Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.4 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu 0 996 8226482 8145826 2026-05-31T04:02:21Z Omarius257 288480 /* */ doplnené popiska k obrázku Slnečné sústavy 8226482 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} [[Súbor:Slnecna sustavaSK.png|thumb|right|Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)]] [[Súbor:Solar System True Color SK.png|frame|thumb|400px|Slnečná sústava v reálnych farbách]] '''Slnečná sústava''' je [[planetárna sústava]] hviezdy [[Slnko]], do ktorej patrí aj [[Zem]]. Skladá sa zo Slnka a všetkých [[Teleso (fyzika)|telies]], ktoré obiehajú okolo neho ([[planéta|planét]], [[trpasličia planéta|trpasličích planét]], [[planétka|planétok]], [[kométa|komét]], [[prirodzený satelit|mesiacov]], [[meteoroid]]ov, [[medziplanetárny plyn|medziplanetárneho plynu]] a [[medziplanetárny prach|prachu]]), rovnako ako aj z prostredia, v ktorom sa tento pohyb uskutočňuje.<ref name="EA" >{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Kolektív autorov | titul = [[Encyklopédia astronómie]] | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 1987 | url = http://www.szaa.sk/ea-uvod.htm }}</ref> Zem je treťou planétou slnečnej sústavy. Slnečná sústava je súčasťou oveľa väčšieho komplexu pozostávajúceho z množstva [[hviezda|hviezd]] a [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]] – [[Galaxia (naša hviezdna sústava)|Galaxie]]. Všetky telesá slnečnej sústavy sa pohybujú po dráhach, ktoré sa nazývajú [[kužeľosečka|kužeľosečky]]. Sú to [[kružnica|kružnice]], [[elipsa|elipsy]], [[parabola|paraboly]] a [[Hyperbola (matematika)|hyperboly]]. Pri svojom obehu okolo Slnka sa telesá riadia [[Keplerove zákony|Keplerovými zákonmi]], aj keď nimi nie je možné opísať pohyb všetkých telies slnečnej sústavy úplne presne, pretože okrem gravitačného poľa na ne pôsobia ešte aj iné sily, ako napr. [[odpor prostredia]]. Gravitačné pôsobenie Slnka udržiava veľké telesá slnečnej sústavy na [[obežná dráha|obežných dráhach]] (pohybujú sa v uzavretých krivkách – elipsy a kružnice), menšie telesá sa môžu okrem uzavretých kriviek pohybovať aj po otvorených krivkách (po parabolách a hyperbolách). Na meranie vzdialeností v slnečnej sústave sa často používa jednotka vzdialenosti známa ako [[astronomická jednotka]] (skratka AU). Jej veľkosť zodpovedá strednej vzdialenosti Zeme od Slnka, čo je {{km|149597870.691|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Don |priezvisko=Yeomans |titul=Astronomical Unit (AU) |url=http://neo.jpl.nasa.gov/glossary/au.html |vydavateľ=NASA |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-11 |jazyk=po anglicky}}</ref> Najbližší bod k Slnku na dráhe nejakého telesa sa nazýva [[perihélium]], najvzdialenejší [[afélium]]. Základná [[Rovina (geometria)|rovina]], voči ktorej určujeme sklon obežných dráh telies sa nazýva rovina [[ekliptika|ekliptiky]]. Je to rovina, v ktorej obieha Zem okolo Slnka. Astronómovia už poznajú množstvo planetárnych sústav sformovaných okolo iných [[hviezda|hviezd]], ako je Slnko. Mnohé zo zatiaľ objavených sústav sa však v množstve parametrov výrazne odlišujú od slnečnej sústavy, napríklad niektoré ich obrie planéty obiehajú oveľa bližšie k materskej hviezde. Jedným z prvých výsledkov výskumu mimoslnečných planét (tzv. [[extrasolárna planéta|exoplanét]]) je poznanie, že okolo hviezd slnečného typu sa nemusia nachádzať planetárne sústavy podobné slnečnej sústave.<ref name="Exoplanety" /> <!--Doteraz však nie je známe, či je naša slnečná sústava so svojím usporiadaním, plynnými aj pevnými planétami a takmer kruhovými obežnými dráhami neobyčajná, či dokonca výnimočná, alebo všedná. V každom prípade je to však (zatiaľ) jediná známa planetárna sústava, v ktorej vznikol a vyvíjal sa [[život]]. nevie sa ako vznikol a ani či vznikol u nás alebo potom doložiť tento fakt zdrojom--> == Charakteristika == {| class="wikitable" style="float:right;" |+ Izotopy s najväčším<br />zastúpením v hmote slnečnej sústavy<ref>{{Citácia knihy |meno=David |priezvisko=Arnett |rok=1996 |titul=Supernovae and Nucleosynthesis |vydavateľ=Princeton University Press |miesto=Princeton, New Jersey |isbn=0-691-01147-8 |oclc=33162440 |strany= |jazyk=po anglicky}}</ref> ![[Izotop]] !Zastúpenie izotopu <br />na milión <br />[[Atómové jadro|atómových jadier]] |- | ¹[[Vodík|H]] ||style="text-align:right"| 705 700 |- | ⁴[[Hélium|He]] ||style="text-align:right"| 275 200 |- | ¹⁶[[Kyslík|O]] ||style="text-align:right"| 5 920 |- | ¹²[[Uhlík|C]] ||style="text-align:right"| 3 032 |- | ²⁰[[Neón|Ne]] ||style="text-align:right"| 1 548 |- | ⁵⁶[[Železo|Fe]] ||style="text-align:right"| 1 169 |- | ¹⁴[[Dusík|N]] ||style="text-align:right"| 1 105 |- | ²⁸[[Kremík|Si]] ||style="text-align:right"| 653 |- | ²⁴[[Horčík|Mg]] ||style="text-align:right"| 513 |- | ³²[[Síra|S]] ||style="text-align:right"| 396 |- | ²²[[Neón|Ne]] ||style="text-align:right"| 208 |- | ²⁶[[Horčík|Mg]] ||style="text-align:right"| 79 |- | ³⁶[[Argón|Ag]] ||style="text-align:right"| 77 |- | ⁵⁴[[Železo|Fe]] ||style="text-align:right"| 72 |- | ²⁵[[Horčík|Mg]] ||style="text-align:right"| 69 |- | ⁴⁰[[Vápnik|Ca]] ||style="text-align:right"| 60 |- | ²⁷[[Hliník|Al]] ||style="text-align:right"| 58 |- | ⁵⁸[[Nikel|Ni]] ||style="text-align:right"| 49 |- | ¹³[[Uhlík|C]] ||style="text-align:right"| 37 |- | ³[[Hélium|He]] ||style="text-align:right"| 35 |- | ²⁹[[Kremík|Si]] ||style="text-align:right"| 34 |- | ²³[[Sodík|Na]] ||style="text-align:right"| 33 |- | ⁵⁷[[Železo|Fe]] ||style="text-align:right"| 28 |- | ²[[Deutérium|H]] ||style="text-align:right"| 23 |- | ³⁰[[Kremík|Si]] ||style="text-align:right"| 23 |} [[Súbor:Sun moving SSB 2025 06 19.png|náhľad|Pohyb Slnka okolo barycentra Slnečnej sústavy v rokoch 2000 až 2050]] Centrálne teleso slnečnej sústavy je Slnko, v blízkosti ktorého sa nachádza aj [[barycentrum]] [[Ťažisko (fyzika)|(ťažisko)]] slnečnej sústavy. Po eliptických dráhach, blízkych kružniciam, obieha okolo barycentra osem [[planéta|planét]] ([[Merkúr]], [[Venuša]], [[Zem]], [[Mars]], [[Jupiter]], [[Saturn]], [[Urán (planéta)|Urán]] a [[Neptún]]). K slnečnej sústave patria aj mesiace planét (napr. [[Mesiac]]), planétky, kométy, meteoroidy. Súčasťou slnečnej sústavy je medziplanetárny prach a [[plyn]]. Pohyb týchto telies sa riadi [[gravitačný zákon|gravitačným zákonom]]. Pod vplyvom gravitácie veľkých planét (najmä Jupitera, ktorý je zo všetkých planét najhmotnejší a Neptúna, ktorý má najdlhšiu [[veľká polos|veľkú polos]]) sa však [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] celej slnečnej sústavy väčšinou nenachádza vo vnútri Slnka, ale v jeho blízkosti.<ref>{{Citácia periodika |meno=Ladislav |priezvisko=Metelka |mesiac=máj |rok=2000 |titul=Klimatologie na přelomu tisíciletí |periodikum=Corona Pragensis |url=http://praha.astro.cz/crp/0005a.phtml |jazyk=po česky |dátum prístupu=2008-12-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090210093229/http://praha.astro.cz/crp/0005a.phtml |dátum archivácie=2009-02-10 }}</ref> Z tohto dôvodu nie je Slnko voči planétam nehybné, ale samo vykonáva malý obežný pohyb okolo ťažiska (barycentra). Stredná perióda obehu Slnka okolo ťažiska sústavy sa líši od použitých metód výpočtu. Pre metódu zmeny rotačného [[orbitálny moment|orbitálneho momentu]] celej slnečnej sústavy má hodnotu približne 24,88 roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kalenda | meno = P. | priezvisko2 = Málek | meno2 = J. | titul = Je sluneční aktivita spojená s variacemi momentu hybnosti Slunce? | url = http://www.suh.sk/obs/slnsem/kalenda.pdf | dátum prístupu = 2010-01-08 | kapitola = 5. SLUNEČNÍ AKTIVITA A JEJÍ MODELOVÁNÍ | strany = 40 | jazyk = po česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20081210003033/http://www.suh.sk/obs/slnsem/kalenda.pdf | dátum archivácie = 2008-12-10 }}</ref> Ostatné telesá sústavy však obiehajú okolo ťažiska rádovo v omnoho väčších vzdialenostiach ako Slnko, takže pre zjednodušenie možno hovoriť, že telesá slnečnej sústavy vykonávajú priamy alebo nepriamy obežný pohyb okolo Slnka. Pri nepriamom obehu teleso obieha okolo telesa, ktoré obieha okolo Slnka. Na pohyb prachu a plynu má okrem gravitácie veľký vplyv aj slnečné žiarenie a [[magnetické pole]]. Aby teleso opustilo obežnú dráhu okolo Slnka a tým aj slnečnú sústavu, musí vyvinúť rýchlosť, ktorá sa nazýva [[3. kozmická rýchlosť|tretia kozmická rýchlosť]]. Len výnimočne, napríklad pri rôznych kolíziách alebo blízkych priblíženiach môže teleso túto rýchlosť prirodzene nadobudnúť. Ak naopak rýchlosť pohybu telesa voči Slnku klesne pod kritickú hodnotu, teleso sa začne po [[Špirála (matematika)|špirále]] blížiť k Slnku a napokon sa vyparí alebo dopadne na jeho [[fotosféra|povrch]]. Slnko obsahuje 99,866 % hmoty slnečnej sústavy. Na planéty pripadá 0,133 % hmoty, na ich mesiace len 5,7.10⁻⁵ %, na planétky 1,5.10⁻⁷ % a na medziplanetárny prach a plyn iba 2.10⁻¹³.<ref name="Rekordy">{{Citácia knihy |meno=Róbert |priezvisko=Čeman |meno2=Eduard |priezvisko2=Pittich |rok=2002 |titul=Vesmír 1: Slnečná sústava |vydavateľ=Slovenská Grafia |miesto=Bratislava |isbn=80-8067-071-4 |strany=}}</ref> Najväčšia planéta slnečnej sústavy je [[Jupiter]], ktorý má 0,1 % hmotnosti Slnka. Hmota je medzi planétami rozdelená veľmi nerovnomerne. 93 % všetkej hmoty pripadajúcej na planéty obsahuje Jupiter a [[Saturn]].<ref name="Vznik" /> To, že najväčšie množstvo hmoty je viazané v Slnku a plynných planétach veľmi ovplyvňuje aj celkové [[chémia|chemické]] zloženie slnečnej sústavy (pozri tabuľku vpravo). Vzdialenosť poslednej planéty slnečnej sústavy, [[Neptún]]a, sa považuje za hranicu planetárnej časti slnečnej sústavy, menšie telesá obiehajúce Slnko sa však nachádzajú ešte mnohonásobne ďalej. Celkovú hranicu slnečnej sústavy je ťažko určiť a veľkosť celej slnečnej sústavy zostáva stále nejasná. Okraj slnečnej sústavy je vymedzený približne dráhami dlhoperiodických komét, resp. oblasťou, v ktorej ešte prevláda gravitačné pôsobenie Slnka nad gravitačným pôsobením okolitých hviezd. Odhaduje sa, že by to mohla byť vzdialenosť až do 100 000 AU<ref name="Rekordy" />, podľa niektorých zdrojov až 120 000 AU (2 [[svetelný rok|svetelné roky]]) od Slnka,<ref>{{Citácia knihy |meno=Josip |priezvisko=Klezcek |rok=2002 |titul=Velká encyklopedie vesmíru |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |isbn=80-200-0906-X |strany=332}}</ref> čo je takmer polovica vzdialenosti k [[Proxima Centauri|najbližšej hviezde]]. Vplyv slnečného vetra končí na hranici slnečnej atmosféry – [[heliopauza|heliopauze]]. O priestore za hranicou heliopauzy, ktorá je od Slnka vzdialená asi 50 – 1 000 AU,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno= |priezvisko= |kapitola=heliopauza |typ kapitoly=heslo |url kapitoly=http://projekty.astro.cz/adict/welcome.phtml?hlstr=heliopauza&hledej=text* |titul=Astronomický slovníček |vydavateľ= |dátum vydania=2001 |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-11 |jazyk=po česky}}</ref> sa už hovorí ako o medzihviezdnom prostredí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno= |priezvisko= |kapitola=heliopauza |typ kapitoly=heslo |url kapitoly=http://www.aldebaran.cz/glossary/print.php?id=587 |titul=Glosář Aldebaran |vydavateľ= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-11 |jazyk=po česky}}</ref> == Poloha slnečnej sústavy v Galaxii == [[Súbor:Part of Milky Way svk.JPG|right|thumb|Poloha slnečnej sústavy v Galaxii; Slnko sa nachádza v jednom z jej špirálových ramien]]Slnko je jedna z približne 400 miliárd hviezd našej Galaxie, nazývanej tiež [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečna cesta]] alebo nesprávne Mliečna dráha. Galaxia má tvar [[špirálová galaxia|špirály]] s vydutým hustejším [[jadro Galaxie|jadrom]] a plochými redšími ramenami. Slnečná sústava je situovaná v menej hustej oblasti jedného z týchto ramien, ktoré sa nazýva [[rameno Orióna]] a od stredu Galaxie je vzdialená asi 28 000 [[svetelný rok|svetelných rokov]].<ref name="Druga" /> Spočíva v bubline horúceho [[ionizácia|ionizovaného]] plynu vymedzenej chladnejším a hustejším plynom neutrálneho [[vodík]]a. Táto oblasť (miestna bublina alebo [[lokálna bublina]]) je časťou trubice [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]], ktorá sa tiahne cez galaktický disk až do [[Galaktické halo|galaktického hala]]. Lokálna bublina vznikla asi pred 340 000 rokmi<ref name="Geminga">{{Citácia periodika |meno=Richard G. |priezvisko=Teske |meno2=Eugen |priezvisko2=Gindl |mesiac= |rok=1994 |titul=Geminga: hviezda, čo urobila dieru do vesmíru |periodikum=[[KOZMOS]] |ročník= |číslo= |strany=16}}</ref> nárazovou vlnou, ktorú vyvolala explózia [[supernova|supernovy]]. Po supernove zostal pulzar [[Geminga]]. Lokálna bublina má hruškovitý tvar s priemerom 200 [[svetelný rok|svetelných rokov]] na najužšom mieste a 600 – 700 svetelných rokov na najširšom. Dve tretiny jej objemu sa nachádzajú nad rovinou Galaxie a jedna tretina pod touto rovinou. Slnečná sústava sa zúčastňuje na rotácii Galaxie, čiže obieha okolo jej [[Sagittarius A*|stredu]]. Obežná rýchlosť je asi {{km|230|m}}/s,<ref name="v číslach">{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Peter |priezvisko=Ivan |titul=Slnko, planéty a mesiace slnečnej sústavy v číslach |url=http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf |vydavateľ= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2008-11-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091210225921/http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf |dátum archivácie=2009-12-10 }}</ref> doba jedného obehu trvá približne 250 miliónov [[rok]]ov. Slnko sa pohybuje cez materiál unikajúci zo skupiny mladých hviezd s názvom ''Asociácia Škorpión'' smerom k ''Lokálnemu medzihviezdnemu oblaku'', pričom ťahá so sebou všetky telesá slnečnej sústavy. V smere pohybu Slnka sa vytvára [[rázová vlna]], v ktorej sa častice [[hviezdny vietor|hviezdneho vetra]] pribrzďujú a odkláňajú. Rýchlosť pohybu Slnka vzhľadom na okolité hviezdy je {{km|19.4|m}}/s a bod, do ktorého smeruje ([[Apex (astronómia)|apex]]), sa v súčasnosti nachádza v [[súhvezdie Herkules|súhvezdí Herkules]].<ref>{{Citácia knihy |meno=Josip |priezvisko=Klezcek |rok=2002 |titul=Velká encyklopedie vesmíru |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |isbn=80-200-0906-X |strany=464}}</ref> == Telesá == === Slnko === {{hlavný článok|Slnko}} [[Súbor:Oort cloud Sedna orbit.jpg|right|thumb|Slnečná sústava z vonkajšieho pohľadu: Na prvom obrázku [[Terestriálna planéta|terestriálne planéty]], [[pásmo planétok]] a [[Jupiter]]. Vpravo je pohľad na obežné dráhy [[joviálna planéta|joviálnych planét]] a [[Kuiperov pás]]. Pod ním je obežná dráha Sedny. Vľavo dole je veľkosť [[Oortov mrak|Oortovho mraku]] porovnaná s obežnou dráhou [[90377 Sedna|Sedny]]]]Ústredné teleso slnečnej sústavy je Slnko. Slnko je obrovská [[Guľa (matematika)|guľa]] s priemerom 109-krát väčším ako Zem tvorené [[plazma (fyzika)|plazmou]] s povrchovou teplotou asi 5 700 [[kelvin]]ov (~ 5 500[[stupeň Celzia|°C]]). Jeho teplota však smerom dovnútra vzrastá a v jadre dosahuje podľa odhadov až 19 000 000 kelvinov.<ref name="Rekordy" /> Po chemickej stránke sa Slnko skladá najmä z [[vodík]]a a [[hélium|hélia]], ale v malých množstvách obsahuje všetky [[chemický prvok|chemické prvky]] známe aj na Zemi. Slnečná [[energia]] a jeho gravitácia riadi všetky procesy v slnečnej sústave. Zdrojom slnečnej energie sú [[termojadrová reakcia|termojadrové reakcie]], ktoré prebiehajú v jeho [[jadro Slnka|jadre]] a pri ktorých sa každú sekundu spáli 560 miliónov ton vodíka.<ref name="v číslach" /> Slnko patrí medzi hviezdy [[hlavná postupnosť|hlavnej postupnosti]], čo znamená, že v jeho jadre prebieha premena vodíka na hélium, a že vďaka tomu zostáva dlhodobo stabilné. Jeho [[spektrálny typ]] je G2, čo znamená, že ide o žltú hviezdu. Hmotnosť Slnka (2×10³⁰ kg) predstavuje 99,87 % hmotnosti celej slnečnej sústavy. Na všetky telesá slnečnej sústavy dopadá [[elektromagnetické žiarenie]] zo Slnka, ktoré dosahuje celkový žiarivý výkon 3,826.10²⁶ [[Watt (jednotka)|W]].<ref name="Rekordy" /> Vďaka tomuto žiareniu je možný [[život]] na [[Zem]]i. Väčšina telies vrátane všetkých planét obieha Slnko v smere jeho rotácie. Tento smer sa nazýva aj priamy (prográdny) smer a je dedičstvom po rotácii pôvodnej prachoplynovej hmloviny, z ktorej všetky telesá slnečnej sústavy vznikli. Všetky ostatné telesá v slnečnej sústave sú viditeľné len vďaka tomu, že odrážajú slnečné [[svetlo]], alebo žiaria preto, lebo boli k žiareniu vybudené slnečnou energiou (napr. [[kométa|kométy]] alebo [[polárna žiara]]). Rozpínajúca sa horná vrstva [[slnečná atmosféra|slnečnej atmosféry]] – [[koróna (astronómia)|koróna]] sa rozptyľuje do [[Medziplanetárne prostredie|medziplanetárneho priestoru]] a nazývame ju [[slnečný vietor]]. Ide o prúd energeticky nabitých častíc, ktorý zasahuje všetky telesá bez [[magnetické pole|magnetického poľa]] schopného ich odkloniť. Slnečný vietor unáša so sebou siločiary slnečného magnetického poľa, ktoré sa vo väčších vzdialenostiach od Slnka nazýva [[medziplanetárne magnetické pole]]. Toto pole nie je homogénne a vytvára tzv. prúdové vrstvy. Vo veľkej škále smerujú jeho [[siločiara|siločiary]] buď k Slnku alebo od Slnka. Vystupujú zo Slnka kolmo na jeho povrch, ale vo väčších vzdialenostiach sú zakrivené do tvaru [[Archimedova špirála|Archimedovej špirály]], čo je následok slnečnej rotácie.<ref>{{Citácia knihy |meno= |priezvisko= |rok=1983 |titul=Ilustrovaný slovník termínov slnečnej a slnečno-zemskej fyziky |vydavateľ=Slovenské ústredie amatérskej astronómie Hurbanovo |miesto= |isbn= |strany=198–9}}</ref> Intenzita medziplanetárneho magnetického poľa vo vzrastajúcich vzdialenostiach od Slnka klesá. === Planéty === [[Súbor:Solar planets.jpg|frame|Obrázok ukazuje pomerné veľkosti planét a [[slnko|Slnka]]: 1-[[Merkúr]], 2-[[Venuša]], 3-[[Zem]], 4-[[Mars]], 5-[[Jupiter]], 6-[[Saturn]], 7-[[urán (planéta)|Urán]], 8-[[Neptún]]]] {{hlavný článok|Planéta}} Okolo Slnka obieha po eliptických dráhach osem veľkých, takmer guľatých telies nazývaných planéty. Všetky obiehajú tým istým, [[prográdna dráha|prográdnym smerom]]<ref name="EA" /> približne v rovine ekliptiky. Za planétu sa považuje každé teleso, ktoré obieha okolo Slnka a neobieha pritom okolo iného telesa, ktoré je dostatočne hmotné na to, aby ho vlastná gravitácia sformovala do tvaru gule, a ktoré vyčistilo okolie svojej obežnej dráhy. Tieto kritériá dlho neboli presne sformulované, za planéty sa telesá označovali skôr intuitívne alebo na základe tradície. Až v roku [[2006]] [[Medzinárodná astronomická únia]] sformovala presnejšie kritérium oddeľujúce malé guľaté objekty od planét.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno= |priezvisko= |titul=The IAU draft definition of "planet" and "plutons" |url=http://www.iau.org/public_press/news/detail/iau0601/ |vydavateľ=International Astronomical Union |dátum vydania=2006-08-16 |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-11 |jazyk=po anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20130203062709/http://www.iau.org/public_press/news/detail/iau0601/ |dátum archivácie=2013-02-03 }}</ref> Telesá, ktoré nespĺňajú posledné kritérium (vyčistenie svojej dráhy) sa zaraďujú medzi tzv. [[trpasličia planéta|trpasličie planéty]]. Medzi trpasličie planéty bolo zaradené aj teleso dlhé roky evidované ako planéta – [[Pluto]]. Planéty môžu mať vlastné obežnice – mesiace. Fyzikálne vlastnosti ako [[teplota]], [[Hustota (objemová hmotnosť)|hustota]] a [[hmotnosť]] planét sú rôzne. Závisia od typu planéty, jej veľkosti a vzdialenosti od Slnka. Na základe spoločných vlastností možno planéty rozdeliť na dve veľké skupiny: '''''terestriálne''''' a '''''joviálne planéty''''' (pozri nižšie). Všetky planéty sa otáčajú (rotujú) okolo svojej [[rotačná os|osi]], šesť z nich v smere svojho obehu (prográdnym smerom) a dve v protismere obehu ([[retrográdna dráha|retrográdnym]] smerom). Rotačné periódy planét sú rôzne dlhé, od rádovo hodín až po celé mesiace. Ich rozmanitosť, podobne ako nezvyčajná retrográdna rotácia druhej a siedmej planéty, nebola dodnes úplne objasnená. Veľmi pomalú rotáciu najbližších planét k Slnku, Merkúra a Venuše, majú pravdepodobne na svedomí slnečné [[Slapová sila|slapy]] a [[dráhová rezonancia|rezonancia]] s ich obežnou dobou okolo Slnka.<ref name="Vznik" /> ==== Vlastnosti planét ==== ;Hodnoty relatívne voči Zemi: {| class="wikitable" |+align=bottom style="text-align:left;"| ^*Planéta rotuje protismerne. |+align=bottom style="text-align:left;"| |- bgcolor=#ccccff !# !Planéta !Rovníkový<br />priemer !Hmotnosť !Priemerná vzdialenosť<br />od Slnka (AU) !Dĺžka [[synodický obeh|synodického obehu]] <br />(dni) !Dĺžka rotácie <br />(dni) !Počet známych <br />mesiacov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Planetary Satellite Discovery Circumstances|url=https://ssd.jpl.nasa.gov/sats/discovery.html|vydavateľ=ssd.jpl.nasa.gov|dátum prístupu=2023-09-04|dátum vydania=2023/05/23}}</ref> !Priemerná [[Kruhová rýchlosť|obežná <br />rýchlosť]] (km/s) |- | 1 | [[Merkúr]] | align="center" | 0,382 | align="center" | 0,06 | align="center" | 0,38 | align="center" | 115,88 | align="center" | 58,6 | align="center" | žiadne | align="center" | 47,360 |- | 2 | [[Venuša]] | align="center" | 0,949 | align="center" | 0,82 | align="center" | 0,72 | align="center" | 583,92 | align="center" | 243^* | align="center" | žiadne | align="center" | 35,020 |- | 3 | [[Zem]] | align="center" | 1,00 | align="center" | 1,00 | align="center" | 1,00 | align="center" | - | align="center" | 1,00 | align="center" | 1 | align="center" | 29,783 |- | 4 | [[Mars]] | align="center" | 0,53 | align="center" | 0,11 | align="center" | 1,52 | align="center" | 779,94 | align="center" | 1,03 | align="center" | 2 | align="center" | 24,077 |- | 5 | [[Jupiter]] | align="center" | 11,2 | align="center" | 318 | align="center" | 5,20 | align="center" | 398,88 | align="center" | 0,414 | align="center" | 95 | align="center" | 13,050 |- | 6 | [[Saturn]] | align="center" | 9,41 | align="center" | 95 | align="center" | 9,54 | align="center" | 378,09 | align="center" | 0,426 | align="center" | 146 | align="center" | 9,639 |- | 7 | [[Urán (planéta)|Urán]] | align="center" | 3,98 | align="center" | 14,6 | align="center" | 19,22 | align="center" | 369,66 | align="center" | 0,718^* | align="center" | 27 | align="center" | 6,795 |- | 8 | [[Neptún]] | align="center" | 3,81 | align="center" | 17,2 | align="center" | 30,06 | align="center" | 367,49 | align="center" | 0,671 | align="center" | 14 | align="center" | 5,432 |} ;Absolútne hodnoty<ref name="v číslach" /> {| class="wikitable" |+align=bottom style="text-align:left;"| ^*Planéta rotuje protismerne. |+align=bottom style="text-align:left;"| |- bgcolor=#ccccff !# !Planéta !Symbol planéty !Rovníkový<br />priemer (km) !Hmotnosť (kg) !Priemerná vzdialenosť<br />od Slnka (milióny km) !Dĺžka [[siderický obeh|siderického obehu]] <br />(roky) !Dĺžka rotácie <br />(hodiny) |- | 1 | [[Merkúr]] | align="center" | [[Súbor:Mercury symbol.svg|25px]] | align="center" | 4 880 | align="center" | 3,303.10²³ | align="center" | 57,91 | align="center" | 0,241 | align="center" | 1 407,6 |- | 2 | [[Venuša]] | align="center" | [[Súbor:Venus symbol.svg|25px]] | align="center" | 12 104 | align="center" | 4,869.10²⁴ | align="center" | 108,2 | align="center" | 0,615 | align="center" | 5 832,5* |- | 3 | [[Zem]] | align="center" | [[Súbor:Earth symbol.svg|25px]] | align="center" | 12 756 | align="center" | 5,9736.10²⁴ | align="center" | 149,6 | align="center" | 1,0 | align="center" | 23,93 |- | 4 | [[Mars]] | align="center" | [[Súbor:Mars symbol.svg|25px]] | align="center" | 6 794 | align="center" | 6,4218.10²³ | align="center" | 227,94 | align="center" | 1,88 | align="center" | 24,62 |- | 5 | [[Jupiter]] | align="center" | [[Súbor:Jupiter symbol.svg|25px]] | align="center" | 142 984 | align="center" | 1,8986.10²⁷ | align="center" | 778,6 | align="center" | 11,86 | align="center" | 9,83 |- | 6 | [[Saturn]] | align="center" | [[Súbor:Saturn symbol.svg|25px]] | align="center" | 120 536 | align="center" | 5,6846.10²⁶ | align="center" | 1427,0 | align="center" | 29,46 | align="center" | 10,23 |- | 7 | [[Urán (planéta)|Urán]] | align="center" | [[Súbor:Uranus symbol.svg|25px]] | align="center" | 51 118 | align="center" | 8,683.10²⁵ | align="center" | 2569,6 | align="center" | 84,01 | align="center" | 17,24* |- | 8 | [[Neptún]] | align="center" | [[Súbor:Neptune symbol.svg|25px]] | align="center" | 49 532 | align="center" | 1,0243.10²⁶ | align="center" | 4496,6 | align="center" | 164,79 | align="center" | 16,11 |} === Mesiace === {{hlavný článok|mesiac (družica)}} Ďalšou skupinou telies patriacich do slnečnej sústavy sú mesiace. Každá prirodzená obežnica planéty, trpasličej planéty alebo planétky sa nazýva mesiac. Najväčšie mesiace majú guľatý tvar a môžu dosiahnuť až veľkosti malých planét (napríklad najväčší mesiac slnečnej sústavy [[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]] je väčší ako najmenšia planéta slnečnej sústavy [[Merkúr]]). Mnohé mesiace sú však veľmi malé a dosahujú priemer iba niekoľko kilometrov. Mesiace bývajú spravidla veľmi chladné (výnimku tvorí [[Io (mesiac)|Io]]) a posiate [[kráter]]mi po dopade menších telies. Len málo z nich má [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]]. Mesiace mávajú len planéty obiehajúce ďalej od Slnka ako Venuša (čiže Zem, Mars, Jupiter, atď…). Veľké vonkajšie planéty mávajú desiatky mesiacov. Väčšie a bližšie mesiace väčšinou obiehajú svoju planétu prográdnym smerom, vzdialenejšie a menšie mesiace (niekedy sa im hovorí nepravidelné mesiace) často obiehajú opačným, [[retrográdna dráha|retrográdnym smerom]]. Súčasný počet planetárnych mesiacov v slnečnej sústave je 185,<ref name="satelity">{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Scott S. |priezvisko=Sheppard |titul=The Jupiter Satellite Page |url=http://www.dtm.ciw.edu/users/sheppard/satellites/ |vydavateľ= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2011-11-27 |jazyk=po anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20090607094153/http://www.dtm.ciw.edu/users/sheppard/satellites/ |dátum archivácie=2009-06-07 }}</ref> neustále sa však mení, pretože sa objavujú nové mesiace. Hoci teleso s najväčším počtom známych mesiacov (79) je v súčasnosti Jupiter,<ref name="satelity" /> najväčší absolútny počet mesiacov má takmer určite Neptún,<ref>{{Citácia periodika |autor=Planetary Science |mesiac= |rok=2005 |titul=Potulné mesiace |periodikum=[[KOZMOS]] |ročník=XXXVI |číslo=3 |strany=24}}</ref> pretože má najväčšiu [[Hillova sféra|Hillovu sféru]] a zároveň sa nachádza v oblastiach slnečnej sústavy s veľkým množstvom planétok, ktoré by mohol gravitačne zachytiť na svoju obežnú dráhu. Pre veľkú vzdialenosť Neptúna od Slnka je však objavovanie jeho mesiacov problematickejšie, ako objavovanie mesiacov bližších planét. [[Súbor:Kuiper oort-svk.svg|thumb|upright=1.3|Celkový pohľad na malé pevné telesá tvoriace slnečnú sústavu. Posledná, najvzdialenejšia oblasť ľadových telies je sférický [[Oortov mrak]], v ktorého vnútri (vo väčšom výseku) je relatívne plochý [[Kuiperov pás]]. Oblasť planét leží vo vnútri Kuiperovho pásu.]] === Malé telesá === Všetky obežnice Slnka menšie ako trpasličie planéty sa zaraďujú medzi malé telesá. Sú to [[planétka|planétky]], [[kométa|kométy]], [[meteoroid]]y, [[medziplanetárny prach|prach]] a [[medziplanetárny plyn|plyn]]. Tieto objekty sa označujú ako [[medziplanetárna hmota]] a nachádzajú sa v priestore, ktorý nazývame [[medziplanetárny priestor]]. Planétky (tiež nazývané ''asteroidy'') sú telesá obiehajúce Slnko, ktoré spravidla nemajú guľatý tvar. Ich povrch je kamenný s väčšími, či menšími prímesami [[kov]]u. Pre svoju malú príťažlivosť si nedokážu udržať atmosféru tak ako veľké planéty. Vyskytujú sa všade v slnečnej sústave, ale niekde je ich koncentrácia vyššia – vtedy hovoríme o skupinách asteroidov alebo [[rodina planétok|rodinách asteroidov]]. Obežné dráhy planétok mávajú často len malý sklon k ekliptike. Kométy sú [[ľad]]ovo-[[Prach (častice v atmosfére)|prach]]ové telesá obiehajúce po výstredných dráhach niekedy s veľkými sklonmi k ekliptike. Keď sa priblížia k Slnku, zahrievaním a [[odparovanie|odparovaním]] ich povrchu sa utvorí prechodná atmosféra – [[Koma (astronómia)|koma]], ktorú pri väčšej blízkosti Slnka slnečný vietor vyformuje do dlhého [[Chvost kométy|chvosta]]. Keď sa kométa na svojej obežnej dráhe opäť vzdiali od Slnka, chvost zase zmizne a neskôr sa stráca aj koma. Medzi asteroidmi a kométami pravdepodobne neexistujú presné hranice, pretože sú známe aj telesá, ktoré javia vlastnosti oboch (pozri nižšie). Meteoroidy sú malé telieska podobného zloženia ako planétky, ale miniatúrnych rozmerov. Vznikajú pri vzájomných zrážkach planétok, ale niektoré obiehajú Slnko už od vzniku slnečnej sústavy. Keď sa dostanú do atmosféry nejakej planéty alebo mesiaca, začnú sa vyparovať a žiariť. Vtedy hovoríme o [[meteor]]och. Koncentrácie meteoroidov sú vyššie na dráhach, po ktorých preleteli kométy, pretože tieto meteoroidy sú úlomkami ich chvostov. Keď sa planéta alebo mesiac s atmosférou dostanú do takéhoto prúdu meteoroidov, možno v jej atmosfére pozorovať [[meteorický roj]]. Aj planétky majú svoje [[mesiac planétky|prirodzené družice]]. Ide o veľmi malé telesá, ktorých existencia bola dlho len v štádiu dohadov. Niekedy sú mesiace planétok natoľko hmotné, že [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] ich vzájomného obehu už leží mimo väčšieho telesa. Vtedy sa nazývajú [[binárna planétka|binárne planétky]]. Prvým objaveným satelitom planétky je teleso obiehajúce planétku [[18 Melpomene]], ktorého existencia sa predpokladá na základe pozorovaní z [[11. december|11. decembra]] [[1978]].<ref>{{Citácia knihy |meno=Eduard |priezvisko=Pittich |rok= |titul=Astronomická ročenka |vydavateľ= |miesto= |isbn=978-80-85221-58-9 |strany=117–8}}</ref> K júnu 2019 poznáme 357 planétok, ktoré majú potvrdený či nepotvrdený satelit.<ref>{{cite web |last = Johnston |first= Wm. Robert |title = Asteroids with Satellites |publisher = Johnston's Archive |date = 2 June 2019 |url = http://www.johnstonsarchive.net/astro/asteroidmoons.html |accessdate = 4 June 2019}}</ref> [[Súbor:Heliospheric-current-sheet.gif|thumb|Zvlnené [[prúdová vrstva|prúdové vrstvy]] vo vnútri slnečnej sústavy. Prúdové vrstvy oddeľujú opačne orientované [[medziplanetárne magnetické pole|medziplanetárne magnetické polia]].]] Pozostatkom po [[protoplanetárny disk|protoplanetárnom disku]] je aj časť medziplanetárneho prachu a plynu. Medziplanetárny prach a plyn možno v noci pozorovať, ako tzv. [[zodiakálne svetlo]], slabý svetelný pás pozdĺž ekliptiky. Tieto najmenšie častice slnečnej sústavy preto môžeme považovať za veľmi riedku [[reflexná hmlovina|reflexnú hmlovinu]]. === Častice medzihviezdneho prostredia === Vzhľadom na to, že slnečná sústava sa pohybuje v [[medzihviezdne prostredie|medzihviezdnom prostredí]], nevyhnutne pri tejto púti stretáva [[medzihviezdna hmota|častice medzihviezdneho prostredia]], ktoré ňou prechádzajú. Vplyvom gravitácie, tlaku žiarenia, magnetického poľa a iných síl je spojitý prúd týchto častíc narušený, a to predovšetkým v blízkosti Slnka. Niektoré častice zanikajú pádom na Slnko alebo [[Sublimácia (pevná látka)|vysublimujú]] v jeho blízkosti. Pri najmenších časticiach tlak slnečného žiarenia prevládne nad gravitáciou Slnka a tieto telesá sú zo slnečnej sústavy vytlačené. Väčšie častice odkloní gravitácia Slnka na hyperbolické dráhy a unikajú naspäť do medzihviezdneho priestoru. Medzihviezdne častice sú väčšinou komplikované zhluky zrniek [[Nanometer|nanometrových]] až [[Mikrometer|submikrometrových]] rozmerov a zvyčajne sú veľmi porézne. V okolí Slnka dosahujú priemernú rýchlosť {{km|26|m}}/s.<ref name="Medziplanetárna hmota">{{Citácia periodika |meno=Miroslav |priezvisko=Kocifaj |mesiac= |rok=2008 |titul=Kozmický prach a elektromagnetické žiarenie |periodikum=[[KOZMOS]] |ročník=XXXIX |číslo=5 |strany=23–4}}</ref> === Medzihviezdne planétky === [[19. október|19. októbra]] [[2017]] dvojica ďalekohľadov [[Pan-STARRS]] po prvýkrát v histórii zaregistrovala väčšie teleso, ktorého dráha napovedá, že nevzniklo na našej slnečnej sústave. Objekt dostal meno [[1I/ʻOumuamua]]. Táto medzihviezdna planétka má prekvapivo veľmi pretiahnutý tvar. Jej dĺžka je 4-krát až 10-krát väčšia než šírka. Má tmavočervenú farbu a dĺžku maximálne okolo 400 metrov. Do slnečnej sústavy vletela takmer kolmo na rovinu ekliptiky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plauchová | meno = Jana | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = Návšteva z ďalekého vesmíru | url = http://astrin.planetarium.sk/navsteva-z-dalekeho-vesmiru-c07445 | dátum vydania = 2018-2-22 | dátum prístupu = 2019-1-22 }}</ref> a slnečnú sústavu zase opustí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Scheirich | meno = Petr | titul = Co víme o ‘Oumuamua – mezihvězdné návštěvě? | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/co-vime-o-oumuamua-mezihvezdne-navsteve.html?hledat=Oumuamua | dátum vydania = 2017-11-14 | dátum prístupu = 2019-1-22 }}</ref> == Usporiadanie slnečnej sústavy == Centrom slnečnej sústavy je Slnko. Ostatné telesá ho priamo alebo nepriamo obiehajú. Takmer všetky obežné dráhy sú [[elipsa|eliptické]]. [[Excentricita (astronómia)|Excentricita]] elíps sa však značne líši. Závisí od typu telesa (napríklad planéty obiehajú po dráhach takmer kruhových, ale kométy po veľmi výstredných<ref name="EA" />), nie je však pravidlom. Väčšina telies obieha Slnko v blízkosti roviny nazývanej [[ekliptika]]. Sklon ich dráhy k ekliptike býva spravidla veľmi mierny, ale vzdialenejšie telesá mávajú často väčší sklon dráhy než telesá, ktoré obiehajú bližšie. V pomerne tesnej blízkosti Slnka (cca do 0,3 AU) by mala obiehať Slnko hypotetická skupina planétok s názvom [[Vulkanoid]]y. Nazvané boli podľa [[hypotetická planéta|hypotetickej planéty]] [[Vulkán (planéta)|Vulkán]], ktorá mala byť najbližšou planétou Slnka. Potvrdenie existencie Vulkanoidov je pre astronómov ťažkou úlohou, pretože silný slnečný jas takmer znemožňuje vidieť telesá v jeho blízkosti. === Terestriálne (terestrické) planéty === [[Súbor:4_Terrestrial_Planets_Size_Comp_True_Color.png|thumb|right|Terestriálne planéty: zľava [[Merkúr]], [[Venuša]], [[Zem]] a [[Mars]]]] {{hlavný článok|Terestriálna planéta}} Za Vulkanoidmi sa nachádzajú obežné dráhy štyroch planét, nazývaných terestriálne, čiže „Zemi podobné“. V poradí od Slnka sú to planéty [[Merkúr]], [[Venuša]], [[Zem]] a [[Mars]]. Majú spoločných niekoľko znakov: sú relatívne malé s priemermi od 4 879 do {{km|12756|m}}, vzdialenosti medzi nimi sú tiež relatívne malé a sú medzi sebou podobné, majú pevný povrch, podobné vnútorné zloženie, nemajú [[prstenec planéty|prstence]], majú malý počet alebo žiadne mesiace, a slabé alebo žiadne [[magnetické pole]]. Všetky obiehajú v blízkosti ekliptiky. Najväčší sklon k ekliptike z tejto skupiny telies má Merkúr. Najväčšia terestriálna planéta je Zem. Všetky terestriálne planéty možno vidieť za vhodných podmienok voľným okom, preto boli ľuďom známe od nepamäti. Z terestriálnych planét sa ešte vyčleňujú vnútorné planéty, čo sú planéty, ktorých obežná dráha leží vo vnútri obežnej dráhy Zeme. Niekedy sa názov vnútorné planéty zase používa ako [[synonymum]] pre terestriálne planéty, ale len slnečnej sústavy.<ref name="EA" /> V oblasti terestriálnych planét obiehajú aj planétky, a to buď osamotene, alebo v skupinách. Medzi takéto skupiny patria napríklad skupiny [[Skupina Apollo|Apollo]], [[Skupina Amor|Amor]] a [[Skupina Aten|Aten]]. Osobitnou skupinou sú [[Blízkozemská planétka|blízkozemské asteroidy]] označované ako NEA (z anglického Near-Earth asteroids). Ich dráhy sa približujú k obežnej dráhe Zeme, alebo ju dokonca križujú a preto môžu predstavovať nebezpečenstvo pre Zem. Ďalšia skupina telies, ktoré križujú obežnú dráhu terestrických planét, sú tzv. [[kométy Kreutzovej skupiny]]. Tieto kométy sa približujú na veľmi malú vzdialenosť k [[fotosféra|povrchu Slnka]].<ref>{{Citácia periodika |meno=Eduard |priezvisko=Pittich |meno2=Nina |priezvisko2=Solovaya |mesiac= |rok=2008 |titul=Dynamika Slnečnej sústavy |periodikum=[[KOZMOS]] |ročník=XXXIX |číslo=5 |strany=16}}</ref> === Pásmo planétok === {{hlavný článok|Pásmo planétok}} [[Súbor:InnerSolarSystem-sk.png|thumb|upright=1.5|Pohľad na vnútorné časti slnečnej sústavy. Množstvo planétok obieha v širokom pásme medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera. Skupiny označené ako "Gréci a "Trójania" sú telesá zachytené v okolí dvoch bodov na obežnej dráhe Jupitera (pozri [[Trójan (planétka)]]).]] Za obežnou dráhou Marsu je pásmo planétok nazývané aj pásmo asteroidov. Koncentrácia planétok je tu neporovnateľne väčšia ako v okolitom priestore slnečnej sústavy. Obiehajú vo vzdialenosti, v ktorej by sa podľa [[Titiusov-Bodeho rad|Titiusovho-Bodeho radu]] mala nachádzať ďalšia planéta.<ref>{{citácia periodika | titul = Sluneční soustava v číslech | autor = Jan Verfl | periodikum = Astropis | číslo = Speciál 2001 | strany= 22 }}</ref> Rozmer obiehajúcich telies v tejto oblasti nepresahuje {{km|1000|m}}, čo je skoro päťkrát menej ako priemer Merkúru, najmenšej planéty slnečnej sústavy, a ani ich súhrnná hmotnosť nepostačuje na utvorenie planéty. Ich priemerná veľkosť je 2 až {{km|3|m}}. Toto pásmo nie je homogénne, ale obsahuje niekoľko medzier – [[Kirkwoodova medzera|Kirkwoodove medzery]], ktoré sa zrejme vytvorili pod vplyvom gravitačného pôsobenia Jupitera. Planétky obiehajú približne po kruhových dráhach s obežnou dobou 2 až 4 roky. Ich sklony k ekliptike sa väčšinou pohybujú v rozsahu ± 20°. V tomto pásme obieha Slnko aj prvá objavená trpasličia planéta [[1 Ceres]], ktorá bola krátko po svojom objave pokladaná za dlho hľadanú planétu v tejto oblasti. Ceres je guľaté kamenné teleso bez atmosféry, ktorému bol status trpasličej planéty pridelený na zasadaní Medzinárodnej astronomickej únie v roku 2006. Dovtedy sa o tomto telese hovorilo ako o najväčšom známom asteroide. Nedávno bola [[Keckove teleskopy|Keckovým ďalekohľadom]] pozorovaná nová skupina telies, ktorých obežné dráhy sa podobajú dráham planétok hlavného pásma, ale na rozdiel od nich majú komu a chvost, čiže znaky typické pre kométy. Okrem dráhy sa od komét však odlišujú ešte aj v tom, že za sebou nezanechávajú mikroskopické častice, ale častice o veľkosti niekoľkých milimetrov až centimetrov. To naznačuje, že sa museli formovať v iných podmienkach ako klasické kométy. Patrí sem napríklad asteroid 118 401, ktorý bol preklasifikovaný na kométu [[176P/Linear]]. [[Astronóm]]ovia túto skupinu zatiaľ neoficiálne nazývajú "[[Kométy Pásma planétok|kométy hlavného pásu]]".<ref>{{citácia periodika | meno = Jana | priezvisko = Pittichová | titul = Pozorovanie komét z Mauna Kea | periodikum = [[KOZMOS]] | rok = 2008 | ročník = XXXIX | číslo = 5 | strany= 30 | issn=}}</ref> === Joviálne planéty === {{hlavný článok|Joviálna planéta}} [[Súbor:Gas giants in the solar system.jpg|right|thumb|Joviálne planéty: zhora [[Neptún]], [[Urán (planéta)|Urán]], [[Saturn]] a [[Jupiter]]]] Za pásmom planétok sa nachádzajú ďalšie štyri planéty – Joviálne planéty (podobné Jupiteru). Ide o [[Jupiter]], [[Saturn]], [[Urán (planéta)|Urán]] a [[Neptún]]. Jupiter je vôbec najväčšia planéta slnečnej sústavy a druhé najväčšie teleso slnečnej sústavy hneď po Slnku. Všetky joviálne planéty sú obrovské (priemer {{km|49528|m}} až {{km|142984|m}}) a vzdialenosti medzi nimi sú veľké. Niekedy sa nazývajú aj plynné obry, pretože sú to plynné planéty bez pevného povrchu, obklopené sústavami prstencov a mesiacov. Prstence tvoria väčšinou drobné, nahusto a blízko planéty obiehajúce častice koncentrované do jednej roviny, preto sa pri pozorovaní z väčšej vzdialenosti javia ako kompaktný útvar. Amatérskym [[ďalekohľad]]om sa dá pozorovať len prstenec Saturna, prstence ostatných planét sú na to príliš nevýrazné. Okolo všetkých štyroch planét obiehajú desiatky mesiacov, pričom najväčšie z nich majú guľatý tvar a svojou veľkosťou sa približujú k terestrickým planétam. Všetky joviálne planéty majú pravdepodobne kamenno-ľadové [[jadro planéty|jadro]], obklopené tekutým alebo polotuhým plášťom zloženým hlavne z [[vodík]]a a [[hélium|hélia]] (u Jupitera a Saturna), alebo z [[metán]]u, [[amoniak]]u a vodného [[ľad]]u (Urán, Neptún).<ref>{{Citácia knihy |meno=Martin |priezvisko=Rees |rok= |titul=Vesmír |vydavateľ=Ikar |miesto=Bratislava |isbn=80-551-1233-9 |strany=119}}</ref> Atmosféry joviálnych planét sú neobyčajne búrlivé a ich magnetické polia sú silné (pole Jupitera je 20 000-krát silnejšie ako [[magnetické pole Zeme]]). Joviálne planéty majú sklony dráh k ekliptike takisto nízke. Prvé dve, za veľmi priaznivých podmienok až tri joviálne planéty, možno vidieť voľným okom. Keďže Urán je voľným okom veľmi ťažko pozorovateľný a Neptún je bez ďalekohľadu úplne nepozorovateľný, tieto dve planéty neboli známe od [[starovek]]u, ale objavené až v rokoch [[1781]] (Urán) a [[1846]] (Neptún). === Kentauri a planétky s gravitačne ovplyvnenými dráhami === Aj medzi joviálnymi planétami obiehajú planétky. Zvláštnou skupinou planétok sú [[Kentaur (planétka)|Kentauri]] – telesá s vlastnosťami planétok aj komét. Planétky nepodliehajú len gravitácii Slnka, ale aj gravitácii planét, hlavne joviálnych. Takto vznikli niektoré osobitné skupiny malých telies, napríklad tzv. [[Jupiterova rodina komét]]. Je to skupina krátkoperiodických komét, ktoré majú aféliá v blízkosti obežnej dráhy Jupitera. Predpokladá sa, že pochádzajú buď z Kuiperovho pásu, alebo z Oortovho mračna komét, ale gravitácia Jupitera znížila výstrednosť a [[sklon dráhy|sklon]] ich dráh. Ďalší dôsledok gravitačného pôsobenia planét je ten, že mnohé malé telesá obiehajú v tzv. [[Dráhová rezonancia|rezonancii]] s planétou. To znamená, že pomer strednej obežnej doby telesa a planéty je celé číslo. V rezonancii 2:3 je napríklad Neptún s trpasličou planétou Pluto. Osobitným prípadom rezonancie je rezonancia 1:1. Vtedy telesá obiehajú po rovnakej obežnej dráhe, ako planéta, ale stabilné sú len v bodoch 60° pred a za planétou. Týmto bodom sa hovorí [[libračný bod|libračné body]] a telesá v nich obiehajúce sa nazývajú [[Trójan (planétka)|Trójania]]. Trójania boli objavení u Jupitera a Neptúna. Pôvodné teórie predpokladali, že telesá boli na týchto pozíciách zachytené, ale najnovšie štúdie ukázali, že Jupiterovi Trójania už na tejto dráhe vznikli. Ide teda o veľmi starú a dynamicky veľmi stabilnú skupinu.<ref>{{citácia periodika | titul = Jupiterovi Trójania | periodikum = [[KOZMOS]] | ročník = XXXIX | číslo = 5 | rok = 2008 | strany = 14 | issn=}}</ref> [[File:Pluto in True Color - High-Res.jpg|right|thumb|[[Pluto]] v pravých farbách na zábere zo sondy [[New Horizons]]]] === Kuiperov pás === {{hlavný článok|Kuiperov pás}} Za joviálnymi planétami sa nachádza ďalšie pásmo planétok. Na rozdiel od hlavného pásu planétok telesá Kuiperovho pásu obsahujú už značnú prímes vodného [[ľad]]u, preto sa označujú ako kometárne telesá. Toto pásmo dostalo pomenovanie Kuiperov pás alebo Edgeworth-Kuiperov pás.<ref name="Kuiper" >{{citácia periodika | autor = Jana Tichá | titul = Transneptunická tělesa aneb pozoruhodný svět za drahou Neptunu | periodikum = Astropis | číslo = Speciál 2001 | strany=13–14 }}</ref> Je neobyčajne široké, začína sa za obežnou dráhou Neptúna vo vzdialenosti približne 4,5 miliárd kilometrov (30 AU) a končí vo vzdialenostiach až 7,5 miliárd kilometrov (50 AU).<ref>Morbidelli, Alessandro - Levison, Harold F.: Kuiper Belt: Dynamics. p. 590. In: McFadden, Lucy-Ann - Weismann, Paul R. - Johnson, Torrence V.: Encyclopedia of Solar System. 2. ed. San Diego - London - Amsterdam - Burlington : Elsevier. 2007. ISBN 978-0-12-088589-3.</ref> Ostré zakončenie Kuiperovho pásu je dodnes predmetom výskumov a strmý pokles telies za týmto okrajom nie je dobre objasnený. Podľa jednej teórie je orezanie Kuiperovho pásu len zdanlivé a jeho telesá sa nachádzajú aj vo väčších vzdialenostiach, sú však príliš malé na to, aby sa dali pozorovať.<ref>{{citácia periodika | meno =Luboš | priezvisko = Neslušan | meno2 = Marián | priezvisko2 = Jakubík | titul = Populácia malých telies a posledné štádium vzniku Slnečnej sústavy | periodikum = [[KOZMOS]] | rok = 2008 | ročník = XXXIX | číslo = 5 | strany = 14 | issn=}}</ref> Celkový počet telies Kuiperovho pásu s priemerom väčším ako {{km|5|m}} sa odhaduje na 1 miliardu.<ref name="Kuiper" /> Obeh okolo Slnka väčšine z nich trvá viac ako 250 rokov. V tomto pásme obiehajú Slnko ďalšie trpasličie planéty: dvojplanéta [[Pluto]]/[[Cháron (mesiac)|Cháron]], [[Haumea]], [[136472 Makemake|Makemake]] a [[136199 Eris|Eris]]. Pluto bolo od svojho objavu v roku [[1930]] až do augusta 2006 považované za deviatu planétu slnečnej sústavy, ktorú však nebolo možné zaradiť ani k terestrickým, ani joviálnym planétam. Pluto bolo teda v skutočnosti prvým objaveným (aj prvým zblízka preskúmaným) objektom Kuiperovho pásu, ale objav druhého s označením [[15760 Albion]] prišiel až v roku [[1992]]. Medzi ďalšie telesá dostatočne veľké na to, aby zaujali guľový tvar, patrí napríklad Sedna, ktorá však k objektom Kuiperovho pásu už nepatrí. Na Kuiperov pás nadväzuje riedky [[rozptýlený disk]]. Jeho objekty dosahujú väčšie sklony k ekliptike ako objekty Kuiperovho pásu. Všetky telesá, ktorých orbity ležia za obežnou dráhou Neptúna, sa súhrnne označujú ako [[transneptúnske objekty]]. === Kométy === {{hlavný článok|Kométa}} Obežné dráhy komét neraz križujú všetky zmienené oblasti, alebo minimálne orbity viacerých planét. Ich sklony k ekliptike bývajú rôzne veľké a nie je u nich výnimočný ani [[retrográdna dráha|retrográdny obeh]] – obeh v opačnom smere ako obiehajú planéty. Kométy sú klasifikované podľa ich obežných dôb (periód). ''Krátkoperiodické kométy'' majú obežné doby dlhé menej ako 200 rokov, kým [[dlhoperiodické kométy]] majú dlhšie obežné doby, pričom však stále zostávajú gravitačne viazané k Slnku. ''Jednonávratové kométy'' majú parabolické a hyperbolické obežné dráhy, ktoré ich vynesú navždy mimo slnečnú sústavu po jednom prechode popri Slnku. Opačným extrémom je krátkoperiodická [[kométa Encke]], ktorej obežná dráha jej nedovolí vzdialiť sa od Slnka ďalej ako planéta Jupiter. Za miesto vzniku krátkoperiodických komét sa považuje Kuiperov pás, zatiaľ čo zdrojom dlhoperiodických je zrejme Oortov oblak (pozri nižšie).<!-- V súčasnosti sa kométy delia už na tri skupiny - pod krátkoper. kométami je ešte rodina jupiterových komét s periódami ob. dôb 20 a menej rokov. Potom kométy typu Halley od 20 do 200 a dlhoperiodické - nad 200. - Tak fajn. A zdroj? :-) <ref>Brandt, John C.: Physics and Chemistry of Comets. p. 561. In: McFadden, Lucy-Ann - Weismann, Paul R. - Johnson, Torrence V.: Encyclopedia of Solar System. 2. ed. San Diego - London - Amsterdam - Burlington : Elsevier. 2007. ISBN: 978-0-12-088589-3.</ref>--> [[Súbor:Voyager 1 entering heliosheath region2 no text.jpg|left|thumb|Na tejto schéme sa smerom zvnútra von nachádza terminačná vlna, heliopauza a rázová vlna. Vyznačená je poloha sond [[Voyager 1]] a [[Voyager 2]], ktoré sú najvzdialenejšími [[kozmická sonda|sondami]] a ako prvé mali možnosť preskúmať hranice slnečnej sústavy.]] [[Súbor:LL Orionis.jpg|left|thumb|Rázová vlna, ktorú pred sebou vytláča mladá hviezda [[LL Orionis]] pri pohybe hustým prostredím [[hmlovina Orión|hmloviny Orión]]. Podobnú vlnu, aj keď v oveľa redšom prostredí, tlačí pred sebou naše Slnko.]] === Terminačná vlna === [[Terminačná vlna]] alebo ''rázová vlna slnečného vetra'' je guľová oblasť, v ktorej rýchlosť slnečného vetra klesá pod [[rýchlosť zvuku]]. Deje sa to vo vzdialenosti 80 až 95 AU od Slnka. Spomalenie slnečného vetra so sebou nutne nesie zvýšenie jeho hustoty.<ref>{{Citácia periodika |meno=Petr |priezvisko=Kulhánek |mesiac= |rok=2008 |titul=Sluneční vítr |periodikum=Aldebaran bulletin |ročník=6 |číslo=19 |strany= |url=http://www.aldebaran.cz/bulletin/2008_19_swi.php |jazyk=po česky}}</ref> Za terminačnou vlnou je oblasť nazývaná ''plášť heliosféry'', ktorá pokračuje až k heliopauze. V plášti heliosféry sa pravdepodobne nachádza najvzdialenejšia človekom vyrobená kozmická sonda [[Voyager 1]], ktorá bola v roku 2007 vo vzdialenosti 103,7 AU od Slnka. Jeho dvojča Voyager 2 je od Slnka vzdialené 83,6 AU a do terminačnej vlny ešte iba vstupuje.<ref>{{Citácia periodika |meno=Miroslav |priezvisko=Havránek |mesiac= |rok=2007 |titul=Třicet let na cestě vesmírem |periodikum=Aldebaran bulletin |ročník=5 |číslo=34 |strany= |url=http://www.aldebaran.cz/bulletin/2007_34_voy.php |jazyk=po česky}}</ref> === Heliopauza === Prvou „hranicou“ slnečnej sústavy je heliopauza. Je to oblasť, v ktorej už tlak častíc slnečného vetra prestáva odolávať tlaku galaktického vetra. Za heliopauzou začína medzihviezdny priestor. Vnútorná oblasť heliopauzy sa nazýva [[heliosféra]]. Heliosféra je vyplnená časticami slnečného vetra. Z údajov dvojice sondy Voyager, ktoré sa nachádzajú 17 a 20 miliárd km od Slnka vyplýva, že heliosféra nemá guľatý tvar, ale jej tvar pripomína skôr kométu. Jej najbližší okraj leží vo vzdialenosti 90 až 100 AU smerom do [[súhvezdie Strelec|súhvezdia Strelec]]. Na opačnej strane oblohy, smerom do súhvezdí [[súhvezdie Perzeus|Perzeus]] a [[súhvezdie Kasiopeja|Kasiopeja]] je [[heliosféra]] pretiahnutá do dlhého magnetického chvosta vyplneného ionizovaným plynom. Podľa názoru niektorých vedcov je heliosféra tvarovaná vonkajšími silami, predovšetkým tlakom medzihviezdneho plynu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Havlíček | meno = Antonín | titul = Sondy Voyager zkoumají hraniční oblasti Sluneční soustavy | url = http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?sekce=hotnews&month=06-2006 | dátum vydania = 2006-06-01 | dátum aktualizácie = 2009-12-17 | dátum prístupu = 2009-12-21 | vydavateľ = DATABÁZE KOSMICKÝCH SOND PRO PRŮZKUM TĚLES SLUNEČNÍ SOUSTAVY | jazyk = po česky }}</ref> V smere svojho pohybu [[Slnko]] pred sebou tlačí ešte rázovú vlnu, v ktorej sa mení smer pohybu častíc [[hviezdny vietor|hviezdneho vetra]]. === Oortov oblak === {{hlavný článok|Oortov oblak}} Najvzdialenejším útvarom slnečnej sústavy je predpokladaná sféra malých ľadových telies nazývaná Oortov oblak alebo Oortovo mračno komét. Jeho vzdialenosť je odhadovaná v rozsahu 3 000 AU až po 120 000 AU. Množstvo telies obiehajúcich v tejto časti slnečnej sústavy sa odhaduje rádovo na bilióny. Jeho celková hmotnosť je však len niekoľko hmotností Zeme. Tieto telesá sú v podstate [[jadro kométy|jadrami komét]]. Ak sa dostanú do kolízie s inými telesami, alebo sa ich dráhy porušia v dôsledku gravitačného pôsobenia blízko prelietavajúceho telesa, môžu opustiť slnečnú sústavu alebo sa naopak dostať do jej hlbších častí a obiehať okolo Slnka po veľmi výstrednej eliptickej dráhe s [[perihélium|perihéliom]] medzi obežnými dráhami planét. Z Oortovho oblaku pochádza pravdepodobne väčšina dlhoperiodických komét. Za poslednú a definitívnu hranicu Slnečnej sústavy sa považuje vzdialenosť, v ktorej sa už gravitačné pole Slnka vyrovnáva s gravitačným poľom okolitých [[hviezda|hviezd]]. Podľa odhadov by to mala byť vzdialenosť zhruba 2 [[svetelný rok|svetelné roky]] od Slnka. === Hypotetické transneptúnske objekty === {{pozri aj|Hypotetická planéta}} [[Súbor:Halebopp031197.jpg|thumb|[[Kométa Hale-Bopp]]]] Existujú teórie, podľa ktorých by za obežnou dráhou Pluta mali obiehať ďalšie telesá príliš veľké a hmotné na to, aby sa dali zaradiť ku Kuiperovmu pásu, rozptýlenému disku, či Oortovmu oblaku. Dôvodom pre takéto [[hypotéza|hypotézy]] sa stali napríklad odchýlky Neptúna od jeho vypočítanej dráhy, čo mal byť dôkaz gravitačného pôsobenia ďalšej, ešte neobjavenej planéty za obežnou dráhou Neptúna. Táto údajná planéta bola pomenovaná ako [[Planéta X]] a jej nájdeniu sa venovalo množstvo významných astronómov, napríklad [[Percival Lowell]]. Dlhé pátranie napokon vyústilo do objavu Pluta, no jeho hmotnosť bola príliš malá na to, aby mohla spôsobovať výrazné odchýlky v obežnej dráhe Neptúna. Po presnejšom určení Neptúnovej dráhy sa však ukázalo, že planéta pri svojom obehu žiadne odchýlky nevykazuje.<ref name="Kleczek">{{Citácia knihy |meno=Josip |priezvisko=Klezcek |rok=2002 |titul=Velká encyklopedie vesmíru |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |isbn=80-200-0906-X |strany=306–60}}</ref> Sporadické vymrštenie kometárnych jadier z Oortovho mraku sa občas pripisuje hypotetickému telesu, planéte, či dokonca hviezde, ktorá bola nazvaná [[Nemesis (hviezda)|Nemesis]]. Toto teleso by malo obiehať okolo Slnka po veľmi excentrickej elipse s aféliom vo vzdialenosti 90 000 AU a s periódou 30 miliónov rokov. Pri každom prelete aféliom by svojou gravitáciou vymrštila kometárne jadrá dovnútra slnečnej sústavy, kde by dopadali na planéty a teda aj na Zem. Existenciu Nemesis však nepotvrdili žiadne pozorovania.<ref name="Kleczek" /> == Stabilita obežných dráh == Hoci na prvý pohľad sa planéty a menšie telesá slnečnej sústavy pri svojom obehu okolo Slnka správajú presne podľa Keplerových zákonov, v skutočnosti tomu tak nie je. Nielen Slnko, ale aj ostatné telesá na seba pôsobia gravitačnými silami a ich účinok hlavne u veľkých planét nie je zanedbateľný, hoci v porovnaní s účinkami Slnka je pomerne malý. Joviálne planéty napríklad bežne menia obežné dráhy komét a iných malých blízko prelietajúcich telies, ktoré môžu zachytiť na svoju obežnú dráhu ako ďalšie mesiace. Planéty však vplývajú aj na obežné dráhy iných planét a spôsobujú ich [[porucha obežnej dráhy|poruchy]] (perturbácie), ktoré sa prejavujú niekoľkými spôsobmi. Vplyv jednej planéty na inú planétu obiehajúcu okolo Slnka zjednodušene popisuje [[problém troch telies]]. Toto riešenie však vychádza z Newtonovského popisu gravitácie. Aj s využitím novšej teórie, [[všeobecná teória relativity|všeobecnej teórie relativity]], sú kvôli dráhovému chaosu možné presné výpočty budúcich obežných dráh planét len na desiatky miliónov rokov do budúcnosti.<ref name="Žeň 2009" >{{Citácia periodika | priezvisko = Grygar | meno = Jiří | odkaz na autora = Jiří Grygar | titul = Žeň objevů 2009 | periodikum = Kozmos | strany = 18 }} </ref> Planéty obiehajú spoločné ťažisko, [[barycentrum]]. Spoločné ťažisko Slnka a [[Jupiter]]a sa nachádza tesne nad povrchom Slnka a predstavuje 99,9 % hmoty slnečnej sústavy. Toto spoločné ťažisko môže byť od Slnka odtiahnuté viac, ak je napríklad Jupiter so [[Saturn]]om v [[konjukcia|konjukcii]], alebo naopak sa ťažisko slnečnej sústavy môže priblížiť do stredu Slnka, ak Saturn, Urán a Neptún sú v opozícii Jupitera a jeho vplyv vyvážia.<ref>anglicky https://spaceplace.nasa.gov/barycenter/en/</ref> [[Súbor:Jupiter-Sun system.gif|náhľad|Barycentrum Jupitera a Slnka (zelená bodka je ťažisko - barycentrum sústavy)]] Jedným z najzreteľnejších prejavov porúch je otáčanie [[apsidová priamka|apsidovej priamky]] známe aj ako [[stáčanie perihélia]]. Pri stáčaní perihélia sa afélium a perihélium v priestore pomaly presúvajú v smere obehu planéty. U Zeme sa apsidová priamka pootočí ročne o uhol 11,6 [[oblúková sekunda|oblúkových sekúnd]]. Ďalšími prejavmi sú otáčanie [[uzlová priamka|uzlovej priamky]] planét retrográdnym smerom a tiež pomaly sa meniace sklony dráh planét k ekliptike. Pozvoľna sa menia aj výstrednosti (excentricity) dráh, pričom u Merkúra, Marsu, Jupitera a Neptúna sa výstrednosť dráhy momentálne zväčšuje, zatiaľ čo u Venuše, Zeme, Saturna a Urána sa zmenšuje. Excentricita zemskej dráhy ročne klesá asi o 0,0000004 (z hodnoty 0,016 710 219). To znamená, že zemská obežná dráha sa stáva čoraz kruhovejšou.<ref name="EA" /> Niektoré zmeny dráhových elementov sú preukázateľne periodické, čiže oscilujú okolo strednej hodnoty a z dlhodobého hľadiska zostávajú [[konštanta|konštantné]]. Existujú však aj nevratné, tzv. ''sekulárne'' zmeny. Tie sú podľa starších poznatkov nepatrné a nezasahujú hlavné dráhové elementy ([[veľká polos|veľké polosi]] a [[obežná doba|obežné doby]] planét).<ref>{{Citácia knihy |meno=Bohumil |priezvisko=Hacar |rok=1963 |titul=Úvod do obecné astronomie |vydavateľ=Státní pedagogické nakladatelství |miesto=Praha |isbn= |strany=}}</ref> Podľa G. Laughlina nie je veľmi pravdepodobné, že by v najbližších 3 miliardách rokov došlo k destabilizácii obežných dráh planét.<ref name="Žeň 2009" /> Novšie počítačové simulácie však ukázali, že v nasledujúcich piatich miliardách rokov nastanú výraznejšie zmeny v excentricite hlavne u terestrických planét. U Zeme bude táto zmena predstavovať maximálne osem percent, ale u Marsu môže rozdiel oproti súčasnej excentricite predstavovať až 20 %. Takisto je možné veľké zvýšenie excentricity Merkúru,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čeká nás srážka Země s Marsem a odlet Merkuru? | url = http://scienceworld.cz/matematika/Srazka-Zeme-s-Marsem-a-odlet-Merkuru-4689 | dátum vydania = 2009-02-12 | dátum prístupu = 2010-12-26 | vydavateľ = Science world | jazyk = česky }}</ref> čo ukazujú aj simulácie vykonané J. Laskarom a M. Gastineauom. Podľa týchto autorov je Merkúr najväčším rizikom pre budúcu stabilitu obežných dráh terestrických planét.<ref name="Žeň 2009" /> == Vznik a vývoj == {{hlavný článok|Vznik a vývoj slnečnej sústavy}} === Vznik === [[Súbor:Protoplanetary-disk.jpg|right|thumb|Predstava umelca o [[protoplanetárny disk|protoplanetárnom disku]]]] Najspoľahlivejší údaj o veku slnečnej sústavy pochádza z rozboru výskytu kalciových častíc v hliníku v kazašskom meteorite [[Jefremovka]]. [[Y. Amelin]] a kol. z toho vyvodili, že vek slnečnej sústavy je 4,5672 ± 0,0006 miliárd rokov.<ref>{{Cite web | author = Jiří Grygar | title = Že objevů 2004 (XXXIX.) | url = http://cygnus.astro.sk/zne/zneXXXIX2004A.html#1 | accessdate = 2009-02-11 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20120116233456/http://cygnus.astro.sk/zne/zneXXXIX2004A.html#1 | archivedate = 2012-01-16 }}</ref> Podľa v súčasnosti najviac uznávaného modelu [[Slnko]] a jeho [[planéta|planéty]] začali vznikať pred 4,6 až 4,7 miliardami rokov z obrovského oblaku [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]].<ref name="Exoplanety">{{Citácia knihy |meno=Zdeněk |priezvisko=Pokorný |rok=2007 |titul=Exoplanety |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |isbn=978-80-200-1510-5 |strany=}}</ref> Základným materiálom bola [[globula]], pomerne malá, chladná a pomaly rotujúca plynoprachová [[Hmlovina (astronómia)|hmlovina]]. Táto globula sa niekedy nazýva aj [[slnečná hmlovina]]. Jej počiatočná teplota je odhadovaná na 50 – 100 kelvinov (−223 [[stupeň Celzia|°C]] až −173 °C).<ref name="Exoplanety" /> Tá sa, pravdepodobne pod vplyvom zvýšeného toku [[hviezdny vietor|hviezdneho vetra]] po výbuchu [[supernova|supernovy]], začala zmršťovať. Zmršťovaním vlastnou váhou sa uvoľnila [[gravitačná potenciálna energia]], ktorá sa premenila čiastočne na [[žiarenie]] a čiastočne na [[teplo]]. Preto teplota globuly pomaly rástla a rýchlosť jej rotácie sa zvyšovala. [[Odstredivá sila]] postupne vydúvala hmotu do tvaru disku. V jeho strede, kde bola koncentrácia hmoty najvyššia, sa utvorilo [[protohviezda|protoslnko]] a okolo neho protoplanetárny disk. V disku sa počas dlhého procesu postupným zliepaním utvorili malé zhluky hmoty. Tieto zhluky hmoty ďalším zliepaním vytvorili [[planetezimála|planetezimály]] – niekoľkometrové až niekoľkokilometrové telesá nepravidelného tvaru. Niektoré planétezimály vzniknuté v tomto období sa zachovali dodnes. Ide hlavne o telesá Kuiperovho pásu, ale zrejme aj o mnohé malé mesiace joviálnych planét. Po určitom čase sa rast najväčších telies zrýchlil a najmenších naopak spomalil. Z väčších telies sa potom utvorili [[protoplanéta|protoplanéty]] – guľaté telesá približne o veľkosti [[Mesiac]]a. Zrážkami a zliepaním protoplanét sa v blízkosti Slnka utvorili štyri terestrické planéty. Keďže ich vznik sa odohrával v blízkosti Slnka, sú tvorené prevažne kamenným a kovovým materiálom, pretože plynný materiál sa pod vplyvom veľkej teploty vyparil. Iná situácia bola vo väčších vzdialenostiach od Slnka, kde sa okrem pevných častíc nachádzalo aj veľké množstvo plynu. Protoplanéty v týchto oblastiach nabaľovali svojou gravitáciou na seba plyn a tak vznikli joviálne planéty. Podľa inej teórie vznikli joviálne planéty niekoľkými gravitačnými kolapsmi, čiže rýchlym zmrštením sa zhluku hmoty v zárodočnom disku.<ref name="Jupiter">{{citácia periodika | titul = Jupiter sa (možno) sformoval za 300 rokov | periodikum = [[KOZMOS]] | rok = 2003 | ročník = XXXIV | číslo = 1 | strany = 2 | issn=}}</ref> Tento proces trval zhruba 800 rokov, čiže z [[kozmológia|kozmologického]] hľadiska bol extrémne krátky.<ref name="Vznik">{{Cite web | author = Jiři Grygar | title = ŽEŇ OBJEVŮ 2003 (XXXVIII.), kapitola 1.3. Planetární soustava kdysi a dnes | url = http://cygnus.astro.sk/zne/indexXXXVIII2003.html | accessdate = 2009-01-11 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20090205183944/http://cygnus.astro.sk/zne/indexXXXVIII2003.html | archivedate = 2009-02-05 }}</ref> Slapové sily joviálnych planét menili [[orbitálne parametre]] malých telies vo svojej blízkosti a postupne tak vznikol Oortov oblak komét.<ref>{{citácia periodika | titul = Výsledky výskumu oddelenia medziplanetárnej hmoty Astornomického ústavu SAV | periodikum = [[KOZMOS]] | rok = 2008 | ročník = XXXIX | číslo = 5 | issn=}}</ref> Protoslnko zatiaľ priberalo hmotu a jeho [[teplota]] rástla. Napokon teplota a tlak v jadre protoslnka stúpli natoľko, že sa v ňom začali zlučovať jadrá ľahkého vodíka. Zapálením termojadrových reakcií v strede Slnka možno považovať proces tvorby slnečnej sústavy za ukončený. Podľa najnovších výskumov sa však po vzniku planéty pravdepodobne nenachádzali na súčasných dráhach a je možné, že ani ich počet nebol rovnaký ako dnes. Napríklad podľa scenára vzniku slnečnej sústavy s názvom ''Nice Model'' sa planetárne embryo Jupitera utvorilo o niečo ďalej od Slnka a naopak embryá Saturna, Urána a Neptúna sa utvorili na dráhach bližších k Slnku.<ref>{{citácia periodika | meno =Luboš | priezvisko = Neslušan | meno2 = Marián | priezvisko2 = Jakubík | titul = Strmý okraj Kuiperovho pásu | periodikum = [[KOZMOS]] | rok = 2008 | ročník = XXXIX | číslo = 5 | strany = 14 | issn=}}</ref> Posledným štádiom vzniku slnečnej sústavy bolo intenzívne bombardovanie medziplanetárnou hmotou, ktoré vyvrcholilo asi pred 4 miliardami rokov. Spočiatku bolo bombardovanie také silné, že nedovolilo mladým terestrickým planétam, aby sa na nich utvorila pevná [[planetárna kôra|kôra]]. Neskôr toto bombardovanie začalo po sebe nechávať stopy, z ktorých niektoré sú pozorovateľné dodnes na planétach a ich mesiacoch ako impaktné krátery a panvy. Množstvo dopadových kráterov však bolo medzitým zahladené [[geológia|geologickými]] procesmi. Počas nasledujúcich niekoľkých stoviek miliónov rokov bombardovanie postupne slablo, aj keď kolízie v slnečnej sústave sa občas odohrajú aj v súčasnosti. [[Súbor:Sun red giant.svg|left|thumb|Porovnanie rozmeru Slnka po jeho premene na [[červený obor|červeného obra]] so súčasným rozmerom]] === Zánik === Budúci vývoj slnečnej sústavy závisí od [[vývoj hviezdy|vývoja Slnka]]. Slnko má jadrové palivo postačujúce ešte na 5, maximálne na 7 miliárd rokov postupného horenia. Po jeho spotrebovaní sa začnú vonkajšie vrstvy Slnka pomaly nafukovať a pohlcovať vnútorné planéty slnečnej sústavy. Slnko prejde do ďalšieho štádia svojho vývoja, ktoré nazývame [[červený obor]]. V ňom ostane Slnko približne na 35 miliónov rokov stabilné a zatiaľ bude vo svojom jadre spaľovať hélium ("odpad" pôvodných termojadrových reakcií) na uhlík a kyslík.<ref>{{Cite book | author=[[Vojtech Rušin]] | title=Slnko, naša najbližšia hviezda | pages=strana 222 | publisher=Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, Bratislava | |origdate=2005 | isbn=80-224-0864-6 }}</ref> Po vyčerpaní zásob hélia však bude rozpínanie slnečného povrchu pokračovať, až sa napokon zmení na mladú [[planetárna hmlovina|planetárnu hmlovinu]], ktorá pohltí aj tie najvzdialenejšie časti slnečnej sústavy. Z jadra Slnka sa stane malá horúca a veľmi hustá hviezda – [[biely trpaslík]]. Vonkajšie obálky sa budú ako planetárna hmlovina naďalej rozpínať, až sa napokon zmiešajú s medzihviezdnou hmotou a môžu poslúžiť pri vzniku ďalších nových hviezd.<ref>{{Cite web | url=http://www.astro.cz/clanek/2620 | title=Bílý trpaslík naznačuje osud Sluneční soustavy | author=Martinek František | language=cs }}</ref> == Výskum a vývoj predstáv == {{Hlavný článok|Dejiny výskumu slnečnej sústavy}} Už v [[starovek]]u poznali naši predkovia Slnko, Mesiac a päť planét viditeľných voľným okom. Boli to Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn. Slnko a Mesiac zaraďovali tiež k planétam, naopak Zem k nim podľa nich nepatrila. Až do 16. storočia sa udržovala [[geocentrizmus|geocentrická]] predstava o usporiadaní slnečnej sústavy. Spočiatku bola Zem považovaná za dosku plávajúcu na vodách a planéty, Slnko, Mesiac a hviezdy boli v predstavách ľudí umiestnené na otáčajúce sa guľové sféry. Typickým predstaviteľom geocentrizmu bol [[Aristoteles]]. Zem už síce považoval za guľu, ale všetky ostatné telesá sú jej obežnice. Podľa vzrastajúcej vzdialenosti od Zeme mali Zem obiehať Mesiac, Slnko, Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter, Saturn a najvzdialenejšia bola sféra hviezd. Tento jednoduchý systém však nebol schopný vysvetliť všetky pozorované pohyby planét na oblohe. Jeho systém bol postupne vylepšovaný. Najväčšiu reformu v rámci geocentrického systému priniesol [[Klaudios Ptolemaios]], ktorý vytvoril pre planéty zložitý systém pohybu po [[deferent]]och a [[epicyklus|epicykloch]].<ref name="Rekordy" /> Jeho systém umožňoval pomerne presne vypočítať budúce polohy planét. O presadenie [[heliocentrizmus|heliocentrizmu]] sa zaslúžil [[Mikuláš Kopernik]], zákony pohybu planét objavil [[Johannes Kepler]] začiatkom [[17. storočie|17. storočia]] a [[Isaac Newton]] koncom 17. storočia sformuloval [[gravitačný zákon]]. S teóriou vzniku slnečnej sústavy z hmloviny prišiel po prvýkrát [[Immanuel Kant]]. Neskôr túto teóriu rozvinul francúzsky matematik [[Pierre Laplace]] a jeho teória je dodnes najširšie prijímanou hypotézou vzniku slnečnej sústavy. V [[18. storočie|18. storočí]] sa známa časť slnečnej sústavy začala rozširovať. [[13. marec|13. marca]] [[1781]] [[William Herschel]] objavil siedmu planétu, Urán, ale sám bol dlho presvedčený, že ide o kométu. [[1. január]]a [[1801]] [[Giuseppe Piazzi]] objavil nový, dovtedy neznámy typ telies, planétku (1 Ceres). V tomto prípade bol objaviteľ presvedčený, že objavil novú planétu, ale v nasledujúcich rokov boli objavené ďalšie malé telesá v priestore medzi Marsom a Jupiterom: planétky [[2 Pallas|Pallas]], [[3 Juno|Juno]] a [[4 Vesta|Vesta]]. Postupne boli objavované ďalšie planétky a dnes je ich známych niekoľko desiatok tisíc. V roku [[1846]] [[Johann Gale]] objavil ďalšie veľké teleso slnečnej sústavy, planétu Neptún. [[Súbor:Voyager.jpg|right|thumb|[[Voyager 2]], jediná sonda, ktorá skúmala až štyri planéty: Jupiter, Saturn, Urán a Neptún]] S rozvojom [[kozmonautika|kozmonautiky]] súvisel tiež rozvoj podrobného výskumu telies slnečnej sústavy sondami. Vnútorné planéty a ich mesiace skúmali sondy [[Mariner 10]], [[program Venera|Venera]], [[program Luna|Luna]], [[program Viking|Viking]], [[program Mars|Mars]], [[program Fobos|Fobos]] a ďalšie. V roku [[1959]] sonda [[Luna 1]] ako prvá dosiahla iné kozmické teleso – preletela okolo Mesiaca. Prvý dopad na Mesiac sa uskutočnil v tom istom roku sondou [[Luna 2]]. Prvá sonda, ktorá sa priblížila k inej planéte, bola v roku [[1962]] [[Mariner 2]] a preletela okolo Venuše. O 2 roky neskôr [[Mariner 4]] preletel okolo Marsu. Prvé pristátie na Mesiaci uskutočnila v roku [[1966]] sonda [[Luna 9]], prvé pristátie na planéte – opäť Venuši – sa uskutočnilo sondou [[Venera 7]] v roku [[1970]]. To už ale bolo potom, ako sa prví ľudia, [[Neil Armstrong]] a [[Buzz Aldrin]] prechádzali po Mesiaci. Mesiac bol jediné teleso slnečnej sústavy, ktoré bolo zblízka preskúmané ľudskou posádkou. Ostatné časti slnečnej sústavy sú pre ľudí ešte stále nedosiahnuteľným priestorom. Keby sme sa pokúšali cestovať na okraj slnečnej sústavy [[Apollo (kozmická loď)|vesmírnou loďou Apollo]] rýchlosťou {{km|40200|m}}/h (najväčšou rýchlosťou, akú kedy teleso s ľudskou posádkou vyvinulo), cesta len k prvej hranici slnečnej sústavy, k heliopauze v jej najbližšom bode, by nám trvala 84 rokov.<ref name="Druga">{{Cite book | author = Ladislav Druga | year = 2006 | title = Dejiny astronómie a Slovensko | publisher = Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo | isbn = 80-85221-53-5 | pages = strana 377}}</ref> V súčasnosti heliopauzu dosiahli len automatické sondy vypustené k vonkajším planétam: [[Pioneer 10]] a [[Pioneer 11|11]] a [[Voyager 1]] a [[Voyager 2|2]]. Okrem planét a mesiacov skúmali sondy tiež kométy: napríklad sonda [[Deep Impact]] skúmala kométu [[Tempel 1]]. Ďalšie zase preskúmali asteroidy – sonda [[NEAR Shoemaker]] asteroid [[433 Eros|Eros]], japonská sonda [[Hayabusa]] zase asteroid [[25143 Itokawa]]. Sonda [[New Horizons]] sa v súčasnosti pohybuje Kuiperovým pásom. Ako prvá preskúmala okrem iného aj trpasličiu planétu Pluto a o tri a pol roka neskôr aj oveľa menšie teleso [[486958 Arrokoth]], zatiaľ najvzdialenejšie zblízka preskúmané teleso slnečnej sústavy. Okrem sond skúmajú telesá slnečnej sústavy pozemské a orbitálne ďalekohľady, napríklad [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]]. Pohyby telies slnečnej sústavy študuje [[nebeská mechanika]], otázky vzniku slnečnej sústavy planetárna [[kozmogónia]]. == Nomenklatúra == {{Hlavný článok|Nomenklatúra slnečnej sústavy}} Pomenovanie telies slnečnej sústavy sa v histórii ľudstva vyvíjalo a menilo. V súčasnosti na ňu dohliada Medzinárodná astronomická únia (IAU), v rámci ktorej v roku [[1973]] vznikla nomenklatúrna skupina WGPSN (Working Group for Planetary System Nomenclature). V rámci nej existujú podskupiny pre povrchové útvary na Mesiaci, terestrických planétach a malých telies slnečnej sústavy. Pomenovanie povrchových útvarov sa riadi množstvom pravidiel, kde je to však možné, tam by mala byť použitá a rozvíjaná tematika ustálená v začiatkoch nomenklatúry slnečnej sústavy. Planéty známe ľuďom od začiatku ich histórie niesli mená božstiev, a preto sa aj pomenovanie novoobjavených planét (Uránu, Neptúna a Pluta) pridŕžalo tejto tradície. Mená ich satelitov majú (s výnimkou Uránu) väčšinou vzťah k svojej materskej planéte, napríklad veľké mesiace Saturnu sú pomenované po mytologických bratoch boha [[Saturn (boh)|Saturna]], [[Titan (mytológia)|titánoch]]. Povrchové útvary mesiacov môžu niesť mená spojené s mytológiou ako aj s charakterom povrchu. Napríklad útvary na Jupiterovom sopečnom mesiaci [[Io (mesiac)|Io]] obsahujú mená postáv z mytológie [[oheň|ohňa]], Slnka, sopiek, [[hrom]]u a iných. Venuša ako jediná planéta pomenovaná podľa bohyne nesie na svojom povrchu útvary pomenované takmer výlučne ženskými menami. Prvé objavené planétky dostávali mená po ženských mytologických postavách, čo však so vzrastajúcim počtom objavov nestačilo. V súčasnosti mená planétok pochádzajú z najrôznejších oblastí kultúry, histórie a vedy. Kométy dostávajú mená podľa svojho objaviteľa, či (nanajvýš troch) objaviteľov. Každý systém pomenovania však nesie svoje výnimky.<ref>{{citácia periodika | titul = Historie a současnost nomenklatury ve sluneční soustavě | periodikum = Astropis | autor = Jiří Kubánek, Martin Šolc | strany = 34-41 | číslo = Speciál 2001 }}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Solar System}} == Externé odkazy == * [http://www.boinc.sk/?showoart=Orbit&uid= www.boinc.sk: Zrod slnečnej sústavy] * [http://www.vesmir.sk/?id=slsustava Slnečná sústava na vesmir.sk] * [http://www.treking.cz/astronomie/slunecni-soustava.htm www.treking.cz/astronomie/slunecni-soustava] * [http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf Slnečná sústava v číslach] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091210225921/http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf |date=2009-12-10 }} * [http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php Databáza kozmických sond na výskum telies slnečnej sústavy] * [http://www.vtm.cz/clanek/kde-konci-slunecni-soustava Kde končí Sluneční soustava?] * [http://joshworth.com/dev/pixelspace/pixelspace_solarsystem.html Ak by bol Mesiac iba jeden pixel] == Zdroje == {{portál|Slnečná sústava|}} * {{citácia knihy | autor = Josip Klezcek | rok = 2002 | titul = Velká encyklopedie vesmíru | vydavateľ = Academia | isbn = 80-200-0906-X }} * {{citácia knihy | autor = Róbert Čeman, Eduard Pittich | rok = 2002 | titul = Vesmír 1: Slnečná sústava | vydavateľ = Slovenská Grafia | miesto = Bratislava | isbn = 80-8067-071-4 }} * {{citácia periodika | titul = Výsledky výskumu Oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV | periodikum = [[KOZMOS]] | rok = 2008 | ročník = XXXIX | číslo = 5 | issn=}} * {{Cite book | author = Martin Rees | year = 2006 | title = Vesmír | publisher = Ikar | isbn = 80-551-1233-9 | pages = }} * {{citácia knihy | autor = Kolektív autorov | titul = [[Encyklopédia astronómie]] | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor]] | rok = 1987 }} {{Poloha Zeme}} {{Slnečná sústava}} {{Slnko}} [[Kategória:Slnečná sústava| ]] nnwouh7e1b49a26lts0vaqgw9nwsb2n 0 2925 8226473 8219427 2026-05-31T02:16:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226473 wikitext text/x-wiki {{Dôležitý výhonok}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Viedeň | other_name = | category = Hlavné mesto [[Rakúsko|Rakúskej republiky]] <!-- *** Image *** --> | image = Montage of Vienna.jpg | image_caption = Zhora zľava doprava: [[Kunsthistorisches Museum|Umeleckohistorické múzeum]], [[Wiener Rathaus|Viedenská radnica]], [[Dóm svätého Štefana]], [[Wiener Staatsoper|Viedenská štátna opera]] a [[Parlamentsgebäude (Viedeň)|budova rakúskeho parlamentu]] | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Vienna.svg | symbol = Wien 3 Wappen.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = Mesto valčíkov | nickname_type = Prezývky <!-- *** Country etc. *** --> | country = Rakúsko | country_flag = 1 | region = Viedeň, hlavné mesto | municipality = [[štatutárne mesto]] <!-- *** Family *** --> | part = | river = Dunaj <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 48.20833 | long_d = 16.373064 | coordinates_type = type:city | highest = ''Hermannskogel'' | highest_elevation = 542 | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = ''Lobau'' | lowest_elevation = 151 | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = {{Rozloha-AT|9}} <!-- *** Population *** --> | population = 1920949 | population_date = 1.1.2021 | population_note = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Statistik Austria - Bevölkerung zu Jahresbeginn 2002–2021 nach Gemeinden (Gebietsstand 1.1.2021) |url=https://statistik.at/wcm/idc/idcplg?IdcService=GET_NATIVE_FILE&RevisionSelectionMethod=LatestReleased&dDocName=123069 |dátum prístupu=2021-09-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211008042746/https://statistik.at/wcm/idc/idcplg?IdcService=GET_NATIVE_FILE&RevisionSelectionMethod=LatestReleased&dDocName=123069 |dátum archivácie=2021-10-08 }}</ref> | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = Michael Ludwig | mayor_type = Primátor | mayor_party = SPÖ <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 1010–1239, 1400, 1450 | area_code = 01 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = Historické centrum mesta | whs_year = 2001 | whs_number = 1033 | whs_region = | whs_criteria = ii, vi, iv <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Austria relief location map.jpg | map_caption = Poloha hlavného mesta v Rakúsku | map_locator = Rakúsko | map1 = Vienna districts large numbers.gif | map1_caption = Viedenské obvody 1 – 23 <!-- *** Websites *** --> | commons = Viedeň | statistics = | website = [http://www.wien.at wien.at] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = '''Demonym''': ''Viedenčan (Wiener)'', ''Viedenčanka (Wienerin)'' }} [[Súbor:T-mobil center wien.jpg|náhľad|Moderná časť Viedne]] [[Súbor:Vienna International Centre.jpg|náhľad|Komplex budov Organizácie Spojených národov]] [[Súbor:Socha Jozefa II. - Viedeň.jpg|náhľad|Jazdecká socha cisára Jozefa II.]] '''Viedeň''' ({{vjz|deu|Wien}}, {{vjz|lat|''Vindobona''}}, {{vjz|hun|''Bécs''}}, {{vjz|ces|''Vídeň''}}, {{vjz|slv|''Dunaj''}}, {{vjz|hrv|''Beč''}}, {{vjz|eng|''Vienna''}}) je [[Hlavné mesto|hlavné]] a najväčšie mesto [[Rakúsko|Rakúska]], ležiace na rieke [[Dunaj]]. Viedeň má viac ako 1,9 mil. obyvateľov a metropolitná oblasť, ktorú vytvára s viac ako 2,8 miliónmi obyvateľov predstavuje približne tretinu celej rakúskej populácie. Je politickým, priemyselným, hospodárskym a kultúrnym centrom štátu. Mesto leží na úpätí Viedenského lesa („Wiener Wald“). Pre zaujímavú polohu, históriu a impozantnú výstavbu mesto nazývajú aj Dunajskou metropolou. Spolu s [[Bratislava|Bratislavou]], ktorá sa nachádza iba {{km|60|m|w}} východne od Viedne, vytvára najtesnejšie zoskupenie dvoch hlavných miest v [[Európa|Európe]]. Je sídlom mnohých medzinárodných organizácií [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a iných inštitúcií, napr. [[UNIDO]], [[OPEC]], [[IAEA]], [[CTBTO]], [[OSCE]], ako aj [[UNCITRAL]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Internationale Organisationen und Institutionen mit Sitz in Österreich | url = https://www.wien.gv.at/politik/international/organisationen/uebersicht.html | vydavateľ = wien.gv.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304100821/https://www.wien.gv.at/politik/international/organisationen/uebersicht.html | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> Historické centrum Viedne bolo v roku [[2001]] zapísané na [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zoznam svetového dedičstva UNESCO]].<ref>[http://www.wien.gv.at/rk/msg/2003/1011/001.html ''Weltkulturerbe „Historisches Zentrum von Wien“''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110517053350/http://www.wien.gv.at/rk/msg/2003/1011/001.html |date=2011-05-17 }}, Stadt Wien, 11. október 2003, prístup 16. marec 2011</ref> V rebríčku Economist Intelligence Unit miest najlepších pre život z roku 2019, ktorý hodnotil 140 miest sa Videň umiestnila na 1. mieste. Zopakovala tým úspech z roku 2018.<ref name="dennikn-vieden">{{Citácia periodika | priezvisko = Ballová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Je pomalá a bezpečná. Viedeň zostáva najlepším mestom na život | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1574506/je-pomala-a-bezpecna-vieden-zostava-najlepsim-mestom-pre-zivot/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-05 | dátum prístupu = 2019-09-08 }}</ref> == Dejiny == Už v [[1. storočie|1. storočí]] tu bol tábor rímskej légie a civilná osada nazývaná ''Vindobona''. Počas markomanských vojen ([[166]] – [[180]]) sa tu zdržiaval rímsky [[cisár]] [[Marcus Aurelius]], ktorý tu aj zomrel. Na konci [[4. storočia]] vojenská posádka opustila tábor, s vojakmi odišla aj väčšina civilného obyvateľstva, zvyšok civilistov sa usadil v dvoch samostatných dedinách, ktoré vznikli na mieste vojenského tábora. Vláda [[Staroveký Rím|Rimanov]] skončila približne v [[5. storočie|5. storočí]] príchodom [[Germáni|germánskych]] kmeňov. V písomných záznamoch sa mesto spomína v roku [[881]] ako ''Wenia''.<ref>History of Vienna. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Vienna/History | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[1137]] prvýkrát ako ''Wien''. Od roku [[1156]] bola sídlom rodu Babenbergovcov a v roku [[1221]] dostala ako druhé mesto v rakúskom vojvodstve (po [[Enns (mesto)|Ennse]] (1212)) [[Mestské právo (súhrn práv)|mestské práva]]<ref>Felix Czeike: ''Historisches Lexikon Wien''. Band&nbsp;5, Verlag Kremayr & Scheriau, Wien 1997, ISBN 3-218-00547-7, S.&nbsp;306f.</ref>Po vymretí dynastie [[Babenbergovci|Babenbergovcov]] si robil nároky na ich územie [[Přemysl Otakar II.]], ktorého však porazil [[Rudolf I. Habsburský]] v [[bitka na Moravskom poli|bitke na Moravskom poli]]. Za vlády rodu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] sa Viedeň stala sídlom [[cisár]]a [[Rímskonemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Od roku [[1365]] tu sídli [[univerzita]] a je aj sídlom [[biskup]]a. Za panovania cisára [[Karol VI. Habsburský|Karola VI.]] ([[1711]] – [[1740]]), jeho dcéry [[Mária Terézia|Márie Terézie]] ([[1740]] – [[1780]]) a jej syna [[Jozef II.|Jozefa II.]] ([[1780]] – [[1790]]) sa stala Viedeň jedným z centier strednej Európy a prekvitajúcim strediskom kultúry a umenia. V [[18. storočie|18.]] a [[19. storočie|19. storočí]] žili vo Viedni umelci ako [[Joseph Haydn|Haydn]], [[Christoph Willibald Gluck|Gluck]], [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozart]], [[Ludwig van Beethoven|Beethoven]], [[Franz Schubert|Schubert]], [[Johannes Brahms|Brahms]], [[Anton Bruckner|Bruckner]], ako aj skladateľ populárnych valčíkov [[Johann Strauss mladší|Strauss]]. Viedeň je v súčasnosti po [[New York (mesto)|New Yorku]] a [[Ženeva|Ženeve]] tretím centrom, v ktorom sídlia orgány [[OSN]]. Viedeň je obľúbeným mestom medzinárodných konferencií a rokovaní na najvyššej [[diplomat]]ickej úrovni. == Poloha a geografia == Viedeň leží v rámci Rakúska dosť excentricky, pri jeho severovýchodnom okraji. Kým od najvzdialenejšej časti rakúskeho územia ([[Vorarlbersko]]) je vzdušnou čiarou cez 500 km ďaleko, je jej centrum vzdialené iba okolo 55 km od hranice s [[Česko]]m a [[Maďarsko]]m a len 40 km od hranice so [[Slovensko]]m. Príčinou je historický územný vývoj Rakúska, ktorého jadro zostávalo v Dolnom Rakúsku, ale z niekdajších dŕžav sa udržali prakticky len tie [[Alpy|alpského]], juhozápadne od Viedne. Sama Viedeň sa nachádza na východnom úbočí Viedenského lesa, pod miestom, kde [[Dunaj]] preteká Korneuburskou bránou a vstupuje do [[Viedenská kotlina|Viedenskej panvy]]. == Obyvateľstvo == K [[1. január]]u [[2021]] mala Viedeň 1 920 949 obyvateľov, ale tesne pred [[Prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] bola Viedeň štvrtým najväčším mestom na svete s počtom obyvateľov prevyšujúcim dva milióny. Pestrý pôvod obyvateľov Viedne je zreteľný dodnes na veľkom počte priezvisk [[Slovania|slovanského]] a [[Maďari|maďarského]] pôvodu, ktoré v iných [[Spolková krajina (Rakúsko)|spolkových krajinách]] [[Rakúsko|Rakúska]] často poukazujú na viedenský pôvod nositeľa. Mnohí miestni doteraz používajú [[viedenský dialekt]], ktorý sa ale postupne u mladších generácií vytráca, alebo sa obmedzuje len na niekoľko základných slov, či slovných obratov. Úradne uznaný štatút jazykovej menšiny majú hovoriaci [[Slovenčina|slovenským]], [[Čeština|českým]], [[Maďarčina|maďarským]] a [[Rómčina|rómskym]] jazykom. V roku [[2014]] malo prisťahovalecký pôvod 49 % obyvateľov Viedne. Vo Viedni je viac než 120 [[Islam|moslimských]] materských škôl, ktoré prevádzkuje miestna moslimská komunita. === Vierovyznanie === Podľa prieskumu [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]] v roku [[2011]] sa 42 % Viedenčanov hlásil k [[Latinská cirkev|rímskokatolíckemu]] [[Kresťanstvo|kresťanstvu]] (no v roku [[1961]] to bolo až 82 %). Mesto je sídlom [[Viedenská arcidiecéza|rímskokatolíckej arcidiecézy]]. [[Ateizmus|Bez vyznania]] je takmer tretina obyvateľov. [[Islam|Moslimo]]v je v meste 12 %, [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnych]] [[Kresťanstvo|kresťanov]] 9 % a [[Evanjelická cirkev|evanjelici]] 4 %. V minulosti významná [[Židia|židovská]] náboženská obec má dnes aj kvôli [[Holokaust]]u len niekoľko tisíc členov a tvorí len 0,5 % populácie mesta. === Vývoj obyvateľstva v čase === ==== Prelom 19. a 20. storočia ==== V druhej polovici [[19. storočie|19.]] a začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] bola Viedeň centrom veľkej mnohonárodnostnej ríše, čo jej vytvorilo charakter sídla tvoreného ľudmi rôzneho pôvodu, kultúr, a náboženstva. V roku [[1900]] bola až štvrtina obyvateľov pôvodom z dnešného [[Česko|Česka]] - hlavne [[Česi]] a [[českí Nemci]]. Významné prisťahovalecké prúdy prišli aj z [[Halič (región)|Halič]]a (najmä [[Židia]] a [[Poliaci]]) a dnešného [[Chorvátsko|Chorvátska]]. Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne ]] mesto prišlo o množstvo obyvateľov, ktorí sa vrátili do svojich rodných krajín. Išlo hlavne o [[Česi|Čechov]], [[Slováci|Slovákov]] a [[Maďari|Maďarov]]. ==== 20. storočie ==== Počet obyvateľov sa koncom [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] [[20. storočie|20. storočia]] zvýšil vytvorením [[Veľká Viedeň|Veľkej Viedne]], vzápätí ale poklesol v dôsledku odchodu 140 000 a vyvraždenia ďalších 60 000 viedenských [[Židia|Židov]] [[Nacizmus|nacistami]]. Zanikol tým aj osobitný charakter druhého viedenského okresu [[Leopoldstadt]], ktorý predtým táto menšina určovala. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] klesol počet obyvateľov až na 1,6 milióna. Vo vojne padlo alebo sa nevrátilo zo zajatia množstvo viedenských vojakov. Mesto bolo z 20% zničené a bolo okupované [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojeneckými vojskami]]. Počet obyvateľov postupne klesal aj po vojne, v roku [[1987]] vo Viedni žilo menej ako 1,5 milióna obyvateľov. Svoj podiel na demografickom prepade mala aj zmena životného štýlu a tiež vysťahovalectvo na [[Dolné Rakúsko|dolnorakúsky]] vidiek. Následný opätovný nárast počtu obyvateľov Viedne nebol dôsledkom zvýšenia pôrodnosti, ale nastal vďaka prisťahovalcom. V rokoch [[1987]] až [[1994]] v meste našlo azyl 60 000 utečencov, predovšetkým z bývalej Juhoslávie. Medzi rokmi [[1998]] až [[2005]] sa prisťahovalo ďalších 85 000 nových obyvateľov. ==== 21. storočie ==== Podľa sčítania ľudu z roku [[2001]] žilo vtedy vo Viedni len 1,55 milióna obyvateľov. Z toho sa necelá štvrtina nenarodila v [[Rakúsko|Rakúsku]] a necelá pätina nemala rakúske [[štátne občianstvo]]. Polovicu cudzincov tvorili občania štátov bývalej [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]] (120 000 obyvateľov) a občania [[Turecko|Turecka]] (48 000); ďalej tam vtedy žilo 26 000 [[Nemci|Nemcov]], 25 000 [[Poliaci|Poliakov]], 21 000 [[Česi|Čechov]], 12 000 [[Maďari|Maďarov]] a 10 000 [[Rumuni|Rumunov]]. Počiatkom roku [[2009]] žilo vo Viedni už 1,69 milióna obyvateľov. Vzhľadom k rastu [[Pôrodnosť|pôrodnosti]] aj [[Prisťahovalectvo|prisťahovalectva]] sa predpokladá, že okolo roku [[2030]] môže hlavné mesto [[Rakúsko|Rakúska]] opäť dosiahnuť počtu dvoch miliónov obyvateľov. == Doprava == Viedeň, rozdelenú riekami Dunaj a Nový Dunaj, spája 12 [[most]]ov. Mesto má veľkú sieť verejnej dopravy, zloženú z metra, lokálnych železničných liniek ([[S-Bahn]]), električkových a [[autobus]]ových liniek. Viedenská verejná doprava je súčasťou [[integrovaný dopravný systém|integrovaného dopravného systému]] Verkehrsverbund Ost-Region. Viedenská električková sieť bola založená v roku 1865 a v súčasnosti predstavuje 179 km tratí, čím patrí k najstarším a najväčším na svete. Vo väčšine obývaných oblastí chodí doprava tak často aj mimo špičky, že nie je potrebné poznať ani cestovný poriadok.{{chýba citácia}} Kvalita verejnej dopravy sa odráža na jej popularite. Verejná doprava premáva aj v noci, nočné autobusy premávajú na dôležitých linkách, väčšina z nich každých 30 [[minúta|minút]]. Na všetky vyššie uvedené druhy dopravy platia rovnaké lístky integrovaného systému. Je s ním možné aj prestupovať, čiže ak je nutné použiť pri ceste viaceré dopravné prostriedky, stačí jeden lístok označený na začiatku cesty. V predaji sú aj časové lístky, napríklad 24-hodinový. Cyklistická doprava tvorila v roku 2016 7 % celkovej dopravy vo Viedni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = krone.at | odkaz na autora = | titul = Wien: "Zu viele Hügel sind schuld an Rad-Flaute" | url = https://www.krone.at/545208 | vydavateľ = krone.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Sieť verejných cyklotrás, cyklistických pruhov a cyklotrás na území mesta pokrývala v roku 2017 približne 1298 kilometrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zahlen und Fakten zum Wiener Radverkehrsnetz | url = https://www.wien.gv.at/verkehr/radfahren/radnetz/fakten.html | vydavateľ = wien.gv.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Medzinárodné [[Letisko Viedeň-Schwechat|letisko Viedeň]] sa nachádza v obci [[Schwechat]] v Dolnom Rakúsku, ktorá je vzdialená 16 km juhovýchodne od centra Viedne. Je domovskou základňou a uzlom [[Austrian Airlines]], [[Eurowings Europe]] a [[EasyJet Europe]] a najväčším zamestnávateľom vo východnom regióne Rakúska. == Mestské časti == {{hlavný článok|Okresy Viedne}} Samotné mesto je zložené z 23 mestských častí (Bezirke), ktoré okrem svojho názvu sú očíslované z praktických dôvodov. # [[Innere Stadt]] (stred mesta) # [[Leopoldstadt]] # [[Landstraße]] # [[Wieden]] # [[Margareten]] # [[Mariahilf]] # [[Neubau]] # [[Josefstadt]] # [[Alsergrund]] # [[Favoriten]] # [[Simmering]] # [[Meidling]] # [[Hietzing]] # [[Penzing]] # [[Rudolfsheim-Fünfhaus]] # [[Ottakring]] # [[Hernals]] # [[Währing]] # [[Döbling]] # [[Brigittenau]] # [[Floridsdorf]] # [[Donaustadt]] # [[Liesing]] == Kultúra == [[Súbor:Spanische Hofreitschule3, Vienna.jpg|náhľad|Španielska jazdecká škola]] V meste, kde bývali cisári boli zriadené múzeá a zbierky obsahujúce umelecké diela svetovej úrovne. Viedenská kultúra zahŕňa cisárske dedičstvo mesta s palácmi [[Hofburg (Viedeň)|Hofburg]], [[Zámok Schönbrunn|Schönbrunn]] a [[Belvedér (Viedeň)|Belvedere]]. V [[Španielska jazdecká škola|Španielskej jazdeckej škole]] sa konajú predstavenia strednej školy jazdeckého umenia [[Lipican]]a. Obdobie okolo roku 1900 je označované ako [[Viedenská moderna|viedenská moderna]], čo zohľadňuje postavenie Viedne ako vtedajšej kultúrnej, umeleckej a vedeckej veľmoci. Prvá svetová vojna toto postavenie mesta narušila, teror proti židovským Viedenčanom a druhá svetová vojna zhoršila medzinárodné postavenie Viedne. Vedecky vynikala Viedeň predovšetkým v medicíne. Nachádza sa tu najstaršia existujúca univerzita v nemecky hovoriacej oblasti; jej najvýznamnejším profesorom bol [[Sigmund Freud]]. Za zmienku stojí aj [[Viedenský krúžok]] a [[Rakúska ekonomická škola]]. Hudobný život vo Viedni mal a má medzinárodný význam. Historicky ho formovali predovšetkým skladatelia ako [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozart]], [[Ludwig van Beethoven|Beethoven]], [[Johann Strauss mladší|Johann Strauss]], [[Gustav Mahler]] a [[Arnold Schönberg]]. [[Viedenský valčík]] bol a je známy po celom svete. Dnes treba spomenúť predovšetkým známych interpretov ako [[Viedenská filharmónia]], [[Viedenský symfonický orchester]], súbor Viedenskej štátnej opery či Concentus Musicus Vienna. Významné prúdy alebo kruhy boli alebo sú o viedenskej škole (predklasickej), viedenský klasicizmus a Viedenská škola (modernej) hudby. V 90. rokoch sa Viedeň stala aj jedným z centier elektronickej hudby. Viedeň je považovaná za mesto divadiel s rozmanitou ponukou v nemecky hovoriacom svete, ktorý konkuruje predovšetkým Berlínu. V 19. storočí boli najznámejšími viedenskými dramatmi [[Franz Grillparzer|Grillparzer]], [[Ferdinand Raimund|Raimund]] a [[Johann Nestroy|Nestroy]], v 20. storočí to boli [[Arthur Schnitzler]] a [[Thomas Bernhard]]. V literatúre sa v 20. storočí objavili autori ako [[Karl Kraus]], [[Robert Musil]], [[Heimito von Doderer]], [[Stefan Zweig]], [[H. C. Artmann]] a jeho viedenská skupina. Historicky treba spomenúť aj [[viedenská škola fantastického realizmu|viedenskú školu fantastického realizmu]] v maliarstve vo viedenskom kultúrnom živote. Súčasná kultúrna scéna, s novým zameraním [[MuseumsQuartier]] od roku 2001, je veľmi pestrá s koncertnými sálami, galériami, výstavnými sieňami, pódiami, festivalmi a oveľa viac a je výrazne podporovaná z verejných zdrojov. Gastronomická kultúra je tradičnejšia: s viedenskou kaviarňou, viedenskou kuchyňou a viedenským vinohradníctvom. Vo viedni sa konala 3 krát [[Eurovision Song Contest]] a to v rokoch: 1967, [[Eurovision Song Contest 2015|2015]] a v roku [[Eurovision Song Contest 2026|2026]]. == Partnerské mestá == * {{Minivlajka|Srbsko}} [[Belehrad]], [[Srbsko]] * {{Minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]], [[Slovensko]] * {{Minivlajka|Česko}} [[Brno]], [[Česko]] * {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Budapešť]], [[Maďarsko]] * {{Minivlajka|Turecko}} [[Istanbul]], [[Turecko]] * {{Minivlajka|Ukrajina}} [[Kyjev]], [[Ukrajina]] * {{Minivlajka|Slovinsko}} [[Ľubľana]], [[Slovinsko]] * {{Minivlajka|Rusko}} [[Moskva]], [[Rusko]] * {{Minivlajka|Irán}} [[Tabríz]], [[Irán]] * {{Minivlajka|Izrael}} [[Tel Aviv]], [[Izrael]] * {{Minivlajka|Tunisko}} [[Tunis]], [[Tunisko]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Varšava]], [[Poľsko]] * {{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Záhreb]], [[Chorvátsko]] == Klenoty viedenskej architektúry == <gallery> Obrázok:Rathaus Vienna June 2006 165.jpg|[[Viedenská radnica|Radnica]] Obrázok:PB011939 Karls Kirche Wien.JPG|[[Karlskirche (Viedeň)|Karlskirche]] Obrázok:Maria-Theresien-Platz in Wien.jpg|[[Umeleckohistorické múzeum]] Obrázok:Austria Parlament Athena.jpg|[[Parlament (Viedeň)|Parlament]] Obrázok:Belvedere Vienna June 2006 010.jpg|[[Belvedér (Viedeň)|Palác Eugena Savojského Belvedér]] Obrázok:Wien Schoenbrunn Rueckseite.jpg|[[Zámok Schönbrunn|Rezidencia Habsburgovcov Schönbrunn]] Obrázok:Wien Hofburg Neue Burg Heldenplatz.jpg|[[Hofburg|Cisársky palác Hofburg]] Obrázok:Wien - Stephansdom (1).JPG|[[Dóm svätého Štefana|Dóm sv. Štefana]] </gallery> {{Široký obrázok|Rigardo de Kahlenberg sur Vienon.jpg|2000px|''Panoramatická fotografia mesta Viedeň''}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Viedenské metro]] * [[Zentralfriedhof (Viedeň)]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.wien.gv.at/ Oficiálna stránka mesta] * [http://www.wienerlinien.at/ Wiener Linien – prevádzkovateľ mestskej hromadnej dopravy] == Zdroj == {{Preklad|cs|Vídeň|19419150}} {{Preklad|de|Wien|236318753}} {{Viedeň}} {{Rakúske spolkové krajiny}} {{Hlavné mestá Európy}} [[Kategória:Viedeň| ]] [[Kategória:Hlavné mestá v Európe]] [[Kategória:Štatutárne mestá v Rakúsku]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Rakúsku]] [[Kategória:Sídla na Dunaji]] hqd316gb1cli2dnci79myp8ugfi35l7 0 3555 8226558 7954734 2026-05-31T09:20:21Z ~2026-32362-26 296498 /* */ 8226558 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1918 Aju }} == Udalosti == * [[8. január]] – americký prezident [[Woodrow Wilson|T. W. Wilson]] v posolstve [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]] predniesol 14 bodov podmienok mieru. Pre [[Prvý česko-slovenský odboj|česko-slovenský odboj]] bol dôležitý 10. bod, kde sa hovorilo o autonómii pre národy [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]] v rámci federalizovaného [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko – Uhorska]]. * [[30. máj]] – bola podpísaná [[Pittsburská dohoda]] * [[12. jún]] – britské ženy po dovŕšení 30 rokov získali hlasovacie právo * [[18. október]] – vyhlásenie [[Washingtonská deklarácia|Washingtonskej deklarácie]], vyhlasujúcej nezávislé [[Česko-Slovensko]] * [[26. október]] – podpísanie [[Philadelphská dohoda|Philadelphskej dohody]] o pripojení [[Rusíni|Rusínov]] k vznikajúcemu [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] * [[28. október]] – vznikla [[Česko-Slovensko|Česko-slovenská republika]], spoločný štát [[Česko|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], ako jeden z nástupníckych štátov po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]]. * [[30. október]] – bola prijatá [[Martinská deklarácia]], ktorou sa slovenskí predstavitelia prihlásili k myšlienke spoločného štátu s Čechmi * [[1. november]] – v popoludňajších hodinách bolo na námestí v [[Prešov]]e popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako "Prešovská vzbura vojakov". * [[11. november]] – osamotené [[Nemecko]] [[11. november|11. novembra]] 1918 o 11-tej hodine a 11-tej minúte podpísalo prímerie v [[Compiègne|Compiègnskom]] lese, čím sa skončila [[prvá svetová vojna]] * [[24. november]] – Z iniciatívy škpt. [[Ľudovít Šimko (vojak)|Ľudovíta Šimka]] vznikla [[Garda slovenskej slobody]] ako súčasť tvoriacej sa česko-slovenskej armády. * [[29. december]] – do [[Košice|Košíc]] vstúpilo Česko-slovenské vojsko a pripojilo mesto ku vzniknutej [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskej republike]]. == Nobelove ceny == * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[Max Planck]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Fritz Haber]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: neudelená * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: neudelená * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: neudelená == Narodenia == [[Súbor:RichardFeynman-PaineMansionWoods1984 copyrightTamikoThiel bw.jpg|náhled|upright|[[Richard Feynman]] (* 11. máj)]] [[Súbor:Ingmar Bergman (1966).jpg|náhled|upright|[[Ingmar Bergman]] (*14. júl;)]] [[Súbor:Nelson Mandela-2008 (edit).jpg|náhled|upright|[[Nelson Mandela]] (* 18. júl)]] [[Súbor:Leonard Bernstein 1971.jpg|náhled|upright|[[Leonard Bernstein]] (* 25. august)]] [[Súbor:Rita Hayworth-publicity.JPG|náhled|upright|[[Rita Hayworth|Rita Hayworthová]] (* 17. október)]] [[Súbor:Aleksandr Solzhenitsyn 1974crop.jpg|náhled|upright|[[Alexandr Solženicyn]] (* 11. december)]] * {{0}}[[7. január]] – [[Kevin Lynch]], americký urbanista († [[1984]]) * [[12. január]] – [[Mahariši Mahéš Jógí]], indický vedec a filozof († [[2008]]) * 12. január – [[Karol L. Zachar]], slovenský herec a režisér († [[2003]]) * [[15. január]] – [[Gamal Násir]], egyptský prezident († [[1970]]) * [[22. január]] – [[Bruno Zevi]], taliansky architekt, redaktor, historik architektúry a profesor († [[2000]]) * [[23. január]] – [[Gertrude Belle Elionová]], americká biochemička, nositeľka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[1999]]) * [[25. január]] – [[Armin Joseph Deutsch]], americký astronóm a spisovateľ sci-fi († [[1969]]) * [[26. január]] – [[Nicolae Ceaușescu]], rumunský diktátor († [[1989]]) * [[27. január]] – [[Antonín Mrkos]], český astronóm († [[1996]]) * [[30. január]] – [[Leopold Lahola]], slovenský dramatik, prozaik, scenárista a filmový režisér († [[1968]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Anton Gymerský]], slovenský herec, pôvodne kaderník († [[1990]]) * [[12. február]] – [[Julian Schwinger]], americký teoretický fyzik, nositeľka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[1994]]) * [[17. február]] – [[Ondrej Madoš]], slovenský drevorezbár († [[1972]]) * [[19. február]] – [[Walter Biemel]], nemecký filozof († [[2015]]) * 19. február – [[František Kalesný (spisovateľ)|František Kalesný]], slovenský spisovateľ literatúry faktu, etnograf, kultúrny historik. († [[2007]]) * [[22. február]] – [[Sid Abel]], kanadský hokejový útočník a neskôr hokejový tréner († [[2000]]) * [[24. február]] – [[Svatopluk Beneš]], český herec († [[2007]]) * {{0}}[[4. marec]] – [[Ondrej Richard Halaga]], slovenský historik († [[2011]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[James Tobin]], americký ekonóm († [[2002]]) * [[10. marec]] – [[Günther Rall]], nemecký stíhací pilot, tretie najúspešnejšie stíhacie eso Luftwaffe († [[2009]]) * [[16. marec]] – [[Frederick Reines]], americký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[1998]]) * 16. marec – [[Josef Trousílek]], český hokejista († [[1990]]) * [[26. marec]] – [[Irena Ďurišová]], slovenská verejná činiteľka a politička († [[1999]]) * [[29. marec]] – [[Sam Walton]], americký obchodník, zakladateľ obchodného reťazca [[Walmart]] († [[1992]]) * {{0}}[[1. apríl]] – [[Ján Kadár]], slovenský filmový režisér († [[1979]]) * {{0}}[[5. apríl]] – [[Felix le Breux]], český herec († [[1974]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Betty Fordová]], [[prvá dáma USA]] ako manželka 38. prezidenta USA [[Gerald Ford|Geralda Forda]] († [[2011]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Jørn Utzon]], dánsky architekt († [[2008]]) * [[13. apríl]] – [[Václav Bahník]], český prekladateľ († [[2003]]) * [[17. apríl]] – [[William Holden]], americký herec († [[1981]]) * [[20. apríl]] – [[Kai Siegbahn]], švédsky fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[2007]]) * [[23. apríl]] – [[Maurice Druon]], francúzsky spisovateľ († [[2009]]) * [[24. apríl]] – [[Alfred Marnau]], slovenský prozaik a básnik píšuci po nemecky († [[1999]]) * {{0}}[[1. máj]] – [[Marie Motlová]], česká herečka († [[1985]]) * [[10. máj]] – [[Alfréd Wetzler]], slovenský spisovateľ († [[1988]]) * [[11. máj]] – [[Richard Feynman]], americký fyzik († [[1988]]) * [[17. máj]] – [[Birgit Nilssonová]], švédska operná speváčka († [[2005]]) * [[21. máj]] – [[Vilém Heckel]], český fotograf a horolezec († [[1970]]) * [[27. máj]] – [[Jasuhiro Nakasone]], japonský politik († [[2019]]) * [[29. máj]] – [[Robert C. Tucker]], americký diplomat a historik († [[2010]]) * {{0}}[[4. jún]] – [[Walter Hauck]], nemecký vodca SS a vojnový zločinec († [[2006]]) * [[10. jún]] – [[Barry Morse]], britsko-kanadský herec († [[2008]]) * [[18. jún]] – [[Jerome Karle]], americký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[2013]]) * 18. jún – [[Franco Modigliani]], taliansky ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] († [[2003]]) * 18. jún – [[Michel Quoist]], francúzsky kňaz, teológ a spisovateľ († [[1997]]) * [[26. jún]] – [[Jiří Krejčík]], český režisér († [[2013]]) * [[28. jún]] – [[Károly Vígh]], maďarský historik, podpredseda Rákociho zväzu († [[2013]]) * {{0}}[[1. júl]] – [[Mikuláš Pažítka]], slovenský pedagóg a prekladateľ († [[2004]]) * {{0}}[[3. júl]] – [[Benjamin Thompson]], americký architekt († [[2002]]) * {{0}}[[9. júl]] – [[Nicolaas Govert de Bruijn]], holandský matematik († [[2012]]) * [[12. júl]] – [[Ján Baran]], slovenský hudobník a hudobný skladateľ († [[1962]]) * [[13. júl]] – [[Alberto Ascari]], taliansky pretekár [[Formula 1|Formuly 1]] († [[1955]]) * [[14. júl]] – [[Ingmar Bergman]], švédsky divadelný a filmový režisér († [[2007]]) * 14. júl – [[Jay Wright Forrester]], americký kybernetik a systémový teoretik († [[2016]]) * [[15. júl]] – [[Bertram Brockhouse]], kanadský fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[2003]]) * [[18. júl]] – [[Nelson Mandela]], juhoafrický politik, nositeľ [[Nobelova cena za mier|Nobelovej ceny za mier]] († [[2013]]) * [[31. júl]] – [[Paul Delos Boyer]], americký biochemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[2018]]) * [[13. august]] – [[Frederick Sanger]], anglický biochemik, nositeľ dvoch [[Nobelova cena za chémiu|Nobelových cien]] († [[2013]]) * [[17. august]] – [[Miroslav Kropilák]], slovenský historik a vysokoškolský pedagóg († [[1995]]) * [[25. august]] – [[Leonard Bernstein]], americký dirigent a hudobný skladateľ († [[1990]]) * [[28. august]] – [[Václav Bedřich]], český výtvarník, animátor a režisér († [[2009]]) * {{0}}[[4. september]] – [[Ivo Novák (režisér)|Ivo Novák]], český scenárista a režisér († [[2004]]) * {{0}}4. september – [[Gerald Wilson]], americký jazzový trumpetista a skladateľ († [[2014]]) * {{0}}[[8. september]] – [[Derek Barton]], britský chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[1998]]) * [[17. september]] – [[Chajim Herzog]], izraelský politik a prezident († [[1997]]) * [[23. september]] – [[Martin Růžek]], český herec († [[1995]]) * [[27. september]] – [[Martin Ryle]], britský rádioastronóm, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[1984]]) * [[29. september]] – [[Oto Okoličány]], slovenský lekár-urológ a športovec († [[1967]]) * {{0}}[[4. október]] – [[Ken’iči Fukui]], japonský chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[1998]]) * {{0}}[[6. október]] – [[Abraham Robinson]], americký matematik († [[1974]]) * {{0}}[[8. október]] – [[Jens Christian Skou]], dánsky chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[2018]]) * [[10. október]] – [[Jigal Alon]], izraelský dôstojník a politik († [[1980]]) * 10. október – [[Ernst Otto Fischer]], nemecký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[2007]]) * [[16. október]] – [[Louis Althusser]], francúzsky filozof († [[1990]]) * 16. október – [[Jozef Petrašovič]], slovenský stredoškolský pedagóg a entomológ († [[1995]]) * [[17. október]] – [[Rita Hayworth]], americká herečka († [[1987]]) * [[21. október]] – [[Václav Voska]], český herec († [[1982]]) * [[22. október]] – [[Jeleazar Moisejevič Meletinskij|Jeleazar Meletinskij]], ruský folklorista († [[2005]]) * [[26. október]] – [[Bedřich Füsseger]], český tanečník a choreograf zameriavajúci sa na revuálnu choreografiu († [[1998]]) * [[27. október]] – [[Teresa Wrightová|Teresa Wright]], americká herečka († [[2005]]) * [[28. október]] – [[Melánia Nemcová]], slovenská etnografka, publicistka a choreografka († [[2006]]) * [[31. október]] – [[Vlasta Matulová]], česká herečka († [[1989]]) * {{0}}[[4. november]] – [[Art Carney]], americký herec († [[2003]]) * {{0}}[[7. november]] – [[Billy Graham]], americký baptistický kazateľ († [[2018]]) * {{0}}[[9. november]] – [[Samuel Velebný]], slovenský evanjelický kňaz, prenasledovaný socialistickým režimom († [[1991]]) * [[10. november]] – [[Miroslav Horníček]], český herec, spisovateľ, dramatik, režisér, výtvarník, humorista, glosátor a divadelný teoretik († [[2003]]) * 10. november – [[Anatolij Vladimirovič Tarasov|Anatolij Tarasov]], sovietsky hokejový tréner († [[1995]]) * [[14. november]] – [[John Bromwich]], austrálsky tenista († [[1999]]) * [[20. november]] – [[Tibor Frešo]], slovenský operný dirigent a hudobný skladateľ († [[1987]]) * {{0}}[[4. december]] – [[Robert Ettinger]], americký vedec, jeden zo zakladateľov a priekopníkov transhumanizmu († [[2011]]) * [[11. december]] – [[Alexandr Isajevič Solženicyn]], ruský spisovateľ, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[2008]]) * [[12. december]] – [[Igor Ansoff]], americký matematik a podnikový manažér († [[2002]]) * 12. december – [[Štefan Žáry]], slovenský básnik, spisovateľ, prekladateľ a novinár († [[2007]]) * [[21. december]] – [[Josef Bek]], český herec († [[1995]]) * 21. december – [[Kurt Waldheim]], rakúsky politik († [[2007]]) * [[22. december]] – [[Viktor Tegelhoff]], český futbalista († [[1991]]) * [[23. december]] – [[Helmut Schmidt]], nemecký politik († [[2015]]) * [[25. december]] – [[Anwar as-Sádát]], egyptský prezident († [[1981]]) == Úmrtia == [[Súbor:Klimt.jpg|náhled|upright|[[Gustav Klimt]] (6. február)]] [[Súbor:Claude Debussy ca 1908, foto av Félix Nadar.jpg|náhled|upright|[[Claude Debussy]] († 25. marec)]] [[Súbor:Guillaume Apollinaire 1914.jpg|náhled|upright|[[Guillaume Apollinaire]] († 9. november)]] * {{0}}[[6. január]] – [[Georg Ferdinand Cantor]], nemecký matematik (* [[1845]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Gustav Klimt]], rakúsky maliar (* [[1862]]) * {{0}}[[8. február]] – [[Louis Renault (právnik)|Louis Renault]], francúzsky právnik a pedagóg (* [[1843]]) * [[10. február]] – [[Abdülhamid II.]], posledný skutočne vládnuci sultán [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] (* [[1842]]) * 10. február – [[Ernesto Teodoro Moneta]], taliansky žurnalista a medzinárodný mierový aktivista (* [[1833]]) * {{0}}[[9. marec]] – [[Frank Wedekind]], nemecký dramatik a spisovateľ (* [[1864]]) * [[25. marec]] – [[Claude Debussy]], francúzsky hudobný skladateľ (* [[1862]]) * [[27. marec]] – [[Henry Adams]], americký románopisec a historik (* [[1838]]) * {{0}}[[1. apríl]] – [[Paul von Rennenkampf]], ruský generál (* [[1854]]) * {{0}}[[4. apríl]] – [[Hermann Cohen]], nemecký filozof (* [[1842]]) * [[11. apríl]] – [[Otto Wagner]], rakúsky architekt (* [[1841]]) * [[17. apríl]] – [[Johannes Thiele (chemik)|Johannes Thiele]], nemecký chemik (* [[1865]]) * [[20. apríl]] – [[Karl Ferdinand Braun]], nemecký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1850]]) * [[21. apríl]] – [[Manfred Albrecht von Richthofen]], nemecký bojový pilot (Červený Barón) (* [[1892]]) * [[27. apríl]] – [[Oskar Troplowitz]], nemecký lekárnik, spoluvynálezca krému [[Nivea]] (* [[1863]]) * [[28. apríl]] – [[Gavrilo Princip]], atentátnik na [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d’Este]] (* [[1894]]) * [[10. jún]] – [[Arrigo Boito]], taliansky spisovateľ, básnik, novinár a hudobný skladateľ (* [[1842]]) * [[21. jún]] – [[Edward Abramowski]], poľský psychológ a sociológ (* [[1868]]) * {{0}}[[6. júl]] – [[Wilhelm von Mirbach-Harff]], nemecký diplomat (* [[1871]]) * [[12. júl]] – [[Karl Urban (pilot)|Karl Urban]], rakúsko-uhorské letecké eso (* [[1894]]) * [[17. júl]] – [[Alexandra Fiodorovna]], ruská cárovná ako manželka [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]] (* [[1872]]) * 17. júl – [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]], ruský cár (* [[1868]]) * {{0}}[[9. august]] – [[František Plesnivý]], rakúsko-uhorský architekt (* [[1845]]) * {{0}}[[7. september]] – [[Peter Ludwig Mejdell Sylow]], nórsky matematik (* [[1832]]) * [[21. september]] – [[Hedwig Lachmannová]], nemecká spisovateľka (* [[1865]]) * [[27. september]] – [[Fritz Rumey]], nemecký stíhací pilot (* [[1891]]) * [[28. september]] – [[Georg Simmel]], nemecký filozof a sociológ (* [[1858]]) * [[16. október]] – [[Nikolaj Jakovlevič Cinger]], ruský astronóm a geodet (* [[1842]]) * [[24. október]] – [[Alexandre Charles Lecocq]], francúzsky operetný skladateľ (* [[1832]]) * [[31. október]] – [[Egon Schiele]], rakúsky maliar a grafik, predstaviteľ expresionizmu (* [[1890]]) * {{0}}[[3. november]] – [[Alexandr Michajlovič Ľapunov]], ruský matematik a fyzik (* [[1857]]) * {{0}}[[9. november]] – [[Guillaume Apollinaire]], francúzsky básnik (* [[1880]]) * [[11. november]] – [[Victor Adler]], rakúsky politik (* [[1852]]) * [[14. november]] – [[Maxim Alexejevič Antonovič]], ruský filozof (* [[1835]]) * [[20. november]] – [[John Bauer]], švédsky maliar (* [[1882]]) * [[24. november]] – [[Severin Nilsson]], švédsky maliar a fotograf (* [[1846]]) * [[27. november]] – [[Bohumil Kubišta]], český maliar, grafik a výtvarný teoretik (* [[1884]]) * {{0}}[[2. december]] – [[Edmond Rostand]], francúzsky básnik a dramatik (* [[1868]]) * [[11. december]] – [[Ivan Cankar]], slovinský spisovateľ (* [[1876]]) * [[27. december]] – [[Carl Schlechter]], rakúsky šachový majster (* [[1874]]) [[Kategória:1918| ]] [[Kategória:Roky| 1918]] cusl01v5jmf2nn0vvitbzooncqkmojn 8226559 8226558 2026-05-31T09:21:11Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-32362-26|~2026-32362-26]] ([[User_talk:~2026-32362-26|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Andrej-airliner 7954734 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1918}} == Udalosti == * [[8. január]] – americký prezident [[Woodrow Wilson|T. W. Wilson]] v posolstve [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]] predniesol 14 bodov podmienok mieru. Pre [[Prvý česko-slovenský odboj|česko-slovenský odboj]] bol dôležitý 10. bod, kde sa hovorilo o autonómii pre národy [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]] v rámci federalizovaného [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko – Uhorska]]. * [[30. máj]] – bola podpísaná [[Pittsburská dohoda]] * [[12. jún]] – britské ženy po dovŕšení 30 rokov získali hlasovacie právo * [[18. október]] – vyhlásenie [[Washingtonská deklarácia|Washingtonskej deklarácie]], vyhlasujúcej nezávislé [[Česko-Slovensko]] * [[26. október]] – podpísanie [[Philadelphská dohoda|Philadelphskej dohody]] o pripojení [[Rusíni|Rusínov]] k vznikajúcemu [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] * [[28. október]] – vznikla [[Česko-Slovensko|Česko-slovenská republika]], spoločný štát [[Česko|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], ako jeden z nástupníckych štátov po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]]. * [[30. október]] – bola prijatá [[Martinská deklarácia]], ktorou sa slovenskí predstavitelia prihlásili k myšlienke spoločného štátu s Čechmi * [[1. november]] – v popoludňajších hodinách bolo na námestí v [[Prešov]]e popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako "Prešovská vzbura vojakov". * [[11. november]] – osamotené [[Nemecko]] [[11. november|11. novembra]] 1918 o 11-tej hodine a 11-tej minúte podpísalo prímerie v [[Compiègne|Compiègnskom]] lese, čím sa skončila [[prvá svetová vojna]] * [[24. november]] – Z iniciatívy škpt. [[Ľudovít Šimko (vojak)|Ľudovíta Šimka]] vznikla [[Garda slovenskej slobody]] ako súčasť tvoriacej sa česko-slovenskej armády. * [[29. december]] – do [[Košice|Košíc]] vstúpilo Česko-slovenské vojsko a pripojilo mesto ku vzniknutej [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskej republike]]. == Nobelove ceny == * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[Max Planck]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Fritz Haber]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: neudelená * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: neudelená * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: neudelená == Narodenia == [[Súbor:RichardFeynman-PaineMansionWoods1984 copyrightTamikoThiel bw.jpg|náhled|upright|[[Richard Feynman]] (* 11. máj)]] [[Súbor:Ingmar Bergman (1966).jpg|náhled|upright|[[Ingmar Bergman]] (*14. júl;)]] [[Súbor:Nelson Mandela-2008 (edit).jpg|náhled|upright|[[Nelson Mandela]] (* 18. júl)]] [[Súbor:Leonard Bernstein 1971.jpg|náhled|upright|[[Leonard Bernstein]] (* 25. august)]] [[Súbor:Rita Hayworth-publicity.JPG|náhled|upright|[[Rita Hayworth|Rita Hayworthová]] (* 17. október)]] [[Súbor:Aleksandr Solzhenitsyn 1974crop.jpg|náhled|upright|[[Alexandr Solženicyn]] (* 11. december)]] * {{0}}[[7. január]] – [[Kevin Lynch]], americký urbanista († [[1984]]) * [[12. január]] – [[Mahariši Mahéš Jógí]], indický vedec a filozof († [[2008]]) * 12. január – [[Karol L. Zachar]], slovenský herec a režisér († [[2003]]) * [[15. január]] – [[Gamal Násir]], egyptský prezident († [[1970]]) * [[22. január]] – [[Bruno Zevi]], taliansky architekt, redaktor, historik architektúry a profesor († [[2000]]) * [[23. január]] – [[Gertrude Belle Elionová]], americká biochemička, nositeľka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[1999]]) * [[25. január]] – [[Armin Joseph Deutsch]], americký astronóm a spisovateľ sci-fi († [[1969]]) * [[26. január]] – [[Nicolae Ceaușescu]], rumunský diktátor († [[1989]]) * [[27. január]] – [[Antonín Mrkos]], český astronóm († [[1996]]) * [[30. január]] – [[Leopold Lahola]], slovenský dramatik, prozaik, scenárista a filmový režisér († [[1968]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Anton Gymerský]], slovenský herec, pôvodne kaderník († [[1990]]) * [[12. február]] – [[Julian Schwinger]], americký teoretický fyzik, nositeľka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[1994]]) * [[17. február]] – [[Ondrej Madoš]], slovenský drevorezbár († [[1972]]) * [[19. február]] – [[Walter Biemel]], nemecký filozof († [[2015]]) * 19. február – [[František Kalesný (spisovateľ)|František Kalesný]], slovenský spisovateľ literatúry faktu, etnograf, kultúrny historik. († [[2007]]) * [[22. február]] – [[Sid Abel]], kanadský hokejový útočník a neskôr hokejový tréner († [[2000]]) * [[24. február]] – [[Svatopluk Beneš]], český herec († [[2007]]) * {{0}}[[4. marec]] – [[Ondrej Richard Halaga]], slovenský historik († [[2011]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[James Tobin]], americký ekonóm († [[2002]]) * [[10. marec]] – [[Günther Rall]], nemecký stíhací pilot, tretie najúspešnejšie stíhacie eso Luftwaffe († [[2009]]) * [[16. marec]] – [[Frederick Reines]], americký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[1998]]) * 16. marec – [[Josef Trousílek]], český hokejista († [[1990]]) * [[26. marec]] – [[Irena Ďurišová]], slovenská verejná činiteľka a politička († [[1999]]) * [[29. marec]] – [[Sam Walton]], americký obchodník, zakladateľ obchodného reťazca [[Walmart]] († [[1992]]) * {{0}}[[1. apríl]] – [[Ján Kadár]], slovenský filmový režisér († [[1979]]) * {{0}}[[5. apríl]] – [[Felix le Breux]], český herec († [[1974]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Betty Fordová]], [[prvá dáma USA]] ako manželka 38. prezidenta USA [[Gerald Ford|Geralda Forda]] († [[2011]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Jørn Utzon]], dánsky architekt († [[2008]]) * [[13. apríl]] – [[Václav Bahník]], český prekladateľ († [[2003]]) * [[17. apríl]] – [[William Holden]], americký herec († [[1981]]) * [[20. apríl]] – [[Kai Siegbahn]], švédsky fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[2007]]) * [[23. apríl]] – [[Maurice Druon]], francúzsky spisovateľ († [[2009]]) * [[24. apríl]] – [[Alfred Marnau]], slovenský prozaik a básnik píšuci po nemecky († [[1999]]) * {{0}}[[1. máj]] – [[Marie Motlová]], česká herečka († [[1985]]) * [[10. máj]] – [[Alfréd Wetzler]], slovenský spisovateľ († [[1988]]) * [[11. máj]] – [[Richard Feynman]], americký fyzik († [[1988]]) * [[17. máj]] – [[Birgit Nilssonová]], švédska operná speváčka († [[2005]]) * [[21. máj]] – [[Vilém Heckel]], český fotograf a horolezec († [[1970]]) * [[27. máj]] – [[Jasuhiro Nakasone]], japonský politik († [[2019]]) * [[29. máj]] – [[Robert C. Tucker]], americký diplomat a historik († [[2010]]) * {{0}}[[4. jún]] – [[Walter Hauck]], nemecký vodca SS a vojnový zločinec († [[2006]]) * [[10. jún]] – [[Barry Morse]], britsko-kanadský herec († [[2008]]) * [[18. jún]] – [[Jerome Karle]], americký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[2013]]) * 18. jún – [[Franco Modigliani]], taliansky ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] († [[2003]]) * 18. jún – [[Michel Quoist]], francúzsky kňaz, teológ a spisovateľ († [[1997]]) * [[26. jún]] – [[Jiří Krejčík]], český režisér († [[2013]]) * [[28. jún]] – [[Károly Vígh]], maďarský historik, podpredseda Rákociho zväzu († [[2013]]) * {{0}}[[1. júl]] – [[Mikuláš Pažítka]], slovenský pedagóg a prekladateľ († [[2004]]) * {{0}}[[3. júl]] – [[Benjamin Thompson]], americký architekt († [[2002]]) * {{0}}[[9. júl]] – [[Nicolaas Govert de Bruijn]], holandský matematik († [[2012]]) * [[12. júl]] – [[Ján Baran]], slovenský hudobník a hudobný skladateľ († [[1962]]) * [[13. júl]] – [[Alberto Ascari]], taliansky pretekár [[Formula 1|Formuly 1]] († [[1955]]) * [[14. júl]] – [[Ingmar Bergman]], švédsky divadelný a filmový režisér († [[2007]]) * 14. júl – [[Jay Wright Forrester]], americký kybernetik a systémový teoretik († [[2016]]) * [[15. júl]] – [[Bertram Brockhouse]], kanadský fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[2003]]) * [[18. júl]] – [[Nelson Mandela]], juhoafrický politik, nositeľ [[Nobelova cena za mier|Nobelovej ceny za mier]] († [[2013]]) * [[31. júl]] – [[Paul Delos Boyer]], americký biochemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[2018]]) * [[13. august]] – [[Frederick Sanger]], anglický biochemik, nositeľ dvoch [[Nobelova cena za chémiu|Nobelových cien]] († [[2013]]) * [[17. august]] – [[Miroslav Kropilák]], slovenský historik a vysokoškolský pedagóg († [[1995]]) * [[25. august]] – [[Leonard Bernstein]], americký dirigent a hudobný skladateľ († [[1990]]) * [[28. august]] – [[Václav Bedřich]], český výtvarník, animátor a režisér († [[2009]]) * {{0}}[[4. september]] – [[Ivo Novák (režisér)|Ivo Novák]], český scenárista a režisér († [[2004]]) * {{0}}4. september – [[Gerald Wilson]], americký jazzový trumpetista a skladateľ († [[2014]]) * {{0}}[[8. september]] – [[Derek Barton]], britský chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[1998]]) * [[17. september]] – [[Chajim Herzog]], izraelský politik a prezident († [[1997]]) * [[23. september]] – [[Martin Růžek]], český herec († [[1995]]) * [[27. september]] – [[Martin Ryle]], britský rádioastronóm, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[1984]]) * [[29. september]] – [[Oto Okoličány]], slovenský lekár-urológ a športovec († [[1967]]) * {{0}}[[4. október]] – [[Ken’iči Fukui]], japonský chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[1998]]) * {{0}}[[6. október]] – [[Abraham Robinson]], americký matematik († [[1974]]) * {{0}}[[8. október]] – [[Jens Christian Skou]], dánsky chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[2018]]) * [[10. október]] – [[Jigal Alon]], izraelský dôstojník a politik († [[1980]]) * 10. október – [[Ernst Otto Fischer]], nemecký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[2007]]) * [[16. október]] – [[Louis Althusser]], francúzsky filozof († [[1990]]) * 16. október – [[Jozef Petrašovič]], slovenský stredoškolský pedagóg a entomológ († [[1995]]) * [[17. október]] – [[Rita Hayworth]], americká herečka († [[1987]]) * [[21. október]] – [[Václav Voska]], český herec († [[1982]]) * [[22. október]] – [[Jeleazar Moisejevič Meletinskij|Jeleazar Meletinskij]], ruský folklorista († [[2005]]) * [[26. október]] – [[Bedřich Füsseger]], český tanečník a choreograf zameriavajúci sa na revuálnu choreografiu († [[1998]]) * [[27. október]] – [[Teresa Wrightová|Teresa Wright]], americká herečka († [[2005]]) * [[28. október]] – [[Melánia Nemcová]], slovenská etnografka, publicistka a choreografka († [[2006]]) * [[31. október]] – [[Vlasta Matulová]], česká herečka († [[1989]]) * {{0}}[[4. november]] – [[Art Carney]], americký herec († [[2003]]) * {{0}}[[7. november]] – [[Billy Graham]], americký baptistický kazateľ († [[2018]]) * {{0}}[[9. november]] – [[Samuel Velebný]], slovenský evanjelický kňaz, prenasledovaný socialistickým režimom († [[1991]]) * [[10. november]] – [[Miroslav Horníček]], český herec, spisovateľ, dramatik, režisér, výtvarník, humorista, glosátor a divadelný teoretik († [[2003]]) * 10. november – [[Anatolij Vladimirovič Tarasov|Anatolij Tarasov]], sovietsky hokejový tréner († [[1995]]) * [[14. november]] – [[John Bromwich]], austrálsky tenista († [[1999]]) * [[20. november]] – [[Tibor Frešo]], slovenský operný dirigent a hudobný skladateľ († [[1987]]) * {{0}}[[4. december]] – [[Robert Ettinger]], americký vedec, jeden zo zakladateľov a priekopníkov transhumanizmu († [[2011]]) * [[11. december]] – [[Alexandr Isajevič Solženicyn]], ruský spisovateľ, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[2008]]) * [[12. december]] – [[Igor Ansoff]], americký matematik a podnikový manažér († [[2002]]) * 12. december – [[Štefan Žáry]], slovenský básnik, spisovateľ, prekladateľ a novinár († [[2007]]) * [[21. december]] – [[Josef Bek]], český herec († [[1995]]) * 21. december – [[Kurt Waldheim]], rakúsky politik († [[2007]]) * [[22. december]] – [[Viktor Tegelhoff]], český futbalista († [[1991]]) * [[23. december]] – [[Helmut Schmidt]], nemecký politik († [[2015]]) * [[25. december]] – [[Anwar as-Sádát]], egyptský prezident († [[1981]]) == Úmrtia == [[Súbor:Klimt.jpg|náhled|upright|[[Gustav Klimt]] (6. február)]] [[Súbor:Claude Debussy ca 1908, foto av Félix Nadar.jpg|náhled|upright|[[Claude Debussy]] († 25. marec)]] [[Súbor:Guillaume Apollinaire 1914.jpg|náhled|upright|[[Guillaume Apollinaire]] († 9. november)]] * {{0}}[[6. január]] – [[Georg Ferdinand Cantor]], nemecký matematik (* [[1845]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Gustav Klimt]], rakúsky maliar (* [[1862]]) * {{0}}[[8. február]] – [[Louis Renault (právnik)|Louis Renault]], francúzsky právnik a pedagóg (* [[1843]]) * [[10. február]] – [[Abdülhamid II.]], posledný skutočne vládnuci sultán [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] (* [[1842]]) * 10. február – [[Ernesto Teodoro Moneta]], taliansky žurnalista a medzinárodný mierový aktivista (* [[1833]]) * {{0}}[[9. marec]] – [[Frank Wedekind]], nemecký dramatik a spisovateľ (* [[1864]]) * [[25. marec]] – [[Claude Debussy]], francúzsky hudobný skladateľ (* [[1862]]) * [[27. marec]] – [[Henry Adams]], americký románopisec a historik (* [[1838]]) * {{0}}[[1. apríl]] – [[Paul von Rennenkampf]], ruský generál (* [[1854]]) * {{0}}[[4. apríl]] – [[Hermann Cohen]], nemecký filozof (* [[1842]]) * [[11. apríl]] – [[Otto Wagner]], rakúsky architekt (* [[1841]]) * [[17. apríl]] – [[Johannes Thiele (chemik)|Johannes Thiele]], nemecký chemik (* [[1865]]) * [[20. apríl]] – [[Karl Ferdinand Braun]], nemecký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1850]]) * [[21. apríl]] – [[Manfred Albrecht von Richthofen]], nemecký bojový pilot (Červený Barón) (* [[1892]]) * [[27. apríl]] – [[Oskar Troplowitz]], nemecký lekárnik, spoluvynálezca krému [[Nivea]] (* [[1863]]) * [[28. apríl]] – [[Gavrilo Princip]], atentátnik na [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d’Este]] (* [[1894]]) * [[10. jún]] – [[Arrigo Boito]], taliansky spisovateľ, básnik, novinár a hudobný skladateľ (* [[1842]]) * [[21. jún]] – [[Edward Abramowski]], poľský psychológ a sociológ (* [[1868]]) * {{0}}[[6. júl]] – [[Wilhelm von Mirbach-Harff]], nemecký diplomat (* [[1871]]) * [[12. júl]] – [[Karl Urban (pilot)|Karl Urban]], rakúsko-uhorské letecké eso (* [[1894]]) * [[17. júl]] – [[Alexandra Fiodorovna]], ruská cárovná ako manželka [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]] (* [[1872]]) * 17. júl – [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]], ruský cár (* [[1868]]) * {{0}}[[9. august]] – [[František Plesnivý]], rakúsko-uhorský architekt (* [[1845]]) * {{0}}[[7. september]] – [[Peter Ludwig Mejdell Sylow]], nórsky matematik (* [[1832]]) * [[21. september]] – [[Hedwig Lachmannová]], nemecká spisovateľka (* [[1865]]) * [[27. september]] – [[Fritz Rumey]], nemecký stíhací pilot (* [[1891]]) * [[28. september]] – [[Georg Simmel]], nemecký filozof a sociológ (* [[1858]]) * [[16. október]] – [[Nikolaj Jakovlevič Cinger]], ruský astronóm a geodet (* [[1842]]) * [[24. október]] – [[Alexandre Charles Lecocq]], francúzsky operetný skladateľ (* [[1832]]) * [[31. október]] – [[Egon Schiele]], rakúsky maliar a grafik, predstaviteľ expresionizmu (* [[1890]]) * {{0}}[[3. november]] – [[Alexandr Michajlovič Ľapunov]], ruský matematik a fyzik (* [[1857]]) * {{0}}[[9. november]] – [[Guillaume Apollinaire]], francúzsky básnik (* [[1880]]) * [[11. november]] – [[Victor Adler]], rakúsky politik (* [[1852]]) * [[14. november]] – [[Maxim Alexejevič Antonovič]], ruský filozof (* [[1835]]) * [[20. november]] – [[John Bauer]], švédsky maliar (* [[1882]]) * [[24. november]] – [[Severin Nilsson]], švédsky maliar a fotograf (* [[1846]]) * [[27. november]] – [[Bohumil Kubišta]], český maliar, grafik a výtvarný teoretik (* [[1884]]) * {{0}}[[2. december]] – [[Edmond Rostand]], francúzsky básnik a dramatik (* [[1868]]) * [[11. december]] – [[Ivan Cankar]], slovinský spisovateľ (* [[1876]]) * [[27. december]] – [[Carl Schlechter]], rakúsky šachový majster (* [[1874]]) [[Kategória:1918| ]] [[Kategória:Roky| 1918]] p170xqy4bcbq54v33r9yuvjeba4942e 0 4071 8226351 8184841 2026-05-30T17:57:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226351 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Ukrajina | 2. pád názvu = Ukrajiny | Vlajka = Flag of Ukraine.svg | Znak = Lesser Coat of Arms of Ukraine.svg | Poloha = Europe-Ukraine (disputed territory).svg | Hymna = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]<br />(Ešte Ukrajina nezomrela)<br />[[Súbor:National anthem of Ukraine, instrumental.oga|center]] | Dlhý miestny názov = – | Krátky miestny názov = Україна | Hlavné mesto = [[Kyjev]] | ŠírkaSt = 50 | ŠírkaMin = 27 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 30 | DĺžkaMin = 30 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Kyjev | Úradné jazyky = [[ukrajinčina]] | Regionálne jazyky = [[ruština]], [[poľština]], [[krymská tatárčina]], [[maďarčina]], [[rumunčina]], [[bulharčina]] | Demonym = [[Ukrajinci|Ukrajinec, Ukrajinka]] | Štátne zriadenie = [[poloprezidentská republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]<br />[[Julija Svyrydenková]] | Vznik = [[24. august]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a premenovanie [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]] na Ukrajinu)<br />[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislej Ukrajiny) | Susedia = [[Rusko]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Moldavsko]] | Rozloha = 603 628{{#tag:ref|zarátajúc [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]] a všetky oblasti, ktoré sú ''de iure'' súčasťou Ukrajiny|group=pozn.}} | Poradie rozloha = 45 | Rozloha vody = | Percento vody = 3,8 | Odhad počtu obyvateľov = 31 000 000<ref>https://fakty.com.ua/ua/ukraine/20250122-naselennya-ukrayiny-u-2025-roczi-ta-metody-vyrishennya-demografichnoyi-kryzy-prognoz-eksperta/</ref> | Rok odhad počtu obyvateľov = 2024 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 37 | Sčítanie počtu obyvateľov = 48 457 102 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2001 | Hustota obyvateľstva = 73,8 | Poradie hustota = 115 | HDP = 198 miliárd | Rok HDP = 2021 | Poradie HDP = 56 | HDP na hlavu = 14 330 | Poradie HDP na hlavu = 100 | HDI = 0,773 | Rok HDI = 2021 | Poradie (HDI) = 77 | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[Ukrajinská hrivna|hrivna]] (=100 kopejok) | Kód meny = UAH | Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | UTC posun = +2 | Letný čas = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = UKR/UA | Kód motorových vozidiel = UA | Internetová doména = .ua<br />.укр | Smerové telefónne číslo = 380 | Poznámky = }} '''Ukrajina''' ({{V jazyku|ukr|Україна|''Ukrajina''}} [ʊkrɐˈjinɐ]) je [[štát]] vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Hraničí so siedmimi štátmi: so [[Slovensko]]m ({{km|98|m}}), [[Maďarsko]]m ({{km|103|m}}), [[Rumunsko]]m ({{km|538|m}}), [[Moldavsko]]m ({{km|939|m}}), [[Rusko]]m ({{km|2245|m}}), [[Bielorusko]]m ({{km|891|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|428|m}}). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje {{km|4558|m}}. Južná hranica je tvorená [[Čierne more|Čiernym]] a [[Azovské more|Azovským morom]], pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. Hlavné mesto [[Kyjev]] leží na [[Dneper|Dnepri]], najväčšej ukrajinskej rieke. Ukrajina získala nezávislosť v roku [[1991]] po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom je aj zakladajúcim členom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (SNŠ).{{#tag:ref|Oficiálne má Ukrajina iba štatút pozorovateľa, keďže doteraz nepodpísala stanovy SNŠ a podľa vyjadrenia prezidentskej kancelárie sa na podpis ani nechystá.|group=pozn.}} Ukrajina je [[unitárny štát]], ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]) a [[Krym (republika)|Krymskú autonómnu republiku]]. Polostrov [[Krym (republika)|Krym]] vrátane mesta [[Sevastopoľ]] bol v marci 2014 anektovaný [[Rusko|Ruskou federáciou]]. V [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala [[rusko-ukrajinská vojna]]. [[24. február]]a [[2022]] [[Ozbrojené sily Ruskej federácie]] prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt [[Ruská invázia na Ukrajinu|vstúpil do novej fázy]] sprevádzanej ťažkými bojmi. == Pôvod názvu == Presný názov Ukrajiny znamená ''zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí [[Európa|Európy]] a prahu [[Ázia|Ázie]] na okrajoch štátov [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]] a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.'' Slovo ''Ukrajina'' je [[slovanské jazyky|slovanského]] pôvodu, [[etymológia]] však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku [[1187]] pochádza z [[Nestor (kronikár)|Kyjevského letopisu]], zachovaného v [[Rozprávanie o dávnych časoch|Rozprávaní o dávnych časoch]] v [[Rozprávanie o dávnych časoch#Redakcie letopisu|Ipatievskom kódexe]] z obdobia okolo roku [[1425]], ktorý obsahuje aj kópiu [[Haličsko-volynský letopis|Haličsko-volynského letopisu]] opisujúceho udalosti v rokoch [[1201]] – [[1292]]. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou [[Perejaslavské kniežatstvo|perejaslavského]] [[kňaz (Slovania)|kňaz]]a [[Vladimir Glebovič|Vladimira Gleboviča]] ([[1187]]) píše ''ѡ нем же Ѹкраина много постона'' (''o nem že Ukraina mnogo postona''&nbsp;–&nbsp; ''Ukrajina za ním veľmi stonala'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ІЗБОРНИК. Історія України IX-XVIII ст. Першоджерела та інтерпретації | url = http://litopys.org.ua/ | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Въ лЂто 6694 &#x5B;1186&#x5D; - 6698 &#x5B;1190&#x5D;. Іпатіївський літопис | url = http://litopys.org.ua/ipatlet/ipat28.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Aj keď sa slovo ''ѹкраина'' (''ukrajina'') používalo všeobecne pre ''pohraničie'' alebo [[marka (hraničné územie)|marku]], v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum ''Ѹкраинѧнѣ'' (''Ukrainjanje'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ваша версия WEB-браузера не поддерживает фрэймы! | url = http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | vydavateľ = lrc-lib.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316084856/http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БАРКУЛАБІВСЬКИЙ ЛІТОПИС | url = http://litopys.org.ua/psrl3235/lytov11.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od [[16. storočie|16. storočia]] sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu [[17. storočie|17. storočia]] sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané [[Ukrajinci|Ukrajincami]]“. Označenie ''Ukrajina'' sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie ''Malá Rus'', ''Malorusko'' – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému [[Rusko|Rusku]], Bielej Rusi (dnes [[Bielorusko]]) a [[Červená Rus|Červenej Rusi]]. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum ''Ukrajinec'' sa objavuje približne od [[18. storočie|18. storočia]], pričom sa úplne presadilo až koncom [[19. storočie|19. storočia]]. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}} === Starovek a stredovek === [[Súbor:Principalities of Kievan Rus' (1054-1132).jpg|náhľad|Kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] (1054 – 1132)]] Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od [[5. tisícročie pred Kr.|5. tisícročia pred. n. l.]], z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov [[Tripolská kultúra|tripolskej kultúry]]. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo [[Skýti|Skýtov]], o ktorých živote podáva správu grécky historik [[Hérodotos]]; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali [[Staroveké Grécko|grécke]] a neskôr [[Krymskí Góti|gótske]] kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou [[etnogenéza|etnogenézy]] [[Slovania|Slovanov]]. V roku [[882]] [[Velikij Novgorod|Novgorodský]] knieža [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút [[Chazari|Chazarskej ríši]], a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska, Bieloruska, Litvy a Lotyšská sformoval prvý východoslovanský štát, [[Kyjevská Rus]]. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] prijal v roku [[988]] [[kresťanstvo]]. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie [[Haličsko-volynské kniežatstvo]], zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi [[Kypčakovia (historickí)|Polovcov]]. Počas [[13. storočie|13. storočia]] došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev [[Tatári (etnikum)|tatárskymi]] (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej [[Zlatá horda|Zlatej hordy]]; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]]. Na juhu sa vytvoril [[Krymský chanát]] a východ sa dostával pod vplyv [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovskej Rusi]]. === Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou === V roku [[1569]] došlo k uzavretiu [[Lublinská únia|Lublinskej únie]]; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského štátu]] prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie [[Kozáci|záporožských kozákov]] s centrom na [[Záporožská Sič (územie)|Siči]], v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti [[Divoké polia|Divokých polí]], susediacich s Krymským chanátom. [[Krymskí Tatári]] a [[Nogajská horda|Nogajci]], vazali osmanského [[sultán]]a, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny. Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]] v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] až 3 milióny ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Obávané Tatary vyhnal z Krymu Stalin, na spravedlnost čekají dodnes | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/obavane-tatary-vyhnal-z-krymu-stalin-na-spravedlnost-cekaji-dodnes-1fw-/zahranicni.aspx?c=A101130_204354_zahranicni_vel | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-12-01 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> === Chmeľnyckého povstanie === [[Súbor:Bohdan Khmelnytsky (Portrait, sec. half 17th century, Chernihiv Historical Museum) (cropped).jpg|náhľad|vľavo|upright|[[Bohdan Chmeľnyckyj]], [[kozáci|kozácky]] [[hajtman (Ukrajina)|hajtman]] a zakladateľ prvého štátu kozákov]] V roku [[1648]] došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému [[Kozáci|kozáckemu]] povstaniu, ktoré vzišlo zo [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Sič]]e, a ktoré viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]]. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku [[Záporožská Sič (územie)|Kozáckeho hajtmanátu]], ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku [[1651]] v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými [[pogrom]]ami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov. V roku [[1654]] sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. [[Dejiny Ukrajiny#Perejaslavská rada|Perejaslavská dohoda]] ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v [[Andrusovské prímerie|Andrusove]]. === Haďačská únia === [[Súbor:Battle of Poltava 1709.PNG|náhľad|[[Bitka pri Poltave]] v roku 1709]] Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. ''Dohodou z Haďače'' dňa [[16. september|16. septembra]] [[1658]]. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom [[12. máj]]a [[1659]], ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane ''švédskej potopy'' a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená. Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou [[Andrusovské prímerie|Andrusovo]], ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a [[Ruské cárstvo]]. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky [[Dneper]]. === Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši === {{Hlavný článok|Rusifikácia Ukrajiny}} [[Súbor:1904 Map showing Ukraine region before unification.pdf|náhľad|Mapa z roku 1904 zobrazujúca časť [[Ruská ríša|Ruského impéria]], kde sa nachádza aj dnešná Ukrajina]] V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri [[delenia Poľska|delení Poľska]] v rokoch [[1772]] – [[1795]] bola k Ruskej ríši pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]], ktoré v roku 1772 získala [[habsburská monarchia]]. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775. Sič bola zničená v roku 1775 stotisícovou armádou, ktorá sa vydala na ťaženie z [[Pevnosť svätej Alžbety|pevnosti svätej Alžbety]]. A táto pevnosť, podobne ako iné podobné obranné body ako Odesa, Cherson a Nikolajev, sa do konca 18. storočia premenila na mesto Jelisavetgrad. [[Súbor:Гармати і вали Фортеці Святої Єлисавети в Кіровограді.jpg|náhľad|Delá pevnosti svätej Alžbety v modernom meste [[Kropyvnyckyj]]]] Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II. Veľká]] a jej poradca [[Grigorij Alexandrovič Poťomkin|knieža Potemkin]] založili v novodobytej tzv. [[Novorusko (historické územie)|Novej Rusi]] niekoľko významných miest. Obdobie [[19. storočie|19. storočia]] bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou [[ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]], spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku [[1876]] sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim. Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä [[Kyjev]] a [[Charkov]]. === Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť === {{Hlavný článok|Západoukrajinská ľudová republika|Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinská sovietska socialistická republika|Podkarpatská Rus|Poľsko-ukrajinská vojna}} [[Súbor:Polish troops in Kiev.jpg|náhľad|Poľské jednotky vstupujú do [[Kyjev]]a v máji 1920 počas [[poľsko-boľševická vojna|poľsko-sovietskej vojny]], v ktorej [[Ukrajinská ľudová republika]] bojovala na strane Poľska proti [[boľševik]]om]] Ku koncu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a v priebehu [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, [[Ukrajinská ľudová republika]] (UNR), existovala v rokoch [[1917]] – [[1920]]. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. [[Západoukrajinská ľudová republika]] (ZUNR) existovala v rokoch [[1918]] – [[1919]] a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa [[22. január]]a [[1919]] nakrátko zjednotili (''Akt Zluky''). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo [[február]]i 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi. Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj|Mychajlo Hruševskyj]]. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti ([[Nestor Ivanovyč Machno|Nestor Machno]]), nacionalisti ([[Symon Vasyľovyč Petliura|Symon Petliura]]) a hajtman [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]]. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch [[1920]] – [[1921]] stala súčasťou [[Druhá poľská republika|druhej poľskej republiky]] a v roku [[1922]] sa [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] stala jednou zo zakladajúcich republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s hlavným mestom vo východoukrajinskom [[Charkov]]e, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do [[Kyjev]]a. V rokoch [[1926]] – [[1940]] existovala v rámci Ukrajinskej SSR [[Moldavská autonómna sovietska socialistická republika|autonómna republika Moldavcov]]. V roku [[1929]] sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizáciu ukrajinských nacionalistov]] (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny. === Sovietska éra === {{Hlavný článok|Ukrajinská sovietska socialistická republika}} [[Súbor:Ruined Kiev in WWII.jpg|náhľad|vľavo|Kyjev v troskách počas druhej svetovej vojny]] [[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|náhľad|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach [[Charkov]]a počas [[hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]], 1933]] [[Súbor:Ukraine-growth.png|náhľad|Územný vývoj Ukrajiny v rokoch 1918 – 1991]] Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol [[hladomor na Ukrajine|hladomor]] ({{V jazyku|ukr|Голодомор|''Holodomor''}}) v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý bol vyvolaný násilnou [[kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciou]] poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovou]] politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Století krve, slz a demografických pohrom na Ukrajině | periodikum = Reflex | odkaz na periodikum = | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/54701/stoleti-krve-slz-a-demografickych-pohrom-na-ukrajine.html | issn = 0862-6634 | vydavateľ = Czech News Center | miesto = Praha | dátum = 2014-02-20 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a [[Kubáň (región)|Kubáň]] v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch [[1921]] – [[1923]] a [[1946]] – [[1947]], čiže v povojnových obdobiach. V rokoch [[1941]] – [[1944]] bola Ukrajina okupovaná [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]]; v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych"/> Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná [[Volyň]] a východná [[Halič (región)|Halič]]), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v [[september|septembri]] [[1939]]. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež [[Podkarpatská Rus]], ktorá bola predvojnovou súčasťou [[prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]]. V roku [[1954]] sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]], ktorý bol dovtedy súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transfer of the Crimea to the Ukraine | url = http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | vydavateľ = iccrimea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170215025255/http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | dátum archivácie = 2017-02-15 }}</ref> Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na [[Donecká panva|Donbase]]. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]], veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] a sovietski maršali [[Semion Konstantinovič Timošenko|Semion Timošenko]] a [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]]. V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na [[Dneper|Dnepri]]. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; [[26. apríl]]a [[1986]] došlo na severe krajiny k [[Černobyľská havária|černobyľskej havárii]], najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené. === Nezávislá Ukrajina === [[Súbor:RIAN archive 848095 Signing the Agreement to eliminate the USSR and establish the Commonwealth of Independent States.jpg|náhľad|Ukrajinský prezident [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]] a ruský prezident [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] podpisujú 8. decembra 1991 [[Bielovežská dohoda|Bielovežskú dohodu]], ktorou sa formálne rozpadol [[Sovietsky zväz]]]] V roku [[1990]] vyhlásila [[Parlament Ukrajiny|''Verchovna Rada Ukrajiny'']] (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená [[24. august]]a [[1991]] súčasne s rozpadom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené [[referendum|referendom]] o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad [[príkazová ekonomika|plánovaného hospodárstva]] a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca [[agónia|agónii]] ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku [[2000]]. Prvým prezidentom bol [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorého v roku [[1994]] vystriedal bývalý premiér [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonid Kučma]]. V roku [[1996]] bola schválená nová [[Ústava Ukrajiny|ústava]] s [[poloprezidentská republika|poloprezidentským systémom]]. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy. Po prezidentských voľbách na konci roku [[2004]] sa v krajine uskutočnila neozbrojená [[Oranžová revolúcia]], vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]]. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny. Po politickej kríze v [[apríl]]i [[2007]], keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v [[máj]]i situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili [[30. september|30. septembra]] 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova [[Strana regiónov]] (34%), tesne za ňou sa umiestnil [[Blok Julije Tymošenkovej]] (31%). Po dlhom vyjednávaní bola [[18. december|18. decembra]] 2007 zvolená premiérkou [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julija Tymošenková]], ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou [[Naša Ukrajina]]. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla [[6. jún]]a [[2008]], kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla [[16. september|16. septembra]] 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda padla. Ustojí Tymošenková krizi? | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/ukrajinska-vlada-padla-ustoji-tymosenkova-krizi/r~i:article:616638/ | vydavateľ = zpravy.aktualne.cz | dátum vydania = 2008-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|Arsenij Jaceňuk]], oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC Sport (International version) | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7774328.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2010]] vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ), keďže už v polovici roku [[2013]] sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s [[Rusko]]m mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným [[samit]]om Východného partnerstva EÚ vo [[Vilnius]]e pozastavili [[21. november|21. novembra]] 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina utnula přípravy asociační dohody s EU. Tymošenkovou nepustí | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1063700-ukrajina-utnula-pripravy-asociacni-dohody-s-eu-tymosenkovou-nepusti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Euromaidan 01.JPG|náhľad|vľavo|Proeurópske demonštrácie v Kyjeve dňa 27. novembra 2013 počas [[Euromajdan]]u]] [[Súbor:SState flag of Ukraine carried by a protester to the heart of developing clashes in Kyiv, Ukraine. Events of February 18, 2014.jpg|náhľad|Euromajdan 18. februára 2014]] [[Súbor:2014-03-09. Протесты в Донецке 022c.jpg|náhľad|Proruskí demonštranti v [[Doneck]]u, 9. marec 2014]] Len deň potom, v piatok [[22. november|22. novembra]] 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom [[Euromajdan]], sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine crisis: Timeline | url = http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's anti-government protesters stage first mass rally of 2014 | url = https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | vydavateľ = uk.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151728/https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V [[december|decembri]] 2013 odmietla [[Európska komisia]], čo je [[výkonná moc|exekutívny]] orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident Janukovyč chce podepsat dohodu s EU, tvrdí šéfka evropské diplomacie | url = https://ihned.cz/c1-61437210-ashtonova-janukovyc-asociacni-dohoda-eu | vydavateľ = ihned.cz | dátum vydania = 2013-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od [[február]]a [[2014]] už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny. V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. [[Antimajdan]], séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v [[Kyjev]]e demonštrácia na podporu vlády premiéra [[Mykola Janovyč Azarov|Mykolu Azarova]], prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s [[Rusko]]m. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huge demonstration in Kyiv in support of EU pact | url = https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/huge-demonstration-in-kyiv-in-support-of-eu-pact/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2013-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami. [[Súbor:OSCE SMM monitoring the movement of heavy weaponry in eastern Ukraine (16705750566).jpg|náhľad|vľavo|[[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) monitoruje pohyb ťažkej techniky [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinských ozbrojených síl]] na východnej Ukrajine, 4. marec 2015]] Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci [[26. február]]a [[2014]] tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mánert | meno = Oldřich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Parlament na Krymu obsadili ozbrojenci, poslanci vyhlásili referendum | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/neznami-ozbrojenci-obsadili-krymsky-parlament-hlasi-tatari-plm-/zahranicni.aspx?c=A140227_071408_zahranicni_jpl | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2014-02-27 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa [[1. marec|1. marca]] 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Ruský parlament schválil intervenci na Ukrajině | url = http://zpravy.e15.cz/zahranicni/udalosti/online-rusky-parlament-schvalil-intervenci-na-ukrajine-1065467 | vydavateľ = zpravy.e15.cz | dátum vydania = 2014-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[16. marec|16. marca]] 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k [[Rusko|Ruskej federácii]]. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN). Krymský parlament napriek tomu [[17. marec|17. marca]] [[2014]] vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt. Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v [[vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]] medzi [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinskými ozbrojenými silami]] a separatistickými silami v [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]]. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka [[2015]] z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNHCR Map Portal | url = http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | vydavateľ = maps.unhcr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171002133930/http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | dátum archivácie = 2017-10-02 }}</ref> Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Monitor | meno = The Christian Science | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian refugees in Russia: Did Moscow fumble a valuable resource? | url = https://www.csmonitor.com/World/Europe/2015/1201/Ukrainian-refugees-in-Russia-Did-Moscow-fumble-a-valuable-resource | vydavateľ = csmonitor.com | dátum vydania = 2015-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[25. máj]]a [[2014]] sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]]. V roku 2019 [[bol]] zvolený za prezidenta povolaním herec a komik [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]. V priebehu roka [[2021]] sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa [[21. február]]a [[2022]] Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno [[24. február]]a 2022 spustilo na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ukrajine rozsiahlu inváziu]]. == Geografia == [[Súbor:Topographic map of Ukraine (with borders and towns).svg|náhľad|290px|Fyzická mapa Ukrajiny]] [[Súbor:Flag colors.jpg|náhľad|290px|Typická poľnohospodárska krajina na Ukrajine v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]]] Ukrajina je s rozlohou 603 628&nbsp;km² druhým najväčším štátom Európy (po [[Rusko|Rusku]]). Spravidla býva priraďovaná k [[Východná Európa|východoeurópskym]] štátom, ale jej západné regióny ako [[Halič (región)|Halič]] alebo [[Halič (región)|Zakarpatsko]] patria kultúrne a historicky skôr ku [[Stredná Európa|strednej Európe]]. === Povrch === Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú [[Step (krajina)|stepi]] a 95 % rovina a nížiny.{{#tag:ref|Šíre pláne rovín, ktoré sú pre Ukrajinu charakteristické opísal jeden geograf [[20. storočie|20. storočia]] takto: ''„Deväť z desiatich Ukrajincov nikdy nevideli hory, ba dokonca ani nevedia, ako vyzerajú.“''|group=pozn.}} Značná časť z nich sa obrába{{#tag:ref|Na väčšine z nich sa nachádzajú úrodné ukrajinské černozeme a na severe a severovýchode menej úrodné pôdy.|group=pozn.}} („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté ([[Chomutovská step]] zapísaná na [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|zozname svetového dedičstva UNESCO]]). Výraznejšie horstvá sú iba na západe ([[Karpaty]]) a na juhu ([[Krymské vrchy]]). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská [[Hoverla]] ({{V jazyku|ukr|Говерла|''Hoverla''}}) vysoká 2 061 [[metrov nad morom]] (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, [[Roman-Koš]] ({{V jazyku|ukr|Роман-Кош|''Roman-Koš''}}), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch [[Ai-Petri]] (v preklade z [[gréčtina|gréčtiny]]: ''Svätý Peter'') nad [[Jalta|Jaltou]], z ktorého sú prekrásne výhľady. === Podnebie === Takmer celá Ukrajina patrí do [[mierne pásmo|mierneho podnebného pásma]], pričom prevláda [[kontinentálne podnebie]] a iba na úzkom území medzi [[Krymské vrchy|Krymskými vrchmi]] a [[Čierne more|Čiernym morom]] je podnebie [[subtropické pásmo|subtropické]]. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6&nbsp;°C na severe a +12&nbsp;°C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600&nbsp;mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú [[Karpaty]] (1 200&nbsp;mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] a severného Krymu (400&nbsp;mm ročne). === Vodstvo === Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000&nbsp;km. Väčšina riek patrí do úmoria [[Azovské more|Azovského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]], pričom len 4% územia patrí k úmoriu [[Baltské more|Baltského mora]]. Najvýznamnejšou riekou je [[Dneper]] ({{V jazyku|ukr|Дніпро|''Dnipro''}}), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „[[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnú]]“ a „[[Pravobrežná Ukrajina|pravobrežnú]]“. Jeho hlavnými prítoky sú [[Pripiať (rieka)|Pripiať]], [[Desna (prítok Dnepra)|Desna]], [[Psel]] a [[Inhulec]]. Východnou Ukrajinou preteká [[Donec]], prítok [[Don]]u. Ďalšie veľké rieky sú [[Prut]], [[Dnester]] a [[Južný Bug]]. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s [[vodná elektráreň|hydroelektrárňami]], z ktorých najznámejšia je [[DneproGES]] v [[Záporožie|Záporoží]]. Najväčšou priehradnou nádržou je [[Kremenčucká priehrada]]. Najväčšie ukrajinské jazerá sú v [[Budžak]]u v údoliach [[Dunaj]]a ([[Jalpuh]], [[Kahul]]). Väčšia jazerá a [[liman (geografia)|limany]] sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360&nbsp;km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo [[Volyň|Volyni]] a [[Polesie (región)|Polesí]] je veľa [[kras]]ových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero [[Synevyr]]. <gallery> Súbor:Говерла з Кукула.jpg|Pohľad na [[Karpatský národný prírodný park]] a vrch [[Hoverla]], najvyšší vrch Ukrajiny Súbor:Hnyła Karpatśke.jpg|[[Národný prírodný park Bojkivščyna]] v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]] Súbor:Полонина біля Дземброні.jpg|[[Verchovynský národný prírodný park]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]] Súbor:Spermophilus suslicus-small.JPG|[[Syseľ perlavý]] je pôvodom z východných ukrajinských stepí Súbor:Лабиринти Дністера-Турунчука.jpg|[[Dolnodnesterský národný prírodný park]] v [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] Súbor:Кінбурнська коса восени.jpg|Kinburnská [[kosa (geomorfológia)|kosa]] v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]] Súbor:Побережье в районе села Новопетровка 20.jpg|Pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]] neďaleko dediny [[Novopetrivka (Berďanský rajón)|Novopetrivka]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] Súbor:Ніжний ранковий світло.jpg|[[Národný prírodný park Sviati Hory]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] </gallery> == Politika == === Štátne zriadenie === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Volodymyr Zelensky 2022 official portrait (cropped).jpg | šírka1 = 155 | popis1 = [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]], prezident Ukrajiny | obrázok2 = СВИРИДЕНКО Юлія Анатоліївна (3x4 cropped).jpg | šírka2 = 151 | popis2 = [[Julija Anatolijivna Svyrydenková|Julija Svyrydenková]], predsedníčka vlády Ukrajiny }} Ukrajina je zastupiteľská [[demokracia]] a [[poloprezidentská republika]]. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (''Verchovna rada Ukrajiny'') so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je [[Denis Šmyhaľ]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's Rada appoints Honcharuk Prime Minister | url = https://www.unian.info/politics/10667109-ukraine-s-rada-appoints-honcharuk-prime-minister.html | vydavateľ = unian.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-29 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom. Ukrajina bola aj pozorovateľom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], [[GUAM]], [[Rada Európy|Rady Európy]] a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa [[16. máj]]a [[2008]] sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se stala 152.členem WTO | url = https://www.finance.cz/zpravy/finance/167820-ukrajina-se-stala-152-clenem-wto/ | vydavateľ = finance.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Štátne symboly === Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|sv. Vladimíra]] (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň ''[[Šče ne vmerla Ukrajina]]'', ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu. === Administratívne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Ukrajiny}} Územie Ukrajiny sa delí na najvyššej úrovni na jednu [[autonómna republika|autonómnu republiku]] [[Krym (republika)|Krym]], 24 [[oblasť (Ukrajina)|oblastí]] a dve mestá so špeciálnym statusom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]).{{#tag:ref|Po faktickom pripojení [[Krym (republika)|Krymu]] a [[Sevastopoľ]]u k [[Rusko|Ruskej federácii]] v roku [[2014]], ktoré Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva, Ukrajina nevykonáva zvrchovanosť nad týmito územiami.|group=pozn.}} Tieto celky sa ďalej delia na rajóny, ktorých je na Ukrajine celkovo 490, a ktoré približne zodpovedajú slovenským okresom, v priemere sú však o niečo menšie. Väčšie mestá bývajú samostatnou správnou jednotkou podriadenou priamo oblasti, pričom niektoré sú ďalej rozdelené na mestské rajóny. Obce sa na Ukrajine delia do troch kategórií: [[mesto (všeobecne)|mestá]], [[sídlisko mestského typu (Ukrajina)|sídla mestského typu]] a [[dedina (všeobecne)|dediny]]. <center> {{Administratívne členenie Ukrajiny (mapa)}} </center> === Ozbrojené sily === [[Súbor:UA 25th brigade BMP-1TS 02.jpg|náhľad|Ukrajinské jednotky v pohybe počas ukrajinskej protiofenzívy v roku 2022]] [[Ozbrojené sily Ukrajiny]] majú približne 255 000 aktívnych vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine to call up 10,000 soldiers in new mobilization drive | url = https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | vydavateľ = ca.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180616154030/https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | dátum archivácie = 2018-06-16 }}</ref> Organizačne sa delia na [[Pozemné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|pozemné vojsko]], [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vzdušné sily]], [[Vojenské námorníctvo Ozbrojených síl Ukrajiny|vojenské námorníctvo]], [[Námorná pechota Ozbrojených síl Ukrajiny|námornú pechotu]], [[Výsadkovo-útočné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|výsadkovo-útočné vojsko]], [[Sily špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny|sily špeciálnych operácií]], [[Sily teritoriálnej obrany Ozbrojených síl Ukrajiny|sily teritoriálnej obrany]] a [[Sily bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny|sily bezpilotných systémov]]. Väčšina používanej techniky pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu alebo ide o modernizované verzie týchto starších vzorov, ktoré vyrába pomerne silný ukrajinský vojenský priemysel (napríklad ide o tanky [[T-84|T-84 Oplot]], transportéry [[BTR-4]] a nákladné lietadlá [[Antonov An-70]]). Ukrajinské ozbrojené sily sú členom zväzku [[Partnerstvo pre mier]] a zúčastnili sa misií v bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V súčasnosti majú vojakov v [[Kosovo|Kosove]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v [[Afrika|Afrike]]. Od konca 90. rokov nadväzujú užšie vzťahy s [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], najmä s [[Ozbrojené sily Poľskej republiky|poľskými ozbrojenými silami]]. Od roku 2014 plnia úlohy v boji proti proruským separatistom na východnej Ukrajine. Po udalostiach v roku 2014, vznikli viaceré samostatné dobrovoľníckej jednotky, bojujúce proti ruským separatistom. Boli to napr. [[pluk Azov]], [[Varta Dnipra]], [[Aidar]] a iné. Tieto jednotky sa neskôr stali súčasťou ukrajinskej Národnej gardy a patria pod ukrajinské ministerstvo vnútra. Niektoré z týchto jednotiek, ako napr. Azov boli pôvodne organizované prívržencami [[Pravicový extrémizmus|krajnej pravice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbraň ukrajinských oligarchů – co jsou dobrovolnické prapory zač? | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1515012-zbran-ukrajinskych-oligarchu-co-jsou-dobrovolnicke-prapory-zac | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Po presune týchto jednotiek pod kompetencie ukrajinského ministerstva vnútra však ich členovia museli prejsť previerkami a väčšina pravicových extrémistov z nich bola vylúčená. === Zahraničná politika === [[Súbor:Viktor Yanukovych official portrait.jpg|náhľad|upright|[[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]], ukrajinský prezident v rokoch 2010 – 2014 a bývalý predseda Strany regiónov]] ==== Vzťahy s Ruskom ==== Ukrajina má intenzívne, ale komplikované vzťahy so svojím najväčším susedom [[Rusko]]m. Panovalo medzi nimi napätie najmä kvôli podpore vtedajšieho prezidenta [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktora Juščenka]] voči [[Gruzínsko|Gruzínsku]] vo [[vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojne v Južnom Osetsku]] a jeho snahám o vstup do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], opakovane tiež kvôli problémom vzniknutým v súvislosti s dodávkami ruského zemného plynu. Na prelome rokov 2008 a 2009 eskaloval rusko-ukrajinský plynový konflikt potom, čo ruský koncern [[Gazprom]] odmietol dodávať plyn ukrajinskému [[Naftohaz]]u, pokiaľ ten nesplatí dlhy za predchádzajúce dodávky. Výsledkom bolo trojtýždňové prerušenie dodávok plynu v [[január]]i [[2009]], čo postihlo nielen Ukrajinu, ale aj strednú a juhovýchodnú Európu. Za dodávky ruského plynu dlhoval ukrajinský Naftohaz v novembri 2013 približne 1,3 miliardy dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina obnovila dovoz plynu z Ruska | url = https://www.patria.cz/zpravodajstvi/2493213/ukrajina-obnovila-dovoz-plynu-z-ruska.html | vydavateľ = patria.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ku koncu roka preto táto firma sama zastavila odber a zásobovanie krajiny zaisťovala odčerpávaním zásob. Pre prípad dlhšie trvajúceho prerušenia dodávok ruského zemného plynu cez Ukrajinu bol vybudovaný severný plynovod [[Nord Stream]], ktorý vedie z Ruska pod [[Baltské more|Baltským morom]] priamo do [[Nemecko|Nemecka]]. Používaním plynovodov vedúcich mimo územia Ukrajiny prichádza krajina o poplatky súvisiace s tranzitom plynu po svojom území. Po ruskej anexii [[Krym (republika)|Krymu]], poskytnutí pomoci zosadenému prezidentovi [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktorovi Janukovyčovi]] a [[Ruská vojenská intervencia na Ukrajine (2014 – súčasnosť)|intervencii na východnej Ukrajine]] sú vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou na historickom minime. ==== Vzťahy s Poľskom ==== [[Súbor:Тернопіль - Візит Петра Порошенка - 15043059.jpg|náhľad|Prezident [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]] v [[Ternopiľ|Ternopile]], v pozadí socha [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]], ktorý je v Poľsku vnímaný negatívne]] Poľsko iniciovalo projekt [[Východné partnerstvo|Východného partnerstva]] medzi Európskou úniou a šiestimi postsovietskymi krajinami a veľmi aktívne podporovalo proeurópske hnutie [[Euromajdan]] na Ukrajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tysyachna | meno = Lyudmyla | autor = | odkaz na autora = | titul = Polská zahraniční politika vůči Ukrajině v letech 1991-2013 | url = https://is.muni.cz/th/397607/fss_b/Tysyachna_bakalarska_prace.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko, Litva a Ukrajina plánujú vytvoriť spoločnú armádnu brigádu na obranu pred Ruskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = iRozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/polsko-litva-a-ukrajina-vytvori-spolecnou-armadni-brigadu-kvuli-rusku_201601260421_sbartosova | vydavateľ = irozhlas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko-ukrajinské vzťahy komplikujú nezrovnalosti v interpretácii niektorých historických udalostí, najmä [[Volynský masaker|Volynského masakru]] – vyvraždenie približne 100 000 poľských civilistov [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] (UPA) počas druhej svetovej vojny vo [[Volyň|Volyni]] na západe Ukrajiny a následné odvetné masakre ukrajinských civilistov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Volyňské masakry byly genocida, odhlasovali polští poslanci | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volynske-masakry-byly-genocida-odhlasovali-polsti-poslanci-ply-/zahranicni.aspx?c=A160722_134410_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-07-22 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> V apríli 2015 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorým udelil príslušníkom UPA a [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] (OUN) status bojovníkov za slobodu Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina účtuje s minulostí, banderovcům ale přiznala zásluhy | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/366622-ukrajina-uctuje-s-minulosti-banderovcum-ale-priznala-zasluhy.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prezident Petro Porošenko označil bojovníkov UPA za „príklad hrdinstva a vlastenectva na Ukrajine“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = About the Source Mat Babiak | odkaz na autora = | titul = Poroshenko: ‘UPA are heroes,’ will consider giving veterans legal status | url = http://euromaidanpress.com/2014/09/26/poroshenko-to-consider-giving-upa-veterans-legal-status/ | vydavateľ = euromaidanpress.com | dátum vydania = 2014-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V júli 2016 označil poľský [[Sejm]] masakre poľského obyvateľstva na Volyni za [[genocída (právo)|genocídu]]. Poľský historický film ''[[Volyň (film)|Volyň]]'', ktorý bol ocenený ako najlepší poľský film roku 2016,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Wołyń" uznany za najlepszy film podczas gali Orły 2017 | url = http://www.prk24.pl/29576184/wolyn-uznany-za-najlepszy-film-podczas-gali-orly-2017 | vydavateľ = prk24.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> bol na Ukrajine prijatý negatívne a jeho premietanie v [[Kyjev]]e bolo na žiadosť ukrajinského ministerstva zahraničia zrušené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polský film o masakrech na Volyni v Kyjevě raději nepromítají | url = https://www.novinky.cz/kultura/417913-polsky-film-o-masakrech-na-volyni-v-kyjeve-radeji-nepromitaji.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Zákazy kníh a vstupu na Ukrajinu ==== Od roku 2014 sú na Ukrajine zakazované knihy či filmy autorov alebo protagonistov, ktoré podľa Kyjeva ohrozujú ukrajinskú národnú bezpečnosť. Na čiernu listinu sa dostali nielen Rusi (napr. Ivan Ochlobystin a Michail Porečenkov), ale zákaz sa týka aj umelcov či spisovateľov, ktorí nejakým spôsobom sympatizovali so súčasnou ruskou politikou, navštívili anektovaný Krym a pod. Zakázané tak boli napríklad filmy či fotky s [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieu]], [[Steven Seagal|Stevenom Seagalom]], [[Mickey Rourke|Mickey Rourkom]], [[Jean-Claude Van Damme|Jean-Claude Van Dammom]], filmy režisérov [[Emir Kusturica|Emira Kusturicu]], [[Oliver Stone|Olivera Stona]] a ďalších približne 600 umelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Depardieu, other actors, on Ukraine’s black list | url = https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | vydavateľ = neweurope.eu | dátum vydania = 2015-07-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161112210656/https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | dátum archivácie = 2016-11-12 }}</ref> Zákaz vstupu na Ukrajinu má z „bezpečnostných dôvodov“ tiež americký spevák a filmový režisér [[Fred Durst]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Limp Bizkit's Fred Durst is banned from Ukraine for five years for security reasons | url = http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/35155170/limp-bizkits-fred-durst-is-banned-from-ukraine-for-five-years-for-security-reasons | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem toho dali ukrajinské úrady najavo, že žiadnemu ruskému spevákovi, ktorý podporuje oficiálne ruskú politiku voči Ukrajine, nepovolí účasť na súťaži [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve v roku 2017. Zoznam takto prohibitovaných spevákov obsahoval jedenásť mien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Argyriou | meno = Giannis | autor = | odkaz na autora = | titul = EuroVisionary | url = https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | vydavateľ = eurovisionary.com | dátum vydania = 2016-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180612233300/https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | dátum archivácie = 2018-06-12 }}</ref> V máji 2017 boli na Ukrajine zakázané ruské internetové servery [[VKontakte]], [[Odnoklassniki]], [[Yandex]] a [[Mail.ru]]. Ako dôvod uviedla vláda, že „Ruské tajné služby vedú hybridnú vojnu proti ukrajinskému obyvateľstvu, v ktorej ku svojim špeciálnym informačným operáciám zneužívajú internetové siete VKontakte, Odnoklassniki, Mail.ru a ďalšie“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Palata | meno = Luboš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = MF DNES | odkaz na autora2 = | titul = Kyjev zablokoval ruské sociální sítě, Porošenka viní z cenzury | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/rusko-ukrajina-socialni-site-djp-/zahranicni.aspx?c=A170518_2326562_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> Zákaz bol kritizovaný ako porušovanie slobody slova a slobodného šírenia informácií miliónov ukrajinských užívateľov Medzinárodnou organizáciou na ochranu ľudských práv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochránci práv kritizují zákaz ruského internetu na Ukrajině | url = https://www.euro.cz/politika/ochranci-prav-kritizuji-zakaz-ruskeho-internetu-na-ukrajine-1348523 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ekonomika == === Hospodársky rast === [[Súbor:Міст Патона з нічною архітектурною підсвіткою та панорама Лівого берега.jpg|náhľad|vľavo|[[Kyjev]], finančné centrum Ukrajiny]] [[Súbor:GDP real growth rate Ukraine.png|náhľad|Reálna miera rastu HDP na Ukrajine v rokoch 1990 – 2011]] [[Súbor:Ukraine salary by region 2016.svg|náhľad|Ukrajinské oblasti podľa výšky priemerného mesačného platu (2016), najvyššie sú v Kyjeve a na juhovýchode Ukrajiny (všetky čísla sú v ukrajinských hrivnách)]] Ukrajinská ekonomika bola druhou najväčšou v rámci Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade nastal prechod k [[trhová ekonomika|trhovému hospodárstvu]], ktorého nástup v podobe „šokovej terapie“ bol veľmi bolestný. Krajinu postihla [[hyperinflácia]], mnoho podnikov ukončilo výrobu, privatizácie prebiehali neprehľadným spôsobom. Situácia sa čiastočne stabilizovala po roku [[1996]] po zavedení novej meny, [[ukrajinská hrivna|ukrajinskej hrivny]]. V prvých rokoch 21. storočia ukrajinská ekonomika dosiahla pomerne rýchleho a stabilného rastu [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP), ktorý v roku 2007 predstavoval 7,3%. V roku 2008 bola však Ukrajina ťažko zasiahnutá svetovou ekonomickou krízou, v dôsledku čoho sa ekonomika prudko prepadla, a to o viac ako 15%. V roku 2012 predstavoval rast HDP iba ​​0,2%, v roku 2013 0,36%. [[Medzinárodný menový fond]] (MMF) na konci roku 2013 predpovedal rast HDP v roku 2014 o 1%, ale je zrejmé, že tento cieľ sa vzhľadom k nestabilnej politickej situácii, odtrhnutie Krymu a predovšetkým kvôli vojne na východnej Ukrajine so všetkými jej sprievodnými javmi nepodarilo dosiahnuť. Naopak, ukrajinský HDP v roku 2014 značne poklesol. V porovnaní so [[Slovensko]]m a tiež [[Rusko]]m nemá Ukrajina porovnateľnú ekonomickú výkonnosť. Jej HDP na hlavu v roku 2017 (v [[parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]], {{V jazyku|eng|''purchasing-power parity''}}, ''PPP'') predstavoval 8 656 USD, zatiaľ čo HDP Slovenska bol 32 895 USD a Ruska 27 890 USD na jedného obyvateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report for Selected Countries and Subjects | url = http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2017/02/weodata/weorept.aspx?sy=2017&ey=2017&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&pr1.x=55&pr1.y=9&c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&s=PPPPC&grp=0&a= | vydavateľ = imf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ekonomika Ukrajiny je tak porovnateľná s rozvojovými štátmi ako sú, napr. [[Salvádor]], [[Bhután]], [[Maroko]] a [[Belize]]. Ukrajinské hospodárstvo naďalej nesie znaky postsovietskej ekonomiky, orientované na odbory s nízkou pridanou hodnotou. Dominuje ťažký priemysel, najmä [[metalurgia]] a ťažba uhlia vo vojnou postihnutom [[Donecká panva|Donbase]], ktorý je však technicky a technologicky zastaraný. Na jeseň roku 2008 v dôsledku finančnej krízy prijala Ukrajina, v rovnakom čase ako Maďarsko, mnohomiliardový dolárový úver od Medzinárodného menového fondu. Najväčšími obchodnými partnermi sú krajiny [[Európska únia|EÚ]], [[Rusko]] (prípadne [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]) a [[Turecko]]. === Makroekonomické ukazovatele === [[Súbor:National Bank of Ukraine new.jpg|náhľad|Budova ukrajinskej národnej banky]] [[Súbor:Поля під Касовою горою.jpg|náhľad|Poľnohospodárske práce v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]]] * Podiel na tvorbe HDP: priemysel 24,7%, stavebníctvo 2,5%, poľnohospodárstvo 13,7%, iné 59,1% (2016)<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Základní charakteristika teritoria, ekonomický přehled | url = http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/ukrajina-zakladni-charakteristika-teritoria-19093.html | vydavateľ = businessinfo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> * HDP (parita kúpnej sily): 332 646 mil. USD (1992), 184 566 mil. USD (1998), 428 973 mil. USD (2008), 339 155 mil. USD (2016) * HDP na jedného obyvateľa (parita kúpnej sily): 8 656 USD (2017) Priemerná mzda štátnych pracovníkov v júli 2008 predstavovala 1 930 [[ukrajinská hrivna|hrivien]], teda približne 398 USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2008 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2008/gdn/reg_zp_m/reg_zpm08_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> O rok neskôr to bolo 2 008 hrivien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2009 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2009/gdn/reg_zp_m/reg_zpm09_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ale kvôli prepadu hrivny kvôli ekonomickej kríze predstavoval prepočet len ​​251 USD. Priemerná mzda za rok 2012 predstavovala 294,6 eur. Podľa sektorov je najvyššia priemerná mzda v priemysle (340,7 eur), nasledujú stavebníctvo (242,5 eur), obchod (262,5 eur) a ubytovanie a stravovanie (200,2 eur). To je aj napriek nižším cenám v porovnaní s inými štátmi pomerne málo, čo vedie k početnej pracovnej migrácii najmä do [[Česko|Česka]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]], ale predovšetkým do Ruska, napríklad do [[Moskva|Moskvy]]. Miera nezamestnanosti na Ukrajine v roku 2016 dosiahla 9,7%.<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika"/> Najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v službách (60,7%), v priemysle a stavebníctve ich pracuje 23,4%, a najmenšieho podielu dosahuje poľnohospodárstvo (15,8%). Ukrajinská hrivna sa proti menám ako je americký dolár (USD) a euro (EUR) už v priebehu roku 2014 značne prepadla, a síce o 50%. Ešte rýchlejším tempom stráca hrivna od začiatku roku 2015, keď do konca februára prišla o ďalších 50% svojej doterajšej hodnoty. Hrivna má teda teraz voči dôležitým svetovým menám iba štvrtinu hodnoty z konca roku 2013. Jej výmenný kurz oproti USD je aktuálne 25:1. Ukrajinská národná banka sa snaží tento proces aspoň spomaliť, a preto dvíha hlavnú úrokovú mieru. Naposledy sa tak stalo 2. marca 2015, a to z 19,5% ročne na rekordných 30%. Ukrajinská vláda robí ďalšie opatrenia, aby prepad ekonomiky brzdila. Okrem iného sa uchádza o ďalšiu pôžičku [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) vo výške 17,5 miliardy USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Ukraine hebt Leitzins drastisch an | url = http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/wirtschaftspolitik/ukraine-hebt-leitzins-drastisch-an-13461462.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súvislosti s plánovanou pomocou od MMF sú nezávislí pozorovatelia toho názoru, že Ukrajina sa ako dlžník stáva „bezodným sudom“, ktorý nemôžu úplne zaceliť ani vysoké pôžičky. === Nerastné bohatstvo a priemysel === Ukrajinské nerastné bohatstvo sa stalo jedným z pilierov sovietskej ekonomiky. Najdôležitejším sektorom je ťažba čierneho uhlia v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] (s hlavnými centrami [[Doneck]] a [[Luhansk]]), ktorý je zároveň hlavným priemyselným regiónom krajiny. Ročne sa tu v uplynulých rokoch vyťažilo až 200 miliónov ton uhlia a vyrobilo sa 50 miliónov ton [[oceľ|ocele]]. Významný je ďalej najmä strojársky, chemický a potravinársky priemysel. Okrem Donbasu sú veľkými centrami ťažkého priemyslu aj mestá [[Dnipro]], [[Záporožie]] či [[Mariupoľ]]. V okolí mesta [[Kryvyj Rih]] sú bohaté náleziská [[železná ruda|železnej rudy]], ktorá sa spracováva v miestnych zlievárniach. Medzi ďalšie nerastné suroviny Ukrajiny patria [[Urán (chemický prvok)|uránové]] rudy, magnetické rudy a [[Titán (chemický prvok)|titán]], ďalej [[chróm]], [[nikel]], [[bauxit]], [[fosforečnan|fosfáty]], [[síra]], [[rašelina]], [[ropa]], [[halit|soľ]], [[grafit]] a [[mangán]]. === Poľnohospodárstvo === Väčšina územia Ukrajiny disponuje kvalitnou a úrodnou [[černozem]]nou pôdou. Obrábaných je 57% pôdy. Medzi hlavné poľnohospodárske produkty patria: [[pšenica]], [[jačmeň]], [[cukrová repa]], [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[kukurica siata|kukurica]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], [[mäso]] a mliečne výrobky. Chová sa tu hlavne [[tur domáci|hovädzí dobytok]] a [[sviňa domáca|ošípané]], dôležitý je tiež [[rybolov]]. V južných oblastiach (najmä na Kryme) je rozšírené aj [[vinohradníctvo|vinárstvo]]. Karpaty sú dôležitou zásobárňou dreva. Pre veľkú časť vidieckeho obyvateľstva je drobné poľnohospodárstvo vedľajším zdrojom príjmov. === Doprava === ==== Infraštruktúra ==== [[Súbor:Автодорога Київ — Одеса, с. Віта-Поштова 003.jpg|náhľad|Štvorprúdový úsek cesty M05 v [[Kyjev]]e]] [[Súbor:EKr1-002.jpg|náhľad|Elektrický vlak EKr1-002 na trati [[Bojarka]] – [[Vasyľkiv]]-I v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]]] Rozloha Ukrajiny a jej poloha medzi západnou Európou, Ruskom a Čiernym morom kladie veľké nároky na dopravnú infraštruktúru. Relatívne hustá a kapacitná železničná sieť (so [[rozchod koľaje|širokým rozchodom]] 1 524&nbsp;mm) má celkovo 23 300&nbsp;km tratí, z ktorých necelá polovica je elektrifikovaná. Najvyťaženejšie a najlepšie udržiavané trate vedú v smere [[Poľsko]] – [[Ľvov]] – [[Šepetivka]] – [[Fastiv]]/[[Kyjev]] – [[Dnipro]] – [[Doneck]] – [[Rusko]] a [[Moskva]] – [[Charkov]] – [[Záporožie]] – [[Krym (republika)|Krym]]. Monopolný dopravca ''[[Ukrzaliznycja]]'' je s 375 000 zamestnancov jedným z najväčších podnikov v krajine. V januári a februári 2017 prebiehala na území kontrolovanom ukrajinskou vládou blokáda železničných a čiastočne i cestných spojení so separatistickými republikami. Cieľom nacionalistických demonštrantov z radov účastníkov tzv. protiteroristickej operácie (ATO) a niekoľkých poslancov parlamentu bolo ochromenie dodávok čierneho uhlia z Donbasu do ukrajinských elektrární a [[koks]]ární. Protestovali tým proti vysokým cenám elektriny a proti korupcii v krajine. Zároveň však spôsobili, že sa Ukrajina dostala na pokraj energetického kolapsu, pretože mnoho elektrární pracuje výhradne s vysoko hodnotným [[antracit]]om, ktorý sa na Ukrajine neťaží nikde inde ako na území separatistických republík. Zásob antracitu zostávalo približne na 40 dní. Predseda vlády [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|Volodymyr Hrojsman]] preto požiadal demonštrantov, aby to s „blokádou nepreháňali“. Na Ukrajine sú iba dve štandardné [[diaľnica|diaľnice]]; 175&nbsp;km úsek z [[Charkov]]a do [[Dnipro|Dnipra]] a 18&nbsp;km časť M03 z [[Kyjev]]a do [[Boryspiľ]]u. Z Kyjeva do [[Ľvov]]a a [[Odesa|Odesy]] vedú expresné cesty. Individuálny automobilizmus širokých vrstiev obyvateľstva sa na Ukrajine ešte príliš nerozšíril ako v západných krajinách. Cez Ukrajinu vedú dôležité tranzitné [[ropovod]]y a [[plynovod]]y z Ruska do strednej a západnej Európy, čo ju stavia do pozície kľúčového hráča najmä vo veci tranzitu ruského plynu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina může ohrozit energetické potřeby Evropy | url = https://legacy.blisty.cz/art/29131.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Hromadná doprava ==== Veľmi využívaná je [[mestská hromadná doprava]] (MHD), najmä tri fungujúce systémy [[metro (podzemná železnica)|metra]] v [[Kyjevské metro|Kyjeve]], [[Charkovské metro|Charkove]] a [[Dniprovské metro|Dnipru]]. Desiatky miest majú prevádzky [[električková doprava|električkovej]] či [[trolejbusová doprava|trolejbusovej dopravy]]. Na Kryme je v prevádzke dokonca najdlhšia trolejbusová trať sveta. V niekoľkých ukrajinských mestách sú používané [[električky Tatra|električky česko-slovenskej výroby]] značky Tatra. Kvôli nedostatku financií po rozpade Sovietskeho zväzu sa prudko spomalil rozvoj klasických sietí MHD. Ukrajinské mestá zaplnili tzv. [[maršrutka|maršrutky]], čo je kyvadlový taxíkový mikrobus. ==== Letecká doprava ==== V mnohých veľkých mestách sa nachádzajú medzinárodné letiská. Najvýznamnejším je kyjevské [[Medzinárodné letisko Boryspiľ]], ďalšie významné letiská sú v [[Medzinárodné letisko Odesa|Odese]], [[Medzinárodné letisko Daniela Haličského Ľvov|Ľvove]], [[Medzinárodné letisko Dnepropetrovsk|Dnipre]] a [[Medzinárodné letisko Charkov|Charkove]]. [[Medzinárodné letisko Doneck]], ktoré bolo dokončené krátko pred [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|majstrovstvami Európy vo futbale 2012]], bolo v priebehu [[vojna na východnej Ukrajine|vojny v Donbase]] úplne zničené. Národnou leteckou spoločnosťou Ukrajiny sú [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]]. ==== Námorná doprava ==== Dôležité námorné [[prístav]]y sa nachádzajú v [[Odesa|Odese]], [[Sevastopoľ|Sevastopole]], [[Kerč]]i a [[Mariupoľ|Mariupole]]. Lodná doprava je prevádzkovaná tiež na riekach [[Dneper]] a [[Dunaj]]. V súčasnosti je riečna lodná doprava v dôsledku útlmu hospodárskej činnosti značne obmedzená. === Turizmus === [[Súbor:З--Кострич--на--Чорногору..jpg|náhľad|Bývalá [[Podkarpatská Rus]] je častým cieľom turistov]] Ukrajina je veľmi navštevovanou krajinou, keďže ročne ju navštívi vyše 16 miliónov osôb, prevažne občanov [[Moldavsko|Moldavska]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Rusko|Ruskej federácie]].{{#tag:ref|Nie všetci sú však turisti, pretože mnoho občanov najmä krajín bývalého ZSSR má na Ukrajine príbuzných.|group=pozn.}} V súčasnosti (najmä po zrušení vízovej povinnosti) stúpa aj záujem u turistov z [[Európska únia|EÚ]] a [[Spojené štáty|USA]], ktorí sem prichádzajú skôr na „dobrodružnú“, aktívnu dovolenku, zatiaľ čo pre Rusov je najmä Krym dlho zavedenou odpočinkovou destináciou, kam v lete jazdia dlhé vlaky zo všetkých kútov Ruska. Územie Ukrajiny je navštevované veľmi nerovnomerne. Najobľúbenejší je dlhodobo Krym s letoviskami ako [[Jalta]], [[Sevastopoľ]] či [[Sudak]]. Ďalšou navštevovanou oblasťou sú aj [[Karpaty]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Medzi ďalšími cieľmi je nutné vymenovať [[Kyjev]] (s výletnými plavbami po Dnepri) a ďalšie mestá s historickými pamiatkami, napríklad [[Ľvov]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Odesa]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Černihiv]] a ďalšie. Naproti tomu „bežné“ oblasti predovšetkým východnej Ukrajiny nie sú vyhľadávané prakticky vôbec, čo však neznamená, že nie sú zaujímavé, napríklad významné pútnické miesto [[Sviatohirsk]] sa nachádza priamo v priemyselnom [[Donecká panva|Donbase]]. ==== Pamätihodnosti ==== [[Súbor:80-391-0151 Kyiv St.Sophia's Cathedral RB 18 2 (cropped).jpg|náhľad|vľavo|[[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] v [[Kyjev]]e, zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva UNESCO]]]] [[Kyjev]] patrí medzi turistami najviac navštevované ukrajinské mestá. Centrum mesta sa nazýva [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Majdan Nezaležnosti]], čo znamená Námestie Nezávislosti. Svoj názov získalo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď Ukrajina získala nezávislosť. Najstaršou pamiatkou je [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]], ktorý pochádza z 11. storočia. Názov chrámu je odvodený od carihradského chrámu [[Hagia Sofia]] (Svätá Múdrosť). Chrám bol počas svojej existencie niekoľkokrát zničený, najviac v roku 1240 pri nájazde Tatárov. Dnešná podoba chrámu – devätnásť zelených vežičiek pochádza zo 17. storočia, keď bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Dnes je súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] a v auguste 2007 bol vyhlásený jedným zo siedmich divov Ukrajiny. Ku Chrámu svätej Sofie prilieha obria zvonica. Zo zvonice je nádherný výhľad na obrovské Michajlovské námestie, pričom na jeho kraji stojí [[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]]. Ďalším zo siedmich divov Ukrajiny je [[Kyjevsko-pečerská lavra]] – unikátny jaskynný [[monastier]]. [[Lavra]] je označenie pre vysokopostavený monastier, pečera znamená jaskyňa. Ide o pravoslávny kláštor, preto sa pri jeho návšteve vyžaduje slušné oblečenie. V jaskyniach sú uložené presklené rakvy s telami mníchov. [[Súbor:Монумент та прапор.jpg|náhľad|Socha Matky vlasti]] Za návštevu stojí aj perla socialistického realizmu – Matka vlasť a Národné múzeum histórie Ukrajiny v druhej svetovej vojne. V podstavci sa nachádza múzeum [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], pričom na podstavci stojí obria ženská bojovníčka so štítom a mečom.{{#tag:ref|Výška Matky vlasti je 102 metrov a je teda vyššia ako [[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorá meria 93 metrov.|group=pozn.}} Informácie pre návštevníkov sú len v domácom jazyku. Návštevník má ale v tomto múzeu možnosť porozumieť, čím si Ukrajina počas druhej svetovej vojny prešla. Okrem bezprostredných fotiek obesencov a ďalších obetí vojny medzi exponátmi nechýbajú šibenice, bič, ktorým nacisti trestali miestne obyvateľstvo, a ani rukavice z ľudskej kože. [[Kamianec-Podiľskyj]] sa pýši starobylým hradom, katedrálou svätého Petra a Pavla, historickou mestskou radnicou a mestskými hradbami. Kamianec-Podiľskyj sa od konca 90. rokov 20. storočia stáva čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou. Každoročne sa tu konajú rôzne festivaly vrátane ukrajinských majstrovstiev v letoch balónom, automobilové preteky a najrôznejšie hudobné a divadelné akcie, ktoré prilákajú až 140 000 turistov ročne. Miestny historický komplex bol tiež zvolený za jeden zo siedmich divov Ukrajiny. [[Súbor:Січ з висоти польоту.jpg|náhľad|vľavo|Múzeum Záporožského kozáctva na ostrove [[Chortycia]]]] [[Chortycia]] je najväčší ostrov na Dnepri. Leží na juhu Ukrajiny na území mesta [[Záporožie]]. Ostrov je {{km|12|m}} dlhý, jeho priemerná šírka je {{km|2.5|m}}. Tento ostrov zohral významnú úlohu v dejinách krajiny. V stredoveku bol dôležitou obchodnou stanicou. Počas 16. storočia sa stal rozsiahlou kozáckou pevnosťou. V 18. storočí ho obsadili Rusi a slúžil im ako základňa pri bojoch proti Turkom. Dnes sa na ostrove nachádza národné múzeum, ktoré zachytáva dejiny od doby kamennej až do 20. storočia. Možno tiež navštíviť Múzeum Záporožského kozáctva. Z ostrova je krásny výhľad na obriu priehradu na Dnepri. [[Chersonézos (mesto)|Chersonézos]] je bývalá kolónia [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]], ktorá bola založená v 6. storočí pred naším letopočtom. Nájdeme ju na okraji mesta [[Sevastopoľ]] na [[Krym (polostrov)|Kryme]] v južnej časti Ukrajiny. V 2. storočí pred n. l. mesto prešlo pod nadvládu Bosporského kráľovstva. Od 1. storočia nášho letopočtu bolo pod kontrolou [[staroveký Rím|Ríma]] až do 4. storočia n. l., kedy bolo dobyté [[Huni|Hunmi]]. Od 6. storočia patrilo pod [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] až do roku 980, kedy prešlo pod vplyv [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Po rozpade Kyjevskej Rusi sa vrátilo späť k Byzantskej ríši a v 14. storočí bolo zničené mongolskými nájazdníkmi a od tohto času bolo opustené. V súčasnosti sa ruiny antického mesta nachádzajú na sevastopoľskom predmestí. Ruiny začala postupne odkrývať ruská vláda v roku 1827. Dnes sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, ale bohužiaľ sú v ohrození kvôli rozrastaniu mesta Sevastopoľ a aj kvôli prebiehajúcej pobrežnej erózii. Vzhľadom k tomu, že ruská anexia Krymu nebola medzinárodne uznaná, organizácia UNESCO stále vedie túto pamiatku ako ukrajinskú a odmieta tu vykonávať inšpekcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Нарышкин: ЮНЕСКО перестала следить за памятниками Херсонеса по политмотивам | url = https://ria.ru/culture/20160704/1458337811.html#ixzz4DSn4QBve | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = 20160704T1551+0300Z | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] bola vybudovaná na juhu západnej Ukrajiny na rieke [[Dnester]] pri hraniciach s [[Rumunsko]]m. Pevnosť bola založená v 10. storočí ako hraničná pevnosť na juhozápade Kyjevskej Rusi. Pôvodná pevnosť bola postavená len z dreva a hliny. Do svojej dnešnej podoby bola prestavaná v roku 1325, s rôznymi prestavbami v rokoch 1380 a 1460. == Obyvateľstvo == [[Súbor:Population of Ukraine from 1950z.svg|náhľad|Vývoj počtu obyvateľov Ukrajiny v rokoch 1950 – 2024]] K [[1. júl]]u [[2007]] mala Ukrajina 46 490 819 obyvateľov, z ktorých 68% žilo v mestách. Ukrajina bola tradične výraznou [[vidiek|vidieckou]] krajinou. V roku 1900 žilo v mestách len 14,3% obyvateľov. Počas 20. storočia však počet a podiel mestského obyvateľstva výrazne vzrástli. Kým východné priemyselné regióny sa zaľudnili, niektoré vidiecke oblasti predovšetkým severnej a strednej Ukrajiny (napríklad [[Černihivská oblasť]]) majú dnes menej obyvateľov ako pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. V posledných 20 rokoch počet obyvateľov Ukrajiny klesá. Podľa francúzskeho časopisu ''[[Le Monde diplomatique]]'' stratila Ukrajina od roku 1995 približne 7 miliónov obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jean-Arnault Dérens & Laurent Geslin | odkaz na autora = | titul = Ukraine, d’une oligarchie à l’autre | url = https://www.monde-diplomatique.fr/2014/04/DERENS/50334 | vydavateľ = monde-diplomatique.fr | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednou z príčin poklesu obyvateľstva na Ukrajine je, podobne ako vo väčšine európskych krajín, nízka [[pôrodnosť]]. Na Ukrajine ale k nej pristupuje tiež vysoká [[úmrtnosť]] a značne negatívne migračné saldo. Očakávaná dĺžka života je 67,9 rokov (62,2 rokov u mužov, 74 rokov u žien). Ukrajina vykazuje aj v rámci Európy pomerne vysoký podiel ľudí nakazených vírusom [[HIV]] (približne 1,4%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COUNTRY COMPARISON: HIV/AIDS - ADULT PREVALENCE RATE | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141221190412/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | dátum archivácie = 2014-12-21 }}</ref> === Národnostné zloženie === [[Súbor:Podil Ukrajincu.png|náhľad|Zastúpenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti v jednotlivých oblastiach Ukrajiny]] [[Súbor:Ivan Honchar museum vyshyvanka 29.JPG|náhľad|Ukrajinské ženské tradičné kroje]] K ukrajinskej národnosti sa hlási 77,8% obyvateľstva Ukrajiny (2001). Okrem [[Krym (republika)|Krymu]], kde žijú predovšetkým [[Rusi]] (58,5%), tvoria Ukrajinci vo všetkých oblastiach nadpolovičnú väčšinu, pričom v [[Halič (región)|Haliči]], [[Volyň|Volyni]] a [[Podolie (historické územie)|Podolí]] ich podiel presahuje 90%. Najväčšie zastúpenie Rusov vykazuje [[Luhanská oblasť|Luhanská]] (39%), [[Donecká oblasť|Donecká]] (38%) a [[Charkovská oblasť]] (26%). Najvýznamnejšiu [[Rumuni|rumunskú]] menšinu má [[Bukovina (krajina)|Bukovina]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]. Etnicky najrôznorodejším krajom je [[Budžak]], kde okrem Ukrajincov a Rusov žije 21% menšina besarábskych [[Bulhari|Bulharov]] a 4% menšina [[Gagauzi|Gagauzov]]. V [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] žije významná [[Maďari|maďarská]] menšina. Karpatskí [[Rusíni]] ([[Lemkovia]], [[Huculi]] a ďalšie etnické skupiny) neboli pri oficiálnom sčítaní počítaní za samostatný národ a prihlásili sa väčšinou k ukrajinskej národnosti. Kedysi početná menšina [[Poliaci|Poliakov]] (napr. v roku 1931 63,5% obyvateľov [[Ľvov]]a), v minulosti vládnuca vrstva na západnej Ukrajine, z veľkej časti zanikla počas druhej svetovej vojny a krátko po nej z dôvodu [[Volynský masaker|volynského masakru]] Poliakov ukrajinskými nacionalistami z [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a masovým útekom Poliakov z regiónu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bratrovražda je vždy strašná. Komorowski připomněl volyňský masakr | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volyne-cqw-/zahranicni.aspx?c=A130714_165601_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-07-14 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> a ďalej v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva medzi ZSSR a Poľskom. V dôsledku [[holokaust]]u a neskôr emigrácie sa znížila aj pôvodne početná menšina [[Židia|Židov]], ktorí v roku 1926 tvorili, napr. 36,5% obyvateľov [[Odesa|Odesy]] a 27,3% obyvateľov [[Kyjev]]a. Na severozápadnej Ukrajine dosiaľ žije niekoľko sto [[Volynskí Česi|volynských Čechov]], niekoľko dedín s prevažne českým obyvateľstvom je aj na juhu krajiny, napr. v dedinách [[Bohemka (Mykolajivská oblasť)|Bohemka]], [[Lobanovo (Krym)|Lobanovo]] a [[Veselynivka (Berezivský rajón)|Veselynivka]]. Pred repatriáciou do Česko-Slovenska v roku 1947 žilo na [[Volyň|Volyni]] 40 000 Čechov v 647 čisto českých aj etnicky zmiešaných obciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základní informace o Češích na Volyni | url = http://www.scvp.eu/downloads/Zakladni_informace_o_Cesich_na_Volyni.pdf | vydavateľ = scvp.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Približne 10 000 volynských Čechov slúžilo počas druhej svetovej vojny v [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskom armádnom zbore]], ktorý sa podieľal na oslobodení Česko-Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volyňští Češi – komunita v klinči divokých dějin Ukrajiny | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1042172-volynsti-cesi-komunita-v-klinci-divokych-dejin-ukrajiny | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2014-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny podľa posledného sčítania obyvateľstva z [[5. december|5. decembra]] [[2001]]:<ref>[http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality/ Výsledky všeukrajinského sčítania obyvateľstva] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427113224/http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality |date=2009-04-27 }}.</ref> {| class="wikitable" !Umiestnenie !Národnosť !Počet (tisíce) !% |- !1 |[[Ukrajinci]] |37 541,7 |77,82 |- !2 |[[Rusi]] |8 334,1 |17,28 |- !3 |[[Bielorusi]] |275,8 |0,57 |- !4 |[[Moldavčania|Moldavci]] |258,6 |0,54 |- !5 |[[Krymskí Tatári]] |248,2 |0,51 |- !6 |[[Bulhari]] |204,6 |0,42 |- !7 |[[Maďari]] |156,6 |0,32 |- !8 |[[Rumuni]] |151,0 |0,31 |- !9 |[[Poliaci]] |144,1 |0,30 |- !10 |[[Židia]] |103,6 |0,21 |- !11 |[[Arméni]] |99,9 |0,21 |- !12 |[[Gréci]] |91,5 |0,2 |- !13 |[[Tatári (etnikum)|Tatári]] |73,3 |0,2 |- !14 |[[Rómovia]] |47,6 |0,1 |- !15 |[[Azerbajdžanci]] |45,2 |0,1 |- !16 |[[Gruzínci]] |34,2 |0,1 |- !17 |[[Nemci]] |33,3 |0,1 |- !18 |[[Gagauzi]] |31,9 |0,1 |} === Jazyky === {{main|Ukrajinčina|Jazyky Ukrajiny}} [[Súbor:Українськомовні1959—2001.gif|náhľad|V povojnovom sovietskom období [[Rusifikácia Ukrajiny|rusifikácia etnických Ukrajincov]],<ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=460660|title=The acceleration of the Ukrainians’ assimilation due to deliberate narrowing of the Ukrainian language: 60’s-70’s of the XXth century|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2015|lang=en}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://essuir.sumdu.edu.ua/items/c615a7a1-65e9-47f2-9126-29ff5674d49d|title=Personality Formation in the 1960s–1980s: the Soviet Russification policy|publisher=Sumy State University|author=Ilnytskyi, V.I., Talalay, Y.O.|date=2025 |lang=uk}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=1206098|title=Ukrainian Language in Educational Institutions of the USSR: 1960s–1970s|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2022|lang=en}}</ref> a prisťahovalectvo niekoľkých miliónov etnických Rusov,<ref>{{Cite web|url=https://cyberleninka.ru/article/n/migratsiya-naseleniya-sssr-i-rossii-v-hh-veke-evolyutsiya-skvoz-kataklizmy|title=Миграция населения СССР и России в ХХ веке: эволюция сквозь катаклизмы|author=Зайончковская Ж.А.|lang=ru}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |title=Динамика численности этнических украинцев в УССР: на основе итогов Всесоюзных переписей населения 1959 г., 1970 г. и 1979 г. |access-date=2024-10-02 |archive-date=2024-06-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240629092655/https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |url-status=live |lang=ru}}</ref> podstatne zmenili etnolingvistickú štruktúru obyvateľstva Ukrajiny. Táto zmena bola obzvlášť citeľná na Donbase, kde sa ukrajinčinu hovoriaci ľudia stali menšinou.]] [[Súbor:UkraineNativeLanguagesCensus2001detailed.PNG|náhľad|Podrobná jazyková mapa Ukrajiny podľa údajov zo sčítania obyvateľstva z roku 2001.]] Jediným štátnym jazykom Ukrajiny je [[ukrajinčina]], čo je zakotvené v článku 10 jej ústavy.<ref>{{Cite web|url=https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/254%D0%BA/96-%D0%B2%D1%80?new=1&find=1&text=%D0%A1%D1%82%D0%B0%D1%82%D1%82%D1%8F+10#Text|title=Конституція України|publisher=[[Verchovna rada Ukrajiny|Верховна Рада України]]|date=2020-01-01|lang=uk}}</ref> Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako svoj materinský jazyk uviedlo 67,5 % obyvateľov štátu, konkrétne 85,8 % vidieckeho a 58,5 % mestského obyvateľstva. Ukrajinčina bola materinským jazykom pre absolútnu väčšinu vidieckeho obyvateľstva vo všetkých regiónoch Ukrajiny, s výnimkou [[Krym]]u.<ref name="перепис-2001-мови">{{Cite web |url=http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |title=Розподіл населення за національністю та рідною мовою |archive-date=2019-10-24 |access-date=2025-11-08 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191024043444/http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |url-status=live }}</ref> Na jar 2019 prijala ukrajinská Verchovna rada zákon „O zabezpečení fungovania ukrajinského jazyka ako štátneho“, ktorý potvrdil prioritu a prevahu ukrajinského jazyka v mnohých oblastiach verejného života, najmä v oblasti služieb a vzdelávania.<ref>{{Cite web |url=https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |title=Закон о госязыке: в сфере услуг теперь только украинский |publisher=[[Deutsche Welle]] |date=2021-01-16 |lang=ru |access-date=2024-10-03 |archive-date=2021-02-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210204094210/https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |url-status=live }}</ref> Druhým najrozšírenejším jazykom na Ukrajine je [[Ruský jazyk v Ukrajine|ruština]]. Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako materinskú uviedlo 29,6 % obyvateľov štátu, konkrétne 9,5 % vidieckeho a 39,5 % mestského obyvateľstva.<ref name="перепис-2001-мови" /> Ruský jazyk je dominantným jazykom v Kryme, [[Donecká oblasť|Doneckej]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] oblasti, ako aj v niekoľkých veľkých mestách v iných oblastiach juhovýchodného makroregiónu. Regionálnu rozšírenosť majú aj viaceré menšie jazyky: v roku 2001 bol [[krymskotatársky jazyk]] materinským jazykom pre 11,3 % obyvateľov [[Krymská autonómna republika|Autonómnej republiky Krym]].<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Автономна Республіка Крим |access-date=2024-12-14 |archive-date=2024-06-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240609042421/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> V roku 2001 bol [[maďarský jazyk]] materinským jazykom pre 12,6 % obyvateľov [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] a prevládal v úzkom páse pozdĺž maďarsko-ukrajinskej hranice.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Закарпатська область |access-date=2024-12-14 |archive-date=2023-02-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230201204109/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Rumunčinu a „moldavčinu“ ako materinský jazyk uviedlo 18,6 % obyvateľov [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]],<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Чернівецька область |archive-date=2025-03-23 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250323213448/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> ako aj malé menšiny v [[Odeská oblasť|Odeskej]] a Zakarpatskej oblasti. [[Bulharský jazyk]] ako materinský jazyk uviedlo 4,9 % obyvateľov Odeskej oblasti.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Одеська область |archive-date=2024-10-07 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241007091451/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Lokálne rozšírené boli aj [[Poľský jazyk|poľský]], [[Gagauzský jazyk|gagauzský]] a [[Albánsky jazyk|albánsky]] jazyk. [[Súbor:Zakarpatska2001slovak.PNG|náhľad|Rozšírenie [[Slovenčina|slovenčiny]] v Zakarpatskej oblasti v roku 2001.]] Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 slovenčinu ako materinský jazyk uviedlo 0,21 % obyvateľov Zakarpatskej oblasti,<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02&ti=19A050501_02.%20Distribution%20of%20the%20population%20of%20Ukraine`s%20regions%20by%20native%20language%20(0,1)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=19A050501_02. Розподіл населення регіонів України за рідною мовою }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> vrátane 0,85 % obyvateľov mesta [[Užhorod]]. V Užhorode je malá škola, kde sa vyučuje v slovenčine.<ref>{{Cite web|url=https://pmg.ua/life/64431-kreatyvno-suchasno-po-yevropeysky-yak-navchayut-ditey-v-slovackomovniy-shkoli-4-m-uzhgoroda|title=Креативно, сучасно, по-європейськи: як навчають дітей в словацькомовній школі №4 м. Ужгорода|date=2017-10-19|lang=uk}}</ref> V školskom roku 2024/25 sa v triedach, kde sa predmety vyučujú v slovenčine, vzdelávalo 119 žiakov, čo predstavuje 0,07 % žiakov v Zakarpatskej oblasti.<ref>{{ref|uk}} [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2023/osv/osv_rik/zso24_ue.xlsx Загальна середня освіта в Україні у 2024 році] — [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2022/osv/osv_rik/arch_pto_u.htm Сайт Державної служби статистики України]</ref> Od vypuknutia [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v roku 2014 a vo veľkej miere aj od začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] v roku 2022 výrazne vzrástol záujem o ukrajinský jazyk, kultúru a históriu v ukrajinskej spoločnosti. Zároveň však existuje rozšírené odmietanie a niekedy aj nepriateľstvo voči ruskému jazyku.<ref>{{Cite web |url = https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |title = Ukrainians are breaking their ties with the Russian language |publisher = [[The Washington Post]] |language = en |archive-date = 2023-08-10 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230810234417/https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |title = Enemy tongue: eastern Ukrainians reject their Russian birth language |publisher = [[The Guardian]] |language = en |archive-date = 2023-07-19 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230719151650/https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |title = Ukrainians who grew up speaking Russian learn a new mother tongue |publisher = [[Al Jazeera]] |language = en |archive-date = 2024-02-05 |archive-url = https://web.archive.org/web/20240205121510/https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |access-date = 2024-01-24}}</ref> Podpora myšlienky udelenia úradného statusu ruskému jazyku na území Ukrajiny alebo v niektorých jej regiónoch dosiahla najnižšiu úroveň za celé sledované obdobie.<ref>{{Cite web |url = https://kiis.com.ua/?lang=ukr&cat=reports&id=1385&page=1 |title = DYNAMICS OF ATTITUDES TOWARDS THE STATUS OF THE RUSSIAN LANGUAGE IN UKRAINE |language = en |publisher = KYIV INTERNATIONAL INSTITUTE of SOCIOLOGY}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |title = Шосте загальнонаціональне опитування: мовне питання в Україні (19 березня 2022) – Україна – Дослідження – Соціологічна група Рейтинг |archive-date = 2023-08-24 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230824150442/https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |language = uk |access-date = 2023-08-28}}</ref> Zároveň Rusko na [[Ruskom okupované územia Ukrajiny|okupovaných ukrajinských územiach]] uplatňuje politiku [[Rusifikácia Ukrajiny|nútenej rusifikácie]]: školy vyučujú výlučne v ruštine, a to aj v osadách, kde sa hovorí iba ukrajinsky, a ukrajinské učebnice sú zakázané.<ref>{{Cite web|url=https://www.dw.com/ru/kak-v-rossijskoj-okkupacii-deti-ucatsa-v-ukrainskih-skolah/a-67713633 |title=Как в российской оккупации дети учатся в украинских школах |publisher=[[Deutsche Welle]] |language=ru |date=14-12-2023}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://ru.euronews.com/2023/11/20/russification-of-occupied-regions-in-ukraine |title=Русификация оккупированных регионов Украины |publisher=[[Euronews]] |language=ru}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://without-lie.info/factcheck/manipuliatsiia-propahandy-pro-pidtrymku-ukrainskoi-movy-na-tot-zaporizkoi-oblasti/ |title=Маніпуляція пропаганди про підтримку української мови на ТОТ Запорізької області |date=17-05-2024 |language=uk}}</ref> Na územiach okupovaných Ruskom, ako aj v meste [[Cherson]] pred jeho [[Oslobodenie Chersonu|oslobodením ukrajinskou armádou]], boli ukrajinské knihy masovo ničené.<ref>{{Cite web|url=https://www.france24.com/en/europe/20221205-in-occupied-kherson-the-russians-were-destroying-all-books-in-ukrainian |title=In occupied Kherson, ‘the Russians were destroying all books in Ukrainian’ |publisher=[[France 24]] |date=2022-12-05 |lang=en}}</ref> Podľa správy organizácie na ochranu ľudských práv [[Human Rights Watch]], Rusko indoktrinuje školákov na okupovaných územiach protukrajinskou propagandou a ruskí úradníci prijímajú a naďalej prijímajú opatrenia na elimináciu ukrajinského jazyka, čím porušujú viaceré ustanovenia medzinárodného práva.<ref>{{Cite web |url = https://www.hrw.org/news/2024/06/20/ukraine-forced-russified-education-under-occupation |title = Ukraine: Forced Russified Education Under Occupation: Imposition of Russian Curriculum; Anti-Ukrainian Propaganda |publisher = [[Human Rights Watch]] |date = 2024-06-20 |language = en}}</ref> [[Únosy detí v rusko-ukrajinskej vojne|Ukrajinské deti, ktoré boli násilne deportované do Ruska]], sa tiež stali obeťami [[Rusifikácia|rusifikácie]].<ref>{{Cite web |url = https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |title = Кремль проводит «путинизацию» детей из Украины, оправдывая их вывоз |publisher = [[Voice of America]] |date = 2023-05-08 |archive-date = 2023-05-20 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230520213222/https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |language = ru |access-date = 2023-05-23}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |title = «Международные организации должны помочь Украине возвратить на родину сотни тысяч депортированных детей» – Екатерина Рашевская |archive-date = 2022-12-21 |archive-url = https://web.archive.org/web/20221221021316/https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |language = ru}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |title = Wanted Russian Official Whitewashes Deportation of Ukrainian Children on Vice News |language = en |publisher = POLYGRAPH.info |date = 2023-05-05 |archive-date=2023-05-15 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230515032754/https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |access-date = 2023-05-23}}</ref> === Náboženstvo === [[Súbor:80-391-9007 Kyiv St.Michael's Golden-Domed Monastery RB 18.jpg|náhľad|[[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]] v [[Kyjev]]e, ktorý bol obnovený v roku 1999]] [[Súbor:Панорама Почаївська лавра 02.jpg|náhľad|vľavo|[[Počajivská lavra]] je najväčším pútnickým miestom na západnej Ukrajine]] Za veriacich sa označuje okolo 60% obyvateľov Ukrajiny, pričom viac nábožensky založený je západ krajiny, zatiaľ čo v priemyselných oblastiach, najmä na Donbase, má silnú pozíciu [[ateizmus]]. Prevládajúcim náboženstvom je [[kresťanstvo]], konkrétne [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], pričom časť pravoslávnych sa hlási ku [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu|Kyjevskému patriarchátu]], časť uznáva [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu|Moskovský patriarchát]]. Na západe krajiny, najmä v [[Halič (región)|Haliči]], prevláda [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka cirkev]]. V niektorých oblastiach sú výraznejšou menšinou tiež [[latinská cirkev|rímski katolíci]], ktorí celkovo tvoria necelé 2% ukrajinských veriacich. Po páde protináboženského režimu ZSSR bolo opravené alebo znovu postavené množstvo kostolov a [[pútnické miesto|pútnických miest]], z ktorých najznámejšie je [[Kyjevsko-pečerská lavra]]. Menšinovými náboženstvami, ktoré obe majú na Ukrajine dlhú tradíciu, sú [[judaizmus]] a [[islam]]. Židovstvo bolo od stredoveku rozšírené po celej Ukrajine. Kraj [[Podolie (historické územie)|Podolie]] sa v 18. storočí stal ohniskom [[chasidizmus|chasidského hnutia]]. Dnes tvoria židia len niekoľko desatín percenta obyvateľov krajiny a väčšina synagóg a iných židovských pamiatok už neexistuje. Centrom islamu na Ukrajine je Krym, ktorý bol po stáročia osídlený [[Tatári (etnikum)|Tatármi]], resp. [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]], ktorí sa sem od konca 20. storočia vracajú zo stredoázijského vyhnanstva. Islam vyznáva niečo vyše 1% obyvateľov Ukrajiny. === Vzdelanie === [[Súbor:Universidad Roja de Kiev.jpg|náhľad|Kyjevská univerzita]] Zdedeným úspechom sovietskej politiky všeobecného prístupu k [[vzdelanie|vzdelaniu]] je takmer stopercentná miera [[gramotnosť|gramotnosti]] v postsovietskych štátoch. Na Ukrajine dnes predstavuje 99,4% a je tak jednou z najvyšších na svete. Povinné primárne a sekundárne vzdelanie začína v 6. roku veku dieťaťa a trvá 12 rokov. Základné trvá štyri roky, stredné sekundárne päť rokov a vyššie stredné vzdelanie potom tri roky. Existujú tu tzv. všeobecne vzdelávacie školy, kde možno získať základné aj stredoškolské vzdelanie. Známkovanie má dvanásť stupňov (12=1*, 11=1, 10=1, atď.). Po Rusku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku má Ukrajina najvyšší počet absolventov [[vysoká škola|vysokých škôl]] v Európe. V krajine funguje niekoľko desiatok všeobecných, technických, pedagogických či lekárskych [[univerzita|univerzít]]. Najstaršou vysokou školou vo východnej Európe bola [[Ostrožská akadémia]] (založená v roku [[1576]]), nasledovala [[Kyjevsko-mohyľanská akadémia]] a [[Ľvovská univerzita]]. Väčšina škôl je verejná, najväčšou súkromnou vysokou školou je [[Medzioblastná akadémia personálneho manažmentu]]. Univerzitné vzdelanie je v súčasnosti reformované a v rámci tzv. [[Bolonský proces|Bolonského procesu]] je zavádzaný [[bakalár]]sky a [[magister (akademická hodnosť)|magisterský]] titul, ktoré postupne vytláčajú skorší titul ''špiecialista''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Болонський процес в Україні | url = http://www.osvita.org.ua/bologna/ | vydavateľ = osvita.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Sídla === {{Hlavný článok|Zoznam miest na Ukrajine}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = 17-07-02-Maidan Nezalezhnosti RR74377-PANORAMA.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Kyjev]] | obrázok2 = | šírka2 = 220 | popis2 = [[Charkov]] | obrázok3 = Beach-Chayka-aerial-2.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Odesa]] | obrázok4 = Dnipropetrovsk view 2015 tov-tob.jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Dnipro]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest na Ukrajine podľa počtu obyvateľov v roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum prístupu=2023-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220406120543/http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum archivácie=2022-04-06 }}</ref> Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Región ! Počet obyvateľov |- | 1 | [[Kyjev]] | [[Kyjev]] | 2 962 180 |- | 2 | [[Charkov]] | [[Charkovská oblasť]] | 1 433 886 |- | 3 | [[Odesa]] | [[Odeská oblasť]] | 1 015 826 |- | 4 | [[Dnipro]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 980 948 |- | 5 | [[Doneck]] | [[Donecká oblasť]] | 905 364 |- | 6 | [[Záporožie]] | [[Záporožská oblasť]] | 722 713 |- | 7 | [[Ľvov]] | [[Ľvovská oblasť]] | 721 510 |- | 8 | [[Kryvyj Rih]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 612 750 |- | 9 | [[Mykolajiv]] | [[Mykolajivská oblasť]] | 476 101 |- | 10 | [[Mariupoľ]] | [[Donecká oblasť]] | 431 859 |- | 11 | [[Luhansk]] | [[Luhanská oblasť]] | 399 559 |- | 12 | [[Vinnycia]] | [[Vinnycká oblasť]] | 370 601 |- | 13 | [[Makijivka]] | [[Donecká oblasť]] | 340 337 |- | 14 | [[Sevastopoľ]] | [[Sevastopoľ]] | 340 297 |- | 15 | [[Simferopol]] | [[Krym (republika)|Krym]] | 336 330 |- | 16 | [[Černihiv]] | [[Černihivská oblasť]] | 285 234 |- | 17 | [[Cherson]] | [[Chersonská oblasť]] | 283 649 |- | 18 | [[Poltava (mesto)|Poltava]] | [[Poltavská oblasť]] | 283 402 |- | 19 | [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]] | [[Chmeľnycká oblasť]] | 274 582 |- | 20 | [[Čerkasy]] | [[Čerkaská oblasť]] | 272 651 |} == Veda == [[Súbor:Sergey Korolev with dog.jpg|náhľad|upright|[[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu]] Ukrajincom bol matematik [[Michail Vasilievič Ostrogradskij|Mychajlo Ostrohradskyj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Михайло Остроградський – геній, визнаний за життя | url = http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | vydavateľ = kdu.edu.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180510100325/http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | dátum archivácie = 2018-05-10 }}</ref> V súčasnosti je oceňovaný matematik [[Vladimir Geršonovič Drinfeľd|Vladimir Drinfeľd]], autor teórie kvantovej grupy. Prvý vrtuľník či štvormotorové lietadlo zostavil ukrajinský rodák ruského a poľského šľachtického pôvodu [[Igor Sikorsky]]. Významným mechanikom bol [[Stepan Prokopovyč Tymošenko|Stepan Tymošenko]]. Hoci narodený v ruskom Petrohrade, etnickým Ukrajincom bol zakladateľ geochémie [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|Vladimir Vernadskij]]. V Charkove sa narodil astronóm [[Otto Struve]]. Na Ukrajine sa narodil aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu [[Ilia Iľjič Mečnikov|Ilia Mečnikov]]. [[Theodosius Dobzhansky]] bol genetikom hrajúcim kľúčovú úlohu pri tvorbe tzv. modernej evolučnej syntézy. Naopak skôr kurióznou postavou bol sovietsky biológ [[Trofim Denisovič Lysenko|Trofim Lysenko]]. Odesa bývala tradičným miestom zrodu geniálnych detí. Patril k nim aj fyzik [[George Gamow]], autor teórie o veľkom tresku, alebo matematik [[Vladimir Igorevič Arnoľd|Vladimir Arnoľd]]. V Ľvove sa narodil matematik [[Stanisław Ulam]]. Niekoľko Ukrajincov sa presadilo aj v oblasti humanitných a sociálnych vied. Osvietencom a otcom ukrajinskej vzdelanosti bol [[Hryhorij Savyč Skovoroda|Hryhorij Skovoroda]]. Ukrajinský pôvod mal aj etnograf [[Nikolaj Nikolajevič Miklucho-Maklaj|Nikolaj Miklucho-Maklaj]]. V Kyjeve sa narodil ruský filozof [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev|Nikolaj Berďajev]], v Ľvove [[Ludwig von Mises]], zakladateľ preslávenej rakúskej ekonomickej školy. Najslávnejším rodákom z mesta [[Žytomyr]] bol [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky [[raketa|raketový]] inžinier a konštruktér [[kozmická loď|kozmických lodí]]. V rokoch [[1946]] až [[1966]] bol počas [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] vedúcim [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]]. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“. Z Ukrajiny pochádzali aj viacerí sovietski, resp. ruskí a ukrajinskí [[kozmonaut]]i. Prvým Ukrajincom, ktorý letel do vesmíru, sa v [[august]]e [[1962]] stal kozmonaut [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]], ktorý sa narodil v [[Uzyn]]e v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]. Popovič letel v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] [[Vostok 4]], ktorá vyštartovala deň po lodi [[Vostok 3]]. Po prvýkrát v histórii sa vtedy na obežnej dráhe nachádzali dve kozmické lode súčasne. Popovič letel do vesmíru aj druhýkrát, keď v [[júl]]i [[1974]] velil letu kozmickej lode [[Sojuz 14]], pričom absolvoval pobyt na [[kozmická stanica|kozmickej stanici]] [[Saľut 3]]. == Kultúra == [[Súbor:Pysanky2011.JPG|náhľad|Ukrajinské veľkonočné vajcia]] Základom ukrajinskej kultúry sú slovanské tradície zmiešané aj s tradíciami iných etník. Silno ovplyvnená je [[kresťanstvo]]m, predovšetkým [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávím]], no do istej miery aj [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíctvom]]. Z čias [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] má spoločné korene s bieloruskou a ruskou kultúrou, pričom ruský vplyv je v ukrajinskej kultúre trvalo a silne prítomný. Významný je tiež prínos niekdajšej početnej [[Židia|židovskej]] menšiny (na Ukrajine sa zrodilo aj [[chasidizmus|chasidské hnutie]]) a [[moslim (vyznávač islamu)|moslimov]] najmä na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. V čase poľskej nadvlády na pravobrežnej Ukrajine sa veľmi presadzovali poľské vplyvy, ktoré sú patrné, napríklad v ukrajinskej slovnej zásobe. [[Súbor:Taras Shevchenko selfportrait oil 1840-2.jpg|upright|náhľad|vľavo|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Taras Ševčenko]], autoportrét z obdobia rokov 1840 – 1841]] V [[19. storočie|19. storočí]] bola ukrajinská kultúra a [[ukrajinčina]] utláčaná zo strany [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]], ktorého záujmom bolo celé územie rusifikovať. Napriek tomu sa [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinskému národnému obrodeniu]] podarilo etablovať spisovnú ukrajinčinu (priekopníckym dielom bola ''Aeneida'' [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivana Kotliarevského]] a o niečo neskôr aj básne [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Ševčenka]], ktorého sochu dnes nájdeme v takmer každom ukrajinskom meste). V poslednej tretine 19. storočia začala vznikať na základe medzinárodných podnetov a tradície ľudového a poloľudového hudobného divadla ukrajinská škola opery. Najstaršou živou súčasťou ukrajinského repertoáru je ''Záporožec za Dunajom'' [[Semen Stepanovyč Hulak-Artemovskyj|Semena Hulaka-Artemovského]] z roku 1863. Za vlastného zakladateľa ukrajinskej opery je považovaný [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykola Lysenko]], ktorý jej svojimi dielami (''Natalka Poltavka'', ''Taras Bulba'') vtlačil folklórny charakter. Potom, čo bol v ruskej časti vydaný dokonca zákaz používania ukrajinčiny, presunuli sa emancipačné snahy ukrajinských spisovateľov a politikov do liberálnejšej habsburskej časti krajiny – [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. Ani 20. storočie neprinieslo ukrajinskej kultúre priaznivé prostredie, lebo rusifikácia prebiehala aj v ére Sovietskeho zväzu až do roku 1991. Preto sú národné otázky v súčasnom ukrajinskom umení stále živé. [[Súbor:Леся Українка.1888.jpg|náhľad|upright|[[Lesia Ukrajinka]], najznámejšia ukrajinská spisovateľka, jeden zo symbolov ukrajinskej kultúry]] Národnými básnikmi sú na Ukrajine okrem Ševčenka aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]] a [[Lesia Ukrajinka]]. Priekopníkom modernej ukrajinskej literatúry bol tiež [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivan Kotliarevskyj]]. Kráľom ukrajinskej literatúry je bezpochyby svetovo preslávený satirik [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]]. Ukrajinský pôvod má ruský básnik [[Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko|Jevgenij Jevtušenko]], hoci narodený na Sibíri. V Kyjeve sa narodil dramatik [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michail Bulgakov]]. V Odese sa narodili [[Isaak Emmanuelovič Babel|Isaak Babel]] či [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]]. Vo Vinnyckej oblasti brazílska spisovateľka [[Clarice Lispectorová]]. Súčasťou Ukrajiny je dnes územie Haliče, ktoré roky patrilo Poľsku a tiež Rakúsko-Uhorsku. V centre Haliče, Ľvove, sa narodil, napríklad klasik sci-fi [[Stanisław Lem]], básnik a esejista [[Zbigniew Herbert]], humorista [[Stanisław Jerzy Lec]] či erotický spisovateľ [[Leopold von Sacher-Masoch]], po ktorom bol neskôr nazvaný [[masochizmus]]. V súčasnosti sú populárne knihy [[Jurij Ihorovyč Andruchovyč|Jurija Andruchovyča]], [[Andrej Jurievič Kurkov|Andreja Kurkova]], či [[Ihor Zynovijovyč Pavľuk|Ihora Pavľuka]]. Veľmi prekladaní sú tiež [[Oksana Stefanivna Zabužko|Oksana Zabužko]] či Jurij Andruchovyč. Najslávnejším skladateľom narodeným na území dnešnej Ukrajiny je ruský skladateľ, pianista a dirigent [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]. Z interpretov pianista ruského pôvodu [[Alexander Siloti]] či baletný tanečník a choreograf [[Serge Lifar]]. V Kyjeve sa narodil významný avantgardný sochár [[Alexander Archipenko]]. K súčasným známym sochárom patrí [[Mykola Havrylovyč Šmaťko|Mykola Šmaťko]]. Na Ukrajine sa narodili aj maliari ruského pôvodu [[Ilia Jefimovič Repin|Ilia Repin]], [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Vladimir Tatlin]], [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], krajinkár [[Archip Ivanovič Kuindži|Archip Kuindži]] či predstaviteľ socialistického realizmu a autor známeho Leninovho obrazu [[Isaak Izrailevič Brodskij|Isaak Brodskij]]. Významnou maliarkou a sochárkou ruského pôvodu bola [[Marija Konstantinovna Baškirceva|Marija Baškirceva]]. Svojráznou [[happening|performerkou]] ruského pôvodu, využívajúcou predovšetkým piesok, je [[Ksenija Alexandrovna Simonova|Ksenija Simonova]]. Významnými filmovými režisérmi z časov Sovietskeho zväzu boli [[Olexandr Petrovyč Dovženko|Olexandr Dovženko]] a [[Sergej Fiodorovič Bondarčuk|Sergej Bondarčuk]]. V Kyjeve sa narodil tiež režisér [[Anatole Litvak]]. Z modelingu odštartovala k hollywoodskej sláve [[Olga Kurylenko]] i [[Milla Jovovichová]], známa predovšetkým z bondovky ''Quantum of Solace''. Aj v súčasnosti je živý ukrajinský folklór. Bolo obnovených mnoho vidieckych slávností, existujú súbory ľudových piesní a tancov. Prvky piesňového folklóru vo výraznej miere prenikajú aj do súčasnej ukrajinskej [[pop (hudobný žáner)|pop music]]. === Šport === [[Súbor:VladimirVitaliy.jpg|náhľad|upright|Bratia [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr]] (vľavo) a [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] (vpravo)]] Značné úspechy dosiahli ukrajinskí [[šach (hra)|šachisti]], ako boli [[Vasyl Mychajlovyč Ivančuk|Vasyl Ivančuk]], [[Anna Olehivna Muzyčuková|Anna Muzyčuková]], [[Ruslan Olehovyč Ponomariov|Ruslan Ponomariov]], [[Jefim Dmitrijevič Bogoľubov|Jefim Bogoľubov]], [[David Ionovič Bronštejn|David Bronštejn]] a [[Sergej Alexandrovič Kariakin|Sergej Kariakin]]. Úspechov dosiahli tiež ukrajinské [[futbal]]ové kluby, najmä [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] a [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]. Tromi najznámejšími hráči boli [[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleh Blochin]], [[Ihor Ivanovyč Belanov|Ihor Belanov]] a [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrij Ševčenko]]. Futbalový život všetkých troch ovplyvnil tréner [[Valerij Vasyľovyč Lobanovskyj|Valerij Lobanovskyj]]. Najslávnejším ukrajinským športovcom všetkých čias je [[atletika|atlét]], [[skok o žrdi|skokan o žrdi]] [[Serhij Nazarovyč Bubka|Serhij Bubka]]. V časoch Sovietskeho zväzu priviezli olympijské medaily tiež, napríklad šprintér [[Valerij Pylypovyč Borzov|Valerij Borzov]] či vytrvalostný bežec [[Volodymyr Petrovyč Kuc|Volodymyr Kuc]]. Pre samostatnú Ukrajinu vybojovala štyri zlaté medaily plavkyňa [[Jana Olexandrivna Kločkovová|Jana Kločkovová]]. V [[box (šport)|boxerskom]] ringu sa preslávili majstri sveta vo svojich váhových kategóriách [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] a jeho brat [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr Klyčko]]. Vitalij Klyčko je od roku 2014 politikom, starostom Kyjeva. === Kuchyňa === [[Súbor:Food from Puzata Hata restaurant in Lviv.jpg|náhľad|Obľúbené jedlá na Ukrajine]] [[Ukrajinská kuchyňa]] je veľmi rozmanitá a má prvky rôznych európskych kuchýň v oblasti, najmä [[ruská kuchyňa|ruskej]], [[poľská kuchyňa|poľskej]], [[nemecká kuchyňa|nemeckej]], [[maďarská kuchyňa|maďarskej]] a [[turecká kuchyňa|tureckej]]. Najdôležitejším je ale [[Slovania|staroslovanský]] vplyv. Ukrajinská kuchyňa ovplyvnila aj národné kuchyne susedných krajín, vrátane poľskej a ruskej kuchyne. Prvky ukrajinskej kuchyne sú známe aj v Severnej Amerike vďaka ukrajinským imigrantom do [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Ukrajinské tradície varenia sú udržiavané v mnohých reštauráciách na Ukrajine, Rusku a v súčasnosti aj v Európe a Severnej Amerike. Zvláštnosťou ukrajinskej kuchyne je využívanie prevažne domácich potravín ako sú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[mäso]], [[ovocie]], [[huby]], lesné plody a bylinky. Typické pokrmy sú [[boršč]], [[soľanka (polievka)|soľanka]], [[peľmene]], [[varenyky]] či plnené [[pirohy]]. K Ukrajine však patrí aj [[vodka]] (''horilka''), ktorej v posledných rokoch čiastočne konkuruje [[pivo]]. Obľúbeným nápojom je tiež [[kvas]]. [[Veľká noc]] sa v ukrajinčine nazýva ''velykdeň'', ''pascha'' či ''paska'' a sú rovnako ako [[Vianoce]] slávené podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]], t.j. neskôr než v západnej Európe. Veľmi populárne je farbenie kraslíc (''pysanky''), ktorému je v západoukrajinskej [[Kolomyja|Kolomyji]] venované unikátne múzeum. <center> <gallery> Súbor:Borscht served.jpg|Ukrajinský [[boršč]] s kyslou smotanou Súbor:Wareniki.JPG|''Varenyky'' s mäsom, cibuľou a kyslou smotanou Súbor:Pampuchy Donetsk.JPG|Šišky (''pampušky'') s cesnakom Súbor:Deruny Potato Pancakes.JPG|Ukrajinské zemiakové placky (''deruny'') s kyslou smotanou Súbor:Chicken Kiev - Ukrainian East Village restaurant.jpg|Kyjevský kotlet Súbor:Golubci8.jpg|Plnené kapustové rolky (''holubci'') s ryžou a mäsom Súbor:Martiniouk Paska.JPG|''Paska'', tradičný ukrajinský veľkonočný chlieb </gallery> </center> == Dni pracovného pokoja == [[Súbor:Ukrainian Independence Day in Luhansk.jpg|náhľad|Oslavy dňa nezávislosti v [[Luhansk]]u v roku 2013]] * [[1. január]] – [[Nový rok]] * [[7. január]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) * [[8. marec]] – [[Medzinárodný deň žien]] * pohyblivý sviatok [[Veľká noc]] (podľa juliánskeho kalendára) * pohyblivý sviatok [[Turíce]] (podľa juliánskeho kalendára) * [[1. máj]] – [[Sviatok práce|Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich]] * [[9. máj]] – [[Deň víťazstva|Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne]] * [[28. jún]] – [[Deň ústavy Ukrajiny]] * [[24. august]] – [[Deň nezávislosti Ukrajiny]] * [[14. október]] – [[Deň obrancu Ukrajiny]] * [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaviedla štátny sviatok Vianoc aj podľa gregoriánskeho kalendára | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151910/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Dejiny Ukrajiny]] * [[Zoznam miest na Ukrajine]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ukraine|wikt=Ukrajina}} == Externé odkazy == * [https://www.kmu.gov.ua/ Oficiálna stránka ukrajinskej vlády] {{ukr icon}} == Zdroj == * MATEJKO, Ľ.: ''Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia'', Bratislava, 2007. {{Administratívne členenie Ukrajiny}} {{Európa}} {{CIS}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Členovia SNŠ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] 9qisdwu9u132ct0looqsa021m21e3j6 0 6340 8226494 8214712 2026-05-31T05:19:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226494 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|right|thumb|Vlajka Českej republiky]] '''Vlajka Česka''' je vlajka štátu [[Česko]]. Od roku 1993 je identická s bývalou vlajkou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] z rokov 1920 – 1992. Farby na vlajke sú biela, modrá a červená. V rokoch 1990 – 1992 bola vlajkou Česka tradičná bielo-červená vlajka [[Čechy|Čiech]]. == Opis == [[Obrázok:Flag of Czech Republic (vertical hoisting).svg|right|thumb|120px|Vlajka Česka vo zvislej polohe]] Štátna vlajka sa skladá z horného bieleho a dolného červeného pruhu. Medzi nimi je vsunutý modrý žrďový klin do polovice dĺžky vlajky. Pomer šírky a dĺžky vlajky je 2:3. == História == === Vznik vlajky === <gallery> Obrázok:Flag of Bohemia.svg|[[Obrázok:FIAV historical.svg|23px]]Jedna z podôb česko-slovenskej vlajky pred pridaním modrého pruhu, v rokoch [[1918]]–[[1920]] oficiálna vlajka [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]; tiež tradičná vlajka [[Čechy|Čiech]], v rokoch [[1990]] – [[1992]] oficiálna vlajka [[Česká republika (1990 – 1992)|Česka]] v rámci [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|Česko-Slovenska]], pôvodne zamýšľaná vlajka samostatného [[Česko|Česka]] Obrázok:Flag of Czechoslovakia.svg|[[Obrázok:FIAV historical.svg|23px]]Vlajka Česko-Slovenska (ČSR, ČSSR, ČSFR) od roku [[1920]]; tiež oficiálna vlajka Česka od decembra [[1992]] Obrázok:Flag_of_the_Protectorate_of_Bohemia_and_Moravia.svg|[[Obrázok:FIAV historical.svg|23px]]Vlajka [[Protektorát Čechy a Morava|Čiech a Moravy]] v rokoch 1939 – 1945; ktorá vychádza zo štátnych farieb Obrázok:Tricolour of the Czech Republic.svg|Štátné farby Česka (trikolóra) </gallery> Od pradávna bola tradičnou vlajkou [[Čechy|Čiech]] bielo-červená bikolóra. V roku [[1918]], po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], sa stala jeho vlajkou. Avšak rovnakú bikolóru malo aj [[Vlajka Poľska|Poľsko]]. Súčasťou Česko-Slovenska bolo aj [[Slovensko]], ktoré malo svoju vlastnú trikolóru (biela, modrá, červená). Jediný rozdiel v českej a slovenskej tradičnej vlajke bol v existencii modrej farby práve v slovenskej trikolóre. Presadil sa názor spojiť vlajky štiepené v polovici, ako to bolo v prípade Rakúsko-Uhorska. Alternatívny návrh bol vsunúť do bikolóry modrý žrďový klin v jednej tretine dĺžky vlajky. Modifikáciou tohto návrhu vznikla podoba Česko-Slovenskej vlajky s klinom polovičnej dĺžky. Táto vlajka sa stala na vyše 80 rokov (odhliadnuc od [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]) vlajkou Česko-Slovenska. Počas existencie Česko-Slovenska mala tiež každá krajina (1919/1928 – 1939) vlastnú vlajku. Vlajkou [[Protektorát Čechy a Morava|Čiech a Moravy]] (v rokoch 1939 – 1945) sa stala bielo-červeno-modrá česká trikolóra. Počas existencie Česko-Slovenska v rokoch 1990 – 1992 mala každá republika vlastnú vlajku. Vlajkou Česka sa stala bielo-červená bikolóra, teda tradičná vlajka [[Čechy|Čiech]]. V decembri 1992 sa vlajkou Česka stala vlajka bývalého Česko-Slovenska z rokov 1920 – 1992. === Kontroverznosť používania vlajky Česko-Slovenska === Počas [[Rozdelenie Česko-Slovenska|delenia Česko-Slovenska]] bola prijatá pripomienka [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]], že ani Česko ani Slovensko nesmie v budúcnosti používať štátne symboly vtedajšej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ani symboly, ktoré by s nimi mohli byť zameniteľné.<ref>[http://www.psp.cz/eknih/1992fs/tisky/t0167_00.htm Stanovisko Národní rady Slovenské republiky k vládnímu návrhu ústavního zákona o zániku České a Slovenské Federativní Republiky]</ref> Táto formulácia sa stala súčasťou znenia [[Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky|Ústavného zákona č. 542/1992 Zb., o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]]<ref>http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1992/sb110-92.pdf</ref> (článok 3, odsek 2: „Česká republika a Slovenská republika nesmú po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky používať štátne symboly Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.“)<ref>[https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-542 Ústavný zákon č. 542/1992 Zb., o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ústavní zákon č. 542/1992 Sb., o zániku České a Slovenské Federativní Republiky |url=https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1992-542 |dátum prístupu=2026-03-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250919074104/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1992-542 |dátum archivácie=2025-09-19 }}</ref>, avšak Česká republika ho jednostranne nevykonala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zákon č. 3/1993 Sb., o státních symbolech České republiky |url=https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1993-3 |dátum prístupu=2026-03-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20230404124742/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1993-3 |dátum archivácie=2023-04-04 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zákon č. 352/2001 Sb. o užívání státních symbolů České republiky |url=https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2001-352 |dátum prístupu=2026-03-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200730015927/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2001-352 |dátum archivácie=2020-07-30 }}</ref><ref>[https://cnn.iprima.cz/babis-a-den-ceske-vlajky-po-roce-1993-meli-slovaci-prapor-za-podraz-modry-klin-je-zahadou-500334 Babišův nápad na Den české vlajky má háček. Modrý klín na praporu je záhadou]</ref> Argumenty v prospech používania štátneho symbolu ČSFR: * So zánikom Česko-Slovenska zanikli aj jej štátne symboly, čo umožnilo Česku použitie „novej“, totožnej, vlajky. * (Okrem [[Slovensko|Slovenska]] používala historicky modrú farbu aj [[Morava (región)|Morava]], čo legitimizuje ďalšie používanie modrého klinu.) * Vlajka Moravy je žltá horná časť, červená dolná časť modrá farba je iba na znaku Moravy ale nie na vlajke. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Flags of the Czech Republic}} == Pozri aj == *[[Vlajka Česko-Slovenska]] *[[Vlajka Slovenska]] == Externé odkazy == * [https://www.metro.cz/novou-vlajku-s-klinem-pred-sto-lety-testovali-na-vltave-pjl-/spolecnost.aspx?c=A190328_174908_metro-spolecnost_hyr Novou vlajku s klínem před sto lety testovali na Vltavě] {{Vlajky krajín Európy}} [[Kategória:Štátne symboly Česka]] [[Kategória:Vlajky štátov|Česko]] [[Kategória:Štátne symboly Česko-Slovenska]] ltlxjfxh21kww1idyoqoh9m1o5hgpq7 0 6713 8226489 8201197 2026-05-31T04:53:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226489 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Vladimír Mečiar | Rodné meno = | Popis osoby = Bývalý premiér Slovenskej republiky | Portrét = Vladimir_meciar.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Vladimír Mečiar v roku 2004 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 3. | Úrad = [[predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády Slovenska]] | Začiatok obdobia = [[13. december]] [[1994]] | Koniec obdobia = [[29. október]] [[1998]] | Predchodca = [[Jozef Moravčík (politik)|Jozef Moravčík]] | Nástupca = [[Mikuláš Dzurinda]] | Poradie2 = 1. | Úrad2 = [[predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády Slovenska]] | Začiatok obdobia2 = [[1. január]] [[1993]] | Koniec obdobia2 = [[14. marec]] [[1994]] | Predchodca2 = <small>úrad vznikol</small> | Nástupca2 = [[Jozef Moravčík (politik)|Jozef Moravčík]] | Poradie3 = Bývalý | Úrad3 = minister vnútra Slovenska | Začiatok obdobia3 = [[11. január]] [[1990]] | Koniec obdobia3 = [[26. jún]] [[1990]] | Predchodca3 = [[Milan Čič]] | Nástupca3 = [[Anton Andráš]] | Dátum narodenia = {{dnv|1942|7|26}} | Miesto narodenia = [[Zvolen]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] <small>(1962{{--}}1970)</small><br />[[Verejnosť proti násiliu|VPN]] <small>(1990{{--}}1991)</small><br /> [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|ĽS-HZDS]] <small>(1991{{--}}2013)<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Vladimír Mečiar ukončil členstvo v HZDS|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=http://www.teraz.sk/slovensko/vladimir-meciar-hzds-clenstvo-koniec/67553-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2013-12-12|dátum prístupu=2018-04-12 }}</ref><br /></small> [[Slovenská liga (politická strana)|Slovenská liga]] <small>(2019)</small><ref name="sl">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Mečiar vstupuje do politiky s hnutím Slovenská liga | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/530756-meciar-vstupuje-do-politiky-s-hnutim-slovenska-liga/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-28 | dátum prístupu = 2019-10-28 }}</ref> | Alma mater = [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (JUDr.) | Profesia = právnik | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = [[Margita Mečiarová]] | Partnerka = | Deti = 3 | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Úrad4 = poslanec [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]] [[Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia|(SN)]] | Koniec obdobia4 = [[1992]] | Začiatok obdobia4 = [[1990]] | Úrad5 = poslanec [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]]/[[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] | Koniec obdobia5 = [[1992]] | Začiatok obdobia5 = [[1992]] | Koniec obdobia6 = [[1994]] | Začiatok obdobia6 = [[1994]] | Koniec obdobia7 = [[2010]] | Začiatok obdobia7 = [[2002]] }} [[Doctor honoris causa|Dr. h. c.]] [[Doktor práv|JUDr.]] '''Vladimír Mečiar''' (* [[26. júl]] [[1942]], [[Zvolen]])<ref name="gov-meciar">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimír Mečiar | url = https://www.vlada.gov.sk/vladimir-meciar/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="uk-absolvent" /> je slovenský [[právnik]] a bývalý [[politik]]. Bol [[Vláda Slovenskej republiky od 27. júna 1990 do 22. apríla 1991|prvým]] (1990{{--}}1991), [[Vláda Slovenskej republiky od 24. júna 1992 do 15. marca 1994|druhým]] (1992{{--}}1994) a [[Vláda Slovenskej republiky od 13. decembra 1994 do 30. októbra 1998|tretím]] (1994{{--}}1998) [[predseda vlády Slovenskej republiky|predsedom vlády Slovenskej republiky]] v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]]. Počas prvého [[Desaťročie|desaťročia]] po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] bol najpopulárnejším slovenským politikom.<ref name=":4">{{Citácia periodika | priezvisko = Lesná | meno = Ľuba | autor = | odkaz na autora = | titul = Príbeh Mečiara: Autokrat a zakladateľ štátu | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/556228/pribeh-meciara-autokrat-a-zakladatel-statu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-22 | dátum prístupu = 2018-04-12 }}</ref> Často bol označovaný za [[Populizmus (politika)|populistu]]<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fico je jen druhý Mečiar, chytřejší a mazanější, říká o sokovi Kňažko|url=https://zpravy.idnes.cz/knazko-rozhovor-prezidentske-volby-slovensko-flx-/zahranicni.aspx?c=A140312_125506_zahranicni_pul|dátum vydania=2014-03-12|dátum prístupu=2018-06-05|vydavateľ=iDNES.cz}}</ref> s [[autoritarizmus|autoritárskym]] správaním. S obdobím jeho vládnutia sú spojené viaceré závažné politické i ekonomické kauzy na Slovensku po [[Nežná revolúcia|novembri 1989]].<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Kauzy Mečiarových vlád|url=https://zastavmekorupciu.sk/serials/kauzy-meciarovych-vlad|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-09-25|vydavateľ=Nadácia Zastavme korupciu|jazyk=}}</ref> Vyšetrenie a objasnenie niektorých z nich znemožnil prijatím tzv. [[Mečiarove amnestie|Mečiarových amnestií]] v roku [[1998]], ktoré boli zrušené až v roku [[2017 na Slovensku|2017]].<ref name="sme-amnestie-2014">{{Citácia periodika | priezvisko = Burčík | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Mečiarove amnestie nezvráti ani Kiska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = http://domov.sme.sk/c/7346868/meciarove-amnestie-nezvrati-ani-kiska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-08-22 | dátum prístupu = 2016-05-14 }}</ref> Bol jediný predseda [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] od jeho založenia v roku [[1991]] až do [[september 2013|septembra 2013]].<ref name=snem>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Mečiar už nie je predsedom HZDS, stranu riadi grémium | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = http://domov.sme.sk/c/6926458/meciar-uz-nie-je-predsedom-hzds-stranu-riadi-gremium.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-09-07 | dátum prístupu = 2016-05-14 }}</ref> == Prednovembrové obdobie == Po skončení strednej školy v roku [[1959]] pracoval najprv ako referent, neskôr ako tajomník odboru Miestneho hospodárstva na [[Okresný národný výbor|Okresnom národnom výbore]] (ONV) v [[Žiar nad Hronom|Žiari nad Hronom]]. V roku [[1962]] sa stal členom [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a v rokoch [[1967]]{{--}}[[1968]] bol predsedom Okresného výboru [[Československý zväz mládeže|Československého zväzu mládeže]] (predchodca [[Socialistický zväz mládeže|SZM]]). Pre odpor voči [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádu vojsk Varšavskej zmluvy]] v auguste [[1968]] musel z postov odísť a v roku [[1970]] bol vylúčený zo strany.<ref name="gov-meciar" /> Nastúpil do [[Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom|Závodov ťažkého strojárstva]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], kde pracoval ako tavič a popri práci diaľkovo vyštudoval právo na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. [[Štátna bezpečnosť]] na neho založila takzvaný pozorovací zväzok a od roku 1974 bol dokonca dva roky evidovaný ako nepriateľská osoba.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zbytečně repete z 90. let: Vladimír Mečiar agentem? {{!}} Téma|url=http://ceskapozice.lidovky.cz/zbytecne-repete-z-devadesatych-let-vladimir-meciar-agentem-poe-/tema.aspx?c=A150305_153054_pozice-tema_lube|vydavateľ=Lidovky.cz|dátum vydania=2015-03-07|dátum prístupu=2019-06-05}}</ref> Školu absolvoval v roku [[1975]] a podľa vtedy platného vysokoškolského zákona sa stal absolventom práva (titul [[Doktor práv|JUDr.]] mu bol udelený až dodatočne po absolvovaní [[rigorózna skúška|rigoróznej skúšky]] v roku [[1990]]).<ref name="uk-absolvent">Vladimír Mečiar In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Vladimir+Meciar | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-13 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180414091546/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Vladimir+Meciar | dátum archivácie = 2018-04-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vladimír Mečiar neoprávnene používal titul JUDr | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2099726/vladimir-meciar-neopravnene-pouzival-titul-judr.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1996-12-21 | dátum prístupu = 2018-04-13 }}</ref> Ako absolvent nastúpil do závodu Skloobal [[Nemšová]], kde pracoval ako podnikový právnik až do roku [[1989]].<ref name="sme-2002-zivotopis">{{Citácia periodika | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Životopis: Vladimír Mečiar (HZDS) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/660568/zivotopis-vladimir-meciar-hzds.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-09-12 | dátum prístupu = 2018-04-13 }}</ref><ref name="pravda-profil">{{Citácia periodika | titul = Profil Vladimíra Mečiara | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/stranka/6798-profil-vladimira-meciara/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2018-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180414091623/https://spravy.pravda.sk/domace/stranka/6798-profil-vladimira-meciara/ | dátum archivácie = 2018-04-14 }}</ref> == Ponovembrové obdobie – minister vnútra == {{Hlavný článok|Politický vývoj Slovenska od roku 1989}} Po [[nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] vznikla na Slovensku [[12. december|12. decembra]] [[1989]] [[vláda národného porozumenia]], ktorú vytvorili predstavitelia [[Verejnosť proti násiliu|Verejnosti proti násiliu]] spolu s členmi [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]]. Keďže sa predstavitelia VPN nezhodli na tom, koho nominovať na post ministra vnútra, túto funkciu dočasne zastával predseda vlády [[Milan Čič]]. Začiatkom roku [[1990]] urobila VPN „konkurz“ na ministra vnútra, v ktorom aj na odporúčanie [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] zvíťazil neznámy podnikový právnik z Nemšovej – Vladimír Mečiar a [[11. január]]a [[1990]] nastúpil do funkcie ministra vnútra a životného prostredia Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda Slovenskej republiky od 12. 12. 1989 do 26. 6. 1990 | url = http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-12-12-1989-do-26-6-1990/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Podľa [[Ján Budaj|Jána Budaja]] do tejto [[Vláda Slovenskej republiky od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990|dočasnej (od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990) Čičovej vlády]] V. Mečiar nevstúpil ako kandidát VPN (tým bol iba [[Vladimír Ondruš (politik)|Vladimír Ondruš]]), ani ako nezávislý odborník ([[Ladislav Kováč (biochemik)|Ladislav Kováč]], [[Michal Kováč]], [[Ladislav Košťa]], [[Ladislav Chudík]], atď.). V. Mečiar bol politickým nominantom skupiny okolo A. Dubčeka [[Obroda|Klub za socialistickú prestavbu Obroda]].<ref name=":02">{{Citácia periodika|priezvisko=Budaj|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|titul=Reakcia na otázku pánov P. Zajac , F.Gál a J.Flamík, ktorí pátrajú: Ako to, že Mečiar dostal moc?|periodikum=Denník N Blog|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/blog/945505/reakcia-na-otazku-panov-p-zajac-f-gal-a-j-flamik-ktori-patraju-ako-to-ze-meciar-dostal-moc/|issn=|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-11-18|dátum prístupu=2019-11-23}}</ref> Vtedajší šéf „Obrody“ [[Ivan Laluha]] potvrdil verejne, že to bol on, kto predložil Čičovi požiadavku na Mečiarovu nomináciu za ministra vnútra.<!-- Budaj sa odvoláva na pozri vyjadrenie Ivana Laluhu 7. 11. 2017 v Téme dňa, TA3. Táto téma je však v archíve a tam Laluha nie je https://www.ta3.com/clanok/1115969.html Vedenie Smeru-SD o voľbách / Výročie úmrtia Alexandra Dubčeka. 7.11.2017 Téma dňa, TA3. --><ref name=":02" /> == Predseda vlády za VPN (1990 – 1991) == Po [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1990|prvých slobodných voľbách]] v júni [[1990]] vytvorila vládu na Slovensku koalícia VPN, [[Kresťanskodemokratické hnutie]] a [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]]. Aj vďaka popularite, ktorú si stihol vytvoriť svojimi častými verejnými vystúpeniami (napr. aj počas [[Väznica Leopoldov#Vzbura väzňov v roku 1990|vzbury vo väznici Leopoldov]] v marci 1990), sa po voľbách ocitol v role hlavného kandidáta víťaznej VPN na predsedu slovenskej vlády v rámci česko-slovenskej federácie. Mečiara vehementne odporúčal za predsedu vlády aj tribún revolúcie [[Milan Kňažko]].<ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Flamik | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Kňažko: Ten Mečiar mi prichodil ako najschodnejšia cesta | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/1032141/knazko-ten-meciar-mi-prichodil-ako-najschodnejsia-cesta/ | issn = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-02-16 | dátum prístupu = 2018-04-12 }}</ref><ref name=":6" /><ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komentár Petra Bárdyho: Fedor Gál urobil gesto hodné veľkých lídrov|url=https://www.aktuality.sk/clanok/679725/komentar-petra-bardyho-fedor-gal-urobil-gesto-hodne-velkych-lidrov/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-08-02|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> Vo funkcii predsedu vlády však pôsobil kratšie ako rok od [[27. jún]]a [[1990]] do [[23. apríl]]a [[1991]]. Už štyri mesiace po zostavení [[Vláda Slovenskej republiky od 27. júna 1990 do 22. apríla 1991|svojej vlády]] v októbri 1990 postavil politickú scénu pred otázku „buď ja, alebo on“. Domáhal sa, aby odstúpil minister vnútra [[Anton Andráš]] (KDH), ale jeho žiadosti šéfovia VPN a KDH nechceli vyhovieť.<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Leško | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = "V podstate sme sa našli" *Anna Nagyová dostala po šiestich rokoch tri mesiace – buď sa tým príbeh končí, alebo sa začína | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2094700/v-podstate-sme-sa-nasli-anna-nagyova-dostala-po-siestich-rokoch-tri-mesiace-bud-sa-tym-pribeh-konci-alebo-sa-zacina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1996-10-25 | dátum prístupu = 2018-04-12 }}</ref> Andráš odporoval, ale Mečiar trval na jeho odchode argumentujúc bizarnými obvineniami (napríklad, že chce proti nemu vytiahnuť materiály, že bol agentom KGB, ktoré aj keby mal, nakoniec nevytiahol).<ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = Krpelan | meno = Roman | odkaz na autora = Roman Krpelan | titul = Andráš – prvý, koho Mečiar odstrelil | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = http://zaujimavosti.sme.sk/c/207713/andras-prvy-koho-meciar-odstrelil.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-01-13 | dátum prístupu = 2018-04-12 }}</ref> Mečiar zvíťazil, keď Andráš podal demisiu.<ref name=":1" /> Nahradil ho od [[22. november|22. novembra]] [[1990]] [[Ladislav Pittner]] (KDH), s ktorým mal Mečiar neskôr tiež podobné spory (napríklad v apríli 1991, keď vypukla [[kauza Tisova vila]]<!-- celý materiál z Respektu, jenž se stal známým jako kauza Tisova vila, otiskl tehdy na Slovensku jen erotický časopis Tabu. Značne neskôr: JOJ a DenníkN: https://www.noviny.sk/slovensko/87491-co-mal-meciar-spolocne-s-stb-mame-tajne-spisy https://dennikn.sk/50496/svedkovia-meciar-vedome-donasal-na-dubceka-vynatky-z-vypovedi/ --><ref name=":10" />). Schopnosť [[Dráma|dramatizovať]] a odhaľovať ([[protislovenské]]) [[Konšpirácia|konšpirácie]] tým, že dokumenty (napríklad o spolupracovníkoch bývalej [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] z radov žurnalistov, politikov i duchovných) našiel jednoducho na stole,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=SNR 1990-1992, 23. schůze, část 19. V. Ondruš: Mečiar našiel na stole dokumenty o spolupracovníkoch bývalej Štbi z radov žurnalistov, politikov i duchovných|url=http://www.psp.cz/eknih/1990snr/stenprot/023schuz/s023019.htm|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-06-05|vydavateľ=www.psp.cz|jazyk=cs}}</ref> neprestal používať ani v ďalšej kariére. <blockquote>„''Prežil som deväť pokusov o atentát'',“ tvrdil pri oslave svojej sedemdesiatky v televízii v roku [[2012]].<ref name=":7" /></blockquote>Po atentátnikoch na Mečiara začali prvýkrát pátrať [[26. október|26. októbra]] [[1990]] (počas sporu s [[Anton Andráš|Andrášom]]) na základe rečí pochybného kriminálnika.<ref name=":7">{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Utajovaný spis o atentáte na Mečiara: pred 25 rokmi sa báli štátneho teroru | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/276553/utajovany-spis-o-atentate-na-meciara-pred-25-rokmi-sa-bali-statneho-teroru/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2015-10-25 | dátum prístupu = 2018-09-30 }}</ref> Vtedajší minister financií a neskorší prezident [[Michal Kováč]] vo svojich ''Pamätiach'' píše, že premiér Mečiar si stopercentnú lojalitu niektorých členov vlády vynucoval tým, že sa im vyhrážal svojimi poznatkami o ich spolupráci s [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. „Bral som to ako jeho chorobnú záľubu a myslel som si, že si z toho netreba nič robiť.“ === Konflikt a založenie HZDS === Začiatkom roku [[1991]] sa dostal do otvoreného sporu s vedením VPN. [[3. marec|3. marca]] [[1991]] v relácii [[Slovenská televízia|STV]] ''Hovorí predseda vlády,'' namiesto Mečiara vystúpil [[Milan Kňažko|Kňažko]] s vyhlásením, že sa vedenie strany na čele s [[Fedor Gál|Fedorom Gálom]] snaží obmedzovať Mečiara v práci a cenzuruje ho. (Mečiar, hoci bol premiérom, nebol členom užšieho vedenia VPN. V strane začali silnieť hlasy volajúce po tom, aby práve Mečiar šéfoval VPN. Na sneme VPN v Topoľčanoch v dňoch 23. a [[24. február]]a [[1991]] v súboji o post predsedu ho napokon Gál porazil. Relácia STV ''Hovorí predseda vlády'' sa vraj v nedeľu 3. marca 1991 nemala nevysielať naživo, ale v STV ju nahrávali dopredu. Keď sa vraj Mečiar od riaditeľa televízie dozvedel, že predstavitelia VPN od neho žiadali, aby im nahrávku s príhovorom odovzdal ešte pred jej odvysielaním, poslal vraj namiesto seba do relácie Kňažka.)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako Kňažko vystúpil v STV, pomohol Mečiarovi a zmenil dejiny Slovenska | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/537790/ako-knazko-vystupil-v-stv-pomohol-meciarovi-a-zmenil-dejiny-slovenska/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2017-11-13 | dátum prístupu = 2018-04-12 }}</ref> Fedor Gál neskôr tvrdil, že VPN nechcelo a ani nemohlo niečo cenzurovať, pretože to bol priamy prenos. Kňažko hovoril, že VPN poverilo cenzurovaním vtedajšieho riaditeľa STV [[Peter Zeman|Zemana]] avšak Zeman to vraj sám neskôr dementoval. Gál obvinil Kňažka, že mu prejav písali Budaj, Mečiar a tajná služba.<!-- POmýlil si však Svěchotu s Cibuľou. Kňažko sa s ním za tento výrok súdil --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aréna & Hoaxy a Podvody: Fedor Gál - politika je pre psychopatov afrodiziakum - SME | url = https://domov.sme.sk/c/23413096/arena-hoaxy-a-podvody-fedor-gal-politika-je-pre-psychopatov-afrodiziakum.html | vydavateľ = Petit Press a.s. | dátum prístupu = 2024-11-20 | jazyk = | meno = Bárdy | priezvisko = Peter}}</ref> „Dnešná smutná skúsenosť s existenciou cenzúry, na ktorú si osobuje právo akési politbyro vo vzťahu k predsedovi slovenskej vlády, ma donútila k tomu, aby som sa verejne dištancoval od takýchto postupov“, povedal Kňažko.<ref name=":11" /> O dva dni na to, [[5. marec|5. marca]] [[1991]], vznikla platforma VPN „Za demokratické Slovensko“ (VPN-ZDS), do ktorej prešla značná časť členov VPN. Po vyostrení konfliktu s vedením VPN parlament <!-- koncom marca --> v apríli 1991<ref name=":4" /> odvolal Mečiara z funkcie predsedu vlády (na Mečiarovu stranu sa vtedy pridal aj [[Ján Budaj]]<ref name=":2" />). V popularite to ale Mečiarovi neuškodilo. Práve naopak, on a jeho hnutie sa tešili takmer deväťdesiat percentnej podpore.<ref name=":4" /> Platforma ZDS sa potom pretransformovala na politickú stranu [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|Hnutie za demokratické Slovensko]] (HZDS). Mečiar bol [[22. jún]]a [[1991]] zvolený za predsedu HZDS. Spolu s ním do HZDS odišli [[Michal Kováč]], Kňažko, [[Rudolf Filkus]], [[Augustín Marián Húska|Augustín M. Húska]], [[Ivan Lexa]], [[Anna Nagyová]] a ďalší. Prví štyria menovaní sa stali podpredsedami.<ref name=":0" /> == Predsedom vlády za HZDS s krátkou prestávkou (1992 – 1998) == === Zakladateľ štátu === Po [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1992|voľbách roku 1992]], v ktorých HZDS zvíťazilo so ziskom 37,26 % hlasov, sa [[24. jún]]a [[1992]] znova stal predsedom [[Vláda Slovenskej republiky od 24. júna 1992 do 15. marca 1994|vlády Slovenska]] (najprv v rámci Česko-Slovenska, od [[1. január]]a [[1993]] samostatného Slovenska). Ako predseda Slovenskej vlády sa podieľal na rokovaniach s českými predstaviteľmi ohľadom [[Rozdelenie Česko-Slovenska|rozdelenia Česko-Slovenska]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mečiar a rozdelenie republiky: Boli väčší radikáli, tvrdí V. Klaus | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/v-meciar-a-rozdelenie-republiky-boli/19560-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2012-08-19 | dátum prístupu = 2018-09-30 }}</ref> Podľa prieskumu agentúry [[MVK]], ktorý sa uskutočnil 2. až [[9. november|9. novembra]] [[2007]] na vzorke 1 200 respondentov 47,8 % Slovákov bolo presvedčených, že o vznik samostatnej Slovenskej republiky sa najviac zaslúžil práve on (druhý bol [[Václav Klaus]] s 9,7 %).<ref name=":3">{{Citácia periodika | priezvisko = Vagovič | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľudia: Otec vlasti je Mečiar | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/3655898/ludia-otec-vlasti-je-meciar.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-12-31 | dátum prístupu = 2018-04-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180308232500/https://www.sme.sk/c/3655898/ludia-otec-vlasti-je-meciar.html | dátum archivácie = 2018-03-08 }}</ref> <blockquote>''„Faktom je a zostane, že nebyť Mečiara, [[1. január]]a [[1993]] by Slovenská republika nevznikla. Žiadny z alternatívnych lídrov, ktorí boli k dispozícii (Kňažko, Kováč, Móric, Markuš, Čarnogurský a pod.), by nedokázal získať (vo voľbách) politickú podporu 38 percent hlasov, ktorá viedla k rozdeleniu ČSFR. Problém je, že na rozhodnutia, ktoré urobil, mu podpora voličov HZDS žiadny mandát nedávala.“'' Napísal [[Peter Schutz]].<ref name=":3" /> </blockquote><blockquote>''„Mytologizácia sprevádzala aj vznik samostatného Slovenska. Na jednej strane mnohí z politikov HZDS, či im blízki novinári, rozprávali o bájnom tisícročnom úsilí slovenského národa o samostatnosť, ale v priamom prenose tiež vytvárali z Vladimíra Mečiara otca vlasti. A to aj napriek tomu, že ešte krátko predtým chcel Mečiar dokopať Čechov do federácie a v programe HZDS sa štátoprávnych riešení nachádzalo viac, ale o samostatnosti nehovoril pred voľbami 1992 nikto okrem [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]].“'' Napísal [[Tomáš Gális]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gális | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimír Mečiar nie je otec vlasti | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/979662/vladimir-meciar-nie-je-otec-vlasti/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-12-20 | dátum prístupu = 2018-04-12 }}</ref> ([[Otec vlasti]] bol v staroveku titul rímskych cisárov.)</blockquote>Samotný Mečiar začiatkom júla 1992 pre francúzsky denník [[Le Monde]] akýkoľvek vklad do rozpadu Československa poprel: „''Nechceme nezávislosť, tlačia nás do nej.''“<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Leško | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Mečiar a mečiarizmus : politik bez škrupúľ, politika bez zábran | vydanie = | vydavateľ = VMV | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 239 | url = | isbn = 80-967275-3-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Napriek tomu o polnoci [[1. január]]a [[1993]] prišiel (v sprievode kňaza [[Anton Hlinka|Antona Hlinku]] a predsedu Národnej rady [[Ivan Gašparovič|Ivana Gašparoviča]]) na [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie SNP]] v Bratislave a desaťtisíc dobre naladeným ľuďom zagratuloval ku vzniku samostatného Slovenska (a získaniu slobody).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Zbohom Česko-Slovensko. Vitaj suverénne Slovensko!|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/452826-zbohom-cesko-slovensko-vitaj-suverenne-slovensko/|dátum vydania=2018-01-01|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=Pravda.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> 1. január sa stal [[Zoznam sviatkov na Slovensku|štátnym sviatkom]] – Deň vzniku [[Slovensko|Slovenskej republiky]] a Mečiar pokračoval v budovaní si imidžu zakladateľa štátu. Nešlo však všetko podľa jeho predstáv. [[15. február|15. februára]] bol zvolený a [[2. marec|2. marca]] 1993 nastúpil do funkcie prvého prezidenta [[Michal Kováč]]. Na stretnutí s funkcionármi HZDS [[27. november|27.]] a [[28. november|28. novembra]] [[1993]] v [[Zlatá Idka|Zlatej Idke]], ktorého nahrávku podľa [[Marián Leško|Mariána Leška]] sprístupnil niektorý z funkcionárov,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jesenský | meno = Mikuláš | autor = | odkaz na autora = | titul = Valec sa vrátil do Zlatej Idky | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/3779066/valec-sa-vratil-do-zlatej-idky.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2008-03-15 | dátum prístupu = 2019-01-11 }}</ref> Mečiar povedal: <blockquote>„''Ak by sme, nedajbože, museli ísť do predčasných volieb, tak aby sme boli takí silní, že prevalcujeme všetko.. je nám to už proste jedno, my sme už bití ako žito za pozitívnu robotu, že to prevalcujeme, nech sa deje vôľa Božia, že sa do toho pustíme tak, že sa potom budú všetci diviť.''“<ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako to bolo s parným valcom zo Zlatej Idky|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/301185-ako-to-bolo-s-parnym-valcom-zo-zlatej-idky/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2013-12-02|dátum prístupu=2019-05-14|jazyk=sk-SK}}</ref></blockquote> Jeho predtucha sa splnila. Tri mesiace po Zlatej Idke stratila Mečiarova vláda parlamentnú väčšinovú podporu. Prezident Michal Kováč v marci 1994 predniesol v národnej rade správu o stave spoločnosti, v ktorej kritizoval jeho spôsob vládnutia, čo nakoniec viedlo k predčasným voľbám.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Správa Michala Kováča, ktorou položil vládu Vladimíra Mečiara | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/20346142/sprava-michala-kovaca-ktorou-polozil-vladu-vladimira-meciara.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-10-06 | dátum prístupu = 2019-01-11 }}</ref> === Predseda s prestávkou === Úrad predsedu vlády zastával do [[14. marec|14. marca]] [[1994]], kedy bola jeho vláda odvolaná a nastúpila [[Vláda Slovenskej republiky od 13. decembra 1994 do 30. októbra 1998|vláda]] [[Jozef Moravčík (politik)|Jozefa Moravčíka]]. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1994|voľbách koncom roka 1994]], v ktorých jeho strana opäť zvíťazila, bol od [[13. december|13. decembra]] [[1994]] do [[29. október|29. októbra]] [[1998]] znovu predsedom [[Vláda Slovenskej republiky od 13. decembra 1994 do 30. októbra 1998|vlády SR]]. Počas tejto jeho vlády bol [[31. august]]a [[1995]] [[Zavlečenie Michala Kováča ml.|unesený syn slovenského prezidenta Michal Kováč ml.]] do rakúskeho [[Hainburg an der Donau|Hainburgu]] a medzi hlavných podozrivých sa dostala slovenská tajná služba [[Slovenská informačná služba|SIS]]. Spojka korunného svedka únosu [[Róbert Remiáš]] následne v [[apríl 1996|apríli 1996]] zhorel pri výbuchu auta v [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tóth | meno = Peter | titul = Priateľovi pomohol, seba zachrániť nemohol *Zavraždený Róbert Remiáš by mal dnes 27 rokov, vyšetrovanie nepokračuje | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2072779/priatelovi-pomohol-seba-zachranit-nemohol-zavrazdeny-robert-remias-by-mal-dnes-27-rokov-vysetrovanie-nepokracuje.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1997-04-28 | dátum prístupu = 2018-04-12 }}</ref> Páchateľov únosu a súvisiacej vraždy Remiáša (ak by boli obviňovaní ľudia spájaní s únosom) Mečiar v roku [[1998]] [[Mečiarove amnestie|amnestoval]].<ref name="sme-amnestie-2014" /> Tiež došlo k protiústavnému odvolaniu poslanca [[František Gaulieder|Františka Gauliedera]] (1996)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Borčin | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Stop pre Gauliedera. S HZDS nepohol ani Ústavný súd | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = http://dennik.hnonline.sk/slovensko/373691-stop-pre-gauliedera-s-hzds-nepohol-ani-ustavny-sud | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2016-05-14 }} </ref> a [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989#Zmarené referendum (1997)|zmareniu]] [[Referendum na Slovensku v roku 1997|referenda o vstupe do NATO a priamej voľbe prezidenta (1997)]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Belej | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Krajči priznal zodpovednosť za zmarené referendum | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = http://korzar.sme.sk/c/4628665/krajci-priznal-zodpovednost-za-zmarene-referendum.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2003-02-10 | dátum prístupu = 2016-05-14 }} </ref> Slovensko sa začalo pomaly dostávať do medzinárodnej izolácie a nepočítalo sa s jeho prijatím do [[Európska únia|Európskej Únie]] ani do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. <!-- Sám Mečiar bol tretím najvýznamnejším ruským televíznym kanálom NTV označený ako „Lukašenko na Dunaji“. --> == V opozícii: obdobie po voľbách 1998 == === Vyhrané voľby 1998 a odchod do opozície === Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|voľbách v septembri 1998]], v ktorých opäť tesne zvíťazil, nebola jeho strana schopná vytvoriť koalíciu a preto sa predsedom [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|vlády]] stal [[Mikuláš Dzurinda]]. Mečiar, hoci bol lídrom kandidátky [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], do poslaneckej lavice však nezasadol. Vzdal sa funkcie poslanca a na jeho miesto nastúpil ako náhradník [[Ivan Lexa]]. Odchádzajúci premiér tvrdil, že po odchode z funkcie stále vlastní iba trojizbový byt a starú „korzičku“.<ref name=":5">{{Citácia periodika | priezvisko = Tettinger | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Mečiar a Elektra – ich pravdivý príbeh | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://dennik.hnonline.sk/slovensko/174311-meciar-a-elektra-ich-pravdivy-pribeh | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2005-09-21 | dátum prístupu = 2018-04-12 }}</ref> <blockquote>„''Je to koniec slovenskej cesty. Tá sa týmito voľbami skončila,''“ povedal Mečiar [[30. september|30. septembra]] [[1998]] v poslednom príhovore v [[Slovenská televízia|STV]] v relácii Ako ďalej, pán premiér.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jancura | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Keď Mečiar zaspieval: S Pánom Bohom, idem od vás | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/486063-ked-meciar-zaspieval-s-panom-bohom-idem-od-vas/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-29 | dátum prístupu = 2020-02-25}}</ref> Na rozlúčku zaspieval. „''S Pánom Bohom, idem od vás, neublížil som, neublížil som, žiadnemu z vás.''“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Rok 1998: Ako Mečiar valcoval a ako skončil | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20718719/rok-1998-ako-meciar-valcoval-a-ako-skoncil.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-12-17 | dátum prístupu = 2018-04-12 }}</ref></blockquote> === Kandidatúra na prezidenta 1999 === V prvom kole [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 1999|prezidentských volieb v roku 1999]], ktoré sa konali po prvýkrát ako priame, Mečiar získal 37,23 % hlasov, čím sa umiestnil na druhom mieste.<ref name=statprve1999>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Voľba prezidenta '99 – number and share of valid votes for the SR | url = http://volby.statistics.sk/prez/prez1999/prezid99/results/chart6a.jsp.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 1999-05-30 | dátum prístupu = 2018-09-30 | vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistický úrad SR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> V druhom kole získal s 42,81 % hlasov, opäť druhé miesto, voľby prehral a prezidentom sa stal [[Rudolf Schuster]].<ref name=statdruhe1999>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Voľba prezidenta '99 – počet a podielov hlasov za SR, 2.kolo | url = http://volby.statistics.sk/prez/prez1999/prezid99/results/tab10.jsp.htm | dátum vydania = 1999-05-30 | dátum aktualizácie = 2004-04-18 | dátum prístupu = 2018-09-30 | vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistický úrad SR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> HZDS pod vedením Vladimíra Mečiara zvíťazilo aj v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|parlamentných voľbách v roku 2002]], ale znovu nebolo schopné vytvoriť vládu a preto zostalo naďalej v opozícii. [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|Vládu]] vytvorila opäť koalícia na čele s premiérom Dzurindom. V roku [[2003]] bolo HZDS premenované na [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|ĽS-HZDS]]. === Prezidentské voľby 2004 === V prvom kole [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2004|prezidentských volieb v roku 2004]] Mečiar získal 32,73 % hlasov, čím sa umiestnil na prvom mieste.<ref name="statprve2004">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov za SR | url = http://volby.statistics.sk/prez/prez2004/prezident/prezident_obv/results/tab6.jsp.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2004-04-18 | dátum prístupu = 2018-09-30 | vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistický úrad SR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> V druhom kole získal s 40,08 % hlasov druhé miesto, voľby prehral a prezidentom sa stal [[Ivan Gašparovič]].<ref name=statdruhe2004>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počet a podiel hlasov odovzdaných pre kandidátov za SR, 2.kolo | url = http://volby.statistics.sk/prez/prez2004/prezident/prezident_obv/results/tab10.jsp.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2004-04-18 | dátum prístupu = 2018-09-30 | vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistický úrad SR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> === Opätovne zvolený za predsedu HZDS === Mečiar bol opätovne zvolený za predsedu [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|ĽS-HZDS]] aj [[4. jún]]a [[2005]] na sneme strany v [[Prešov]]e. Bol jediným kandidátom na funkciu predsedu a hlasovalo za neho 255 z 257 delegátov s hlasom rozhodujúcim. Mečiar bol lídrom [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] 14 rokov. Počas výkonu funkcie našiel iba dvakrát vyzývateľa na súboj o predsednícku stoličku – v roku [[1993]] sa o to na republikovom sneme v Trnave pokúsil [[Milan Kňažko]] a v roku [[2007]] [[Viliam Veteška]], ktorý však pre zdravotné komplikácie tesne pred snemom z kandidatúry odstúpil. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|voľbách v roku 2010]] [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|ĽS-HZDS]] nezískalo ani 5 % hlasov a žiadni jeho kandidáti sa tak nedostali do parlamentu. == Ukončenie politickej kariéry == Pred konaním predčasných [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|parlamentných volieb 10. marca 2012]] Mečiar oznámil odchod vedenia strany, vrátane jeho osoby, v deň po voľbách v prípade, že [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|ĽS-HZDS]] nedosiahne dobrý výsledok. Strana dostala podporu 0,93 % voličov. Svoj skutočný odchod oznámil [[26. apríl]]a [[2012]] na rokovaní straníckeho grémia.<ref name="zmena-na-cele-hzds">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = HZDS si zrejme do leta nového predsedu nezvolí | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = http://www.sme.sk/c/6376504/hzds-si-zrejme-do-leta-noveho-predsedu-nezvoli.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-05-15 | dátum prístupu = 2016-05-14 }} </ref> Oficiálne sa jeho pôsobenie vo funkcii predsedu skončilo [[7. september|7. septembra]] [[2013]] dňom konania republikového snemu [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|ĽS-HZDS]].<ref name=snem></ref> [[12. december|12. decembra]] [[2013]] vystúpil zo strany.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Mečiar vystúpil z HZDS. Vedenie hovorí o konci strany | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/7037460/meciar-vystupil-z-hzds-vedenie-hovori-o-konci-strany.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-12-12 | dátum prístupu = 2018-04-12 }}</ref> == Nepodarený návrat do politiky v roku 2019 == V auguste 2019 Mečiar v rozhovore pre denník [[Plus jeden deň]] vyhlásil, že pripravuje založenie novej politickej strany.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimír Mečiar zakladá novú politickú stranu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1543925/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-02 | dátum prístupu = 2020-02-25 }}</ref> Mečiar povedal, že na Slovensku „chýba strana, ktorá by vedela povedať, že Slovensko je pre ňu na prvom mieste“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Expremiér Vladimír Mečiar zakladá politickú stranu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/521221-expremier-vladimir-meciar-zaklada-politicku-stranu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-02 | dátum prístupu = 2020-02-25 }}</ref> V októbri 2019 sa Mečiar začal predstavovať ako jeden z lídrov strany [[Slovenská liga (politická strana)|Slovenská liga]], ktorá vznikla premenovaním strany ''NOVÝ PARLAMENT''. 9. novembra 2019 bol na republikovom sneme zvolený za predsedu a lídra kandidátnej listiny do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|volieb do NR SR v roku 2020]], <ref name="hn sl1">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul="Stav v štáte nás núti sa vrátiť." Mečiar stojí na čele novej strany|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2020/2039057-stav-v-state-nas-nuti-sa-vratit-meciar-stoji-na-cele-novej-strany|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-11-10|dátum prístupu=2019-11-10}}</ref><ref name="sl" /> avšak koncom novembra 2019 oznámil, že nebude kandidovať. Dôvodom mali byť nezhody v strane.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mečiar nebude kandidovať v budúcoročných parlamentných voľbách | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/534432-meciar-nebude-kandidovat-v-buducorocnych-parlamentnych-volbach/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-29 | dátum prístupu = 2020-02-25 }}</ref> Mečiar nakoniec nekandidoval, zároveň ďalší piati členovia strany boli z kandidátky vyradení<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zoznam registrovaných kandidátov. Názov politickej strany: Slovenská liga (č.16)|url=https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/100_nr_sr/nr20_3kandidati/NR20_16.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2020/09/24|vydavateľ=https://www.minv.sk/}}</ref> a strana skončila na poslednom mieste, keď získala 809 hlasov.<!-- 809 z Voľby_do_Národnej_rady_Slovenskej_republiky_v_roku_2020 . Piati vyradený z rovnakého zdroja, čo bolo najviac medzi všetkými stranami. Boli vyradení, čo mohlo znamenať tiež že sa vzdali kandidatúry --> == Kritika == === Vyšetrovanie zneužívania právomoci === Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave (KR PZ) začal vo veci [[Mečiarove amnestie|amnestií]] (v kauze [[Zavlečenie Michala Kováča ml.|únosu prezidentovho syna]] [[Michal Kováč mladší|Michala Kováča mladšieho]]) trestné stíhanie v roku 2017 voči V. Mečiarovi pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hutko|meno=Dominik|odkaz na autora=|titul=Mečiar je bližšie k trestnému stíhaniu za amnestie|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2017-12-13|issn=1336-197X|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/451276-meciar-je-blizsie-k-trestnemu-stihaniu-za-amnestie/|dátum prístupu=2018-04-12|autor=}}</ref> Vyšetrovanie bolo zastavené najprv v auguste 2017 vzhľadom na údajné premlčanie. Od októbra toho roku sa však vyšetrovanie opäť začalo a avšak v júli 2019 ho vyšetrovateľ KR PZ v Bratislave zastavil.<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obnovili trestné stíhanie Vladimíra Mečiara v kauze amnestií|url=https://www.postoj.sk/51138/obnovili-trestne-stihanie-vladimira-meciara-v-kauze-amnestii|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-09-28|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref> Generálna prokuratúra SR sa po preskúmaní vyšetrovacieho spisu nestotožnila s uznesením vyšetrovateľa KR PZ v Bratislave z 24. júla 2019, ktorým zastavil trestné stíhanie a 25. novembra 2019 uložila vydať uznesenia o začatí trestného stíhania. Na obnovenie trestného stíhania v decembri 2019 upozornila [[TV Markíza]].<ref name=":12" /> V období jeho vládnutia V. Mečiara je s ním spájaných viacero [[Aféra|káuz]] (pozri aj [[:Kategória:Politické aféry na Slovensku|politické aféry na Slovensku]]): === Kauzy<ref name=":8" /> === * [[Zavlečenie Michala Kováča ml.]] do Rakúska. * Smrť [[Róbert Remiáš|Róberta Remiáša]]. * [[Mečiarove amnestie|Amnestie pre páchateľov únosu]]. * [[Privatizácia]] – štátne firmy ([[NAFTA (spoločnosť)|Nafta Gbely]] atď.) sa dostali do rúk ľudí blízkym HZDS za zlomok ich skutočnej ceny. * Autoritatívne riadenie strany a štátu, ktoré viedlo k odstráneniu kritikov z radov HZDS ako [[Milan Kňažko]] (1993), [[František Gaulieder]] (1996), [[Ivan Gašparovič]], [[Sergej Kozlík]], [[Viliam Veteška]]. Zastrašoval nielen svojich spolustraníkov. Mal zlé vzťahy s viacerými médiami a novinármi a viacerým sa vyhrážal, ba dokonca napadol aj fyzicky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikulová | meno = Eva | priezvisko2 = Krpelan | meno2 = Roman | titul = Mečiar v nemocnici napadol fotografku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/1769960/meciar-v-nemocnici-napadol-fotografku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-10-01 | dátum prístupu = 2018-09-30}}</ref> <!-- POlarizoval / rozdelil spoločnosť na svojich priaznivcov – babky demokratky .. na "štátotvorný slovenský národ" a nepriateľov (najprv federalisti... potom --><blockquote>''„Predseda Mečiar používa lož ako pracovnú metódu“'' – povedal na sneme HZDS v marci 1993 M. Kňažko<!-- Vtedy pravdepodobne podpredseda HZDS. Kňažkovu kandidatúru na post predsedu hnutia ho podporila šestina delegátov. Za podpredsedu ho chcela tretina delegátov -->.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Leško | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Kňažko: disponovaný, aby kládol odpor | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2014/cislo-7/milan-knazko-disponovany-aby-kladol-odpor.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2014-02-19 | dátum prístupu = 2018-09-30}}</ref></blockquote> === Majetkové pomery === Koncom roku [[1998]] Mečiar tvrdil, že vlastní len „korzičku“ ([[Opel Corsa]]) a trojizbový byt v Bratislave. V marci 1999 médiá zistili,<ref name=":5" /> že Mečiar je majiteľom štvorpodlažného [[penzión Elektra|penziónu Elektra]] v [[Trenčianske Teplice|Trenčianskych Tepliciach]], kde doteraz býva. Najprv tvrdil, že si na kúpu Elektry a jej rekonštrukciu požičal päť miliónov korún od podnikateľa ([[Peter Ziegle­r]]). Neskôr ale svoje tvrdenia zmenil a vyhlásil, že všetko financovala jeho manželka, ktorej sa podarilo za milión korún kúpiť akcie, a tie vzápätí predala za šesťdesiat miliónov.<ref name=":4" /> V apríli 2000 polícia začala preverovať financovanie Elektry, vo vtedajšej hodnote viac ako 41 miliónov korún. Mečiara predviedli na policajný výsluch kukláči tak, že vyhodili do vzduchu dvere jeho penziónu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Buzinkay | meno = Alexander | priezvisko2 = Skyvová | meno2 = Beáta | titul = Ficov sporný zákon zastavil Ústavný súd | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/230865-ficov-sporny-zakon-zastavil-ustavny-sud | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2008-09-04 | dátum prístupu = 2018-04-12}}</ref> Podľa [[Tom Nicholson|Toma Nicholsona]] a dokumentov, ktoré má [[SME|denník SME]] k dispozícii, kúpila [[4. apríl]]a [[2005]] Mečiarova manželka [[Margita Mečiarová|Margita]] 10-percentný podiel v akciovej spoločnosti [[Trend Tatry]] od [[Július Rezeš mladší|Júliusa Rezeša mladšieho]] za jeden milión korún. O necelé tri mesiace, [[9. jún]]a [[2005]], predala tieto akcie za 60 miliónov korún spoločnosti ''Paola Properties'' z Gibraltaru. 48 miliónov z celkovej sumy 60 miliónov bola zápočtom na pôžičku, ktorú Mečiar dlžil práve Paola Properties a jej majiteľovi [[Peter Ziegle­r|Petrovi Ziegle­rovi]]. Ďalších 12 miliónov jej vyplatili v hotovosti, aby bol Mečiar schopný platiť dane z tohto lukratívneho predaja akcií. Tieto transakcie súvisia s vysvetlením, ktoré dal Mečiar k svojej vile [[20. september|20. septembra]] [[2005]], teda deň po tom, ako bol prevod akcií zapísaný do zoznamu akcionárov Trend Tatry v [[Centrálny depozitár cenných papierov|Centrálnom depozitári cenných papierov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nicholson | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Elektru očistil mladý Rezeš | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/4099763/elektru-ocistil-mlady-rezes.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2008-09-30 | dátum prístupu = 2018-04-12 }}</ref> Firmu Trend Tatry založili v roku 2001 [[Július Rezeš]], [[Ondrej Žemba]], [[Milan Bališ]] a [[Gabriel Vysaník]]. Vysaník a Bališ boli podľa Sme spolumajiteľmi spoločnosti [[GVM]], ktorá potom v roku 2007 získala za zlomok trhovej ceny vyše milióna štvorcových metrov pozemkov vo [[Veľký Slavkov|Veľkom Slavkove]]. Sporný prevod pozemkov odobril nominant HZDS v Slovenskom pozemkovom fonde<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vagovič|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Štát prišiel o pôdu za miliardu|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/c/3580846/stat-prisiel-o-podu-za-miliardu.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2007-11-12|dátum prístupu=2020-06-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=ČTK|odkaz na autora=|titul=Elektru 'vyrovnali' ľudia profitujúci z HZDS|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/159074-elektru-vyrovnali-ludia-profitujuci-z-hzds/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2008-09-30|dátum prístupu=2020-06-24}}</ref> Branislav Bríza.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vagovič|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Mečiarov kšeftár|periodikum=.týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|url=https://www.tyzden.sk/casopis/13169/meciarov-kseftar/|issn=1336-653X|vydavateľ=W PRESS|miesto=Bratislava|dátum=2013-03-31|dátum prístupu=2020-06-24}}</ref> ''"Znova je to isté, štát odovzdal pozemok reštituentovi, potom ten pohyb ďalej už nebol vecou štátu,"'' povedal v roku 2008 v diskusnej relácii Vladimír Mečiar ku kauze Čierna Voda, kde sa k lukratívnym pozemkom dostala spoločnosť blízka aktuálnemu štátnemu tajomníkovi ministerstva výstavby [[Martin Glváč|Martinovi Glváčovi]], nominantovi Smeru-SD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pozemkové kauzy Smeru a HZDS sú totožné, tvrdí Mečiar|url=https://www.noviny.sk/slovensko/39733-pozemkove-kauzy-smeru-a-hzds-su-totozne-tvrdi-meciar|vydavateľ=noviny.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-24|miesto=|jazyk=}}</ref> Sídlo HZDS na [[Tomášikova ulica (Bratislava)|Tomášikovej ulici]] 32 v Bratislave vlastnila spoločnosť s ručením obmedzeným [[Salus]], pretože politické strany nemohli vlastniť majetok a podnikať s ním. Podľa Obchodného registra bol však od augusta 2012 jediným majiteľom firmy Salus Mečiar.<ref>SALUS, spol. s r.o. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obchodný register na internete | url = http://orsr.sk/vypis.asp?ID=4536&SID=2&P=1 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-12 | miesto = Bratislava }}</ref> Touto nehnuteľnosťou mala strana splatiť dlh asi milión eur voči vtedy už bývalému predsedovi. O tom, že budovu Mečiar potom predal koncom roka 2016, informoval [[Plus 1 deň|denník Plus 1 deň]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vašuta | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Posledný symbol HZDS končí, centrálu strany menia na apartmány | periodikum = reality.etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://reality.etrend.sk/byvanie/posledny-symbol-hzds-konci-centralu-strany-menia-na-apartmany.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2017-01-25 | dátum prístupu = 2018-04-12 }}</ref> == V médiách == * V roku [[2013]] o ňom [[Tereza Nvotová]] nakrútila krátkometrážny (40 minút) dokumentárny film ''Mečiar''.<ref name="film">{{Citácia periodika | priezvisko = Krekovič | meno = Miloš | autor = | odkaz na autora = | titul = Pustil ju do Elektry, natočila dokument. Bol Mečiar krotký muž alebo diktátor? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/7008915/pustil-ju-do-elektry-natocila-dokument-bol-meciar-krotky-muz-alebo-diktator.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-17 | dátum prístupu = 2018-04-12 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mečiar (2013) | url = https://www.csfd.cz/film/354392-meciar/recenze/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-13 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Do kín bol film ''Mečiar'' (89 minút) uvedený v roku [[2017]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mečiar (2017) | url = https://www.csfd.cz/film/544827-meciar/prehled/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-13 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Je v ňom zverejnená aj fotografia Mečiara ako [[box (šport)|boxera]], čo bola póza, ktorá sa s ním často spájala.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mečiar K.O. v ringu nikdy nedal, ale raz dostal | periodikum = aktuálne.sk | odkaz na periodikum = | url = https://aktualne.centrum.sk/meciar-k-o-v-ringu-nikdy-nedal-ale-raz-dostal/dnes/zaujimavosti/ | issn = | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2012-12-31 | dátum prístupu = 2018-09-30}}</ref> * Film ''[[Únos (film z roku 2017)|Únos]]'' režisérky [[Mariana Čengel Solčanská|Mariany Čengel Solčanskej]] z roku [[2017]] je inšpirovaný [[Zavlečenie Michala Kováča ml.|skutočnými udalosťami]] na slovenskej politickej scéne deväťdesiatych rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Únos | url = https://www.csfd.cz/film/464563-unos/prehled/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-13 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> * Dňa [[7. marec|7. marca]] [[2017]] sa Vladimír Mečiar v diskusnej relácii ''Téma dňa'' v televízii [[TA3]] stretol so šéfom [[MOST – HÍD|Mostu-Híd]] [[Béla Bugár|Bélom Bugárom]]. Hovorili najmä o [[Mečiarove amnestie|kontroverzných amnestiách]], ale aj o vražde [[Róbert Remiáš|Róberta Remiáša]], či úlohe členov SIS v [[Zavlečenie Michala Kováča ml.|zavlečení prezidentovho syna]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Téma dňa : Mečiar a Bugár o amnestiách | url = https://www.youtube.com/watch?v=uvldcf7JsKw | vydavateľ = TA3 | dátum vydania = 2017-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Čestné doktoráty == Prvý čestný doktorát [[Doctor honoris causa|Dr. h. c.]] získal [[22. december|22. decembra]] [[1995]] na [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzite]], ktorá mu ho udelila za „výrazný prínos pre rozvoj slovensko-ruských vzťahov“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Mečiar dostane pred Vianocami v Moskve čestný doktorát Lomonosovovej univerzity | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2137424/meciar-dostane-pred-vianocami-v-moskve-cestny-doktorat-lomonosovovej-univerzity.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1995-12-16 | dátum prístupu = 2018-04-12 }}</ref> Za doktora honoris causa ho navrhla aj [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta Univerzity Komenského]].{{Bez citácie}} Čestný doktorát získal aj na univerzite Brača Kariča v roku [[1996]], čo je súkromná škola a Mečiarovi udelila vôbec svoj prvý čestný doktorát.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V. Mečiar prevzal čestný doktorát na súkromnej univerzite v Belehrade | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2102437/v-meciar-prevzal-cestny-doktorat-na-sukromnej-univerzite-v-belehrade.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1996-01-31 | dátum prístupu = 2018-04-12 }}</ref> Jej zakladateľom je podnikateľ, ktorý predtým navštívil [[Slovensko]] a stretol sa aj so slovenským premiérom. == Referencie == {{referencie|2}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Petrášová | meno = Eva | titul = Kto ste, pán Mečiar? | vydanie = 1 | vydavateľ = Republic-Press | miesto = Bratislava | rok = 1991 | počet strán = 70 | url = | isbn = 80-85448-00-9}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Petrášová | meno = Eva | titul = Prípad Mečiar: Ako to bolo naozaj? | vydanie = | vydavateľ = Cesty | miesto = Praha | rok = [1991] | počet strán = 50 | url = | isbn = 80-85363-14-3}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Klusáková | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Gál | meno2 = Fedor | autor2 = | odkaz na autora2 = Fedor Gál | titul = Jana Klusáková a Fedor Gál rozmlouvají nadoraz : o Mečiarovi, Kňažkovi, Klausovi, Havlovi a konci jedné revoluce | vydanie = | vydavateľ = PRIMUS | miesto = Praha | rok = 1992 | počet strán = 109 | url = | isbn = 80-85625-01-6}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Leško | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = Marián Leško | titul = Mečiar a mečiarizmus : politik bez škrupúľ, politika bez zábran | vydanie = | vydavateľ = VMV | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 239 | url = | isbn = 80-967275-3-2}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Chelemendik | meno = Sergej | autor = | odkaz na autora = | titul = Superslovák Vladimír Mečiar : portréty slovenských politikov | vydanie = | vydavateľ = Slovanský dom | miesto = [Bratislava] | rok = 1996 | počet strán = 84 | url = | isbn = 80-85459-03-5}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Chelemendik | meno = Sergej | autor = | odkaz na autora = | titul = Európa alebo Mečiar : utópie moci a moc utópie | vydanie = | vydavateľ = Slovanský dom | miesto = [Bratislava] | rok = 1996 | počet strán = 63 | url = | isbn = 80-85459-05-1}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dobrovolný | meno = Marek | titul = Mečiar | vydanie = 1 | vydavateľ = JPM tisk | miesto = Praha | rok = 1999 | počet strán = 86 | url = | isbn = 80-86313-00-X}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Čerňanský | meno = Ivan | priezvisko2 = Čulen | meno2 = Robert | titul = Mečiar a jeho ženy | vydanie = | vydavateľ = Vox Populi | miesto = [Bratislava] | rok = 2000 | počet strán = 139 | url = | isbn = 80-88706-04-1}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Mečiar | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Podracká | meno2 = Dana | autor2 = | odkaz na autora2 = Dana Podracká | priezvisko3 = Šajdová | meno3 = Ľuba | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Slovenské tabu | vydanie = | vydavateľ = Silentium | miesto = Bratislava | rok = 2000 | počet strán = 379 | url = | isbn = 80-968275-5-3}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Belko | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Havlík | meno2 = Vlastimil | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Sedlár | meno3 = Jaromír | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Od Mečiara k Dzurindovi : slovenská politika a politický systém v prvním desetiletí samostatnosti | vydanie = 1 | vydavateľ = Masarykova univerzita | miesto = Brno | rok = 2003 | počet strán = 177 | url = | isbn = 80-210-3136-0}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Matejka | meno = Arpád | odkaz na autora = Arpád Matejka | titul = Dotyky s mocou : spomienky spoza opony | vydanie = | vydavateľ = VD Tirna | miesto = Trnava | rok = 2016 | počet strán = 390 | url = | isbn = 978-80-969858-6-9}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Leško | meno = Marián | titul = Chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej : rozhovory s Tomášom Gálisom | vydanie = 1 | vydavateľ = Premedia | miesto = Bratislava | rok = 2017 | počet strán = 270 | url = | isbn = 978-80-8159-558-5}} == Pozri aj == * [[Mečiarizmus]] * [[Mečiarove amnestie]] * [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]] == Iné projekty == {{projekt|q=Vladimír Mečiar}} == Externé odkazy == * [https://www.teraz.sk/tag/vladimir-meciar Články týkajúce sa Vladimíra Mečiara] na portáli teraz.sk TASR * [https://www.vlada.gov.sk/vladimir-meciar/ Vladmír Mečiar] na webe Úradu vlády SR * [https://www.britannica.com/biography/Vladimir-Meciar Vladimír Mečiar] na Encyclopædia Britannica (anglicky) {{Predsedovia vlády Slovenska}} {{Prezidenti Slovenska}} {{Vláda Slovenska z 12. decembra 1989}} {{Vláda Slovenska z 27. júna 1990}} {{Vláda Slovenska z 24. júna 1992}} {{Vláda Slovenska z 13. decembra 1994}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mečiar, Vladimír}} [[Kategória:Vladimír Mečiar| ]] [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Ministri vnútra Slovenskej republiky]] [[Kategória:Predsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Poslanci SNR]] [[Kategória:Poslanci česko-slovenského Federálneho zhromaždenia]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1992 – 1994)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1994 – 1998)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1998 – 2002)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2002 – 2006)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2006 – 2010)]] [[Kategória:Členovia KSČ/KSS]] [[Kategória:Politici VPN]] [[Kategória:Politici ĽS-HZDS]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (1999)]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2004)]] [[Kategória:Vylúčení z KSČ do roku 1989]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti zo Zvolena]] c1opj08fcwciw83b90uwayreua498md 0 7285 8226594 8218629 2026-05-31T11:12:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226594 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Vranov nad Topľou (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Vranov nad Topľou | Iné názvy = | Prezývka = Vranov | Obrázok = Vranov nad Topľou.jpg | Popis obrázku = | Znak = Coat of Arms of Vranov nad Topľou.svg | Vlajka = Vranov nad toplou-vranov nad toplou-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Vranov nad Topľou | Región = Horný Zemplín | Časti = | Rieka = Topľa | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.880833 | Zemepisná dĺžka = 21.673333 | Nadmorská výška = 132 | Najvyšší bod = Šimonka 1092 m | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = Kataster obce Nižný Hrušov 105 m | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = [[1270]] | Starosta = Ján Ragan<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 093 01 | Kód = 544051 | EČV = VT | Predvoľba = +421-57 | Adresa = Mestský úrad<br/>Dr. C. Daxnera 87<br/>093 16 Vranov nad Topľou | E-mail = mesto@vranov.sk | Telefón = 057 / 442 25 51 | Fax = 057 / 442 29 29 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.vranov.sk | Commons = Vranov nad Topľou | Pôvod názvu = | Poznámky = }} [[Súbor:Šimonka 021.jpg|náhľad|[[Šimonka (vrch)|Šimonka]] najvyšší vrch okolitých [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]], zároveň najvyšší bod [[Okres (Slovensko)|okresu]] [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]]] '''Vranov nad Topľou''' je [[okresné mesto]] ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. == Polohopis == Mesto leží na rieke [[Topľa]] v teplej klimatickej oblasti Vranovskej pahorkatiny, na južnom okraji [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]] v nadmorskej výške {{mnm|132}} Južným okrajom mesta prechádza [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesta I/18]], ktorú križuje severne smerujúca [[Cesta I. triedy 15 (Slovensko)|I/15]] na [[Stropkov]] a na juh k [[Trebišov]]u vedúca [[Cesta I. triedy 79 (Slovensko)|I/79]]. Vo Vranove sa križuje [[železničná trať Prešov – Humenné]] s [[Železničná trať Trebišov – Vranov nad Topľou|traťou do Trebišova]]. Je východiskom do [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]], vypínajúcich sa v blízkom okolí, kde je možnosť pešej turistiky, cykloturistiky a v zime aj bežkovania. Turistami vyhľadávaný je najvyšší vrch pohoria [[Šimonka (vrch)|Šimonka]], ktorý je tiež najvyšším bodom [[Okres (Slovensko)|okresu]] [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]. === Časti mesta === * Mestské časti: ** Vranov ** Čemerné ** Lomnica * Sídliská: ** 1.mája ** Dubník ** Juh ** Lúčna ** Okulka ** Sídlisko I ** Sídlisko II * Osady: ** Ferovo ** Lopaty ** Ortáše ** Rodinná Oblasť ** Polovice ** Rómska osada ** Taňa <!-- ==== Vranov ==== --> ==== Čemerné ==== {{sekcia bez zdroja}} Čemerné leží v údolí potoka [[Lomnica (prítok Tople)|Lomnica]], ktorý je západným prítokom rieky [[Topľa]]. Nadmorská výška je približne {{mnm|135}} Je západnou časťou mesta Vranov nad Topľou. V minulosti bolo Čemerné samostatnou obcou<ref>{{Citácia knihy|titul=Chytilův místopis Československé republiky|miesto=Praha|rok=1930|strany=149|url=https://ndk.cz/view/uuid:a5c01980-066f-11ed-be35-5ef3fc9bb22f?page=uuid:c670bd84-4273-4007-aef6-851db8bbac2c}}</ref> a podľa sčítania obyvateľov v roku [[1930]] malo samostatné Čemerné 2 011 a mesto Vranov nad Topľou 2 856 obyvateľov. Čemerné patrilo do panstva Lipovec a prvá písomná zmienka o obci Čemerné pochádza z roku [[1282]].<ref name="U"/>{{rp|102-104}} V chotári tejto obce sa našli stopy po slovanskom sídlisku. Pôvodný slovenský názov korení v slove čemer. Táto obec patrila medzi najväčšie obce v okolí a bola dôležitou križovatkou ciest. Na moste cez rieku Topľa sa vyberalo mýto. Svoj statok, pílu a hospodársky dvor tu mal aj veľkostatkár gróf Hádik-Barkóczy. V [[19. storočie|19. storočí]] existovala v obci píla, garbiareň a tri pálenice. V Čemernom až do roku [[1944]] sídlili vojenské kasárne, kde niektoré budovy stoja dodnes v areáli novej tehelne. V tejto posádke slúžili aj významné mena ako generál [[Ján Ambruš]], Dr. [[Cyril Daxner]] a mnoho ďalších predstaviteľov odboja a pod. V roku [[1903]] bola z Čemerného postavená železničná trať do [[Trebišov]]a. Taktiež v Čemernom bol lesný sklad a odtiaľ jazdila uzkokoľajka do obce [[Zamutov]]. Ďalších 40 rokov bolo toto jediné možné železničné spojenie z mesta Vranov nad Topľou. Osobnú dopravu na tejto trati na škodu obyvateľov okresu ukončili v roku [[2003]]. V dnešnej dobe sídli v Čemernom množstvo firiem a podnikov a Čemerne je vyhľadávanou lokalitou na bývanie pre svoju polohu a vybavenosť. ==== Lomnica ==== {{sekcia bez zdroja}} Lomnica je najstaršia obývaná časť okresu [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]. Od roku [[2006]] je samostatnou mestskou časťou mesta Vranov nad Topľou. Prvá písomná zmienka je z roku [[1356]].<ref name="U"/>{{rp|283-284}} Leží {{km|4}} [[juh|južne]] od mesta pri ceste [[Cesta I. triedy 79 (Slovensko)|I/79]], z ktorej odbočuje cesta do obce [[Kamenná Poruba (okres Vranov nad Topľou)|Kamenná Poruba]]. Nachádza sa vo [[Východoslovenská pahorkatina|Východoslovenskej pahorkatine]] na pravej nive rieky [[Topľa]], pričom južným okrajom intravilánu preteká rieka [[Rakovec (prítok Tople, Lomnica)|Rakovec]] a severným okrajom potok [[Trnava (prítok Tople)|Trnava]]. V obci majú [[monastier]] pre [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] redemptoristky, ktoré žijú kontemplatívnym spôsobom života. === Vodné toky === Mestom preteká [[Topľa|rieka Topľa]]. == Symboly mesta == === Erb === V archívoch sa uchovala medzimestská korešpondencia Vranova. Písomnosti vyhotovené mestskou kanceláriou boli opatrené mestskou pečaťou. V [[15. storočie|15. storočí]] Vranov používal pečatidlo so znakom raka. Od začiatku [[16. storočie|16. storočia]] bol tento nahradený neheraldickým znakom s vyobrazením [[Svätý Štefan|sv. Štefana]], [[patrón]]a [[Farský kostol|farského kostola]]. Svoj heraldický erb s vyobrazením leva mesto začalo používať roku [[1622]] a tento v nezmenenej podobe používa až dodnes. Erb mesta v dnešnej podobe zobrazuje zlatého leva ozbrojeného striebornou šabľou vyrastajúceho zo zlatej koruny v modrom štíte. == Dejiny == Najstarší písomný doklad o existencii je donačná listina Uhorského kráľa z roku [[1270]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=e-obce.sk: Vranov nad Topľou - História |url=http://www.e-obce.sk/obec/vranovnadtoplou/2-historia.html |dátum prístupu=2014-05-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131226194537/http://www.e-obce.sk/obec/vranovnadtoplou/2-historia.html |dátum archivácie=2013-12-26 }}</ref> [[Súbor:Pamätná tabuľa pripojenia k Česko-Slovensku.jpg|alt=Pamätná tabuľa pripojenia k Česko-Slovensku|náhľad|Pamätná tabuľa na vojakov Pluku slovenskej slobody, ktorí pripojili mesto k Česko-slovensku]] Dňa [[19. január|19. januára]] [[1919]] vstúpili do Vranova nad Topľou vojaci 4. stotniny 1. práporu 1. pluku Slovenskej slobody, čím doslo k oslobodeniu mesta spod maďarskej nadvlády a jeho začleneniu do [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskej republiky]]. Počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] pôsobilo v meste niekoľko protirežimovo naladených odbojárov, ktorí založili aj revolučný národný výbor a v roku 1944 začali organizovať aj [[Vranovská partizánska skupina|partizánsku skupinu]] so základňou pri obci [[Zámutov|Zamutov]]. Najznámejším z nich bol [[Cyril Daxner]]. Dňa [[19. apríl|19. apríla]] [[1944]] sa však v meste začala rozsiahlym zatýkaním represívna akcia namierená proti odboju. Predchádzala príchodu prvých jednotiek [[Východoslovenská armáda|poľnej tzv. Východoslovenskej armády]] Okrem iných bol zatknutý aj [[Cyril Daxner]] a jeho manželka.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Michnovič|meno=Imrich|titul=Vranov nad Topľou v 20. storočí|vydanie=1|vydavateľ=mesto Vranov nad Topľou|miesto=Vranov nad Topľou|rok=2002|isbn=80-968841-8-2|strany=272}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pažurova|meno=Helena|titul=Slovenský partizánsky zväzok Čapajev|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2014|isbn=9788089514267|strany=192}}</ref> Od 4. do 31. augusta 1944 sídlilo v meste veliteľstvo poľnej jednotky Pluku útočnej vozby a v kasárňach v Čemernom zase velenia podriadených práporov, == Obyvateľstvo == === Náboženstvo === Podľa sčítania ľudu v roku [[2011]] bolo náboženské zloženie obyvateľstva nasledovné:<ref>ZÁKLADNÉ ÚDAJE zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. OBYVATEĽSTVO PODĽA NÁBOŽENSKÉHO VYZNANIA, s. 156-157. [http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120813012440/http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf |date=2012-08-13 }}</ref> {|class="wikitable sortable" ! Cirkev ! Počet [%] |- | [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] | 53,49 % |- | [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] | 18,34 % |- | [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev a.v.]] | 6,56 % |- | Bez vyznania | 5,69 % |} == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícka]] bazilika Narodenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová pôvodne [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanuou vežou, z obdobia po roku [[1441]]. Pôvodne vznikol ako kláštorný kostol [[Františkáni|františkánov]], ktorí z mesta odišli počas [[reformácia|reformácie]]. V rekatolizačnom období kostol prebrali pavlíni, ktorí nechali náročne upraviť jeho interiér. V roku [[2008]] získal titul bazilika minor. Interiér kostola je významným [[barok]]ovým dielom. Nachádzajú sa tu [[oltár]]e a [[kazateľnica]] z dielne [[košice|košického]] rezbára Jozefa Hartmana z prvej polovice [[18. storočia]]. Steny sú pokryté [[freska]]mi maliara [[Johann Lucas Kracker|J. L. Krackera]]. Na hlavnom oltári je umiestnená zázračná [[ikona]] Panny Márie, ktorá dala kostolu súčasné patrocínium. V kostole ďalej uchovávajú kolekciu liturických predmetov významného barokového zlatníka [[Ján Silaši|Jána Silašiho]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bazilika Narodenia Panny Márie | url = https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Vranov nad Topľou | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211113211703/https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum archivácie = 2021-11-13 }}</ref> Fasády kostola sú členené opornými piliermi a vysokými oknami ukončenými lomeným oblúkom. Veža je lemovaná šabránami a ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkmi s hodinami a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Vranov 17 Slovakia49.jpg|Bazilika Narodenia Panny Márie Súbor:Vranov 17 Slovakia48.jpg Súbor:Basilica Vranov nad Topľou front side.JPG Súbor:Vranov 17 Slovakia72.jpg|Interiér baziliky Súbor:Vranov 17 Slovakia73.jpg|Detail hlavného oltára </gallery> * Kláštor [[Pavlíni|Pavlínov]], trojkrídlová dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba z roku [[1672]]. Kláštor vznikol na pozvanie grófky Márie [[Esterháziovci|Esterházy]]. Úpravami prešiel v rokoch [[1718]] – [[1735]] po ničivom požiari. V tejto etape vznikol vstupný [[portál]] lemovaný párom predstupujúcich stĺpov s rozeklaným štítom. Na schodisku kláštora je freska Nanebovzatie proroka Eliáša od J. L. Krackera. Priečeliu kláštora, ktoré je členené vysokým [[pilaster|pilastrovým]] rádom, dominuje trojosový [[rizalit]] ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bývalý kláštor pavlínov | url = https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Vranov nad Topľou | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211113211703/https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum archivácie = 2021-11-13 }}</ref> <gallery> Súbor:Kláštor pavlínov vo Vranove.jpg|Pavlínsky kláštor Súbor:Okresný súd vo Vranove nad Topľou.jpg Súbor:Vranov 17 Slovakia60.jpg|Detail portálu Súbor:Vranov 17 Slovakia19.jpg Súbor:Vranov 17 Slovakia18.jpg </gallery> * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s pravouhlým záverom, z roku [[1931]]. Zariadenie pochádza z doby jeho výstavby. Fasády sú členené opornými piliermi z lomového kameňa a oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šabránami. Veži dominuje trojité združené okno ukončené lomeným oblúkom a slnečné hodiny, ukončená je ihlancovou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vranov nad Topľou - Kalvínsky kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/vranov-nad-toplou-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Súsošie Panny Márie a [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], kamenné barokové súsošie z roku [[1770]]. Súsošie je umiestnené na podstavci obkolesenom balustrádou. Skladá sa zo sochy Panny Márie s [[Ježiš Kristus|Ježišom]] na iluzívnych mračnách, pod ktorými kľačí Ján Nepomucký s palmovým listom. Reštaurovaním súsošie prešlo v roku [[2001]]. Na Námestí Slobody je dnes umiestnená jeho kópia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vranov nad Topľou - súsošie Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/vranov-nad-toplou-susosie-panny-marie-a-sv-jana-nepomuckeho | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Vranov 17 Slovakia20.jpg|Kópia Súsošia Panny Márie a Jána Nepomuckého Súbor:Vranov 17 Slovakia9.jpg Súbor:Vranov 17 Slovakia38.jpg Súbor:Vranov nad Topľou, Slovakia.jpg|Reformovaný kostol </gallery> * Náhrobok Almássy Ferenczné (1783 – 1848), [[neogotika|neogotický]] náhrobok z roku [[1848]]. Nachádza sa v blízkosti pavlínskeho kláštora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18150 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Budova okresného súdu, dvojpodlažná trojtraktová [[secesia|secesná]] stavba na pôdoryse písmena U z roku [[1911]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=24513 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády budovy sú členené rizalitmi s vysokými trojuholníkovými štítmi. Sú dekorované režným tehlovým murivom, ktoré tvorí dekoratívnu korunnú rímsu a šambrány okien. * [[Židia na Slovensku|Židovský]] cintorín založený v 18. storočí. <gallery> Súbor:Vranov 17 Slovakia7.jpg|Náhrobok Almássy Ferenczné Súbor:Okresný súd Vranov.jpg|Budova okresného súdu Súbor:Budova Okresného súdu vo Vranove nad Topľou.jpg </gallery> * Pamätník oslobodenia od fašizmu a pamätná tabuľa na pripojenie Vranova nad Topľou ku Česko-slovenskej republike. === Zaujímavosti === * Viac ako storočná lipa vysadená v meste v roku [[1918]] pri príležitosti vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]]-.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Srtomy slobody 1918 - 2018|url=https://www.stromysvobody.cz/DetailStromu.aspx?id=740|dátum prístupu=27.05.2023|vydavateľ=stromyslobody.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20230527161249/https://www.stromysvobody.cz/DetailStromu.aspx?id=740|dátum archivácie=2023-05-27}}</ref> * Počas pobytu v meste zložil český spevák [[Dalibor Janda]] svoju pieseň ''Kde jsi''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hit za 300: Dalibor Janda napísal vo Vranove nad Topľou pesničku Kde jsi? | url = https://www.radiomelody.sk/21893/hit-za-300-dalibor-janda-napisal-vo-vranove-nad-toplou-pesnicku-kde-jsi/ | dátum vydania = 2024-05-07 | dátum prístupu = 2024-05-12 | vydavateľ = radiomelody.sk}}</ref> == Hospodárstvo a infraštruktúra == V meste sídlil významný drevospracujúci podnik na Slovensku. == Školstvo == V meste Vranov nad Topľou funguje sústava všetkých škôl od materských až po existujúce detašované pracovisko [[Fakulta manažmentu Prešovskej univerzity|Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity]] v [[Prešov]]e. Nachádza sa tu aj [[Akadémia vzdelávania]], [[Centrum voľného času]] a kluby pre deti aj dospelých. === Materské školy === * Materská škola Ulica 1. mája 1227 * Materská škola Juh 1051 * Materská škola Sídlisko 1. mája * Materská škola Okulka * Materská škola Dlhá ulica * Materská škola Domašská ulica 604 * Materská škola Kukučínova * Materská škola Vajanského * Cirkevná materská škola sv. Kláry * Materská škola Najklisa Krajčíka === Základné školy === * ZŠ Sídlisko II. * ZŠ Bernolákova * ZŠ Juh * ZŠ Lúčna * ZŠ Kukučínova * ZŠ Lomnická ulica * ZŠ pre telesne postihnutých * Cirkevná základná škola sv. Dominika Savia ==== Osemročné gymnáziá a stredné školy ==== * Osemročné súkromné gymnázium Bernolákova * Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi *Gymnázium C. Daxnera *Združená stredná škola, Ulica A. Dubčeka *Stredná odborná škola drevárska *Obchodná akadémia *Zváračská škola === Umelecké školy === * ZUŠ výtvarná, hudobná, tanečná a literárno-dramatická * SZUŠ výtvarná * SZUŠ hudobná * SZUŠ tanečná == Šport == <!-- === MFK Vranov nad Topľou === Hrá [[3. liga|III. futbalovú ligu]]. --> === MŠK Vranov nad Topľou === Združuje tieto športy: * [[stolný tenis]] * [[atletika]] * [[box (šport)|box]] * [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]] * [[hokejbal]] * [[judo]] * [[karate]] * [[šach (hra)|šach]] * [[volejbal]] == Osobnosti mesta == [[Súbor:Vladimir Kobielsky 2016-01 Kristalove kridlo 2015 a.jpg|náhľad|[[Vladimír Kobielsky]]]] === Rodáci === * [[Gyula Dahlström]] (* [[1834]] – † [[1907]]), [[entomológ]] * Štefan Čačko (* 1901 – † 1972), právnik, národohospodár, politik * [[Magdaléna Tóthová]] (* [[1944]]– † [[1999]]), slovenská [[Fyzik|fyzička]] * [[Vojtech Christov]] (* [[1945]]), bývalý futbalový rozhodca * [[Jaroslav Boroš]] (* [[1947]]), bývalý [[futbalista]] * [[František Hoholko]] (* [[1947]] – † [[2005]]), bývalý futbalista * [[Viera Petríková]] (* [[1957]]), právnička, bývalá ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka vlády SR pre legislatívu v kabinete Roberta Fica, sudkyňa na Najvyššom súde SR * [[Pavol Hudák (básnik)|Pavol Hudák]] (* [[1959]] – † [[2011]]), [[básnik]] * [[Miroslav Kudzia]] (* [[1962]]), slovenský [[maliar (umelec)|maliar]] * [[Maria Kobielska]] (* [[1964]]), sólistka opery [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla v Prahe]] * [[Vladimír Kobielsky]] (* [[1975]]), [[herec]] * [[Marián Gešper]] (* [[1980]]), spisovateľ, právnik, predseda Mladej Matice (2010 – 2016), predseda Matice slovenskej od roku 2017 === Čestné občianstvo === * [[Ján Figeľ]] (* [[1960]]), politik, bývalý predseda KDH a bývalý minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR === Pôsobili tu === * [[Jakub Jakobeus]] (* [[1591]] – † [[1645]]), básnik, učiteľ, evanjelický farár, pôsobil v Kučíne a Soli. Venoval sa literárnej činnosti, v ktorej reaguje i komentuje duchovné, politické a spoločenské problémy doby. Napísal Slzy, vzdychy a prosby národa Slovenského. * [[Hartmann Jozef]] (* [[1700]] – † [[1764]]), sochár, rezbár, pracoval vo Vranove pre paulínsku rehoľu, v Kostole narodenia Panny Márie vytvoril hlavný a bočné oltáre, kazateľnicu a vstupný portál. * [[František Barkóci (arcibiskup)|František Barkóci]] (* [[1710]] – † [[1765]]), bol uhorský cirkevný hodnostár, prímas, arcibiskup, náboženský spisovateľ, mecén umenia a vedy, biskup [[jáger]]ský (1746 – 1761) a arcibiskup [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomský]] (1761 – 1765). * [[Ján Lukáš Kracker]] (* [[1717]] – † [[1779]]), maliar, predstaviteľ stredoeurópskeho neskorobarokového maliarstva. Uskutočnil pre Vranov rozsiahly súbor prác - výzdobu portálu, priečelia a schodiska, domácej kaplnky a reprezentačným miestností konventu, výzdobu klenby a chóru kostola. Ďalším jeho autentickým dielom je výjav sv. Pavla Pustovníka na voze ťahanom levmi na klenbe kláštorného schodiska kláštora pavlínov. * [[Andrej Čorba]] (* [[1770]] – † [[1845]]), [[farár]] a učiteľ, pôsobil v Hanušovciach v polovici 19. storočia. Udalosti východoslovenského roľníckeho povstania zachytil vo veršovanej kronike, vydanej v roku 1839 pod názvom Summowni opis hrozného rozbroju. Tento zachovaný rukopis patrí medzi prvé historické dokumenty napísané v zemplínčine. * [[Adam Hlovík]] (* [[1793]] – † [[1851]]), [[evanjelický farár]], pôsobil v Kladzanoch v rokoch 1826 – 1831. Záujem o prostredie, v ktorom pôsobil, vyjadril aj tak, že zanietene zbieral východoslovenský piesňový folklór a zasielal ho Jánovi Kollárovi. Ním sústredený zemplínsky a šarišský piesňový materiál zaradil Ján Kollár do Národných spievaniek. Skladal duchovné piesne a venoval sa otázkam pedagogického, didaktického a národnobuditeľského charakteru. Za svojho pobytu v Giraltovciach vypracoval dielo Porádek školských dúležitostí. Je hlavnou postavou poviedky J. Záborského Hlovík medzi vzbúreným ľudom. Záborský tu podáva literárny obraz východoslovenského roľníckeho povstania a o prenasledovaní ľudu naklonenej časti kléru (Adam Hlovík) počas cholerovej epidémie práve nevďačným roľníctvom. * [[Jozef Bencúr (podnikateľ)|Jozef Bencúr]] (* [[1806]] – † [[1886]]), zakladateľ a majiteľ prvej cementárne na výrobu roménskeho cementu v Uhorsku v Skrabskom. Cementáreň pracovala od roku 1856 do roku 1910. Tu vyrobený cement v roku 1868 na krajinskej výstave v Budapešti bol vyznamenaný zlatou medailou, v roku 1905 na svetovej výstave v Paríži vyznamenali cementáreň za výbornú kvalitu cementu. * [[Anna Lesnaiová]] (* [[1885]] – † [[1966]]), spisovateľka, insitná maliarka. Žila v kaštieli svojich rodičov v Nižnom Hrušove. Namaľovala obraz Slovenské lurdy (Mystérium), ktorý zobrazuje udalosť z roku 1929, kedy sa v Dlhom Klčove Márii Šaffovej zjavila Panna Mária. Je autorkou knihy Na začiatku bola záhrada, v ktorej opisuje miestne zvyky, piesne a folklórne zaujímavosti z prelomu storočia. * [[Cyril Daxner]] (* [[1904]] – † [[1945]]), [[právnik]], dôstojník, [[novinár]], národný a kresťanský aktivista, radí sa medzi hrdinov v Malej vojne (1939), organizátor [[SNP]] na východnom Slovensku. * [[Juraj Šaffa]] (* [[1907]] – † [[1990]]), ľudový tanečník, rozprávač, veršovník, kronikár a spevák, žil v Dlhom Klčove. == Galéria == <gallery> Súbor:P1010156.JPG|Gréckokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie vo Vranove nad Topľou Súbor:P10101601.JPG|Gréckokatolícký kríž pri vranovskej cerkvi. Súbor:P1000634.JPG|Farský kostol v mestskej časti Vranov nad Topľou - Juh. Súbor:Vranov nad Topľou, general view.jpg|Pohľad na mesto zo sídliska 1. mája Súbor:132-3279 IMG.JPG|Pamätník bojovníkov proti fašizmu Súbor:133-3339 IMG.JPG|Gréckokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie Súbor:Vranov nad Topľou, mestský úrad.jpg|Mestský úrad Súbor:Vranov nad Topľou, Halleyova kometa a kultúrny dom.jpg|Dom kultúry Súbor:Vranov nad Topľou, gymnázium.jpg|Gymnázium Súbor:Slovakia_Vranov_Monument_Soviet_Friendship.jpg|Pamätník večnej slávy osloboditeľom Súbor:Cemerne.jpg|Rímskokatolícky kostol sv. Anny a Joachima vo Vranove nad Topľou - Čemernom </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vranove nad Topľou]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.vranovskenovinky.sk/ Vranovské novinky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110309200342/http://www.vranovskenovinky.sk/ |date=2011-03-09 }} * [http://www.vranovskenoviny.sk/ Vranovské noviny] * [http://regionvt.sk/ Región VT, nezávislé spravodajstvo] * [http://www.e-domasa.sk Vodná nádrž Domaša] * [http://www.msdk-vt.sk Mestský dom kultúry] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050731100059/http://msdk-vt.sk/ |date=2005-07-31 }} * [http://www.slovanet.sk/kniznica-vranov/ Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140122132948/http://www.slovanet.sk/kniznica-vranov/ |date=2014-01-22 }} {{Obce okresu Vranov nad Topľou}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vranov nad Topľou| ]] [[Kategória:Okres Vranov nad Topľou]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] tolab7gdwvbuzlv5752ol6bnrwae891 0 7291 8226388 8218654 2026-05-30T19:31:22Z ~2026-32248-22 296459 uprava prevadzkovych vozidiel dpmp 8226388 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Prešov | Iné názvy = | Prezývka = Atény nad Torysou | Obrázok = Presov pohladnica.jpg | Popis obrázku = (Z ľavého horného rohu smerom hodinových ručičiek) [[Konkatedrála sv. Mikuláša|Konkatedrála sv. Mikuláša]], Kalvária, Cemjata, Železničná stanica, Hlavná ulica, rieka [[Torysa|Torysa]] a [[Sídlisko III|Sídlisko III]] | Znak = Coat of Arms of Prešov.svg | Vlajka = Presov-presov-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Prešov | Región = Šariš | Časti = [[Šalgovík]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]],<br>[[Nižná Šebastová]] | Rieka = [[Torysa (rieka)|Torysa]] | Rieka 1 = [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] | Zemepisná šírka = 49.000000 | Zemepisná dĺžka = 21.233333 | Nadmorská výška = 255 | Najvyšší bod = Malkovská hôrka | Najvyšší bod výška = 481 | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1247 | Starosta = [[František Oľha]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[Progresívne Slovensko|PS]], [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]], [[Demokratická strana (2006)|DS]], [[ŠANCA]], [[ODS – Občianski demokrati Slovenska]], [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]] | PSČ = 080 01 – 080 10<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská pošta - Pošty a BalíkoBOXy | url = https://otvaraciehodiny.posta.sk/ | vydavateľ = otvaraciehodiny.posta.sk | dátum prístupu = 2022-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Kód = 524140 | EČV = PO, PV a PS | Predvoľba = +421-51 | Adresa = Mestský úrad<br/>Hlavná 73<br/>080 68 Prešov 1 | E-mail = primator@presov.sk | Telefón = 051 / 772 30 41 | Fax = 051 / 773 36 65 | Mapa = | Popis mapy = | Web = presov.sk | Commons = Prešov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Prešov''' ({{vjz|deu| ''Eperies'' alebo ''Preschau''}}, {{vjz|hun| ''Eperjes''}}, {{vjz|lat| ''Fragopolis'' alebo ''Eperiessinum''}}) je krajské mesto ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Prešov je tretím najľudnatejším mestom na [[Slovensko|Slovensku]] s približne 82 300 obyvateľmi. Má štyri katastrálne časti: Prešov, [[Šalgovík]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]] a [[Nižná Šebastová]]. Patrí do [[Košicko-prešovská aglomerácia|košicko-prešovskej aglomerácie]] a je prirodzeným kultúrnym, hospodárskym, dopravným a administratívnym centrom [[Šariš (región)|regiónu Šariš]]. [[Súbor:Prešov, Staré mesto.jpg|náhľad|Historické centrum s vežou Konkatedrály sv. Mikuláša, v pozadí budovy Fakultnej nemocnice]] == Polohopis == Krajské mesto Prešov leží vo východnej časti Slovenska na sútoku riek [[Torysa (rieka)|Torysa]] a [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] v [[Košická kotlina|Košickej kotline]] podcelok [[Toryská pahorkatina]]. Obklopujú ho [[Slanské vrchy]] z východu a [[Šarišská vrchovina]] zo západu. V meste sa križujú [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesty I/18]] ([[Poprad]]{{--}}[[Michalovce]]), [[Cesta I. triedy 68 (Slovensko)|I/68]] (smer [[Stará Ľubovňa]]), [[Cesta I. triedy 20 (Slovensko)|I/20]] (smer [[Košice]]), [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]] ([[Poprad]]{{--}}[[Košice]]) a [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostná cesta R4]] ([[Svidník]] {{--}} [[Košice]]). Prešovom vedie [[železničná trať Košice – Muszyna]], na ktorú sa pripájajú trate [[Železničná trať Prešov – Humenné|do Humenného]] a [[Železničná trať Prešov – Bardejov|Bardejova]]. [[Košice]] ležia {{Km|31|m|w}} južne, [[Poprad]] {{Km|70|m|w}} západne, [[Bardejov]] {{Km|32|m|w}} severne a [[Vranov nad Topľou]] {{Km|35|m|w}} východne. == Časti mesta == ''Samosprávne mestské časti''. Územné obvody samosprávnych mestských častí: * Obvod číslo 1: [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Mladosť (Prešov)|Sídlisko Mladosť]], Rúrky, Kráľova hora * Obvod číslo 2: [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], [[Kalvária (Prešov)|Kalvária]], Kamenná baňa, [[Wilecova hôrka]], [[Borkút]], Vydumanec, [[Cemjata]], Kvašná voda * Obvod číslo 3: sever mesta, [[Mier (Prešov)|Mier]], Šidlovec, Dúbrava, [[Surdok]], [[Kúty (Prešov)|Kúty]], [[Širpo]], [[Nižná Šebastová]] * Obvod číslo 4: stred mesta – [[Staré mesto (Prešov)|Staré mesto]], [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Sídlisko duklianskych hrdinov]] * Obvod číslo 5: [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Soľná Baňa]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]], Delňa, Tichá Dolina * Obvod číslo 6: južná časť sídliska [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]] – stavba 1{{--}}4 * Obvod číslo 7: severná časť sídliska Sekčov – stavba 5{{--}}7, [[Šalgovík]] ''Katastrálne mestské časti'': Prešov, [[Nižná Šebastová]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Šalgovík]], [[Cemjata]] ''Ostatné časti'': Delňa, Dúbrava, Kalvária, Rúrky, [[Soľná Baňa]], [[Šarišské Lúky (Prešov)|Šarišské Lúky]], [[Širpo]], Šidlovec, [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Teľov]], Vydumanec, Borkút, [[Kúty (Prešov)|Kúty]], [[Surdok]] ''Sídliská'': [[Sídlisko duklianskych hrdinov|Duklianskych hrdinov]], [[Mier (Prešov)|Mier]], [[Mladosť (Prešov)|Mladosť]], [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]], [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]] ''Osady'': [[Išľa]], Okruhliak, Pustá dolina ''Bývalé mestské časti'': [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] (1971{{--}}1990), [[Ľubotice]] (1971{{--}}1990), [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]] (1971{{--}}1990, od roku 1990 súčasť obce [[Ľubotice]]) V posledných rokoch a v súčasnosti sa realizuje výstavba nových rezidenčných štvrtí a satelitných mestečiek v Prešove a to najmä v mestských častiach Šidlovec, [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Šalgovík]], Tichá dolina, či [[Surdok]]. == Vodné toky == [[Súbor:Slovakia Presov 1003.JPG|náhľad|Nábrežie Torysy v Prešove]] * [[Torysa (rieka)|Torysa]] s prítokmi: ** [[Šidlovský potok]] (Ľ) ** [[Vydumanec (prítok Torysy)|Vydumanec]] (P) ** [[Malkovský potok]] (P) ** [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] (Ľ) ** [[Delňa (potok)|Delňa]] (Ľ). * Do Sekčova ďalej ústia: ** [[Šebastovka]] (Ľ) ** [[Ľubotický potok]] (Ľ) ** [[Šalgovícky potok]] (Ľ) ** [[Soľný potok (prítok Sekčova)|Soľný potok]] (Ľ) ** [[Baracký potok]] (P) == Dejiny == Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do [[Kamenná doba|doby kamennej]], čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z [[Bronzová doba|doby bronzovej]], keď tu boli objavené bronzové predmety, [[keramika]], ale aj [[Železo|železný]] nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných [[Staroveký Rím|rímskych]] mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencii hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu [[8. storočie|8.]] a [[9. storočie|9. storočia]]. Začiatkom [[12. storočie|12. storočia]] bolo toto územie začlenené do [[Uhorsko|uhorského štátu]]. [[Prvá písomná zmienka]] o Prešove sa nachádza v listine kráľa [[Belo IV.|Belu IV.]] z roku [[1247]].<ref name="korzar-1247">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Mnísi sa s Nemcami sporili o hraničné kamene. Reakcia kráľa začala písať históriu Prešova | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://presov.korzar.sme.sk/c/23063431/mnisi-sa-s-nemcami-sporili-o-hranicne-kamene-reakcia-krala-zacala-pisat-historiu-presova.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-11-07 | dátum prístupu = 2022-11-07}}</ref> V tom istom storočí v roku [[1299]] udelil kráľ [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrej III.]] Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I.]] v roku [[1374]], čím sa mesto Prešov stalo [[Slobodné kráľovské mesto|slobodným kráľovským mestom]]. V [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočí]] zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu [[Cech|cechy]] (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcich sa prevažne remeslom. V roku [[1455]] dostalo mesto od kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]] svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov. Vývoj mesta v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] ovplyvnili šíriaca sa [[reformácia]] a [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburské povstania]]. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a jeho úpadok sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok [[1687]] známy ako [[prešovské jatky]], keď bolo na námestí na výstrahu kruto popravených 24 mešťanov za podporu [[Imrich Tököli|Imrichovi Tökölimu]], vodcovi protihabsburského povstania. K oživeniu mesta došlo koncom [[18. storočie|18.]] a začiatkom [[19. storočie|19. storočia]], keď sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] v roku [[1816]] sem začal prichádzať väčší počet [[Rusíni|Rusínov]] a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj [[Židia|hebrejská]] komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba [[Chlorid sodný|soli]], a preto v 19. storočí bol zastaraný systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom. == Prehľad významných historických udalostí == [[Súbor:Pápež Ján Pavol II. Prešov 25 Slovakia 2.jpg|náhľad|Návšteva pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]]]] * 4. – 5. stor. – príchod Slovanov na územie Prešova * 7. november 1247 – prvá písomná zmienka o Prešove<ref name="korzar-1247" /> * 1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom [[Ondrej III.|Ondrejom III.]] * 1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do [[Pentapolitana|Pentapolitany]] (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, [[Košice]], [[Bardejov]], [[Levoča]], [[Sabinov]]) * 1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove * 1453 – prvý [[erb Prešova]] * 1455 – udelenie práva mesta Prešov usporadúvať výročný trojdňový jarmok od kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava V. Pohrobka]] * 1502 – 1505 – začiatok stavby [[Konkatedrála svätého Mikuláša|Dómu sv. Mikuláša]] * 1647 – svätenie [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice|Evanjelického a.v. chrámu Svätej Trojice]] * 1667 – [[Evanjelické kolégium|Kolégium]] v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka * 1687 – [[Prešovské jatky|Caraffove jatky]], 24 popravených mešťanov * 1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburského povstania na čele s [[František II. Rákoci|Františkom II. Rákocim]] * Koniec 18. storočia – príchod prvých Židov do Prešova * 1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva * 1848 – stavba 1. židovskej synagógy * 1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov * [[1. novembra]] [[1918]] – v popoludňajších hodinách bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako [[Prešovská vzbura]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hronský|meno=Marián|odkaz na autora=Marián Hronský|priezvisko2=Krivá|meno2=Anna|priezvisko3=Čaplovič|meno3=Miloslav|odkaz na autora3=Miloslav Čaplovič|titul=Vojenské dejiny Slovenska|zväzok=IV 1914{{--}}1939|miesto=Bratislava|vydavateľ=Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|rok=1996|isbn=80-88842-05-0|počet strán=264|strany=82}}</ref> * 16. 6. 1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená [[Slovenská republika rád]] * 1923 – 1924 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky * 20.12.1944 - [[Bombardovanie Prešova|bombardovanie mesta]] pripomína malý pamätník na Konštantínovej ulici * 19. 1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny pripomína [[Pamätník osloboditeľom]] * 1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou * 1972 – [[Národná kultúrna pamiatka Solivar|Solivary]] sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou * 2. 7. 1995 – pápež [[Ján Pavol II.]] navštívil Prešov * 14. 9. 2021 - pápež [[František (pápež)|František]] navštívil Prešov<ref>https://www.navstevapapeza.sk/sk/presov</ref> === Najvyšší predstavitelia mesta === [[Súbor:Presov12Slovakia124.JPG|náhľad|Radnica, historická budova]] {{Hlavný článok|Zoznam predstaviteľov mesta Prešov}} Udelením mestských privilégií v roku [[1299]] získali Prešovčania právo voliť si svojho richtára. Takýto [[richtár]] stelesňoval najvyššiu výkonnú a súdnu moc v meste. Bol volený spomedzi vážených mešťanov obyčajne na jeden rok. Prvým richtárom v meste Prešov, ktorého meno sa zachovalo, bol Hanus zvaný Ogh, ktorý sa v historických prameňoch spomína už v roku [[1314]]. Kompletný zoznam všetkých richtárov Prešova sa však podarilo historikom skompletizovať až od roku 1497<ref name="S"/>{{rp|39}}. Prvýkrát sa žena stala najvyšším predstaviteľom Prešova roku [[2014]], kedy sa víťazkou volieb stala [[Andrea Turčanová]]. Vo voľbách roku 2018 upevnila svoje postavenie a voľby na primátorku mesta Prešov vyhrala. Vo voľbách v roku 2022 zvíťazil [[František Oľha]].<!--k čomu je vlastne referencia?--> == Vojsko == [[Súbor:Presov10Slovakia493.JPG|vpravo|náhľad|Budova vojenského veliteľstva]] {{Hlavný článok|Vojsko v meste Prešov}} Prešov mal už v stredoveku významné geografické postavenie, pretože sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. Tu niekde siahajú počiatky vojska v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník, aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho [[Uhorsko|Uhorska]] pred útokmi nepriateľov. Dodnes sa po nich zachovali mená blízkych kopcov Veľká a Lysá stráž.<ref name="S"/>{{rp|13}} Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku [[1374]], keď dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14. storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia počas 15-ročnej vojny s Tureckom muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko. Od roku [[1604]], keď vypuklo prvé z celého radu [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských povstaní]] uhorských stavov, až do roku [[1710]], keď mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bol Prešov mnohokrát obliehaný rôznymi vojskami povstalcov, ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: [[Povstanie Štefana Bočkaja|Bočkajovi povstalci]], vojská generála Basta, [[Povstanie Juraja I. Rákociho|povstalci Juraja I. Rákociho]], Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, [[Tököliho povstanie]], Prešovské jatky generála Caraffu a [[Povstanie Františka II. Rákociho|povstalci vedení Františkom II. Rákocim]]. Prešov potom až do roku [[1848]] rozkvital, lebo nezažil žiadnu vojnu.<ref name="S"/>{{rp|26}} Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl Napríklad cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal, svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku [[1900]], keď zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov. Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk. Útrapy [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo [[1. novembra]] [[1918]] pod vplyvom revolúcie v [[Budapešť|Budapešti]] odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom a v meste Prešov vyrabovali niektoré obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch, odsúdil štatariálny súd účastníkov vzbury na trest smrti. Ten istý deň [[1. novembra]] [[1918]] bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako [[Prešovská vzbura]].<ref name="S"/>{{rp|33}} Zničujúce pre mesto Prešov bolo aj [[Bombardovanie Prešova|bombardovanie mesta]] 20.12.1944. Od 4. júla 1945, krátko po skončení [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]], boli na území [[Česko-Slovensko|Československa]] vojenské útvary reorganizované podľa vzoru [[Červená armáda|Červenej armády]]. Od tejto doby sídlili v meste Prešov nasledujúce vojenské veliteľstva: veliteľstvo pešieho pluku, veliteľstvo streleckej divízie, veliteľstvo tankovej divízie, veliteľstvo motostreleckej divízie, veliteľstvo mechanizovanej divízie, veliteľstvo armádneho zboru, veliteľstvo mechanizovanej brigády. Od roku [[1918]] do roku [[2025]] boli do generálskych hodností vymenovaní títo vojaci, ktorí sa narodili v Prešove [[brigádny generál]] [[František Bartko]], [[generálmajor]] [[Vojtech Gejza Danielovič]], [[generálporučík]] [[Alexander Mucha]], brigádny generál Ing. [[Karol Navrátil]], brigádny generál Ing. [[Ivan Pach]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident vymenoval vojenských a policajných generálov|url=https://www.prezident.sk/article/prezident-vymenoval-vojenskych-a-policajnych-generalov/|vydavateľ=Prezidentka Slovenskej republiky|dátum prístupu=|jazyk=sk}}</ref>, generálmajor [[Emil Perko]], generálmajor Ing. [[Slavomír Verčimák]], generálmajor [[Jozef Zadžora (1905)|Jozef Zadžora]].<ref>Štaigl, J., a kolektív: Generáli – slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009</ref><ref>2.armádny zbor na konci tisícročia, vydalo Oddelenie výchovy a kultúry, Veliteľstvo 2.armádneho zboru Prešov, rok 2000, str. 7</ref> == Obyvateľstvo == [[Súbor:Presov_Slovakia_1993.JPG|vpravo|náhľad|Pamätník – Prešovská Sloboda]] {| class="wikitable sortable" |+Percentuálny podiel národností v rokoch 1880-2021<ref name=":02">Štatistický úrad Slovenskej republiky, https://slovak.statistics.sk</ref> !Rok !Spolu !Slováci !Česi !Maďari !Nemci !Rusíni a Ukrajinci !Chorváti a Srbi !Rómovia !ostatní |- |1880 |13 392 |60,56% | - |16,61% |17,59% |1,22% |0,04% | - |1,35% |- |1890 |14 138 |60,27% | - |21,09% |15,48% |0,76% |0,04% | - |2,37% |- |1900 |18 368 |54,94% | - |32,02% |10,59% |0,66% |0,07% | - |1,71% |- |1910 |20 206 |47,73% | - |42,08% |7,76% |0,24% |0,03% | - |1,56% |- |1930 |26 277 | colspan="2" |79,24% |3,68% |3,68% |2,16% | - | - |11,23% |- |1991 |87 765 |94,64% |1,11% |0,21% |0,05% |2,35% | - |1,25% |0,40% |- |2001 |92 786 |93,67% |0,89% |0,22% |0,05% |2,32% | |1,43% |1,43% |- |2011 |91 782 |81,14% |0,53% |0,14% |0,04% |2,29% |0,02% |1,70% |14,14% |- |2021<ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/OB/SK0417524140/OB</ref> |84 824 |88,71% |0,55% |0,2% |0,07% |1,87% |0,03% |0,54% | |} == Náboženstvo == [[Súbor:Slovakia_Presov_694.JPG|náhľad|Gréckokatolícky arcibiskupský a metropolitný úrad a katedrálny chrám na Hlavnej ulici]] {{Pozri aj|Zoznam kostolov v Prešove}} === Rímskokatolícka cirkev === Prešov je sídlom rímskokatolíckej [[Konkatedrála svätého Mikuláša|konkatedrály svätého Mikuláša]]. Mesto je súčasť metropolitnej [[Košická arcidiecéza|Košickej arcidiecézy]]. === Gréckokatolícka cirkev === Prešov je sídlom [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|slovenskej gréckokatolíckej metropolie]] a [[Prešovská archieparchia|Prešovskej archieparchie]], ktorá bola založená [[3. novembra]] [[1815]] cisárom [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františkom II.]] (na základe patronátneho práva) a kanonicky erigovaná [[22. september|22. septembra]] [[1818]] rímskym [[Pápež|pápežom]] [[Pius VII.|Piom VII.]] Dňa [[30. január|30. januára]] [[2008]] bola povýšená na [[Archieparchia|archieparchiu]] a stala sa zároveň centrom metropolie. Katedrálnym chrámom je [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)|chrám svätého Jána]] Krstiteľa na [[Hlavná ulica (Prešov)|Hlavnej ulici]]. === Pravoslávna cirkev === [[Prešovská pravoslávna eparchia]] vznikla po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] rozdelením [[Mukačevsko-prešovská pravoslávna eparchia|Mukačevsko-prešovskej pravoslávnej eparchie]]. Katedrálny [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Prešov)|chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského]] bol postavený v rokoch [[1946]] – [[1950]] v tradičnom ruskom štýle. === Evanjelická cirkev a. v. === Prešov je aj sídlom biskupstva [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi a. v.]] === Náboženské vzdelávanie === V meste sú dve teologické fakulty – [[Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Gréckokatolícka teologická fakulta]] a [[Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Pravoslávna bohoslovecká fakulta]]. Obidve sú súčasťami [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity v Prešove]]. === Percentuálny podiel náboženstiev === V sledovanom období medzi rokmi [[1880]] až [[2011]] je zreteľný pokles počtu [[Židovstvo|židov]], [[Latinská cirkev|rímskych katolíkov]] a [[Luteranizmus (náboženstvo)|luteránov]]. Naopak vidíme nárast počtu [[Ateizmus|ateistov]], [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckych katolíkov]] a nezistených. {| class="wikitable sortable" |+Percentuálny podiel vierovyznaní v rokoch 1880{{--}}2011<ref name=":02" /> !Rok !Spolu !Rímskokatolíci !Gréckokatolíci !Pravoslávni !Luteráni !Kalvíni !Židia !iní !ateisti !nezistení |- |1880 |13392 |70,62% |7,03% |0,18% |10,55% |1,47% |10,12% | colspan="3" |0,03% |- |1910 |20206 |66,69% |9,78% |0,17% |6,99% |2,55% |13,78% | colspan="3" |0,03% |- |1930 |26277 |65,83% |10,07% | - |5,52% |0,56% |15,55% | colspan="3" |2,47% |- |1991 |87765 |57,79% |7,24% |1,04% |4,09% |0,05% |0,03% |0,55% |11,10% |18,10% |- |2001 |92786 |66,77% |8,92% |1,68% |4,78% |0,18% |0,07% |1,03% |13,57% |2,98% |- |2011 |91782 |55,35% |8,15% |1,51% |4,05% |0,15% |0,06% |1,13% |12,44% |17,16% |- |2021<ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/OB/SK0417524140/OB</ref> |84824 |54,76% |8,66% |1,54% |4,25% |0,15% |0,05% |0,29% |19,59% |8,78% |} == Kultúra == [[Súbor:Presov Slovakia 2035.JPG|vpravo|náhľad|Divadlo Jonáša Záborského]] [[Súbor:Prešov,_Divadlo_Jonáša_Záborského.jpg|náhľad|Historická budova Divadla Jonáša Záborského]] [[Súbor:Presov_Slovakia_2091.JPG|vpravo|náhľad|Divadlo Alexandra Duchnoviča]] [[Súbor:Čierny orol, reduta. Prešov 23 Slovakia 1.jpg|vpravo|náhľad|Park kultúry a oddychu Čierny orol]] [[Súbor:Okružná_-_galéria.jpg|náhľad|Exteriérová galéria na Okružnej ulici]] === Divadlá === * [[Divadlo Alexandra Duchnoviča]] (DAD) * [[Divadlo Jonáša Záborského]] (DJZ) * Divadlo pre deti CILILING (www.cililing.sk) * Detské divadlo Babadlo * Detské divadlo DRaK * [[Divadlo Portál]] * Divadelné štúdio na Hlavnej * Divadlo Erika Németha * Prešovské národné divadlo (PND) * Park kultúry a oddychu Čierny orol * Viola - centrum pre umenie * Wave~centrum nezávislej kultúry === Múzeá === * [[Krajské múzeum (Prešov)|Krajské múzeum]] * [[Slovenské národné múzeum#M%C3%BAze%C3%A1 SNM|Múzeum rusínskej kultúry SNM]] * [[Národná kultúrna pamiatka Solivar|Múzeum Solivar]] * [[Múzeum židovskej kultúry#Expoz%C3%ADcie|Barkányova zbierka judaík – expozícia Múzea židovskej kultúry]] v [[Ortodoxná synagóga v Prešove|Prešovskej synagoge]] * Múzeum vín === Galérie === * [[Šarišská galéria]] * [[Galéria v Caraffovej väznici]] * [[Galéria Múr]] * [[Creative Design Gallery]] * [[Galéria Átrium]] * J.D Galéria J.L - exteriérová galéria na Okružnej ulici, znázorňujúca maľby historického Prešova === Knižnice === * [http://www.kniznica-poh.sk/ Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove] * [http://www.svkpo.sk/ Štátna vedecká knižnica Prešov] * [[Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove]] === Kiná === * [[Scala]] (bývalé kino Panoráma) * Cinemax Max (5 sál) * Cinemax [[NOVUM Prešov|Novum]] (8 sál) * Star [[Eperia|OC Eperia]] (5 sál) * Záhradné kino * Amfiteáter Prešov === Veda === * Krajská hvezdáreň a planetárium * Unipolab - vedecký park Prešovskej univerzity === Hudba === Vďaka čulému hudobnému životu a úspechom prešovskej hudobnej produkcie si mesto Prešov vyslúžilo prezývku "slovenský Seattle"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RECENZE: S optimismem nejdál dojdeš|url=https://musicserver.cz/clanek/13422/Chiki-liki-tu-a-Dvojkilometrovy-jelen/|vydavateľ=musicserver.cz|dátum prístupu=2021-12-16|priezvisko=prolidi.cz}}</ref><ref>Prešov. Presov.info/sk</ref><ref>Predstavujeme skupinu Hrdza. Folk.sk prístup: 29.06.2009</ref><ref>Prečo prezývajú Prešov "slovenský Seattle". Frenky.sk. prístup: 29.06.2009</ref> či "mesto hudby" už dávnejšie, a to hlavne prostredníctvom médií. Mnohí prešovskí hudobníci však nepôsobia len v rámci rodného mesta či regiónu, ale úspechy žnú aj v rámci celého [[Slovensko|Slovenska]], okolitých štátov, či dokonca [[Európa|Európy]]. K hudobnému životu mesta, v minulosti i dnes, však neprispieval len počet [[Mainstream|mainstreamovo]] úspešných hudobníkov, ale aj viac či menej (ne) známe skupiny a hudobné [[subkultúry]], stabilne pôsobiace v podhubí mesta (žánrovo: [[metal]], [[punk]], alternatívna scéna, [[gospel]], [[pop-rock]], [[folk]], [[jazz]], [[country]]), koncertné miestnosti a kluby (Véčko, Bizarre, Christiania, City Club, Stromoradie, Za Siedmimi oknami, Wave, Ester rock club, Netopier, Staré Mexiko, Insomnia), [[Rock|rockové]] predstavenia kapiel s dlhoročnou tradíciou ([[Rocková liga]], vyše 20. ročníkov, [[Prešovský študentský Liverpool]], 6. ročníkov, [[Rebrík]]), ale aj festivaly ([[Sigortus]], [[Dobrý festival]], [[Turbanfest|(t)urbanfest]], [[ImROCK FEST]], [[East Side Music Festival]], [[Festival zlej hudby]], [[Farfest]], či [[Jazz Prešov]]). Medzi dôležité podujatia patria aj [[Dni mesta Prešov]], ktoré sa konajú každoročne pri príležitosti osláv [[Prvá písomná zmienka|prvej písomnej zmienky]] mesta (k roku 2021, 774. výročie). Súčasťou osláv bývajú [[open-air]] koncerty priamo v centre na Hlavnej ulici, pričom sa na ročníkoch vystriedali viacerí hostia domácej i európskej alternatívnej scény. Patrili k nim napr. [[Deti Picasso]] ([[Rusko]]), [[Myster Möbius]] ([[Francúzsko]]/[[Maďarsko]]), [[Masfél]] (Maďarsko), [[Pražský Výběr II.]]; [[Laura a její tygři]] ([[Česko]]), [[Srečna Mladina]] ([[Slovinsko]]), [[Squartet]] ([[Taliansko]]), ale aj slovenské skupiny [[Heľenine oči]], [[Chiki liki tu-a]], [[Arzén (skupina)|Arzén]], [[Mango Molas]], [[Alter Ego]], [[Karpatské chrbáty (hudobná skupina)|Karpatské chrbáty]] a [[Komajota]]. Súčasťou poniektorých ročníkov osláv mesta bývajú aj vedľajšie pódiá, kde môžu svoje šťastie skúšať aj mladé kapely. V roku 2009 vznikol prvý prešovský filmový festival s názvom ''Bastion film festival''. Festival sa koná na historickej hradbe za františkánskym kostolom. Organizátormi sú PKO Prešov a prešovský skladateľ a gitarista [[Dávid Kollár|David Kollar]]. Neustály prílev a modifikácia hudobných skupín, ktoré sa mnohokrát presadia i v rámci celého Slovenska, si po mnohých rokoch vyžiadala zdokumentovanie, ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom internetovej databázy prešovských kapiel a interpretov pod názvom ''Frenkyho hudobná encyklopédia''. Historicky i aktuálne stále sa rozrastajúcu databázu prešovských hudobníkov vedie novinár a vedúci redakcie [[Korzár (denník)|prešovského Korzára]] Michal Frank. '''''Významní prešovskí interpreti''''' {{Stĺpce|3| * [[AMC Trio]] * [[Groovin’ Heads]] * [[Heľenine oči]] * [[Chiki liki tu-a]] * [[IMT Smile]] * [[Katarína Knechtová]] * [[David Kollar]] * [[Komajota]] * [[Katarína Koščová|Katka Koščová]] * [[Peter Lipa]] * [[Mloci]] * [[Peter Nagy]] * [[Nuda (hudobná skupina)|Nuda]] * [[Peha (hudobná skupina)|Peha]] * [[Ivan Tásler]] }} [[Súbor:Presov12Slovakia39.JPG|náhľad|219x219bod|Bosákov dom]] == Stavby == [[Súbor:Hlavná, Prešov 20 Slovakia 9.jpg|náhľad|Historické domy v pamiatkovej rezervácii]] [[Súbor:Presov10Slovakia560.JPG|náhľad|Kostol sv. Jozefa (Františkánsky)]] [[Súbor:Ortodoxná_synagóga.jpg|náhľad|Ortodoxná synagóga na Okružnej ulici]] * Štátna vedecká knižnica * Park kultúry a oddychu * Hvezdáreň a planetárium * [[Fontány a fontánky v Prešove]] * Nové Divadlo Jonáša Záborského * Historické Divadlo Jonáša Záborského * Biely dom (sídlo PSK) * Vyhliadková veža (Lesopark Prešov) === Historické pamiatky === ''Bližšie informácie v článkoch: [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (A – F)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (J – Z)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Nižná Šebastová)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Solivar)]]'' * [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)|Gréckokatolícka katedrála svätého Jána Krstiteľa]], v ktorej sa nachádzajú ostatky blažených prešovských mučeníkov [[Pavol Peter Gojdič|bl. Pavla Petra Gojdiča]] a [[Vasiľ Hopko|Vasiľa Hopka]] a verná kópia Turínskeho plátna. * [[Konkatedrála svätého Mikuláša|Rímskokatolícka Konkatedrála svätého Mikuláša]] * [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Prešov)|Pravoslávny katedrálny chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského]] * Bosákov dom (banka) * Caraffova väznica (galéria) * Floriánova brána * Gotická brána * Súsošie Panny Márie, Pomocnica kresťanov * [[Súsošie svätého Róchusa]] * [[Evanjelické kolégium]] * [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice]] * [[Kostol svätého Jozefa (Prešov)|Františkánsky kostol svätého Jozefa a františkánsky kláštor]] * Gréckokatolícky biskupský palác * Rákócziho palác - sídlo Krajského múzea * Palác Klobušických - sídlo Krajského súdu * Tauthov dom * Weberov dom * De Rossiho dom * Szirmayiova kúria - sídlo Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity * Stará mestská škola * Wierdtov dom - sídlo krajského pamiatkového úradu * [[Súbor:Floriánova_ulica.jpg|náhľad|Floriánova ulica]][[Kalvária v Prešove|Prešovská kalvária]] – významná pamiatka z prvej polovice 18. storočia. Stavba začala r. [[1721]] a ukončená bola okolo [[1752]]. Stavbu viedli [[jezuiti]], ktorí spravovali rímskokatolícku farnosť. [[Kalvária (Prešov)|Kalvária]] sa skladá zo 16 barokových kaplniek a kostolíka k úcte sv. Kríža, ktorý je postavený na najvyššom bode. * Historická radnica * [[Ortodoxná synagóga v Prešove|Židovská synagóga]] – je v nej expozícia judaík [[Slovenské národné múzeum|Múzea židovskej kultúry SNM v Bratislave]] (jedna z najkrajších synagóg na Slovensku) * Neologická synagóga na Konštantínovej ulici * Ústav Sancta Maria - sídlo gymnázia na Konštantínovej ulici * [[Kumšt (vodná veža)|Kumšt]] – pôvodne bašta, prestavaná na Vodárenskú baštu, židovské múzeum (1929{{--}}1939), od 1947 v správe [[Krajské múzeum (Prešov)|Krajského múzea v Prešove]] * Mlynský náhon a historická mestská elektráreň * Kováčska bašta * Františkánska bašta * Zvyšky mestského opevnenia * Kostol sv. Donáta na Cemjate * Neptúnova fontána * Divadlo Jonáša Záborského * PKO Čierny orol * Divadlo Alexandra Duchnoviča - Palác Pulských * Suchý mlyn * [[Národná kultúrna pamiatka Solivar]] * Kostol sv. Štefana na Hrádku - Soľný hrad (Castrum Salis), Solivar * [[Vodárenská veža v Prešove|Vodárenská veža (v súčasnosti vyhliadková veža), Táborisko]] * Renesančný kaštieľ v Nižnej Šebastovej * Farský kostol Najsvätejšieho mena Ježiš a Mária a kláštor františkánov, Nižná Šebastová * Socha Krista v Rio de Janeiro na Trojici * Socha Jána Pavla II. * Historický podzemný vodojem na Kalvárii * [[Prešovský platan]], chránený strom === Hrady a kaštiele (v okolí Prešova) === [[Súbor:Šarišský_hrad.jpg|náhľad|Areál Šarišského hradu v zime]] Prešov má spomedzi všetkých krajských miest vo svojom blízkom okolí najväčší počet zachovalých hradov, hradných zrúcanín a kaštieľov, čo viedlo v roku 2019 k vytvoreniu projektu [[Šarišská hradná cesta|Šarišskej hradnej cesty]]. Cieľom je všetky tieto pamiatky prepájať pomyselnou turistickou čiarou a podporiť tak rozvoj turizmu v Prešove a okolí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šarišská hradná cesta. gopresov.sk|url=http://www.gopresov.sk/sarisska-hradna-cesta/|dátum vydania=18.2.2020|dátum prístupu=21.12.2021}}</ref> Do projektu [[Šarišská hradná cesta]] je z okolia Prešova zaradených 17 hradov, 4 hradiská, 65 kaštieľov a kúrií, 3 mestské opevnenia. === Parky === [[Súbor:Garden of art Prešov 23 Slovakia 11.jpg|náhľad|Záhrada umenia]] [[Súbor:Cemjata_lesopark.jpg|náhľad|Lesopark Cemjata - Kvašná voda]] [[Súbor:Borkút_lesopark.jpg|náhľad|Lesopark Borkút]] V príprave je výstavba centrálneho mestského parku, situovaného medzi sídliskom Sekčov a Táboriskom. Okrem pripravovaného centrálneho mestského parku sa v Prešove nachádza viacero parkov a parčíkov: * Severný park - pri Trojici, nachádza sa v ňom Súsošie Immaculaty * Južný park - Hlavná ulica, súčasťou je pamätník osloboditeľom a Neptúnova fontána * Záhrada umenia - Svätoplukova ulica * Panská záhrada - Nižná Šebastová * Kolmanova záhrada * Sochársky park pri amfiteátri * Didaktický park Prešovskej univerzity * Park sv. Jána Nepomuckého - Nižná Šebastová * Park Námestie Legionárov * Park Lesík delostrelcov * Park Čierny most * Park Sekčov * Park Clementisova * Park Námestie mládeže * Duchnovičovo námestie * Námestie Kráľovnej pokoja - Družba, Sídlisko III * Lesopark Zabíjaná * Lesopark Cemjata * Lesopark Borkút * Lesopark Šidlovec === Cintoríny a pohrebiská === * Hlavný mestský cintorín, Táborisko - v areáli tohto cintorína sa nachádzajú aj historické vojnové cintoríny z prvej a druhej svetovej vojny * Mestský cintorín Prešov-Šváby/Solivar - pôvodný solivarský cintorín, ktorý bol v rokoch 2014-2018 zrekonštruovaný a rozšírený o novú parkovú časť, v novej časti sa nachádza archeologické nálezisko stredovekej osady z 12.-13. storočia * Historický cintorín na Kalvárii * Soľnobanský (banský, baňasky) cintorín, Soľná baňa - nachádza sa tu neogotický kamenný kríž z konca 19. storočia, autenticky zachovaný bez radikálnych zásahov * Zlatobanský cintorín, Solivar * Cintorín Dúbrava * Cintorín pod Šalgovíkom, Sekčov * Cintorín Šalgovík ===== Židovské historické cintoríny ===== * Neologický cintorín Beth Olam - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, v tesnej blízkosti hlavného mestského cintorína, založený v roku 1876, nachádza sa tu židovská pohrebná sieň a pamätník vojakom židovskej národnosti, ktorí zahynuli v prvej svetovej vojne * Ortodoxný (Holländerov) cintorín, Rúrky - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, založený v roku 1827, prvým pochovaným bol Mark Holländer, ktorého hrob tvorí 6 metrov vysoký obelisk * Židovský cintorín Dúbrava * Židovský cintorín Ľubotice == Šport == [[Súbor:Futbal Tatran Aréna. Prešov 25 Slovakia 9.jpg|náhľad|Futbal Tatran Aréna, nový futbalový štadión]] * Futbalový štadión [[1. FC Tatran Prešov]] * [[Mestská viacúčelová športová hala]] * Tatran Handball Arena (domovský štadión [[HT Tatran Prešov]]) * Ženská hádzanárska hala – Sídlisko II, pri rieke Torysa, neďaleko Kauflandu * [[ICE Aréna]] (domovský štadión [[HC 21 Prešov|HC Prešov]]) * [[Hala Prešovskej univerzity]] * PSK Aréna (tréningová hala) * [[Velodróm Prešov]] * Bike Centrum Prešov, Pumptrack a Dirt dráha, Sekčov == Pravidelné podujatia == * [[Akademický Prešov]] – festival študentského umenia * [[Turbanfest]] – festival alternatívnej hudby, divadiel a workshopov * Prešovská hudobná jar (koncerty vážnej hudby) * Zlatý súdok – prehliadka karikaturistov z celého sveta * Týždeň slovenských knižníc * Deň Zeme * Večerný beh Prešovom * Šarišský hackathon * Prešov Half Marathon * Lear Run * Tour de Prešov - cyklomaratón * Mikulášsky beh * Mikulášska nádielka * Deň soli * Soľnobanský jarmok spojený s Medzinárodným dňom múzeí * Festival paličkovanej čipky – medzinárodná účasť paličkárok – trvá 1 týždeň. Prvé dni sú kurzy paličkovanej čipky a ku koncu týždňa je už samotná akcia spojená s predvádzaním paličkovania a predaja všetkého čo súvisí s touto technikou * Dobrý festival * HelFest * [[Festival zlej hudby]] * Dni mesta Prešov * Objavovanie Prešova * Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel * Prešovské kultúrne leto * Jahodová noc * Festival Sigord * Farfest – farský festival na sídlisku Sekčov * Pivný festival – jazdecký areál na Sídlisku III * Ki Ci Fras - festival remeselných pivovarov na Stromoradí * Muvina – prehliadka vín * Noc kostolov * Prešovské trhy a parkúrové preteky * Prešovská hudobná jeseň (koncerty vážnej hudby) * JAZZ Prešov – Medzinárodný jazzový festival * Jazz rock festival * Súťaž mladých barmanov a čašníkov – EUROCUP * IMAGE – Módna prehliadka * Opálové zrnko – súťaž podnikateľov * Gorazdov literárny Prešov * Poklady regiónu * Farmárske trhy * Prešovský študentský Liverpool – mladé hudobné talenty * Vianočný salón – výstava prešovských výtvarníkov * Prešovské vianočné trhy * Silvester – spoločná oslava nového roka * Guitar Night * Prešov číta rád * Pomišaj festival == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Priemyselné parky === V Prešove sa nachádzajú nasledujúce priemyselné parky a priemyselné zóny: * Priemyselný park IPZ Prešov - Záborské * Priemyselný park Záturecká * Priemyselný park Grófske (vo výstavbe) * Priemyselný areál Šalgovík * Priemyselná zóna Budovateľská * Priemyselná zóna Širpo * Priemyselná zóna Delňa === Doprava === [[Súbor:D1 južný obchvat, Prešov 21 Slovakia.jpg|náhľad|Tunel [[Tunel Prešov|Prešov]], súčasť juhozápadného obchvatu Prešova]] [[Súbor:Nábrežná_komun._17.11.2011.jpg|náhľad|Vnútorný obchvat Prešova, tzv. Nábrežná komunikácia]] ==== Cestná doprava ==== Prešov je spojený [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicou D1]] smerom na juh s [[Košice|Košicami]], smerom na západ s [[Poprad|Popradom]] a [[Ružomberok|Ružomberkom]]. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov umožňujúcich diaľničné spojenie do [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Žilina|Žiliny]] je predpokladané v roku [[2025]]. Kvalitné prepojenie s [[Poľsko|Poľskom]] cez [[Svidník]] a [[Maďarsko|Maďarskom]] má priniesť [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostná cesta R4]]. {{hlavný článok|Prešovský obchvat}} V súčasnosti má Prešov juhozápadný diaľničný [[obchvat]] a 1. etapu severného rýchlostného obchvatu. Juhozápadný obchvat Prešova, ktorý bol vo výstavbe od roku 2017 a oficiálne bol otvorený 28. októbra 2021, tvorí časť diaľnice D1 v úseku Prešov - západ a Prešov - juh. V septembri roku 2023 bola otvorená 1. etapa severného obchvatu od križovatky Prešov - západ (Vydumanec) po križovatku Prešov - sever (Dúbrava), ktorá je súčasťou rýchlostnej cesty R4, a ktorej výstavba začala v roku 2019.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvá etapa severného obchvatu Prešova už slúži verejnosti, začali stavať druhú|url=https://presov.korzar.sme.sk/c/23220252/prva-etapa-severneho-obchvatu-presova-uz-sluzi-verejnosti-zacali-stavat-druhu.html|vydavateľ=presov.korzar.sme.sk|dátum prístupu=2023-09-25|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> V roku 2023 sa začala výstavba poslednej 2. etapy severného obchvatu, jej dokončenie sa očakáva v roku 2027.<ref name=":0" /> Diaľničný [[prešovský obchvat]] po celkovom vybudovaní obíde mesto, odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery a prepojí D1 s R4. Začne v križovatke D1 Prešov - juh, pokračovať bude smerom na severozápad, ku križovatke Prešov - západ, tam sa napojí na už sprejazdnené časti diaľnice D1, na tejto križovatke sa napojí R4 na D1. Cez Prešov prechádzajú medzinárodné trasy európskeho významu E50 a E371, cesty prvej triedy I/18, I/68 a I/20 a cesta druhej triedy 546. V roku 2017 bola dokončená posledná etapa tzv. Nábrežnej komunikácie vrátane rekonštrukcie križovatky pri ZVL, ktorá odľahčila centrum mesta o tranzitnú dopravu. ==== Mestská hromadná doprava ==== {{Hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Prešove}} Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje [[Dopravný podnik mesta Prešov]], a. s., ktorý prevádzkuje spolu 44 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami: * trolejbusy (linky: 1, 2, 4, 5, 5D, 7, 8, 38) * autobusy (denné linky: 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 26, 27, 28, 29, 30, 32, 32A, 33, 34, 35, 36, 37, 39, 41, 42, 43, 44, 45, 46, nočné linky: N1, N2) [[Súbor:Škoda_30Tr.jpg|náhľad|Jeden z najnovších typov trolejbusov v Prešove - Trolejbus Škoda 30Tr SOR]] ===== Vozidlový park MHD ===== V súčasnosti sú v MHD Prešov prevádzkované tieto vozidlá: * trolejbusy: {| class="wikitable" !Typ trolejbusu !Roky dodávok !Evidenčné čísla !Poznámky |- |[[Škoda 31Tr SOR]] |2011-2020 |713, 715-731, 741-746 | |- |[[Škoda 30Tr SOR]] |2016-2020 |732-740 | |- |SOR TNS 12 |2023 | 801-804 | |- |[[Škoda 27Tr Solaris]] |2024 | 805-810 | |} * autobusy: {| class="wikitable" !Typ autobusu !Roky dodávok !Evidenčné čísla !Poznámky |- |[[Solaris Urbino 12]] |2003, 2013-2015 |348, 377-380, 384-386, 391-392, 394-396 | |- |Iveco First FCLLI |2014 |387-389 | |- |[[SOR NB 18 City]] |2021, 2022 |412, 415-424 | |- |[[Solaris Urbino 18]] |2015-2016 |393, 397-398 | |- |[[Irisbus Crossway LE|Irisbus Crossway LE 12M]] |2020 |409 | |- |[[SOR NB 12 City]] |2021-2022 |413-414, 425-427 | |- |SOR EBN 8 |2023 | 601-605 |Elektrobusy |- |Iveco Urbanway 18M |2025 |428-430 | |} [[Súbor:Škoda_31_Tr_SOR_17.11.2011.jpg|náhľad|Trolejbus Škoda 31Tr SOR]] [[Súbor:706_MPR_Presov.JPG|náhľad|Nízkopodlažné trolejbusy jazdia v Prešove od roku 2006. Škoda 24Tr na Hlavnej ulici na linke č.1 smeruje na najstaršom úseku trate do mestskej časti [[Solivar (Prešov)|Solivar]]]] ==== História mestskej hromadnej dopravy ==== História MHD v Prešove sa začala písať v roku [[1949]], keď bola vytvorená Miestna doprava, komunálny podnik mesta Prešova ako prevádzkovateľ pravidelnej mestskej hromadnej dopravy na území Prešova. Po skončení druhej svetovej vojny nebolo možné začať vykonávať MHD s novým vozidlovým parkom, a tak bola prijatá ponuka na zakúpenie starších vozidiel značky Tatra z prevádzok MHD v [[Praha|Prahe]], [[Plzeň|Plzni]] a [[Bratislava|Bratislave]]. Vozidlá sa spočiatku odstavovali na nádvorí starej väznice na Konštantínovej ul., kde sídlil aj podnik. Dňa [[4. september|4. septembra]] [[1949]] bola slávnostne otvorená premávka na prvých linkách. Už v prvom roku prevádzky vyšli autobusy prešovskej MHD aj za hranice mesta do obcí [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]], [[Nižná Šebastová]], [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] a [[Solivar (Prešov)|Solivar]]. Hneď v nasledujúcom roku pokračoval rozvoj MHD zavádzaním ďalších autobusových liniek. Na sieť hromadnej dopravy boli postupne v päťdesiatych rokoch napojené štátna nemocnica, Záhrady, [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], Budovateľská a Čapajevova ul. ako aj ďalšie obce: mesto [[Veľký Šariš]] a jeho časť [[Kanaš]], [[Malý Šariš]], [[Ľubotice]], [[Fintice]], [[Teriakovce]] a [[Záborské]]. V roku [[1959]] začala premávať prvá nočná linka a podnik sídlil vo vlastných priestoroch na Petrovanskej ulici, kam sa presťahoval v roku [[1951]]. Rok [[1958]], kedy bola schválená výstavba trolejbusovej siete v meste, priniesol novú etapu rozvoja mestskej dopravy. Elektrifikovať sa mali všetky kapacitné vnútromestské linky, pričom autobusová doprava mala zostať doplnkovou. Ako prvá sa začala elektrifikovať linka č. 1, ktorá viedla z [[Nižná Šebastová|Nižnej Šebastovej]] cez [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]] až do [[Solivar (Prešov)|Solivaru]]. Aj keď jej výstavbu zdržali viaceré technické problémy, dňa [[13. máj|13. mája]] [[1962]] sa cestujúci dočkali aj trolejbusov. V [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišských Lúkach]] bola dokončená nová vozovňa pre trolejbusy i autobusy, kam sa presťahoval celý vozidlový park ako aj správa podniku. Čoskoro sa začali práce na ďalších úsekoch, takže v roku [[1966]] už trolejbusy premávali na Košickú, Sabinovskú, Budovateľskú ul. a Gottwaldovu dnes Ul. 17. novembra. V prvej polovici sedemdesiatych rokov sa predĺžila trať po Sabinovskej ul. na Dúbravu a trolejbusmi sa začalo obsluhovať aj priemyselné [[Širpo]]. Ďalšie projekty tratí na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]], do [[Haniska (okres Prešov)|Hanisky]] a na [[Delňa (kúpalisko)|Delňu]] sa už uskutočniť nepodarilo. Pod vplyvom lacnej ropy sa aj v Prešove začali presadzovať vo väčšej miere autobusy. Autobusová doprava zaznamenávala kvantitatívny rozvoj, keď autobusy začali premávať aj na [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Šidlovec]], [[Cemjata|Cemjatu]], na ul. Pod Kamennou baňou a [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]]. Po stránke kvality však tento druh dopravy zápasil s neustálymi ťažkosťami ako nedostatok vozidiel, ich malá kapacita a poruchovosť. Tieto nedostatky sa podarilo postupne prekonať až koncom sedemdesiatych rokov. Napriek tomu sa pre nevybudovanie trolejbusovej trate na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], ktorého obsluha bola v tom čase rozhodujúca, naplno presadili autobusy. Obdobie prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, kedy možnosti MHD výrazne limitoval nedostatok pohonných hmôt, poukázali na vhodnosť trolejbusovej dopravy. Po prehodnotení na úrovni vlády sa pristúpilo k opätovnému elektrifikačnému programu. Ako prvé bolo na sieť trolejbusovej dopravy pripojené [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]] ([[1985|rok 1985]]). Trolejbusy dosiahli väčšinový podiel na výkonoch MHD na území mesta Prešov po roku [[1992]], kedy bola zavedená trolejbusová doprava aj na najväčšie sídlisko [[Sekčov]]. Otázka tarify bola v Prešove vždy charakteristická neustále sa meniacim počtom tarifných pásiem, na základe ktorých sa stanovovali sadzby za jednotlivé jazdy. V roku [[1949]] existovali tri tarifné pásma, pričom na jeden cestovný lístok bolo možné prestúpiť aj do iného vozidla. V roku [[1969]] boli prestupy s jedným lístkom zrušené a počet pásiem sa redukoval na dva. Od roku [[1984]] sa vládnym výmerom zjednodušila tarifa a akékoľvek delenie siete na pásma neexistovalo. Odlišné sadzby cestovného pre cestovanie do priľahlých obcí sa zaviedli opätovne v roku [[1993]] a existovali až do roku [[1996]]. Osobitné sadzby platili aj v rokoch [[1997]] – [[1999|99]] a od roku [[2000]] znova. Cestovné lístky sa pôvodne kupovali u sprievodcu priamo vo vozidle, neskôr ich predával vodič, resp. bol vo vozidle inštalovaný prístroj na výdaj cestovných lístkov. V roku [[1977]] sa zaviedol predaj cestovných lístkov mimo vozidla. Od roku [[1995]] je opäť možné zakúpiť si cestovný lístok aj u vodiča, ale za zvýšenú cenu. MHD je skvalitňovaná postupnou obnovou vozidlového parku, zameranou na nízkopodlažné vozidlá, zavádzaním počítačovej techniky do riadenia prevádzky ako aj rekonštrukciami traťových úsekov trolejbusovej dráhy a generálnymi opravami vozidiel. V budúcnosti sa počíta s rozširovaním ekologickej trolejbusovej dopravy, na sídlisku [[Šváby (Prešov)|Šváby]] a druhým prepojením centra mesta a [[Sekčov (sídlisko)|sídliska Sekčov]] po ulici Rusínskej. [[Súbor:Slovakia_Presov_354.JPG|náhľad|Železničná stanica Prešov]] ==== Železničná doprava ==== Územím mesta prechádzajú tri železničné trate [[Košice]] - [[Muszyna]] s prepojením do Poľska, trať Prešov - [[Humenné]] a Prešov - [[Bardejov]]. Dĺžka železničnej siete v meste je 16,7 km. V roku 2007 bola realizovaná modernizácia hlavnej železničnej stanice v Prešove a v roku 2019 aj rekonštrukcia predstaničného priestoru vrátane podchodu pod Masarykovou ulicou a taktiež aj vrátane zastávok MHD. V Prešove sa nachádzajú tieto železničné stanice a zastávky: * [[Železničná stanica Prešov]] * Železničná zastávka Prešov – mesto * Železničná stanica Šarišské Lúky V rámci projektu integrovanej dopravy je v pláne výstavba aj ďalších železničných zastávok na území mesta. [[Súbor:Autobusová_stanica_SAD_Prešov_20_Slovakia.jpg|náhľad|Autobusová stanica Prešov]] Prešov leží na medzinárodnej trase [[Krakov]] (Poľsko) – [[Alexandrupoli]] (severné Grecko).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = REGIONÁLNY ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY OKRESU PREŠOV | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/miestna_statna_sprava/okres_presov/odbor_starostlivosti_o_zivotne_prostredie/ochrana_prirody/RUSES_PO_text.pdf | vydavateľ = | dátum vydania = Máj 2010 | dátum prístupu = 2023-11-26 | miesto = Bratislava }}</ref> ==== Autobusová doprava ==== Hlavným vykonávateľom autobusovej dopravy v Prešovskom samosprávnom kraji je spoločnosť SAD Prešov, a.s., ktorá zabezpečuje prímestskú, diaľkovú a medzinárodnú dopravu. Prímestská doprava je vykonávaná na 63 autobusových linkách s obsluhou okresov Prešov, Bardejov, Sabinov, Svidník, Košice okolie, Košice, Vranov nad Topľou, Stropkov, Stará Ľubovňa a Levoča. Hlavným dopravným terminálom v Prešove v rámci autobusovej dopravy je Autobusová stanica Prešov. SAD Prešov, a.s. okrem výkonu prímestskej, diaľkovej a medzinárodnej dopravy zabezpečuje aj výkon mestskej hromadnej dopravy v Bardejove. ==== Letecká doprava ==== V Prešove v súčasnosti nie je v prevádzke verejné civilné letisko. V mestskej časti [[Nižná Šebastová]] sa nachádza [[Letecká základňa Prešov|vojenská vrtuľníková základňa]]. [[Súbor:EuroVelo.jpg|náhľad|Medzinárodná cyklotrasa EuroVelo 11]] [[Súbor:Cyklomost rieka Torysa, Veľký Šariš 20 Slovakia 10.jpg|náhľad|Cyklomost pod Šarišským hradom]] ==== Cyklistická doprava ==== Cez funkčné územie mesta Prešov vedie medzinárodná cyklotrasa európskeho významu EuroVelo 11, ktorá prechádza v predmetnom území katastrami obcí [[Veľký Šariš]], Prešov, [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] a [[Kendice]]. Trasa je súčasťou Generelu cyklodopravy ako vetva H1 - hlavná cyklotrasa a patrí medzi strategické zámery Prešovského samosprávneho kraja, ako hlavná os územia regiónu. V súčasnosti je v rámci EuroVelo 11 prevádzke súvislá cyklotrasa v trase Borkút - Wilec hôrka - Mestská hala - [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]] - [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]] - [[Veľký Šariš]] - [[Šarišské Michaľany]] až po kataster obce [[Rožkovany]]. Súčasťou tejto trasy je aj cyklomost pod [[Šarišský hrad|Šarišským hradom]] s historickým vzhľadom, ktorý sa stal novou vyhľadávanou atrakciou. Ďalšou významnou cyklotrasou je tzv. cykloželeznička vedúca z prešovského [[Solivar (Prešov)|Solivaru]] do rekreačnej oblasti Sigord. Okrem týchto významných cyklotrás sa v Prešove nachádza množstvo ďalších lokálnych cyklotrás v rôznych mestských častiach. Zatiaľ najnovšími cyklotrasami v Prešove sú cyklotrasa na Masarykovej ulici, dokončená v roku [[2019]] a cyklotrasa Mlynský náhon, dokončená v roku [[2020]]. Ich dokončenie zabezpečilo cyklistické prepojenie [[Sídlisko III (Prešov)|Sídliska III]] s centrom mesta a so sídliskami [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]] a [[Šváby (Prešov)|Šváby]]. V roku [[2020]] bola taktiež dokončená nová cyklotrasa na sídlisku Sekčov v trase od ulice Laca Novomeského až po [[Šalgovík]]. V auguste roku [[2023]] bola zahájená výstavba ochranných cyklopruhov na uliciach Prostějovská a Volgogradská na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisku III]], pričom stavba pokračuje parkom V. Clementisa, cyklotrasou na Levočskej ulici a ochrannými cyklopruhmi na uliciach Požiarnická a 17. novembra, pričom stavba prebieha v koordinácii s rekonštruovanými parkmi na Námestí Mládeže a na Duchnovičovom námestí. Projekt je realizovaný v rámci Akčného plánu pre zlepšenie podmienok cyklistickej infraštruktúry pomocou organizačných opatrení. Predmetná stavba by mala byť dokončená do konca roka [[2023]]. V rámci Slovenska Prešov patrí medzi mestá s najrozvinutejšou sieťou cyklotrás. Pre milovníkov horskej cyklistiky sú v prešovských mestských lesoch k dispozícii prešovské singletracky, ktoré spolu tvoria osem trás rôznej náročnosti s celkovou dĺžkou približne 20 km. Prešovské singletracky patria k najatraktívnejším cyklistickým areálom v Prešove a okolí. Sú dobre označené a udržiavané vo výbornom stave. Trasy sú vedené cez Malkovskú hôrku, do mestských lesoparkov [[Cemjata]] (Kyslá a Kvašná voda) a Borkút, do mestskej časti Vydumanec a taktiež sa dá odtiaľ dostať na prešovskú Kalváriu. Okrem týchto singletrackov sú v mestských lesoch k dispozícii aj ďalšie cyklotraily, nachádzajúce sa v lokalitách Vydumanec, Zabíjaná či Šidlovec. == Zdravotníctvo == Najväčšími poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v Prešove sú tieto štátne aj súkromné zariadenia: * [[Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov]] * Vojenská nemocnica * Všeobecná nemocnica Oáza * Poliklinika Prešov * Poliklinika ProCare Prešov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=POLIKLINIKA PROCARE PREŠOV|url=https://www.procare.sk/poliklinika/procare-presov/|dátum prístupu=2019-01-12|vydavateľ=ProCare|jazyk=sk-SK}}</ref> * Nemocnica sv. Alžbety * Analyticko-diagnostické laboratórium a ambulancie (AdLa) * Sofyc Clinic - klinika jednodňovej chirurgie * Gynstar - jednodňová starostlivosť v odbore gynekológia a pôrodníctvo Okrem týchto zariadení zabezpečujú zdravotnícke služby aj ďalšie menšie polikliniky a zdravotné strediská. == Školstvo == === Vysoké školy === [[Súbor:Univerzita_Prešov_18_Slovakia.jpg|vpravo|náhľad|Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove]] * [[Prešovská univerzita v Prešove]] * [[Technická univerzita Košice]], [http://www.fvt.tuke.sk/sk Fakulta výrobných technológií so sídlom v Prešove] * [[Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove]] * [[Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove]] [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] === Základné a stredné školy === {{Hlavný článok|Zoznam základných a stredných škôl v Prešove}} == Osobnosti == {{hlavný článok|Zoznam osobností Prešova}} == Partnerské mestá == [[Partnerské mesto|Partnerskými mestami]] Prešova sú tieto mestá: * {{flagicon|Italy}} [[Brugherio]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Greece}} [[Keratsini]], [[Grécko]] * {{flagicon|France}} [[La Courneuve]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|Hungary}} [[Nyíregyháza]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|Poland}} [[Nowy Sącz]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Ukraine}} [[Mukačevo]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|USA}} [[Pittsburgh]], [[Spojené štáty]] * {{flagicon|Česko}} [[Praha]], [[Česko]] * {{flagicon|Germany}} [[Remscheid]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Israel}} [[Rišon le-Cion]], [[Izrael]] * {{flagicon|Bulharsko}} [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]], [[Bulharsko]] == Prešovské „Naj“ zaujímavosti == * Najstaršia písomná zmienka o Prešove – v listine zo 7. novembra 1247<ref name="korzar-1247" /> * Najstaršie námestie – Františkánske námestie, existuje už od raného stredoveku<ref name="S"/>{{rp|87}} * Najstaršia lokalita – Slovenská ulica, existuje už od raného stredoveku<ref name="S"/>{{rp|88}} * Najstaršia tlačená kniha na Slovensku – latinská učebnica od Lucasa Fabinusa, vytlačená roku 1573 v Prešove<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident SR - Zaujímavosti|url=https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index899f.html?zaujimavosti|vydavateľ=archiv.prezident.sk|dátum prístupu=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160418120056/https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index899f.html?zaujimavosti|dátum archivácie=2016-04-18}}</ref> * Najvyšší geografický bod – Malkovská hôrka, 481 metrov nad morom<ref name="mapy.hiking.sk2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TuristickaMapa.sk – turistická mapa Slovenska|url=https://mapy.dennikn.sk/|vydavateľ=TURISTICKAMAPA.SK|dátum prístupu=|jazyk=sk|priezvisko=Hiking.sk 2007-2021}}</ref> * Najnižší geografický bod – koryto rieky Torysa, pod Wilec hôrkou, 230 metrov nad morom<ref name="mapy.hiking.sk2" /> * Najväčšia dohľadnosť – na 76 kilometrov vzdialené štíty Vysokých Tatier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vzdialenosť Prešov - Vysoké Tatry {{!}} Vzdialenost.sk|url=http://www.vzdialenost.sk/Vzdialenos%C5%A5_presov_vysoke-tatry|vydavateľ=www.vzdialenost.sk|dátum prístupu=}}</ref> * Najvyššia vojenská hodnosť – maršal Francúzska, 15. 03. 1758 ju dosiahol prešovský rodák [[Ladislav Berčéni]] * Najznámejší barokový maliar – [[Jakub Bogdani]], dvorný maliar anglických kráľov, jeho rodný dom stojí na Hlavnej ulici č. 5<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovakia|url=https://books.google.sk/books?id=CA2BolYAXuQC&pg=PA103&lpg=PA103&dq=jakub+bogdani&source=bl&ots=doam5bmUNM&sig=He4nGvmtZ4KLbqFIRoT_JajcyTY&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjSzZ3EifLLAhVDthQKHVuwASk4PBDoAQgZMAA#v=onepage&q=jakub%20bogdani&f=false|vydavateľ=Marshall Cavendish|rok=2005|isbn=978-0-7614-1856-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: CA2BolYAXuQC|meno=Ted|priezvisko=Gottfried}}</ref> == Panoráma == {{Široký obrázok|Town Presov Slovakia Pano.jpg|1000px|Pohľad od Kalvárie (2006)}} == Galéria == <gallery> Súbor:Pápež Ján Pavol II. Postcard, Prešov 23 Slovakia.jpg|2.7.1995. Návšteva pápeža Jána Pavla II. Súbor:Pápež František. Postcard, Prešov 25 Slovakia 2.jpg|14.9.2021. Návšteva pápeža Františka Súbor:Presov15postcard2.jpg|Pohľadnica-Panoramatické pohľady na Prešov Súbor:Presov15postcard.jpg|Pohľadnica-Mesto Prešov Súbor:Presov15postcard16.jpg|Pohľadnica-Mesto Prešov v zime Súbor:Presov15postcard6.jpg|Pohľadnica-Katedrály v Prešove Súbor:Presov15postcard21.jpg|Pohľadnica-Betlehemy v Prešove Súbor:Presov15postcard14.jpg|Pohľadnica-Sochy, národné kultúrne pamiatky v Prešove Súbor:Presov15postcard19.jpg|Pohľadnica-Pamätné tabule, národné kultúrne pamiatky v Prešove Súbor:Presov15postcard11.jpg|Pohľadnica-Hrady pri Prešove Súbor:Presov15postcard12.jpg|Pohľadnica-Historické paláce v Prešove Súbor:Presov15postcard18.jpg|Pohľadnica-Pamätníky v Prešove Súbor:Presov15postcard1.jpg|Pohľadnica-Kalvária v Prešove Súbor:Presov15postcard17.jpg|Pohľadnica-Novšie sochy v Prešove Súbor:Presov15postcard3.jpg|Pohľadnica-Prešovské divadlá Súbor:Presov15postcard4.jpg|Pohľadnica-Prešovská univerzita Súbor:Presov15postcard5.jpg|Pohľadnica-Moderná architektúra v Prešove Súbor:Presov15postcard7.jpg|Pohľadnica-Hotely v Prešove Súbor:Presov15postcard8.jpg|Pohľadnica-Stanice v Prešove Súbor:Presov15postcard9.jpg|Pohľadnica-Nemocnice v Prešove Súbor:Presov15postcard10.jpg|Pohľadnica-Vysoké školy v Prešove Súbor:Presov15postcard13.jpg|Pohľadnica-Lesopark v Prešove Súbor:Prešov-pohľadnica, fontány-001.jpg|Pohľadnica-Fontány v Prešove Súbor:Presov15postcard15.jpg|Pohľadnica-Kvety v Prešove Súbor:Postcard Prešov 21 Slovakia.jpg|Pohľadnica-Diaľnica D1 pri Prešove Súbor:Towns14Slovakia93.JPG|Katedrála sv.Jána Krstiteľa Súbor:Hlavná, Prešov 24 Slovakia 2.jpg|Konkatedrála sv. Mikuláša Súbor:Presov11Nevskykatedrala3.jpg|Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa A. Nevského Súbor:Evanjelický chrám, Prešov 21 Slovakia.jpg|Evanjelický chrám Súbor:Presov12Slovakia145.JPG|Synagóga Súbor:Presov10Slovakia756.JPG|Františkánsky kostol sv. Jozefa Súbor:Slovakia Presov 728.JPG|Kalvária Súbor:Presov10Slovakia668.JPG|Biskupský palác gréckokatolíckej cirkvi Súbor:Presov Slovakia 1286.JPG|Immaculata Súbor:Presov10Slovakia593.JPG|Súsošie sv. Róchusa Súbor:Leto, Hlavná ulica, radnica. Prešov 22 Slovakia.jpg|Radnica Súbor:Hlavná, Prešov 24 Slovakia 4.jpg|Historická budova Kolégia Súbor:Prešov4.JPG|Renesančný dom Žigmunda Rákociho Súbor:Slovakia Town Presov 217a.jpg|Neskorogotická Caraffova väznica Súbor:Bašta Prešov 17 Slovakia3.jpg|Kováčska bašta Súbor:Slovakia Presov 699.JPG|Zvyšky mestského opevnenia Súbor:Towns14Slovakia447.JPG|Hlavná ulica, mestský park Súbor:Slovakia Presov 426.JPG|Floriánova ulica (Nižná bránka) Súbor:Towns14Slovakia376.JPG|Metodova ulica (Vyšná bránka) Súbor:Presov10Slovakia628.JPG|Slovenská ulica Súbor:Jarková ulica po rekonštrukcii, mesto Prešov 21 Slovakia 2.jpg|Jarková ulica Súbor:49thparallelnorth15Slovakia5.JPG|Prešovská 49. rovnobežka Súbor:Vysoké Tatry16Slovakia3.JPG|Pohľad na zasnežené štíty Vysokých Tatier od Šalgovíka Súbor:Vyhliadková veža, lesopark Prešov 22 Slovakia 8.jpg|Najvyšší bod v katastri mesta Prešov. Vyhliadková veža 481 metrov n/m Súbor:Preso10Slovakia62.JPG|Najnižší bod v katastri mesta Prešov. Rieka Torysa blízko mosta v obci Haniska 230 metrov n/m </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="S">{{Citácia knihy | editori = Peter Švorc | titul = Sprievodca po historickom Prešove | miesto = Prešov | vydavateľ = Universum | rok = 1997 | isbn = 80-967001-7-0 | počet strán = 114 | strany = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Prešov]] * [[Zoznam ulíc a námestí v Prešove]] * [[Trolejbusová doprava v Prešove]] * [[Prešovská súťaž krátkych poviedok v nemeckom jazyku|Prešovská súťaž krátkych poviedok]] * [[Vojsko v meste Prešov]] * [[Košicko-prešovská aglomerácia]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Prešov|wikt=Prešov}} == Externé odkazy == * http://www.pamiatky.sk/Content/ZASADY/Presov/PO_PR_Zasady_ochr.pdf Pamiatková rezervácia Prešov * [https://www.presov.sk/ https://www.presov.sk] webová stránka mesta Prešov * [http://www.gopresov.sk/ Mestské informačné centrum v Prešove] * [https://www.regionsaris.sk/ OOCR Prešov - región Šariš] * [https://egov.presov.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Prešov] * [https://www.dpmp.sk/ Dopravný podnik mesta Prešov, a. s.] {{Mestské časti Prešova}}{{Obce okresu Prešov}}{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Prešov| ]] [[Kategória:Okres Prešov]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Prešovský kraj]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] 73iiovdrd07yi7cq13kzjsf0seo9lql 0 11038 8226452 8220023 2026-05-30T23:44:03Z Fillos X. 212061 /* Časová os */ 8226452 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = [[Súbor:Metallica wordmark.svg|220px]] | Obrázok = Metallica Live at The O2, London, England, 22 October 2017.jpg | Popis obrázku = Skupina Metallica na koncerte v [[Londýn]]e v októbri [[2017]] | Krajina pôvodu = {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | Žáner = [[thrash metal]]<br />[[speed metal]]<br />[[heavy metal]]<br />[[hard rock]] | Roky pôsobenia = [[1981]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Warner Bros., Elektra, Mercury, Vertigo, Megaforce, Universal, Sony, Blackened | Webstránka = [http://www.metallica.com www.metallica.com] | Členovia skupiny = [[James Hetfield]]<br />[[Kirk Hammett]]<br />[[Robert Trujillo]]<br />[[Lars Ulrich]] | Bývalí členovia = [[Jason Newsted]]<br />[[Cliff Burton]]<br />[[Dave Mustaine]]<br />[[Ron McGovney]]<br />[[Lloyd Grant]] }} '''Metallica''' je [[Spojené štáty|americká]] v súčasnosti [[Heavy metal|heavy metalová]] skupina založená v roku 1981 v [[Los Angeles]]. Zakladajúci členovia sa zoznámili vďaka inzerátu v los angeleských novinách, ktorý podal bubeník [[Lars Ulrich]]. Jadrom skupiny sú bubeník [[Lars Ulrich]], spevák a sprievodný gitarista [[James Hetfield]], a sólový gitarista [[Kirk Hammett]]. V úlohe basového gitaristu sa vystriedalo viacero muzikantov, v súčasnosti je ním [[Robert Trujillo]]. Pre prvé albumy Metallicy boli typické rýchle tempá skladieb, inštrumentálne skladby, a hudobne náročné a agresívne kompozície. Táto skutočnosť ich zaradila popri skupinách [[Megadeth]], [[Slayer]] a [[Anthrax]] do "Veľkej štvorky" thrash metalu. Kapela si dokázala postupne získavať stále väčšie a väčšie množstvo fanúšikov v undergrounde, a taktiež priazeň kritiky. Niektorí kritici považujú album ''[[Master of Puppets]]'' z roku 1986 za jeden z najvýznamnejších metalových albumov. Skupina dosiahla výrazný komerčný úspech s albumom ''[[Metallica (album)|Metallica]]'', vydanom v roku 1991, ktorý debutoval na 1. mieste rebríčka ''[[Billboard 200]]''. Týmto albumom sa kapela začala približovať ku strednoprúdovému publiku. V roku 2000 Metallica spolu s niekoľkými ďalšími umelcami zažalovala spoločnosť [[Napster]] za zdieľanie materiálu chráneného autorskými právami bez súhlasu členov kapely.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.forbes.com/2000/04/14/mu4.html |titul=Metallica Sues Napster - Forbes.com |vydavateľ=Forbes.com |date= |dátum prístupu=2008-11-05}}</ref> Spor sa skončil dohodou a z Napsteru sa stala platená služba. Album ''[[St. Anger]]'', vydaný v roku 2003, napriek debutu na 1. mieste rebríčka ''Billboard 200'' sklamal niektorých fanúšikov, ktorí kritizovali najmä chýbajúce gitarové sóla a „plechové“ bicie. Dokument s názvom ''Some Kind of Monster'' priblížil fanúšikom proces nahrávania albumu. Metallica dosiaľ vydala [[Diskografia Metallicy|jedenásť štúdiových albumov, dva živé albumy, dve EP, tridsaťštyri videoklipov a štyridsaťtri singlov]]. Skupina získala desať [[Grammy Award|cien Grammy]] a ako jedinej kapele v histórii sa jej podarilo bodovať v albumovom rebríčku ''Billboard 200'' na prvom mieste so šiestimi po sebe nasledujúcimi albumami.<ref name="RIAA Top Sellers"/><ref>{{Citácia periodika|titul=Metallica Rocks With Sixth No. 1 Album on Billboard 200 Chart|periodikum=Billboard|url=http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7588880/billboard-200-metallica-no-1-album|dátum prístupu=2017-06-08}}</ref> Album ''Metallica'' (1991), z ktorého sa v USA predalo viac než 20 miliónov kópií (33 mil. celosvetovo), je 16. najpredávanejším albumom v USA.<ref name="RIAA database"/> V období, keď vyšiel ich album ''[[Death Magnetic]]'' sa celkový počet predaných nahrávok odhadoval na viac než 110 miliónov. Aktuálne na jeseň 2025 je stav ich celosvetového predaja viac než 165 miliónov albumov. K septembru 2008 bola Metallica piatym najlepšie sa predávajúcim hudobným interpretom, odkedy 25. mája 1991 začal informačný systém SoundScan sledovať predajnosť nahrávok. Za sledované obdobie predala Metallica len v Spojených štátoch vyše 70 000 000 albumov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Top 15 Album Acts of the Bar-Code Era |url=http://www.mcarchives.com/news/spec.asp?id=7848 |dátum prístupu=2008-11-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081202023343/http://www.mcarchives.com/news/spec.asp?id=7848 |dátum archivácie=2008-12-02 }}</ref> V roku 2009 bola kapela uvedená do Rock and Rollovej siene slávy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Metallica|url=https://www.rockhall.com/inductees/metallica|dátum prístupu=2017-06-08|vydavateľ=Rock & Roll Hall of Fame|jazyk=en}}</ref> == História == === Začiatky (1981 – 1983) === [[Súbor:Lars Ulrich.jpg|thumb|[[Lars Ulrich]] na koncerte v [[Praha|Prahe]] v roku 2004]] Metallica vznikla v [[Los Angeles]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] v októbri roku [[1981]], kedy si dánsky bubeník [[Lars Ulrich]] podal inzerát tohto znenia do miestnych novín ''The Recycler'': „bubeník hľadá muzikantov na [[jam session]] s Tygers of Pan Tang, Diamond Head a [[Iron Maiden]].“<ref name="Metallica timeline Early 1981 - Early 1982"/> Na inzerát sa ozvali gitaristi [[James Hetfield]] a Hugh Tanner z kapely Leather Charm. Ulrich požiadal Briana Slagela, zakladateľa spoločnosti Metal Blade Records, či by nemohol umiestniť svoju nahrávku na pripravovanú kompiláciu ''Metal Massacre''. Napriek tomu, že Slagel si nebol istý, či má mladý Dán vôbec nejakú skupinu, súhlasil, načo sa Ulrich spojil s Hetfieldom, ktorý hral sprievodnú gitaru a spieval.Oficiálny vznik a založenie Metallicy sa datuje na 28 október 1981.<ref name="Metallica timeline Early 1981 - Early 1982">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Metallica timeline Early 1981 – Early 1982 |vydavateľ=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=1 |dátum prístupu=2007-11-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090315095541/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=1 |dátum archivácie=2009-03-15 }}</ref> Ulrichov priateľ Ron Quintana hľadal názov pre svoj nový fanzin. Quintana navrhoval názvy Metal Mania a Metallica. Meno Metallica sa však Ulrichovi pozdávalo väčšmi pre kapelu a tak si ho vypožičal.<ref>Christe (2005), str. 66</ref> V novinách ''The Recycler'' sa objavil ďalší inzerát, ktorý podal Ulrich, aby obsadil miesto sólového gitaristu. Ozval sa naň [[Dave Mustaine]]. Keď Ulrich s Hetfieldom videli jeho drahú gitarovú aparatúru, okamžite ho prijali do kapely. Počiatkom roku 1982 nahrala Metallica pôvodnú verziu skladby „Hit the Lights“ na kompiláciu ''Metal Massacre I''. Hetfield hral na base a [[Lloyd Grant]] mal na starosti sólovú gitaru.<ref name="Metallica timeline Early 1981 - Early 1982"/> Na počiatočných kópiách kompilácie, ktorá vyšla 14. júna 1982, bola kapela mylne uvedená ako „Mettallica“. Napriek tejto chybe, ktorá muzikantov nasrdila, sa o skladbe rozniesol značný chýr. Spoločne s novým basákom, [[Ron McGovney|Ronom McGovneym]], odohrala kapela 14. marca 1982 svoj prvý koncert v Radio City v [[Anaheim]]e v štáte [[Kalifornia|Kalifornii]].<ref name="Metallica timeline March 14, 1982 - July 6, 1982">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Metallica timeline March 14, 1982 – July 6, 1982 |vydavateľ=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=2 |dátum prístupu=2007-11-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090411200826/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=2 |dátum archivácie=2009-04-11 }}</ref> Metallica nahrala svoju prvú demo nahrávku, ''Power Metal''; názov prevzali z vizitiek, ktoré používal Quintana niekedy počiatkom roku 1982. Na jeseň 1982 sa Ulrich a Hetfield zúčastnili vystúpenia v nočnom klube Whisky a Go Go. Medzi účinkujúcich patril taktiež basgitarista [[Cliff Burton]], ktorý hral v kapele Trauma. Ohúrení tým, ako Burton používa wah-wah pedál, pokúšali sa ho presvedčiť, aby vstúpil do ich kapely. Hetfield a Mustaine sa chceli zbaviť McGovneyho, keďže podľa nich „sa ani najmenej nesnažil priložiť ruku k dielu, iba sa nechal unášať prúdom.“<ref name="Metallica timeline Fall 1982 - April 16, 1983"/> Burton nakoniec súhlasil, že sa pripojí k Metallice pod podmienkou, že sa kapela presťahuje k nemu do San Francisca. Prvé vystúpenie Metallicy s Burtonom sa odohralo v nočnom klube The Stone v marci 1983, a prvá nahrávka s Burtonom bolo demo ''Megaforce'' z roku 1983.<ref name="Metallica timeline Fall 1982 - April 16, 1983">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Metallica timeline Fall 1982 – April 16, 1983 |vydavateľ=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=3 |dátum prístupu=2007-11-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081227033807/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=3 |dátum archivácie=2008-12-27 }}</ref> Metallica bola pripravená nahrať plnohodnotný album, avšak Metal Blade nedokázal financovať s tým spojené výdavky, a tak sa kapela rozhodla hľadať iné možnosti. Organizátor metalových koncertov Johnny Zazula, ktorý počul demo skupiny ''No Life 'til Leather'', sa pokúšal sprostredkovať Metallice zmluvu s niektorým z významných labelov sídliacich v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Keďže viaceré labely neprejavili záujem, Zazula si sumu potrebnú na realizáciu nahrávky vypožičal a ponúkol Metallice nahrávaciu zmluvu so svojím vlastným labelom Megaforce Records.<ref>Christe (2005), str. 98</ref> === ''Kill ’Em All'' a ''Ride the Lightning'' (1983 – 1985) === V roku 1983 sa Metallica presunula do Rochesteru v štáte New York, aby tu nahrala svoj debutový album s pracovným názvom ''Metal up Your Ass'', ktorý produkoval Paul Curcio. Mustaineovo agresívne správanie a problémy s alkoholom spôsobili, že sa ostatní členovia skupiny rozhodli vylúčiť ho z kapely.<ref>Cecolini, Vinny, Foreclosure of a Team ''Metal Hammer'' November 1998</ref> Ešte toho dňa ho nahradil gitarista kapely Exodus [[Kirk Hammett]]. Prvý koncert s Metallicou hral 16. apríla 1983 v klube Showplace v New Jersey.<ref name="Metallica timeline Fall 1982 - April 16, 1983"/> [[Súbor:Priest feast 22 - megadeth 05.jpg|thumb|left|Dave Mustaine si založil vlastnú kapelu [[Megadeth]], po tom čo bol z kapely v roku 1983 vyhodený.]] Mustaine pociťoval voči Hammettovi zášť, čo vyjadroval v rozhovoroch pre časopisy. Povedal, že mu Hammett „ukradol moje miesto“<ref name="Dave Mustaine: James Hetfield Is Jealous Of Me">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dave Mustaine: James Hetfield is jealous of me |vydavateľ=Blabbermouth.net |url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=27141 |dátum prístupu=2007-12-05}}</ref> Mustaine bol „najedovaný“, pretože veril, že Hammett získal slávu hraním jeho gitarových sól.<ref name="Dave Mustaine Back in Business">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dave Mustaine Back in Business |vydavateľ=askmen.com |url=http://www.askmen.com/toys/interview_100/149b_dave_mustaine_interview.html |dátum prístupu=2007-12-06}}</ref> V rozhovore pre časopis ''Metal Forces'' z roku 1985 si vzal Hammetta do parády, keď povedal: „je ozaj na smiech, že Hammett ukradol každé gitarové sólo, ktoré som hral na páske ''No Life 'til Leather'', a váš časopis ho ešte k tomu zvolil za najlepšieho gitaristu.“<ref name="Metal Forces">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Love it to Death – Bernard Doe speaks to Dave Mustaine about life after Metallica |autor=Doe, Bernard |vydavateľ=Rockdetector.com |url=http://www.rockdetector.com/interviews/artist,5744.sm?id=14 |dátum prístupu=2007-12-06}}</ref> Na debutovom albume skupiny Megadeth ''Killing Is My Business... and Business Is Good!'' sa objavila pieseň „Mechanix“, ktorú Metallica umiestnila na album ''Kill ’Em All'' pod názvom „The Four Horsemen“. Mustaine povedal, že tak učinil, aby „ukázal Metallice“, že nie je len opilec, ako muzikanti tvrdili, a dokáže hrať na gitare.<ref name="Metal Forces"/> Kvôli nezhodám s nahrávacou spoločnosťou a distributérmi, ktorým sa nepozdával pôvodný názov, bola nahrávka premenovaná na ''[[Kill ’Em All]]''. Album vyšiel v júni 1983 u Megaforce Records (USA) a Music for Nations (Európa) a dostal sa na 120. priečku v hitparáde Billboard 200.<ref name="Metallica Chart Positions"/> Album síce nemal väčší komerčný úspech, no skupina si ním získavala stále väčšiu obľubu heavymetalových fanúšikov. Dva dni po vydaní albumu Metallica vyrazila spoločne so skupinou Raven na koncertné turné po Spojených štátoch, nazvané ''Kill ’Em All For One Tour''.<ref name="Metallica timeline May 10-27, 1983 - July 27-Sept 3, 1983">{{cite web |title=Metallica timeline May 10–27, 1983 – July 27–Sept 3, 1983 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=4 |accessdate=1.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20071217130118/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=4 |archivedate=2007-12-17 }}</ref> Vo februári 1984 sa kapela predstavila v Európe ako hosť skupiny Venom. Na festivale Aardschok v [[holandsko]]m meste [[Zwolle]] vystúpili pred 7 000 fanúšikmi.<ref name="Metallica timeline October-December , 1983 - August, 1984">{{cite web |title=Metallica timeline October-December , 1983 – August, 1984 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=5 |accessdate=30.11.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090115011308/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=5 |archivedate=2009-01-15 }}</ref> Svoj druhý album, ''[[Ride the Lightning]]'', nahrala Metallica v štúdiu Sweet Silence v dánskej [[Kodaň|Kodani]]. Album vyšiel v auguste 1984 a dostal sa na 100. priečku v hitparáde Billboard 200.<ref name="Metallica Chart Positions"/> Francúzski tlačiari omylom vytlačili pre album zelené obaly, ktoré sú v súčasnosti považované za zberateľské kúsky. Na albume sa objavujú skladby „For Whom the Bell Tolls“, „Creeping Death“ (popisuje biblický príbeh, odchod Židov z egyptského otroctva, zameriavajúc sa na rany, ktoré zoslal na Egypt hebrejský boh) či [[Inštrumentálna hudba|inštrumentálka]] „The Call of Ktulu“. V skladbách „Ride the Lightning“ a „The Call of Ktulu“ je ako autor uvedený aj Dave Mustaine.<ref name="Metallica timeline October-December , 1983 - August, 1984"/> === ''Master of Puppets'' a smrť Cliffa Burtona (1986 – 1987) === Michael Alago, hľadač talentov pre Elektra Records, a spoluzakladateľ spoločnosti Q-Prime Management Cliff Burnstein navštívili v septembri 1984 koncert Metallicy, ktorý na nich spravil dojem. Metallica následne podpisuje zmluvu s Elektra Records, a manažment prenecháva spoločnosti Q-Prime.<ref name="Metallica timeline Fall, 1984 - March 27, 1986">{{cite web |title=Metallica timeline Fall, 1984 – March 27, 1986 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=6 |accessdate=30.11.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20141006164250/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=6 |archivedate=2014-10-06 }}</ref> Narastajúci úspech Metallicy viedol ich britský label Music for Nations k tomu, že vyprodukoval obmedzené vydanie EP ''Creeping Death''. Aj ako import boli obchody v USA schopné predať 40 000 kópií. Dve z troch piesní na tejto nahrávke ([[Coververzia|coververzie]] „Am I Evil?“ od Diamond Head a „Blitzkrieg“ od Blitzkrieg) sa roku 1989 objavili na reedícii ''Kill ’Em All'' (Elektra Records).<ref>Christe (2005), str. 142</ref> Metallica sa spoločne so skupinou Tank vydala na svoje prvé veľké európske turné, ktoré malo priemernú návštevnosť 1 300 ľudí. Po návrate do Štátov sa pripojili ku W.A.S.P. a Armored Saint, a podnikli turné po Severnej Amerike. Najväčšiu šou zažila Metallica na festivale Monsters of Rock v anglickom Castle Donningtone, ktorého sa zúčastnila spoločne so skupinami [[Bon Jovi]] a Ratt a hrala tu pred očami 70 000 divákov. Na festivale Day on the Green v [[Kalifornia|kalifornskom]] [[Oakland (Kalifornia)|Oaklande]] hrala skupina pred publikom, ktoré pozostávalo zo 60 000 ľudí.<ref name="Metallica timeline Fall, 1984 - March 27, 1986" /> Tretí štúdiový počin ''[[Master of Puppets]]'' nahrala Metallica opäť v štúdiu Sweet Silence a vyšiel v marci 1986. Dostal sa na 29. priečku v rebríčku [[Billboard 200]] a udržal sa v ňom 72 týždňov.<ref>{{cite web|url=http://www.billboard.com/bbcom/discography/index.jsp?aid=11546&cr=album&or=ASCENDING&sf=length&pid=5199&kw=Master+of+Puppets|title=Description of Master of Puppets on Billboard.com|work=Billboard.com|accessdate=20.10.2006|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070929224956/http://www.billboard.com/bbcom/discography/index.jsp?aid=11546&cr=album&or=ASCENDING&sf=length&pid=5199&kw=Master+of+Puppets|archivedate=2007-09-29}}</ref> 4. novembra 1986 sa album stal prvou zlatou platňou Metallicy a v roku 2003 bol ocenený šesťnásobnou platinovou platňou.<ref name="RIAA database">{{cite web |title=RIAA database |publisher=RIAA.com |url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=SEARCH_RESULTS |accessdate=30.11.2007}}</ref> Steve Huey, kritik internetovej hudobnej encyklopédie [[Allmusic]], označil album za „najväčší úspech skupiny“.<ref>{{cite web|url= http://wm04.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:nl08b5t4tsqe|last= Huey|first= Steve|title= Master of Puppets - Review|accessdate= 23.12.2006|publisher= AllMusic}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Po vydaní nahrávky skupina získala miesto predskokana [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbournea]] na jeho americkom turné.<ref name="Metallica timeline Fall, 1984 - March 27, 1986"/> Počas turné si Hetfield nalomil zápästie pri skateboardingu a kapela povolala gitarového technika Johna Marshalla, aby sa chopil rytmickej gitary.<ref name="Metallica timeline June 26, 1986 - September 27, 1986">{{cite web |title=Metallica timeline June 26, 1986 – September 27, 1986 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=7 |accessdate=16.11.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20071217130128/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=7 |archivedate=2007-12-17 }}</ref> [[Súbor:Cliff Burton Memorial.PNG|thumb|Pamätník na Burtonovu počesť v švédskom meste Ljungby]] 27. septembra 1986, počas európskej časti turné Damage Inc., sa muzikanti rozhodli losovať o miesta na spanie v zájazdovom autobuse kapely. Burton vyhral a vybral si Hammettovo lôžko. Na svitaní, neďaleko [[Švédsko|švédskeho]] mesta Dörarp sa na zmrznutom úseku švédskej diaľnice autobus prevrátil potom, čo dostal šmyk na dlhom pruhu skrytého ľadu. Ulrich, Hammett a Hetfield neutrpeli žiadne vážnejšie zranenia, avšak Burtona privalil autobus a na mieste bol mŕtvy. Hetfield spomína: „Videl som ako autobus leží priamo na ňom. Videl som, ako mu trčia nohy von. Pamätám si, že vodič sa pokúšal vytiahnuť deku, ktorá bola pod ním, aby ju použil pre ďalších ľudí. Zreval som: ‚Vyser sa na to!‘ Chcel som toho chlapa zabiť.“<ref name="Metallica timeline June 26, 1986 - September 27, 1986"/> Po Cliffovej smrti nebolo isté, či bude kapela pokračovať v činnosti. Avšak zostávajúci traja členovia sa rozhodli, že Cliff by si prial, aby pokračovali a tak sa, s požehnaním Burtonovej rodiny, rozhodli nájsť za neho náhradu.<ref name="Metallica timeline October, 1986 - March, 1987">{{cite web |title=Metallica timeline October, 1986 – March, 1987 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=8 |accessdate=30.11.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090411195927/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=8 |archivedate=2009-04-11 }}</ref> Zhruba 40 uchádzačov sa pokúšalo získať priazeň kapely. Patrili k nim aj Les Claypool z kapely Primus – Hammettov kamarát zo školy, Troy Gregory z kapely Prong a [[Jason Newsted]] zo skupiny Flotsam and Jetsam. Newsted mal kompletne naštudovanú diskografiu kapely, a následne po konkurze ho Metallica pozvala do klubu Tommy's Joint v San Franciscu. Hetfield, Ulrich a Hammett sa zhodli, že Newsted sa najlepšie hodí ako náhrada za Burtona. S novým členom sa po prvýkrát predstavili na koncerte v Country Clube v kalifornskej Resede. Členovia skupiny úskokom donútili Newsteda zjesť veľmi ostrý [[Wasabi|japonský chren]], čím sa stal plnohodnotným členom Metallicy.<ref name="Metallica timeline October, 1986 - March, 1987"/> V marci 1987 si Hetfield opätovne zlomil zápästie pri skateboardingu. Gitarový technik Marshall sa znova chopil gitary, no kvôli zraneniu boli beztak nútení zrušiť vystúpenie v televíznej relácii ''Saturday Night Live''. Na jar 1987 ukončila Metallica turné a v auguste t. r. vyšlo [[Extended play|EP]] ''[[Garage Days Re-Revisited|The $5.98 E.P.: Garage Days Re-Revisited]]'', ktoré obsahovalo výlučne prevzaté piesne. Táto nahrávka sa realizovala s niekoľkých dôvodov: muzikanti využili svoje nové nahrávacie štúdio, preverili Newstedove vlohy a vypustili z hlavy smútok a vypätie, ktoré spôsobila Burtonova smrť. V decembri 1987 skupina vydala video ''Cliff 'Em All'', ako spomienku na trojročné pôsobenie Burtona v Metallice. Nahrávka obsahovala Burtonove basové sóla, amatérske videá a záznamy televíznych vystúpení.<ref name="Metallica timeline August 21, 1987 - December 4, 1987">{{cite web |title=Metallica timeline August 21, 1987 – December 4, 1987 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=9 |accessdate=1.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090411200831/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=9 |archivedate=2009-04-11 }}</ref> === ''…And Justice for All'' (1988 – 1990) === ''[[…And Justice for All (album)|...And Justice for All]]'', prvý album vydaný po Burtonovej smrti, vyšiel koncom augusta 1988 a získal si skvelú odozvu. Okamžite sa dostal na šiestu priečku v rebríčku ''Billboard 200'' a stal sa tak prvým albumom Metallicy, ktorý sa dostal do prvej desiatky.<ref name="Metallica Chart Positions">{{cite web |title=Metallica Chart Positions |publisher=Allmusic |url=http://wm06.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=11:kifpxqe5ldte~T5 |accessdate=3.12.2007 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Deväť týždňov po vydaní získal album platinovú platňu.<ref>Christe (2005), str. 207</ref> Newstedova basa bola úmyselne potlačená, ako súčasť pokračujúcej „buzerácie“, ktorej bol vystavený, a jeho hudobné nápady muzikanti nebrali na vedomie (napriek tomu bol uvedený ako autor skladby „Blackened“).<ref name="The Playboy Interview - Metallica"/> U časti kritiky sa produkcia albumu stretla s výhradami; menovite, Steve Huey z [[Allmusic]] napísal, že Ulrichove bicie väčšmi klikajú než dunia, a gitary „slabučko bzučia“.<ref>{{cite web|url= http://wm06.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:o6j4eae04xu7|title= ...And Justice for All - Review|author= Huey, Steve|accessdate= 23.12.2006|publisher= Allmusic}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Na podporu albumu sa kapela vydala na turné Damaged Justice.<ref name="Damaged Justice World Tour">{{cite web |title=Damaged Justice World Tour |publisher=metworld.co.uk |url=http://www.metallicaworld.co.uk/metallica_tour_dates_justice_world.htm |accessdate=9.12.2007}}</ref> Album ''…And Justice for All'' vydobyl roku 1989 Metallice ich prvú nomináciu na [[Grammy Award|cenu Grammy]] v kategórii „Najlepší hardrockový/metalový album“. Metallica mala veľkú nádej vyhrať, ale cenu získala skupina [[Jethro Tull]] z albumom ''Crest of a Knave''.<ref name="ROCKIN' ON AN ISLAND"/> Tento výsledok sa u fanúšikov i u zástupcov tlače stretol s nesúhlasom, veď všetci čakali len to, ako Metallica vyjde na pódium a prevezme si cenu, potom čo zahrala svoju skladbu „One“. Manažér Jethro Tull odporučil kapele, aby sa neunúvala dostaviť na ceremoniál, keďže očakával, že Metallica zaručene vyhrá.<ref name="ROCKIN' ON AN ISLAND">Rockin' on an island, Kerrang! Issue no. 258, 30.9.1989</ref> Časopis ''Entertainment Weekly'' zaradil cenu do svojho rebríčka „10 najväčších prešľapov Grammy“.<ref name="Grammy's 10 Biggest Upsets">{{cite web |title=Grammy's 10 Biggest Upsets |author=Endelman, Michael |publisher=EW.com |date= |url=http://www.ew.com/ew/gallery/0,,1567466_20010834_20010795,00.html |accessdate=3.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20071216011728/http://www.ew.com/ew/gallery/0,,1567466_20010834_20010795,00.html |archivedate=2007-12-16 }}</ref> Tri roky nato, keď Metallica dostala Grammy za pieseň „Enter Sandman“, Ulrich poznamenal: „Musíme poďakovať Jethro Tull za to, že tento rok nevydali album.“<ref name="Grammy Awards 1992">Grammy Awards 1992 - Enter Sandman acceptance speech</ref> Následne po vyjdení albumu ''…And Justice for All'' sa Metallica rozhodla nafilmovať svoj prvý videoklip ku skladbe „[[One (Metallica)|One]]“. Striedali sa v ňom zábery na muzikantov, hrajúcich v opustenom skladišti, zo scénami z filmu z roku 1971 ''Johnny si vzal pušku''. Miesto toho aby dojednala čiastkovú licenčnú zmluvu, Metallica kúpila práva k celému filmu. Objavila sa taktiež upravená verzia pre [[Music Television|MTV]]. Pre prípad, že by MTV zamietla upravenú verziu, Metallica mala v zálohe verziu iba so zábermi na hrajúcich muzikantov. MTV akceptovala upravenú verziu, a tak sa Metallica po prvýkrát dostáva na televízne obrazovky. V relácii MTV „100 najlepších videoklipov všetkých čias“, ktorá sa vysielala roku 1999, sa video dostalo na 38. miesto,<ref name="MTV: 100 Greatest Music Videos Ever Made">{{cite web |title=MTV: 100 Greatest Music Videos Ever Made |publisher=Rockonthenet.com |url=http://www.rockonthenet.com/archive/1999/mtv100.htm |accessdate=8.12.2007}}</ref> a nachádzalo sa tiež na nahrávke ''ADD Video'', vydanej pri príležitosti 25. výročia vysielania, a obsahujúcej najúspešnejšie klipy v histórii MTV.<ref>{{cite web|url=http://www.mtv.com/ontv/dyn/add_video/series.jhtml#/ontv/dyn/add_video/series.jhtml|title=A.D.D. Videos: 25 Years of MTV|publisher=MTV.com|accessdate=12.3.2006|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080416130946/http://www.mtv.com/ontv/dyn/add_video/series.jhtml#/ontv/dyn/add_video/series.jhtml|archivedate=2008-04-16}}</ref> === „Čierny album“ ''Metallica'' (1990 – 1993) === V októbri 1990 sa Metallica vrátila do štúdia One on One v Severnom Hollywoode, aby nahrala svoj ďalší album. Najali si kanadského producenta Boba Rocka, ktorý pracoval so skupinami The Cult, [[Bon Jovi]] či [[Mötley Crüe]]. Album ''[[Metallica (album)|Metallica]]'' (známy tiež pod názvom „Čierny album“) bol trikrát zremasterovaný, stál skupinu milión [[Americký dolár|dolárov]] a ukončil tri manželstvá.<ref name="Metallica timeline February, 1990 - August 13, 1991">{{cite web |title=Metallica timeline February, 1990 – August 13, 1991 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=11 |accessdate=2.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20111025054818/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=11 |archivedate=2011-10-25 }}</ref> Aj keď sa vydanie odkladalo až na rok 1991, album ''Metallica'' okamžite vstúpilo do rebríčku Billboard 200 na prvom mieste a v prvom týždni sa z neho predalo 650 000 kópií.<ref name="Heavy Metal Goes Platinum">{{cite web |title=Heavy Metal Goes Platinum |author=Garcia, Guy |publisher=Time.com |date=14.10.1991 |url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,974031,00.html |accessdate=12.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110921131811/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,974031,00.html |archivedate=2011-09-21 }}</ref> Metallica si týmto albumom získala pozornosť médií, a ako pätnásťnásobne platinový sa v rebríčku najpredávanejších albumov v USA dostal na 25. miesto.<ref name="Top 100 Albums">{{cite web |title=Top 100 Albums |publisher=RIAA.com |url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=tblTop100 |accessdate=2.12.2007}}</ref> Nahrávanie albumu a následné turné zachytil štvorhodinový dokument ''A Year and a Half in the Life of Metallica''. Turné nazvané „Wherever We May Roam Tour“ trvalo 14 mesiacov a zahŕňalo viac než 300 koncertov po celom svete, od Spojených štátov, cez Japonsko až po Anglicko.<ref name="Metallica timeline February, 1990 - August 13, 1991"/> [[Súbor:James Hetfield live in London 2008-09-15.jpg|thumb|Spevák Metallicy James Hetfield počas vystúpenia v [[The O2|Dóme milénia]] 15. septembra 2008]] 8. augusta 1992, počas spoločného turné s [[Guns N’ Roses]], Hetfield utrpel [[popálenina|popáleniny]] druhého a tretieho stupňa na tvári, rukách, ramenách a nohách. Pri nastavení pyrotechniky sa stala chyba, ktorá spôsobila, že Hetfield pri balade „Fade to Black“ vstúpil priamo do vybuchujúcej horčíkovej svetlice. Newsted poznamenal, že „jeho koža bublala ako ''Toxic Avenger''.“<ref name="Metallica timeline August 9, 1992 - November 23, 1993"/> Gitarový technik John Marshall, líder kapely Metal Church, až do konca turné znovu zastupoval Hetfielda v úlohe gitaristu, ktorý nemohol hrať, iba spievať. V novembri 1993 vyšiel prvý [[koncertný album|živý album]] Metallicy nazvaný ''Live Shit: Binge & Purge''. Skladal sa z troch CD, troch [[Video Home System|videokaziet]] a brožúry, ktorá obsahovala fotografie, korešpondenciu skupiny a rôzne poznámky.<ref name="Metallica timeline August 9, 1992 - November 23, 1993">{{cite web |title=Metallica timeline August 9, 1992 – November 23, 1993 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=12 |accessdate=1.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130502200916/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=12 |archivedate=2013-05-02 }}</ref> === ''Load'', ''ReLoad'', ''Garage Inc.'' a ''S&M'' (1994 – 1999) === Metallica ukončila svoje takmer tri roky trvajúce turné na podporu „čierneho albumu“, ktoré zahrňovalo taktiež vystúpenie na Woodstocku ‘94, a vrátila sa do štúdia, aby napísala a nahrala svoj šiesty štúdiový album. V lete 1995 si kapela vzala voľno a odohrala tri vystúpenia, medzi ktoré patril aj festival Donington Park v Anglicku, kde vystúpili [[Slayer]], Skid Row, Slash's Snakepit, [[Therapy?]] a Corrosion of Conformity. Toto krátke turné dostalo názov Escape From The Studio '95. Zhruba po roku písania a nahrávania nových piesní vychádza roku 1996 ďalší štúdiový počin s názvom ''[[Load (album)|Load]]'' a znova sa dostáva na prvé miesto hitparády ''Billboard 200'' a taktiež boduje na vrchole austrálskeho rebríčka ARIA.<ref name="Metallica Chart Positions"/> Na obálku ''Load'' skupina umiestnila fotografiu ''Blood and Semen III'' od Andresa Serrana. Serrano zlisoval zmes svojej vlastnej spermy a hovädzej krvi medzi tablami plexiskla.<ref name="Metallica timeline December, 1995 - June 27, 1996">{{cite web |title=Metallica timeline December, 1995 – June 27, 1996 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=14 |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130413025134/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=14 |archivedate=2013-04-13 }}</ref> Pre Metallicu znamenal tento album nielen zmenu hudobného štýlu, ale muzikanti prišli aj s novým imidžom, keď si nechali ostrihať vlasy. V lete 1996 sa Metallica pridala k altrockovému festivalu Lollapalooza.<ref name="The Playboy Interview - Metallica"/><ref name="Load review"/> Počas nahrávania albumu vzniklo dostatok materiálu na dva albumy. Skupina sa rozhodla, že najprv vydá polovicu skladieb, a na zvyšku ešte popracuje a vydá ich nasledujúci rok. A tak vyšiel ďalší album s názvom ''[[ReLoad]]''. Obálku opäť vytvoril Serrano, tentoraz použil krv a moč.<ref name="Metallica timeline December, 1995 - June 27, 1996"/> V hitparáde ''Billboard 200'' dobyl prvé miesto a v kanadskom albumovom rebríčku obsadil druhú priečku.<ref name="Metallica Chart Positions"/> V dokumentárnom filme Some Kind of Monster (2004) Hetfield podotkol, že spočiatku považovali piesne na týchto albumoch za príliš podradné, a rozhodli sa ich vydať až po „vybrúsení a prepracovaní“.<ref name="Some Kind of Monster film"/> Kvôli podpore albumu sa Metallica v decembri 1997 zúčastnila relácie Saturday Night Live na NBC, kde zahrala svoje piesne „Fuel“ a „The Memory Remains“ spoločne so speváčkou [[Marianne Faithfull]].<ref name="Metallica timeline November 18, 1997 - December 8, 1998">{{cite web |title=Metallica timeline November 18, 1997 – December 8, 1998 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=16 |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130502233850/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=16 |archivedate=2013-05-02 }}</ref> Roku 1998 Metallica vydala dvojalbum obsahujúci prevzaté piesne nazvaný ''[[Garage Inc.]]'' Jeden disk sa skladal z nových coververzií skupín ako Diamond Head, [[Killing Joke]], The Misfits, [[Thin Lizzy]], [[Mercyful Fate]] či [[Black Sabbath]]. Druhý disk obsahoval EP [[Garage Days Re-Revisited]], ktoré sa medzičasom stalo vzácnym zberateľským kúskom. Do rebríčku Billboard 200 album vstúpil na druhom mieste.<ref name="Metallica timeline November 18, 1997 - December 8, 1998"/><ref name="Metallica timeline February 24, 1999 - February 23, 2000">{{cite web |title=Metallica timeline February 24, 1999 – February 23, 2000 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=17 |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130502222018/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=17 |archivedate=2013-05-02 }}</ref> 21. a 22. apríla 1999 nahrala Metallica dva koncerty zo Sanfranciským symfonickým orchestrom, ktorý dirigoval Michael Kamen. Kamen, ktorý v minulosti spolupracoval s producentom Bobom Rockom na piesni „[[Nothing Else Matters]]“, už v roku 1991 kapele navrhol, aby sa dala dohromady so symfonickým orchestrom. Kamen spoločne s viac než 100 spolupracovníkmi zložil kompletný symfonický aranžmán k piesňam Metallicy. Metallica pri tejto príležitosti napísala dve nové piesne, „No Leaf Clover“ a „- Human“. Zvukový a obrazový záznam z týchto koncertov vyšiel roku 1999 ako hudobný album a koncertný film ''[[S&M (Metallica)|S&M]]''. Do rebríčka ''Billboard 200'' vstúpil na druhom mieste, v austrálskej hitparáde ARIA a v rebríčku najlepších internetových albumov sa umiestnil na prvých priečkach.<ref name="Metallica Chart Positions"/> === Spor so spoločnosťou Napster (2000 – 2001) === V roku 2000 Metallica odhalila, že demo verzia ich piesne „I Disappear“, ktorú skupina nahrala pre soundtrack ''Mission: Impossible II'', sa nepovolene vysiela v rádiách. Skupina následne zistila, že do rozhlasu sa dostala z internetovej hudobnej služby [[Napster]], a taktiež odhalila, že aj všetky ostatné piesne Metallicy sú voľne dostupné.<ref name="Testimony of Mr. Lars Ulrich">{{cite web |title=Testimony of Mr. Lars Ulrich |publisher=judiciary.senate.gov |date=11.7.2000 |url=http://judiciary.senate.gov/testimony.cfm?id=195&wit_id=252 |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20071129061341/http://judiciary.senate.gov/testimony.cfm?id=195&wit_id=252 |archivedate=2007-11-29 }}</ref> Metallica podnikla právne kroky proti Napsteru a celú vec dotiahla pred kalifornský okresný súd. Obviňovala Napster z porušovania autorských práv, nezákonného používania digitálneho zvukového zariadenia a z vydierania a podvodov.<ref name="The Playboy Interview - Metallica"/><ref name="Metallica Rips Napster">{{cite web |title=Metallica Rips Napster |author=Jones, Christopher |publisher=Wired.com |date=13.4.2000 |url=http://www.wired.com/politics/law/news/2000/04/35670 |accessdate=5.12.2007}}</ref> [[Súbor:Lars Ulrich live in London 2008-09-15.jpg|thumb|left|Ulrich viedol kampaň proti Napsteru]] Z porušovania autorských práv boli obvinené tri univerzity, Juhokalifornská univerzita, Univerzita Yale a Univerzita Indiana, ale neboli vznesené obvinenia voči konkrétnym osobám. Yale a Indiana ustúpili a službu vo svojich priestoroch zablokovali, načo bola voči nim stiahnutá žaloba.<ref name=" 2 Universities Block Internet Music Service">{{cite web |title= 2 Universities Block Internet Music Service |publisher=''The New York Times'' |date=21.4.2000 |url=http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9A07E5D81E31F932A15757C0A9669C8B63&n=Top/Reference/Times%20Topics/Organizations/U/University%20of%20Southern%20California |accessdate=5.12.2007}}</ref> Na Juhokalifornskej univerzite sa konalo stretnutie zo študentmi, kde sa mal vyriešiť problém s Napsterom. Zástupcovia školy požadovali zamedzenie prístupu k službe, keďže 40 % internetového pripojenia sa využívalo na prístup k Napsteru, a nie na vzdelávacie účely.<ref name="Time for a Napster Rest?">{{cite web |title=Time for a Napster Rest? |author=Oakes, Chris |publisher=Wired.com |date=10.2.2000 |url=http://www.wired.com/science/discoveries/news/2000/02/34201 |accessdate=5.12.2007|archiveurl=https://archive.is/qn5ZF|archivedate=2013-01-05}}</ref> Metallica si najala poradenskú spoločnosť NetPD, a tá dva dni sledovala Napster. Potom zostavila zoznam 335 435 užívateľov Napsteru, o ktorých sa domnievala, že si sťahovali piesne Metallicy. Dokument obsahujúci 60 000 strán následne doručila do sídla Napsteru, čím Metallica vyjadrila svoju požiadavku, aby bol týmto užívateľom znemožnený prístup na Napster.<ref name="Metallica fingers 335,435 Napster users">{{cite web |title=Metallica fingers 335,435 Napster users |author=Borland, John |publisher=CNET.com |date=1.5.2000 |url=http://www.news.com/Metallica-fingers-335,435-Napster-users/2100-1023_3-239956.html |accessdate=5.12.2007}}</ref> Týmto užívateľom bol zamedzený prístup, a keď sa raper Dr. Dre pripojil k ťaženiu proti Napsteru, prístup bol odopretý ďalším 230 142 užívateľom.<ref name="Napster boots Dr. Dre fans from service">{{cite web |title=Napster boots Dr. Dre fans from service |author=Borland, John |publisher=CNET.COM |date=26.5.2000 |url=http://www.news.com/2100-1023-241159.html |accessdate=5.12.2007}}</ref> 11. júla 2000 Ulrich vypovedal pred [[Kongres Spojených štátov|americkým Kongresom]], aby podporil väčšiu možnosť kontroly hudobného priemyslu v oblasti autorských práv.<ref name="Testimony of Mr. Lars Ulrich_2">{{cite web |title=Testimony of Mr. Lars Ulrich |author= |publisher=judiciary.senate.gov |date=11.7.2000 |url=http://judiciary.senate.gov/testimony.cfm?id=195&wit_id=252 |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20071129061341/http://judiciary.senate.gov/testimony.cfm?id=195&wit_id=252 |archivedate=2007-11-29 }}</ref> Sudca federálneho súdu Marilyn Hall Patel nariadil Napsteru, aby do 72 hodín umiestnil do programu filter na kontrolu obsahu, alebo ukončil svoju činnosť.<ref name="The End of the Line for Royalties?">{{cite web |title=The End of the Line for Royalties? |author=Pellegrini, Frank |publisher=Time.com |date=6.3.2001 |url=http://www.time.com/time/nation/article/0,8599,101597,00.html |accessdate=12.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080501094810/http://www.time.com/time/nation/article/0,8599,101597,00.html |archivedate=2008-05-01 }}</ref> Potom čo nemecký mediálny gigant Bertelsmann AG prejavil záujem kúpiť aktíva Napsteru za 94 miliónov USD, Metallica a Napster uzavreli mimosúdnu dohodu. Podľa podmienok dohody Napster súhlasil zo zamedzením prístupu užívateľom, ktorí porušujú autorské práva.<ref name="Napster settles suits">{{cite web |title=Napster settles suits |publisher=CNN.com |date=21.7.2001 |url=http://money.cnn.com/2001/07/12/news/napster/ |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20181202050536/https://money.cnn.com/2001/07/12/news/napster/ |archivedate=2018-12-02 }}</ref> Napster napriek tomu 3. júna 2002 požiadal o ochranu pred bankrotom podľa platných amerických zákonov. Americký konkurzný súd 3. septembra 2002 zamietol akvizíciu služby nemeckou spoločnosťou Bertelsmann a donútil Napster zlikvidovať svoje aktíva.<ref>{{cite news | last=Evangelista | first=Benny | title=Napster runs out of lives – judge rules against sale | date=4.9.2002 | publisher=San Francisco Chronicle | url=http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?file=/chronicle/archive/2002/09/04/BU138263.DTL | 7= | accessdate=2.1.2008 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120503024216/http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?file=%2Fchronicle%2Farchive%2F2002%2F09%2F04%2FBU138263.DTL |date=2012-05-03 }}</ref> Na udeľovaní cien [[MTV Video Music Awards]] 2000 sa Ulrich spoločne s Marlonom Wayansom objavil v scénke, ktorá si robila posmech z využívania Napsteru na zdieľanie hudby. Marlon hral vysokoškoláka, sediaceho vo svojej izbe a počúvajúceho pieseň Metallicy „I Disappear“. Do izby vstúpi Ulrich a pýta sa, čo to má znamenať. Wayans sa vyhovára, že on iba „zdieľal“ hudbu prostredníctvom Napsteru, načo mu Ulrich odvrkne, že to je akoby „si požičiaval cudzie veci bez opýtania“. Zavolá teda ľudí so svojho štábu, ktorí začnú rekvirovať všetok Wayansov majetok, až sa nakoniec ocitá takmer nahý uprostred prázdnej miestnosti. Zakladateľ Napsteru Shawn Fanning, ktorý sa na udeľovaní cien objavil v tričku Metallica, vtedy povedal: „toto tričko som si požičal od kamaráta. Keď sa mi bude páčiť, možno si kúpim vlastné.“<ref name="MTV">MTV Video Music Awards 2000</ref> Časopis Blender vo svojom zozname „najväčších naničhodníkov rocku“ zaradil Metallicu na 17. miesto, vzhľadom na „ťaženie proti Napsteru“.<ref>"Rock's Biggest Wusses." ''Blender'' 7.6 (Aug. 2006), str. 17.</ref> === Odchod Jasona Newsteda a ''St. Anger'' (2001 – 2005) === V januári 2001, počas príprav na nahrávanie ďalšieho albumu, opustil Metallicu Jason Newsted. Ako vysvetlenie uviedol „súkromné a osobné dôvody a ujmu, ktorú som si spôsobil za tie roky, čo som hral muziku, ktorú milujem.“<ref name="Bassist Jason Newsted Leaves Metallica">{{cite web |title=Bassist Jason Newsted Leaves Metallica |author=Basham, David |publisher=MTV.com |date=17.1.2001 |url=http://www.mtv.com/news/articles/1438016/20010117/metallica.jhtml |accessdate=3.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080726125030/http://www.mtv.com/news/articles/1438016/20010117/metallica.jhtml |archivedate=2008-07-26 }}</ref> V rozhovore s časopisom ''[[Playboy]]'' Newsted povedal, že by rád vydal album so svojím bočným projektom [[Echobrain]]. Hetfield, ktorému sa tento nápad nepozdával, povedal: „keď sa niekto venuje bočnému projektu, oslabuje to Metallicu“ a bočný projekt je podľa neho „viac-menej to isté, ako keby ste podvádzali svoju ženu.“<ref name="The Playboy Interview - Metallica"/> Newsted odporoval, že Hetfield nahral vokály na soundtrack filmu ''South Park: Peklo na zemi'' a hosťoval na dvoch albumoch [[Corrosion of Conformity]]. Hetfield odvetil: „moje meno nie je na tých nahrávkach a nepokúšam sa ich predať“, a kládol otázky ako „Kde by sa to skončilo? Začne s tým koncertovať? Začne predávať tričká? Je to jeho kapela?“<ref name="The Playboy Interview - Metallica">{{cite web |title=The Playboy Interview – Metallica |publisher=''Playboy'' |url=http://www.playboy.com/arts-entertainment/features/metallica/05.html |accessdate=3.12.2007}}</ref> [[Súbor:Robert Trujillo live in London 2008-09-15.jpg|thumb|right|Nový basista Robert Trujillo, ktorého Metallica predstavila 24. februára 2003]] V apríli 2001 sa filmári Joe Berlinger a Bruce Sinofsky pripojili k Metallice, aby nahrali dokument z nahrávania nového albumu. V priebehu dvoch rokov nahrali viac než 1 000 hodín materiálu. 19. júla 2001, keď sa už kapela chystala vstúpiť do nahrávacieho štúdia, Hetfield nastúpil na odvykaciu kúru z dôvodu „závislosti na [[Alkoholizmus|alkohole]] a iných látkach“. Kapela zastavila práce na pripravovanej nahrávke a budúcnosť skupiny bola na vážkach.<ref name="Metallica timeline April, 2001 - December 4, 2001">{{cite web |title=Metallica timeline April, 2001 – December 4, 2001 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=21 |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100523122240/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=21 |archivedate=2010-05-23 }}</ref> Keď sa Hetfield 4. decembra 2001 vrátil z liečebne, kapela sa vrátila do štúdia. Hetfield pracoval štyri hodiny denne, od 12:00 do 16:00, a zvyšný čas trávil so svojou rodinou. Z materiálu, ktorý nahrali Berlinger a Sinofsky, vznikol dokument ''Some Kind of Monster'', ktorý mal premiéru na [[Sundance Film Festival|filmovom festivale Sundance]]. Rozhodnutie svojich bývalých spoluhráčov najať si psychoterapeuta, ktorým im mal pomôcť vyriešiť problémy, Newsted v dokumente označil za „fakticky zasrane úbohé a slabošské“.<ref name="Some Kind of Monster film">''Some Kind of Monster'' feature film, Metallica, January 2004, Paramount Pictures</ref> Keďže Metallica nemala trvalú náhradu za Newsteda, na album ''St Anger'' nahral basovú gitaru Bob Rock. Až keď muzikanti dokončili práce na albume, začali počiatkom roku 2003 hľadať nového basgitaristu. O priazeň skupiny sa medzi inými uchádzali Pepper Keenan, Jeordie White, Scott Reeder, Eric Avery, Danny Lohner či Chris Wyse. Po troch mesiacoch sa kapela napokon rozhodla pre [[Robert Trujillo|Roberta Trujilla]], bývalého člena [[Suicidal Tendencies]] a skupiny [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbournea]].<ref name="Some Kind of Monster film"/> Medzičasom sa Newsted roku 2002 pripojil ku kanadskej thrashmetalovej kapele [[Voivod]], a počas [[Ozzfest]]u 2003, na ktorom vystupovala takisto skupina Voivod, zaujal Trujillove miesto v Osbourneovej kapele.<ref name="Metallica timeline January 3, 2002 - March 19, 2003">{{cite web |title=Metallica timeline January 3, 2002 – March 19, 2003 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=22 |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130502231445/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=22 |archivedate=2013-05-02 }}</ref> V júni 2003 Metallica vydala svoj ôsmy štúdiový album, ''[[St. Anger]]'', ktorý debutoval na prvom mieste v rebríčku ''Billboard 200'' a to i napriek rozporuplným reakciám kritikov.<ref name="St Anger by Metallica"/> Kritiku si vyslúžili predovšetkým Ulrichove „plechové“ bicie a neprítomnosť gitarových sól.<ref name="St Anger by Metallica">{{cite web |title=St. Anger by Metallica |publisher=Metacritic.com |url=http://www.metacritic.com/music/artists/metallica/stanger |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090307055128/http://www.metacritic.com/music/artists/metallica/stanger |archivedate=2009-03-07 }}</ref> Kevin Forest Moreau zo serveru Shakingthrough.net napísal, že „gitary sa potácajú v monotónnom strednom tempe a značne drnčia; bicie sa svojou pomalosťou snažia zakryť neslýchane pompézne tempo; a hnev je jednak nevyhranený, jednak prílišne poznačený narcistickou samoľúbosťou“,<ref name="Rattle and Ho-Hum">{{cite web |title=Rattle and Ho-Hum |author=Moreau, Kevin |publisher=Shakingthrough.net |date=2003-06-23 |url=http://www.shakingthrough.net/music/reviews/2003/metallica_st_anger_2003.html |accessdate=5.12.2007}}</ref> a Brent DiCrescenzo z hudobného serveru ''[[Pitchfork Media]]'' ho opísal slovami „totálny zmätok“.<ref name="Metallica St. Anger Pitch">{{cite web |title=Metallica St. Anger |author=DiCrescenzo, Brent |publisher=Pitchfork Media |date=16.6.2003 |url=http://www.pitchforkmedia.com/article/record_review/19856-st-anger?artist_title=19856-st-anger |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20070724132847/http://www.pitchforkmedia.com/article/record_review/19856-st-anger?artist_title=19856-st-anger |archivedate=2007-07-24 }}</ref> Naproti tomu, v časopise ''Blender'' sa písalo, že „z albumov, ktoré produkoval Bob Rock je tento najdrsnejší a najzúrivejší“ a ''New York Magazine'' napísal, že je „absolútne surový a má šťavu“.<ref name="St Anger by Metallica"/> Titulná pieseň „St. Anger“ vyhrala roku 2004 Cenu Grammy v kategórii Najlepšia metalová skladba, a bola tiež zvolená za oficiálnu pieseň wrestlingového podujatia ''SummerSlam 2003''.<ref name="Grammy Award winners – Metallica"/> V roku 2004, pred vystúpením na Download Festivale v Anglicku, bol Ulrich z dôvodu panického záchvatu bol hospitalizovaný, a preto nemohol vystúpiť.<ref name="Metallica's Lars Ulrich Hospitalized In Switzerland, Misses Show"/> Hetfield musel na poslednú chvíľu hľadať náhradníka za Ulricha. Pomocnú ruku kapele podali bubeníci [[Dave Lombardo]] ([[Slayer]]) a Joey Jordison ([[Slipknot]]). Lombardo hral piesne „Battery“ a „The Four Horsemen“, Ulrichov technik Flemming Larsen odohral „Fade To Black“, a Jordison ostávajúce skladby.<ref name="Metallica's Lars Ulrich Hospitalized In Switzerland, Misses Show">{{cite web|title=Metallica's Lars Ulrich Hospitalized In Switzerland, Misses Show|publisher=[[Yahoo Music]]|date=7.6.2004|url=http://music.yahoo.com/read/news/12054238|accessdate=9.12.2006}}</ref> Na podporu albumu St. Anger sa Metallica vydala najprv na turné Summer Sanitarium Tour 2003 a následne na svetové turné Madly in Anger with the World, ktorého sa zúčastnili spoločne s multiplatinovými rockermi [[Godsmack]]. Po dvoch rokoch koncertovania si muzikanti dali načas voľno a väčšiu časť roku 2005 trávili s priateľmi a svojimi rodinami. Avšak i napriek dovolenke Metallica vystúpila 13. a 15. novembra 2005 ako predskokan [[The Rolling Stones|Rolling Stones]] na štadióne AT&T Park v San Franciscu.<ref name="Metallica Opening For Rolling Stones In San Francisco">{{cite web |title=Metallica Opening For Rolling Stones In San Francisco |author=Kaufman, Gil |publisher=MTV.com |date=3.4.2005 |url=http://www.mtv.com/news/articles/1506869/20050803/metallica.jhtml |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20081202030127/http://www.mtv.com/news/articles/1506869/20050803/metallica.jhtml |archivedate=2008-12-02 }}</ref> === ''Death Magnetic'' (2006 – 2010) === [[Súbor:Kirkhemmettwien07.JPG|thumb|Hammett naživo v roku 2007]] V decembri 2006 vydala Metallica DVD nazvané ''The Videos 1989–2004'', obsahujúce všetky hudobné klipy vydané medzi rokmi 1989 až 2004. V prvom týždni sa z neho predalo 28 000 kópií a v rebríčku Billboard Top Videos sa DVD umiestnilo na treťom mieste.<ref name="METALLICA's Videos Beats SLIPKNOT's 'Voliminal' On Music Video Chart ">{{cite web |title=Metallica's 'Videos' beats Slipknot's Voliminal' on Music Video Chart |publisher=Blabbermouth.net |date=15.12.2006 |url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=63882 |accessdate=5.12.2007}}</ref> Na tribute album ''We All Love Ennio Morricone'' pre talianskeho skladateľa [[Ennio Morricone|Ennia Morriconeho]], ktorý vyšiel vo februári 2007, Metallica prispela coververziou skladby „The Ecstasy of Gold“. Skladba bola nominovaná na cenu Grammy v kategórii „Najlepšia rocková inštrumentálna skladba“. Metallica používa na svojich vystúpeniach pieseň „The Ecstasy of Gold“ od počiatku 80. rokov ako úvodnú skladbu. Ale na tribute album kapela prispela svojou vlastnou gitarovou verziou.<ref>{{cite news |title=We All Love Ennio Morricone |url =http://www.metallica.com/index.asp?item=600114 |author= |publisher=Metallica.com |date=20.2.2007 |accessdate=20.2.2007}}</ref> Začiatkom roku 2006 skupina na svojej oficiálnej stránke oznámila ukončenie vyše 15 rokov trvajúcej spolupráce s producentom [[Bob Rock|Bobom Rockom]]. Jeho miesto obsadil [[Rick Rubin]], ktorý spolupracoval s interpretmi ako [[Danzig (skupina)|Danzig]], [[Slayer]], [[Slipknot]] a [[System of a Down]].<ref>{{cite news | title = Metallica Studio Update | publisher = Metallica | date= 16.2.2006 | url = http://www.metallica.com/index.asp?item=14828 | accessdate = 23.12.2006}}</ref> V roku 2006 boli zahrané live verzie dvoch nových skladieb. Dostali jednoduché názvy ako ''The New Song'' a ''The'' ''Other New Song. ''V prvej skladbe sú demo verzie skladieb ''The End of The Line'' a ''All Nightmare Long''. Druhá skladba nebola vydaná. Dátum vydania albumu ''[[Death Magnetic]]'' bol stanovený na 12. septembra 2008. Metallica taktiež nakrútila videoklip k prvému singlu „The Day That Never Comes“. Na jar 2008 Metallica spolupracovala na tribute albume „Maiden Heaven“, ktorý bol venovaný Iron Maiden. Na album sponzorovaný časopisom Kerrang! Metallica nahrala coververziu piesne „Remember Tomorrow“, hitu 80. rokov.<ref name="geocities1">{{cite news | title = Metallica in Maiden Heaven ? | publisher = Alternativeware | date= 8.10.2008 | url = http://www.geocities.com/alerivmx/metallica0.htm | accessdate = 8.10.2008|archiveurl=http://web.archive.org/20081216170700/www.geocities.com/alerivmx/metallica0.htm|archivedate=2008-12-16}}</ref> 2. septembra, desať dní pred plánovaným celosvetovým vydaním, sa nový album ''Death Magnetic'' objavil na internete, za čo nesie zodpovednosť istý francúzsky obchod, ktorý začal predávať album predčasne.<ref>[http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=103902 METALLICA's 'Death Magnetic' Sold Two Weeks Early At French Record Store?]</ref> To viedlo anglického distributéra Metallicy, spoločnosť Vertigo Records, k tomu, aby v Británii album vyšiel dva dni pred plánovaným termínom, čiže 10. septembra 2008. V súčasnosti nie je známe, či Metallica alebo jej label Warner Bros, podniknú nejaké právne kroky voči obchodu, ale bubeník Lars Ulrich považovaný za hlavnú hnaciu silu v procese proti spoločnosti Napster, to okomentoval slovami: „Desať dní pred vydaním a ešte to nikde nespadlo z nákladiaku? Všetci sme šťastní. Máme rok 2008 a takto to v súčasnosti chodí, takže je to v poriadku. Sme šťastní.“<ref>[http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=103943 METALLICA's ULRICH Downplays 'Death Magnetic' Leak: 'It's Part Of How It Is These Days' - Sep. 2, 2008]</ref> ''Death Magnetic'' okamžite po vydaní bodoval na vrchole hitparád vo viacerých krajinách – v Austrálii, Kanade, Mexiku<ref name="geocities1"/> a v Európskom albumovom rebríčku. Na dosiahnutie prvého miesta v Spojených štátoch sa muselo z albumu predať 490 000 kusov. Ako jedinej kapele v histórii sa Metallice podarilo bodovať v albumovom rebríčku ''Billboard 200'' na prvom mieste s piatimi po sebe nasledujúcimi albumami.<ref name="Metallica's 'Death Magnetic' Reigns On European Album Chart">{{cite web |title=Metallica's Death Magnetic reigns on European Album Chart |author= |publisher=Blabbermouth.net |date=25.9.2008 |url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=105557 |accessdate=29.9.2008}}</ref> Týždeň po vydaní sa ''Death Magnetic'' stále držal na prvom mieste v ''Billboarde'' ako aj v Európskom albumovom rebríčku a v Austrálii sa stal najrýchlejšie sa predávajúcim albumom roku 2008.<ref name="Metallica's 'Death Magnetic' Is Fastest-Selling Album Of Year In Australia">{{cite web |title=Metallica's Death Magnetic is fastest-selling album of the year in Australia |author= |publisher=Blabbermouth |date=21.9.2008 |url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=105261 |accessdate=29.9.2008}}</ref> ''Death Magnetic'' sa na čele ''Billboardu 200'' udržal tri týždne po sebe, čo sa okrem Metallicy toho roku podarilo jedine Jackovi Johnsonovi s albumom ''Sleep Through the Static''. Takisto v albumových rebríčkoch Billboardu ''Hard Rock'', ''Modern Rock/Alternative'' a ''Rock'' sa ''Death Magnetic'' udržal na prvom mieste päť po sebe nasledujúcich týždňov. Okrem Spojeného kráľovstva, Kanady a Austrálie album bodoval na prvom mieste v ďalších 29 krajinách.<ref>{{cite web |title=Metallica's Death Magnetic Tops Album Chart for Third Week in a Row |publisher=EuroInvester |date=1.10.2008 |url=http://www.euroinvestor.co.uk/news/shownewsstory.aspx?storyid=9983169 |accessdate=2008-11-19 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110810032801/http://www.euroinvestor.co.uk/news/story.aspx?id=9983169 |archivedate=2011-08-10 }}</ref> Úspech nového albumu vyniesol Metallice dve nominácie na MTV Europe Music Awards (Rock Out a Headliner), a taktiež MTV Latin America pozvala skupinu na odovzdávanie svojich Music Awards,<ref>{{cite news |title=Metallica nominated in the EMA's and playing live at the VMA's in Latin America |publisher=Alternativeware |date=8.10.2008 |url=http://www.geocities.com/alerivmx/metallica0.htm |accessdate=8.10.2008|archiveurl=http://web.archive.org/20081216170700/www.geocities.com/alerivmx/metallica0.htm|archivedate=2008-12-16}}</ref> kde sa Metallica predviedla so skladbou „The Day That Never Comes“. 21. októbra 2008 sa kapela vydala na turné nazvané „World Magnetic Tour“, ktoré sa skončilo 21. novembra 2010 v austrálskom [[Melbourne]].<ref>https://metallica.com/band/history</ref> === 2011 – 2015 === {{Sekcia bez zdroja}} Vo februári 2011 sa kapela zúčastnila dokumentu, ktorý bol venovaný známej skupine z Novej vlny britského heavy metalu – [[Motörhead]]. Metallica poskytla interview a live covery skladieb „Too Late Too Late“ a „Damage Case“ ešte z roku 2009 v Nashville. V roku 2011 nahrala Metallica nie tak úplne svoj album. Nahrala ho totižto s [[Lou Reed]]om. Tento album obsahoval 10 skladieb. Ale album sa nezmestil na jedno CD, tak vydali 2CD, pravdepodobne hlavne kvôli skladbe „Junior Dad“, ktorá je takmer 20 minút dlhá. Po vydaní albumu naň bolo viac negatívnych ohlasov ako pozitívnych hlavne asi z dôvodu spevu Lou Reeda, ktorý si v podstate, celý album odrecitoval. Zanedlho vyšiel aj videoklip na najznámejšiu skladbu z albumu „The View“. Skupina odohrala niekoľko koncertov spoločne s Reedom, zúčastnila sa v rôznych televíznych a rádio show. V tomto istom roku Metallica oslavovala 30. výročie založenia kapely. Toto výročie oslávili veľkolepo. Celá oslava trvala 6 dní. Všetko sa odohrávalo v San Franciscu. Na tejto vynikajúcej akcii sa zúčastnili asi takmer všetci, čo nejak spolupracovali s Metallicou. Boli tam bývalí členovia, hostia z rôznych skupín alebo celé skupiny, fanúšikovia. Taktiež boli vydané skladby na EP ''Beyond Magnetic''. Obsahovalo 4 skladby, ktoré sa na ''[[Death Magnetic]]'' nedostali. Rok 2012 bolo odštartované turné na 20. výročie legendárneho albumu ''Metallica'', inak známeho aj ako ''The Black Album''. Podstatou celého turné bolo zahrať kompletne celý album. Turné bolo odštartované v Prahe a pokračovalo naprieč Európou. Fanúšikovia sa dočkali premiéry 3 live zahratia skladieb „Don't Tread on Me“, „My Friend of Misery“ a „The Struggle Within“. Zaujímavosťou bolo to, že celý album zahrali odzadu. Pred zahraním prvej skladby z ''The Black Album'' bolo premietnuté video z čias tohto albumu. Ďalšou zaujímavosťou v tomto roku bolo to, že Metallica vytvorila vôbec svoj prvý festival s názvom ''Orion Music + More''. Festival sa už pomaly stáva každoročnou tradíciou, každý rok na inom mieste. Prvý ''Orion Music + More'' opäť obsahoval celý ''Black Album''. Na druhý deň tentoraz zahrala skupina celý ''Ride The Lightning''. V roku 2013 Metallica ohlásila svoj prvý 3D film. Dostal názov podľa skladby „Through The Never“. Vo filme si zahral Dane DeHaan v hlavnej úlohe. Okrem neho si zahrala aj samotná skupina. Zábery boli použité z predošlého roka z Mexika, ktorý bol vyhlásený na ich zatiaľ najdrahší koncert. Kapela sa teda sústredila po väčšine roku na ich film. V roku 2014 Metallica odštartovala zaujímavé turné s názvom ''Metallica By Request'', kde ľudia hlasovali pri nákupe lístkov, aké skladby chcú počuť. Ako prví šancu dostali členovia ''MetClub'', ktorí hlasovali za tie najunikátnejšie skladby. Ale hneď ako aj ostatní ľudia mohli začať hlasovať, setlist sa preriedil na staré známe skladby. Turné Metallica okorenila tým, že zahrala úplne novú pieseň s názvom „Lords of Summer“. Pieseň pripomína staré časy skupiny z čias 80. rokov s podobnými riffmi. Na prelome marca a apríla 2014 sa Metallica zúčastnila ďalšieho tribute albumu, ktorý bol venovaný hudobnej legende [[Ronnie James Dio]]. Metallica zahrala nie jednu skladbu ale rovno zmes štyroch skladieb (tzv. medley) „A Light In The Black“, „Tarot Woman“, „Stargazer“, „Kill The King“. 18. augusta 2016 kapela na svojej webovej stránke oznámila, že ich desiaty štúdiový album, ''[[Hardwired... to Self-Destruct]]'', by mal celosvetovo vyjsť 18. novembra 2016 pod záštitou ich vlastného labelu, Blackened Recordings. Skupina takisto odhalila poradie skladieb, obálku albumu, a vydala videoklip k prvému albumovému singlu „Hardwired“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://metallica.com/blog/news/429181/hardwired-to-self-destruct-available-november-18-2|titul=Hardwired - Metallica|dátume=2016-08-18|vydavateľ=Metallica.com|dátum prístupu=2017-04-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20170816022406/https://www.metallica.com/blog/news/429181/hardwired-to-self-destruct-available-november-18-2|dátum archivácie=2017-08-16}}</ref> Album vyšiel v stanovený dátum<ref>[http://www.aussieosbourne.com/2016/11/metallicas-hardwiredto-self-destruct.html METALLICA’S HARDWIRED…TO SELF-DESTRUCT OUT TODAY ON BLACKENED RECORDINGS ~ Aussie Osbourne [Official Website&#93; Interviews | News | Reviews<!-- Bot generated title -->]</ref> a okamžite sa vyšplhal na prvé miesto rebríčka [[Billboard 200|''Billboard'' 200]].<ref name="Billboard_200_debut">{{Citácia elektronického dokumentu|meno=Keith|priezvisko=Caulfield|url=http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7588880/billboard-200-metallica-no-1-album|titul=Metallica Rocks With Sixth No. 1 Album on Billboard 200 Chart|vydavateľ=[[Billboard]]|dátum=28. november 2016|dátum prístupu=2017-04-04}}</ref> Metallica taktiež oznámila, že v lete 2017 odštartuje turné s názvom „WorldWired Tour“. Medzi predkapelami sa majú predstaviť skupiny ako [[Avenged Sevenfold]], [[Volbeat]] či [[Gojira]].<ref>http://loudwire.com/metallica-2017-north-american-tour-avenged-sevenfold-volbeat-gojira/</ref> === ''Hardwired... to Self-Destruct'' (2016{{--}}súčasnosť) === ''[[Hardwired... to Self-Destruct]]'' je desiaty štúdiový album americkej heavymetalovej kapely Metallica, ktorý 18. novembra 2016 vydali ako dvojitý album vo svojom vlastnom vydavateľstve Blackened Recordings. Je to ich prvý štúdiový album po dlhých ôsmich rokoch od vydania predchodcu ''[[Death Magnetic]]'' (2008), čo je najdlhšia medzera medzi dvoma štúdiovými albumami v kariére kapely. ''Hardwired... to Self-Destruct'' bol produkovaný Gregom Fidelmanom, ktorý navrhol a mixoval aj ''[[Death Magnetic]]''. Dodnes sa ho v USA predalo vyše 1,5 milióna kusov a celosvetovú predajnosť prekročila 5 miliónovú métu. Album bol nahrávaný od 15. mája do augusta 2016. V marci 2014 zahájila skupina Metallica turné s názvom „Metallica By Request“, na ktorom si fanúšikovia vyžiadali piesne, ktoré má kapela hrať, pre koncerty bola napísaná nová pieseň s názvom „Lords of Summer“, ktorá vyšla ako „first take“ demo v marci 2014. Neskôr v tom roku vyšiel na vinyle exkluzívny singel „Black Friday“, ktorý obsahuje „First Pass Version“ a živú verziu v náklade 4 000 kópií. V marci 2015 Ulrich pre [[The Rolling Stones|Rolling Stone]] povedal, že pre album bolo napísaných dvadsať piesní a dúfa, že niektoré z nich bude možné zahrať na ich koncertoch ešte v tomto roku. V októbri 2015 kapela predstavila nový web s predstavením Ulricha, ktorý obsahuje zábery zo štúdia kapely, ktoré pracujú na novom materiáli. V novembri Hammett uviedol, že vydanie albumu sa očakáva koncom roka 2016 alebo začiatkom roku 2017. 18. augusta 2016 bol vydaný nový singel „Hardwired“ ako digital download. Album získalo niekoľko ocenení. == Štýl a motívy textov == Metallicu ovplyvnili rané heavymetalové skupiny ako [[Black Sabbath]], [[Deep Purple]] či [[Led Zeppelin]], a kapely Novej vlny britského heavy metalu ako [[Venom]], [[Motörhead]], [[Diamond Head]] a [[Iron Maiden]]. Rané nahrávky skupiny sa vyznačujú rýchlymi tempami, harmonickými sólami a deväťminútovými [[Inštrumentálna hudba|inštrumentálnymi]] skladbami. Steve Huey zo serveru [[Allmusic]] povedal, že album ''Ride the Lightning'' charakterizuje „obšírna, pokroková epika a napätí, struční grooverockeri.“<ref name=" Ride the Lightning - Metallica"/> Podľa Hueya Metallica rozšírila svoju kompozičnú techniku a mieru emotívneho vyjadrenia, čo sa osvedčilo i v nadchádzajúcich albumoch. Nový prístup sa prejavil takisto na textoch, ktoré sa väčšmi zaoberajú osobnými problémami a spoločenskými otázkami.<ref name=" Ride the Lightning - Metallica">{{cite web |title=Ride the Lightning – Metallica |author=Huey, Steve |publisher=Allmusic |url=http://wc08.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:w9fixqq5ldte |accessdate=8.12.2007 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Textová stránka nasledujúceho albumu, ''Master of Puppets'', pozostáva z kritiky náboženských a vojenských vodcov, zloby, pomätenosti, príšer a narkotík.<ref name="Master of Puppets - Metallica">{{cite web |title=Master of Puppets – Metallica |author=Huey, Steve |publisher=Allmusic |url=http://wc08.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:39foxqq5ldte |accessdate=8.12.2007 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku 1991 donútil nový producent kapely [[Bob Rock]] hudobníkov, aby svoje piesne „okrájali“ na niečo – ako poznamenal James Hetfield – trocha jednoduššie, a kapela sa vydala smerom ku komerčnému publiku.<ref>Christe (2005), str. 227</ref><ref name="Metallica AMG_2">{{cite web |title=Metallica Allmusic review |author=Huey, Steve |publisher=Allmusic |url=http://wm08.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:g9foxqq5ldte |accessdate=5.12.2007 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Aby mohla kapela rozšíriť svoj hudobný záber a mieru emotívneho vyjadrenia, musela sa zriecť agresívneho a rýchleho tempa, tvrdí Robert Palmer, recenzent časopisu ''Rolling Stone''.<ref name="Metallica RS review">{{cite web |title=Metallica Rolling Stone review |author=Palmer, Robert |publisher=Rolling Stone |date=21.1.1997 |url=http://www.rollingstone.com/artists/metallica/albums/album/150659/review/5941896/metallica |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20071209085540/http://www.rollingstone.com/artists/metallica/albums/album/150659/review/5941896/metallica |archivedate=2007-12-09 }}</ref> „Výsledkom tejto snahy bol čierny album ''Metallica'', ktorý učinil slovo Metallica všeobecne známym pojmom naprieč spoločnosťou.“<ref>Christe (2005), str. 226-227</ref> Čierny album vstúpil do rebríčku [[Billboard 200]] na prvom mieste a za dva týždne bol dvojnásobne platinový. Metallica si uvedomovala zmeny na rockovej scéne, ktoré spôsobil [[grunge]] počiatkom 90. rokov. Na nasledujúcej platni, ''Load'', sa skupina odchýlila od svojej typickej polohy, vnášajúc do svoje tvorby prvky nemetalovej hudby, čím sa viac-menej priblížila [[alternatívny rock|alternatívnemu rocku]].<ref name="Metallica - ReLoad"/> Opustiac tematiku drog a príšer, nové texty Metallicy sa týkali nevraživosti, straty a odplaty. Avšak nie všetkým fanúšikom a kritikom sa pozdávali tieto zmeny, zahrňujúce zmenu účesov, obal albumu ''Load'' a účinkovanie na festivale alternatívneho rocku [[Lollapalooza]].<ref name="Load review"/> David Fricke z ''[[Rolling Stone]]'' opísal tento krok ako „rozlúčku z mizernými obmedzeniami a bezútešným spiatočníctvom nízkorozpočtového thrashu“ a vyhlásil album ''Load'' za najtvrdšiu nahrávku roku 1996.<ref name="Load review">{{cite web |title=Load Rolling Stone review |author=Fricke, David |publisher=Rolling Stone |date=4.12.1996 |url=http://www.rollingstone.com/artists/metallica/albums/album/194250/review/5941470/load |accessdate=7.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20071127130901/http://www.rollingstone.com/artists/metallica/albums/album/194250/review/5941470/load |archivedate=2007-11-27 }}</ref> Na albume ''ReLoad'' heavy metal ustúpil jednoduchým [[blues]]ovým a [[hard rock|hardrockovým]] motívom a väčší dôraz sa kládol na rytmus a harmóniu.<ref name="Metallica - ReLoad">{{cite web |title=ReLoad Rolling Stone review |author=Ali, Lorraine |publisher=Rolling Stone |date=20.11.1997 |url=http://www.rollingstone.com/artists/metallica/albums/album/124749/review/5942088/reload |accessdate=8.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20070228135737/http://www.rollingstone.com/artists/metallica/albums/album/124749/review/5942088/reload |archivedate=2007-02-28 }}</ref> Album ''St. Anger'' predstavoval najväčší obrat v histórii skupiny. Ulricha už omrzeli gitarové sóla a preto sa rozhodol, že ich úplne vypustí a zostal tak len „surový, nevybrúsený sound“.<ref name="St Anger by Metallica"/> Kapela používala ladenie drop C a Ulrichov rytmičák si vyslúžil značnú kritiku. Ethan Brown z časopisu ''New York'' poznamenal, že album „znie sťa remeň“. Texty na albume sa dotýkajú zväčša Jamesovho alkoholizmu a následného pobytu na klinike, ďalej sa týkajú tiež diabla, protidrogovej tematiky, [[Klaustrofóbia|klaustrofóbie]], blížiacej sa záhuby, či náboženského pokrytectva.<ref name="Music Review St. Anger">{{cite web |title=Music Review St. Anger |author=Sinclair, Tom |publisher=Entertainment Weekly |date=9.6.2003 |url=http://www.ew.com/ew/article/0,,457122~4~0~stanger,00.html |accessdate=8.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130528024029/http://www.ew.com/ew/article/0,,457122~4~0~stanger,00.html |archivedate=2013-05-28 }}</ref><ref name="AMG – St. Anger">{{cite web |title=Allmusic – St. Anger |author=Loftus, Johnny |publisher=Allmusic |url=http://wm09.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:wzfyxqealdte~T1 |accessdate=8.12.2007 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Na radu svojho producenta [[Rick Rubin|Ricka Rubina]] sa kapela na svojom deviatom štúdiovom počine, ''[[Death Magnetic]]'', rozhodla vrátiť k ladeniu E a ku gitarovým sólam, a nechala sa inšpirovať orientálnymi námetmi.<ref name="METALLICA Drummer On Producer RICK RUBIN: 'He's Forced Us To Rethink Big-Picture Stuff'">{{cite web |title=Metallica drummer on producer Rick Rubin: 'He's Forced Us To Rethink Big-Picture Stuff' |publisher=Blabbermouth.net |date=13.2.2007 |url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=66980 |accessdate=9.12.2007}}</ref> == Vplyv == Metallica sa stala jednou z najvýznamnejších heavymetalových skupín, a spolu s kapelami [[Slayer]], [[Anthrax]] a [[Megadeth]] patrí do „Veľkej thrashovej štvorky“.<ref name="Get Thrashed: The Story of Thrash Metal">{{cite web |title=Get Thrashed: The Story of Thrash Metal |author=Lee, Cosmo |publisher='"Stylus Magazine'' |date=7.5.2007 |url=http://www.stylusmagazine.com/articles/movie_review/get-thrashed-the-story-of-thrash-metal.htm |accessdate=1.3.2008 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20081225230004/http://www.stylusmagazine.com/articles/movie_review/get-thrashed-the-story-of-thrash-metal.htm |archivedate=2008-12-25 }}</ref> Skupina predala celosvetovo viac než 145 miliónov nosičov,<ref>{{cite web |url= http://www.metallica.com/index.asp?item=670|title=Metallica, Limp Bizkit and Linkin Park committed to the Sanitarium|accessdate= 5.12.2006|publisher = Metallica.com}}</ref> z toho 66 miliónov v USA, čím sa Metallica stala komerčne najúspešnejšou [[thrash metal|thrashmetalovou]] skupinou.<ref name="RIAA Top Sellers">{{cite web |url= http://www.riaa.com/goldandplatinum.php|title= RIAA total sales|accessdate= 12.5.2006|publisher = RIAA}}</ref> Autori publikácie ''The Rolling Stone Encyclopedia of Rock & Roll'' píšu, že Metallica dodala heavy metalu „onú prepotrebnú iskru“.<ref name="Metallica Biography">{{cite web |title=Metallica Rolling Stone Biography |publisher=''Rolling Stone'' |url=http://www.rollingstone.com/artists/metallica/biography |accessdate=19.1.2008 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20060208033436/http://www.rollingstone.com/artists/metallica/biography |archivedate=2006-02-08 }}</ref> Stephen Thomas Erlewine a Greg Prato zo serveru Allmusic tvrdia, že Metallica „nesie zodpovednosť za rozšírenie hraníc thrashu, využívajúc pri tom rýchlosť a hlasitosť nielen pre nič, za nič, ale aby umocnili svoje kompozície s komplikovanými štruktúrami“, a ďalej vravia, že skupina je „jednoducho najlepšia, najvýznamnejšia heavymetalová kapela osemdesiatych rokov, ktorá navrátila muziku naspäť na Zem.“<ref name="Metallica AMG_3">{{cite web |title=Metallica Allmusic Biography |author=Thomas Erlewine, Stephen and Prato, Greg |publisher=Allmusic |url=http://www.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&searchlink=METALLICA&sql=11:kifpxqe5ldte~T1 |accessdate=19.1.2008}}</ref> Jonathan Davis zo skupiny [[Korn]], rešpektujúci Metallicu ako jednu zo svojich obľúbených kapiel, vraví: „páči sa mi, že išli svojou vlastnou cestou, vytrvali celé tie roky a dodnes nestratili na význame. Podľa mňa sú jednou z najveľkolepejších kapiel všetkých čias.“<ref name="Why they Rule? Metallica"/> Bubeník kapely [[Godsmack]] Shannon Larkin vyhlásil, že Metallica najväčšmi ovplyvnila jeho skupinu: „keď som mal šestnásť, vskutku mi zmenili život – dovtedy som nepočul nič, čo by bolo podobne heavy.“<ref name="Godsmack">{{cite web |title=Godsmack |author=Wright, James |publisher=blistering.com |url=http://www.blistering.com/fastpage/fpengine.php/link/1/templateid/7221/tempidx/5/menuid/3 |accessdate=19.1.2008 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080125033639/http://www.blistering.com/fastpage/fpengine.php/link/1/templateid/7221/tempidx/5/menuid/3 |archivedate=2008-01-25 }}</ref> Robb Flynn, spevák a gitarista kapely [[Machine Head (hudobná skupina)|Machine Head]], povedal o albume ''The Blackening'' (2007): „chceli by sme nahrať album, ktorý by mal rovnakú silu, vplyv, epickú majestátnosť a nadčasovosť ako album [''Master of Puppets''].<ref name="Machine Head Exclusive Interview with lead singer/guitarist Robb Flynn">{{cite web |title=Machine Head Exclusive Interview with lead singer/guitarist Robb Flynn |author=Porter, Chad |publisher=Connect |url=http://musicstore.connect.com/custom/promos/machineHead/mh_interview.html |accessdate=19.1.2008 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080120135834/http://musicstore.connect.com/custom/promos/machineHead/mh_interview.html |archivedate=2008-01-20 }}</ref> Gitaristi skupiny [[Trivium (hudobná skupina)|Trivium]] Corey Beaulieu a Matt Heafy vyhlásili, že keď po prvýkrát počuli Metallicu, okamžite sa začali zaujímať o hru na gitare.<ref name="Trivium interview">{{cite web |title=Trivium interview |publisher=Metal THeater |date=2.11.2007 |url=http://www.metaltheater.com/interviews/Trivium.asp |accessdate=19.1.2008}}</ref><ref name="Interview With Matt From Trivium At RoadRage '04">{{cite web |title=Interview With Matt From Trivium At RoadRage '04 |author= |publisher=Metal Underground |date=9.8.2004 |url=http://www.metalunderground.com/interviews/details.cfm?newsid=8958 |accessdate=19.1.2008}}</ref> M Shadows zo skupiny [[Avenged Sevenfold]] tvrdí, že koncertovanie s Metallicou podstatne ovplyvnilo kapelu. Vraví: „to že predáte fúru nahrávok a budete hrať vo vypredaných halách, sa nemôže vyrovnať tomu, keď sa stretnete s vaším idolom [Metallicou].“<ref name="Avenged Sevenfold Interview">{{cite web |title=Avenged Sevenfold Interview |author=Bowar, Chad |publisher=About.com |url=http://heavymetal.about.com/od/interviews/a/avengedsevenfol.htm |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20161107184055/http://heavymetal.about.com/od/interviews/a/avengedsevenfol.htm |archivedate=2016-11-07 }}</ref> Gitaristi skupiny [[God Forbid]] Doc a Dallas Coyleovci vyrastali na Metallice, ktorú mali za vzor. Bubeník kapely John Outcalt uznáva Burtona ako „rockera“.<ref name="GOD FORBID - THE NEW WAVE OF AMERICAN METAL HAS ARRIVED">{{cite web |title=God Forbid - The new wave of American metal has arrived |publisher=f-p-e-.com |url=http://www.f-p-e.com/interviews/interview.php?id=15 |accessdate=5.12.2007}}</ref> Podľa bubeníka Davea Chavarriho zo skupiny [[Ill Niño]] sú rané nahrávky Metallicy „tvrdé, drsné, neskrotné, akoby vraveli ‚bozaj ma‘“,<ref name="Interview with Dave Chavarri of Ill Nino">{{cite web |title=Interview with Dave Chavarri of Ill Niño |author=Soghomonian, Talia |publisher=nyrock.com |url=http://www.nyrock.com/interviews/2002/illnino_int.asp |accessdate=6.12.2007}}</ref>, a bubeník Kris Kohls zo skupiny [[Adema]] sa vyjadril v podobnom duchu, keď vyhlásil, že Metallica mala značný vplyv na jeho kapelu.<ref name="ADEMA Drummer: We Are Influenced By METALLICA And PANTERA">{{cite web |title=Adema Drummer: We are influenced by Metallica and Pantera |publisher=Blabbermouth.net |date=11.8.2003 |url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=14346 |accessdate=19.12.2007}}</ref> Pri príležitosti dvadsiateho výročia vydania albumu ''[[Master of Puppets]]'' obsahovalo vydanie časopisu ''[[Kerrang!]]'' z 8. apríla 2006 tribute album nazvaný ''Master of Puppets: Remastered''. [[coververzia|Coververzie]] na album nahrali skupiny [[Machine Head (hudobná skupina)|Machine Head]], [[Bullet for My Valentine]], [[Chimaira]], [[Mastodon (skupina)|Mastodon]], [[Mendeed]] a [[Trivium (hudobná skupina)|Trivium]], všetko kapely inšpirované Metallicou. Dosiaľ vyšlo viac než 15 tribute albumov venovaných Metallice. Kapela sa objavila taktiež v ''[[Simpsonovci|Simpsonovcoch]]'', v epizóde z osemnástej série nazvanej „The Mook, the Chef, the Wife and Her Homer“ (česky „Žabař, kuchař, manželka a její Homer“), ktorá sa premiérovo vysielala 10. septembra 2006.<ref name="Metallica Rocks 'The Simpsons'">{{cite web |title=Metallica Rocks 'The Simpsons' |publisher=Spin.com |date=7.7.2007 |url=http://www.spin.com/features/news/2006/07/060707_metaliica/ |accessdate=6.12.2007}}</ref>; okrem toho, hlasy Hammetta a Hetfielda sa objavili v troch častiach kresleného seriálu ''Metalocalypse''.<ref name="James Hetfield's and Kirk Hammett's voices will appear as cameos in the new Adult Swim series, Metalocalypse!">{{cite web |title=James Hetfield's and Kirk Hammett's voices will appear as cameos in the new Adult Swim series, Metalocalypse! |author= |publisher=Metallica.com |date=9.5.2006 |url=http://www.metallica.com/index.asp?item=102855 |accessdate=10.12.2007}}</ref> Fínska [[symfonický metal|symfometalová]] skupina [[Apocalyptica]] vydala album nazvaný ''[[Plays Metallica by Four Cellos]]'' obsahujúci osem coververzií Metallicy, osobitým spôsobom aranžovaných pre violončelo. Recesistická skupina Beatallica miesi dovedna piesne [[The Beatles]] a Metallicy. Beatallica rozvírila vody hudobného priemyslu zaujímavou kauzou. Spoločnosť [[Sony]], ktorá je vlastníkom práv ku skladbám The Beatles, obvinila skupinu z úmyselného porušovania autorských práv a dožadovala sa náhrady za „značné a nenapraviteľné škody“. Ulrich, fanúšik Beatalliky, požiadal právneho zástupcu Metallicy Petra Paterna, aby pomohol skupine Beatallica v spore so Sony.<ref name="Metallica Mash-Up Band Gets By With A Little Help From Its Friend ... Lars">{{cite web |title=Metallica Mash-Up Band Gets By With A Little Help From Its Friend ... Lars |author=Kaufman, Gil |publisher=MTV.com |date=16.5.2005 |url=http://www.mtv.com/news/articles/1498194/20050316/metallica.jhtml |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080430104759/http://www.mtv.com/news/articles/1498194/20050316/metallica.jhtml |archivedate=2008-04-30 }}</ref> [[Music Television|MTV]] vyhlásila Metallicu za tretiu „najlepšiu heavymetalovú skupinu všetkých čias“,<ref name="Why they Rule? Metallica">{{cite web |title=Why they Rule? Metallica |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index4.jhtml |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20151016130838/http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index4.jhtml |archivedate=2015-10-16 }}</ref> v rebríčku [[VH1]] nazvanom ''100 najlepších hardrockových interpretov'' sa umiestnila na piatom mieste,<ref>{{cite web |url= http://www.vh1.com/shows/dyn/the_greatest/62188/episode_wildcard.jhtml?wildcard=/shows/dynamic/includes/wildcards/the_greatest/hardrock_list_full.jhtml&event_id=862769&start=81|title= 100 Greatest Artists of Hard Rock|accessdate= 23.12.2006|publisher =[[VH1]]}}</ref> a v rebríčku VH1 ''20 najlepších metalových skupín'' dosiahla prvú priečku.<ref name="VH1 Classic Top 20 Metal Bands ">{{cite web |title=VH1 Classic Top 20 Metal Bands |publisher=VH1.com |url=http://www.vh1.com/shows/events/rock_honors/_2007/vspot.jhtml |accessdate=5.12.2007}}</ref> ''Master of Puppets'' sa v rebríčku časopisu ''Rolling Stone'' „500 najlepších albumov všetkých čias“ dostal na 167. priečku, a album ''Metallica'' sa umiestnil na 252. priečke.<ref name="The RS 500 Greatest Albums of All Time">{{cite web |title=The RS 500 greatest albums of all time |publisher=''Rolling Stone'' |url=http://www.rollingstone.com/news/story/5938174/the_rs_500_greatest_albums_of_all_time/2 |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080402070111/http://www.rollingstone.com/news/story/5938174/the_rs_500_greatest_albums_of_all_time/2 |archivedate=2008-04-02 }}</ref> Časopis ''Q Magazine'' zaradil album ''Master of Puppets'' medzi „50 najtvrdších albumov všetkých čias“,<ref name="Q 50 Heaviest Albums Of All Time">{{cite web |title=Q 50 Heaviest Albums of All Time |publisher=Rocklistmusic.co.uk |url=http://www.rocklistmusic.co.uk/qlistspage2.html#50%20Heaviest |accessdate=5.12.2007}}</ref> IGN ho zaradil na prvé miesto v hitparáde „25 najlepších metalových albumov“,<ref name="Top 25 Metal Albums">{{cite web |title=Top 25 Metal Albums |publisher=IGN.com |url=http://au.music.ign.com/articles/755/755929p7.html |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20071217162847/http://au.music.ign.com/articles/755/755929p7.html |archivedate=2007-12-17 }}</ref> a server Metal-rules.com umiestnil album taktiež na prvé miesto vo svojej hitparáde „100 najlepších heavymetalových albumov“.<ref name="The Top 100 Heavy Metal Albums">{{cite web |title=The Top 100 Heavy Metal Albums |publisher=Metal-rules.com |url=http://www.metal-rules.com/polls/index.php?id=6 |accessdate=5.12.2007}}</ref> Pieseň „Enter Sandman“ sa vyšplhala na 399. priečku v rebríčku ''Rolling Stone'' „500 najlepších piesní všetkých čias“.<ref name="The RS 500 Greatest Songs of All Time">{{cite web |title=The RS 500 Greatest songs of all time |publisher=''Rolling Stone'' |url=http://www.rollingstone.com/news/coverstory/500songs/page/4 |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20060820114526/http://www.rollingstone.com/news/coverstory/500songs/page/4 |archivedate=2006-08-20 }}</ref> V stredu 7. marca 1999 bola Metallica zaradená na Chodník slávy v San Franciscu. Vtedajší starosta San Francisca Willie Brown vyhlásil tento deň za „oficiálny deň Metallicy“.<ref name="Metallica timeline February 24, 1999 - February 23, 2000"/> Roku 2003 dostala Metallica cenu mtvICON a hold kapele vzdali umelci hrajúci piesne Metallicy. [[Sum 41]] sa predstavili so zmesou piesní "For Whom the Bell Tolls", "Enter Sandman" a "Master of Puppets". Staind sa predstavili s coververziou „Nothing Else Matters“, [[Avril Lavigne]] hrala „Fuel“, hip-hoper [[Snoop Dogg]] si zahral „Sad But True“, [[Korn (metalová skupina)|Korn]] predviedol „One“, a [[Limp Bizkit]] sa predviedli so svojou verziou skladby "Welcome Home (Sanitarium)".<ref name="Icon Performance Highlights">{{cite web |title=Icon Performance Highlights |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/live_performances.jhtml |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110305035042/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/live_performances.jhtml |archivedate=2011-03-05 }}</ref> == Ocenenia == [[Grammy Award]]s:<ref name="Grammy Award winners – Metallica">{{cite web |title=Grammy Award winners – Metallica |publisher=Grammy.com |url=http://www.grammy.com/GRAMMY_Awards/Winners/Results.aspx?title=&winner=Metallica&year=0&genreID=0&hp=1 |accessdate=5.12.2007}}</ref> * 1990: Najlepší metalový výkon: „[[One (Metallica)|One]]“ * 1991: Najlepší metalový výkon: „Stone Cold Crazy“ * 1992: Najlepší metalový výkon: „Metallica“ * 1999: Najlepší metalový výkon: „Better than You“ * 2000: Najlepší hardrockový výkon: „Whiskey in the Jar“ * 2001: Najlepšia rocková inštrumentálna skladba: „The Call of Ktulhu“ – spoločne s [[Michael Kamen|Michaelom Kamenom]] a Sanfranciským symfonickým orchestrom * 2004: Najlepší metalový výkon: „St. Anger“ * 2009: Najlepší metalový výkon: „My Apocalypse“ * 2009: Najlepší obal albumu: „Death Magnetic“ * 2024: Najlepší metalový výkon:„72 Seasons“ [[MTV Video Music Awards]]: * 1992: Najlepšie metalové video: „Enter Sandman“ * 1996: Najlepšie metalové video : „Until It Sleeps“ American Music Awards: * 1996: Najlepší heavy metalový/hardrockový umelec: Metallica – ''[[Load (album)|Load]]'' * 1996: Najlepšia metalová/hardrocková skladba: „Until It Sleeps“ ''Billboard'' Music Awards: * 1997: Najlepší Rock and rollový umelec: Metallica * 1999: Catalogue Artist of the Year: Metallica * 1999: Catalogue Album of the Year: ''Metallica'' [[Kerrang!|''Kerrang!'' Awards]]: * 2009: Sieň slávy – Metallica == Členovia skupiny == * [[James Hetfield]] – [[spev]], sprievodná gitara (1981 – súčasnosť) * [[Lars Ulrich]] – [[bicie]] (1981 – súčasnosť) * [[Kirk Hammett]] – sólová gitara, sprievodný spev (1983 – súčasnosť) * [[Robert Trujillo]] – [[basová gitara]], sprievodný spev (2003 – súčasnosť) === Bývalí členovia === * [[Ron McGovney]] – basová gitara, sprievodný spev (1981 – 1982) * [[Dave Mustaine]] – sólová gitara, sprievodný spev (1981 – 1983) * [[Cliff Burton]] – basová gitara, sprievodný spev (1982 – 1986) * [[Jason Newsted]] – basová gitara, sprievodný spev (1986 – 2001) === Dočasní členovia === * [[Lloyd Grant]] – sólová gitara na verzii piesne „Hit the Lights“, ktorá vznikla pre prvé vydanie kompilácie ''Metal Massacre'' (1981) ** Na reedíciách ''Metal Massacre'' sa objavuje verzia s Mustaineom ako sólovým gitaristom * [[Bob Rock]] – basová gitara na nahrávke ''[[St. Anger]]'' (2003) === Časová os === <div class="left" ><timeline> ImageSize = width:850 height:400 PlotArea = left:110 bottom:120 top:0 right:30 Alignbars = justify DateFormat = mm/dd/yyyy Period = from:01/01/1981 till:05/05/2026 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy Colors = id:vocals;rhythm value:red legend:Hlavný&nbsp;spev,&nbsp;rytmická&nbsp;gitara id:drums value:yellow legend:Bicie id:guitar;vocals value:brightblue legend:Hlavná&nbsp;gitara,&nbsp;sprievodný&nbsp;spev id:bass value:brightgreen legend:Basgitara id:bass;vocals value:green legend:Basgitara,&nbsp;sprievodný&nbsp;spev id:lines value:black legend:Štúdiové&nbsp;albumy Legend = orientation:vertical position:bottom columns:2 ScaleMajor = increment:2 start:1981 ScaleMinor = increment:1 start:1982 LineData = at:07/25/1983 color:black layer:back at:07/27/1984 color:black layer:back at:03/03/1986 color:black layer:back at:08/25/1988 color:black layer:back at:08/12/1991 color:black layer:back at:06/04/1996 color:black layer:back at:11/18/1997 color:black layer:back at:06/05/2003 color:black layer:back at:08/12/2008 color:black layer:back at:11/18/2016 color:black layer:back at:04/14/2023 color:black layer:back BarData = bar:Hetfield text:"James Hetfield" bar:Lars text:"Lars Ulrich" bar:Mustaine text:"Dave Mustaine" bar:Kirk text:"Kirk Hammett" bar:Ron text:"Ron McGovney" bar:Cliff text:"Cliff Burton" bar:Newsted text:"Jason Newsted" bar:Trujillo text:"Robert Trujillo" PlotData= width:10 textcolor:black align:left anchor:from shift:(10,-4) bar:Hetfield from:10/28/1981 till:end color:vocals;rhythm bar:Lars from:10/28/1981 till:end color:drums bar:Ron from:01/01/1982 till:12/10/1982 color:bass bar:Mustaine from:01/01/1982 till:04/01/1983 color:guitar;vocals bar:Cliff from:12/10/1982 till:09/27/1986 color:bass;vocals bar:Kirk from:04/11/1983 till:end color:guitar;vocals bar:Newsted from:10/28/1986 till:01/17/2001 color:bass;vocals bar:Trujillo from:02/24/2003 till:end color:bass;vocals </timeline> </div> == Diskografia == * ''[[Kill ’Em All]]'' (1983) * ''[[Ride the Lightning]]'' (1984) * ''[[Master of Puppets]]'' (1986) * ''[[…And Justice for All (album)|…And Justice for All]]'' (1988) * ''[[Metallica (album)|Metallica]]'' (1991) * ''[[Load (album)|Load]]'' (1996) * ''[[ReLoad]]'' (1997) * ''[[St. Anger]]'' (2003) * ''[[Death Magnetic]]'' (2008) * ''[[Hardwired... to Self-Destruct]]'' (2016) * ''[[72 Seasons]]'' (2023) == Literatúra == * Christe, Ian (2005). ''Heavy metal: ďáblův hlas: kompletní historie pro znalce''. BB art. ISBN 80-7341-477-5 * McIver, Joel (2009). ''Justice for all: Pravda o skupine Metallica'' ISBN 978-80-7211-351-4 == Referencie == {{Referencie|2}} *{{Preklad|en|Metallica|243219684}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.metallica.com Metallica.com – oficiálna stránka skupiny] * [http://www.metclub.com MetClub.com – stránka oficiálneho fanklubu] * [http://www.metallica.sk Metallica.sk – slovenská webstránka o skupine Metallica] {{portál|Hudba|Hudobný}} {{Metallica}} [[Kategória:Metallica| ]] [[Kategória:Heavymetalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Thrashmetalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Hardrockové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Kerrang! Award]] [[Kategória:Štvorice v hudbe]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1981]] [[Kategória:Interpreti Warner Bros. Records]] [[Kategória:Interpreti Universal Music Group]] of1cecz20dwbd1e80g69mvmtqb6thsy 10 18746 8226454 8116824 2026-05-31T00:00:03Z TeslaBot 71954 typografia 8226454 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = James Rainwater 2.jpg |meno = [[James Rainwater|J. Rainwater]] |rám = }} Meniny má [[Petrana]], [[Petronela]] a Nela. Dnes je Svetový deň bez [[tabak (produkt)|tabaku]]. * [[1469]] – narodil sa [[Manuel I. (Portugalsko)|Manuel I.]], portugalský kráľ, za ktorého vlády sa [[Portugalské kráľovstvo]] stalo významnou [[Portugalská ríša|koloniálnou ríšou]] († [[1521]]) * [[1809]] – zomrel [[Joseph Haydn]], rakúsky skladateľ obdobia [[hudobný klasicizmus|klasicizmu]] (* [[1732]]) * [[1823]] – narodil sa [[Martin Čulen]], slovenský pedagóg a matematik († [[1894]]) * [[1859]] – [[Elizabeth Tower|Clock Tower]], známa tiež ako Big Ben, začala ukazovať čas * [[1887]] – narodil sa [[Saint-John Perse]], francúzsky diplomat a básnik, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[1975]]) * [[1930]] – narodil sa [[Clint Eastwood]], americký herec a režisér, držiteľ dvoch [[Academy Awards|Oscarov]] za [[Cena Akadémie za najlepší film|najlepší film]] a dvoch za [[Academy Award za najlepšiu réžiu|najlepšiu réžiu]] * [[1961]] – vznikla [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrická republika]], ktorá zostala mimo [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]] až do [[1. jún]]a [[1994]] * [[1974]] – [[Sýria]] a [[Izrael]] podpísali dohodu o ukončení [[Jomkipurská vojna|jomkipurskej vojny]] * [[1986]] – zomrel [[James Rainwater]], americký fyzik, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] za podiel na určení asymetrických tvarov niektorých [[atómové jadro|atómových jadier]] (* [[1917]]) * [[2008]] – [[Usain Bolt]] prekonal svetový rekord v [[beh na 100 metrov|behu na 100 m]] časom 9,72 sekundy (+1,7 m/s) <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> t8a9lsj1puysjgwqiua6sid1q7rqhtz 0 21730 8226546 8210635 2026-05-31T08:52:48Z ~2026-32308-67 296493 8226546 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} '''Loď''' je duté plavidlo s riaditeľným pohybom. Podľa niektorých definícií je to navyše väčšie plavidlo (na rozdiel od [[čln]]a) a pohyb musí byť bezpečne riaditeľný (v tom zmysle sem nepatria technické plavidlá – pozri dole). Pojem zahŕňa aj [[ponorka|ponorku]] a vesmírne plavidlo ([[kozmická loď]]). == Konštrukcia lode == === Časti lode === [[Súbor:Lod_Schema.png|thumb|Schéma lode]] Na obrázku vidíme jednotlivé časti lode: # [[čelo (loď)|neviem]] # [[čelová buľva]] # [[kotva]] # [[trup (loď)|trup]] # [[kormidlo]] a [[lodná skrutka (vrtuľa)]] # [[korma]] # [[komín]] # [[nadstavba lode]] # [[paluba]] === Materiály === Kedysi sa lode stavali z [[drevo|dreva]]. Dnes sa používajú kovy: najmä [[oceľ]], prípadne [[hliník]] a jeho zliatiny. Pre súťažné plavidlá sa používajú aj [[uhlíkové vlákno]] a [[sklené vlákno]] alebo [[kompozit]]y. == Delenia == === Podľa pohonu === * [[atómová loď]] (pohon: [[jadrový reaktor|atómový reaktor]]) ** ľadoborec ** ponorka ** obchodná loď (Savannah) * [[motorová loď]] (pohon: [[spaľovací motor]]: [[benzínový motor|benzínový]], [[naftový motor|naftový]], reaktívny, [[spaľovacia turbína]]) ** [[krídlová loď]] ** [[vznášadlo]] ** .... * loď poháňaná elektrickým motorom (akumulátorovým, trolejovým) * loď poháňaná kombinovaným strojom (dieselelektrickým, turboelektrickým) * [[parník]] (pohon: parný stroj alebo parná turbína) * [[plachetnica]] (plachtová loď) ** dvoj-/troj-/štvor-/sedemsťažňová plachetnica ** [[bark]] ** [[barkentína]] ** [[brigantína]] ** [[briga]] ** [[dhau]] ** [[džunka]] ** [[East Indiaman]] ** [[fregata]] ** [[galeóna]] ** [[hulk]] ** [[jachta]] (v užšom zmysle) *** s vysokou [[takeláž]]ou *** s katovou takelážou *** s balónovou (spinakerovou) plachtou ** [[karaka]] ** [[karavela]] ** [[klipper]] ** [[koga]] ** [[korveta]] ** [[ledina]] ** [[nef]] ** [[radová loď]] ** [[šebeka]] ** [[škuner]] * [[solárna loď]] * [[pádlová loď]] ** [[kanoe]] * [[veslová loď]] ([[veslica]]) ** pentekonter, triakonter ** [[kajak]] ** [[skif]] ** ....(pozri ďalej) * veslová a plachtová loď (oplachtená veslica): ** egyptská ** fenická ** grécka ** rímska ** [[galéra]] (biréma, [[triréma]], kvadriréma, kvinkviréma, [[dromóna]], [[diéra]],[[triéra]]) ** [[galeáza]] ** [[galeota]] ** [[vikinská loď]] a [[normanská loď]] === Podľa hnacieho zariadenia resp. [[propulzor]]a === * pádlová loď * veslová loď * plachetnica * loď s kolesovým propulzorom (s lopatkovým kolesom) ** bočno-kolesová ** zado-kolesová * loď s vrtuľovým propulzorom: ** vrtuľová loď (s lodnou vrtuľou, čiže [[propeler]]om, nesprávne "lodnou skrutkou") *** loď s kužeľovou vrtuľou *** loď s Voith-Schneiderovým propulzorom *** iné ** loď so vzdušnou vrtuľou * loď s lopatkovým propulzorom * loď s vodometným propulzorom * loď s raketovým pohonom === Podľa spôsobu plavby a konštrukcie lodného telesa === * loď pre hladinovú výtlačnú plavbu: ** [[jednotrupová loď]] ** [[dvojtrupová loď]]: *** [[katamarán]] ** [[trojtrupová loď]]: *** [[trimarán]] * loď pre hladinovú kĺzavú plavbu: **[[Klzák (typ lode)|klzák]] * loď pre výnornú plavbu: ** [[hydrolet]] ([[krídlová loď]], krídlový klzák) ** [[vznášadlo]] * loď pre podhladinovú plavbu ** [[ponorka]] ** [[batyskaf]] === Podľa konštrukcie vnútorného priestoru === * bez paluby * [[palubová loď]]: ** loď s hladkou palubou ** loď s medzipalubou ** loď so zvýšenou kormovou palubou ** loď s ľahkou palubou ** loď s ochrannou palubou ** [[plnopalubová loď]] === Podľa oblasti a cieľa plavby === * [[vnútrozemská loď]] ** [[riečna loď]] ** [[jazerná loď]] ** [[kanálová loď]] ** [[prístavná loď]] * [[námorná loď]] * [[pobrežná loď]] ** loď malej pobrežnej plavby ** loď obmedzenej pobrežnej plavby ** loď veľkej pobrežnej plavby * [[loď pre kombinovanú plavbu]] ** riečno-námorná loď ** námorno-riečna loď === Podľa spôsobu prevádzkového nasadenia === * [[linková loď]] (líniová loď, liner) * [[trampová loď]] * iná === Podľa účelu === ==== Obchodná loď ==== * [[osobná loď]]: ** loď pravidelnej prepravy (linková osobná loď, liner) ** zaoceánska loď, diaľková loď ** rekreačná loď: *** [[jachta]] *** [[jola]] ** prievozná loď (kompa, trajekt) * [[nákladná loď]]: ** [[tanková loď]] (tanker, cisternová loď) ** [[chladiarenská loď]] (mraziarenská loď) ** [[kontajnerová loď]] ** [[loď na prepravu kusového nákladu]] (vrecia, škatule, nezabalený tovar a pod.) ** [[člnový kontajner]] ([[LASH]], [[SEA BEE]], [[BACAT]]) ** [[materská kontajnerová loď]] ([[LASH]], [[SEA BEE]], [[BACAT]]) ** [[OBO]] (prepravuje hromadný náklad, napr. uhlie, ropu): *** loď na prepravu rudy *** loď na prepravu suchého nákladu *** loď na prepravu kvapalného nákladu *** loď na prepravu sypkého nákladu ** [[loď na prepravu dreva]] ** [[loď na prepravu dobytka]] ** [[loď na prepravu plynu]] ** [[loď na prepravu ťažkého nákladu]] ** [[loď roll-on/roll-off]] (Ro-Ro loď) ** [[loď na sypaný náklad]] (bulker) * [[loď zmiešanej plavby]] (kombinovaná nákladná a osobná loď) * [[remorkér]] ** vlečný remorkér ** tlačný remorkér ** kombinovaný ťažno-tlačný remorkér * [[tlačná zostava]] * [[vlečná zostava]] (konvoj) ==== Vojenská loď (vojnová loď) ==== * historická,napr.: ** [[vikinská loď]], [[normanská loď]] ** [[galéra]], [[galeáza]], [[galeota]] ** [[hydroplánová loď]](1. a 2. s. vojna) ** [[radová loď]] ** [[dreadnought (bojová loď)]] * (aj) súčasná: ** [[bojová loď]] ** [[delová loď]] (čln) ** (strážna) [[fregata]] ** [[hliadková loď]] ** [[krížnik]] *** [[bojový krížnik|bojový]] *** [[ťažký krížnik|ťažký]] *** [[ľahký krížnik|ľahký]] *** [[pomocný krížnik|pomocný]] *** [[pancierový krížnik|pancierový]] *** [[protilietadlový krížnik|protilietadlový]] *** [[raketový krížnik|raketový]] ** [[lietadlová loď]](materská loď) *** [[ťažká lietadlová loď|ťažká]] *** [[ľahká lietadlová loď|ľahká]] *** [[sprievodná lietadlová loď|sprievodná]] ** [[mínolovka]] ** [[monitor]] ** [[muničná loď]] ** [[ponorka]] ** [[prieskumná loď]] ** [[loď protiponorkovej obrany]] ** [[raketová loď]] (čln) ** [[sprievodná loď]] ** [[torpédoborec]] ** [[torpédovka]] ** [[torpédová loď]] ** [[útočná loď]] ** [[veliteľská loď]] ** [[vlajková loď]] ** [[vyloďovacia loď]] ** [[výsadková loď]] (desantná loď) ==== Špeciálna loď ==== * [[hydrografická loď]] * [[káblová loď]] (kladie káble) * [[ľadoborec]] * [[lodivodská loď]] (lodivodský čln) * [[majáková loď]] * [[meracia loď]] * [[močiarna loď]] * [[nemocničná loď]] * [[obojživelná loď]] * [[pretekársky čln]] * [[rybárska loď]] ** lovná a odchytná: *** [[loger]] *** [[trauler]] (trawler) ** [[rybospracovateľská loď]] ** [[veľrybárska loď]] * [[požiarna loď]] (protipožiarna loď) * školská loď * [[športová loď]] (športové plavidlo; niekedy nepovažované za „loď“): ** [[kajak]] ** [[kanoe]] ** [[dračia loď]] ** [[pramica]] ** [[športová jachta]] ** [[športová plachetnica]] ** [[veslica]] * ubytovacia loď * vŕtacia loď * [[výskumná loď]] * záchranný čln (záchranný krížnik) * zásobovacia loď Plavidlá * lode * prievozné lode * malé plavidlá * rekreačné plavidlá * technické plavidlá * plávajúce zariadenia Bezmotorové lode sa často označujú ako "člny". Plte nie sú plavidlá ale plávajúce telesá. ==== Plávajúci stroj (technické plavidlo) ==== * bager (korčekový, nasávací, lyžicový, drapákový, polypový) * plávajúci žeriav * plávajúci elevátor * baranidlo * plávajúci dok * vŕtacie plavidlo * havarijné plavidlo * záchranné plavidlo * plávajúca dielňa * čerpacie, prečerpávacie a zásobovacie plavidlo ==== Plávajúce zariadenie ==== * pontón * botel * garáž, sklad * plaváreň a pod. == Pozri aj == * [[čln]] * [[plť]] * [[jachta]] * [[koráb]] * [[plavidlo]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Loď|commonscat=Ships}} [[Kategória:Konštrukcia lodí]] [[Kategória:Lode| ]] i51m4jh0hs7b7ujb8bkf8ck9ayrcvy3 8226561 8226546 2026-05-31T09:22:31Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-32308-67|~2026-32308-67]] ([[User_talk:~2026-32308-67|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-27932-42 8210635 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} '''Loď''' je duté plavidlo s riaditeľným pohybom. Podľa niektorých definícií je to navyše väčšie plavidlo (na rozdiel od [[čln]]a) a pohyb musí byť bezpečne riaditeľný (v tom zmysle sem nepatria technické plavidlá – pozri dole). Pojem zahŕňa aj [[ponorka|ponorku]] a vesmírne plavidlo ([[kozmická loď]]). == Konštrukcia lode == === Časti lode === [[Súbor:Lod_Schema.png|thumb|Schéma lode]] Na obrázku vidíme jednotlivé časti lode: # [[čelo (loď)|čelo]] # [[čelová buľva]] # [[kotva]] # [[trup (loď)|trup]] # [[kormidlo]] a [[lodná skrutka (vrtuľa)]] # [[korma]] # [[komín]] # [[nadstavba lode]] # [[paluba]] === Materiály === Kedysi sa lode stavali z [[drevo|dreva]]. Dnes sa používajú kovy: najmä [[oceľ]], prípadne [[hliník]] a jeho zliatiny. Pre súťažné plavidlá sa používajú aj [[uhlíkové vlákno]] a [[sklené vlákno]] alebo [[kompozit]]y. == Delenia == === Podľa pohonu === * [[atómová loď]] (pohon: [[jadrový reaktor|atómový reaktor]]) ** ľadoborec ** ponorka ** obchodná loď (Savannah) * [[motorová loď]] (pohon: [[spaľovací motor]]: [[benzínový motor|benzínový]], [[naftový motor|naftový]], reaktívny, [[spaľovacia turbína]]) ** [[krídlová loď]] ** [[vznášadlo]] ** .... * loď poháňaná elektrickým motorom (akumulátorovým, trolejovým) * loď poháňaná kombinovaným strojom (dieselelektrickým, turboelektrickým) * [[parník]] (pohon: parný stroj alebo parná turbína) * [[plachetnica]] (plachtová loď) ** dvoj-/troj-/štvor-/sedemsťažňová plachetnica ** [[bark]] ** [[barkentína]] ** [[brigantína]] ** [[briga]] ** [[dhau]] ** [[džunka]] ** [[East Indiaman]] ** [[fregata]] ** [[galeóna]] ** [[hulk]] ** [[jachta]] (v užšom zmysle) *** s vysokou [[takeláž]]ou *** s katovou takelážou *** s balónovou (spinakerovou) plachtou ** [[karaka]] ** [[karavela]] ** [[klipper]] ** [[koga]] ** [[korveta]] ** [[ledina]] ** [[nef]] ** [[radová loď]] ** [[šebeka]] ** [[škuner]] * [[solárna loď]] * [[pádlová loď]] ** [[kanoe]] * [[veslová loď]] ([[veslica]]) ** pentekonter, triakonter ** [[kajak]] ** [[skif]] ** ....(pozri ďalej) * veslová a plachtová loď (oplachtená veslica): ** egyptská ** fenická ** grécka ** rímska ** [[galéra]] (biréma, [[triréma]], kvadriréma, kvinkviréma, [[dromóna]], [[diéra]],[[triéra]]) ** [[galeáza]] ** [[galeota]] ** [[vikinská loď]] a [[normanská loď]] === Podľa hnacieho zariadenia resp. [[propulzor]]a === * pádlová loď * veslová loď * plachetnica * loď s kolesovým propulzorom (s lopatkovým kolesom) ** bočno-kolesová ** zado-kolesová * loď s vrtuľovým propulzorom: ** vrtuľová loď (s lodnou vrtuľou, čiže [[propeler]]om, nesprávne "lodnou skrutkou") *** loď s kužeľovou vrtuľou *** loď s Voith-Schneiderovým propulzorom *** iné ** loď so vzdušnou vrtuľou * loď s lopatkovým propulzorom * loď s vodometným propulzorom * loď s raketovým pohonom === Podľa spôsobu plavby a konštrukcie lodného telesa === * loď pre hladinovú výtlačnú plavbu: ** [[jednotrupová loď]] ** [[dvojtrupová loď]]: *** [[katamarán]] ** [[trojtrupová loď]]: *** [[trimarán]] * loď pre hladinovú kĺzavú plavbu: **[[Klzák (typ lode)|klzák]] * loď pre výnornú plavbu: ** [[hydrolet]] ([[krídlová loď]], krídlový klzák) ** [[vznášadlo]] * loď pre podhladinovú plavbu ** [[ponorka]] ** [[batyskaf]] === Podľa konštrukcie vnútorného priestoru === * bez paluby * [[palubová loď]]: ** loď s hladkou palubou ** loď s medzipalubou ** loď so zvýšenou kormovou palubou ** loď s ľahkou palubou ** loď s ochrannou palubou ** [[plnopalubová loď]] === Podľa oblasti a cieľa plavby === * [[vnútrozemská loď]] ** [[riečna loď]] ** [[jazerná loď]] ** [[kanálová loď]] ** [[prístavná loď]] * [[námorná loď]] * [[pobrežná loď]] ** loď malej pobrežnej plavby ** loď obmedzenej pobrežnej plavby ** loď veľkej pobrežnej plavby * [[loď pre kombinovanú plavbu]] ** riečno-námorná loď ** námorno-riečna loď === Podľa spôsobu prevádzkového nasadenia === * [[linková loď]] (líniová loď, liner) * [[trampová loď]] * iná === Podľa účelu === ==== Obchodná loď ==== * [[osobná loď]]: ** loď pravidelnej prepravy (linková osobná loď, liner) ** zaoceánska loď, diaľková loď ** rekreačná loď: *** [[jachta]] *** [[jola]] ** prievozná loď (kompa, trajekt) * [[nákladná loď]]: ** [[tanková loď]] (tanker, cisternová loď) ** [[chladiarenská loď]] (mraziarenská loď) ** [[kontajnerová loď]] ** [[loď na prepravu kusového nákladu]] (vrecia, škatule, nezabalený tovar a pod.) ** [[člnový kontajner]] ([[LASH]], [[SEA BEE]], [[BACAT]]) ** [[materská kontajnerová loď]] ([[LASH]], [[SEA BEE]], [[BACAT]]) ** [[OBO]] (prepravuje hromadný náklad, napr. uhlie, ropu): *** loď na prepravu rudy *** loď na prepravu suchého nákladu *** loď na prepravu kvapalného nákladu *** loď na prepravu sypkého nákladu ** [[loď na prepravu dreva]] ** [[loď na prepravu dobytka]] ** [[loď na prepravu plynu]] ** [[loď na prepravu ťažkého nákladu]] ** [[loď roll-on/roll-off]] (Ro-Ro loď) ** [[loď na sypaný náklad]] (bulker) * [[loď zmiešanej plavby]] (kombinovaná nákladná a osobná loď) * [[remorkér]] ** vlečný remorkér ** tlačný remorkér ** kombinovaný ťažno-tlačný remorkér * [[tlačná zostava]] * [[vlečná zostava]] (konvoj) ==== Vojenská loď (vojnová loď) ==== * historická,napr.: ** [[vikinská loď]], [[normanská loď]] ** [[galéra]], [[galeáza]], [[galeota]] ** [[hydroplánová loď]](1. a 2. s. vojna) ** [[radová loď]] ** [[dreadnought (bojová loď)]] * (aj) súčasná: ** [[bojová loď]] ** [[delová loď]] (čln) ** (strážna) [[fregata]] ** [[hliadková loď]] ** [[krížnik]] *** [[bojový krížnik|bojový]] *** [[ťažký krížnik|ťažký]] *** [[ľahký krížnik|ľahký]] *** [[pomocný krížnik|pomocný]] *** [[pancierový krížnik|pancierový]] *** [[protilietadlový krížnik|protilietadlový]] *** [[raketový krížnik|raketový]] ** [[lietadlová loď]](materská loď) *** [[ťažká lietadlová loď|ťažká]] *** [[ľahká lietadlová loď|ľahká]] *** [[sprievodná lietadlová loď|sprievodná]] ** [[mínolovka]] ** [[monitor]] ** [[muničná loď]] ** [[ponorka]] ** [[prieskumná loď]] ** [[loď protiponorkovej obrany]] ** [[raketová loď]] (čln) ** [[sprievodná loď]] ** [[torpédoborec]] ** [[torpédovka]] ** [[torpédová loď]] ** [[útočná loď]] ** [[veliteľská loď]] ** [[vlajková loď]] ** [[vyloďovacia loď]] ** [[výsadková loď]] (desantná loď) ==== Špeciálna loď ==== * [[hydrografická loď]] * [[káblová loď]] (kladie káble) * [[ľadoborec]] * [[lodivodská loď]] (lodivodský čln) * [[majáková loď]] * [[meracia loď]] * [[močiarna loď]] * [[nemocničná loď]] * [[obojživelná loď]] * [[pretekársky čln]] * [[rybárska loď]] ** lovná a odchytná: *** [[loger]] *** [[trauler]] (trawler) ** [[rybospracovateľská loď]] ** [[veľrybárska loď]] * [[požiarna loď]] (protipožiarna loď) * školská loď * [[športová loď]] (športové plavidlo; niekedy nepovažované za „loď“): ** [[kajak]] ** [[kanoe]] ** [[dračia loď]] ** [[pramica]] ** [[športová jachta]] ** [[športová plachetnica]] ** [[veslica]] * ubytovacia loď * vŕtacia loď * [[výskumná loď]] * záchranný čln (záchranný krížnik) * zásobovacia loď Plavidlá * lode * prievozné lode * malé plavidlá * rekreačné plavidlá * technické plavidlá * plávajúce zariadenia Bezmotorové lode sa často označujú ako "člny". Plte nie sú plavidlá ale plávajúce telesá. ==== Plávajúci stroj (technické plavidlo) ==== * bager (korčekový, nasávací, lyžicový, drapákový, polypový) * plávajúci žeriav * plávajúci elevátor * baranidlo * plávajúci dok * vŕtacie plavidlo * havarijné plavidlo * záchranné plavidlo * plávajúca dielňa * čerpacie, prečerpávacie a zásobovacie plavidlo ==== Plávajúce zariadenie ==== * pontón * botel * garáž, sklad * plaváreň a pod. == Pozri aj == * [[čln]] * [[plť]] * [[jachta]] * [[koráb]] * [[plavidlo]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Loď|commonscat=Ships}} [[Kategória:Konštrukcia lodí]] [[Kategória:Lode| ]] eslthlq4xc4e7k4wcj9lng6duddxmmx 0 24084 8226476 8226153 2026-05-31T03:15:56Z ZemplinTemplar 76968 pridanie fotografie obce do tabuľky (zábery samotnej obce sú vhodnejšie), tank presunutý do galérie 8226476 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Skároš | Iné názvy = | Obrázok = Súbor:Slovakia Skaros view from nord.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Skaros-kosice okolie-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Košice-okolie | Región = Abov | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5884 | Zemepisná dĺžka = 21.3761 | Nadmorská výška = 236 | Prvá zmienka = 1270 | Starosta = Ľubomír Vranka<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 044 11 (pošta [[Ždaňa]]) | Kód = 521981 | EČV = KS | Predvoľba = +421-55 | Adresa = Obecný úrad Skároš 91, 044 11 Ždaňa | E-mail = ocu.skaros@skaros.sk | Telefón = 00421 55 698 00 78 | Fax = 00421 55 698 00 78 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.skaros.sk | Commons = Skároš | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Skároš''' (v minulosti ''Skaroš'', {{v jazyku|hun|''Eszkáros, Szkáros''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Košice-okolie (okres)|okrese Košice-okolie]]. == Polohopis == === Ulice === Okružná, Hlavná, Pod Červený Vrch, Tichá, Farská, Krátka, Gaštanová, Školská, Športová, Kostolná, Záhradná, Potočná, Marhuľová, Ku Bani == Dejiny == Skároš, ktorý sa nachádza asi 20 km južne od Košíc bezprostredne pri maďarskej hranici, je veľmi stará dedina. Spomína sa už v roku [[1270]] pri opise hraníc panstva hradu [[Füzér (hrad)|Füzér]] ako zem Skároš. Zmienka vznikla na základe opisu hraníc panstva patriaceho pod hrad, pretože zem Skároš sa nachádzala na hranici a patrila už Mikulášovi, synovi Abu. Tento pochádzal z tzv. nádoštskej vetvy rodu [[Abovci|Aba]]. Druhú písomnú zmienku poznáme z roku 1327, keď sa Skároš uvádza pri opise zeme [[Kalša]], s ktorou tiež susedil. Zmienka hovorí o zemi Zkarus. Dedina Skároš je v údolí pod [[Slanské vrchy|Slanskými vrchmi]]. Toto územie bolo osídlené a kultivované už v 13. storočí. Po smrti Dominika, syna Lacka a vnuka spomenutého Mikuláša, syna Abu, rod vymrel po meči, pretože Dominik nemal syna. Vtedy kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol]] v roku 1335 daroval nádoštské panstvo palatínovi Drugethovi. V zápise, ktorý vymenúva dediny patriace pod toto panstvo, sa spomína aj Skároš. Podľa zápisu z roku 1387 vieme, že v Skároši už stál kostol. V roku 1415 však už Skároš patril [[Banská Bystrica|bánovi]] Petrovi a jeho bratovi Štefanovi, ktorých rod sa označoval ako Zudar z Olnódu. Im dedina patrila aj za [[portálny súpis|portálneho súpisu]] v roku 1427, keď tam bolo 15 [[porta (daňová jednotka)|port]]. V tom čase sa nespočítavalo obyvateľstvo, ale tzv. porty. Porta je brána vedúca do hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť voz ťahaný koňmi. Ak vezmeme do úvahy, že v jednej takejto usadlosti bolo so služobníctvom minimálne sedem ľudí, potom v roku 1427 mal Skároš minimálne 105 obyvateľov, čiže to bola na tie časy naozaj veľká dedina. == Politika == * JUDr. Ľubomír Vranka, starosta === Poslanci === * Július Bodnár * Jozefína Hricová * Monika Hudáková * Slavomír Kéder * Štefan Lacko * Peter Német * Lukáš Petrus * Mgr. Monika Sitárová * Margita Takáčová == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Kúria rodiny Fekete, jednopodlažná [[klasicizmus|klasicistická]] dvojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika z prvej tretiny [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19553 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasáde kúrie dominuje trojosový [[portikus]] s prelamovaným štítom s erbom rodu. V súčasnosti je objekt v dezolátnom stave a chátra. * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová pôvodne [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou z konca [[18. storočie|18. storočia]]. Zásadnou prestavbou prešiel v roku [[1932]]. Interiér je plochostropý, nachádza sa tu drevená trojramenná [[empora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Skároš – kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/skaros-kalvinsky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Kostol má hladké fasády, polkruhovo ukončené okná. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] Kostol Ružencovej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová modernistická stavba so segmentovo ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku [[1939]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Skároš – Kostol Ružencovej Panny Márie | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/skaros-kostol-ruzencovej-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Plochá hranolová veža je dekorovaná reliéfnym krížom nad markízou vstupu. == Galéria == <gallery> Súbor:Slovakia Skaros, church.jpg|Kostol Ružencovej Panny Márie Súbor:Slovakia Skaros, municipal ofice.jpg|obecný úrad Súbor:Skároš - Neoclassical manor house of the Fekete family (est. in the 19th century), in a severely dilapidated state in the mid-2020s (May 2026) 01.jpg|Chátrajúca klasicistická kúria Skároš - Tank.JPG|Tank na pomníku druhej svetovej vojny </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty== {{Projekt|commonscat=Skároš}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Košice-okolie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Skároš| ]] [[Kategória:Obce okresu Košice-okolie]] 6gadblfm0btwhgl8ofjfhytk0mg9e3y 8226477 8226476 2026-05-31T03:16:20Z ZemplinTemplar 76968 preklep 8226477 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Skároš | Iné názvy = | Obrázok = Slovakia Skaros view from nord.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Skaros-kosice okolie-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Košice-okolie | Región = Abov | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5884 | Zemepisná dĺžka = 21.3761 | Nadmorská výška = 236 | Prvá zmienka = 1270 | Starosta = Ľubomír Vranka<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 044 11 (pošta [[Ždaňa]]) | Kód = 521981 | EČV = KS | Predvoľba = +421-55 | Adresa = Obecný úrad Skároš 91, 044 11 Ždaňa | E-mail = ocu.skaros@skaros.sk | Telefón = 00421 55 698 00 78 | Fax = 00421 55 698 00 78 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.skaros.sk | Commons = Skároš | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Skároš''' (v minulosti ''Skaroš'', {{v jazyku|hun|''Eszkáros, Szkáros''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Košice-okolie (okres)|okrese Košice-okolie]]. == Polohopis == === Ulice === Okružná, Hlavná, Pod Červený Vrch, Tichá, Farská, Krátka, Gaštanová, Školská, Športová, Kostolná, Záhradná, Potočná, Marhuľová, Ku Bani == Dejiny == Skároš, ktorý sa nachádza asi 20 km južne od Košíc bezprostredne pri maďarskej hranici, je veľmi stará dedina. Spomína sa už v roku [[1270]] pri opise hraníc panstva hradu [[Füzér (hrad)|Füzér]] ako zem Skároš. Zmienka vznikla na základe opisu hraníc panstva patriaceho pod hrad, pretože zem Skároš sa nachádzala na hranici a patrila už Mikulášovi, synovi Abu. Tento pochádzal z tzv. nádoštskej vetvy rodu [[Abovci|Aba]]. Druhú písomnú zmienku poznáme z roku 1327, keď sa Skároš uvádza pri opise zeme [[Kalša]], s ktorou tiež susedil. Zmienka hovorí o zemi Zkarus. Dedina Skároš je v údolí pod [[Slanské vrchy|Slanskými vrchmi]]. Toto územie bolo osídlené a kultivované už v 13. storočí. Po smrti Dominika, syna Lacka a vnuka spomenutého Mikuláša, syna Abu, rod vymrel po meči, pretože Dominik nemal syna. Vtedy kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol]] v roku 1335 daroval nádoštské panstvo palatínovi Drugethovi. V zápise, ktorý vymenúva dediny patriace pod toto panstvo, sa spomína aj Skároš. Podľa zápisu z roku 1387 vieme, že v Skároši už stál kostol. V roku 1415 však už Skároš patril [[Banská Bystrica|bánovi]] Petrovi a jeho bratovi Štefanovi, ktorých rod sa označoval ako Zudar z Olnódu. Im dedina patrila aj za [[portálny súpis|portálneho súpisu]] v roku 1427, keď tam bolo 15 [[porta (daňová jednotka)|port]]. V tom čase sa nespočítavalo obyvateľstvo, ale tzv. porty. Porta je brána vedúca do hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť voz ťahaný koňmi. Ak vezmeme do úvahy, že v jednej takejto usadlosti bolo so služobníctvom minimálne sedem ľudí, potom v roku 1427 mal Skároš minimálne 105 obyvateľov, čiže to bola na tie časy naozaj veľká dedina. == Politika == * JUDr. Ľubomír Vranka, starosta === Poslanci === * Július Bodnár * Jozefína Hricová * Monika Hudáková * Slavomír Kéder * Štefan Lacko * Peter Német * Lukáš Petrus * Mgr. Monika Sitárová * Margita Takáčová == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Kúria rodiny Fekete, jednopodlažná [[klasicizmus|klasicistická]] dvojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika z prvej tretiny [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19553 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasáde kúrie dominuje trojosový [[portikus]] s prelamovaným štítom s erbom rodu. V súčasnosti je objekt v dezolátnom stave a chátra. * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová pôvodne [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou z konca [[18. storočie|18. storočia]]. Zásadnou prestavbou prešiel v roku [[1932]]. Interiér je plochostropý, nachádza sa tu drevená trojramenná [[empora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Skároš – kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/skaros-kalvinsky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Kostol má hladké fasády, polkruhovo ukončené okná. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] Kostol Ružencovej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová modernistická stavba so segmentovo ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku [[1939]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Skároš – Kostol Ružencovej Panny Márie | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/skaros-kostol-ruzencovej-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Plochá hranolová veža je dekorovaná reliéfnym krížom nad markízou vstupu. == Galéria == <gallery> Súbor:Slovakia Skaros, church.jpg|Kostol Ružencovej Panny Márie Súbor:Slovakia Skaros, municipal ofice.jpg|obecný úrad Súbor:Skároš - Neoclassical manor house of the Fekete family (est. in the 19th century), in a severely dilapidated state in the mid-2020s (May 2026) 01.jpg|Chátrajúca klasicistická kúria Skároš - Tank.JPG|Tank na pomníku druhej svetovej vojny </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty== {{Projekt|commonscat=Skároš}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Košice-okolie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Skároš| ]] [[Kategória:Obce okresu Košice-okolie]] iejpvglzrvhxszkeop3io6j8h93biiz 8226480 8226477 2026-05-31T03:34:53Z ZemplinTemplar 76968 /* Galéria */ pridanie aktuálnej fotografie (máj 2026) obecného úradu a reformovaného kostola v obci 8226480 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Skároš | Iné názvy = | Obrázok = Slovakia Skaros view from nord.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Skaros-kosice okolie-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Košice-okolie | Región = Abov | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5884 | Zemepisná dĺžka = 21.3761 | Nadmorská výška = 236 | Prvá zmienka = 1270 | Starosta = Ľubomír Vranka<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 044 11 (pošta [[Ždaňa]]) | Kód = 521981 | EČV = KS | Predvoľba = +421-55 | Adresa = Obecný úrad Skároš 91, 044 11 Ždaňa | E-mail = ocu.skaros@skaros.sk | Telefón = 00421 55 698 00 78 | Fax = 00421 55 698 00 78 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.skaros.sk | Commons = Skároš | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Skároš''' (v minulosti ''Skaroš'', {{v jazyku|hun|''Eszkáros, Szkáros''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Košice-okolie (okres)|okrese Košice-okolie]]. == Polohopis == === Ulice === Okružná, Hlavná, Pod Červený Vrch, Tichá, Farská, Krátka, Gaštanová, Školská, Športová, Kostolná, Záhradná, Potočná, Marhuľová, Ku Bani == Dejiny == Skároš, ktorý sa nachádza asi 20 km južne od Košíc bezprostredne pri maďarskej hranici, je veľmi stará dedina. Spomína sa už v roku [[1270]] pri opise hraníc panstva hradu [[Füzér (hrad)|Füzér]] ako zem Skároš. Zmienka vznikla na základe opisu hraníc panstva patriaceho pod hrad, pretože zem Skároš sa nachádzala na hranici a patrila už Mikulášovi, synovi Abu. Tento pochádzal z tzv. nádoštskej vetvy rodu [[Abovci|Aba]]. Druhú písomnú zmienku poznáme z roku 1327, keď sa Skároš uvádza pri opise zeme [[Kalša]], s ktorou tiež susedil. Zmienka hovorí o zemi Zkarus. Dedina Skároš je v údolí pod [[Slanské vrchy|Slanskými vrchmi]]. Toto územie bolo osídlené a kultivované už v 13. storočí. Po smrti Dominika, syna Lacka a vnuka spomenutého Mikuláša, syna Abu, rod vymrel po meči, pretože Dominik nemal syna. Vtedy kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol]] v roku 1335 daroval nádoštské panstvo palatínovi Drugethovi. V zápise, ktorý vymenúva dediny patriace pod toto panstvo, sa spomína aj Skároš. Podľa zápisu z roku 1387 vieme, že v Skároši už stál kostol. V roku 1415 však už Skároš patril [[Banská Bystrica|bánovi]] Petrovi a jeho bratovi Štefanovi, ktorých rod sa označoval ako Zudar z Olnódu. Im dedina patrila aj za [[portálny súpis|portálneho súpisu]] v roku 1427, keď tam bolo 15 [[porta (daňová jednotka)|port]]. V tom čase sa nespočítavalo obyvateľstvo, ale tzv. porty. Porta je brána vedúca do hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť voz ťahaný koňmi. Ak vezmeme do úvahy, že v jednej takejto usadlosti bolo so služobníctvom minimálne sedem ľudí, potom v roku 1427 mal Skároš minimálne 105 obyvateľov, čiže to bola na tie časy naozaj veľká dedina. == Politika == * JUDr. Ľubomír Vranka, starosta === Poslanci === * Július Bodnár * Jozefína Hricová * Monika Hudáková * Slavomír Kéder * Štefan Lacko * Peter Német * Lukáš Petrus * Mgr. Monika Sitárová * Margita Takáčová == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Kúria rodiny Fekete, jednopodlažná [[klasicizmus|klasicistická]] dvojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika z prvej tretiny [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19553 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasáde kúrie dominuje trojosový [[portikus]] s prelamovaným štítom s erbom rodu. V súčasnosti je objekt v dezolátnom stave a chátra. * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová pôvodne [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou z konca [[18. storočie|18. storočia]]. Zásadnou prestavbou prešiel v roku [[1932]]. Interiér je plochostropý, nachádza sa tu drevená trojramenná [[empora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Skároš – kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/skaros-kalvinsky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Kostol má hladké fasády, polkruhovo ukončené okná. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] Kostol Ružencovej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová modernistická stavba so segmentovo ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku [[1939]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Skároš – Kostol Ružencovej Panny Márie | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/skaros-kostol-ruzencovej-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Plochá hranolová veža je dekorovaná reliéfnym krížom nad markízou vstupu. == Galéria == <gallery> Súbor:Slovakia Skaros, church.jpg|Rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie (postavený v r. 1947-1948) Skároš - Reformed church (May 2026) 01.jpg|Reformovaný kostol (postavený cca v r. 1792-1800) Súbor:Skároš - Neoclassical manor house of the Fekete family (est. in the 19th century), in a severely dilapidated state in the mid-2020s (May 2026) 01.jpg|Chátrajúca klasicistická kúria Súbor:Skároš - municipal office (May 2026) 05.jpg|obecný úrad Skároš - Tank.JPG|Tank na pomníku druhej svetovej vojny </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty== {{Projekt|commonscat=Skároš}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Košice-okolie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Skároš| ]] [[Kategória:Obce okresu Košice-okolie]] mvhfsujwk29oqrgwsm1f2tiybn8jab5 0 27876 8226466 8210176 2026-05-31T01:23:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226466 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Veľký Blh | Iné názvy = | Obrázok = Nagybalog25.JPG | Popis obrázku = Reformovaný kostol | Znak = Nagybalog-címer.gif | Vlajka = Velky blh-rimavska sobota-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Rimavská Sobota | Región = Gemer | Časti = | Rieka = [[Blh (rieka)|Blh]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.4450 | Zemepisná dĺžka = 20.1171 | Nadmorská výška = 198 | Prvá zmienka = 1331 | Starosta = Norbert Kluka<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 980 22 | Kód = 515744 | EČV = RS | Predvoľba = +421-47 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = velkyblh.sk/ | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Veľký Blh''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová pôvodne [[barok]]ová stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou z roku [[1740]]. Kostol je postavený na staršom základe. V roku [[1780]] bola postavená kostolná veža. V interiéri kostola sa nachádza drevená [[empora]] nesená štyrmi vyrezávanými stĺpmi. Na empore je [[organ]] v [[historizmus|neorenesančnej]] organovej skrini.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Reformovaný kostol | url = http://www.velkyblh.sk/kostol.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Veľký Blh | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170325202348/http://www.velkyblh.sk/kostol.html | dátum archivácie = 2017-03-25 }}</ref> [[Kazateľnica]] je centrálne umiestnená. Fasády sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou. <gallery> Súbor:Nagybalog28.JPG|Reformovaný kostol Súbor:Nagybalog27.JPG Súbor:Nagybalog20.JPG Súbor:Nagybalog32.JPG|Interiér kostola Súbor:Nagybalog29.JPG|Kazateľnica </gallery> * [[Blh (hrad)|Hrad Blh]], zvyšky zaniknutého hradu nad obcou. Založený bol asi začiatkom [[14. storočie|14. storočia]]. Hrad patril miestnemu rodu Balogovcov, neskôr bol obsadený [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jánom Jiskrom]], jeho majiteľom bol napríklad aj [[František Vešeléni]]. Hrad zohral rolu v [[Protihabsburské stavovské povstania|Rákociho povstaní]], po jeho potlačení na začiatku [[18. storočie|18. storočia]] už nebol obnovený. * Koháriovský kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová pôvodne [[renesancia|renesančná]] stavba zo [[17. storočie|17. storočia]]. V 17. storočí presídlil rod Koháryovcov z hradu [[Blh (hrad)|Blh]] do novopostaveného sídla v obci. Barokovo kaštieľ upravili v roku [[1720]]. Výraznou [[klasicizmus|klasicistickou]] úpravou prešiel v rokoch [[1817]] – [[1822]], keď získal súčasnú podobu. Podľa projektu H. Nebbiena zriadili v roku [[1820]] v okolí kaštieľa [[anglický park]] s jazerom. V kaplnke kostola sú umiestnené barokové obrazy zo 17. storočia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veľký Blh | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/velky-blh | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Devätnásťosovej klasicistickej fasáde kaštieľa dominuje predstupujúci [[rizalit]] s [[portikus|portikom]]. Na úrovni prízemia je členený troma [[arkáda|arkádami]] podjazdu, na poschodí sa nachádzajú štyri toskánske [[Stĺp|stĺpy]] balkóna nesúce trojuholníkový štít s [[tympanón|tympanónom]]. Okná rizalitu sú polkruhovo ukončené, ostatné sú dekorované nadokennými rímsami. <gallery> Súbor:Veľký Blh - Kaštieľ (2).jpg|Koháriovský kaštieľ Súbor:Veľký Blh - Kaštieľ.jpg Súbor:Veľký Blh - Kaštieľ a park.jpg Súbor:Veľký Blh - Kaštieľ (1).jpg Súbor:Veľký Blh - park pri kaštieli.jpg|Anglický park </gallery> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Štefan Znám]] (* [[1936]] – † [[1993]]), [[matematik]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Rimavská Sobota}} [[Kategória:Veľký Blh| ]] [[Kategória:Obce okresu Rimavská Sobota]] p4wk1qrve8ipdogx3mr29b7xiiji2f6 0 31884 8226360 7637224 2026-05-30T18:23:40Z Eryn Blaireová 2374 rozšírenie 8226360 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Space Launchers.png|right|thumb|Porovnanie rôznych kozmických nosičov]] '''Nosná raketa''' alebo '''kozmický nosič''' je [[dopravný prostriedok]] poháňaný [[raketový motor|raketovými motormi]] a určený na vynášanie užitočných nákladov ([[umelá družica|umelých družíc]], [[kozmická sonda|kozmických sond]], [[kozmická loď|kozmických lodí]], [[kozmická stanica|kozmických staníc]]) do [[vesmír|kozmického priestoru]]. V drvivej väčšine prípadov štartujú z [[kozmodróm]]u. Po technickej stránke predstavuje nosná raketa jednostupňovú alebo viacstupňovú [[raketa|raketu]]. Väčšinou sú tieto dopravné prostriedky určené na jedno použitie, niektoré časti nosiča sú viacnásobne použiteľné (napr. [[kozmický raketoplán]]), prvý stupeň alebo arodynamický kryt<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ElonX|url=https://www.elonx.cz/dalsi-pokrok-ve-znovupouzitelnosti-raket-pristi-falcon-9-poleti-s-jiz-pouzitym-aerodynamickym-krytem/|dátum vydania=2019-11-06|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=cs-CZ|meno=Petr|priezvisko=Melechin}}</ref>. Aby nosná raketa mohla dopraviť užitočný náklad na [[obežná dráha|obežnú dráhu]], musí dosiahnúť minimálne [[kruhová rýchlosť|prvú kozmickú rýchlosť]] a určitú minimálnu výšku nad hustými vrstvami [[atmosféra Zeme|atmosféry]] (v zásade aspoň 120 – {{km|200|m}} nad [[povrch Zeme|povrchom]]). Niektoré kozmické dopravné prostriedky sú na pomedzi medzi raketou a kozmickou loďou. Patria sem [[Space Shuttle|americký raketoplán]] alebo loď [[Starship (raketa)|Starship]]. == Dejiny == Väčšina prvých nosných rakiet vyvinutých v druhej polovici [[50. roky 20. storočia|päťdesiatych rokov 20. storočia]] bola odvodená od vojenských [[balistická raketa|balistických rakiet]], najmä [[medzikontinentálna balistická raketa|medzikontinentálnych]]. Výnimkou vtedy bola iba nosná raketa [[Vanguard (nosná raketa)|Vanguard]], ktorá bola vyvíjaná na vynesenie amerických vedeckých družíc [[Vanguard|rovnakého mena]] v rámci [[Medzinárodný geofyzikálny rok|Medzinárodného geofyzikálneho roku]] 1957 – 1958. [[File:Russia stamp 2004 № 988.jpg|left|thumb|Sovietska raketa [[R-7 (balistická raketa)|R-7]], prezývaná Semjorka, ktorá sa vynesením družice [[Sputnik 1]] stala prvou nosnou raketou sveta]] Až v [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokoch]] boli vyvíjané nosiče, ktoré neboli odvodené od vojenských rakiet (napr. [[Proton (nosná raketa)|Proton]] v [[ZSSR]], [[Diamant (nosná raketa)|Diamant]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Scout]] v [[Spojené štáty|USA]]). Napriek tomu však boli vyvíjané firmami, ktoré mali skúsenosti so stavbou vojenských balistických rakiet a ich vývoj bol väčšinou financovaný z prostriedkov určených na obranu. V [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokoch 20. storočia]] začali prenikať na toto pole aj komerčné organizácie, najmä v súvislosti s rastúcimi požiadavkami na vypúšťanie stacionárnych [[telekomunikačná družica|telekomunikačných družíc]]. V súčasnosti disponuje vlastnými nosnými prostriedkami 9 štátov sveta ([[Spojené kráľovstvo]] svoj vlastný program po jednom úspešnom štarte ukončila) a jedna nadnárodná organizácia ([[ESA]]) a ďalšie krajiny svoje nosné prostriedky vyvíjajú. Prehľad je uvedený v nasledujúcej tabuľke: == Popis == Všetky rakety sú vysoké a štíhle zariadenia, aby kládli nízky [[Aerodynamický odpor|aerodynamický odpor]] v dobe, kým prelietavajú hustejšími časťami [[Zemská atmosféra|zemskej atmosféry]]. Niektoré nosné rakety sa smerom nahor zužujú, iné si zachovávajú v celej výške rovnaký priemer. Na vrchole rakety je umiestnený náklad takmer vždy pod [[Aerodynamický kryt|aerodynamickým krytom]]. Výnimku predstavujú len niektoré aerodynamicky tvarované [[Kozmická loď|kozmické lode]], pretože tie kryt nepotrebujú. Spodná časť rakety obsahuje [[raketový motor|raketové motory]], ktorých počet sa v závislosti od typu líši od jedného až po desiatky. Väčšina nosných rakiet sa skladá z viacerých [[Raketový stupeň|raketových stupňov]]. Tie môžu byť umiestnené buď jeden nad druhým, alebo paralelne s prvým stupňom, okolo ktorého sú symetricky rozmiestnené v párnom počte. V druhom prípade sa niekedy nehovorí o prvom stupni, ale o bočných stupňoch, kým druhý stupeň je označovaný ako centrálny. Stupne umiestnené nad sebou spájajú medzistupňové konštrukcie – adaptéry. Tie spájajú aj posledný stupeň s nákladom. Stupne sa číslujú oddola smerom nahor v poradí, v akom ich raketa počas letu odhadzuje. Jedna raketa je schopná vyniesť od jedného po desiatky nákladov, v prípade viacerých nákladov však ich požadovaná cieľová dráha musí byť vzájomne relatívne podobná. Nosnosť rakety je hmotnosť, ktorú vynesie na určitý typ [[obežná dráha|dráhy]]. Čím vyššia je požadovaná dráha, tým nižšia je nosnosť danej rakety. Na nízku obežnú dráhu mávajú rakety vyššiu nosnosť ako na napr. [[Geostacionárna dráha|geostacionárnu dráhu]]. Pre prípad závažnej havárie, pri ktorej by hrozil dopad rakety do obývaných oblastí, sú vybavené [[Autodeštrukcia|autodeštrukčným systémom]]. == Znovupoužiteľnosť == [[File:STS-116 rocket boosters (NASA KSC-06PD-2794).jpg|thumb|Motory [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|SRB]], bočné raketové stupne raketoplánu, plávajúce na hladine po pristátí v Atlantickom oceáne]] Rakety používané v prvých dvoch desaťročiach kozmonautiky slúžili iba na jediný let, v priebehu ktorého boli zničené. Jedným z dôvodom bolo, že sa vývojovo odvodzovali od vojenských rakiet, ktoré predpokladali explóziu nákladu v cieli a tým aj deštrukciu jeho rakety. Druhým dôvodom je technologická náročnosť zachraňovania týchto telies vzhľadom na ich veľkú výšku a rýchlosť, pri ktorej prestanú byť potrebné. Po spálení paliva preto časti kozmických rakiet plánovane dopadali na zemský povrch (väčšinou na neobývané oblasti alebo do oceánu), zhoreli v atmosfére, alebo zostávali na obežnej dráhe, na ktorú vyniesli aj svoj náklad. Vzhľadom na vysoké náklady na štart takýchto rakiet aj nízku frekvenciu štartov z dôvodu nutnosti vyrábať od nuly stále nové a nové rakety sa veľmi skoro začalo uvažovať o ich znovupoužiteľnosti. Prvým, čiastočne znovupoužiteľným operatívne nasadeným prostriedkom, bol americký raketoplán. Jeho [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|bočné stupne]] po spálení paliva pristávali na morskej hladine, odkiaľ ich vylovili lode. Z časti raketoplánu, ktorá je analógiou hlavného stupňa, sa zachraňovali aspoň motory tým, že absolvovali celý kozmický let na [[Družicový stupeň raketoplánu|družicovom stupni raketoplánu]] a ten s nimi potom pristál. Ku koncu programu raketoplánov začala súkromná vesmírna spoločnosť [[SpaceX]] vyvíjať znovupoužiteľné rakety, ktoré by dokázali pristáť na súš. Zabránilo by sa tým ich kontamináciou korozívnou morskou vodou. Tieto rakety si ponechávali časť svojho paliva, ktoré potom používali na spomalenie svojho pádu a dobrzdenie nad pristávacou plochou. Spoločnosť vyvinula raketu [[Falcon 9]] schopnú pristáť na kozmodróme, z ktorého štartovala, alebo na plávajúcej morskej plošine bez kontaktu s vodou. Neskôr vznikli aj ďalšie znovupoužiteľné rakety a ich podiel stále stúpa. == Prvé úspešné použitie vlastných nosných rakiet == {| class=wikitable ! Štát || Dátum || Nosná raketa || Kozmodróm || Družica |- ! align="left" | [[ZSSR]] | 3. október 1957 || [[R-7|Sputnik]] || [[Bajkonur]] || [[Sputnik 1]] |- ! align="left" | [[Spojené štáty|USA]] | 31. január 1958 ||[[Juno I]] (Jupiter-C) || [[Mys Canaveral|Cape Canaveral]] || [[Explorer 1]] |- ! align="left" | [[Francúzsko]] | 26. november 1965 || [[Diamant (nosná raketa)|Diamant A]] || [[Hammaguir]] || [[Astérix|Astérix 1]] |- ! align="left" | [[Japonsko]] | 11. február 1970 || [[Lambda 4S]] || [[Kagošima]] || [[Ohsumi]] (Ósumi) |- ! align="left" | [[Čína]] | 24. apríl 1970 || [[Čchang-čeng|Čchang Čeng CZ-1]] || [[Ťiou-čchüan]] || [[DFH-1]] |- ! align="left" | [[Spojené kráľovstvo]] | 28. október 1971 || [[Black Arrow]] || [[Woomera]] || [[Prospero X-3]] |- ! align="left" | [[ESA]] | 24. december 1979 || [[Ariane 1]] || [[Kourou]] || [[CAT-1]] |- ! align="left" | [[India]] | 18. júl 1980 || [[SLV]]-03 || [[Šríharikota (kozmodróm)|Šríharikota]] || [[Rohini 1]] |- ! align="left" | [[Izrael]] | 19. september 1988 || [[Šavit]] || [[Palmachim]] || [[Ofek 1]] |- ! align="left" | [[Irán]] | 2. február 2009 || [[Safír|Safir 2]] || [[Semnan]] || [[Omid]] |- ! align="left" | [[Severná Kórea]] | 12. december 2012 || [[Unha|Unha 3]] || [[Sohae]] || [[Kwangmjongsong 3-2]] |} == Zoznam základných typov nosných rakiet == V nasledujúcom zozname sú abecedne uvedené všetky typy (rodiny) nosných rakiet, ktoré boli aspoň raz úspešné vo vynesení nákladu na obežnú dráhu. Pri názve rodiny rakiet je uvedená krajina pôvodu a nosnosť na nízku obežnú dráhu Zeme (pri najsilnejšej verzii), prípadne ďalší opis. V rámci uvedených rodín mohli byť vytvorené niekedy až desiatky rôznych modifikácii nosných rakiet, ktoré sa v rámci jednej rodiny môžu veľmi odlišovať, takže nejde o kompletný zoznam všetkých druhov nosných rakiet. [[Súbor:Delta EELV family.png|right|thumb|Rakety typu Delta]] [[Súbor:Roket_Launcher_R-7.svg|right|thumb|Rakety z rodiny R-7]] * [[Angara (raketa)|Angara]] - Rusko, maximálna nosnosť 24 000 kg na nízku obežnú dráhu * [[Ariane]] – spoločný projekt [[ESA]] (prevažne Francúzsko), nosnosť od {{kg|1400}} (pri [[Ariane 1]]) až po {{kg|21000}} ([[Ariane 5]]) na [[Nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu]] * [[ASLV]]  – India, ľahká nosná raketa (nosnosť {{kg|150}}), len 1 úspešný štart * [[Athena (raketa)|Athena]] – USA, nosnosť 800 – {{kg|2000}} * [[Atlas (raketa)|Atlas]]  – USA, rozsiahla rodina nosných rakiet s nosnosťou až {{kg|20000}} ([[Atlas 5]]) * [[Black Arrow]] – Spojené kráľovstvo, historická britská raketa, len 1 úspešný štart * [[Cyklon]] – Sovietsky zväz (Rusko), max. nosnosť {{kg|4100}} * [[Čchang-čeng (raketa)|Čchang-čeng]] – Čína, rozsiahla rodina nosných rakiet s max. nosnosťou {{kg|12000}} * [[Delta (nosná raketa)|Delta]] – USA, rozsiahla rodina nosných rakiet, nosnosť medzi 700 až {{kg|23000}} * [[Diamant (nosná raketa)|Diamant]] – Francúzsko, ľahká nosná raketa s max. nosnosťou {{kg|160}} * [[Dnepr]] – Rusko, modifikovaná medzikontinentálna raketa s nosnosťou {{kg|3700}} * [[Energija]] – Sovietsky zväz (Rusko), super ťažký nosič s nosnosťou až 100 ton * [[Falcon 1]], [[Falcon 5]], [[Falcon 9]] – USA, rodina komerčných rakiet vyvinutých spoločnosťou [[SpaceX]], súčasná nosnosť od 670 do {{kg|10500}} * [[LVM 3]] – India, max. nosnosť {{kg|10000}} * [[H-I]], [[H-II]] – Japonsko, max. nosnosť {{kg|19000}} * [[Juno 1]], [[Juno 2]] – USA, historický ľahký nosič s max. nosnosťou len niekoľko desiatok kg * [[Kosmos]] – Sovietsky zväz (Rusko), nosnosť {{kg|1500}} * [[Lambda 4S]] – Japonsko, ľahký historický nosič s nosnosťou len okolo {{kg|50}} * [[M-V]] – Japonsko, nosnosť {{kg|1800}} * [[Minotaur (raketa)|Minotaur]] – USA, max. nosnosť {{kg|1700}} * [[Mu (raketa)|Mu]] – Japonsko, max. nosnosť {{kg|700}} * [[N (nosná raketa)|N]] – Japonsko, rakety odvodené od americkej Delty, max. nosnosť {{kg|2000}} * [[Naro (nosná raketa)|Naro]] – [[Južná Kórea]] (v spolupráci s Ruskom), nosnosť okolo {{kg|100}} * [[Pegasus (raketa)|Pegasus]] – USA, max. nosnosť {{kg|500}} * [[Proton (nosná raketa)|Proton]] – Sovietsky zväz (Rusko), ťažké nosné rakety s nosnosťou až {{kg|22000}} * [[Polar Satellite Launch Vehicle|PSLV]] – India, max. nosnosť vyše {{kg|3000}} * [[R-7 (balistická raketa)|R-7]] – Sovietsky zväz (Rusko), táto modifikovaná medzikontinentálna raketa sa stala základom pre najpoužívanejšiu a najrozsiahlejšiu rodinu nosných rakiet v histórii kozmonautiky. Dodnes bolo vytvorených viac ako 20 verzii tejto rakety (napr. [[Sojuz (nosná raketa)|Sojuz]], či [[Molnija (nosná raketa)|Molnija]]). V závislosti od modifikácie môže na obežnú dráhu vyniesť náklad o hmotnosti 2 – 7 ton. * [[Rokot]] – Rusko, nosnosť takmer {{kg|2000}} * [[Safír]] – Irán, ľahká raketa s nosnosťou len niekoľko desiatok kilogramov * [[Saturn (nosná raketa)|Saturn]] – USA, historická rodina super ťažkých nosičov s nosnosťou až 118 ton pri verzii [[Saturn V]] (dodnes najsilnejší nosič v histórii) * [[Scout]] – USA, ľahký nosič s max. nosnosťou {{kg|200}} * [[SLV]] – India, historická ľahká nosná raketa s max. nosnosťou len niekoľko desiatok kg * [[Šavit]] – Izrael, ľahký nosič s nosnosťou {{kg|800}} * [[Štiľ]] – Rusko, ľahký nosič s max. nosnosťou {{kg|400}} * [[Space Shuttle]] – USA, raketoplán s nosnosťou až {{kg|24400}} * [[Start]] – Rusko, modifikovaná balistická raketa s nosnosťou vyše {{kg|500}} * [[Strela]] – Rusko, raketa s nosnosťou až {{kg|1700}} * [[Taurus (raketa)|Taurus]] – USA, max. nosnosť {{kg|1300}} * [[Thor (raketa)|Thor]] – USA, historická rodina nosných rakiet, stala sa základom pre neskoršiu rodinu Delta * [[Titan (raketa)|Titan]]  – USA, rozsiahla rodina nosných rakiet s nosnosťou až 22 ton * [[Unha]] – Severná Kórea, ľahká nosná raketa s nosnosťou asi {{kg|100}} * [[Vanguard (nosná raketa)|Vanguard]] – USA, historická ľahká nosná raketa s max. nosnosťou len {{kg|20}} * [[Vega (nosná raketa)|Vega]] – spoločný projekt [[ESA]] (prevažne [[Taliansko]]), max. nosnosť {{kg|2500}} * [[Zenit (nosná raketa)|Zenit]] – Rusko, max. nosnosť {{kg|14000}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Nosné rakety ZSSR a Ruska]] * [[Nosné rakety USA]] * [[Nosné rakety Japonska]] * [[Nosné rakety Francúzska]] * [[Nosné rakety Spojeného kráľovstva]] * [[Nosné rakety ČLR]] * [[Nosné rakety Indie]] * [[Nosné rakety organizácie ESA]] * [[Sondážna raketa|Sondážne rakety]] == Externé odkazy == {{Portál|Kozmonautika}} * [http://www.astronautix.com/lvs/orbindex.htm Orbital Launch Vehicle Index / M. Wade. - Encyclopedia Astronatuica] {{eng icon}} * [http://www.kosmo.cz/modules.php?op=modload&name=kosmo&file=index&fil=/m/nosice/index.htm Nosiče (kosmické rakety) / A. Holub. - Malá encyklopedie kosmonautiky] {{ces icon}} * [http://kozmos.matak.sk/rakety/ Rakety - databáza všetkých štartov - Kozmonautika] (po slovensky) [[Kategória:Rakety]] [[Kategória:Kozmonautika]] [[Kategória:Nosné rakety| ]] l202f68avycjv79z6lwxkbhlkvjidyx 0 33580 8226402 8210693 2026-05-30T20:28:26Z Pelex 2483 wl. 8226402 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Operácia Overlord |súčasť= bojov [[Západný front (druhá svetová vojna)|západného frontu]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] |obrázok= 1944 NormandyLST.jpg |text k obr= Vylodenie amerických vojakov na [[pláž Omaha|pláži Omaha]]. Fotografia ''Do spárov smrti'' [[Robert F. Sargent|Roberta F. Sargenta]] z US Coast Guard. |dátum= [[6. jún]] [[1944]] až [[30. august]] [[1944]] |miesto= [[Normandia]], [[Francúzsko]] |casus= |územie= |výsledok= Spojenecké víťazstvo, otvorenie [[západný front (druhá svetová vojna)|západného frontu]] |protivník1= [[Súbor:US flag 48 stars.svg|25px]] [[Spojené štáty|USA]] <br /> [[Súbor:Flag of the United Kingdom.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]] <br /> [[Súbor:Canadian Red Ensign 1957-1965.svg|25px]] [[Kanada]] <br /> [[Súbor:Flag of Free France (1940-1944).svg|25px]] [[Forces françaises libres]] <br /> [[Súbor:Flag of Poland.svg|25px]] [[Poľsko]] <br /> [[Súbor:Flag of Czechoslovakia.svg|25px]] [[Česko-Slovensko]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1=[[Dwight D. Eisenhower]]<br />[[Bernard Montgomery]]<br />(pozemné operácie)<br />[[Bertram Ramsay]]<br />(námorné operácie)<br />[[Trafford Leigh-Mallory]]<br />(vzdušné operácie) |velitel2=[[Gerd von Rundstedt]]<br />[[Erwin Rommel]]<br />[[Friedrich Dollmann]] |sila1= 326 000 ([[11. jún]]a) |sila2= 250 000 ([[6. jún]]a) |straty1= 37 000 mŕtvych <br /> 18 000 nezvestných <br /> 154 000 zranených |straty2= približne 200 000 mŕtvych alebo zranených <br /> 200 000 zajatých |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox 2. svetová vojna - západný front}} '''Operácia Overlord''' je názov vylodenia v [[Normandia|Normandii]], [[6. jún]]a [[1944]], ktoré po štyroch rokoch otvorilo [[Západný front (druhá svetová vojna)|západný front]]. Bolo jednou z najväčších vojenských operácií [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Tejto operácie sa zúčastnili jednotky z dvanástich spojeneckých národov: [[Austrália (štát)|Austrália]], [[Belgicko]], [[Kanada]], [[Česko-Slovensko]], [[Francúzsko]], [[Grécko]], [[Holandsko]], [[Nový Zéland]], [[Nórsko]], [[Poľsko]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Spojené štáty]]. Operácia Overlord začala počas noci z 5. na [[6. jún]]a, keď v Normandii pristáli Spojenecké výsadkové oddiely. Zároveň Spojenecké námorné a vzdušné sily bombardovali nemecké jednotky. Ráno 6. júna Spojenci podnikli kombinovaný námorný výsadok a obsadili prvé obce v Nemcami okupovanej Normandii. Tento deň je označovaný aj ako [[Deň-D]]. == Otvorenie druhého frontu == O myšlienke otvoriť druhý front v [[Európa|Európe]] sa uvažovalo okamžite po vzniku [[Spojenci (druhá svetová vojna)|protihitlerovskej koalície]]. Jeho cieľom malo byť rozdelenie vojenských síl [[Nacistické Nemecko|Nacistického Nemecka]] na dva veľké fronty a urýchliť tak jeho porážku. Vlády [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] sa na konferencii [[12. jún]]a [[1942]] zaviazali otvoriť druhý front ešte toho roku. Uskutočňovanie potrebných operácií však za pôvodným plánom veľmi pokrivkávalo. Pôsobili na to i politické zásahy [[Winston Churchill|Winstona Churchilla]], ktorý sprvu uprednostňoval vedenie bojovej činnosti v [[Stredozemné more|Stredomorí]] ([[Boje v severnej Afrike počas druhej svetovej vojny|Severnej Afrike]] a potom [[Boje v Taliansku počas druhej svetovej vojny|Taliansku]]) a inváziu na [[Balkánsky polostrov|Balkán]]. K odďaľovaniu uskutočnenia vylodenia prispeli aj mnohé objektívne prekážky a ťažkosti. V dôsledku snáh o kvalitné maskovanie a krytie celej operácie bola všetka činnosť spojená so zhromažďovaním vojska a jeho prípravou na nadchádzajúce boje vedená vo veľkej tajnosti. Spojenci využívali všetky možné prostriedky na dezinformáciu nepriateľa. Najmä [[Adolf Hitler|Hitler]] bol do poslednej chvíle presvedčený že Spojenci zaútočia v oblasti [[Pas-de-Calais]], kde je kanál [[Lamanšský prieliv|La Manche]] najužší. Anglo-americké sily napríklad pre dezinformáciu presúvali z miesta na miesto veľké množstvá plavidiel, zhromažďovali v oblasti Kentu, hlavne blízko [[Dover]]u makety tankov a iných vozidiel, ktoré vydávali za [[George S. Patton|Pattonovu]] tankovú armádu. Pre dezinformáciu bolo pre túto fiktívnu armádu prijaté označenie 1. americká armádna skupina, známa tiež pod označením [[FUSAG]]. Spolu s ďalšími trikmi a [[kontrašpionáž]]nou činnosťou tak ušetrili mnoho životov svojich vojakov. Veľkú vážnosť otvoreniu druhého frontu v Európe dával [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] už od roku [[1941]]. Jeho otvorenie pred rokom [[1944]] by sovietskym vojskám v výrazne uľahčilo situáciu. Dovtedy uskutočnené vyloďovacie akcie v Stredomorí (v [[Severná Afrika|Severnej Afrike]], na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]] a v [[Taliansko|Taliansku]]) v rokoch [[1942]] až [[1943]] pútali celkovo iba 7 percent nemeckých síl. Navyše po porážkach vojsk Osi na východe v roku [[1943]] začalo byť zrejmé, že [[ZSSR]] môže Nemecko poraziť aj vlastnými silami. Podľa niektorých názorov západní Spojenci zámerne odďaľovali uskutočnenie tejto operácie aj pre to, aby mohli do boja zasiahnuť v období, keď bude Nemecko bojmi na východe veľmi vyčerpané. Podobne verili i v to, že sa v boji vyčerpá i [[ZSSR]]. <ref>Ústredná rada SZPB, ''Ročenka odbojárov 2005'' ISBN 80-968005-8-2, Bratislava, 2005, s. 90</ref> [[Franklin Delano Roosevelt|Franklin D. Roosevelt]] a [[Winston Churchill]] schválili plán útoku na okupované [[Vichystické Francúzsko|Francúzsko]] cez [[Normandia|Normandiu]] na konferencii v [[Operácia Octagon|Québecu]]. Počiatočný plán pripravil veliteľ štábu hlavného velenia spojeneckých síl (COSSACK) [[Frederick Morgan]], jeho pracovná skupina pripravovala v tajnosti operáciu od začiatku roka 1943 v Norfolk House na námestí St. James’s Square v Londýne<ref name=planing>Baxter, C. F., Overlord, Operation (Planning). in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005, s. 965-967</ref>. Plán vypracovaný v priebehu roka 1943 počítal s obmedzenou vyloďovacou operáciou. Neskôr bol však plán [[Dwight D. Eisenhower|Eisenhowerom]] a [[Bernard Montgomery|Montgomerym]] prepracovaný. Eisenhower bol menovaný do vedenia príprav operácie 6. decembra 1943, krátko po [[Teheránska konferencia|Teheránskej konferencii]]. Podstatnú zmenu predstavovalo rozšírenie oblastí vyloďovania z 56 na 80 km a s tým spojené zvýšenie počtu nasadených jednotiek. Na to však bolo potrebné väčšie množstvo transportných plavidiel, ktoré však nebolo okamžite k dispozícii a spôsobilo mierny posun začiatku operácie. Pôvodný termín bol [[1. máj]] [[1944]]. Ten však bol z už spomínaných príčin niekoľkokrát odďaľovaný. Najbližšie vhodné dni pre vylodenie boli 5., 6. a 7. jún. Eisenhower sa pôvodne rozhodol pre [[5. jún]], no v dôsledku zlých meteorologických podmienok sa nakoniec odložilo na [[6. jún]]a. V tej istej dobe [[Erwin Rommel]] presvedčený o tom, že v dôsledku zlého počasia už Spojenci do konca mesiaca nič nepodniknú, odišiel na dovolenku. Rommelov zástupca gen. Dollman bol v tomto období tiež mimo veliteľstva na cvičení. == Nasadené sily protivníkov == === Nemecká obrana === [[Súbor:German coast artillery in the Pas-de-Calais area 01.jpg|náhľad|vpravo|Rozostavané nemecké ťažké opevnenia v oblasti Pas-de-Calais]] Po [[bitka o Francúzsko|porážke Francúzska]], a oddialení [[Operácia Seelöwe|útoku na Britániu]] v dôsledku predlžujúcich sa ťažkých bojov na východnom fronte, začalo nemecké velenie vážne uvažovať o obrane [[Atlantický oceán|atlantického]] pobrežia. Už v roku [[1940]] začali prebiehať prípravné práce, ktoré sa postupne rozbehli naplno v roku [[1942]]. Podľa nacistických plánov malo pásmo nemeckých [[železobetón]]ových opevnení (známe tiež ako [[Atlantický val]]) siahať spoza [[Nórsko|nórskeho]] pobrežia za [[Severný polárny kruh|polárnym kruhom]], cez [[Dánsko]], [[Holandsko]], [[Belgicko]] a [[Francúzsko]] až k hraniciam [[Španielsko|Španielska]], pričom malo mať dĺžku takmer 4000 km. Do roku [[1944]] tieto opevnenia rôznej veľkosti a odolnosti budovalo asi 150 až 170 000 pracovníkov. Pevnosti a pevnôstky boli tvorené železobetónovými pozorovateľňami, objektami pre [[guľomet]]y a protitankové kanóny, no existovali aj mohutné stavby, ktoré v sebe ukrývali delá kalibru 400 mm, pre vedenie paľby po námorných cieľoch. Veľkou nevýhodou týchto pevností bolo to, že ukrývali zbrane z výzbroje mnohých Nemcami porazených európskych armád, pre ktoré sa nie vždy našiel dostatok munície. Ani posádky týchto pevností nepatrili k elite nemeckej armády. Niektoré jednotky sa dokonca skladali z bývalých sovietskych vojnových zajatcov. Obranu pobrežnej čiary od [[Holandsko|Holandska]] po francúzsko-španielsku hranicu a južné [[Francúzsko]] zabezpečovalo 38 nemeckých [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]]<ref>Macdonald, J., ''Veľké bitky druhej svetovej vojny.'' Slovart, Bratislava, 1995, ISBN 80-7145-185-1, s. 134</ref>. 7 záložných divízií bolo sústredených v oblasti [[Pas-de-Calais|Calaiskej úžiny]] a tri v [[Normandia|Normandii]]. Veliteľom západného frontu, ktorý zahŕňal aj vojská na juhu Francúzska, bol generál [[maršal|poľný maršal]] [[Gerd von Rundstedt]]. Na severe mu bola podriadená [[skupina armád B]] pod velením generála poľného maršala [[Erwin Rommel|Erwina Rommela]] a tanková skupina Západ pod velením generála [[Leo Geyr von Schweppenburg|Lea Geyr von Schweppenburga]] (3 divízie). Rommelova skupina armád B bola tvorená siedmou armádou [[Generálplukovník|generálplukovníka]] [[Friederich Dollman|Friedericha Dollmana]] na západe (II. výsadkový zbor, XXV., LXXIV. a LXXXIV. zbor, spolu 15 divízií), pätnástou armádou generálplukovníka [[Hans von Salmuth|Hansa von Salmutha]] na východe (LXVII., LXXXI., LXXXII a LXXXIX. zbor, spolu 18 divízií) a XLVII. tankovým zborom generála baróna [[Hans von Funck|Hansa von Funcka]] (3 divízie).<ref name=OaB-We>{{citácia knihy | meno = Chris | priezvisko = Bishop | odkaz na autora = | titul = Organizace a bojište německé pěchoty ve 2. světové válce. | vydavateľ = Svojtka & Co., s.r.o. | miesto = Praha 3 | rok = 2009 | počet strán = 192 | isbn = 978-80-256-0145-7 | jazyk = česky}} </ref> Súčasťou plánu na obranu západných hraníc ríše pred inváziou Spojencov boli okrem pevností aj pohyblivé sily, ktoré neboli viazané na líniu opevnení. Išlo najmä o tankové divízie a divízie tankových granátnikov. Tieto však boli rozdelené a podliehali rôznym veliteľom. Tri divízie tvorili tankovú skupinu Západ, 2., 21. a 116. tanková divízia boli zverené [[Erwin Rommel|Erwinovi Rommelovi]], ako vyššie zmienený tankový zbor. Na ich použitie bol okrem toho potrebný súhlas samotného Hitlera. Tanková divízia [[Panzer Lehr]], [[1. divízia SS Leibstandarte Adolf Hitler|1. tanková divízia Leibstandarte SS Adolf Hitler]], [[12. divízia SS Hitlerjugend|12. tanková divízia SS Hitlerjugend]] a [[17. divízia tankových granátnikov SS Götz von Berlichingen|17. divízia tankových granátnikov SS]] boli určené ako zálohy vrchného veliteľstva [[wehrmacht]]u (Hitler)<ref>Guderian, H., ''Guderian. Vzpomínky generála.'' Jota, Brno, 2009, ISBN 978-80-7217-648-9, s. 339-340</ref>. Tieto sa smeli pohnúť z miesta iba na jeho rozkaz. Rommel sa domnieval, že k invázii dôjde v priestore [[Calais]]-[[Dieppe (Seine-Maritime)|Dieppe]], a preto podstatnú časť tankových jednotiek sústredil na sever od rieky [[Seina|Seiny]]. Nie všetci s týmto súhlasili (napr. [[Heinz Wilhelm Guderian|Guderian]] a [[Leo Geyr von Schweppenburg|von Geyr]]) a považovali za múdrejšie rozdeliť zálohy na oba brehy rieky Seiny. Hitler však bol na strane Rommela a zálohy preto sústredil na severe, do okolia [[Somme]]<ref>Lámoš, R., 2009, [http://www.vhu.sk/data/att/1200_subor.pdf Tanková taktika v Normandii z pohľadu nemeckého generála Heinza Wilhelma Guderiana.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141010234602/http://www.vhu.sk/data/att/1200_subor.pdf |date=2014-10-10 }} Vojenská história, 1, 13, s. 121–130</ref>. V celom [[Francúzsko|Francúzsku]] mala Luftwaffe iba 160 letuschopných lietadiel. [[Kriegsmarine]] disponovala v porovnaní so Spojencami iba obmedzenými silami. Nemeckú vzdušnú ochranu širšej oblasti zabezpečovala ''[[Luftflotte 3]]'' pod velením leteckého [[maršal]]a [[Hugo Sperrle|Sperrleho]]. Na začiatku operácie mal k dispozícii približne 170 jednomiestnych [[stíhacie lietadlo|stíhačiek]] a približne 700 [[bombardovacie lietadlo|bombardérov]] a iných lietadiel.<ref name="OaB-Lf">Bishop, Ch.: ''Organizace a bojište německé Lutwaffe ve 2. světové válce.'' Svojtka & Co., s.r.o., Praha 3. 2010. ISBN 978-80-256-0259-1.</ref> === Spojenecké sily === Spojenci naproti tomu mohli nasadiť 39 divízií, ktoré jednotlivé krajiny poskytli približne takto: 20 amerických divízií, 14 britských, 3 kanadské a po jednej poskytlo exilové poľské a francúzske vojsko. Tieto vojská podporovala armáda 11 000 bojových lietadiel a ďalších 4500 dopravných lietadiel a klzákov. Námornú silu tvorilo 2700 vojenských lodí rozličného určenia a tonáže a 1897 menších vyloďovacích plavidiel<ref name=planing/>. Pre zvláštnosti obojživelného útoku boli zvlášť skonštruované modifikácie tankov, prezývané [[Hobartove hračky]]. Pohonné látky pre obrovskú masu vojska a techniky malo do Normandie prepravovať zvláštne potrubie vedené pod morom (kódové meno PLUTO). Ostatné zásoby mali prúdiť do Francúzska pomocou zvláštnych [[pontón]]ových prístavov známych ako „moruše“. Išlo o obrovské prefabrikované prístavy postavené v Británii. Ich kapacita sa rovnala kapacite [[Dover]]ského prístavu. Prvosledové jednotky, ktoré mali na pláže doraziť ako prvé vyrážali z juhoanglických prístavov. Jednotky druhého sledu ich nasledovali zo severnejších prístavov. === Úseky vylodenia === [[Súbor:Naval Bombardments on D-Day.png|náhľad|vpravo|Nákres znázorňujúci ciele bombardovania a jednotlivé pláže]] Komplexný plán vylodenia počítal v zjednodušenej forme so zhruba takýmto rozčlenením cieľov jednotlivých jednotiek: * '''Americký''' ** [[pláž Utah]] – Americký VII. zbor ([[Joseph Lawton Collins|Collins]]) – 4. pešia divízia a 70. tankový prápor ** [[pláž Omaha]] – Americký V. zbor ([[Leonard T. Gerow|Gerow]]) – 1. a 29 pešia divízia, 2. a 5. prápor Rangers * '''Britský''' ** [[pláž Gold]] – Britský XXX. zbor ([[Gerard Bucknall|Bucknall]]) – 50. pešia divízia, 8. tanková brigáda, 56. pešia brigáda a 47. Commando ** [[pláž Sword]] – Britský I. zbor ([[John Crocker|Crocker]]) – 3. britská pešia divízia, 27. tanková brigáda, 1. brigáda špeciálnych služieb a 41. Commando * '''Kanadský''' ** [[pláž Juno]] – Britský I. zbor ([[John Crocker|Crocker]]) – 3. kanadská pešia divízia a 2. kanadská tanková brigáda Na zaistenie obidvoch krídel vyloďovaných vojsk boli tiež použité tri výsadkové divízie. Americká [[82. výsadková divízia|82.]] a [[101. výsadková divízia|101. výsadková]] kryli pravé krídlo amerických vojsk z pláže Utah juhovýchodne od mesta [[Cherbourg-Octeville|Cherbourg]], zatiaľ čo britská [[6. výsadková divízia]] mala chrániť ľavé krídlo pláže Sword severovýchodne od mesta [[Caen]]. === Faktor počasia === Pôvodný plán operácie Overlord počítal s jej začiatkom [[5. jún]]a [[1944]], v tento deň mal byť príliv a mesačný svit ideálny na uskutočnenie spojeneckých plánov. Nepriazeň počasia to však nedovolila, silný vietor a vlnobitie mohlo výrazne narušiť zostavy vyloďovacích plavidiel a niektoré mohlo dokonca potopiť. Vysoká oblačnosť by prakticky vyradila z boja celú vzdušnú podporu. Už [[3. jún]]a začala byť poveternostná situácia povážlivá, [[Dwight D. Eisenhower|Eisenhower]] ale napriek tomu prikázal aby [[Omar Bradley|Bradleyho]] vojaci, ktorých cesta na pobrežie bola najdlhšia, vyrazili. [[4. jún]]a skoro ráno sa malo rozhodnúť definitívne. Predpovede znovu hovorili o oblačnosti. [[Bernard Montgomery]] navrhoval vyraziť za každých okolností. [[Arthur Tedder]] a veliteľ letectva [[Trafford Leigh-Mallory]] boli za odloženie operácií. [[Bertram Ramsay]] oznámil, že námorníctvo by síce úlohu za daného počasia malo splniť, ale v hlasovaní zaujal neutrálne stanovisko.<ref>[[Stephen Ambrose|Ambrose, S.]], 2006, ''Vítězové.'' Jota, Brno, ISBN 80-7217-426-6, s. 70 - 74</ref> Eisenhower následne vyhlásil, že celá operácia výrazne závisí na podpore letectva a v prípade, že ju nebude možno využiť, považuje za múdrejšie vylodenie odložiť. Ostatní nenamietali. Nasledujúci deň sa však malo počasie nakrátko zlepšiť, spojeneckí velitelia sa opäť stretli a Dwight Eisenhower odklepol začiatok operácie. Bolo totiž jasné, že v prípade, ak sa vylodenie neuskutoční [[6. jún]]a, bude potrebné čakať na vhodný príliv až do [[19. jún]]a. V juhoanglických prístavoch [[Southampton (mesto)|Southampton]], [[Portsmouth]] či [[Poole]] sa začali naloďovať vojaci amerických divízií, ktoré mali dosiahnuť Normandské pobrežie ako prví. == Bitka == [[Súbor:101st Airborne on D-Day -1.jpg|náhľad|vpravo|Generál [[Anthony McAuliffe|McAuliffe]] so svojimi vojakmi pred nástupom na paluby lietadiel]] === Posledné prípravy a začiatok === [[5. jún]]a večer mohli poslucháči francúzskeho vysielania [[British Broadcasting Corporation|BBC]] začuť verše [[Paul Verlaine|Paula Verlaina]], čo bola šifrovaná správa pre [[Résistance|francúzsky odboj]], že vylodenie príde nasledujúceho dňa. Správu pochopila aj nemecká rozviedka, ktorá oboznámila najvyšším miestam, že vylodenie príde v nasledujúcich dňoch. Vyšší nemeckí velitelia tieto správy nepovažovali za celkom správne. Podľa ich predstáv totiž rozsiahlejšiu činnosť Spojencov celkom vylučovalo počasie. Spojenci pripravili aj viacero krycích operácií, ktoré prebiehali v noci z 5. na [[6. jún]]a. Išlo najmä o operácie [[operácia Taxable|Taxable]] a [[operácia Glimmer|Glimmer]], ktoré zhadzovaním klamných hliníkových fólií, rušili nemecké radary a vytvárali obraz falošných inváznych flotíl smerujúcich východnejšie od plánovanej oblasti. Ďalšou bola [[operácia Titanic]], ktorá mala vytvoriť zdanie úspešného výsadku a bojov v inej oblasti. Nemecké radary zachytili rozsiahlu aktivitu spojeneckého letectva a loďstva. Začali sa množiť aj správy o zoskoku výsadkárov. Všetky však boli pokladané iba za klamné manévre. Nemecké velenie totiž očakávalo spojenecký úder v celkom inej oblasti, než tej, odkiaľ bola hlásená činnosť Spojencov. Označenie pre námornú časť operácie a samotný výsadok na plážach bolo [[operácia Neptune]]. Vylodenie na pobreží sa malo uskutočniť asi hodinu po [[odliv]]e. V dôsledku toho, že odliv v [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]] neprichádza rovnomerne, museli na pláže Utah a Omaha Američania udrieť o hodinu skôr. Ich útok sa začal o 6:30. Briti a Kanaďania na plážach Gold, Juno a Sword zaútočili až takmer o hodinu neskôr. Vylodeniam na plážach predchádzalo silné letecké [[bombardovanie]] a námorné ostreľovanie. === Vzdušné výsadky === Dôležitým aspektom vylodenia bolo udržanie krídel predmostí vytvorených na plážach. Túto úlohu mali splniť výsadkové jednotky. V noci z 5. na [[6. jún]]a stovky dopravných strojov [[Douglas C-47 Skytrain]] a [[klzák]]ov priniesli do [[Normandia|Normandie]] prvých spojeneckých vojakov. Boli to príslušníci americkej 82. a 101. výsadkovej divízie západne od pláže Utah a vojaci britskej 6. výsadkovej divízie východne od pláže Sword. Britskí výsadkári čoskoro po dosadnutí okolo svojich cieľov narazili na vojakov nemeckej 716. pešej divízie. Prvé boje sa začali o dôležitý most cez rieku [[Orne (rieka)|Ornu]] severne od [[Caen]] asi 7 km od pláží, v blízkosti [[Bénouville (Calvados)|Bénouville]] a [[Ranville]]. Pre Nemcov znamenal most jediný možný prechod k miestam, odkiaľ mohli zaútočiť na krídlo vyloďujúcich sa britských vojsk z východu. Pre Spojencov mal most navyše veľkú hodnotu, pretože bol dôležitý pri ďalších útokoch na [[Caen]] z východu. V noci sa výsadkári pustili do boja s nemeckou tankovou skupinou 21. tankovej divízie pod vedením [[Hans von Luck|Hansa von Lucka]], ktorú so šťastím odrazili. Straty na oboch stranách však boli veľké. Americká 82. a 101. výsadková mali menej šťastia. Ich jednotky boli v dôsledku zlého počasia, silnej protilietadlovej paľby a celkových nepresností pri výsadku veľmi roztrúsené. Ich ciele sa podarilo splniť iba sčasti. Vojakom 82. výsadkovej sa však podarilo oslobodiť prvé francúzske mestečko [[Sainte-Mère-Église]]. Jednalo sa o prvú oslobodenú obec na francúzskom území. === Americké pláže === [[Súbor:To the beaches of normandy.jpg|náhľad|vľavo|Vyloďovací čln s americkými vojakmi na otvorenom mori]] Na [[pláž Utah|pláži Utah]] pristáli americkí vojaci ako na prvej. Mali pri tom ohromné šťastie. Plán vylodenia sa totiž mierne narušil a väčšina jednotiek sa začala vyloďovať o niečo južnejšie, než sa pôvodne plánovalo a to im pravdepodobne veľmi pomohlo, pretože nemecké opevnenia na pôvodnom plánovanom mieste vylodenia boli omnoho silnejšie. Nemecká obrana bola otrasená silným bombardovaním a vojakom 4. pešej divízie sa ju podarilo rýchlo zdolať za malých strát na životoch. Americkí vojaci potom postúpili hlbšie do vnútrozemia, kde sa chvíľu po 11. hodine spojili s jednotkami 101. výsadkovej divízie a vytvorili predmostie, z ktorého v nasledujúcich dňoch podnikli ďalšie útoky. [[Pláž Omaha]] bola jedným z miest v Normandii, ktoré mali veľmi vhodné pobrežie pre vylodenie. Mala pre to veľmi silné opevnenia, ktoré boli dobre situované na útesoch a výšinách nad plážou. Nemecké postavenia prežili spojenecké bombardovanie relatívne nedotknuté a vojaci 352. pechotnej divízie, jednej z mála skúsených jednotiek na pobrežnej čiare, spustili na prichádzajúcich Američanov z 1. a 29. pešej divízie zdrvujúcu paľbu. Vo východnej časti pláže prišli americkí vojaci navyše aj o podporu svojich plávajúcich tankov [[M4 Sherman|Sherman DD]]. 27 z pôvodných 32 nikdy nedorazilo na pláž, pretože sa potopili. V západnej časti sa síce Shermany dostali na pláž, ale boli postupne zničené presnou paľbou nemeckého delostrelectva. Vojakov kosila [[guľomet]]ná a [[mínomet]]ná [[paľba]] prakticky od momentu, kedy sa otvorili rampy na ich vyloďovacích člnoch. [[Družstvo (vojenstvo)|Družstvá]] ba aj celé [[rota|roty]] z prvej a čiastočne aj druhej vlny prišli v boji o väčšinu dôstojníkov a poddôstojníkov a výsledok bitky bol na vážkach. Preživší bojaschopní muži na pláži sa najprv zachytili za vlnolamom. Z tohto miesta sa iniciatívni jednotlivci alebo provizórne zorganizované skupiny rozhodli zaútočiť. Bola to jediná alternatíva, ktorá im zostávala, pretože krytie medzi prekážkami na pláži sa so stúpajúcim prílivom stávalo čoraz nepoužiteľnejšie. Tí, ktorí opustili bezpečie vlnolamu, museli pod nepriateľskou paľbou prekonať niekoľko stoviek metrov otvoreného močaristého terénu na niektorých miestach i zátarasy a mínové polia a až potom sa mohli vyšplhať na útesy či zvlnený terén, v ktorom sa nachádzali nepriateľské postavenia. Po takmer šiestich hodinách boja sa nakoniec Američanom predsa len podarilo zdolať pobrežnú obranu a preniknúť do [[Colleville]]. Boje na Omahe boli najkrvavejšie spomedzi všetkých normandských pláží, zahynulo tu okolo 2400 amerických a 1200 nemeckých vojakov. Spolu s útokom na pláž Omaha, ráno 6. júna 2. prápor amerických [[United States Army Rangers|Rangers]] uskutočnil útok na opevnené pozície nemeckého delostrelectva na [[Pointe du Hoc]]. Batéria diel z tejto oblasti mohla svojou paľbou ohrozovať výsadky na Omahe aj Utahu. Americkej jednotke sa síce podarilo lokalizovať a zničiť nemecké delá, ktoré boli odtiahnuté do bezpečnejších pozícií mimo bunkrov, ale musela celý deň odolávať protiútokom nemeckého 916. pluku tankových granátnikov. Američania pri týchto bojoch utrpeli ťažké straty. === Britské a kanadské pláže === [[Súbor:Infantry waiting to move off 'Queen White' Beach.jpg|náhľad|vpravo|Britskí vojaci na pláži Sword]] Na [[pláž Gold|pláži Gold]] sa začalo vyloďovanie o 7:35. Podstatnejšou prekážkou v postupe Britov bolo opevnené mestečko [[Le Hamel (Somme)|Le Hamel]], ktoré držali vojaci 352. pešej divízie. Ich delá spustili presnú paľbu na vyloďujúce sa tanky a niekoľko z nich čoskoro zničili. Vďaka [[Hobartove hračky|Hobartovým hračkám]], si však postupujúci vojaci 50. pešej divízie a 8. obrnenej brigády rýchlo našli cestu cez zátarasy a Nemcov v Le Hamel zničili. Ďalší nemecký odpor už nebol tak sústredený a predmostie okolo pláže bolo do večera vyše 13 km hlboké. Kanaďania na [[pláž Juno|pláži Juno]] museli čeliť silnej nemeckej obrane, sústredenej hlavne okolo [[Courseulles-sur-Mer]] ale tiež [[Saint-Aubin-sur-Mer (Calvados)|Saint-Aubin-sur-Mer]] a [[Langrune-sur-Mer]]. Nemci tu mali vybudovanú sieť železobetónových bunkrov s ťažkým delostrelectvom. Aj preto utrpela prvá vlna z 3. kanadskej divízie také ťažké straty. Na rozdiel od Omahy však Kanaďania prešli vďaka hojnému nasadeniu tankov, ktoré im pomohli vyčistiť pláž od nepriateľa a vytvorili najväčšie spomedzi všetkých spojeneckých predmostí a to i napriek tomu, že vo vnútrozemí narazili na odpor [[12. divízia SS Hitlerjugend|12. divízie SS Hitlerjugend]]. [[Pláž Sword]] obsadili britské jednotky za pomerne malých strát. Bolo to najmä vďaka tomu, že [[delostrelectvo]] namierené pôvodne na pláž strieľalo po lodiach, alebo bolo zničené 6. výsadkovou divíziou. Do noci vylodili Briti vyše 20 000 svojich vojakov, ambiciózny cieľ: dobytie mesta [[Caen]] sa však nepodaril. Nemecká obrana pláží bola relatívne slabá, postrádala motorizáciu, kvalitné vybavenie a navyše bola zasiahnutá silným spojeneckým bombardovaním. Výnimkou bola 352. divízia na pláži Omaha, premiestnená na Rommelov rozkaz zo [[Saint-Lô (mesto)|Saint-Lô]]. Húževnatosť obrany zaskočila Spojencov i pre to, že v oblasti očakávali iba dva pluky 716. divízie. 21. tanková divízia sa ako jedna z mála prebila až k plážam v oblasti Juno a Sword, ale do konca [[6. jún]]a sa kvôli hroziacemu [[obkľúčenie|obkľúčeniu]] stiahla. Spojenecké plány počítajúce s obsadením [[Carentan]], Saint-Lô, [[Caen]] a [[Bayeux (obec)|Bayeux]] hneď prvý deň sa však nesplnili, celkové straty Spojencov však neboli také ťažké ako sa pôvodne niektorí nazdávali. Útoky [[12. divízia SS Hitlerjugend|12. divízie Hitlerjugend]] 7. a 8. júna spôsobili Kanaďanom ťažké straty, ale neznamenali žiadny prielom ani stratu predmostí. Posilňovanie anglo-amerických jednotiek zatiaľ prebiehalo v najvyšších obrátkach, zatiaľ čo pohyby nemeckých vojsk boli výrazne obmedzené v dôsledku leteckých útokov a činnosti francúzskeho hnutia odporu. === Pokračovanie bojových operácií === Spojenci mali už večer 6. júna na francúzskej pevnine vyše 100 000 mužov. Po vytvorení predmostí začali Spojenci posilňovať svoje vojská. Do Normandie dotiahli svoje morušové prístavy. Jeden umiestnili [[9. jún]]a pri [[Arromanches-les-Bains]] Briti a druhý na pláži Omaha Američania. [[19. jún]]a však séria silných búrok poškodila americký prístav. V tej dobe už mali Angličania na pobreží 314&nbsp;547 mužov, 54&nbsp;000 vozidiel a okolo 102&nbsp;000 ton zásob, Američania do tej doby priviezli na breh 314&nbsp;504 mužov, 41&nbsp;000 vozidiel a asi 116&nbsp;000 ton zásob. Do prístavu v Arromanches bolo do [[august]]a [[1944]] denne dovezených okolo 9000 ton zásob. V tej dobe však Spojenci sprevádzkovali zničený prístav v meste [[Cherbourg-Octeville|Cherbourg]], ktorý sa stal na dlhú dobu ich hlavnou zásobovacou tepnou. Útok na Cherbourg bol záležitosťou amerických vojsk, ktoré k nemu postupovali z juhu cez oblasť malých ohraničených políčok „[[bocage]]“. Starodávne hrádze a vyvýšené cesty dookola porastené stromami poskytovali nemeckým obrancom ideálne miesto na vedenie zdržiavacej vojny. [[18. jún]]a Američania konečne odrezali obranu polostrova a do [[26. jún]]a prístav obsadili. Veliteľ nemeckých vojsk generál von Schlieben však dovtedy prikázal zničiť väčšinu príslušenstva prístavu a tak mohli Spojenci používať tento prvý hlbokovodný prístav, ktorý sa im dostal v Normandii do rúk až od polovice [[august]]a. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-587-2253-15, Normandie, Fallschirmjäger mit MG 42.jpg|náhľad|vľavo|Nemeckí výsadkári v obrannom postavení s MG42]] [[13. jún]]a ráno kolóna britských [[tank (vozidlo)|tankových]] a [[mechanizované vojsko|mechanizovaných jednotiek]] 7. obrnenej divízie pri mestečku [[Villers-Bocage (Calvados)|Villers-Bocage]] narazila na 6 tankov 101. ťažkého tankového pluku SS pod vedením tankového esa [[Michael Wittmann|Michaela Wittmanna]]. V následnom nečakanom útoku vyrazili nemecké vozidlá do zostavy postupujúcich Britov, spustiac na nich paľbu z krátkej vzdialenosti a spôsobiac im veľmi ťažké straty. Napriek tomu, že sa Briti čoskoro spamätali a odrazili nemecký útok, prišli o najmenej 30 tankov, 30 obrnených vozidiel a asi 500 mužov. Nemci prišli o dovedna 11 tankov, z ktorých 3 stihli odtiahnuť z bojiska a neskôr opraviť. Krátka bitka spečatila šancu britských vojsk obsadiť [[Caen]] z chodu a podstatne znevýhodnila celkové postavenie ich vojsk. Ďalšie pokusy obsadiť Caen vyšli anglické a kanadské jednotky veľmi draho. [[Operácia Charnwood]] uskutočnená medzi 7. a [[9. júl]]om sa začala veľkým náletom vyše 450 spojeneckých bombardérov na mesto, ktoré v priebehu trištvrte hodiny zmenili na spálenisko. Napriek tomu sa im nepodarilo obsadiť väčšiu juhovýchodnú časť mesta. Generál [[Miles Dempsey]] bol pre to poverený uskutočnením ďalšieho útoku, ten sa pod označením [[operácia Goodwood]], odohral medzi 18. a [[21. júl]]om. V dôsledku porazeneckých nálad v tomto období Hitler odvolal maršala von Rundstedta z funkcie a nahradil ho [[Günther von Kluge|von Klugem]]. 17. júna 1944 bol Rommel pri presune automobilom napadnutý spojeneckou stíhačkou a ťažko ranený. === Prielom z pláží a boje pri Falaise === [[Súbor:Totalise88gun.jpg|náhľad|vľavo|Tank [[Cromwell (tank)|Cromwell]] prechádza okolo opusteného nemeckého kanóna PAK 43/41 počas Operácie Totalise, 8. augusta 1944]] V období, kedy končili boje [[operácia Goodwood|operácie Goodwood]], viazali na seba britské a kanadské vojská na východe väčšiu časť nemeckých tankových jednotiek, v porovnaní s Američanmi, ktorým vzdoroval menší, asi iba tretinový počet nemeckých tankov. Nemci v tej dobe nasadili svoje posledné rezervy, ktoré mali v oblasti a márne dúfali, že sa im podarí zastaviť Spojencov tam, kde sú. Hitler pri tom ešte stále držal silné rezervy pri [[Calais]] a veril, že vylodenie príde práve sem. Američania však [[24. júl]]a začali rozsiahlu útočnú [[operácia Cobra|operáciu Cobra]], ktorej úlohou bolo preraziť z Normandie von. Významnú úlohu v nej zohral príchod 3. armády [[generálporučík]]a [[George S. Patton|Georga Pattona]] a obchvatný úder vojsk [[Bernard Montgomery|Bernarda Montgomeryho]] západne od [[Caen]] - [[operácia Bluecoat]]. Pre útok na [[Bretónsko (región)|Bretaň]] bol určený iba jeden armádny zbor. Americké sily začali operáciu Cobra silnými náletmi na nemecké pozície. Pre bezpečnosť mali byť nálety bombardérov vedené rovnobežne s frontovou líniou, ale v dôsledku nepresností bol zasiahnutý aj predný okraj americkej línie, padlo vyše 100 vojakov, vrátane jedného generála. Nálety spolu so silnou ofenzívou čoskoro spôsobili, že sa západná časť nemeckej obrany zrútila. Američania počas [[operácia Totalize|operácie Totalize]] najprv prerazili nemeckú obranu južne od [[Saint-Lô]] smerovali západne k [[Coutances]] a [[Avranches]] pri západnom pobreží a [[Vire]] viac na východe. Nemci dúfali, že sa im podarí zastaviť postup Američanov pri Avaranches, pretože v oblasti južne od mesta sa končila oblasť bocage a možnosti obrany v týchto priestoroch sa veľmi znižovali. Pattonove jednotky postupovali po obsadení oblasti na Rennes, Mayenne a odkiaľ ďalej na východ k [[Le Mans]]. Až na začiatku augusta konečne Hitler pochopil, že žiadne ďalšie vylodenie spojencov pri Calais nehrozí a povolil nasadenie záloh, ktoré žiadali nemeckí dôstojníci v Normandii, aby mohli usporiadane ustúpiť k [[Seina|Seine]]. To im však nemecký diktátor nedovolil, ale naopak nariadil útok na [[Mortain]], v západnej časti vznikajúceho kotla nemeckých vojsk. Spojenci sa o pripravovanom útoku dozvedeli vďaka systému [[Ultra (kryptografia)|Ultra]] a boli ho schopní zastaviť. Nemci sa ocitli v pasci po tom, čo na nich z juhu začali útočiť [[Forces françaises libres|francúzske vojská]] generála [[Philippe Leclerc de Hauteclocque|Leclerca]] súčasne s Pattonovou 3. armádou. Tieto postupne získali [[Eccouché]] a [[Argentan]] na rieke [[Orna|Orne]]. Zatiaľ sa na nemeckú 7. a 5. tankovú armádu zo severu tlačili britské a kanadské jednotky, kanadská 2. pešia divízia po ťažkom boji [[17. august]]a obsadila [[Falaise (Calvados)|Falaise]]. Poľská exilová 1. obrnená divízia nasledujúci deň obsadila strategické výšiny východne od Falaise, odkiaľ kontrolovala jedinú cestu z kotla. O hrdlo sa rozpútali ťažké boje, v ktorých Poliaci stratili skoro 1500 mužov (z toho 1000 ranených). [[19. august]]a bola jediná úniková cesta široká iba 3 km. Nemci oblasť medzi [[Saint-Lambert (Calvados)|Saint-Lambert]] a [[Chambois]] nazvali „koridor smrti“. Mnohým nemeckým jednotkám sa podarilo z obkľúčenia uniknúť najmä na začiatku, avšak po tom, čo boli Pattonove jednotky presmerované na Falaise, sa osud asi 50 000 nemeckých vojakov, ktorí zostali v obkľúčení, spečatil. Mnohým iným, vrátane [[Heinz Wilhelm Guderian|Heinza Guderiana]] sa síce podarilo uniknúť v malých skupinkách či ako jednotlivcom, no zachránilo sa len asi 20 až 40 000 vojakov. Prišli pri tom o všetku ťažkú výzbroj. Nad cestou z kotla si beztrestne poletovali spojenecké stíhacie bombardéry a útočili na ustupujúce nemecké vojská, po skončení bojov bola cesta medzi [[Falaise]] a [[Argentan]] posiata tisíckami mŕtvol vojakov, koní a zničenou technikou. Vojaci na západnom fronte sa dovtedy s niečím podobným nikdy nestretli. == Dohra == [[Súbor:Paris1944.jpg|náhľad|vpravo|Americké tanky na [[Avenue des Champs-Élysées|Champs-Élysées]] po [[oslobodenie Paríža|oslobodení Paríža]].]] Čoskoro po zničení zvyšku vojsk v oblasti [[Falaise (Calvados)|Falaise]] sa americké a francúzske vojská obrátili na juhozápad a oslobodili [[25. august]]a [[1944]] [[Paríž]]. Spojenci, ktorých v tej dobe zasiahla krátka zásobovacia kríza, museli na čas spomaliť svoj postup. Vylodenie v Normandii ich stálo celkovo 209 972 mužov, 39 976 z nich padlo. Nemci stratili 450 000 vojakov, asi polovica z nich boli mŕtvi a zajatí. Prišli tiež o 3 500 diel a 20 000 vozidiel. Z 1 500 nemeckých tankov nasadených v Normandii sa cez [[Seina|Seinu]] dostalo iba 24. 15. augusta 1944 sa Spojenci [[Operácia Dragoon|vylodili]] na nechránenom juhu Francúzska pri [[Cannes]] a [[Toulon]]e ([[operácia Dragoon]]). 3. septembra sa im podarilo oslobodiť [[Lyon]] a neskôr sa pri [[Dijon]]e spojili so Spojeneckými vojskami postupujúcimi zo severu. Neúspechy nemeckých armád vyústili v prepustenie [[Gerd von Rundstedt|Gerda von Rundstedta]] z funkcie a jeho nahradenie [[Walter Model|Walterom Modelom]]. Pre [[nacistické Nemecko]] bolo úspešné otvorenie západného frontu veľmi nebezpečné. [[Adolf Hitler]] musel čeliť skrytej kritike, ktorá vyústila v neúspešný [[Stauffenbergov pokus o prevrat|atentát]] [[20. júl]]a [[1944]]. Ten bol počiatkom likvidácie mnohých schopných, avšak Hitlerovi vzdorujúcich dôstojníkov vrátane [[Erwin Rommel|Rommela]]. V kritickej situácii v auguste počas vrcholiacich bojov pri Falaise spáchal samovraždu aj [[Günther von Kluge|von Kluge]], ktorý sa obával zatknutia. Napriek tomu, že západní [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojenci]] viazali na [[Západný front (druhá svetová vojna)|západnom fronte]] iba okolo 20% nemeckých vojsk a do konca vojny tam zničili okolo 7% nemeckých síl, bolo vylodenie prirodzeným a dlho očakávaným krokom, ktorým ukázali, že spojenectvo so [[Sovietsky zväz|ZSSR]] neznamená iba dodávky zbraní, ale aj rozhodnutie niesť tiaž bojov proti nacizmu na veľkom fronte (v porovnaní s pomalým [[Boje v Taliansku počas druhej svetovej vojny|postupom v Taliansku]] či obmedzenej džentlmenskej [[Boje v severnej Afrike počas druhej svetovej vojny|vojne v severnej Afrike]]). == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Operation Overlord}} {{DEFAULTSORT:Overlord}} [[Kategória:Operácia Overlord| ]] [[Kategória:Bitky vo Francúzsku]] [[Kategória:Obojživelné operácie]] [[Kategória:Bitky Spojeného kráľovstva počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Normandia]] [[Kategória:Bitky na západnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1944]] eynggonognh3xeylt3dderh5of4xvet 0 35951 8226437 8205126 2026-05-30T22:41:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226437 wikitext text/x-wiki {{aktualizovať}}{{Infobox NHL klub |názov klubu = Vancouver Canucks |bg_color = #FFFFFF; border-top:#07346F 5px solid; border-bottom:#047A4A 5px solid |obrázok loga = |konferencia = [[Západná konferencia (NHL)|Západná]] |divízia = [[Pacifická divízia (NHL)|Pacifická]] |založený = [[1945]] ([[Pacific Coast Hockey League|PCHL]])<br/>[[1970]] ([[NHL]]) |história = '''Vancouver Canucks'''<br>1945{{--}}1952 ([[Pacific Coast Hockey League|PCHL]])<br>1952{{--}}1970 ([[Western Hockey League (profesionálna liga)|WHL]])<br>1970{{--}}súčasnosť ([[NHL]]) |štadión = [[Rogers Arena]] |mesto = [[Vancouver]], [[Britská Kolumbia]] |mediálne pobočky = Sportsnet Pacific<br/>Sportsnet One<br/>Sportsnet 650 |farby klubu = modrá, zelená, biela<br/>{{box farby|#07346F}} {{box farby|#047A4A}} {{box farby|#FFFFFF}} |vlastník = Canucks Sports & Entertainment |generálny manažér = neobsadený |tréner = {{Minivlajka|Kanada}} [[Adam Foote]] |kapitán = neobsadený |ligové pobočky = [[Abbotsford Canucks]] ([[American Hockey League|AHL]]) <br /> [[Kalamazoo Wings]] ([[ECHL]]) |stanley cup = '''0''' |víťaz konferencie = '''3''' ([[NHL 1981/1982|1981/82]], [[NHL 1993/1994|1993/94]], [[NHL 2010/2011|2010/11]]) |víťaz divízie ='''11''' ([[NHL 1974/1975|1974/75]], [[NHL 1991/1992|1991/92]], [[NHL 1992/1993|1992/93]], [[NHL 2003/2004|2003/04]], [[NHL 2006/2007|2006/07]], [[NHL 2008/2009|2008/09]], [[NHL 2009/2010|2009/10]], [[NHL 2010/2011|2010/11]], [[NHL 2011/2012|2011/12]], [[NHL 2012/2013|2012/13]], [[NHL 2023/2024|2023/24]]) }} '''Vancouver Canucks''' je [[Kanada|kanadský]] profesionálny [[ľadový hokej|hokejový]] klub sídliaci vo [[Vancouver]]i, najväčšom meste provincie [[Britská Kolumbia]]. Canucks súťažia v [[National Hockey League|NHL]] a sú súčasťou [[Pacifická divízia (NHL)|Pacifickej divízie]] v [[Západná konferencia (NHL)|Západnej konferencii]]. Svoje domáce zápasu hrajú v [[Rogers Arena]]. Mužstvu sa trikrát podarilo prebojovať až do finále [[Stanley Cup]]u a to v rokoch [[1982]], [[1994]] a [[2011]]. ==História klubu== ===Pred vstupom do NHL (1945{{--}}1970)=== V roku 1945 vznikol v meste [[Vancouver]] [[hokej]]ový klub Canucks, ktorý hral v [[Pacific Coast Hockey League]] (PCHL). Po svojom vzniku vyhral majstrovstvá ligy v roku 1946 a 1948. V roku 1952 sa PCHL zlúčila s [[Western Canada Senior Hockey League|WCSHL]] a vytvorila spoločnú profesionálnu hokejovú ligu [[Western Hockey League (profesionálna liga)|Western Hockey League]]. S veľkým množstvom známych mien vo svojich radoch, ako napríklad [[Johnny Bower]], [[Andy Bathgate]], [[Tony Esposito]], [[Allan Stanley]] a [[Phil Maloney]], Canucks vyhrali [[Lester Patrick Cup]] v ročníkoch 1958, 1960, 1969 a 1970. Tím Canucks hral v priestoroch štadióna [[Vancouver Forum]]. Keď v roku 1965 oznámilo vedenie [[NHL]] svoj zámer rozšíriť ligu o ďalších šesť miest, oznámil vlastník Canucks (a bývalý starosta Vancouveru) Fred Hume, že mesto Vancouver má záujem stať sa jedným z nich. No prezentácia pred Radou guvernérov NHL nebola dostatočne pripravená. Z toho dôvodu a z faktu, že skupinu vlastníkov Canucks nemal rád Bruce Norris, majiteľ [[Detroit Red Wings|Detroitu Red Wings]] a nenávidel hlavný vlastník [[Toronto Maple Leafs|Toronta Maple Leafs]] Stafford Smythe, bola žiadosť o prijatie do NHL neúspešná. No bol vybudovaný hokejový štadión [[Pacific Coliseum]], ktorý sa stal domovom pre Canucks (bol postavený v priestoroch, kde sa koná každoročná výstava [[Pacific National Exhibition]]). ===Modrá a zelená éra (1970{{--}}1978)=== V roku 1970 kúpila Canucks iná skupina vlastníkov a po dlhom vyjednávaní klub vstúpil spolu s [[Buffalo Sabres|Buffalom Sabres]] do NHL za cenu 6 miliónov [[USD]] (o 4 milióny viac, ako by stálo v roku 1967). Canucks boli po prvé štyri sezóny umiestnení v silnej Východnej divízii a aj keď mali v kádri niekoľko skúsených hráčov, ako bývalého centra Rangers [[Orland Kurtenbach|Orlanda Kurtenbacha]], obrancov [[Dale Tallon|Dalea Tallona]] a [[Jocelyn Guevremont|Jocelyna Guevremonta]] a krídelníka [[Dennis Ververgaert|Dennisa Ververgaerta]], tímu sa počas týchto rokov nepodarilo postúpiť do play-off. V sezóne [[NHL 1974/1975|1974/1975]] po preradení do novej divízie [[Smythova divízia|Smythovej divízie]], predchodcu Severozápadnej a Tichomorskej divízie, Canucks skončili na prvom mieste a vyhrali svoju prvú sériu v play-off. Mohli mať víťazné obdobie a postúpiť v nasledujúcej sezóne do play-off, no skĺzli nazad do série porážok, ktorá trvala dve sezóny. Medzi ich najlepších hráčov vtedy patril tvorca hry [[André Boudrias]], krídelník [[Don Lever]] a obranca [[Dennis Kearns]]. :'''Prvý kapitán v NHL:''' [[Orland Kurtenbach]] :'''Prvý zápas v NHL:''' 9. októbra [[1970]] proti [[Los Angeles Kings]] :'''Prvé víťazstvo v NHL:''' {{ku|5|3}} proti [[Toronto Maple Leafs|Torontu Maple Leafs]], 11. októbra 1970 :'''Prvý gól v NHL:''' [[Barry Wilkins]] proti [[Los Angeles Kings]] ===Čierna, oranžová a zlatá éra (1978{{--}}1997)=== [[Obrázok:Pacificcoliseum.jpg|thumb|Hokejový štadión [[Pacific Coliseum]], druhý štadión, kde ''Canucks'' hrali svoje zápasy]] Po úspešnej sezóne 1974/1975 nemal Vancouver víťazný tím nasledujúcich šesť sezón, no v notoricky slabej Smythovej divízii sa väčšinou prebojoval do play-off. Medzi jeho najlepších hráčov v 80. rokoch patril krídelník [[Stan Smyl]], ďalej dvaja hráči zo [[Švédsko|Švédska]] [[Thomas Gradin]] a [[Patrik Sundstrom]], ďalej [[Tiger Williams]], ktorý viedol tabuľku trestných minút v NHL počas jeho dvoch sezón u Canucks, tvrdý obranca [[Harold Snepsts]] a [[Tony Tanti]], ktorý hral na pravom krídle. Po relatívne slušnej sezóne sa v roku [[NHL 1981/1982|1982]] Canucks po prvý raz podarilo v play-off postúpiť až do finále [[Stanley Cup]]u. No tam s favoritom, skvelé brániacimi [[New York Islanders]] prehrali na zápasy {{ku|0|4}}. Až do roku [[1992]] to bola jediná sezóna, v ktorej Canucks vyhrali zápasovú sériu v play-off. Po tejto sezóne upadli Canucks opäť do priemeru po celý zvyšok 80. rokov. Začiatkom 90. rokov, pod vedením nového generálneho manažéra [[Pat Quinn|Pata Quinna]], sa ich hra zlepšila. Vedení hráčmi ako [[Trevor Linden]], [[Kirk McLean]] (prezývaný "kapitán Kirk") a [[Pavel Bure]], Canucks v rokoch 1992 a 1993 vyhrali svoju divíziu. V roku 1994 sa Canucks podarilo po druhý raz prebojovať do finále. Do play-off postúpili zo siedmeho miesta v [[Západná konferencia (NHL)|Západnej konferencii]]. Cez sezónu sa hráči zdali byť z formy, no po postupe do play-off sa im forma vrátila a v prvom kole porazili svojho rivala [[Calgary Flames]] v neuveriteľnej sedem zápasovej sérii. Svoj piaty, šiesty a siedmy zápas vyhrali v predĺžení. [[Pavel Bure]] (prezývaný "Ruská raketa") strelil v siedmom zápase z brejku víťazný gól, ktorý je podľa mnohých najväčším gólom v histórii klubu. Predtým, než sa stretli vo finále s [[New York Rangers]], vyhrali Canucks v päť zápasovej sérii nad [[Dallas Stars|Dallasom Stars]] a [[Toronto Maple Leafs|Torontom Maple Leafs]]. Svoj prvý zápas vo finále s Rangers Vancouver vyhral v predĺžení {{ku|3|2}}, vďaka svojmu brankárovi [[Kirk McLean|Kirkovi McLeanovi]] a jeho 52 chyteným strelám. Canucks prehrali {{ku|3|2}} vo finále v siedmom zápase po tom, čo [[Craig MacTavish]] vyhral posledné vhadzovanie iba 1,6 sekúnd pre koncom riadneho hracieho času. Po prehre vypukli v meste [[Vancouver]] veľké [[Nepokoje vo Vancouveri 1994|pouličné nepokoje]], ktoré vyvolali sklamaní fanúšikovia Canucks, z ktorých bolo veľa opitých. V nasledujúcich dvoch rokoch Vancouver posilňoval svoju ofenzívu a získal do svojich radov [[Alexander Mogilny|Alexandra Mogilneho]] z [[Buffalo Sabres|Buffala Sabres]] a [[Markus Näslund|Markusa Näslunda]] z [[Pittsburgh Penguins|Pittsburghu Penguins]]. ===Modrá a červená éra (1997{{--}}2007)=== [[Obrázok:Vancouver-gmplace3.jpg|thumb|220px|Hokejový štadión [[Rogers Arena]], v ktorom v súčasnosti hrá ''Vancouver Canucks'']] [[Obrázok:Gmplace-int-pano.jpg|thumb|220px|Vnútorné priestory hokejového štadióna ''Rogers Arena'']] Na konci sezóny v roku 1997 sa Canucks rozhodli do svojich radov prijať [[Mark Messier|Marka Messiera]] z [[New York Rangers|New Yorku Rangers]] a ponúkli mu lukratívnu trojročnú zmluvu. V tej dobe tiež došlo k zmene na poste generálneho manažéra, Pat Quinn bol vyhodený a nahradený správnym výborom. Za hlavného trénera bol vymenovaný Mike Keenan, ktorý po tom, čo získal právomoc na výmenu hráčov, rozdelil jadro tímu, pričom vymenil aj Trevora Lindena. No niektoré z týchto výmen položili základy k úspechu Canucks v budúcich rokoch. S novým generálnym manažérom [[Brian Burke|Brianom Burkeom]] a trénerom [[Marc Crawford|Marcom Crawfordom]] (ktorý vyhral Stanley Cup v roku 1996 s [[Colorado Avalanche|Coloradom Avalanche]]) Vancouver prebudoval svoj tím a v sezóne [[NHL 2000/2001|2000/2001]] sa vrátil do play-off. Túto sezónu začal tím Canucks v [[Štokholm]]e vo Švédsku, kde mal svoj tréningový kemp a zúčastnil sa zápasov so švédskymi tímami na podujatí [[NHL Challenge]]. Pod vedením krídel [[Markus Näslund|Näslunda]] a [[Todd Bertuzzi|Bertuzziho]], obrancu [[Ed Jovanovski|Jovanovskiho]] a brankára [[Dan Cloutier|Cloutiera]] mohli Canucks v tých rokoch dosiahnuť výraznejší úspech, keď sa im podarilo vyhrať svoju Severozápadnú divíziu, no nedosiahli výraznejší úspech v play-off, keď v sezóne [[NHL 2002/2003|2002/2003]] v druhom kole po vedení {{ku|3|1}} na zápasy stratili výhodu a podľahli [[Minnesota Wild|Minnesote]] po siedmich zápasoch. Bol to Brian Burke, kto prvý vyslovil frázu "pohrebisko brankárov", čím narážal na dlhé problémy Canucks s pozíciou brankárov. Ako sa neskôr ukázalo, Vancouver sa stal aj jeho vlastným pohrebiskom. Pred [[Lockout v NHL|Lockoutom]] v NHL počas sezóny 2004/2005, Burkeovi nebola predĺžená zmluva s klubom na jeho pozíciu generálneho manažéra a bol nahradený [[Dave Nonis|Daveom Nonisom]], ktorý pracoval v organizácii Canucks ako zástupca generálneho manažéra. ====Sezóna 2005/2006==== Sezóna [[NHL 2005/2006|2005/2006]] sa začala sľubne, keď niektorí hokejoví analytici označili Canucks za favorita bojov o Stanley Cup. Pod vedením nového generálneho manažéra Davea Nonisa, prišli v lete pred začiatkom sezóny do Vancouveru posily v podobe [[Anson Carter|Ansona Cartera]] a [[Richard Park|Richarda Parka]], ktorým vypršala platnosť ich zmlúv a stali sa nechránenými voľnými hráčmi. No tím nenaplnil očakávania a skončil na deviatom mieste v Západnej konferencii, keď mu tesne ušlo ôsme miesto, na ktorom skončil [[Edmonton Oilers]]. Sezónu charakterizovalo to, že výkon viacerých hráčov zaostal za očakávaniami, najmä prvá lajna s Näslundom, Bertuzzim a [[Brendan Morrison|Brendanom Morrisonom]], od ktorej sa čakalo, že za nových pravidiel dosiahne viac kanadských bodov. Morrison nazbieral 84 trestných minút (najviac v jeho kariére) a Bertuzzi s Näslundom spoločne dosiahli métu -37 bodov v hodnotení plus mínus. Najviac skórujúca bola druhá lajna s [[Anson Carter|Ansonom Carterom]] a švédskymi jednovaječnými dvojičkami [[Daniel Sedin|Danielom]] a [[Henrik Sedin|Henrikom Sedinovými]]. {{Pozri aj|Káder Vancouveru Canucks v sezóne 2005/06}} ====Sezóna 2006/2007==== [[Obrázok:Canucks04032007.jpg|thumb|''Canucks'' počas predzápasového ceremoniálu 3. apríla 2007]] 25. apríla 2006 vedenie Canucks vyhodilo Marca Crawforda, ktorý sa stal novým trénerom LA Kings. Novým trénerom sa stal [[Alain Vigneault]], ktorý bol v tej dobe trénerom v [[Manitoba Moose]] ([[American Hockey League|AHL]]), farmárskom klube Canucks. Brankár [[Dan Cloutier]] sa tiež presunol do [[Los Angeles Kings|LA Kings]]. Prestavba tímu pokračovala a 24. júna 2006 dohodol generálny manažér Canucks jednu z najväčších výmien v predsezónom období, keď sa s [[Florida Panthers|Floridou Panthers]] dohodol na výmene [[Todd Bertuzzi|Todda Bertuzziho]], [[Bryan Allen|Bryana Allena]] a brankára [[Alex Auld|Alexa Aulda]] za [[Roberto Luongo|Roberta Luonga]], [[Lukáš Krajíček|Lukáša Krajíčka]] a právo výberu ([[Sergej Širokov]]) v šiestom kole [[NHL draft (2006)|vstupného draftu 2006]]. Luongo podpísal s Canucks zmluvu na štyri roky za 27 miliónov [[USD]], ktorá sa výškou zárobku vyrovanala zmluve, ktorú má [[Rusko|ruský]] brankár [[Nikolaj Chabibulin]] v [[Chicago Blackhawks|Chicagu Blackhawks]] a urobila z neho spolu s Chabibulinom najlepšie plateného brankára v NHL. Skvelá hra a obranné zákroky, ktoré na Floride Luongo predvádzal, viedla mnoho fanúšikov Canucks k presvedčeniu, že povesť Vancouveru ako "pohrebiska brankárov" sa skončila a na obzore sa môže črtať aj Stanley Cup. 12. septembra 2006 ponúkla [[Philadelphia Flyers]] [[Ryan Kesler|Ryanovi Keslerovi]], obmedzenému voľnému hráčovi Canucks ročnú zmluvu na 1,9 milióna [[USD]], čím prinútila Vancouver aby ponuku vyrovnal, inak by podľa pravidiel stratil na Keslera práva. Kesler, ktorý bol prvou voľbou Canucks v drafte v roku 2003, v sezóne 2005-06 zaznamenal iba 10 gólov a 13 asistencií. Výška ponuky bola za tak mladého hráča s relatívne nízkymi štatistikami neprimerane vysoká a [[Bobby Clarke]], v súčasnosti už bývalý generálny manažér [[Philadelphia Flyers|Flyers]], čelil za tento ťah veľkej kritike. Canucks ponuku vyrovnali 14. septembra 2006. Ponuka od Flyers bola prvom ponukou obmedzenému voľnému hráčovi za posledných osem rokov a prvou od [[Lockout v NHL|Lockoutu]] v sezóne 2004-05. [[Obrázok:Towelpower.jpg|thumb|"Towel Power" počas play-off v roku 2007]] 7. apríla 2007 vyhrali Canucks v predĺžení nad [[San Jose Sharks]] titul Severozápadnej divízie už po druhý raz za posledné tri roky. Táto výhra bola aj 47 výhrou pre [[Roberto Luongo|Roberta Luonga]], čím vyrovnal rekord [[Bernie Parent|Bernieho Parenta]], ktorý v tom istom ročníku o jedno víťazstvo prekonal [[Martin Brodeur]] z [[New Jersey Devils]]. 11. apríla 2007 padol na ľade [[Rogers Arena|Rogers Areny]] rekord, keď Canucks odohrali s [[Dallas Stars|Dallasom Stars]] najdlhší otvárací zápas prvého kola play-off v histórii celej [[NHL]]. Víťazný gól Vancouveru vstrelil v 138 minúte hracieho času (pred koncom štvrtého predĺženia) [[Henrik Sedin]] a Canucks vyhrali tento zápas 5-4. Tento zápas bol najdlhší v histórii Canucks a šiesty najdlhší v dejinách NHL. Roberto Luongo musel čeliť 76 strelám Dallasu, čo je ďalší rekord v histórii Vancouveru. S Dallasom hrali Canucks sedem zápasov a nakoniec ho aj napriek malému počtu vstrelených gólov (brankár Dallasu [[Marty Turco]] vychytal tri shutouty) porazili a postúpili do druhého kola play-off. V druhom kole v piatich zápasoch Canucks prehrali s [[Anaheim Ducks|Anaheimom Ducks]], víťazom Stanley Cupu za rok 2007. {{Pozri aj|Káder Vancouveru Canucks v sezóne 2006/07}} ===Modrá a biela éra (2007{{--}}súčasnosť)=== V polovici sezóny [[NHL 2006/2007|2006/2007]] oznámilo vedenie klubu, že má v úmysle opäť meniť dresy a logo. Aj keď správa, vydaná vo februári 2007 naznačovala, že nová schéma bude odhalená verejnosti 1. augusta 2007, nové dresy boli v skutočnosti odhalené ešte pred začiatkom tréningového kempu 29. augusta 2007. Pozostávali z toho istého dizajnu [[Kosatka dravá|kosatky dravej]] (známej ako Orca), stočenej do písmena C, no farebná schéma sa zmenila na "retro" farby pozostávajúce z modrej, zelenej a bielej. Takisto nápis "Vancouver" bol pridaný nad kosatku, do výšky hrudníka. Tento krok je chápaný ako spôsob, ktorým by sa mal spojiť hokejový odkaz vo Vancouveri s bývalým výhercom [[Stanley Cup]]u, hokejovým klubom [[Vancouver Millionaries]], ktorí v meste hrali na začiatku 20. storočia a na svojich dresoch mali tiež nápis "Vancouver". Dresy boli tiež spolu s ostatnými klubmi v NHL zmenené a majú [[Rbk Edge]] dizajn. Uvedenie nového loga a dresov sa stretlo s veľkým sklamaním fanúšikov a športových komentátorov, ktorí ich označili za skopírované a pozliepané z bývalých dresov Canucks. Denník [[Vancouver Sun]] označil nový look za "rozhodne nepopulárny". ====Sezóna 2007/2008==== Pred začiatkom novej sezóny z klubu odišiel [[Jan Bulis]], [[Rory Fitzpatrick]], [[Brent Sopel]], [[Marc Chouinard]], [[Josh Green]] a [[Bryan Smolinski]]. Nahradiť ich mali [[Aaron Miller]] (z Los Angeles), [[Curtis Sanford]] (zo St. Louis), [[Byron Ritchie]] (z Calgary) a [[Ryan Shannon]] (z Anaheimu). Hlavným brankárom Canucks ostal [[Roberto Luongo]], ktorému v minulej sezóne iba o chlp ušlo ocenenie [[Vezina Trophy]] pre najlepšieho brankára. [[Obrázok:Sharks vs Canucks Dec 07.jpg|left|thumb|Zápas Vancouver Canucks vs. [[San Jose Sharks]], 13. december 2007]] Nová sezóna sa pre Canucks nezačala práve najlepšie, keďže zranenia kľúčových hráčov sa začali objavovať už počas tréningového kempu. Obrancovia [[Sami Salo]] a [[Lukáš Krajíček]] sa zranili v októbri, Kevin Bieksa sa zranil 1. novembra, keď ho zasiahlo ostrie korčule hráča [[Nashville Predators|Predators]] [[Vernon Fidler|Vernona Fidlera]]. Kapitán Canucks [[Markus Näslund]], ktorého výkony mali v posledných rokoch klesajúcu tendenciu zaznamenal spolu s celým tímom v novembri úspešnú sériu zápasov. S 9 výhrami, 2 prehrami a 2 prehrami v predĺžení sa Canucks stali v novembri najlepším klubom v NHL. V decembri obranca [[Aaron Miller]] zaznamenal svoj prvý gól za Canucks v zápase s [[New Jersey Devils]], ktorý sa skončil víťazstvom Vancouveru 5:0. Január a február sa nevyvíjali dobre pre zraneniami sužovaný tím, ktorý stratil "železného muža" [[Brendan Morrison|Brendana Morrisona]], ktorý sa podrobil operácii zápästia a nastúpil na ľad opäť až v marci. Takisto obrancovia [[Mattias Öhlund]] a [[Willie Mitchell]] mali v tomto období problémy s narazeným chrbtom. Do konca uzávierky prestupov hráčov sa v tíme Canucks uskutočnila iba jedna výmena - [[Matt Cooke]], hrajúci na poste ľavého krídla bol vymenený do [[Washington Capitals|Washingtonu Capitals]] za [[Matt Pettinger|Matta Pettingera]], taktiež hráča na ľavom krídle. Deväť zápasov pred koncom sezóny zo zostavy Canucks opäť vypadol Öhlund, ktorý mal úlomky kosti v kolene a tím stratil aj zraneniami sužovaných Morrisona a sľubného nováčika [[Mason Raymond|Masona Raymonda]]. Oslabení v týchto posledných dôležitých zápasoch, sa Vancouveru Canucks po druhý raz za tri roky nepodarilo prebojovať do play-off, keď skončili 3 body za posledným postupujúcim klubom v [[Západná konferencia (NHL)|Západnej konferencii]]. V poslednom zápase sezóny odohranom na domácom ľade bol [[Trevor Linden]], ukončujúci svoju hokejovú kariéru, vyhlásený za prvú hviezdu zápasu a dostalo sa mu [[standing ovation]]. 14. apríla [[2008]] vedenie Vancouveru Canucks uvolnilo z funkcie generálneho manažéra klubu [[Dave Nonis|Davea Nonisa]]. {{Pozri aj|Káder Vancouveru Canucks v sezóne 2007/08}} ====Sezóna 2008/2009==== Po skončení sezóny 2007/2008 opustilo rady Vancouveru Canucks viacero hráčov. [[29. máj]]a [[2008]] v blízkosti jeho rodného mesta [[Shippigan (New Brunswick)|Shippigan]] tragicky zomrel pri motocyklovej nehode obranca [[Luc Bourdon]], ktorý bol desiatym draftovaným hráčom počas [[Vstupný draft NHL|draftu NHL]] v roku [[2005]]. [[11. jún]]a [[2008]] oznámil ukončenie svojej hokejovej kariéry [[Trevor Linden]], dlhoročná opora Canucks. [[3. júl]]a [[2008]] prestúpil kapitán Canucks [[Markus Näslund]] do [[New York Rangers|New Yorku Rangers]], s ktorými podpísal zmluvu na dva roky za 8 miliónov dolárov. [[7. júl]]a [[2008]] prestúpil center [[Brendan Morrison]] do [[Anaheim Ducks|Anaheimu Ducks]]. Napriek stratám získal klub [[4. júl]]a [[2008]] výmenou za právo voľby v drafte nádejného mladého krídelníka [[Steve Bernier|Steva Berniera]] z [[Buffalo Sabres|Buffala Sabres]]. Zmluvu s Canucks podpísal [[8. júl]]a [[2008]] po tom, čo Vancouver dorovnal ponuku od [[St. Louis Blues]] znejúcu na jeden rok za 2,5 milióna dolárov. [[10. júl]]a [[2008]] rady hráčov Canucks posilnil slovenský útočník [[Pavol Demitra]], ktorý podpísal zmluvu na dva roky, počas ktorých dostane osem miliónov dolárov. [[30. september|30. septembra]] [[2008]] sa novým kapitánom Canucks stal brankár [[Roberto Luongo]]. Je to po prvý raz od pôsobenia [[Bill Durnan|Billa Durnana]] v [[Montreal Canadiens|Montreali Canadiens]] počas sezóny 1947-48, keď bol brankár vyhlásený za kapitána. [[18. december|18. decembra]] [[2008]] sa ku Canucks na jeden rok za 8,6 milióna dolárov pripojil [[Mats Sundin]]. Canucks pôvodne Sundinovi [[1. júl]]a 2008 ponúkli kontrakt na dva roky v hodnote 20 miliónov dolárov. ====Sezóna 2009/2010==== Počas sezóny [[NHL 2009/2010|2009/2010]] čelili Canucks najdlhšej sérii zápasov v dejinách celej ligy hraných na súperových ihriskách. Za šesť týždňov, od 27. januára až do 13. marca [[2010]] odohrali vonku 14 zápasov.<ref>{{cite web|title=Olympics put Canucks on record road grind|publisher=CBC Sports|url=http://www.cbc.ca/sports/hockey/story/2009/07/15/sp-canucks-olympics.html|date=2009-07-16|accessdate=02.10.2009|agency=Canadian Press}}</ref> Dôvodom na tento nezvyčajný krok bolo to, že Vancouver bol usporiadateľským mestom [[Zimné olympijské hry 2010|zimných olympijských hier v roku 2010]]. [[Rogers Arena]], domovský hokejový štadión Canucks bol hlavným hokejovým štadiónom počas trvania olympijských hier.<ref>{{cite web|last=Sekeres|first=Matthew|title=Canucks take one for the Olympic team|publisher=The Globe and Mail|url=http://www.ctvolympics.ca/hockey/news/newsid=12893.html|date=2009-07-15|accessdate=02.10.2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090718120600/http://www.ctvolympics.ca/hockey/news/newsid%3D12893.html|archivedate=2009-07-18}}</ref> Počas konania hier sa na dva týždne prerušila aj celá [[NHL]]. Rogers Arena sa počas zápasov nazývala "Canada Hockey Place", lebo [[Medzinárodný olympijský výbor]] nedovoľuje používanie sponzorských pomenovaní športovísk počas hier. Hokejové zápasy počas týchto hier sa po prvý raz odohrávali na klziskách, ktoré mali štandardné rozmery klzísk NHL (61 x 26 metrov), namiesto rozmerov medzinárodných klzísk (61 x 30 metrov). Bývalá aréna Canucks [[Pacific Coliseum]] počas konania hier hostila [[krasokorčuľovanie]] a [[šortrek]]. ==Kapitáni a vedenie tímu v histórii klubu== ===Kapitáni=== <div style="float:left; margin-right:8.0em;"> * [[Orland Kurtenbach]], 1970{{--}}1974 * [[André Boudrias]], 1975{{--}}1976 * [[Chris Oddleifson]], 1976{{--}}1977 * [[Don Lever]], 1977{{--}}1979 * [[Kevin McCarthy]], 1979{{--}}1982 * [[Stan Smyl]], 1982{{--}}1990 * [[Dan Quinn]], [[Doug Lidster]] a [[Trevor Linden]], 1990{{--}}1991 <small> (traja kapitáni)</small> </div><div style="float:left; width:48%;"> * Trevor Linden, 1991{{--}}1997 * [[Mark Messier]], 1997{{--}}2000 * [[Markus Näslund]], 2000{{--}}2008 * [[Roberto Luongo]], 2008{{--}}2010 * [[Henrik Sedin]], 2010{{--}}2018 * [[Bo Horvat]], 2019{{--}}2023 * [[Quinn Hughes]], 2023{{--}}2025 </div>{{clear}} ===Tréneri=== {| class="wikitable" |- bgcolor="#CCCC" ! Por. ! Meno ! Obdobie |- | 1. | [[Hal Laycoe]] | 1970{{--}}1972 |- | 2. | [[Vic Stasiuk]] | 1972{{--}}1973 |- | 3. | [[Bill McCreary]] | 1973{{--}}1974 |- | 4. | [[Phil Maloney]] | 1974{{--}}1977 |- | 5. | [[Orland Kurtenbach]] | 1977{{--}}1978 |- | 6. | [[Harry Neale]] | 1978{{--}}1982 |- | 7. | [[Roger Neilson]] | 1982{{--}}1984 |- | — | Harry Neale | 1984 |- | 8. | [[Bill LaForge]] | 1984 |- | — | Harry Neale | 1984{{--}}1985 |- | 9. | [[Tom Watt]] | 1985{{--}}1987 |- | 10. | [[Bob McCammon]] | 1987{{--}}1991 |- | 11. | [[Pat Quinn]] | 1991{{--}}1994 |- | 12. | [[Rick Ley]] | 1994{{--}}1996 |- | — | Pat Quinn | 1996 |- | 13. | [[Tom Renney]] | 1996{{--}}1997 |- | 14. | [[Mike Keenan]] | 1997{{--}}1999 |- | 15. | [[Marc Crawford]] | 1999{{--}}2006 |- | 16. | [[Alain Vigneault]] | 2006{{--}}2013 |- | 17. | [[John Tortorella]] | 2013{{--}}2014 |- | 18. | [[Willie Desjardins]] | 2014{{--}}2017 |- | 19. | [[Travis Green]] | 2017{{--}}2021 |- | 20. | [[Bruce Boudreau]] | 2021{{--}}2023 |- | 21. | [[Rick Tocchet]] | 2023{{--}}2025 |- | 22. | [[Adam Foote]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Foote hired as Canucks coach, replaces Tocchet | url = https://www.nhl.com/news/adam-foote-hired-as-vancouver-canucks-coach | vydavateľ = nhl.com | miesto = | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2026-04-23 | jazyk = }}</ref> | 2025{{--}} |} ===Generálni manažéri=== {| class="wikitable" |- bgcolor="#CCCC" ! Por. ! Meno ! Obdobie |- | 1. | [[Bud Poile|Norman "Bud" Poile]] | 1970{{--}}1972 |- | 2. | [[Hal Laycoe]] | 1973{{--}}1974 |- | 3. | [[Phil Maloney]] | 1974{{--}}1977 |- | 4. | [[Jake Milford]] | 1977{{--}}1982 |- | 5. | [[Harry Neale]] | 1982{{--}}1985 |- | 6. | [[Jack Gordon]] | 1985{{--}}1987 |- | 7. | [[Pat Quinn]] | 1987{{--}}1997 |- | 8. | [[Brian Burke]] | 1998{{--}}2004 |- | 9. | [[Dave Nonis]] | 2004{{--}}2008 |- | 10. | [[Mike Gillis]] | 2008{{--}}2014 |- | 11. | [[Jim Benning]] | 2014{{--}}2021 |- | 12. | [[Patrik Allvin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Patrik Allvin Named Vancouver Canucks General Manager | url = https://www.nhl.com/canucks/news/patrik-allvin-named-vancouver-canucks-general-manager-330204898 | vydavateľ = nhl.com | miesto = | dátum vydania = 2022-01-26 | dátum prístupu = 2026-04-23 | jazyk = en }}</ref> | 2021{{--}}2026 |} ==Individuálne rekordy== ===Sezóna=== * Najviac gólov za sezónu: [[Pavel Bure]], 60 (1992/93 a 1993/94) * Najviac asistencií za sezónu: [[Henrik Sedin]], 83 (2009/10) * Najviac kanadských bodov za sezónu: [[Henrik Sedin]], 112 (2009/10) * Najviac kanadských bodov za sezónu (obranca): [[Quinn Hughes]], 92 (2023/24) * Najviac kanadských bodov za sezónu (nováčik): [[Elias Pettersson]], 66 (2018/19) * Najviac trestných minút za sezónu: [[Donald Brashear]], 372 (1997/98) * Najviac víťazných zápasov počas sezóny: [[Roberto Luongo]], 47 (2006/2007) * Najviac shutoutov za sezónu: [[Roberto Luongo]], 9 (2008/09) * Najnižší priemer inkasovaných gólov v sezóne: [[Cory Schneider]], 1,96 (2011/12) * Percentuálna úspešnosť zákrokov v sezóne: [[Cory Schneider]], 0,937 (2006/07) ===Lídri kanadského bodovania=== Toto je desať najlepších hráčov v [[Kanadské bodovanie|kanadskom bodovaní]] v histórii klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NHL Stats (All-Time) - Vancouver Canucks | url = https://www.nhl.com/stats/skaters?reportType=allTime&seasonFrom=19171918&seasonTo=20242025&gameType=2&playerPlayedFor=franchise.20&sort=points,goals,assists&page=0&pageSize=50 | vydavateľ = nhl.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-16 | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable" |- align="center" style="font-weight:bold; background-color:#dddddd;" ! Por. ! align="left"| Hráč ! Post ! {{Tooltip| Z | zápasy}} ! {{Tooltip| G | góly}} ! {{Tooltip| A | asistencie}} ! {{Tooltip| B | body}} |- align="center" | 1. | align="left" |{{minivlajka|Švédsko}} [[Henrik Sedin]] | C | 1 330 | 240 | 830 | '''1 070''' |- align="center" | 2. | align="left" |{{minivlajka|Švédsko}} [[Daniel Sedin]] | ĽK | 1 306 | 393 | 648 | '''1 041''' |- align="center" | 3. | align="left" |{{minivlajka|Švédsko}} [[Markus Näslund]] | ĽK | 884 | 346 | 410 | '''756''' |- align="center" | 4. | align="left" |{{minivlajka|Kanada}} [[Trevor Linden]] | PK/C | 1 140 | 318 | 415 | '''733''' |- align="center" | 5. | align="left" |{{minivlajka|Kanada}} [[Stan Smyl]] | PK | 896 | 262 | 411 | '''673''' |- align="center" | 6. | align="left" |{{minivlajka|Švédsko}} [[Thomas Gradin]] | C | 613 | 197 | 353 | '''550''' |- align="center" | 7. | align="left" |{{minivlajka|Švédsko}} [[Elias Pettersson]] | C | 545 | 200 | 308 | '''508''' |- align="center" | 8. | align="left" |{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Brock Boeser]] | PK | 629 | 226 | 256 | '''482''' |- align="center" | 9. | align="left" |{{minivlajka|Rusko}} [[Pavel Bure]] | PK | 428 | 254 | 224 | '''478''' |- align="center" | 10. | align="left" |{{minivlajka|Kanada}} [[Tony Tanti]] | PK | 531 | 250 | 220 | '''470''' |} {{Malé|Tabuľka je aktualizovaná k dátumu 16. apríl 2026.}} ===Ocenenia a trofeje NHL=== [[Obrázok:Pavel Bure in Canucks uniform.jpg|thumb|[[Pavel Bure]], držiteľ ocenenia [[Calder Memorial Trophy]]]] <div style="float:left; margin-right:8.0em;"> '''[[Clarence S. Campbell Bowl]]''' * 1981/82, 1993/94, 2010/11 '''[[President’s Trophy]]''' * 2010/11, 2011/12 '''[[Art Ross Trophy]]''' * [[Henrik Sedin]]: 2009/10 * [[Daniel Sedin]]: 2010/11 '''[[Calder Memorial Trophy]]''' * [[Pavel Bure]]: 1991/92 * [[Elias Pettersson]]: 2018/19 '''[[Trofej Franka J. Selkeho|Frank J. Selke Trophy]]''' * [[Ryan Kesler]]: 2010/11 '''[[Hart Memorial Trophy]]''' * [[Henrik Sedin]]: 2009/10 '''[[Jack Adams Award]]''' * [[Pat Quinn]]: 1991/92 * [[Alain Vigneault]]: 2006/07 * [[Rick Tocchet]]: 2023/24 </div><div style="float:left; width:35%;"> '''[[James Norris Memorial Trophy]]''' * [[Quinn Hughes]]: 2023/24 '''[[King Clancy Memorial Trophy]]''' * [[Trevor Linden]]: 1996/97 * [[Henrik Sedin]]: 2015/16, 2017/18 * [[Daniel Sedin]]: 2017/18 '''[[Ted Lindsay Award|Lester B. Pearson Award / Ted Lindsay Award]]''' * [[Markus Näslund]]: 2002/03 * [[Daniel Sedin]]: 2010/11 '''[[NHL Foundation Player Award]]''' * [[Trevor Linden]]: 2007/08 <small> (spolu s [[Vincent Lecavalier|Vinniem Lecavalierom]] z [[Tampa Bay Lightning|Tampy Bay Lightning]])</small> '''[[NHL Plus/Minus Award]]''' * [[Marek Malík]]: 2003/04 <small> (spolu s [[Martin St. Louis|Martinom St. Louisom]] z [[Tampa Bay Lightning|Tampy Bay Lightning]])</small> '''[[Mark Messier Leadership Award]]''' * [[Roberto Luongo]]: 2006/07 (za marec) '''[[William M. Jennings Trophy]]''' * [[Roberto Luongo]], Cory Schneider: 2010/11 </div>{{clear}} ==Členovia siene slávy NHL== [[Obrázok:Mark Messier 2006-01-12.jpg|thumb|[[Mark Messier]], člen [[Sieň slávy NHL|Siene slávy NHL]] v kanadskom [[Toronto|Toronte]]]] ;Hráči *[[Andy Bathgate]], C, 1952{{--}}1954 a 1968{{--}}1970, uvedený v roku 1978 *[[Johnny Bower]], B, 1954{{--}}1955, uvedený v roku 1976 *[[Tony Esposito]], B, 1967{{--}}1968, uvedený v roku 1988 *[[Igor Larionov]], C, 1989{{--}}1992, uvedený v roku 2008 *[[Mark Messier]], ĽK, 1997{{--}}2000, uvedený v roku 2007 *[[Cam Neely]], PK, 1983{{--}}1986, uvedený v roku 2005 *[[Allan Stanley]], O, 1953{{--}}1954, uvedený v roku 1981 *[[Gump Worsley]], B, 1953{{--}}1954, uvedený v roku 1980 ;Vedenie klubu *[[Frank Griffiths]], majiteľ, 1974{{--}}1994, uvedený v roku 1993 *[[Jake Milford]], generálny manažér, 1977{{--}}1982, uvedený v roku 1984 *[[Roger Neilson]], asistent/hlavný tréner, 1981{{--}}1984, uvedený v roku 2002 *[[Bud Poile]], generálny manažér, 1970{{--}}1973, uvedený v roku 1990 ;Športoví komentátori *[[Jim Robson]], rozhlasový komentátor 1960{{--}}1994; televízny komentátor 1985{{--}}1999, uvedený v roku 1992 ==Vyradené čísla na dresoch== *'''12''' [[Stan Smyl]], PK, 1978{{--}}1991, 3. novembra 1991 *'''16''' [[Trevor Linden]], PK, 1988{{--}}1998, 2001{{--}}2008, 17. decembra 2008 *'''19''' [[Markus Näslund]] *'''99''' [[Wayne Gretzky]], číslo vyradené v celej lige, 6. februára 2000 ''Pozn: Číslo '''11''' [[Wayne Maki|Wayna Makiho]] (ĽK, 1970{{--}}1973) bolo klubom neoficiálne vyradené po jeho náhlej smrti v máji 1974. [[Mark Messier]] (C, 1997{{--}}2000) bol jediným hráčom Canucks, ktorý ho od tej doby nosil. ==Majitelia klubu== Medzi rokmi [[1988]] až [[1997]] bol majiteľom Vancouveru Canucks miestny obchodník a [[filantrop]] [[Arthur Griffiths]]. Svoj majoritný podiel bol nútený predať keď vyčerpal svoje finančné zdroje pri výstavbe novej hokejovej arény General Motors Place (dnešnej [[Rogers Arena]]). Svoj podiel predal americkému miliardárovi [[John McCaw|Johnovi McCawovi]]. [[17. november|17. novembra]] [[2004]] kúpila investičná skupina Aquilini Investment Group (ktorú viedol [[Francesco Aquilini]]) 50 percentný podiel v [[Orca Bay|Orca Bay Sports and Entertainment]], spoločnosti, ktorá vlastnila klub aj hokejový štadión od Johna McCawa. Aquilini a jeho dvaja obchodní partneri, Tom Gaglardi a Ryan Beedie rokovali niekoľko mesiacov so spoločnosnosťou Orca Bay bez dosiahnutia dohody. V januári [[2005]] podali Gaglardi a Beedie žalobu na Aquliniho a Orca Bay, v ktorej ich obvinili z pokusu dosiahnuť vzájomnú dohodu s využitím informácií, ktoré Gaglardi a Beedie získali z ich vlastnej obchodnej ponuky. [[8. november|8. novembra]] [[2006]] kúpil Aqulini spolu s jeho bratmi Robertom a Paulom zvyšných 50 percent podielu Johna McCawa v klube a štadióne. V máji [[2007]] obdržal najvyšší súd Britskej Kolumbie prípad Gaglardi a Beedie verzus Aqulini a Orca Bay. Súd sa začal v júni 2007. [[10. január]]a [[2008]] bol vyhlásený konečný verdikt súdu, ktorý rozhodol, že Aquilini sa nedopustil ničoho protizákonného a ostáva majiteľom klubu. ==Maskot klubu== Maskotom klubu Vancouver Canucks je [[Fin the Whale]]. Znázorňuje ho [[kosatka dravá]] (populárnym pomenovaním ''Orca'' z jej vedeckého [[Latinčina|lat.]] mena Orcinus orca), ktorá sa nachádza aj v loge klubu. ==Médiá== Canucks uzavreli v roku 2006 novú zmluvu o rozhlasovom vysielaní ich zápasov s rozhlasovou stanicou [[CKST (AM)|Team 1040 (1040 AM)]]. Zápasy sa vysielajú na 14 miestnych rozhlasových staniciach po celej [[Britská Kolumbia|Britskej Kolumbii]]. Okrem vysielania hokejových zápasov v kanadskej verejnoprávnej televízii [[Canadian Broadcasting Corporation|CBC]] a na športovej stanici [[The Sports Network|TSN]], Canucks podpísali zmluvu aj so športovým kanálom [[Rogers Sportsnet|Rogers Sportsnet Pacific]], ktorý v sezóne 2007/2008 odvysielal 47 zápasov, z ktorých niekoľko bolo po prvý raz odvysielaných v [[Video s vysokým rozlíšením (všeobecne)|High Definition]] kvalite. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Vancouver Canucks}} == Externé odkazy == * [http://www.canucks.com/ Oficiálna stránka klubu] {{eng icon}} * [http://forum.canucks.com Oficiálne fórum pre fanúšikov klubu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070727221602/http://forum.canucks.com/ |date=2007-07-27 }} {{eng icon}} * [http://www.canuckscentral.com/ Canucks Central] {{eng icon}} {{Vancouver Canucks}} {{NHL}} [[Kategória:Vancouver Canucks| ]] [[Kategória:Hokejové kluby NHL]] q2iermwywhv1cro5ip3gegvpyvimkpv 0 42064 8226451 8010506 2026-05-30T23:30:41Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226451 wikitext text/x-wiki '''Vedomec''' (iné názvy: '''vedomkár''', '''vedomník''', '''vedúch'''<ref name="SN"/>, zriedkavo (bohemizmus): '''vedmák'''; pre Slovensko regionálne aj: '''zemský boh''', '''boh'''<ref name="SN">{{Citácia periodika | priezvisko = Валенцова | meno = Марина | titul = ЧЕЛОВЕК СИЛЫ В СОЦИУМЕ | periodikum = Slavica Nitriensia : časopis pre výskum slovanských filológií | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2016 | ročník = 5 | číslo = 2 | strany = 31 | url = http://www.krus.ff.ukf.sk/images/Slavica_Nitriensia/SN_2016_2.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2.5.2017 | issn = 1338-7464 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220118045056/http://www.krus.ff.ukf.sk/images/Slavica_Nitriensia/SN_2016_2.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2022-01-18 }}</ref>, '''pánbožko''', '''božec''', '''bohoň'''; čiastočné synonymá: '''veštec''', '''vražec''') je ľudový liečiteľ, veštec či čarodejník, najmä u Slovanov. Je to z jazykového hľadiska mužský rod od slova [[vedma]] (=vidma, vedomkyňa, vedomica); u nás vedme zodpovedá aj z vecného hľadiska (teda má rovnaké funkcie), ale u východných Slovanov sú jeho funkcie od funkcie vedmy trochu odlišné.<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = vedomec | editori = [[Štefan Peciar]] | titul = Slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník slovenského jazyka (Peciar) | zväzok = V v{{--}}ž | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1965 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=vedomec&s=exact&c=1625&cs=&d=peciar# | počet strán = 848 | strany = 44 }}; {{Citácia knihy | kapitola zborník = vedomkár | editori = Štefan Peciar | titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = V v{{--}}ž | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1965 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=vedomk%C3%A1r&s=exact&c=1625&cs=&d=peciar# | počet strán = 848 | strany = 44 }}; {{Citácia knihy | kapitola zborník = vedma | editori = Štefan Peciar | titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = V v{{--}}ž | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1965 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=vedma&s=exact&c=V4e5&cs=&d=peciar# | počet strán = 848 | strany = 44 }}; {{Citácia knihy | kapitola zborník = vedomkyňa | editori = Štefan Peciar | titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = V v{{--}}ž | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1965 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=vedomky%C5%88a&s=exact&c=P98a&cs=&d=peciar# | počet strán = 848 | strany = 44 }}</ref><ref>vědomec. In: ''Česko - německý slovník Fr. Št. Kotta''. Ústav pro jazyk český Akademie věd ČR, v. v. i. [http://kott.ujc.cas.cz/index.php?vstup=v%ECdomec&idHeslo=367714&zpusob=heslo&Zvyraznit=v%ECdomec&hledat=fulltext&popis=&heslo=checked dostupné online] (pôvodne: KOTT, F. Š. ''Česko-německý slovník zvláště grammaticko-fraseologický'' (Díl první – sedmý; Dodatky). Praha: František Šimáček, 1878-1893).</ref><ref name="Komorovský">{{Citácia knihy | priezvisko = Komorovský | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Komorovský | titul = Tradičná svadba u Slovanov | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Univerzita Komenského | rok = 1976 | počet strán = 308 | strany = 106, 145, 146 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | editori = Viera Vaníková | titul = Zvolen : Monografia k 750. výročiu obnovenia mestských práv | vydanie = | typ vydania = | vydanie text = | miesto = Martin | vydavateľ = Gradus Zvolen : Mesto Zvolen [vyd.] | rok = 1993 | isbn = 80-901392-2-1 | počet strán = 376 | url = https://books.google.sk/books?id=B0S5AAAAIAAJ&q=vedm%C3%A1k&dq=vedm%C3%A1k&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjayIml2YHUAhXDCiwKHWhQDn8Q6AEIWDAI | strany = 312 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ВЕДЬМАК. In: Словарь античности и мифологии | url = http://www.antmir.ru/html/v/ved5mak.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.5.2017 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>https://books.google.sk/books?id=cmO_DQAAQBAJ&pg=PA191&dq=vedm%C3%A1k&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwiQt6jf54HUAhWrKJoKHed3BOoQ6AEIMDAC#v=onepage&q=vedm%C3%A1k&f=false str. 191</ref><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = veštec | titul = Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska | odkaz na titul = Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska | zväzok = 2 | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1995 | isbn = 80-224-0235-4 | počet strán = 448 | strany = 298 }}</ref> Ekvivalenty v iných slovanských jazykoch sú napr.: vědomec/věď/vědmák ([[čeština]]), veďmak/vedun/veščun ([[ruština]]), viďmak/viďmar/viďmun/viďmač ([[ukrajinčina]]), wiedźmarz, wiedźmierz, wiedźmin, wiedźmak ([[poľština]]), vještac ([[srbčina]]); podobné sú pojmy [[koldun]] (ruština) a [[znachar]]/znachor (ruština, ukrajinčina).<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Čaroději | titul = Ottův slovník naučný | odkaz na titul = Ottův slovník naučný | zväzok = 5 C{{--}}Čechůvky | miesto = V Praze | vydavateľ = J. Otto | rok = 1892 | url = http://archive.org/stream/ottvslovnknauni22ottogoog#page/n869/mode/2up | počet strán = 894 | strany = 861{{--}}862 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = božec | editori = Stanislav Brouček, Richard Jeřábek | titul = Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska | zväzok = 2 A{{--}}N | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Mladá fronta | rok = 2007 | isbn = 978-80-204-1712-1 | počet strán = 634 | strany = 60 }}; {{Citácia knihy | kapitola zborník = magie | editori = Stanislav Brouček, Richard Jeřábek | titul = Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska | zväzok = 2 A{{--}}N | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Mladá fronta | rok = 2007 | isbn = 978-80-204-1712-1 | počet strán = 634 | strany = 521 }}; {{Citácia knihy | kapitola zborník = osud | editori = Stanislav Brouček, Richard Jeřábek | titul = Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska | zväzok = 3 O{{--}}Ž | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Mladá fronta | rok = 2007 | isbn = 978-80-204-1713-8 | počet strán = | strany = 695 }}; {{Citácia knihy | kapitola zborník = věštba | editori = Stanislav Brouček, Richard Jeřábek | titul = Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska | zväzok = 3 O{{--}}Ž | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Mladá fronta | rok = 2007 | isbn = 978-80-204-1713-8 | počet strán = | strany = 1135 }}</ref><ref name="Komorovský"/><ref>vědma. In: ''Slovník spisovného jazyka českého''. [http://ssjc.ujc.cas.cz/search.php?hledej=Hledat&heslo=v%C4%9Bdma&sti=EMPTY&where=hesla&hsubstr=no dostupné online]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ведьмак | url = http://prorok.ru/tesaurus/194/60489/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.5.2017 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170320085509/http://prorok.ru/tesaurus/194/60489 | dátum archivácie = 2017-03-20 }}</ref>. == Vedomec na Slovensku (a na Morave) == ''[[Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska]]'' uvádza pojem vedomec (a niektoré ďalšie synonymá) ako synonymum pojmu [[veštec]], pričom veštca definuje ako mužský pendant bohyne (=veštice), t.j. ako osobu s nadprirodzenými schopnosťami, ktorá primáne veští, ale často aj lieči a radí (v oblasti lásky, vyhľadávaní predmetov a pod.), a na rozdiel od [[strigôň]]a (resp. [[striga|strigy]]) sa zaoberá prevažne [[biela mágia|bielou mágiou]] (je teda prospešný ľudu).<ref>veštec. In: {{Citácia knihy | titul = Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 2 | odkaz na titul = | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1995 | isbn = 80-224-0235-4 | počet strán = 448 | strany = }}; bohyňa. In: {{Citácia knihy | titul = Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1 | odkaz na titul = | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1995 | isbn = 80-224-0234-6 | počet strán = 484 | strany = }}</ref>. Vecne takmer rovnako, ale terminologicky odlišne, situáciu opisuje česká ''Lidová kultura: Národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska'': Slovo vědomec (a niektoré ďalšie synonymá, ktoré však nezahŕňajú slovo veštec) uvádza ako synonymum pojmu božec, pričom božca definuje ako podobne ako ''Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska'' pojem veštec, ale dôraz kladie na liečiteľské schopnosti. Konkrétne definícia znie: „predstaviteľ druhu liečiteľsko-vešteckej profesie…zaŕňajúcej diagnostiku a terapiu chorôb a iné rady, napr. predpovedanie budúcnosti, vyhľadávanie stratených predmetov, poznávanie čarov a čarodejníc alebo pričarovanie lásky. Na rozdiel od čarodejníkov, čarodejníc a šamanov sa smie božec zaoberať len bielou mágiou, t.j. prosperitnou mágiou, svoje schopnosti odvádza od Boha a pri svojich praktikách používa vždy modlitby“. Uvádza, že božci sú známi na moravsko-slovenskom pomedzí v okolí [[Starý Hrozenkov|Starého Hrozenkova]] a „na slovenskej strane Malých a Bielych Karpát“.<ref>božec. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Brouček | meno = Stanislav, ed. | priezvisko2 = Jeřábek | meno2 = Richard | spoluautori = ed. | titul = Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska 2 A{{--}}N | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Mladá fronta | rok = 2007 | isbn = 978-80-204-1712-1 | počet strán = 634 | strany = 60 }}</ref> [[Vedomecké učenie]] je aj jeden z [[Novopohanstvo|novopohanských]] smerov na Slovensku. == Sapkowski== Poľský autor [[Andrzej Sapkowski]] postavu vedomca pre súčasného čitateľa oživil vo viacerých svojich dielach. V poľskom originále sa volá wiedźmin (teda vedomec), v slovenskom preklade zaklínač. Sapkowského „wiedźmini“ majú však s rovnomennými slovanskými vidieckymi čarodejníkmi málo spoločného. Sú totiž opisovaní ako mutanti (pomocou mágie, mutagénov a ďalších jedov upravení ľudia), ktorí kombinujú primitívne magické schopnosti a k najvyššej možnej dokonalosti vycibrené bojové schopnosti spolu s magickými a posilňujúcimi odvarmi, čo im dodáva nadľudské schopnosti, ktoré využívajú na svoje hlavné konanie, boj s rôznymi magickými tvormi, ktoré sužujú ľudstvo. == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[čarodejník]] *[[vedma]] *[[bosorák]] == Externé odkazy == * http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=2910&no_cache=1&sword_list%5B%5D=ve%C5%A1tec{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Belko | meno = Dušan | titul = Otázka percepcie času a priestoru u senzibilov (Komparácia tradičných a súčasných predstáv o pôsobení jedincov s nadprirodzenými schopnosťami) | periodikum = Slovenský národopis | odkaz na periodikum = Slovenský národopis | rok = 1998 | ročník = 46 | číslo = 1 | strany = 5-27 | url = https://www.sav.sk/journals/nar/full/sn198a.pdf | dátum prístupu = 22.5.2017 | issn = 1335-1303 }} * http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/susedky-bosorky.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190919205427/http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/susedky-bosorky.pdf |date=2019-09-19 }} [[Kategória:Čarodejníctvo]] [[Kategória:Mágia]] 0oiy128w3h0ne2ijog78v85uwwj597e 0 45028 8226253 8162089 2026-05-30T14:01:42Z Yliazkoo 296426 /* upravený počet medailí z MS*/ 8226253 wikitext text/x-wiki {{Infobox národný hokejový tím | Meno = Švajčiarske národné hokejové mužstvo | Logo = Switzerland national ice hockey team logo 2017.png | Logo veľkosť = | komentár = Znak na dresoch, ktorý je založený na [[štátny znak Švajčiarska|štátnom znaku Švajčiarska]] | Prezývky = ''Eisgenossen'' | Asociácia = [[Súbor:Logo Swiss Ice Hockey.svg|15px|border]] [[Swiss Ice Hockey Federation]] | Generálny manažér = {{SUI}} [[Raeto Raffainer]] | Tréner = {{SUI}} [[Patrick Fischer]] | Asistenti trénera = {{SUI}} [[Marcel Jenni]]<br>{{SUI}} Michael Liniger<br />{{SWE}} [[Thomas Albelin|Tommy Albelin]] | Kapitán = {{SUI}} [[Roman Josi]] | Najviac zápasov = {{SUI}} [[Mathias Seger]] (305) | Najlepší strelec = {{SUI}} [[Jörg Eberle]] (79) | Najproduktívnejší hráč = {{SUI}} Jörg Eberle (142) | Domáci štadión = | IIHF kód = SUI | IIHF miesto = 7. | IIHF max = 6. | IIHF max dátum = 2022 | IIHF min = 9. | IIHF min dátum = 2003 | Tímové farby = {{box farby|#c02033}} {{box farby|#ffffff}} {{box farby|#181818}} | Dresy = [[Súbor:Switzerland national ice hockey team jerseys 2022 IHWC.png|180px]] | Prvý zápas = {{GBR|lh|1}} 3–0 {{SUI|lh|2}}<br /><small>([[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]], [[Francúzsko]] – 23. januára 1909)</small> | Najvyššia výhra = {{SUI|lh|1}} 23–0 [[Juhoslovanské národné hokejové mužstvo|Juhoslávia]] [[Súbor:Flag of Yugoslavia (1918–1941).svg|22px|border]]<br /><small>([[Zürich]], [[Švajčiarsko]] – 4. februára 1939)</small> | Najvyššia prehra = {{minivlajka|Kanada (1921-1957)}} [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] 33–0 {{SUI|lh|2}}<br /><small>([[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]], [[Francúzsko]] – 30. januára 1924)</small> | Účasti na MS = 73 | MS prvá účasť = 1930 | MS najlepšie = [[Image:Silver medal with cup.svg|16px]] ''Striebro'': 4 ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1935|1935]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|2013]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|2018]],[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]],[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|2025]]) | MS medaily = [[Image:Silver medal with cup.svg|16px]] 4 [[Image:Bronze medal with cup.svg|16px]] 6 | Iný názov = [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji]] | Iný účasti = 8 | Iný prvá účasť = 1910 | Iný najlepšie = [[Image:Gold medal with cup.svg|16px]] ''Zlato'': 1 ([[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1926|1926]]) | Iný2 názov = | Iný2 účasti = | Iný2 prvá účasť = | Iný2 najlepšie = | Iný3 názov = | Iný3 účasti = | Iný3 prvá účasť = | Iný3 najlepšie = | Iný4 názov = | Iný4 účasti = | Iný4 prvá účasť = | Iný4 najlepšie = | ZOH účasti = 14 | ZOH prvá účasť = 1920 | ZOH najlepšie = [[Image:Bronze medal.svg|16px]] ''Bronz'': 2 ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|1928]], [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|1948]]) | ZOH medaily = [[Image:Bronze medal.svg|16px]] 2 | Štatistika = 719-669-125 }} '''Švajčiarske národné hokejové mužstvo''' patrí medzi reprezentačné [[ľadový hokej|hokejové]] mužstvá v elitnej top divízii [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstiev sveta]]. Najväčšie úspechy získalo mužstvo ešte pred a tesne po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Na [[zimné olympijské hry|Zimných olympijských hrách]] v rokoch [[1928]] a [[1948]] získalo bronzové medaily a na majstrovstvách sveta v roku [[1935]] striebornú medailu. Na Majstrovstvách sveta v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|2013]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|2018]] sa do bojov o medaile po dlhých rokoch dostalo Švajčiarsko, ktoré v oboch prípadoch získalo strieborné medaily. Ďalšie 2 strieborné medaily pridali Švajčiari na Majstrovstvách sveta v rokoch 2024 a 2025. V období [[1961]] – [[1997]] hralo Švajčiarsko väčšinou v nižších kategóriách majstrovstiev sveta. Od roku [[1998]] je opäť účastníkom najvyššej súťaže. V posledných troch rokoch sa na majstrovstvách sveta umiestnilo vždy na 8. mieste. Na posledných [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|Zimných olympijských hrách 2006]] v [[Turín]]e sa umiestnilo na 6. mieste po historicky prvom víťazstve nad [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]]. O niekoľko mesiacov však na hokejovom šampionáte v [[Lotyšsko|lotyšskej]] [[Riga|Rige]] do štvrťfinále nepostúpilo. Napriek remízam so [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédskom]] i [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovenskom]], obsadilo 9. miesto. == Historické výsledky == [[Súbor:Latvia vs Switzerland WC 2009.jpg|thumb|Zápas Švajčiarsko – Lotyšsko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS 2009]] v [[Bern (mesto)|Berne]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]]] [[Súbor:Switzerland2010WinterOlympicscelebration.jpg|thumb|Švajčiarski hokejisti na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] vo [[Vancouver]]i v [[Kanada|Kanade]]]] [[Súbor:Swiss team 2013 World Championship semi-final.jpg|thumb|Švajčiarske národné hokejové mužstvo na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]] v [[Štokholm]]e vo [[Švédsko|Švédsku]]]] === Zimné olympijské hry === {| class=wikitable |- bgcolor="ccccdd" !ZOH !Miesto !Umiestnenie |- |[[Ľadový hokej na Letných olympijských hrách 1920|LOH 1920]] |{{BEL}} [[Antverpy]] ([[Belgicko]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1924|ZOH 1924]] |{{FRA}} [[Chamonix]] ([[Francúzsko]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|ZOH 1928]] |{{CHE}} [[St. Moritz]] ([[Švajčiarsko]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1932|ZOH 1932]] |{{USA}} [[Lake Placid]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1936|ZOH 1936]] |{{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] ([[Nemecko]]) |align="center" | 13. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|ZOH 1948]] |{{CHE}} [[St. Moritz]] ([[Švajčiarsko]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1952|ZOH 1952]] |{{NOR}} [[Oslo]] ([[Nórsko]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1956|ZOH 1956]] |{{ITA}} [[Cortina d’Ampezzo]] ([[Taliansko]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1960|ZOH 1960]] |{{USA}} [[Squaw Walley]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1964|ZOH 1964]] |{{AUT}} [[Innsbruck]] ([[Rakúsko]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1968|ZOH 1968]] |{{FRA}} [[Grenoble]] ([[Francúzsko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1972|ZOH 1972]] |{{JPN}} [[Sapporo]] ([[Japonsko]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1976|ZOH 1976]] |{{AUT}} [[Innsbruck]] ([[Rakúsko]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1980|ZOH 1980]] |{{USA}} [[Lake Placid]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1984|ZOH 1984]] |{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Sarajevo]] ([[Juhoslávia]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1988|ZOH 1988]] |{{CAN}} [[Calgary]] ([[Kanada]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1992|ZOH 1992]] |{{FRA}} [[Albertville]] ([[Francúzsko]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1994|ZOH 1994]] |{{NOR}} [[Lillehammer]] ([[Nórsko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|ZOH 1998]] |{{JPN}} [[Nagano]] ([[Japonsko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|ZOH 2002]] |{{USA}} [[Salt Lake City]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|ZOH 2006]] |{{ITA}} [[Turín]] ([[Taliansko]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010|ZOH 2010]] |{{CAN}} [[Vancouver]] ([[Kanada]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014|ZOH 2014]] |{{RUS}} [[Soči]] ([[Rusko]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2018]] |{{KOR}} Pchjongčchang (Južná Kórea) |9. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2022]] |{{CHN}} Peking (Čína) |8. miesto |} === Majstrovstvá sveta === {| class=wikitable |- bgcolor="ccccdd" !MS !Miesto turnaja !Umiestnenie |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1920|MS 1920]] |{{BEL}} [[Belgicko]] ([[Antverpy]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1924|MS 1924]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Chamonix]]) |align="center" | 7. – 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|MS 1928]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[St. Moritz]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1930|MS 1930]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Chamonix]]) {{DEU}} [[Nemecko]] ([[Berlín]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1931|MS 1931]] |{{POL}} [[Poľsko]] ([[Krynica-Zdrój|Krynica]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1932|MS 1932]] |{{USA}} [[Spojené štáty]] ([[Lake Placid]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1933|MS 1933]] |{{TCH}} [[ČSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 5. – 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1934|MS 1934]] |{{ITA}} [[Taliansko]] ([[Miláno]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1935|MS 1935]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Davos]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1936|MS 1936]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Garmisch-Partenkirchen]]) |align="center" | 13. – 14. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1937|MS 1937]] |{{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] ([[Londýn]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1938|MS 1938]] |{{TCH}} [[ČSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1939|MS 1939]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bazilej]], [[Zürich]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1947|MS 1947]] |{{TCH}} [[ČSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|MS 1948]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[St. Moritz]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1949|MS 1949]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1950|MS 1950]] |{{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] ([[Londýn]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1951|MS 1951]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Paríž]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1952|MS 1952]] |{{NOR}} [[Nórsko]] ([[Oslo]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1953|MS 1953]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bazilej]], [[Zürich]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1954|MS 1954]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1955|MS 1955]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Krefeld]], [[Düsseldorf]], [[Dortmund]], [[Köln]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1956|MS 1956]] |{{ITA}} [[Taliansko]] ([[Cortina d'Ampezzo]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1957|MS 1957]] |{{SUN}} [[Sovietsky zväz|SSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1958|MS 1958]] |{{NOR}} [[Nórsko]] ([[Oslo]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1959|MS 1959]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Bratislava]], [[Ostrava]], [[Brno]], [[Kladno]], [[Kolín]], [[Praha]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1960|MS 1960]] |{{USA}} [[Spojené štáty]] ([[Squaw Valley]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1961|MS 1961]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Ženeva]], [[Lausanne]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1962|MS 1962]] |{{USA}} [[Spojené štáty]] ([[Colorado Springs]], [[Denver]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1963|MS 1963]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1964|MS 1964]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Innsbruck]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1965|MS 1965]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Tampere]], [[Pori]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1966|MS 1966]] |{{YUG}} [[Juhoslávia]] ([[Ľubľana]]) |align="center" | 6. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1967|MS 1967]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 7. miesto v skupine B |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1968|MS 1968]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Grenoble]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1969|MS 1969]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 2. miesto v skupine C |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1970|MS 1970]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 6. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1971|MS 1971]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bern (mesto)|Bern]], [[Ženeva]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1972|MS 1972]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1973|MS 1973]] |{{SUN}} [[Sovietsky zväz|SSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | 7. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1974|MS 1974]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinky]]) |align="center" | 1. miesto v skupine C |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1975|MS 1975]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Mníchov]], [[Düsseldorf]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1976|MS 1976]] |{{POL}} [[Poľsko]] ([[Katovice]]) |align="center" | 4. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1977|MS 1977]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 5. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1978|MS 1978]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1979|MS 1979]] |{{SUN}} [[Sovietsky zväz|ZSSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | 5. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1981|MS 1981]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]], [[Göteborg]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1982|MS 1982]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Tampere]], [[Helsinky]]) |align="center" | 6. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1983|MS 1983]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Düsseldorf]], [[Dortmund]], [[Mníchov]]) |align="center" | 6. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1985|MS 1985]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1986|MS 1986]] ||{{SUN}} [[Sovietsky zväz|SSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1987|MS 1987]] ||{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1989|MS 1989]] ||{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 4. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1990|MS 1990]] ||{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bonn]], [[Fribourg]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1991|MS 1991]] ||{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Turku]], [[Tampere]], [[Helsinky]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1992|MS 1992]] ||{{TCH}} [[Česko-Slovensko]] ([[Praha]], [[Bratislava]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1993|MS 1993]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Dortmund]], [[Mníchov]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS 1994]] |{{ITA}} [[Taliansko]] ([[Canezei]], [[Bolzano]], [[Miláno]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS 1995]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS 1996]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinky]], [[Turku]], [[Tampere]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Zürich]], [[Bazilej]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS 1999]] |{{NOR}} [[Nórsko]] ([[Hamar]], [[Lillehammer]], [[Oslo]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS 2000]] |{{RUS}} [[Rusko]] ([[Petrohrad]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS 2001]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Norimberg]], [[Kolín nad Rýnom]], [[Hannover]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS 2002]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Göteborg]], [[Jönköping]], [[Karlstad]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS 2003]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinky]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS 2004]] |{{CZE}} [[Česko]] ([[Praha]], [[Ostrava]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]], [[Innsbruck]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS 2006]] |{{LVA}} [[Lotyšsko]] ([[Riga]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS 2007]] | {{RUS}} [[Rusko]] ([[Moskva]], [[Petrohrad]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]] |{{CAN}} [[Kanada]] ([[Québec]], [[Halifax]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS 2009]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bern (mesto)|Bern]], [[Kloten]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS 2010]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Kolín nad Rýnom]], [[Mannheim]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS 2011]] |{{SVK}} [[Slovensko]] ([[Bratislava]], [[Košice]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS 2012]] |{{FIN}}-{{SWE}} [[Fínsko]]-[[Švédsko]] ([[Helsinki]], [[Štokholm]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]] |{{SWE}}-{{FIN}} [[Švédsko]]-[[Fínsko]] ([[Štokholm]], [[Helsinki]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS 2014]] |{{BLR}} [[Bielorusko]] ([[Minsk]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS 2015]] |{{CZE}} [[Česko]] ([[Praha]], [[Ostrava]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS 2016]] |{{RUS}} [[Rusko]] ([[Moskva]], [[Petrohrad]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS 2017]] |{{GER}} [[Nemecko]] ([[Kolín nad Rýnom]]), {{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Paríž]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS 2018]] |{{DEN}} [[Dánsko]] ([[Kodaň]], [[Herning]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS 2019]] |{{SVK}} [[Slovensko]] ([[Bratislava]], [[Košice]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS 2021]] |{{LVA}} [[Lotyšsko]] ([[Riga]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS 2022]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Tampere]], [[Helsinki]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS 2023]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinki]]), {{LVA}} [[Lotyšsko]] ([[Riga]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS 2024]] |{{CZE}} [[Česko]] ([[Praha]], [[Ostrava]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |} == Súčasný káder == ''Pre [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]]'' Súpiska pre [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]] v [[Praha|Prahe]] a [[Ostrava|Ostrave]]. Hlavný tréner: [[Radim Rulík]] {| class="wikitable sortable" width="80%" style="font-size: 90%; text-align: center;" !Č. !Poz. !Meno !Výška !Váha !Dátum narodenia !Klub !Liga |- |20 |B | align="left" |[[Reto Berra]] |194 cm |99 kg |{{Dnv|1987|1|3|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Fribourg-Gottéron|Fribourg-Gottéron]] |{{SUI}} [[National League]] |- |40 |B | align="left" |[[Akira Schmid]] |195 cm |93 kg |{{Dnv|2000|5|12|k=0}} | style="text-align:left;" |[[New Jersey Devils]] |{{USA}} [[NHL]] |- style="border-bottom: 3px solid" |63 |B | align="left" |[[Leonardo Genoni]] |183 cm |83 kg |{{Dnv|1987|8|28|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EV Zug]] |{{SUI}} [[National League]] |- |14 |O | align="left" |[[Dean Kukan]] |187 cm |87 kg |{{Dnv|1993|7|8|k=0}} | style="text-align:left;" |[[ZSC Lions]] |{{SUI}} [[National League]] |- |18 |O | align="left" |[[Sven Jung]] |187 cm |86 kg |{{Dnv|1995|1|5|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Davos]] |{{SUI}} [[National League]] |- |43 |O | align="left" |[[Andrea Glauser]] |192 cm |86 kg |{{Dnv|1996|4|3|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Lausanne HC]] |{{SUI}} [[National League]] |- |45 |O | align="left" |[[Michael Fora]] |192 cm |98 kg |{{Dnv|1995|10|30|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Davos]] |{{SUI}} [[National League]] |- |54 |O | align="left" |[[Christian Marti]] |190 cm |96 kg |{{Dnv|1993|3|29|k=0}} | style="text-align:left;" |[[ZSC Lions]] |{{SUI}} [[National League]] |- |55 |O | align="left" |[[Roman Loeffel]] |178 cm |85 kg |{{Dnv|1991|3|10|k=0}} | style="text-align:left;" |[[SC Bern]] |{{SUI}} [[National League]] |- |90 |O | align="left" |[[Roman Josi]] - '''C''' |187 cm |91 kg |{{Dnv|1990|6|1|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Nashville Predators]] |{{USA}} [[NHL]] |- style="border-bottom: 3px solid" |97 |O | align="left" |[[Jonas Siegenthaler]] |189 cm |99 kg |{{Dnv|1997|5|6|k=0}} | style="text-align:left;" |[[New Jersey Devils]] |{{USA}} [[NHL]] |- |10 |Ú | align="left" |[[Andres Ambühl]] |176 cm |86 kg |{{Dnv|1983|9|14|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Davos]] |{{SUI}} [[National League]] |- |11 |Ú | align="left" |[[Sven Senteler]] |185 cm |88 kg |{{Dnv|1992|8|11|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EV Zug]] |{{SUI}} [[National League]] |- |13 |Ú | align="left" |[[Nico Hischier]] - '''A''' |186 cm |83 kg |{{Dnv|1999|8|4|k=0}} | style="text-align:left;" |[[New Jersey Devils]] |{{USA}} [[NHL]] |- |17 |Ú | align="left" |[[Ken Jäger]] |186 cm |83 kg |{{Dnv|1998|5|30|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Lausanne HC]] |{{SUI}} [[National League]] |- |21 |Ú | align="left" |[[Kevin Fiala]] |178 cm |93 kg |{{Dnv|1996|7|22|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Los Angeles Kings]] |{{USA}} [[NHL]] |- |22 |Ú | align="left" |[[Nino Niederreiter]] - '''A''' |188 cm |99 kg |{{Dnv|1992|9|8|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Winnipeg Jets]] |{{USA}} [[NHL]] |- |23 |Ú |[[Philipp Kurashev]] |183 cm |86 kg |{{Dnv|1999|10|12|k=0}} |[[Chicago Blackhawks]] |{{USA}} [[NHL]] |- |59 |Ú | align="left" |[[Dario Simion]] |188 cm |88 kg |{{Dnv|1994|5|22|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EV Zug]] |{{SUI}} [[National League]] |- |60 |Ú | align="left" |[[Tristan Scherwey]] |178 cm |88 kg |{{Dnv|1991|5|7|k=0}} | style="text-align:left;" |[[SC Bern]] |{{SUI}} [[National League]] |- |68 |Ú | align="left" |[[Fabrice Herzog]] |190 cm |90 kg |{{Dnv|1994|12|9|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EV Zug]] |{{SUI}} [[National League]] |- |79 |Ú | align="left" |[[Calvin Thürkauf]] |188 cm |96 kg |{{Dnv|1997|6|27|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Hockey Club Lugano|HC Lugano]] |{{SUI}} [[National League]] |- |85 |Ú | align="left" |[[Sven Andrigheto]] |177 cm |85 kg |{{Dnv|1993|3|21|k=0}} | style="text-align:left;" |[[ZSC Lions]] |{{SUI}} [[National League]] |- |88 |Ú | align="left" |[[Christoph Bertschy]] |177 cm |84 kg |{{Dnv|1994|4|5|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Fribourg-Gottéron|Fribourg-Gottéron]] |{{SUI}} [[National League]] |- |92 |Ú | align="left" |[[Gaëtan Haas]] |183 cm |82 kg |{{Dnv|1992|1|31|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EHC Biel]] |{{SUI}} [[National League]] |} == Pozri aj == * [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov]] * [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov]] {{Švajčiarske hokejové mužstvo na MS 2006}} {{Hokejové reprezentácie}} [[Kategória:Švajčiarske národné hokejové mužstvo| ]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Národné hokejové mužstvá]] [[Kategória:Švajčiarske národné družstvá|Ľadový hokej]] j67in7syie3lny2cmc22odjvgv7eo44 8226255 8226253 2026-05-30T14:03:40Z Yliazkoo 296426 /*úprava v počte získaných medailí*/ 8226255 wikitext text/x-wiki {{Infobox národný hokejový tím | Meno = Švajčiarske národné hokejové mužstvo | Logo = Switzerland national ice hockey team logo 2017.png | Logo veľkosť = | komentár = Znak na dresoch, ktorý je založený na [[štátny znak Švajčiarska|štátnom znaku Švajčiarska]] | Prezývky = ''Eisgenossen'' | Asociácia = [[Súbor:Logo Swiss Ice Hockey.svg|15px|border]] [[Swiss Ice Hockey Federation]] | Generálny manažér = {{SUI}} [[Raeto Raffainer]] | Tréner = {{SUI}} [[Patrick Fischer]] | Asistenti trénera = {{SUI}} [[Marcel Jenni]]<br>{{SUI}} Michael Liniger<br />{{SWE}} [[Thomas Albelin|Tommy Albelin]] | Kapitán = {{SUI}} [[Roman Josi]] | Najviac zápasov = {{SUI}} [[Mathias Seger]] (305) | Najlepší strelec = {{SUI}} [[Jörg Eberle]] (79) | Najproduktívnejší hráč = {{SUI}} Jörg Eberle (142) | Domáci štadión = | IIHF kód = SUI | IIHF miesto = 7. | IIHF max = 6. | IIHF max dátum = 2022 | IIHF min = 9. | IIHF min dátum = 2003 | Tímové farby = {{box farby|#c02033}} {{box farby|#ffffff}} {{box farby|#181818}} | Dresy = [[Súbor:Switzerland national ice hockey team jerseys 2022 IHWC.png|180px]] | Prvý zápas = {{GBR|lh|1}} 3–0 {{SUI|lh|2}}<br /><small>([[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]], [[Francúzsko]] – 23. januára 1909)</small> | Najvyššia výhra = {{SUI|lh|1}} 23–0 [[Juhoslovanské národné hokejové mužstvo|Juhoslávia]] [[Súbor:Flag of Yugoslavia (1918–1941).svg|22px|border]]<br /><small>([[Zürich]], [[Švajčiarsko]] – 4. februára 1939)</small> | Najvyššia prehra = {{minivlajka|Kanada (1921-1957)}} [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] 33–0 {{SUI|lh|2}}<br /><small>([[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]], [[Francúzsko]] – 30. januára 1924)</small> | Účasti na MS = 73 | MS prvá účasť = 1930 | MS najlepšie = [[Image:Silver medal with cup.svg|16px]] ''Striebro'': 5 ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1935|1935]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|2013]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|2018]],[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]],[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|2025]]) | MS medaily = [[Image:Silver medal with cup.svg|16px]] 5 [[Image:Bronze medal with cup.svg|16px]] 6 | Iný názov = [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji]] | Iný účasti = 8 | Iný prvá účasť = 1910 | Iný najlepšie = [[Image:Gold medal with cup.svg|16px]] ''Zlato'': 1 ([[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1926|1926]]) | Iný2 názov = | Iný2 účasti = | Iný2 prvá účasť = | Iný2 najlepšie = | Iný3 názov = | Iný3 účasti = | Iný3 prvá účasť = | Iný3 najlepšie = | Iný4 názov = | Iný4 účasti = | Iný4 prvá účasť = | Iný4 najlepšie = | ZOH účasti = 14 | ZOH prvá účasť = 1920 | ZOH najlepšie = [[Image:Bronze medal.svg|16px]] ''Bronz'': 2 ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|1928]], [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|1948]]) | ZOH medaily = [[Image:Bronze medal.svg|16px]] 2 | Štatistika = 719-669-125 }} '''Švajčiarske národné hokejové mužstvo''' patrí medzi reprezentačné [[ľadový hokej|hokejové]] mužstvá v elitnej top divízii [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstiev sveta]]. Najväčšie úspechy získalo mužstvo ešte pred a tesne po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Na [[zimné olympijské hry|Zimných olympijských hrách]] v rokoch [[1928]] a [[1948]] získalo bronzové medaily a na majstrovstvách sveta v roku [[1935]] striebornú medailu. Na Majstrovstvách sveta v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|2013]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|2018]] sa do bojov o medaile po dlhých rokoch dostalo Švajčiarsko, ktoré v oboch prípadoch získalo strieborné medaily. Ďalšie 2 strieborné medaily pridali Švajčiari na Majstrovstvách sveta v rokoch 2024 a 2025. V období [[1961]] – [[1997]] hralo Švajčiarsko väčšinou v nižších kategóriách majstrovstiev sveta. Od roku [[1998]] je opäť účastníkom najvyššej súťaže. V posledných troch rokoch sa na majstrovstvách sveta umiestnilo vždy na 8. mieste. Na posledných [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|Zimných olympijských hrách 2006]] v [[Turín]]e sa umiestnilo na 6. mieste po historicky prvom víťazstve nad [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]]. O niekoľko mesiacov však na hokejovom šampionáte v [[Lotyšsko|lotyšskej]] [[Riga|Rige]] do štvrťfinále nepostúpilo. Napriek remízam so [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédskom]] i [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovenskom]], obsadilo 9. miesto. == Historické výsledky == [[Súbor:Latvia vs Switzerland WC 2009.jpg|thumb|Zápas Švajčiarsko – Lotyšsko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS 2009]] v [[Bern (mesto)|Berne]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]]] [[Súbor:Switzerland2010WinterOlympicscelebration.jpg|thumb|Švajčiarski hokejisti na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] vo [[Vancouver]]i v [[Kanada|Kanade]]]] [[Súbor:Swiss team 2013 World Championship semi-final.jpg|thumb|Švajčiarske národné hokejové mužstvo na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]] v [[Štokholm]]e vo [[Švédsko|Švédsku]]]] === Zimné olympijské hry === {| class=wikitable |- bgcolor="ccccdd" !ZOH !Miesto !Umiestnenie |- |[[Ľadový hokej na Letných olympijských hrách 1920|LOH 1920]] |{{BEL}} [[Antverpy]] ([[Belgicko]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1924|ZOH 1924]] |{{FRA}} [[Chamonix]] ([[Francúzsko]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|ZOH 1928]] |{{CHE}} [[St. Moritz]] ([[Švajčiarsko]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1932|ZOH 1932]] |{{USA}} [[Lake Placid]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1936|ZOH 1936]] |{{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] ([[Nemecko]]) |align="center" | 13. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|ZOH 1948]] |{{CHE}} [[St. Moritz]] ([[Švajčiarsko]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1952|ZOH 1952]] |{{NOR}} [[Oslo]] ([[Nórsko]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1956|ZOH 1956]] |{{ITA}} [[Cortina d’Ampezzo]] ([[Taliansko]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1960|ZOH 1960]] |{{USA}} [[Squaw Walley]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1964|ZOH 1964]] |{{AUT}} [[Innsbruck]] ([[Rakúsko]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1968|ZOH 1968]] |{{FRA}} [[Grenoble]] ([[Francúzsko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1972|ZOH 1972]] |{{JPN}} [[Sapporo]] ([[Japonsko]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1976|ZOH 1976]] |{{AUT}} [[Innsbruck]] ([[Rakúsko]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1980|ZOH 1980]] |{{USA}} [[Lake Placid]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1984|ZOH 1984]] |{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Sarajevo]] ([[Juhoslávia]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1988|ZOH 1988]] |{{CAN}} [[Calgary]] ([[Kanada]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1992|ZOH 1992]] |{{FRA}} [[Albertville]] ([[Francúzsko]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1994|ZOH 1994]] |{{NOR}} [[Lillehammer]] ([[Nórsko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|ZOH 1998]] |{{JPN}} [[Nagano]] ([[Japonsko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|ZOH 2002]] |{{USA}} [[Salt Lake City]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|ZOH 2006]] |{{ITA}} [[Turín]] ([[Taliansko]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010|ZOH 2010]] |{{CAN}} [[Vancouver]] ([[Kanada]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014|ZOH 2014]] |{{RUS}} [[Soči]] ([[Rusko]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2018]] |{{KOR}} Pchjongčchang (Južná Kórea) |9. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2022]] |{{CHN}} Peking (Čína) |8. miesto |} === Majstrovstvá sveta === {| class=wikitable |- bgcolor="ccccdd" !MS !Miesto turnaja !Umiestnenie |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1920|MS 1920]] |{{BEL}} [[Belgicko]] ([[Antverpy]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1924|MS 1924]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Chamonix]]) |align="center" | 7. – 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|MS 1928]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[St. Moritz]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1930|MS 1930]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Chamonix]]) {{DEU}} [[Nemecko]] ([[Berlín]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1931|MS 1931]] |{{POL}} [[Poľsko]] ([[Krynica-Zdrój|Krynica]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1932|MS 1932]] |{{USA}} [[Spojené štáty]] ([[Lake Placid]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1933|MS 1933]] |{{TCH}} [[ČSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 5. – 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1934|MS 1934]] |{{ITA}} [[Taliansko]] ([[Miláno]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1935|MS 1935]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Davos]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1936|MS 1936]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Garmisch-Partenkirchen]]) |align="center" | 13. – 14. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1937|MS 1937]] |{{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] ([[Londýn]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1938|MS 1938]] |{{TCH}} [[ČSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1939|MS 1939]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bazilej]], [[Zürich]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1947|MS 1947]] |{{TCH}} [[ČSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|MS 1948]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[St. Moritz]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1949|MS 1949]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1950|MS 1950]] |{{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] ([[Londýn]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1951|MS 1951]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Paríž]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1952|MS 1952]] |{{NOR}} [[Nórsko]] ([[Oslo]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1953|MS 1953]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bazilej]], [[Zürich]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1954|MS 1954]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1955|MS 1955]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Krefeld]], [[Düsseldorf]], [[Dortmund]], [[Köln]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1956|MS 1956]] |{{ITA}} [[Taliansko]] ([[Cortina d'Ampezzo]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1957|MS 1957]] |{{SUN}} [[Sovietsky zväz|SSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1958|MS 1958]] |{{NOR}} [[Nórsko]] ([[Oslo]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1959|MS 1959]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Bratislava]], [[Ostrava]], [[Brno]], [[Kladno]], [[Kolín]], [[Praha]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1960|MS 1960]] |{{USA}} [[Spojené štáty]] ([[Squaw Valley]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1961|MS 1961]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Ženeva]], [[Lausanne]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1962|MS 1962]] |{{USA}} [[Spojené štáty]] ([[Colorado Springs]], [[Denver]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1963|MS 1963]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1964|MS 1964]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Innsbruck]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1965|MS 1965]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Tampere]], [[Pori]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1966|MS 1966]] |{{YUG}} [[Juhoslávia]] ([[Ľubľana]]) |align="center" | 6. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1967|MS 1967]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 7. miesto v skupine B |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1968|MS 1968]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Grenoble]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1969|MS 1969]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 2. miesto v skupine C |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1970|MS 1970]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 6. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1971|MS 1971]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bern (mesto)|Bern]], [[Ženeva]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1972|MS 1972]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1973|MS 1973]] |{{SUN}} [[Sovietsky zväz|SSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | 7. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1974|MS 1974]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinky]]) |align="center" | 1. miesto v skupine C |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1975|MS 1975]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Mníchov]], [[Düsseldorf]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1976|MS 1976]] |{{POL}} [[Poľsko]] ([[Katovice]]) |align="center" | 4. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1977|MS 1977]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 5. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1978|MS 1978]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1979|MS 1979]] |{{SUN}} [[Sovietsky zväz|ZSSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | 5. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1981|MS 1981]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]], [[Göteborg]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1982|MS 1982]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Tampere]], [[Helsinky]]) |align="center" | 6. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1983|MS 1983]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Düsseldorf]], [[Dortmund]], [[Mníchov]]) |align="center" | 6. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1985|MS 1985]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1986|MS 1986]] ||{{SUN}} [[Sovietsky zväz|SSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1987|MS 1987]] ||{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1989|MS 1989]] ||{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 4. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1990|MS 1990]] ||{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bonn]], [[Fribourg]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1991|MS 1991]] ||{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Turku]], [[Tampere]], [[Helsinky]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1992|MS 1992]] ||{{TCH}} [[Česko-Slovensko]] ([[Praha]], [[Bratislava]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1993|MS 1993]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Dortmund]], [[Mníchov]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS 1994]] |{{ITA}} [[Taliansko]] ([[Canezei]], [[Bolzano]], [[Miláno]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS 1995]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS 1996]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinky]], [[Turku]], [[Tampere]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Zürich]], [[Bazilej]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS 1999]] |{{NOR}} [[Nórsko]] ([[Hamar]], [[Lillehammer]], [[Oslo]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS 2000]] |{{RUS}} [[Rusko]] ([[Petrohrad]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS 2001]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Norimberg]], [[Kolín nad Rýnom]], [[Hannover]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS 2002]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Göteborg]], [[Jönköping]], [[Karlstad]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS 2003]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinky]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS 2004]] |{{CZE}} [[Česko]] ([[Praha]], [[Ostrava]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]], [[Innsbruck]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS 2006]] |{{LVA}} [[Lotyšsko]] ([[Riga]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS 2007]] | {{RUS}} [[Rusko]] ([[Moskva]], [[Petrohrad]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]] |{{CAN}} [[Kanada]] ([[Québec]], [[Halifax]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS 2009]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bern (mesto)|Bern]], [[Kloten]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS 2010]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Kolín nad Rýnom]], [[Mannheim]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS 2011]] |{{SVK}} [[Slovensko]] ([[Bratislava]], [[Košice]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS 2012]] |{{FIN}}-{{SWE}} [[Fínsko]]-[[Švédsko]] ([[Helsinki]], [[Štokholm]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]] |{{SWE}}-{{FIN}} [[Švédsko]]-[[Fínsko]] ([[Štokholm]], [[Helsinki]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS 2014]] |{{BLR}} [[Bielorusko]] ([[Minsk]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS 2015]] |{{CZE}} [[Česko]] ([[Praha]], [[Ostrava]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS 2016]] |{{RUS}} [[Rusko]] ([[Moskva]], [[Petrohrad]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS 2017]] |{{GER}} [[Nemecko]] ([[Kolín nad Rýnom]]), {{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Paríž]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS 2018]] |{{DEN}} [[Dánsko]] ([[Kodaň]], [[Herning]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS 2019]] |{{SVK}} [[Slovensko]] ([[Bratislava]], [[Košice]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS 2021]] |{{LVA}} [[Lotyšsko]] ([[Riga]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS 2022]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Tampere]], [[Helsinki]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS 2023]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinki]]), {{LVA}} [[Lotyšsko]] ([[Riga]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS 2024]] |{{CZE}} [[Česko]] ([[Praha]], [[Ostrava]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |} == Súčasný káder == ''Pre [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]]'' Súpiska pre [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]] v [[Praha|Prahe]] a [[Ostrava|Ostrave]]. Hlavný tréner: [[Radim Rulík]] {| class="wikitable sortable" width="80%" style="font-size: 90%; text-align: center;" !Č. !Poz. !Meno !Výška !Váha !Dátum narodenia !Klub !Liga |- |20 |B | align="left" |[[Reto Berra]] |194 cm |99 kg |{{Dnv|1987|1|3|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Fribourg-Gottéron|Fribourg-Gottéron]] |{{SUI}} [[National League]] |- |40 |B | align="left" |[[Akira Schmid]] |195 cm |93 kg |{{Dnv|2000|5|12|k=0}} | style="text-align:left;" |[[New Jersey Devils]] |{{USA}} [[NHL]] |- style="border-bottom: 3px solid" |63 |B | align="left" |[[Leonardo Genoni]] |183 cm |83 kg |{{Dnv|1987|8|28|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EV Zug]] |{{SUI}} [[National League]] |- |14 |O | align="left" |[[Dean Kukan]] |187 cm |87 kg |{{Dnv|1993|7|8|k=0}} | style="text-align:left;" |[[ZSC Lions]] |{{SUI}} [[National League]] |- |18 |O | align="left" |[[Sven Jung]] |187 cm |86 kg |{{Dnv|1995|1|5|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Davos]] |{{SUI}} [[National League]] |- |43 |O | align="left" |[[Andrea Glauser]] |192 cm |86 kg |{{Dnv|1996|4|3|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Lausanne HC]] |{{SUI}} [[National League]] |- |45 |O | align="left" |[[Michael Fora]] |192 cm |98 kg |{{Dnv|1995|10|30|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Davos]] |{{SUI}} [[National League]] |- |54 |O | align="left" |[[Christian Marti]] |190 cm |96 kg |{{Dnv|1993|3|29|k=0}} | style="text-align:left;" |[[ZSC Lions]] |{{SUI}} [[National League]] |- |55 |O | align="left" |[[Roman Loeffel]] |178 cm |85 kg |{{Dnv|1991|3|10|k=0}} | style="text-align:left;" |[[SC Bern]] |{{SUI}} [[National League]] |- |90 |O | align="left" |[[Roman Josi]] - '''C''' |187 cm |91 kg |{{Dnv|1990|6|1|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Nashville Predators]] |{{USA}} [[NHL]] |- style="border-bottom: 3px solid" |97 |O | align="left" |[[Jonas Siegenthaler]] |189 cm |99 kg |{{Dnv|1997|5|6|k=0}} | style="text-align:left;" |[[New Jersey Devils]] |{{USA}} [[NHL]] |- |10 |Ú | align="left" |[[Andres Ambühl]] |176 cm |86 kg |{{Dnv|1983|9|14|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Davos]] |{{SUI}} [[National League]] |- |11 |Ú | align="left" |[[Sven Senteler]] |185 cm |88 kg |{{Dnv|1992|8|11|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EV Zug]] |{{SUI}} [[National League]] |- |13 |Ú | align="left" |[[Nico Hischier]] - '''A''' |186 cm |83 kg |{{Dnv|1999|8|4|k=0}} | style="text-align:left;" |[[New Jersey Devils]] |{{USA}} [[NHL]] |- |17 |Ú | align="left" |[[Ken Jäger]] |186 cm |83 kg |{{Dnv|1998|5|30|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Lausanne HC]] |{{SUI}} [[National League]] |- |21 |Ú | align="left" |[[Kevin Fiala]] |178 cm |93 kg |{{Dnv|1996|7|22|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Los Angeles Kings]] |{{USA}} [[NHL]] |- |22 |Ú | align="left" |[[Nino Niederreiter]] - '''A''' |188 cm |99 kg |{{Dnv|1992|9|8|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Winnipeg Jets]] |{{USA}} [[NHL]] |- |23 |Ú |[[Philipp Kurashev]] |183 cm |86 kg |{{Dnv|1999|10|12|k=0}} |[[Chicago Blackhawks]] |{{USA}} [[NHL]] |- |59 |Ú | align="left" |[[Dario Simion]] |188 cm |88 kg |{{Dnv|1994|5|22|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EV Zug]] |{{SUI}} [[National League]] |- |60 |Ú | align="left" |[[Tristan Scherwey]] |178 cm |88 kg |{{Dnv|1991|5|7|k=0}} | style="text-align:left;" |[[SC Bern]] |{{SUI}} [[National League]] |- |68 |Ú | align="left" |[[Fabrice Herzog]] |190 cm |90 kg |{{Dnv|1994|12|9|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EV Zug]] |{{SUI}} [[National League]] |- |79 |Ú | align="left" |[[Calvin Thürkauf]] |188 cm |96 kg |{{Dnv|1997|6|27|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Hockey Club Lugano|HC Lugano]] |{{SUI}} [[National League]] |- |85 |Ú | align="left" |[[Sven Andrigheto]] |177 cm |85 kg |{{Dnv|1993|3|21|k=0}} | style="text-align:left;" |[[ZSC Lions]] |{{SUI}} [[National League]] |- |88 |Ú | align="left" |[[Christoph Bertschy]] |177 cm |84 kg |{{Dnv|1994|4|5|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Fribourg-Gottéron|Fribourg-Gottéron]] |{{SUI}} [[National League]] |- |92 |Ú | align="left" |[[Gaëtan Haas]] |183 cm |82 kg |{{Dnv|1992|1|31|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EHC Biel]] |{{SUI}} [[National League]] |} == Pozri aj == * [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov]] * [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov]] {{Švajčiarske hokejové mužstvo na MS 2006}} {{Hokejové reprezentácie}} [[Kategória:Švajčiarske národné hokejové mužstvo| ]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Národné hokejové mužstvá]] [[Kategória:Švajčiarske národné družstvá|Ľadový hokej]] ok5cju165fwd5nm46b72y8xa120gpsa 8226256 8226255 2026-05-30T14:10:39Z Yliazkoo 296426 Doplnený obsah 8226256 wikitext text/x-wiki {{Infobox národný hokejový tím | Meno = Švajčiarske národné hokejové mužstvo | Logo = Switzerland national ice hockey team logo 2017.png | Logo veľkosť = | komentár = Znak na dresoch, ktorý je založený na [[štátny znak Švajčiarska|štátnom znaku Švajčiarska]] | Prezývky = ''Eisgenossen'' | Asociácia = [[Súbor:Logo Swiss Ice Hockey.svg|15px|border]] [[Swiss Ice Hockey Federation]] | Generálny manažér = {{SUI}} [[Raeto Raffainer]] | Tréner = {{SUI}} [[Patrick Fischer]] | Asistenti trénera = {{SUI}} [[Marcel Jenni]]<br>{{SUI}} Michael Liniger<br />{{SWE}} [[Thomas Albelin|Tommy Albelin]] | Kapitán = {{SUI}} [[Roman Josi]] | Najviac zápasov = {{SUI}} [[Mathias Seger]] (305) | Najlepší strelec = {{SUI}} [[Jörg Eberle]] (79) | Najproduktívnejší hráč = {{SUI}} Jörg Eberle (142) | Domáci štadión = | IIHF kód = SUI | IIHF miesto = 7. | IIHF max = 6. | IIHF max dátum = 2022 | IIHF min = 9. | IIHF min dátum = 2003 | Tímové farby = {{box farby|#c02033}} {{box farby|#ffffff}} {{box farby|#181818}} | Dresy = [[Súbor:Switzerland national ice hockey team jerseys 2022 IHWC.png|180px]] | Prvý zápas = {{GBR|lh|1}} 3–0 {{SUI|lh|2}}<br /><small>([[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]], [[Francúzsko]] – 23. januára 1909)</small> | Najvyššia výhra = {{SUI|lh|1}} 23–0 [[Juhoslovanské národné hokejové mužstvo|Juhoslávia]] [[Súbor:Flag of Yugoslavia (1918–1941).svg|22px|border]]<br /><small>([[Zürich]], [[Švajčiarsko]] – 4. februára 1939)</small> | Najvyššia prehra = {{minivlajka|Kanada (1921-1957)}} [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] 33–0 {{SUI|lh|2}}<br /><small>([[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]], [[Francúzsko]] – 30. januára 1924)</small> | Účasti na MS = 73 | MS prvá účasť = 1930 | MS najlepšie = [[Image:Silver medal with cup.svg|16px]] ''Striebro'': 5 ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1935|1935]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|2013]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|2018]],[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]],[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|2025]]) | MS medaily = [[Image:Silver medal with cup.svg|16px]] 5 [[Image:Bronze medal with cup.svg|16px]] 6 | Iný názov = [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji]] | Iný účasti = 8 | Iný prvá účasť = 1910 | Iný najlepšie = [[Image:Gold medal with cup.svg|16px]] ''Zlato'': 1 ([[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1926|1926]]) | Iný2 názov = | Iný2 účasti = | Iný2 prvá účasť = | Iný2 najlepšie = | Iný3 názov = | Iný3 účasti = | Iný3 prvá účasť = | Iný3 najlepšie = | Iný4 názov = | Iný4 účasti = | Iný4 prvá účasť = | Iný4 najlepšie = | ZOH účasti = 14 | ZOH prvá účasť = 1920 | ZOH najlepšie = [[Image:Bronze medal.svg|16px]] ''Bronz'': 2 ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|1928]], [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|1948]]) | ZOH medaily = [[Image:Bronze medal.svg|16px]] 2 | Štatistika = 719-669-125 }} '''Švajčiarske národné hokejové mužstvo''' patrí medzi reprezentačné [[ľadový hokej|hokejové]] mužstvá v elitnej top divízii [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstiev sveta]]. Najväčšie úspechy získalo mužstvo ešte pred a tesne po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Na [[zimné olympijské hry|Zimných olympijských hrách]] v rokoch [[1928]] a [[1948]] získalo bronzové medaily a na majstrovstvách sveta v roku [[1935]] striebornú medailu. Na Majstrovstvách sveta v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|2013]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|2018]] sa do bojov o medaile po dlhých rokoch dostalo Švajčiarsko, ktoré v oboch prípadoch získalo strieborné medaily. Ďalšie 2 strieborné medaily pridali Švajčiari na Majstrovstvách sveta v rokoch 2024 a 2025. V období [[1961]] – [[1997]] hralo Švajčiarsko väčšinou v nižších kategóriách majstrovstiev sveta. Od roku [[1998]] je opäť účastníkom najvyššej súťaže. V posledných troch rokoch sa na majstrovstvách sveta umiestnilo vždy na 8. mieste. Na posledných [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|Zimných olympijských hrách 2006]] v [[Turín]]e sa umiestnilo na 6. mieste po historicky prvom víťazstve nad [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]]. O niekoľko mesiacov však na hokejovom šampionáte v [[Lotyšsko|lotyšskej]] [[Riga|Rige]] do štvrťfinále nepostúpilo. Napriek remízam so [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédskom]] i [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovenskom]], obsadilo 9. miesto. == Historické výsledky == [[Súbor:Latvia vs Switzerland WC 2009.jpg|thumb|Zápas Švajčiarsko – Lotyšsko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS 2009]] v [[Bern (mesto)|Berne]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]]] [[Súbor:Switzerland2010WinterOlympicscelebration.jpg|thumb|Švajčiarski hokejisti na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] vo [[Vancouver]]i v [[Kanada|Kanade]]]] [[Súbor:Swiss team 2013 World Championship semi-final.jpg|thumb|Švajčiarske národné hokejové mužstvo na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]] v [[Štokholm]]e vo [[Švédsko|Švédsku]]]] === Zimné olympijské hry === {| class=wikitable |- bgcolor="ccccdd" !ZOH !Miesto !Umiestnenie |- |[[Ľadový hokej na Letných olympijských hrách 1920|LOH 1920]] |{{BEL}} [[Antverpy]] ([[Belgicko]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1924|ZOH 1924]] |{{FRA}} [[Chamonix]] ([[Francúzsko]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|ZOH 1928]] |{{CHE}} [[St. Moritz]] ([[Švajčiarsko]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1932|ZOH 1932]] |{{USA}} [[Lake Placid]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1936|ZOH 1936]] |{{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] ([[Nemecko]]) |align="center" | 13. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|ZOH 1948]] |{{CHE}} [[St. Moritz]] ([[Švajčiarsko]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1952|ZOH 1952]] |{{NOR}} [[Oslo]] ([[Nórsko]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1956|ZOH 1956]] |{{ITA}} [[Cortina d’Ampezzo]] ([[Taliansko]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1960|ZOH 1960]] |{{USA}} [[Squaw Walley]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1964|ZOH 1964]] |{{AUT}} [[Innsbruck]] ([[Rakúsko]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1968|ZOH 1968]] |{{FRA}} [[Grenoble]] ([[Francúzsko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1972|ZOH 1972]] |{{JPN}} [[Sapporo]] ([[Japonsko]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1976|ZOH 1976]] |{{AUT}} [[Innsbruck]] ([[Rakúsko]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1980|ZOH 1980]] |{{USA}} [[Lake Placid]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1984|ZOH 1984]] |{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Sarajevo]] ([[Juhoslávia]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1988|ZOH 1988]] |{{CAN}} [[Calgary]] ([[Kanada]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1992|ZOH 1992]] |{{FRA}} [[Albertville]] ([[Francúzsko]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1994|ZOH 1994]] |{{NOR}} [[Lillehammer]] ([[Nórsko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|ZOH 1998]] |{{JPN}} [[Nagano]] ([[Japonsko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|ZOH 2002]] |{{USA}} [[Salt Lake City]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|ZOH 2006]] |{{ITA}} [[Turín]] ([[Taliansko]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010|ZOH 2010]] |{{CAN}} [[Vancouver]] ([[Kanada]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014|ZOH 2014]] |{{RUS}} [[Soči]] ([[Rusko]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2018]] |{{KOR}} Pchjongčchang (Južná Kórea) |9. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2022]] |{{CHN}} Peking (Čína) |8. miesto |} === Majstrovstvá sveta === {| class=wikitable |- bgcolor="ccccdd" !MS !Miesto turnaja !Umiestnenie |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1920|MS 1920]] |{{BEL}} [[Belgicko]] ([[Antverpy]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1924|MS 1924]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Chamonix]]) |align="center" | 7. – 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|MS 1928]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[St. Moritz]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1930|MS 1930]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Chamonix]]) {{DEU}} [[Nemecko]] ([[Berlín]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1931|MS 1931]] |{{POL}} [[Poľsko]] ([[Krynica-Zdrój|Krynica]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1932|MS 1932]] |{{USA}} [[Spojené štáty]] ([[Lake Placid]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1933|MS 1933]] |{{TCH}} [[ČSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 5. – 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1934|MS 1934]] |{{ITA}} [[Taliansko]] ([[Miláno]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1935|MS 1935]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Davos]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1936|MS 1936]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Garmisch-Partenkirchen]]) |align="center" | 13. – 14. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1937|MS 1937]] |{{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] ([[Londýn]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1938|MS 1938]] |{{TCH}} [[ČSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1939|MS 1939]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bazilej]], [[Zürich]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1947|MS 1947]] |{{TCH}} [[ČSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|MS 1948]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[St. Moritz]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1949|MS 1949]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1950|MS 1950]] |{{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] ([[Londýn]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1951|MS 1951]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Paríž]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1952|MS 1952]] |{{NOR}} [[Nórsko]] ([[Oslo]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1953|MS 1953]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bazilej]], [[Zürich]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1954|MS 1954]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1955|MS 1955]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Krefeld]], [[Düsseldorf]], [[Dortmund]], [[Köln]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1956|MS 1956]] |{{ITA}} [[Taliansko]] ([[Cortina d'Ampezzo]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1957|MS 1957]] |{{SUN}} [[Sovietsky zväz|SSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1958|MS 1958]] |{{NOR}} [[Nórsko]] ([[Oslo]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1959|MS 1959]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Bratislava]], [[Ostrava]], [[Brno]], [[Kladno]], [[Kolín]], [[Praha]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1960|MS 1960]] |{{USA}} [[Spojené štáty]] ([[Squaw Valley]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1961|MS 1961]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Ženeva]], [[Lausanne]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1962|MS 1962]] |{{USA}} [[Spojené štáty]] ([[Colorado Springs]], [[Denver]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1963|MS 1963]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1964|MS 1964]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Innsbruck]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1965|MS 1965]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Tampere]], [[Pori]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1966|MS 1966]] |{{YUG}} [[Juhoslávia]] ([[Ľubľana]]) |align="center" | 6. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1967|MS 1967]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 7. miesto v skupine B |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1968|MS 1968]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Grenoble]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1969|MS 1969]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 2. miesto v skupine C |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1970|MS 1970]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 6. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1971|MS 1971]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bern (mesto)|Bern]], [[Ženeva]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1972|MS 1972]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1973|MS 1973]] |{{SUN}} [[Sovietsky zväz|SSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | 7. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1974|MS 1974]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinky]]) |align="center" | 1. miesto v skupine C |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1975|MS 1975]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Mníchov]], [[Düsseldorf]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1976|MS 1976]] |{{POL}} [[Poľsko]] ([[Katovice]]) |align="center" | 4. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1977|MS 1977]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 5. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1978|MS 1978]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1979|MS 1979]] |{{SUN}} [[Sovietsky zväz|ZSSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | 5. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1981|MS 1981]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]], [[Göteborg]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1982|MS 1982]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Tampere]], [[Helsinky]]) |align="center" | 6. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1983|MS 1983]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Düsseldorf]], [[Dortmund]], [[Mníchov]]) |align="center" | 6. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1985|MS 1985]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1986|MS 1986]] ||{{SUN}} [[Sovietsky zväz|SSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1987|MS 1987]] ||{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1989|MS 1989]] ||{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 4. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1990|MS 1990]] ||{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bonn]], [[Fribourg]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1991|MS 1991]] ||{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Turku]], [[Tampere]], [[Helsinky]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1992|MS 1992]] ||{{TCH}} [[Česko-Slovensko]] ([[Praha]], [[Bratislava]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1993|MS 1993]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Dortmund]], [[Mníchov]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS 1994]] |{{ITA}} [[Taliansko]] ([[Canezei]], [[Bolzano]], [[Miláno]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS 1995]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS 1996]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinky]], [[Turku]], [[Tampere]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Zürich]], [[Bazilej]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS 1999]] |{{NOR}} [[Nórsko]] ([[Hamar]], [[Lillehammer]], [[Oslo]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS 2000]] |{{RUS}} [[Rusko]] ([[Petrohrad]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS 2001]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Norimberg]], [[Kolín nad Rýnom]], [[Hannover]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS 2002]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Göteborg]], [[Jönköping]], [[Karlstad]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS 2003]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinky]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS 2004]] |{{CZE}} [[Česko]] ([[Praha]], [[Ostrava]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]], [[Innsbruck]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS 2006]] |{{LVA}} [[Lotyšsko]] ([[Riga]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS 2007]] | {{RUS}} [[Rusko]] ([[Moskva]], [[Petrohrad]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]] |{{CAN}} [[Kanada]] ([[Québec]], [[Halifax]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS 2009]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bern (mesto)|Bern]], [[Kloten]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS 2010]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Kolín nad Rýnom]], [[Mannheim]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS 2011]] |{{SVK}} [[Slovensko]] ([[Bratislava]], [[Košice]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS 2012]] |{{FIN}}-{{SWE}} [[Fínsko]]-[[Švédsko]] ([[Helsinki]], [[Štokholm]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]] |{{SWE}}-{{FIN}} [[Švédsko]]-[[Fínsko]] ([[Štokholm]], [[Helsinki]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS 2014]] |{{BLR}} [[Bielorusko]] ([[Minsk]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS 2015]] |{{CZE}} [[Česko]] ([[Praha]], [[Ostrava]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS 2016]] |{{RUS}} [[Rusko]] ([[Moskva]], [[Petrohrad]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS 2017]] |{{GER}} [[Nemecko]] ([[Kolín nad Rýnom]]), {{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Paríž]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS 2018]] |{{DEN}} [[Dánsko]] ([[Kodaň]], [[Herning]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS 2019]] |{{SVK}} [[Slovensko]] ([[Bratislava]], [[Košice]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS 2021]] |{{LVA}} [[Lotyšsko]] ([[Riga]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS 2022]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Tampere]], [[Helsinki]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS 2023]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinki]]), {{LVA}} [[Lotyšsko]] ([[Riga]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS 2024]] |{{CZE}} [[Česko]] ([[Praha]], [[Ostrava]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS 2025]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]], {{DEN}} [[Dánsko]] ([[Herning]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- | | | align="center" | |} == Súčasný káder == ''Pre [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]]'' Súpiska pre [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]] v [[Praha|Prahe]] a [[Ostrava|Ostrave]]. Hlavný tréner: [[Radim Rulík]] {| class="wikitable sortable" width="80%" style="font-size: 90%; text-align: center;" !Č. !Poz. !Meno !Výška !Váha !Dátum narodenia !Klub !Liga |- |20 |B | align="left" |[[Reto Berra]] |194 cm |99 kg |{{Dnv|1987|1|3|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Fribourg-Gottéron|Fribourg-Gottéron]] |{{SUI}} [[National League]] |- |40 |B | align="left" |[[Akira Schmid]] |195 cm |93 kg |{{Dnv|2000|5|12|k=0}} | style="text-align:left;" |[[New Jersey Devils]] |{{USA}} [[NHL]] |- style="border-bottom: 3px solid" |63 |B | align="left" |[[Leonardo Genoni]] |183 cm |83 kg |{{Dnv|1987|8|28|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EV Zug]] |{{SUI}} [[National League]] |- |14 |O | align="left" |[[Dean Kukan]] |187 cm |87 kg |{{Dnv|1993|7|8|k=0}} | style="text-align:left;" |[[ZSC Lions]] |{{SUI}} [[National League]] |- |18 |O | align="left" |[[Sven Jung]] |187 cm |86 kg |{{Dnv|1995|1|5|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Davos]] |{{SUI}} [[National League]] |- |43 |O | align="left" |[[Andrea Glauser]] |192 cm |86 kg |{{Dnv|1996|4|3|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Lausanne HC]] |{{SUI}} [[National League]] |- |45 |O | align="left" |[[Michael Fora]] |192 cm |98 kg |{{Dnv|1995|10|30|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Davos]] |{{SUI}} [[National League]] |- |54 |O | align="left" |[[Christian Marti]] |190 cm |96 kg |{{Dnv|1993|3|29|k=0}} | style="text-align:left;" |[[ZSC Lions]] |{{SUI}} [[National League]] |- |55 |O | align="left" |[[Roman Loeffel]] |178 cm |85 kg |{{Dnv|1991|3|10|k=0}} | style="text-align:left;" |[[SC Bern]] |{{SUI}} [[National League]] |- |90 |O | align="left" |[[Roman Josi]] - '''C''' |187 cm |91 kg |{{Dnv|1990|6|1|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Nashville Predators]] |{{USA}} [[NHL]] |- style="border-bottom: 3px solid" |97 |O | align="left" |[[Jonas Siegenthaler]] |189 cm |99 kg |{{Dnv|1997|5|6|k=0}} | style="text-align:left;" |[[New Jersey Devils]] |{{USA}} [[NHL]] |- |10 |Ú | align="left" |[[Andres Ambühl]] |176 cm |86 kg |{{Dnv|1983|9|14|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Davos]] |{{SUI}} [[National League]] |- |11 |Ú | align="left" |[[Sven Senteler]] |185 cm |88 kg |{{Dnv|1992|8|11|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EV Zug]] |{{SUI}} [[National League]] |- |13 |Ú | align="left" |[[Nico Hischier]] - '''A''' |186 cm |83 kg |{{Dnv|1999|8|4|k=0}} | style="text-align:left;" |[[New Jersey Devils]] |{{USA}} [[NHL]] |- |17 |Ú | align="left" |[[Ken Jäger]] |186 cm |83 kg |{{Dnv|1998|5|30|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Lausanne HC]] |{{SUI}} [[National League]] |- |21 |Ú | align="left" |[[Kevin Fiala]] |178 cm |93 kg |{{Dnv|1996|7|22|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Los Angeles Kings]] |{{USA}} [[NHL]] |- |22 |Ú | align="left" |[[Nino Niederreiter]] - '''A''' |188 cm |99 kg |{{Dnv|1992|9|8|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Winnipeg Jets]] |{{USA}} [[NHL]] |- |23 |Ú |[[Philipp Kurashev]] |183 cm |86 kg |{{Dnv|1999|10|12|k=0}} |[[Chicago Blackhawks]] |{{USA}} [[NHL]] |- |59 |Ú | align="left" |[[Dario Simion]] |188 cm |88 kg |{{Dnv|1994|5|22|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EV Zug]] |{{SUI}} [[National League]] |- |60 |Ú | align="left" |[[Tristan Scherwey]] |178 cm |88 kg |{{Dnv|1991|5|7|k=0}} | style="text-align:left;" |[[SC Bern]] |{{SUI}} [[National League]] |- |68 |Ú | align="left" |[[Fabrice Herzog]] |190 cm |90 kg |{{Dnv|1994|12|9|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EV Zug]] |{{SUI}} [[National League]] |- |79 |Ú | align="left" |[[Calvin Thürkauf]] |188 cm |96 kg |{{Dnv|1997|6|27|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Hockey Club Lugano|HC Lugano]] |{{SUI}} [[National League]] |- |85 |Ú | align="left" |[[Sven Andrigheto]] |177 cm |85 kg |{{Dnv|1993|3|21|k=0}} | style="text-align:left;" |[[ZSC Lions]] |{{SUI}} [[National League]] |- |88 |Ú | align="left" |[[Christoph Bertschy]] |177 cm |84 kg |{{Dnv|1994|4|5|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Fribourg-Gottéron|Fribourg-Gottéron]] |{{SUI}} [[National League]] |- |92 |Ú | align="left" |[[Gaëtan Haas]] |183 cm |82 kg |{{Dnv|1992|1|31|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EHC Biel]] |{{SUI}} [[National League]] |} == Pozri aj == * [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov]] * [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov]] {{Švajčiarske hokejové mužstvo na MS 2006}} {{Hokejové reprezentácie}} [[Kategória:Švajčiarske národné hokejové mužstvo| ]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Národné hokejové mužstvá]] [[Kategória:Švajčiarske národné družstvá|Ľadový hokej]] at7bpam8j652agauqauc2kes97yfwuo 8226257 8226256 2026-05-30T14:11:42Z Yliazkoo 296426 /* Majstrovstvá sveta */ Opravený preklep 8226257 wikitext text/x-wiki {{Infobox národný hokejový tím | Meno = Švajčiarske národné hokejové mužstvo | Logo = Switzerland national ice hockey team logo 2017.png | Logo veľkosť = | komentár = Znak na dresoch, ktorý je založený na [[štátny znak Švajčiarska|štátnom znaku Švajčiarska]] | Prezývky = ''Eisgenossen'' | Asociácia = [[Súbor:Logo Swiss Ice Hockey.svg|15px|border]] [[Swiss Ice Hockey Federation]] | Generálny manažér = {{SUI}} [[Raeto Raffainer]] | Tréner = {{SUI}} [[Patrick Fischer]] | Asistenti trénera = {{SUI}} [[Marcel Jenni]]<br>{{SUI}} Michael Liniger<br />{{SWE}} [[Thomas Albelin|Tommy Albelin]] | Kapitán = {{SUI}} [[Roman Josi]] | Najviac zápasov = {{SUI}} [[Mathias Seger]] (305) | Najlepší strelec = {{SUI}} [[Jörg Eberle]] (79) | Najproduktívnejší hráč = {{SUI}} Jörg Eberle (142) | Domáci štadión = | IIHF kód = SUI | IIHF miesto = 7. | IIHF max = 6. | IIHF max dátum = 2022 | IIHF min = 9. | IIHF min dátum = 2003 | Tímové farby = {{box farby|#c02033}} {{box farby|#ffffff}} {{box farby|#181818}} | Dresy = [[Súbor:Switzerland national ice hockey team jerseys 2022 IHWC.png|180px]] | Prvý zápas = {{GBR|lh|1}} 3–0 {{SUI|lh|2}}<br /><small>([[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]], [[Francúzsko]] – 23. januára 1909)</small> | Najvyššia výhra = {{SUI|lh|1}} 23–0 [[Juhoslovanské národné hokejové mužstvo|Juhoslávia]] [[Súbor:Flag of Yugoslavia (1918–1941).svg|22px|border]]<br /><small>([[Zürich]], [[Švajčiarsko]] – 4. februára 1939)</small> | Najvyššia prehra = {{minivlajka|Kanada (1921-1957)}} [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] 33–0 {{SUI|lh|2}}<br /><small>([[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]], [[Francúzsko]] – 30. januára 1924)</small> | Účasti na MS = 73 | MS prvá účasť = 1930 | MS najlepšie = [[Image:Silver medal with cup.svg|16px]] ''Striebro'': 5 ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1935|1935]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|2013]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|2018]],[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]],[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|2025]]) | MS medaily = [[Image:Silver medal with cup.svg|16px]] 5 [[Image:Bronze medal with cup.svg|16px]] 6 | Iný názov = [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji]] | Iný účasti = 8 | Iný prvá účasť = 1910 | Iný najlepšie = [[Image:Gold medal with cup.svg|16px]] ''Zlato'': 1 ([[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1926|1926]]) | Iný2 názov = | Iný2 účasti = | Iný2 prvá účasť = | Iný2 najlepšie = | Iný3 názov = | Iný3 účasti = | Iný3 prvá účasť = | Iný3 najlepšie = | Iný4 názov = | Iný4 účasti = | Iný4 prvá účasť = | Iný4 najlepšie = | ZOH účasti = 14 | ZOH prvá účasť = 1920 | ZOH najlepšie = [[Image:Bronze medal.svg|16px]] ''Bronz'': 2 ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|1928]], [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|1948]]) | ZOH medaily = [[Image:Bronze medal.svg|16px]] 2 | Štatistika = 719-669-125 }} '''Švajčiarske národné hokejové mužstvo''' patrí medzi reprezentačné [[ľadový hokej|hokejové]] mužstvá v elitnej top divízii [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstiev sveta]]. Najväčšie úspechy získalo mužstvo ešte pred a tesne po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Na [[zimné olympijské hry|Zimných olympijských hrách]] v rokoch [[1928]] a [[1948]] získalo bronzové medaily a na majstrovstvách sveta v roku [[1935]] striebornú medailu. Na Majstrovstvách sveta v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|2013]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|2018]] sa do bojov o medaile po dlhých rokoch dostalo Švajčiarsko, ktoré v oboch prípadoch získalo strieborné medaily. Ďalšie 2 strieborné medaily pridali Švajčiari na Majstrovstvách sveta v rokoch 2024 a 2025. V období [[1961]] – [[1997]] hralo Švajčiarsko väčšinou v nižších kategóriách majstrovstiev sveta. Od roku [[1998]] je opäť účastníkom najvyššej súťaže. V posledných troch rokoch sa na majstrovstvách sveta umiestnilo vždy na 8. mieste. Na posledných [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|Zimných olympijských hrách 2006]] v [[Turín]]e sa umiestnilo na 6. mieste po historicky prvom víťazstve nad [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]]. O niekoľko mesiacov však na hokejovom šampionáte v [[Lotyšsko|lotyšskej]] [[Riga|Rige]] do štvrťfinále nepostúpilo. Napriek remízam so [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédskom]] i [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovenskom]], obsadilo 9. miesto. == Historické výsledky == [[Súbor:Latvia vs Switzerland WC 2009.jpg|thumb|Zápas Švajčiarsko – Lotyšsko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS 2009]] v [[Bern (mesto)|Berne]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]]] [[Súbor:Switzerland2010WinterOlympicscelebration.jpg|thumb|Švajčiarski hokejisti na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] vo [[Vancouver]]i v [[Kanada|Kanade]]]] [[Súbor:Swiss team 2013 World Championship semi-final.jpg|thumb|Švajčiarske národné hokejové mužstvo na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]] v [[Štokholm]]e vo [[Švédsko|Švédsku]]]] === Zimné olympijské hry === {| class=wikitable |- bgcolor="ccccdd" !ZOH !Miesto !Umiestnenie |- |[[Ľadový hokej na Letných olympijských hrách 1920|LOH 1920]] |{{BEL}} [[Antverpy]] ([[Belgicko]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1924|ZOH 1924]] |{{FRA}} [[Chamonix]] ([[Francúzsko]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|ZOH 1928]] |{{CHE}} [[St. Moritz]] ([[Švajčiarsko]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1932|ZOH 1932]] |{{USA}} [[Lake Placid]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1936|ZOH 1936]] |{{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] ([[Nemecko]]) |align="center" | 13. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|ZOH 1948]] |{{CHE}} [[St. Moritz]] ([[Švajčiarsko]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1952|ZOH 1952]] |{{NOR}} [[Oslo]] ([[Nórsko]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1956|ZOH 1956]] |{{ITA}} [[Cortina d’Ampezzo]] ([[Taliansko]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1960|ZOH 1960]] |{{USA}} [[Squaw Walley]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1964|ZOH 1964]] |{{AUT}} [[Innsbruck]] ([[Rakúsko]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1968|ZOH 1968]] |{{FRA}} [[Grenoble]] ([[Francúzsko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1972|ZOH 1972]] |{{JPN}} [[Sapporo]] ([[Japonsko]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1976|ZOH 1976]] |{{AUT}} [[Innsbruck]] ([[Rakúsko]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1980|ZOH 1980]] |{{USA}} [[Lake Placid]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1984|ZOH 1984]] |{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Sarajevo]] ([[Juhoslávia]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1988|ZOH 1988]] |{{CAN}} [[Calgary]] ([[Kanada]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1992|ZOH 1992]] |{{FRA}} [[Albertville]] ([[Francúzsko]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1994|ZOH 1994]] |{{NOR}} [[Lillehammer]] ([[Nórsko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|ZOH 1998]] |{{JPN}} [[Nagano]] ([[Japonsko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|ZOH 2002]] |{{USA}} [[Salt Lake City]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|ZOH 2006]] |{{ITA}} [[Turín]] ([[Taliansko]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010|ZOH 2010]] |{{CAN}} [[Vancouver]] ([[Kanada]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014|ZOH 2014]] |{{RUS}} [[Soči]] ([[Rusko]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2018]] |{{KOR}} Pchjongčchang (Južná Kórea) |9. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2022]] |{{CHN}} Peking (Čína) |8. miesto |} === Majstrovstvá sveta === {| class=wikitable |- bgcolor="ccccdd" !MS !Miesto turnaja !Umiestnenie |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1920|MS 1920]] |{{BEL}} [[Belgicko]] ([[Antverpy]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1924|MS 1924]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Chamonix]]) |align="center" | 7. – 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|MS 1928]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[St. Moritz]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1930|MS 1930]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Chamonix]]) {{DEU}} [[Nemecko]] ([[Berlín]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1931|MS 1931]] |{{POL}} [[Poľsko]] ([[Krynica-Zdrój|Krynica]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1932|MS 1932]] |{{USA}} [[Spojené štáty]] ([[Lake Placid]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1933|MS 1933]] |{{TCH}} [[ČSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 5. – 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1934|MS 1934]] |{{ITA}} [[Taliansko]] ([[Miláno]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1935|MS 1935]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Davos]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1936|MS 1936]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Garmisch-Partenkirchen]]) |align="center" | 13. – 14. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1937|MS 1937]] |{{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] ([[Londýn]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1938|MS 1938]] |{{TCH}} [[ČSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1939|MS 1939]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bazilej]], [[Zürich]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1947|MS 1947]] |{{TCH}} [[ČSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|MS 1948]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[St. Moritz]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1949|MS 1949]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1950|MS 1950]] |{{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] ([[Londýn]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1951|MS 1951]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Paríž]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1952|MS 1952]] |{{NOR}} [[Nórsko]] ([[Oslo]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1953|MS 1953]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bazilej]], [[Zürich]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1954|MS 1954]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1955|MS 1955]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Krefeld]], [[Düsseldorf]], [[Dortmund]], [[Köln]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1956|MS 1956]] |{{ITA}} [[Taliansko]] ([[Cortina d'Ampezzo]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1957|MS 1957]] |{{SUN}} [[Sovietsky zväz|SSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1958|MS 1958]] |{{NOR}} [[Nórsko]] ([[Oslo]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1959|MS 1959]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Bratislava]], [[Ostrava]], [[Brno]], [[Kladno]], [[Kolín]], [[Praha]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1960|MS 1960]] |{{USA}} [[Spojené štáty]] ([[Squaw Valley]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1961|MS 1961]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Ženeva]], [[Lausanne]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1962|MS 1962]] |{{USA}} [[Spojené štáty]] ([[Colorado Springs]], [[Denver]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1963|MS 1963]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1964|MS 1964]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Innsbruck]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1965|MS 1965]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Tampere]], [[Pori]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1966|MS 1966]] |{{YUG}} [[Juhoslávia]] ([[Ľubľana]]) |align="center" | 6. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1967|MS 1967]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 7. miesto v skupine B |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1968|MS 1968]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Grenoble]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1969|MS 1969]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 2. miesto v skupine C |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1970|MS 1970]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 6. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1971|MS 1971]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bern (mesto)|Bern]], [[Ženeva]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1972|MS 1972]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1973|MS 1973]] |{{SUN}} [[Sovietsky zväz|SSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | 7. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1974|MS 1974]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinky]]) |align="center" | 1. miesto v skupine C |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1975|MS 1975]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Mníchov]], [[Düsseldorf]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1976|MS 1976]] |{{POL}} [[Poľsko]] ([[Katovice]]) |align="center" | 4. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1977|MS 1977]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 5. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1978|MS 1978]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1979|MS 1979]] |{{SUN}} [[Sovietsky zväz|ZSSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | 5. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1981|MS 1981]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]], [[Göteborg]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1982|MS 1982]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Tampere]], [[Helsinky]]) |align="center" | 6. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1983|MS 1983]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Düsseldorf]], [[Dortmund]], [[Mníchov]]) |align="center" | 6. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1985|MS 1985]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1986|MS 1986]] ||{{SUN}} [[Sovietsky zväz|SSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1987|MS 1987]] ||{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1989|MS 1989]] ||{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 4. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1990|MS 1990]] ||{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bonn]], [[Fribourg]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1991|MS 1991]] ||{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Turku]], [[Tampere]], [[Helsinky]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1992|MS 1992]] ||{{TCH}} [[Česko-Slovensko]] ([[Praha]], [[Bratislava]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1993|MS 1993]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Dortmund]], [[Mníchov]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS 1994]] |{{ITA}} [[Taliansko]] ([[Canezei]], [[Bolzano]], [[Miláno]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS 1995]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS 1996]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinky]], [[Turku]], [[Tampere]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Zürich]], [[Bazilej]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS 1999]] |{{NOR}} [[Nórsko]] ([[Hamar]], [[Lillehammer]], [[Oslo]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS 2000]] |{{RUS}} [[Rusko]] ([[Petrohrad]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS 2001]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Norimberg]], [[Kolín nad Rýnom]], [[Hannover]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS 2002]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Göteborg]], [[Jönköping]], [[Karlstad]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS 2003]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinky]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS 2004]] |{{CZE}} [[Česko]] ([[Praha]], [[Ostrava]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]], [[Innsbruck]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS 2006]] |{{LVA}} [[Lotyšsko]] ([[Riga]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS 2007]] | {{RUS}} [[Rusko]] ([[Moskva]], [[Petrohrad]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]] |{{CAN}} [[Kanada]] ([[Québec]], [[Halifax]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS 2009]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bern (mesto)|Bern]], [[Kloten]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS 2010]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Kolín nad Rýnom]], [[Mannheim]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS 2011]] |{{SVK}} [[Slovensko]] ([[Bratislava]], [[Košice]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS 2012]] |{{FIN}}-{{SWE}} [[Fínsko]]-[[Švédsko]] ([[Helsinki]], [[Štokholm]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]] |{{SWE}}-{{FIN}} [[Švédsko]]-[[Fínsko]] ([[Štokholm]], [[Helsinki]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS 2014]] |{{BLR}} [[Bielorusko]] ([[Minsk]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS 2015]] |{{CZE}} [[Česko]] ([[Praha]], [[Ostrava]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS 2016]] |{{RUS}} [[Rusko]] ([[Moskva]], [[Petrohrad]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS 2017]] |{{GER}} [[Nemecko]] ([[Kolín nad Rýnom]]), {{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Paríž]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS 2018]] |{{DEN}} [[Dánsko]] ([[Kodaň]], [[Herning]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS 2019]] |{{SVK}} [[Slovensko]] ([[Bratislava]], [[Košice]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS 2021]] |{{LVA}} [[Lotyšsko]] ([[Riga]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS 2022]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Tampere]], [[Helsinki]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS 2023]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinki]]), {{LVA}} [[Lotyšsko]] ([[Riga]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS 2024]] |{{CZE}} [[Česko]] ([[Praha]], [[Ostrava]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS 2025]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]), {{DEN}} [[Dánsko]] ([[Herning]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- | | | align="center" | |} == Súčasný káder == ''Pre [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]]'' Súpiska pre [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]] v [[Praha|Prahe]] a [[Ostrava|Ostrave]]. Hlavný tréner: [[Radim Rulík]] {| class="wikitable sortable" width="80%" style="font-size: 90%; text-align: center;" !Č. !Poz. !Meno !Výška !Váha !Dátum narodenia !Klub !Liga |- |20 |B | align="left" |[[Reto Berra]] |194 cm |99 kg |{{Dnv|1987|1|3|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Fribourg-Gottéron|Fribourg-Gottéron]] |{{SUI}} [[National League]] |- |40 |B | align="left" |[[Akira Schmid]] |195 cm |93 kg |{{Dnv|2000|5|12|k=0}} | style="text-align:left;" |[[New Jersey Devils]] |{{USA}} [[NHL]] |- style="border-bottom: 3px solid" |63 |B | align="left" |[[Leonardo Genoni]] |183 cm |83 kg |{{Dnv|1987|8|28|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EV Zug]] |{{SUI}} [[National League]] |- |14 |O | align="left" |[[Dean Kukan]] |187 cm |87 kg |{{Dnv|1993|7|8|k=0}} | style="text-align:left;" |[[ZSC Lions]] |{{SUI}} [[National League]] |- |18 |O | align="left" |[[Sven Jung]] |187 cm |86 kg |{{Dnv|1995|1|5|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Davos]] |{{SUI}} [[National League]] |- |43 |O | align="left" |[[Andrea Glauser]] |192 cm |86 kg |{{Dnv|1996|4|3|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Lausanne HC]] |{{SUI}} [[National League]] |- |45 |O | align="left" |[[Michael Fora]] |192 cm |98 kg |{{Dnv|1995|10|30|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Davos]] |{{SUI}} [[National League]] |- |54 |O | align="left" |[[Christian Marti]] |190 cm |96 kg |{{Dnv|1993|3|29|k=0}} | style="text-align:left;" |[[ZSC Lions]] |{{SUI}} [[National League]] |- |55 |O | align="left" |[[Roman Loeffel]] |178 cm |85 kg |{{Dnv|1991|3|10|k=0}} | style="text-align:left;" |[[SC Bern]] |{{SUI}} [[National League]] |- |90 |O | align="left" |[[Roman Josi]] - '''C''' |187 cm |91 kg |{{Dnv|1990|6|1|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Nashville Predators]] |{{USA}} [[NHL]] |- style="border-bottom: 3px solid" |97 |O | align="left" |[[Jonas Siegenthaler]] |189 cm |99 kg |{{Dnv|1997|5|6|k=0}} | style="text-align:left;" |[[New Jersey Devils]] |{{USA}} [[NHL]] |- |10 |Ú | align="left" |[[Andres Ambühl]] |176 cm |86 kg |{{Dnv|1983|9|14|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Davos]] |{{SUI}} [[National League]] |- |11 |Ú | align="left" |[[Sven Senteler]] |185 cm |88 kg |{{Dnv|1992|8|11|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EV Zug]] |{{SUI}} [[National League]] |- |13 |Ú | align="left" |[[Nico Hischier]] - '''A''' |186 cm |83 kg |{{Dnv|1999|8|4|k=0}} | style="text-align:left;" |[[New Jersey Devils]] |{{USA}} [[NHL]] |- |17 |Ú | align="left" |[[Ken Jäger]] |186 cm |83 kg |{{Dnv|1998|5|30|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Lausanne HC]] |{{SUI}} [[National League]] |- |21 |Ú | align="left" |[[Kevin Fiala]] |178 cm |93 kg |{{Dnv|1996|7|22|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Los Angeles Kings]] |{{USA}} [[NHL]] |- |22 |Ú | align="left" |[[Nino Niederreiter]] - '''A''' |188 cm |99 kg |{{Dnv|1992|9|8|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Winnipeg Jets]] |{{USA}} [[NHL]] |- |23 |Ú |[[Philipp Kurashev]] |183 cm |86 kg |{{Dnv|1999|10|12|k=0}} |[[Chicago Blackhawks]] |{{USA}} [[NHL]] |- |59 |Ú | align="left" |[[Dario Simion]] |188 cm |88 kg |{{Dnv|1994|5|22|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EV Zug]] |{{SUI}} [[National League]] |- |60 |Ú | align="left" |[[Tristan Scherwey]] |178 cm |88 kg |{{Dnv|1991|5|7|k=0}} | style="text-align:left;" |[[SC Bern]] |{{SUI}} [[National League]] |- |68 |Ú | align="left" |[[Fabrice Herzog]] |190 cm |90 kg |{{Dnv|1994|12|9|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EV Zug]] |{{SUI}} [[National League]] |- |79 |Ú | align="left" |[[Calvin Thürkauf]] |188 cm |96 kg |{{Dnv|1997|6|27|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Hockey Club Lugano|HC Lugano]] |{{SUI}} [[National League]] |- |85 |Ú | align="left" |[[Sven Andrigheto]] |177 cm |85 kg |{{Dnv|1993|3|21|k=0}} | style="text-align:left;" |[[ZSC Lions]] |{{SUI}} [[National League]] |- |88 |Ú | align="left" |[[Christoph Bertschy]] |177 cm |84 kg |{{Dnv|1994|4|5|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Fribourg-Gottéron|Fribourg-Gottéron]] |{{SUI}} [[National League]] |- |92 |Ú | align="left" |[[Gaëtan Haas]] |183 cm |82 kg |{{Dnv|1992|1|31|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EHC Biel]] |{{SUI}} [[National League]] |} == Pozri aj == * [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov]] * [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov]] {{Švajčiarske hokejové mužstvo na MS 2006}} {{Hokejové reprezentácie}} [[Kategória:Švajčiarske národné hokejové mužstvo| ]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Národné hokejové mužstvá]] [[Kategória:Švajčiarske národné družstvá|Ľadový hokej]] j80unxqi8l3m4nv34xfhwc9wobgaf2f 8226270 8226257 2026-05-30T14:48:12Z Yliazkoo 296426 /*aktualizácia údajov */ 8226270 wikitext text/x-wiki {{Infobox národný hokejový tím | Meno = Švajčiarske národné hokejové mužstvo | Logo = Switzerland national ice hockey team logo 2017.png | Logo veľkosť = | komentár = Znak na dresoch, ktorý je založený na [[štátny znak Švajčiarska|štátnom znaku Švajčiarska]] | Prezývky = ''Eisgenossen'' | Asociácia = [[Súbor:Logo Swiss Ice Hockey.svg|15px|border]] [[Swiss Ice Hockey Federation]] | Generálny manažér = {{SUI}} [[Raeto Raffainer]] | Tréner = {{SUI}} [[Patrick Fischer]] | Asistenti trénera = {{SUI}} [[Marcel Jenni]]<br>{{SUI}} Michael Liniger<br />{{SWE}} [[Thomas Albelin|Tommy Albelin]] | Kapitán = {{SUI}} [[Roman Josi]] | Najviac zápasov = {{SUI}} [[Mathias Seger]] (305) | Najlepší strelec = {{SUI}} [[Jörg Eberle]] (79) | Najproduktívnejší hráč = {{SUI}} Jörg Eberle (142) | Domáci štadión = | IIHF kód = SUI | IIHF miesto = 7. | IIHF max = 6. | IIHF max dátum = 2022 | IIHF min = 9. | IIHF min dátum = 2003 | Tímové farby = {{box farby|#c02033}} {{box farby|#ffffff}} {{box farby|#181818}} | Dresy = [[Súbor:Switzerland national ice hockey team jerseys 2022 IHWC.png|180px]] | Prvý zápas = {{GBR|lh|1}} 3–0 {{SUI|lh|2}}<br /><small>([[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]], [[Francúzsko]] – 23. januára 1909)</small> | Najvyššia výhra = {{SUI|lh|1}} 23–0 [[Juhoslovanské národné hokejové mužstvo|Juhoslávia]] [[Súbor:Flag of Yugoslavia (1918–1941).svg|22px|border]]<br /><small>([[Zürich]], [[Švajčiarsko]] – 4. februára 1939)</small> | Najvyššia prehra = {{minivlajka|Kanada (1921-1957)}} [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] 33–0 {{SUI|lh|2}}<br /><small>([[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]], [[Francúzsko]] – 30. januára 1924)</small> | Účasti na MS = 73 | MS prvá účasť = 1930 | MS najlepšie = [[Image:Silver medal with cup.svg|16px]] ''Striebro'': 5 ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1935|1935]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|2013]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|2018]],[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]],[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|2025]]) | MS medaily = [[Image:Silver medal with cup.svg|16px]] 5 [[Image:Bronze medal with cup.svg|16px]] 8 | Iný názov = [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji]] | Iný účasti = 8 | Iný prvá účasť = 1910 | Iný najlepšie = [[Image:Gold medal with cup.svg|16px]] ''Zlato'': 1 ([[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1926|1926]]) | Iný2 názov = | Iný2 účasti = | Iný2 prvá účasť = | Iný2 najlepšie = | Iný3 názov = | Iný3 účasti = | Iný3 prvá účasť = | Iný3 najlepšie = | Iný4 názov = | Iný4 účasti = | Iný4 prvá účasť = | Iný4 najlepšie = | ZOH účasti = 14 | ZOH prvá účasť = 1920 | ZOH najlepšie = [[Image:Bronze medal.svg|16px]] ''Bronz'': 2 ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|1928]], [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|1948]]) | ZOH medaily = [[Image:Bronze medal.svg|16px]] 2 | Štatistika = 719-669-125 }} '''Švajčiarske národné hokejové mužstvo''' patrí medzi reprezentačné [[ľadový hokej|hokejové]] mužstvá v elitnej top divízii [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstiev sveta]]. Najväčšie úspechy získalo mužstvo ešte pred a tesne po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Na [[zimné olympijské hry|Zimných olympijských hrách]] v rokoch [[1928]] a [[1948]] získalo bronzové medaily a na majstrovstvách sveta v roku [[1935]] striebornú medailu. Na Majstrovstvách sveta v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|2013]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|2018]] sa do bojov o medaile po dlhých rokoch dostalo Švajčiarsko, ktoré v oboch prípadoch získalo strieborné medaily. Ďalšie 2 strieborné medaily pridali Švajčiari na Majstrovstvách sveta v rokoch 2024 a 2025. V období [[1961]] – [[1997]] hralo Švajčiarsko väčšinou v nižších kategóriách majstrovstiev sveta. Od roku [[1998]] je opäť účastníkom najvyššej súťaže. V posledných troch rokoch sa na majstrovstvách sveta umiestnilo vždy na 8. mieste. Na posledných [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|Zimných olympijských hrách 2006]] v [[Turín]]e sa umiestnilo na 6. mieste po historicky prvom víťazstve nad [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]]. O niekoľko mesiacov však na hokejovom šampionáte v [[Lotyšsko|lotyšskej]] [[Riga|Rige]] do štvrťfinále nepostúpilo. Napriek remízam so [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédskom]] i [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovenskom]], obsadilo 9. miesto. == Historické výsledky == [[Súbor:Latvia vs Switzerland WC 2009.jpg|thumb|Zápas Švajčiarsko – Lotyšsko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS 2009]] v [[Bern (mesto)|Berne]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]]] [[Súbor:Switzerland2010WinterOlympicscelebration.jpg|thumb|Švajčiarski hokejisti na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] vo [[Vancouver]]i v [[Kanada|Kanade]]]] [[Súbor:Swiss team 2013 World Championship semi-final.jpg|thumb|Švajčiarske národné hokejové mužstvo na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]] v [[Štokholm]]e vo [[Švédsko|Švédsku]]]] === Zimné olympijské hry === {| class=wikitable |- bgcolor="ccccdd" !ZOH !Miesto !Umiestnenie |- |[[Ľadový hokej na Letných olympijských hrách 1920|LOH 1920]] |{{BEL}} [[Antverpy]] ([[Belgicko]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1924|ZOH 1924]] |{{FRA}} [[Chamonix]] ([[Francúzsko]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|ZOH 1928]] |{{CHE}} [[St. Moritz]] ([[Švajčiarsko]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1932|ZOH 1932]] |{{USA}} [[Lake Placid]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1936|ZOH 1936]] |{{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] ([[Nemecko]]) |align="center" | 13. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|ZOH 1948]] |{{CHE}} [[St. Moritz]] ([[Švajčiarsko]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1952|ZOH 1952]] |{{NOR}} [[Oslo]] ([[Nórsko]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1956|ZOH 1956]] |{{ITA}} [[Cortina d’Ampezzo]] ([[Taliansko]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1960|ZOH 1960]] |{{USA}} [[Squaw Walley]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1964|ZOH 1964]] |{{AUT}} [[Innsbruck]] ([[Rakúsko]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1968|ZOH 1968]] |{{FRA}} [[Grenoble]] ([[Francúzsko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1972|ZOH 1972]] |{{JPN}} [[Sapporo]] ([[Japonsko]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1976|ZOH 1976]] |{{AUT}} [[Innsbruck]] ([[Rakúsko]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1980|ZOH 1980]] |{{USA}} [[Lake Placid]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1984|ZOH 1984]] |{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Sarajevo]] ([[Juhoslávia]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1988|ZOH 1988]] |{{CAN}} [[Calgary]] ([[Kanada]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1992|ZOH 1992]] |{{FRA}} [[Albertville]] ([[Francúzsko]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1994|ZOH 1994]] |{{NOR}} [[Lillehammer]] ([[Nórsko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|ZOH 1998]] |{{JPN}} [[Nagano]] ([[Japonsko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|ZOH 2002]] |{{USA}} [[Salt Lake City]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|ZOH 2006]] |{{ITA}} [[Turín]] ([[Taliansko]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010|ZOH 2010]] |{{CAN}} [[Vancouver]] ([[Kanada]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014|ZOH 2014]] |{{RUS}} [[Soči]] ([[Rusko]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2018]] |{{KOR}} Pchjongčchang (Južná Kórea) |9. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2022]] |{{CHN}} Peking (Čína) |8. miesto |} === Majstrovstvá sveta === {| class=wikitable |- bgcolor="ccccdd" !MS !Miesto turnaja !Umiestnenie |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1920|MS 1920]] |{{BEL}} [[Belgicko]] ([[Antverpy]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1924|MS 1924]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Chamonix]]) |align="center" | 7. – 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|MS 1928]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[St. Moritz]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1930|MS 1930]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Chamonix]]) {{DEU}} [[Nemecko]] ([[Berlín]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1931|MS 1931]] |{{POL}} [[Poľsko]] ([[Krynica-Zdrój|Krynica]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1932|MS 1932]] |{{USA}} [[Spojené štáty]] ([[Lake Placid]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1933|MS 1933]] |{{TCH}} [[ČSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 5. – 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1934|MS 1934]] |{{ITA}} [[Taliansko]] ([[Miláno]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1935|MS 1935]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Davos]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1936|MS 1936]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Garmisch-Partenkirchen]]) |align="center" | 13. – 14. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1937|MS 1937]] |{{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] ([[Londýn]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1938|MS 1938]] |{{TCH}} [[ČSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1939|MS 1939]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bazilej]], [[Zürich]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1947|MS 1947]] |{{TCH}} [[ČSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|MS 1948]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[St. Moritz]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1949|MS 1949]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1950|MS 1950]] |{{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] ([[Londýn]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1951|MS 1951]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Paríž]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1952|MS 1952]] |{{NOR}} [[Nórsko]] ([[Oslo]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1953|MS 1953]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bazilej]], [[Zürich]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1954|MS 1954]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1955|MS 1955]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Krefeld]], [[Düsseldorf]], [[Dortmund]], [[Köln]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1956|MS 1956]] |{{ITA}} [[Taliansko]] ([[Cortina d'Ampezzo]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1957|MS 1957]] |{{SUN}} [[Sovietsky zväz|SSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1958|MS 1958]] |{{NOR}} [[Nórsko]] ([[Oslo]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1959|MS 1959]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Bratislava]], [[Ostrava]], [[Brno]], [[Kladno]], [[Kolín]], [[Praha]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1960|MS 1960]] |{{USA}} [[Spojené štáty]] ([[Squaw Valley]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1961|MS 1961]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Ženeva]], [[Lausanne]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1962|MS 1962]] |{{USA}} [[Spojené štáty]] ([[Colorado Springs]], [[Denver]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1963|MS 1963]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1964|MS 1964]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Innsbruck]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1965|MS 1965]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Tampere]], [[Pori]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1966|MS 1966]] |{{YUG}} [[Juhoslávia]] ([[Ľubľana]]) |align="center" | 6. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1967|MS 1967]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 7. miesto v skupine B |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1968|MS 1968]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Grenoble]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1969|MS 1969]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 2. miesto v skupine C |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1970|MS 1970]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 6. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1971|MS 1971]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bern (mesto)|Bern]], [[Ženeva]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1972|MS 1972]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1973|MS 1973]] |{{SUN}} [[Sovietsky zväz|SSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | 7. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1974|MS 1974]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinky]]) |align="center" | 1. miesto v skupine C |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1975|MS 1975]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Mníchov]], [[Düsseldorf]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1976|MS 1976]] |{{POL}} [[Poľsko]] ([[Katovice]]) |align="center" | 4. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1977|MS 1977]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 5. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1978|MS 1978]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1979|MS 1979]] |{{SUN}} [[Sovietsky zväz|ZSSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | 5. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1981|MS 1981]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]], [[Göteborg]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1982|MS 1982]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Tampere]], [[Helsinky]]) |align="center" | 6. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1983|MS 1983]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Düsseldorf]], [[Dortmund]], [[Mníchov]]) |align="center" | 6. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1985|MS 1985]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1986|MS 1986]] ||{{SUN}} [[Sovietsky zväz|SSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1987|MS 1987]] ||{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1989|MS 1989]] ||{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 4. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1990|MS 1990]] ||{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bonn]], [[Fribourg]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1991|MS 1991]] ||{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Turku]], [[Tampere]], [[Helsinky]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1992|MS 1992]] ||{{TCH}} [[Česko-Slovensko]] ([[Praha]], [[Bratislava]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1993|MS 1993]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Dortmund]], [[Mníchov]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS 1994]] |{{ITA}} [[Taliansko]] ([[Canezei]], [[Bolzano]], [[Miláno]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS 1995]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS 1996]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinky]], [[Turku]], [[Tampere]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Zürich]], [[Bazilej]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS 1999]] |{{NOR}} [[Nórsko]] ([[Hamar]], [[Lillehammer]], [[Oslo]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS 2000]] |{{RUS}} [[Rusko]] ([[Petrohrad]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS 2001]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Norimberg]], [[Kolín nad Rýnom]], [[Hannover]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS 2002]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Göteborg]], [[Jönköping]], [[Karlstad]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS 2003]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinky]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS 2004]] |{{CZE}} [[Česko]] ([[Praha]], [[Ostrava]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]], [[Innsbruck]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS 2006]] |{{LVA}} [[Lotyšsko]] ([[Riga]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS 2007]] | {{RUS}} [[Rusko]] ([[Moskva]], [[Petrohrad]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]] |{{CAN}} [[Kanada]] ([[Québec]], [[Halifax]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS 2009]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bern (mesto)|Bern]], [[Kloten]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS 2010]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Kolín nad Rýnom]], [[Mannheim]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS 2011]] |{{SVK}} [[Slovensko]] ([[Bratislava]], [[Košice]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS 2012]] |{{FIN}}-{{SWE}} [[Fínsko]]-[[Švédsko]] ([[Helsinki]], [[Štokholm]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]] |{{SWE}}-{{FIN}} [[Švédsko]]-[[Fínsko]] ([[Štokholm]], [[Helsinki]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS 2014]] |{{BLR}} [[Bielorusko]] ([[Minsk]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS 2015]] |{{CZE}} [[Česko]] ([[Praha]], [[Ostrava]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS 2016]] |{{RUS}} [[Rusko]] ([[Moskva]], [[Petrohrad]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS 2017]] |{{GER}} [[Nemecko]] ([[Kolín nad Rýnom]]), {{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Paríž]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS 2018]] |{{DEN}} [[Dánsko]] ([[Kodaň]], [[Herning]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS 2019]] |{{SVK}} [[Slovensko]] ([[Bratislava]], [[Košice]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS 2021]] |{{LVA}} [[Lotyšsko]] ([[Riga]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS 2022]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Tampere]], [[Helsinki]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS 2023]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinki]]), {{LVA}} [[Lotyšsko]] ([[Riga]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS 2024]] |{{CZE}} [[Česko]] ([[Praha]], [[Ostrava]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS 2025]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]), {{DEN}} [[Dánsko]] ([[Herning]]) |align="center" | '''{{Strieborná medaila}}''' |- | | | align="center" | |} == Súčasný káder == ''Pre [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]]'' Súpiska pre [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]] v [[Praha|Prahe]] a [[Ostrava|Ostrave]]. Hlavný tréner: [[Radim Rulík]] {| class="wikitable sortable" width="80%" style="font-size: 90%; text-align: center;" !Č. !Poz. !Meno !Výška !Váha !Dátum narodenia !Klub !Liga |- |20 |B | align="left" |[[Reto Berra]] |194 cm |99 kg |{{Dnv|1987|1|3|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Fribourg-Gottéron|Fribourg-Gottéron]] |{{SUI}} [[National League]] |- |40 |B | align="left" |[[Akira Schmid]] |195 cm |93 kg |{{Dnv|2000|5|12|k=0}} | style="text-align:left;" |[[New Jersey Devils]] |{{USA}} [[NHL]] |- style="border-bottom: 3px solid" |63 |B | align="left" |[[Leonardo Genoni]] |183 cm |83 kg |{{Dnv|1987|8|28|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EV Zug]] |{{SUI}} [[National League]] |- |14 |O | align="left" |[[Dean Kukan]] |187 cm |87 kg |{{Dnv|1993|7|8|k=0}} | style="text-align:left;" |[[ZSC Lions]] |{{SUI}} [[National League]] |- |18 |O | align="left" |[[Sven Jung]] |187 cm |86 kg |{{Dnv|1995|1|5|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Davos]] |{{SUI}} [[National League]] |- |43 |O | align="left" |[[Andrea Glauser]] |192 cm |86 kg |{{Dnv|1996|4|3|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Lausanne HC]] |{{SUI}} [[National League]] |- |45 |O | align="left" |[[Michael Fora]] |192 cm |98 kg |{{Dnv|1995|10|30|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Davos]] |{{SUI}} [[National League]] |- |54 |O | align="left" |[[Christian Marti]] |190 cm |96 kg |{{Dnv|1993|3|29|k=0}} | style="text-align:left;" |[[ZSC Lions]] |{{SUI}} [[National League]] |- |55 |O | align="left" |[[Roman Loeffel]] |178 cm |85 kg |{{Dnv|1991|3|10|k=0}} | style="text-align:left;" |[[SC Bern]] |{{SUI}} [[National League]] |- |90 |O | align="left" |[[Roman Josi]] - '''C''' |187 cm |91 kg |{{Dnv|1990|6|1|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Nashville Predators]] |{{USA}} [[NHL]] |- style="border-bottom: 3px solid" |97 |O | align="left" |[[Jonas Siegenthaler]] |189 cm |99 kg |{{Dnv|1997|5|6|k=0}} | style="text-align:left;" |[[New Jersey Devils]] |{{USA}} [[NHL]] |- |10 |Ú | align="left" |[[Andres Ambühl]] |176 cm |86 kg |{{Dnv|1983|9|14|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Davos]] |{{SUI}} [[National League]] |- |11 |Ú | align="left" |[[Sven Senteler]] |185 cm |88 kg |{{Dnv|1992|8|11|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EV Zug]] |{{SUI}} [[National League]] |- |13 |Ú | align="left" |[[Nico Hischier]] - '''A''' |186 cm |83 kg |{{Dnv|1999|8|4|k=0}} | style="text-align:left;" |[[New Jersey Devils]] |{{USA}} [[NHL]] |- |17 |Ú | align="left" |[[Ken Jäger]] |186 cm |83 kg |{{Dnv|1998|5|30|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Lausanne HC]] |{{SUI}} [[National League]] |- |21 |Ú | align="left" |[[Kevin Fiala]] |178 cm |93 kg |{{Dnv|1996|7|22|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Los Angeles Kings]] |{{USA}} [[NHL]] |- |22 |Ú | align="left" |[[Nino Niederreiter]] - '''A''' |188 cm |99 kg |{{Dnv|1992|9|8|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Winnipeg Jets]] |{{USA}} [[NHL]] |- |23 |Ú |[[Philipp Kurashev]] |183 cm |86 kg |{{Dnv|1999|10|12|k=0}} |[[Chicago Blackhawks]] |{{USA}} [[NHL]] |- |59 |Ú | align="left" |[[Dario Simion]] |188 cm |88 kg |{{Dnv|1994|5|22|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EV Zug]] |{{SUI}} [[National League]] |- |60 |Ú | align="left" |[[Tristan Scherwey]] |178 cm |88 kg |{{Dnv|1991|5|7|k=0}} | style="text-align:left;" |[[SC Bern]] |{{SUI}} [[National League]] |- |68 |Ú | align="left" |[[Fabrice Herzog]] |190 cm |90 kg |{{Dnv|1994|12|9|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EV Zug]] |{{SUI}} [[National League]] |- |79 |Ú | align="left" |[[Calvin Thürkauf]] |188 cm |96 kg |{{Dnv|1997|6|27|k=0}} | style="text-align:left;" |[[Hockey Club Lugano|HC Lugano]] |{{SUI}} [[National League]] |- |85 |Ú | align="left" |[[Sven Andrigheto]] |177 cm |85 kg |{{Dnv|1993|3|21|k=0}} | style="text-align:left;" |[[ZSC Lions]] |{{SUI}} [[National League]] |- |88 |Ú | align="left" |[[Christoph Bertschy]] |177 cm |84 kg |{{Dnv|1994|4|5|k=0}} | style="text-align:left;" |[[HC Fribourg-Gottéron|Fribourg-Gottéron]] |{{SUI}} [[National League]] |- |92 |Ú | align="left" |[[Gaëtan Haas]] |183 cm |82 kg |{{Dnv|1992|1|31|k=0}} | style="text-align:left;" |[[EHC Biel]] |{{SUI}} [[National League]] |} == Pozri aj == * [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov]] * [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov]] {{Švajčiarske hokejové mužstvo na MS 2006}} {{Hokejové reprezentácie}} [[Kategória:Švajčiarske národné hokejové mužstvo| ]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Národné hokejové mužstvá]] [[Kategória:Švajčiarske národné družstvá|Ľadový hokej]] tqr2qunxq3c8pq4p65usdoumifa5oey 0 48810 8226541 7908188 2026-05-31T08:41:56Z Teslaton 12161 ext.o., kat. 8226541 wikitext text/x-wiki [[Súbor:FEDINOVA.jpg|thumb|Radová zástavba panelových domov na [[Bratislava|bratislavskom]] [[Sídlisko (komplex budov)|sídlisku]] [[Petržalka]].|alt=]] [[Súbor:Ato halova spoza ramena.jpg|thumb|Panelové vežiaky na [[Sídlisko (komplex budov)|sídlisku]] [[Petržalka]].|alt=]] [[Súbor:Plattenbauten 03 Lobeda West-2011.jpg|náhľad|Panelové domy v nemeckom meste [[Jena]].|alt=]] [[Súbor:BukitBatok.JPG|thumb|Paneláky v [[Singapur]]skej štvrti Bukit Batok.|alt=]] '''Panelový dom''' alebo hovorovo '''panelák''' je dom vybudovaný z prefabrikovaných [[železobetón]]ových [[panel]]ov. Panelové domy sa väčšinou nachádzajú na [[Sídlisko (komplex budov)|sídliskách]]. == História a výstavba panelákov na Slovensku == Prvé panelové domy sa objavili v [[Holandsko|Holandsku]] po prvej svetovej vojne. V [[Nemecko|Nemecku]] bol postavený prvý panelák v roku [[1923]], prvý blok panelových domov bol postavený v roku [[1939]] v [[Paríž]]i, podobné bloky sa potom stavali aj vo [[Švédsko|Švédsku]] a [[Fínsko|Fínsku]]. Stavba panelových domov slúžila ako rýchle a lacné bývanie, avšak v západných krajinách sa nestavali v takom masovom meradle ako vo východnom bloku. Západná Európa od ich stavby upustila už v 70. rokoch, vo východnej Európe sa stavali až do začiatku 90. rokov 20. storočia. S ich výstavbou sa prestalo po páde komunistického režimu (posledné panelákové sídlisko na Slovensku, [[Hájik (Žilina)|Hájik]] v Žiline bolo dokončené v roku 2007). V Európskej únii, spomedzi bývalých komunistických krajín, žije väčšina obyvateľov v bytoch v Lotyšsku (65,1 %), Estónsku (63,8 %), Litve (58,4 %), Česku (52,8 %) a na Slovensku (50,3 %) (údaje k roku 2014 z Eurostatu).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Housing statistics|url=https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Housing_statistics|dátum vydania=2014|dátum prístupu=2023|vydavateľ=Eurostat}}</ref> Dôvod, prečo stavať panelové domy boli hlavne zníženie nákladov a náročnosti stavby. Priemerná úžitková plocha bytov v panelových domoch je 62,29 m². Týmito parametrami pôvodného technického riešenia sa bytový fond Slovenska radil medzi krajiny s vysokou kvalitou bývania. V rokoch 1959 až 1995 sa na území Česka postavili paneláky s 1,17 miliónmi bytov. V roku 2005 v nich bývalo asi 3,5 milióna ľudí, čo je asi jedna tretina Čechov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Prague Post Online|url=http://www.praguepost.com/P03/2005/Art/0310/news1.php|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2005-03-12|dátum prístupu=2023-02-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20050319051555/http://www.praguepost.com/P03/2005/Art/0310/news1.php|dátum archivácie=2005-03-19}}</ref> Na Slovensku v roku 2006 bolo asi 600 000 bytov v panelovom prevedení,<ref name=":1" /> čo by rovnakom pomere ako v Česku (3 ľudia na byt) predstavovalo 1,8 milióna ľudí, čo rovnako predstavuje 1/3 z 5,391 miliónov obyvateľov v roku 2006. {| class="wikitable" |- ! Roky ! Počet postavených panelových bytov na Slovensku<!-- môže to byť panelových bytov aj ked zdroj sa nedá vyhľadať. V uvedených 10 ročiach bolo zo súčasného (2011) fondu postavených 259 667 (45-1960) 331 411 430 301 322 343 bytov, čo by potom znamenalo, že panelových bolo 34% 50% 66% 65% --> <ref>Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR</ref> |- | 1946 – 1960 | 88 530 |- | 1961 – 1970 | 167 231 |- | 1971 – 1980 | 282 934 |- | 1981 – 1989 | 210 844 |} Bytový fond na Slovensku tvorí o čosi menej ako 2 milióny bytov<!-- 1,75 podľa sčítania 2001, 1,94 v 2011. V roku 2011 bolo už bytov 1,94mio, Typ budovy sa zistoval len podla toho kolko ma bytov a kedy bola postavena. 942 928 bytov je budovach s tromi a viac bytmi. Mimochodom rovnaky je pocet aj jednobytovych. http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/SODB/hc53/Byty%20pod%C4%BEa%20typu%20budovy%2C%20ob%C3%BDvanosti%20a%20obdobia%20v%C3%BDstavby%20-%20HC53 https://www.stuba.sk/new/docs/stu/ustavy/ustav_manazmentu/NAB2011-1/paper1.pdf -->, ktoré sa nachádzajú v bytových a rodinných domoch. Z nich je asi 850 000 bytov v bytových domoch (a ďalších 830 000 bolo v roku 2001 podľa sčítania v rodinných domoch. Maximálny rozsah výstavby bytov bol v 2. polovici 60. rokov, kedy sa ročne stavalo približne 50 000 bytov. Z nich 22 000 až 25 000 bytov v bytových domoch. Od 60. rokov boli byty budované prevažne veľkopanelovou technológiou (ktorá dosiahla vrchol v 70. rokoch - pozri tabuľku). To znamená, že z toho počtu 870 000 bytov na Slovensku v roku 2006 asi 600 000 bytov v panelovom prevedení čakalo na urýchlenú obnovu.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Na urýchlenú obnovu čaká 600 000 bytov v panelákoch|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://ekonomika.sme.sk/c/3054001/na-urychlenu-obnovu-caka-600-000-bytov-v-panelakoch.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2006-12-15|dátum prístupu=2019-12-18}}</ref> == Rozšírenie == [[Súbor:Bratislava tabula prvy panelovy dom v CSSR.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa na prvom panelovom dome na [[Slovensko|Slovensku]] na Kmeťovom námestí v [[Bratislava|Bratislave]], ktorý bol postavený 1955-1956. |alt=]] [[Súbor:Замшина, 25.jpg|náhľad|Panelový dom série 606 postavený v roku 1970 v [[Petrohrad|Petrohrade]]. |alt=]] Panelové domy sa stavali vo všetkých krajinách sovietskeho bloku. Rýchlo rástol ich počet aj vo vtedajšom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. <!-- VYkomentoval som toto a nahradil prekladom z ruskej wiki Dnes práve kvôli zlej izolácii majú Rusi veľké problémy s vykurovaním domov, postavených na Sibíri, v zime sú v nich takmer neľudské podmienky. -->Paradoxne prvý panelový dom bol postavený na Urale, kde vyvstala potreba urýchlenej výstavby bývania pre staviteľov a prevádzkovateľov rozvíjajúcej sa siete elektrární. Návrh výstavby [[Betonárka|betonárky]] „závodu na výrobu stavebných konštrukcií a častí“ bol schválený 11. júla 1944. Výroba začala v meste Berezovskij (predmestie [[Sverdlovsk|Sverdlovska]], súčasný [[Jekaterinburg]] ) a v decembri 1945 bol postavený prvý panelový dom. Od začiatku šesťdesiatych rokov existovali v štandardné "panelové závody" s kapacitou od 35 do 140 tisíc m² ročne a tak vznikali celé panelové sídliská napríklad v Petrohrade (obrázok). Vo východnom Nemecku boli panelové sídliská nazývané „Neubaugebiet" („územie novej výstavby“). Takmer všetky nové bytové budovy postavené od 60. rokoch minulého storočia boli panelové, pretože to bol rýchly a relatívne lacný spôsob, ako odstrániť vážny nedostatok bývania v krajine, ktorý bol spôsobený deštrukciou starších obytných domov v dôsledku bombardovania počas druhej svetovej vojny. Súčasne mnoho budov z predchádzajúcich čias malo značné nedostatky, ako napríklad vykurovanie uhlím, bez teplej tečúcej vody alebo spoločné kúpeľne a WC. Mnoho obyvateľov sa preto rado presťahovalo do novších panelových bytov. Po revolúciách v strednej a východnej Európe sa stali paneláky symbolom komunistickej vlády a ukážkou „neľudskosti“ vtedajších režimov. Václav Havel ich nazval socialistické králikárne<!-- Zbyt -->. Preto je všade snaha sídliská nejako oživiť, domy modernizovať a vnuknúť im ideu moderného bývania. Najďalej v tomto pokročili v [[Nemecko|Nemecku]], kde dochádza k veľkej prestavbe celých sídlisk v bývalej [[NDR]]. Migrácia do západných spolkových krajín a mohutná výstavba počiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] podporená daňovými úľavami spôsobila, že mnoho bytov v panelových domoch zostáva prázdnych. Spolková vláda na túto skutočnosť zareagovala tým, že podmieňuje dotácie pre mestá likvidáciou určitého množstva bytových jednotiek. Medzi oblasti s vysokým podielom obyvateľov žijúcich v panelákoch patrí mesto [[Karviná]] v Česku (kde v nich žije približne 97 % obyvateľov), [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] (panely plánované pre 100 000 obyvateľov) a mesto [[Most (mesto)|Most]] (cca 80 %).<ref name=":0" /> Najväčšia koncentrácia panelových domov v bývalom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] aj v strednej Európe je na bratislavskom sídlisku [[Petržalka]], kde na ploche 29 [[Štvorcový kilometer|km²]] žije 102 982 obyvateľov, čo predstavuje 3 590 obyvateľov / [[Štvorcový kilometer|km²]].<!-- https://en.wikipedia.org/wiki/Marzahn 5300/km2 --> Základný kameň novovznikajúceho sídliska slávnostne poklopali 2. apríla 1973 na [[Námestie hraničiarov|Námestí hraničiarov]]. Ako prvý bol 3. augusta 1977 skolaudovaný panelák na [[Romanova ulica|Romanovej ulici]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Global24 s.r.o.|odkaz na autora=|titul=Bratislavské NAJ: Petržalku začali stavať pred 44 rokmi. Sídlisko získalo mnoho prvenstiev|url=https://bratislava.dnes24.sk/bratislavske-naj-petrzalku-zacali-stavat-pred-44-rokmi-sidlisko-ziskalo-mnoho-prvenstiev-266825|vydavateľ=bratislava.dnes24.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-12-18|miesto=|jazyk=}}</ref> == Na Slovensku == Hromadná bytová výstavba sa začala uskutočňovať výstavbou od roku [[1948]] v tzv. typoch, murovaných budovách z plných pálených tehál s uplatnením prvkovej prefabrikácie (stropné dosky, preklady a pod.). Avšak už v roku 1940 bol zahájený vývoj panelov firmou [[Baťa]]. V roku 1940 vznikol experimentálnej domček z liateho betónu, s výrobou panelov priamo na stavenisku. Na prelome rokov 1940 a 1941 v Zlíne postavili prvé dva viacpodlažné bytové domy a začali pribúdať ďalšie pokusné stavby. S cieľom nahradiť pracné murovanie priečok a obvodových stien tehlami sa v [[Zlín|Zlíne]] začalo experimentovať s použitím veľkých betónových tvárnic s obsahom trosky či plynu. Začalo sa s výstavbou montovaných dvojpodlažných domčekov zo železobetónových modulov o veľkosti 90 × 270 cm. Pre jednoduché omietanie mali najstaršie panely na vonkajšom povrchu vrstvu lepenky či minerálnej plsti, iné prototypy obsahovali napríklad izolačnú vrstvu z pazderia. Na vnútornej strane boli panely upravené napríklad vrstvou sololitu. Po vojne sa pokračovalo s vývojom v Zlíne a začala výstavba jedno až trojpodlažných dvojdomov. Od roku 1952 bolo vývojové pracovisko postupne presunuté do Ústavu montovaných stavieb v Prahe. V utorok 8.novembra 1955 na Kmeťovom námestí v Bratislave pracovníci [[Priemstav|Priemstavu]] začali montáž prvého panelového domu na Slovensku. Prvý slovenský panelový dom má šesť poschodí a bol postavený rámovo-panelovým systémom. Postavili ho za tri mesiace (už 13.decembra 1955 bol položený posledný stropný panel a tým ukončená hrubá montáž 36 bytových jednotiek.) a dodnes slúži obyvateľom domu a je zároveň technickou pamiatkou. Projekt vznikal pod dohľadom profesora [[Vladimír Karfík|Vladimíra Karfíka]], ktorý mal skúsenosti z pôsobenia v Baťovej stavebnej kancelárii v [[Zlín|Zlíne]]. Jeho kolegami boli architekt [[Georg Tursunov]], statik [[Jozef Harvančík]] a technológ [[Karol Šafránek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pred 60 rokmi sa začala éra panelovej výstavby na Slovensku|url=https://www.vtedy.sk/prvy-panelovy-dom-panelak|vydavateľ=vtedy.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-12-18|miesto=|jazyk=}}</ref> Bytové domy sa potom stavali podľa technicko-ekonomických ukazovateľov, ktoré sa v jednotlivých obdobiach menili. Rešpektovať sa mali platné technické predpisy a technické normy, ktoré odzrkadľovali úroveň poznania v príslušnom období. Postavením prvého panelového domu sa vytvorili podmienky na rozvoj panelovej bytovej výstavby s uplatnením typizácie konštrukčných systémov, stavebných sústav a objemových riešení (celých domov). Hromadná bytová výstavba sa uskutočňovala z materiálov a stavebných konštrukcií s cieľom maximálne „zracionalizovať“ proces výstavby a „optimalizovať“ náklady na jej realizáciu. Aj keď mnohí pod pojmom „sídlisko a panelové domy“ majú predstavu o úplne rovnakom spôsobe bytovej výstavby, je možné poukázať na veľké množstvo rozdielov. Tieto ovplyvňujú nielen technické a funkčné vlastnosti, ale aj kvalitu bývania. Hromadná bytová výstavba bytových domov sa na Slovensku uskutočnila vo viac ako 20 typoch, konštrukčných systémoch a stavebných sústavách. Odlišovali sa podlažnosťou a tvarom. Zásadne možno rozlišovať radové a doskové domy (s prevládajúcou dĺžkou budovy), ako aj bodové a vežové (s prevládajúcou výškou budovy). Sídliská v najväčších slovenských mestách (v tomto zozname je 57 sídlisk, najviac z nich v Bratislave (25), Košiciach (11) a Prešove (7)<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|titul=Expert na panelové konštrukcie: Výbuch plynu by v súčasných bytovkách vyzeral inak|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22282324/expert-na-panelove-konstrukcie-vybuch-plynu-by-v-sucasnych-bytovkach-vyzeral-inak.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-12-12|dátum prístupu=2019-12-13}}</ref>) : === Bratislava === [[Súbor:Považanova.jpg|náhľad|Panelový dom na [[Sídlisko Záluhy|sídlisku Záluhy]] v [[Dúbravka (Bratislava)|Dúbravke]]]] * [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] (1973-1989) * [[Ružová dolina|Ružová Dolina]] (1957-1962) * [[Štrkovec (sídlisko)|Štrkovec]] (1962-1964) * [[Trávniky]] (1963-1968) * [[Ostredky]] (1964-1966) * [[Pošeň]] (1965-1968) * [[Starý Ružinov]] (1979) * [[Podvornice]] (1973-1976) * [[Záluhy]] (1969-1974) * [[Rovnice (Bratislava)|Rovnice]] (1966-1972) * [[Kútiky]] (1967-1969) * [[Podháj (Bratislava)|Podháj]] (1974-1976) * [[Dlhé diely|Dlhé Diely]] (1988-1993) * [[Podhorské (Devínska Nová Ves)|Podhorské]] (1988-1989) * [[Kostolné (Devínska Nová Ves)|Kostolné]] (1976, 1988-1989) * [[Dolné hony (Bratislava)|Dolné Hony]] (1974-1978) * [[Medzi jarkami|Medzi Jarkami]] (1971-1974) * [[Sídlisko na Račianskej ulici|Pokrok]] (1953-1961) * [[Rača (miestna časť)|Barónka]] (1968-1971) * [[Rača (miestna časť)|Experimentálka]] (1962) * [[Rača (miestna časť)|Záhumenice]] (1977-1979) * [[Teplická ulica (Bratislava)|Teplická]] (1961-1962) * [[Hostinského sídlisko|Hostinského]] (1962) * [[Kramáre]] (1968-1971) * [[Podhradie (Bratislava)|Podhradie]] (1957) === Košice === * [[Košice – mestská časť Západ|Terasa]] * [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských Hrdinov]] * [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]] * [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Krásna]] * [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] * [[Košice – mestská časť Sever|Sídlisko Watsonovo]] * [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]] * [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] * [[Košice – mestská časť Juh|Železníky]] * [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]] * [[Kuzmányho ulica (Košice)|Kuzmányho]] === Prešov === * [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]] * [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]] * [[Šváby (Prešov)|Šváby]] * [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]] * [[Mladosť (Prešov)|Sídlisko Mladosť]] * [[Sídlisko duklianskych hrdinov]] * [[Sídlisko Mier]] === Žilina === * [[Vlčince]] * [[Hliny (Žilina)|Hliny]] * [[Solinky]] * [[Hájik (Žilina)|Hájik]] === Banská Bystrica === * [[Sásová]] * [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvaň]] * [[Fončorda]] * [[Kráľová (Banská Bystrica)|Kráľová]] * Karlovo * Podlavice === Nitra === * [[Chrenová]] (1965-1978) * [[Klokočina]] (1976-1986) * [[Čermáň]] (1987-1990, 1995-2002) * [[Diely]] (1987-1996-nedokončené) * [[Párovce]] (1959-1971) === Trenčín === * [[Juh (Trenčín)|Sídlisko Juh]] * [[Noviny (Trenčín)|Noviny]] * [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť]] === Trnava === * [[Prednádražie (Trnava)|Prednádražie]] * [[Družba (Trnava)|Družba]] * [[Na hlinách]] * [[Vodáreň]] * [[Zátvor (Trnava)|Zátvor]] * [[Linčianska]] == Technický stav == V súčasnosti sa rekonštrukcia týka hlavne výmeny starých drevených okien za plastové, s lepšou tepelnou a zvukovou izoláciou. Zatepľujú sa obvodové steny domov. Tiež sa kompletne vymieňajú ústredné rozvody vody, plynu a odpadovej vody. Taktiež sa rekonštruvávajú bytové jadrá (kúpeľňa +toaleta) zo starého [[Umakart|umakartu]] a gumy na železnej konštrukcii. Podľa dopytu sa renovujú na kachličkové so sadrokartónom, kúpeľňa môže byť aj väčšia - medzi panelom a umakartovou konštrukciou je medzera asi 3 cm. == Česko == Jeden z najdlhších panelových domov sa nachádza v pražských [[Bohnice|Bohniciach]] na Zelenohorskej ulici (Severní Město ''(VVÚ-ETA a Larsen – Nielsen''). Dvanásť-podlažný dom z roku 1975 so 400 bytmi a asi 1 000 obyvateľmi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako vyzerá najdlhší panelák v bývalom Československu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/783266/ako-vyzera-najdlhsi-panelak-v-byvalom-ceskoslovensku/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2020-04-18|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> je dlhý 300 metrov a má 18 vchodov. Nachádza sa tu najdlhšia chodba, najdlhšie rozvody vody a kúrenia. Ešte o 80 metrov (380 m.) je dlhší panelový dom v libereckých [[Ruprechtice|Ruprechticiach]]. Tento lomený panelový dom je prezývaný ''Hokejka'' práve kvôli svojmu tvaru. Má 24 vchodov, 11 poschodí a 693 bytov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ruprechtice|url=http://www.panelaci.cz/sidliste/liberecky-kraj/liberec-ruprechtice|vydavateľ=www.panelaci.cz|dátum prístupu=2020-04-18|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20210412030417/http://www.panelaci.cz/sidliste/liberecky-kraj/liberec-ruprechtice|dátum archivácie=2021-04-12}}</ref> == Slovensko == [[Súbor:Dlhe diely panorama zo starych gruntov.jpg|náhľad|517x517pixelů|Panoráma sídliska Dlhé diely z ulice Staré grunty v Bratislave, júl 2008|stred]]Najdlhší panelák v Prievidzi je na sídlisku Píly, najdlhší panelák v Košiciach na sídlisku Furča má rovnako 300 metrov. Najdlhší panelák v [[Bratislava|Bratislave]] je na ulici [[ulica Jozefa Cígera-Hronského|Jozefa Cígera-Hronského]] 2-26, ktorého dĺžka je 310 metrov. Celkovo najdlhší panelový dom na Slovensku sa nachádza v [[Žilina|Žiline]] na sídlisku [[Vlčince]] na [[Slovanská ulica (Žilina)|Slovanskej]] ulici a má až 360 metrov.{{bez citácie}} == Najdlhší na svete == Vo Viedni budova [[Karl-Marx-Hof]] postavená v roku 1930 v štvrti [[Heiligenstadt]] je jedna súvislá obytná budova dlhá 1,1 kilometra. V ZSSR sa však stavali paneláky ešte dlhšie. V [[Kyjev|Kyjeve]] je panelák dlhý 1,240 km, v Murmansku 1,488 km ale najdlhší je v ukrajinskom meste [[Luck]]. So svojimi 1,750 km tvorí celý blok medzi dvoma ulicami (50.761219°N, 25.368719°E). Najväčšie ukrajinské sídlisko [[Severná Saltivka]] v [[Charkov|Charkove]] bolo najviac ostreľovaná časti metropoly východnej Ukrajiny počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukrajinská Petržalka sa zmenila na bojisko. Mŕtvych pochovali, teraz menia okná (reportáž)|url=https://svet.sme.sk/c/23141568/vojna-ukrajina-rusko-charkov.html|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2023-03-01|jazyk=sk|meno=Lukáš|priezvisko=Onderčanin}}</ref> Najdlhšími stavbami vo svete ale aj v Európe však nie sú paneláky ale opevnenia.<ref>{{Citácia knihy|titul=List of longest buildings|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=List_of_longest_buildings&oldid=1037951662|rok=2021-08-09|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1037951662}}</ref> Jedna z megalomanských nacistických stavieb je prázdninové letovisko (hotel) [[Prora]], ktorú tvorí osem obytných blokov, postavených vedľa seba v dĺžke 4,5 km pozdĺž pobrežia zálivu [[Prorer Wiek]] vo vzdialenosti 150 m od pláže na nemeckom ostrove [[Rujana]].<!-- Stavba bola ukončená 1939 ale nedostavaná.. chýbali bazény.. referencia píše o betónovej stavbe ale ked ju rusi rozoberali (odstrelili dva krajné komplexy) našli tehly, ktoré potom radi použili obyvatelia NDR.. --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Měli si tam užívat nacisté, dnes zeje Prora prázdnotou|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/meli-si-tam-uzivat-naciste-dnes-zeje-prora-prazdnotou_201207020910_mhromadka|vydavateľ=iROZHLAS|dátum prístupu=2021-08-18|jazyk=cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Vežový dom (architektúra)|Vežový dom]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Plattenbau}} == Externé odkazy == * [https://panelaky.info/ Paneláky.info] – web venovaný histórii a vývoju panelových domov v Československu a nástupníckych štátoch [[Kategória:Bytové domy]] [[Kategória:Betónové stavby]] [[Kategória:Sídliská]] [[Kategória:Architektúra na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra v Česku]] [[Kategória:Architektúra v Rusku]] jf0nq35z1geszzm27mtbotxefrxb173 0 49144 8226425 8128062 2026-05-30T21:48:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226425 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Užhorod | other_name = | native_name = Ужгород | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Ужгородський кафедральний собор, аерофото 2.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Uzhhorod.svg | symbol = Coat of arms of the city of Uzhhorod.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = zložený zo slov „Už“ (Uh) a „horod“ (mesto) | official_name = Ужгород – ''Užhorod'' | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = 1 | state = | region = [[Zakarpatská oblasť]] | region_type = Oblasť | histregion = [[Podkarpatská Rus]] | district = [[Užhorodský rajón]] | district_type = Rajón | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Uh]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 169 | lat_d = 48 | lat_m = 37 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 22 | long_m = 18 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 65 | population = 115449 | population_date = 1.1.2022 | population_density = 2847 | established = 903 | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = Bohdan Andrijiv | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC + 2 | timezone_type = [[Časové pásmo]] | timezone_DST = UTC + 3 | postal_code = 88000-499 | area_code = +380 312 | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v rámci Ukrajiny | map_locator = Ukrajina | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Category:Uzhhorod | statistics = | website = rada-uzhgorod.gov.ua <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Užhorod''' ({{vjz|ukr|Ужгород}}; {{vjz|rue|Ужгород|''Užhorod''}}, {{vjz|rus|Ужгород|''Užgorod''}}, {{vjz|hun|''Ungvár''}}; {{vjz|deu|''Uschhorod''}}; {{vjz|yid|אונגוואר}}) je mesto na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] na rieke [[Uh]] pri hraniciach so [[Slovensko]]m. Je centrom dnešnej [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] a v roku 2022 malo 115 449 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=|url=http://db.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2022/zb_Сhuselnist.pdf|dátum prístupu=}}</ref> Užhorod má rozvinutý priemysel – zastúpený je najmä drevospracujúci, nábytkársky, strojársky, chemický a potravinársky. Mesto je takisto významnou dopravnou križovatkou ciest od [[Mukačevo|Mukačeva]], [[Čop (mesto)|Čopu]], [[Košice|Košíc]] a [[Užok]]u. Západne od mesta sa nachádza významný cestný hraničný priechod na Slovensko. Kultúra a školstvo majú v Užhorode bohatú tradíciu – nachádza sa tu niekoľko múzeí, divadlo a od roku [[1945]] aj univerzita. V roku [[1780]] sem bolo prenesené sídlo [[Mukačevská gréckokatolícka eparchia|Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie]]. == Dejiny == Najstaršie nálezy svedčiace o osídlení v mieste dnešného Užhorodu sú staršie ako 100 000 rokov. V priebehu dejín tu zanechali svoje stopy [[Kelti]], [[Avari (Stredná Ázia)|Avari]], [[Dákovia]], [[Sarmati]], [[Burgundi]]. Slovania (z vetvy [[Bieli Chorváti|Bielych Chorvátov]]) tu mali v 8. – 10. stor. slovanské sídlisko, v 9. stor. (prvá zmienka o meste je z r. 903) je Užhorod súčasťou [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. V 10. stor. prichádzajú [[starí Maďari]]. Od 11. stor. je mesto súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Uzhhorod {{!}} Ukraine {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/place/Uzhhorod|vydavateľ=www.britannica.com|dátum prístupu=2021-12-16|jazyk=en}}</ref> [[Súbor:Orientační plán města Užhorodu.jpg|thumb|Mapa mesta z roku 1933]] V rokoch [[1241]] – [[1242]] mesto [[Mongolský vpád do Uhorska|dobyli Mongoli]] a bolo vypálené. Nové mesto bolo vybudované v roku [[1248]] za [[Belo IV.|Bela IV]]. Historická časť mesta vznikla na troch návršiach ako podhradie hradu. Zmienka o meste sa nachádza aj v [[Anonymova kronika|Anonymovej kronike]] v 12. storočí. Od roku [[1322]] až do roku [[1691]] bolo mesto súčasťou Užského panstva šľachtického rodu [[Drugetovci|Drugetovcov]]. Tí sa zaslúžili aj o uzavretie tzv. [[Užhorodská únia|Užhorodskej únie]] ([[1646]]). V roku 1691 sa mesto dostalo pod kontrolu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]], no naďalej zostávalo súčasťou Uhorska. V polovici 19. storočia sa začalo výraznejšie aktivizovať ukrajinské národné hnutie. V roku 1864 tu rusínsky národný buditeľ [[Alexander Duchnovič]] založil [[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého]], ktorá sa snažila šíriť vzdelanosť a zachovať miestnu kultúru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Society of Saint Basil the Great|url=http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CS%5CO%5CSocietyofSaintBasiltheGreat.htm|vydavateľ=www.encyclopediaofukraine.com|dátum prístupu=2021-12-16}}</ref> Zároveň s tým sa mesto začalo modernizovať, vybudovala sa kanalizácia, železničné spojenie s mestom [[Čop (mesto)|Čop]] a bolo založené prvé gymnázium. Populácia sa od roku 1800 do roku 1900 zvýšila takmer 5-násobne - z 3000 na 14 700. Užhorod bol taktiež hlavným mestom [[Užská župa (Uhorsko)|Užskej župy]]. Po prvej svetovej vojne a rozpade Rakúsko-Uhorska sa mesto stalo súčasťou novovzniknutého Československa a stal sa hlavným mestom Užhorodskej župy. V roku 1927 boli župy zrušené a nahradené krajinami, čím vznikla nová krajina Podkarpatská Rus s Užhorodom ako hlavným mestom. Mesto opäť prešlo veľkou obnovou, keďže bolo treba vybudovať sídla nových orgánov štátnej správy a byty pre českých úradníkov. Z tohto obdobia pochádza napríklad štvrť [[Malý Galagov]], pod ktorej vzhľad sa najviac podpísali architekti [[Josef Gočár]] a [[Adolf Liebscher]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukrajina, Užhorod – raj prvorepublikovej architektúry (www.infoglobe.sk)|url=https://www.infoglobe.sk/cestovatelsky-sprievodca/ukrajina-uzhorod-raj-prvorepublikovej-architektury/|vydavateľ=www.infoglobe.sk|dátum prístupu=2021-12-16|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20211216105841/https://www.infoglobe.sk/cestovatelsky-sprievodca/ukrajina-uzhorod-raj-prvorepublikovej-architektury/|dátum archivácie=2021-12-16}}</ref> V októbri 1938, keď pod nátlakom nacistického Nemecka začal rozvrat Česko-Slovenska, vyhlásila Podkarpatská Rus autonómiu. Už v novembri 1938 po [[Prvá viedenská arbitráž|prvej viedenskej arbitráži]] však musela odstúpiť Maďarsku aj svoje hlavné mesto Užhorod. Pod maďarskou kontrolou zostalo mesto až do konca [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Na jeseň 1944 bolo obsadené Červenou armádou a po vojne oficiálne anektované Sovietskym zväzom, začlenené do [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]] a stalo sa hlavným mestom [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Pod nátlakom Sovietskeho zväzu bola v roku 1945 Československá republika donútená, a to napriek jej účasti na víťazstve v 2. Svetovej vojne, odstúpiť mu Podkarpatskú Rus i s Užhorodom. Nová sovietska moc založila nové, ideologicky poplatné kultúrne organizácie (univerzita, múzeum, divadlo, galéria). Po rozpade Sovietskeho zväzu a Československej federatívnej republiky začiatkom 1990-tych rokov zostal Užhorod do dnešných dní súčasťou samostatnej Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Uzhhorod|url=http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CU%5CZ%5CUzhhorod.htm|vydavateľ=www.encyclopediaofukraine.com|dátum prístupu=2021-12-16}}</ref> == Historické pamiatky == Užhorod je mestom, v ktorom sa stýka západná európska civilizácia s východnou európskou ([[Byzantský obrad|byzantsko]]-slovanskou) civilizáciou. Mesto je osídlené nielen [[Rusíni|Rusínmi]], [[Ukrajinci|Ukrajincami]] a [[Rusi|Rusmi]], ktorí sa hlásia k [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] tradícii, ale žijú tu aj [[Maďari]] a [[Slováci]], ktorí sa hlásia k západoeurópskej tradícii a [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] alebo [[Reformovaná kresťanská cirkev|reformovanej kalvínskej]] cirkvi. V minulosti tu žila aj početná [[Židia|židovská]] komunita. Preto sa v meste nachádza veľké množstvo sakrálnych i svetských pamiatok všetkých uvedených konfesií. Medzi najkrajšie z nich patria: * [[Chrám Krista Spasiteľa (Užhorod)]] – nový železobetónový chrám ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarchát Moskva) * [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)]] – barokový chrám gréckokatolíckej cirkvi Mukačevskej eparchie * [[Kostol svätého Juraja (Užhorod)]] – rímskokatolícky kostol * Synagóga [[Súbor:Maria Theresia First Private Garden Square, Uzhgorod.png|náhľad|Park Márie Terézie]] == Obyvateľstvo == === Etnické zloženie === Užhorod bol a aj je miestom, kde sa stýkajú tri jazykové oblasti a etniká. Ide o [[Rusíni|Rusínov]], [[Maďari|Maďarov]] a [[Slováci|Slovákov]]. V minulosti tu žilo aj veľa obyvateľov nemeckého a židovského pôvodu. Štatistika z roku 1910 je však do značnej miery zavádzajúca, pretože odzrkadľuje tvrdý dopad [[Maďarizácia|maďarizácie]] na mesto. Podľa nej sa v tomto roku hlásilo k Maďarom až 80,3 % obyvateľov. Na druhom mieste boli Slováci so 6,8 % obyvateľov. Nasledovali ich [[Nemci]] a [[Rusíni|Rusínov]] bolo v meste iba 3,8 %. V súčasnosti žije v meste až 77,8 % úradmi evidovaných ako Ukrajincov, 9,6 % [[Rusi|Rusov]], 6,9 % Maďarov, 2,2 % Slovákov a 1,5 % Rómov. === Náboženské zloženie === Náboženské zloženie obyvateľov sa v sovietskej ére ateizácie neuvádzalo a ani v súčasnosti neexistujú relevantné štatistiky. Z neoficiálnych prieskumov vyplýva, že veľká časť obyvateľov je bez náboženského vyznania. Z veriacich obyvateľov sa väčšina hlási k [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|ukrajinskej pravoslávnej cirkvi]] (patriarchát Moskva i Kyjev) a ku [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej cirkvi]]. Veriaci [[Maďari]] sa hlásia k [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] a k [[Reformovaná cirkev|reformovanej cirkvi]]. [[Slováci]] sú prevažne rímskokatolíci, prípadne gréckokatolíci. Židovská komunita bola vyvraždená počas maďarskej okupácie v čase druhej svetovej vojny. V poslednom čase tu pribúda veľa členov nových protestantských spoločenstiev ([[Pentekostálne hnutie|pentekostalisti]], [[Charizmatické hnutie|charizmatici]], ... ) a [[Jehovovi svedkovia|Svedkov Jehovových]]. == Šport == Medzi najúspešnejšie športy v meste patria [[futbal]] a ženská [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]]. === Futbal === * ŠK Rusj Užhorod – zaniknutý futbalový klub založený v roku [[1925]]. Jeho najväčším úspechom bol v sezóne [[Česko-slovenská futbalová liga 1935/36|1935/36]] postup do [[Česko-slovenská futbalová liga|najvyššej česko-slovenskej súťaže]], z ktorej [[Česko-slovenská futbalová liga 1936/37|po roku]] zostúpil. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] klub zanikol a po pričlenení Užhorodu k územiu [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] už nebol obnovený. * ČsŠK Užhorod – zaniknutý futbalový klub založený v roku [[1920]]. * Železničiar Użhorod – zaniknutý futbalový klub založený v 20. rokoch 20. storočia. * Finančný ŠK Użhorod – zaniknutý futbalový klub založený v 20. rokoch 20. storočia. * Ungvári AC – zaniknutý futbalový klub založený v roku [[1906]]. * Ungvári KMSC – zaniknutý futbalový klub založený v 20. rokoch 20. storočia. * Ungvári MOVE – zaniknutý futbalový klub založený v 20. rokoch 20. storočia. * Ungvári MTE – zaniknutý futbalový klub založený v roku [[1921]]. * Ungvári TE – zaniknutý futbalový klub založený v roku [[1913]]. * Ungvári TKSC – zaniknutý futbalový klub založený v roku [[1918]]. * Hoverla-Zakarpattja Užhorod – futbalový klub založený v roku [[1946]]. V [[Ukrajinská futbalová Premier Liha|najvyššej ukrajinskej súťaži]] odohral osem sezón: ** 2001/02 ** 2004/05 ** 2005/06 ** 2007/08 ** 2009/10 ** 2012/13 ** 2013/14 ** 2014/15 === Hádzaná === * [[HK Karpaty Užhorod]] – ženský hádzanársky klub, trojnásobný medailista z Majstrovstiev Ukrajiny a v sezóne 2011/12 priebežne vedúci celok najvyššej ukrajinskej súťaže. == Osobnosti mesta == * [[Ladislav Schramm]] (* 1920 – † 1980), slovenský matematik * [[Zdenka Jesenská]] (* 1931 – † 2022) , slovenská [[mykológia|mykologička]] a [[mikrobiologička]] * [[Anton Hajduk]] (* 1933 – † 2005), slovenský astronóm * [[Karol Klobušický]] (* 1935 – † 1994) slovenský pedagóg a fyzik * [[Dušan Vančura]] (* 1937 – † 2020), český spevák, kontrabasista, textár, hudobný aranžér a prekladateľ, člen [[Spirituál kvintet]]u * [[Sergej Kohut]] (* 1940), slovenský právnik, sudca Ústavného súdu SR * [[Margita Balšianková-Lacková]] (* 1940), slovenská akademická maliarka * [[Peter Áč]] (* 1943), slovenský fotograf == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Békešská Čaba]] ([[Maďarsko]]) * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Nyíregyháza]] ([[Maďarsko]]) * {{minivlajka|Rusko}} [[Moskva]] ([[Rusko]]) * {{minivlajka|Rusko}} [[Oriol]] ([[Rusko]]) * {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Corvallis]] ([[Spojené štáty|USA]]) * {{minivlajka|Nemecko}} [[Darmstadt (mesto)|Darmstadt]] ([[Nemecko]]) * {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]] ([[Slovensko]]) * {{minivlajka|Poľsko}} [[Krosno]] ([[Poľsko]]) * {{minivlajka|Poľsko}} [[Jarosław]] ([[Poľsko]]) * {{minivlajka|Česko}} [[Česká Lípa]] ([[Česko]]) * {{minivlajka|Slovensko}} [[Michalovce]] ([[Slovensko]]) == Galéria == <gallery> Súbor:Хрестовоздвиженський_кафедральний_собор_в_Ужгороді.jpg|[[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)|Gréckokatolícka katedrála]] Súbor:Bahnhof uschhorod 2004.jpg|Železničná stanica Súbor:Вранішніми_вуличками.jpg|[[Kostol svätého Juraja (Užhorod)|Rímskokatolícky kostol]] Súbor:Театральна_10_(1).jpg|Židovská synagóga - Dom umenia Súbor:Замок-фортеця 140502 2093.jpg|Na hrade v Užhorode Súbor:Na užhorodskom hrade - 2.JPG|Hradná záhrada Súbor:Panoramio_-_V%26A_Dudush_-_Пешеходный_мост_через_реку_Уж.jpg|Rieka [[Uh]] v Užhorode Súbor:Užhorodský skanzen - 05.JPG|Skanzen - múzeum pod holým nebom Súbor:Шелестівська_Михай-лівська_церква_2.jpg|Drevená [[cerkev]] sv. Michala v užhorodskom skanzene Súbor:Užhorodský skanzen - 19.JPG|Cerkev v skanzene Súbor:Užhorodský skanzen - 04.JPG|Domčeky Súbor:Užhorodský skanzen - senník.JPG|Senník </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://foso.uz.ua Zdroj informácií Užhorod] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100125011737/http://foso.uz.ua/ |date=2010-01-25 }} – Aktuality, umenie, oznámenie, fotografie * [http://www.dusekarpat.cz/ukrajina/uzhorod/ Užhorod] – informácie o Užhorode vrátane fotografií {{Mestá na Ukrajine}} {{Zakarpatská oblasť}} [[Kategória:Užhorod| ]] [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Obce v Užhorodskom rajóne]] [[Kategória:Geografia Zakarpatskej oblasti]] ejmip2pxc8u2th3oh7zk8v07b61inj5 0 52501 8226416 8155105 2026-05-30T21:00:04Z Pelex 2483 štyl. 8226416 wikitext text/x-wiki {{iné významy|Holokaust}} [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-41636-0002, Warschauer Ghetto-Aufstand, Verhaftungen.jpg|náhľad|Zajatí Židia z Varšavského geta násilne odvedení nacistickými jednotkami do koncentračných táborov.]] '''Holokaust''' (z [[Grécke jazyky|gréc.]] ''holokauston'' a [[Angličtina|angl.]] ''Holocaust''), [[Hebrejčina|hebr.]] ekvivalent '''šoa''' (zničenie, záhuba) bola „štátom programovo riadená a plánovaná perzekúcia a genocída európskych Židov uskutočňovaná 1933–1945 [[Nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]] a jeho satelitmi“.<ref name=":1">{{beliana|6|holokaust|124}}</ref> Nemci ju nazývali „[[Konečné riešenie židovskej otázky|konečné riešenie Židovskej otázky]]“ ([[Nemčina|nem.]] ''Endlösung der Judenfrage''). V širšom zmysle je slovom ''holokaust'' označovaný i celý nacistický perzekučný systém väzníc a táborov ako celok, respektíve nacistická perzekúcia všetkých etnických, náboženských a politických skupín. Tj. (chronologicky): politických odporcov (najmä [[Komunizmus|komunistov]] a [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|sociálnych demokratov]]), [[Jehovovi svedkovia|Jehových svedkov]], telesne či mentálne postihnutých, [[Homosexualita|homosexuálov]], [[Židia|Židov]], [[Rómovia|Rómov]], Poliakov a občanov [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. V rámci genocídy namierenej na židovské etnikum bolo vyvraždených okolo 6 miliónov Židov.<ref>Všeobecne používaný počet 6 miliónov židovských obetí vychádza z výpovedi [[Adolf Eichmann|Adolfa Eichmanna]] behom jeho procesu v Izraeli – Historici, ktorí sa danou problematikou zaoberajú, uvádzajú čísla v rozmedzí 5,1 (Raul Hilberg: ''The Destruction of the European Jews'', 1961) až 6,2 milióna (Wolfgang Benz: ''Dimension des Völkermords. Die Zahl der jüdischen Opfer des Nationalsozialismus'', 1996).</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Eichmann Trial: Complete transcripts|url=http://nizkor.com/hweb/people/e/eichmann-adolf/transcripts/Sessions/index-01.html|vydavateľ=nizkor.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-05-11|miesto=|jazyk=}}</ref> Pokiaľ pod pojmom holokaust chápeme nacistickú perzekúciu ako celok, hovoríme o počte obetí holokaustu medzi 11 až 17 miliónmi ľudí.<ref>Donald Niewyk suggests that the broadest definition, including Soviet civilian deaths, would produce a death toll of 17 million. [https://books.google.ca/books?id=lpDTIUklB2MC&pg=PP1&dq=Niewyk,+Donald+L.+The+Columbia+Guide+to+the+Holocaust&sig=4igufxQHRCNrkjwRuMt1if_mf5M&hl=sk#PPA45,M1 Google Books] Estimates of the death toll of non-Jewish victims vary by millions, partly because the boundary between death by persecution and death by starvation and other means in a context of total war is unclear. Overall, about 5.7 million (78 percent) of the 7.3 million Jews in occupied Europe perished (Gilbert, Martin. ''Atlas of the Holocaust'' 1988, pp. 242–244). Compared to five to 11 million (1.4 percent to 3.0 percent) of the 360 million non-Jews in German-dominated Europe. Small, Melvin and J. David Singer. ''Resort to Arms: International and civil Wars 1816–1980'' and Berenbaum, Michael. ''A Mosaic of Victims: Non-Jews Persecuted and Murdered by the Nazis. New York: New York University Press, 1990''.</ref> == Termín holokaust == Pôvodné grécke i latinské slovo, z ktorého je odvodené moderné slovo holocaust, doslova znamenalo celkom spáliť<!-- preklad použitý na strane 69 Dejepis pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom Autor: PhDr. Dušan Kováč, DrSc.; doc. PaedDr. Viliam Kratochvíl, PhD.; PhDr. Ivan Kamenec, CSc.; doc. PhDr. Herta Tkadlečková, CSc. -->, úplné spálenie – [[celopal]] (t.j. celá zápalná obeta - [[obeť]] spaľovaná celá bola typická napr. pre Židov). Takto je uvádzané i v gréckom alebo latinskom texte [[Biblia|Biblie]]. Nie je to však význam moderného termínu holocaust / holokaust.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.abcHistory.cz|meno=Zdeněk Bauer,|titul=Jaký je význam slova holocaust / holokaust|url=http://www.abchistory.cz/cl1801739066-jaky-je-vyznam-slova-holocaust---holokaust.htm|dátum prístupu=2017-06-19|vydavateľ=www.abchistory.cz|jazyk=cs}}</ref> Autorom termínu holocaust je nositeľ [[Nobelova cena za mier|Nobelovej ceny mieru]] [[Elie Wiesel]] ([[1928|1928-2016]]), ktorý ho použil vo svojom románe ''Noc'' (''La Nuit'', [[1958]]). Slovo ''šoa'', uvedené do spojenia s vyhladzovaním Židov [[Claude Lanzmann|Claudom Lanzmannom]] v dokumente ''Shoah'' ([[1985]]) znamenajúce ''Katastrofa'' nebolo prijaté, aj keď by lepšie vyjadrovalo skutočnosť. == Ideové východiská == Ideovým východiskom boli rôzne antisemitské teórie vrátane predstáv o biologickej menejcennosti židovskej rasy paradoxne prepojené s predstavou o mimoriadnej schopnosti Židov vytvárať sieť celosvetového sprisahania s cieľom zmocniť sa vlády nad Nemeckom a nad svetom.<ref name=":1" /> Rané [[Antisemitizmus|antisemické]] názory, vznikajúce paralelne s postupnou právnou rovnosťou židov, vniesli do nemeckej do verejnej diskusie slovné spojenia ako "vyhubiť" (Ausmerzen), „vyradiť“ (Ausschalten), "odpratať" (Beseitigen), "odstrániť" (Entfernen), "zneškodniť" (Unschädlichmachen), "vyhubiť" (Vertilgen) alebo dokonca "vykynožiť" (Ausrotten) Židov. Pomocou týchto biologických metafor boli Židia dehumanizovaní a stavaní na úroveň [[Patogén|patogénov]], hmyzu alebo [[Parazitizmus|parazitov]]. V dôsledku toho boli proti nim navrhované rôzne profesionálne zákazy, nútená sterilizácia, zbavenie občianskych práv, obmedzenie voľného pohybu a hospodárske represie.<ref>Rainer Erb, Werner Bergmann: ''Die Nachtseite der Judenemanzipation. Der Widerstand gegen die Integration der Juden in Deutschland 1780–1860.'' Metropol Verlag, Berlin 1989, ISBN 3-926893-77-X (nemecky)</ref> Ako jeden z prvých v roku 1881 [[Karl Eugen Dühring|Eugen Dühring]] vo svojej populárnej, často publikovanej eseji ''Židovská otázka ako otázka rasy, morálky a kultúry''<!-- Die Judenfrage als Rassen-, Sitten- und Kulturfrage --> požadoval "konečné riešenie židovskej otázky" (endgültige Lösung der Judenfrage“). == Einsatzgruppen == [[Súbor:LiepajaLatvia1941.jpg|náhľad|vpravo|Príslušníci lotyšských nacistických jednotiek zhromažďujú pred popravou židovské ženy s deťmi na pláži blízko mesta [[Liepāja]].]] Počas ťaženia na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] postupovali za frontom špeciálne nacistické oddiely tzv. [[Einsatzgruppen]], ktoré vraždili Židov, komunistov, komisárov, veliteľov Červenej armády aj celkom obyčajných miestnych obyvateľov na rôznych miestach najmä pomocou strelných zbraní. Po niekoľkých inšpekciách u týchto jednotiek [[Heinrich Himmler]] skonštatoval, že takéto spôsoby likvidácie škodia samotným vykonávateľom popráv a spolu so svojimi spolupracovníkmi začal hľadať iné spôsoby vraždenia, ktoré nakoniec zrealizovali vytvorením koncentračných táborov, kde prebiehala likvidácia pomocou ťažkej otrockej práce, prípadne jedovatých plynov. Odhaduje sa, že obeťou Einsatzgruppen bol najmenej milión ľudí.<ref>Headland, R., 1992, ''Messages of Murder: A Study of the Reports of the Einsatzgruppen of the Security Police and the Security Service, 1941-1943.'' Fairleigh Dickinson University Press, Madison, 303 s.</ref> == Koncentračné a vyhladzovacie tábory == {{hlavný článok|koncentračný tábor|nacistický vyhladzovací tábor}} Najúčinnejším a najhroznejším prostriedkom [[Nemecko|nemeckého]] holokaustu boli ''[[Nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovacie tábory]]'', kde sa hromadne popravovalo zastrelením, obesením a jedovatým plynom. Spočiatku v plynových vozoch, neskôr v plynových komorách, ktoré boli postavené tak, aby pripomínali obyčajné umyvárne. Mŕtvoly boli hromadne spaľované v [[krematórium|krematóriách]]. [[1941]] Na okupovanom území [[Poľsko|Poľska]] bolo zriadených niekoľko vyhladzovacích táborov: * [[Koncentračný tábor Chełmno|Chełmno]] ([[Koncentračný tábor Kulmhof|Kulmhof]]) ([[8. december]] [[1941]] – [[17. január]] [[1945]], približne 340&nbsp;000 obetí) * [[Koncentračný tábor Auschwitz I|Osvienčim]] (Auschwitz, Oświęcim) – Pôvodný tábor bol zriadený na mieste opustených kasární v apríli [[1940]], existoval do januára [[1945]]. Neskôr v roku [[1941]] sa rozšíril o [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|KL Auschwitz II – Birkenau]] v neďalekej [[Brezinka|Brezinke]] a v roku [[1942]] nasledoval ''KL Auschwitz III'' v Monowiciach. Počet obetí je odhadovaný na 1&nbsp;000&nbsp;000 až 1&nbsp;500&nbsp;000. Tábory v Osvienčime a Brezinke sú dnes prístupné verejnosti. * [[Koncentračný tábor Majdanek|Majdanek]] (pri [[Lublin]]e) (júl [[1941]] – júl [[1944]], 78&nbsp;000 až 360&nbsp;000 obetí<ref>[http://www.auschwitz-muzeum.oswiecim.pl/new/index.php?tryb=news_big&language=EN&id=879 http://www.auschwitz-muzeum.oswiecim.pl] prístup: 31.8.2008</ref>) * [[Koncentračný tábor Belzec|Belzec]] (marec [[1942]] – jún [[1943]], 436&nbsp;000 obetí) * [[Koncentračný tábor Sobibór|Sobibór]] (máj [[1942]] – október [[1943]], 260&nbsp;000 obetí) * [[Koncentračný tábor Treblinka|Treblinka]] (júl [[1942]] – október [[1943]], najmenej 700&nbsp;000 obetí, možno však až okolo 1&nbsp;000&nbsp;000) Nacistické vyhladzovacie tábory prežilo 8&nbsp;103 väzňov. [[Súbor:Fotothek df pk 0000125 010.jpg|náhľad|Oddiel väzňov pri likvidácii mŕtveho vyhladovaného tela v krematóriu koncentračného tábora [[Koncentračný tábor Majdanek|Majdanek]] pri Lubline.]] == Označovanie väzňov v koncentračnom tábore [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Birkenau]] == V koncentračnom tábore [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Birkenau]] museli mať väzni na väzenskom odeve rovnoramenný farebný trojuholník, našitý hrotom dole. Farba trojuholníka označovala údajný dôvod väznenia z nacistického pohľadu (napríklad ''červená'' - "politickí odporcovia") <!-- Zelená - zločinci z povolania Čierna – povaľači a flákači Ružová – homosexuáli a pohlavne zvrátení Fialová – vykladači biblie -->a písmeno v trojuholníku znamenalo národnosť.<ref>Kraus, O. a Kulka, E.: ''Továrna na smrt - Dokument o Osvětimi - Birkenau,'' Naše vojsko Praha, 1964, s.45-46</ref>'' Žltá'' – označovala Židov, rozdiel bol ten, že vrchol ich žltého trojuholníka bol hore a cez žltý trojuholník vrcholom dole, bol ešte našitý niektorý z predchádzajúcich trojuholníkov. Takže niektorí Židia nosili šesťcípu dvojfarebnú hviezdu.<!-- kapitolu uviesť do článku o Birkenau, nie sem --> == Rasová otázka == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-134-0782-13, Polen, Ghetto Warschau, Kinder vor Schaufenster.jpg|náhľad|vpravo|Žobrajúce, podvyživené židovské deti pred bývalou židovskou cukrárňou vo Varšavskom gete.]] Likvidácia [[Žid]]ov mala aj hospodárske príčiny. [[Nacizmus|Nacisti]] sa tak najkratšou cestou zmocňovali dôležitých hospodárskych a politických pozícií, ktoré boli obsadené Židmi. Nacisti lúpením zhromažďovali kapitál potrebný pre svoje ďalšie ciele. Samostatnú skupinu tvorili [[Róm]]ovia. Zvláštnu skupinu takzvanej čistej rasy tvorili [[Waffen-SS|esesáci]] sami. Príslušníci iných ako nemeckých národov (kolaborujúci Valóni, Flámi, Nóri, Lotyši, Estónci, Ukrajinci, Rusi, Chorváti) tvorili asi polovicu ich početného stavu.<!-- Často zabúdali na čistotu nordickej rasy tým, že mali milostné vzťahy so Židovkami. Mnohí z nich za to zaplatili svojim životom. Značná časť esesákov pochádzala tiež z krajín, ktoré obsadili nacisti. Podľa nemeckého branného zákona, na ktorom velenie Wehrmachtu tvrdo trvalo, nemohol Himmler verbovať príslušníkov SS v Nemecku. Riešenie našiel u príslušníkov nemeckých menšín v okolitých krajinách, alebo vo verbovaní neplnoletých, ktorí ešte nepodliehali brannému zákonu, napr. príslušníci 12. tankovej divízie SS Hitlerjugend. Všetci nemeckí príslušníci krajín bojujúcich na strane Nemecka boli členovia SS. Títo zradcovia vlastných národov často nevedeli ani dobre po nemecky. V druhej polovici vojny boli do SS verbovaní všetci bez ohľadu na národnostný pôvod. Existovala divízia SS Handžar zložená z príslušníkov bosnianskych moslimov, divízia SS Galicien z radov ukrajinských nacionalistov, SS Viking zložená zo škandinávcov, SS Tatra z radov slovenských Nemcov, 18. tanková divízia SS Horst Wesel z maďarských Nemcov, litovská, lotyšská, valónska, francúzska, španielska. Himmler sa dokonca pokúsil zorganizovať jednotku zloženú z britských vojnových zajatcov, ale prihlásilo sa iba 50 dobrovoľníkov. -->Vernosť nacistickej [[ideológia|ideológii]] sa posudzovala aj podľa surovosti, s akou vystupovali proti zajatcom. Ich nenávisť voči väzňom vyvrcholila v [[antisemitizmus]] najhrubšieho zrna. Podľa obžaloby proti štyridsiatim osvienčimským vojnovým zločincom, ktorí boli súdení v decembri [[1947]] najvyšším národným tribunálom v [[Krakov]]e bolo dokázané, že vraždenie Židov bolo vykonané neslýchaným barbarským spôsobom a nacisti pritom ulúpili majetok obrovskej hodnoty. Napríklad v období od [[1. december|1. decembra]] [[1944]] do [[15. január]]a [[1945]] bolo len z Osvienčimu do Nemecka odvezených 92 022 kusov detských oblekov, 192 652 ženských šiat a 222 269 mužských oblekov. Mŕtvolám žien boli ostrihané vlasy a tie boli v množstve asi 60 000 kilogramov poslané do Nemecka. Hmotnosť zubotechnického [[zlato|zlata]] vyvezeného z Osvienčimu do Nemecka sa odhaduje na 6 000 kilogramov. <ref>Kraus, O. a Kulka, E.: ''Továrna na smrt - Dokument o Osvětimi - Birkenau,'' Naše vojsko Praha, 1964, s.130-131</ref> Autori knihy ''Továrna na smrt'' v doslove knihy píšu : <blockquote>„Touto knihou, týmto svedectvom sa vyrovnávame s nedávnou minulosťou, ktorej posledné roky, tie najhoršie, sme prežili v prekliatom osvienčimskom svete, vo svete najväčšej ľudskej zvrhlosti a zločinného vraždenia. Dva roky sme videli vo dne v noci plameň a dym z komínov, počuli sme nárek a krik nevinných žien a detí a dýchali sme vzduch otrávený zápachom z ľudských kostí a z ľudského mäsa.“<ref>Kraus, O. a Kulka, E.: ''Továrna na smrt - Dokument o Osvětimi - Birkenau,'' Naše vojsko Praha, 1964, s.275 </ref></blockquote> == Holokaust na Slovensku == [[Dieter Wisliceny]], príslušník [[Sturmabteilung|SA]], [[Schutzstaffel|SS]] a [[Sicherheitsdienst|SD]], pracovník [[Hlavný úrad SD|Hlavného úradu bezpečnosti (Sicherheitsdienstes - Hauptamt)]] a [[Referát pre židovské záležitosti|Referátu pre židovské záležitosti]], ktoré sa od roku [[1934]] podieľali na registrácii a následnom vyhladzovaní židovského obyvateľstva najprv v [[Nemecko|Nemecku]], prišiel na [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vtedajšie Slovensko]] 31. augusta 1940 ako ''špecialista a poradca pre židovské záležitosti'' (nemecky „Spezialist und Berater in jüdischen Angelegenheiten“).<ref name=":12">{{Citácia knihy|priezvisko=Hradská|meno=Katarína|titul=Prípad Wisliceny (Nacistickí poradcovia a židovská otázka na Slovensku)|vydanie=|vydavateľ=AEPress,|miesto=|rok=2001|isbn=80-88880-29-7|strany=|url=http://www.dejiny.sk/eknihy/hrad2.htm}}</ref> S [[Augustín Morávek|Augustínom Morávkom]], bývalým tajomníkom bratislavských živnostenstiev a grémií, sa zoznámil počas svojej inštalácie u predsedu vlády [[Vojtech Tuka|V. Tuku]]. Morávek ešte ako vedúci Hospodárskej úradovne predsedníctva vlády, mal už vyše roka vypracovaný plán [[Arizácia|arizácií]] a konfiškovania židovského majetku, ktorý v podobe memoranda predložil [[Vojtech Tuka|V. Tukovi]]. Až zriadenie [[Ústredný hospodársky úrad|Ústredného hospodárskeho úradu]] 16. septembra 1940 mu umožnilo naplno realizovať jeho zámery<ref name=":13">{{Citácia knihy|priezvisko=Hradská|meno=Katarína|titul=Prípad Wisliceny (Nacistickí poradcovia a židovská otázka na Slovensku)|vydanie=|vydavateľ=AEPress,|miesto=|rok=2001|isbn=80-88880-29-7|strany=|url=http://www.dejiny.sk/eknihy/hrad2.htm}}</ref> [[Arizácia|arizácie]] židovského majetku a ďalšie protižidovské akcie, ktoré v roku [[1941]] vyústili prijatím tvrdých protižidovských zákonov. Vojnová [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] zaviedla prísne rasové zákony týkajúce sa Židov ([[židovský kódex]]) 9. septembra 1941. Zákon sa vzťahoval na Židov nie na základe ich náboženskej príslušnosti ale na základe [[Rasa (človek)|rasového]] ([[národnosť|národnostného]]) pôvodu. Týkal sa tiež zmiešaných manželstiev a polovičných Židov, čím bol ešte prísnejší ako nacistické Norimberské zákony. Od Židov, ktorých pozbavil majetku a [[občianske práva|občianskych práv]] sa vyžadovalo aby nosili žltú 6-cípu hviezdu. Všetci vo veku od 16{{--}}60 rokov boli povinní nútene pracovať.<ref name="Rothkirchen">Rothkirchen, L., ''Slovakia.'' in Laqueur, W., 2001, ''The holocaust encyclopedia''. Yale University Press, Londýn, s. 595-600</ref> Na území Slovenska boli zriadené 3 pracovné tábory – [[Múzeum holokaustu v Seredi|Sereď]], Vyhne a Nováky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Jaslovský, M | titul = Holokaust v Seredi | url = http://www.sme.sk/c/5881919/holokaust-v-seredi.html | dátum vydania = 07.05.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.09.2012 | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Súčasťou likvidácie Židov bola konfiškácia ich majetku, tzv. [[arizácia]]. V priebehu roka boli všetci Židia sústredení v getách a zberných táboroch, ktoré boli vybudované napr. vo Vyhniach, Žiline, Nitre, Lábe, Zohore a inde. === Deportácie Židov zo Slovenska === [[Súbor:Deportations of Slovak Jews.jpg|náhľad|Deportácia [[Židia na Slovensku|slovenských židov]].]] Vo februári 1942 sa [[Vojtech Tuka]] a nemecký veľvyslanec [[Hanns Ludin]] dohodli na konečných krokoch smerujúcich k prvým deportáciám Židov zo slovenského územia do [[Koncentračný tábor|koncentračných táborov]]. Deportácie sa začali už 25. marca 1942<!-- 26.3 vyhlásil deportácie ministerMach. Vo chvíli, keď na pôde Štátnej rady odzneli jeho slová, v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Osvienčim sa už príslušníci SS zaoberali prvým transportom Židov zo Slovenska. Vypravili ho 25. marca z Popradu Zdroj: http://www.sme.sk/c/8039198/najvacsie-vojnove-zlociny-poslali-ich-na-pracu-umierali-po-tisicoch.html --> transportmi práceschopných mužov a žien do táborov [[Koncentračný tábor Auschwitz|Osvienčim]] a [[koncentračný tábor Majdanek|Majdanek]]. Slovenský vojnový štát navyše platil za každého vysťahovaného [[Tretia ríša|Nemecku]] 500 ríšskych mariek<ref name="Rothkirchen" />. Až neskôr 23. mája 1942 odobril slovenský snem deportácie Židov z územia Slovenska zákonom č. 68/1942. Asi 20 000 Židov pred deportáciami ochránili výnimky, ktoré im udeľovala prezidentská kancelária ako výnimky pre hospodársky dôležité osoby. Do októbra 1942 bolo zo Slovenska vyvezených 57 752 Židov. Po októbri 1942 boli deportácie Židov zo Slovenského štátu prerušené. Po vypuknutí Slovenského národného povstania (29. august 1944) prebrali vykonávanie deportácií nemecké okupačné vojská, bez výnimiek.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Holokaust - edukačný leták ÚPN|url=http://www.upn.gov.sk/data/files/SKL-HOLOKAUST-SK-web.pdf|dátum vydania=2014|dátum prístupu=19.06.2017|vydavateľ=}}</ref> Deportácie Židov z územia Slovenska okupovaného počas vojny [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]] sa začali až v máji 1944, po tom čo krajinu obsadili nemecké vojská. Pre priebeh deportácií a bližšie informácie pozri článok [[Židia na Slovensku#Deportácie do koncentračných táborov]]. === Pozastavenie transportov a obhajoba predstaviteľov === Na vyžiadanie Slovenskej vlády mala ísť preveriť slovenská delegácia podmienky deportovaných. Zástancovia a obhajcovia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] argumentujú<ref name=":02">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpoveď Dietera Wislicenyho|url=https://www.hrnko.sk/2008/07/01/vypoved-dietera-wislicenyho/|dátum vydania=2008-07-01|dátum prístupu=2019-03-26|jazyk=sk-SK|meno=Anton|priezvisko=Hrnko|vydavateľ=Blog Antona Hrnka|url archívu=https://web.archive.org/web/20190326165347/https://www.hrnko.sk/2008/07/01/vypoved-dietera-wislicenyho/|dátum archivácie=2019-03-26}}</ref> výpoveďou Wislicenyho pred Norimberským súdom 3. januára 1946<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The trial of German major war criminals : proceedings of the International Military Tribunal sitting at Nuremberg Germany. 3 Jan. 1946|url=https://avalon.law.yale.edu/imt/01-03-46.asp|vydavateľ=Archív Univerzity Yale, USA|dátum prístupu=2021-08-19|strana=361|jazyk=en}}</ref>, v ktorej povedal, že „''Slovenská vláda napriek tomu urobila pokusy pozrieť sa, či s týmito židmi bolo v skutočnosti zaobchádzané humánne; najmä sa pokúšala pomôcť takým židom, ktorí prestúpili na kresťanstvo''“, že slovenskí predstavitelia ([[Alexander Mach|Mach]], [[Vojtech Tuka|Tuka]]) nevedeli o osude odtransportovaných židov a zastavili transporty po [[Adolf Eichmann|Eichmannovej]] vyhýbavej odpovedi. Vo Wisliceného výpovedi je uvedný ako dôležitý argument aj to že "veľké množstvo Židov na Slovensku dostalo špeciálne výnimky zostať v krajine od prezidenta alebo rôznych ministerstiev".<ref name=":2" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Palko a Sudor s odkrytým hľadiem|url=https://blog.postoj.sk/51101/novy-blog|vydavateľ=blog.postoj.sk|dátum prístupu=2021-08-19|jazyk=sk|meno=Ján|priezvisko=Čarnogurský}}</ref> === Počet deportovaných zo Slovenska === Len do [[Koncentračný tábor Auschwitz|koncentračného tábora Auschwitz]] bolo z územia dnešného (nie vtedajšieho) Slovenska deportovaných 65 692 osôb. Podľa údajov repatriačných úradov sa z nich vrátilo v roku [[1945]] celkovo 348 osôb.<ref>Kraus, O. a Kulka, E.: ''Továrna na smrt - Dokument o Osvětimi - Birkenau,'' Naše vojsko Praha, 1964, s.281 </ref> Auschwitz však nebol jediným vykynožovacím táborom kam boli Židia transportovaní. Celkovo bolo z územia vtedajšieho Slovenska deportovaných 68 000 až 71 000 Židov. Spolu s osobami deportovanými z území obsadených [[Maďarské kráľovstvo|Maďarskom]] ich počet môže dosahovať až 100 000 ľudí, teda asi 75 % ich predvojnového počtu.<ref name="Rothkirchen"/> == Pokusy na živých ľuďoch == S experimentmi na [[väzeň|väzňoch]], [[Choroba|chorých]] a [[Duševné postihnutie|duševne postihnutých]] začala [[Tretia ríša]] už pred vojnou. Cieľom pokusov bolo nájsť dôkazy o nadradenosti árijskej rasy, tieto experimenty však nemali žiadny [[medicína|medicínsky]] prínos. Druhá časť pokusov mala napriek [[amorálny|nemorálnym]] a hrubým spôsobom vykonania, prispieť k získaniu medicínskych znalostí.<ref>Laqueur, W., 2001, ''The holocaust encyclopedia.'' Yale University Press, Londýn, s. 410-414</ref> [[Súbor:Josef Mengele, Auschwitz. Album Höcker (cropped).jpg|náhľad|[[Josef Mengele]] robil nehumánne experimenty na väzňoch v koncentračnom tábore [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau]].]] Vrcholom predvojnových pokusoch na ľuďoch bol tzv. [[euthanasia program|program eutanázia]] (oficiálne [[Aktion T4]]), ktorý si do októbra 1939 vyžiadal 70273 životov<ref>Proctor, R.N., 1988, ''Racial Hygiene: Medicine under the Nazis.'' Harvard, s. 191</ref>. Podľa podrobných údajov väzenkyne číslo 1818, ktorou bola [[Sylvia Friedemanová]] z [[Prešov]]a, sa v bloku číslo 10 v [[Koncentračný tábor Auschwitz I|Osvienčime I]] konali pokusy so [[sterilizácia|sterilizáciou]] a umelým oplodňovaním na mužoch aj ženách. Pokusy sa začali 18. decembra [[1943]] na asi 350 mladých ženách prevažne holandských a gréckych Židovkách. Ženám vstrekovali do maternice [[jodipidin]] a hneď po vstreknutí robili [[röntgen]]ové snímky. Tieto pokusy opakovali viackrát. Ženy dostávali po každom vstrekovaní vysoké horúčky, zápaly vaječníkov, veľké bolesti a kŕče, ktoré často končili upadnutím do bezvedomia. Potom všetkým ženám vybrali jeden alebo obidva vaječníky. Odstraňovali im aj časti pohlavných orgánov. Pokusy riadil Dr. [[Eduard Wirths|Wirths]], šéflekár osvienčimských táborov. Jeho spolupracovníkom bol Dr. Weber, profesor Clauberg a oberscharführer Büning. Z väzňov bol ku spolupráci donútený profesor Dr. Samuel, ktorého do Osvienčimu deportovali z [[Holandsko|Holandska]]. V máji [[1944]] bol zastrelený. Profesori a lekári, ktorí sa na pokusoch podieľali, sa netajili tým, že cieľom pokusov je pripraviť sterilizáciu európskych [[árijec|neárijských]] národov, ktorú chceli uplatňovať po skončení [[vojna|vojny]].<ref>Kraus, O. a Kulka, E.: ''Továrna na smrt - Dokument o Osvětimi - Birkenau,'' Naše vojsko Praha, 1964, s.105 - 108 </ref> == Odškodnenie == V októbri 2002 slovenská vláda podpísala dohodu so židovskou komunitou o čiastočnej náhrade strateného majetku. Časť z 850 miliónov korún malo ísť na zdravotnú starostlivosť o 1450 preživších aj na rekonštrukciu židovských pamiatok. O reštitúciu bolo potrebné zažiadať do 31. decembra 2013.<ref name="resti">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Holocaust Restitution: Compensation & Restitution, by Country|url=http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/Holocaust/claims1.html|dátum vydania=|dátum aktualizácie=2005|dátum prístupu=28.12.2014|vydavateľ=jewishvirtuallibrary.org|miesto=|jazyk=po anglicky}}</ref> == Spochybňovanie a popieranie holokaustu == {{Hlavný článok|Popieranie holokaustu}} Holokaust je často terčom spochybňovania, predovšetkým z radov kritikov štátu [[Izrael]] a [[neonacizmus|neonacisticky]] a [[antisemitizmus|antisemitsky]] zmýšľajúcich ľudí. V mnohých štátoch sveta je toto hlásanie teórie tzv. ''[[Osvienčimská lož|Osvienčimskej lži]]'' hodnotené ako [[trestný čin]]. [[Historický revizionizmus]] sa snaží spochybňovať holokaust [[vedecká metóda|vedeckými metódami]]. Na Slovensku je spochybňovanie holokaustu od roku 2001 trestným činom. Konštruktér [[Fred A. Leuchter]] vo svojom posudku tvrdí, že udávané počty popravených pomocou [[Zyklon B|Zyklonu B]] sú príliš vysoké a technicky nezvládnuteľné. Okrem toho tvrdí, že v táboroch nebolo k dispozícii médium na spaľovanie, ako napríklad plyn. Táto správa bola už niekoľkokrát vedecky vyvrátená. Kritici jej taktiež vyčítajú, že bola vypracovaná na objednávku iného revizionistu – [[Ernst Zündel|Ernsta Zündela]] (zaplatil za ňu 35&nbsp;000 USD). [[Germar Rudolf]] (toho času väznený v USA, zatykač je na neho vydaný aj v Spojenom kráľovstve a Nemecku) na to predkladá výsledky svojich analýz, podľa ktorých vzorky odobraté z údajných popravných priestorov neobsahujú [[kyanid]] a odvodzuje z toho, že vyhladzovanie Židov Zyklonom B nikdy neprebehlo. Jeho práca bola odmietnutá. [[20. február]]a [[2006]] bol vo [[Viedeň|Viedni]] odsúdený [[Spojené kráľovstvo|britský]] historik [[David Irving]] za popieranie holokaustu na tri roky väzenia. Najvyšší súd Rakúska v odvolacom konaní zmenil rozsudok tak, že dve tretiny väzby sa stali podmienečné. Keďže si David Irving už odsedel rok, po rozsudku Najvyššieho súdu Rakúska, 20. decembra 2006, bol prepustený na slobodu. Holokaust opakovane spochybňuje aj bývalý [[Irán|iránsky]] prezident [[Mahmúd Ahmadínežád]]. Trestnoprávna zodpovednosť za vyjadrenie svojho názoru, je podľa niektorých názorov aj napriek veľkej závažnosti holokaustu diskutabilnou témou. <!-- Výbor OSN pre ľudské práva, vytvorený v r. 1977, sa niekoľkokrát touto otázkou zaoberal. Na 102. zasadaní prijal záväzné nariadenie, vzťahujúce sa na všetky štáty, ktoré Konvenciu OSN pre ľudské práva prijali: „Zákony, ktoré prenasledujú vyjadrovanie názorov vo vzťahu k historickým faktom, sú nezlučiteľné s povinnosťami, ktoré ukladá Konvencia zemiam, ktoré ju podpísali, ohľadne slobody slova a slobody prejavu. Konvencia nedovoľuje žiadny obecný zákaz vyjadrovania mylných názorov alebo nesprávne interpretácie minulých udalostí…“ (odst. 49, CCPR/C/GC/34). Výbor tiež prijal rozhodnutie, že „Chránené sú názory na akékoľvek otázky, vrátane politických, vedeckých, historických, morálnych alebo náboženských otázok. Kriminalizácia toho, že má človek vlastný názor, je nezlučiteľná s bodom 1. Prenasledovanie, zastrašovania alebo stigmatizácia človeka, vrátane jeho uväznenia, držania vo väzbe, súdneho prejednávania alebo pripravenia o slobodu za názory, ktoré môže zastávať, je porušením bodu 1 paragrafu 19.“ Príslušný dokument OSN je v archíve OSN vedený pod značkou CCPR/C/GC/34, datovaný je 12.september 2011.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Covenant on Civil and Political Rights | url = http://www2.ohchr.org/english/bodies/hrc/docs/gc34.pdf | vydavateľ = ohchr.org | dátum vydania = 2011-07-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> --> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Židia na Slovensku#Deport%C3%A1cie%20do%20koncentra%C4%8Dn%C3%BDch%20t%C3%A1borov|Židia na Slovensku]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=The Holocaust}} == Externé odkazy == * [http://sk.holokaust.sk/o-nas/ Dokumentačné stredisko holokaustu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090919043917/http://sk.holokaust.sk/o-nas/ |date=2009-09-19 }} * [http://www.holocaust.cz/ www.holocaust.cz] – České stránky o holokauste * [http://www.ushmm.org oficiálne stránky Múzea Holokaustu vo Washingtone] *[https://www.degruyter.com/document/doi/10.1515/9783110671056/html Handbook of Polish, Czech, and Slovak Holocaust Fiction Works and Contexts] – anglická kniha * [https://pdfknihy.sk/tag/holokaust/ Publikácie a knihy o holokauste] – slovenský jazyk, formát PDF [[Kategória:Holokaust| ]] [[Kategória:Druhá svetová vojna]] [[Kategória:Antisemitizmus]] [[Kategória:Dejiny Nemecka]] [[Kategória:Eugenika]] [[Kategória:40. roky 20. storočia v Európe]] dy99edkujtnt2pruofmocyzfw1eox8a 0 57963 8226389 8220083 2026-05-30T19:36:18Z DurMar12 181423 pridaný link na wikicitáty 8226389 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Vavro Šrobár |Portrét = Vavro Šrobár (První vláda ústavy devátého května).jpg |Popis osoby = slovenský lekár a politik |Dátum narodenia = [[9. august]] [[1867]] |Miesto narodenia = [[Lisková]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1950|12|6|1867|8|9}} |Miesto úmrtia = [[Olomouc]], [[Česko-Slovensko]] }} [[Súbor:Srobar tabula - cut out.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa na rodnom dome Vavra Šrobára v [[Lisková|Liskovej]].]] [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[MUDr.]] '''Vavro''' ('''Vavrinec Ján''') '''Šrobár''' (známy pod pseudonymami ''Andrej Bielik'', ''Ján Dvorský'', ''Očitý svedok'', ''Pozorovateľ'', ''Slovenský buditeľ'', ''Vavro Lieskovan'', ''V. Lieskovan''; * [[9. august]] [[1867]], [[Lisková]]{{--}}† [[6. december]] [[1950]], [[Olomouc]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[lekár]], [[politik]], ústredná postava [[Medzivojnové obdobie|medzivojnovej]] slovenskej politiky v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]], najprv ako minister s plnou mocou pre správu Slovenska, od roku [[1935]] profesor, stúpenec národnej jednoty [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]]. == Životopis == Narodil sa v Liskovej v 12-detnej rodine roľníka (otec Štefan Šrobár, matka Mária Šeferová-Dvorská). Bystrý chlapec upútal učiteľov svojim nadaním a otec sa rozhodol dať syna na školy. Študoval na gymnáziách v [[Ružomberok|Ružomberku]], [[Evanjelické lýceum v Levoči|Levoči]] a [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] ([[1883]] – [[1886]]). Pred maturitami bol kvôli panslavistickej agitácii vylúčený zo všetkých škôl v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Maturoval na gymnáziu v [[Přerov]]e v roku [[1888]], vďaka pomoci [[Ambro Pietor|A. Pietra]]. Po maturite odišiel študovať na Lekársku fakultu [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity do Prahy]] ([[1888]] – [[1898]]). Tu sa zapojil do práce v spolku [[Detvan (spolok)|Detvan]], kde sa stal vodcom mladej generácie „detvancov“. Bol prvým vedúcim interného oddelenia [[Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – fakultná nemocnica|Ústrednej vojenskej nemocnice]] v [[Ružomberok|Ružomberku]]. Pod vplyvom ideí [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáša Garrigue Masaryka]] sa stal jeho prívržencom. === Časopis Hlas === V roku [[1898]] v spolupráci s [[Pavel Blaho (1867)|Pavlom Blahom]] začal vydávať časopis [[Hlas (časopis)|Hlas]]. Po roztržke s P. Blahom posledné dva ročníky ([[1902]] – [[1904]]) už redigoval sám. Jeho články boli veľmi kritické a útočné tak proti uhorskej politike, ako aj voči martinskému centru [[Slovenská národná strana (historická)|SNS]]. Po jedenástich rokoch štúdia v Prahe sa vrátil do Ružomberka a zriadil si lekársku prax, ktorú s prestávkami vykonával až do r. 1918. === Voľby do uhorského snemu v r. 1906 === Roku [[1906]] kandidoval do uhorského snemu za Ružomberok. Jeho hlavným kortešom bol [[Andrej Hlinka]], ale podporiť ho prišiel aj poslanec uhorského snemu [[František Jehlička]]. Voľby dopadli v jeho neprospech. Hlinka a Šrobár spolu s niekoľkými najaktívnejšími prívržencami čelili obvineniu z podnecovania proti maďarskej národnosti. Proces proti Hlinkovi a spol. prebiehal v Ružomberku od 26. novembra do 6. decembra 1906, Hlinku odsúdili na dva roky štátneho väzenia, Šrobára na jeden rok, niekoľkých ďalších na kratšie tresty.<ref>Sv. Hurban Vajanský, ''Ružomberský kriminálny proces proti Andrejovi Hlinkovi a spoločníkom'' (Turč. Sv. Martin 1906)</ref> Po odpykaní trestu v Segedíne sa Šrobár vrátil do Ružomberka. Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] aktívne spolupracoval s českou [[Maffia (český odboj)|Maffiou]]. V máji 1917 cestoval cez Budapešť do Viedne a Prahy, kde sa v rozhovoroch s [[Antonín Švehla|Antonínom Švehlom]] a ďalšími predstaviteľmi zasadzoval za zahrnutie Slovenska do pripravovaného štátoprávneho vyhlásenia českých poslancov. V Prahe sa zúčastnil aj tzv. Divadelných slávností, ktoré sa konali pod predsedníctvom [[Karel Kramář|K. Kramářa]]. Po spiatočnej ceste sa vo Viedni stretol s [[Kornel Stodola|Kornelom Stodolom]] a v Budapešti s E. Stodolom. === Antisemita === Antisemitský motív je v Šrobárovom zmýšľaní toho obdobia vypuklý: : ''Život v Pešti zdal sa plynúť čiste zoologickým spôsobom: shon za kšeftami a shon za pôžitkami. A jestli bola Pešť pred válkou židovská - v tejto dobe zdalo sa, že tu ani iného človeka niet, ako žida. Ešte aj v tom Lukáčovom kúpeli, kde som sa liečeval a býval, všetok personál bol židovský i lekár, maséri, sklepníci - samí židia. Niet divu, že proti židom vzmáhala sa nenávisť kresťanov a že sa hovorilo, že táto válka je len na to, aby z nej židia zbohatli a kresťanov zo všetkých miest vytiahli... Židia vnikli do ministerstiev, do úradov, do verejnej služby, do nemocníc, všade, kde sa dalo pred vojenskou povinnosťou ukryť a nejaký kšeft robiť. <ref>Vavro Šrobár: ''Pamäti z vojny a väzenia'' (1922) s. 70</ref>'' === Mikulášska rezolúcia 1. mája 1918 === Jeho politická aktivita kulminovala v posledných mesiacoch vojny v čase stupňujúcich sa požiadaviek česko-slovenskej zahraničnej akcie (Štefánik, Masaryk) po signáloch zo Slovenska, ktoré by legitimizovali ich úsilie o pripojenie Slovenska k budúcemu Československu. Šrobár 1. mája 1918 vystúpil na sociálnodemokratickej manifestácii v Liptovskom Mikuláši s požiadavkou „samourčovacieho práva pre uhorskú vetvu československého kmeňa“. Nie je jasné, či formulácia odznela priamo na zhromaždení, alebo ju Šrobár až dodatočne vpísal do textu rezolúcie, ktorú rozoslal do českých denníkov (v Šrobárovom rukopisnom texte rezolúcie je formulácia, ktorá požaduje právo na sebaurčenie pre „uhorskú vetvu slovenského kmeňa“, a dodatočne k „slovenskému“ je slabo ceruzkou vpísané slovo „česko“<ref>Marián Hronský: ''Mikulášska rezolúcia 1. mája 1918'' (Veda Brat. 2008) s. 63</ref>). Národné noviny uverejnili rezolúciu 4. mája 1918, redaktor J. Škultéty však práve inkriminovaný termín odmietol uverejniť a nahradil ho výrazom „Slováci“ a do poznámky uviedol, že ''„v prijatej rezolúcii je toto pomenovanie ináč označené“''. Hodžov [[Slovenský denník (1918 – 1938)|Slovenský denník]] uviedol formuláciu „slovenský národ“ a české časopisy „československý národ". Samotný Šrobár uvádza: :''Po mojej reči čítal Kasenda rezolúciu, ktorú shromaždenie nadšene sklamovalo vetu za vetou, bod za bodom. Robotníci vlastne dostali úpravu, aby tropili čo najväčší hluk, aby pozornosť slúžneho bola pripjatá k obecenstvu a nie k predčitateľovi rezolúcie, lebo sme sa obávali, že zarazí prečítanie rezolúcie a že sa nedostane do sveta... Je možno, že slúžny neuvedomil si obsahu rezolúcie, lebo po nočnej lumpačke bol hodne tupý a nepozorný, jeho mozog reagoval len na silné dojmy: na hluk a výkriky zástupu... Pri mojom výsluchu tvrdil, že sa mu zdá, že rezolúcia vôbec nebola čítaná.''<ref>Vavro Šrobár: ''Pamäti z vojny a väzenia'' (1922) s. 188</ref> Uhorské úrady na základe správ zahraničnej tlače začali 29. júna 1918 vyšetrovanie a Šrobára 14. augusta internovali v Cegléde, kde ošetroval juhoslovanských vojnových zajatcov. Potom, ako po mesiaci požiadal o dovolenku, sa do internačného tábora už nevrátil a 28. októbra 1918 ráno dorazil do Prahy a ako jediný Slovák sa stal účastníkom vyhlásenia [[Prvá česko-slovenská republika|Československa]]. Stal sa členom Revolučného národného zhromaždenia v Prahe a na jeho odporúčanie kooptovali poslancov do Slovenského klubu. === Minister s plnou mocou pre správu Slovenska === Ako ministra s plnou mocou pre správu Slovenska ho vyslali na Slovensko, kde pôsobil najprv v [[Skalica (mesto)|Skalici]], od 12. decembra 1918 v [[Žilina|Žiline]]. O [[Bratislava|Bratislavu]] (Prešporok premenovali na Bratislavu až koncom marca 1919) sa ešte bojovalo. Na prelome rokov 1918 a 1919 sa československým vojskám podarilo obsadiť Bratislavu. 1. januára 1919 vstúpilo do mesta československé vojsko. Časť Nemcov sa postavila na odpor, asi 15 osôb zahynulo, väčšina obyvateľov však zachovala pokoj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mohol slovenský štát vzniknúť už v roku 1918? Sotva, ale Slovjacká republika áno | url = https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/728637-mohol-slovensky-stat-vzniknut-uz-v-roku-1918-sotva-ale-slovjacka-republika-ano/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2024-10-27 | dátum prístupu = 2025-02-05 | jazyk = sk-SK}}</ref> Do Bratislavy prišiel Šrobár so svojimi referentmi vlakom 4. februára 1919 za ostražitej asistencie vojska. Nadšené privítanie mu pripravili najmä Slováci pozvážaní z okolitých dedín.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Príchod Vavra Šrobára do jeho úradu v Bratislave 4. februára 1919 | url = https://www.snm.sk/muzeum-online/blog-muzeum-online/nove?clanok=prichod-vavra-srobara-do-jeho-uradu-v-bratislave-4-februara-1919 | vydavateľ = Slovenské národné múzeum | dátum prístupu = 2025-02-05 | jazyk = sk}}</ref> Spolu so svojou „vládou“ (referenti) organizovali štátnu správu nového štátu. Zažil v tom období niekoľko krušných chvíľ. Bol jedným z iniciátorov brania rukojemníkov z radov civilného obyvateľstva ako prostriedku na pacifikáciu proti-československých nálad. :<blockquote>''Už presťahovanie našej slovenskej vlády zo Žiliny do Bratislavy sa nedialo hladko.... Vedomý si politickej a psychologickej dôležitosti usadenia vlády v Bratislave, trval som neústupne na presťahovaní a vlastne proti vojenského velenia previedol som 4. februára 1919 slovenskú vládu do Bratislavy. Bratislava prijala nás chladne a nepriateľsky. Skoro som videl, že maďarské obyvateľstvo chová pevné nádeje na návrat Slovenska k Maďarsku.... Dňa 18. júna večer o 10. hod vstúpil do mojej izby gen. Mittelhausser a žiadal ma, aby som sa nevyzliekal a odišiel s vládou z Bratislavy do Trenčína, alebo do Brna, pretože naši práve ustúpili od Nových Zámkov a cesta na Bratislavu je pre Maďarov voľná. Pýtal som sa: "Či niet žiadnej pomoci zastaviť postupujúcich maďarských vojakov?" "Nie!" odpovedal generál... "Ale však je tu posádka, pošlite ju na front!" "A smiem?" Pýta sa generál. "Áno." Celá posádka bola rýchle pripravená do polnoci k odchodu a odišla na front. Uvažoval som o našej situácii v meste. Mal som k dispozícii len pár vojakov na stráži, ktorí stáli na moste cez Dunaj. Na druhom brehu v Petržalke stáli boľševici a v meste samom bolo 20 000 organizovaných robotníkov - boľševikov a boľševicky orientovaných maďarských a nemeckých sociálnych demokratov, ktorí očividne čakali na príchod Maďarov. Keby sa tí vzbúrili, bol by osud Bratislavy spečatený a celá vláda by visela na kandelábroch.... Teraz som videl, že československá vláda je v Bratislave vydaná na milosť a nemilosť.... "Viete čo?", hovoril som Brunnerovi, "soberte ihneď po Bratislave 1 000 ľudí, špičky spoločnosti a predné osobnosti mesta a pošlite ich ihneď s eskortami do Luhačovíc, Terezína a Josefova ako rukojemcov. Začnite ihneď, do rána musí byť všetko prevedené." Brunner vykonal pečlive môj rozkaz. A keď som ráno išiel prechádzkou cez mesto, všade bol mŕtvy pokoj.''<ref>Dr. Vavro Šrobár: ''Čo znamenal vpád Bélu Kuna pre nás a pre Maďarov'' In: Vpád maďarských boľševikov na Slovensko v roku 1919 Ed. A. Pogorielov a J. Zimák (G. A. Bežo Trnava 1936) s. 7-9</ref></blockquote> Neskôr „vláda“ (Úrad ministra s plnou mocou pre správu Slovenska) sídlila v budove 5. cisársko-kráľovského armádneho zboru, dnes sídlo [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulty UK]] na dunajskom nábreží.<ref name=":0" /> === Medzivojnové obdobie === V r. 1921 – 1922 bol ministrom školstva a národnej osvety, od roku 1922 až do odchodu do dôchodku prednášal na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárskej fakulte UK]], kde v roku 1935 získal profesúru. V r. 1930 sa v snahe riešiť svoju finančnú tieseň rozhodol so svojím spoločníkom, bratislavským právnikom Gabrielom Kuchtom, zakúpiť vo Viedni zbierku 180 obrazov starých majstrov s nádejou na ich následný predaj s vysokým ziskom. 3 a 1/4 milióna korún použitých na nákup obrazov získali zo súkromných pôžičiek. Zbierku vyviezli do Holandska, časť z nej predali do Ríma a Londýna. Vyskytli sa však pochybnosti o pravosti obrazov a majitelia diela vrátili. Šrobár, keď vysvitlo, že sa pravdepodobne stal obeťou podvodu, sa pod tlakom veriteľov neúspešne snažil predať diela československým štátnym inštitúciám. V čase hrozby exekúcie vypracovala kancelária prezidenta pre Masaryka správu, v ktorej sa píše: : ''Stav Dr. Šrobára jest na výsost kritický a týž netají se tím, že kdyby věc špatně dopadla, se zastřelí. ''<ref>Jaroslava Roguľová: ''"Zberateľská vášen" Vavra Šrobára'' In: História č. 3/2001 s. 26</ref> Masaryk napokon v záujme udržania aféry v tajnosti intervenoval u Živnobanky, liehovarníckom priemysle a inde a v záujme urovnania aféry obetoval aj z vlastného prezidentského fondu 1 mil. korún. V rokoch 1925 – 1935 bol senátorom Národného zhromaždenia za agrárnu stranu. Postupne sa vyhrotili jeho vzťahy s Andrejom Hlinkom aj Milanom Hodžom, keď ho agrárna strana odmietla kandidovať do volieb, utiahol sa do Trenčianskych Teplíc a v r. 1937 odišiel do dôchodku. Po vzniku vojnového slovenského štátu sa zapojil do činnosti odbojových skupín, kvôli slabej konšpirácii bol nútený utiahnuť sa na Donovaly, kde ho zastihlo SNP. === Predseda povstaleckej Slovenskej národnej rady === Šrobár nemal skúsenosti s politickým štýlom a prostriedkami, ktoré používali komunistickí predáci [[Karol Šmidke]], [[Gustáv Husák]], [[Rudolf Slánský|Rudolf Slánsky]] a starnúci politik sa stal iba bábkou v ich rukách. Spolu s K. Šmidkem bol spolupredsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady a bol aj členom delegácie SNR, ktorá odletela do Moskvy na rokovania o budúcej vláde. Napriek svojmu čechoslovakistickému presvedčeniu si osvojil heslo „rovný s rovným“, presadzované slovenskou reprezentáciou voči Benešovi. Predsedal aj slávnostnému zasadnutiu vlády v Košiciach, na ktorom bol vyhlásený [[Košický vládny program]]. === Minister Gottwaldovej vlády === V r. 1945 – 46 zastával post ministra financií za Demokratickú stranu, keď ho v r. 1946 z vedenia Demokratickej strany odsunuli jeho spolustraníci, založil Stranu slobody a po februári 1948 vo veku 81 rokov prijal ministerský post v Gottwaldovej vláde. O okolnostiach jeho kandidovania do pražskej vlády píše [[Ladislav Holdoš|L. Holdoš]] vo svojich memoároch: : ''Po volbách v roce 1948 chtěl Široký ve slovenském předsednictvu schválit kandidátku Slováků do pražské vlády a za ministra navrhoval i nekomunistu Vavra Šrobára. Husák s tím nesouhlasil a namítal, že se dá vybrat někdo jiný. Proč má Slovensko v nové vládě reprezentovat starý člověk, který už mnoho nezmůže a jen se pocikuje? Širokému se to samozřejmě nelíbilo. Slíbil, že věc projedná na vedení strany v Praze. Za týden, při další schůzi předsednictva nás informoval, o výsledku svého jednání. A řekl mimo jiné: "Víš Gusto, jak se vyjádřil soudruh Kopecký? Je dobré, že Šrobár nic nemůže a jenom se pocikuje. A ještě lepší by bylo, kdyby se i posíral."''<ref>''Svědek Husákova procesu vypovídá.'' S Ladislavem Holdośem hovořil Karel Bartošek. Naše Vojsko Praha 1991, s. 98</ref> Šrobár zostal ministrom pre zjednocovanie zákonov až do svojej smrti. Zomrel 6. decembra 1950, niekoľko dní po operácii zhubného nádoru pažeráka v olomouckej nemocnici, keď aj napriek úspešnému výkonu zostával jeho zdravotný stav vďaka pridruženým ochoreniam naďalej vážny.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Duda| meno = Miloslav| titul = Historie chirurgie. Vybrané statě olomoucké a moravské chirurgie.| rok = 2009| vydavateľ = Univerzita Palackého v Olomouci| miesto = Olomouc| isbn = 978-80-244-2167-4| strany = 60}} </ref> Pochovali ho so všetkými štátnickými poctami na Ondrejskom cintoríne v Bratislave.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Krno|meno=Martin|titul=Vavro Šrobár: Muž, ktorý získal pre Slovensko Petržalku - Pravda.sk|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2017-08-09|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/437685-muz-ktory-ziskal-pre-slovensko-petrzalku|dátum prístupu=2017-08-09|jazyk=sk-SK}}</ref> == Dielo == Autor memoárových prác, poviedok, románu, ideovo-politických článkov a zdravotnícko-osvetových príspevkov. * ''Dedinské rozprávky'', Trnava, [[1890]] * ''Čas. přísp.: Naše snahy'', Hlas [[1898]] * ''Maďarizácia'', Hlas [[1900]] * ''O československej vzájomnosti'', Prúdy [[1901]] * ''Vzájomnosť československá'', Hlas [[1902]] * ''Ľudová zdravoveda'', Martin, [[1909]] * ''Viera a veda'', Prúdy [[1913]] * ''Vláda ľudu v demokracii'', [[1919]] * ''Boj o nový život'', Ružomberok, [[1920]] * ''Pamäti z vojny a väzenia'', Praha, [[1922]] * ''Osvobodené Slovensko'' (Čin Praha [[1928]]) * ''Z môjho života'', Praha, [[1946]] == Pamiatky == * rodný dom s pamätnou tabuľou od Roku Hornáka ([[1937]]) v Liskovej * pamätná tabuľa v Trenčianskych Tepliciach * hrob s náhrobníkom na Ondrejskom cintoríne v Bratislave == Ohlas v kultúre == Jeho život a dielo zobrazuje aj [[film]] ''Vavro Šrobár'' (cyklus Idea štátnosti, Slovenská televízia 1997, scenár [[Alena Bártlová]], réžia [[Fedor Bartko]]). == Literatúra == * [[Slovenský biografický slovník]] == Referencie == <References/> == Iné projekty == {{Projekt|wikisource=Author:Vavro Šrobár|q}} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33S7-9RQ4-9CK2?mode=g&i=370&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] riadok 25 * Dušan Kováč, Vavro Šrobár, politik prevratov In: Do pamäti národa Ed. S. Michálek, N. Krajčovičová a kol. (Veda Brat. 2003) s. 575 * {{OsudBB }} {{Predsedovia vlády Slovenska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šrobár, Vavro}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Hlasisti]] [[Kategória:Politici Strany slobody]] [[Kategória:Slovenskí lekári]] [[Kategória:Slovenskí autori náučnej literatúry]] [[Kategória:Pochovaní na Ondrejskom cintoríne]] [[Kategória:Senátori Národného zhromaždenia (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)]] [[Kategória:Osobnosti z Liskovej]] hc03o38paa7zaun5acpilt9rkj76ymx 0 75361 8226306 7903938 2026-05-30T15:42:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226306 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} [[Súbor:Turbocharger.jpg|thumb|Rez turbodúchadlom]] [[Súbor:Turbolader LKW.jpg|thumb|Turbodúchadlo na bloku motora nákladného automobilu]] '''Turbodúchadlo''' alebo '''plniaci turboagregát'''<ref>Trnka J., Urban J.: ''Spaľovacie motory''. [[Alfa (vydavateľstvo)|Alfa]] Bratislava, 1992.: str. 222.</ref>, hovorovo '''turbo''', z gréckeho "τύρβη" ([[turbulencia]]) je [[turbína|turbínou]] poháňané dúchadlo, ktoré stláča vzduch. K veľkému rozšíreniu tohto zariadenia došlo vďaka použitiu v [[spaľovací motor|spaľovacích motoroch]] kvôli zvýšeniu celkového výkonu pomocou zväčšenia množstva nasávaného [[vzduch]]u, ktorý s [[palivo]]m vchádza do [[Spaľovací priestor|spaľovacích priestorov]] motora. Hlavnou výhodou turbodúchadiel je významný nárast výkonu, spojený iba s malým zvýšením hmotnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nice |meno=Karim |url=http://auto.howstuffworks.com/turbo.htm |title=How Turbochargers Work |vydavateľ=Auto.howstuffworks.com |dátum vydania=4. december 2000 |dátum prístupu=2012-06-01}}</ref><ref name="reviews.cnet.com">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://reviews.cnet.com/8301-13746_7-20045466-48.html |dátum prístupu=2013-10-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110326015904/http://reviews.cnet.com/8301-13746_7-20045466-48.html |dátum archivácie=2011-03-26 }}</ref> Turbodúchadlo využíva nevyužitú energiu výfukových plynov prúdiacich z motora, a tým zvyšuje celkovú [[efektívna účinnosť|účinnosť]] pohonnej jednotky. Nevýhodou je to, že pri [[benzínový motor|benzínových motoroch]] sa pri použití turbodúchadla musí znižovať [[kompresný pomer]] aby nedochádzalo k samovznieteniu paliva. To potom nepriaznivo vplýva na účinnosť motora v nízkych otáčkach, kedy turbodúchadlo nedodáva potrebné množstvo vzduchu. [[Naftový motor|Naftové motory]] týmto problémom netrpia, lebo sú principiálne založené na samovznietení paliva&nbsp;–&nbsp;[[motorová nafta|nafty]]. Pre obidva typy motorov však turbodúchadlo predstavuje veľkú výhodu vo vyšších [[nadmorská výška|nadmorských výškach]], kde je nižší [[atmosférický tlak|tlak vzduchu]]. Tento dôvod bol aj príčinou vývoja tohto zariadenia pôvodne pre [[hnacia jednotka lietadla|letecké motory]]. Podobný efekt je pri motoroch možné dosiahnuť aj [[kompresor (plyn)|kompresorom]], ale rozdiel medzi nimi je v tom, že kompresor je poháňaný prevodom od [[kľukový hriadeľ|kľukového hriadeľa]] a turbodúchadlo je poháňané turbínou, ktorú roztáčajú prúdiace výfukové plyny. Turbodúchadlá sa najčastejšie používajú v osobných a nákladných automobiloch, lokomotívach, lietadlách a stavebných strojoch. Takisto nachádzajú uplatnenie v [[palivový článok|palivových článkoch]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Baines|meno=Nicholas C.|titul=Fundamentals of Turbocharging|rok=2005|vydavateľ=Concepts ETI|isbn=0-933283-14-8}}</ref> ==História== [[Prepĺňanie piestových spaľovacích motorov|Prepĺňanie]] sa datuje už z konca 19. storočia, kedy si v roku 1885 [[Gottlieb Daimler]] patentoval techniku, ktorá využívala [[čerpadlo]] poháňané ozubeným kolesom, ktoré dodávalo vzduch do motora s vnútorným spaľovaním.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.calaisturbo.org/history-of-the-supercharger.php |titul=History of the Supercharger |dátum prístupu=2011-06-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150713170831/http://www.calaisturbo.org/history-of-the-supercharger.php |dátum archivácie=2015-07-13 }}</ref> Turbodúchadlo bolo vyvinuté švajčiarskym inžinierom Alfredom Büchim (1879&nbsp;–&nbsp;1959), ktorý bol hlavým výskumníkom dieselového motora v továrni Gebruder Sulzer v meste Winterhur,<ref>Porsche Turbo: The Full History. Peter Vann. MotorBooks International, 11 Jul 2004</ref> a ktorý v roku 1905 získal patent na použitie kompresora poháňaného prúdiacimi výfukovými plynmi. Ten vzduchom prepĺňal spaľovací motor pre zvýšenie výkonu, ale trvalo ďalších 20 rokov, kým bola táto idea uskutočnená.<ref>Compressor Performance: Aerodynamics for the User. M. Theodore Gresh. Newnes, 29 Mar 2001</ref><ref>Diesel and gas turbine progress, Volume 26. Diesel Engines, 1960</ref> Počas prvej svetovej vojny francúzsky inžinier [[Auguste Rateau]] vybavoval turbodúchadlami motory Renault, ktoré poháňali viaceré francúzske bojové lietadlá.<ref name="Air & Space, Hill Climb" >{{Citácia periodika|url=http://www.airspacemag.com/history-of-flight/climb.html?c=y&page=1 |periodikum=Air & Space Magazine |titul=Hill Climb |dátum prístupu=2010-08-02 }}</ref> V roku 1918 inžinier spoločnosti [[General Electric]], [[Sanford Alexander Moss]] zapojil turbodúchadlo do leteckého motora [[V12 (motor)|V12]] ''[[Liberty L-12|Liberty]]''. Tento motor bol testovaný na vrchu [[Pikes Peak]] s výškou {{mnm|4300}}, kde spoločnosť demonštrovala možnosť zmenšenia výkonových strát vo vyšších nadmorských výškach, kde je nižší atmosférický tlak a aj hustota vzduchu.<ref name="Air & Space, Hill Climb" /> General Electric tento systém nazvala "turbosupercharging".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://rwebs.net/avhistory/opsman/geturbo/geturbo.htm|titul=The Turbosupercharger and the Airplane Powerplant.}}</ref> V tom čase boli všetky zariadenia na prepĺňanie nazývané "superchargers" (kompresory), ale v dnešnej dobe termín "supercharger" (kompresor) označuje iba mechanicky poháňané zariadenia na prepĺňanie. Turbodúchadlá boli po prvýkrát použité v sériovej výrobe leteckých motorov ako napr. [[Napier Lion]] v 20. rokoch. Boli však menej častejšie použité ako motorom poháňané odstredivé kompresory. Lode a lokomotívy vybavené turbodúchadlom [[preplňovaný naftový motor|preplňovanými naftovými motormi]] sa začali objavovať v 20. rokoch. Turbodúchadlá boli tiež používané v letectve, a to najviac v USA. Počas druhej svetovej vojny patrili medzi lietadlá, ktoré boli vybavené turbodúchadlami [[B-17 Flying Fortress]], [[B-24 Liberator]], [[P-38 Lightning]] a [[P-47 Thunderbolt]]. ==Turbodúchadlo vs. kompresor== {{Hlavný článok|Kompresor (plyn)}} Na rozdiel od turbodúchadla, nie je kompresor poháňaný prúdiacimi výfukovými plynmi, ale je poháňaný mechanicky z motora.<ref name="auto.howstuffworks.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://auto.howstuffworks.com/question122.htm |titul=HowStuffWorks "What is the difference between a turbocharger and a supercharger on a car\'s engine?" |vydavateľ=Auto.howstuffworks.com |dátum vydania=4. január 2000 |dátum prístupu=2012-06-01}}</ref> Medzi typy pohonu kompresora patria remene, reťaze, hriadele alebo ozubené kolesá. Kompresor je tak mechanickou záťažou motora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elsberg-tuning.dk/supercharging.html |titul=supercharging |vydavateľ=Elsberg-tuning.dk |date= |dátum prístupu=2012-06-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Chris Longhurst |url=http://www.carbibles.com/fuel_engine_bible_pg5.html |titul=The Fuel and Engine Bible: page 5 of 6 |vydavateľ=Car Bibles |date= |dátum prístupu=2012-06-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120318052801/http://www.carbibles.com/fuel_engine_bible_pg5.html |dátum archivácie=2012-03-18 }}</ref> Napríklad motoru [[Rolls-Royce Merlin]] odoberá jednostupňový odstredivý kompresor 110&nbsp;kW/150 koní. Za cenu týchto 110&nbsp;kW/150 koní motor vyvinie navyše ďalších 400 koní, čo je vo výsledku 250-koňový rozdiel k dobru. Ďalšou významnou nevýhodou kompresorov je nižšia adiabatická účinnosť v porovnaní s turbodúchadlom. Adiabatická účinnosť je veličina, ktorá udáva schopnosť stlačiť vzduch bez dodania nadmerného tepla tomuto vzduchu. Proces kompresie vzduchu vždy produkuje teplo ako vedľajší produkt tohto procesu, ale účinnejšie kompresory produkujú menej tepla. ==Princíp funkcie== Vo väčšine [[piestový motor|piestových motorov]] je nasávaný vzduch "ťahaný" do motora prostredníctvom pohybu piestu z hornej do dolnej úvrate,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.compgoparts.com/TechnicalResources/FourStrokeEngineBasics.asp |titul=Four Stroke Engine Basics |vydavateľ=Compgoparts.com |date= |dátum prístupu=2012-06-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080321100045/http://www.compgoparts.com/TechnicalResources/FourStrokeEngineBasics.asp |dátum archivácie=2008-03-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Brain |meno=Marshall |url=http://www.howstuffworks.com/engine1.htm |titul=HowStuffWorks "Internal Combustion" |vydavateľ=Howstuffworks.com |dátum vydania=5. apríl 2000 |dátum prístupu=2012-06-01}}</ref> podobne ako je to pri [[injekčná striekačka|injekčnej striekačke]]. Množstvo vzduchu, ktoré je v danom cykle nasané, závisí od [[zdvihový objem|zdvihového objemu]] valca a [[objemová účinnosť|objemovej účinnosti]] motora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.epi-eng.com/piston_engine_technology/volumetric_efficiency.htm |titul=Volumetric Efficiency (and the REAL factor: mass airflow) |vydavateľ=Epi-eng.com |dátum vydania=18. november 2011|dátum prístupu=2012-06-01}}</ref> Cieľom turbodúchadla je zvýšiť objemovú účinnosť motora zvýšením hustoty nasávaného plynu (zvyčajne vzduchu). Obežné koleso dúchadla stláča nasávaný vzduch z okolia predtým, ako sa vzduch dostane do [[Zberač nasávacieho potrubia|zberača nasávacieho potrubia]] pri zvýšenom tlaku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://large.stanford.edu/courses/2010/ph240/veltman1/ |titul=Variable-Geometry Turbochargers |vydavateľ=Large.stanford.edu |dátum vydania=24. október 2010|dátum prístupu=2012-06-01}}</ref> To má za následok väčšie množstvo vzduchu vchádzajúceho do valcov. Výkon potrebný na jeho otáčanie [[radiálny kompresor|radiálneho kompresora]] pochádza z turbíny, ktorú roztáčajú prúdiace výfukové plyny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://conceptengine.tripod.com/conceptengine/id5.html |titul=How Turbo Chargers Work |vydavateľ=Conceptengine.tripod.com |date= |dátum prístupu=2012-06-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120517000134/http://conceptengine.tripod.com/conceptengine/id5.html |dátum archivácie=2012-05-17 }}</ref> Turbodúchadlá sa používajú v automobilovom priemysle aj na zníženie spotreby pri zachovaní výkonu spaľovacieho motora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://me1065.wikidot.com/variable-geometry-turbochargers |titul=Effects of Variable Geometry Turbochargers in Increasing Efficiency and Reducing Lag - Thermal Systems |doi=10.1243/0954407991526766 |vydavateľ=Me1065.wikidot.com |dátum vydania=6. december 2007 |dátum prístupu=2012-06-01}}</ref> To sa dosahuje obnovovaním nevyužitej energie vo výfuku, ktorá je dodávaná do nasávania motora. Narastajúca teplota turbodúchadlom stláčaného vzduchu dáva vyššiu [[účinnosť]]. Regulácia turbodúchadiel je veľmi komplexná a bola vyvíjaná počas viac ako 100 rokov svojho použitia. Moderné turbodúchadlá môžu používať odpúšťacie, obtokové resp. regulačné ventily ([[wastegate]], [[blow-off ventil]]y) a [[Turbodúchadlo s variabilnou geometriou lopatiek|variabilnú geometriu lopatiek]]. Regulovanie hustoty nasávaného vzduchu je často spájané so stratou atmosférického tlaku zvýšením nadmorskej výšky. Preto bolo prirodzene turbodúchadlo používané v leteckých motoroch. Ako lietadlo stúpa do vyšších nadmorských výšok, tlak okolitého vzduchu rýchlo klesá. Pri nadmorskej výške {{mnm|5486}} je tlak o polovicu menší ako na úrovni morskej hladiny, čo má za následok iba polovičný výkon motora.<ref name="knuteson">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Boosting Your Knowledge of Turbocharging |priezvisko=Knuteson |meno=Randy |mesiac=July |rok=1999 |dátum prístupu=2012-04-18 |url=http://www.kellyaerospace.com/articles/Turbocharging.pdf |vydavateľ=Aircraft Maintenance Technology |url archívu=https://web.archive.org/web/20120617094358/http://www.kellyaerospace.com/articles/Turbocharging.pdf |dátum archivácie=2012-06-17 }}</ref> ===Nárast tlaku / plnenie=== V automobilizme termín "boost" (plnenie) označuje rozdiel v tlaku prepĺňajúceho a [[atmosférický tlak|atmosférického tlaku]]. Úroveň plnenia je označovaná v [[bar (tlak)|baroch]], psi alebo niekedy v [[Pascal|kPa]].<ref name="knuteson" /> V leteckých motoroch je prepĺňanie dôležité kvôli udržiavaniu tlaku v sacom potrubí pri narastajúcej nadmorskej výške. Tlak v sacom potrubí tak môže dosahovať aj 100 kPa.<ref name="knuteson" /> Na zabránenie [[detonačné spaľovanie|detonačnému spaľovaniu]] (klepanie motora) a podobných fyzických poškodení motora, sa nemôže tlak v sacom potrubí veľmi zvýšiť. Preto sa tlak v sacom potrubí reguluje určitými prostriedkami. Otváranie obtokového ventilu [[wastegate]] dovoľuje nadmernú energiu smerujúcu na turbínou prepustiť okolo turbodúchadla rovno do výfukového potrubia alebo do vzduchu kvôli zmenšeniu plniaceho tlaku. Ventil wastegate môže byť ovládaný buď manuálne (najčastejšie v lietadlách) alebo ovládacím prvkom (v automobiloch je často riadený [[Riadiaca jednotka motora|riadiacou jednotkou motora]]). ===Oneskorenie reakcie turbodúchadla=== Oneskorenie reakcie turbodúchadla, nazývané neodborne turbodiera alebo tiež turboefekt je doba, ktorá je potrebná k vytvoreniu dostatočného tlaku výfukových plynov, potrebných na roztočenie turbíny. Dostatok kinetickej energie, potrebnej k stlačeniu vzduchu vytvorí až turbína roztočená na určité otáčky. Oneskorenie reakcie turbodúchadla sa dá eliminovať niekoľkými spôsobmi: * znižovanie rotačnej zotrvačnosti turbodúchadla; napríklad použitím ľahších súčiastok, alebo súčiastok s menším priemerom dovoľuje rýchlejšiu odozvu. * zmenšením trecích strát ložísk * použitie turbodúchadla s delenou dúchadlovou časťou (twin scroll) * použitie dvoch sekvenčných alebo paralelných turbodúchadiel * použitie [[antilag systém]]u [[Antilag systém]] použvajú predovšetkým pretekárske automobily, u ktorých tento systém zabraňuje zníženiu otáčok turbodúchadla po ubraní plynu napríklad pri prejazde zákrut alebo pri preraďovaní, teda vzniku turbodiery. Funguje tak, že po ubraní plynu je vstreknuté palivo do výfuku pred turbodúchadlo, kde sa vznieti a znovu ho roztočí. Navonok sa tento spôsob javí strieľaním a plameňmi z výfuku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.autotuning.sk/auto/poradna/als-anti-lag-system/|titul=ALS - Anti Lag System|vydavateľ=Autotuning.sk|dátum prístupu=2013-10-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20131016222841/http://www.autotuning.sk/auto/poradna/als-anti-lag-system/|dátum archivácie=2013-10-16}}</ref> ==Pracovné režimy turbodúchadla== Turbodúchadlo v závislosti od [[motorová konfigurácia|konfigurácie piestového spaľovacieho motora]] a geometrie výfukového potrubia môže pracovať v niektorom z nasledovných režimov: #Ak je medzi pracovnými valcami motora a turbínou dostatočne veľký zásobník, v ktorom sa ustália hodnoty tlaku a teploty spalín, turbína turbodúchadla bude pracovať ako rovnotlaková. Tento spôsob je výhodný vtedy, ak pomer tlaku vo valci pri otvorení [[ventil (piestový spaľovací motor)|ventilu]] a priemerného tlaku pred turbínou nie je veľký. #Ak sa spaliny privádzajú k turbíne priamo vo forme krátkych tlakových impulzov podľa toho, ako sa otvárajú výfukové ventily turbína pracuje ako impulzová. Pre vysokú účinnosť prenosu treba dodržať vhodný tvar výfukového potrubia a ďalšie parametre motora. #Tretím spôsobom je kombinovaný systém prenosu energie s využitím tlakových konvertorov, ktorý kombinuje výhodné vlastnosti dvoch predošlých režimov. ==Hlavné komponenty turbodúchadla== Turbodúchadlo pozostáva z troch hlavných komponentov: * [[turbína]], ktorou je takmer vždy [[radiálna turbína]] * dúchadlo, ktorým je takmer vždy [[radiálny kompresor]] * stredová rotujúca ložisková/nábojová zostava Mnoho turbodúchadiel používa ďalšie technológie, ako sú ventily wastegate, blow-off ventily a medzichladiče. ===Turbína=== Energia, ktorú poskytuje turbína je prevedená z [[entalpia|entalpie]] a kinetickej energie plynu. Ložiská turbíny dosahujú pri prúdení výfukových plynov do 250 000 otáčok za minútu.<ref>Mechanical engineering: Volume 106, Issues 7&nbsp;–&nbsp;12; p.51</ref><ref>Popular Science. Detroit's big switch to Turbo Power. Apr 1984.</ref> Veľkosť a tvar môžu určovať výkonové charakteristiky turbodúchadla. Tak vysoké otáčky predstavujú problém pre klasické [[Valivé ložisko|guličkové ložiská]], ktoré by mohli explodovať. Preto sa používajú [[fluidné ložisko|fluidné ložiská]], v ktorých sú pohybujúce časti oddelené a zároveň chladené tenkou vrstvou oleja. Olej sa väčšinou odoberá z mazacej sústavy motora a musí byť po prechode turbodúchadlom chladený [[Olejový chladič|olejovým chladičom]]. Výkon turbodúchadla je úzko spätý s jeho veľkosťou.<ref name="eight">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Veltman |meno=Thomas |titul=Variable-Geometry Turbochargers |vydavateľ=Coursework for Physics 240 |dátum vydania=24. október 2010 |url =http://large.stanford.edu/courses/2010/ph240/veltman1/ |dátum prístupu=2012-04-17 }}</ref> Väčšie turbodúchadlá sa viac zohrievajú a ich väčšia turbína poskytuje väčší tlak, ale pri nízkych otáčkach trpia oneskorením. Malé turbodúchadlá sa otáčajú rýchlo, ale nemajú taký výkon pri akcelerácii vo vysokých otáčkach.<ref name="one">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Tan |meno=Paul |titul=How does Variable Turbine Geometry work? |vydavateľ=PaulTan.com |dátum vydania=16. august 2006 |url =http://paultan.org/2006/08/16/how-does-variable-turbine-geometry-work/ |dátum prístupu=2012-04-17 }}</ref><ref name="two">A National Maritime Academy Presentation. [http://www.scribd.com/doc/17453088/How-Does-Variable-Turbine-Geometry-Work Variable Turbine Geometry].</ref> Na spojenie výhod malých a veľkých turbín sa používajú pokročilé návrhy, ako dvojité turbodúchadlá, turbodúchadlá s delenou dúchadlovou časťou alebo turbodúchadlá s variabilnou geometriou lopatiek. ====Twin-turbo==== {{Hlavný článok|Twin-turbo}} '''Twin-turbo''' alebo aj '''bi-turbo''' je systém dvoch samostatných turbodúchadiel, ktoré pracujú v sekvenčnej alebo paralelnej konfigurácii.<ref name="three"/><ref name="twelve">[http://www.turbobygarrett.com/turbobygarrett/faq Turbo FAQ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131016203328/http://www.turbobygarrett.com/turbobygarrett/faq |date=2013-10-16 }}. Garrett by Honeywell. Retrieved April 17, 2012.</ref> V paralelnej konfigurácii je každé turbodúchadlo poháňané jednou výfukovou vetvou motora. V sekvenčnom nastavení funguje jedno turbodúchadlo pri nižších otáčkach a druhé je na vopred dané rýchlosti a zaťaženia motora.<ref name="twelve"/> Sekvenčne montované turbodúchadlá taktiež redukujú oneskorenie reakcie, ale požadujú zložité vedenie potrubí.<ref name="three">[http://www.autozine.org/technical_school/engine/tech_engine_3.htm#Twin-turbo Twin-Turbo: Parallel or Sequential] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130305015212/http://www.autozine.org/technical_school/engine/tech_engine_3.htm#Twin-turbo |date=2013-03-05 }}. Autozine Technical School.</ref> ====Variabilná geometria lopatiek==== {{Hlavný článok|Turbodúchadlo s variabilnou geometriou lopatiek}} Variabilná geometria (VGT) je technológia, ktorá umožňuje meniť sklon lopatiek rozvádzača turbíny turbodúchadla podľa jeho zaťaženia. Uhol lopatiek turbodúchadla nastavuje ovládací prvok, ktorý spomaľuje alebo zrýchľuje prietok vzduchu turbodúchadlom.<ref name="one"/><ref name="two"/>. VGT nevyžaduje ventil wastegate, preto býva častejšia pri naftových motoroch, ktoré majú nižšiu teplotu výfukových plynov. ==Ďalšie technológie používané pri inštalácii turbodúchadla== ===Medzichladenie=== Pri stláčaní nasávaného vzduchu turbodúchadlom sa nasávaný vzduch prehrieva a takisto je ohrievaný prestupom tepla z výfukových plynov. Extrémne vysoká teplota nasávaného vzduchu môže prispieť ku klepaniu motora (detonačnému spaľovaniu), ktoré mechanicky ničí motor. Popri turbodúchadlách sa často používajú [[medzichladič]]e, ktoré ochladzujú stlačený vzduch. Medzichladiče sú často testované kvôli trhlinám počas bežných servisných intervalov, a to predovšetkým pri nákladných automobiloch, kde má tento jav za následok 20% zníženie šetrenia paliva. ===Vodné vstrekovanie=== Ako alternatíva k medzichladeniu stláčaného vzduchu je vstrekovanie vody do nasávaného vzduchu, ktorá tak schladzuje nasávaný vzduch. Táto metóda je používané v automobiloch a lietadlách. ===Wastegate=== {{Hlavný článok|Wastegate}} Mnoho turbodúchadiel používa reguláciu odpúšťaním výfukových plynov (ventil wastegate), ktorý umožňuje malým turbodúchadlám redukovať efekt oneskorenia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Nice|meno=Karim|titul =How Turbochargers Work |periodikum=Auto.howstuffworks.com |date = |url =http://auto.howstuffworks.com/turbo3.htm |dátum prístupu=2010-08-02 }}</ref> Ventil wastegate reguluje tok výfukových plynov vchádzajúcich do turbíny výfukovej časti turbodúchadla. Ten môže byť riadený [[solenoid]]om, ktorý ovláda [[riadiaca jednotka motora]] alebo [[regulátor plniaceho tlaku]], ale väčšina sériovo vyrábaných automobilov používa pružinou zaťaženú membránu. ===Blow-off ventil/diverter/bypass/dump ventil=== [[Súbor:Dahlbäck valve.jpg|right|thumb|Recirkulačný bypass ventil]] {{Hlavný článok|Blow-off ventil}} Turbodúchadlom prepĺňané motory pracujú najlepšie pri plne otvorenej škrtiacej klapke a potrebujú vysoké otáčky. Keď je však škrtiaca klapka zavretá, stlačený vzduch nemá kde prúdiť. V tejto situácii narastá tlak na úroveň, ktorá môže viesť k poškodeniu. Keď sa tlak ďalej zvyšuje, začne sa stlačený vzduch vracať späť na lopatky dúchadla a ďalej von. Spätné prúdenie turbodúchadlom môže zapríčiniť, že sa rýchlosť otáčok hriadele turbíny spomalí rýchlejšie ako normálne, čo môže zničiť turbodúchadlo. Aby sa predchádzalo tejto udalosti je medzi turbodúchadlo a škrtiacu klapku umiestnený ventil, ktorý vypúšťa prebytočný tlak vzduchu. Tento ventil je známy ako blow-off ventil alebo dump ventil. Je to pretlakový ventil a je bežne ovládaný vákuom v sacom potrubí. Hlavné použitie tohto ventilu je kvôli udržaniu roztočeného turbodúchadla pri vysokých otáčkach. Vzduch je obyčajne vrátený späť na vstup turbodúchadla (diverter, bypass ventil) alebo je vzduch vypúšťaný do okolia (blow-off ventil). ==Použitie== ===Benzínové motory=== Prvé osobné automobily s prepĺňaným benzínovým motorom boli modely Oldsmobile Jetfire, ktorých motory [[Motor Oldsmobile V8|Oldsmobile V8]] používali turbodúchadlo montované na hliníkovom osemvalci s objemom 3,52 litra. V roku 1962 automobilka Chevrolet začala vybavovať svoj model [[Chevrolet Corvair]] turbodúchadlom, ktorý niesol názov Monza Spider a neskôr ako Monza. V Európe sa prepĺňanie turbodúchadlom dostalo do modelov [[Porsche 930]] či [[Saab 99|Saab 99 Turbo]]. V Severnej Amerike bol turbodúchadlom prepĺňaný populárny model [[Buick Regal|Buick Regal/T Type/Grand National]]. Dnes je prepĺňanie turbodúchadlom bežne používané mnohými automobilkami na naftových či benzínových motoroch. Prepĺňanie turbodúchadlom môže byť použité ná nárast výkonu pri zachovaní rovnakého objemu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Richard Whitehead |url=http://www.thenational.ae/lifestyle/motoring/road-test-2011-mercedes-benz-cl63-amg |titul=Road Test: 2011 Mercedes-Benz CL63 AMG |vydavateľ=Thenational.ae |dátum vydania=25. máj 2010 |dátum prístupu=2012-06-01}}</ref> alebo kvôli šetreniu paliva znížením zdvihového objemu (napríklad Chevrolet Cruze s atmosférickým benzínovým motorom s objemom 1.8 litra má rovnaký výkon, 138 koní, ako jeho 1.4 litrový turbodúchadlom prepĺňaný motor). ===Naftové motory=== {{Hlavný článok|Preplňovaný naftový motor}} Prvým sériovo vyrábaným osobným automobilom s naftovým motorom preplňovaným turbodúchadlom bol model [[Mercedes-Benz W116|Mercedes-Benz 300SD]] vyrábaný od roku 1978 s turbodúchadlom Garrett.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.honeywell.com/sites/honeywell/casestudy3_cat181ec08-fbaa1ed448-3e3e4447ab3472a0c2a5e5fdc1e6517d_H0CC06AED-44CB-396B-24A2-208C5DC4A3D0.htm |titul=Turbocharging Turns 100 |vydavateľ=Honeywell |rok=2005 |dátum prístupu=2012-09-28}}</ref><ref name="en.turbolader.net">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://en.turbolader.net/Technology/History.aspx |titul=The history of turbocharging |vydavateľ=En.turbolader.net |dátum vydania=27. október 1959 |dátum prístupu=2012-06-01}}</ref><ref name="theturboforums.com">http://www.theturboforums.com/turbotech/main.htm</ref> V dnešnej dobe je množstvo naftových motorov preplňovaných turbodúchadlom, hlavne pre úspornosť paliva a lepšie jazdné vlastnosti.<ref name="en.turbolader.net"/><ref name="theturboforums.com"/> Prvý nákladný automobil s turbodúchadlom preplňovaným naftovým motorom vyrobila spoločnosť [[Saurer|Schweizer Maschinenfabrik Saurer]] v roku 1938.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.turbodriven.com/en/turbofacts/default.aspx |titul=BorgWarner turbo history |vydavateľ=Turbodriven.com |date= |dátum prístupu=2010-08-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100726074209/http://www.turbodriven.com/en/turbofacts/default.aspx |dátum archivácie=2010-07-26 }}</ref> ===Motocykle=== Prvý motocykel s prepĺňaním turbodúchadlom bol [[Kawasaki Heavy Industries Motorcycle & Engine|Kawasaki]] ZR1 TC z roku 1978.<ref name="smith Z1R-TC">{{Citácia periodika|priezvisko=Smith|meno=Robert|titul=1978 Kawasaki Z1R-TC: Turbo Power|periodikum=Motorcycle Classics|rok=2013|mesiac=January/February|ročník=8|vydanie=3|url=http://www.motorcycleclassics.com/classic-japanese-motorcycles/kawasaki-z1r-tc-zm0z13jfzbea.aspx|dátum prístupu=2013-02-07}}</ref> Niekoľko japonských motocyklových spoločností vyrábalo začiatkom 80. rokov turbodúchadlom prepĺňané motocykle ako napríklad motocykel Honda CX500 Turbo,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bikez.com/motorcycles/honda_cx_500_turbo_1982.php|titul=Honda CX 500 Turbo |vydavateľ=Bikez.com|dátum prístupu=2013-10-15}}</ref> ktorý mal priečne uložený, vodou chladený vidlicový dvojvalec, ktorý bol tiež v ponuke v atmosférickej verzii. ==Výrobcovia== [[Honeywell Turbo Technologies|Garrett]] (dnes Honeywell) a [[BorgWarner]] sú najväčšími výrobcami turbodúchadiel v USA a Európe.<ref name="bloomberg.com">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kitamura |meno=Makiko |url=http://www.bloomberg.com/apps/news?pid=newsarchive&sid=aYKNPOS_J37k |titul=IHI Aims to Double Turbocharger Sales by 2013 on Europe Demand |vydavateľ=Bloomberg |dátum vydania=24. júl 2008 |dátum prístupu=2012-06-01}}</ref><ref name="just-auto.com">{{Citácia elektronického dokumentu |autor=CLEPA CEO Lars Holmqvist is retiring |url=http://www.just-auto.com/analysis/turbochargers-european-growth-driven-by-spread-to-small-cars_id86995.aspx |titul=Turbochargers - European growth driven by spread to small cars |vydavateľ=Just-auto.com |dátum vydania=18. november 2002 |dátum prístupu=2012-06-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120428193025/http://www.just-auto.com/analysis/turbochargers-european-growth-driven-by-spread-to-small-cars_id86995.aspx |dátum archivácie=2012-04-28 }}</ref> Medzi ďalších výrobcov patria: * [[GReddy]] * [[HKS]] * [[Cummins|Holset Engineering]] * [[IHI]] * [[Komatsu]] * [[Kühnle, Kopp & Kausch|KKK]] * [[MAN Diesel & Turbo]] * [[Mitsubishi Heavy Industries]] * [[Napier & Son|NAPIER Turbochargers]] * [[RE Amemiya]] * [[Turbonetics]] * [[Voith|Voith Turbo]] == Referencie == {{reflist|2}} ==Ďalšia literatúra== * {{Citácia knihy|autor=Michael Mayer|titul=Abgasturbolader. Sinnvolle Nutzung der Abgasenergie|vydavateľ=Moderne Industrie|isbn=3-478-93263-7|vydanie=5.|rok=2003}} * {{Citácia knihy|autor=Gert Hack, Iris Langkabel|titul=Turbo- und Kompressormotoren. Entwicklung, Technik, Typen|vydavateľ=Motorbuch Verlag|miesto=Stuttgart|isbn=3-613-01950-7|vydanie=3.|rok=2001}} * {{Citácia knihy|autor=Heinz Grohe|titul=Otto- und Dieselmotoren|vydavateľ=Vogel Buchverlag|isbn=3-8023-1559-6|vydanie=11.|rok=1995}} * Trnka J., Urban J.: ''Spaľovacie motory''. [[Alfa (vydavateľstvo)|Alfa]] Bratislava, 1992. ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:Turbocharger}} == Externé odkazy == * {{Citácia periodika |url=http://www.automobilemag.com/features/news/0602_turbocharger_history/index.html |title=Happy 100th Birthday to the Turbocharger |autor=Don Sherman |periodikum=Automobile Magazine |mesiac=Február |rok=2006 |titul=Archivovaná kópia |dátum prístupu=2013-10-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120222033727/http://www.automobilemag.com/features/news/0602_turbocharger_history/index.html |dátum archivácie=2012-02-22 }} * [http://ntrs.nasa.gov/archive/nasa/casi.ntrs.nasa.gov/19990018837_1999018726.pdf NASA Oil Free Turbocharger] * [http://turbo.honeywell.com/whats-new-in-turbo/video/how-a-turbocharger-works/ Video ukazujúce prácu turbodúchadla] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140523013450/http://turbo.honeywell.com/whats-new-in-turbo/video/how-a-turbocharger-works/ |date=2014-05-23 }} ==Zdroje== {{Preklad|en|Turbocharger|576930633|cs|Turbodmychadlo|10261088}} [[Kategória:Turbodúchadlá]] [[Kategória:Príslušenstvo piestových spaľovacích motorov]] igrx1zo5wa3ot6bz6lby5dxlofez0uz 0 81991 8226284 6389127 2026-05-30T15:21:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226284 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{na úpravu}} ::''Tuhé teleso môže byť aj synonymum výrazu pevné teleso, teda teleso v pevnom skupenstve, pozri pod [[pevná látka]].'' '''Tuhé teleso''' alebo '''dokonale tuhé teleso'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = | url = http://kf-lin.elf.stuba.sk/~ballo/STU_online/Fyzika%20I/IV%20kapitola/mechanikaDTT1-1.htm | vydavateľ = kf-lin.elf.stuba.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-05 | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210923175815/http://kf-lin.elf.stuba.sk/~ballo/STU_online/Fyzika%20I/IV%20kapitola/mechanikaDTT1-1.htm | dátum archivácie = 2021-09-23 }}</ref> je ideálne [[teleso]] z [[pevná látka|pevnej látky]], ktoré pri pôsobení [[sila|síl]] nemení svoj tvar – nedeformuje sa, ale tieto sily majú iba pohybový účinok. Považujeme ho za tzv. ''[[kontinuum]]'' = [[spojité prostredie]], čiže neberieme do úvahy časticovú štruktúru [[látka|látok]]. Každé skutočné teleso môže vykazovať [[deformácia|deformáciu]] (nech je akokoľvek pevné) pri pôsobení sily, preto v skutočnosti tuhé teleso ''neexistuje''. Tento abstraktný pojem sa používa k teoretickému skúmaniu čisto [[pohyb (fyzika)|pohyb]]ových účinkov [[sila|síl]] na teleso v prípadoch, keď sa nedá nahradiť [[hmotný bod|hmotným bodom]], pretože jeho rozmery a tvar nemôžeme zanedbať, príp. je nutné vziať do úvahy tiež jeho [[rotácia|rotáciu]], a pritom sú deformačné účinky síl zanedbateľné. == Referencie == <references /> {{fyzikálny výhonok}} [[Kategória:Mechanika]] jsa9k9sp4jcrwz15cqjuy64ju8umy6q 0 83613 8226497 8028244 2026-05-31T05:39:44Z ~2026-32272-73 296486 8226497 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Tatra 11 | obrazok = T-11.JPG | vyrobca = [[Tatra, a. s.|Tatra]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = [[1923]] - [[1926]] | krajina_povodu = [[Česko-Slovensko]] | predchodca = | nasledovnik = [[Tatra 12]] | pribuzne = | trieda = stredná | typ_karoserie = dvojdverová, 4-miestna | usporiadanie = | platforma = | motor =zážihový vzduchom chladený B2, 1 056 cm³, výkon 8,8 kW | maximalka =70 km/h | akceleracia = | spotreba = 9-10 l/100km | prevodovka =4 stupňová mechanická | razvor =2 635 mm | vyska =1 480 mm | sirka =1 720 mm | dlzka =3 420 mm | hmotnost = 680-900 kg | kapacita_nadrze =32 L | podobne = | dizajner = [[Hans Ledwinka]] }} '''Tatra 11''' bol malý automobil vyznačujúci sa jednoduchou a trvácnou konštrukciou, využívajúci chrbticový nosný rám, výkyvné polonápravy vzadu a vzduchom chladený plochý motor. Konštruktérom tohto vozidla bol [[Hans Ledwinka]], ktorý práve u T-11 položil základy tzv. [[Tatrovácka koncepcia|tatrováckej koncepcie]], z ktorej sa podvozok u ťažkých nákladných [[Tatra 815|automobilov Tatra]] vyrába do súčasnosti. Tatra 11 mala dvojvalcový vzduchom chladený plochý motor (tzv. „boxer“) s objemom 1056 cm³, s rozvodom OHV a výkonom 8,8 kW (12 PS) pri 2500-2800 ot/min., ktorý cez 4-stupňovú prevodovku s ovládacou pákou v strede vozidla poháňal zadnú výkyvnú nápravu. Predná náprava bola tuhá. Brzdená bola iba zadná náprava, na každej strane však boli zdvojené brzdové čeľuste pôsobiace na ten istý široký brzdový bubon – jeden pár slúžil pre prevádzkovú a druhý pre ručnú brzdu. Odpruženie bolo riešené listovými pružinami – vzadu s progresívnou charakteristikou, vpredu doplnené trecím pákovým tlmičom. [[Súbor:T-11_engine.JPG|thumb|left|Motor Tatry 11]] Celá konštrukcia bola na dobu vzniku veľmi pokroková a vynikala pevnosťou a trvanlivosťou pri relatívne nízkej hmotnosti podvozku 500 kg. Vozidlo dosahovalo maximálnu rýchlosť okolo 70 km/h. Pre T-11 sa používali rôzne druhy otvorených, aj uzavretých karosérií. Upravené vozidlá Tatra 11 využívala továreň aj v automobilovom športe, kde dosiahli viaceré úspechy, spravidla pod vedením továrenského jazdca [[Josef Veřmiřovský|Josefa Veřmiřovského]]. Tatru 11 nahradil v roku [[1926]] inovovaný model [[Tatra 12]], ktorý sa líšil predovšetkým brzdenou prednou nápravou a drobnými zmenami na mazaní motora. T-11 položila základ celému radu osobných automobilov Tatra rovnakej koncepcie s dvoj- a štvorvalcovými vzduchom chladenými plochými motormi, ako aj mnohým úžitkovým vozidlám, z ktorých prvým bola Tatra 13. Niektoré vyrábané nákladné vozidlá Tatra stále používajú centrálny chrbticový rám, výkyvné polonápravy a vzduchom chladený spaľovací motor. Takto konštruovaný podvozok preukazuje výhody svojej jednoduchej stavby predovšetkým pri jazde v ťažkom teréne, zatiaľ čo vzduchom chladený motor je možné použiť tam, kde nie sú požadované prísne normy na emisie exhalátov a hluku. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Tatra 11}} == Externé odkazy == * http://www.tatraklub.sk {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170703014214/http://www.tatraklub.sk/ |date=2017-07-03 }} Tatra Auto Klub Slovakia * http://www.tatra.cz Tatra A.S, oficiálna stránka * http://www.tatraportal.com {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210913101156/https://tatraportal.com/ |date=2021-09-13 }} {{Tatra}} [[Kategória:Automobily Tatra|11]] [[Kategória:Veterány]] auh5lp7q17niud31gyf0t1sapmbnltx 0 93977 8226585 7460636 2026-05-31T10:39:18Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Obete samovrážd]] pomocou použitia HotCat 8226585 wikitext text/x-wiki '''Pepita Haezrachiová''', {{heb}} ''פפיטה האזרחי'', {{eng}} ''Pepita Haezrahi'' (* [[1921]] – † [[1963]]) bola [[Izrael|izraelská]] [[filozof]]ka, ktorá videla vo filozofii úsilie po nedosiahnuteľnom, takže filozofia sa jej javí principiálne tragickou. == Externé odkazy == * {{filit|fvh/haezrahiova_p.html}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Haezrachiová, Pepita}} [[Kategória:Narodenia v 1921]] [[Kategória:Úmrtia v 1963]] [[Kategória:Izraelskí filozofi]] [[Kategória:Obete samovrážd]] 2yg67ni4umrfk0qbilic5r7mkr4g223 0 96033 8226422 8226022 2026-05-30T21:26:00Z Nelliette 31909 wl 8226422 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Výtvarné umenie 18 Slovakia 10.jpg|náhľad|[[Ľudovít Štúr]] – kodifikátor modernej slovenčiny.]] '''Slovenská literatúra''' je literatúra [[Slováci|Slovákov]], súčasť [[slovenské umenie|slovenského umenia]], výrazná súčasť [[slovenská kultúra|slovenskej kultúry]], osobitná kultúrna entita. Patrí do [[stredoeurópska literatúra|stredoeurópskej literatúry]]. Je to literatúra písaná v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] autormi nachádzajúcimi sa aj v iných krajinách sveta ako je [[Slovensko]]. Výskumom slovenskej literatúry sa zaoberá najmä slovenská [[literárna veda]]. Slovenská literatúra má históriu tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Jej prvým dielom je [[Proglas (prológ)|''Proglas'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Proglas-recenzia|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/proglas litcentrum|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> od [[Konštantín Filozof|Konštantína Filozofa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry-/Staršia slovenská literatúra-800-1780|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/starsia-slovenska-literatura-800-1780/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> V období [[renesančný humanizmus|humanizmu]] a [[Renesancia|renesancie]] tvorili na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] hlavne v [[latinčina|latinčine]] a [[čeština|češtine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry/novšia slovenská literatúra|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/novsia-slovenska-literatura/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne [[Kodifikácia|kodifikovať]] spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] používanú s úpravami dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] vedení [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali [[stredoslovenské nárečia]], ktoré boli jazykom ľudu. V [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizme]] tvorili najmä [[poézia|poéziu]]. ==Stredoveká literatúra (800{{--}}1500)<ref name=´smatlak´>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4.|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn= 978-80-89222-28-5|strany=37 etc.|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>== ===Staroslovienska literatúra === Ranostredoveká slovenská literatúra sa datuje od doby začiatku pôsobenia vierozvestcov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]]<ref name="PK">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=profil.kultury.sk/Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727150725/https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref> a ich ďalších piatich učeníkov, ktorí bývajú nazývaní aj [[sedmopočetníci]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Svätí slovanskí sedmopočetníci|priezvisko=Škoviera|meno=Andrej|vydavateľ=Slovenský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-89489-02-2|strany=247}}</ref>, na území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]].<ref name="HR">{{Citácia periodika|titul=Stručná periodizácia staroslovienskeho a cirkevnoslovanského písomníctva|periodikum=Historická revue|priezvisko=Žeňuch|meno=Peter|odkaz na periodikum=www.sahi.sk|vydavateľ=Slovenský archeologický a historický inštitút - SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXX|číslo=6/2019}}</ref> K historicky doloženým autorom patria:<ref name=´smatlak´ /> * [[Konštantín Filozof]] (neskôr sv. Cyril), * [[827]]{{--}}† [[869]], vierozvestca, autor písma [[hlaholika]] a prvého [[Staroslovienčina|staroslovienskeho]] textu [[Proglas (prológ)|''Proglas'']]<ref name="HR" /> napísaného v hlaholike, ako aj autor prekladu Biblie do staroslovienčiny.<ref name="Encyklo">{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, I. zväzok A - D.,heslo: Cyril a Metod a ďalšie,|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=strany 345 - 346|odkaz na autora=Vladimír Hajko a kolektív}}</ref> * sv. [[Metod (svätec)|Metod]] (* [[815]]{{--}}† [[885]]), vierozvestca a možný spolutvorca [[Hlaholika|hlaholiky]], narodený v [[Solún]]e, autor a spoluautor prekladu [[Biblia|Biblie]] do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a viacerých ďalších cirkevných diel,<ref name="Encyklo"/><ref name="grkat.nfo.sk" /> ktoré prekladal spolu so sedempočetníkmi * [[sv. Angelár]], jeden z učeníkov sv. Metoda * sv. [[Gorazd (Nitra)|Gorazd]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), žiak Cyrila a Metoda, pripisujú sa mu diela: ''[[Život Metodov]]'', ''[[Kyjevské listy]]'' a ďalšie diela, čo však nie je dokázané.<ref name="grkat.nfo.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sedmopočetníci|url=https://www.grkat.net/texty/sedmopocetnici.html|dátum prístupu=2023-06-18|vydavateľ=www.grkat.net|autor=Andrej Škoviera}}https://www.grkat.net/texty/sedmopocetnici.html</ref> * sv. [[Kliment Ochridský]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), je autorom asi 50 diel v [[Hlaholika|hlaholike]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Kliment Ochridský|url=https://www.grkat.net/texty/kliment-ochridsky.html Svätý Kliment Ochridský (sloviensky), grkat.net|dátum prístupu=2023-06-18|vydavateľ=www.grkat.net|autor=Andrej Škoviera}}</ref> * sv. [[Sáva (Sedmopočetník)|Sáva]], vie sa, že zostal v [[Konštantinopol]]e počas svojej misie asi v roku [[882]]. Pripisujú sa mu dve diela: ''Služba sv. Cyrilovi a Rozprava o žaltári''.<ref name="grkat.nfo.sk" /> * sv. [[Naum Ochridský]] (* okolo [[830]]{{--}}† [[23. december]] [[910]]) K ďalším žiakom sv. Metoda patril sv. [[Konštantín Preslavský]] (Presbyter), autor [[Cyrilika|cyriliky]],<ref name="C-M">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovania vo včasnom stredoveku/cyrilo-metodská misia|url=http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=cyrilo-metodska-misia Slovania vo včasnom stredoveku|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref>. Po vyhnaní Metodových a Konštantínových žiakov v roku [[887]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=|rok=1986|strany=197|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, alebo v roku [[886]]<ref name=´smatlak´ /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chronológia starších slovenských dejín|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600427|dátum prístupu=2022-01-26|priezvisko=Lukačka|meno=Ján|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Ján Lukačka a kol.}}</ref> z územia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] sa [[Sloveni]] na jej území ocitli pod vplyvom západného kresťanského obradu a tým aj [[Latinčina|latinčiny]], ktorá sa stala jediným literárnym a cirkevným jazykom.<ref name="PK" /> Po porážke [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukových]] synov v [[Bavori (Germáni)|bavorsko]]-[[Starí Maďari|staromaďarskej]] [[Bitka pri Bratislave|bitke pri Bratislave]] (dobový názov [[Brezalauspurc]]) [[9. august]]a [[907]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|rok=1986|strany=198|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, sa [[hlaholika]] a [[staroslovienčina]] prestávala používať, no hlavne od nástupu [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] k moci. V slovenskom ľudovom prostredí však pretrvávala ľudová [[staroslovienčina]], vyvíjala sa ľudová slovesnosť a pôsobili [[igric]]i. Igrici šírili verbálne a hudobne sloviensku kultúru ešte ďalšie storočia, hoci v písanej forme neexistovala. Príkladom pre toto tvrdenie je pieseň ''[[Nitra milá Nitra]]'', čo je najtajomnejšia historická hymnická pieseň, ktorú [[Ján Kollár]] uviedol vo svojich ''Národných spievankách'' a považoval ju za ľudovú, no podľa analýzy je autorským dielom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref><ref group="pozn.">Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: Mladé letá 1983,Bratislava, pieseň Nitra, milá Nitra, str. 125, verzia od Ľudovíta Štúra, 66-042-83: Nitra, milá Nitra/ty vysoká Nitra!/Kdeže sú tie časy,/v ktorých si ty kvitla_/Nitra, milá Nitra,/ty slovenská mati!/Čo pozriem na teba,/musím zaplakati./Ty si bola niekedy/všetkých krajín hlava,/v ktorých tečie Dunaj,/Visla i Morava./Ty si bola sídlo/kráľa Svätopluka,/keď tu panovala/jeho mocná ruka./Ty si bola sväté/mesto Metodovo,/keď tu našim otcom/kázal božie slovo.</ref> Igrici boli kultúrny fenomén, ktorého diela nie sú písomne doložené, no je spomínaný v iných písomnostiach vtedajšej latinskej spisby. Významný zdroj tohto tvrdenia je [[Anonymus|Anonymova]] kronika ''Gesta hungarorum'' ([[1200]]) obsahujúca zmienku o igricoch, ktorí vystupovali na verejnosti a na dvoroch slovanskej šľachty v období 10.{{--}}12. storočia a zmieňuje sa aj o povestiach kolujúcich v dedinskom ľude, tzv. „fabulae rusticorum”, hoci formou „per negationem”, teda odmietania tejto kultúry<ref>{{Citácia knihy |titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydanie=4. |vydavateľ=Literárne informačné centrum |miesto=Bratislava |rok=2007 |isbn=978-80-89222-28-5 |strany=113{{--}}115 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Anonymus bol notárom na dvore uhorského kráľa [[Belo III.|Bela III.]] a mal za úlohu spísať dejiny [[Maďari|Maďarov]] od doby „zaujatia vlasti” na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. [[Súbor:Kyjevské listy.gif|náhľad|[[Kyjevské listy]] sú napísané v najstaršom type hlaholiky tzv. [[hlaholská unciála|hlaholskej unciále]], kde nie sú ešte veľké písmená.<ref>hlaholika In: {{Citácia knihy |titul=Encyklopédia archeológie |priezvisko=Novotný |meno=Bohuslav |vydavateľ=OBZOR |miesto=Bratislava |strany=321 |odkaz na autora=Bohuslav Novotný}}</ref>]] ====Diela v staroslovienskom jazyku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=345|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>==== * [[Proglas (prológ)|Proglas]], autor je [[Konštantín Filozof]], pôvodné dielo v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] v písme [[hlaholika]], úvod k prekladu biblie<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=89-93|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Frizinské pamiatky]], cirkevná literatúra písaná [[Hlaholika|hlaholikou]] pôvodne v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] * [[Adhortácia k vladárom]], staroslovienčina v hlaholike, slov. [[Napomenutie vladárom]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok N -Q,heslo: Napomenutie vladárom|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=32|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Napomenutie vladárom|url=http://www.klasici.sk/node/87 Univerzitná knižnica - Napomenutie vladárom|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref> * [[Adhortácia k pokániu]], staroslovienčina v hlaholike * [[Zakon sudnyj ľudem]], staroslovienčina v hlaholike<ref>{{Citácia periodika|titul=Zakon sudnyj ľjudem|periodikum=Historická revue |priezvisko=Ličková|meno=Darina|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXIII|číslo=6/2012}}</ref> * [[Kánon na počesť svätého Demetera Solúnskeho]], staroslovienčina v hlaholike * [[Moravsko-panónske legendy]], v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] dve biografie sv. [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život Konštantína|url=http://www.klasici.sk/node/487 Univerzitná knižnica- Život Konštantína|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=94-99|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu]], preložené z latinčiny do staroslovienčiny v hlaholike * [[Kyjevské listy]] - staroslovienčina v [[Hlaholika|hlaholike]] * [[Svätoemerámske glosy]] - nad latinskými vetami sú rydlom vyryté staroslovienske slová ===Literatúra v latinčine=== Latinská tvorba zahŕňa poéziu, prózu, vecnú literatúru, náučnú literatúru a vedecké a cirkevné pojednania. Dráma v stredoveku sa orientovala na frašky a na mystériové a moralitné hry prispôsobené svetskému a reálnemu mysleniu. Texty hier sa však dodnes nezachovali. Niektoré príklady tvorby v stredovekej literatúre: [[Súbor:Képes Krónika 1360.jpg|náhľad|Uhorská kronika]] * [[Moravsko-panónske legendy]] - preložené zo [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] do [[Latinčina|latinčiny]], vznik [[9. storočie]] * [[Legenda o svätých Svoradovi a Benediktovi]] ([[1064]]), autor je [[Maurus (Nitra)|Maurus]], biskup v Nitre, (asi [[1000]]{{--}}[[1070]]), v latinskom jazyku<ref name="PK" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=113-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Nitriansky kódex]] približne z roku [[1083]], dnes uložený v [[Nitra|Nitre]] * [[Kronika Jána z Turca|Uhorská kronika]], autor [[Ján z Turca]] (asi [[1435]]{{--}}[[1488]]/89), v [[Latinčina|latinčine]]<ref name="PK" /> * [[Vítaj, milý Spasiteľu]], hymnus, vyznačujúci sa jednoduchým, ale sugestívnym poetickým jazykom<ref name=´Profil´ />, [[14. storočie]]. * [[Chváloreč na básnické umenie]] ([[1461]]), lat. ''Laudes artis poeticae'' od [[Krištof Petschmessing|Krištofa Petschmessinga]] je „príkladom vysokej jazykovej, rétorickej a básnickej kultúry, odlišujúcej sa od plebejského jazyka. Toto dielo pripravilo pôdu pre nástup humanizmu a renesancie v podmienkach slovenskej literatúry a kultúry”<ref name=´Profil´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Profil kultúry - Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727150725/https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref>. V inom prameni sa meno autora nachádza v tvare [[Krištof Petschmessingsloer]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=13-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>, magister, ktorý pochádzal z [[Levoča|Levoče]]. Prepísal dielo ''Satiry'' od rímskeho básnika [[Iuvenalis|Decima Junia Juvenala]] a pridal vlastný úvod o básnickom umení ''Laudes artis poeticae''. Dielo je stredovekou literárno-teoretickou rozpravou o poézii a rétorike. Petschmessingsloer postavil teóriu stredovekého poetického diela na antických autoroch a [[Tomáš Akvinský|Tomášovi Akvinskom]], [[Boethius]]ovi a súpútnikoch, pričom definuje jednotlivé druhy poézie, jej kompozičné princípy a štyri príčiny tvorby diela. Tiež sa zaoberá členením viet a súvetí a tematikou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chvála básnického umenia“ (Laudes artis poeticae, 1461) z pera Levočana Christophora PetschmessingsloeraForum Historiae 2/20082|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=698935|dátum prístupu=2022-01-25|priezvisko=Novacká|meno=Mária|vydavateľ=CEEOL-wikipedialibrary|odkaz na autora=Mária Novacká}}</ref> Zaujímavou etapou vývoja bolo založenie univerzity [[Universitas Istropolitana|Academia Istropolitana]] v [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1465]] pápežskou zakladacou listinou, ktorá mala vplyv na vývoj humanistickej literatúry väčšinou písanej v [[Latinčina|latinčine]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Humanizmus a vzdelanosť na dvore Mateja Korvína|periodikum=Historická revue č. 5/2017|priezvisko=Homoľa|meno=Tomáš|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXVIII|číslo=5/2017}}</ref>. ===Literatúra v českom jazyku=== [[14. storočie]] znamenalo posilnenie slovenskej vzdelanosti a tým aj literatúry. K tomu prispelo založenie [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]] ([[1348]]), čo iniciovalo používanie [[Čeština|češtiny]] na území [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]. Začali sa objavovať texty v češtine, napríklad mestské kroniky (viď. ''[[Žilinská kronika]]'' z roku [[1451]]). V týchto záznamoch sú zistiteľné aj čiastočné prejavy slovenských nárečí. Veľký podnet pre uplatnenie českého jazyka v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] znamenal vpád [[Husiti|husitov]] a hlavne vojsk [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]], ktoré v polovici [[15. storočie|15. storočia]] okupovali všetky slovenské [[Stolica (územie)|župy]]. Čeština sa presadila aj u vtedajšej vládnucej elity, evanjelického duchovenstva a meštianstva a pretrvávala ako literárny jazyk v 15. a [[16. storočie|16. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dejiny slovenskej literatúry, Hlava I., Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Vlček |meno=Jaroslav |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME |odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> ==Humanizmus a renesancia (1500{{--}}1650)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=45{{--}}99|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Literárny humanizmus a renesancia v Uhorsku sa dá charakterizovať ako literárne hnutie, ktoré postupne prešlo od stredovekého štúdia latinskej a gréckej kultúry k jej napodobňovaniu čo sa týka formy aj obsahu. Spočiatku bol hlavným komunikačným nástrojom latinský jazyk, neskôr sa prešlo k češtine, slovenčine či bibličtine. Renesancia znamenala protichodný proces voči stredovekému humanizmu, postavila sa proti feudalizmu a jeho výrobným vzťahom, rodil sa nový kapitalistický systém. V užšom zmysle renesancia vo výtvarnom umení a literatúre spracúvala bezprostrednejšie citový a zmyslový život, krásu, lásku a prírodu. Mala bližšie k ľudovému folklóru a národným jazykom. Renesančnú kultúru a vzdelanosť pomohla nastoliť aj [[Beatrix Aragónska|Beatrice Aragónska]], ktorá ju priniesla z Neapola zároveň so svojím venom na dvor kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]]. Matej Korvín túto tendenciu mohutne podporil. Kultúrny vývoj v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] usmernilo aj založenie [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]] ([[1635]]{{--}}[[1755]]). Vzdelávanie v ňom riadili a vykonávali [[jezuiti]] a tým sa stalo, že v učebniciach literatúry sa ocitol dlhý rad katolíckych duchovných, ktorí každý vlastným spôsobom prispeli k vývoju slovenského jazyka. [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev]] mala samozrejme tiež svoj mohutný záber na kultivovanie slovenského jazyka a literatúry. V tomto období však začal rásť aj počet laických spisovateľov. Situáciu komplikovali okrem husitských výbojov na Slovensko aj [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska|url=https://www.valka.cz/12222-Turecke-vojenske-vyboje-na-uzemi-dnesneho-Slovenska-I valka.cz|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=www.valka.cz}}</ref>, ktoré sa viedli na území [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Rakúsko|Rakúska]]. Uhorská šľachta bola názorovo rozdelená a jej politické ambície spôsobovali ďalší chaos v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Šľachtické vojny nedovoľovali, aby sa laickí autori z radov šľachty mohli literárne realizovať tak, ako to v tej dobe bolo v západnej Európe. Pomalší vývoj humanistickej vzdelanosti a tým aj literatúry v Uhorsku zapríčiňoval veľmi slabý rozvoj [[kníhtlač]]e na jeho území, ktorá koncom [[15. storočie|15. storočia]] ešte na území [[Slovensko|Slovenska]] nebola rozvinutá<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry I.|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|isbn=978-80-89222-28-5|strany=138|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Z toho vyplývala nedostatočná vzdelanosť nielen nižších vrstiev, ale aj kňazov a šľachty. Humanistická a renesančná literatúra sa naplno prejavila až od druhej polovice [[16. storočie|16. storočia]]. Od začiatku [[16. storočie|16. stor.]] sa vzdelanosť začala prudko rozvíjať vplyvom [[Reformácia|reformačného hnutia]] na celom území Slovenska. Mestá podporovali zakladanie škôl rôznych stupňov. Významné boli mestská škola v [[Bardejov]]e, kde študoval aj [[Martin Rakovský (básnik)|Martin Rakovský]] z Turca, [[Prešovská škola]] a ďalšie mestské školy, v ktorých sa vyučovala latinčina po latinsky. V [[Bardejov]]e bola publikovaná prvá tlačená kniha na Slovensku v roku [[1581]]. Bol to preklad diela ''Der kleine Kathechismus od [[Martin Luther|Martina Luthera]] so slovenským názvom ''Malý katechizmus'' a vydal ju tlačiar [[Dávid Gutgesel|David Guttgesell]]. Predpokladaným prekladateľom katechizmu do slovakizovanej češtiny bol Severinus Sculteti, [[slovenčina|slov.]] [[Severín Škultéty]] ([[1550]]−[[1600]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bardejovský katechizmus z roku 1581, str. 120|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=205820|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Žitný|meno=Milan|vydavateľ=CEEOL-Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Milan Žitný}}</ref> Počas humanizmu a renesancie sa ďalej rozvíjala dráma. V jej rámci sa dominantne vydeľovalo školské divadlo, ktoré hrávalo náboženské, polosvetské a svetské hry. Písali ich evanjelickí aj katolícki autori v latinčine. Tematika bola buď vieroučná alebo starozákonná biblická. Ján Duchoň napísal hru ''Veľké tajomstvo zbožnosti'' ([[1628]]), Juraj Lippay tvoril pašiové hry. Polosvetské a svetské hry evanjelické spracovávali pastiersku bukoliku, napríklad ''Eklóga Simeon a Galileus'' od [[Ján Duchoň|Jána Duchoň]]a. Od polovice [[15. storočie|15. storočia]] sa rozvíjala [[ľudová slovesnosť]]. Vydeľovali sa folklórne žánre: ľudové piesne obradné, lyrické, [[Koleda|koledné]] a [[Hádanka|hádanky]], [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]], [[Pranostika|pranostiky]], dramatické výstupy, svadobné piesne a pohrebné vykladania. Piesňová lyrika sa stávala samostatným žánrom (ľúbostné, [[Uspávanka|uspávanky]], [[trávnice]], vojenské, pastierske, žartovné piesne). [[Balada|Baladické piesne]] o kráľovi Matejovi Korvínovi a osmanských vojnách zrkadlili súdobé historické udalosti. Od konca [[16. storočie|16. storoči]]a sa tvorili regrútske a vojenské piesne a [[Balada|balady]]. Medzi prekáravé piesne patrí ''Žalo dievča, žalo trávu'', k alegorickým piesňam zase ''Prečs´kalina, v kríčku stála''. Tieto ľudové žánre majú starú históriu a bohatosť diel. Tiež vznikali mnohé piesne s tematikou rodiny a vzťahov v nej: ''Naša pani kňahne'', ''Kdeže si bola Anička moja'', ''V tom inglickom poli jedna krčma stojí'' alebo ''A na hure hori cirňovy ohničok''. ===Básnici=== [[Súbor:Johannes Sambucus (11497525).jpg|náhľad|Ján Sambucus]] Známym a dobre doloženým autorom obdobia humanizmu je polyhistor [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]), ktorý ako príslušník slovenského etnika písal v [[Latinčina|latinčine]]. Preložil z [[Maďarčina|maďarčiny]] do latinčiny báseň ''Dobytie Szigetu'' na žiadosť cisára [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]], čím získal jeho štipendium. Básnická zbierka ''Poemata'' ([[Padova]], [[1555]]) vyšla počas jeho pracovného a študijného pobytu v [[Padova|Padove]]. V [[Český jazyk|českom jazyku]] tvoril [[Ján Silván]] ([[1493]]{{--}}[[1572]]), ktorý pôvodom zo [[Slovensko|Slovenska]] ale pôsobiaci v [[Čechy|Čechách]] dosiahol ako prvý publicitu svojou [[Poézia|poéziou]] nielen cirkevnou (prebásnenie [[žaltár]]a) ale aj subjektívnou lyrickou tvorbou. Silván vydal svoje jediné samostatné dielo ''Písně nové a na sedm žalmů kajících a jiné žalmy'' ([[Praha]] [[1571]]) ako zbierku piesní (kancionál) a žalmov. [[Martin Bošňák]] (asi [[1500]]{{--}}[[1566]]), vojak a básnik, je zaujímavý zjav v dejinách slovenskej literatúry tým, že napísal jednu historickú epickú poému v českom jazyku, ktorá bola medzi prvými v histórii slovenskej literatúry. Tento dôležitý posun vo vývoji sa udial v polovici [[16. storočie|16. storočia]] (okolo [[1549]]), keď vytvoril epickú poému ''[[Píseň o zámku muránském]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o zámku Muránskem|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/188/Bosnak_Pisen-o-zamku-Muranskem/1 zlatyfond.sme.sk:Pisen-o-zamku-Muranskem/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Bošňák|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Martin Bošňák}}</ref> Druhá historická poéma ''[[Píseň o sigetském zámku]]'', ktorá zrejme vznikla okolo roku [[1566]], kedy bol zámok Sziget (slov. Sihoť) dobytý armádou [[sultán]]a [[Sulejman II.|Sulejmana II.]], je podľa slovenskej literárnej vedy dielom anonyma, i keď býva pripisovaný tiež [[Martin Bošňák|Martinovi Bošňákovi]] ako účastníkovi bitky o tento hrad. Historická poéma je napísaná v slovakizovanej češtine, čo je ďalší významný jav slovenskej literatúry a jazyka. Táto poéma sa zároveň považuje za veľmi hodnotné básnické dielo. Čo sa týka jeho formy, je skomponované zo sto 5-veršových slôh, ktoré majú striedavo 6-slabičné a 7-slabičné verše.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o Sigetském zámku|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/96/Anonym_Pisen-o-Sigetskem-zamku zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Martin Rakovský (básnik)|Martin Rakovský]] (asi [[1535]]{{--}}[[1579]]) bol básnik tvoriaci poéziu v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]], ktorej témami už nie sú cirkevné inšpirácie ale je v nich prítomná občiansko-politická téma. Zveršované pojednania v elegickom distichu ''O svetskej vrchnosti'' a ''O rozvrstvení obyvateľstva a príčinách prevratov v kráľovstvách a impériách'' sú tematicky zamerané na ideál vrchnosti a mestské a štátne zriadenie. Písal aj príležitostnú poéziu, napr. ''Palusus'' ako hold cisárovi [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánovi II.]] Jeho latinské [[Óda|ódy]], [[Elégia|elégie]], žartovné básne a preklady sa zachovali a vyšli v zbierke ''[[Opera omnia]]'' v roku [[1974]], čo naznačuje význam jeho diela.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=62-67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Vavrinec Benedikt z Nedožier]] ([[1555]]{{--}}[[1615]]) je dôležitý nielen svojím pedagogickým vedeckým dielom, ale aj matematickým a literárnovedným. Bol významným humanistickým [[polyhistor]]om, doživotným profesorom na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] a jej [[prorektor]]om. Vavrinec Benedikt napísal v roku [[1607]] latinskú básnickú skladbu v [[Hexameter|hexametroch]], ktorá hovorila o novej zreformovanej školskej sústave pod názvom ''Penitioris scholae structura'' (Vnútorná školská sústava, resp. Štruktúra nižšej školy). Špeciálnym prípadom je uhorský vojak a básnik [[Valentín Balaša]] zo [[Zvolen]]a a [[Modrý Kameň (hrad)|Modrého Kameň]]a ([[1554]]{{--}}[[1594]]) ovládajúci viaceré cudzie jazyky. Písal [[Maďarčina|maďarsky]], [[Slovenčina|slovensky]] a [[Turečtina|turecky]]. V prevažnej miere je maďarským autorom, no v jeho literárnej pozostalosti sa našli niektoré slovenské texty<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Balaša|meno=Valentín|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša a jeho magický kruh/ Si palác, kde chcem byť doma|periodikum=Slovenské Pohľady|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|dátum=2023-08-22|ročník=IV.|číslo=9 -10/2023|strany=160|issn=1335-7786}}</ref>. Tento zakladateľ modernej maďarskej lyrickej poézie napísal prvú slovenskú báseň o láske ''Pieseň v mene peknej devy'' (pozri [[Kódex Jána Jóba Fanchaliho]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kódex Jána Jóba Fanchaliho |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/88/Fanchali-JobJobdeFanchali_Kodex-Jana-Fanchaliho---Joba/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Fanchali |meno=Ján Jób |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>) a v [[Slovenčina|slovenčine]] nábožensky ladené básne. Podľa jedného prameňa napísal aj divadelnú hru ''Credulus a Júlia'' v slovenskom jazyku, ktorá je pravdepodobne prekladom maďarskej komédie ''Krásna maďarská komédia'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša|url=https://docplayer.cz/106848800-Balint-balassi-valentin-balasa.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Matisková|meno=Elena|dátum vydania=|vydavateľ=Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene}}</ref>. Uveďme ešte básnika [[Daniel Pribiš|Daniela Pribiša]] ([[1580]]{{--}}[[1645]]), ktorý sa vyznačuje tým, že do svojho diela z roku [[1634]], čo bol preklad [[Martin Luther|Luthera]] Katechizmy (''Rosarum animae, O způsobu modlení, Písně duchovní''), zaradil do pripojeného spevníka aj slovenské piesne, ktoré zobrazujú vtedajší sociálny život v [[Uhorsko|Uhorsku]]. [[Ján Bocatius]] ([[1569]]{{--}}[[1621]]) bol uhorský humanistický básnik nemeckého pôvodu, ktorý po štúdiách v Nemecku odišiel pôsobiť do Uhorska a stal sa pedagógom a autorom píšucim latinsky a nemecky. Jeho význam spočíva v šírení humanizmu na východnom Slovensku. Pracoval ako pedagóg, verejný činiteľ a tvorivý básnik. V roku [[1599]] vydal prvú kompozične celistvú zbierku básní vydanú v [[Uhorsko|Uhorsku]] pod názvom ''Päť kníh uhorských básní'' (lat. ''Hungaridos libri poematum'') v latinčine rozdelených na päť tematicky rozdielnych častí. Od [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] dostal titul poeta laureatus caesareus. ===Prozaici=== Humanistická próza je ukážkou toho, ako ťažko a zložito sa vymaňovala slovenská reč a literatúra z neexistencie. Pomaly a nenápadne sa cez drámu dostávala k ušiam a očiam divákov. Tu sa cez komediálne kusy dostala na slobodu prostredníctvom češtiny, slovakizovanej češtiny a ľudového jazyka. [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]) okrem poézie tvoril prózu s využitím výlučne latinského jazyka. No napísal ''Obrazy starších a mladších lekárov a filozofov'' vydaných roku [[1574]], v ktorých sa priznáva k slovenskému pôvodu. Písal historické diela, napríklad komentáre k ''Ransanus – Epitome rerum hungaricarum a Goltzius, C. – Caesar sive historiae''. Zložil aj smútočnú reč nad hrobom cisára Ferdinanda ''Oratio cum epigrammatis aliquot epitaphiisin obitum Imp. Ferdinandi primi'', čo mu zabezpečilo pozíciu dvorného historika. Vydal zbierku emblémov s názvom ''Emblemata'' ([[1564]]) v [[Antverpy|Antverpách]], v dobových podmienkach to znamenalo súbeh [[drevoryt]]u, [[Motto|motta]] a [[epigram]]u na danú osobnosť. Bol dvorným lekárom a nositeľom viacerých titulov a hodností na dvoroch [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Medzi humanistických prozaikov patrili väčšinou autori cirkevných diel. Takým bol [[Izák Abrahamides]] ([[1557]]{{--}}[[1621]]) píšuci v latinskom jazyku a [[Pavel Kyrmezer]] ( [[1530]]{{--}}[[1589]]), ktorý písal nielen latinské cirkevné diela, ale aj v češtine bibliou inšpirované hry, z ktorých sa zachovali viaceré veršované komédie v ľudovom jazyku. V tejto fáze tvorby sa Kyrmezer ocitol na pôde už nie cirkevnej ale na pôde meštianskeho laického divadla. To implikovalo, že sa jeho hry zaradili na vrchol českej a slovenskej dobovej literatúry. Sú to biblické drámy vo veršoch ''[[Komedia o Tobiášovi]], [[Komedia nová o vdově]] a [[Komedia česká o bohatci a Lazarovi]]''. Protestant [[Jur Tesák Mošovský]] ([[1545]]{{--}}[[1617]]) napísal veľa cirkevných traktátov v latinčine a viacero českých komédií, ktoré sa však stali obeťou [[Jezuita|jezuitského]] cenzora Koniáša. Dodnes sa zachovala len jediná, a to ''[[Komedie z knihy Zákona božího, jenž slove Ruth]] ([[1604]]'' zásluhou jeho syna Adama, ktorý ju dal vydať v Prahe. Vo veršovanej komédii použil živý dobový jazyk (český) a ľudový zemitý humor. Táto hra predstavuje typ nábožensko-reformačnej renesančnej dramatickej tvorby. Člen protestantskej šľachty, vzdelanec aj vojak [[Peter Révai]] ([[1568]]{{--}}[[1622]]) písal historické a právnické diela v latinčine, v ktorých ako uhorský historik objasňoval starobylosť Slovanov a o Uhorsku písal ako o mnohonárodnom štáte. V súkromnej korešpondencii používal slovenčinu. Spomedzi viacerých treba vyzdvihnúť obsiahlejšie historické dielo ''De monarchia et sacra corona regni hungariae centuriae septem''. Jeho tvorba mala vplyv na neskoršiu slovenskú [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] a [[Štúrovci|obrodenecké hnutie]]. [[Súbor:Tranovsky exlibris.jpg|náhľad|[[Juraj Tranovský]]. ex libris]] [[Juraj Tranovský]], alias Tranoscius ([[1592]]{{--}}[[1637]]) tvoril na predele medzi renesanciou a barokom. Tento česko-poľský [[Evanjelici|evanjelický]] farár bol nútený odísť po [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej Hore]] do [[exil]]u, čím sa ocitol v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Jeho najdôležitejším dielom je spevník ''Cithara Sanctorum'', ktorá obsahovala v pôvodnej verzii 412 piesní duchovného, lyrického a sociálneho charakteru. Viac ako 150 piesní preložil alebo zložil sám Tranovský. Kancionál bol v biblickej češtine: ''Apocv. Pjſne Duchownj Staré y Nowé Kterychž Cyrkew Kreſtanſká pri Weyročnjch Slawnoſtech a Památkách Jakož y wewſſelikých potrebách ſwých obecnich yobwzlaſtnijch proſpechem mnohým uživá: Knimžto pridaný gsau Pjſne Dr. M. Luthera wſſecky z Nnemecké reči do naſſi Slowanſké Preložené.'' ==Barok ([[1650]]{{--}}[[1780]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava,|rok=1984|strany=62{{--}}67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/4|dátum prístupu=2021-10-23|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|dátum vydania=2018-01-01|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref>== V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pokračovali zložité historické deje, prenasledovanie evanjelických kňazov a spisovateľov donútených k exilu alebo poslaných na galeje. Niektorí stihli o tom napísať len svoj dobrodružný životopis, iní dokázali v zlých podmienkach aj tvoriť, čo je obdivuhodné. V barokovej literatúre na území dnešného Slovenska sa prejavili niektoré podobné témy a štýl ako v európskych literatúrach. Charakteristickými črtami sú heroizmus a rozvíjajúca sa [[racionalita]], no absolútnu vedúcu úlohu malo povinné prejavovanie zbožnosti. Najrýchlejším vývojom prešiel [[Slovenské divadlo|divadelný]] žáner, ktorý v sebe niesol aj misiu rozvíjať ľudovú slovenčinu a prostredníctvom nej komunikovať s divákmi. V tomto období vývoja tvorcovia začali preferovať slovakizovanú češtinu a kultúrny západoslovenský dialekt. Dráma pokračovala v tvorbe divadelných školských hier v slovakizovanej češtine, nemčine a latinčine. Polosvetské a svetské hry mali úlohu náučnú a mravoučnú, pričom využívali tému politickú, alegorickú historickú a antickú. Slovenské svetské a polosvetské hry boli však zriedkavé. Uhorský barok v jeho literatúre sa začal už v období [[Manierizmus|manierizmu]], čo bola posledná fáza [[Renesancia|renesancie]]. Barokové obdobie je charakterizované myšlienkovou a náboženskou krízou a z toho plynúcou pochmúrnosťou v umení. Tieto javy boli spôsobené vyššie spomenutým chaosom sociálnym, ekonomicko-politickým a náboženským. Pod ne sa podpísala [[protireformácia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]], ekonomika na nízkej úrovni, [[absolutizmus]], rekatolizačné vojny a protireformačný útlak. Sociálny tlak na nižšie vrstvy spoločnosti zavinil ľudové vzbury (napríklad prípad [[Juraj Jánošík|Jánošík]]). ===Básnici=== [[Benedikt Sőlőši]] ([[1609]]{{--}}[[1656]]) bol slovenský jezuitský kňaz, ktorý napísal ako prvý spevník v [[Slovenčina|slovenčine]], vytlačený v roku [[1655]]. Obsahoval 290 piesní aj s notami. Pod názvom ''Písne katholické latinské i slovenské, nové i starodávné (Cantus catholici)'' sa skrývajú piesne slovenského aj českého pôvodu určené pre príležitosti vianočné, veľkonočné, mariánske a didaktické. Piesne sú latinsky, česky a piesne zo slovenského prostredia v ľudovej reči, ktorých je vyše 40. [[Peter Benický]] ([[1603]]{{--}}[[1664]]), rodák z [[Trnava|Trnavy]] a potomok zemianskeho rodu sa ako vojak zúčastnil kráľovského posolstva do [[Konštantinopol]]u. Je autorom básnickej zbierky ''Slovenské verše'' ([[1652]]) (vyšli až v 1873) v slovenčine a ďalšej zbierky ''Maďarské rytmy'' (Magyar rhitmusok) ([[1666]]) [[Maďarčina|maďarčine]]). Slovenské verše však [[Jaroslav Vlček]] kritizuje ako menej hodnotnú poéziu, s čím ale treba polemizovať. Čistokrvnú ľudovú slovenskú prozódiu a lyrickú tému nachádza len v jednej pesničke o Bátoryčke, ktorá začína veršom ''Brodil sa kôň sivý podľa panskej nivy...''atď.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2, II. Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/2|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Vlček|meno=Jaroslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> Františkán [[Hugolín Gavlovič]] ([[1712]]{{--}}[[1787]]) tvoril výhradne v predspisovnej forme slovenčiny. Nechal po sebe dielo, z ktorého sa veľa stratilo, no predsa sa našlo deväť jeho rukopisov, zbierok básní a jedna zbierka kázní. Významná je zbierka ''[[Valaská škola mravúv stodola]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valaská škola, mravúv stodola|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/165/Gavlovic_Valaska-skola-mravuv-stodola/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Gavlovič|meno=Hugolín|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Hugolín Gavlovič}}</ref> (knižne vyšlo až v roku [[1830]]{{--}}[[1831]]). Je to didakticko-reflexívna poézia, ktorá čerpá námet zo života pastierov. Katolícky kňaz [[Ján Sekáč (básnik)|Ján Sekáč]] ([[1767]]{{--}}[[1818]]) bol barokový básnik tvoriaci v slovakizovanej češtine. Vydal básnickú skladbu ''Rapsódia o francúzkéj vojne a revolúcii'' a v roku [[1800]] zborník básní ''Laskavé karhání smíšno-pochabých svetských mravúv''. Zbierka obsahovala veršované príbehy a anekdoty, historky zo života rôznych spoločenských vrstiev. Bola to svetská literatúra, ktorá mala čitateľa poučiť aj zabaviť. Evanjelický kňaz [[Bohuslav Tablic]] ([[1769]]{{--}}[[1832]]) napísal svoje najvýraznejšie dielo v češtine s názvom ''Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců''. Jedná sa o prvú prácu o dejinách slovenskej poézie vôbec. Paměti obsahujú charakteristiky 77 uhorských básnikov a veršovníkov. Poezye je výber básnickej tvorby vlastnej ako aj Tablicových prekladov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tablic Bohuslav 1769-1832|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/tablic-bohuslav-1769-1832/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> [[Súbor:Matej Bel Painting.jpg|náhľad|Matej Bel]] [[Štefan Ferdinand Selecký]] napísal obsiahlu báseň s 332 veršami ''Obraz panej krásnej perem malovaný, která má v Trnave svoje prebývání'' ([[1701]]), ktorá má alegoricky opisovať [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskú univerzitu]]. Obraz univerzity splýva s obrazom krásnej ženy, ktorú opisuje autor ako nadpozemskú bytosť. ===Prozaici=== Medzi prozaikov je treba zaradiť polyhistora a encyklopedistu [[Matej Bel|Mateja Bela]] ([[1684]]{{--}}[[1749]]), najvýznamnejšieho barokového učenca [[18. storočie|18. storočia]]. Bel písal v slovakizovanej češtine, maďarčine, nemčine a latinčine. Je autorom rôznych vedeckých spisov. Skladal duchovné piesne a písal poéziu. Jeho najvýznamnejšie celoživotné dielo ''Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku'' (lat. ''Notitia Hungariae novae historico geographica'') sčasti vydaný tlačou v 4 zväzkoch, stihol publikovať sám, po jeho smrti zvyšné rukopisy skončili pri nehode na [[Dunaj]]i vo vode a vážne sa poškodili. Bel napísal úvod ku ''Gramatika slovensko-česká'' [[Pavel Doležal|Pavla Doležala]] ([[1746]]), v ktorom sa pochvalne vyjadril o slovenčine nezaostávajúcej za svetovými jazykmi. [[Súbor:Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellania.jpg|náhľad|Autor: Martin Sentiváni]] [[Martin Sentiváni (filozof)|Martin Sentiváni]] alebo Martin Svätojánsky ([[1633]]{{--}}[[1705]]), alias Sentivanius, bol slovenský [[polyhistor]] a filozof. Ako člen starého slovenského šľachtického rodu zostal verný svojmu pôvodu. Je autorom prvej [[Encyklopédia|encyklopédie]] vydanej na Slovensku ''Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea I-III.'', slov. ''Vzácnejšie rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov''), zv. I.{{--}}III. Publikoval množstvo diel, všetko v latinčine a jedno v slovenčine: ''Čtýri a dvatcet pochybovaní na dar Nového leta tisiciho sedmi stého pastírum augustánského a helvetského vyznání doufánlive obetovaná''. Magister filozofie Sentiváni sa zaoberal viacerými vednými odbormi, bol profesorom, správcom kníhtlačiarne, prefektom univerzitnej tlačiarne a knižnice v [[Trnava|Trnave]] a vydavateľom. Vo svojich spisoch obhajoval autonómiu Slovanov a Slovenska. [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]] ([[1648]]{{--}}[[1708]]) rodom zo [[Spišské Vlachy|Spišských Vlachov]] písal [[cestopis]]y a [[memoáre]] v slovakizovanej [[Bibličtina|bibličtine]]. Obhajoval význam materinskej reči pre Slovákov. K námetu cestopisu ''Krátke opísanie toho, čo sa stalo s kňazmi uhorskej evanjelickej cirkvi'' (''Brevis consignatio eorum, quae facta sunt cum ministris ev. ecclesiae Hungaricae'') ([[1676]]) sa dostal tak, že sa zúčastnil [[Vesselényiho sprisahanie|Vesselényiho sprisahania]]. Dali ho do väznice v [[Leopoldov]]e a odsúdili na [[Galeja|galeje]]. Cestou na [[neapol]]ské galeje ušiel spolu s [[Tobiáš Masník|Tobiášom Masníkom]], po ich opätovnom zajatí ich vykúpil istý nemecký kupec. Simonides potom precestoval viacero štátov a usadil sa v [[Nemecko|Nemecku]]. Posledných dvadsaťpäť rokov prežil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Celkom je známych jeho šesť diel [[Žáner (umelecký druh)|žánrovo]] zaradených medzi [[cestopis]]y, [[memoáre]], kázne, úvod ku [[Katechizmus|katechizmu]] (slovakizovaná bibličtina) a [[Denník (literatúra)|denník]]. [[Daniel Krman|Daniel Krman ml.]] ([[1663]]{{--}}[[1740]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Významný činiteľ slovenského kultúrneho života a spisovateľ – Daniel Krman ml.|url=https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Malová|meno=Marcela|vydavateľ=Obec Omšenie - online stránka|url archívu=https://web.archive.org/web/20220301192101/https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum archivácie=2022-03-01}}</ref> je výnimočný tým, že už v období [[barok]]a zostavil a vydal ''Základy slovanskej gramatiky'' (lat. ''Rudimenta grammaticae Slavicae'') ([[1740]]). Pritom, za slovenský jazyk považoval češtinu, ktorá bola vlastná [[Evanjelici|evanjelikom]] čítajúcim [[Kralická biblia|Kralickú bibliu]] v bibličtine. Ďalším dielom, ktoré má aj literárny aj historický význam je [[cestopis]] ''Itinerarium'', cestovný denník z rokov [[1708]]{{--}}[[1709]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Itinerarium (Cestovný denník z rokov 1708{{--}}1709)|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1249/Krman_Itinerarium-Cestovny-dennik-z-rokov-1708-1709/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Krman ml.|meno=Daniel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Krman ml.}}</ref> Jeho význam podčiarkuje aj jeho publikovanie v roku [[1969]] v [[Bratislava|Bratislave]] vo forme bilingválneho latinsko-slovenského vydania cestovného denníka. Daniel Krman uskutočnil cestu za švédskym kráľom [[Karol XIII.|Karolom XIII.]] a bol svedkom [[Bitka pri Poltave|bitky pri Poltave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Krman a jeho cesty|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=676076|dátum prístupu=2022-02-01|priezvisko=Zmeták|meno=Igor|dátum vydania=2016-02-02|vydavateľ=The Central and Eastern European Online Library - Ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Igor Zmeták}}</ref> [[Súbor:Móric-Benovský.jpg|náhľad|Móric Beňovský]] Cestovateľ, kolonizátor a kráľ [[Madagaskar]]u [[Móric Beňovský]] ([[1746]]{{--}}[[1786]]) zo slovenského [[Vrbové]]ho zasiahol rozhodnou rukou aj do literatúry, keď napísal cestopis vo [[Francúzsky jazyk|francúzskom jazyku]], ktorý publikovali v roku [[1808]] v [[Slovenčina|slovenčine]]. Z angličtiny preložené ''Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského, jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúcich z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne, so správou pre francúzske úrady, bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar'' sa stali celosvetovým [[bestseller]]om preloženým do mnohých rečí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamäti a cesty - Móric August Beňovský|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/pamati-cesty-moric-august-benovsky|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Bábik|meno=Ján|vydavateľ=LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava|odkaz na autora=Ján Bábik}}</ref> [[Ján Baltazár Magin]] ([[1681]]{{--}}[[1735]]), absolvent kňazského seminára v [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] odišiel slúžiť ako kňaz na slovenské fary. Keď vydal Michal Bencsik v roku [[1721]] svoje právnické dielo s vecne chybnou časťou o pôvode Slovákov v Uhorsku určené uhorskému snemu ''Novissima dieata'' (slov. ''Najnovšiemu snemu''), Magin napísal polemický spis v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]] ''Ostne alebo obrana slávnej Trenčianskej stolice a mesta tohože mena'' ([[1728]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Magin - Apologia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1523/Magin_Apologia/1 zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Magin|meno=Ján Baltazár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Baltazár Magin}}</ref>, v ktorom zdôrazňuje [[autochtónnosť]] Slovákov v [[Uhorsko|Uhorsku]], jeho starobylosť a etnickú celistvosť. Dielo sa stalo jedným zo základov sebauvedomovania sa slovenského národa ako etnického celku. Okrem tejto [[Apológia|apológie]] Magin napísal rozsiahlu oslavnú báseň ''Ekloga'' ([[1729]]) pre Jozefa Ilesházyho, syna trenčianskeho župana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Baltazár Magin|url=https://ommtrnava.webnode.sk/news/jan-baltazar-magin1/ Odbor mladých matičiarov Trnava|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Matica slovenská v Trnave}}</ref> [[Samuel Hruškovic]] ([[1694]]{{--}}[[1748]]) slovenský evanjelický kňaz, písal slovenské modlitby, slovenskú mytologickú [[Komédia|komédiu]] ''Polyfémus'', preklad z nemčiny ''Katechismus D. M. L., kterýž slove menší'', (''Lutherov malý katechizmus''). V latinčine vydal vlastnú biografiu a dielo ''Rozprava obsahujúca preskúmanie ducha Brendelovho'' (''Dissertatio continens explorationem spiritus Brendeliani''). Hruškovic napísal 17 vlastných piesní v slovenčine a 74 prekladov nemeckých piesní do slovenčiny, všetky [[barok]]ového charakteru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SAMUEL HRUŠKOVIC , ev. a. v. kňaz, neskôr biskup, básnik a editor|url=https://krupina.sk/historicke-osobnosti|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miloslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miloslav Lukáč}}</ref> [[Eliáš Ladiver]] ([[1633]]{{--}}[[1686]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historické osobnosti: Eliáš Ladiver|url=http://efilozof.netkosice.sk/dtb/filozofi/?filozof=99 efilozof.netkosice.sk-Ladiver|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miroslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miroslav Lukáč}}</ref> bol žiakom [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], tvoril v latinčine filozofické rozpravy a divadelné hry. V roku [[1668]] zverejnil hru s biblickým príbehom ''Vo viere stály Eleazár'' (lat. ''Eleazar constans''), ktorá pojednáva o téme vernosti svojej viere. V [[1669]] publikoval hru s antickým námetom o etických východiskách čo sa týka bezprávia a násilia ''Udatný Papinián'' (lat. ''Papinianus tetragonos''). Ladiver, [[Aristoteles|Aristotelov]] prívrženec, tvoril v latinskom jazyku a ako [[Jan Amos Komenský|Komenského]] žiak uplatňoval jeho inovácie vo vzdelávaní. [[Ján Rezik]] (asi [[50. roky 17. storočia]]{{--}}[[1711]]) bol laický autor, učiteľ a rektor lýcea v [[Prešov]]e. Jeho latinské hry boli z pôvodného znenia preložené do slovenčiny neskôr. Boli to v roku [[1707]] ''Lenivosť, nepriateľ školy, odvlečená na Kaukaz'' (lat. ''Pigritius scholarum hostis ad Caucasum deportatus''), školská dráma ''Themistokles'' v roku [[1708]], nezachovala sa celá, len s načrtnutím deja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rezik|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/204/Jan-Rezik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Rezik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Rezik}}</ref> [[Juraj Láni]] ([[1646]]{{--}}[[1701]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Láni|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/225/Juraj-La zlatyfond.sme.sk-Juraj Láni|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Láni|meno=Juraj|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Juraj Láni}}</ref> sa profiloval podobne ako všetci evanjelickí autori, ktorých postihlo prenasledovanie a exil. Písal školské divadelné hry, dišputy a kázne, do diel vkladá emócie, dobrodružné zážitky, používa ľudové vyjadrovacie prostriedky, píše latinsky a nemecky. Filozof, dramatik a teológ [[Izák Caban]] ([[1632]]{{--}}[[1707]]) je predstaviteľ [[Prešovská škola|Prešovskej školy]]. Napísal vedeckú prácu ''Existencia atómov'' (''Existentia atomorum'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Izák Caban - Filozof a pedagóg.|url=http://www.mat.savba.sk/MATEMATICI/matematici.php?cislo=27 mat.savba.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=SAV Bratislava}}</ref> ([[1667]]), dva súbory divadelných hier ako zdramatizovaná učebná látka pre [[lýceum]] a jeden zdramatizovaný biblický príbeh ''David''. [[Daniel Speer]] ([[1636]]{{--}}[[1707]]) bol barokový hudobník pôvodom zo [[Sliezsko|Sliezska]], ktorý napísal v nemčine dobrodružnú cestopisnú prózu ''Uhorský Simplicissmus'' ([[1683]]). Toto dielo je zároveň aj autobiografiou, ktorá opisuje zážitky z cestovania v období svojej mladosti od siedmeho do dvadsiatehopiateho roku života. Cestopis je dielom, ktoré zobrazuje reálie barokového života v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]], jeho atmosféru aj prírodné krásy, opisy východoslovenských miest, poznámky o krojoch a zvykoch, poverách a sociálne zloženie nižších vrstiev slovenskej pospolitosti.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=129|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> {{Hlavný článok|Baroková literatúra}} ==Klasicizmus ([[1780]]{{--}}[[1840]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno= Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=297{{--}}310|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Pišút|meno= Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|strany=171{{--}}231|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V období [[Klasicizmus|klasicizmu]] pokračovala literatúra písaná v rôznych formách [[Slovenčina|slovenčiny]] a [[Čeština|češtiny]]. Bola to buď slovakizovaná čeština, slovakizovaná [[bibličtina]] a pridala sa slovenčina vytvorená na základe západoslovenského dialektu{{--}}[[bernolákovčina]]. Posledný spomenutý variant však už v [[19. storočie|19. storočí]] neprežil súperenie so stredoslovenskou formou slovenského jazyka kodifikovaného [[Štúrovci|štúrovcami]]. V tejto etape vývoja literatúry sa už vynecháva latinský jazyk ako hlavný oficiálny tvorivý nástroj. Jednoznačný vplyv na zrod éry slovenského klasicizmu mal [[Tolerančný patent]] ([[1781]]) cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý umožnil slobodu tvorby autorom evanjelickej, grécko-katolíckej a kalvínskej viery. Ideovou podstatou uhorského klasicizmu bola filozofia [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. V tomto období sa sekularizovalo vedecké poznanie, čo značilo oddelenie vedy od teológie. Sprístupnilo sa vzdelávanie pre širšie vrstvy poddaných a uskutočnili sa spoločenské reformy. Významne zapôsobili tereziánske reformy aj v kultúre. V [[18. storočie|18. storočí]] sa zrýchlila dynamika vývoja literatúry v Rakúsko-Uhorsku, lebo vznikla sloboda tvorby. Preto sa mohli začať zakladať rôzne spolky a asociácie združujúce tvorivých jednotlivcov. Významný urýchľovač rozvoja bolo [[Slovenské učené tovarišstvo]] založené v [[1792]], ktoré malo celoslovenskú pôsobnosť. Tovarišstvo malo svoje vydavateľstvo a šírilo knihy v dobovej slovenčine. Ústrednou zakladateľskou postavou spolku bol [[Anton Bernolák]], ktorý prišiel do [[Bratislava|Bratislavy]] v [[1784]] doštudovať teológiu na generálnom seminári<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kňazský seminár|url=https://beliana.sav.sk/heslo/knazsky-seminar|dátum prístupu=2022-01-26|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>. Bernolák od ukončenia seminára v rýchlom slede vydával latinsky písané diela, v ktorých vysvetľoval po latinsky potrebu kodifikácie, boli to: ''Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách'' (lat. Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum, [[1787]]), s pripojeným návrhom pravopisu ''Ortographica''. V roku [[1790]] vydal ''Grammatica slavica'' (Slovenská gramatika) a v roku [[1791]] ''Odvodzovanie slovenských slov'' (lat. Etymologia vocum slavicarum). Dôležitý čin bol zostavenie [[Päťjazyčný slovník slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarský|päťjazyčného slovníka slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarského]], ktorý vydal [[Jur Palkovič]] až po Bernolákovej smrti. Tým sa podarili vytvoriť prvotné základy jednotného literárneho jazyka. Komunita slovenských obrodencov bola názorovo nejednotná čo sa týkalo výberu jazyka. Pretrvávali klasici používajúci rôzne varianty češtiny, stúpenci [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a západoslovenčiny a na konci obdobia klasicizmu stúpenci [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a jeho kodifikácie na základe stredoslovenského dialektu. Klasicistická literatúra sa vyznačovala snahou písať [[Poézia|poéziu]] v časomernom prozodickom systéme, čo presadzoval [[Anton Bernolák]] ako ústredná postava Spoločnosti pre pestovanie slovenského jazyka na generálnom seminári v Bratislave v osobitnej kapitole ''O prozódii'' v základnom diele [[Grammatica slavica]] ([[1790]]). Slovenskí klasici vyvíjali snahu písať básne v [[Časomerný veršový systém|časomernej prozódii]], pretože sa domnievali, že to slovenskú poéziu zrovnoprávni s najväčšími literatúrami [[Európa|Európy]], hlavne [[Grécka literatúra|gréckou]] a [[Latinská literatúra|latinskou]].<ref name="Beliana">klasicizmus In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/klasicizmus Beliana.sav.sk |dátum prístupu=2021-06-15 |vydavateľ=[[Encykloepdický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3}}</ref> ===Básnici=== [[Augustín Doležal]] ([[1737]]{{--}}[[1802]]) bol slovenský básnik, evanjelický kňaz a učiteľ. Autor ódy ''Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem'' ([[1781]]), oslavná báseň pri príležitosti vydania [[Tolerančný patent|Tolerančného patentu]] a ''Pamětná celému světu tragoedia'' ([[1791]]), veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bola najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou. [[Karol Kuzmány]] ([[1806]]{{--}}[[1866]]) zložil zbierku 13 sonetov ''Hrání fantazie'', ktorými sa hlásil ku [[Ján Kollár|Kollárovmu]] dielu. Písal [[Balada|balady]], [[epos]], spevník s 94 piesňami a v roku [[1848]] krásnu a dokonalú báseň [[Kto za pravdu horí]]. [[Štefan Leška]] ([[1757]]{{--}}[[1818]]) napísal v rokoch [[1781]]{{--}}[[1795]] ''Básne príležitostné'', ''Nová kniha zpěvů'' ([[1796]]) a ''Pjesničky duchovní'' ([[1810]]). [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)]] bol profesor [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Bratislavského evanjelického lýcea]], poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]] a plodný autor v slovenskom jazyku napísal okrem iných diel [[Divadlo (umenie)|divadelnú]] veselohru ''Dva buchy a tri šuchy'', napísanú v slovakizovanej češtine. Činil sa aj ako organizátor kultúrneho života a umožnil [[Ľudovít Štúr|Ľudovítovi Štúrovi]] začať učiť na [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|lýceu]]. Je autorom básne ''Muza ze slovenských hor'' ([[1801]]) a ''Zpěvopanna ze slovenských hor'' ([[1798]]), ktorá však zostala nevydaná. [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hollý|meno=Ján|titul=Na slovenský národ - Selanky, Rozličné básne, Žalospevy a Pesne|vydanie=1|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry n.p.|miesto=Bratislava|strany=280|dátum archivácie=|edícia=Hviezdoslavova knižnica|Poznámka=Predhovor:Karol Rosenbaum}}</ref> ([[1785]]{{--}}[[1849]]) bol slovenský katolícky farár, spisovateľ a prekladateľ. Hollý písal poéziu v intenciách klasicizmu, v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], v časomernej prozódii. V roku [[1828]] preložil [[Vergílius|Vergíliovu]] [[Eneida (Vergílius)|''Eneidu'']] ako prvý medzi slovanskými spisovateľmi. Hollý zaujal pevnú pozíciu na klasicistickej scéne svojimi historickými eposmi ''Cyrillo-Metodiada'' ([[1835]]), alegorickým eposom ''Sláv'' ([[1839]]) s národnohistorickým posolstvom<ref name="Beliana" /> a eposom Svatopluk [[1830]] s dvanástimi spevmi. Ku koncu života Hollý súhlasil so štúrovskou kodifikáciou slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia<ref>{{Citácia periodika|titul=Stratil zrak aj majetok, ale ľudí spájal ako málokto|periodikum=HN magazín|miesto=Bratislava|ročník=7|číslo=21}}</ref>. [[Juraj Rohoň]] ([[1773]]{{--}}[[1831]]) vydal v roku [[1791]] v latinčine ''Ode in honorem Michaeli Járossy'', ktorej text sa stratil. V [[1791]] napísal veršovanú obranu národa ''Chvála Slováků'' a zbierku v čiastočne bohemizovanej slovenčine ''Kratochvílne zpěvy pro mládež rolníckou'' ([[1802]]). V [[1827]] vydal zbierku ľudových piesní ''Starodávne zpěvy lidu slovenského v Uhrách''. [[Pavol Jozef Šafárik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=P.J. Šafárik:Človek preto človekom je, že môže zomrieť za idey|url=https://www.teraz.sk/kultura/pj-safarik-clovek-preto-clovekom-je-moze/134518-clanok.html Teraz.sk:P.J.Šafárik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=TASR|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> písal [[Nemecký jazyk|nemecky]] a [[Český jazyk|česky]]. V roku [[1814]] napísal príležitostnú oslavnú [[Óda|ódu]] na baróna a kolonela Ondreja Mariassyho, patróna [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Kežmarského lýcea]], pri príležitosti jeho návratu z vojny proti [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]ovi s názvom ''Ode festiva''. Tvoril poéziu podľa [[Friedrich Schiller|Schillerovho]] vzoru ''Tatranská múza s lyrou slovanskou'' ([[Levoča]], [[1814]]) a podľa ľudovej legendy napísal báseň ''Juraj Jánošík''.<ref name="Beliana" /> ===Prozaici=== [[Súbor:Bernolak Anton.jpg|náhľad|[[Anton Bernolák]], autor slovenskej gramatiky Grammatica Slavica (1790)]] [[Anton Bernolák]] ([[1762]]{{--}}[[1813]]), šľachtic a katolícky kňaz, s kvalitným vzdelaním na [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] ([[teológia]]), na Štefaneu v [[Trnava|Trnave]] a Emerciáne v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Rétorika (rečnícke umenie)|rétorika]], [[filozofia]] a [[poetika]]) bol najvplyvnejšou osobnosťou [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]]. A. Bernolák sa stretol s myšlienkami osvietenstva už na štúdiu na generálnom seminári v Bratislave a stal sa ich presvedčeným šíriteľom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národná identita u Antona Bernoláka|url=https://matica.sk/narodna-identita-u-antona-bernolaka/ Matica.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Mulík|meno=Peter|vydavateľ=Slovenský historický ústav Matice slovenskej|odkaz na autora=Peter Mulík}}</ref> Za jeho najvýznamnejšie dielo dnes považujeme prvú normotvornú gramatiku slovenského jazyka ''[[Grammatica Slavica]]'' (vyšla: Bratislava 1790).<ref name="Beliana" /> Polyglot Bernolák napísal viaceré lingvistické diela: ''Stručná a zároveň ľahká ortografia, Etymológia slovenských slov, Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí''. Katolícky farár [[Jozef Ignác Bajza]] ([[1755]]{{--}}[[1836]]) vstúpil do literatúry pokusom o vydanie zbierky básní{{--}} [[epigram]]ov, ktoré sa nepodarilo vydať kvôli názoru slovenského cenzora v Bratislave. Zbierka ''Rozličné verše'' dokončená v roku [[1782]] obsahoval 300 epigramov, často veľmi kritických voči cirkvi, radným pánom, šľachte a byrokracii v úradoch. Zo zbierky sa zachoval len prvý diel. V roku [[1784]] mu vydali [[René mládenca príhody a skúsenosti]],<ref name="Beliana" /> v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] napísaný prvý pôvodný [[román]], ktorý mal sentimentálny aj didaktický charakter. Napriek zásahom cenzúry sa stal román zenitom Bajzovej literárnej činnosti. Prvý diel rozpráva o exotických príhodách mládenca Reného na jeho cestách z [[Benátky|Benátok]] do [[Tripolis]]u, kde chce zachrániť svoju sestru. Druhý diel obsahuje už otvorenú kritiku cirkevných pomerov na Slovensku. Z druhého dielu sa zachovali dva výtlačky. ''Slovenské dvojnásobné epigrammatá jednako-konco-hlasné a zvuko-mírné'' je Bajzove posledné básnické dielo. Zbierka [[epigram]]ov má v sebe zahrnuté aj epigramy z ''Rozličných veršov''. Treba podotknúť, že dielo J. I. Bajzu je napísané v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], je celé klasicistické a na konci života sa v ňom nachádza odmietnutie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. [[Juraj Fándly]] ([[1750]]{{--}}[[1811]]) ako katolícky kňaz neurobil v cirkvi kariéru, pretože napísal kritické dielo ako svoju prvotinu v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]] ''Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckích''. Fándly bol stúpencom [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a ideológie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. Tvoril hlavne náučnú literatúru o poľnohospodárstve - ''Piľní domajší a poľní hospodár'', ''O nemocách ai o viléčeňú nezdravéj rožnéj lichvi'', vyšlo aj druhé vydanie v roku [[1825]], o včelárstve - ''O úhoroch ai včelách rozmlúváňí'', knihu ''Slovenskí včelár'', o bylinkách - ''Zeľinkár'', dielo, ku ktorému napísal len predslov a zotriedil ho, obsah prevzal z diela [[Ján Tonsoris|Jána Tonsorisa]] ''Sana consilia medica, aneb Zdravá radda lékařská'' ([[1771]], [[1793]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdrawá radda lékařská|url=https://books.google.cz/books?vid=NKP:1002041548&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false|dátum prístupu=2021-12-01|priezvisko=Tonsoris|meno=Ján|odkaz na autora=Ján Tonsoris}}</ref>. Napísal historické dielo ''Krátke dejiny slovenského národa'' (lat. ''Compendiata historia gentis Slavae'') a básne ''Vzdych a nárek'' (lat. ''Gemitus et lamentatio''), ''Prátelské porozumeňí'' (lat. ''Amica cointelligentia''). [[Ján Chalupka]] ([[1791]]{{--}}[[1871]]), evanjelický kňaz, dramatik, publicista a prozaik vyštudoval okrem teológie aj filológiu a filozofiu. Ako [[Bernolákovci (hnutie)|bernolákovec]] vystupoval proti [[Maďari|maďarskému]] [[Šovinizmus|šovinizmu]]. Svoju literárnu kariéru začal pôsobením v divadelnej branži, kde začal novú éru slovenského moderného divadla kusom ''Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali''. Bola to [[veselohra]], ktorá znamenala začiatok sústavného pôsobenia ochotníkov v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Chalupka napísal desať veselohier, satirické románové dielo ''Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donkichotiáda podľa najnovšej módy'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/32/Chalupka_Bendeguz-Gyula-Kolompos-a-Pista-Kurtaforint-Donquijotiada-podla-najnovsej-mody zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Chalupka|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Chalupka}}</ref>, zložil 45 duchovných piesní a vydal ''Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791''. Chalupkov tvorivý odkaz je stále živý v jeho veselohrách, ktoré sa hrávajú aj dnes. Opäť spomeňme [[Pavol Jozef Šafárik|Pavla Jozefa Šafárik]]a ([[1795]]{{--}}[[1861]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Jozef Šafárik - životopis|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1474/Safarik_Safarik-o-sebe/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> ako plodného autora vedeckých diel. ''Slovanské starožitnosti'' ([[1837]] a [[1865]], [[Praha]]) a ''Slovanský národopis'' ([[1842]]{{--}}2 vydania, [[Praha]]) sú dve súdobé diela najviac uznávané odborníkmi na históriu a etnológiu. Šafárik zbieral ľudové slovenské piesne ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích. Sebrané a vydané od P. J. Šafárika, Jána Blahoslava a jiných'' a písal etnografické, historické a lingvistické vedecké publikácie. ==Preromantizmus a biedermeier== [[Preromantizmus|Preromantickú]] líniu predstavuje [[Ján Kollár]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preromantizmus a biedermeier|url=https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727153555/https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref> tiež českojazyčný autor, svojou básnickou poémou [[Slávy dcera]] ([[1824]]), v ktorej kritici zisťujú [[Francesco Petrarca|petrarkovský]] štýl a národný ideál prepojený s láskou k žene. V prvom vydaní obsahovala 150 sonetov. ''Slávy dcéra'' sa stala inšpiráciou pre nasledujúcu generáciu [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantikov]] a vydobyla pre Kollára úctu vrchnosti vo Viedni<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik a mesto : Viedenské roky Jána Kollára|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600293|dátum prístupu=2022-01-28|priezvisko=Ivantyšinová|meno=Tatiana|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Tatiana Ivantyšinová a kolektív}}</ref>. [[Ján Kollár]] ([[1793]]{{--}}[[1852]]) je jeden z veľkých klasikov našej literatúry a postava slovenského obrodenia (no zároveň aj česko-slovenského). Tiež napísal zbierku básní ''Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích'' ([[1845]]). Kollárovou prvotinou bola báseň ''Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku'' (lat. ''Deploratio praesentis status Hungariae''). V [[1821]] mu v [[Praha|Prahe]] vyšla zbierka ''Básně Jana Kollára'' zložená z dvoch cyklov, 37 a 39 [[sonet]]ov, [[Elégia|elégií]], vlasteneckých básní a [[epigram]]ov. V [[1823]] vydal zbierku slovenských [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích'' I. diel. Ján Kollár bol presvedčený [[Čechoslovakizmus|čechoslovakista]] a nikdy neprijal [[Štúrovci|štúrovskú]] kodifikáciu slovenčiny. Do preromantickej kategórie bol zaradený pomerne neskoro, pretože preromantizmus bol definovaný až v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]]. [[Biedermeier]] je smer, ktorý mal v slovenskej literatúre kratšie trvanie. V [[30. roky 19. storočia|30. rokoch 19. storočia]] sa v [[almanach]]och ''Hronka'' a ''Zorka'' začali uverejňovať autori, ktorým sa zapáčil [[biedermeier]]ovský štýl. Vydavateľ Hronky [[Karol Kuzmány]] v ňom publikoval svoj idylický epos ''Běla'' ([[1836]]), ktorý sa považuje za typický príklad tohto nemeckého štýlu obľúbeného vrstvou meštianskej a buržoáznej spoločnosti. V próze tvoril biedermeierovské diela [[Anton Ottmayer]], ktorý publikoval v almanachu ''Zorka'' novely<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajomná láska|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/957/Ottmayer_Tajomna-laska/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Ottmayer|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Ottmayer}}</ref>. ==Romantizmus ([[1830]]{{--}}[[1850]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej liteatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=235 – 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Romantická literatúra znamenala rýchlu zmenu nielen jazykovú ale aj tvorivú, spôsobila zameranie sa na iné témy a významne urýchlila kodifikáciu slovenského jazyka. Romantický idealizmus nasmeroval štúrovskú generáciu k témam [[Slovenské národné obrodenie|národného obrodenia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanských vojen]], staroslovienskej literatúry a histórii, [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a folklórnemu umeniu. Po zlyhaní vyjednávaní s českými národoveckými lingvistami (napr. Palacký) o zjednotení českého a slovenského jazyka sa [[štúrovci]] obrátili k stredoslovenskému nárečiu ako základu novej slovenčiny. Básnici romantizmu sa pustili do skladania balád, poém, lyricko-reflexívnej poézie, národno-oslobodeneckých elégií. Uznávanými autormi, ktorí tvorili vysoko profilovanú poéziu boli [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]].<ref name="romant">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Romantizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213637/https://profil.kultury.sk/sk/romantizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref name="petro-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petro | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = Peter Petro | titul = Slovak Poetry | url = https://www.ebsco.com/research-starters/literature-and-writing/slovak-poetry | vydavateľ = EBSCO Research Starters | miesto = Ipswich | dátum vydania = 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = }}</ref> Slovenský romantizmus sa po revolúcii v [[1848]] postupne rozdelil na dva protipóly: jedným bol [[mesianizmus]] ([[Ľudovít Štúr]], [[Samo Bohdan Hroboň]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Podhradský]], [[Janko Kráľ]]), a na [[pragmatizmus]], ktorému sa darilo u ostatných Štúrovcov. Čo sa týka žánrov a formy, autori slovenského obrodenia všeobecne najradšej tvorili poéziu a piesne v sylabickom veršovom systéme.<ref name="romant" /> [[11. júl]]a [[1843]] sa stretli Štúr, Hodža a Hurban na Hurbanovej evanjelickej fare v [[Hlboké|Hlbokom]], aby si dohodli postup uvedenia [[Kultúrna stredoslovenčina|kultúrnej stredoslovenčiny]] do jej spisovnej formy. V roku [[1846]] vydal Štúr ''Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí'', ktoré však bolo napísané ním už v roku [[1844]]. V roku [[1844]] vyšiel druhý ročník [[almanach]]u ''Nitra'' v kodifikovanej štúrovskej slovenčine. V roku [[1845]] publikovali ''[[Slovenskje národňje novini]]'' s literárnou prílohou ''[[Orol tatránski]]'' a v [[1846]] časopis ''Slovenskje pohladi'', všetko v novej kodifikovanej slovenčine. V roku [[1846]] vyšli verejne štúrove pravidlá slovenskej gramatiky pod názvom [[Nauka reči Slovenskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nauka reči slovenskej|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/nauka_reci_slovenskej.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jayzkový ústav Ľudovíta Štúra SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref> V roku [[1851]] až [[1852]] sa dohodli [[bernolákovci (hnutie)]] a [[štúrovci]] na reforme slovenčiny z etymologického princípu na fonetický (pravidlo „Píš ako počuješ”). Rozhodovania sa zúčastnili [[Michal Miloslav Hodža|Michal M. Hodža]] a katolík [[Martin Hattala]], ďalší zúčastnení boli [[Ľudovít Štúr]], [[Jozef M. Hurban]], [[Ján Palárik]], [[Andrej Radlinský]] a [[Štefan Závodník]]. V roku [[1851]] publikoval [[Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma|Hodžovsko-hattalovskú jazykovú reformu]], pod predhovorom ktorej sa podpísali traja štúrovci a štyria bernolákovci. V roku [[1852]] vyšla [[Krátka mluvnica slovenská]] na základe ďalšej novelizácie hodžovsko-hattalovskej reformy, ktorá sa do veľkej miery už podobala dnešnej slovenčine. [[Ľudovít Štúr]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto bol Ľudovít Štúr|url=https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kto-bol-ludovit-stur|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Podolan|meno=Peter|vydavateľ=Denník N|odkaz na autora=Peter Podolan}}</ref> ([[1815]]{{--}}[[1856]]) ako rodený evanjelik a syn učiteľa z obce [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] bol predurčený zaradiť sa do hnutia slovenských obrodeneckých dejateľov<ref>{{Citácia knihy|titul=Ľudovít Štúr - biografia|priezvisko=Ruttkay|meno=Fraňo|vydanie=1|vydavateľ=OBZOR - redakcia TATRAPRESS, pre Slovenský úrad pre tlač a informácie|miesto=Bratislava|rok=1971|strany=105|odkaz na autora=Dr. Fraňo Ruttkay}}</ref>. Samozrejmým debutom boli básne v dobovej slovenčine, bola to ''Óda na Hronku'' ([[1836]] ) a cyklus básní ''Dumky večerní'' (časopis ''Květy'', [[1838]]{{--}}40). V rámci štúdií v nemeckom [[Halle (Saale)|Halle]] podnikol cestu do kraja [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]], z ktorej sa zrodil cestopis ''Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839'' (vyšlo v Časopis českého musea v roku [[1839]]). Štúr urobil v roku [[1841]] lingvistický experiment a napísal v staročeštine spis ''Starý a nový věk Slováků'', ktorý vydali prvýkrát v slovenčine v roku [[1998]]. V období romantizmu sa často vydávali obranné reči, sťažnosti, spisy a [[esej]]e ako obhajoba slovenskej reči, tak činil aj Ľudovít Štúr vo svojej práci ''Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov'' ([[1843]], vydané anonymne v [[Lipsko|Lipsku]]. Ďalším obranným textom z jeho dielne bol polemický spis v nemčine ''Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus'' (doslova Devätnáste storočie a maďarizmus), ktorý vydal vo [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1845]]. Ďalej sa venoval lingvistickým prácam v súvislosti s novou kodifikáciou slovenčiny. Boli to publikácie [[Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí]]<ref>[http://www.klasici.sk/node/136 Online knižnica=klasici.sk]</ref> ([[1844]]) a v roku [[1846]] [[Nauka reči Slovenskej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nárečja slovenskô|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/narecja_slovenskuo/ juls.savba-Nárečja slovenskô|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jazykový ústav Ľudovíta Štúra, SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref>. Po ukončení procesu kodifikácie slovenčiny a po slovenskej revolúcii v roku [[1848]] dokončil filozofické dielo ''Das Slawenthum und die Welt der Zukunft'', (v slovenčine [[Slovanstvo a svet budúcnosti]]), ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku [[1867]] v ruskom preklade ako ''Slavjanstvo i mir buduščego'', neskôr v roku [[1931]] v pôvodnom znení a až v roku [[1993]] vyšlo v slovenčine. V tomto diele sa naplno prejavil Štúrov [[Mesianizmus|mesianistický]] model videnia budúcnosti. V roku [[1853]] vydal v [[Praha|Prahe]] spis ''O národních písních a pověstech plemen slovanských'' a v tom istom roku svoju poslednú básnickú zbierku ''Spevy a piesne''. [[Michal Miloslav Hodža]] ([[1811]]{{--}}[[1870]]) bol jedným z troch kodifikátorov slovenského jazyka, národným buditeľom, organizátorom [[Slovenské povstanie (1848{{--}} 1849)|slovenského povstania]] v 1848{{--}}1849 a autorom romantickej poézie v slovenskom jazyku. Ako evanjelický farár debutoval poučnou kázňou s názvom ''Nepi pálenku'' v roku [[1845]], pokračoval ďalším básnickým debutom v antológii ''Plody'', ktorým bola epická skladba ''Meč Křivdy'' ([[1836]]) o bojoch [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]] so [[Sasi (kmeň)|Sasmi]]. Tvoril duchovnú poéziu a prispel do evanjelického ''Zpěvníka'' v roku [[1842]] štyridsiatimi troma náboženskými piesňami. Je autorom obranného spisu z roku [[1847]] ''Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo''. Vo svojich lingvistických prácach obhajoval etymologický princíp kodifikácie slovenčiny, čo bolo v opozícii voči Štúrovmu fonetickému princípu. Po porážke slovenských dobrovoľníckych zborov v roku [[1849]] a hlavne po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnan]]í v roku [[1867]] jeho ideová základňa pozostávala hlavne z [[Mesianizmus|mesianizmu]], ktorý sa prejavil v lyricko-epickej poéme ''Matora'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/342/Hodza_Matora/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|meno=Michal Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}} ([[1857]])</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora (1853 – 1857) - Michal Miloslav Hodža - Edičný čin|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/matora-1853-1857-michal-miloslav-hodza-edicny-cin litcentrum.sk/recenzia na Matora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Vongrej|meno=Pavol|vydavateľ=LIC|odkaz na autora=Pavol Vongrej}}</ref>, v básnickej skladbe ''Slavomiersky'' ([[1862]]) a v rozsiahlej poéme ''Vieroslavín'' ([[1877]]). Tieto mesianistické básne mali filozoficko-meditatívny formálny základ, týkali sa človeka a jeho vzťahu k Bohu a [[Slovanstvo|Slovanstva]] a jeho historickej úlohy. Hodža zomrel v exile v [[Český Těšín|Českom Tešíne]], kam bol donútený odísť kvôli tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Miloslav Hodža|url=https://beliana.sav.sk/heslo/hodza-michal-miloslav beliana.sav.sk/Hodža|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|vydavateľ=beliana.sav.sk|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}}</ref> [[Jozef Miloslav Hurban]] ([[1817]]{{--}}[[1888]]), člen kodifikátorského tria Štúr, Hurban, Hodža, žil najdlhšie z nich a vyhol sa aj nútenému exilu. No to neznamená, že maďarizácia ho nezasiahla. Po udalostiach [[Meruôsme roky|meruôsmich]] rokov a po neúspechu [[Memorandum národa slovenského|martinského memoranda]] v [[1861]] a následnom uväznení sa autorsky aj politicky ocitol v defenzíve. Hurban bol plodný autor množstva novinových článkov, zakladateľ časopisu Slovenské pohľady, almanachu Nitra {{--}}publikoval v ňom ako prvý kodifikovanú slovenčinu v roku [[1844]]{{--}} a spoluzakladal spolok [[Tatrín]]. Jeho literárnym debutom bol cestovný denník ''Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách'' ([[1841]]). Prispieval do almanachov Květy a Hronka, kde publikoval apelatívnu a ideologickú poéziu. V prozaickom žánri začal písať súdobé príbehy, napríklad ''Prítomnosť a obrazy zo života tatranského''; ''Prechádzka po Považskom svete''. V roku [[1846]] publikoval v almanachu ''Nitra'' romantický príbeh [[Olejkár]] a v roku [[1847]] satirické príbehy ''Korytnické poháriky alebo veselé chvíle nezdravého človeka''; ''Divadlo duchov nad Tatrami'' a satirickú novelu ''Od Silvestra do Troch kráľov'', ktorá patrí k jeho najvydarenejším prózam. Začiatkom [[60. roky 19. storočia|60. rokov]] 19. storočia napísal a vydal historický román ''Gottšalk'' z obdobia [[11. storočie|11. storočia]] a zbierku básní ''Piesne nateraz''. Gottšalk bol knieža pobaltských Slovanov, korého zabili jeho súkmeňovci kvôli šíreniu kresťanstva. Piesne nateraz napísal Hurban v roku [[1861]] ako reakciu na víťazstvo maďarskej Kossúthovej revolúcie. Romantizmus u Hurbana sa viazal hlavne na príbehy s historickými námetmi, v kratších prózach sa začal ozývať realizmus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Miloslav Hurban|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/44/Jozef-Miloslav-Hurban zlatyfond.sme.sk-Hurban|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> Pri pohľade na týchto troch autorov možno získať dojem, že kvôli politike a revolúcii prišli o čas, v ktorom mohli lepšie rozvinúť svoj tvorivý potenciál, čo sa však podarilo ich súputníkom, uznávanej štvorici romantických autorov [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]]. [[Súbor:Losonc024.JPG |náhľad|vpravo|Janko Kráľ]] [[Janko Kráľ]] ([[1822]]{{--}}[[1876]]), romantický búrlivák a najradikálnejšia postava spomedzi dejateľov štúrovskej revolučnej generácie sa zároveň stal aj najvplyvnejším básnikom slovenského romantizmu. Bol uznávaný pre svoj vytríbený poetický formát. Už v skoršom období počas štúdií v Bratislave napísal báseň [[Duma bratislavská]] v novej kodifikovanej slovenčine a v dokonalom verši bez umelých novotvarov či zložených slov, v slovanskej rytmike a bezchybnom rýme. Je to aj prvá báseň v Štúrovej slovenčine, ktorú pochválil aj Štúr. Prvých osem debutových básní mu uverejnili v almanachu Nitra ([[1844]]), medzi nimi vyniká báseň [[Zverbovaný]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zverbovaný|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/177/Kral_Zverbovany zlatyfond.sme.sk/Zverbovaný|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> a [[Duma bratislavská]]. Medzi rokmi 1845]{{--}}1847 mu vyšlo v časopise ''Orol Tatránski'' ďalších jedenásť básní, z nich jeden preklad. Týchto osemnásť básní sa stalo jadrom novej slovenskej poézie, ktorá mala za základ ľudovú slovenčinu. V roku [[1849]] bol ako vzbúrenec zatknutý a uväznený vo väznici v [[Šahy|Šahách]] a mal byť popravený, čo sa na príhovor [[bán]]a [[Josip Jelačič|Jelačiča]] nestalo. V tom istom roku ho prepustili na slobodu z väzenia v [[Pešť|Pešti]]. Z tohto zážitku čerpal inšpiráciu pre báseň ''Šahy'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šahy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/173/Kral_Sahy/1 zlatyfond.sme.sk/Šahy zlatyfond.sme.sk/Šahy|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kráľ|meno=Janko|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. Veršovaná balada ''Zakliata panna vo Váhu a divný Janko'' sa stala dielom vloženým do zlatého fondu slovenskej kultúry. J. Kráľ si zvolil národnú tému ako tematický základ tvorby, bol oduševnený pre vec slovenského národa. Po zložení zbraní slovenských vzbúrencov sa jeho romantizmus zvrtol smerom k [[Mesianizmus|mesianizmu]] a po roku [[1861]] prestal písať a publikovať. Jeho stratené či pozabúdané rukopisy dávali publikovať niektorí ich držitelia zo skupiny štúrovcov. {{Obrázok s popisom|obrázok=Certificate - Marina is the World's Longest Love Poem.jpg|meno=Báseň Marína je nadlhšia ľúbostná báseň na svete.}} [[Andrej Sládkovič]] (rodné meno: Andrej Braxatoris) ([[1820]]{{--}}[[1872]]), básnik romantizmu, evanjelický kňaz a národný buditeľ bol aj prekladateľ, literárny kritik a publicista. Jeho poéma [[Marína (Sládkovič)|Marína]] ([[1846]]) je najdlhšou známou ľúbostnou básňou na svete, má 291 strof<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Racionálny romantik Andrej Sládkovič|url=https://www.litcentrum.sk/clanok/racionalny-romantik-andrej-sladkovic litcentrum.sk/ A.Sládkovič|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier|meno=Daniel|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Daniel Hevier}}</ref>. Do roku [[1842]] písal poéziu v češtine, od kodifikácie slovenčiny v roku [[1843]] v štúrovskej slovenčine. Ďalším významným dielom je lyricko-epická skladba [[Detvan (Sládkovič)|Detvan]] napísaná medzi rokmi [[1845]]{{--}}[[1847]], ale uverejnená v roku [[1853]] v almanachu Nitra. Detvan je napísaný v štúrovskom pravopise, foneticky a v origináli má o jednu [[Strofika|strofu]] viac, na ktorú Sládkovič zabudol pri odovzdávaní do tlače. Písal národnobuditeľskú poéziu (napr. ''Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti'', [[1848]]), príležitostné básne (''Svätomartiniáda'', ''Pamiatka pre deň 4. augusta'', ''Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti''), ľúbostné básne (''Opustená'', ''Žaloba'', ''Vraví oko tvoje''). Okrem poetickej tvorby prekladal z francúzskeho jazyka, pozri diela ''Zaira'', ''Sokrates'', ''Smrť Cézara'' od [[Voltaire|Voltaira]] a ''Phaedra'' od [[Jean Racine|Jeana Racina]]. Napísal aj štyri diela pre deti (''Kĺzačka'', ''Obri a zakrpenci'', ''Malý Kristus'', ''Prázdniny a škola''). O Sládkovičovi sa v [[19. storočie|19. storočí]] písalo ako o najväčšom slovenskom básnikovi a v súčasnosti je zaraďovaný k prominentnej romantickej štvorici básnikov. [[Samo Chalupka]] ([[1812]]{{--}}[[1883]]), evanjelický kňaz, básnik romantizmu, bol aj aktívny národný buditeľ. Je autorom najznámejšej slovenskej básne [[Mor ho!]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mor ho!|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1 zlatyfond.sme.sk/Mor ho!<|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Chalupka|meno=Samo|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Samo Chalupka}}</ref>. Jeho tvorba patrí do žánrov ľudová pieseň, balada a historická epická poézia, písal aj lyriku. Zaradil sa veľmi skoro medzi romantikov, ktorí si zvolili historické námety ([[Mor ho!]]) a motívy protitureckých vojen (''Turčín Poničan''), stredoveké uhorské príbehy (''Likavský väzeň''). Samozrejme, písal aj národnú vlasteneckú poéziu, ľudovo-výchovnú spisbu a duchovnú poéziu. Jeho poetická tvorba vyšla zhrnutá do jedinej zbierky poézie pod názvom ''Spevy'' ([[1868]]) obsahujúcej veľmi populárne básne Turčín Poničan, Valibuk, Kozák, Branko, Kráľohorská a hrdinskú poému Mor ho!. Ako Stredoslovák z Hornej Lehoty preferoval stredoslovenský dialekt v rámci štúrovskej slovenčiny. Samo Chalupka, brat [[Ján Chalupka|Jána Chalupku]], po návrate z poľskej vojny proti cárskemu samoderžaviu ([[1831]]) vyučoval a vyštudoval vo [[Viedeň|Viedni]] teológiu. Ku koncu života mal zlý zrak ako následok zranenia v poľskej vojne, no napriek tomu svoje básne písal kriedou na stenu, odkiaľ ich prepisovali na papier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/367135-samo-chalupka-velky-bard-pravdy-z-horskych-zakuti/ Pravda/Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Krno|meno=Martin|vydavateľ=Pravda, denník|odkaz na autora=Martin Krno}}</ref> [[Ján Botto]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Botto | url = https://zlatyfond.sme.sk/autor/49/Jan-Botto | dátum prístupu = 21.1.2024 | vydavateľ = Zlatý Fond SME}}</ref> ([[1829]]{{--}}[[1881]]), laický romantik z [[Vyšný Skálnik|Vyšného Skálnika]] sa stihol v mladosti vyučiť za [[geodet]]a, stať sa spoluzakladateľom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a písať pochmúrne balady na folklórne motívy. Botto začal písať poéziu v dobe svojho pobytu v [[Levoča|Levoči]], kde ho ovplyvnili [[štúrovci]], ktorí odišli z [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Evanjelického lýcea]] v [[Bratislava|Bratislave]] spolu so Štúrom. Tam sa stretol aj s [[Ján Francisci|Jánom Franciscim]], ktorý spolu s [[Pavol Dobšinský|Pavlom Dobšinským]] zbieral po Slovensku ľudové [[Balada|balady]]. Botto sa k nim pripojil a táto činnosť mala vplyv na zvolenie témy pre jeho romantickú básnickú tvorbu. Je autor viacerých balád (''Žltá ľalia, Margita a Besná''), alegorických skladieb (''Orol. orol vták, Báj na Dunaji'') a vlasteneckých a príležitostných básní (''Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy''<ref name=´permon´ />). Zložil rozsiahlejšie básnické skladby ''Pieseň Jánošíkova'', ''Krížne cesty'', ''Smrť Jánošíkova'' a prebásnil ľudové povesti ''Báj na Dunaji'', ''Báj Maginhradu'', ''Báj Turca'', ''Povesť bez konca''.<ref name=´permon´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Botto a Banská Bystrica|url=https://www.permonrevue.sk/jan-botto-a-banska-bystrica/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Borguľová|meno=Jana|vydavateľ=Bystrický permon|odkaz na autora=Jana Borguľová}}</ref> V romantizme sa na Slovensku zrodili kvalitní, nadaní autori inšpirujúci ďalšie nastupujúce generácie. Okrem vyššie spomenutých siedmich štúrovcov sú významnými autormi [[Ján Kalinčiak]] ([[1822]]{{--}}[[1871]]), autor humoresky [[Reštavrácia (Kalinčiak)|Reštavrácia]], [[Ján Francisci-Rimavský]] ([[1822]]{{--}}[[1905]]), ktorý je autorom prvej tlačenej publikácie v štúrovskej slovenčine ''Svojim vrstovňíkom na pamjatku'', [[Janko Matúška]] ([[1821]]{{--}}[[1877]]), ktorý napísal dnešnú slovenskú hymnu [[Nad Tatrou sa blýska]], [[Viliam Pauliny-Tóth]] ([[1826]]{{--}} [[1877]]) autor veselohry ''Pansláv'', [[Karol Štúr]] (1811{{--}}1851) autor dvojdielnej poémy ''Ozvena Tatry'', [[Janko Čajak]] (1830{{--}} 1867), pozri: Súborné dielo ''Zrná'' z roku [[1979]], [[Pavol Dobšinský]] (1828{{--}}1885), autor zbierky ''Prostonárodné slovenské povesti'', [[Mikuláš Dohnány]] ([[1824]]{{--}}[[1852]]), ako účastník revolúcie [[1848]] napísal ''História povstania slovenského z roku 1848'' (Skalica), [[Samo Tomášik]] ([[1813]]{{--}}[[1887]]), autor známej hymny [[Hej, Slováci]], [[Samo Vozár]], básnik, novinár, prekladateľ, (1823{{--}}1850). {{Hlavný článok|Romantizmus v slovenskej literatúre}} ==Medzi romantizmom a realizmom ([[1849]] – [[1875]])<ref name="ReferenceA">{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V tomto období [[romantizmus]] doháral a v tvorbe sa prejavovala celková únava z maďarizačného útlaku a enormného ekonomického tlaku, ktorý často vyústil do biedy viacerých tvorivých osobností. V literatúre sa objavoval ústup od umeleckej tvorby a sústredenie sa na žurnalistiku, tvorbu učebníc, súkromné vyučovanie v rodinách a podobne. Autori romantizmu v medziobdobí vydávali almanachy, kalendáre a návody ako viesť gazdovstvo modernejším spôsobom. Tvorila generácia autorov narodená na začiatku storočia, [[Ján Palárik]] ([[1822]] – [[1870]]), [[Jonáš Záborský]] ([[1812]] – [[1876]]) a [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]] ([[1824]] – [[1908]]), ktorá niesla štafetu slovenskej literatúry v období depresie vyvolanej ústupom revolucionárov v roku [[1849]], [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorským vyrovnaním]] a neúspechom [[Memorandum národa slovenského|memorandového hnutia]]. Uvedené tri osobnosti boli mostom od romantizmu k [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]]. V medzidobí sa menil literárny štýl a v [[60. roky 19. storočia|60. rokoch]] sa zmenili aj témy, autori sa začali zaoberať súdobými reáliami, štýl sa zbavuje ornamentálnosti a patetizmu, začína prijímať do svojich textov hovorovú reč. Je to zistiteľné v próze aj v dráme. Vzhľadom ku zmene tém sa menili aj hrdinovia diel, strácal sa romantický hrdina, hlavne u [[Jonáš Záborský|Jonáša Záborského]]. Vznikla bohatá tvorba satirickej a dokumentárnej prózy, čo je výrazné u Viliama Paulíniho -Tótha a Gustáva Zechentera-Laskomerského. V lyrickej tvorbe sa postupne vynechával folklórny verš. [[Jonáš Záborský]] má dodnes svoj vplyv v divadle, hráva sa [[Najdúch (divadelná hra)|''Najdúch'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jonáš Záborský: Najdúch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1039/Zaborsky_Najduch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (veselohra v 5 dejstvách), [[Pansláv (Záborský)|''Pansláv'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pansláv|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/150/Zaborsky_Panslavisticky-farar/1 zlatyfond.sme.sk/Pansláv|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška v 3. dejstvách) či ''Frndolína''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/57/Zaborsky_Frndolina/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský-Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína - TV archív|url=https://www.tv-archiv.sk/frndolina TV archív" Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=tv-archív.sk}}</ref>. Záborský si volil námety z histórie [[Srbi|Srbov]], [[Rusi|Rusov]], [[Slováci|Slovákov]]. Písal aj poéziu, ktorá sa však presadila menej výrazne v konkurencii romantickej tvorby, prózy písal väčšinou kratšie, s ironickým humorom a poučným zámerom (napríklad ''Chruňo a Mandragora''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chruňo a Mandragora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/245/Zaborsky_Chruno-a-Mandragora/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský:Chruňo a Mandragora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref>). Významná postava slovenského dramatického umenia [[Ján Palárik]] písal aj kritiky na divadelné kusy, venoval sa teórii drámy a publikoval tieto teoretické state, napríklad ''Dôležitosť dramatickej národnej literatúry'',[[1860]]; ''Posúdenie dramatických spisov'', [[1863]]. Nakoniec, bol aj úspešným autorom hier. Populárne boli aj sú veselohra [[Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/243/Palarik_Zmierenie-alebo-Dobrodruzstvo-pri-obzinkoch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>, ''Drotár'' (veselohra)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drotár|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/919/Palarik_Drotar/1 zlatyfond.sme.sk/palárik:Drotár|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>. Rovnako kvalitné diela sú veselohra [[Inkognito (veselohra)|''Inkognito'']] (veselohra) a ''Dimitrij Samozvanec'' (tragédia). Palárik bol katolícky kňaz, publicista, organizátor národného života a spoluzakladateľ almanachov ''Concordia'' a ''Lipa''. [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský|url=https://www.quark.sk/gustav-kazimir-zechenter-laskomersky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Prikryl|meno=Ľubomír|vydavateľ=Quark - Magazín o vede a technike|odkaz na autora=Ľubomír Prikryl}}</ref> disponoval viacerými talentami, bol doktorom medicíny a aktívne vykonával toto povolanie po celý život, okrem toho aj plodný spisovateľ a publicista a politický aktivista počas národno-obrodeneckého hnutia. Bojoval v dobrovoľníckych oddieloch počas revolučných bojov na Slovensku. Zechenter-Laskomerský bol najlepším humoristom v pomatičnom období, písal aj satirické články do slovenskej tlače, tiež [[Humoreska|humoresky]] (''Žarty a rozmary''), cestopisy (''Zo Slovenska do Carihradu'', ''Zo Slovenska do Ríma''), poviedky a autobiografiou ''Päťdesiat rokov slovenského života'' zachytil udalosti v slovenskom emancipačnom hnutí v [[19. storočie|19. storočí]]. Je autorom jednoaktoviek ''Komédia bez zaľúbenia'' a ''Starý zaľúbenec''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinná dráma národovca a lekára: Úspešne vyliečil zástupy ľudí, vlastným deťom pomôcť nevedel|url=https://history.hnonline.sk/profily/2104366-rodinna-drama-narodovca-a-lekara-uspesne-vyliecil-zastupy-ludi-vlastnym-detom-pomoct-nevedel|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier ml.|meno=Daniel|dátum vydania=2020-03-03|vydavateľ=HNonline - History|odkaz na autora=Daniel Hevier ml.}}</ref> V medziobdobí tvorili aj autori [[Leopold Abaffy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leopold Branislav Abbafy|url=https://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/10076|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Grujič Litavský|meno=Ivica|vydavateľ=Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov|odkaz na autora=Ivica Grujič Litavský}}</ref> ([[1827]] – [[1883]]), [[Koloman Banšell]] ([[1850]], autor ''Túhy mladosti'', zbierka poézie – [[1887]]), [[Karol Ľudovít Černo]] ([[1820]] – [[1894]]), autor básne ''Na Trenčín'', [[Peter Kellner-Hostinský]] ([[1823]] – [[1873]]), autor drámy ''Svätoslavičovci'' ([[1869]]), [[Ľudovít Kubáni]] ([[1830]] – [[1869]]), autor prózy ''Mendík'' (1860) a [[Daniel Gabriel Lichard]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na storočnú pamiatku narodenia Daniela Licharda|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1823/Lichard_Vyber-z-clankov/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Lichard|meno=Daniel Gabriel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Gabriel Lichard}}</ref> ([[1812]] – [[1882]]), autor množstva článkov, odborných kníh, vydavateľ kalendárov, náučnej literatúry. Lichard bol prvým slovenským profesionálnym novinárom, ktorý písal v slovenčine. ==Realizmus ([[1870]]{{--}}[[1918]])<ref name="ReferenceA"/>== Realizmus<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Realizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213814/https://profil.kultury.sk/sk/realizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica v Bratislave}}</ref> vznikol ako reakcia na [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], ktorý vyčerpal svoje zdroje inšpirácie a nebol účinný pri stvárnení života Slovákov a Sloveniek. Reagoval na potrebu popísania [[Objektívna realita|objektívnej reality]] prostredníctvom poznávacej schopnosti autora a jeho zmyslov. Realizmus tiež poprel estetické princípy romantizmu a zmenil jeho kánon v poézii, próze aj dráme. Prvýkrát bolo publikované básnické dielo realizmu v almanachu [[Napred]]{{--}}zábavník mládeže slovenskej od [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]] ''Len ma ľúb'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Len ma ľúb - zbierka Túhy mladosti|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421020928/https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https:/zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref> v roku [[1871]]. Vydanie almanachu zostavili [[Pavol Országh Hviezdoslav|Hviezdoslav]] a Banšell<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. V realizme sa naplno presadil prozaický žáner, románová tvorba, novely, poviedky, črty, čo bola významná zmena oproti nadvláde poézie v romantizme. Písali sa spoločenské romány, veršované eposy, viacdielny lyrický cyklus, ktoré dovtedy neboli rozvinuté. Realizmus v slovenskej literatúre sa vyvinul do zrelého literárneho smeru po roku [[1870]] v tvorbe [[Svetozár Hurban-Vajanský|Svetozára Hurbana-Vajanského]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetozár Hurban Vajanský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetozar-hurban-vajansky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=LIC}}</ref>, [[Terézia Vansová|Terézie Vansovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[P. O. Hviezdoslav]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[Martin Kukučín|Martina Kukučína]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-kukucin/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> a [[Elena Šoltésová|Eleny Šoltésovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html%20Teraz.sk/Elena%20Mar%C3%B3thy-%C5%A0olt%C3%A9sov%C3%A1|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=TERAZ.sk}}</ref> a [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]]. Títo autori sú zaraďovaní do prvej vlny realizmu, ktorá sa prevalila medzi rokmi [[1870]] - [[1900]] a zmenila celkom formu literárneho boja o emancipáciu národa. V druhej vlne realizmu medzi rokmi [[1900]]{{--}}[[1918]] sa prestalo písať o spoločenskej vrstve [[zeman]]ov, čo je aj hlavný rozdiel medzi dvoma vlnami realizmu v literatúre. [[Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]], [[Ľudmila Podjavorinská]], [[Janko Jesenský]], [[Ján Čajak]], [[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav N. Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|dátum aktualizácie=|edícia=|miesto=|strany=|doi=|poznámka=|jazyk=}}</ref> sa sústredili na neagresívne stvárnenie realistických príbehov zo života, na psychologickú zložku príbehu, na sociálne podmienky postáv a ich emocionálny stav. Zmena v poézii v druhej vlne realizmu mala tiež svoje významnejšie znaky: zjednodušila sa jazyková a gramatická zložka poetického textu, tematicky prevládala subjektívne{{--}} lyrická tvorba. Dráma sa v prvej vlne nemenila, no v druhej vlne dominovali životné konflikty postáv vyjadrené ľudovou rečou, rôznymi [[dialekt]]ami či [[Archaizmus|archaizmami]]. ===Prvá vlna realizmu ([[1870]]{{--}}[[1900]])=== [[Svetozár Hurban-Vajanský]] ([[1847]]{{--}}[[1916]]), spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik pochádzal z rodiny štúrovca [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefa Miloslava Hurbana]] a [[Anna Jurkovičová-Hurbanová|Aničky Jurkovičovej]]. Vajanský napísal zbierku básní ''Tatry a more'' (1879)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatry a more|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/300/Vajansky_Tatry-a-more/2 zlatyfond.sme.sk/ tatry a more|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>, ktorá zaujala už v počiatočnej etape tvorby svojím novátorstvom v zmysle intenzívneho nástupu realizmu. V poézii sa Hurban pokúsil zaviesť nový [[Sylabotonický veršový systém|sylabotonický prozodický systém]], čo sa mu aj podarilo v spomenutej zbierke. Celkovo je autorom piatich zbierok poézie. Bol redaktorom v [[Národné noviny|Národných novinách]] v Martine a v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]] od [[1881]] spolu s [[Jozef Škultéty|Jozefom Škultétym]]. V próze sa uviedol črtami, poviedkami, novelami a románom ''Suchá ratolesť'' ([[1884]]). Témou Suchej ratolesti je zbližovanie stavu zemianstva s národným hnutím. Možno spomenúť aj román ''Kotlín'' ([[1901]]), ktorý je Vajanského najrozsiahlejším dielom. Je to typ diskurzívneho a polemického románu presahujúceho do žánru román-pamflet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotlín|url=https://books.google.sk/books?id=0rA4AAAAYAAJ&q=Kotl%C3%ADn&dq=Kotl%C3%ADn&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjZgIKP3qDtAhXHyaQKHQXBCgkQ6AEwAHoECAQQAg|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Google books|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>.Vajanského ideový základ v tvorbe je vyskladaný sčasti z konzervativizmu, kresťanstva a nacionalizmu. Literárny realizmus je však uňho novým moderným elementom.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Terézia Vansová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/91/Terezia-Vansova|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> ([[1857]] – [[1942]]) sa v prvej vlne realizmu zaslúžila o rozvoj románovej a novelistickej tvorby. Bola najvýznamnejšou dovtedajšou ženskou autorkou slovenskej literatúry. Napísala prvý román pre ženy v dejinách slovenskej literatúry v roku [[1889]], ktorý bol vytvorený ženou o ženskom údele pod názvom [[Sirota Podhradských (román)|''Sirota Podhradských'']]. Vansová písala kvalitnú poviedkovú a novelistickú tvorbu v modernejšej slovenčine. Z mnohých prozaických textov možno oceniť príbeh ''Pani veľkomožná''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pani veľkomožná|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1238/Vansova_Pani-velkomozna/1 zlatyfond.sme.sk/Pani veľkomožná|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref>. Novela zachytáva historické obdobie začiatku prvej svetovej vojny a ako tento zasiahol do života rodiny a dediny. Napísala divadelné hry ''Potopa'' (1886), ''V salóne speváčky'' (1889), ''Môj Jožko'' (1906, veselohra), ''Ľúbezní hostia'' (1901, jednoaktovka) a ''Svedomie'' (1897, dráma o 5. dejstvách). Zozbierala aj kuchársku knihu (1914), založila časopis [[Dennica]], ktorý sa stal platformou pre literárny smer slovenská moderna. V súčasnosti je známy celoslovenský festival prednesu ''Vansovej Lomnička''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova litcentrum.sk/ Terézia Vansová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> [[Pavol Országh Hviezdoslav]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh-Hviezdoslav|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/56/Pavol-Orszagh-Hviezdoslav|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Országh Hviezdoslav|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1849]]{{--}}[[1921]]) bol mimoriadny zjav v slovenskom realizme. V situácii, keď všetci chceli písať prózu, Hviezdoslav tvoril poéziu, prekladal a písal divadelné hry. Epická poézia bola živená biblickými námetmi (''Agar, Ráchel, Kain, Sen Šalamúnov'') a príbehmi zo slovenského prostredia (''Hájnikova žena, Bútora a Čútora, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský''). Lyrická poézia dosiahla vysoké kvality, boli to ''[[Krvavé sonety]]'' ([[1914]]) ako umelecká odozva na prvú svetovú vojnu (vyšli až v [[1918]]), ''Letorosty I. až III, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Sonety''. Hviezdoslav je autorom drám ''Herodes a Herodias'', ''Pomsta, Oblaky, Otčim, Vzhledanie''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hviezdoslav Pavol Országh|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/14-hviezdoslav.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kováčiková|meno=Nina|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Nina Kováčiková}}</ref> Založil tiež almanach [[Napred]] ([[1871]]), v ktorom začali spolu s Banšellom uverejňovať prvé diela slovenského realizmu, čo sa stalo terčom útokov konzervatívnych romantikov na čele s [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. Po prvej svetovej vojne ([[1919]]) ho zvolili do kresla predsedu [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] ako jedného zo štyroch predsedov. V roku [[1918]] viedol delegáciu zo Slovenska na oslavy 50. výročia založenia ''Českého národného divadla'' v [[Praha|Prahe]], kde dal vo svojom prejave najavo nádeje v spolužitie v spoločnom štáte. Hviezdoslavova predstava o pokojnom rozvoji slovenskej kultúry pod ochranou spoločného štátu sa naplnila. On sám čoskoro (v [[1921]]) zomrel. V súvislosti s Hviezdoslavom sa používajú superlatívy ako geniálny básnik a jeho tvorba má pevné a stále miesto v učebniciach literatúry. [[Martin Kukučín]], (vlastným menom Matej Bencúr, [[1860]]{{--}}[[1928]]) a jeho vlastný dobrodružný život sa vymykajú z rámca biografických príbehov ostatných realistov. Kukučín nebol len spisovateľ a dramatik, ale aj lekár, cestovateľ, publicista, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Pre svoje dielo čerpal témy z prostredia slovenskej dediny (''Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae''), [[Chorvátsko|chorvátskeho]] ostrova [[Brač]] (román ''Dom v stráni''), z ciest po [[Patagónia|Patagónii]] (''Črty z ciest'', ''Prechádzky po Patagónii'', cestopis), zo svojej cesty po Francúzsku ''Dojmy z Francúzska''(1924), zo svojho pätnásťročného pobytu v [[Čile]] (''Mať volá'', román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile). Napísal tri drámy (''Komasácia, Bacuchovie dvor, Obeta'') a dva historické romány ''Bohumil Valizlosť Zábor'' a ''Lukáš Blahosej Krasoň'' (obidva vydal v [[1927]]). Kukučín v neskoršom období častejšie vkladal do svojej prózy skepsu a disharmonické črty. Dielo ''[[Dom v stráni]]'' je hodnotené ako najlepší slovenský román vydaný do roku [[1918]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|url=https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/551624-pred-160-rokmi-sa-narodil-martin-kukucin/ Kultura.pravda.sk/Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Pravda|odkaz na autora=Pravda}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/58/Martin-Kukucin zlatyfond.sme.sk/martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kukučín|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. '' [[Elena Šoltésová]] ([[1855]]{{--}}[[1939]]), bola jedna z mála slovenských spisovateliek prvej vlny realizmu, redaktorka a publicistka, zakladajúca osobnosť ženského spolku [[Živena]] a výrobného a obchodného spolku [[Lipa]], ktoré poskytovalo prácu slovenským ženám - vyšívačkám. Šoltésová je považovaná za priekopníčku ženskej emancipácie na Slovensku a autorku druhého ženského románu po [[Terézia Vansová|Terézii Vansovej]]. Je to dvojzväzkový román ''[[Proti prúdu (román)|Proti prúdu]]'', ktorý tematicky čerpá z prostredia slovenskej šľachty. Písala novely a poviedky, v ktorých autorsky spracovávala tému slovenského života v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová bola nezlomnou hrdinkou slovenských žien|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html Teraz.sk/Elena Maróthy-Šoltésová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Anton Bielek]] ([[1857]]{{--}}[[1911]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anton-Bielek|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/87/Anton-Bielek|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Bielek|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Bielek}}</ref> bol kysucký prozaik, ospevovateľ prírody [[Kysuce|Kysúc]]. Keď prešiel peripetiami vzdelávacieho procesu deformovaného maďarizáciou, učil v malých dedinkách v okolí [[Trenčín]]a, neskôr pracoval v tlačiarni. Jeho prozaický debut bol úspešný a dostal cenu od Antona Jégého (otec spisovateľa Pavla Nádaši-Jégého) za novelu ''V zátiší horskom'' ([[1882]]) publikovaná v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. V ďalších novelách a poviedkach opisuje život v panskom prostredí (''Osudná návšteva'', [[1885]]), ktoré nadviazali na postromantickú prózu. Vyššie hodnotená je jeho tvorba novej dokumentárno-analytickej realistickej prózy, príbehov z dedinského prostredia, v ktorých kontrastuje ľudová hovorová reč v dialógoch s autorskou patetickou štylizáciou rozprávača. V najlepších prácach sa Bielekovi vydarila realistická poviedka so zložitým náročne komponovaným dejom a psychologicky stvárnenými postavami príbehu (''Rozprávka z Poľany''). Bielek písal aj sociálne balady v próze (''Bože môj, otče môj, však je ten svet zmotaný''), ktoré zobrazujú vývoj ekonomických vzťahov smerom ku kapitalizmu. Obraz národného útlaku v sociálnej balade ''Z dôb utrpenia'' je expresívne zobrazený príbeh detí - sirôt, pozostalých po epidémii cholery ([[1873]]), ktoré odvážali do Dolnej zeme (Maďarska) na osvojenie v rámci maďarizačnej politiky. Patrí k najúspešnejším prózam v tomto žánri v slovenskej literatúre. Bielek odišiel do emigrácie v USA, vyšli mu tam dejepisné práce, nakoniec zomrel v Rakúsku v ústave pre duševne chorých. [[Koloman Banšell]] ([[1850]]{{--}}[[1887]]), slovenský básnik, prozaik, literárny teoretik, ktorý počas svojho krátkeho života stihol založiť almanach [[Napred]] spolu s Hviezdoslavom a uverejniť v ňom prvé dielo realizmu. Význam Banšellovho diela spočíva v novátorskom prístupe k tvorbe, v ktorej uplatnil nové realistické princípy a prešiel tak od [[preromantizmu]] k realizmu. Okrem poézie a kratších foriem prózy napísal tieto literárno-teoretické práce: ''Rozbor znelky'', teoretická úvaha (periodikum Dennica), ''Dľa čoho sa má súdiť báseň?'', teoretická úvaha (Dennica), ''Duch maďarskej revolučnej poézie'', teoretická úvaha ([[Slovenské novinárstvo v matičnej dobe|Slovenské noviny]], [[1874]]). Banšell stihol popri svojich psychických peripetiách zozbierať a vydať aj básnickú zbierku ''Túhy mladosti'' ([[1886]]) obsahujúcu jeho subjektívnu lyriku skombinovanú s národne-buditeľskými myšlienkami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/105/Koloman-Bansell|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksllv/Mikula_dokumenty/publikacie/Realizmus1_Bansell.pdf|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Univerzita Komenského, filozofická fakulta}}</ref>. ===Druhá vlna realizmu ([[1900]]{{--}}[[1918]]) === [[Jozef Gregor Tajovský]] ([[1874]]{{--}}[[1940]]), prozaik a dramatik druhej vlny realizmu. Bol jej najvplyvnejšou osobnosťou. Pre svoju prózu aj drámu si bral námety zo života Slovákov v jeho rodisku v [[Tajov]]e a jeho okolí, z miest kde študoval ([[Tajov]], [[Banská Bystrica]], [[Kláštor pod Znievom]]), zo svojej armádnej služby v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] (''Na vojnu, Do vlasti''), z činnosti v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách v Rusku]] (''V légiách, Revolúcia, Rozprávky z Ruska''). Zaujímala ho hlavne sociálna situácia pracujúceho ľudu. Veľkú prácu vykonal pre slovenskú dramatickú tvorbu. Je autorom mnohých divadelných hier, ktoré predstavujú na javisku život slovenského ľudu, napríklad ''Ženský zákon'', [[Statky-zmätky]], ''Matka'', ''Smrť Ďurka Langsfelda'', ''Blúznivci,'' ''Hrdina''. Napísal množstvo kratších aj dlhších prozaických diel (''Maco Mlieč, Apoliena, Nové časy'', ''Besednice'', ''Mamka Pôstková, Horký chlieb''). Po roku [[1918]] napísal a vydal zbierky krátkych próz ''Obrázky nové i staré'' (1928), ''Úhrabky'' (1929). Pred vojnou v [[1907]] sa oženil s neskoršou spisovateľkou [[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hanou Gregorovou]] a presťahoval sa s rodinou do [[Bratislava|Bratislavy]], kde žil do konca života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Gregor Tajovský|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/70/Jozef-Gregor-Tajovsky|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Božena Slančíková-Timrava]] ([[1867]]{{--}}[[1951]]), alias [[Timrava]] si zvolila autorka podľa názvu studničky Timrava v ich chotári, bola spisovateľka slovenského kritického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dielo Slančíkovej-Timravy predstavuje vrchol slovenského realizmu|url=https://www.teraz.sk/kultura/literatura-dielo-slancikovej-timravy/283547-clanok.html Teraz.sk/ Dielo Slančíkovej-Timravy|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|odkaz na autora=TASR}}</ref>. Jej debutom je novela ''Skúsenosť'' z pobytu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Timrava bola z väčšej časti novelistka: ''Pomocník, Ťažké položenie, Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bál,'' ''Boj'' ([[1896]]{{--}}[[1900]]), no napísala aj divadelné hry (''Chudobná rodina'' ([[1921]]), ''Páva'' ([[1923]]), ''Odpoveď'' ([[1934]]), ''Prekážky'' (koniec 40. rokov). Ako slovensky píšuca autorka sa do roku [[1918]] len ťažko prebíjala životom. Písala príbehy zo života slovenského malomesta a dediny. Za prózu ''Dve doby'' dostala štátnu cenu. Známa je jej poviedka ''Za koho ísť'' ([[1893]]), ktorá je ironickým príbehom o hľadaní ženícha. Zaujímavým paradoxom v Timravinom diele je, že stála na ideovej pozícii buržoázneho demokratizmu, no vydala pravdivé svedectvo o socialistickom hnutí, ktoré však sama nepochopila. V roku [[1947]] bola ocenená titulom [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národná umelkyňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Božena Slančíková Timrava|url=https://www.litcentrum.sk/autor/bozena-slancikova-timrava/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Súbor:Portrait podjavorinska-ludmila.jpg|náhľad|vpravo|[[Ľudmila Podjavorinská]]]] [[Ľudmila Podjavorinská]] ([[1872]]{{--}}[[1951]]) mala podobný osud ako [[Timrava]], nevydala sa a žila z publikovania svojich diel. Jej realistické príbehy zo slovenského prostredia mali zo začiatku humoristické sfarbenie (''Kmotrovia figliari, Fako Ďura Kotúlku, Pod svietňom'' - [[Humoreska|humoresky]]), v neskoršej tvorbe nabrali vážnejší tón. Pochádzala z učiteľskej rodiny, ktorá ju podporovala v literárnej tvorbe. Boli to hlavne jej strýko Ľudovít Rizner a [[Ján Pravoslav Leška]]. V začiatkoch tvorby písala lyricko-epické (''Z vesny života'', zbierka lyrických veršov) a epické básne: ''Balady'' ([[1930]]) a ''Balady a povesti'' ([[1946]]), táto poézia bola vrcholom jej básnickej tvorby. Próza sa však stala jej dominantným žánrom (novely ''Za neistými túžbami, Rôznymi cestami, Za šťastím, Z domova, Postupne''). Podjavorinská sa zaujímala o ľudovú reč, dialekty, zbierala porekadlá a idiomatické výrazy (''Povery z Horných Bziniec'', 1892, ''Zvláštnejšie príslovia a porekadlá z Horných Bziniec'', 1900). Je známa aj ako autorka literatúry pre deti (''Čin-čin'', veršovaná rozprávka, ''Sadaj, slnko, sadaj'', báseň), ktorej sa stala zakladateľkou. Dielka pre deti boli často adaptované v rozhlase, na javiskách a neskôr v televízii. V roku [[1947]] dostala titul národnej umelkyne. Jej tvorbu zaraďujú na úroveň vplyvných autorov realizmu ako boli [[Vajanský]], [[Jozef Gregor Tajovský|Tajovský]] a [[Martin Kukučín|Kukučín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľudmila Podjavorinská|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ludmila-podjavorinska/zivotopis-autora litcentrum.sk/Ľudmila Podjavorinská|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Janko Jesenský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Jesenský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1874]]{{--}}[[1945]]) patrí medzi spisovateľov druhej vlny slovenského realizmu, pričom jeho tvorba presahuje aj do symbolizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=janko Jesenský = Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/komplexna-charakteristika-tvorby litcentrum.sk Jesenský-charakteristika diela|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref>. Jesenský napísal významný román kritického realizmu ''Demokrati''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jesenský|meno=Janko|titul=Demokrati|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=461|edícia=Hviezdoslavova knižnica|poznámka=M. Chorváth|jazyk=slovenský}}</ref>, ktorý bol zároveň jedným z mála v dovtedajšej románovej spisbe v slovenskom jazyku. Toto dielo sa zaoberá politickou témou, vyšlo v roku [[1934]]. Jesenský opísal v románe vlastné skúsenosti z advokátskej praxe a práce v štátnej správe. Ironizuje v ňom spôsoby v politike medzi dvoma vojnami, aj názov Demokrati je myslený ironicky. Novela ''Pani Rafiková'' podrobuje kritike malomeštiacky štýl života, ktorý autor ironizuje či zosmiešňuje. Iné podobné príbehy si možno prečítať v zbierkach poviedok ''Malomestské rozprávky, Zo starých časov''). Jesenský pristupuje humorne-ironicky aj ku svojej téme o dedinskej inteligencii (Hríby, Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí, Vádium, Medecína). U Jesenského je poézia dôležitou súčasťou jeho tvorby, použil v nej ľahkú piesňovú formu kontrastujúcu s drsnejším textom. Jeho verše vznikali na východnom fronte v [[Rusko|Rusku]] (zbierka ''Zo zajatia''), aj počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Posledné ilegálne prenášali do [[Londýn]]a, odkiaľ boli vysielané v rádiu [[BBC]]. Táto zbierka básní vyšla pod názvom ''Na zlobu dňa''. Jesenský bol presvedčený čechoslovakista. [[Súbor:Portrait nadasi-jege-ladislav.jpg|náhľad|vpravo|[[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav Nádaši - Jégé]]]] [[Ladislav Nádaši-Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová}}</ref> ([[1866]]{{--}}[[1940]]) tvoril v neskorej fáze slovenského realizmu, vplýval naňho [[Émile Zola|Zolov]] [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]] a realizmus ruských klasikov [[19. storočie|19. storočia]]. Nádaši-Jégé bol výhradne prozaik, stal sa najplodnejším autorom románov spomedzi slovenských spisovateľov. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] napísal viacero prác s historickými námetmi, z toho dva romány (''Adam Šangala''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Šangala|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/199/Nadasi-Jege_Adam-Sangala zlatyfond.sme.sk/Adam Šangala|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Nádaši-Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ladislav Nádaši-Jégé}}</ref> ([[1923]]), ''Svätopluk'' (1928)), v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] opäť dva (''Alina Orságová, S duchom času'') a viacero historických noviel (''Wieniawského legenda'', ''Z dávnych časov'' (1927), ''Kuruci, Itália,''obe [[1931]], ''Magister rytier Donč<ref>{{Citácia periodika|titul=Magister Rytier Donč|periodikum=Slovenské pohľady|priezvisko=Nádaši Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Turčiansky sv. Martin|dátum=1926|číslo=6-8}}</ref>, Horymír'').'' V prózach ''Krásne časy rokoka'', ''Jaríkovský kostol'', ''Pán biskup'' sa objavuje Jégého ironický humor a stráca sa jeho naturalistické pero. V ostatných prácach s historickou témou sa významne prejavuje [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, zväzok IV. písmená N-Q, heslo naturalizmus|priezvisko=Hajko|meno=Vladimír|vydavateľ=Slovenská akadémia vied, encyklopedický ústav|rok=1980|strany=64|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref> Písal prózu aj o súdobom spoločenskom živote, ku ktorému sa staval kriticky, napríklad satirický román ''Cesta životom'' ([[1930]]. Kritik [[Ján Števček]] hovorí v súvislosti s ním o pikaresknom naturalizme. Väčšinu života prežil v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde aj pôsobil ako lekár a publicista. [[Ján Čajak]] ([[1863]]{{--}}[[1944]]) bol slovenský spisovateľ a prekladateľ, ktorý študoval na slovenských gymnáziách, teológiu v Bratislave nedokončil. Po učiteľskej činnosti na Slovensku odišiel v [[1899]] nastálo do [[Báčsky Petrovec (mesto)|Báčskeho Petrovca]] v [[Srbsko|Srbsku]], kde začal písať prózu ovplyvnenú [[Jozef Gregor Tajovský|Jozefom Gregorom Tajovským.]] Stal sa reprezentantom kultúry dolnozemských [[Slováci|Slovákov]]. Napísal svoj jediný román ''Rodina Rovesných'' ([[1909]]), prózy s tematikou prostredia [[Dolná zem|Dolnej zeme]] (''Vysťahovalec, Obyčajná história, Baťa Kalinský, Suchoty'' a i.) a ďalšie poviedky. V roku [[1914]] vydal svoj ''Dejepis Slovákov'', ktorý sa stal populárnym čítaním. Čajak bol organizátor kultúrneho života v [[Báčsky Petrovec (mesto)|Petrovci]], spoluzakladateľ slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci a redaktor mesačníka ''Náš život''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čajak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-cajak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Pioézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=184 - 185}}</ref> - ==Moderna<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=437- 456|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Slovenská literárna moderna sa začala rozvíjať od roku [[1905]] (pozri: ''Verše I.,'' básnická zbierka [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]), ale hlavne po prvej svetovej vojne, kedy zároveň doznieval realizmus. Dovtedy lineárny vývoj vždy jedného smeru sa rozvinul do pestrého vejára [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardných]] smerov prevzatých zo západných európskych literatúr alebo ovplyvnených nimi. Názov „moderna” sa začal používať až v polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderna fungovala aj bez toho, aby sa tak volala|url=https://dennikn.sk/212912/moderna-fungovala-aj-bez-toho-aby-sa-tak-volala/|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rakúsová|meno=Gabriela|vydavateľ=dennikn.sk}}</ref>. Medzi avantgardnými smermi moderny prevládali [[Symbolizmus|symbolizmu]]s a [[expresionizmus]]. Filozofickým základom moderny boli [[Nietzsche]]ho a [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]]ove ideové konštrukty obohatené o [[Charles Darwin|Darwin]]ov prírodný výber, Strindbergov boj pohlaví a protikladný [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus]] [[Henri Bergson|Bergson]]a, pričom sa prihliadalo aj na [[Sigmund Freud|Freudovu]] psychoanalýzu. Znamenalo to významnú zmenu v modeloch nielen myslenia ale aj tvorby. V slovenských podmienkach sa k týmto novým ideovým východiskám pridávali maďarizačný tlak a celkové postavenie slovenského národa v rámci monarchie, problémy, ktoré prevládali v mysliach slovenskej inteligencie nad umeleckými témami až do vzniku [[Tomáš Masaryk|Masaryk]]ovho [[Česko-Slovensko|Československa]]. Hoci autori slovenskej moderny nikdy nezostavili spoločný modernistický manifest, stretli sa na spoločnej platforme ''Sborníka slovenskej mládeže'' vo vydaní v [[1909]], keď v ňom publikovali [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]] a [[Vladimír Roy]]. K najvýznamnejším autorom moderny patria [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]], [[Ivan Gall]], [[František Votruba]], [[Ľudmila Groeblová]] a [[Vladimír Roy]]. Žánre, ktoré sa progresívne rozvíjali v slovenských podmienkach boli hlavne poézia a to subjektívna lyrika ľúbostná a erotická, angažovaná občianska a sociálna lyrika. V poézii začína rozväzovanie verša, nadobúda znaky modernistickej poetiky, napríklad lyrizmus, hudobnosť, opakovanie motívov, symboly. V próze sa písali malé formy - novely, črty, poviedky, poznámky, zápisky, úryvky z denníkov. Mala lyrický charakter a postupne sa stierali rozdiely medzi prózou a poéziou natoľko, že vznikol žáner [[báseň v próze|básne v próze]] (Vladimír Roy: Brezy, Zvony<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brezy, Zvony|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1708/Roy_Ked-miznu-hmly/3|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Vladimír Roy}}</ref>. V dráme sa tiež prejavoval záujem tvoriť krátke formy, napríklad jednoaktovky či dramatické skice, ktoré tvorili [[Vladimír Hurban]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plukovník Vladimír Svetozár Hurban|url=http://www.vhu.sk/plukovnik-vladimir-svetozar-hurban/|dátum prístupu=2021-11-20|priezvisko=Čaplovič|meno=Miloslav|dátum vydania=2012-04-26|vydavateľ=Vojenský historický ústav|odkaz na autora=Miloslav Čaplovič}}</ref> inak aj VHS - Vladimír Hurban Svetozárov a VHV ([[Vladimír Hurban Vladimírov]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská moderna|priezvisko=Hučková - zostavovateľka výberu|meno=Dana|vydanie=1|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-8101-567-0|strany=620}}</ref> ===Prvá vlna moderny ([[1905]]{{--}}[[1918]])=== [[Ivan Krasko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Krasko - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-krasko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Zambor|meno=Ján|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Ján Zambor}}</ref>, rodený Ján Botto ( [[1876]] – [[1958]]) súčasť slovenskej moderny a básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] slovenského aj svetového, tiež jeho zakladateľ. Na jeho básnickú tvorbu vplýval francúzsky [[symbolizmus]], no próza je postrealistická a novoromantická. Potomok romantika [[Ján Botto|Jána Botta]] zdedil po ňom zmysel pre temnotu a pochmúrnosť a vkladal ich do svojej poézie. Jeho zbierka básní ''Nox et Solitudo'' ([[1909]]) je plne symbolistická subjektívna lyrika a zbierka ''Verše II.'' ([[1912]]) je jej vystupňovaním s pridaním náboženského lyrizmu. Na štúdiách v Prahe získal rozhľad nielen v českej literatúre ale aj svetovej. V tomto období sa dostal do dosahu skupiny [[Hlasisti|hlasistov]] a pracoval v spolku [[Detvan (spolok)|Detvan]]. Z pražskej životnej etapy si Krasko odniesol svoj preklad [[Richard Dehmel|Richarda Dehmela]] ''Príroda, symbol, umenie,'' ktorý mu vyšiel v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. Svoje verše publikoval v tlačových orgánoch hlasistov aj u „starých” a v časopise Elán<ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=79}}</ref>. Z Prahy odišiel s titulom doktor prírodných vied. V Čechách dozrel v autora, ktorý napísal svoju programovú báseň ''Poetika starej lyriky'' pripomínajúcu Verlainovu báseň ''Art poétique'', ktoré signalizovali nový smer [[symbolizmus]]. Veľmi kladne naň reagovali Hviezdoslav aj Vajanský. Krasko tvoril osobnú lyriku aj sociálne protestné verše. Jeho prozaická časť tvorby je realistická so silným dôrazom na psychologizáciu postáv: ''Naši'' ([[1907]]), ''Svadba, Almužna'' (obe v [[1908]]), ''List mŕtvemu'' ([[1911]]). [[Slovenská akadémia vied]] mu vydala súborné dielo v [[1966]] s názvom ''Dielo''. [[Janko Jesenský]] ([[1874]]{{--}}[[1945]]), v próze realista, v poézii ranný [[Symbolizmus|symbolista]]. Vo veršoch je prechod od realizmu k [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]], hlavne pod vplyvom zážitkov z [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. To znamená, že v poézii je Jesenský členom prvej vlny slovenskej [[Moderna|moderny]]. No aj v próze je považovaný za prvého autora-realistu, píšuceho skutočnú modernú realistickú prózu. Vydal viaceré zbierky poézie, napríklad: ''Vyznanie'', báseň (vyšla v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]), debut v roku [[1897]], ''Verše J. Jesenského'', zbierka básní ([[1905]]), ''Po búrkach'' ([[1932]]), ''Náš hrdina'' ([[1944]]){{--}}lyricko-epická skladba, ''Na zlobu dňa'' ([[1945]]), ''Jesenný kvet'' ([[1948]]) - vydaná po jeho smrti. [[Martin Rázus]] ([[1888]]{{--}}[[1937]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=osobnosti.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421110716/https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref> evanjelický kňaz, politik a spisovateľ slovenskej moderny, ktorý písal poéziu čiastočne novoromantickú, s prírodnou lyrikou, okrajovo sa dotýkajúcu aj [[Symbolizmus|symbolizmu]]. V poézii sa významnejšie priklonil k [[Epika|epickej]] a baladickej forme. Názorovo stál pevne na základoch slovenského nacionalizmu, zo začiatku [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], ktorý sa postupne menil smerom k [[Autonomizmus|autonomizmu]]. Rázus bol predsedom [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] a poslancom [[Národné zhromaždenie Československej republiky|Národného zhromaždenia]]. Dohodol politickú koalíciu s [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou]]. Napísal viacero zbierok poézie, ktoré mu vychádzali až do jeho skonu v [[1937]]: ''Z tichých a búrnych chvíľ'' ([[1917]]), debut, ''Hoj, zem drahá'' ([[1919]]), ''To je vojna!'' ([[1919]]), ''Kameň na medzi'' ([[1925]]), ''Kresby a hovory'' ([[1926]]), ''Šípy duše'' ([[1929]]), ''Bača Putera'', veršovaný román ([[1934]]), ''Cestou'' ([[1935]]). Napísal aj divadelné hry ''Hana, Ahaswer, Obrodenie a Malý detektív'', z ktorých posledné dve neboli publikované. Okrem zbierky krátkej prózy ''Z drobnej prózy'' ([[1926]]) vydal 4-dielny román ''Svety'' ([[1929]]) opisujúci život na dedine a pozoruhodný historický román ''Júlia'' ([[1930]]). Umelecky hodnotné romány ''Maroško'' a ''Maroško študuje'' vydané v rokoch [[1932]]{{--}}[[1933]] boli určené deťom, no stali sa veľmi obľúbeným čítaním nielen mládeže. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] boli s úspechom natočené pre [[Slovenská televízia|slovenskú televíziu]]. V roku [[1937]] mu vyšli novely ''Bombura a Surovcovci'', ktoré sú považované za jeho najpôsobivejšie diela. V tom istom roku Rázus predčasne skonal. ===Druhá vlna moderny ([[1920]]{{--}}[[1930]])<ref name="´moderna II´">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna Druhá vlna moderny|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Druhá vlna moderny<ref name="´moderna II´" /> znamená ešte výraznejšie roztrieštenie jednotného názoru na to, aké literárne postupy tvorby sa majú používať. Môžeme začať u [[Milo Urban|Mila Urbana]], ktorého psychologické postupy v jeho realistickej próze sa nachádzajú na opačnom brehu literárnej rieky moderny, než vplyvy západných avantgardných autorov. So zamietnutím konzervativizmu a tradicionalizmu sa v literárnej tvorbe ocitli mnohé avantgardné prúdy a školy. U niektorých boli hlavnou metódou tvorby, u ďalších len marginálne či efemérne dotyky so zahraničnými literatúrami. Aj autori s najvýraznejším modernistickým prejavom oscilujú medzi viacerými štýlmi písania a majú viacznačný výpovedný efekt. Deje sa to i v rámci jediného diela, napríklad zbierky poviedok, v ktorej možno nájsť odlišné umelecké postupy. Spomeňme tu autorov, ktorí zanechali najvýraznejšie stopy v medzivojnovej literatúre druhej vlny modernizmu. [[Súbor:Portrait halamova-masa.jpg|náhľad|vpravo|Maša Haľamová]] [[Maša Haľamová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - komplexná charakteristika tvorby|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> ([[1908]]{{--}}[[1995]]) bola jednou z mála poetiek slovenskej moderny, ktorá svojou tvorbou náleží k symbolizmu [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]], no nielen k nemu. Jedna z jej raných básní je ''Agonia'' vydaná v Slovenských pohľadoch roku [[1926]], keď mala osemnásť rokov<ref>Slovenské pohľady, 1926,vydavateľ Matica slovenská,1926, číslo 6-8,strana 424</ref> Po [[Symbolizmus|symbolizme]] možno aj pod vplyvom svojej cesty do [[Francúzsko|Francúzska]] ([[1929]]{{--}}[[1930]]) prešla k ďalším avantgardným smerom, čomu nasvedčuje aj jej často používaný voľný verš. Haľamová písala ľúbostnú lyriku (zbierky ''Básne, Červený mak, Balada, V zakliatej hore, Májová''), no zaujímala sa aj pod vplyvom [[Jiří Wolker|Jiřího Wolkra]] aj o sociálnu tému. Maša Haľamová sa zaslúžila aj o žáner literatúry pre deti (''Svrček a mravci'', 1957, ''Mechúrik Košťúrik s kamarátmi'', 1962, ''Petrišorka'',1965, ''Hodinky, leporelo'', ''O sýkorke z kokosového domčeka'', 1976). [[Vladimír Roy]] ([[1885]]{{--}}[[1936]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Roy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-roy|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je básnik zaraďovaný do druhej vlny moderny, ktorý bol ovplyvnený tvorbou [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]] a [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]. Debutoval epickou skladbou o [[M. R. Štefánik]]ovi ''Náš Ikarus'' ([[1920]]) a pokračoval vydaním ďalších šiestich zbierok poézie: ''Keď miznú hmly, Rosou a tŕním'' (obe [[1921]]), ''Cez závoj a Peruťou sudba máva'' (obe [[1927]]), ''Zvlnený prameň'' ([[1933]]), ''In memoriam'' ([[1934]]) a výber poézie ''Básne'' ([[1963]]). Jeho prózy ''Môjmu mladému životu, Čierna krv, Pri ohni'' a i. zostali v rukopisnej forme. Písal aj estetické a literárno-historické eseje, napríklad o [[Pavol Országh Hviezdoslav|P. O. Hviezdoslavovi]], [[Samo Chalupka|Samovi Chalupkovi]], [[Alois Jirásek|Aloisovi Jiráskovi]], [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikovi]], [[Robert Browning|R. Browningov]]i a ďalších. [[Vladimír Roy]] je považovaný za vedúceho básnika druhej vlny moderny, hoci dosť osciloval medzi realizmom a symbolizmom, čo vytváralo eklektický dojem z jeho tvorby. [[Janko Alexy]] ([[1894]] – [[1970]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Alexy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-alexy/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, okrem svojej hlavnej činnosti výtvarného umelca písal aj prózu s črtami podobnými Gašparovej tvorbe. Preferoval fikciu pred realitou, nostalgia, sentimentalita, intimita, naivita, clivota boli jeho témami, s ktorými sa stotožňoval v pozícii rozprávača. Typický je preňho baladicko-elegický tón, z ktorého sa vymaňuje opäť príbehmi z umeleckej bohémy, kde ženskými postavami sú ikony lásky ako ciele lyrického blúznenia nesúceho znaky fetišistického posadnutia. Jeho tvorba má však aj inú stránku, tam, kde využíva inšpiráciu svojím detstvom a mladosťou používa láskavý humor, naivitu a ako rozprávač podáva príbeh z pohľadu rojčiaceho chlapca. Alexy sa zaoberal osudmi malých detí, často smutnými, bol ich obrancom a tým aj kritikom sociálnych krívd páchaných na deťoch. Písal krátke prózy - ''Jarmilka''([[1924]]){{--}}knižka krátkych próz; úvod jej napísal [[Štefan Krčméry]], ''Grétka'' ([[1925]]){{--}}zbierka krátkych próz, ''Veľká noc'' ([[1930]]){{--}} zbierka krátkych próz, ''Ondrejko'' ([[1956]]). Vydal viacero románov, debut s názvom ''Hurá !''([[1935]], dvojdielny), ''Už je chlap na nohách'' ([[1936]]), ''Zlaté dno'' ([[1940]]), ''Dom horí'' ([[1942]]){{--}} román o osudoch jeho rodiny, ''Profesor Klopačka'' ([[1949]]). Je autorom beletrizovaných životných príbehov slovenských výtvarníkov ''Osudy slovenských výtvarníkov'' ([[1948]]). [[Súbor:Portrait zguriska-zuzka.jpg|náhľad|vpravo|alt=Autorka humoristickej prózy|Zuzka Zguriška]] [[Zuzka Zguriška]] ([[1900]]{{--}}[[1984]]) vlastným menom Ľudmila Šimonovičová, vydatá Dvořáková,([[1900]]{{--}}[[1984]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zuzka-zguriska/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rampáková|meno=Ľudmila|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Ľudmila Rampáková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZGURIŠKA, Zuzka (* 1900 – † 1984)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/zguriska-zuzka/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bola slovenská spisovateľka, prekladateľka a dramatička, ktorá sa spočiatku ťažko prebíjala rakúsko-uhorským vzdelávacím systémom. V roku [[1924]] po maturite, učiteľskej praxi a vydaji sa presťahovala s manželom do [[Bratislava|Bratislavy]], kde tvorila a počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] vyštudovala na [[Slovenská univerzita|Slovenskej univerzite]] dejiny umenia a filozofiu. Školu ukončila s doktorátom z filozofie a po vojne odišla aj s manželom do [[Praha|Prahy]]. Debutovala už v roku [[1922]] prozaickou črtou ''Pri muzike''. Pokračovala v písaní humorne ladenej krátkej prózy, ktorú umiestňovala v [[Živena|Živene]], [[Robotnícke noviny|Robotníckych novinách]], [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]] a [[Elán (časopis)|Elán]]e, (zbierka próz ''Obrázky z kopaníc'' ([[1929]]), knihy poviedok ''Dvanásť do tucta'' ([[1932]]) a ''Ženích s mašinou'' ([[1935]]). Svojím pohľadom na život a tvorivým spracovávaním humorných príbehov z prostredia myjavských kopaníc je ju možné považovať za autorku humoristickej prózy. Vytvorila zbierky rozhlasových humoresiek ''Svadba'' ([[1943]]), ''Hostina'' ([[1947]]) ''Podobizne'' ([[1957]] a ''Manželstvo na úver'' ([[1967]]). Jej najúspešnejším dielom je román ''Bičianka z doliny'' ([[1938]] o príbehu ženy z [[Myjava (okres)|myjavských]] [[Kopanice (región)|kopaníc]], bohatej gazdinej, ktorá musela prejsť svojím zložitým obdobím počas vojny, aby sa zmenila na lepšiu a život chápajúcu bytosť. Po úspechu Bičianky začala písať románovú trilógiu, tiež z prostredia jej rodného kraja [[Myjava (okres)|Myjava]] ''Metropola pod slamou'' ([[1949]]), v ktorom sa zamerala na obyvateľov malého mesta v období niekoľko rokov pred prevratom [[1918]]. Druhý diel trilógie ''Mestečko na predaj'' ([[1954]]) rozpráva o medzivojnovej realite rokov [[1918]]{{--}}[[1929]] a tretí diel ''Zbojnícke chodníčky'' predstavujú krátku históriu Slovenskej republiky v rozmere malého mestečka [[1939]]{{--}}[[1945]] napísanú v štýle socialistického realizmul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška v paradoxe života a tvorby|url=https://www.snm.sk/?umenie&clanok=zuzka-zguriska-v-paradoxe-zivota-a-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Trúsik|meno=Pavol|vydavateľ=Slovenské Národné Múzeum|odkaz na autora=Pavol Trúsik}}</ref>. Zguriška napísala aj historické romány pre mládež ''Husitská nevesta'' ([[1962]]) a ''Kráľova zajatkyňa'' ([[1982]]), divadelnú hru ''Mor na farme'' (1967), ojedinelý cestopis ''Španielske pohľadnice'' ([[1931]]), preložila [[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]] a tvorivé obdobie zavŕšila autobiografickým beletrizovaným dielom ''Strminou liet'' ([[1972]]). [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] ([[1904]]{{--}}[[1960]])<ref name="´moderna II´" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Ivan Horváth|url=https://horvatha.edupage.org/a/6731?eqa=dGV4dD10ZXh0L2Fib3V0JnN1YnBhZ2U9MQ%3D%3D|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Gymnázium Ivana Horvátha Bratislava}}</ref> je tiež žánrovo aj štýlovo polymorfný autor, ktorý osciluje medzi [[Impresionizmus|impresionizmom]], [[novoromantizmus|novoromantizmom]], [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadenciou]], [[Expresionizmus|expresionizmom]], [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmom]] a i. Horváth bol prozaik, publicista, diplomat a politik, ktorý okrem fakulty práva v [[Bratislava|Bratislave]] absolvoval aj diplomatické vedy v [[Paríž]]i. Bol účastníkom [[Protifašistický odboj na Slovensku|protifašistického odboja na Slovensku]], členom [[ÚV KSČ|Ústredného výboru KSČ]] od roku [[1944]]. Po roku [[1945]] zastával vysoké funkcie v [[SNR]], v Zbore povereníkov [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenskej národnej rady]] od [[18. september|18. septembra]] [[1945]] do [[16. august]]a [[1946]] a v [[Národné zhromaždenie|Národnom zhromaždení ČSR]]. Nakoniec bol ambasadorom [[Česko-Slovensko|ČSR]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. V roku [[1950]] ho odsúdili za [[buržoázny nacionalizmus]] a uväznili na 18 rokov, po 9 rokoch dostal milosť (Iný zdroj uvádza príčinu uväznenia rozsudok za velezradu a špionáž). Krátko nato skonal v [[Bratislava|Bratislave]]. Jeho debutová práca ''Mozaika života a snov'' ([[1923]]) bola časopisecky publikovaná zbierka poviedok. Čo sa týka témy, spracovával rozpor medzi skutočnosťou a snom, sústredil sa na emocionálnosť vo vzťahoch. [[Poetizmus (smer)|Poetizmus]] sa objavil v jeho novele ''Laco a Bratislava'', je to lyricky a sviežo podfarbený príbeh zo života študentov v Bratislave. Za jeho najlepšie dielo je považovaný súbor piatich noviel [[Vízum do Európy]] ([[1930]]), v ktorom opisuje atmosféry európskych metropol. Novely sa vyznačujú pútavým dejom, psychologickým uhlom pohľadu. V [[1944]] vydal zbierku noviel ''Tak sa to malo stať'' ([[1944]]), ktorou pokračuje v psychologickom nazeraní na konanie postáv. V roku [[1948]] vyšiel jeho dokument o atmosfére v jeho umeleckej generácii pod názvom ''Život s Laurou'', ktorá sa zaoberá témou vzťahu umelec a jeho múza. V roku [[2004]] vyšla jeho zbierka esejí ''Európa koktail'', ktorý bol zbierkou portrétov slovenských spisovateľov. [[Kvetoslav Florián Urbanovič]] ([[1885]]{{--}}[[1963]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kvetoslav Florián Urbanovič|url=https://www.litcentrum.sk/autor/kvetoslav-florian-urbanovic/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol celý život učiteľom na západnom [[Slovensko|Slovensku]]. Napísal romány ''Poklesky'' ([[1922]]), ''Tridsať strieborných'' ([[1923]]), voľne nadväzujúci román ''Bez vesla'' ([[1926]]), dvojdielny román ''Oráčina'' ([[1933]]). Písal aj drámy, ktoré vyšli v súbornom diele v roku [[1925]]. Osobitne vydal hru ''Vyvrheli'' ([[1929]]). Urbanovičova tvorba patrí ku komerčnej aj bulvárnej spisbe zameranej na sociálnu vrstvu bratislavskej [[Elita|elity]] a s ňou sa prelínajúcej umeleckej bohémy a sveta sociálnej periférie. [[Ivan Minárik]] ([[1909]]{{--}}[[1967]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-minarik|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je autor, ktorý pokračoval v postupoch tvorby podľa Tida Gašpara a Hrušovského, charakteristických pre štýl „fin de siècle”. Venoval sa témam ako je [[Mystika|mysticizmus]], [[spiritualizmus]] a dekadentne spodobený katolicizmus, [[satanizmus]] a [[okultizmus]]. Minárik je teda autorom [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]] konca [[19. storočie|19. storočia]], jeho postavy končia dezintegráciou ega.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920 – 1930|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Habaj - editor|meno=Michal|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Michal Habaj (literárny vedec)}}</ref> V začiatkoch tvorby bol príslušník literárnej skupiny „Utópia”. Vyšla mu zbierka prozaických prác ''Smaragdový amulet'' ([[1946]]), no po roku [[1943]] sa autorsky odmlčal. Posmrtne mu vydali výbery próz ''Purpurový medveď'' ([[1967]]) a ''Vášeň'' ([[1970]]). Je autor románu s historickým námetom ''Sprisahanie v Prešporku'' ([[1940]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Ringier Axel Springer SK, a.s.|url archívu=https://web.archive.org/web/20210709185017/https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum archivácie=2021-07-09}}</ref> [[Milan Thomka Mitrovský]] ([[1875]] – [[1943]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Thomka Mitrovský: M. Th. M - autobiografia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1292/Mitrovsky_M-Th-M/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> bol slovenský [[Neoklasicizmus|neoklasicistický]] akademický maliar. Popri svojej výtvarnej činnosti napísal zbierku noviel ''Pani Helène'' ([[1930]]), za ktorú dostal štátnu cenu. Témou týchto próz je prostredie umeleckej bohémy vo [[Florencia|Florencii,]] ktoré boli reakciou na jeho študijný pobyt v tomto meste. Mitrovský písal aj literárnu a umeleckú publicistiku, napríklad ''Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1299/Mitrovsky_Maiestas-artis-Umenie-veda-a-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> Ďalší autori sa druhej vlny dotkli len okrajovo alebo chvíľkovo: [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Rob Poničan]]([[1902]]-[[1978]]), [[Jarko Elen]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jarko Elen|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jarko-elen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Štefan Letz]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Letz|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-letz|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Peter Zván]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Zván|url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-zvan/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Vladimír Wagner]], [[Imro Frits]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frič Imrich (Frits) - Slovnik vyznamnych osobnosti mesta Trencin - 20. storocie.pdf|url=https://www.vkmr.sk/buxus/docs/Slovnik%20vyznamnych%20osobnosti%20mesta%20Trencin%20-%2020.%20storocie.pdf|dátum prístupu=2022-05-27|vydavateľ=Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne}}</ref>. ===Lyrizovaná próza ([[1920]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lyrizovaná próza|url=https://www.rtvs.sk/clanok/91837/slovnik-l|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=RTVS}}</ref>=== Lyrizovaná próza je špecifický literárny štýl týkajúci sa skupiny prozaikov slovenskej moderny, ktorí lyrizovali svoje prozaické texty vkladaním postáv a statí s lyrickými výjavmi, snami, spomienkami a fantastickými predstavami, pričom používali aj témy zo slovenských balád a rozprávok. Týmto dosahovali subjektívne ladenie umeleckého textu, ktorým sa im podarilo vytvoriť rozšírený obraz vedomia rozprávača, novú rozšírenú realitu v próze. Termín „Lyrizovaná próza” prvýkrát použil [[Ján Števček]] vo svojom literárnovednom diele Lyrizovaná próza<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Števček|url=https://www.litcentrum.sk/node/97864/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref>. Časť literárnych kritikov však považuje tento smer za súčasť slovenského [[naturizmus|naturizmu]], iní kritici považujú naturizmus len za iný názov lyrizovanej prózy. Predstavitelia spomenutí nižšie sú hlavné literárne osobnosti, zakladatelia lyrizovanej prózy na Slovensku: [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]), [[Dobroslav Chrobák]] ([[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Margita Figuli]] ([[1909]] – [[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tido Jozef Gašpar|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tido-jozef-gaspar/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. ====Prvá generačná vrstva lyrizovanej prózy==== [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) bol básnik a písal aj prózu pre dospelých, deti a mládež. Stal sa priekopníkom estetizmu lyrizovanej prózy a zakladateľom jej ideovo-estetických princípov v rámci slovenskej literatúry. Bol to autor, ktorý vzišiel zo stredoslovenského prostredia. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] sa stretol so slovenskými komunistami a v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]] naňho vplývali národné idey. Od [[1938]] žil v [[Bratislava|Bratislave]] až do konca života. Debutoval v [[1932]] hneď dvoma básnickými dielami, zbierkou ''Bez návratu'' a lyricko-epickou poémou ''Martin Nociar Jakubovie''. Je to poézia emocionálne blízka Ivanovi Kraskovi a Vladimírovi Royovi a štýlovo sa pohybuje medzi modernou a lyrizovanou prózou. Zbierka ''Mámenie'' (1936) a ''Pijanské piesne'' (1941) sú obe podfarbené smútkom a pesimizmom a [[Milan Pišút]] považuje túto stránku Ondrejova za dekadentnú. Opakom je autorova tvorba pre mládež: ''Rozprávky z hôr'' ([[1932]]), ktoré sú oslavou života horalov v prírode, ''Tátoš a človek'' (jedná sa o históriu odprírodnenia koňa), ''O zlatej jaskyni'' ([[1935]]), vyznačuje sa žánrovými inováciami - syntézou [[sci-fi]], [[Groteska|grotesky]] a [[Paródia|paródie]]. Táto próza obsahuje scény s trpaslíkmi, obyvateľmi hviezdy spolu so zbojníckymi a tuláckymi motívmi. Ondrejovov ''Africký zápisník'' ([[1936]]), v ktorom okrem iného odsúdil prejavy nadradenosti bielej rasy a rôzne vlastnosti kolonializmu bol cestopisom bez cestovania, fiktívnym rozprávaním náučného charakteru. Nasledovali žánrovo totožné knižky - fiktívne cestopisy ''Horami Sumatry'' a ''Príhody v divočine'' ([[1940]]). Posmrtne mu vydali ''Keď pôjdeš horou'' ([[1963]]), rozprávanie o lesných stromoch. Vrcholom Ondrejovovej tvorby pre mládež je ''Zbojnícka mladosť'', román o vlastnom detstve v prírode s lyricko-mystickým akcentom. Ďalší román previazaný so Zbojníckou mladosťou hlavným hrdinom je [[Jerguš Lapin]], v ktorom sa príbeh presúva z hôr do mesta a na vojnový front, padá monarchia a vzniká Československo. Literárne je zmesou rôznych štýlov rozvíjania deja, no stále má vlastnosti lyrizovanej prózy. Voľným pokračovaním je román ''Na zemi sú tvoje hviezdy''. Tri romány tvoria voľnú trilógiu ''Slnko vystúpilo nad hory'' ([[1956]]). [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]]) je cenený ako jeden zo zakladateľov avantgardnej prózy, v ktorej sa prejavuje [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]], kult formy, estétstvo, ornamentalizmus a lyrický pátos. Takéto postupy tvorby mali byť prejavom vycibreného vkusu a elitnejšej kultúry. Diela mali nielen delikátnejšiu formu ako predošlý realizmus ale aj delikátnejší obsah spojený s vlnami extázy, striedaním nálad a túžob. Láska, krása a sny, to sú témy, ktoré majú v jeho diele ukázať krajšiu, príjemnejšiu realitu, čo ale kontrastuje so smútkom, ktorý sa v jeho tvorbe často spája s láskou. V súvislosti s týmito pojmami sa v Gašparovej próze vyvinul typ ženskej postavy - „femme fatale”, ktorá je obrazom zlých vlastností ako milovníčka luxusu, ničnerobenia, členka mondénnej spoločnosti. Inšpiratívnym prameňom tohto ženského profilu boli Gašparovi [[Gustav Klimt]] a [[Arthur Schnitzler]]. Gašpar písal hlavne novely, napríklad ''Karambol a iné novely'' ([[1925]]), ''V cudzine a iné rozprávky''([[1935]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GAŠPAR, Tido Jozef|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/gaspar-tido-j/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Vozárová|meno=Katarína|vydavateľ=Slovník divadelných kritikov a publicistov|odkaz na autora=Katarína Vozárová}}</ref> [[Ján Hrušovský]] ([[1892]]{{--}}[[1975]]) bol výhradne prozaik. Debutoval prózami s témou [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] ''Zo svetovej vojny'' (1919), ''Muž s protézou'' (1925), ''Peter Pa- vel na prahu nového sveta'' (1930), ''František Ferdinand'' (1935) a ''Sprisahanie proti svetu'' - 4 diely([[1941]] – 42). Vydal zbierky poviedok: ''Pompiliova Madona'' ([[1923]]), ''Zmok a iné poviedky, Dolorosa'' (obe [[1925]]), ''Kariéra'' ([[1961]]) a ''Rozmarné poviedky'' ([[1974]]). Písal dobrodružnú, detektívnu a historickú beletriu. Bol tiež autorsky plodný novinár a publicista. Jeho románopisné dielo tiež nie je malé: ''Jánošík 1{{--}}4'' ([[1933]]), ''Dráma na ostrove, Verný hrdina'' (oba [[1935]]), ''Búrka nad Devínom'' ([[1936]]), ''Neuveriteľný príbeh dr. Gallusa'' ([[1937]]), ''Dva železné dvory 1{{--}}2'' ([[1938]]), ''Prízrak'' ([[1941]]), ''Pohroma'' ([[1962]]), ''Čarovný kľúč'' ([[1966]]) a ''Rákócziho pochod''. [[Súbor:Portrait urban-milo.jpg|náhľad|vpravo|[[Milo Urban]] je významný predstaviteľ lyrizovanej prózy. Narodil sa v lesnej horárni na [[Babia hora|Babej Hore]] a svoju životnú kariéru ukončil v [[Bratislava|Bratislave]], kam sa prisťahoval v roku [[1974]].]] ====Druhá generačná vrstva==== [[Milo Urban]] ([[1904]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milo Urban|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=|vydavateľ=Osobnosti.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421111854/https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/milo-urban/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> je románopisec, ktorý písal realisticko-psychologickú prózu. Je autorom kľúčového románu slovenskej medzivojnovej literatúry ''Živý bič'' (dva diely [[1927]]). Jeho dielo je ovplyvnené realizmom [[Vajanský|Vajanského]], [[Martin Kukučín|Kukučín]]a, [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] a Andrejeva. Vo veku 16 - 17 rokov napísal prvotiny ''Nešťastník, Už je pozde, Vanitas vanitatum'' a v osemnástich publikoval prvotinu ''Jašek Kutliak spod Bučinky'', v ktorej ako mladý autor prvýkrát použil svoju metódu koncentrovanej epiky. Táto metóda kulminovala v zbierke próz ''Výkriky bez ozveny'' a najmä v novele ''Za vyšným mlynom''. Posledná menovaná novela je syntézou tvorivých postupov, ktorými sa dostáva do psychologickej hĺbky postáv a tým aj deja. V tomto štýle napísal aj ''Živý bič'' publikovaný s veľkým úspechom, keď mal 23 rokov. Bol preložený do [[Nemčina|nemčiny]], no po nástupe [[Nacizmus|nacizmu]] bol v [[Nemecko|Nemecku]] pálený spolu s knihami [[Thomas Mann|Thomasa Manna]], [[Erich Maria Remarque|E. M. Remarqua]] a iných. Román je zobrazením života na [[Orava (región)|oravskom]] vidieku koncom prvej svetovej vojny, jeho dej oživujú postavy vo vleku svojho osudu, ktorému sa bránia, no nedarí sa im to. Ich profily sú vykresľované psychologickou metódou, čo v súčinnosti so silne dramatizovaným dejom vytvára napínavý príbeh. Po vojne a takmer dvadsaťročnej pauze tvorby (kvôli svojej práci šéfredaktora novín [[Gardista (noviny)|Gardista]] a ďalších periodík [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej strany]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Kultúra režúca a rúbajúca|periodikum=Historická revue 9/2022|priezvisko=Hruboň|meno=Anton|vydavateľ=Petit Press a.s.|miesto=Bratislava|dátum=26.8.2022|ročník=XXXIII|číslo=9/2022|strany=65|issn=1335-6550|odkaz na autora=Anton Hruboň}}</ref>) pokračoval v románe ''Živý bič'' dielmi ''Zhasnuté svetlá'' a ''Kto seje vietor'', ktorým však kritika vyčíta [[schematizmus]] a povrchné stvárnenie pováh. V memoárových prózach ''Zelená krv'' (''Spomienky hájnikovho syna''), ''Kade-tade po Halinde, Na brehu krvavej rieky a Sloboda nie je špás'' sa Milo Urban vrátil ku svojmu dramatickému rozprávačskému štýlu a psychologickej hĺbke postáv. Je vysoko oceňovaným románopiscom a má trvalé miesto v dejinách slovenskej literatúry. ====Tretia generačná vrstva==== [[Súbor:Portrait figuli-margita.jpg|náhľad|vpravo|[[Margita Figuli]] bola priama potomkyňa [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], ktorý vydal svoju dcéru za Petra Figulusa Jablonského, svojho chovanca. Margita Figuli sa narodila v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v tom istom dome ako sa narodil [[Pavol Országh Hviezdoslav|P.O. Hviezdoslav]].]] [[Margita Figuli]] (rodné priezvisko Figuliová, vydatá Šustrová, [[1909]]{{--}} [[1995]]), absolvovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici a pracovala ako banková úradníčka v Bratislave. V roku [[1941]] prišla v Tatrabanke o prácu kvôli publikovanej novele ''Olovený vták'', ktorej dej sa týkal vojenského napadnutia [[Poľsko|Poľska]] Nemeckom. Od tej chvíle sa sústavne venovala len literárnej tvorbe. V roku [[1936]] vydala debutovú novelu ''Uzlík tepla'', ktorú ilustroval umelec [[Koloman Sokol]]. V roku [[1937]] jej publikovali zbierku desiatich noviel ''Pokušenie'', v ktorých hľadá svoj štýl písania v rámci romantizujúceho [[naturizmus|naturizmu]] až po okrajové dotyky s [[Impresionizmus|impresionizmom]]. Jej poviedka ''Tri noci a tri sny'' ([[1942]]) bola bibliofilským vydaním s ilustráciami maliara [[Ľudovít Fulla|Ľudovíta Fullu]]. V emblematickom románe slovenského naturizmu [[Tri gaštanové kone]] ([[1940]]) sa Figuli zaoberá konfliktom zákonov prírody a zákonov civilizačného procesu, pohanským fatalizmom a kresťanskými normami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Figuli Margita|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/9-figuli-margita.html|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Nosková|meno=Božena|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Božena Nosková}}</ref>. Vynútenú prestávku počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v publikovaní využila na písanie 4-zväzkového historického románu [[Babylon]] ([[1946]]), za ktorý jej v roku [[1947]] udelili štátnu cenu. Je to fiktívny príbeh na pozadí rozvratu [[Babylonská ríša|Babylonskej ríše]] napadnutej [[Perzská ríša|Perzskou ríšou]]. Jedná sa o rozsiahlu epickú prózu, ktorá mohla byť alegóriou na [[Jozef Tiso|Tisov]] bábkový režim, čím sa stalo, že toto dielo nemalo šancu na uverejnenie do konca druhej svetovej vojny. Po roku [[1948]] mal ''Babylon'' problém s komunistickou cenzúrou. Táto ho skrátila kvôli autorkinej kritike diktátorského režimu v diele. V roku [[1949]] jej vyšla novela ''Zuzana'' v zošitovom vydaní<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Figuli|meno=Margita|titul=Zuzana - novela|vydanie=1|vydavateľ=Nakladateľstvo OBRODA, Bratislava|miesto=Žilina|rok=1949, marec|strany=143|odkaz na autora=Margita Figuli|edícia=OBRODA|jazyk=slovenský}}</ref>. Potom sa Figuli vynútene ako spisovateľka odmlčala do roku [[1956]], kedy vydala svoj autobiografický román ''Mladosť''. V roku [[1964]] jej vyšla memoárová esej ''Ariadnina niť'' a v roku [[1974]] román ''Víchor v nás''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autorka Troch gaštanových koní M. Figuli sa narodila pred 110 rokmi|url=https://www.teraz.sk/kultura/autorka-troch-gastanovych-koni-m-fig/421609-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Valček|meno=Peter|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Valček}}</ref> [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]]) dosiahol na najvyšší stupeň lyrizovanej prózy [[naturizmus]], ktorý spoznávame v jeho kratšom ale umelecky koncentrovanom diele. Ako autor bol ovplyvnený [[Jean Giono|Jeanom Gionom]], [[Charles-Ferdinand Ramuz|Ramuzom]] a slovenskými autormi lyrizovanej prózy ([[Margita Figuli]]). Švantnerove prozaické diela [[Nevesta hôľ]] (román) a [[Malka]] (zbierka noviel)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner II. (1912-1950) 1. časť|url=https://www.rtvs.sk/clanok/82723/frantisek-svantner-ii-1912{{--}}1950-1-cast|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Hamada|meno=Milan|vydavateľ=RTVS|odkaz na autora=Milan Hamada}}</ref> sú považované za vrchol tvorby slovenského [[naturizmus|naturizmu]] (inak aj lyrizovaná próza). V príbehu, ktorý rámuje slovenská príroda, lesy, lúky, rieky, sa nachádza niekoľko vrstiev, reálny život popretkávaný lyrickými, magickými, hororovými časťami príbehu a všetko toto prepojené s historickými javmi (prvá svetová vojna, [[SNP|Povstanie v 1944]]) a starými mýtmi (tajomná nevesta hôľ). Švantnerova výstavba príbehu je natoľko plastická, že ju možno nazvať aj rozšírenou realitou. Napísal, respektíve nedokončil tiež román ''Život bez konca'', ktorý bol poňatý ako široká historická freska v rozmedzí rokov [[1894]]{{--}}[[1934]]. František Švantner predčasne zomrel, no jeho pozostalý román je predsa len svedectvom doby medzi dvoma svetovými vojnami na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Dobroslav Chrobák]] (rodným menom Ľudovít Mistrík, [[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> zostavil zbierku poviedok ''Kamarát Jašek'' ([[1934]]) a napísal románovú novelu ''Drak sa vracia'' ([[1943]]), ktoré sa stali tiež emblematickými dielami slovenského naturizmu. Drak sa vracia je naturisticko-psychologická novela, v ktorej sa spracúva dramatický príbeh vzťahu troch postáv v rámci života horalskej dediny zarámcovaný prírodou. Nechýba napätie a tajomno, no autor na rozdiel od Švantnera vynechal mystiku a fantastičnosť. Na jeho tvorbu mali vplyv autori [[Hermann Hesse]], [[Henri Pourrat]] aj [[Knut Hamsun]]. Chrobák pôsobil po štúdiu v [[Praha|Prahe]] na Vysokom učení technickom v Bratislave, kde sa stal redaktorom Rádiožurnálu v [[Česko-slovenský rozhlas|Československom rozhlase]]. Od roku [[1947]] sa stal hlavným riaditeľom rádia na Slovensku. V roku [[1946]] vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]]. Kariéru mu zahatala vážna choroba a v mladom veku 44 rokov skonal. [[Štefan Gráf]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Gráf|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-graf/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1905]]{{--}}[[1989]]) je autor prozaického diela zaradeného slovenskou kritikou medzi autorov lyrizovanej prózy. Ako autor debutoval básnickými zbierkami ''V horúcom príboji'' ([[1937]]) a ''Žeravý bod'' ([[1940]]) uverejňovanými od polovice [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] v rôznych časopisoch (Slovenské smery, [[Slovenské pohľady]], [[Elán (časopis)|Elán]]). Napísal romány ''Zmätok'' ([[1938]]), jeho voľné pokračovanie ''Oceľové vlny'' ([[1941]]), ''Zápas'' ([[1939]]), ''Cesta za snom'' ([[1942]]) a dvojdielny román ''Jur Janošiak'' ([[1944]]). Po dlhšej odmlke spôsobenej politickými podmienkami mu vyšiel výber z noviel ''V horúcom príboji'' ([[1968]]), neskôr poviedkový triptych ''Nábrežie Františka Jozefa'' ([[1975]]) a venoval sa prekladaniu diel [[Alois Jirásek|Aloisa Jiráska]], J. Š. Baara, T. Novákovej, z nemčiny T. Storma a W. Raabeho. Ďalšími autormi tretej vrstvy sú [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) a [[Jozef Cíger Hronský]] ([[1896]]{{--}}[[1960]]). Ondrejov písal poéziu a detskú literatúru (''Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin a Na zemi sú tvoje hviezdy''), u Cígera Hronského sa hlavne zdôrazňuje jeho próza ''[[Jozef Mak (román)|Jozef Mak]]'', ktorá opisuje slovenského človeka ako bezvýznamnú a osudom bitú bytosť. Títo dvaja autori mali zložitý ideologický a politický postoj (čo nebol výnimočný jav medzivojnových generácií autorov). Ondrejov sa po [[Arizácia|arizácii]] známeho kníhkupectva ''Steiner'' a udania majiteľov pokúsil o nápravu obrazu o sebe a odišiel do [[SNP]]. [[Jozef Cíger-Hronský|Cíger Hronský]] v roku [[1945]] emigroval zo strachu, že ho budú súdiť za jeho ľudácku činnosť počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Cíger Hronský napísal v exile povstalecký román [[Svet na Trasovisku]], v ktorom sa ako rozprávač príbehu stavia do pozície kritika [[SNP]]. Román je napísaný z pohľadu ľudáckeho voliča, ktorý nemal výhrady ani voči nemeckej okupácii, ani voči [[Jozef Tiso|Tisovej]] bábkovej vláde či akceptácii [[Nacizmus|nacizmu]], čo je v opozícii voči jeho tvrdeniam, že [[Slovenský štát]] bol samostatný štátny útvar a [[SNP]] narušilo tento jeho štatút. Po páde [[Komunizmus|komunizmu]] bola jeho osobnosť plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. V roku [[1993]] previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne]]. Symbolicky ho pochovali spolu so [[Štefan Krčméry|Štefanom Krčmérym]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=K poetike románu J. C. Hronského Svet na Trasovisku|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/chovanec1/subor/68.pdf|dátum prístupu=2022-01-12|priezvisko=Krišková|meno=Miriama|vydavateľ=pulib.sk/Univerzitná knižnica v Prešove|odkaz na autora=Miriama Krišková}}</ref> ===[[Katolícka moderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katolícka moderna|url=https://beliana.sav.sk/heslo/katolicka-moderna|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref> ([[1933]]{{--}}[[1948]])=== Katolícku modernu rozvinuli do literárneho smeru mladí autori zjednotení okolo osoby františkána [[Rudolf Dilong|Rudolfa Dilonga]]. Tento prúd moderny obsahuje hlavne medzivojnovú a vojnovú tvorbu poézie. Za prvé programové vystúpenie autorov katolíckej moderny sa považuje ''Antológia mladej slovenskej poézie'', ktorej zostavovateľ bol Dilong. Autorov možno rozdeliť do dvoch vetiev podľa miesta výskytu, jedna skupina zostala na [[Slovensko|Slovensku]], druhá v zahraničnej emigrácii. Písali lyricko-reflexívnu poéziu s náboženskou, nacionálnou a vlasteneckou tematikou, ich umelecké postupy tvorby boli inšpirované avantgardnými smermi západnej Európy ([[symbolizmus]], [[poetizmus]], [[surrealizmus]], [[existencializmus]]). Domácimi prameňmi inšpirácie im bola raná stredoveká literatúra ([[Proglas (prológ)|Proglas]], [[Moravsko-panónske legendy|Moravsko-Panónske legendy]]), [[klasicizmus]] ([[Anton Bernolák|Bernolák]], Fándly, [[Ján Hollý (spisovateľ)|Hollý]], [[Ján Kollár|Kollár]]), spevníky (Cantus catholici - [[Benedikt Szőllősi]], Cithara sanctorum - [[Juraj Tranovský]]), [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]] ([[Samo Chalupka]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]], Hodža, [[Andrej Sládkovič]], realisti (Záborský, Palárik, [[P. O. Hviezdoslav]]). ====Prvá generácia==== [[Rudolf Dilong]] ([[1905]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/86/Rudolf-Dilong|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-dilong/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DILONG, RUDOLF (* 1905 – † 1986)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/dilong-rudolf-1905-1986/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> je spoluzakladajúca osobnosť katolíckej moderny. Spisovateľ, publicista, katolícky kňaz a františkánsky mních sústredil okolo časopisov ''Postup'' ([[1934]] - [[1935]]) a ''Prameň'' ([[1936]]{{--}}[[1937]]) mladú generáciu katolíckych autorov moderny. Okrem toho, v roku [[1933]] vydal prácu ''Antológia mladej slovenskej poézie''. Dilong sa od svojho debutu ''Budúci ľudia'' ([[1931]]) vyvíjal štýlovo aj významovo od konzervatívnych foriem k avantgardnej tvorbe. Začal [[Poetizmus (smer)|poetizmom]] v zbierkach ''Helena nosí ľaliu'' a ''Mladý svadobník''. ''Ja, svätý František'' je kniha, v ktorej uplatnil svoj pohľad na vieru v spirituálnom a meditatívnom štýle. [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia]] boli venované v jeho tvorbe smerom [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a [[surrealizmus]] (zbierka ''Mesto s Ružou''). [[Stanislav Šmatlák]] definoval medzivojnovú Dilongovu tvorbu ako „...bytostné osvojenie si a subjektívne prežitie i básnické artikulovanie novej podoby lyrizmu...”. Protivojnovo ladené básne ''Konvália, Nevolaj, nevolaj'' a iné sú v ideovom konflikte s jeho agitačnými veršami v zbierkach ''Gardisti na stráž!, Vojna'', ktoré zase kontrastujú s príbehom jeho celoživotnej lásky a básnickej múzy [[Valéria Reiszová|Valérie Reiszovej]], ktorá bola židovského pôvodu. Dilong musel v období vojny prerušiť bohatú tvorivú a publikačnú činnosť odchodom na východný front v hodnosti poľného kuráta slovenskej armády. Od chvíle jeho emigrácie z [[Rím]]a do [[Argentína|Argentíny]] a [[USA]] bola jeho tvorba po roku [[1948]] bielym miestom na mape slovenskej literatúry. V exile napísal viac ako 70 básnických zbierok, prozaické texty aj drámu v [[Slovenčina|slovenskom jazyku]]. Po roku [[1989]] vyšli na Slovensku ''Ja, Rudolf Dilong, trubadúr'' (výber z diela so silným sentimentom túžby po vlasti), ''Mladosť z očistca'' (denník).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér a kol.|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=127-128|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula a kol.}}</ref> [[Andrej Žarnov]] (vlastným menom František Šubík<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Žarnov|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-zarnov/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[1903]]{{--}}[[1982]]) bol univ. prof. v Patologickom ústave Slov. univerzity v Bratislave, odborník na patológiu, člen medzinárodnej komisie, ktorá vyšetrovala zločiny proti ľudskosti v Katyńskom lese. Nielen kvôli výsledku vyšetrovania bol po roku [[1945]] prenasledovaný komunistickou vládou a preto v roku [[1952]] definitívne emigroval do [[USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>, kde vykonával lekársku prax do roku [[1974]]. Žarnov bol aj významný autor slovenskej moderny tvoriaci poéziu od roku [[1925]], kedy začal vydávať zbierky poézie ''Stráž na Morave'', ''Nástup otrávených'' ([[1925]]), ''Brázda cez úhory'' ([[1929]]), ''Hlas krvi'' ([[1932]]), zbierka lyriky ''Kocky'' ([[1936]]) a zbierka ''Štít'' ([[1940]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Kultúrno-literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>. Bol aj výborný prekladateľ [[Dante]]ho, napríklad prvá časť [[Božská komédia|Božskej komédie]] Peklo a ''Väzenská balada'' od [[Oscar Wilde|Oscara Wilda]]. Žarnov tvoril aj politickú lyriku, kvôli ktorej mal problémy s československým režimom kvôli [[autonomizmus|autonomizmu]] v jeho básnickej zbierke ''Stráž na Morave''. Po smrti jeho prvorodeného syna Ivana vydal zbierku básní Mŕtvy ([[1941]]).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=633-634|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula a kol.}}</ref> ====Druhá generácia==== [[Valentín Beniak]] ([[1894]]{{--}}[[1973]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je uznávaný básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] a [[Poetizmus (smer)|poetizmu]]. Medzi dvoma vojnami vydával zbierky poézie inšpirované cestami do [[Taliansko|Talianska]] a [[Francúzsko|Francúzska]] (''Ozveny krokov, Kráľovská reťaz, Lunapark''). Beniak publikoval v časopise Elán v Prahe, napríklad báseň „Reťaz”<ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=72 - 73}}</ref>. V zbierke ''Poštový holub'' reflektuje už blížiacu sa [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], dobovú spoločenskú atmosféru blížiacej sa vojnovej a politickej kataklizmy odzrkadlil v zbierke ''Bukvica'' ([[1938]]). Medzi rokmi [[1939]]{{--}}[[1944]] sa tematicky sústredil na prežívanie negatívnych emócií vyvolaných vojnou a túžbu po mieri (zbierky ''Žofia, Popolec, Igric''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenský igric sa búri aj žalostí|priezvisko=Beniak|meno=Valentín|vydanie=1|vydavateľ=Hlbiny|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-89743-21-6|strany=|odkaz na autora=Valentín Beniak|priezvisko2=Pašteka - editor|meno2=Július|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref><ref group="pozn.">Slovenský igric sa búri aj žalostí, zbierka ''Igric zotrváva pri poézii'' /IV. kapitola/...Stratení sami do seba,/s komediantským srdcom ľahkým,/hľadáme cestu do neba/a nemáme už plakať nad kým,/otvoril sa nám vzdušný vír,/lež trochu svetla vyšlo z temna, - /ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná./ Narazíš na svet básnikov,/čo krúži vesmírom, jak dúhy,/a pozmeníš sa vo vzácny kov/v zelenom dopadnutí v luhy/až peklo vo mne zahrmí,/tam sladko do náručia ber ma, -/ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná.</ref>. [[Július Pašteka]] v predhovore k výberu Beniakových básní v zbierke ''Slovenský igric sa búri aj žalostí'' charakterizuje jeho tvorbu: „''V roku 1939 povedal, že národ nám dnes žije z dvoch fondov, z kresťanstva a nacionalizmu, i jeho poézia žila z týchto zdrojov, z kresťanského a nacionálneho. Univerzalistický kresťanský svetonázor umožnil mu ten nadhľadový výšvih ponad zúžené nacionálno-politické hľľadiská i ponímanie domácej reality v širšom, európskom kontexte.''” Beniaka po roku [[1947]] komunistická vláda zakázala publikovať ako bývalého pracovníka sekretariátu ministra vnútra [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] ([[1939]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The page of Beniak, Valentin, Slovak biography|url=https://www.babelmatrix.org/works/hu-all/Beniak,_Valentin-1894/biography?doc_lang=sk|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Jakus|meno=Laura|vydavateľ=Babelmatrix|odkaz na autora=Laura Jakus}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Kultúra režúca a rúbajúca|periodikum=Historická revue|priezvisko=Hruboň|meno=Anton|vydavateľ=Petit Press a.s.|miesto=Bratislava|dátum=26.8.2022|ročník=XXXIII|číslo=9/2022|strany=65|issn=1335-6550|dátum prístupu=12.9.2022|odkaz na autora=Anton Hruboň}}</ref>. Beniak sa tak ocitol v spoločenskom vákuu, no neprestal písať. Jeho básnická šuplíková tvorba presahuje kvalitu aj kvantitu tvorby do roku [[1945]], sú to zbierky ''Plačúci Amor'' ([[1969]]), ''Sonety podvečerné'' ([[1970]]), ''Medailóny a medailónky'' ([[1971]]). Vigílie I., Vigílie II., Popolec. Stal sa básnickým solitérom s výnimočným umeleckým prejavom a dnes je zaraďovaný k veľkým autorom ako sú [[Ján Smrek]], [[Emil Boleslav Lukáč]], [[Laco Novomeský]], [[Miroslav Válek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Emil Boleslav Lukáč]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.litcentrum.sk/autor/emil-boleslav-lukac|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1900]]{{--}}[[1979]]) bol básnik [[Neosymbolizmus|neosymbolista]], evanjelický kňaz a učiteľ. Zaoberal sa publikačnou činnosťou, prekladateľstvom, divadelnou kritikou a napísal [[libreto]] k opere ''Detvan'' od [[Viliam Figuš-Bystrý|Viliama Figuša-Bystrého]]. Je autorom trinástich zbierok poézie, v ktorých sa zrkadlí jeho silné náboženské presvedčenie a humanistické zmýšľanie. Vo svojej tvorbe bol ovplyvnený [[Vladimír Roy|Vladimírom Royom]], [[P. O. Hviezdoslav]]om a [[Martin Rázus|Martinom Rázusom]]. Jeho najlepšie diela sú zbierky básní ''Dunaj a Seina'' ([[1925]]), ''O láske neláskavej'' ([[1928]]), ''Moloch'' ([[1938]]), ''Bábel'' ([[1944]]), ''Parížske romance'' ([[1969]]) a ''Srdce pod Kaukazom'' ([[1978]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LUKÁČ, Emil Boleslav|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/lukac-emil-boleslav/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Babulícová|meno=Petra|vydavateľ=kritici.theatre.sk|odkaz na autora=Petra Babulícová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 120 rokmi sa narodil básnik Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.teraz.sk/magazin/pred-120-rokmi-sa-narodil-basnik-emil-b/504428-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Pavol Ušák-Oliva]] ([[1914]]{{--}}[[1941]]) bol mladý básnik katolíckej moderny, ktorý predčasne skonal na tuberkulózu. Počas svojho života stihol vydať jednu básnickú zbierku ''Oblaky'' (1939)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Ušák Oliva: Oblaky|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/641/UsakOliva_Oblaky/1|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Ušák Oliva|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Ušák-Oliva}}</ref> a posmrtne mu vydali ''Čierne kvietie'' (nedatovaná bibliofília), ''Tak umieral básnik Paľo Oliva'' ([[1942]]), zostavili [[Janko Silan]] a [[Mikuláš Šprinc]] a výber z diela ''Bozk pozná smútok úst'' ([[1991]]), ktorý zostavil [[Štefan Moravčík]]. Ušák Oliva písal nielen viazaný rýmovaný verš s náboženským vytržením prepojeným s platonickou láskou k žene, ale aj voľný verš, v lyrickom štýle poetizmu a surrealizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paľo Oliva - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/palo-oliva/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kekeliaková|meno=Monika|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Monika Kekeliaková}}.</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=415-416|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref> [[Karol Strmeň]] ([[1921]]{{--}}[[1994]]) (vlastným menom Karol Bekényi)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karol Strmeň|url=https://www.litcentrum.sk/autor/karol-strmen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> vydal na Slovensku len dve prvé zbierky ''Výžinok života'' (1943) a ''Testament'' (1945), zvyšných šesť v [[USA]] a [[Taliansko|Taliansku]] (''Putovné piesne'' 1950, prvá exilová kniha, spoluautor Mikuláš Šprinc), ''Čakajú nivy jar'' (1963, Cleveland), ''Žalm cyrilometodský'' (1963, Cleveland), ''Znamenie Ryby'' ([[1969]], Rím), ''Preblahoslavená'', zbierka lyricko{{--}}reflexívnych básní ([[1977]], Rím), ''Sfinga spieva pri jasličkách'', [[1991]], výber z celoživotnej tvorby. Strmeň celý svoj aktívny život strávil v emigrácii, no bol ocenený medailami [[Rad Bieleho dvojkríža]], ''Medaila Spolku slovenských spisovateľov'' a ''Medaila Matice slovenske'' na území Slovenska. [[Mikuláš Šprinc]] ([[1914]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikuláš Šprinc|url=https://www.litcentrum.sk/autor/mikulas-sprinc/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí k spisovateľom katolíckej moderny, ktorí väčšinu svojej tvorby publikovali v emigrácii okrem debutovej zbierky ''Ozveny v samotách'' ([[1939]]). Jeho príspevok slovenskej moderne v exile zahŕňa šestnásť zbierok poézie, napríklad ''Na Floride sám'' ([[1953]] Cleveland), ''Tvárou proti slnku'' ([[1955]], Cleveland), ''Z poludnia a polnoci'' ([[1960]], Cleveland), ''Mladosť orla'' ([[1962]], Cleveland), ''Oči moje pútnice'' ([[1965]], Cleveland), ''Andante'' ([[1967]], Rím), ''Bratislavský park'' ([[1968]], Rím). Šprinc je autorom literárno-vednej práce ''Paul Verlaine'' ([[1953]], Cleveland) a dvoch cestopisných memoárov. Ideová stránka jeho diela zobrazuje názorový svet katolíckeho kňaza. Obsahuje subjektívne reflexie, emócie, predstavy. [[Svetloslav Veigl]], rodným menom Ferdinand Veigl, ([[1915]]{{--}}[[2010]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetloslav Veigl - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetloslav-veigl/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref> slovenský básnik, rehoľný kňaz františkánskeho rádu a gymnaziálny profesor napísal rozsiahlejšie poetické dielo. Jeho tvorba bola prerušená na 22 rokov potom, ako publikoval ''Cestami vetrov'' ([[1938]]), ''Výstup na horu Tábor'' ([[1939]]), ''Menom ťa neviem osloviť'' ([[1941]]), ''Kvety na troskách'' ([[1945]]), ''Láska smrť'' ([[1946]]), Volanie z diaľky [[1946]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Mesto na návrší''. Nastalo obdobie nepriaznivé pre tvorbu katolíckej moderny, až v roku [[1990]] začal uverejňovať postupne ďalších 10 zbierok poézie. Veiglova poetika stojí na základoch viazaného verša a morálnych hodnotách kresťanstva a dáva najavo lásku k človeku, Bohu a kresťanstvu. Báseň ''Ako chutí moc'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako chutí moc (Svetloslav Veigl)|url=https://www.postoj.sk/51931/ako-chuti-moc-svetloslav-veigl|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Postoj.sk}}</ref> zo zbierky ''Keď anjel v tebe spieva'' ([[2006]]) dokazuje ako Veigl zľahka narába z výrazovými prostriedkami a jazykom, pričom morálne ponaučenie nie je násilné či suchopárne. [[Ján Frátrik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Frátrik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-fratrik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2000]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život|url=http://www.janfratrik.sk/zivot/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Frátrik|meno=Ján|vydavateľ=janfratrik.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Jeho príspevok k moderne zahŕňa celkovo šestnásť zbierok poézie okrem debutu z roku [[1941]] (''Vám moji rodní''), ktoré boli publikované po [[1968]]. Napísal aj dve literárno-vedné diela ''Moderné postupy pri rozbore verša'' [[1972]]) a ''K rozboru literárneho diela'' ([[1976]]. Nakoniec, svojim kolegom z katolíckej moderny venoval a zostavil antológiu ''Slovenská katolícka moderna v premenách času'' ([[1994]]). [[Štefan Sandtner]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Sandtner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2006]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, saleziánsky kňaz s kvalitným vzdelaním (vyštudoval teológiu v Ríme, slovenčinu a históriu na FFUK v Bratislave) sa stal ako mnoho ďalších jeho kolegov obeťou komunistickej čistky v cirkvi. V roku [[1960]] ho omilostili po deviatich rokoch väzby, v ktorej sa ocitol za údajnú velezradu. Do roku [[1968]] pracoval ako skladový robotník v Pezinku. Od roku [[1989]] žil v saleziánskom domove v [[Bratislava|Bratislave]] a redigoval časopis [[Don Bosco]]. Sandtner pokračoval v smere katolíckej moderny aj v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] až do konca svojho života. Tvoril aj v žalári, a to viazaný verš s rýmom, ktorý najprv zložil spamäti a po jeho naučení naspamäť ho prepisoval na papier. Rýmovaný verš sa ľahšie zapamätal. Inšpiroval sa prírodou, hviezdnym nebom, biblickými príbehmi (''Z litánií o stromoch, Všetky žiarivé hviezdy, Vtáčia symfónia, Tie šaštínske zvony''). [[Ján Motulko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1920]]{{--}}[[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> nedokončil štúdium na [[FiF UK]] v Bratislave, lebo bol povolaný do armády a odišiel na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]], neskôr ho poslali na [[taliansky front]]. Aj v tomto období písal básne, ktoré publikovali ako zbierku ''Blížence'', považovanú za prekvapivo zrelé dielo, ktoré reaguje na tvorbu českého [[Poetizmus (smer)|poetizmu]], [[Rainer Maria Rilke|Reinera Maria Rilkeho]] a celkovo katolícku modernu. Po vojne sa stal redaktorom [[Spolok sv. Vojtecha|Spolku sv. Vojtecha v Trnave]]. Následne sa presťahoval do Bratislavy, kde bol v rokoch [[1959]] až [[1987]] redaktorom [[Katolícke noviny (1940)|Katolíckych novín]]. ''V mimózach vietor'' je zbierka publikovaná v roku [[1947]] a prózy ''Z ohňa a krvi'' ([[1948]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jan-motulko-1920-2013/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Ústav pamäti národa}}</ref>, po ktorých sa básnik publikačne odmlčal a v roku [[1970]] stihol vydať zbierku ''Zobúdzanie popola'' ([[1970]]). Potom opäť nútená odmlka do roku [[1992]]. Od tohto roku postupne vydával ďalšie zbierky básní (''Fialové žalmy, Strmé schody, Čas Herodes, Na Božej brúske, Jesenné paberky''). [[Gorazd Zvonický]] ([[1913]]{{--}}[[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gorazd Zvonický|url=https://www.litcentrum.sk/autor/gorazd-zvonicky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí ku skupine proskribovaných básnikov katolíckej moderny, ktorí museli emigrovať pod tlakom komunistického systému. Zvonický bol [[Saleziáni Don Bosca|saleziánsky]] kňaz, ktorý odišiel z vlasti v roku [[1950]] cez [[Taliansko]] do [[Buenos Aires]], kde bol farárom vo štvrti [[La Boca]] medzi [[1951]]{{--}}[[1963]]. Od [[1963]] do [[1990]] pôsobil ako profesor humanitných vied na Slov. gymnáziu A. Bernoláka pri Slov. ústave sv. Cyrila a Metoda v [[Rím]]e. Svoju tvorbu začal zbierkou poézie ''Sejba perál'' ([[1943]]), ''Mýtnik pred Madonou'' ([[1948]]) bola nasledujúca zbierka, ktorú mu zhabali na zásah cenzúry. Exilová tvorba pozostáva zo zbierok poézie ''S ukazovákom na mraku'' ([[1958]]), ''Prebúdza sa zem'' ([[1964]]), ''Na jubilejné víno'' ([[1965]]), ''Slnko ma miluje'' ([[1967]]), ''Len črepy…, Prekutávam lovištia'' (obe [[1968]]), ''Na Igricovom kare'' ([[1973]]), ''Napárať čím viac lyka'' ([[1978]]), ''Obolus'' ([[1985]]), ''Smer Mariánska hora'' ([[1988]]) a antológiu ''Si krajšia, moja vlasť'' ([[1993]]). Zvonický prekladal aj [[Francesco Petrarca|Francesca Petrarcu]] a [[Ugo Foscolo|Uga Foscola]] a napísal knihu esejí ''Keď mlčať nie je zlato'' ([[1988]]). [[Severín Zrubec]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Severín Zrubec|url=https://www.litcentrum.sk/autor/severin-g-zrubec/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1921]]{{--}}[[2011]]) napísal pätnásť zbierok subjektívnej lyriky, debutoval zbierkou ''Hodina stromov'' ([[1965]]). Svoje dielo venoval väčšinou rodine a priateľom v malých nákladoch. Celý život prežil vo svojej vlasti. [[Imrich Kružliak]] ([[1914]]{{--}}[[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Imrich Kružliak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/imrich-kruzliak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> okrem rôznej spoločenskej, politickej a publikačnej činnosti napísal jedinú básnickú zbierku ''Piesne a smútky'' ([[Rím]] [[1974]]). Patrí k exilovej časti katolíckej moderny. ===[[Vitalizmus (literatúra)|Vitalizmus]]=== [[Ján Smrek]] (rodným menom Ján Čietek<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-smrek/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek|url=http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=MÚ Melčice - Lieskové, rodisko J.Smreka|url archívu=https://web.archive.org/web/20210418230605/http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum archivácie=2021-04-18}}</ref>, [[1898]] – [[1982]]) sa vypracoval na významnú osobnosť slovenskej literatúry z chovanca [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] na autora poézie [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmu]], zakladateľa [[Elán (časopis)|časopisu Elán]] a organizátora literárneho života. V roku [[1916]] uverejnil prvú báseň ''Heydukovi'' v časopise Slovenský týždenník. V roku [[1913]] začal písať básne v meste Petrovec, až kým v roku [[1917]] narukoval k delostrelcom. V roku [[1918]] sa s rakúsko-uhorskou armádou dostal do [[Istanbul]]u a na [[Palestína (územie)|palestínsky]] front. Napriek tomu, že tu ochorie na maláriu, svoju poetickú múzu nezastaví a píše básne, ktoré posiela z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] do časopisu ''Živena''. Prvý debut ''Odsúdený k večitej žízni'' mu publikovali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e. V roku [[1924]] edične pripravil antológiu ''Zborník mladej slovenskej literatúry'', v ktorej dôkladne opísal stav povojnovej slovenskej literatúry a charakterizoval jej autorov. V období [[1925]]{{--}}[[1929]] písal v ''Národných novinách'' <ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=11}}</ref> v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e politické a kultúrne články a úvodníky, v tomto období tiež vydal svoju zbierku básní ''Cválajúce dni'' ([[1925]]<ref name=´Smrek´>{{Citácia knihy|titul=Knihy slnečné|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1963|strany=340|odkaz na autora=Ján Smrek|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref>, ktorá ho posunula do centra literárneho diania. Paralelne s týmito činnosťami založil a viedol Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) vydávanú v Mazáčovom nakladateľstve v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1929]] vydal zbierku básní ''Božské uzly''<ref name=´Smrek´ />. V rámci Mazáčovho vydavateľstva založil a viedol časopis [[Elán (časopis)|Elán]] <ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=2007|strana=11 - 23}}</ref>([[1930]]{{--}}[[1947]]). V roku [[1931]] editoval reprezentatívnu publikáciu ''Slovenská prítomnosť literárna a umelecká'', v ktorej poprední odborníci hodnotia slovenskú literatúru a umenie v desaťročí po prevrate. Následne vydával zbierky poézie ''Iba oči'' ([[1933]])<ref name=´Smrek´ />, básnickú skladbu ''Básnik a žena'' ([[1934]])<ref name=´Smrek´ /> a zbierku básní ''Zrno'' ([[1935]])<ref name=´Smrek´ />. Po rozpade Česko-slovenska v [[1939]] odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]]. [[Elán (časopis)|Časopis Elán]] sa stal súčasťou [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Vydal zbierku ''Hostina'' v roku [[1944]], kedy Elánu zakázali vychádzať a v roku [[1945]] mu vyšla protifašistická básnická zbierka ''Studňa''. V roku [[1948]] vydal výber z poézie pod názvom ''Knihy mladosti''. Okrem vitalistickej poézie napísal aj libreto k opere [[Ján Cikker|Jána Cikkera]] ''Beg Bajazid'', ktorá sa stále hráva a vydal preklad básnickej skladby ''Ruslan a Ľudmila'' od [[Alexander Puškin|Puškina]]. Do roku [[1965]], kedy mu udelili titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národný umelec]], ešte vydával poéziu (''Obraz sveta'' ([[1958]]), ''Struny''([[1962]]), ''Nerušte kruhy moje'' ([[1965]]) a ''Písané na sude'' [[1964]]). V roku 1989 mu vydali dvojdielne memoáre ''Poézia, moja láska''.Po jeho smrti v roku [[1993]] vydala jeho rodina (syn Ivan Čietek) zbierku nepublikovanej šuplíkovej tvorby so silným antikomunistickým názorom ''Proti noci''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|strany=233-238|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref> ===[[Nadrealizmus]]<ref name="search.webdepozit.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literatúra v rokoch 1918 – 1945|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%e2%80%93-1945/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry}}</ref>=== Slovenský nadrealizmus tu treba chápať ako pokračovanie [[Surrealizmus|surrealizmu]] francúzskeho pôvodu, v štýle ktorého začal tvoriť [[Rudolf Fabry]] ovplyvnený prekladmi z francúzštiny do českého jazyka. {{Hlavný článok|Nadrealizmus}} [[Rudolf Fabry]] ([[1915]]{{--}}[[1982]])<ref name="search.webdepozit.sk"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Fabry|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/fabry-rudolf/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bol slovenský [[Nadrealizmus|nadrealista]], zakladateľ tohto smeru v [[Poézia|poézii]] aj výtvarnej [[Grafika (výtvarné umenie)|grafike]] a [[Kresba (umenie)|kresbe]]. Po prvotnom kontakte s pražským prostredím surrealistov vrátane [[Vítězslav Nezval|Nezvala]] a [[Karel Teige|Teigeho]] Fabry odštartoval nadrealistickú tvorbu v Bratislave svojou debutovou zbierkou ''Uťaté ruky'' ([[1935]]). Prvá signálna zbierka bola zároveň aj prvou nadrealistickou zbierkou v slovenskej literatúre. V tvorbe poézie pokračoval nadrealistickými zbierkami ''Vodné hodiny, hodiny piesočné'' ([[1938]]) a vrcholom jeho poézie ''Ja je niekto iný'' ([[1946]]). ''Kytice tomuto životu'' ([[1953]]) bola zbierka, v ktorej podľahol démonovi [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Najlepšími a hodnotovo ucelenými sú jeho knihy publikované v [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia.]] ''Skala nekamenná bralo neskalnaté'' je z tých najlepších básní a je venovaná pamiatke romantika [[Janko Kráľ|Janka Kráľa]]. Po prestávke v tvorbe úspešne pokračoval poéziou ''Nad hniezdami smrti vánok'' ([[1969]]), ''Metamorfózy metafor'' (zbierka vlastných koláží s vlastnými komentármi na aktuálne témy, všetko v štýle nadrealizmu, [[1978]]). Vydal aj prózu, zbierku poviedok ''Takým zvony nezvonia'' ([[1978]]). [[Štefan Žáry]] ([[1918]]{{--}}[[2007]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je nadrealista, ktorý začal tvoriť pomerne skoro a vo svojich dvadsiatich rokoch veku vydal prvé básne pod názvom ''Srdcia na mozaike'', ktoré však ešte neboli nadrealistické. Do roku [[1948]] publikoval celkovo deväť zbierok poézie, osem z nich v štýle nadrealizmu ovplyvneného českým [[Surrealizmus|surrealizmom]] a jeho guru Nezvalom (''Zvieratník, Stigmatizovaný vek, Pečať plných amfor, Pavúk pútnik, Slnovraty,'' ''Dobrý deň pán Villon, Zasľúbená zem, Meč a vavrín''). Nadrealistickú zbierku básní ''Pečať plných amfor'' ([[1944]]) vydal v Ríme počas svojej vojnovej misie. Žáryho tvorba bola kladne poznačená jeho pobytom v [[Taliansko|Taliansku]], jednak účasťou vo vojne ([[1944]]) a mierovou činnosťou po nej (''Apeninský vzduch'', súbor noviel, [[1947]] a ''Dolu na juhu'', novely, [[1955]]). V ďalšej umeleckej etape vývoja vydal ešte pätnásť mimo-nadrealistických zbierok básní a spomienkovú knihu ''Bratislavský chodec'' ([[2004]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žáry, Štefan Bratislavský chodec|url=http://www.iliteratura.cz/Clanek/16829/zary-stefan-bratislavsky-chodec|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kršáková|meno=Dana|vydavateľ=iliteratura.cz|odkaz na autora=Dana Kršáková}}</ref>, v ktorej rozpráva o živote nadrealistov v Bratislave. Svojimi humornými prozaickými textami si Žáry získaval tiež priazeň čitateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry = komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Vladimír Reisel]] ([[1919]]{{--}}[[2007]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Reisel - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-reisel/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred sto rokmi sa narodil básnik Vladimír Reisel|url=https://www.vtedy.sk/basnik-vladimir-reisel|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> tvoril surrealistickú poéziu, prvá vydaná zbierka ''Vidím všetky dni a noci'' ([[1939]]) obsahuje básne z rokov [[1936]] – [[1938]]. Reisel pokračuje publikovaním nadrealistických diel do roku [[1945]]: ''Temná Venuša'' obsahuje texty z obdobia [[1938]] – [[1940]], publikované však v [[1967]], ''V zrkadle a za zrkadlom'' (básnický cyklus, [[1945]]). Po roku [[1951]] sa obrátil k aktuálnym požiadavkám vydavateľstiev písať ideologicky angažovanú literatúru, ktorá zapadla do [[Schematizmus|schematizmu]]. Jeho zbierky básní ''Svet bez pánov'' (lyricko-epická skladba, [[1951]]), zbierka ''Doma'' ([[1953]]), ''Dobrí vtáci'' [[1954]]), ''Milovaní milujúci'' ([[1954]]), ''Spevy sveta'' ([[1955]]), ''Ďakujem ti'' ([[1957]]) a ''More bez odlivu'' ([[1960]]) sa venovali témam triedneho boja, Povstania, oslobodenia, industrializácie, združstevňovania, vlastenectva, internacionalizmu. Jeho poézia uviazla v [[Socialistický realizmus|socialistickom realizme]], takisto aj novinárske fejtóny a pamflety, ktoré obhajovali diktatúru proletariátu vykazujú čiernobielu zjednodušenosť, vyhýbanie sa surrealistickej paradoxnosti a obrat k idealizovaniu socialistickej prítomnosti. V období uvoľnenia diktatúry koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] Reisel začal postupovať vo svojej tvorbe spätne k surrealistickému smeru, kde však uviazol v socializme s ľudskou tvárou a do rozpornej ale pravdivej surreálnej nadskutočnosti sa už neprepracoval. Po roku [[1970]] v období normalizácie vydal ''Oči a brezy'' ([[1972]]) a ''Moja jediná'' ([[1975]]). Znamenali návrat k oslavovaniu [[ZSSR]] a [[SNP]], čo zaklincovalo vydanie výberu z jeho poézie [[50. roky 20. storočia|50. rokov]]. Neskôr v období [[Gustáv Husák|Husákovho]] režimu vydáva výbery zo skoršej erotickej poézie ''Lásky stolisté'' ([[1976]]), ''Premeny milovania'' ([[1979]], 2. vydanie [[1980]]), ''Taká si, taký som'' ([[1985]]), výber z juvenílií ''Trpké plánky'' ([[1988]]), ''S tebou bez teba'' ,[[1988]])). V roku [[1983]] vydal svoju novú básnickú skladbu ''Žena a muž'', v ktorej formou dialógu predstavuje intímny život dvojice, čo je nový originálny nápad v jeho poetickej tvorbe. Reisel urobil dobrú prácu v prekladaní z francúzskeho jazyka, čo znamenalo, že priblížil slovenskej poetickej scéne diela francúzskych surrealistov ([[Guillaume Apollinaire|Apollinaire]], [[André Breton|Breton]], [[Paul Éluard|Eluard]], [[René Char|Char]], [[Pierre Reverdy|Reverdy]], [[Jacques Prévert|Prévert]]). Ďalší významní nadrealisti v slovenskej literatúre boli [[Pavel Bunčák]] ([[1915]]{{--}}[[2000]]), básnik, prekladateľ a literárny vedec, ktorý tvoril aj pod vplyvom poetizmu, [[Ján Rak]] ([[1915]]{{--}}[[1969]]), básnik a prekladateľ prekliatych básnikov, [[Ján Brezina]] ([[1917]]{{--}}[[1997]]), básnik a literárny vedec a [[Július Lenko]] ([[1914]]{{--}}[[2000]]), básnik ovplyvnený aj poetizmom a prekladateľ, národný umelec v roku [[1985]]. ===Proletárska literatúra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Socialistický realizmus v poézii |url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Proletárska literatúra medzi dvoma vojnami bola jedným zo žánrov slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]]. Je tvorená proletárskou poéziou a literátmi spomedzi [[Davisti|davistov]]. Po prevrate vo februári [[1948]] sa tento prúd transformoval a niektorým sa podarilo zjednotiť sa zdarne so socialistickým realizmom, čo ale neplatilo pre autorov zo skupiny [[DAV]], pozri súdne procesy s tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznymi nacionalistami]]. Proletárskych autorov, ktorí začali tvoriť v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] možno považovať za spontánny jav v slovenskej literatúre vzhľadom ku sociálnej situácii väčšiny [[Slováci|Slovákov]]. Naopak, po komunistickom prevrate sa zmenila pozícia proletariátu vo vládnucu vrstvu a spisba socialistických realistov sa už nedá nazvať spontánnou ale násilne vnútenou režimom, keď bol prevzatý [[socialistický realizmus]] stalinského typu. Proletárski autori sa v prvotnej fáze vývoja štýlovo prejavovali ako [[Expresionizmus|expresionisti]], [[Konštruktivizmus|konštruktivisti]] [[Futurizmus|futuristi]], básnici [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Senzualizmus (filozofia)|senzualizmu]], opierali sa však o aktuálnu tému sociálnej situácie nižších pracujúcich vrstiev. [[Fraňo Kráľ]] ([[1903]]{{--}}[[1955]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fraňo Kráľ|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frano-kral/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol slovenský básnik, prozaik a povojnový komunistický politik proletárskeho pôvodu. Spočiatku písal proletársku poéziu a publikoval ju v [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]] a [[Nový Život|Novom živote]]. Na jeho socialistický názor mali vplyv českí avantgardní umelci [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Josef Hora]] a [[Stanislav Kostka Neumann]], ktorých stretol počas liečenia tuberkulózy v [[Čechy|Čechách]]. Neskôr sa priklonil k [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]]. Jeho básnický debut ''Čerň na palete'', zbierka básní, vyšiel v [[1930]]. Pracoval ako učiteľ, no v jeho bratislavskom období bol predčasne poslaný do dôchodku. Medzi dvoma vojnami napísal dva romány ''Cesta zarúbaná'' (1934) a ''Stretnutie'' (1937) a ďalšie zbierky poézie ''Balt'' (1931), ''Pohľadnice'' (1936) a dve knihy o deťoch pre deti ''Jano'' ([[1931]]) a [[Čenkovej deti]] ([[1932]]), ktoré boli vložené do „Zlatého fondu slovenskej literatúry”. Po vojne mu vyšli zbierky básní ''Z noci do úsvitu'' (1945) a ''Jarnou cestou'' ([[1952]]) a román ''Bude ako nebolo'' ([[1952]]). V roku [[1961]] mu vyšla kniha ''Fraňo Kráľ učiteľom'', zbierka prejavov, článkov, listov a iných dokumentov. V roku [[1953]] obdržal titul Národný umelec. Fraňo Kráľ bol činný v bratislavskom protifašistickom komunistickom odboji počas bábkovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čenkovej deti od F. Kráľa patria do zlatého fondu slovenskej literatúry|url=https://www.vtedy.sk/frano-kral-spisovatel-narodny-umelec|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Peter Jilemnický]] ([[1901]]{{--}}[[1949]]) bol rodák z Čiech píšuci a hovoriaci veľmi dobre slovensky, prozaik a novinár proletárskeho pôvodu. Pôsobil ako učiteľ na [[Slovensko|Slovensku]], dva roky strávil v [[ZSSR]] štúdiom žurnalistiky v [[Moskva|Moskve]]. Medzi dvoma vojnami bol členom ľavicovej skupiny [[DAV]]. Po roku [[1939]] sa podľa nariadenia [[Jozef Tiso|Tisovej]] vlády musel vysťahovať do Čiech. Tu sa zapojil do miestneho protifašistického odboja a dostal sa do koncentračných táborov. Po návrate pracoval na Povereníctve školstva a osvety v Bratislave, v roku [[1948]] sa stal kultúrnym atašé v [[Moskva|Moskve]], kde v roku [[1949]] zomrel. Jilemnický zo začiatku písal v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]], no čoskoro prešiel k [[Socialistický realizmus|socialistickému realizmu]]. Viaceré jeho diela sú považované za schematické či tendenčné. Dielo je dokumentárneho charakteru s menšími známkami lyrizmu. Je autorom románov ''Víťazný pád'' (1929), ''Zuniaci krok'' (1930), ''Pole neorané'' (1932), či ''Kus cukru'' (1934), ktoré zobrazujú situáciu slovenského proletariátu. Poviedkový súbor ''Kompas v nás'' (1937), román ''Kronika'' (1947) boli tiež v origináli napísané v slovenskom jazyku. Väčšina jeho tvorby nebola vydávaná, vychádzala až po roku [[1948]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spisovateľ a učiteľ Peter Jilemnický sa narodil pred 115 rokmi|url=https://www.teraz.sk/knihy/spisovatel-ucitel-jilemnicky-vyrocie/187352-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Poničan]] ([[1902]]{{--}}[[1978]]), autorský pseudonym Ján Rob Poničan,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Poničan|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-ponican/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol advokát, básnik, člen skupiny [[DAV]]. Ľavicovo orientovaný nielen [[Vitalizmus (literatúra)|vitalista]] v roku [[1924]] spoluzakladal časopis DAV spolu s [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]], [[Eduard Urx|Eduardom Urxom]], [[Andrej Sirácky|Andrejom Siráckym]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Sirácky|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-siracky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]]. V tom istom roku vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a bol aktívny ako redaktor nielen v DAV-e ale neskôr aj v komunistickej [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]]. V roku [[1923]] vydal Poničan vlastným nákladom svoju prvú básnickú zbierku ''Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím.'' Ilustroval ju [[Ľudovít Fulla]]. Táto zbierka básní inklinuje k „fin de siècle”, [[Expresionizmus|expresionizmu]] a proletárskej poézii <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rob Poničan (Som, myslím, cítim, milujem všetko, len temno nenávidím)|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/01111246--SL-2008-4-Habaj-261-274.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk/journals}}</ref>. Po incidente počas exekúcie bol Poničan ako advokát súdený za poburovanie, ale pred konečným rozsudkom, ktorým mu prisúdili dva týždne väzenia stihol v roku [[1929]] vydať zbierku poézie ''Demontáž''. Demontáž flirtuje s viacerými literárnymi smermi: [[konštruktivizmus]], [[futurizmus]], [[expresionizmus]] a [[proletárska poézia]]<ref name=´Ponican´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik v čase. Poézia Jána Poničana 1929 – 1942|url=Michal Habaj: Poet in Time. Ján Poničanʼs Poetry between 1929 and 1942. SLOVENSKÁ LITERATÚRA 62, No. 6, p. 449 – 468.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk}}</ref>. Jej obálku vytvoril opäť [[Ľudovít Fulla]] a patrí k najkrajším slovenským knižným vydaniam. V roku [[1932]] napísal [[Utopizmus|utopistickú]] divadelnú hru ''Všetkostroj''. Poničan tu vymyslel stroj, ktorý vyrobí všetko a tým vytvorí davy nezamestnaných. Jedná sa tu o klasický problém proletariát verzus výrobné prostriedky. V roku [[1932]] vydal v [[Umelecká beseda slovenská|Umeleckej besede]] tretiu básnickú zbierku ''Večerné svetlá''. Kritika ju označuje za [[Impresionizmus|impresionistickú]] medzihru, literárna štúdia Michala Habaja zaraďuje túto zbierku do žánrov [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus,]] [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], senzualizmus a Apollinairov surrealizmus, ale bez rámca avantgardnej poetiky<ref name=´Ponican´/>. Jedna z jej básní ''Momenty z väzenia'' je napísaná pod dojmom pobytu vo väznici v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde sedel za poburovanie. Ďalšiu divadelnú hru napísal na tému vzbury vedenej [[Štefan Major|Štefanom Majorom]], ktorého kauzu riešil. Pod názvom ''Vzbura na rozkaz'' (Toronto, [[1936]]) sa skrýva opäť téma proletárskeho boja. V roku [[1934]] vydal básnickú zbierku ''Angara'' inšpirovanú cestovaním po [[ZSSR]]. Podobne ako ''Demontáž'' má multižánrový poetický obsah. Nasledovali romány ''Stroje sa pohli'' a ''Pavučina'', opäť napísané pod vplyvom zážitkov z riešenia súdnych sporov kvôli antiexekučným demonštráciám. V divadelnej hre ''Iskry bez ohňa'' v celom druhom dejstve Poničan zobrazil skutočný súdny proces, čo stupňuje emocionálny postoj k nespravodlivému rozsudku. [[Laco Novomeský]] ([[1904]]{{--}}[[1976]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ladislav Laco Novomeský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-laco-novomesky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=578-583|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> bol básnik spočiatku medzivojnovej proletárskej poézie, [[esejista]], literárny teoretik a kritik proletárskej predvojnovej literatúry. Ovplyvnil ho básnik [[Walt Whitman]], česká proletárska poézia, symbolisti. Jeho tvorba a činnosť v politike majú však presah do obdobia po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], kedy sa zjednotil s prúdom [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Pred vojnou sa stal spoluzakladateľom periodika skupiny ľavicových intelektuálov [[DAV]]. Novomeský pochopil zmenu paradigmy proletárskej ideológie po vojne, keď sa zmenil stav prvotne opozičnej úlohy [[proletariát]]u v jeho vládnucu pozíciu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrat]]e v roku [[1948]]. Novomeského prispôsobovanie sa však nestačilo, v roku [[1951]] sa ocitol vo väzení za svoju údajnú činnosť „buržoázneho nacionalistu” spolu s viacerými členmi DAV-u. Počas výkonu trestu napísal asi štyritisíc básní na cigaretové papieriky, ktoré sčasti vyfajčil s tabakom, ale nie je známe, ako naložil so zvyškom. Novomeský literárne debutoval v roku [[1924]] básňou-pásmom ''Nedeľa''. V roku [[1925]] vstúpil do komunistickej strany. Na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] vstúpil do viacerých ľavicových organizácií a zapojil sa do protestov a demonštrácií po udalostiach v [[Košúty|Košútoch]]. Bol činný ako politický aktivista. V [[1943]] sa stal členom „V. ilegálneho výboru Komunistickej strany Československa”, čím sa ocitol v boji proti [[Fašizmus|fašizmu]] na pôde [[Bratislava|Bratislavy]]. V rámci svojej povstaleckej činnosti v [[SNP]] odišiel ako delegát [[SNR]] do [[Londýn]]a rokovať s [[Edvard Beneš|E. Benešom]] a následne do [[Moskva|Moskvy]] s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]]. V poézii Novomeský pokračoval v rýchlo sa rozvíjajúcej tvorbe od raného [[Symbolizmus|symbolizmu]] k revolučnej proletárskej poézii. Tento prechod prispel k vytvoreniu nového svojského štýlu najviac oceňovanému kritikou. V roku [[1924]] publikoval básne ''Vy a ja'', ''Zradcom zeme'', ai. [[20. júl]]a [[1924]] uverejnil dve básne ''Večer v parku, Veľký deň'' v časopise „Proletárska nedeľa” (príloha Pravdy chudoby). Novomeský sa stal konštantným prispievateľom do proletárskej tlače. Tematicky sa inšpiroval revolučným hnutím a [[Jiří Wolker|Jiřím Wolkerom]]. Formálne tvaroval svoju poéziu ako balady, poloepické básne, rozsiahle pásma ''Nedeľa, Noc, Mesto, Slúžka, Tuberkulóza, Dve balady''. Socialistická kritika (Milan Pišút) považuje za vrchol poetickej tvorby Novomeského ''Svätý za dedinou'', triptich ''Vila Tereza'', ''Do mesta 30 min.,'' ''Stamodtiaľ''. V roku [[1932]] vydal druhú zbierku ''Romboid'' ([[1932]]), ''Otvorené okná'' ([[1935]]), a ''Svätý za dedinou'' ([[1939]]), ktoré kritika považuje tiež za kvalitatívne kulminovanie jeho tvorby. V jeho poetickej tvorbe pretrváva [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a snúbia sa v nej [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]] a [[Avantgarda (utopický socializmus)|avantgarda]] so sociálnou baladickou témou. V [[1948]] vydal zbierku ''Pašovanou ceruzkou'' (vydanou v [[1940]]-[[1941]]) v časopise [[Elán (časopis)|Elán]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hodnota básnickej tvorby Laca Novomeského ani rokmi neklesá|url=https://www.teraz.sk/import/hodnota-basnickej-tvorby-laca-novomesk/215565-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Daniel Okáli]] ([[1903]] – [[1987]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Okáli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/daniel-okali/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol chovanec [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] od útleho veku, medzivojnový proletársky básnik, absolvent [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzity v Prahe]] (fakulta práva), člen skupiny [[DAV]], v roku [[1951]] obvinený spolu s viacerými členmi skupiny DAV z [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]] a väznený do roku [[1960]]. Po štúdiu pôsobil ako advokát v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. V [[1932]] vydal zbierku proletárskej poézie ''Ozvena krvi a zápasov''. Zaoberal sa hlavne literárnou kritikou z hľadiska marxistickej ideológie. Po roku [[1960]] propagoval literatúru [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]] (''Výboje a súboje diel 1 a 2'', 1973 a iné), písal o medzivojnovej proletárskej literatúre (''Literárna teória a kritika davistov'', 1976), tendenčné normalizačné texty, napr. ''O prekonávaní krízy v našej literatúre'', [[1981]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Advokáti Davisti: Daniel Okáli|url=http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kerecman|meno=Peter|vydavateľ=nasaadvokacia.sk|odkaz na autora=Peter Kerecman|url archívu=https://web.archive.org/web/20221023170524/http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum archivácie=2022-10-23}}</ref> Súčasťou proletárskej literatúry bola skupina [[R-10 (literárna skupina)|R-10]], ktorá bola aktívna krátko medzi [[1933]] až [[1934]] rokom. Jej členmi boli básnici [[Ján Kostra]], ([[1910]]{{--}}[[1975]]), autor milostnej lyriky, [[Alexander Matuška]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alexander Matuška|url=https://www.litcentrum.sk/autor/alexander-matuska/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> literárny kritik a prekladateľ, [[Kazimír Bezek]] ([[1908]] – [[1952]]), básnik, politik, [[Michal Chorvát]] ([[1910]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Chorváth|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-chorvath|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, literárny kritik. Všetci títo autori sa zaradili po roku [[1948]] do smeru [[socialistický realizmus]]. {{Hlavný článok|R-10 (literárna skupina)}} ==Socialistický realizmus== Literárny smer socialistický realizmus na Slovensku sa dá definovať ako napodobenina socialistického realizmu, ktorého model vytvorili v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a jeho kultúrni komisári. V slovenských podmienkach to malo niektoré odchýlky, napríklad využívanie umeleckých tvorivých metód [[nadrealizmus|nadrealizmu]], [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] či senzitivizmu. Aj téma bola daná podľa inštrukcií marxistov v kultúrnych štátnych inštitúciách, čo zasahovalo do celkovej koncepcie diela, deja, postáv aj základnej myšlienky. Poslušnosť v tvorbe podľa ich pravidiel viedla do močiara schematickej tvorby, čo sa prejavovalo v oslabení umeleckej výpovede u viacerých autorov od začiatku [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] až do polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]. Socialistickí literárni kritici jav dekadentného schematizmu buď obchádzajú alebo si nasadzujú ružové okuliare pri jeho definovaní (napr. Milan Pišút). Pohľad dnešnej literárnej vedy je zložitejší pri popise tejto tvorby, no priamočiary pri konečnom závere: ''To, čo uvádzame, je len mozaika, no v celom úvodníku ide o komplexne vystavanú služobnosť novej ideológii, pripravenú plniť príkazy jedinej'' ''komunistickej strany a oslavovať toto násilie na umení a pritom túto evidentnú demonštráciu sily umenia treba zneužiť na vlastné ciele.'' (komentár na úvodník [[Michal Chorvát|Michala Chorváta]], predsedu [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v literatúrach strednej Európy|url=https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Ustavy/Ustav_filologickych_studii/Philologia/Philologia_2017-1/PHILOLOGIA_XXVII_1__M.Batorova.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|vydavateľ=fedu.uniba.sk|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v slovenskej poézii|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Mikula|meno=Valér|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref> [[Ján Kostra]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko-Pišút|meno-Milan|vydavateľ OBZOR|miesto-Bratislava|rok-1984|strany-599-600|odkaz na autora-Milan Pišút}}</ref>, [[básnik]], [[maliar]], esejista, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Bol členom spolku slovenských študentov [[Detvan (spolok)|Detvan]] a súčasťou skupiny slovenských študentov [[R-10 (literárna skupina)|R-10]]. Kostra publikoval v slovenských ľavicových časopisoch, ale aj v Elán-e, Slovenských pohľadoch a mnohých iných. Čo sa týka jeho umeleckej metódy, vyvinul sa postupne od senzitivistu k reflexívnemu lyrikovi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul-Ján Kostra - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-kostra/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ:[[Literárne informačné centrum|Literárne informačné centrum Bratislava]]|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> a nakoniec sa zakalil v socialistickom realizme (pozri zbierka ''Na Stalina'', [[1949]]). Kostra si získal rešpekt básnika ešte v medzivojnovom období, keď mal mohutnú konkurenciu v množstve tvorivých básnikov. Do roku [[1948]] mu vyšlo sedem zbierok poézie: ''Hniezda, Moja rodná, Ozubený čas, Puknutá váza, Všetko je dobre tak, Ave Eva, Presila smútku''. [[Andrej Plávka]] ([[1907]]{{--}} [[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Plávka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-plavka/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, prozaik a politik proletárskeho pôvodu sa začlenil do smeru [[socialistický realizmus]] po roku [[1948]], v medzivojnovom období patril k proletárskej literatúre. Debutoval v roku [[1928]] zbierkou poézie ''Z noci i rána''. Celkovo vydal dvadsať zbierok poézie. Tvoril v štýle [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Nadrealizmus|nadrealizmu]]. Bol obsypaný štátnymi cenami a rôznymi funkciami v štátnom aparáte. Bol osem rokov riaditeľom vydavateľstva [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], tri roky predsedom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov v Bratislave]], 1965 - 1968 opäť riaditeľom Tatranu, v rokoch [[1969]] - [[1982]] predsedom [[Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Je autorom próz ''Obrátenie Pavla'' ([[1941]]), zbierky noviel ''Návrat Petra Hugáňa'' ([[1949]]) a ''Siedmi'' ([[1952]]). [[Pavol Horov]] ([[1914]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-horov/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> bol tiež proletársky básnik medzivojnvého obdobia, neskôr aktér socialistického realizmu. Vo svojej tvorbe sa priblížil k nadrealizmu [[Laco Novomeský|Laca Novomeského]], ktorý bol jeho vzorom. Debutoval zbierkou básní ''Zradné vody spodné'' ([[1940]]) a do roku [[1948]] pokračoval troma zbierkami ''Nioba matka naša, Návraty, Defilé'', všetko s protivojnovou témou. Po prevrate vo februári 1948 napísal ďalšie zbierky poézie: ''Moje poludnie'' (1952), ''Slnce nad nami'' (1954), ''Balada o sne'' (1960), ''Vysoké letné nebe'' (1960), ''Koráby z Janova'' (1966), ''Ponorná rieka'' (1972), ''Asonancia'' (1976), ''Z posledných'' ([[1977]]). Horov je nositeľom titulu Národný umelec z roku [[1973]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov|url=https://www.zkgz.sk/page.html?m=79df95b8249faac6507e3a890ccc6da5&p=3d3c1c026900534f53b53bcdfb6721c5&s=0 Knižnica Gorazda Zvonickéh|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Knižnica Gorazda Zvonického}}</ref> [[František Hečko]] ([[1905]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Hečko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-hecko|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> pochádzal z rodiny vinohradníka a počas vojny pracoval v „Ústrednom úverovom družstve” v Bratislave. Napísal tri predvojnové zbierky poézie „Vysťahovalci, Na pravé poludnie a Slovenské verše”. Je autorom známych románov ''Červené víno'' ([[Červené víno (televízny film)|Červené víno]]) a [[Drevená dedina]]. ''Červené víno'' je dielom ešte medzivojnovým, v ktorom je prejavený sociálny súcit, ''Drevená dedina'' je dielom socialistického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Denníky 1938 – 1960 - František Hečko – Mária Jančová - Ojedinelé memoáre|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/denniky-1938-1960-frantisek-hecko-maria-jancova-ojedinele-memoare|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref>. Tretí román ''Svätá tma'' zostal v nedokončenom tvare. [[Vojtech Mihálik]] ([[1926]]) – [[2001]]) bol básnik tvoriaci v prevažnej miere až po roku [[1948]] s výnimkou ľúbostnej lyriky „Či vôbec“, ktorú uverejnil v roku [[1944]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydanie=1|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=55|odkaz na autora=Vojtech Mihálik|}}</ref>. Po prvotine, ktorá sa radila ku [[Katolícka moderna|katolíckej moderne]] písal už len poéziu náležiacu do [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], ideovo jednoznačnú angažovanú a jasne sa vyjadrujúcu v prospech proletariátu. Jeho politická kariéra mu zabezpečila angažmán vo významných kultúrnych inštitúciách. Po schematizme [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] (pozri napríklad ''Neumriem na slame'', zbierka básní z [[1955]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=137}}</ref>) sa jeho tvorba [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] čiastočne oslobodila od socialistického kánonu (napr. zbierka Tŕpky, Appassionata, Útek za Orfeom) a jeho poézia nabrala vyššie kvality, no v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] jeho tvorivá vypätosť povolila. Mihálik sa navyše smutne preslávil uplatňovaním zákazu publikovania pre celú skupinu básnikov mladšej a strednej generácie - skupine [[Osamelí bežci]], do ktorej patrili [[Ivan Štrpka]], [[Ivan Laučík]] a [[Peter Repka]] a básnikom [[Štefan Moravčík]], [[Milan Richter]], [[Ján Švantner]]. K vrcholom jeho tvorby patria básnické skladby ''Appassionata'' (názov podľa [[Ludwig van Beethoven|Beethoven]]ovej sonáty) a ''Útek za Orfeom''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vojtech Mihálik - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vojtech-mihalik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-27|priezvisko=Hochel|meno=Igor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Igor Hochel}}</ref> ==Socialistický realizmus a jeho problematizácia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus a jeho problematizácia|url=https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=profil.kultury.sk/|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730042631/https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref>== Zároveň s vývojom literatúry socialistického realizmu sa začal diskurz o správnosti jeho umeleckých postupov. Viacerí slovenskí autori napísali aj vydali diela, ktoré postupne spochybňovali stalinský model. Boli to [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]]. Nariadenými témami boli [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácia]] roľníkov, [[industrializácia]], [[SNP]], [[druhá svetová vojna]]. Jedinou správnou hlavnou postavou bol triedne uvedomelý hrdina pochádzajúci z proletariátu. Autori tvoriaci s kritickým pohľadom na uvedené tematické piliere diela socialistického realizmu sú zároveň medzivojnoví autori, ktorí sa zaradili do socialistického realizmu tesne po roku [[1948]], no už v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa začali od neho odkláňať. [[Dominik Tatarka]] ([[1913]]{{--}}[[1989]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dominik-tatarka/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Halvoník |meno=Alexander |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Alexander Halvoník}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panna zázračnica - Dominik Tatarka - Anabella, svetlo v temnotách |url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/panna-zazracnica-dominik-tatarka-anabella-svetlo-v-temnotach |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Mráz |meno=Peter |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Mráz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka |url=http://www.zssd-mt.edu.sk/spisovatelia/spis/dtat.html |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=zssd-mt.edu.sk}}</ref> bol spisovateľ - prozaik a ikona disentu na Slovensku od roku [[1977]]. Začínal v [[40. roky 20. storočia|40.rokoch]] ako prozaik, ktorý míňal rady autorov naturizmu a mieril do nového prozaického smeru, ktorý nazýval “sujetovo zovretou prózou”. Po prvý krát nazval sujetovým básnikom spisovateľa [[Ján Červeň|Jána Červeňa]], ktorý vydal v [[1942]] zbierku noviel ''Modrá katedrála''. Táto tendencia ho zároveň priviedla ku kritike spomenutej lyrizovanej prózy. Tatarka si definoval nového prozaika ako sujetového básnika. Išlo mu o nové sociologické námety, organizačné princípy novej spoločnosti, čo si vyžadovalo ustanoviť nový hlavný sujet diela. Už jeho debut ''V úzkosti hľadania'' ([[1942]]) obsahoval nový pohľad na spoločenské vzťahy vo význame jeho tézy o dôležitosti sujetu. Tatarka však bol nielen "sujetový básnik" ale aj autor, ktorý cítil kresťanskú duchovnosť a "tragický pocit života", čo si osvojil z diela [[Miguel de Unamuno|Miguela de Unamuna]]. Z toho vyplýva jeho predstava sveta ako modelu [[Kreacionizmus|kreacionizmu]]. Zaoberal sa aj protikladom anarchie a poriadku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2 |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydavateľ=Národné literárne centrum |miesto=Bratislava |rok=1999 |isbn=80-888-78- 50-0 |strany=492{{--}}497 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] vydal protivojnové novely (''Pach'', 1943, ''Posol prichádza'',1940) a zbierku noviel ''V úzkosti hľadania''. V roku [[1944]] mu vyšla [[Panna zázračnica]] - príbeh múzy Annabelly, ktorý je Tatarkovou modifikáciou pohľadu na súdobú spoločnosť “lyrických bláznov”. Kľúčovým dielom, ktoré otočilo jeho pohľad na dobovú literatúru a politiku a tým jeho celkový tvorivý profil, bola dvojnovela ''[[Démon súhlasu]]'',([[1956]]). Dielo je alegorickou groteskou spochybňujúcou spoločenské vzťahy v socializme a etiku konania jeho protagonistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vnútorná emigrácia ako gesto slobody (Dominik Tatarka a Ludvík Vaculík po roku 1968)|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=119222|dátum prístupu=2022-02-05|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|dátum vydania=2009-02-02|vydavateľ=CEEOL - wikipedia library|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref> [[Peter Karvaš]] ([[1920]]{{--}}[[1999]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Peter Karvaš |url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-karvas |dátum prístupu=2021-06-20 |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol významný slovenský dramatik, prozaik a teoretik drámy. Uholným kameňom jeho tvorby je dráma. Po vymanení sa z osudu prenasledovaných v dobe slovenského fašizmu a povstania sa stal dramaturgom v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]], na [[Nová scéna|Novej Scéne]] a [[SND]] a kultúrnym atašé v Rumunsku. Diskusiu o socialistickom realizme a prehodnocovanie schematizmu ako neželaného javu spôsobil jeho román ''Pokolenie v útoku'' ([[1952]]) končiaci zmenou socialistického modelu [[SNP]] a nadväzujúci na román ''Toto pokolenie'' (1949)(nedokončenú trilógiu). Po pokuse o širší pohľad Karvaš vydáva satirické prózy ''Čert nespí'' (1954), ''Čertovo kopýtko'' (1957). Kariéru mu prerušila okupácia [[ČSSR]] v [[1968]], s ktorou odmietol súhlasiť. Pred 68. rokom napísal prózy ''Niet prístavov'', ''Polohlasom'', ''Toto pokolenie'', ''S nami a proti nám'', v ktorých realistickou metódou spracúval psychologické novely, historický sociálny román, reportáže a črty. Dobovú spoločenskú atmosféru zobrazoval v humoristicko - satirickom štýle. Písal nielen humoresky, ale aj knižky pre deti. V roku [[1979]] po vynútenej pauze mu vyšiel román o povstaní ''Noc v mojom meste''. V [[1968]] vydal zbierky humoresiek ''Humoresky a iné kratochvíle'',( I, II), ''Posledné humoresky a iné kratochvíle'' v [[1989]]. V porevolučnom období 89-teho je zaujímavý jeho súbor [[Causerie|causerií]] ''V úvozovkách'', čo je zriedkavo sa vyskytujúci žáner v slovenskej literatúre. Písanie divadelných hier bola Karvašova celoživotná činnosť, ktorú začal v roku [[1943]] hrou ''Hanibal pred bránami''”, pokračoval so ''Spolok piatich''”, ''Meteor''”, obidve 1945, ''Hra o básnikovi'', 1946, ''Bašta'', 1948 a najznámejšia dráma ''[[Polnočná omša]]'' [[1959]]. Ako divadelný kritik písal teoretické diela ''Kapitoly o rozhlase'', ''K základným otázkam súčasného divadla'', ''Úvod do základných problémov našej drámy'', všetko v [[1984]], v [[1956]] publikoval ''K niektorým otázkam našej drámy''. Vydali mu reportáže z ciest po [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Význam jeho tvorby spočíva v oslobodení sa zo schematizmu hroziaceho poslušným, ktorí dodržiavali stanovený kánon socialistického realizmu. [[Ladislav Mňačko]] ([[1919]]{{--}}[[1994]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/zivotopis-autora |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Petrík |meno=Vladimír |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}} |odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> bol spisovateľ a novinár pôvodom z proletárskeho prostredia Banskej Bystrice. V [[40. roky 20. storočia|40.]] a [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa aktivizoval v radoch socialistických realistov po druhej svetovej vojne, až v [[1963]] mu vyšli [[Oneskorené reportáže]], v ktorých opisoval vykonštruované procesy v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] a ktoré dokázali otvoriť oči novým nastupujúcim generáciám. Napísal aj ďalšie knihy svojim myšlienkovým dosahom rozhodujúce pre profil vzbúrenca proti režimu: v [[1968]] publikoval ''[[Ako chutí moc]]''<ref>{{Citácia knihy|titul=Ako chutí moc |priezvisko=Mňačko |meno=Ladislav |vydanie=2 |vydavateľ=[[Slovenský spisovateľ]] |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-220-0171-6 |strany=201 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, románový pamflet o hypnotizujúcej moci totalitného režimu, v [[1972]] ''Súdruh Münchhausen''”, satirický román v [[Orwellova filozofia dejín|orwellovskom]] štýle a groteskné rozprávanie o povojnových dejinách [[KSČ]]. V románe sa prezentujú postavy zo skutočnej politiky s pozmenenými menami (Husár – [[Gustáv Husák]], Gotles – [[Klement Gottwald]]...). Mňačko sa po okupácii a úteku do [[Rakúsko|Rakúska]] pustil do písania kritických diel voči [[Komunizmus|komunizmu]], v slovenskom aj nemeckom jazyku. Medzi tieto premeny v jeho tvorbe patrí aj politická esej ''Siedma noc''”<ref>{{Citácia knihy |titul=Siedma noc |priezvisko=Mňačko|meno=Ladislav |vydanie=1 |vydavateľ=Práca, vydavateľstvo a nakl. odborov na Slovensku |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-7094-204-5 |strany=197 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, publikovaná v [[1968]]. V eseji navodil atmosféru posledného augustového týždňa po vpáde vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]], v ktorej opisuje politické súvislosti aj spoločenskú situáciu z vlastného pohľadu novinára. [[Alfonz Bednár]] ([[1914]]{{--}}[[1989]]) prozaik, scenárista, dramaturg a prekladateľ, začal tvoriť po roku [[1945]], kedy zároveň pracoval na [[Povereníctvo|Povereníctve]] informácií. Oceňovaný je jeho prvý román ''[[Sklený vrch]]'', [[1954]] a veľmi úspešný film podľa jeho scenára [[Slnko v sieti]], podľa ktorého je pomenovaná slovenská filmová cena. Bednárov prínos do literatúry spočíva v neschematickom prístupe k tvorbe prózy a scenárov. „Jeho tvorivý postup pozostával z prvkov sujet s tajomstvom, striedanie niekoľkých časových rovín, intímna denníková forma záznamov, vynikajúce rozprávačstvo a suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a postupov modernej, najmä anglosaskej prózy“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Alfonz Bednár - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/alfonz-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Baláž |meno=Anton |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Anton Baláž }}</ref>. Novátorstvo mu vynieslo cenzorské zásahy a negatívne reakcie socialistických kritikov. [[Rudolf Jašík]] ([[1919]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> prozaik, básnik a publicista, tvoriť začal po roku 1945. Jeho témami bola vojna, povstanie, cestovanie a spoznávanie iných kultúr. Vo svojich krátkych prózach použil metódu naturizmu, v románoch zase postupy moderného európskeho románu. Významné sú román ''Námestie sv. Alžbety''<ref>{{Citácia knihy|titul=Námestie svätej Alžbety|priezvisko=Jašík|meno=Rudolf|vydanie=1|vydavateľ=Mladé Letá|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=268|odkaz na autora=Rudolf Jašík}}</ref> a scenáre k trilógii ''[[Mŕtvi nespievajú]]''. Po sebe zanechal aj tri zbierky [[Nadrealizmus|nadrealistickej]] poézie v rukopise ''Ypsilon'', ''Dve rieky'', ''Moje mesto''. Viacero jeho diel zostalo nedokončených. ==[[Generácia 56]]== Generácia 56 bola skupina autorov, hlavne prozaikov, ktorí publikovali svoje diela v časopise [[Mladá tvorba]]. Bol to iný druh literatúry, než sa vyžadoval politickou elitou tej doby. Kánon socialistického realizmu odmietli a písali realistickú prózu sústredenú na sociálne, rodinné a intímne vzťahy, používali modernú slovenčinu, realistický štýl. K týmto autorom patrili [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]] a autori, ktorí publikovali začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]: [[Anton Hykisch]], [[Marína Čeretková-Gállová]], [[Peter Balgha]] a [[Jaroslava Blažková]]. {{Hlavný článok|Generácia 56}} ==Exilová literatúra 1939{{--}}1990 <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny exil 1939 - 1990|priezvisko=Cabadaj|meno=Peter|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2002|isbn=80-7090-647-2|strany=201|odkaz na autora=Peter Cabadaj}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exilová literatúra|url=https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum prístupu=2021-08-26|vydavateľ=SAV Bratislava - Profil slovenskej literatúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730041612/https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref>== V histórii slovenskej literatúry sa často vyskytujú autori donútení k exilu, nielen jednotlivci, ale aj celé emigračné vlny. Od čias, keď vyhnali [[Sv. Cyril a Metod|sv. Cyrila a Metoda]] a ich učeníkov, sa tieto objavujú opakovane. V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pod tlakom [[Rekatolizácia|rekatolizácie]] boli donútení odísť mnohí barokoví protestantskí autori, napríklad [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]], [[Tobiáš Masník]], [[Daniel Krman]], [[Eliáš Ladiver]], [[Juraj Láni]], [[Izák Caban]] či [[Daniel Sinapius-Horčička]]. V období [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmu]] emigrovali zo [[Slovensko|Slovenska]] [[štúrovci]] [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Miloslav Hurban]]. V [[20. storočie|20. storočí]] sa striedali viaceré exilové vlny. Tvorivé osobnosti slovenskej literatúry sa rozišli do 26 krajín sveta a skoro všetkých kontinentov. V období [[1939]]{{--}}[[1945]], kedy vznikla [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] odišli z vlasti viacerí židovskí autori, napríklad [[Gejza Vámoš]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=286}}</ref> do [[Čína|Číny]] a [[Brazília|Brazílie]]. Časť tejto protihitlerovsky orientovanej generácie autorov píšucich slovensky sa vrátila po páde [[Jozef Tiso|Tisovho]] režimu späť - [[Jozef Slávik-Neresnický]], [[Theo H. Florin|Teo Herkeľ Florin]], iní zotrvali v exile, napríklad [[Gejza Vámoš]], [[Štefan Osuský]], [[Klement Šimončič]], Peter a Jozef Prídavkovci. Medzi rokmi [[1945]] - [[1950]] emigrovala temer celá tvorivá skupina [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]] a jednotlivci slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]] do viacerých krajín. Po roku [[1948]] odišla vlna emigrácie z dôvodu ideologicko-politického, medzi ktorými boli hlavne politici z [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. V tomto období sa stala centrom literárneho života [[Argentína]]. V dekáde rokov [[1950]]{{--}}[[1960]] v [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]]e v [[USA]] bol v [[1950]] založený ''Slovenský ústav'' a revue kultúry ''Most'' v [[1954]]. Táto dekáda znamenala aj ďalší únik tých slovenských autorov z vlasti, ktorí si uvedomili definitívny koniec nádejí na demokraciu v Československu. Štvrtá vlna utečencov vznikla v rokoch [[1968]]{{--}}[[1990]]. V tomto období odišli autori do západoeurópskych krajín, centrum slovenskej emigračnej kultúry sa presunulo z Argentíny a USA do [[Taliansko|Talianska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], [[Kanada|Kanady]] a [[Nemecko|Nemecka]]. Dôležitým organizátorom kultúrneho života v [[Argentína|Argentíne]] sa stal [[Rudolf Dilong]], ktorý pokračoval aj v tvorbe poézie. Po príchode v [[1948]] vydal zbierky ''Balady'', ''Listy z emigrácie'', ''Diaľky bez domova'' a viaceré ďalšie. Písal aj lyrizovanú prózu: ''Bez matky'', ''Cesty vyhnanca'', ''Agónia veku''. Dilong sa v roku [[1965]] presťahoval do USA{{--}}[[Pittsburgh]]u, kde sa začala kumulovať slovenská literárna emigrácia, aby tam vytvorila nové kultúrne centrum Slovákov. Spomedzi dlhého zástupu básnikov, publicistov a prekladateľov v americkom exile spomeňme [[Andrej Žarnov|Andreja Žarnova]], ktorý po odchode z Československa a na ceste do USA vydal v Taliansku svoju jedinú exilovú knihu poézie ''Presievač piesku''. V [[Kanada|Kanade]] sa udomácnila [[Jaroslava Blažková]], známa svojou novelou ''Nylonový mesiac''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=25}}</ref>, podľa ktorej bol natočený v Československu rovnomenný film. V Kanade napísala zbierku poviedok ''Svadba v Káne Galilejskej'', ktorá tam aj vyšla v [[1973]]. V antológii československých spisovateliek v exile ''Doba páření'' jej vyšla poviedka ''Cesta do N''. Blažková bola na Slovensku členkou skupiny autorov [[Generácia 56]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaroslava Blažková|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jaroslava-blazkova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Peter Klas]], prozaik, je najplodnejším exilovým autorom. Publikoval zbierku poviedok ''Na strome života'' v [[1959]], román ''Svetlo pod halenou'' v [[1974]], obidve vydané v Kanade. Tieto diela sú napísané v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]]. Jeho najznámejší román je ''Satan proti Bohu'' z roku [[1983]]. Zachytil v ňom udalosti a atmosféru povstaleckého roku [[1944]] na [[Stredné Slovensko|Strednom Slovensku]]. Román je postavený na protikladnom pohľade na deje, ktoré prebehli počas ozbrojeného povstania, voči názoru autorov, ktorých vydávala vláda počas [[Socializmus v Česko-Slovensku|socializmu]], aj proti súčasnému pohľadu na toto obdobie. Román má napínavý dej, dramatickú výstavbu a psychologické stvárnenie pováh. V [[Taliansko|Taliansku]], [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] a [[Kanada|Kanade]] publikoval [[Gorazd Zvonický]], člen veľkej skupiny [[Katolícka moderna|katolíckej moderny]]. Prvú zbierku básní v exile vydal v [[Buenos Aires]] pod názvom ''S ukazovákom na mraku'' v [[1958]]. Zvonický napísal a vydal v [[Rím]]e básne, eseje a preklady. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Len črepy...Výkriky pri invázii.'' Táto kniha bola aj preložená do taliančiny ako ''Soltanto rovine... Esclamazioni durante l´ ivasione''. Početnejšie diela vytvoril v talianskom exile [[Eugen Vesnin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eugen Vesnin - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/eugen-vesnin/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-10-01|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, vlastným menom Ignác Zelenka. Už počas štúdií na [[Pápežská gregoriánska univerzita v Ríme|Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme]] publikoval časopisecky poéziu v štýle [[Katolícka moderna|katolíckej moderny.]] Po vojnovom odmlčaní začal publikovať v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] v [[Buenos Aires]]. Jeho prvá zbierka poézie ''Zo zátišia mimóz'' z roku [[1965]] mala širší čitateľský úspech, a bola preložená aj do taliančiny{{--}}''L´oasi delle mimose'' v [[1967]], v preklade profesora [[Leo Magnino|Leo Magnina]]<ref group="pozn.">„Vesninova poézia je v prvom rade jednoduchá a spontánna. A toto sú dve podstatné podmienky pre skutočného básnika. Ako sme už poznamenali, v prírode nachádza svoj prameň najlepšej inšpirácie. A tento naturalistický zmysel života, tento pôvab, ktorý pociťuje pri dotyku s krajinami Stredomoria, plnými farieb, svetla a s ich niekoľkotisícročnými civilizáciami, znamenajú najväčšiu hodnotu jeho poetického umenia a autentickosti jeho lyriky. “: Leo Magnino ku Oasi delle mimose, 1967</ref>. Vesnin pokračoval vo vydávaní série zbierok poézie ''Z temena mojich hôr'', ''Cesta na Ponzu'', ''Ja nie som potomok zlatokopov'', ''Aj v etruských záhradách'', ''Ó more, ó more'', ''Prehŕňajúc svoj rímsky náčrtník'', ''Tam, kde kvitnú eukalypty'' a iné. Poézia je lyrická, s romantickými opismi a inšpiráciami prírody. Úspešná zbierka je ''Kytica nezábudok'', ktorá je považovaná za najpôsobivejšiu lyriku v jeho diele. Do [[Nemecko|Nemecka]] odišli [[Roman Bednár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Bednár - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> - prozaik a cestovateľ, ktorý sa zaoberal tvorbou literatúry faktu, poézie a prózy, [[Imrich Kružliak]] - básnik, esejista, prekladateľ a [[Leopold Lahola]] - dramatik, prozaik, básnik, ktorý vydal v exile drámy ''Škvrny na Slnku'' v [[1955]] a ''Inferno'' v [[1960]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka poviedok ''Posledná vec.'' Čo sa týka poézie, Lahola tvoril nadrealistické básne, napríklad ''Ako jed škorpióna'' v [[1995]]. Posledným Laholovým dielom bola experimentálna filmová snímka ''Sladký čas Kalimagdory'', ktorej premiéry sa nedožil. Do Nemecka emigroval v roku [[1949]]. Vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] tvorila a tvorí prevažne nemecky stále [[Irena Brežná]] - prozaička, prekladateľka, autorka detskej literatúry, ktorá je súčasťou emigračnej vlny v [[1968]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Irena Brežná - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/irena-brezna/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ= Slovenské literárne centrum Bratislava}}</ref> Tamtiež sa usadil prozaik [[Dušan Šimko]], ktorý vyštudoval univerzitu v [[Bazilej-mesto|Bazileji]]. V emigrácii vydal zbierku poviedok ''Maratón Juana Zabalu'' v [[Londýn]]e, slovensky vyšla v [[1991]] a cestopisnú novelu ''Japonský diván'', tiež v českom jazyku. V [[Česko|Česku]] publikoval historický román ''Eszterházyho lokaj'' v roku [[2000]] v českom jazyku. ''Gubbio'' s podtitulom ''Kniha udavačov'' ([[2009]]) je sonda do problému udavačstva, ktoré Šimko analyzuje noeticky - z viacerých pohľadov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-29|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=Proudy - STŘEDOEVROPSKÝ ČASOPIS PRO VĚDU A LITERATURU|odkaz na autora=Dana Hučková}}</ref>. Až do vzdialenej [[Austrália (štát)|Austrálie]] zamieril [[Pavol Hrtus Jurina]], prozaik, ktorý upozornil na seba ešte na Slovensku svojim rozprávačským talentom, lyrickým cítením a témou rodných [[Kysuce|Kysúc]] v prózach ''Preťaté ohnivá'', ''Kameň na kameni''. Do exilu odišiel v [[1948]] a ďalšie diela vydával v [[Austrália (štát)|Austrálii]]: ''Dávno a potom'' v [[1969]], ''Daň z krvi'' [[1972]], ''Jazvy'' v [[1979]], ''My vrchári'' v 1979, ''Šľapaje'' v [[1982]], ''Návrat na výšiny'' v [[1991]] a iné. Hrtús Jurina tvoril [[lyrizovaná próza|lyrizovanú prózu]] kontinuálne od čias na Slovensku na tému života a prírody na [[Kysuce|Kysuciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Hrtús-Jurina - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-hrtus-jurina/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> V [[Rakúsko|Rakúsku]] od roku [[1951]] tvorila [[Zdenka Beckerová]], ktorá si vo svojich prózach volila tému emigrácie pred [[1989]], napríklad ''Za vrchom vrch'' v [[1995]], román ''V zatmení mesiaca'' v roku [[1999]] a prekladala do nemčiny diela slovenských autoriek a poéziu slovenských básnikov (Míla Haugová, J. Kákošová). Pravidelne publikuje svoje diela v nemeckom jazyku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdenka Beckerová - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zdenka-beckerova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ==[[Postmoderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderna|url=https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum prístupu=2021-09-07|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry - Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730043434/https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderné postupy v slovenskej próze 60. rokov Ivana GIBOVÁ|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/olostiak4/subor/Gibova.pdf|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Gibová|meno=Ivana|vydavateľ=Pulib.sk - Prešovská univerzitná knižnica|odkaz na autora=Ivana Gibová|strany=7|jazyk=slovensky}}</ref>== Prvé dotyky postmoderny so slovenskou literatúrou nachádzame v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20.stor.]] v dielach [[Pavel Hrúz|Pavla Hrúza]] ''Dokumenty o výhľadoch'' ([[1966]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Dokumenty o výhľadoch, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6,str. 461- 462</ref> a ''Okultizmus'' ([[1968]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6, str.9-220</ref> obsahujúcich typické postmodernistické umelecké postupy ako sú [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Jambor|meno=Ján|vydavateľ=Ústav svetovej literatúry SAV|odkaz na autora=Ján jambor|url archívu=https://web.archive.org/web/20210908214018/http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum archivácie=2021-09-08}}</ref>,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=https://www.czechency.org/slovnik/INTERTEXTUALITA|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=|meno=Petr|vydavateľ=czechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny online|odkaz na autora=prof. PhDr. Petr Karlík, CSc.}}</ref>, ironický postoj narátora, pluralita hlasov, [[Eklekticizmus (umenie)|eklekticizmus]] jazykov a štýlov, prelínanie popkultúry a elitnej kultúry, [[nostalgia]], fragmentarizácia textu, hra so slovom. V diele [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] ''Citová výchova v marci'' ([[1965]]) sú vložené implicitné citácie v poviedkach a parodovanie citovosti, ktoré sa vyskytujú aj v textoch ''Eskalácia citu'', [[1989]]; ''Slovenský Casanova'', [[1991]] (napísal so spoluautorom [[Lajos Grendel|Lajosom Grendelom]]) a ''Krutý strojvodca'' ([[1996]]). Tieto spomenuté umelecké postupy vedú k dekonštrukcii [[Mýtus|mýtu]] protagonistu príbehu pochádzajúceho z proletariátu, ktorý býval stvárňovaný v literatúre [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Čiastkovo sa postmodernizmus objavil aj v debute [[Dušan Mitana|Dušana Mitanu]] ''Psie dni'' ([[1970]]). Postmoderna sa však nerozvíjala ďalej kvôli politicko-ideologickým prekážkam. Po roku [[1989]] s nástupom [[Sloboda slova|slobody slova]] začali publikovať svoje postmodernistické diela opäť [[Dušan Mitana]] a [[Dušan Dušek]]. Posledným postmoderným prozaickým dielom Dušana Dušeka je zbierka ''Ponožky pred odletom'' z roku [[2015]], pre ktorú je charakteristický postmodernistický znak vrstvenia žánrov v jednom texte, teda [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lntertextualita v slovenskej postmodernej próze - Podoby medzitextového nadväzovania v prozaickom diele Dušana Dušeka ''Ponožky pred odletom''|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/02120907--SL-2016-2-porizekova-134-139.pdf|dátum prístupu=2021-09-19|priezvisko=Parížeková|meno=Adriana|vydavateľ=SAV.sk|odkaz na autora=Adriana Parížeková}}</ref>. Inými umeleckými metódami týchto dvoch autorov sú [[metatextualita]] - (text v texte) a [[hypertextualita]] - (prepisovanie základného diela pomocou princípov [[travestia|travestie]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Štraus|meno=František|titul=Príručný slovník literárnovedných termínov|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|miesto=Bratislava|isbn=80-8061-065-7|strany=330|jazyk=slovenský}}</ref>, <ref group="pozn.">Citát z diela literárnovedných termínov - František Štraus:travestia - žáner humoristickej literatúry - báseň alebo prozaické dielo, ktorým sa komickou formou zosmiešňuje dielo vážneho obsahu, patriace k „vysokej” literatúre... Za travestie môžeme považovať verše R. Fabryho zo zbierky Uťaté ruky, v ktorých zosmiešňuje sentimentálnu ľúbostnú lyriku.</ref> a [[pastiš]]u<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Štraus|meno=František|titul=Príručný slovník literárnovedných termínov|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|miesto=Bratislava|isbn=80-8061-065-7|strany=219|odkaz na autora=František Štraus|jazyk=slovenský}}</ref>, <ref group="pozn.">Príručný slovník literárnovedných termínov - František Štraus: pastiš - umelecké dielo zostavené z úryvkov dvoch alebo viacerých diel, pochádzajúcich od jedného alebo viacerých autorov. Pastiš satirickej povahy obsahuje prvky paródie.</ref>,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Michel|meno=Albin|titul=Encyclopaedia Universalis:Dictionnaire des Genres et notions littéraires|vydanie=2|vydavateľ=Encyclopaedia Universalis, Albin Michel|miesto=Paríž|rok=2001|isbn=2-226-12236-2|strany=561-562|jazyk=francúzština}}</ref>, <ref group="pozn.">Citácia z hesla ''Pastiche'' od Véronique Klauberovej v Encyclopaedia Universalis/Slov.preklad:"Praktizovanie pastišu, imitačného žánru prislúchajúceho k umeleckej činnosti „druhého stupňa” (G. Genette), siaha až k tvorbe originálnych diel, hoci samotné slovo sa v objavuje až v XVII. storočí a to v jazyku výtvarníkov. Pastiche, ktorý sa považuje za vedľajší žáner, pretože je spojený so svojím originálom tak, ako je Mesiac so Zemou, nemá samostatnú existenciu, okrem zmiznutia modelu (Platón užíva pastiš u Lysias vo Phaedre). Jeho nejednoznačný status umocňuje etymológia pripomínajúca varenie (pasticcio znamená v taliančine pasta), ale hanlivé akcenty Encyklopédie pochádzajú aj z jej nemenej nejednoznačnej situácie, medzi jej výsmechom a obdivným odkazom (Genette)"</ref>. K postmodernistom možno priradiť okrem [[Dušan Mitana|Mitanu]] a [[Dušan Dušek|Dušeka]] [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]], [[Martin Bútora|Martina Bútoru]], [[Ján Johanides|Jána Johanidesa]], [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] a [[Dominik Tatarka|Dominika Tatark]]u (''Písačky, Navrávačky''). V ich prózach sa vyskytuje vo fiktívnych príbehoch zmiešaná reč autora a priama reč postáv príbehu, citácie z iných textov, polopriama reč a nevlastná priama reč. Slovenskí postmodernisti využívajú okrem [[Paródia|parodizácie]] žánru, napríklad [[Peter Pišťanek]] v románe ''Rivers of Babylon'', [[Mýtus (rozlišovacia stránka)|mýtus]] ako rozprávačskú konštrukciu, napríklad dramatik [[Karol Horák]] a [[Subverzia|subverziu]] rétorizmu (zosmiešňovanie), napríklad [[Eman Erdélyi]] a [[Marek Vadas]] v románe ''Univerzita'', [[1997]], alebo [[Peter Macsovszky|Peter Maczovszky]] v texte ''Cvičná pitva'' ([[1997]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Postmoderná literatúra a film|priezvisko=Žilka|meno=Tibor|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=2006|isbn=80-8094-041-X|strany=188|odkaz na autora=Tibor Žilka}}</ref> [[Dráma]] sa v období slovenskej postmoderny prebudila v roku 1987/88 inscenovaním absurdnej hry [[Karol Horák|Karola Horáka]] ''Cesta'' na [[Divadlo Nová scéna|Novej Scéne]] a ďalšej vlastnej hry ''Medzivojnový muž'' v Martinskom divadle. V [[1989]] vydal [[Dušan Mitana]] hru ''Koniec hry''. V sezóne 1986/87 inscenovali hru [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]] ''Súkromná oslava'' a jeho viaceré hry ''Nultá hodina'' v Martine, ''Zadný vchod'' vo Zvolene a ''Vlastenci z mesta YO'' v Poetickom súbore Novej Scény.<ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied a Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref> ==Slovenská literatúra po 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta stredoeurópskych štúdií, Katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6|strany=174}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Aktéri a tendencie literárnej kultúry na slovensku po roku 1989|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=978-80-223-4041-0|strany=112|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-27|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=PROUDY středoevropský časopis pro vědu a literaturu|odkaz na autora=Dana Hučková|jazyk=slovenský}}</ref>== Po politickom prevrate nazvanom [[Nežná revolúcia]] nastali zmeny v systéme literárnych inštitúcií, vydavateľstvá sa privatizovali a vznikali nové. Autori získali slobodu slova a teda aj tvorby. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] končili s tvorbou autori, ktorých hlavná časť kariéry patrila do predrevolučného diania. Boli to napríklad [[Vojtech Mihálik]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Mojík]], [[Ján Ondruš]] {{--}}člen [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]], poetka [[Lýdia Vadkerti-Gavorníková]], básnik [[Vojtech Kondrót]], [[Miroslav Válek]] a predčasne odišiel aj [[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]]. Publikovať mohli opäť po dištancoch udelených komunistickou mocou [[Osamelí bežci]], básnici [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], členovia [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]] a niekoľkí slovenskí disidenti [[Zlata Solivajsová]], [[Albert Marenčin]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Kadlečík]], [[Oleg Pastier]]. Po roku [[1989]] je možné určiť päť literárnych prúdov, z ktorých sa však výrazné tvorivé osobnosti snažili uvoľniť a tvoriť v individualistických rámcoch. Tieto prúdy sa definujú ako: * Vplyv [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]] a [[Konkretizmus (poézia)|konkretistov]] v [[Trnavská skupina|Trnavskej skupine]], a vplyv tých, ktorí nadviazali na vzburu básnikov konca [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]{{--}}[[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]], [[Ivan Kolenič]], [[Taťjana Lehenová]] a [[Barbarská generácia]]. * Inšpirácia tvorbou [[Osamelí bežci|Osamelých bežcov]] * Nadviazanie na tvorbu [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], úspešné publikácie boli ''Katolícke piesne z Važca'' a román ''[[Dom opustenosti]]'', ktoré vydal [[Janko Silan]] a [[Milan Rúfus]], ktorý publikoval ''Modlitbičky'' v [[1990]]. * Odmietanie akejkoľvek vývinovej etapy a štýlov pred rokom [[1989]] a polemizovanie o podstate poézie a jej komunikačnom štatúte, napríklad [[Agda Bavi Pain]] * Ženský emancipačný prúd s neo-feministickými inšpiráciami, v ktorom sa darilo poetkám [[Stanislava Chrobáková Repar]], [[Taťjana Lehenová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taťjana Lehenová-komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tatjana-lehenova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-07-11|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref>, [[Ľubica Somolayová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľubica Schmarcová|url=https://www.anasoftlitera.sk/main/anasoft-litera/porota/schmarcova-lubica/|dátum prístupu=2021-12-05|vydavateľ=anasoftlitera.sk}}</ref>, [[Mária Ferenčuhová]], [[Nóra Ružičková]] a [[Katarína Kucbelová]]. Z týchto prúdov sa vyvinula na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] aj [[Postmodernizmus|postmoderná literatúra]] zdôrazňujúca prácu s textom a pohrávanie sa so slovom. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa začala postupná premena štruktúry platforiem združujúcich tvorcov. Neskôr nastalo rozdrobovanie až atomizovanie rôznych literárnych asociácií a neformálnych zoskupení.<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9|strany=292|odkaz na autora=Marián Grupač}}</ref> ===Próza po roku 1990=== Prozaici, ktorí zostali vo vlasti a dištancovali sa od normalizačných metód od roku [[1968]] až po [[Nežná revolúcia|Nežnú revolúciu]] a rôznym spôsobom sa buď vyhýbali publikovaniu umeleckej literatúry alebo tvorili iné žánre, napríklad preklady, po roku 1990 začali naplno tvoriť a publikovať svoje odložené diela. Do tejto kategórie patria [[Ján Johanides]], [[Rudolf Sloboda]]<ref group="pozn.">Citácia z knihy ''Ako vzniká deň'',str. 320, citát R. Slobodu: Spisovateľ sa snaží , aby na triviálnej asociácii založil čosi neobvyklé. Ale toto neobvyklé má tiež svoje zákony a neraz prídeme na to, že to, čo sme považovali za svojskosť, vymyslel už alebo povedal niekto pred nami... Vymyslíme niečo, čo náš kolega zatiaľ nevymyslí. Skoncentrujeme sa, zamyslíme, poprevraciame všetko naruby, a plody: Nové asociácie.</ref> [[Pavel Vilikovský]]<ref group="pozn.">Citát z knihy ''Ako vzniká deň'', str.249: Zobrazovanie postáv ako nositeľov vlastností, typizácia atď. nemajú v poviedke miesta, postavy sú možnosti čitateľovho vnútra.</ref>, [[Pavel Hrúz]], [[Dušan Dušek]], [[Dušan Mitana]], [[Alta Vášová]], [[Stanislav Rakús]] a tiež [[Lajos Grendel]], ktorý robil maďarsko-slovenské preklady. Uvedení spisovatelia sa zaoberali témami života v totalite, slobody jednotlivca, post-totalitného rozpadu hodnôt, analýzou zla v uvedených súvislostiach. Autori používajú pri tom rôzne tvorivé metódy, ako je [[irónia]], [[paródia]] a technika [[brikoláž]]e (brikoláž je ovplyvnená intertextuálnosťou, formovaním významov textu odkazom na iné texty), [[persifláž]]e a [[travestia|travestie]] (zosmiešňujúca obmena vážneho literárneho diela, druh paródie). ===Dráma po roku 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta stredoeurópskych štúdií, katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6}}</ref>=== Postmoderná dráma na Slovensku začala ožívať opäť už od roku [[1987]] inscenovaním slovenských autorov ako boli [[Karol Horák]] a jeho hry ''Medzivojnový muž'' a ''Cesta''. Znova sa začali dávať hry [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]], tieto divadelné kusy patria do žánru absurdného divadla, ktoré je súčasťou slovenskej postmoderny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95}}</ref> Kým dráma po roku [[1989]] prekonávala rekonštrukciu svojich inštitúcií, ktoré sa rušili a znova etablovali, zaznamenala tvorivý útlm vo viacerých svojich disciplínach. V najpriaznivejšej situácii sa ocitli autori divadelných súborov alternatívnych javiskových foriem. Pokračovali [[Stanislav Štepka]], [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]], [[Rudolf Sloboda]], [[Karol Horák]], [[Peter Scherhaufer]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maťašík - Peter Scherhaufer|url=http://www.udfv.sav.sk/dokumenty/Matasik-Peter.Scherhaufer.pdf|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=Maťašík|meno=Andrej|vydavateľ=udfv.sav.sk|odkaz na autora=Andrej Maťašík}}</ref>, [[Blaho Uhlár]] a [[Viliam Klimáček]]. Autori, ktorí okrem iných žánrov písali aj drámu boli [[Peter Karvaš]], [[Peter Kováčik]], ktorý uviedol hru ''Boží vták'' v [[1993]] a ''Svätý z Hlbokého'' v roku [[1998]]. Zo satirikov bol aktívny [[Ľubomír Feldek]] novými scenármi, ktoré boli paródiami na folklór a literárne témy, napríklad ''Smrť v ružovom'' o [[Édith Piaf]] v [[1995]], ''Teta z Prahy'', ''Horor v horárni'' podľa ''Hájnikovej ženy''. Ponovembrová scéna divadla [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka Korzo ´90]] uviedla úspešné divadelné kusy od [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]] ''Armagedon na Grbe'' v [[1993]] a ''Macocha'' v [[1996]]. [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]] publikovali v súbornom vydaní všetko, čo odohrali na rôznych scénach. [[Mikuláš Kočan]] uviedol hru ''Húsky, húsky, kam letíte''. [[Milka Zimková]] uvádzala a vydala [[Monodráma|monodrámy]] v ''Divadle jedného herca''. Najplodnejším autorom v rámci malých javiskových foriem je [[Viliam Klimáček]], dramatik, prozaik a zakladateľ divadla GUnaGU<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9}}</ref>. Prozaik a dramatik [[Pavol Weiss]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Weiss - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-weiss/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> napísal hry ''Priateľky'' a ''Bajmann Brothers'' v [[2005]] s dobovými aktuálnymi témami. Prozaik [[Michal Hvorecký]] publikoval hru ''Plyš'' podľa svojho rovnomenného románu v postmodernom štýle. Ďalší významnejší autor je [[Peter Scherhaufer]] s postmodernou hrou ''Kemu ce treba?''. [[Blaho Uhlár]] začal uvádzať hry v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] a pokračoval aj po prevrate v [[1989]] absurdnými scénickými kusmi ''Kolaps'', ''IM-PASSE'' a ''Dyp inaf'', všetky v [[1991]], ''Eo ipso'' v [[1994]], ''Komora'' v [[1995]], ''Tváre'' v [[1997]], ''DNO - Óda na McWorld'' v [[1998]]. Absurdita dobového života je zobrazená metódou nespojitých výjavov, aby tak zobrazil chaos prežívania. [[Michal Babiak]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Babiak|url=https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum prístupu=2022-02-14|vydavateľ=Spišské divadlo|odkaz na autora=Michal Babiak|url archívu=https://web.archive.org/web/20220214145121/https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum archivácie=2022-02-14}}</ref> vydal svoje hry v spoločnej publikácii ''Tri scenáre'' v [[1997]]. [[Rastislav Ballek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rastislav Ballek|url=https://snd.sk/profil/2031/rastislav-ballek#|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=snd.sk}}</ref> vo svojom dramatickom diele používal témy z diel iných autorov, aby tak satirizoval Vajanského či polemizoval s [[Gejza Vámoš|Gejzom Vámošom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako dnes čítame, inscenujeme drámu, divadelný text?|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=16208|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Podmaková|meno=Dagmar|dátum vydania=|vydavateľ=CEEOL -Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Dagmar Podmaková}}</ref>. Ballekove prózy [[Južná pošta (film)|Južná pošta]], [[Pomocník (film)|Pomocník]] a [[Agáty (film)|Agáty]] boli filmovo spracované. Literárni vedci radia jeho dielo do zlatého fondu slovenskej literatúry.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pisár dlhých zápiskov|periodikum=Knižná revue č. 5/2021|priezvisko=Chmel|meno=Rudolf|vydavateľ=www.litcenrum.sk|miesto=Bratislava|dátum=20.máj 2021|ročník=XXXI|číslo=5}}</ref> Dlhodobo tvoriaci dramatici, ktorí vydávali hry aj po prevrate v [[1989]] sú [[Osvald Zahradník]], [[Karol Horák]], [[Stanislav Štepka]], [[Jana Bodnárová]], [[Eva Maliti-Fraňová]], [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andrej Ferko]], [[Miloš Karásek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karásek Miloš|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karasek-milos|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>, [[Silvester Lavrík]], [[Tomáš Horváth (literárny vedec a spisovateľ)|Tomáš Horváth]], [[Peter Pavlac]], [[Roman Olekšák]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Olekšák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-oleksak|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Michal Ditte]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Ditte|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-ditte/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. == Literárne súťaže na Slovensku == * ''Jurinova jeseň'', [[Čadca]] * ''Krídla [[Ivan Laučík|Ivana Laučíka]]'', [[Liptovský Mikuláš]] * ''Literárne dni [[Pavol Dobšinský|Pavla Dobšinského]]'' * ''Literárna Senica [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]]'', [[Senica]] * ''Literárna súťaž [[Jozef Branecký (spisovateľ)|Jozefa Braneckého]]'', [[Trenčín]] * ''Petržalské súzvuky [[Ferko Urbánek|Ferka Urbánka]]'', [[Bratislava]] - [[Petržalka]] == Antológie == * ''Slovenský klasicizmus – poézia'' je vlastne reedíciou staršej antológie ''Na lutnu''. Výber zo slovenskej klasicistickej poézie (edične pripravil C. Kraus) z roku 1986.<ref name="litcentr" /> * ''Slovenský klasicizmus – próza'', editor C. Kraus<ref name="litcentr">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=klasicizmus – poézia, Slovenský klasicizmus – próza - Opakovanie dejín (aj s chybami)|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/slovensky-klasicizmus-poezia-slovensky-klasicizmus-proza-opakovanie-dejin-aj-s-chybami|dátum prístupu=2021-06-21|priezvisko=Vojtech|meno=Miloslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Miloslav Vojtech}}</ref> == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Bibliografia == * [[Encyklopédia Slovenska]], I. zväzok A - D., strany 345 - 346, heslo: Cyril a Metod a ďalšie, vydal: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied]], Bratislava, [[1980]] * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 32, heslo: Napomenutie vladárom, vydal: VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied, Bratislava, rok 1980 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Jaroslav Vlček]], [[Zlatý fond denníka SME]], e-book * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 94, heslo: Nitra-literárny almanach,strany 382-383, heslo: poézia * [[Encyklopédia archeológie]], autor: [[Bohuslav Novotný]] a kolektív, [[Vydavateľstvo Obzor|vydavateľstvo OBZOR]], str. 321 * [[Valentín Beniak]]: Slovenský igric sa búri aj žalostí, editor:[[Július Pašteka]],vydavateľstvo Hlbiny,2017, ISBN 978-80-89743-21-6 * [[Ján Smrek]]: Poézia, moja láska, vydavateľstvo [[Slovenský spisovateľ]], editor [[Vladimír Petrík]],1989,memoáre, ISBN 80-220-0032-9 * [[Ján Smrek]]: Knihy slnečné, [[Slovenský spisovateľ]], [[1963]], výber tvorby: Cválajúce dni,Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Zrno, ilustrácie akad.sochár Jozef Kostka * Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] 1983,Bratislava * [[Matúš Kučera]]: Postavy veľkomoravskej histórie, vydavateľstvo [[Osveta (vydavateľstvo)|Osveta Martin]], fotografie, rok 1986, 2. vydanie, rok 2007, strany 231 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Stanislav Šmatlák]] a kolektív, vydalo [[Literárne informačné centrum]], Bratislava, rok 2007, 4. vydanie, 345 str., ISBN 978-80-89222-28-5 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Milan Pišút]] a kolektív, vydavateľstvo [[Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov|OBZOR]] Bratislava, rok 1984, str. 1002 * [[Stanislav Šmatlák]]: Dejiny slovenskej literatúry 2, 19. storočie a prvá polovica 20. storočia, 1925-2008, Vyd.údaje:Bratislava: [[Slovenské literárne centrum]], 1999,559 s,2. vyd., v NLC 1, Edícia: Prameň zv. č. 13, ISBN 80-88878-50-0 * Dejiny slovenskej literatúry: Od stredoveku po súčasnosť, Men.Reg.[[Zuzana Kákošová]].Vec.Reg.[[Stanislav Šmatlák]], autor:Šmatlák, Stanislav, 1925-2008, Vyd. údaje:Bratislava: Tatran, 1988, 623 str., * [[Patrik Šenkár]]: Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989, [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre]], Nitra, 2011, ISBN 978-80-8094-898-6 * Súčasná slovenská literatúra po roku 1989, [[Marián Grupač]] a kol., vydal [[Matica slovenská]], s podporou Ministerstva kultúry SR, Martin, 2015, ISBN 978-80-8128-138-9 * [[Fraňo Ruttkay]]: Ľudovít Štúr, biografia, vydavat. [[Vydavateľstvo Obzor|OBZOR]] - redakcia TATRAPRESS pre Slovenský úrad pre tlač a informácie, rok 1971, strán 105 * [[Rudolf Jašík]]: Námestie svätej Alžbety. 1. vyd. Bratislava : [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé Letá]], 1958. S. 268. * Ako vzniká deň - Generácia 56, zostavovateľ [[Vincent Šabík]], vydavateľstvo [[Tatran (vydavateľstvo)|TATRAN]], Bratislava, rok 1970, str. 328 * Literárny text v postmoderne - Dráma a próza, vydanie1., vydavateľ:[[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Vysoká škola pedagogická v Nitre]], Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, Nitra, rok1994, str.95, ISBN 80-88738-59-8 * [[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydanie 1., Vydavateľ:Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava, rok 2007, str. 523, ISBN 978-80-8101-015-6 * František Štraus: Príručný slovník literárnovedných termínov, 1. vydanie, vydavateľ:VSSS, strán 368, ISBN 80-8061-065-7 * Dictionnaire des Genres et notions littéraires, Encyclopaedia Universalis, Albin Michel, Nouvelle édition augmentée, ISBN 2-226-12236-228 * Slovník slovenských autorov, Valér Mikula a kol., (1999 a 2005), vydavateľstvo Libri 1999, Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV 2005, 2. vydanie, strán 651, ISBN 8071498017 a ISBN 9788071498018 * [[Margita Figuli]]: Zuzana, vydanie 1., vydavateľstvo OBRODA, Bratislava, rok 1949, str.143 * [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]]: Na slovenský národ - Selanky, Rozličné básne, Žalospevy a Pesne, Slovenské vydavateľsto krásnej literatúry n.p., Bratislava, rok 1957, úvod:Dr. Karol Rosenbaum, edícia Hviezdoslavova knižnica, str. 280 * [[Janko Jesenský]]: Demokrati, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry Bratislava, rok 1958, edícia Hviezdoslavova knižnica, str.439 == Pozri aj == {{stĺpce|2| * [[Zlatý fond denníka SME]] * [[zoznam slovenských prozaikov]] * [[zoznam slovenských básnikov]] * [[hlaholika]] * [[romantizmus v slovenskej literatúre]] * [[slovenská literárna fantastika]] * [[Národné kultúrne pamiatky v archívoch Slovenskej republiky]] * [[Trnavská skupina]] * [[Konkretizmus (poézia)]] * [[Eugen Vesnin]] * [[Štefan Gráf]] * [[Generácia 56]] * [[Barbarská generácia]] * [[Peter Scherhaufer (1942)|Peter Scherhaufer]] * [[Jozef Kot]] * [[Jean Giono]] * [[Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux]] * [[Pierre Reverdy]] * [[Richard Dehmel]] }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Literatúra|Literárny}} * [https://www.academia.edu/16267228/Chronologick%C3%BD_v%C3%BDvoj_literat%C3%BAry?email_work_card=thumbnail Chronologický vývoj literatúry] * [https://dspace.uniba.sk/xmlui/bitstream/handle/123456789/36/Krocanova+9788081273360.pdf?sequence=1&isAllowed=y Prolegomena k dejinám slovenskej literatúry prvej polovice 20. storočia] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Literatúra v slovenskom jazyku]] [[Kategória:Slovenčina]] [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev na Slovensku]] 5yy79uurzij0cvr73gmvl23huo2zu5x 8226485 8226422 2026-05-31T04:35:12Z Nelliette 31909 /* Barok (1650 – 1780)[1][2] */ Wl preč 8226485 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Výtvarné umenie 18 Slovakia 10.jpg|náhľad|[[Ľudovít Štúr]] – kodifikátor modernej slovenčiny.]] '''Slovenská literatúra''' je literatúra [[Slováci|Slovákov]], súčasť [[slovenské umenie|slovenského umenia]], výrazná súčasť [[slovenská kultúra|slovenskej kultúry]], osobitná kultúrna entita. Patrí do [[stredoeurópska literatúra|stredoeurópskej literatúry]]. Je to literatúra písaná v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] autormi nachádzajúcimi sa aj v iných krajinách sveta ako je [[Slovensko]]. Výskumom slovenskej literatúry sa zaoberá najmä slovenská [[literárna veda]]. Slovenská literatúra má históriu tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Jej prvým dielom je [[Proglas (prológ)|''Proglas'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Proglas-recenzia|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/proglas litcentrum|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> od [[Konštantín Filozof|Konštantína Filozofa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry-/Staršia slovenská literatúra-800-1780|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/starsia-slovenska-literatura-800-1780/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> V období [[renesančný humanizmus|humanizmu]] a [[Renesancia|renesancie]] tvorili na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] hlavne v [[latinčina|latinčine]] a [[čeština|češtine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry/novšia slovenská literatúra|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/novsia-slovenska-literatura/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne [[Kodifikácia|kodifikovať]] spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] používanú s úpravami dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] vedení [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali [[stredoslovenské nárečia]], ktoré boli jazykom ľudu. V [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizme]] tvorili najmä [[poézia|poéziu]]. ==Stredoveká literatúra (800{{--}}1500)<ref name=´smatlak´>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4.|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn= 978-80-89222-28-5|strany=37 etc.|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>== ===Staroslovienska literatúra === Ranostredoveká slovenská literatúra sa datuje od doby začiatku pôsobenia vierozvestcov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]]<ref name="PK">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=profil.kultury.sk/Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727150725/https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref> a ich ďalších piatich učeníkov, ktorí bývajú nazývaní aj [[sedmopočetníci]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Svätí slovanskí sedmopočetníci|priezvisko=Škoviera|meno=Andrej|vydavateľ=Slovenský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-89489-02-2|strany=247}}</ref>, na území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]].<ref name="HR">{{Citácia periodika|titul=Stručná periodizácia staroslovienskeho a cirkevnoslovanského písomníctva|periodikum=Historická revue|priezvisko=Žeňuch|meno=Peter|odkaz na periodikum=www.sahi.sk|vydavateľ=Slovenský archeologický a historický inštitút - SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXX|číslo=6/2019}}</ref> K historicky doloženým autorom patria:<ref name=´smatlak´ /> * [[Konštantín Filozof]] (neskôr sv. Cyril), * [[827]]{{--}}† [[869]], vierozvestca, autor písma [[hlaholika]] a prvého [[Staroslovienčina|staroslovienskeho]] textu [[Proglas (prológ)|''Proglas'']]<ref name="HR" /> napísaného v hlaholike, ako aj autor prekladu Biblie do staroslovienčiny.<ref name="Encyklo">{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, I. zväzok A - D.,heslo: Cyril a Metod a ďalšie,|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=strany 345 - 346|odkaz na autora=Vladimír Hajko a kolektív}}</ref> * sv. [[Metod (svätec)|Metod]] (* [[815]]{{--}}† [[885]]), vierozvestca a možný spolutvorca [[Hlaholika|hlaholiky]], narodený v [[Solún]]e, autor a spoluautor prekladu [[Biblia|Biblie]] do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a viacerých ďalších cirkevných diel,<ref name="Encyklo"/><ref name="grkat.nfo.sk" /> ktoré prekladal spolu so sedempočetníkmi * [[sv. Angelár]], jeden z učeníkov sv. Metoda * sv. [[Gorazd (Nitra)|Gorazd]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), žiak Cyrila a Metoda, pripisujú sa mu diela: ''[[Život Metodov]]'', ''[[Kyjevské listy]]'' a ďalšie diela, čo však nie je dokázané.<ref name="grkat.nfo.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sedmopočetníci|url=https://www.grkat.net/texty/sedmopocetnici.html|dátum prístupu=2023-06-18|vydavateľ=www.grkat.net|autor=Andrej Škoviera}}https://www.grkat.net/texty/sedmopocetnici.html</ref> * sv. [[Kliment Ochridský]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), je autorom asi 50 diel v [[Hlaholika|hlaholike]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Kliment Ochridský|url=https://www.grkat.net/texty/kliment-ochridsky.html Svätý Kliment Ochridský (sloviensky), grkat.net|dátum prístupu=2023-06-18|vydavateľ=www.grkat.net|autor=Andrej Škoviera}}</ref> * sv. [[Sáva (Sedmopočetník)|Sáva]], vie sa, že zostal v [[Konštantinopol]]e počas svojej misie asi v roku [[882]]. Pripisujú sa mu dve diela: ''Služba sv. Cyrilovi a Rozprava o žaltári''.<ref name="grkat.nfo.sk" /> * sv. [[Naum Ochridský]] (* okolo [[830]]{{--}}† [[23. december]] [[910]]) K ďalším žiakom sv. Metoda patril sv. [[Konštantín Preslavský]] (Presbyter), autor [[Cyrilika|cyriliky]],<ref name="C-M">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovania vo včasnom stredoveku/cyrilo-metodská misia|url=http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=cyrilo-metodska-misia Slovania vo včasnom stredoveku|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref>. Po vyhnaní Metodových a Konštantínových žiakov v roku [[887]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=|rok=1986|strany=197|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, alebo v roku [[886]]<ref name=´smatlak´ /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chronológia starších slovenských dejín|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600427|dátum prístupu=2022-01-26|priezvisko=Lukačka|meno=Ján|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Ján Lukačka a kol.}}</ref> z územia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] sa [[Sloveni]] na jej území ocitli pod vplyvom západného kresťanského obradu a tým aj [[Latinčina|latinčiny]], ktorá sa stala jediným literárnym a cirkevným jazykom.<ref name="PK" /> Po porážke [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukových]] synov v [[Bavori (Germáni)|bavorsko]]-[[Starí Maďari|staromaďarskej]] [[Bitka pri Bratislave|bitke pri Bratislave]] (dobový názov [[Brezalauspurc]]) [[9. august]]a [[907]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|rok=1986|strany=198|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, sa [[hlaholika]] a [[staroslovienčina]] prestávala používať, no hlavne od nástupu [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] k moci. V slovenskom ľudovom prostredí však pretrvávala ľudová [[staroslovienčina]], vyvíjala sa ľudová slovesnosť a pôsobili [[igric]]i. Igrici šírili verbálne a hudobne sloviensku kultúru ešte ďalšie storočia, hoci v písanej forme neexistovala. Príkladom pre toto tvrdenie je pieseň ''[[Nitra milá Nitra]]'', čo je najtajomnejšia historická hymnická pieseň, ktorú [[Ján Kollár]] uviedol vo svojich ''Národných spievankách'' a považoval ju za ľudovú, no podľa analýzy je autorským dielom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref><ref group="pozn.">Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: Mladé letá 1983,Bratislava, pieseň Nitra, milá Nitra, str. 125, verzia od Ľudovíta Štúra, 66-042-83: Nitra, milá Nitra/ty vysoká Nitra!/Kdeže sú tie časy,/v ktorých si ty kvitla_/Nitra, milá Nitra,/ty slovenská mati!/Čo pozriem na teba,/musím zaplakati./Ty si bola niekedy/všetkých krajín hlava,/v ktorých tečie Dunaj,/Visla i Morava./Ty si bola sídlo/kráľa Svätopluka,/keď tu panovala/jeho mocná ruka./Ty si bola sväté/mesto Metodovo,/keď tu našim otcom/kázal božie slovo.</ref> Igrici boli kultúrny fenomén, ktorého diela nie sú písomne doložené, no je spomínaný v iných písomnostiach vtedajšej latinskej spisby. Významný zdroj tohto tvrdenia je [[Anonymus|Anonymova]] kronika ''Gesta hungarorum'' ([[1200]]) obsahujúca zmienku o igricoch, ktorí vystupovali na verejnosti a na dvoroch slovanskej šľachty v období 10.{{--}}12. storočia a zmieňuje sa aj o povestiach kolujúcich v dedinskom ľude, tzv. „fabulae rusticorum”, hoci formou „per negationem”, teda odmietania tejto kultúry<ref>{{Citácia knihy |titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydanie=4. |vydavateľ=Literárne informačné centrum |miesto=Bratislava |rok=2007 |isbn=978-80-89222-28-5 |strany=113{{--}}115 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Anonymus bol notárom na dvore uhorského kráľa [[Belo III.|Bela III.]] a mal za úlohu spísať dejiny [[Maďari|Maďarov]] od doby „zaujatia vlasti” na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. [[Súbor:Kyjevské listy.gif|náhľad|[[Kyjevské listy]] sú napísané v najstaršom type hlaholiky tzv. [[hlaholská unciála|hlaholskej unciále]], kde nie sú ešte veľké písmená.<ref>hlaholika In: {{Citácia knihy |titul=Encyklopédia archeológie |priezvisko=Novotný |meno=Bohuslav |vydavateľ=OBZOR |miesto=Bratislava |strany=321 |odkaz na autora=Bohuslav Novotný}}</ref>]] ====Diela v staroslovienskom jazyku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=345|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>==== * [[Proglas (prológ)|Proglas]], autor je [[Konštantín Filozof]], pôvodné dielo v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] v písme [[hlaholika]], úvod k prekladu biblie<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=89-93|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Frizinské pamiatky]], cirkevná literatúra písaná [[Hlaholika|hlaholikou]] pôvodne v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] * [[Adhortácia k vladárom]], staroslovienčina v hlaholike, slov. [[Napomenutie vladárom]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok N -Q,heslo: Napomenutie vladárom|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=32|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Napomenutie vladárom|url=http://www.klasici.sk/node/87 Univerzitná knižnica - Napomenutie vladárom|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref> * [[Adhortácia k pokániu]], staroslovienčina v hlaholike * [[Zakon sudnyj ľudem]], staroslovienčina v hlaholike<ref>{{Citácia periodika|titul=Zakon sudnyj ľjudem|periodikum=Historická revue |priezvisko=Ličková|meno=Darina|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXIII|číslo=6/2012}}</ref> * [[Kánon na počesť svätého Demetera Solúnskeho]], staroslovienčina v hlaholike * [[Moravsko-panónske legendy]], v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] dve biografie sv. [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život Konštantína|url=http://www.klasici.sk/node/487 Univerzitná knižnica- Život Konštantína|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=94-99|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu]], preložené z latinčiny do staroslovienčiny v hlaholike * [[Kyjevské listy]] - staroslovienčina v [[Hlaholika|hlaholike]] * [[Svätoemerámske glosy]] - nad latinskými vetami sú rydlom vyryté staroslovienske slová ===Literatúra v latinčine=== Latinská tvorba zahŕňa poéziu, prózu, vecnú literatúru, náučnú literatúru a vedecké a cirkevné pojednania. Dráma v stredoveku sa orientovala na frašky a na mystériové a moralitné hry prispôsobené svetskému a reálnemu mysleniu. Texty hier sa však dodnes nezachovali. Niektoré príklady tvorby v stredovekej literatúre: [[Súbor:Képes Krónika 1360.jpg|náhľad|Uhorská kronika]] * [[Moravsko-panónske legendy]] - preložené zo [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] do [[Latinčina|latinčiny]], vznik [[9. storočie]] * [[Legenda o svätých Svoradovi a Benediktovi]] ([[1064]]), autor je [[Maurus (Nitra)|Maurus]], biskup v Nitre, (asi [[1000]]{{--}}[[1070]]), v latinskom jazyku<ref name="PK" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=113-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Nitriansky kódex]] približne z roku [[1083]], dnes uložený v [[Nitra|Nitre]] * [[Kronika Jána z Turca|Uhorská kronika]], autor [[Ján z Turca]] (asi [[1435]]{{--}}[[1488]]/89), v [[Latinčina|latinčine]]<ref name="PK" /> * [[Vítaj, milý Spasiteľu]], hymnus, vyznačujúci sa jednoduchým, ale sugestívnym poetickým jazykom<ref name=´Profil´ />, [[14. storočie]]. * [[Chváloreč na básnické umenie]] ([[1461]]), lat. ''Laudes artis poeticae'' od [[Krištof Petschmessing|Krištofa Petschmessinga]] je „príkladom vysokej jazykovej, rétorickej a básnickej kultúry, odlišujúcej sa od plebejského jazyka. Toto dielo pripravilo pôdu pre nástup humanizmu a renesancie v podmienkach slovenskej literatúry a kultúry”<ref name=´Profil´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Profil kultúry - Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727150725/https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref>. V inom prameni sa meno autora nachádza v tvare [[Krištof Petschmessingsloer]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=13-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>, magister, ktorý pochádzal z [[Levoča|Levoče]]. Prepísal dielo ''Satiry'' od rímskeho básnika [[Iuvenalis|Decima Junia Juvenala]] a pridal vlastný úvod o básnickom umení ''Laudes artis poeticae''. Dielo je stredovekou literárno-teoretickou rozpravou o poézii a rétorike. Petschmessingsloer postavil teóriu stredovekého poetického diela na antických autoroch a [[Tomáš Akvinský|Tomášovi Akvinskom]], [[Boethius]]ovi a súpútnikoch, pričom definuje jednotlivé druhy poézie, jej kompozičné princípy a štyri príčiny tvorby diela. Tiež sa zaoberá členením viet a súvetí a tematikou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chvála básnického umenia“ (Laudes artis poeticae, 1461) z pera Levočana Christophora PetschmessingsloeraForum Historiae 2/20082|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=698935|dátum prístupu=2022-01-25|priezvisko=Novacká|meno=Mária|vydavateľ=CEEOL-wikipedialibrary|odkaz na autora=Mária Novacká}}</ref> Zaujímavou etapou vývoja bolo založenie univerzity [[Universitas Istropolitana|Academia Istropolitana]] v [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1465]] pápežskou zakladacou listinou, ktorá mala vplyv na vývoj humanistickej literatúry väčšinou písanej v [[Latinčina|latinčine]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Humanizmus a vzdelanosť na dvore Mateja Korvína|periodikum=Historická revue č. 5/2017|priezvisko=Homoľa|meno=Tomáš|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXVIII|číslo=5/2017}}</ref>. ===Literatúra v českom jazyku=== [[14. storočie]] znamenalo posilnenie slovenskej vzdelanosti a tým aj literatúry. K tomu prispelo založenie [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]] ([[1348]]), čo iniciovalo používanie [[Čeština|češtiny]] na území [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]. Začali sa objavovať texty v češtine, napríklad mestské kroniky (viď. ''[[Žilinská kronika]]'' z roku [[1451]]). V týchto záznamoch sú zistiteľné aj čiastočné prejavy slovenských nárečí. Veľký podnet pre uplatnenie českého jazyka v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] znamenal vpád [[Husiti|husitov]] a hlavne vojsk [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]], ktoré v polovici [[15. storočie|15. storočia]] okupovali všetky slovenské [[Stolica (územie)|župy]]. Čeština sa presadila aj u vtedajšej vládnucej elity, evanjelického duchovenstva a meštianstva a pretrvávala ako literárny jazyk v 15. a [[16. storočie|16. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dejiny slovenskej literatúry, Hlava I., Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Vlček |meno=Jaroslav |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME |odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> ==Humanizmus a renesancia (1500{{--}}1650)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=45{{--}}99|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Literárny humanizmus a renesancia v Uhorsku sa dá charakterizovať ako literárne hnutie, ktoré postupne prešlo od stredovekého štúdia latinskej a gréckej kultúry k jej napodobňovaniu čo sa týka formy aj obsahu. Spočiatku bol hlavným komunikačným nástrojom latinský jazyk, neskôr sa prešlo k češtine, slovenčine či bibličtine. Renesancia znamenala protichodný proces voči stredovekému humanizmu, postavila sa proti feudalizmu a jeho výrobným vzťahom, rodil sa nový kapitalistický systém. V užšom zmysle renesancia vo výtvarnom umení a literatúre spracúvala bezprostrednejšie citový a zmyslový život, krásu, lásku a prírodu. Mala bližšie k ľudovému folklóru a národným jazykom. Renesančnú kultúru a vzdelanosť pomohla nastoliť aj [[Beatrix Aragónska|Beatrice Aragónska]], ktorá ju priniesla z Neapola zároveň so svojím venom na dvor kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]]. Matej Korvín túto tendenciu mohutne podporil. Kultúrny vývoj v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] usmernilo aj založenie [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]] ([[1635]]{{--}}[[1755]]). Vzdelávanie v ňom riadili a vykonávali [[jezuiti]] a tým sa stalo, že v učebniciach literatúry sa ocitol dlhý rad katolíckych duchovných, ktorí každý vlastným spôsobom prispeli k vývoju slovenského jazyka. [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev]] mala samozrejme tiež svoj mohutný záber na kultivovanie slovenského jazyka a literatúry. V tomto období však začal rásť aj počet laických spisovateľov. Situáciu komplikovali okrem husitských výbojov na Slovensko aj [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska|url=https://www.valka.cz/12222-Turecke-vojenske-vyboje-na-uzemi-dnesneho-Slovenska-I valka.cz|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=www.valka.cz}}</ref>, ktoré sa viedli na území [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Rakúsko|Rakúska]]. Uhorská šľachta bola názorovo rozdelená a jej politické ambície spôsobovali ďalší chaos v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Šľachtické vojny nedovoľovali, aby sa laickí autori z radov šľachty mohli literárne realizovať tak, ako to v tej dobe bolo v západnej Európe. Pomalší vývoj humanistickej vzdelanosti a tým aj literatúry v Uhorsku zapríčiňoval veľmi slabý rozvoj [[kníhtlač]]e na jeho území, ktorá koncom [[15. storočie|15. storočia]] ešte na území [[Slovensko|Slovenska]] nebola rozvinutá<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry I.|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|isbn=978-80-89222-28-5|strany=138|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Z toho vyplývala nedostatočná vzdelanosť nielen nižších vrstiev, ale aj kňazov a šľachty. Humanistická a renesančná literatúra sa naplno prejavila až od druhej polovice [[16. storočie|16. storočia]]. Od začiatku [[16. storočie|16. stor.]] sa vzdelanosť začala prudko rozvíjať vplyvom [[Reformácia|reformačného hnutia]] na celom území Slovenska. Mestá podporovali zakladanie škôl rôznych stupňov. Významné boli mestská škola v [[Bardejov]]e, kde študoval aj [[Martin Rakovský (básnik)|Martin Rakovský]] z Turca, [[Prešovská škola]] a ďalšie mestské školy, v ktorých sa vyučovala latinčina po latinsky. V [[Bardejov]]e bola publikovaná prvá tlačená kniha na Slovensku v roku [[1581]]. Bol to preklad diela ''Der kleine Kathechismus od [[Martin Luther|Martina Luthera]] so slovenským názvom ''Malý katechizmus'' a vydal ju tlačiar [[Dávid Gutgesel|David Guttgesell]]. Predpokladaným prekladateľom katechizmu do slovakizovanej češtiny bol Severinus Sculteti, [[slovenčina|slov.]] [[Severín Škultéty]] ([[1550]]−[[1600]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bardejovský katechizmus z roku 1581, str. 120|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=205820|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Žitný|meno=Milan|vydavateľ=CEEOL-Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Milan Žitný}}</ref> Počas humanizmu a renesancie sa ďalej rozvíjala dráma. V jej rámci sa dominantne vydeľovalo školské divadlo, ktoré hrávalo náboženské, polosvetské a svetské hry. Písali ich evanjelickí aj katolícki autori v latinčine. Tematika bola buď vieroučná alebo starozákonná biblická. Ján Duchoň napísal hru ''Veľké tajomstvo zbožnosti'' ([[1628]]), Juraj Lippay tvoril pašiové hry. Polosvetské a svetské hry evanjelické spracovávali pastiersku bukoliku, napríklad ''Eklóga Simeon a Galileus'' od [[Ján Duchoň|Jána Duchoň]]a. Od polovice [[15. storočie|15. storočia]] sa rozvíjala [[ľudová slovesnosť]]. Vydeľovali sa folklórne žánre: ľudové piesne obradné, lyrické, [[Koleda|koledné]] a [[Hádanka|hádanky]], [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]], [[Pranostika|pranostiky]], dramatické výstupy, svadobné piesne a pohrebné vykladania. Piesňová lyrika sa stávala samostatným žánrom (ľúbostné, [[Uspávanka|uspávanky]], [[trávnice]], vojenské, pastierske, žartovné piesne). [[Balada|Baladické piesne]] o kráľovi Matejovi Korvínovi a osmanských vojnách zrkadlili súdobé historické udalosti. Od konca [[16. storočie|16. storoči]]a sa tvorili regrútske a vojenské piesne a [[Balada|balady]]. Medzi prekáravé piesne patrí ''Žalo dievča, žalo trávu'', k alegorickým piesňam zase ''Prečs´kalina, v kríčku stála''. Tieto ľudové žánre majú starú históriu a bohatosť diel. Tiež vznikali mnohé piesne s tematikou rodiny a vzťahov v nej: ''Naša pani kňahne'', ''Kdeže si bola Anička moja'', ''V tom inglickom poli jedna krčma stojí'' alebo ''A na hure hori cirňovy ohničok''. ===Básnici=== [[Súbor:Johannes Sambucus (11497525).jpg|náhľad|Ján Sambucus]] Známym a dobre doloženým autorom obdobia humanizmu je polyhistor [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]), ktorý ako príslušník slovenského etnika písal v [[Latinčina|latinčine]]. Preložil z [[Maďarčina|maďarčiny]] do latinčiny báseň ''Dobytie Szigetu'' na žiadosť cisára [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]], čím získal jeho štipendium. Básnická zbierka ''Poemata'' ([[Padova]], [[1555]]) vyšla počas jeho pracovného a študijného pobytu v [[Padova|Padove]]. V [[Český jazyk|českom jazyku]] tvoril [[Ján Silván]] ([[1493]]{{--}}[[1572]]), ktorý pôvodom zo [[Slovensko|Slovenska]] ale pôsobiaci v [[Čechy|Čechách]] dosiahol ako prvý publicitu svojou [[Poézia|poéziou]] nielen cirkevnou (prebásnenie [[žaltár]]a) ale aj subjektívnou lyrickou tvorbou. Silván vydal svoje jediné samostatné dielo ''Písně nové a na sedm žalmů kajících a jiné žalmy'' ([[Praha]] [[1571]]) ako zbierku piesní (kancionál) a žalmov. [[Martin Bošňák]] (asi [[1500]]{{--}}[[1566]]), vojak a básnik, je zaujímavý zjav v dejinách slovenskej literatúry tým, že napísal jednu historickú epickú poému v českom jazyku, ktorá bola medzi prvými v histórii slovenskej literatúry. Tento dôležitý posun vo vývoji sa udial v polovici [[16. storočie|16. storočia]] (okolo [[1549]]), keď vytvoril epickú poému ''[[Píseň o zámku muránském]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o zámku Muránskem|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/188/Bosnak_Pisen-o-zamku-Muranskem/1 zlatyfond.sme.sk:Pisen-o-zamku-Muranskem/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Bošňák|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Martin Bošňák}}</ref> Druhá historická poéma ''[[Píseň o sigetském zámku]]'', ktorá zrejme vznikla okolo roku [[1566]], kedy bol zámok Sziget (slov. Sihoť) dobytý armádou [[sultán]]a [[Sulejman II.|Sulejmana II.]], je podľa slovenskej literárnej vedy dielom anonyma, i keď býva pripisovaný tiež [[Martin Bošňák|Martinovi Bošňákovi]] ako účastníkovi bitky o tento hrad. Historická poéma je napísaná v slovakizovanej češtine, čo je ďalší významný jav slovenskej literatúry a jazyka. Táto poéma sa zároveň považuje za veľmi hodnotné básnické dielo. Čo sa týka jeho formy, je skomponované zo sto 5-veršových slôh, ktoré majú striedavo 6-slabičné a 7-slabičné verše.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o Sigetském zámku|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/96/Anonym_Pisen-o-Sigetskem-zamku zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Martin Rakovský (básnik)|Martin Rakovský]] (asi [[1535]]{{--}}[[1579]]) bol básnik tvoriaci poéziu v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]], ktorej témami už nie sú cirkevné inšpirácie ale je v nich prítomná občiansko-politická téma. Zveršované pojednania v elegickom distichu ''O svetskej vrchnosti'' a ''O rozvrstvení obyvateľstva a príčinách prevratov v kráľovstvách a impériách'' sú tematicky zamerané na ideál vrchnosti a mestské a štátne zriadenie. Písal aj príležitostnú poéziu, napr. ''Palusus'' ako hold cisárovi [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánovi II.]] Jeho latinské [[Óda|ódy]], [[Elégia|elégie]], žartovné básne a preklady sa zachovali a vyšli v zbierke ''[[Opera omnia]]'' v roku [[1974]], čo naznačuje význam jeho diela.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=62-67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Vavrinec Benedikt z Nedožier]] ([[1555]]{{--}}[[1615]]) je dôležitý nielen svojím pedagogickým vedeckým dielom, ale aj matematickým a literárnovedným. Bol významným humanistickým [[polyhistor]]om, doživotným profesorom na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] a jej [[prorektor]]om. Vavrinec Benedikt napísal v roku [[1607]] latinskú básnickú skladbu v [[Hexameter|hexametroch]], ktorá hovorila o novej zreformovanej školskej sústave pod názvom ''Penitioris scholae structura'' (Vnútorná školská sústava, resp. Štruktúra nižšej školy). Špeciálnym prípadom je uhorský vojak a básnik [[Valentín Balaša]] zo [[Zvolen]]a a [[Modrý Kameň (hrad)|Modrého Kameň]]a ([[1554]]{{--}}[[1594]]) ovládajúci viaceré cudzie jazyky. Písal [[Maďarčina|maďarsky]], [[Slovenčina|slovensky]] a [[Turečtina|turecky]]. V prevažnej miere je maďarským autorom, no v jeho literárnej pozostalosti sa našli niektoré slovenské texty<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Balaša|meno=Valentín|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša a jeho magický kruh/ Si palác, kde chcem byť doma|periodikum=Slovenské Pohľady|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|dátum=2023-08-22|ročník=IV.|číslo=9 -10/2023|strany=160|issn=1335-7786}}</ref>. Tento zakladateľ modernej maďarskej lyrickej poézie napísal prvú slovenskú báseň o láske ''Pieseň v mene peknej devy'' (pozri [[Kódex Jána Jóba Fanchaliho]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kódex Jána Jóba Fanchaliho |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/88/Fanchali-JobJobdeFanchali_Kodex-Jana-Fanchaliho---Joba/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Fanchali |meno=Ján Jób |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>) a v [[Slovenčina|slovenčine]] nábožensky ladené básne. Podľa jedného prameňa napísal aj divadelnú hru ''Credulus a Júlia'' v slovenskom jazyku, ktorá je pravdepodobne prekladom maďarskej komédie ''Krásna maďarská komédia'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša|url=https://docplayer.cz/106848800-Balint-balassi-valentin-balasa.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Matisková|meno=Elena|dátum vydania=|vydavateľ=Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene}}</ref>. Uveďme ešte básnika [[Daniel Pribiš|Daniela Pribiša]] ([[1580]]{{--}}[[1645]]), ktorý sa vyznačuje tým, že do svojho diela z roku [[1634]], čo bol preklad [[Martin Luther|Luthera]] Katechizmy (''Rosarum animae, O způsobu modlení, Písně duchovní''), zaradil do pripojeného spevníka aj slovenské piesne, ktoré zobrazujú vtedajší sociálny život v [[Uhorsko|Uhorsku]]. [[Ján Bocatius]] ([[1569]]{{--}}[[1621]]) bol uhorský humanistický básnik nemeckého pôvodu, ktorý po štúdiách v Nemecku odišiel pôsobiť do Uhorska a stal sa pedagógom a autorom píšucim latinsky a nemecky. Jeho význam spočíva v šírení humanizmu na východnom Slovensku. Pracoval ako pedagóg, verejný činiteľ a tvorivý básnik. V roku [[1599]] vydal prvú kompozične celistvú zbierku básní vydanú v [[Uhorsko|Uhorsku]] pod názvom ''Päť kníh uhorských básní'' (lat. ''Hungaridos libri poematum'') v latinčine rozdelených na päť tematicky rozdielnych častí. Od [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] dostal titul poeta laureatus caesareus. ===Prozaici=== Humanistická próza je ukážkou toho, ako ťažko a zložito sa vymaňovala slovenská reč a literatúra z neexistencie. Pomaly a nenápadne sa cez drámu dostávala k ušiam a očiam divákov. Tu sa cez komediálne kusy dostala na slobodu prostredníctvom češtiny, slovakizovanej češtiny a ľudového jazyka. [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]) okrem poézie tvoril prózu s využitím výlučne latinského jazyka. No napísal ''Obrazy starších a mladších lekárov a filozofov'' vydaných roku [[1574]], v ktorých sa priznáva k slovenskému pôvodu. Písal historické diela, napríklad komentáre k ''Ransanus – Epitome rerum hungaricarum a Goltzius, C. – Caesar sive historiae''. Zložil aj smútočnú reč nad hrobom cisára Ferdinanda ''Oratio cum epigrammatis aliquot epitaphiisin obitum Imp. Ferdinandi primi'', čo mu zabezpečilo pozíciu dvorného historika. Vydal zbierku emblémov s názvom ''Emblemata'' ([[1564]]) v [[Antverpy|Antverpách]], v dobových podmienkach to znamenalo súbeh [[drevoryt]]u, [[Motto|motta]] a [[epigram]]u na danú osobnosť. Bol dvorným lekárom a nositeľom viacerých titulov a hodností na dvoroch [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Medzi humanistických prozaikov patrili väčšinou autori cirkevných diel. Takým bol [[Izák Abrahamides]] ([[1557]]{{--}}[[1621]]) píšuci v latinskom jazyku a [[Pavel Kyrmezer]] ( [[1530]]{{--}}[[1589]]), ktorý písal nielen latinské cirkevné diela, ale aj v češtine bibliou inšpirované hry, z ktorých sa zachovali viaceré veršované komédie v ľudovom jazyku. V tejto fáze tvorby sa Kyrmezer ocitol na pôde už nie cirkevnej ale na pôde meštianskeho laického divadla. To implikovalo, že sa jeho hry zaradili na vrchol českej a slovenskej dobovej literatúry. Sú to biblické drámy vo veršoch ''[[Komedia o Tobiášovi]], [[Komedia nová o vdově]] a [[Komedia česká o bohatci a Lazarovi]]''. Protestant [[Jur Tesák Mošovský]] ([[1545]]{{--}}[[1617]]) napísal veľa cirkevných traktátov v latinčine a viacero českých komédií, ktoré sa však stali obeťou [[Jezuita|jezuitského]] cenzora Koniáša. Dodnes sa zachovala len jediná, a to ''[[Komedie z knihy Zákona božího, jenž slove Ruth]] ([[1604]]'' zásluhou jeho syna Adama, ktorý ju dal vydať v Prahe. Vo veršovanej komédii použil živý dobový jazyk (český) a ľudový zemitý humor. Táto hra predstavuje typ nábožensko-reformačnej renesančnej dramatickej tvorby. Člen protestantskej šľachty, vzdelanec aj vojak [[Peter Révai]] ([[1568]]{{--}}[[1622]]) písal historické a právnické diela v latinčine, v ktorých ako uhorský historik objasňoval starobylosť Slovanov a o Uhorsku písal ako o mnohonárodnom štáte. V súkromnej korešpondencii používal slovenčinu. Spomedzi viacerých treba vyzdvihnúť obsiahlejšie historické dielo ''De monarchia et sacra corona regni hungariae centuriae septem''. Jeho tvorba mala vplyv na neskoršiu slovenskú [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] a [[Štúrovci|obrodenecké hnutie]]. [[Súbor:Tranovsky exlibris.jpg|náhľad|[[Juraj Tranovský]]. ex libris]] [[Juraj Tranovský]], alias Tranoscius ([[1592]]{{--}}[[1637]]) tvoril na predele medzi renesanciou a barokom. Tento česko-poľský [[Evanjelici|evanjelický]] farár bol nútený odísť po [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej Hore]] do [[exil]]u, čím sa ocitol v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Jeho najdôležitejším dielom je spevník ''Cithara Sanctorum'', ktorá obsahovala v pôvodnej verzii 412 piesní duchovného, lyrického a sociálneho charakteru. Viac ako 150 piesní preložil alebo zložil sám Tranovský. Kancionál bol v biblickej češtine: ''Apocv. Pjſne Duchownj Staré y Nowé Kterychž Cyrkew Kreſtanſká pri Weyročnjch Slawnoſtech a Památkách Jakož y wewſſelikých potrebách ſwých obecnich yobwzlaſtnijch proſpechem mnohým uživá: Knimžto pridaný gsau Pjſne Dr. M. Luthera wſſecky z Nnemecké reči do naſſi Slowanſké Preložené.'' ==Barok (1650{{--}}1780)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava,|rok=1984|strany=62{{--}}67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/4|dátum prístupu=2021-10-23|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|dátum vydania=2018-01-01|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref>== V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pokračovali zložité historické deje, prenasledovanie evanjelických kňazov a spisovateľov donútených k exilu alebo poslaných na galeje. Niektorí stihli o tom napísať len svoj dobrodružný životopis, iní dokázali v zlých podmienkach aj tvoriť, čo je obdivuhodné. V barokovej literatúre na území dnešného Slovenska sa prejavili niektoré podobné témy a štýl ako v európskych literatúrach. Charakteristickými črtami sú heroizmus a rozvíjajúca sa [[racionalita]], no absolútnu vedúcu úlohu malo povinné prejavovanie zbožnosti. Najrýchlejším vývojom prešiel [[Slovenské divadlo|divadelný]] žáner, ktorý v sebe niesol aj misiu rozvíjať ľudovú slovenčinu a prostredníctvom nej komunikovať s divákmi. V tomto období vývoja tvorcovia začali preferovať slovakizovanú češtinu a kultúrny západoslovenský dialekt. Dráma pokračovala v tvorbe divadelných školských hier v slovakizovanej češtine, nemčine a latinčine. Polosvetské a svetské hry mali úlohu náučnú a mravoučnú, pričom využívali tému politickú, alegorickú historickú a antickú. Slovenské svetské a polosvetské hry boli však zriedkavé. Uhorský barok v jeho literatúre sa začal už v období [[Manierizmus|manierizmu]], čo bola posledná fáza [[Renesancia|renesancie]]. Barokové obdobie je charakterizované myšlienkovou a náboženskou krízou a z toho plynúcou pochmúrnosťou v umení. Tieto javy boli spôsobené vyššie spomenutým chaosom sociálnym, ekonomicko-politickým a náboženským. Pod ne sa podpísala [[protireformácia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]], ekonomika na nízkej úrovni, [[absolutizmus]], rekatolizačné vojny a protireformačný útlak. Sociálny tlak na nižšie vrstvy spoločnosti zavinil ľudové vzbury (napríklad prípad [[Juraj Jánošík|Jánošík]]). ===Básnici=== [[Benedikt Sőlőši]] ([[1609]]{{--}}[[1656]]) bol slovenský jezuitský kňaz, ktorý napísal ako prvý spevník v [[Slovenčina|slovenčine]], vytlačený v roku [[1655]]. Obsahoval 290 piesní aj s notami. Pod názvom ''Písne katholické latinské i slovenské, nové i starodávné (Cantus catholici)'' sa skrývajú piesne slovenského aj českého pôvodu určené pre príležitosti vianočné, veľkonočné, mariánske a didaktické. Piesne sú latinsky, česky a piesne zo slovenského prostredia v ľudovej reči, ktorých je vyše 40. [[Peter Benický]] ([[1603]]{{--}}[[1664]]), rodák z [[Trnava|Trnavy]] a potomok zemianskeho rodu sa ako vojak zúčastnil kráľovského posolstva do [[Konštantinopol]]u. Je autorom básnickej zbierky ''Slovenské verše'' ([[1652]]) (vyšli až v 1873) v slovenčine a ďalšej zbierky ''Maďarské rytmy'' (Magyar rhitmusok) ([[1666]]) [[Maďarčina|maďarčine]]). Slovenské verše však [[Jaroslav Vlček]] kritizuje ako menej hodnotnú poéziu, s čím ale treba polemizovať. Čistokrvnú ľudovú slovenskú prozódiu a lyrickú tému nachádza len v jednej pesničke o Bátoryčke, ktorá začína veršom ''Brodil sa kôň sivý podľa panskej nivy...''atď.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2, II. Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/2|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Vlček|meno=Jaroslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> Františkán [[Hugolín Gavlovič]] ([[1712]]{{--}}[[1787]]) tvoril výhradne v predspisovnej forme slovenčiny. Nechal po sebe dielo, z ktorého sa veľa stratilo, no predsa sa našlo deväť jeho rukopisov, zbierok básní a jedna zbierka kázní. Významná je zbierka ''[[Valaská škola mravúv stodola]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valaská škola, mravúv stodola|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/165/Gavlovic_Valaska-skola-mravuv-stodola/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Gavlovič|meno=Hugolín|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Hugolín Gavlovič}}</ref> (knižne vyšlo až v roku [[1830]]{{--}}[[1831]]). Je to didakticko-reflexívna poézia, ktorá čerpá námet zo života pastierov. Katolícky kňaz [[Ján Sekáč (básnik)|Ján Sekáč]] ([[1767]]{{--}}[[1818]]) bol barokový básnik tvoriaci v slovakizovanej češtine. Vydal básnickú skladbu ''Rapsódia o francúzkéj vojne a revolúcii'' a v roku [[1800]] zborník básní ''Laskavé karhání smíšno-pochabých svetských mravúv''. Zbierka obsahovala veršované príbehy a anekdoty, historky zo života rôznych spoločenských vrstiev. Bola to svetská literatúra, ktorá mala čitateľa poučiť aj zabaviť. Evanjelický kňaz [[Bohuslav Tablic]] ([[1769]]{{--}}[[1832]]) napísal svoje najvýraznejšie dielo v češtine s názvom ''Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců''. Jedná sa o prvú prácu o dejinách slovenskej poézie vôbec. Paměti obsahujú charakteristiky 77 uhorských básnikov a veršovníkov. Poezye je výber básnickej tvorby vlastnej ako aj Tablicových prekladov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tablic Bohuslav 1769-1832|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/tablic-bohuslav-1769-1832/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> [[Súbor:Matej Bel Painting.jpg|náhľad|Matej Bel]] [[Štefan Ferdinand Selecký]] napísal obsiahlu báseň s 332 veršami ''Obraz panej krásnej perem malovaný, která má v Trnave svoje prebývání'' ([[1701]]), ktorá má alegoricky opisovať [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskú univerzitu]]. Obraz univerzity splýva s obrazom krásnej ženy, ktorú opisuje autor ako nadpozemskú bytosť. ===Prozaici=== Medzi prozaikov je treba zaradiť polyhistora a encyklopedistu [[Matej Bel|Mateja Bela]] ([[1684]]{{--}}[[1749]]), najvýznamnejšieho barokového učenca [[18. storočie|18. storočia]]. Bel písal v slovakizovanej češtine, maďarčine, nemčine a latinčine. Je autorom rôznych vedeckých spisov. Skladal duchovné piesne a písal poéziu. Jeho najvýznamnejšie celoživotné dielo ''Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku'' (lat. ''Notitia Hungariae novae historico geographica'') sčasti vydaný tlačou v 4 zväzkoch, stihol publikovať sám, po jeho smrti zvyšné rukopisy skončili pri nehode na [[Dunaj]]i vo vode a vážne sa poškodili. Bel napísal úvod ku ''Gramatika slovensko-česká'' [[Pavel Doležal|Pavla Doležala]] ([[1746]]), v ktorom sa pochvalne vyjadril o slovenčine nezaostávajúcej za svetovými jazykmi. [[Súbor:Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellania.jpg|náhľad|Autor: Martin Sentiváni]] [[Martin Sentiváni (filozof)|Martin Sentiváni]] alebo Martin Svätojánsky ([[1633]]{{--}}[[1705]]), alias Sentivanius, bol slovenský [[polyhistor]] a filozof. Ako člen starého slovenského šľachtického rodu zostal verný svojmu pôvodu. Je autorom prvej [[Encyklopédia|encyklopédie]] vydanej na Slovensku ''Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea I-III.'', slov. ''Vzácnejšie rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov''), zv. I.{{--}}III. Publikoval množstvo diel, všetko v latinčine a jedno v slovenčine: ''Čtýri a dvatcet pochybovaní na dar Nového leta tisiciho sedmi stého pastírum augustánského a helvetského vyznání doufánlive obetovaná''. Magister filozofie Sentiváni sa zaoberal viacerými vednými odbormi, bol profesorom, správcom kníhtlačiarne, prefektom univerzitnej tlačiarne a knižnice v [[Trnava|Trnave]] a vydavateľom. Vo svojich spisoch obhajoval autonómiu Slovanov a Slovenska. [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]] ([[1648]]{{--}}[[1708]]) rodom zo [[Spišské Vlachy|Spišských Vlachov]] písal [[cestopis]]y a [[memoáre]] v slovakizovanej [[Bibličtina|bibličtine]]. Obhajoval význam materinskej reči pre Slovákov. K námetu cestopisu ''Krátke opísanie toho, čo sa stalo s kňazmi uhorskej evanjelickej cirkvi'' (''Brevis consignatio eorum, quae facta sunt cum ministris ev. ecclesiae Hungaricae'') ([[1676]]) sa dostal tak, že sa zúčastnil [[Vesselényiho sprisahanie|Vesselényiho sprisahania]]. Dali ho do väznice v [[Leopoldov]]e a odsúdili na [[Galeja|galeje]]. Cestou na [[neapol]]ské galeje ušiel spolu s [[Tobiáš Masník|Tobiášom Masníkom]], po ich opätovnom zajatí ich vykúpil istý nemecký kupec. Simonides potom precestoval viacero štátov a usadil sa v [[Nemecko|Nemecku]]. Posledných dvadsaťpäť rokov prežil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Celkom je známych jeho šesť diel [[Žáner (umelecký druh)|žánrovo]] zaradených medzi [[cestopis]]y, [[memoáre]], kázne, úvod ku [[Katechizmus|katechizmu]] (slovakizovaná bibličtina) a [[Denník (literatúra)|denník]]. [[Daniel Krman|Daniel Krman ml.]] ([[1663]]{{--}}[[1740]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Významný činiteľ slovenského kultúrneho života a spisovateľ – Daniel Krman ml.|url=https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Malová|meno=Marcela|vydavateľ=Obec Omšenie - online stránka|url archívu=https://web.archive.org/web/20220301192101/https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum archivácie=2022-03-01}}</ref> je výnimočný tým, že už v období [[barok]]a zostavil a vydal ''Základy slovanskej gramatiky'' (lat. ''Rudimenta grammaticae Slavicae'') ([[1740]]). Pritom, za slovenský jazyk považoval češtinu, ktorá bola vlastná [[Evanjelici|evanjelikom]] čítajúcim [[Kralická biblia|Kralickú bibliu]] v bibličtine. Ďalším dielom, ktoré má aj literárny aj historický význam je [[cestopis]] ''Itinerarium'', cestovný denník z rokov [[1708]]{{--}}[[1709]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Itinerarium (Cestovný denník z rokov 1708{{--}}1709)|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1249/Krman_Itinerarium-Cestovny-dennik-z-rokov-1708-1709/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Krman ml.|meno=Daniel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Krman ml.}}</ref> Jeho význam podčiarkuje aj jeho publikovanie v roku [[1969]] v [[Bratislava|Bratislave]] vo forme bilingválneho latinsko-slovenského vydania cestovného denníka. Daniel Krman uskutočnil cestu za švédskym kráľom [[Karol XIII.|Karolom XIII.]] a bol svedkom [[Bitka pri Poltave|bitky pri Poltave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Krman a jeho cesty|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=676076|dátum prístupu=2022-02-01|priezvisko=Zmeták|meno=Igor|dátum vydania=2016-02-02|vydavateľ=The Central and Eastern European Online Library - Ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Igor Zmeták}}</ref> [[Súbor:Móric-Benovský.jpg|náhľad|Móric Beňovský]] Cestovateľ, kolonizátor a kráľ [[Madagaskar]]u [[Móric Beňovský]] ([[1746]]{{--}}[[1786]]) zo slovenského [[Vrbové]]ho zasiahol rozhodnou rukou aj do literatúry, keď napísal cestopis vo [[Francúzsky jazyk|francúzskom jazyku]], ktorý publikovali v roku [[1808]] v [[Slovenčina|slovenčine]]. Z angličtiny preložené ''Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského, jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúcich z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne, so správou pre francúzske úrady, bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar'' sa stali celosvetovým [[bestseller]]om preloženým do mnohých rečí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamäti a cesty - Móric August Beňovský|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/pamati-cesty-moric-august-benovsky|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Bábik|meno=Ján|vydavateľ=LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava|odkaz na autora=Ján Bábik}}</ref> [[Ján Baltazár Magin]] ([[1681]]{{--}}[[1735]]), absolvent kňazského seminára v [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] odišiel slúžiť ako kňaz na slovenské fary. Keď vydal Michal Bencsik v roku [[1721]] svoje právnické dielo s vecne chybnou časťou o pôvode Slovákov v Uhorsku určené uhorskému snemu ''Novissima dieata'' (slov. ''Najnovšiemu snemu''), Magin napísal polemický spis v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]] ''Ostne alebo obrana slávnej Trenčianskej stolice a mesta tohože mena'' ([[1728]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Magin - Apologia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1523/Magin_Apologia/1 zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Magin|meno=Ján Baltazár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Baltazár Magin}}</ref>, v ktorom zdôrazňuje [[autochtónnosť]] Slovákov v [[Uhorsko|Uhorsku]], jeho starobylosť a etnickú celistvosť. Dielo sa stalo jedným zo základov sebauvedomovania sa slovenského národa ako etnického celku. Okrem tejto [[Apológia|apológie]] Magin napísal rozsiahlu oslavnú báseň ''Ekloga'' ([[1729]]) pre Jozefa Ilesházyho, syna trenčianskeho župana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Baltazár Magin|url=https://ommtrnava.webnode.sk/news/jan-baltazar-magin1/ Odbor mladých matičiarov Trnava|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Matica slovenská v Trnave}}</ref> [[Samuel Hruškovic]] ([[1694]]{{--}}[[1748]]) slovenský evanjelický kňaz, písal slovenské modlitby, slovenskú mytologickú [[Komédia|komédiu]] ''Polyfémus'', preklad z nemčiny ''Katechismus D. M. L., kterýž slove menší'', (''Lutherov malý katechizmus''). V latinčine vydal vlastnú biografiu a dielo ''Rozprava obsahujúca preskúmanie ducha Brendelovho'' (''Dissertatio continens explorationem spiritus Brendeliani''). Hruškovic napísal 17 vlastných piesní v slovenčine a 74 prekladov nemeckých piesní do slovenčiny, všetky [[barok]]ového charakteru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SAMUEL HRUŠKOVIC , ev. a. v. kňaz, neskôr biskup, básnik a editor|url=https://krupina.sk/historicke-osobnosti|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miloslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miloslav Lukáč}}</ref> [[Eliáš Ladiver]] ([[1633]]{{--}}[[1686]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historické osobnosti: Eliáš Ladiver|url=http://efilozof.netkosice.sk/dtb/filozofi/?filozof=99 efilozof.netkosice.sk-Ladiver|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miroslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miroslav Lukáč}}</ref> bol žiakom [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], tvoril v latinčine filozofické rozpravy a divadelné hry. V roku [[1668]] zverejnil hru s biblickým príbehom ''Vo viere stály Eleazár'' (lat. ''Eleazar constans''), ktorá pojednáva o téme vernosti svojej viere. V [[1669]] publikoval hru s antickým námetom o etických východiskách čo sa týka bezprávia a násilia ''Udatný Papinián'' (lat. ''Papinianus tetragonos''). Ladiver, [[Aristoteles|Aristotelov]] prívrženec, tvoril v latinskom jazyku a ako [[Jan Amos Komenský|Komenského]] žiak uplatňoval jeho inovácie vo vzdelávaní. [[Ján Rezik]] (asi [[50. roky 17. storočia]]{{--}}[[1711]]) bol laický autor, učiteľ a rektor lýcea v [[Prešov]]e. Jeho latinské hry boli z pôvodného znenia preložené do slovenčiny neskôr. Boli to v roku [[1707]] ''Lenivosť, nepriateľ školy, odvlečená na Kaukaz'' (lat. ''Pigritius scholarum hostis ad Caucasum deportatus''), školská dráma ''Themistokles'' v roku [[1708]], nezachovala sa celá, len s načrtnutím deja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rezik|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/204/Jan-Rezik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Rezik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Rezik}}</ref> [[Juraj Láni]] ([[1646]]{{--}}[[1701]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Láni|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/225/Juraj-La zlatyfond.sme.sk-Juraj Láni|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Láni|meno=Juraj|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Juraj Láni}}</ref> sa profiloval podobne ako všetci evanjelickí autori, ktorých postihlo prenasledovanie a exil. Písal školské divadelné hry, dišputy a kázne, do diel vkladá emócie, dobrodružné zážitky, používa ľudové vyjadrovacie prostriedky, píše latinsky a nemecky. Filozof, dramatik a teológ [[Izák Caban]] ([[1632]]{{--}}[[1707]]) je predstaviteľ [[Prešovská škola|Prešovskej školy]]. Napísal vedeckú prácu ''Existencia atómov'' (''Existentia atomorum'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Izák Caban - Filozof a pedagóg.|url=http://www.mat.savba.sk/MATEMATICI/matematici.php?cislo=27 mat.savba.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=SAV Bratislava}}</ref> ([[1667]]), dva súbory divadelných hier ako zdramatizovaná učebná látka pre [[lýceum]] a jeden zdramatizovaný biblický príbeh ''David''. [[Daniel Speer]] ([[1636]]{{--}}[[1707]]) bol barokový hudobník pôvodom zo [[Sliezsko|Sliezska]], ktorý napísal v nemčine dobrodružnú cestopisnú prózu ''Uhorský Simplicissmus'' ([[1683]]). Toto dielo je zároveň aj autobiografiou, ktorá opisuje zážitky z cestovania v období svojej mladosti od siedmeho do dvadsiatehopiateho roku života. Cestopis je dielom, ktoré zobrazuje reálie barokového života v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]], jeho atmosféru aj prírodné krásy, opisy východoslovenských miest, poznámky o krojoch a zvykoch, poverách a sociálne zloženie nižších vrstiev slovenskej pospolitosti.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=129|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> {{Hlavný článok|Baroková literatúra}} ==Klasicizmus ([[1780]]{{--}}[[1840]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno= Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=297{{--}}310|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Pišút|meno= Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|strany=171{{--}}231|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V období [[Klasicizmus|klasicizmu]] pokračovala literatúra písaná v rôznych formách [[Slovenčina|slovenčiny]] a [[Čeština|češtiny]]. Bola to buď slovakizovaná čeština, slovakizovaná [[bibličtina]] a pridala sa slovenčina vytvorená na základe západoslovenského dialektu{{--}}[[bernolákovčina]]. Posledný spomenutý variant však už v [[19. storočie|19. storočí]] neprežil súperenie so stredoslovenskou formou slovenského jazyka kodifikovaného [[Štúrovci|štúrovcami]]. V tejto etape vývoja literatúry sa už vynecháva latinský jazyk ako hlavný oficiálny tvorivý nástroj. Jednoznačný vplyv na zrod éry slovenského klasicizmu mal [[Tolerančný patent]] ([[1781]]) cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý umožnil slobodu tvorby autorom evanjelickej, grécko-katolíckej a kalvínskej viery. Ideovou podstatou uhorského klasicizmu bola filozofia [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. V tomto období sa sekularizovalo vedecké poznanie, čo značilo oddelenie vedy od teológie. Sprístupnilo sa vzdelávanie pre širšie vrstvy poddaných a uskutočnili sa spoločenské reformy. Významne zapôsobili tereziánske reformy aj v kultúre. V [[18. storočie|18. storočí]] sa zrýchlila dynamika vývoja literatúry v Rakúsko-Uhorsku, lebo vznikla sloboda tvorby. Preto sa mohli začať zakladať rôzne spolky a asociácie združujúce tvorivých jednotlivcov. Významný urýchľovač rozvoja bolo [[Slovenské učené tovarišstvo]] založené v [[1792]], ktoré malo celoslovenskú pôsobnosť. Tovarišstvo malo svoje vydavateľstvo a šírilo knihy v dobovej slovenčine. Ústrednou zakladateľskou postavou spolku bol [[Anton Bernolák]], ktorý prišiel do [[Bratislava|Bratislavy]] v [[1784]] doštudovať teológiu na generálnom seminári<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kňazský seminár|url=https://beliana.sav.sk/heslo/knazsky-seminar|dátum prístupu=2022-01-26|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>. Bernolák od ukončenia seminára v rýchlom slede vydával latinsky písané diela, v ktorých vysvetľoval po latinsky potrebu kodifikácie, boli to: ''Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách'' (lat. Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum, [[1787]]), s pripojeným návrhom pravopisu ''Ortographica''. V roku [[1790]] vydal ''Grammatica slavica'' (Slovenská gramatika) a v roku [[1791]] ''Odvodzovanie slovenských slov'' (lat. Etymologia vocum slavicarum). Dôležitý čin bol zostavenie [[Päťjazyčný slovník slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarský|päťjazyčného slovníka slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarského]], ktorý vydal [[Jur Palkovič]] až po Bernolákovej smrti. Tým sa podarili vytvoriť prvotné základy jednotného literárneho jazyka. Komunita slovenských obrodencov bola názorovo nejednotná čo sa týkalo výberu jazyka. Pretrvávali klasici používajúci rôzne varianty češtiny, stúpenci [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a západoslovenčiny a na konci obdobia klasicizmu stúpenci [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a jeho kodifikácie na základe stredoslovenského dialektu. Klasicistická literatúra sa vyznačovala snahou písať [[Poézia|poéziu]] v časomernom prozodickom systéme, čo presadzoval [[Anton Bernolák]] ako ústredná postava Spoločnosti pre pestovanie slovenského jazyka na generálnom seminári v Bratislave v osobitnej kapitole ''O prozódii'' v základnom diele [[Grammatica slavica]] ([[1790]]). Slovenskí klasici vyvíjali snahu písať básne v [[Časomerný veršový systém|časomernej prozódii]], pretože sa domnievali, že to slovenskú poéziu zrovnoprávni s najväčšími literatúrami [[Európa|Európy]], hlavne [[Grécka literatúra|gréckou]] a [[Latinská literatúra|latinskou]].<ref name="Beliana">klasicizmus In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/klasicizmus Beliana.sav.sk |dátum prístupu=2021-06-15 |vydavateľ=[[Encykloepdický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3}}</ref> ===Básnici=== [[Augustín Doležal]] ([[1737]]{{--}}[[1802]]) bol slovenský básnik, evanjelický kňaz a učiteľ. Autor ódy ''Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem'' ([[1781]]), oslavná báseň pri príležitosti vydania [[Tolerančný patent|Tolerančného patentu]] a ''Pamětná celému světu tragoedia'' ([[1791]]), veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bola najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou. [[Karol Kuzmány]] ([[1806]]{{--}}[[1866]]) zložil zbierku 13 sonetov ''Hrání fantazie'', ktorými sa hlásil ku [[Ján Kollár|Kollárovmu]] dielu. Písal [[Balada|balady]], [[epos]], spevník s 94 piesňami a v roku [[1848]] krásnu a dokonalú báseň [[Kto za pravdu horí]]. [[Štefan Leška]] ([[1757]]{{--}}[[1818]]) napísal v rokoch [[1781]]{{--}}[[1795]] ''Básne príležitostné'', ''Nová kniha zpěvů'' ([[1796]]) a ''Pjesničky duchovní'' ([[1810]]). [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)]] bol profesor [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Bratislavského evanjelického lýcea]], poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]] a plodný autor v slovenskom jazyku napísal okrem iných diel [[Divadlo (umenie)|divadelnú]] veselohru ''Dva buchy a tri šuchy'', napísanú v slovakizovanej češtine. Činil sa aj ako organizátor kultúrneho života a umožnil [[Ľudovít Štúr|Ľudovítovi Štúrovi]] začať učiť na [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|lýceu]]. Je autorom básne ''Muza ze slovenských hor'' ([[1801]]) a ''Zpěvopanna ze slovenských hor'' ([[1798]]), ktorá však zostala nevydaná. [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hollý|meno=Ján|titul=Na slovenský národ - Selanky, Rozličné básne, Žalospevy a Pesne|vydanie=1|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry n.p.|miesto=Bratislava|strany=280|dátum archivácie=|edícia=Hviezdoslavova knižnica|Poznámka=Predhovor:Karol Rosenbaum}}</ref> ([[1785]]{{--}}[[1849]]) bol slovenský katolícky farár, spisovateľ a prekladateľ. Hollý písal poéziu v intenciách klasicizmu, v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], v časomernej prozódii. V roku [[1828]] preložil [[Vergílius|Vergíliovu]] [[Eneida (Vergílius)|''Eneidu'']] ako prvý medzi slovanskými spisovateľmi. Hollý zaujal pevnú pozíciu na klasicistickej scéne svojimi historickými eposmi ''Cyrillo-Metodiada'' ([[1835]]), alegorickým eposom ''Sláv'' ([[1839]]) s národnohistorickým posolstvom<ref name="Beliana" /> a eposom Svatopluk [[1830]] s dvanástimi spevmi. Ku koncu života Hollý súhlasil so štúrovskou kodifikáciou slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia<ref>{{Citácia periodika|titul=Stratil zrak aj majetok, ale ľudí spájal ako málokto|periodikum=HN magazín|miesto=Bratislava|ročník=7|číslo=21}}</ref>. [[Juraj Rohoň]] ([[1773]]{{--}}[[1831]]) vydal v roku [[1791]] v latinčine ''Ode in honorem Michaeli Járossy'', ktorej text sa stratil. V [[1791]] napísal veršovanú obranu národa ''Chvála Slováků'' a zbierku v čiastočne bohemizovanej slovenčine ''Kratochvílne zpěvy pro mládež rolníckou'' ([[1802]]). V [[1827]] vydal zbierku ľudových piesní ''Starodávne zpěvy lidu slovenského v Uhrách''. [[Pavol Jozef Šafárik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=P.J. Šafárik:Človek preto človekom je, že môže zomrieť za idey|url=https://www.teraz.sk/kultura/pj-safarik-clovek-preto-clovekom-je-moze/134518-clanok.html Teraz.sk:P.J.Šafárik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=TASR|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> písal [[Nemecký jazyk|nemecky]] a [[Český jazyk|česky]]. V roku [[1814]] napísal príležitostnú oslavnú [[Óda|ódu]] na baróna a kolonela Ondreja Mariassyho, patróna [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Kežmarského lýcea]], pri príležitosti jeho návratu z vojny proti [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]ovi s názvom ''Ode festiva''. Tvoril poéziu podľa [[Friedrich Schiller|Schillerovho]] vzoru ''Tatranská múza s lyrou slovanskou'' ([[Levoča]], [[1814]]) a podľa ľudovej legendy napísal báseň ''Juraj Jánošík''.<ref name="Beliana" /> ===Prozaici=== [[Súbor:Bernolak Anton.jpg|náhľad|[[Anton Bernolák]], autor slovenskej gramatiky Grammatica Slavica (1790)]] [[Anton Bernolák]] ([[1762]]{{--}}[[1813]]), šľachtic a katolícky kňaz, s kvalitným vzdelaním na [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] ([[teológia]]), na Štefaneu v [[Trnava|Trnave]] a Emerciáne v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Rétorika (rečnícke umenie)|rétorika]], [[filozofia]] a [[poetika]]) bol najvplyvnejšou osobnosťou [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]]. A. Bernolák sa stretol s myšlienkami osvietenstva už na štúdiu na generálnom seminári v Bratislave a stal sa ich presvedčeným šíriteľom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národná identita u Antona Bernoláka|url=https://matica.sk/narodna-identita-u-antona-bernolaka/ Matica.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Mulík|meno=Peter|vydavateľ=Slovenský historický ústav Matice slovenskej|odkaz na autora=Peter Mulík}}</ref> Za jeho najvýznamnejšie dielo dnes považujeme prvú normotvornú gramatiku slovenského jazyka ''[[Grammatica Slavica]]'' (vyšla: Bratislava 1790).<ref name="Beliana" /> Polyglot Bernolák napísal viaceré lingvistické diela: ''Stručná a zároveň ľahká ortografia, Etymológia slovenských slov, Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí''. Katolícky farár [[Jozef Ignác Bajza]] ([[1755]]{{--}}[[1836]]) vstúpil do literatúry pokusom o vydanie zbierky básní{{--}} [[epigram]]ov, ktoré sa nepodarilo vydať kvôli názoru slovenského cenzora v Bratislave. Zbierka ''Rozličné verše'' dokončená v roku [[1782]] obsahoval 300 epigramov, často veľmi kritických voči cirkvi, radným pánom, šľachte a byrokracii v úradoch. Zo zbierky sa zachoval len prvý diel. V roku [[1784]] mu vydali [[René mládenca príhody a skúsenosti]],<ref name="Beliana" /> v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] napísaný prvý pôvodný [[román]], ktorý mal sentimentálny aj didaktický charakter. Napriek zásahom cenzúry sa stal román zenitom Bajzovej literárnej činnosti. Prvý diel rozpráva o exotických príhodách mládenca Reného na jeho cestách z [[Benátky|Benátok]] do [[Tripolis]]u, kde chce zachrániť svoju sestru. Druhý diel obsahuje už otvorenú kritiku cirkevných pomerov na Slovensku. Z druhého dielu sa zachovali dva výtlačky. ''Slovenské dvojnásobné epigrammatá jednako-konco-hlasné a zvuko-mírné'' je Bajzove posledné básnické dielo. Zbierka [[epigram]]ov má v sebe zahrnuté aj epigramy z ''Rozličných veršov''. Treba podotknúť, že dielo J. I. Bajzu je napísané v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], je celé klasicistické a na konci života sa v ňom nachádza odmietnutie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. [[Juraj Fándly]] ([[1750]]{{--}}[[1811]]) ako katolícky kňaz neurobil v cirkvi kariéru, pretože napísal kritické dielo ako svoju prvotinu v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]] ''Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckích''. Fándly bol stúpencom [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a ideológie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. Tvoril hlavne náučnú literatúru o poľnohospodárstve - ''Piľní domajší a poľní hospodár'', ''O nemocách ai o viléčeňú nezdravéj rožnéj lichvi'', vyšlo aj druhé vydanie v roku [[1825]], o včelárstve - ''O úhoroch ai včelách rozmlúváňí'', knihu ''Slovenskí včelár'', o bylinkách - ''Zeľinkár'', dielo, ku ktorému napísal len predslov a zotriedil ho, obsah prevzal z diela [[Ján Tonsoris|Jána Tonsorisa]] ''Sana consilia medica, aneb Zdravá radda lékařská'' ([[1771]], [[1793]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdrawá radda lékařská|url=https://books.google.cz/books?vid=NKP:1002041548&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false|dátum prístupu=2021-12-01|priezvisko=Tonsoris|meno=Ján|odkaz na autora=Ján Tonsoris}}</ref>. Napísal historické dielo ''Krátke dejiny slovenského národa'' (lat. ''Compendiata historia gentis Slavae'') a básne ''Vzdych a nárek'' (lat. ''Gemitus et lamentatio''), ''Prátelské porozumeňí'' (lat. ''Amica cointelligentia''). [[Ján Chalupka]] ([[1791]]{{--}}[[1871]]), evanjelický kňaz, dramatik, publicista a prozaik vyštudoval okrem teológie aj filológiu a filozofiu. Ako [[Bernolákovci (hnutie)|bernolákovec]] vystupoval proti [[Maďari|maďarskému]] [[Šovinizmus|šovinizmu]]. Svoju literárnu kariéru začal pôsobením v divadelnej branži, kde začal novú éru slovenského moderného divadla kusom ''Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali''. Bola to [[veselohra]], ktorá znamenala začiatok sústavného pôsobenia ochotníkov v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Chalupka napísal desať veselohier, satirické románové dielo ''Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donkichotiáda podľa najnovšej módy'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/32/Chalupka_Bendeguz-Gyula-Kolompos-a-Pista-Kurtaforint-Donquijotiada-podla-najnovsej-mody zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Chalupka|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Chalupka}}</ref>, zložil 45 duchovných piesní a vydal ''Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791''. Chalupkov tvorivý odkaz je stále živý v jeho veselohrách, ktoré sa hrávajú aj dnes. Opäť spomeňme [[Pavol Jozef Šafárik|Pavla Jozefa Šafárik]]a ([[1795]]{{--}}[[1861]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Jozef Šafárik - životopis|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1474/Safarik_Safarik-o-sebe/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> ako plodného autora vedeckých diel. ''Slovanské starožitnosti'' ([[1837]] a [[1865]], [[Praha]]) a ''Slovanský národopis'' ([[1842]]{{--}}2 vydania, [[Praha]]) sú dve súdobé diela najviac uznávané odborníkmi na históriu a etnológiu. Šafárik zbieral ľudové slovenské piesne ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích. Sebrané a vydané od P. J. Šafárika, Jána Blahoslava a jiných'' a písal etnografické, historické a lingvistické vedecké publikácie. ==Preromantizmus a biedermeier== [[Preromantizmus|Preromantickú]] líniu predstavuje [[Ján Kollár]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preromantizmus a biedermeier|url=https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727153555/https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref> tiež českojazyčný autor, svojou básnickou poémou [[Slávy dcera]] ([[1824]]), v ktorej kritici zisťujú [[Francesco Petrarca|petrarkovský]] štýl a národný ideál prepojený s láskou k žene. V prvom vydaní obsahovala 150 sonetov. ''Slávy dcéra'' sa stala inšpiráciou pre nasledujúcu generáciu [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantikov]] a vydobyla pre Kollára úctu vrchnosti vo Viedni<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik a mesto : Viedenské roky Jána Kollára|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600293|dátum prístupu=2022-01-28|priezvisko=Ivantyšinová|meno=Tatiana|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Tatiana Ivantyšinová a kolektív}}</ref>. [[Ján Kollár]] ([[1793]]{{--}}[[1852]]) je jeden z veľkých klasikov našej literatúry a postava slovenského obrodenia (no zároveň aj česko-slovenského). Tiež napísal zbierku básní ''Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích'' ([[1845]]). Kollárovou prvotinou bola báseň ''Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku'' (lat. ''Deploratio praesentis status Hungariae''). V [[1821]] mu v [[Praha|Prahe]] vyšla zbierka ''Básně Jana Kollára'' zložená z dvoch cyklov, 37 a 39 [[sonet]]ov, [[Elégia|elégií]], vlasteneckých básní a [[epigram]]ov. V [[1823]] vydal zbierku slovenských [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích'' I. diel. Ján Kollár bol presvedčený [[Čechoslovakizmus|čechoslovakista]] a nikdy neprijal [[Štúrovci|štúrovskú]] kodifikáciu slovenčiny. Do preromantickej kategórie bol zaradený pomerne neskoro, pretože preromantizmus bol definovaný až v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]]. [[Biedermeier]] je smer, ktorý mal v slovenskej literatúre kratšie trvanie. V [[30. roky 19. storočia|30. rokoch 19. storočia]] sa v [[almanach]]och ''Hronka'' a ''Zorka'' začali uverejňovať autori, ktorým sa zapáčil [[biedermeier]]ovský štýl. Vydavateľ Hronky [[Karol Kuzmány]] v ňom publikoval svoj idylický epos ''Běla'' ([[1836]]), ktorý sa považuje za typický príklad tohto nemeckého štýlu obľúbeného vrstvou meštianskej a buržoáznej spoločnosti. V próze tvoril biedermeierovské diela [[Anton Ottmayer]], ktorý publikoval v almanachu ''Zorka'' novely<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajomná láska|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/957/Ottmayer_Tajomna-laska/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Ottmayer|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Ottmayer}}</ref>. ==Romantizmus ([[1830]]{{--}}[[1850]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej liteatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=235 – 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Romantická literatúra znamenala rýchlu zmenu nielen jazykovú ale aj tvorivú, spôsobila zameranie sa na iné témy a významne urýchlila kodifikáciu slovenského jazyka. Romantický idealizmus nasmeroval štúrovskú generáciu k témam [[Slovenské národné obrodenie|národného obrodenia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanských vojen]], staroslovienskej literatúry a histórii, [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a folklórnemu umeniu. Po zlyhaní vyjednávaní s českými národoveckými lingvistami (napr. Palacký) o zjednotení českého a slovenského jazyka sa [[štúrovci]] obrátili k stredoslovenskému nárečiu ako základu novej slovenčiny. Básnici romantizmu sa pustili do skladania balád, poém, lyricko-reflexívnej poézie, národno-oslobodeneckých elégií. Uznávanými autormi, ktorí tvorili vysoko profilovanú poéziu boli [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]].<ref name="romant">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Romantizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213637/https://profil.kultury.sk/sk/romantizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref name="petro-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petro | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = Peter Petro | titul = Slovak Poetry | url = https://www.ebsco.com/research-starters/literature-and-writing/slovak-poetry | vydavateľ = EBSCO Research Starters | miesto = Ipswich | dátum vydania = 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = }}</ref> Slovenský romantizmus sa po revolúcii v [[1848]] postupne rozdelil na dva protipóly: jedným bol [[mesianizmus]] ([[Ľudovít Štúr]], [[Samo Bohdan Hroboň]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Podhradský]], [[Janko Kráľ]]), a na [[pragmatizmus]], ktorému sa darilo u ostatných Štúrovcov. Čo sa týka žánrov a formy, autori slovenského obrodenia všeobecne najradšej tvorili poéziu a piesne v sylabickom veršovom systéme.<ref name="romant" /> [[11. júl]]a [[1843]] sa stretli Štúr, Hodža a Hurban na Hurbanovej evanjelickej fare v [[Hlboké|Hlbokom]], aby si dohodli postup uvedenia [[Kultúrna stredoslovenčina|kultúrnej stredoslovenčiny]] do jej spisovnej formy. V roku [[1846]] vydal Štúr ''Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí'', ktoré však bolo napísané ním už v roku [[1844]]. V roku [[1844]] vyšiel druhý ročník [[almanach]]u ''Nitra'' v kodifikovanej štúrovskej slovenčine. V roku [[1845]] publikovali ''[[Slovenskje národňje novini]]'' s literárnou prílohou ''[[Orol tatránski]]'' a v [[1846]] časopis ''Slovenskje pohladi'', všetko v novej kodifikovanej slovenčine. V roku [[1846]] vyšli verejne štúrove pravidlá slovenskej gramatiky pod názvom [[Nauka reči Slovenskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nauka reči slovenskej|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/nauka_reci_slovenskej.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jayzkový ústav Ľudovíta Štúra SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref> V roku [[1851]] až [[1852]] sa dohodli [[bernolákovci (hnutie)]] a [[štúrovci]] na reforme slovenčiny z etymologického princípu na fonetický (pravidlo „Píš ako počuješ”). Rozhodovania sa zúčastnili [[Michal Miloslav Hodža|Michal M. Hodža]] a katolík [[Martin Hattala]], ďalší zúčastnení boli [[Ľudovít Štúr]], [[Jozef M. Hurban]], [[Ján Palárik]], [[Andrej Radlinský]] a [[Štefan Závodník]]. V roku [[1851]] publikoval [[Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma|Hodžovsko-hattalovskú jazykovú reformu]], pod predhovorom ktorej sa podpísali traja štúrovci a štyria bernolákovci. V roku [[1852]] vyšla [[Krátka mluvnica slovenská]] na základe ďalšej novelizácie hodžovsko-hattalovskej reformy, ktorá sa do veľkej miery už podobala dnešnej slovenčine. [[Ľudovít Štúr]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto bol Ľudovít Štúr|url=https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kto-bol-ludovit-stur|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Podolan|meno=Peter|vydavateľ=Denník N|odkaz na autora=Peter Podolan}}</ref> ([[1815]]{{--}}[[1856]]) ako rodený evanjelik a syn učiteľa z obce [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] bol predurčený zaradiť sa do hnutia slovenských obrodeneckých dejateľov<ref>{{Citácia knihy|titul=Ľudovít Štúr - biografia|priezvisko=Ruttkay|meno=Fraňo|vydanie=1|vydavateľ=OBZOR - redakcia TATRAPRESS, pre Slovenský úrad pre tlač a informácie|miesto=Bratislava|rok=1971|strany=105|odkaz na autora=Dr. Fraňo Ruttkay}}</ref>. Samozrejmým debutom boli básne v dobovej slovenčine, bola to ''Óda na Hronku'' ([[1836]] ) a cyklus básní ''Dumky večerní'' (časopis ''Květy'', [[1838]]{{--}}40). V rámci štúdií v nemeckom [[Halle (Saale)|Halle]] podnikol cestu do kraja [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]], z ktorej sa zrodil cestopis ''Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839'' (vyšlo v Časopis českého musea v roku [[1839]]). Štúr urobil v roku [[1841]] lingvistický experiment a napísal v staročeštine spis ''Starý a nový věk Slováků'', ktorý vydali prvýkrát v slovenčine v roku [[1998]]. V období romantizmu sa často vydávali obranné reči, sťažnosti, spisy a [[esej]]e ako obhajoba slovenskej reči, tak činil aj Ľudovít Štúr vo svojej práci ''Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov'' ([[1843]], vydané anonymne v [[Lipsko|Lipsku]]. Ďalším obranným textom z jeho dielne bol polemický spis v nemčine ''Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus'' (doslova Devätnáste storočie a maďarizmus), ktorý vydal vo [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1845]]. Ďalej sa venoval lingvistickým prácam v súvislosti s novou kodifikáciou slovenčiny. Boli to publikácie [[Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí]]<ref>[http://www.klasici.sk/node/136 Online knižnica=klasici.sk]</ref> ([[1844]]) a v roku [[1846]] [[Nauka reči Slovenskej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nárečja slovenskô|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/narecja_slovenskuo/ juls.savba-Nárečja slovenskô|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jazykový ústav Ľudovíta Štúra, SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref>. Po ukončení procesu kodifikácie slovenčiny a po slovenskej revolúcii v roku [[1848]] dokončil filozofické dielo ''Das Slawenthum und die Welt der Zukunft'', (v slovenčine [[Slovanstvo a svet budúcnosti]]), ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku [[1867]] v ruskom preklade ako ''Slavjanstvo i mir buduščego'', neskôr v roku [[1931]] v pôvodnom znení a až v roku [[1993]] vyšlo v slovenčine. V tomto diele sa naplno prejavil Štúrov [[Mesianizmus|mesianistický]] model videnia budúcnosti. V roku [[1853]] vydal v [[Praha|Prahe]] spis ''O národních písních a pověstech plemen slovanských'' a v tom istom roku svoju poslednú básnickú zbierku ''Spevy a piesne''. [[Michal Miloslav Hodža]] ([[1811]]{{--}}[[1870]]) bol jedným z troch kodifikátorov slovenského jazyka, národným buditeľom, organizátorom [[Slovenské povstanie (1848{{--}} 1849)|slovenského povstania]] v 1848{{--}}1849 a autorom romantickej poézie v slovenskom jazyku. Ako evanjelický farár debutoval poučnou kázňou s názvom ''Nepi pálenku'' v roku [[1845]], pokračoval ďalším básnickým debutom v antológii ''Plody'', ktorým bola epická skladba ''Meč Křivdy'' ([[1836]]) o bojoch [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]] so [[Sasi (kmeň)|Sasmi]]. Tvoril duchovnú poéziu a prispel do evanjelického ''Zpěvníka'' v roku [[1842]] štyridsiatimi troma náboženskými piesňami. Je autorom obranného spisu z roku [[1847]] ''Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo''. Vo svojich lingvistických prácach obhajoval etymologický princíp kodifikácie slovenčiny, čo bolo v opozícii voči Štúrovmu fonetickému princípu. Po porážke slovenských dobrovoľníckych zborov v roku [[1849]] a hlavne po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnan]]í v roku [[1867]] jeho ideová základňa pozostávala hlavne z [[Mesianizmus|mesianizmu]], ktorý sa prejavil v lyricko-epickej poéme ''Matora'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/342/Hodza_Matora/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|meno=Michal Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}} ([[1857]])</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora (1853 – 1857) - Michal Miloslav Hodža - Edičný čin|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/matora-1853-1857-michal-miloslav-hodza-edicny-cin litcentrum.sk/recenzia na Matora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Vongrej|meno=Pavol|vydavateľ=LIC|odkaz na autora=Pavol Vongrej}}</ref>, v básnickej skladbe ''Slavomiersky'' ([[1862]]) a v rozsiahlej poéme ''Vieroslavín'' ([[1877]]). Tieto mesianistické básne mali filozoficko-meditatívny formálny základ, týkali sa človeka a jeho vzťahu k Bohu a [[Slovanstvo|Slovanstva]] a jeho historickej úlohy. Hodža zomrel v exile v [[Český Těšín|Českom Tešíne]], kam bol donútený odísť kvôli tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Miloslav Hodža|url=https://beliana.sav.sk/heslo/hodza-michal-miloslav beliana.sav.sk/Hodža|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|vydavateľ=beliana.sav.sk|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}}</ref> [[Jozef Miloslav Hurban]] ([[1817]]{{--}}[[1888]]), člen kodifikátorského tria Štúr, Hurban, Hodža, žil najdlhšie z nich a vyhol sa aj nútenému exilu. No to neznamená, že maďarizácia ho nezasiahla. Po udalostiach [[Meruôsme roky|meruôsmich]] rokov a po neúspechu [[Memorandum národa slovenského|martinského memoranda]] v [[1861]] a následnom uväznení sa autorsky aj politicky ocitol v defenzíve. Hurban bol plodný autor množstva novinových článkov, zakladateľ časopisu Slovenské pohľady, almanachu Nitra {{--}}publikoval v ňom ako prvý kodifikovanú slovenčinu v roku [[1844]]{{--}} a spoluzakladal spolok [[Tatrín]]. Jeho literárnym debutom bol cestovný denník ''Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách'' ([[1841]]). Prispieval do almanachov Květy a Hronka, kde publikoval apelatívnu a ideologickú poéziu. V prozaickom žánri začal písať súdobé príbehy, napríklad ''Prítomnosť a obrazy zo života tatranského''; ''Prechádzka po Považskom svete''. V roku [[1846]] publikoval v almanachu ''Nitra'' romantický príbeh [[Olejkár]] a v roku [[1847]] satirické príbehy ''Korytnické poháriky alebo veselé chvíle nezdravého človeka''; ''Divadlo duchov nad Tatrami'' a satirickú novelu ''Od Silvestra do Troch kráľov'', ktorá patrí k jeho najvydarenejším prózam. Začiatkom [[60. roky 19. storočia|60. rokov]] 19. storočia napísal a vydal historický román ''Gottšalk'' z obdobia [[11. storočie|11. storočia]] a zbierku básní ''Piesne nateraz''. Gottšalk bol knieža pobaltských Slovanov, korého zabili jeho súkmeňovci kvôli šíreniu kresťanstva. Piesne nateraz napísal Hurban v roku [[1861]] ako reakciu na víťazstvo maďarskej Kossúthovej revolúcie. Romantizmus u Hurbana sa viazal hlavne na príbehy s historickými námetmi, v kratších prózach sa začal ozývať realizmus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Miloslav Hurban|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/44/Jozef-Miloslav-Hurban zlatyfond.sme.sk-Hurban|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> Pri pohľade na týchto troch autorov možno získať dojem, že kvôli politike a revolúcii prišli o čas, v ktorom mohli lepšie rozvinúť svoj tvorivý potenciál, čo sa však podarilo ich súputníkom, uznávanej štvorici romantických autorov [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]]. [[Súbor:Losonc024.JPG |náhľad|vpravo|Janko Kráľ]] [[Janko Kráľ]] ([[1822]]{{--}}[[1876]]), romantický búrlivák a najradikálnejšia postava spomedzi dejateľov štúrovskej revolučnej generácie sa zároveň stal aj najvplyvnejším básnikom slovenského romantizmu. Bol uznávaný pre svoj vytríbený poetický formát. Už v skoršom období počas štúdií v Bratislave napísal báseň [[Duma bratislavská]] v novej kodifikovanej slovenčine a v dokonalom verši bez umelých novotvarov či zložených slov, v slovanskej rytmike a bezchybnom rýme. Je to aj prvá báseň v Štúrovej slovenčine, ktorú pochválil aj Štúr. Prvých osem debutových básní mu uverejnili v almanachu Nitra ([[1844]]), medzi nimi vyniká báseň [[Zverbovaný]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zverbovaný|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/177/Kral_Zverbovany zlatyfond.sme.sk/Zverbovaný|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> a [[Duma bratislavská]]. Medzi rokmi 1845]{{--}}1847 mu vyšlo v časopise ''Orol Tatránski'' ďalších jedenásť básní, z nich jeden preklad. Týchto osemnásť básní sa stalo jadrom novej slovenskej poézie, ktorá mala za základ ľudovú slovenčinu. V roku [[1849]] bol ako vzbúrenec zatknutý a uväznený vo väznici v [[Šahy|Šahách]] a mal byť popravený, čo sa na príhovor [[bán]]a [[Josip Jelačič|Jelačiča]] nestalo. V tom istom roku ho prepustili na slobodu z väzenia v [[Pešť|Pešti]]. Z tohto zážitku čerpal inšpiráciu pre báseň ''Šahy'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šahy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/173/Kral_Sahy/1 zlatyfond.sme.sk/Šahy zlatyfond.sme.sk/Šahy|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kráľ|meno=Janko|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. Veršovaná balada ''Zakliata panna vo Váhu a divný Janko'' sa stala dielom vloženým do zlatého fondu slovenskej kultúry. J. Kráľ si zvolil národnú tému ako tematický základ tvorby, bol oduševnený pre vec slovenského národa. Po zložení zbraní slovenských vzbúrencov sa jeho romantizmus zvrtol smerom k [[Mesianizmus|mesianizmu]] a po roku [[1861]] prestal písať a publikovať. Jeho stratené či pozabúdané rukopisy dávali publikovať niektorí ich držitelia zo skupiny štúrovcov. {{Obrázok s popisom|obrázok=Certificate - Marina is the World's Longest Love Poem.jpg|meno=Báseň Marína je nadlhšia ľúbostná báseň na svete.}} [[Andrej Sládkovič]] (rodné meno: Andrej Braxatoris) ([[1820]]{{--}}[[1872]]), básnik romantizmu, evanjelický kňaz a národný buditeľ bol aj prekladateľ, literárny kritik a publicista. Jeho poéma [[Marína (Sládkovič)|Marína]] ([[1846]]) je najdlhšou známou ľúbostnou básňou na svete, má 291 strof<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Racionálny romantik Andrej Sládkovič|url=https://www.litcentrum.sk/clanok/racionalny-romantik-andrej-sladkovic litcentrum.sk/ A.Sládkovič|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier|meno=Daniel|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Daniel Hevier}}</ref>. Do roku [[1842]] písal poéziu v češtine, od kodifikácie slovenčiny v roku [[1843]] v štúrovskej slovenčine. Ďalším významným dielom je lyricko-epická skladba [[Detvan (Sládkovič)|Detvan]] napísaná medzi rokmi [[1845]]{{--}}[[1847]], ale uverejnená v roku [[1853]] v almanachu Nitra. Detvan je napísaný v štúrovskom pravopise, foneticky a v origináli má o jednu [[Strofika|strofu]] viac, na ktorú Sládkovič zabudol pri odovzdávaní do tlače. Písal národnobuditeľskú poéziu (napr. ''Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti'', [[1848]]), príležitostné básne (''Svätomartiniáda'', ''Pamiatka pre deň 4. augusta'', ''Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti''), ľúbostné básne (''Opustená'', ''Žaloba'', ''Vraví oko tvoje''). Okrem poetickej tvorby prekladal z francúzskeho jazyka, pozri diela ''Zaira'', ''Sokrates'', ''Smrť Cézara'' od [[Voltaire|Voltaira]] a ''Phaedra'' od [[Jean Racine|Jeana Racina]]. Napísal aj štyri diela pre deti (''Kĺzačka'', ''Obri a zakrpenci'', ''Malý Kristus'', ''Prázdniny a škola''). O Sládkovičovi sa v [[19. storočie|19. storočí]] písalo ako o najväčšom slovenskom básnikovi a v súčasnosti je zaraďovaný k prominentnej romantickej štvorici básnikov. [[Samo Chalupka]] ([[1812]]{{--}}[[1883]]), evanjelický kňaz, básnik romantizmu, bol aj aktívny národný buditeľ. Je autorom najznámejšej slovenskej básne [[Mor ho!]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mor ho!|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1 zlatyfond.sme.sk/Mor ho!<|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Chalupka|meno=Samo|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Samo Chalupka}}</ref>. Jeho tvorba patrí do žánrov ľudová pieseň, balada a historická epická poézia, písal aj lyriku. Zaradil sa veľmi skoro medzi romantikov, ktorí si zvolili historické námety ([[Mor ho!]]) a motívy protitureckých vojen (''Turčín Poničan''), stredoveké uhorské príbehy (''Likavský väzeň''). Samozrejme, písal aj národnú vlasteneckú poéziu, ľudovo-výchovnú spisbu a duchovnú poéziu. Jeho poetická tvorba vyšla zhrnutá do jedinej zbierky poézie pod názvom ''Spevy'' ([[1868]]) obsahujúcej veľmi populárne básne Turčín Poničan, Valibuk, Kozák, Branko, Kráľohorská a hrdinskú poému Mor ho!. Ako Stredoslovák z Hornej Lehoty preferoval stredoslovenský dialekt v rámci štúrovskej slovenčiny. Samo Chalupka, brat [[Ján Chalupka|Jána Chalupku]], po návrate z poľskej vojny proti cárskemu samoderžaviu ([[1831]]) vyučoval a vyštudoval vo [[Viedeň|Viedni]] teológiu. Ku koncu života mal zlý zrak ako následok zranenia v poľskej vojne, no napriek tomu svoje básne písal kriedou na stenu, odkiaľ ich prepisovali na papier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/367135-samo-chalupka-velky-bard-pravdy-z-horskych-zakuti/ Pravda/Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Krno|meno=Martin|vydavateľ=Pravda, denník|odkaz na autora=Martin Krno}}</ref> [[Ján Botto]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Botto | url = https://zlatyfond.sme.sk/autor/49/Jan-Botto | dátum prístupu = 21.1.2024 | vydavateľ = Zlatý Fond SME}}</ref> ([[1829]]{{--}}[[1881]]), laický romantik z [[Vyšný Skálnik|Vyšného Skálnika]] sa stihol v mladosti vyučiť za [[geodet]]a, stať sa spoluzakladateľom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a písať pochmúrne balady na folklórne motívy. Botto začal písať poéziu v dobe svojho pobytu v [[Levoča|Levoči]], kde ho ovplyvnili [[štúrovci]], ktorí odišli z [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Evanjelického lýcea]] v [[Bratislava|Bratislave]] spolu so Štúrom. Tam sa stretol aj s [[Ján Francisci|Jánom Franciscim]], ktorý spolu s [[Pavol Dobšinský|Pavlom Dobšinským]] zbieral po Slovensku ľudové [[Balada|balady]]. Botto sa k nim pripojil a táto činnosť mala vplyv na zvolenie témy pre jeho romantickú básnickú tvorbu. Je autor viacerých balád (''Žltá ľalia, Margita a Besná''), alegorických skladieb (''Orol. orol vták, Báj na Dunaji'') a vlasteneckých a príležitostných básní (''Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy''<ref name=´permon´ />). Zložil rozsiahlejšie básnické skladby ''Pieseň Jánošíkova'', ''Krížne cesty'', ''Smrť Jánošíkova'' a prebásnil ľudové povesti ''Báj na Dunaji'', ''Báj Maginhradu'', ''Báj Turca'', ''Povesť bez konca''.<ref name=´permon´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Botto a Banská Bystrica|url=https://www.permonrevue.sk/jan-botto-a-banska-bystrica/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Borguľová|meno=Jana|vydavateľ=Bystrický permon|odkaz na autora=Jana Borguľová}}</ref> V romantizme sa na Slovensku zrodili kvalitní, nadaní autori inšpirujúci ďalšie nastupujúce generácie. Okrem vyššie spomenutých siedmich štúrovcov sú významnými autormi [[Ján Kalinčiak]] ([[1822]]{{--}}[[1871]]), autor humoresky [[Reštavrácia (Kalinčiak)|Reštavrácia]], [[Ján Francisci-Rimavský]] ([[1822]]{{--}}[[1905]]), ktorý je autorom prvej tlačenej publikácie v štúrovskej slovenčine ''Svojim vrstovňíkom na pamjatku'', [[Janko Matúška]] ([[1821]]{{--}}[[1877]]), ktorý napísal dnešnú slovenskú hymnu [[Nad Tatrou sa blýska]], [[Viliam Pauliny-Tóth]] ([[1826]]{{--}} [[1877]]) autor veselohry ''Pansláv'', [[Karol Štúr]] (1811{{--}}1851) autor dvojdielnej poémy ''Ozvena Tatry'', [[Janko Čajak]] (1830{{--}} 1867), pozri: Súborné dielo ''Zrná'' z roku [[1979]], [[Pavol Dobšinský]] (1828{{--}}1885), autor zbierky ''Prostonárodné slovenské povesti'', [[Mikuláš Dohnány]] ([[1824]]{{--}}[[1852]]), ako účastník revolúcie [[1848]] napísal ''História povstania slovenského z roku 1848'' (Skalica), [[Samo Tomášik]] ([[1813]]{{--}}[[1887]]), autor známej hymny [[Hej, Slováci]], [[Samo Vozár]], básnik, novinár, prekladateľ, (1823{{--}}1850). {{Hlavný článok|Romantizmus v slovenskej literatúre}} ==Medzi romantizmom a realizmom ([[1849]] – [[1875]])<ref name="ReferenceA">{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V tomto období [[romantizmus]] doháral a v tvorbe sa prejavovala celková únava z maďarizačného útlaku a enormného ekonomického tlaku, ktorý často vyústil do biedy viacerých tvorivých osobností. V literatúre sa objavoval ústup od umeleckej tvorby a sústredenie sa na žurnalistiku, tvorbu učebníc, súkromné vyučovanie v rodinách a podobne. Autori romantizmu v medziobdobí vydávali almanachy, kalendáre a návody ako viesť gazdovstvo modernejším spôsobom. Tvorila generácia autorov narodená na začiatku storočia, [[Ján Palárik]] ([[1822]] – [[1870]]), [[Jonáš Záborský]] ([[1812]] – [[1876]]) a [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]] ([[1824]] – [[1908]]), ktorá niesla štafetu slovenskej literatúry v období depresie vyvolanej ústupom revolucionárov v roku [[1849]], [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorským vyrovnaním]] a neúspechom [[Memorandum národa slovenského|memorandového hnutia]]. Uvedené tri osobnosti boli mostom od romantizmu k [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]]. V medzidobí sa menil literárny štýl a v [[60. roky 19. storočia|60. rokoch]] sa zmenili aj témy, autori sa začali zaoberať súdobými reáliami, štýl sa zbavuje ornamentálnosti a patetizmu, začína prijímať do svojich textov hovorovú reč. Je to zistiteľné v próze aj v dráme. Vzhľadom ku zmene tém sa menili aj hrdinovia diel, strácal sa romantický hrdina, hlavne u [[Jonáš Záborský|Jonáša Záborského]]. Vznikla bohatá tvorba satirickej a dokumentárnej prózy, čo je výrazné u Viliama Paulíniho -Tótha a Gustáva Zechentera-Laskomerského. V lyrickej tvorbe sa postupne vynechával folklórny verš. [[Jonáš Záborský]] má dodnes svoj vplyv v divadle, hráva sa [[Najdúch (divadelná hra)|''Najdúch'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jonáš Záborský: Najdúch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1039/Zaborsky_Najduch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (veselohra v 5 dejstvách), [[Pansláv (Záborský)|''Pansláv'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pansláv|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/150/Zaborsky_Panslavisticky-farar/1 zlatyfond.sme.sk/Pansláv|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška v 3. dejstvách) či ''Frndolína''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/57/Zaborsky_Frndolina/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský-Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína - TV archív|url=https://www.tv-archiv.sk/frndolina TV archív" Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=tv-archív.sk}}</ref>. Záborský si volil námety z histórie [[Srbi|Srbov]], [[Rusi|Rusov]], [[Slováci|Slovákov]]. Písal aj poéziu, ktorá sa však presadila menej výrazne v konkurencii romantickej tvorby, prózy písal väčšinou kratšie, s ironickým humorom a poučným zámerom (napríklad ''Chruňo a Mandragora''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chruňo a Mandragora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/245/Zaborsky_Chruno-a-Mandragora/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský:Chruňo a Mandragora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref>). Významná postava slovenského dramatického umenia [[Ján Palárik]] písal aj kritiky na divadelné kusy, venoval sa teórii drámy a publikoval tieto teoretické state, napríklad ''Dôležitosť dramatickej národnej literatúry'',[[1860]]; ''Posúdenie dramatických spisov'', [[1863]]. Nakoniec, bol aj úspešným autorom hier. Populárne boli aj sú veselohra [[Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/243/Palarik_Zmierenie-alebo-Dobrodruzstvo-pri-obzinkoch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>, ''Drotár'' (veselohra)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drotár|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/919/Palarik_Drotar/1 zlatyfond.sme.sk/palárik:Drotár|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>. Rovnako kvalitné diela sú veselohra [[Inkognito (veselohra)|''Inkognito'']] (veselohra) a ''Dimitrij Samozvanec'' (tragédia). Palárik bol katolícky kňaz, publicista, organizátor národného života a spoluzakladateľ almanachov ''Concordia'' a ''Lipa''. [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský|url=https://www.quark.sk/gustav-kazimir-zechenter-laskomersky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Prikryl|meno=Ľubomír|vydavateľ=Quark - Magazín o vede a technike|odkaz na autora=Ľubomír Prikryl}}</ref> disponoval viacerými talentami, bol doktorom medicíny a aktívne vykonával toto povolanie po celý život, okrem toho aj plodný spisovateľ a publicista a politický aktivista počas národno-obrodeneckého hnutia. Bojoval v dobrovoľníckych oddieloch počas revolučných bojov na Slovensku. Zechenter-Laskomerský bol najlepším humoristom v pomatičnom období, písal aj satirické články do slovenskej tlače, tiež [[Humoreska|humoresky]] (''Žarty a rozmary''), cestopisy (''Zo Slovenska do Carihradu'', ''Zo Slovenska do Ríma''), poviedky a autobiografiou ''Päťdesiat rokov slovenského života'' zachytil udalosti v slovenskom emancipačnom hnutí v [[19. storočie|19. storočí]]. Je autorom jednoaktoviek ''Komédia bez zaľúbenia'' a ''Starý zaľúbenec''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinná dráma národovca a lekára: Úspešne vyliečil zástupy ľudí, vlastným deťom pomôcť nevedel|url=https://history.hnonline.sk/profily/2104366-rodinna-drama-narodovca-a-lekara-uspesne-vyliecil-zastupy-ludi-vlastnym-detom-pomoct-nevedel|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier ml.|meno=Daniel|dátum vydania=2020-03-03|vydavateľ=HNonline - History|odkaz na autora=Daniel Hevier ml.}}</ref> V medziobdobí tvorili aj autori [[Leopold Abaffy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leopold Branislav Abbafy|url=https://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/10076|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Grujič Litavský|meno=Ivica|vydavateľ=Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov|odkaz na autora=Ivica Grujič Litavský}}</ref> ([[1827]] – [[1883]]), [[Koloman Banšell]] ([[1850]], autor ''Túhy mladosti'', zbierka poézie – [[1887]]), [[Karol Ľudovít Černo]] ([[1820]] – [[1894]]), autor básne ''Na Trenčín'', [[Peter Kellner-Hostinský]] ([[1823]] – [[1873]]), autor drámy ''Svätoslavičovci'' ([[1869]]), [[Ľudovít Kubáni]] ([[1830]] – [[1869]]), autor prózy ''Mendík'' (1860) a [[Daniel Gabriel Lichard]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na storočnú pamiatku narodenia Daniela Licharda|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1823/Lichard_Vyber-z-clankov/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Lichard|meno=Daniel Gabriel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Gabriel Lichard}}</ref> ([[1812]] – [[1882]]), autor množstva článkov, odborných kníh, vydavateľ kalendárov, náučnej literatúry. Lichard bol prvým slovenským profesionálnym novinárom, ktorý písal v slovenčine. ==Realizmus ([[1870]]{{--}}[[1918]])<ref name="ReferenceA"/>== Realizmus<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Realizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213814/https://profil.kultury.sk/sk/realizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica v Bratislave}}</ref> vznikol ako reakcia na [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], ktorý vyčerpal svoje zdroje inšpirácie a nebol účinný pri stvárnení života Slovákov a Sloveniek. Reagoval na potrebu popísania [[Objektívna realita|objektívnej reality]] prostredníctvom poznávacej schopnosti autora a jeho zmyslov. Realizmus tiež poprel estetické princípy romantizmu a zmenil jeho kánon v poézii, próze aj dráme. Prvýkrát bolo publikované básnické dielo realizmu v almanachu [[Napred]]{{--}}zábavník mládeže slovenskej od [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]] ''Len ma ľúb'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Len ma ľúb - zbierka Túhy mladosti|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421020928/https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https:/zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref> v roku [[1871]]. Vydanie almanachu zostavili [[Pavol Országh Hviezdoslav|Hviezdoslav]] a Banšell<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. V realizme sa naplno presadil prozaický žáner, románová tvorba, novely, poviedky, črty, čo bola významná zmena oproti nadvláde poézie v romantizme. Písali sa spoločenské romány, veršované eposy, viacdielny lyrický cyklus, ktoré dovtedy neboli rozvinuté. Realizmus v slovenskej literatúre sa vyvinul do zrelého literárneho smeru po roku [[1870]] v tvorbe [[Svetozár Hurban-Vajanský|Svetozára Hurbana-Vajanského]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetozár Hurban Vajanský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetozar-hurban-vajansky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=LIC}}</ref>, [[Terézia Vansová|Terézie Vansovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[P. O. Hviezdoslav]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[Martin Kukučín|Martina Kukučína]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-kukucin/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> a [[Elena Šoltésová|Eleny Šoltésovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html%20Teraz.sk/Elena%20Mar%C3%B3thy-%C5%A0olt%C3%A9sov%C3%A1|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=TERAZ.sk}}</ref> a [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]]. Títo autori sú zaraďovaní do prvej vlny realizmu, ktorá sa prevalila medzi rokmi [[1870]] - [[1900]] a zmenila celkom formu literárneho boja o emancipáciu národa. V druhej vlne realizmu medzi rokmi [[1900]]{{--}}[[1918]] sa prestalo písať o spoločenskej vrstve [[zeman]]ov, čo je aj hlavný rozdiel medzi dvoma vlnami realizmu v literatúre. [[Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]], [[Ľudmila Podjavorinská]], [[Janko Jesenský]], [[Ján Čajak]], [[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav N. Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|dátum aktualizácie=|edícia=|miesto=|strany=|doi=|poznámka=|jazyk=}}</ref> sa sústredili na neagresívne stvárnenie realistických príbehov zo života, na psychologickú zložku príbehu, na sociálne podmienky postáv a ich emocionálny stav. Zmena v poézii v druhej vlne realizmu mala tiež svoje významnejšie znaky: zjednodušila sa jazyková a gramatická zložka poetického textu, tematicky prevládala subjektívne{{--}} lyrická tvorba. Dráma sa v prvej vlne nemenila, no v druhej vlne dominovali životné konflikty postáv vyjadrené ľudovou rečou, rôznymi [[dialekt]]ami či [[Archaizmus|archaizmami]]. ===Prvá vlna realizmu ([[1870]]{{--}}[[1900]])=== [[Svetozár Hurban-Vajanský]] ([[1847]]{{--}}[[1916]]), spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik pochádzal z rodiny štúrovca [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefa Miloslava Hurbana]] a [[Anna Jurkovičová-Hurbanová|Aničky Jurkovičovej]]. Vajanský napísal zbierku básní ''Tatry a more'' (1879)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatry a more|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/300/Vajansky_Tatry-a-more/2 zlatyfond.sme.sk/ tatry a more|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>, ktorá zaujala už v počiatočnej etape tvorby svojím novátorstvom v zmysle intenzívneho nástupu realizmu. V poézii sa Hurban pokúsil zaviesť nový [[Sylabotonický veršový systém|sylabotonický prozodický systém]], čo sa mu aj podarilo v spomenutej zbierke. Celkovo je autorom piatich zbierok poézie. Bol redaktorom v [[Národné noviny|Národných novinách]] v Martine a v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]] od [[1881]] spolu s [[Jozef Škultéty|Jozefom Škultétym]]. V próze sa uviedol črtami, poviedkami, novelami a románom ''Suchá ratolesť'' ([[1884]]). Témou Suchej ratolesti je zbližovanie stavu zemianstva s národným hnutím. Možno spomenúť aj román ''Kotlín'' ([[1901]]), ktorý je Vajanského najrozsiahlejším dielom. Je to typ diskurzívneho a polemického románu presahujúceho do žánru román-pamflet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotlín|url=https://books.google.sk/books?id=0rA4AAAAYAAJ&q=Kotl%C3%ADn&dq=Kotl%C3%ADn&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjZgIKP3qDtAhXHyaQKHQXBCgkQ6AEwAHoECAQQAg|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Google books|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>.Vajanského ideový základ v tvorbe je vyskladaný sčasti z konzervativizmu, kresťanstva a nacionalizmu. Literárny realizmus je však uňho novým moderným elementom.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Terézia Vansová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/91/Terezia-Vansova|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> ([[1857]] – [[1942]]) sa v prvej vlne realizmu zaslúžila o rozvoj románovej a novelistickej tvorby. Bola najvýznamnejšou dovtedajšou ženskou autorkou slovenskej literatúry. Napísala prvý román pre ženy v dejinách slovenskej literatúry v roku [[1889]], ktorý bol vytvorený ženou o ženskom údele pod názvom [[Sirota Podhradských (román)|''Sirota Podhradských'']]. Vansová písala kvalitnú poviedkovú a novelistickú tvorbu v modernejšej slovenčine. Z mnohých prozaických textov možno oceniť príbeh ''Pani veľkomožná''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pani veľkomožná|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1238/Vansova_Pani-velkomozna/1 zlatyfond.sme.sk/Pani veľkomožná|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref>. Novela zachytáva historické obdobie začiatku prvej svetovej vojny a ako tento zasiahol do života rodiny a dediny. Napísala divadelné hry ''Potopa'' (1886), ''V salóne speváčky'' (1889), ''Môj Jožko'' (1906, veselohra), ''Ľúbezní hostia'' (1901, jednoaktovka) a ''Svedomie'' (1897, dráma o 5. dejstvách). Zozbierala aj kuchársku knihu (1914), založila časopis [[Dennica]], ktorý sa stal platformou pre literárny smer slovenská moderna. V súčasnosti je známy celoslovenský festival prednesu ''Vansovej Lomnička''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova litcentrum.sk/ Terézia Vansová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> [[Pavol Országh Hviezdoslav]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh-Hviezdoslav|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/56/Pavol-Orszagh-Hviezdoslav|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Országh Hviezdoslav|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1849]]{{--}}[[1921]]) bol mimoriadny zjav v slovenskom realizme. V situácii, keď všetci chceli písať prózu, Hviezdoslav tvoril poéziu, prekladal a písal divadelné hry. Epická poézia bola živená biblickými námetmi (''Agar, Ráchel, Kain, Sen Šalamúnov'') a príbehmi zo slovenského prostredia (''Hájnikova žena, Bútora a Čútora, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský''). Lyrická poézia dosiahla vysoké kvality, boli to ''[[Krvavé sonety]]'' ([[1914]]) ako umelecká odozva na prvú svetovú vojnu (vyšli až v [[1918]]), ''Letorosty I. až III, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Sonety''. Hviezdoslav je autorom drám ''Herodes a Herodias'', ''Pomsta, Oblaky, Otčim, Vzhledanie''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hviezdoslav Pavol Országh|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/14-hviezdoslav.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kováčiková|meno=Nina|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Nina Kováčiková}}</ref> Založil tiež almanach [[Napred]] ([[1871]]), v ktorom začali spolu s Banšellom uverejňovať prvé diela slovenského realizmu, čo sa stalo terčom útokov konzervatívnych romantikov na čele s [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. Po prvej svetovej vojne ([[1919]]) ho zvolili do kresla predsedu [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] ako jedného zo štyroch predsedov. V roku [[1918]] viedol delegáciu zo Slovenska na oslavy 50. výročia založenia ''Českého národného divadla'' v [[Praha|Prahe]], kde dal vo svojom prejave najavo nádeje v spolužitie v spoločnom štáte. Hviezdoslavova predstava o pokojnom rozvoji slovenskej kultúry pod ochranou spoločného štátu sa naplnila. On sám čoskoro (v [[1921]]) zomrel. V súvislosti s Hviezdoslavom sa používajú superlatívy ako geniálny básnik a jeho tvorba má pevné a stále miesto v učebniciach literatúry. [[Martin Kukučín]], (vlastným menom Matej Bencúr, [[1860]]{{--}}[[1928]]) a jeho vlastný dobrodružný život sa vymykajú z rámca biografických príbehov ostatných realistov. Kukučín nebol len spisovateľ a dramatik, ale aj lekár, cestovateľ, publicista, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Pre svoje dielo čerpal témy z prostredia slovenskej dediny (''Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae''), [[Chorvátsko|chorvátskeho]] ostrova [[Brač]] (román ''Dom v stráni''), z ciest po [[Patagónia|Patagónii]] (''Črty z ciest'', ''Prechádzky po Patagónii'', cestopis), zo svojej cesty po Francúzsku ''Dojmy z Francúzska''(1924), zo svojho pätnásťročného pobytu v [[Čile]] (''Mať volá'', román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile). Napísal tri drámy (''Komasácia, Bacuchovie dvor, Obeta'') a dva historické romány ''Bohumil Valizlosť Zábor'' a ''Lukáš Blahosej Krasoň'' (obidva vydal v [[1927]]). Kukučín v neskoršom období častejšie vkladal do svojej prózy skepsu a disharmonické črty. Dielo ''[[Dom v stráni]]'' je hodnotené ako najlepší slovenský román vydaný do roku [[1918]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|url=https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/551624-pred-160-rokmi-sa-narodil-martin-kukucin/ Kultura.pravda.sk/Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Pravda|odkaz na autora=Pravda}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/58/Martin-Kukucin zlatyfond.sme.sk/martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kukučín|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. '' [[Elena Šoltésová]] ([[1855]]{{--}}[[1939]]), bola jedna z mála slovenských spisovateliek prvej vlny realizmu, redaktorka a publicistka, zakladajúca osobnosť ženského spolku [[Živena]] a výrobného a obchodného spolku [[Lipa]], ktoré poskytovalo prácu slovenským ženám - vyšívačkám. Šoltésová je považovaná za priekopníčku ženskej emancipácie na Slovensku a autorku druhého ženského románu po [[Terézia Vansová|Terézii Vansovej]]. Je to dvojzväzkový román ''[[Proti prúdu (román)|Proti prúdu]]'', ktorý tematicky čerpá z prostredia slovenskej šľachty. Písala novely a poviedky, v ktorých autorsky spracovávala tému slovenského života v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová bola nezlomnou hrdinkou slovenských žien|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html Teraz.sk/Elena Maróthy-Šoltésová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Anton Bielek]] ([[1857]]{{--}}[[1911]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anton-Bielek|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/87/Anton-Bielek|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Bielek|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Bielek}}</ref> bol kysucký prozaik, ospevovateľ prírody [[Kysuce|Kysúc]]. Keď prešiel peripetiami vzdelávacieho procesu deformovaného maďarizáciou, učil v malých dedinkách v okolí [[Trenčín]]a, neskôr pracoval v tlačiarni. Jeho prozaický debut bol úspešný a dostal cenu od Antona Jégého (otec spisovateľa Pavla Nádaši-Jégého) za novelu ''V zátiší horskom'' ([[1882]]) publikovaná v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. V ďalších novelách a poviedkach opisuje život v panskom prostredí (''Osudná návšteva'', [[1885]]), ktoré nadviazali na postromantickú prózu. Vyššie hodnotená je jeho tvorba novej dokumentárno-analytickej realistickej prózy, príbehov z dedinského prostredia, v ktorých kontrastuje ľudová hovorová reč v dialógoch s autorskou patetickou štylizáciou rozprávača. V najlepších prácach sa Bielekovi vydarila realistická poviedka so zložitým náročne komponovaným dejom a psychologicky stvárnenými postavami príbehu (''Rozprávka z Poľany''). Bielek písal aj sociálne balady v próze (''Bože môj, otče môj, však je ten svet zmotaný''), ktoré zobrazujú vývoj ekonomických vzťahov smerom ku kapitalizmu. Obraz národného útlaku v sociálnej balade ''Z dôb utrpenia'' je expresívne zobrazený príbeh detí - sirôt, pozostalých po epidémii cholery ([[1873]]), ktoré odvážali do Dolnej zeme (Maďarska) na osvojenie v rámci maďarizačnej politiky. Patrí k najúspešnejším prózam v tomto žánri v slovenskej literatúre. Bielek odišiel do emigrácie v USA, vyšli mu tam dejepisné práce, nakoniec zomrel v Rakúsku v ústave pre duševne chorých. [[Koloman Banšell]] ([[1850]]{{--}}[[1887]]), slovenský básnik, prozaik, literárny teoretik, ktorý počas svojho krátkeho života stihol založiť almanach [[Napred]] spolu s Hviezdoslavom a uverejniť v ňom prvé dielo realizmu. Význam Banšellovho diela spočíva v novátorskom prístupe k tvorbe, v ktorej uplatnil nové realistické princípy a prešiel tak od [[preromantizmu]] k realizmu. Okrem poézie a kratších foriem prózy napísal tieto literárno-teoretické práce: ''Rozbor znelky'', teoretická úvaha (periodikum Dennica), ''Dľa čoho sa má súdiť báseň?'', teoretická úvaha (Dennica), ''Duch maďarskej revolučnej poézie'', teoretická úvaha ([[Slovenské novinárstvo v matičnej dobe|Slovenské noviny]], [[1874]]). Banšell stihol popri svojich psychických peripetiách zozbierať a vydať aj básnickú zbierku ''Túhy mladosti'' ([[1886]]) obsahujúcu jeho subjektívnu lyriku skombinovanú s národne-buditeľskými myšlienkami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/105/Koloman-Bansell|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksllv/Mikula_dokumenty/publikacie/Realizmus1_Bansell.pdf|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Univerzita Komenského, filozofická fakulta}}</ref>. ===Druhá vlna realizmu ([[1900]]{{--}}[[1918]]) === [[Jozef Gregor Tajovský]] ([[1874]]{{--}}[[1940]]), prozaik a dramatik druhej vlny realizmu. Bol jej najvplyvnejšou osobnosťou. Pre svoju prózu aj drámu si bral námety zo života Slovákov v jeho rodisku v [[Tajov]]e a jeho okolí, z miest kde študoval ([[Tajov]], [[Banská Bystrica]], [[Kláštor pod Znievom]]), zo svojej armádnej služby v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] (''Na vojnu, Do vlasti''), z činnosti v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách v Rusku]] (''V légiách, Revolúcia, Rozprávky z Ruska''). Zaujímala ho hlavne sociálna situácia pracujúceho ľudu. Veľkú prácu vykonal pre slovenskú dramatickú tvorbu. Je autorom mnohých divadelných hier, ktoré predstavujú na javisku život slovenského ľudu, napríklad ''Ženský zákon'', [[Statky-zmätky]], ''Matka'', ''Smrť Ďurka Langsfelda'', ''Blúznivci,'' ''Hrdina''. Napísal množstvo kratších aj dlhších prozaických diel (''Maco Mlieč, Apoliena, Nové časy'', ''Besednice'', ''Mamka Pôstková, Horký chlieb''). Po roku [[1918]] napísal a vydal zbierky krátkych próz ''Obrázky nové i staré'' (1928), ''Úhrabky'' (1929). Pred vojnou v [[1907]] sa oženil s neskoršou spisovateľkou [[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hanou Gregorovou]] a presťahoval sa s rodinou do [[Bratislava|Bratislavy]], kde žil do konca života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Gregor Tajovský|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/70/Jozef-Gregor-Tajovsky|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Božena Slančíková-Timrava]] ([[1867]]{{--}}[[1951]]), alias [[Timrava]] si zvolila autorka podľa názvu studničky Timrava v ich chotári, bola spisovateľka slovenského kritického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dielo Slančíkovej-Timravy predstavuje vrchol slovenského realizmu|url=https://www.teraz.sk/kultura/literatura-dielo-slancikovej-timravy/283547-clanok.html Teraz.sk/ Dielo Slančíkovej-Timravy|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|odkaz na autora=TASR}}</ref>. Jej debutom je novela ''Skúsenosť'' z pobytu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Timrava bola z väčšej časti novelistka: ''Pomocník, Ťažké položenie, Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bál,'' ''Boj'' ([[1896]]{{--}}[[1900]]), no napísala aj divadelné hry (''Chudobná rodina'' ([[1921]]), ''Páva'' ([[1923]]), ''Odpoveď'' ([[1934]]), ''Prekážky'' (koniec 40. rokov). Ako slovensky píšuca autorka sa do roku [[1918]] len ťažko prebíjala životom. Písala príbehy zo života slovenského malomesta a dediny. Za prózu ''Dve doby'' dostala štátnu cenu. Známa je jej poviedka ''Za koho ísť'' ([[1893]]), ktorá je ironickým príbehom o hľadaní ženícha. Zaujímavým paradoxom v Timravinom diele je, že stála na ideovej pozícii buržoázneho demokratizmu, no vydala pravdivé svedectvo o socialistickom hnutí, ktoré však sama nepochopila. V roku [[1947]] bola ocenená titulom [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národná umelkyňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Božena Slančíková Timrava|url=https://www.litcentrum.sk/autor/bozena-slancikova-timrava/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Súbor:Portrait podjavorinska-ludmila.jpg|náhľad|vpravo|[[Ľudmila Podjavorinská]]]] [[Ľudmila Podjavorinská]] ([[1872]]{{--}}[[1951]]) mala podobný osud ako [[Timrava]], nevydala sa a žila z publikovania svojich diel. Jej realistické príbehy zo slovenského prostredia mali zo začiatku humoristické sfarbenie (''Kmotrovia figliari, Fako Ďura Kotúlku, Pod svietňom'' - [[Humoreska|humoresky]]), v neskoršej tvorbe nabrali vážnejší tón. Pochádzala z učiteľskej rodiny, ktorá ju podporovala v literárnej tvorbe. Boli to hlavne jej strýko Ľudovít Rizner a [[Ján Pravoslav Leška]]. V začiatkoch tvorby písala lyricko-epické (''Z vesny života'', zbierka lyrických veršov) a epické básne: ''Balady'' ([[1930]]) a ''Balady a povesti'' ([[1946]]), táto poézia bola vrcholom jej básnickej tvorby. Próza sa však stala jej dominantným žánrom (novely ''Za neistými túžbami, Rôznymi cestami, Za šťastím, Z domova, Postupne''). Podjavorinská sa zaujímala o ľudovú reč, dialekty, zbierala porekadlá a idiomatické výrazy (''Povery z Horných Bziniec'', 1892, ''Zvláštnejšie príslovia a porekadlá z Horných Bziniec'', 1900). Je známa aj ako autorka literatúry pre deti (''Čin-čin'', veršovaná rozprávka, ''Sadaj, slnko, sadaj'', báseň), ktorej sa stala zakladateľkou. Dielka pre deti boli často adaptované v rozhlase, na javiskách a neskôr v televízii. V roku [[1947]] dostala titul národnej umelkyne. Jej tvorbu zaraďujú na úroveň vplyvných autorov realizmu ako boli [[Vajanský]], [[Jozef Gregor Tajovský|Tajovský]] a [[Martin Kukučín|Kukučín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľudmila Podjavorinská|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ludmila-podjavorinska/zivotopis-autora litcentrum.sk/Ľudmila Podjavorinská|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Janko Jesenský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Jesenský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1874]]{{--}}[[1945]]) patrí medzi spisovateľov druhej vlny slovenského realizmu, pričom jeho tvorba presahuje aj do symbolizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=janko Jesenský = Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/komplexna-charakteristika-tvorby litcentrum.sk Jesenský-charakteristika diela|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref>. Jesenský napísal významný román kritického realizmu ''Demokrati''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jesenský|meno=Janko|titul=Demokrati|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=461|edícia=Hviezdoslavova knižnica|poznámka=M. Chorváth|jazyk=slovenský}}</ref>, ktorý bol zároveň jedným z mála v dovtedajšej románovej spisbe v slovenskom jazyku. Toto dielo sa zaoberá politickou témou, vyšlo v roku [[1934]]. Jesenský opísal v románe vlastné skúsenosti z advokátskej praxe a práce v štátnej správe. Ironizuje v ňom spôsoby v politike medzi dvoma vojnami, aj názov Demokrati je myslený ironicky. Novela ''Pani Rafiková'' podrobuje kritike malomeštiacky štýl života, ktorý autor ironizuje či zosmiešňuje. Iné podobné príbehy si možno prečítať v zbierkach poviedok ''Malomestské rozprávky, Zo starých časov''). Jesenský pristupuje humorne-ironicky aj ku svojej téme o dedinskej inteligencii (Hríby, Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí, Vádium, Medecína). U Jesenského je poézia dôležitou súčasťou jeho tvorby, použil v nej ľahkú piesňovú formu kontrastujúcu s drsnejším textom. Jeho verše vznikali na východnom fronte v [[Rusko|Rusku]] (zbierka ''Zo zajatia''), aj počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Posledné ilegálne prenášali do [[Londýn]]a, odkiaľ boli vysielané v rádiu [[BBC]]. Táto zbierka básní vyšla pod názvom ''Na zlobu dňa''. Jesenský bol presvedčený čechoslovakista. [[Súbor:Portrait nadasi-jege-ladislav.jpg|náhľad|vpravo|[[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav Nádaši - Jégé]]]] [[Ladislav Nádaši-Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová}}</ref> ([[1866]]{{--}}[[1940]]) tvoril v neskorej fáze slovenského realizmu, vplýval naňho [[Émile Zola|Zolov]] [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]] a realizmus ruských klasikov [[19. storočie|19. storočia]]. Nádaši-Jégé bol výhradne prozaik, stal sa najplodnejším autorom románov spomedzi slovenských spisovateľov. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] napísal viacero prác s historickými námetmi, z toho dva romány (''Adam Šangala''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Šangala|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/199/Nadasi-Jege_Adam-Sangala zlatyfond.sme.sk/Adam Šangala|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Nádaši-Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ladislav Nádaši-Jégé}}</ref> ([[1923]]), ''Svätopluk'' (1928)), v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] opäť dva (''Alina Orságová, S duchom času'') a viacero historických noviel (''Wieniawského legenda'', ''Z dávnych časov'' (1927), ''Kuruci, Itália,''obe [[1931]], ''Magister rytier Donč<ref>{{Citácia periodika|titul=Magister Rytier Donč|periodikum=Slovenské pohľady|priezvisko=Nádaši Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Turčiansky sv. Martin|dátum=1926|číslo=6-8}}</ref>, Horymír'').'' V prózach ''Krásne časy rokoka'', ''Jaríkovský kostol'', ''Pán biskup'' sa objavuje Jégého ironický humor a stráca sa jeho naturalistické pero. V ostatných prácach s historickou témou sa významne prejavuje [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, zväzok IV. písmená N-Q, heslo naturalizmus|priezvisko=Hajko|meno=Vladimír|vydavateľ=Slovenská akadémia vied, encyklopedický ústav|rok=1980|strany=64|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref> Písal prózu aj o súdobom spoločenskom živote, ku ktorému sa staval kriticky, napríklad satirický román ''Cesta životom'' ([[1930]]. Kritik [[Ján Števček]] hovorí v súvislosti s ním o pikaresknom naturalizme. Väčšinu života prežil v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde aj pôsobil ako lekár a publicista. [[Ján Čajak]] ([[1863]]{{--}}[[1944]]) bol slovenský spisovateľ a prekladateľ, ktorý študoval na slovenských gymnáziách, teológiu v Bratislave nedokončil. Po učiteľskej činnosti na Slovensku odišiel v [[1899]] nastálo do [[Báčsky Petrovec (mesto)|Báčskeho Petrovca]] v [[Srbsko|Srbsku]], kde začal písať prózu ovplyvnenú [[Jozef Gregor Tajovský|Jozefom Gregorom Tajovským.]] Stal sa reprezentantom kultúry dolnozemských [[Slováci|Slovákov]]. Napísal svoj jediný román ''Rodina Rovesných'' ([[1909]]), prózy s tematikou prostredia [[Dolná zem|Dolnej zeme]] (''Vysťahovalec, Obyčajná história, Baťa Kalinský, Suchoty'' a i.) a ďalšie poviedky. V roku [[1914]] vydal svoj ''Dejepis Slovákov'', ktorý sa stal populárnym čítaním. Čajak bol organizátor kultúrneho života v [[Báčsky Petrovec (mesto)|Petrovci]], spoluzakladateľ slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci a redaktor mesačníka ''Náš život''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čajak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-cajak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Pioézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=184 - 185}}</ref> - ==Moderna<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=437- 456|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Slovenská literárna moderna sa začala rozvíjať od roku [[1905]] (pozri: ''Verše I.,'' básnická zbierka [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]), ale hlavne po prvej svetovej vojne, kedy zároveň doznieval realizmus. Dovtedy lineárny vývoj vždy jedného smeru sa rozvinul do pestrého vejára [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardných]] smerov prevzatých zo západných európskych literatúr alebo ovplyvnených nimi. Názov „moderna” sa začal používať až v polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderna fungovala aj bez toho, aby sa tak volala|url=https://dennikn.sk/212912/moderna-fungovala-aj-bez-toho-aby-sa-tak-volala/|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rakúsová|meno=Gabriela|vydavateľ=dennikn.sk}}</ref>. Medzi avantgardnými smermi moderny prevládali [[Symbolizmus|symbolizmu]]s a [[expresionizmus]]. Filozofickým základom moderny boli [[Nietzsche]]ho a [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]]ove ideové konštrukty obohatené o [[Charles Darwin|Darwin]]ov prírodný výber, Strindbergov boj pohlaví a protikladný [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus]] [[Henri Bergson|Bergson]]a, pričom sa prihliadalo aj na [[Sigmund Freud|Freudovu]] psychoanalýzu. Znamenalo to významnú zmenu v modeloch nielen myslenia ale aj tvorby. V slovenských podmienkach sa k týmto novým ideovým východiskám pridávali maďarizačný tlak a celkové postavenie slovenského národa v rámci monarchie, problémy, ktoré prevládali v mysliach slovenskej inteligencie nad umeleckými témami až do vzniku [[Tomáš Masaryk|Masaryk]]ovho [[Česko-Slovensko|Československa]]. Hoci autori slovenskej moderny nikdy nezostavili spoločný modernistický manifest, stretli sa na spoločnej platforme ''Sborníka slovenskej mládeže'' vo vydaní v [[1909]], keď v ňom publikovali [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]] a [[Vladimír Roy]]. K najvýznamnejším autorom moderny patria [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]], [[Ivan Gall]], [[František Votruba]], [[Ľudmila Groeblová]] a [[Vladimír Roy]]. Žánre, ktoré sa progresívne rozvíjali v slovenských podmienkach boli hlavne poézia a to subjektívna lyrika ľúbostná a erotická, angažovaná občianska a sociálna lyrika. V poézii začína rozväzovanie verša, nadobúda znaky modernistickej poetiky, napríklad lyrizmus, hudobnosť, opakovanie motívov, symboly. V próze sa písali malé formy - novely, črty, poviedky, poznámky, zápisky, úryvky z denníkov. Mala lyrický charakter a postupne sa stierali rozdiely medzi prózou a poéziou natoľko, že vznikol žáner [[báseň v próze|básne v próze]] (Vladimír Roy: Brezy, Zvony<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brezy, Zvony|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1708/Roy_Ked-miznu-hmly/3|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Vladimír Roy}}</ref>. V dráme sa tiež prejavoval záujem tvoriť krátke formy, napríklad jednoaktovky či dramatické skice, ktoré tvorili [[Vladimír Hurban]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plukovník Vladimír Svetozár Hurban|url=http://www.vhu.sk/plukovnik-vladimir-svetozar-hurban/|dátum prístupu=2021-11-20|priezvisko=Čaplovič|meno=Miloslav|dátum vydania=2012-04-26|vydavateľ=Vojenský historický ústav|odkaz na autora=Miloslav Čaplovič}}</ref> inak aj VHS - Vladimír Hurban Svetozárov a VHV ([[Vladimír Hurban Vladimírov]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská moderna|priezvisko=Hučková - zostavovateľka výberu|meno=Dana|vydanie=1|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-8101-567-0|strany=620}}</ref> ===Prvá vlna moderny ([[1905]]{{--}}[[1918]])=== [[Ivan Krasko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Krasko - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-krasko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Zambor|meno=Ján|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Ján Zambor}}</ref>, rodený Ján Botto ( [[1876]] – [[1958]]) súčasť slovenskej moderny a básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] slovenského aj svetového, tiež jeho zakladateľ. Na jeho básnickú tvorbu vplýval francúzsky [[symbolizmus]], no próza je postrealistická a novoromantická. Potomok romantika [[Ján Botto|Jána Botta]] zdedil po ňom zmysel pre temnotu a pochmúrnosť a vkladal ich do svojej poézie. Jeho zbierka básní ''Nox et Solitudo'' ([[1909]]) je plne symbolistická subjektívna lyrika a zbierka ''Verše II.'' ([[1912]]) je jej vystupňovaním s pridaním náboženského lyrizmu. Na štúdiách v Prahe získal rozhľad nielen v českej literatúre ale aj svetovej. V tomto období sa dostal do dosahu skupiny [[Hlasisti|hlasistov]] a pracoval v spolku [[Detvan (spolok)|Detvan]]. Z pražskej životnej etapy si Krasko odniesol svoj preklad [[Richard Dehmel|Richarda Dehmela]] ''Príroda, symbol, umenie,'' ktorý mu vyšiel v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. Svoje verše publikoval v tlačových orgánoch hlasistov aj u „starých” a v časopise Elán<ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=79}}</ref>. Z Prahy odišiel s titulom doktor prírodných vied. V Čechách dozrel v autora, ktorý napísal svoju programovú báseň ''Poetika starej lyriky'' pripomínajúcu Verlainovu báseň ''Art poétique'', ktoré signalizovali nový smer [[symbolizmus]]. Veľmi kladne naň reagovali Hviezdoslav aj Vajanský. Krasko tvoril osobnú lyriku aj sociálne protestné verše. Jeho prozaická časť tvorby je realistická so silným dôrazom na psychologizáciu postáv: ''Naši'' ([[1907]]), ''Svadba, Almužna'' (obe v [[1908]]), ''List mŕtvemu'' ([[1911]]). [[Slovenská akadémia vied]] mu vydala súborné dielo v [[1966]] s názvom ''Dielo''. [[Janko Jesenský]] ([[1874]]{{--}}[[1945]]), v próze realista, v poézii ranný [[Symbolizmus|symbolista]]. Vo veršoch je prechod od realizmu k [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]], hlavne pod vplyvom zážitkov z [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. To znamená, že v poézii je Jesenský členom prvej vlny slovenskej [[Moderna|moderny]]. No aj v próze je považovaný za prvého autora-realistu, píšuceho skutočnú modernú realistickú prózu. Vydal viaceré zbierky poézie, napríklad: ''Vyznanie'', báseň (vyšla v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]), debut v roku [[1897]], ''Verše J. Jesenského'', zbierka básní ([[1905]]), ''Po búrkach'' ([[1932]]), ''Náš hrdina'' ([[1944]]){{--}}lyricko-epická skladba, ''Na zlobu dňa'' ([[1945]]), ''Jesenný kvet'' ([[1948]]) - vydaná po jeho smrti. [[Martin Rázus]] ([[1888]]{{--}}[[1937]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=osobnosti.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421110716/https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref> evanjelický kňaz, politik a spisovateľ slovenskej moderny, ktorý písal poéziu čiastočne novoromantickú, s prírodnou lyrikou, okrajovo sa dotýkajúcu aj [[Symbolizmus|symbolizmu]]. V poézii sa významnejšie priklonil k [[Epika|epickej]] a baladickej forme. Názorovo stál pevne na základoch slovenského nacionalizmu, zo začiatku [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], ktorý sa postupne menil smerom k [[Autonomizmus|autonomizmu]]. Rázus bol predsedom [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] a poslancom [[Národné zhromaždenie Československej republiky|Národného zhromaždenia]]. Dohodol politickú koalíciu s [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou]]. Napísal viacero zbierok poézie, ktoré mu vychádzali až do jeho skonu v [[1937]]: ''Z tichých a búrnych chvíľ'' ([[1917]]), debut, ''Hoj, zem drahá'' ([[1919]]), ''To je vojna!'' ([[1919]]), ''Kameň na medzi'' ([[1925]]), ''Kresby a hovory'' ([[1926]]), ''Šípy duše'' ([[1929]]), ''Bača Putera'', veršovaný román ([[1934]]), ''Cestou'' ([[1935]]). Napísal aj divadelné hry ''Hana, Ahaswer, Obrodenie a Malý detektív'', z ktorých posledné dve neboli publikované. Okrem zbierky krátkej prózy ''Z drobnej prózy'' ([[1926]]) vydal 4-dielny román ''Svety'' ([[1929]]) opisujúci život na dedine a pozoruhodný historický román ''Júlia'' ([[1930]]). Umelecky hodnotné romány ''Maroško'' a ''Maroško študuje'' vydané v rokoch [[1932]]{{--}}[[1933]] boli určené deťom, no stali sa veľmi obľúbeným čítaním nielen mládeže. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] boli s úspechom natočené pre [[Slovenská televízia|slovenskú televíziu]]. V roku [[1937]] mu vyšli novely ''Bombura a Surovcovci'', ktoré sú považované za jeho najpôsobivejšie diela. V tom istom roku Rázus predčasne skonal. ===Druhá vlna moderny ([[1920]]{{--}}[[1930]])<ref name="´moderna II´">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna Druhá vlna moderny|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Druhá vlna moderny<ref name="´moderna II´" /> znamená ešte výraznejšie roztrieštenie jednotného názoru na to, aké literárne postupy tvorby sa majú používať. Môžeme začať u [[Milo Urban|Mila Urbana]], ktorého psychologické postupy v jeho realistickej próze sa nachádzajú na opačnom brehu literárnej rieky moderny, než vplyvy západných avantgardných autorov. So zamietnutím konzervativizmu a tradicionalizmu sa v literárnej tvorbe ocitli mnohé avantgardné prúdy a školy. U niektorých boli hlavnou metódou tvorby, u ďalších len marginálne či efemérne dotyky so zahraničnými literatúrami. Aj autori s najvýraznejším modernistickým prejavom oscilujú medzi viacerými štýlmi písania a majú viacznačný výpovedný efekt. Deje sa to i v rámci jediného diela, napríklad zbierky poviedok, v ktorej možno nájsť odlišné umelecké postupy. Spomeňme tu autorov, ktorí zanechali najvýraznejšie stopy v medzivojnovej literatúre druhej vlny modernizmu. [[Súbor:Portrait halamova-masa.jpg|náhľad|vpravo|Maša Haľamová]] [[Maša Haľamová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - komplexná charakteristika tvorby|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> ([[1908]]{{--}}[[1995]]) bola jednou z mála poetiek slovenskej moderny, ktorá svojou tvorbou náleží k symbolizmu [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]], no nielen k nemu. Jedna z jej raných básní je ''Agonia'' vydaná v Slovenských pohľadoch roku [[1926]], keď mala osemnásť rokov<ref>Slovenské pohľady, 1926,vydavateľ Matica slovenská,1926, číslo 6-8,strana 424</ref> Po [[Symbolizmus|symbolizme]] možno aj pod vplyvom svojej cesty do [[Francúzsko|Francúzska]] ([[1929]]{{--}}[[1930]]) prešla k ďalším avantgardným smerom, čomu nasvedčuje aj jej často používaný voľný verš. Haľamová písala ľúbostnú lyriku (zbierky ''Básne, Červený mak, Balada, V zakliatej hore, Májová''), no zaujímala sa aj pod vplyvom [[Jiří Wolker|Jiřího Wolkra]] aj o sociálnu tému. Maša Haľamová sa zaslúžila aj o žáner literatúry pre deti (''Svrček a mravci'', 1957, ''Mechúrik Košťúrik s kamarátmi'', 1962, ''Petrišorka'',1965, ''Hodinky, leporelo'', ''O sýkorke z kokosového domčeka'', 1976). [[Vladimír Roy]] ([[1885]]{{--}}[[1936]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Roy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-roy|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je básnik zaraďovaný do druhej vlny moderny, ktorý bol ovplyvnený tvorbou [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]] a [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]. Debutoval epickou skladbou o [[M. R. Štefánik]]ovi ''Náš Ikarus'' ([[1920]]) a pokračoval vydaním ďalších šiestich zbierok poézie: ''Keď miznú hmly, Rosou a tŕním'' (obe [[1921]]), ''Cez závoj a Peruťou sudba máva'' (obe [[1927]]), ''Zvlnený prameň'' ([[1933]]), ''In memoriam'' ([[1934]]) a výber poézie ''Básne'' ([[1963]]). Jeho prózy ''Môjmu mladému životu, Čierna krv, Pri ohni'' a i. zostali v rukopisnej forme. Písal aj estetické a literárno-historické eseje, napríklad o [[Pavol Országh Hviezdoslav|P. O. Hviezdoslavovi]], [[Samo Chalupka|Samovi Chalupkovi]], [[Alois Jirásek|Aloisovi Jiráskovi]], [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikovi]], [[Robert Browning|R. Browningov]]i a ďalších. [[Vladimír Roy]] je považovaný za vedúceho básnika druhej vlny moderny, hoci dosť osciloval medzi realizmom a symbolizmom, čo vytváralo eklektický dojem z jeho tvorby. [[Janko Alexy]] ([[1894]] – [[1970]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Alexy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-alexy/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, okrem svojej hlavnej činnosti výtvarného umelca písal aj prózu s črtami podobnými Gašparovej tvorbe. Preferoval fikciu pred realitou, nostalgia, sentimentalita, intimita, naivita, clivota boli jeho témami, s ktorými sa stotožňoval v pozícii rozprávača. Typický je preňho baladicko-elegický tón, z ktorého sa vymaňuje opäť príbehmi z umeleckej bohémy, kde ženskými postavami sú ikony lásky ako ciele lyrického blúznenia nesúceho znaky fetišistického posadnutia. Jeho tvorba má však aj inú stránku, tam, kde využíva inšpiráciu svojím detstvom a mladosťou používa láskavý humor, naivitu a ako rozprávač podáva príbeh z pohľadu rojčiaceho chlapca. Alexy sa zaoberal osudmi malých detí, často smutnými, bol ich obrancom a tým aj kritikom sociálnych krívd páchaných na deťoch. Písal krátke prózy - ''Jarmilka''([[1924]]){{--}}knižka krátkych próz; úvod jej napísal [[Štefan Krčméry]], ''Grétka'' ([[1925]]){{--}}zbierka krátkych próz, ''Veľká noc'' ([[1930]]){{--}} zbierka krátkych próz, ''Ondrejko'' ([[1956]]). Vydal viacero románov, debut s názvom ''Hurá !''([[1935]], dvojdielny), ''Už je chlap na nohách'' ([[1936]]), ''Zlaté dno'' ([[1940]]), ''Dom horí'' ([[1942]]){{--}} román o osudoch jeho rodiny, ''Profesor Klopačka'' ([[1949]]). Je autorom beletrizovaných životných príbehov slovenských výtvarníkov ''Osudy slovenských výtvarníkov'' ([[1948]]). [[Súbor:Portrait zguriska-zuzka.jpg|náhľad|vpravo|alt=Autorka humoristickej prózy|Zuzka Zguriška]] [[Zuzka Zguriška]] ([[1900]]{{--}}[[1984]]) vlastným menom Ľudmila Šimonovičová, vydatá Dvořáková,([[1900]]{{--}}[[1984]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zuzka-zguriska/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rampáková|meno=Ľudmila|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Ľudmila Rampáková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZGURIŠKA, Zuzka (* 1900 – † 1984)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/zguriska-zuzka/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bola slovenská spisovateľka, prekladateľka a dramatička, ktorá sa spočiatku ťažko prebíjala rakúsko-uhorským vzdelávacím systémom. V roku [[1924]] po maturite, učiteľskej praxi a vydaji sa presťahovala s manželom do [[Bratislava|Bratislavy]], kde tvorila a počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] vyštudovala na [[Slovenská univerzita|Slovenskej univerzite]] dejiny umenia a filozofiu. Školu ukončila s doktorátom z filozofie a po vojne odišla aj s manželom do [[Praha|Prahy]]. Debutovala už v roku [[1922]] prozaickou črtou ''Pri muzike''. Pokračovala v písaní humorne ladenej krátkej prózy, ktorú umiestňovala v [[Živena|Živene]], [[Robotnícke noviny|Robotníckych novinách]], [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]] a [[Elán (časopis)|Elán]]e, (zbierka próz ''Obrázky z kopaníc'' ([[1929]]), knihy poviedok ''Dvanásť do tucta'' ([[1932]]) a ''Ženích s mašinou'' ([[1935]]). Svojím pohľadom na život a tvorivým spracovávaním humorných príbehov z prostredia myjavských kopaníc je ju možné považovať za autorku humoristickej prózy. Vytvorila zbierky rozhlasových humoresiek ''Svadba'' ([[1943]]), ''Hostina'' ([[1947]]) ''Podobizne'' ([[1957]] a ''Manželstvo na úver'' ([[1967]]). Jej najúspešnejším dielom je román ''Bičianka z doliny'' ([[1938]] o príbehu ženy z [[Myjava (okres)|myjavských]] [[Kopanice (región)|kopaníc]], bohatej gazdinej, ktorá musela prejsť svojím zložitým obdobím počas vojny, aby sa zmenila na lepšiu a život chápajúcu bytosť. Po úspechu Bičianky začala písať románovú trilógiu, tiež z prostredia jej rodného kraja [[Myjava (okres)|Myjava]] ''Metropola pod slamou'' ([[1949]]), v ktorom sa zamerala na obyvateľov malého mesta v období niekoľko rokov pred prevratom [[1918]]. Druhý diel trilógie ''Mestečko na predaj'' ([[1954]]) rozpráva o medzivojnovej realite rokov [[1918]]{{--}}[[1929]] a tretí diel ''Zbojnícke chodníčky'' predstavujú krátku históriu Slovenskej republiky v rozmere malého mestečka [[1939]]{{--}}[[1945]] napísanú v štýle socialistického realizmul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška v paradoxe života a tvorby|url=https://www.snm.sk/?umenie&clanok=zuzka-zguriska-v-paradoxe-zivota-a-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Trúsik|meno=Pavol|vydavateľ=Slovenské Národné Múzeum|odkaz na autora=Pavol Trúsik}}</ref>. Zguriška napísala aj historické romány pre mládež ''Husitská nevesta'' ([[1962]]) a ''Kráľova zajatkyňa'' ([[1982]]), divadelnú hru ''Mor na farme'' (1967), ojedinelý cestopis ''Španielske pohľadnice'' ([[1931]]), preložila [[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]] a tvorivé obdobie zavŕšila autobiografickým beletrizovaným dielom ''Strminou liet'' ([[1972]]). [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] ([[1904]]{{--}}[[1960]])<ref name="´moderna II´" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Ivan Horváth|url=https://horvatha.edupage.org/a/6731?eqa=dGV4dD10ZXh0L2Fib3V0JnN1YnBhZ2U9MQ%3D%3D|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Gymnázium Ivana Horvátha Bratislava}}</ref> je tiež žánrovo aj štýlovo polymorfný autor, ktorý osciluje medzi [[Impresionizmus|impresionizmom]], [[novoromantizmus|novoromantizmom]], [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadenciou]], [[Expresionizmus|expresionizmom]], [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmom]] a i. Horváth bol prozaik, publicista, diplomat a politik, ktorý okrem fakulty práva v [[Bratislava|Bratislave]] absolvoval aj diplomatické vedy v [[Paríž]]i. Bol účastníkom [[Protifašistický odboj na Slovensku|protifašistického odboja na Slovensku]], členom [[ÚV KSČ|Ústredného výboru KSČ]] od roku [[1944]]. Po roku [[1945]] zastával vysoké funkcie v [[SNR]], v Zbore povereníkov [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenskej národnej rady]] od [[18. september|18. septembra]] [[1945]] do [[16. august]]a [[1946]] a v [[Národné zhromaždenie|Národnom zhromaždení ČSR]]. Nakoniec bol ambasadorom [[Česko-Slovensko|ČSR]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. V roku [[1950]] ho odsúdili za [[buržoázny nacionalizmus]] a uväznili na 18 rokov, po 9 rokoch dostal milosť (Iný zdroj uvádza príčinu uväznenia rozsudok za velezradu a špionáž). Krátko nato skonal v [[Bratislava|Bratislave]]. Jeho debutová práca ''Mozaika života a snov'' ([[1923]]) bola časopisecky publikovaná zbierka poviedok. Čo sa týka témy, spracovával rozpor medzi skutočnosťou a snom, sústredil sa na emocionálnosť vo vzťahoch. [[Poetizmus (smer)|Poetizmus]] sa objavil v jeho novele ''Laco a Bratislava'', je to lyricky a sviežo podfarbený príbeh zo života študentov v Bratislave. Za jeho najlepšie dielo je považovaný súbor piatich noviel [[Vízum do Európy]] ([[1930]]), v ktorom opisuje atmosféry európskych metropol. Novely sa vyznačujú pútavým dejom, psychologickým uhlom pohľadu. V [[1944]] vydal zbierku noviel ''Tak sa to malo stať'' ([[1944]]), ktorou pokračuje v psychologickom nazeraní na konanie postáv. V roku [[1948]] vyšiel jeho dokument o atmosfére v jeho umeleckej generácii pod názvom ''Život s Laurou'', ktorá sa zaoberá témou vzťahu umelec a jeho múza. V roku [[2004]] vyšla jeho zbierka esejí ''Európa koktail'', ktorý bol zbierkou portrétov slovenských spisovateľov. [[Kvetoslav Florián Urbanovič]] ([[1885]]{{--}}[[1963]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kvetoslav Florián Urbanovič|url=https://www.litcentrum.sk/autor/kvetoslav-florian-urbanovic/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol celý život učiteľom na západnom [[Slovensko|Slovensku]]. Napísal romány ''Poklesky'' ([[1922]]), ''Tridsať strieborných'' ([[1923]]), voľne nadväzujúci román ''Bez vesla'' ([[1926]]), dvojdielny román ''Oráčina'' ([[1933]]). Písal aj drámy, ktoré vyšli v súbornom diele v roku [[1925]]. Osobitne vydal hru ''Vyvrheli'' ([[1929]]). Urbanovičova tvorba patrí ku komerčnej aj bulvárnej spisbe zameranej na sociálnu vrstvu bratislavskej [[Elita|elity]] a s ňou sa prelínajúcej umeleckej bohémy a sveta sociálnej periférie. [[Ivan Minárik]] ([[1909]]{{--}}[[1967]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-minarik|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je autor, ktorý pokračoval v postupoch tvorby podľa Tida Gašpara a Hrušovského, charakteristických pre štýl „fin de siècle”. Venoval sa témam ako je [[Mystika|mysticizmus]], [[spiritualizmus]] a dekadentne spodobený katolicizmus, [[satanizmus]] a [[okultizmus]]. Minárik je teda autorom [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]] konca [[19. storočie|19. storočia]], jeho postavy končia dezintegráciou ega.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920 – 1930|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Habaj - editor|meno=Michal|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Michal Habaj (literárny vedec)}}</ref> V začiatkoch tvorby bol príslušník literárnej skupiny „Utópia”. Vyšla mu zbierka prozaických prác ''Smaragdový amulet'' ([[1946]]), no po roku [[1943]] sa autorsky odmlčal. Posmrtne mu vydali výbery próz ''Purpurový medveď'' ([[1967]]) a ''Vášeň'' ([[1970]]). Je autor románu s historickým námetom ''Sprisahanie v Prešporku'' ([[1940]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Ringier Axel Springer SK, a.s.|url archívu=https://web.archive.org/web/20210709185017/https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum archivácie=2021-07-09}}</ref> [[Milan Thomka Mitrovský]] ([[1875]] – [[1943]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Thomka Mitrovský: M. Th. M - autobiografia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1292/Mitrovsky_M-Th-M/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> bol slovenský [[Neoklasicizmus|neoklasicistický]] akademický maliar. Popri svojej výtvarnej činnosti napísal zbierku noviel ''Pani Helène'' ([[1930]]), za ktorú dostal štátnu cenu. Témou týchto próz je prostredie umeleckej bohémy vo [[Florencia|Florencii,]] ktoré boli reakciou na jeho študijný pobyt v tomto meste. Mitrovský písal aj literárnu a umeleckú publicistiku, napríklad ''Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1299/Mitrovsky_Maiestas-artis-Umenie-veda-a-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> Ďalší autori sa druhej vlny dotkli len okrajovo alebo chvíľkovo: [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Rob Poničan]]([[1902]]-[[1978]]), [[Jarko Elen]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jarko Elen|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jarko-elen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Štefan Letz]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Letz|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-letz|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Peter Zván]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Zván|url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-zvan/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Vladimír Wagner]], [[Imro Frits]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frič Imrich (Frits) - Slovnik vyznamnych osobnosti mesta Trencin - 20. storocie.pdf|url=https://www.vkmr.sk/buxus/docs/Slovnik%20vyznamnych%20osobnosti%20mesta%20Trencin%20-%2020.%20storocie.pdf|dátum prístupu=2022-05-27|vydavateľ=Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne}}</ref>. ===Lyrizovaná próza ([[1920]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lyrizovaná próza|url=https://www.rtvs.sk/clanok/91837/slovnik-l|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=RTVS}}</ref>=== Lyrizovaná próza je špecifický literárny štýl týkajúci sa skupiny prozaikov slovenskej moderny, ktorí lyrizovali svoje prozaické texty vkladaním postáv a statí s lyrickými výjavmi, snami, spomienkami a fantastickými predstavami, pričom používali aj témy zo slovenských balád a rozprávok. Týmto dosahovali subjektívne ladenie umeleckého textu, ktorým sa im podarilo vytvoriť rozšírený obraz vedomia rozprávača, novú rozšírenú realitu v próze. Termín „Lyrizovaná próza” prvýkrát použil [[Ján Števček]] vo svojom literárnovednom diele Lyrizovaná próza<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Števček|url=https://www.litcentrum.sk/node/97864/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref>. Časť literárnych kritikov však považuje tento smer za súčasť slovenského [[naturizmus|naturizmu]], iní kritici považujú naturizmus len za iný názov lyrizovanej prózy. Predstavitelia spomenutí nižšie sú hlavné literárne osobnosti, zakladatelia lyrizovanej prózy na Slovensku: [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]), [[Dobroslav Chrobák]] ([[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Margita Figuli]] ([[1909]] – [[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tido Jozef Gašpar|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tido-jozef-gaspar/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. ====Prvá generačná vrstva lyrizovanej prózy==== [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) bol básnik a písal aj prózu pre dospelých, deti a mládež. Stal sa priekopníkom estetizmu lyrizovanej prózy a zakladateľom jej ideovo-estetických princípov v rámci slovenskej literatúry. Bol to autor, ktorý vzišiel zo stredoslovenského prostredia. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] sa stretol so slovenskými komunistami a v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]] naňho vplývali národné idey. Od [[1938]] žil v [[Bratislava|Bratislave]] až do konca života. Debutoval v [[1932]] hneď dvoma básnickými dielami, zbierkou ''Bez návratu'' a lyricko-epickou poémou ''Martin Nociar Jakubovie''. Je to poézia emocionálne blízka Ivanovi Kraskovi a Vladimírovi Royovi a štýlovo sa pohybuje medzi modernou a lyrizovanou prózou. Zbierka ''Mámenie'' (1936) a ''Pijanské piesne'' (1941) sú obe podfarbené smútkom a pesimizmom a [[Milan Pišút]] považuje túto stránku Ondrejova za dekadentnú. Opakom je autorova tvorba pre mládež: ''Rozprávky z hôr'' ([[1932]]), ktoré sú oslavou života horalov v prírode, ''Tátoš a človek'' (jedná sa o históriu odprírodnenia koňa), ''O zlatej jaskyni'' ([[1935]]), vyznačuje sa žánrovými inováciami - syntézou [[sci-fi]], [[Groteska|grotesky]] a [[Paródia|paródie]]. Táto próza obsahuje scény s trpaslíkmi, obyvateľmi hviezdy spolu so zbojníckymi a tuláckymi motívmi. Ondrejovov ''Africký zápisník'' ([[1936]]), v ktorom okrem iného odsúdil prejavy nadradenosti bielej rasy a rôzne vlastnosti kolonializmu bol cestopisom bez cestovania, fiktívnym rozprávaním náučného charakteru. Nasledovali žánrovo totožné knižky - fiktívne cestopisy ''Horami Sumatry'' a ''Príhody v divočine'' ([[1940]]). Posmrtne mu vydali ''Keď pôjdeš horou'' ([[1963]]), rozprávanie o lesných stromoch. Vrcholom Ondrejovovej tvorby pre mládež je ''Zbojnícka mladosť'', román o vlastnom detstve v prírode s lyricko-mystickým akcentom. Ďalší román previazaný so Zbojníckou mladosťou hlavným hrdinom je [[Jerguš Lapin]], v ktorom sa príbeh presúva z hôr do mesta a na vojnový front, padá monarchia a vzniká Československo. Literárne je zmesou rôznych štýlov rozvíjania deja, no stále má vlastnosti lyrizovanej prózy. Voľným pokračovaním je román ''Na zemi sú tvoje hviezdy''. Tri romány tvoria voľnú trilógiu ''Slnko vystúpilo nad hory'' ([[1956]]). [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]]) je cenený ako jeden zo zakladateľov avantgardnej prózy, v ktorej sa prejavuje [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]], kult formy, estétstvo, ornamentalizmus a lyrický pátos. Takéto postupy tvorby mali byť prejavom vycibreného vkusu a elitnejšej kultúry. Diela mali nielen delikátnejšiu formu ako predošlý realizmus ale aj delikátnejší obsah spojený s vlnami extázy, striedaním nálad a túžob. Láska, krása a sny, to sú témy, ktoré majú v jeho diele ukázať krajšiu, príjemnejšiu realitu, čo ale kontrastuje so smútkom, ktorý sa v jeho tvorbe často spája s láskou. V súvislosti s týmito pojmami sa v Gašparovej próze vyvinul typ ženskej postavy - „femme fatale”, ktorá je obrazom zlých vlastností ako milovníčka luxusu, ničnerobenia, členka mondénnej spoločnosti. Inšpiratívnym prameňom tohto ženského profilu boli Gašparovi [[Gustav Klimt]] a [[Arthur Schnitzler]]. Gašpar písal hlavne novely, napríklad ''Karambol a iné novely'' ([[1925]]), ''V cudzine a iné rozprávky''([[1935]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GAŠPAR, Tido Jozef|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/gaspar-tido-j/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Vozárová|meno=Katarína|vydavateľ=Slovník divadelných kritikov a publicistov|odkaz na autora=Katarína Vozárová}}</ref> [[Ján Hrušovský]] ([[1892]]{{--}}[[1975]]) bol výhradne prozaik. Debutoval prózami s témou [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] ''Zo svetovej vojny'' (1919), ''Muž s protézou'' (1925), ''Peter Pa- vel na prahu nového sveta'' (1930), ''František Ferdinand'' (1935) a ''Sprisahanie proti svetu'' - 4 diely([[1941]] – 42). Vydal zbierky poviedok: ''Pompiliova Madona'' ([[1923]]), ''Zmok a iné poviedky, Dolorosa'' (obe [[1925]]), ''Kariéra'' ([[1961]]) a ''Rozmarné poviedky'' ([[1974]]). Písal dobrodružnú, detektívnu a historickú beletriu. Bol tiež autorsky plodný novinár a publicista. Jeho románopisné dielo tiež nie je malé: ''Jánošík 1{{--}}4'' ([[1933]]), ''Dráma na ostrove, Verný hrdina'' (oba [[1935]]), ''Búrka nad Devínom'' ([[1936]]), ''Neuveriteľný príbeh dr. Gallusa'' ([[1937]]), ''Dva železné dvory 1{{--}}2'' ([[1938]]), ''Prízrak'' ([[1941]]), ''Pohroma'' ([[1962]]), ''Čarovný kľúč'' ([[1966]]) a ''Rákócziho pochod''. [[Súbor:Portrait urban-milo.jpg|náhľad|vpravo|[[Milo Urban]] je významný predstaviteľ lyrizovanej prózy. Narodil sa v lesnej horárni na [[Babia hora|Babej Hore]] a svoju životnú kariéru ukončil v [[Bratislava|Bratislave]], kam sa prisťahoval v roku [[1974]].]] ====Druhá generačná vrstva==== [[Milo Urban]] ([[1904]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milo Urban|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=|vydavateľ=Osobnosti.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421111854/https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/milo-urban/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> je románopisec, ktorý písal realisticko-psychologickú prózu. Je autorom kľúčového románu slovenskej medzivojnovej literatúry ''Živý bič'' (dva diely [[1927]]). Jeho dielo je ovplyvnené realizmom [[Vajanský|Vajanského]], [[Martin Kukučín|Kukučín]]a, [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] a Andrejeva. Vo veku 16 - 17 rokov napísal prvotiny ''Nešťastník, Už je pozde, Vanitas vanitatum'' a v osemnástich publikoval prvotinu ''Jašek Kutliak spod Bučinky'', v ktorej ako mladý autor prvýkrát použil svoju metódu koncentrovanej epiky. Táto metóda kulminovala v zbierke próz ''Výkriky bez ozveny'' a najmä v novele ''Za vyšným mlynom''. Posledná menovaná novela je syntézou tvorivých postupov, ktorými sa dostáva do psychologickej hĺbky postáv a tým aj deja. V tomto štýle napísal aj ''Živý bič'' publikovaný s veľkým úspechom, keď mal 23 rokov. Bol preložený do [[Nemčina|nemčiny]], no po nástupe [[Nacizmus|nacizmu]] bol v [[Nemecko|Nemecku]] pálený spolu s knihami [[Thomas Mann|Thomasa Manna]], [[Erich Maria Remarque|E. M. Remarqua]] a iných. Román je zobrazením života na [[Orava (región)|oravskom]] vidieku koncom prvej svetovej vojny, jeho dej oživujú postavy vo vleku svojho osudu, ktorému sa bránia, no nedarí sa im to. Ich profily sú vykresľované psychologickou metódou, čo v súčinnosti so silne dramatizovaným dejom vytvára napínavý príbeh. Po vojne a takmer dvadsaťročnej pauze tvorby (kvôli svojej práci šéfredaktora novín [[Gardista (noviny)|Gardista]] a ďalších periodík [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej strany]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Kultúra režúca a rúbajúca|periodikum=Historická revue 9/2022|priezvisko=Hruboň|meno=Anton|vydavateľ=Petit Press a.s.|miesto=Bratislava|dátum=26.8.2022|ročník=XXXIII|číslo=9/2022|strany=65|issn=1335-6550|odkaz na autora=Anton Hruboň}}</ref>) pokračoval v románe ''Živý bič'' dielmi ''Zhasnuté svetlá'' a ''Kto seje vietor'', ktorým však kritika vyčíta [[schematizmus]] a povrchné stvárnenie pováh. V memoárových prózach ''Zelená krv'' (''Spomienky hájnikovho syna''), ''Kade-tade po Halinde, Na brehu krvavej rieky a Sloboda nie je špás'' sa Milo Urban vrátil ku svojmu dramatickému rozprávačskému štýlu a psychologickej hĺbke postáv. Je vysoko oceňovaným románopiscom a má trvalé miesto v dejinách slovenskej literatúry. ====Tretia generačná vrstva==== [[Súbor:Portrait figuli-margita.jpg|náhľad|vpravo|[[Margita Figuli]] bola priama potomkyňa [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], ktorý vydal svoju dcéru za Petra Figulusa Jablonského, svojho chovanca. Margita Figuli sa narodila v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v tom istom dome ako sa narodil [[Pavol Országh Hviezdoslav|P.O. Hviezdoslav]].]] [[Margita Figuli]] (rodné priezvisko Figuliová, vydatá Šustrová, [[1909]]{{--}} [[1995]]), absolvovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici a pracovala ako banková úradníčka v Bratislave. V roku [[1941]] prišla v Tatrabanke o prácu kvôli publikovanej novele ''Olovený vták'', ktorej dej sa týkal vojenského napadnutia [[Poľsko|Poľska]] Nemeckom. Od tej chvíle sa sústavne venovala len literárnej tvorbe. V roku [[1936]] vydala debutovú novelu ''Uzlík tepla'', ktorú ilustroval umelec [[Koloman Sokol]]. V roku [[1937]] jej publikovali zbierku desiatich noviel ''Pokušenie'', v ktorých hľadá svoj štýl písania v rámci romantizujúceho [[naturizmus|naturizmu]] až po okrajové dotyky s [[Impresionizmus|impresionizmom]]. Jej poviedka ''Tri noci a tri sny'' ([[1942]]) bola bibliofilským vydaním s ilustráciami maliara [[Ľudovít Fulla|Ľudovíta Fullu]]. V emblematickom románe slovenského naturizmu [[Tri gaštanové kone]] ([[1940]]) sa Figuli zaoberá konfliktom zákonov prírody a zákonov civilizačného procesu, pohanským fatalizmom a kresťanskými normami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Figuli Margita|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/9-figuli-margita.html|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Nosková|meno=Božena|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Božena Nosková}}</ref>. Vynútenú prestávku počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v publikovaní využila na písanie 4-zväzkového historického románu [[Babylon]] ([[1946]]), za ktorý jej v roku [[1947]] udelili štátnu cenu. Je to fiktívny príbeh na pozadí rozvratu [[Babylonská ríša|Babylonskej ríše]] napadnutej [[Perzská ríša|Perzskou ríšou]]. Jedná sa o rozsiahlu epickú prózu, ktorá mohla byť alegóriou na [[Jozef Tiso|Tisov]] bábkový režim, čím sa stalo, že toto dielo nemalo šancu na uverejnenie do konca druhej svetovej vojny. Po roku [[1948]] mal ''Babylon'' problém s komunistickou cenzúrou. Táto ho skrátila kvôli autorkinej kritike diktátorského režimu v diele. V roku [[1949]] jej vyšla novela ''Zuzana'' v zošitovom vydaní<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Figuli|meno=Margita|titul=Zuzana - novela|vydanie=1|vydavateľ=Nakladateľstvo OBRODA, Bratislava|miesto=Žilina|rok=1949, marec|strany=143|odkaz na autora=Margita Figuli|edícia=OBRODA|jazyk=slovenský}}</ref>. Potom sa Figuli vynútene ako spisovateľka odmlčala do roku [[1956]], kedy vydala svoj autobiografický román ''Mladosť''. V roku [[1964]] jej vyšla memoárová esej ''Ariadnina niť'' a v roku [[1974]] román ''Víchor v nás''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autorka Troch gaštanových koní M. Figuli sa narodila pred 110 rokmi|url=https://www.teraz.sk/kultura/autorka-troch-gastanovych-koni-m-fig/421609-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Valček|meno=Peter|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Valček}}</ref> [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]]) dosiahol na najvyšší stupeň lyrizovanej prózy [[naturizmus]], ktorý spoznávame v jeho kratšom ale umelecky koncentrovanom diele. Ako autor bol ovplyvnený [[Jean Giono|Jeanom Gionom]], [[Charles-Ferdinand Ramuz|Ramuzom]] a slovenskými autormi lyrizovanej prózy ([[Margita Figuli]]). Švantnerove prozaické diela [[Nevesta hôľ]] (román) a [[Malka]] (zbierka noviel)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner II. (1912-1950) 1. časť|url=https://www.rtvs.sk/clanok/82723/frantisek-svantner-ii-1912{{--}}1950-1-cast|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Hamada|meno=Milan|vydavateľ=RTVS|odkaz na autora=Milan Hamada}}</ref> sú považované za vrchol tvorby slovenského [[naturizmus|naturizmu]] (inak aj lyrizovaná próza). V príbehu, ktorý rámuje slovenská príroda, lesy, lúky, rieky, sa nachádza niekoľko vrstiev, reálny život popretkávaný lyrickými, magickými, hororovými časťami príbehu a všetko toto prepojené s historickými javmi (prvá svetová vojna, [[SNP|Povstanie v 1944]]) a starými mýtmi (tajomná nevesta hôľ). Švantnerova výstavba príbehu je natoľko plastická, že ju možno nazvať aj rozšírenou realitou. Napísal, respektíve nedokončil tiež román ''Život bez konca'', ktorý bol poňatý ako široká historická freska v rozmedzí rokov [[1894]]{{--}}[[1934]]. František Švantner predčasne zomrel, no jeho pozostalý román je predsa len svedectvom doby medzi dvoma svetovými vojnami na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Dobroslav Chrobák]] (rodným menom Ľudovít Mistrík, [[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> zostavil zbierku poviedok ''Kamarát Jašek'' ([[1934]]) a napísal románovú novelu ''Drak sa vracia'' ([[1943]]), ktoré sa stali tiež emblematickými dielami slovenského naturizmu. Drak sa vracia je naturisticko-psychologická novela, v ktorej sa spracúva dramatický príbeh vzťahu troch postáv v rámci života horalskej dediny zarámcovaný prírodou. Nechýba napätie a tajomno, no autor na rozdiel od Švantnera vynechal mystiku a fantastičnosť. Na jeho tvorbu mali vplyv autori [[Hermann Hesse]], [[Henri Pourrat]] aj [[Knut Hamsun]]. Chrobák pôsobil po štúdiu v [[Praha|Prahe]] na Vysokom učení technickom v Bratislave, kde sa stal redaktorom Rádiožurnálu v [[Česko-slovenský rozhlas|Československom rozhlase]]. Od roku [[1947]] sa stal hlavným riaditeľom rádia na Slovensku. V roku [[1946]] vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]]. Kariéru mu zahatala vážna choroba a v mladom veku 44 rokov skonal. [[Štefan Gráf]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Gráf|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-graf/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1905]]{{--}}[[1989]]) je autor prozaického diela zaradeného slovenskou kritikou medzi autorov lyrizovanej prózy. Ako autor debutoval básnickými zbierkami ''V horúcom príboji'' ([[1937]]) a ''Žeravý bod'' ([[1940]]) uverejňovanými od polovice [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] v rôznych časopisoch (Slovenské smery, [[Slovenské pohľady]], [[Elán (časopis)|Elán]]). Napísal romány ''Zmätok'' ([[1938]]), jeho voľné pokračovanie ''Oceľové vlny'' ([[1941]]), ''Zápas'' ([[1939]]), ''Cesta za snom'' ([[1942]]) a dvojdielny román ''Jur Janošiak'' ([[1944]]). Po dlhšej odmlke spôsobenej politickými podmienkami mu vyšiel výber z noviel ''V horúcom príboji'' ([[1968]]), neskôr poviedkový triptych ''Nábrežie Františka Jozefa'' ([[1975]]) a venoval sa prekladaniu diel [[Alois Jirásek|Aloisa Jiráska]], J. Š. Baara, T. Novákovej, z nemčiny T. Storma a W. Raabeho. Ďalšími autormi tretej vrstvy sú [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) a [[Jozef Cíger Hronský]] ([[1896]]{{--}}[[1960]]). Ondrejov písal poéziu a detskú literatúru (''Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin a Na zemi sú tvoje hviezdy''), u Cígera Hronského sa hlavne zdôrazňuje jeho próza ''[[Jozef Mak (román)|Jozef Mak]]'', ktorá opisuje slovenského človeka ako bezvýznamnú a osudom bitú bytosť. Títo dvaja autori mali zložitý ideologický a politický postoj (čo nebol výnimočný jav medzivojnových generácií autorov). Ondrejov sa po [[Arizácia|arizácii]] známeho kníhkupectva ''Steiner'' a udania majiteľov pokúsil o nápravu obrazu o sebe a odišiel do [[SNP]]. [[Jozef Cíger-Hronský|Cíger Hronský]] v roku [[1945]] emigroval zo strachu, že ho budú súdiť za jeho ľudácku činnosť počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Cíger Hronský napísal v exile povstalecký román [[Svet na Trasovisku]], v ktorom sa ako rozprávač príbehu stavia do pozície kritika [[SNP]]. Román je napísaný z pohľadu ľudáckeho voliča, ktorý nemal výhrady ani voči nemeckej okupácii, ani voči [[Jozef Tiso|Tisovej]] bábkovej vláde či akceptácii [[Nacizmus|nacizmu]], čo je v opozícii voči jeho tvrdeniam, že [[Slovenský štát]] bol samostatný štátny útvar a [[SNP]] narušilo tento jeho štatút. Po páde [[Komunizmus|komunizmu]] bola jeho osobnosť plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. V roku [[1993]] previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne]]. Symbolicky ho pochovali spolu so [[Štefan Krčméry|Štefanom Krčmérym]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=K poetike románu J. C. Hronského Svet na Trasovisku|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/chovanec1/subor/68.pdf|dátum prístupu=2022-01-12|priezvisko=Krišková|meno=Miriama|vydavateľ=pulib.sk/Univerzitná knižnica v Prešove|odkaz na autora=Miriama Krišková}}</ref> ===[[Katolícka moderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katolícka moderna|url=https://beliana.sav.sk/heslo/katolicka-moderna|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref> ([[1933]]{{--}}[[1948]])=== Katolícku modernu rozvinuli do literárneho smeru mladí autori zjednotení okolo osoby františkána [[Rudolf Dilong|Rudolfa Dilonga]]. Tento prúd moderny obsahuje hlavne medzivojnovú a vojnovú tvorbu poézie. Za prvé programové vystúpenie autorov katolíckej moderny sa považuje ''Antológia mladej slovenskej poézie'', ktorej zostavovateľ bol Dilong. Autorov možno rozdeliť do dvoch vetiev podľa miesta výskytu, jedna skupina zostala na [[Slovensko|Slovensku]], druhá v zahraničnej emigrácii. Písali lyricko-reflexívnu poéziu s náboženskou, nacionálnou a vlasteneckou tematikou, ich umelecké postupy tvorby boli inšpirované avantgardnými smermi západnej Európy ([[symbolizmus]], [[poetizmus]], [[surrealizmus]], [[existencializmus]]). Domácimi prameňmi inšpirácie im bola raná stredoveká literatúra ([[Proglas (prológ)|Proglas]], [[Moravsko-panónske legendy|Moravsko-Panónske legendy]]), [[klasicizmus]] ([[Anton Bernolák|Bernolák]], Fándly, [[Ján Hollý (spisovateľ)|Hollý]], [[Ján Kollár|Kollár]]), spevníky (Cantus catholici - [[Benedikt Szőllősi]], Cithara sanctorum - [[Juraj Tranovský]]), [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]] ([[Samo Chalupka]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]], Hodža, [[Andrej Sládkovič]], realisti (Záborský, Palárik, [[P. O. Hviezdoslav]]). ====Prvá generácia==== [[Rudolf Dilong]] ([[1905]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/86/Rudolf-Dilong|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-dilong/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DILONG, RUDOLF (* 1905 – † 1986)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/dilong-rudolf-1905-1986/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> je spoluzakladajúca osobnosť katolíckej moderny. Spisovateľ, publicista, katolícky kňaz a františkánsky mních sústredil okolo časopisov ''Postup'' ([[1934]] - [[1935]]) a ''Prameň'' ([[1936]]{{--}}[[1937]]) mladú generáciu katolíckych autorov moderny. Okrem toho, v roku [[1933]] vydal prácu ''Antológia mladej slovenskej poézie''. Dilong sa od svojho debutu ''Budúci ľudia'' ([[1931]]) vyvíjal štýlovo aj významovo od konzervatívnych foriem k avantgardnej tvorbe. Začal [[Poetizmus (smer)|poetizmom]] v zbierkach ''Helena nosí ľaliu'' a ''Mladý svadobník''. ''Ja, svätý František'' je kniha, v ktorej uplatnil svoj pohľad na vieru v spirituálnom a meditatívnom štýle. [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia]] boli venované v jeho tvorbe smerom [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a [[surrealizmus]] (zbierka ''Mesto s Ružou''). [[Stanislav Šmatlák]] definoval medzivojnovú Dilongovu tvorbu ako „...bytostné osvojenie si a subjektívne prežitie i básnické artikulovanie novej podoby lyrizmu...”. Protivojnovo ladené básne ''Konvália, Nevolaj, nevolaj'' a iné sú v ideovom konflikte s jeho agitačnými veršami v zbierkach ''Gardisti na stráž!, Vojna'', ktoré zase kontrastujú s príbehom jeho celoživotnej lásky a básnickej múzy [[Valéria Reiszová|Valérie Reiszovej]], ktorá bola židovského pôvodu. Dilong musel v období vojny prerušiť bohatú tvorivú a publikačnú činnosť odchodom na východný front v hodnosti poľného kuráta slovenskej armády. Od chvíle jeho emigrácie z [[Rím]]a do [[Argentína|Argentíny]] a [[USA]] bola jeho tvorba po roku [[1948]] bielym miestom na mape slovenskej literatúry. V exile napísal viac ako 70 básnických zbierok, prozaické texty aj drámu v [[Slovenčina|slovenskom jazyku]]. Po roku [[1989]] vyšli na Slovensku ''Ja, Rudolf Dilong, trubadúr'' (výber z diela so silným sentimentom túžby po vlasti), ''Mladosť z očistca'' (denník).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér a kol.|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=127-128|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula a kol.}}</ref> [[Andrej Žarnov]] (vlastným menom František Šubík<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Žarnov|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-zarnov/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[1903]]{{--}}[[1982]]) bol univ. prof. v Patologickom ústave Slov. univerzity v Bratislave, odborník na patológiu, člen medzinárodnej komisie, ktorá vyšetrovala zločiny proti ľudskosti v Katyńskom lese. Nielen kvôli výsledku vyšetrovania bol po roku [[1945]] prenasledovaný komunistickou vládou a preto v roku [[1952]] definitívne emigroval do [[USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>, kde vykonával lekársku prax do roku [[1974]]. Žarnov bol aj významný autor slovenskej moderny tvoriaci poéziu od roku [[1925]], kedy začal vydávať zbierky poézie ''Stráž na Morave'', ''Nástup otrávených'' ([[1925]]), ''Brázda cez úhory'' ([[1929]]), ''Hlas krvi'' ([[1932]]), zbierka lyriky ''Kocky'' ([[1936]]) a zbierka ''Štít'' ([[1940]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Kultúrno-literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>. Bol aj výborný prekladateľ [[Dante]]ho, napríklad prvá časť [[Božská komédia|Božskej komédie]] Peklo a ''Väzenská balada'' od [[Oscar Wilde|Oscara Wilda]]. Žarnov tvoril aj politickú lyriku, kvôli ktorej mal problémy s československým režimom kvôli [[autonomizmus|autonomizmu]] v jeho básnickej zbierke ''Stráž na Morave''. Po smrti jeho prvorodeného syna Ivana vydal zbierku básní Mŕtvy ([[1941]]).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=633-634|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula a kol.}}</ref> ====Druhá generácia==== [[Valentín Beniak]] ([[1894]]{{--}}[[1973]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je uznávaný básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] a [[Poetizmus (smer)|poetizmu]]. Medzi dvoma vojnami vydával zbierky poézie inšpirované cestami do [[Taliansko|Talianska]] a [[Francúzsko|Francúzska]] (''Ozveny krokov, Kráľovská reťaz, Lunapark''). Beniak publikoval v časopise Elán v Prahe, napríklad báseň „Reťaz”<ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=72 - 73}}</ref>. V zbierke ''Poštový holub'' reflektuje už blížiacu sa [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], dobovú spoločenskú atmosféru blížiacej sa vojnovej a politickej kataklizmy odzrkadlil v zbierke ''Bukvica'' ([[1938]]). Medzi rokmi [[1939]]{{--}}[[1944]] sa tematicky sústredil na prežívanie negatívnych emócií vyvolaných vojnou a túžbu po mieri (zbierky ''Žofia, Popolec, Igric''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenský igric sa búri aj žalostí|priezvisko=Beniak|meno=Valentín|vydanie=1|vydavateľ=Hlbiny|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-89743-21-6|strany=|odkaz na autora=Valentín Beniak|priezvisko2=Pašteka - editor|meno2=Július|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref><ref group="pozn.">Slovenský igric sa búri aj žalostí, zbierka ''Igric zotrváva pri poézii'' /IV. kapitola/...Stratení sami do seba,/s komediantským srdcom ľahkým,/hľadáme cestu do neba/a nemáme už plakať nad kým,/otvoril sa nám vzdušný vír,/lež trochu svetla vyšlo z temna, - /ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná./ Narazíš na svet básnikov,/čo krúži vesmírom, jak dúhy,/a pozmeníš sa vo vzácny kov/v zelenom dopadnutí v luhy/až peklo vo mne zahrmí,/tam sladko do náručia ber ma, -/ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná.</ref>. [[Július Pašteka]] v predhovore k výberu Beniakových básní v zbierke ''Slovenský igric sa búri aj žalostí'' charakterizuje jeho tvorbu: „''V roku 1939 povedal, že národ nám dnes žije z dvoch fondov, z kresťanstva a nacionalizmu, i jeho poézia žila z týchto zdrojov, z kresťanského a nacionálneho. Univerzalistický kresťanský svetonázor umožnil mu ten nadhľadový výšvih ponad zúžené nacionálno-politické hľľadiská i ponímanie domácej reality v širšom, európskom kontexte.''” Beniaka po roku [[1947]] komunistická vláda zakázala publikovať ako bývalého pracovníka sekretariátu ministra vnútra [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] ([[1939]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The page of Beniak, Valentin, Slovak biography|url=https://www.babelmatrix.org/works/hu-all/Beniak,_Valentin-1894/biography?doc_lang=sk|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Jakus|meno=Laura|vydavateľ=Babelmatrix|odkaz na autora=Laura Jakus}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Kultúra režúca a rúbajúca|periodikum=Historická revue|priezvisko=Hruboň|meno=Anton|vydavateľ=Petit Press a.s.|miesto=Bratislava|dátum=26.8.2022|ročník=XXXIII|číslo=9/2022|strany=65|issn=1335-6550|dátum prístupu=12.9.2022|odkaz na autora=Anton Hruboň}}</ref>. Beniak sa tak ocitol v spoločenskom vákuu, no neprestal písať. Jeho básnická šuplíková tvorba presahuje kvalitu aj kvantitu tvorby do roku [[1945]], sú to zbierky ''Plačúci Amor'' ([[1969]]), ''Sonety podvečerné'' ([[1970]]), ''Medailóny a medailónky'' ([[1971]]). Vigílie I., Vigílie II., Popolec. Stal sa básnickým solitérom s výnimočným umeleckým prejavom a dnes je zaraďovaný k veľkým autorom ako sú [[Ján Smrek]], [[Emil Boleslav Lukáč]], [[Laco Novomeský]], [[Miroslav Válek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Emil Boleslav Lukáč]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.litcentrum.sk/autor/emil-boleslav-lukac|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1900]]{{--}}[[1979]]) bol básnik [[Neosymbolizmus|neosymbolista]], evanjelický kňaz a učiteľ. Zaoberal sa publikačnou činnosťou, prekladateľstvom, divadelnou kritikou a napísal [[libreto]] k opere ''Detvan'' od [[Viliam Figuš-Bystrý|Viliama Figuša-Bystrého]]. Je autorom trinástich zbierok poézie, v ktorých sa zrkadlí jeho silné náboženské presvedčenie a humanistické zmýšľanie. Vo svojej tvorbe bol ovplyvnený [[Vladimír Roy|Vladimírom Royom]], [[P. O. Hviezdoslav]]om a [[Martin Rázus|Martinom Rázusom]]. Jeho najlepšie diela sú zbierky básní ''Dunaj a Seina'' ([[1925]]), ''O láske neláskavej'' ([[1928]]), ''Moloch'' ([[1938]]), ''Bábel'' ([[1944]]), ''Parížske romance'' ([[1969]]) a ''Srdce pod Kaukazom'' ([[1978]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LUKÁČ, Emil Boleslav|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/lukac-emil-boleslav/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Babulícová|meno=Petra|vydavateľ=kritici.theatre.sk|odkaz na autora=Petra Babulícová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 120 rokmi sa narodil básnik Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.teraz.sk/magazin/pred-120-rokmi-sa-narodil-basnik-emil-b/504428-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Pavol Ušák-Oliva]] ([[1914]]{{--}}[[1941]]) bol mladý básnik katolíckej moderny, ktorý predčasne skonal na tuberkulózu. Počas svojho života stihol vydať jednu básnickú zbierku ''Oblaky'' (1939)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Ušák Oliva: Oblaky|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/641/UsakOliva_Oblaky/1|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Ušák Oliva|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Ušák-Oliva}}</ref> a posmrtne mu vydali ''Čierne kvietie'' (nedatovaná bibliofília), ''Tak umieral básnik Paľo Oliva'' ([[1942]]), zostavili [[Janko Silan]] a [[Mikuláš Šprinc]] a výber z diela ''Bozk pozná smútok úst'' ([[1991]]), ktorý zostavil [[Štefan Moravčík]]. Ušák Oliva písal nielen viazaný rýmovaný verš s náboženským vytržením prepojeným s platonickou láskou k žene, ale aj voľný verš, v lyrickom štýle poetizmu a surrealizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paľo Oliva - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/palo-oliva/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kekeliaková|meno=Monika|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Monika Kekeliaková}}.</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=415-416|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref> [[Karol Strmeň]] ([[1921]]{{--}}[[1994]]) (vlastným menom Karol Bekényi)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karol Strmeň|url=https://www.litcentrum.sk/autor/karol-strmen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> vydal na Slovensku len dve prvé zbierky ''Výžinok života'' (1943) a ''Testament'' (1945), zvyšných šesť v [[USA]] a [[Taliansko|Taliansku]] (''Putovné piesne'' 1950, prvá exilová kniha, spoluautor Mikuláš Šprinc), ''Čakajú nivy jar'' (1963, Cleveland), ''Žalm cyrilometodský'' (1963, Cleveland), ''Znamenie Ryby'' ([[1969]], Rím), ''Preblahoslavená'', zbierka lyricko{{--}}reflexívnych básní ([[1977]], Rím), ''Sfinga spieva pri jasličkách'', [[1991]], výber z celoživotnej tvorby. Strmeň celý svoj aktívny život strávil v emigrácii, no bol ocenený medailami [[Rad Bieleho dvojkríža]], ''Medaila Spolku slovenských spisovateľov'' a ''Medaila Matice slovenske'' na území Slovenska. [[Mikuláš Šprinc]] ([[1914]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikuláš Šprinc|url=https://www.litcentrum.sk/autor/mikulas-sprinc/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí k spisovateľom katolíckej moderny, ktorí väčšinu svojej tvorby publikovali v emigrácii okrem debutovej zbierky ''Ozveny v samotách'' ([[1939]]). Jeho príspevok slovenskej moderne v exile zahŕňa šestnásť zbierok poézie, napríklad ''Na Floride sám'' ([[1953]] Cleveland), ''Tvárou proti slnku'' ([[1955]], Cleveland), ''Z poludnia a polnoci'' ([[1960]], Cleveland), ''Mladosť orla'' ([[1962]], Cleveland), ''Oči moje pútnice'' ([[1965]], Cleveland), ''Andante'' ([[1967]], Rím), ''Bratislavský park'' ([[1968]], Rím). Šprinc je autorom literárno-vednej práce ''Paul Verlaine'' ([[1953]], Cleveland) a dvoch cestopisných memoárov. Ideová stránka jeho diela zobrazuje názorový svet katolíckeho kňaza. Obsahuje subjektívne reflexie, emócie, predstavy. [[Svetloslav Veigl]], rodným menom Ferdinand Veigl, ([[1915]]{{--}}[[2010]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetloslav Veigl - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetloslav-veigl/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref> slovenský básnik, rehoľný kňaz františkánskeho rádu a gymnaziálny profesor napísal rozsiahlejšie poetické dielo. Jeho tvorba bola prerušená na 22 rokov potom, ako publikoval ''Cestami vetrov'' ([[1938]]), ''Výstup na horu Tábor'' ([[1939]]), ''Menom ťa neviem osloviť'' ([[1941]]), ''Kvety na troskách'' ([[1945]]), ''Láska smrť'' ([[1946]]), Volanie z diaľky [[1946]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Mesto na návrší''. Nastalo obdobie nepriaznivé pre tvorbu katolíckej moderny, až v roku [[1990]] začal uverejňovať postupne ďalších 10 zbierok poézie. Veiglova poetika stojí na základoch viazaného verša a morálnych hodnotách kresťanstva a dáva najavo lásku k človeku, Bohu a kresťanstvu. Báseň ''Ako chutí moc'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako chutí moc (Svetloslav Veigl)|url=https://www.postoj.sk/51931/ako-chuti-moc-svetloslav-veigl|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Postoj.sk}}</ref> zo zbierky ''Keď anjel v tebe spieva'' ([[2006]]) dokazuje ako Veigl zľahka narába z výrazovými prostriedkami a jazykom, pričom morálne ponaučenie nie je násilné či suchopárne. [[Ján Frátrik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Frátrik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-fratrik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2000]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život|url=http://www.janfratrik.sk/zivot/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Frátrik|meno=Ján|vydavateľ=janfratrik.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Jeho príspevok k moderne zahŕňa celkovo šestnásť zbierok poézie okrem debutu z roku [[1941]] (''Vám moji rodní''), ktoré boli publikované po [[1968]]. Napísal aj dve literárno-vedné diela ''Moderné postupy pri rozbore verša'' [[1972]]) a ''K rozboru literárneho diela'' ([[1976]]. Nakoniec, svojim kolegom z katolíckej moderny venoval a zostavil antológiu ''Slovenská katolícka moderna v premenách času'' ([[1994]]). [[Štefan Sandtner]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Sandtner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2006]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, saleziánsky kňaz s kvalitným vzdelaním (vyštudoval teológiu v Ríme, slovenčinu a históriu na FFUK v Bratislave) sa stal ako mnoho ďalších jeho kolegov obeťou komunistickej čistky v cirkvi. V roku [[1960]] ho omilostili po deviatich rokoch väzby, v ktorej sa ocitol za údajnú velezradu. Do roku [[1968]] pracoval ako skladový robotník v Pezinku. Od roku [[1989]] žil v saleziánskom domove v [[Bratislava|Bratislave]] a redigoval časopis [[Don Bosco]]. Sandtner pokračoval v smere katolíckej moderny aj v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] až do konca svojho života. Tvoril aj v žalári, a to viazaný verš s rýmom, ktorý najprv zložil spamäti a po jeho naučení naspamäť ho prepisoval na papier. Rýmovaný verš sa ľahšie zapamätal. Inšpiroval sa prírodou, hviezdnym nebom, biblickými príbehmi (''Z litánií o stromoch, Všetky žiarivé hviezdy, Vtáčia symfónia, Tie šaštínske zvony''). [[Ján Motulko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1920]]{{--}}[[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> nedokončil štúdium na [[FiF UK]] v Bratislave, lebo bol povolaný do armády a odišiel na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]], neskôr ho poslali na [[taliansky front]]. Aj v tomto období písal básne, ktoré publikovali ako zbierku ''Blížence'', považovanú za prekvapivo zrelé dielo, ktoré reaguje na tvorbu českého [[Poetizmus (smer)|poetizmu]], [[Rainer Maria Rilke|Reinera Maria Rilkeho]] a celkovo katolícku modernu. Po vojne sa stal redaktorom [[Spolok sv. Vojtecha|Spolku sv. Vojtecha v Trnave]]. Následne sa presťahoval do Bratislavy, kde bol v rokoch [[1959]] až [[1987]] redaktorom [[Katolícke noviny (1940)|Katolíckych novín]]. ''V mimózach vietor'' je zbierka publikovaná v roku [[1947]] a prózy ''Z ohňa a krvi'' ([[1948]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jan-motulko-1920-2013/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Ústav pamäti národa}}</ref>, po ktorých sa básnik publikačne odmlčal a v roku [[1970]] stihol vydať zbierku ''Zobúdzanie popola'' ([[1970]]). Potom opäť nútená odmlka do roku [[1992]]. Od tohto roku postupne vydával ďalšie zbierky básní (''Fialové žalmy, Strmé schody, Čas Herodes, Na Božej brúske, Jesenné paberky''). [[Gorazd Zvonický]] ([[1913]]{{--}}[[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gorazd Zvonický|url=https://www.litcentrum.sk/autor/gorazd-zvonicky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí ku skupine proskribovaných básnikov katolíckej moderny, ktorí museli emigrovať pod tlakom komunistického systému. Zvonický bol [[Saleziáni Don Bosca|saleziánsky]] kňaz, ktorý odišiel z vlasti v roku [[1950]] cez [[Taliansko]] do [[Buenos Aires]], kde bol farárom vo štvrti [[La Boca]] medzi [[1951]]{{--}}[[1963]]. Od [[1963]] do [[1990]] pôsobil ako profesor humanitných vied na Slov. gymnáziu A. Bernoláka pri Slov. ústave sv. Cyrila a Metoda v [[Rím]]e. Svoju tvorbu začal zbierkou poézie ''Sejba perál'' ([[1943]]), ''Mýtnik pred Madonou'' ([[1948]]) bola nasledujúca zbierka, ktorú mu zhabali na zásah cenzúry. Exilová tvorba pozostáva zo zbierok poézie ''S ukazovákom na mraku'' ([[1958]]), ''Prebúdza sa zem'' ([[1964]]), ''Na jubilejné víno'' ([[1965]]), ''Slnko ma miluje'' ([[1967]]), ''Len črepy…, Prekutávam lovištia'' (obe [[1968]]), ''Na Igricovom kare'' ([[1973]]), ''Napárať čím viac lyka'' ([[1978]]), ''Obolus'' ([[1985]]), ''Smer Mariánska hora'' ([[1988]]) a antológiu ''Si krajšia, moja vlasť'' ([[1993]]). Zvonický prekladal aj [[Francesco Petrarca|Francesca Petrarcu]] a [[Ugo Foscolo|Uga Foscola]] a napísal knihu esejí ''Keď mlčať nie je zlato'' ([[1988]]). [[Severín Zrubec]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Severín Zrubec|url=https://www.litcentrum.sk/autor/severin-g-zrubec/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1921]]{{--}}[[2011]]) napísal pätnásť zbierok subjektívnej lyriky, debutoval zbierkou ''Hodina stromov'' ([[1965]]). Svoje dielo venoval väčšinou rodine a priateľom v malých nákladoch. Celý život prežil vo svojej vlasti. [[Imrich Kružliak]] ([[1914]]{{--}}[[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Imrich Kružliak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/imrich-kruzliak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> okrem rôznej spoločenskej, politickej a publikačnej činnosti napísal jedinú básnickú zbierku ''Piesne a smútky'' ([[Rím]] [[1974]]). Patrí k exilovej časti katolíckej moderny. ===[[Vitalizmus (literatúra)|Vitalizmus]]=== [[Ján Smrek]] (rodným menom Ján Čietek<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-smrek/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek|url=http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=MÚ Melčice - Lieskové, rodisko J.Smreka|url archívu=https://web.archive.org/web/20210418230605/http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum archivácie=2021-04-18}}</ref>, [[1898]] – [[1982]]) sa vypracoval na významnú osobnosť slovenskej literatúry z chovanca [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] na autora poézie [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmu]], zakladateľa [[Elán (časopis)|časopisu Elán]] a organizátora literárneho života. V roku [[1916]] uverejnil prvú báseň ''Heydukovi'' v časopise Slovenský týždenník. V roku [[1913]] začal písať básne v meste Petrovec, až kým v roku [[1917]] narukoval k delostrelcom. V roku [[1918]] sa s rakúsko-uhorskou armádou dostal do [[Istanbul]]u a na [[Palestína (územie)|palestínsky]] front. Napriek tomu, že tu ochorie na maláriu, svoju poetickú múzu nezastaví a píše básne, ktoré posiela z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] do časopisu ''Živena''. Prvý debut ''Odsúdený k večitej žízni'' mu publikovali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e. V roku [[1924]] edične pripravil antológiu ''Zborník mladej slovenskej literatúry'', v ktorej dôkladne opísal stav povojnovej slovenskej literatúry a charakterizoval jej autorov. V období [[1925]]{{--}}[[1929]] písal v ''Národných novinách'' <ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=11}}</ref> v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e politické a kultúrne články a úvodníky, v tomto období tiež vydal svoju zbierku básní ''Cválajúce dni'' ([[1925]]<ref name=´Smrek´>{{Citácia knihy|titul=Knihy slnečné|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1963|strany=340|odkaz na autora=Ján Smrek|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref>, ktorá ho posunula do centra literárneho diania. Paralelne s týmito činnosťami založil a viedol Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) vydávanú v Mazáčovom nakladateľstve v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1929]] vydal zbierku básní ''Božské uzly''<ref name=´Smrek´ />. V rámci Mazáčovho vydavateľstva založil a viedol časopis [[Elán (časopis)|Elán]] <ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=2007|strana=11 - 23}}</ref>([[1930]]{{--}}[[1947]]). V roku [[1931]] editoval reprezentatívnu publikáciu ''Slovenská prítomnosť literárna a umelecká'', v ktorej poprední odborníci hodnotia slovenskú literatúru a umenie v desaťročí po prevrate. Následne vydával zbierky poézie ''Iba oči'' ([[1933]])<ref name=´Smrek´ />, básnickú skladbu ''Básnik a žena'' ([[1934]])<ref name=´Smrek´ /> a zbierku básní ''Zrno'' ([[1935]])<ref name=´Smrek´ />. Po rozpade Česko-slovenska v [[1939]] odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]]. [[Elán (časopis)|Časopis Elán]] sa stal súčasťou [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Vydal zbierku ''Hostina'' v roku [[1944]], kedy Elánu zakázali vychádzať a v roku [[1945]] mu vyšla protifašistická básnická zbierka ''Studňa''. V roku [[1948]] vydal výber z poézie pod názvom ''Knihy mladosti''. Okrem vitalistickej poézie napísal aj libreto k opere [[Ján Cikker|Jána Cikkera]] ''Beg Bajazid'', ktorá sa stále hráva a vydal preklad básnickej skladby ''Ruslan a Ľudmila'' od [[Alexander Puškin|Puškina]]. Do roku [[1965]], kedy mu udelili titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národný umelec]], ešte vydával poéziu (''Obraz sveta'' ([[1958]]), ''Struny''([[1962]]), ''Nerušte kruhy moje'' ([[1965]]) a ''Písané na sude'' [[1964]]). V roku 1989 mu vydali dvojdielne memoáre ''Poézia, moja láska''.Po jeho smrti v roku [[1993]] vydala jeho rodina (syn Ivan Čietek) zbierku nepublikovanej šuplíkovej tvorby so silným antikomunistickým názorom ''Proti noci''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|strany=233-238|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref> ===[[Nadrealizmus]]<ref name="search.webdepozit.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literatúra v rokoch 1918 – 1945|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%e2%80%93-1945/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry}}</ref>=== Slovenský nadrealizmus tu treba chápať ako pokračovanie [[Surrealizmus|surrealizmu]] francúzskeho pôvodu, v štýle ktorého začal tvoriť [[Rudolf Fabry]] ovplyvnený prekladmi z francúzštiny do českého jazyka. {{Hlavný článok|Nadrealizmus}} [[Rudolf Fabry]] ([[1915]]{{--}}[[1982]])<ref name="search.webdepozit.sk"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Fabry|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/fabry-rudolf/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bol slovenský [[Nadrealizmus|nadrealista]], zakladateľ tohto smeru v [[Poézia|poézii]] aj výtvarnej [[Grafika (výtvarné umenie)|grafike]] a [[Kresba (umenie)|kresbe]]. Po prvotnom kontakte s pražským prostredím surrealistov vrátane [[Vítězslav Nezval|Nezvala]] a [[Karel Teige|Teigeho]] Fabry odštartoval nadrealistickú tvorbu v Bratislave svojou debutovou zbierkou ''Uťaté ruky'' ([[1935]]). Prvá signálna zbierka bola zároveň aj prvou nadrealistickou zbierkou v slovenskej literatúre. V tvorbe poézie pokračoval nadrealistickými zbierkami ''Vodné hodiny, hodiny piesočné'' ([[1938]]) a vrcholom jeho poézie ''Ja je niekto iný'' ([[1946]]). ''Kytice tomuto životu'' ([[1953]]) bola zbierka, v ktorej podľahol démonovi [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Najlepšími a hodnotovo ucelenými sú jeho knihy publikované v [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia.]] ''Skala nekamenná bralo neskalnaté'' je z tých najlepších básní a je venovaná pamiatke romantika [[Janko Kráľ|Janka Kráľa]]. Po prestávke v tvorbe úspešne pokračoval poéziou ''Nad hniezdami smrti vánok'' ([[1969]]), ''Metamorfózy metafor'' (zbierka vlastných koláží s vlastnými komentármi na aktuálne témy, všetko v štýle nadrealizmu, [[1978]]). Vydal aj prózu, zbierku poviedok ''Takým zvony nezvonia'' ([[1978]]). [[Štefan Žáry]] ([[1918]]{{--}}[[2007]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je nadrealista, ktorý začal tvoriť pomerne skoro a vo svojich dvadsiatich rokoch veku vydal prvé básne pod názvom ''Srdcia na mozaike'', ktoré však ešte neboli nadrealistické. Do roku [[1948]] publikoval celkovo deväť zbierok poézie, osem z nich v štýle nadrealizmu ovplyvneného českým [[Surrealizmus|surrealizmom]] a jeho guru Nezvalom (''Zvieratník, Stigmatizovaný vek, Pečať plných amfor, Pavúk pútnik, Slnovraty,'' ''Dobrý deň pán Villon, Zasľúbená zem, Meč a vavrín''). Nadrealistickú zbierku básní ''Pečať plných amfor'' ([[1944]]) vydal v Ríme počas svojej vojnovej misie. Žáryho tvorba bola kladne poznačená jeho pobytom v [[Taliansko|Taliansku]], jednak účasťou vo vojne ([[1944]]) a mierovou činnosťou po nej (''Apeninský vzduch'', súbor noviel, [[1947]] a ''Dolu na juhu'', novely, [[1955]]). V ďalšej umeleckej etape vývoja vydal ešte pätnásť mimo-nadrealistických zbierok básní a spomienkovú knihu ''Bratislavský chodec'' ([[2004]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žáry, Štefan Bratislavský chodec|url=http://www.iliteratura.cz/Clanek/16829/zary-stefan-bratislavsky-chodec|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kršáková|meno=Dana|vydavateľ=iliteratura.cz|odkaz na autora=Dana Kršáková}}</ref>, v ktorej rozpráva o živote nadrealistov v Bratislave. Svojimi humornými prozaickými textami si Žáry získaval tiež priazeň čitateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry = komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Vladimír Reisel]] ([[1919]]{{--}}[[2007]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Reisel - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-reisel/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred sto rokmi sa narodil básnik Vladimír Reisel|url=https://www.vtedy.sk/basnik-vladimir-reisel|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> tvoril surrealistickú poéziu, prvá vydaná zbierka ''Vidím všetky dni a noci'' ([[1939]]) obsahuje básne z rokov [[1936]] – [[1938]]. Reisel pokračuje publikovaním nadrealistických diel do roku [[1945]]: ''Temná Venuša'' obsahuje texty z obdobia [[1938]] – [[1940]], publikované však v [[1967]], ''V zrkadle a za zrkadlom'' (básnický cyklus, [[1945]]). Po roku [[1951]] sa obrátil k aktuálnym požiadavkám vydavateľstiev písať ideologicky angažovanú literatúru, ktorá zapadla do [[Schematizmus|schematizmu]]. Jeho zbierky básní ''Svet bez pánov'' (lyricko-epická skladba, [[1951]]), zbierka ''Doma'' ([[1953]]), ''Dobrí vtáci'' [[1954]]), ''Milovaní milujúci'' ([[1954]]), ''Spevy sveta'' ([[1955]]), ''Ďakujem ti'' ([[1957]]) a ''More bez odlivu'' ([[1960]]) sa venovali témam triedneho boja, Povstania, oslobodenia, industrializácie, združstevňovania, vlastenectva, internacionalizmu. Jeho poézia uviazla v [[Socialistický realizmus|socialistickom realizme]], takisto aj novinárske fejtóny a pamflety, ktoré obhajovali diktatúru proletariátu vykazujú čiernobielu zjednodušenosť, vyhýbanie sa surrealistickej paradoxnosti a obrat k idealizovaniu socialistickej prítomnosti. V období uvoľnenia diktatúry koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] Reisel začal postupovať vo svojej tvorbe spätne k surrealistickému smeru, kde však uviazol v socializme s ľudskou tvárou a do rozpornej ale pravdivej surreálnej nadskutočnosti sa už neprepracoval. Po roku [[1970]] v období normalizácie vydal ''Oči a brezy'' ([[1972]]) a ''Moja jediná'' ([[1975]]). Znamenali návrat k oslavovaniu [[ZSSR]] a [[SNP]], čo zaklincovalo vydanie výberu z jeho poézie [[50. roky 20. storočia|50. rokov]]. Neskôr v období [[Gustáv Husák|Husákovho]] režimu vydáva výbery zo skoršej erotickej poézie ''Lásky stolisté'' ([[1976]]), ''Premeny milovania'' ([[1979]], 2. vydanie [[1980]]), ''Taká si, taký som'' ([[1985]]), výber z juvenílií ''Trpké plánky'' ([[1988]]), ''S tebou bez teba'' ,[[1988]])). V roku [[1983]] vydal svoju novú básnickú skladbu ''Žena a muž'', v ktorej formou dialógu predstavuje intímny život dvojice, čo je nový originálny nápad v jeho poetickej tvorbe. Reisel urobil dobrú prácu v prekladaní z francúzskeho jazyka, čo znamenalo, že priblížil slovenskej poetickej scéne diela francúzskych surrealistov ([[Guillaume Apollinaire|Apollinaire]], [[André Breton|Breton]], [[Paul Éluard|Eluard]], [[René Char|Char]], [[Pierre Reverdy|Reverdy]], [[Jacques Prévert|Prévert]]). Ďalší významní nadrealisti v slovenskej literatúre boli [[Pavel Bunčák]] ([[1915]]{{--}}[[2000]]), básnik, prekladateľ a literárny vedec, ktorý tvoril aj pod vplyvom poetizmu, [[Ján Rak]] ([[1915]]{{--}}[[1969]]), básnik a prekladateľ prekliatych básnikov, [[Ján Brezina]] ([[1917]]{{--}}[[1997]]), básnik a literárny vedec a [[Július Lenko]] ([[1914]]{{--}}[[2000]]), básnik ovplyvnený aj poetizmom a prekladateľ, národný umelec v roku [[1985]]. ===Proletárska literatúra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Socialistický realizmus v poézii |url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Proletárska literatúra medzi dvoma vojnami bola jedným zo žánrov slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]]. Je tvorená proletárskou poéziou a literátmi spomedzi [[Davisti|davistov]]. Po prevrate vo februári [[1948]] sa tento prúd transformoval a niektorým sa podarilo zjednotiť sa zdarne so socialistickým realizmom, čo ale neplatilo pre autorov zo skupiny [[DAV]], pozri súdne procesy s tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznymi nacionalistami]]. Proletárskych autorov, ktorí začali tvoriť v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] možno považovať za spontánny jav v slovenskej literatúre vzhľadom ku sociálnej situácii väčšiny [[Slováci|Slovákov]]. Naopak, po komunistickom prevrate sa zmenila pozícia proletariátu vo vládnucu vrstvu a spisba socialistických realistov sa už nedá nazvať spontánnou ale násilne vnútenou režimom, keď bol prevzatý [[socialistický realizmus]] stalinského typu. Proletárski autori sa v prvotnej fáze vývoja štýlovo prejavovali ako [[Expresionizmus|expresionisti]], [[Konštruktivizmus|konštruktivisti]] [[Futurizmus|futuristi]], básnici [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Senzualizmus (filozofia)|senzualizmu]], opierali sa však o aktuálnu tému sociálnej situácie nižších pracujúcich vrstiev. [[Fraňo Kráľ]] ([[1903]]{{--}}[[1955]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fraňo Kráľ|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frano-kral/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol slovenský básnik, prozaik a povojnový komunistický politik proletárskeho pôvodu. Spočiatku písal proletársku poéziu a publikoval ju v [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]] a [[Nový Život|Novom živote]]. Na jeho socialistický názor mali vplyv českí avantgardní umelci [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Josef Hora]] a [[Stanislav Kostka Neumann]], ktorých stretol počas liečenia tuberkulózy v [[Čechy|Čechách]]. Neskôr sa priklonil k [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]]. Jeho básnický debut ''Čerň na palete'', zbierka básní, vyšiel v [[1930]]. Pracoval ako učiteľ, no v jeho bratislavskom období bol predčasne poslaný do dôchodku. Medzi dvoma vojnami napísal dva romány ''Cesta zarúbaná'' (1934) a ''Stretnutie'' (1937) a ďalšie zbierky poézie ''Balt'' (1931), ''Pohľadnice'' (1936) a dve knihy o deťoch pre deti ''Jano'' ([[1931]]) a [[Čenkovej deti]] ([[1932]]), ktoré boli vložené do „Zlatého fondu slovenskej literatúry”. Po vojne mu vyšli zbierky básní ''Z noci do úsvitu'' (1945) a ''Jarnou cestou'' ([[1952]]) a román ''Bude ako nebolo'' ([[1952]]). V roku [[1961]] mu vyšla kniha ''Fraňo Kráľ učiteľom'', zbierka prejavov, článkov, listov a iných dokumentov. V roku [[1953]] obdržal titul Národný umelec. Fraňo Kráľ bol činný v bratislavskom protifašistickom komunistickom odboji počas bábkovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čenkovej deti od F. Kráľa patria do zlatého fondu slovenskej literatúry|url=https://www.vtedy.sk/frano-kral-spisovatel-narodny-umelec|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Peter Jilemnický]] ([[1901]]{{--}}[[1949]]) bol rodák z Čiech píšuci a hovoriaci veľmi dobre slovensky, prozaik a novinár proletárskeho pôvodu. Pôsobil ako učiteľ na [[Slovensko|Slovensku]], dva roky strávil v [[ZSSR]] štúdiom žurnalistiky v [[Moskva|Moskve]]. Medzi dvoma vojnami bol členom ľavicovej skupiny [[DAV]]. Po roku [[1939]] sa podľa nariadenia [[Jozef Tiso|Tisovej]] vlády musel vysťahovať do Čiech. Tu sa zapojil do miestneho protifašistického odboja a dostal sa do koncentračných táborov. Po návrate pracoval na Povereníctve školstva a osvety v Bratislave, v roku [[1948]] sa stal kultúrnym atašé v [[Moskva|Moskve]], kde v roku [[1949]] zomrel. Jilemnický zo začiatku písal v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]], no čoskoro prešiel k [[Socialistický realizmus|socialistickému realizmu]]. Viaceré jeho diela sú považované za schematické či tendenčné. Dielo je dokumentárneho charakteru s menšími známkami lyrizmu. Je autorom románov ''Víťazný pád'' (1929), ''Zuniaci krok'' (1930), ''Pole neorané'' (1932), či ''Kus cukru'' (1934), ktoré zobrazujú situáciu slovenského proletariátu. Poviedkový súbor ''Kompas v nás'' (1937), román ''Kronika'' (1947) boli tiež v origináli napísané v slovenskom jazyku. Väčšina jeho tvorby nebola vydávaná, vychádzala až po roku [[1948]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spisovateľ a učiteľ Peter Jilemnický sa narodil pred 115 rokmi|url=https://www.teraz.sk/knihy/spisovatel-ucitel-jilemnicky-vyrocie/187352-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Poničan]] ([[1902]]{{--}}[[1978]]), autorský pseudonym Ján Rob Poničan,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Poničan|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-ponican/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol advokát, básnik, člen skupiny [[DAV]]. Ľavicovo orientovaný nielen [[Vitalizmus (literatúra)|vitalista]] v roku [[1924]] spoluzakladal časopis DAV spolu s [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]], [[Eduard Urx|Eduardom Urxom]], [[Andrej Sirácky|Andrejom Siráckym]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Sirácky|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-siracky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]]. V tom istom roku vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a bol aktívny ako redaktor nielen v DAV-e ale neskôr aj v komunistickej [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]]. V roku [[1923]] vydal Poničan vlastným nákladom svoju prvú básnickú zbierku ''Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím.'' Ilustroval ju [[Ľudovít Fulla]]. Táto zbierka básní inklinuje k „fin de siècle”, [[Expresionizmus|expresionizmu]] a proletárskej poézii <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rob Poničan (Som, myslím, cítim, milujem všetko, len temno nenávidím)|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/01111246--SL-2008-4-Habaj-261-274.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk/journals}}</ref>. Po incidente počas exekúcie bol Poničan ako advokát súdený za poburovanie, ale pred konečným rozsudkom, ktorým mu prisúdili dva týždne väzenia stihol v roku [[1929]] vydať zbierku poézie ''Demontáž''. Demontáž flirtuje s viacerými literárnymi smermi: [[konštruktivizmus]], [[futurizmus]], [[expresionizmus]] a [[proletárska poézia]]<ref name=´Ponican´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik v čase. Poézia Jána Poničana 1929 – 1942|url=Michal Habaj: Poet in Time. Ján Poničanʼs Poetry between 1929 and 1942. SLOVENSKÁ LITERATÚRA 62, No. 6, p. 449 – 468.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk}}</ref>. Jej obálku vytvoril opäť [[Ľudovít Fulla]] a patrí k najkrajším slovenským knižným vydaniam. V roku [[1932]] napísal [[Utopizmus|utopistickú]] divadelnú hru ''Všetkostroj''. Poničan tu vymyslel stroj, ktorý vyrobí všetko a tým vytvorí davy nezamestnaných. Jedná sa tu o klasický problém proletariát verzus výrobné prostriedky. V roku [[1932]] vydal v [[Umelecká beseda slovenská|Umeleckej besede]] tretiu básnickú zbierku ''Večerné svetlá''. Kritika ju označuje za [[Impresionizmus|impresionistickú]] medzihru, literárna štúdia Michala Habaja zaraďuje túto zbierku do žánrov [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus,]] [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], senzualizmus a Apollinairov surrealizmus, ale bez rámca avantgardnej poetiky<ref name=´Ponican´/>. Jedna z jej básní ''Momenty z väzenia'' je napísaná pod dojmom pobytu vo väznici v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde sedel za poburovanie. Ďalšiu divadelnú hru napísal na tému vzbury vedenej [[Štefan Major|Štefanom Majorom]], ktorého kauzu riešil. Pod názvom ''Vzbura na rozkaz'' (Toronto, [[1936]]) sa skrýva opäť téma proletárskeho boja. V roku [[1934]] vydal básnickú zbierku ''Angara'' inšpirovanú cestovaním po [[ZSSR]]. Podobne ako ''Demontáž'' má multižánrový poetický obsah. Nasledovali romány ''Stroje sa pohli'' a ''Pavučina'', opäť napísané pod vplyvom zážitkov z riešenia súdnych sporov kvôli antiexekučným demonštráciám. V divadelnej hre ''Iskry bez ohňa'' v celom druhom dejstve Poničan zobrazil skutočný súdny proces, čo stupňuje emocionálny postoj k nespravodlivému rozsudku. [[Laco Novomeský]] ([[1904]]{{--}}[[1976]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ladislav Laco Novomeský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-laco-novomesky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=578-583|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> bol básnik spočiatku medzivojnovej proletárskej poézie, [[esejista]], literárny teoretik a kritik proletárskej predvojnovej literatúry. Ovplyvnil ho básnik [[Walt Whitman]], česká proletárska poézia, symbolisti. Jeho tvorba a činnosť v politike majú však presah do obdobia po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], kedy sa zjednotil s prúdom [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Pred vojnou sa stal spoluzakladateľom periodika skupiny ľavicových intelektuálov [[DAV]]. Novomeský pochopil zmenu paradigmy proletárskej ideológie po vojne, keď sa zmenil stav prvotne opozičnej úlohy [[proletariát]]u v jeho vládnucu pozíciu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrat]]e v roku [[1948]]. Novomeského prispôsobovanie sa však nestačilo, v roku [[1951]] sa ocitol vo väzení za svoju údajnú činnosť „buržoázneho nacionalistu” spolu s viacerými členmi DAV-u. Počas výkonu trestu napísal asi štyritisíc básní na cigaretové papieriky, ktoré sčasti vyfajčil s tabakom, ale nie je známe, ako naložil so zvyškom. Novomeský literárne debutoval v roku [[1924]] básňou-pásmom ''Nedeľa''. V roku [[1925]] vstúpil do komunistickej strany. Na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] vstúpil do viacerých ľavicových organizácií a zapojil sa do protestov a demonštrácií po udalostiach v [[Košúty|Košútoch]]. Bol činný ako politický aktivista. V [[1943]] sa stal členom „V. ilegálneho výboru Komunistickej strany Československa”, čím sa ocitol v boji proti [[Fašizmus|fašizmu]] na pôde [[Bratislava|Bratislavy]]. V rámci svojej povstaleckej činnosti v [[SNP]] odišiel ako delegát [[SNR]] do [[Londýn]]a rokovať s [[Edvard Beneš|E. Benešom]] a následne do [[Moskva|Moskvy]] s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]]. V poézii Novomeský pokračoval v rýchlo sa rozvíjajúcej tvorbe od raného [[Symbolizmus|symbolizmu]] k revolučnej proletárskej poézii. Tento prechod prispel k vytvoreniu nového svojského štýlu najviac oceňovanému kritikou. V roku [[1924]] publikoval básne ''Vy a ja'', ''Zradcom zeme'', ai. [[20. júl]]a [[1924]] uverejnil dve básne ''Večer v parku, Veľký deň'' v časopise „Proletárska nedeľa” (príloha Pravdy chudoby). Novomeský sa stal konštantným prispievateľom do proletárskej tlače. Tematicky sa inšpiroval revolučným hnutím a [[Jiří Wolker|Jiřím Wolkerom]]. Formálne tvaroval svoju poéziu ako balady, poloepické básne, rozsiahle pásma ''Nedeľa, Noc, Mesto, Slúžka, Tuberkulóza, Dve balady''. Socialistická kritika (Milan Pišút) považuje za vrchol poetickej tvorby Novomeského ''Svätý za dedinou'', triptich ''Vila Tereza'', ''Do mesta 30 min.,'' ''Stamodtiaľ''. V roku [[1932]] vydal druhú zbierku ''Romboid'' ([[1932]]), ''Otvorené okná'' ([[1935]]), a ''Svätý za dedinou'' ([[1939]]), ktoré kritika považuje tiež za kvalitatívne kulminovanie jeho tvorby. V jeho poetickej tvorbe pretrváva [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a snúbia sa v nej [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]] a [[Avantgarda (utopický socializmus)|avantgarda]] so sociálnou baladickou témou. V [[1948]] vydal zbierku ''Pašovanou ceruzkou'' (vydanou v [[1940]]-[[1941]]) v časopise [[Elán (časopis)|Elán]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hodnota básnickej tvorby Laca Novomeského ani rokmi neklesá|url=https://www.teraz.sk/import/hodnota-basnickej-tvorby-laca-novomesk/215565-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Daniel Okáli]] ([[1903]] – [[1987]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Okáli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/daniel-okali/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol chovanec [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] od útleho veku, medzivojnový proletársky básnik, absolvent [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzity v Prahe]] (fakulta práva), člen skupiny [[DAV]], v roku [[1951]] obvinený spolu s viacerými členmi skupiny DAV z [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]] a väznený do roku [[1960]]. Po štúdiu pôsobil ako advokát v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. V [[1932]] vydal zbierku proletárskej poézie ''Ozvena krvi a zápasov''. Zaoberal sa hlavne literárnou kritikou z hľadiska marxistickej ideológie. Po roku [[1960]] propagoval literatúru [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]] (''Výboje a súboje diel 1 a 2'', 1973 a iné), písal o medzivojnovej proletárskej literatúre (''Literárna teória a kritika davistov'', 1976), tendenčné normalizačné texty, napr. ''O prekonávaní krízy v našej literatúre'', [[1981]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Advokáti Davisti: Daniel Okáli|url=http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kerecman|meno=Peter|vydavateľ=nasaadvokacia.sk|odkaz na autora=Peter Kerecman|url archívu=https://web.archive.org/web/20221023170524/http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum archivácie=2022-10-23}}</ref> Súčasťou proletárskej literatúry bola skupina [[R-10 (literárna skupina)|R-10]], ktorá bola aktívna krátko medzi [[1933]] až [[1934]] rokom. Jej členmi boli básnici [[Ján Kostra]], ([[1910]]{{--}}[[1975]]), autor milostnej lyriky, [[Alexander Matuška]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alexander Matuška|url=https://www.litcentrum.sk/autor/alexander-matuska/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> literárny kritik a prekladateľ, [[Kazimír Bezek]] ([[1908]] – [[1952]]), básnik, politik, [[Michal Chorvát]] ([[1910]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Chorváth|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-chorvath|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, literárny kritik. Všetci títo autori sa zaradili po roku [[1948]] do smeru [[socialistický realizmus]]. {{Hlavný článok|R-10 (literárna skupina)}} ==Socialistický realizmus== Literárny smer socialistický realizmus na Slovensku sa dá definovať ako napodobenina socialistického realizmu, ktorého model vytvorili v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a jeho kultúrni komisári. V slovenských podmienkach to malo niektoré odchýlky, napríklad využívanie umeleckých tvorivých metód [[nadrealizmus|nadrealizmu]], [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] či senzitivizmu. Aj téma bola daná podľa inštrukcií marxistov v kultúrnych štátnych inštitúciách, čo zasahovalo do celkovej koncepcie diela, deja, postáv aj základnej myšlienky. Poslušnosť v tvorbe podľa ich pravidiel viedla do močiara schematickej tvorby, čo sa prejavovalo v oslabení umeleckej výpovede u viacerých autorov od začiatku [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] až do polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]. Socialistickí literárni kritici jav dekadentného schematizmu buď obchádzajú alebo si nasadzujú ružové okuliare pri jeho definovaní (napr. Milan Pišút). Pohľad dnešnej literárnej vedy je zložitejší pri popise tejto tvorby, no priamočiary pri konečnom závere: ''To, čo uvádzame, je len mozaika, no v celom úvodníku ide o komplexne vystavanú služobnosť novej ideológii, pripravenú plniť príkazy jedinej'' ''komunistickej strany a oslavovať toto násilie na umení a pritom túto evidentnú demonštráciu sily umenia treba zneužiť na vlastné ciele.'' (komentár na úvodník [[Michal Chorvát|Michala Chorváta]], predsedu [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v literatúrach strednej Európy|url=https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Ustavy/Ustav_filologickych_studii/Philologia/Philologia_2017-1/PHILOLOGIA_XXVII_1__M.Batorova.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|vydavateľ=fedu.uniba.sk|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v slovenskej poézii|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Mikula|meno=Valér|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref> [[Ján Kostra]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko-Pišút|meno-Milan|vydavateľ OBZOR|miesto-Bratislava|rok-1984|strany-599-600|odkaz na autora-Milan Pišút}}</ref>, [[básnik]], [[maliar]], esejista, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Bol členom spolku slovenských študentov [[Detvan (spolok)|Detvan]] a súčasťou skupiny slovenských študentov [[R-10 (literárna skupina)|R-10]]. Kostra publikoval v slovenských ľavicových časopisoch, ale aj v Elán-e, Slovenských pohľadoch a mnohých iných. Čo sa týka jeho umeleckej metódy, vyvinul sa postupne od senzitivistu k reflexívnemu lyrikovi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul-Ján Kostra - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-kostra/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ:[[Literárne informačné centrum|Literárne informačné centrum Bratislava]]|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> a nakoniec sa zakalil v socialistickom realizme (pozri zbierka ''Na Stalina'', [[1949]]). Kostra si získal rešpekt básnika ešte v medzivojnovom období, keď mal mohutnú konkurenciu v množstve tvorivých básnikov. Do roku [[1948]] mu vyšlo sedem zbierok poézie: ''Hniezda, Moja rodná, Ozubený čas, Puknutá váza, Všetko je dobre tak, Ave Eva, Presila smútku''. [[Andrej Plávka]] ([[1907]]{{--}} [[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Plávka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-plavka/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, prozaik a politik proletárskeho pôvodu sa začlenil do smeru [[socialistický realizmus]] po roku [[1948]], v medzivojnovom období patril k proletárskej literatúre. Debutoval v roku [[1928]] zbierkou poézie ''Z noci i rána''. Celkovo vydal dvadsať zbierok poézie. Tvoril v štýle [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Nadrealizmus|nadrealizmu]]. Bol obsypaný štátnymi cenami a rôznymi funkciami v štátnom aparáte. Bol osem rokov riaditeľom vydavateľstva [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], tri roky predsedom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov v Bratislave]], 1965 - 1968 opäť riaditeľom Tatranu, v rokoch [[1969]] - [[1982]] predsedom [[Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Je autorom próz ''Obrátenie Pavla'' ([[1941]]), zbierky noviel ''Návrat Petra Hugáňa'' ([[1949]]) a ''Siedmi'' ([[1952]]). [[Pavol Horov]] ([[1914]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-horov/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> bol tiež proletársky básnik medzivojnvého obdobia, neskôr aktér socialistického realizmu. Vo svojej tvorbe sa priblížil k nadrealizmu [[Laco Novomeský|Laca Novomeského]], ktorý bol jeho vzorom. Debutoval zbierkou básní ''Zradné vody spodné'' ([[1940]]) a do roku [[1948]] pokračoval troma zbierkami ''Nioba matka naša, Návraty, Defilé'', všetko s protivojnovou témou. Po prevrate vo februári 1948 napísal ďalšie zbierky poézie: ''Moje poludnie'' (1952), ''Slnce nad nami'' (1954), ''Balada o sne'' (1960), ''Vysoké letné nebe'' (1960), ''Koráby z Janova'' (1966), ''Ponorná rieka'' (1972), ''Asonancia'' (1976), ''Z posledných'' ([[1977]]). Horov je nositeľom titulu Národný umelec z roku [[1973]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov|url=https://www.zkgz.sk/page.html?m=79df95b8249faac6507e3a890ccc6da5&p=3d3c1c026900534f53b53bcdfb6721c5&s=0 Knižnica Gorazda Zvonickéh|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Knižnica Gorazda Zvonického}}</ref> [[František Hečko]] ([[1905]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Hečko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-hecko|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> pochádzal z rodiny vinohradníka a počas vojny pracoval v „Ústrednom úverovom družstve” v Bratislave. Napísal tri predvojnové zbierky poézie „Vysťahovalci, Na pravé poludnie a Slovenské verše”. Je autorom známych románov ''Červené víno'' ([[Červené víno (televízny film)|Červené víno]]) a [[Drevená dedina]]. ''Červené víno'' je dielom ešte medzivojnovým, v ktorom je prejavený sociálny súcit, ''Drevená dedina'' je dielom socialistického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Denníky 1938 – 1960 - František Hečko – Mária Jančová - Ojedinelé memoáre|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/denniky-1938-1960-frantisek-hecko-maria-jancova-ojedinele-memoare|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref>. Tretí román ''Svätá tma'' zostal v nedokončenom tvare. [[Vojtech Mihálik]] ([[1926]]) – [[2001]]) bol básnik tvoriaci v prevažnej miere až po roku [[1948]] s výnimkou ľúbostnej lyriky „Či vôbec“, ktorú uverejnil v roku [[1944]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydanie=1|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=55|odkaz na autora=Vojtech Mihálik|}}</ref>. Po prvotine, ktorá sa radila ku [[Katolícka moderna|katolíckej moderne]] písal už len poéziu náležiacu do [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], ideovo jednoznačnú angažovanú a jasne sa vyjadrujúcu v prospech proletariátu. Jeho politická kariéra mu zabezpečila angažmán vo významných kultúrnych inštitúciách. Po schematizme [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] (pozri napríklad ''Neumriem na slame'', zbierka básní z [[1955]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=137}}</ref>) sa jeho tvorba [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] čiastočne oslobodila od socialistického kánonu (napr. zbierka Tŕpky, Appassionata, Útek za Orfeom) a jeho poézia nabrala vyššie kvality, no v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] jeho tvorivá vypätosť povolila. Mihálik sa navyše smutne preslávil uplatňovaním zákazu publikovania pre celú skupinu básnikov mladšej a strednej generácie - skupine [[Osamelí bežci]], do ktorej patrili [[Ivan Štrpka]], [[Ivan Laučík]] a [[Peter Repka]] a básnikom [[Štefan Moravčík]], [[Milan Richter]], [[Ján Švantner]]. K vrcholom jeho tvorby patria básnické skladby ''Appassionata'' (názov podľa [[Ludwig van Beethoven|Beethoven]]ovej sonáty) a ''Útek za Orfeom''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vojtech Mihálik - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vojtech-mihalik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-27|priezvisko=Hochel|meno=Igor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Igor Hochel}}</ref> ==Socialistický realizmus a jeho problematizácia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus a jeho problematizácia|url=https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=profil.kultury.sk/|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730042631/https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref>== Zároveň s vývojom literatúry socialistického realizmu sa začal diskurz o správnosti jeho umeleckých postupov. Viacerí slovenskí autori napísali aj vydali diela, ktoré postupne spochybňovali stalinský model. Boli to [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]]. Nariadenými témami boli [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácia]] roľníkov, [[industrializácia]], [[SNP]], [[druhá svetová vojna]]. Jedinou správnou hlavnou postavou bol triedne uvedomelý hrdina pochádzajúci z proletariátu. Autori tvoriaci s kritickým pohľadom na uvedené tematické piliere diela socialistického realizmu sú zároveň medzivojnoví autori, ktorí sa zaradili do socialistického realizmu tesne po roku [[1948]], no už v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa začali od neho odkláňať. [[Dominik Tatarka]] ([[1913]]{{--}}[[1989]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dominik-tatarka/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Halvoník |meno=Alexander |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Alexander Halvoník}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panna zázračnica - Dominik Tatarka - Anabella, svetlo v temnotách |url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/panna-zazracnica-dominik-tatarka-anabella-svetlo-v-temnotach |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Mráz |meno=Peter |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Mráz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka |url=http://www.zssd-mt.edu.sk/spisovatelia/spis/dtat.html |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=zssd-mt.edu.sk}}</ref> bol spisovateľ - prozaik a ikona disentu na Slovensku od roku [[1977]]. Začínal v [[40. roky 20. storočia|40.rokoch]] ako prozaik, ktorý míňal rady autorov naturizmu a mieril do nového prozaického smeru, ktorý nazýval “sujetovo zovretou prózou”. Po prvý krát nazval sujetovým básnikom spisovateľa [[Ján Červeň|Jána Červeňa]], ktorý vydal v [[1942]] zbierku noviel ''Modrá katedrála''. Táto tendencia ho zároveň priviedla ku kritike spomenutej lyrizovanej prózy. Tatarka si definoval nového prozaika ako sujetového básnika. Išlo mu o nové sociologické námety, organizačné princípy novej spoločnosti, čo si vyžadovalo ustanoviť nový hlavný sujet diela. Už jeho debut ''V úzkosti hľadania'' ([[1942]]) obsahoval nový pohľad na spoločenské vzťahy vo význame jeho tézy o dôležitosti sujetu. Tatarka však bol nielen "sujetový básnik" ale aj autor, ktorý cítil kresťanskú duchovnosť a "tragický pocit života", čo si osvojil z diela [[Miguel de Unamuno|Miguela de Unamuna]]. Z toho vyplýva jeho predstava sveta ako modelu [[Kreacionizmus|kreacionizmu]]. Zaoberal sa aj protikladom anarchie a poriadku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2 |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydavateľ=Národné literárne centrum |miesto=Bratislava |rok=1999 |isbn=80-888-78- 50-0 |strany=492{{--}}497 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] vydal protivojnové novely (''Pach'', 1943, ''Posol prichádza'',1940) a zbierku noviel ''V úzkosti hľadania''. V roku [[1944]] mu vyšla [[Panna zázračnica]] - príbeh múzy Annabelly, ktorý je Tatarkovou modifikáciou pohľadu na súdobú spoločnosť “lyrických bláznov”. Kľúčovým dielom, ktoré otočilo jeho pohľad na dobovú literatúru a politiku a tým jeho celkový tvorivý profil, bola dvojnovela ''[[Démon súhlasu]]'',([[1956]]). Dielo je alegorickou groteskou spochybňujúcou spoločenské vzťahy v socializme a etiku konania jeho protagonistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vnútorná emigrácia ako gesto slobody (Dominik Tatarka a Ludvík Vaculík po roku 1968)|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=119222|dátum prístupu=2022-02-05|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|dátum vydania=2009-02-02|vydavateľ=CEEOL - wikipedia library|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref> [[Peter Karvaš]] ([[1920]]{{--}}[[1999]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Peter Karvaš |url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-karvas |dátum prístupu=2021-06-20 |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol významný slovenský dramatik, prozaik a teoretik drámy. Uholným kameňom jeho tvorby je dráma. Po vymanení sa z osudu prenasledovaných v dobe slovenského fašizmu a povstania sa stal dramaturgom v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]], na [[Nová scéna|Novej Scéne]] a [[SND]] a kultúrnym atašé v Rumunsku. Diskusiu o socialistickom realizme a prehodnocovanie schematizmu ako neželaného javu spôsobil jeho román ''Pokolenie v útoku'' ([[1952]]) končiaci zmenou socialistického modelu [[SNP]] a nadväzujúci na román ''Toto pokolenie'' (1949)(nedokončenú trilógiu). Po pokuse o širší pohľad Karvaš vydáva satirické prózy ''Čert nespí'' (1954), ''Čertovo kopýtko'' (1957). Kariéru mu prerušila okupácia [[ČSSR]] v [[1968]], s ktorou odmietol súhlasiť. Pred 68. rokom napísal prózy ''Niet prístavov'', ''Polohlasom'', ''Toto pokolenie'', ''S nami a proti nám'', v ktorých realistickou metódou spracúval psychologické novely, historický sociálny román, reportáže a črty. Dobovú spoločenskú atmosféru zobrazoval v humoristicko - satirickom štýle. Písal nielen humoresky, ale aj knižky pre deti. V roku [[1979]] po vynútenej pauze mu vyšiel román o povstaní ''Noc v mojom meste''. V [[1968]] vydal zbierky humoresiek ''Humoresky a iné kratochvíle'',( I, II), ''Posledné humoresky a iné kratochvíle'' v [[1989]]. V porevolučnom období 89-teho je zaujímavý jeho súbor [[Causerie|causerií]] ''V úvozovkách'', čo je zriedkavo sa vyskytujúci žáner v slovenskej literatúre. Písanie divadelných hier bola Karvašova celoživotná činnosť, ktorú začal v roku [[1943]] hrou ''Hanibal pred bránami''”, pokračoval so ''Spolok piatich''”, ''Meteor''”, obidve 1945, ''Hra o básnikovi'', 1946, ''Bašta'', 1948 a najznámejšia dráma ''[[Polnočná omša]]'' [[1959]]. Ako divadelný kritik písal teoretické diela ''Kapitoly o rozhlase'', ''K základným otázkam súčasného divadla'', ''Úvod do základných problémov našej drámy'', všetko v [[1984]], v [[1956]] publikoval ''K niektorým otázkam našej drámy''. Vydali mu reportáže z ciest po [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Význam jeho tvorby spočíva v oslobodení sa zo schematizmu hroziaceho poslušným, ktorí dodržiavali stanovený kánon socialistického realizmu. [[Ladislav Mňačko]] ([[1919]]{{--}}[[1994]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/zivotopis-autora |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Petrík |meno=Vladimír |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}} |odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> bol spisovateľ a novinár pôvodom z proletárskeho prostredia Banskej Bystrice. V [[40. roky 20. storočia|40.]] a [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa aktivizoval v radoch socialistických realistov po druhej svetovej vojne, až v [[1963]] mu vyšli [[Oneskorené reportáže]], v ktorých opisoval vykonštruované procesy v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] a ktoré dokázali otvoriť oči novým nastupujúcim generáciám. Napísal aj ďalšie knihy svojim myšlienkovým dosahom rozhodujúce pre profil vzbúrenca proti režimu: v [[1968]] publikoval ''[[Ako chutí moc]]''<ref>{{Citácia knihy|titul=Ako chutí moc |priezvisko=Mňačko |meno=Ladislav |vydanie=2 |vydavateľ=[[Slovenský spisovateľ]] |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-220-0171-6 |strany=201 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, románový pamflet o hypnotizujúcej moci totalitného režimu, v [[1972]] ''Súdruh Münchhausen''”, satirický román v [[Orwellova filozofia dejín|orwellovskom]] štýle a groteskné rozprávanie o povojnových dejinách [[KSČ]]. V románe sa prezentujú postavy zo skutočnej politiky s pozmenenými menami (Husár – [[Gustáv Husák]], Gotles – [[Klement Gottwald]]...). Mňačko sa po okupácii a úteku do [[Rakúsko|Rakúska]] pustil do písania kritických diel voči [[Komunizmus|komunizmu]], v slovenskom aj nemeckom jazyku. Medzi tieto premeny v jeho tvorbe patrí aj politická esej ''Siedma noc''”<ref>{{Citácia knihy |titul=Siedma noc |priezvisko=Mňačko|meno=Ladislav |vydanie=1 |vydavateľ=Práca, vydavateľstvo a nakl. odborov na Slovensku |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-7094-204-5 |strany=197 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, publikovaná v [[1968]]. V eseji navodil atmosféru posledného augustového týždňa po vpáde vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]], v ktorej opisuje politické súvislosti aj spoločenskú situáciu z vlastného pohľadu novinára. [[Alfonz Bednár]] ([[1914]]{{--}}[[1989]]) prozaik, scenárista, dramaturg a prekladateľ, začal tvoriť po roku [[1945]], kedy zároveň pracoval na [[Povereníctvo|Povereníctve]] informácií. Oceňovaný je jeho prvý román ''[[Sklený vrch]]'', [[1954]] a veľmi úspešný film podľa jeho scenára [[Slnko v sieti]], podľa ktorého je pomenovaná slovenská filmová cena. Bednárov prínos do literatúry spočíva v neschematickom prístupe k tvorbe prózy a scenárov. „Jeho tvorivý postup pozostával z prvkov sujet s tajomstvom, striedanie niekoľkých časových rovín, intímna denníková forma záznamov, vynikajúce rozprávačstvo a suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a postupov modernej, najmä anglosaskej prózy“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Alfonz Bednár - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/alfonz-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Baláž |meno=Anton |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Anton Baláž }}</ref>. Novátorstvo mu vynieslo cenzorské zásahy a negatívne reakcie socialistických kritikov. [[Rudolf Jašík]] ([[1919]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> prozaik, básnik a publicista, tvoriť začal po roku 1945. Jeho témami bola vojna, povstanie, cestovanie a spoznávanie iných kultúr. Vo svojich krátkych prózach použil metódu naturizmu, v románoch zase postupy moderného európskeho románu. Významné sú román ''Námestie sv. Alžbety''<ref>{{Citácia knihy|titul=Námestie svätej Alžbety|priezvisko=Jašík|meno=Rudolf|vydanie=1|vydavateľ=Mladé Letá|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=268|odkaz na autora=Rudolf Jašík}}</ref> a scenáre k trilógii ''[[Mŕtvi nespievajú]]''. Po sebe zanechal aj tri zbierky [[Nadrealizmus|nadrealistickej]] poézie v rukopise ''Ypsilon'', ''Dve rieky'', ''Moje mesto''. Viacero jeho diel zostalo nedokončených. ==[[Generácia 56]]== Generácia 56 bola skupina autorov, hlavne prozaikov, ktorí publikovali svoje diela v časopise [[Mladá tvorba]]. Bol to iný druh literatúry, než sa vyžadoval politickou elitou tej doby. Kánon socialistického realizmu odmietli a písali realistickú prózu sústredenú na sociálne, rodinné a intímne vzťahy, používali modernú slovenčinu, realistický štýl. K týmto autorom patrili [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]] a autori, ktorí publikovali začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]: [[Anton Hykisch]], [[Marína Čeretková-Gállová]], [[Peter Balgha]] a [[Jaroslava Blažková]]. {{Hlavný článok|Generácia 56}} ==Exilová literatúra 1939{{--}}1990 <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny exil 1939 - 1990|priezvisko=Cabadaj|meno=Peter|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2002|isbn=80-7090-647-2|strany=201|odkaz na autora=Peter Cabadaj}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exilová literatúra|url=https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum prístupu=2021-08-26|vydavateľ=SAV Bratislava - Profil slovenskej literatúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730041612/https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref>== V histórii slovenskej literatúry sa často vyskytujú autori donútení k exilu, nielen jednotlivci, ale aj celé emigračné vlny. Od čias, keď vyhnali [[Sv. Cyril a Metod|sv. Cyrila a Metoda]] a ich učeníkov, sa tieto objavujú opakovane. V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pod tlakom [[Rekatolizácia|rekatolizácie]] boli donútení odísť mnohí barokoví protestantskí autori, napríklad [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]], [[Tobiáš Masník]], [[Daniel Krman]], [[Eliáš Ladiver]], [[Juraj Láni]], [[Izák Caban]] či [[Daniel Sinapius-Horčička]]. V období [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmu]] emigrovali zo [[Slovensko|Slovenska]] [[štúrovci]] [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Miloslav Hurban]]. V [[20. storočie|20. storočí]] sa striedali viaceré exilové vlny. Tvorivé osobnosti slovenskej literatúry sa rozišli do 26 krajín sveta a skoro všetkých kontinentov. V období [[1939]]{{--}}[[1945]], kedy vznikla [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] odišli z vlasti viacerí židovskí autori, napríklad [[Gejza Vámoš]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=286}}</ref> do [[Čína|Číny]] a [[Brazília|Brazílie]]. Časť tejto protihitlerovsky orientovanej generácie autorov píšucich slovensky sa vrátila po páde [[Jozef Tiso|Tisovho]] režimu späť - [[Jozef Slávik-Neresnický]], [[Theo H. Florin|Teo Herkeľ Florin]], iní zotrvali v exile, napríklad [[Gejza Vámoš]], [[Štefan Osuský]], [[Klement Šimončič]], Peter a Jozef Prídavkovci. Medzi rokmi [[1945]] - [[1950]] emigrovala temer celá tvorivá skupina [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]] a jednotlivci slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]] do viacerých krajín. Po roku [[1948]] odišla vlna emigrácie z dôvodu ideologicko-politického, medzi ktorými boli hlavne politici z [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. V tomto období sa stala centrom literárneho života [[Argentína]]. V dekáde rokov [[1950]]{{--}}[[1960]] v [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]]e v [[USA]] bol v [[1950]] založený ''Slovenský ústav'' a revue kultúry ''Most'' v [[1954]]. Táto dekáda znamenala aj ďalší únik tých slovenských autorov z vlasti, ktorí si uvedomili definitívny koniec nádejí na demokraciu v Československu. Štvrtá vlna utečencov vznikla v rokoch [[1968]]{{--}}[[1990]]. V tomto období odišli autori do západoeurópskych krajín, centrum slovenskej emigračnej kultúry sa presunulo z Argentíny a USA do [[Taliansko|Talianska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], [[Kanada|Kanady]] a [[Nemecko|Nemecka]]. Dôležitým organizátorom kultúrneho života v [[Argentína|Argentíne]] sa stal [[Rudolf Dilong]], ktorý pokračoval aj v tvorbe poézie. Po príchode v [[1948]] vydal zbierky ''Balady'', ''Listy z emigrácie'', ''Diaľky bez domova'' a viaceré ďalšie. Písal aj lyrizovanú prózu: ''Bez matky'', ''Cesty vyhnanca'', ''Agónia veku''. Dilong sa v roku [[1965]] presťahoval do USA{{--}}[[Pittsburgh]]u, kde sa začala kumulovať slovenská literárna emigrácia, aby tam vytvorila nové kultúrne centrum Slovákov. Spomedzi dlhého zástupu básnikov, publicistov a prekladateľov v americkom exile spomeňme [[Andrej Žarnov|Andreja Žarnova]], ktorý po odchode z Československa a na ceste do USA vydal v Taliansku svoju jedinú exilovú knihu poézie ''Presievač piesku''. V [[Kanada|Kanade]] sa udomácnila [[Jaroslava Blažková]], známa svojou novelou ''Nylonový mesiac''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=25}}</ref>, podľa ktorej bol natočený v Československu rovnomenný film. V Kanade napísala zbierku poviedok ''Svadba v Káne Galilejskej'', ktorá tam aj vyšla v [[1973]]. V antológii československých spisovateliek v exile ''Doba páření'' jej vyšla poviedka ''Cesta do N''. Blažková bola na Slovensku členkou skupiny autorov [[Generácia 56]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaroslava Blažková|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jaroslava-blazkova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Peter Klas]], prozaik, je najplodnejším exilovým autorom. Publikoval zbierku poviedok ''Na strome života'' v [[1959]], román ''Svetlo pod halenou'' v [[1974]], obidve vydané v Kanade. Tieto diela sú napísané v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]]. Jeho najznámejší román je ''Satan proti Bohu'' z roku [[1983]]. Zachytil v ňom udalosti a atmosféru povstaleckého roku [[1944]] na [[Stredné Slovensko|Strednom Slovensku]]. Román je postavený na protikladnom pohľade na deje, ktoré prebehli počas ozbrojeného povstania, voči názoru autorov, ktorých vydávala vláda počas [[Socializmus v Česko-Slovensku|socializmu]], aj proti súčasnému pohľadu na toto obdobie. Román má napínavý dej, dramatickú výstavbu a psychologické stvárnenie pováh. V [[Taliansko|Taliansku]], [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] a [[Kanada|Kanade]] publikoval [[Gorazd Zvonický]], člen veľkej skupiny [[Katolícka moderna|katolíckej moderny]]. Prvú zbierku básní v exile vydal v [[Buenos Aires]] pod názvom ''S ukazovákom na mraku'' v [[1958]]. Zvonický napísal a vydal v [[Rím]]e básne, eseje a preklady. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Len črepy...Výkriky pri invázii.'' Táto kniha bola aj preložená do taliančiny ako ''Soltanto rovine... Esclamazioni durante l´ ivasione''. Početnejšie diela vytvoril v talianskom exile [[Eugen Vesnin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eugen Vesnin - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/eugen-vesnin/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-10-01|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, vlastným menom Ignác Zelenka. Už počas štúdií na [[Pápežská gregoriánska univerzita v Ríme|Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme]] publikoval časopisecky poéziu v štýle [[Katolícka moderna|katolíckej moderny.]] Po vojnovom odmlčaní začal publikovať v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] v [[Buenos Aires]]. Jeho prvá zbierka poézie ''Zo zátišia mimóz'' z roku [[1965]] mala širší čitateľský úspech, a bola preložená aj do taliančiny{{--}}''L´oasi delle mimose'' v [[1967]], v preklade profesora [[Leo Magnino|Leo Magnina]]<ref group="pozn.">„Vesninova poézia je v prvom rade jednoduchá a spontánna. A toto sú dve podstatné podmienky pre skutočného básnika. Ako sme už poznamenali, v prírode nachádza svoj prameň najlepšej inšpirácie. A tento naturalistický zmysel života, tento pôvab, ktorý pociťuje pri dotyku s krajinami Stredomoria, plnými farieb, svetla a s ich niekoľkotisícročnými civilizáciami, znamenajú najväčšiu hodnotu jeho poetického umenia a autentickosti jeho lyriky. “: Leo Magnino ku Oasi delle mimose, 1967</ref>. Vesnin pokračoval vo vydávaní série zbierok poézie ''Z temena mojich hôr'', ''Cesta na Ponzu'', ''Ja nie som potomok zlatokopov'', ''Aj v etruských záhradách'', ''Ó more, ó more'', ''Prehŕňajúc svoj rímsky náčrtník'', ''Tam, kde kvitnú eukalypty'' a iné. Poézia je lyrická, s romantickými opismi a inšpiráciami prírody. Úspešná zbierka je ''Kytica nezábudok'', ktorá je považovaná za najpôsobivejšiu lyriku v jeho diele. Do [[Nemecko|Nemecka]] odišli [[Roman Bednár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Bednár - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> - prozaik a cestovateľ, ktorý sa zaoberal tvorbou literatúry faktu, poézie a prózy, [[Imrich Kružliak]] - básnik, esejista, prekladateľ a [[Leopold Lahola]] - dramatik, prozaik, básnik, ktorý vydal v exile drámy ''Škvrny na Slnku'' v [[1955]] a ''Inferno'' v [[1960]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka poviedok ''Posledná vec.'' Čo sa týka poézie, Lahola tvoril nadrealistické básne, napríklad ''Ako jed škorpióna'' v [[1995]]. Posledným Laholovým dielom bola experimentálna filmová snímka ''Sladký čas Kalimagdory'', ktorej premiéry sa nedožil. Do Nemecka emigroval v roku [[1949]]. Vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] tvorila a tvorí prevažne nemecky stále [[Irena Brežná]] - prozaička, prekladateľka, autorka detskej literatúry, ktorá je súčasťou emigračnej vlny v [[1968]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Irena Brežná - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/irena-brezna/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ= Slovenské literárne centrum Bratislava}}</ref> Tamtiež sa usadil prozaik [[Dušan Šimko]], ktorý vyštudoval univerzitu v [[Bazilej-mesto|Bazileji]]. V emigrácii vydal zbierku poviedok ''Maratón Juana Zabalu'' v [[Londýn]]e, slovensky vyšla v [[1991]] a cestopisnú novelu ''Japonský diván'', tiež v českom jazyku. V [[Česko|Česku]] publikoval historický román ''Eszterházyho lokaj'' v roku [[2000]] v českom jazyku. ''Gubbio'' s podtitulom ''Kniha udavačov'' ([[2009]]) je sonda do problému udavačstva, ktoré Šimko analyzuje noeticky - z viacerých pohľadov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-29|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=Proudy - STŘEDOEVROPSKÝ ČASOPIS PRO VĚDU A LITERATURU|odkaz na autora=Dana Hučková}}</ref>. Až do vzdialenej [[Austrália (štát)|Austrálie]] zamieril [[Pavol Hrtus Jurina]], prozaik, ktorý upozornil na seba ešte na Slovensku svojim rozprávačským talentom, lyrickým cítením a témou rodných [[Kysuce|Kysúc]] v prózach ''Preťaté ohnivá'', ''Kameň na kameni''. Do exilu odišiel v [[1948]] a ďalšie diela vydával v [[Austrália (štát)|Austrálii]]: ''Dávno a potom'' v [[1969]], ''Daň z krvi'' [[1972]], ''Jazvy'' v [[1979]], ''My vrchári'' v 1979, ''Šľapaje'' v [[1982]], ''Návrat na výšiny'' v [[1991]] a iné. Hrtús Jurina tvoril [[lyrizovaná próza|lyrizovanú prózu]] kontinuálne od čias na Slovensku na tému života a prírody na [[Kysuce|Kysuciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Hrtús-Jurina - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-hrtus-jurina/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> V [[Rakúsko|Rakúsku]] od roku [[1951]] tvorila [[Zdenka Beckerová]], ktorá si vo svojich prózach volila tému emigrácie pred [[1989]], napríklad ''Za vrchom vrch'' v [[1995]], román ''V zatmení mesiaca'' v roku [[1999]] a prekladala do nemčiny diela slovenských autoriek a poéziu slovenských básnikov (Míla Haugová, J. Kákošová). Pravidelne publikuje svoje diela v nemeckom jazyku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdenka Beckerová - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zdenka-beckerova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ==[[Postmoderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderna|url=https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum prístupu=2021-09-07|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry - Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730043434/https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderné postupy v slovenskej próze 60. rokov Ivana GIBOVÁ|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/olostiak4/subor/Gibova.pdf|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Gibová|meno=Ivana|vydavateľ=Pulib.sk - Prešovská univerzitná knižnica|odkaz na autora=Ivana Gibová|strany=7|jazyk=slovensky}}</ref>== Prvé dotyky postmoderny so slovenskou literatúrou nachádzame v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20.stor.]] v dielach [[Pavel Hrúz|Pavla Hrúza]] ''Dokumenty o výhľadoch'' ([[1966]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Dokumenty o výhľadoch, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6,str. 461- 462</ref> a ''Okultizmus'' ([[1968]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6, str.9-220</ref> obsahujúcich typické postmodernistické umelecké postupy ako sú [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Jambor|meno=Ján|vydavateľ=Ústav svetovej literatúry SAV|odkaz na autora=Ján jambor|url archívu=https://web.archive.org/web/20210908214018/http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum archivácie=2021-09-08}}</ref>,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=https://www.czechency.org/slovnik/INTERTEXTUALITA|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=|meno=Petr|vydavateľ=czechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny online|odkaz na autora=prof. PhDr. Petr Karlík, CSc.}}</ref>, ironický postoj narátora, pluralita hlasov, [[Eklekticizmus (umenie)|eklekticizmus]] jazykov a štýlov, prelínanie popkultúry a elitnej kultúry, [[nostalgia]], fragmentarizácia textu, hra so slovom. V diele [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] ''Citová výchova v marci'' ([[1965]]) sú vložené implicitné citácie v poviedkach a parodovanie citovosti, ktoré sa vyskytujú aj v textoch ''Eskalácia citu'', [[1989]]; ''Slovenský Casanova'', [[1991]] (napísal so spoluautorom [[Lajos Grendel|Lajosom Grendelom]]) a ''Krutý strojvodca'' ([[1996]]). Tieto spomenuté umelecké postupy vedú k dekonštrukcii [[Mýtus|mýtu]] protagonistu príbehu pochádzajúceho z proletariátu, ktorý býval stvárňovaný v literatúre [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Čiastkovo sa postmodernizmus objavil aj v debute [[Dušan Mitana|Dušana Mitanu]] ''Psie dni'' ([[1970]]). Postmoderna sa však nerozvíjala ďalej kvôli politicko-ideologickým prekážkam. Po roku [[1989]] s nástupom [[Sloboda slova|slobody slova]] začali publikovať svoje postmodernistické diela opäť [[Dušan Mitana]] a [[Dušan Dušek]]. Posledným postmoderným prozaickým dielom Dušana Dušeka je zbierka ''Ponožky pred odletom'' z roku [[2015]], pre ktorú je charakteristický postmodernistický znak vrstvenia žánrov v jednom texte, teda [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lntertextualita v slovenskej postmodernej próze - Podoby medzitextového nadväzovania v prozaickom diele Dušana Dušeka ''Ponožky pred odletom''|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/02120907--SL-2016-2-porizekova-134-139.pdf|dátum prístupu=2021-09-19|priezvisko=Parížeková|meno=Adriana|vydavateľ=SAV.sk|odkaz na autora=Adriana Parížeková}}</ref>. Inými umeleckými metódami týchto dvoch autorov sú [[metatextualita]] - (text v texte) a [[hypertextualita]] - (prepisovanie základného diela pomocou princípov [[travestia|travestie]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Štraus|meno=František|titul=Príručný slovník literárnovedných termínov|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|miesto=Bratislava|isbn=80-8061-065-7|strany=330|jazyk=slovenský}}</ref>, <ref group="pozn.">Citát z diela literárnovedných termínov - František Štraus:travestia - žáner humoristickej literatúry - báseň alebo prozaické dielo, ktorým sa komickou formou zosmiešňuje dielo vážneho obsahu, patriace k „vysokej” literatúre... Za travestie môžeme považovať verše R. Fabryho zo zbierky Uťaté ruky, v ktorých zosmiešňuje sentimentálnu ľúbostnú lyriku.</ref> a [[pastiš]]u<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Štraus|meno=František|titul=Príručný slovník literárnovedných termínov|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|miesto=Bratislava|isbn=80-8061-065-7|strany=219|odkaz na autora=František Štraus|jazyk=slovenský}}</ref>, <ref group="pozn.">Príručný slovník literárnovedných termínov - František Štraus: pastiš - umelecké dielo zostavené z úryvkov dvoch alebo viacerých diel, pochádzajúcich od jedného alebo viacerých autorov. Pastiš satirickej povahy obsahuje prvky paródie.</ref>,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Michel|meno=Albin|titul=Encyclopaedia Universalis:Dictionnaire des Genres et notions littéraires|vydanie=2|vydavateľ=Encyclopaedia Universalis, Albin Michel|miesto=Paríž|rok=2001|isbn=2-226-12236-2|strany=561-562|jazyk=francúzština}}</ref>, <ref group="pozn.">Citácia z hesla ''Pastiche'' od Véronique Klauberovej v Encyclopaedia Universalis/Slov.preklad:"Praktizovanie pastišu, imitačného žánru prislúchajúceho k umeleckej činnosti „druhého stupňa” (G. Genette), siaha až k tvorbe originálnych diel, hoci samotné slovo sa v objavuje až v XVII. storočí a to v jazyku výtvarníkov. Pastiche, ktorý sa považuje za vedľajší žáner, pretože je spojený so svojím originálom tak, ako je Mesiac so Zemou, nemá samostatnú existenciu, okrem zmiznutia modelu (Platón užíva pastiš u Lysias vo Phaedre). Jeho nejednoznačný status umocňuje etymológia pripomínajúca varenie (pasticcio znamená v taliančine pasta), ale hanlivé akcenty Encyklopédie pochádzajú aj z jej nemenej nejednoznačnej situácie, medzi jej výsmechom a obdivným odkazom (Genette)"</ref>. K postmodernistom možno priradiť okrem [[Dušan Mitana|Mitanu]] a [[Dušan Dušek|Dušeka]] [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]], [[Martin Bútora|Martina Bútoru]], [[Ján Johanides|Jána Johanidesa]], [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] a [[Dominik Tatarka|Dominika Tatark]]u (''Písačky, Navrávačky''). V ich prózach sa vyskytuje vo fiktívnych príbehoch zmiešaná reč autora a priama reč postáv príbehu, citácie z iných textov, polopriama reč a nevlastná priama reč. Slovenskí postmodernisti využívajú okrem [[Paródia|parodizácie]] žánru, napríklad [[Peter Pišťanek]] v románe ''Rivers of Babylon'', [[Mýtus (rozlišovacia stránka)|mýtus]] ako rozprávačskú konštrukciu, napríklad dramatik [[Karol Horák]] a [[Subverzia|subverziu]] rétorizmu (zosmiešňovanie), napríklad [[Eman Erdélyi]] a [[Marek Vadas]] v románe ''Univerzita'', [[1997]], alebo [[Peter Macsovszky|Peter Maczovszky]] v texte ''Cvičná pitva'' ([[1997]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Postmoderná literatúra a film|priezvisko=Žilka|meno=Tibor|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=2006|isbn=80-8094-041-X|strany=188|odkaz na autora=Tibor Žilka}}</ref> [[Dráma]] sa v období slovenskej postmoderny prebudila v roku 1987/88 inscenovaním absurdnej hry [[Karol Horák|Karola Horáka]] ''Cesta'' na [[Divadlo Nová scéna|Novej Scéne]] a ďalšej vlastnej hry ''Medzivojnový muž'' v Martinskom divadle. V [[1989]] vydal [[Dušan Mitana]] hru ''Koniec hry''. V sezóne 1986/87 inscenovali hru [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]] ''Súkromná oslava'' a jeho viaceré hry ''Nultá hodina'' v Martine, ''Zadný vchod'' vo Zvolene a ''Vlastenci z mesta YO'' v Poetickom súbore Novej Scény.<ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied a Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref> ==Slovenská literatúra po 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta stredoeurópskych štúdií, Katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6|strany=174}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Aktéri a tendencie literárnej kultúry na slovensku po roku 1989|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=978-80-223-4041-0|strany=112|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-27|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=PROUDY středoevropský časopis pro vědu a literaturu|odkaz na autora=Dana Hučková|jazyk=slovenský}}</ref>== Po politickom prevrate nazvanom [[Nežná revolúcia]] nastali zmeny v systéme literárnych inštitúcií, vydavateľstvá sa privatizovali a vznikali nové. Autori získali slobodu slova a teda aj tvorby. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] končili s tvorbou autori, ktorých hlavná časť kariéry patrila do predrevolučného diania. Boli to napríklad [[Vojtech Mihálik]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Mojík]], [[Ján Ondruš]] {{--}}člen [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]], poetka [[Lýdia Vadkerti-Gavorníková]], básnik [[Vojtech Kondrót]], [[Miroslav Válek]] a predčasne odišiel aj [[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]]. Publikovať mohli opäť po dištancoch udelených komunistickou mocou [[Osamelí bežci]], básnici [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], členovia [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]] a niekoľkí slovenskí disidenti [[Zlata Solivajsová]], [[Albert Marenčin]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Kadlečík]], [[Oleg Pastier]]. Po roku [[1989]] je možné určiť päť literárnych prúdov, z ktorých sa však výrazné tvorivé osobnosti snažili uvoľniť a tvoriť v individualistických rámcoch. Tieto prúdy sa definujú ako: * Vplyv [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]] a [[Konkretizmus (poézia)|konkretistov]] v [[Trnavská skupina|Trnavskej skupine]], a vplyv tých, ktorí nadviazali na vzburu básnikov konca [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]{{--}}[[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]], [[Ivan Kolenič]], [[Taťjana Lehenová]] a [[Barbarská generácia]]. * Inšpirácia tvorbou [[Osamelí bežci|Osamelých bežcov]] * Nadviazanie na tvorbu [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], úspešné publikácie boli ''Katolícke piesne z Važca'' a román ''[[Dom opustenosti]]'', ktoré vydal [[Janko Silan]] a [[Milan Rúfus]], ktorý publikoval ''Modlitbičky'' v [[1990]]. * Odmietanie akejkoľvek vývinovej etapy a štýlov pred rokom [[1989]] a polemizovanie o podstate poézie a jej komunikačnom štatúte, napríklad [[Agda Bavi Pain]] * Ženský emancipačný prúd s neo-feministickými inšpiráciami, v ktorom sa darilo poetkám [[Stanislava Chrobáková Repar]], [[Taťjana Lehenová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taťjana Lehenová-komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tatjana-lehenova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-07-11|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref>, [[Ľubica Somolayová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľubica Schmarcová|url=https://www.anasoftlitera.sk/main/anasoft-litera/porota/schmarcova-lubica/|dátum prístupu=2021-12-05|vydavateľ=anasoftlitera.sk}}</ref>, [[Mária Ferenčuhová]], [[Nóra Ružičková]] a [[Katarína Kucbelová]]. Z týchto prúdov sa vyvinula na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] aj [[Postmodernizmus|postmoderná literatúra]] zdôrazňujúca prácu s textom a pohrávanie sa so slovom. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa začala postupná premena štruktúry platforiem združujúcich tvorcov. Neskôr nastalo rozdrobovanie až atomizovanie rôznych literárnych asociácií a neformálnych zoskupení.<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9|strany=292|odkaz na autora=Marián Grupač}}</ref> ===Próza po roku 1990=== Prozaici, ktorí zostali vo vlasti a dištancovali sa od normalizačných metód od roku [[1968]] až po [[Nežná revolúcia|Nežnú revolúciu]] a rôznym spôsobom sa buď vyhýbali publikovaniu umeleckej literatúry alebo tvorili iné žánre, napríklad preklady, po roku 1990 začali naplno tvoriť a publikovať svoje odložené diela. Do tejto kategórie patria [[Ján Johanides]], [[Rudolf Sloboda]]<ref group="pozn.">Citácia z knihy ''Ako vzniká deň'',str. 320, citát R. Slobodu: Spisovateľ sa snaží , aby na triviálnej asociácii založil čosi neobvyklé. Ale toto neobvyklé má tiež svoje zákony a neraz prídeme na to, že to, čo sme považovali za svojskosť, vymyslel už alebo povedal niekto pred nami... Vymyslíme niečo, čo náš kolega zatiaľ nevymyslí. Skoncentrujeme sa, zamyslíme, poprevraciame všetko naruby, a plody: Nové asociácie.</ref> [[Pavel Vilikovský]]<ref group="pozn.">Citát z knihy ''Ako vzniká deň'', str.249: Zobrazovanie postáv ako nositeľov vlastností, typizácia atď. nemajú v poviedke miesta, postavy sú možnosti čitateľovho vnútra.</ref>, [[Pavel Hrúz]], [[Dušan Dušek]], [[Dušan Mitana]], [[Alta Vášová]], [[Stanislav Rakús]] a tiež [[Lajos Grendel]], ktorý robil maďarsko-slovenské preklady. Uvedení spisovatelia sa zaoberali témami života v totalite, slobody jednotlivca, post-totalitného rozpadu hodnôt, analýzou zla v uvedených súvislostiach. Autori používajú pri tom rôzne tvorivé metódy, ako je [[irónia]], [[paródia]] a technika [[brikoláž]]e (brikoláž je ovplyvnená intertextuálnosťou, formovaním významov textu odkazom na iné texty), [[persifláž]]e a [[travestia|travestie]] (zosmiešňujúca obmena vážneho literárneho diela, druh paródie). ===Dráma po roku 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta stredoeurópskych štúdií, katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6}}</ref>=== Postmoderná dráma na Slovensku začala ožívať opäť už od roku [[1987]] inscenovaním slovenských autorov ako boli [[Karol Horák]] a jeho hry ''Medzivojnový muž'' a ''Cesta''. Znova sa začali dávať hry [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]], tieto divadelné kusy patria do žánru absurdného divadla, ktoré je súčasťou slovenskej postmoderny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95}}</ref> Kým dráma po roku [[1989]] prekonávala rekonštrukciu svojich inštitúcií, ktoré sa rušili a znova etablovali, zaznamenala tvorivý útlm vo viacerých svojich disciplínach. V najpriaznivejšej situácii sa ocitli autori divadelných súborov alternatívnych javiskových foriem. Pokračovali [[Stanislav Štepka]], [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]], [[Rudolf Sloboda]], [[Karol Horák]], [[Peter Scherhaufer]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maťašík - Peter Scherhaufer|url=http://www.udfv.sav.sk/dokumenty/Matasik-Peter.Scherhaufer.pdf|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=Maťašík|meno=Andrej|vydavateľ=udfv.sav.sk|odkaz na autora=Andrej Maťašík}}</ref>, [[Blaho Uhlár]] a [[Viliam Klimáček]]. Autori, ktorí okrem iných žánrov písali aj drámu boli [[Peter Karvaš]], [[Peter Kováčik]], ktorý uviedol hru ''Boží vták'' v [[1993]] a ''Svätý z Hlbokého'' v roku [[1998]]. Zo satirikov bol aktívny [[Ľubomír Feldek]] novými scenármi, ktoré boli paródiami na folklór a literárne témy, napríklad ''Smrť v ružovom'' o [[Édith Piaf]] v [[1995]], ''Teta z Prahy'', ''Horor v horárni'' podľa ''Hájnikovej ženy''. Ponovembrová scéna divadla [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka Korzo ´90]] uviedla úspešné divadelné kusy od [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]] ''Armagedon na Grbe'' v [[1993]] a ''Macocha'' v [[1996]]. [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]] publikovali v súbornom vydaní všetko, čo odohrali na rôznych scénach. [[Mikuláš Kočan]] uviedol hru ''Húsky, húsky, kam letíte''. [[Milka Zimková]] uvádzala a vydala [[Monodráma|monodrámy]] v ''Divadle jedného herca''. Najplodnejším autorom v rámci malých javiskových foriem je [[Viliam Klimáček]], dramatik, prozaik a zakladateľ divadla GUnaGU<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9}}</ref>. Prozaik a dramatik [[Pavol Weiss]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Weiss - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-weiss/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> napísal hry ''Priateľky'' a ''Bajmann Brothers'' v [[2005]] s dobovými aktuálnymi témami. Prozaik [[Michal Hvorecký]] publikoval hru ''Plyš'' podľa svojho rovnomenného románu v postmodernom štýle. Ďalší významnejší autor je [[Peter Scherhaufer]] s postmodernou hrou ''Kemu ce treba?''. [[Blaho Uhlár]] začal uvádzať hry v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] a pokračoval aj po prevrate v [[1989]] absurdnými scénickými kusmi ''Kolaps'', ''IM-PASSE'' a ''Dyp inaf'', všetky v [[1991]], ''Eo ipso'' v [[1994]], ''Komora'' v [[1995]], ''Tváre'' v [[1997]], ''DNO - Óda na McWorld'' v [[1998]]. Absurdita dobového života je zobrazená metódou nespojitých výjavov, aby tak zobrazil chaos prežívania. [[Michal Babiak]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Babiak|url=https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum prístupu=2022-02-14|vydavateľ=Spišské divadlo|odkaz na autora=Michal Babiak|url archívu=https://web.archive.org/web/20220214145121/https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum archivácie=2022-02-14}}</ref> vydal svoje hry v spoločnej publikácii ''Tri scenáre'' v [[1997]]. [[Rastislav Ballek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rastislav Ballek|url=https://snd.sk/profil/2031/rastislav-ballek#|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=snd.sk}}</ref> vo svojom dramatickom diele používal témy z diel iných autorov, aby tak satirizoval Vajanského či polemizoval s [[Gejza Vámoš|Gejzom Vámošom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako dnes čítame, inscenujeme drámu, divadelný text?|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=16208|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Podmaková|meno=Dagmar|dátum vydania=|vydavateľ=CEEOL -Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Dagmar Podmaková}}</ref>. Ballekove prózy [[Južná pošta (film)|Južná pošta]], [[Pomocník (film)|Pomocník]] a [[Agáty (film)|Agáty]] boli filmovo spracované. Literárni vedci radia jeho dielo do zlatého fondu slovenskej literatúry.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pisár dlhých zápiskov|periodikum=Knižná revue č. 5/2021|priezvisko=Chmel|meno=Rudolf|vydavateľ=www.litcenrum.sk|miesto=Bratislava|dátum=20.máj 2021|ročník=XXXI|číslo=5}}</ref> Dlhodobo tvoriaci dramatici, ktorí vydávali hry aj po prevrate v [[1989]] sú [[Osvald Zahradník]], [[Karol Horák]], [[Stanislav Štepka]], [[Jana Bodnárová]], [[Eva Maliti-Fraňová]], [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andrej Ferko]], [[Miloš Karásek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karásek Miloš|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karasek-milos|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>, [[Silvester Lavrík]], [[Tomáš Horváth (literárny vedec a spisovateľ)|Tomáš Horváth]], [[Peter Pavlac]], [[Roman Olekšák]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Olekšák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-oleksak|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Michal Ditte]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Ditte|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-ditte/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. == Literárne súťaže na Slovensku == * ''Jurinova jeseň'', [[Čadca]] * ''Krídla [[Ivan Laučík|Ivana Laučíka]]'', [[Liptovský Mikuláš]] * ''Literárne dni [[Pavol Dobšinský|Pavla Dobšinského]]'' * ''Literárna Senica [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]]'', [[Senica]] * ''Literárna súťaž [[Jozef Branecký (spisovateľ)|Jozefa Braneckého]]'', [[Trenčín]] * ''Petržalské súzvuky [[Ferko Urbánek|Ferka Urbánka]]'', [[Bratislava]] - [[Petržalka]] == Antológie == * ''Slovenský klasicizmus – poézia'' je vlastne reedíciou staršej antológie ''Na lutnu''. Výber zo slovenskej klasicistickej poézie (edične pripravil C. Kraus) z roku 1986.<ref name="litcentr" /> * ''Slovenský klasicizmus – próza'', editor C. Kraus<ref name="litcentr">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=klasicizmus – poézia, Slovenský klasicizmus – próza - Opakovanie dejín (aj s chybami)|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/slovensky-klasicizmus-poezia-slovensky-klasicizmus-proza-opakovanie-dejin-aj-s-chybami|dátum prístupu=2021-06-21|priezvisko=Vojtech|meno=Miloslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Miloslav Vojtech}}</ref> == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Bibliografia == * [[Encyklopédia Slovenska]], I. zväzok A - D., strany 345 - 346, heslo: Cyril a Metod a ďalšie, vydal: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied]], Bratislava, [[1980]] * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 32, heslo: Napomenutie vladárom, vydal: VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied, Bratislava, rok 1980 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Jaroslav Vlček]], [[Zlatý fond denníka SME]], e-book * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 94, heslo: Nitra-literárny almanach,strany 382-383, heslo: poézia * [[Encyklopédia archeológie]], autor: [[Bohuslav Novotný]] a kolektív, [[Vydavateľstvo Obzor|vydavateľstvo OBZOR]], str. 321 * [[Valentín Beniak]]: Slovenský igric sa búri aj žalostí, editor:[[Július Pašteka]],vydavateľstvo Hlbiny,2017, ISBN 978-80-89743-21-6 * [[Ján Smrek]]: Poézia, moja láska, vydavateľstvo [[Slovenský spisovateľ]], editor [[Vladimír Petrík]],1989,memoáre, ISBN 80-220-0032-9 * [[Ján Smrek]]: Knihy slnečné, [[Slovenský spisovateľ]], [[1963]], výber tvorby: Cválajúce dni,Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Zrno, ilustrácie akad.sochár Jozef Kostka * Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] 1983,Bratislava * [[Matúš Kučera]]: Postavy veľkomoravskej histórie, vydavateľstvo [[Osveta (vydavateľstvo)|Osveta Martin]], fotografie, rok 1986, 2. vydanie, rok 2007, strany 231 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Stanislav Šmatlák]] a kolektív, vydalo [[Literárne informačné centrum]], Bratislava, rok 2007, 4. vydanie, 345 str., ISBN 978-80-89222-28-5 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Milan Pišút]] a kolektív, vydavateľstvo [[Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov|OBZOR]] Bratislava, rok 1984, str. 1002 * [[Stanislav Šmatlák]]: Dejiny slovenskej literatúry 2, 19. storočie a prvá polovica 20. storočia, 1925-2008, Vyd.údaje:Bratislava: [[Slovenské literárne centrum]], 1999,559 s,2. vyd., v NLC 1, Edícia: Prameň zv. č. 13, ISBN 80-88878-50-0 * Dejiny slovenskej literatúry: Od stredoveku po súčasnosť, Men.Reg.[[Zuzana Kákošová]].Vec.Reg.[[Stanislav Šmatlák]], autor:Šmatlák, Stanislav, 1925-2008, Vyd. údaje:Bratislava: Tatran, 1988, 623 str., * [[Patrik Šenkár]]: Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989, [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre]], Nitra, 2011, ISBN 978-80-8094-898-6 * Súčasná slovenská literatúra po roku 1989, [[Marián Grupač]] a kol., vydal [[Matica slovenská]], s podporou Ministerstva kultúry SR, Martin, 2015, ISBN 978-80-8128-138-9 * [[Fraňo Ruttkay]]: Ľudovít Štúr, biografia, vydavat. [[Vydavateľstvo Obzor|OBZOR]] - redakcia TATRAPRESS pre Slovenský úrad pre tlač a informácie, rok 1971, strán 105 * [[Rudolf Jašík]]: Námestie svätej Alžbety. 1. vyd. Bratislava : [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé Letá]], 1958. S. 268. * Ako vzniká deň - Generácia 56, zostavovateľ [[Vincent Šabík]], vydavateľstvo [[Tatran (vydavateľstvo)|TATRAN]], Bratislava, rok 1970, str. 328 * Literárny text v postmoderne - Dráma a próza, vydanie1., vydavateľ:[[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Vysoká škola pedagogická v Nitre]], Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, Nitra, rok1994, str.95, ISBN 80-88738-59-8 * [[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydanie 1., Vydavateľ:Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava, rok 2007, str. 523, ISBN 978-80-8101-015-6 * František Štraus: Príručný slovník literárnovedných termínov, 1. vydanie, vydavateľ:VSSS, strán 368, ISBN 80-8061-065-7 * Dictionnaire des Genres et notions littéraires, Encyclopaedia Universalis, Albin Michel, Nouvelle édition augmentée, ISBN 2-226-12236-228 * Slovník slovenských autorov, Valér Mikula a kol., (1999 a 2005), vydavateľstvo Libri 1999, Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV 2005, 2. vydanie, strán 651, ISBN 8071498017 a ISBN 9788071498018 * [[Margita Figuli]]: Zuzana, vydanie 1., vydavateľstvo OBRODA, Bratislava, rok 1949, str.143 * [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]]: Na slovenský národ - Selanky, Rozličné básne, Žalospevy a Pesne, Slovenské vydavateľsto krásnej literatúry n.p., Bratislava, rok 1957, úvod:Dr. Karol Rosenbaum, edícia Hviezdoslavova knižnica, str. 280 * [[Janko Jesenský]]: Demokrati, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry Bratislava, rok 1958, edícia Hviezdoslavova knižnica, str.439 == Pozri aj == {{stĺpce|2| * [[Zlatý fond denníka SME]] * [[zoznam slovenských prozaikov]] * [[zoznam slovenských básnikov]] * [[hlaholika]] * [[romantizmus v slovenskej literatúre]] * [[slovenská literárna fantastika]] * [[Národné kultúrne pamiatky v archívoch Slovenskej republiky]] * [[Trnavská skupina]] * [[Konkretizmus (poézia)]] * [[Eugen Vesnin]] * [[Štefan Gráf]] * [[Generácia 56]] * [[Barbarská generácia]] * [[Peter Scherhaufer (1942)|Peter Scherhaufer]] * [[Jozef Kot]] * [[Jean Giono]] * [[Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux]] * [[Pierre Reverdy]] * [[Richard Dehmel]] }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Literatúra|Literárny}} * [https://www.academia.edu/16267228/Chronologick%C3%BD_v%C3%BDvoj_literat%C3%BAry?email_work_card=thumbnail Chronologický vývoj literatúry] * [https://dspace.uniba.sk/xmlui/bitstream/handle/123456789/36/Krocanova+9788081273360.pdf?sequence=1&isAllowed=y Prolegomena k dejinám slovenskej literatúry prvej polovice 20. storočia] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Literatúra v slovenskom jazyku]] [[Kategória:Slovenčina]] [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev na Slovensku]] 0cbuss9uvyqo1b7xl7v4n1qp03up3cw 8226486 8226485 2026-05-31T04:38:02Z Nelliette 31909 /* Klasicizmus (1780 – 1840)[1][2] */ Wl prec 8226486 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Výtvarné umenie 18 Slovakia 10.jpg|náhľad|[[Ľudovít Štúr]] – kodifikátor modernej slovenčiny.]] '''Slovenská literatúra''' je literatúra [[Slováci|Slovákov]], súčasť [[slovenské umenie|slovenského umenia]], výrazná súčasť [[slovenská kultúra|slovenskej kultúry]], osobitná kultúrna entita. Patrí do [[stredoeurópska literatúra|stredoeurópskej literatúry]]. Je to literatúra písaná v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] autormi nachádzajúcimi sa aj v iných krajinách sveta ako je [[Slovensko]]. Výskumom slovenskej literatúry sa zaoberá najmä slovenská [[literárna veda]]. Slovenská literatúra má históriu tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Jej prvým dielom je [[Proglas (prológ)|''Proglas'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Proglas-recenzia|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/proglas litcentrum|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> od [[Konštantín Filozof|Konštantína Filozofa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry-/Staršia slovenská literatúra-800-1780|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/starsia-slovenska-literatura-800-1780/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> V období [[renesančný humanizmus|humanizmu]] a [[Renesancia|renesancie]] tvorili na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] hlavne v [[latinčina|latinčine]] a [[čeština|češtine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry/novšia slovenská literatúra|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/novsia-slovenska-literatura/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne [[Kodifikácia|kodifikovať]] spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] používanú s úpravami dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] vedení [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali [[stredoslovenské nárečia]], ktoré boli jazykom ľudu. V [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizme]] tvorili najmä [[poézia|poéziu]]. ==Stredoveká literatúra (800{{--}}1500)<ref name=´smatlak´>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4.|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn= 978-80-89222-28-5|strany=37 etc.|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>== ===Staroslovienska literatúra === Ranostredoveká slovenská literatúra sa datuje od doby začiatku pôsobenia vierozvestcov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]]<ref name="PK">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=profil.kultury.sk/Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727150725/https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref> a ich ďalších piatich učeníkov, ktorí bývajú nazývaní aj [[sedmopočetníci]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Svätí slovanskí sedmopočetníci|priezvisko=Škoviera|meno=Andrej|vydavateľ=Slovenský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-89489-02-2|strany=247}}</ref>, na území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]].<ref name="HR">{{Citácia periodika|titul=Stručná periodizácia staroslovienskeho a cirkevnoslovanského písomníctva|periodikum=Historická revue|priezvisko=Žeňuch|meno=Peter|odkaz na periodikum=www.sahi.sk|vydavateľ=Slovenský archeologický a historický inštitút - SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXX|číslo=6/2019}}</ref> K historicky doloženým autorom patria:<ref name=´smatlak´ /> * [[Konštantín Filozof]] (neskôr sv. Cyril), * [[827]]{{--}}† [[869]], vierozvestca, autor písma [[hlaholika]] a prvého [[Staroslovienčina|staroslovienskeho]] textu [[Proglas (prológ)|''Proglas'']]<ref name="HR" /> napísaného v hlaholike, ako aj autor prekladu Biblie do staroslovienčiny.<ref name="Encyklo">{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, I. zväzok A - D.,heslo: Cyril a Metod a ďalšie,|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=strany 345 - 346|odkaz na autora=Vladimír Hajko a kolektív}}</ref> * sv. [[Metod (svätec)|Metod]] (* [[815]]{{--}}† [[885]]), vierozvestca a možný spolutvorca [[Hlaholika|hlaholiky]], narodený v [[Solún]]e, autor a spoluautor prekladu [[Biblia|Biblie]] do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a viacerých ďalších cirkevných diel,<ref name="Encyklo"/><ref name="grkat.nfo.sk" /> ktoré prekladal spolu so sedempočetníkmi * [[sv. Angelár]], jeden z učeníkov sv. Metoda * sv. [[Gorazd (Nitra)|Gorazd]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), žiak Cyrila a Metoda, pripisujú sa mu diela: ''[[Život Metodov]]'', ''[[Kyjevské listy]]'' a ďalšie diela, čo však nie je dokázané.<ref name="grkat.nfo.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sedmopočetníci|url=https://www.grkat.net/texty/sedmopocetnici.html|dátum prístupu=2023-06-18|vydavateľ=www.grkat.net|autor=Andrej Škoviera}}https://www.grkat.net/texty/sedmopocetnici.html</ref> * sv. [[Kliment Ochridský]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), je autorom asi 50 diel v [[Hlaholika|hlaholike]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Kliment Ochridský|url=https://www.grkat.net/texty/kliment-ochridsky.html Svätý Kliment Ochridský (sloviensky), grkat.net|dátum prístupu=2023-06-18|vydavateľ=www.grkat.net|autor=Andrej Škoviera}}</ref> * sv. [[Sáva (Sedmopočetník)|Sáva]], vie sa, že zostal v [[Konštantinopol]]e počas svojej misie asi v roku [[882]]. Pripisujú sa mu dve diela: ''Služba sv. Cyrilovi a Rozprava o žaltári''.<ref name="grkat.nfo.sk" /> * sv. [[Naum Ochridský]] (* okolo [[830]]{{--}}† [[23. december]] [[910]]) K ďalším žiakom sv. Metoda patril sv. [[Konštantín Preslavský]] (Presbyter), autor [[Cyrilika|cyriliky]],<ref name="C-M">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovania vo včasnom stredoveku/cyrilo-metodská misia|url=http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=cyrilo-metodska-misia Slovania vo včasnom stredoveku|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref>. Po vyhnaní Metodových a Konštantínových žiakov v roku [[887]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=|rok=1986|strany=197|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, alebo v roku [[886]]<ref name=´smatlak´ /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chronológia starších slovenských dejín|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600427|dátum prístupu=2022-01-26|priezvisko=Lukačka|meno=Ján|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Ján Lukačka a kol.}}</ref> z územia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] sa [[Sloveni]] na jej území ocitli pod vplyvom západného kresťanského obradu a tým aj [[Latinčina|latinčiny]], ktorá sa stala jediným literárnym a cirkevným jazykom.<ref name="PK" /> Po porážke [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukových]] synov v [[Bavori (Germáni)|bavorsko]]-[[Starí Maďari|staromaďarskej]] [[Bitka pri Bratislave|bitke pri Bratislave]] (dobový názov [[Brezalauspurc]]) [[9. august]]a [[907]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|rok=1986|strany=198|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, sa [[hlaholika]] a [[staroslovienčina]] prestávala používať, no hlavne od nástupu [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] k moci. V slovenskom ľudovom prostredí však pretrvávala ľudová [[staroslovienčina]], vyvíjala sa ľudová slovesnosť a pôsobili [[igric]]i. Igrici šírili verbálne a hudobne sloviensku kultúru ešte ďalšie storočia, hoci v písanej forme neexistovala. Príkladom pre toto tvrdenie je pieseň ''[[Nitra milá Nitra]]'', čo je najtajomnejšia historická hymnická pieseň, ktorú [[Ján Kollár]] uviedol vo svojich ''Národných spievankách'' a považoval ju za ľudovú, no podľa analýzy je autorským dielom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref><ref group="pozn.">Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: Mladé letá 1983,Bratislava, pieseň Nitra, milá Nitra, str. 125, verzia od Ľudovíta Štúra, 66-042-83: Nitra, milá Nitra/ty vysoká Nitra!/Kdeže sú tie časy,/v ktorých si ty kvitla_/Nitra, milá Nitra,/ty slovenská mati!/Čo pozriem na teba,/musím zaplakati./Ty si bola niekedy/všetkých krajín hlava,/v ktorých tečie Dunaj,/Visla i Morava./Ty si bola sídlo/kráľa Svätopluka,/keď tu panovala/jeho mocná ruka./Ty si bola sväté/mesto Metodovo,/keď tu našim otcom/kázal božie slovo.</ref> Igrici boli kultúrny fenomén, ktorého diela nie sú písomne doložené, no je spomínaný v iných písomnostiach vtedajšej latinskej spisby. Významný zdroj tohto tvrdenia je [[Anonymus|Anonymova]] kronika ''Gesta hungarorum'' ([[1200]]) obsahujúca zmienku o igricoch, ktorí vystupovali na verejnosti a na dvoroch slovanskej šľachty v období 10.{{--}}12. storočia a zmieňuje sa aj o povestiach kolujúcich v dedinskom ľude, tzv. „fabulae rusticorum”, hoci formou „per negationem”, teda odmietania tejto kultúry<ref>{{Citácia knihy |titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydanie=4. |vydavateľ=Literárne informačné centrum |miesto=Bratislava |rok=2007 |isbn=978-80-89222-28-5 |strany=113{{--}}115 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Anonymus bol notárom na dvore uhorského kráľa [[Belo III.|Bela III.]] a mal za úlohu spísať dejiny [[Maďari|Maďarov]] od doby „zaujatia vlasti” na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. [[Súbor:Kyjevské listy.gif|náhľad|[[Kyjevské listy]] sú napísané v najstaršom type hlaholiky tzv. [[hlaholská unciála|hlaholskej unciále]], kde nie sú ešte veľké písmená.<ref>hlaholika In: {{Citácia knihy |titul=Encyklopédia archeológie |priezvisko=Novotný |meno=Bohuslav |vydavateľ=OBZOR |miesto=Bratislava |strany=321 |odkaz na autora=Bohuslav Novotný}}</ref>]] ====Diela v staroslovienskom jazyku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=345|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>==== * [[Proglas (prológ)|Proglas]], autor je [[Konštantín Filozof]], pôvodné dielo v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] v písme [[hlaholika]], úvod k prekladu biblie<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=89-93|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Frizinské pamiatky]], cirkevná literatúra písaná [[Hlaholika|hlaholikou]] pôvodne v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] * [[Adhortácia k vladárom]], staroslovienčina v hlaholike, slov. [[Napomenutie vladárom]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok N -Q,heslo: Napomenutie vladárom|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=32|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Napomenutie vladárom|url=http://www.klasici.sk/node/87 Univerzitná knižnica - Napomenutie vladárom|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref> * [[Adhortácia k pokániu]], staroslovienčina v hlaholike * [[Zakon sudnyj ľudem]], staroslovienčina v hlaholike<ref>{{Citácia periodika|titul=Zakon sudnyj ľjudem|periodikum=Historická revue |priezvisko=Ličková|meno=Darina|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXIII|číslo=6/2012}}</ref> * [[Kánon na počesť svätého Demetera Solúnskeho]], staroslovienčina v hlaholike * [[Moravsko-panónske legendy]], v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] dve biografie sv. [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život Konštantína|url=http://www.klasici.sk/node/487 Univerzitná knižnica- Život Konštantína|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=94-99|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu]], preložené z latinčiny do staroslovienčiny v hlaholike * [[Kyjevské listy]] - staroslovienčina v [[Hlaholika|hlaholike]] * [[Svätoemerámske glosy]] - nad latinskými vetami sú rydlom vyryté staroslovienske slová ===Literatúra v latinčine=== Latinská tvorba zahŕňa poéziu, prózu, vecnú literatúru, náučnú literatúru a vedecké a cirkevné pojednania. Dráma v stredoveku sa orientovala na frašky a na mystériové a moralitné hry prispôsobené svetskému a reálnemu mysleniu. Texty hier sa však dodnes nezachovali. Niektoré príklady tvorby v stredovekej literatúre: [[Súbor:Képes Krónika 1360.jpg|náhľad|Uhorská kronika]] * [[Moravsko-panónske legendy]] - preložené zo [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] do [[Latinčina|latinčiny]], vznik [[9. storočie]] * [[Legenda o svätých Svoradovi a Benediktovi]] ([[1064]]), autor je [[Maurus (Nitra)|Maurus]], biskup v Nitre, (asi [[1000]]{{--}}[[1070]]), v latinskom jazyku<ref name="PK" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=113-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Nitriansky kódex]] približne z roku [[1083]], dnes uložený v [[Nitra|Nitre]] * [[Kronika Jána z Turca|Uhorská kronika]], autor [[Ján z Turca]] (asi [[1435]]{{--}}[[1488]]/89), v [[Latinčina|latinčine]]<ref name="PK" /> * [[Vítaj, milý Spasiteľu]], hymnus, vyznačujúci sa jednoduchým, ale sugestívnym poetickým jazykom<ref name=´Profil´ />, [[14. storočie]]. * [[Chváloreč na básnické umenie]] ([[1461]]), lat. ''Laudes artis poeticae'' od [[Krištof Petschmessing|Krištofa Petschmessinga]] je „príkladom vysokej jazykovej, rétorickej a básnickej kultúry, odlišujúcej sa od plebejského jazyka. Toto dielo pripravilo pôdu pre nástup humanizmu a renesancie v podmienkach slovenskej literatúry a kultúry”<ref name=´Profil´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Profil kultúry - Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727150725/https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref>. V inom prameni sa meno autora nachádza v tvare [[Krištof Petschmessingsloer]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=13-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>, magister, ktorý pochádzal z [[Levoča|Levoče]]. Prepísal dielo ''Satiry'' od rímskeho básnika [[Iuvenalis|Decima Junia Juvenala]] a pridal vlastný úvod o básnickom umení ''Laudes artis poeticae''. Dielo je stredovekou literárno-teoretickou rozpravou o poézii a rétorike. Petschmessingsloer postavil teóriu stredovekého poetického diela na antických autoroch a [[Tomáš Akvinský|Tomášovi Akvinskom]], [[Boethius]]ovi a súpútnikoch, pričom definuje jednotlivé druhy poézie, jej kompozičné princípy a štyri príčiny tvorby diela. Tiež sa zaoberá členením viet a súvetí a tematikou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chvála básnického umenia“ (Laudes artis poeticae, 1461) z pera Levočana Christophora PetschmessingsloeraForum Historiae 2/20082|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=698935|dátum prístupu=2022-01-25|priezvisko=Novacká|meno=Mária|vydavateľ=CEEOL-wikipedialibrary|odkaz na autora=Mária Novacká}}</ref> Zaujímavou etapou vývoja bolo založenie univerzity [[Universitas Istropolitana|Academia Istropolitana]] v [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1465]] pápežskou zakladacou listinou, ktorá mala vplyv na vývoj humanistickej literatúry väčšinou písanej v [[Latinčina|latinčine]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Humanizmus a vzdelanosť na dvore Mateja Korvína|periodikum=Historická revue č. 5/2017|priezvisko=Homoľa|meno=Tomáš|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXVIII|číslo=5/2017}}</ref>. ===Literatúra v českom jazyku=== [[14. storočie]] znamenalo posilnenie slovenskej vzdelanosti a tým aj literatúry. K tomu prispelo založenie [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]] ([[1348]]), čo iniciovalo používanie [[Čeština|češtiny]] na území [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]. Začali sa objavovať texty v češtine, napríklad mestské kroniky (viď. ''[[Žilinská kronika]]'' z roku [[1451]]). V týchto záznamoch sú zistiteľné aj čiastočné prejavy slovenských nárečí. Veľký podnet pre uplatnenie českého jazyka v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] znamenal vpád [[Husiti|husitov]] a hlavne vojsk [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]], ktoré v polovici [[15. storočie|15. storočia]] okupovali všetky slovenské [[Stolica (územie)|župy]]. Čeština sa presadila aj u vtedajšej vládnucej elity, evanjelického duchovenstva a meštianstva a pretrvávala ako literárny jazyk v 15. a [[16. storočie|16. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dejiny slovenskej literatúry, Hlava I., Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Vlček |meno=Jaroslav |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME |odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> ==Humanizmus a renesancia (1500{{--}}1650)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=45{{--}}99|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Literárny humanizmus a renesancia v Uhorsku sa dá charakterizovať ako literárne hnutie, ktoré postupne prešlo od stredovekého štúdia latinskej a gréckej kultúry k jej napodobňovaniu čo sa týka formy aj obsahu. Spočiatku bol hlavným komunikačným nástrojom latinský jazyk, neskôr sa prešlo k češtine, slovenčine či bibličtine. Renesancia znamenala protichodný proces voči stredovekému humanizmu, postavila sa proti feudalizmu a jeho výrobným vzťahom, rodil sa nový kapitalistický systém. V užšom zmysle renesancia vo výtvarnom umení a literatúre spracúvala bezprostrednejšie citový a zmyslový život, krásu, lásku a prírodu. Mala bližšie k ľudovému folklóru a národným jazykom. Renesančnú kultúru a vzdelanosť pomohla nastoliť aj [[Beatrix Aragónska|Beatrice Aragónska]], ktorá ju priniesla z Neapola zároveň so svojím venom na dvor kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]]. Matej Korvín túto tendenciu mohutne podporil. Kultúrny vývoj v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] usmernilo aj založenie [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]] ([[1635]]{{--}}[[1755]]). Vzdelávanie v ňom riadili a vykonávali [[jezuiti]] a tým sa stalo, že v učebniciach literatúry sa ocitol dlhý rad katolíckych duchovných, ktorí každý vlastným spôsobom prispeli k vývoju slovenského jazyka. [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev]] mala samozrejme tiež svoj mohutný záber na kultivovanie slovenského jazyka a literatúry. V tomto období však začal rásť aj počet laických spisovateľov. Situáciu komplikovali okrem husitských výbojov na Slovensko aj [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska|url=https://www.valka.cz/12222-Turecke-vojenske-vyboje-na-uzemi-dnesneho-Slovenska-I valka.cz|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=www.valka.cz}}</ref>, ktoré sa viedli na území [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Rakúsko|Rakúska]]. Uhorská šľachta bola názorovo rozdelená a jej politické ambície spôsobovali ďalší chaos v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Šľachtické vojny nedovoľovali, aby sa laickí autori z radov šľachty mohli literárne realizovať tak, ako to v tej dobe bolo v západnej Európe. Pomalší vývoj humanistickej vzdelanosti a tým aj literatúry v Uhorsku zapríčiňoval veľmi slabý rozvoj [[kníhtlač]]e na jeho území, ktorá koncom [[15. storočie|15. storočia]] ešte na území [[Slovensko|Slovenska]] nebola rozvinutá<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry I.|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|isbn=978-80-89222-28-5|strany=138|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Z toho vyplývala nedostatočná vzdelanosť nielen nižších vrstiev, ale aj kňazov a šľachty. Humanistická a renesančná literatúra sa naplno prejavila až od druhej polovice [[16. storočie|16. storočia]]. Od začiatku [[16. storočie|16. stor.]] sa vzdelanosť začala prudko rozvíjať vplyvom [[Reformácia|reformačného hnutia]] na celom území Slovenska. Mestá podporovali zakladanie škôl rôznych stupňov. Významné boli mestská škola v [[Bardejov]]e, kde študoval aj [[Martin Rakovský (básnik)|Martin Rakovský]] z Turca, [[Prešovská škola]] a ďalšie mestské školy, v ktorých sa vyučovala latinčina po latinsky. V [[Bardejov]]e bola publikovaná prvá tlačená kniha na Slovensku v roku [[1581]]. Bol to preklad diela ''Der kleine Kathechismus od [[Martin Luther|Martina Luthera]] so slovenským názvom ''Malý katechizmus'' a vydal ju tlačiar [[Dávid Gutgesel|David Guttgesell]]. Predpokladaným prekladateľom katechizmu do slovakizovanej češtiny bol Severinus Sculteti, [[slovenčina|slov.]] [[Severín Škultéty]] ([[1550]]−[[1600]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bardejovský katechizmus z roku 1581, str. 120|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=205820|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Žitný|meno=Milan|vydavateľ=CEEOL-Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Milan Žitný}}</ref> Počas humanizmu a renesancie sa ďalej rozvíjala dráma. V jej rámci sa dominantne vydeľovalo školské divadlo, ktoré hrávalo náboženské, polosvetské a svetské hry. Písali ich evanjelickí aj katolícki autori v latinčine. Tematika bola buď vieroučná alebo starozákonná biblická. Ján Duchoň napísal hru ''Veľké tajomstvo zbožnosti'' ([[1628]]), Juraj Lippay tvoril pašiové hry. Polosvetské a svetské hry evanjelické spracovávali pastiersku bukoliku, napríklad ''Eklóga Simeon a Galileus'' od [[Ján Duchoň|Jána Duchoň]]a. Od polovice [[15. storočie|15. storočia]] sa rozvíjala [[ľudová slovesnosť]]. Vydeľovali sa folklórne žánre: ľudové piesne obradné, lyrické, [[Koleda|koledné]] a [[Hádanka|hádanky]], [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]], [[Pranostika|pranostiky]], dramatické výstupy, svadobné piesne a pohrebné vykladania. Piesňová lyrika sa stávala samostatným žánrom (ľúbostné, [[Uspávanka|uspávanky]], [[trávnice]], vojenské, pastierske, žartovné piesne). [[Balada|Baladické piesne]] o kráľovi Matejovi Korvínovi a osmanských vojnách zrkadlili súdobé historické udalosti. Od konca [[16. storočie|16. storoči]]a sa tvorili regrútske a vojenské piesne a [[Balada|balady]]. Medzi prekáravé piesne patrí ''Žalo dievča, žalo trávu'', k alegorickým piesňam zase ''Prečs´kalina, v kríčku stála''. Tieto ľudové žánre majú starú históriu a bohatosť diel. Tiež vznikali mnohé piesne s tematikou rodiny a vzťahov v nej: ''Naša pani kňahne'', ''Kdeže si bola Anička moja'', ''V tom inglickom poli jedna krčma stojí'' alebo ''A na hure hori cirňovy ohničok''. ===Básnici=== [[Súbor:Johannes Sambucus (11497525).jpg|náhľad|Ján Sambucus]] Známym a dobre doloženým autorom obdobia humanizmu je polyhistor [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]), ktorý ako príslušník slovenského etnika písal v [[Latinčina|latinčine]]. Preložil z [[Maďarčina|maďarčiny]] do latinčiny báseň ''Dobytie Szigetu'' na žiadosť cisára [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]], čím získal jeho štipendium. Básnická zbierka ''Poemata'' ([[Padova]], [[1555]]) vyšla počas jeho pracovného a študijného pobytu v [[Padova|Padove]]. V [[Český jazyk|českom jazyku]] tvoril [[Ján Silván]] ([[1493]]{{--}}[[1572]]), ktorý pôvodom zo [[Slovensko|Slovenska]] ale pôsobiaci v [[Čechy|Čechách]] dosiahol ako prvý publicitu svojou [[Poézia|poéziou]] nielen cirkevnou (prebásnenie [[žaltár]]a) ale aj subjektívnou lyrickou tvorbou. Silván vydal svoje jediné samostatné dielo ''Písně nové a na sedm žalmů kajících a jiné žalmy'' ([[Praha]] [[1571]]) ako zbierku piesní (kancionál) a žalmov. [[Martin Bošňák]] (asi [[1500]]{{--}}[[1566]]), vojak a básnik, je zaujímavý zjav v dejinách slovenskej literatúry tým, že napísal jednu historickú epickú poému v českom jazyku, ktorá bola medzi prvými v histórii slovenskej literatúry. Tento dôležitý posun vo vývoji sa udial v polovici [[16. storočie|16. storočia]] (okolo [[1549]]), keď vytvoril epickú poému ''[[Píseň o zámku muránském]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o zámku Muránskem|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/188/Bosnak_Pisen-o-zamku-Muranskem/1 zlatyfond.sme.sk:Pisen-o-zamku-Muranskem/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Bošňák|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Martin Bošňák}}</ref> Druhá historická poéma ''[[Píseň o sigetském zámku]]'', ktorá zrejme vznikla okolo roku [[1566]], kedy bol zámok Sziget (slov. Sihoť) dobytý armádou [[sultán]]a [[Sulejman II.|Sulejmana II.]], je podľa slovenskej literárnej vedy dielom anonyma, i keď býva pripisovaný tiež [[Martin Bošňák|Martinovi Bošňákovi]] ako účastníkovi bitky o tento hrad. Historická poéma je napísaná v slovakizovanej češtine, čo je ďalší významný jav slovenskej literatúry a jazyka. Táto poéma sa zároveň považuje za veľmi hodnotné básnické dielo. Čo sa týka jeho formy, je skomponované zo sto 5-veršových slôh, ktoré majú striedavo 6-slabičné a 7-slabičné verše.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o Sigetském zámku|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/96/Anonym_Pisen-o-Sigetskem-zamku zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Martin Rakovský (básnik)|Martin Rakovský]] (asi [[1535]]{{--}}[[1579]]) bol básnik tvoriaci poéziu v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]], ktorej témami už nie sú cirkevné inšpirácie ale je v nich prítomná občiansko-politická téma. Zveršované pojednania v elegickom distichu ''O svetskej vrchnosti'' a ''O rozvrstvení obyvateľstva a príčinách prevratov v kráľovstvách a impériách'' sú tematicky zamerané na ideál vrchnosti a mestské a štátne zriadenie. Písal aj príležitostnú poéziu, napr. ''Palusus'' ako hold cisárovi [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánovi II.]] Jeho latinské [[Óda|ódy]], [[Elégia|elégie]], žartovné básne a preklady sa zachovali a vyšli v zbierke ''[[Opera omnia]]'' v roku [[1974]], čo naznačuje význam jeho diela.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=62-67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Vavrinec Benedikt z Nedožier]] ([[1555]]{{--}}[[1615]]) je dôležitý nielen svojím pedagogickým vedeckým dielom, ale aj matematickým a literárnovedným. Bol významným humanistickým [[polyhistor]]om, doživotným profesorom na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] a jej [[prorektor]]om. Vavrinec Benedikt napísal v roku [[1607]] latinskú básnickú skladbu v [[Hexameter|hexametroch]], ktorá hovorila o novej zreformovanej školskej sústave pod názvom ''Penitioris scholae structura'' (Vnútorná školská sústava, resp. Štruktúra nižšej školy). Špeciálnym prípadom je uhorský vojak a básnik [[Valentín Balaša]] zo [[Zvolen]]a a [[Modrý Kameň (hrad)|Modrého Kameň]]a ([[1554]]{{--}}[[1594]]) ovládajúci viaceré cudzie jazyky. Písal [[Maďarčina|maďarsky]], [[Slovenčina|slovensky]] a [[Turečtina|turecky]]. V prevažnej miere je maďarským autorom, no v jeho literárnej pozostalosti sa našli niektoré slovenské texty<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Balaša|meno=Valentín|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša a jeho magický kruh/ Si palác, kde chcem byť doma|periodikum=Slovenské Pohľady|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|dátum=2023-08-22|ročník=IV.|číslo=9 -10/2023|strany=160|issn=1335-7786}}</ref>. Tento zakladateľ modernej maďarskej lyrickej poézie napísal prvú slovenskú báseň o láske ''Pieseň v mene peknej devy'' (pozri [[Kódex Jána Jóba Fanchaliho]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kódex Jána Jóba Fanchaliho |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/88/Fanchali-JobJobdeFanchali_Kodex-Jana-Fanchaliho---Joba/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Fanchali |meno=Ján Jób |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>) a v [[Slovenčina|slovenčine]] nábožensky ladené básne. Podľa jedného prameňa napísal aj divadelnú hru ''Credulus a Júlia'' v slovenskom jazyku, ktorá je pravdepodobne prekladom maďarskej komédie ''Krásna maďarská komédia'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša|url=https://docplayer.cz/106848800-Balint-balassi-valentin-balasa.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Matisková|meno=Elena|dátum vydania=|vydavateľ=Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene}}</ref>. Uveďme ešte básnika [[Daniel Pribiš|Daniela Pribiša]] ([[1580]]{{--}}[[1645]]), ktorý sa vyznačuje tým, že do svojho diela z roku [[1634]], čo bol preklad [[Martin Luther|Luthera]] Katechizmy (''Rosarum animae, O způsobu modlení, Písně duchovní''), zaradil do pripojeného spevníka aj slovenské piesne, ktoré zobrazujú vtedajší sociálny život v [[Uhorsko|Uhorsku]]. [[Ján Bocatius]] ([[1569]]{{--}}[[1621]]) bol uhorský humanistický básnik nemeckého pôvodu, ktorý po štúdiách v Nemecku odišiel pôsobiť do Uhorska a stal sa pedagógom a autorom píšucim latinsky a nemecky. Jeho význam spočíva v šírení humanizmu na východnom Slovensku. Pracoval ako pedagóg, verejný činiteľ a tvorivý básnik. V roku [[1599]] vydal prvú kompozične celistvú zbierku básní vydanú v [[Uhorsko|Uhorsku]] pod názvom ''Päť kníh uhorských básní'' (lat. ''Hungaridos libri poematum'') v latinčine rozdelených na päť tematicky rozdielnych častí. Od [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] dostal titul poeta laureatus caesareus. ===Prozaici=== Humanistická próza je ukážkou toho, ako ťažko a zložito sa vymaňovala slovenská reč a literatúra z neexistencie. Pomaly a nenápadne sa cez drámu dostávala k ušiam a očiam divákov. Tu sa cez komediálne kusy dostala na slobodu prostredníctvom češtiny, slovakizovanej češtiny a ľudového jazyka. [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]) okrem poézie tvoril prózu s využitím výlučne latinského jazyka. No napísal ''Obrazy starších a mladších lekárov a filozofov'' vydaných roku [[1574]], v ktorých sa priznáva k slovenskému pôvodu. Písal historické diela, napríklad komentáre k ''Ransanus – Epitome rerum hungaricarum a Goltzius, C. – Caesar sive historiae''. Zložil aj smútočnú reč nad hrobom cisára Ferdinanda ''Oratio cum epigrammatis aliquot epitaphiisin obitum Imp. Ferdinandi primi'', čo mu zabezpečilo pozíciu dvorného historika. Vydal zbierku emblémov s názvom ''Emblemata'' ([[1564]]) v [[Antverpy|Antverpách]], v dobových podmienkach to znamenalo súbeh [[drevoryt]]u, [[Motto|motta]] a [[epigram]]u na danú osobnosť. Bol dvorným lekárom a nositeľom viacerých titulov a hodností na dvoroch [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Medzi humanistických prozaikov patrili väčšinou autori cirkevných diel. Takým bol [[Izák Abrahamides]] ([[1557]]{{--}}[[1621]]) píšuci v latinskom jazyku a [[Pavel Kyrmezer]] ( [[1530]]{{--}}[[1589]]), ktorý písal nielen latinské cirkevné diela, ale aj v češtine bibliou inšpirované hry, z ktorých sa zachovali viaceré veršované komédie v ľudovom jazyku. V tejto fáze tvorby sa Kyrmezer ocitol na pôde už nie cirkevnej ale na pôde meštianskeho laického divadla. To implikovalo, že sa jeho hry zaradili na vrchol českej a slovenskej dobovej literatúry. Sú to biblické drámy vo veršoch ''[[Komedia o Tobiášovi]], [[Komedia nová o vdově]] a [[Komedia česká o bohatci a Lazarovi]]''. Protestant [[Jur Tesák Mošovský]] ([[1545]]{{--}}[[1617]]) napísal veľa cirkevných traktátov v latinčine a viacero českých komédií, ktoré sa však stali obeťou [[Jezuita|jezuitského]] cenzora Koniáša. Dodnes sa zachovala len jediná, a to ''[[Komedie z knihy Zákona božího, jenž slove Ruth]] ([[1604]]'' zásluhou jeho syna Adama, ktorý ju dal vydať v Prahe. Vo veršovanej komédii použil živý dobový jazyk (český) a ľudový zemitý humor. Táto hra predstavuje typ nábožensko-reformačnej renesančnej dramatickej tvorby. Člen protestantskej šľachty, vzdelanec aj vojak [[Peter Révai]] ([[1568]]{{--}}[[1622]]) písal historické a právnické diela v latinčine, v ktorých ako uhorský historik objasňoval starobylosť Slovanov a o Uhorsku písal ako o mnohonárodnom štáte. V súkromnej korešpondencii používal slovenčinu. Spomedzi viacerých treba vyzdvihnúť obsiahlejšie historické dielo ''De monarchia et sacra corona regni hungariae centuriae septem''. Jeho tvorba mala vplyv na neskoršiu slovenskú [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] a [[Štúrovci|obrodenecké hnutie]]. [[Súbor:Tranovsky exlibris.jpg|náhľad|[[Juraj Tranovský]]. ex libris]] [[Juraj Tranovský]], alias Tranoscius ([[1592]]{{--}}[[1637]]) tvoril na predele medzi renesanciou a barokom. Tento česko-poľský [[Evanjelici|evanjelický]] farár bol nútený odísť po [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej Hore]] do [[exil]]u, čím sa ocitol v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Jeho najdôležitejším dielom je spevník ''Cithara Sanctorum'', ktorá obsahovala v pôvodnej verzii 412 piesní duchovného, lyrického a sociálneho charakteru. Viac ako 150 piesní preložil alebo zložil sám Tranovský. Kancionál bol v biblickej češtine: ''Apocv. Pjſne Duchownj Staré y Nowé Kterychž Cyrkew Kreſtanſká pri Weyročnjch Slawnoſtech a Památkách Jakož y wewſſelikých potrebách ſwých obecnich yobwzlaſtnijch proſpechem mnohým uživá: Knimžto pridaný gsau Pjſne Dr. M. Luthera wſſecky z Nnemecké reči do naſſi Slowanſké Preložené.'' ==Barok (1650{{--}}1780)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava,|rok=1984|strany=62{{--}}67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/4|dátum prístupu=2021-10-23|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|dátum vydania=2018-01-01|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref>== V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pokračovali zložité historické deje, prenasledovanie evanjelických kňazov a spisovateľov donútených k exilu alebo poslaných na galeje. Niektorí stihli o tom napísať len svoj dobrodružný životopis, iní dokázali v zlých podmienkach aj tvoriť, čo je obdivuhodné. V barokovej literatúre na území dnešného Slovenska sa prejavili niektoré podobné témy a štýl ako v európskych literatúrach. Charakteristickými črtami sú heroizmus a rozvíjajúca sa [[racionalita]], no absolútnu vedúcu úlohu malo povinné prejavovanie zbožnosti. Najrýchlejším vývojom prešiel [[Slovenské divadlo|divadelný]] žáner, ktorý v sebe niesol aj misiu rozvíjať ľudovú slovenčinu a prostredníctvom nej komunikovať s divákmi. V tomto období vývoja tvorcovia začali preferovať slovakizovanú češtinu a kultúrny západoslovenský dialekt. Dráma pokračovala v tvorbe divadelných školských hier v slovakizovanej češtine, nemčine a latinčine. Polosvetské a svetské hry mali úlohu náučnú a mravoučnú, pričom využívali tému politickú, alegorickú historickú a antickú. Slovenské svetské a polosvetské hry boli však zriedkavé. Uhorský barok v jeho literatúre sa začal už v období [[Manierizmus|manierizmu]], čo bola posledná fáza [[Renesancia|renesancie]]. Barokové obdobie je charakterizované myšlienkovou a náboženskou krízou a z toho plynúcou pochmúrnosťou v umení. Tieto javy boli spôsobené vyššie spomenutým chaosom sociálnym, ekonomicko-politickým a náboženským. Pod ne sa podpísala [[protireformácia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]], ekonomika na nízkej úrovni, [[absolutizmus]], rekatolizačné vojny a protireformačný útlak. Sociálny tlak na nižšie vrstvy spoločnosti zavinil ľudové vzbury (napríklad prípad [[Juraj Jánošík|Jánošík]]). ===Básnici=== [[Benedikt Sőlőši]] ([[1609]]{{--}}[[1656]]) bol slovenský jezuitský kňaz, ktorý napísal ako prvý spevník v [[Slovenčina|slovenčine]], vytlačený v roku [[1655]]. Obsahoval 290 piesní aj s notami. Pod názvom ''Písne katholické latinské i slovenské, nové i starodávné (Cantus catholici)'' sa skrývajú piesne slovenského aj českého pôvodu určené pre príležitosti vianočné, veľkonočné, mariánske a didaktické. Piesne sú latinsky, česky a piesne zo slovenského prostredia v ľudovej reči, ktorých je vyše 40. [[Peter Benický]] ([[1603]]{{--}}[[1664]]), rodák z [[Trnava|Trnavy]] a potomok zemianskeho rodu sa ako vojak zúčastnil kráľovského posolstva do [[Konštantinopol]]u. Je autorom básnickej zbierky ''Slovenské verše'' ([[1652]]) (vyšli až v 1873) v slovenčine a ďalšej zbierky ''Maďarské rytmy'' (Magyar rhitmusok) ([[1666]]) [[Maďarčina|maďarčine]]). Slovenské verše však [[Jaroslav Vlček]] kritizuje ako menej hodnotnú poéziu, s čím ale treba polemizovať. Čistokrvnú ľudovú slovenskú prozódiu a lyrickú tému nachádza len v jednej pesničke o Bátoryčke, ktorá začína veršom ''Brodil sa kôň sivý podľa panskej nivy...''atď.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2, II. Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/2|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Vlček|meno=Jaroslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> Františkán [[Hugolín Gavlovič]] ([[1712]]{{--}}[[1787]]) tvoril výhradne v predspisovnej forme slovenčiny. Nechal po sebe dielo, z ktorého sa veľa stratilo, no predsa sa našlo deväť jeho rukopisov, zbierok básní a jedna zbierka kázní. Významná je zbierka ''[[Valaská škola mravúv stodola]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valaská škola, mravúv stodola|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/165/Gavlovic_Valaska-skola-mravuv-stodola/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Gavlovič|meno=Hugolín|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Hugolín Gavlovič}}</ref> (knižne vyšlo až v roku [[1830]]{{--}}[[1831]]). Je to didakticko-reflexívna poézia, ktorá čerpá námet zo života pastierov. Katolícky kňaz [[Ján Sekáč (básnik)|Ján Sekáč]] ([[1767]]{{--}}[[1818]]) bol barokový básnik tvoriaci v slovakizovanej češtine. Vydal básnickú skladbu ''Rapsódia o francúzkéj vojne a revolúcii'' a v roku [[1800]] zborník básní ''Laskavé karhání smíšno-pochabých svetských mravúv''. Zbierka obsahovala veršované príbehy a anekdoty, historky zo života rôznych spoločenských vrstiev. Bola to svetská literatúra, ktorá mala čitateľa poučiť aj zabaviť. Evanjelický kňaz [[Bohuslav Tablic]] ([[1769]]{{--}}[[1832]]) napísal svoje najvýraznejšie dielo v češtine s názvom ''Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců''. Jedná sa o prvú prácu o dejinách slovenskej poézie vôbec. Paměti obsahujú charakteristiky 77 uhorských básnikov a veršovníkov. Poezye je výber básnickej tvorby vlastnej ako aj Tablicových prekladov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tablic Bohuslav 1769-1832|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/tablic-bohuslav-1769-1832/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> [[Súbor:Matej Bel Painting.jpg|náhľad|Matej Bel]] [[Štefan Ferdinand Selecký]] napísal obsiahlu báseň s 332 veršami ''Obraz panej krásnej perem malovaný, která má v Trnave svoje prebývání'' ([[1701]]), ktorá má alegoricky opisovať [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskú univerzitu]]. Obraz univerzity splýva s obrazom krásnej ženy, ktorú opisuje autor ako nadpozemskú bytosť. ===Prozaici=== Medzi prozaikov je treba zaradiť polyhistora a encyklopedistu [[Matej Bel|Mateja Bela]] ([[1684]]{{--}}[[1749]]), najvýznamnejšieho barokového učenca [[18. storočie|18. storočia]]. Bel písal v slovakizovanej češtine, maďarčine, nemčine a latinčine. Je autorom rôznych vedeckých spisov. Skladal duchovné piesne a písal poéziu. Jeho najvýznamnejšie celoživotné dielo ''Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku'' (lat. ''Notitia Hungariae novae historico geographica'') sčasti vydaný tlačou v 4 zväzkoch, stihol publikovať sám, po jeho smrti zvyšné rukopisy skončili pri nehode na [[Dunaj]]i vo vode a vážne sa poškodili. Bel napísal úvod ku ''Gramatika slovensko-česká'' [[Pavel Doležal|Pavla Doležala]] ([[1746]]), v ktorom sa pochvalne vyjadril o slovenčine nezaostávajúcej za svetovými jazykmi. [[Súbor:Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellania.jpg|náhľad|Autor: Martin Sentiváni]] [[Martin Sentiváni (filozof)|Martin Sentiváni]] alebo Martin Svätojánsky ([[1633]]{{--}}[[1705]]), alias Sentivanius, bol slovenský [[polyhistor]] a filozof. Ako člen starého slovenského šľachtického rodu zostal verný svojmu pôvodu. Je autorom prvej [[Encyklopédia|encyklopédie]] vydanej na Slovensku ''Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea I-III.'', slov. ''Vzácnejšie rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov''), zv. I.{{--}}III. Publikoval množstvo diel, všetko v latinčine a jedno v slovenčine: ''Čtýri a dvatcet pochybovaní na dar Nového leta tisiciho sedmi stého pastírum augustánského a helvetského vyznání doufánlive obetovaná''. Magister filozofie Sentiváni sa zaoberal viacerými vednými odbormi, bol profesorom, správcom kníhtlačiarne, prefektom univerzitnej tlačiarne a knižnice v [[Trnava|Trnave]] a vydavateľom. Vo svojich spisoch obhajoval autonómiu Slovanov a Slovenska. [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]] ([[1648]]{{--}}[[1708]]) rodom zo [[Spišské Vlachy|Spišských Vlachov]] písal [[cestopis]]y a [[memoáre]] v slovakizovanej [[Bibličtina|bibličtine]]. Obhajoval význam materinskej reči pre Slovákov. K námetu cestopisu ''Krátke opísanie toho, čo sa stalo s kňazmi uhorskej evanjelickej cirkvi'' (''Brevis consignatio eorum, quae facta sunt cum ministris ev. ecclesiae Hungaricae'') ([[1676]]) sa dostal tak, že sa zúčastnil [[Vesselényiho sprisahanie|Vesselényiho sprisahania]]. Dali ho do väznice v [[Leopoldov]]e a odsúdili na [[Galeja|galeje]]. Cestou na [[neapol]]ské galeje ušiel spolu s [[Tobiáš Masník|Tobiášom Masníkom]], po ich opätovnom zajatí ich vykúpil istý nemecký kupec. Simonides potom precestoval viacero štátov a usadil sa v [[Nemecko|Nemecku]]. Posledných dvadsaťpäť rokov prežil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Celkom je známych jeho šesť diel [[Žáner (umelecký druh)|žánrovo]] zaradených medzi [[cestopis]]y, [[memoáre]], kázne, úvod ku [[Katechizmus|katechizmu]] (slovakizovaná bibličtina) a [[Denník (literatúra)|denník]]. [[Daniel Krman|Daniel Krman ml.]] ([[1663]]{{--}}[[1740]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Významný činiteľ slovenského kultúrneho života a spisovateľ – Daniel Krman ml.|url=https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Malová|meno=Marcela|vydavateľ=Obec Omšenie - online stránka|url archívu=https://web.archive.org/web/20220301192101/https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum archivácie=2022-03-01}}</ref> je výnimočný tým, že už v období [[barok]]a zostavil a vydal ''Základy slovanskej gramatiky'' (lat. ''Rudimenta grammaticae Slavicae'') ([[1740]]). Pritom, za slovenský jazyk považoval češtinu, ktorá bola vlastná [[Evanjelici|evanjelikom]] čítajúcim [[Kralická biblia|Kralickú bibliu]] v bibličtine. Ďalším dielom, ktoré má aj literárny aj historický význam je [[cestopis]] ''Itinerarium'', cestovný denník z rokov [[1708]]{{--}}[[1709]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Itinerarium (Cestovný denník z rokov 1708{{--}}1709)|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1249/Krman_Itinerarium-Cestovny-dennik-z-rokov-1708-1709/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Krman ml.|meno=Daniel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Krman ml.}}</ref> Jeho význam podčiarkuje aj jeho publikovanie v roku [[1969]] v [[Bratislava|Bratislave]] vo forme bilingválneho latinsko-slovenského vydania cestovného denníka. Daniel Krman uskutočnil cestu za švédskym kráľom [[Karol XIII.|Karolom XIII.]] a bol svedkom [[Bitka pri Poltave|bitky pri Poltave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Krman a jeho cesty|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=676076|dátum prístupu=2022-02-01|priezvisko=Zmeták|meno=Igor|dátum vydania=2016-02-02|vydavateľ=The Central and Eastern European Online Library - Ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Igor Zmeták}}</ref> [[Súbor:Móric-Benovský.jpg|náhľad|Móric Beňovský]] Cestovateľ, kolonizátor a kráľ [[Madagaskar]]u [[Móric Beňovský]] ([[1746]]{{--}}[[1786]]) zo slovenského [[Vrbové]]ho zasiahol rozhodnou rukou aj do literatúry, keď napísal cestopis vo [[Francúzsky jazyk|francúzskom jazyku]], ktorý publikovali v roku [[1808]] v [[Slovenčina|slovenčine]]. Z angličtiny preložené ''Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského, jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúcich z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne, so správou pre francúzske úrady, bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar'' sa stali celosvetovým [[bestseller]]om preloženým do mnohých rečí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamäti a cesty - Móric August Beňovský|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/pamati-cesty-moric-august-benovsky|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Bábik|meno=Ján|vydavateľ=LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava|odkaz na autora=Ján Bábik}}</ref> [[Ján Baltazár Magin]] ([[1681]]{{--}}[[1735]]), absolvent kňazského seminára v [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] odišiel slúžiť ako kňaz na slovenské fary. Keď vydal Michal Bencsik v roku [[1721]] svoje právnické dielo s vecne chybnou časťou o pôvode Slovákov v Uhorsku určené uhorskému snemu ''Novissima dieata'' (slov. ''Najnovšiemu snemu''), Magin napísal polemický spis v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]] ''Ostne alebo obrana slávnej Trenčianskej stolice a mesta tohože mena'' ([[1728]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Magin - Apologia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1523/Magin_Apologia/1 zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Magin|meno=Ján Baltazár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Baltazár Magin}}</ref>, v ktorom zdôrazňuje [[autochtónnosť]] Slovákov v [[Uhorsko|Uhorsku]], jeho starobylosť a etnickú celistvosť. Dielo sa stalo jedným zo základov sebauvedomovania sa slovenského národa ako etnického celku. Okrem tejto [[Apológia|apológie]] Magin napísal rozsiahlu oslavnú báseň ''Ekloga'' ([[1729]]) pre Jozefa Ilesházyho, syna trenčianskeho župana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Baltazár Magin|url=https://ommtrnava.webnode.sk/news/jan-baltazar-magin1/ Odbor mladých matičiarov Trnava|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Matica slovenská v Trnave}}</ref> [[Samuel Hruškovic]] ([[1694]]{{--}}[[1748]]) slovenský evanjelický kňaz, písal slovenské modlitby, slovenskú mytologickú [[Komédia|komédiu]] ''Polyfémus'', preklad z nemčiny ''Katechismus D. M. L., kterýž slove menší'', (''Lutherov malý katechizmus''). V latinčine vydal vlastnú biografiu a dielo ''Rozprava obsahujúca preskúmanie ducha Brendelovho'' (''Dissertatio continens explorationem spiritus Brendeliani''). Hruškovic napísal 17 vlastných piesní v slovenčine a 74 prekladov nemeckých piesní do slovenčiny, všetky [[barok]]ového charakteru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SAMUEL HRUŠKOVIC , ev. a. v. kňaz, neskôr biskup, básnik a editor|url=https://krupina.sk/historicke-osobnosti|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miloslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miloslav Lukáč}}</ref> [[Eliáš Ladiver]] ([[1633]]{{--}}[[1686]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historické osobnosti: Eliáš Ladiver|url=http://efilozof.netkosice.sk/dtb/filozofi/?filozof=99 efilozof.netkosice.sk-Ladiver|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miroslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miroslav Lukáč}}</ref> bol žiakom [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], tvoril v latinčine filozofické rozpravy a divadelné hry. V roku [[1668]] zverejnil hru s biblickým príbehom ''Vo viere stály Eleazár'' (lat. ''Eleazar constans''), ktorá pojednáva o téme vernosti svojej viere. V [[1669]] publikoval hru s antickým námetom o etických východiskách čo sa týka bezprávia a násilia ''Udatný Papinián'' (lat. ''Papinianus tetragonos''). Ladiver, [[Aristoteles|Aristotelov]] prívrženec, tvoril v latinskom jazyku a ako [[Jan Amos Komenský|Komenského]] žiak uplatňoval jeho inovácie vo vzdelávaní. [[Ján Rezik]] (asi [[50. roky 17. storočia]]{{--}}[[1711]]) bol laický autor, učiteľ a rektor lýcea v [[Prešov]]e. Jeho latinské hry boli z pôvodného znenia preložené do slovenčiny neskôr. Boli to v roku [[1707]] ''Lenivosť, nepriateľ školy, odvlečená na Kaukaz'' (lat. ''Pigritius scholarum hostis ad Caucasum deportatus''), školská dráma ''Themistokles'' v roku [[1708]], nezachovala sa celá, len s načrtnutím deja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rezik|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/204/Jan-Rezik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Rezik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Rezik}}</ref> [[Juraj Láni]] ([[1646]]{{--}}[[1701]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Láni|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/225/Juraj-La zlatyfond.sme.sk-Juraj Láni|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Láni|meno=Juraj|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Juraj Láni}}</ref> sa profiloval podobne ako všetci evanjelickí autori, ktorých postihlo prenasledovanie a exil. Písal školské divadelné hry, dišputy a kázne, do diel vkladá emócie, dobrodružné zážitky, používa ľudové vyjadrovacie prostriedky, píše latinsky a nemecky. Filozof, dramatik a teológ [[Izák Caban]] ([[1632]]{{--}}[[1707]]) je predstaviteľ [[Prešovská škola|Prešovskej školy]]. Napísal vedeckú prácu ''Existencia atómov'' (''Existentia atomorum'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Izák Caban - Filozof a pedagóg.|url=http://www.mat.savba.sk/MATEMATICI/matematici.php?cislo=27 mat.savba.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=SAV Bratislava}}</ref> ([[1667]]), dva súbory divadelných hier ako zdramatizovaná učebná látka pre [[lýceum]] a jeden zdramatizovaný biblický príbeh ''David''. [[Daniel Speer]] ([[1636]]{{--}}[[1707]]) bol barokový hudobník pôvodom zo [[Sliezsko|Sliezska]], ktorý napísal v nemčine dobrodružnú cestopisnú prózu ''Uhorský Simplicissmus'' ([[1683]]). Toto dielo je zároveň aj autobiografiou, ktorá opisuje zážitky z cestovania v období svojej mladosti od siedmeho do dvadsiatehopiateho roku života. Cestopis je dielom, ktoré zobrazuje reálie barokového života v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]], jeho atmosféru aj prírodné krásy, opisy východoslovenských miest, poznámky o krojoch a zvykoch, poverách a sociálne zloženie nižších vrstiev slovenskej pospolitosti.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=129|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> {{Hlavný článok|Baroková literatúra}} ==Klasicizmus ([[1780]]{{--}}1840)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno= Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=297{{--}}310|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Pišút|meno= Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|strany=171{{--}}231|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V období [[Klasicizmus|klasicizmu]] pokračovala literatúra písaná v rôznych formách [[Slovenčina|slovenčiny]] a [[Čeština|češtiny]]. Bola to buď slovakizovaná čeština, slovakizovaná [[bibličtina]] a pridala sa slovenčina vytvorená na základe západoslovenského dialektu{{--}}[[bernolákovčina]]. Posledný spomenutý variant však už v [[19. storočie|19. storočí]] neprežil súperenie so stredoslovenskou formou slovenského jazyka kodifikovaného [[Štúrovci|štúrovcami]]. V tejto etape vývoja literatúry sa už vynecháva latinský jazyk ako hlavný oficiálny tvorivý nástroj. Jednoznačný vplyv na zrod éry slovenského klasicizmu mal [[Tolerančný patent]] ([[1781]]) cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý umožnil slobodu tvorby autorom evanjelickej, grécko-katolíckej a kalvínskej viery. Ideovou podstatou uhorského klasicizmu bola filozofia [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. V tomto období sa sekularizovalo vedecké poznanie, čo značilo oddelenie vedy od teológie. Sprístupnilo sa vzdelávanie pre širšie vrstvy poddaných a uskutočnili sa spoločenské reformy. Významne zapôsobili tereziánske reformy aj v kultúre. V [[18. storočie|18. storočí]] sa zrýchlila dynamika vývoja literatúry v Rakúsko-Uhorsku, lebo vznikla sloboda tvorby. Preto sa mohli začať zakladať rôzne spolky a asociácie združujúce tvorivých jednotlivcov. Významný urýchľovač rozvoja bolo [[Slovenské učené tovarišstvo]] založené v [[1792]], ktoré malo celoslovenskú pôsobnosť. Tovarišstvo malo svoje vydavateľstvo a šírilo knihy v dobovej slovenčine. Ústrednou zakladateľskou postavou spolku bol [[Anton Bernolák]], ktorý prišiel do [[Bratislava|Bratislavy]] v [[1784]] doštudovať teológiu na generálnom seminári<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kňazský seminár|url=https://beliana.sav.sk/heslo/knazsky-seminar|dátum prístupu=2022-01-26|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>. Bernolák od ukončenia seminára v rýchlom slede vydával latinsky písané diela, v ktorých vysvetľoval po latinsky potrebu kodifikácie, boli to: ''Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách'' (lat. Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum, [[1787]]), s pripojeným návrhom pravopisu ''Ortographica''. V roku [[1790]] vydal ''Grammatica slavica'' (Slovenská gramatika) a v roku [[1791]] ''Odvodzovanie slovenských slov'' (lat. Etymologia vocum slavicarum). Dôležitý čin bol zostavenie [[Päťjazyčný slovník slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarský|päťjazyčného slovníka slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarského]], ktorý vydal [[Jur Palkovič]] až po Bernolákovej smrti. Tým sa podarili vytvoriť prvotné základy jednotného literárneho jazyka. Komunita slovenských obrodencov bola názorovo nejednotná čo sa týkalo výberu jazyka. Pretrvávali klasici používajúci rôzne varianty češtiny, stúpenci [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a západoslovenčiny a na konci obdobia klasicizmu stúpenci [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a jeho kodifikácie na základe stredoslovenského dialektu. Klasicistická literatúra sa vyznačovala snahou písať [[Poézia|poéziu]] v časomernom prozodickom systéme, čo presadzoval [[Anton Bernolák]] ako ústredná postava Spoločnosti pre pestovanie slovenského jazyka na generálnom seminári v Bratislave v osobitnej kapitole ''O prozódii'' v základnom diele [[Grammatica slavica]] ([[1790]]). Slovenskí klasici vyvíjali snahu písať básne v [[Časomerný veršový systém|časomernej prozódii]], pretože sa domnievali, že to slovenskú poéziu zrovnoprávni s najväčšími literatúrami [[Európa|Európy]], hlavne [[Grécka literatúra|gréckou]] a [[Latinská literatúra|latinskou]].<ref name="Beliana">klasicizmus In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/klasicizmus Beliana.sav.sk |dátum prístupu=2021-06-15 |vydavateľ=[[Encykloepdický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3}}</ref> ===Básnici=== [[Augustín Doležal]] ([[1737]]{{--}}[[1802]]) bol slovenský básnik, evanjelický kňaz a učiteľ. Autor ódy ''Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem'' ([[1781]]), oslavná báseň pri príležitosti vydania [[Tolerančný patent|Tolerančného patentu]] a ''Pamětná celému světu tragoedia'' ([[1791]]), veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bola najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou. [[Karol Kuzmány]] ([[1806]]{{--}}[[1866]]) zložil zbierku 13 sonetov ''Hrání fantazie'', ktorými sa hlásil ku [[Ján Kollár|Kollárovmu]] dielu. Písal [[Balada|balady]], [[epos]], spevník s 94 piesňami a v roku [[1848]] krásnu a dokonalú báseň [[Kto za pravdu horí]]. [[Štefan Leška]] ([[1757]]{{--}}[[1818]]) napísal v rokoch [[1781]]{{--}}[[1795]] ''Básne príležitostné'', ''Nová kniha zpěvů'' ([[1796]]) a ''Pjesničky duchovní'' ([[1810]]). [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)]] bol profesor [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Bratislavského evanjelického lýcea]], poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]] a plodný autor v slovenskom jazyku napísal okrem iných diel [[Divadlo (umenie)|divadelnú]] veselohru ''Dva buchy a tri šuchy'', napísanú v slovakizovanej češtine. Činil sa aj ako organizátor kultúrneho života a umožnil [[Ľudovít Štúr|Ľudovítovi Štúrovi]] začať učiť na [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|lýceu]]. Je autorom básne ''Muza ze slovenských hor'' ([[1801]]) a ''Zpěvopanna ze slovenských hor'' ([[1798]]), ktorá však zostala nevydaná. [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hollý|meno=Ján|titul=Na slovenský národ - Selanky, Rozličné básne, Žalospevy a Pesne|vydanie=1|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry n.p.|miesto=Bratislava|strany=280|dátum archivácie=|edícia=Hviezdoslavova knižnica|Poznámka=Predhovor:Karol Rosenbaum}}</ref> ([[1785]]{{--}}[[1849]]) bol slovenský katolícky farár, spisovateľ a prekladateľ. Hollý písal poéziu v intenciách klasicizmu, v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], v časomernej prozódii. V roku [[1828]] preložil [[Vergílius|Vergíliovu]] [[Eneida (Vergílius)|''Eneidu'']] ako prvý medzi slovanskými spisovateľmi. Hollý zaujal pevnú pozíciu na klasicistickej scéne svojimi historickými eposmi ''Cyrillo-Metodiada'' ([[1835]]), alegorickým eposom ''Sláv'' ([[1839]]) s národnohistorickým posolstvom<ref name="Beliana" /> a eposom Svatopluk [[1830]] s dvanástimi spevmi. Ku koncu života Hollý súhlasil so štúrovskou kodifikáciou slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia<ref>{{Citácia periodika|titul=Stratil zrak aj majetok, ale ľudí spájal ako málokto|periodikum=HN magazín|miesto=Bratislava|ročník=7|číslo=21}}</ref>. [[Juraj Rohoň]] ([[1773]]{{--}}[[1831]]) vydal v roku [[1791]] v latinčine ''Ode in honorem Michaeli Járossy'', ktorej text sa stratil. V [[1791]] napísal veršovanú obranu národa ''Chvála Slováků'' a zbierku v čiastočne bohemizovanej slovenčine ''Kratochvílne zpěvy pro mládež rolníckou'' ([[1802]]). V [[1827]] vydal zbierku ľudových piesní ''Starodávne zpěvy lidu slovenského v Uhrách''. [[Pavol Jozef Šafárik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=P.J. Šafárik:Človek preto človekom je, že môže zomrieť za idey|url=https://www.teraz.sk/kultura/pj-safarik-clovek-preto-clovekom-je-moze/134518-clanok.html Teraz.sk:P.J.Šafárik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=TASR|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> písal [[Nemecký jazyk|nemecky]] a [[Český jazyk|česky]]. V roku [[1814]] napísal príležitostnú oslavnú [[Óda|ódu]] na baróna a kolonela Ondreja Mariassyho, patróna [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Kežmarského lýcea]], pri príležitosti jeho návratu z vojny proti [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]ovi s názvom ''Ode festiva''. Tvoril poéziu podľa [[Friedrich Schiller|Schillerovho]] vzoru ''Tatranská múza s lyrou slovanskou'' ([[Levoča]], [[1814]]) a podľa ľudovej legendy napísal báseň ''Juraj Jánošík''.<ref name="Beliana" /> ===Prozaici=== [[Súbor:Bernolak Anton.jpg|náhľad|[[Anton Bernolák]], autor slovenskej gramatiky Grammatica Slavica (1790)]] [[Anton Bernolák]] ([[1762]]{{--}}[[1813]]), šľachtic a katolícky kňaz, s kvalitným vzdelaním na [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] ([[teológia]]), na Štefaneu v [[Trnava|Trnave]] a Emerciáne v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Rétorika (rečnícke umenie)|rétorika]], [[filozofia]] a [[poetika]]) bol najvplyvnejšou osobnosťou [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]]. A. Bernolák sa stretol s myšlienkami osvietenstva už na štúdiu na generálnom seminári v Bratislave a stal sa ich presvedčeným šíriteľom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národná identita u Antona Bernoláka|url=https://matica.sk/narodna-identita-u-antona-bernolaka/ Matica.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Mulík|meno=Peter|vydavateľ=Slovenský historický ústav Matice slovenskej|odkaz na autora=Peter Mulík}}</ref> Za jeho najvýznamnejšie dielo dnes považujeme prvú normotvornú gramatiku slovenského jazyka ''[[Grammatica Slavica]]'' (vyšla: Bratislava 1790).<ref name="Beliana" /> Polyglot Bernolák napísal viaceré lingvistické diela: ''Stručná a zároveň ľahká ortografia, Etymológia slovenských slov, Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí''. Katolícky farár [[Jozef Ignác Bajza]] ([[1755]]{{--}}[[1836]]) vstúpil do literatúry pokusom o vydanie zbierky básní{{--}} [[epigram]]ov, ktoré sa nepodarilo vydať kvôli názoru slovenského cenzora v Bratislave. Zbierka ''Rozličné verše'' dokončená v roku [[1782]] obsahoval 300 epigramov, často veľmi kritických voči cirkvi, radným pánom, šľachte a byrokracii v úradoch. Zo zbierky sa zachoval len prvý diel. V roku [[1784]] mu vydali [[René mládenca príhody a skúsenosti]],<ref name="Beliana" /> v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] napísaný prvý pôvodný [[román]], ktorý mal sentimentálny aj didaktický charakter. Napriek zásahom cenzúry sa stal román zenitom Bajzovej literárnej činnosti. Prvý diel rozpráva o exotických príhodách mládenca Reného na jeho cestách z [[Benátky|Benátok]] do [[Tripolis]]u, kde chce zachrániť svoju sestru. Druhý diel obsahuje už otvorenú kritiku cirkevných pomerov na Slovensku. Z druhého dielu sa zachovali dva výtlačky. ''Slovenské dvojnásobné epigrammatá jednako-konco-hlasné a zvuko-mírné'' je Bajzove posledné básnické dielo. Zbierka [[epigram]]ov má v sebe zahrnuté aj epigramy z ''Rozličných veršov''. Treba podotknúť, že dielo J. I. Bajzu je napísané v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], je celé klasicistické a na konci života sa v ňom nachádza odmietnutie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. [[Juraj Fándly]] ([[1750]]{{--}}[[1811]]) ako katolícky kňaz neurobil v cirkvi kariéru, pretože napísal kritické dielo ako svoju prvotinu v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]] ''Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckích''. Fándly bol stúpencom [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a ideológie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. Tvoril hlavne náučnú literatúru o poľnohospodárstve - ''Piľní domajší a poľní hospodár'', ''O nemocách ai o viléčeňú nezdravéj rožnéj lichvi'', vyšlo aj druhé vydanie v roku [[1825]], o včelárstve - ''O úhoroch ai včelách rozmlúváňí'', knihu ''Slovenskí včelár'', o bylinkách - ''Zeľinkár'', dielo, ku ktorému napísal len predslov a zotriedil ho, obsah prevzal z diela [[Ján Tonsoris|Jána Tonsorisa]] ''Sana consilia medica, aneb Zdravá radda lékařská'' ([[1771]], [[1793]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdrawá radda lékařská|url=https://books.google.cz/books?vid=NKP:1002041548&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false|dátum prístupu=2021-12-01|priezvisko=Tonsoris|meno=Ján|odkaz na autora=Ján Tonsoris}}</ref>. Napísal historické dielo ''Krátke dejiny slovenského národa'' (lat. ''Compendiata historia gentis Slavae'') a básne ''Vzdych a nárek'' (lat. ''Gemitus et lamentatio''), ''Prátelské porozumeňí'' (lat. ''Amica cointelligentia''). [[Ján Chalupka]] ([[1791]]{{--}}[[1871]]), evanjelický kňaz, dramatik, publicista a prozaik vyštudoval okrem teológie aj filológiu a filozofiu. Ako [[Bernolákovci (hnutie)|bernolákovec]] vystupoval proti [[Maďari|maďarskému]] [[Šovinizmus|šovinizmu]]. Svoju literárnu kariéru začal pôsobením v divadelnej branži, kde začal novú éru slovenského moderného divadla kusom ''Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali''. Bola to [[veselohra]], ktorá znamenala začiatok sústavného pôsobenia ochotníkov v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Chalupka napísal desať veselohier, satirické románové dielo ''Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donkichotiáda podľa najnovšej módy'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/32/Chalupka_Bendeguz-Gyula-Kolompos-a-Pista-Kurtaforint-Donquijotiada-podla-najnovsej-mody zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Chalupka|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Chalupka}}</ref>, zložil 45 duchovných piesní a vydal ''Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791''. Chalupkov tvorivý odkaz je stále živý v jeho veselohrách, ktoré sa hrávajú aj dnes. Opäť spomeňme [[Pavol Jozef Šafárik|Pavla Jozefa Šafárik]]a ([[1795]]{{--}}[[1861]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Jozef Šafárik - životopis|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1474/Safarik_Safarik-o-sebe/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> ako plodného autora vedeckých diel. ''Slovanské starožitnosti'' ([[1837]] a [[1865]], [[Praha]]) a ''Slovanský národopis'' ([[1842]]{{--}}2 vydania, [[Praha]]) sú dve súdobé diela najviac uznávané odborníkmi na históriu a etnológiu. Šafárik zbieral ľudové slovenské piesne ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích. Sebrané a vydané od P. J. Šafárika, Jána Blahoslava a jiných'' a písal etnografické, historické a lingvistické vedecké publikácie. ==Preromantizmus a biedermeier== [[Preromantizmus|Preromantickú]] líniu predstavuje [[Ján Kollár]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preromantizmus a biedermeier|url=https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727153555/https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref> tiež českojazyčný autor, svojou básnickou poémou [[Slávy dcera]] ([[1824]]), v ktorej kritici zisťujú [[Francesco Petrarca|petrarkovský]] štýl a národný ideál prepojený s láskou k žene. V prvom vydaní obsahovala 150 sonetov. ''Slávy dcéra'' sa stala inšpiráciou pre nasledujúcu generáciu [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantikov]] a vydobyla pre Kollára úctu vrchnosti vo Viedni<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik a mesto : Viedenské roky Jána Kollára|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600293|dátum prístupu=2022-01-28|priezvisko=Ivantyšinová|meno=Tatiana|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Tatiana Ivantyšinová a kolektív}}</ref>. [[Ján Kollár]] ([[1793]]{{--}}[[1852]]) je jeden z veľkých klasikov našej literatúry a postava slovenského obrodenia (no zároveň aj česko-slovenského). Tiež napísal zbierku básní ''Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích'' ([[1845]]). Kollárovou prvotinou bola báseň ''Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku'' (lat. ''Deploratio praesentis status Hungariae''). V [[1821]] mu v [[Praha|Prahe]] vyšla zbierka ''Básně Jana Kollára'' zložená z dvoch cyklov, 37 a 39 [[sonet]]ov, [[Elégia|elégií]], vlasteneckých básní a [[epigram]]ov. V [[1823]] vydal zbierku slovenských [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích'' I. diel. Ján Kollár bol presvedčený [[Čechoslovakizmus|čechoslovakista]] a nikdy neprijal [[Štúrovci|štúrovskú]] kodifikáciu slovenčiny. Do preromantickej kategórie bol zaradený pomerne neskoro, pretože preromantizmus bol definovaný až v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]]. [[Biedermeier]] je smer, ktorý mal v slovenskej literatúre kratšie trvanie. V [[30. roky 19. storočia|30. rokoch 19. storočia]] sa v [[almanach]]och ''Hronka'' a ''Zorka'' začali uverejňovať autori, ktorým sa zapáčil [[biedermeier]]ovský štýl. Vydavateľ Hronky [[Karol Kuzmány]] v ňom publikoval svoj idylický epos ''Běla'' ([[1836]]), ktorý sa považuje za typický príklad tohto nemeckého štýlu obľúbeného vrstvou meštianskej a buržoáznej spoločnosti. V próze tvoril biedermeierovské diela [[Anton Ottmayer]], ktorý publikoval v almanachu ''Zorka'' novely<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajomná láska|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/957/Ottmayer_Tajomna-laska/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Ottmayer|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Ottmayer}}</ref>. ==Romantizmus ([[1830]]{{--}}[[1850]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej liteatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=235 – 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Romantická literatúra znamenala rýchlu zmenu nielen jazykovú ale aj tvorivú, spôsobila zameranie sa na iné témy a významne urýchlila kodifikáciu slovenského jazyka. Romantický idealizmus nasmeroval štúrovskú generáciu k témam [[Slovenské národné obrodenie|národného obrodenia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanských vojen]], staroslovienskej literatúry a histórii, [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a folklórnemu umeniu. Po zlyhaní vyjednávaní s českými národoveckými lingvistami (napr. Palacký) o zjednotení českého a slovenského jazyka sa [[štúrovci]] obrátili k stredoslovenskému nárečiu ako základu novej slovenčiny. Básnici romantizmu sa pustili do skladania balád, poém, lyricko-reflexívnej poézie, národno-oslobodeneckých elégií. Uznávanými autormi, ktorí tvorili vysoko profilovanú poéziu boli [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]].<ref name="romant">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Romantizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213637/https://profil.kultury.sk/sk/romantizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref name="petro-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petro | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = Peter Petro | titul = Slovak Poetry | url = https://www.ebsco.com/research-starters/literature-and-writing/slovak-poetry | vydavateľ = EBSCO Research Starters | miesto = Ipswich | dátum vydania = 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = }}</ref> Slovenský romantizmus sa po revolúcii v [[1848]] postupne rozdelil na dva protipóly: jedným bol [[mesianizmus]] ([[Ľudovít Štúr]], [[Samo Bohdan Hroboň]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Podhradský]], [[Janko Kráľ]]), a na [[pragmatizmus]], ktorému sa darilo u ostatných Štúrovcov. Čo sa týka žánrov a formy, autori slovenského obrodenia všeobecne najradšej tvorili poéziu a piesne v sylabickom veršovom systéme.<ref name="romant" /> [[11. júl]]a [[1843]] sa stretli Štúr, Hodža a Hurban na Hurbanovej evanjelickej fare v [[Hlboké|Hlbokom]], aby si dohodli postup uvedenia [[Kultúrna stredoslovenčina|kultúrnej stredoslovenčiny]] do jej spisovnej formy. V roku [[1846]] vydal Štúr ''Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí'', ktoré však bolo napísané ním už v roku [[1844]]. V roku [[1844]] vyšiel druhý ročník [[almanach]]u ''Nitra'' v kodifikovanej štúrovskej slovenčine. V roku [[1845]] publikovali ''[[Slovenskje národňje novini]]'' s literárnou prílohou ''[[Orol tatránski]]'' a v [[1846]] časopis ''Slovenskje pohladi'', všetko v novej kodifikovanej slovenčine. V roku [[1846]] vyšli verejne štúrove pravidlá slovenskej gramatiky pod názvom [[Nauka reči Slovenskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nauka reči slovenskej|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/nauka_reci_slovenskej.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jayzkový ústav Ľudovíta Štúra SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref> V roku [[1851]] až [[1852]] sa dohodli [[bernolákovci (hnutie)]] a [[štúrovci]] na reforme slovenčiny z etymologického princípu na fonetický (pravidlo „Píš ako počuješ”). Rozhodovania sa zúčastnili [[Michal Miloslav Hodža|Michal M. Hodža]] a katolík [[Martin Hattala]], ďalší zúčastnení boli [[Ľudovít Štúr]], [[Jozef M. Hurban]], [[Ján Palárik]], [[Andrej Radlinský]] a [[Štefan Závodník]]. V roku [[1851]] publikoval [[Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma|Hodžovsko-hattalovskú jazykovú reformu]], pod predhovorom ktorej sa podpísali traja štúrovci a štyria bernolákovci. V roku [[1852]] vyšla [[Krátka mluvnica slovenská]] na základe ďalšej novelizácie hodžovsko-hattalovskej reformy, ktorá sa do veľkej miery už podobala dnešnej slovenčine. [[Ľudovít Štúr]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto bol Ľudovít Štúr|url=https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kto-bol-ludovit-stur|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Podolan|meno=Peter|vydavateľ=Denník N|odkaz na autora=Peter Podolan}}</ref> ([[1815]]{{--}}[[1856]]) ako rodený evanjelik a syn učiteľa z obce [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] bol predurčený zaradiť sa do hnutia slovenských obrodeneckých dejateľov<ref>{{Citácia knihy|titul=Ľudovít Štúr - biografia|priezvisko=Ruttkay|meno=Fraňo|vydanie=1|vydavateľ=OBZOR - redakcia TATRAPRESS, pre Slovenský úrad pre tlač a informácie|miesto=Bratislava|rok=1971|strany=105|odkaz na autora=Dr. Fraňo Ruttkay}}</ref>. Samozrejmým debutom boli básne v dobovej slovenčine, bola to ''Óda na Hronku'' ([[1836]] ) a cyklus básní ''Dumky večerní'' (časopis ''Květy'', [[1838]]{{--}}40). V rámci štúdií v nemeckom [[Halle (Saale)|Halle]] podnikol cestu do kraja [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]], z ktorej sa zrodil cestopis ''Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839'' (vyšlo v Časopis českého musea v roku [[1839]]). Štúr urobil v roku [[1841]] lingvistický experiment a napísal v staročeštine spis ''Starý a nový věk Slováků'', ktorý vydali prvýkrát v slovenčine v roku [[1998]]. V období romantizmu sa často vydávali obranné reči, sťažnosti, spisy a [[esej]]e ako obhajoba slovenskej reči, tak činil aj Ľudovít Štúr vo svojej práci ''Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov'' ([[1843]], vydané anonymne v [[Lipsko|Lipsku]]. Ďalším obranným textom z jeho dielne bol polemický spis v nemčine ''Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus'' (doslova Devätnáste storočie a maďarizmus), ktorý vydal vo [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1845]]. Ďalej sa venoval lingvistickým prácam v súvislosti s novou kodifikáciou slovenčiny. Boli to publikácie [[Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí]]<ref>[http://www.klasici.sk/node/136 Online knižnica=klasici.sk]</ref> ([[1844]]) a v roku [[1846]] [[Nauka reči Slovenskej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nárečja slovenskô|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/narecja_slovenskuo/ juls.savba-Nárečja slovenskô|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jazykový ústav Ľudovíta Štúra, SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref>. Po ukončení procesu kodifikácie slovenčiny a po slovenskej revolúcii v roku [[1848]] dokončil filozofické dielo ''Das Slawenthum und die Welt der Zukunft'', (v slovenčine [[Slovanstvo a svet budúcnosti]]), ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku [[1867]] v ruskom preklade ako ''Slavjanstvo i mir buduščego'', neskôr v roku [[1931]] v pôvodnom znení a až v roku [[1993]] vyšlo v slovenčine. V tomto diele sa naplno prejavil Štúrov [[Mesianizmus|mesianistický]] model videnia budúcnosti. V roku [[1853]] vydal v [[Praha|Prahe]] spis ''O národních písních a pověstech plemen slovanských'' a v tom istom roku svoju poslednú básnickú zbierku ''Spevy a piesne''. [[Michal Miloslav Hodža]] ([[1811]]{{--}}[[1870]]) bol jedným z troch kodifikátorov slovenského jazyka, národným buditeľom, organizátorom [[Slovenské povstanie (1848{{--}} 1849)|slovenského povstania]] v 1848{{--}}1849 a autorom romantickej poézie v slovenskom jazyku. Ako evanjelický farár debutoval poučnou kázňou s názvom ''Nepi pálenku'' v roku [[1845]], pokračoval ďalším básnickým debutom v antológii ''Plody'', ktorým bola epická skladba ''Meč Křivdy'' ([[1836]]) o bojoch [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]] so [[Sasi (kmeň)|Sasmi]]. Tvoril duchovnú poéziu a prispel do evanjelického ''Zpěvníka'' v roku [[1842]] štyridsiatimi troma náboženskými piesňami. Je autorom obranného spisu z roku [[1847]] ''Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo''. Vo svojich lingvistických prácach obhajoval etymologický princíp kodifikácie slovenčiny, čo bolo v opozícii voči Štúrovmu fonetickému princípu. Po porážke slovenských dobrovoľníckych zborov v roku [[1849]] a hlavne po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnan]]í v roku [[1867]] jeho ideová základňa pozostávala hlavne z [[Mesianizmus|mesianizmu]], ktorý sa prejavil v lyricko-epickej poéme ''Matora'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/342/Hodza_Matora/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|meno=Michal Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}} ([[1857]])</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora (1853 – 1857) - Michal Miloslav Hodža - Edičný čin|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/matora-1853-1857-michal-miloslav-hodza-edicny-cin litcentrum.sk/recenzia na Matora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Vongrej|meno=Pavol|vydavateľ=LIC|odkaz na autora=Pavol Vongrej}}</ref>, v básnickej skladbe ''Slavomiersky'' ([[1862]]) a v rozsiahlej poéme ''Vieroslavín'' ([[1877]]). Tieto mesianistické básne mali filozoficko-meditatívny formálny základ, týkali sa človeka a jeho vzťahu k Bohu a [[Slovanstvo|Slovanstva]] a jeho historickej úlohy. Hodža zomrel v exile v [[Český Těšín|Českom Tešíne]], kam bol donútený odísť kvôli tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Miloslav Hodža|url=https://beliana.sav.sk/heslo/hodza-michal-miloslav beliana.sav.sk/Hodža|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|vydavateľ=beliana.sav.sk|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}}</ref> [[Jozef Miloslav Hurban]] ([[1817]]{{--}}[[1888]]), člen kodifikátorského tria Štúr, Hurban, Hodža, žil najdlhšie z nich a vyhol sa aj nútenému exilu. No to neznamená, že maďarizácia ho nezasiahla. Po udalostiach [[Meruôsme roky|meruôsmich]] rokov a po neúspechu [[Memorandum národa slovenského|martinského memoranda]] v [[1861]] a následnom uväznení sa autorsky aj politicky ocitol v defenzíve. Hurban bol plodný autor množstva novinových článkov, zakladateľ časopisu Slovenské pohľady, almanachu Nitra {{--}}publikoval v ňom ako prvý kodifikovanú slovenčinu v roku [[1844]]{{--}} a spoluzakladal spolok [[Tatrín]]. Jeho literárnym debutom bol cestovný denník ''Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách'' ([[1841]]). Prispieval do almanachov Květy a Hronka, kde publikoval apelatívnu a ideologickú poéziu. V prozaickom žánri začal písať súdobé príbehy, napríklad ''Prítomnosť a obrazy zo života tatranského''; ''Prechádzka po Považskom svete''. V roku [[1846]] publikoval v almanachu ''Nitra'' romantický príbeh [[Olejkár]] a v roku [[1847]] satirické príbehy ''Korytnické poháriky alebo veselé chvíle nezdravého človeka''; ''Divadlo duchov nad Tatrami'' a satirickú novelu ''Od Silvestra do Troch kráľov'', ktorá patrí k jeho najvydarenejším prózam. Začiatkom [[60. roky 19. storočia|60. rokov]] 19. storočia napísal a vydal historický román ''Gottšalk'' z obdobia [[11. storočie|11. storočia]] a zbierku básní ''Piesne nateraz''. Gottšalk bol knieža pobaltských Slovanov, korého zabili jeho súkmeňovci kvôli šíreniu kresťanstva. Piesne nateraz napísal Hurban v roku [[1861]] ako reakciu na víťazstvo maďarskej Kossúthovej revolúcie. Romantizmus u Hurbana sa viazal hlavne na príbehy s historickými námetmi, v kratších prózach sa začal ozývať realizmus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Miloslav Hurban|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/44/Jozef-Miloslav-Hurban zlatyfond.sme.sk-Hurban|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> Pri pohľade na týchto troch autorov možno získať dojem, že kvôli politike a revolúcii prišli o čas, v ktorom mohli lepšie rozvinúť svoj tvorivý potenciál, čo sa však podarilo ich súputníkom, uznávanej štvorici romantických autorov [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]]. [[Súbor:Losonc024.JPG |náhľad|vpravo|Janko Kráľ]] [[Janko Kráľ]] ([[1822]]{{--}}[[1876]]), romantický búrlivák a najradikálnejšia postava spomedzi dejateľov štúrovskej revolučnej generácie sa zároveň stal aj najvplyvnejším básnikom slovenského romantizmu. Bol uznávaný pre svoj vytríbený poetický formát. Už v skoršom období počas štúdií v Bratislave napísal báseň [[Duma bratislavská]] v novej kodifikovanej slovenčine a v dokonalom verši bez umelých novotvarov či zložených slov, v slovanskej rytmike a bezchybnom rýme. Je to aj prvá báseň v Štúrovej slovenčine, ktorú pochválil aj Štúr. Prvých osem debutových básní mu uverejnili v almanachu Nitra ([[1844]]), medzi nimi vyniká báseň [[Zverbovaný]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zverbovaný|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/177/Kral_Zverbovany zlatyfond.sme.sk/Zverbovaný|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> a [[Duma bratislavská]]. Medzi rokmi 1845]{{--}}1847 mu vyšlo v časopise ''Orol Tatránski'' ďalších jedenásť básní, z nich jeden preklad. Týchto osemnásť básní sa stalo jadrom novej slovenskej poézie, ktorá mala za základ ľudovú slovenčinu. V roku [[1849]] bol ako vzbúrenec zatknutý a uväznený vo väznici v [[Šahy|Šahách]] a mal byť popravený, čo sa na príhovor [[bán]]a [[Josip Jelačič|Jelačiča]] nestalo. V tom istom roku ho prepustili na slobodu z väzenia v [[Pešť|Pešti]]. Z tohto zážitku čerpal inšpiráciu pre báseň ''Šahy'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šahy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/173/Kral_Sahy/1 zlatyfond.sme.sk/Šahy zlatyfond.sme.sk/Šahy|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kráľ|meno=Janko|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. Veršovaná balada ''Zakliata panna vo Váhu a divný Janko'' sa stala dielom vloženým do zlatého fondu slovenskej kultúry. J. Kráľ si zvolil národnú tému ako tematický základ tvorby, bol oduševnený pre vec slovenského národa. Po zložení zbraní slovenských vzbúrencov sa jeho romantizmus zvrtol smerom k [[Mesianizmus|mesianizmu]] a po roku [[1861]] prestal písať a publikovať. Jeho stratené či pozabúdané rukopisy dávali publikovať niektorí ich držitelia zo skupiny štúrovcov. {{Obrázok s popisom|obrázok=Certificate - Marina is the World's Longest Love Poem.jpg|meno=Báseň Marína je nadlhšia ľúbostná báseň na svete.}} [[Andrej Sládkovič]] (rodné meno: Andrej Braxatoris) ([[1820]]{{--}}[[1872]]), básnik romantizmu, evanjelický kňaz a národný buditeľ bol aj prekladateľ, literárny kritik a publicista. Jeho poéma [[Marína (Sládkovič)|Marína]] ([[1846]]) je najdlhšou známou ľúbostnou básňou na svete, má 291 strof<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Racionálny romantik Andrej Sládkovič|url=https://www.litcentrum.sk/clanok/racionalny-romantik-andrej-sladkovic litcentrum.sk/ A.Sládkovič|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier|meno=Daniel|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Daniel Hevier}}</ref>. Do roku [[1842]] písal poéziu v češtine, od kodifikácie slovenčiny v roku [[1843]] v štúrovskej slovenčine. Ďalším významným dielom je lyricko-epická skladba [[Detvan (Sládkovič)|Detvan]] napísaná medzi rokmi [[1845]]{{--}}[[1847]], ale uverejnená v roku [[1853]] v almanachu Nitra. Detvan je napísaný v štúrovskom pravopise, foneticky a v origináli má o jednu [[Strofika|strofu]] viac, na ktorú Sládkovič zabudol pri odovzdávaní do tlače. Písal národnobuditeľskú poéziu (napr. ''Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti'', [[1848]]), príležitostné básne (''Svätomartiniáda'', ''Pamiatka pre deň 4. augusta'', ''Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti''), ľúbostné básne (''Opustená'', ''Žaloba'', ''Vraví oko tvoje''). Okrem poetickej tvorby prekladal z francúzskeho jazyka, pozri diela ''Zaira'', ''Sokrates'', ''Smrť Cézara'' od [[Voltaire|Voltaira]] a ''Phaedra'' od [[Jean Racine|Jeana Racina]]. Napísal aj štyri diela pre deti (''Kĺzačka'', ''Obri a zakrpenci'', ''Malý Kristus'', ''Prázdniny a škola''). O Sládkovičovi sa v [[19. storočie|19. storočí]] písalo ako o najväčšom slovenskom básnikovi a v súčasnosti je zaraďovaný k prominentnej romantickej štvorici básnikov. [[Samo Chalupka]] ([[1812]]{{--}}[[1883]]), evanjelický kňaz, básnik romantizmu, bol aj aktívny národný buditeľ. Je autorom najznámejšej slovenskej básne [[Mor ho!]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mor ho!|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1 zlatyfond.sme.sk/Mor ho!<|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Chalupka|meno=Samo|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Samo Chalupka}}</ref>. Jeho tvorba patrí do žánrov ľudová pieseň, balada a historická epická poézia, písal aj lyriku. Zaradil sa veľmi skoro medzi romantikov, ktorí si zvolili historické námety ([[Mor ho!]]) a motívy protitureckých vojen (''Turčín Poničan''), stredoveké uhorské príbehy (''Likavský väzeň''). Samozrejme, písal aj národnú vlasteneckú poéziu, ľudovo-výchovnú spisbu a duchovnú poéziu. Jeho poetická tvorba vyšla zhrnutá do jedinej zbierky poézie pod názvom ''Spevy'' ([[1868]]) obsahujúcej veľmi populárne básne Turčín Poničan, Valibuk, Kozák, Branko, Kráľohorská a hrdinskú poému Mor ho!. Ako Stredoslovák z Hornej Lehoty preferoval stredoslovenský dialekt v rámci štúrovskej slovenčiny. Samo Chalupka, brat [[Ján Chalupka|Jána Chalupku]], po návrate z poľskej vojny proti cárskemu samoderžaviu ([[1831]]) vyučoval a vyštudoval vo [[Viedeň|Viedni]] teológiu. Ku koncu života mal zlý zrak ako následok zranenia v poľskej vojne, no napriek tomu svoje básne písal kriedou na stenu, odkiaľ ich prepisovali na papier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/367135-samo-chalupka-velky-bard-pravdy-z-horskych-zakuti/ Pravda/Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Krno|meno=Martin|vydavateľ=Pravda, denník|odkaz na autora=Martin Krno}}</ref> [[Ján Botto]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Botto | url = https://zlatyfond.sme.sk/autor/49/Jan-Botto | dátum prístupu = 21.1.2024 | vydavateľ = Zlatý Fond SME}}</ref> ([[1829]]{{--}}[[1881]]), laický romantik z [[Vyšný Skálnik|Vyšného Skálnika]] sa stihol v mladosti vyučiť za [[geodet]]a, stať sa spoluzakladateľom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a písať pochmúrne balady na folklórne motívy. Botto začal písať poéziu v dobe svojho pobytu v [[Levoča|Levoči]], kde ho ovplyvnili [[štúrovci]], ktorí odišli z [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Evanjelického lýcea]] v [[Bratislava|Bratislave]] spolu so Štúrom. Tam sa stretol aj s [[Ján Francisci|Jánom Franciscim]], ktorý spolu s [[Pavol Dobšinský|Pavlom Dobšinským]] zbieral po Slovensku ľudové [[Balada|balady]]. Botto sa k nim pripojil a táto činnosť mala vplyv na zvolenie témy pre jeho romantickú básnickú tvorbu. Je autor viacerých balád (''Žltá ľalia, Margita a Besná''), alegorických skladieb (''Orol. orol vták, Báj na Dunaji'') a vlasteneckých a príležitostných básní (''Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy''<ref name=´permon´ />). Zložil rozsiahlejšie básnické skladby ''Pieseň Jánošíkova'', ''Krížne cesty'', ''Smrť Jánošíkova'' a prebásnil ľudové povesti ''Báj na Dunaji'', ''Báj Maginhradu'', ''Báj Turca'', ''Povesť bez konca''.<ref name=´permon´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Botto a Banská Bystrica|url=https://www.permonrevue.sk/jan-botto-a-banska-bystrica/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Borguľová|meno=Jana|vydavateľ=Bystrický permon|odkaz na autora=Jana Borguľová}}</ref> V romantizme sa na Slovensku zrodili kvalitní, nadaní autori inšpirujúci ďalšie nastupujúce generácie. Okrem vyššie spomenutých siedmich štúrovcov sú významnými autormi [[Ján Kalinčiak]] ([[1822]]{{--}}[[1871]]), autor humoresky [[Reštavrácia (Kalinčiak)|Reštavrácia]], [[Ján Francisci-Rimavský]] ([[1822]]{{--}}[[1905]]), ktorý je autorom prvej tlačenej publikácie v štúrovskej slovenčine ''Svojim vrstovňíkom na pamjatku'', [[Janko Matúška]] ([[1821]]{{--}}[[1877]]), ktorý napísal dnešnú slovenskú hymnu [[Nad Tatrou sa blýska]], [[Viliam Pauliny-Tóth]] ([[1826]]{{--}} [[1877]]) autor veselohry ''Pansláv'', [[Karol Štúr]] (1811{{--}}1851) autor dvojdielnej poémy ''Ozvena Tatry'', [[Janko Čajak]] (1830{{--}} 1867), pozri: Súborné dielo ''Zrná'' z roku [[1979]], [[Pavol Dobšinský]] (1828{{--}}1885), autor zbierky ''Prostonárodné slovenské povesti'', [[Mikuláš Dohnány]] ([[1824]]{{--}}[[1852]]), ako účastník revolúcie [[1848]] napísal ''História povstania slovenského z roku 1848'' (Skalica), [[Samo Tomášik]] ([[1813]]{{--}}[[1887]]), autor známej hymny [[Hej, Slováci]], [[Samo Vozár]], básnik, novinár, prekladateľ, (1823{{--}}1850). {{Hlavný článok|Romantizmus v slovenskej literatúre}} ==Medzi romantizmom a realizmom ([[1849]] – [[1875]])<ref name="ReferenceA">{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V tomto období [[romantizmus]] doháral a v tvorbe sa prejavovala celková únava z maďarizačného útlaku a enormného ekonomického tlaku, ktorý často vyústil do biedy viacerých tvorivých osobností. V literatúre sa objavoval ústup od umeleckej tvorby a sústredenie sa na žurnalistiku, tvorbu učebníc, súkromné vyučovanie v rodinách a podobne. Autori romantizmu v medziobdobí vydávali almanachy, kalendáre a návody ako viesť gazdovstvo modernejším spôsobom. Tvorila generácia autorov narodená na začiatku storočia, [[Ján Palárik]] ([[1822]] – [[1870]]), [[Jonáš Záborský]] ([[1812]] – [[1876]]) a [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]] ([[1824]] – [[1908]]), ktorá niesla štafetu slovenskej literatúry v období depresie vyvolanej ústupom revolucionárov v roku [[1849]], [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorským vyrovnaním]] a neúspechom [[Memorandum národa slovenského|memorandového hnutia]]. Uvedené tri osobnosti boli mostom od romantizmu k [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]]. V medzidobí sa menil literárny štýl a v [[60. roky 19. storočia|60. rokoch]] sa zmenili aj témy, autori sa začali zaoberať súdobými reáliami, štýl sa zbavuje ornamentálnosti a patetizmu, začína prijímať do svojich textov hovorovú reč. Je to zistiteľné v próze aj v dráme. Vzhľadom ku zmene tém sa menili aj hrdinovia diel, strácal sa romantický hrdina, hlavne u [[Jonáš Záborský|Jonáša Záborského]]. Vznikla bohatá tvorba satirickej a dokumentárnej prózy, čo je výrazné u Viliama Paulíniho -Tótha a Gustáva Zechentera-Laskomerského. V lyrickej tvorbe sa postupne vynechával folklórny verš. [[Jonáš Záborský]] má dodnes svoj vplyv v divadle, hráva sa [[Najdúch (divadelná hra)|''Najdúch'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jonáš Záborský: Najdúch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1039/Zaborsky_Najduch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (veselohra v 5 dejstvách), [[Pansláv (Záborský)|''Pansláv'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pansláv|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/150/Zaborsky_Panslavisticky-farar/1 zlatyfond.sme.sk/Pansláv|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška v 3. dejstvách) či ''Frndolína''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/57/Zaborsky_Frndolina/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský-Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína - TV archív|url=https://www.tv-archiv.sk/frndolina TV archív" Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=tv-archív.sk}}</ref>. Záborský si volil námety z histórie [[Srbi|Srbov]], [[Rusi|Rusov]], [[Slováci|Slovákov]]. Písal aj poéziu, ktorá sa však presadila menej výrazne v konkurencii romantickej tvorby, prózy písal väčšinou kratšie, s ironickým humorom a poučným zámerom (napríklad ''Chruňo a Mandragora''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chruňo a Mandragora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/245/Zaborsky_Chruno-a-Mandragora/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský:Chruňo a Mandragora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref>). Významná postava slovenského dramatického umenia [[Ján Palárik]] písal aj kritiky na divadelné kusy, venoval sa teórii drámy a publikoval tieto teoretické state, napríklad ''Dôležitosť dramatickej národnej literatúry'',[[1860]]; ''Posúdenie dramatických spisov'', [[1863]]. Nakoniec, bol aj úspešným autorom hier. Populárne boli aj sú veselohra [[Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/243/Palarik_Zmierenie-alebo-Dobrodruzstvo-pri-obzinkoch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>, ''Drotár'' (veselohra)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drotár|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/919/Palarik_Drotar/1 zlatyfond.sme.sk/palárik:Drotár|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>. Rovnako kvalitné diela sú veselohra [[Inkognito (veselohra)|''Inkognito'']] (veselohra) a ''Dimitrij Samozvanec'' (tragédia). Palárik bol katolícky kňaz, publicista, organizátor národného života a spoluzakladateľ almanachov ''Concordia'' a ''Lipa''. [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský|url=https://www.quark.sk/gustav-kazimir-zechenter-laskomersky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Prikryl|meno=Ľubomír|vydavateľ=Quark - Magazín o vede a technike|odkaz na autora=Ľubomír Prikryl}}</ref> disponoval viacerými talentami, bol doktorom medicíny a aktívne vykonával toto povolanie po celý život, okrem toho aj plodný spisovateľ a publicista a politický aktivista počas národno-obrodeneckého hnutia. Bojoval v dobrovoľníckych oddieloch počas revolučných bojov na Slovensku. Zechenter-Laskomerský bol najlepším humoristom v pomatičnom období, písal aj satirické články do slovenskej tlače, tiež [[Humoreska|humoresky]] (''Žarty a rozmary''), cestopisy (''Zo Slovenska do Carihradu'', ''Zo Slovenska do Ríma''), poviedky a autobiografiou ''Päťdesiat rokov slovenského života'' zachytil udalosti v slovenskom emancipačnom hnutí v [[19. storočie|19. storočí]]. Je autorom jednoaktoviek ''Komédia bez zaľúbenia'' a ''Starý zaľúbenec''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinná dráma národovca a lekára: Úspešne vyliečil zástupy ľudí, vlastným deťom pomôcť nevedel|url=https://history.hnonline.sk/profily/2104366-rodinna-drama-narodovca-a-lekara-uspesne-vyliecil-zastupy-ludi-vlastnym-detom-pomoct-nevedel|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier ml.|meno=Daniel|dátum vydania=2020-03-03|vydavateľ=HNonline - History|odkaz na autora=Daniel Hevier ml.}}</ref> V medziobdobí tvorili aj autori [[Leopold Abaffy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leopold Branislav Abbafy|url=https://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/10076|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Grujič Litavský|meno=Ivica|vydavateľ=Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov|odkaz na autora=Ivica Grujič Litavský}}</ref> ([[1827]] – [[1883]]), [[Koloman Banšell]] ([[1850]], autor ''Túhy mladosti'', zbierka poézie – [[1887]]), [[Karol Ľudovít Černo]] ([[1820]] – [[1894]]), autor básne ''Na Trenčín'', [[Peter Kellner-Hostinský]] ([[1823]] – [[1873]]), autor drámy ''Svätoslavičovci'' ([[1869]]), [[Ľudovít Kubáni]] ([[1830]] – [[1869]]), autor prózy ''Mendík'' (1860) a [[Daniel Gabriel Lichard]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na storočnú pamiatku narodenia Daniela Licharda|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1823/Lichard_Vyber-z-clankov/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Lichard|meno=Daniel Gabriel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Gabriel Lichard}}</ref> ([[1812]] – [[1882]]), autor množstva článkov, odborných kníh, vydavateľ kalendárov, náučnej literatúry. Lichard bol prvým slovenským profesionálnym novinárom, ktorý písal v slovenčine. ==Realizmus ([[1870]]{{--}}[[1918]])<ref name="ReferenceA"/>== Realizmus<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Realizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213814/https://profil.kultury.sk/sk/realizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica v Bratislave}}</ref> vznikol ako reakcia na [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], ktorý vyčerpal svoje zdroje inšpirácie a nebol účinný pri stvárnení života Slovákov a Sloveniek. Reagoval na potrebu popísania [[Objektívna realita|objektívnej reality]] prostredníctvom poznávacej schopnosti autora a jeho zmyslov. Realizmus tiež poprel estetické princípy romantizmu a zmenil jeho kánon v poézii, próze aj dráme. Prvýkrát bolo publikované básnické dielo realizmu v almanachu [[Napred]]{{--}}zábavník mládeže slovenskej od [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]] ''Len ma ľúb'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Len ma ľúb - zbierka Túhy mladosti|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421020928/https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https:/zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref> v roku [[1871]]. Vydanie almanachu zostavili [[Pavol Országh Hviezdoslav|Hviezdoslav]] a Banšell<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. V realizme sa naplno presadil prozaický žáner, románová tvorba, novely, poviedky, črty, čo bola významná zmena oproti nadvláde poézie v romantizme. Písali sa spoločenské romány, veršované eposy, viacdielny lyrický cyklus, ktoré dovtedy neboli rozvinuté. Realizmus v slovenskej literatúre sa vyvinul do zrelého literárneho smeru po roku [[1870]] v tvorbe [[Svetozár Hurban-Vajanský|Svetozára Hurbana-Vajanského]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetozár Hurban Vajanský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetozar-hurban-vajansky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=LIC}}</ref>, [[Terézia Vansová|Terézie Vansovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[P. O. Hviezdoslav]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[Martin Kukučín|Martina Kukučína]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-kukucin/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> a [[Elena Šoltésová|Eleny Šoltésovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html%20Teraz.sk/Elena%20Mar%C3%B3thy-%C5%A0olt%C3%A9sov%C3%A1|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=TERAZ.sk}}</ref> a [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]]. Títo autori sú zaraďovaní do prvej vlny realizmu, ktorá sa prevalila medzi rokmi [[1870]] - [[1900]] a zmenila celkom formu literárneho boja o emancipáciu národa. V druhej vlne realizmu medzi rokmi [[1900]]{{--}}[[1918]] sa prestalo písať o spoločenskej vrstve [[zeman]]ov, čo je aj hlavný rozdiel medzi dvoma vlnami realizmu v literatúre. [[Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]], [[Ľudmila Podjavorinská]], [[Janko Jesenský]], [[Ján Čajak]], [[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav N. Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|dátum aktualizácie=|edícia=|miesto=|strany=|doi=|poznámka=|jazyk=}}</ref> sa sústredili na neagresívne stvárnenie realistických príbehov zo života, na psychologickú zložku príbehu, na sociálne podmienky postáv a ich emocionálny stav. Zmena v poézii v druhej vlne realizmu mala tiež svoje významnejšie znaky: zjednodušila sa jazyková a gramatická zložka poetického textu, tematicky prevládala subjektívne{{--}} lyrická tvorba. Dráma sa v prvej vlne nemenila, no v druhej vlne dominovali životné konflikty postáv vyjadrené ľudovou rečou, rôznymi [[dialekt]]ami či [[Archaizmus|archaizmami]]. ===Prvá vlna realizmu ([[1870]]{{--}}[[1900]])=== [[Svetozár Hurban-Vajanský]] ([[1847]]{{--}}[[1916]]), spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik pochádzal z rodiny štúrovca [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefa Miloslava Hurbana]] a [[Anna Jurkovičová-Hurbanová|Aničky Jurkovičovej]]. Vajanský napísal zbierku básní ''Tatry a more'' (1879)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatry a more|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/300/Vajansky_Tatry-a-more/2 zlatyfond.sme.sk/ tatry a more|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>, ktorá zaujala už v počiatočnej etape tvorby svojím novátorstvom v zmysle intenzívneho nástupu realizmu. V poézii sa Hurban pokúsil zaviesť nový [[Sylabotonický veršový systém|sylabotonický prozodický systém]], čo sa mu aj podarilo v spomenutej zbierke. Celkovo je autorom piatich zbierok poézie. Bol redaktorom v [[Národné noviny|Národných novinách]] v Martine a v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]] od [[1881]] spolu s [[Jozef Škultéty|Jozefom Škultétym]]. V próze sa uviedol črtami, poviedkami, novelami a románom ''Suchá ratolesť'' ([[1884]]). Témou Suchej ratolesti je zbližovanie stavu zemianstva s národným hnutím. Možno spomenúť aj román ''Kotlín'' ([[1901]]), ktorý je Vajanského najrozsiahlejším dielom. Je to typ diskurzívneho a polemického románu presahujúceho do žánru román-pamflet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotlín|url=https://books.google.sk/books?id=0rA4AAAAYAAJ&q=Kotl%C3%ADn&dq=Kotl%C3%ADn&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjZgIKP3qDtAhXHyaQKHQXBCgkQ6AEwAHoECAQQAg|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Google books|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>.Vajanského ideový základ v tvorbe je vyskladaný sčasti z konzervativizmu, kresťanstva a nacionalizmu. Literárny realizmus je však uňho novým moderným elementom.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Terézia Vansová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/91/Terezia-Vansova|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> ([[1857]] – [[1942]]) sa v prvej vlne realizmu zaslúžila o rozvoj románovej a novelistickej tvorby. Bola najvýznamnejšou dovtedajšou ženskou autorkou slovenskej literatúry. Napísala prvý román pre ženy v dejinách slovenskej literatúry v roku [[1889]], ktorý bol vytvorený ženou o ženskom údele pod názvom [[Sirota Podhradských (román)|''Sirota Podhradských'']]. Vansová písala kvalitnú poviedkovú a novelistickú tvorbu v modernejšej slovenčine. Z mnohých prozaických textov možno oceniť príbeh ''Pani veľkomožná''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pani veľkomožná|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1238/Vansova_Pani-velkomozna/1 zlatyfond.sme.sk/Pani veľkomožná|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref>. Novela zachytáva historické obdobie začiatku prvej svetovej vojny a ako tento zasiahol do života rodiny a dediny. Napísala divadelné hry ''Potopa'' (1886), ''V salóne speváčky'' (1889), ''Môj Jožko'' (1906, veselohra), ''Ľúbezní hostia'' (1901, jednoaktovka) a ''Svedomie'' (1897, dráma o 5. dejstvách). Zozbierala aj kuchársku knihu (1914), založila časopis [[Dennica]], ktorý sa stal platformou pre literárny smer slovenská moderna. V súčasnosti je známy celoslovenský festival prednesu ''Vansovej Lomnička''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova litcentrum.sk/ Terézia Vansová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> [[Pavol Országh Hviezdoslav]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh-Hviezdoslav|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/56/Pavol-Orszagh-Hviezdoslav|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Országh Hviezdoslav|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1849]]{{--}}[[1921]]) bol mimoriadny zjav v slovenskom realizme. V situácii, keď všetci chceli písať prózu, Hviezdoslav tvoril poéziu, prekladal a písal divadelné hry. Epická poézia bola živená biblickými námetmi (''Agar, Ráchel, Kain, Sen Šalamúnov'') a príbehmi zo slovenského prostredia (''Hájnikova žena, Bútora a Čútora, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský''). Lyrická poézia dosiahla vysoké kvality, boli to ''[[Krvavé sonety]]'' ([[1914]]) ako umelecká odozva na prvú svetovú vojnu (vyšli až v [[1918]]), ''Letorosty I. až III, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Sonety''. Hviezdoslav je autorom drám ''Herodes a Herodias'', ''Pomsta, Oblaky, Otčim, Vzhledanie''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hviezdoslav Pavol Országh|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/14-hviezdoslav.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kováčiková|meno=Nina|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Nina Kováčiková}}</ref> Založil tiež almanach [[Napred]] ([[1871]]), v ktorom začali spolu s Banšellom uverejňovať prvé diela slovenského realizmu, čo sa stalo terčom útokov konzervatívnych romantikov na čele s [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. Po prvej svetovej vojne ([[1919]]) ho zvolili do kresla predsedu [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] ako jedného zo štyroch predsedov. V roku [[1918]] viedol delegáciu zo Slovenska na oslavy 50. výročia založenia ''Českého národného divadla'' v [[Praha|Prahe]], kde dal vo svojom prejave najavo nádeje v spolužitie v spoločnom štáte. Hviezdoslavova predstava o pokojnom rozvoji slovenskej kultúry pod ochranou spoločného štátu sa naplnila. On sám čoskoro (v [[1921]]) zomrel. V súvislosti s Hviezdoslavom sa používajú superlatívy ako geniálny básnik a jeho tvorba má pevné a stále miesto v učebniciach literatúry. [[Martin Kukučín]], (vlastným menom Matej Bencúr, [[1860]]{{--}}[[1928]]) a jeho vlastný dobrodružný život sa vymykajú z rámca biografických príbehov ostatných realistov. Kukučín nebol len spisovateľ a dramatik, ale aj lekár, cestovateľ, publicista, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Pre svoje dielo čerpal témy z prostredia slovenskej dediny (''Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae''), [[Chorvátsko|chorvátskeho]] ostrova [[Brač]] (román ''Dom v stráni''), z ciest po [[Patagónia|Patagónii]] (''Črty z ciest'', ''Prechádzky po Patagónii'', cestopis), zo svojej cesty po Francúzsku ''Dojmy z Francúzska''(1924), zo svojho pätnásťročného pobytu v [[Čile]] (''Mať volá'', román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile). Napísal tri drámy (''Komasácia, Bacuchovie dvor, Obeta'') a dva historické romány ''Bohumil Valizlosť Zábor'' a ''Lukáš Blahosej Krasoň'' (obidva vydal v [[1927]]). Kukučín v neskoršom období častejšie vkladal do svojej prózy skepsu a disharmonické črty. Dielo ''[[Dom v stráni]]'' je hodnotené ako najlepší slovenský román vydaný do roku [[1918]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|url=https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/551624-pred-160-rokmi-sa-narodil-martin-kukucin/ Kultura.pravda.sk/Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Pravda|odkaz na autora=Pravda}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/58/Martin-Kukucin zlatyfond.sme.sk/martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kukučín|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. '' [[Elena Šoltésová]] ([[1855]]{{--}}[[1939]]), bola jedna z mála slovenských spisovateliek prvej vlny realizmu, redaktorka a publicistka, zakladajúca osobnosť ženského spolku [[Živena]] a výrobného a obchodného spolku [[Lipa]], ktoré poskytovalo prácu slovenským ženám - vyšívačkám. Šoltésová je považovaná za priekopníčku ženskej emancipácie na Slovensku a autorku druhého ženského románu po [[Terézia Vansová|Terézii Vansovej]]. Je to dvojzväzkový román ''[[Proti prúdu (román)|Proti prúdu]]'', ktorý tematicky čerpá z prostredia slovenskej šľachty. Písala novely a poviedky, v ktorých autorsky spracovávala tému slovenského života v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová bola nezlomnou hrdinkou slovenských žien|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html Teraz.sk/Elena Maróthy-Šoltésová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Anton Bielek]] ([[1857]]{{--}}[[1911]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anton-Bielek|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/87/Anton-Bielek|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Bielek|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Bielek}}</ref> bol kysucký prozaik, ospevovateľ prírody [[Kysuce|Kysúc]]. Keď prešiel peripetiami vzdelávacieho procesu deformovaného maďarizáciou, učil v malých dedinkách v okolí [[Trenčín]]a, neskôr pracoval v tlačiarni. Jeho prozaický debut bol úspešný a dostal cenu od Antona Jégého (otec spisovateľa Pavla Nádaši-Jégého) za novelu ''V zátiší horskom'' ([[1882]]) publikovaná v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. V ďalších novelách a poviedkach opisuje život v panskom prostredí (''Osudná návšteva'', [[1885]]), ktoré nadviazali na postromantickú prózu. Vyššie hodnotená je jeho tvorba novej dokumentárno-analytickej realistickej prózy, príbehov z dedinského prostredia, v ktorých kontrastuje ľudová hovorová reč v dialógoch s autorskou patetickou štylizáciou rozprávača. V najlepších prácach sa Bielekovi vydarila realistická poviedka so zložitým náročne komponovaným dejom a psychologicky stvárnenými postavami príbehu (''Rozprávka z Poľany''). Bielek písal aj sociálne balady v próze (''Bože môj, otče môj, však je ten svet zmotaný''), ktoré zobrazujú vývoj ekonomických vzťahov smerom ku kapitalizmu. Obraz národného útlaku v sociálnej balade ''Z dôb utrpenia'' je expresívne zobrazený príbeh detí - sirôt, pozostalých po epidémii cholery ([[1873]]), ktoré odvážali do Dolnej zeme (Maďarska) na osvojenie v rámci maďarizačnej politiky. Patrí k najúspešnejším prózam v tomto žánri v slovenskej literatúre. Bielek odišiel do emigrácie v USA, vyšli mu tam dejepisné práce, nakoniec zomrel v Rakúsku v ústave pre duševne chorých. [[Koloman Banšell]] ([[1850]]{{--}}[[1887]]), slovenský básnik, prozaik, literárny teoretik, ktorý počas svojho krátkeho života stihol založiť almanach [[Napred]] spolu s Hviezdoslavom a uverejniť v ňom prvé dielo realizmu. Význam Banšellovho diela spočíva v novátorskom prístupe k tvorbe, v ktorej uplatnil nové realistické princípy a prešiel tak od [[preromantizmu]] k realizmu. Okrem poézie a kratších foriem prózy napísal tieto literárno-teoretické práce: ''Rozbor znelky'', teoretická úvaha (periodikum Dennica), ''Dľa čoho sa má súdiť báseň?'', teoretická úvaha (Dennica), ''Duch maďarskej revolučnej poézie'', teoretická úvaha ([[Slovenské novinárstvo v matičnej dobe|Slovenské noviny]], [[1874]]). Banšell stihol popri svojich psychických peripetiách zozbierať a vydať aj básnickú zbierku ''Túhy mladosti'' ([[1886]]) obsahujúcu jeho subjektívnu lyriku skombinovanú s národne-buditeľskými myšlienkami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/105/Koloman-Bansell|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksllv/Mikula_dokumenty/publikacie/Realizmus1_Bansell.pdf|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Univerzita Komenského, filozofická fakulta}}</ref>. ===Druhá vlna realizmu ([[1900]]{{--}}[[1918]]) === [[Jozef Gregor Tajovský]] ([[1874]]{{--}}[[1940]]), prozaik a dramatik druhej vlny realizmu. Bol jej najvplyvnejšou osobnosťou. Pre svoju prózu aj drámu si bral námety zo života Slovákov v jeho rodisku v [[Tajov]]e a jeho okolí, z miest kde študoval ([[Tajov]], [[Banská Bystrica]], [[Kláštor pod Znievom]]), zo svojej armádnej služby v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] (''Na vojnu, Do vlasti''), z činnosti v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách v Rusku]] (''V légiách, Revolúcia, Rozprávky z Ruska''). Zaujímala ho hlavne sociálna situácia pracujúceho ľudu. Veľkú prácu vykonal pre slovenskú dramatickú tvorbu. Je autorom mnohých divadelných hier, ktoré predstavujú na javisku život slovenského ľudu, napríklad ''Ženský zákon'', [[Statky-zmätky]], ''Matka'', ''Smrť Ďurka Langsfelda'', ''Blúznivci,'' ''Hrdina''. Napísal množstvo kratších aj dlhších prozaických diel (''Maco Mlieč, Apoliena, Nové časy'', ''Besednice'', ''Mamka Pôstková, Horký chlieb''). Po roku [[1918]] napísal a vydal zbierky krátkych próz ''Obrázky nové i staré'' (1928), ''Úhrabky'' (1929). Pred vojnou v [[1907]] sa oženil s neskoršou spisovateľkou [[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hanou Gregorovou]] a presťahoval sa s rodinou do [[Bratislava|Bratislavy]], kde žil do konca života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Gregor Tajovský|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/70/Jozef-Gregor-Tajovsky|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Božena Slančíková-Timrava]] ([[1867]]{{--}}[[1951]]), alias [[Timrava]] si zvolila autorka podľa názvu studničky Timrava v ich chotári, bola spisovateľka slovenského kritického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dielo Slančíkovej-Timravy predstavuje vrchol slovenského realizmu|url=https://www.teraz.sk/kultura/literatura-dielo-slancikovej-timravy/283547-clanok.html Teraz.sk/ Dielo Slančíkovej-Timravy|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|odkaz na autora=TASR}}</ref>. Jej debutom je novela ''Skúsenosť'' z pobytu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Timrava bola z väčšej časti novelistka: ''Pomocník, Ťažké položenie, Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bál,'' ''Boj'' ([[1896]]{{--}}[[1900]]), no napísala aj divadelné hry (''Chudobná rodina'' ([[1921]]), ''Páva'' ([[1923]]), ''Odpoveď'' ([[1934]]), ''Prekážky'' (koniec 40. rokov). Ako slovensky píšuca autorka sa do roku [[1918]] len ťažko prebíjala životom. Písala príbehy zo života slovenského malomesta a dediny. Za prózu ''Dve doby'' dostala štátnu cenu. Známa je jej poviedka ''Za koho ísť'' ([[1893]]), ktorá je ironickým príbehom o hľadaní ženícha. Zaujímavým paradoxom v Timravinom diele je, že stála na ideovej pozícii buržoázneho demokratizmu, no vydala pravdivé svedectvo o socialistickom hnutí, ktoré však sama nepochopila. V roku [[1947]] bola ocenená titulom [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národná umelkyňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Božena Slančíková Timrava|url=https://www.litcentrum.sk/autor/bozena-slancikova-timrava/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Súbor:Portrait podjavorinska-ludmila.jpg|náhľad|vpravo|[[Ľudmila Podjavorinská]]]] [[Ľudmila Podjavorinská]] ([[1872]]{{--}}[[1951]]) mala podobný osud ako [[Timrava]], nevydala sa a žila z publikovania svojich diel. Jej realistické príbehy zo slovenského prostredia mali zo začiatku humoristické sfarbenie (''Kmotrovia figliari, Fako Ďura Kotúlku, Pod svietňom'' - [[Humoreska|humoresky]]), v neskoršej tvorbe nabrali vážnejší tón. Pochádzala z učiteľskej rodiny, ktorá ju podporovala v literárnej tvorbe. Boli to hlavne jej strýko Ľudovít Rizner a [[Ján Pravoslav Leška]]. V začiatkoch tvorby písala lyricko-epické (''Z vesny života'', zbierka lyrických veršov) a epické básne: ''Balady'' ([[1930]]) a ''Balady a povesti'' ([[1946]]), táto poézia bola vrcholom jej básnickej tvorby. Próza sa však stala jej dominantným žánrom (novely ''Za neistými túžbami, Rôznymi cestami, Za šťastím, Z domova, Postupne''). Podjavorinská sa zaujímala o ľudovú reč, dialekty, zbierala porekadlá a idiomatické výrazy (''Povery z Horných Bziniec'', 1892, ''Zvláštnejšie príslovia a porekadlá z Horných Bziniec'', 1900). Je známa aj ako autorka literatúry pre deti (''Čin-čin'', veršovaná rozprávka, ''Sadaj, slnko, sadaj'', báseň), ktorej sa stala zakladateľkou. Dielka pre deti boli často adaptované v rozhlase, na javiskách a neskôr v televízii. V roku [[1947]] dostala titul národnej umelkyne. Jej tvorbu zaraďujú na úroveň vplyvných autorov realizmu ako boli [[Vajanský]], [[Jozef Gregor Tajovský|Tajovský]] a [[Martin Kukučín|Kukučín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľudmila Podjavorinská|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ludmila-podjavorinska/zivotopis-autora litcentrum.sk/Ľudmila Podjavorinská|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Janko Jesenský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Jesenský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1874]]{{--}}[[1945]]) patrí medzi spisovateľov druhej vlny slovenského realizmu, pričom jeho tvorba presahuje aj do symbolizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=janko Jesenský = Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/komplexna-charakteristika-tvorby litcentrum.sk Jesenský-charakteristika diela|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref>. Jesenský napísal významný román kritického realizmu ''Demokrati''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jesenský|meno=Janko|titul=Demokrati|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=461|edícia=Hviezdoslavova knižnica|poznámka=M. Chorváth|jazyk=slovenský}}</ref>, ktorý bol zároveň jedným z mála v dovtedajšej románovej spisbe v slovenskom jazyku. Toto dielo sa zaoberá politickou témou, vyšlo v roku [[1934]]. Jesenský opísal v románe vlastné skúsenosti z advokátskej praxe a práce v štátnej správe. Ironizuje v ňom spôsoby v politike medzi dvoma vojnami, aj názov Demokrati je myslený ironicky. Novela ''Pani Rafiková'' podrobuje kritike malomeštiacky štýl života, ktorý autor ironizuje či zosmiešňuje. Iné podobné príbehy si možno prečítať v zbierkach poviedok ''Malomestské rozprávky, Zo starých časov''). Jesenský pristupuje humorne-ironicky aj ku svojej téme o dedinskej inteligencii (Hríby, Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí, Vádium, Medecína). U Jesenského je poézia dôležitou súčasťou jeho tvorby, použil v nej ľahkú piesňovú formu kontrastujúcu s drsnejším textom. Jeho verše vznikali na východnom fronte v [[Rusko|Rusku]] (zbierka ''Zo zajatia''), aj počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Posledné ilegálne prenášali do [[Londýn]]a, odkiaľ boli vysielané v rádiu [[BBC]]. Táto zbierka básní vyšla pod názvom ''Na zlobu dňa''. Jesenský bol presvedčený čechoslovakista. [[Súbor:Portrait nadasi-jege-ladislav.jpg|náhľad|vpravo|[[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav Nádaši - Jégé]]]] [[Ladislav Nádaši-Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová}}</ref> ([[1866]]{{--}}[[1940]]) tvoril v neskorej fáze slovenského realizmu, vplýval naňho [[Émile Zola|Zolov]] [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]] a realizmus ruských klasikov [[19. storočie|19. storočia]]. Nádaši-Jégé bol výhradne prozaik, stal sa najplodnejším autorom románov spomedzi slovenských spisovateľov. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] napísal viacero prác s historickými námetmi, z toho dva romány (''Adam Šangala''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Šangala|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/199/Nadasi-Jege_Adam-Sangala zlatyfond.sme.sk/Adam Šangala|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Nádaši-Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ladislav Nádaši-Jégé}}</ref> ([[1923]]), ''Svätopluk'' (1928)), v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] opäť dva (''Alina Orságová, S duchom času'') a viacero historických noviel (''Wieniawského legenda'', ''Z dávnych časov'' (1927), ''Kuruci, Itália,''obe [[1931]], ''Magister rytier Donč<ref>{{Citácia periodika|titul=Magister Rytier Donč|periodikum=Slovenské pohľady|priezvisko=Nádaši Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Turčiansky sv. Martin|dátum=1926|číslo=6-8}}</ref>, Horymír'').'' V prózach ''Krásne časy rokoka'', ''Jaríkovský kostol'', ''Pán biskup'' sa objavuje Jégého ironický humor a stráca sa jeho naturalistické pero. V ostatných prácach s historickou témou sa významne prejavuje [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, zväzok IV. písmená N-Q, heslo naturalizmus|priezvisko=Hajko|meno=Vladimír|vydavateľ=Slovenská akadémia vied, encyklopedický ústav|rok=1980|strany=64|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref> Písal prózu aj o súdobom spoločenskom živote, ku ktorému sa staval kriticky, napríklad satirický román ''Cesta životom'' ([[1930]]. Kritik [[Ján Števček]] hovorí v súvislosti s ním o pikaresknom naturalizme. Väčšinu života prežil v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde aj pôsobil ako lekár a publicista. [[Ján Čajak]] ([[1863]]{{--}}[[1944]]) bol slovenský spisovateľ a prekladateľ, ktorý študoval na slovenských gymnáziách, teológiu v Bratislave nedokončil. Po učiteľskej činnosti na Slovensku odišiel v [[1899]] nastálo do [[Báčsky Petrovec (mesto)|Báčskeho Petrovca]] v [[Srbsko|Srbsku]], kde začal písať prózu ovplyvnenú [[Jozef Gregor Tajovský|Jozefom Gregorom Tajovským.]] Stal sa reprezentantom kultúry dolnozemských [[Slováci|Slovákov]]. Napísal svoj jediný román ''Rodina Rovesných'' ([[1909]]), prózy s tematikou prostredia [[Dolná zem|Dolnej zeme]] (''Vysťahovalec, Obyčajná história, Baťa Kalinský, Suchoty'' a i.) a ďalšie poviedky. V roku [[1914]] vydal svoj ''Dejepis Slovákov'', ktorý sa stal populárnym čítaním. Čajak bol organizátor kultúrneho života v [[Báčsky Petrovec (mesto)|Petrovci]], spoluzakladateľ slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci a redaktor mesačníka ''Náš život''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čajak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-cajak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Pioézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=184 - 185}}</ref> - ==Moderna<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=437- 456|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Slovenská literárna moderna sa začala rozvíjať od roku [[1905]] (pozri: ''Verše I.,'' básnická zbierka [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]), ale hlavne po prvej svetovej vojne, kedy zároveň doznieval realizmus. Dovtedy lineárny vývoj vždy jedného smeru sa rozvinul do pestrého vejára [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardných]] smerov prevzatých zo západných európskych literatúr alebo ovplyvnených nimi. Názov „moderna” sa začal používať až v polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderna fungovala aj bez toho, aby sa tak volala|url=https://dennikn.sk/212912/moderna-fungovala-aj-bez-toho-aby-sa-tak-volala/|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rakúsová|meno=Gabriela|vydavateľ=dennikn.sk}}</ref>. Medzi avantgardnými smermi moderny prevládali [[Symbolizmus|symbolizmu]]s a [[expresionizmus]]. Filozofickým základom moderny boli [[Nietzsche]]ho a [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]]ove ideové konštrukty obohatené o [[Charles Darwin|Darwin]]ov prírodný výber, Strindbergov boj pohlaví a protikladný [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus]] [[Henri Bergson|Bergson]]a, pričom sa prihliadalo aj na [[Sigmund Freud|Freudovu]] psychoanalýzu. Znamenalo to významnú zmenu v modeloch nielen myslenia ale aj tvorby. V slovenských podmienkach sa k týmto novým ideovým východiskám pridávali maďarizačný tlak a celkové postavenie slovenského národa v rámci monarchie, problémy, ktoré prevládali v mysliach slovenskej inteligencie nad umeleckými témami až do vzniku [[Tomáš Masaryk|Masaryk]]ovho [[Česko-Slovensko|Československa]]. Hoci autori slovenskej moderny nikdy nezostavili spoločný modernistický manifest, stretli sa na spoločnej platforme ''Sborníka slovenskej mládeže'' vo vydaní v [[1909]], keď v ňom publikovali [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]] a [[Vladimír Roy]]. K najvýznamnejším autorom moderny patria [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]], [[Ivan Gall]], [[František Votruba]], [[Ľudmila Groeblová]] a [[Vladimír Roy]]. Žánre, ktoré sa progresívne rozvíjali v slovenských podmienkach boli hlavne poézia a to subjektívna lyrika ľúbostná a erotická, angažovaná občianska a sociálna lyrika. V poézii začína rozväzovanie verša, nadobúda znaky modernistickej poetiky, napríklad lyrizmus, hudobnosť, opakovanie motívov, symboly. V próze sa písali malé formy - novely, črty, poviedky, poznámky, zápisky, úryvky z denníkov. Mala lyrický charakter a postupne sa stierali rozdiely medzi prózou a poéziou natoľko, že vznikol žáner [[báseň v próze|básne v próze]] (Vladimír Roy: Brezy, Zvony<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brezy, Zvony|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1708/Roy_Ked-miznu-hmly/3|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Vladimír Roy}}</ref>. V dráme sa tiež prejavoval záujem tvoriť krátke formy, napríklad jednoaktovky či dramatické skice, ktoré tvorili [[Vladimír Hurban]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plukovník Vladimír Svetozár Hurban|url=http://www.vhu.sk/plukovnik-vladimir-svetozar-hurban/|dátum prístupu=2021-11-20|priezvisko=Čaplovič|meno=Miloslav|dátum vydania=2012-04-26|vydavateľ=Vojenský historický ústav|odkaz na autora=Miloslav Čaplovič}}</ref> inak aj VHS - Vladimír Hurban Svetozárov a VHV ([[Vladimír Hurban Vladimírov]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská moderna|priezvisko=Hučková - zostavovateľka výberu|meno=Dana|vydanie=1|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-8101-567-0|strany=620}}</ref> ===Prvá vlna moderny ([[1905]]{{--}}[[1918]])=== [[Ivan Krasko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Krasko - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-krasko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Zambor|meno=Ján|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Ján Zambor}}</ref>, rodený Ján Botto ( [[1876]] – [[1958]]) súčasť slovenskej moderny a básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] slovenského aj svetového, tiež jeho zakladateľ. Na jeho básnickú tvorbu vplýval francúzsky [[symbolizmus]], no próza je postrealistická a novoromantická. Potomok romantika [[Ján Botto|Jána Botta]] zdedil po ňom zmysel pre temnotu a pochmúrnosť a vkladal ich do svojej poézie. Jeho zbierka básní ''Nox et Solitudo'' ([[1909]]) je plne symbolistická subjektívna lyrika a zbierka ''Verše II.'' ([[1912]]) je jej vystupňovaním s pridaním náboženského lyrizmu. Na štúdiách v Prahe získal rozhľad nielen v českej literatúre ale aj svetovej. V tomto období sa dostal do dosahu skupiny [[Hlasisti|hlasistov]] a pracoval v spolku [[Detvan (spolok)|Detvan]]. Z pražskej životnej etapy si Krasko odniesol svoj preklad [[Richard Dehmel|Richarda Dehmela]] ''Príroda, symbol, umenie,'' ktorý mu vyšiel v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. Svoje verše publikoval v tlačových orgánoch hlasistov aj u „starých” a v časopise Elán<ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=79}}</ref>. Z Prahy odišiel s titulom doktor prírodných vied. V Čechách dozrel v autora, ktorý napísal svoju programovú báseň ''Poetika starej lyriky'' pripomínajúcu Verlainovu báseň ''Art poétique'', ktoré signalizovali nový smer [[symbolizmus]]. Veľmi kladne naň reagovali Hviezdoslav aj Vajanský. Krasko tvoril osobnú lyriku aj sociálne protestné verše. Jeho prozaická časť tvorby je realistická so silným dôrazom na psychologizáciu postáv: ''Naši'' ([[1907]]), ''Svadba, Almužna'' (obe v [[1908]]), ''List mŕtvemu'' ([[1911]]). [[Slovenská akadémia vied]] mu vydala súborné dielo v [[1966]] s názvom ''Dielo''. [[Janko Jesenský]] ([[1874]]{{--}}[[1945]]), v próze realista, v poézii ranný [[Symbolizmus|symbolista]]. Vo veršoch je prechod od realizmu k [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]], hlavne pod vplyvom zážitkov z [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. To znamená, že v poézii je Jesenský členom prvej vlny slovenskej [[Moderna|moderny]]. No aj v próze je považovaný za prvého autora-realistu, píšuceho skutočnú modernú realistickú prózu. Vydal viaceré zbierky poézie, napríklad: ''Vyznanie'', báseň (vyšla v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]), debut v roku [[1897]], ''Verše J. Jesenského'', zbierka básní ([[1905]]), ''Po búrkach'' ([[1932]]), ''Náš hrdina'' ([[1944]]){{--}}lyricko-epická skladba, ''Na zlobu dňa'' ([[1945]]), ''Jesenný kvet'' ([[1948]]) - vydaná po jeho smrti. [[Martin Rázus]] ([[1888]]{{--}}[[1937]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=osobnosti.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421110716/https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref> evanjelický kňaz, politik a spisovateľ slovenskej moderny, ktorý písal poéziu čiastočne novoromantickú, s prírodnou lyrikou, okrajovo sa dotýkajúcu aj [[Symbolizmus|symbolizmu]]. V poézii sa významnejšie priklonil k [[Epika|epickej]] a baladickej forme. Názorovo stál pevne na základoch slovenského nacionalizmu, zo začiatku [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], ktorý sa postupne menil smerom k [[Autonomizmus|autonomizmu]]. Rázus bol predsedom [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] a poslancom [[Národné zhromaždenie Československej republiky|Národného zhromaždenia]]. Dohodol politickú koalíciu s [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou]]. Napísal viacero zbierok poézie, ktoré mu vychádzali až do jeho skonu v [[1937]]: ''Z tichých a búrnych chvíľ'' ([[1917]]), debut, ''Hoj, zem drahá'' ([[1919]]), ''To je vojna!'' ([[1919]]), ''Kameň na medzi'' ([[1925]]), ''Kresby a hovory'' ([[1926]]), ''Šípy duše'' ([[1929]]), ''Bača Putera'', veršovaný román ([[1934]]), ''Cestou'' ([[1935]]). Napísal aj divadelné hry ''Hana, Ahaswer, Obrodenie a Malý detektív'', z ktorých posledné dve neboli publikované. Okrem zbierky krátkej prózy ''Z drobnej prózy'' ([[1926]]) vydal 4-dielny román ''Svety'' ([[1929]]) opisujúci život na dedine a pozoruhodný historický román ''Júlia'' ([[1930]]). Umelecky hodnotné romány ''Maroško'' a ''Maroško študuje'' vydané v rokoch [[1932]]{{--}}[[1933]] boli určené deťom, no stali sa veľmi obľúbeným čítaním nielen mládeže. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] boli s úspechom natočené pre [[Slovenská televízia|slovenskú televíziu]]. V roku [[1937]] mu vyšli novely ''Bombura a Surovcovci'', ktoré sú považované za jeho najpôsobivejšie diela. V tom istom roku Rázus predčasne skonal. ===Druhá vlna moderny ([[1920]]{{--}}[[1930]])<ref name="´moderna II´">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna Druhá vlna moderny|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Druhá vlna moderny<ref name="´moderna II´" /> znamená ešte výraznejšie roztrieštenie jednotného názoru na to, aké literárne postupy tvorby sa majú používať. Môžeme začať u [[Milo Urban|Mila Urbana]], ktorého psychologické postupy v jeho realistickej próze sa nachádzajú na opačnom brehu literárnej rieky moderny, než vplyvy západných avantgardných autorov. So zamietnutím konzervativizmu a tradicionalizmu sa v literárnej tvorbe ocitli mnohé avantgardné prúdy a školy. U niektorých boli hlavnou metódou tvorby, u ďalších len marginálne či efemérne dotyky so zahraničnými literatúrami. Aj autori s najvýraznejším modernistickým prejavom oscilujú medzi viacerými štýlmi písania a majú viacznačný výpovedný efekt. Deje sa to i v rámci jediného diela, napríklad zbierky poviedok, v ktorej možno nájsť odlišné umelecké postupy. Spomeňme tu autorov, ktorí zanechali najvýraznejšie stopy v medzivojnovej literatúre druhej vlny modernizmu. [[Súbor:Portrait halamova-masa.jpg|náhľad|vpravo|Maša Haľamová]] [[Maša Haľamová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - komplexná charakteristika tvorby|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> ([[1908]]{{--}}[[1995]]) bola jednou z mála poetiek slovenskej moderny, ktorá svojou tvorbou náleží k symbolizmu [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]], no nielen k nemu. Jedna z jej raných básní je ''Agonia'' vydaná v Slovenských pohľadoch roku [[1926]], keď mala osemnásť rokov<ref>Slovenské pohľady, 1926,vydavateľ Matica slovenská,1926, číslo 6-8,strana 424</ref> Po [[Symbolizmus|symbolizme]] možno aj pod vplyvom svojej cesty do [[Francúzsko|Francúzska]] ([[1929]]{{--}}[[1930]]) prešla k ďalším avantgardným smerom, čomu nasvedčuje aj jej často používaný voľný verš. Haľamová písala ľúbostnú lyriku (zbierky ''Básne, Červený mak, Balada, V zakliatej hore, Májová''), no zaujímala sa aj pod vplyvom [[Jiří Wolker|Jiřího Wolkra]] aj o sociálnu tému. Maša Haľamová sa zaslúžila aj o žáner literatúry pre deti (''Svrček a mravci'', 1957, ''Mechúrik Košťúrik s kamarátmi'', 1962, ''Petrišorka'',1965, ''Hodinky, leporelo'', ''O sýkorke z kokosového domčeka'', 1976). [[Vladimír Roy]] ([[1885]]{{--}}[[1936]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Roy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-roy|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je básnik zaraďovaný do druhej vlny moderny, ktorý bol ovplyvnený tvorbou [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]] a [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]. Debutoval epickou skladbou o [[M. R. Štefánik]]ovi ''Náš Ikarus'' ([[1920]]) a pokračoval vydaním ďalších šiestich zbierok poézie: ''Keď miznú hmly, Rosou a tŕním'' (obe [[1921]]), ''Cez závoj a Peruťou sudba máva'' (obe [[1927]]), ''Zvlnený prameň'' ([[1933]]), ''In memoriam'' ([[1934]]) a výber poézie ''Básne'' ([[1963]]). Jeho prózy ''Môjmu mladému životu, Čierna krv, Pri ohni'' a i. zostali v rukopisnej forme. Písal aj estetické a literárno-historické eseje, napríklad o [[Pavol Országh Hviezdoslav|P. O. Hviezdoslavovi]], [[Samo Chalupka|Samovi Chalupkovi]], [[Alois Jirásek|Aloisovi Jiráskovi]], [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikovi]], [[Robert Browning|R. Browningov]]i a ďalších. [[Vladimír Roy]] je považovaný za vedúceho básnika druhej vlny moderny, hoci dosť osciloval medzi realizmom a symbolizmom, čo vytváralo eklektický dojem z jeho tvorby. [[Janko Alexy]] ([[1894]] – [[1970]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Alexy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-alexy/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, okrem svojej hlavnej činnosti výtvarného umelca písal aj prózu s črtami podobnými Gašparovej tvorbe. Preferoval fikciu pred realitou, nostalgia, sentimentalita, intimita, naivita, clivota boli jeho témami, s ktorými sa stotožňoval v pozícii rozprávača. Typický je preňho baladicko-elegický tón, z ktorého sa vymaňuje opäť príbehmi z umeleckej bohémy, kde ženskými postavami sú ikony lásky ako ciele lyrického blúznenia nesúceho znaky fetišistického posadnutia. Jeho tvorba má však aj inú stránku, tam, kde využíva inšpiráciu svojím detstvom a mladosťou používa láskavý humor, naivitu a ako rozprávač podáva príbeh z pohľadu rojčiaceho chlapca. Alexy sa zaoberal osudmi malých detí, často smutnými, bol ich obrancom a tým aj kritikom sociálnych krívd páchaných na deťoch. Písal krátke prózy - ''Jarmilka''([[1924]]){{--}}knižka krátkych próz; úvod jej napísal [[Štefan Krčméry]], ''Grétka'' ([[1925]]){{--}}zbierka krátkych próz, ''Veľká noc'' ([[1930]]){{--}} zbierka krátkych próz, ''Ondrejko'' ([[1956]]). Vydal viacero románov, debut s názvom ''Hurá !''([[1935]], dvojdielny), ''Už je chlap na nohách'' ([[1936]]), ''Zlaté dno'' ([[1940]]), ''Dom horí'' ([[1942]]){{--}} román o osudoch jeho rodiny, ''Profesor Klopačka'' ([[1949]]). Je autorom beletrizovaných životných príbehov slovenských výtvarníkov ''Osudy slovenských výtvarníkov'' ([[1948]]). [[Súbor:Portrait zguriska-zuzka.jpg|náhľad|vpravo|alt=Autorka humoristickej prózy|Zuzka Zguriška]] [[Zuzka Zguriška]] ([[1900]]{{--}}[[1984]]) vlastným menom Ľudmila Šimonovičová, vydatá Dvořáková,([[1900]]{{--}}[[1984]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zuzka-zguriska/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rampáková|meno=Ľudmila|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Ľudmila Rampáková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZGURIŠKA, Zuzka (* 1900 – † 1984)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/zguriska-zuzka/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bola slovenská spisovateľka, prekladateľka a dramatička, ktorá sa spočiatku ťažko prebíjala rakúsko-uhorským vzdelávacím systémom. V roku [[1924]] po maturite, učiteľskej praxi a vydaji sa presťahovala s manželom do [[Bratislava|Bratislavy]], kde tvorila a počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] vyštudovala na [[Slovenská univerzita|Slovenskej univerzite]] dejiny umenia a filozofiu. Školu ukončila s doktorátom z filozofie a po vojne odišla aj s manželom do [[Praha|Prahy]]. Debutovala už v roku [[1922]] prozaickou črtou ''Pri muzike''. Pokračovala v písaní humorne ladenej krátkej prózy, ktorú umiestňovala v [[Živena|Živene]], [[Robotnícke noviny|Robotníckych novinách]], [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]] a [[Elán (časopis)|Elán]]e, (zbierka próz ''Obrázky z kopaníc'' ([[1929]]), knihy poviedok ''Dvanásť do tucta'' ([[1932]]) a ''Ženích s mašinou'' ([[1935]]). Svojím pohľadom na život a tvorivým spracovávaním humorných príbehov z prostredia myjavských kopaníc je ju možné považovať za autorku humoristickej prózy. Vytvorila zbierky rozhlasových humoresiek ''Svadba'' ([[1943]]), ''Hostina'' ([[1947]]) ''Podobizne'' ([[1957]] a ''Manželstvo na úver'' ([[1967]]). Jej najúspešnejším dielom je román ''Bičianka z doliny'' ([[1938]] o príbehu ženy z [[Myjava (okres)|myjavských]] [[Kopanice (región)|kopaníc]], bohatej gazdinej, ktorá musela prejsť svojím zložitým obdobím počas vojny, aby sa zmenila na lepšiu a život chápajúcu bytosť. Po úspechu Bičianky začala písať románovú trilógiu, tiež z prostredia jej rodného kraja [[Myjava (okres)|Myjava]] ''Metropola pod slamou'' ([[1949]]), v ktorom sa zamerala na obyvateľov malého mesta v období niekoľko rokov pred prevratom [[1918]]. Druhý diel trilógie ''Mestečko na predaj'' ([[1954]]) rozpráva o medzivojnovej realite rokov [[1918]]{{--}}[[1929]] a tretí diel ''Zbojnícke chodníčky'' predstavujú krátku históriu Slovenskej republiky v rozmere malého mestečka [[1939]]{{--}}[[1945]] napísanú v štýle socialistického realizmul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška v paradoxe života a tvorby|url=https://www.snm.sk/?umenie&clanok=zuzka-zguriska-v-paradoxe-zivota-a-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Trúsik|meno=Pavol|vydavateľ=Slovenské Národné Múzeum|odkaz na autora=Pavol Trúsik}}</ref>. Zguriška napísala aj historické romány pre mládež ''Husitská nevesta'' ([[1962]]) a ''Kráľova zajatkyňa'' ([[1982]]), divadelnú hru ''Mor na farme'' (1967), ojedinelý cestopis ''Španielske pohľadnice'' ([[1931]]), preložila [[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]] a tvorivé obdobie zavŕšila autobiografickým beletrizovaným dielom ''Strminou liet'' ([[1972]]). [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] ([[1904]]{{--}}[[1960]])<ref name="´moderna II´" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Ivan Horváth|url=https://horvatha.edupage.org/a/6731?eqa=dGV4dD10ZXh0L2Fib3V0JnN1YnBhZ2U9MQ%3D%3D|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Gymnázium Ivana Horvátha Bratislava}}</ref> je tiež žánrovo aj štýlovo polymorfný autor, ktorý osciluje medzi [[Impresionizmus|impresionizmom]], [[novoromantizmus|novoromantizmom]], [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadenciou]], [[Expresionizmus|expresionizmom]], [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmom]] a i. Horváth bol prozaik, publicista, diplomat a politik, ktorý okrem fakulty práva v [[Bratislava|Bratislave]] absolvoval aj diplomatické vedy v [[Paríž]]i. Bol účastníkom [[Protifašistický odboj na Slovensku|protifašistického odboja na Slovensku]], členom [[ÚV KSČ|Ústredného výboru KSČ]] od roku [[1944]]. Po roku [[1945]] zastával vysoké funkcie v [[SNR]], v Zbore povereníkov [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenskej národnej rady]] od [[18. september|18. septembra]] [[1945]] do [[16. august]]a [[1946]] a v [[Národné zhromaždenie|Národnom zhromaždení ČSR]]. Nakoniec bol ambasadorom [[Česko-Slovensko|ČSR]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. V roku [[1950]] ho odsúdili za [[buržoázny nacionalizmus]] a uväznili na 18 rokov, po 9 rokoch dostal milosť (Iný zdroj uvádza príčinu uväznenia rozsudok za velezradu a špionáž). Krátko nato skonal v [[Bratislava|Bratislave]]. Jeho debutová práca ''Mozaika života a snov'' ([[1923]]) bola časopisecky publikovaná zbierka poviedok. Čo sa týka témy, spracovával rozpor medzi skutočnosťou a snom, sústredil sa na emocionálnosť vo vzťahoch. [[Poetizmus (smer)|Poetizmus]] sa objavil v jeho novele ''Laco a Bratislava'', je to lyricky a sviežo podfarbený príbeh zo života študentov v Bratislave. Za jeho najlepšie dielo je považovaný súbor piatich noviel [[Vízum do Európy]] ([[1930]]), v ktorom opisuje atmosféry európskych metropol. Novely sa vyznačujú pútavým dejom, psychologickým uhlom pohľadu. V [[1944]] vydal zbierku noviel ''Tak sa to malo stať'' ([[1944]]), ktorou pokračuje v psychologickom nazeraní na konanie postáv. V roku [[1948]] vyšiel jeho dokument o atmosfére v jeho umeleckej generácii pod názvom ''Život s Laurou'', ktorá sa zaoberá témou vzťahu umelec a jeho múza. V roku [[2004]] vyšla jeho zbierka esejí ''Európa koktail'', ktorý bol zbierkou portrétov slovenských spisovateľov. [[Kvetoslav Florián Urbanovič]] ([[1885]]{{--}}[[1963]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kvetoslav Florián Urbanovič|url=https://www.litcentrum.sk/autor/kvetoslav-florian-urbanovic/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol celý život učiteľom na západnom [[Slovensko|Slovensku]]. Napísal romány ''Poklesky'' ([[1922]]), ''Tridsať strieborných'' ([[1923]]), voľne nadväzujúci román ''Bez vesla'' ([[1926]]), dvojdielny román ''Oráčina'' ([[1933]]). Písal aj drámy, ktoré vyšli v súbornom diele v roku [[1925]]. Osobitne vydal hru ''Vyvrheli'' ([[1929]]). Urbanovičova tvorba patrí ku komerčnej aj bulvárnej spisbe zameranej na sociálnu vrstvu bratislavskej [[Elita|elity]] a s ňou sa prelínajúcej umeleckej bohémy a sveta sociálnej periférie. [[Ivan Minárik]] ([[1909]]{{--}}[[1967]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-minarik|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je autor, ktorý pokračoval v postupoch tvorby podľa Tida Gašpara a Hrušovského, charakteristických pre štýl „fin de siècle”. Venoval sa témam ako je [[Mystika|mysticizmus]], [[spiritualizmus]] a dekadentne spodobený katolicizmus, [[satanizmus]] a [[okultizmus]]. Minárik je teda autorom [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]] konca [[19. storočie|19. storočia]], jeho postavy končia dezintegráciou ega.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920 – 1930|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Habaj - editor|meno=Michal|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Michal Habaj (literárny vedec)}}</ref> V začiatkoch tvorby bol príslušník literárnej skupiny „Utópia”. Vyšla mu zbierka prozaických prác ''Smaragdový amulet'' ([[1946]]), no po roku [[1943]] sa autorsky odmlčal. Posmrtne mu vydali výbery próz ''Purpurový medveď'' ([[1967]]) a ''Vášeň'' ([[1970]]). Je autor románu s historickým námetom ''Sprisahanie v Prešporku'' ([[1940]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Ringier Axel Springer SK, a.s.|url archívu=https://web.archive.org/web/20210709185017/https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum archivácie=2021-07-09}}</ref> [[Milan Thomka Mitrovský]] ([[1875]] – [[1943]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Thomka Mitrovský: M. Th. M - autobiografia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1292/Mitrovsky_M-Th-M/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> bol slovenský [[Neoklasicizmus|neoklasicistický]] akademický maliar. Popri svojej výtvarnej činnosti napísal zbierku noviel ''Pani Helène'' ([[1930]]), za ktorú dostal štátnu cenu. Témou týchto próz je prostredie umeleckej bohémy vo [[Florencia|Florencii,]] ktoré boli reakciou na jeho študijný pobyt v tomto meste. Mitrovský písal aj literárnu a umeleckú publicistiku, napríklad ''Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1299/Mitrovsky_Maiestas-artis-Umenie-veda-a-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> Ďalší autori sa druhej vlny dotkli len okrajovo alebo chvíľkovo: [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Rob Poničan]]([[1902]]-[[1978]]), [[Jarko Elen]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jarko Elen|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jarko-elen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Štefan Letz]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Letz|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-letz|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Peter Zván]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Zván|url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-zvan/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Vladimír Wagner]], [[Imro Frits]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frič Imrich (Frits) - Slovnik vyznamnych osobnosti mesta Trencin - 20. storocie.pdf|url=https://www.vkmr.sk/buxus/docs/Slovnik%20vyznamnych%20osobnosti%20mesta%20Trencin%20-%2020.%20storocie.pdf|dátum prístupu=2022-05-27|vydavateľ=Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne}}</ref>. ===Lyrizovaná próza ([[1920]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lyrizovaná próza|url=https://www.rtvs.sk/clanok/91837/slovnik-l|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=RTVS}}</ref>=== Lyrizovaná próza je špecifický literárny štýl týkajúci sa skupiny prozaikov slovenskej moderny, ktorí lyrizovali svoje prozaické texty vkladaním postáv a statí s lyrickými výjavmi, snami, spomienkami a fantastickými predstavami, pričom používali aj témy zo slovenských balád a rozprávok. Týmto dosahovali subjektívne ladenie umeleckého textu, ktorým sa im podarilo vytvoriť rozšírený obraz vedomia rozprávača, novú rozšírenú realitu v próze. Termín „Lyrizovaná próza” prvýkrát použil [[Ján Števček]] vo svojom literárnovednom diele Lyrizovaná próza<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Števček|url=https://www.litcentrum.sk/node/97864/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref>. Časť literárnych kritikov však považuje tento smer za súčasť slovenského [[naturizmus|naturizmu]], iní kritici považujú naturizmus len za iný názov lyrizovanej prózy. Predstavitelia spomenutí nižšie sú hlavné literárne osobnosti, zakladatelia lyrizovanej prózy na Slovensku: [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]), [[Dobroslav Chrobák]] ([[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Margita Figuli]] ([[1909]] – [[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tido Jozef Gašpar|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tido-jozef-gaspar/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. ====Prvá generačná vrstva lyrizovanej prózy==== [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) bol básnik a písal aj prózu pre dospelých, deti a mládež. Stal sa priekopníkom estetizmu lyrizovanej prózy a zakladateľom jej ideovo-estetických princípov v rámci slovenskej literatúry. Bol to autor, ktorý vzišiel zo stredoslovenského prostredia. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] sa stretol so slovenskými komunistami a v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]] naňho vplývali národné idey. Od [[1938]] žil v [[Bratislava|Bratislave]] až do konca života. Debutoval v [[1932]] hneď dvoma básnickými dielami, zbierkou ''Bez návratu'' a lyricko-epickou poémou ''Martin Nociar Jakubovie''. Je to poézia emocionálne blízka Ivanovi Kraskovi a Vladimírovi Royovi a štýlovo sa pohybuje medzi modernou a lyrizovanou prózou. Zbierka ''Mámenie'' (1936) a ''Pijanské piesne'' (1941) sú obe podfarbené smútkom a pesimizmom a [[Milan Pišút]] považuje túto stránku Ondrejova za dekadentnú. Opakom je autorova tvorba pre mládež: ''Rozprávky z hôr'' ([[1932]]), ktoré sú oslavou života horalov v prírode, ''Tátoš a človek'' (jedná sa o históriu odprírodnenia koňa), ''O zlatej jaskyni'' ([[1935]]), vyznačuje sa žánrovými inováciami - syntézou [[sci-fi]], [[Groteska|grotesky]] a [[Paródia|paródie]]. Táto próza obsahuje scény s trpaslíkmi, obyvateľmi hviezdy spolu so zbojníckymi a tuláckymi motívmi. Ondrejovov ''Africký zápisník'' ([[1936]]), v ktorom okrem iného odsúdil prejavy nadradenosti bielej rasy a rôzne vlastnosti kolonializmu bol cestopisom bez cestovania, fiktívnym rozprávaním náučného charakteru. Nasledovali žánrovo totožné knižky - fiktívne cestopisy ''Horami Sumatry'' a ''Príhody v divočine'' ([[1940]]). Posmrtne mu vydali ''Keď pôjdeš horou'' ([[1963]]), rozprávanie o lesných stromoch. Vrcholom Ondrejovovej tvorby pre mládež je ''Zbojnícka mladosť'', román o vlastnom detstve v prírode s lyricko-mystickým akcentom. Ďalší román previazaný so Zbojníckou mladosťou hlavným hrdinom je [[Jerguš Lapin]], v ktorom sa príbeh presúva z hôr do mesta a na vojnový front, padá monarchia a vzniká Československo. Literárne je zmesou rôznych štýlov rozvíjania deja, no stále má vlastnosti lyrizovanej prózy. Voľným pokračovaním je román ''Na zemi sú tvoje hviezdy''. Tri romány tvoria voľnú trilógiu ''Slnko vystúpilo nad hory'' ([[1956]]). [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]]) je cenený ako jeden zo zakladateľov avantgardnej prózy, v ktorej sa prejavuje [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]], kult formy, estétstvo, ornamentalizmus a lyrický pátos. Takéto postupy tvorby mali byť prejavom vycibreného vkusu a elitnejšej kultúry. Diela mali nielen delikátnejšiu formu ako predošlý realizmus ale aj delikátnejší obsah spojený s vlnami extázy, striedaním nálad a túžob. Láska, krása a sny, to sú témy, ktoré majú v jeho diele ukázať krajšiu, príjemnejšiu realitu, čo ale kontrastuje so smútkom, ktorý sa v jeho tvorbe často spája s láskou. V súvislosti s týmito pojmami sa v Gašparovej próze vyvinul typ ženskej postavy - „femme fatale”, ktorá je obrazom zlých vlastností ako milovníčka luxusu, ničnerobenia, členka mondénnej spoločnosti. Inšpiratívnym prameňom tohto ženského profilu boli Gašparovi [[Gustav Klimt]] a [[Arthur Schnitzler]]. Gašpar písal hlavne novely, napríklad ''Karambol a iné novely'' ([[1925]]), ''V cudzine a iné rozprávky''([[1935]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GAŠPAR, Tido Jozef|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/gaspar-tido-j/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Vozárová|meno=Katarína|vydavateľ=Slovník divadelných kritikov a publicistov|odkaz na autora=Katarína Vozárová}}</ref> [[Ján Hrušovský]] ([[1892]]{{--}}[[1975]]) bol výhradne prozaik. Debutoval prózami s témou [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] ''Zo svetovej vojny'' (1919), ''Muž s protézou'' (1925), ''Peter Pa- vel na prahu nového sveta'' (1930), ''František Ferdinand'' (1935) a ''Sprisahanie proti svetu'' - 4 diely([[1941]] – 42). Vydal zbierky poviedok: ''Pompiliova Madona'' ([[1923]]), ''Zmok a iné poviedky, Dolorosa'' (obe [[1925]]), ''Kariéra'' ([[1961]]) a ''Rozmarné poviedky'' ([[1974]]). Písal dobrodružnú, detektívnu a historickú beletriu. Bol tiež autorsky plodný novinár a publicista. Jeho románopisné dielo tiež nie je malé: ''Jánošík 1{{--}}4'' ([[1933]]), ''Dráma na ostrove, Verný hrdina'' (oba [[1935]]), ''Búrka nad Devínom'' ([[1936]]), ''Neuveriteľný príbeh dr. Gallusa'' ([[1937]]), ''Dva železné dvory 1{{--}}2'' ([[1938]]), ''Prízrak'' ([[1941]]), ''Pohroma'' ([[1962]]), ''Čarovný kľúč'' ([[1966]]) a ''Rákócziho pochod''. [[Súbor:Portrait urban-milo.jpg|náhľad|vpravo|[[Milo Urban]] je významný predstaviteľ lyrizovanej prózy. Narodil sa v lesnej horárni na [[Babia hora|Babej Hore]] a svoju životnú kariéru ukončil v [[Bratislava|Bratislave]], kam sa prisťahoval v roku [[1974]].]] ====Druhá generačná vrstva==== [[Milo Urban]] ([[1904]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milo Urban|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=|vydavateľ=Osobnosti.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421111854/https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/milo-urban/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> je románopisec, ktorý písal realisticko-psychologickú prózu. Je autorom kľúčového románu slovenskej medzivojnovej literatúry ''Živý bič'' (dva diely [[1927]]). Jeho dielo je ovplyvnené realizmom [[Vajanský|Vajanského]], [[Martin Kukučín|Kukučín]]a, [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] a Andrejeva. Vo veku 16 - 17 rokov napísal prvotiny ''Nešťastník, Už je pozde, Vanitas vanitatum'' a v osemnástich publikoval prvotinu ''Jašek Kutliak spod Bučinky'', v ktorej ako mladý autor prvýkrát použil svoju metódu koncentrovanej epiky. Táto metóda kulminovala v zbierke próz ''Výkriky bez ozveny'' a najmä v novele ''Za vyšným mlynom''. Posledná menovaná novela je syntézou tvorivých postupov, ktorými sa dostáva do psychologickej hĺbky postáv a tým aj deja. V tomto štýle napísal aj ''Živý bič'' publikovaný s veľkým úspechom, keď mal 23 rokov. Bol preložený do [[Nemčina|nemčiny]], no po nástupe [[Nacizmus|nacizmu]] bol v [[Nemecko|Nemecku]] pálený spolu s knihami [[Thomas Mann|Thomasa Manna]], [[Erich Maria Remarque|E. M. Remarqua]] a iných. Román je zobrazením života na [[Orava (región)|oravskom]] vidieku koncom prvej svetovej vojny, jeho dej oživujú postavy vo vleku svojho osudu, ktorému sa bránia, no nedarí sa im to. Ich profily sú vykresľované psychologickou metódou, čo v súčinnosti so silne dramatizovaným dejom vytvára napínavý príbeh. Po vojne a takmer dvadsaťročnej pauze tvorby (kvôli svojej práci šéfredaktora novín [[Gardista (noviny)|Gardista]] a ďalších periodík [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej strany]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Kultúra režúca a rúbajúca|periodikum=Historická revue 9/2022|priezvisko=Hruboň|meno=Anton|vydavateľ=Petit Press a.s.|miesto=Bratislava|dátum=26.8.2022|ročník=XXXIII|číslo=9/2022|strany=65|issn=1335-6550|odkaz na autora=Anton Hruboň}}</ref>) pokračoval v románe ''Živý bič'' dielmi ''Zhasnuté svetlá'' a ''Kto seje vietor'', ktorým však kritika vyčíta [[schematizmus]] a povrchné stvárnenie pováh. V memoárových prózach ''Zelená krv'' (''Spomienky hájnikovho syna''), ''Kade-tade po Halinde, Na brehu krvavej rieky a Sloboda nie je špás'' sa Milo Urban vrátil ku svojmu dramatickému rozprávačskému štýlu a psychologickej hĺbke postáv. Je vysoko oceňovaným románopiscom a má trvalé miesto v dejinách slovenskej literatúry. ====Tretia generačná vrstva==== [[Súbor:Portrait figuli-margita.jpg|náhľad|vpravo|[[Margita Figuli]] bola priama potomkyňa [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], ktorý vydal svoju dcéru za Petra Figulusa Jablonského, svojho chovanca. Margita Figuli sa narodila v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v tom istom dome ako sa narodil [[Pavol Országh Hviezdoslav|P.O. Hviezdoslav]].]] [[Margita Figuli]] (rodné priezvisko Figuliová, vydatá Šustrová, [[1909]]{{--}} [[1995]]), absolvovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici a pracovala ako banková úradníčka v Bratislave. V roku [[1941]] prišla v Tatrabanke o prácu kvôli publikovanej novele ''Olovený vták'', ktorej dej sa týkal vojenského napadnutia [[Poľsko|Poľska]] Nemeckom. Od tej chvíle sa sústavne venovala len literárnej tvorbe. V roku [[1936]] vydala debutovú novelu ''Uzlík tepla'', ktorú ilustroval umelec [[Koloman Sokol]]. V roku [[1937]] jej publikovali zbierku desiatich noviel ''Pokušenie'', v ktorých hľadá svoj štýl písania v rámci romantizujúceho [[naturizmus|naturizmu]] až po okrajové dotyky s [[Impresionizmus|impresionizmom]]. Jej poviedka ''Tri noci a tri sny'' ([[1942]]) bola bibliofilským vydaním s ilustráciami maliara [[Ľudovít Fulla|Ľudovíta Fullu]]. V emblematickom románe slovenského naturizmu [[Tri gaštanové kone]] ([[1940]]) sa Figuli zaoberá konfliktom zákonov prírody a zákonov civilizačného procesu, pohanským fatalizmom a kresťanskými normami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Figuli Margita|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/9-figuli-margita.html|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Nosková|meno=Božena|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Božena Nosková}}</ref>. Vynútenú prestávku počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v publikovaní využila na písanie 4-zväzkového historického románu [[Babylon]] ([[1946]]), za ktorý jej v roku [[1947]] udelili štátnu cenu. Je to fiktívny príbeh na pozadí rozvratu [[Babylonská ríša|Babylonskej ríše]] napadnutej [[Perzská ríša|Perzskou ríšou]]. Jedná sa o rozsiahlu epickú prózu, ktorá mohla byť alegóriou na [[Jozef Tiso|Tisov]] bábkový režim, čím sa stalo, že toto dielo nemalo šancu na uverejnenie do konca druhej svetovej vojny. Po roku [[1948]] mal ''Babylon'' problém s komunistickou cenzúrou. Táto ho skrátila kvôli autorkinej kritike diktátorského režimu v diele. V roku [[1949]] jej vyšla novela ''Zuzana'' v zošitovom vydaní<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Figuli|meno=Margita|titul=Zuzana - novela|vydanie=1|vydavateľ=Nakladateľstvo OBRODA, Bratislava|miesto=Žilina|rok=1949, marec|strany=143|odkaz na autora=Margita Figuli|edícia=OBRODA|jazyk=slovenský}}</ref>. Potom sa Figuli vynútene ako spisovateľka odmlčala do roku [[1956]], kedy vydala svoj autobiografický román ''Mladosť''. V roku [[1964]] jej vyšla memoárová esej ''Ariadnina niť'' a v roku [[1974]] román ''Víchor v nás''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autorka Troch gaštanových koní M. Figuli sa narodila pred 110 rokmi|url=https://www.teraz.sk/kultura/autorka-troch-gastanovych-koni-m-fig/421609-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Valček|meno=Peter|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Valček}}</ref> [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]]) dosiahol na najvyšší stupeň lyrizovanej prózy [[naturizmus]], ktorý spoznávame v jeho kratšom ale umelecky koncentrovanom diele. Ako autor bol ovplyvnený [[Jean Giono|Jeanom Gionom]], [[Charles-Ferdinand Ramuz|Ramuzom]] a slovenskými autormi lyrizovanej prózy ([[Margita Figuli]]). Švantnerove prozaické diela [[Nevesta hôľ]] (román) a [[Malka]] (zbierka noviel)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner II. (1912-1950) 1. časť|url=https://www.rtvs.sk/clanok/82723/frantisek-svantner-ii-1912{{--}}1950-1-cast|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Hamada|meno=Milan|vydavateľ=RTVS|odkaz na autora=Milan Hamada}}</ref> sú považované za vrchol tvorby slovenského [[naturizmus|naturizmu]] (inak aj lyrizovaná próza). V príbehu, ktorý rámuje slovenská príroda, lesy, lúky, rieky, sa nachádza niekoľko vrstiev, reálny život popretkávaný lyrickými, magickými, hororovými časťami príbehu a všetko toto prepojené s historickými javmi (prvá svetová vojna, [[SNP|Povstanie v 1944]]) a starými mýtmi (tajomná nevesta hôľ). Švantnerova výstavba príbehu je natoľko plastická, že ju možno nazvať aj rozšírenou realitou. Napísal, respektíve nedokončil tiež román ''Život bez konca'', ktorý bol poňatý ako široká historická freska v rozmedzí rokov [[1894]]{{--}}[[1934]]. František Švantner predčasne zomrel, no jeho pozostalý román je predsa len svedectvom doby medzi dvoma svetovými vojnami na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Dobroslav Chrobák]] (rodným menom Ľudovít Mistrík, [[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> zostavil zbierku poviedok ''Kamarát Jašek'' ([[1934]]) a napísal románovú novelu ''Drak sa vracia'' ([[1943]]), ktoré sa stali tiež emblematickými dielami slovenského naturizmu. Drak sa vracia je naturisticko-psychologická novela, v ktorej sa spracúva dramatický príbeh vzťahu troch postáv v rámci života horalskej dediny zarámcovaný prírodou. Nechýba napätie a tajomno, no autor na rozdiel od Švantnera vynechal mystiku a fantastičnosť. Na jeho tvorbu mali vplyv autori [[Hermann Hesse]], [[Henri Pourrat]] aj [[Knut Hamsun]]. Chrobák pôsobil po štúdiu v [[Praha|Prahe]] na Vysokom učení technickom v Bratislave, kde sa stal redaktorom Rádiožurnálu v [[Česko-slovenský rozhlas|Československom rozhlase]]. Od roku [[1947]] sa stal hlavným riaditeľom rádia na Slovensku. V roku [[1946]] vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]]. Kariéru mu zahatala vážna choroba a v mladom veku 44 rokov skonal. [[Štefan Gráf]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Gráf|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-graf/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1905]]{{--}}[[1989]]) je autor prozaického diela zaradeného slovenskou kritikou medzi autorov lyrizovanej prózy. Ako autor debutoval básnickými zbierkami ''V horúcom príboji'' ([[1937]]) a ''Žeravý bod'' ([[1940]]) uverejňovanými od polovice [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] v rôznych časopisoch (Slovenské smery, [[Slovenské pohľady]], [[Elán (časopis)|Elán]]). Napísal romány ''Zmätok'' ([[1938]]), jeho voľné pokračovanie ''Oceľové vlny'' ([[1941]]), ''Zápas'' ([[1939]]), ''Cesta za snom'' ([[1942]]) a dvojdielny román ''Jur Janošiak'' ([[1944]]). Po dlhšej odmlke spôsobenej politickými podmienkami mu vyšiel výber z noviel ''V horúcom príboji'' ([[1968]]), neskôr poviedkový triptych ''Nábrežie Františka Jozefa'' ([[1975]]) a venoval sa prekladaniu diel [[Alois Jirásek|Aloisa Jiráska]], J. Š. Baara, T. Novákovej, z nemčiny T. Storma a W. Raabeho. Ďalšími autormi tretej vrstvy sú [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) a [[Jozef Cíger Hronský]] ([[1896]]{{--}}[[1960]]). Ondrejov písal poéziu a detskú literatúru (''Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin a Na zemi sú tvoje hviezdy''), u Cígera Hronského sa hlavne zdôrazňuje jeho próza ''[[Jozef Mak (román)|Jozef Mak]]'', ktorá opisuje slovenského človeka ako bezvýznamnú a osudom bitú bytosť. Títo dvaja autori mali zložitý ideologický a politický postoj (čo nebol výnimočný jav medzivojnových generácií autorov). Ondrejov sa po [[Arizácia|arizácii]] známeho kníhkupectva ''Steiner'' a udania majiteľov pokúsil o nápravu obrazu o sebe a odišiel do [[SNP]]. [[Jozef Cíger-Hronský|Cíger Hronský]] v roku [[1945]] emigroval zo strachu, že ho budú súdiť za jeho ľudácku činnosť počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Cíger Hronský napísal v exile povstalecký román [[Svet na Trasovisku]], v ktorom sa ako rozprávač príbehu stavia do pozície kritika [[SNP]]. Román je napísaný z pohľadu ľudáckeho voliča, ktorý nemal výhrady ani voči nemeckej okupácii, ani voči [[Jozef Tiso|Tisovej]] bábkovej vláde či akceptácii [[Nacizmus|nacizmu]], čo je v opozícii voči jeho tvrdeniam, že [[Slovenský štát]] bol samostatný štátny útvar a [[SNP]] narušilo tento jeho štatút. Po páde [[Komunizmus|komunizmu]] bola jeho osobnosť plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. V roku [[1993]] previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne]]. Symbolicky ho pochovali spolu so [[Štefan Krčméry|Štefanom Krčmérym]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=K poetike románu J. C. Hronského Svet na Trasovisku|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/chovanec1/subor/68.pdf|dátum prístupu=2022-01-12|priezvisko=Krišková|meno=Miriama|vydavateľ=pulib.sk/Univerzitná knižnica v Prešove|odkaz na autora=Miriama Krišková}}</ref> ===[[Katolícka moderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katolícka moderna|url=https://beliana.sav.sk/heslo/katolicka-moderna|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref> ([[1933]]{{--}}[[1948]])=== Katolícku modernu rozvinuli do literárneho smeru mladí autori zjednotení okolo osoby františkána [[Rudolf Dilong|Rudolfa Dilonga]]. Tento prúd moderny obsahuje hlavne medzivojnovú a vojnovú tvorbu poézie. Za prvé programové vystúpenie autorov katolíckej moderny sa považuje ''Antológia mladej slovenskej poézie'', ktorej zostavovateľ bol Dilong. Autorov možno rozdeliť do dvoch vetiev podľa miesta výskytu, jedna skupina zostala na [[Slovensko|Slovensku]], druhá v zahraničnej emigrácii. Písali lyricko-reflexívnu poéziu s náboženskou, nacionálnou a vlasteneckou tematikou, ich umelecké postupy tvorby boli inšpirované avantgardnými smermi západnej Európy ([[symbolizmus]], [[poetizmus]], [[surrealizmus]], [[existencializmus]]). Domácimi prameňmi inšpirácie im bola raná stredoveká literatúra ([[Proglas (prológ)|Proglas]], [[Moravsko-panónske legendy|Moravsko-Panónske legendy]]), [[klasicizmus]] ([[Anton Bernolák|Bernolák]], Fándly, [[Ján Hollý (spisovateľ)|Hollý]], [[Ján Kollár|Kollár]]), spevníky (Cantus catholici - [[Benedikt Szőllősi]], Cithara sanctorum - [[Juraj Tranovský]]), [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]] ([[Samo Chalupka]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]], Hodža, [[Andrej Sládkovič]], realisti (Záborský, Palárik, [[P. O. Hviezdoslav]]). ====Prvá generácia==== [[Rudolf Dilong]] ([[1905]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/86/Rudolf-Dilong|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-dilong/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DILONG, RUDOLF (* 1905 – † 1986)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/dilong-rudolf-1905-1986/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> je spoluzakladajúca osobnosť katolíckej moderny. Spisovateľ, publicista, katolícky kňaz a františkánsky mních sústredil okolo časopisov ''Postup'' ([[1934]] - [[1935]]) a ''Prameň'' ([[1936]]{{--}}[[1937]]) mladú generáciu katolíckych autorov moderny. Okrem toho, v roku [[1933]] vydal prácu ''Antológia mladej slovenskej poézie''. Dilong sa od svojho debutu ''Budúci ľudia'' ([[1931]]) vyvíjal štýlovo aj významovo od konzervatívnych foriem k avantgardnej tvorbe. Začal [[Poetizmus (smer)|poetizmom]] v zbierkach ''Helena nosí ľaliu'' a ''Mladý svadobník''. ''Ja, svätý František'' je kniha, v ktorej uplatnil svoj pohľad na vieru v spirituálnom a meditatívnom štýle. [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia]] boli venované v jeho tvorbe smerom [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a [[surrealizmus]] (zbierka ''Mesto s Ružou''). [[Stanislav Šmatlák]] definoval medzivojnovú Dilongovu tvorbu ako „...bytostné osvojenie si a subjektívne prežitie i básnické artikulovanie novej podoby lyrizmu...”. Protivojnovo ladené básne ''Konvália, Nevolaj, nevolaj'' a iné sú v ideovom konflikte s jeho agitačnými veršami v zbierkach ''Gardisti na stráž!, Vojna'', ktoré zase kontrastujú s príbehom jeho celoživotnej lásky a básnickej múzy [[Valéria Reiszová|Valérie Reiszovej]], ktorá bola židovského pôvodu. Dilong musel v období vojny prerušiť bohatú tvorivú a publikačnú činnosť odchodom na východný front v hodnosti poľného kuráta slovenskej armády. Od chvíle jeho emigrácie z [[Rím]]a do [[Argentína|Argentíny]] a [[USA]] bola jeho tvorba po roku [[1948]] bielym miestom na mape slovenskej literatúry. V exile napísal viac ako 70 básnických zbierok, prozaické texty aj drámu v [[Slovenčina|slovenskom jazyku]]. Po roku [[1989]] vyšli na Slovensku ''Ja, Rudolf Dilong, trubadúr'' (výber z diela so silným sentimentom túžby po vlasti), ''Mladosť z očistca'' (denník).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér a kol.|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=127-128|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula a kol.}}</ref> [[Andrej Žarnov]] (vlastným menom František Šubík<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Žarnov|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-zarnov/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[1903]]{{--}}[[1982]]) bol univ. prof. v Patologickom ústave Slov. univerzity v Bratislave, odborník na patológiu, člen medzinárodnej komisie, ktorá vyšetrovala zločiny proti ľudskosti v Katyńskom lese. Nielen kvôli výsledku vyšetrovania bol po roku [[1945]] prenasledovaný komunistickou vládou a preto v roku [[1952]] definitívne emigroval do [[USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>, kde vykonával lekársku prax do roku [[1974]]. Žarnov bol aj významný autor slovenskej moderny tvoriaci poéziu od roku [[1925]], kedy začal vydávať zbierky poézie ''Stráž na Morave'', ''Nástup otrávených'' ([[1925]]), ''Brázda cez úhory'' ([[1929]]), ''Hlas krvi'' ([[1932]]), zbierka lyriky ''Kocky'' ([[1936]]) a zbierka ''Štít'' ([[1940]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Kultúrno-literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>. Bol aj výborný prekladateľ [[Dante]]ho, napríklad prvá časť [[Božská komédia|Božskej komédie]] Peklo a ''Väzenská balada'' od [[Oscar Wilde|Oscara Wilda]]. Žarnov tvoril aj politickú lyriku, kvôli ktorej mal problémy s československým režimom kvôli [[autonomizmus|autonomizmu]] v jeho básnickej zbierke ''Stráž na Morave''. Po smrti jeho prvorodeného syna Ivana vydal zbierku básní Mŕtvy ([[1941]]).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=633-634|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula a kol.}}</ref> ====Druhá generácia==== [[Valentín Beniak]] ([[1894]]{{--}}[[1973]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je uznávaný básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] a [[Poetizmus (smer)|poetizmu]]. Medzi dvoma vojnami vydával zbierky poézie inšpirované cestami do [[Taliansko|Talianska]] a [[Francúzsko|Francúzska]] (''Ozveny krokov, Kráľovská reťaz, Lunapark''). Beniak publikoval v časopise Elán v Prahe, napríklad báseň „Reťaz”<ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=72 - 73}}</ref>. V zbierke ''Poštový holub'' reflektuje už blížiacu sa [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], dobovú spoločenskú atmosféru blížiacej sa vojnovej a politickej kataklizmy odzrkadlil v zbierke ''Bukvica'' ([[1938]]). Medzi rokmi [[1939]]{{--}}[[1944]] sa tematicky sústredil na prežívanie negatívnych emócií vyvolaných vojnou a túžbu po mieri (zbierky ''Žofia, Popolec, Igric''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenský igric sa búri aj žalostí|priezvisko=Beniak|meno=Valentín|vydanie=1|vydavateľ=Hlbiny|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-89743-21-6|strany=|odkaz na autora=Valentín Beniak|priezvisko2=Pašteka - editor|meno2=Július|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref><ref group="pozn.">Slovenský igric sa búri aj žalostí, zbierka ''Igric zotrváva pri poézii'' /IV. kapitola/...Stratení sami do seba,/s komediantským srdcom ľahkým,/hľadáme cestu do neba/a nemáme už plakať nad kým,/otvoril sa nám vzdušný vír,/lež trochu svetla vyšlo z temna, - /ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná./ Narazíš na svet básnikov,/čo krúži vesmírom, jak dúhy,/a pozmeníš sa vo vzácny kov/v zelenom dopadnutí v luhy/až peklo vo mne zahrmí,/tam sladko do náručia ber ma, -/ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná.</ref>. [[Július Pašteka]] v predhovore k výberu Beniakových básní v zbierke ''Slovenský igric sa búri aj žalostí'' charakterizuje jeho tvorbu: „''V roku 1939 povedal, že národ nám dnes žije z dvoch fondov, z kresťanstva a nacionalizmu, i jeho poézia žila z týchto zdrojov, z kresťanského a nacionálneho. Univerzalistický kresťanský svetonázor umožnil mu ten nadhľadový výšvih ponad zúžené nacionálno-politické hľľadiská i ponímanie domácej reality v širšom, európskom kontexte.''” Beniaka po roku [[1947]] komunistická vláda zakázala publikovať ako bývalého pracovníka sekretariátu ministra vnútra [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] ([[1939]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The page of Beniak, Valentin, Slovak biography|url=https://www.babelmatrix.org/works/hu-all/Beniak,_Valentin-1894/biography?doc_lang=sk|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Jakus|meno=Laura|vydavateľ=Babelmatrix|odkaz na autora=Laura Jakus}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Kultúra režúca a rúbajúca|periodikum=Historická revue|priezvisko=Hruboň|meno=Anton|vydavateľ=Petit Press a.s.|miesto=Bratislava|dátum=26.8.2022|ročník=XXXIII|číslo=9/2022|strany=65|issn=1335-6550|dátum prístupu=12.9.2022|odkaz na autora=Anton Hruboň}}</ref>. Beniak sa tak ocitol v spoločenskom vákuu, no neprestal písať. Jeho básnická šuplíková tvorba presahuje kvalitu aj kvantitu tvorby do roku [[1945]], sú to zbierky ''Plačúci Amor'' ([[1969]]), ''Sonety podvečerné'' ([[1970]]), ''Medailóny a medailónky'' ([[1971]]). Vigílie I., Vigílie II., Popolec. Stal sa básnickým solitérom s výnimočným umeleckým prejavom a dnes je zaraďovaný k veľkým autorom ako sú [[Ján Smrek]], [[Emil Boleslav Lukáč]], [[Laco Novomeský]], [[Miroslav Válek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Emil Boleslav Lukáč]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.litcentrum.sk/autor/emil-boleslav-lukac|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1900]]{{--}}[[1979]]) bol básnik [[Neosymbolizmus|neosymbolista]], evanjelický kňaz a učiteľ. Zaoberal sa publikačnou činnosťou, prekladateľstvom, divadelnou kritikou a napísal [[libreto]] k opere ''Detvan'' od [[Viliam Figuš-Bystrý|Viliama Figuša-Bystrého]]. Je autorom trinástich zbierok poézie, v ktorých sa zrkadlí jeho silné náboženské presvedčenie a humanistické zmýšľanie. Vo svojej tvorbe bol ovplyvnený [[Vladimír Roy|Vladimírom Royom]], [[P. O. Hviezdoslav]]om a [[Martin Rázus|Martinom Rázusom]]. Jeho najlepšie diela sú zbierky básní ''Dunaj a Seina'' ([[1925]]), ''O láske neláskavej'' ([[1928]]), ''Moloch'' ([[1938]]), ''Bábel'' ([[1944]]), ''Parížske romance'' ([[1969]]) a ''Srdce pod Kaukazom'' ([[1978]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LUKÁČ, Emil Boleslav|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/lukac-emil-boleslav/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Babulícová|meno=Petra|vydavateľ=kritici.theatre.sk|odkaz na autora=Petra Babulícová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 120 rokmi sa narodil básnik Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.teraz.sk/magazin/pred-120-rokmi-sa-narodil-basnik-emil-b/504428-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Pavol Ušák-Oliva]] ([[1914]]{{--}}[[1941]]) bol mladý básnik katolíckej moderny, ktorý predčasne skonal na tuberkulózu. Počas svojho života stihol vydať jednu básnickú zbierku ''Oblaky'' (1939)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Ušák Oliva: Oblaky|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/641/UsakOliva_Oblaky/1|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Ušák Oliva|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Ušák-Oliva}}</ref> a posmrtne mu vydali ''Čierne kvietie'' (nedatovaná bibliofília), ''Tak umieral básnik Paľo Oliva'' ([[1942]]), zostavili [[Janko Silan]] a [[Mikuláš Šprinc]] a výber z diela ''Bozk pozná smútok úst'' ([[1991]]), ktorý zostavil [[Štefan Moravčík]]. Ušák Oliva písal nielen viazaný rýmovaný verš s náboženským vytržením prepojeným s platonickou láskou k žene, ale aj voľný verš, v lyrickom štýle poetizmu a surrealizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paľo Oliva - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/palo-oliva/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kekeliaková|meno=Monika|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Monika Kekeliaková}}.</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=415-416|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref> [[Karol Strmeň]] ([[1921]]{{--}}[[1994]]) (vlastným menom Karol Bekényi)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karol Strmeň|url=https://www.litcentrum.sk/autor/karol-strmen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> vydal na Slovensku len dve prvé zbierky ''Výžinok života'' (1943) a ''Testament'' (1945), zvyšných šesť v [[USA]] a [[Taliansko|Taliansku]] (''Putovné piesne'' 1950, prvá exilová kniha, spoluautor Mikuláš Šprinc), ''Čakajú nivy jar'' (1963, Cleveland), ''Žalm cyrilometodský'' (1963, Cleveland), ''Znamenie Ryby'' ([[1969]], Rím), ''Preblahoslavená'', zbierka lyricko{{--}}reflexívnych básní ([[1977]], Rím), ''Sfinga spieva pri jasličkách'', [[1991]], výber z celoživotnej tvorby. Strmeň celý svoj aktívny život strávil v emigrácii, no bol ocenený medailami [[Rad Bieleho dvojkríža]], ''Medaila Spolku slovenských spisovateľov'' a ''Medaila Matice slovenske'' na území Slovenska. [[Mikuláš Šprinc]] ([[1914]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikuláš Šprinc|url=https://www.litcentrum.sk/autor/mikulas-sprinc/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí k spisovateľom katolíckej moderny, ktorí väčšinu svojej tvorby publikovali v emigrácii okrem debutovej zbierky ''Ozveny v samotách'' ([[1939]]). Jeho príspevok slovenskej moderne v exile zahŕňa šestnásť zbierok poézie, napríklad ''Na Floride sám'' ([[1953]] Cleveland), ''Tvárou proti slnku'' ([[1955]], Cleveland), ''Z poludnia a polnoci'' ([[1960]], Cleveland), ''Mladosť orla'' ([[1962]], Cleveland), ''Oči moje pútnice'' ([[1965]], Cleveland), ''Andante'' ([[1967]], Rím), ''Bratislavský park'' ([[1968]], Rím). Šprinc je autorom literárno-vednej práce ''Paul Verlaine'' ([[1953]], Cleveland) a dvoch cestopisných memoárov. Ideová stránka jeho diela zobrazuje názorový svet katolíckeho kňaza. Obsahuje subjektívne reflexie, emócie, predstavy. [[Svetloslav Veigl]], rodným menom Ferdinand Veigl, ([[1915]]{{--}}[[2010]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetloslav Veigl - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetloslav-veigl/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref> slovenský básnik, rehoľný kňaz františkánskeho rádu a gymnaziálny profesor napísal rozsiahlejšie poetické dielo. Jeho tvorba bola prerušená na 22 rokov potom, ako publikoval ''Cestami vetrov'' ([[1938]]), ''Výstup na horu Tábor'' ([[1939]]), ''Menom ťa neviem osloviť'' ([[1941]]), ''Kvety na troskách'' ([[1945]]), ''Láska smrť'' ([[1946]]), Volanie z diaľky [[1946]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Mesto na návrší''. Nastalo obdobie nepriaznivé pre tvorbu katolíckej moderny, až v roku [[1990]] začal uverejňovať postupne ďalších 10 zbierok poézie. Veiglova poetika stojí na základoch viazaného verša a morálnych hodnotách kresťanstva a dáva najavo lásku k človeku, Bohu a kresťanstvu. Báseň ''Ako chutí moc'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako chutí moc (Svetloslav Veigl)|url=https://www.postoj.sk/51931/ako-chuti-moc-svetloslav-veigl|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Postoj.sk}}</ref> zo zbierky ''Keď anjel v tebe spieva'' ([[2006]]) dokazuje ako Veigl zľahka narába z výrazovými prostriedkami a jazykom, pričom morálne ponaučenie nie je násilné či suchopárne. [[Ján Frátrik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Frátrik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-fratrik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2000]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život|url=http://www.janfratrik.sk/zivot/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Frátrik|meno=Ján|vydavateľ=janfratrik.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Jeho príspevok k moderne zahŕňa celkovo šestnásť zbierok poézie okrem debutu z roku [[1941]] (''Vám moji rodní''), ktoré boli publikované po [[1968]]. Napísal aj dve literárno-vedné diela ''Moderné postupy pri rozbore verša'' [[1972]]) a ''K rozboru literárneho diela'' ([[1976]]. Nakoniec, svojim kolegom z katolíckej moderny venoval a zostavil antológiu ''Slovenská katolícka moderna v premenách času'' ([[1994]]). [[Štefan Sandtner]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Sandtner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2006]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, saleziánsky kňaz s kvalitným vzdelaním (vyštudoval teológiu v Ríme, slovenčinu a históriu na FFUK v Bratislave) sa stal ako mnoho ďalších jeho kolegov obeťou komunistickej čistky v cirkvi. V roku [[1960]] ho omilostili po deviatich rokoch väzby, v ktorej sa ocitol za údajnú velezradu. Do roku [[1968]] pracoval ako skladový robotník v Pezinku. Od roku [[1989]] žil v saleziánskom domove v [[Bratislava|Bratislave]] a redigoval časopis [[Don Bosco]]. Sandtner pokračoval v smere katolíckej moderny aj v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] až do konca svojho života. Tvoril aj v žalári, a to viazaný verš s rýmom, ktorý najprv zložil spamäti a po jeho naučení naspamäť ho prepisoval na papier. Rýmovaný verš sa ľahšie zapamätal. Inšpiroval sa prírodou, hviezdnym nebom, biblickými príbehmi (''Z litánií o stromoch, Všetky žiarivé hviezdy, Vtáčia symfónia, Tie šaštínske zvony''). [[Ján Motulko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1920]]{{--}}[[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> nedokončil štúdium na [[FiF UK]] v Bratislave, lebo bol povolaný do armády a odišiel na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]], neskôr ho poslali na [[taliansky front]]. Aj v tomto období písal básne, ktoré publikovali ako zbierku ''Blížence'', považovanú za prekvapivo zrelé dielo, ktoré reaguje na tvorbu českého [[Poetizmus (smer)|poetizmu]], [[Rainer Maria Rilke|Reinera Maria Rilkeho]] a celkovo katolícku modernu. Po vojne sa stal redaktorom [[Spolok sv. Vojtecha|Spolku sv. Vojtecha v Trnave]]. Následne sa presťahoval do Bratislavy, kde bol v rokoch [[1959]] až [[1987]] redaktorom [[Katolícke noviny (1940)|Katolíckych novín]]. ''V mimózach vietor'' je zbierka publikovaná v roku [[1947]] a prózy ''Z ohňa a krvi'' ([[1948]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jan-motulko-1920-2013/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Ústav pamäti národa}}</ref>, po ktorých sa básnik publikačne odmlčal a v roku [[1970]] stihol vydať zbierku ''Zobúdzanie popola'' ([[1970]]). Potom opäť nútená odmlka do roku [[1992]]. Od tohto roku postupne vydával ďalšie zbierky básní (''Fialové žalmy, Strmé schody, Čas Herodes, Na Božej brúske, Jesenné paberky''). [[Gorazd Zvonický]] ([[1913]]{{--}}[[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gorazd Zvonický|url=https://www.litcentrum.sk/autor/gorazd-zvonicky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí ku skupine proskribovaných básnikov katolíckej moderny, ktorí museli emigrovať pod tlakom komunistického systému. Zvonický bol [[Saleziáni Don Bosca|saleziánsky]] kňaz, ktorý odišiel z vlasti v roku [[1950]] cez [[Taliansko]] do [[Buenos Aires]], kde bol farárom vo štvrti [[La Boca]] medzi [[1951]]{{--}}[[1963]]. Od [[1963]] do [[1990]] pôsobil ako profesor humanitných vied na Slov. gymnáziu A. Bernoláka pri Slov. ústave sv. Cyrila a Metoda v [[Rím]]e. Svoju tvorbu začal zbierkou poézie ''Sejba perál'' ([[1943]]), ''Mýtnik pred Madonou'' ([[1948]]) bola nasledujúca zbierka, ktorú mu zhabali na zásah cenzúry. Exilová tvorba pozostáva zo zbierok poézie ''S ukazovákom na mraku'' ([[1958]]), ''Prebúdza sa zem'' ([[1964]]), ''Na jubilejné víno'' ([[1965]]), ''Slnko ma miluje'' ([[1967]]), ''Len črepy…, Prekutávam lovištia'' (obe [[1968]]), ''Na Igricovom kare'' ([[1973]]), ''Napárať čím viac lyka'' ([[1978]]), ''Obolus'' ([[1985]]), ''Smer Mariánska hora'' ([[1988]]) a antológiu ''Si krajšia, moja vlasť'' ([[1993]]). Zvonický prekladal aj [[Francesco Petrarca|Francesca Petrarcu]] a [[Ugo Foscolo|Uga Foscola]] a napísal knihu esejí ''Keď mlčať nie je zlato'' ([[1988]]). [[Severín Zrubec]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Severín Zrubec|url=https://www.litcentrum.sk/autor/severin-g-zrubec/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1921]]{{--}}[[2011]]) napísal pätnásť zbierok subjektívnej lyriky, debutoval zbierkou ''Hodina stromov'' ([[1965]]). Svoje dielo venoval väčšinou rodine a priateľom v malých nákladoch. Celý život prežil vo svojej vlasti. [[Imrich Kružliak]] ([[1914]]{{--}}[[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Imrich Kružliak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/imrich-kruzliak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> okrem rôznej spoločenskej, politickej a publikačnej činnosti napísal jedinú básnickú zbierku ''Piesne a smútky'' ([[Rím]] [[1974]]). Patrí k exilovej časti katolíckej moderny. ===[[Vitalizmus (literatúra)|Vitalizmus]]=== [[Ján Smrek]] (rodným menom Ján Čietek<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-smrek/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek|url=http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=MÚ Melčice - Lieskové, rodisko J.Smreka|url archívu=https://web.archive.org/web/20210418230605/http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum archivácie=2021-04-18}}</ref>, [[1898]] – [[1982]]) sa vypracoval na významnú osobnosť slovenskej literatúry z chovanca [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] na autora poézie [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmu]], zakladateľa [[Elán (časopis)|časopisu Elán]] a organizátora literárneho života. V roku [[1916]] uverejnil prvú báseň ''Heydukovi'' v časopise Slovenský týždenník. V roku [[1913]] začal písať básne v meste Petrovec, až kým v roku [[1917]] narukoval k delostrelcom. V roku [[1918]] sa s rakúsko-uhorskou armádou dostal do [[Istanbul]]u a na [[Palestína (územie)|palestínsky]] front. Napriek tomu, že tu ochorie na maláriu, svoju poetickú múzu nezastaví a píše básne, ktoré posiela z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] do časopisu ''Živena''. Prvý debut ''Odsúdený k večitej žízni'' mu publikovali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e. V roku [[1924]] edične pripravil antológiu ''Zborník mladej slovenskej literatúry'', v ktorej dôkladne opísal stav povojnovej slovenskej literatúry a charakterizoval jej autorov. V období [[1925]]{{--}}[[1929]] písal v ''Národných novinách'' <ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=11}}</ref> v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e politické a kultúrne články a úvodníky, v tomto období tiež vydal svoju zbierku básní ''Cválajúce dni'' ([[1925]]<ref name=´Smrek´>{{Citácia knihy|titul=Knihy slnečné|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1963|strany=340|odkaz na autora=Ján Smrek|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref>, ktorá ho posunula do centra literárneho diania. Paralelne s týmito činnosťami založil a viedol Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) vydávanú v Mazáčovom nakladateľstve v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1929]] vydal zbierku básní ''Božské uzly''<ref name=´Smrek´ />. V rámci Mazáčovho vydavateľstva založil a viedol časopis [[Elán (časopis)|Elán]] <ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=2007|strana=11 - 23}}</ref>([[1930]]{{--}}[[1947]]). V roku [[1931]] editoval reprezentatívnu publikáciu ''Slovenská prítomnosť literárna a umelecká'', v ktorej poprední odborníci hodnotia slovenskú literatúru a umenie v desaťročí po prevrate. Následne vydával zbierky poézie ''Iba oči'' ([[1933]])<ref name=´Smrek´ />, básnickú skladbu ''Básnik a žena'' ([[1934]])<ref name=´Smrek´ /> a zbierku básní ''Zrno'' ([[1935]])<ref name=´Smrek´ />. Po rozpade Česko-slovenska v [[1939]] odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]]. [[Elán (časopis)|Časopis Elán]] sa stal súčasťou [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Vydal zbierku ''Hostina'' v roku [[1944]], kedy Elánu zakázali vychádzať a v roku [[1945]] mu vyšla protifašistická básnická zbierka ''Studňa''. V roku [[1948]] vydal výber z poézie pod názvom ''Knihy mladosti''. Okrem vitalistickej poézie napísal aj libreto k opere [[Ján Cikker|Jána Cikkera]] ''Beg Bajazid'', ktorá sa stále hráva a vydal preklad básnickej skladby ''Ruslan a Ľudmila'' od [[Alexander Puškin|Puškina]]. Do roku [[1965]], kedy mu udelili titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národný umelec]], ešte vydával poéziu (''Obraz sveta'' ([[1958]]), ''Struny''([[1962]]), ''Nerušte kruhy moje'' ([[1965]]) a ''Písané na sude'' [[1964]]). V roku 1989 mu vydali dvojdielne memoáre ''Poézia, moja láska''.Po jeho smrti v roku [[1993]] vydala jeho rodina (syn Ivan Čietek) zbierku nepublikovanej šuplíkovej tvorby so silným antikomunistickým názorom ''Proti noci''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|strany=233-238|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref> ===[[Nadrealizmus]]<ref name="search.webdepozit.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literatúra v rokoch 1918 – 1945|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%e2%80%93-1945/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry}}</ref>=== Slovenský nadrealizmus tu treba chápať ako pokračovanie [[Surrealizmus|surrealizmu]] francúzskeho pôvodu, v štýle ktorého začal tvoriť [[Rudolf Fabry]] ovplyvnený prekladmi z francúzštiny do českého jazyka. {{Hlavný článok|Nadrealizmus}} [[Rudolf Fabry]] ([[1915]]{{--}}[[1982]])<ref name="search.webdepozit.sk"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Fabry|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/fabry-rudolf/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bol slovenský [[Nadrealizmus|nadrealista]], zakladateľ tohto smeru v [[Poézia|poézii]] aj výtvarnej [[Grafika (výtvarné umenie)|grafike]] a [[Kresba (umenie)|kresbe]]. Po prvotnom kontakte s pražským prostredím surrealistov vrátane [[Vítězslav Nezval|Nezvala]] a [[Karel Teige|Teigeho]] Fabry odštartoval nadrealistickú tvorbu v Bratislave svojou debutovou zbierkou ''Uťaté ruky'' ([[1935]]). Prvá signálna zbierka bola zároveň aj prvou nadrealistickou zbierkou v slovenskej literatúre. V tvorbe poézie pokračoval nadrealistickými zbierkami ''Vodné hodiny, hodiny piesočné'' ([[1938]]) a vrcholom jeho poézie ''Ja je niekto iný'' ([[1946]]). ''Kytice tomuto životu'' ([[1953]]) bola zbierka, v ktorej podľahol démonovi [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Najlepšími a hodnotovo ucelenými sú jeho knihy publikované v [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia.]] ''Skala nekamenná bralo neskalnaté'' je z tých najlepších básní a je venovaná pamiatke romantika [[Janko Kráľ|Janka Kráľa]]. Po prestávke v tvorbe úspešne pokračoval poéziou ''Nad hniezdami smrti vánok'' ([[1969]]), ''Metamorfózy metafor'' (zbierka vlastných koláží s vlastnými komentármi na aktuálne témy, všetko v štýle nadrealizmu, [[1978]]). Vydal aj prózu, zbierku poviedok ''Takým zvony nezvonia'' ([[1978]]). [[Štefan Žáry]] ([[1918]]{{--}}[[2007]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je nadrealista, ktorý začal tvoriť pomerne skoro a vo svojich dvadsiatich rokoch veku vydal prvé básne pod názvom ''Srdcia na mozaike'', ktoré však ešte neboli nadrealistické. Do roku [[1948]] publikoval celkovo deväť zbierok poézie, osem z nich v štýle nadrealizmu ovplyvneného českým [[Surrealizmus|surrealizmom]] a jeho guru Nezvalom (''Zvieratník, Stigmatizovaný vek, Pečať plných amfor, Pavúk pútnik, Slnovraty,'' ''Dobrý deň pán Villon, Zasľúbená zem, Meč a vavrín''). Nadrealistickú zbierku básní ''Pečať plných amfor'' ([[1944]]) vydal v Ríme počas svojej vojnovej misie. Žáryho tvorba bola kladne poznačená jeho pobytom v [[Taliansko|Taliansku]], jednak účasťou vo vojne ([[1944]]) a mierovou činnosťou po nej (''Apeninský vzduch'', súbor noviel, [[1947]] a ''Dolu na juhu'', novely, [[1955]]). V ďalšej umeleckej etape vývoja vydal ešte pätnásť mimo-nadrealistických zbierok básní a spomienkovú knihu ''Bratislavský chodec'' ([[2004]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žáry, Štefan Bratislavský chodec|url=http://www.iliteratura.cz/Clanek/16829/zary-stefan-bratislavsky-chodec|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kršáková|meno=Dana|vydavateľ=iliteratura.cz|odkaz na autora=Dana Kršáková}}</ref>, v ktorej rozpráva o živote nadrealistov v Bratislave. Svojimi humornými prozaickými textami si Žáry získaval tiež priazeň čitateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry = komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Vladimír Reisel]] ([[1919]]{{--}}[[2007]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Reisel - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-reisel/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred sto rokmi sa narodil básnik Vladimír Reisel|url=https://www.vtedy.sk/basnik-vladimir-reisel|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> tvoril surrealistickú poéziu, prvá vydaná zbierka ''Vidím všetky dni a noci'' ([[1939]]) obsahuje básne z rokov [[1936]] – [[1938]]. Reisel pokračuje publikovaním nadrealistických diel do roku [[1945]]: ''Temná Venuša'' obsahuje texty z obdobia [[1938]] – [[1940]], publikované však v [[1967]], ''V zrkadle a za zrkadlom'' (básnický cyklus, [[1945]]). Po roku [[1951]] sa obrátil k aktuálnym požiadavkám vydavateľstiev písať ideologicky angažovanú literatúru, ktorá zapadla do [[Schematizmus|schematizmu]]. Jeho zbierky básní ''Svet bez pánov'' (lyricko-epická skladba, [[1951]]), zbierka ''Doma'' ([[1953]]), ''Dobrí vtáci'' [[1954]]), ''Milovaní milujúci'' ([[1954]]), ''Spevy sveta'' ([[1955]]), ''Ďakujem ti'' ([[1957]]) a ''More bez odlivu'' ([[1960]]) sa venovali témam triedneho boja, Povstania, oslobodenia, industrializácie, združstevňovania, vlastenectva, internacionalizmu. Jeho poézia uviazla v [[Socialistický realizmus|socialistickom realizme]], takisto aj novinárske fejtóny a pamflety, ktoré obhajovali diktatúru proletariátu vykazujú čiernobielu zjednodušenosť, vyhýbanie sa surrealistickej paradoxnosti a obrat k idealizovaniu socialistickej prítomnosti. V období uvoľnenia diktatúry koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] Reisel začal postupovať vo svojej tvorbe spätne k surrealistickému smeru, kde však uviazol v socializme s ľudskou tvárou a do rozpornej ale pravdivej surreálnej nadskutočnosti sa už neprepracoval. Po roku [[1970]] v období normalizácie vydal ''Oči a brezy'' ([[1972]]) a ''Moja jediná'' ([[1975]]). Znamenali návrat k oslavovaniu [[ZSSR]] a [[SNP]], čo zaklincovalo vydanie výberu z jeho poézie [[50. roky 20. storočia|50. rokov]]. Neskôr v období [[Gustáv Husák|Husákovho]] režimu vydáva výbery zo skoršej erotickej poézie ''Lásky stolisté'' ([[1976]]), ''Premeny milovania'' ([[1979]], 2. vydanie [[1980]]), ''Taká si, taký som'' ([[1985]]), výber z juvenílií ''Trpké plánky'' ([[1988]]), ''S tebou bez teba'' ,[[1988]])). V roku [[1983]] vydal svoju novú básnickú skladbu ''Žena a muž'', v ktorej formou dialógu predstavuje intímny život dvojice, čo je nový originálny nápad v jeho poetickej tvorbe. Reisel urobil dobrú prácu v prekladaní z francúzskeho jazyka, čo znamenalo, že priblížil slovenskej poetickej scéne diela francúzskych surrealistov ([[Guillaume Apollinaire|Apollinaire]], [[André Breton|Breton]], [[Paul Éluard|Eluard]], [[René Char|Char]], [[Pierre Reverdy|Reverdy]], [[Jacques Prévert|Prévert]]). Ďalší významní nadrealisti v slovenskej literatúre boli [[Pavel Bunčák]] ([[1915]]{{--}}[[2000]]), básnik, prekladateľ a literárny vedec, ktorý tvoril aj pod vplyvom poetizmu, [[Ján Rak]] ([[1915]]{{--}}[[1969]]), básnik a prekladateľ prekliatych básnikov, [[Ján Brezina]] ([[1917]]{{--}}[[1997]]), básnik a literárny vedec a [[Július Lenko]] ([[1914]]{{--}}[[2000]]), básnik ovplyvnený aj poetizmom a prekladateľ, národný umelec v roku [[1985]]. ===Proletárska literatúra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Socialistický realizmus v poézii |url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Proletárska literatúra medzi dvoma vojnami bola jedným zo žánrov slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]]. Je tvorená proletárskou poéziou a literátmi spomedzi [[Davisti|davistov]]. Po prevrate vo februári [[1948]] sa tento prúd transformoval a niektorým sa podarilo zjednotiť sa zdarne so socialistickým realizmom, čo ale neplatilo pre autorov zo skupiny [[DAV]], pozri súdne procesy s tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznymi nacionalistami]]. Proletárskych autorov, ktorí začali tvoriť v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] možno považovať za spontánny jav v slovenskej literatúre vzhľadom ku sociálnej situácii väčšiny [[Slováci|Slovákov]]. Naopak, po komunistickom prevrate sa zmenila pozícia proletariátu vo vládnucu vrstvu a spisba socialistických realistov sa už nedá nazvať spontánnou ale násilne vnútenou režimom, keď bol prevzatý [[socialistický realizmus]] stalinského typu. Proletárski autori sa v prvotnej fáze vývoja štýlovo prejavovali ako [[Expresionizmus|expresionisti]], [[Konštruktivizmus|konštruktivisti]] [[Futurizmus|futuristi]], básnici [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Senzualizmus (filozofia)|senzualizmu]], opierali sa však o aktuálnu tému sociálnej situácie nižších pracujúcich vrstiev. [[Fraňo Kráľ]] ([[1903]]{{--}}[[1955]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fraňo Kráľ|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frano-kral/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol slovenský básnik, prozaik a povojnový komunistický politik proletárskeho pôvodu. Spočiatku písal proletársku poéziu a publikoval ju v [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]] a [[Nový Život|Novom živote]]. Na jeho socialistický názor mali vplyv českí avantgardní umelci [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Josef Hora]] a [[Stanislav Kostka Neumann]], ktorých stretol počas liečenia tuberkulózy v [[Čechy|Čechách]]. Neskôr sa priklonil k [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]]. Jeho básnický debut ''Čerň na palete'', zbierka básní, vyšiel v [[1930]]. Pracoval ako učiteľ, no v jeho bratislavskom období bol predčasne poslaný do dôchodku. Medzi dvoma vojnami napísal dva romány ''Cesta zarúbaná'' (1934) a ''Stretnutie'' (1937) a ďalšie zbierky poézie ''Balt'' (1931), ''Pohľadnice'' (1936) a dve knihy o deťoch pre deti ''Jano'' ([[1931]]) a [[Čenkovej deti]] ([[1932]]), ktoré boli vložené do „Zlatého fondu slovenskej literatúry”. Po vojne mu vyšli zbierky básní ''Z noci do úsvitu'' (1945) a ''Jarnou cestou'' ([[1952]]) a román ''Bude ako nebolo'' ([[1952]]). V roku [[1961]] mu vyšla kniha ''Fraňo Kráľ učiteľom'', zbierka prejavov, článkov, listov a iných dokumentov. V roku [[1953]] obdržal titul Národný umelec. Fraňo Kráľ bol činný v bratislavskom protifašistickom komunistickom odboji počas bábkovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čenkovej deti od F. Kráľa patria do zlatého fondu slovenskej literatúry|url=https://www.vtedy.sk/frano-kral-spisovatel-narodny-umelec|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Peter Jilemnický]] ([[1901]]{{--}}[[1949]]) bol rodák z Čiech píšuci a hovoriaci veľmi dobre slovensky, prozaik a novinár proletárskeho pôvodu. Pôsobil ako učiteľ na [[Slovensko|Slovensku]], dva roky strávil v [[ZSSR]] štúdiom žurnalistiky v [[Moskva|Moskve]]. Medzi dvoma vojnami bol členom ľavicovej skupiny [[DAV]]. Po roku [[1939]] sa podľa nariadenia [[Jozef Tiso|Tisovej]] vlády musel vysťahovať do Čiech. Tu sa zapojil do miestneho protifašistického odboja a dostal sa do koncentračných táborov. Po návrate pracoval na Povereníctve školstva a osvety v Bratislave, v roku [[1948]] sa stal kultúrnym atašé v [[Moskva|Moskve]], kde v roku [[1949]] zomrel. Jilemnický zo začiatku písal v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]], no čoskoro prešiel k [[Socialistický realizmus|socialistickému realizmu]]. Viaceré jeho diela sú považované za schematické či tendenčné. Dielo je dokumentárneho charakteru s menšími známkami lyrizmu. Je autorom románov ''Víťazný pád'' (1929), ''Zuniaci krok'' (1930), ''Pole neorané'' (1932), či ''Kus cukru'' (1934), ktoré zobrazujú situáciu slovenského proletariátu. Poviedkový súbor ''Kompas v nás'' (1937), román ''Kronika'' (1947) boli tiež v origináli napísané v slovenskom jazyku. Väčšina jeho tvorby nebola vydávaná, vychádzala až po roku [[1948]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spisovateľ a učiteľ Peter Jilemnický sa narodil pred 115 rokmi|url=https://www.teraz.sk/knihy/spisovatel-ucitel-jilemnicky-vyrocie/187352-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Poničan]] ([[1902]]{{--}}[[1978]]), autorský pseudonym Ján Rob Poničan,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Poničan|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-ponican/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol advokát, básnik, člen skupiny [[DAV]]. Ľavicovo orientovaný nielen [[Vitalizmus (literatúra)|vitalista]] v roku [[1924]] spoluzakladal časopis DAV spolu s [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]], [[Eduard Urx|Eduardom Urxom]], [[Andrej Sirácky|Andrejom Siráckym]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Sirácky|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-siracky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]]. V tom istom roku vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a bol aktívny ako redaktor nielen v DAV-e ale neskôr aj v komunistickej [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]]. V roku [[1923]] vydal Poničan vlastným nákladom svoju prvú básnickú zbierku ''Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím.'' Ilustroval ju [[Ľudovít Fulla]]. Táto zbierka básní inklinuje k „fin de siècle”, [[Expresionizmus|expresionizmu]] a proletárskej poézii <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rob Poničan (Som, myslím, cítim, milujem všetko, len temno nenávidím)|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/01111246--SL-2008-4-Habaj-261-274.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk/journals}}</ref>. Po incidente počas exekúcie bol Poničan ako advokát súdený za poburovanie, ale pred konečným rozsudkom, ktorým mu prisúdili dva týždne väzenia stihol v roku [[1929]] vydať zbierku poézie ''Demontáž''. Demontáž flirtuje s viacerými literárnymi smermi: [[konštruktivizmus]], [[futurizmus]], [[expresionizmus]] a [[proletárska poézia]]<ref name=´Ponican´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik v čase. Poézia Jána Poničana 1929 – 1942|url=Michal Habaj: Poet in Time. Ján Poničanʼs Poetry between 1929 and 1942. SLOVENSKÁ LITERATÚRA 62, No. 6, p. 449 – 468.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk}}</ref>. Jej obálku vytvoril opäť [[Ľudovít Fulla]] a patrí k najkrajším slovenským knižným vydaniam. V roku [[1932]] napísal [[Utopizmus|utopistickú]] divadelnú hru ''Všetkostroj''. Poničan tu vymyslel stroj, ktorý vyrobí všetko a tým vytvorí davy nezamestnaných. Jedná sa tu o klasický problém proletariát verzus výrobné prostriedky. V roku [[1932]] vydal v [[Umelecká beseda slovenská|Umeleckej besede]] tretiu básnickú zbierku ''Večerné svetlá''. Kritika ju označuje za [[Impresionizmus|impresionistickú]] medzihru, literárna štúdia Michala Habaja zaraďuje túto zbierku do žánrov [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus,]] [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], senzualizmus a Apollinairov surrealizmus, ale bez rámca avantgardnej poetiky<ref name=´Ponican´/>. Jedna z jej básní ''Momenty z väzenia'' je napísaná pod dojmom pobytu vo väznici v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde sedel za poburovanie. Ďalšiu divadelnú hru napísal na tému vzbury vedenej [[Štefan Major|Štefanom Majorom]], ktorého kauzu riešil. Pod názvom ''Vzbura na rozkaz'' (Toronto, [[1936]]) sa skrýva opäť téma proletárskeho boja. V roku [[1934]] vydal básnickú zbierku ''Angara'' inšpirovanú cestovaním po [[ZSSR]]. Podobne ako ''Demontáž'' má multižánrový poetický obsah. Nasledovali romány ''Stroje sa pohli'' a ''Pavučina'', opäť napísané pod vplyvom zážitkov z riešenia súdnych sporov kvôli antiexekučným demonštráciám. V divadelnej hre ''Iskry bez ohňa'' v celom druhom dejstve Poničan zobrazil skutočný súdny proces, čo stupňuje emocionálny postoj k nespravodlivému rozsudku. [[Laco Novomeský]] ([[1904]]{{--}}[[1976]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ladislav Laco Novomeský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-laco-novomesky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=578-583|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> bol básnik spočiatku medzivojnovej proletárskej poézie, [[esejista]], literárny teoretik a kritik proletárskej predvojnovej literatúry. Ovplyvnil ho básnik [[Walt Whitman]], česká proletárska poézia, symbolisti. Jeho tvorba a činnosť v politike majú však presah do obdobia po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], kedy sa zjednotil s prúdom [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Pred vojnou sa stal spoluzakladateľom periodika skupiny ľavicových intelektuálov [[DAV]]. Novomeský pochopil zmenu paradigmy proletárskej ideológie po vojne, keď sa zmenil stav prvotne opozičnej úlohy [[proletariát]]u v jeho vládnucu pozíciu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrat]]e v roku [[1948]]. Novomeského prispôsobovanie sa však nestačilo, v roku [[1951]] sa ocitol vo väzení za svoju údajnú činnosť „buržoázneho nacionalistu” spolu s viacerými členmi DAV-u. Počas výkonu trestu napísal asi štyritisíc básní na cigaretové papieriky, ktoré sčasti vyfajčil s tabakom, ale nie je známe, ako naložil so zvyškom. Novomeský literárne debutoval v roku [[1924]] básňou-pásmom ''Nedeľa''. V roku [[1925]] vstúpil do komunistickej strany. Na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] vstúpil do viacerých ľavicových organizácií a zapojil sa do protestov a demonštrácií po udalostiach v [[Košúty|Košútoch]]. Bol činný ako politický aktivista. V [[1943]] sa stal členom „V. ilegálneho výboru Komunistickej strany Československa”, čím sa ocitol v boji proti [[Fašizmus|fašizmu]] na pôde [[Bratislava|Bratislavy]]. V rámci svojej povstaleckej činnosti v [[SNP]] odišiel ako delegát [[SNR]] do [[Londýn]]a rokovať s [[Edvard Beneš|E. Benešom]] a následne do [[Moskva|Moskvy]] s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]]. V poézii Novomeský pokračoval v rýchlo sa rozvíjajúcej tvorbe od raného [[Symbolizmus|symbolizmu]] k revolučnej proletárskej poézii. Tento prechod prispel k vytvoreniu nového svojského štýlu najviac oceňovanému kritikou. V roku [[1924]] publikoval básne ''Vy a ja'', ''Zradcom zeme'', ai. [[20. júl]]a [[1924]] uverejnil dve básne ''Večer v parku, Veľký deň'' v časopise „Proletárska nedeľa” (príloha Pravdy chudoby). Novomeský sa stal konštantným prispievateľom do proletárskej tlače. Tematicky sa inšpiroval revolučným hnutím a [[Jiří Wolker|Jiřím Wolkerom]]. Formálne tvaroval svoju poéziu ako balady, poloepické básne, rozsiahle pásma ''Nedeľa, Noc, Mesto, Slúžka, Tuberkulóza, Dve balady''. Socialistická kritika (Milan Pišút) považuje za vrchol poetickej tvorby Novomeského ''Svätý za dedinou'', triptich ''Vila Tereza'', ''Do mesta 30 min.,'' ''Stamodtiaľ''. V roku [[1932]] vydal druhú zbierku ''Romboid'' ([[1932]]), ''Otvorené okná'' ([[1935]]), a ''Svätý za dedinou'' ([[1939]]), ktoré kritika považuje tiež za kvalitatívne kulminovanie jeho tvorby. V jeho poetickej tvorbe pretrváva [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a snúbia sa v nej [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]] a [[Avantgarda (utopický socializmus)|avantgarda]] so sociálnou baladickou témou. V [[1948]] vydal zbierku ''Pašovanou ceruzkou'' (vydanou v [[1940]]-[[1941]]) v časopise [[Elán (časopis)|Elán]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hodnota básnickej tvorby Laca Novomeského ani rokmi neklesá|url=https://www.teraz.sk/import/hodnota-basnickej-tvorby-laca-novomesk/215565-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Daniel Okáli]] ([[1903]] – [[1987]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Okáli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/daniel-okali/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol chovanec [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] od útleho veku, medzivojnový proletársky básnik, absolvent [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzity v Prahe]] (fakulta práva), člen skupiny [[DAV]], v roku [[1951]] obvinený spolu s viacerými členmi skupiny DAV z [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]] a väznený do roku [[1960]]. Po štúdiu pôsobil ako advokát v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. V [[1932]] vydal zbierku proletárskej poézie ''Ozvena krvi a zápasov''. Zaoberal sa hlavne literárnou kritikou z hľadiska marxistickej ideológie. Po roku [[1960]] propagoval literatúru [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]] (''Výboje a súboje diel 1 a 2'', 1973 a iné), písal o medzivojnovej proletárskej literatúre (''Literárna teória a kritika davistov'', 1976), tendenčné normalizačné texty, napr. ''O prekonávaní krízy v našej literatúre'', [[1981]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Advokáti Davisti: Daniel Okáli|url=http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kerecman|meno=Peter|vydavateľ=nasaadvokacia.sk|odkaz na autora=Peter Kerecman|url archívu=https://web.archive.org/web/20221023170524/http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum archivácie=2022-10-23}}</ref> Súčasťou proletárskej literatúry bola skupina [[R-10 (literárna skupina)|R-10]], ktorá bola aktívna krátko medzi [[1933]] až [[1934]] rokom. Jej členmi boli básnici [[Ján Kostra]], ([[1910]]{{--}}[[1975]]), autor milostnej lyriky, [[Alexander Matuška]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alexander Matuška|url=https://www.litcentrum.sk/autor/alexander-matuska/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> literárny kritik a prekladateľ, [[Kazimír Bezek]] ([[1908]] – [[1952]]), básnik, politik, [[Michal Chorvát]] ([[1910]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Chorváth|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-chorvath|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, literárny kritik. Všetci títo autori sa zaradili po roku [[1948]] do smeru [[socialistický realizmus]]. {{Hlavný článok|R-10 (literárna skupina)}} ==Socialistický realizmus== Literárny smer socialistický realizmus na Slovensku sa dá definovať ako napodobenina socialistického realizmu, ktorého model vytvorili v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a jeho kultúrni komisári. V slovenských podmienkach to malo niektoré odchýlky, napríklad využívanie umeleckých tvorivých metód [[nadrealizmus|nadrealizmu]], [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] či senzitivizmu. Aj téma bola daná podľa inštrukcií marxistov v kultúrnych štátnych inštitúciách, čo zasahovalo do celkovej koncepcie diela, deja, postáv aj základnej myšlienky. Poslušnosť v tvorbe podľa ich pravidiel viedla do močiara schematickej tvorby, čo sa prejavovalo v oslabení umeleckej výpovede u viacerých autorov od začiatku [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] až do polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]. Socialistickí literárni kritici jav dekadentného schematizmu buď obchádzajú alebo si nasadzujú ružové okuliare pri jeho definovaní (napr. Milan Pišút). Pohľad dnešnej literárnej vedy je zložitejší pri popise tejto tvorby, no priamočiary pri konečnom závere: ''To, čo uvádzame, je len mozaika, no v celom úvodníku ide o komplexne vystavanú služobnosť novej ideológii, pripravenú plniť príkazy jedinej'' ''komunistickej strany a oslavovať toto násilie na umení a pritom túto evidentnú demonštráciu sily umenia treba zneužiť na vlastné ciele.'' (komentár na úvodník [[Michal Chorvát|Michala Chorváta]], predsedu [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v literatúrach strednej Európy|url=https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Ustavy/Ustav_filologickych_studii/Philologia/Philologia_2017-1/PHILOLOGIA_XXVII_1__M.Batorova.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|vydavateľ=fedu.uniba.sk|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v slovenskej poézii|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Mikula|meno=Valér|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref> [[Ján Kostra]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko-Pišút|meno-Milan|vydavateľ OBZOR|miesto-Bratislava|rok-1984|strany-599-600|odkaz na autora-Milan Pišút}}</ref>, [[básnik]], [[maliar]], esejista, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Bol členom spolku slovenských študentov [[Detvan (spolok)|Detvan]] a súčasťou skupiny slovenských študentov [[R-10 (literárna skupina)|R-10]]. Kostra publikoval v slovenských ľavicových časopisoch, ale aj v Elán-e, Slovenských pohľadoch a mnohých iných. Čo sa týka jeho umeleckej metódy, vyvinul sa postupne od senzitivistu k reflexívnemu lyrikovi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul-Ján Kostra - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-kostra/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ:[[Literárne informačné centrum|Literárne informačné centrum Bratislava]]|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> a nakoniec sa zakalil v socialistickom realizme (pozri zbierka ''Na Stalina'', [[1949]]). Kostra si získal rešpekt básnika ešte v medzivojnovom období, keď mal mohutnú konkurenciu v množstve tvorivých básnikov. Do roku [[1948]] mu vyšlo sedem zbierok poézie: ''Hniezda, Moja rodná, Ozubený čas, Puknutá váza, Všetko je dobre tak, Ave Eva, Presila smútku''. [[Andrej Plávka]] ([[1907]]{{--}} [[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Plávka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-plavka/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, prozaik a politik proletárskeho pôvodu sa začlenil do smeru [[socialistický realizmus]] po roku [[1948]], v medzivojnovom období patril k proletárskej literatúre. Debutoval v roku [[1928]] zbierkou poézie ''Z noci i rána''. Celkovo vydal dvadsať zbierok poézie. Tvoril v štýle [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Nadrealizmus|nadrealizmu]]. Bol obsypaný štátnymi cenami a rôznymi funkciami v štátnom aparáte. Bol osem rokov riaditeľom vydavateľstva [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], tri roky predsedom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov v Bratislave]], 1965 - 1968 opäť riaditeľom Tatranu, v rokoch [[1969]] - [[1982]] predsedom [[Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Je autorom próz ''Obrátenie Pavla'' ([[1941]]), zbierky noviel ''Návrat Petra Hugáňa'' ([[1949]]) a ''Siedmi'' ([[1952]]). [[Pavol Horov]] ([[1914]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-horov/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> bol tiež proletársky básnik medzivojnvého obdobia, neskôr aktér socialistického realizmu. Vo svojej tvorbe sa priblížil k nadrealizmu [[Laco Novomeský|Laca Novomeského]], ktorý bol jeho vzorom. Debutoval zbierkou básní ''Zradné vody spodné'' ([[1940]]) a do roku [[1948]] pokračoval troma zbierkami ''Nioba matka naša, Návraty, Defilé'', všetko s protivojnovou témou. Po prevrate vo februári 1948 napísal ďalšie zbierky poézie: ''Moje poludnie'' (1952), ''Slnce nad nami'' (1954), ''Balada o sne'' (1960), ''Vysoké letné nebe'' (1960), ''Koráby z Janova'' (1966), ''Ponorná rieka'' (1972), ''Asonancia'' (1976), ''Z posledných'' ([[1977]]). Horov je nositeľom titulu Národný umelec z roku [[1973]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov|url=https://www.zkgz.sk/page.html?m=79df95b8249faac6507e3a890ccc6da5&p=3d3c1c026900534f53b53bcdfb6721c5&s=0 Knižnica Gorazda Zvonickéh|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Knižnica Gorazda Zvonického}}</ref> [[František Hečko]] ([[1905]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Hečko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-hecko|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> pochádzal z rodiny vinohradníka a počas vojny pracoval v „Ústrednom úverovom družstve” v Bratislave. Napísal tri predvojnové zbierky poézie „Vysťahovalci, Na pravé poludnie a Slovenské verše”. Je autorom známych románov ''Červené víno'' ([[Červené víno (televízny film)|Červené víno]]) a [[Drevená dedina]]. ''Červené víno'' je dielom ešte medzivojnovým, v ktorom je prejavený sociálny súcit, ''Drevená dedina'' je dielom socialistického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Denníky 1938 – 1960 - František Hečko – Mária Jančová - Ojedinelé memoáre|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/denniky-1938-1960-frantisek-hecko-maria-jancova-ojedinele-memoare|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref>. Tretí román ''Svätá tma'' zostal v nedokončenom tvare. [[Vojtech Mihálik]] ([[1926]]) – [[2001]]) bol básnik tvoriaci v prevažnej miere až po roku [[1948]] s výnimkou ľúbostnej lyriky „Či vôbec“, ktorú uverejnil v roku [[1944]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydanie=1|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=55|odkaz na autora=Vojtech Mihálik|}}</ref>. Po prvotine, ktorá sa radila ku [[Katolícka moderna|katolíckej moderne]] písal už len poéziu náležiacu do [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], ideovo jednoznačnú angažovanú a jasne sa vyjadrujúcu v prospech proletariátu. Jeho politická kariéra mu zabezpečila angažmán vo významných kultúrnych inštitúciách. Po schematizme [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] (pozri napríklad ''Neumriem na slame'', zbierka básní z [[1955]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=137}}</ref>) sa jeho tvorba [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] čiastočne oslobodila od socialistického kánonu (napr. zbierka Tŕpky, Appassionata, Útek za Orfeom) a jeho poézia nabrala vyššie kvality, no v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] jeho tvorivá vypätosť povolila. Mihálik sa navyše smutne preslávil uplatňovaním zákazu publikovania pre celú skupinu básnikov mladšej a strednej generácie - skupine [[Osamelí bežci]], do ktorej patrili [[Ivan Štrpka]], [[Ivan Laučík]] a [[Peter Repka]] a básnikom [[Štefan Moravčík]], [[Milan Richter]], [[Ján Švantner]]. K vrcholom jeho tvorby patria básnické skladby ''Appassionata'' (názov podľa [[Ludwig van Beethoven|Beethoven]]ovej sonáty) a ''Útek za Orfeom''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vojtech Mihálik - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vojtech-mihalik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-27|priezvisko=Hochel|meno=Igor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Igor Hochel}}</ref> ==Socialistický realizmus a jeho problematizácia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus a jeho problematizácia|url=https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=profil.kultury.sk/|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730042631/https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref>== Zároveň s vývojom literatúry socialistického realizmu sa začal diskurz o správnosti jeho umeleckých postupov. Viacerí slovenskí autori napísali aj vydali diela, ktoré postupne spochybňovali stalinský model. Boli to [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]]. Nariadenými témami boli [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácia]] roľníkov, [[industrializácia]], [[SNP]], [[druhá svetová vojna]]. Jedinou správnou hlavnou postavou bol triedne uvedomelý hrdina pochádzajúci z proletariátu. Autori tvoriaci s kritickým pohľadom na uvedené tematické piliere diela socialistického realizmu sú zároveň medzivojnoví autori, ktorí sa zaradili do socialistického realizmu tesne po roku [[1948]], no už v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa začali od neho odkláňať. [[Dominik Tatarka]] ([[1913]]{{--}}[[1989]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dominik-tatarka/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Halvoník |meno=Alexander |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Alexander Halvoník}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panna zázračnica - Dominik Tatarka - Anabella, svetlo v temnotách |url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/panna-zazracnica-dominik-tatarka-anabella-svetlo-v-temnotach |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Mráz |meno=Peter |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Mráz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka |url=http://www.zssd-mt.edu.sk/spisovatelia/spis/dtat.html |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=zssd-mt.edu.sk}}</ref> bol spisovateľ - prozaik a ikona disentu na Slovensku od roku [[1977]]. Začínal v [[40. roky 20. storočia|40.rokoch]] ako prozaik, ktorý míňal rady autorov naturizmu a mieril do nového prozaického smeru, ktorý nazýval “sujetovo zovretou prózou”. Po prvý krát nazval sujetovým básnikom spisovateľa [[Ján Červeň|Jána Červeňa]], ktorý vydal v [[1942]] zbierku noviel ''Modrá katedrála''. Táto tendencia ho zároveň priviedla ku kritike spomenutej lyrizovanej prózy. Tatarka si definoval nového prozaika ako sujetového básnika. Išlo mu o nové sociologické námety, organizačné princípy novej spoločnosti, čo si vyžadovalo ustanoviť nový hlavný sujet diela. Už jeho debut ''V úzkosti hľadania'' ([[1942]]) obsahoval nový pohľad na spoločenské vzťahy vo význame jeho tézy o dôležitosti sujetu. Tatarka však bol nielen "sujetový básnik" ale aj autor, ktorý cítil kresťanskú duchovnosť a "tragický pocit života", čo si osvojil z diela [[Miguel de Unamuno|Miguela de Unamuna]]. Z toho vyplýva jeho predstava sveta ako modelu [[Kreacionizmus|kreacionizmu]]. Zaoberal sa aj protikladom anarchie a poriadku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2 |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydavateľ=Národné literárne centrum |miesto=Bratislava |rok=1999 |isbn=80-888-78- 50-0 |strany=492{{--}}497 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] vydal protivojnové novely (''Pach'', 1943, ''Posol prichádza'',1940) a zbierku noviel ''V úzkosti hľadania''. V roku [[1944]] mu vyšla [[Panna zázračnica]] - príbeh múzy Annabelly, ktorý je Tatarkovou modifikáciou pohľadu na súdobú spoločnosť “lyrických bláznov”. Kľúčovým dielom, ktoré otočilo jeho pohľad na dobovú literatúru a politiku a tým jeho celkový tvorivý profil, bola dvojnovela ''[[Démon súhlasu]]'',([[1956]]). Dielo je alegorickou groteskou spochybňujúcou spoločenské vzťahy v socializme a etiku konania jeho protagonistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vnútorná emigrácia ako gesto slobody (Dominik Tatarka a Ludvík Vaculík po roku 1968)|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=119222|dátum prístupu=2022-02-05|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|dátum vydania=2009-02-02|vydavateľ=CEEOL - wikipedia library|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref> [[Peter Karvaš]] ([[1920]]{{--}}[[1999]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Peter Karvaš |url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-karvas |dátum prístupu=2021-06-20 |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol významný slovenský dramatik, prozaik a teoretik drámy. Uholným kameňom jeho tvorby je dráma. Po vymanení sa z osudu prenasledovaných v dobe slovenského fašizmu a povstania sa stal dramaturgom v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]], na [[Nová scéna|Novej Scéne]] a [[SND]] a kultúrnym atašé v Rumunsku. Diskusiu o socialistickom realizme a prehodnocovanie schematizmu ako neželaného javu spôsobil jeho román ''Pokolenie v útoku'' ([[1952]]) končiaci zmenou socialistického modelu [[SNP]] a nadväzujúci na román ''Toto pokolenie'' (1949)(nedokončenú trilógiu). Po pokuse o širší pohľad Karvaš vydáva satirické prózy ''Čert nespí'' (1954), ''Čertovo kopýtko'' (1957). Kariéru mu prerušila okupácia [[ČSSR]] v [[1968]], s ktorou odmietol súhlasiť. Pred 68. rokom napísal prózy ''Niet prístavov'', ''Polohlasom'', ''Toto pokolenie'', ''S nami a proti nám'', v ktorých realistickou metódou spracúval psychologické novely, historický sociálny román, reportáže a črty. Dobovú spoločenskú atmosféru zobrazoval v humoristicko - satirickom štýle. Písal nielen humoresky, ale aj knižky pre deti. V roku [[1979]] po vynútenej pauze mu vyšiel román o povstaní ''Noc v mojom meste''. V [[1968]] vydal zbierky humoresiek ''Humoresky a iné kratochvíle'',( I, II), ''Posledné humoresky a iné kratochvíle'' v [[1989]]. V porevolučnom období 89-teho je zaujímavý jeho súbor [[Causerie|causerií]] ''V úvozovkách'', čo je zriedkavo sa vyskytujúci žáner v slovenskej literatúre. Písanie divadelných hier bola Karvašova celoživotná činnosť, ktorú začal v roku [[1943]] hrou ''Hanibal pred bránami''”, pokračoval so ''Spolok piatich''”, ''Meteor''”, obidve 1945, ''Hra o básnikovi'', 1946, ''Bašta'', 1948 a najznámejšia dráma ''[[Polnočná omša]]'' [[1959]]. Ako divadelný kritik písal teoretické diela ''Kapitoly o rozhlase'', ''K základným otázkam súčasného divadla'', ''Úvod do základných problémov našej drámy'', všetko v [[1984]], v [[1956]] publikoval ''K niektorým otázkam našej drámy''. Vydali mu reportáže z ciest po [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Význam jeho tvorby spočíva v oslobodení sa zo schematizmu hroziaceho poslušným, ktorí dodržiavali stanovený kánon socialistického realizmu. [[Ladislav Mňačko]] ([[1919]]{{--}}[[1994]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/zivotopis-autora |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Petrík |meno=Vladimír |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}} |odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> bol spisovateľ a novinár pôvodom z proletárskeho prostredia Banskej Bystrice. V [[40. roky 20. storočia|40.]] a [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa aktivizoval v radoch socialistických realistov po druhej svetovej vojne, až v [[1963]] mu vyšli [[Oneskorené reportáže]], v ktorých opisoval vykonštruované procesy v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] a ktoré dokázali otvoriť oči novým nastupujúcim generáciám. Napísal aj ďalšie knihy svojim myšlienkovým dosahom rozhodujúce pre profil vzbúrenca proti režimu: v [[1968]] publikoval ''[[Ako chutí moc]]''<ref>{{Citácia knihy|titul=Ako chutí moc |priezvisko=Mňačko |meno=Ladislav |vydanie=2 |vydavateľ=[[Slovenský spisovateľ]] |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-220-0171-6 |strany=201 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, románový pamflet o hypnotizujúcej moci totalitného režimu, v [[1972]] ''Súdruh Münchhausen''”, satirický román v [[Orwellova filozofia dejín|orwellovskom]] štýle a groteskné rozprávanie o povojnových dejinách [[KSČ]]. V románe sa prezentujú postavy zo skutočnej politiky s pozmenenými menami (Husár – [[Gustáv Husák]], Gotles – [[Klement Gottwald]]...). Mňačko sa po okupácii a úteku do [[Rakúsko|Rakúska]] pustil do písania kritických diel voči [[Komunizmus|komunizmu]], v slovenskom aj nemeckom jazyku. Medzi tieto premeny v jeho tvorbe patrí aj politická esej ''Siedma noc''”<ref>{{Citácia knihy |titul=Siedma noc |priezvisko=Mňačko|meno=Ladislav |vydanie=1 |vydavateľ=Práca, vydavateľstvo a nakl. odborov na Slovensku |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-7094-204-5 |strany=197 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, publikovaná v [[1968]]. V eseji navodil atmosféru posledného augustového týždňa po vpáde vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]], v ktorej opisuje politické súvislosti aj spoločenskú situáciu z vlastného pohľadu novinára. [[Alfonz Bednár]] ([[1914]]{{--}}[[1989]]) prozaik, scenárista, dramaturg a prekladateľ, začal tvoriť po roku [[1945]], kedy zároveň pracoval na [[Povereníctvo|Povereníctve]] informácií. Oceňovaný je jeho prvý román ''[[Sklený vrch]]'', [[1954]] a veľmi úspešný film podľa jeho scenára [[Slnko v sieti]], podľa ktorého je pomenovaná slovenská filmová cena. Bednárov prínos do literatúry spočíva v neschematickom prístupe k tvorbe prózy a scenárov. „Jeho tvorivý postup pozostával z prvkov sujet s tajomstvom, striedanie niekoľkých časových rovín, intímna denníková forma záznamov, vynikajúce rozprávačstvo a suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a postupov modernej, najmä anglosaskej prózy“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Alfonz Bednár - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/alfonz-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Baláž |meno=Anton |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Anton Baláž }}</ref>. Novátorstvo mu vynieslo cenzorské zásahy a negatívne reakcie socialistických kritikov. [[Rudolf Jašík]] ([[1919]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> prozaik, básnik a publicista, tvoriť začal po roku 1945. Jeho témami bola vojna, povstanie, cestovanie a spoznávanie iných kultúr. Vo svojich krátkych prózach použil metódu naturizmu, v románoch zase postupy moderného európskeho románu. Významné sú román ''Námestie sv. Alžbety''<ref>{{Citácia knihy|titul=Námestie svätej Alžbety|priezvisko=Jašík|meno=Rudolf|vydanie=1|vydavateľ=Mladé Letá|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=268|odkaz na autora=Rudolf Jašík}}</ref> a scenáre k trilógii ''[[Mŕtvi nespievajú]]''. Po sebe zanechal aj tri zbierky [[Nadrealizmus|nadrealistickej]] poézie v rukopise ''Ypsilon'', ''Dve rieky'', ''Moje mesto''. Viacero jeho diel zostalo nedokončených. ==[[Generácia 56]]== Generácia 56 bola skupina autorov, hlavne prozaikov, ktorí publikovali svoje diela v časopise [[Mladá tvorba]]. Bol to iný druh literatúry, než sa vyžadoval politickou elitou tej doby. Kánon socialistického realizmu odmietli a písali realistickú prózu sústredenú na sociálne, rodinné a intímne vzťahy, používali modernú slovenčinu, realistický štýl. K týmto autorom patrili [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]] a autori, ktorí publikovali začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]: [[Anton Hykisch]], [[Marína Čeretková-Gállová]], [[Peter Balgha]] a [[Jaroslava Blažková]]. {{Hlavný článok|Generácia 56}} ==Exilová literatúra 1939{{--}}1990 <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny exil 1939 - 1990|priezvisko=Cabadaj|meno=Peter|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2002|isbn=80-7090-647-2|strany=201|odkaz na autora=Peter Cabadaj}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exilová literatúra|url=https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum prístupu=2021-08-26|vydavateľ=SAV Bratislava - Profil slovenskej literatúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730041612/https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref>== V histórii slovenskej literatúry sa často vyskytujú autori donútení k exilu, nielen jednotlivci, ale aj celé emigračné vlny. Od čias, keď vyhnali [[Sv. Cyril a Metod|sv. Cyrila a Metoda]] a ich učeníkov, sa tieto objavujú opakovane. V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pod tlakom [[Rekatolizácia|rekatolizácie]] boli donútení odísť mnohí barokoví protestantskí autori, napríklad [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]], [[Tobiáš Masník]], [[Daniel Krman]], [[Eliáš Ladiver]], [[Juraj Láni]], [[Izák Caban]] či [[Daniel Sinapius-Horčička]]. V období [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmu]] emigrovali zo [[Slovensko|Slovenska]] [[štúrovci]] [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Miloslav Hurban]]. V [[20. storočie|20. storočí]] sa striedali viaceré exilové vlny. Tvorivé osobnosti slovenskej literatúry sa rozišli do 26 krajín sveta a skoro všetkých kontinentov. V období [[1939]]{{--}}[[1945]], kedy vznikla [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] odišli z vlasti viacerí židovskí autori, napríklad [[Gejza Vámoš]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=286}}</ref> do [[Čína|Číny]] a [[Brazília|Brazílie]]. Časť tejto protihitlerovsky orientovanej generácie autorov píšucich slovensky sa vrátila po páde [[Jozef Tiso|Tisovho]] režimu späť - [[Jozef Slávik-Neresnický]], [[Theo H. Florin|Teo Herkeľ Florin]], iní zotrvali v exile, napríklad [[Gejza Vámoš]], [[Štefan Osuský]], [[Klement Šimončič]], Peter a Jozef Prídavkovci. Medzi rokmi [[1945]] - [[1950]] emigrovala temer celá tvorivá skupina [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]] a jednotlivci slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]] do viacerých krajín. Po roku [[1948]] odišla vlna emigrácie z dôvodu ideologicko-politického, medzi ktorými boli hlavne politici z [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. V tomto období sa stala centrom literárneho života [[Argentína]]. V dekáde rokov [[1950]]{{--}}[[1960]] v [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]]e v [[USA]] bol v [[1950]] založený ''Slovenský ústav'' a revue kultúry ''Most'' v [[1954]]. Táto dekáda znamenala aj ďalší únik tých slovenských autorov z vlasti, ktorí si uvedomili definitívny koniec nádejí na demokraciu v Československu. Štvrtá vlna utečencov vznikla v rokoch [[1968]]{{--}}[[1990]]. V tomto období odišli autori do západoeurópskych krajín, centrum slovenskej emigračnej kultúry sa presunulo z Argentíny a USA do [[Taliansko|Talianska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], [[Kanada|Kanady]] a [[Nemecko|Nemecka]]. Dôležitým organizátorom kultúrneho života v [[Argentína|Argentíne]] sa stal [[Rudolf Dilong]], ktorý pokračoval aj v tvorbe poézie. Po príchode v [[1948]] vydal zbierky ''Balady'', ''Listy z emigrácie'', ''Diaľky bez domova'' a viaceré ďalšie. Písal aj lyrizovanú prózu: ''Bez matky'', ''Cesty vyhnanca'', ''Agónia veku''. Dilong sa v roku [[1965]] presťahoval do USA{{--}}[[Pittsburgh]]u, kde sa začala kumulovať slovenská literárna emigrácia, aby tam vytvorila nové kultúrne centrum Slovákov. Spomedzi dlhého zástupu básnikov, publicistov a prekladateľov v americkom exile spomeňme [[Andrej Žarnov|Andreja Žarnova]], ktorý po odchode z Československa a na ceste do USA vydal v Taliansku svoju jedinú exilovú knihu poézie ''Presievač piesku''. V [[Kanada|Kanade]] sa udomácnila [[Jaroslava Blažková]], známa svojou novelou ''Nylonový mesiac''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=25}}</ref>, podľa ktorej bol natočený v Československu rovnomenný film. V Kanade napísala zbierku poviedok ''Svadba v Káne Galilejskej'', ktorá tam aj vyšla v [[1973]]. V antológii československých spisovateliek v exile ''Doba páření'' jej vyšla poviedka ''Cesta do N''. Blažková bola na Slovensku členkou skupiny autorov [[Generácia 56]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaroslava Blažková|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jaroslava-blazkova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Peter Klas]], prozaik, je najplodnejším exilovým autorom. Publikoval zbierku poviedok ''Na strome života'' v [[1959]], román ''Svetlo pod halenou'' v [[1974]], obidve vydané v Kanade. Tieto diela sú napísané v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]]. Jeho najznámejší román je ''Satan proti Bohu'' z roku [[1983]]. Zachytil v ňom udalosti a atmosféru povstaleckého roku [[1944]] na [[Stredné Slovensko|Strednom Slovensku]]. Román je postavený na protikladnom pohľade na deje, ktoré prebehli počas ozbrojeného povstania, voči názoru autorov, ktorých vydávala vláda počas [[Socializmus v Česko-Slovensku|socializmu]], aj proti súčasnému pohľadu na toto obdobie. Román má napínavý dej, dramatickú výstavbu a psychologické stvárnenie pováh. V [[Taliansko|Taliansku]], [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] a [[Kanada|Kanade]] publikoval [[Gorazd Zvonický]], člen veľkej skupiny [[Katolícka moderna|katolíckej moderny]]. Prvú zbierku básní v exile vydal v [[Buenos Aires]] pod názvom ''S ukazovákom na mraku'' v [[1958]]. Zvonický napísal a vydal v [[Rím]]e básne, eseje a preklady. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Len črepy...Výkriky pri invázii.'' Táto kniha bola aj preložená do taliančiny ako ''Soltanto rovine... Esclamazioni durante l´ ivasione''. Početnejšie diela vytvoril v talianskom exile [[Eugen Vesnin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eugen Vesnin - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/eugen-vesnin/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-10-01|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, vlastným menom Ignác Zelenka. Už počas štúdií na [[Pápežská gregoriánska univerzita v Ríme|Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme]] publikoval časopisecky poéziu v štýle [[Katolícka moderna|katolíckej moderny.]] Po vojnovom odmlčaní začal publikovať v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] v [[Buenos Aires]]. Jeho prvá zbierka poézie ''Zo zátišia mimóz'' z roku [[1965]] mala širší čitateľský úspech, a bola preložená aj do taliančiny{{--}}''L´oasi delle mimose'' v [[1967]], v preklade profesora [[Leo Magnino|Leo Magnina]]<ref group="pozn.">„Vesninova poézia je v prvom rade jednoduchá a spontánna. A toto sú dve podstatné podmienky pre skutočného básnika. Ako sme už poznamenali, v prírode nachádza svoj prameň najlepšej inšpirácie. A tento naturalistický zmysel života, tento pôvab, ktorý pociťuje pri dotyku s krajinami Stredomoria, plnými farieb, svetla a s ich niekoľkotisícročnými civilizáciami, znamenajú najväčšiu hodnotu jeho poetického umenia a autentickosti jeho lyriky. “: Leo Magnino ku Oasi delle mimose, 1967</ref>. Vesnin pokračoval vo vydávaní série zbierok poézie ''Z temena mojich hôr'', ''Cesta na Ponzu'', ''Ja nie som potomok zlatokopov'', ''Aj v etruských záhradách'', ''Ó more, ó more'', ''Prehŕňajúc svoj rímsky náčrtník'', ''Tam, kde kvitnú eukalypty'' a iné. Poézia je lyrická, s romantickými opismi a inšpiráciami prírody. Úspešná zbierka je ''Kytica nezábudok'', ktorá je považovaná za najpôsobivejšiu lyriku v jeho diele. Do [[Nemecko|Nemecka]] odišli [[Roman Bednár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Bednár - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> - prozaik a cestovateľ, ktorý sa zaoberal tvorbou literatúry faktu, poézie a prózy, [[Imrich Kružliak]] - básnik, esejista, prekladateľ a [[Leopold Lahola]] - dramatik, prozaik, básnik, ktorý vydal v exile drámy ''Škvrny na Slnku'' v [[1955]] a ''Inferno'' v [[1960]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka poviedok ''Posledná vec.'' Čo sa týka poézie, Lahola tvoril nadrealistické básne, napríklad ''Ako jed škorpióna'' v [[1995]]. Posledným Laholovým dielom bola experimentálna filmová snímka ''Sladký čas Kalimagdory'', ktorej premiéry sa nedožil. Do Nemecka emigroval v roku [[1949]]. Vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] tvorila a tvorí prevažne nemecky stále [[Irena Brežná]] - prozaička, prekladateľka, autorka detskej literatúry, ktorá je súčasťou emigračnej vlny v [[1968]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Irena Brežná - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/irena-brezna/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ= Slovenské literárne centrum Bratislava}}</ref> Tamtiež sa usadil prozaik [[Dušan Šimko]], ktorý vyštudoval univerzitu v [[Bazilej-mesto|Bazileji]]. V emigrácii vydal zbierku poviedok ''Maratón Juana Zabalu'' v [[Londýn]]e, slovensky vyšla v [[1991]] a cestopisnú novelu ''Japonský diván'', tiež v českom jazyku. V [[Česko|Česku]] publikoval historický román ''Eszterházyho lokaj'' v roku [[2000]] v českom jazyku. ''Gubbio'' s podtitulom ''Kniha udavačov'' ([[2009]]) je sonda do problému udavačstva, ktoré Šimko analyzuje noeticky - z viacerých pohľadov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-29|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=Proudy - STŘEDOEVROPSKÝ ČASOPIS PRO VĚDU A LITERATURU|odkaz na autora=Dana Hučková}}</ref>. Až do vzdialenej [[Austrália (štát)|Austrálie]] zamieril [[Pavol Hrtus Jurina]], prozaik, ktorý upozornil na seba ešte na Slovensku svojim rozprávačským talentom, lyrickým cítením a témou rodných [[Kysuce|Kysúc]] v prózach ''Preťaté ohnivá'', ''Kameň na kameni''. Do exilu odišiel v [[1948]] a ďalšie diela vydával v [[Austrália (štát)|Austrálii]]: ''Dávno a potom'' v [[1969]], ''Daň z krvi'' [[1972]], ''Jazvy'' v [[1979]], ''My vrchári'' v 1979, ''Šľapaje'' v [[1982]], ''Návrat na výšiny'' v [[1991]] a iné. Hrtús Jurina tvoril [[lyrizovaná próza|lyrizovanú prózu]] kontinuálne od čias na Slovensku na tému života a prírody na [[Kysuce|Kysuciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Hrtús-Jurina - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-hrtus-jurina/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> V [[Rakúsko|Rakúsku]] od roku [[1951]] tvorila [[Zdenka Beckerová]], ktorá si vo svojich prózach volila tému emigrácie pred [[1989]], napríklad ''Za vrchom vrch'' v [[1995]], román ''V zatmení mesiaca'' v roku [[1999]] a prekladala do nemčiny diela slovenských autoriek a poéziu slovenských básnikov (Míla Haugová, J. Kákošová). Pravidelne publikuje svoje diela v nemeckom jazyku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdenka Beckerová - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zdenka-beckerova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ==[[Postmoderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderna|url=https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum prístupu=2021-09-07|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry - Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730043434/https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderné postupy v slovenskej próze 60. rokov Ivana GIBOVÁ|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/olostiak4/subor/Gibova.pdf|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Gibová|meno=Ivana|vydavateľ=Pulib.sk - Prešovská univerzitná knižnica|odkaz na autora=Ivana Gibová|strany=7|jazyk=slovensky}}</ref>== Prvé dotyky postmoderny so slovenskou literatúrou nachádzame v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20.stor.]] v dielach [[Pavel Hrúz|Pavla Hrúza]] ''Dokumenty o výhľadoch'' ([[1966]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Dokumenty o výhľadoch, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6,str. 461- 462</ref> a ''Okultizmus'' ([[1968]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6, str.9-220</ref> obsahujúcich typické postmodernistické umelecké postupy ako sú [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Jambor|meno=Ján|vydavateľ=Ústav svetovej literatúry SAV|odkaz na autora=Ján jambor|url archívu=https://web.archive.org/web/20210908214018/http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum archivácie=2021-09-08}}</ref>,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=https://www.czechency.org/slovnik/INTERTEXTUALITA|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=|meno=Petr|vydavateľ=czechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny online|odkaz na autora=prof. PhDr. Petr Karlík, CSc.}}</ref>, ironický postoj narátora, pluralita hlasov, [[Eklekticizmus (umenie)|eklekticizmus]] jazykov a štýlov, prelínanie popkultúry a elitnej kultúry, [[nostalgia]], fragmentarizácia textu, hra so slovom. V diele [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] ''Citová výchova v marci'' ([[1965]]) sú vložené implicitné citácie v poviedkach a parodovanie citovosti, ktoré sa vyskytujú aj v textoch ''Eskalácia citu'', [[1989]]; ''Slovenský Casanova'', [[1991]] (napísal so spoluautorom [[Lajos Grendel|Lajosom Grendelom]]) a ''Krutý strojvodca'' ([[1996]]). Tieto spomenuté umelecké postupy vedú k dekonštrukcii [[Mýtus|mýtu]] protagonistu príbehu pochádzajúceho z proletariátu, ktorý býval stvárňovaný v literatúre [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Čiastkovo sa postmodernizmus objavil aj v debute [[Dušan Mitana|Dušana Mitanu]] ''Psie dni'' ([[1970]]). Postmoderna sa však nerozvíjala ďalej kvôli politicko-ideologickým prekážkam. Po roku [[1989]] s nástupom [[Sloboda slova|slobody slova]] začali publikovať svoje postmodernistické diela opäť [[Dušan Mitana]] a [[Dušan Dušek]]. Posledným postmoderným prozaickým dielom Dušana Dušeka je zbierka ''Ponožky pred odletom'' z roku [[2015]], pre ktorú je charakteristický postmodernistický znak vrstvenia žánrov v jednom texte, teda [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lntertextualita v slovenskej postmodernej próze - Podoby medzitextového nadväzovania v prozaickom diele Dušana Dušeka ''Ponožky pred odletom''|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/02120907--SL-2016-2-porizekova-134-139.pdf|dátum prístupu=2021-09-19|priezvisko=Parížeková|meno=Adriana|vydavateľ=SAV.sk|odkaz na autora=Adriana Parížeková}}</ref>. Inými umeleckými metódami týchto dvoch autorov sú [[metatextualita]] - (text v texte) a [[hypertextualita]] - (prepisovanie základného diela pomocou princípov [[travestia|travestie]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Štraus|meno=František|titul=Príručný slovník literárnovedných termínov|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|miesto=Bratislava|isbn=80-8061-065-7|strany=330|jazyk=slovenský}}</ref>, <ref group="pozn.">Citát z diela literárnovedných termínov - František Štraus:travestia - žáner humoristickej literatúry - báseň alebo prozaické dielo, ktorým sa komickou formou zosmiešňuje dielo vážneho obsahu, patriace k „vysokej” literatúre... Za travestie môžeme považovať verše R. Fabryho zo zbierky Uťaté ruky, v ktorých zosmiešňuje sentimentálnu ľúbostnú lyriku.</ref> a [[pastiš]]u<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Štraus|meno=František|titul=Príručný slovník literárnovedných termínov|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|miesto=Bratislava|isbn=80-8061-065-7|strany=219|odkaz na autora=František Štraus|jazyk=slovenský}}</ref>, <ref group="pozn.">Príručný slovník literárnovedných termínov - František Štraus: pastiš - umelecké dielo zostavené z úryvkov dvoch alebo viacerých diel, pochádzajúcich od jedného alebo viacerých autorov. Pastiš satirickej povahy obsahuje prvky paródie.</ref>,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Michel|meno=Albin|titul=Encyclopaedia Universalis:Dictionnaire des Genres et notions littéraires|vydanie=2|vydavateľ=Encyclopaedia Universalis, Albin Michel|miesto=Paríž|rok=2001|isbn=2-226-12236-2|strany=561-562|jazyk=francúzština}}</ref>, <ref group="pozn.">Citácia z hesla ''Pastiche'' od Véronique Klauberovej v Encyclopaedia Universalis/Slov.preklad:"Praktizovanie pastišu, imitačného žánru prislúchajúceho k umeleckej činnosti „druhého stupňa” (G. Genette), siaha až k tvorbe originálnych diel, hoci samotné slovo sa v objavuje až v XVII. storočí a to v jazyku výtvarníkov. Pastiche, ktorý sa považuje za vedľajší žáner, pretože je spojený so svojím originálom tak, ako je Mesiac so Zemou, nemá samostatnú existenciu, okrem zmiznutia modelu (Platón užíva pastiš u Lysias vo Phaedre). Jeho nejednoznačný status umocňuje etymológia pripomínajúca varenie (pasticcio znamená v taliančine pasta), ale hanlivé akcenty Encyklopédie pochádzajú aj z jej nemenej nejednoznačnej situácie, medzi jej výsmechom a obdivným odkazom (Genette)"</ref>. K postmodernistom možno priradiť okrem [[Dušan Mitana|Mitanu]] a [[Dušan Dušek|Dušeka]] [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]], [[Martin Bútora|Martina Bútoru]], [[Ján Johanides|Jána Johanidesa]], [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] a [[Dominik Tatarka|Dominika Tatark]]u (''Písačky, Navrávačky''). V ich prózach sa vyskytuje vo fiktívnych príbehoch zmiešaná reč autora a priama reč postáv príbehu, citácie z iných textov, polopriama reč a nevlastná priama reč. Slovenskí postmodernisti využívajú okrem [[Paródia|parodizácie]] žánru, napríklad [[Peter Pišťanek]] v románe ''Rivers of Babylon'', [[Mýtus (rozlišovacia stránka)|mýtus]] ako rozprávačskú konštrukciu, napríklad dramatik [[Karol Horák]] a [[Subverzia|subverziu]] rétorizmu (zosmiešňovanie), napríklad [[Eman Erdélyi]] a [[Marek Vadas]] v románe ''Univerzita'', [[1997]], alebo [[Peter Macsovszky|Peter Maczovszky]] v texte ''Cvičná pitva'' ([[1997]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Postmoderná literatúra a film|priezvisko=Žilka|meno=Tibor|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=2006|isbn=80-8094-041-X|strany=188|odkaz na autora=Tibor Žilka}}</ref> [[Dráma]] sa v období slovenskej postmoderny prebudila v roku 1987/88 inscenovaním absurdnej hry [[Karol Horák|Karola Horáka]] ''Cesta'' na [[Divadlo Nová scéna|Novej Scéne]] a ďalšej vlastnej hry ''Medzivojnový muž'' v Martinskom divadle. V [[1989]] vydal [[Dušan Mitana]] hru ''Koniec hry''. V sezóne 1986/87 inscenovali hru [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]] ''Súkromná oslava'' a jeho viaceré hry ''Nultá hodina'' v Martine, ''Zadný vchod'' vo Zvolene a ''Vlastenci z mesta YO'' v Poetickom súbore Novej Scény.<ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied a Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref> ==Slovenská literatúra po 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta stredoeurópskych štúdií, Katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6|strany=174}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Aktéri a tendencie literárnej kultúry na slovensku po roku 1989|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=978-80-223-4041-0|strany=112|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-27|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=PROUDY středoevropský časopis pro vědu a literaturu|odkaz na autora=Dana Hučková|jazyk=slovenský}}</ref>== Po politickom prevrate nazvanom [[Nežná revolúcia]] nastali zmeny v systéme literárnych inštitúcií, vydavateľstvá sa privatizovali a vznikali nové. Autori získali slobodu slova a teda aj tvorby. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] končili s tvorbou autori, ktorých hlavná časť kariéry patrila do predrevolučného diania. Boli to napríklad [[Vojtech Mihálik]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Mojík]], [[Ján Ondruš]] {{--}}člen [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]], poetka [[Lýdia Vadkerti-Gavorníková]], básnik [[Vojtech Kondrót]], [[Miroslav Válek]] a predčasne odišiel aj [[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]]. Publikovať mohli opäť po dištancoch udelených komunistickou mocou [[Osamelí bežci]], básnici [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], členovia [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]] a niekoľkí slovenskí disidenti [[Zlata Solivajsová]], [[Albert Marenčin]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Kadlečík]], [[Oleg Pastier]]. Po roku [[1989]] je možné určiť päť literárnych prúdov, z ktorých sa však výrazné tvorivé osobnosti snažili uvoľniť a tvoriť v individualistických rámcoch. Tieto prúdy sa definujú ako: * Vplyv [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]] a [[Konkretizmus (poézia)|konkretistov]] v [[Trnavská skupina|Trnavskej skupine]], a vplyv tých, ktorí nadviazali na vzburu básnikov konca [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]{{--}}[[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]], [[Ivan Kolenič]], [[Taťjana Lehenová]] a [[Barbarská generácia]]. * Inšpirácia tvorbou [[Osamelí bežci|Osamelých bežcov]] * Nadviazanie na tvorbu [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], úspešné publikácie boli ''Katolícke piesne z Važca'' a román ''[[Dom opustenosti]]'', ktoré vydal [[Janko Silan]] a [[Milan Rúfus]], ktorý publikoval ''Modlitbičky'' v [[1990]]. * Odmietanie akejkoľvek vývinovej etapy a štýlov pred rokom [[1989]] a polemizovanie o podstate poézie a jej komunikačnom štatúte, napríklad [[Agda Bavi Pain]] * Ženský emancipačný prúd s neo-feministickými inšpiráciami, v ktorom sa darilo poetkám [[Stanislava Chrobáková Repar]], [[Taťjana Lehenová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taťjana Lehenová-komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tatjana-lehenova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-07-11|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref>, [[Ľubica Somolayová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľubica Schmarcová|url=https://www.anasoftlitera.sk/main/anasoft-litera/porota/schmarcova-lubica/|dátum prístupu=2021-12-05|vydavateľ=anasoftlitera.sk}}</ref>, [[Mária Ferenčuhová]], [[Nóra Ružičková]] a [[Katarína Kucbelová]]. Z týchto prúdov sa vyvinula na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] aj [[Postmodernizmus|postmoderná literatúra]] zdôrazňujúca prácu s textom a pohrávanie sa so slovom. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa začala postupná premena štruktúry platforiem združujúcich tvorcov. Neskôr nastalo rozdrobovanie až atomizovanie rôznych literárnych asociácií a neformálnych zoskupení.<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9|strany=292|odkaz na autora=Marián Grupač}}</ref> ===Próza po roku 1990=== Prozaici, ktorí zostali vo vlasti a dištancovali sa od normalizačných metód od roku [[1968]] až po [[Nežná revolúcia|Nežnú revolúciu]] a rôznym spôsobom sa buď vyhýbali publikovaniu umeleckej literatúry alebo tvorili iné žánre, napríklad preklady, po roku 1990 začali naplno tvoriť a publikovať svoje odložené diela. Do tejto kategórie patria [[Ján Johanides]], [[Rudolf Sloboda]]<ref group="pozn.">Citácia z knihy ''Ako vzniká deň'',str. 320, citát R. Slobodu: Spisovateľ sa snaží , aby na triviálnej asociácii založil čosi neobvyklé. Ale toto neobvyklé má tiež svoje zákony a neraz prídeme na to, že to, čo sme považovali za svojskosť, vymyslel už alebo povedal niekto pred nami... Vymyslíme niečo, čo náš kolega zatiaľ nevymyslí. Skoncentrujeme sa, zamyslíme, poprevraciame všetko naruby, a plody: Nové asociácie.</ref> [[Pavel Vilikovský]]<ref group="pozn.">Citát z knihy ''Ako vzniká deň'', str.249: Zobrazovanie postáv ako nositeľov vlastností, typizácia atď. nemajú v poviedke miesta, postavy sú možnosti čitateľovho vnútra.</ref>, [[Pavel Hrúz]], [[Dušan Dušek]], [[Dušan Mitana]], [[Alta Vášová]], [[Stanislav Rakús]] a tiež [[Lajos Grendel]], ktorý robil maďarsko-slovenské preklady. Uvedení spisovatelia sa zaoberali témami života v totalite, slobody jednotlivca, post-totalitného rozpadu hodnôt, analýzou zla v uvedených súvislostiach. Autori používajú pri tom rôzne tvorivé metódy, ako je [[irónia]], [[paródia]] a technika [[brikoláž]]e (brikoláž je ovplyvnená intertextuálnosťou, formovaním významov textu odkazom na iné texty), [[persifláž]]e a [[travestia|travestie]] (zosmiešňujúca obmena vážneho literárneho diela, druh paródie). ===Dráma po roku 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta stredoeurópskych štúdií, katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6}}</ref>=== Postmoderná dráma na Slovensku začala ožívať opäť už od roku [[1987]] inscenovaním slovenských autorov ako boli [[Karol Horák]] a jeho hry ''Medzivojnový muž'' a ''Cesta''. Znova sa začali dávať hry [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]], tieto divadelné kusy patria do žánru absurdného divadla, ktoré je súčasťou slovenskej postmoderny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95}}</ref> Kým dráma po roku [[1989]] prekonávala rekonštrukciu svojich inštitúcií, ktoré sa rušili a znova etablovali, zaznamenala tvorivý útlm vo viacerých svojich disciplínach. V najpriaznivejšej situácii sa ocitli autori divadelných súborov alternatívnych javiskových foriem. Pokračovali [[Stanislav Štepka]], [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]], [[Rudolf Sloboda]], [[Karol Horák]], [[Peter Scherhaufer]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maťašík - Peter Scherhaufer|url=http://www.udfv.sav.sk/dokumenty/Matasik-Peter.Scherhaufer.pdf|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=Maťašík|meno=Andrej|vydavateľ=udfv.sav.sk|odkaz na autora=Andrej Maťašík}}</ref>, [[Blaho Uhlár]] a [[Viliam Klimáček]]. Autori, ktorí okrem iných žánrov písali aj drámu boli [[Peter Karvaš]], [[Peter Kováčik]], ktorý uviedol hru ''Boží vták'' v [[1993]] a ''Svätý z Hlbokého'' v roku [[1998]]. Zo satirikov bol aktívny [[Ľubomír Feldek]] novými scenármi, ktoré boli paródiami na folklór a literárne témy, napríklad ''Smrť v ružovom'' o [[Édith Piaf]] v [[1995]], ''Teta z Prahy'', ''Horor v horárni'' podľa ''Hájnikovej ženy''. Ponovembrová scéna divadla [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka Korzo ´90]] uviedla úspešné divadelné kusy od [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]] ''Armagedon na Grbe'' v [[1993]] a ''Macocha'' v [[1996]]. [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]] publikovali v súbornom vydaní všetko, čo odohrali na rôznych scénach. [[Mikuláš Kočan]] uviedol hru ''Húsky, húsky, kam letíte''. [[Milka Zimková]] uvádzala a vydala [[Monodráma|monodrámy]] v ''Divadle jedného herca''. Najplodnejším autorom v rámci malých javiskových foriem je [[Viliam Klimáček]], dramatik, prozaik a zakladateľ divadla GUnaGU<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9}}</ref>. Prozaik a dramatik [[Pavol Weiss]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Weiss - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-weiss/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> napísal hry ''Priateľky'' a ''Bajmann Brothers'' v [[2005]] s dobovými aktuálnymi témami. Prozaik [[Michal Hvorecký]] publikoval hru ''Plyš'' podľa svojho rovnomenného románu v postmodernom štýle. Ďalší významnejší autor je [[Peter Scherhaufer]] s postmodernou hrou ''Kemu ce treba?''. [[Blaho Uhlár]] začal uvádzať hry v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] a pokračoval aj po prevrate v [[1989]] absurdnými scénickými kusmi ''Kolaps'', ''IM-PASSE'' a ''Dyp inaf'', všetky v [[1991]], ''Eo ipso'' v [[1994]], ''Komora'' v [[1995]], ''Tváre'' v [[1997]], ''DNO - Óda na McWorld'' v [[1998]]. Absurdita dobového života je zobrazená metódou nespojitých výjavov, aby tak zobrazil chaos prežívania. [[Michal Babiak]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Babiak|url=https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum prístupu=2022-02-14|vydavateľ=Spišské divadlo|odkaz na autora=Michal Babiak|url archívu=https://web.archive.org/web/20220214145121/https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum archivácie=2022-02-14}}</ref> vydal svoje hry v spoločnej publikácii ''Tri scenáre'' v [[1997]]. [[Rastislav Ballek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rastislav Ballek|url=https://snd.sk/profil/2031/rastislav-ballek#|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=snd.sk}}</ref> vo svojom dramatickom diele používal témy z diel iných autorov, aby tak satirizoval Vajanského či polemizoval s [[Gejza Vámoš|Gejzom Vámošom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako dnes čítame, inscenujeme drámu, divadelný text?|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=16208|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Podmaková|meno=Dagmar|dátum vydania=|vydavateľ=CEEOL -Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Dagmar Podmaková}}</ref>. Ballekove prózy [[Južná pošta (film)|Južná pošta]], [[Pomocník (film)|Pomocník]] a [[Agáty (film)|Agáty]] boli filmovo spracované. Literárni vedci radia jeho dielo do zlatého fondu slovenskej literatúry.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pisár dlhých zápiskov|periodikum=Knižná revue č. 5/2021|priezvisko=Chmel|meno=Rudolf|vydavateľ=www.litcenrum.sk|miesto=Bratislava|dátum=20.máj 2021|ročník=XXXI|číslo=5}}</ref> Dlhodobo tvoriaci dramatici, ktorí vydávali hry aj po prevrate v [[1989]] sú [[Osvald Zahradník]], [[Karol Horák]], [[Stanislav Štepka]], [[Jana Bodnárová]], [[Eva Maliti-Fraňová]], [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andrej Ferko]], [[Miloš Karásek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karásek Miloš|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karasek-milos|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>, [[Silvester Lavrík]], [[Tomáš Horváth (literárny vedec a spisovateľ)|Tomáš Horváth]], [[Peter Pavlac]], [[Roman Olekšák]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Olekšák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-oleksak|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Michal Ditte]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Ditte|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-ditte/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. == Literárne súťaže na Slovensku == * ''Jurinova jeseň'', [[Čadca]] * ''Krídla [[Ivan Laučík|Ivana Laučíka]]'', [[Liptovský Mikuláš]] * ''Literárne dni [[Pavol Dobšinský|Pavla Dobšinského]]'' * ''Literárna Senica [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]]'', [[Senica]] * ''Literárna súťaž [[Jozef Branecký (spisovateľ)|Jozefa Braneckého]]'', [[Trenčín]] * ''Petržalské súzvuky [[Ferko Urbánek|Ferka Urbánka]]'', [[Bratislava]] - [[Petržalka]] == Antológie == * ''Slovenský klasicizmus – poézia'' je vlastne reedíciou staršej antológie ''Na lutnu''. Výber zo slovenskej klasicistickej poézie (edične pripravil C. Kraus) z roku 1986.<ref name="litcentr" /> * ''Slovenský klasicizmus – próza'', editor C. Kraus<ref name="litcentr">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=klasicizmus – poézia, Slovenský klasicizmus – próza - Opakovanie dejín (aj s chybami)|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/slovensky-klasicizmus-poezia-slovensky-klasicizmus-proza-opakovanie-dejin-aj-s-chybami|dátum prístupu=2021-06-21|priezvisko=Vojtech|meno=Miloslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Miloslav Vojtech}}</ref> == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Bibliografia == * [[Encyklopédia Slovenska]], I. zväzok A - D., strany 345 - 346, heslo: Cyril a Metod a ďalšie, vydal: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied]], Bratislava, [[1980]] * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 32, heslo: Napomenutie vladárom, vydal: VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied, Bratislava, rok 1980 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Jaroslav Vlček]], [[Zlatý fond denníka SME]], e-book * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 94, heslo: Nitra-literárny almanach,strany 382-383, heslo: poézia * [[Encyklopédia archeológie]], autor: [[Bohuslav Novotný]] a kolektív, [[Vydavateľstvo Obzor|vydavateľstvo OBZOR]], str. 321 * [[Valentín Beniak]]: Slovenský igric sa búri aj žalostí, editor:[[Július Pašteka]],vydavateľstvo Hlbiny,2017, ISBN 978-80-89743-21-6 * [[Ján Smrek]]: Poézia, moja láska, vydavateľstvo [[Slovenský spisovateľ]], editor [[Vladimír Petrík]],1989,memoáre, ISBN 80-220-0032-9 * [[Ján Smrek]]: Knihy slnečné, [[Slovenský spisovateľ]], [[1963]], výber tvorby: Cválajúce dni,Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Zrno, ilustrácie akad.sochár Jozef Kostka * Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] 1983,Bratislava * [[Matúš Kučera]]: Postavy veľkomoravskej histórie, vydavateľstvo [[Osveta (vydavateľstvo)|Osveta Martin]], fotografie, rok 1986, 2. vydanie, rok 2007, strany 231 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Stanislav Šmatlák]] a kolektív, vydalo [[Literárne informačné centrum]], Bratislava, rok 2007, 4. vydanie, 345 str., ISBN 978-80-89222-28-5 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Milan Pišút]] a kolektív, vydavateľstvo [[Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov|OBZOR]] Bratislava, rok 1984, str. 1002 * [[Stanislav Šmatlák]]: Dejiny slovenskej literatúry 2, 19. storočie a prvá polovica 20. storočia, 1925-2008, Vyd.údaje:Bratislava: [[Slovenské literárne centrum]], 1999,559 s,2. vyd., v NLC 1, Edícia: Prameň zv. č. 13, ISBN 80-88878-50-0 * Dejiny slovenskej literatúry: Od stredoveku po súčasnosť, Men.Reg.[[Zuzana Kákošová]].Vec.Reg.[[Stanislav Šmatlák]], autor:Šmatlák, Stanislav, 1925-2008, Vyd. údaje:Bratislava: Tatran, 1988, 623 str., * [[Patrik Šenkár]]: Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989, [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre]], Nitra, 2011, ISBN 978-80-8094-898-6 * Súčasná slovenská literatúra po roku 1989, [[Marián Grupač]] a kol., vydal [[Matica slovenská]], s podporou Ministerstva kultúry SR, Martin, 2015, ISBN 978-80-8128-138-9 * [[Fraňo Ruttkay]]: Ľudovít Štúr, biografia, vydavat. [[Vydavateľstvo Obzor|OBZOR]] - redakcia TATRAPRESS pre Slovenský úrad pre tlač a informácie, rok 1971, strán 105 * [[Rudolf Jašík]]: Námestie svätej Alžbety. 1. vyd. Bratislava : [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé Letá]], 1958. S. 268. * Ako vzniká deň - Generácia 56, zostavovateľ [[Vincent Šabík]], vydavateľstvo [[Tatran (vydavateľstvo)|TATRAN]], Bratislava, rok 1970, str. 328 * Literárny text v postmoderne - Dráma a próza, vydanie1., vydavateľ:[[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Vysoká škola pedagogická v Nitre]], Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, Nitra, rok1994, str.95, ISBN 80-88738-59-8 * [[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydanie 1., Vydavateľ:Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava, rok 2007, str. 523, ISBN 978-80-8101-015-6 * František Štraus: Príručný slovník literárnovedných termínov, 1. vydanie, vydavateľ:VSSS, strán 368, ISBN 80-8061-065-7 * Dictionnaire des Genres et notions littéraires, Encyclopaedia Universalis, Albin Michel, Nouvelle édition augmentée, ISBN 2-226-12236-228 * Slovník slovenských autorov, Valér Mikula a kol., (1999 a 2005), vydavateľstvo Libri 1999, Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV 2005, 2. vydanie, strán 651, ISBN 8071498017 a ISBN 9788071498018 * [[Margita Figuli]]: Zuzana, vydanie 1., vydavateľstvo OBRODA, Bratislava, rok 1949, str.143 * [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]]: Na slovenský národ - Selanky, Rozličné básne, Žalospevy a Pesne, Slovenské vydavateľsto krásnej literatúry n.p., Bratislava, rok 1957, úvod:Dr. Karol Rosenbaum, edícia Hviezdoslavova knižnica, str. 280 * [[Janko Jesenský]]: Demokrati, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry Bratislava, rok 1958, edícia Hviezdoslavova knižnica, str.439 == Pozri aj == {{stĺpce|2| * [[Zlatý fond denníka SME]] * [[zoznam slovenských prozaikov]] * [[zoznam slovenských básnikov]] * [[hlaholika]] * [[romantizmus v slovenskej literatúre]] * [[slovenská literárna fantastika]] * [[Národné kultúrne pamiatky v archívoch Slovenskej republiky]] * [[Trnavská skupina]] * [[Konkretizmus (poézia)]] * [[Eugen Vesnin]] * [[Štefan Gráf]] * [[Generácia 56]] * [[Barbarská generácia]] * [[Peter Scherhaufer (1942)|Peter Scherhaufer]] * [[Jozef Kot]] * [[Jean Giono]] * [[Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux]] * [[Pierre Reverdy]] * [[Richard Dehmel]] }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Literatúra|Literárny}} * [https://www.academia.edu/16267228/Chronologick%C3%BD_v%C3%BDvoj_literat%C3%BAry?email_work_card=thumbnail Chronologický vývoj literatúry] * [https://dspace.uniba.sk/xmlui/bitstream/handle/123456789/36/Krocanova+9788081273360.pdf?sequence=1&isAllowed=y Prolegomena k dejinám slovenskej literatúry prvej polovice 20. storočia] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Literatúra v slovenskom jazyku]] [[Kategória:Slovenčina]] [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev na Slovensku]] rvfmz4j377n7kp44adffksxqbnt9pmy 8226496 8226486 2026-05-31T05:36:05Z Nelliette 31909 /* Staroslovienska literatúra */ uprava šablonz 8226496 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Výtvarné umenie 18 Slovakia 10.jpg|náhľad|[[Ľudovít Štúr]] – kodifikátor modernej slovenčiny.]] '''Slovenská literatúra''' je literatúra [[Slováci|Slovákov]], súčasť [[slovenské umenie|slovenského umenia]], výrazná súčasť [[slovenská kultúra|slovenskej kultúry]], osobitná kultúrna entita. Patrí do [[stredoeurópska literatúra|stredoeurópskej literatúry]]. Je to literatúra písaná v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] autormi nachádzajúcimi sa aj v iných krajinách sveta ako je [[Slovensko]]. Výskumom slovenskej literatúry sa zaoberá najmä slovenská [[literárna veda]]. Slovenská literatúra má históriu tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Jej prvým dielom je [[Proglas (prológ)|''Proglas'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Proglas-recenzia|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/proglas litcentrum|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> od [[Konštantín Filozof|Konštantína Filozofa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry-/Staršia slovenská literatúra-800-1780|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/starsia-slovenska-literatura-800-1780/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> V období [[renesančný humanizmus|humanizmu]] a [[Renesancia|renesancie]] tvorili na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] hlavne v [[latinčina|latinčine]] a [[čeština|češtine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry/novšia slovenská literatúra|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/novsia-slovenska-literatura/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne [[Kodifikácia|kodifikovať]] spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] používanú s úpravami dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] vedení [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali [[stredoslovenské nárečia]], ktoré boli jazykom ľudu. V [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizme]] tvorili najmä [[poézia|poéziu]]. ==Stredoveká literatúra (800{{--}}1500)<ref name=´smatlak´>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4.|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn= 978-80-89222-28-5|strany=37 etc.|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>== ===Staroslovienska literatúra === Ranostredoveká slovenská literatúra sa datuje od doby začiatku pôsobenia vierozvestcov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]]<ref name="PK">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=profil.kultury.sk/Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727150725/https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref> a ich ďalších piatich učeníkov, ktorí bývajú nazývaní aj [[sedmopočetníci]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Svätí slovanskí sedmopočetníci|priezvisko=Škoviera|meno=Andrej|vydavateľ=Slovenský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-89489-02-2|strany=247}}</ref>, na území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]].<ref name="HR">{{Citácia periodika|titul=Stručná periodizácia staroslovienskeho a cirkevnoslovanského písomníctva|periodikum= Historická revue|priezvisko=Žeňuch|meno=Peter|odkaz na periodikum=www.sahi.sk|vydavateľ=Slovenský archeologický a historický inštitút - SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXX|číslo=6/2019}}</ref> K historicky doloženým autorom patria:<ref name=´smatlak´ /> * [[Konštantín Filozof]] (neskôr sv. Cyril), * [[827]]{{--}}† [[869]], vierozvestca, autor písma [[hlaholika]] a prvého [[Staroslovienčina|staroslovienskeho]] textu [[Proglas (prológ)|''Proglas'']]<ref name="HR" /> napísaného v hlaholike, ako aj autor prekladu Biblie do staroslovienčiny.<ref name="Encyklo">{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, I. zväzok A - D.,heslo: Cyril a Metod a ďalšie,|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=strany 345 - 346|odkaz na autora=Vladimír Hajko a kolektív}}</ref> * sv. [[Metod (svätec)|Metod]] (* [[815]]{{--}}† [[885]]), vierozvestca a možný spolutvorca [[Hlaholika|hlaholiky]], narodený v [[Solún]]e, autor a spoluautor prekladu [[Biblia|Biblie]] do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a viacerých ďalších cirkevných diel,<ref name="Encyklo"/><ref name="grkat.nfo.sk" /> ktoré prekladal spolu so sedempočetníkmi * [[sv. Angelár]], jeden z učeníkov sv. Metoda * sv. [[Gorazd (Nitra)|Gorazd]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), žiak Cyrila a Metoda, pripisujú sa mu diela: ''[[Život Metodov]]'', ''[[Kyjevské listy]]'' a ďalšie diela, čo však nie je dokázané.<ref name="grkat.nfo.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sedmopočetníci|url=https://www.grkat.net/texty/sedmopocetnici.html|dátum prístupu=2023-06-18|vydavateľ=www.grkat.net|autor=Andrej Škoviera}}https://www.grkat.net/texty/sedmopocetnici.html</ref> * sv. [[Kliment Ochridský]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), je autorom asi 50 diel v [[Hlaholika|hlaholike]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Kliment Ochridský|url=https://www.grkat.net/texty/kliment-ochridsky.html Svätý Kliment Ochridský (sloviensky), grkat.net|dátum prístupu=2023-06-18|vydavateľ=www.grkat.net|autor=Andrej Škoviera}}</ref> * sv. [[Sáva (Sedmopočetník)|Sáva]], vie sa, že zostal v [[Konštantinopol]]e počas svojej misie asi v roku [[882]]. Pripisujú sa mu dve diela: ''Služba sv. Cyrilovi a Rozprava o žaltári''.<ref name="grkat.nfo.sk" /> * sv. [[Naum Ochridský]] (* okolo [[830]]{{--}}† [[23. december]] [[910]]) K ďalším žiakom sv. Metoda patril sv. [[Konštantín Preslavský]] (Presbyter), autor [[Cyrilika|cyriliky]],<ref name="C-M">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovania vo včasnom stredoveku/cyrilo-metodská misia|url=http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=cyrilo-metodska-misia Slovania vo včasnom stredoveku|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref>. Po vyhnaní Metodových a Konštantínových žiakov v roku [[887]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=|rok=1986|strany=197|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, alebo v roku [[886]]<ref name=´smatlak´ /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chronológia starších slovenských dejín|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600427|dátum prístupu=2022-01-26|priezvisko=Lukačka|meno=Ján|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Ján Lukačka a kol.}}</ref> z územia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] sa [[Sloveni]] na jej území ocitli pod vplyvom západného kresťanského obradu a tým aj [[Latinčina|latinčiny]], ktorá sa stala jediným literárnym a cirkevným jazykom.<ref name="PK" /> Po porážke [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukových]] synov v [[Bavori (Germáni)|bavorsko]]-[[Starí Maďari|staromaďarskej]] [[Bitka pri Bratislave|bitke pri Bratislave]] (dobový názov [[Brezalauspurc]]) [[9. august]]a [[907]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|rok=1986|strany=198|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, sa [[hlaholika]] a [[staroslovienčina]] prestávala používať, no hlavne od nástupu [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] k moci. V slovenskom ľudovom prostredí však pretrvávala ľudová [[staroslovienčina]], vyvíjala sa ľudová slovesnosť a pôsobili [[igric]]i. Igrici šírili verbálne a hudobne sloviensku kultúru ešte ďalšie storočia, hoci v písanej forme neexistovala. Príkladom pre toto tvrdenie je pieseň ''[[Nitra milá Nitra]]'', čo je najtajomnejšia historická hymnická pieseň, ktorú [[Ján Kollár]] uviedol vo svojich ''Národných spievankách'' a považoval ju za ľudovú, no podľa analýzy je autorským dielom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref><ref group="pozn.">Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: Mladé letá 1983,Bratislava, pieseň Nitra, milá Nitra, str. 125, verzia od Ľudovíta Štúra, 66-042-83: Nitra, milá Nitra/ty vysoká Nitra!/Kdeže sú tie časy,/v ktorých si ty kvitla_/Nitra, milá Nitra,/ty slovenská mati!/Čo pozriem na teba,/musím zaplakati./Ty si bola niekedy/všetkých krajín hlava,/v ktorých tečie Dunaj,/Visla i Morava./Ty si bola sídlo/kráľa Svätopluka,/keď tu panovala/jeho mocná ruka./Ty si bola sväté/mesto Metodovo,/keď tu našim otcom/kázal božie slovo.</ref> Igrici boli kultúrny fenomén, ktorého diela nie sú písomne doložené, no je spomínaný v iných písomnostiach vtedajšej latinskej spisby. Významný zdroj tohto tvrdenia je [[Anonymus|Anonymova]] kronika ''Gesta hungarorum'' ([[1200]]) obsahujúca zmienku o igricoch, ktorí vystupovali na verejnosti a na dvoroch slovanskej šľachty v období 10.{{--}}12. storočia a zmieňuje sa aj o povestiach kolujúcich v dedinskom ľude, tzv. „fabulae rusticorum”, hoci formou „per negationem”, teda odmietania tejto kultúry<ref>{{Citácia knihy |titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydanie=4. |vydavateľ=Literárne informačné centrum |miesto=Bratislava |rok=2007 |isbn=978-80-89222-28-5 |strany=113{{--}}115 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Anonymus bol notárom na dvore uhorského kráľa [[Belo III.|Bela III.]] a mal za úlohu spísať dejiny [[Maďari|Maďarov]] od doby „zaujatia vlasti” na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. [[Súbor:Kyjevské listy.gif|náhľad|[[Kyjevské listy]] sú napísané v najstaršom type hlaholiky tzv. [[hlaholská unciála|hlaholskej unciále]], kde nie sú ešte veľké písmená.<ref>hlaholika In: {{Citácia knihy |titul=Encyklopédia archeológie |priezvisko=Novotný |meno=Bohuslav |vydavateľ=OBZOR |miesto=Bratislava |strany=321 |odkaz na autora=Bohuslav Novotný}}</ref>]] ====Diela v staroslovienskom jazyku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=345|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>==== * [[Proglas (prológ)|Proglas]], autor je [[Konštantín Filozof]], pôvodné dielo v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] v písme [[hlaholika]], úvod k prekladu biblie<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=89-93|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Frizinské pamiatky]], cirkevná literatúra písaná [[Hlaholika|hlaholikou]] pôvodne v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] * [[Adhortácia k vladárom]], staroslovienčina v hlaholike, slov. [[Napomenutie vladárom]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok N -Q,heslo: Napomenutie vladárom|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=32|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Napomenutie vladárom|url=http://www.klasici.sk/node/87 Univerzitná knižnica - Napomenutie vladárom|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref> * [[Adhortácia k pokániu]], staroslovienčina v hlaholike * [[Zakon sudnyj ľudem]], staroslovienčina v hlaholike<ref>{{Citácia periodika|titul=Zakon sudnyj ľjudem|periodikum=Historická revue |priezvisko=Ličková|meno=Darina|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXIII|číslo=6/2012}}</ref> * [[Kánon na počesť svätého Demetera Solúnskeho]], staroslovienčina v hlaholike * [[Moravsko-panónske legendy]], v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] dve biografie sv. [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život Konštantína|url=http://www.klasici.sk/node/487 Univerzitná knižnica- Život Konštantína|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=94-99|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu]], preložené z latinčiny do staroslovienčiny v hlaholike * [[Kyjevské listy]] - staroslovienčina v [[Hlaholika|hlaholike]] * [[Svätoemerámske glosy]] - nad latinskými vetami sú rydlom vyryté staroslovienske slová ===Literatúra v latinčine=== Latinská tvorba zahŕňa poéziu, prózu, vecnú literatúru, náučnú literatúru a vedecké a cirkevné pojednania. Dráma v stredoveku sa orientovala na frašky a na mystériové a moralitné hry prispôsobené svetskému a reálnemu mysleniu. Texty hier sa však dodnes nezachovali. Niektoré príklady tvorby v stredovekej literatúre: [[Súbor:Képes Krónika 1360.jpg|náhľad|Uhorská kronika]] * [[Moravsko-panónske legendy]] - preložené zo [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] do [[Latinčina|latinčiny]], vznik [[9. storočie]] * [[Legenda o svätých Svoradovi a Benediktovi]] ([[1064]]), autor je [[Maurus (Nitra)|Maurus]], biskup v Nitre, (asi [[1000]]{{--}}[[1070]]), v latinskom jazyku<ref name="PK" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=113-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Nitriansky kódex]] približne z roku [[1083]], dnes uložený v [[Nitra|Nitre]] * [[Kronika Jána z Turca|Uhorská kronika]], autor [[Ján z Turca]] (asi [[1435]]{{--}}[[1488]]/89), v [[Latinčina|latinčine]]<ref name="PK" /> * [[Vítaj, milý Spasiteľu]], hymnus, vyznačujúci sa jednoduchým, ale sugestívnym poetickým jazykom<ref name=´Profil´ />, [[14. storočie]]. * [[Chváloreč na básnické umenie]] ([[1461]]), lat. ''Laudes artis poeticae'' od [[Krištof Petschmessing|Krištofa Petschmessinga]] je „príkladom vysokej jazykovej, rétorickej a básnickej kultúry, odlišujúcej sa od plebejského jazyka. Toto dielo pripravilo pôdu pre nástup humanizmu a renesancie v podmienkach slovenskej literatúry a kultúry”<ref name=´Profil´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Profil kultúry - Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727150725/https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref>. V inom prameni sa meno autora nachádza v tvare [[Krištof Petschmessingsloer]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=13-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>, magister, ktorý pochádzal z [[Levoča|Levoče]]. Prepísal dielo ''Satiry'' od rímskeho básnika [[Iuvenalis|Decima Junia Juvenala]] a pridal vlastný úvod o básnickom umení ''Laudes artis poeticae''. Dielo je stredovekou literárno-teoretickou rozpravou o poézii a rétorike. Petschmessingsloer postavil teóriu stredovekého poetického diela na antických autoroch a [[Tomáš Akvinský|Tomášovi Akvinskom]], [[Boethius]]ovi a súpútnikoch, pričom definuje jednotlivé druhy poézie, jej kompozičné princípy a štyri príčiny tvorby diela. Tiež sa zaoberá členením viet a súvetí a tematikou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chvála básnického umenia“ (Laudes artis poeticae, 1461) z pera Levočana Christophora PetschmessingsloeraForum Historiae 2/20082|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=698935|dátum prístupu=2022-01-25|priezvisko=Novacká|meno=Mária|vydavateľ=CEEOL-wikipedialibrary|odkaz na autora=Mária Novacká}}</ref> Zaujímavou etapou vývoja bolo založenie univerzity [[Universitas Istropolitana|Academia Istropolitana]] v [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1465]] pápežskou zakladacou listinou, ktorá mala vplyv na vývoj humanistickej literatúry väčšinou písanej v [[Latinčina|latinčine]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Humanizmus a vzdelanosť na dvore Mateja Korvína|periodikum=Historická revue č. 5/2017|priezvisko=Homoľa|meno=Tomáš|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXVIII|číslo=5/2017}}</ref>. ===Literatúra v českom jazyku=== [[14. storočie]] znamenalo posilnenie slovenskej vzdelanosti a tým aj literatúry. K tomu prispelo založenie [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]] ([[1348]]), čo iniciovalo používanie [[Čeština|češtiny]] na území [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]. Začali sa objavovať texty v češtine, napríklad mestské kroniky (viď. ''[[Žilinská kronika]]'' z roku [[1451]]). V týchto záznamoch sú zistiteľné aj čiastočné prejavy slovenských nárečí. Veľký podnet pre uplatnenie českého jazyka v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] znamenal vpád [[Husiti|husitov]] a hlavne vojsk [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]], ktoré v polovici [[15. storočie|15. storočia]] okupovali všetky slovenské [[Stolica (územie)|župy]]. Čeština sa presadila aj u vtedajšej vládnucej elity, evanjelického duchovenstva a meštianstva a pretrvávala ako literárny jazyk v 15. a [[16. storočie|16. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dejiny slovenskej literatúry, Hlava I., Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Vlček |meno=Jaroslav |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME |odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> ==Humanizmus a renesancia (1500{{--}}1650)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=45{{--}}99|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Literárny humanizmus a renesancia v Uhorsku sa dá charakterizovať ako literárne hnutie, ktoré postupne prešlo od stredovekého štúdia latinskej a gréckej kultúry k jej napodobňovaniu čo sa týka formy aj obsahu. Spočiatku bol hlavným komunikačným nástrojom latinský jazyk, neskôr sa prešlo k češtine, slovenčine či bibličtine. Renesancia znamenala protichodný proces voči stredovekému humanizmu, postavila sa proti feudalizmu a jeho výrobným vzťahom, rodil sa nový kapitalistický systém. V užšom zmysle renesancia vo výtvarnom umení a literatúre spracúvala bezprostrednejšie citový a zmyslový život, krásu, lásku a prírodu. Mala bližšie k ľudovému folklóru a národným jazykom. Renesančnú kultúru a vzdelanosť pomohla nastoliť aj [[Beatrix Aragónska|Beatrice Aragónska]], ktorá ju priniesla z Neapola zároveň so svojím venom na dvor kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]]. Matej Korvín túto tendenciu mohutne podporil. Kultúrny vývoj v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] usmernilo aj založenie [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]] ([[1635]]{{--}}[[1755]]). Vzdelávanie v ňom riadili a vykonávali [[jezuiti]] a tým sa stalo, že v učebniciach literatúry sa ocitol dlhý rad katolíckych duchovných, ktorí každý vlastným spôsobom prispeli k vývoju slovenského jazyka. [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev]] mala samozrejme tiež svoj mohutný záber na kultivovanie slovenského jazyka a literatúry. V tomto období však začal rásť aj počet laických spisovateľov. Situáciu komplikovali okrem husitských výbojov na Slovensko aj [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska|url=https://www.valka.cz/12222-Turecke-vojenske-vyboje-na-uzemi-dnesneho-Slovenska-I valka.cz|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=www.valka.cz}}</ref>, ktoré sa viedli na území [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Rakúsko|Rakúska]]. Uhorská šľachta bola názorovo rozdelená a jej politické ambície spôsobovali ďalší chaos v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Šľachtické vojny nedovoľovali, aby sa laickí autori z radov šľachty mohli literárne realizovať tak, ako to v tej dobe bolo v západnej Európe. Pomalší vývoj humanistickej vzdelanosti a tým aj literatúry v Uhorsku zapríčiňoval veľmi slabý rozvoj [[kníhtlač]]e na jeho území, ktorá koncom [[15. storočie|15. storočia]] ešte na území [[Slovensko|Slovenska]] nebola rozvinutá<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry I.|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|isbn=978-80-89222-28-5|strany=138|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Z toho vyplývala nedostatočná vzdelanosť nielen nižších vrstiev, ale aj kňazov a šľachty. Humanistická a renesančná literatúra sa naplno prejavila až od druhej polovice [[16. storočie|16. storočia]]. Od začiatku [[16. storočie|16. stor.]] sa vzdelanosť začala prudko rozvíjať vplyvom [[Reformácia|reformačného hnutia]] na celom území Slovenska. Mestá podporovali zakladanie škôl rôznych stupňov. Významné boli mestská škola v [[Bardejov]]e, kde študoval aj [[Martin Rakovský (básnik)|Martin Rakovský]] z Turca, [[Prešovská škola]] a ďalšie mestské školy, v ktorých sa vyučovala latinčina po latinsky. V [[Bardejov]]e bola publikovaná prvá tlačená kniha na Slovensku v roku [[1581]]. Bol to preklad diela ''Der kleine Kathechismus od [[Martin Luther|Martina Luthera]] so slovenským názvom ''Malý katechizmus'' a vydal ju tlačiar [[Dávid Gutgesel|David Guttgesell]]. Predpokladaným prekladateľom katechizmu do slovakizovanej češtiny bol Severinus Sculteti, [[slovenčina|slov.]] [[Severín Škultéty]] ([[1550]]−[[1600]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bardejovský katechizmus z roku 1581, str. 120|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=205820|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Žitný|meno=Milan|vydavateľ=CEEOL-Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Milan Žitný}}</ref> Počas humanizmu a renesancie sa ďalej rozvíjala dráma. V jej rámci sa dominantne vydeľovalo školské divadlo, ktoré hrávalo náboženské, polosvetské a svetské hry. Písali ich evanjelickí aj katolícki autori v latinčine. Tematika bola buď vieroučná alebo starozákonná biblická. Ján Duchoň napísal hru ''Veľké tajomstvo zbožnosti'' ([[1628]]), Juraj Lippay tvoril pašiové hry. Polosvetské a svetské hry evanjelické spracovávali pastiersku bukoliku, napríklad ''Eklóga Simeon a Galileus'' od [[Ján Duchoň|Jána Duchoň]]a. Od polovice [[15. storočie|15. storočia]] sa rozvíjala [[ľudová slovesnosť]]. Vydeľovali sa folklórne žánre: ľudové piesne obradné, lyrické, [[Koleda|koledné]] a [[Hádanka|hádanky]], [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]], [[Pranostika|pranostiky]], dramatické výstupy, svadobné piesne a pohrebné vykladania. Piesňová lyrika sa stávala samostatným žánrom (ľúbostné, [[Uspávanka|uspávanky]], [[trávnice]], vojenské, pastierske, žartovné piesne). [[Balada|Baladické piesne]] o kráľovi Matejovi Korvínovi a osmanských vojnách zrkadlili súdobé historické udalosti. Od konca [[16. storočie|16. storoči]]a sa tvorili regrútske a vojenské piesne a [[Balada|balady]]. Medzi prekáravé piesne patrí ''Žalo dievča, žalo trávu'', k alegorickým piesňam zase ''Prečs´kalina, v kríčku stála''. Tieto ľudové žánre majú starú históriu a bohatosť diel. Tiež vznikali mnohé piesne s tematikou rodiny a vzťahov v nej: ''Naša pani kňahne'', ''Kdeže si bola Anička moja'', ''V tom inglickom poli jedna krčma stojí'' alebo ''A na hure hori cirňovy ohničok''. ===Básnici=== [[Súbor:Johannes Sambucus (11497525).jpg|náhľad|Ján Sambucus]] Známym a dobre doloženým autorom obdobia humanizmu je polyhistor [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]), ktorý ako príslušník slovenského etnika písal v [[Latinčina|latinčine]]. Preložil z [[Maďarčina|maďarčiny]] do latinčiny báseň ''Dobytie Szigetu'' na žiadosť cisára [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]], čím získal jeho štipendium. Básnická zbierka ''Poemata'' ([[Padova]], [[1555]]) vyšla počas jeho pracovného a študijného pobytu v [[Padova|Padove]]. V [[Český jazyk|českom jazyku]] tvoril [[Ján Silván]] ([[1493]]{{--}}[[1572]]), ktorý pôvodom zo [[Slovensko|Slovenska]] ale pôsobiaci v [[Čechy|Čechách]] dosiahol ako prvý publicitu svojou [[Poézia|poéziou]] nielen cirkevnou (prebásnenie [[žaltár]]a) ale aj subjektívnou lyrickou tvorbou. Silván vydal svoje jediné samostatné dielo ''Písně nové a na sedm žalmů kajících a jiné žalmy'' ([[Praha]] [[1571]]) ako zbierku piesní (kancionál) a žalmov. [[Martin Bošňák]] (asi [[1500]]{{--}}[[1566]]), vojak a básnik, je zaujímavý zjav v dejinách slovenskej literatúry tým, že napísal jednu historickú epickú poému v českom jazyku, ktorá bola medzi prvými v histórii slovenskej literatúry. Tento dôležitý posun vo vývoji sa udial v polovici [[16. storočie|16. storočia]] (okolo [[1549]]), keď vytvoril epickú poému ''[[Píseň o zámku muránském]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o zámku Muránskem|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/188/Bosnak_Pisen-o-zamku-Muranskem/1 zlatyfond.sme.sk:Pisen-o-zamku-Muranskem/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Bošňák|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Martin Bošňák}}</ref> Druhá historická poéma ''[[Píseň o sigetském zámku]]'', ktorá zrejme vznikla okolo roku [[1566]], kedy bol zámok Sziget (slov. Sihoť) dobytý armádou [[sultán]]a [[Sulejman II.|Sulejmana II.]], je podľa slovenskej literárnej vedy dielom anonyma, i keď býva pripisovaný tiež [[Martin Bošňák|Martinovi Bošňákovi]] ako účastníkovi bitky o tento hrad. Historická poéma je napísaná v slovakizovanej češtine, čo je ďalší významný jav slovenskej literatúry a jazyka. Táto poéma sa zároveň považuje za veľmi hodnotné básnické dielo. Čo sa týka jeho formy, je skomponované zo sto 5-veršových slôh, ktoré majú striedavo 6-slabičné a 7-slabičné verše.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o Sigetském zámku|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/96/Anonym_Pisen-o-Sigetskem-zamku zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Martin Rakovský (básnik)|Martin Rakovský]] (asi [[1535]]{{--}}[[1579]]) bol básnik tvoriaci poéziu v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]], ktorej témami už nie sú cirkevné inšpirácie ale je v nich prítomná občiansko-politická téma. Zveršované pojednania v elegickom distichu ''O svetskej vrchnosti'' a ''O rozvrstvení obyvateľstva a príčinách prevratov v kráľovstvách a impériách'' sú tematicky zamerané na ideál vrchnosti a mestské a štátne zriadenie. Písal aj príležitostnú poéziu, napr. ''Palusus'' ako hold cisárovi [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánovi II.]] Jeho latinské [[Óda|ódy]], [[Elégia|elégie]], žartovné básne a preklady sa zachovali a vyšli v zbierke ''[[Opera omnia]]'' v roku [[1974]], čo naznačuje význam jeho diela.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=62-67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Vavrinec Benedikt z Nedožier]] ([[1555]]{{--}}[[1615]]) je dôležitý nielen svojím pedagogickým vedeckým dielom, ale aj matematickým a literárnovedným. Bol významným humanistickým [[polyhistor]]om, doživotným profesorom na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] a jej [[prorektor]]om. Vavrinec Benedikt napísal v roku [[1607]] latinskú básnickú skladbu v [[Hexameter|hexametroch]], ktorá hovorila o novej zreformovanej školskej sústave pod názvom ''Penitioris scholae structura'' (Vnútorná školská sústava, resp. Štruktúra nižšej školy). Špeciálnym prípadom je uhorský vojak a básnik [[Valentín Balaša]] zo [[Zvolen]]a a [[Modrý Kameň (hrad)|Modrého Kameň]]a ([[1554]]{{--}}[[1594]]) ovládajúci viaceré cudzie jazyky. Písal [[Maďarčina|maďarsky]], [[Slovenčina|slovensky]] a [[Turečtina|turecky]]. V prevažnej miere je maďarským autorom, no v jeho literárnej pozostalosti sa našli niektoré slovenské texty<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Balaša|meno=Valentín|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša a jeho magický kruh/ Si palác, kde chcem byť doma|periodikum=Slovenské Pohľady|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|dátum=2023-08-22|ročník=IV.|číslo=9 -10/2023|strany=160|issn=1335-7786}}</ref>. Tento zakladateľ modernej maďarskej lyrickej poézie napísal prvú slovenskú báseň o láske ''Pieseň v mene peknej devy'' (pozri [[Kódex Jána Jóba Fanchaliho]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kódex Jána Jóba Fanchaliho |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/88/Fanchali-JobJobdeFanchali_Kodex-Jana-Fanchaliho---Joba/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Fanchali |meno=Ján Jób |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>) a v [[Slovenčina|slovenčine]] nábožensky ladené básne. Podľa jedného prameňa napísal aj divadelnú hru ''Credulus a Júlia'' v slovenskom jazyku, ktorá je pravdepodobne prekladom maďarskej komédie ''Krásna maďarská komédia'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša|url=https://docplayer.cz/106848800-Balint-balassi-valentin-balasa.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Matisková|meno=Elena|dátum vydania=|vydavateľ=Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene}}</ref>. Uveďme ešte básnika [[Daniel Pribiš|Daniela Pribiša]] ([[1580]]{{--}}[[1645]]), ktorý sa vyznačuje tým, že do svojho diela z roku [[1634]], čo bol preklad [[Martin Luther|Luthera]] Katechizmy (''Rosarum animae, O způsobu modlení, Písně duchovní''), zaradil do pripojeného spevníka aj slovenské piesne, ktoré zobrazujú vtedajší sociálny život v [[Uhorsko|Uhorsku]]. [[Ján Bocatius]] ([[1569]]{{--}}[[1621]]) bol uhorský humanistický básnik nemeckého pôvodu, ktorý po štúdiách v Nemecku odišiel pôsobiť do Uhorska a stal sa pedagógom a autorom píšucim latinsky a nemecky. Jeho význam spočíva v šírení humanizmu na východnom Slovensku. Pracoval ako pedagóg, verejný činiteľ a tvorivý básnik. V roku [[1599]] vydal prvú kompozične celistvú zbierku básní vydanú v [[Uhorsko|Uhorsku]] pod názvom ''Päť kníh uhorských básní'' (lat. ''Hungaridos libri poematum'') v latinčine rozdelených na päť tematicky rozdielnych častí. Od [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] dostal titul poeta laureatus caesareus. ===Prozaici=== Humanistická próza je ukážkou toho, ako ťažko a zložito sa vymaňovala slovenská reč a literatúra z neexistencie. Pomaly a nenápadne sa cez drámu dostávala k ušiam a očiam divákov. Tu sa cez komediálne kusy dostala na slobodu prostredníctvom češtiny, slovakizovanej češtiny a ľudového jazyka. [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]) okrem poézie tvoril prózu s využitím výlučne latinského jazyka. No napísal ''Obrazy starších a mladších lekárov a filozofov'' vydaných roku [[1574]], v ktorých sa priznáva k slovenskému pôvodu. Písal historické diela, napríklad komentáre k ''Ransanus – Epitome rerum hungaricarum a Goltzius, C. – Caesar sive historiae''. Zložil aj smútočnú reč nad hrobom cisára Ferdinanda ''Oratio cum epigrammatis aliquot epitaphiisin obitum Imp. Ferdinandi primi'', čo mu zabezpečilo pozíciu dvorného historika. Vydal zbierku emblémov s názvom ''Emblemata'' ([[1564]]) v [[Antverpy|Antverpách]], v dobových podmienkach to znamenalo súbeh [[drevoryt]]u, [[Motto|motta]] a [[epigram]]u na danú osobnosť. Bol dvorným lekárom a nositeľom viacerých titulov a hodností na dvoroch [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Medzi humanistických prozaikov patrili väčšinou autori cirkevných diel. Takým bol [[Izák Abrahamides]] ([[1557]]{{--}}[[1621]]) píšuci v latinskom jazyku a [[Pavel Kyrmezer]] ( [[1530]]{{--}}[[1589]]), ktorý písal nielen latinské cirkevné diela, ale aj v češtine bibliou inšpirované hry, z ktorých sa zachovali viaceré veršované komédie v ľudovom jazyku. V tejto fáze tvorby sa Kyrmezer ocitol na pôde už nie cirkevnej ale na pôde meštianskeho laického divadla. To implikovalo, že sa jeho hry zaradili na vrchol českej a slovenskej dobovej literatúry. Sú to biblické drámy vo veršoch ''[[Komedia o Tobiášovi]], [[Komedia nová o vdově]] a [[Komedia česká o bohatci a Lazarovi]]''. Protestant [[Jur Tesák Mošovský]] ([[1545]]{{--}}[[1617]]) napísal veľa cirkevných traktátov v latinčine a viacero českých komédií, ktoré sa však stali obeťou [[Jezuita|jezuitského]] cenzora Koniáša. Dodnes sa zachovala len jediná, a to ''[[Komedie z knihy Zákona božího, jenž slove Ruth]] ([[1604]]'' zásluhou jeho syna Adama, ktorý ju dal vydať v Prahe. Vo veršovanej komédii použil živý dobový jazyk (český) a ľudový zemitý humor. Táto hra predstavuje typ nábožensko-reformačnej renesančnej dramatickej tvorby. Člen protestantskej šľachty, vzdelanec aj vojak [[Peter Révai]] ([[1568]]{{--}}[[1622]]) písal historické a právnické diela v latinčine, v ktorých ako uhorský historik objasňoval starobylosť Slovanov a o Uhorsku písal ako o mnohonárodnom štáte. V súkromnej korešpondencii používal slovenčinu. Spomedzi viacerých treba vyzdvihnúť obsiahlejšie historické dielo ''De monarchia et sacra corona regni hungariae centuriae septem''. Jeho tvorba mala vplyv na neskoršiu slovenskú [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] a [[Štúrovci|obrodenecké hnutie]]. [[Súbor:Tranovsky exlibris.jpg|náhľad|[[Juraj Tranovský]]. ex libris]] [[Juraj Tranovský]], alias Tranoscius ([[1592]]{{--}}[[1637]]) tvoril na predele medzi renesanciou a barokom. Tento česko-poľský [[Evanjelici|evanjelický]] farár bol nútený odísť po [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej Hore]] do [[exil]]u, čím sa ocitol v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Jeho najdôležitejším dielom je spevník ''Cithara Sanctorum'', ktorá obsahovala v pôvodnej verzii 412 piesní duchovného, lyrického a sociálneho charakteru. Viac ako 150 piesní preložil alebo zložil sám Tranovský. Kancionál bol v biblickej češtine: ''Apocv. Pjſne Duchownj Staré y Nowé Kterychž Cyrkew Kreſtanſká pri Weyročnjch Slawnoſtech a Památkách Jakož y wewſſelikých potrebách ſwých obecnich yobwzlaſtnijch proſpechem mnohým uživá: Knimžto pridaný gsau Pjſne Dr. M. Luthera wſſecky z Nnemecké reči do naſſi Slowanſké Preložené.'' ==Barok (1650{{--}}1780)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava,|rok=1984|strany=62{{--}}67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/4|dátum prístupu=2021-10-23|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|dátum vydania=2018-01-01|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref>== V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pokračovali zložité historické deje, prenasledovanie evanjelických kňazov a spisovateľov donútených k exilu alebo poslaných na galeje. Niektorí stihli o tom napísať len svoj dobrodružný životopis, iní dokázali v zlých podmienkach aj tvoriť, čo je obdivuhodné. V barokovej literatúre na území dnešného Slovenska sa prejavili niektoré podobné témy a štýl ako v európskych literatúrach. Charakteristickými črtami sú heroizmus a rozvíjajúca sa [[racionalita]], no absolútnu vedúcu úlohu malo povinné prejavovanie zbožnosti. Najrýchlejším vývojom prešiel [[Slovenské divadlo|divadelný]] žáner, ktorý v sebe niesol aj misiu rozvíjať ľudovú slovenčinu a prostredníctvom nej komunikovať s divákmi. V tomto období vývoja tvorcovia začali preferovať slovakizovanú češtinu a kultúrny západoslovenský dialekt. Dráma pokračovala v tvorbe divadelných školských hier v slovakizovanej češtine, nemčine a latinčine. Polosvetské a svetské hry mali úlohu náučnú a mravoučnú, pričom využívali tému politickú, alegorickú historickú a antickú. Slovenské svetské a polosvetské hry boli však zriedkavé. Uhorský barok v jeho literatúre sa začal už v období [[Manierizmus|manierizmu]], čo bola posledná fáza [[Renesancia|renesancie]]. Barokové obdobie je charakterizované myšlienkovou a náboženskou krízou a z toho plynúcou pochmúrnosťou v umení. Tieto javy boli spôsobené vyššie spomenutým chaosom sociálnym, ekonomicko-politickým a náboženským. Pod ne sa podpísala [[protireformácia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]], ekonomika na nízkej úrovni, [[absolutizmus]], rekatolizačné vojny a protireformačný útlak. Sociálny tlak na nižšie vrstvy spoločnosti zavinil ľudové vzbury (napríklad prípad [[Juraj Jánošík|Jánošík]]). ===Básnici=== [[Benedikt Sőlőši]] ([[1609]]{{--}}[[1656]]) bol slovenský jezuitský kňaz, ktorý napísal ako prvý spevník v [[Slovenčina|slovenčine]], vytlačený v roku [[1655]]. Obsahoval 290 piesní aj s notami. Pod názvom ''Písne katholické latinské i slovenské, nové i starodávné (Cantus catholici)'' sa skrývajú piesne slovenského aj českého pôvodu určené pre príležitosti vianočné, veľkonočné, mariánske a didaktické. Piesne sú latinsky, česky a piesne zo slovenského prostredia v ľudovej reči, ktorých je vyše 40. [[Peter Benický]] ([[1603]]{{--}}[[1664]]), rodák z [[Trnava|Trnavy]] a potomok zemianskeho rodu sa ako vojak zúčastnil kráľovského posolstva do [[Konštantinopol]]u. Je autorom básnickej zbierky ''Slovenské verše'' ([[1652]]) (vyšli až v 1873) v slovenčine a ďalšej zbierky ''Maďarské rytmy'' (Magyar rhitmusok) ([[1666]]) [[Maďarčina|maďarčine]]). Slovenské verše však [[Jaroslav Vlček]] kritizuje ako menej hodnotnú poéziu, s čím ale treba polemizovať. Čistokrvnú ľudovú slovenskú prozódiu a lyrickú tému nachádza len v jednej pesničke o Bátoryčke, ktorá začína veršom ''Brodil sa kôň sivý podľa panskej nivy...''atď.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2, II. Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/2|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Vlček|meno=Jaroslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> Františkán [[Hugolín Gavlovič]] ([[1712]]{{--}}[[1787]]) tvoril výhradne v predspisovnej forme slovenčiny. Nechal po sebe dielo, z ktorého sa veľa stratilo, no predsa sa našlo deväť jeho rukopisov, zbierok básní a jedna zbierka kázní. Významná je zbierka ''[[Valaská škola mravúv stodola]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valaská škola, mravúv stodola|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/165/Gavlovic_Valaska-skola-mravuv-stodola/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Gavlovič|meno=Hugolín|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Hugolín Gavlovič}}</ref> (knižne vyšlo až v roku [[1830]]{{--}}[[1831]]). Je to didakticko-reflexívna poézia, ktorá čerpá námet zo života pastierov. Katolícky kňaz [[Ján Sekáč (básnik)|Ján Sekáč]] ([[1767]]{{--}}[[1818]]) bol barokový básnik tvoriaci v slovakizovanej češtine. Vydal básnickú skladbu ''Rapsódia o francúzkéj vojne a revolúcii'' a v roku [[1800]] zborník básní ''Laskavé karhání smíšno-pochabých svetských mravúv''. Zbierka obsahovala veršované príbehy a anekdoty, historky zo života rôznych spoločenských vrstiev. Bola to svetská literatúra, ktorá mala čitateľa poučiť aj zabaviť. Evanjelický kňaz [[Bohuslav Tablic]] ([[1769]]{{--}}[[1832]]) napísal svoje najvýraznejšie dielo v češtine s názvom ''Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců''. Jedná sa o prvú prácu o dejinách slovenskej poézie vôbec. Paměti obsahujú charakteristiky 77 uhorských básnikov a veršovníkov. Poezye je výber básnickej tvorby vlastnej ako aj Tablicových prekladov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tablic Bohuslav 1769-1832|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/tablic-bohuslav-1769-1832/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> [[Súbor:Matej Bel Painting.jpg|náhľad|Matej Bel]] [[Štefan Ferdinand Selecký]] napísal obsiahlu báseň s 332 veršami ''Obraz panej krásnej perem malovaný, která má v Trnave svoje prebývání'' ([[1701]]), ktorá má alegoricky opisovať [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskú univerzitu]]. Obraz univerzity splýva s obrazom krásnej ženy, ktorú opisuje autor ako nadpozemskú bytosť. ===Prozaici=== Medzi prozaikov je treba zaradiť polyhistora a encyklopedistu [[Matej Bel|Mateja Bela]] ([[1684]]{{--}}[[1749]]), najvýznamnejšieho barokového učenca [[18. storočie|18. storočia]]. Bel písal v slovakizovanej češtine, maďarčine, nemčine a latinčine. Je autorom rôznych vedeckých spisov. Skladal duchovné piesne a písal poéziu. Jeho najvýznamnejšie celoživotné dielo ''Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku'' (lat. ''Notitia Hungariae novae historico geographica'') sčasti vydaný tlačou v 4 zväzkoch, stihol publikovať sám, po jeho smrti zvyšné rukopisy skončili pri nehode na [[Dunaj]]i vo vode a vážne sa poškodili. Bel napísal úvod ku ''Gramatika slovensko-česká'' [[Pavel Doležal|Pavla Doležala]] ([[1746]]), v ktorom sa pochvalne vyjadril o slovenčine nezaostávajúcej za svetovými jazykmi. [[Súbor:Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellania.jpg|náhľad|Autor: Martin Sentiváni]] [[Martin Sentiváni (filozof)|Martin Sentiváni]] alebo Martin Svätojánsky ([[1633]]{{--}}[[1705]]), alias Sentivanius, bol slovenský [[polyhistor]] a filozof. Ako člen starého slovenského šľachtického rodu zostal verný svojmu pôvodu. Je autorom prvej [[Encyklopédia|encyklopédie]] vydanej na Slovensku ''Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea I-III.'', slov. ''Vzácnejšie rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov''), zv. I.{{--}}III. Publikoval množstvo diel, všetko v latinčine a jedno v slovenčine: ''Čtýri a dvatcet pochybovaní na dar Nového leta tisiciho sedmi stého pastírum augustánského a helvetského vyznání doufánlive obetovaná''. Magister filozofie Sentiváni sa zaoberal viacerými vednými odbormi, bol profesorom, správcom kníhtlačiarne, prefektom univerzitnej tlačiarne a knižnice v [[Trnava|Trnave]] a vydavateľom. Vo svojich spisoch obhajoval autonómiu Slovanov a Slovenska. [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]] ([[1648]]{{--}}[[1708]]) rodom zo [[Spišské Vlachy|Spišských Vlachov]] písal [[cestopis]]y a [[memoáre]] v slovakizovanej [[Bibličtina|bibličtine]]. Obhajoval význam materinskej reči pre Slovákov. K námetu cestopisu ''Krátke opísanie toho, čo sa stalo s kňazmi uhorskej evanjelickej cirkvi'' (''Brevis consignatio eorum, quae facta sunt cum ministris ev. ecclesiae Hungaricae'') ([[1676]]) sa dostal tak, že sa zúčastnil [[Vesselényiho sprisahanie|Vesselényiho sprisahania]]. Dali ho do väznice v [[Leopoldov]]e a odsúdili na [[Galeja|galeje]]. Cestou na [[neapol]]ské galeje ušiel spolu s [[Tobiáš Masník|Tobiášom Masníkom]], po ich opätovnom zajatí ich vykúpil istý nemecký kupec. Simonides potom precestoval viacero štátov a usadil sa v [[Nemecko|Nemecku]]. Posledných dvadsaťpäť rokov prežil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Celkom je známych jeho šesť diel [[Žáner (umelecký druh)|žánrovo]] zaradených medzi [[cestopis]]y, [[memoáre]], kázne, úvod ku [[Katechizmus|katechizmu]] (slovakizovaná bibličtina) a [[Denník (literatúra)|denník]]. [[Daniel Krman|Daniel Krman ml.]] ([[1663]]{{--}}[[1740]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Významný činiteľ slovenského kultúrneho života a spisovateľ – Daniel Krman ml.|url=https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Malová|meno=Marcela|vydavateľ=Obec Omšenie - online stránka|url archívu=https://web.archive.org/web/20220301192101/https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum archivácie=2022-03-01}}</ref> je výnimočný tým, že už v období [[barok]]a zostavil a vydal ''Základy slovanskej gramatiky'' (lat. ''Rudimenta grammaticae Slavicae'') ([[1740]]). Pritom, za slovenský jazyk považoval češtinu, ktorá bola vlastná [[Evanjelici|evanjelikom]] čítajúcim [[Kralická biblia|Kralickú bibliu]] v bibličtine. Ďalším dielom, ktoré má aj literárny aj historický význam je [[cestopis]] ''Itinerarium'', cestovný denník z rokov [[1708]]{{--}}[[1709]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Itinerarium (Cestovný denník z rokov 1708{{--}}1709)|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1249/Krman_Itinerarium-Cestovny-dennik-z-rokov-1708-1709/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Krman ml.|meno=Daniel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Krman ml.}}</ref> Jeho význam podčiarkuje aj jeho publikovanie v roku [[1969]] v [[Bratislava|Bratislave]] vo forme bilingválneho latinsko-slovenského vydania cestovného denníka. Daniel Krman uskutočnil cestu za švédskym kráľom [[Karol XIII.|Karolom XIII.]] a bol svedkom [[Bitka pri Poltave|bitky pri Poltave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Krman a jeho cesty|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=676076|dátum prístupu=2022-02-01|priezvisko=Zmeták|meno=Igor|dátum vydania=2016-02-02|vydavateľ=The Central and Eastern European Online Library - Ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Igor Zmeták}}</ref> [[Súbor:Móric-Benovský.jpg|náhľad|Móric Beňovský]] Cestovateľ, kolonizátor a kráľ [[Madagaskar]]u [[Móric Beňovský]] ([[1746]]{{--}}[[1786]]) zo slovenského [[Vrbové]]ho zasiahol rozhodnou rukou aj do literatúry, keď napísal cestopis vo [[Francúzsky jazyk|francúzskom jazyku]], ktorý publikovali v roku [[1808]] v [[Slovenčina|slovenčine]]. Z angličtiny preložené ''Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského, jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúcich z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne, so správou pre francúzske úrady, bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar'' sa stali celosvetovým [[bestseller]]om preloženým do mnohých rečí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamäti a cesty - Móric August Beňovský|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/pamati-cesty-moric-august-benovsky|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Bábik|meno=Ján|vydavateľ=LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava|odkaz na autora=Ján Bábik}}</ref> [[Ján Baltazár Magin]] ([[1681]]{{--}}[[1735]]), absolvent kňazského seminára v [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] odišiel slúžiť ako kňaz na slovenské fary. Keď vydal Michal Bencsik v roku [[1721]] svoje právnické dielo s vecne chybnou časťou o pôvode Slovákov v Uhorsku určené uhorskému snemu ''Novissima dieata'' (slov. ''Najnovšiemu snemu''), Magin napísal polemický spis v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]] ''Ostne alebo obrana slávnej Trenčianskej stolice a mesta tohože mena'' ([[1728]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Magin - Apologia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1523/Magin_Apologia/1 zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Magin|meno=Ján Baltazár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Baltazár Magin}}</ref>, v ktorom zdôrazňuje [[autochtónnosť]] Slovákov v [[Uhorsko|Uhorsku]], jeho starobylosť a etnickú celistvosť. Dielo sa stalo jedným zo základov sebauvedomovania sa slovenského národa ako etnického celku. Okrem tejto [[Apológia|apológie]] Magin napísal rozsiahlu oslavnú báseň ''Ekloga'' ([[1729]]) pre Jozefa Ilesházyho, syna trenčianskeho župana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Baltazár Magin|url=https://ommtrnava.webnode.sk/news/jan-baltazar-magin1/ Odbor mladých matičiarov Trnava|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Matica slovenská v Trnave}}</ref> [[Samuel Hruškovic]] ([[1694]]{{--}}[[1748]]) slovenský evanjelický kňaz, písal slovenské modlitby, slovenskú mytologickú [[Komédia|komédiu]] ''Polyfémus'', preklad z nemčiny ''Katechismus D. M. L., kterýž slove menší'', (''Lutherov malý katechizmus''). V latinčine vydal vlastnú biografiu a dielo ''Rozprava obsahujúca preskúmanie ducha Brendelovho'' (''Dissertatio continens explorationem spiritus Brendeliani''). Hruškovic napísal 17 vlastných piesní v slovenčine a 74 prekladov nemeckých piesní do slovenčiny, všetky [[barok]]ového charakteru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SAMUEL HRUŠKOVIC , ev. a. v. kňaz, neskôr biskup, básnik a editor|url=https://krupina.sk/historicke-osobnosti|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miloslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miloslav Lukáč}}</ref> [[Eliáš Ladiver]] ([[1633]]{{--}}[[1686]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historické osobnosti: Eliáš Ladiver|url=http://efilozof.netkosice.sk/dtb/filozofi/?filozof=99 efilozof.netkosice.sk-Ladiver|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miroslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miroslav Lukáč}}</ref> bol žiakom [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], tvoril v latinčine filozofické rozpravy a divadelné hry. V roku [[1668]] zverejnil hru s biblickým príbehom ''Vo viere stály Eleazár'' (lat. ''Eleazar constans''), ktorá pojednáva o téme vernosti svojej viere. V [[1669]] publikoval hru s antickým námetom o etických východiskách čo sa týka bezprávia a násilia ''Udatný Papinián'' (lat. ''Papinianus tetragonos''). Ladiver, [[Aristoteles|Aristotelov]] prívrženec, tvoril v latinskom jazyku a ako [[Jan Amos Komenský|Komenského]] žiak uplatňoval jeho inovácie vo vzdelávaní. [[Ján Rezik]] (asi [[50. roky 17. storočia]]{{--}}[[1711]]) bol laický autor, učiteľ a rektor lýcea v [[Prešov]]e. Jeho latinské hry boli z pôvodného znenia preložené do slovenčiny neskôr. Boli to v roku [[1707]] ''Lenivosť, nepriateľ školy, odvlečená na Kaukaz'' (lat. ''Pigritius scholarum hostis ad Caucasum deportatus''), školská dráma ''Themistokles'' v roku [[1708]], nezachovala sa celá, len s načrtnutím deja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rezik|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/204/Jan-Rezik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Rezik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Rezik}}</ref> [[Juraj Láni]] ([[1646]]{{--}}[[1701]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Láni|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/225/Juraj-La zlatyfond.sme.sk-Juraj Láni|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Láni|meno=Juraj|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Juraj Láni}}</ref> sa profiloval podobne ako všetci evanjelickí autori, ktorých postihlo prenasledovanie a exil. Písal školské divadelné hry, dišputy a kázne, do diel vkladá emócie, dobrodružné zážitky, používa ľudové vyjadrovacie prostriedky, píše latinsky a nemecky. Filozof, dramatik a teológ [[Izák Caban]] ([[1632]]{{--}}[[1707]]) je predstaviteľ [[Prešovská škola|Prešovskej školy]]. Napísal vedeckú prácu ''Existencia atómov'' (''Existentia atomorum'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Izák Caban - Filozof a pedagóg.|url=http://www.mat.savba.sk/MATEMATICI/matematici.php?cislo=27 mat.savba.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=SAV Bratislava}}</ref> ([[1667]]), dva súbory divadelných hier ako zdramatizovaná učebná látka pre [[lýceum]] a jeden zdramatizovaný biblický príbeh ''David''. [[Daniel Speer]] ([[1636]]{{--}}[[1707]]) bol barokový hudobník pôvodom zo [[Sliezsko|Sliezska]], ktorý napísal v nemčine dobrodružnú cestopisnú prózu ''Uhorský Simplicissmus'' ([[1683]]). Toto dielo je zároveň aj autobiografiou, ktorá opisuje zážitky z cestovania v období svojej mladosti od siedmeho do dvadsiatehopiateho roku života. Cestopis je dielom, ktoré zobrazuje reálie barokového života v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]], jeho atmosféru aj prírodné krásy, opisy východoslovenských miest, poznámky o krojoch a zvykoch, poverách a sociálne zloženie nižších vrstiev slovenskej pospolitosti.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=129|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> {{Hlavný článok|Baroková literatúra}} ==Klasicizmus ([[1780]]{{--}}1840)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno= Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=297{{--}}310|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Pišút|meno= Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|strany=171{{--}}231|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V období [[Klasicizmus|klasicizmu]] pokračovala literatúra písaná v rôznych formách [[Slovenčina|slovenčiny]] a [[Čeština|češtiny]]. Bola to buď slovakizovaná čeština, slovakizovaná [[bibličtina]] a pridala sa slovenčina vytvorená na základe západoslovenského dialektu{{--}}[[bernolákovčina]]. Posledný spomenutý variant však už v [[19. storočie|19. storočí]] neprežil súperenie so stredoslovenskou formou slovenského jazyka kodifikovaného [[Štúrovci|štúrovcami]]. V tejto etape vývoja literatúry sa už vynecháva latinský jazyk ako hlavný oficiálny tvorivý nástroj. Jednoznačný vplyv na zrod éry slovenského klasicizmu mal [[Tolerančný patent]] ([[1781]]) cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý umožnil slobodu tvorby autorom evanjelickej, grécko-katolíckej a kalvínskej viery. Ideovou podstatou uhorského klasicizmu bola filozofia [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. V tomto období sa sekularizovalo vedecké poznanie, čo značilo oddelenie vedy od teológie. Sprístupnilo sa vzdelávanie pre širšie vrstvy poddaných a uskutočnili sa spoločenské reformy. Významne zapôsobili tereziánske reformy aj v kultúre. V [[18. storočie|18. storočí]] sa zrýchlila dynamika vývoja literatúry v Rakúsko-Uhorsku, lebo vznikla sloboda tvorby. Preto sa mohli začať zakladať rôzne spolky a asociácie združujúce tvorivých jednotlivcov. Významný urýchľovač rozvoja bolo [[Slovenské učené tovarišstvo]] založené v [[1792]], ktoré malo celoslovenskú pôsobnosť. Tovarišstvo malo svoje vydavateľstvo a šírilo knihy v dobovej slovenčine. Ústrednou zakladateľskou postavou spolku bol [[Anton Bernolák]], ktorý prišiel do [[Bratislava|Bratislavy]] v [[1784]] doštudovať teológiu na generálnom seminári<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kňazský seminár|url=https://beliana.sav.sk/heslo/knazsky-seminar|dátum prístupu=2022-01-26|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>. Bernolák od ukončenia seminára v rýchlom slede vydával latinsky písané diela, v ktorých vysvetľoval po latinsky potrebu kodifikácie, boli to: ''Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách'' (lat. Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum, [[1787]]), s pripojeným návrhom pravopisu ''Ortographica''. V roku [[1790]] vydal ''Grammatica slavica'' (Slovenská gramatika) a v roku [[1791]] ''Odvodzovanie slovenských slov'' (lat. Etymologia vocum slavicarum). Dôležitý čin bol zostavenie [[Päťjazyčný slovník slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarský|päťjazyčného slovníka slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarského]], ktorý vydal [[Jur Palkovič]] až po Bernolákovej smrti. Tým sa podarili vytvoriť prvotné základy jednotného literárneho jazyka. Komunita slovenských obrodencov bola názorovo nejednotná čo sa týkalo výberu jazyka. Pretrvávali klasici používajúci rôzne varianty češtiny, stúpenci [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a západoslovenčiny a na konci obdobia klasicizmu stúpenci [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a jeho kodifikácie na základe stredoslovenského dialektu. Klasicistická literatúra sa vyznačovala snahou písať [[Poézia|poéziu]] v časomernom prozodickom systéme, čo presadzoval [[Anton Bernolák]] ako ústredná postava Spoločnosti pre pestovanie slovenského jazyka na generálnom seminári v Bratislave v osobitnej kapitole ''O prozódii'' v základnom diele [[Grammatica slavica]] ([[1790]]). Slovenskí klasici vyvíjali snahu písať básne v [[Časomerný veršový systém|časomernej prozódii]], pretože sa domnievali, že to slovenskú poéziu zrovnoprávni s najväčšími literatúrami [[Európa|Európy]], hlavne [[Grécka literatúra|gréckou]] a [[Latinská literatúra|latinskou]].<ref name="Beliana">klasicizmus In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/klasicizmus Beliana.sav.sk |dátum prístupu=2021-06-15 |vydavateľ=[[Encykloepdický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3}}</ref> ===Básnici=== [[Augustín Doležal]] ([[1737]]{{--}}[[1802]]) bol slovenský básnik, evanjelický kňaz a učiteľ. Autor ódy ''Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem'' ([[1781]]), oslavná báseň pri príležitosti vydania [[Tolerančný patent|Tolerančného patentu]] a ''Pamětná celému světu tragoedia'' ([[1791]]), veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bola najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou. [[Karol Kuzmány]] ([[1806]]{{--}}[[1866]]) zložil zbierku 13 sonetov ''Hrání fantazie'', ktorými sa hlásil ku [[Ján Kollár|Kollárovmu]] dielu. Písal [[Balada|balady]], [[epos]], spevník s 94 piesňami a v roku [[1848]] krásnu a dokonalú báseň [[Kto za pravdu horí]]. [[Štefan Leška]] ([[1757]]{{--}}[[1818]]) napísal v rokoch [[1781]]{{--}}[[1795]] ''Básne príležitostné'', ''Nová kniha zpěvů'' ([[1796]]) a ''Pjesničky duchovní'' ([[1810]]). [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)]] bol profesor [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Bratislavského evanjelického lýcea]], poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]] a plodný autor v slovenskom jazyku napísal okrem iných diel [[Divadlo (umenie)|divadelnú]] veselohru ''Dva buchy a tri šuchy'', napísanú v slovakizovanej češtine. Činil sa aj ako organizátor kultúrneho života a umožnil [[Ľudovít Štúr|Ľudovítovi Štúrovi]] začať učiť na [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|lýceu]]. Je autorom básne ''Muza ze slovenských hor'' ([[1801]]) a ''Zpěvopanna ze slovenských hor'' ([[1798]]), ktorá však zostala nevydaná. [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hollý|meno=Ján|titul=Na slovenský národ - Selanky, Rozličné básne, Žalospevy a Pesne|vydanie=1|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry n.p.|miesto=Bratislava|strany=280|dátum archivácie=|edícia=Hviezdoslavova knižnica|Poznámka=Predhovor:Karol Rosenbaum}}</ref> ([[1785]]{{--}}[[1849]]) bol slovenský katolícky farár, spisovateľ a prekladateľ. Hollý písal poéziu v intenciách klasicizmu, v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], v časomernej prozódii. V roku [[1828]] preložil [[Vergílius|Vergíliovu]] [[Eneida (Vergílius)|''Eneidu'']] ako prvý medzi slovanskými spisovateľmi. Hollý zaujal pevnú pozíciu na klasicistickej scéne svojimi historickými eposmi ''Cyrillo-Metodiada'' ([[1835]]), alegorickým eposom ''Sláv'' ([[1839]]) s národnohistorickým posolstvom<ref name="Beliana" /> a eposom Svatopluk [[1830]] s dvanástimi spevmi. Ku koncu života Hollý súhlasil so štúrovskou kodifikáciou slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia<ref>{{Citácia periodika|titul=Stratil zrak aj majetok, ale ľudí spájal ako málokto|periodikum=HN magazín|miesto=Bratislava|ročník=7|číslo=21}}</ref>. [[Juraj Rohoň]] ([[1773]]{{--}}[[1831]]) vydal v roku [[1791]] v latinčine ''Ode in honorem Michaeli Járossy'', ktorej text sa stratil. V [[1791]] napísal veršovanú obranu národa ''Chvála Slováků'' a zbierku v čiastočne bohemizovanej slovenčine ''Kratochvílne zpěvy pro mládež rolníckou'' ([[1802]]). V [[1827]] vydal zbierku ľudových piesní ''Starodávne zpěvy lidu slovenského v Uhrách''. [[Pavol Jozef Šafárik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=P.J. Šafárik:Človek preto človekom je, že môže zomrieť za idey|url=https://www.teraz.sk/kultura/pj-safarik-clovek-preto-clovekom-je-moze/134518-clanok.html Teraz.sk:P.J.Šafárik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=TASR|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> písal [[Nemecký jazyk|nemecky]] a [[Český jazyk|česky]]. V roku [[1814]] napísal príležitostnú oslavnú [[Óda|ódu]] na baróna a kolonela Ondreja Mariassyho, patróna [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Kežmarského lýcea]], pri príležitosti jeho návratu z vojny proti [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]ovi s názvom ''Ode festiva''. Tvoril poéziu podľa [[Friedrich Schiller|Schillerovho]] vzoru ''Tatranská múza s lyrou slovanskou'' ([[Levoča]], [[1814]]) a podľa ľudovej legendy napísal báseň ''Juraj Jánošík''.<ref name="Beliana" /> ===Prozaici=== [[Súbor:Bernolak Anton.jpg|náhľad|[[Anton Bernolák]], autor slovenskej gramatiky Grammatica Slavica (1790)]] [[Anton Bernolák]] ([[1762]]{{--}}[[1813]]), šľachtic a katolícky kňaz, s kvalitným vzdelaním na [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] ([[teológia]]), na Štefaneu v [[Trnava|Trnave]] a Emerciáne v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Rétorika (rečnícke umenie)|rétorika]], [[filozofia]] a [[poetika]]) bol najvplyvnejšou osobnosťou [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]]. A. Bernolák sa stretol s myšlienkami osvietenstva už na štúdiu na generálnom seminári v Bratislave a stal sa ich presvedčeným šíriteľom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národná identita u Antona Bernoláka|url=https://matica.sk/narodna-identita-u-antona-bernolaka/ Matica.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Mulík|meno=Peter|vydavateľ=Slovenský historický ústav Matice slovenskej|odkaz na autora=Peter Mulík}}</ref> Za jeho najvýznamnejšie dielo dnes považujeme prvú normotvornú gramatiku slovenského jazyka ''[[Grammatica Slavica]]'' (vyšla: Bratislava 1790).<ref name="Beliana" /> Polyglot Bernolák napísal viaceré lingvistické diela: ''Stručná a zároveň ľahká ortografia, Etymológia slovenských slov, Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí''. Katolícky farár [[Jozef Ignác Bajza]] ([[1755]]{{--}}[[1836]]) vstúpil do literatúry pokusom o vydanie zbierky básní{{--}} [[epigram]]ov, ktoré sa nepodarilo vydať kvôli názoru slovenského cenzora v Bratislave. Zbierka ''Rozličné verše'' dokončená v roku [[1782]] obsahoval 300 epigramov, často veľmi kritických voči cirkvi, radným pánom, šľachte a byrokracii v úradoch. Zo zbierky sa zachoval len prvý diel. V roku [[1784]] mu vydali [[René mládenca príhody a skúsenosti]],<ref name="Beliana" /> v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] napísaný prvý pôvodný [[román]], ktorý mal sentimentálny aj didaktický charakter. Napriek zásahom cenzúry sa stal román zenitom Bajzovej literárnej činnosti. Prvý diel rozpráva o exotických príhodách mládenca Reného na jeho cestách z [[Benátky|Benátok]] do [[Tripolis]]u, kde chce zachrániť svoju sestru. Druhý diel obsahuje už otvorenú kritiku cirkevných pomerov na Slovensku. Z druhého dielu sa zachovali dva výtlačky. ''Slovenské dvojnásobné epigrammatá jednako-konco-hlasné a zvuko-mírné'' je Bajzove posledné básnické dielo. Zbierka [[epigram]]ov má v sebe zahrnuté aj epigramy z ''Rozličných veršov''. Treba podotknúť, že dielo J. I. Bajzu je napísané v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], je celé klasicistické a na konci života sa v ňom nachádza odmietnutie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. [[Juraj Fándly]] ([[1750]]{{--}}[[1811]]) ako katolícky kňaz neurobil v cirkvi kariéru, pretože napísal kritické dielo ako svoju prvotinu v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]] ''Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckích''. Fándly bol stúpencom [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a ideológie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. Tvoril hlavne náučnú literatúru o poľnohospodárstve - ''Piľní domajší a poľní hospodár'', ''O nemocách ai o viléčeňú nezdravéj rožnéj lichvi'', vyšlo aj druhé vydanie v roku [[1825]], o včelárstve - ''O úhoroch ai včelách rozmlúváňí'', knihu ''Slovenskí včelár'', o bylinkách - ''Zeľinkár'', dielo, ku ktorému napísal len predslov a zotriedil ho, obsah prevzal z diela [[Ján Tonsoris|Jána Tonsorisa]] ''Sana consilia medica, aneb Zdravá radda lékařská'' ([[1771]], [[1793]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdrawá radda lékařská|url=https://books.google.cz/books?vid=NKP:1002041548&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false|dátum prístupu=2021-12-01|priezvisko=Tonsoris|meno=Ján|odkaz na autora=Ján Tonsoris}}</ref>. Napísal historické dielo ''Krátke dejiny slovenského národa'' (lat. ''Compendiata historia gentis Slavae'') a básne ''Vzdych a nárek'' (lat. ''Gemitus et lamentatio''), ''Prátelské porozumeňí'' (lat. ''Amica cointelligentia''). [[Ján Chalupka]] ([[1791]]{{--}}[[1871]]), evanjelický kňaz, dramatik, publicista a prozaik vyštudoval okrem teológie aj filológiu a filozofiu. Ako [[Bernolákovci (hnutie)|bernolákovec]] vystupoval proti [[Maďari|maďarskému]] [[Šovinizmus|šovinizmu]]. Svoju literárnu kariéru začal pôsobením v divadelnej branži, kde začal novú éru slovenského moderného divadla kusom ''Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali''. Bola to [[veselohra]], ktorá znamenala začiatok sústavného pôsobenia ochotníkov v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Chalupka napísal desať veselohier, satirické románové dielo ''Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donkichotiáda podľa najnovšej módy'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/32/Chalupka_Bendeguz-Gyula-Kolompos-a-Pista-Kurtaforint-Donquijotiada-podla-najnovsej-mody zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Chalupka|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Chalupka}}</ref>, zložil 45 duchovných piesní a vydal ''Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791''. Chalupkov tvorivý odkaz je stále živý v jeho veselohrách, ktoré sa hrávajú aj dnes. Opäť spomeňme [[Pavol Jozef Šafárik|Pavla Jozefa Šafárik]]a ([[1795]]{{--}}[[1861]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Jozef Šafárik - životopis|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1474/Safarik_Safarik-o-sebe/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> ako plodného autora vedeckých diel. ''Slovanské starožitnosti'' ([[1837]] a [[1865]], [[Praha]]) a ''Slovanský národopis'' ([[1842]]{{--}}2 vydania, [[Praha]]) sú dve súdobé diela najviac uznávané odborníkmi na históriu a etnológiu. Šafárik zbieral ľudové slovenské piesne ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích. Sebrané a vydané od P. J. Šafárika, Jána Blahoslava a jiných'' a písal etnografické, historické a lingvistické vedecké publikácie. ==Preromantizmus a biedermeier== [[Preromantizmus|Preromantickú]] líniu predstavuje [[Ján Kollár]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preromantizmus a biedermeier|url=https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727153555/https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref> tiež českojazyčný autor, svojou básnickou poémou [[Slávy dcera]] ([[1824]]), v ktorej kritici zisťujú [[Francesco Petrarca|petrarkovský]] štýl a národný ideál prepojený s láskou k žene. V prvom vydaní obsahovala 150 sonetov. ''Slávy dcéra'' sa stala inšpiráciou pre nasledujúcu generáciu [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantikov]] a vydobyla pre Kollára úctu vrchnosti vo Viedni<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik a mesto : Viedenské roky Jána Kollára|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600293|dátum prístupu=2022-01-28|priezvisko=Ivantyšinová|meno=Tatiana|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Tatiana Ivantyšinová a kolektív}}</ref>. [[Ján Kollár]] ([[1793]]{{--}}[[1852]]) je jeden z veľkých klasikov našej literatúry a postava slovenského obrodenia (no zároveň aj česko-slovenského). Tiež napísal zbierku básní ''Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích'' ([[1845]]). Kollárovou prvotinou bola báseň ''Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku'' (lat. ''Deploratio praesentis status Hungariae''). V [[1821]] mu v [[Praha|Prahe]] vyšla zbierka ''Básně Jana Kollára'' zložená z dvoch cyklov, 37 a 39 [[sonet]]ov, [[Elégia|elégií]], vlasteneckých básní a [[epigram]]ov. V [[1823]] vydal zbierku slovenských [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích'' I. diel. Ján Kollár bol presvedčený [[Čechoslovakizmus|čechoslovakista]] a nikdy neprijal [[Štúrovci|štúrovskú]] kodifikáciu slovenčiny. Do preromantickej kategórie bol zaradený pomerne neskoro, pretože preromantizmus bol definovaný až v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]]. [[Biedermeier]] je smer, ktorý mal v slovenskej literatúre kratšie trvanie. V [[30. roky 19. storočia|30. rokoch 19. storočia]] sa v [[almanach]]och ''Hronka'' a ''Zorka'' začali uverejňovať autori, ktorým sa zapáčil [[biedermeier]]ovský štýl. Vydavateľ Hronky [[Karol Kuzmány]] v ňom publikoval svoj idylický epos ''Běla'' ([[1836]]), ktorý sa považuje za typický príklad tohto nemeckého štýlu obľúbeného vrstvou meštianskej a buržoáznej spoločnosti. V próze tvoril biedermeierovské diela [[Anton Ottmayer]], ktorý publikoval v almanachu ''Zorka'' novely<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajomná láska|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/957/Ottmayer_Tajomna-laska/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Ottmayer|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Ottmayer}}</ref>. ==Romantizmus ([[1830]]{{--}}[[1850]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej liteatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=235 – 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Romantická literatúra znamenala rýchlu zmenu nielen jazykovú ale aj tvorivú, spôsobila zameranie sa na iné témy a významne urýchlila kodifikáciu slovenského jazyka. Romantický idealizmus nasmeroval štúrovskú generáciu k témam [[Slovenské národné obrodenie|národného obrodenia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanských vojen]], staroslovienskej literatúry a histórii, [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a folklórnemu umeniu. Po zlyhaní vyjednávaní s českými národoveckými lingvistami (napr. Palacký) o zjednotení českého a slovenského jazyka sa [[štúrovci]] obrátili k stredoslovenskému nárečiu ako základu novej slovenčiny. Básnici romantizmu sa pustili do skladania balád, poém, lyricko-reflexívnej poézie, národno-oslobodeneckých elégií. Uznávanými autormi, ktorí tvorili vysoko profilovanú poéziu boli [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]].<ref name="romant">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Romantizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213637/https://profil.kultury.sk/sk/romantizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref name="petro-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petro | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = Peter Petro | titul = Slovak Poetry | url = https://www.ebsco.com/research-starters/literature-and-writing/slovak-poetry | vydavateľ = EBSCO Research Starters | miesto = Ipswich | dátum vydania = 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = }}</ref> Slovenský romantizmus sa po revolúcii v [[1848]] postupne rozdelil na dva protipóly: jedným bol [[mesianizmus]] ([[Ľudovít Štúr]], [[Samo Bohdan Hroboň]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Podhradský]], [[Janko Kráľ]]), a na [[pragmatizmus]], ktorému sa darilo u ostatných Štúrovcov. Čo sa týka žánrov a formy, autori slovenského obrodenia všeobecne najradšej tvorili poéziu a piesne v sylabickom veršovom systéme.<ref name="romant" /> [[11. júl]]a [[1843]] sa stretli Štúr, Hodža a Hurban na Hurbanovej evanjelickej fare v [[Hlboké|Hlbokom]], aby si dohodli postup uvedenia [[Kultúrna stredoslovenčina|kultúrnej stredoslovenčiny]] do jej spisovnej formy. V roku [[1846]] vydal Štúr ''Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí'', ktoré však bolo napísané ním už v roku [[1844]]. V roku [[1844]] vyšiel druhý ročník [[almanach]]u ''Nitra'' v kodifikovanej štúrovskej slovenčine. V roku [[1845]] publikovali ''[[Slovenskje národňje novini]]'' s literárnou prílohou ''[[Orol tatránski]]'' a v [[1846]] časopis ''Slovenskje pohladi'', všetko v novej kodifikovanej slovenčine. V roku [[1846]] vyšli verejne štúrove pravidlá slovenskej gramatiky pod názvom [[Nauka reči Slovenskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nauka reči slovenskej|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/nauka_reci_slovenskej.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jayzkový ústav Ľudovíta Štúra SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref> V roku [[1851]] až [[1852]] sa dohodli [[bernolákovci (hnutie)]] a [[štúrovci]] na reforme slovenčiny z etymologického princípu na fonetický (pravidlo „Píš ako počuješ”). Rozhodovania sa zúčastnili [[Michal Miloslav Hodža|Michal M. Hodža]] a katolík [[Martin Hattala]], ďalší zúčastnení boli [[Ľudovít Štúr]], [[Jozef M. Hurban]], [[Ján Palárik]], [[Andrej Radlinský]] a [[Štefan Závodník]]. V roku [[1851]] publikoval [[Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma|Hodžovsko-hattalovskú jazykovú reformu]], pod predhovorom ktorej sa podpísali traja štúrovci a štyria bernolákovci. V roku [[1852]] vyšla [[Krátka mluvnica slovenská]] na základe ďalšej novelizácie hodžovsko-hattalovskej reformy, ktorá sa do veľkej miery už podobala dnešnej slovenčine. [[Ľudovít Štúr]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto bol Ľudovít Štúr|url=https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kto-bol-ludovit-stur|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Podolan|meno=Peter|vydavateľ=Denník N|odkaz na autora=Peter Podolan}}</ref> ([[1815]]{{--}}[[1856]]) ako rodený evanjelik a syn učiteľa z obce [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] bol predurčený zaradiť sa do hnutia slovenských obrodeneckých dejateľov<ref>{{Citácia knihy|titul=Ľudovít Štúr - biografia|priezvisko=Ruttkay|meno=Fraňo|vydanie=1|vydavateľ=OBZOR - redakcia TATRAPRESS, pre Slovenský úrad pre tlač a informácie|miesto=Bratislava|rok=1971|strany=105|odkaz na autora=Dr. Fraňo Ruttkay}}</ref>. Samozrejmým debutom boli básne v dobovej slovenčine, bola to ''Óda na Hronku'' ([[1836]] ) a cyklus básní ''Dumky večerní'' (časopis ''Květy'', [[1838]]{{--}}40). V rámci štúdií v nemeckom [[Halle (Saale)|Halle]] podnikol cestu do kraja [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]], z ktorej sa zrodil cestopis ''Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839'' (vyšlo v Časopis českého musea v roku [[1839]]). Štúr urobil v roku [[1841]] lingvistický experiment a napísal v staročeštine spis ''Starý a nový věk Slováků'', ktorý vydali prvýkrát v slovenčine v roku [[1998]]. V období romantizmu sa často vydávali obranné reči, sťažnosti, spisy a [[esej]]e ako obhajoba slovenskej reči, tak činil aj Ľudovít Štúr vo svojej práci ''Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov'' ([[1843]], vydané anonymne v [[Lipsko|Lipsku]]. Ďalším obranným textom z jeho dielne bol polemický spis v nemčine ''Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus'' (doslova Devätnáste storočie a maďarizmus), ktorý vydal vo [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1845]]. Ďalej sa venoval lingvistickým prácam v súvislosti s novou kodifikáciou slovenčiny. Boli to publikácie [[Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí]]<ref>[http://www.klasici.sk/node/136 Online knižnica=klasici.sk]</ref> ([[1844]]) a v roku [[1846]] [[Nauka reči Slovenskej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nárečja slovenskô|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/narecja_slovenskuo/ juls.savba-Nárečja slovenskô|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jazykový ústav Ľudovíta Štúra, SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref>. Po ukončení procesu kodifikácie slovenčiny a po slovenskej revolúcii v roku [[1848]] dokončil filozofické dielo ''Das Slawenthum und die Welt der Zukunft'', (v slovenčine [[Slovanstvo a svet budúcnosti]]), ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku [[1867]] v ruskom preklade ako ''Slavjanstvo i mir buduščego'', neskôr v roku [[1931]] v pôvodnom znení a až v roku [[1993]] vyšlo v slovenčine. V tomto diele sa naplno prejavil Štúrov [[Mesianizmus|mesianistický]] model videnia budúcnosti. V roku [[1853]] vydal v [[Praha|Prahe]] spis ''O národních písních a pověstech plemen slovanských'' a v tom istom roku svoju poslednú básnickú zbierku ''Spevy a piesne''. [[Michal Miloslav Hodža]] ([[1811]]{{--}}[[1870]]) bol jedným z troch kodifikátorov slovenského jazyka, národným buditeľom, organizátorom [[Slovenské povstanie (1848{{--}} 1849)|slovenského povstania]] v 1848{{--}}1849 a autorom romantickej poézie v slovenskom jazyku. Ako evanjelický farár debutoval poučnou kázňou s názvom ''Nepi pálenku'' v roku [[1845]], pokračoval ďalším básnickým debutom v antológii ''Plody'', ktorým bola epická skladba ''Meč Křivdy'' ([[1836]]) o bojoch [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]] so [[Sasi (kmeň)|Sasmi]]. Tvoril duchovnú poéziu a prispel do evanjelického ''Zpěvníka'' v roku [[1842]] štyridsiatimi troma náboženskými piesňami. Je autorom obranného spisu z roku [[1847]] ''Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo''. Vo svojich lingvistických prácach obhajoval etymologický princíp kodifikácie slovenčiny, čo bolo v opozícii voči Štúrovmu fonetickému princípu. Po porážke slovenských dobrovoľníckych zborov v roku [[1849]] a hlavne po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnan]]í v roku [[1867]] jeho ideová základňa pozostávala hlavne z [[Mesianizmus|mesianizmu]], ktorý sa prejavil v lyricko-epickej poéme ''Matora'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/342/Hodza_Matora/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|meno=Michal Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}} ([[1857]])</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora (1853 – 1857) - Michal Miloslav Hodža - Edičný čin|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/matora-1853-1857-michal-miloslav-hodza-edicny-cin litcentrum.sk/recenzia na Matora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Vongrej|meno=Pavol|vydavateľ=LIC|odkaz na autora=Pavol Vongrej}}</ref>, v básnickej skladbe ''Slavomiersky'' ([[1862]]) a v rozsiahlej poéme ''Vieroslavín'' ([[1877]]). Tieto mesianistické básne mali filozoficko-meditatívny formálny základ, týkali sa človeka a jeho vzťahu k Bohu a [[Slovanstvo|Slovanstva]] a jeho historickej úlohy. Hodža zomrel v exile v [[Český Těšín|Českom Tešíne]], kam bol donútený odísť kvôli tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Miloslav Hodža|url=https://beliana.sav.sk/heslo/hodza-michal-miloslav beliana.sav.sk/Hodža|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|vydavateľ=beliana.sav.sk|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}}</ref> [[Jozef Miloslav Hurban]] ([[1817]]{{--}}[[1888]]), člen kodifikátorského tria Štúr, Hurban, Hodža, žil najdlhšie z nich a vyhol sa aj nútenému exilu. No to neznamená, že maďarizácia ho nezasiahla. Po udalostiach [[Meruôsme roky|meruôsmich]] rokov a po neúspechu [[Memorandum národa slovenského|martinského memoranda]] v [[1861]] a následnom uväznení sa autorsky aj politicky ocitol v defenzíve. Hurban bol plodný autor množstva novinových článkov, zakladateľ časopisu Slovenské pohľady, almanachu Nitra {{--}}publikoval v ňom ako prvý kodifikovanú slovenčinu v roku [[1844]]{{--}} a spoluzakladal spolok [[Tatrín]]. Jeho literárnym debutom bol cestovný denník ''Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách'' ([[1841]]). Prispieval do almanachov Květy a Hronka, kde publikoval apelatívnu a ideologickú poéziu. V prozaickom žánri začal písať súdobé príbehy, napríklad ''Prítomnosť a obrazy zo života tatranského''; ''Prechádzka po Považskom svete''. V roku [[1846]] publikoval v almanachu ''Nitra'' romantický príbeh [[Olejkár]] a v roku [[1847]] satirické príbehy ''Korytnické poháriky alebo veselé chvíle nezdravého človeka''; ''Divadlo duchov nad Tatrami'' a satirickú novelu ''Od Silvestra do Troch kráľov'', ktorá patrí k jeho najvydarenejším prózam. Začiatkom [[60. roky 19. storočia|60. rokov]] 19. storočia napísal a vydal historický román ''Gottšalk'' z obdobia [[11. storočie|11. storočia]] a zbierku básní ''Piesne nateraz''. Gottšalk bol knieža pobaltských Slovanov, korého zabili jeho súkmeňovci kvôli šíreniu kresťanstva. Piesne nateraz napísal Hurban v roku [[1861]] ako reakciu na víťazstvo maďarskej Kossúthovej revolúcie. Romantizmus u Hurbana sa viazal hlavne na príbehy s historickými námetmi, v kratších prózach sa začal ozývať realizmus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Miloslav Hurban|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/44/Jozef-Miloslav-Hurban zlatyfond.sme.sk-Hurban|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> Pri pohľade na týchto troch autorov možno získať dojem, že kvôli politike a revolúcii prišli o čas, v ktorom mohli lepšie rozvinúť svoj tvorivý potenciál, čo sa však podarilo ich súputníkom, uznávanej štvorici romantických autorov [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]]. [[Súbor:Losonc024.JPG |náhľad|vpravo|Janko Kráľ]] [[Janko Kráľ]] ([[1822]]{{--}}[[1876]]), romantický búrlivák a najradikálnejšia postava spomedzi dejateľov štúrovskej revolučnej generácie sa zároveň stal aj najvplyvnejším básnikom slovenského romantizmu. Bol uznávaný pre svoj vytríbený poetický formát. Už v skoršom období počas štúdií v Bratislave napísal báseň [[Duma bratislavská]] v novej kodifikovanej slovenčine a v dokonalom verši bez umelých novotvarov či zložených slov, v slovanskej rytmike a bezchybnom rýme. Je to aj prvá báseň v Štúrovej slovenčine, ktorú pochválil aj Štúr. Prvých osem debutových básní mu uverejnili v almanachu Nitra ([[1844]]), medzi nimi vyniká báseň [[Zverbovaný]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zverbovaný|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/177/Kral_Zverbovany zlatyfond.sme.sk/Zverbovaný|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> a [[Duma bratislavská]]. Medzi rokmi 1845]{{--}}1847 mu vyšlo v časopise ''Orol Tatránski'' ďalších jedenásť básní, z nich jeden preklad. Týchto osemnásť básní sa stalo jadrom novej slovenskej poézie, ktorá mala za základ ľudovú slovenčinu. V roku [[1849]] bol ako vzbúrenec zatknutý a uväznený vo väznici v [[Šahy|Šahách]] a mal byť popravený, čo sa na príhovor [[bán]]a [[Josip Jelačič|Jelačiča]] nestalo. V tom istom roku ho prepustili na slobodu z väzenia v [[Pešť|Pešti]]. Z tohto zážitku čerpal inšpiráciu pre báseň ''Šahy'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šahy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/173/Kral_Sahy/1 zlatyfond.sme.sk/Šahy zlatyfond.sme.sk/Šahy|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kráľ|meno=Janko|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. Veršovaná balada ''Zakliata panna vo Váhu a divný Janko'' sa stala dielom vloženým do zlatého fondu slovenskej kultúry. J. Kráľ si zvolil národnú tému ako tematický základ tvorby, bol oduševnený pre vec slovenského národa. Po zložení zbraní slovenských vzbúrencov sa jeho romantizmus zvrtol smerom k [[Mesianizmus|mesianizmu]] a po roku [[1861]] prestal písať a publikovať. Jeho stratené či pozabúdané rukopisy dávali publikovať niektorí ich držitelia zo skupiny štúrovcov. {{Obrázok s popisom|obrázok=Certificate - Marina is the World's Longest Love Poem.jpg|meno=Báseň Marína je nadlhšia ľúbostná báseň na svete.}} [[Andrej Sládkovič]] (rodné meno: Andrej Braxatoris) ([[1820]]{{--}}[[1872]]), básnik romantizmu, evanjelický kňaz a národný buditeľ bol aj prekladateľ, literárny kritik a publicista. Jeho poéma [[Marína (Sládkovič)|Marína]] ([[1846]]) je najdlhšou známou ľúbostnou básňou na svete, má 291 strof<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Racionálny romantik Andrej Sládkovič|url=https://www.litcentrum.sk/clanok/racionalny-romantik-andrej-sladkovic litcentrum.sk/ A.Sládkovič|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier|meno=Daniel|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Daniel Hevier}}</ref>. Do roku [[1842]] písal poéziu v češtine, od kodifikácie slovenčiny v roku [[1843]] v štúrovskej slovenčine. Ďalším významným dielom je lyricko-epická skladba [[Detvan (Sládkovič)|Detvan]] napísaná medzi rokmi [[1845]]{{--}}[[1847]], ale uverejnená v roku [[1853]] v almanachu Nitra. Detvan je napísaný v štúrovskom pravopise, foneticky a v origináli má o jednu [[Strofika|strofu]] viac, na ktorú Sládkovič zabudol pri odovzdávaní do tlače. Písal národnobuditeľskú poéziu (napr. ''Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti'', [[1848]]), príležitostné básne (''Svätomartiniáda'', ''Pamiatka pre deň 4. augusta'', ''Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti''), ľúbostné básne (''Opustená'', ''Žaloba'', ''Vraví oko tvoje''). Okrem poetickej tvorby prekladal z francúzskeho jazyka, pozri diela ''Zaira'', ''Sokrates'', ''Smrť Cézara'' od [[Voltaire|Voltaira]] a ''Phaedra'' od [[Jean Racine|Jeana Racina]]. Napísal aj štyri diela pre deti (''Kĺzačka'', ''Obri a zakrpenci'', ''Malý Kristus'', ''Prázdniny a škola''). O Sládkovičovi sa v [[19. storočie|19. storočí]] písalo ako o najväčšom slovenskom básnikovi a v súčasnosti je zaraďovaný k prominentnej romantickej štvorici básnikov. [[Samo Chalupka]] ([[1812]]{{--}}[[1883]]), evanjelický kňaz, básnik romantizmu, bol aj aktívny národný buditeľ. Je autorom najznámejšej slovenskej básne [[Mor ho!]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mor ho!|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1 zlatyfond.sme.sk/Mor ho!<|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Chalupka|meno=Samo|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Samo Chalupka}}</ref>. Jeho tvorba patrí do žánrov ľudová pieseň, balada a historická epická poézia, písal aj lyriku. Zaradil sa veľmi skoro medzi romantikov, ktorí si zvolili historické námety ([[Mor ho!]]) a motívy protitureckých vojen (''Turčín Poničan''), stredoveké uhorské príbehy (''Likavský väzeň''). Samozrejme, písal aj národnú vlasteneckú poéziu, ľudovo-výchovnú spisbu a duchovnú poéziu. Jeho poetická tvorba vyšla zhrnutá do jedinej zbierky poézie pod názvom ''Spevy'' ([[1868]]) obsahujúcej veľmi populárne básne Turčín Poničan, Valibuk, Kozák, Branko, Kráľohorská a hrdinskú poému Mor ho!. Ako Stredoslovák z Hornej Lehoty preferoval stredoslovenský dialekt v rámci štúrovskej slovenčiny. Samo Chalupka, brat [[Ján Chalupka|Jána Chalupku]], po návrate z poľskej vojny proti cárskemu samoderžaviu ([[1831]]) vyučoval a vyštudoval vo [[Viedeň|Viedni]] teológiu. Ku koncu života mal zlý zrak ako následok zranenia v poľskej vojne, no napriek tomu svoje básne písal kriedou na stenu, odkiaľ ich prepisovali na papier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/367135-samo-chalupka-velky-bard-pravdy-z-horskych-zakuti/ Pravda/Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Krno|meno=Martin|vydavateľ=Pravda, denník|odkaz na autora=Martin Krno}}</ref> [[Ján Botto]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Botto | url = https://zlatyfond.sme.sk/autor/49/Jan-Botto | dátum prístupu = 21.1.2024 | vydavateľ = Zlatý Fond SME}}</ref> ([[1829]]{{--}}[[1881]]), laický romantik z [[Vyšný Skálnik|Vyšného Skálnika]] sa stihol v mladosti vyučiť za [[geodet]]a, stať sa spoluzakladateľom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a písať pochmúrne balady na folklórne motívy. Botto začal písať poéziu v dobe svojho pobytu v [[Levoča|Levoči]], kde ho ovplyvnili [[štúrovci]], ktorí odišli z [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Evanjelického lýcea]] v [[Bratislava|Bratislave]] spolu so Štúrom. Tam sa stretol aj s [[Ján Francisci|Jánom Franciscim]], ktorý spolu s [[Pavol Dobšinský|Pavlom Dobšinským]] zbieral po Slovensku ľudové [[Balada|balady]]. Botto sa k nim pripojil a táto činnosť mala vplyv na zvolenie témy pre jeho romantickú básnickú tvorbu. Je autor viacerých balád (''Žltá ľalia, Margita a Besná''), alegorických skladieb (''Orol. orol vták, Báj na Dunaji'') a vlasteneckých a príležitostných básní (''Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy''<ref name=´permon´ />). Zložil rozsiahlejšie básnické skladby ''Pieseň Jánošíkova'', ''Krížne cesty'', ''Smrť Jánošíkova'' a prebásnil ľudové povesti ''Báj na Dunaji'', ''Báj Maginhradu'', ''Báj Turca'', ''Povesť bez konca''.<ref name=´permon´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Botto a Banská Bystrica|url=https://www.permonrevue.sk/jan-botto-a-banska-bystrica/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Borguľová|meno=Jana|vydavateľ=Bystrický permon|odkaz na autora=Jana Borguľová}}</ref> V romantizme sa na Slovensku zrodili kvalitní, nadaní autori inšpirujúci ďalšie nastupujúce generácie. Okrem vyššie spomenutých siedmich štúrovcov sú významnými autormi [[Ján Kalinčiak]] ([[1822]]{{--}}[[1871]]), autor humoresky [[Reštavrácia (Kalinčiak)|Reštavrácia]], [[Ján Francisci-Rimavský]] ([[1822]]{{--}}[[1905]]), ktorý je autorom prvej tlačenej publikácie v štúrovskej slovenčine ''Svojim vrstovňíkom na pamjatku'', [[Janko Matúška]] ([[1821]]{{--}}[[1877]]), ktorý napísal dnešnú slovenskú hymnu [[Nad Tatrou sa blýska]], [[Viliam Pauliny-Tóth]] ([[1826]]{{--}} [[1877]]) autor veselohry ''Pansláv'', [[Karol Štúr]] (1811{{--}}1851) autor dvojdielnej poémy ''Ozvena Tatry'', [[Janko Čajak]] (1830{{--}} 1867), pozri: Súborné dielo ''Zrná'' z roku [[1979]], [[Pavol Dobšinský]] (1828{{--}}1885), autor zbierky ''Prostonárodné slovenské povesti'', [[Mikuláš Dohnány]] ([[1824]]{{--}}[[1852]]), ako účastník revolúcie [[1848]] napísal ''História povstania slovenského z roku 1848'' (Skalica), [[Samo Tomášik]] ([[1813]]{{--}}[[1887]]), autor známej hymny [[Hej, Slováci]], [[Samo Vozár]], básnik, novinár, prekladateľ, (1823{{--}}1850). {{Hlavný článok|Romantizmus v slovenskej literatúre}} ==Medzi romantizmom a realizmom ([[1849]] – [[1875]])<ref name="ReferenceA">{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V tomto období [[romantizmus]] doháral a v tvorbe sa prejavovala celková únava z maďarizačného útlaku a enormného ekonomického tlaku, ktorý často vyústil do biedy viacerých tvorivých osobností. V literatúre sa objavoval ústup od umeleckej tvorby a sústredenie sa na žurnalistiku, tvorbu učebníc, súkromné vyučovanie v rodinách a podobne. Autori romantizmu v medziobdobí vydávali almanachy, kalendáre a návody ako viesť gazdovstvo modernejším spôsobom. Tvorila generácia autorov narodená na začiatku storočia, [[Ján Palárik]] ([[1822]] – [[1870]]), [[Jonáš Záborský]] ([[1812]] – [[1876]]) a [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]] ([[1824]] – [[1908]]), ktorá niesla štafetu slovenskej literatúry v období depresie vyvolanej ústupom revolucionárov v roku [[1849]], [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorským vyrovnaním]] a neúspechom [[Memorandum národa slovenského|memorandového hnutia]]. Uvedené tri osobnosti boli mostom od romantizmu k [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]]. V medzidobí sa menil literárny štýl a v [[60. roky 19. storočia|60. rokoch]] sa zmenili aj témy, autori sa začali zaoberať súdobými reáliami, štýl sa zbavuje ornamentálnosti a patetizmu, začína prijímať do svojich textov hovorovú reč. Je to zistiteľné v próze aj v dráme. Vzhľadom ku zmene tém sa menili aj hrdinovia diel, strácal sa romantický hrdina, hlavne u [[Jonáš Záborský|Jonáša Záborského]]. Vznikla bohatá tvorba satirickej a dokumentárnej prózy, čo je výrazné u Viliama Paulíniho -Tótha a Gustáva Zechentera-Laskomerského. V lyrickej tvorbe sa postupne vynechával folklórny verš. [[Jonáš Záborský]] má dodnes svoj vplyv v divadle, hráva sa [[Najdúch (divadelná hra)|''Najdúch'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jonáš Záborský: Najdúch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1039/Zaborsky_Najduch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (veselohra v 5 dejstvách), [[Pansláv (Záborský)|''Pansláv'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pansláv|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/150/Zaborsky_Panslavisticky-farar/1 zlatyfond.sme.sk/Pansláv|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška v 3. dejstvách) či ''Frndolína''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/57/Zaborsky_Frndolina/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský-Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína - TV archív|url=https://www.tv-archiv.sk/frndolina TV archív" Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=tv-archív.sk}}</ref>. Záborský si volil námety z histórie [[Srbi|Srbov]], [[Rusi|Rusov]], [[Slováci|Slovákov]]. Písal aj poéziu, ktorá sa však presadila menej výrazne v konkurencii romantickej tvorby, prózy písal väčšinou kratšie, s ironickým humorom a poučným zámerom (napríklad ''Chruňo a Mandragora''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chruňo a Mandragora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/245/Zaborsky_Chruno-a-Mandragora/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský:Chruňo a Mandragora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref>). Významná postava slovenského dramatického umenia [[Ján Palárik]] písal aj kritiky na divadelné kusy, venoval sa teórii drámy a publikoval tieto teoretické state, napríklad ''Dôležitosť dramatickej národnej literatúry'',[[1860]]; ''Posúdenie dramatických spisov'', [[1863]]. Nakoniec, bol aj úspešným autorom hier. Populárne boli aj sú veselohra [[Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/243/Palarik_Zmierenie-alebo-Dobrodruzstvo-pri-obzinkoch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>, ''Drotár'' (veselohra)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drotár|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/919/Palarik_Drotar/1 zlatyfond.sme.sk/palárik:Drotár|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>. Rovnako kvalitné diela sú veselohra [[Inkognito (veselohra)|''Inkognito'']] (veselohra) a ''Dimitrij Samozvanec'' (tragédia). Palárik bol katolícky kňaz, publicista, organizátor národného života a spoluzakladateľ almanachov ''Concordia'' a ''Lipa''. [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský|url=https://www.quark.sk/gustav-kazimir-zechenter-laskomersky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Prikryl|meno=Ľubomír|vydavateľ=Quark - Magazín o vede a technike|odkaz na autora=Ľubomír Prikryl}}</ref> disponoval viacerými talentami, bol doktorom medicíny a aktívne vykonával toto povolanie po celý život, okrem toho aj plodný spisovateľ a publicista a politický aktivista počas národno-obrodeneckého hnutia. Bojoval v dobrovoľníckych oddieloch počas revolučných bojov na Slovensku. Zechenter-Laskomerský bol najlepším humoristom v pomatičnom období, písal aj satirické články do slovenskej tlače, tiež [[Humoreska|humoresky]] (''Žarty a rozmary''), cestopisy (''Zo Slovenska do Carihradu'', ''Zo Slovenska do Ríma''), poviedky a autobiografiou ''Päťdesiat rokov slovenského života'' zachytil udalosti v slovenskom emancipačnom hnutí v [[19. storočie|19. storočí]]. Je autorom jednoaktoviek ''Komédia bez zaľúbenia'' a ''Starý zaľúbenec''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinná dráma národovca a lekára: Úspešne vyliečil zástupy ľudí, vlastným deťom pomôcť nevedel|url=https://history.hnonline.sk/profily/2104366-rodinna-drama-narodovca-a-lekara-uspesne-vyliecil-zastupy-ludi-vlastnym-detom-pomoct-nevedel|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier ml.|meno=Daniel|dátum vydania=2020-03-03|vydavateľ=HNonline - History|odkaz na autora=Daniel Hevier ml.}}</ref> V medziobdobí tvorili aj autori [[Leopold Abaffy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leopold Branislav Abbafy|url=https://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/10076|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Grujič Litavský|meno=Ivica|vydavateľ=Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov|odkaz na autora=Ivica Grujič Litavský}}</ref> ([[1827]] – [[1883]]), [[Koloman Banšell]] ([[1850]], autor ''Túhy mladosti'', zbierka poézie – [[1887]]), [[Karol Ľudovít Černo]] ([[1820]] – [[1894]]), autor básne ''Na Trenčín'', [[Peter Kellner-Hostinský]] ([[1823]] – [[1873]]), autor drámy ''Svätoslavičovci'' ([[1869]]), [[Ľudovít Kubáni]] ([[1830]] – [[1869]]), autor prózy ''Mendík'' (1860) a [[Daniel Gabriel Lichard]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na storočnú pamiatku narodenia Daniela Licharda|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1823/Lichard_Vyber-z-clankov/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Lichard|meno=Daniel Gabriel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Gabriel Lichard}}</ref> ([[1812]] – [[1882]]), autor množstva článkov, odborných kníh, vydavateľ kalendárov, náučnej literatúry. Lichard bol prvým slovenským profesionálnym novinárom, ktorý písal v slovenčine. ==Realizmus ([[1870]]{{--}}[[1918]])<ref name="ReferenceA"/>== Realizmus<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Realizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213814/https://profil.kultury.sk/sk/realizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica v Bratislave}}</ref> vznikol ako reakcia na [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], ktorý vyčerpal svoje zdroje inšpirácie a nebol účinný pri stvárnení života Slovákov a Sloveniek. Reagoval na potrebu popísania [[Objektívna realita|objektívnej reality]] prostredníctvom poznávacej schopnosti autora a jeho zmyslov. Realizmus tiež poprel estetické princípy romantizmu a zmenil jeho kánon v poézii, próze aj dráme. Prvýkrát bolo publikované básnické dielo realizmu v almanachu [[Napred]]{{--}}zábavník mládeže slovenskej od [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]] ''Len ma ľúb'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Len ma ľúb - zbierka Túhy mladosti|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421020928/https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https:/zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref> v roku [[1871]]. Vydanie almanachu zostavili [[Pavol Országh Hviezdoslav|Hviezdoslav]] a Banšell<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. V realizme sa naplno presadil prozaický žáner, románová tvorba, novely, poviedky, črty, čo bola významná zmena oproti nadvláde poézie v romantizme. Písali sa spoločenské romány, veršované eposy, viacdielny lyrický cyklus, ktoré dovtedy neboli rozvinuté. Realizmus v slovenskej literatúre sa vyvinul do zrelého literárneho smeru po roku [[1870]] v tvorbe [[Svetozár Hurban-Vajanský|Svetozára Hurbana-Vajanského]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetozár Hurban Vajanský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetozar-hurban-vajansky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=LIC}}</ref>, [[Terézia Vansová|Terézie Vansovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[P. O. Hviezdoslav]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[Martin Kukučín|Martina Kukučína]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-kukucin/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> a [[Elena Šoltésová|Eleny Šoltésovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html%20Teraz.sk/Elena%20Mar%C3%B3thy-%C5%A0olt%C3%A9sov%C3%A1|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=TERAZ.sk}}</ref> a [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]]. Títo autori sú zaraďovaní do prvej vlny realizmu, ktorá sa prevalila medzi rokmi [[1870]] - [[1900]] a zmenila celkom formu literárneho boja o emancipáciu národa. V druhej vlne realizmu medzi rokmi [[1900]]{{--}}[[1918]] sa prestalo písať o spoločenskej vrstve [[zeman]]ov, čo je aj hlavný rozdiel medzi dvoma vlnami realizmu v literatúre. [[Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]], [[Ľudmila Podjavorinská]], [[Janko Jesenský]], [[Ján Čajak]], [[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav N. Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|dátum aktualizácie=|edícia=|miesto=|strany=|doi=|poznámka=|jazyk=}}</ref> sa sústredili na neagresívne stvárnenie realistických príbehov zo života, na psychologickú zložku príbehu, na sociálne podmienky postáv a ich emocionálny stav. Zmena v poézii v druhej vlne realizmu mala tiež svoje významnejšie znaky: zjednodušila sa jazyková a gramatická zložka poetického textu, tematicky prevládala subjektívne{{--}} lyrická tvorba. Dráma sa v prvej vlne nemenila, no v druhej vlne dominovali životné konflikty postáv vyjadrené ľudovou rečou, rôznymi [[dialekt]]ami či [[Archaizmus|archaizmami]]. ===Prvá vlna realizmu ([[1870]]{{--}}[[1900]])=== [[Svetozár Hurban-Vajanský]] ([[1847]]{{--}}[[1916]]), spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik pochádzal z rodiny štúrovca [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefa Miloslava Hurbana]] a [[Anna Jurkovičová-Hurbanová|Aničky Jurkovičovej]]. Vajanský napísal zbierku básní ''Tatry a more'' (1879)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatry a more|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/300/Vajansky_Tatry-a-more/2 zlatyfond.sme.sk/ tatry a more|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>, ktorá zaujala už v počiatočnej etape tvorby svojím novátorstvom v zmysle intenzívneho nástupu realizmu. V poézii sa Hurban pokúsil zaviesť nový [[Sylabotonický veršový systém|sylabotonický prozodický systém]], čo sa mu aj podarilo v spomenutej zbierke. Celkovo je autorom piatich zbierok poézie. Bol redaktorom v [[Národné noviny|Národných novinách]] v Martine a v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]] od [[1881]] spolu s [[Jozef Škultéty|Jozefom Škultétym]]. V próze sa uviedol črtami, poviedkami, novelami a románom ''Suchá ratolesť'' ([[1884]]). Témou Suchej ratolesti je zbližovanie stavu zemianstva s národným hnutím. Možno spomenúť aj román ''Kotlín'' ([[1901]]), ktorý je Vajanského najrozsiahlejším dielom. Je to typ diskurzívneho a polemického románu presahujúceho do žánru román-pamflet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotlín|url=https://books.google.sk/books?id=0rA4AAAAYAAJ&q=Kotl%C3%ADn&dq=Kotl%C3%ADn&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjZgIKP3qDtAhXHyaQKHQXBCgkQ6AEwAHoECAQQAg|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Google books|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>.Vajanského ideový základ v tvorbe je vyskladaný sčasti z konzervativizmu, kresťanstva a nacionalizmu. Literárny realizmus je však uňho novým moderným elementom.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Terézia Vansová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/91/Terezia-Vansova|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> ([[1857]] – [[1942]]) sa v prvej vlne realizmu zaslúžila o rozvoj románovej a novelistickej tvorby. Bola najvýznamnejšou dovtedajšou ženskou autorkou slovenskej literatúry. Napísala prvý román pre ženy v dejinách slovenskej literatúry v roku [[1889]], ktorý bol vytvorený ženou o ženskom údele pod názvom [[Sirota Podhradských (román)|''Sirota Podhradských'']]. Vansová písala kvalitnú poviedkovú a novelistickú tvorbu v modernejšej slovenčine. Z mnohých prozaických textov možno oceniť príbeh ''Pani veľkomožná''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pani veľkomožná|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1238/Vansova_Pani-velkomozna/1 zlatyfond.sme.sk/Pani veľkomožná|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref>. Novela zachytáva historické obdobie začiatku prvej svetovej vojny a ako tento zasiahol do života rodiny a dediny. Napísala divadelné hry ''Potopa'' (1886), ''V salóne speváčky'' (1889), ''Môj Jožko'' (1906, veselohra), ''Ľúbezní hostia'' (1901, jednoaktovka) a ''Svedomie'' (1897, dráma o 5. dejstvách). Zozbierala aj kuchársku knihu (1914), založila časopis [[Dennica]], ktorý sa stal platformou pre literárny smer slovenská moderna. V súčasnosti je známy celoslovenský festival prednesu ''Vansovej Lomnička''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova litcentrum.sk/ Terézia Vansová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> [[Pavol Országh Hviezdoslav]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh-Hviezdoslav|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/56/Pavol-Orszagh-Hviezdoslav|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Országh Hviezdoslav|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1849]]{{--}}[[1921]]) bol mimoriadny zjav v slovenskom realizme. V situácii, keď všetci chceli písať prózu, Hviezdoslav tvoril poéziu, prekladal a písal divadelné hry. Epická poézia bola živená biblickými námetmi (''Agar, Ráchel, Kain, Sen Šalamúnov'') a príbehmi zo slovenského prostredia (''Hájnikova žena, Bútora a Čútora, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský''). Lyrická poézia dosiahla vysoké kvality, boli to ''[[Krvavé sonety]]'' ([[1914]]) ako umelecká odozva na prvú svetovú vojnu (vyšli až v [[1918]]), ''Letorosty I. až III, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Sonety''. Hviezdoslav je autorom drám ''Herodes a Herodias'', ''Pomsta, Oblaky, Otčim, Vzhledanie''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hviezdoslav Pavol Országh|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/14-hviezdoslav.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kováčiková|meno=Nina|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Nina Kováčiková}}</ref> Založil tiež almanach [[Napred]] ([[1871]]), v ktorom začali spolu s Banšellom uverejňovať prvé diela slovenského realizmu, čo sa stalo terčom útokov konzervatívnych romantikov na čele s [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. Po prvej svetovej vojne ([[1919]]) ho zvolili do kresla predsedu [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] ako jedného zo štyroch predsedov. V roku [[1918]] viedol delegáciu zo Slovenska na oslavy 50. výročia založenia ''Českého národného divadla'' v [[Praha|Prahe]], kde dal vo svojom prejave najavo nádeje v spolužitie v spoločnom štáte. Hviezdoslavova predstava o pokojnom rozvoji slovenskej kultúry pod ochranou spoločného štátu sa naplnila. On sám čoskoro (v [[1921]]) zomrel. V súvislosti s Hviezdoslavom sa používajú superlatívy ako geniálny básnik a jeho tvorba má pevné a stále miesto v učebniciach literatúry. [[Martin Kukučín]], (vlastným menom Matej Bencúr, [[1860]]{{--}}[[1928]]) a jeho vlastný dobrodružný život sa vymykajú z rámca biografických príbehov ostatných realistov. Kukučín nebol len spisovateľ a dramatik, ale aj lekár, cestovateľ, publicista, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Pre svoje dielo čerpal témy z prostredia slovenskej dediny (''Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae''), [[Chorvátsko|chorvátskeho]] ostrova [[Brač]] (román ''Dom v stráni''), z ciest po [[Patagónia|Patagónii]] (''Črty z ciest'', ''Prechádzky po Patagónii'', cestopis), zo svojej cesty po Francúzsku ''Dojmy z Francúzska''(1924), zo svojho pätnásťročného pobytu v [[Čile]] (''Mať volá'', román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile). Napísal tri drámy (''Komasácia, Bacuchovie dvor, Obeta'') a dva historické romány ''Bohumil Valizlosť Zábor'' a ''Lukáš Blahosej Krasoň'' (obidva vydal v [[1927]]). Kukučín v neskoršom období častejšie vkladal do svojej prózy skepsu a disharmonické črty. Dielo ''[[Dom v stráni]]'' je hodnotené ako najlepší slovenský román vydaný do roku [[1918]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|url=https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/551624-pred-160-rokmi-sa-narodil-martin-kukucin/ Kultura.pravda.sk/Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Pravda|odkaz na autora=Pravda}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/58/Martin-Kukucin zlatyfond.sme.sk/martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kukučín|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. '' [[Elena Šoltésová]] ([[1855]]{{--}}[[1939]]), bola jedna z mála slovenských spisovateliek prvej vlny realizmu, redaktorka a publicistka, zakladajúca osobnosť ženského spolku [[Živena]] a výrobného a obchodného spolku [[Lipa]], ktoré poskytovalo prácu slovenským ženám - vyšívačkám. Šoltésová je považovaná za priekopníčku ženskej emancipácie na Slovensku a autorku druhého ženského románu po [[Terézia Vansová|Terézii Vansovej]]. Je to dvojzväzkový román ''[[Proti prúdu (román)|Proti prúdu]]'', ktorý tematicky čerpá z prostredia slovenskej šľachty. Písala novely a poviedky, v ktorých autorsky spracovávala tému slovenského života v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová bola nezlomnou hrdinkou slovenských žien|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html Teraz.sk/Elena Maróthy-Šoltésová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Anton Bielek]] ([[1857]]{{--}}[[1911]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anton-Bielek|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/87/Anton-Bielek|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Bielek|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Bielek}}</ref> bol kysucký prozaik, ospevovateľ prírody [[Kysuce|Kysúc]]. Keď prešiel peripetiami vzdelávacieho procesu deformovaného maďarizáciou, učil v malých dedinkách v okolí [[Trenčín]]a, neskôr pracoval v tlačiarni. Jeho prozaický debut bol úspešný a dostal cenu od Antona Jégého (otec spisovateľa Pavla Nádaši-Jégého) za novelu ''V zátiší horskom'' ([[1882]]) publikovaná v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. V ďalších novelách a poviedkach opisuje život v panskom prostredí (''Osudná návšteva'', [[1885]]), ktoré nadviazali na postromantickú prózu. Vyššie hodnotená je jeho tvorba novej dokumentárno-analytickej realistickej prózy, príbehov z dedinského prostredia, v ktorých kontrastuje ľudová hovorová reč v dialógoch s autorskou patetickou štylizáciou rozprávača. V najlepších prácach sa Bielekovi vydarila realistická poviedka so zložitým náročne komponovaným dejom a psychologicky stvárnenými postavami príbehu (''Rozprávka z Poľany''). Bielek písal aj sociálne balady v próze (''Bože môj, otče môj, však je ten svet zmotaný''), ktoré zobrazujú vývoj ekonomických vzťahov smerom ku kapitalizmu. Obraz národného útlaku v sociálnej balade ''Z dôb utrpenia'' je expresívne zobrazený príbeh detí - sirôt, pozostalých po epidémii cholery ([[1873]]), ktoré odvážali do Dolnej zeme (Maďarska) na osvojenie v rámci maďarizačnej politiky. Patrí k najúspešnejším prózam v tomto žánri v slovenskej literatúre. Bielek odišiel do emigrácie v USA, vyšli mu tam dejepisné práce, nakoniec zomrel v Rakúsku v ústave pre duševne chorých. [[Koloman Banšell]] ([[1850]]{{--}}[[1887]]), slovenský básnik, prozaik, literárny teoretik, ktorý počas svojho krátkeho života stihol založiť almanach [[Napred]] spolu s Hviezdoslavom a uverejniť v ňom prvé dielo realizmu. Význam Banšellovho diela spočíva v novátorskom prístupe k tvorbe, v ktorej uplatnil nové realistické princípy a prešiel tak od [[preromantizmu]] k realizmu. Okrem poézie a kratších foriem prózy napísal tieto literárno-teoretické práce: ''Rozbor znelky'', teoretická úvaha (periodikum Dennica), ''Dľa čoho sa má súdiť báseň?'', teoretická úvaha (Dennica), ''Duch maďarskej revolučnej poézie'', teoretická úvaha ([[Slovenské novinárstvo v matičnej dobe|Slovenské noviny]], [[1874]]). Banšell stihol popri svojich psychických peripetiách zozbierať a vydať aj básnickú zbierku ''Túhy mladosti'' ([[1886]]) obsahujúcu jeho subjektívnu lyriku skombinovanú s národne-buditeľskými myšlienkami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/105/Koloman-Bansell|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksllv/Mikula_dokumenty/publikacie/Realizmus1_Bansell.pdf|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Univerzita Komenského, filozofická fakulta}}</ref>. ===Druhá vlna realizmu ([[1900]]{{--}}[[1918]]) === [[Jozef Gregor Tajovský]] ([[1874]]{{--}}[[1940]]), prozaik a dramatik druhej vlny realizmu. Bol jej najvplyvnejšou osobnosťou. Pre svoju prózu aj drámu si bral námety zo života Slovákov v jeho rodisku v [[Tajov]]e a jeho okolí, z miest kde študoval ([[Tajov]], [[Banská Bystrica]], [[Kláštor pod Znievom]]), zo svojej armádnej služby v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] (''Na vojnu, Do vlasti''), z činnosti v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách v Rusku]] (''V légiách, Revolúcia, Rozprávky z Ruska''). Zaujímala ho hlavne sociálna situácia pracujúceho ľudu. Veľkú prácu vykonal pre slovenskú dramatickú tvorbu. Je autorom mnohých divadelných hier, ktoré predstavujú na javisku život slovenského ľudu, napríklad ''Ženský zákon'', [[Statky-zmätky]], ''Matka'', ''Smrť Ďurka Langsfelda'', ''Blúznivci,'' ''Hrdina''. Napísal množstvo kratších aj dlhších prozaických diel (''Maco Mlieč, Apoliena, Nové časy'', ''Besednice'', ''Mamka Pôstková, Horký chlieb''). Po roku [[1918]] napísal a vydal zbierky krátkych próz ''Obrázky nové i staré'' (1928), ''Úhrabky'' (1929). Pred vojnou v [[1907]] sa oženil s neskoršou spisovateľkou [[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hanou Gregorovou]] a presťahoval sa s rodinou do [[Bratislava|Bratislavy]], kde žil do konca života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Gregor Tajovský|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/70/Jozef-Gregor-Tajovsky|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Božena Slančíková-Timrava]] ([[1867]]{{--}}[[1951]]), alias [[Timrava]] si zvolila autorka podľa názvu studničky Timrava v ich chotári, bola spisovateľka slovenského kritického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dielo Slančíkovej-Timravy predstavuje vrchol slovenského realizmu|url=https://www.teraz.sk/kultura/literatura-dielo-slancikovej-timravy/283547-clanok.html Teraz.sk/ Dielo Slančíkovej-Timravy|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|odkaz na autora=TASR}}</ref>. Jej debutom je novela ''Skúsenosť'' z pobytu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Timrava bola z väčšej časti novelistka: ''Pomocník, Ťažké položenie, Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bál,'' ''Boj'' ([[1896]]{{--}}[[1900]]), no napísala aj divadelné hry (''Chudobná rodina'' ([[1921]]), ''Páva'' ([[1923]]), ''Odpoveď'' ([[1934]]), ''Prekážky'' (koniec 40. rokov). Ako slovensky píšuca autorka sa do roku [[1918]] len ťažko prebíjala životom. Písala príbehy zo života slovenského malomesta a dediny. Za prózu ''Dve doby'' dostala štátnu cenu. Známa je jej poviedka ''Za koho ísť'' ([[1893]]), ktorá je ironickým príbehom o hľadaní ženícha. Zaujímavým paradoxom v Timravinom diele je, že stála na ideovej pozícii buržoázneho demokratizmu, no vydala pravdivé svedectvo o socialistickom hnutí, ktoré však sama nepochopila. V roku [[1947]] bola ocenená titulom [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národná umelkyňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Božena Slančíková Timrava|url=https://www.litcentrum.sk/autor/bozena-slancikova-timrava/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Súbor:Portrait podjavorinska-ludmila.jpg|náhľad|vpravo|[[Ľudmila Podjavorinská]]]] [[Ľudmila Podjavorinská]] ([[1872]]{{--}}[[1951]]) mala podobný osud ako [[Timrava]], nevydala sa a žila z publikovania svojich diel. Jej realistické príbehy zo slovenského prostredia mali zo začiatku humoristické sfarbenie (''Kmotrovia figliari, Fako Ďura Kotúlku, Pod svietňom'' - [[Humoreska|humoresky]]), v neskoršej tvorbe nabrali vážnejší tón. Pochádzala z učiteľskej rodiny, ktorá ju podporovala v literárnej tvorbe. Boli to hlavne jej strýko Ľudovít Rizner a [[Ján Pravoslav Leška]]. V začiatkoch tvorby písala lyricko-epické (''Z vesny života'', zbierka lyrických veršov) a epické básne: ''Balady'' ([[1930]]) a ''Balady a povesti'' ([[1946]]), táto poézia bola vrcholom jej básnickej tvorby. Próza sa však stala jej dominantným žánrom (novely ''Za neistými túžbami, Rôznymi cestami, Za šťastím, Z domova, Postupne''). Podjavorinská sa zaujímala o ľudovú reč, dialekty, zbierala porekadlá a idiomatické výrazy (''Povery z Horných Bziniec'', 1892, ''Zvláštnejšie príslovia a porekadlá z Horných Bziniec'', 1900). Je známa aj ako autorka literatúry pre deti (''Čin-čin'', veršovaná rozprávka, ''Sadaj, slnko, sadaj'', báseň), ktorej sa stala zakladateľkou. Dielka pre deti boli často adaptované v rozhlase, na javiskách a neskôr v televízii. V roku [[1947]] dostala titul národnej umelkyne. Jej tvorbu zaraďujú na úroveň vplyvných autorov realizmu ako boli [[Vajanský]], [[Jozef Gregor Tajovský|Tajovský]] a [[Martin Kukučín|Kukučín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľudmila Podjavorinská|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ludmila-podjavorinska/zivotopis-autora litcentrum.sk/Ľudmila Podjavorinská|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Janko Jesenský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Jesenský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1874]]{{--}}[[1945]]) patrí medzi spisovateľov druhej vlny slovenského realizmu, pričom jeho tvorba presahuje aj do symbolizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=janko Jesenský = Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/komplexna-charakteristika-tvorby litcentrum.sk Jesenský-charakteristika diela|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref>. Jesenský napísal významný román kritického realizmu ''Demokrati''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jesenský|meno=Janko|titul=Demokrati|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=461|edícia=Hviezdoslavova knižnica|poznámka=M. Chorváth|jazyk=slovenský}}</ref>, ktorý bol zároveň jedným z mála v dovtedajšej románovej spisbe v slovenskom jazyku. Toto dielo sa zaoberá politickou témou, vyšlo v roku [[1934]]. Jesenský opísal v románe vlastné skúsenosti z advokátskej praxe a práce v štátnej správe. Ironizuje v ňom spôsoby v politike medzi dvoma vojnami, aj názov Demokrati je myslený ironicky. Novela ''Pani Rafiková'' podrobuje kritike malomeštiacky štýl života, ktorý autor ironizuje či zosmiešňuje. Iné podobné príbehy si možno prečítať v zbierkach poviedok ''Malomestské rozprávky, Zo starých časov''). Jesenský pristupuje humorne-ironicky aj ku svojej téme o dedinskej inteligencii (Hríby, Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí, Vádium, Medecína). U Jesenského je poézia dôležitou súčasťou jeho tvorby, použil v nej ľahkú piesňovú formu kontrastujúcu s drsnejším textom. Jeho verše vznikali na východnom fronte v [[Rusko|Rusku]] (zbierka ''Zo zajatia''), aj počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Posledné ilegálne prenášali do [[Londýn]]a, odkiaľ boli vysielané v rádiu [[BBC]]. Táto zbierka básní vyšla pod názvom ''Na zlobu dňa''. Jesenský bol presvedčený čechoslovakista. [[Súbor:Portrait nadasi-jege-ladislav.jpg|náhľad|vpravo|[[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav Nádaši - Jégé]]]] [[Ladislav Nádaši-Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová}}</ref> ([[1866]]{{--}}[[1940]]) tvoril v neskorej fáze slovenského realizmu, vplýval naňho [[Émile Zola|Zolov]] [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]] a realizmus ruských klasikov [[19. storočie|19. storočia]]. Nádaši-Jégé bol výhradne prozaik, stal sa najplodnejším autorom románov spomedzi slovenských spisovateľov. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] napísal viacero prác s historickými námetmi, z toho dva romány (''Adam Šangala''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Šangala|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/199/Nadasi-Jege_Adam-Sangala zlatyfond.sme.sk/Adam Šangala|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Nádaši-Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ladislav Nádaši-Jégé}}</ref> ([[1923]]), ''Svätopluk'' (1928)), v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] opäť dva (''Alina Orságová, S duchom času'') a viacero historických noviel (''Wieniawského legenda'', ''Z dávnych časov'' (1927), ''Kuruci, Itália,''obe [[1931]], ''Magister rytier Donč<ref>{{Citácia periodika|titul=Magister Rytier Donč|periodikum=Slovenské pohľady|priezvisko=Nádaši Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Turčiansky sv. Martin|dátum=1926|číslo=6-8}}</ref>, Horymír'').'' V prózach ''Krásne časy rokoka'', ''Jaríkovský kostol'', ''Pán biskup'' sa objavuje Jégého ironický humor a stráca sa jeho naturalistické pero. V ostatných prácach s historickou témou sa významne prejavuje [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, zväzok IV. písmená N-Q, heslo naturalizmus|priezvisko=Hajko|meno=Vladimír|vydavateľ=Slovenská akadémia vied, encyklopedický ústav|rok=1980|strany=64|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref> Písal prózu aj o súdobom spoločenskom živote, ku ktorému sa staval kriticky, napríklad satirický román ''Cesta životom'' ([[1930]]. Kritik [[Ján Števček]] hovorí v súvislosti s ním o pikaresknom naturalizme. Väčšinu života prežil v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde aj pôsobil ako lekár a publicista. [[Ján Čajak]] ([[1863]]{{--}}[[1944]]) bol slovenský spisovateľ a prekladateľ, ktorý študoval na slovenských gymnáziách, teológiu v Bratislave nedokončil. Po učiteľskej činnosti na Slovensku odišiel v [[1899]] nastálo do [[Báčsky Petrovec (mesto)|Báčskeho Petrovca]] v [[Srbsko|Srbsku]], kde začal písať prózu ovplyvnenú [[Jozef Gregor Tajovský|Jozefom Gregorom Tajovským.]] Stal sa reprezentantom kultúry dolnozemských [[Slováci|Slovákov]]. Napísal svoj jediný román ''Rodina Rovesných'' ([[1909]]), prózy s tematikou prostredia [[Dolná zem|Dolnej zeme]] (''Vysťahovalec, Obyčajná história, Baťa Kalinský, Suchoty'' a i.) a ďalšie poviedky. V roku [[1914]] vydal svoj ''Dejepis Slovákov'', ktorý sa stal populárnym čítaním. Čajak bol organizátor kultúrneho života v [[Báčsky Petrovec (mesto)|Petrovci]], spoluzakladateľ slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci a redaktor mesačníka ''Náš život''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čajak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-cajak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Pioézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=184 - 185}}</ref> - ==Moderna<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=437- 456|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Slovenská literárna moderna sa začala rozvíjať od roku [[1905]] (pozri: ''Verše I.,'' básnická zbierka [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]), ale hlavne po prvej svetovej vojne, kedy zároveň doznieval realizmus. Dovtedy lineárny vývoj vždy jedného smeru sa rozvinul do pestrého vejára [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardných]] smerov prevzatých zo západných európskych literatúr alebo ovplyvnených nimi. Názov „moderna” sa začal používať až v polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderna fungovala aj bez toho, aby sa tak volala|url=https://dennikn.sk/212912/moderna-fungovala-aj-bez-toho-aby-sa-tak-volala/|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rakúsová|meno=Gabriela|vydavateľ=dennikn.sk}}</ref>. Medzi avantgardnými smermi moderny prevládali [[Symbolizmus|symbolizmu]]s a [[expresionizmus]]. Filozofickým základom moderny boli [[Nietzsche]]ho a [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]]ove ideové konštrukty obohatené o [[Charles Darwin|Darwin]]ov prírodný výber, Strindbergov boj pohlaví a protikladný [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus]] [[Henri Bergson|Bergson]]a, pričom sa prihliadalo aj na [[Sigmund Freud|Freudovu]] psychoanalýzu. Znamenalo to významnú zmenu v modeloch nielen myslenia ale aj tvorby. V slovenských podmienkach sa k týmto novým ideovým východiskám pridávali maďarizačný tlak a celkové postavenie slovenského národa v rámci monarchie, problémy, ktoré prevládali v mysliach slovenskej inteligencie nad umeleckými témami až do vzniku [[Tomáš Masaryk|Masaryk]]ovho [[Česko-Slovensko|Československa]]. Hoci autori slovenskej moderny nikdy nezostavili spoločný modernistický manifest, stretli sa na spoločnej platforme ''Sborníka slovenskej mládeže'' vo vydaní v [[1909]], keď v ňom publikovali [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]] a [[Vladimír Roy]]. K najvýznamnejším autorom moderny patria [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]], [[Ivan Gall]], [[František Votruba]], [[Ľudmila Groeblová]] a [[Vladimír Roy]]. Žánre, ktoré sa progresívne rozvíjali v slovenských podmienkach boli hlavne poézia a to subjektívna lyrika ľúbostná a erotická, angažovaná občianska a sociálna lyrika. V poézii začína rozväzovanie verša, nadobúda znaky modernistickej poetiky, napríklad lyrizmus, hudobnosť, opakovanie motívov, symboly. V próze sa písali malé formy - novely, črty, poviedky, poznámky, zápisky, úryvky z denníkov. Mala lyrický charakter a postupne sa stierali rozdiely medzi prózou a poéziou natoľko, že vznikol žáner [[báseň v próze|básne v próze]] (Vladimír Roy: Brezy, Zvony<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brezy, Zvony|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1708/Roy_Ked-miznu-hmly/3|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Vladimír Roy}}</ref>. V dráme sa tiež prejavoval záujem tvoriť krátke formy, napríklad jednoaktovky či dramatické skice, ktoré tvorili [[Vladimír Hurban]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plukovník Vladimír Svetozár Hurban|url=http://www.vhu.sk/plukovnik-vladimir-svetozar-hurban/|dátum prístupu=2021-11-20|priezvisko=Čaplovič|meno=Miloslav|dátum vydania=2012-04-26|vydavateľ=Vojenský historický ústav|odkaz na autora=Miloslav Čaplovič}}</ref> inak aj VHS - Vladimír Hurban Svetozárov a VHV ([[Vladimír Hurban Vladimírov]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská moderna|priezvisko=Hučková - zostavovateľka výberu|meno=Dana|vydanie=1|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-8101-567-0|strany=620}}</ref> ===Prvá vlna moderny ([[1905]]{{--}}[[1918]])=== [[Ivan Krasko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Krasko - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-krasko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Zambor|meno=Ján|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Ján Zambor}}</ref>, rodený Ján Botto ( [[1876]] – [[1958]]) súčasť slovenskej moderny a básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] slovenského aj svetového, tiež jeho zakladateľ. Na jeho básnickú tvorbu vplýval francúzsky [[symbolizmus]], no próza je postrealistická a novoromantická. Potomok romantika [[Ján Botto|Jána Botta]] zdedil po ňom zmysel pre temnotu a pochmúrnosť a vkladal ich do svojej poézie. Jeho zbierka básní ''Nox et Solitudo'' ([[1909]]) je plne symbolistická subjektívna lyrika a zbierka ''Verše II.'' ([[1912]]) je jej vystupňovaním s pridaním náboženského lyrizmu. Na štúdiách v Prahe získal rozhľad nielen v českej literatúre ale aj svetovej. V tomto období sa dostal do dosahu skupiny [[Hlasisti|hlasistov]] a pracoval v spolku [[Detvan (spolok)|Detvan]]. Z pražskej životnej etapy si Krasko odniesol svoj preklad [[Richard Dehmel|Richarda Dehmela]] ''Príroda, symbol, umenie,'' ktorý mu vyšiel v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. Svoje verše publikoval v tlačových orgánoch hlasistov aj u „starých” a v časopise Elán<ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=79}}</ref>. Z Prahy odišiel s titulom doktor prírodných vied. V Čechách dozrel v autora, ktorý napísal svoju programovú báseň ''Poetika starej lyriky'' pripomínajúcu Verlainovu báseň ''Art poétique'', ktoré signalizovali nový smer [[symbolizmus]]. Veľmi kladne naň reagovali Hviezdoslav aj Vajanský. Krasko tvoril osobnú lyriku aj sociálne protestné verše. Jeho prozaická časť tvorby je realistická so silným dôrazom na psychologizáciu postáv: ''Naši'' ([[1907]]), ''Svadba, Almužna'' (obe v [[1908]]), ''List mŕtvemu'' ([[1911]]). [[Slovenská akadémia vied]] mu vydala súborné dielo v [[1966]] s názvom ''Dielo''. [[Janko Jesenský]] ([[1874]]{{--}}[[1945]]), v próze realista, v poézii ranný [[Symbolizmus|symbolista]]. Vo veršoch je prechod od realizmu k [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]], hlavne pod vplyvom zážitkov z [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. To znamená, že v poézii je Jesenský členom prvej vlny slovenskej [[Moderna|moderny]]. No aj v próze je považovaný za prvého autora-realistu, píšuceho skutočnú modernú realistickú prózu. Vydal viaceré zbierky poézie, napríklad: ''Vyznanie'', báseň (vyšla v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]), debut v roku [[1897]], ''Verše J. Jesenského'', zbierka básní ([[1905]]), ''Po búrkach'' ([[1932]]), ''Náš hrdina'' ([[1944]]){{--}}lyricko-epická skladba, ''Na zlobu dňa'' ([[1945]]), ''Jesenný kvet'' ([[1948]]) - vydaná po jeho smrti. [[Martin Rázus]] ([[1888]]{{--}}[[1937]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=osobnosti.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421110716/https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref> evanjelický kňaz, politik a spisovateľ slovenskej moderny, ktorý písal poéziu čiastočne novoromantickú, s prírodnou lyrikou, okrajovo sa dotýkajúcu aj [[Symbolizmus|symbolizmu]]. V poézii sa významnejšie priklonil k [[Epika|epickej]] a baladickej forme. Názorovo stál pevne na základoch slovenského nacionalizmu, zo začiatku [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], ktorý sa postupne menil smerom k [[Autonomizmus|autonomizmu]]. Rázus bol predsedom [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] a poslancom [[Národné zhromaždenie Československej republiky|Národného zhromaždenia]]. Dohodol politickú koalíciu s [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou]]. Napísal viacero zbierok poézie, ktoré mu vychádzali až do jeho skonu v [[1937]]: ''Z tichých a búrnych chvíľ'' ([[1917]]), debut, ''Hoj, zem drahá'' ([[1919]]), ''To je vojna!'' ([[1919]]), ''Kameň na medzi'' ([[1925]]), ''Kresby a hovory'' ([[1926]]), ''Šípy duše'' ([[1929]]), ''Bača Putera'', veršovaný román ([[1934]]), ''Cestou'' ([[1935]]). Napísal aj divadelné hry ''Hana, Ahaswer, Obrodenie a Malý detektív'', z ktorých posledné dve neboli publikované. Okrem zbierky krátkej prózy ''Z drobnej prózy'' ([[1926]]) vydal 4-dielny román ''Svety'' ([[1929]]) opisujúci život na dedine a pozoruhodný historický román ''Júlia'' ([[1930]]). Umelecky hodnotné romány ''Maroško'' a ''Maroško študuje'' vydané v rokoch [[1932]]{{--}}[[1933]] boli určené deťom, no stali sa veľmi obľúbeným čítaním nielen mládeže. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] boli s úspechom natočené pre [[Slovenská televízia|slovenskú televíziu]]. V roku [[1937]] mu vyšli novely ''Bombura a Surovcovci'', ktoré sú považované za jeho najpôsobivejšie diela. V tom istom roku Rázus predčasne skonal. ===Druhá vlna moderny ([[1920]]{{--}}[[1930]])<ref name="´moderna II´">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna Druhá vlna moderny|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Druhá vlna moderny<ref name="´moderna II´" /> znamená ešte výraznejšie roztrieštenie jednotného názoru na to, aké literárne postupy tvorby sa majú používať. Môžeme začať u [[Milo Urban|Mila Urbana]], ktorého psychologické postupy v jeho realistickej próze sa nachádzajú na opačnom brehu literárnej rieky moderny, než vplyvy západných avantgardných autorov. So zamietnutím konzervativizmu a tradicionalizmu sa v literárnej tvorbe ocitli mnohé avantgardné prúdy a školy. U niektorých boli hlavnou metódou tvorby, u ďalších len marginálne či efemérne dotyky so zahraničnými literatúrami. Aj autori s najvýraznejším modernistickým prejavom oscilujú medzi viacerými štýlmi písania a majú viacznačný výpovedný efekt. Deje sa to i v rámci jediného diela, napríklad zbierky poviedok, v ktorej možno nájsť odlišné umelecké postupy. Spomeňme tu autorov, ktorí zanechali najvýraznejšie stopy v medzivojnovej literatúre druhej vlny modernizmu. [[Súbor:Portrait halamova-masa.jpg|náhľad|vpravo|Maša Haľamová]] [[Maša Haľamová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - komplexná charakteristika tvorby|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> ([[1908]]{{--}}[[1995]]) bola jednou z mála poetiek slovenskej moderny, ktorá svojou tvorbou náleží k symbolizmu [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]], no nielen k nemu. Jedna z jej raných básní je ''Agonia'' vydaná v Slovenských pohľadoch roku [[1926]], keď mala osemnásť rokov<ref>Slovenské pohľady, 1926,vydavateľ Matica slovenská,1926, číslo 6-8,strana 424</ref> Po [[Symbolizmus|symbolizme]] možno aj pod vplyvom svojej cesty do [[Francúzsko|Francúzska]] ([[1929]]{{--}}[[1930]]) prešla k ďalším avantgardným smerom, čomu nasvedčuje aj jej často používaný voľný verš. Haľamová písala ľúbostnú lyriku (zbierky ''Básne, Červený mak, Balada, V zakliatej hore, Májová''), no zaujímala sa aj pod vplyvom [[Jiří Wolker|Jiřího Wolkra]] aj o sociálnu tému. Maša Haľamová sa zaslúžila aj o žáner literatúry pre deti (''Svrček a mravci'', 1957, ''Mechúrik Košťúrik s kamarátmi'', 1962, ''Petrišorka'',1965, ''Hodinky, leporelo'', ''O sýkorke z kokosového domčeka'', 1976). [[Vladimír Roy]] ([[1885]]{{--}}[[1936]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Roy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-roy|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je básnik zaraďovaný do druhej vlny moderny, ktorý bol ovplyvnený tvorbou [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]] a [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]. Debutoval epickou skladbou o [[M. R. Štefánik]]ovi ''Náš Ikarus'' ([[1920]]) a pokračoval vydaním ďalších šiestich zbierok poézie: ''Keď miznú hmly, Rosou a tŕním'' (obe [[1921]]), ''Cez závoj a Peruťou sudba máva'' (obe [[1927]]), ''Zvlnený prameň'' ([[1933]]), ''In memoriam'' ([[1934]]) a výber poézie ''Básne'' ([[1963]]). Jeho prózy ''Môjmu mladému životu, Čierna krv, Pri ohni'' a i. zostali v rukopisnej forme. Písal aj estetické a literárno-historické eseje, napríklad o [[Pavol Országh Hviezdoslav|P. O. Hviezdoslavovi]], [[Samo Chalupka|Samovi Chalupkovi]], [[Alois Jirásek|Aloisovi Jiráskovi]], [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikovi]], [[Robert Browning|R. Browningov]]i a ďalších. [[Vladimír Roy]] je považovaný za vedúceho básnika druhej vlny moderny, hoci dosť osciloval medzi realizmom a symbolizmom, čo vytváralo eklektický dojem z jeho tvorby. [[Janko Alexy]] ([[1894]] – [[1970]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Alexy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-alexy/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, okrem svojej hlavnej činnosti výtvarného umelca písal aj prózu s črtami podobnými Gašparovej tvorbe. Preferoval fikciu pred realitou, nostalgia, sentimentalita, intimita, naivita, clivota boli jeho témami, s ktorými sa stotožňoval v pozícii rozprávača. Typický je preňho baladicko-elegický tón, z ktorého sa vymaňuje opäť príbehmi z umeleckej bohémy, kde ženskými postavami sú ikony lásky ako ciele lyrického blúznenia nesúceho znaky fetišistického posadnutia. Jeho tvorba má však aj inú stránku, tam, kde využíva inšpiráciu svojím detstvom a mladosťou používa láskavý humor, naivitu a ako rozprávač podáva príbeh z pohľadu rojčiaceho chlapca. Alexy sa zaoberal osudmi malých detí, často smutnými, bol ich obrancom a tým aj kritikom sociálnych krívd páchaných na deťoch. Písal krátke prózy - ''Jarmilka''([[1924]]){{--}}knižka krátkych próz; úvod jej napísal [[Štefan Krčméry]], ''Grétka'' ([[1925]]){{--}}zbierka krátkych próz, ''Veľká noc'' ([[1930]]){{--}} zbierka krátkych próz, ''Ondrejko'' ([[1956]]). Vydal viacero románov, debut s názvom ''Hurá !''([[1935]], dvojdielny), ''Už je chlap na nohách'' ([[1936]]), ''Zlaté dno'' ([[1940]]), ''Dom horí'' ([[1942]]){{--}} román o osudoch jeho rodiny, ''Profesor Klopačka'' ([[1949]]). Je autorom beletrizovaných životných príbehov slovenských výtvarníkov ''Osudy slovenských výtvarníkov'' ([[1948]]). [[Súbor:Portrait zguriska-zuzka.jpg|náhľad|vpravo|alt=Autorka humoristickej prózy|Zuzka Zguriška]] [[Zuzka Zguriška]] ([[1900]]{{--}}[[1984]]) vlastným menom Ľudmila Šimonovičová, vydatá Dvořáková,([[1900]]{{--}}[[1984]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zuzka-zguriska/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rampáková|meno=Ľudmila|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Ľudmila Rampáková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZGURIŠKA, Zuzka (* 1900 – † 1984)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/zguriska-zuzka/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bola slovenská spisovateľka, prekladateľka a dramatička, ktorá sa spočiatku ťažko prebíjala rakúsko-uhorským vzdelávacím systémom. V roku [[1924]] po maturite, učiteľskej praxi a vydaji sa presťahovala s manželom do [[Bratislava|Bratislavy]], kde tvorila a počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] vyštudovala na [[Slovenská univerzita|Slovenskej univerzite]] dejiny umenia a filozofiu. Školu ukončila s doktorátom z filozofie a po vojne odišla aj s manželom do [[Praha|Prahy]]. Debutovala už v roku [[1922]] prozaickou črtou ''Pri muzike''. Pokračovala v písaní humorne ladenej krátkej prózy, ktorú umiestňovala v [[Živena|Živene]], [[Robotnícke noviny|Robotníckych novinách]], [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]] a [[Elán (časopis)|Elán]]e, (zbierka próz ''Obrázky z kopaníc'' ([[1929]]), knihy poviedok ''Dvanásť do tucta'' ([[1932]]) a ''Ženích s mašinou'' ([[1935]]). Svojím pohľadom na život a tvorivým spracovávaním humorných príbehov z prostredia myjavských kopaníc je ju možné považovať za autorku humoristickej prózy. Vytvorila zbierky rozhlasových humoresiek ''Svadba'' ([[1943]]), ''Hostina'' ([[1947]]) ''Podobizne'' ([[1957]] a ''Manželstvo na úver'' ([[1967]]). Jej najúspešnejším dielom je román ''Bičianka z doliny'' ([[1938]] o príbehu ženy z [[Myjava (okres)|myjavských]] [[Kopanice (región)|kopaníc]], bohatej gazdinej, ktorá musela prejsť svojím zložitým obdobím počas vojny, aby sa zmenila na lepšiu a život chápajúcu bytosť. Po úspechu Bičianky začala písať románovú trilógiu, tiež z prostredia jej rodného kraja [[Myjava (okres)|Myjava]] ''Metropola pod slamou'' ([[1949]]), v ktorom sa zamerala na obyvateľov malého mesta v období niekoľko rokov pred prevratom [[1918]]. Druhý diel trilógie ''Mestečko na predaj'' ([[1954]]) rozpráva o medzivojnovej realite rokov [[1918]]{{--}}[[1929]] a tretí diel ''Zbojnícke chodníčky'' predstavujú krátku históriu Slovenskej republiky v rozmere malého mestečka [[1939]]{{--}}[[1945]] napísanú v štýle socialistického realizmul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška v paradoxe života a tvorby|url=https://www.snm.sk/?umenie&clanok=zuzka-zguriska-v-paradoxe-zivota-a-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Trúsik|meno=Pavol|vydavateľ=Slovenské Národné Múzeum|odkaz na autora=Pavol Trúsik}}</ref>. Zguriška napísala aj historické romány pre mládež ''Husitská nevesta'' ([[1962]]) a ''Kráľova zajatkyňa'' ([[1982]]), divadelnú hru ''Mor na farme'' (1967), ojedinelý cestopis ''Španielske pohľadnice'' ([[1931]]), preložila [[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]] a tvorivé obdobie zavŕšila autobiografickým beletrizovaným dielom ''Strminou liet'' ([[1972]]). [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] ([[1904]]{{--}}[[1960]])<ref name="´moderna II´" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Ivan Horváth|url=https://horvatha.edupage.org/a/6731?eqa=dGV4dD10ZXh0L2Fib3V0JnN1YnBhZ2U9MQ%3D%3D|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Gymnázium Ivana Horvátha Bratislava}}</ref> je tiež žánrovo aj štýlovo polymorfný autor, ktorý osciluje medzi [[Impresionizmus|impresionizmom]], [[novoromantizmus|novoromantizmom]], [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadenciou]], [[Expresionizmus|expresionizmom]], [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmom]] a i. Horváth bol prozaik, publicista, diplomat a politik, ktorý okrem fakulty práva v [[Bratislava|Bratislave]] absolvoval aj diplomatické vedy v [[Paríž]]i. Bol účastníkom [[Protifašistický odboj na Slovensku|protifašistického odboja na Slovensku]], členom [[ÚV KSČ|Ústredného výboru KSČ]] od roku [[1944]]. Po roku [[1945]] zastával vysoké funkcie v [[SNR]], v Zbore povereníkov [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenskej národnej rady]] od [[18. september|18. septembra]] [[1945]] do [[16. august]]a [[1946]] a v [[Národné zhromaždenie|Národnom zhromaždení ČSR]]. Nakoniec bol ambasadorom [[Česko-Slovensko|ČSR]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. V roku [[1950]] ho odsúdili za [[buržoázny nacionalizmus]] a uväznili na 18 rokov, po 9 rokoch dostal milosť (Iný zdroj uvádza príčinu uväznenia rozsudok za velezradu a špionáž). Krátko nato skonal v [[Bratislava|Bratislave]]. Jeho debutová práca ''Mozaika života a snov'' ([[1923]]) bola časopisecky publikovaná zbierka poviedok. Čo sa týka témy, spracovával rozpor medzi skutočnosťou a snom, sústredil sa na emocionálnosť vo vzťahoch. [[Poetizmus (smer)|Poetizmus]] sa objavil v jeho novele ''Laco a Bratislava'', je to lyricky a sviežo podfarbený príbeh zo života študentov v Bratislave. Za jeho najlepšie dielo je považovaný súbor piatich noviel [[Vízum do Európy]] ([[1930]]), v ktorom opisuje atmosféry európskych metropol. Novely sa vyznačujú pútavým dejom, psychologickým uhlom pohľadu. V [[1944]] vydal zbierku noviel ''Tak sa to malo stať'' ([[1944]]), ktorou pokračuje v psychologickom nazeraní na konanie postáv. V roku [[1948]] vyšiel jeho dokument o atmosfére v jeho umeleckej generácii pod názvom ''Život s Laurou'', ktorá sa zaoberá témou vzťahu umelec a jeho múza. V roku [[2004]] vyšla jeho zbierka esejí ''Európa koktail'', ktorý bol zbierkou portrétov slovenských spisovateľov. [[Kvetoslav Florián Urbanovič]] ([[1885]]{{--}}[[1963]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kvetoslav Florián Urbanovič|url=https://www.litcentrum.sk/autor/kvetoslav-florian-urbanovic/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol celý život učiteľom na západnom [[Slovensko|Slovensku]]. Napísal romány ''Poklesky'' ([[1922]]), ''Tridsať strieborných'' ([[1923]]), voľne nadväzujúci román ''Bez vesla'' ([[1926]]), dvojdielny román ''Oráčina'' ([[1933]]). Písal aj drámy, ktoré vyšli v súbornom diele v roku [[1925]]. Osobitne vydal hru ''Vyvrheli'' ([[1929]]). Urbanovičova tvorba patrí ku komerčnej aj bulvárnej spisbe zameranej na sociálnu vrstvu bratislavskej [[Elita|elity]] a s ňou sa prelínajúcej umeleckej bohémy a sveta sociálnej periférie. [[Ivan Minárik]] ([[1909]]{{--}}[[1967]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-minarik|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je autor, ktorý pokračoval v postupoch tvorby podľa Tida Gašpara a Hrušovského, charakteristických pre štýl „fin de siècle”. Venoval sa témam ako je [[Mystika|mysticizmus]], [[spiritualizmus]] a dekadentne spodobený katolicizmus, [[satanizmus]] a [[okultizmus]]. Minárik je teda autorom [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]] konca [[19. storočie|19. storočia]], jeho postavy končia dezintegráciou ega.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920 – 1930|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Habaj - editor|meno=Michal|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Michal Habaj (literárny vedec)}}</ref> V začiatkoch tvorby bol príslušník literárnej skupiny „Utópia”. Vyšla mu zbierka prozaických prác ''Smaragdový amulet'' ([[1946]]), no po roku [[1943]] sa autorsky odmlčal. Posmrtne mu vydali výbery próz ''Purpurový medveď'' ([[1967]]) a ''Vášeň'' ([[1970]]). Je autor románu s historickým námetom ''Sprisahanie v Prešporku'' ([[1940]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Ringier Axel Springer SK, a.s.|url archívu=https://web.archive.org/web/20210709185017/https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum archivácie=2021-07-09}}</ref> [[Milan Thomka Mitrovský]] ([[1875]] – [[1943]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Thomka Mitrovský: M. Th. M - autobiografia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1292/Mitrovsky_M-Th-M/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> bol slovenský [[Neoklasicizmus|neoklasicistický]] akademický maliar. Popri svojej výtvarnej činnosti napísal zbierku noviel ''Pani Helène'' ([[1930]]), za ktorú dostal štátnu cenu. Témou týchto próz je prostredie umeleckej bohémy vo [[Florencia|Florencii,]] ktoré boli reakciou na jeho študijný pobyt v tomto meste. Mitrovský písal aj literárnu a umeleckú publicistiku, napríklad ''Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1299/Mitrovsky_Maiestas-artis-Umenie-veda-a-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> Ďalší autori sa druhej vlny dotkli len okrajovo alebo chvíľkovo: [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Rob Poničan]]([[1902]]-[[1978]]), [[Jarko Elen]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jarko Elen|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jarko-elen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Štefan Letz]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Letz|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-letz|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Peter Zván]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Zván|url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-zvan/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Vladimír Wagner]], [[Imro Frits]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frič Imrich (Frits) - Slovnik vyznamnych osobnosti mesta Trencin - 20. storocie.pdf|url=https://www.vkmr.sk/buxus/docs/Slovnik%20vyznamnych%20osobnosti%20mesta%20Trencin%20-%2020.%20storocie.pdf|dátum prístupu=2022-05-27|vydavateľ=Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne}}</ref>. ===Lyrizovaná próza ([[1920]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lyrizovaná próza|url=https://www.rtvs.sk/clanok/91837/slovnik-l|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=RTVS}}</ref>=== Lyrizovaná próza je špecifický literárny štýl týkajúci sa skupiny prozaikov slovenskej moderny, ktorí lyrizovali svoje prozaické texty vkladaním postáv a statí s lyrickými výjavmi, snami, spomienkami a fantastickými predstavami, pričom používali aj témy zo slovenských balád a rozprávok. Týmto dosahovali subjektívne ladenie umeleckého textu, ktorým sa im podarilo vytvoriť rozšírený obraz vedomia rozprávača, novú rozšírenú realitu v próze. Termín „Lyrizovaná próza” prvýkrát použil [[Ján Števček]] vo svojom literárnovednom diele Lyrizovaná próza<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Števček|url=https://www.litcentrum.sk/node/97864/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref>. Časť literárnych kritikov však považuje tento smer za súčasť slovenského [[naturizmus|naturizmu]], iní kritici považujú naturizmus len za iný názov lyrizovanej prózy. Predstavitelia spomenutí nižšie sú hlavné literárne osobnosti, zakladatelia lyrizovanej prózy na Slovensku: [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]), [[Dobroslav Chrobák]] ([[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Margita Figuli]] ([[1909]] – [[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tido Jozef Gašpar|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tido-jozef-gaspar/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. ====Prvá generačná vrstva lyrizovanej prózy==== [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) bol básnik a písal aj prózu pre dospelých, deti a mládež. Stal sa priekopníkom estetizmu lyrizovanej prózy a zakladateľom jej ideovo-estetických princípov v rámci slovenskej literatúry. Bol to autor, ktorý vzišiel zo stredoslovenského prostredia. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] sa stretol so slovenskými komunistami a v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]] naňho vplývali národné idey. Od [[1938]] žil v [[Bratislava|Bratislave]] až do konca života. Debutoval v [[1932]] hneď dvoma básnickými dielami, zbierkou ''Bez návratu'' a lyricko-epickou poémou ''Martin Nociar Jakubovie''. Je to poézia emocionálne blízka Ivanovi Kraskovi a Vladimírovi Royovi a štýlovo sa pohybuje medzi modernou a lyrizovanou prózou. Zbierka ''Mámenie'' (1936) a ''Pijanské piesne'' (1941) sú obe podfarbené smútkom a pesimizmom a [[Milan Pišút]] považuje túto stránku Ondrejova za dekadentnú. Opakom je autorova tvorba pre mládež: ''Rozprávky z hôr'' ([[1932]]), ktoré sú oslavou života horalov v prírode, ''Tátoš a človek'' (jedná sa o históriu odprírodnenia koňa), ''O zlatej jaskyni'' ([[1935]]), vyznačuje sa žánrovými inováciami - syntézou [[sci-fi]], [[Groteska|grotesky]] a [[Paródia|paródie]]. Táto próza obsahuje scény s trpaslíkmi, obyvateľmi hviezdy spolu so zbojníckymi a tuláckymi motívmi. Ondrejovov ''Africký zápisník'' ([[1936]]), v ktorom okrem iného odsúdil prejavy nadradenosti bielej rasy a rôzne vlastnosti kolonializmu bol cestopisom bez cestovania, fiktívnym rozprávaním náučného charakteru. Nasledovali žánrovo totožné knižky - fiktívne cestopisy ''Horami Sumatry'' a ''Príhody v divočine'' ([[1940]]). Posmrtne mu vydali ''Keď pôjdeš horou'' ([[1963]]), rozprávanie o lesných stromoch. Vrcholom Ondrejovovej tvorby pre mládež je ''Zbojnícka mladosť'', román o vlastnom detstve v prírode s lyricko-mystickým akcentom. Ďalší román previazaný so Zbojníckou mladosťou hlavným hrdinom je [[Jerguš Lapin]], v ktorom sa príbeh presúva z hôr do mesta a na vojnový front, padá monarchia a vzniká Československo. Literárne je zmesou rôznych štýlov rozvíjania deja, no stále má vlastnosti lyrizovanej prózy. Voľným pokračovaním je román ''Na zemi sú tvoje hviezdy''. Tri romány tvoria voľnú trilógiu ''Slnko vystúpilo nad hory'' ([[1956]]). [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]]) je cenený ako jeden zo zakladateľov avantgardnej prózy, v ktorej sa prejavuje [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]], kult formy, estétstvo, ornamentalizmus a lyrický pátos. Takéto postupy tvorby mali byť prejavom vycibreného vkusu a elitnejšej kultúry. Diela mali nielen delikátnejšiu formu ako predošlý realizmus ale aj delikátnejší obsah spojený s vlnami extázy, striedaním nálad a túžob. Láska, krása a sny, to sú témy, ktoré majú v jeho diele ukázať krajšiu, príjemnejšiu realitu, čo ale kontrastuje so smútkom, ktorý sa v jeho tvorbe často spája s láskou. V súvislosti s týmito pojmami sa v Gašparovej próze vyvinul typ ženskej postavy - „femme fatale”, ktorá je obrazom zlých vlastností ako milovníčka luxusu, ničnerobenia, členka mondénnej spoločnosti. Inšpiratívnym prameňom tohto ženského profilu boli Gašparovi [[Gustav Klimt]] a [[Arthur Schnitzler]]. Gašpar písal hlavne novely, napríklad ''Karambol a iné novely'' ([[1925]]), ''V cudzine a iné rozprávky''([[1935]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GAŠPAR, Tido Jozef|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/gaspar-tido-j/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Vozárová|meno=Katarína|vydavateľ=Slovník divadelných kritikov a publicistov|odkaz na autora=Katarína Vozárová}}</ref> [[Ján Hrušovský]] ([[1892]]{{--}}[[1975]]) bol výhradne prozaik. Debutoval prózami s témou [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] ''Zo svetovej vojny'' (1919), ''Muž s protézou'' (1925), ''Peter Pa- vel na prahu nového sveta'' (1930), ''František Ferdinand'' (1935) a ''Sprisahanie proti svetu'' - 4 diely([[1941]] – 42). Vydal zbierky poviedok: ''Pompiliova Madona'' ([[1923]]), ''Zmok a iné poviedky, Dolorosa'' (obe [[1925]]), ''Kariéra'' ([[1961]]) a ''Rozmarné poviedky'' ([[1974]]). Písal dobrodružnú, detektívnu a historickú beletriu. Bol tiež autorsky plodný novinár a publicista. Jeho románopisné dielo tiež nie je malé: ''Jánošík 1{{--}}4'' ([[1933]]), ''Dráma na ostrove, Verný hrdina'' (oba [[1935]]), ''Búrka nad Devínom'' ([[1936]]), ''Neuveriteľný príbeh dr. Gallusa'' ([[1937]]), ''Dva železné dvory 1{{--}}2'' ([[1938]]), ''Prízrak'' ([[1941]]), ''Pohroma'' ([[1962]]), ''Čarovný kľúč'' ([[1966]]) a ''Rákócziho pochod''. [[Súbor:Portrait urban-milo.jpg|náhľad|vpravo|[[Milo Urban]] je významný predstaviteľ lyrizovanej prózy. Narodil sa v lesnej horárni na [[Babia hora|Babej Hore]] a svoju životnú kariéru ukončil v [[Bratislava|Bratislave]], kam sa prisťahoval v roku [[1974]].]] ====Druhá generačná vrstva==== [[Milo Urban]] ([[1904]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milo Urban|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=|vydavateľ=Osobnosti.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421111854/https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/milo-urban/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> je románopisec, ktorý písal realisticko-psychologickú prózu. Je autorom kľúčového románu slovenskej medzivojnovej literatúry ''Živý bič'' (dva diely [[1927]]). Jeho dielo je ovplyvnené realizmom [[Vajanský|Vajanského]], [[Martin Kukučín|Kukučín]]a, [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] a Andrejeva. Vo veku 16 - 17 rokov napísal prvotiny ''Nešťastník, Už je pozde, Vanitas vanitatum'' a v osemnástich publikoval prvotinu ''Jašek Kutliak spod Bučinky'', v ktorej ako mladý autor prvýkrát použil svoju metódu koncentrovanej epiky. Táto metóda kulminovala v zbierke próz ''Výkriky bez ozveny'' a najmä v novele ''Za vyšným mlynom''. Posledná menovaná novela je syntézou tvorivých postupov, ktorými sa dostáva do psychologickej hĺbky postáv a tým aj deja. V tomto štýle napísal aj ''Živý bič'' publikovaný s veľkým úspechom, keď mal 23 rokov. Bol preložený do [[Nemčina|nemčiny]], no po nástupe [[Nacizmus|nacizmu]] bol v [[Nemecko|Nemecku]] pálený spolu s knihami [[Thomas Mann|Thomasa Manna]], [[Erich Maria Remarque|E. M. Remarqua]] a iných. Román je zobrazením života na [[Orava (región)|oravskom]] vidieku koncom prvej svetovej vojny, jeho dej oživujú postavy vo vleku svojho osudu, ktorému sa bránia, no nedarí sa im to. Ich profily sú vykresľované psychologickou metódou, čo v súčinnosti so silne dramatizovaným dejom vytvára napínavý príbeh. Po vojne a takmer dvadsaťročnej pauze tvorby (kvôli svojej práci šéfredaktora novín [[Gardista (noviny)|Gardista]] a ďalších periodík [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej strany]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Kultúra režúca a rúbajúca|periodikum=Historická revue 9/2022|priezvisko=Hruboň|meno=Anton|vydavateľ=Petit Press a.s.|miesto=Bratislava|dátum=26.8.2022|ročník=XXXIII|číslo=9/2022|strany=65|issn=1335-6550|odkaz na autora=Anton Hruboň}}</ref>) pokračoval v románe ''Živý bič'' dielmi ''Zhasnuté svetlá'' a ''Kto seje vietor'', ktorým však kritika vyčíta [[schematizmus]] a povrchné stvárnenie pováh. V memoárových prózach ''Zelená krv'' (''Spomienky hájnikovho syna''), ''Kade-tade po Halinde, Na brehu krvavej rieky a Sloboda nie je špás'' sa Milo Urban vrátil ku svojmu dramatickému rozprávačskému štýlu a psychologickej hĺbke postáv. Je vysoko oceňovaným románopiscom a má trvalé miesto v dejinách slovenskej literatúry. ====Tretia generačná vrstva==== [[Súbor:Portrait figuli-margita.jpg|náhľad|vpravo|[[Margita Figuli]] bola priama potomkyňa [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], ktorý vydal svoju dcéru za Petra Figulusa Jablonského, svojho chovanca. Margita Figuli sa narodila v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v tom istom dome ako sa narodil [[Pavol Országh Hviezdoslav|P.O. Hviezdoslav]].]] [[Margita Figuli]] (rodné priezvisko Figuliová, vydatá Šustrová, [[1909]]{{--}} [[1995]]), absolvovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici a pracovala ako banková úradníčka v Bratislave. V roku [[1941]] prišla v Tatrabanke o prácu kvôli publikovanej novele ''Olovený vták'', ktorej dej sa týkal vojenského napadnutia [[Poľsko|Poľska]] Nemeckom. Od tej chvíle sa sústavne venovala len literárnej tvorbe. V roku [[1936]] vydala debutovú novelu ''Uzlík tepla'', ktorú ilustroval umelec [[Koloman Sokol]]. V roku [[1937]] jej publikovali zbierku desiatich noviel ''Pokušenie'', v ktorých hľadá svoj štýl písania v rámci romantizujúceho [[naturizmus|naturizmu]] až po okrajové dotyky s [[Impresionizmus|impresionizmom]]. Jej poviedka ''Tri noci a tri sny'' ([[1942]]) bola bibliofilským vydaním s ilustráciami maliara [[Ľudovít Fulla|Ľudovíta Fullu]]. V emblematickom románe slovenského naturizmu [[Tri gaštanové kone]] ([[1940]]) sa Figuli zaoberá konfliktom zákonov prírody a zákonov civilizačného procesu, pohanským fatalizmom a kresťanskými normami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Figuli Margita|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/9-figuli-margita.html|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Nosková|meno=Božena|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Božena Nosková}}</ref>. Vynútenú prestávku počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v publikovaní využila na písanie 4-zväzkového historického románu [[Babylon]] ([[1946]]), za ktorý jej v roku [[1947]] udelili štátnu cenu. Je to fiktívny príbeh na pozadí rozvratu [[Babylonská ríša|Babylonskej ríše]] napadnutej [[Perzská ríša|Perzskou ríšou]]. Jedná sa o rozsiahlu epickú prózu, ktorá mohla byť alegóriou na [[Jozef Tiso|Tisov]] bábkový režim, čím sa stalo, že toto dielo nemalo šancu na uverejnenie do konca druhej svetovej vojny. Po roku [[1948]] mal ''Babylon'' problém s komunistickou cenzúrou. Táto ho skrátila kvôli autorkinej kritike diktátorského režimu v diele. V roku [[1949]] jej vyšla novela ''Zuzana'' v zošitovom vydaní<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Figuli|meno=Margita|titul=Zuzana - novela|vydanie=1|vydavateľ=Nakladateľstvo OBRODA, Bratislava|miesto=Žilina|rok=1949, marec|strany=143|odkaz na autora=Margita Figuli|edícia=OBRODA|jazyk=slovenský}}</ref>. Potom sa Figuli vynútene ako spisovateľka odmlčala do roku [[1956]], kedy vydala svoj autobiografický román ''Mladosť''. V roku [[1964]] jej vyšla memoárová esej ''Ariadnina niť'' a v roku [[1974]] román ''Víchor v nás''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autorka Troch gaštanových koní M. Figuli sa narodila pred 110 rokmi|url=https://www.teraz.sk/kultura/autorka-troch-gastanovych-koni-m-fig/421609-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Valček|meno=Peter|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Valček}}</ref> [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]]) dosiahol na najvyšší stupeň lyrizovanej prózy [[naturizmus]], ktorý spoznávame v jeho kratšom ale umelecky koncentrovanom diele. Ako autor bol ovplyvnený [[Jean Giono|Jeanom Gionom]], [[Charles-Ferdinand Ramuz|Ramuzom]] a slovenskými autormi lyrizovanej prózy ([[Margita Figuli]]). Švantnerove prozaické diela [[Nevesta hôľ]] (román) a [[Malka]] (zbierka noviel)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner II. (1912-1950) 1. časť|url=https://www.rtvs.sk/clanok/82723/frantisek-svantner-ii-1912{{--}}1950-1-cast|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Hamada|meno=Milan|vydavateľ=RTVS|odkaz na autora=Milan Hamada}}</ref> sú považované za vrchol tvorby slovenského [[naturizmus|naturizmu]] (inak aj lyrizovaná próza). V príbehu, ktorý rámuje slovenská príroda, lesy, lúky, rieky, sa nachádza niekoľko vrstiev, reálny život popretkávaný lyrickými, magickými, hororovými časťami príbehu a všetko toto prepojené s historickými javmi (prvá svetová vojna, [[SNP|Povstanie v 1944]]) a starými mýtmi (tajomná nevesta hôľ). Švantnerova výstavba príbehu je natoľko plastická, že ju možno nazvať aj rozšírenou realitou. Napísal, respektíve nedokončil tiež román ''Život bez konca'', ktorý bol poňatý ako široká historická freska v rozmedzí rokov [[1894]]{{--}}[[1934]]. František Švantner predčasne zomrel, no jeho pozostalý román je predsa len svedectvom doby medzi dvoma svetovými vojnami na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Dobroslav Chrobák]] (rodným menom Ľudovít Mistrík, [[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> zostavil zbierku poviedok ''Kamarát Jašek'' ([[1934]]) a napísal románovú novelu ''Drak sa vracia'' ([[1943]]), ktoré sa stali tiež emblematickými dielami slovenského naturizmu. Drak sa vracia je naturisticko-psychologická novela, v ktorej sa spracúva dramatický príbeh vzťahu troch postáv v rámci života horalskej dediny zarámcovaný prírodou. Nechýba napätie a tajomno, no autor na rozdiel od Švantnera vynechal mystiku a fantastičnosť. Na jeho tvorbu mali vplyv autori [[Hermann Hesse]], [[Henri Pourrat]] aj [[Knut Hamsun]]. Chrobák pôsobil po štúdiu v [[Praha|Prahe]] na Vysokom učení technickom v Bratislave, kde sa stal redaktorom Rádiožurnálu v [[Česko-slovenský rozhlas|Československom rozhlase]]. Od roku [[1947]] sa stal hlavným riaditeľom rádia na Slovensku. V roku [[1946]] vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]]. Kariéru mu zahatala vážna choroba a v mladom veku 44 rokov skonal. [[Štefan Gráf]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Gráf|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-graf/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1905]]{{--}}[[1989]]) je autor prozaického diela zaradeného slovenskou kritikou medzi autorov lyrizovanej prózy. Ako autor debutoval básnickými zbierkami ''V horúcom príboji'' ([[1937]]) a ''Žeravý bod'' ([[1940]]) uverejňovanými od polovice [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] v rôznych časopisoch (Slovenské smery, [[Slovenské pohľady]], [[Elán (časopis)|Elán]]). Napísal romány ''Zmätok'' ([[1938]]), jeho voľné pokračovanie ''Oceľové vlny'' ([[1941]]), ''Zápas'' ([[1939]]), ''Cesta za snom'' ([[1942]]) a dvojdielny román ''Jur Janošiak'' ([[1944]]). Po dlhšej odmlke spôsobenej politickými podmienkami mu vyšiel výber z noviel ''V horúcom príboji'' ([[1968]]), neskôr poviedkový triptych ''Nábrežie Františka Jozefa'' ([[1975]]) a venoval sa prekladaniu diel [[Alois Jirásek|Aloisa Jiráska]], J. Š. Baara, T. Novákovej, z nemčiny T. Storma a W. Raabeho. Ďalšími autormi tretej vrstvy sú [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) a [[Jozef Cíger Hronský]] ([[1896]]{{--}}[[1960]]). Ondrejov písal poéziu a detskú literatúru (''Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin a Na zemi sú tvoje hviezdy''), u Cígera Hronského sa hlavne zdôrazňuje jeho próza ''[[Jozef Mak (román)|Jozef Mak]]'', ktorá opisuje slovenského človeka ako bezvýznamnú a osudom bitú bytosť. Títo dvaja autori mali zložitý ideologický a politický postoj (čo nebol výnimočný jav medzivojnových generácií autorov). Ondrejov sa po [[Arizácia|arizácii]] známeho kníhkupectva ''Steiner'' a udania majiteľov pokúsil o nápravu obrazu o sebe a odišiel do [[SNP]]. [[Jozef Cíger-Hronský|Cíger Hronský]] v roku [[1945]] emigroval zo strachu, že ho budú súdiť za jeho ľudácku činnosť počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Cíger Hronský napísal v exile povstalecký román [[Svet na Trasovisku]], v ktorom sa ako rozprávač príbehu stavia do pozície kritika [[SNP]]. Román je napísaný z pohľadu ľudáckeho voliča, ktorý nemal výhrady ani voči nemeckej okupácii, ani voči [[Jozef Tiso|Tisovej]] bábkovej vláde či akceptácii [[Nacizmus|nacizmu]], čo je v opozícii voči jeho tvrdeniam, že [[Slovenský štát]] bol samostatný štátny útvar a [[SNP]] narušilo tento jeho štatút. Po páde [[Komunizmus|komunizmu]] bola jeho osobnosť plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. V roku [[1993]] previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne]]. Symbolicky ho pochovali spolu so [[Štefan Krčméry|Štefanom Krčmérym]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=K poetike románu J. C. Hronského Svet na Trasovisku|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/chovanec1/subor/68.pdf|dátum prístupu=2022-01-12|priezvisko=Krišková|meno=Miriama|vydavateľ=pulib.sk/Univerzitná knižnica v Prešove|odkaz na autora=Miriama Krišková}}</ref> ===[[Katolícka moderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katolícka moderna|url=https://beliana.sav.sk/heslo/katolicka-moderna|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref> ([[1933]]{{--}}[[1948]])=== Katolícku modernu rozvinuli do literárneho smeru mladí autori zjednotení okolo osoby františkána [[Rudolf Dilong|Rudolfa Dilonga]]. Tento prúd moderny obsahuje hlavne medzivojnovú a vojnovú tvorbu poézie. Za prvé programové vystúpenie autorov katolíckej moderny sa považuje ''Antológia mladej slovenskej poézie'', ktorej zostavovateľ bol Dilong. Autorov možno rozdeliť do dvoch vetiev podľa miesta výskytu, jedna skupina zostala na [[Slovensko|Slovensku]], druhá v zahraničnej emigrácii. Písali lyricko-reflexívnu poéziu s náboženskou, nacionálnou a vlasteneckou tematikou, ich umelecké postupy tvorby boli inšpirované avantgardnými smermi západnej Európy ([[symbolizmus]], [[poetizmus]], [[surrealizmus]], [[existencializmus]]). Domácimi prameňmi inšpirácie im bola raná stredoveká literatúra ([[Proglas (prológ)|Proglas]], [[Moravsko-panónske legendy|Moravsko-Panónske legendy]]), [[klasicizmus]] ([[Anton Bernolák|Bernolák]], Fándly, [[Ján Hollý (spisovateľ)|Hollý]], [[Ján Kollár|Kollár]]), spevníky (Cantus catholici - [[Benedikt Szőllősi]], Cithara sanctorum - [[Juraj Tranovský]]), [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]] ([[Samo Chalupka]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]], Hodža, [[Andrej Sládkovič]], realisti (Záborský, Palárik, [[P. O. Hviezdoslav]]). ====Prvá generácia==== [[Rudolf Dilong]] ([[1905]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/86/Rudolf-Dilong|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-dilong/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DILONG, RUDOLF (* 1905 – † 1986)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/dilong-rudolf-1905-1986/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> je spoluzakladajúca osobnosť katolíckej moderny. Spisovateľ, publicista, katolícky kňaz a františkánsky mních sústredil okolo časopisov ''Postup'' ([[1934]] - [[1935]]) a ''Prameň'' ([[1936]]{{--}}[[1937]]) mladú generáciu katolíckych autorov moderny. Okrem toho, v roku [[1933]] vydal prácu ''Antológia mladej slovenskej poézie''. Dilong sa od svojho debutu ''Budúci ľudia'' ([[1931]]) vyvíjal štýlovo aj významovo od konzervatívnych foriem k avantgardnej tvorbe. Začal [[Poetizmus (smer)|poetizmom]] v zbierkach ''Helena nosí ľaliu'' a ''Mladý svadobník''. ''Ja, svätý František'' je kniha, v ktorej uplatnil svoj pohľad na vieru v spirituálnom a meditatívnom štýle. [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia]] boli venované v jeho tvorbe smerom [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a [[surrealizmus]] (zbierka ''Mesto s Ružou''). [[Stanislav Šmatlák]] definoval medzivojnovú Dilongovu tvorbu ako „...bytostné osvojenie si a subjektívne prežitie i básnické artikulovanie novej podoby lyrizmu...”. Protivojnovo ladené básne ''Konvália, Nevolaj, nevolaj'' a iné sú v ideovom konflikte s jeho agitačnými veršami v zbierkach ''Gardisti na stráž!, Vojna'', ktoré zase kontrastujú s príbehom jeho celoživotnej lásky a básnickej múzy [[Valéria Reiszová|Valérie Reiszovej]], ktorá bola židovského pôvodu. Dilong musel v období vojny prerušiť bohatú tvorivú a publikačnú činnosť odchodom na východný front v hodnosti poľného kuráta slovenskej armády. Od chvíle jeho emigrácie z [[Rím]]a do [[Argentína|Argentíny]] a [[USA]] bola jeho tvorba po roku [[1948]] bielym miestom na mape slovenskej literatúry. V exile napísal viac ako 70 básnických zbierok, prozaické texty aj drámu v [[Slovenčina|slovenskom jazyku]]. Po roku [[1989]] vyšli na Slovensku ''Ja, Rudolf Dilong, trubadúr'' (výber z diela so silným sentimentom túžby po vlasti), ''Mladosť z očistca'' (denník).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér a kol.|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=127-128|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula a kol.}}</ref> [[Andrej Žarnov]] (vlastným menom František Šubík<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Žarnov|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-zarnov/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[1903]]{{--}}[[1982]]) bol univ. prof. v Patologickom ústave Slov. univerzity v Bratislave, odborník na patológiu, člen medzinárodnej komisie, ktorá vyšetrovala zločiny proti ľudskosti v Katyńskom lese. Nielen kvôli výsledku vyšetrovania bol po roku [[1945]] prenasledovaný komunistickou vládou a preto v roku [[1952]] definitívne emigroval do [[USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>, kde vykonával lekársku prax do roku [[1974]]. Žarnov bol aj významný autor slovenskej moderny tvoriaci poéziu od roku [[1925]], kedy začal vydávať zbierky poézie ''Stráž na Morave'', ''Nástup otrávených'' ([[1925]]), ''Brázda cez úhory'' ([[1929]]), ''Hlas krvi'' ([[1932]]), zbierka lyriky ''Kocky'' ([[1936]]) a zbierka ''Štít'' ([[1940]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Kultúrno-literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>. Bol aj výborný prekladateľ [[Dante]]ho, napríklad prvá časť [[Božská komédia|Božskej komédie]] Peklo a ''Väzenská balada'' od [[Oscar Wilde|Oscara Wilda]]. Žarnov tvoril aj politickú lyriku, kvôli ktorej mal problémy s československým režimom kvôli [[autonomizmus|autonomizmu]] v jeho básnickej zbierke ''Stráž na Morave''. Po smrti jeho prvorodeného syna Ivana vydal zbierku básní Mŕtvy ([[1941]]).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=633-634|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula a kol.}}</ref> ====Druhá generácia==== [[Valentín Beniak]] ([[1894]]{{--}}[[1973]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je uznávaný básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] a [[Poetizmus (smer)|poetizmu]]. Medzi dvoma vojnami vydával zbierky poézie inšpirované cestami do [[Taliansko|Talianska]] a [[Francúzsko|Francúzska]] (''Ozveny krokov, Kráľovská reťaz, Lunapark''). Beniak publikoval v časopise Elán v Prahe, napríklad báseň „Reťaz”<ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=72 - 73}}</ref>. V zbierke ''Poštový holub'' reflektuje už blížiacu sa [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], dobovú spoločenskú atmosféru blížiacej sa vojnovej a politickej kataklizmy odzrkadlil v zbierke ''Bukvica'' ([[1938]]). Medzi rokmi [[1939]]{{--}}[[1944]] sa tematicky sústredil na prežívanie negatívnych emócií vyvolaných vojnou a túžbu po mieri (zbierky ''Žofia, Popolec, Igric''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenský igric sa búri aj žalostí|priezvisko=Beniak|meno=Valentín|vydanie=1|vydavateľ=Hlbiny|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-89743-21-6|strany=|odkaz na autora=Valentín Beniak|priezvisko2=Pašteka - editor|meno2=Július|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref><ref group="pozn.">Slovenský igric sa búri aj žalostí, zbierka ''Igric zotrváva pri poézii'' /IV. kapitola/...Stratení sami do seba,/s komediantským srdcom ľahkým,/hľadáme cestu do neba/a nemáme už plakať nad kým,/otvoril sa nám vzdušný vír,/lež trochu svetla vyšlo z temna, - /ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná./ Narazíš na svet básnikov,/čo krúži vesmírom, jak dúhy,/a pozmeníš sa vo vzácny kov/v zelenom dopadnutí v luhy/až peklo vo mne zahrmí,/tam sladko do náručia ber ma, -/ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná.</ref>. [[Július Pašteka]] v predhovore k výberu Beniakových básní v zbierke ''Slovenský igric sa búri aj žalostí'' charakterizuje jeho tvorbu: „''V roku 1939 povedal, že národ nám dnes žije z dvoch fondov, z kresťanstva a nacionalizmu, i jeho poézia žila z týchto zdrojov, z kresťanského a nacionálneho. Univerzalistický kresťanský svetonázor umožnil mu ten nadhľadový výšvih ponad zúžené nacionálno-politické hľľadiská i ponímanie domácej reality v širšom, európskom kontexte.''” Beniaka po roku [[1947]] komunistická vláda zakázala publikovať ako bývalého pracovníka sekretariátu ministra vnútra [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] ([[1939]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The page of Beniak, Valentin, Slovak biography|url=https://www.babelmatrix.org/works/hu-all/Beniak,_Valentin-1894/biography?doc_lang=sk|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Jakus|meno=Laura|vydavateľ=Babelmatrix|odkaz na autora=Laura Jakus}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Kultúra režúca a rúbajúca|periodikum=Historická revue|priezvisko=Hruboň|meno=Anton|vydavateľ=Petit Press a.s.|miesto=Bratislava|dátum=26.8.2022|ročník=XXXIII|číslo=9/2022|strany=65|issn=1335-6550|dátum prístupu=12.9.2022|odkaz na autora=Anton Hruboň}}</ref>. Beniak sa tak ocitol v spoločenskom vákuu, no neprestal písať. Jeho básnická šuplíková tvorba presahuje kvalitu aj kvantitu tvorby do roku [[1945]], sú to zbierky ''Plačúci Amor'' ([[1969]]), ''Sonety podvečerné'' ([[1970]]), ''Medailóny a medailónky'' ([[1971]]). Vigílie I., Vigílie II., Popolec. Stal sa básnickým solitérom s výnimočným umeleckým prejavom a dnes je zaraďovaný k veľkým autorom ako sú [[Ján Smrek]], [[Emil Boleslav Lukáč]], [[Laco Novomeský]], [[Miroslav Válek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Emil Boleslav Lukáč]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.litcentrum.sk/autor/emil-boleslav-lukac|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1900]]{{--}}[[1979]]) bol básnik [[Neosymbolizmus|neosymbolista]], evanjelický kňaz a učiteľ. Zaoberal sa publikačnou činnosťou, prekladateľstvom, divadelnou kritikou a napísal [[libreto]] k opere ''Detvan'' od [[Viliam Figuš-Bystrý|Viliama Figuša-Bystrého]]. Je autorom trinástich zbierok poézie, v ktorých sa zrkadlí jeho silné náboženské presvedčenie a humanistické zmýšľanie. Vo svojej tvorbe bol ovplyvnený [[Vladimír Roy|Vladimírom Royom]], [[P. O. Hviezdoslav]]om a [[Martin Rázus|Martinom Rázusom]]. Jeho najlepšie diela sú zbierky básní ''Dunaj a Seina'' ([[1925]]), ''O láske neláskavej'' ([[1928]]), ''Moloch'' ([[1938]]), ''Bábel'' ([[1944]]), ''Parížske romance'' ([[1969]]) a ''Srdce pod Kaukazom'' ([[1978]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LUKÁČ, Emil Boleslav|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/lukac-emil-boleslav/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Babulícová|meno=Petra|vydavateľ=kritici.theatre.sk|odkaz na autora=Petra Babulícová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 120 rokmi sa narodil básnik Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.teraz.sk/magazin/pred-120-rokmi-sa-narodil-basnik-emil-b/504428-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Pavol Ušák-Oliva]] ([[1914]]{{--}}[[1941]]) bol mladý básnik katolíckej moderny, ktorý predčasne skonal na tuberkulózu. Počas svojho života stihol vydať jednu básnickú zbierku ''Oblaky'' (1939)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Ušák Oliva: Oblaky|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/641/UsakOliva_Oblaky/1|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Ušák Oliva|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Ušák-Oliva}}</ref> a posmrtne mu vydali ''Čierne kvietie'' (nedatovaná bibliofília), ''Tak umieral básnik Paľo Oliva'' ([[1942]]), zostavili [[Janko Silan]] a [[Mikuláš Šprinc]] a výber z diela ''Bozk pozná smútok úst'' ([[1991]]), ktorý zostavil [[Štefan Moravčík]]. Ušák Oliva písal nielen viazaný rýmovaný verš s náboženským vytržením prepojeným s platonickou láskou k žene, ale aj voľný verš, v lyrickom štýle poetizmu a surrealizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paľo Oliva - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/palo-oliva/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kekeliaková|meno=Monika|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Monika Kekeliaková}}.</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=415-416|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref> [[Karol Strmeň]] ([[1921]]{{--}}[[1994]]) (vlastným menom Karol Bekényi)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karol Strmeň|url=https://www.litcentrum.sk/autor/karol-strmen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> vydal na Slovensku len dve prvé zbierky ''Výžinok života'' (1943) a ''Testament'' (1945), zvyšných šesť v [[USA]] a [[Taliansko|Taliansku]] (''Putovné piesne'' 1950, prvá exilová kniha, spoluautor Mikuláš Šprinc), ''Čakajú nivy jar'' (1963, Cleveland), ''Žalm cyrilometodský'' (1963, Cleveland), ''Znamenie Ryby'' ([[1969]], Rím), ''Preblahoslavená'', zbierka lyricko{{--}}reflexívnych básní ([[1977]], Rím), ''Sfinga spieva pri jasličkách'', [[1991]], výber z celoživotnej tvorby. Strmeň celý svoj aktívny život strávil v emigrácii, no bol ocenený medailami [[Rad Bieleho dvojkríža]], ''Medaila Spolku slovenských spisovateľov'' a ''Medaila Matice slovenske'' na území Slovenska. [[Mikuláš Šprinc]] ([[1914]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikuláš Šprinc|url=https://www.litcentrum.sk/autor/mikulas-sprinc/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí k spisovateľom katolíckej moderny, ktorí väčšinu svojej tvorby publikovali v emigrácii okrem debutovej zbierky ''Ozveny v samotách'' ([[1939]]). Jeho príspevok slovenskej moderne v exile zahŕňa šestnásť zbierok poézie, napríklad ''Na Floride sám'' ([[1953]] Cleveland), ''Tvárou proti slnku'' ([[1955]], Cleveland), ''Z poludnia a polnoci'' ([[1960]], Cleveland), ''Mladosť orla'' ([[1962]], Cleveland), ''Oči moje pútnice'' ([[1965]], Cleveland), ''Andante'' ([[1967]], Rím), ''Bratislavský park'' ([[1968]], Rím). Šprinc je autorom literárno-vednej práce ''Paul Verlaine'' ([[1953]], Cleveland) a dvoch cestopisných memoárov. Ideová stránka jeho diela zobrazuje názorový svet katolíckeho kňaza. Obsahuje subjektívne reflexie, emócie, predstavy. [[Svetloslav Veigl]], rodným menom Ferdinand Veigl, ([[1915]]{{--}}[[2010]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetloslav Veigl - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetloslav-veigl/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref> slovenský básnik, rehoľný kňaz františkánskeho rádu a gymnaziálny profesor napísal rozsiahlejšie poetické dielo. Jeho tvorba bola prerušená na 22 rokov potom, ako publikoval ''Cestami vetrov'' ([[1938]]), ''Výstup na horu Tábor'' ([[1939]]), ''Menom ťa neviem osloviť'' ([[1941]]), ''Kvety na troskách'' ([[1945]]), ''Láska smrť'' ([[1946]]), Volanie z diaľky [[1946]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Mesto na návrší''. Nastalo obdobie nepriaznivé pre tvorbu katolíckej moderny, až v roku [[1990]] začal uverejňovať postupne ďalších 10 zbierok poézie. Veiglova poetika stojí na základoch viazaného verša a morálnych hodnotách kresťanstva a dáva najavo lásku k človeku, Bohu a kresťanstvu. Báseň ''Ako chutí moc'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako chutí moc (Svetloslav Veigl)|url=https://www.postoj.sk/51931/ako-chuti-moc-svetloslav-veigl|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Postoj.sk}}</ref> zo zbierky ''Keď anjel v tebe spieva'' ([[2006]]) dokazuje ako Veigl zľahka narába z výrazovými prostriedkami a jazykom, pričom morálne ponaučenie nie je násilné či suchopárne. [[Ján Frátrik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Frátrik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-fratrik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2000]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život|url=http://www.janfratrik.sk/zivot/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Frátrik|meno=Ján|vydavateľ=janfratrik.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Jeho príspevok k moderne zahŕňa celkovo šestnásť zbierok poézie okrem debutu z roku [[1941]] (''Vám moji rodní''), ktoré boli publikované po [[1968]]. Napísal aj dve literárno-vedné diela ''Moderné postupy pri rozbore verša'' [[1972]]) a ''K rozboru literárneho diela'' ([[1976]]. Nakoniec, svojim kolegom z katolíckej moderny venoval a zostavil antológiu ''Slovenská katolícka moderna v premenách času'' ([[1994]]). [[Štefan Sandtner]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Sandtner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2006]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, saleziánsky kňaz s kvalitným vzdelaním (vyštudoval teológiu v Ríme, slovenčinu a históriu na FFUK v Bratislave) sa stal ako mnoho ďalších jeho kolegov obeťou komunistickej čistky v cirkvi. V roku [[1960]] ho omilostili po deviatich rokoch väzby, v ktorej sa ocitol za údajnú velezradu. Do roku [[1968]] pracoval ako skladový robotník v Pezinku. Od roku [[1989]] žil v saleziánskom domove v [[Bratislava|Bratislave]] a redigoval časopis [[Don Bosco]]. Sandtner pokračoval v smere katolíckej moderny aj v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] až do konca svojho života. Tvoril aj v žalári, a to viazaný verš s rýmom, ktorý najprv zložil spamäti a po jeho naučení naspamäť ho prepisoval na papier. Rýmovaný verš sa ľahšie zapamätal. Inšpiroval sa prírodou, hviezdnym nebom, biblickými príbehmi (''Z litánií o stromoch, Všetky žiarivé hviezdy, Vtáčia symfónia, Tie šaštínske zvony''). [[Ján Motulko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1920]]{{--}}[[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> nedokončil štúdium na [[FiF UK]] v Bratislave, lebo bol povolaný do armády a odišiel na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]], neskôr ho poslali na [[taliansky front]]. Aj v tomto období písal básne, ktoré publikovali ako zbierku ''Blížence'', považovanú za prekvapivo zrelé dielo, ktoré reaguje na tvorbu českého [[Poetizmus (smer)|poetizmu]], [[Rainer Maria Rilke|Reinera Maria Rilkeho]] a celkovo katolícku modernu. Po vojne sa stal redaktorom [[Spolok sv. Vojtecha|Spolku sv. Vojtecha v Trnave]]. Následne sa presťahoval do Bratislavy, kde bol v rokoch [[1959]] až [[1987]] redaktorom [[Katolícke noviny (1940)|Katolíckych novín]]. ''V mimózach vietor'' je zbierka publikovaná v roku [[1947]] a prózy ''Z ohňa a krvi'' ([[1948]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jan-motulko-1920-2013/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Ústav pamäti národa}}</ref>, po ktorých sa básnik publikačne odmlčal a v roku [[1970]] stihol vydať zbierku ''Zobúdzanie popola'' ([[1970]]). Potom opäť nútená odmlka do roku [[1992]]. Od tohto roku postupne vydával ďalšie zbierky básní (''Fialové žalmy, Strmé schody, Čas Herodes, Na Božej brúske, Jesenné paberky''). [[Gorazd Zvonický]] ([[1913]]{{--}}[[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gorazd Zvonický|url=https://www.litcentrum.sk/autor/gorazd-zvonicky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí ku skupine proskribovaných básnikov katolíckej moderny, ktorí museli emigrovať pod tlakom komunistického systému. Zvonický bol [[Saleziáni Don Bosca|saleziánsky]] kňaz, ktorý odišiel z vlasti v roku [[1950]] cez [[Taliansko]] do [[Buenos Aires]], kde bol farárom vo štvrti [[La Boca]] medzi [[1951]]{{--}}[[1963]]. Od [[1963]] do [[1990]] pôsobil ako profesor humanitných vied na Slov. gymnáziu A. Bernoláka pri Slov. ústave sv. Cyrila a Metoda v [[Rím]]e. Svoju tvorbu začal zbierkou poézie ''Sejba perál'' ([[1943]]), ''Mýtnik pred Madonou'' ([[1948]]) bola nasledujúca zbierka, ktorú mu zhabali na zásah cenzúry. Exilová tvorba pozostáva zo zbierok poézie ''S ukazovákom na mraku'' ([[1958]]), ''Prebúdza sa zem'' ([[1964]]), ''Na jubilejné víno'' ([[1965]]), ''Slnko ma miluje'' ([[1967]]), ''Len črepy…, Prekutávam lovištia'' (obe [[1968]]), ''Na Igricovom kare'' ([[1973]]), ''Napárať čím viac lyka'' ([[1978]]), ''Obolus'' ([[1985]]), ''Smer Mariánska hora'' ([[1988]]) a antológiu ''Si krajšia, moja vlasť'' ([[1993]]). Zvonický prekladal aj [[Francesco Petrarca|Francesca Petrarcu]] a [[Ugo Foscolo|Uga Foscola]] a napísal knihu esejí ''Keď mlčať nie je zlato'' ([[1988]]). [[Severín Zrubec]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Severín Zrubec|url=https://www.litcentrum.sk/autor/severin-g-zrubec/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1921]]{{--}}[[2011]]) napísal pätnásť zbierok subjektívnej lyriky, debutoval zbierkou ''Hodina stromov'' ([[1965]]). Svoje dielo venoval väčšinou rodine a priateľom v malých nákladoch. Celý život prežil vo svojej vlasti. [[Imrich Kružliak]] ([[1914]]{{--}}[[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Imrich Kružliak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/imrich-kruzliak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> okrem rôznej spoločenskej, politickej a publikačnej činnosti napísal jedinú básnickú zbierku ''Piesne a smútky'' ([[Rím]] [[1974]]). Patrí k exilovej časti katolíckej moderny. ===[[Vitalizmus (literatúra)|Vitalizmus]]=== [[Ján Smrek]] (rodným menom Ján Čietek<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-smrek/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek|url=http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=MÚ Melčice - Lieskové, rodisko J.Smreka|url archívu=https://web.archive.org/web/20210418230605/http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum archivácie=2021-04-18}}</ref>, [[1898]] – [[1982]]) sa vypracoval na významnú osobnosť slovenskej literatúry z chovanca [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] na autora poézie [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmu]], zakladateľa [[Elán (časopis)|časopisu Elán]] a organizátora literárneho života. V roku [[1916]] uverejnil prvú báseň ''Heydukovi'' v časopise Slovenský týždenník. V roku [[1913]] začal písať básne v meste Petrovec, až kým v roku [[1917]] narukoval k delostrelcom. V roku [[1918]] sa s rakúsko-uhorskou armádou dostal do [[Istanbul]]u a na [[Palestína (územie)|palestínsky]] front. Napriek tomu, že tu ochorie na maláriu, svoju poetickú múzu nezastaví a píše básne, ktoré posiela z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] do časopisu ''Živena''. Prvý debut ''Odsúdený k večitej žízni'' mu publikovali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e. V roku [[1924]] edične pripravil antológiu ''Zborník mladej slovenskej literatúry'', v ktorej dôkladne opísal stav povojnovej slovenskej literatúry a charakterizoval jej autorov. V období [[1925]]{{--}}[[1929]] písal v ''Národných novinách'' <ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=11}}</ref> v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e politické a kultúrne články a úvodníky, v tomto období tiež vydal svoju zbierku básní ''Cválajúce dni'' ([[1925]]<ref name=´Smrek´>{{Citácia knihy|titul=Knihy slnečné|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1963|strany=340|odkaz na autora=Ján Smrek|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref>, ktorá ho posunula do centra literárneho diania. Paralelne s týmito činnosťami založil a viedol Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) vydávanú v Mazáčovom nakladateľstve v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1929]] vydal zbierku básní ''Božské uzly''<ref name=´Smrek´ />. V rámci Mazáčovho vydavateľstva založil a viedol časopis [[Elán (časopis)|Elán]] <ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=2007|strana=11 - 23}}</ref>([[1930]]{{--}}[[1947]]). V roku [[1931]] editoval reprezentatívnu publikáciu ''Slovenská prítomnosť literárna a umelecká'', v ktorej poprední odborníci hodnotia slovenskú literatúru a umenie v desaťročí po prevrate. Následne vydával zbierky poézie ''Iba oči'' ([[1933]])<ref name=´Smrek´ />, básnickú skladbu ''Básnik a žena'' ([[1934]])<ref name=´Smrek´ /> a zbierku básní ''Zrno'' ([[1935]])<ref name=´Smrek´ />. Po rozpade Česko-slovenska v [[1939]] odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]]. [[Elán (časopis)|Časopis Elán]] sa stal súčasťou [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Vydal zbierku ''Hostina'' v roku [[1944]], kedy Elánu zakázali vychádzať a v roku [[1945]] mu vyšla protifašistická básnická zbierka ''Studňa''. V roku [[1948]] vydal výber z poézie pod názvom ''Knihy mladosti''. Okrem vitalistickej poézie napísal aj libreto k opere [[Ján Cikker|Jána Cikkera]] ''Beg Bajazid'', ktorá sa stále hráva a vydal preklad básnickej skladby ''Ruslan a Ľudmila'' od [[Alexander Puškin|Puškina]]. Do roku [[1965]], kedy mu udelili titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národný umelec]], ešte vydával poéziu (''Obraz sveta'' ([[1958]]), ''Struny''([[1962]]), ''Nerušte kruhy moje'' ([[1965]]) a ''Písané na sude'' [[1964]]). V roku 1989 mu vydali dvojdielne memoáre ''Poézia, moja láska''.Po jeho smrti v roku [[1993]] vydala jeho rodina (syn Ivan Čietek) zbierku nepublikovanej šuplíkovej tvorby so silným antikomunistickým názorom ''Proti noci''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|strany=233-238|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref> ===[[Nadrealizmus]]<ref name="search.webdepozit.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literatúra v rokoch 1918 – 1945|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%e2%80%93-1945/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry}}</ref>=== Slovenský nadrealizmus tu treba chápať ako pokračovanie [[Surrealizmus|surrealizmu]] francúzskeho pôvodu, v štýle ktorého začal tvoriť [[Rudolf Fabry]] ovplyvnený prekladmi z francúzštiny do českého jazyka. {{Hlavný článok|Nadrealizmus}} [[Rudolf Fabry]] ([[1915]]{{--}}[[1982]])<ref name="search.webdepozit.sk"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Fabry|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/fabry-rudolf/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bol slovenský [[Nadrealizmus|nadrealista]], zakladateľ tohto smeru v [[Poézia|poézii]] aj výtvarnej [[Grafika (výtvarné umenie)|grafike]] a [[Kresba (umenie)|kresbe]]. Po prvotnom kontakte s pražským prostredím surrealistov vrátane [[Vítězslav Nezval|Nezvala]] a [[Karel Teige|Teigeho]] Fabry odštartoval nadrealistickú tvorbu v Bratislave svojou debutovou zbierkou ''Uťaté ruky'' ([[1935]]). Prvá signálna zbierka bola zároveň aj prvou nadrealistickou zbierkou v slovenskej literatúre. V tvorbe poézie pokračoval nadrealistickými zbierkami ''Vodné hodiny, hodiny piesočné'' ([[1938]]) a vrcholom jeho poézie ''Ja je niekto iný'' ([[1946]]). ''Kytice tomuto životu'' ([[1953]]) bola zbierka, v ktorej podľahol démonovi [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Najlepšími a hodnotovo ucelenými sú jeho knihy publikované v [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia.]] ''Skala nekamenná bralo neskalnaté'' je z tých najlepších básní a je venovaná pamiatke romantika [[Janko Kráľ|Janka Kráľa]]. Po prestávke v tvorbe úspešne pokračoval poéziou ''Nad hniezdami smrti vánok'' ([[1969]]), ''Metamorfózy metafor'' (zbierka vlastných koláží s vlastnými komentármi na aktuálne témy, všetko v štýle nadrealizmu, [[1978]]). Vydal aj prózu, zbierku poviedok ''Takým zvony nezvonia'' ([[1978]]). [[Štefan Žáry]] ([[1918]]{{--}}[[2007]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je nadrealista, ktorý začal tvoriť pomerne skoro a vo svojich dvadsiatich rokoch veku vydal prvé básne pod názvom ''Srdcia na mozaike'', ktoré však ešte neboli nadrealistické. Do roku [[1948]] publikoval celkovo deväť zbierok poézie, osem z nich v štýle nadrealizmu ovplyvneného českým [[Surrealizmus|surrealizmom]] a jeho guru Nezvalom (''Zvieratník, Stigmatizovaný vek, Pečať plných amfor, Pavúk pútnik, Slnovraty,'' ''Dobrý deň pán Villon, Zasľúbená zem, Meč a vavrín''). Nadrealistickú zbierku básní ''Pečať plných amfor'' ([[1944]]) vydal v Ríme počas svojej vojnovej misie. Žáryho tvorba bola kladne poznačená jeho pobytom v [[Taliansko|Taliansku]], jednak účasťou vo vojne ([[1944]]) a mierovou činnosťou po nej (''Apeninský vzduch'', súbor noviel, [[1947]] a ''Dolu na juhu'', novely, [[1955]]). V ďalšej umeleckej etape vývoja vydal ešte pätnásť mimo-nadrealistických zbierok básní a spomienkovú knihu ''Bratislavský chodec'' ([[2004]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žáry, Štefan Bratislavský chodec|url=http://www.iliteratura.cz/Clanek/16829/zary-stefan-bratislavsky-chodec|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kršáková|meno=Dana|vydavateľ=iliteratura.cz|odkaz na autora=Dana Kršáková}}</ref>, v ktorej rozpráva o živote nadrealistov v Bratislave. Svojimi humornými prozaickými textami si Žáry získaval tiež priazeň čitateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry = komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Vladimír Reisel]] ([[1919]]{{--}}[[2007]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Reisel - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-reisel/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred sto rokmi sa narodil básnik Vladimír Reisel|url=https://www.vtedy.sk/basnik-vladimir-reisel|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> tvoril surrealistickú poéziu, prvá vydaná zbierka ''Vidím všetky dni a noci'' ([[1939]]) obsahuje básne z rokov [[1936]] – [[1938]]. Reisel pokračuje publikovaním nadrealistických diel do roku [[1945]]: ''Temná Venuša'' obsahuje texty z obdobia [[1938]] – [[1940]], publikované však v [[1967]], ''V zrkadle a za zrkadlom'' (básnický cyklus, [[1945]]). Po roku [[1951]] sa obrátil k aktuálnym požiadavkám vydavateľstiev písať ideologicky angažovanú literatúru, ktorá zapadla do [[Schematizmus|schematizmu]]. Jeho zbierky básní ''Svet bez pánov'' (lyricko-epická skladba, [[1951]]), zbierka ''Doma'' ([[1953]]), ''Dobrí vtáci'' [[1954]]), ''Milovaní milujúci'' ([[1954]]), ''Spevy sveta'' ([[1955]]), ''Ďakujem ti'' ([[1957]]) a ''More bez odlivu'' ([[1960]]) sa venovali témam triedneho boja, Povstania, oslobodenia, industrializácie, združstevňovania, vlastenectva, internacionalizmu. Jeho poézia uviazla v [[Socialistický realizmus|socialistickom realizme]], takisto aj novinárske fejtóny a pamflety, ktoré obhajovali diktatúru proletariátu vykazujú čiernobielu zjednodušenosť, vyhýbanie sa surrealistickej paradoxnosti a obrat k idealizovaniu socialistickej prítomnosti. V období uvoľnenia diktatúry koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] Reisel začal postupovať vo svojej tvorbe spätne k surrealistickému smeru, kde však uviazol v socializme s ľudskou tvárou a do rozpornej ale pravdivej surreálnej nadskutočnosti sa už neprepracoval. Po roku [[1970]] v období normalizácie vydal ''Oči a brezy'' ([[1972]]) a ''Moja jediná'' ([[1975]]). Znamenali návrat k oslavovaniu [[ZSSR]] a [[SNP]], čo zaklincovalo vydanie výberu z jeho poézie [[50. roky 20. storočia|50. rokov]]. Neskôr v období [[Gustáv Husák|Husákovho]] režimu vydáva výbery zo skoršej erotickej poézie ''Lásky stolisté'' ([[1976]]), ''Premeny milovania'' ([[1979]], 2. vydanie [[1980]]), ''Taká si, taký som'' ([[1985]]), výber z juvenílií ''Trpké plánky'' ([[1988]]), ''S tebou bez teba'' ,[[1988]])). V roku [[1983]] vydal svoju novú básnickú skladbu ''Žena a muž'', v ktorej formou dialógu predstavuje intímny život dvojice, čo je nový originálny nápad v jeho poetickej tvorbe. Reisel urobil dobrú prácu v prekladaní z francúzskeho jazyka, čo znamenalo, že priblížil slovenskej poetickej scéne diela francúzskych surrealistov ([[Guillaume Apollinaire|Apollinaire]], [[André Breton|Breton]], [[Paul Éluard|Eluard]], [[René Char|Char]], [[Pierre Reverdy|Reverdy]], [[Jacques Prévert|Prévert]]). Ďalší významní nadrealisti v slovenskej literatúre boli [[Pavel Bunčák]] ([[1915]]{{--}}[[2000]]), básnik, prekladateľ a literárny vedec, ktorý tvoril aj pod vplyvom poetizmu, [[Ján Rak]] ([[1915]]{{--}}[[1969]]), básnik a prekladateľ prekliatych básnikov, [[Ján Brezina]] ([[1917]]{{--}}[[1997]]), básnik a literárny vedec a [[Július Lenko]] ([[1914]]{{--}}[[2000]]), básnik ovplyvnený aj poetizmom a prekladateľ, národný umelec v roku [[1985]]. ===Proletárska literatúra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Socialistický realizmus v poézii |url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Proletárska literatúra medzi dvoma vojnami bola jedným zo žánrov slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]]. Je tvorená proletárskou poéziou a literátmi spomedzi [[Davisti|davistov]]. Po prevrate vo februári [[1948]] sa tento prúd transformoval a niektorým sa podarilo zjednotiť sa zdarne so socialistickým realizmom, čo ale neplatilo pre autorov zo skupiny [[DAV]], pozri súdne procesy s tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznymi nacionalistami]]. Proletárskych autorov, ktorí začali tvoriť v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] možno považovať za spontánny jav v slovenskej literatúre vzhľadom ku sociálnej situácii väčšiny [[Slováci|Slovákov]]. Naopak, po komunistickom prevrate sa zmenila pozícia proletariátu vo vládnucu vrstvu a spisba socialistických realistov sa už nedá nazvať spontánnou ale násilne vnútenou režimom, keď bol prevzatý [[socialistický realizmus]] stalinského typu. Proletárski autori sa v prvotnej fáze vývoja štýlovo prejavovali ako [[Expresionizmus|expresionisti]], [[Konštruktivizmus|konštruktivisti]] [[Futurizmus|futuristi]], básnici [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Senzualizmus (filozofia)|senzualizmu]], opierali sa však o aktuálnu tému sociálnej situácie nižších pracujúcich vrstiev. [[Fraňo Kráľ]] ([[1903]]{{--}}[[1955]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fraňo Kráľ|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frano-kral/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol slovenský básnik, prozaik a povojnový komunistický politik proletárskeho pôvodu. Spočiatku písal proletársku poéziu a publikoval ju v [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]] a [[Nový Život|Novom živote]]. Na jeho socialistický názor mali vplyv českí avantgardní umelci [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Josef Hora]] a [[Stanislav Kostka Neumann]], ktorých stretol počas liečenia tuberkulózy v [[Čechy|Čechách]]. Neskôr sa priklonil k [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]]. Jeho básnický debut ''Čerň na palete'', zbierka básní, vyšiel v [[1930]]. Pracoval ako učiteľ, no v jeho bratislavskom období bol predčasne poslaný do dôchodku. Medzi dvoma vojnami napísal dva romány ''Cesta zarúbaná'' (1934) a ''Stretnutie'' (1937) a ďalšie zbierky poézie ''Balt'' (1931), ''Pohľadnice'' (1936) a dve knihy o deťoch pre deti ''Jano'' ([[1931]]) a [[Čenkovej deti]] ([[1932]]), ktoré boli vložené do „Zlatého fondu slovenskej literatúry”. Po vojne mu vyšli zbierky básní ''Z noci do úsvitu'' (1945) a ''Jarnou cestou'' ([[1952]]) a román ''Bude ako nebolo'' ([[1952]]). V roku [[1961]] mu vyšla kniha ''Fraňo Kráľ učiteľom'', zbierka prejavov, článkov, listov a iných dokumentov. V roku [[1953]] obdržal titul Národný umelec. Fraňo Kráľ bol činný v bratislavskom protifašistickom komunistickom odboji počas bábkovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čenkovej deti od F. Kráľa patria do zlatého fondu slovenskej literatúry|url=https://www.vtedy.sk/frano-kral-spisovatel-narodny-umelec|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Peter Jilemnický]] ([[1901]]{{--}}[[1949]]) bol rodák z Čiech píšuci a hovoriaci veľmi dobre slovensky, prozaik a novinár proletárskeho pôvodu. Pôsobil ako učiteľ na [[Slovensko|Slovensku]], dva roky strávil v [[ZSSR]] štúdiom žurnalistiky v [[Moskva|Moskve]]. Medzi dvoma vojnami bol členom ľavicovej skupiny [[DAV]]. Po roku [[1939]] sa podľa nariadenia [[Jozef Tiso|Tisovej]] vlády musel vysťahovať do Čiech. Tu sa zapojil do miestneho protifašistického odboja a dostal sa do koncentračných táborov. Po návrate pracoval na Povereníctve školstva a osvety v Bratislave, v roku [[1948]] sa stal kultúrnym atašé v [[Moskva|Moskve]], kde v roku [[1949]] zomrel. Jilemnický zo začiatku písal v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]], no čoskoro prešiel k [[Socialistický realizmus|socialistickému realizmu]]. Viaceré jeho diela sú považované za schematické či tendenčné. Dielo je dokumentárneho charakteru s menšími známkami lyrizmu. Je autorom románov ''Víťazný pád'' (1929), ''Zuniaci krok'' (1930), ''Pole neorané'' (1932), či ''Kus cukru'' (1934), ktoré zobrazujú situáciu slovenského proletariátu. Poviedkový súbor ''Kompas v nás'' (1937), román ''Kronika'' (1947) boli tiež v origináli napísané v slovenskom jazyku. Väčšina jeho tvorby nebola vydávaná, vychádzala až po roku [[1948]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spisovateľ a učiteľ Peter Jilemnický sa narodil pred 115 rokmi|url=https://www.teraz.sk/knihy/spisovatel-ucitel-jilemnicky-vyrocie/187352-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Poničan]] ([[1902]]{{--}}[[1978]]), autorský pseudonym Ján Rob Poničan,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Poničan|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-ponican/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol advokát, básnik, člen skupiny [[DAV]]. Ľavicovo orientovaný nielen [[Vitalizmus (literatúra)|vitalista]] v roku [[1924]] spoluzakladal časopis DAV spolu s [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]], [[Eduard Urx|Eduardom Urxom]], [[Andrej Sirácky|Andrejom Siráckym]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Sirácky|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-siracky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]]. V tom istom roku vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a bol aktívny ako redaktor nielen v DAV-e ale neskôr aj v komunistickej [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]]. V roku [[1923]] vydal Poničan vlastným nákladom svoju prvú básnickú zbierku ''Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím.'' Ilustroval ju [[Ľudovít Fulla]]. Táto zbierka básní inklinuje k „fin de siècle”, [[Expresionizmus|expresionizmu]] a proletárskej poézii <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rob Poničan (Som, myslím, cítim, milujem všetko, len temno nenávidím)|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/01111246--SL-2008-4-Habaj-261-274.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk/journals}}</ref>. Po incidente počas exekúcie bol Poničan ako advokát súdený za poburovanie, ale pred konečným rozsudkom, ktorým mu prisúdili dva týždne väzenia stihol v roku [[1929]] vydať zbierku poézie ''Demontáž''. Demontáž flirtuje s viacerými literárnymi smermi: [[konštruktivizmus]], [[futurizmus]], [[expresionizmus]] a [[proletárska poézia]]<ref name=´Ponican´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik v čase. Poézia Jána Poničana 1929 – 1942|url=Michal Habaj: Poet in Time. Ján Poničanʼs Poetry between 1929 and 1942. SLOVENSKÁ LITERATÚRA 62, No. 6, p. 449 – 468.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk}}</ref>. Jej obálku vytvoril opäť [[Ľudovít Fulla]] a patrí k najkrajším slovenským knižným vydaniam. V roku [[1932]] napísal [[Utopizmus|utopistickú]] divadelnú hru ''Všetkostroj''. Poničan tu vymyslel stroj, ktorý vyrobí všetko a tým vytvorí davy nezamestnaných. Jedná sa tu o klasický problém proletariát verzus výrobné prostriedky. V roku [[1932]] vydal v [[Umelecká beseda slovenská|Umeleckej besede]] tretiu básnickú zbierku ''Večerné svetlá''. Kritika ju označuje za [[Impresionizmus|impresionistickú]] medzihru, literárna štúdia Michala Habaja zaraďuje túto zbierku do žánrov [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus,]] [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], senzualizmus a Apollinairov surrealizmus, ale bez rámca avantgardnej poetiky<ref name=´Ponican´/>. Jedna z jej básní ''Momenty z väzenia'' je napísaná pod dojmom pobytu vo väznici v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde sedel za poburovanie. Ďalšiu divadelnú hru napísal na tému vzbury vedenej [[Štefan Major|Štefanom Majorom]], ktorého kauzu riešil. Pod názvom ''Vzbura na rozkaz'' (Toronto, [[1936]]) sa skrýva opäť téma proletárskeho boja. V roku [[1934]] vydal básnickú zbierku ''Angara'' inšpirovanú cestovaním po [[ZSSR]]. Podobne ako ''Demontáž'' má multižánrový poetický obsah. Nasledovali romány ''Stroje sa pohli'' a ''Pavučina'', opäť napísané pod vplyvom zážitkov z riešenia súdnych sporov kvôli antiexekučným demonštráciám. V divadelnej hre ''Iskry bez ohňa'' v celom druhom dejstve Poničan zobrazil skutočný súdny proces, čo stupňuje emocionálny postoj k nespravodlivému rozsudku. [[Laco Novomeský]] ([[1904]]{{--}}[[1976]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ladislav Laco Novomeský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-laco-novomesky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=578-583|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> bol básnik spočiatku medzivojnovej proletárskej poézie, [[esejista]], literárny teoretik a kritik proletárskej predvojnovej literatúry. Ovplyvnil ho básnik [[Walt Whitman]], česká proletárska poézia, symbolisti. Jeho tvorba a činnosť v politike majú však presah do obdobia po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], kedy sa zjednotil s prúdom [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Pred vojnou sa stal spoluzakladateľom periodika skupiny ľavicových intelektuálov [[DAV]]. Novomeský pochopil zmenu paradigmy proletárskej ideológie po vojne, keď sa zmenil stav prvotne opozičnej úlohy [[proletariát]]u v jeho vládnucu pozíciu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrat]]e v roku [[1948]]. Novomeského prispôsobovanie sa však nestačilo, v roku [[1951]] sa ocitol vo väzení za svoju údajnú činnosť „buržoázneho nacionalistu” spolu s viacerými členmi DAV-u. Počas výkonu trestu napísal asi štyritisíc básní na cigaretové papieriky, ktoré sčasti vyfajčil s tabakom, ale nie je známe, ako naložil so zvyškom. Novomeský literárne debutoval v roku [[1924]] básňou-pásmom ''Nedeľa''. V roku [[1925]] vstúpil do komunistickej strany. Na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] vstúpil do viacerých ľavicových organizácií a zapojil sa do protestov a demonštrácií po udalostiach v [[Košúty|Košútoch]]. Bol činný ako politický aktivista. V [[1943]] sa stal členom „V. ilegálneho výboru Komunistickej strany Československa”, čím sa ocitol v boji proti [[Fašizmus|fašizmu]] na pôde [[Bratislava|Bratislavy]]. V rámci svojej povstaleckej činnosti v [[SNP]] odišiel ako delegát [[SNR]] do [[Londýn]]a rokovať s [[Edvard Beneš|E. Benešom]] a následne do [[Moskva|Moskvy]] s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]]. V poézii Novomeský pokračoval v rýchlo sa rozvíjajúcej tvorbe od raného [[Symbolizmus|symbolizmu]] k revolučnej proletárskej poézii. Tento prechod prispel k vytvoreniu nového svojského štýlu najviac oceňovanému kritikou. V roku [[1924]] publikoval básne ''Vy a ja'', ''Zradcom zeme'', ai. [[20. júl]]a [[1924]] uverejnil dve básne ''Večer v parku, Veľký deň'' v časopise „Proletárska nedeľa” (príloha Pravdy chudoby). Novomeský sa stal konštantným prispievateľom do proletárskej tlače. Tematicky sa inšpiroval revolučným hnutím a [[Jiří Wolker|Jiřím Wolkerom]]. Formálne tvaroval svoju poéziu ako balady, poloepické básne, rozsiahle pásma ''Nedeľa, Noc, Mesto, Slúžka, Tuberkulóza, Dve balady''. Socialistická kritika (Milan Pišút) považuje za vrchol poetickej tvorby Novomeského ''Svätý za dedinou'', triptich ''Vila Tereza'', ''Do mesta 30 min.,'' ''Stamodtiaľ''. V roku [[1932]] vydal druhú zbierku ''Romboid'' ([[1932]]), ''Otvorené okná'' ([[1935]]), a ''Svätý za dedinou'' ([[1939]]), ktoré kritika považuje tiež za kvalitatívne kulminovanie jeho tvorby. V jeho poetickej tvorbe pretrváva [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a snúbia sa v nej [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]] a [[Avantgarda (utopický socializmus)|avantgarda]] so sociálnou baladickou témou. V [[1948]] vydal zbierku ''Pašovanou ceruzkou'' (vydanou v [[1940]]-[[1941]]) v časopise [[Elán (časopis)|Elán]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hodnota básnickej tvorby Laca Novomeského ani rokmi neklesá|url=https://www.teraz.sk/import/hodnota-basnickej-tvorby-laca-novomesk/215565-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Daniel Okáli]] ([[1903]] – [[1987]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Okáli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/daniel-okali/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol chovanec [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] od útleho veku, medzivojnový proletársky básnik, absolvent [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzity v Prahe]] (fakulta práva), člen skupiny [[DAV]], v roku [[1951]] obvinený spolu s viacerými členmi skupiny DAV z [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]] a väznený do roku [[1960]]. Po štúdiu pôsobil ako advokát v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. V [[1932]] vydal zbierku proletárskej poézie ''Ozvena krvi a zápasov''. Zaoberal sa hlavne literárnou kritikou z hľadiska marxistickej ideológie. Po roku [[1960]] propagoval literatúru [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]] (''Výboje a súboje diel 1 a 2'', 1973 a iné), písal o medzivojnovej proletárskej literatúre (''Literárna teória a kritika davistov'', 1976), tendenčné normalizačné texty, napr. ''O prekonávaní krízy v našej literatúre'', [[1981]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Advokáti Davisti: Daniel Okáli|url=http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kerecman|meno=Peter|vydavateľ=nasaadvokacia.sk|odkaz na autora=Peter Kerecman|url archívu=https://web.archive.org/web/20221023170524/http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum archivácie=2022-10-23}}</ref> Súčasťou proletárskej literatúry bola skupina [[R-10 (literárna skupina)|R-10]], ktorá bola aktívna krátko medzi [[1933]] až [[1934]] rokom. Jej členmi boli básnici [[Ján Kostra]], ([[1910]]{{--}}[[1975]]), autor milostnej lyriky, [[Alexander Matuška]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alexander Matuška|url=https://www.litcentrum.sk/autor/alexander-matuska/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> literárny kritik a prekladateľ, [[Kazimír Bezek]] ([[1908]] – [[1952]]), básnik, politik, [[Michal Chorvát]] ([[1910]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Chorváth|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-chorvath|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, literárny kritik. Všetci títo autori sa zaradili po roku [[1948]] do smeru [[socialistický realizmus]]. {{Hlavný článok|R-10 (literárna skupina)}} ==Socialistický realizmus== Literárny smer socialistický realizmus na Slovensku sa dá definovať ako napodobenina socialistického realizmu, ktorého model vytvorili v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a jeho kultúrni komisári. V slovenských podmienkach to malo niektoré odchýlky, napríklad využívanie umeleckých tvorivých metód [[nadrealizmus|nadrealizmu]], [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] či senzitivizmu. Aj téma bola daná podľa inštrukcií marxistov v kultúrnych štátnych inštitúciách, čo zasahovalo do celkovej koncepcie diela, deja, postáv aj základnej myšlienky. Poslušnosť v tvorbe podľa ich pravidiel viedla do močiara schematickej tvorby, čo sa prejavovalo v oslabení umeleckej výpovede u viacerých autorov od začiatku [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] až do polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]. Socialistickí literárni kritici jav dekadentného schematizmu buď obchádzajú alebo si nasadzujú ružové okuliare pri jeho definovaní (napr. Milan Pišút). Pohľad dnešnej literárnej vedy je zložitejší pri popise tejto tvorby, no priamočiary pri konečnom závere: ''To, čo uvádzame, je len mozaika, no v celom úvodníku ide o komplexne vystavanú služobnosť novej ideológii, pripravenú plniť príkazy jedinej'' ''komunistickej strany a oslavovať toto násilie na umení a pritom túto evidentnú demonštráciu sily umenia treba zneužiť na vlastné ciele.'' (komentár na úvodník [[Michal Chorvát|Michala Chorváta]], predsedu [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v literatúrach strednej Európy|url=https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Ustavy/Ustav_filologickych_studii/Philologia/Philologia_2017-1/PHILOLOGIA_XXVII_1__M.Batorova.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|vydavateľ=fedu.uniba.sk|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v slovenskej poézii|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Mikula|meno=Valér|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref> [[Ján Kostra]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko-Pišút|meno-Milan|vydavateľ OBZOR|miesto-Bratislava|rok-1984|strany-599-600|odkaz na autora-Milan Pišút}}</ref>, [[básnik]], [[maliar]], esejista, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Bol členom spolku slovenských študentov [[Detvan (spolok)|Detvan]] a súčasťou skupiny slovenských študentov [[R-10 (literárna skupina)|R-10]]. Kostra publikoval v slovenských ľavicových časopisoch, ale aj v Elán-e, Slovenských pohľadoch a mnohých iných. Čo sa týka jeho umeleckej metódy, vyvinul sa postupne od senzitivistu k reflexívnemu lyrikovi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul-Ján Kostra - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-kostra/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ:[[Literárne informačné centrum|Literárne informačné centrum Bratislava]]|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> a nakoniec sa zakalil v socialistickom realizme (pozri zbierka ''Na Stalina'', [[1949]]). Kostra si získal rešpekt básnika ešte v medzivojnovom období, keď mal mohutnú konkurenciu v množstve tvorivých básnikov. Do roku [[1948]] mu vyšlo sedem zbierok poézie: ''Hniezda, Moja rodná, Ozubený čas, Puknutá váza, Všetko je dobre tak, Ave Eva, Presila smútku''. [[Andrej Plávka]] ([[1907]]{{--}} [[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Plávka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-plavka/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, prozaik a politik proletárskeho pôvodu sa začlenil do smeru [[socialistický realizmus]] po roku [[1948]], v medzivojnovom období patril k proletárskej literatúre. Debutoval v roku [[1928]] zbierkou poézie ''Z noci i rána''. Celkovo vydal dvadsať zbierok poézie. Tvoril v štýle [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Nadrealizmus|nadrealizmu]]. Bol obsypaný štátnymi cenami a rôznymi funkciami v štátnom aparáte. Bol osem rokov riaditeľom vydavateľstva [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], tri roky predsedom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov v Bratislave]], 1965 - 1968 opäť riaditeľom Tatranu, v rokoch [[1969]] - [[1982]] predsedom [[Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Je autorom próz ''Obrátenie Pavla'' ([[1941]]), zbierky noviel ''Návrat Petra Hugáňa'' ([[1949]]) a ''Siedmi'' ([[1952]]). [[Pavol Horov]] ([[1914]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-horov/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> bol tiež proletársky básnik medzivojnvého obdobia, neskôr aktér socialistického realizmu. Vo svojej tvorbe sa priblížil k nadrealizmu [[Laco Novomeský|Laca Novomeského]], ktorý bol jeho vzorom. Debutoval zbierkou básní ''Zradné vody spodné'' ([[1940]]) a do roku [[1948]] pokračoval troma zbierkami ''Nioba matka naša, Návraty, Defilé'', všetko s protivojnovou témou. Po prevrate vo februári 1948 napísal ďalšie zbierky poézie: ''Moje poludnie'' (1952), ''Slnce nad nami'' (1954), ''Balada o sne'' (1960), ''Vysoké letné nebe'' (1960), ''Koráby z Janova'' (1966), ''Ponorná rieka'' (1972), ''Asonancia'' (1976), ''Z posledných'' ([[1977]]). Horov je nositeľom titulu Národný umelec z roku [[1973]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov|url=https://www.zkgz.sk/page.html?m=79df95b8249faac6507e3a890ccc6da5&p=3d3c1c026900534f53b53bcdfb6721c5&s=0 Knižnica Gorazda Zvonickéh|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Knižnica Gorazda Zvonického}}</ref> [[František Hečko]] ([[1905]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Hečko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-hecko|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> pochádzal z rodiny vinohradníka a počas vojny pracoval v „Ústrednom úverovom družstve” v Bratislave. Napísal tri predvojnové zbierky poézie „Vysťahovalci, Na pravé poludnie a Slovenské verše”. Je autorom známych románov ''Červené víno'' ([[Červené víno (televízny film)|Červené víno]]) a [[Drevená dedina]]. ''Červené víno'' je dielom ešte medzivojnovým, v ktorom je prejavený sociálny súcit, ''Drevená dedina'' je dielom socialistického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Denníky 1938 – 1960 - František Hečko – Mária Jančová - Ojedinelé memoáre|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/denniky-1938-1960-frantisek-hecko-maria-jancova-ojedinele-memoare|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref>. Tretí román ''Svätá tma'' zostal v nedokončenom tvare. [[Vojtech Mihálik]] ([[1926]]) – [[2001]]) bol básnik tvoriaci v prevažnej miere až po roku [[1948]] s výnimkou ľúbostnej lyriky „Či vôbec“, ktorú uverejnil v roku [[1944]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydanie=1|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=55|odkaz na autora=Vojtech Mihálik|}}</ref>. Po prvotine, ktorá sa radila ku [[Katolícka moderna|katolíckej moderne]] písal už len poéziu náležiacu do [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], ideovo jednoznačnú angažovanú a jasne sa vyjadrujúcu v prospech proletariátu. Jeho politická kariéra mu zabezpečila angažmán vo významných kultúrnych inštitúciách. Po schematizme [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] (pozri napríklad ''Neumriem na slame'', zbierka básní z [[1955]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=137}}</ref>) sa jeho tvorba [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] čiastočne oslobodila od socialistického kánonu (napr. zbierka Tŕpky, Appassionata, Útek za Orfeom) a jeho poézia nabrala vyššie kvality, no v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] jeho tvorivá vypätosť povolila. Mihálik sa navyše smutne preslávil uplatňovaním zákazu publikovania pre celú skupinu básnikov mladšej a strednej generácie - skupine [[Osamelí bežci]], do ktorej patrili [[Ivan Štrpka]], [[Ivan Laučík]] a [[Peter Repka]] a básnikom [[Štefan Moravčík]], [[Milan Richter]], [[Ján Švantner]]. K vrcholom jeho tvorby patria básnické skladby ''Appassionata'' (názov podľa [[Ludwig van Beethoven|Beethoven]]ovej sonáty) a ''Útek za Orfeom''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vojtech Mihálik - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vojtech-mihalik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-27|priezvisko=Hochel|meno=Igor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Igor Hochel}}</ref> ==Socialistický realizmus a jeho problematizácia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus a jeho problematizácia|url=https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=profil.kultury.sk/|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730042631/https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref>== Zároveň s vývojom literatúry socialistického realizmu sa začal diskurz o správnosti jeho umeleckých postupov. Viacerí slovenskí autori napísali aj vydali diela, ktoré postupne spochybňovali stalinský model. Boli to [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]]. Nariadenými témami boli [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácia]] roľníkov, [[industrializácia]], [[SNP]], [[druhá svetová vojna]]. Jedinou správnou hlavnou postavou bol triedne uvedomelý hrdina pochádzajúci z proletariátu. Autori tvoriaci s kritickým pohľadom na uvedené tematické piliere diela socialistického realizmu sú zároveň medzivojnoví autori, ktorí sa zaradili do socialistického realizmu tesne po roku [[1948]], no už v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa začali od neho odkláňať. [[Dominik Tatarka]] ([[1913]]{{--}}[[1989]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dominik-tatarka/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Halvoník |meno=Alexander |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Alexander Halvoník}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panna zázračnica - Dominik Tatarka - Anabella, svetlo v temnotách |url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/panna-zazracnica-dominik-tatarka-anabella-svetlo-v-temnotach |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Mráz |meno=Peter |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Mráz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka |url=http://www.zssd-mt.edu.sk/spisovatelia/spis/dtat.html |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=zssd-mt.edu.sk}}</ref> bol spisovateľ - prozaik a ikona disentu na Slovensku od roku [[1977]]. Začínal v [[40. roky 20. storočia|40.rokoch]] ako prozaik, ktorý míňal rady autorov naturizmu a mieril do nového prozaického smeru, ktorý nazýval “sujetovo zovretou prózou”. Po prvý krát nazval sujetovým básnikom spisovateľa [[Ján Červeň|Jána Červeňa]], ktorý vydal v [[1942]] zbierku noviel ''Modrá katedrála''. Táto tendencia ho zároveň priviedla ku kritike spomenutej lyrizovanej prózy. Tatarka si definoval nového prozaika ako sujetového básnika. Išlo mu o nové sociologické námety, organizačné princípy novej spoločnosti, čo si vyžadovalo ustanoviť nový hlavný sujet diela. Už jeho debut ''V úzkosti hľadania'' ([[1942]]) obsahoval nový pohľad na spoločenské vzťahy vo význame jeho tézy o dôležitosti sujetu. Tatarka však bol nielen "sujetový básnik" ale aj autor, ktorý cítil kresťanskú duchovnosť a "tragický pocit života", čo si osvojil z diela [[Miguel de Unamuno|Miguela de Unamuna]]. Z toho vyplýva jeho predstava sveta ako modelu [[Kreacionizmus|kreacionizmu]]. Zaoberal sa aj protikladom anarchie a poriadku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2 |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydavateľ=Národné literárne centrum |miesto=Bratislava |rok=1999 |isbn=80-888-78- 50-0 |strany=492{{--}}497 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] vydal protivojnové novely (''Pach'', 1943, ''Posol prichádza'',1940) a zbierku noviel ''V úzkosti hľadania''. V roku [[1944]] mu vyšla [[Panna zázračnica]] - príbeh múzy Annabelly, ktorý je Tatarkovou modifikáciou pohľadu na súdobú spoločnosť “lyrických bláznov”. Kľúčovým dielom, ktoré otočilo jeho pohľad na dobovú literatúru a politiku a tým jeho celkový tvorivý profil, bola dvojnovela ''[[Démon súhlasu]]'',([[1956]]). Dielo je alegorickou groteskou spochybňujúcou spoločenské vzťahy v socializme a etiku konania jeho protagonistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vnútorná emigrácia ako gesto slobody (Dominik Tatarka a Ludvík Vaculík po roku 1968)|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=119222|dátum prístupu=2022-02-05|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|dátum vydania=2009-02-02|vydavateľ=CEEOL - wikipedia library|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref> [[Peter Karvaš]] ([[1920]]{{--}}[[1999]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Peter Karvaš |url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-karvas |dátum prístupu=2021-06-20 |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol významný slovenský dramatik, prozaik a teoretik drámy. Uholným kameňom jeho tvorby je dráma. Po vymanení sa z osudu prenasledovaných v dobe slovenského fašizmu a povstania sa stal dramaturgom v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]], na [[Nová scéna|Novej Scéne]] a [[SND]] a kultúrnym atašé v Rumunsku. Diskusiu o socialistickom realizme a prehodnocovanie schematizmu ako neželaného javu spôsobil jeho román ''Pokolenie v útoku'' ([[1952]]) končiaci zmenou socialistického modelu [[SNP]] a nadväzujúci na román ''Toto pokolenie'' (1949)(nedokončenú trilógiu). Po pokuse o širší pohľad Karvaš vydáva satirické prózy ''Čert nespí'' (1954), ''Čertovo kopýtko'' (1957). Kariéru mu prerušila okupácia [[ČSSR]] v [[1968]], s ktorou odmietol súhlasiť. Pred 68. rokom napísal prózy ''Niet prístavov'', ''Polohlasom'', ''Toto pokolenie'', ''S nami a proti nám'', v ktorých realistickou metódou spracúval psychologické novely, historický sociálny román, reportáže a črty. Dobovú spoločenskú atmosféru zobrazoval v humoristicko - satirickom štýle. Písal nielen humoresky, ale aj knižky pre deti. V roku [[1979]] po vynútenej pauze mu vyšiel román o povstaní ''Noc v mojom meste''. V [[1968]] vydal zbierky humoresiek ''Humoresky a iné kratochvíle'',( I, II), ''Posledné humoresky a iné kratochvíle'' v [[1989]]. V porevolučnom období 89-teho je zaujímavý jeho súbor [[Causerie|causerií]] ''V úvozovkách'', čo je zriedkavo sa vyskytujúci žáner v slovenskej literatúre. Písanie divadelných hier bola Karvašova celoživotná činnosť, ktorú začal v roku [[1943]] hrou ''Hanibal pred bránami''”, pokračoval so ''Spolok piatich''”, ''Meteor''”, obidve 1945, ''Hra o básnikovi'', 1946, ''Bašta'', 1948 a najznámejšia dráma ''[[Polnočná omša]]'' [[1959]]. Ako divadelný kritik písal teoretické diela ''Kapitoly o rozhlase'', ''K základným otázkam súčasného divadla'', ''Úvod do základných problémov našej drámy'', všetko v [[1984]], v [[1956]] publikoval ''K niektorým otázkam našej drámy''. Vydali mu reportáže z ciest po [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Význam jeho tvorby spočíva v oslobodení sa zo schematizmu hroziaceho poslušným, ktorí dodržiavali stanovený kánon socialistického realizmu. [[Ladislav Mňačko]] ([[1919]]{{--}}[[1994]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/zivotopis-autora |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Petrík |meno=Vladimír |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}} |odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> bol spisovateľ a novinár pôvodom z proletárskeho prostredia Banskej Bystrice. V [[40. roky 20. storočia|40.]] a [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa aktivizoval v radoch socialistických realistov po druhej svetovej vojne, až v [[1963]] mu vyšli [[Oneskorené reportáže]], v ktorých opisoval vykonštruované procesy v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] a ktoré dokázali otvoriť oči novým nastupujúcim generáciám. Napísal aj ďalšie knihy svojim myšlienkovým dosahom rozhodujúce pre profil vzbúrenca proti režimu: v [[1968]] publikoval ''[[Ako chutí moc]]''<ref>{{Citácia knihy|titul=Ako chutí moc |priezvisko=Mňačko |meno=Ladislav |vydanie=2 |vydavateľ=[[Slovenský spisovateľ]] |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-220-0171-6 |strany=201 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, románový pamflet o hypnotizujúcej moci totalitného režimu, v [[1972]] ''Súdruh Münchhausen''”, satirický román v [[Orwellova filozofia dejín|orwellovskom]] štýle a groteskné rozprávanie o povojnových dejinách [[KSČ]]. V románe sa prezentujú postavy zo skutočnej politiky s pozmenenými menami (Husár – [[Gustáv Husák]], Gotles – [[Klement Gottwald]]...). Mňačko sa po okupácii a úteku do [[Rakúsko|Rakúska]] pustil do písania kritických diel voči [[Komunizmus|komunizmu]], v slovenskom aj nemeckom jazyku. Medzi tieto premeny v jeho tvorbe patrí aj politická esej ''Siedma noc''”<ref>{{Citácia knihy |titul=Siedma noc |priezvisko=Mňačko|meno=Ladislav |vydanie=1 |vydavateľ=Práca, vydavateľstvo a nakl. odborov na Slovensku |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-7094-204-5 |strany=197 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, publikovaná v [[1968]]. V eseji navodil atmosféru posledného augustového týždňa po vpáde vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]], v ktorej opisuje politické súvislosti aj spoločenskú situáciu z vlastného pohľadu novinára. [[Alfonz Bednár]] ([[1914]]{{--}}[[1989]]) prozaik, scenárista, dramaturg a prekladateľ, začal tvoriť po roku [[1945]], kedy zároveň pracoval na [[Povereníctvo|Povereníctve]] informácií. Oceňovaný je jeho prvý román ''[[Sklený vrch]]'', [[1954]] a veľmi úspešný film podľa jeho scenára [[Slnko v sieti]], podľa ktorého je pomenovaná slovenská filmová cena. Bednárov prínos do literatúry spočíva v neschematickom prístupe k tvorbe prózy a scenárov. „Jeho tvorivý postup pozostával z prvkov sujet s tajomstvom, striedanie niekoľkých časových rovín, intímna denníková forma záznamov, vynikajúce rozprávačstvo a suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a postupov modernej, najmä anglosaskej prózy“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Alfonz Bednár - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/alfonz-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Baláž |meno=Anton |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Anton Baláž }}</ref>. Novátorstvo mu vynieslo cenzorské zásahy a negatívne reakcie socialistických kritikov. [[Rudolf Jašík]] ([[1919]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> prozaik, básnik a publicista, tvoriť začal po roku 1945. Jeho témami bola vojna, povstanie, cestovanie a spoznávanie iných kultúr. Vo svojich krátkych prózach použil metódu naturizmu, v románoch zase postupy moderného európskeho románu. Významné sú román ''Námestie sv. Alžbety''<ref>{{Citácia knihy|titul=Námestie svätej Alžbety|priezvisko=Jašík|meno=Rudolf|vydanie=1|vydavateľ=Mladé Letá|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=268|odkaz na autora=Rudolf Jašík}}</ref> a scenáre k trilógii ''[[Mŕtvi nespievajú]]''. Po sebe zanechal aj tri zbierky [[Nadrealizmus|nadrealistickej]] poézie v rukopise ''Ypsilon'', ''Dve rieky'', ''Moje mesto''. Viacero jeho diel zostalo nedokončených. ==[[Generácia 56]]== Generácia 56 bola skupina autorov, hlavne prozaikov, ktorí publikovali svoje diela v časopise [[Mladá tvorba]]. Bol to iný druh literatúry, než sa vyžadoval politickou elitou tej doby. Kánon socialistického realizmu odmietli a písali realistickú prózu sústredenú na sociálne, rodinné a intímne vzťahy, používali modernú slovenčinu, realistický štýl. K týmto autorom patrili [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]] a autori, ktorí publikovali začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]: [[Anton Hykisch]], [[Marína Čeretková-Gállová]], [[Peter Balgha]] a [[Jaroslava Blažková]]. {{Hlavný článok|Generácia 56}} ==Exilová literatúra 1939{{--}}1990 <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny exil 1939 - 1990|priezvisko=Cabadaj|meno=Peter|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2002|isbn=80-7090-647-2|strany=201|odkaz na autora=Peter Cabadaj}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exilová literatúra|url=https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum prístupu=2021-08-26|vydavateľ=SAV Bratislava - Profil slovenskej literatúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730041612/https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref>== V histórii slovenskej literatúry sa často vyskytujú autori donútení k exilu, nielen jednotlivci, ale aj celé emigračné vlny. Od čias, keď vyhnali [[Sv. Cyril a Metod|sv. Cyrila a Metoda]] a ich učeníkov, sa tieto objavujú opakovane. V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pod tlakom [[Rekatolizácia|rekatolizácie]] boli donútení odísť mnohí barokoví protestantskí autori, napríklad [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]], [[Tobiáš Masník]], [[Daniel Krman]], [[Eliáš Ladiver]], [[Juraj Láni]], [[Izák Caban]] či [[Daniel Sinapius-Horčička]]. V období [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmu]] emigrovali zo [[Slovensko|Slovenska]] [[štúrovci]] [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Miloslav Hurban]]. V [[20. storočie|20. storočí]] sa striedali viaceré exilové vlny. Tvorivé osobnosti slovenskej literatúry sa rozišli do 26 krajín sveta a skoro všetkých kontinentov. V období [[1939]]{{--}}[[1945]], kedy vznikla [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] odišli z vlasti viacerí židovskí autori, napríklad [[Gejza Vámoš]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=286}}</ref> do [[Čína|Číny]] a [[Brazília|Brazílie]]. Časť tejto protihitlerovsky orientovanej generácie autorov píšucich slovensky sa vrátila po páde [[Jozef Tiso|Tisovho]] režimu späť - [[Jozef Slávik-Neresnický]], [[Theo H. Florin|Teo Herkeľ Florin]], iní zotrvali v exile, napríklad [[Gejza Vámoš]], [[Štefan Osuský]], [[Klement Šimončič]], Peter a Jozef Prídavkovci. Medzi rokmi [[1945]] - [[1950]] emigrovala temer celá tvorivá skupina [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]] a jednotlivci slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]] do viacerých krajín. Po roku [[1948]] odišla vlna emigrácie z dôvodu ideologicko-politického, medzi ktorými boli hlavne politici z [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. V tomto období sa stala centrom literárneho života [[Argentína]]. V dekáde rokov [[1950]]{{--}}[[1960]] v [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]]e v [[USA]] bol v [[1950]] založený ''Slovenský ústav'' a revue kultúry ''Most'' v [[1954]]. Táto dekáda znamenala aj ďalší únik tých slovenských autorov z vlasti, ktorí si uvedomili definitívny koniec nádejí na demokraciu v Československu. Štvrtá vlna utečencov vznikla v rokoch [[1968]]{{--}}[[1990]]. V tomto období odišli autori do západoeurópskych krajín, centrum slovenskej emigračnej kultúry sa presunulo z Argentíny a USA do [[Taliansko|Talianska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], [[Kanada|Kanady]] a [[Nemecko|Nemecka]]. Dôležitým organizátorom kultúrneho života v [[Argentína|Argentíne]] sa stal [[Rudolf Dilong]], ktorý pokračoval aj v tvorbe poézie. Po príchode v [[1948]] vydal zbierky ''Balady'', ''Listy z emigrácie'', ''Diaľky bez domova'' a viaceré ďalšie. Písal aj lyrizovanú prózu: ''Bez matky'', ''Cesty vyhnanca'', ''Agónia veku''. Dilong sa v roku [[1965]] presťahoval do USA{{--}}[[Pittsburgh]]u, kde sa začala kumulovať slovenská literárna emigrácia, aby tam vytvorila nové kultúrne centrum Slovákov. Spomedzi dlhého zástupu básnikov, publicistov a prekladateľov v americkom exile spomeňme [[Andrej Žarnov|Andreja Žarnova]], ktorý po odchode z Československa a na ceste do USA vydal v Taliansku svoju jedinú exilovú knihu poézie ''Presievač piesku''. V [[Kanada|Kanade]] sa udomácnila [[Jaroslava Blažková]], známa svojou novelou ''Nylonový mesiac''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=25}}</ref>, podľa ktorej bol natočený v Československu rovnomenný film. V Kanade napísala zbierku poviedok ''Svadba v Káne Galilejskej'', ktorá tam aj vyšla v [[1973]]. V antológii československých spisovateliek v exile ''Doba páření'' jej vyšla poviedka ''Cesta do N''. Blažková bola na Slovensku členkou skupiny autorov [[Generácia 56]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaroslava Blažková|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jaroslava-blazkova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Peter Klas]], prozaik, je najplodnejším exilovým autorom. Publikoval zbierku poviedok ''Na strome života'' v [[1959]], román ''Svetlo pod halenou'' v [[1974]], obidve vydané v Kanade. Tieto diela sú napísané v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]]. Jeho najznámejší román je ''Satan proti Bohu'' z roku [[1983]]. Zachytil v ňom udalosti a atmosféru povstaleckého roku [[1944]] na [[Stredné Slovensko|Strednom Slovensku]]. Román je postavený na protikladnom pohľade na deje, ktoré prebehli počas ozbrojeného povstania, voči názoru autorov, ktorých vydávala vláda počas [[Socializmus v Česko-Slovensku|socializmu]], aj proti súčasnému pohľadu na toto obdobie. Román má napínavý dej, dramatickú výstavbu a psychologické stvárnenie pováh. V [[Taliansko|Taliansku]], [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] a [[Kanada|Kanade]] publikoval [[Gorazd Zvonický]], člen veľkej skupiny [[Katolícka moderna|katolíckej moderny]]. Prvú zbierku básní v exile vydal v [[Buenos Aires]] pod názvom ''S ukazovákom na mraku'' v [[1958]]. Zvonický napísal a vydal v [[Rím]]e básne, eseje a preklady. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Len črepy...Výkriky pri invázii.'' Táto kniha bola aj preložená do taliančiny ako ''Soltanto rovine... Esclamazioni durante l´ ivasione''. Početnejšie diela vytvoril v talianskom exile [[Eugen Vesnin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eugen Vesnin - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/eugen-vesnin/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-10-01|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, vlastným menom Ignác Zelenka. Už počas štúdií na [[Pápežská gregoriánska univerzita v Ríme|Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme]] publikoval časopisecky poéziu v štýle [[Katolícka moderna|katolíckej moderny.]] Po vojnovom odmlčaní začal publikovať v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] v [[Buenos Aires]]. Jeho prvá zbierka poézie ''Zo zátišia mimóz'' z roku [[1965]] mala širší čitateľský úspech, a bola preložená aj do taliančiny{{--}}''L´oasi delle mimose'' v [[1967]], v preklade profesora [[Leo Magnino|Leo Magnina]]<ref group="pozn.">„Vesninova poézia je v prvom rade jednoduchá a spontánna. A toto sú dve podstatné podmienky pre skutočného básnika. Ako sme už poznamenali, v prírode nachádza svoj prameň najlepšej inšpirácie. A tento naturalistický zmysel života, tento pôvab, ktorý pociťuje pri dotyku s krajinami Stredomoria, plnými farieb, svetla a s ich niekoľkotisícročnými civilizáciami, znamenajú najväčšiu hodnotu jeho poetického umenia a autentickosti jeho lyriky. “: Leo Magnino ku Oasi delle mimose, 1967</ref>. Vesnin pokračoval vo vydávaní série zbierok poézie ''Z temena mojich hôr'', ''Cesta na Ponzu'', ''Ja nie som potomok zlatokopov'', ''Aj v etruských záhradách'', ''Ó more, ó more'', ''Prehŕňajúc svoj rímsky náčrtník'', ''Tam, kde kvitnú eukalypty'' a iné. Poézia je lyrická, s romantickými opismi a inšpiráciami prírody. Úspešná zbierka je ''Kytica nezábudok'', ktorá je považovaná za najpôsobivejšiu lyriku v jeho diele. Do [[Nemecko|Nemecka]] odišli [[Roman Bednár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Bednár - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> - prozaik a cestovateľ, ktorý sa zaoberal tvorbou literatúry faktu, poézie a prózy, [[Imrich Kružliak]] - básnik, esejista, prekladateľ a [[Leopold Lahola]] - dramatik, prozaik, básnik, ktorý vydal v exile drámy ''Škvrny na Slnku'' v [[1955]] a ''Inferno'' v [[1960]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka poviedok ''Posledná vec.'' Čo sa týka poézie, Lahola tvoril nadrealistické básne, napríklad ''Ako jed škorpióna'' v [[1995]]. Posledným Laholovým dielom bola experimentálna filmová snímka ''Sladký čas Kalimagdory'', ktorej premiéry sa nedožil. Do Nemecka emigroval v roku [[1949]]. Vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] tvorila a tvorí prevažne nemecky stále [[Irena Brežná]] - prozaička, prekladateľka, autorka detskej literatúry, ktorá je súčasťou emigračnej vlny v [[1968]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Irena Brežná - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/irena-brezna/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ= Slovenské literárne centrum Bratislava}}</ref> Tamtiež sa usadil prozaik [[Dušan Šimko]], ktorý vyštudoval univerzitu v [[Bazilej-mesto|Bazileji]]. V emigrácii vydal zbierku poviedok ''Maratón Juana Zabalu'' v [[Londýn]]e, slovensky vyšla v [[1991]] a cestopisnú novelu ''Japonský diván'', tiež v českom jazyku. V [[Česko|Česku]] publikoval historický román ''Eszterházyho lokaj'' v roku [[2000]] v českom jazyku. ''Gubbio'' s podtitulom ''Kniha udavačov'' ([[2009]]) je sonda do problému udavačstva, ktoré Šimko analyzuje noeticky - z viacerých pohľadov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-29|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=Proudy - STŘEDOEVROPSKÝ ČASOPIS PRO VĚDU A LITERATURU|odkaz na autora=Dana Hučková}}</ref>. Až do vzdialenej [[Austrália (štát)|Austrálie]] zamieril [[Pavol Hrtus Jurina]], prozaik, ktorý upozornil na seba ešte na Slovensku svojim rozprávačským talentom, lyrickým cítením a témou rodných [[Kysuce|Kysúc]] v prózach ''Preťaté ohnivá'', ''Kameň na kameni''. Do exilu odišiel v [[1948]] a ďalšie diela vydával v [[Austrália (štát)|Austrálii]]: ''Dávno a potom'' v [[1969]], ''Daň z krvi'' [[1972]], ''Jazvy'' v [[1979]], ''My vrchári'' v 1979, ''Šľapaje'' v [[1982]], ''Návrat na výšiny'' v [[1991]] a iné. Hrtús Jurina tvoril [[lyrizovaná próza|lyrizovanú prózu]] kontinuálne od čias na Slovensku na tému života a prírody na [[Kysuce|Kysuciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Hrtús-Jurina - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-hrtus-jurina/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> V [[Rakúsko|Rakúsku]] od roku [[1951]] tvorila [[Zdenka Beckerová]], ktorá si vo svojich prózach volila tému emigrácie pred [[1989]], napríklad ''Za vrchom vrch'' v [[1995]], román ''V zatmení mesiaca'' v roku [[1999]] a prekladala do nemčiny diela slovenských autoriek a poéziu slovenských básnikov (Míla Haugová, J. Kákošová). Pravidelne publikuje svoje diela v nemeckom jazyku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdenka Beckerová - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zdenka-beckerova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ==[[Postmoderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderna|url=https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum prístupu=2021-09-07|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry - Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730043434/https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderné postupy v slovenskej próze 60. rokov Ivana GIBOVÁ|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/olostiak4/subor/Gibova.pdf|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Gibová|meno=Ivana|vydavateľ=Pulib.sk - Prešovská univerzitná knižnica|odkaz na autora=Ivana Gibová|strany=7|jazyk=slovensky}}</ref>== Prvé dotyky postmoderny so slovenskou literatúrou nachádzame v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20.stor.]] v dielach [[Pavel Hrúz|Pavla Hrúza]] ''Dokumenty o výhľadoch'' ([[1966]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Dokumenty o výhľadoch, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6,str. 461- 462</ref> a ''Okultizmus'' ([[1968]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6, str.9-220</ref> obsahujúcich typické postmodernistické umelecké postupy ako sú [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Jambor|meno=Ján|vydavateľ=Ústav svetovej literatúry SAV|odkaz na autora=Ján jambor|url archívu=https://web.archive.org/web/20210908214018/http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum archivácie=2021-09-08}}</ref>,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=https://www.czechency.org/slovnik/INTERTEXTUALITA|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=|meno=Petr|vydavateľ=czechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny online|odkaz na autora=prof. PhDr. Petr Karlík, CSc.}}</ref>, ironický postoj narátora, pluralita hlasov, [[Eklekticizmus (umenie)|eklekticizmus]] jazykov a štýlov, prelínanie popkultúry a elitnej kultúry, [[nostalgia]], fragmentarizácia textu, hra so slovom. V diele [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] ''Citová výchova v marci'' ([[1965]]) sú vložené implicitné citácie v poviedkach a parodovanie citovosti, ktoré sa vyskytujú aj v textoch ''Eskalácia citu'', [[1989]]; ''Slovenský Casanova'', [[1991]] (napísal so spoluautorom [[Lajos Grendel|Lajosom Grendelom]]) a ''Krutý strojvodca'' ([[1996]]). Tieto spomenuté umelecké postupy vedú k dekonštrukcii [[Mýtus|mýtu]] protagonistu príbehu pochádzajúceho z proletariátu, ktorý býval stvárňovaný v literatúre [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Čiastkovo sa postmodernizmus objavil aj v debute [[Dušan Mitana|Dušana Mitanu]] ''Psie dni'' ([[1970]]). Postmoderna sa však nerozvíjala ďalej kvôli politicko-ideologickým prekážkam. Po roku [[1989]] s nástupom [[Sloboda slova|slobody slova]] začali publikovať svoje postmodernistické diela opäť [[Dušan Mitana]] a [[Dušan Dušek]]. Posledným postmoderným prozaickým dielom Dušana Dušeka je zbierka ''Ponožky pred odletom'' z roku [[2015]], pre ktorú je charakteristický postmodernistický znak vrstvenia žánrov v jednom texte, teda [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lntertextualita v slovenskej postmodernej próze - Podoby medzitextového nadväzovania v prozaickom diele Dušana Dušeka ''Ponožky pred odletom''|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/02120907--SL-2016-2-porizekova-134-139.pdf|dátum prístupu=2021-09-19|priezvisko=Parížeková|meno=Adriana|vydavateľ=SAV.sk|odkaz na autora=Adriana Parížeková}}</ref>. Inými umeleckými metódami týchto dvoch autorov sú [[metatextualita]] - (text v texte) a [[hypertextualita]] - (prepisovanie základného diela pomocou princípov [[travestia|travestie]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Štraus|meno=František|titul=Príručný slovník literárnovedných termínov|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|miesto=Bratislava|isbn=80-8061-065-7|strany=330|jazyk=slovenský}}</ref>, <ref group="pozn.">Citát z diela literárnovedných termínov - František Štraus:travestia - žáner humoristickej literatúry - báseň alebo prozaické dielo, ktorým sa komickou formou zosmiešňuje dielo vážneho obsahu, patriace k „vysokej” literatúre... Za travestie môžeme považovať verše R. Fabryho zo zbierky Uťaté ruky, v ktorých zosmiešňuje sentimentálnu ľúbostnú lyriku.</ref> a [[pastiš]]u<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Štraus|meno=František|titul=Príručný slovník literárnovedných termínov|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|miesto=Bratislava|isbn=80-8061-065-7|strany=219|odkaz na autora=František Štraus|jazyk=slovenský}}</ref>, <ref group="pozn.">Príručný slovník literárnovedných termínov - František Štraus: pastiš - umelecké dielo zostavené z úryvkov dvoch alebo viacerých diel, pochádzajúcich od jedného alebo viacerých autorov. Pastiš satirickej povahy obsahuje prvky paródie.</ref>,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Michel|meno=Albin|titul=Encyclopaedia Universalis:Dictionnaire des Genres et notions littéraires|vydanie=2|vydavateľ=Encyclopaedia Universalis, Albin Michel|miesto=Paríž|rok=2001|isbn=2-226-12236-2|strany=561-562|jazyk=francúzština}}</ref>, <ref group="pozn.">Citácia z hesla ''Pastiche'' od Véronique Klauberovej v Encyclopaedia Universalis/Slov.preklad:"Praktizovanie pastišu, imitačného žánru prislúchajúceho k umeleckej činnosti „druhého stupňa” (G. Genette), siaha až k tvorbe originálnych diel, hoci samotné slovo sa v objavuje až v XVII. storočí a to v jazyku výtvarníkov. Pastiche, ktorý sa považuje za vedľajší žáner, pretože je spojený so svojím originálom tak, ako je Mesiac so Zemou, nemá samostatnú existenciu, okrem zmiznutia modelu (Platón užíva pastiš u Lysias vo Phaedre). Jeho nejednoznačný status umocňuje etymológia pripomínajúca varenie (pasticcio znamená v taliančine pasta), ale hanlivé akcenty Encyklopédie pochádzajú aj z jej nemenej nejednoznačnej situácie, medzi jej výsmechom a obdivným odkazom (Genette)"</ref>. K postmodernistom možno priradiť okrem [[Dušan Mitana|Mitanu]] a [[Dušan Dušek|Dušeka]] [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]], [[Martin Bútora|Martina Bútoru]], [[Ján Johanides|Jána Johanidesa]], [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] a [[Dominik Tatarka|Dominika Tatark]]u (''Písačky, Navrávačky''). V ich prózach sa vyskytuje vo fiktívnych príbehoch zmiešaná reč autora a priama reč postáv príbehu, citácie z iných textov, polopriama reč a nevlastná priama reč. Slovenskí postmodernisti využívajú okrem [[Paródia|parodizácie]] žánru, napríklad [[Peter Pišťanek]] v románe ''Rivers of Babylon'', [[Mýtus (rozlišovacia stránka)|mýtus]] ako rozprávačskú konštrukciu, napríklad dramatik [[Karol Horák]] a [[Subverzia|subverziu]] rétorizmu (zosmiešňovanie), napríklad [[Eman Erdélyi]] a [[Marek Vadas]] v románe ''Univerzita'', [[1997]], alebo [[Peter Macsovszky|Peter Maczovszky]] v texte ''Cvičná pitva'' ([[1997]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Postmoderná literatúra a film|priezvisko=Žilka|meno=Tibor|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=2006|isbn=80-8094-041-X|strany=188|odkaz na autora=Tibor Žilka}}</ref> [[Dráma]] sa v období slovenskej postmoderny prebudila v roku 1987/88 inscenovaním absurdnej hry [[Karol Horák|Karola Horáka]] ''Cesta'' na [[Divadlo Nová scéna|Novej Scéne]] a ďalšej vlastnej hry ''Medzivojnový muž'' v Martinskom divadle. V [[1989]] vydal [[Dušan Mitana]] hru ''Koniec hry''. V sezóne 1986/87 inscenovali hru [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]] ''Súkromná oslava'' a jeho viaceré hry ''Nultá hodina'' v Martine, ''Zadný vchod'' vo Zvolene a ''Vlastenci z mesta YO'' v Poetickom súbore Novej Scény.<ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied a Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref> ==Slovenská literatúra po 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta stredoeurópskych štúdií, Katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6|strany=174}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Aktéri a tendencie literárnej kultúry na slovensku po roku 1989|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=978-80-223-4041-0|strany=112|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-27|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=PROUDY středoevropský časopis pro vědu a literaturu|odkaz na autora=Dana Hučková|jazyk=slovenský}}</ref>== Po politickom prevrate nazvanom [[Nežná revolúcia]] nastali zmeny v systéme literárnych inštitúcií, vydavateľstvá sa privatizovali a vznikali nové. Autori získali slobodu slova a teda aj tvorby. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] končili s tvorbou autori, ktorých hlavná časť kariéry patrila do predrevolučného diania. Boli to napríklad [[Vojtech Mihálik]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Mojík]], [[Ján Ondruš]] {{--}}člen [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]], poetka [[Lýdia Vadkerti-Gavorníková]], básnik [[Vojtech Kondrót]], [[Miroslav Válek]] a predčasne odišiel aj [[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]]. Publikovať mohli opäť po dištancoch udelených komunistickou mocou [[Osamelí bežci]], básnici [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], členovia [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]] a niekoľkí slovenskí disidenti [[Zlata Solivajsová]], [[Albert Marenčin]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Kadlečík]], [[Oleg Pastier]]. Po roku [[1989]] je možné určiť päť literárnych prúdov, z ktorých sa však výrazné tvorivé osobnosti snažili uvoľniť a tvoriť v individualistických rámcoch. Tieto prúdy sa definujú ako: * Vplyv [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]] a [[Konkretizmus (poézia)|konkretistov]] v [[Trnavská skupina|Trnavskej skupine]], a vplyv tých, ktorí nadviazali na vzburu básnikov konca [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]{{--}}[[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]], [[Ivan Kolenič]], [[Taťjana Lehenová]] a [[Barbarská generácia]]. * Inšpirácia tvorbou [[Osamelí bežci|Osamelých bežcov]] * Nadviazanie na tvorbu [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], úspešné publikácie boli ''Katolícke piesne z Važca'' a román ''[[Dom opustenosti]]'', ktoré vydal [[Janko Silan]] a [[Milan Rúfus]], ktorý publikoval ''Modlitbičky'' v [[1990]]. * Odmietanie akejkoľvek vývinovej etapy a štýlov pred rokom [[1989]] a polemizovanie o podstate poézie a jej komunikačnom štatúte, napríklad [[Agda Bavi Pain]] * Ženský emancipačný prúd s neo-feministickými inšpiráciami, v ktorom sa darilo poetkám [[Stanislava Chrobáková Repar]], [[Taťjana Lehenová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taťjana Lehenová-komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tatjana-lehenova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-07-11|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref>, [[Ľubica Somolayová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľubica Schmarcová|url=https://www.anasoftlitera.sk/main/anasoft-litera/porota/schmarcova-lubica/|dátum prístupu=2021-12-05|vydavateľ=anasoftlitera.sk}}</ref>, [[Mária Ferenčuhová]], [[Nóra Ružičková]] a [[Katarína Kucbelová]]. Z týchto prúdov sa vyvinula na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] aj [[Postmodernizmus|postmoderná literatúra]] zdôrazňujúca prácu s textom a pohrávanie sa so slovom. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa začala postupná premena štruktúry platforiem združujúcich tvorcov. Neskôr nastalo rozdrobovanie až atomizovanie rôznych literárnych asociácií a neformálnych zoskupení.<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9|strany=292|odkaz na autora=Marián Grupač}}</ref> ===Próza po roku 1990=== Prozaici, ktorí zostali vo vlasti a dištancovali sa od normalizačných metód od roku [[1968]] až po [[Nežná revolúcia|Nežnú revolúciu]] a rôznym spôsobom sa buď vyhýbali publikovaniu umeleckej literatúry alebo tvorili iné žánre, napríklad preklady, po roku 1990 začali naplno tvoriť a publikovať svoje odložené diela. Do tejto kategórie patria [[Ján Johanides]], [[Rudolf Sloboda]]<ref group="pozn.">Citácia z knihy ''Ako vzniká deň'',str. 320, citát R. Slobodu: Spisovateľ sa snaží , aby na triviálnej asociácii založil čosi neobvyklé. Ale toto neobvyklé má tiež svoje zákony a neraz prídeme na to, že to, čo sme považovali za svojskosť, vymyslel už alebo povedal niekto pred nami... Vymyslíme niečo, čo náš kolega zatiaľ nevymyslí. Skoncentrujeme sa, zamyslíme, poprevraciame všetko naruby, a plody: Nové asociácie.</ref> [[Pavel Vilikovský]]<ref group="pozn.">Citát z knihy ''Ako vzniká deň'', str.249: Zobrazovanie postáv ako nositeľov vlastností, typizácia atď. nemajú v poviedke miesta, postavy sú možnosti čitateľovho vnútra.</ref>, [[Pavel Hrúz]], [[Dušan Dušek]], [[Dušan Mitana]], [[Alta Vášová]], [[Stanislav Rakús]] a tiež [[Lajos Grendel]], ktorý robil maďarsko-slovenské preklady. Uvedení spisovatelia sa zaoberali témami života v totalite, slobody jednotlivca, post-totalitného rozpadu hodnôt, analýzou zla v uvedených súvislostiach. Autori používajú pri tom rôzne tvorivé metódy, ako je [[irónia]], [[paródia]] a technika [[brikoláž]]e (brikoláž je ovplyvnená intertextuálnosťou, formovaním významov textu odkazom na iné texty), [[persifláž]]e a [[travestia|travestie]] (zosmiešňujúca obmena vážneho literárneho diela, druh paródie). ===Dráma po roku 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta stredoeurópskych štúdií, katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6}}</ref>=== Postmoderná dráma na Slovensku začala ožívať opäť už od roku [[1987]] inscenovaním slovenských autorov ako boli [[Karol Horák]] a jeho hry ''Medzivojnový muž'' a ''Cesta''. Znova sa začali dávať hry [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]], tieto divadelné kusy patria do žánru absurdného divadla, ktoré je súčasťou slovenskej postmoderny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95}}</ref> Kým dráma po roku [[1989]] prekonávala rekonštrukciu svojich inštitúcií, ktoré sa rušili a znova etablovali, zaznamenala tvorivý útlm vo viacerých svojich disciplínach. V najpriaznivejšej situácii sa ocitli autori divadelných súborov alternatívnych javiskových foriem. Pokračovali [[Stanislav Štepka]], [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]], [[Rudolf Sloboda]], [[Karol Horák]], [[Peter Scherhaufer]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maťašík - Peter Scherhaufer|url=http://www.udfv.sav.sk/dokumenty/Matasik-Peter.Scherhaufer.pdf|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=Maťašík|meno=Andrej|vydavateľ=udfv.sav.sk|odkaz na autora=Andrej Maťašík}}</ref>, [[Blaho Uhlár]] a [[Viliam Klimáček]]. Autori, ktorí okrem iných žánrov písali aj drámu boli [[Peter Karvaš]], [[Peter Kováčik]], ktorý uviedol hru ''Boží vták'' v [[1993]] a ''Svätý z Hlbokého'' v roku [[1998]]. Zo satirikov bol aktívny [[Ľubomír Feldek]] novými scenármi, ktoré boli paródiami na folklór a literárne témy, napríklad ''Smrť v ružovom'' o [[Édith Piaf]] v [[1995]], ''Teta z Prahy'', ''Horor v horárni'' podľa ''Hájnikovej ženy''. Ponovembrová scéna divadla [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka Korzo ´90]] uviedla úspešné divadelné kusy od [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]] ''Armagedon na Grbe'' v [[1993]] a ''Macocha'' v [[1996]]. [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]] publikovali v súbornom vydaní všetko, čo odohrali na rôznych scénach. [[Mikuláš Kočan]] uviedol hru ''Húsky, húsky, kam letíte''. [[Milka Zimková]] uvádzala a vydala [[Monodráma|monodrámy]] v ''Divadle jedného herca''. Najplodnejším autorom v rámci malých javiskových foriem je [[Viliam Klimáček]], dramatik, prozaik a zakladateľ divadla GUnaGU<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9}}</ref>. Prozaik a dramatik [[Pavol Weiss]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Weiss - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-weiss/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> napísal hry ''Priateľky'' a ''Bajmann Brothers'' v [[2005]] s dobovými aktuálnymi témami. Prozaik [[Michal Hvorecký]] publikoval hru ''Plyš'' podľa svojho rovnomenného románu v postmodernom štýle. Ďalší významnejší autor je [[Peter Scherhaufer]] s postmodernou hrou ''Kemu ce treba?''. [[Blaho Uhlár]] začal uvádzať hry v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] a pokračoval aj po prevrate v [[1989]] absurdnými scénickými kusmi ''Kolaps'', ''IM-PASSE'' a ''Dyp inaf'', všetky v [[1991]], ''Eo ipso'' v [[1994]], ''Komora'' v [[1995]], ''Tváre'' v [[1997]], ''DNO - Óda na McWorld'' v [[1998]]. Absurdita dobového života je zobrazená metódou nespojitých výjavov, aby tak zobrazil chaos prežívania. [[Michal Babiak]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Babiak|url=https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum prístupu=2022-02-14|vydavateľ=Spišské divadlo|odkaz na autora=Michal Babiak|url archívu=https://web.archive.org/web/20220214145121/https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum archivácie=2022-02-14}}</ref> vydal svoje hry v spoločnej publikácii ''Tri scenáre'' v [[1997]]. [[Rastislav Ballek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rastislav Ballek|url=https://snd.sk/profil/2031/rastislav-ballek#|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=snd.sk}}</ref> vo svojom dramatickom diele používal témy z diel iných autorov, aby tak satirizoval Vajanského či polemizoval s [[Gejza Vámoš|Gejzom Vámošom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako dnes čítame, inscenujeme drámu, divadelný text?|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=16208|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Podmaková|meno=Dagmar|dátum vydania=|vydavateľ=CEEOL -Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Dagmar Podmaková}}</ref>. Ballekove prózy [[Južná pošta (film)|Južná pošta]], [[Pomocník (film)|Pomocník]] a [[Agáty (film)|Agáty]] boli filmovo spracované. Literárni vedci radia jeho dielo do zlatého fondu slovenskej literatúry.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pisár dlhých zápiskov|periodikum=Knižná revue č. 5/2021|priezvisko=Chmel|meno=Rudolf|vydavateľ=www.litcenrum.sk|miesto=Bratislava|dátum=20.máj 2021|ročník=XXXI|číslo=5}}</ref> Dlhodobo tvoriaci dramatici, ktorí vydávali hry aj po prevrate v [[1989]] sú [[Osvald Zahradník]], [[Karol Horák]], [[Stanislav Štepka]], [[Jana Bodnárová]], [[Eva Maliti-Fraňová]], [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andrej Ferko]], [[Miloš Karásek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karásek Miloš|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karasek-milos|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>, [[Silvester Lavrík]], [[Tomáš Horváth (literárny vedec a spisovateľ)|Tomáš Horváth]], [[Peter Pavlac]], [[Roman Olekšák]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Olekšák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-oleksak|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Michal Ditte]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Ditte|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-ditte/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. == Literárne súťaže na Slovensku == * ''Jurinova jeseň'', [[Čadca]] * ''Krídla [[Ivan Laučík|Ivana Laučíka]]'', [[Liptovský Mikuláš]] * ''Literárne dni [[Pavol Dobšinský|Pavla Dobšinského]]'' * ''Literárna Senica [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]]'', [[Senica]] * ''Literárna súťaž [[Jozef Branecký (spisovateľ)|Jozefa Braneckého]]'', [[Trenčín]] * ''Petržalské súzvuky [[Ferko Urbánek|Ferka Urbánka]]'', [[Bratislava]] - [[Petržalka]] == Antológie == * ''Slovenský klasicizmus – poézia'' je vlastne reedíciou staršej antológie ''Na lutnu''. Výber zo slovenskej klasicistickej poézie (edične pripravil C. Kraus) z roku 1986.<ref name="litcentr" /> * ''Slovenský klasicizmus – próza'', editor C. Kraus<ref name="litcentr">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=klasicizmus – poézia, Slovenský klasicizmus – próza - Opakovanie dejín (aj s chybami)|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/slovensky-klasicizmus-poezia-slovensky-klasicizmus-proza-opakovanie-dejin-aj-s-chybami|dátum prístupu=2021-06-21|priezvisko=Vojtech|meno=Miloslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Miloslav Vojtech}}</ref> == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Bibliografia == * [[Encyklopédia Slovenska]], I. zväzok A - D., strany 345 - 346, heslo: Cyril a Metod a ďalšie, vydal: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied]], Bratislava, [[1980]] * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 32, heslo: Napomenutie vladárom, vydal: VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied, Bratislava, rok 1980 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Jaroslav Vlček]], [[Zlatý fond denníka SME]], e-book * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 94, heslo: Nitra-literárny almanach,strany 382-383, heslo: poézia * [[Encyklopédia archeológie]], autor: [[Bohuslav Novotný]] a kolektív, [[Vydavateľstvo Obzor|vydavateľstvo OBZOR]], str. 321 * [[Valentín Beniak]]: Slovenský igric sa búri aj žalostí, editor:[[Július Pašteka]],vydavateľstvo Hlbiny,2017, ISBN 978-80-89743-21-6 * [[Ján Smrek]]: Poézia, moja láska, vydavateľstvo [[Slovenský spisovateľ]], editor [[Vladimír Petrík]],1989,memoáre, ISBN 80-220-0032-9 * [[Ján Smrek]]: Knihy slnečné, [[Slovenský spisovateľ]], [[1963]], výber tvorby: Cválajúce dni,Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Zrno, ilustrácie akad.sochár Jozef Kostka * Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] 1983,Bratislava * [[Matúš Kučera]]: Postavy veľkomoravskej histórie, vydavateľstvo [[Osveta (vydavateľstvo)|Osveta Martin]], fotografie, rok 1986, 2. vydanie, rok 2007, strany 231 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Stanislav Šmatlák]] a kolektív, vydalo [[Literárne informačné centrum]], Bratislava, rok 2007, 4. vydanie, 345 str., ISBN 978-80-89222-28-5 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Milan Pišút]] a kolektív, vydavateľstvo [[Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov|OBZOR]] Bratislava, rok 1984, str. 1002 * [[Stanislav Šmatlák]]: Dejiny slovenskej literatúry 2, 19. storočie a prvá polovica 20. storočia, 1925-2008, Vyd.údaje:Bratislava: [[Slovenské literárne centrum]], 1999,559 s,2. vyd., v NLC 1, Edícia: Prameň zv. č. 13, ISBN 80-88878-50-0 * Dejiny slovenskej literatúry: Od stredoveku po súčasnosť, Men.Reg.[[Zuzana Kákošová]].Vec.Reg.[[Stanislav Šmatlák]], autor:Šmatlák, Stanislav, 1925-2008, Vyd. údaje:Bratislava: Tatran, 1988, 623 str., * [[Patrik Šenkár]]: Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989, [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre]], Nitra, 2011, ISBN 978-80-8094-898-6 * Súčasná slovenská literatúra po roku 1989, [[Marián Grupač]] a kol., vydal [[Matica slovenská]], s podporou Ministerstva kultúry SR, Martin, 2015, ISBN 978-80-8128-138-9 * [[Fraňo Ruttkay]]: Ľudovít Štúr, biografia, vydavat. [[Vydavateľstvo Obzor|OBZOR]] - redakcia TATRAPRESS pre Slovenský úrad pre tlač a informácie, rok 1971, strán 105 * [[Rudolf Jašík]]: Námestie svätej Alžbety. 1. vyd. Bratislava : [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé Letá]], 1958. S. 268. * Ako vzniká deň - Generácia 56, zostavovateľ [[Vincent Šabík]], vydavateľstvo [[Tatran (vydavateľstvo)|TATRAN]], Bratislava, rok 1970, str. 328 * Literárny text v postmoderne - Dráma a próza, vydanie1., vydavateľ:[[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Vysoká škola pedagogická v Nitre]], Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, Nitra, rok1994, str.95, ISBN 80-88738-59-8 * [[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydanie 1., Vydavateľ:Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava, rok 2007, str. 523, ISBN 978-80-8101-015-6 * František Štraus: Príručný slovník literárnovedných termínov, 1. vydanie, vydavateľ:VSSS, strán 368, ISBN 80-8061-065-7 * Dictionnaire des Genres et notions littéraires, Encyclopaedia Universalis, Albin Michel, Nouvelle édition augmentée, ISBN 2-226-12236-228 * Slovník slovenských autorov, Valér Mikula a kol., (1999 a 2005), vydavateľstvo Libri 1999, Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV 2005, 2. vydanie, strán 651, ISBN 8071498017 a ISBN 9788071498018 * [[Margita Figuli]]: Zuzana, vydanie 1., vydavateľstvo OBRODA, Bratislava, rok 1949, str.143 * [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]]: Na slovenský národ - Selanky, Rozličné básne, Žalospevy a Pesne, Slovenské vydavateľsto krásnej literatúry n.p., Bratislava, rok 1957, úvod:Dr. Karol Rosenbaum, edícia Hviezdoslavova knižnica, str. 280 * [[Janko Jesenský]]: Demokrati, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry Bratislava, rok 1958, edícia Hviezdoslavova knižnica, str.439 == Pozri aj == {{stĺpce|2| * [[Zlatý fond denníka SME]] * [[zoznam slovenských prozaikov]] * [[zoznam slovenských básnikov]] * [[hlaholika]] * [[romantizmus v slovenskej literatúre]] * [[slovenská literárna fantastika]] * [[Národné kultúrne pamiatky v archívoch Slovenskej republiky]] * [[Trnavská skupina]] * [[Konkretizmus (poézia)]] * [[Eugen Vesnin]] * [[Štefan Gráf]] * [[Generácia 56]] * [[Barbarská generácia]] * [[Peter Scherhaufer (1942)|Peter Scherhaufer]] * [[Jozef Kot]] * [[Jean Giono]] * [[Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux]] * [[Pierre Reverdy]] * [[Richard Dehmel]] }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Literatúra|Literárny}} * [https://www.academia.edu/16267228/Chronologick%C3%BD_v%C3%BDvoj_literat%C3%BAry?email_work_card=thumbnail Chronologický vývoj literatúry] * [https://dspace.uniba.sk/xmlui/bitstream/handle/123456789/36/Krocanova+9788081273360.pdf?sequence=1&isAllowed=y Prolegomena k dejinám slovenskej literatúry prvej polovice 20. storočia] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Literatúra v slovenskom jazyku]] [[Kategória:Slovenčina]] [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev na Slovensku]] hnvrkk035s0aa2gb2ebsax7a8pg0k2h 8226498 8226496 2026-05-31T05:40:10Z Nelliette 31909 /* Stredoveká literatúra (800{{--}}1500){{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4.|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn= 978-80-89222-28-5|strany=37 etc.|odkaz */ oprava šablonz 8226498 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Výtvarné umenie 18 Slovakia 10.jpg|náhľad|[[Ľudovít Štúr]] – kodifikátor modernej slovenčiny.]] '''Slovenská literatúra''' je literatúra [[Slováci|Slovákov]], súčasť [[slovenské umenie|slovenského umenia]], výrazná súčasť [[slovenská kultúra|slovenskej kultúry]], osobitná kultúrna entita. Patrí do [[stredoeurópska literatúra|stredoeurópskej literatúry]]. Je to literatúra písaná v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] autormi nachádzajúcimi sa aj v iných krajinách sveta ako je [[Slovensko]]. Výskumom slovenskej literatúry sa zaoberá najmä slovenská [[literárna veda]]. Slovenská literatúra má históriu tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Jej prvým dielom je [[Proglas (prológ)|''Proglas'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Proglas-recenzia|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/proglas litcentrum|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> od [[Konštantín Filozof|Konštantína Filozofa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry-/Staršia slovenská literatúra-800-1780|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/starsia-slovenska-literatura-800-1780/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> V období [[renesančný humanizmus|humanizmu]] a [[Renesancia|renesancie]] tvorili na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] hlavne v [[latinčina|latinčine]] a [[čeština|češtine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry/novšia slovenská literatúra|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/novsia-slovenska-literatura/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne [[Kodifikácia|kodifikovať]] spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] používanú s úpravami dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] vedení [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali [[stredoslovenské nárečia]], ktoré boli jazykom ľudu. V [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizme]] tvorili najmä [[poézia|poéziu]]. ==Stredoveká literatúra (800{{--}}1500)<ref name=´smatlak´>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4.|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn= 978-80-89222-28-5|strany=37 etc.|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>== ===Staroslovienska literatúra === Ranostredoveká slovenská literatúra sa datuje od doby začiatku pôsobenia vierozvestcov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]]<ref name="PK">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=profil.kultury.sk/Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727150725/https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref> a ich ďalších piatich učeníkov, ktorí bývajú nazývaní aj [[sedmopočetníci]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Svätí slovanskí sedmopočetníci|priezvisko=Škoviera|meno=Andrej|vydavateľ=Slovenský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-89489-02-2|strany=247}}</ref>, na území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]].<ref name="HR">{{Citácia periodika|titul=Stručná periodizácia staroslovienskeho a cirkevnoslovanského písomníctva|periodikum='''''Historická revue'''''|priezvisko=Žeňuch|meno=Peter|odkaz na periodikum=www.sahi.sk|vydavateľ=Slovenský archeologický a historický inštitút - SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXX|číslo=6/2019}}</ref> K historicky doloženým autorom patria:<ref name=´smatlak´ /> * [[Konštantín Filozof]] (neskôr sv. Cyril), * [[827]]{{--}}† [[869]], vierozvestca, autor písma [[hlaholika]] a prvého [[Staroslovienčina|staroslovienskeho]] textu [[Proglas (prológ)|''Proglas'']]<ref name="HR" /> napísaného v hlaholike, ako aj autor prekladu Biblie do staroslovienčiny.<ref name="Encyklo">{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, I. zväzok A - D.,heslo: Cyril a Metod a ďalšie,|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=strany 345 - 346|odkaz na autora=Vladimír Hajko a kolektív}}</ref> * sv. [[Metod (svätec)|Metod]] (* [[815]]{{--}}† [[885]]), vierozvestca a možný spolutvorca [[Hlaholika|hlaholiky]], narodený v [[Solún]]e, autor a spoluautor prekladu [[Biblia|Biblie]] do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a viacerých ďalších cirkevných diel,<ref name="Encyklo"/><ref name="grkat.nfo.sk" /> ktoré prekladal spolu so sedempočetníkmi * [[sv. Angelár]], jeden z učeníkov sv. Metoda * sv. [[Gorazd (Nitra)|Gorazd]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), žiak Cyrila a Metoda, pripisujú sa mu diela: ''[[Život Metodov]]'', ''[[Kyjevské listy]]'' a ďalšie diela, čo však nie je dokázané.<ref name="grkat.nfo.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sedmopočetníci|url=https://www.grkat.net/texty/sedmopocetnici.html|dátum prístupu=2023-06-18|vydavateľ=www.grkat.net|autor=Andrej Škoviera}}https://www.grkat.net/texty/sedmopocetnici.html</ref> * sv. [[Kliment Ochridský]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), je autorom asi 50 diel v [[Hlaholika|hlaholike]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Kliment Ochridský|url=https://www.grkat.net/texty/kliment-ochridsky.html Svätý Kliment Ochridský (sloviensky), grkat.net|dátum prístupu=2023-06-18|vydavateľ=www.grkat.net|autor=Andrej Škoviera}}</ref> * sv. [[Sáva (Sedmopočetník)|Sáva]], vie sa, že zostal v [[Konštantinopol]]e počas svojej misie asi v roku [[882]]. Pripisujú sa mu dve diela: ''Služba sv. Cyrilovi a Rozprava o žaltári''.<ref name="grkat.nfo.sk" /> * sv. [[Naum Ochridský]] (* okolo [[830]]{{--}}† [[23. december]] [[910]]) K ďalším žiakom sv. Metoda patril sv. [[Konštantín Preslavský]] (Presbyter), autor [[Cyrilika|cyriliky]],<ref name="C-M">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovania vo včasnom stredoveku/cyrilo-metodská misia|url=http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=cyrilo-metodska-misia Slovania vo včasnom stredoveku|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref>. Po vyhnaní Metodových a Konštantínových žiakov v roku [[887]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=|rok=1986|strany=197|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, alebo v roku [[886]]<ref name=´smatlak´ /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chronológia starších slovenských dejín|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600427|dátum prístupu=2022-01-26|priezvisko=Lukačka|meno=Ján|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Ján Lukačka a kol.}}</ref> z územia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] sa [[Sloveni]] na jej území ocitli pod vplyvom západného kresťanského obradu a tým aj [[Latinčina|latinčiny]], ktorá sa stala jediným literárnym a cirkevným jazykom.<ref name="PK" /> Po porážke [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukových]] synov v [[Bavori (Germáni)|bavorsko]]-[[Starí Maďari|staromaďarskej]] [[Bitka pri Bratislave|bitke pri Bratislave]] (dobový názov [[Brezalauspurc]]) [[9. august]]a [[907]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|rok=1986|strany=198|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, sa [[hlaholika]] a [[staroslovienčina]] prestávala používať, no hlavne od nástupu [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] k moci. V slovenskom ľudovom prostredí však pretrvávala ľudová [[staroslovienčina]], vyvíjala sa ľudová slovesnosť a pôsobili [[igric]]i. Igrici šírili verbálne a hudobne sloviensku kultúru ešte ďalšie storočia, hoci v písanej forme neexistovala. Príkladom pre toto tvrdenie je pieseň ''[[Nitra milá Nitra]]'', čo je najtajomnejšia historická hymnická pieseň, ktorú [[Ján Kollár]] uviedol vo svojich ''Národných spievankách'' a považoval ju za ľudovú, no podľa analýzy je autorským dielom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref><ref group="pozn.">Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: Mladé letá 1983,Bratislava, pieseň Nitra, milá Nitra, str. 125, verzia od Ľudovíta Štúra, 66-042-83: Nitra, milá Nitra/ty vysoká Nitra!/Kdeže sú tie časy,/v ktorých si ty kvitla_/Nitra, milá Nitra,/ty slovenská mati!/Čo pozriem na teba,/musím zaplakati./Ty si bola niekedy/všetkých krajín hlava,/v ktorých tečie Dunaj,/Visla i Morava./Ty si bola sídlo/kráľa Svätopluka,/keď tu panovala/jeho mocná ruka./Ty si bola sväté/mesto Metodovo,/keď tu našim otcom/kázal božie slovo.</ref> Igrici boli kultúrny fenomén, ktorého diela nie sú písomne doložené, no je spomínaný v iných písomnostiach vtedajšej latinskej spisby. Významný zdroj tohto tvrdenia je [[Anonymus|Anonymova]] kronika ''Gesta hungarorum'' ([[1200]]) obsahujúca zmienku o igricoch, ktorí vystupovali na verejnosti a na dvoroch slovanskej šľachty v období 10.{{--}}12. storočia a zmieňuje sa aj o povestiach kolujúcich v dedinskom ľude, tzv. „fabulae rusticorum”, hoci formou „per negationem”, teda odmietania tejto kultúry<ref>{{Citácia knihy |titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydanie=4. |vydavateľ=Literárne informačné centrum |miesto=Bratislava |rok=2007 |isbn=978-80-89222-28-5 |strany=113{{--}}115 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Anonymus bol notárom na dvore uhorského kráľa [[Belo III.|Bela III.]] a mal za úlohu spísať dejiny [[Maďari|Maďarov]] od doby „zaujatia vlasti” na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. [[Súbor:Kyjevské listy.gif|náhľad|[[Kyjevské listy]] sú napísané v najstaršom type hlaholiky tzv. [[hlaholská unciála|hlaholskej unciále]], kde nie sú ešte veľké písmená.<ref>hlaholika In: {{Citácia knihy |titul=Encyklopédia archeológie |priezvisko=Novotný |meno=Bohuslav |vydavateľ=OBZOR |miesto=Bratislava |strany=321 |odkaz na autora=Bohuslav Novotný}}</ref>]] ====Diela v staroslovienskom jazyku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=345|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>==== * [[Proglas (prológ)|Proglas]], autor je [[Konštantín Filozof]], pôvodné dielo v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] v písme [[hlaholika]], úvod k prekladu biblie<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=89-93|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Frizinské pamiatky]], cirkevná literatúra písaná [[Hlaholika|hlaholikou]] pôvodne v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] * [[Adhortácia k vladárom]], staroslovienčina v hlaholike, slov. [[Napomenutie vladárom]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok N -Q,heslo: Napomenutie vladárom|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=32|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Napomenutie vladárom|url=http://www.klasici.sk/node/87 Univerzitná knižnica - Napomenutie vladárom|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref> * [[Adhortácia k pokániu]], staroslovienčina v hlaholike * [[Zakon sudnyj ľudem]], staroslovienčina v hlaholike<ref>{{Citácia periodika|titul=Zakon sudnyj ľjudem|periodikum=Historická revue |priezvisko=Ličková|meno=Darina|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXIII|číslo=6/2012}}</ref> * [[Kánon na počesť svätého Demetera Solúnskeho]], staroslovienčina v hlaholike * [[Moravsko-panónske legendy]], v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] dve biografie sv. [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život Konštantína|url=http://www.klasici.sk/node/487 Univerzitná knižnica- Život Konštantína|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=94-99|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu]], preložené z latinčiny do staroslovienčiny v hlaholike * [[Kyjevské listy]] - staroslovienčina v [[Hlaholika|hlaholike]] * [[Svätoemerámske glosy]] - nad latinskými vetami sú rydlom vyryté staroslovienske slová ===Literatúra v latinčine=== Latinská tvorba zahŕňa poéziu, prózu, vecnú literatúru, náučnú literatúru a vedecké a cirkevné pojednania. Dráma v stredoveku sa orientovala na frašky a na mystériové a moralitné hry prispôsobené svetskému a reálnemu mysleniu. Texty hier sa však dodnes nezachovali. Niektoré príklady tvorby v stredovekej literatúre: [[Súbor:Képes Krónika 1360.jpg|náhľad|Uhorská kronika]] * [[Moravsko-panónske legendy]] - preložené zo [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] do [[Latinčina|latinčiny]], vznik [[9. storočie]] * [[Legenda o svätých Svoradovi a Benediktovi]] ([[1064]]), autor je [[Maurus (Nitra)|Maurus]], biskup v Nitre, (asi [[1000]]{{--}}[[1070]]), v latinskom jazyku<ref name="PK" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=113-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Nitriansky kódex]] približne z roku [[1083]], dnes uložený v [[Nitra|Nitre]] * [[Kronika Jána z Turca|Uhorská kronika]], autor [[Ján z Turca]] (asi [[1435]]{{--}}[[1488]]/89), v [[Latinčina|latinčine]]<ref name="PK" /> * [[Vítaj, milý Spasiteľu]], hymnus, vyznačujúci sa jednoduchým, ale sugestívnym poetickým jazykom<ref name=´Profil´ />, [[14. storočie]]. * [[Chváloreč na básnické umenie]] ([[1461]]), lat. ''Laudes artis poeticae'' od [[Krištof Petschmessing|Krištofa Petschmessinga]] je „príkladom vysokej jazykovej, rétorickej a básnickej kultúry, odlišujúcej sa od plebejského jazyka. Toto dielo pripravilo pôdu pre nástup humanizmu a renesancie v podmienkach slovenskej literatúry a kultúry”<ref name=´Profil´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Profil kultúry - Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727150725/https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref>. V inom prameni sa meno autora nachádza v tvare [[Krištof Petschmessingsloer]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=13-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>, magister, ktorý pochádzal z [[Levoča|Levoče]]. Prepísal dielo ''Satiry'' od rímskeho básnika [[Iuvenalis|Decima Junia Juvenala]] a pridal vlastný úvod o básnickom umení ''Laudes artis poeticae''. Dielo je stredovekou literárno-teoretickou rozpravou o poézii a rétorike. Petschmessingsloer postavil teóriu stredovekého poetického diela na antických autoroch a [[Tomáš Akvinský|Tomášovi Akvinskom]], [[Boethius]]ovi a súpútnikoch, pričom definuje jednotlivé druhy poézie, jej kompozičné princípy a štyri príčiny tvorby diela. Tiež sa zaoberá členením viet a súvetí a tematikou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chvála básnického umenia“ (Laudes artis poeticae, 1461) z pera Levočana Christophora PetschmessingsloeraForum Historiae 2/20082|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=698935|dátum prístupu=2022-01-25|priezvisko=Novacká|meno=Mária|vydavateľ=CEEOL-wikipedialibrary|odkaz na autora=Mária Novacká}}</ref> Zaujímavou etapou vývoja bolo založenie univerzity [[Universitas Istropolitana|Academia Istropolitana]] v [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1465]] pápežskou zakladacou listinou, ktorá mala vplyv na vývoj humanistickej literatúry väčšinou písanej v [[Latinčina|latinčine]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Humanizmus a vzdelanosť na dvore Mateja Korvína|periodikum=Historická revue č. 5/2017|priezvisko=Homoľa|meno=Tomáš|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXVIII|číslo=5/2017}}</ref>. ===Literatúra v českom jazyku=== [[14. storočie]] znamenalo posilnenie slovenskej vzdelanosti a tým aj literatúry. K tomu prispelo založenie [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]] ([[1348]]), čo iniciovalo používanie [[Čeština|češtiny]] na území [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]. Začali sa objavovať texty v češtine, napríklad mestské kroniky (viď. ''[[Žilinská kronika]]'' z roku [[1451]]). V týchto záznamoch sú zistiteľné aj čiastočné prejavy slovenských nárečí. Veľký podnet pre uplatnenie českého jazyka v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] znamenal vpád [[Husiti|husitov]] a hlavne vojsk [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]], ktoré v polovici [[15. storočie|15. storočia]] okupovali všetky slovenské [[Stolica (územie)|župy]]. Čeština sa presadila aj u vtedajšej vládnucej elity, evanjelického duchovenstva a meštianstva a pretrvávala ako literárny jazyk v 15. a [[16. storočie|16. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dejiny slovenskej literatúry, Hlava I., Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Vlček |meno=Jaroslav |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME |odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> ==Humanizmus a renesancia (1500{{--}}1650)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=45{{--}}99|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Literárny humanizmus a renesancia v Uhorsku sa dá charakterizovať ako literárne hnutie, ktoré postupne prešlo od stredovekého štúdia latinskej a gréckej kultúry k jej napodobňovaniu čo sa týka formy aj obsahu. Spočiatku bol hlavným komunikačným nástrojom latinský jazyk, neskôr sa prešlo k češtine, slovenčine či bibličtine. Renesancia znamenala protichodný proces voči stredovekému humanizmu, postavila sa proti feudalizmu a jeho výrobným vzťahom, rodil sa nový kapitalistický systém. V užšom zmysle renesancia vo výtvarnom umení a literatúre spracúvala bezprostrednejšie citový a zmyslový život, krásu, lásku a prírodu. Mala bližšie k ľudovému folklóru a národným jazykom. Renesančnú kultúru a vzdelanosť pomohla nastoliť aj [[Beatrix Aragónska|Beatrice Aragónska]], ktorá ju priniesla z Neapola zároveň so svojím venom na dvor kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]]. Matej Korvín túto tendenciu mohutne podporil. Kultúrny vývoj v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] usmernilo aj založenie [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]] ([[1635]]{{--}}[[1755]]). Vzdelávanie v ňom riadili a vykonávali [[jezuiti]] a tým sa stalo, že v učebniciach literatúry sa ocitol dlhý rad katolíckych duchovných, ktorí každý vlastným spôsobom prispeli k vývoju slovenského jazyka. [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev]] mala samozrejme tiež svoj mohutný záber na kultivovanie slovenského jazyka a literatúry. V tomto období však začal rásť aj počet laických spisovateľov. Situáciu komplikovali okrem husitských výbojov na Slovensko aj [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska|url=https://www.valka.cz/12222-Turecke-vojenske-vyboje-na-uzemi-dnesneho-Slovenska-I valka.cz|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=www.valka.cz}}</ref>, ktoré sa viedli na území [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Rakúsko|Rakúska]]. Uhorská šľachta bola názorovo rozdelená a jej politické ambície spôsobovali ďalší chaos v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Šľachtické vojny nedovoľovali, aby sa laickí autori z radov šľachty mohli literárne realizovať tak, ako to v tej dobe bolo v západnej Európe. Pomalší vývoj humanistickej vzdelanosti a tým aj literatúry v Uhorsku zapríčiňoval veľmi slabý rozvoj [[kníhtlač]]e na jeho území, ktorá koncom [[15. storočie|15. storočia]] ešte na území [[Slovensko|Slovenska]] nebola rozvinutá<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry I.|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|isbn=978-80-89222-28-5|strany=138|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Z toho vyplývala nedostatočná vzdelanosť nielen nižších vrstiev, ale aj kňazov a šľachty. Humanistická a renesančná literatúra sa naplno prejavila až od druhej polovice [[16. storočie|16. storočia]]. Od začiatku [[16. storočie|16. stor.]] sa vzdelanosť začala prudko rozvíjať vplyvom [[Reformácia|reformačného hnutia]] na celom území Slovenska. Mestá podporovali zakladanie škôl rôznych stupňov. Významné boli mestská škola v [[Bardejov]]e, kde študoval aj [[Martin Rakovský (básnik)|Martin Rakovský]] z Turca, [[Prešovská škola]] a ďalšie mestské školy, v ktorých sa vyučovala latinčina po latinsky. V [[Bardejov]]e bola publikovaná prvá tlačená kniha na Slovensku v roku [[1581]]. Bol to preklad diela ''Der kleine Kathechismus od [[Martin Luther|Martina Luthera]] so slovenským názvom ''Malý katechizmus'' a vydal ju tlačiar [[Dávid Gutgesel|David Guttgesell]]. Predpokladaným prekladateľom katechizmu do slovakizovanej češtiny bol Severinus Sculteti, [[slovenčina|slov.]] [[Severín Škultéty]] ([[1550]]−[[1600]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bardejovský katechizmus z roku 1581, str. 120|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=205820|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Žitný|meno=Milan|vydavateľ=CEEOL-Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Milan Žitný}}</ref> Počas humanizmu a renesancie sa ďalej rozvíjala dráma. V jej rámci sa dominantne vydeľovalo školské divadlo, ktoré hrávalo náboženské, polosvetské a svetské hry. Písali ich evanjelickí aj katolícki autori v latinčine. Tematika bola buď vieroučná alebo starozákonná biblická. Ján Duchoň napísal hru ''Veľké tajomstvo zbožnosti'' ([[1628]]), Juraj Lippay tvoril pašiové hry. Polosvetské a svetské hry evanjelické spracovávali pastiersku bukoliku, napríklad ''Eklóga Simeon a Galileus'' od [[Ján Duchoň|Jána Duchoň]]a. Od polovice [[15. storočie|15. storočia]] sa rozvíjala [[ľudová slovesnosť]]. Vydeľovali sa folklórne žánre: ľudové piesne obradné, lyrické, [[Koleda|koledné]] a [[Hádanka|hádanky]], [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]], [[Pranostika|pranostiky]], dramatické výstupy, svadobné piesne a pohrebné vykladania. Piesňová lyrika sa stávala samostatným žánrom (ľúbostné, [[Uspávanka|uspávanky]], [[trávnice]], vojenské, pastierske, žartovné piesne). [[Balada|Baladické piesne]] o kráľovi Matejovi Korvínovi a osmanských vojnách zrkadlili súdobé historické udalosti. Od konca [[16. storočie|16. storoči]]a sa tvorili regrútske a vojenské piesne a [[Balada|balady]]. Medzi prekáravé piesne patrí ''Žalo dievča, žalo trávu'', k alegorickým piesňam zase ''Prečs´kalina, v kríčku stála''. Tieto ľudové žánre majú starú históriu a bohatosť diel. Tiež vznikali mnohé piesne s tematikou rodiny a vzťahov v nej: ''Naša pani kňahne'', ''Kdeže si bola Anička moja'', ''V tom inglickom poli jedna krčma stojí'' alebo ''A na hure hori cirňovy ohničok''. ===Básnici=== [[Súbor:Johannes Sambucus (11497525).jpg|náhľad|Ján Sambucus]] Známym a dobre doloženým autorom obdobia humanizmu je polyhistor [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]), ktorý ako príslušník slovenského etnika písal v [[Latinčina|latinčine]]. Preložil z [[Maďarčina|maďarčiny]] do latinčiny báseň ''Dobytie Szigetu'' na žiadosť cisára [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]], čím získal jeho štipendium. Básnická zbierka ''Poemata'' ([[Padova]], [[1555]]) vyšla počas jeho pracovného a študijného pobytu v [[Padova|Padove]]. V [[Český jazyk|českom jazyku]] tvoril [[Ján Silván]] ([[1493]]{{--}}[[1572]]), ktorý pôvodom zo [[Slovensko|Slovenska]] ale pôsobiaci v [[Čechy|Čechách]] dosiahol ako prvý publicitu svojou [[Poézia|poéziou]] nielen cirkevnou (prebásnenie [[žaltár]]a) ale aj subjektívnou lyrickou tvorbou. Silván vydal svoje jediné samostatné dielo ''Písně nové a na sedm žalmů kajících a jiné žalmy'' ([[Praha]] [[1571]]) ako zbierku piesní (kancionál) a žalmov. [[Martin Bošňák]] (asi [[1500]]{{--}}[[1566]]), vojak a básnik, je zaujímavý zjav v dejinách slovenskej literatúry tým, že napísal jednu historickú epickú poému v českom jazyku, ktorá bola medzi prvými v histórii slovenskej literatúry. Tento dôležitý posun vo vývoji sa udial v polovici [[16. storočie|16. storočia]] (okolo [[1549]]), keď vytvoril epickú poému ''[[Píseň o zámku muránském]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o zámku Muránskem|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/188/Bosnak_Pisen-o-zamku-Muranskem/1 zlatyfond.sme.sk:Pisen-o-zamku-Muranskem/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Bošňák|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Martin Bošňák}}</ref> Druhá historická poéma ''[[Píseň o sigetském zámku]]'', ktorá zrejme vznikla okolo roku [[1566]], kedy bol zámok Sziget (slov. Sihoť) dobytý armádou [[sultán]]a [[Sulejman II.|Sulejmana II.]], je podľa slovenskej literárnej vedy dielom anonyma, i keď býva pripisovaný tiež [[Martin Bošňák|Martinovi Bošňákovi]] ako účastníkovi bitky o tento hrad. Historická poéma je napísaná v slovakizovanej češtine, čo je ďalší významný jav slovenskej literatúry a jazyka. Táto poéma sa zároveň považuje za veľmi hodnotné básnické dielo. Čo sa týka jeho formy, je skomponované zo sto 5-veršových slôh, ktoré majú striedavo 6-slabičné a 7-slabičné verše.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o Sigetském zámku|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/96/Anonym_Pisen-o-Sigetskem-zamku zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Martin Rakovský (básnik)|Martin Rakovský]] (asi [[1535]]{{--}}[[1579]]) bol básnik tvoriaci poéziu v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]], ktorej témami už nie sú cirkevné inšpirácie ale je v nich prítomná občiansko-politická téma. Zveršované pojednania v elegickom distichu ''O svetskej vrchnosti'' a ''O rozvrstvení obyvateľstva a príčinách prevratov v kráľovstvách a impériách'' sú tematicky zamerané na ideál vrchnosti a mestské a štátne zriadenie. Písal aj príležitostnú poéziu, napr. ''Palusus'' ako hold cisárovi [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánovi II.]] Jeho latinské [[Óda|ódy]], [[Elégia|elégie]], žartovné básne a preklady sa zachovali a vyšli v zbierke ''[[Opera omnia]]'' v roku [[1974]], čo naznačuje význam jeho diela.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=62-67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Vavrinec Benedikt z Nedožier]] ([[1555]]{{--}}[[1615]]) je dôležitý nielen svojím pedagogickým vedeckým dielom, ale aj matematickým a literárnovedným. Bol významným humanistickým [[polyhistor]]om, doživotným profesorom na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] a jej [[prorektor]]om. Vavrinec Benedikt napísal v roku [[1607]] latinskú básnickú skladbu v [[Hexameter|hexametroch]], ktorá hovorila o novej zreformovanej školskej sústave pod názvom ''Penitioris scholae structura'' (Vnútorná školská sústava, resp. Štruktúra nižšej školy). Špeciálnym prípadom je uhorský vojak a básnik [[Valentín Balaša]] zo [[Zvolen]]a a [[Modrý Kameň (hrad)|Modrého Kameň]]a ([[1554]]{{--}}[[1594]]) ovládajúci viaceré cudzie jazyky. Písal [[Maďarčina|maďarsky]], [[Slovenčina|slovensky]] a [[Turečtina|turecky]]. V prevažnej miere je maďarským autorom, no v jeho literárnej pozostalosti sa našli niektoré slovenské texty<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Balaša|meno=Valentín|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša a jeho magický kruh/ Si palác, kde chcem byť doma|periodikum=Slovenské Pohľady|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|dátum=2023-08-22|ročník=IV.|číslo=9 -10/2023|strany=160|issn=1335-7786}}</ref>. Tento zakladateľ modernej maďarskej lyrickej poézie napísal prvú slovenskú báseň o láske ''Pieseň v mene peknej devy'' (pozri [[Kódex Jána Jóba Fanchaliho]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kódex Jána Jóba Fanchaliho |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/88/Fanchali-JobJobdeFanchali_Kodex-Jana-Fanchaliho---Joba/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Fanchali |meno=Ján Jób |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>) a v [[Slovenčina|slovenčine]] nábožensky ladené básne. Podľa jedného prameňa napísal aj divadelnú hru ''Credulus a Júlia'' v slovenskom jazyku, ktorá je pravdepodobne prekladom maďarskej komédie ''Krásna maďarská komédia'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša|url=https://docplayer.cz/106848800-Balint-balassi-valentin-balasa.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Matisková|meno=Elena|dátum vydania=|vydavateľ=Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene}}</ref>. Uveďme ešte básnika [[Daniel Pribiš|Daniela Pribiša]] ([[1580]]{{--}}[[1645]]), ktorý sa vyznačuje tým, že do svojho diela z roku [[1634]], čo bol preklad [[Martin Luther|Luthera]] Katechizmy (''Rosarum animae, O způsobu modlení, Písně duchovní''), zaradil do pripojeného spevníka aj slovenské piesne, ktoré zobrazujú vtedajší sociálny život v [[Uhorsko|Uhorsku]]. [[Ján Bocatius]] ([[1569]]{{--}}[[1621]]) bol uhorský humanistický básnik nemeckého pôvodu, ktorý po štúdiách v Nemecku odišiel pôsobiť do Uhorska a stal sa pedagógom a autorom píšucim latinsky a nemecky. Jeho význam spočíva v šírení humanizmu na východnom Slovensku. Pracoval ako pedagóg, verejný činiteľ a tvorivý básnik. V roku [[1599]] vydal prvú kompozične celistvú zbierku básní vydanú v [[Uhorsko|Uhorsku]] pod názvom ''Päť kníh uhorských básní'' (lat. ''Hungaridos libri poematum'') v latinčine rozdelených na päť tematicky rozdielnych častí. Od [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] dostal titul poeta laureatus caesareus. ===Prozaici=== Humanistická próza je ukážkou toho, ako ťažko a zložito sa vymaňovala slovenská reč a literatúra z neexistencie. Pomaly a nenápadne sa cez drámu dostávala k ušiam a očiam divákov. Tu sa cez komediálne kusy dostala na slobodu prostredníctvom češtiny, slovakizovanej češtiny a ľudového jazyka. [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]) okrem poézie tvoril prózu s využitím výlučne latinského jazyka. No napísal ''Obrazy starších a mladších lekárov a filozofov'' vydaných roku [[1574]], v ktorých sa priznáva k slovenskému pôvodu. Písal historické diela, napríklad komentáre k ''Ransanus – Epitome rerum hungaricarum a Goltzius, C. – Caesar sive historiae''. Zložil aj smútočnú reč nad hrobom cisára Ferdinanda ''Oratio cum epigrammatis aliquot epitaphiisin obitum Imp. Ferdinandi primi'', čo mu zabezpečilo pozíciu dvorného historika. Vydal zbierku emblémov s názvom ''Emblemata'' ([[1564]]) v [[Antverpy|Antverpách]], v dobových podmienkach to znamenalo súbeh [[drevoryt]]u, [[Motto|motta]] a [[epigram]]u na danú osobnosť. Bol dvorným lekárom a nositeľom viacerých titulov a hodností na dvoroch [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Medzi humanistických prozaikov patrili väčšinou autori cirkevných diel. Takým bol [[Izák Abrahamides]] ([[1557]]{{--}}[[1621]]) píšuci v latinskom jazyku a [[Pavel Kyrmezer]] ( [[1530]]{{--}}[[1589]]), ktorý písal nielen latinské cirkevné diela, ale aj v češtine bibliou inšpirované hry, z ktorých sa zachovali viaceré veršované komédie v ľudovom jazyku. V tejto fáze tvorby sa Kyrmezer ocitol na pôde už nie cirkevnej ale na pôde meštianskeho laického divadla. To implikovalo, že sa jeho hry zaradili na vrchol českej a slovenskej dobovej literatúry. Sú to biblické drámy vo veršoch ''[[Komedia o Tobiášovi]], [[Komedia nová o vdově]] a [[Komedia česká o bohatci a Lazarovi]]''. Protestant [[Jur Tesák Mošovský]] ([[1545]]{{--}}[[1617]]) napísal veľa cirkevných traktátov v latinčine a viacero českých komédií, ktoré sa však stali obeťou [[Jezuita|jezuitského]] cenzora Koniáša. Dodnes sa zachovala len jediná, a to ''[[Komedie z knihy Zákona božího, jenž slove Ruth]] ([[1604]]'' zásluhou jeho syna Adama, ktorý ju dal vydať v Prahe. Vo veršovanej komédii použil živý dobový jazyk (český) a ľudový zemitý humor. Táto hra predstavuje typ nábožensko-reformačnej renesančnej dramatickej tvorby. Člen protestantskej šľachty, vzdelanec aj vojak [[Peter Révai]] ([[1568]]{{--}}[[1622]]) písal historické a právnické diela v latinčine, v ktorých ako uhorský historik objasňoval starobylosť Slovanov a o Uhorsku písal ako o mnohonárodnom štáte. V súkromnej korešpondencii používal slovenčinu. Spomedzi viacerých treba vyzdvihnúť obsiahlejšie historické dielo ''De monarchia et sacra corona regni hungariae centuriae septem''. Jeho tvorba mala vplyv na neskoršiu slovenskú [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] a [[Štúrovci|obrodenecké hnutie]]. [[Súbor:Tranovsky exlibris.jpg|náhľad|[[Juraj Tranovský]]. ex libris]] [[Juraj Tranovský]], alias Tranoscius ([[1592]]{{--}}[[1637]]) tvoril na predele medzi renesanciou a barokom. Tento česko-poľský [[Evanjelici|evanjelický]] farár bol nútený odísť po [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej Hore]] do [[exil]]u, čím sa ocitol v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Jeho najdôležitejším dielom je spevník ''Cithara Sanctorum'', ktorá obsahovala v pôvodnej verzii 412 piesní duchovného, lyrického a sociálneho charakteru. Viac ako 150 piesní preložil alebo zložil sám Tranovský. Kancionál bol v biblickej češtine: ''Apocv. Pjſne Duchownj Staré y Nowé Kterychž Cyrkew Kreſtanſká pri Weyročnjch Slawnoſtech a Památkách Jakož y wewſſelikých potrebách ſwých obecnich yobwzlaſtnijch proſpechem mnohým uživá: Knimžto pridaný gsau Pjſne Dr. M. Luthera wſſecky z Nnemecké reči do naſſi Slowanſké Preložené.'' ==Barok (1650{{--}}1780)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava,|rok=1984|strany=62{{--}}67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/4|dátum prístupu=2021-10-23|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|dátum vydania=2018-01-01|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref>== V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pokračovali zložité historické deje, prenasledovanie evanjelických kňazov a spisovateľov donútených k exilu alebo poslaných na galeje. Niektorí stihli o tom napísať len svoj dobrodružný životopis, iní dokázali v zlých podmienkach aj tvoriť, čo je obdivuhodné. V barokovej literatúre na území dnešného Slovenska sa prejavili niektoré podobné témy a štýl ako v európskych literatúrach. Charakteristickými črtami sú heroizmus a rozvíjajúca sa [[racionalita]], no absolútnu vedúcu úlohu malo povinné prejavovanie zbožnosti. Najrýchlejším vývojom prešiel [[Slovenské divadlo|divadelný]] žáner, ktorý v sebe niesol aj misiu rozvíjať ľudovú slovenčinu a prostredníctvom nej komunikovať s divákmi. V tomto období vývoja tvorcovia začali preferovať slovakizovanú češtinu a kultúrny západoslovenský dialekt. Dráma pokračovala v tvorbe divadelných školských hier v slovakizovanej češtine, nemčine a latinčine. Polosvetské a svetské hry mali úlohu náučnú a mravoučnú, pričom využívali tému politickú, alegorickú historickú a antickú. Slovenské svetské a polosvetské hry boli však zriedkavé. Uhorský barok v jeho literatúre sa začal už v období [[Manierizmus|manierizmu]], čo bola posledná fáza [[Renesancia|renesancie]]. Barokové obdobie je charakterizované myšlienkovou a náboženskou krízou a z toho plynúcou pochmúrnosťou v umení. Tieto javy boli spôsobené vyššie spomenutým chaosom sociálnym, ekonomicko-politickým a náboženským. Pod ne sa podpísala [[protireformácia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]], ekonomika na nízkej úrovni, [[absolutizmus]], rekatolizačné vojny a protireformačný útlak. Sociálny tlak na nižšie vrstvy spoločnosti zavinil ľudové vzbury (napríklad prípad [[Juraj Jánošík|Jánošík]]). ===Básnici=== [[Benedikt Sőlőši]] ([[1609]]{{--}}[[1656]]) bol slovenský jezuitský kňaz, ktorý napísal ako prvý spevník v [[Slovenčina|slovenčine]], vytlačený v roku [[1655]]. Obsahoval 290 piesní aj s notami. Pod názvom ''Písne katholické latinské i slovenské, nové i starodávné (Cantus catholici)'' sa skrývajú piesne slovenského aj českého pôvodu určené pre príležitosti vianočné, veľkonočné, mariánske a didaktické. Piesne sú latinsky, česky a piesne zo slovenského prostredia v ľudovej reči, ktorých je vyše 40. [[Peter Benický]] ([[1603]]{{--}}[[1664]]), rodák z [[Trnava|Trnavy]] a potomok zemianskeho rodu sa ako vojak zúčastnil kráľovského posolstva do [[Konštantinopol]]u. Je autorom básnickej zbierky ''Slovenské verše'' ([[1652]]) (vyšli až v 1873) v slovenčine a ďalšej zbierky ''Maďarské rytmy'' (Magyar rhitmusok) ([[1666]]) [[Maďarčina|maďarčine]]). Slovenské verše však [[Jaroslav Vlček]] kritizuje ako menej hodnotnú poéziu, s čím ale treba polemizovať. Čistokrvnú ľudovú slovenskú prozódiu a lyrickú tému nachádza len v jednej pesničke o Bátoryčke, ktorá začína veršom ''Brodil sa kôň sivý podľa panskej nivy...''atď.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2, II. Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/2|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Vlček|meno=Jaroslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> Františkán [[Hugolín Gavlovič]] ([[1712]]{{--}}[[1787]]) tvoril výhradne v predspisovnej forme slovenčiny. Nechal po sebe dielo, z ktorého sa veľa stratilo, no predsa sa našlo deväť jeho rukopisov, zbierok básní a jedna zbierka kázní. Významná je zbierka ''[[Valaská škola mravúv stodola]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valaská škola, mravúv stodola|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/165/Gavlovic_Valaska-skola-mravuv-stodola/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Gavlovič|meno=Hugolín|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Hugolín Gavlovič}}</ref> (knižne vyšlo až v roku [[1830]]{{--}}[[1831]]). Je to didakticko-reflexívna poézia, ktorá čerpá námet zo života pastierov. Katolícky kňaz [[Ján Sekáč (básnik)|Ján Sekáč]] ([[1767]]{{--}}[[1818]]) bol barokový básnik tvoriaci v slovakizovanej češtine. Vydal básnickú skladbu ''Rapsódia o francúzkéj vojne a revolúcii'' a v roku [[1800]] zborník básní ''Laskavé karhání smíšno-pochabých svetských mravúv''. Zbierka obsahovala veršované príbehy a anekdoty, historky zo života rôznych spoločenských vrstiev. Bola to svetská literatúra, ktorá mala čitateľa poučiť aj zabaviť. Evanjelický kňaz [[Bohuslav Tablic]] ([[1769]]{{--}}[[1832]]) napísal svoje najvýraznejšie dielo v češtine s názvom ''Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců''. Jedná sa o prvú prácu o dejinách slovenskej poézie vôbec. Paměti obsahujú charakteristiky 77 uhorských básnikov a veršovníkov. Poezye je výber básnickej tvorby vlastnej ako aj Tablicových prekladov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tablic Bohuslav 1769-1832|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/tablic-bohuslav-1769-1832/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> [[Súbor:Matej Bel Painting.jpg|náhľad|Matej Bel]] [[Štefan Ferdinand Selecký]] napísal obsiahlu báseň s 332 veršami ''Obraz panej krásnej perem malovaný, která má v Trnave svoje prebývání'' ([[1701]]), ktorá má alegoricky opisovať [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskú univerzitu]]. Obraz univerzity splýva s obrazom krásnej ženy, ktorú opisuje autor ako nadpozemskú bytosť. ===Prozaici=== Medzi prozaikov je treba zaradiť polyhistora a encyklopedistu [[Matej Bel|Mateja Bela]] ([[1684]]{{--}}[[1749]]), najvýznamnejšieho barokového učenca [[18. storočie|18. storočia]]. Bel písal v slovakizovanej češtine, maďarčine, nemčine a latinčine. Je autorom rôznych vedeckých spisov. Skladal duchovné piesne a písal poéziu. Jeho najvýznamnejšie celoživotné dielo ''Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku'' (lat. ''Notitia Hungariae novae historico geographica'') sčasti vydaný tlačou v 4 zväzkoch, stihol publikovať sám, po jeho smrti zvyšné rukopisy skončili pri nehode na [[Dunaj]]i vo vode a vážne sa poškodili. Bel napísal úvod ku ''Gramatika slovensko-česká'' [[Pavel Doležal|Pavla Doležala]] ([[1746]]), v ktorom sa pochvalne vyjadril o slovenčine nezaostávajúcej za svetovými jazykmi. [[Súbor:Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellania.jpg|náhľad|Autor: Martin Sentiváni]] [[Martin Sentiváni (filozof)|Martin Sentiváni]] alebo Martin Svätojánsky ([[1633]]{{--}}[[1705]]), alias Sentivanius, bol slovenský [[polyhistor]] a filozof. Ako člen starého slovenského šľachtického rodu zostal verný svojmu pôvodu. Je autorom prvej [[Encyklopédia|encyklopédie]] vydanej na Slovensku ''Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea I-III.'', slov. ''Vzácnejšie rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov''), zv. I.{{--}}III. Publikoval množstvo diel, všetko v latinčine a jedno v slovenčine: ''Čtýri a dvatcet pochybovaní na dar Nového leta tisiciho sedmi stého pastírum augustánského a helvetského vyznání doufánlive obetovaná''. Magister filozofie Sentiváni sa zaoberal viacerými vednými odbormi, bol profesorom, správcom kníhtlačiarne, prefektom univerzitnej tlačiarne a knižnice v [[Trnava|Trnave]] a vydavateľom. Vo svojich spisoch obhajoval autonómiu Slovanov a Slovenska. [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]] ([[1648]]{{--}}[[1708]]) rodom zo [[Spišské Vlachy|Spišských Vlachov]] písal [[cestopis]]y a [[memoáre]] v slovakizovanej [[Bibličtina|bibličtine]]. Obhajoval význam materinskej reči pre Slovákov. K námetu cestopisu ''Krátke opísanie toho, čo sa stalo s kňazmi uhorskej evanjelickej cirkvi'' (''Brevis consignatio eorum, quae facta sunt cum ministris ev. ecclesiae Hungaricae'') ([[1676]]) sa dostal tak, že sa zúčastnil [[Vesselényiho sprisahanie|Vesselényiho sprisahania]]. Dali ho do väznice v [[Leopoldov]]e a odsúdili na [[Galeja|galeje]]. Cestou na [[neapol]]ské galeje ušiel spolu s [[Tobiáš Masník|Tobiášom Masníkom]], po ich opätovnom zajatí ich vykúpil istý nemecký kupec. Simonides potom precestoval viacero štátov a usadil sa v [[Nemecko|Nemecku]]. Posledných dvadsaťpäť rokov prežil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Celkom je známych jeho šesť diel [[Žáner (umelecký druh)|žánrovo]] zaradených medzi [[cestopis]]y, [[memoáre]], kázne, úvod ku [[Katechizmus|katechizmu]] (slovakizovaná bibličtina) a [[Denník (literatúra)|denník]]. [[Daniel Krman|Daniel Krman ml.]] ([[1663]]{{--}}[[1740]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Významný činiteľ slovenského kultúrneho života a spisovateľ – Daniel Krman ml.|url=https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Malová|meno=Marcela|vydavateľ=Obec Omšenie - online stránka|url archívu=https://web.archive.org/web/20220301192101/https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum archivácie=2022-03-01}}</ref> je výnimočný tým, že už v období [[barok]]a zostavil a vydal ''Základy slovanskej gramatiky'' (lat. ''Rudimenta grammaticae Slavicae'') ([[1740]]). Pritom, za slovenský jazyk považoval češtinu, ktorá bola vlastná [[Evanjelici|evanjelikom]] čítajúcim [[Kralická biblia|Kralickú bibliu]] v bibličtine. Ďalším dielom, ktoré má aj literárny aj historický význam je [[cestopis]] ''Itinerarium'', cestovný denník z rokov [[1708]]{{--}}[[1709]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Itinerarium (Cestovný denník z rokov 1708{{--}}1709)|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1249/Krman_Itinerarium-Cestovny-dennik-z-rokov-1708-1709/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Krman ml.|meno=Daniel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Krman ml.}}</ref> Jeho význam podčiarkuje aj jeho publikovanie v roku [[1969]] v [[Bratislava|Bratislave]] vo forme bilingválneho latinsko-slovenského vydania cestovného denníka. Daniel Krman uskutočnil cestu za švédskym kráľom [[Karol XIII.|Karolom XIII.]] a bol svedkom [[Bitka pri Poltave|bitky pri Poltave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Krman a jeho cesty|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=676076|dátum prístupu=2022-02-01|priezvisko=Zmeták|meno=Igor|dátum vydania=2016-02-02|vydavateľ=The Central and Eastern European Online Library - Ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Igor Zmeták}}</ref> [[Súbor:Móric-Benovský.jpg|náhľad|Móric Beňovský]] Cestovateľ, kolonizátor a kráľ [[Madagaskar]]u [[Móric Beňovský]] ([[1746]]{{--}}[[1786]]) zo slovenského [[Vrbové]]ho zasiahol rozhodnou rukou aj do literatúry, keď napísal cestopis vo [[Francúzsky jazyk|francúzskom jazyku]], ktorý publikovali v roku [[1808]] v [[Slovenčina|slovenčine]]. Z angličtiny preložené ''Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského, jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúcich z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne, so správou pre francúzske úrady, bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar'' sa stali celosvetovým [[bestseller]]om preloženým do mnohých rečí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamäti a cesty - Móric August Beňovský|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/pamati-cesty-moric-august-benovsky|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Bábik|meno=Ján|vydavateľ=LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava|odkaz na autora=Ján Bábik}}</ref> [[Ján Baltazár Magin]] ([[1681]]{{--}}[[1735]]), absolvent kňazského seminára v [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] odišiel slúžiť ako kňaz na slovenské fary. Keď vydal Michal Bencsik v roku [[1721]] svoje právnické dielo s vecne chybnou časťou o pôvode Slovákov v Uhorsku určené uhorskému snemu ''Novissima dieata'' (slov. ''Najnovšiemu snemu''), Magin napísal polemický spis v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]] ''Ostne alebo obrana slávnej Trenčianskej stolice a mesta tohože mena'' ([[1728]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Magin - Apologia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1523/Magin_Apologia/1 zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Magin|meno=Ján Baltazár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Baltazár Magin}}</ref>, v ktorom zdôrazňuje [[autochtónnosť]] Slovákov v [[Uhorsko|Uhorsku]], jeho starobylosť a etnickú celistvosť. Dielo sa stalo jedným zo základov sebauvedomovania sa slovenského národa ako etnického celku. Okrem tejto [[Apológia|apológie]] Magin napísal rozsiahlu oslavnú báseň ''Ekloga'' ([[1729]]) pre Jozefa Ilesházyho, syna trenčianskeho župana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Baltazár Magin|url=https://ommtrnava.webnode.sk/news/jan-baltazar-magin1/ Odbor mladých matičiarov Trnava|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Matica slovenská v Trnave}}</ref> [[Samuel Hruškovic]] ([[1694]]{{--}}[[1748]]) slovenský evanjelický kňaz, písal slovenské modlitby, slovenskú mytologickú [[Komédia|komédiu]] ''Polyfémus'', preklad z nemčiny ''Katechismus D. M. L., kterýž slove menší'', (''Lutherov malý katechizmus''). V latinčine vydal vlastnú biografiu a dielo ''Rozprava obsahujúca preskúmanie ducha Brendelovho'' (''Dissertatio continens explorationem spiritus Brendeliani''). Hruškovic napísal 17 vlastných piesní v slovenčine a 74 prekladov nemeckých piesní do slovenčiny, všetky [[barok]]ového charakteru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SAMUEL HRUŠKOVIC , ev. a. v. kňaz, neskôr biskup, básnik a editor|url=https://krupina.sk/historicke-osobnosti|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miloslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miloslav Lukáč}}</ref> [[Eliáš Ladiver]] ([[1633]]{{--}}[[1686]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historické osobnosti: Eliáš Ladiver|url=http://efilozof.netkosice.sk/dtb/filozofi/?filozof=99 efilozof.netkosice.sk-Ladiver|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miroslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miroslav Lukáč}}</ref> bol žiakom [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], tvoril v latinčine filozofické rozpravy a divadelné hry. V roku [[1668]] zverejnil hru s biblickým príbehom ''Vo viere stály Eleazár'' (lat. ''Eleazar constans''), ktorá pojednáva o téme vernosti svojej viere. V [[1669]] publikoval hru s antickým námetom o etických východiskách čo sa týka bezprávia a násilia ''Udatný Papinián'' (lat. ''Papinianus tetragonos''). Ladiver, [[Aristoteles|Aristotelov]] prívrženec, tvoril v latinskom jazyku a ako [[Jan Amos Komenský|Komenského]] žiak uplatňoval jeho inovácie vo vzdelávaní. [[Ján Rezik]] (asi [[50. roky 17. storočia]]{{--}}[[1711]]) bol laický autor, učiteľ a rektor lýcea v [[Prešov]]e. Jeho latinské hry boli z pôvodného znenia preložené do slovenčiny neskôr. Boli to v roku [[1707]] ''Lenivosť, nepriateľ školy, odvlečená na Kaukaz'' (lat. ''Pigritius scholarum hostis ad Caucasum deportatus''), školská dráma ''Themistokles'' v roku [[1708]], nezachovala sa celá, len s načrtnutím deja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rezik|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/204/Jan-Rezik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Rezik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Rezik}}</ref> [[Juraj Láni]] ([[1646]]{{--}}[[1701]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Láni|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/225/Juraj-La zlatyfond.sme.sk-Juraj Láni|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Láni|meno=Juraj|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Juraj Láni}}</ref> sa profiloval podobne ako všetci evanjelickí autori, ktorých postihlo prenasledovanie a exil. Písal školské divadelné hry, dišputy a kázne, do diel vkladá emócie, dobrodružné zážitky, používa ľudové vyjadrovacie prostriedky, píše latinsky a nemecky. Filozof, dramatik a teológ [[Izák Caban]] ([[1632]]{{--}}[[1707]]) je predstaviteľ [[Prešovská škola|Prešovskej školy]]. Napísal vedeckú prácu ''Existencia atómov'' (''Existentia atomorum'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Izák Caban - Filozof a pedagóg.|url=http://www.mat.savba.sk/MATEMATICI/matematici.php?cislo=27 mat.savba.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=SAV Bratislava}}</ref> ([[1667]]), dva súbory divadelných hier ako zdramatizovaná učebná látka pre [[lýceum]] a jeden zdramatizovaný biblický príbeh ''David''. [[Daniel Speer]] ([[1636]]{{--}}[[1707]]) bol barokový hudobník pôvodom zo [[Sliezsko|Sliezska]], ktorý napísal v nemčine dobrodružnú cestopisnú prózu ''Uhorský Simplicissmus'' ([[1683]]). Toto dielo je zároveň aj autobiografiou, ktorá opisuje zážitky z cestovania v období svojej mladosti od siedmeho do dvadsiatehopiateho roku života. Cestopis je dielom, ktoré zobrazuje reálie barokového života v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]], jeho atmosféru aj prírodné krásy, opisy východoslovenských miest, poznámky o krojoch a zvykoch, poverách a sociálne zloženie nižších vrstiev slovenskej pospolitosti.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=129|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> {{Hlavný článok|Baroková literatúra}} ==Klasicizmus ([[1780]]{{--}}1840)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno= Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=297{{--}}310|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Pišút|meno= Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|strany=171{{--}}231|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V období [[Klasicizmus|klasicizmu]] pokračovala literatúra písaná v rôznych formách [[Slovenčina|slovenčiny]] a [[Čeština|češtiny]]. Bola to buď slovakizovaná čeština, slovakizovaná [[bibličtina]] a pridala sa slovenčina vytvorená na základe západoslovenského dialektu{{--}}[[bernolákovčina]]. Posledný spomenutý variant však už v [[19. storočie|19. storočí]] neprežil súperenie so stredoslovenskou formou slovenského jazyka kodifikovaného [[Štúrovci|štúrovcami]]. V tejto etape vývoja literatúry sa už vynecháva latinský jazyk ako hlavný oficiálny tvorivý nástroj. Jednoznačný vplyv na zrod éry slovenského klasicizmu mal [[Tolerančný patent]] ([[1781]]) cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý umožnil slobodu tvorby autorom evanjelickej, grécko-katolíckej a kalvínskej viery. Ideovou podstatou uhorského klasicizmu bola filozofia [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. V tomto období sa sekularizovalo vedecké poznanie, čo značilo oddelenie vedy od teológie. Sprístupnilo sa vzdelávanie pre širšie vrstvy poddaných a uskutočnili sa spoločenské reformy. Významne zapôsobili tereziánske reformy aj v kultúre. V [[18. storočie|18. storočí]] sa zrýchlila dynamika vývoja literatúry v Rakúsko-Uhorsku, lebo vznikla sloboda tvorby. Preto sa mohli začať zakladať rôzne spolky a asociácie združujúce tvorivých jednotlivcov. Významný urýchľovač rozvoja bolo [[Slovenské učené tovarišstvo]] založené v [[1792]], ktoré malo celoslovenskú pôsobnosť. Tovarišstvo malo svoje vydavateľstvo a šírilo knihy v dobovej slovenčine. Ústrednou zakladateľskou postavou spolku bol [[Anton Bernolák]], ktorý prišiel do [[Bratislava|Bratislavy]] v [[1784]] doštudovať teológiu na generálnom seminári<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kňazský seminár|url=https://beliana.sav.sk/heslo/knazsky-seminar|dátum prístupu=2022-01-26|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>. Bernolák od ukončenia seminára v rýchlom slede vydával latinsky písané diela, v ktorých vysvetľoval po latinsky potrebu kodifikácie, boli to: ''Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách'' (lat. Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum, [[1787]]), s pripojeným návrhom pravopisu ''Ortographica''. V roku [[1790]] vydal ''Grammatica slavica'' (Slovenská gramatika) a v roku [[1791]] ''Odvodzovanie slovenských slov'' (lat. Etymologia vocum slavicarum). Dôležitý čin bol zostavenie [[Päťjazyčný slovník slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarský|päťjazyčného slovníka slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarského]], ktorý vydal [[Jur Palkovič]] až po Bernolákovej smrti. Tým sa podarili vytvoriť prvotné základy jednotného literárneho jazyka. Komunita slovenských obrodencov bola názorovo nejednotná čo sa týkalo výberu jazyka. Pretrvávali klasici používajúci rôzne varianty češtiny, stúpenci [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a západoslovenčiny a na konci obdobia klasicizmu stúpenci [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a jeho kodifikácie na základe stredoslovenského dialektu. Klasicistická literatúra sa vyznačovala snahou písať [[Poézia|poéziu]] v časomernom prozodickom systéme, čo presadzoval [[Anton Bernolák]] ako ústredná postava Spoločnosti pre pestovanie slovenského jazyka na generálnom seminári v Bratislave v osobitnej kapitole ''O prozódii'' v základnom diele [[Grammatica slavica]] ([[1790]]). Slovenskí klasici vyvíjali snahu písať básne v [[Časomerný veršový systém|časomernej prozódii]], pretože sa domnievali, že to slovenskú poéziu zrovnoprávni s najväčšími literatúrami [[Európa|Európy]], hlavne [[Grécka literatúra|gréckou]] a [[Latinská literatúra|latinskou]].<ref name="Beliana">klasicizmus In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/klasicizmus Beliana.sav.sk |dátum prístupu=2021-06-15 |vydavateľ=[[Encykloepdický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3}}</ref> ===Básnici=== [[Augustín Doležal]] ([[1737]]{{--}}[[1802]]) bol slovenský básnik, evanjelický kňaz a učiteľ. Autor ódy ''Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem'' ([[1781]]), oslavná báseň pri príležitosti vydania [[Tolerančný patent|Tolerančného patentu]] a ''Pamětná celému světu tragoedia'' ([[1791]]), veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bola najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou. [[Karol Kuzmány]] ([[1806]]{{--}}[[1866]]) zložil zbierku 13 sonetov ''Hrání fantazie'', ktorými sa hlásil ku [[Ján Kollár|Kollárovmu]] dielu. Písal [[Balada|balady]], [[epos]], spevník s 94 piesňami a v roku [[1848]] krásnu a dokonalú báseň [[Kto za pravdu horí]]. [[Štefan Leška]] ([[1757]]{{--}}[[1818]]) napísal v rokoch [[1781]]{{--}}[[1795]] ''Básne príležitostné'', ''Nová kniha zpěvů'' ([[1796]]) a ''Pjesničky duchovní'' ([[1810]]). [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)]] bol profesor [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Bratislavského evanjelického lýcea]], poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]] a plodný autor v slovenskom jazyku napísal okrem iných diel [[Divadlo (umenie)|divadelnú]] veselohru ''Dva buchy a tri šuchy'', napísanú v slovakizovanej češtine. Činil sa aj ako organizátor kultúrneho života a umožnil [[Ľudovít Štúr|Ľudovítovi Štúrovi]] začať učiť na [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|lýceu]]. Je autorom básne ''Muza ze slovenských hor'' ([[1801]]) a ''Zpěvopanna ze slovenských hor'' ([[1798]]), ktorá však zostala nevydaná. [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hollý|meno=Ján|titul=Na slovenský národ - Selanky, Rozličné básne, Žalospevy a Pesne|vydanie=1|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry n.p.|miesto=Bratislava|strany=280|dátum archivácie=|edícia=Hviezdoslavova knižnica|Poznámka=Predhovor:Karol Rosenbaum}}</ref> ([[1785]]{{--}}[[1849]]) bol slovenský katolícky farár, spisovateľ a prekladateľ. Hollý písal poéziu v intenciách klasicizmu, v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], v časomernej prozódii. V roku [[1828]] preložil [[Vergílius|Vergíliovu]] [[Eneida (Vergílius)|''Eneidu'']] ako prvý medzi slovanskými spisovateľmi. Hollý zaujal pevnú pozíciu na klasicistickej scéne svojimi historickými eposmi ''Cyrillo-Metodiada'' ([[1835]]), alegorickým eposom ''Sláv'' ([[1839]]) s národnohistorickým posolstvom<ref name="Beliana" /> a eposom Svatopluk [[1830]] s dvanástimi spevmi. Ku koncu života Hollý súhlasil so štúrovskou kodifikáciou slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia<ref>{{Citácia periodika|titul=Stratil zrak aj majetok, ale ľudí spájal ako málokto|periodikum=HN magazín|miesto=Bratislava|ročník=7|číslo=21}}</ref>. [[Juraj Rohoň]] ([[1773]]{{--}}[[1831]]) vydal v roku [[1791]] v latinčine ''Ode in honorem Michaeli Járossy'', ktorej text sa stratil. V [[1791]] napísal veršovanú obranu národa ''Chvála Slováků'' a zbierku v čiastočne bohemizovanej slovenčine ''Kratochvílne zpěvy pro mládež rolníckou'' ([[1802]]). V [[1827]] vydal zbierku ľudových piesní ''Starodávne zpěvy lidu slovenského v Uhrách''. [[Pavol Jozef Šafárik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=P.J. Šafárik:Človek preto človekom je, že môže zomrieť za idey|url=https://www.teraz.sk/kultura/pj-safarik-clovek-preto-clovekom-je-moze/134518-clanok.html Teraz.sk:P.J.Šafárik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=TASR|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> písal [[Nemecký jazyk|nemecky]] a [[Český jazyk|česky]]. V roku [[1814]] napísal príležitostnú oslavnú [[Óda|ódu]] na baróna a kolonela Ondreja Mariassyho, patróna [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Kežmarského lýcea]], pri príležitosti jeho návratu z vojny proti [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]ovi s názvom ''Ode festiva''. Tvoril poéziu podľa [[Friedrich Schiller|Schillerovho]] vzoru ''Tatranská múza s lyrou slovanskou'' ([[Levoča]], [[1814]]) a podľa ľudovej legendy napísal báseň ''Juraj Jánošík''.<ref name="Beliana" /> ===Prozaici=== [[Súbor:Bernolak Anton.jpg|náhľad|[[Anton Bernolák]], autor slovenskej gramatiky Grammatica Slavica (1790)]] [[Anton Bernolák]] ([[1762]]{{--}}[[1813]]), šľachtic a katolícky kňaz, s kvalitným vzdelaním na [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] ([[teológia]]), na Štefaneu v [[Trnava|Trnave]] a Emerciáne v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Rétorika (rečnícke umenie)|rétorika]], [[filozofia]] a [[poetika]]) bol najvplyvnejšou osobnosťou [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]]. A. Bernolák sa stretol s myšlienkami osvietenstva už na štúdiu na generálnom seminári v Bratislave a stal sa ich presvedčeným šíriteľom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národná identita u Antona Bernoláka|url=https://matica.sk/narodna-identita-u-antona-bernolaka/ Matica.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Mulík|meno=Peter|vydavateľ=Slovenský historický ústav Matice slovenskej|odkaz na autora=Peter Mulík}}</ref> Za jeho najvýznamnejšie dielo dnes považujeme prvú normotvornú gramatiku slovenského jazyka ''[[Grammatica Slavica]]'' (vyšla: Bratislava 1790).<ref name="Beliana" /> Polyglot Bernolák napísal viaceré lingvistické diela: ''Stručná a zároveň ľahká ortografia, Etymológia slovenských slov, Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí''. Katolícky farár [[Jozef Ignác Bajza]] ([[1755]]{{--}}[[1836]]) vstúpil do literatúry pokusom o vydanie zbierky básní{{--}} [[epigram]]ov, ktoré sa nepodarilo vydať kvôli názoru slovenského cenzora v Bratislave. Zbierka ''Rozličné verše'' dokončená v roku [[1782]] obsahoval 300 epigramov, často veľmi kritických voči cirkvi, radným pánom, šľachte a byrokracii v úradoch. Zo zbierky sa zachoval len prvý diel. V roku [[1784]] mu vydali [[René mládenca príhody a skúsenosti]],<ref name="Beliana" /> v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] napísaný prvý pôvodný [[román]], ktorý mal sentimentálny aj didaktický charakter. Napriek zásahom cenzúry sa stal román zenitom Bajzovej literárnej činnosti. Prvý diel rozpráva o exotických príhodách mládenca Reného na jeho cestách z [[Benátky|Benátok]] do [[Tripolis]]u, kde chce zachrániť svoju sestru. Druhý diel obsahuje už otvorenú kritiku cirkevných pomerov na Slovensku. Z druhého dielu sa zachovali dva výtlačky. ''Slovenské dvojnásobné epigrammatá jednako-konco-hlasné a zvuko-mírné'' je Bajzove posledné básnické dielo. Zbierka [[epigram]]ov má v sebe zahrnuté aj epigramy z ''Rozličných veršov''. Treba podotknúť, že dielo J. I. Bajzu je napísané v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], je celé klasicistické a na konci života sa v ňom nachádza odmietnutie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. [[Juraj Fándly]] ([[1750]]{{--}}[[1811]]) ako katolícky kňaz neurobil v cirkvi kariéru, pretože napísal kritické dielo ako svoju prvotinu v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]] ''Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckích''. Fándly bol stúpencom [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a ideológie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. Tvoril hlavne náučnú literatúru o poľnohospodárstve - ''Piľní domajší a poľní hospodár'', ''O nemocách ai o viléčeňú nezdravéj rožnéj lichvi'', vyšlo aj druhé vydanie v roku [[1825]], o včelárstve - ''O úhoroch ai včelách rozmlúváňí'', knihu ''Slovenskí včelár'', o bylinkách - ''Zeľinkár'', dielo, ku ktorému napísal len predslov a zotriedil ho, obsah prevzal z diela [[Ján Tonsoris|Jána Tonsorisa]] ''Sana consilia medica, aneb Zdravá radda lékařská'' ([[1771]], [[1793]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdrawá radda lékařská|url=https://books.google.cz/books?vid=NKP:1002041548&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false|dátum prístupu=2021-12-01|priezvisko=Tonsoris|meno=Ján|odkaz na autora=Ján Tonsoris}}</ref>. Napísal historické dielo ''Krátke dejiny slovenského národa'' (lat. ''Compendiata historia gentis Slavae'') a básne ''Vzdych a nárek'' (lat. ''Gemitus et lamentatio''), ''Prátelské porozumeňí'' (lat. ''Amica cointelligentia''). [[Ján Chalupka]] ([[1791]]{{--}}[[1871]]), evanjelický kňaz, dramatik, publicista a prozaik vyštudoval okrem teológie aj filológiu a filozofiu. Ako [[Bernolákovci (hnutie)|bernolákovec]] vystupoval proti [[Maďari|maďarskému]] [[Šovinizmus|šovinizmu]]. Svoju literárnu kariéru začal pôsobením v divadelnej branži, kde začal novú éru slovenského moderného divadla kusom ''Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali''. Bola to [[veselohra]], ktorá znamenala začiatok sústavného pôsobenia ochotníkov v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Chalupka napísal desať veselohier, satirické románové dielo ''Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donkichotiáda podľa najnovšej módy'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/32/Chalupka_Bendeguz-Gyula-Kolompos-a-Pista-Kurtaforint-Donquijotiada-podla-najnovsej-mody zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Chalupka|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Chalupka}}</ref>, zložil 45 duchovných piesní a vydal ''Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791''. Chalupkov tvorivý odkaz je stále živý v jeho veselohrách, ktoré sa hrávajú aj dnes. Opäť spomeňme [[Pavol Jozef Šafárik|Pavla Jozefa Šafárik]]a ([[1795]]{{--}}[[1861]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Jozef Šafárik - životopis|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1474/Safarik_Safarik-o-sebe/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> ako plodného autora vedeckých diel. ''Slovanské starožitnosti'' ([[1837]] a [[1865]], [[Praha]]) a ''Slovanský národopis'' ([[1842]]{{--}}2 vydania, [[Praha]]) sú dve súdobé diela najviac uznávané odborníkmi na históriu a etnológiu. Šafárik zbieral ľudové slovenské piesne ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích. Sebrané a vydané od P. J. Šafárika, Jána Blahoslava a jiných'' a písal etnografické, historické a lingvistické vedecké publikácie. ==Preromantizmus a biedermeier== [[Preromantizmus|Preromantickú]] líniu predstavuje [[Ján Kollár]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preromantizmus a biedermeier|url=https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727153555/https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref> tiež českojazyčný autor, svojou básnickou poémou [[Slávy dcera]] ([[1824]]), v ktorej kritici zisťujú [[Francesco Petrarca|petrarkovský]] štýl a národný ideál prepojený s láskou k žene. V prvom vydaní obsahovala 150 sonetov. ''Slávy dcéra'' sa stala inšpiráciou pre nasledujúcu generáciu [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantikov]] a vydobyla pre Kollára úctu vrchnosti vo Viedni<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik a mesto : Viedenské roky Jána Kollára|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600293|dátum prístupu=2022-01-28|priezvisko=Ivantyšinová|meno=Tatiana|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Tatiana Ivantyšinová a kolektív}}</ref>. [[Ján Kollár]] ([[1793]]{{--}}[[1852]]) je jeden z veľkých klasikov našej literatúry a postava slovenského obrodenia (no zároveň aj česko-slovenského). Tiež napísal zbierku básní ''Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích'' ([[1845]]). Kollárovou prvotinou bola báseň ''Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku'' (lat. ''Deploratio praesentis status Hungariae''). V [[1821]] mu v [[Praha|Prahe]] vyšla zbierka ''Básně Jana Kollára'' zložená z dvoch cyklov, 37 a 39 [[sonet]]ov, [[Elégia|elégií]], vlasteneckých básní a [[epigram]]ov. V [[1823]] vydal zbierku slovenských [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích'' I. diel. Ján Kollár bol presvedčený [[Čechoslovakizmus|čechoslovakista]] a nikdy neprijal [[Štúrovci|štúrovskú]] kodifikáciu slovenčiny. Do preromantickej kategórie bol zaradený pomerne neskoro, pretože preromantizmus bol definovaný až v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]]. [[Biedermeier]] je smer, ktorý mal v slovenskej literatúre kratšie trvanie. V [[30. roky 19. storočia|30. rokoch 19. storočia]] sa v [[almanach]]och ''Hronka'' a ''Zorka'' začali uverejňovať autori, ktorým sa zapáčil [[biedermeier]]ovský štýl. Vydavateľ Hronky [[Karol Kuzmány]] v ňom publikoval svoj idylický epos ''Běla'' ([[1836]]), ktorý sa považuje za typický príklad tohto nemeckého štýlu obľúbeného vrstvou meštianskej a buržoáznej spoločnosti. V próze tvoril biedermeierovské diela [[Anton Ottmayer]], ktorý publikoval v almanachu ''Zorka'' novely<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajomná láska|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/957/Ottmayer_Tajomna-laska/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Ottmayer|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Ottmayer}}</ref>. ==Romantizmus ([[1830]]{{--}}[[1850]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej liteatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=235 – 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Romantická literatúra znamenala rýchlu zmenu nielen jazykovú ale aj tvorivú, spôsobila zameranie sa na iné témy a významne urýchlila kodifikáciu slovenského jazyka. Romantický idealizmus nasmeroval štúrovskú generáciu k témam [[Slovenské národné obrodenie|národného obrodenia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanských vojen]], staroslovienskej literatúry a histórii, [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a folklórnemu umeniu. Po zlyhaní vyjednávaní s českými národoveckými lingvistami (napr. Palacký) o zjednotení českého a slovenského jazyka sa [[štúrovci]] obrátili k stredoslovenskému nárečiu ako základu novej slovenčiny. Básnici romantizmu sa pustili do skladania balád, poém, lyricko-reflexívnej poézie, národno-oslobodeneckých elégií. Uznávanými autormi, ktorí tvorili vysoko profilovanú poéziu boli [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]].<ref name="romant">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Romantizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213637/https://profil.kultury.sk/sk/romantizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref name="petro-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petro | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = Peter Petro | titul = Slovak Poetry | url = https://www.ebsco.com/research-starters/literature-and-writing/slovak-poetry | vydavateľ = EBSCO Research Starters | miesto = Ipswich | dátum vydania = 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = }}</ref> Slovenský romantizmus sa po revolúcii v [[1848]] postupne rozdelil na dva protipóly: jedným bol [[mesianizmus]] ([[Ľudovít Štúr]], [[Samo Bohdan Hroboň]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Podhradský]], [[Janko Kráľ]]), a na [[pragmatizmus]], ktorému sa darilo u ostatných Štúrovcov. Čo sa týka žánrov a formy, autori slovenského obrodenia všeobecne najradšej tvorili poéziu a piesne v sylabickom veršovom systéme.<ref name="romant" /> [[11. júl]]a [[1843]] sa stretli Štúr, Hodža a Hurban na Hurbanovej evanjelickej fare v [[Hlboké|Hlbokom]], aby si dohodli postup uvedenia [[Kultúrna stredoslovenčina|kultúrnej stredoslovenčiny]] do jej spisovnej formy. V roku [[1846]] vydal Štúr ''Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí'', ktoré však bolo napísané ním už v roku [[1844]]. V roku [[1844]] vyšiel druhý ročník [[almanach]]u ''Nitra'' v kodifikovanej štúrovskej slovenčine. V roku [[1845]] publikovali ''[[Slovenskje národňje novini]]'' s literárnou prílohou ''[[Orol tatránski]]'' a v [[1846]] časopis ''Slovenskje pohladi'', všetko v novej kodifikovanej slovenčine. V roku [[1846]] vyšli verejne štúrove pravidlá slovenskej gramatiky pod názvom [[Nauka reči Slovenskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nauka reči slovenskej|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/nauka_reci_slovenskej.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jayzkový ústav Ľudovíta Štúra SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref> V roku [[1851]] až [[1852]] sa dohodli [[bernolákovci (hnutie)]] a [[štúrovci]] na reforme slovenčiny z etymologického princípu na fonetický (pravidlo „Píš ako počuješ”). Rozhodovania sa zúčastnili [[Michal Miloslav Hodža|Michal M. Hodža]] a katolík [[Martin Hattala]], ďalší zúčastnení boli [[Ľudovít Štúr]], [[Jozef M. Hurban]], [[Ján Palárik]], [[Andrej Radlinský]] a [[Štefan Závodník]]. V roku [[1851]] publikoval [[Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma|Hodžovsko-hattalovskú jazykovú reformu]], pod predhovorom ktorej sa podpísali traja štúrovci a štyria bernolákovci. V roku [[1852]] vyšla [[Krátka mluvnica slovenská]] na základe ďalšej novelizácie hodžovsko-hattalovskej reformy, ktorá sa do veľkej miery už podobala dnešnej slovenčine. [[Ľudovít Štúr]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto bol Ľudovít Štúr|url=https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kto-bol-ludovit-stur|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Podolan|meno=Peter|vydavateľ=Denník N|odkaz na autora=Peter Podolan}}</ref> ([[1815]]{{--}}[[1856]]) ako rodený evanjelik a syn učiteľa z obce [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] bol predurčený zaradiť sa do hnutia slovenských obrodeneckých dejateľov<ref>{{Citácia knihy|titul=Ľudovít Štúr - biografia|priezvisko=Ruttkay|meno=Fraňo|vydanie=1|vydavateľ=OBZOR - redakcia TATRAPRESS, pre Slovenský úrad pre tlač a informácie|miesto=Bratislava|rok=1971|strany=105|odkaz na autora=Dr. Fraňo Ruttkay}}</ref>. Samozrejmým debutom boli básne v dobovej slovenčine, bola to ''Óda na Hronku'' ([[1836]] ) a cyklus básní ''Dumky večerní'' (časopis ''Květy'', [[1838]]{{--}}40). V rámci štúdií v nemeckom [[Halle (Saale)|Halle]] podnikol cestu do kraja [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]], z ktorej sa zrodil cestopis ''Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839'' (vyšlo v Časopis českého musea v roku [[1839]]). Štúr urobil v roku [[1841]] lingvistický experiment a napísal v staročeštine spis ''Starý a nový věk Slováků'', ktorý vydali prvýkrát v slovenčine v roku [[1998]]. V období romantizmu sa často vydávali obranné reči, sťažnosti, spisy a [[esej]]e ako obhajoba slovenskej reči, tak činil aj Ľudovít Štúr vo svojej práci ''Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov'' ([[1843]], vydané anonymne v [[Lipsko|Lipsku]]. Ďalším obranným textom z jeho dielne bol polemický spis v nemčine ''Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus'' (doslova Devätnáste storočie a maďarizmus), ktorý vydal vo [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1845]]. Ďalej sa venoval lingvistickým prácam v súvislosti s novou kodifikáciou slovenčiny. Boli to publikácie [[Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí]]<ref>[http://www.klasici.sk/node/136 Online knižnica=klasici.sk]</ref> ([[1844]]) a v roku [[1846]] [[Nauka reči Slovenskej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nárečja slovenskô|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/narecja_slovenskuo/ juls.savba-Nárečja slovenskô|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jazykový ústav Ľudovíta Štúra, SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref>. Po ukončení procesu kodifikácie slovenčiny a po slovenskej revolúcii v roku [[1848]] dokončil filozofické dielo ''Das Slawenthum und die Welt der Zukunft'', (v slovenčine [[Slovanstvo a svet budúcnosti]]), ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku [[1867]] v ruskom preklade ako ''Slavjanstvo i mir buduščego'', neskôr v roku [[1931]] v pôvodnom znení a až v roku [[1993]] vyšlo v slovenčine. V tomto diele sa naplno prejavil Štúrov [[Mesianizmus|mesianistický]] model videnia budúcnosti. V roku [[1853]] vydal v [[Praha|Prahe]] spis ''O národních písních a pověstech plemen slovanských'' a v tom istom roku svoju poslednú básnickú zbierku ''Spevy a piesne''. [[Michal Miloslav Hodža]] ([[1811]]{{--}}[[1870]]) bol jedným z troch kodifikátorov slovenského jazyka, národným buditeľom, organizátorom [[Slovenské povstanie (1848{{--}} 1849)|slovenského povstania]] v 1848{{--}}1849 a autorom romantickej poézie v slovenskom jazyku. Ako evanjelický farár debutoval poučnou kázňou s názvom ''Nepi pálenku'' v roku [[1845]], pokračoval ďalším básnickým debutom v antológii ''Plody'', ktorým bola epická skladba ''Meč Křivdy'' ([[1836]]) o bojoch [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]] so [[Sasi (kmeň)|Sasmi]]. Tvoril duchovnú poéziu a prispel do evanjelického ''Zpěvníka'' v roku [[1842]] štyridsiatimi troma náboženskými piesňami. Je autorom obranného spisu z roku [[1847]] ''Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo''. Vo svojich lingvistických prácach obhajoval etymologický princíp kodifikácie slovenčiny, čo bolo v opozícii voči Štúrovmu fonetickému princípu. Po porážke slovenských dobrovoľníckych zborov v roku [[1849]] a hlavne po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnan]]í v roku [[1867]] jeho ideová základňa pozostávala hlavne z [[Mesianizmus|mesianizmu]], ktorý sa prejavil v lyricko-epickej poéme ''Matora'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/342/Hodza_Matora/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|meno=Michal Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}} ([[1857]])</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora (1853 – 1857) - Michal Miloslav Hodža - Edičný čin|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/matora-1853-1857-michal-miloslav-hodza-edicny-cin litcentrum.sk/recenzia na Matora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Vongrej|meno=Pavol|vydavateľ=LIC|odkaz na autora=Pavol Vongrej}}</ref>, v básnickej skladbe ''Slavomiersky'' ([[1862]]) a v rozsiahlej poéme ''Vieroslavín'' ([[1877]]). Tieto mesianistické básne mali filozoficko-meditatívny formálny základ, týkali sa človeka a jeho vzťahu k Bohu a [[Slovanstvo|Slovanstva]] a jeho historickej úlohy. Hodža zomrel v exile v [[Český Těšín|Českom Tešíne]], kam bol donútený odísť kvôli tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Miloslav Hodža|url=https://beliana.sav.sk/heslo/hodza-michal-miloslav beliana.sav.sk/Hodža|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|vydavateľ=beliana.sav.sk|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}}</ref> [[Jozef Miloslav Hurban]] ([[1817]]{{--}}[[1888]]), člen kodifikátorského tria Štúr, Hurban, Hodža, žil najdlhšie z nich a vyhol sa aj nútenému exilu. No to neznamená, že maďarizácia ho nezasiahla. Po udalostiach [[Meruôsme roky|meruôsmich]] rokov a po neúspechu [[Memorandum národa slovenského|martinského memoranda]] v [[1861]] a následnom uväznení sa autorsky aj politicky ocitol v defenzíve. Hurban bol plodný autor množstva novinových článkov, zakladateľ časopisu Slovenské pohľady, almanachu Nitra {{--}}publikoval v ňom ako prvý kodifikovanú slovenčinu v roku [[1844]]{{--}} a spoluzakladal spolok [[Tatrín]]. Jeho literárnym debutom bol cestovný denník ''Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách'' ([[1841]]). Prispieval do almanachov Květy a Hronka, kde publikoval apelatívnu a ideologickú poéziu. V prozaickom žánri začal písať súdobé príbehy, napríklad ''Prítomnosť a obrazy zo života tatranského''; ''Prechádzka po Považskom svete''. V roku [[1846]] publikoval v almanachu ''Nitra'' romantický príbeh [[Olejkár]] a v roku [[1847]] satirické príbehy ''Korytnické poháriky alebo veselé chvíle nezdravého človeka''; ''Divadlo duchov nad Tatrami'' a satirickú novelu ''Od Silvestra do Troch kráľov'', ktorá patrí k jeho najvydarenejším prózam. Začiatkom [[60. roky 19. storočia|60. rokov]] 19. storočia napísal a vydal historický román ''Gottšalk'' z obdobia [[11. storočie|11. storočia]] a zbierku básní ''Piesne nateraz''. Gottšalk bol knieža pobaltských Slovanov, korého zabili jeho súkmeňovci kvôli šíreniu kresťanstva. Piesne nateraz napísal Hurban v roku [[1861]] ako reakciu na víťazstvo maďarskej Kossúthovej revolúcie. Romantizmus u Hurbana sa viazal hlavne na príbehy s historickými námetmi, v kratších prózach sa začal ozývať realizmus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Miloslav Hurban|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/44/Jozef-Miloslav-Hurban zlatyfond.sme.sk-Hurban|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> Pri pohľade na týchto troch autorov možno získať dojem, že kvôli politike a revolúcii prišli o čas, v ktorom mohli lepšie rozvinúť svoj tvorivý potenciál, čo sa však podarilo ich súputníkom, uznávanej štvorici romantických autorov [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]]. [[Súbor:Losonc024.JPG |náhľad|vpravo|Janko Kráľ]] [[Janko Kráľ]] ([[1822]]{{--}}[[1876]]), romantický búrlivák a najradikálnejšia postava spomedzi dejateľov štúrovskej revolučnej generácie sa zároveň stal aj najvplyvnejším básnikom slovenského romantizmu. Bol uznávaný pre svoj vytríbený poetický formát. Už v skoršom období počas štúdií v Bratislave napísal báseň [[Duma bratislavská]] v novej kodifikovanej slovenčine a v dokonalom verši bez umelých novotvarov či zložených slov, v slovanskej rytmike a bezchybnom rýme. Je to aj prvá báseň v Štúrovej slovenčine, ktorú pochválil aj Štúr. Prvých osem debutových básní mu uverejnili v almanachu Nitra ([[1844]]), medzi nimi vyniká báseň [[Zverbovaný]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zverbovaný|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/177/Kral_Zverbovany zlatyfond.sme.sk/Zverbovaný|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> a [[Duma bratislavská]]. Medzi rokmi 1845]{{--}}1847 mu vyšlo v časopise ''Orol Tatránski'' ďalších jedenásť básní, z nich jeden preklad. Týchto osemnásť básní sa stalo jadrom novej slovenskej poézie, ktorá mala za základ ľudovú slovenčinu. V roku [[1849]] bol ako vzbúrenec zatknutý a uväznený vo väznici v [[Šahy|Šahách]] a mal byť popravený, čo sa na príhovor [[bán]]a [[Josip Jelačič|Jelačiča]] nestalo. V tom istom roku ho prepustili na slobodu z väzenia v [[Pešť|Pešti]]. Z tohto zážitku čerpal inšpiráciu pre báseň ''Šahy'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šahy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/173/Kral_Sahy/1 zlatyfond.sme.sk/Šahy zlatyfond.sme.sk/Šahy|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kráľ|meno=Janko|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. Veršovaná balada ''Zakliata panna vo Váhu a divný Janko'' sa stala dielom vloženým do zlatého fondu slovenskej kultúry. J. Kráľ si zvolil národnú tému ako tematický základ tvorby, bol oduševnený pre vec slovenského národa. Po zložení zbraní slovenských vzbúrencov sa jeho romantizmus zvrtol smerom k [[Mesianizmus|mesianizmu]] a po roku [[1861]] prestal písať a publikovať. Jeho stratené či pozabúdané rukopisy dávali publikovať niektorí ich držitelia zo skupiny štúrovcov. {{Obrázok s popisom|obrázok=Certificate - Marina is the World's Longest Love Poem.jpg|meno=Báseň Marína je nadlhšia ľúbostná báseň na svete.}} [[Andrej Sládkovič]] (rodné meno: Andrej Braxatoris) ([[1820]]{{--}}[[1872]]), básnik romantizmu, evanjelický kňaz a národný buditeľ bol aj prekladateľ, literárny kritik a publicista. Jeho poéma [[Marína (Sládkovič)|Marína]] ([[1846]]) je najdlhšou známou ľúbostnou básňou na svete, má 291 strof<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Racionálny romantik Andrej Sládkovič|url=https://www.litcentrum.sk/clanok/racionalny-romantik-andrej-sladkovic litcentrum.sk/ A.Sládkovič|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier|meno=Daniel|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Daniel Hevier}}</ref>. Do roku [[1842]] písal poéziu v češtine, od kodifikácie slovenčiny v roku [[1843]] v štúrovskej slovenčine. Ďalším významným dielom je lyricko-epická skladba [[Detvan (Sládkovič)|Detvan]] napísaná medzi rokmi [[1845]]{{--}}[[1847]], ale uverejnená v roku [[1853]] v almanachu Nitra. Detvan je napísaný v štúrovskom pravopise, foneticky a v origináli má o jednu [[Strofika|strofu]] viac, na ktorú Sládkovič zabudol pri odovzdávaní do tlače. Písal národnobuditeľskú poéziu (napr. ''Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti'', [[1848]]), príležitostné básne (''Svätomartiniáda'', ''Pamiatka pre deň 4. augusta'', ''Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti''), ľúbostné básne (''Opustená'', ''Žaloba'', ''Vraví oko tvoje''). Okrem poetickej tvorby prekladal z francúzskeho jazyka, pozri diela ''Zaira'', ''Sokrates'', ''Smrť Cézara'' od [[Voltaire|Voltaira]] a ''Phaedra'' od [[Jean Racine|Jeana Racina]]. Napísal aj štyri diela pre deti (''Kĺzačka'', ''Obri a zakrpenci'', ''Malý Kristus'', ''Prázdniny a škola''). O Sládkovičovi sa v [[19. storočie|19. storočí]] písalo ako o najväčšom slovenskom básnikovi a v súčasnosti je zaraďovaný k prominentnej romantickej štvorici básnikov. [[Samo Chalupka]] ([[1812]]{{--}}[[1883]]), evanjelický kňaz, básnik romantizmu, bol aj aktívny národný buditeľ. Je autorom najznámejšej slovenskej básne [[Mor ho!]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mor ho!|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1 zlatyfond.sme.sk/Mor ho!<|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Chalupka|meno=Samo|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Samo Chalupka}}</ref>. Jeho tvorba patrí do žánrov ľudová pieseň, balada a historická epická poézia, písal aj lyriku. Zaradil sa veľmi skoro medzi romantikov, ktorí si zvolili historické námety ([[Mor ho!]]) a motívy protitureckých vojen (''Turčín Poničan''), stredoveké uhorské príbehy (''Likavský väzeň''). Samozrejme, písal aj národnú vlasteneckú poéziu, ľudovo-výchovnú spisbu a duchovnú poéziu. Jeho poetická tvorba vyšla zhrnutá do jedinej zbierky poézie pod názvom ''Spevy'' ([[1868]]) obsahujúcej veľmi populárne básne Turčín Poničan, Valibuk, Kozák, Branko, Kráľohorská a hrdinskú poému Mor ho!. Ako Stredoslovák z Hornej Lehoty preferoval stredoslovenský dialekt v rámci štúrovskej slovenčiny. Samo Chalupka, brat [[Ján Chalupka|Jána Chalupku]], po návrate z poľskej vojny proti cárskemu samoderžaviu ([[1831]]) vyučoval a vyštudoval vo [[Viedeň|Viedni]] teológiu. Ku koncu života mal zlý zrak ako následok zranenia v poľskej vojne, no napriek tomu svoje básne písal kriedou na stenu, odkiaľ ich prepisovali na papier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/367135-samo-chalupka-velky-bard-pravdy-z-horskych-zakuti/ Pravda/Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Krno|meno=Martin|vydavateľ=Pravda, denník|odkaz na autora=Martin Krno}}</ref> [[Ján Botto]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Botto | url = https://zlatyfond.sme.sk/autor/49/Jan-Botto | dátum prístupu = 21.1.2024 | vydavateľ = Zlatý Fond SME}}</ref> ([[1829]]{{--}}[[1881]]), laický romantik z [[Vyšný Skálnik|Vyšného Skálnika]] sa stihol v mladosti vyučiť za [[geodet]]a, stať sa spoluzakladateľom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a písať pochmúrne balady na folklórne motívy. Botto začal písať poéziu v dobe svojho pobytu v [[Levoča|Levoči]], kde ho ovplyvnili [[štúrovci]], ktorí odišli z [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Evanjelického lýcea]] v [[Bratislava|Bratislave]] spolu so Štúrom. Tam sa stretol aj s [[Ján Francisci|Jánom Franciscim]], ktorý spolu s [[Pavol Dobšinský|Pavlom Dobšinským]] zbieral po Slovensku ľudové [[Balada|balady]]. Botto sa k nim pripojil a táto činnosť mala vplyv na zvolenie témy pre jeho romantickú básnickú tvorbu. Je autor viacerých balád (''Žltá ľalia, Margita a Besná''), alegorických skladieb (''Orol. orol vták, Báj na Dunaji'') a vlasteneckých a príležitostných básní (''Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy''<ref name=´permon´ />). Zložil rozsiahlejšie básnické skladby ''Pieseň Jánošíkova'', ''Krížne cesty'', ''Smrť Jánošíkova'' a prebásnil ľudové povesti ''Báj na Dunaji'', ''Báj Maginhradu'', ''Báj Turca'', ''Povesť bez konca''.<ref name=´permon´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Botto a Banská Bystrica|url=https://www.permonrevue.sk/jan-botto-a-banska-bystrica/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Borguľová|meno=Jana|vydavateľ=Bystrický permon|odkaz na autora=Jana Borguľová}}</ref> V romantizme sa na Slovensku zrodili kvalitní, nadaní autori inšpirujúci ďalšie nastupujúce generácie. Okrem vyššie spomenutých siedmich štúrovcov sú významnými autormi [[Ján Kalinčiak]] ([[1822]]{{--}}[[1871]]), autor humoresky [[Reštavrácia (Kalinčiak)|Reštavrácia]], [[Ján Francisci-Rimavský]] ([[1822]]{{--}}[[1905]]), ktorý je autorom prvej tlačenej publikácie v štúrovskej slovenčine ''Svojim vrstovňíkom na pamjatku'', [[Janko Matúška]] ([[1821]]{{--}}[[1877]]), ktorý napísal dnešnú slovenskú hymnu [[Nad Tatrou sa blýska]], [[Viliam Pauliny-Tóth]] ([[1826]]{{--}} [[1877]]) autor veselohry ''Pansláv'', [[Karol Štúr]] (1811{{--}}1851) autor dvojdielnej poémy ''Ozvena Tatry'', [[Janko Čajak]] (1830{{--}} 1867), pozri: Súborné dielo ''Zrná'' z roku [[1979]], [[Pavol Dobšinský]] (1828{{--}}1885), autor zbierky ''Prostonárodné slovenské povesti'', [[Mikuláš Dohnány]] ([[1824]]{{--}}[[1852]]), ako účastník revolúcie [[1848]] napísal ''História povstania slovenského z roku 1848'' (Skalica), [[Samo Tomášik]] ([[1813]]{{--}}[[1887]]), autor známej hymny [[Hej, Slováci]], [[Samo Vozár]], básnik, novinár, prekladateľ, (1823{{--}}1850). {{Hlavný článok|Romantizmus v slovenskej literatúre}} ==Medzi romantizmom a realizmom ([[1849]] – [[1875]])<ref name="ReferenceA">{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V tomto období [[romantizmus]] doháral a v tvorbe sa prejavovala celková únava z maďarizačného útlaku a enormného ekonomického tlaku, ktorý často vyústil do biedy viacerých tvorivých osobností. V literatúre sa objavoval ústup od umeleckej tvorby a sústredenie sa na žurnalistiku, tvorbu učebníc, súkromné vyučovanie v rodinách a podobne. Autori romantizmu v medziobdobí vydávali almanachy, kalendáre a návody ako viesť gazdovstvo modernejším spôsobom. Tvorila generácia autorov narodená na začiatku storočia, [[Ján Palárik]] ([[1822]] – [[1870]]), [[Jonáš Záborský]] ([[1812]] – [[1876]]) a [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]] ([[1824]] – [[1908]]), ktorá niesla štafetu slovenskej literatúry v období depresie vyvolanej ústupom revolucionárov v roku [[1849]], [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorským vyrovnaním]] a neúspechom [[Memorandum národa slovenského|memorandového hnutia]]. Uvedené tri osobnosti boli mostom od romantizmu k [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]]. V medzidobí sa menil literárny štýl a v [[60. roky 19. storočia|60. rokoch]] sa zmenili aj témy, autori sa začali zaoberať súdobými reáliami, štýl sa zbavuje ornamentálnosti a patetizmu, začína prijímať do svojich textov hovorovú reč. Je to zistiteľné v próze aj v dráme. Vzhľadom ku zmene tém sa menili aj hrdinovia diel, strácal sa romantický hrdina, hlavne u [[Jonáš Záborský|Jonáša Záborského]]. Vznikla bohatá tvorba satirickej a dokumentárnej prózy, čo je výrazné u Viliama Paulíniho -Tótha a Gustáva Zechentera-Laskomerského. V lyrickej tvorbe sa postupne vynechával folklórny verš. [[Jonáš Záborský]] má dodnes svoj vplyv v divadle, hráva sa [[Najdúch (divadelná hra)|''Najdúch'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jonáš Záborský: Najdúch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1039/Zaborsky_Najduch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (veselohra v 5 dejstvách), [[Pansláv (Záborský)|''Pansláv'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pansláv|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/150/Zaborsky_Panslavisticky-farar/1 zlatyfond.sme.sk/Pansláv|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška v 3. dejstvách) či ''Frndolína''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/57/Zaborsky_Frndolina/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský-Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína - TV archív|url=https://www.tv-archiv.sk/frndolina TV archív" Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=tv-archív.sk}}</ref>. Záborský si volil námety z histórie [[Srbi|Srbov]], [[Rusi|Rusov]], [[Slováci|Slovákov]]. Písal aj poéziu, ktorá sa však presadila menej výrazne v konkurencii romantickej tvorby, prózy písal väčšinou kratšie, s ironickým humorom a poučným zámerom (napríklad ''Chruňo a Mandragora''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chruňo a Mandragora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/245/Zaborsky_Chruno-a-Mandragora/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský:Chruňo a Mandragora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref>). Významná postava slovenského dramatického umenia [[Ján Palárik]] písal aj kritiky na divadelné kusy, venoval sa teórii drámy a publikoval tieto teoretické state, napríklad ''Dôležitosť dramatickej národnej literatúry'',[[1860]]; ''Posúdenie dramatických spisov'', [[1863]]. Nakoniec, bol aj úspešným autorom hier. Populárne boli aj sú veselohra [[Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/243/Palarik_Zmierenie-alebo-Dobrodruzstvo-pri-obzinkoch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>, ''Drotár'' (veselohra)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drotár|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/919/Palarik_Drotar/1 zlatyfond.sme.sk/palárik:Drotár|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>. Rovnako kvalitné diela sú veselohra [[Inkognito (veselohra)|''Inkognito'']] (veselohra) a ''Dimitrij Samozvanec'' (tragédia). Palárik bol katolícky kňaz, publicista, organizátor národného života a spoluzakladateľ almanachov ''Concordia'' a ''Lipa''. [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský|url=https://www.quark.sk/gustav-kazimir-zechenter-laskomersky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Prikryl|meno=Ľubomír|vydavateľ=Quark - Magazín o vede a technike|odkaz na autora=Ľubomír Prikryl}}</ref> disponoval viacerými talentami, bol doktorom medicíny a aktívne vykonával toto povolanie po celý život, okrem toho aj plodný spisovateľ a publicista a politický aktivista počas národno-obrodeneckého hnutia. Bojoval v dobrovoľníckych oddieloch počas revolučných bojov na Slovensku. Zechenter-Laskomerský bol najlepším humoristom v pomatičnom období, písal aj satirické články do slovenskej tlače, tiež [[Humoreska|humoresky]] (''Žarty a rozmary''), cestopisy (''Zo Slovenska do Carihradu'', ''Zo Slovenska do Ríma''), poviedky a autobiografiou ''Päťdesiat rokov slovenského života'' zachytil udalosti v slovenskom emancipačnom hnutí v [[19. storočie|19. storočí]]. Je autorom jednoaktoviek ''Komédia bez zaľúbenia'' a ''Starý zaľúbenec''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinná dráma národovca a lekára: Úspešne vyliečil zástupy ľudí, vlastným deťom pomôcť nevedel|url=https://history.hnonline.sk/profily/2104366-rodinna-drama-narodovca-a-lekara-uspesne-vyliecil-zastupy-ludi-vlastnym-detom-pomoct-nevedel|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier ml.|meno=Daniel|dátum vydania=2020-03-03|vydavateľ=HNonline - History|odkaz na autora=Daniel Hevier ml.}}</ref> V medziobdobí tvorili aj autori [[Leopold Abaffy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leopold Branislav Abbafy|url=https://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/10076|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Grujič Litavský|meno=Ivica|vydavateľ=Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov|odkaz na autora=Ivica Grujič Litavský}}</ref> ([[1827]] – [[1883]]), [[Koloman Banšell]] ([[1850]], autor ''Túhy mladosti'', zbierka poézie – [[1887]]), [[Karol Ľudovít Černo]] ([[1820]] – [[1894]]), autor básne ''Na Trenčín'', [[Peter Kellner-Hostinský]] ([[1823]] – [[1873]]), autor drámy ''Svätoslavičovci'' ([[1869]]), [[Ľudovít Kubáni]] ([[1830]] – [[1869]]), autor prózy ''Mendík'' (1860) a [[Daniel Gabriel Lichard]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na storočnú pamiatku narodenia Daniela Licharda|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1823/Lichard_Vyber-z-clankov/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Lichard|meno=Daniel Gabriel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Gabriel Lichard}}</ref> ([[1812]] – [[1882]]), autor množstva článkov, odborných kníh, vydavateľ kalendárov, náučnej literatúry. Lichard bol prvým slovenským profesionálnym novinárom, ktorý písal v slovenčine. ==Realizmus ([[1870]]{{--}}[[1918]])<ref name="ReferenceA"/>== Realizmus<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Realizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213814/https://profil.kultury.sk/sk/realizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica v Bratislave}}</ref> vznikol ako reakcia na [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], ktorý vyčerpal svoje zdroje inšpirácie a nebol účinný pri stvárnení života Slovákov a Sloveniek. Reagoval na potrebu popísania [[Objektívna realita|objektívnej reality]] prostredníctvom poznávacej schopnosti autora a jeho zmyslov. Realizmus tiež poprel estetické princípy romantizmu a zmenil jeho kánon v poézii, próze aj dráme. Prvýkrát bolo publikované básnické dielo realizmu v almanachu [[Napred]]{{--}}zábavník mládeže slovenskej od [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]] ''Len ma ľúb'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Len ma ľúb - zbierka Túhy mladosti|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421020928/https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https:/zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref> v roku [[1871]]. Vydanie almanachu zostavili [[Pavol Országh Hviezdoslav|Hviezdoslav]] a Banšell<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. V realizme sa naplno presadil prozaický žáner, románová tvorba, novely, poviedky, črty, čo bola významná zmena oproti nadvláde poézie v romantizme. Písali sa spoločenské romány, veršované eposy, viacdielny lyrický cyklus, ktoré dovtedy neboli rozvinuté. Realizmus v slovenskej literatúre sa vyvinul do zrelého literárneho smeru po roku [[1870]] v tvorbe [[Svetozár Hurban-Vajanský|Svetozára Hurbana-Vajanského]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetozár Hurban Vajanský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetozar-hurban-vajansky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=LIC}}</ref>, [[Terézia Vansová|Terézie Vansovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[P. O. Hviezdoslav]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[Martin Kukučín|Martina Kukučína]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-kukucin/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> a [[Elena Šoltésová|Eleny Šoltésovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html%20Teraz.sk/Elena%20Mar%C3%B3thy-%C5%A0olt%C3%A9sov%C3%A1|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=TERAZ.sk}}</ref> a [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]]. Títo autori sú zaraďovaní do prvej vlny realizmu, ktorá sa prevalila medzi rokmi [[1870]] - [[1900]] a zmenila celkom formu literárneho boja o emancipáciu národa. V druhej vlne realizmu medzi rokmi [[1900]]{{--}}[[1918]] sa prestalo písať o spoločenskej vrstve [[zeman]]ov, čo je aj hlavný rozdiel medzi dvoma vlnami realizmu v literatúre. [[Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]], [[Ľudmila Podjavorinská]], [[Janko Jesenský]], [[Ján Čajak]], [[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav N. Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|dátum aktualizácie=|edícia=|miesto=|strany=|doi=|poznámka=|jazyk=}}</ref> sa sústredili na neagresívne stvárnenie realistických príbehov zo života, na psychologickú zložku príbehu, na sociálne podmienky postáv a ich emocionálny stav. Zmena v poézii v druhej vlne realizmu mala tiež svoje významnejšie znaky: zjednodušila sa jazyková a gramatická zložka poetického textu, tematicky prevládala subjektívne{{--}} lyrická tvorba. Dráma sa v prvej vlne nemenila, no v druhej vlne dominovali životné konflikty postáv vyjadrené ľudovou rečou, rôznymi [[dialekt]]ami či [[Archaizmus|archaizmami]]. ===Prvá vlna realizmu ([[1870]]{{--}}[[1900]])=== [[Svetozár Hurban-Vajanský]] ([[1847]]{{--}}[[1916]]), spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik pochádzal z rodiny štúrovca [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefa Miloslava Hurbana]] a [[Anna Jurkovičová-Hurbanová|Aničky Jurkovičovej]]. Vajanský napísal zbierku básní ''Tatry a more'' (1879)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatry a more|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/300/Vajansky_Tatry-a-more/2 zlatyfond.sme.sk/ tatry a more|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>, ktorá zaujala už v počiatočnej etape tvorby svojím novátorstvom v zmysle intenzívneho nástupu realizmu. V poézii sa Hurban pokúsil zaviesť nový [[Sylabotonický veršový systém|sylabotonický prozodický systém]], čo sa mu aj podarilo v spomenutej zbierke. Celkovo je autorom piatich zbierok poézie. Bol redaktorom v [[Národné noviny|Národných novinách]] v Martine a v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]] od [[1881]] spolu s [[Jozef Škultéty|Jozefom Škultétym]]. V próze sa uviedol črtami, poviedkami, novelami a románom ''Suchá ratolesť'' ([[1884]]). Témou Suchej ratolesti je zbližovanie stavu zemianstva s národným hnutím. Možno spomenúť aj román ''Kotlín'' ([[1901]]), ktorý je Vajanského najrozsiahlejším dielom. Je to typ diskurzívneho a polemického románu presahujúceho do žánru román-pamflet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotlín|url=https://books.google.sk/books?id=0rA4AAAAYAAJ&q=Kotl%C3%ADn&dq=Kotl%C3%ADn&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjZgIKP3qDtAhXHyaQKHQXBCgkQ6AEwAHoECAQQAg|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Google books|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>.Vajanského ideový základ v tvorbe je vyskladaný sčasti z konzervativizmu, kresťanstva a nacionalizmu. Literárny realizmus je však uňho novým moderným elementom.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Terézia Vansová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/91/Terezia-Vansova|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> ([[1857]] – [[1942]]) sa v prvej vlne realizmu zaslúžila o rozvoj románovej a novelistickej tvorby. Bola najvýznamnejšou dovtedajšou ženskou autorkou slovenskej literatúry. Napísala prvý román pre ženy v dejinách slovenskej literatúry v roku [[1889]], ktorý bol vytvorený ženou o ženskom údele pod názvom [[Sirota Podhradských (román)|''Sirota Podhradských'']]. Vansová písala kvalitnú poviedkovú a novelistickú tvorbu v modernejšej slovenčine. Z mnohých prozaických textov možno oceniť príbeh ''Pani veľkomožná''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pani veľkomožná|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1238/Vansova_Pani-velkomozna/1 zlatyfond.sme.sk/Pani veľkomožná|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref>. Novela zachytáva historické obdobie začiatku prvej svetovej vojny a ako tento zasiahol do života rodiny a dediny. Napísala divadelné hry ''Potopa'' (1886), ''V salóne speváčky'' (1889), ''Môj Jožko'' (1906, veselohra), ''Ľúbezní hostia'' (1901, jednoaktovka) a ''Svedomie'' (1897, dráma o 5. dejstvách). Zozbierala aj kuchársku knihu (1914), založila časopis [[Dennica]], ktorý sa stal platformou pre literárny smer slovenská moderna. V súčasnosti je známy celoslovenský festival prednesu ''Vansovej Lomnička''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova litcentrum.sk/ Terézia Vansová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> [[Pavol Országh Hviezdoslav]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh-Hviezdoslav|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/56/Pavol-Orszagh-Hviezdoslav|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Országh Hviezdoslav|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1849]]{{--}}[[1921]]) bol mimoriadny zjav v slovenskom realizme. V situácii, keď všetci chceli písať prózu, Hviezdoslav tvoril poéziu, prekladal a písal divadelné hry. Epická poézia bola živená biblickými námetmi (''Agar, Ráchel, Kain, Sen Šalamúnov'') a príbehmi zo slovenského prostredia (''Hájnikova žena, Bútora a Čútora, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský''). Lyrická poézia dosiahla vysoké kvality, boli to ''[[Krvavé sonety]]'' ([[1914]]) ako umelecká odozva na prvú svetovú vojnu (vyšli až v [[1918]]), ''Letorosty I. až III, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Sonety''. Hviezdoslav je autorom drám ''Herodes a Herodias'', ''Pomsta, Oblaky, Otčim, Vzhledanie''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hviezdoslav Pavol Országh|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/14-hviezdoslav.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kováčiková|meno=Nina|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Nina Kováčiková}}</ref> Založil tiež almanach [[Napred]] ([[1871]]), v ktorom začali spolu s Banšellom uverejňovať prvé diela slovenského realizmu, čo sa stalo terčom útokov konzervatívnych romantikov na čele s [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. Po prvej svetovej vojne ([[1919]]) ho zvolili do kresla predsedu [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] ako jedného zo štyroch predsedov. V roku [[1918]] viedol delegáciu zo Slovenska na oslavy 50. výročia založenia ''Českého národného divadla'' v [[Praha|Prahe]], kde dal vo svojom prejave najavo nádeje v spolužitie v spoločnom štáte. Hviezdoslavova predstava o pokojnom rozvoji slovenskej kultúry pod ochranou spoločného štátu sa naplnila. On sám čoskoro (v [[1921]]) zomrel. V súvislosti s Hviezdoslavom sa používajú superlatívy ako geniálny básnik a jeho tvorba má pevné a stále miesto v učebniciach literatúry. [[Martin Kukučín]], (vlastným menom Matej Bencúr, [[1860]]{{--}}[[1928]]) a jeho vlastný dobrodružný život sa vymykajú z rámca biografických príbehov ostatných realistov. Kukučín nebol len spisovateľ a dramatik, ale aj lekár, cestovateľ, publicista, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Pre svoje dielo čerpal témy z prostredia slovenskej dediny (''Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae''), [[Chorvátsko|chorvátskeho]] ostrova [[Brač]] (román ''Dom v stráni''), z ciest po [[Patagónia|Patagónii]] (''Črty z ciest'', ''Prechádzky po Patagónii'', cestopis), zo svojej cesty po Francúzsku ''Dojmy z Francúzska''(1924), zo svojho pätnásťročného pobytu v [[Čile]] (''Mať volá'', román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile). Napísal tri drámy (''Komasácia, Bacuchovie dvor, Obeta'') a dva historické romány ''Bohumil Valizlosť Zábor'' a ''Lukáš Blahosej Krasoň'' (obidva vydal v [[1927]]). Kukučín v neskoršom období častejšie vkladal do svojej prózy skepsu a disharmonické črty. Dielo ''[[Dom v stráni]]'' je hodnotené ako najlepší slovenský román vydaný do roku [[1918]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|url=https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/551624-pred-160-rokmi-sa-narodil-martin-kukucin/ Kultura.pravda.sk/Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Pravda|odkaz na autora=Pravda}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/58/Martin-Kukucin zlatyfond.sme.sk/martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kukučín|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. '' [[Elena Šoltésová]] ([[1855]]{{--}}[[1939]]), bola jedna z mála slovenských spisovateliek prvej vlny realizmu, redaktorka a publicistka, zakladajúca osobnosť ženského spolku [[Živena]] a výrobného a obchodného spolku [[Lipa]], ktoré poskytovalo prácu slovenským ženám - vyšívačkám. Šoltésová je považovaná za priekopníčku ženskej emancipácie na Slovensku a autorku druhého ženského románu po [[Terézia Vansová|Terézii Vansovej]]. Je to dvojzväzkový román ''[[Proti prúdu (román)|Proti prúdu]]'', ktorý tematicky čerpá z prostredia slovenskej šľachty. Písala novely a poviedky, v ktorých autorsky spracovávala tému slovenského života v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová bola nezlomnou hrdinkou slovenských žien|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html Teraz.sk/Elena Maróthy-Šoltésová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Anton Bielek]] ([[1857]]{{--}}[[1911]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anton-Bielek|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/87/Anton-Bielek|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Bielek|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Bielek}}</ref> bol kysucký prozaik, ospevovateľ prírody [[Kysuce|Kysúc]]. Keď prešiel peripetiami vzdelávacieho procesu deformovaného maďarizáciou, učil v malých dedinkách v okolí [[Trenčín]]a, neskôr pracoval v tlačiarni. Jeho prozaický debut bol úspešný a dostal cenu od Antona Jégého (otec spisovateľa Pavla Nádaši-Jégého) za novelu ''V zátiší horskom'' ([[1882]]) publikovaná v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. V ďalších novelách a poviedkach opisuje život v panskom prostredí (''Osudná návšteva'', [[1885]]), ktoré nadviazali na postromantickú prózu. Vyššie hodnotená je jeho tvorba novej dokumentárno-analytickej realistickej prózy, príbehov z dedinského prostredia, v ktorých kontrastuje ľudová hovorová reč v dialógoch s autorskou patetickou štylizáciou rozprávača. V najlepších prácach sa Bielekovi vydarila realistická poviedka so zložitým náročne komponovaným dejom a psychologicky stvárnenými postavami príbehu (''Rozprávka z Poľany''). Bielek písal aj sociálne balady v próze (''Bože môj, otče môj, však je ten svet zmotaný''), ktoré zobrazujú vývoj ekonomických vzťahov smerom ku kapitalizmu. Obraz národného útlaku v sociálnej balade ''Z dôb utrpenia'' je expresívne zobrazený príbeh detí - sirôt, pozostalých po epidémii cholery ([[1873]]), ktoré odvážali do Dolnej zeme (Maďarska) na osvojenie v rámci maďarizačnej politiky. Patrí k najúspešnejším prózam v tomto žánri v slovenskej literatúre. Bielek odišiel do emigrácie v USA, vyšli mu tam dejepisné práce, nakoniec zomrel v Rakúsku v ústave pre duševne chorých. [[Koloman Banšell]] ([[1850]]{{--}}[[1887]]), slovenský básnik, prozaik, literárny teoretik, ktorý počas svojho krátkeho života stihol založiť almanach [[Napred]] spolu s Hviezdoslavom a uverejniť v ňom prvé dielo realizmu. Význam Banšellovho diela spočíva v novátorskom prístupe k tvorbe, v ktorej uplatnil nové realistické princípy a prešiel tak od [[preromantizmu]] k realizmu. Okrem poézie a kratších foriem prózy napísal tieto literárno-teoretické práce: ''Rozbor znelky'', teoretická úvaha (periodikum Dennica), ''Dľa čoho sa má súdiť báseň?'', teoretická úvaha (Dennica), ''Duch maďarskej revolučnej poézie'', teoretická úvaha ([[Slovenské novinárstvo v matičnej dobe|Slovenské noviny]], [[1874]]). Banšell stihol popri svojich psychických peripetiách zozbierať a vydať aj básnickú zbierku ''Túhy mladosti'' ([[1886]]) obsahujúcu jeho subjektívnu lyriku skombinovanú s národne-buditeľskými myšlienkami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/105/Koloman-Bansell|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksllv/Mikula_dokumenty/publikacie/Realizmus1_Bansell.pdf|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Univerzita Komenského, filozofická fakulta}}</ref>. ===Druhá vlna realizmu ([[1900]]{{--}}[[1918]]) === [[Jozef Gregor Tajovský]] ([[1874]]{{--}}[[1940]]), prozaik a dramatik druhej vlny realizmu. Bol jej najvplyvnejšou osobnosťou. Pre svoju prózu aj drámu si bral námety zo života Slovákov v jeho rodisku v [[Tajov]]e a jeho okolí, z miest kde študoval ([[Tajov]], [[Banská Bystrica]], [[Kláštor pod Znievom]]), zo svojej armádnej služby v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] (''Na vojnu, Do vlasti''), z činnosti v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách v Rusku]] (''V légiách, Revolúcia, Rozprávky z Ruska''). Zaujímala ho hlavne sociálna situácia pracujúceho ľudu. Veľkú prácu vykonal pre slovenskú dramatickú tvorbu. Je autorom mnohých divadelných hier, ktoré predstavujú na javisku život slovenského ľudu, napríklad ''Ženský zákon'', [[Statky-zmätky]], ''Matka'', ''Smrť Ďurka Langsfelda'', ''Blúznivci,'' ''Hrdina''. Napísal množstvo kratších aj dlhších prozaických diel (''Maco Mlieč, Apoliena, Nové časy'', ''Besednice'', ''Mamka Pôstková, Horký chlieb''). Po roku [[1918]] napísal a vydal zbierky krátkych próz ''Obrázky nové i staré'' (1928), ''Úhrabky'' (1929). Pred vojnou v [[1907]] sa oženil s neskoršou spisovateľkou [[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hanou Gregorovou]] a presťahoval sa s rodinou do [[Bratislava|Bratislavy]], kde žil do konca života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Gregor Tajovský|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/70/Jozef-Gregor-Tajovsky|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Božena Slančíková-Timrava]] ([[1867]]{{--}}[[1951]]), alias [[Timrava]] si zvolila autorka podľa názvu studničky Timrava v ich chotári, bola spisovateľka slovenského kritického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dielo Slančíkovej-Timravy predstavuje vrchol slovenského realizmu|url=https://www.teraz.sk/kultura/literatura-dielo-slancikovej-timravy/283547-clanok.html Teraz.sk/ Dielo Slančíkovej-Timravy|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|odkaz na autora=TASR}}</ref>. Jej debutom je novela ''Skúsenosť'' z pobytu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Timrava bola z väčšej časti novelistka: ''Pomocník, Ťažké položenie, Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bál,'' ''Boj'' ([[1896]]{{--}}[[1900]]), no napísala aj divadelné hry (''Chudobná rodina'' ([[1921]]), ''Páva'' ([[1923]]), ''Odpoveď'' ([[1934]]), ''Prekážky'' (koniec 40. rokov). Ako slovensky píšuca autorka sa do roku [[1918]] len ťažko prebíjala životom. Písala príbehy zo života slovenského malomesta a dediny. Za prózu ''Dve doby'' dostala štátnu cenu. Známa je jej poviedka ''Za koho ísť'' ([[1893]]), ktorá je ironickým príbehom o hľadaní ženícha. Zaujímavým paradoxom v Timravinom diele je, že stála na ideovej pozícii buržoázneho demokratizmu, no vydala pravdivé svedectvo o socialistickom hnutí, ktoré však sama nepochopila. V roku [[1947]] bola ocenená titulom [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národná umelkyňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Božena Slančíková Timrava|url=https://www.litcentrum.sk/autor/bozena-slancikova-timrava/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Súbor:Portrait podjavorinska-ludmila.jpg|náhľad|vpravo|[[Ľudmila Podjavorinská]]]] [[Ľudmila Podjavorinská]] ([[1872]]{{--}}[[1951]]) mala podobný osud ako [[Timrava]], nevydala sa a žila z publikovania svojich diel. Jej realistické príbehy zo slovenského prostredia mali zo začiatku humoristické sfarbenie (''Kmotrovia figliari, Fako Ďura Kotúlku, Pod svietňom'' - [[Humoreska|humoresky]]), v neskoršej tvorbe nabrali vážnejší tón. Pochádzala z učiteľskej rodiny, ktorá ju podporovala v literárnej tvorbe. Boli to hlavne jej strýko Ľudovít Rizner a [[Ján Pravoslav Leška]]. V začiatkoch tvorby písala lyricko-epické (''Z vesny života'', zbierka lyrických veršov) a epické básne: ''Balady'' ([[1930]]) a ''Balady a povesti'' ([[1946]]), táto poézia bola vrcholom jej básnickej tvorby. Próza sa však stala jej dominantným žánrom (novely ''Za neistými túžbami, Rôznymi cestami, Za šťastím, Z domova, Postupne''). Podjavorinská sa zaujímala o ľudovú reč, dialekty, zbierala porekadlá a idiomatické výrazy (''Povery z Horných Bziniec'', 1892, ''Zvláštnejšie príslovia a porekadlá z Horných Bziniec'', 1900). Je známa aj ako autorka literatúry pre deti (''Čin-čin'', veršovaná rozprávka, ''Sadaj, slnko, sadaj'', báseň), ktorej sa stala zakladateľkou. Dielka pre deti boli často adaptované v rozhlase, na javiskách a neskôr v televízii. V roku [[1947]] dostala titul národnej umelkyne. Jej tvorbu zaraďujú na úroveň vplyvných autorov realizmu ako boli [[Vajanský]], [[Jozef Gregor Tajovský|Tajovský]] a [[Martin Kukučín|Kukučín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľudmila Podjavorinská|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ludmila-podjavorinska/zivotopis-autora litcentrum.sk/Ľudmila Podjavorinská|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Janko Jesenský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Jesenský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1874]]{{--}}[[1945]]) patrí medzi spisovateľov druhej vlny slovenského realizmu, pričom jeho tvorba presahuje aj do symbolizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=janko Jesenský = Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/komplexna-charakteristika-tvorby litcentrum.sk Jesenský-charakteristika diela|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref>. Jesenský napísal významný román kritického realizmu ''Demokrati''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jesenský|meno=Janko|titul=Demokrati|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=461|edícia=Hviezdoslavova knižnica|poznámka=M. Chorváth|jazyk=slovenský}}</ref>, ktorý bol zároveň jedným z mála v dovtedajšej románovej spisbe v slovenskom jazyku. Toto dielo sa zaoberá politickou témou, vyšlo v roku [[1934]]. Jesenský opísal v románe vlastné skúsenosti z advokátskej praxe a práce v štátnej správe. Ironizuje v ňom spôsoby v politike medzi dvoma vojnami, aj názov Demokrati je myslený ironicky. Novela ''Pani Rafiková'' podrobuje kritike malomeštiacky štýl života, ktorý autor ironizuje či zosmiešňuje. Iné podobné príbehy si možno prečítať v zbierkach poviedok ''Malomestské rozprávky, Zo starých časov''). Jesenský pristupuje humorne-ironicky aj ku svojej téme o dedinskej inteligencii (Hríby, Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí, Vádium, Medecína). U Jesenského je poézia dôležitou súčasťou jeho tvorby, použil v nej ľahkú piesňovú formu kontrastujúcu s drsnejším textom. Jeho verše vznikali na východnom fronte v [[Rusko|Rusku]] (zbierka ''Zo zajatia''), aj počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Posledné ilegálne prenášali do [[Londýn]]a, odkiaľ boli vysielané v rádiu [[BBC]]. Táto zbierka básní vyšla pod názvom ''Na zlobu dňa''. Jesenský bol presvedčený čechoslovakista. [[Súbor:Portrait nadasi-jege-ladislav.jpg|náhľad|vpravo|[[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav Nádaši - Jégé]]]] [[Ladislav Nádaši-Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová}}</ref> ([[1866]]{{--}}[[1940]]) tvoril v neskorej fáze slovenského realizmu, vplýval naňho [[Émile Zola|Zolov]] [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]] a realizmus ruských klasikov [[19. storočie|19. storočia]]. Nádaši-Jégé bol výhradne prozaik, stal sa najplodnejším autorom románov spomedzi slovenských spisovateľov. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] napísal viacero prác s historickými námetmi, z toho dva romány (''Adam Šangala''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Šangala|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/199/Nadasi-Jege_Adam-Sangala zlatyfond.sme.sk/Adam Šangala|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Nádaši-Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ladislav Nádaši-Jégé}}</ref> ([[1923]]), ''Svätopluk'' (1928)), v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] opäť dva (''Alina Orságová, S duchom času'') a viacero historických noviel (''Wieniawského legenda'', ''Z dávnych časov'' (1927), ''Kuruci, Itália,''obe [[1931]], ''Magister rytier Donč<ref>{{Citácia periodika|titul=Magister Rytier Donč|periodikum=Slovenské pohľady|priezvisko=Nádaši Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Turčiansky sv. Martin|dátum=1926|číslo=6-8}}</ref>, Horymír'').'' V prózach ''Krásne časy rokoka'', ''Jaríkovský kostol'', ''Pán biskup'' sa objavuje Jégého ironický humor a stráca sa jeho naturalistické pero. V ostatných prácach s historickou témou sa významne prejavuje [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, zväzok IV. písmená N-Q, heslo naturalizmus|priezvisko=Hajko|meno=Vladimír|vydavateľ=Slovenská akadémia vied, encyklopedický ústav|rok=1980|strany=64|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref> Písal prózu aj o súdobom spoločenskom živote, ku ktorému sa staval kriticky, napríklad satirický román ''Cesta životom'' ([[1930]]. Kritik [[Ján Števček]] hovorí v súvislosti s ním o pikaresknom naturalizme. Väčšinu života prežil v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde aj pôsobil ako lekár a publicista. [[Ján Čajak]] ([[1863]]{{--}}[[1944]]) bol slovenský spisovateľ a prekladateľ, ktorý študoval na slovenských gymnáziách, teológiu v Bratislave nedokončil. Po učiteľskej činnosti na Slovensku odišiel v [[1899]] nastálo do [[Báčsky Petrovec (mesto)|Báčskeho Petrovca]] v [[Srbsko|Srbsku]], kde začal písať prózu ovplyvnenú [[Jozef Gregor Tajovský|Jozefom Gregorom Tajovským.]] Stal sa reprezentantom kultúry dolnozemských [[Slováci|Slovákov]]. Napísal svoj jediný román ''Rodina Rovesných'' ([[1909]]), prózy s tematikou prostredia [[Dolná zem|Dolnej zeme]] (''Vysťahovalec, Obyčajná história, Baťa Kalinský, Suchoty'' a i.) a ďalšie poviedky. V roku [[1914]] vydal svoj ''Dejepis Slovákov'', ktorý sa stal populárnym čítaním. Čajak bol organizátor kultúrneho života v [[Báčsky Petrovec (mesto)|Petrovci]], spoluzakladateľ slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci a redaktor mesačníka ''Náš život''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čajak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-cajak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Pioézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=184 - 185}}</ref> - ==Moderna<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=437- 456|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Slovenská literárna moderna sa začala rozvíjať od roku [[1905]] (pozri: ''Verše I.,'' básnická zbierka [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]), ale hlavne po prvej svetovej vojne, kedy zároveň doznieval realizmus. Dovtedy lineárny vývoj vždy jedného smeru sa rozvinul do pestrého vejára [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardných]] smerov prevzatých zo západných európskych literatúr alebo ovplyvnených nimi. Názov „moderna” sa začal používať až v polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderna fungovala aj bez toho, aby sa tak volala|url=https://dennikn.sk/212912/moderna-fungovala-aj-bez-toho-aby-sa-tak-volala/|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rakúsová|meno=Gabriela|vydavateľ=dennikn.sk}}</ref>. Medzi avantgardnými smermi moderny prevládali [[Symbolizmus|symbolizmu]]s a [[expresionizmus]]. Filozofickým základom moderny boli [[Nietzsche]]ho a [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]]ove ideové konštrukty obohatené o [[Charles Darwin|Darwin]]ov prírodný výber, Strindbergov boj pohlaví a protikladný [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus]] [[Henri Bergson|Bergson]]a, pričom sa prihliadalo aj na [[Sigmund Freud|Freudovu]] psychoanalýzu. Znamenalo to významnú zmenu v modeloch nielen myslenia ale aj tvorby. V slovenských podmienkach sa k týmto novým ideovým východiskám pridávali maďarizačný tlak a celkové postavenie slovenského národa v rámci monarchie, problémy, ktoré prevládali v mysliach slovenskej inteligencie nad umeleckými témami až do vzniku [[Tomáš Masaryk|Masaryk]]ovho [[Česko-Slovensko|Československa]]. Hoci autori slovenskej moderny nikdy nezostavili spoločný modernistický manifest, stretli sa na spoločnej platforme ''Sborníka slovenskej mládeže'' vo vydaní v [[1909]], keď v ňom publikovali [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]] a [[Vladimír Roy]]. K najvýznamnejším autorom moderny patria [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]], [[Ivan Gall]], [[František Votruba]], [[Ľudmila Groeblová]] a [[Vladimír Roy]]. Žánre, ktoré sa progresívne rozvíjali v slovenských podmienkach boli hlavne poézia a to subjektívna lyrika ľúbostná a erotická, angažovaná občianska a sociálna lyrika. V poézii začína rozväzovanie verša, nadobúda znaky modernistickej poetiky, napríklad lyrizmus, hudobnosť, opakovanie motívov, symboly. V próze sa písali malé formy - novely, črty, poviedky, poznámky, zápisky, úryvky z denníkov. Mala lyrický charakter a postupne sa stierali rozdiely medzi prózou a poéziou natoľko, že vznikol žáner [[báseň v próze|básne v próze]] (Vladimír Roy: Brezy, Zvony<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brezy, Zvony|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1708/Roy_Ked-miznu-hmly/3|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Vladimír Roy}}</ref>. V dráme sa tiež prejavoval záujem tvoriť krátke formy, napríklad jednoaktovky či dramatické skice, ktoré tvorili [[Vladimír Hurban]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plukovník Vladimír Svetozár Hurban|url=http://www.vhu.sk/plukovnik-vladimir-svetozar-hurban/|dátum prístupu=2021-11-20|priezvisko=Čaplovič|meno=Miloslav|dátum vydania=2012-04-26|vydavateľ=Vojenský historický ústav|odkaz na autora=Miloslav Čaplovič}}</ref> inak aj VHS - Vladimír Hurban Svetozárov a VHV ([[Vladimír Hurban Vladimírov]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská moderna|priezvisko=Hučková - zostavovateľka výberu|meno=Dana|vydanie=1|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-8101-567-0|strany=620}}</ref> ===Prvá vlna moderny ([[1905]]{{--}}[[1918]])=== [[Ivan Krasko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Krasko - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-krasko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Zambor|meno=Ján|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Ján Zambor}}</ref>, rodený Ján Botto ( [[1876]] – [[1958]]) súčasť slovenskej moderny a básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] slovenského aj svetového, tiež jeho zakladateľ. Na jeho básnickú tvorbu vplýval francúzsky [[symbolizmus]], no próza je postrealistická a novoromantická. Potomok romantika [[Ján Botto|Jána Botta]] zdedil po ňom zmysel pre temnotu a pochmúrnosť a vkladal ich do svojej poézie. Jeho zbierka básní ''Nox et Solitudo'' ([[1909]]) je plne symbolistická subjektívna lyrika a zbierka ''Verše II.'' ([[1912]]) je jej vystupňovaním s pridaním náboženského lyrizmu. Na štúdiách v Prahe získal rozhľad nielen v českej literatúre ale aj svetovej. V tomto období sa dostal do dosahu skupiny [[Hlasisti|hlasistov]] a pracoval v spolku [[Detvan (spolok)|Detvan]]. Z pražskej životnej etapy si Krasko odniesol svoj preklad [[Richard Dehmel|Richarda Dehmela]] ''Príroda, symbol, umenie,'' ktorý mu vyšiel v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. Svoje verše publikoval v tlačových orgánoch hlasistov aj u „starých” a v časopise Elán<ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=79}}</ref>. Z Prahy odišiel s titulom doktor prírodných vied. V Čechách dozrel v autora, ktorý napísal svoju programovú báseň ''Poetika starej lyriky'' pripomínajúcu Verlainovu báseň ''Art poétique'', ktoré signalizovali nový smer [[symbolizmus]]. Veľmi kladne naň reagovali Hviezdoslav aj Vajanský. Krasko tvoril osobnú lyriku aj sociálne protestné verše. Jeho prozaická časť tvorby je realistická so silným dôrazom na psychologizáciu postáv: ''Naši'' ([[1907]]), ''Svadba, Almužna'' (obe v [[1908]]), ''List mŕtvemu'' ([[1911]]). [[Slovenská akadémia vied]] mu vydala súborné dielo v [[1966]] s názvom ''Dielo''. [[Janko Jesenský]] ([[1874]]{{--}}[[1945]]), v próze realista, v poézii ranný [[Symbolizmus|symbolista]]. Vo veršoch je prechod od realizmu k [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]], hlavne pod vplyvom zážitkov z [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. To znamená, že v poézii je Jesenský členom prvej vlny slovenskej [[Moderna|moderny]]. No aj v próze je považovaný za prvého autora-realistu, píšuceho skutočnú modernú realistickú prózu. Vydal viaceré zbierky poézie, napríklad: ''Vyznanie'', báseň (vyšla v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]), debut v roku [[1897]], ''Verše J. Jesenského'', zbierka básní ([[1905]]), ''Po búrkach'' ([[1932]]), ''Náš hrdina'' ([[1944]]){{--}}lyricko-epická skladba, ''Na zlobu dňa'' ([[1945]]), ''Jesenný kvet'' ([[1948]]) - vydaná po jeho smrti. [[Martin Rázus]] ([[1888]]{{--}}[[1937]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=osobnosti.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421110716/https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref> evanjelický kňaz, politik a spisovateľ slovenskej moderny, ktorý písal poéziu čiastočne novoromantickú, s prírodnou lyrikou, okrajovo sa dotýkajúcu aj [[Symbolizmus|symbolizmu]]. V poézii sa významnejšie priklonil k [[Epika|epickej]] a baladickej forme. Názorovo stál pevne na základoch slovenského nacionalizmu, zo začiatku [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], ktorý sa postupne menil smerom k [[Autonomizmus|autonomizmu]]. Rázus bol predsedom [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] a poslancom [[Národné zhromaždenie Československej republiky|Národného zhromaždenia]]. Dohodol politickú koalíciu s [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou]]. Napísal viacero zbierok poézie, ktoré mu vychádzali až do jeho skonu v [[1937]]: ''Z tichých a búrnych chvíľ'' ([[1917]]), debut, ''Hoj, zem drahá'' ([[1919]]), ''To je vojna!'' ([[1919]]), ''Kameň na medzi'' ([[1925]]), ''Kresby a hovory'' ([[1926]]), ''Šípy duše'' ([[1929]]), ''Bača Putera'', veršovaný román ([[1934]]), ''Cestou'' ([[1935]]). Napísal aj divadelné hry ''Hana, Ahaswer, Obrodenie a Malý detektív'', z ktorých posledné dve neboli publikované. Okrem zbierky krátkej prózy ''Z drobnej prózy'' ([[1926]]) vydal 4-dielny román ''Svety'' ([[1929]]) opisujúci život na dedine a pozoruhodný historický román ''Júlia'' ([[1930]]). Umelecky hodnotné romány ''Maroško'' a ''Maroško študuje'' vydané v rokoch [[1932]]{{--}}[[1933]] boli určené deťom, no stali sa veľmi obľúbeným čítaním nielen mládeže. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] boli s úspechom natočené pre [[Slovenská televízia|slovenskú televíziu]]. V roku [[1937]] mu vyšli novely ''Bombura a Surovcovci'', ktoré sú považované za jeho najpôsobivejšie diela. V tom istom roku Rázus predčasne skonal. ===Druhá vlna moderny ([[1920]]{{--}}[[1930]])<ref name="´moderna II´">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna Druhá vlna moderny|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Druhá vlna moderny<ref name="´moderna II´" /> znamená ešte výraznejšie roztrieštenie jednotného názoru na to, aké literárne postupy tvorby sa majú používať. Môžeme začať u [[Milo Urban|Mila Urbana]], ktorého psychologické postupy v jeho realistickej próze sa nachádzajú na opačnom brehu literárnej rieky moderny, než vplyvy západných avantgardných autorov. So zamietnutím konzervativizmu a tradicionalizmu sa v literárnej tvorbe ocitli mnohé avantgardné prúdy a školy. U niektorých boli hlavnou metódou tvorby, u ďalších len marginálne či efemérne dotyky so zahraničnými literatúrami. Aj autori s najvýraznejším modernistickým prejavom oscilujú medzi viacerými štýlmi písania a majú viacznačný výpovedný efekt. Deje sa to i v rámci jediného diela, napríklad zbierky poviedok, v ktorej možno nájsť odlišné umelecké postupy. Spomeňme tu autorov, ktorí zanechali najvýraznejšie stopy v medzivojnovej literatúre druhej vlny modernizmu. [[Súbor:Portrait halamova-masa.jpg|náhľad|vpravo|Maša Haľamová]] [[Maša Haľamová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - komplexná charakteristika tvorby|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> ([[1908]]{{--}}[[1995]]) bola jednou z mála poetiek slovenskej moderny, ktorá svojou tvorbou náleží k symbolizmu [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]], no nielen k nemu. Jedna z jej raných básní je ''Agonia'' vydaná v Slovenských pohľadoch roku [[1926]], keď mala osemnásť rokov<ref>Slovenské pohľady, 1926,vydavateľ Matica slovenská,1926, číslo 6-8,strana 424</ref> Po [[Symbolizmus|symbolizme]] možno aj pod vplyvom svojej cesty do [[Francúzsko|Francúzska]] ([[1929]]{{--}}[[1930]]) prešla k ďalším avantgardným smerom, čomu nasvedčuje aj jej často používaný voľný verš. Haľamová písala ľúbostnú lyriku (zbierky ''Básne, Červený mak, Balada, V zakliatej hore, Májová''), no zaujímala sa aj pod vplyvom [[Jiří Wolker|Jiřího Wolkra]] aj o sociálnu tému. Maša Haľamová sa zaslúžila aj o žáner literatúry pre deti (''Svrček a mravci'', 1957, ''Mechúrik Košťúrik s kamarátmi'', 1962, ''Petrišorka'',1965, ''Hodinky, leporelo'', ''O sýkorke z kokosového domčeka'', 1976). [[Vladimír Roy]] ([[1885]]{{--}}[[1936]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Roy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-roy|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je básnik zaraďovaný do druhej vlny moderny, ktorý bol ovplyvnený tvorbou [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]] a [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]. Debutoval epickou skladbou o [[M. R. Štefánik]]ovi ''Náš Ikarus'' ([[1920]]) a pokračoval vydaním ďalších šiestich zbierok poézie: ''Keď miznú hmly, Rosou a tŕním'' (obe [[1921]]), ''Cez závoj a Peruťou sudba máva'' (obe [[1927]]), ''Zvlnený prameň'' ([[1933]]), ''In memoriam'' ([[1934]]) a výber poézie ''Básne'' ([[1963]]). Jeho prózy ''Môjmu mladému životu, Čierna krv, Pri ohni'' a i. zostali v rukopisnej forme. Písal aj estetické a literárno-historické eseje, napríklad o [[Pavol Országh Hviezdoslav|P. O. Hviezdoslavovi]], [[Samo Chalupka|Samovi Chalupkovi]], [[Alois Jirásek|Aloisovi Jiráskovi]], [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikovi]], [[Robert Browning|R. Browningov]]i a ďalších. [[Vladimír Roy]] je považovaný za vedúceho básnika druhej vlny moderny, hoci dosť osciloval medzi realizmom a symbolizmom, čo vytváralo eklektický dojem z jeho tvorby. [[Janko Alexy]] ([[1894]] – [[1970]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Alexy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-alexy/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, okrem svojej hlavnej činnosti výtvarného umelca písal aj prózu s črtami podobnými Gašparovej tvorbe. Preferoval fikciu pred realitou, nostalgia, sentimentalita, intimita, naivita, clivota boli jeho témami, s ktorými sa stotožňoval v pozícii rozprávača. Typický je preňho baladicko-elegický tón, z ktorého sa vymaňuje opäť príbehmi z umeleckej bohémy, kde ženskými postavami sú ikony lásky ako ciele lyrického blúznenia nesúceho znaky fetišistického posadnutia. Jeho tvorba má však aj inú stránku, tam, kde využíva inšpiráciu svojím detstvom a mladosťou používa láskavý humor, naivitu a ako rozprávač podáva príbeh z pohľadu rojčiaceho chlapca. Alexy sa zaoberal osudmi malých detí, často smutnými, bol ich obrancom a tým aj kritikom sociálnych krívd páchaných na deťoch. Písal krátke prózy - ''Jarmilka''([[1924]]){{--}}knižka krátkych próz; úvod jej napísal [[Štefan Krčméry]], ''Grétka'' ([[1925]]){{--}}zbierka krátkych próz, ''Veľká noc'' ([[1930]]){{--}} zbierka krátkych próz, ''Ondrejko'' ([[1956]]). Vydal viacero románov, debut s názvom ''Hurá !''([[1935]], dvojdielny), ''Už je chlap na nohách'' ([[1936]]), ''Zlaté dno'' ([[1940]]), ''Dom horí'' ([[1942]]){{--}} román o osudoch jeho rodiny, ''Profesor Klopačka'' ([[1949]]). Je autorom beletrizovaných životných príbehov slovenských výtvarníkov ''Osudy slovenských výtvarníkov'' ([[1948]]). [[Súbor:Portrait zguriska-zuzka.jpg|náhľad|vpravo|alt=Autorka humoristickej prózy|Zuzka Zguriška]] [[Zuzka Zguriška]] ([[1900]]{{--}}[[1984]]) vlastným menom Ľudmila Šimonovičová, vydatá Dvořáková,([[1900]]{{--}}[[1984]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zuzka-zguriska/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rampáková|meno=Ľudmila|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Ľudmila Rampáková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZGURIŠKA, Zuzka (* 1900 – † 1984)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/zguriska-zuzka/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bola slovenská spisovateľka, prekladateľka a dramatička, ktorá sa spočiatku ťažko prebíjala rakúsko-uhorským vzdelávacím systémom. V roku [[1924]] po maturite, učiteľskej praxi a vydaji sa presťahovala s manželom do [[Bratislava|Bratislavy]], kde tvorila a počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] vyštudovala na [[Slovenská univerzita|Slovenskej univerzite]] dejiny umenia a filozofiu. Školu ukončila s doktorátom z filozofie a po vojne odišla aj s manželom do [[Praha|Prahy]]. Debutovala už v roku [[1922]] prozaickou črtou ''Pri muzike''. Pokračovala v písaní humorne ladenej krátkej prózy, ktorú umiestňovala v [[Živena|Živene]], [[Robotnícke noviny|Robotníckych novinách]], [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]] a [[Elán (časopis)|Elán]]e, (zbierka próz ''Obrázky z kopaníc'' ([[1929]]), knihy poviedok ''Dvanásť do tucta'' ([[1932]]) a ''Ženích s mašinou'' ([[1935]]). Svojím pohľadom na život a tvorivým spracovávaním humorných príbehov z prostredia myjavských kopaníc je ju možné považovať za autorku humoristickej prózy. Vytvorila zbierky rozhlasových humoresiek ''Svadba'' ([[1943]]), ''Hostina'' ([[1947]]) ''Podobizne'' ([[1957]] a ''Manželstvo na úver'' ([[1967]]). Jej najúspešnejším dielom je román ''Bičianka z doliny'' ([[1938]] o príbehu ženy z [[Myjava (okres)|myjavských]] [[Kopanice (región)|kopaníc]], bohatej gazdinej, ktorá musela prejsť svojím zložitým obdobím počas vojny, aby sa zmenila na lepšiu a život chápajúcu bytosť. Po úspechu Bičianky začala písať románovú trilógiu, tiež z prostredia jej rodného kraja [[Myjava (okres)|Myjava]] ''Metropola pod slamou'' ([[1949]]), v ktorom sa zamerala na obyvateľov malého mesta v období niekoľko rokov pred prevratom [[1918]]. Druhý diel trilógie ''Mestečko na predaj'' ([[1954]]) rozpráva o medzivojnovej realite rokov [[1918]]{{--}}[[1929]] a tretí diel ''Zbojnícke chodníčky'' predstavujú krátku históriu Slovenskej republiky v rozmere malého mestečka [[1939]]{{--}}[[1945]] napísanú v štýle socialistického realizmul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška v paradoxe života a tvorby|url=https://www.snm.sk/?umenie&clanok=zuzka-zguriska-v-paradoxe-zivota-a-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Trúsik|meno=Pavol|vydavateľ=Slovenské Národné Múzeum|odkaz na autora=Pavol Trúsik}}</ref>. Zguriška napísala aj historické romány pre mládež ''Husitská nevesta'' ([[1962]]) a ''Kráľova zajatkyňa'' ([[1982]]), divadelnú hru ''Mor na farme'' (1967), ojedinelý cestopis ''Španielske pohľadnice'' ([[1931]]), preložila [[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]] a tvorivé obdobie zavŕšila autobiografickým beletrizovaným dielom ''Strminou liet'' ([[1972]]). [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] ([[1904]]{{--}}[[1960]])<ref name="´moderna II´" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Ivan Horváth|url=https://horvatha.edupage.org/a/6731?eqa=dGV4dD10ZXh0L2Fib3V0JnN1YnBhZ2U9MQ%3D%3D|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Gymnázium Ivana Horvátha Bratislava}}</ref> je tiež žánrovo aj štýlovo polymorfný autor, ktorý osciluje medzi [[Impresionizmus|impresionizmom]], [[novoromantizmus|novoromantizmom]], [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadenciou]], [[Expresionizmus|expresionizmom]], [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmom]] a i. Horváth bol prozaik, publicista, diplomat a politik, ktorý okrem fakulty práva v [[Bratislava|Bratislave]] absolvoval aj diplomatické vedy v [[Paríž]]i. Bol účastníkom [[Protifašistický odboj na Slovensku|protifašistického odboja na Slovensku]], členom [[ÚV KSČ|Ústredného výboru KSČ]] od roku [[1944]]. Po roku [[1945]] zastával vysoké funkcie v [[SNR]], v Zbore povereníkov [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenskej národnej rady]] od [[18. september|18. septembra]] [[1945]] do [[16. august]]a [[1946]] a v [[Národné zhromaždenie|Národnom zhromaždení ČSR]]. Nakoniec bol ambasadorom [[Česko-Slovensko|ČSR]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. V roku [[1950]] ho odsúdili za [[buržoázny nacionalizmus]] a uväznili na 18 rokov, po 9 rokoch dostal milosť (Iný zdroj uvádza príčinu uväznenia rozsudok za velezradu a špionáž). Krátko nato skonal v [[Bratislava|Bratislave]]. Jeho debutová práca ''Mozaika života a snov'' ([[1923]]) bola časopisecky publikovaná zbierka poviedok. Čo sa týka témy, spracovával rozpor medzi skutočnosťou a snom, sústredil sa na emocionálnosť vo vzťahoch. [[Poetizmus (smer)|Poetizmus]] sa objavil v jeho novele ''Laco a Bratislava'', je to lyricky a sviežo podfarbený príbeh zo života študentov v Bratislave. Za jeho najlepšie dielo je považovaný súbor piatich noviel [[Vízum do Európy]] ([[1930]]), v ktorom opisuje atmosféry európskych metropol. Novely sa vyznačujú pútavým dejom, psychologickým uhlom pohľadu. V [[1944]] vydal zbierku noviel ''Tak sa to malo stať'' ([[1944]]), ktorou pokračuje v psychologickom nazeraní na konanie postáv. V roku [[1948]] vyšiel jeho dokument o atmosfére v jeho umeleckej generácii pod názvom ''Život s Laurou'', ktorá sa zaoberá témou vzťahu umelec a jeho múza. V roku [[2004]] vyšla jeho zbierka esejí ''Európa koktail'', ktorý bol zbierkou portrétov slovenských spisovateľov. [[Kvetoslav Florián Urbanovič]] ([[1885]]{{--}}[[1963]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kvetoslav Florián Urbanovič|url=https://www.litcentrum.sk/autor/kvetoslav-florian-urbanovic/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol celý život učiteľom na západnom [[Slovensko|Slovensku]]. Napísal romány ''Poklesky'' ([[1922]]), ''Tridsať strieborných'' ([[1923]]), voľne nadväzujúci román ''Bez vesla'' ([[1926]]), dvojdielny román ''Oráčina'' ([[1933]]). Písal aj drámy, ktoré vyšli v súbornom diele v roku [[1925]]. Osobitne vydal hru ''Vyvrheli'' ([[1929]]). Urbanovičova tvorba patrí ku komerčnej aj bulvárnej spisbe zameranej na sociálnu vrstvu bratislavskej [[Elita|elity]] a s ňou sa prelínajúcej umeleckej bohémy a sveta sociálnej periférie. [[Ivan Minárik]] ([[1909]]{{--}}[[1967]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-minarik|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je autor, ktorý pokračoval v postupoch tvorby podľa Tida Gašpara a Hrušovského, charakteristických pre štýl „fin de siècle”. Venoval sa témam ako je [[Mystika|mysticizmus]], [[spiritualizmus]] a dekadentne spodobený katolicizmus, [[satanizmus]] a [[okultizmus]]. Minárik je teda autorom [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]] konca [[19. storočie|19. storočia]], jeho postavy končia dezintegráciou ega.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920 – 1930|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Habaj - editor|meno=Michal|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Michal Habaj (literárny vedec)}}</ref> V začiatkoch tvorby bol príslušník literárnej skupiny „Utópia”. Vyšla mu zbierka prozaických prác ''Smaragdový amulet'' ([[1946]]), no po roku [[1943]] sa autorsky odmlčal. Posmrtne mu vydali výbery próz ''Purpurový medveď'' ([[1967]]) a ''Vášeň'' ([[1970]]). Je autor románu s historickým námetom ''Sprisahanie v Prešporku'' ([[1940]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Ringier Axel Springer SK, a.s.|url archívu=https://web.archive.org/web/20210709185017/https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum archivácie=2021-07-09}}</ref> [[Milan Thomka Mitrovský]] ([[1875]] – [[1943]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Thomka Mitrovský: M. Th. M - autobiografia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1292/Mitrovsky_M-Th-M/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> bol slovenský [[Neoklasicizmus|neoklasicistický]] akademický maliar. Popri svojej výtvarnej činnosti napísal zbierku noviel ''Pani Helène'' ([[1930]]), za ktorú dostal štátnu cenu. Témou týchto próz je prostredie umeleckej bohémy vo [[Florencia|Florencii,]] ktoré boli reakciou na jeho študijný pobyt v tomto meste. Mitrovský písal aj literárnu a umeleckú publicistiku, napríklad ''Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1299/Mitrovsky_Maiestas-artis-Umenie-veda-a-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> Ďalší autori sa druhej vlny dotkli len okrajovo alebo chvíľkovo: [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Rob Poničan]]([[1902]]-[[1978]]), [[Jarko Elen]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jarko Elen|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jarko-elen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Štefan Letz]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Letz|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-letz|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Peter Zván]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Zván|url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-zvan/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Vladimír Wagner]], [[Imro Frits]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frič Imrich (Frits) - Slovnik vyznamnych osobnosti mesta Trencin - 20. storocie.pdf|url=https://www.vkmr.sk/buxus/docs/Slovnik%20vyznamnych%20osobnosti%20mesta%20Trencin%20-%2020.%20storocie.pdf|dátum prístupu=2022-05-27|vydavateľ=Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne}}</ref>. ===Lyrizovaná próza ([[1920]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lyrizovaná próza|url=https://www.rtvs.sk/clanok/91837/slovnik-l|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=RTVS}}</ref>=== Lyrizovaná próza je špecifický literárny štýl týkajúci sa skupiny prozaikov slovenskej moderny, ktorí lyrizovali svoje prozaické texty vkladaním postáv a statí s lyrickými výjavmi, snami, spomienkami a fantastickými predstavami, pričom používali aj témy zo slovenských balád a rozprávok. Týmto dosahovali subjektívne ladenie umeleckého textu, ktorým sa im podarilo vytvoriť rozšírený obraz vedomia rozprávača, novú rozšírenú realitu v próze. Termín „Lyrizovaná próza” prvýkrát použil [[Ján Števček]] vo svojom literárnovednom diele Lyrizovaná próza<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Števček|url=https://www.litcentrum.sk/node/97864/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref>. Časť literárnych kritikov však považuje tento smer za súčasť slovenského [[naturizmus|naturizmu]], iní kritici považujú naturizmus len za iný názov lyrizovanej prózy. Predstavitelia spomenutí nižšie sú hlavné literárne osobnosti, zakladatelia lyrizovanej prózy na Slovensku: [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]), [[Dobroslav Chrobák]] ([[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Margita Figuli]] ([[1909]] – [[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tido Jozef Gašpar|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tido-jozef-gaspar/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. ====Prvá generačná vrstva lyrizovanej prózy==== [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) bol básnik a písal aj prózu pre dospelých, deti a mládež. Stal sa priekopníkom estetizmu lyrizovanej prózy a zakladateľom jej ideovo-estetických princípov v rámci slovenskej literatúry. Bol to autor, ktorý vzišiel zo stredoslovenského prostredia. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] sa stretol so slovenskými komunistami a v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]] naňho vplývali národné idey. Od [[1938]] žil v [[Bratislava|Bratislave]] až do konca života. Debutoval v [[1932]] hneď dvoma básnickými dielami, zbierkou ''Bez návratu'' a lyricko-epickou poémou ''Martin Nociar Jakubovie''. Je to poézia emocionálne blízka Ivanovi Kraskovi a Vladimírovi Royovi a štýlovo sa pohybuje medzi modernou a lyrizovanou prózou. Zbierka ''Mámenie'' (1936) a ''Pijanské piesne'' (1941) sú obe podfarbené smútkom a pesimizmom a [[Milan Pišút]] považuje túto stránku Ondrejova za dekadentnú. Opakom je autorova tvorba pre mládež: ''Rozprávky z hôr'' ([[1932]]), ktoré sú oslavou života horalov v prírode, ''Tátoš a človek'' (jedná sa o históriu odprírodnenia koňa), ''O zlatej jaskyni'' ([[1935]]), vyznačuje sa žánrovými inováciami - syntézou [[sci-fi]], [[Groteska|grotesky]] a [[Paródia|paródie]]. Táto próza obsahuje scény s trpaslíkmi, obyvateľmi hviezdy spolu so zbojníckymi a tuláckymi motívmi. Ondrejovov ''Africký zápisník'' ([[1936]]), v ktorom okrem iného odsúdil prejavy nadradenosti bielej rasy a rôzne vlastnosti kolonializmu bol cestopisom bez cestovania, fiktívnym rozprávaním náučného charakteru. Nasledovali žánrovo totožné knižky - fiktívne cestopisy ''Horami Sumatry'' a ''Príhody v divočine'' ([[1940]]). Posmrtne mu vydali ''Keď pôjdeš horou'' ([[1963]]), rozprávanie o lesných stromoch. Vrcholom Ondrejovovej tvorby pre mládež je ''Zbojnícka mladosť'', román o vlastnom detstve v prírode s lyricko-mystickým akcentom. Ďalší román previazaný so Zbojníckou mladosťou hlavným hrdinom je [[Jerguš Lapin]], v ktorom sa príbeh presúva z hôr do mesta a na vojnový front, padá monarchia a vzniká Československo. Literárne je zmesou rôznych štýlov rozvíjania deja, no stále má vlastnosti lyrizovanej prózy. Voľným pokračovaním je román ''Na zemi sú tvoje hviezdy''. Tri romány tvoria voľnú trilógiu ''Slnko vystúpilo nad hory'' ([[1956]]). [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]]) je cenený ako jeden zo zakladateľov avantgardnej prózy, v ktorej sa prejavuje [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]], kult formy, estétstvo, ornamentalizmus a lyrický pátos. Takéto postupy tvorby mali byť prejavom vycibreného vkusu a elitnejšej kultúry. Diela mali nielen delikátnejšiu formu ako predošlý realizmus ale aj delikátnejší obsah spojený s vlnami extázy, striedaním nálad a túžob. Láska, krása a sny, to sú témy, ktoré majú v jeho diele ukázať krajšiu, príjemnejšiu realitu, čo ale kontrastuje so smútkom, ktorý sa v jeho tvorbe často spája s láskou. V súvislosti s týmito pojmami sa v Gašparovej próze vyvinul typ ženskej postavy - „femme fatale”, ktorá je obrazom zlých vlastností ako milovníčka luxusu, ničnerobenia, členka mondénnej spoločnosti. Inšpiratívnym prameňom tohto ženského profilu boli Gašparovi [[Gustav Klimt]] a [[Arthur Schnitzler]]. Gašpar písal hlavne novely, napríklad ''Karambol a iné novely'' ([[1925]]), ''V cudzine a iné rozprávky''([[1935]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GAŠPAR, Tido Jozef|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/gaspar-tido-j/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Vozárová|meno=Katarína|vydavateľ=Slovník divadelných kritikov a publicistov|odkaz na autora=Katarína Vozárová}}</ref> [[Ján Hrušovský]] ([[1892]]{{--}}[[1975]]) bol výhradne prozaik. Debutoval prózami s témou [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] ''Zo svetovej vojny'' (1919), ''Muž s protézou'' (1925), ''Peter Pa- vel na prahu nového sveta'' (1930), ''František Ferdinand'' (1935) a ''Sprisahanie proti svetu'' - 4 diely([[1941]] – 42). Vydal zbierky poviedok: ''Pompiliova Madona'' ([[1923]]), ''Zmok a iné poviedky, Dolorosa'' (obe [[1925]]), ''Kariéra'' ([[1961]]) a ''Rozmarné poviedky'' ([[1974]]). Písal dobrodružnú, detektívnu a historickú beletriu. Bol tiež autorsky plodný novinár a publicista. Jeho románopisné dielo tiež nie je malé: ''Jánošík 1{{--}}4'' ([[1933]]), ''Dráma na ostrove, Verný hrdina'' (oba [[1935]]), ''Búrka nad Devínom'' ([[1936]]), ''Neuveriteľný príbeh dr. Gallusa'' ([[1937]]), ''Dva železné dvory 1{{--}}2'' ([[1938]]), ''Prízrak'' ([[1941]]), ''Pohroma'' ([[1962]]), ''Čarovný kľúč'' ([[1966]]) a ''Rákócziho pochod''. [[Súbor:Portrait urban-milo.jpg|náhľad|vpravo|[[Milo Urban]] je významný predstaviteľ lyrizovanej prózy. Narodil sa v lesnej horárni na [[Babia hora|Babej Hore]] a svoju životnú kariéru ukončil v [[Bratislava|Bratislave]], kam sa prisťahoval v roku [[1974]].]] ====Druhá generačná vrstva==== [[Milo Urban]] ([[1904]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milo Urban|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=|vydavateľ=Osobnosti.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421111854/https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/milo-urban/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> je románopisec, ktorý písal realisticko-psychologickú prózu. Je autorom kľúčového románu slovenskej medzivojnovej literatúry ''Živý bič'' (dva diely [[1927]]). Jeho dielo je ovplyvnené realizmom [[Vajanský|Vajanského]], [[Martin Kukučín|Kukučín]]a, [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] a Andrejeva. Vo veku 16 - 17 rokov napísal prvotiny ''Nešťastník, Už je pozde, Vanitas vanitatum'' a v osemnástich publikoval prvotinu ''Jašek Kutliak spod Bučinky'', v ktorej ako mladý autor prvýkrát použil svoju metódu koncentrovanej epiky. Táto metóda kulminovala v zbierke próz ''Výkriky bez ozveny'' a najmä v novele ''Za vyšným mlynom''. Posledná menovaná novela je syntézou tvorivých postupov, ktorými sa dostáva do psychologickej hĺbky postáv a tým aj deja. V tomto štýle napísal aj ''Živý bič'' publikovaný s veľkým úspechom, keď mal 23 rokov. Bol preložený do [[Nemčina|nemčiny]], no po nástupe [[Nacizmus|nacizmu]] bol v [[Nemecko|Nemecku]] pálený spolu s knihami [[Thomas Mann|Thomasa Manna]], [[Erich Maria Remarque|E. M. Remarqua]] a iných. Román je zobrazením života na [[Orava (región)|oravskom]] vidieku koncom prvej svetovej vojny, jeho dej oživujú postavy vo vleku svojho osudu, ktorému sa bránia, no nedarí sa im to. Ich profily sú vykresľované psychologickou metódou, čo v súčinnosti so silne dramatizovaným dejom vytvára napínavý príbeh. Po vojne a takmer dvadsaťročnej pauze tvorby (kvôli svojej práci šéfredaktora novín [[Gardista (noviny)|Gardista]] a ďalších periodík [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej strany]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Kultúra režúca a rúbajúca|periodikum=Historická revue 9/2022|priezvisko=Hruboň|meno=Anton|vydavateľ=Petit Press a.s.|miesto=Bratislava|dátum=26.8.2022|ročník=XXXIII|číslo=9/2022|strany=65|issn=1335-6550|odkaz na autora=Anton Hruboň}}</ref>) pokračoval v románe ''Živý bič'' dielmi ''Zhasnuté svetlá'' a ''Kto seje vietor'', ktorým však kritika vyčíta [[schematizmus]] a povrchné stvárnenie pováh. V memoárových prózach ''Zelená krv'' (''Spomienky hájnikovho syna''), ''Kade-tade po Halinde, Na brehu krvavej rieky a Sloboda nie je špás'' sa Milo Urban vrátil ku svojmu dramatickému rozprávačskému štýlu a psychologickej hĺbke postáv. Je vysoko oceňovaným románopiscom a má trvalé miesto v dejinách slovenskej literatúry. ====Tretia generačná vrstva==== [[Súbor:Portrait figuli-margita.jpg|náhľad|vpravo|[[Margita Figuli]] bola priama potomkyňa [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], ktorý vydal svoju dcéru za Petra Figulusa Jablonského, svojho chovanca. Margita Figuli sa narodila v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v tom istom dome ako sa narodil [[Pavol Országh Hviezdoslav|P.O. Hviezdoslav]].]] [[Margita Figuli]] (rodné priezvisko Figuliová, vydatá Šustrová, [[1909]]{{--}} [[1995]]), absolvovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici a pracovala ako banková úradníčka v Bratislave. V roku [[1941]] prišla v Tatrabanke o prácu kvôli publikovanej novele ''Olovený vták'', ktorej dej sa týkal vojenského napadnutia [[Poľsko|Poľska]] Nemeckom. Od tej chvíle sa sústavne venovala len literárnej tvorbe. V roku [[1936]] vydala debutovú novelu ''Uzlík tepla'', ktorú ilustroval umelec [[Koloman Sokol]]. V roku [[1937]] jej publikovali zbierku desiatich noviel ''Pokušenie'', v ktorých hľadá svoj štýl písania v rámci romantizujúceho [[naturizmus|naturizmu]] až po okrajové dotyky s [[Impresionizmus|impresionizmom]]. Jej poviedka ''Tri noci a tri sny'' ([[1942]]) bola bibliofilským vydaním s ilustráciami maliara [[Ľudovít Fulla|Ľudovíta Fullu]]. V emblematickom románe slovenského naturizmu [[Tri gaštanové kone]] ([[1940]]) sa Figuli zaoberá konfliktom zákonov prírody a zákonov civilizačného procesu, pohanským fatalizmom a kresťanskými normami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Figuli Margita|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/9-figuli-margita.html|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Nosková|meno=Božena|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Božena Nosková}}</ref>. Vynútenú prestávku počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v publikovaní využila na písanie 4-zväzkového historického románu [[Babylon]] ([[1946]]), za ktorý jej v roku [[1947]] udelili štátnu cenu. Je to fiktívny príbeh na pozadí rozvratu [[Babylonská ríša|Babylonskej ríše]] napadnutej [[Perzská ríša|Perzskou ríšou]]. Jedná sa o rozsiahlu epickú prózu, ktorá mohla byť alegóriou na [[Jozef Tiso|Tisov]] bábkový režim, čím sa stalo, že toto dielo nemalo šancu na uverejnenie do konca druhej svetovej vojny. Po roku [[1948]] mal ''Babylon'' problém s komunistickou cenzúrou. Táto ho skrátila kvôli autorkinej kritike diktátorského režimu v diele. V roku [[1949]] jej vyšla novela ''Zuzana'' v zošitovom vydaní<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Figuli|meno=Margita|titul=Zuzana - novela|vydanie=1|vydavateľ=Nakladateľstvo OBRODA, Bratislava|miesto=Žilina|rok=1949, marec|strany=143|odkaz na autora=Margita Figuli|edícia=OBRODA|jazyk=slovenský}}</ref>. Potom sa Figuli vynútene ako spisovateľka odmlčala do roku [[1956]], kedy vydala svoj autobiografický román ''Mladosť''. V roku [[1964]] jej vyšla memoárová esej ''Ariadnina niť'' a v roku [[1974]] román ''Víchor v nás''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autorka Troch gaštanových koní M. Figuli sa narodila pred 110 rokmi|url=https://www.teraz.sk/kultura/autorka-troch-gastanovych-koni-m-fig/421609-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Valček|meno=Peter|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Valček}}</ref> [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]]) dosiahol na najvyšší stupeň lyrizovanej prózy [[naturizmus]], ktorý spoznávame v jeho kratšom ale umelecky koncentrovanom diele. Ako autor bol ovplyvnený [[Jean Giono|Jeanom Gionom]], [[Charles-Ferdinand Ramuz|Ramuzom]] a slovenskými autormi lyrizovanej prózy ([[Margita Figuli]]). Švantnerove prozaické diela [[Nevesta hôľ]] (román) a [[Malka]] (zbierka noviel)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner II. (1912-1950) 1. časť|url=https://www.rtvs.sk/clanok/82723/frantisek-svantner-ii-1912{{--}}1950-1-cast|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Hamada|meno=Milan|vydavateľ=RTVS|odkaz na autora=Milan Hamada}}</ref> sú považované za vrchol tvorby slovenského [[naturizmus|naturizmu]] (inak aj lyrizovaná próza). V príbehu, ktorý rámuje slovenská príroda, lesy, lúky, rieky, sa nachádza niekoľko vrstiev, reálny život popretkávaný lyrickými, magickými, hororovými časťami príbehu a všetko toto prepojené s historickými javmi (prvá svetová vojna, [[SNP|Povstanie v 1944]]) a starými mýtmi (tajomná nevesta hôľ). Švantnerova výstavba príbehu je natoľko plastická, že ju možno nazvať aj rozšírenou realitou. Napísal, respektíve nedokončil tiež román ''Život bez konca'', ktorý bol poňatý ako široká historická freska v rozmedzí rokov [[1894]]{{--}}[[1934]]. František Švantner predčasne zomrel, no jeho pozostalý román je predsa len svedectvom doby medzi dvoma svetovými vojnami na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Dobroslav Chrobák]] (rodným menom Ľudovít Mistrík, [[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> zostavil zbierku poviedok ''Kamarát Jašek'' ([[1934]]) a napísal románovú novelu ''Drak sa vracia'' ([[1943]]), ktoré sa stali tiež emblematickými dielami slovenského naturizmu. Drak sa vracia je naturisticko-psychologická novela, v ktorej sa spracúva dramatický príbeh vzťahu troch postáv v rámci života horalskej dediny zarámcovaný prírodou. Nechýba napätie a tajomno, no autor na rozdiel od Švantnera vynechal mystiku a fantastičnosť. Na jeho tvorbu mali vplyv autori [[Hermann Hesse]], [[Henri Pourrat]] aj [[Knut Hamsun]]. Chrobák pôsobil po štúdiu v [[Praha|Prahe]] na Vysokom učení technickom v Bratislave, kde sa stal redaktorom Rádiožurnálu v [[Česko-slovenský rozhlas|Československom rozhlase]]. Od roku [[1947]] sa stal hlavným riaditeľom rádia na Slovensku. V roku [[1946]] vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]]. Kariéru mu zahatala vážna choroba a v mladom veku 44 rokov skonal. [[Štefan Gráf]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Gráf|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-graf/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1905]]{{--}}[[1989]]) je autor prozaického diela zaradeného slovenskou kritikou medzi autorov lyrizovanej prózy. Ako autor debutoval básnickými zbierkami ''V horúcom príboji'' ([[1937]]) a ''Žeravý bod'' ([[1940]]) uverejňovanými od polovice [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] v rôznych časopisoch (Slovenské smery, [[Slovenské pohľady]], [[Elán (časopis)|Elán]]). Napísal romány ''Zmätok'' ([[1938]]), jeho voľné pokračovanie ''Oceľové vlny'' ([[1941]]), ''Zápas'' ([[1939]]), ''Cesta za snom'' ([[1942]]) a dvojdielny román ''Jur Janošiak'' ([[1944]]). Po dlhšej odmlke spôsobenej politickými podmienkami mu vyšiel výber z noviel ''V horúcom príboji'' ([[1968]]), neskôr poviedkový triptych ''Nábrežie Františka Jozefa'' ([[1975]]) a venoval sa prekladaniu diel [[Alois Jirásek|Aloisa Jiráska]], J. Š. Baara, T. Novákovej, z nemčiny T. Storma a W. Raabeho. Ďalšími autormi tretej vrstvy sú [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) a [[Jozef Cíger Hronský]] ([[1896]]{{--}}[[1960]]). Ondrejov písal poéziu a detskú literatúru (''Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin a Na zemi sú tvoje hviezdy''), u Cígera Hronského sa hlavne zdôrazňuje jeho próza ''[[Jozef Mak (román)|Jozef Mak]]'', ktorá opisuje slovenského človeka ako bezvýznamnú a osudom bitú bytosť. Títo dvaja autori mali zložitý ideologický a politický postoj (čo nebol výnimočný jav medzivojnových generácií autorov). Ondrejov sa po [[Arizácia|arizácii]] známeho kníhkupectva ''Steiner'' a udania majiteľov pokúsil o nápravu obrazu o sebe a odišiel do [[SNP]]. [[Jozef Cíger-Hronský|Cíger Hronský]] v roku [[1945]] emigroval zo strachu, že ho budú súdiť za jeho ľudácku činnosť počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Cíger Hronský napísal v exile povstalecký román [[Svet na Trasovisku]], v ktorom sa ako rozprávač príbehu stavia do pozície kritika [[SNP]]. Román je napísaný z pohľadu ľudáckeho voliča, ktorý nemal výhrady ani voči nemeckej okupácii, ani voči [[Jozef Tiso|Tisovej]] bábkovej vláde či akceptácii [[Nacizmus|nacizmu]], čo je v opozícii voči jeho tvrdeniam, že [[Slovenský štát]] bol samostatný štátny útvar a [[SNP]] narušilo tento jeho štatút. Po páde [[Komunizmus|komunizmu]] bola jeho osobnosť plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. V roku [[1993]] previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne]]. Symbolicky ho pochovali spolu so [[Štefan Krčméry|Štefanom Krčmérym]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=K poetike románu J. C. Hronského Svet na Trasovisku|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/chovanec1/subor/68.pdf|dátum prístupu=2022-01-12|priezvisko=Krišková|meno=Miriama|vydavateľ=pulib.sk/Univerzitná knižnica v Prešove|odkaz na autora=Miriama Krišková}}</ref> ===[[Katolícka moderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katolícka moderna|url=https://beliana.sav.sk/heslo/katolicka-moderna|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref> ([[1933]]{{--}}[[1948]])=== Katolícku modernu rozvinuli do literárneho smeru mladí autori zjednotení okolo osoby františkána [[Rudolf Dilong|Rudolfa Dilonga]]. Tento prúd moderny obsahuje hlavne medzivojnovú a vojnovú tvorbu poézie. Za prvé programové vystúpenie autorov katolíckej moderny sa považuje ''Antológia mladej slovenskej poézie'', ktorej zostavovateľ bol Dilong. Autorov možno rozdeliť do dvoch vetiev podľa miesta výskytu, jedna skupina zostala na [[Slovensko|Slovensku]], druhá v zahraničnej emigrácii. Písali lyricko-reflexívnu poéziu s náboženskou, nacionálnou a vlasteneckou tematikou, ich umelecké postupy tvorby boli inšpirované avantgardnými smermi západnej Európy ([[symbolizmus]], [[poetizmus]], [[surrealizmus]], [[existencializmus]]). Domácimi prameňmi inšpirácie im bola raná stredoveká literatúra ([[Proglas (prológ)|Proglas]], [[Moravsko-panónske legendy|Moravsko-Panónske legendy]]), [[klasicizmus]] ([[Anton Bernolák|Bernolák]], Fándly, [[Ján Hollý (spisovateľ)|Hollý]], [[Ján Kollár|Kollár]]), spevníky (Cantus catholici - [[Benedikt Szőllősi]], Cithara sanctorum - [[Juraj Tranovský]]), [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]] ([[Samo Chalupka]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]], Hodža, [[Andrej Sládkovič]], realisti (Záborský, Palárik, [[P. O. Hviezdoslav]]). ====Prvá generácia==== [[Rudolf Dilong]] ([[1905]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/86/Rudolf-Dilong|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-dilong/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DILONG, RUDOLF (* 1905 – † 1986)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/dilong-rudolf-1905-1986/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> je spoluzakladajúca osobnosť katolíckej moderny. Spisovateľ, publicista, katolícky kňaz a františkánsky mních sústredil okolo časopisov ''Postup'' ([[1934]] - [[1935]]) a ''Prameň'' ([[1936]]{{--}}[[1937]]) mladú generáciu katolíckych autorov moderny. Okrem toho, v roku [[1933]] vydal prácu ''Antológia mladej slovenskej poézie''. Dilong sa od svojho debutu ''Budúci ľudia'' ([[1931]]) vyvíjal štýlovo aj významovo od konzervatívnych foriem k avantgardnej tvorbe. Začal [[Poetizmus (smer)|poetizmom]] v zbierkach ''Helena nosí ľaliu'' a ''Mladý svadobník''. ''Ja, svätý František'' je kniha, v ktorej uplatnil svoj pohľad na vieru v spirituálnom a meditatívnom štýle. [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia]] boli venované v jeho tvorbe smerom [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a [[surrealizmus]] (zbierka ''Mesto s Ružou''). [[Stanislav Šmatlák]] definoval medzivojnovú Dilongovu tvorbu ako „...bytostné osvojenie si a subjektívne prežitie i básnické artikulovanie novej podoby lyrizmu...”. Protivojnovo ladené básne ''Konvália, Nevolaj, nevolaj'' a iné sú v ideovom konflikte s jeho agitačnými veršami v zbierkach ''Gardisti na stráž!, Vojna'', ktoré zase kontrastujú s príbehom jeho celoživotnej lásky a básnickej múzy [[Valéria Reiszová|Valérie Reiszovej]], ktorá bola židovského pôvodu. Dilong musel v období vojny prerušiť bohatú tvorivú a publikačnú činnosť odchodom na východný front v hodnosti poľného kuráta slovenskej armády. Od chvíle jeho emigrácie z [[Rím]]a do [[Argentína|Argentíny]] a [[USA]] bola jeho tvorba po roku [[1948]] bielym miestom na mape slovenskej literatúry. V exile napísal viac ako 70 básnických zbierok, prozaické texty aj drámu v [[Slovenčina|slovenskom jazyku]]. Po roku [[1989]] vyšli na Slovensku ''Ja, Rudolf Dilong, trubadúr'' (výber z diela so silným sentimentom túžby po vlasti), ''Mladosť z očistca'' (denník).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér a kol.|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=127-128|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula a kol.}}</ref> [[Andrej Žarnov]] (vlastným menom František Šubík<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Žarnov|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-zarnov/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[1903]]{{--}}[[1982]]) bol univ. prof. v Patologickom ústave Slov. univerzity v Bratislave, odborník na patológiu, člen medzinárodnej komisie, ktorá vyšetrovala zločiny proti ľudskosti v Katyńskom lese. Nielen kvôli výsledku vyšetrovania bol po roku [[1945]] prenasledovaný komunistickou vládou a preto v roku [[1952]] definitívne emigroval do [[USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>, kde vykonával lekársku prax do roku [[1974]]. Žarnov bol aj významný autor slovenskej moderny tvoriaci poéziu od roku [[1925]], kedy začal vydávať zbierky poézie ''Stráž na Morave'', ''Nástup otrávených'' ([[1925]]), ''Brázda cez úhory'' ([[1929]]), ''Hlas krvi'' ([[1932]]), zbierka lyriky ''Kocky'' ([[1936]]) a zbierka ''Štít'' ([[1940]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Kultúrno-literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>. Bol aj výborný prekladateľ [[Dante]]ho, napríklad prvá časť [[Božská komédia|Božskej komédie]] Peklo a ''Väzenská balada'' od [[Oscar Wilde|Oscara Wilda]]. Žarnov tvoril aj politickú lyriku, kvôli ktorej mal problémy s československým režimom kvôli [[autonomizmus|autonomizmu]] v jeho básnickej zbierke ''Stráž na Morave''. Po smrti jeho prvorodeného syna Ivana vydal zbierku básní Mŕtvy ([[1941]]).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=633-634|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula a kol.}}</ref> ====Druhá generácia==== [[Valentín Beniak]] ([[1894]]{{--}}[[1973]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je uznávaný básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] a [[Poetizmus (smer)|poetizmu]]. Medzi dvoma vojnami vydával zbierky poézie inšpirované cestami do [[Taliansko|Talianska]] a [[Francúzsko|Francúzska]] (''Ozveny krokov, Kráľovská reťaz, Lunapark''). Beniak publikoval v časopise Elán v Prahe, napríklad báseň „Reťaz”<ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=72 - 73}}</ref>. V zbierke ''Poštový holub'' reflektuje už blížiacu sa [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], dobovú spoločenskú atmosféru blížiacej sa vojnovej a politickej kataklizmy odzrkadlil v zbierke ''Bukvica'' ([[1938]]). Medzi rokmi [[1939]]{{--}}[[1944]] sa tematicky sústredil na prežívanie negatívnych emócií vyvolaných vojnou a túžbu po mieri (zbierky ''Žofia, Popolec, Igric''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenský igric sa búri aj žalostí|priezvisko=Beniak|meno=Valentín|vydanie=1|vydavateľ=Hlbiny|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-89743-21-6|strany=|odkaz na autora=Valentín Beniak|priezvisko2=Pašteka - editor|meno2=Július|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref><ref group="pozn.">Slovenský igric sa búri aj žalostí, zbierka ''Igric zotrváva pri poézii'' /IV. kapitola/...Stratení sami do seba,/s komediantským srdcom ľahkým,/hľadáme cestu do neba/a nemáme už plakať nad kým,/otvoril sa nám vzdušný vír,/lež trochu svetla vyšlo z temna, - /ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná./ Narazíš na svet básnikov,/čo krúži vesmírom, jak dúhy,/a pozmeníš sa vo vzácny kov/v zelenom dopadnutí v luhy/až peklo vo mne zahrmí,/tam sladko do náručia ber ma, -/ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná.</ref>. [[Július Pašteka]] v predhovore k výberu Beniakových básní v zbierke ''Slovenský igric sa búri aj žalostí'' charakterizuje jeho tvorbu: „''V roku 1939 povedal, že národ nám dnes žije z dvoch fondov, z kresťanstva a nacionalizmu, i jeho poézia žila z týchto zdrojov, z kresťanského a nacionálneho. Univerzalistický kresťanský svetonázor umožnil mu ten nadhľadový výšvih ponad zúžené nacionálno-politické hľľadiská i ponímanie domácej reality v širšom, európskom kontexte.''” Beniaka po roku [[1947]] komunistická vláda zakázala publikovať ako bývalého pracovníka sekretariátu ministra vnútra [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] ([[1939]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The page of Beniak, Valentin, Slovak biography|url=https://www.babelmatrix.org/works/hu-all/Beniak,_Valentin-1894/biography?doc_lang=sk|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Jakus|meno=Laura|vydavateľ=Babelmatrix|odkaz na autora=Laura Jakus}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Kultúra režúca a rúbajúca|periodikum=Historická revue|priezvisko=Hruboň|meno=Anton|vydavateľ=Petit Press a.s.|miesto=Bratislava|dátum=26.8.2022|ročník=XXXIII|číslo=9/2022|strany=65|issn=1335-6550|dátum prístupu=12.9.2022|odkaz na autora=Anton Hruboň}}</ref>. Beniak sa tak ocitol v spoločenskom vákuu, no neprestal písať. Jeho básnická šuplíková tvorba presahuje kvalitu aj kvantitu tvorby do roku [[1945]], sú to zbierky ''Plačúci Amor'' ([[1969]]), ''Sonety podvečerné'' ([[1970]]), ''Medailóny a medailónky'' ([[1971]]). Vigílie I., Vigílie II., Popolec. Stal sa básnickým solitérom s výnimočným umeleckým prejavom a dnes je zaraďovaný k veľkým autorom ako sú [[Ján Smrek]], [[Emil Boleslav Lukáč]], [[Laco Novomeský]], [[Miroslav Válek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Emil Boleslav Lukáč]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.litcentrum.sk/autor/emil-boleslav-lukac|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1900]]{{--}}[[1979]]) bol básnik [[Neosymbolizmus|neosymbolista]], evanjelický kňaz a učiteľ. Zaoberal sa publikačnou činnosťou, prekladateľstvom, divadelnou kritikou a napísal [[libreto]] k opere ''Detvan'' od [[Viliam Figuš-Bystrý|Viliama Figuša-Bystrého]]. Je autorom trinástich zbierok poézie, v ktorých sa zrkadlí jeho silné náboženské presvedčenie a humanistické zmýšľanie. Vo svojej tvorbe bol ovplyvnený [[Vladimír Roy|Vladimírom Royom]], [[P. O. Hviezdoslav]]om a [[Martin Rázus|Martinom Rázusom]]. Jeho najlepšie diela sú zbierky básní ''Dunaj a Seina'' ([[1925]]), ''O láske neláskavej'' ([[1928]]), ''Moloch'' ([[1938]]), ''Bábel'' ([[1944]]), ''Parížske romance'' ([[1969]]) a ''Srdce pod Kaukazom'' ([[1978]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LUKÁČ, Emil Boleslav|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/lukac-emil-boleslav/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Babulícová|meno=Petra|vydavateľ=kritici.theatre.sk|odkaz na autora=Petra Babulícová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 120 rokmi sa narodil básnik Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.teraz.sk/magazin/pred-120-rokmi-sa-narodil-basnik-emil-b/504428-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Pavol Ušák-Oliva]] ([[1914]]{{--}}[[1941]]) bol mladý básnik katolíckej moderny, ktorý predčasne skonal na tuberkulózu. Počas svojho života stihol vydať jednu básnickú zbierku ''Oblaky'' (1939)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Ušák Oliva: Oblaky|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/641/UsakOliva_Oblaky/1|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Ušák Oliva|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Ušák-Oliva}}</ref> a posmrtne mu vydali ''Čierne kvietie'' (nedatovaná bibliofília), ''Tak umieral básnik Paľo Oliva'' ([[1942]]), zostavili [[Janko Silan]] a [[Mikuláš Šprinc]] a výber z diela ''Bozk pozná smútok úst'' ([[1991]]), ktorý zostavil [[Štefan Moravčík]]. Ušák Oliva písal nielen viazaný rýmovaný verš s náboženským vytržením prepojeným s platonickou láskou k žene, ale aj voľný verš, v lyrickom štýle poetizmu a surrealizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paľo Oliva - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/palo-oliva/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kekeliaková|meno=Monika|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Monika Kekeliaková}}.</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=415-416|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref> [[Karol Strmeň]] ([[1921]]{{--}}[[1994]]) (vlastným menom Karol Bekényi)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karol Strmeň|url=https://www.litcentrum.sk/autor/karol-strmen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> vydal na Slovensku len dve prvé zbierky ''Výžinok života'' (1943) a ''Testament'' (1945), zvyšných šesť v [[USA]] a [[Taliansko|Taliansku]] (''Putovné piesne'' 1950, prvá exilová kniha, spoluautor Mikuláš Šprinc), ''Čakajú nivy jar'' (1963, Cleveland), ''Žalm cyrilometodský'' (1963, Cleveland), ''Znamenie Ryby'' ([[1969]], Rím), ''Preblahoslavená'', zbierka lyricko{{--}}reflexívnych básní ([[1977]], Rím), ''Sfinga spieva pri jasličkách'', [[1991]], výber z celoživotnej tvorby. Strmeň celý svoj aktívny život strávil v emigrácii, no bol ocenený medailami [[Rad Bieleho dvojkríža]], ''Medaila Spolku slovenských spisovateľov'' a ''Medaila Matice slovenske'' na území Slovenska. [[Mikuláš Šprinc]] ([[1914]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikuláš Šprinc|url=https://www.litcentrum.sk/autor/mikulas-sprinc/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí k spisovateľom katolíckej moderny, ktorí väčšinu svojej tvorby publikovali v emigrácii okrem debutovej zbierky ''Ozveny v samotách'' ([[1939]]). Jeho príspevok slovenskej moderne v exile zahŕňa šestnásť zbierok poézie, napríklad ''Na Floride sám'' ([[1953]] Cleveland), ''Tvárou proti slnku'' ([[1955]], Cleveland), ''Z poludnia a polnoci'' ([[1960]], Cleveland), ''Mladosť orla'' ([[1962]], Cleveland), ''Oči moje pútnice'' ([[1965]], Cleveland), ''Andante'' ([[1967]], Rím), ''Bratislavský park'' ([[1968]], Rím). Šprinc je autorom literárno-vednej práce ''Paul Verlaine'' ([[1953]], Cleveland) a dvoch cestopisných memoárov. Ideová stránka jeho diela zobrazuje názorový svet katolíckeho kňaza. Obsahuje subjektívne reflexie, emócie, predstavy. [[Svetloslav Veigl]], rodným menom Ferdinand Veigl, ([[1915]]{{--}}[[2010]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetloslav Veigl - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetloslav-veigl/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref> slovenský básnik, rehoľný kňaz františkánskeho rádu a gymnaziálny profesor napísal rozsiahlejšie poetické dielo. Jeho tvorba bola prerušená na 22 rokov potom, ako publikoval ''Cestami vetrov'' ([[1938]]), ''Výstup na horu Tábor'' ([[1939]]), ''Menom ťa neviem osloviť'' ([[1941]]), ''Kvety na troskách'' ([[1945]]), ''Láska smrť'' ([[1946]]), Volanie z diaľky [[1946]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Mesto na návrší''. Nastalo obdobie nepriaznivé pre tvorbu katolíckej moderny, až v roku [[1990]] začal uverejňovať postupne ďalších 10 zbierok poézie. Veiglova poetika stojí na základoch viazaného verša a morálnych hodnotách kresťanstva a dáva najavo lásku k človeku, Bohu a kresťanstvu. Báseň ''Ako chutí moc'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako chutí moc (Svetloslav Veigl)|url=https://www.postoj.sk/51931/ako-chuti-moc-svetloslav-veigl|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Postoj.sk}}</ref> zo zbierky ''Keď anjel v tebe spieva'' ([[2006]]) dokazuje ako Veigl zľahka narába z výrazovými prostriedkami a jazykom, pričom morálne ponaučenie nie je násilné či suchopárne. [[Ján Frátrik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Frátrik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-fratrik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2000]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život|url=http://www.janfratrik.sk/zivot/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Frátrik|meno=Ján|vydavateľ=janfratrik.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Jeho príspevok k moderne zahŕňa celkovo šestnásť zbierok poézie okrem debutu z roku [[1941]] (''Vám moji rodní''), ktoré boli publikované po [[1968]]. Napísal aj dve literárno-vedné diela ''Moderné postupy pri rozbore verša'' [[1972]]) a ''K rozboru literárneho diela'' ([[1976]]. Nakoniec, svojim kolegom z katolíckej moderny venoval a zostavil antológiu ''Slovenská katolícka moderna v premenách času'' ([[1994]]). [[Štefan Sandtner]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Sandtner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2006]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, saleziánsky kňaz s kvalitným vzdelaním (vyštudoval teológiu v Ríme, slovenčinu a históriu na FFUK v Bratislave) sa stal ako mnoho ďalších jeho kolegov obeťou komunistickej čistky v cirkvi. V roku [[1960]] ho omilostili po deviatich rokoch väzby, v ktorej sa ocitol za údajnú velezradu. Do roku [[1968]] pracoval ako skladový robotník v Pezinku. Od roku [[1989]] žil v saleziánskom domove v [[Bratislava|Bratislave]] a redigoval časopis [[Don Bosco]]. Sandtner pokračoval v smere katolíckej moderny aj v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] až do konca svojho života. Tvoril aj v žalári, a to viazaný verš s rýmom, ktorý najprv zložil spamäti a po jeho naučení naspamäť ho prepisoval na papier. Rýmovaný verš sa ľahšie zapamätal. Inšpiroval sa prírodou, hviezdnym nebom, biblickými príbehmi (''Z litánií o stromoch, Všetky žiarivé hviezdy, Vtáčia symfónia, Tie šaštínske zvony''). [[Ján Motulko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1920]]{{--}}[[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> nedokončil štúdium na [[FiF UK]] v Bratislave, lebo bol povolaný do armády a odišiel na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]], neskôr ho poslali na [[taliansky front]]. Aj v tomto období písal básne, ktoré publikovali ako zbierku ''Blížence'', považovanú za prekvapivo zrelé dielo, ktoré reaguje na tvorbu českého [[Poetizmus (smer)|poetizmu]], [[Rainer Maria Rilke|Reinera Maria Rilkeho]] a celkovo katolícku modernu. Po vojne sa stal redaktorom [[Spolok sv. Vojtecha|Spolku sv. Vojtecha v Trnave]]. Následne sa presťahoval do Bratislavy, kde bol v rokoch [[1959]] až [[1987]] redaktorom [[Katolícke noviny (1940)|Katolíckych novín]]. ''V mimózach vietor'' je zbierka publikovaná v roku [[1947]] a prózy ''Z ohňa a krvi'' ([[1948]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jan-motulko-1920-2013/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Ústav pamäti národa}}</ref>, po ktorých sa básnik publikačne odmlčal a v roku [[1970]] stihol vydať zbierku ''Zobúdzanie popola'' ([[1970]]). Potom opäť nútená odmlka do roku [[1992]]. Od tohto roku postupne vydával ďalšie zbierky básní (''Fialové žalmy, Strmé schody, Čas Herodes, Na Božej brúske, Jesenné paberky''). [[Gorazd Zvonický]] ([[1913]]{{--}}[[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gorazd Zvonický|url=https://www.litcentrum.sk/autor/gorazd-zvonicky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí ku skupine proskribovaných básnikov katolíckej moderny, ktorí museli emigrovať pod tlakom komunistického systému. Zvonický bol [[Saleziáni Don Bosca|saleziánsky]] kňaz, ktorý odišiel z vlasti v roku [[1950]] cez [[Taliansko]] do [[Buenos Aires]], kde bol farárom vo štvrti [[La Boca]] medzi [[1951]]{{--}}[[1963]]. Od [[1963]] do [[1990]] pôsobil ako profesor humanitných vied na Slov. gymnáziu A. Bernoláka pri Slov. ústave sv. Cyrila a Metoda v [[Rím]]e. Svoju tvorbu začal zbierkou poézie ''Sejba perál'' ([[1943]]), ''Mýtnik pred Madonou'' ([[1948]]) bola nasledujúca zbierka, ktorú mu zhabali na zásah cenzúry. Exilová tvorba pozostáva zo zbierok poézie ''S ukazovákom na mraku'' ([[1958]]), ''Prebúdza sa zem'' ([[1964]]), ''Na jubilejné víno'' ([[1965]]), ''Slnko ma miluje'' ([[1967]]), ''Len črepy…, Prekutávam lovištia'' (obe [[1968]]), ''Na Igricovom kare'' ([[1973]]), ''Napárať čím viac lyka'' ([[1978]]), ''Obolus'' ([[1985]]), ''Smer Mariánska hora'' ([[1988]]) a antológiu ''Si krajšia, moja vlasť'' ([[1993]]). Zvonický prekladal aj [[Francesco Petrarca|Francesca Petrarcu]] a [[Ugo Foscolo|Uga Foscola]] a napísal knihu esejí ''Keď mlčať nie je zlato'' ([[1988]]). [[Severín Zrubec]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Severín Zrubec|url=https://www.litcentrum.sk/autor/severin-g-zrubec/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1921]]{{--}}[[2011]]) napísal pätnásť zbierok subjektívnej lyriky, debutoval zbierkou ''Hodina stromov'' ([[1965]]). Svoje dielo venoval väčšinou rodine a priateľom v malých nákladoch. Celý život prežil vo svojej vlasti. [[Imrich Kružliak]] ([[1914]]{{--}}[[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Imrich Kružliak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/imrich-kruzliak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> okrem rôznej spoločenskej, politickej a publikačnej činnosti napísal jedinú básnickú zbierku ''Piesne a smútky'' ([[Rím]] [[1974]]). Patrí k exilovej časti katolíckej moderny. ===[[Vitalizmus (literatúra)|Vitalizmus]]=== [[Ján Smrek]] (rodným menom Ján Čietek<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-smrek/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek|url=http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=MÚ Melčice - Lieskové, rodisko J.Smreka|url archívu=https://web.archive.org/web/20210418230605/http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum archivácie=2021-04-18}}</ref>, [[1898]] – [[1982]]) sa vypracoval na významnú osobnosť slovenskej literatúry z chovanca [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] na autora poézie [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmu]], zakladateľa [[Elán (časopis)|časopisu Elán]] a organizátora literárneho života. V roku [[1916]] uverejnil prvú báseň ''Heydukovi'' v časopise Slovenský týždenník. V roku [[1913]] začal písať básne v meste Petrovec, až kým v roku [[1917]] narukoval k delostrelcom. V roku [[1918]] sa s rakúsko-uhorskou armádou dostal do [[Istanbul]]u a na [[Palestína (územie)|palestínsky]] front. Napriek tomu, že tu ochorie na maláriu, svoju poetickú múzu nezastaví a píše básne, ktoré posiela z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] do časopisu ''Živena''. Prvý debut ''Odsúdený k večitej žízni'' mu publikovali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e. V roku [[1924]] edične pripravil antológiu ''Zborník mladej slovenskej literatúry'', v ktorej dôkladne opísal stav povojnovej slovenskej literatúry a charakterizoval jej autorov. V období [[1925]]{{--}}[[1929]] písal v ''Národných novinách'' <ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=11}}</ref> v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e politické a kultúrne články a úvodníky, v tomto období tiež vydal svoju zbierku básní ''Cválajúce dni'' ([[1925]]<ref name=´Smrek´>{{Citácia knihy|titul=Knihy slnečné|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1963|strany=340|odkaz na autora=Ján Smrek|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref>, ktorá ho posunula do centra literárneho diania. Paralelne s týmito činnosťami založil a viedol Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) vydávanú v Mazáčovom nakladateľstve v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1929]] vydal zbierku básní ''Božské uzly''<ref name=´Smrek´ />. V rámci Mazáčovho vydavateľstva založil a viedol časopis [[Elán (časopis)|Elán]] <ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=2007|strana=11 - 23}}</ref>([[1930]]{{--}}[[1947]]). V roku [[1931]] editoval reprezentatívnu publikáciu ''Slovenská prítomnosť literárna a umelecká'', v ktorej poprední odborníci hodnotia slovenskú literatúru a umenie v desaťročí po prevrate. Následne vydával zbierky poézie ''Iba oči'' ([[1933]])<ref name=´Smrek´ />, básnickú skladbu ''Básnik a žena'' ([[1934]])<ref name=´Smrek´ /> a zbierku básní ''Zrno'' ([[1935]])<ref name=´Smrek´ />. Po rozpade Česko-slovenska v [[1939]] odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]]. [[Elán (časopis)|Časopis Elán]] sa stal súčasťou [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Vydal zbierku ''Hostina'' v roku [[1944]], kedy Elánu zakázali vychádzať a v roku [[1945]] mu vyšla protifašistická básnická zbierka ''Studňa''. V roku [[1948]] vydal výber z poézie pod názvom ''Knihy mladosti''. Okrem vitalistickej poézie napísal aj libreto k opere [[Ján Cikker|Jána Cikkera]] ''Beg Bajazid'', ktorá sa stále hráva a vydal preklad básnickej skladby ''Ruslan a Ľudmila'' od [[Alexander Puškin|Puškina]]. Do roku [[1965]], kedy mu udelili titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národný umelec]], ešte vydával poéziu (''Obraz sveta'' ([[1958]]), ''Struny''([[1962]]), ''Nerušte kruhy moje'' ([[1965]]) a ''Písané na sude'' [[1964]]). V roku 1989 mu vydali dvojdielne memoáre ''Poézia, moja láska''.Po jeho smrti v roku [[1993]] vydala jeho rodina (syn Ivan Čietek) zbierku nepublikovanej šuplíkovej tvorby so silným antikomunistickým názorom ''Proti noci''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|strany=233-238|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref> ===[[Nadrealizmus]]<ref name="search.webdepozit.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literatúra v rokoch 1918 – 1945|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%e2%80%93-1945/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry}}</ref>=== Slovenský nadrealizmus tu treba chápať ako pokračovanie [[Surrealizmus|surrealizmu]] francúzskeho pôvodu, v štýle ktorého začal tvoriť [[Rudolf Fabry]] ovplyvnený prekladmi z francúzštiny do českého jazyka. {{Hlavný článok|Nadrealizmus}} [[Rudolf Fabry]] ([[1915]]{{--}}[[1982]])<ref name="search.webdepozit.sk"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Fabry|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/fabry-rudolf/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bol slovenský [[Nadrealizmus|nadrealista]], zakladateľ tohto smeru v [[Poézia|poézii]] aj výtvarnej [[Grafika (výtvarné umenie)|grafike]] a [[Kresba (umenie)|kresbe]]. Po prvotnom kontakte s pražským prostredím surrealistov vrátane [[Vítězslav Nezval|Nezvala]] a [[Karel Teige|Teigeho]] Fabry odštartoval nadrealistickú tvorbu v Bratislave svojou debutovou zbierkou ''Uťaté ruky'' ([[1935]]). Prvá signálna zbierka bola zároveň aj prvou nadrealistickou zbierkou v slovenskej literatúre. V tvorbe poézie pokračoval nadrealistickými zbierkami ''Vodné hodiny, hodiny piesočné'' ([[1938]]) a vrcholom jeho poézie ''Ja je niekto iný'' ([[1946]]). ''Kytice tomuto životu'' ([[1953]]) bola zbierka, v ktorej podľahol démonovi [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Najlepšími a hodnotovo ucelenými sú jeho knihy publikované v [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia.]] ''Skala nekamenná bralo neskalnaté'' je z tých najlepších básní a je venovaná pamiatke romantika [[Janko Kráľ|Janka Kráľa]]. Po prestávke v tvorbe úspešne pokračoval poéziou ''Nad hniezdami smrti vánok'' ([[1969]]), ''Metamorfózy metafor'' (zbierka vlastných koláží s vlastnými komentármi na aktuálne témy, všetko v štýle nadrealizmu, [[1978]]). Vydal aj prózu, zbierku poviedok ''Takým zvony nezvonia'' ([[1978]]). [[Štefan Žáry]] ([[1918]]{{--}}[[2007]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je nadrealista, ktorý začal tvoriť pomerne skoro a vo svojich dvadsiatich rokoch veku vydal prvé básne pod názvom ''Srdcia na mozaike'', ktoré však ešte neboli nadrealistické. Do roku [[1948]] publikoval celkovo deväť zbierok poézie, osem z nich v štýle nadrealizmu ovplyvneného českým [[Surrealizmus|surrealizmom]] a jeho guru Nezvalom (''Zvieratník, Stigmatizovaný vek, Pečať plných amfor, Pavúk pútnik, Slnovraty,'' ''Dobrý deň pán Villon, Zasľúbená zem, Meč a vavrín''). Nadrealistickú zbierku básní ''Pečať plných amfor'' ([[1944]]) vydal v Ríme počas svojej vojnovej misie. Žáryho tvorba bola kladne poznačená jeho pobytom v [[Taliansko|Taliansku]], jednak účasťou vo vojne ([[1944]]) a mierovou činnosťou po nej (''Apeninský vzduch'', súbor noviel, [[1947]] a ''Dolu na juhu'', novely, [[1955]]). V ďalšej umeleckej etape vývoja vydal ešte pätnásť mimo-nadrealistických zbierok básní a spomienkovú knihu ''Bratislavský chodec'' ([[2004]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žáry, Štefan Bratislavský chodec|url=http://www.iliteratura.cz/Clanek/16829/zary-stefan-bratislavsky-chodec|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kršáková|meno=Dana|vydavateľ=iliteratura.cz|odkaz na autora=Dana Kršáková}}</ref>, v ktorej rozpráva o živote nadrealistov v Bratislave. Svojimi humornými prozaickými textami si Žáry získaval tiež priazeň čitateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry = komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Vladimír Reisel]] ([[1919]]{{--}}[[2007]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Reisel - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-reisel/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred sto rokmi sa narodil básnik Vladimír Reisel|url=https://www.vtedy.sk/basnik-vladimir-reisel|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> tvoril surrealistickú poéziu, prvá vydaná zbierka ''Vidím všetky dni a noci'' ([[1939]]) obsahuje básne z rokov [[1936]] – [[1938]]. Reisel pokračuje publikovaním nadrealistických diel do roku [[1945]]: ''Temná Venuša'' obsahuje texty z obdobia [[1938]] – [[1940]], publikované však v [[1967]], ''V zrkadle a za zrkadlom'' (básnický cyklus, [[1945]]). Po roku [[1951]] sa obrátil k aktuálnym požiadavkám vydavateľstiev písať ideologicky angažovanú literatúru, ktorá zapadla do [[Schematizmus|schematizmu]]. Jeho zbierky básní ''Svet bez pánov'' (lyricko-epická skladba, [[1951]]), zbierka ''Doma'' ([[1953]]), ''Dobrí vtáci'' [[1954]]), ''Milovaní milujúci'' ([[1954]]), ''Spevy sveta'' ([[1955]]), ''Ďakujem ti'' ([[1957]]) a ''More bez odlivu'' ([[1960]]) sa venovali témam triedneho boja, Povstania, oslobodenia, industrializácie, združstevňovania, vlastenectva, internacionalizmu. Jeho poézia uviazla v [[Socialistický realizmus|socialistickom realizme]], takisto aj novinárske fejtóny a pamflety, ktoré obhajovali diktatúru proletariátu vykazujú čiernobielu zjednodušenosť, vyhýbanie sa surrealistickej paradoxnosti a obrat k idealizovaniu socialistickej prítomnosti. V období uvoľnenia diktatúry koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] Reisel začal postupovať vo svojej tvorbe spätne k surrealistickému smeru, kde však uviazol v socializme s ľudskou tvárou a do rozpornej ale pravdivej surreálnej nadskutočnosti sa už neprepracoval. Po roku [[1970]] v období normalizácie vydal ''Oči a brezy'' ([[1972]]) a ''Moja jediná'' ([[1975]]). Znamenali návrat k oslavovaniu [[ZSSR]] a [[SNP]], čo zaklincovalo vydanie výberu z jeho poézie [[50. roky 20. storočia|50. rokov]]. Neskôr v období [[Gustáv Husák|Husákovho]] režimu vydáva výbery zo skoršej erotickej poézie ''Lásky stolisté'' ([[1976]]), ''Premeny milovania'' ([[1979]], 2. vydanie [[1980]]), ''Taká si, taký som'' ([[1985]]), výber z juvenílií ''Trpké plánky'' ([[1988]]), ''S tebou bez teba'' ,[[1988]])). V roku [[1983]] vydal svoju novú básnickú skladbu ''Žena a muž'', v ktorej formou dialógu predstavuje intímny život dvojice, čo je nový originálny nápad v jeho poetickej tvorbe. Reisel urobil dobrú prácu v prekladaní z francúzskeho jazyka, čo znamenalo, že priblížil slovenskej poetickej scéne diela francúzskych surrealistov ([[Guillaume Apollinaire|Apollinaire]], [[André Breton|Breton]], [[Paul Éluard|Eluard]], [[René Char|Char]], [[Pierre Reverdy|Reverdy]], [[Jacques Prévert|Prévert]]). Ďalší významní nadrealisti v slovenskej literatúre boli [[Pavel Bunčák]] ([[1915]]{{--}}[[2000]]), básnik, prekladateľ a literárny vedec, ktorý tvoril aj pod vplyvom poetizmu, [[Ján Rak]] ([[1915]]{{--}}[[1969]]), básnik a prekladateľ prekliatych básnikov, [[Ján Brezina]] ([[1917]]{{--}}[[1997]]), básnik a literárny vedec a [[Július Lenko]] ([[1914]]{{--}}[[2000]]), básnik ovplyvnený aj poetizmom a prekladateľ, národný umelec v roku [[1985]]. ===Proletárska literatúra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Socialistický realizmus v poézii |url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Proletárska literatúra medzi dvoma vojnami bola jedným zo žánrov slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]]. Je tvorená proletárskou poéziou a literátmi spomedzi [[Davisti|davistov]]. Po prevrate vo februári [[1948]] sa tento prúd transformoval a niektorým sa podarilo zjednotiť sa zdarne so socialistickým realizmom, čo ale neplatilo pre autorov zo skupiny [[DAV]], pozri súdne procesy s tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznymi nacionalistami]]. Proletárskych autorov, ktorí začali tvoriť v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] možno považovať za spontánny jav v slovenskej literatúre vzhľadom ku sociálnej situácii väčšiny [[Slováci|Slovákov]]. Naopak, po komunistickom prevrate sa zmenila pozícia proletariátu vo vládnucu vrstvu a spisba socialistických realistov sa už nedá nazvať spontánnou ale násilne vnútenou režimom, keď bol prevzatý [[socialistický realizmus]] stalinského typu. Proletárski autori sa v prvotnej fáze vývoja štýlovo prejavovali ako [[Expresionizmus|expresionisti]], [[Konštruktivizmus|konštruktivisti]] [[Futurizmus|futuristi]], básnici [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Senzualizmus (filozofia)|senzualizmu]], opierali sa však o aktuálnu tému sociálnej situácie nižších pracujúcich vrstiev. [[Fraňo Kráľ]] ([[1903]]{{--}}[[1955]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fraňo Kráľ|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frano-kral/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol slovenský básnik, prozaik a povojnový komunistický politik proletárskeho pôvodu. Spočiatku písal proletársku poéziu a publikoval ju v [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]] a [[Nový Život|Novom živote]]. Na jeho socialistický názor mali vplyv českí avantgardní umelci [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Josef Hora]] a [[Stanislav Kostka Neumann]], ktorých stretol počas liečenia tuberkulózy v [[Čechy|Čechách]]. Neskôr sa priklonil k [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]]. Jeho básnický debut ''Čerň na palete'', zbierka básní, vyšiel v [[1930]]. Pracoval ako učiteľ, no v jeho bratislavskom období bol predčasne poslaný do dôchodku. Medzi dvoma vojnami napísal dva romány ''Cesta zarúbaná'' (1934) a ''Stretnutie'' (1937) a ďalšie zbierky poézie ''Balt'' (1931), ''Pohľadnice'' (1936) a dve knihy o deťoch pre deti ''Jano'' ([[1931]]) a [[Čenkovej deti]] ([[1932]]), ktoré boli vložené do „Zlatého fondu slovenskej literatúry”. Po vojne mu vyšli zbierky básní ''Z noci do úsvitu'' (1945) a ''Jarnou cestou'' ([[1952]]) a román ''Bude ako nebolo'' ([[1952]]). V roku [[1961]] mu vyšla kniha ''Fraňo Kráľ učiteľom'', zbierka prejavov, článkov, listov a iných dokumentov. V roku [[1953]] obdržal titul Národný umelec. Fraňo Kráľ bol činný v bratislavskom protifašistickom komunistickom odboji počas bábkovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čenkovej deti od F. Kráľa patria do zlatého fondu slovenskej literatúry|url=https://www.vtedy.sk/frano-kral-spisovatel-narodny-umelec|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Peter Jilemnický]] ([[1901]]{{--}}[[1949]]) bol rodák z Čiech píšuci a hovoriaci veľmi dobre slovensky, prozaik a novinár proletárskeho pôvodu. Pôsobil ako učiteľ na [[Slovensko|Slovensku]], dva roky strávil v [[ZSSR]] štúdiom žurnalistiky v [[Moskva|Moskve]]. Medzi dvoma vojnami bol členom ľavicovej skupiny [[DAV]]. Po roku [[1939]] sa podľa nariadenia [[Jozef Tiso|Tisovej]] vlády musel vysťahovať do Čiech. Tu sa zapojil do miestneho protifašistického odboja a dostal sa do koncentračných táborov. Po návrate pracoval na Povereníctve školstva a osvety v Bratislave, v roku [[1948]] sa stal kultúrnym atašé v [[Moskva|Moskve]], kde v roku [[1949]] zomrel. Jilemnický zo začiatku písal v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]], no čoskoro prešiel k [[Socialistický realizmus|socialistickému realizmu]]. Viaceré jeho diela sú považované za schematické či tendenčné. Dielo je dokumentárneho charakteru s menšími známkami lyrizmu. Je autorom románov ''Víťazný pád'' (1929), ''Zuniaci krok'' (1930), ''Pole neorané'' (1932), či ''Kus cukru'' (1934), ktoré zobrazujú situáciu slovenského proletariátu. Poviedkový súbor ''Kompas v nás'' (1937), román ''Kronika'' (1947) boli tiež v origináli napísané v slovenskom jazyku. Väčšina jeho tvorby nebola vydávaná, vychádzala až po roku [[1948]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spisovateľ a učiteľ Peter Jilemnický sa narodil pred 115 rokmi|url=https://www.teraz.sk/knihy/spisovatel-ucitel-jilemnicky-vyrocie/187352-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Poničan]] ([[1902]]{{--}}[[1978]]), autorský pseudonym Ján Rob Poničan,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Poničan|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-ponican/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol advokát, básnik, člen skupiny [[DAV]]. Ľavicovo orientovaný nielen [[Vitalizmus (literatúra)|vitalista]] v roku [[1924]] spoluzakladal časopis DAV spolu s [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]], [[Eduard Urx|Eduardom Urxom]], [[Andrej Sirácky|Andrejom Siráckym]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Sirácky|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-siracky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]]. V tom istom roku vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a bol aktívny ako redaktor nielen v DAV-e ale neskôr aj v komunistickej [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]]. V roku [[1923]] vydal Poničan vlastným nákladom svoju prvú básnickú zbierku ''Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím.'' Ilustroval ju [[Ľudovít Fulla]]. Táto zbierka básní inklinuje k „fin de siècle”, [[Expresionizmus|expresionizmu]] a proletárskej poézii <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rob Poničan (Som, myslím, cítim, milujem všetko, len temno nenávidím)|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/01111246--SL-2008-4-Habaj-261-274.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk/journals}}</ref>. Po incidente počas exekúcie bol Poničan ako advokát súdený za poburovanie, ale pred konečným rozsudkom, ktorým mu prisúdili dva týždne väzenia stihol v roku [[1929]] vydať zbierku poézie ''Demontáž''. Demontáž flirtuje s viacerými literárnymi smermi: [[konštruktivizmus]], [[futurizmus]], [[expresionizmus]] a [[proletárska poézia]]<ref name=´Ponican´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik v čase. Poézia Jána Poničana 1929 – 1942|url=Michal Habaj: Poet in Time. Ján Poničanʼs Poetry between 1929 and 1942. SLOVENSKÁ LITERATÚRA 62, No. 6, p. 449 – 468.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk}}</ref>. Jej obálku vytvoril opäť [[Ľudovít Fulla]] a patrí k najkrajším slovenským knižným vydaniam. V roku [[1932]] napísal [[Utopizmus|utopistickú]] divadelnú hru ''Všetkostroj''. Poničan tu vymyslel stroj, ktorý vyrobí všetko a tým vytvorí davy nezamestnaných. Jedná sa tu o klasický problém proletariát verzus výrobné prostriedky. V roku [[1932]] vydal v [[Umelecká beseda slovenská|Umeleckej besede]] tretiu básnickú zbierku ''Večerné svetlá''. Kritika ju označuje za [[Impresionizmus|impresionistickú]] medzihru, literárna štúdia Michala Habaja zaraďuje túto zbierku do žánrov [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus,]] [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], senzualizmus a Apollinairov surrealizmus, ale bez rámca avantgardnej poetiky<ref name=´Ponican´/>. Jedna z jej básní ''Momenty z väzenia'' je napísaná pod dojmom pobytu vo väznici v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde sedel za poburovanie. Ďalšiu divadelnú hru napísal na tému vzbury vedenej [[Štefan Major|Štefanom Majorom]], ktorého kauzu riešil. Pod názvom ''Vzbura na rozkaz'' (Toronto, [[1936]]) sa skrýva opäť téma proletárskeho boja. V roku [[1934]] vydal básnickú zbierku ''Angara'' inšpirovanú cestovaním po [[ZSSR]]. Podobne ako ''Demontáž'' má multižánrový poetický obsah. Nasledovali romány ''Stroje sa pohli'' a ''Pavučina'', opäť napísané pod vplyvom zážitkov z riešenia súdnych sporov kvôli antiexekučným demonštráciám. V divadelnej hre ''Iskry bez ohňa'' v celom druhom dejstve Poničan zobrazil skutočný súdny proces, čo stupňuje emocionálny postoj k nespravodlivému rozsudku. [[Laco Novomeský]] ([[1904]]{{--}}[[1976]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ladislav Laco Novomeský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-laco-novomesky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=578-583|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> bol básnik spočiatku medzivojnovej proletárskej poézie, [[esejista]], literárny teoretik a kritik proletárskej predvojnovej literatúry. Ovplyvnil ho básnik [[Walt Whitman]], česká proletárska poézia, symbolisti. Jeho tvorba a činnosť v politike majú však presah do obdobia po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], kedy sa zjednotil s prúdom [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Pred vojnou sa stal spoluzakladateľom periodika skupiny ľavicových intelektuálov [[DAV]]. Novomeský pochopil zmenu paradigmy proletárskej ideológie po vojne, keď sa zmenil stav prvotne opozičnej úlohy [[proletariát]]u v jeho vládnucu pozíciu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrat]]e v roku [[1948]]. Novomeského prispôsobovanie sa však nestačilo, v roku [[1951]] sa ocitol vo väzení za svoju údajnú činnosť „buržoázneho nacionalistu” spolu s viacerými členmi DAV-u. Počas výkonu trestu napísal asi štyritisíc básní na cigaretové papieriky, ktoré sčasti vyfajčil s tabakom, ale nie je známe, ako naložil so zvyškom. Novomeský literárne debutoval v roku [[1924]] básňou-pásmom ''Nedeľa''. V roku [[1925]] vstúpil do komunistickej strany. Na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] vstúpil do viacerých ľavicových organizácií a zapojil sa do protestov a demonštrácií po udalostiach v [[Košúty|Košútoch]]. Bol činný ako politický aktivista. V [[1943]] sa stal členom „V. ilegálneho výboru Komunistickej strany Československa”, čím sa ocitol v boji proti [[Fašizmus|fašizmu]] na pôde [[Bratislava|Bratislavy]]. V rámci svojej povstaleckej činnosti v [[SNP]] odišiel ako delegát [[SNR]] do [[Londýn]]a rokovať s [[Edvard Beneš|E. Benešom]] a následne do [[Moskva|Moskvy]] s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]]. V poézii Novomeský pokračoval v rýchlo sa rozvíjajúcej tvorbe od raného [[Symbolizmus|symbolizmu]] k revolučnej proletárskej poézii. Tento prechod prispel k vytvoreniu nového svojského štýlu najviac oceňovanému kritikou. V roku [[1924]] publikoval básne ''Vy a ja'', ''Zradcom zeme'', ai. [[20. júl]]a [[1924]] uverejnil dve básne ''Večer v parku, Veľký deň'' v časopise „Proletárska nedeľa” (príloha Pravdy chudoby). Novomeský sa stal konštantným prispievateľom do proletárskej tlače. Tematicky sa inšpiroval revolučným hnutím a [[Jiří Wolker|Jiřím Wolkerom]]. Formálne tvaroval svoju poéziu ako balady, poloepické básne, rozsiahle pásma ''Nedeľa, Noc, Mesto, Slúžka, Tuberkulóza, Dve balady''. Socialistická kritika (Milan Pišút) považuje za vrchol poetickej tvorby Novomeského ''Svätý za dedinou'', triptich ''Vila Tereza'', ''Do mesta 30 min.,'' ''Stamodtiaľ''. V roku [[1932]] vydal druhú zbierku ''Romboid'' ([[1932]]), ''Otvorené okná'' ([[1935]]), a ''Svätý za dedinou'' ([[1939]]), ktoré kritika považuje tiež za kvalitatívne kulminovanie jeho tvorby. V jeho poetickej tvorbe pretrváva [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a snúbia sa v nej [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]] a [[Avantgarda (utopický socializmus)|avantgarda]] so sociálnou baladickou témou. V [[1948]] vydal zbierku ''Pašovanou ceruzkou'' (vydanou v [[1940]]-[[1941]]) v časopise [[Elán (časopis)|Elán]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hodnota básnickej tvorby Laca Novomeského ani rokmi neklesá|url=https://www.teraz.sk/import/hodnota-basnickej-tvorby-laca-novomesk/215565-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Daniel Okáli]] ([[1903]] – [[1987]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Okáli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/daniel-okali/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol chovanec [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] od útleho veku, medzivojnový proletársky básnik, absolvent [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzity v Prahe]] (fakulta práva), člen skupiny [[DAV]], v roku [[1951]] obvinený spolu s viacerými členmi skupiny DAV z [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]] a väznený do roku [[1960]]. Po štúdiu pôsobil ako advokát v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. V [[1932]] vydal zbierku proletárskej poézie ''Ozvena krvi a zápasov''. Zaoberal sa hlavne literárnou kritikou z hľadiska marxistickej ideológie. Po roku [[1960]] propagoval literatúru [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]] (''Výboje a súboje diel 1 a 2'', 1973 a iné), písal o medzivojnovej proletárskej literatúre (''Literárna teória a kritika davistov'', 1976), tendenčné normalizačné texty, napr. ''O prekonávaní krízy v našej literatúre'', [[1981]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Advokáti Davisti: Daniel Okáli|url=http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kerecman|meno=Peter|vydavateľ=nasaadvokacia.sk|odkaz na autora=Peter Kerecman|url archívu=https://web.archive.org/web/20221023170524/http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum archivácie=2022-10-23}}</ref> Súčasťou proletárskej literatúry bola skupina [[R-10 (literárna skupina)|R-10]], ktorá bola aktívna krátko medzi [[1933]] až [[1934]] rokom. Jej členmi boli básnici [[Ján Kostra]], ([[1910]]{{--}}[[1975]]), autor milostnej lyriky, [[Alexander Matuška]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alexander Matuška|url=https://www.litcentrum.sk/autor/alexander-matuska/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> literárny kritik a prekladateľ, [[Kazimír Bezek]] ([[1908]] – [[1952]]), básnik, politik, [[Michal Chorvát]] ([[1910]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Chorváth|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-chorvath|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, literárny kritik. Všetci títo autori sa zaradili po roku [[1948]] do smeru [[socialistický realizmus]]. {{Hlavný článok|R-10 (literárna skupina)}} ==Socialistický realizmus== Literárny smer socialistický realizmus na Slovensku sa dá definovať ako napodobenina socialistického realizmu, ktorého model vytvorili v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a jeho kultúrni komisári. V slovenských podmienkach to malo niektoré odchýlky, napríklad využívanie umeleckých tvorivých metód [[nadrealizmus|nadrealizmu]], [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] či senzitivizmu. Aj téma bola daná podľa inštrukcií marxistov v kultúrnych štátnych inštitúciách, čo zasahovalo do celkovej koncepcie diela, deja, postáv aj základnej myšlienky. Poslušnosť v tvorbe podľa ich pravidiel viedla do močiara schematickej tvorby, čo sa prejavovalo v oslabení umeleckej výpovede u viacerých autorov od začiatku [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] až do polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]. Socialistickí literárni kritici jav dekadentného schematizmu buď obchádzajú alebo si nasadzujú ružové okuliare pri jeho definovaní (napr. Milan Pišút). Pohľad dnešnej literárnej vedy je zložitejší pri popise tejto tvorby, no priamočiary pri konečnom závere: ''To, čo uvádzame, je len mozaika, no v celom úvodníku ide o komplexne vystavanú služobnosť novej ideológii, pripravenú plniť príkazy jedinej'' ''komunistickej strany a oslavovať toto násilie na umení a pritom túto evidentnú demonštráciu sily umenia treba zneužiť na vlastné ciele.'' (komentár na úvodník [[Michal Chorvát|Michala Chorváta]], predsedu [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v literatúrach strednej Európy|url=https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Ustavy/Ustav_filologickych_studii/Philologia/Philologia_2017-1/PHILOLOGIA_XXVII_1__M.Batorova.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|vydavateľ=fedu.uniba.sk|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v slovenskej poézii|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Mikula|meno=Valér|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref> [[Ján Kostra]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko-Pišút|meno-Milan|vydavateľ OBZOR|miesto-Bratislava|rok-1984|strany-599-600|odkaz na autora-Milan Pišút}}</ref>, [[básnik]], [[maliar]], esejista, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Bol členom spolku slovenských študentov [[Detvan (spolok)|Detvan]] a súčasťou skupiny slovenských študentov [[R-10 (literárna skupina)|R-10]]. Kostra publikoval v slovenských ľavicových časopisoch, ale aj v Elán-e, Slovenských pohľadoch a mnohých iných. Čo sa týka jeho umeleckej metódy, vyvinul sa postupne od senzitivistu k reflexívnemu lyrikovi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul-Ján Kostra - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-kostra/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ:[[Literárne informačné centrum|Literárne informačné centrum Bratislava]]|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> a nakoniec sa zakalil v socialistickom realizme (pozri zbierka ''Na Stalina'', [[1949]]). Kostra si získal rešpekt básnika ešte v medzivojnovom období, keď mal mohutnú konkurenciu v množstve tvorivých básnikov. Do roku [[1948]] mu vyšlo sedem zbierok poézie: ''Hniezda, Moja rodná, Ozubený čas, Puknutá váza, Všetko je dobre tak, Ave Eva, Presila smútku''. [[Andrej Plávka]] ([[1907]]{{--}} [[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Plávka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-plavka/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, prozaik a politik proletárskeho pôvodu sa začlenil do smeru [[socialistický realizmus]] po roku [[1948]], v medzivojnovom období patril k proletárskej literatúre. Debutoval v roku [[1928]] zbierkou poézie ''Z noci i rána''. Celkovo vydal dvadsať zbierok poézie. Tvoril v štýle [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Nadrealizmus|nadrealizmu]]. Bol obsypaný štátnymi cenami a rôznymi funkciami v štátnom aparáte. Bol osem rokov riaditeľom vydavateľstva [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], tri roky predsedom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov v Bratislave]], 1965 - 1968 opäť riaditeľom Tatranu, v rokoch [[1969]] - [[1982]] predsedom [[Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Je autorom próz ''Obrátenie Pavla'' ([[1941]]), zbierky noviel ''Návrat Petra Hugáňa'' ([[1949]]) a ''Siedmi'' ([[1952]]). [[Pavol Horov]] ([[1914]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-horov/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> bol tiež proletársky básnik medzivojnvého obdobia, neskôr aktér socialistického realizmu. Vo svojej tvorbe sa priblížil k nadrealizmu [[Laco Novomeský|Laca Novomeského]], ktorý bol jeho vzorom. Debutoval zbierkou básní ''Zradné vody spodné'' ([[1940]]) a do roku [[1948]] pokračoval troma zbierkami ''Nioba matka naša, Návraty, Defilé'', všetko s protivojnovou témou. Po prevrate vo februári 1948 napísal ďalšie zbierky poézie: ''Moje poludnie'' (1952), ''Slnce nad nami'' (1954), ''Balada o sne'' (1960), ''Vysoké letné nebe'' (1960), ''Koráby z Janova'' (1966), ''Ponorná rieka'' (1972), ''Asonancia'' (1976), ''Z posledných'' ([[1977]]). Horov je nositeľom titulu Národný umelec z roku [[1973]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov|url=https://www.zkgz.sk/page.html?m=79df95b8249faac6507e3a890ccc6da5&p=3d3c1c026900534f53b53bcdfb6721c5&s=0 Knižnica Gorazda Zvonickéh|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Knižnica Gorazda Zvonického}}</ref> [[František Hečko]] ([[1905]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Hečko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-hecko|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> pochádzal z rodiny vinohradníka a počas vojny pracoval v „Ústrednom úverovom družstve” v Bratislave. Napísal tri predvojnové zbierky poézie „Vysťahovalci, Na pravé poludnie a Slovenské verše”. Je autorom známych románov ''Červené víno'' ([[Červené víno (televízny film)|Červené víno]]) a [[Drevená dedina]]. ''Červené víno'' je dielom ešte medzivojnovým, v ktorom je prejavený sociálny súcit, ''Drevená dedina'' je dielom socialistického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Denníky 1938 – 1960 - František Hečko – Mária Jančová - Ojedinelé memoáre|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/denniky-1938-1960-frantisek-hecko-maria-jancova-ojedinele-memoare|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref>. Tretí román ''Svätá tma'' zostal v nedokončenom tvare. [[Vojtech Mihálik]] ([[1926]]) – [[2001]]) bol básnik tvoriaci v prevažnej miere až po roku [[1948]] s výnimkou ľúbostnej lyriky „Či vôbec“, ktorú uverejnil v roku [[1944]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydanie=1|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=55|odkaz na autora=Vojtech Mihálik|}}</ref>. Po prvotine, ktorá sa radila ku [[Katolícka moderna|katolíckej moderne]] písal už len poéziu náležiacu do [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], ideovo jednoznačnú angažovanú a jasne sa vyjadrujúcu v prospech proletariátu. Jeho politická kariéra mu zabezpečila angažmán vo významných kultúrnych inštitúciách. Po schematizme [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] (pozri napríklad ''Neumriem na slame'', zbierka básní z [[1955]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=137}}</ref>) sa jeho tvorba [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] čiastočne oslobodila od socialistického kánonu (napr. zbierka Tŕpky, Appassionata, Útek za Orfeom) a jeho poézia nabrala vyššie kvality, no v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] jeho tvorivá vypätosť povolila. Mihálik sa navyše smutne preslávil uplatňovaním zákazu publikovania pre celú skupinu básnikov mladšej a strednej generácie - skupine [[Osamelí bežci]], do ktorej patrili [[Ivan Štrpka]], [[Ivan Laučík]] a [[Peter Repka]] a básnikom [[Štefan Moravčík]], [[Milan Richter]], [[Ján Švantner]]. K vrcholom jeho tvorby patria básnické skladby ''Appassionata'' (názov podľa [[Ludwig van Beethoven|Beethoven]]ovej sonáty) a ''Útek za Orfeom''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vojtech Mihálik - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vojtech-mihalik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-27|priezvisko=Hochel|meno=Igor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Igor Hochel}}</ref> ==Socialistický realizmus a jeho problematizácia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus a jeho problematizácia|url=https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=profil.kultury.sk/|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730042631/https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref>== Zároveň s vývojom literatúry socialistického realizmu sa začal diskurz o správnosti jeho umeleckých postupov. Viacerí slovenskí autori napísali aj vydali diela, ktoré postupne spochybňovali stalinský model. Boli to [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]]. Nariadenými témami boli [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácia]] roľníkov, [[industrializácia]], [[SNP]], [[druhá svetová vojna]]. Jedinou správnou hlavnou postavou bol triedne uvedomelý hrdina pochádzajúci z proletariátu. Autori tvoriaci s kritickým pohľadom na uvedené tematické piliere diela socialistického realizmu sú zároveň medzivojnoví autori, ktorí sa zaradili do socialistického realizmu tesne po roku [[1948]], no už v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa začali od neho odkláňať. [[Dominik Tatarka]] ([[1913]]{{--}}[[1989]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dominik-tatarka/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Halvoník |meno=Alexander |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Alexander Halvoník}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panna zázračnica - Dominik Tatarka - Anabella, svetlo v temnotách |url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/panna-zazracnica-dominik-tatarka-anabella-svetlo-v-temnotach |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Mráz |meno=Peter |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Mráz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka |url=http://www.zssd-mt.edu.sk/spisovatelia/spis/dtat.html |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=zssd-mt.edu.sk}}</ref> bol spisovateľ - prozaik a ikona disentu na Slovensku od roku [[1977]]. Začínal v [[40. roky 20. storočia|40.rokoch]] ako prozaik, ktorý míňal rady autorov naturizmu a mieril do nového prozaického smeru, ktorý nazýval “sujetovo zovretou prózou”. Po prvý krát nazval sujetovým básnikom spisovateľa [[Ján Červeň|Jána Červeňa]], ktorý vydal v [[1942]] zbierku noviel ''Modrá katedrála''. Táto tendencia ho zároveň priviedla ku kritike spomenutej lyrizovanej prózy. Tatarka si definoval nového prozaika ako sujetového básnika. Išlo mu o nové sociologické námety, organizačné princípy novej spoločnosti, čo si vyžadovalo ustanoviť nový hlavný sujet diela. Už jeho debut ''V úzkosti hľadania'' ([[1942]]) obsahoval nový pohľad na spoločenské vzťahy vo význame jeho tézy o dôležitosti sujetu. Tatarka však bol nielen "sujetový básnik" ale aj autor, ktorý cítil kresťanskú duchovnosť a "tragický pocit života", čo si osvojil z diela [[Miguel de Unamuno|Miguela de Unamuna]]. Z toho vyplýva jeho predstava sveta ako modelu [[Kreacionizmus|kreacionizmu]]. Zaoberal sa aj protikladom anarchie a poriadku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2 |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydavateľ=Národné literárne centrum |miesto=Bratislava |rok=1999 |isbn=80-888-78- 50-0 |strany=492{{--}}497 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] vydal protivojnové novely (''Pach'', 1943, ''Posol prichádza'',1940) a zbierku noviel ''V úzkosti hľadania''. V roku [[1944]] mu vyšla [[Panna zázračnica]] - príbeh múzy Annabelly, ktorý je Tatarkovou modifikáciou pohľadu na súdobú spoločnosť “lyrických bláznov”. Kľúčovým dielom, ktoré otočilo jeho pohľad na dobovú literatúru a politiku a tým jeho celkový tvorivý profil, bola dvojnovela ''[[Démon súhlasu]]'',([[1956]]). Dielo je alegorickou groteskou spochybňujúcou spoločenské vzťahy v socializme a etiku konania jeho protagonistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vnútorná emigrácia ako gesto slobody (Dominik Tatarka a Ludvík Vaculík po roku 1968)|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=119222|dátum prístupu=2022-02-05|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|dátum vydania=2009-02-02|vydavateľ=CEEOL - wikipedia library|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref> [[Peter Karvaš]] ([[1920]]{{--}}[[1999]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Peter Karvaš |url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-karvas |dátum prístupu=2021-06-20 |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol významný slovenský dramatik, prozaik a teoretik drámy. Uholným kameňom jeho tvorby je dráma. Po vymanení sa z osudu prenasledovaných v dobe slovenského fašizmu a povstania sa stal dramaturgom v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]], na [[Nová scéna|Novej Scéne]] a [[SND]] a kultúrnym atašé v Rumunsku. Diskusiu o socialistickom realizme a prehodnocovanie schematizmu ako neželaného javu spôsobil jeho román ''Pokolenie v útoku'' ([[1952]]) končiaci zmenou socialistického modelu [[SNP]] a nadväzujúci na román ''Toto pokolenie'' (1949)(nedokončenú trilógiu). Po pokuse o širší pohľad Karvaš vydáva satirické prózy ''Čert nespí'' (1954), ''Čertovo kopýtko'' (1957). Kariéru mu prerušila okupácia [[ČSSR]] v [[1968]], s ktorou odmietol súhlasiť. Pred 68. rokom napísal prózy ''Niet prístavov'', ''Polohlasom'', ''Toto pokolenie'', ''S nami a proti nám'', v ktorých realistickou metódou spracúval psychologické novely, historický sociálny román, reportáže a črty. Dobovú spoločenskú atmosféru zobrazoval v humoristicko - satirickom štýle. Písal nielen humoresky, ale aj knižky pre deti. V roku [[1979]] po vynútenej pauze mu vyšiel román o povstaní ''Noc v mojom meste''. V [[1968]] vydal zbierky humoresiek ''Humoresky a iné kratochvíle'',( I, II), ''Posledné humoresky a iné kratochvíle'' v [[1989]]. V porevolučnom období 89-teho je zaujímavý jeho súbor [[Causerie|causerií]] ''V úvozovkách'', čo je zriedkavo sa vyskytujúci žáner v slovenskej literatúre. Písanie divadelných hier bola Karvašova celoživotná činnosť, ktorú začal v roku [[1943]] hrou ''Hanibal pred bránami''”, pokračoval so ''Spolok piatich''”, ''Meteor''”, obidve 1945, ''Hra o básnikovi'', 1946, ''Bašta'', 1948 a najznámejšia dráma ''[[Polnočná omša]]'' [[1959]]. Ako divadelný kritik písal teoretické diela ''Kapitoly o rozhlase'', ''K základným otázkam súčasného divadla'', ''Úvod do základných problémov našej drámy'', všetko v [[1984]], v [[1956]] publikoval ''K niektorým otázkam našej drámy''. Vydali mu reportáže z ciest po [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Význam jeho tvorby spočíva v oslobodení sa zo schematizmu hroziaceho poslušným, ktorí dodržiavali stanovený kánon socialistického realizmu. [[Ladislav Mňačko]] ([[1919]]{{--}}[[1994]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/zivotopis-autora |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Petrík |meno=Vladimír |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}} |odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> bol spisovateľ a novinár pôvodom z proletárskeho prostredia Banskej Bystrice. V [[40. roky 20. storočia|40.]] a [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa aktivizoval v radoch socialistických realistov po druhej svetovej vojne, až v [[1963]] mu vyšli [[Oneskorené reportáže]], v ktorých opisoval vykonštruované procesy v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] a ktoré dokázali otvoriť oči novým nastupujúcim generáciám. Napísal aj ďalšie knihy svojim myšlienkovým dosahom rozhodujúce pre profil vzbúrenca proti režimu: v [[1968]] publikoval ''[[Ako chutí moc]]''<ref>{{Citácia knihy|titul=Ako chutí moc |priezvisko=Mňačko |meno=Ladislav |vydanie=2 |vydavateľ=[[Slovenský spisovateľ]] |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-220-0171-6 |strany=201 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, románový pamflet o hypnotizujúcej moci totalitného režimu, v [[1972]] ''Súdruh Münchhausen''”, satirický román v [[Orwellova filozofia dejín|orwellovskom]] štýle a groteskné rozprávanie o povojnových dejinách [[KSČ]]. V románe sa prezentujú postavy zo skutočnej politiky s pozmenenými menami (Husár – [[Gustáv Husák]], Gotles – [[Klement Gottwald]]...). Mňačko sa po okupácii a úteku do [[Rakúsko|Rakúska]] pustil do písania kritických diel voči [[Komunizmus|komunizmu]], v slovenskom aj nemeckom jazyku. Medzi tieto premeny v jeho tvorbe patrí aj politická esej ''Siedma noc''”<ref>{{Citácia knihy |titul=Siedma noc |priezvisko=Mňačko|meno=Ladislav |vydanie=1 |vydavateľ=Práca, vydavateľstvo a nakl. odborov na Slovensku |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-7094-204-5 |strany=197 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, publikovaná v [[1968]]. V eseji navodil atmosféru posledného augustového týždňa po vpáde vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]], v ktorej opisuje politické súvislosti aj spoločenskú situáciu z vlastného pohľadu novinára. [[Alfonz Bednár]] ([[1914]]{{--}}[[1989]]) prozaik, scenárista, dramaturg a prekladateľ, začal tvoriť po roku [[1945]], kedy zároveň pracoval na [[Povereníctvo|Povereníctve]] informácií. Oceňovaný je jeho prvý román ''[[Sklený vrch]]'', [[1954]] a veľmi úspešný film podľa jeho scenára [[Slnko v sieti]], podľa ktorého je pomenovaná slovenská filmová cena. Bednárov prínos do literatúry spočíva v neschematickom prístupe k tvorbe prózy a scenárov. „Jeho tvorivý postup pozostával z prvkov sujet s tajomstvom, striedanie niekoľkých časových rovín, intímna denníková forma záznamov, vynikajúce rozprávačstvo a suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a postupov modernej, najmä anglosaskej prózy“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Alfonz Bednár - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/alfonz-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Baláž |meno=Anton |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Anton Baláž }}</ref>. Novátorstvo mu vynieslo cenzorské zásahy a negatívne reakcie socialistických kritikov. [[Rudolf Jašík]] ([[1919]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> prozaik, básnik a publicista, tvoriť začal po roku 1945. Jeho témami bola vojna, povstanie, cestovanie a spoznávanie iných kultúr. Vo svojich krátkych prózach použil metódu naturizmu, v románoch zase postupy moderného európskeho románu. Významné sú román ''Námestie sv. Alžbety''<ref>{{Citácia knihy|titul=Námestie svätej Alžbety|priezvisko=Jašík|meno=Rudolf|vydanie=1|vydavateľ=Mladé Letá|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=268|odkaz na autora=Rudolf Jašík}}</ref> a scenáre k trilógii ''[[Mŕtvi nespievajú]]''. Po sebe zanechal aj tri zbierky [[Nadrealizmus|nadrealistickej]] poézie v rukopise ''Ypsilon'', ''Dve rieky'', ''Moje mesto''. Viacero jeho diel zostalo nedokončených. ==[[Generácia 56]]== Generácia 56 bola skupina autorov, hlavne prozaikov, ktorí publikovali svoje diela v časopise [[Mladá tvorba]]. Bol to iný druh literatúry, než sa vyžadoval politickou elitou tej doby. Kánon socialistického realizmu odmietli a písali realistickú prózu sústredenú na sociálne, rodinné a intímne vzťahy, používali modernú slovenčinu, realistický štýl. K týmto autorom patrili [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]] a autori, ktorí publikovali začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]: [[Anton Hykisch]], [[Marína Čeretková-Gállová]], [[Peter Balgha]] a [[Jaroslava Blažková]]. {{Hlavný článok|Generácia 56}} ==Exilová literatúra 1939{{--}}1990 <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny exil 1939 - 1990|priezvisko=Cabadaj|meno=Peter|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2002|isbn=80-7090-647-2|strany=201|odkaz na autora=Peter Cabadaj}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exilová literatúra|url=https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum prístupu=2021-08-26|vydavateľ=SAV Bratislava - Profil slovenskej literatúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730041612/https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref>== V histórii slovenskej literatúry sa často vyskytujú autori donútení k exilu, nielen jednotlivci, ale aj celé emigračné vlny. Od čias, keď vyhnali [[Sv. Cyril a Metod|sv. Cyrila a Metoda]] a ich učeníkov, sa tieto objavujú opakovane. V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pod tlakom [[Rekatolizácia|rekatolizácie]] boli donútení odísť mnohí barokoví protestantskí autori, napríklad [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]], [[Tobiáš Masník]], [[Daniel Krman]], [[Eliáš Ladiver]], [[Juraj Láni]], [[Izák Caban]] či [[Daniel Sinapius-Horčička]]. V období [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmu]] emigrovali zo [[Slovensko|Slovenska]] [[štúrovci]] [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Miloslav Hurban]]. V [[20. storočie|20. storočí]] sa striedali viaceré exilové vlny. Tvorivé osobnosti slovenskej literatúry sa rozišli do 26 krajín sveta a skoro všetkých kontinentov. V období [[1939]]{{--}}[[1945]], kedy vznikla [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] odišli z vlasti viacerí židovskí autori, napríklad [[Gejza Vámoš]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=286}}</ref> do [[Čína|Číny]] a [[Brazília|Brazílie]]. Časť tejto protihitlerovsky orientovanej generácie autorov píšucich slovensky sa vrátila po páde [[Jozef Tiso|Tisovho]] režimu späť - [[Jozef Slávik-Neresnický]], [[Theo H. Florin|Teo Herkeľ Florin]], iní zotrvali v exile, napríklad [[Gejza Vámoš]], [[Štefan Osuský]], [[Klement Šimončič]], Peter a Jozef Prídavkovci. Medzi rokmi [[1945]] - [[1950]] emigrovala temer celá tvorivá skupina [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]] a jednotlivci slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]] do viacerých krajín. Po roku [[1948]] odišla vlna emigrácie z dôvodu ideologicko-politického, medzi ktorými boli hlavne politici z [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. V tomto období sa stala centrom literárneho života [[Argentína]]. V dekáde rokov [[1950]]{{--}}[[1960]] v [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]]e v [[USA]] bol v [[1950]] založený ''Slovenský ústav'' a revue kultúry ''Most'' v [[1954]]. Táto dekáda znamenala aj ďalší únik tých slovenských autorov z vlasti, ktorí si uvedomili definitívny koniec nádejí na demokraciu v Československu. Štvrtá vlna utečencov vznikla v rokoch [[1968]]{{--}}[[1990]]. V tomto období odišli autori do západoeurópskych krajín, centrum slovenskej emigračnej kultúry sa presunulo z Argentíny a USA do [[Taliansko|Talianska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], [[Kanada|Kanady]] a [[Nemecko|Nemecka]]. Dôležitým organizátorom kultúrneho života v [[Argentína|Argentíne]] sa stal [[Rudolf Dilong]], ktorý pokračoval aj v tvorbe poézie. Po príchode v [[1948]] vydal zbierky ''Balady'', ''Listy z emigrácie'', ''Diaľky bez domova'' a viaceré ďalšie. Písal aj lyrizovanú prózu: ''Bez matky'', ''Cesty vyhnanca'', ''Agónia veku''. Dilong sa v roku [[1965]] presťahoval do USA{{--}}[[Pittsburgh]]u, kde sa začala kumulovať slovenská literárna emigrácia, aby tam vytvorila nové kultúrne centrum Slovákov. Spomedzi dlhého zástupu básnikov, publicistov a prekladateľov v americkom exile spomeňme [[Andrej Žarnov|Andreja Žarnova]], ktorý po odchode z Československa a na ceste do USA vydal v Taliansku svoju jedinú exilovú knihu poézie ''Presievač piesku''. V [[Kanada|Kanade]] sa udomácnila [[Jaroslava Blažková]], známa svojou novelou ''Nylonový mesiac''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=25}}</ref>, podľa ktorej bol natočený v Československu rovnomenný film. V Kanade napísala zbierku poviedok ''Svadba v Káne Galilejskej'', ktorá tam aj vyšla v [[1973]]. V antológii československých spisovateliek v exile ''Doba páření'' jej vyšla poviedka ''Cesta do N''. Blažková bola na Slovensku členkou skupiny autorov [[Generácia 56]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaroslava Blažková|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jaroslava-blazkova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Peter Klas]], prozaik, je najplodnejším exilovým autorom. Publikoval zbierku poviedok ''Na strome života'' v [[1959]], román ''Svetlo pod halenou'' v [[1974]], obidve vydané v Kanade. Tieto diela sú napísané v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]]. Jeho najznámejší román je ''Satan proti Bohu'' z roku [[1983]]. Zachytil v ňom udalosti a atmosféru povstaleckého roku [[1944]] na [[Stredné Slovensko|Strednom Slovensku]]. Román je postavený na protikladnom pohľade na deje, ktoré prebehli počas ozbrojeného povstania, voči názoru autorov, ktorých vydávala vláda počas [[Socializmus v Česko-Slovensku|socializmu]], aj proti súčasnému pohľadu na toto obdobie. Román má napínavý dej, dramatickú výstavbu a psychologické stvárnenie pováh. V [[Taliansko|Taliansku]], [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] a [[Kanada|Kanade]] publikoval [[Gorazd Zvonický]], člen veľkej skupiny [[Katolícka moderna|katolíckej moderny]]. Prvú zbierku básní v exile vydal v [[Buenos Aires]] pod názvom ''S ukazovákom na mraku'' v [[1958]]. Zvonický napísal a vydal v [[Rím]]e básne, eseje a preklady. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Len črepy...Výkriky pri invázii.'' Táto kniha bola aj preložená do taliančiny ako ''Soltanto rovine... Esclamazioni durante l´ ivasione''. Početnejšie diela vytvoril v talianskom exile [[Eugen Vesnin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eugen Vesnin - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/eugen-vesnin/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-10-01|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, vlastným menom Ignác Zelenka. Už počas štúdií na [[Pápežská gregoriánska univerzita v Ríme|Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme]] publikoval časopisecky poéziu v štýle [[Katolícka moderna|katolíckej moderny.]] Po vojnovom odmlčaní začal publikovať v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] v [[Buenos Aires]]. Jeho prvá zbierka poézie ''Zo zátišia mimóz'' z roku [[1965]] mala širší čitateľský úspech, a bola preložená aj do taliančiny{{--}}''L´oasi delle mimose'' v [[1967]], v preklade profesora [[Leo Magnino|Leo Magnina]]<ref group="pozn.">„Vesninova poézia je v prvom rade jednoduchá a spontánna. A toto sú dve podstatné podmienky pre skutočného básnika. Ako sme už poznamenali, v prírode nachádza svoj prameň najlepšej inšpirácie. A tento naturalistický zmysel života, tento pôvab, ktorý pociťuje pri dotyku s krajinami Stredomoria, plnými farieb, svetla a s ich niekoľkotisícročnými civilizáciami, znamenajú najväčšiu hodnotu jeho poetického umenia a autentickosti jeho lyriky. “: Leo Magnino ku Oasi delle mimose, 1967</ref>. Vesnin pokračoval vo vydávaní série zbierok poézie ''Z temena mojich hôr'', ''Cesta na Ponzu'', ''Ja nie som potomok zlatokopov'', ''Aj v etruských záhradách'', ''Ó more, ó more'', ''Prehŕňajúc svoj rímsky náčrtník'', ''Tam, kde kvitnú eukalypty'' a iné. Poézia je lyrická, s romantickými opismi a inšpiráciami prírody. Úspešná zbierka je ''Kytica nezábudok'', ktorá je považovaná za najpôsobivejšiu lyriku v jeho diele. Do [[Nemecko|Nemecka]] odišli [[Roman Bednár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Bednár - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> - prozaik a cestovateľ, ktorý sa zaoberal tvorbou literatúry faktu, poézie a prózy, [[Imrich Kružliak]] - básnik, esejista, prekladateľ a [[Leopold Lahola]] - dramatik, prozaik, básnik, ktorý vydal v exile drámy ''Škvrny na Slnku'' v [[1955]] a ''Inferno'' v [[1960]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka poviedok ''Posledná vec.'' Čo sa týka poézie, Lahola tvoril nadrealistické básne, napríklad ''Ako jed škorpióna'' v [[1995]]. Posledným Laholovým dielom bola experimentálna filmová snímka ''Sladký čas Kalimagdory'', ktorej premiéry sa nedožil. Do Nemecka emigroval v roku [[1949]]. Vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] tvorila a tvorí prevažne nemecky stále [[Irena Brežná]] - prozaička, prekladateľka, autorka detskej literatúry, ktorá je súčasťou emigračnej vlny v [[1968]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Irena Brežná - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/irena-brezna/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ= Slovenské literárne centrum Bratislava}}</ref> Tamtiež sa usadil prozaik [[Dušan Šimko]], ktorý vyštudoval univerzitu v [[Bazilej-mesto|Bazileji]]. V emigrácii vydal zbierku poviedok ''Maratón Juana Zabalu'' v [[Londýn]]e, slovensky vyšla v [[1991]] a cestopisnú novelu ''Japonský diván'', tiež v českom jazyku. V [[Česko|Česku]] publikoval historický román ''Eszterházyho lokaj'' v roku [[2000]] v českom jazyku. ''Gubbio'' s podtitulom ''Kniha udavačov'' ([[2009]]) je sonda do problému udavačstva, ktoré Šimko analyzuje noeticky - z viacerých pohľadov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-29|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=Proudy - STŘEDOEVROPSKÝ ČASOPIS PRO VĚDU A LITERATURU|odkaz na autora=Dana Hučková}}</ref>. Až do vzdialenej [[Austrália (štát)|Austrálie]] zamieril [[Pavol Hrtus Jurina]], prozaik, ktorý upozornil na seba ešte na Slovensku svojim rozprávačským talentom, lyrickým cítením a témou rodných [[Kysuce|Kysúc]] v prózach ''Preťaté ohnivá'', ''Kameň na kameni''. Do exilu odišiel v [[1948]] a ďalšie diela vydával v [[Austrália (štát)|Austrálii]]: ''Dávno a potom'' v [[1969]], ''Daň z krvi'' [[1972]], ''Jazvy'' v [[1979]], ''My vrchári'' v 1979, ''Šľapaje'' v [[1982]], ''Návrat na výšiny'' v [[1991]] a iné. Hrtús Jurina tvoril [[lyrizovaná próza|lyrizovanú prózu]] kontinuálne od čias na Slovensku na tému života a prírody na [[Kysuce|Kysuciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Hrtús-Jurina - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-hrtus-jurina/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> V [[Rakúsko|Rakúsku]] od roku [[1951]] tvorila [[Zdenka Beckerová]], ktorá si vo svojich prózach volila tému emigrácie pred [[1989]], napríklad ''Za vrchom vrch'' v [[1995]], román ''V zatmení mesiaca'' v roku [[1999]] a prekladala do nemčiny diela slovenských autoriek a poéziu slovenských básnikov (Míla Haugová, J. Kákošová). Pravidelne publikuje svoje diela v nemeckom jazyku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdenka Beckerová - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zdenka-beckerova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ==[[Postmoderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderna|url=https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum prístupu=2021-09-07|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry - Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730043434/https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderné postupy v slovenskej próze 60. rokov Ivana GIBOVÁ|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/olostiak4/subor/Gibova.pdf|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Gibová|meno=Ivana|vydavateľ=Pulib.sk - Prešovská univerzitná knižnica|odkaz na autora=Ivana Gibová|strany=7|jazyk=slovensky}}</ref>== Prvé dotyky postmoderny so slovenskou literatúrou nachádzame v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20.stor.]] v dielach [[Pavel Hrúz|Pavla Hrúza]] ''Dokumenty o výhľadoch'' ([[1966]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Dokumenty o výhľadoch, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6,str. 461- 462</ref> a ''Okultizmus'' ([[1968]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6, str.9-220</ref> obsahujúcich typické postmodernistické umelecké postupy ako sú [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Jambor|meno=Ján|vydavateľ=Ústav svetovej literatúry SAV|odkaz na autora=Ján jambor|url archívu=https://web.archive.org/web/20210908214018/http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum archivácie=2021-09-08}}</ref>,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=https://www.czechency.org/slovnik/INTERTEXTUALITA|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=|meno=Petr|vydavateľ=czechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny online|odkaz na autora=prof. PhDr. Petr Karlík, CSc.}}</ref>, ironický postoj narátora, pluralita hlasov, [[Eklekticizmus (umenie)|eklekticizmus]] jazykov a štýlov, prelínanie popkultúry a elitnej kultúry, [[nostalgia]], fragmentarizácia textu, hra so slovom. V diele [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] ''Citová výchova v marci'' ([[1965]]) sú vložené implicitné citácie v poviedkach a parodovanie citovosti, ktoré sa vyskytujú aj v textoch ''Eskalácia citu'', [[1989]]; ''Slovenský Casanova'', [[1991]] (napísal so spoluautorom [[Lajos Grendel|Lajosom Grendelom]]) a ''Krutý strojvodca'' ([[1996]]). Tieto spomenuté umelecké postupy vedú k dekonštrukcii [[Mýtus|mýtu]] protagonistu príbehu pochádzajúceho z proletariátu, ktorý býval stvárňovaný v literatúre [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Čiastkovo sa postmodernizmus objavil aj v debute [[Dušan Mitana|Dušana Mitanu]] ''Psie dni'' ([[1970]]). Postmoderna sa však nerozvíjala ďalej kvôli politicko-ideologickým prekážkam. Po roku [[1989]] s nástupom [[Sloboda slova|slobody slova]] začali publikovať svoje postmodernistické diela opäť [[Dušan Mitana]] a [[Dušan Dušek]]. Posledným postmoderným prozaickým dielom Dušana Dušeka je zbierka ''Ponožky pred odletom'' z roku [[2015]], pre ktorú je charakteristický postmodernistický znak vrstvenia žánrov v jednom texte, teda [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lntertextualita v slovenskej postmodernej próze - Podoby medzitextového nadväzovania v prozaickom diele Dušana Dušeka ''Ponožky pred odletom''|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/02120907--SL-2016-2-porizekova-134-139.pdf|dátum prístupu=2021-09-19|priezvisko=Parížeková|meno=Adriana|vydavateľ=SAV.sk|odkaz na autora=Adriana Parížeková}}</ref>. Inými umeleckými metódami týchto dvoch autorov sú [[metatextualita]] - (text v texte) a [[hypertextualita]] - (prepisovanie základného diela pomocou princípov [[travestia|travestie]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Štraus|meno=František|titul=Príručný slovník literárnovedných termínov|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|miesto=Bratislava|isbn=80-8061-065-7|strany=330|jazyk=slovenský}}</ref>, <ref group="pozn.">Citát z diela literárnovedných termínov - František Štraus:travestia - žáner humoristickej literatúry - báseň alebo prozaické dielo, ktorým sa komickou formou zosmiešňuje dielo vážneho obsahu, patriace k „vysokej” literatúre... Za travestie môžeme považovať verše R. Fabryho zo zbierky Uťaté ruky, v ktorých zosmiešňuje sentimentálnu ľúbostnú lyriku.</ref> a [[pastiš]]u<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Štraus|meno=František|titul=Príručný slovník literárnovedných termínov|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|miesto=Bratislava|isbn=80-8061-065-7|strany=219|odkaz na autora=František Štraus|jazyk=slovenský}}</ref>, <ref group="pozn.">Príručný slovník literárnovedných termínov - František Štraus: pastiš - umelecké dielo zostavené z úryvkov dvoch alebo viacerých diel, pochádzajúcich od jedného alebo viacerých autorov. Pastiš satirickej povahy obsahuje prvky paródie.</ref>,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Michel|meno=Albin|titul=Encyclopaedia Universalis:Dictionnaire des Genres et notions littéraires|vydanie=2|vydavateľ=Encyclopaedia Universalis, Albin Michel|miesto=Paríž|rok=2001|isbn=2-226-12236-2|strany=561-562|jazyk=francúzština}}</ref>, <ref group="pozn.">Citácia z hesla ''Pastiche'' od Véronique Klauberovej v Encyclopaedia Universalis/Slov.preklad:"Praktizovanie pastišu, imitačného žánru prislúchajúceho k umeleckej činnosti „druhého stupňa” (G. Genette), siaha až k tvorbe originálnych diel, hoci samotné slovo sa v objavuje až v XVII. storočí a to v jazyku výtvarníkov. Pastiche, ktorý sa považuje za vedľajší žáner, pretože je spojený so svojím originálom tak, ako je Mesiac so Zemou, nemá samostatnú existenciu, okrem zmiznutia modelu (Platón užíva pastiš u Lysias vo Phaedre). Jeho nejednoznačný status umocňuje etymológia pripomínajúca varenie (pasticcio znamená v taliančine pasta), ale hanlivé akcenty Encyklopédie pochádzajú aj z jej nemenej nejednoznačnej situácie, medzi jej výsmechom a obdivným odkazom (Genette)"</ref>. K postmodernistom možno priradiť okrem [[Dušan Mitana|Mitanu]] a [[Dušan Dušek|Dušeka]] [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]], [[Martin Bútora|Martina Bútoru]], [[Ján Johanides|Jána Johanidesa]], [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] a [[Dominik Tatarka|Dominika Tatark]]u (''Písačky, Navrávačky''). V ich prózach sa vyskytuje vo fiktívnych príbehoch zmiešaná reč autora a priama reč postáv príbehu, citácie z iných textov, polopriama reč a nevlastná priama reč. Slovenskí postmodernisti využívajú okrem [[Paródia|parodizácie]] žánru, napríklad [[Peter Pišťanek]] v románe ''Rivers of Babylon'', [[Mýtus (rozlišovacia stránka)|mýtus]] ako rozprávačskú konštrukciu, napríklad dramatik [[Karol Horák]] a [[Subverzia|subverziu]] rétorizmu (zosmiešňovanie), napríklad [[Eman Erdélyi]] a [[Marek Vadas]] v románe ''Univerzita'', [[1997]], alebo [[Peter Macsovszky|Peter Maczovszky]] v texte ''Cvičná pitva'' ([[1997]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Postmoderná literatúra a film|priezvisko=Žilka|meno=Tibor|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=2006|isbn=80-8094-041-X|strany=188|odkaz na autora=Tibor Žilka}}</ref> [[Dráma]] sa v období slovenskej postmoderny prebudila v roku 1987/88 inscenovaním absurdnej hry [[Karol Horák|Karola Horáka]] ''Cesta'' na [[Divadlo Nová scéna|Novej Scéne]] a ďalšej vlastnej hry ''Medzivojnový muž'' v Martinskom divadle. V [[1989]] vydal [[Dušan Mitana]] hru ''Koniec hry''. V sezóne 1986/87 inscenovali hru [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]] ''Súkromná oslava'' a jeho viaceré hry ''Nultá hodina'' v Martine, ''Zadný vchod'' vo Zvolene a ''Vlastenci z mesta YO'' v Poetickom súbore Novej Scény.<ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied a Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref> ==Slovenská literatúra po 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta stredoeurópskych štúdií, Katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6|strany=174}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Aktéri a tendencie literárnej kultúry na slovensku po roku 1989|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=978-80-223-4041-0|strany=112|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-27|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=PROUDY středoevropský časopis pro vědu a literaturu|odkaz na autora=Dana Hučková|jazyk=slovenský}}</ref>== Po politickom prevrate nazvanom [[Nežná revolúcia]] nastali zmeny v systéme literárnych inštitúcií, vydavateľstvá sa privatizovali a vznikali nové. Autori získali slobodu slova a teda aj tvorby. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] končili s tvorbou autori, ktorých hlavná časť kariéry patrila do predrevolučného diania. Boli to napríklad [[Vojtech Mihálik]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Mojík]], [[Ján Ondruš]] {{--}}člen [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]], poetka [[Lýdia Vadkerti-Gavorníková]], básnik [[Vojtech Kondrót]], [[Miroslav Válek]] a predčasne odišiel aj [[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]]. Publikovať mohli opäť po dištancoch udelených komunistickou mocou [[Osamelí bežci]], básnici [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], členovia [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]] a niekoľkí slovenskí disidenti [[Zlata Solivajsová]], [[Albert Marenčin]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Kadlečík]], [[Oleg Pastier]]. Po roku [[1989]] je možné určiť päť literárnych prúdov, z ktorých sa však výrazné tvorivé osobnosti snažili uvoľniť a tvoriť v individualistických rámcoch. Tieto prúdy sa definujú ako: * Vplyv [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]] a [[Konkretizmus (poézia)|konkretistov]] v [[Trnavská skupina|Trnavskej skupine]], a vplyv tých, ktorí nadviazali na vzburu básnikov konca [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]{{--}}[[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]], [[Ivan Kolenič]], [[Taťjana Lehenová]] a [[Barbarská generácia]]. * Inšpirácia tvorbou [[Osamelí bežci|Osamelých bežcov]] * Nadviazanie na tvorbu [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], úspešné publikácie boli ''Katolícke piesne z Važca'' a román ''[[Dom opustenosti]]'', ktoré vydal [[Janko Silan]] a [[Milan Rúfus]], ktorý publikoval ''Modlitbičky'' v [[1990]]. * Odmietanie akejkoľvek vývinovej etapy a štýlov pred rokom [[1989]] a polemizovanie o podstate poézie a jej komunikačnom štatúte, napríklad [[Agda Bavi Pain]] * Ženský emancipačný prúd s neo-feministickými inšpiráciami, v ktorom sa darilo poetkám [[Stanislava Chrobáková Repar]], [[Taťjana Lehenová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taťjana Lehenová-komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tatjana-lehenova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-07-11|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref>, [[Ľubica Somolayová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľubica Schmarcová|url=https://www.anasoftlitera.sk/main/anasoft-litera/porota/schmarcova-lubica/|dátum prístupu=2021-12-05|vydavateľ=anasoftlitera.sk}}</ref>, [[Mária Ferenčuhová]], [[Nóra Ružičková]] a [[Katarína Kucbelová]]. Z týchto prúdov sa vyvinula na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] aj [[Postmodernizmus|postmoderná literatúra]] zdôrazňujúca prácu s textom a pohrávanie sa so slovom. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa začala postupná premena štruktúry platforiem združujúcich tvorcov. Neskôr nastalo rozdrobovanie až atomizovanie rôznych literárnych asociácií a neformálnych zoskupení.<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9|strany=292|odkaz na autora=Marián Grupač}}</ref> ===Próza po roku 1990=== Prozaici, ktorí zostali vo vlasti a dištancovali sa od normalizačných metód od roku [[1968]] až po [[Nežná revolúcia|Nežnú revolúciu]] a rôznym spôsobom sa buď vyhýbali publikovaniu umeleckej literatúry alebo tvorili iné žánre, napríklad preklady, po roku 1990 začali naplno tvoriť a publikovať svoje odložené diela. Do tejto kategórie patria [[Ján Johanides]], [[Rudolf Sloboda]]<ref group="pozn.">Citácia z knihy ''Ako vzniká deň'',str. 320, citát R. Slobodu: Spisovateľ sa snaží , aby na triviálnej asociácii založil čosi neobvyklé. Ale toto neobvyklé má tiež svoje zákony a neraz prídeme na to, že to, čo sme považovali za svojskosť, vymyslel už alebo povedal niekto pred nami... Vymyslíme niečo, čo náš kolega zatiaľ nevymyslí. Skoncentrujeme sa, zamyslíme, poprevraciame všetko naruby, a plody: Nové asociácie.</ref> [[Pavel Vilikovský]]<ref group="pozn.">Citát z knihy ''Ako vzniká deň'', str.249: Zobrazovanie postáv ako nositeľov vlastností, typizácia atď. nemajú v poviedke miesta, postavy sú možnosti čitateľovho vnútra.</ref>, [[Pavel Hrúz]], [[Dušan Dušek]], [[Dušan Mitana]], [[Alta Vášová]], [[Stanislav Rakús]] a tiež [[Lajos Grendel]], ktorý robil maďarsko-slovenské preklady. Uvedení spisovatelia sa zaoberali témami života v totalite, slobody jednotlivca, post-totalitného rozpadu hodnôt, analýzou zla v uvedených súvislostiach. Autori používajú pri tom rôzne tvorivé metódy, ako je [[irónia]], [[paródia]] a technika [[brikoláž]]e (brikoláž je ovplyvnená intertextuálnosťou, formovaním významov textu odkazom na iné texty), [[persifláž]]e a [[travestia|travestie]] (zosmiešňujúca obmena vážneho literárneho diela, druh paródie). ===Dráma po roku 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta stredoeurópskych štúdií, katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6}}</ref>=== Postmoderná dráma na Slovensku začala ožívať opäť už od roku [[1987]] inscenovaním slovenských autorov ako boli [[Karol Horák]] a jeho hry ''Medzivojnový muž'' a ''Cesta''. Znova sa začali dávať hry [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]], tieto divadelné kusy patria do žánru absurdného divadla, ktoré je súčasťou slovenskej postmoderny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95}}</ref> Kým dráma po roku [[1989]] prekonávala rekonštrukciu svojich inštitúcií, ktoré sa rušili a znova etablovali, zaznamenala tvorivý útlm vo viacerých svojich disciplínach. V najpriaznivejšej situácii sa ocitli autori divadelných súborov alternatívnych javiskových foriem. Pokračovali [[Stanislav Štepka]], [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]], [[Rudolf Sloboda]], [[Karol Horák]], [[Peter Scherhaufer]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maťašík - Peter Scherhaufer|url=http://www.udfv.sav.sk/dokumenty/Matasik-Peter.Scherhaufer.pdf|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=Maťašík|meno=Andrej|vydavateľ=udfv.sav.sk|odkaz na autora=Andrej Maťašík}}</ref>, [[Blaho Uhlár]] a [[Viliam Klimáček]]. Autori, ktorí okrem iných žánrov písali aj drámu boli [[Peter Karvaš]], [[Peter Kováčik]], ktorý uviedol hru ''Boží vták'' v [[1993]] a ''Svätý z Hlbokého'' v roku [[1998]]. Zo satirikov bol aktívny [[Ľubomír Feldek]] novými scenármi, ktoré boli paródiami na folklór a literárne témy, napríklad ''Smrť v ružovom'' o [[Édith Piaf]] v [[1995]], ''Teta z Prahy'', ''Horor v horárni'' podľa ''Hájnikovej ženy''. Ponovembrová scéna divadla [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka Korzo ´90]] uviedla úspešné divadelné kusy od [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]] ''Armagedon na Grbe'' v [[1993]] a ''Macocha'' v [[1996]]. [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]] publikovali v súbornom vydaní všetko, čo odohrali na rôznych scénach. [[Mikuláš Kočan]] uviedol hru ''Húsky, húsky, kam letíte''. [[Milka Zimková]] uvádzala a vydala [[Monodráma|monodrámy]] v ''Divadle jedného herca''. Najplodnejším autorom v rámci malých javiskových foriem je [[Viliam Klimáček]], dramatik, prozaik a zakladateľ divadla GUnaGU<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9}}</ref>. Prozaik a dramatik [[Pavol Weiss]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Weiss - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-weiss/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> napísal hry ''Priateľky'' a ''Bajmann Brothers'' v [[2005]] s dobovými aktuálnymi témami. Prozaik [[Michal Hvorecký]] publikoval hru ''Plyš'' podľa svojho rovnomenného románu v postmodernom štýle. Ďalší významnejší autor je [[Peter Scherhaufer]] s postmodernou hrou ''Kemu ce treba?''. [[Blaho Uhlár]] začal uvádzať hry v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] a pokračoval aj po prevrate v [[1989]] absurdnými scénickými kusmi ''Kolaps'', ''IM-PASSE'' a ''Dyp inaf'', všetky v [[1991]], ''Eo ipso'' v [[1994]], ''Komora'' v [[1995]], ''Tváre'' v [[1997]], ''DNO - Óda na McWorld'' v [[1998]]. Absurdita dobového života je zobrazená metódou nespojitých výjavov, aby tak zobrazil chaos prežívania. [[Michal Babiak]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Babiak|url=https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum prístupu=2022-02-14|vydavateľ=Spišské divadlo|odkaz na autora=Michal Babiak|url archívu=https://web.archive.org/web/20220214145121/https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum archivácie=2022-02-14}}</ref> vydal svoje hry v spoločnej publikácii ''Tri scenáre'' v [[1997]]. [[Rastislav Ballek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rastislav Ballek|url=https://snd.sk/profil/2031/rastislav-ballek#|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=snd.sk}}</ref> vo svojom dramatickom diele používal témy z diel iných autorov, aby tak satirizoval Vajanského či polemizoval s [[Gejza Vámoš|Gejzom Vámošom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako dnes čítame, inscenujeme drámu, divadelný text?|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=16208|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Podmaková|meno=Dagmar|dátum vydania=|vydavateľ=CEEOL -Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Dagmar Podmaková}}</ref>. Ballekove prózy [[Južná pošta (film)|Južná pošta]], [[Pomocník (film)|Pomocník]] a [[Agáty (film)|Agáty]] boli filmovo spracované. Literárni vedci radia jeho dielo do zlatého fondu slovenskej literatúry.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pisár dlhých zápiskov|periodikum=Knižná revue č. 5/2021|priezvisko=Chmel|meno=Rudolf|vydavateľ=www.litcenrum.sk|miesto=Bratislava|dátum=20.máj 2021|ročník=XXXI|číslo=5}}</ref> Dlhodobo tvoriaci dramatici, ktorí vydávali hry aj po prevrate v [[1989]] sú [[Osvald Zahradník]], [[Karol Horák]], [[Stanislav Štepka]], [[Jana Bodnárová]], [[Eva Maliti-Fraňová]], [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andrej Ferko]], [[Miloš Karásek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karásek Miloš|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karasek-milos|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>, [[Silvester Lavrík]], [[Tomáš Horváth (literárny vedec a spisovateľ)|Tomáš Horváth]], [[Peter Pavlac]], [[Roman Olekšák]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Olekšák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-oleksak|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Michal Ditte]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Ditte|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-ditte/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. == Literárne súťaže na Slovensku == * ''Jurinova jeseň'', [[Čadca]] * ''Krídla [[Ivan Laučík|Ivana Laučíka]]'', [[Liptovský Mikuláš]] * ''Literárne dni [[Pavol Dobšinský|Pavla Dobšinského]]'' * ''Literárna Senica [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]]'', [[Senica]] * ''Literárna súťaž [[Jozef Branecký (spisovateľ)|Jozefa Braneckého]]'', [[Trenčín]] * ''Petržalské súzvuky [[Ferko Urbánek|Ferka Urbánka]]'', [[Bratislava]] - [[Petržalka]] == Antológie == * ''Slovenský klasicizmus – poézia'' je vlastne reedíciou staršej antológie ''Na lutnu''. Výber zo slovenskej klasicistickej poézie (edične pripravil C. Kraus) z roku 1986.<ref name="litcentr" /> * ''Slovenský klasicizmus – próza'', editor C. Kraus<ref name="litcentr">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=klasicizmus – poézia, Slovenský klasicizmus – próza - Opakovanie dejín (aj s chybami)|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/slovensky-klasicizmus-poezia-slovensky-klasicizmus-proza-opakovanie-dejin-aj-s-chybami|dátum prístupu=2021-06-21|priezvisko=Vojtech|meno=Miloslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Miloslav Vojtech}}</ref> == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Bibliografia == * [[Encyklopédia Slovenska]], I. zväzok A - D., strany 345 - 346, heslo: Cyril a Metod a ďalšie, vydal: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied]], Bratislava, [[1980]] * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 32, heslo: Napomenutie vladárom, vydal: VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied, Bratislava, rok 1980 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Jaroslav Vlček]], [[Zlatý fond denníka SME]], e-book * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 94, heslo: Nitra-literárny almanach,strany 382-383, heslo: poézia * [[Encyklopédia archeológie]], autor: [[Bohuslav Novotný]] a kolektív, [[Vydavateľstvo Obzor|vydavateľstvo OBZOR]], str. 321 * [[Valentín Beniak]]: Slovenský igric sa búri aj žalostí, editor:[[Július Pašteka]],vydavateľstvo Hlbiny,2017, ISBN 978-80-89743-21-6 * [[Ján Smrek]]: Poézia, moja láska, vydavateľstvo [[Slovenský spisovateľ]], editor [[Vladimír Petrík]],1989,memoáre, ISBN 80-220-0032-9 * [[Ján Smrek]]: Knihy slnečné, [[Slovenský spisovateľ]], [[1963]], výber tvorby: Cválajúce dni,Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Zrno, ilustrácie akad.sochár Jozef Kostka * Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] 1983,Bratislava * [[Matúš Kučera]]: Postavy veľkomoravskej histórie, vydavateľstvo [[Osveta (vydavateľstvo)|Osveta Martin]], fotografie, rok 1986, 2. vydanie, rok 2007, strany 231 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Stanislav Šmatlák]] a kolektív, vydalo [[Literárne informačné centrum]], Bratislava, rok 2007, 4. vydanie, 345 str., ISBN 978-80-89222-28-5 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Milan Pišút]] a kolektív, vydavateľstvo [[Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov|OBZOR]] Bratislava, rok 1984, str. 1002 * [[Stanislav Šmatlák]]: Dejiny slovenskej literatúry 2, 19. storočie a prvá polovica 20. storočia, 1925-2008, Vyd.údaje:Bratislava: [[Slovenské literárne centrum]], 1999,559 s,2. vyd., v NLC 1, Edícia: Prameň zv. č. 13, ISBN 80-88878-50-0 * Dejiny slovenskej literatúry: Od stredoveku po súčasnosť, Men.Reg.[[Zuzana Kákošová]].Vec.Reg.[[Stanislav Šmatlák]], autor:Šmatlák, Stanislav, 1925-2008, Vyd. údaje:Bratislava: Tatran, 1988, 623 str., * [[Patrik Šenkár]]: Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989, [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre]], Nitra, 2011, ISBN 978-80-8094-898-6 * Súčasná slovenská literatúra po roku 1989, [[Marián Grupač]] a kol., vydal [[Matica slovenská]], s podporou Ministerstva kultúry SR, Martin, 2015, ISBN 978-80-8128-138-9 * [[Fraňo Ruttkay]]: Ľudovít Štúr, biografia, vydavat. [[Vydavateľstvo Obzor|OBZOR]] - redakcia TATRAPRESS pre Slovenský úrad pre tlač a informácie, rok 1971, strán 105 * [[Rudolf Jašík]]: Námestie svätej Alžbety. 1. vyd. Bratislava : [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé Letá]], 1958. S. 268. * Ako vzniká deň - Generácia 56, zostavovateľ [[Vincent Šabík]], vydavateľstvo [[Tatran (vydavateľstvo)|TATRAN]], Bratislava, rok 1970, str. 328 * Literárny text v postmoderne - Dráma a próza, vydanie1., vydavateľ:[[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Vysoká škola pedagogická v Nitre]], Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, Nitra, rok1994, str.95, ISBN 80-88738-59-8 * [[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydanie 1., Vydavateľ:Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava, rok 2007, str. 523, ISBN 978-80-8101-015-6 * František Štraus: Príručný slovník literárnovedných termínov, 1. vydanie, vydavateľ:VSSS, strán 368, ISBN 80-8061-065-7 * Dictionnaire des Genres et notions littéraires, Encyclopaedia Universalis, Albin Michel, Nouvelle édition augmentée, ISBN 2-226-12236-228 * Slovník slovenských autorov, Valér Mikula a kol., (1999 a 2005), vydavateľstvo Libri 1999, Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV 2005, 2. vydanie, strán 651, ISBN 8071498017 a ISBN 9788071498018 * [[Margita Figuli]]: Zuzana, vydanie 1., vydavateľstvo OBRODA, Bratislava, rok 1949, str.143 * [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]]: Na slovenský národ - Selanky, Rozličné básne, Žalospevy a Pesne, Slovenské vydavateľsto krásnej literatúry n.p., Bratislava, rok 1957, úvod:Dr. Karol Rosenbaum, edícia Hviezdoslavova knižnica, str. 280 * [[Janko Jesenský]]: Demokrati, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry Bratislava, rok 1958, edícia Hviezdoslavova knižnica, str.439 == Pozri aj == {{stĺpce|2| * [[Zlatý fond denníka SME]] * [[zoznam slovenských prozaikov]] * [[zoznam slovenských básnikov]] * [[hlaholika]] * [[romantizmus v slovenskej literatúre]] * [[slovenská literárna fantastika]] * [[Národné kultúrne pamiatky v archívoch Slovenskej republiky]] * [[Trnavská skupina]] * [[Konkretizmus (poézia)]] * [[Eugen Vesnin]] * [[Štefan Gráf]] * [[Generácia 56]] * [[Barbarská generácia]] * [[Peter Scherhaufer (1942)|Peter Scherhaufer]] * [[Jozef Kot]] * [[Jean Giono]] * [[Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux]] * [[Pierre Reverdy]] * [[Richard Dehmel]] }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Literatúra|Literárny}} * [https://www.academia.edu/16267228/Chronologick%C3%BD_v%C3%BDvoj_literat%C3%BAry?email_work_card=thumbnail Chronologický vývoj literatúry] * [https://dspace.uniba.sk/xmlui/bitstream/handle/123456789/36/Krocanova+9788081273360.pdf?sequence=1&isAllowed=y Prolegomena k dejinám slovenskej literatúry prvej polovice 20. storočia] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Literatúra v slovenskom jazyku]] [[Kategória:Slovenčina]] [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev na Slovensku]] 4hyckhqna16r6hjnpppq7sk4htprcem 8226499 8226498 2026-05-31T05:42:25Z Nelliette 31909 /* Stredoveká literatúra (800{{--}}1500){{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4.|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn= 978-80-89222-28-5|strany=37 etc.|odkaz */ oprava obsahu šablony 8226499 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Výtvarné umenie 18 Slovakia 10.jpg|náhľad|[[Ľudovít Štúr]] – kodifikátor modernej slovenčiny.]] '''Slovenská literatúra''' je literatúra [[Slováci|Slovákov]], súčasť [[slovenské umenie|slovenského umenia]], výrazná súčasť [[slovenská kultúra|slovenskej kultúry]], osobitná kultúrna entita. Patrí do [[stredoeurópska literatúra|stredoeurópskej literatúry]]. Je to literatúra písaná v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] autormi nachádzajúcimi sa aj v iných krajinách sveta ako je [[Slovensko]]. Výskumom slovenskej literatúry sa zaoberá najmä slovenská [[literárna veda]]. Slovenská literatúra má históriu tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Jej prvým dielom je [[Proglas (prológ)|''Proglas'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Proglas-recenzia|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/proglas litcentrum|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> od [[Konštantín Filozof|Konštantína Filozofa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry-/Staršia slovenská literatúra-800-1780|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/starsia-slovenska-literatura-800-1780/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> V období [[renesančný humanizmus|humanizmu]] a [[Renesancia|renesancie]] tvorili na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] hlavne v [[latinčina|latinčine]] a [[čeština|češtine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry/novšia slovenská literatúra|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/novsia-slovenska-literatura/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne [[Kodifikácia|kodifikovať]] spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] používanú s úpravami dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] vedení [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali [[stredoslovenské nárečia]], ktoré boli jazykom ľudu. V [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizme]] tvorili najmä [[poézia|poéziu]]. ==Stredoveká literatúra (800{{--}}1500)<ref name=´smatlak´>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4.|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn= 978-80-89222-28-5|strany=37 etc.|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>== ===Staroslovienska literatúra === Ranostredoveká slovenská literatúra sa datuje od doby začiatku pôsobenia vierozvestcov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]]<ref name="PK">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=profil.kultury.sk/Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727150725/https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref> a ich ďalších piatich učeníkov, ktorí bývajú nazývaní aj [[sedmopočetníci]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Svätí slovanskí sedmopočetníci|priezvisko=Škoviera|meno=Andrej|vydavateľ=Slovenský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-89489-02-2|strany=247}}</ref>, na území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]].<ref name="HR">{{Citácia periodika|titul=Stručná periodizácia staroslovienskeho a cirkevnoslovanského písomníctva|periodikum=[[Historická revue]]|priezvisko=Žeňuch|meno=Peter|odkaz na periodikum=www.sahi.sk|vydavateľ=Slovenský archeologický a historický inštitút - SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXX|číslo=6/2019}}</ref> K historicky doloženým autorom patria:<ref name=´smatlak´ /> * [[Konštantín Filozof]] (neskôr sv. Cyril), * [[827]]{{--}}† [[869]], vierozvestca, autor písma [[hlaholika]] a prvého [[Staroslovienčina|staroslovienskeho]] textu [[Proglas (prológ)|''Proglas'']]<ref name="HR" /> napísaného v hlaholike, ako aj autor prekladu Biblie do staroslovienčiny.<ref name="Encyklo">{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, I. zväzok A - D.,heslo: Cyril a Metod a ďalšie,|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=strany 345 - 346|odkaz na autora=Vladimír Hajko a kolektív}}</ref> * sv. [[Metod (svätec)|Metod]] (* [[815]]{{--}}† [[885]]), vierozvestca a možný spolutvorca [[Hlaholika|hlaholiky]], narodený v [[Solún]]e, autor a spoluautor prekladu [[Biblia|Biblie]] do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a viacerých ďalších cirkevných diel,<ref name="Encyklo"/><ref name="grkat.nfo.sk" /> ktoré prekladal spolu so sedempočetníkmi * [[sv. Angelár]], jeden z učeníkov sv. Metoda * sv. [[Gorazd (Nitra)|Gorazd]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), žiak Cyrila a Metoda, pripisujú sa mu diela: ''[[Život Metodov]]'', ''[[Kyjevské listy]]'' a ďalšie diela, čo však nie je dokázané.<ref name="grkat.nfo.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sedmopočetníci|url=https://www.grkat.net/texty/sedmopocetnici.html|dátum prístupu=2023-06-18|vydavateľ=www.grkat.net|autor=Andrej Škoviera}}https://www.grkat.net/texty/sedmopocetnici.html</ref> * sv. [[Kliment Ochridský]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), je autorom asi 50 diel v [[Hlaholika|hlaholike]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Kliment Ochridský|url=https://www.grkat.net/texty/kliment-ochridsky.html Svätý Kliment Ochridský (sloviensky), grkat.net|dátum prístupu=2023-06-18|vydavateľ=www.grkat.net|autor=Andrej Škoviera}}</ref> * sv. [[Sáva (Sedmopočetník)|Sáva]], vie sa, že zostal v [[Konštantinopol]]e počas svojej misie asi v roku [[882]]. Pripisujú sa mu dve diela: ''Služba sv. Cyrilovi a Rozprava o žaltári''.<ref name="grkat.nfo.sk" /> * sv. [[Naum Ochridský]] (* okolo [[830]]{{--}}† [[23. december]] [[910]]) K ďalším žiakom sv. Metoda patril sv. [[Konštantín Preslavský]] (Presbyter), autor [[Cyrilika|cyriliky]],<ref name="C-M">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovania vo včasnom stredoveku/cyrilo-metodská misia|url=http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=cyrilo-metodska-misia Slovania vo včasnom stredoveku|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref>. Po vyhnaní Metodových a Konštantínových žiakov v roku [[887]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=|rok=1986|strany=197|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, alebo v roku [[886]]<ref name=´smatlak´ /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chronológia starších slovenských dejín|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600427|dátum prístupu=2022-01-26|priezvisko=Lukačka|meno=Ján|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Ján Lukačka a kol.}}</ref> z územia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] sa [[Sloveni]] na jej území ocitli pod vplyvom západného kresťanského obradu a tým aj [[Latinčina|latinčiny]], ktorá sa stala jediným literárnym a cirkevným jazykom.<ref name="PK" /> Po porážke [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukových]] synov v [[Bavori (Germáni)|bavorsko]]-[[Starí Maďari|staromaďarskej]] [[Bitka pri Bratislave|bitke pri Bratislave]] (dobový názov [[Brezalauspurc]]) [[9. august]]a [[907]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|rok=1986|strany=198|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, sa [[hlaholika]] a [[staroslovienčina]] prestávala používať, no hlavne od nástupu [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] k moci. V slovenskom ľudovom prostredí však pretrvávala ľudová [[staroslovienčina]], vyvíjala sa ľudová slovesnosť a pôsobili [[igric]]i. Igrici šírili verbálne a hudobne sloviensku kultúru ešte ďalšie storočia, hoci v písanej forme neexistovala. Príkladom pre toto tvrdenie je pieseň ''[[Nitra milá Nitra]]'', čo je najtajomnejšia historická hymnická pieseň, ktorú [[Ján Kollár]] uviedol vo svojich ''Národných spievankách'' a považoval ju za ľudovú, no podľa analýzy je autorským dielom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref><ref group="pozn.">Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: Mladé letá 1983,Bratislava, pieseň Nitra, milá Nitra, str. 125, verzia od Ľudovíta Štúra, 66-042-83: Nitra, milá Nitra/ty vysoká Nitra!/Kdeže sú tie časy,/v ktorých si ty kvitla_/Nitra, milá Nitra,/ty slovenská mati!/Čo pozriem na teba,/musím zaplakati./Ty si bola niekedy/všetkých krajín hlava,/v ktorých tečie Dunaj,/Visla i Morava./Ty si bola sídlo/kráľa Svätopluka,/keď tu panovala/jeho mocná ruka./Ty si bola sväté/mesto Metodovo,/keď tu našim otcom/kázal božie slovo.</ref> Igrici boli kultúrny fenomén, ktorého diela nie sú písomne doložené, no je spomínaný v iných písomnostiach vtedajšej latinskej spisby. Významný zdroj tohto tvrdenia je [[Anonymus|Anonymova]] kronika ''Gesta hungarorum'' ([[1200]]) obsahujúca zmienku o igricoch, ktorí vystupovali na verejnosti a na dvoroch slovanskej šľachty v období 10.{{--}}12. storočia a zmieňuje sa aj o povestiach kolujúcich v dedinskom ľude, tzv. „fabulae rusticorum”, hoci formou „per negationem”, teda odmietania tejto kultúry<ref>{{Citácia knihy |titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydanie=4. |vydavateľ=Literárne informačné centrum |miesto=Bratislava |rok=2007 |isbn=978-80-89222-28-5 |strany=113{{--}}115 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Anonymus bol notárom na dvore uhorského kráľa [[Belo III.|Bela III.]] a mal za úlohu spísať dejiny [[Maďari|Maďarov]] od doby „zaujatia vlasti” na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. [[Súbor:Kyjevské listy.gif|náhľad|[[Kyjevské listy]] sú napísané v najstaršom type hlaholiky tzv. [[hlaholská unciála|hlaholskej unciále]], kde nie sú ešte veľké písmená.<ref>hlaholika In: {{Citácia knihy |titul=Encyklopédia archeológie |priezvisko=Novotný |meno=Bohuslav |vydavateľ=OBZOR |miesto=Bratislava |strany=321 |odkaz na autora=Bohuslav Novotný}}</ref>]] ====Diela v staroslovienskom jazyku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=345|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>==== * [[Proglas (prológ)|Proglas]], autor je [[Konštantín Filozof]], pôvodné dielo v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] v písme [[hlaholika]], úvod k prekladu biblie<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=89-93|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Frizinské pamiatky]], cirkevná literatúra písaná [[Hlaholika|hlaholikou]] pôvodne v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] * [[Adhortácia k vladárom]], staroslovienčina v hlaholike, slov. [[Napomenutie vladárom]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok N -Q,heslo: Napomenutie vladárom|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=32|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Napomenutie vladárom|url=http://www.klasici.sk/node/87 Univerzitná knižnica - Napomenutie vladárom|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref> * [[Adhortácia k pokániu]], staroslovienčina v hlaholike * [[Zakon sudnyj ľudem]], staroslovienčina v hlaholike<ref>{{Citácia periodika|titul=Zakon sudnyj ľjudem|periodikum=Historická revue |priezvisko=Ličková|meno=Darina|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXIII|číslo=6/2012}}</ref> * [[Kánon na počesť svätého Demetera Solúnskeho]], staroslovienčina v hlaholike * [[Moravsko-panónske legendy]], v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] dve biografie sv. [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život Konštantína|url=http://www.klasici.sk/node/487 Univerzitná knižnica- Život Konštantína|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=94-99|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu]], preložené z latinčiny do staroslovienčiny v hlaholike * [[Kyjevské listy]] - staroslovienčina v [[Hlaholika|hlaholike]] * [[Svätoemerámske glosy]] - nad latinskými vetami sú rydlom vyryté staroslovienske slová ===Literatúra v latinčine=== Latinská tvorba zahŕňa poéziu, prózu, vecnú literatúru, náučnú literatúru a vedecké a cirkevné pojednania. Dráma v stredoveku sa orientovala na frašky a na mystériové a moralitné hry prispôsobené svetskému a reálnemu mysleniu. Texty hier sa však dodnes nezachovali. Niektoré príklady tvorby v stredovekej literatúre: [[Súbor:Képes Krónika 1360.jpg|náhľad|Uhorská kronika]] * [[Moravsko-panónske legendy]] - preložené zo [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] do [[Latinčina|latinčiny]], vznik [[9. storočie]] * [[Legenda o svätých Svoradovi a Benediktovi]] ([[1064]]), autor je [[Maurus (Nitra)|Maurus]], biskup v Nitre, (asi [[1000]]{{--}}[[1070]]), v latinskom jazyku<ref name="PK" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=113-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Nitriansky kódex]] približne z roku [[1083]], dnes uložený v [[Nitra|Nitre]] * [[Kronika Jána z Turca|Uhorská kronika]], autor [[Ján z Turca]] (asi [[1435]]{{--}}[[1488]]/89), v [[Latinčina|latinčine]]<ref name="PK" /> * [[Vítaj, milý Spasiteľu]], hymnus, vyznačujúci sa jednoduchým, ale sugestívnym poetickým jazykom<ref name=´Profil´ />, [[14. storočie]]. * [[Chváloreč na básnické umenie]] ([[1461]]), lat. ''Laudes artis poeticae'' od [[Krištof Petschmessing|Krištofa Petschmessinga]] je „príkladom vysokej jazykovej, rétorickej a básnickej kultúry, odlišujúcej sa od plebejského jazyka. Toto dielo pripravilo pôdu pre nástup humanizmu a renesancie v podmienkach slovenskej literatúry a kultúry”<ref name=´Profil´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Profil kultúry - Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727150725/https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref>. V inom prameni sa meno autora nachádza v tvare [[Krištof Petschmessingsloer]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=13-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>, magister, ktorý pochádzal z [[Levoča|Levoče]]. Prepísal dielo ''Satiry'' od rímskeho básnika [[Iuvenalis|Decima Junia Juvenala]] a pridal vlastný úvod o básnickom umení ''Laudes artis poeticae''. Dielo je stredovekou literárno-teoretickou rozpravou o poézii a rétorike. Petschmessingsloer postavil teóriu stredovekého poetického diela na antických autoroch a [[Tomáš Akvinský|Tomášovi Akvinskom]], [[Boethius]]ovi a súpútnikoch, pričom definuje jednotlivé druhy poézie, jej kompozičné princípy a štyri príčiny tvorby diela. Tiež sa zaoberá členením viet a súvetí a tematikou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chvála básnického umenia“ (Laudes artis poeticae, 1461) z pera Levočana Christophora PetschmessingsloeraForum Historiae 2/20082|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=698935|dátum prístupu=2022-01-25|priezvisko=Novacká|meno=Mária|vydavateľ=CEEOL-wikipedialibrary|odkaz na autora=Mária Novacká}}</ref> Zaujímavou etapou vývoja bolo založenie univerzity [[Universitas Istropolitana|Academia Istropolitana]] v [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1465]] pápežskou zakladacou listinou, ktorá mala vplyv na vývoj humanistickej literatúry väčšinou písanej v [[Latinčina|latinčine]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Humanizmus a vzdelanosť na dvore Mateja Korvína|periodikum=Historická revue č. 5/2017|priezvisko=Homoľa|meno=Tomáš|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXVIII|číslo=5/2017}}</ref>. ===Literatúra v českom jazyku=== [[14. storočie]] znamenalo posilnenie slovenskej vzdelanosti a tým aj literatúry. K tomu prispelo založenie [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]] ([[1348]]), čo iniciovalo používanie [[Čeština|češtiny]] na území [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]. Začali sa objavovať texty v češtine, napríklad mestské kroniky (viď. ''[[Žilinská kronika]]'' z roku [[1451]]). V týchto záznamoch sú zistiteľné aj čiastočné prejavy slovenských nárečí. Veľký podnet pre uplatnenie českého jazyka v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] znamenal vpád [[Husiti|husitov]] a hlavne vojsk [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]], ktoré v polovici [[15. storočie|15. storočia]] okupovali všetky slovenské [[Stolica (územie)|župy]]. Čeština sa presadila aj u vtedajšej vládnucej elity, evanjelického duchovenstva a meštianstva a pretrvávala ako literárny jazyk v 15. a [[16. storočie|16. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dejiny slovenskej literatúry, Hlava I., Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Vlček |meno=Jaroslav |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME |odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> ==Humanizmus a renesancia (1500{{--}}1650)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=45{{--}}99|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Literárny humanizmus a renesancia v Uhorsku sa dá charakterizovať ako literárne hnutie, ktoré postupne prešlo od stredovekého štúdia latinskej a gréckej kultúry k jej napodobňovaniu čo sa týka formy aj obsahu. Spočiatku bol hlavným komunikačným nástrojom latinský jazyk, neskôr sa prešlo k češtine, slovenčine či bibličtine. Renesancia znamenala protichodný proces voči stredovekému humanizmu, postavila sa proti feudalizmu a jeho výrobným vzťahom, rodil sa nový kapitalistický systém. V užšom zmysle renesancia vo výtvarnom umení a literatúre spracúvala bezprostrednejšie citový a zmyslový život, krásu, lásku a prírodu. Mala bližšie k ľudovému folklóru a národným jazykom. Renesančnú kultúru a vzdelanosť pomohla nastoliť aj [[Beatrix Aragónska|Beatrice Aragónska]], ktorá ju priniesla z Neapola zároveň so svojím venom na dvor kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]]. Matej Korvín túto tendenciu mohutne podporil. Kultúrny vývoj v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] usmernilo aj založenie [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]] ([[1635]]{{--}}[[1755]]). Vzdelávanie v ňom riadili a vykonávali [[jezuiti]] a tým sa stalo, že v učebniciach literatúry sa ocitol dlhý rad katolíckych duchovných, ktorí každý vlastným spôsobom prispeli k vývoju slovenského jazyka. [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev]] mala samozrejme tiež svoj mohutný záber na kultivovanie slovenského jazyka a literatúry. V tomto období však začal rásť aj počet laických spisovateľov. Situáciu komplikovali okrem husitských výbojov na Slovensko aj [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska|url=https://www.valka.cz/12222-Turecke-vojenske-vyboje-na-uzemi-dnesneho-Slovenska-I valka.cz|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=www.valka.cz}}</ref>, ktoré sa viedli na území [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Rakúsko|Rakúska]]. Uhorská šľachta bola názorovo rozdelená a jej politické ambície spôsobovali ďalší chaos v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Šľachtické vojny nedovoľovali, aby sa laickí autori z radov šľachty mohli literárne realizovať tak, ako to v tej dobe bolo v západnej Európe. Pomalší vývoj humanistickej vzdelanosti a tým aj literatúry v Uhorsku zapríčiňoval veľmi slabý rozvoj [[kníhtlač]]e na jeho území, ktorá koncom [[15. storočie|15. storočia]] ešte na území [[Slovensko|Slovenska]] nebola rozvinutá<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry I.|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|isbn=978-80-89222-28-5|strany=138|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Z toho vyplývala nedostatočná vzdelanosť nielen nižších vrstiev, ale aj kňazov a šľachty. Humanistická a renesančná literatúra sa naplno prejavila až od druhej polovice [[16. storočie|16. storočia]]. Od začiatku [[16. storočie|16. stor.]] sa vzdelanosť začala prudko rozvíjať vplyvom [[Reformácia|reformačného hnutia]] na celom území Slovenska. Mestá podporovali zakladanie škôl rôznych stupňov. Významné boli mestská škola v [[Bardejov]]e, kde študoval aj [[Martin Rakovský (básnik)|Martin Rakovský]] z Turca, [[Prešovská škola]] a ďalšie mestské školy, v ktorých sa vyučovala latinčina po latinsky. V [[Bardejov]]e bola publikovaná prvá tlačená kniha na Slovensku v roku [[1581]]. Bol to preklad diela ''Der kleine Kathechismus od [[Martin Luther|Martina Luthera]] so slovenským názvom ''Malý katechizmus'' a vydal ju tlačiar [[Dávid Gutgesel|David Guttgesell]]. Predpokladaným prekladateľom katechizmu do slovakizovanej češtiny bol Severinus Sculteti, [[slovenčina|slov.]] [[Severín Škultéty]] ([[1550]]−[[1600]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bardejovský katechizmus z roku 1581, str. 120|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=205820|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Žitný|meno=Milan|vydavateľ=CEEOL-Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Milan Žitný}}</ref> Počas humanizmu a renesancie sa ďalej rozvíjala dráma. V jej rámci sa dominantne vydeľovalo školské divadlo, ktoré hrávalo náboženské, polosvetské a svetské hry. Písali ich evanjelickí aj katolícki autori v latinčine. Tematika bola buď vieroučná alebo starozákonná biblická. Ján Duchoň napísal hru ''Veľké tajomstvo zbožnosti'' ([[1628]]), Juraj Lippay tvoril pašiové hry. Polosvetské a svetské hry evanjelické spracovávali pastiersku bukoliku, napríklad ''Eklóga Simeon a Galileus'' od [[Ján Duchoň|Jána Duchoň]]a. Od polovice [[15. storočie|15. storočia]] sa rozvíjala [[ľudová slovesnosť]]. Vydeľovali sa folklórne žánre: ľudové piesne obradné, lyrické, [[Koleda|koledné]] a [[Hádanka|hádanky]], [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]], [[Pranostika|pranostiky]], dramatické výstupy, svadobné piesne a pohrebné vykladania. Piesňová lyrika sa stávala samostatným žánrom (ľúbostné, [[Uspávanka|uspávanky]], [[trávnice]], vojenské, pastierske, žartovné piesne). [[Balada|Baladické piesne]] o kráľovi Matejovi Korvínovi a osmanských vojnách zrkadlili súdobé historické udalosti. Od konca [[16. storočie|16. storoči]]a sa tvorili regrútske a vojenské piesne a [[Balada|balady]]. Medzi prekáravé piesne patrí ''Žalo dievča, žalo trávu'', k alegorickým piesňam zase ''Prečs´kalina, v kríčku stála''. Tieto ľudové žánre majú starú históriu a bohatosť diel. Tiež vznikali mnohé piesne s tematikou rodiny a vzťahov v nej: ''Naša pani kňahne'', ''Kdeže si bola Anička moja'', ''V tom inglickom poli jedna krčma stojí'' alebo ''A na hure hori cirňovy ohničok''. ===Básnici=== [[Súbor:Johannes Sambucus (11497525).jpg|náhľad|Ján Sambucus]] Známym a dobre doloženým autorom obdobia humanizmu je polyhistor [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]), ktorý ako príslušník slovenského etnika písal v [[Latinčina|latinčine]]. Preložil z [[Maďarčina|maďarčiny]] do latinčiny báseň ''Dobytie Szigetu'' na žiadosť cisára [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]], čím získal jeho štipendium. Básnická zbierka ''Poemata'' ([[Padova]], [[1555]]) vyšla počas jeho pracovného a študijného pobytu v [[Padova|Padove]]. V [[Český jazyk|českom jazyku]] tvoril [[Ján Silván]] ([[1493]]{{--}}[[1572]]), ktorý pôvodom zo [[Slovensko|Slovenska]] ale pôsobiaci v [[Čechy|Čechách]] dosiahol ako prvý publicitu svojou [[Poézia|poéziou]] nielen cirkevnou (prebásnenie [[žaltár]]a) ale aj subjektívnou lyrickou tvorbou. Silván vydal svoje jediné samostatné dielo ''Písně nové a na sedm žalmů kajících a jiné žalmy'' ([[Praha]] [[1571]]) ako zbierku piesní (kancionál) a žalmov. [[Martin Bošňák]] (asi [[1500]]{{--}}[[1566]]), vojak a básnik, je zaujímavý zjav v dejinách slovenskej literatúry tým, že napísal jednu historickú epickú poému v českom jazyku, ktorá bola medzi prvými v histórii slovenskej literatúry. Tento dôležitý posun vo vývoji sa udial v polovici [[16. storočie|16. storočia]] (okolo [[1549]]), keď vytvoril epickú poému ''[[Píseň o zámku muránském]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o zámku Muránskem|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/188/Bosnak_Pisen-o-zamku-Muranskem/1 zlatyfond.sme.sk:Pisen-o-zamku-Muranskem/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Bošňák|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Martin Bošňák}}</ref> Druhá historická poéma ''[[Píseň o sigetském zámku]]'', ktorá zrejme vznikla okolo roku [[1566]], kedy bol zámok Sziget (slov. Sihoť) dobytý armádou [[sultán]]a [[Sulejman II.|Sulejmana II.]], je podľa slovenskej literárnej vedy dielom anonyma, i keď býva pripisovaný tiež [[Martin Bošňák|Martinovi Bošňákovi]] ako účastníkovi bitky o tento hrad. Historická poéma je napísaná v slovakizovanej češtine, čo je ďalší významný jav slovenskej literatúry a jazyka. Táto poéma sa zároveň považuje za veľmi hodnotné básnické dielo. Čo sa týka jeho formy, je skomponované zo sto 5-veršových slôh, ktoré majú striedavo 6-slabičné a 7-slabičné verše.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o Sigetském zámku|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/96/Anonym_Pisen-o-Sigetskem-zamku zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Martin Rakovský (básnik)|Martin Rakovský]] (asi [[1535]]{{--}}[[1579]]) bol básnik tvoriaci poéziu v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]], ktorej témami už nie sú cirkevné inšpirácie ale je v nich prítomná občiansko-politická téma. Zveršované pojednania v elegickom distichu ''O svetskej vrchnosti'' a ''O rozvrstvení obyvateľstva a príčinách prevratov v kráľovstvách a impériách'' sú tematicky zamerané na ideál vrchnosti a mestské a štátne zriadenie. Písal aj príležitostnú poéziu, napr. ''Palusus'' ako hold cisárovi [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánovi II.]] Jeho latinské [[Óda|ódy]], [[Elégia|elégie]], žartovné básne a preklady sa zachovali a vyšli v zbierke ''[[Opera omnia]]'' v roku [[1974]], čo naznačuje význam jeho diela.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=62-67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Vavrinec Benedikt z Nedožier]] ([[1555]]{{--}}[[1615]]) je dôležitý nielen svojím pedagogickým vedeckým dielom, ale aj matematickým a literárnovedným. Bol významným humanistickým [[polyhistor]]om, doživotným profesorom na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] a jej [[prorektor]]om. Vavrinec Benedikt napísal v roku [[1607]] latinskú básnickú skladbu v [[Hexameter|hexametroch]], ktorá hovorila o novej zreformovanej školskej sústave pod názvom ''Penitioris scholae structura'' (Vnútorná školská sústava, resp. Štruktúra nižšej školy). Špeciálnym prípadom je uhorský vojak a básnik [[Valentín Balaša]] zo [[Zvolen]]a a [[Modrý Kameň (hrad)|Modrého Kameň]]a ([[1554]]{{--}}[[1594]]) ovládajúci viaceré cudzie jazyky. Písal [[Maďarčina|maďarsky]], [[Slovenčina|slovensky]] a [[Turečtina|turecky]]. V prevažnej miere je maďarským autorom, no v jeho literárnej pozostalosti sa našli niektoré slovenské texty<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Balaša|meno=Valentín|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša a jeho magický kruh/ Si palác, kde chcem byť doma|periodikum=Slovenské Pohľady|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|dátum=2023-08-22|ročník=IV.|číslo=9 -10/2023|strany=160|issn=1335-7786}}</ref>. Tento zakladateľ modernej maďarskej lyrickej poézie napísal prvú slovenskú báseň o láske ''Pieseň v mene peknej devy'' (pozri [[Kódex Jána Jóba Fanchaliho]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kódex Jána Jóba Fanchaliho |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/88/Fanchali-JobJobdeFanchali_Kodex-Jana-Fanchaliho---Joba/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Fanchali |meno=Ján Jób |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>) a v [[Slovenčina|slovenčine]] nábožensky ladené básne. Podľa jedného prameňa napísal aj divadelnú hru ''Credulus a Júlia'' v slovenskom jazyku, ktorá je pravdepodobne prekladom maďarskej komédie ''Krásna maďarská komédia'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša|url=https://docplayer.cz/106848800-Balint-balassi-valentin-balasa.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Matisková|meno=Elena|dátum vydania=|vydavateľ=Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene}}</ref>. Uveďme ešte básnika [[Daniel Pribiš|Daniela Pribiša]] ([[1580]]{{--}}[[1645]]), ktorý sa vyznačuje tým, že do svojho diela z roku [[1634]], čo bol preklad [[Martin Luther|Luthera]] Katechizmy (''Rosarum animae, O způsobu modlení, Písně duchovní''), zaradil do pripojeného spevníka aj slovenské piesne, ktoré zobrazujú vtedajší sociálny život v [[Uhorsko|Uhorsku]]. [[Ján Bocatius]] ([[1569]]{{--}}[[1621]]) bol uhorský humanistický básnik nemeckého pôvodu, ktorý po štúdiách v Nemecku odišiel pôsobiť do Uhorska a stal sa pedagógom a autorom píšucim latinsky a nemecky. Jeho význam spočíva v šírení humanizmu na východnom Slovensku. Pracoval ako pedagóg, verejný činiteľ a tvorivý básnik. V roku [[1599]] vydal prvú kompozične celistvú zbierku básní vydanú v [[Uhorsko|Uhorsku]] pod názvom ''Päť kníh uhorských básní'' (lat. ''Hungaridos libri poematum'') v latinčine rozdelených na päť tematicky rozdielnych častí. Od [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] dostal titul poeta laureatus caesareus. ===Prozaici=== Humanistická próza je ukážkou toho, ako ťažko a zložito sa vymaňovala slovenská reč a literatúra z neexistencie. Pomaly a nenápadne sa cez drámu dostávala k ušiam a očiam divákov. Tu sa cez komediálne kusy dostala na slobodu prostredníctvom češtiny, slovakizovanej češtiny a ľudového jazyka. [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]) okrem poézie tvoril prózu s využitím výlučne latinského jazyka. No napísal ''Obrazy starších a mladších lekárov a filozofov'' vydaných roku [[1574]], v ktorých sa priznáva k slovenskému pôvodu. Písal historické diela, napríklad komentáre k ''Ransanus – Epitome rerum hungaricarum a Goltzius, C. – Caesar sive historiae''. Zložil aj smútočnú reč nad hrobom cisára Ferdinanda ''Oratio cum epigrammatis aliquot epitaphiisin obitum Imp. Ferdinandi primi'', čo mu zabezpečilo pozíciu dvorného historika. Vydal zbierku emblémov s názvom ''Emblemata'' ([[1564]]) v [[Antverpy|Antverpách]], v dobových podmienkach to znamenalo súbeh [[drevoryt]]u, [[Motto|motta]] a [[epigram]]u na danú osobnosť. Bol dvorným lekárom a nositeľom viacerých titulov a hodností na dvoroch [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Medzi humanistických prozaikov patrili väčšinou autori cirkevných diel. Takým bol [[Izák Abrahamides]] ([[1557]]{{--}}[[1621]]) píšuci v latinskom jazyku a [[Pavel Kyrmezer]] ( [[1530]]{{--}}[[1589]]), ktorý písal nielen latinské cirkevné diela, ale aj v češtine bibliou inšpirované hry, z ktorých sa zachovali viaceré veršované komédie v ľudovom jazyku. V tejto fáze tvorby sa Kyrmezer ocitol na pôde už nie cirkevnej ale na pôde meštianskeho laického divadla. To implikovalo, že sa jeho hry zaradili na vrchol českej a slovenskej dobovej literatúry. Sú to biblické drámy vo veršoch ''[[Komedia o Tobiášovi]], [[Komedia nová o vdově]] a [[Komedia česká o bohatci a Lazarovi]]''. Protestant [[Jur Tesák Mošovský]] ([[1545]]{{--}}[[1617]]) napísal veľa cirkevných traktátov v latinčine a viacero českých komédií, ktoré sa však stali obeťou [[Jezuita|jezuitského]] cenzora Koniáša. Dodnes sa zachovala len jediná, a to ''[[Komedie z knihy Zákona božího, jenž slove Ruth]] ([[1604]]'' zásluhou jeho syna Adama, ktorý ju dal vydať v Prahe. Vo veršovanej komédii použil živý dobový jazyk (český) a ľudový zemitý humor. Táto hra predstavuje typ nábožensko-reformačnej renesančnej dramatickej tvorby. Člen protestantskej šľachty, vzdelanec aj vojak [[Peter Révai]] ([[1568]]{{--}}[[1622]]) písal historické a právnické diela v latinčine, v ktorých ako uhorský historik objasňoval starobylosť Slovanov a o Uhorsku písal ako o mnohonárodnom štáte. V súkromnej korešpondencii používal slovenčinu. Spomedzi viacerých treba vyzdvihnúť obsiahlejšie historické dielo ''De monarchia et sacra corona regni hungariae centuriae septem''. Jeho tvorba mala vplyv na neskoršiu slovenskú [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] a [[Štúrovci|obrodenecké hnutie]]. [[Súbor:Tranovsky exlibris.jpg|náhľad|[[Juraj Tranovský]]. ex libris]] [[Juraj Tranovský]], alias Tranoscius ([[1592]]{{--}}[[1637]]) tvoril na predele medzi renesanciou a barokom. Tento česko-poľský [[Evanjelici|evanjelický]] farár bol nútený odísť po [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej Hore]] do [[exil]]u, čím sa ocitol v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Jeho najdôležitejším dielom je spevník ''Cithara Sanctorum'', ktorá obsahovala v pôvodnej verzii 412 piesní duchovného, lyrického a sociálneho charakteru. Viac ako 150 piesní preložil alebo zložil sám Tranovský. Kancionál bol v biblickej češtine: ''Apocv. Pjſne Duchownj Staré y Nowé Kterychž Cyrkew Kreſtanſká pri Weyročnjch Slawnoſtech a Památkách Jakož y wewſſelikých potrebách ſwých obecnich yobwzlaſtnijch proſpechem mnohým uživá: Knimžto pridaný gsau Pjſne Dr. M. Luthera wſſecky z Nnemecké reči do naſſi Slowanſké Preložené.'' ==Barok (1650{{--}}1780)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava,|rok=1984|strany=62{{--}}67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/4|dátum prístupu=2021-10-23|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|dátum vydania=2018-01-01|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref>== V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pokračovali zložité historické deje, prenasledovanie evanjelických kňazov a spisovateľov donútených k exilu alebo poslaných na galeje. Niektorí stihli o tom napísať len svoj dobrodružný životopis, iní dokázali v zlých podmienkach aj tvoriť, čo je obdivuhodné. V barokovej literatúre na území dnešného Slovenska sa prejavili niektoré podobné témy a štýl ako v európskych literatúrach. Charakteristickými črtami sú heroizmus a rozvíjajúca sa [[racionalita]], no absolútnu vedúcu úlohu malo povinné prejavovanie zbožnosti. Najrýchlejším vývojom prešiel [[Slovenské divadlo|divadelný]] žáner, ktorý v sebe niesol aj misiu rozvíjať ľudovú slovenčinu a prostredníctvom nej komunikovať s divákmi. V tomto období vývoja tvorcovia začali preferovať slovakizovanú češtinu a kultúrny západoslovenský dialekt. Dráma pokračovala v tvorbe divadelných školských hier v slovakizovanej češtine, nemčine a latinčine. Polosvetské a svetské hry mali úlohu náučnú a mravoučnú, pričom využívali tému politickú, alegorickú historickú a antickú. Slovenské svetské a polosvetské hry boli však zriedkavé. Uhorský barok v jeho literatúre sa začal už v období [[Manierizmus|manierizmu]], čo bola posledná fáza [[Renesancia|renesancie]]. Barokové obdobie je charakterizované myšlienkovou a náboženskou krízou a z toho plynúcou pochmúrnosťou v umení. Tieto javy boli spôsobené vyššie spomenutým chaosom sociálnym, ekonomicko-politickým a náboženským. Pod ne sa podpísala [[protireformácia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]], ekonomika na nízkej úrovni, [[absolutizmus]], rekatolizačné vojny a protireformačný útlak. Sociálny tlak na nižšie vrstvy spoločnosti zavinil ľudové vzbury (napríklad prípad [[Juraj Jánošík|Jánošík]]). ===Básnici=== [[Benedikt Sőlőši]] ([[1609]]{{--}}[[1656]]) bol slovenský jezuitský kňaz, ktorý napísal ako prvý spevník v [[Slovenčina|slovenčine]], vytlačený v roku [[1655]]. Obsahoval 290 piesní aj s notami. Pod názvom ''Písne katholické latinské i slovenské, nové i starodávné (Cantus catholici)'' sa skrývajú piesne slovenského aj českého pôvodu určené pre príležitosti vianočné, veľkonočné, mariánske a didaktické. Piesne sú latinsky, česky a piesne zo slovenského prostredia v ľudovej reči, ktorých je vyše 40. [[Peter Benický]] ([[1603]]{{--}}[[1664]]), rodák z [[Trnava|Trnavy]] a potomok zemianskeho rodu sa ako vojak zúčastnil kráľovského posolstva do [[Konštantinopol]]u. Je autorom básnickej zbierky ''Slovenské verše'' ([[1652]]) (vyšli až v 1873) v slovenčine a ďalšej zbierky ''Maďarské rytmy'' (Magyar rhitmusok) ([[1666]]) [[Maďarčina|maďarčine]]). Slovenské verše však [[Jaroslav Vlček]] kritizuje ako menej hodnotnú poéziu, s čím ale treba polemizovať. Čistokrvnú ľudovú slovenskú prozódiu a lyrickú tému nachádza len v jednej pesničke o Bátoryčke, ktorá začína veršom ''Brodil sa kôň sivý podľa panskej nivy...''atď.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2, II. Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/2|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Vlček|meno=Jaroslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> Františkán [[Hugolín Gavlovič]] ([[1712]]{{--}}[[1787]]) tvoril výhradne v predspisovnej forme slovenčiny. Nechal po sebe dielo, z ktorého sa veľa stratilo, no predsa sa našlo deväť jeho rukopisov, zbierok básní a jedna zbierka kázní. Významná je zbierka ''[[Valaská škola mravúv stodola]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valaská škola, mravúv stodola|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/165/Gavlovic_Valaska-skola-mravuv-stodola/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Gavlovič|meno=Hugolín|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Hugolín Gavlovič}}</ref> (knižne vyšlo až v roku [[1830]]{{--}}[[1831]]). Je to didakticko-reflexívna poézia, ktorá čerpá námet zo života pastierov. Katolícky kňaz [[Ján Sekáč (básnik)|Ján Sekáč]] ([[1767]]{{--}}[[1818]]) bol barokový básnik tvoriaci v slovakizovanej češtine. Vydal básnickú skladbu ''Rapsódia o francúzkéj vojne a revolúcii'' a v roku [[1800]] zborník básní ''Laskavé karhání smíšno-pochabých svetských mravúv''. Zbierka obsahovala veršované príbehy a anekdoty, historky zo života rôznych spoločenských vrstiev. Bola to svetská literatúra, ktorá mala čitateľa poučiť aj zabaviť. Evanjelický kňaz [[Bohuslav Tablic]] ([[1769]]{{--}}[[1832]]) napísal svoje najvýraznejšie dielo v češtine s názvom ''Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců''. Jedná sa o prvú prácu o dejinách slovenskej poézie vôbec. Paměti obsahujú charakteristiky 77 uhorských básnikov a veršovníkov. Poezye je výber básnickej tvorby vlastnej ako aj Tablicových prekladov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tablic Bohuslav 1769-1832|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/tablic-bohuslav-1769-1832/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> [[Súbor:Matej Bel Painting.jpg|náhľad|Matej Bel]] [[Štefan Ferdinand Selecký]] napísal obsiahlu báseň s 332 veršami ''Obraz panej krásnej perem malovaný, která má v Trnave svoje prebývání'' ([[1701]]), ktorá má alegoricky opisovať [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskú univerzitu]]. Obraz univerzity splýva s obrazom krásnej ženy, ktorú opisuje autor ako nadpozemskú bytosť. ===Prozaici=== Medzi prozaikov je treba zaradiť polyhistora a encyklopedistu [[Matej Bel|Mateja Bela]] ([[1684]]{{--}}[[1749]]), najvýznamnejšieho barokového učenca [[18. storočie|18. storočia]]. Bel písal v slovakizovanej češtine, maďarčine, nemčine a latinčine. Je autorom rôznych vedeckých spisov. Skladal duchovné piesne a písal poéziu. Jeho najvýznamnejšie celoživotné dielo ''Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku'' (lat. ''Notitia Hungariae novae historico geographica'') sčasti vydaný tlačou v 4 zväzkoch, stihol publikovať sám, po jeho smrti zvyšné rukopisy skončili pri nehode na [[Dunaj]]i vo vode a vážne sa poškodili. Bel napísal úvod ku ''Gramatika slovensko-česká'' [[Pavel Doležal|Pavla Doležala]] ([[1746]]), v ktorom sa pochvalne vyjadril o slovenčine nezaostávajúcej za svetovými jazykmi. [[Súbor:Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellania.jpg|náhľad|Autor: Martin Sentiváni]] [[Martin Sentiváni (filozof)|Martin Sentiváni]] alebo Martin Svätojánsky ([[1633]]{{--}}[[1705]]), alias Sentivanius, bol slovenský [[polyhistor]] a filozof. Ako člen starého slovenského šľachtického rodu zostal verný svojmu pôvodu. Je autorom prvej [[Encyklopédia|encyklopédie]] vydanej na Slovensku ''Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea I-III.'', slov. ''Vzácnejšie rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov''), zv. I.{{--}}III. Publikoval množstvo diel, všetko v latinčine a jedno v slovenčine: ''Čtýri a dvatcet pochybovaní na dar Nového leta tisiciho sedmi stého pastírum augustánského a helvetského vyznání doufánlive obetovaná''. Magister filozofie Sentiváni sa zaoberal viacerými vednými odbormi, bol profesorom, správcom kníhtlačiarne, prefektom univerzitnej tlačiarne a knižnice v [[Trnava|Trnave]] a vydavateľom. Vo svojich spisoch obhajoval autonómiu Slovanov a Slovenska. [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]] ([[1648]]{{--}}[[1708]]) rodom zo [[Spišské Vlachy|Spišských Vlachov]] písal [[cestopis]]y a [[memoáre]] v slovakizovanej [[Bibličtina|bibličtine]]. Obhajoval význam materinskej reči pre Slovákov. K námetu cestopisu ''Krátke opísanie toho, čo sa stalo s kňazmi uhorskej evanjelickej cirkvi'' (''Brevis consignatio eorum, quae facta sunt cum ministris ev. ecclesiae Hungaricae'') ([[1676]]) sa dostal tak, že sa zúčastnil [[Vesselényiho sprisahanie|Vesselényiho sprisahania]]. Dali ho do väznice v [[Leopoldov]]e a odsúdili na [[Galeja|galeje]]. Cestou na [[neapol]]ské galeje ušiel spolu s [[Tobiáš Masník|Tobiášom Masníkom]], po ich opätovnom zajatí ich vykúpil istý nemecký kupec. Simonides potom precestoval viacero štátov a usadil sa v [[Nemecko|Nemecku]]. Posledných dvadsaťpäť rokov prežil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Celkom je známych jeho šesť diel [[Žáner (umelecký druh)|žánrovo]] zaradených medzi [[cestopis]]y, [[memoáre]], kázne, úvod ku [[Katechizmus|katechizmu]] (slovakizovaná bibličtina) a [[Denník (literatúra)|denník]]. [[Daniel Krman|Daniel Krman ml.]] ([[1663]]{{--}}[[1740]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Významný činiteľ slovenského kultúrneho života a spisovateľ – Daniel Krman ml.|url=https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Malová|meno=Marcela|vydavateľ=Obec Omšenie - online stránka|url archívu=https://web.archive.org/web/20220301192101/https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum archivácie=2022-03-01}}</ref> je výnimočný tým, že už v období [[barok]]a zostavil a vydal ''Základy slovanskej gramatiky'' (lat. ''Rudimenta grammaticae Slavicae'') ([[1740]]). Pritom, za slovenský jazyk považoval češtinu, ktorá bola vlastná [[Evanjelici|evanjelikom]] čítajúcim [[Kralická biblia|Kralickú bibliu]] v bibličtine. Ďalším dielom, ktoré má aj literárny aj historický význam je [[cestopis]] ''Itinerarium'', cestovný denník z rokov [[1708]]{{--}}[[1709]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Itinerarium (Cestovný denník z rokov 1708{{--}}1709)|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1249/Krman_Itinerarium-Cestovny-dennik-z-rokov-1708-1709/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Krman ml.|meno=Daniel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Krman ml.}}</ref> Jeho význam podčiarkuje aj jeho publikovanie v roku [[1969]] v [[Bratislava|Bratislave]] vo forme bilingválneho latinsko-slovenského vydania cestovného denníka. Daniel Krman uskutočnil cestu za švédskym kráľom [[Karol XIII.|Karolom XIII.]] a bol svedkom [[Bitka pri Poltave|bitky pri Poltave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Krman a jeho cesty|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=676076|dátum prístupu=2022-02-01|priezvisko=Zmeták|meno=Igor|dátum vydania=2016-02-02|vydavateľ=The Central and Eastern European Online Library - Ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Igor Zmeták}}</ref> [[Súbor:Móric-Benovský.jpg|náhľad|Móric Beňovský]] Cestovateľ, kolonizátor a kráľ [[Madagaskar]]u [[Móric Beňovský]] ([[1746]]{{--}}[[1786]]) zo slovenského [[Vrbové]]ho zasiahol rozhodnou rukou aj do literatúry, keď napísal cestopis vo [[Francúzsky jazyk|francúzskom jazyku]], ktorý publikovali v roku [[1808]] v [[Slovenčina|slovenčine]]. Z angličtiny preložené ''Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského, jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúcich z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne, so správou pre francúzske úrady, bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar'' sa stali celosvetovým [[bestseller]]om preloženým do mnohých rečí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamäti a cesty - Móric August Beňovský|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/pamati-cesty-moric-august-benovsky|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Bábik|meno=Ján|vydavateľ=LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava|odkaz na autora=Ján Bábik}}</ref> [[Ján Baltazár Magin]] ([[1681]]{{--}}[[1735]]), absolvent kňazského seminára v [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] odišiel slúžiť ako kňaz na slovenské fary. Keď vydal Michal Bencsik v roku [[1721]] svoje právnické dielo s vecne chybnou časťou o pôvode Slovákov v Uhorsku určené uhorskému snemu ''Novissima dieata'' (slov. ''Najnovšiemu snemu''), Magin napísal polemický spis v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]] ''Ostne alebo obrana slávnej Trenčianskej stolice a mesta tohože mena'' ([[1728]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Magin - Apologia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1523/Magin_Apologia/1 zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Magin|meno=Ján Baltazár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Baltazár Magin}}</ref>, v ktorom zdôrazňuje [[autochtónnosť]] Slovákov v [[Uhorsko|Uhorsku]], jeho starobylosť a etnickú celistvosť. Dielo sa stalo jedným zo základov sebauvedomovania sa slovenského národa ako etnického celku. Okrem tejto [[Apológia|apológie]] Magin napísal rozsiahlu oslavnú báseň ''Ekloga'' ([[1729]]) pre Jozefa Ilesházyho, syna trenčianskeho župana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Baltazár Magin|url=https://ommtrnava.webnode.sk/news/jan-baltazar-magin1/ Odbor mladých matičiarov Trnava|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Matica slovenská v Trnave}}</ref> [[Samuel Hruškovic]] ([[1694]]{{--}}[[1748]]) slovenský evanjelický kňaz, písal slovenské modlitby, slovenskú mytologickú [[Komédia|komédiu]] ''Polyfémus'', preklad z nemčiny ''Katechismus D. M. L., kterýž slove menší'', (''Lutherov malý katechizmus''). V latinčine vydal vlastnú biografiu a dielo ''Rozprava obsahujúca preskúmanie ducha Brendelovho'' (''Dissertatio continens explorationem spiritus Brendeliani''). Hruškovic napísal 17 vlastných piesní v slovenčine a 74 prekladov nemeckých piesní do slovenčiny, všetky [[barok]]ového charakteru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SAMUEL HRUŠKOVIC , ev. a. v. kňaz, neskôr biskup, básnik a editor|url=https://krupina.sk/historicke-osobnosti|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miloslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miloslav Lukáč}}</ref> [[Eliáš Ladiver]] ([[1633]]{{--}}[[1686]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historické osobnosti: Eliáš Ladiver|url=http://efilozof.netkosice.sk/dtb/filozofi/?filozof=99 efilozof.netkosice.sk-Ladiver|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miroslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miroslav Lukáč}}</ref> bol žiakom [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], tvoril v latinčine filozofické rozpravy a divadelné hry. V roku [[1668]] zverejnil hru s biblickým príbehom ''Vo viere stály Eleazár'' (lat. ''Eleazar constans''), ktorá pojednáva o téme vernosti svojej viere. V [[1669]] publikoval hru s antickým námetom o etických východiskách čo sa týka bezprávia a násilia ''Udatný Papinián'' (lat. ''Papinianus tetragonos''). Ladiver, [[Aristoteles|Aristotelov]] prívrženec, tvoril v latinskom jazyku a ako [[Jan Amos Komenský|Komenského]] žiak uplatňoval jeho inovácie vo vzdelávaní. [[Ján Rezik]] (asi [[50. roky 17. storočia]]{{--}}[[1711]]) bol laický autor, učiteľ a rektor lýcea v [[Prešov]]e. Jeho latinské hry boli z pôvodného znenia preložené do slovenčiny neskôr. Boli to v roku [[1707]] ''Lenivosť, nepriateľ školy, odvlečená na Kaukaz'' (lat. ''Pigritius scholarum hostis ad Caucasum deportatus''), školská dráma ''Themistokles'' v roku [[1708]], nezachovala sa celá, len s načrtnutím deja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rezik|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/204/Jan-Rezik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Rezik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Rezik}}</ref> [[Juraj Láni]] ([[1646]]{{--}}[[1701]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Láni|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/225/Juraj-La zlatyfond.sme.sk-Juraj Láni|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Láni|meno=Juraj|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Juraj Láni}}</ref> sa profiloval podobne ako všetci evanjelickí autori, ktorých postihlo prenasledovanie a exil. Písal školské divadelné hry, dišputy a kázne, do diel vkladá emócie, dobrodružné zážitky, používa ľudové vyjadrovacie prostriedky, píše latinsky a nemecky. Filozof, dramatik a teológ [[Izák Caban]] ([[1632]]{{--}}[[1707]]) je predstaviteľ [[Prešovská škola|Prešovskej školy]]. Napísal vedeckú prácu ''Existencia atómov'' (''Existentia atomorum'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Izák Caban - Filozof a pedagóg.|url=http://www.mat.savba.sk/MATEMATICI/matematici.php?cislo=27 mat.savba.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=SAV Bratislava}}</ref> ([[1667]]), dva súbory divadelných hier ako zdramatizovaná učebná látka pre [[lýceum]] a jeden zdramatizovaný biblický príbeh ''David''. [[Daniel Speer]] ([[1636]]{{--}}[[1707]]) bol barokový hudobník pôvodom zo [[Sliezsko|Sliezska]], ktorý napísal v nemčine dobrodružnú cestopisnú prózu ''Uhorský Simplicissmus'' ([[1683]]). Toto dielo je zároveň aj autobiografiou, ktorá opisuje zážitky z cestovania v období svojej mladosti od siedmeho do dvadsiatehopiateho roku života. Cestopis je dielom, ktoré zobrazuje reálie barokového života v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]], jeho atmosféru aj prírodné krásy, opisy východoslovenských miest, poznámky o krojoch a zvykoch, poverách a sociálne zloženie nižších vrstiev slovenskej pospolitosti.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=129|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> {{Hlavný článok|Baroková literatúra}} ==Klasicizmus ([[1780]]{{--}}1840)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno= Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=297{{--}}310|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Pišút|meno= Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|strany=171{{--}}231|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V období [[Klasicizmus|klasicizmu]] pokračovala literatúra písaná v rôznych formách [[Slovenčina|slovenčiny]] a [[Čeština|češtiny]]. Bola to buď slovakizovaná čeština, slovakizovaná [[bibličtina]] a pridala sa slovenčina vytvorená na základe západoslovenského dialektu{{--}}[[bernolákovčina]]. Posledný spomenutý variant však už v [[19. storočie|19. storočí]] neprežil súperenie so stredoslovenskou formou slovenského jazyka kodifikovaného [[Štúrovci|štúrovcami]]. V tejto etape vývoja literatúry sa už vynecháva latinský jazyk ako hlavný oficiálny tvorivý nástroj. Jednoznačný vplyv na zrod éry slovenského klasicizmu mal [[Tolerančný patent]] ([[1781]]) cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý umožnil slobodu tvorby autorom evanjelickej, grécko-katolíckej a kalvínskej viery. Ideovou podstatou uhorského klasicizmu bola filozofia [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. V tomto období sa sekularizovalo vedecké poznanie, čo značilo oddelenie vedy od teológie. Sprístupnilo sa vzdelávanie pre širšie vrstvy poddaných a uskutočnili sa spoločenské reformy. Významne zapôsobili tereziánske reformy aj v kultúre. V [[18. storočie|18. storočí]] sa zrýchlila dynamika vývoja literatúry v Rakúsko-Uhorsku, lebo vznikla sloboda tvorby. Preto sa mohli začať zakladať rôzne spolky a asociácie združujúce tvorivých jednotlivcov. Významný urýchľovač rozvoja bolo [[Slovenské učené tovarišstvo]] založené v [[1792]], ktoré malo celoslovenskú pôsobnosť. Tovarišstvo malo svoje vydavateľstvo a šírilo knihy v dobovej slovenčine. Ústrednou zakladateľskou postavou spolku bol [[Anton Bernolák]], ktorý prišiel do [[Bratislava|Bratislavy]] v [[1784]] doštudovať teológiu na generálnom seminári<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kňazský seminár|url=https://beliana.sav.sk/heslo/knazsky-seminar|dátum prístupu=2022-01-26|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>. Bernolák od ukončenia seminára v rýchlom slede vydával latinsky písané diela, v ktorých vysvetľoval po latinsky potrebu kodifikácie, boli to: ''Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách'' (lat. Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum, [[1787]]), s pripojeným návrhom pravopisu ''Ortographica''. V roku [[1790]] vydal ''Grammatica slavica'' (Slovenská gramatika) a v roku [[1791]] ''Odvodzovanie slovenských slov'' (lat. Etymologia vocum slavicarum). Dôležitý čin bol zostavenie [[Päťjazyčný slovník slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarský|päťjazyčného slovníka slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarského]], ktorý vydal [[Jur Palkovič]] až po Bernolákovej smrti. Tým sa podarili vytvoriť prvotné základy jednotného literárneho jazyka. Komunita slovenských obrodencov bola názorovo nejednotná čo sa týkalo výberu jazyka. Pretrvávali klasici používajúci rôzne varianty češtiny, stúpenci [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a západoslovenčiny a na konci obdobia klasicizmu stúpenci [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a jeho kodifikácie na základe stredoslovenského dialektu. Klasicistická literatúra sa vyznačovala snahou písať [[Poézia|poéziu]] v časomernom prozodickom systéme, čo presadzoval [[Anton Bernolák]] ako ústredná postava Spoločnosti pre pestovanie slovenského jazyka na generálnom seminári v Bratislave v osobitnej kapitole ''O prozódii'' v základnom diele [[Grammatica slavica]] ([[1790]]). Slovenskí klasici vyvíjali snahu písať básne v [[Časomerný veršový systém|časomernej prozódii]], pretože sa domnievali, že to slovenskú poéziu zrovnoprávni s najväčšími literatúrami [[Európa|Európy]], hlavne [[Grécka literatúra|gréckou]] a [[Latinská literatúra|latinskou]].<ref name="Beliana">klasicizmus In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/klasicizmus Beliana.sav.sk |dátum prístupu=2021-06-15 |vydavateľ=[[Encykloepdický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3}}</ref> ===Básnici=== [[Augustín Doležal]] ([[1737]]{{--}}[[1802]]) bol slovenský básnik, evanjelický kňaz a učiteľ. Autor ódy ''Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem'' ([[1781]]), oslavná báseň pri príležitosti vydania [[Tolerančný patent|Tolerančného patentu]] a ''Pamětná celému světu tragoedia'' ([[1791]]), veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bola najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou. [[Karol Kuzmány]] ([[1806]]{{--}}[[1866]]) zložil zbierku 13 sonetov ''Hrání fantazie'', ktorými sa hlásil ku [[Ján Kollár|Kollárovmu]] dielu. Písal [[Balada|balady]], [[epos]], spevník s 94 piesňami a v roku [[1848]] krásnu a dokonalú báseň [[Kto za pravdu horí]]. [[Štefan Leška]] ([[1757]]{{--}}[[1818]]) napísal v rokoch [[1781]]{{--}}[[1795]] ''Básne príležitostné'', ''Nová kniha zpěvů'' ([[1796]]) a ''Pjesničky duchovní'' ([[1810]]). [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)]] bol profesor [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Bratislavského evanjelického lýcea]], poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]] a plodný autor v slovenskom jazyku napísal okrem iných diel [[Divadlo (umenie)|divadelnú]] veselohru ''Dva buchy a tri šuchy'', napísanú v slovakizovanej češtine. Činil sa aj ako organizátor kultúrneho života a umožnil [[Ľudovít Štúr|Ľudovítovi Štúrovi]] začať učiť na [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|lýceu]]. Je autorom básne ''Muza ze slovenských hor'' ([[1801]]) a ''Zpěvopanna ze slovenských hor'' ([[1798]]), ktorá však zostala nevydaná. [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hollý|meno=Ján|titul=Na slovenský národ - Selanky, Rozličné básne, Žalospevy a Pesne|vydanie=1|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry n.p.|miesto=Bratislava|strany=280|dátum archivácie=|edícia=Hviezdoslavova knižnica|Poznámka=Predhovor:Karol Rosenbaum}}</ref> ([[1785]]{{--}}[[1849]]) bol slovenský katolícky farár, spisovateľ a prekladateľ. Hollý písal poéziu v intenciách klasicizmu, v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], v časomernej prozódii. V roku [[1828]] preložil [[Vergílius|Vergíliovu]] [[Eneida (Vergílius)|''Eneidu'']] ako prvý medzi slovanskými spisovateľmi. Hollý zaujal pevnú pozíciu na klasicistickej scéne svojimi historickými eposmi ''Cyrillo-Metodiada'' ([[1835]]), alegorickým eposom ''Sláv'' ([[1839]]) s národnohistorickým posolstvom<ref name="Beliana" /> a eposom Svatopluk [[1830]] s dvanástimi spevmi. Ku koncu života Hollý súhlasil so štúrovskou kodifikáciou slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia<ref>{{Citácia periodika|titul=Stratil zrak aj majetok, ale ľudí spájal ako málokto|periodikum=HN magazín|miesto=Bratislava|ročník=7|číslo=21}}</ref>. [[Juraj Rohoň]] ([[1773]]{{--}}[[1831]]) vydal v roku [[1791]] v latinčine ''Ode in honorem Michaeli Járossy'', ktorej text sa stratil. V [[1791]] napísal veršovanú obranu národa ''Chvála Slováků'' a zbierku v čiastočne bohemizovanej slovenčine ''Kratochvílne zpěvy pro mládež rolníckou'' ([[1802]]). V [[1827]] vydal zbierku ľudových piesní ''Starodávne zpěvy lidu slovenského v Uhrách''. [[Pavol Jozef Šafárik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=P.J. Šafárik:Človek preto človekom je, že môže zomrieť za idey|url=https://www.teraz.sk/kultura/pj-safarik-clovek-preto-clovekom-je-moze/134518-clanok.html Teraz.sk:P.J.Šafárik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=TASR|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> písal [[Nemecký jazyk|nemecky]] a [[Český jazyk|česky]]. V roku [[1814]] napísal príležitostnú oslavnú [[Óda|ódu]] na baróna a kolonela Ondreja Mariassyho, patróna [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Kežmarského lýcea]], pri príležitosti jeho návratu z vojny proti [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]ovi s názvom ''Ode festiva''. Tvoril poéziu podľa [[Friedrich Schiller|Schillerovho]] vzoru ''Tatranská múza s lyrou slovanskou'' ([[Levoča]], [[1814]]) a podľa ľudovej legendy napísal báseň ''Juraj Jánošík''.<ref name="Beliana" /> ===Prozaici=== [[Súbor:Bernolak Anton.jpg|náhľad|[[Anton Bernolák]], autor slovenskej gramatiky Grammatica Slavica (1790)]] [[Anton Bernolák]] ([[1762]]{{--}}[[1813]]), šľachtic a katolícky kňaz, s kvalitným vzdelaním na [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] ([[teológia]]), na Štefaneu v [[Trnava|Trnave]] a Emerciáne v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Rétorika (rečnícke umenie)|rétorika]], [[filozofia]] a [[poetika]]) bol najvplyvnejšou osobnosťou [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]]. A. Bernolák sa stretol s myšlienkami osvietenstva už na štúdiu na generálnom seminári v Bratislave a stal sa ich presvedčeným šíriteľom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národná identita u Antona Bernoláka|url=https://matica.sk/narodna-identita-u-antona-bernolaka/ Matica.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Mulík|meno=Peter|vydavateľ=Slovenský historický ústav Matice slovenskej|odkaz na autora=Peter Mulík}}</ref> Za jeho najvýznamnejšie dielo dnes považujeme prvú normotvornú gramatiku slovenského jazyka ''[[Grammatica Slavica]]'' (vyšla: Bratislava 1790).<ref name="Beliana" /> Polyglot Bernolák napísal viaceré lingvistické diela: ''Stručná a zároveň ľahká ortografia, Etymológia slovenských slov, Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí''. Katolícky farár [[Jozef Ignác Bajza]] ([[1755]]{{--}}[[1836]]) vstúpil do literatúry pokusom o vydanie zbierky básní{{--}} [[epigram]]ov, ktoré sa nepodarilo vydať kvôli názoru slovenského cenzora v Bratislave. Zbierka ''Rozličné verše'' dokončená v roku [[1782]] obsahoval 300 epigramov, často veľmi kritických voči cirkvi, radným pánom, šľachte a byrokracii v úradoch. Zo zbierky sa zachoval len prvý diel. V roku [[1784]] mu vydali [[René mládenca príhody a skúsenosti]],<ref name="Beliana" /> v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] napísaný prvý pôvodný [[román]], ktorý mal sentimentálny aj didaktický charakter. Napriek zásahom cenzúry sa stal román zenitom Bajzovej literárnej činnosti. Prvý diel rozpráva o exotických príhodách mládenca Reného na jeho cestách z [[Benátky|Benátok]] do [[Tripolis]]u, kde chce zachrániť svoju sestru. Druhý diel obsahuje už otvorenú kritiku cirkevných pomerov na Slovensku. Z druhého dielu sa zachovali dva výtlačky. ''Slovenské dvojnásobné epigrammatá jednako-konco-hlasné a zvuko-mírné'' je Bajzove posledné básnické dielo. Zbierka [[epigram]]ov má v sebe zahrnuté aj epigramy z ''Rozličných veršov''. Treba podotknúť, že dielo J. I. Bajzu je napísané v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], je celé klasicistické a na konci života sa v ňom nachádza odmietnutie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. [[Juraj Fándly]] ([[1750]]{{--}}[[1811]]) ako katolícky kňaz neurobil v cirkvi kariéru, pretože napísal kritické dielo ako svoju prvotinu v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]] ''Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckích''. Fándly bol stúpencom [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a ideológie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. Tvoril hlavne náučnú literatúru o poľnohospodárstve - ''Piľní domajší a poľní hospodár'', ''O nemocách ai o viléčeňú nezdravéj rožnéj lichvi'', vyšlo aj druhé vydanie v roku [[1825]], o včelárstve - ''O úhoroch ai včelách rozmlúváňí'', knihu ''Slovenskí včelár'', o bylinkách - ''Zeľinkár'', dielo, ku ktorému napísal len predslov a zotriedil ho, obsah prevzal z diela [[Ján Tonsoris|Jána Tonsorisa]] ''Sana consilia medica, aneb Zdravá radda lékařská'' ([[1771]], [[1793]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdrawá radda lékařská|url=https://books.google.cz/books?vid=NKP:1002041548&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false|dátum prístupu=2021-12-01|priezvisko=Tonsoris|meno=Ján|odkaz na autora=Ján Tonsoris}}</ref>. Napísal historické dielo ''Krátke dejiny slovenského národa'' (lat. ''Compendiata historia gentis Slavae'') a básne ''Vzdych a nárek'' (lat. ''Gemitus et lamentatio''), ''Prátelské porozumeňí'' (lat. ''Amica cointelligentia''). [[Ján Chalupka]] ([[1791]]{{--}}[[1871]]), evanjelický kňaz, dramatik, publicista a prozaik vyštudoval okrem teológie aj filológiu a filozofiu. Ako [[Bernolákovci (hnutie)|bernolákovec]] vystupoval proti [[Maďari|maďarskému]] [[Šovinizmus|šovinizmu]]. Svoju literárnu kariéru začal pôsobením v divadelnej branži, kde začal novú éru slovenského moderného divadla kusom ''Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali''. Bola to [[veselohra]], ktorá znamenala začiatok sústavného pôsobenia ochotníkov v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Chalupka napísal desať veselohier, satirické románové dielo ''Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donkichotiáda podľa najnovšej módy'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/32/Chalupka_Bendeguz-Gyula-Kolompos-a-Pista-Kurtaforint-Donquijotiada-podla-najnovsej-mody zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Chalupka|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Chalupka}}</ref>, zložil 45 duchovných piesní a vydal ''Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791''. Chalupkov tvorivý odkaz je stále živý v jeho veselohrách, ktoré sa hrávajú aj dnes. Opäť spomeňme [[Pavol Jozef Šafárik|Pavla Jozefa Šafárik]]a ([[1795]]{{--}}[[1861]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Jozef Šafárik - životopis|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1474/Safarik_Safarik-o-sebe/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> ako plodného autora vedeckých diel. ''Slovanské starožitnosti'' ([[1837]] a [[1865]], [[Praha]]) a ''Slovanský národopis'' ([[1842]]{{--}}2 vydania, [[Praha]]) sú dve súdobé diela najviac uznávané odborníkmi na históriu a etnológiu. Šafárik zbieral ľudové slovenské piesne ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích. Sebrané a vydané od P. J. Šafárika, Jána Blahoslava a jiných'' a písal etnografické, historické a lingvistické vedecké publikácie. ==Preromantizmus a biedermeier== [[Preromantizmus|Preromantickú]] líniu predstavuje [[Ján Kollár]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preromantizmus a biedermeier|url=https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727153555/https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref> tiež českojazyčný autor, svojou básnickou poémou [[Slávy dcera]] ([[1824]]), v ktorej kritici zisťujú [[Francesco Petrarca|petrarkovský]] štýl a národný ideál prepojený s láskou k žene. V prvom vydaní obsahovala 150 sonetov. ''Slávy dcéra'' sa stala inšpiráciou pre nasledujúcu generáciu [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantikov]] a vydobyla pre Kollára úctu vrchnosti vo Viedni<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik a mesto : Viedenské roky Jána Kollára|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600293|dátum prístupu=2022-01-28|priezvisko=Ivantyšinová|meno=Tatiana|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Tatiana Ivantyšinová a kolektív}}</ref>. [[Ján Kollár]] ([[1793]]{{--}}[[1852]]) je jeden z veľkých klasikov našej literatúry a postava slovenského obrodenia (no zároveň aj česko-slovenského). Tiež napísal zbierku básní ''Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích'' ([[1845]]). Kollárovou prvotinou bola báseň ''Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku'' (lat. ''Deploratio praesentis status Hungariae''). V [[1821]] mu v [[Praha|Prahe]] vyšla zbierka ''Básně Jana Kollára'' zložená z dvoch cyklov, 37 a 39 [[sonet]]ov, [[Elégia|elégií]], vlasteneckých básní a [[epigram]]ov. V [[1823]] vydal zbierku slovenských [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích'' I. diel. Ján Kollár bol presvedčený [[Čechoslovakizmus|čechoslovakista]] a nikdy neprijal [[Štúrovci|štúrovskú]] kodifikáciu slovenčiny. Do preromantickej kategórie bol zaradený pomerne neskoro, pretože preromantizmus bol definovaný až v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]]. [[Biedermeier]] je smer, ktorý mal v slovenskej literatúre kratšie trvanie. V [[30. roky 19. storočia|30. rokoch 19. storočia]] sa v [[almanach]]och ''Hronka'' a ''Zorka'' začali uverejňovať autori, ktorým sa zapáčil [[biedermeier]]ovský štýl. Vydavateľ Hronky [[Karol Kuzmány]] v ňom publikoval svoj idylický epos ''Běla'' ([[1836]]), ktorý sa považuje za typický príklad tohto nemeckého štýlu obľúbeného vrstvou meštianskej a buržoáznej spoločnosti. V próze tvoril biedermeierovské diela [[Anton Ottmayer]], ktorý publikoval v almanachu ''Zorka'' novely<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajomná láska|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/957/Ottmayer_Tajomna-laska/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Ottmayer|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Ottmayer}}</ref>. ==Romantizmus ([[1830]]{{--}}[[1850]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej liteatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=235 – 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Romantická literatúra znamenala rýchlu zmenu nielen jazykovú ale aj tvorivú, spôsobila zameranie sa na iné témy a významne urýchlila kodifikáciu slovenského jazyka. Romantický idealizmus nasmeroval štúrovskú generáciu k témam [[Slovenské národné obrodenie|národného obrodenia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanských vojen]], staroslovienskej literatúry a histórii, [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a folklórnemu umeniu. Po zlyhaní vyjednávaní s českými národoveckými lingvistami (napr. Palacký) o zjednotení českého a slovenského jazyka sa [[štúrovci]] obrátili k stredoslovenskému nárečiu ako základu novej slovenčiny. Básnici romantizmu sa pustili do skladania balád, poém, lyricko-reflexívnej poézie, národno-oslobodeneckých elégií. Uznávanými autormi, ktorí tvorili vysoko profilovanú poéziu boli [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]].<ref name="romant">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Romantizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213637/https://profil.kultury.sk/sk/romantizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref name="petro-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petro | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = Peter Petro | titul = Slovak Poetry | url = https://www.ebsco.com/research-starters/literature-and-writing/slovak-poetry | vydavateľ = EBSCO Research Starters | miesto = Ipswich | dátum vydania = 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = }}</ref> Slovenský romantizmus sa po revolúcii v [[1848]] postupne rozdelil na dva protipóly: jedným bol [[mesianizmus]] ([[Ľudovít Štúr]], [[Samo Bohdan Hroboň]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Podhradský]], [[Janko Kráľ]]), a na [[pragmatizmus]], ktorému sa darilo u ostatných Štúrovcov. Čo sa týka žánrov a formy, autori slovenského obrodenia všeobecne najradšej tvorili poéziu a piesne v sylabickom veršovom systéme.<ref name="romant" /> [[11. júl]]a [[1843]] sa stretli Štúr, Hodža a Hurban na Hurbanovej evanjelickej fare v [[Hlboké|Hlbokom]], aby si dohodli postup uvedenia [[Kultúrna stredoslovenčina|kultúrnej stredoslovenčiny]] do jej spisovnej formy. V roku [[1846]] vydal Štúr ''Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí'', ktoré však bolo napísané ním už v roku [[1844]]. V roku [[1844]] vyšiel druhý ročník [[almanach]]u ''Nitra'' v kodifikovanej štúrovskej slovenčine. V roku [[1845]] publikovali ''[[Slovenskje národňje novini]]'' s literárnou prílohou ''[[Orol tatránski]]'' a v [[1846]] časopis ''Slovenskje pohladi'', všetko v novej kodifikovanej slovenčine. V roku [[1846]] vyšli verejne štúrove pravidlá slovenskej gramatiky pod názvom [[Nauka reči Slovenskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nauka reči slovenskej|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/nauka_reci_slovenskej.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jayzkový ústav Ľudovíta Štúra SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref> V roku [[1851]] až [[1852]] sa dohodli [[bernolákovci (hnutie)]] a [[štúrovci]] na reforme slovenčiny z etymologického princípu na fonetický (pravidlo „Píš ako počuješ”). Rozhodovania sa zúčastnili [[Michal Miloslav Hodža|Michal M. Hodža]] a katolík [[Martin Hattala]], ďalší zúčastnení boli [[Ľudovít Štúr]], [[Jozef M. Hurban]], [[Ján Palárik]], [[Andrej Radlinský]] a [[Štefan Závodník]]. V roku [[1851]] publikoval [[Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma|Hodžovsko-hattalovskú jazykovú reformu]], pod predhovorom ktorej sa podpísali traja štúrovci a štyria bernolákovci. V roku [[1852]] vyšla [[Krátka mluvnica slovenská]] na základe ďalšej novelizácie hodžovsko-hattalovskej reformy, ktorá sa do veľkej miery už podobala dnešnej slovenčine. [[Ľudovít Štúr]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto bol Ľudovít Štúr|url=https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kto-bol-ludovit-stur|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Podolan|meno=Peter|vydavateľ=Denník N|odkaz na autora=Peter Podolan}}</ref> ([[1815]]{{--}}[[1856]]) ako rodený evanjelik a syn učiteľa z obce [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] bol predurčený zaradiť sa do hnutia slovenských obrodeneckých dejateľov<ref>{{Citácia knihy|titul=Ľudovít Štúr - biografia|priezvisko=Ruttkay|meno=Fraňo|vydanie=1|vydavateľ=OBZOR - redakcia TATRAPRESS, pre Slovenský úrad pre tlač a informácie|miesto=Bratislava|rok=1971|strany=105|odkaz na autora=Dr. Fraňo Ruttkay}}</ref>. Samozrejmým debutom boli básne v dobovej slovenčine, bola to ''Óda na Hronku'' ([[1836]] ) a cyklus básní ''Dumky večerní'' (časopis ''Květy'', [[1838]]{{--}}40). V rámci štúdií v nemeckom [[Halle (Saale)|Halle]] podnikol cestu do kraja [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]], z ktorej sa zrodil cestopis ''Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839'' (vyšlo v Časopis českého musea v roku [[1839]]). Štúr urobil v roku [[1841]] lingvistický experiment a napísal v staročeštine spis ''Starý a nový věk Slováků'', ktorý vydali prvýkrát v slovenčine v roku [[1998]]. V období romantizmu sa často vydávali obranné reči, sťažnosti, spisy a [[esej]]e ako obhajoba slovenskej reči, tak činil aj Ľudovít Štúr vo svojej práci ''Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov'' ([[1843]], vydané anonymne v [[Lipsko|Lipsku]]. Ďalším obranným textom z jeho dielne bol polemický spis v nemčine ''Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus'' (doslova Devätnáste storočie a maďarizmus), ktorý vydal vo [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1845]]. Ďalej sa venoval lingvistickým prácam v súvislosti s novou kodifikáciou slovenčiny. Boli to publikácie [[Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí]]<ref>[http://www.klasici.sk/node/136 Online knižnica=klasici.sk]</ref> ([[1844]]) a v roku [[1846]] [[Nauka reči Slovenskej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nárečja slovenskô|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/narecja_slovenskuo/ juls.savba-Nárečja slovenskô|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jazykový ústav Ľudovíta Štúra, SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref>. Po ukončení procesu kodifikácie slovenčiny a po slovenskej revolúcii v roku [[1848]] dokončil filozofické dielo ''Das Slawenthum und die Welt der Zukunft'', (v slovenčine [[Slovanstvo a svet budúcnosti]]), ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku [[1867]] v ruskom preklade ako ''Slavjanstvo i mir buduščego'', neskôr v roku [[1931]] v pôvodnom znení a až v roku [[1993]] vyšlo v slovenčine. V tomto diele sa naplno prejavil Štúrov [[Mesianizmus|mesianistický]] model videnia budúcnosti. V roku [[1853]] vydal v [[Praha|Prahe]] spis ''O národních písních a pověstech plemen slovanských'' a v tom istom roku svoju poslednú básnickú zbierku ''Spevy a piesne''. [[Michal Miloslav Hodža]] ([[1811]]{{--}}[[1870]]) bol jedným z troch kodifikátorov slovenského jazyka, národným buditeľom, organizátorom [[Slovenské povstanie (1848{{--}} 1849)|slovenského povstania]] v 1848{{--}}1849 a autorom romantickej poézie v slovenskom jazyku. Ako evanjelický farár debutoval poučnou kázňou s názvom ''Nepi pálenku'' v roku [[1845]], pokračoval ďalším básnickým debutom v antológii ''Plody'', ktorým bola epická skladba ''Meč Křivdy'' ([[1836]]) o bojoch [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]] so [[Sasi (kmeň)|Sasmi]]. Tvoril duchovnú poéziu a prispel do evanjelického ''Zpěvníka'' v roku [[1842]] štyridsiatimi troma náboženskými piesňami. Je autorom obranného spisu z roku [[1847]] ''Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo''. Vo svojich lingvistických prácach obhajoval etymologický princíp kodifikácie slovenčiny, čo bolo v opozícii voči Štúrovmu fonetickému princípu. Po porážke slovenských dobrovoľníckych zborov v roku [[1849]] a hlavne po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnan]]í v roku [[1867]] jeho ideová základňa pozostávala hlavne z [[Mesianizmus|mesianizmu]], ktorý sa prejavil v lyricko-epickej poéme ''Matora'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/342/Hodza_Matora/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|meno=Michal Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}} ([[1857]])</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora (1853 – 1857) - Michal Miloslav Hodža - Edičný čin|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/matora-1853-1857-michal-miloslav-hodza-edicny-cin litcentrum.sk/recenzia na Matora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Vongrej|meno=Pavol|vydavateľ=LIC|odkaz na autora=Pavol Vongrej}}</ref>, v básnickej skladbe ''Slavomiersky'' ([[1862]]) a v rozsiahlej poéme ''Vieroslavín'' ([[1877]]). Tieto mesianistické básne mali filozoficko-meditatívny formálny základ, týkali sa človeka a jeho vzťahu k Bohu a [[Slovanstvo|Slovanstva]] a jeho historickej úlohy. Hodža zomrel v exile v [[Český Těšín|Českom Tešíne]], kam bol donútený odísť kvôli tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Miloslav Hodža|url=https://beliana.sav.sk/heslo/hodza-michal-miloslav beliana.sav.sk/Hodža|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|vydavateľ=beliana.sav.sk|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}}</ref> [[Jozef Miloslav Hurban]] ([[1817]]{{--}}[[1888]]), člen kodifikátorského tria Štúr, Hurban, Hodža, žil najdlhšie z nich a vyhol sa aj nútenému exilu. No to neznamená, že maďarizácia ho nezasiahla. Po udalostiach [[Meruôsme roky|meruôsmich]] rokov a po neúspechu [[Memorandum národa slovenského|martinského memoranda]] v [[1861]] a následnom uväznení sa autorsky aj politicky ocitol v defenzíve. Hurban bol plodný autor množstva novinových článkov, zakladateľ časopisu Slovenské pohľady, almanachu Nitra {{--}}publikoval v ňom ako prvý kodifikovanú slovenčinu v roku [[1844]]{{--}} a spoluzakladal spolok [[Tatrín]]. Jeho literárnym debutom bol cestovný denník ''Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách'' ([[1841]]). Prispieval do almanachov Květy a Hronka, kde publikoval apelatívnu a ideologickú poéziu. V prozaickom žánri začal písať súdobé príbehy, napríklad ''Prítomnosť a obrazy zo života tatranského''; ''Prechádzka po Považskom svete''. V roku [[1846]] publikoval v almanachu ''Nitra'' romantický príbeh [[Olejkár]] a v roku [[1847]] satirické príbehy ''Korytnické poháriky alebo veselé chvíle nezdravého človeka''; ''Divadlo duchov nad Tatrami'' a satirickú novelu ''Od Silvestra do Troch kráľov'', ktorá patrí k jeho najvydarenejším prózam. Začiatkom [[60. roky 19. storočia|60. rokov]] 19. storočia napísal a vydal historický román ''Gottšalk'' z obdobia [[11. storočie|11. storočia]] a zbierku básní ''Piesne nateraz''. Gottšalk bol knieža pobaltských Slovanov, korého zabili jeho súkmeňovci kvôli šíreniu kresťanstva. Piesne nateraz napísal Hurban v roku [[1861]] ako reakciu na víťazstvo maďarskej Kossúthovej revolúcie. Romantizmus u Hurbana sa viazal hlavne na príbehy s historickými námetmi, v kratších prózach sa začal ozývať realizmus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Miloslav Hurban|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/44/Jozef-Miloslav-Hurban zlatyfond.sme.sk-Hurban|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> Pri pohľade na týchto troch autorov možno získať dojem, že kvôli politike a revolúcii prišli o čas, v ktorom mohli lepšie rozvinúť svoj tvorivý potenciál, čo sa však podarilo ich súputníkom, uznávanej štvorici romantických autorov [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]]. [[Súbor:Losonc024.JPG |náhľad|vpravo|Janko Kráľ]] [[Janko Kráľ]] ([[1822]]{{--}}[[1876]]), romantický búrlivák a najradikálnejšia postava spomedzi dejateľov štúrovskej revolučnej generácie sa zároveň stal aj najvplyvnejším básnikom slovenského romantizmu. Bol uznávaný pre svoj vytríbený poetický formát. Už v skoršom období počas štúdií v Bratislave napísal báseň [[Duma bratislavská]] v novej kodifikovanej slovenčine a v dokonalom verši bez umelých novotvarov či zložených slov, v slovanskej rytmike a bezchybnom rýme. Je to aj prvá báseň v Štúrovej slovenčine, ktorú pochválil aj Štúr. Prvých osem debutových básní mu uverejnili v almanachu Nitra ([[1844]]), medzi nimi vyniká báseň [[Zverbovaný]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zverbovaný|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/177/Kral_Zverbovany zlatyfond.sme.sk/Zverbovaný|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> a [[Duma bratislavská]]. Medzi rokmi 1845]{{--}}1847 mu vyšlo v časopise ''Orol Tatránski'' ďalších jedenásť básní, z nich jeden preklad. Týchto osemnásť básní sa stalo jadrom novej slovenskej poézie, ktorá mala za základ ľudovú slovenčinu. V roku [[1849]] bol ako vzbúrenec zatknutý a uväznený vo väznici v [[Šahy|Šahách]] a mal byť popravený, čo sa na príhovor [[bán]]a [[Josip Jelačič|Jelačiča]] nestalo. V tom istom roku ho prepustili na slobodu z väzenia v [[Pešť|Pešti]]. Z tohto zážitku čerpal inšpiráciu pre báseň ''Šahy'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šahy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/173/Kral_Sahy/1 zlatyfond.sme.sk/Šahy zlatyfond.sme.sk/Šahy|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kráľ|meno=Janko|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. Veršovaná balada ''Zakliata panna vo Váhu a divný Janko'' sa stala dielom vloženým do zlatého fondu slovenskej kultúry. J. Kráľ si zvolil národnú tému ako tematický základ tvorby, bol oduševnený pre vec slovenského národa. Po zložení zbraní slovenských vzbúrencov sa jeho romantizmus zvrtol smerom k [[Mesianizmus|mesianizmu]] a po roku [[1861]] prestal písať a publikovať. Jeho stratené či pozabúdané rukopisy dávali publikovať niektorí ich držitelia zo skupiny štúrovcov. {{Obrázok s popisom|obrázok=Certificate - Marina is the World's Longest Love Poem.jpg|meno=Báseň Marína je nadlhšia ľúbostná báseň na svete.}} [[Andrej Sládkovič]] (rodné meno: Andrej Braxatoris) ([[1820]]{{--}}[[1872]]), básnik romantizmu, evanjelický kňaz a národný buditeľ bol aj prekladateľ, literárny kritik a publicista. Jeho poéma [[Marína (Sládkovič)|Marína]] ([[1846]]) je najdlhšou známou ľúbostnou básňou na svete, má 291 strof<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Racionálny romantik Andrej Sládkovič|url=https://www.litcentrum.sk/clanok/racionalny-romantik-andrej-sladkovic litcentrum.sk/ A.Sládkovič|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier|meno=Daniel|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Daniel Hevier}}</ref>. Do roku [[1842]] písal poéziu v češtine, od kodifikácie slovenčiny v roku [[1843]] v štúrovskej slovenčine. Ďalším významným dielom je lyricko-epická skladba [[Detvan (Sládkovič)|Detvan]] napísaná medzi rokmi [[1845]]{{--}}[[1847]], ale uverejnená v roku [[1853]] v almanachu Nitra. Detvan je napísaný v štúrovskom pravopise, foneticky a v origináli má o jednu [[Strofika|strofu]] viac, na ktorú Sládkovič zabudol pri odovzdávaní do tlače. Písal národnobuditeľskú poéziu (napr. ''Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti'', [[1848]]), príležitostné básne (''Svätomartiniáda'', ''Pamiatka pre deň 4. augusta'', ''Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti''), ľúbostné básne (''Opustená'', ''Žaloba'', ''Vraví oko tvoje''). Okrem poetickej tvorby prekladal z francúzskeho jazyka, pozri diela ''Zaira'', ''Sokrates'', ''Smrť Cézara'' od [[Voltaire|Voltaira]] a ''Phaedra'' od [[Jean Racine|Jeana Racina]]. Napísal aj štyri diela pre deti (''Kĺzačka'', ''Obri a zakrpenci'', ''Malý Kristus'', ''Prázdniny a škola''). O Sládkovičovi sa v [[19. storočie|19. storočí]] písalo ako o najväčšom slovenskom básnikovi a v súčasnosti je zaraďovaný k prominentnej romantickej štvorici básnikov. [[Samo Chalupka]] ([[1812]]{{--}}[[1883]]), evanjelický kňaz, básnik romantizmu, bol aj aktívny národný buditeľ. Je autorom najznámejšej slovenskej básne [[Mor ho!]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mor ho!|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1 zlatyfond.sme.sk/Mor ho!<|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Chalupka|meno=Samo|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Samo Chalupka}}</ref>. Jeho tvorba patrí do žánrov ľudová pieseň, balada a historická epická poézia, písal aj lyriku. Zaradil sa veľmi skoro medzi romantikov, ktorí si zvolili historické námety ([[Mor ho!]]) a motívy protitureckých vojen (''Turčín Poničan''), stredoveké uhorské príbehy (''Likavský väzeň''). Samozrejme, písal aj národnú vlasteneckú poéziu, ľudovo-výchovnú spisbu a duchovnú poéziu. Jeho poetická tvorba vyšla zhrnutá do jedinej zbierky poézie pod názvom ''Spevy'' ([[1868]]) obsahujúcej veľmi populárne básne Turčín Poničan, Valibuk, Kozák, Branko, Kráľohorská a hrdinskú poému Mor ho!. Ako Stredoslovák z Hornej Lehoty preferoval stredoslovenský dialekt v rámci štúrovskej slovenčiny. Samo Chalupka, brat [[Ján Chalupka|Jána Chalupku]], po návrate z poľskej vojny proti cárskemu samoderžaviu ([[1831]]) vyučoval a vyštudoval vo [[Viedeň|Viedni]] teológiu. Ku koncu života mal zlý zrak ako následok zranenia v poľskej vojne, no napriek tomu svoje básne písal kriedou na stenu, odkiaľ ich prepisovali na papier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/367135-samo-chalupka-velky-bard-pravdy-z-horskych-zakuti/ Pravda/Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Krno|meno=Martin|vydavateľ=Pravda, denník|odkaz na autora=Martin Krno}}</ref> [[Ján Botto]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Botto | url = https://zlatyfond.sme.sk/autor/49/Jan-Botto | dátum prístupu = 21.1.2024 | vydavateľ = Zlatý Fond SME}}</ref> ([[1829]]{{--}}[[1881]]), laický romantik z [[Vyšný Skálnik|Vyšného Skálnika]] sa stihol v mladosti vyučiť za [[geodet]]a, stať sa spoluzakladateľom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a písať pochmúrne balady na folklórne motívy. Botto začal písať poéziu v dobe svojho pobytu v [[Levoča|Levoči]], kde ho ovplyvnili [[štúrovci]], ktorí odišli z [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Evanjelického lýcea]] v [[Bratislava|Bratislave]] spolu so Štúrom. Tam sa stretol aj s [[Ján Francisci|Jánom Franciscim]], ktorý spolu s [[Pavol Dobšinský|Pavlom Dobšinským]] zbieral po Slovensku ľudové [[Balada|balady]]. Botto sa k nim pripojil a táto činnosť mala vplyv na zvolenie témy pre jeho romantickú básnickú tvorbu. Je autor viacerých balád (''Žltá ľalia, Margita a Besná''), alegorických skladieb (''Orol. orol vták, Báj na Dunaji'') a vlasteneckých a príležitostných básní (''Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy''<ref name=´permon´ />). Zložil rozsiahlejšie básnické skladby ''Pieseň Jánošíkova'', ''Krížne cesty'', ''Smrť Jánošíkova'' a prebásnil ľudové povesti ''Báj na Dunaji'', ''Báj Maginhradu'', ''Báj Turca'', ''Povesť bez konca''.<ref name=´permon´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Botto a Banská Bystrica|url=https://www.permonrevue.sk/jan-botto-a-banska-bystrica/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Borguľová|meno=Jana|vydavateľ=Bystrický permon|odkaz na autora=Jana Borguľová}}</ref> V romantizme sa na Slovensku zrodili kvalitní, nadaní autori inšpirujúci ďalšie nastupujúce generácie. Okrem vyššie spomenutých siedmich štúrovcov sú významnými autormi [[Ján Kalinčiak]] ([[1822]]{{--}}[[1871]]), autor humoresky [[Reštavrácia (Kalinčiak)|Reštavrácia]], [[Ján Francisci-Rimavský]] ([[1822]]{{--}}[[1905]]), ktorý je autorom prvej tlačenej publikácie v štúrovskej slovenčine ''Svojim vrstovňíkom na pamjatku'', [[Janko Matúška]] ([[1821]]{{--}}[[1877]]), ktorý napísal dnešnú slovenskú hymnu [[Nad Tatrou sa blýska]], [[Viliam Pauliny-Tóth]] ([[1826]]{{--}} [[1877]]) autor veselohry ''Pansláv'', [[Karol Štúr]] (1811{{--}}1851) autor dvojdielnej poémy ''Ozvena Tatry'', [[Janko Čajak]] (1830{{--}} 1867), pozri: Súborné dielo ''Zrná'' z roku [[1979]], [[Pavol Dobšinský]] (1828{{--}}1885), autor zbierky ''Prostonárodné slovenské povesti'', [[Mikuláš Dohnány]] ([[1824]]{{--}}[[1852]]), ako účastník revolúcie [[1848]] napísal ''História povstania slovenského z roku 1848'' (Skalica), [[Samo Tomášik]] ([[1813]]{{--}}[[1887]]), autor známej hymny [[Hej, Slováci]], [[Samo Vozár]], básnik, novinár, prekladateľ, (1823{{--}}1850). {{Hlavný článok|Romantizmus v slovenskej literatúre}} ==Medzi romantizmom a realizmom ([[1849]] – [[1875]])<ref name="ReferenceA">{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V tomto období [[romantizmus]] doháral a v tvorbe sa prejavovala celková únava z maďarizačného útlaku a enormného ekonomického tlaku, ktorý často vyústil do biedy viacerých tvorivých osobností. V literatúre sa objavoval ústup od umeleckej tvorby a sústredenie sa na žurnalistiku, tvorbu učebníc, súkromné vyučovanie v rodinách a podobne. Autori romantizmu v medziobdobí vydávali almanachy, kalendáre a návody ako viesť gazdovstvo modernejším spôsobom. Tvorila generácia autorov narodená na začiatku storočia, [[Ján Palárik]] ([[1822]] – [[1870]]), [[Jonáš Záborský]] ([[1812]] – [[1876]]) a [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]] ([[1824]] – [[1908]]), ktorá niesla štafetu slovenskej literatúry v období depresie vyvolanej ústupom revolucionárov v roku [[1849]], [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorským vyrovnaním]] a neúspechom [[Memorandum národa slovenského|memorandového hnutia]]. Uvedené tri osobnosti boli mostom od romantizmu k [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]]. V medzidobí sa menil literárny štýl a v [[60. roky 19. storočia|60. rokoch]] sa zmenili aj témy, autori sa začali zaoberať súdobými reáliami, štýl sa zbavuje ornamentálnosti a patetizmu, začína prijímať do svojich textov hovorovú reč. Je to zistiteľné v próze aj v dráme. Vzhľadom ku zmene tém sa menili aj hrdinovia diel, strácal sa romantický hrdina, hlavne u [[Jonáš Záborský|Jonáša Záborského]]. Vznikla bohatá tvorba satirickej a dokumentárnej prózy, čo je výrazné u Viliama Paulíniho -Tótha a Gustáva Zechentera-Laskomerského. V lyrickej tvorbe sa postupne vynechával folklórny verš. [[Jonáš Záborský]] má dodnes svoj vplyv v divadle, hráva sa [[Najdúch (divadelná hra)|''Najdúch'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jonáš Záborský: Najdúch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1039/Zaborsky_Najduch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (veselohra v 5 dejstvách), [[Pansláv (Záborský)|''Pansláv'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pansláv|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/150/Zaborsky_Panslavisticky-farar/1 zlatyfond.sme.sk/Pansláv|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška v 3. dejstvách) či ''Frndolína''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/57/Zaborsky_Frndolina/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský-Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína - TV archív|url=https://www.tv-archiv.sk/frndolina TV archív" Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=tv-archív.sk}}</ref>. Záborský si volil námety z histórie [[Srbi|Srbov]], [[Rusi|Rusov]], [[Slováci|Slovákov]]. Písal aj poéziu, ktorá sa však presadila menej výrazne v konkurencii romantickej tvorby, prózy písal väčšinou kratšie, s ironickým humorom a poučným zámerom (napríklad ''Chruňo a Mandragora''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chruňo a Mandragora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/245/Zaborsky_Chruno-a-Mandragora/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský:Chruňo a Mandragora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref>). Významná postava slovenského dramatického umenia [[Ján Palárik]] písal aj kritiky na divadelné kusy, venoval sa teórii drámy a publikoval tieto teoretické state, napríklad ''Dôležitosť dramatickej národnej literatúry'',[[1860]]; ''Posúdenie dramatických spisov'', [[1863]]. Nakoniec, bol aj úspešným autorom hier. Populárne boli aj sú veselohra [[Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/243/Palarik_Zmierenie-alebo-Dobrodruzstvo-pri-obzinkoch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>, ''Drotár'' (veselohra)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drotár|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/919/Palarik_Drotar/1 zlatyfond.sme.sk/palárik:Drotár|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>. Rovnako kvalitné diela sú veselohra [[Inkognito (veselohra)|''Inkognito'']] (veselohra) a ''Dimitrij Samozvanec'' (tragédia). Palárik bol katolícky kňaz, publicista, organizátor národného života a spoluzakladateľ almanachov ''Concordia'' a ''Lipa''. [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský|url=https://www.quark.sk/gustav-kazimir-zechenter-laskomersky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Prikryl|meno=Ľubomír|vydavateľ=Quark - Magazín o vede a technike|odkaz na autora=Ľubomír Prikryl}}</ref> disponoval viacerými talentami, bol doktorom medicíny a aktívne vykonával toto povolanie po celý život, okrem toho aj plodný spisovateľ a publicista a politický aktivista počas národno-obrodeneckého hnutia. Bojoval v dobrovoľníckych oddieloch počas revolučných bojov na Slovensku. Zechenter-Laskomerský bol najlepším humoristom v pomatičnom období, písal aj satirické články do slovenskej tlače, tiež [[Humoreska|humoresky]] (''Žarty a rozmary''), cestopisy (''Zo Slovenska do Carihradu'', ''Zo Slovenska do Ríma''), poviedky a autobiografiou ''Päťdesiat rokov slovenského života'' zachytil udalosti v slovenskom emancipačnom hnutí v [[19. storočie|19. storočí]]. Je autorom jednoaktoviek ''Komédia bez zaľúbenia'' a ''Starý zaľúbenec''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinná dráma národovca a lekára: Úspešne vyliečil zástupy ľudí, vlastným deťom pomôcť nevedel|url=https://history.hnonline.sk/profily/2104366-rodinna-drama-narodovca-a-lekara-uspesne-vyliecil-zastupy-ludi-vlastnym-detom-pomoct-nevedel|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier ml.|meno=Daniel|dátum vydania=2020-03-03|vydavateľ=HNonline - History|odkaz na autora=Daniel Hevier ml.}}</ref> V medziobdobí tvorili aj autori [[Leopold Abaffy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leopold Branislav Abbafy|url=https://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/10076|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Grujič Litavský|meno=Ivica|vydavateľ=Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov|odkaz na autora=Ivica Grujič Litavský}}</ref> ([[1827]] – [[1883]]), [[Koloman Banšell]] ([[1850]], autor ''Túhy mladosti'', zbierka poézie – [[1887]]), [[Karol Ľudovít Černo]] ([[1820]] – [[1894]]), autor básne ''Na Trenčín'', [[Peter Kellner-Hostinský]] ([[1823]] – [[1873]]), autor drámy ''Svätoslavičovci'' ([[1869]]), [[Ľudovít Kubáni]] ([[1830]] – [[1869]]), autor prózy ''Mendík'' (1860) a [[Daniel Gabriel Lichard]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na storočnú pamiatku narodenia Daniela Licharda|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1823/Lichard_Vyber-z-clankov/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Lichard|meno=Daniel Gabriel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Gabriel Lichard}}</ref> ([[1812]] – [[1882]]), autor množstva článkov, odborných kníh, vydavateľ kalendárov, náučnej literatúry. Lichard bol prvým slovenským profesionálnym novinárom, ktorý písal v slovenčine. ==Realizmus ([[1870]]{{--}}[[1918]])<ref name="ReferenceA"/>== Realizmus<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Realizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213814/https://profil.kultury.sk/sk/realizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica v Bratislave}}</ref> vznikol ako reakcia na [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], ktorý vyčerpal svoje zdroje inšpirácie a nebol účinný pri stvárnení života Slovákov a Sloveniek. Reagoval na potrebu popísania [[Objektívna realita|objektívnej reality]] prostredníctvom poznávacej schopnosti autora a jeho zmyslov. Realizmus tiež poprel estetické princípy romantizmu a zmenil jeho kánon v poézii, próze aj dráme. Prvýkrát bolo publikované básnické dielo realizmu v almanachu [[Napred]]{{--}}zábavník mládeže slovenskej od [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]] ''Len ma ľúb'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Len ma ľúb - zbierka Túhy mladosti|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421020928/https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https:/zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref> v roku [[1871]]. Vydanie almanachu zostavili [[Pavol Országh Hviezdoslav|Hviezdoslav]] a Banšell<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. V realizme sa naplno presadil prozaický žáner, románová tvorba, novely, poviedky, črty, čo bola významná zmena oproti nadvláde poézie v romantizme. Písali sa spoločenské romány, veršované eposy, viacdielny lyrický cyklus, ktoré dovtedy neboli rozvinuté. Realizmus v slovenskej literatúre sa vyvinul do zrelého literárneho smeru po roku [[1870]] v tvorbe [[Svetozár Hurban-Vajanský|Svetozára Hurbana-Vajanského]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetozár Hurban Vajanský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetozar-hurban-vajansky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=LIC}}</ref>, [[Terézia Vansová|Terézie Vansovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[P. O. Hviezdoslav]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[Martin Kukučín|Martina Kukučína]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-kukucin/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> a [[Elena Šoltésová|Eleny Šoltésovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html%20Teraz.sk/Elena%20Mar%C3%B3thy-%C5%A0olt%C3%A9sov%C3%A1|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=TERAZ.sk}}</ref> a [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]]. Títo autori sú zaraďovaní do prvej vlny realizmu, ktorá sa prevalila medzi rokmi [[1870]] - [[1900]] a zmenila celkom formu literárneho boja o emancipáciu národa. V druhej vlne realizmu medzi rokmi [[1900]]{{--}}[[1918]] sa prestalo písať o spoločenskej vrstve [[zeman]]ov, čo je aj hlavný rozdiel medzi dvoma vlnami realizmu v literatúre. [[Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]], [[Ľudmila Podjavorinská]], [[Janko Jesenský]], [[Ján Čajak]], [[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav N. Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|dátum aktualizácie=|edícia=|miesto=|strany=|doi=|poznámka=|jazyk=}}</ref> sa sústredili na neagresívne stvárnenie realistických príbehov zo života, na psychologickú zložku príbehu, na sociálne podmienky postáv a ich emocionálny stav. Zmena v poézii v druhej vlne realizmu mala tiež svoje významnejšie znaky: zjednodušila sa jazyková a gramatická zložka poetického textu, tematicky prevládala subjektívne{{--}} lyrická tvorba. Dráma sa v prvej vlne nemenila, no v druhej vlne dominovali životné konflikty postáv vyjadrené ľudovou rečou, rôznymi [[dialekt]]ami či [[Archaizmus|archaizmami]]. ===Prvá vlna realizmu ([[1870]]{{--}}[[1900]])=== [[Svetozár Hurban-Vajanský]] ([[1847]]{{--}}[[1916]]), spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik pochádzal z rodiny štúrovca [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefa Miloslava Hurbana]] a [[Anna Jurkovičová-Hurbanová|Aničky Jurkovičovej]]. Vajanský napísal zbierku básní ''Tatry a more'' (1879)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatry a more|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/300/Vajansky_Tatry-a-more/2 zlatyfond.sme.sk/ tatry a more|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>, ktorá zaujala už v počiatočnej etape tvorby svojím novátorstvom v zmysle intenzívneho nástupu realizmu. V poézii sa Hurban pokúsil zaviesť nový [[Sylabotonický veršový systém|sylabotonický prozodický systém]], čo sa mu aj podarilo v spomenutej zbierke. Celkovo je autorom piatich zbierok poézie. Bol redaktorom v [[Národné noviny|Národných novinách]] v Martine a v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]] od [[1881]] spolu s [[Jozef Škultéty|Jozefom Škultétym]]. V próze sa uviedol črtami, poviedkami, novelami a románom ''Suchá ratolesť'' ([[1884]]). Témou Suchej ratolesti je zbližovanie stavu zemianstva s národným hnutím. Možno spomenúť aj román ''Kotlín'' ([[1901]]), ktorý je Vajanského najrozsiahlejším dielom. Je to typ diskurzívneho a polemického románu presahujúceho do žánru román-pamflet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotlín|url=https://books.google.sk/books?id=0rA4AAAAYAAJ&q=Kotl%C3%ADn&dq=Kotl%C3%ADn&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjZgIKP3qDtAhXHyaQKHQXBCgkQ6AEwAHoECAQQAg|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Google books|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>.Vajanského ideový základ v tvorbe je vyskladaný sčasti z konzervativizmu, kresťanstva a nacionalizmu. Literárny realizmus je však uňho novým moderným elementom.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Terézia Vansová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/91/Terezia-Vansova|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> ([[1857]] – [[1942]]) sa v prvej vlne realizmu zaslúžila o rozvoj románovej a novelistickej tvorby. Bola najvýznamnejšou dovtedajšou ženskou autorkou slovenskej literatúry. Napísala prvý román pre ženy v dejinách slovenskej literatúry v roku [[1889]], ktorý bol vytvorený ženou o ženskom údele pod názvom [[Sirota Podhradských (román)|''Sirota Podhradských'']]. Vansová písala kvalitnú poviedkovú a novelistickú tvorbu v modernejšej slovenčine. Z mnohých prozaických textov možno oceniť príbeh ''Pani veľkomožná''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pani veľkomožná|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1238/Vansova_Pani-velkomozna/1 zlatyfond.sme.sk/Pani veľkomožná|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref>. Novela zachytáva historické obdobie začiatku prvej svetovej vojny a ako tento zasiahol do života rodiny a dediny. Napísala divadelné hry ''Potopa'' (1886), ''V salóne speváčky'' (1889), ''Môj Jožko'' (1906, veselohra), ''Ľúbezní hostia'' (1901, jednoaktovka) a ''Svedomie'' (1897, dráma o 5. dejstvách). Zozbierala aj kuchársku knihu (1914), založila časopis [[Dennica]], ktorý sa stal platformou pre literárny smer slovenská moderna. V súčasnosti je známy celoslovenský festival prednesu ''Vansovej Lomnička''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova litcentrum.sk/ Terézia Vansová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> [[Pavol Országh Hviezdoslav]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh-Hviezdoslav|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/56/Pavol-Orszagh-Hviezdoslav|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Országh Hviezdoslav|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1849]]{{--}}[[1921]]) bol mimoriadny zjav v slovenskom realizme. V situácii, keď všetci chceli písať prózu, Hviezdoslav tvoril poéziu, prekladal a písal divadelné hry. Epická poézia bola živená biblickými námetmi (''Agar, Ráchel, Kain, Sen Šalamúnov'') a príbehmi zo slovenského prostredia (''Hájnikova žena, Bútora a Čútora, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský''). Lyrická poézia dosiahla vysoké kvality, boli to ''[[Krvavé sonety]]'' ([[1914]]) ako umelecká odozva na prvú svetovú vojnu (vyšli až v [[1918]]), ''Letorosty I. až III, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Sonety''. Hviezdoslav je autorom drám ''Herodes a Herodias'', ''Pomsta, Oblaky, Otčim, Vzhledanie''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hviezdoslav Pavol Országh|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/14-hviezdoslav.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kováčiková|meno=Nina|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Nina Kováčiková}}</ref> Založil tiež almanach [[Napred]] ([[1871]]), v ktorom začali spolu s Banšellom uverejňovať prvé diela slovenského realizmu, čo sa stalo terčom útokov konzervatívnych romantikov na čele s [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. Po prvej svetovej vojne ([[1919]]) ho zvolili do kresla predsedu [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] ako jedného zo štyroch predsedov. V roku [[1918]] viedol delegáciu zo Slovenska na oslavy 50. výročia založenia ''Českého národného divadla'' v [[Praha|Prahe]], kde dal vo svojom prejave najavo nádeje v spolužitie v spoločnom štáte. Hviezdoslavova predstava o pokojnom rozvoji slovenskej kultúry pod ochranou spoločného štátu sa naplnila. On sám čoskoro (v [[1921]]) zomrel. V súvislosti s Hviezdoslavom sa používajú superlatívy ako geniálny básnik a jeho tvorba má pevné a stále miesto v učebniciach literatúry. [[Martin Kukučín]], (vlastným menom Matej Bencúr, [[1860]]{{--}}[[1928]]) a jeho vlastný dobrodružný život sa vymykajú z rámca biografických príbehov ostatných realistov. Kukučín nebol len spisovateľ a dramatik, ale aj lekár, cestovateľ, publicista, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Pre svoje dielo čerpal témy z prostredia slovenskej dediny (''Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae''), [[Chorvátsko|chorvátskeho]] ostrova [[Brač]] (román ''Dom v stráni''), z ciest po [[Patagónia|Patagónii]] (''Črty z ciest'', ''Prechádzky po Patagónii'', cestopis), zo svojej cesty po Francúzsku ''Dojmy z Francúzska''(1924), zo svojho pätnásťročného pobytu v [[Čile]] (''Mať volá'', román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile). Napísal tri drámy (''Komasácia, Bacuchovie dvor, Obeta'') a dva historické romány ''Bohumil Valizlosť Zábor'' a ''Lukáš Blahosej Krasoň'' (obidva vydal v [[1927]]). Kukučín v neskoršom období častejšie vkladal do svojej prózy skepsu a disharmonické črty. Dielo ''[[Dom v stráni]]'' je hodnotené ako najlepší slovenský román vydaný do roku [[1918]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|url=https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/551624-pred-160-rokmi-sa-narodil-martin-kukucin/ Kultura.pravda.sk/Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Pravda|odkaz na autora=Pravda}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/58/Martin-Kukucin zlatyfond.sme.sk/martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kukučín|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. '' [[Elena Šoltésová]] ([[1855]]{{--}}[[1939]]), bola jedna z mála slovenských spisovateliek prvej vlny realizmu, redaktorka a publicistka, zakladajúca osobnosť ženského spolku [[Živena]] a výrobného a obchodného spolku [[Lipa]], ktoré poskytovalo prácu slovenským ženám - vyšívačkám. Šoltésová je považovaná za priekopníčku ženskej emancipácie na Slovensku a autorku druhého ženského románu po [[Terézia Vansová|Terézii Vansovej]]. Je to dvojzväzkový román ''[[Proti prúdu (román)|Proti prúdu]]'', ktorý tematicky čerpá z prostredia slovenskej šľachty. Písala novely a poviedky, v ktorých autorsky spracovávala tému slovenského života v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová bola nezlomnou hrdinkou slovenských žien|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html Teraz.sk/Elena Maróthy-Šoltésová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Anton Bielek]] ([[1857]]{{--}}[[1911]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anton-Bielek|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/87/Anton-Bielek|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Bielek|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Bielek}}</ref> bol kysucký prozaik, ospevovateľ prírody [[Kysuce|Kysúc]]. Keď prešiel peripetiami vzdelávacieho procesu deformovaného maďarizáciou, učil v malých dedinkách v okolí [[Trenčín]]a, neskôr pracoval v tlačiarni. Jeho prozaický debut bol úspešný a dostal cenu od Antona Jégého (otec spisovateľa Pavla Nádaši-Jégého) za novelu ''V zátiší horskom'' ([[1882]]) publikovaná v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. V ďalších novelách a poviedkach opisuje život v panskom prostredí (''Osudná návšteva'', [[1885]]), ktoré nadviazali na postromantickú prózu. Vyššie hodnotená je jeho tvorba novej dokumentárno-analytickej realistickej prózy, príbehov z dedinského prostredia, v ktorých kontrastuje ľudová hovorová reč v dialógoch s autorskou patetickou štylizáciou rozprávača. V najlepších prácach sa Bielekovi vydarila realistická poviedka so zložitým náročne komponovaným dejom a psychologicky stvárnenými postavami príbehu (''Rozprávka z Poľany''). Bielek písal aj sociálne balady v próze (''Bože môj, otče môj, však je ten svet zmotaný''), ktoré zobrazujú vývoj ekonomických vzťahov smerom ku kapitalizmu. Obraz národného útlaku v sociálnej balade ''Z dôb utrpenia'' je expresívne zobrazený príbeh detí - sirôt, pozostalých po epidémii cholery ([[1873]]), ktoré odvážali do Dolnej zeme (Maďarska) na osvojenie v rámci maďarizačnej politiky. Patrí k najúspešnejším prózam v tomto žánri v slovenskej literatúre. Bielek odišiel do emigrácie v USA, vyšli mu tam dejepisné práce, nakoniec zomrel v Rakúsku v ústave pre duševne chorých. [[Koloman Banšell]] ([[1850]]{{--}}[[1887]]), slovenský básnik, prozaik, literárny teoretik, ktorý počas svojho krátkeho života stihol založiť almanach [[Napred]] spolu s Hviezdoslavom a uverejniť v ňom prvé dielo realizmu. Význam Banšellovho diela spočíva v novátorskom prístupe k tvorbe, v ktorej uplatnil nové realistické princípy a prešiel tak od [[preromantizmu]] k realizmu. Okrem poézie a kratších foriem prózy napísal tieto literárno-teoretické práce: ''Rozbor znelky'', teoretická úvaha (periodikum Dennica), ''Dľa čoho sa má súdiť báseň?'', teoretická úvaha (Dennica), ''Duch maďarskej revolučnej poézie'', teoretická úvaha ([[Slovenské novinárstvo v matičnej dobe|Slovenské noviny]], [[1874]]). Banšell stihol popri svojich psychických peripetiách zozbierať a vydať aj básnickú zbierku ''Túhy mladosti'' ([[1886]]) obsahujúcu jeho subjektívnu lyriku skombinovanú s národne-buditeľskými myšlienkami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/105/Koloman-Bansell|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksllv/Mikula_dokumenty/publikacie/Realizmus1_Bansell.pdf|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Univerzita Komenského, filozofická fakulta}}</ref>. ===Druhá vlna realizmu ([[1900]]{{--}}[[1918]]) === [[Jozef Gregor Tajovský]] ([[1874]]{{--}}[[1940]]), prozaik a dramatik druhej vlny realizmu. Bol jej najvplyvnejšou osobnosťou. Pre svoju prózu aj drámu si bral námety zo života Slovákov v jeho rodisku v [[Tajov]]e a jeho okolí, z miest kde študoval ([[Tajov]], [[Banská Bystrica]], [[Kláštor pod Znievom]]), zo svojej armádnej služby v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] (''Na vojnu, Do vlasti''), z činnosti v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách v Rusku]] (''V légiách, Revolúcia, Rozprávky z Ruska''). Zaujímala ho hlavne sociálna situácia pracujúceho ľudu. Veľkú prácu vykonal pre slovenskú dramatickú tvorbu. Je autorom mnohých divadelných hier, ktoré predstavujú na javisku život slovenského ľudu, napríklad ''Ženský zákon'', [[Statky-zmätky]], ''Matka'', ''Smrť Ďurka Langsfelda'', ''Blúznivci,'' ''Hrdina''. Napísal množstvo kratších aj dlhších prozaických diel (''Maco Mlieč, Apoliena, Nové časy'', ''Besednice'', ''Mamka Pôstková, Horký chlieb''). Po roku [[1918]] napísal a vydal zbierky krátkych próz ''Obrázky nové i staré'' (1928), ''Úhrabky'' (1929). Pred vojnou v [[1907]] sa oženil s neskoršou spisovateľkou [[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hanou Gregorovou]] a presťahoval sa s rodinou do [[Bratislava|Bratislavy]], kde žil do konca života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Gregor Tajovský|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/70/Jozef-Gregor-Tajovsky|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Božena Slančíková-Timrava]] ([[1867]]{{--}}[[1951]]), alias [[Timrava]] si zvolila autorka podľa názvu studničky Timrava v ich chotári, bola spisovateľka slovenského kritického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dielo Slančíkovej-Timravy predstavuje vrchol slovenského realizmu|url=https://www.teraz.sk/kultura/literatura-dielo-slancikovej-timravy/283547-clanok.html Teraz.sk/ Dielo Slančíkovej-Timravy|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|odkaz na autora=TASR}}</ref>. Jej debutom je novela ''Skúsenosť'' z pobytu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Timrava bola z väčšej časti novelistka: ''Pomocník, Ťažké položenie, Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bál,'' ''Boj'' ([[1896]]{{--}}[[1900]]), no napísala aj divadelné hry (''Chudobná rodina'' ([[1921]]), ''Páva'' ([[1923]]), ''Odpoveď'' ([[1934]]), ''Prekážky'' (koniec 40. rokov). Ako slovensky píšuca autorka sa do roku [[1918]] len ťažko prebíjala životom. Písala príbehy zo života slovenského malomesta a dediny. Za prózu ''Dve doby'' dostala štátnu cenu. Známa je jej poviedka ''Za koho ísť'' ([[1893]]), ktorá je ironickým príbehom o hľadaní ženícha. Zaujímavým paradoxom v Timravinom diele je, že stála na ideovej pozícii buržoázneho demokratizmu, no vydala pravdivé svedectvo o socialistickom hnutí, ktoré však sama nepochopila. V roku [[1947]] bola ocenená titulom [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národná umelkyňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Božena Slančíková Timrava|url=https://www.litcentrum.sk/autor/bozena-slancikova-timrava/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Súbor:Portrait podjavorinska-ludmila.jpg|náhľad|vpravo|[[Ľudmila Podjavorinská]]]] [[Ľudmila Podjavorinská]] ([[1872]]{{--}}[[1951]]) mala podobný osud ako [[Timrava]], nevydala sa a žila z publikovania svojich diel. Jej realistické príbehy zo slovenského prostredia mali zo začiatku humoristické sfarbenie (''Kmotrovia figliari, Fako Ďura Kotúlku, Pod svietňom'' - [[Humoreska|humoresky]]), v neskoršej tvorbe nabrali vážnejší tón. Pochádzala z učiteľskej rodiny, ktorá ju podporovala v literárnej tvorbe. Boli to hlavne jej strýko Ľudovít Rizner a [[Ján Pravoslav Leška]]. V začiatkoch tvorby písala lyricko-epické (''Z vesny života'', zbierka lyrických veršov) a epické básne: ''Balady'' ([[1930]]) a ''Balady a povesti'' ([[1946]]), táto poézia bola vrcholom jej básnickej tvorby. Próza sa však stala jej dominantným žánrom (novely ''Za neistými túžbami, Rôznymi cestami, Za šťastím, Z domova, Postupne''). Podjavorinská sa zaujímala o ľudovú reč, dialekty, zbierala porekadlá a idiomatické výrazy (''Povery z Horných Bziniec'', 1892, ''Zvláštnejšie príslovia a porekadlá z Horných Bziniec'', 1900). Je známa aj ako autorka literatúry pre deti (''Čin-čin'', veršovaná rozprávka, ''Sadaj, slnko, sadaj'', báseň), ktorej sa stala zakladateľkou. Dielka pre deti boli často adaptované v rozhlase, na javiskách a neskôr v televízii. V roku [[1947]] dostala titul národnej umelkyne. Jej tvorbu zaraďujú na úroveň vplyvných autorov realizmu ako boli [[Vajanský]], [[Jozef Gregor Tajovský|Tajovský]] a [[Martin Kukučín|Kukučín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľudmila Podjavorinská|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ludmila-podjavorinska/zivotopis-autora litcentrum.sk/Ľudmila Podjavorinská|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Janko Jesenský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Jesenský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1874]]{{--}}[[1945]]) patrí medzi spisovateľov druhej vlny slovenského realizmu, pričom jeho tvorba presahuje aj do symbolizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=janko Jesenský = Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/komplexna-charakteristika-tvorby litcentrum.sk Jesenský-charakteristika diela|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref>. Jesenský napísal významný román kritického realizmu ''Demokrati''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jesenský|meno=Janko|titul=Demokrati|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=461|edícia=Hviezdoslavova knižnica|poznámka=M. Chorváth|jazyk=slovenský}}</ref>, ktorý bol zároveň jedným z mála v dovtedajšej románovej spisbe v slovenskom jazyku. Toto dielo sa zaoberá politickou témou, vyšlo v roku [[1934]]. Jesenský opísal v románe vlastné skúsenosti z advokátskej praxe a práce v štátnej správe. Ironizuje v ňom spôsoby v politike medzi dvoma vojnami, aj názov Demokrati je myslený ironicky. Novela ''Pani Rafiková'' podrobuje kritike malomeštiacky štýl života, ktorý autor ironizuje či zosmiešňuje. Iné podobné príbehy si možno prečítať v zbierkach poviedok ''Malomestské rozprávky, Zo starých časov''). Jesenský pristupuje humorne-ironicky aj ku svojej téme o dedinskej inteligencii (Hríby, Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí, Vádium, Medecína). U Jesenského je poézia dôležitou súčasťou jeho tvorby, použil v nej ľahkú piesňovú formu kontrastujúcu s drsnejším textom. Jeho verše vznikali na východnom fronte v [[Rusko|Rusku]] (zbierka ''Zo zajatia''), aj počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Posledné ilegálne prenášali do [[Londýn]]a, odkiaľ boli vysielané v rádiu [[BBC]]. Táto zbierka básní vyšla pod názvom ''Na zlobu dňa''. Jesenský bol presvedčený čechoslovakista. [[Súbor:Portrait nadasi-jege-ladislav.jpg|náhľad|vpravo|[[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav Nádaši - Jégé]]]] [[Ladislav Nádaši-Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová}}</ref> ([[1866]]{{--}}[[1940]]) tvoril v neskorej fáze slovenského realizmu, vplýval naňho [[Émile Zola|Zolov]] [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]] a realizmus ruských klasikov [[19. storočie|19. storočia]]. Nádaši-Jégé bol výhradne prozaik, stal sa najplodnejším autorom románov spomedzi slovenských spisovateľov. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] napísal viacero prác s historickými námetmi, z toho dva romány (''Adam Šangala''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Šangala|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/199/Nadasi-Jege_Adam-Sangala zlatyfond.sme.sk/Adam Šangala|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Nádaši-Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ladislav Nádaši-Jégé}}</ref> ([[1923]]), ''Svätopluk'' (1928)), v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] opäť dva (''Alina Orságová, S duchom času'') a viacero historických noviel (''Wieniawského legenda'', ''Z dávnych časov'' (1927), ''Kuruci, Itália,''obe [[1931]], ''Magister rytier Donč<ref>{{Citácia periodika|titul=Magister Rytier Donč|periodikum=Slovenské pohľady|priezvisko=Nádaši Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Turčiansky sv. Martin|dátum=1926|číslo=6-8}}</ref>, Horymír'').'' V prózach ''Krásne časy rokoka'', ''Jaríkovský kostol'', ''Pán biskup'' sa objavuje Jégého ironický humor a stráca sa jeho naturalistické pero. V ostatných prácach s historickou témou sa významne prejavuje [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, zväzok IV. písmená N-Q, heslo naturalizmus|priezvisko=Hajko|meno=Vladimír|vydavateľ=Slovenská akadémia vied, encyklopedický ústav|rok=1980|strany=64|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref> Písal prózu aj o súdobom spoločenskom živote, ku ktorému sa staval kriticky, napríklad satirický román ''Cesta životom'' ([[1930]]. Kritik [[Ján Števček]] hovorí v súvislosti s ním o pikaresknom naturalizme. Väčšinu života prežil v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde aj pôsobil ako lekár a publicista. [[Ján Čajak]] ([[1863]]{{--}}[[1944]]) bol slovenský spisovateľ a prekladateľ, ktorý študoval na slovenských gymnáziách, teológiu v Bratislave nedokončil. Po učiteľskej činnosti na Slovensku odišiel v [[1899]] nastálo do [[Báčsky Petrovec (mesto)|Báčskeho Petrovca]] v [[Srbsko|Srbsku]], kde začal písať prózu ovplyvnenú [[Jozef Gregor Tajovský|Jozefom Gregorom Tajovským.]] Stal sa reprezentantom kultúry dolnozemských [[Slováci|Slovákov]]. Napísal svoj jediný román ''Rodina Rovesných'' ([[1909]]), prózy s tematikou prostredia [[Dolná zem|Dolnej zeme]] (''Vysťahovalec, Obyčajná história, Baťa Kalinský, Suchoty'' a i.) a ďalšie poviedky. V roku [[1914]] vydal svoj ''Dejepis Slovákov'', ktorý sa stal populárnym čítaním. Čajak bol organizátor kultúrneho života v [[Báčsky Petrovec (mesto)|Petrovci]], spoluzakladateľ slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci a redaktor mesačníka ''Náš život''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čajak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-cajak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Pioézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=184 - 185}}</ref> - ==Moderna<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=437- 456|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Slovenská literárna moderna sa začala rozvíjať od roku [[1905]] (pozri: ''Verše I.,'' básnická zbierka [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]), ale hlavne po prvej svetovej vojne, kedy zároveň doznieval realizmus. Dovtedy lineárny vývoj vždy jedného smeru sa rozvinul do pestrého vejára [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardných]] smerov prevzatých zo západných európskych literatúr alebo ovplyvnených nimi. Názov „moderna” sa začal používať až v polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderna fungovala aj bez toho, aby sa tak volala|url=https://dennikn.sk/212912/moderna-fungovala-aj-bez-toho-aby-sa-tak-volala/|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rakúsová|meno=Gabriela|vydavateľ=dennikn.sk}}</ref>. Medzi avantgardnými smermi moderny prevládali [[Symbolizmus|symbolizmu]]s a [[expresionizmus]]. Filozofickým základom moderny boli [[Nietzsche]]ho a [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]]ove ideové konštrukty obohatené o [[Charles Darwin|Darwin]]ov prírodný výber, Strindbergov boj pohlaví a protikladný [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus]] [[Henri Bergson|Bergson]]a, pričom sa prihliadalo aj na [[Sigmund Freud|Freudovu]] psychoanalýzu. Znamenalo to významnú zmenu v modeloch nielen myslenia ale aj tvorby. V slovenských podmienkach sa k týmto novým ideovým východiskám pridávali maďarizačný tlak a celkové postavenie slovenského národa v rámci monarchie, problémy, ktoré prevládali v mysliach slovenskej inteligencie nad umeleckými témami až do vzniku [[Tomáš Masaryk|Masaryk]]ovho [[Česko-Slovensko|Československa]]. Hoci autori slovenskej moderny nikdy nezostavili spoločný modernistický manifest, stretli sa na spoločnej platforme ''Sborníka slovenskej mládeže'' vo vydaní v [[1909]], keď v ňom publikovali [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]] a [[Vladimír Roy]]. K najvýznamnejším autorom moderny patria [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]], [[Ivan Gall]], [[František Votruba]], [[Ľudmila Groeblová]] a [[Vladimír Roy]]. Žánre, ktoré sa progresívne rozvíjali v slovenských podmienkach boli hlavne poézia a to subjektívna lyrika ľúbostná a erotická, angažovaná občianska a sociálna lyrika. V poézii začína rozväzovanie verša, nadobúda znaky modernistickej poetiky, napríklad lyrizmus, hudobnosť, opakovanie motívov, symboly. V próze sa písali malé formy - novely, črty, poviedky, poznámky, zápisky, úryvky z denníkov. Mala lyrický charakter a postupne sa stierali rozdiely medzi prózou a poéziou natoľko, že vznikol žáner [[báseň v próze|básne v próze]] (Vladimír Roy: Brezy, Zvony<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brezy, Zvony|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1708/Roy_Ked-miznu-hmly/3|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Vladimír Roy}}</ref>. V dráme sa tiež prejavoval záujem tvoriť krátke formy, napríklad jednoaktovky či dramatické skice, ktoré tvorili [[Vladimír Hurban]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plukovník Vladimír Svetozár Hurban|url=http://www.vhu.sk/plukovnik-vladimir-svetozar-hurban/|dátum prístupu=2021-11-20|priezvisko=Čaplovič|meno=Miloslav|dátum vydania=2012-04-26|vydavateľ=Vojenský historický ústav|odkaz na autora=Miloslav Čaplovič}}</ref> inak aj VHS - Vladimír Hurban Svetozárov a VHV ([[Vladimír Hurban Vladimírov]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská moderna|priezvisko=Hučková - zostavovateľka výberu|meno=Dana|vydanie=1|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-8101-567-0|strany=620}}</ref> ===Prvá vlna moderny ([[1905]]{{--}}[[1918]])=== [[Ivan Krasko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Krasko - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-krasko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Zambor|meno=Ján|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Ján Zambor}}</ref>, rodený Ján Botto ( [[1876]] – [[1958]]) súčasť slovenskej moderny a básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] slovenského aj svetového, tiež jeho zakladateľ. Na jeho básnickú tvorbu vplýval francúzsky [[symbolizmus]], no próza je postrealistická a novoromantická. Potomok romantika [[Ján Botto|Jána Botta]] zdedil po ňom zmysel pre temnotu a pochmúrnosť a vkladal ich do svojej poézie. Jeho zbierka básní ''Nox et Solitudo'' ([[1909]]) je plne symbolistická subjektívna lyrika a zbierka ''Verše II.'' ([[1912]]) je jej vystupňovaním s pridaním náboženského lyrizmu. Na štúdiách v Prahe získal rozhľad nielen v českej literatúre ale aj svetovej. V tomto období sa dostal do dosahu skupiny [[Hlasisti|hlasistov]] a pracoval v spolku [[Detvan (spolok)|Detvan]]. Z pražskej životnej etapy si Krasko odniesol svoj preklad [[Richard Dehmel|Richarda Dehmela]] ''Príroda, symbol, umenie,'' ktorý mu vyšiel v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. Svoje verše publikoval v tlačových orgánoch hlasistov aj u „starých” a v časopise Elán<ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=79}}</ref>. Z Prahy odišiel s titulom doktor prírodných vied. V Čechách dozrel v autora, ktorý napísal svoju programovú báseň ''Poetika starej lyriky'' pripomínajúcu Verlainovu báseň ''Art poétique'', ktoré signalizovali nový smer [[symbolizmus]]. Veľmi kladne naň reagovali Hviezdoslav aj Vajanský. Krasko tvoril osobnú lyriku aj sociálne protestné verše. Jeho prozaická časť tvorby je realistická so silným dôrazom na psychologizáciu postáv: ''Naši'' ([[1907]]), ''Svadba, Almužna'' (obe v [[1908]]), ''List mŕtvemu'' ([[1911]]). [[Slovenská akadémia vied]] mu vydala súborné dielo v [[1966]] s názvom ''Dielo''. [[Janko Jesenský]] ([[1874]]{{--}}[[1945]]), v próze realista, v poézii ranný [[Symbolizmus|symbolista]]. Vo veršoch je prechod od realizmu k [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]], hlavne pod vplyvom zážitkov z [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. To znamená, že v poézii je Jesenský členom prvej vlny slovenskej [[Moderna|moderny]]. No aj v próze je považovaný za prvého autora-realistu, píšuceho skutočnú modernú realistickú prózu. Vydal viaceré zbierky poézie, napríklad: ''Vyznanie'', báseň (vyšla v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]), debut v roku [[1897]], ''Verše J. Jesenského'', zbierka básní ([[1905]]), ''Po búrkach'' ([[1932]]), ''Náš hrdina'' ([[1944]]){{--}}lyricko-epická skladba, ''Na zlobu dňa'' ([[1945]]), ''Jesenný kvet'' ([[1948]]) - vydaná po jeho smrti. [[Martin Rázus]] ([[1888]]{{--}}[[1937]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=osobnosti.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421110716/https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref> evanjelický kňaz, politik a spisovateľ slovenskej moderny, ktorý písal poéziu čiastočne novoromantickú, s prírodnou lyrikou, okrajovo sa dotýkajúcu aj [[Symbolizmus|symbolizmu]]. V poézii sa významnejšie priklonil k [[Epika|epickej]] a baladickej forme. Názorovo stál pevne na základoch slovenského nacionalizmu, zo začiatku [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], ktorý sa postupne menil smerom k [[Autonomizmus|autonomizmu]]. Rázus bol predsedom [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] a poslancom [[Národné zhromaždenie Československej republiky|Národného zhromaždenia]]. Dohodol politickú koalíciu s [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou]]. Napísal viacero zbierok poézie, ktoré mu vychádzali až do jeho skonu v [[1937]]: ''Z tichých a búrnych chvíľ'' ([[1917]]), debut, ''Hoj, zem drahá'' ([[1919]]), ''To je vojna!'' ([[1919]]), ''Kameň na medzi'' ([[1925]]), ''Kresby a hovory'' ([[1926]]), ''Šípy duše'' ([[1929]]), ''Bača Putera'', veršovaný román ([[1934]]), ''Cestou'' ([[1935]]). Napísal aj divadelné hry ''Hana, Ahaswer, Obrodenie a Malý detektív'', z ktorých posledné dve neboli publikované. Okrem zbierky krátkej prózy ''Z drobnej prózy'' ([[1926]]) vydal 4-dielny román ''Svety'' ([[1929]]) opisujúci život na dedine a pozoruhodný historický román ''Júlia'' ([[1930]]). Umelecky hodnotné romány ''Maroško'' a ''Maroško študuje'' vydané v rokoch [[1932]]{{--}}[[1933]] boli určené deťom, no stali sa veľmi obľúbeným čítaním nielen mládeže. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] boli s úspechom natočené pre [[Slovenská televízia|slovenskú televíziu]]. V roku [[1937]] mu vyšli novely ''Bombura a Surovcovci'', ktoré sú považované za jeho najpôsobivejšie diela. V tom istom roku Rázus predčasne skonal. ===Druhá vlna moderny ([[1920]]{{--}}[[1930]])<ref name="´moderna II´">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna Druhá vlna moderny|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Druhá vlna moderny<ref name="´moderna II´" /> znamená ešte výraznejšie roztrieštenie jednotného názoru na to, aké literárne postupy tvorby sa majú používať. Môžeme začať u [[Milo Urban|Mila Urbana]], ktorého psychologické postupy v jeho realistickej próze sa nachádzajú na opačnom brehu literárnej rieky moderny, než vplyvy západných avantgardných autorov. So zamietnutím konzervativizmu a tradicionalizmu sa v literárnej tvorbe ocitli mnohé avantgardné prúdy a školy. U niektorých boli hlavnou metódou tvorby, u ďalších len marginálne či efemérne dotyky so zahraničnými literatúrami. Aj autori s najvýraznejším modernistickým prejavom oscilujú medzi viacerými štýlmi písania a majú viacznačný výpovedný efekt. Deje sa to i v rámci jediného diela, napríklad zbierky poviedok, v ktorej možno nájsť odlišné umelecké postupy. Spomeňme tu autorov, ktorí zanechali najvýraznejšie stopy v medzivojnovej literatúre druhej vlny modernizmu. [[Súbor:Portrait halamova-masa.jpg|náhľad|vpravo|Maša Haľamová]] [[Maša Haľamová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - komplexná charakteristika tvorby|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> ([[1908]]{{--}}[[1995]]) bola jednou z mála poetiek slovenskej moderny, ktorá svojou tvorbou náleží k symbolizmu [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]], no nielen k nemu. Jedna z jej raných básní je ''Agonia'' vydaná v Slovenských pohľadoch roku [[1926]], keď mala osemnásť rokov<ref>Slovenské pohľady, 1926,vydavateľ Matica slovenská,1926, číslo 6-8,strana 424</ref> Po [[Symbolizmus|symbolizme]] možno aj pod vplyvom svojej cesty do [[Francúzsko|Francúzska]] ([[1929]]{{--}}[[1930]]) prešla k ďalším avantgardným smerom, čomu nasvedčuje aj jej často používaný voľný verš. Haľamová písala ľúbostnú lyriku (zbierky ''Básne, Červený mak, Balada, V zakliatej hore, Májová''), no zaujímala sa aj pod vplyvom [[Jiří Wolker|Jiřího Wolkra]] aj o sociálnu tému. Maša Haľamová sa zaslúžila aj o žáner literatúry pre deti (''Svrček a mravci'', 1957, ''Mechúrik Košťúrik s kamarátmi'', 1962, ''Petrišorka'',1965, ''Hodinky, leporelo'', ''O sýkorke z kokosového domčeka'', 1976). [[Vladimír Roy]] ([[1885]]{{--}}[[1936]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Roy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-roy|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je básnik zaraďovaný do druhej vlny moderny, ktorý bol ovplyvnený tvorbou [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]] a [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]. Debutoval epickou skladbou o [[M. R. Štefánik]]ovi ''Náš Ikarus'' ([[1920]]) a pokračoval vydaním ďalších šiestich zbierok poézie: ''Keď miznú hmly, Rosou a tŕním'' (obe [[1921]]), ''Cez závoj a Peruťou sudba máva'' (obe [[1927]]), ''Zvlnený prameň'' ([[1933]]), ''In memoriam'' ([[1934]]) a výber poézie ''Básne'' ([[1963]]). Jeho prózy ''Môjmu mladému životu, Čierna krv, Pri ohni'' a i. zostali v rukopisnej forme. Písal aj estetické a literárno-historické eseje, napríklad o [[Pavol Országh Hviezdoslav|P. O. Hviezdoslavovi]], [[Samo Chalupka|Samovi Chalupkovi]], [[Alois Jirásek|Aloisovi Jiráskovi]], [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikovi]], [[Robert Browning|R. Browningov]]i a ďalších. [[Vladimír Roy]] je považovaný za vedúceho básnika druhej vlny moderny, hoci dosť osciloval medzi realizmom a symbolizmom, čo vytváralo eklektický dojem z jeho tvorby. [[Janko Alexy]] ([[1894]] – [[1970]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Alexy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-alexy/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, okrem svojej hlavnej činnosti výtvarného umelca písal aj prózu s črtami podobnými Gašparovej tvorbe. Preferoval fikciu pred realitou, nostalgia, sentimentalita, intimita, naivita, clivota boli jeho témami, s ktorými sa stotožňoval v pozícii rozprávača. Typický je preňho baladicko-elegický tón, z ktorého sa vymaňuje opäť príbehmi z umeleckej bohémy, kde ženskými postavami sú ikony lásky ako ciele lyrického blúznenia nesúceho znaky fetišistického posadnutia. Jeho tvorba má však aj inú stránku, tam, kde využíva inšpiráciu svojím detstvom a mladosťou používa láskavý humor, naivitu a ako rozprávač podáva príbeh z pohľadu rojčiaceho chlapca. Alexy sa zaoberal osudmi malých detí, často smutnými, bol ich obrancom a tým aj kritikom sociálnych krívd páchaných na deťoch. Písal krátke prózy - ''Jarmilka''([[1924]]){{--}}knižka krátkych próz; úvod jej napísal [[Štefan Krčméry]], ''Grétka'' ([[1925]]){{--}}zbierka krátkych próz, ''Veľká noc'' ([[1930]]){{--}} zbierka krátkych próz, ''Ondrejko'' ([[1956]]). Vydal viacero románov, debut s názvom ''Hurá !''([[1935]], dvojdielny), ''Už je chlap na nohách'' ([[1936]]), ''Zlaté dno'' ([[1940]]), ''Dom horí'' ([[1942]]){{--}} román o osudoch jeho rodiny, ''Profesor Klopačka'' ([[1949]]). Je autorom beletrizovaných životných príbehov slovenských výtvarníkov ''Osudy slovenských výtvarníkov'' ([[1948]]). [[Súbor:Portrait zguriska-zuzka.jpg|náhľad|vpravo|alt=Autorka humoristickej prózy|Zuzka Zguriška]] [[Zuzka Zguriška]] ([[1900]]{{--}}[[1984]]) vlastným menom Ľudmila Šimonovičová, vydatá Dvořáková,([[1900]]{{--}}[[1984]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zuzka-zguriska/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rampáková|meno=Ľudmila|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Ľudmila Rampáková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZGURIŠKA, Zuzka (* 1900 – † 1984)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/zguriska-zuzka/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bola slovenská spisovateľka, prekladateľka a dramatička, ktorá sa spočiatku ťažko prebíjala rakúsko-uhorským vzdelávacím systémom. V roku [[1924]] po maturite, učiteľskej praxi a vydaji sa presťahovala s manželom do [[Bratislava|Bratislavy]], kde tvorila a počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] vyštudovala na [[Slovenská univerzita|Slovenskej univerzite]] dejiny umenia a filozofiu. Školu ukončila s doktorátom z filozofie a po vojne odišla aj s manželom do [[Praha|Prahy]]. Debutovala už v roku [[1922]] prozaickou črtou ''Pri muzike''. Pokračovala v písaní humorne ladenej krátkej prózy, ktorú umiestňovala v [[Živena|Živene]], [[Robotnícke noviny|Robotníckych novinách]], [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]] a [[Elán (časopis)|Elán]]e, (zbierka próz ''Obrázky z kopaníc'' ([[1929]]), knihy poviedok ''Dvanásť do tucta'' ([[1932]]) a ''Ženích s mašinou'' ([[1935]]). Svojím pohľadom na život a tvorivým spracovávaním humorných príbehov z prostredia myjavských kopaníc je ju možné považovať za autorku humoristickej prózy. Vytvorila zbierky rozhlasových humoresiek ''Svadba'' ([[1943]]), ''Hostina'' ([[1947]]) ''Podobizne'' ([[1957]] a ''Manželstvo na úver'' ([[1967]]). Jej najúspešnejším dielom je román ''Bičianka z doliny'' ([[1938]] o príbehu ženy z [[Myjava (okres)|myjavských]] [[Kopanice (región)|kopaníc]], bohatej gazdinej, ktorá musela prejsť svojím zložitým obdobím počas vojny, aby sa zmenila na lepšiu a život chápajúcu bytosť. Po úspechu Bičianky začala písať románovú trilógiu, tiež z prostredia jej rodného kraja [[Myjava (okres)|Myjava]] ''Metropola pod slamou'' ([[1949]]), v ktorom sa zamerala na obyvateľov malého mesta v období niekoľko rokov pred prevratom [[1918]]. Druhý diel trilógie ''Mestečko na predaj'' ([[1954]]) rozpráva o medzivojnovej realite rokov [[1918]]{{--}}[[1929]] a tretí diel ''Zbojnícke chodníčky'' predstavujú krátku históriu Slovenskej republiky v rozmere malého mestečka [[1939]]{{--}}[[1945]] napísanú v štýle socialistického realizmul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška v paradoxe života a tvorby|url=https://www.snm.sk/?umenie&clanok=zuzka-zguriska-v-paradoxe-zivota-a-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Trúsik|meno=Pavol|vydavateľ=Slovenské Národné Múzeum|odkaz na autora=Pavol Trúsik}}</ref>. Zguriška napísala aj historické romány pre mládež ''Husitská nevesta'' ([[1962]]) a ''Kráľova zajatkyňa'' ([[1982]]), divadelnú hru ''Mor na farme'' (1967), ojedinelý cestopis ''Španielske pohľadnice'' ([[1931]]), preložila [[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]] a tvorivé obdobie zavŕšila autobiografickým beletrizovaným dielom ''Strminou liet'' ([[1972]]). [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] ([[1904]]{{--}}[[1960]])<ref name="´moderna II´" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Ivan Horváth|url=https://horvatha.edupage.org/a/6731?eqa=dGV4dD10ZXh0L2Fib3V0JnN1YnBhZ2U9MQ%3D%3D|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Gymnázium Ivana Horvátha Bratislava}}</ref> je tiež žánrovo aj štýlovo polymorfný autor, ktorý osciluje medzi [[Impresionizmus|impresionizmom]], [[novoromantizmus|novoromantizmom]], [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadenciou]], [[Expresionizmus|expresionizmom]], [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmom]] a i. Horváth bol prozaik, publicista, diplomat a politik, ktorý okrem fakulty práva v [[Bratislava|Bratislave]] absolvoval aj diplomatické vedy v [[Paríž]]i. Bol účastníkom [[Protifašistický odboj na Slovensku|protifašistického odboja na Slovensku]], členom [[ÚV KSČ|Ústredného výboru KSČ]] od roku [[1944]]. Po roku [[1945]] zastával vysoké funkcie v [[SNR]], v Zbore povereníkov [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenskej národnej rady]] od [[18. september|18. septembra]] [[1945]] do [[16. august]]a [[1946]] a v [[Národné zhromaždenie|Národnom zhromaždení ČSR]]. Nakoniec bol ambasadorom [[Česko-Slovensko|ČSR]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. V roku [[1950]] ho odsúdili za [[buržoázny nacionalizmus]] a uväznili na 18 rokov, po 9 rokoch dostal milosť (Iný zdroj uvádza príčinu uväznenia rozsudok za velezradu a špionáž). Krátko nato skonal v [[Bratislava|Bratislave]]. Jeho debutová práca ''Mozaika života a snov'' ([[1923]]) bola časopisecky publikovaná zbierka poviedok. Čo sa týka témy, spracovával rozpor medzi skutočnosťou a snom, sústredil sa na emocionálnosť vo vzťahoch. [[Poetizmus (smer)|Poetizmus]] sa objavil v jeho novele ''Laco a Bratislava'', je to lyricky a sviežo podfarbený príbeh zo života študentov v Bratislave. Za jeho najlepšie dielo je považovaný súbor piatich noviel [[Vízum do Európy]] ([[1930]]), v ktorom opisuje atmosféry európskych metropol. Novely sa vyznačujú pútavým dejom, psychologickým uhlom pohľadu. V [[1944]] vydal zbierku noviel ''Tak sa to malo stať'' ([[1944]]), ktorou pokračuje v psychologickom nazeraní na konanie postáv. V roku [[1948]] vyšiel jeho dokument o atmosfére v jeho umeleckej generácii pod názvom ''Život s Laurou'', ktorá sa zaoberá témou vzťahu umelec a jeho múza. V roku [[2004]] vyšla jeho zbierka esejí ''Európa koktail'', ktorý bol zbierkou portrétov slovenských spisovateľov. [[Kvetoslav Florián Urbanovič]] ([[1885]]{{--}}[[1963]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kvetoslav Florián Urbanovič|url=https://www.litcentrum.sk/autor/kvetoslav-florian-urbanovic/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol celý život učiteľom na západnom [[Slovensko|Slovensku]]. Napísal romány ''Poklesky'' ([[1922]]), ''Tridsať strieborných'' ([[1923]]), voľne nadväzujúci román ''Bez vesla'' ([[1926]]), dvojdielny román ''Oráčina'' ([[1933]]). Písal aj drámy, ktoré vyšli v súbornom diele v roku [[1925]]. Osobitne vydal hru ''Vyvrheli'' ([[1929]]). Urbanovičova tvorba patrí ku komerčnej aj bulvárnej spisbe zameranej na sociálnu vrstvu bratislavskej [[Elita|elity]] a s ňou sa prelínajúcej umeleckej bohémy a sveta sociálnej periférie. [[Ivan Minárik]] ([[1909]]{{--}}[[1967]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-minarik|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je autor, ktorý pokračoval v postupoch tvorby podľa Tida Gašpara a Hrušovského, charakteristických pre štýl „fin de siècle”. Venoval sa témam ako je [[Mystika|mysticizmus]], [[spiritualizmus]] a dekadentne spodobený katolicizmus, [[satanizmus]] a [[okultizmus]]. Minárik je teda autorom [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]] konca [[19. storočie|19. storočia]], jeho postavy končia dezintegráciou ega.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920 – 1930|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Habaj - editor|meno=Michal|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Michal Habaj (literárny vedec)}}</ref> V začiatkoch tvorby bol príslušník literárnej skupiny „Utópia”. Vyšla mu zbierka prozaických prác ''Smaragdový amulet'' ([[1946]]), no po roku [[1943]] sa autorsky odmlčal. Posmrtne mu vydali výbery próz ''Purpurový medveď'' ([[1967]]) a ''Vášeň'' ([[1970]]). Je autor románu s historickým námetom ''Sprisahanie v Prešporku'' ([[1940]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Ringier Axel Springer SK, a.s.|url archívu=https://web.archive.org/web/20210709185017/https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum archivácie=2021-07-09}}</ref> [[Milan Thomka Mitrovský]] ([[1875]] – [[1943]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Thomka Mitrovský: M. Th. M - autobiografia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1292/Mitrovsky_M-Th-M/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> bol slovenský [[Neoklasicizmus|neoklasicistický]] akademický maliar. Popri svojej výtvarnej činnosti napísal zbierku noviel ''Pani Helène'' ([[1930]]), za ktorú dostal štátnu cenu. Témou týchto próz je prostredie umeleckej bohémy vo [[Florencia|Florencii,]] ktoré boli reakciou na jeho študijný pobyt v tomto meste. Mitrovský písal aj literárnu a umeleckú publicistiku, napríklad ''Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1299/Mitrovsky_Maiestas-artis-Umenie-veda-a-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> Ďalší autori sa druhej vlny dotkli len okrajovo alebo chvíľkovo: [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Rob Poničan]]([[1902]]-[[1978]]), [[Jarko Elen]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jarko Elen|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jarko-elen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Štefan Letz]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Letz|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-letz|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Peter Zván]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Zván|url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-zvan/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Vladimír Wagner]], [[Imro Frits]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frič Imrich (Frits) - Slovnik vyznamnych osobnosti mesta Trencin - 20. storocie.pdf|url=https://www.vkmr.sk/buxus/docs/Slovnik%20vyznamnych%20osobnosti%20mesta%20Trencin%20-%2020.%20storocie.pdf|dátum prístupu=2022-05-27|vydavateľ=Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne}}</ref>. ===Lyrizovaná próza ([[1920]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lyrizovaná próza|url=https://www.rtvs.sk/clanok/91837/slovnik-l|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=RTVS}}</ref>=== Lyrizovaná próza je špecifický literárny štýl týkajúci sa skupiny prozaikov slovenskej moderny, ktorí lyrizovali svoje prozaické texty vkladaním postáv a statí s lyrickými výjavmi, snami, spomienkami a fantastickými predstavami, pričom používali aj témy zo slovenských balád a rozprávok. Týmto dosahovali subjektívne ladenie umeleckého textu, ktorým sa im podarilo vytvoriť rozšírený obraz vedomia rozprávača, novú rozšírenú realitu v próze. Termín „Lyrizovaná próza” prvýkrát použil [[Ján Števček]] vo svojom literárnovednom diele Lyrizovaná próza<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Števček|url=https://www.litcentrum.sk/node/97864/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref>. Časť literárnych kritikov však považuje tento smer za súčasť slovenského [[naturizmus|naturizmu]], iní kritici považujú naturizmus len za iný názov lyrizovanej prózy. Predstavitelia spomenutí nižšie sú hlavné literárne osobnosti, zakladatelia lyrizovanej prózy na Slovensku: [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]), [[Dobroslav Chrobák]] ([[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Margita Figuli]] ([[1909]] – [[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tido Jozef Gašpar|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tido-jozef-gaspar/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. ====Prvá generačná vrstva lyrizovanej prózy==== [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) bol básnik a písal aj prózu pre dospelých, deti a mládež. Stal sa priekopníkom estetizmu lyrizovanej prózy a zakladateľom jej ideovo-estetických princípov v rámci slovenskej literatúry. Bol to autor, ktorý vzišiel zo stredoslovenského prostredia. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] sa stretol so slovenskými komunistami a v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]] naňho vplývali národné idey. Od [[1938]] žil v [[Bratislava|Bratislave]] až do konca života. Debutoval v [[1932]] hneď dvoma básnickými dielami, zbierkou ''Bez návratu'' a lyricko-epickou poémou ''Martin Nociar Jakubovie''. Je to poézia emocionálne blízka Ivanovi Kraskovi a Vladimírovi Royovi a štýlovo sa pohybuje medzi modernou a lyrizovanou prózou. Zbierka ''Mámenie'' (1936) a ''Pijanské piesne'' (1941) sú obe podfarbené smútkom a pesimizmom a [[Milan Pišút]] považuje túto stránku Ondrejova za dekadentnú. Opakom je autorova tvorba pre mládež: ''Rozprávky z hôr'' ([[1932]]), ktoré sú oslavou života horalov v prírode, ''Tátoš a človek'' (jedná sa o históriu odprírodnenia koňa), ''O zlatej jaskyni'' ([[1935]]), vyznačuje sa žánrovými inováciami - syntézou [[sci-fi]], [[Groteska|grotesky]] a [[Paródia|paródie]]. Táto próza obsahuje scény s trpaslíkmi, obyvateľmi hviezdy spolu so zbojníckymi a tuláckymi motívmi. Ondrejovov ''Africký zápisník'' ([[1936]]), v ktorom okrem iného odsúdil prejavy nadradenosti bielej rasy a rôzne vlastnosti kolonializmu bol cestopisom bez cestovania, fiktívnym rozprávaním náučného charakteru. Nasledovali žánrovo totožné knižky - fiktívne cestopisy ''Horami Sumatry'' a ''Príhody v divočine'' ([[1940]]). Posmrtne mu vydali ''Keď pôjdeš horou'' ([[1963]]), rozprávanie o lesných stromoch. Vrcholom Ondrejovovej tvorby pre mládež je ''Zbojnícka mladosť'', román o vlastnom detstve v prírode s lyricko-mystickým akcentom. Ďalší román previazaný so Zbojníckou mladosťou hlavným hrdinom je [[Jerguš Lapin]], v ktorom sa príbeh presúva z hôr do mesta a na vojnový front, padá monarchia a vzniká Československo. Literárne je zmesou rôznych štýlov rozvíjania deja, no stále má vlastnosti lyrizovanej prózy. Voľným pokračovaním je román ''Na zemi sú tvoje hviezdy''. Tri romány tvoria voľnú trilógiu ''Slnko vystúpilo nad hory'' ([[1956]]). [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]]) je cenený ako jeden zo zakladateľov avantgardnej prózy, v ktorej sa prejavuje [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]], kult formy, estétstvo, ornamentalizmus a lyrický pátos. Takéto postupy tvorby mali byť prejavom vycibreného vkusu a elitnejšej kultúry. Diela mali nielen delikátnejšiu formu ako predošlý realizmus ale aj delikátnejší obsah spojený s vlnami extázy, striedaním nálad a túžob. Láska, krása a sny, to sú témy, ktoré majú v jeho diele ukázať krajšiu, príjemnejšiu realitu, čo ale kontrastuje so smútkom, ktorý sa v jeho tvorbe často spája s láskou. V súvislosti s týmito pojmami sa v Gašparovej próze vyvinul typ ženskej postavy - „femme fatale”, ktorá je obrazom zlých vlastností ako milovníčka luxusu, ničnerobenia, členka mondénnej spoločnosti. Inšpiratívnym prameňom tohto ženského profilu boli Gašparovi [[Gustav Klimt]] a [[Arthur Schnitzler]]. Gašpar písal hlavne novely, napríklad ''Karambol a iné novely'' ([[1925]]), ''V cudzine a iné rozprávky''([[1935]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GAŠPAR, Tido Jozef|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/gaspar-tido-j/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Vozárová|meno=Katarína|vydavateľ=Slovník divadelných kritikov a publicistov|odkaz na autora=Katarína Vozárová}}</ref> [[Ján Hrušovský]] ([[1892]]{{--}}[[1975]]) bol výhradne prozaik. Debutoval prózami s témou [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] ''Zo svetovej vojny'' (1919), ''Muž s protézou'' (1925), ''Peter Pa- vel na prahu nového sveta'' (1930), ''František Ferdinand'' (1935) a ''Sprisahanie proti svetu'' - 4 diely([[1941]] – 42). Vydal zbierky poviedok: ''Pompiliova Madona'' ([[1923]]), ''Zmok a iné poviedky, Dolorosa'' (obe [[1925]]), ''Kariéra'' ([[1961]]) a ''Rozmarné poviedky'' ([[1974]]). Písal dobrodružnú, detektívnu a historickú beletriu. Bol tiež autorsky plodný novinár a publicista. Jeho románopisné dielo tiež nie je malé: ''Jánošík 1{{--}}4'' ([[1933]]), ''Dráma na ostrove, Verný hrdina'' (oba [[1935]]), ''Búrka nad Devínom'' ([[1936]]), ''Neuveriteľný príbeh dr. Gallusa'' ([[1937]]), ''Dva železné dvory 1{{--}}2'' ([[1938]]), ''Prízrak'' ([[1941]]), ''Pohroma'' ([[1962]]), ''Čarovný kľúč'' ([[1966]]) a ''Rákócziho pochod''. [[Súbor:Portrait urban-milo.jpg|náhľad|vpravo|[[Milo Urban]] je významný predstaviteľ lyrizovanej prózy. Narodil sa v lesnej horárni na [[Babia hora|Babej Hore]] a svoju životnú kariéru ukončil v [[Bratislava|Bratislave]], kam sa prisťahoval v roku [[1974]].]] ====Druhá generačná vrstva==== [[Milo Urban]] ([[1904]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milo Urban|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=|vydavateľ=Osobnosti.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421111854/https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/milo-urban/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> je románopisec, ktorý písal realisticko-psychologickú prózu. Je autorom kľúčového románu slovenskej medzivojnovej literatúry ''Živý bič'' (dva diely [[1927]]). Jeho dielo je ovplyvnené realizmom [[Vajanský|Vajanského]], [[Martin Kukučín|Kukučín]]a, [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] a Andrejeva. Vo veku 16 - 17 rokov napísal prvotiny ''Nešťastník, Už je pozde, Vanitas vanitatum'' a v osemnástich publikoval prvotinu ''Jašek Kutliak spod Bučinky'', v ktorej ako mladý autor prvýkrát použil svoju metódu koncentrovanej epiky. Táto metóda kulminovala v zbierke próz ''Výkriky bez ozveny'' a najmä v novele ''Za vyšným mlynom''. Posledná menovaná novela je syntézou tvorivých postupov, ktorými sa dostáva do psychologickej hĺbky postáv a tým aj deja. V tomto štýle napísal aj ''Živý bič'' publikovaný s veľkým úspechom, keď mal 23 rokov. Bol preložený do [[Nemčina|nemčiny]], no po nástupe [[Nacizmus|nacizmu]] bol v [[Nemecko|Nemecku]] pálený spolu s knihami [[Thomas Mann|Thomasa Manna]], [[Erich Maria Remarque|E. M. Remarqua]] a iných. Román je zobrazením života na [[Orava (región)|oravskom]] vidieku koncom prvej svetovej vojny, jeho dej oživujú postavy vo vleku svojho osudu, ktorému sa bránia, no nedarí sa im to. Ich profily sú vykresľované psychologickou metódou, čo v súčinnosti so silne dramatizovaným dejom vytvára napínavý príbeh. Po vojne a takmer dvadsaťročnej pauze tvorby (kvôli svojej práci šéfredaktora novín [[Gardista (noviny)|Gardista]] a ďalších periodík [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej strany]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Kultúra režúca a rúbajúca|periodikum=Historická revue 9/2022|priezvisko=Hruboň|meno=Anton|vydavateľ=Petit Press a.s.|miesto=Bratislava|dátum=26.8.2022|ročník=XXXIII|číslo=9/2022|strany=65|issn=1335-6550|odkaz na autora=Anton Hruboň}}</ref>) pokračoval v románe ''Živý bič'' dielmi ''Zhasnuté svetlá'' a ''Kto seje vietor'', ktorým však kritika vyčíta [[schematizmus]] a povrchné stvárnenie pováh. V memoárových prózach ''Zelená krv'' (''Spomienky hájnikovho syna''), ''Kade-tade po Halinde, Na brehu krvavej rieky a Sloboda nie je špás'' sa Milo Urban vrátil ku svojmu dramatickému rozprávačskému štýlu a psychologickej hĺbke postáv. Je vysoko oceňovaným románopiscom a má trvalé miesto v dejinách slovenskej literatúry. ====Tretia generačná vrstva==== [[Súbor:Portrait figuli-margita.jpg|náhľad|vpravo|[[Margita Figuli]] bola priama potomkyňa [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], ktorý vydal svoju dcéru za Petra Figulusa Jablonského, svojho chovanca. Margita Figuli sa narodila v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v tom istom dome ako sa narodil [[Pavol Országh Hviezdoslav|P.O. Hviezdoslav]].]] [[Margita Figuli]] (rodné priezvisko Figuliová, vydatá Šustrová, [[1909]]{{--}} [[1995]]), absolvovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici a pracovala ako banková úradníčka v Bratislave. V roku [[1941]] prišla v Tatrabanke o prácu kvôli publikovanej novele ''Olovený vták'', ktorej dej sa týkal vojenského napadnutia [[Poľsko|Poľska]] Nemeckom. Od tej chvíle sa sústavne venovala len literárnej tvorbe. V roku [[1936]] vydala debutovú novelu ''Uzlík tepla'', ktorú ilustroval umelec [[Koloman Sokol]]. V roku [[1937]] jej publikovali zbierku desiatich noviel ''Pokušenie'', v ktorých hľadá svoj štýl písania v rámci romantizujúceho [[naturizmus|naturizmu]] až po okrajové dotyky s [[Impresionizmus|impresionizmom]]. Jej poviedka ''Tri noci a tri sny'' ([[1942]]) bola bibliofilským vydaním s ilustráciami maliara [[Ľudovít Fulla|Ľudovíta Fullu]]. V emblematickom románe slovenského naturizmu [[Tri gaštanové kone]] ([[1940]]) sa Figuli zaoberá konfliktom zákonov prírody a zákonov civilizačného procesu, pohanským fatalizmom a kresťanskými normami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Figuli Margita|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/9-figuli-margita.html|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Nosková|meno=Božena|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Božena Nosková}}</ref>. Vynútenú prestávku počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v publikovaní využila na písanie 4-zväzkového historického románu [[Babylon]] ([[1946]]), za ktorý jej v roku [[1947]] udelili štátnu cenu. Je to fiktívny príbeh na pozadí rozvratu [[Babylonská ríša|Babylonskej ríše]] napadnutej [[Perzská ríša|Perzskou ríšou]]. Jedná sa o rozsiahlu epickú prózu, ktorá mohla byť alegóriou na [[Jozef Tiso|Tisov]] bábkový režim, čím sa stalo, že toto dielo nemalo šancu na uverejnenie do konca druhej svetovej vojny. Po roku [[1948]] mal ''Babylon'' problém s komunistickou cenzúrou. Táto ho skrátila kvôli autorkinej kritike diktátorského režimu v diele. V roku [[1949]] jej vyšla novela ''Zuzana'' v zošitovom vydaní<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Figuli|meno=Margita|titul=Zuzana - novela|vydanie=1|vydavateľ=Nakladateľstvo OBRODA, Bratislava|miesto=Žilina|rok=1949, marec|strany=143|odkaz na autora=Margita Figuli|edícia=OBRODA|jazyk=slovenský}}</ref>. Potom sa Figuli vynútene ako spisovateľka odmlčala do roku [[1956]], kedy vydala svoj autobiografický román ''Mladosť''. V roku [[1964]] jej vyšla memoárová esej ''Ariadnina niť'' a v roku [[1974]] román ''Víchor v nás''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autorka Troch gaštanových koní M. Figuli sa narodila pred 110 rokmi|url=https://www.teraz.sk/kultura/autorka-troch-gastanovych-koni-m-fig/421609-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Valček|meno=Peter|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Valček}}</ref> [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]]) dosiahol na najvyšší stupeň lyrizovanej prózy [[naturizmus]], ktorý spoznávame v jeho kratšom ale umelecky koncentrovanom diele. Ako autor bol ovplyvnený [[Jean Giono|Jeanom Gionom]], [[Charles-Ferdinand Ramuz|Ramuzom]] a slovenskými autormi lyrizovanej prózy ([[Margita Figuli]]). Švantnerove prozaické diela [[Nevesta hôľ]] (román) a [[Malka]] (zbierka noviel)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner II. (1912-1950) 1. časť|url=https://www.rtvs.sk/clanok/82723/frantisek-svantner-ii-1912{{--}}1950-1-cast|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Hamada|meno=Milan|vydavateľ=RTVS|odkaz na autora=Milan Hamada}}</ref> sú považované za vrchol tvorby slovenského [[naturizmus|naturizmu]] (inak aj lyrizovaná próza). V príbehu, ktorý rámuje slovenská príroda, lesy, lúky, rieky, sa nachádza niekoľko vrstiev, reálny život popretkávaný lyrickými, magickými, hororovými časťami príbehu a všetko toto prepojené s historickými javmi (prvá svetová vojna, [[SNP|Povstanie v 1944]]) a starými mýtmi (tajomná nevesta hôľ). Švantnerova výstavba príbehu je natoľko plastická, že ju možno nazvať aj rozšírenou realitou. Napísal, respektíve nedokončil tiež román ''Život bez konca'', ktorý bol poňatý ako široká historická freska v rozmedzí rokov [[1894]]{{--}}[[1934]]. František Švantner predčasne zomrel, no jeho pozostalý román je predsa len svedectvom doby medzi dvoma svetovými vojnami na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Dobroslav Chrobák]] (rodným menom Ľudovít Mistrík, [[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> zostavil zbierku poviedok ''Kamarát Jašek'' ([[1934]]) a napísal románovú novelu ''Drak sa vracia'' ([[1943]]), ktoré sa stali tiež emblematickými dielami slovenského naturizmu. Drak sa vracia je naturisticko-psychologická novela, v ktorej sa spracúva dramatický príbeh vzťahu troch postáv v rámci života horalskej dediny zarámcovaný prírodou. Nechýba napätie a tajomno, no autor na rozdiel od Švantnera vynechal mystiku a fantastičnosť. Na jeho tvorbu mali vplyv autori [[Hermann Hesse]], [[Henri Pourrat]] aj [[Knut Hamsun]]. Chrobák pôsobil po štúdiu v [[Praha|Prahe]] na Vysokom učení technickom v Bratislave, kde sa stal redaktorom Rádiožurnálu v [[Česko-slovenský rozhlas|Československom rozhlase]]. Od roku [[1947]] sa stal hlavným riaditeľom rádia na Slovensku. V roku [[1946]] vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]]. Kariéru mu zahatala vážna choroba a v mladom veku 44 rokov skonal. [[Štefan Gráf]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Gráf|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-graf/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1905]]{{--}}[[1989]]) je autor prozaického diela zaradeného slovenskou kritikou medzi autorov lyrizovanej prózy. Ako autor debutoval básnickými zbierkami ''V horúcom príboji'' ([[1937]]) a ''Žeravý bod'' ([[1940]]) uverejňovanými od polovice [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] v rôznych časopisoch (Slovenské smery, [[Slovenské pohľady]], [[Elán (časopis)|Elán]]). Napísal romány ''Zmätok'' ([[1938]]), jeho voľné pokračovanie ''Oceľové vlny'' ([[1941]]), ''Zápas'' ([[1939]]), ''Cesta za snom'' ([[1942]]) a dvojdielny román ''Jur Janošiak'' ([[1944]]). Po dlhšej odmlke spôsobenej politickými podmienkami mu vyšiel výber z noviel ''V horúcom príboji'' ([[1968]]), neskôr poviedkový triptych ''Nábrežie Františka Jozefa'' ([[1975]]) a venoval sa prekladaniu diel [[Alois Jirásek|Aloisa Jiráska]], J. Š. Baara, T. Novákovej, z nemčiny T. Storma a W. Raabeho. Ďalšími autormi tretej vrstvy sú [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) a [[Jozef Cíger Hronský]] ([[1896]]{{--}}[[1960]]). Ondrejov písal poéziu a detskú literatúru (''Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin a Na zemi sú tvoje hviezdy''), u Cígera Hronského sa hlavne zdôrazňuje jeho próza ''[[Jozef Mak (román)|Jozef Mak]]'', ktorá opisuje slovenského človeka ako bezvýznamnú a osudom bitú bytosť. Títo dvaja autori mali zložitý ideologický a politický postoj (čo nebol výnimočný jav medzivojnových generácií autorov). Ondrejov sa po [[Arizácia|arizácii]] známeho kníhkupectva ''Steiner'' a udania majiteľov pokúsil o nápravu obrazu o sebe a odišiel do [[SNP]]. [[Jozef Cíger-Hronský|Cíger Hronský]] v roku [[1945]] emigroval zo strachu, že ho budú súdiť za jeho ľudácku činnosť počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Cíger Hronský napísal v exile povstalecký román [[Svet na Trasovisku]], v ktorom sa ako rozprávač príbehu stavia do pozície kritika [[SNP]]. Román je napísaný z pohľadu ľudáckeho voliča, ktorý nemal výhrady ani voči nemeckej okupácii, ani voči [[Jozef Tiso|Tisovej]] bábkovej vláde či akceptácii [[Nacizmus|nacizmu]], čo je v opozícii voči jeho tvrdeniam, že [[Slovenský štát]] bol samostatný štátny útvar a [[SNP]] narušilo tento jeho štatút. Po páde [[Komunizmus|komunizmu]] bola jeho osobnosť plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. V roku [[1993]] previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne]]. Symbolicky ho pochovali spolu so [[Štefan Krčméry|Štefanom Krčmérym]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=K poetike románu J. C. Hronského Svet na Trasovisku|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/chovanec1/subor/68.pdf|dátum prístupu=2022-01-12|priezvisko=Krišková|meno=Miriama|vydavateľ=pulib.sk/Univerzitná knižnica v Prešove|odkaz na autora=Miriama Krišková}}</ref> ===[[Katolícka moderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katolícka moderna|url=https://beliana.sav.sk/heslo/katolicka-moderna|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref> ([[1933]]{{--}}[[1948]])=== Katolícku modernu rozvinuli do literárneho smeru mladí autori zjednotení okolo osoby františkána [[Rudolf Dilong|Rudolfa Dilonga]]. Tento prúd moderny obsahuje hlavne medzivojnovú a vojnovú tvorbu poézie. Za prvé programové vystúpenie autorov katolíckej moderny sa považuje ''Antológia mladej slovenskej poézie'', ktorej zostavovateľ bol Dilong. Autorov možno rozdeliť do dvoch vetiev podľa miesta výskytu, jedna skupina zostala na [[Slovensko|Slovensku]], druhá v zahraničnej emigrácii. Písali lyricko-reflexívnu poéziu s náboženskou, nacionálnou a vlasteneckou tematikou, ich umelecké postupy tvorby boli inšpirované avantgardnými smermi západnej Európy ([[symbolizmus]], [[poetizmus]], [[surrealizmus]], [[existencializmus]]). Domácimi prameňmi inšpirácie im bola raná stredoveká literatúra ([[Proglas (prológ)|Proglas]], [[Moravsko-panónske legendy|Moravsko-Panónske legendy]]), [[klasicizmus]] ([[Anton Bernolák|Bernolák]], Fándly, [[Ján Hollý (spisovateľ)|Hollý]], [[Ján Kollár|Kollár]]), spevníky (Cantus catholici - [[Benedikt Szőllősi]], Cithara sanctorum - [[Juraj Tranovský]]), [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]] ([[Samo Chalupka]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]], Hodža, [[Andrej Sládkovič]], realisti (Záborský, Palárik, [[P. O. Hviezdoslav]]). ====Prvá generácia==== [[Rudolf Dilong]] ([[1905]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/86/Rudolf-Dilong|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-dilong/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DILONG, RUDOLF (* 1905 – † 1986)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/dilong-rudolf-1905-1986/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> je spoluzakladajúca osobnosť katolíckej moderny. Spisovateľ, publicista, katolícky kňaz a františkánsky mních sústredil okolo časopisov ''Postup'' ([[1934]] - [[1935]]) a ''Prameň'' ([[1936]]{{--}}[[1937]]) mladú generáciu katolíckych autorov moderny. Okrem toho, v roku [[1933]] vydal prácu ''Antológia mladej slovenskej poézie''. Dilong sa od svojho debutu ''Budúci ľudia'' ([[1931]]) vyvíjal štýlovo aj významovo od konzervatívnych foriem k avantgardnej tvorbe. Začal [[Poetizmus (smer)|poetizmom]] v zbierkach ''Helena nosí ľaliu'' a ''Mladý svadobník''. ''Ja, svätý František'' je kniha, v ktorej uplatnil svoj pohľad na vieru v spirituálnom a meditatívnom štýle. [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia]] boli venované v jeho tvorbe smerom [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a [[surrealizmus]] (zbierka ''Mesto s Ružou''). [[Stanislav Šmatlák]] definoval medzivojnovú Dilongovu tvorbu ako „...bytostné osvojenie si a subjektívne prežitie i básnické artikulovanie novej podoby lyrizmu...”. Protivojnovo ladené básne ''Konvália, Nevolaj, nevolaj'' a iné sú v ideovom konflikte s jeho agitačnými veršami v zbierkach ''Gardisti na stráž!, Vojna'', ktoré zase kontrastujú s príbehom jeho celoživotnej lásky a básnickej múzy [[Valéria Reiszová|Valérie Reiszovej]], ktorá bola židovského pôvodu. Dilong musel v období vojny prerušiť bohatú tvorivú a publikačnú činnosť odchodom na východný front v hodnosti poľného kuráta slovenskej armády. Od chvíle jeho emigrácie z [[Rím]]a do [[Argentína|Argentíny]] a [[USA]] bola jeho tvorba po roku [[1948]] bielym miestom na mape slovenskej literatúry. V exile napísal viac ako 70 básnických zbierok, prozaické texty aj drámu v [[Slovenčina|slovenskom jazyku]]. Po roku [[1989]] vyšli na Slovensku ''Ja, Rudolf Dilong, trubadúr'' (výber z diela so silným sentimentom túžby po vlasti), ''Mladosť z očistca'' (denník).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér a kol.|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=127-128|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula a kol.}}</ref> [[Andrej Žarnov]] (vlastným menom František Šubík<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Žarnov|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-zarnov/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[1903]]{{--}}[[1982]]) bol univ. prof. v Patologickom ústave Slov. univerzity v Bratislave, odborník na patológiu, člen medzinárodnej komisie, ktorá vyšetrovala zločiny proti ľudskosti v Katyńskom lese. Nielen kvôli výsledku vyšetrovania bol po roku [[1945]] prenasledovaný komunistickou vládou a preto v roku [[1952]] definitívne emigroval do [[USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>, kde vykonával lekársku prax do roku [[1974]]. Žarnov bol aj významný autor slovenskej moderny tvoriaci poéziu od roku [[1925]], kedy začal vydávať zbierky poézie ''Stráž na Morave'', ''Nástup otrávených'' ([[1925]]), ''Brázda cez úhory'' ([[1929]]), ''Hlas krvi'' ([[1932]]), zbierka lyriky ''Kocky'' ([[1936]]) a zbierka ''Štít'' ([[1940]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Kultúrno-literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>. Bol aj výborný prekladateľ [[Dante]]ho, napríklad prvá časť [[Božská komédia|Božskej komédie]] Peklo a ''Väzenská balada'' od [[Oscar Wilde|Oscara Wilda]]. Žarnov tvoril aj politickú lyriku, kvôli ktorej mal problémy s československým režimom kvôli [[autonomizmus|autonomizmu]] v jeho básnickej zbierke ''Stráž na Morave''. Po smrti jeho prvorodeného syna Ivana vydal zbierku básní Mŕtvy ([[1941]]).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=633-634|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula a kol.}}</ref> ====Druhá generácia==== [[Valentín Beniak]] ([[1894]]{{--}}[[1973]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je uznávaný básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] a [[Poetizmus (smer)|poetizmu]]. Medzi dvoma vojnami vydával zbierky poézie inšpirované cestami do [[Taliansko|Talianska]] a [[Francúzsko|Francúzska]] (''Ozveny krokov, Kráľovská reťaz, Lunapark''). Beniak publikoval v časopise Elán v Prahe, napríklad báseň „Reťaz”<ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=72 - 73}}</ref>. V zbierke ''Poštový holub'' reflektuje už blížiacu sa [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], dobovú spoločenskú atmosféru blížiacej sa vojnovej a politickej kataklizmy odzrkadlil v zbierke ''Bukvica'' ([[1938]]). Medzi rokmi [[1939]]{{--}}[[1944]] sa tematicky sústredil na prežívanie negatívnych emócií vyvolaných vojnou a túžbu po mieri (zbierky ''Žofia, Popolec, Igric''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenský igric sa búri aj žalostí|priezvisko=Beniak|meno=Valentín|vydanie=1|vydavateľ=Hlbiny|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-89743-21-6|strany=|odkaz na autora=Valentín Beniak|priezvisko2=Pašteka - editor|meno2=Július|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref><ref group="pozn.">Slovenský igric sa búri aj žalostí, zbierka ''Igric zotrváva pri poézii'' /IV. kapitola/...Stratení sami do seba,/s komediantským srdcom ľahkým,/hľadáme cestu do neba/a nemáme už plakať nad kým,/otvoril sa nám vzdušný vír,/lež trochu svetla vyšlo z temna, - /ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná./ Narazíš na svet básnikov,/čo krúži vesmírom, jak dúhy,/a pozmeníš sa vo vzácny kov/v zelenom dopadnutí v luhy/až peklo vo mne zahrmí,/tam sladko do náručia ber ma, -/ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná.</ref>. [[Július Pašteka]] v predhovore k výberu Beniakových básní v zbierke ''Slovenský igric sa búri aj žalostí'' charakterizuje jeho tvorbu: „''V roku 1939 povedal, že národ nám dnes žije z dvoch fondov, z kresťanstva a nacionalizmu, i jeho poézia žila z týchto zdrojov, z kresťanského a nacionálneho. Univerzalistický kresťanský svetonázor umožnil mu ten nadhľadový výšvih ponad zúžené nacionálno-politické hľľadiská i ponímanie domácej reality v širšom, európskom kontexte.''” Beniaka po roku [[1947]] komunistická vláda zakázala publikovať ako bývalého pracovníka sekretariátu ministra vnútra [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] ([[1939]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The page of Beniak, Valentin, Slovak biography|url=https://www.babelmatrix.org/works/hu-all/Beniak,_Valentin-1894/biography?doc_lang=sk|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Jakus|meno=Laura|vydavateľ=Babelmatrix|odkaz na autora=Laura Jakus}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Kultúra režúca a rúbajúca|periodikum=Historická revue|priezvisko=Hruboň|meno=Anton|vydavateľ=Petit Press a.s.|miesto=Bratislava|dátum=26.8.2022|ročník=XXXIII|číslo=9/2022|strany=65|issn=1335-6550|dátum prístupu=12.9.2022|odkaz na autora=Anton Hruboň}}</ref>. Beniak sa tak ocitol v spoločenskom vákuu, no neprestal písať. Jeho básnická šuplíková tvorba presahuje kvalitu aj kvantitu tvorby do roku [[1945]], sú to zbierky ''Plačúci Amor'' ([[1969]]), ''Sonety podvečerné'' ([[1970]]), ''Medailóny a medailónky'' ([[1971]]). Vigílie I., Vigílie II., Popolec. Stal sa básnickým solitérom s výnimočným umeleckým prejavom a dnes je zaraďovaný k veľkým autorom ako sú [[Ján Smrek]], [[Emil Boleslav Lukáč]], [[Laco Novomeský]], [[Miroslav Válek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Emil Boleslav Lukáč]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.litcentrum.sk/autor/emil-boleslav-lukac|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1900]]{{--}}[[1979]]) bol básnik [[Neosymbolizmus|neosymbolista]], evanjelický kňaz a učiteľ. Zaoberal sa publikačnou činnosťou, prekladateľstvom, divadelnou kritikou a napísal [[libreto]] k opere ''Detvan'' od [[Viliam Figuš-Bystrý|Viliama Figuša-Bystrého]]. Je autorom trinástich zbierok poézie, v ktorých sa zrkadlí jeho silné náboženské presvedčenie a humanistické zmýšľanie. Vo svojej tvorbe bol ovplyvnený [[Vladimír Roy|Vladimírom Royom]], [[P. O. Hviezdoslav]]om a [[Martin Rázus|Martinom Rázusom]]. Jeho najlepšie diela sú zbierky básní ''Dunaj a Seina'' ([[1925]]), ''O láske neláskavej'' ([[1928]]), ''Moloch'' ([[1938]]), ''Bábel'' ([[1944]]), ''Parížske romance'' ([[1969]]) a ''Srdce pod Kaukazom'' ([[1978]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LUKÁČ, Emil Boleslav|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/lukac-emil-boleslav/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Babulícová|meno=Petra|vydavateľ=kritici.theatre.sk|odkaz na autora=Petra Babulícová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 120 rokmi sa narodil básnik Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.teraz.sk/magazin/pred-120-rokmi-sa-narodil-basnik-emil-b/504428-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Pavol Ušák-Oliva]] ([[1914]]{{--}}[[1941]]) bol mladý básnik katolíckej moderny, ktorý predčasne skonal na tuberkulózu. Počas svojho života stihol vydať jednu básnickú zbierku ''Oblaky'' (1939)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Ušák Oliva: Oblaky|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/641/UsakOliva_Oblaky/1|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Ušák Oliva|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Ušák-Oliva}}</ref> a posmrtne mu vydali ''Čierne kvietie'' (nedatovaná bibliofília), ''Tak umieral básnik Paľo Oliva'' ([[1942]]), zostavili [[Janko Silan]] a [[Mikuláš Šprinc]] a výber z diela ''Bozk pozná smútok úst'' ([[1991]]), ktorý zostavil [[Štefan Moravčík]]. Ušák Oliva písal nielen viazaný rýmovaný verš s náboženským vytržením prepojeným s platonickou láskou k žene, ale aj voľný verš, v lyrickom štýle poetizmu a surrealizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paľo Oliva - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/palo-oliva/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kekeliaková|meno=Monika|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Monika Kekeliaková}}.</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=415-416|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref> [[Karol Strmeň]] ([[1921]]{{--}}[[1994]]) (vlastným menom Karol Bekényi)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karol Strmeň|url=https://www.litcentrum.sk/autor/karol-strmen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> vydal na Slovensku len dve prvé zbierky ''Výžinok života'' (1943) a ''Testament'' (1945), zvyšných šesť v [[USA]] a [[Taliansko|Taliansku]] (''Putovné piesne'' 1950, prvá exilová kniha, spoluautor Mikuláš Šprinc), ''Čakajú nivy jar'' (1963, Cleveland), ''Žalm cyrilometodský'' (1963, Cleveland), ''Znamenie Ryby'' ([[1969]], Rím), ''Preblahoslavená'', zbierka lyricko{{--}}reflexívnych básní ([[1977]], Rím), ''Sfinga spieva pri jasličkách'', [[1991]], výber z celoživotnej tvorby. Strmeň celý svoj aktívny život strávil v emigrácii, no bol ocenený medailami [[Rad Bieleho dvojkríža]], ''Medaila Spolku slovenských spisovateľov'' a ''Medaila Matice slovenske'' na území Slovenska. [[Mikuláš Šprinc]] ([[1914]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikuláš Šprinc|url=https://www.litcentrum.sk/autor/mikulas-sprinc/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí k spisovateľom katolíckej moderny, ktorí väčšinu svojej tvorby publikovali v emigrácii okrem debutovej zbierky ''Ozveny v samotách'' ([[1939]]). Jeho príspevok slovenskej moderne v exile zahŕňa šestnásť zbierok poézie, napríklad ''Na Floride sám'' ([[1953]] Cleveland), ''Tvárou proti slnku'' ([[1955]], Cleveland), ''Z poludnia a polnoci'' ([[1960]], Cleveland), ''Mladosť orla'' ([[1962]], Cleveland), ''Oči moje pútnice'' ([[1965]], Cleveland), ''Andante'' ([[1967]], Rím), ''Bratislavský park'' ([[1968]], Rím). Šprinc je autorom literárno-vednej práce ''Paul Verlaine'' ([[1953]], Cleveland) a dvoch cestopisných memoárov. Ideová stránka jeho diela zobrazuje názorový svet katolíckeho kňaza. Obsahuje subjektívne reflexie, emócie, predstavy. [[Svetloslav Veigl]], rodným menom Ferdinand Veigl, ([[1915]]{{--}}[[2010]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetloslav Veigl - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetloslav-veigl/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref> slovenský básnik, rehoľný kňaz františkánskeho rádu a gymnaziálny profesor napísal rozsiahlejšie poetické dielo. Jeho tvorba bola prerušená na 22 rokov potom, ako publikoval ''Cestami vetrov'' ([[1938]]), ''Výstup na horu Tábor'' ([[1939]]), ''Menom ťa neviem osloviť'' ([[1941]]), ''Kvety na troskách'' ([[1945]]), ''Láska smrť'' ([[1946]]), Volanie z diaľky [[1946]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Mesto na návrší''. Nastalo obdobie nepriaznivé pre tvorbu katolíckej moderny, až v roku [[1990]] začal uverejňovať postupne ďalších 10 zbierok poézie. Veiglova poetika stojí na základoch viazaného verša a morálnych hodnotách kresťanstva a dáva najavo lásku k človeku, Bohu a kresťanstvu. Báseň ''Ako chutí moc'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako chutí moc (Svetloslav Veigl)|url=https://www.postoj.sk/51931/ako-chuti-moc-svetloslav-veigl|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Postoj.sk}}</ref> zo zbierky ''Keď anjel v tebe spieva'' ([[2006]]) dokazuje ako Veigl zľahka narába z výrazovými prostriedkami a jazykom, pričom morálne ponaučenie nie je násilné či suchopárne. [[Ján Frátrik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Frátrik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-fratrik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2000]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život|url=http://www.janfratrik.sk/zivot/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Frátrik|meno=Ján|vydavateľ=janfratrik.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Jeho príspevok k moderne zahŕňa celkovo šestnásť zbierok poézie okrem debutu z roku [[1941]] (''Vám moji rodní''), ktoré boli publikované po [[1968]]. Napísal aj dve literárno-vedné diela ''Moderné postupy pri rozbore verša'' [[1972]]) a ''K rozboru literárneho diela'' ([[1976]]. Nakoniec, svojim kolegom z katolíckej moderny venoval a zostavil antológiu ''Slovenská katolícka moderna v premenách času'' ([[1994]]). [[Štefan Sandtner]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Sandtner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2006]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, saleziánsky kňaz s kvalitným vzdelaním (vyštudoval teológiu v Ríme, slovenčinu a históriu na FFUK v Bratislave) sa stal ako mnoho ďalších jeho kolegov obeťou komunistickej čistky v cirkvi. V roku [[1960]] ho omilostili po deviatich rokoch väzby, v ktorej sa ocitol za údajnú velezradu. Do roku [[1968]] pracoval ako skladový robotník v Pezinku. Od roku [[1989]] žil v saleziánskom domove v [[Bratislava|Bratislave]] a redigoval časopis [[Don Bosco]]. Sandtner pokračoval v smere katolíckej moderny aj v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] až do konca svojho života. Tvoril aj v žalári, a to viazaný verš s rýmom, ktorý najprv zložil spamäti a po jeho naučení naspamäť ho prepisoval na papier. Rýmovaný verš sa ľahšie zapamätal. Inšpiroval sa prírodou, hviezdnym nebom, biblickými príbehmi (''Z litánií o stromoch, Všetky žiarivé hviezdy, Vtáčia symfónia, Tie šaštínske zvony''). [[Ján Motulko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1920]]{{--}}[[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> nedokončil štúdium na [[FiF UK]] v Bratislave, lebo bol povolaný do armády a odišiel na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]], neskôr ho poslali na [[taliansky front]]. Aj v tomto období písal básne, ktoré publikovali ako zbierku ''Blížence'', považovanú za prekvapivo zrelé dielo, ktoré reaguje na tvorbu českého [[Poetizmus (smer)|poetizmu]], [[Rainer Maria Rilke|Reinera Maria Rilkeho]] a celkovo katolícku modernu. Po vojne sa stal redaktorom [[Spolok sv. Vojtecha|Spolku sv. Vojtecha v Trnave]]. Následne sa presťahoval do Bratislavy, kde bol v rokoch [[1959]] až [[1987]] redaktorom [[Katolícke noviny (1940)|Katolíckych novín]]. ''V mimózach vietor'' je zbierka publikovaná v roku [[1947]] a prózy ''Z ohňa a krvi'' ([[1948]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jan-motulko-1920-2013/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Ústav pamäti národa}}</ref>, po ktorých sa básnik publikačne odmlčal a v roku [[1970]] stihol vydať zbierku ''Zobúdzanie popola'' ([[1970]]). Potom opäť nútená odmlka do roku [[1992]]. Od tohto roku postupne vydával ďalšie zbierky básní (''Fialové žalmy, Strmé schody, Čas Herodes, Na Božej brúske, Jesenné paberky''). [[Gorazd Zvonický]] ([[1913]]{{--}}[[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gorazd Zvonický|url=https://www.litcentrum.sk/autor/gorazd-zvonicky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí ku skupine proskribovaných básnikov katolíckej moderny, ktorí museli emigrovať pod tlakom komunistického systému. Zvonický bol [[Saleziáni Don Bosca|saleziánsky]] kňaz, ktorý odišiel z vlasti v roku [[1950]] cez [[Taliansko]] do [[Buenos Aires]], kde bol farárom vo štvrti [[La Boca]] medzi [[1951]]{{--}}[[1963]]. Od [[1963]] do [[1990]] pôsobil ako profesor humanitných vied na Slov. gymnáziu A. Bernoláka pri Slov. ústave sv. Cyrila a Metoda v [[Rím]]e. Svoju tvorbu začal zbierkou poézie ''Sejba perál'' ([[1943]]), ''Mýtnik pred Madonou'' ([[1948]]) bola nasledujúca zbierka, ktorú mu zhabali na zásah cenzúry. Exilová tvorba pozostáva zo zbierok poézie ''S ukazovákom na mraku'' ([[1958]]), ''Prebúdza sa zem'' ([[1964]]), ''Na jubilejné víno'' ([[1965]]), ''Slnko ma miluje'' ([[1967]]), ''Len črepy…, Prekutávam lovištia'' (obe [[1968]]), ''Na Igricovom kare'' ([[1973]]), ''Napárať čím viac lyka'' ([[1978]]), ''Obolus'' ([[1985]]), ''Smer Mariánska hora'' ([[1988]]) a antológiu ''Si krajšia, moja vlasť'' ([[1993]]). Zvonický prekladal aj [[Francesco Petrarca|Francesca Petrarcu]] a [[Ugo Foscolo|Uga Foscola]] a napísal knihu esejí ''Keď mlčať nie je zlato'' ([[1988]]). [[Severín Zrubec]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Severín Zrubec|url=https://www.litcentrum.sk/autor/severin-g-zrubec/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1921]]{{--}}[[2011]]) napísal pätnásť zbierok subjektívnej lyriky, debutoval zbierkou ''Hodina stromov'' ([[1965]]). Svoje dielo venoval väčšinou rodine a priateľom v malých nákladoch. Celý život prežil vo svojej vlasti. [[Imrich Kružliak]] ([[1914]]{{--}}[[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Imrich Kružliak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/imrich-kruzliak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> okrem rôznej spoločenskej, politickej a publikačnej činnosti napísal jedinú básnickú zbierku ''Piesne a smútky'' ([[Rím]] [[1974]]). Patrí k exilovej časti katolíckej moderny. ===[[Vitalizmus (literatúra)|Vitalizmus]]=== [[Ján Smrek]] (rodným menom Ján Čietek<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-smrek/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek|url=http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=MÚ Melčice - Lieskové, rodisko J.Smreka|url archívu=https://web.archive.org/web/20210418230605/http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum archivácie=2021-04-18}}</ref>, [[1898]] – [[1982]]) sa vypracoval na významnú osobnosť slovenskej literatúry z chovanca [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] na autora poézie [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmu]], zakladateľa [[Elán (časopis)|časopisu Elán]] a organizátora literárneho života. V roku [[1916]] uverejnil prvú báseň ''Heydukovi'' v časopise Slovenský týždenník. V roku [[1913]] začal písať básne v meste Petrovec, až kým v roku [[1917]] narukoval k delostrelcom. V roku [[1918]] sa s rakúsko-uhorskou armádou dostal do [[Istanbul]]u a na [[Palestína (územie)|palestínsky]] front. Napriek tomu, že tu ochorie na maláriu, svoju poetickú múzu nezastaví a píše básne, ktoré posiela z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] do časopisu ''Živena''. Prvý debut ''Odsúdený k večitej žízni'' mu publikovali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e. V roku [[1924]] edične pripravil antológiu ''Zborník mladej slovenskej literatúry'', v ktorej dôkladne opísal stav povojnovej slovenskej literatúry a charakterizoval jej autorov. V období [[1925]]{{--}}[[1929]] písal v ''Národných novinách'' <ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=11}}</ref> v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e politické a kultúrne články a úvodníky, v tomto období tiež vydal svoju zbierku básní ''Cválajúce dni'' ([[1925]]<ref name=´Smrek´>{{Citácia knihy|titul=Knihy slnečné|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1963|strany=340|odkaz na autora=Ján Smrek|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref>, ktorá ho posunula do centra literárneho diania. Paralelne s týmito činnosťami založil a viedol Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) vydávanú v Mazáčovom nakladateľstve v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1929]] vydal zbierku básní ''Božské uzly''<ref name=´Smrek´ />. V rámci Mazáčovho vydavateľstva založil a viedol časopis [[Elán (časopis)|Elán]] <ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=2007|strana=11 - 23}}</ref>([[1930]]{{--}}[[1947]]). V roku [[1931]] editoval reprezentatívnu publikáciu ''Slovenská prítomnosť literárna a umelecká'', v ktorej poprední odborníci hodnotia slovenskú literatúru a umenie v desaťročí po prevrate. Následne vydával zbierky poézie ''Iba oči'' ([[1933]])<ref name=´Smrek´ />, básnickú skladbu ''Básnik a žena'' ([[1934]])<ref name=´Smrek´ /> a zbierku básní ''Zrno'' ([[1935]])<ref name=´Smrek´ />. Po rozpade Česko-slovenska v [[1939]] odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]]. [[Elán (časopis)|Časopis Elán]] sa stal súčasťou [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Vydal zbierku ''Hostina'' v roku [[1944]], kedy Elánu zakázali vychádzať a v roku [[1945]] mu vyšla protifašistická básnická zbierka ''Studňa''. V roku [[1948]] vydal výber z poézie pod názvom ''Knihy mladosti''. Okrem vitalistickej poézie napísal aj libreto k opere [[Ján Cikker|Jána Cikkera]] ''Beg Bajazid'', ktorá sa stále hráva a vydal preklad básnickej skladby ''Ruslan a Ľudmila'' od [[Alexander Puškin|Puškina]]. Do roku [[1965]], kedy mu udelili titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národný umelec]], ešte vydával poéziu (''Obraz sveta'' ([[1958]]), ''Struny''([[1962]]), ''Nerušte kruhy moje'' ([[1965]]) a ''Písané na sude'' [[1964]]). V roku 1989 mu vydali dvojdielne memoáre ''Poézia, moja láska''.Po jeho smrti v roku [[1993]] vydala jeho rodina (syn Ivan Čietek) zbierku nepublikovanej šuplíkovej tvorby so silným antikomunistickým názorom ''Proti noci''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|strany=233-238|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref> ===[[Nadrealizmus]]<ref name="search.webdepozit.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literatúra v rokoch 1918 – 1945|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%e2%80%93-1945/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry}}</ref>=== Slovenský nadrealizmus tu treba chápať ako pokračovanie [[Surrealizmus|surrealizmu]] francúzskeho pôvodu, v štýle ktorého začal tvoriť [[Rudolf Fabry]] ovplyvnený prekladmi z francúzštiny do českého jazyka. {{Hlavný článok|Nadrealizmus}} [[Rudolf Fabry]] ([[1915]]{{--}}[[1982]])<ref name="search.webdepozit.sk"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Fabry|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/fabry-rudolf/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bol slovenský [[Nadrealizmus|nadrealista]], zakladateľ tohto smeru v [[Poézia|poézii]] aj výtvarnej [[Grafika (výtvarné umenie)|grafike]] a [[Kresba (umenie)|kresbe]]. Po prvotnom kontakte s pražským prostredím surrealistov vrátane [[Vítězslav Nezval|Nezvala]] a [[Karel Teige|Teigeho]] Fabry odštartoval nadrealistickú tvorbu v Bratislave svojou debutovou zbierkou ''Uťaté ruky'' ([[1935]]). Prvá signálna zbierka bola zároveň aj prvou nadrealistickou zbierkou v slovenskej literatúre. V tvorbe poézie pokračoval nadrealistickými zbierkami ''Vodné hodiny, hodiny piesočné'' ([[1938]]) a vrcholom jeho poézie ''Ja je niekto iný'' ([[1946]]). ''Kytice tomuto životu'' ([[1953]]) bola zbierka, v ktorej podľahol démonovi [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Najlepšími a hodnotovo ucelenými sú jeho knihy publikované v [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia.]] ''Skala nekamenná bralo neskalnaté'' je z tých najlepších básní a je venovaná pamiatke romantika [[Janko Kráľ|Janka Kráľa]]. Po prestávke v tvorbe úspešne pokračoval poéziou ''Nad hniezdami smrti vánok'' ([[1969]]), ''Metamorfózy metafor'' (zbierka vlastných koláží s vlastnými komentármi na aktuálne témy, všetko v štýle nadrealizmu, [[1978]]). Vydal aj prózu, zbierku poviedok ''Takým zvony nezvonia'' ([[1978]]). [[Štefan Žáry]] ([[1918]]{{--}}[[2007]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je nadrealista, ktorý začal tvoriť pomerne skoro a vo svojich dvadsiatich rokoch veku vydal prvé básne pod názvom ''Srdcia na mozaike'', ktoré však ešte neboli nadrealistické. Do roku [[1948]] publikoval celkovo deväť zbierok poézie, osem z nich v štýle nadrealizmu ovplyvneného českým [[Surrealizmus|surrealizmom]] a jeho guru Nezvalom (''Zvieratník, Stigmatizovaný vek, Pečať plných amfor, Pavúk pútnik, Slnovraty,'' ''Dobrý deň pán Villon, Zasľúbená zem, Meč a vavrín''). Nadrealistickú zbierku básní ''Pečať plných amfor'' ([[1944]]) vydal v Ríme počas svojej vojnovej misie. Žáryho tvorba bola kladne poznačená jeho pobytom v [[Taliansko|Taliansku]], jednak účasťou vo vojne ([[1944]]) a mierovou činnosťou po nej (''Apeninský vzduch'', súbor noviel, [[1947]] a ''Dolu na juhu'', novely, [[1955]]). V ďalšej umeleckej etape vývoja vydal ešte pätnásť mimo-nadrealistických zbierok básní a spomienkovú knihu ''Bratislavský chodec'' ([[2004]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žáry, Štefan Bratislavský chodec|url=http://www.iliteratura.cz/Clanek/16829/zary-stefan-bratislavsky-chodec|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kršáková|meno=Dana|vydavateľ=iliteratura.cz|odkaz na autora=Dana Kršáková}}</ref>, v ktorej rozpráva o živote nadrealistov v Bratislave. Svojimi humornými prozaickými textami si Žáry získaval tiež priazeň čitateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry = komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Vladimír Reisel]] ([[1919]]{{--}}[[2007]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Reisel - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-reisel/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred sto rokmi sa narodil básnik Vladimír Reisel|url=https://www.vtedy.sk/basnik-vladimir-reisel|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> tvoril surrealistickú poéziu, prvá vydaná zbierka ''Vidím všetky dni a noci'' ([[1939]]) obsahuje básne z rokov [[1936]] – [[1938]]. Reisel pokračuje publikovaním nadrealistických diel do roku [[1945]]: ''Temná Venuša'' obsahuje texty z obdobia [[1938]] – [[1940]], publikované však v [[1967]], ''V zrkadle a za zrkadlom'' (básnický cyklus, [[1945]]). Po roku [[1951]] sa obrátil k aktuálnym požiadavkám vydavateľstiev písať ideologicky angažovanú literatúru, ktorá zapadla do [[Schematizmus|schematizmu]]. Jeho zbierky básní ''Svet bez pánov'' (lyricko-epická skladba, [[1951]]), zbierka ''Doma'' ([[1953]]), ''Dobrí vtáci'' [[1954]]), ''Milovaní milujúci'' ([[1954]]), ''Spevy sveta'' ([[1955]]), ''Ďakujem ti'' ([[1957]]) a ''More bez odlivu'' ([[1960]]) sa venovali témam triedneho boja, Povstania, oslobodenia, industrializácie, združstevňovania, vlastenectva, internacionalizmu. Jeho poézia uviazla v [[Socialistický realizmus|socialistickom realizme]], takisto aj novinárske fejtóny a pamflety, ktoré obhajovali diktatúru proletariátu vykazujú čiernobielu zjednodušenosť, vyhýbanie sa surrealistickej paradoxnosti a obrat k idealizovaniu socialistickej prítomnosti. V období uvoľnenia diktatúry koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] Reisel začal postupovať vo svojej tvorbe spätne k surrealistickému smeru, kde však uviazol v socializme s ľudskou tvárou a do rozpornej ale pravdivej surreálnej nadskutočnosti sa už neprepracoval. Po roku [[1970]] v období normalizácie vydal ''Oči a brezy'' ([[1972]]) a ''Moja jediná'' ([[1975]]). Znamenali návrat k oslavovaniu [[ZSSR]] a [[SNP]], čo zaklincovalo vydanie výberu z jeho poézie [[50. roky 20. storočia|50. rokov]]. Neskôr v období [[Gustáv Husák|Husákovho]] režimu vydáva výbery zo skoršej erotickej poézie ''Lásky stolisté'' ([[1976]]), ''Premeny milovania'' ([[1979]], 2. vydanie [[1980]]), ''Taká si, taký som'' ([[1985]]), výber z juvenílií ''Trpké plánky'' ([[1988]]), ''S tebou bez teba'' ,[[1988]])). V roku [[1983]] vydal svoju novú básnickú skladbu ''Žena a muž'', v ktorej formou dialógu predstavuje intímny život dvojice, čo je nový originálny nápad v jeho poetickej tvorbe. Reisel urobil dobrú prácu v prekladaní z francúzskeho jazyka, čo znamenalo, že priblížil slovenskej poetickej scéne diela francúzskych surrealistov ([[Guillaume Apollinaire|Apollinaire]], [[André Breton|Breton]], [[Paul Éluard|Eluard]], [[René Char|Char]], [[Pierre Reverdy|Reverdy]], [[Jacques Prévert|Prévert]]). Ďalší významní nadrealisti v slovenskej literatúre boli [[Pavel Bunčák]] ([[1915]]{{--}}[[2000]]), básnik, prekladateľ a literárny vedec, ktorý tvoril aj pod vplyvom poetizmu, [[Ján Rak]] ([[1915]]{{--}}[[1969]]), básnik a prekladateľ prekliatych básnikov, [[Ján Brezina]] ([[1917]]{{--}}[[1997]]), básnik a literárny vedec a [[Július Lenko]] ([[1914]]{{--}}[[2000]]), básnik ovplyvnený aj poetizmom a prekladateľ, národný umelec v roku [[1985]]. ===Proletárska literatúra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Socialistický realizmus v poézii |url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Proletárska literatúra medzi dvoma vojnami bola jedným zo žánrov slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]]. Je tvorená proletárskou poéziou a literátmi spomedzi [[Davisti|davistov]]. Po prevrate vo februári [[1948]] sa tento prúd transformoval a niektorým sa podarilo zjednotiť sa zdarne so socialistickým realizmom, čo ale neplatilo pre autorov zo skupiny [[DAV]], pozri súdne procesy s tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznymi nacionalistami]]. Proletárskych autorov, ktorí začali tvoriť v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] možno považovať za spontánny jav v slovenskej literatúre vzhľadom ku sociálnej situácii väčšiny [[Slováci|Slovákov]]. Naopak, po komunistickom prevrate sa zmenila pozícia proletariátu vo vládnucu vrstvu a spisba socialistických realistov sa už nedá nazvať spontánnou ale násilne vnútenou režimom, keď bol prevzatý [[socialistický realizmus]] stalinského typu. Proletárski autori sa v prvotnej fáze vývoja štýlovo prejavovali ako [[Expresionizmus|expresionisti]], [[Konštruktivizmus|konštruktivisti]] [[Futurizmus|futuristi]], básnici [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Senzualizmus (filozofia)|senzualizmu]], opierali sa však o aktuálnu tému sociálnej situácie nižších pracujúcich vrstiev. [[Fraňo Kráľ]] ([[1903]]{{--}}[[1955]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fraňo Kráľ|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frano-kral/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol slovenský básnik, prozaik a povojnový komunistický politik proletárskeho pôvodu. Spočiatku písal proletársku poéziu a publikoval ju v [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]] a [[Nový Život|Novom živote]]. Na jeho socialistický názor mali vplyv českí avantgardní umelci [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Josef Hora]] a [[Stanislav Kostka Neumann]], ktorých stretol počas liečenia tuberkulózy v [[Čechy|Čechách]]. Neskôr sa priklonil k [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]]. Jeho básnický debut ''Čerň na palete'', zbierka básní, vyšiel v [[1930]]. Pracoval ako učiteľ, no v jeho bratislavskom období bol predčasne poslaný do dôchodku. Medzi dvoma vojnami napísal dva romány ''Cesta zarúbaná'' (1934) a ''Stretnutie'' (1937) a ďalšie zbierky poézie ''Balt'' (1931), ''Pohľadnice'' (1936) a dve knihy o deťoch pre deti ''Jano'' ([[1931]]) a [[Čenkovej deti]] ([[1932]]), ktoré boli vložené do „Zlatého fondu slovenskej literatúry”. Po vojne mu vyšli zbierky básní ''Z noci do úsvitu'' (1945) a ''Jarnou cestou'' ([[1952]]) a román ''Bude ako nebolo'' ([[1952]]). V roku [[1961]] mu vyšla kniha ''Fraňo Kráľ učiteľom'', zbierka prejavov, článkov, listov a iných dokumentov. V roku [[1953]] obdržal titul Národný umelec. Fraňo Kráľ bol činný v bratislavskom protifašistickom komunistickom odboji počas bábkovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čenkovej deti od F. Kráľa patria do zlatého fondu slovenskej literatúry|url=https://www.vtedy.sk/frano-kral-spisovatel-narodny-umelec|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Peter Jilemnický]] ([[1901]]{{--}}[[1949]]) bol rodák z Čiech píšuci a hovoriaci veľmi dobre slovensky, prozaik a novinár proletárskeho pôvodu. Pôsobil ako učiteľ na [[Slovensko|Slovensku]], dva roky strávil v [[ZSSR]] štúdiom žurnalistiky v [[Moskva|Moskve]]. Medzi dvoma vojnami bol členom ľavicovej skupiny [[DAV]]. Po roku [[1939]] sa podľa nariadenia [[Jozef Tiso|Tisovej]] vlády musel vysťahovať do Čiech. Tu sa zapojil do miestneho protifašistického odboja a dostal sa do koncentračných táborov. Po návrate pracoval na Povereníctve školstva a osvety v Bratislave, v roku [[1948]] sa stal kultúrnym atašé v [[Moskva|Moskve]], kde v roku [[1949]] zomrel. Jilemnický zo začiatku písal v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]], no čoskoro prešiel k [[Socialistický realizmus|socialistickému realizmu]]. Viaceré jeho diela sú považované za schematické či tendenčné. Dielo je dokumentárneho charakteru s menšími známkami lyrizmu. Je autorom románov ''Víťazný pád'' (1929), ''Zuniaci krok'' (1930), ''Pole neorané'' (1932), či ''Kus cukru'' (1934), ktoré zobrazujú situáciu slovenského proletariátu. Poviedkový súbor ''Kompas v nás'' (1937), román ''Kronika'' (1947) boli tiež v origináli napísané v slovenskom jazyku. Väčšina jeho tvorby nebola vydávaná, vychádzala až po roku [[1948]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spisovateľ a učiteľ Peter Jilemnický sa narodil pred 115 rokmi|url=https://www.teraz.sk/knihy/spisovatel-ucitel-jilemnicky-vyrocie/187352-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Poničan]] ([[1902]]{{--}}[[1978]]), autorský pseudonym Ján Rob Poničan,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Poničan|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-ponican/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol advokát, básnik, člen skupiny [[DAV]]. Ľavicovo orientovaný nielen [[Vitalizmus (literatúra)|vitalista]] v roku [[1924]] spoluzakladal časopis DAV spolu s [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]], [[Eduard Urx|Eduardom Urxom]], [[Andrej Sirácky|Andrejom Siráckym]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Sirácky|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-siracky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]]. V tom istom roku vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a bol aktívny ako redaktor nielen v DAV-e ale neskôr aj v komunistickej [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]]. V roku [[1923]] vydal Poničan vlastným nákladom svoju prvú básnickú zbierku ''Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím.'' Ilustroval ju [[Ľudovít Fulla]]. Táto zbierka básní inklinuje k „fin de siècle”, [[Expresionizmus|expresionizmu]] a proletárskej poézii <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rob Poničan (Som, myslím, cítim, milujem všetko, len temno nenávidím)|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/01111246--SL-2008-4-Habaj-261-274.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk/journals}}</ref>. Po incidente počas exekúcie bol Poničan ako advokát súdený za poburovanie, ale pred konečným rozsudkom, ktorým mu prisúdili dva týždne väzenia stihol v roku [[1929]] vydať zbierku poézie ''Demontáž''. Demontáž flirtuje s viacerými literárnymi smermi: [[konštruktivizmus]], [[futurizmus]], [[expresionizmus]] a [[proletárska poézia]]<ref name=´Ponican´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik v čase. Poézia Jána Poničana 1929 – 1942|url=Michal Habaj: Poet in Time. Ján Poničanʼs Poetry between 1929 and 1942. SLOVENSKÁ LITERATÚRA 62, No. 6, p. 449 – 468.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk}}</ref>. Jej obálku vytvoril opäť [[Ľudovít Fulla]] a patrí k najkrajším slovenským knižným vydaniam. V roku [[1932]] napísal [[Utopizmus|utopistickú]] divadelnú hru ''Všetkostroj''. Poničan tu vymyslel stroj, ktorý vyrobí všetko a tým vytvorí davy nezamestnaných. Jedná sa tu o klasický problém proletariát verzus výrobné prostriedky. V roku [[1932]] vydal v [[Umelecká beseda slovenská|Umeleckej besede]] tretiu básnickú zbierku ''Večerné svetlá''. Kritika ju označuje za [[Impresionizmus|impresionistickú]] medzihru, literárna štúdia Michala Habaja zaraďuje túto zbierku do žánrov [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus,]] [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], senzualizmus a Apollinairov surrealizmus, ale bez rámca avantgardnej poetiky<ref name=´Ponican´/>. Jedna z jej básní ''Momenty z väzenia'' je napísaná pod dojmom pobytu vo väznici v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde sedel za poburovanie. Ďalšiu divadelnú hru napísal na tému vzbury vedenej [[Štefan Major|Štefanom Majorom]], ktorého kauzu riešil. Pod názvom ''Vzbura na rozkaz'' (Toronto, [[1936]]) sa skrýva opäť téma proletárskeho boja. V roku [[1934]] vydal básnickú zbierku ''Angara'' inšpirovanú cestovaním po [[ZSSR]]. Podobne ako ''Demontáž'' má multižánrový poetický obsah. Nasledovali romány ''Stroje sa pohli'' a ''Pavučina'', opäť napísané pod vplyvom zážitkov z riešenia súdnych sporov kvôli antiexekučným demonštráciám. V divadelnej hre ''Iskry bez ohňa'' v celom druhom dejstve Poničan zobrazil skutočný súdny proces, čo stupňuje emocionálny postoj k nespravodlivému rozsudku. [[Laco Novomeský]] ([[1904]]{{--}}[[1976]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ladislav Laco Novomeský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-laco-novomesky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=578-583|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> bol básnik spočiatku medzivojnovej proletárskej poézie, [[esejista]], literárny teoretik a kritik proletárskej predvojnovej literatúry. Ovplyvnil ho básnik [[Walt Whitman]], česká proletárska poézia, symbolisti. Jeho tvorba a činnosť v politike majú však presah do obdobia po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], kedy sa zjednotil s prúdom [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Pred vojnou sa stal spoluzakladateľom periodika skupiny ľavicových intelektuálov [[DAV]]. Novomeský pochopil zmenu paradigmy proletárskej ideológie po vojne, keď sa zmenil stav prvotne opozičnej úlohy [[proletariát]]u v jeho vládnucu pozíciu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrat]]e v roku [[1948]]. Novomeského prispôsobovanie sa však nestačilo, v roku [[1951]] sa ocitol vo väzení za svoju údajnú činnosť „buržoázneho nacionalistu” spolu s viacerými členmi DAV-u. Počas výkonu trestu napísal asi štyritisíc básní na cigaretové papieriky, ktoré sčasti vyfajčil s tabakom, ale nie je známe, ako naložil so zvyškom. Novomeský literárne debutoval v roku [[1924]] básňou-pásmom ''Nedeľa''. V roku [[1925]] vstúpil do komunistickej strany. Na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] vstúpil do viacerých ľavicových organizácií a zapojil sa do protestov a demonštrácií po udalostiach v [[Košúty|Košútoch]]. Bol činný ako politický aktivista. V [[1943]] sa stal členom „V. ilegálneho výboru Komunistickej strany Československa”, čím sa ocitol v boji proti [[Fašizmus|fašizmu]] na pôde [[Bratislava|Bratislavy]]. V rámci svojej povstaleckej činnosti v [[SNP]] odišiel ako delegát [[SNR]] do [[Londýn]]a rokovať s [[Edvard Beneš|E. Benešom]] a následne do [[Moskva|Moskvy]] s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]]. V poézii Novomeský pokračoval v rýchlo sa rozvíjajúcej tvorbe od raného [[Symbolizmus|symbolizmu]] k revolučnej proletárskej poézii. Tento prechod prispel k vytvoreniu nového svojského štýlu najviac oceňovanému kritikou. V roku [[1924]] publikoval básne ''Vy a ja'', ''Zradcom zeme'', ai. [[20. júl]]a [[1924]] uverejnil dve básne ''Večer v parku, Veľký deň'' v časopise „Proletárska nedeľa” (príloha Pravdy chudoby). Novomeský sa stal konštantným prispievateľom do proletárskej tlače. Tematicky sa inšpiroval revolučným hnutím a [[Jiří Wolker|Jiřím Wolkerom]]. Formálne tvaroval svoju poéziu ako balady, poloepické básne, rozsiahle pásma ''Nedeľa, Noc, Mesto, Slúžka, Tuberkulóza, Dve balady''. Socialistická kritika (Milan Pišút) považuje za vrchol poetickej tvorby Novomeského ''Svätý za dedinou'', triptich ''Vila Tereza'', ''Do mesta 30 min.,'' ''Stamodtiaľ''. V roku [[1932]] vydal druhú zbierku ''Romboid'' ([[1932]]), ''Otvorené okná'' ([[1935]]), a ''Svätý za dedinou'' ([[1939]]), ktoré kritika považuje tiež za kvalitatívne kulminovanie jeho tvorby. V jeho poetickej tvorbe pretrváva [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a snúbia sa v nej [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]] a [[Avantgarda (utopický socializmus)|avantgarda]] so sociálnou baladickou témou. V [[1948]] vydal zbierku ''Pašovanou ceruzkou'' (vydanou v [[1940]]-[[1941]]) v časopise [[Elán (časopis)|Elán]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hodnota básnickej tvorby Laca Novomeského ani rokmi neklesá|url=https://www.teraz.sk/import/hodnota-basnickej-tvorby-laca-novomesk/215565-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Daniel Okáli]] ([[1903]] – [[1987]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Okáli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/daniel-okali/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol chovanec [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] od útleho veku, medzivojnový proletársky básnik, absolvent [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzity v Prahe]] (fakulta práva), člen skupiny [[DAV]], v roku [[1951]] obvinený spolu s viacerými členmi skupiny DAV z [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]] a väznený do roku [[1960]]. Po štúdiu pôsobil ako advokát v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. V [[1932]] vydal zbierku proletárskej poézie ''Ozvena krvi a zápasov''. Zaoberal sa hlavne literárnou kritikou z hľadiska marxistickej ideológie. Po roku [[1960]] propagoval literatúru [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]] (''Výboje a súboje diel 1 a 2'', 1973 a iné), písal o medzivojnovej proletárskej literatúre (''Literárna teória a kritika davistov'', 1976), tendenčné normalizačné texty, napr. ''O prekonávaní krízy v našej literatúre'', [[1981]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Advokáti Davisti: Daniel Okáli|url=http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kerecman|meno=Peter|vydavateľ=nasaadvokacia.sk|odkaz na autora=Peter Kerecman|url archívu=https://web.archive.org/web/20221023170524/http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum archivácie=2022-10-23}}</ref> Súčasťou proletárskej literatúry bola skupina [[R-10 (literárna skupina)|R-10]], ktorá bola aktívna krátko medzi [[1933]] až [[1934]] rokom. Jej členmi boli básnici [[Ján Kostra]], ([[1910]]{{--}}[[1975]]), autor milostnej lyriky, [[Alexander Matuška]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alexander Matuška|url=https://www.litcentrum.sk/autor/alexander-matuska/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> literárny kritik a prekladateľ, [[Kazimír Bezek]] ([[1908]] – [[1952]]), básnik, politik, [[Michal Chorvát]] ([[1910]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Chorváth|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-chorvath|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, literárny kritik. Všetci títo autori sa zaradili po roku [[1948]] do smeru [[socialistický realizmus]]. {{Hlavný článok|R-10 (literárna skupina)}} ==Socialistický realizmus== Literárny smer socialistický realizmus na Slovensku sa dá definovať ako napodobenina socialistického realizmu, ktorého model vytvorili v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a jeho kultúrni komisári. V slovenských podmienkach to malo niektoré odchýlky, napríklad využívanie umeleckých tvorivých metód [[nadrealizmus|nadrealizmu]], [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] či senzitivizmu. Aj téma bola daná podľa inštrukcií marxistov v kultúrnych štátnych inštitúciách, čo zasahovalo do celkovej koncepcie diela, deja, postáv aj základnej myšlienky. Poslušnosť v tvorbe podľa ich pravidiel viedla do močiara schematickej tvorby, čo sa prejavovalo v oslabení umeleckej výpovede u viacerých autorov od začiatku [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] až do polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]. Socialistickí literárni kritici jav dekadentného schematizmu buď obchádzajú alebo si nasadzujú ružové okuliare pri jeho definovaní (napr. Milan Pišút). Pohľad dnešnej literárnej vedy je zložitejší pri popise tejto tvorby, no priamočiary pri konečnom závere: ''To, čo uvádzame, je len mozaika, no v celom úvodníku ide o komplexne vystavanú služobnosť novej ideológii, pripravenú plniť príkazy jedinej'' ''komunistickej strany a oslavovať toto násilie na umení a pritom túto evidentnú demonštráciu sily umenia treba zneužiť na vlastné ciele.'' (komentár na úvodník [[Michal Chorvát|Michala Chorváta]], predsedu [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v literatúrach strednej Európy|url=https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Ustavy/Ustav_filologickych_studii/Philologia/Philologia_2017-1/PHILOLOGIA_XXVII_1__M.Batorova.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|vydavateľ=fedu.uniba.sk|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v slovenskej poézii|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Mikula|meno=Valér|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref> [[Ján Kostra]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko-Pišút|meno-Milan|vydavateľ OBZOR|miesto-Bratislava|rok-1984|strany-599-600|odkaz na autora-Milan Pišút}}</ref>, [[básnik]], [[maliar]], esejista, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Bol členom spolku slovenských študentov [[Detvan (spolok)|Detvan]] a súčasťou skupiny slovenských študentov [[R-10 (literárna skupina)|R-10]]. Kostra publikoval v slovenských ľavicových časopisoch, ale aj v Elán-e, Slovenských pohľadoch a mnohých iných. Čo sa týka jeho umeleckej metódy, vyvinul sa postupne od senzitivistu k reflexívnemu lyrikovi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul-Ján Kostra - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-kostra/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ:[[Literárne informačné centrum|Literárne informačné centrum Bratislava]]|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> a nakoniec sa zakalil v socialistickom realizme (pozri zbierka ''Na Stalina'', [[1949]]). Kostra si získal rešpekt básnika ešte v medzivojnovom období, keď mal mohutnú konkurenciu v množstve tvorivých básnikov. Do roku [[1948]] mu vyšlo sedem zbierok poézie: ''Hniezda, Moja rodná, Ozubený čas, Puknutá váza, Všetko je dobre tak, Ave Eva, Presila smútku''. [[Andrej Plávka]] ([[1907]]{{--}} [[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Plávka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-plavka/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, prozaik a politik proletárskeho pôvodu sa začlenil do smeru [[socialistický realizmus]] po roku [[1948]], v medzivojnovom období patril k proletárskej literatúre. Debutoval v roku [[1928]] zbierkou poézie ''Z noci i rána''. Celkovo vydal dvadsať zbierok poézie. Tvoril v štýle [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Nadrealizmus|nadrealizmu]]. Bol obsypaný štátnymi cenami a rôznymi funkciami v štátnom aparáte. Bol osem rokov riaditeľom vydavateľstva [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], tri roky predsedom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov v Bratislave]], 1965 - 1968 opäť riaditeľom Tatranu, v rokoch [[1969]] - [[1982]] predsedom [[Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Je autorom próz ''Obrátenie Pavla'' ([[1941]]), zbierky noviel ''Návrat Petra Hugáňa'' ([[1949]]) a ''Siedmi'' ([[1952]]). [[Pavol Horov]] ([[1914]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-horov/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> bol tiež proletársky básnik medzivojnvého obdobia, neskôr aktér socialistického realizmu. Vo svojej tvorbe sa priblížil k nadrealizmu [[Laco Novomeský|Laca Novomeského]], ktorý bol jeho vzorom. Debutoval zbierkou básní ''Zradné vody spodné'' ([[1940]]) a do roku [[1948]] pokračoval troma zbierkami ''Nioba matka naša, Návraty, Defilé'', všetko s protivojnovou témou. Po prevrate vo februári 1948 napísal ďalšie zbierky poézie: ''Moje poludnie'' (1952), ''Slnce nad nami'' (1954), ''Balada o sne'' (1960), ''Vysoké letné nebe'' (1960), ''Koráby z Janova'' (1966), ''Ponorná rieka'' (1972), ''Asonancia'' (1976), ''Z posledných'' ([[1977]]). Horov je nositeľom titulu Národný umelec z roku [[1973]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov|url=https://www.zkgz.sk/page.html?m=79df95b8249faac6507e3a890ccc6da5&p=3d3c1c026900534f53b53bcdfb6721c5&s=0 Knižnica Gorazda Zvonickéh|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Knižnica Gorazda Zvonického}}</ref> [[František Hečko]] ([[1905]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Hečko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-hecko|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> pochádzal z rodiny vinohradníka a počas vojny pracoval v „Ústrednom úverovom družstve” v Bratislave. Napísal tri predvojnové zbierky poézie „Vysťahovalci, Na pravé poludnie a Slovenské verše”. Je autorom známych románov ''Červené víno'' ([[Červené víno (televízny film)|Červené víno]]) a [[Drevená dedina]]. ''Červené víno'' je dielom ešte medzivojnovým, v ktorom je prejavený sociálny súcit, ''Drevená dedina'' je dielom socialistického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Denníky 1938 – 1960 - František Hečko – Mária Jančová - Ojedinelé memoáre|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/denniky-1938-1960-frantisek-hecko-maria-jancova-ojedinele-memoare|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref>. Tretí román ''Svätá tma'' zostal v nedokončenom tvare. [[Vojtech Mihálik]] ([[1926]]) – [[2001]]) bol básnik tvoriaci v prevažnej miere až po roku [[1948]] s výnimkou ľúbostnej lyriky „Či vôbec“, ktorú uverejnil v roku [[1944]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydanie=1|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=55|odkaz na autora=Vojtech Mihálik|}}</ref>. Po prvotine, ktorá sa radila ku [[Katolícka moderna|katolíckej moderne]] písal už len poéziu náležiacu do [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], ideovo jednoznačnú angažovanú a jasne sa vyjadrujúcu v prospech proletariátu. Jeho politická kariéra mu zabezpečila angažmán vo významných kultúrnych inštitúciách. Po schematizme [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] (pozri napríklad ''Neumriem na slame'', zbierka básní z [[1955]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=137}}</ref>) sa jeho tvorba [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] čiastočne oslobodila od socialistického kánonu (napr. zbierka Tŕpky, Appassionata, Útek za Orfeom) a jeho poézia nabrala vyššie kvality, no v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] jeho tvorivá vypätosť povolila. Mihálik sa navyše smutne preslávil uplatňovaním zákazu publikovania pre celú skupinu básnikov mladšej a strednej generácie - skupine [[Osamelí bežci]], do ktorej patrili [[Ivan Štrpka]], [[Ivan Laučík]] a [[Peter Repka]] a básnikom [[Štefan Moravčík]], [[Milan Richter]], [[Ján Švantner]]. K vrcholom jeho tvorby patria básnické skladby ''Appassionata'' (názov podľa [[Ludwig van Beethoven|Beethoven]]ovej sonáty) a ''Útek za Orfeom''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vojtech Mihálik - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vojtech-mihalik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-27|priezvisko=Hochel|meno=Igor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Igor Hochel}}</ref> ==Socialistický realizmus a jeho problematizácia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus a jeho problematizácia|url=https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=profil.kultury.sk/|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730042631/https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref>== Zároveň s vývojom literatúry socialistického realizmu sa začal diskurz o správnosti jeho umeleckých postupov. Viacerí slovenskí autori napísali aj vydali diela, ktoré postupne spochybňovali stalinský model. Boli to [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]]. Nariadenými témami boli [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácia]] roľníkov, [[industrializácia]], [[SNP]], [[druhá svetová vojna]]. Jedinou správnou hlavnou postavou bol triedne uvedomelý hrdina pochádzajúci z proletariátu. Autori tvoriaci s kritickým pohľadom na uvedené tematické piliere diela socialistického realizmu sú zároveň medzivojnoví autori, ktorí sa zaradili do socialistického realizmu tesne po roku [[1948]], no už v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa začali od neho odkláňať. [[Dominik Tatarka]] ([[1913]]{{--}}[[1989]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dominik-tatarka/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Halvoník |meno=Alexander |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Alexander Halvoník}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panna zázračnica - Dominik Tatarka - Anabella, svetlo v temnotách |url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/panna-zazracnica-dominik-tatarka-anabella-svetlo-v-temnotach |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Mráz |meno=Peter |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Mráz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka |url=http://www.zssd-mt.edu.sk/spisovatelia/spis/dtat.html |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=zssd-mt.edu.sk}}</ref> bol spisovateľ - prozaik a ikona disentu na Slovensku od roku [[1977]]. Začínal v [[40. roky 20. storočia|40.rokoch]] ako prozaik, ktorý míňal rady autorov naturizmu a mieril do nového prozaického smeru, ktorý nazýval “sujetovo zovretou prózou”. Po prvý krát nazval sujetovým básnikom spisovateľa [[Ján Červeň|Jána Červeňa]], ktorý vydal v [[1942]] zbierku noviel ''Modrá katedrála''. Táto tendencia ho zároveň priviedla ku kritike spomenutej lyrizovanej prózy. Tatarka si definoval nového prozaika ako sujetového básnika. Išlo mu o nové sociologické námety, organizačné princípy novej spoločnosti, čo si vyžadovalo ustanoviť nový hlavný sujet diela. Už jeho debut ''V úzkosti hľadania'' ([[1942]]) obsahoval nový pohľad na spoločenské vzťahy vo význame jeho tézy o dôležitosti sujetu. Tatarka však bol nielen "sujetový básnik" ale aj autor, ktorý cítil kresťanskú duchovnosť a "tragický pocit života", čo si osvojil z diela [[Miguel de Unamuno|Miguela de Unamuna]]. Z toho vyplýva jeho predstava sveta ako modelu [[Kreacionizmus|kreacionizmu]]. Zaoberal sa aj protikladom anarchie a poriadku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2 |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydavateľ=Národné literárne centrum |miesto=Bratislava |rok=1999 |isbn=80-888-78- 50-0 |strany=492{{--}}497 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] vydal protivojnové novely (''Pach'', 1943, ''Posol prichádza'',1940) a zbierku noviel ''V úzkosti hľadania''. V roku [[1944]] mu vyšla [[Panna zázračnica]] - príbeh múzy Annabelly, ktorý je Tatarkovou modifikáciou pohľadu na súdobú spoločnosť “lyrických bláznov”. Kľúčovým dielom, ktoré otočilo jeho pohľad na dobovú literatúru a politiku a tým jeho celkový tvorivý profil, bola dvojnovela ''[[Démon súhlasu]]'',([[1956]]). Dielo je alegorickou groteskou spochybňujúcou spoločenské vzťahy v socializme a etiku konania jeho protagonistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vnútorná emigrácia ako gesto slobody (Dominik Tatarka a Ludvík Vaculík po roku 1968)|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=119222|dátum prístupu=2022-02-05|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|dátum vydania=2009-02-02|vydavateľ=CEEOL - wikipedia library|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref> [[Peter Karvaš]] ([[1920]]{{--}}[[1999]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Peter Karvaš |url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-karvas |dátum prístupu=2021-06-20 |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol významný slovenský dramatik, prozaik a teoretik drámy. Uholným kameňom jeho tvorby je dráma. Po vymanení sa z osudu prenasledovaných v dobe slovenského fašizmu a povstania sa stal dramaturgom v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]], na [[Nová scéna|Novej Scéne]] a [[SND]] a kultúrnym atašé v Rumunsku. Diskusiu o socialistickom realizme a prehodnocovanie schematizmu ako neželaného javu spôsobil jeho román ''Pokolenie v útoku'' ([[1952]]) končiaci zmenou socialistického modelu [[SNP]] a nadväzujúci na román ''Toto pokolenie'' (1949)(nedokončenú trilógiu). Po pokuse o širší pohľad Karvaš vydáva satirické prózy ''Čert nespí'' (1954), ''Čertovo kopýtko'' (1957). Kariéru mu prerušila okupácia [[ČSSR]] v [[1968]], s ktorou odmietol súhlasiť. Pred 68. rokom napísal prózy ''Niet prístavov'', ''Polohlasom'', ''Toto pokolenie'', ''S nami a proti nám'', v ktorých realistickou metódou spracúval psychologické novely, historický sociálny román, reportáže a črty. Dobovú spoločenskú atmosféru zobrazoval v humoristicko - satirickom štýle. Písal nielen humoresky, ale aj knižky pre deti. V roku [[1979]] po vynútenej pauze mu vyšiel román o povstaní ''Noc v mojom meste''. V [[1968]] vydal zbierky humoresiek ''Humoresky a iné kratochvíle'',( I, II), ''Posledné humoresky a iné kratochvíle'' v [[1989]]. V porevolučnom období 89-teho je zaujímavý jeho súbor [[Causerie|causerií]] ''V úvozovkách'', čo je zriedkavo sa vyskytujúci žáner v slovenskej literatúre. Písanie divadelných hier bola Karvašova celoživotná činnosť, ktorú začal v roku [[1943]] hrou ''Hanibal pred bránami''”, pokračoval so ''Spolok piatich''”, ''Meteor''”, obidve 1945, ''Hra o básnikovi'', 1946, ''Bašta'', 1948 a najznámejšia dráma ''[[Polnočná omša]]'' [[1959]]. Ako divadelný kritik písal teoretické diela ''Kapitoly o rozhlase'', ''K základným otázkam súčasného divadla'', ''Úvod do základných problémov našej drámy'', všetko v [[1984]], v [[1956]] publikoval ''K niektorým otázkam našej drámy''. Vydali mu reportáže z ciest po [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Význam jeho tvorby spočíva v oslobodení sa zo schematizmu hroziaceho poslušným, ktorí dodržiavali stanovený kánon socialistického realizmu. [[Ladislav Mňačko]] ([[1919]]{{--}}[[1994]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/zivotopis-autora |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Petrík |meno=Vladimír |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}} |odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> bol spisovateľ a novinár pôvodom z proletárskeho prostredia Banskej Bystrice. V [[40. roky 20. storočia|40.]] a [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa aktivizoval v radoch socialistických realistov po druhej svetovej vojne, až v [[1963]] mu vyšli [[Oneskorené reportáže]], v ktorých opisoval vykonštruované procesy v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] a ktoré dokázali otvoriť oči novým nastupujúcim generáciám. Napísal aj ďalšie knihy svojim myšlienkovým dosahom rozhodujúce pre profil vzbúrenca proti režimu: v [[1968]] publikoval ''[[Ako chutí moc]]''<ref>{{Citácia knihy|titul=Ako chutí moc |priezvisko=Mňačko |meno=Ladislav |vydanie=2 |vydavateľ=[[Slovenský spisovateľ]] |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-220-0171-6 |strany=201 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, románový pamflet o hypnotizujúcej moci totalitného režimu, v [[1972]] ''Súdruh Münchhausen''”, satirický román v [[Orwellova filozofia dejín|orwellovskom]] štýle a groteskné rozprávanie o povojnových dejinách [[KSČ]]. V románe sa prezentujú postavy zo skutočnej politiky s pozmenenými menami (Husár – [[Gustáv Husák]], Gotles – [[Klement Gottwald]]...). Mňačko sa po okupácii a úteku do [[Rakúsko|Rakúska]] pustil do písania kritických diel voči [[Komunizmus|komunizmu]], v slovenskom aj nemeckom jazyku. Medzi tieto premeny v jeho tvorbe patrí aj politická esej ''Siedma noc''”<ref>{{Citácia knihy |titul=Siedma noc |priezvisko=Mňačko|meno=Ladislav |vydanie=1 |vydavateľ=Práca, vydavateľstvo a nakl. odborov na Slovensku |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-7094-204-5 |strany=197 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, publikovaná v [[1968]]. V eseji navodil atmosféru posledného augustového týždňa po vpáde vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]], v ktorej opisuje politické súvislosti aj spoločenskú situáciu z vlastného pohľadu novinára. [[Alfonz Bednár]] ([[1914]]{{--}}[[1989]]) prozaik, scenárista, dramaturg a prekladateľ, začal tvoriť po roku [[1945]], kedy zároveň pracoval na [[Povereníctvo|Povereníctve]] informácií. Oceňovaný je jeho prvý román ''[[Sklený vrch]]'', [[1954]] a veľmi úspešný film podľa jeho scenára [[Slnko v sieti]], podľa ktorého je pomenovaná slovenská filmová cena. Bednárov prínos do literatúry spočíva v neschematickom prístupe k tvorbe prózy a scenárov. „Jeho tvorivý postup pozostával z prvkov sujet s tajomstvom, striedanie niekoľkých časových rovín, intímna denníková forma záznamov, vynikajúce rozprávačstvo a suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a postupov modernej, najmä anglosaskej prózy“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Alfonz Bednár - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/alfonz-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Baláž |meno=Anton |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Anton Baláž }}</ref>. Novátorstvo mu vynieslo cenzorské zásahy a negatívne reakcie socialistických kritikov. [[Rudolf Jašík]] ([[1919]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> prozaik, básnik a publicista, tvoriť začal po roku 1945. Jeho témami bola vojna, povstanie, cestovanie a spoznávanie iných kultúr. Vo svojich krátkych prózach použil metódu naturizmu, v románoch zase postupy moderného európskeho románu. Významné sú román ''Námestie sv. Alžbety''<ref>{{Citácia knihy|titul=Námestie svätej Alžbety|priezvisko=Jašík|meno=Rudolf|vydanie=1|vydavateľ=Mladé Letá|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=268|odkaz na autora=Rudolf Jašík}}</ref> a scenáre k trilógii ''[[Mŕtvi nespievajú]]''. Po sebe zanechal aj tri zbierky [[Nadrealizmus|nadrealistickej]] poézie v rukopise ''Ypsilon'', ''Dve rieky'', ''Moje mesto''. Viacero jeho diel zostalo nedokončených. ==[[Generácia 56]]== Generácia 56 bola skupina autorov, hlavne prozaikov, ktorí publikovali svoje diela v časopise [[Mladá tvorba]]. Bol to iný druh literatúry, než sa vyžadoval politickou elitou tej doby. Kánon socialistického realizmu odmietli a písali realistickú prózu sústredenú na sociálne, rodinné a intímne vzťahy, používali modernú slovenčinu, realistický štýl. K týmto autorom patrili [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]] a autori, ktorí publikovali začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]: [[Anton Hykisch]], [[Marína Čeretková-Gállová]], [[Peter Balgha]] a [[Jaroslava Blažková]]. {{Hlavný článok|Generácia 56}} ==Exilová literatúra 1939{{--}}1990 <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny exil 1939 - 1990|priezvisko=Cabadaj|meno=Peter|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2002|isbn=80-7090-647-2|strany=201|odkaz na autora=Peter Cabadaj}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exilová literatúra|url=https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum prístupu=2021-08-26|vydavateľ=SAV Bratislava - Profil slovenskej literatúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730041612/https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref>== V histórii slovenskej literatúry sa často vyskytujú autori donútení k exilu, nielen jednotlivci, ale aj celé emigračné vlny. Od čias, keď vyhnali [[Sv. Cyril a Metod|sv. Cyrila a Metoda]] a ich učeníkov, sa tieto objavujú opakovane. V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pod tlakom [[Rekatolizácia|rekatolizácie]] boli donútení odísť mnohí barokoví protestantskí autori, napríklad [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]], [[Tobiáš Masník]], [[Daniel Krman]], [[Eliáš Ladiver]], [[Juraj Láni]], [[Izák Caban]] či [[Daniel Sinapius-Horčička]]. V období [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmu]] emigrovali zo [[Slovensko|Slovenska]] [[štúrovci]] [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Miloslav Hurban]]. V [[20. storočie|20. storočí]] sa striedali viaceré exilové vlny. Tvorivé osobnosti slovenskej literatúry sa rozišli do 26 krajín sveta a skoro všetkých kontinentov. V období [[1939]]{{--}}[[1945]], kedy vznikla [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] odišli z vlasti viacerí židovskí autori, napríklad [[Gejza Vámoš]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=286}}</ref> do [[Čína|Číny]] a [[Brazília|Brazílie]]. Časť tejto protihitlerovsky orientovanej generácie autorov píšucich slovensky sa vrátila po páde [[Jozef Tiso|Tisovho]] režimu späť - [[Jozef Slávik-Neresnický]], [[Theo H. Florin|Teo Herkeľ Florin]], iní zotrvali v exile, napríklad [[Gejza Vámoš]], [[Štefan Osuský]], [[Klement Šimončič]], Peter a Jozef Prídavkovci. Medzi rokmi [[1945]] - [[1950]] emigrovala temer celá tvorivá skupina [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]] a jednotlivci slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]] do viacerých krajín. Po roku [[1948]] odišla vlna emigrácie z dôvodu ideologicko-politického, medzi ktorými boli hlavne politici z [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. V tomto období sa stala centrom literárneho života [[Argentína]]. V dekáde rokov [[1950]]{{--}}[[1960]] v [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]]e v [[USA]] bol v [[1950]] založený ''Slovenský ústav'' a revue kultúry ''Most'' v [[1954]]. Táto dekáda znamenala aj ďalší únik tých slovenských autorov z vlasti, ktorí si uvedomili definitívny koniec nádejí na demokraciu v Československu. Štvrtá vlna utečencov vznikla v rokoch [[1968]]{{--}}[[1990]]. V tomto období odišli autori do západoeurópskych krajín, centrum slovenskej emigračnej kultúry sa presunulo z Argentíny a USA do [[Taliansko|Talianska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], [[Kanada|Kanady]] a [[Nemecko|Nemecka]]. Dôležitým organizátorom kultúrneho života v [[Argentína|Argentíne]] sa stal [[Rudolf Dilong]], ktorý pokračoval aj v tvorbe poézie. Po príchode v [[1948]] vydal zbierky ''Balady'', ''Listy z emigrácie'', ''Diaľky bez domova'' a viaceré ďalšie. Písal aj lyrizovanú prózu: ''Bez matky'', ''Cesty vyhnanca'', ''Agónia veku''. Dilong sa v roku [[1965]] presťahoval do USA{{--}}[[Pittsburgh]]u, kde sa začala kumulovať slovenská literárna emigrácia, aby tam vytvorila nové kultúrne centrum Slovákov. Spomedzi dlhého zástupu básnikov, publicistov a prekladateľov v americkom exile spomeňme [[Andrej Žarnov|Andreja Žarnova]], ktorý po odchode z Československa a na ceste do USA vydal v Taliansku svoju jedinú exilovú knihu poézie ''Presievač piesku''. V [[Kanada|Kanade]] sa udomácnila [[Jaroslava Blažková]], známa svojou novelou ''Nylonový mesiac''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=25}}</ref>, podľa ktorej bol natočený v Československu rovnomenný film. V Kanade napísala zbierku poviedok ''Svadba v Káne Galilejskej'', ktorá tam aj vyšla v [[1973]]. V antológii československých spisovateliek v exile ''Doba páření'' jej vyšla poviedka ''Cesta do N''. Blažková bola na Slovensku členkou skupiny autorov [[Generácia 56]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaroslava Blažková|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jaroslava-blazkova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Peter Klas]], prozaik, je najplodnejším exilovým autorom. Publikoval zbierku poviedok ''Na strome života'' v [[1959]], román ''Svetlo pod halenou'' v [[1974]], obidve vydané v Kanade. Tieto diela sú napísané v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]]. Jeho najznámejší román je ''Satan proti Bohu'' z roku [[1983]]. Zachytil v ňom udalosti a atmosféru povstaleckého roku [[1944]] na [[Stredné Slovensko|Strednom Slovensku]]. Román je postavený na protikladnom pohľade na deje, ktoré prebehli počas ozbrojeného povstania, voči názoru autorov, ktorých vydávala vláda počas [[Socializmus v Česko-Slovensku|socializmu]], aj proti súčasnému pohľadu na toto obdobie. Román má napínavý dej, dramatickú výstavbu a psychologické stvárnenie pováh. V [[Taliansko|Taliansku]], [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] a [[Kanada|Kanade]] publikoval [[Gorazd Zvonický]], člen veľkej skupiny [[Katolícka moderna|katolíckej moderny]]. Prvú zbierku básní v exile vydal v [[Buenos Aires]] pod názvom ''S ukazovákom na mraku'' v [[1958]]. Zvonický napísal a vydal v [[Rím]]e básne, eseje a preklady. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Len črepy...Výkriky pri invázii.'' Táto kniha bola aj preložená do taliančiny ako ''Soltanto rovine... Esclamazioni durante l´ ivasione''. Početnejšie diela vytvoril v talianskom exile [[Eugen Vesnin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eugen Vesnin - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/eugen-vesnin/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-10-01|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, vlastným menom Ignác Zelenka. Už počas štúdií na [[Pápežská gregoriánska univerzita v Ríme|Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme]] publikoval časopisecky poéziu v štýle [[Katolícka moderna|katolíckej moderny.]] Po vojnovom odmlčaní začal publikovať v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] v [[Buenos Aires]]. Jeho prvá zbierka poézie ''Zo zátišia mimóz'' z roku [[1965]] mala širší čitateľský úspech, a bola preložená aj do taliančiny{{--}}''L´oasi delle mimose'' v [[1967]], v preklade profesora [[Leo Magnino|Leo Magnina]]<ref group="pozn.">„Vesninova poézia je v prvom rade jednoduchá a spontánna. A toto sú dve podstatné podmienky pre skutočného básnika. Ako sme už poznamenali, v prírode nachádza svoj prameň najlepšej inšpirácie. A tento naturalistický zmysel života, tento pôvab, ktorý pociťuje pri dotyku s krajinami Stredomoria, plnými farieb, svetla a s ich niekoľkotisícročnými civilizáciami, znamenajú najväčšiu hodnotu jeho poetického umenia a autentickosti jeho lyriky. “: Leo Magnino ku Oasi delle mimose, 1967</ref>. Vesnin pokračoval vo vydávaní série zbierok poézie ''Z temena mojich hôr'', ''Cesta na Ponzu'', ''Ja nie som potomok zlatokopov'', ''Aj v etruských záhradách'', ''Ó more, ó more'', ''Prehŕňajúc svoj rímsky náčrtník'', ''Tam, kde kvitnú eukalypty'' a iné. Poézia je lyrická, s romantickými opismi a inšpiráciami prírody. Úspešná zbierka je ''Kytica nezábudok'', ktorá je považovaná za najpôsobivejšiu lyriku v jeho diele. Do [[Nemecko|Nemecka]] odišli [[Roman Bednár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Bednár - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> - prozaik a cestovateľ, ktorý sa zaoberal tvorbou literatúry faktu, poézie a prózy, [[Imrich Kružliak]] - básnik, esejista, prekladateľ a [[Leopold Lahola]] - dramatik, prozaik, básnik, ktorý vydal v exile drámy ''Škvrny na Slnku'' v [[1955]] a ''Inferno'' v [[1960]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka poviedok ''Posledná vec.'' Čo sa týka poézie, Lahola tvoril nadrealistické básne, napríklad ''Ako jed škorpióna'' v [[1995]]. Posledným Laholovým dielom bola experimentálna filmová snímka ''Sladký čas Kalimagdory'', ktorej premiéry sa nedožil. Do Nemecka emigroval v roku [[1949]]. Vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] tvorila a tvorí prevažne nemecky stále [[Irena Brežná]] - prozaička, prekladateľka, autorka detskej literatúry, ktorá je súčasťou emigračnej vlny v [[1968]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Irena Brežná - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/irena-brezna/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ= Slovenské literárne centrum Bratislava}}</ref> Tamtiež sa usadil prozaik [[Dušan Šimko]], ktorý vyštudoval univerzitu v [[Bazilej-mesto|Bazileji]]. V emigrácii vydal zbierku poviedok ''Maratón Juana Zabalu'' v [[Londýn]]e, slovensky vyšla v [[1991]] a cestopisnú novelu ''Japonský diván'', tiež v českom jazyku. V [[Česko|Česku]] publikoval historický román ''Eszterházyho lokaj'' v roku [[2000]] v českom jazyku. ''Gubbio'' s podtitulom ''Kniha udavačov'' ([[2009]]) je sonda do problému udavačstva, ktoré Šimko analyzuje noeticky - z viacerých pohľadov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-29|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=Proudy - STŘEDOEVROPSKÝ ČASOPIS PRO VĚDU A LITERATURU|odkaz na autora=Dana Hučková}}</ref>. Až do vzdialenej [[Austrália (štát)|Austrálie]] zamieril [[Pavol Hrtus Jurina]], prozaik, ktorý upozornil na seba ešte na Slovensku svojim rozprávačským talentom, lyrickým cítením a témou rodných [[Kysuce|Kysúc]] v prózach ''Preťaté ohnivá'', ''Kameň na kameni''. Do exilu odišiel v [[1948]] a ďalšie diela vydával v [[Austrália (štát)|Austrálii]]: ''Dávno a potom'' v [[1969]], ''Daň z krvi'' [[1972]], ''Jazvy'' v [[1979]], ''My vrchári'' v 1979, ''Šľapaje'' v [[1982]], ''Návrat na výšiny'' v [[1991]] a iné. Hrtús Jurina tvoril [[lyrizovaná próza|lyrizovanú prózu]] kontinuálne od čias na Slovensku na tému života a prírody na [[Kysuce|Kysuciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Hrtús-Jurina - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-hrtus-jurina/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> V [[Rakúsko|Rakúsku]] od roku [[1951]] tvorila [[Zdenka Beckerová]], ktorá si vo svojich prózach volila tému emigrácie pred [[1989]], napríklad ''Za vrchom vrch'' v [[1995]], román ''V zatmení mesiaca'' v roku [[1999]] a prekladala do nemčiny diela slovenských autoriek a poéziu slovenských básnikov (Míla Haugová, J. Kákošová). Pravidelne publikuje svoje diela v nemeckom jazyku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdenka Beckerová - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zdenka-beckerova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ==[[Postmoderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderna|url=https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum prístupu=2021-09-07|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry - Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730043434/https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderné postupy v slovenskej próze 60. rokov Ivana GIBOVÁ|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/olostiak4/subor/Gibova.pdf|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Gibová|meno=Ivana|vydavateľ=Pulib.sk - Prešovská univerzitná knižnica|odkaz na autora=Ivana Gibová|strany=7|jazyk=slovensky}}</ref>== Prvé dotyky postmoderny so slovenskou literatúrou nachádzame v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20.stor.]] v dielach [[Pavel Hrúz|Pavla Hrúza]] ''Dokumenty o výhľadoch'' ([[1966]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Dokumenty o výhľadoch, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6,str. 461- 462</ref> a ''Okultizmus'' ([[1968]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6, str.9-220</ref> obsahujúcich typické postmodernistické umelecké postupy ako sú [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Jambor|meno=Ján|vydavateľ=Ústav svetovej literatúry SAV|odkaz na autora=Ján jambor|url archívu=https://web.archive.org/web/20210908214018/http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum archivácie=2021-09-08}}</ref>,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=https://www.czechency.org/slovnik/INTERTEXTUALITA|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=|meno=Petr|vydavateľ=czechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny online|odkaz na autora=prof. PhDr. Petr Karlík, CSc.}}</ref>, ironický postoj narátora, pluralita hlasov, [[Eklekticizmus (umenie)|eklekticizmus]] jazykov a štýlov, prelínanie popkultúry a elitnej kultúry, [[nostalgia]], fragmentarizácia textu, hra so slovom. V diele [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] ''Citová výchova v marci'' ([[1965]]) sú vložené implicitné citácie v poviedkach a parodovanie citovosti, ktoré sa vyskytujú aj v textoch ''Eskalácia citu'', [[1989]]; ''Slovenský Casanova'', [[1991]] (napísal so spoluautorom [[Lajos Grendel|Lajosom Grendelom]]) a ''Krutý strojvodca'' ([[1996]]). Tieto spomenuté umelecké postupy vedú k dekonštrukcii [[Mýtus|mýtu]] protagonistu príbehu pochádzajúceho z proletariátu, ktorý býval stvárňovaný v literatúre [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Čiastkovo sa postmodernizmus objavil aj v debute [[Dušan Mitana|Dušana Mitanu]] ''Psie dni'' ([[1970]]). Postmoderna sa však nerozvíjala ďalej kvôli politicko-ideologickým prekážkam. Po roku [[1989]] s nástupom [[Sloboda slova|slobody slova]] začali publikovať svoje postmodernistické diela opäť [[Dušan Mitana]] a [[Dušan Dušek]]. Posledným postmoderným prozaickým dielom Dušana Dušeka je zbierka ''Ponožky pred odletom'' z roku [[2015]], pre ktorú je charakteristický postmodernistický znak vrstvenia žánrov v jednom texte, teda [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lntertextualita v slovenskej postmodernej próze - Podoby medzitextového nadväzovania v prozaickom diele Dušana Dušeka ''Ponožky pred odletom''|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/02120907--SL-2016-2-porizekova-134-139.pdf|dátum prístupu=2021-09-19|priezvisko=Parížeková|meno=Adriana|vydavateľ=SAV.sk|odkaz na autora=Adriana Parížeková}}</ref>. Inými umeleckými metódami týchto dvoch autorov sú [[metatextualita]] - (text v texte) a [[hypertextualita]] - (prepisovanie základného diela pomocou princípov [[travestia|travestie]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Štraus|meno=František|titul=Príručný slovník literárnovedných termínov|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|miesto=Bratislava|isbn=80-8061-065-7|strany=330|jazyk=slovenský}}</ref>, <ref group="pozn.">Citát z diela literárnovedných termínov - František Štraus:travestia - žáner humoristickej literatúry - báseň alebo prozaické dielo, ktorým sa komickou formou zosmiešňuje dielo vážneho obsahu, patriace k „vysokej” literatúre... Za travestie môžeme považovať verše R. Fabryho zo zbierky Uťaté ruky, v ktorých zosmiešňuje sentimentálnu ľúbostnú lyriku.</ref> a [[pastiš]]u<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Štraus|meno=František|titul=Príručný slovník literárnovedných termínov|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|miesto=Bratislava|isbn=80-8061-065-7|strany=219|odkaz na autora=František Štraus|jazyk=slovenský}}</ref>, <ref group="pozn.">Príručný slovník literárnovedných termínov - František Štraus: pastiš - umelecké dielo zostavené z úryvkov dvoch alebo viacerých diel, pochádzajúcich od jedného alebo viacerých autorov. Pastiš satirickej povahy obsahuje prvky paródie.</ref>,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Michel|meno=Albin|titul=Encyclopaedia Universalis:Dictionnaire des Genres et notions littéraires|vydanie=2|vydavateľ=Encyclopaedia Universalis, Albin Michel|miesto=Paríž|rok=2001|isbn=2-226-12236-2|strany=561-562|jazyk=francúzština}}</ref>, <ref group="pozn.">Citácia z hesla ''Pastiche'' od Véronique Klauberovej v Encyclopaedia Universalis/Slov.preklad:"Praktizovanie pastišu, imitačného žánru prislúchajúceho k umeleckej činnosti „druhého stupňa” (G. Genette), siaha až k tvorbe originálnych diel, hoci samotné slovo sa v objavuje až v XVII. storočí a to v jazyku výtvarníkov. Pastiche, ktorý sa považuje za vedľajší žáner, pretože je spojený so svojím originálom tak, ako je Mesiac so Zemou, nemá samostatnú existenciu, okrem zmiznutia modelu (Platón užíva pastiš u Lysias vo Phaedre). Jeho nejednoznačný status umocňuje etymológia pripomínajúca varenie (pasticcio znamená v taliančine pasta), ale hanlivé akcenty Encyklopédie pochádzajú aj z jej nemenej nejednoznačnej situácie, medzi jej výsmechom a obdivným odkazom (Genette)"</ref>. K postmodernistom možno priradiť okrem [[Dušan Mitana|Mitanu]] a [[Dušan Dušek|Dušeka]] [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]], [[Martin Bútora|Martina Bútoru]], [[Ján Johanides|Jána Johanidesa]], [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] a [[Dominik Tatarka|Dominika Tatark]]u (''Písačky, Navrávačky''). V ich prózach sa vyskytuje vo fiktívnych príbehoch zmiešaná reč autora a priama reč postáv príbehu, citácie z iných textov, polopriama reč a nevlastná priama reč. Slovenskí postmodernisti využívajú okrem [[Paródia|parodizácie]] žánru, napríklad [[Peter Pišťanek]] v románe ''Rivers of Babylon'', [[Mýtus (rozlišovacia stránka)|mýtus]] ako rozprávačskú konštrukciu, napríklad dramatik [[Karol Horák]] a [[Subverzia|subverziu]] rétorizmu (zosmiešňovanie), napríklad [[Eman Erdélyi]] a [[Marek Vadas]] v románe ''Univerzita'', [[1997]], alebo [[Peter Macsovszky|Peter Maczovszky]] v texte ''Cvičná pitva'' ([[1997]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Postmoderná literatúra a film|priezvisko=Žilka|meno=Tibor|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=2006|isbn=80-8094-041-X|strany=188|odkaz na autora=Tibor Žilka}}</ref> [[Dráma]] sa v období slovenskej postmoderny prebudila v roku 1987/88 inscenovaním absurdnej hry [[Karol Horák|Karola Horáka]] ''Cesta'' na [[Divadlo Nová scéna|Novej Scéne]] a ďalšej vlastnej hry ''Medzivojnový muž'' v Martinskom divadle. V [[1989]] vydal [[Dušan Mitana]] hru ''Koniec hry''. V sezóne 1986/87 inscenovali hru [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]] ''Súkromná oslava'' a jeho viaceré hry ''Nultá hodina'' v Martine, ''Zadný vchod'' vo Zvolene a ''Vlastenci z mesta YO'' v Poetickom súbore Novej Scény.<ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied a Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref> ==Slovenská literatúra po 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta stredoeurópskych štúdií, Katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6|strany=174}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Aktéri a tendencie literárnej kultúry na slovensku po roku 1989|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=978-80-223-4041-0|strany=112|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-27|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=PROUDY středoevropský časopis pro vědu a literaturu|odkaz na autora=Dana Hučková|jazyk=slovenský}}</ref>== Po politickom prevrate nazvanom [[Nežná revolúcia]] nastali zmeny v systéme literárnych inštitúcií, vydavateľstvá sa privatizovali a vznikali nové. Autori získali slobodu slova a teda aj tvorby. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] končili s tvorbou autori, ktorých hlavná časť kariéry patrila do predrevolučného diania. Boli to napríklad [[Vojtech Mihálik]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Mojík]], [[Ján Ondruš]] {{--}}člen [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]], poetka [[Lýdia Vadkerti-Gavorníková]], básnik [[Vojtech Kondrót]], [[Miroslav Válek]] a predčasne odišiel aj [[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]]. Publikovať mohli opäť po dištancoch udelených komunistickou mocou [[Osamelí bežci]], básnici [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], členovia [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]] a niekoľkí slovenskí disidenti [[Zlata Solivajsová]], [[Albert Marenčin]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Kadlečík]], [[Oleg Pastier]]. Po roku [[1989]] je možné určiť päť literárnych prúdov, z ktorých sa však výrazné tvorivé osobnosti snažili uvoľniť a tvoriť v individualistických rámcoch. Tieto prúdy sa definujú ako: * Vplyv [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]] a [[Konkretizmus (poézia)|konkretistov]] v [[Trnavská skupina|Trnavskej skupine]], a vplyv tých, ktorí nadviazali na vzburu básnikov konca [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]{{--}}[[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]], [[Ivan Kolenič]], [[Taťjana Lehenová]] a [[Barbarská generácia]]. * Inšpirácia tvorbou [[Osamelí bežci|Osamelých bežcov]] * Nadviazanie na tvorbu [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], úspešné publikácie boli ''Katolícke piesne z Važca'' a román ''[[Dom opustenosti]]'', ktoré vydal [[Janko Silan]] a [[Milan Rúfus]], ktorý publikoval ''Modlitbičky'' v [[1990]]. * Odmietanie akejkoľvek vývinovej etapy a štýlov pred rokom [[1989]] a polemizovanie o podstate poézie a jej komunikačnom štatúte, napríklad [[Agda Bavi Pain]] * Ženský emancipačný prúd s neo-feministickými inšpiráciami, v ktorom sa darilo poetkám [[Stanislava Chrobáková Repar]], [[Taťjana Lehenová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taťjana Lehenová-komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tatjana-lehenova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-07-11|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref>, [[Ľubica Somolayová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľubica Schmarcová|url=https://www.anasoftlitera.sk/main/anasoft-litera/porota/schmarcova-lubica/|dátum prístupu=2021-12-05|vydavateľ=anasoftlitera.sk}}</ref>, [[Mária Ferenčuhová]], [[Nóra Ružičková]] a [[Katarína Kucbelová]]. Z týchto prúdov sa vyvinula na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] aj [[Postmodernizmus|postmoderná literatúra]] zdôrazňujúca prácu s textom a pohrávanie sa so slovom. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa začala postupná premena štruktúry platforiem združujúcich tvorcov. Neskôr nastalo rozdrobovanie až atomizovanie rôznych literárnych asociácií a neformálnych zoskupení.<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9|strany=292|odkaz na autora=Marián Grupač}}</ref> ===Próza po roku 1990=== Prozaici, ktorí zostali vo vlasti a dištancovali sa od normalizačných metód od roku [[1968]] až po [[Nežná revolúcia|Nežnú revolúciu]] a rôznym spôsobom sa buď vyhýbali publikovaniu umeleckej literatúry alebo tvorili iné žánre, napríklad preklady, po roku 1990 začali naplno tvoriť a publikovať svoje odložené diela. Do tejto kategórie patria [[Ján Johanides]], [[Rudolf Sloboda]]<ref group="pozn.">Citácia z knihy ''Ako vzniká deň'',str. 320, citát R. Slobodu: Spisovateľ sa snaží , aby na triviálnej asociácii založil čosi neobvyklé. Ale toto neobvyklé má tiež svoje zákony a neraz prídeme na to, že to, čo sme považovali za svojskosť, vymyslel už alebo povedal niekto pred nami... Vymyslíme niečo, čo náš kolega zatiaľ nevymyslí. Skoncentrujeme sa, zamyslíme, poprevraciame všetko naruby, a plody: Nové asociácie.</ref> [[Pavel Vilikovský]]<ref group="pozn.">Citát z knihy ''Ako vzniká deň'', str.249: Zobrazovanie postáv ako nositeľov vlastností, typizácia atď. nemajú v poviedke miesta, postavy sú možnosti čitateľovho vnútra.</ref>, [[Pavel Hrúz]], [[Dušan Dušek]], [[Dušan Mitana]], [[Alta Vášová]], [[Stanislav Rakús]] a tiež [[Lajos Grendel]], ktorý robil maďarsko-slovenské preklady. Uvedení spisovatelia sa zaoberali témami života v totalite, slobody jednotlivca, post-totalitného rozpadu hodnôt, analýzou zla v uvedených súvislostiach. Autori používajú pri tom rôzne tvorivé metódy, ako je [[irónia]], [[paródia]] a technika [[brikoláž]]e (brikoláž je ovplyvnená intertextuálnosťou, formovaním významov textu odkazom na iné texty), [[persifláž]]e a [[travestia|travestie]] (zosmiešňujúca obmena vážneho literárneho diela, druh paródie). ===Dráma po roku 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta stredoeurópskych štúdií, katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6}}</ref>=== Postmoderná dráma na Slovensku začala ožívať opäť už od roku [[1987]] inscenovaním slovenských autorov ako boli [[Karol Horák]] a jeho hry ''Medzivojnový muž'' a ''Cesta''. Znova sa začali dávať hry [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]], tieto divadelné kusy patria do žánru absurdného divadla, ktoré je súčasťou slovenskej postmoderny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95}}</ref> Kým dráma po roku [[1989]] prekonávala rekonštrukciu svojich inštitúcií, ktoré sa rušili a znova etablovali, zaznamenala tvorivý útlm vo viacerých svojich disciplínach. V najpriaznivejšej situácii sa ocitli autori divadelných súborov alternatívnych javiskových foriem. Pokračovali [[Stanislav Štepka]], [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]], [[Rudolf Sloboda]], [[Karol Horák]], [[Peter Scherhaufer]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maťašík - Peter Scherhaufer|url=http://www.udfv.sav.sk/dokumenty/Matasik-Peter.Scherhaufer.pdf|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=Maťašík|meno=Andrej|vydavateľ=udfv.sav.sk|odkaz na autora=Andrej Maťašík}}</ref>, [[Blaho Uhlár]] a [[Viliam Klimáček]]. Autori, ktorí okrem iných žánrov písali aj drámu boli [[Peter Karvaš]], [[Peter Kováčik]], ktorý uviedol hru ''Boží vták'' v [[1993]] a ''Svätý z Hlbokého'' v roku [[1998]]. Zo satirikov bol aktívny [[Ľubomír Feldek]] novými scenármi, ktoré boli paródiami na folklór a literárne témy, napríklad ''Smrť v ružovom'' o [[Édith Piaf]] v [[1995]], ''Teta z Prahy'', ''Horor v horárni'' podľa ''Hájnikovej ženy''. Ponovembrová scéna divadla [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka Korzo ´90]] uviedla úspešné divadelné kusy od [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]] ''Armagedon na Grbe'' v [[1993]] a ''Macocha'' v [[1996]]. [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]] publikovali v súbornom vydaní všetko, čo odohrali na rôznych scénach. [[Mikuláš Kočan]] uviedol hru ''Húsky, húsky, kam letíte''. [[Milka Zimková]] uvádzala a vydala [[Monodráma|monodrámy]] v ''Divadle jedného herca''. Najplodnejším autorom v rámci malých javiskových foriem je [[Viliam Klimáček]], dramatik, prozaik a zakladateľ divadla GUnaGU<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9}}</ref>. Prozaik a dramatik [[Pavol Weiss]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Weiss - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-weiss/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> napísal hry ''Priateľky'' a ''Bajmann Brothers'' v [[2005]] s dobovými aktuálnymi témami. Prozaik [[Michal Hvorecký]] publikoval hru ''Plyš'' podľa svojho rovnomenného románu v postmodernom štýle. Ďalší významnejší autor je [[Peter Scherhaufer]] s postmodernou hrou ''Kemu ce treba?''. [[Blaho Uhlár]] začal uvádzať hry v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] a pokračoval aj po prevrate v [[1989]] absurdnými scénickými kusmi ''Kolaps'', ''IM-PASSE'' a ''Dyp inaf'', všetky v [[1991]], ''Eo ipso'' v [[1994]], ''Komora'' v [[1995]], ''Tváre'' v [[1997]], ''DNO - Óda na McWorld'' v [[1998]]. Absurdita dobového života je zobrazená metódou nespojitých výjavov, aby tak zobrazil chaos prežívania. [[Michal Babiak]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Babiak|url=https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum prístupu=2022-02-14|vydavateľ=Spišské divadlo|odkaz na autora=Michal Babiak|url archívu=https://web.archive.org/web/20220214145121/https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum archivácie=2022-02-14}}</ref> vydal svoje hry v spoločnej publikácii ''Tri scenáre'' v [[1997]]. [[Rastislav Ballek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rastislav Ballek|url=https://snd.sk/profil/2031/rastislav-ballek#|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=snd.sk}}</ref> vo svojom dramatickom diele používal témy z diel iných autorov, aby tak satirizoval Vajanského či polemizoval s [[Gejza Vámoš|Gejzom Vámošom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako dnes čítame, inscenujeme drámu, divadelný text?|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=16208|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Podmaková|meno=Dagmar|dátum vydania=|vydavateľ=CEEOL -Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Dagmar Podmaková}}</ref>. Ballekove prózy [[Južná pošta (film)|Južná pošta]], [[Pomocník (film)|Pomocník]] a [[Agáty (film)|Agáty]] boli filmovo spracované. Literárni vedci radia jeho dielo do zlatého fondu slovenskej literatúry.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pisár dlhých zápiskov|periodikum=Knižná revue č. 5/2021|priezvisko=Chmel|meno=Rudolf|vydavateľ=www.litcenrum.sk|miesto=Bratislava|dátum=20.máj 2021|ročník=XXXI|číslo=5}}</ref> Dlhodobo tvoriaci dramatici, ktorí vydávali hry aj po prevrate v [[1989]] sú [[Osvald Zahradník]], [[Karol Horák]], [[Stanislav Štepka]], [[Jana Bodnárová]], [[Eva Maliti-Fraňová]], [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andrej Ferko]], [[Miloš Karásek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karásek Miloš|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karasek-milos|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>, [[Silvester Lavrík]], [[Tomáš Horváth (literárny vedec a spisovateľ)|Tomáš Horváth]], [[Peter Pavlac]], [[Roman Olekšák]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Olekšák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-oleksak|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Michal Ditte]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Ditte|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-ditte/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. == Literárne súťaže na Slovensku == * ''Jurinova jeseň'', [[Čadca]] * ''Krídla [[Ivan Laučík|Ivana Laučíka]]'', [[Liptovský Mikuláš]] * ''Literárne dni [[Pavol Dobšinský|Pavla Dobšinského]]'' * ''Literárna Senica [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]]'', [[Senica]] * ''Literárna súťaž [[Jozef Branecký (spisovateľ)|Jozefa Braneckého]]'', [[Trenčín]] * ''Petržalské súzvuky [[Ferko Urbánek|Ferka Urbánka]]'', [[Bratislava]] - [[Petržalka]] == Antológie == * ''Slovenský klasicizmus – poézia'' je vlastne reedíciou staršej antológie ''Na lutnu''. Výber zo slovenskej klasicistickej poézie (edične pripravil C. Kraus) z roku 1986.<ref name="litcentr" /> * ''Slovenský klasicizmus – próza'', editor C. Kraus<ref name="litcentr">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=klasicizmus – poézia, Slovenský klasicizmus – próza - Opakovanie dejín (aj s chybami)|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/slovensky-klasicizmus-poezia-slovensky-klasicizmus-proza-opakovanie-dejin-aj-s-chybami|dátum prístupu=2021-06-21|priezvisko=Vojtech|meno=Miloslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Miloslav Vojtech}}</ref> == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Bibliografia == * [[Encyklopédia Slovenska]], I. zväzok A - D., strany 345 - 346, heslo: Cyril a Metod a ďalšie, vydal: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied]], Bratislava, [[1980]] * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 32, heslo: Napomenutie vladárom, vydal: VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied, Bratislava, rok 1980 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Jaroslav Vlček]], [[Zlatý fond denníka SME]], e-book * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 94, heslo: Nitra-literárny almanach,strany 382-383, heslo: poézia * [[Encyklopédia archeológie]], autor: [[Bohuslav Novotný]] a kolektív, [[Vydavateľstvo Obzor|vydavateľstvo OBZOR]], str. 321 * [[Valentín Beniak]]: Slovenský igric sa búri aj žalostí, editor:[[Július Pašteka]],vydavateľstvo Hlbiny,2017, ISBN 978-80-89743-21-6 * [[Ján Smrek]]: Poézia, moja láska, vydavateľstvo [[Slovenský spisovateľ]], editor [[Vladimír Petrík]],1989,memoáre, ISBN 80-220-0032-9 * [[Ján Smrek]]: Knihy slnečné, [[Slovenský spisovateľ]], [[1963]], výber tvorby: Cválajúce dni,Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Zrno, ilustrácie akad.sochár Jozef Kostka * Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] 1983,Bratislava * [[Matúš Kučera]]: Postavy veľkomoravskej histórie, vydavateľstvo [[Osveta (vydavateľstvo)|Osveta Martin]], fotografie, rok 1986, 2. vydanie, rok 2007, strany 231 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Stanislav Šmatlák]] a kolektív, vydalo [[Literárne informačné centrum]], Bratislava, rok 2007, 4. vydanie, 345 str., ISBN 978-80-89222-28-5 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Milan Pišút]] a kolektív, vydavateľstvo [[Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov|OBZOR]] Bratislava, rok 1984, str. 1002 * [[Stanislav Šmatlák]]: Dejiny slovenskej literatúry 2, 19. storočie a prvá polovica 20. storočia, 1925-2008, Vyd.údaje:Bratislava: [[Slovenské literárne centrum]], 1999,559 s,2. vyd., v NLC 1, Edícia: Prameň zv. č. 13, ISBN 80-88878-50-0 * Dejiny slovenskej literatúry: Od stredoveku po súčasnosť, Men.Reg.[[Zuzana Kákošová]].Vec.Reg.[[Stanislav Šmatlák]], autor:Šmatlák, Stanislav, 1925-2008, Vyd. údaje:Bratislava: Tatran, 1988, 623 str., * [[Patrik Šenkár]]: Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989, [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre]], Nitra, 2011, ISBN 978-80-8094-898-6 * Súčasná slovenská literatúra po roku 1989, [[Marián Grupač]] a kol., vydal [[Matica slovenská]], s podporou Ministerstva kultúry SR, Martin, 2015, ISBN 978-80-8128-138-9 * [[Fraňo Ruttkay]]: Ľudovít Štúr, biografia, vydavat. [[Vydavateľstvo Obzor|OBZOR]] - redakcia TATRAPRESS pre Slovenský úrad pre tlač a informácie, rok 1971, strán 105 * [[Rudolf Jašík]]: Námestie svätej Alžbety. 1. vyd. Bratislava : [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé Letá]], 1958. S. 268. * Ako vzniká deň - Generácia 56, zostavovateľ [[Vincent Šabík]], vydavateľstvo [[Tatran (vydavateľstvo)|TATRAN]], Bratislava, rok 1970, str. 328 * Literárny text v postmoderne - Dráma a próza, vydanie1., vydavateľ:[[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Vysoká škola pedagogická v Nitre]], Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, Nitra, rok1994, str.95, ISBN 80-88738-59-8 * [[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydanie 1., Vydavateľ:Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava, rok 2007, str. 523, ISBN 978-80-8101-015-6 * František Štraus: Príručný slovník literárnovedných termínov, 1. vydanie, vydavateľ:VSSS, strán 368, ISBN 80-8061-065-7 * Dictionnaire des Genres et notions littéraires, Encyclopaedia Universalis, Albin Michel, Nouvelle édition augmentée, ISBN 2-226-12236-228 * Slovník slovenských autorov, Valér Mikula a kol., (1999 a 2005), vydavateľstvo Libri 1999, Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV 2005, 2. vydanie, strán 651, ISBN 8071498017 a ISBN 9788071498018 * [[Margita Figuli]]: Zuzana, vydanie 1., vydavateľstvo OBRODA, Bratislava, rok 1949, str.143 * [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]]: Na slovenský národ - Selanky, Rozličné básne, Žalospevy a Pesne, Slovenské vydavateľsto krásnej literatúry n.p., Bratislava, rok 1957, úvod:Dr. Karol Rosenbaum, edícia Hviezdoslavova knižnica, str. 280 * [[Janko Jesenský]]: Demokrati, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry Bratislava, rok 1958, edícia Hviezdoslavova knižnica, str.439 == Pozri aj == {{stĺpce|2| * [[Zlatý fond denníka SME]] * [[zoznam slovenských prozaikov]] * [[zoznam slovenských básnikov]] * [[hlaholika]] * [[romantizmus v slovenskej literatúre]] * [[slovenská literárna fantastika]] * [[Národné kultúrne pamiatky v archívoch Slovenskej republiky]] * [[Trnavská skupina]] * [[Konkretizmus (poézia)]] * [[Eugen Vesnin]] * [[Štefan Gráf]] * [[Generácia 56]] * [[Barbarská generácia]] * [[Peter Scherhaufer (1942)|Peter Scherhaufer]] * [[Jozef Kot]] * [[Jean Giono]] * [[Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux]] * [[Pierre Reverdy]] * [[Richard Dehmel]] }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Literatúra|Literárny}} * [https://www.academia.edu/16267228/Chronologick%C3%BD_v%C3%BDvoj_literat%C3%BAry?email_work_card=thumbnail Chronologický vývoj literatúry] * [https://dspace.uniba.sk/xmlui/bitstream/handle/123456789/36/Krocanova+9788081273360.pdf?sequence=1&isAllowed=y Prolegomena k dejinám slovenskej literatúry prvej polovice 20. storočia] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Literatúra v slovenskom jazyku]] [[Kategória:Slovenčina]] [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev na Slovensku]] tp6cf1v8mhij61ri4ilcw3je8s1sd0c 0 126811 8226380 8225803 2026-05-30T19:10:27Z ~2026-32270-76 296457 /* */ Olé ole Olé 8226380 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | názov ligy = Liga majstrov UEFA | obrázok loga = Logo UEFA Champions League.png | krajina = Európa ([[UEFA]]) | vznik = 1955; pred 68 rokmi<br />(premenovaná v roku 1992) | počet klubov = 36 (skupinová fáza)<br />81 (celkovo) | nižšia liga = [[Európska liga UEFA]] | kvalifikácie = [[Superpohár UEFA]]<br />[[Majstrovstvá klubov FIFA]] | najviac víťazstiev = Real Madrid (15 titulov) | posledný víťaz = {{FRA}} [[Paríž Saint-Germain|Paríž Saint-Germain]] ([[Liga majstrov UEFA 2024/2025|2024/2025]]) | aktuálny = [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|2025/2026]] | webstránka = {{Oficiálna stránka}} }} '''Liga majstrov UEFA''' (orig. ''UEFA Champions League,'' UCL) je výročná [[futbal]]ová súťaž, ktorú usporiada [[Únia európskych futbalových zväzov|Európska futbalová federácia]] (UEFA) pre najlepšie kluby európskych líg. Súčasným držiteľom titulu je Arsenal Londýn. Liga majstrov je často nesprávne zamieňaná s [[Pohár UEFA|Pohárom UEFA]], niekdajšou druhou najvyššou európskou klubovou súťažou. == História == Prvá sezóna Európskeho pohára majstrov sa konala v sezóne 1955/56. Zúčastnilo sa jej 16 klubov (niektoré z nich cez pozvanie): [[AC Miláno]], [[AGF Aarhus]], [[RSC Anderlecht|Anderlecht]], [[FC Djurgården|Djurgården]], [[Gwardia Warszawa]], [[Hibernian FC|Hibernian]], [[FK Partizan|Partizan]], [[PSV Eindhoven]], [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], [[Real Madrid CF|Real Madrid]], [[Rot-Weiss Essen]], [[FC Saarbrücken|Saarbrücken]], [[Servette FC|Servette]], [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]], [[Stade de Reims]] a [[MTK Budapešť FC|Vörös Lobogó]]. Prvý zápas Európskeho pohára sa odohral 4. septembra 1955. Proti sebe nastúpil Partizan a Sporting. Zápas sa skončil 3:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Season 1955/56 {{!}} UEFA Champions League 1955/56|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/history/seasons/1955/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=European Champions' Cup 1955-56 - Details|url=https://www.rsssf.org/ec/ec195556det.html|vydavateľ=www.rsssf.org|dátum prístupu=2023-08-31}}</ref> == Formát == Predchodcom Ligy majstrov bol '''Pohár majstrov európskych krajín''' ('''PMEK'''), ktorý sa prvýkrát hral v sezóne [[Pohár majstrov európskych krajín 1955/1956|1955/56]]. V PMEK sa hralo vyraďovacím spôsobom, keď v každom kole proti sebe dva tímy odohrali 2 zápasy (každý tím hrá raz doma a raz vonku) a ten s lepším skóre postúpil do ďalšieho kola. Zúčastniť sa mohli víťazi domácich líg a obhajcovia trofejí. Systém bol podobný ako pri juhoamerickom Pohári osloboditeľov. V sezóne [[Liga majstrov UEFA 1992/1993|1992/1993]] bola súťaž reorganizovaná do dnešnej Ligy majstrov, i v nasledujúcich rokoch prebiehali menšie úpravy. V súčasnosti má Liga majstrov štyri predkolá a hlavnú súťaž, ktorá je rozdelená na prvú fázu hranú v štvorčlenných skupinách (hraným spôsobom každý s každým doma a vonku), z každej z týchto skupín postupujú dve najlepšie mužstvá do druhej fázy hranej vyraďovacím systémom dvoch zápasov (doma - vonku), kde postupuje vždy mužstvo s lepším súčtom skóre z oboch zápasov (pri rovnosti oboch skóre sa predlžuje a prípadne rozhodujú [[pokutový kop|pokutové kopy]]). Finále sa hrá na jeden zápas na dopredu určenom štadióne. === Nový formát od sezóny 2024/2025 === Od sezóny [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|2024/2025]] táto súťaž funguje v zmenenom formáte. Doteraz v skupinovej fáze Ligy majstrov hralo 32 klubov v ôsmich skupinách po štyroch. Od sezóny 2024/2025 hrá v Lige majstrov 36 klubov v jednej skupine. Každý tím hrá osem zápasov proti ôsmym rôznym klubom - štyri doma a štyri vonku. Po skončení skupinovej fázy osem najlepších klubov postupuje priamo do osemfinále. Tímy, ktoré sa umiestnia na 9.{{--}}24. mieste hrajú play-off zápas o postup do osemfinále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA approves final format and access list for its club competitions as of the 2024/25 season {{!}} Inside UEFA|url=https://www.uefa.com/insideuefa/news/0275-151c779310c3-b92bbf0d24f9-1000--uefa-approves-final-format-and-access-list-for-its-club-comp/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2022-05-10|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> [[Súbor:UCL new format.jpg|náhľad|Nový formát Ligy Majstrov od sezóny 2024/2025]] ''36 klubov je do súťaže vyberaných takto:'' * Víťaz Ligy majstrov UEFA z predchádzajúcej sezóny * Víťaz Európskej ligy UEFA z predchádzajúcej sezóny * 10 víťazov líg z asociácií na 1.{{--}}10. mieste * 6 tímov z 2. miesta z asociácií na 1.{{--}}6. mieste * 5 tímov z 3. miesta z asociácií na 1.{{--}}5. mieste * 4 tímy zo 4. miesta z asociácií na 1.{{--}}4. mieste * 2 tímy z asociácií s najvyšším 1-ročným koeficientom krajiny * 5 víťazov zo 4. predkola Majstrovskej časti * 2 víťazi zo 4. predkola Nemajstrovskej časti == Trofej == [[Súbor:Trofeo UEFA Champions League.jpg|náhľad|Trofej pre víťaza Ligy Majstrov]]Každý rok dostane víťazný tím Európsky pohár klubov majstrov, ktorého aktuálna verzia sa udeľuje od roku 1967. Od sezóny 1968/69 a pred sezónou 2008/09 ktorýkoľvek tím, ktorý vyhral Ligu majstrov tri roky za sebou alebo celkovo päťkrát získal oficiálnu trofej natrvalo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How UEFA honours multiple European Cup winners|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0250-0c511b10d395-72f38b4cbce0-1000--how-uefa-honours-multiple-european-cup-winners/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2018-05-21|dátum prístupu=2023-06-02|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Zakaždým, keď takýto míľnik nejaký klub dosiahol, musela byť na nasledujúcu sezónu vyrobená nová oficiálna trofej. Päť klubov vlastní verziu oficiálnej trofeje: [[Real Madrid CF|Real Madrid]], [[Ajax Amsterdam|Ajax]], [[FC Bayern München|Bayern Mníchov,]] [[AC Miláno]] a [[Liverpool FC|Liverpool]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who gets to keep the UEFA Champions League trophy? - UEFA Champions League - News - UEFA.com|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2478341.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2017-07-31|dátum prístupu=2023-06-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20170731191945/https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2478341.html|dátum archivácie=2017-07-31}}</ref> Aktuálna trofej je vysoká 74 cm, je vyrobená zo striebra a váži 11 kg. Navrhol ho [[Jürg Stadelmann]], klenotník zo švajčiarskeho [[Bern (mesto)|Bernu]], po tom, čo originál dostal v roku 1966 Real Madrid ako uznanie za jeho doterajších šesť titulov. Trofej stála 10 000 švajčiarskych frankov. Od sezóny 2012 – 2013 sa víťazom Ligy majstrov odovzdáva 40 zlatých medailí a druhým 40 strieborných medailí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wayback Machine|url=https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/Regulations/competitions/Regulations/01/79/68/69/1796869_DOWNLOAD.pdf|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2023-06-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20120708134514/https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/Regulations/competitions/Regulations/01/79/68/69/1796869_DOWNLOAD.pdf|dátum archivácie=2012-07-08}}</ref> == Hymna == Hymnu Ligy majstrov UEFA, oficiálne nazvanú jednoducho ako „Champions League“, napísal Tony Britten a je adaptáciou hymny [[Georg Friedrich Händel|Georga Friderica Händela]] z roku 1727 ''Zadok the Priest'' (jedna z jeho korunovačných hymien).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA Champions League anthem: lyrics, background, facts {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/022d-0e1636f1244a-c916aa410dad-1000--uefa-champions-league-anthem-lyrics-background-facts/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2020-07-30|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> UEFA poverila Brittena v roku 1992 aranžovaním hymny. Skladbu odohral londýnsky orchester [[Royal Philharmonic Orchestra]] a naspievala Academy of St. Martin in the Fields.<ref name=":0" /> Oficiálna webová stránka UEFA uvádza, že „hymna je takmer taká ikonická ako trofej“ a dodáva, že „je známe, že rozbúcha srdcia mnohých špičkových svetových futbalistov.“<ref name=":0" /> Oba tímy sa pred každým zápasom postavia na hymnu Ligy majstrov UEFA a v stredovom kruhu sa máva vlajkou s logom Ligy majstrov.Refrén obsahuje tri oficiálne jazyky používané [[UEFA]]: angličtinu, nemčinu a francúzštinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=This is where the Champions League music comes from|url=http://www.walesonline.co.uk/lifestyle/tv/what-champions-league-music-lyrics-13133370|vydavateľ=WalesOnline|dátum vydania=2017-06-03|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=en|meno=Steffan|priezvisko=Rhys}}</ref> Vrcholným momentom sú výkriky „Die Meister! Die Besten! Les Grandes Équipes! The Champions!' Kompletná hymna má asi tri minúty a má dve krátke strofy a refrén. == Zoznam víťazov == === Podľa klubov === {| class="wikitable sortable" |+ !class="unsortable" | Klub !Tituly !Druhé miesto !class="unsortable" | Víťazné roky !class="unsortable" | Roky s druhým miestom |- |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |3 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1955/1956|1956]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957|1957]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1957/1958|1958]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1958/1959|1959]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1959/1960|1960]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1965/1966|1966]], [[Liga majstrov UEFA 1997/1998|1998]], [[Liga majstrov UEFA 1999/2000|2000]], [[Liga majstrov UEFA 2001/2002|2002]], [[Liga majstrov UEFA 20132014|2014]], [[Liga majstrov UEFA 2015/2016|2016]], [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|2017]], [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|2018]], [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|2022]], [[Liga majstrov UEFA 2023/2024|2024]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1961/1962|1962]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1963/1964|1964]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1980/1981|1981]] |- |{{ITA}} [[AC Miláno]] | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |4 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1962/1963|1963]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1968/1969|1969]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1988/1989|1989]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1989/1990|1990]], [[Liga majstrov UEFA 1993/1994|1994]], [[Liga majstrov UEFA 2002/2003|2003]], [[Liga majstrov UEFA 2006/2007|2007]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1957/1958|1958]], [[Liga majstrov UEFA 1992/1993|1993]], [[Liga majstrov UEFA 1994/1995|1995]], [[Liga majstrov UEFA 2004/2005|2005]] |- |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |5 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1973/1974|1974]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1974/1975|1975]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1975/1976|1976]], [[Liga majstrov UEFA 2000/2001|2001]], [[Liga majstrov UEFA 2012/2013|2013]], [[Liga majstrov UEFA 2019/2020|2020]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1981/1982|1982]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1986/1987|1987]], [[Liga majstrov UEFA 1998/1999|1999]], [[Liga majstrov UEFA 2009/2010|2010]], [[Liga majstrov UEFA 2011/2012|2012]] |- |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |4 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1976/1977|1977]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1977/1978|1978]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1980/1981|1981]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1983/1984|1984]], [[Liga majstrov UEFA 2004/2005|2005]], [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2019]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1984/1985|1985]], [[Liga majstrov UEFA 2006/2007|2007]], [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|2018]], [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|2022]] |- |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | style="text-align: center;" |5 | style="text-align: center;" |3 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1991/1992|1992]], [[Liga majstrov UEFA 2005/2006|2006]], [[Liga majstrov UEFA 2008/2009|2009]], [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|2011]], [[Liga majstrov UEFA 2014/2015|2015]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1960/1961|1961]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1985/1986|1986]], [[Liga majstrov UEFA 1993/1994|1994]] |- |{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]] | style="text-align: center;" |4 | style="text-align: center;" |2 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1970/1971|1971]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1971/1972|1972]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1972/1973|1973]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1994/1995|1995]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1968/1969|1969]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1995/1996|1996]] |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]] | style="text-align: center;" |3 | style="text-align: center;" |3 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1963/1964|1964]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1964/1965|1965]], [[Liga majstrov UEFA 2009/2010|2010]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1968/1967|1967]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1971/1972|1972]], [[Liga majstrov UEFA 2022/2023|2023]] |- |{{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester United]] | style="text-align: center;" |3 | style="text-align: center;" |2 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1968|1968]], [[Liga majstrov UEFA 1998/1999|1999]], [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|2008]] |[[Liga majstrov UEFA 2008/2009|2009]], [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|2011]] |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |7 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1984/1985|1985]], [[Liga majstrov UEFA 1995/1996|1996]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1972/1973|1973]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1982/1983|1983]], [[Liga majstrov UEFA 1996/1997|1997]], [[Liga majstrov UEFA 1997/1998|1998]], [[Liga majstrov UEFA 2002/2003|2003]], [[Liga majstrov UEFA 2014/2015|2015]], [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|2017]] |- |{{POR}} [[SL Benfica]] | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |5 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1960/1961|1961]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1961/1962|1962]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1962/1963|1963]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1964/1965|1965]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1967/1968|1968]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1987/1988|1988]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1989/1990|1990]] |- |{{ENG}} [[Chelsea FC|Chelsea]] | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |1 |[[Liga majstrov UEFA 2011/2012|2012]], [[Liga majstrov UEFA 2020/2021|2021]] |[[Liga majstrov UEFA 2007/2008|2008]] |- |{{ENG}} [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |0 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1978/1979|1979]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1979/1980|1980]] | |- |{{POR}} [[FC Porto|Porto]] | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |0 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1986/1987|1987]], [[Liga majstrov UEFA 2003/2004|2004]] | |- |{{GER}} [[Borussia Dortmund]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |2 |[[Liga majstrov UEFA 1996/1997|1997]] |[[Liga majstrov UEFA 2012/2013|2013]], [[Liga majstrov UEFA 2023/2024|2024]] |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1966/1967|1967]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1969/1970|1970]] |- |{{GER}} [[Hamburger SV]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1982/1983|1983]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1979/1980|1980]] |- |{{ROU}} [[Steaua Bucureşti]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1985/1986|1986]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1988/1989|1989]] |- |{{FRA}} [[Olympique de Marseille|Olympique Marseille]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1982/1993|1993]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1990/1991|1991]] |- |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 |[[Liga majstrov UEFA 2022/2023|2023]] |[[Liga majstrov UEFA 2020/2021|2021]] |- |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025|2025]] |[[Liga majstrov UEFA 2019/2020|2020]] |- |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |0 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1970|1970]] | |- |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |0 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1981/1982|1982]] | |- |{{NED}} [[PSV Eindhoven]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |0 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1987/1988|1988]] | |- |{{SRB}} [[Crvena Zvezda]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |0 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1990/1991|1991]] | |- |{{ESP}} [[Atlético Madrid]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |3 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1973/1974|1974]], [[Liga majstrov UEFA 2013/2014|2014]], [[Liga majstrov UEFA 2015/2016|2016]] |- |{{FRA}} [[Stade de Reims]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |2 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1955/1956|1956]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1958/1959|1959]] |- |{{ESP}} [[Valencia CF|Valencia]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |2 | |[[Liga majstrov UEFA 1999/2000|2000]], [[Liga majstrov UEFA 2000/2001|2001]] |- |{{ITA}} [[ACF Fiorentina|Fiorentina]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957|1957]] |- |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1959/1960|1960]] |- |{{SRB}} [[Partizan Belehrad]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1965/1966|1966]] |- |{{GRE}} [[Panathinaikos FC|Panathinaikos]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1970/1971|1971]] |- |{{ENG}} [[Leeds United FC|Leeds United]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1974/1975|1975]] |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne|Saint-Étienne]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1975/1976|1976]] |- |{{GER}} [[Borussia Mönchengladbach]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1976/1977|1977]] |- |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1977/1978|1978]] |- |{{SWE}} [[Malmö FF]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1978/1979|1979]] |- |{{ITA}} [[AS Rím]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1983/1984|1984]] |- |{{ITA}} [[Sampdoria]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1991/1992|1992]] |- |{{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Liga majstrov UEFA 2001/2002|2002]] |- |{{FRA}} [[AS Monaco FC|AS Monaco]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Liga majstrov UEFA 2003/2004|2004]] |- |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Liga majstrov UEFA 2005/2006|2006]] |- |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2019]] |} === Podľa krajiny === [[Súbor:UEFA members Champs League group stage.png|náhľad|Mapa krajín UEFA, ktorých tímy postúpili do skupinovej fázy Ligy majstrov UEFA (zvýraznené zelenou farbou)]] {| class="wikitable sortable" |+ ! class="unsortable" | Národnosť !Tituly !Druhé miesta !Dokopy |- |{{ESP|f|1}} | style="text-align: center;" |20 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |31 |- |{{ENG|f|1}} | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |26 |- |{{ITA|f|1}} | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |17 | style="text-align: center;" |29 |- |{{GER|f|1}} | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |19 |- |{{NED|f|1}} | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |8 |- |{{POR|f|1}} | style="text-align: center;" |4 | style="text-align: center;" |5 | style="text-align: center;" |9 |- |{{FRA|f|1}} | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |7 |- |{{ROU|f|1}} | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |2 |- |{{SCO|f|1}} | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |2 |- |{{YUG|f|1}} | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |2 |- |{{BEL|f|1}} | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 |- |{{GRE|f|1}} | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 |- |{{SWE|f|1}} | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 |} == Finalisti PMEK a Ligy majstrov == {| class="wikitable" |- align="center" style="background:#efefef;" ! width="5%" |Sezóna ! width="20%" |Víťaz ! width="10%" |Skóre ! width="20%" |Finalista ! width="26%" |Štadión |- align="center" |[[2025]]/[[2026|26]] <small>''[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Podrobnosti]]''</small> | | | |[[Puskás Aréna]], [[Budapešť]], [[Maďarsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2024]]/[[2025|25]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Podrobnosti]]''</small> |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paríž Saint-Germain]] |{{ku|5|0}} |[[FC Internazionale Miláno|Inter Milan]] {{Minivlajka|Taliansko}} |[[Allianz Arena]],<br />[[Mníchov]], [[Nemecko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2023]]/[[2024|24]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2023/2024|Podrobnosti]]''</small> |{{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid]] |{{ku|2|0}} |{{minivlajka|Nemecko}} [[Borussia Dortmund]] |[[Wembley Stadium]] [[Londýn]], [[Anglicko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2022]]/[[2023|23]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2022/2023|Podrobnosti]]''</small> |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Manchester City FC|Manchester City]] |{{ku|1|0}} |[[FC Internazionale Miláno|Inter Milan]] {{Minivlajka|Taliansko}} |[[Atatürkov olympijský štadión]], [[Istanbul]], [[Turecko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2021]]/[[2022|22]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2021/2022|Podrobnosti]]''</small> |{{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid]] |{{ku|1|0}} |[[Liverpool FC]]{{minivlajka|Anglicko}} |[[Stade de France]], [[Saint-Denis]], [[Francúzsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2020]]/[[2021|21]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2020/2021|Podrobnosti]]''</small> |{{minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea FC]] |{{ku|1|0}} |[[Manchester City FC]] {{minivlajka|Anglicko}} |[[Estádio do Dragão|Estádio do Dragao,]]<br />[[Porto]], [[Portugalsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2019]]/[[2020|20]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2019/2020|Podrobnosti]]''</small> |{{minivlajka|Nemecko}} [[Bayern Mníchov]] |{{ku|1|0}} |[[Paris Saint-Germain FC|Paríž Saint-Germain]] {{FRA}} |[[Estádio da Luz|Estádio da Luz,]]<br />[[Lisabon]], [[Portugalsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2018]]/[[2019|19]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Podrobnosti]]''</small> | {{ENG}} [[Liverpool FC]] |{{ku|2|0}} | [[Tottenham Hotspur FC]] {{ENG}} |[[Wanda Metropolitano]],<br />[[Madrid]], [[Španielsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2017]]/[[2017|18]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Podrobnosti]]''</small> | {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |{{ku|3|1}} |[[Liverpool FC]] {{ENG}} |[[NSC Olympijskyj|Olympijský štadión]],<br />[[Kyjev]], [[Ukrajina]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2016]]/[[2016|17]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2016/2017|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid]] |{{ku|4|1}} | [[Juventus FC]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Millennium Stadium]],<br />[[Cardiff]], [[Wales]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2015]]/[[2015|16]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2015/2016|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid]] |{{ku|1|1}}<br />{{Malé|(5:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |[[Atlético Madrid]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Stadio Giuseppe Meazza|San Siro]],<br />[[Miláno]], [[Taliansko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2014]]/[[2014|15]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2014/2015|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona]] |{{ku|3|1}} | [[Juventus Turín]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Olympiastadion (Berlín)|Olympiastadion]],<br />[[Berlín]], [[Nemecko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2013]]/[[2013|14]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2013/2014|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid]] |{{ku|4|1}}<br />{{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | [[Atlético Madrid]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Estádio da Luz]],<br />[[Lisabon]], [[Portugalsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2012]]/[[2012|13]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2012/2013|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Nemecko}} [[Bayern Mníchov]] |{{ku|2|1}} | [[Borussia Dortmund]] {{minivlajka|Nemecko}} |[[Wembley Stadium]],<br />[[Londýn]], [[Anglicko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2011]]/[[2011|12]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2011/2012|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea FC]] |{{ku|1|1}}<br />{{Malé|(4:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | [[Bayern Mníchov]] {{minivlajka|Nemecko}} |[[Allianz Arena]],<br />[[Mníchov]], [[Nemecko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2010]]/[[2010|11]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona]] |{{ku|3|1}} | [[Manchester United FC]] {{minivlajka|Anglicko}} |[[Wembley Stadium]],<br />[[Londýn]], [[Anglicko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2009]]/[[2010|10]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2009/2010|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Taliansko}} [[Inter Milan]] |{{ku|2|0}} | [[Bayern Mníchov]] {{minivlajka|Nemecko}} ||[[Santiago Bernabéu stadium|Santiago Bernabéu]],<br />[[Madrid]], [[Španielsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2008]]/[[2009|09]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2008/2009|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona]] |{{ku|2|0}} | [[Manchester United]] {{minivlajka|Anglicko}} |[[Stadio Olimpico]],<br />[[Rím]], [[Taliansko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2007]]/[[2008|08]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2007/2008|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Anglicko}} [[Manchester United FC]] |{{ku|1|1}}<br />{{Malé|(6:5 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | [[Chelsea FC]] {{minivlajka|Anglicko}} |[[Štadión Lužniky]],<br />[[Moskva]], [[Rusko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2006]]/[[2007|07]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2006/2007|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] |{{ku|2|1}} | [[Liverpool FC]] {{minivlajka|Anglicko}} |[[Olympijský štadión (Atény)|Olympijský štadión]],<br />[[Atény]], [[Grécko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2005]]/[[2006|06]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2005/2006|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona]] |{{ku|2|1}} | [[Arsenal FC]] {{minivlajka|Anglicko}} |[[Stade de France]],<br />[[Saint-Denis (Seine-Saint-Denis)|Saint-Denis]], blízko [[Paríž]]a, [[Francúzsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2004]]/[[2005|05]] | {{minivlajka|Anglicko}} [[Liverpool FC]] |{{ku|3|3}}<br />{{Malé|(3:2 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | [[AC Miláno]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Atatürk Olimpiyat Stadyumu]],<br />[[Istanbul]], [[Turecko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2003]]/[[2004|04]] | {{minivlajka|Portugalsko}} [[Futebol Clube do Porto|FC Porto]] |{{ku|3|0}} | [[AS Monaco FC]] {{minivlajka|Francúzsko}} |[[Veltins-Arena|Arena AufSchalke]],<br />[[Gelsenkirchen]], [[Nemecko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2002]]/[[2003|03]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] |{{ku|0|0}}<br />{{Malé|(3:2 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | [[Juventus FC]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Old Trafford]],<br />[[Manchester]], [[Anglicko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2001]]/[[2002|02]] | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid|Real Madrid CF]] |{{ku|2|1}} | [[Bayer Leverkusen|Bayer 04 Leverkusen]] {{minivlajka|Nemecko}} |[[Hampden Park]],<br />[[Glasgow]], [[Škótsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2000]]/[[2001|01]] | {{minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |{{ku|1|1}}<br />{{Malé|(5:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | [[Valencia CF]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Stadio Giuseppe Meazza]],<br />[[Miláno]], [[Taliansko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1999]]/[[2000|00]] | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid|Real Madrid CF]] |{{ku|3|0}} | [[Valencia CF]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Stade de France]],<br />[[Saint-Denis]], [[Francúzsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1998]]/[[1999|99]] | {{minivlajka|Anglicko}} [[Manchester United FC]] |{{ku|2|1}} | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{minivlajka|Nemecko}} |[[Camp Nou]],<br />[[Barcelona]], [[Španielsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1997]]/[[1998|98]] | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid|Real Madrid CF]] |{{ku|1|0}} | [[Juventus FC]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Amsterdam ArenA]],<br />[[Amsterdam]], [[Holandsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1996]]/[[1997|97]] | {{minivlajka|Nemecko}} [[BV Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] |{{ku|3|1}} | [[Juventus FC]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Olympijský štadión (Mníchov)|Olympiastadion]],<br />[[Mníchov]], [[Nemecko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1995]]/[[1996|96]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[Juventus FC]] |{{ku|1|1}}<br />{{Malé|(4:2 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | [[Ajax Amsterdam|AFC Ajax]] {{minivlajka|Holandsko}} |[[Olympijský štadión (Rím)|Stadio Olimpico]],<br />[[Rím]], [[Taliansko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1994]]/[[1995|95]] | {{minivlajka|Holandsko}} [[Ajax Amsterdam|AFC Ajax]] |{{ku|1|0}} | [[AC Miláno]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Ernst Happel Stadium]],<br />[[Viedeň]], [[Rakúsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1993]]/[[1994|94]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] |{{ku|4|0}} | [[FC Barcelona]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Spiros Louis Stadium]],<br />[[Atény]], [[Grécko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" | rowspan="2" |[[1992]]/[[1993|93]] | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Olympique de Marseille]] |{{ku|1|0}} | [[AC Miláno]] {{minivlajka|Taliansko}} | rowspan="2" |[[Olympijský štadión (Mníchov)|Olympiastadion]],<br />[[Mníchov]], [[Nemecko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" | colspan="3" |Mužstvu Marseille bolo budúci rok zakázané obhajovať titul po škandále vo francúzskej lige s ovplyvňovaním zápasov. |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1991]]/[[1992|92]] | {{minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona]] |{{ku|1|0}}<br />{{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | [[UC Sampdoria]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Wembley Stadium]],<br />[[Londýn]], [[Anglicko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1990]]/[[1991|91]] | {{minivlajka|Juhoslávia}} [[FK Crvena Zvezda]] |{{ku|0|0}}<br />{{Malé|(5:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | [[Olympique de Marseille]] {{minivlajka|Francúzsko}} |[[Stadio San Nicola]],<br />[[Bari (Apúlia)|Bari]], [[Taliansko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1989]]/[[1990|90]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] |{{ku|1|0}} | [[SL Benfica]] {{minivlajka|Portugalsko}} |[[Ernst Happel Stadium|Prater Stadium]],<br />[[Viedeň]], [[Rakúsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1988]]/[[1989|89]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] |{{ku|4|0}} | [[FC Steaua Bukurešť|FC Steaua Bucureşti]] {{minivlajka|Rumunsko}} |[[Camp Nou]],<br />[[Barcelona]], [[Španielsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1987]]/[[1988|88]] | {{minivlajka|Holandsko}} [[PSV Eindhoven]] |{{ku|0|0}}<br />{{Malé|(6:5 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | [[SL Benfica]] {{minivlajka|Portugalsko}} |[[Mercedes-Benz Arena (Stuttgart)|Neckar-stadion]],<br />[[Stuttgart]], [[Nemecko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1986]]/[[1987|87]] | {{minivlajka|Portugalsko}} [[Futebol Clube do Porto|FC Porto]] |{{ku|2|1}} | [[FC Bayern München|Bayern Mnichov]] {{minivlajka|Nemecko}} |[[Ernst Happel Stadium|Prater Stadium]],<br />[[Viedeň]], [[Rakúsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1985]]/[[1986|86]] | {{minivlajka|Rumunsko}} [[FC Steaua Bukurešť|FC Steaua Bucureşti]] |{{ku|0|0}}<br />{{Malé|(2:0 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | [[FC Barcelona]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Sánchez Pizjuán]],<br />[[Sevilla]], [[Španielsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" | rowspan="2" |[[1984]]/[[1985|85]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[Juventus FC]] |{{ku|1|0}} | [[Liverpool FC]] {{minivlajka|Anglicko}} | rowspan="2" |[[Heysel Stadium]],<br />[[Brusel]], [[Belgicko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" | colspan="3" |Pri tomto zápase prebehla v publiku tragédia; následkom bolo päťročné vylúčenie všetkých anglických klubov zo všetkých súťaží [[UEFA]]. |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1983]]/[[1984|84]] | {{minivlajka|Anglicko}} [[Liverpool FC]] |{{ku|1|1}}<br />{{Malé|(4:2 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | [[AS Roma]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Stadio Olimpico]],<br />[[Rím]], [[Taliansko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1982]]/[[1983|83]] | {{minivlajka|Nemecko}} [[Hamburger SV]] |{{ku|1|0}} | [[Juventus FC]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Olympijský štadión (Atény)|Spiros Louis Stadium]],<br />[[Atény]], [[Grécko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1981]]/[[1982|82]] | {{minivlajka|Anglicko}} [[Aston Villa FC]] |{{ku|1|0}} | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{minivlajka|Nemecko}} |[[De Kuip]],<br />[[Rotterdam]], [[Holandsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1980]]/[[1981|81]] | {{minivlajka|Anglicko}} [[Liverpool FC]] |{{ku|1|0}} | [[Real Madrid|Real Madrid CF]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Parc des Princes]],<br />[[Paríž]], [[Francúzsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1979]]/[[1980|80]] | {{minivlajka|Anglicko}} [[Nottingham Forest FC]] |{{ku|1|0}} | [[Hamburger SV]] {{minivlajka|Nemecko}} |[[Štadión Santiaga Bernabéa|Santiago Bernabéu]],<br />[[Madrid]], [[Španielsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1978]]/[[1979|79]] | {{minivlajka|Anglicko}} [[Nottingham Forest FC]] |{{ku|1|0}} | [[Malmö FF]] {{minivlajka|Švédsko}} |[[Olympiastadion (Mníchov)|Olympiastadion]],<br />[[Mníchov]], [[Nemecko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1977]]/[[1978|78]] | {{minivlajka|Anglicko}} [[Liverpool FC]] |{{ku|1|0}} | [[Club Brugge KV]] {{minivlajka|Belgicko}} |[[Wembley Stadium]],<br />[[Londýn]], [[Anglicko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1976]]/[[1977|77]] | {{minivlajka|Anglicko}} [[Liverpool FC]] |{{ku|3|1}} | [[Borussia Mönchengladbach|VfL Borussia Mönchengladbach]] {{minivlajka|Nemecko}} |[[Olympijský štadión (Rím)|Stadio Olimpico]],<br />[[Rím]], [[Taliansko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1975]]/[[1976|76]] | {{minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München|Bayern Mnichov]] |{{ku|1|0}} | [[AS Saint-Etienne]] {{minivlajka|Francúzsko}} |[[Hampden Park]],<br />[[Glasgow]], [[Škótsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1974]]/[[1975|75]] | {{minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |{{ku|2|0}} | [[Leeds United AFC]] {{minivlajka|Anglicko}} |[[Parc des Princes]],<br />[[Paríž]], [[Francúzsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1973]]/[[1974|74]] | {{minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |{{ku|1|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}<br />{{ku|4|0}} {{Malé|(odvetný zápas)}} | [[Atlético Madrid|Club Atlético Madrid]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Heysel Stadium]],<br />[[Brusel]], [[Belgicko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1972]]/[[1973|73]] | {{minivlajka|Holandsko}} [[Ajax Amsterdam|AFC Ajax]] |{{ku|1|0}} | [[Juventus FC]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Crvena Zvezda Stadium]],<br />[[Belehrad]], [[Srbsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1971]]/[[1972|72]] | {{minivlajka|Holandsko}} [[Ajax Amsterdam|AFC Ajax]] |{{ku|2|0}} | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[De Kuip]],<br />[[Rotterdam]], [[Holandsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1970]]/[[1971|71]] | {{minivlajka|Holandsko}} [[Ajax Amsterdam|AFC Ajax]] |{{ku|2|0}} | [[Panathinaikos|Panathinaikos FC]] {{minivlajka|Grécko}} |[[Wembley Stadium]],<br />[[Londýn]], [[Anglicko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1969]]/[[1970|70]] | {{minivlajka|Holandsko}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |{{ku|2|1}}<br />{{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | [[Celtic FC]] {{minivlajka|Škótsko}} |[[Stadio Giuseppe Meazza]],<br />[[Miláno]], [[Taliansko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1968]]/[[1969|69]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] |{{ku|4|1}} | [[Ajax Amsterdam|AFC Ajax]] {{minivlajka|Holandsko}} |[[Santiago Bernabéu stadium|Santiago Bernabéu]],<br />[[Madrid]], [[Španielsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1967]]/[[1968|68]] | {{minivlajka|Anglicko}} [[Manchester United FC]] |{{ku|4|1}}<br />{{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | [[SL Benfica]] {{minivlajka|Portugalsko}} |[[Wembley Stadium]],<br />[[Londýn]], [[Anglicko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1966]]/[[1967|67]] | {{minivlajka|Škótsko}} [[Celtic FC]] |{{ku|2|1}} | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Estádio Nacional]],<br />Vale do Jamor, blízko [[Lisabon]]u, [[Portugalsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1965]]/[[1966|66]] | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid|Real Madrid CF]] |{{ku|2|1}} | [[FK Partizan]] {{minivlajka|Juhoslávia}} |[[Heysel Stadium]],<br />[[Brusel]], [[Belgicko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1964]]/[[1965|65]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|FC Internazionale]] |{{ku|1|0}} | [[SL Benfica]] {{minivlajka|Portugalsko}} |[[Stadio Giuseppe Meazza]],<br />[[Miláno]], [[Taliansko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1963]]/[[1964|64]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |{{ku|3|1}} | [[Real Madrid|Real Madrid CF]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Ernst Happel Stadium|Prater Stadium]],<br />[[Viedeň]], [[Rakúsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1962]]/[[1963|63]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] |{{ku|2|1}} | [[SL Benfica]] {{minivlajka|Portugalsko}} |[[Wembley Stadium]],<br />[[Londýn]], [[Anglicko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1961]]/[[1962|62]] | {{minivlajka|Portugalsko}} [[SL Benfica]] |{{ku|5|3}} | [[Real Madrid|Real Madrid CF]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Olympijský štadión (Amsterdam)|Olympisch Stadion]],<br />[[Amsterdam]], [[Holandsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1960]]/[[1961|61]] | {{minivlajka|Portugalsko}} [[SL Benfica]] |{{ku|3|2}} | [[FC Barcelona]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Wankdorf Stadium]],<br />[[Bern (mesto)|Bern]], [[Švajčiarsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1959]]/[[1960|60]] | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid|Real Madrid CF]] |{{ku|7|3}} | [[Eintracht Frankfurt]] {{minivlajka|Nemecko}} |[[Hampden Park]],<br />[[Glasgow]], [[Škótsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1958]]/[[1959|59]] | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid|Real Madrid CF]] |{{ku|2|0}} | [[Stade de Reims]] {{minivlajka|Francúzsko}} |[[Mercedes-Benz Arena (Stuttgart)|Neckar-stadion]],<br />[[Stuttgart]], [[Nemecko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1957]]/[[1958|58]] | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid|Real Madrid CF]] |{{ku|3|2}}<br />{{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | [[AC Miláno]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Heysel Stadium]],<br />[[Brusel]], [[Belgicko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1956]]/[[1957|57]]<br /><small>''[[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid|Real Madrid CF]] |{{ku|2|0}} | [[ACF Fiorentina|AC Fiorentina]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Santiago Bernabéu]],<br />[[Madrid]], [[Španielsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1955]]/[[1956|56]]<br /><small>''[[Pohár majstrov európskych krajín 1955/1956|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid|Real Madrid CF]] |{{ku|4|3}} | [[Stade de Reims]] {{minivlajka|Francúzsko}} |[[Parc des Princes]],<br />[[Paríž]], [[Francúzsko]] |} == Hráčske rekordy == === Najviac odohraných zápasov === ''Aktuálne k 12. december 2024'' {| class="wikitable" |+ !Por. !Hráč !Národnosť !Zápasy !Roky !Kluby |- |1. |[[Cristiano Ronaldo]] |{{POR|f|1}} | style="text-align: center;" |183 | style="text-align: center;" |2003{{--}}2022 |[[Manchester United FC|Manchester United]] (59), [[Real Madrid CF|Real Madrid]] (101), [[Juventus FC|Juventus]] (23) |- |2. |[[Iker Casillas]] |{{ESP|f|1}} | style="text-align: center;" |177 | style="text-align: center;" |1999{{--}}2019 |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] (150), [[FC Porto|Porto]] (27) |- |3. |[[Lionel Messi]] |{{ARG|f|1}} | style="text-align: center;" |163 | style="text-align: center;" |2005{{--}}2023 |[[FC Barcelona|Barcelona]] (149), [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] (14) |- |4. |[[Thomas Müller (futbalista)|'''Thomas Müller''']] |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]] | style="text-align: center;" |156 | style="text-align: center;" |2005{{--}} |[[Bayern Mníchov]] |- |5. |[[Karim Benzema]] |{{Minivlajka|FRA}}[[Francúzsko]] | style="text-align: center;" |152 | style="text-align: center;" |2005{{--}}2023 |[[Olympique Lyonnais|Lyon]] (19), [[Real Madrid CF|Real Madrid]] (133) |- | rowspan="2" |6. |[[Xavi]] |{{ESP|f|1}} | rowspan="2" style="text-align: center;" |151 | style="text-align: center;" |1998{{--}}2015 |[[FC Barcelona|Barcelona]] |- |[[Toni Kroos]] |{{GER|f|1}} | style="text-align: center;" |2008{{--}}2024 |[[Bayern Mníchov]] (41), [[Real Madrid CF|Real Madrid]] (110) |- |8. |[[Manuel Neuer|'''Manuel Neuer''']] |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]] | style="text-align: center;" |145 | style="text-align: center;" |2007{{--}} |[[FC Schalke 04|Schalke 04]] (22) [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] (123) |- | rowspan="2" |9. |[[Sergio Ramos]] |{{ESP|f|1}} | rowspan="2" |142 | style="text-align: center;" |2005{{--}}2023 |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] (129),[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] (8), [[Sevilla FC|Sevilla]] (5) |- |[[Raúl González Blanco|Raúl]] |{{ESP|f|1}} | style="text-align: center;" |1995{{--}}2011 |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] (130), [[FC Schalke 04|Schalke 04]] (12) |} === Najlepší strelci === ''Aktuálne k 12. december 2024'' {| class="wikitable" |+ !Por. !Hráč !Góly !Zápasy !Priemer !Roky !Kluby |- |1. |{{POR}} [[Cristiano Ronaldo]] | style="text-align: center;" |140 | style="text-align: center;" |183 | style="text-align: center;" |0,77 | style="text-align: center;" |2003{{--}}2022 |[[Manchester United FC|Manchester United]] (21), [[Real Madrid CF|Real Madrid]] (105), [[Juventus FC|Juventus]] (14) |- |2. |'''{{ARG}}''' [[Lionel Messi]] | style="text-align: center;" |129 | style="text-align: center;" |163 | style="text-align: center;" |0,79 | style="text-align: center;" |2005{{--}}2023 |[[FC Barcelona|Barcelona]] (120), [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] (9) |- |3. |'''{{POL}} [[Robert Lewandowski]]''' | style="text-align: center;" |101 | style="text-align: center;" |126 | style="text-align: center;" |0,80 | style="text-align: center;" |2011{{--}} |[[Borussia Dortmund]] (17),[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] (69), [[FC Barcelona|Barcelona]] (15) |- |4. |'''{{FRA}}''' [[Karim Benzema]] | style="text-align: center;" |90 | style="text-align: center;" |152 | style="text-align: center;" |0,59 | style="text-align: center;" |2005{{--}}2023 |[[Olympique Lyonnais|Olympique Lyon]] (12), [[Real Madrid CF|Real Madrid]] (78) |- |5. |{{ESP}} [[Raúl González Blanco|Raúl]] | style="text-align: center;" |71 | style="text-align: center;" |142 | style="text-align: center;" |0,50 | style="text-align: center;" |1995{{--}}2011 |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] (66), [[FC Schalke 04|Schalke 04]] (5) |- |6. |{{NED}} [[Ruud van Nistelrooy]] | style="text-align: center;" |56 | style="text-align: center;" |73 | style="text-align: center;" |0,77 | style="text-align: center;" |1995{{--}}2009 |[[PSV Eindhoven]] (8), [[Manchester United FC|Manchester United]] (35), [[Real Madrid CF|Real Madrid]] (13) |- |7. |'''{{GER}} [[Thomas Müller (futbalista)|Thomas Müller]]''' | style="text-align: center;" |55 | style="text-align: center;" |156 | style="text-align: center;" |0,35 | style="text-align: center;" |2009{{--}} |[[Bayern Mníchov]] |- | rowspan="2" |8. |{{FRA}} [[Thierry Henry]] | style="text-align: center;" |50 | style="text-align: center;" |112 | style="text-align: center;" |0,45 | style="text-align: center;" |1997{{--}}2012 |[[AS Monaco FC|AS Monaco]] (7), [[Arsenal FC|Arsenal]] (35), [[FC Barcelona|Barcelona]] (8) |- |{{FRA}} '''[[Kylian Mbappé]]''' | style="text-align: center;" |50 | style="text-align: center;" |79 | style="text-align: center;" |0,63 | style="text-align: center;" |2016{{--}} |[[AS Monaco FC|AS Monaco]] (6), [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] (42) [[Real Madrid CF|Real Madrid]] (2) |- |9. |{{ARG}} [[Alfredo Di Stéfano]] | style="text-align: center;" |49 | style="text-align: center;" |58 | style="text-align: center;" |0,84 | style="text-align: center;" |1955{{--}}1964 |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] |} == Ocenenia == Počnúc sezónou 2021/2022 UEFA zaviedla ocenenie Hráč sezóny Ligy majstrov UEFA. Porota je zložená z trénerov klubov, ktoré sa zúčastnili skupinovej fázy súťaže, ako aj z 55 novinárov vybraných skupinou European Sports Media (ESM), jedného z každej členskej asociácie UEFA. ==== Víťazi ==== {| class="wikitable" !Sezóna !Hráč !Klub |- ! colspan="3" |Hráč sezóny Ligy majstrov UEFA |- |[[Liga majstrov UEFA 2021/2022|2021/22]] |'''{{FRA}}''' [[Karim Benzema]] |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- |[[Liga majstrov UEFA 2022/2023|2022/23]] |{{ESP}} [[Rodri (futbalista, 1996)|Rodri]] |{{minivlajka|Anglicko}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024|2023/24]] |{{minivlajka|Brazília}}[[Vinícius Júnior]] |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |} V tej istej sezóne UEFA zaviedla aj ocenenie Mladý hráč sezóny Ligy majstrov UEFA. {| class="wikitable" !Sezóna !Hráč !Klub |- ! colspan="3" |Mladý hráč sezóny Ligy majstrov UEFA |- |[[Liga majstrov UEFA 2021/2022|2021/22]] |{{minivlajka|Brazília}}[[Vinícius Júnior]] |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- |[[Liga majstrov UEFA 2022/2023|2022/23]] |{{minivlajka|Gruzínsko}}[[Khvicha Kvaratskhelia]] |{{minivlajka|ITA}}[[SSC Neapol|Neapol]] |- |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024|2023/24]] |{{Minivlajka|ENG}}[[Jude Bellingham]] |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Európska liga UEFA]] * [[Európska konferenčná liga UEFA]] == Externé odkazy == * [https://www.uefa.com/uefachampionsleague/ Liga majstrov UEFA] * [https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/club/#/yr/2024 Koeficienty klubov UEFA] {{Zoznam sezón Ligy majstrov UEFA}} [[Kategória:Liga majstrov UEFA| ]] fefnzlgfk0v49zybsbldcxx9bhcsyqh 8226382 8226380 2026-05-30T19:12:29Z Feriontly17x17x7 228747 Revízia [[Special:Diff/8226380|8226380]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-32270-76|~2026-32270-76]] ([[User talk:~2026-32270-76|diskusia]]) bola vrátená 8226382 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | názov ligy = Liga majstrov UEFA | obrázok loga = Logo UEFA Champions League.png | krajina = Európa ([[UEFA]]) | vznik = 1955; pred 68 rokmi<br />(premenovaná v roku 1992) | počet klubov = 36 (skupinová fáza)<br />81 (celkovo) | nižšia liga = [[Európska liga UEFA]] | kvalifikácie = [[Superpohár UEFA]]<br />[[Majstrovstvá klubov FIFA]] | najviac víťazstiev = Real Madrid (15 titulov) | posledný víťaz = {{FRA}} [[Paríž Saint-Germain|Paríž Saint-Germain]] ([[Liga majstrov UEFA 2024/2025|2024/2025]]) | aktuálny = [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|2025/2026]] | webstránka = {{Oficiálna stránka}} }} '''Liga majstrov UEFA''' (orig. ''UEFA Champions League,'' UCL) je výročná [[futbal]]ová súťaž, ktorú usporiada [[Únia európskych futbalových zväzov|Európska futbalová federácia]] (UEFA) pre najlepšie kluby európskych líg. Súčasným držiteľom titulu je [[Paríž Saint-Germain|Paríž Saint Germain]]. Liga majstrov je často nesprávne zamieňaná s [[Pohár UEFA|Pohárom UEFA]], niekdajšou druhou najvyššou európskou klubovou súťažou. == História == Prvá sezóna Európskeho pohára majstrov sa konala v sezóne 1955/56. Zúčastnilo sa jej 16 klubov (niektoré z nich cez pozvanie): [[AC Miláno]], [[AGF Aarhus]], [[RSC Anderlecht|Anderlecht]], [[FC Djurgården|Djurgården]], [[Gwardia Warszawa]], [[Hibernian FC|Hibernian]], [[FK Partizan|Partizan]], [[PSV Eindhoven]], [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], [[Real Madrid CF|Real Madrid]], [[Rot-Weiss Essen]], [[FC Saarbrücken|Saarbrücken]], [[Servette FC|Servette]], [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]], [[Stade de Reims]] a [[MTK Budapešť FC|Vörös Lobogó]]. Prvý zápas Európskeho pohára sa odohral 4. septembra 1955. Proti sebe nastúpil Partizan a Sporting. Zápas sa skončil 3:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Season 1955/56 {{!}} UEFA Champions League 1955/56|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/history/seasons/1955/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=European Champions' Cup 1955-56 - Details|url=https://www.rsssf.org/ec/ec195556det.html|vydavateľ=www.rsssf.org|dátum prístupu=2023-08-31}}</ref> == Formát == Predchodcom Ligy majstrov bol '''Pohár majstrov európskych krajín''' ('''PMEK'''), ktorý sa prvýkrát hral v sezóne [[Pohár majstrov európskych krajín 1955/1956|1955/56]]. V PMEK sa hralo vyraďovacím spôsobom, keď v každom kole proti sebe dva tímy odohrali 2 zápasy (každý tím hrá raz doma a raz vonku) a ten s lepším skóre postúpil do ďalšieho kola. Zúčastniť sa mohli víťazi domácich líg a obhajcovia trofejí. Systém bol podobný ako pri juhoamerickom Pohári osloboditeľov. V sezóne [[Liga majstrov UEFA 1992/1993|1992/1993]] bola súťaž reorganizovaná do dnešnej Ligy majstrov, i v nasledujúcich rokoch prebiehali menšie úpravy. V súčasnosti má Liga majstrov štyri predkolá a hlavnú súťaž, ktorá je rozdelená na prvú fázu hranú v štvorčlenných skupinách (hraným spôsobom každý s každým doma a vonku), z každej z týchto skupín postupujú dve najlepšie mužstvá do druhej fázy hranej vyraďovacím systémom dvoch zápasov (doma - vonku), kde postupuje vždy mužstvo s lepším súčtom skóre z oboch zápasov (pri rovnosti oboch skóre sa predlžuje a prípadne rozhodujú [[pokutový kop|pokutové kopy]]). Finále sa hrá na jeden zápas na dopredu určenom štadióne. === Nový formát od sezóny 2024/2025 === Od sezóny [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|2024/2025]] táto súťaž funguje v zmenenom formáte. Doteraz v skupinovej fáze Ligy majstrov hralo 32 klubov v ôsmich skupinách po štyroch. Od sezóny 2024/2025 hrá v Lige majstrov 36 klubov v jednej skupine. Každý tím hrá osem zápasov proti ôsmym rôznym klubom - štyri doma a štyri vonku. Po skončení skupinovej fázy osem najlepších klubov postupuje priamo do osemfinále. Tímy, ktoré sa umiestnia na 9.{{--}}24. mieste hrajú play-off zápas o postup do osemfinále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA approves final format and access list for its club competitions as of the 2024/25 season {{!}} Inside UEFA|url=https://www.uefa.com/insideuefa/news/0275-151c779310c3-b92bbf0d24f9-1000--uefa-approves-final-format-and-access-list-for-its-club-comp/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2022-05-10|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> [[Súbor:UCL new format.jpg|náhľad|Nový formát Ligy Majstrov od sezóny 2024/2025]] ''36 klubov je do súťaže vyberaných takto:'' * Víťaz Ligy majstrov UEFA z predchádzajúcej sezóny * Víťaz Európskej ligy UEFA z predchádzajúcej sezóny * 10 víťazov líg z asociácií na 1.{{--}}10. mieste * 6 tímov z 2. miesta z asociácií na 1.{{--}}6. mieste * 5 tímov z 3. miesta z asociácií na 1.{{--}}5. mieste * 4 tímy zo 4. miesta z asociácií na 1.{{--}}4. mieste * 2 tímy z asociácií s najvyšším 1-ročným koeficientom krajiny * 5 víťazov zo 4. predkola Majstrovskej časti * 2 víťazi zo 4. predkola Nemajstrovskej časti == Trofej == [[Súbor:Trofeo UEFA Champions League.jpg|náhľad|Trofej pre víťaza Ligy Majstrov]]Každý rok dostane víťazný tím Európsky pohár klubov majstrov, ktorého aktuálna verzia sa udeľuje od roku 1967. Od sezóny 1968/69 a pred sezónou 2008/09 ktorýkoľvek tím, ktorý vyhral Ligu majstrov tri roky za sebou alebo celkovo päťkrát získal oficiálnu trofej natrvalo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How UEFA honours multiple European Cup winners|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0250-0c511b10d395-72f38b4cbce0-1000--how-uefa-honours-multiple-european-cup-winners/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2018-05-21|dátum prístupu=2023-06-02|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Zakaždým, keď takýto míľnik nejaký klub dosiahol, musela byť na nasledujúcu sezónu vyrobená nová oficiálna trofej. Päť klubov vlastní verziu oficiálnej trofeje: [[Real Madrid CF|Real Madrid]], [[Ajax Amsterdam|Ajax]], [[FC Bayern München|Bayern Mníchov,]] [[AC Miláno]] a [[Liverpool FC|Liverpool]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who gets to keep the UEFA Champions League trophy? - UEFA Champions League - News - UEFA.com|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2478341.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2017-07-31|dátum prístupu=2023-06-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20170731191945/https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2478341.html|dátum archivácie=2017-07-31}}</ref> Aktuálna trofej je vysoká 74 cm, je vyrobená zo striebra a váži 11 kg. Navrhol ho [[Jürg Stadelmann]], klenotník zo švajčiarskeho [[Bern (mesto)|Bernu]], po tom, čo originál dostal v roku 1966 Real Madrid ako uznanie za jeho doterajších šesť titulov. Trofej stála 10 000 švajčiarskych frankov. Od sezóny 2012 – 2013 sa víťazom Ligy majstrov odovzdáva 40 zlatých medailí a druhým 40 strieborných medailí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wayback Machine|url=https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/Regulations/competitions/Regulations/01/79/68/69/1796869_DOWNLOAD.pdf|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2023-06-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20120708134514/https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/Regulations/competitions/Regulations/01/79/68/69/1796869_DOWNLOAD.pdf|dátum archivácie=2012-07-08}}</ref> == Hymna == Hymnu Ligy majstrov UEFA, oficiálne nazvanú jednoducho ako „Champions League“, napísal Tony Britten a je adaptáciou hymny [[Georg Friedrich Händel|Georga Friderica Händela]] z roku 1727 ''Zadok the Priest'' (jedna z jeho korunovačných hymien).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA Champions League anthem: lyrics, background, facts {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/022d-0e1636f1244a-c916aa410dad-1000--uefa-champions-league-anthem-lyrics-background-facts/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2020-07-30|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> UEFA poverila Brittena v roku 1992 aranžovaním hymny. Skladbu odohral londýnsky orchester [[Royal Philharmonic Orchestra]] a naspievala Academy of St. Martin in the Fields.<ref name=":0" /> Oficiálna webová stránka UEFA uvádza, že „hymna je takmer taká ikonická ako trofej“ a dodáva, že „je známe, že rozbúcha srdcia mnohých špičkových svetových futbalistov.“<ref name=":0" /> Oba tímy sa pred každým zápasom postavia na hymnu Ligy majstrov UEFA a v stredovom kruhu sa máva vlajkou s logom Ligy majstrov.Refrén obsahuje tri oficiálne jazyky používané [[UEFA]]: angličtinu, nemčinu a francúzštinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=This is where the Champions League music comes from|url=http://www.walesonline.co.uk/lifestyle/tv/what-champions-league-music-lyrics-13133370|vydavateľ=WalesOnline|dátum vydania=2017-06-03|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=en|meno=Steffan|priezvisko=Rhys}}</ref> Vrcholným momentom sú výkriky „Die Meister! Die Besten! Les Grandes Équipes! The Champions!' Kompletná hymna má asi tri minúty a má dve krátke strofy a refrén. == Zoznam víťazov == === Podľa klubov === {| class="wikitable sortable" |+ !class="unsortable" | Klub !Tituly !Druhé miesto !class="unsortable" | Víťazné roky !class="unsortable" | Roky s druhým miestom |- |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |3 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1955/1956|1956]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957|1957]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1957/1958|1958]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1958/1959|1959]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1959/1960|1960]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1965/1966|1966]], [[Liga majstrov UEFA 1997/1998|1998]], [[Liga majstrov UEFA 1999/2000|2000]], [[Liga majstrov UEFA 2001/2002|2002]], [[Liga majstrov UEFA 20132014|2014]], [[Liga majstrov UEFA 2015/2016|2016]], [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|2017]], [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|2018]], [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|2022]], [[Liga majstrov UEFA 2023/2024|2024]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1961/1962|1962]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1963/1964|1964]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1980/1981|1981]] |- |{{ITA}} [[AC Miláno]] | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |4 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1962/1963|1963]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1968/1969|1969]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1988/1989|1989]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1989/1990|1990]], [[Liga majstrov UEFA 1993/1994|1994]], [[Liga majstrov UEFA 2002/2003|2003]], [[Liga majstrov UEFA 2006/2007|2007]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1957/1958|1958]], [[Liga majstrov UEFA 1992/1993|1993]], [[Liga majstrov UEFA 1994/1995|1995]], [[Liga majstrov UEFA 2004/2005|2005]] |- |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |5 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1973/1974|1974]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1974/1975|1975]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1975/1976|1976]], [[Liga majstrov UEFA 2000/2001|2001]], [[Liga majstrov UEFA 2012/2013|2013]], [[Liga majstrov UEFA 2019/2020|2020]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1981/1982|1982]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1986/1987|1987]], [[Liga majstrov UEFA 1998/1999|1999]], [[Liga majstrov UEFA 2009/2010|2010]], [[Liga majstrov UEFA 2011/2012|2012]] |- |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |4 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1976/1977|1977]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1977/1978|1978]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1980/1981|1981]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1983/1984|1984]], [[Liga majstrov UEFA 2004/2005|2005]], [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2019]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1984/1985|1985]], [[Liga majstrov UEFA 2006/2007|2007]], [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|2018]], [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|2022]] |- |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | style="text-align: center;" |5 | style="text-align: center;" |3 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1991/1992|1992]], [[Liga majstrov UEFA 2005/2006|2006]], [[Liga majstrov UEFA 2008/2009|2009]], [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|2011]], [[Liga majstrov UEFA 2014/2015|2015]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1960/1961|1961]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1985/1986|1986]], [[Liga majstrov UEFA 1993/1994|1994]] |- |{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]] | style="text-align: center;" |4 | style="text-align: center;" |2 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1970/1971|1971]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1971/1972|1972]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1972/1973|1973]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1994/1995|1995]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1968/1969|1969]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1995/1996|1996]] |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]] | style="text-align: center;" |3 | style="text-align: center;" |3 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1963/1964|1964]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1964/1965|1965]], [[Liga majstrov UEFA 2009/2010|2010]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1968/1967|1967]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1971/1972|1972]], [[Liga majstrov UEFA 2022/2023|2023]] |- |{{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester United]] | style="text-align: center;" |3 | style="text-align: center;" |2 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1968|1968]], [[Liga majstrov UEFA 1998/1999|1999]], [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|2008]] |[[Liga majstrov UEFA 2008/2009|2009]], [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|2011]] |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |7 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1984/1985|1985]], [[Liga majstrov UEFA 1995/1996|1996]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1972/1973|1973]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1982/1983|1983]], [[Liga majstrov UEFA 1996/1997|1997]], [[Liga majstrov UEFA 1997/1998|1998]], [[Liga majstrov UEFA 2002/2003|2003]], [[Liga majstrov UEFA 2014/2015|2015]], [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|2017]] |- |{{POR}} [[SL Benfica]] | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |5 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1960/1961|1961]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1961/1962|1962]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1962/1963|1963]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1964/1965|1965]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1967/1968|1968]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1987/1988|1988]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1989/1990|1990]] |- |{{ENG}} [[Chelsea FC|Chelsea]] | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |1 |[[Liga majstrov UEFA 2011/2012|2012]], [[Liga majstrov UEFA 2020/2021|2021]] |[[Liga majstrov UEFA 2007/2008|2008]] |- |{{ENG}} [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |0 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1978/1979|1979]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1979/1980|1980]] | |- |{{POR}} [[FC Porto|Porto]] | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |0 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1986/1987|1987]], [[Liga majstrov UEFA 2003/2004|2004]] | |- |{{GER}} [[Borussia Dortmund]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |2 |[[Liga majstrov UEFA 1996/1997|1997]] |[[Liga majstrov UEFA 2012/2013|2013]], [[Liga majstrov UEFA 2023/2024|2024]] |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1966/1967|1967]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1969/1970|1970]] |- |{{GER}} [[Hamburger SV]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1982/1983|1983]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1979/1980|1980]] |- |{{ROU}} [[Steaua Bucureşti]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1985/1986|1986]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1988/1989|1989]] |- |{{FRA}} [[Olympique de Marseille|Olympique Marseille]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1982/1993|1993]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1990/1991|1991]] |- |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 |[[Liga majstrov UEFA 2022/2023|2023]] |[[Liga majstrov UEFA 2020/2021|2021]] |- |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025|2025]] |[[Liga majstrov UEFA 2019/2020|2020]] |- |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |0 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1970|1970]] | |- |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |0 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1981/1982|1982]] | |- |{{NED}} [[PSV Eindhoven]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |0 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1987/1988|1988]] | |- |{{SRB}} [[Crvena Zvezda]] | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |0 |[[Pohár majstrov európskych krajín 1990/1991|1991]] | |- |{{ESP}} [[Atlético Madrid]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |3 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1973/1974|1974]], [[Liga majstrov UEFA 2013/2014|2014]], [[Liga majstrov UEFA 2015/2016|2016]] |- |{{FRA}} [[Stade de Reims]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |2 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1955/1956|1956]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1958/1959|1959]] |- |{{ESP}} [[Valencia CF|Valencia]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |2 | |[[Liga majstrov UEFA 1999/2000|2000]], [[Liga majstrov UEFA 2000/2001|2001]] |- |{{ITA}} [[ACF Fiorentina|Fiorentina]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957|1957]] |- |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1959/1960|1960]] |- |{{SRB}} [[Partizan Belehrad]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1965/1966|1966]] |- |{{GRE}} [[Panathinaikos FC|Panathinaikos]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1970/1971|1971]] |- |{{ENG}} [[Leeds United FC|Leeds United]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1974/1975|1975]] |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne|Saint-Étienne]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1975/1976|1976]] |- |{{GER}} [[Borussia Mönchengladbach]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1976/1977|1977]] |- |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1977/1978|1978]] |- |{{SWE}} [[Malmö FF]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1978/1979|1979]] |- |{{ITA}} [[AS Rím]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1983/1984|1984]] |- |{{ITA}} [[Sampdoria]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Pohár majstrov európskych krajín 1991/1992|1992]] |- |{{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Liga majstrov UEFA 2001/2002|2002]] |- |{{FRA}} [[AS Monaco FC|AS Monaco]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Liga majstrov UEFA 2003/2004|2004]] |- |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Liga majstrov UEFA 2005/2006|2006]] |- |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | |[[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2019]] |} === Podľa krajiny === [[Súbor:UEFA members Champs League group stage.png|náhľad|Mapa krajín UEFA, ktorých tímy postúpili do skupinovej fázy Ligy majstrov UEFA (zvýraznené zelenou farbou)]] {| class="wikitable sortable" |+ ! class="unsortable" | Národnosť !Tituly !Druhé miesta !Dokopy |- |{{ESP|f|1}} | style="text-align: center;" |20 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |31 |- |{{ENG|f|1}} | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |26 |- |{{ITA|f|1}} | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |17 | style="text-align: center;" |29 |- |{{GER|f|1}} | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |19 |- |{{NED|f|1}} | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |8 |- |{{POR|f|1}} | style="text-align: center;" |4 | style="text-align: center;" |5 | style="text-align: center;" |9 |- |{{FRA|f|1}} | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |7 |- |{{ROU|f|1}} | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |2 |- |{{SCO|f|1}} | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |2 |- |{{YUG|f|1}} | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |2 |- |{{BEL|f|1}} | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 |- |{{GRE|f|1}} | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 |- |{{SWE|f|1}} | style="text-align: center;" |0 | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |1 |} == Finalisti PMEK a Ligy majstrov == {| class="wikitable" |- align="center" style="background:#efefef;" ! width="5%" |Sezóna ! width="20%" |Víťaz ! width="10%" |Skóre ! width="20%" |Finalista ! width="26%" |Štadión |- align="center" |[[2025]]/[[2026|26]] <small>''[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Podrobnosti]]''</small> | | | |[[Puskás Aréna]], [[Budapešť]], [[Maďarsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2024]]/[[2025|25]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Podrobnosti]]''</small> |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paríž Saint-Germain]] |{{ku|5|0}} |[[FC Internazionale Miláno|Inter Milan]] {{Minivlajka|Taliansko}} |[[Allianz Arena]],<br />[[Mníchov]], [[Nemecko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2023]]/[[2024|24]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2023/2024|Podrobnosti]]''</small> |{{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid]] |{{ku|2|0}} |{{minivlajka|Nemecko}} [[Borussia Dortmund]] |[[Wembley Stadium]] [[Londýn]], [[Anglicko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2022]]/[[2023|23]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2022/2023|Podrobnosti]]''</small> |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Manchester City FC|Manchester City]] |{{ku|1|0}} |[[FC Internazionale Miláno|Inter Milan]] {{Minivlajka|Taliansko}} |[[Atatürkov olympijský štadión]], [[Istanbul]], [[Turecko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2021]]/[[2022|22]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2021/2022|Podrobnosti]]''</small> |{{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid]] |{{ku|1|0}} |[[Liverpool FC]]{{minivlajka|Anglicko}} |[[Stade de France]], [[Saint-Denis]], [[Francúzsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2020]]/[[2021|21]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2020/2021|Podrobnosti]]''</small> |{{minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea FC]] |{{ku|1|0}} |[[Manchester City FC]] {{minivlajka|Anglicko}} |[[Estádio do Dragão|Estádio do Dragao,]]<br />[[Porto]], [[Portugalsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2019]]/[[2020|20]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2019/2020|Podrobnosti]]''</small> |{{minivlajka|Nemecko}} [[Bayern Mníchov]] |{{ku|1|0}} |[[Paris Saint-Germain FC|Paríž Saint-Germain]] {{FRA}} |[[Estádio da Luz|Estádio da Luz,]]<br />[[Lisabon]], [[Portugalsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2018]]/[[2019|19]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Podrobnosti]]''</small> | {{ENG}} [[Liverpool FC]] |{{ku|2|0}} | [[Tottenham Hotspur FC]] {{ENG}} |[[Wanda Metropolitano]],<br />[[Madrid]], [[Španielsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2017]]/[[2017|18]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Podrobnosti]]''</small> | {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |{{ku|3|1}} |[[Liverpool FC]] {{ENG}} |[[NSC Olympijskyj|Olympijský štadión]],<br />[[Kyjev]], [[Ukrajina]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2016]]/[[2016|17]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2016/2017|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid]] |{{ku|4|1}} | [[Juventus FC]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Millennium Stadium]],<br />[[Cardiff]], [[Wales]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2015]]/[[2015|16]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2015/2016|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid]] |{{ku|1|1}}<br />{{Malé|(5:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |[[Atlético Madrid]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Stadio Giuseppe Meazza|San Siro]],<br />[[Miláno]], [[Taliansko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2014]]/[[2014|15]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2014/2015|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona]] |{{ku|3|1}} | [[Juventus Turín]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Olympiastadion (Berlín)|Olympiastadion]],<br />[[Berlín]], [[Nemecko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2013]]/[[2013|14]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2013/2014|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid]] |{{ku|4|1}}<br />{{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | [[Atlético Madrid]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Estádio da Luz]],<br />[[Lisabon]], [[Portugalsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2012]]/[[2012|13]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2012/2013|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Nemecko}} [[Bayern Mníchov]] |{{ku|2|1}} | [[Borussia Dortmund]] {{minivlajka|Nemecko}} |[[Wembley Stadium]],<br />[[Londýn]], [[Anglicko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2011]]/[[2011|12]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2011/2012|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea FC]] |{{ku|1|1}}<br />{{Malé|(4:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | [[Bayern Mníchov]] {{minivlajka|Nemecko}} |[[Allianz Arena]],<br />[[Mníchov]], [[Nemecko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2010]]/[[2010|11]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona]] |{{ku|3|1}} | [[Manchester United FC]] {{minivlajka|Anglicko}} |[[Wembley Stadium]],<br />[[Londýn]], [[Anglicko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2009]]/[[2010|10]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2009/2010|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Taliansko}} [[Inter Milan]] |{{ku|2|0}} | [[Bayern Mníchov]] {{minivlajka|Nemecko}} ||[[Santiago Bernabéu stadium|Santiago Bernabéu]],<br />[[Madrid]], [[Španielsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2008]]/[[2009|09]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2008/2009|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona]] |{{ku|2|0}} | [[Manchester United]] {{minivlajka|Anglicko}} |[[Stadio Olimpico]],<br />[[Rím]], [[Taliansko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2007]]/[[2008|08]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2007/2008|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Anglicko}} [[Manchester United FC]] |{{ku|1|1}}<br />{{Malé|(6:5 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | [[Chelsea FC]] {{minivlajka|Anglicko}} |[[Štadión Lužniky]],<br />[[Moskva]], [[Rusko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2006]]/[[2007|07]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2006/2007|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] |{{ku|2|1}} | [[Liverpool FC]] {{minivlajka|Anglicko}} |[[Olympijský štadión (Atény)|Olympijský štadión]],<br />[[Atény]], [[Grécko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2005]]/[[2006|06]]<br /><small>''[[Liga majstrov UEFA 2005/2006|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona]] |{{ku|2|1}} | [[Arsenal FC]] {{minivlajka|Anglicko}} |[[Stade de France]],<br />[[Saint-Denis (Seine-Saint-Denis)|Saint-Denis]], blízko [[Paríž]]a, [[Francúzsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2004]]/[[2005|05]] | {{minivlajka|Anglicko}} [[Liverpool FC]] |{{ku|3|3}}<br />{{Malé|(3:2 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | [[AC Miláno]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Atatürk Olimpiyat Stadyumu]],<br />[[Istanbul]], [[Turecko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2003]]/[[2004|04]] | {{minivlajka|Portugalsko}} [[Futebol Clube do Porto|FC Porto]] |{{ku|3|0}} | [[AS Monaco FC]] {{minivlajka|Francúzsko}} |[[Veltins-Arena|Arena AufSchalke]],<br />[[Gelsenkirchen]], [[Nemecko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2002]]/[[2003|03]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] |{{ku|0|0}}<br />{{Malé|(3:2 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | [[Juventus FC]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Old Trafford]],<br />[[Manchester]], [[Anglicko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[2001]]/[[2002|02]] | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid|Real Madrid CF]] |{{ku|2|1}} | [[Bayer Leverkusen|Bayer 04 Leverkusen]] {{minivlajka|Nemecko}} |[[Hampden Park]],<br />[[Glasgow]], [[Škótsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[2000]]/[[2001|01]] | {{minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |{{ku|1|1}}<br />{{Malé|(5:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | [[Valencia CF]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Stadio Giuseppe Meazza]],<br />[[Miláno]], [[Taliansko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1999]]/[[2000|00]] | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid|Real Madrid CF]] |{{ku|3|0}} | [[Valencia CF]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Stade de France]],<br />[[Saint-Denis]], [[Francúzsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1998]]/[[1999|99]] | {{minivlajka|Anglicko}} [[Manchester United FC]] |{{ku|2|1}} | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{minivlajka|Nemecko}} |[[Camp Nou]],<br />[[Barcelona]], [[Španielsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1997]]/[[1998|98]] | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid|Real Madrid CF]] |{{ku|1|0}} | [[Juventus FC]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Amsterdam ArenA]],<br />[[Amsterdam]], [[Holandsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1996]]/[[1997|97]] | {{minivlajka|Nemecko}} [[BV Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] |{{ku|3|1}} | [[Juventus FC]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Olympijský štadión (Mníchov)|Olympiastadion]],<br />[[Mníchov]], [[Nemecko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1995]]/[[1996|96]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[Juventus FC]] |{{ku|1|1}}<br />{{Malé|(4:2 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | [[Ajax Amsterdam|AFC Ajax]] {{minivlajka|Holandsko}} |[[Olympijský štadión (Rím)|Stadio Olimpico]],<br />[[Rím]], [[Taliansko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1994]]/[[1995|95]] | {{minivlajka|Holandsko}} [[Ajax Amsterdam|AFC Ajax]] |{{ku|1|0}} | [[AC Miláno]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Ernst Happel Stadium]],<br />[[Viedeň]], [[Rakúsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1993]]/[[1994|94]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] |{{ku|4|0}} | [[FC Barcelona]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Spiros Louis Stadium]],<br />[[Atény]], [[Grécko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" | rowspan="2" |[[1992]]/[[1993|93]] | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Olympique de Marseille]] |{{ku|1|0}} | [[AC Miláno]] {{minivlajka|Taliansko}} | rowspan="2" |[[Olympijský štadión (Mníchov)|Olympiastadion]],<br />[[Mníchov]], [[Nemecko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" | colspan="3" |Mužstvu Marseille bolo budúci rok zakázané obhajovať titul po škandále vo francúzskej lige s ovplyvňovaním zápasov. |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1991]]/[[1992|92]] | {{minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona]] |{{ku|1|0}}<br />{{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | [[UC Sampdoria]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Wembley Stadium]],<br />[[Londýn]], [[Anglicko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1990]]/[[1991|91]] | {{minivlajka|Juhoslávia}} [[FK Crvena Zvezda]] |{{ku|0|0}}<br />{{Malé|(5:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | [[Olympique de Marseille]] {{minivlajka|Francúzsko}} |[[Stadio San Nicola]],<br />[[Bari (Apúlia)|Bari]], [[Taliansko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1989]]/[[1990|90]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] |{{ku|1|0}} | [[SL Benfica]] {{minivlajka|Portugalsko}} |[[Ernst Happel Stadium|Prater Stadium]],<br />[[Viedeň]], [[Rakúsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1988]]/[[1989|89]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] |{{ku|4|0}} | [[FC Steaua Bukurešť|FC Steaua Bucureşti]] {{minivlajka|Rumunsko}} |[[Camp Nou]],<br />[[Barcelona]], [[Španielsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1987]]/[[1988|88]] | {{minivlajka|Holandsko}} [[PSV Eindhoven]] |{{ku|0|0}}<br />{{Malé|(6:5 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | [[SL Benfica]] {{minivlajka|Portugalsko}} |[[Mercedes-Benz Arena (Stuttgart)|Neckar-stadion]],<br />[[Stuttgart]], [[Nemecko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1986]]/[[1987|87]] | {{minivlajka|Portugalsko}} [[Futebol Clube do Porto|FC Porto]] |{{ku|2|1}} | [[FC Bayern München|Bayern Mnichov]] {{minivlajka|Nemecko}} |[[Ernst Happel Stadium|Prater Stadium]],<br />[[Viedeň]], [[Rakúsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1985]]/[[1986|86]] | {{minivlajka|Rumunsko}} [[FC Steaua Bukurešť|FC Steaua Bucureşti]] |{{ku|0|0}}<br />{{Malé|(2:0 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | [[FC Barcelona]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Sánchez Pizjuán]],<br />[[Sevilla]], [[Španielsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" | rowspan="2" |[[1984]]/[[1985|85]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[Juventus FC]] |{{ku|1|0}} | [[Liverpool FC]] {{minivlajka|Anglicko}} | rowspan="2" |[[Heysel Stadium]],<br />[[Brusel]], [[Belgicko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" | colspan="3" |Pri tomto zápase prebehla v publiku tragédia; následkom bolo päťročné vylúčenie všetkých anglických klubov zo všetkých súťaží [[UEFA]]. |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1983]]/[[1984|84]] | {{minivlajka|Anglicko}} [[Liverpool FC]] |{{ku|1|1}}<br />{{Malé|(4:2 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | [[AS Roma]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Stadio Olimpico]],<br />[[Rím]], [[Taliansko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1982]]/[[1983|83]] | {{minivlajka|Nemecko}} [[Hamburger SV]] |{{ku|1|0}} | [[Juventus FC]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Olympijský štadión (Atény)|Spiros Louis Stadium]],<br />[[Atény]], [[Grécko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1981]]/[[1982|82]] | {{minivlajka|Anglicko}} [[Aston Villa FC]] |{{ku|1|0}} | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{minivlajka|Nemecko}} |[[De Kuip]],<br />[[Rotterdam]], [[Holandsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1980]]/[[1981|81]] | {{minivlajka|Anglicko}} [[Liverpool FC]] |{{ku|1|0}} | [[Real Madrid|Real Madrid CF]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Parc des Princes]],<br />[[Paríž]], [[Francúzsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1979]]/[[1980|80]] | {{minivlajka|Anglicko}} [[Nottingham Forest FC]] |{{ku|1|0}} | [[Hamburger SV]] {{minivlajka|Nemecko}} |[[Štadión Santiaga Bernabéa|Santiago Bernabéu]],<br />[[Madrid]], [[Španielsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1978]]/[[1979|79]] | {{minivlajka|Anglicko}} [[Nottingham Forest FC]] |{{ku|1|0}} | [[Malmö FF]] {{minivlajka|Švédsko}} |[[Olympiastadion (Mníchov)|Olympiastadion]],<br />[[Mníchov]], [[Nemecko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1977]]/[[1978|78]] | {{minivlajka|Anglicko}} [[Liverpool FC]] |{{ku|1|0}} | [[Club Brugge KV]] {{minivlajka|Belgicko}} |[[Wembley Stadium]],<br />[[Londýn]], [[Anglicko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1976]]/[[1977|77]] | {{minivlajka|Anglicko}} [[Liverpool FC]] |{{ku|3|1}} | [[Borussia Mönchengladbach|VfL Borussia Mönchengladbach]] {{minivlajka|Nemecko}} |[[Olympijský štadión (Rím)|Stadio Olimpico]],<br />[[Rím]], [[Taliansko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1975]]/[[1976|76]] | {{minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München|Bayern Mnichov]] |{{ku|1|0}} | [[AS Saint-Etienne]] {{minivlajka|Francúzsko}} |[[Hampden Park]],<br />[[Glasgow]], [[Škótsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1974]]/[[1975|75]] | {{minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |{{ku|2|0}} | [[Leeds United AFC]] {{minivlajka|Anglicko}} |[[Parc des Princes]],<br />[[Paríž]], [[Francúzsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1973]]/[[1974|74]] | {{minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |{{ku|1|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}<br />{{ku|4|0}} {{Malé|(odvetný zápas)}} | [[Atlético Madrid|Club Atlético Madrid]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Heysel Stadium]],<br />[[Brusel]], [[Belgicko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1972]]/[[1973|73]] | {{minivlajka|Holandsko}} [[Ajax Amsterdam|AFC Ajax]] |{{ku|1|0}} | [[Juventus FC]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Crvena Zvezda Stadium]],<br />[[Belehrad]], [[Srbsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1971]]/[[1972|72]] | {{minivlajka|Holandsko}} [[Ajax Amsterdam|AFC Ajax]] |{{ku|2|0}} | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[De Kuip]],<br />[[Rotterdam]], [[Holandsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1970]]/[[1971|71]] | {{minivlajka|Holandsko}} [[Ajax Amsterdam|AFC Ajax]] |{{ku|2|0}} | [[Panathinaikos|Panathinaikos FC]] {{minivlajka|Grécko}} |[[Wembley Stadium]],<br />[[Londýn]], [[Anglicko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1969]]/[[1970|70]] | {{minivlajka|Holandsko}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |{{ku|2|1}}<br />{{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | [[Celtic FC]] {{minivlajka|Škótsko}} |[[Stadio Giuseppe Meazza]],<br />[[Miláno]], [[Taliansko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1968]]/[[1969|69]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] |{{ku|4|1}} | [[Ajax Amsterdam|AFC Ajax]] {{minivlajka|Holandsko}} |[[Santiago Bernabéu stadium|Santiago Bernabéu]],<br />[[Madrid]], [[Španielsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1967]]/[[1968|68]] | {{minivlajka|Anglicko}} [[Manchester United FC]] |{{ku|4|1}}<br />{{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | [[SL Benfica]] {{minivlajka|Portugalsko}} |[[Wembley Stadium]],<br />[[Londýn]], [[Anglicko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1966]]/[[1967|67]] | {{minivlajka|Škótsko}} [[Celtic FC]] |{{ku|2|1}} | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Estádio Nacional]],<br />Vale do Jamor, blízko [[Lisabon]]u, [[Portugalsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1965]]/[[1966|66]] | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid|Real Madrid CF]] |{{ku|2|1}} | [[FK Partizan]] {{minivlajka|Juhoslávia}} |[[Heysel Stadium]],<br />[[Brusel]], [[Belgicko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1964]]/[[1965|65]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|FC Internazionale]] |{{ku|1|0}} | [[SL Benfica]] {{minivlajka|Portugalsko}} |[[Stadio Giuseppe Meazza]],<br />[[Miláno]], [[Taliansko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1963]]/[[1964|64]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |{{ku|3|1}} | [[Real Madrid|Real Madrid CF]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Ernst Happel Stadium|Prater Stadium]],<br />[[Viedeň]], [[Rakúsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1962]]/[[1963|63]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] |{{ku|2|1}} | [[SL Benfica]] {{minivlajka|Portugalsko}} |[[Wembley Stadium]],<br />[[Londýn]], [[Anglicko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1961]]/[[1962|62]] | {{minivlajka|Portugalsko}} [[SL Benfica]] |{{ku|5|3}} | [[Real Madrid|Real Madrid CF]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Olympijský štadión (Amsterdam)|Olympisch Stadion]],<br />[[Amsterdam]], [[Holandsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1960]]/[[1961|61]] | {{minivlajka|Portugalsko}} [[SL Benfica]] |{{ku|3|2}} | [[FC Barcelona]] {{minivlajka|Španielsko}} |[[Wankdorf Stadium]],<br />[[Bern (mesto)|Bern]], [[Švajčiarsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1959]]/[[1960|60]] | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid|Real Madrid CF]] |{{ku|7|3}} | [[Eintracht Frankfurt]] {{minivlajka|Nemecko}} |[[Hampden Park]],<br />[[Glasgow]], [[Škótsko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1958]]/[[1959|59]] | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid|Real Madrid CF]] |{{ku|2|0}} | [[Stade de Reims]] {{minivlajka|Francúzsko}} |[[Mercedes-Benz Arena (Stuttgart)|Neckar-stadion]],<br />[[Stuttgart]], [[Nemecko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1957]]/[[1958|58]] | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid|Real Madrid CF]] |{{ku|3|2}}<br />{{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | [[AC Miláno]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Heysel Stadium]],<br />[[Brusel]], [[Belgicko]] |- align="center" bgcolor="#F5FAFF" |[[1956]]/[[1957|57]]<br /><small>''[[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid|Real Madrid CF]] |{{ku|2|0}} | [[ACF Fiorentina|AC Fiorentina]] {{minivlajka|Taliansko}} |[[Santiago Bernabéu]],<br />[[Madrid]], [[Španielsko]] |- align="center" bgcolor="#D0E7FF" |[[1955]]/[[1956|56]]<br /><small>''[[Pohár majstrov európskych krajín 1955/1956|Podrobnosti]]''</small> | {{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid|Real Madrid CF]] |{{ku|4|3}} | [[Stade de Reims]] {{minivlajka|Francúzsko}} |[[Parc des Princes]],<br />[[Paríž]], [[Francúzsko]] |} == Hráčske rekordy == === Najviac odohraných zápasov === ''Aktuálne k 12. december 2024'' {| class="wikitable" |+ !Por. !Hráč !Národnosť !Zápasy !Roky !Kluby |- |1. |[[Cristiano Ronaldo]] |{{POR|f|1}} | style="text-align: center;" |183 | style="text-align: center;" |2003{{--}}2022 |[[Manchester United FC|Manchester United]] (59), [[Real Madrid CF|Real Madrid]] (101), [[Juventus FC|Juventus]] (23) |- |2. |[[Iker Casillas]] |{{ESP|f|1}} | style="text-align: center;" |177 | style="text-align: center;" |1999{{--}}2019 |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] (150), [[FC Porto|Porto]] (27) |- |3. |[[Lionel Messi]] |{{ARG|f|1}} | style="text-align: center;" |163 | style="text-align: center;" |2005{{--}}2023 |[[FC Barcelona|Barcelona]] (149), [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] (14) |- |4. |[[Thomas Müller (futbalista)|'''Thomas Müller''']] |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]] | style="text-align: center;" |156 | style="text-align: center;" |2005{{--}} |[[Bayern Mníchov]] |- |5. |[[Karim Benzema]] |{{Minivlajka|FRA}}[[Francúzsko]] | style="text-align: center;" |152 | style="text-align: center;" |2005{{--}}2023 |[[Olympique Lyonnais|Lyon]] (19), [[Real Madrid CF|Real Madrid]] (133) |- | rowspan="2" |6. |[[Xavi]] |{{ESP|f|1}} | rowspan="2" style="text-align: center;" |151 | style="text-align: center;" |1998{{--}}2015 |[[FC Barcelona|Barcelona]] |- |[[Toni Kroos]] |{{GER|f|1}} | style="text-align: center;" |2008{{--}}2024 |[[Bayern Mníchov]] (41), [[Real Madrid CF|Real Madrid]] (110) |- |8. |[[Manuel Neuer|'''Manuel Neuer''']] |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]] | style="text-align: center;" |145 | style="text-align: center;" |2007{{--}} |[[FC Schalke 04|Schalke 04]] (22) [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] (123) |- | rowspan="2" |9. |[[Sergio Ramos]] |{{ESP|f|1}} | rowspan="2" |142 | style="text-align: center;" |2005{{--}}2023 |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] (129),[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] (8), [[Sevilla FC|Sevilla]] (5) |- |[[Raúl González Blanco|Raúl]] |{{ESP|f|1}} | style="text-align: center;" |1995{{--}}2011 |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] (130), [[FC Schalke 04|Schalke 04]] (12) |} === Najlepší strelci === ''Aktuálne k 12. december 2024'' {| class="wikitable" |+ !Por. !Hráč !Góly !Zápasy !Priemer !Roky !Kluby |- |1. |{{POR}} [[Cristiano Ronaldo]] | style="text-align: center;" |140 | style="text-align: center;" |183 | style="text-align: center;" |0,77 | style="text-align: center;" |2003{{--}}2022 |[[Manchester United FC|Manchester United]] (21), [[Real Madrid CF|Real Madrid]] (105), [[Juventus FC|Juventus]] (14) |- |2. |'''{{ARG}}''' [[Lionel Messi]] | style="text-align: center;" |129 | style="text-align: center;" |163 | style="text-align: center;" |0,79 | style="text-align: center;" |2005{{--}}2023 |[[FC Barcelona|Barcelona]] (120), [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] (9) |- |3. |'''{{POL}} [[Robert Lewandowski]]''' | style="text-align: center;" |101 | style="text-align: center;" |126 | style="text-align: center;" |0,80 | style="text-align: center;" |2011{{--}} |[[Borussia Dortmund]] (17),[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] (69), [[FC Barcelona|Barcelona]] (15) |- |4. |'''{{FRA}}''' [[Karim Benzema]] | style="text-align: center;" |90 | style="text-align: center;" |152 | style="text-align: center;" |0,59 | style="text-align: center;" |2005{{--}}2023 |[[Olympique Lyonnais|Olympique Lyon]] (12), [[Real Madrid CF|Real Madrid]] (78) |- |5. |{{ESP}} [[Raúl González Blanco|Raúl]] | style="text-align: center;" |71 | style="text-align: center;" |142 | style="text-align: center;" |0,50 | style="text-align: center;" |1995{{--}}2011 |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] (66), [[FC Schalke 04|Schalke 04]] (5) |- |6. |{{NED}} [[Ruud van Nistelrooy]] | style="text-align: center;" |56 | style="text-align: center;" |73 | style="text-align: center;" |0,77 | style="text-align: center;" |1995{{--}}2009 |[[PSV Eindhoven]] (8), [[Manchester United FC|Manchester United]] (35), [[Real Madrid CF|Real Madrid]] (13) |- |7. |'''{{GER}} [[Thomas Müller (futbalista)|Thomas Müller]]''' | style="text-align: center;" |55 | style="text-align: center;" |156 | style="text-align: center;" |0,35 | style="text-align: center;" |2009{{--}} |[[Bayern Mníchov]] |- | rowspan="2" |8. |{{FRA}} [[Thierry Henry]] | style="text-align: center;" |50 | style="text-align: center;" |112 | style="text-align: center;" |0,45 | style="text-align: center;" |1997{{--}}2012 |[[AS Monaco FC|AS Monaco]] (7), [[Arsenal FC|Arsenal]] (35), [[FC Barcelona|Barcelona]] (8) |- |{{FRA}} '''[[Kylian Mbappé]]''' | style="text-align: center;" |50 | style="text-align: center;" |79 | style="text-align: center;" |0,63 | style="text-align: center;" |2016{{--}} |[[AS Monaco FC|AS Monaco]] (6), [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] (42) [[Real Madrid CF|Real Madrid]] (2) |- |9. |{{ARG}} [[Alfredo Di Stéfano]] | style="text-align: center;" |49 | style="text-align: center;" |58 | style="text-align: center;" |0,84 | style="text-align: center;" |1955{{--}}1964 |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] |} == Ocenenia == Počnúc sezónou 2021/2022 UEFA zaviedla ocenenie Hráč sezóny Ligy majstrov UEFA. Porota je zložená z trénerov klubov, ktoré sa zúčastnili skupinovej fázy súťaže, ako aj z 55 novinárov vybraných skupinou European Sports Media (ESM), jedného z každej členskej asociácie UEFA. ==== Víťazi ==== {| class="wikitable" !Sezóna !Hráč !Klub |- ! colspan="3" |Hráč sezóny Ligy majstrov UEFA |- |[[Liga majstrov UEFA 2021/2022|2021/22]] |'''{{FRA}}''' [[Karim Benzema]] |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- |[[Liga majstrov UEFA 2022/2023|2022/23]] |{{ESP}} [[Rodri (futbalista, 1996)|Rodri]] |{{minivlajka|Anglicko}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024|2023/24]] |{{minivlajka|Brazília}}[[Vinícius Júnior]] |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |} V tej istej sezóne UEFA zaviedla aj ocenenie Mladý hráč sezóny Ligy majstrov UEFA. {| class="wikitable" !Sezóna !Hráč !Klub |- ! colspan="3" |Mladý hráč sezóny Ligy majstrov UEFA |- |[[Liga majstrov UEFA 2021/2022|2021/22]] |{{minivlajka|Brazília}}[[Vinícius Júnior]] |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- |[[Liga majstrov UEFA 2022/2023|2022/23]] |{{minivlajka|Gruzínsko}}[[Khvicha Kvaratskhelia]] |{{minivlajka|ITA}}[[SSC Neapol|Neapol]] |- |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024|2023/24]] |{{Minivlajka|ENG}}[[Jude Bellingham]] |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Európska liga UEFA]] * [[Európska konferenčná liga UEFA]] == Externé odkazy == * [https://www.uefa.com/uefachampionsleague/ Liga majstrov UEFA] * [https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/club/#/yr/2024 Koeficienty klubov UEFA] {{Zoznam sezón Ligy majstrov UEFA}} [[Kategória:Liga majstrov UEFA| ]] od3goo6g9oqpb6jbvdtn6kwqm0709yl 0 132234 8226500 7215555 2026-05-31T05:50:52Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226500 wikitext text/x-wiki '''Vlnové číslo'''<ref name=STNISO/><ref>STN IEC 60050-726:1999</ref><ref name=FS/> (iné názvy: '''repetencia'''<ref name=STNISO/><ref name=FS/>, staršie '''vlnočet'''<ref name=FS>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fyzikálny slovník : slovensko-anglický, anglicko-slovenský | vydanie = 1 | vydavateľ = PROTONIT | miesto = &#x5B;Nitrianske Hrnčiarovce&#x5D; | rok = 2007 | počet strán = 248 | url = | isbn = 978-80-969798-7-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>) môže byť vo fyzike: * veličina značená písmenom σ (alebo ṽ), ktorá je definovaná ako obrátená hodnota [[vlnová dĺžka|(lineárnej) vlnovej dĺžky]] (λ), čiže σ = 1/λ <ref name=ISO>ISO 80000-3:2019 Quantities and units — Part 3: Space and time</ref><ref name=STNISO>STN EN ISO 80000-8:2008 Veličiny a jednotky. Časť 8: Akustika</ref>, alebo * iný názov veličiny presnejšie nazývanej '''uhlové vlnové číslo''' (iné názvy: '''uhlová repetencia''', staršie '''uhlový vlnočet''')<ref name=ISO/><ref name=STNISO/>, ktorá sa značí písmenom k a je definovaná ako k = 2π/λ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = STUonline | url = http://kf-lin.elf.stuba.sk/~ballo/fyzika_online/Fyzika%20I/VI%20kapitola/kmity-vlny2-2.htm | vydavateľ = kf-lin.elf.stuba.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220812034321/http://kf-lin.elf.stuba.sk/~ballo/fyzika_online/Fyzika%20I/VI%20kapitola/kmity-vlny2-2.htm | dátum archivácie = 2022-08-12 }}</ref> V sústave SI je jednotkou vlnového čísla 1/m. Vlnové číslo je špeciálny prípad [[priestorová frekvencia|priestorovej frekvencie]]. ==Uhlové vlnové číslo vo vlnových rovniciach== Pre špeciálny prípad [[elektromagnetická vlna|elektromagnetickej vlny]]: :<math>k \equiv \frac{2\pi}{\lambda} = \frac{2\pi\nu}{v_p}=\frac{\omega}{v_p}=\frac{E}{\hbar c}\;\;,</math> kde <math>\nu</math> (grécke písmeno ní) je frekvencia vlny, ''v_p'' je fázová rýchlosť vlny (ak sa šíru vo vákuu, potom ''v_p = c''), ''ω'' je [[uhlová frekvencia]] vlny, ''E'' je [[energia]] vlny, ''ħ'' je [[redukovaná Planckova konštanta]], a ''c'' je [[rýchlosť svetla]] vo vákuu. Uhlové vlnové číslo je veľkosť [[vlnový vektor|vlnového vektora]]. Pre špeciálny prípad [[De Broglieove vlny|de Broglieovej vlny]] v nerelativistickej aproximácii: :<math>k \equiv \frac{2\pi}{\lambda} = \frac{p}{\hbar}= \frac{\sqrt{2 m E }}{\hbar}</math> kde <math>p</math> je [[hybnosť]] častice, <math>m</math> je jej [[hmotnosť]], <math>E</math> jej [[kinetická energia]] a <math>\hbar</math> je [[redukovaná Planckova konštanta]]. == Zdroj == * {{preklad|en|Wavenumber|349325134}} ==Ďalšie zdroje== {{referencie}} [[Kategória:Optika]] [[Kategória:Vlnenie]] j8n3rvfmi5uv05axkn50z9sy8anucok 0 134790 8226396 8124622 2026-05-30T20:17:38Z DurMar12 181423 pridané wikilinky, kategórie, malá úprava textu 8226396 wikitext text/x-wiki {{Infobox Webstránka | Meno = Wikiknihy | Obrázok = Wikibooks-logo-cs-noslogan.svg | Popis obrázku = Logo slovenských Wikikníh | Url = {{url|https://sk.wikibooks.org}} | Slogan = | Komerčná = Nie | Typ stránky = Wiki s učebnicami | Registrácia = Voliteľná | Vlastník = [[Wikimedia Foundation]] | Tvorca = Užívateľ Karl Wick<br />komunita Wikimedie | Spustenie = [[10. júla]] [[2003]] | Rating = Alexa rank: 2082 (jún 2019)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wikibooks Competitive Analysis, Marketing Mix and Traffic - Alexa|url=https://www.alexa.com/siteinfo/wikibooks.org|vydavateľ=www.alexa.com|dátum prístupu=2019-06-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20090520042911/https://www.alexa.com/siteinfo/wikibooks.org|dátum archivácie=2009-05-20}}</ref> | Poznámky = | Screenshot = Wikibooks screenshot 2009 - visible.png | Veľkosť screenshotu = | Popis screenshotu = Úvodná stránka s rázcestím k hlavným jazykovým verziám }} '''Wikiknihy''' ({{Eng|'''Wikibooks'''}}) sú sesterský projekt [[Wikipédia|Wikipédie]], ktorý obsahuje voľne šíriteľné [[Učebnica|učebnice]] všetkých druhov, manuály a náučné texty. Projekt bol založený [[10. júl]]a [[2003]] a je spravovaný [[Wikimedia Foundation]]. == História == [[Súbor:Wikibooks growth.png|náhľad|Vývoj ôsmich najväčších Wikikníh]] [[Doména (TCP/IP)|Doména]] wikibooks.org bola zaregistrovaná 19. júla 2003.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wikibooks.org WHOIS, DNS, & Domain Info - DomainTools|url=http://whois.domaintools.com/wikibooks.org|vydavateľ=DomainTools, LLC|dátum prístupu=2019-06-27|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> Spustená bola na poskytovanie a vytváranie slobodných učebníc predmetov ako [[organická chémia]] a [[fyzika]]. Dva veľké subprojekty, Wikijunior a [[Wikiverzita]], boli vytvorené v rámci Wikikníh predtým, ako boli zmenené pravidlá, aby budúce projekty inkubátorového typu začínali podľa nových projektových pravidiel [[Wikimedia Foundation|Wikimedie Foundation]]. V auguste 2006 sa Wikiverzita stala samostatným projektom Wikimedie Foundation. Od roku 2008 sú Wikiknihy súčasťou akademického vyhľadávacieho nástroja [[BASE]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Wikibooks: Viquillibres: Portada|url=https://ca.wikibooks.org/wiki/Portada}}</ref> V júni 2016 Compete.com odhadlo, že Wikiknihy majú 1 478 812 unikátnych návštevníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Site Profile for wikibooks.org|url=http://siteanalytics.compete.com/wikibooks.org/|vydavateľ=|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-06-27|priezvisko=|meno=|url archívu=https://web.archive.org/web/20100608021108/http://siteanalytics.compete.com/wikibooks.org/|dátum archivácie=2010-06-08}}</ref> === Wikijunior === Wikijunior je subprojekt Wikikníh, ktorý sa špecializuje na knihy pre deti. Projekt pozostáva z [[časopis]]u a [[Web site|webu]] a momentálne je vyvíjaný v angličtine, dánčine, fínčine, francúzštine, nemčine, taliančine, japončine, španielčine a arabčine. Je sponzorovaný Beck Foundation. == Knižný obsah == Zatiaľčo niektoré knihy sú pôvodné, niektoré začali ako [[text]]y skopírované z iných zdrojov [[Slobodný obsah|slobodného obsahu]] na [[internet]]e. Všetok obsah stránky je poskytovaný pod licenciou [[Creative Commons]] Attribution-Share Alike (alebo kompatibilnou licenciou). To znamená, že tak ako pri svojom sesterskom projekte, Wikipédii, zatiaľ čo príspevky zostávajú v [[Autorstvo|autorstve]] ich autorov, [[licencia (povolenie)|licencia]] zabezpečuje, že obsah môže byť slobodne distribuovaný a použitý. Wikiknihy sa odlišujú od [[Wikizdroje|Wikizdrojov]] tým, že zatiaľ čo Wikizdroje zbierajú presné kópie a originálne preklady existujúcich slobodných diel, ako napríklad originálne texty [[William Shakespeare|shakespearových]] hier, Wikiknihy sa zameriavajú na originálne diela, značne odlíšené verzie existujúcich diel alebo anotácií originálnych prác. Projekt sa blíži k kompletizácii učebníc v množstve predmetov, čo by podľa nádejí zakladateľov malo byť nasledované mainstreamovou adopciou a používaním učebníc vyvíjaných a sídliacich na Wikiknihách. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikizdroje]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://sk.wikibooks.org Slovenské Wikiknihy] * [https://wikibooks.org Medzinárodná verzia] {{Eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|Wikibooks|897930757}}{{Wikimedia Foundation}} [[Kategória:Wikimedia projekty]] [[Kategória:Učebnice]] [[Kategória:Vzniklo v 2003]] 52co8xfjb3jkaqrb1w9m1e3o511mnnk 0 160482 8226231 8145785 2026-05-30T12:15:50Z ~2026-31879-65 296343 8226231 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny |Názov=skorocel kopijovitý |Obrázok=Plantago lanceolata3.jpg |Titulok= |Ríša po slovensky=[[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia |Podríša po slovensky=[[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta |Vývojová línia po slovensky=[[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta |Vývojová vetva po slovensky=[[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta |Oddelenie po slovensky=[[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky=Angiospermae |Trieda po slovensky=[[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae |Rad po slovensky=[[hluchavkotvaré]]|Rad po latinsky=Lamiales |Čeľaď po slovensky = [[skorocelovité]] | Čeľaď po latinsky = Plantaginaceae |Rod po slovensky=skorocel|Rod po latinsky=Plantago |Druh po slovensky=skorocel kopijovitý|Druh po latinsky=P. lanceolata |Binomické meno=Plantago lanceolata |Klasifikátor1=[[Carolus Linnaeus|Linnaeus]] |Dátum1= |Synonymá= |Obrázok2= |Titulok2= |}} '''Skorocel kopijovitý''' ([[latinčina|lat.]] ''Plantago lanceolata''; iné názvy pozri nižšie) je druh rastliny z rodu [[skorocel]] (''Plantago'') z čeľade [[skorocelovité]] (''Plantaginaceae''). == Názvy == === Slovenské === Súčasný názov tohto druhu je '''skorocel kopijovitý''' a vyskytuje od prvej polovice 20. storočia.<ref>ČERVENKA, M. et al. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 361-362</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV | odkaz na autora = | titul = PLADIAS SK | url = https://pladias.sk/taxon/overview/Plantago%20lanceolata | vydavateľ = pladias.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>BURKA, M. et al. Poľnohospodárska biológia pre stredné poľnohospodárske technické školy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1961, S. 191</ref><ref name=Tóth>TÓTH, J. Liečivé rastliny okresu Nové Mesto nad Váhom a ich ľudové užívanie. Slovenské liečivé rastliny. 1/1944. S. 34</ref><ref>POLÍVKA, F., BROUL, F. Kľúč pre určovanie rastlín v našej vlasti najčastejšie sa vyskytujúcich. Olomouc: Promberger, 1932, S. 61</ref> Staršie slovenské názvy sú: ''kolocier kopi(j)ovitý''<ref>MALOCH, M. Krmovinárstvo - základy náuky o pestovaní lúk a pasienkov, Lúkarstvo a pasienkárstvo. Bratislava: Oráč, 1952, S. 357</ref><ref>KOVÁČIK, J., KMEŤ, A. Prostonárodní Domácí lekár, čili zbierka len wyzkúsených domácich prostriedkow k wyliečeniu rozličných nemoci u ľudí i domácich zwierat. Wiedeň: Tlačou a nákladom "Austrie", knihkupectwa a kníhlačiarne, 1894. S. 60</ref>, ''kolocier úzkolistý''<ref>BARTAKY, Ľ. Kalendár sbierania divo rastúcich liečivých bylín. Slovenské ovocinárstvo. 415-416/1941. S. 125</ref>, ''skorocel úzkolistý''<ref name=Vitko>Vitko, . Sbieranie liečivých rastlín v okrese Modra. Slovenské liečivé rastliny. 2/1943 S. 102</ref>, ''kolocier kopíčkovitý''<ref name=Ob77>Zdravotné záležitosti. Obzor 13/1877. S. 102</ref>, ''kolocier hrálovitý''<ref name=Kov>KOVALEVSKÝ, M. Verejná prosba. Dom a škola. 1890, 6(3), S. 83</ref>, ''skorocel hrálovitý''<ref name=Kov/>, ''jitrocel hrálovitý''<ref name=Reuss/>, ''kolocier obyčajný'' (zodpovedá len časti dnešného druhu)<ref>KOLOKOLOV, N. Liečivé rastliny Javoriny podľa Jozefa Holubyho. 2-3/1942. S. 76</ref>, ''kolocier kopinatý''<ref>Vendelín Stercula. Sbieranie liečivých rastlín v Námestovskom okrese. Slovenské liečivé rastliny. č. 11-12/1942. S. 360</ref>, ''jutrocel kopinatý''<ref>DEMELA, J. Lúky na podzim. Slovenské pastvinárstvo 8-9/1933. S. 3</ref>, ''skorocel kopinatý''<ref>LIPTÁK, F. Naše liečivé rastliny, ich sbieranie a družstevné speňažovanie. Bratislava: Družstevné vydavateľstvo, 1948, S. 104</ref>, ''končitý kolocier''<ref name=HSkol>kolocier. [[Historický slovník slovenského jazyka]]</ref>, ''špicatý kolocier''<ref name=HSkol/>, ''psí jazyk úzky''<ref name=DL/>. Staršie alebo ľudové názvy sú: ''babie ucho''<ref name=Brab/>, ''babík''<ref name=Brab/>, ''babka''<ref>babka1, babka2. [[Historický slovník slovenského jazyka]]</ref><ref name=Brab/>, ''baraní jazyk''<ref>BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 300</ref><ref name=Brab/>, ''celník''<ref>BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 276</ref><ref name=Brab/> (''čelník''<ref>BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 279</ref>), ''hojílek''<ref name=Brab/>, ''jazýček''<ref name=Brab/><ref>BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 300</ref>, ''jitrocel''<ref name=Reuss>REUSS, Gustav. Května Slovenska čili opis včech jevnosnubnych na Slovensku. 1853. 586 s. S. 356, 357</ref><ref name=Brab/> (''itrocel''<ref>BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 297</ref>, ''jatrocel''<ref name=Brab/>, ''jutrocel''<ref name=Ob>Život a príroda. Obzor 26/1880. S. 203</ref><ref>BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 301</ref>), ''kolocier'' (''kolocér'', ''kolocer''<ref name=HSkol/>, ''kolocír''<ref name=HSkol/>)<ref>BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 307</ref><ref name=Brab>BRABENEC, M. Pestovanie liečivých rastlín na malých plochách IX. Naše liečivé rastliny. 3/1996. S. 97</ref><ref name=Ob97/>, ''kopica''<ref>BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 308</ref>, ''myšie uško''<ref name=Brab/>, ''psí jazyk'' (''psí jazýček'', ''psí jazýčok'')<ref>jazyk. [[Slovník slovenských nárečí]] A-K</ref><ref>jazýček. [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref><ref name=Brab/><ref name=Tóth/><ref name=Vitko/><ref name=DL>Domáce lieky ľudu slovenského. Letopis Matice slovenskej. 1/1873. S. 44</ref><ref name=Reuss/><ref name=Ob77/><ref name=Ob/><ref name=Ob97/>, ''ranocel''<ref name=Brab/>, ''skorocel''<ref name=Ob97>Opatrovanie a liečenie domáceho dobytka a hydu. Obzor 1/1897. S. 13</ref>, ''špicatý jitrocel''<ref name=Brab/>, ''volové ucho''<ref name=Brab/>. Porovnaj aj kapitolu o názvoch v článku [[skorocel]]. === Latinské === Vedecké synonymá sú: ''Arnoglossum lanceolatum'' (L.) Gray 1822, ''Lagopus lanceolatus'' (L.) Fourr. 1869, ''Lagopus timbali'' Fourr. 1869, ''Plantago abyssinica'' Hochst. 1841, ''Plantago ambigua'' Guss.1827, ''Plantago argentea'' Brot. 1804, ''Plantago attenuata'' Wall. 1820, ''Plantago azorica'' Hochst. 1840, ''Plantago byzantina'' K.Koch 1849, ''Plantago capensis'' Bojer 1837, ''Plantago capitata'' Ten. 1813, ''Plantago contorta'' Guss. 1827, ''Plantago dalmatica'' Schott ex Steud. 1841, ''Plantago dubia'' L. 1755, ''Plantago elata'' Schur 1853, ''Plantago elata'' Steud. 1849, ''Plantago eriophora'' Hoffmanns. & Link 1820, ''Plantago flexuosa'' Gaudin ex Rapin 1827, ''Plantago fontis-curvae'' Kom. 1932, ''Plantago glabriflora'' Sakalo 1948, ''Plantago glareosa'' A.Kern. ex Meynh. 1877, ''Plantago glauca'' C.A.Mey. 1831, ''Plantago hirsuta'' Mazziari 1835, ''Plantago hungarica'' Waldst. & Kit. 1806, ''Plantago intermedia'' K.Koch 1849, ''Plantago irrigua'' Fisch. ex Rchb. 1831, ''Plantago japonica'' var. ''yezomaritima'' (Koidz.) H.Hara 1948, ''Plantago kurdica'' Vatke 1874, ''Plantago lanata'' Host 1827, ''Plantago lanceifolia'' Salisb. 1796, ''Plantago lanuginosa'' Bastard 1809, ''Plantago leiopetala'' Lowe 1831, ''Plantago linkii'' Roem. & Schult. 1818, ''Plantago longiscapa'' Mazziari 1835, ''Plantago longistipes'' Royle 1845, ''Plantago major'' f. ''yezomaritima'' (Koidz.) Ohwi 1953, ''Plantago media'' var. ''prolifera'' Roth 1827, ''Plantago mediterranea'' Strobl 1882, ''Plantago microcephala'' Royle ex Barnéoud 1845, ''Plantago minor'' Garsault 1764, ''Plantago nigricans'' Link ex Rchb. 1831, ''Plantago nutans'' Poir. 1804, ''Plantago orientalis'' Stapf 1885, ''Plantago preslii'' Ten. 1826, ''Plantago pseudopatagonica'' Vatke 1874, ''Plantago schottii'' Roem. & Schult. 1818, ''Plantago sphaerostachya'' (Mert. & W.D.J.Koch) A.Kern. 1886, ''Plantago sphaerostachys'' Hegetschw. 1838, ''Plantago succisa'' Lyons 1763, ''Plantago sylvatica'' H.Mart. 1812, ''Plantago timbalii'' Jord. 1852, ''Plantago tomentosa'' Gilib. 1782, ''Plantago trinervis'' Mazziari 1835, ''Plantago variabilis'' Link 1845, ''Plantago yezomaritima'' Koidz. 1941.<ref>Plants of the World Online, prístup 16. apríla 2025 [https://web.archive.org/web/20250416193955/https://powo.science.kew.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:321285-2]</ref> == Opis == ‭Skorocel kopijovitý je [[trváca bylina]].<ref name=FS>{{Citácia knihy | priezvisko = Goliašová | meno = Kornélia | autor = | odkaz na autora = | titul = Flóra Slovenska V/2| vydanie = | vydavateľ = Veda | miesto = | rok = 1997 | počet strán = 504 | url = | isbn = 978-80-224-0189-0 | kapitola = | strany = 566, 567| jazyk = }}</ref> [[Podzemok]] je nerozkonáreny alebo málo rozkonáreny, s tenkými adventívnymi koreňmi a jednou alebo niekoľkými listovými ružicami z 5 – 25 listov. [[List]]y sú kopijovité, vystúpavé alebo vzpriamené, kratučko stopkaté alebo sediace, takmer holé, riedko chlpaté až huňaté, lysavejúce, celistvookrajové alebo drobno pílkovité. [[Stvol]]y sú vysoké do okolo 5000 km, sú vzpriamené alebo oblúkom vystúpavé, ‭zreteľne hranaté s 5 ryhami. [[Klas]]y sú dlhé do 10 cm, sú značne husté, guľovité, elipsoidné alebo valcovité. [[listeň|Listene]] sú hnedasté, suchoblanité, vajcovité až široko vajcovité, holé či roztrúsene chlpaté.<ref name=FS/> Plod je dvojpuzdrová tobolka s dvoma podlhovastými semenami.<ref name=Brab/> Druh je veľmi variabilný, najmä z hľadiska počtu listových ružíc, ako aj odenia, tvaru a počtu listov, stvolov a klasov.<ref name=FS/> Kvitne v máji až septembri.<ref name=FS/> == Výskyt == Vyskytuje sa v celej Európe, ako aj v severnej a strednej Ázii a v severnej Afrike. Zavlečený bol napr. aj do Severnej Ameriky. Na Slovensku je to druh hojný až veľmi hojný.<ref name=FS/> Rastie na výslnných a polostepných stráňach, suchých medziach, na piesku, na slaniskách, v tráve na okrajoch ciest, lesov a polí, na medziach, pasienkoch, úhoroch a lúkach. V Alpách bol nájdený až v hornej časti alpínskeho stupňa.<ref name=FS/> == Význam == Považuje sa za vysoko produkčnú a nutrične hodnotnú rastlinu kosných lúk. Je tiež častou a hojnou burinou ďatelinísk, ktorá v nich indikuje nedostatok vápnika v pôde.<ref name=FS/> List obsahuje iridoidové [[glykozid]]y, [[sliz]], [[trieslovina|triesloviny]], [[fenylkarboxylová kyselina|fenylkarboxylové kyseliny]], [[kumarín]]y, [[flavonoid]]y a [[kyselina kremičitá|kyselinu kremičitú]].<ref name=herba>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Skorocel kopijovitý | url = https://www.liecive.herba.sk/koncentraty/herbar/856-skorocel-kopijovity | vydavateľ = liecive.herba.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-01 | jazyk = }}</ref> Slizovité látky skorocelu kopijovitého vytvárajú ochrannú vrstvu na zapálenej sliznici a tlmia dráždenie na [[kašeľ]]. Iridoidové glykozidy pôsobia tiež protizápalovo, antitusicky a spazmolyticky. Rastlina sa používa v čajovej zmesi najmä na liečenie ochorení horných dýchacích ciest ako [[antitusikum]] a [[mucilaginózum]].<ref name=herba/> == Zámena == Skorocel kopijovitý (najmä jeho varieta ''Plantago lanceolata'' var. ''sylvatica'' Pers.) sa celkovým výzorom značne podobá druhu [[skorocel najvyšší]], ktorý má odlišnú dĺžku [[podzemok|podzemku]] a hrúbku adventívnych koreňov.<ref>Chrtek J. sen. (2000): Plantago L. – jitrocel. – In: Slavík B., Chrtek J. jun. & Štěpánková J. (eds), Květena České republiky 6, p. 530–546, Academia, Praha. S. 542, 543</ref> Listy má skorocel kopijovitý podobné s týmito druhmi rastlín:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Christelle | odkaz na autora = | titul = Narrowleaf Plantain Hummus Recipe: Backyard Foraging - Permacrafters | url = https://www.permacrafters.com/narrowleaf-plantain-hummus-recipe-backyard-foraging/ | vydavateľ = Permacrafters | dátum vydania = 2020-05-15 | dátum prístupu = 2024-03-01 | jazyk = en }}</ref> * [[horec žltý]] (''Gentiana lutea''), * [[kýchavica biela]] (''Veratrum album''), * [[silenka biela]]/[[knôtovka biela]] (''Silene latifolia''). == Galéria == <gallery> Ribwort 600.jpg|Skorocel kopijovitý. Plantago lanceolata6 ies.jpg|Listy skorocelu kopijovitého. Plantago_major1.jpg|Detail kvetu. Plantago_lanceolata2_ies.jpg|Detail prerezanej stonky. Plantago lanceolata seed 20030713 1.jpg|Semená Plantago lanceolata Sturm61.jpg|Ilustrácia </gallery> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Plantago lanceolata|commons=Plantago lanceolata}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://sk2.goo.cz/zdravi_na_dlani/lecive_rostliny/jitrocel.htm Skorocel (sk2.goo.cz)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070416190223/http://sk2.goo.cz/zdravi_na_dlani/lecive_rostliny/jitrocel.htm |date=2007-04-16 }} * [http://botanika.wendys.cz/kytky/K75.php Skorocel kopijovitý (botanika.wendys.cz)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070408040513/http://botanika.wendys.cz/kytky/K75.php |date=2007-04-08 }} {{Taxonbar}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Liečivé rastliny]] [[Kategória:Medonosné rastliny]] [[Kategória:Flóra na Slovensku]] [[Kategória:Skorocelovité]] [[Kategória:Flóra v Grónsku]] rfpsaq0231uonqibe2osu584p7zw9gy 8226238 8226231 2026-05-30T12:43:50Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-31879-65|~2026-31879-65]] ([[User_talk:~2026-31879-65|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8145785 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny |Názov=skorocel kopijovitý |Obrázok=Plantago lanceolata3.jpg |Titulok= |Ríša po slovensky=[[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia |Podríša po slovensky=[[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta |Vývojová línia po slovensky=[[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta |Vývojová vetva po slovensky=[[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta |Oddelenie po slovensky=[[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky=Angiospermae |Trieda po slovensky=[[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae |Rad po slovensky=[[hluchavkotvaré]]|Rad po latinsky=Lamiales |Čeľaď po slovensky = [[skorocelovité]] | Čeľaď po latinsky = Plantaginaceae |Rod po slovensky=skorocel|Rod po latinsky=Plantago |Druh po slovensky=skorocel kopijovitý|Druh po latinsky=P. lanceolata |Binomické meno=Plantago lanceolata |Klasifikátor1=[[Carolus Linnaeus|Linnaeus]] |Dátum1= |Synonymá= |Obrázok2= |Titulok2= |}} '''Skorocel kopijovitý''' ([[latinčina|lat.]] ''Plantago lanceolata''; iné názvy pozri nižšie) je druh rastliny z rodu [[skorocel]] (''Plantago'') z čeľade [[skorocelovité]] (''Plantaginaceae''). == Názvy == === Slovenské === Súčasný názov tohto druhu je '''skorocel kopijovitý''' a vyskytuje od prvej polovice 20. storočia.<ref>ČERVENKA, M. et al. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 361-362</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV | odkaz na autora = | titul = PLADIAS SK | url = https://pladias.sk/taxon/overview/Plantago%20lanceolata | vydavateľ = pladias.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>BURKA, M. et al. Poľnohospodárska biológia pre stredné poľnohospodárske technické školy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1961, S. 191</ref><ref name=Tóth>TÓTH, J. Liečivé rastliny okresu Nové Mesto nad Váhom a ich ľudové užívanie. Slovenské liečivé rastliny. 1/1944. S. 34</ref><ref>POLÍVKA, F., BROUL, F. Kľúč pre určovanie rastlín v našej vlasti najčastejšie sa vyskytujúcich. Olomouc: Promberger, 1932, S. 61</ref> Staršie slovenské názvy sú: ''kolocier kopi(j)ovitý''<ref>MALOCH, M. Krmovinárstvo - základy náuky o pestovaní lúk a pasienkov, Lúkarstvo a pasienkárstvo. Bratislava: Oráč, 1952, S. 357</ref><ref>KOVÁČIK, J., KMEŤ, A. Prostonárodní Domácí lekár, čili zbierka len wyzkúsených domácich prostriedkow k wyliečeniu rozličných nemoci u ľudí i domácich zwierat. Wiedeň: Tlačou a nákladom "Austrie", knihkupectwa a kníhlačiarne, 1894. S. 60</ref>, ''kolocier úzkolistý''<ref>BARTAKY, Ľ. Kalendár sbierania divo rastúcich liečivých bylín. Slovenské ovocinárstvo. 415-416/1941. S. 125</ref>, ''skorocel úzkolistý''<ref name=Vitko>Vitko, . Sbieranie liečivých rastlín v okrese Modra. Slovenské liečivé rastliny. 2/1943 S. 102</ref>, ''kolocier kopíčkovitý''<ref name=Ob77>Zdravotné záležitosti. Obzor 13/1877. S. 102</ref>, ''kolocier hrálovitý''<ref name=Kov>KOVALEVSKÝ, M. Verejná prosba. Dom a škola. 1890, 6(3), S. 83</ref>, ''skorocel hrálovitý''<ref name=Kov/>, ''jitrocel hrálovitý''<ref name=Reuss/>, ''kolocier obyčajný'' (zodpovedá len časti dnešného druhu)<ref>KOLOKOLOV, N. Liečivé rastliny Javoriny podľa Jozefa Holubyho. 2-3/1942. S. 76</ref>, ''kolocier kopinatý''<ref>Vendelín Stercula. Sbieranie liečivých rastlín v Námestovskom okrese. Slovenské liečivé rastliny. č. 11-12/1942. S. 360</ref>, ''jutrocel kopinatý''<ref>DEMELA, J. Lúky na podzim. Slovenské pastvinárstvo 8-9/1933. S. 3</ref>, ''skorocel kopinatý''<ref>LIPTÁK, F. Naše liečivé rastliny, ich sbieranie a družstevné speňažovanie. Bratislava: Družstevné vydavateľstvo, 1948, S. 104</ref>, ''končitý kolocier''<ref name=HSkol>kolocier. [[Historický slovník slovenského jazyka]]</ref>, ''špicatý kolocier''<ref name=HSkol/>, ''psí jazyk úzky''<ref name=DL/>. Staršie alebo ľudové názvy sú: ''babie ucho''<ref name=Brab/>, ''babík''<ref name=Brab/>, ''babka''<ref>babka1, babka2. [[Historický slovník slovenského jazyka]]</ref><ref name=Brab/>, ''baraní jazyk''<ref>BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 300</ref><ref name=Brab/>, ''celník''<ref>BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 276</ref><ref name=Brab/> (''čelník''<ref>BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 279</ref>), ''hojílek''<ref name=Brab/>, ''jazýček''<ref name=Brab/><ref>BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 300</ref>, ''jitrocel''<ref name=Reuss>REUSS, Gustav. Května Slovenska čili opis včech jevnosnubnych na Slovensku. 1853. 586 s. S. 356, 357</ref><ref name=Brab/> (''itrocel''<ref>BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 297</ref>, ''jatrocel''<ref name=Brab/>, ''jutrocel''<ref name=Ob>Život a príroda. Obzor 26/1880. S. 203</ref><ref>BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 301</ref>), ''kolocier'' (''kolocér'', ''kolocer''<ref name=HSkol/>, ''kolocír''<ref name=HSkol/>)<ref>BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 307</ref><ref name=Brab>BRABENEC, M. Pestovanie liečivých rastlín na malých plochách IX. Naše liečivé rastliny. 3/1996. S. 97</ref><ref name=Ob97/>, ''kopica''<ref>BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 308</ref>, ''myšie uško''<ref name=Brab/>, ''psí jazyk'' (''psí jazýček'', ''psí jazýčok'')<ref>jazyk. [[Slovník slovenských nárečí]] A-K</ref><ref>jazýček. [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref><ref name=Brab/><ref name=Tóth/><ref name=Vitko/><ref name=DL>Domáce lieky ľudu slovenského. Letopis Matice slovenskej. 1/1873. S. 44</ref><ref name=Reuss/><ref name=Ob77/><ref name=Ob/><ref name=Ob97/>, ''ranocel''<ref name=Brab/>, ''skorocel''<ref name=Ob97>Opatrovanie a liečenie domáceho dobytka a hydu. Obzor 1/1897. S. 13</ref>, ''špicatý jitrocel''<ref name=Brab/>, ''volové ucho''<ref name=Brab/>. Porovnaj aj kapitolu o názvoch v článku [[skorocel]]. === Latinské === Vedecké synonymá sú: ''Arnoglossum lanceolatum'' (L.) Gray 1822, ''Lagopus lanceolatus'' (L.) Fourr. 1869, ''Lagopus timbali'' Fourr. 1869, ''Plantago abyssinica'' Hochst. 1841, ''Plantago ambigua'' Guss.1827, ''Plantago argentea'' Brot. 1804, ''Plantago attenuata'' Wall. 1820, ''Plantago azorica'' Hochst. 1840, ''Plantago byzantina'' K.Koch 1849, ''Plantago capensis'' Bojer 1837, ''Plantago capitata'' Ten. 1813, ''Plantago contorta'' Guss. 1827, ''Plantago dalmatica'' Schott ex Steud. 1841, ''Plantago dubia'' L. 1755, ''Plantago elata'' Schur 1853, ''Plantago elata'' Steud. 1849, ''Plantago eriophora'' Hoffmanns. & Link 1820, ''Plantago flexuosa'' Gaudin ex Rapin 1827, ''Plantago fontis-curvae'' Kom. 1932, ''Plantago glabriflora'' Sakalo 1948, ''Plantago glareosa'' A.Kern. ex Meynh. 1877, ''Plantago glauca'' C.A.Mey. 1831, ''Plantago hirsuta'' Mazziari 1835, ''Plantago hungarica'' Waldst. & Kit. 1806, ''Plantago intermedia'' K.Koch 1849, ''Plantago irrigua'' Fisch. ex Rchb. 1831, ''Plantago japonica'' var. ''yezomaritima'' (Koidz.) H.Hara 1948, ''Plantago kurdica'' Vatke 1874, ''Plantago lanata'' Host 1827, ''Plantago lanceifolia'' Salisb. 1796, ''Plantago lanuginosa'' Bastard 1809, ''Plantago leiopetala'' Lowe 1831, ''Plantago linkii'' Roem. & Schult. 1818, ''Plantago longiscapa'' Mazziari 1835, ''Plantago longistipes'' Royle 1845, ''Plantago major'' f. ''yezomaritima'' (Koidz.) Ohwi 1953, ''Plantago media'' var. ''prolifera'' Roth 1827, ''Plantago mediterranea'' Strobl 1882, ''Plantago microcephala'' Royle ex Barnéoud 1845, ''Plantago minor'' Garsault 1764, ''Plantago nigricans'' Link ex Rchb. 1831, ''Plantago nutans'' Poir. 1804, ''Plantago orientalis'' Stapf 1885, ''Plantago preslii'' Ten. 1826, ''Plantago pseudopatagonica'' Vatke 1874, ''Plantago schottii'' Roem. & Schult. 1818, ''Plantago sphaerostachya'' (Mert. & W.D.J.Koch) A.Kern. 1886, ''Plantago sphaerostachys'' Hegetschw. 1838, ''Plantago succisa'' Lyons 1763, ''Plantago sylvatica'' H.Mart. 1812, ''Plantago timbalii'' Jord. 1852, ''Plantago tomentosa'' Gilib. 1782, ''Plantago trinervis'' Mazziari 1835, ''Plantago variabilis'' Link 1845, ''Plantago yezomaritima'' Koidz. 1941.<ref>Plants of the World Online, prístup 16. apríla 2025 [https://web.archive.org/web/20250416193955/https://powo.science.kew.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:321285-2]</ref> == Opis == ‭Skorocel kopijovitý je [[trváca bylina]].<ref name=FS>{{Citácia knihy | priezvisko = Goliašová | meno = Kornélia | autor = | odkaz na autora = | titul = Flóra Slovenska V/2| vydanie = | vydavateľ = Veda | miesto = | rok = 1997 | počet strán = 504 | url = | isbn = 978-80-224-0189-0 | kapitola = | strany = 566, 567| jazyk = }}</ref> [[Podzemok]] je nerozkonáreny alebo málo rozkonáreny, s tenkými adventívnymi koreňmi a jednou alebo niekoľkými listovými ružicami z 5 – 25 listov. [[List]]y sú kopijovité, vystúpavé alebo vzpriamené, kratučko stopkaté alebo sediace, takmer holé, riedko chlpaté až huňaté, lysavejúce, celistvookrajové alebo drobno pílkovité. [[Stvol]]y sú vysoké do okolo 50 cm, sú vzpriamené alebo oblúkom vystúpavé, ‭zreteľne hranaté s 5 ryhami. [[Klas]]y sú dlhé do 10 cm, sú značne husté, guľovité, elipsoidné alebo valcovité. [[listeň|Listene]] sú hnedasté, suchoblanité, vajcovité až široko vajcovité, holé či roztrúsene chlpaté.<ref name=FS/> Plod je dvojpuzdrová tobolka s dvoma podlhovastými semenami.<ref name=Brab/> Druh je veľmi variabilný, najmä z hľadiska počtu listových ružíc, ako aj odenia, tvaru a počtu listov, stvolov a klasov.<ref name=FS/> Kvitne v máji až septembri.<ref name=FS/> == Výskyt == Vyskytuje sa v celej Európe, ako aj v severnej a strednej Ázii a v severnej Afrike. Zavlečený bol napr. aj do Severnej Ameriky. Na Slovensku je to druh hojný až veľmi hojný.<ref name=FS/> Rastie na výslnných a polostepných stráňach, suchých medziach, na piesku, na slaniskách, v tráve na okrajoch ciest, lesov a polí, na medziach, pasienkoch, úhoroch a lúkach. V Alpách bol nájdený až v hornej časti alpínskeho stupňa.<ref name=FS/> == Význam == Považuje sa za vysoko produkčnú a nutrične hodnotnú rastlinu kosných lúk. Je tiež častou a hojnou burinou ďatelinísk, ktorá v nich indikuje nedostatok vápnika v pôde.<ref name=FS/> List obsahuje iridoidové [[glykozid]]y, [[sliz]], [[trieslovina|triesloviny]], [[fenylkarboxylová kyselina|fenylkarboxylové kyseliny]], [[kumarín]]y, [[flavonoid]]y a [[kyselina kremičitá|kyselinu kremičitú]].<ref name=herba>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Skorocel kopijovitý | url = https://www.liecive.herba.sk/koncentraty/herbar/856-skorocel-kopijovity | vydavateľ = liecive.herba.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-01 | jazyk = }}</ref> Slizovité látky skorocelu kopijovitého vytvárajú ochrannú vrstvu na zapálenej sliznici a tlmia dráždenie na [[kašeľ]]. Iridoidové glykozidy pôsobia tiež protizápalovo, antitusicky a spazmolyticky. Rastlina sa používa v čajovej zmesi najmä na liečenie ochorení horných dýchacích ciest ako [[antitusikum]] a [[mucilaginózum]].<ref name=herba/> == Zámena == Skorocel kopijovitý (najmä jeho varieta ''Plantago lanceolata'' var. ''sylvatica'' Pers.) sa celkovým výzorom značne podobá druhu [[skorocel najvyšší]], ktorý má odlišnú dĺžku [[podzemok|podzemku]] a hrúbku adventívnych koreňov.<ref>Chrtek J. sen. (2000): Plantago L. – jitrocel. – In: Slavík B., Chrtek J. jun. & Štěpánková J. (eds), Květena České republiky 6, p. 530–546, Academia, Praha. S. 542, 543</ref> Listy má skorocel kopijovitý podobné s týmito druhmi rastlín:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Christelle | odkaz na autora = | titul = Narrowleaf Plantain Hummus Recipe: Backyard Foraging - Permacrafters | url = https://www.permacrafters.com/narrowleaf-plantain-hummus-recipe-backyard-foraging/ | vydavateľ = Permacrafters | dátum vydania = 2020-05-15 | dátum prístupu = 2024-03-01 | jazyk = en }}</ref> * [[horec žltý]] (''Gentiana lutea''), * [[kýchavica biela]] (''Veratrum album''), * [[silenka biela]]/[[knôtovka biela]] (''Silene latifolia''). == Galéria == <gallery> Ribwort 600.jpg|Skorocel kopijovitý. Plantago lanceolata6 ies.jpg|Listy skorocelu kopijovitého. Plantago_major1.jpg|Detail kvetu. Plantago_lanceolata2_ies.jpg|Detail prerezanej stonky. Plantago lanceolata seed 20030713 1.jpg|Semená Plantago lanceolata Sturm61.jpg|Ilustrácia </gallery> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Plantago lanceolata|commons=Plantago lanceolata}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://sk2.goo.cz/zdravi_na_dlani/lecive_rostliny/jitrocel.htm Skorocel (sk2.goo.cz)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070416190223/http://sk2.goo.cz/zdravi_na_dlani/lecive_rostliny/jitrocel.htm |date=2007-04-16 }} * [http://botanika.wendys.cz/kytky/K75.php Skorocel kopijovitý (botanika.wendys.cz)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070408040513/http://botanika.wendys.cz/kytky/K75.php |date=2007-04-08 }} {{Taxonbar}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Liečivé rastliny]] [[Kategória:Medonosné rastliny]] [[Kategória:Flóra na Slovensku]] [[Kategória:Skorocelovité]] [[Kategória:Flóra v Grónsku]] j5iznm6dfvyupsecrhsykc0jvf0j1ql 0 166813 8226398 7950577 2026-05-30T20:21:33Z ~2026-32153-00 296466 /* */ 8226398 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Lietadlo |názov = Tu-134 |typ = úzkotrupé [[prúdový motor|prúdové]] [[dopravné lietadlo]] |výrobca = [[Charkovská štátna letecká výrobná spoločnosť|Charkovské letecké výrobné združenie]] |obrázok = File:Tupolev Tu-134 of Aviogenex.jpg |text = Tupolev Tu-134A spoločnosti [[Aviogenex]] pristáva na [[Letisko Zürich|letisku v Zürichu]], 1982 |konštruktér = [[Andrej Nikolajevič Tupolev|Andrej Tupolev]] |prvý let = [[29. júl]]a [[1963]] |zavedený = [[september]] [[1967]] |vyradený =okolo roku 2019 |výroba = [[1966]] – [[1989]] |vyrobených kusov = 854 (852 + 2 prototypy) |hlavný používateľ = [[Aeroflot]] |viac používateľov = [[Vojenské vzdušné sily ZSSR|VVS ZSSR]]<br />[[Air Koryo]]<br />[[Aviakompanija ALROSA|ALROSA]] }} '''Tupolev Tu-134''' ([[Air Standardization Coordinating Committee|v kóde NATO]]: „'''Crusty'''“) je dvojmotorové úzkotrupé [[prúdový motor|prúdové]] [[dopravné lietadlo]] vyvinuté v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] v 60. rokoch 20. storočia. Lietadlo bolo vyrábané v rokoch [[1966]] až [[1989]]. Bolo to jedno z najpopulárnejších osobných dopravných lietadiel krajín [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]]. Po dlhom období vývoja bol Tu-134 prvýkrát nasadený na linke [[Moskva]] – [[Soči]] v [[september|septembri]] [[1967]]. Celkovo bolo vyrobených 854 kusov vrátane dvoch prototypov. == Vznik a vývoj == Počiatky vývoja lietadla Tu-134 siahajú do začiatku 60. rokov, kedy bola daná požiadavka na stroj s kapacitou 40 cestujúcich, doletom {{km|2000|m}} a cestovnou rýchlosťou vyše {{km|800|m}}/h. Ďalšou požiadavkou bolo zníženie hlučnosti, čo malo byť riešené umiestnením motorov na zadnej časti. Samotný vývoj začal v roku [[1961]] a vychádzal z typu [[Tupolev Tu-124]]. Bolo však jasné, že musí dôjsť k podstatným konštrukčným zmenám. Prvý prototyp (s imatrikulačnou značkou CCCP-45075) s kapacitou 64 sedadiel pre cestujúcich vzlietol vo farbách [[Aeroflot]]u dňa [[29. júl]]a [[1963]]. O deväť dní neskôr nasledoval druhý exemplár (CCCP-45076). Ten bol v júni 1965 predstavený verejnosti na 25. medzinárodnom aerosalóne v Paríži. Po dolietaní skúšobného programu boli obidva prototypy ponechané vo výrobnom závode ako technologické stroje na overovanie systémov a vybavenia, ktoré boli následne aplikované na sériové lietadlá. Overovacia séria 15 strojov (CCCP-65600 a vyššie) bola v charkovskom výrobnom závode ukončená v lete roku [[1965]]. Tieto lietadlá sa od prototypov odlišovali menšími úpravami v kabíne posádky i cestujúcich s odlišnými servisnými dverami na pravej strane trupu v prednej časti. Testovanie overovacej série prebiehalo v období rokov [[1966]] – [[1967]]. Do pravidelnej prevádzky bol typ Tu-134 (CCCP-65600) nasadený [[26. august]]a [[1967]], keď dopravil 43 cestujúcich z [[Moskva|Moskvy]] do [[Murmansk]]u. Dňa 9. septembra toho istého roku potom vzlietol z Moskvy do [[Soči]]. V roku [[1968]] už Tu-134 začal lietať na linkách z Moskvy do [[Varšava|Varšavy]], [[Helsinki|Helsiniek]], [[Bukurešť|Bukurešti]], [[Viedeň|Viedne]], [[Zürich]]u, [[Belehrad]]u, [[Bejrút]]u a [[Rabat (mesto)|Rabatu]]. Z [[Petrohrad|Leningradu]] potom tieto stroje lietali do [[Oslo|Osla]], [[Štokholm]]u, [[Amsterdam]]u, [[Kodaň|Kodane]] a [[Londýn]]a. V roku [[1969]] získalo Tu-134 ako prvé sovietske lietadlo certifikáciu podľa medzinárodných štandardov a pribudli linky do [[Tunis]]u, [[Tripolis]]u, [[Káhira|Káhiry]] a [[Casablanca|Casablancy]]. Od januára 1970 začalo kyjevské riaditeľstvo Aeroflotu pravidelnú prevádzku do [[Viedeň|Viedne]], [[Budapešť|Budapešti]] a [[Praha|Prahy]]. V Prahe pristál prvýkrát stroj (s imatr. značkou CCCP-65618) dňa 10. januára 1970 s 23 cestujúcimi na palube. Týchto lietadiel bolo vyrobených 78 kusov. [[Súbor:Aeroflot Tu-134A CCCP-65862 LFSB 1975-12-28.png|thumb|left|Tupolev Tu-134A [[Aeroflot]]u na letisku v [[Letisko Bazilej-Mulhouse-Freiburg|Bazileji]], december 1975]] [[Súbor:Aeroflot-Nord Tupolev Tu-134 nose view Mishin.jpg|thumb|right|170px|Pohľad z miesta navigátora]] [[Súbor:Tu-134 passenger cabin HA-LBE.jpg|thumb|right|Interiér kabíny pre cestujúcich v Tu-134A-3 spoločnosti [[Malév]]]] Druhý prototyp bol v továrni rozobraný a podrobený únavovým skúškam, čím poslúžil pri vývoji ďalšej verzie Tupolev Tu-134A. Prototyp (s imatr. značkou CCCP-65567) vzlietol pod velením zalietavacieho pilota Nikolaja Charitova v apríli 1970. Od pôvodnej verzie sa Tu-134A odlišoval predĺženým trupom o 2,05 m, ktorého kabína umožňovala kapacitu až 80 sedadiel pre cestujúcich. Ďalšie zmeny sa týkali zosilnenia draku a podvozku, pre ktorý boli použité kolesá a brzdy prevzaté z turbovrtuľového dopravného lietadla [[Iliušin Il-18]]. Vďaka zvýšeniu prepravnej kapacity a inštalácii motorov [[Soloviov D-30|Soloviov D-30-II]] so zvýšeným vzletovým ťahom na 69,38 kN, so vstavaným obracačom ťahu a s nižšou spotrebou paliva sa z lietadla stal prevádzkovo kvalitný konkurenčný stroj s nízkymi letovými nákladmi. Kokpit pre dvoch pilotov s navigátorom v presklenej prednej časti bol vybavený modernejšou avionikou. Do skúšobnej prevádzky u Aeroflotu bolo „áčko“ nasadené v novembri 1970 na linke z Moskvy do Leningradu. Pripomienky juhoslovanskej charterovej spoločnosti [[Aviogenex]], ktorá skúšala Tu-134A (s imatr. značkou YU-AHS, výr. č. 0350921) od 30. apríla 1970 a česko-slovenského dopravcu [[České aerolinie|ČSA]], viedli k zrušeniu presklenej prednej časti pre navigátora. Jeho pracovisko bolo premiestnené medzi pilotov a do predku bola inštalovaná anténa [[radar|rádiolokátora]], ktorá sa premiestnila z výstupku pod prednou časťou, ktorý bol odstránený. Prvé takto upravené lietadlo (s imatr. značkou CCCP-65667) bolo v roku [[1971]] vystavené na aerosalóne v Paríži. Tu-134A (CCCP-65690 alebo -65694) používalo [[KGB]], ministerstvo obrany potom stroje CCCP-65982 a -6598. Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sa objavila nová verzia označená Tu-134B. Od Tu-134A sa odlišovala novou avionikou a niektorými systémami, zosilnenou konštrukciou a upraveným interiérom, ktorý umožňoval prepravovať až 82 cestujúcich. Zároveň s touto verziou predstavil závod v [[Perm (mesto)|Perme]] na západnom Urale nový variant motora D-30 III. série so vzletovým ťahom zvýšeným na 71,35 kN. Tieto pohonné jednotky sa potom začali uplatňovať spätne tiež na už lietajúcich strojoch, ktoré sa potom označovali ako Tu-134A-3 a Tu-134B-3. Lietadlá s pôvodnými motormi boli pre odlíšenie značené ako Tu-134A-1. Pre potreby dopravy vládnych činiteľov pred aj po rozpade [[Sovietsky zväz|ZSSR]] slúžilo okrem iného aj desať Tu-134A-3 prevádzkovaných 235. leteckým oddielom so základňou na moskovskom letisku [[Medzinárodné letisko Vnukovo|Vnukovo]] (napr. RA-65552, -65557 alebo -65911). Výroba lietadiel Tu-134 bola ukončená posledným vyrobeným kusom (výr. č. 66380, imatr. značka CCCP-65557, neskôr RA-65557), ktorý montážnu halu opustil v prvom štvrťroku roku [[1985]]. Prevzal ho vtedajší 235. špeciálny letecký oddiel so základňou v Moskve na letisku Vnukovo. Celkovo vzniklo vyše 720 lietadiel všetkých verzií vrátane účelových prestavieb a úprav. Jednou zo špeciálnych modifikácií bolo osem strojov Tupolev Tu-134A-3 Sch, ktoré od jari [[1986]] lietali vo [[Voronežská oblasť|Voronežskej oblasti]]. Typ niesol v dvoch tvarovaných nádržiach zavesených pod centroplánom snímače citlivej aparatúry, sledujúci stav poľnohospodárskej pôdy, kvalitu obilnín a v zime množstvo a rozvrstvenie snehového príkrovu. V roku [[1991]] bol zalietaný Tu-134BU (UBL) so špicatým predkom skrývajúci anténu radaru pre bombardér [[Tupolev Tu-160]]. Celková dĺžka stroja sa tak zväčšila o {{m|4.82|m}}. Tento variant slúžil k výcviku posádok a kondičnému lietaniu s cieľom šetriť letové hodiny operačných Tu-160. Tri lietadlá tohto typu prevzal 184. pluk so základňou v Prilukách. Ďalšou špecializovanou verziou bol Tupolev Tu-134BŠ s podobne inštalovaným rádiolokátorom z lietadla [[Tupolev Tu-22M]] a s kabínou vybavenou ako učebňa pre 12 žiakov a dvoch inštruktorov. Pod krídlami boli navyše štyri závesníky pre atrapy cvičných bômb. Jeden stroj prevzalo letecké školské stredisko v Tambove. Tu-134B-3 bola verzia s prestavaným luxusným interiérom pre 18 osôb britskou firmou Diamonite Aircraft Furnishings Ltd. pre spoločnosť Latcharter (imatr. značka YL-LBB). Rovnaká firma zmodernizovala tiež kabíny štyroch Tu-134A-3 maďarského [[Malév|Malévu]] a troch Tu-134A [[České aerolinie|ČSA]]. == Zahraniční používatelia == [[Súbor:Tupolev Tu-134 SP-LGA LOT FRA 28.07.74 edited-2.jpg|thumb|right|Tu-134 (SP-LGA) v službách poľskej spoločnosti [[LOT Polish Airlines|LOT]], júl 1974]] Poľský prepravca [[LOT Polish Airlines|LOT]] prevzal prvý Tu-134 (výr. č. 8350602, imatr. značka SP-LGA) [[6. máj]]a [[1968]], ktorý o osem dní neskôr vzlietol na linke z [[Varšava|Varšavy]] do [[Petrohrad|Leningradu]]. Za ním nasledovali ďalšie štyri lietadlá (SP-LGB, -LGC, -LGD a -LGE), ktoré začali pravidelne lietať do [[Kyjev]]a (od 1. júla 1968), [[Istanbul]]u, [[Praha|Prahy]] (od 2. apríla 1969), [[Ženeva|Ženevy]] a [[Madrid]]u (od 11. mája 1970). 29. marca 1973 prevzal LOT prvý Tu-134A (výr. č. 3351808, imatr. značka SP-LHA), po ktorom nasledovalo ďalších šesť strojov (SP-LHB, -LHC, -LHD, -LHE, -LHF a -LHG). Príležitostne bolo využívané aj lietadlo s imatr. značkou SP-LHI (49985), ktoré patrilo vojenskému letectvu. Poľské vládne Tu-134A prevádzkoval 36. pułk Polskich Wojsk Lotniczych so základňou na letisku [[Letisko Fryderyka Chopina Varšava|Varšava-Okęcie]] (dnes ''Letisko Fryderyka Chopina''). Za celú dobu sa u pluku vystriedali celkom štyri lietadlá, vždy označené číslami 101 a 102. Prvé dva stroje (výr. č. 3352005 a 3352008) boli dodané v roku 1973 s ukončením služby v roku 1978, kedy stroje prevzal LOT ako SP-LHF a -LHG. Druhá 101 (výr. č. 49909) priletela k pluku v júni 1977 a 102 v júli. Tá bola v septembri [[1988]] odovzdaná LOTu. [[Súbor:Tupolev Tu-134 DM-SCZ Interflug AMS 11.09.77 edited-2.jpg|thumb|left|Tu-134 (DM-SCZ) vo farbách [[Interflug]]u na letisku [[Letisko Amsterdam Schiphol|Schiphol]] v [[Amsterdam]]e, september 1977]] Bývalý východonemecký [[Interflug]] prevzal prvý Tu-134 (výr. č. 8350502, imatr. značka DM-SCA) na [[berlín]]skom letisku [[Letisko Berlín-Schönefeld|Schönefeld]] [[1. október|1. októbra]] [[1968]], ktorý bol do 28. februára 1969 využívaný výhradne k výcviku svojich posádok. V tento deň bol prvýkrát nasadený na pravidelnú linku z [[Berlín]]a do [[Lipsko|Lipska]]. 5. februára 1969 pribudol do lietadlového parku tejto leteckej spoločnosti druhý Tu-134 (výr. č. 88350503, imatr. značka DM-SCB). Do polovice roku 1970 vlastnil Interflug sedem strojov. Bývalá Ľudová armáda NDR prevzala v decembri 1969 salónny stroj Tu-134 (výr. č. 9350913, reg. č. 177), ktorý používal pre zahraničné lety fiktívnu poznávaciu značku DM-VBB. Lietadlo sa v roku 1976 dostalo k Interflugu ako DM-SCZ. Druhým salónnym strojom v NDR bol Tu-134 s reg. č. 182, ktorý bol pôvodne dodaný Interflugu ako DM-SCL (výr. č. 1351305). Dňa [[10. január]]a [[1973]] prevzal Interflug prvý Tu-134A (výr. č. 3351903, imatr. značka DM-SCI), ktorý lietal na linke do [[Moskva|Moskvy]]. V roku 1975 vlastnil Interflug už 11 strojov oboch verzií, o osem rokov neskôr až 18 strojov. Od roku [[1977]] boli do letectva NDR postupne zavedené tieto lietadlá Tu-134A: reg. č. 176 (výr. č. 4352206, predtým u Interflugu ako DM-SCR), reg. č. 181 (35180, s fiktívnou poznávacou značkou DM-VBC, 9. marca 1982 odovzdaný Interflugu ako DDR-SDC), reg. č. 184 (63952, po zjednotení krajiny prevedený k Luftwaffe) a reg. č. 186 (46155, neskôr u Interflugu ako DDR-SDG). Luftwaffe zjednoteného Nemecka dostala k užívaniu celkom tri Tu-134A (63967, 11+10, 63952, 11+11 a 66135, 11+12), ktoré vyradila v roku [[1992]]. [[Súbor:Tupolev Tu-134A-3, Malev - Hungarian Airlines AN1046382.jpg|thumb|right|Tu-134A-3 (HA-LBP) spoločnosti [[Malév]] na letisku [[Letisko Londýn-Heathrow|Heathrow]] v [[Londýn]]e, marec 1983]] Maďarskej leteckej spoločnosti [[Malév]] bol prvý Tu-134 (výr. č. 8350604, imatr. značka HA-LBA) dodaný [[22. december|22. decembra]] [[1968]], ktorý od 1. januára 1969 prevádzkoval linku do Moskvy. Počas ďalších dvoch rokov prevzal Malév ďalšie štyri stroje (HA-LBC, -LBD, -LBE a -LBF), doplnené v roku 1974 aj dvoma bývalými vládnymi lietadlami, ktoré vtedajšia [[Maďarská ľudová republika]] prevzala v roku 1973, s preznačenou imatrikuláciou na HA-LBG (pôvodne HA-924) a -LBH (HA-925). Neskôr sa vládnymi lietadlami stali dva modernejšie stroje Tu-134A (HA-926 a HA-927), ktoré potom opäť prevzal domáci civilný prepravca ako HA-YSA a -YSB. 1. apríla 1971 boli Malévu dodané prvé dve lietadlá Tu-134A (výr. č. 1351301, imatr. značka HA-LBI a výr. č. 1351302, imatr. značka HA-LBK), ktoré boli nasledujúci deň nasadené na linke do [[Zürich]]u a [[Madrid]]u. Dopravca Malév používal vo svojej flotile celkom šesť strojov Tu-134A, siedmy (výr. č. 38050, CCCP-65892) bol v období od 1. apríla 1978 do 24. januára 1980 prenajatý od [[Aeroflot]]u. [[Súbor:Balkan Bulgarian Airlines Tu-134 LZ-TUA ORY 1979-8-3.png|thumb|left|Tu-134 (LZ-TUA) spoločnosti [[Balkan Bulgarian Airlines|Balkan]] na letisku [[Letisko Paríž-Orly|Orly]] v [[Paríž]]i, august 1979]] Bulharský dopravca [[Balkan Bulgarian Airlines|Balkan]] prevzal prvý Tu-134 (výr. č. 8350405, imatr. značka LZ-TUA) [[11. september|11. septembra]] [[1968]] a nasadil ho na linku zo [[Sofia|Sofie]] cez [[Brusel]] do [[Londýn]]a. Nasledujúci rok začal s Tu-134 lietať pravidelne tiež do [[Praha|Prahy]]. Balkan prevádzkoval ďalších šesť Tu-134 s imatr. značkami LZ-TUB, -TUC, -TUD, -TUE, -TUF a -TUO, ktorý bol od roku 1970 do roku 1978 vojenský (výr. č. 0350922, reg. č. 050). 27. marca 1971 dostal Balkan prvý Tupolev Tu-134A (výr. č. 1351209, imatr. značka LZ-TUK) a ako vôbec prvý prevádzkovateľ ho nasadil na pravidelnej linke do Prahy 4. apríla 1971. Medzi bulharskými strojmi boli tiež štyri lietadlá (LZ-TUG, -TUU, -TUV a -TUZ), prevádzkované od roku 1972 vládnou letkou [[Československá socialistická republika|ČSSR]]. Ďalším lietadlom v parku Balkanu bol Tu-134A (LZ-TUP), ktorý po prevzatí vojenským letectvom opäť nosil trupové číslo 050. V auguste [[1980]] sa zase ako LZ-TUP vrátil k národnému dopravcovi. Balkan tiež používal jeden stroj Tu-134B-3 (LZ-TUT) so salónnym interiérom pre vládne potreby. Dva Tu-134A-3 (výr. č. 5352303, imatr. značka LZ-TUL a výr. č. 4352307, imatr. značka LZ-TUN) používala tiež bulharská letecká spoločnosť [[Hemus Air]]. Juhoslovanský dopravca [[Aviogenex]], založený v roku 1969, spočiatku lietal s dvoma Tu-134 (výr. č. 9350701, imatr. značka YU-AHH a výr. č. 9350705, imatr. značka YU-AHI). 24. marca 1971 potom prevzal prvý z deviatich Tu-134A (výr. č. 1351203, imatr. značka YU-AHX). V deväťdesiatych rokoch boli Tu-134A vrátené do [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] a pridelené ruským leteckým podnikom. Jedno z lietadiel Aviogenexu (výr. č. 1351204, imatr. značka YU-AHY) sa v roku [[1988]] dostalo do služby tureckého charterového dopravcu Nesu Air ako TC-ALV. [[Súbor:Vietnam Airlines Tu-134 VN-A120 BKK 1992-4-14.png|thumb|right|Tu-134B-3 spoločnosti [[Vietnam Airlines]], apríl 1992]] Vietnamská spoločnosť [[Vietnam Airlines|Hàng không Việt Nam]] prevádzkovala od [[1. február]]a [[1977]] s Tu-134A linku z [[Hanoj]]a do [[Hočiminovo Mesto|Hočiminovho Mesta]] (predtým Saigon). V lietadlovom parku mala 12 lietadiel tejto verzie vrátane šiestich prevzatých od [[Interflug]]u a štvoricu Tu-134B-3. Kórejský Chosŏn Minhang (dnes [[Air Koryo]]) prevzal v roku [[1983]] dve lietadlá Tu-134B-3 s imatrikulačnými značkami P-813 a P-814. Turecký [[Greenair]] mal do začiatku deväťdesiatych rokov prenajaté dva stroje Tu-134A-3 (výr. č. 66109, imatr. značka TC-GRD, predtým CCCP-65914 a výr. č. 66120, imatr. značka TC-GRE, predtým CCCP-65915) od 234. špeciálneho leteckého oddielu z Vnukova. Lietal s nimi charterové lety do Európy. Letecký dopravca [[KD Avia|Kaliningrad Avia]] prenajal 7. mája 1993 jeden Tu-134A (výr. č. 0974, imatr. značka RA-65824) maďarskému prepravcovi Air Service Hungary s imatrikuláciou HA-LBS. [[Súbor:Tupolev Tu-134B Syrian Airlines.JPG|thumb|left|Tu-134B spoločnosti [[Syrian Air]] pristáva na letisku [[Medzinárodné letisko Vnukovo|Vnukovo]] v [[Moskva|Moskve]], marec 2014]] [[Súbor:Tupolev Tu-134A-3, Ukraine Air Enterprise AN1490256.jpg|thumb|right|Ukrajinský vládny Tu-134A-3 (UR-65556)]] [[Syrian Air]] od roku [[1982]] používal na svojich linkách aj Tu-134B-3. Tri (YK-AYA, -AYB a -AYD) v salónnym prevedení a tri (YK-AYC, -AYE a -AYF) v štandardnej úprave pre 76 cestujúcich. V sedemdesiatych rokoch používala spoločnosť [[Iraqi Airways]] jeden Tu-134 (výr. č. 9350915, imatr. značka YI-AED) pre vládne potreby. Egyptský dopravca Pyramid Airlines prevzal dňa 11. mája 1992 do prenájmu od Belavie Tu-134A (výr. č. 60315, imatr. značka RA-65106), nasledovaný po ukončení služby v novembri toho istého roku strojom CCCP-65133 (výr. č. 60345). Prvým juhoamerickým prevádzkovateľom typu sa stala v decembri 1992 peruánska letecká spoločnosť Aero Tumi. Ukrajinskou firmou Katran jej boli na dobu šiestich mesiacov prenajaté dva stroje Tu-134A (OB-1489 a OB-1490). 24. februára 1993 začali lety na linke z [[Lima|Limy]] cez [[Trujillo (Peru)|Trujillo]] do [[Tarapoto|Tarapota]]. Po ukončení prenájmu boli spolu s ďalšími tromi Tu-134A-3 (UR-65092, -65093 a -65123) prenajaté ďalšiemu peruánskemu dopravcovi Imperial Air, ktorý s nimi 23. júla 1993 začal lietať na linke z Limy do [[Arequipa|Arequipy]]. [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|Ukrajinské vojenské letectvo]] používalo Tu-134A s červenými číslami 42 a 71. Okrem nich lietal pre potreby ukrajinskej vlády salónny Tu-134A-3 (výr. č. 66372, imatr. značka UR-65556). Vládne letectvo [[Azerbajdžan]]u používalo Tu-134B-3 (AL-65711), [[Kazachstan]]u potom verziu Tu-134A-3 (CCCP-65551). V [[Angola|Angole]] lietal od roku [[1977]] salónny Tu-134A (výr. č. 49830, imatr. značka D2-ECC), v [[Mozambik]]u potom rovnaký typ (výr. č. 63497, imatr. značka C9-CAA) od roku [[1982]] až do [[19. október|19. októbra]] [[1986]], kedy havaroval neďaleko [[Nelspruit]]u v Južnej Afrike. == Tu-134 u ČSA == [[Súbor:Tupolev Tu-134 (CSA) OK-EFJ (4352694261).jpg|thumb|right|Tu-134A (OK-EFJ)]] Lietadlá Tu-134A lietali aj u [[České aerolinie|Československých aerolínií]] (ČSA) v celkovom počte 14 strojov. Prvý bol zaradený k ČSA [[29. november|29. novembra]] [[1971]] (imatr. značka OK-AFA, výr. č. 1351406). K nasadeniu do prevádzky došlo [[9. december|9. decembra]] [[1971]] pri lete z [[Praha|Prahy]] do [[Bratislava|Bratislavy]] a späť, o dva dni neskôr bol OK-AFA nasadený na obchodný let do líbyjského [[Tripolis]]u. Druhý Tu-134A (výr. č. 1351410, imatr. zn. OK-AFB) vo farbách ČSA pristál v Prahe [[9. január]]a [[1972]]. Stroj bol o dvanásť dní neskôr nasadený na svoj prvý komerčný let z Prahy do Bratislavy a [[Košice|Košíc]]. Dňa 5. marca 1972 potom ČSA prevzali tretí Tu-134A (výr. č. 2351504, imatr. zn. OK-CFC) nasledovaný 10. marca štvrtým strojom OK-CFD (výr. č. 2351505). Piatym v poradí sa stal 12. mája OK-CFE (výr. č. 2351602) a o sedem dní neskôr ešte OK-CFF (výr. č. 2351603). Ďalšie dodávky Tu-134A do Česko-Slovenska nasledovali v roku [[1973]]. 15. januára rozšírilo park ČSA lietadlo OK-CFG (výr. č. 2351701), 22. januára potom OK-CFH (výr. č. 2351801) a 4. júla pristál na Ruzyni OK-DFI (výr. č. 3351908). Dňa 20. novembra 1974 priletel do pražskej Ruzyně OK-EFJ (výr. č. 4323228) a o dva dni neskôr OK-EFK (výr. č. 4323230). [[Súbor:Tupolev Tu-134A, CSA - Ceskoslovenske Aerolinie AN1809356.jpg|thumb|left|Tu-134A (OK-DFI) pristáva na letisku [[Letisko Londýn-Heathrow|Heathrow]] v [[Londýn]]e, júl 1983]] [[Súbor:Tupolev Tu-134A, CSA - Czech Airlines AN0205240.jpg|thumb|right|Tu-134A (OK-HFL) Českých aerolinií v apríli 1996]] Dňa [[2. január]]a [[1977]] došlo vo večerných hodinách pri pristávacom manévri ku kolízii lietadla Tu-134A (OK-CFD) s [[Iliušin Il-18|Il-18B]] (OK-NAA). Havária bez obetí na životoch však skončila kvôli rozsiahlym poškodeniam Tu-134A jeho zošrotovaním 30. augusta 1978. Dňa 1. júla 1977 ČSA prevzali dvanásty stroj OK-HFL (výr. č. 7349913) a 22. decembra trinásty OK-HFM (výr. č. 7360142). Dňa [[6. február]]a [[1978]] sa stroj s imatrikulačnou značkou OK-AFB, letiaci s posádkou veliteľa Holka na pravidelnej linke z [[Berlín]]a do [[Praha|Prahy]], stal obeťou únosu a bol prinútený zmeniť kurz do [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurtu]]. Štrnáste a posledné lietadlo Tu-134A (výr. č. 8360282, imatr. zn. OK-IFN) pre Československé aerolínie bol zároveň stým exportným strojom [[Tupolev (podnik)|KB Tupoleva]]. Z [[Moskva|moskovského]] letiska [[Medzinárodné letisko Domodedovo|Domodedovo]] bol posádkou veliteľa M. Trnku preletený do Prahy [[11. marec|11. marca]] [[1978]]. Dňa [[11. október|11. októbra]] [[1987]] došlo v Prahe po pristátí k poškodeniu stroja OK-AFB, letiaceho na linke z [[Budapešť|Budapešti]]. Vzhľadom na vek lietadla bolo rozhodnuté o jeho vyradení. Po predchádzajúcej nevyhnutnej oprave bol dňa [[5. máj]]a [[1989]] preletený posádkou veliteľa D. Raveaneho do [[Piešťany|Piešťan]], kde bol po príslušných úpravách premenený na snack bar. 20. mája 1988 uskutočnil posledný let z [[Varšava|Varšavy]] prvý Tu-134A (OK-AFA) ČSA, ktorý bol po nálete 22 185 hodín 30. novembra 1988 preletený do [[Minsk]]u. Sovietsky letecký skúšobný ústav potom toto lietadlo podrobil únavovým lámacím skúškam. Stroj Tu-134A (OK-CFE) sa stal 14. decembra 1990 exponátom múzea Airpark v [[taliansko]]m Lorete neďaleko [[Ancona|Ancony]]. V období rokov [[1991]] – [[1992]] boli z prevádzky vyradené a následne zošrotované lietadlá OK-CFC, -CFF a -CFG, OK-CFH bol prebudovaný na reštauráciu v blízkosti [[Brněnská přehrada|brnianskej priehradnej nádrže]] (od 10. septembra [[1992]] do roku [[2000]], kedy vyhorel). Stroj OK-DFI bol od februára [[1994]] vystavený v priestoroch letiska aeroklubu [[Kolín]]. Po silnom poškodení víchricou bol tiež zošrotovaný. Následne ČSA prevádzkovali posledných päť exemplárov Tu-134A (OK-EFJ, -EFK, -HFL, -HFM a -IFN). Posledné tri lietadlá navyše prešli prestavbou interiérov u britskej firmy Diamonite. == Ďalší používatelia == [[Súbor:Latvian Airlines Tupolev Tu-134 Durand-1.jpg|thumb|right|Tu-134B-3 spoločnosti Latavio Latvian Airlines, september 1995]] V rovnakej dobe ako ČSA sa k prevzatiu typu Tu-134 pripravovali aj u vtedajšieho [[Letecký oddiel Ministerstva vnútra|Leteckého oddielu Federálneho ministerstva vnútra]] a u vojenského letectva. Pre zaistenie dopravy ministra národnej obrany a ďalších vysokých vojenských činiteľov bolo rozhodnuté o zakúpení jedného Tupolevu Tu-134A v salónnej úprave. 16. decembra 1971 preletela po predchádzajúcom preškolení na nový typ v [[Sovietsky zväz|ZSSR]] posádka veliteľa plk. ing. Josefa Mošnu do Kbel Tu-134A reg. č. 1407 (výr. č. 1351407). Lietadlo slúžilo u Dopravného leteckého pluku veliteľstvo letectva a PVO v Prahe-Kbeloch a pre špecifické úlohy bola tomuto lietadlu pridelená tiež civilná imatrikulácia OK-AFD. Letecký oddiel Federálneho ministerstva vnútra prevádzkoval v období rokov [[1972]] až [[1983]] celkom štyri stroje, z toho dva v salónnej a dva v štandardnej úprave interiéru. Prvý Tu-134A (OK-BYQ) (výr. č. 1351409) pristál na Ruzyni [[17. január]]a [[1972]] nasledovaný salónnym OK-BYR (výr. č. 1351408) o dva dni neskôr. Tretie lietadlo (imatr. zn. OK-BYS, výr. č. 1351503) bolo dodané 7. marca toho istého roku. Primárnou úlohou týchto strojov vnútra bola doprava najvyšších štátnych činiteľov vtedajšej ČSSR a štátnych delegácií. V roku 1977 trojicu doplnil OK-BYT (výr. č. 49858). Všetky štyri stroje boli po skončení služby [[26. september|26. septembra]] [[1983]] odovzdané bulharskému Balkanu, ktorý nechal prestavať interiér, upravil ich na verziu A-3 a uskutočnil ďalší rad menších úprav. Ďalším používateľom typu bola v roku 1993 spoločnosť Air Moravia, ktorá si pre charterové lety Tu-134 prenajímala od ČSA. Od 10. augusta do 12. septembra 1992 mala Tu-134B-3 (výr. č. 63410, CCCP-65704) prenajatý letecká spoločnosť Enson Air od dopravcu Latavio Latvian Airlines z Rigy. V Litve potom nosil imatrikuláciu YL-LBJ. == Verzie == [[Súbor:Russian Air Force Tupolev Tu-134UBL (RF-65733) on final approach at Abakan Airport.jpg|thumb|right|Tu-134UBL]] * '''Tu-134 (1966-1970)''' Prvá séria mala kapacitu 64 pasažierov, neskôr rozšírená na 72 pasažierov. Prvé lietadlá boli poháňané dvoma motormi Soloviov D-20P-125, neskoršie stroje mali motory D-30 prvej série. Keďže ani jeden z motorov nemal spätný (reverzný) ťah, pre skrátenie brzdnej dráhy bol, ako aj pri predošlých Tupolevových lietadlách, použitý brzdiaci padák. * '''Tu-134A (1970-1980)''' Druhá sériovo vyrábaná verzia medzi rokmi 1970 a 1980. Táto verzia mala výkonnejšie motory Soloviov D-30 druhej série. Tieto motory boli vybavené systémom reverzného ťahu, vďaka čomu mohol byť odinštalovaný brzdiaci padák v chvoste, na ktorého miesto bola nainštalovaná ''pomocná motorová jednotka'' (APU) TA-8. Trup bol predĺžený o 2,1 m a kapacita cestujúcich sa zvýšila na 76. Niektoré z lietadiel tejto verzie boli vybavené rádiolokátorom '''Groza-134''''','' ktorý nahradil pozíciu navigátora v presklenom nose (navigátor potom sedel v uličke pri vchode do kabíny). Lietadlá s touto výbavou dostali aj [[České aerolinie|ČSA]]. Rovnaké riešenie bolo neskôr použité pri verziách Tu-134B. * '''Tu-134A-2''' Verzia s prerobeným preskleným nosom. * '''Tu-134A-3''' Táto verzia dostala vylepšené motory D-30 tretej série. * '''Tu-134A-5''' * '''Tu-134B (1980-1984)''' Modernizácia ''Á-čkovej verzie'', oproti ktorej mala zníženú hmotnosť prázdneho stroja, zadné núdzové východy boli zväčšené, počet členov posádky v kabíne bol znížený na troch a rozloženie kabíny cestujúcich spolu s nákladným priestorom bolo upravené, vďaka čomu sa zvýšila kapacita na 80 pasažierov. Presklený nos bol nahradený zakrytovaným rádiolokátorom Groza-134. V strede pilotnej kabíny sa už nenachádzal prechod do nosa do tohto priestoru boli presunuté páky ovládania ťahu motorov, nastavenie horizontálneho stabilizátora (pitch trim) a navigačné prístroje. V porovnaní s niektorými strojmi verzie Tu-134A s radarom Groza mala B verzia dve zobrazovacie jednotky radaru po stranách kabíny (kapitán a druhý pilot mali každý vlastnú), pričom A verzia mala len jednu v strede. * '''Tu-134B-1''' * '''Tu-134B-3''' Verzia s vylepšenými motormi Soloviov D-30 tretej série. * '''Tu-134BV''' * '''Tu-134LK''' * '''Tu-134UBL''' * '''Tu-134BŠ''' * '''Tu-134SCh''' == Špecifikácie == [[Súbor:Tupolev Tu-134 three-view silhouette.png|thumb|right]] [[Súbor:Tupolev Tu-134B-3, Bank Moskovski Kapital (Kosmos) AN1383137.jpg|thumb|right|Kokpit lietadla Tu-134B-3]] {| style="width:60%; text-align: center; font-size:95%;" class="wikitable" ! Parameter !! Tu-134 || Tu-134A |- | Posádka || colspan=2 | 3 {{--}} 4 |- | Počet miest na sedenie || 64 {{--}} 72 || 72 {{--}} 84 |- | Motor || 2× dvojprúdový motor [[Soloviov D-30|Soloviov D-30-I]] s ťahom 64,5 kN || 2× dvojprúdový motor [[Soloviov D-30|Soloviov D-30-II]] s ťahom 66,7 kN |- | Rozpätie || colspan=2 | {{m|29.0|m}} |- | Dĺžka || {{m|34.35|m}} || {{m|37.05|m}} |- | Výška || {{m|9.02|m}} || {{m|9.14|m}} |- | Plocha krídel || colspan=2 | {{m2|127.3}} |- | Hmotnosť prázdneho lietadla || {{kg|27500}} || {{kg|29050}} |- | Maximálna vzletová hmotnosť || {{kg|44500}} || {{kg|47000}} |- | Cestovná rýchlosť || colspan=2 | Mach 0,70<br />(466 mph, {{km|750|m}}/h, 404 uzlov) |- | Max. rýchlosť || colspan=2 | Mach 0,85<br />(559 mph, {{km|900|m}}/h, 485 uzlov) |- | Dostup || colspan=2 | {{m|12100|m}} |- | Dolet || {{km|3000|m}} || {{km|3200|m}} |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Tupolev Tu-134}} == Zdroj == {{Portál|Rusko|Ruský|Letectvo|Letecký}} {{Preklad|4=ru|5=Ту-134|6=140814118|jazyk=en|článok=Tupolev Tu-134|revízia=1259576399}}{{Lietadlá Tupolev}} [[Kategória:Sovietske dopravné lietadlá]] [[Kategória:Vojenské dopravné lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá Tupolev]] 8x0di88yuv34gq8jpitk4kaw8dytdfl 0 168973 8226584 7455943 2026-05-31T10:36:54Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Obete samovrážd]] pomocou použitia HotCat 8226584 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Mario Bezzi |Portrét = MarioBezzi.jpeg |Veľkosť obrázka = |Popis = taliansky entomológ, zoológ a profesor |Dátum narodenia = [[1. august]] [[1868]] |Miesto narodenia = [[Miláno]], [[Taliansko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1927|1|14|1868|8|1}} |Miesto úmrtia = [[Turín]], [[Taliansko]] |}} '''Mario Bezzi''' (* [[1. august]] [[1868]], [[Miláno]], [[Taliansko]] – † [[14. január]] [[1927]], [[Turín]], [[Taliansko]]) bol taliansky [[entomológ]], profesor zoológie na Turínskej univerzite. Pracoval aj ako riaditeľ v prírodovednom múzeu v Turíne (Museo Regionale di Scienze Naturali)). Bol doktorom prírodných vied. Patril k excelentným odborníkom na [[rad (taxonómia)|rad]] [[dvojkrídlovce|dvojkrídlovcov]] ([[Diptera]]). Mario Bezzi spolupracoval s mnohými [[entomológ]]mi vtedajšej doby, ako napr. [[Paul Stein|Paulom Steinom]], [[Theodor Becker|Theodorom Beckerom]] a [[Kálmán Kertész|Kálmánom Kertészom]] na práci pod názvom: ''Katalog der Paläarktischen dipteren'', ktorá bola vydaná v [[Budapešť|Budapešti]] v roku [[1903]]. Zomrel v roku [[1927]] v Turíne. Jeho zbierka [[hmyz|hmyzu]] z radu [[Diptera]] (celý svet) je od roku [[1928]] v Museum Civ. Stor. Nat. Mailand; zbierka z [[rad (taxonómia)|radu]] [[Hymenoptera]] (Trentino a Lombardsko) sa nachádza v Museum. civ. St. nat. Genova. == Bibliografia (výber) == * Diptera Brachycera and Athericera of the [[Fiji Is]]lands based on material in the British Museum [Natural History]. British Museum [Nat. Hist.], London: viii + 220 pp. (1928). * Einige neue paläarrktische Empis-Arten. Pt. 1 18pp. (1909) * Report on a collection of Bombyliidae from Central Africa 52 p.1 pl (1911) * Riduzione e scomparsa delle ali negli insetti ditteri 98 p.11 figs (1916) * Voyage Alluaud en Afrique Orientale. Bombyliidae & Syrphidae 35 p (1923) * Ulteriori notizie sulla ditterofauna delle caverne. ''Atti Soc. Ven.-Trent. Sci. nat''. 46: 177-187.(1907) * Ditteri Eritrei raccolti dal Dott. Andreini e dal Prof. Tellini. Parte Seconda [1]. ''Boll. Soc. ent. ital''. 39[1907]: 3-199. 1908 * Diptères suivi d'un Appendic e sur les Diptères cavernicoles recueillis par le Dr Absolon dans les Balcans. ''Arch. Zool. Exp. Gèn.'' 48: 1-87. (1911) * Ditteri raccolti dal Prof. F. Silvestri durante il suo viaggio in Africa. ''Boll. Lab. Zool. gen. agr. Portici'' 8: 279-[281](1914). * Contributo allo studio della fauna Libica. Materiali raccolti nelle zone di Misurata e Homs [1912-13] dal Dott. Alfredo Andreini, Capitano Medico. Ditteri. Annali del Museo Civico di Storia naturale di Genova, Serie 3.a 6[46]: 1-17 [?165-181](1914). * Ditteri di Cirenaica raccolti dal Prof. Alessandro Ghigi durante l'escursione organaizzata dal Touring Club Italiano nel mese d'Aprile 1920. ''Atti Soc. Ven.-Trent. Sci. nat.'' 60: 1921:. * Materiali per lo studio della fauna Tunisia raccolti da G. e L. Doria. ''Annali del Museo Civico di Storia Naturale di Genova'', Serie 3a 10[50] 1922: 1-43.(1922). * Materiali per una fauna dell'Arcipelago Toscano. XVII. Ditteri del Giglio. Annali del Museo Civico di Storia Naturale di Genova, Serie 3a 10[50] 1925: 291-354 [1-64]1925: . * Bezzi, M. & C.G. Lamb, 1926: XXIII. Diptera [excluding Nematocera] from the Island of Rodriguez. ''Trans. ent. Soc. Lond''.3/4]: 537-573 (1925). * Bezzi, M. & T. de Stefani-Perez, : Enumerazione dei Ditteri fino ad ora raccolti in Sicilia. ''Naturalista Siciliano An. II [Nuova Serie]'' 1-3: 1-48.(1897). == Externé odkazy == * [http://www.archive.org/details/SIL-036-002-02 Katalog der Paläarktischen dipteren Volume 2 (1903)] * [http://www.archive.org/details/SIL-036-002-03 Katalog der Paläarktischen dipteren Volume 3 (1907)] == Zdroje == * Anthony Musgrave: 1932, 'Bibliography of Australian Entomology, 1775 – 1930, with biographical notes on authors and collectors, Royal Zoological Society of News South Wales (Sydney): viii + 380. *Okali, I. et al.: 1996, ''[[Slovník slovenských zoológov a zoológov so vzťahmi k územiu Slovenska]]''. Bratislava, Stimul, 16. * Cesare Conci et Roberto Poggi: 1996, Iconography of Italian Entomologists, with essential biographical data. 'Memorie della Società entomologica Italiana', 75: p. 159 – 382. * Groll, E. K. [ed.]: 2006, Entomologen der Welt (Biographien, Sammlungsverbleib). Datenbank 2. Version, DEI im ZALF e. V.: „Bezzi, Mario": (internet). {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bezzi, Mario}} [[Kategória:Talianski entomológovia]] [[Kategória:Dipterológovia]] [[Kategória:Osobnosti z Milána]] [[Kategória:Obete samovrážd]] azv5ruwm7g09zquusfruk4xz1ment1z 0 170650 8226483 8058854 2026-05-31T04:02:47Z Akul59 168826 Ext, odkazy, autoritné údaje, starosta, wl 8226483 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Chvatěruby | typ = obec | znak = Chvatěruby znak.jpg | vlajka = Chvatěruby vlajka.jpg | obrázok = Chvatěruby 19.JPG | popis = <!-- Zřícena a zámek v Chvatěrubech --> | ob.roz.pôs = Kralupy nad Vltavou | pov.ob = Kralupy nad Vltavou | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 187 | zemepisná šírka = 50,236944 | zemepisná dĺžka = 14,343611 | rozloha = 3,3 | prvá zmienka = | starosta = Radim Novák | PSČ = 278 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0206 534846 | adresa = Chvatěruby 46<br />278 01 Kralupy nad Vltavou 1 | email = mrazk@centrum.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.chvateruby.cz | commons = Chvatěruby }} '''Chvatěruby''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Mělník|okrese Mělník]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 482 obyvateľov, z toho 249 mužov a 233 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,4 roka (muži 37,7 roka, ženy 41,1 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Chvatěruby}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Mělník}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obce okresu Mělník]] innnefd0bt1g6o53j8kpw10c53sejml 0 178763 8226348 8200577 2026-05-30T17:52:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226348 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Uhřice | typ = obec | znak = Uhřice VY CZ CoA.jpg | vlajka = Prapor Uhřice.png | obrázok = Uhřice (VY), kaple.jpg | popis = <!-- Kaple svaté Rozálie --> | ob.roz.pôs = Bučovice | pov.ob = Bučovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 250 | zemepisná šírka = 49,173333 | zemepisná dĺžka = 17,075278 | rozloha = 4,37 | prvá zmienka = | starosta = Ing. Jaromír Handl | PSČ = 683 33 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0646 550191 | adresa = Uhřice 56<br />68333 Nesovice | email = obec.uhrice@cmail.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.uhrice-vy.cz | commons = Uhřice (Vyškov District) }} '''Uhřice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Vyškov|Vyškov]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 253 obyvateľov, z toho 135 mužov a 118 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,5 roka (muži 38,9 roka, ženy 42,2 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Uhřice (Vyškov District)}} == Externé odkazy == * [http://www.uhrice-vy.cz Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130426045806/http://uhrice-vy.cz/ |date=2013-04-26 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Vyškov}} [[Kategória:Obce okresu Vyškov]] 5f9mdajcofex1g8p16yieg332429cwt 0 182985 8226244 8194268 2026-05-30T13:06:41Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8226244 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Tiwanaku: Spiritual and Political Centre of the Tiwanaku Culture |názov = Tiwanaku: Spiritual and Political Centre of the Tiwanaku Culture |obrázok = Tiwanaku6.jpg |titulok = Tiahuanaco |štát = {{minivlajka|Bolívia|w}} |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = iii, iv |ID = 567 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Latinskej Amerike a Karibiku|Latinská Amerika a Karibik]] |súradnice = |rok = 2000 |zasadnutie = |dodatky = |ohrozenie = }} '''Tiahuanaco''' (iné názvy: '''Tiahuanacu, Tiawanacu, Tiwanacu, Tíwanaco, Tíwanacu, Tiawanaku, Tiwanaku''', ďalšie názvy pozri v článku [[Tiawanacu]]) je archeologická lokalita a najvýznamnejšia historická pamiatka [[Bolívia|Bolívie]], bývalé mesto v [[Andy|Andách]]. Leží na okraji plochého a širokého údolia [[altiplano|Altiplana]] vo výške {{mnm|3850}}, {{km|20|m}} od jazera [[Titicaca]] a {{km|72|m}} od [[La Paz (Bolívia)|La Paz]]. Od roku [[2000]] je zaradená do [[Svetové dedičstvo UNESCO|zoznamu]] [[UNESCO]] == Dejiny == Podľa všetkých verzií andských legiend je Tiahuanaco označované ako miesto, kde sa veľký [[Viracocha]] po veľkej potope opäť zjavil a stvoril život. Tu bol predkom [[Inkovia|Inkov]] zverený zlatý prút, pomocou ktorého založili civilizáciu v Andách. História a čas vzniku Tiahuanaca dodnes nie je objasnená. S určitosťou sa vie iba to, že bolo vytvorené predinskou kultúrou. Najvýznamnejší prínos v objavovaní Tiahuanaca patrí Arthurovi Posnanskemu – staviteľovi z [[Európa|Európy]], ktorý sa začiatkom [[20. storočia]] z dôvodu výskumu Tiahuanaca presťahoval do Bolívie a tu zasvätil celý život odkrývaniu jeho tajomstiev. Jeho výskumy ho viedli k vytvoreniu najkontroverznejšej teórie času vzniku Tiahuanaca a to je obdobie 15 000 rokov pred Kr. K tomuto časovému obdobiu dospel po vyhodnotení pôvodnej astronomickej orientácie chrámu Kalasasaya a vzhľadom k jej astronomickej orientácii v súčasnosti. Na základe súčasných údajov zo [[družica|satelitov]] upresnil tento dátum americký archeoastronóm Neil Steede približne na dobu 12 000 rokov. Tvrdením, že Tiahuanaco je najstarším mestom sveta, ktoré bolo vybudované pred potopou sveta si proti sebe obrátil väčšinu vedeckej [[archeológia|archeologickej]] obce. Od [[16. storočia]] bolo Tiahuanaco systematicky likvidované. V rámci [[latinská cirkev|katolíckej]] zúrivej kampane, ktorej účelom bolo vyhladiť v Andách modlárstvo, bolo zničených veľké množstvo sôch. V tomto období vykopali hľadači pokladov hlboký kráter do vrcholu pyramídy Akapana. V [[19. storočie|19. storočí]] si zo starobylých megalitov mesta urobili lom inžinieri pri stavbe železničného násypu. Kamenné bloky z Tiahuanaca sa bežne odvážali, rozbíjali a používali ako stavebný materiál až do začiatku [[20. storočia]] a to aj na staveniskách tak vzdialených ako je La Paz. To čo z trosiek ostávalo odnášali dedinčania na stavbu svojich domčekov a jeho ruiny tiež vykrádali bezohľadní lovci kuriozít a lupiči, ktorí ukradli všetko, čo sa dalo speňažiť a do toho, čo sa nedalo odniesť aspoň vyryli svoje iniciály. V snahe zachrániť niekoľko ostávajúcich sôch pred ďalším devastovaním nápismi a iným svojvoľným poškodzovaním boli v 40. rokoch [[20. storočia]] takmer všetky nedotknuté sochy odvezené do La Paz a umiestnené do akéhosi múzea pod holým nebom v blízkosti štadióna, vedľa najrušnejšej križovatky. Tieto sochy tam stoja aj v súčasnosti v zničenom prostredí veľkomesta. V Tiahuanacu ostali z pôvodných sôch iba tri: najväčšia umiestnená v interiéri [[múzeum|múzea]] a dve v Chráme Kalasasaya ohradené ostnatým drôtom. == Tiahuanaco dnes == Dnešné Tiahuanaco pozostáva zo štyroch hlavných prvkov a to: polopodzemného chrámu, Chrámu Kalasasaya, Pyramídy Akapana a Puma Punku (Levia brána), ktorá leží juhozápadne od hlavnej rozsiahlej lokality. '''Chrám Kalasasaya''' je obdĺžniková ohradená plocha, od východu po západ meria {{m|130|m}} a od severu po juh {{m|120|m}} a je orientovaný k hlavným svetovým stranám. Steny postavené z červených pieskovcových megalitov obklopujú vyvýšenú plošinu, na ktorých sa nachádzajú dve tiahuanacké sochy. V severozápadnom rohu plošiny sa nachádza slávna Slnečná brána. Slnečná brána je {{m|3|m}} vysoký, {{m|4|m}} široký monolit z andezitu s hmotnosťou 10 ton, na ktorom je vyobrazený veľký [[Viracocha]]. '''Pyramída Akapana''' je orientovaná rovnako ako Kalasasaya k hlavným svetovým stranám, je to archetypálna posvätná hora veľmi zložitého tvaru. Má pyramídový [[pôdorys]] s plochou väčšou ako {{m2|200}}, v podobe trojstupňovej pyramídy so základňou smerom k východu a vrcholom k západu. Z tohoto pôdorysu sa dvíha sedem stupňov do výšky {{m|18|m}}. '''Polozapustený chrám''' je vyhĺbená ohradená plocha, otvorená šíremu nebu s rozmermi 26 x {{m|28|m}}. Stoja v ňom dve stély, na jednej z nich je vytesaná postava fúzatého muža, ktorá nemá podobu domorodých Američanov. Obvodové steny sú lemované desiatkami podivných hláv s vyvalenými očami. '''Puma Punku''' (Levia brána) pozostáva z prikrčenej stupňovitej pyramídy so základňou zhruba 60 x {{m|50|m}}, kde sa nachádza kamenný kváder, ktorého váha bola vypočítaná na 447 ton. Veľa ďalších kamenných kvádrov váži od 100 do 200 ton. Hlavné lomy andezitu, z ktorých bolo Tiahuanaco postavené sa nachádzajú vo vzdialenosti {{km|60|m}} a lomy, z ktorých pochádza červený [[pieskovec]] sú vo vzdialenosti {{km|15|m}}. Ďalšou záhadou najzreteľnejšou hlavne v Puma Punku je, že jednotlivé [[andezit]]ové niekoľkotonové monolity boli spájané kovovými svorkami, ktoré boli vyrobené z neobvyklej zliatiny obsahujúcej 2,05 % arzénu, 95,15 % medi, 0,26 % železa, 0,84 % kremíku a 1,7 % niklu, pričom zdroj niklu sa nikde v [[Bolívia|Bolívii]] nenachádza. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Tiwanaku}} {{Svetové dedičstvo - Bolívia}} [[Kategória:Archeologické lokality v Bolívii]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Bolívii]] [[Kategória:Domorodí obyvatelia Južnej Ameriky]] [[Kategória:Zaniknuté mestá]] 7jmd9887a5gaxo4qty250vq1dkcgmda 0 183541 8226308 8225836 2026-05-30T15:50:18Z DurMar12 181423 upravený infobox, pridaná kategória 8226308 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Claude Lemieux | Portrét = Claude-Lemieux-circa-1999-2000.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis = Claude Lemieux v sezóne 1999/2000 | Celé meno = | Štátna príslušnosť = | Štátna príslušnosť 2= | Dátum narodenia = {{dn|1965|07|16}} | Miesto narodenia = [[Gatineau|Buckingham]], [[Quebec]], [[Kanada]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2026|05|28|1965|07|16}} | Miesto úmrtia = [[Lake Park (Florida)|Lake Park]], [[Florida]], [[Spojené štáty|USA]] | Rok1 = 1983 | Rok2 = 2004{{Break}}2008{{--}}2009 | Pozícia = útočník | Streľba = pravou rukou | Výška = 183 | Váha = 98 | Tím = | Bývalé tímy = | Hral za = [[Montréal Canadiens]]{{Break}}[[New Jersey Devils]]{{Break}}[[Colorado Avalanche]]{{Break}}[[Arizona Coyotes|Phoenix Coyotes]]{{Break}}[[Dallas Stars]]{{Break}}[[China Sharks]] | Draft = 2. kolo, 26. celkovo, [[NHL Draft (1983)|1983]]{{Break}}[[Montreal Canadiens]] | WHA draft = | Sieň slávy rok = | Prezývka = | Príbuzenstvo = }} '''Claude Lemieux''' (* [[16. júl]] [[1965]], [[Gatineau|Buckingham]], [[Quebec]], [[Kanada]]<ref>{{cite web |last=Ledra |first=Cristina |title=10 Unforgettable Moments in the Red Wings-Avalanche Rivalry |url=https://www.sportingnews.com/us/nhl/list/red-wings-avalanche-rivalry-fight-claude-lemieux-kris-draper/fyp98xrniw431bju7cin6xhih/6 |publisher=Sporting News |website=sportingnews.com |date= February 25, 2016 |access-date= March 13, 2021}}</ref>{{--}}† [[28. máj]] [[2026]], [[Lake Park (Florida)|Lake Park]], [[Florida]], [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{cite news |title=Four-time Stanley Cup champion Claude Lemieux found dead in South Florida |url=https://www.wpbf.com/article/claude-lemieux-dies-suicide-florida-palm-beach-county/71435359 |access-date=28 May 2026 |publisher=WPBF |date=28 May 2026}}</ref>) bol kanadský profesionálny hokejista. V [[National Hockey League|NHL]] hrával do roku 2004, v roku 2008 sa vrátil a podpísal zmluvu s farmárskym tímom [[Worchester Sharks]], (dvojcestný kontrakt s klubom NHL [[San José Sharks]]).<br> Štvornásobný víťaz [[Stanleyho pohár|Stanleyho pohára]] má za sebou osemnásť sezón v NHL, v ktorej si obliekal dresy piatich klubov. V roku [[1995]] bol ako hráč [[New Jersey Devils|New Jersey]] najužitočnejším hokejistom play-off, Stanleyho pohár získal s „diablami“ ešte aj v roku 2000. V roku [[1986]] sa tešil z trofeje s Montrealom a o jedenásť rokov neskôr v Colorade. Naposledy hral v NHL v sezóne 2002/03, keď pôsobil vo [[Arizona Coyotes|Phoenixe]] a [[Dallas Stars|Dallase]]. Lemieux sa na pôsobenie v zámorí pripravoval aj v Číne, dva zápasy odohral za tím zo [[Šanghaj]]a China Sharks. Bol draftovaný v roku [[1983]] v druhom kole klubom [[Montreal Canadiens]]. Je jedným iba z ôsmich hráčov, ktorý vyhral [[Stanleyho pohár]] v drese troch rôznych klubov. == Úspechy == * [[Stanleyho pohár]] – 1986 (Montréal Canadiens), 1995 (New Jersey Devils), 1996 (Colorado Avalanche), 2000 (New Jersey Devils) * [[Conn Smythe Trophy]] – 1995 * Nominácia do [[Hokejová sieň slávy|Siene slávy NHL]] – 2007 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Hokejové odkazy}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Lemieux, Claude}} [[Kategória:Obete samovrážd]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví útočníci]] [[Kategória:Hráči Montreal Canadiens]] [[Kategória:Hráči New Jersey Devils]] [[Kategória:Hráči Colorado Avalanche]] [[Kategória:Hráči Phoenix Coyotes]] [[Kategória:Hráči Dallas Stars]] [[Kategória:Hráči San José Sharks]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Montreal Canadiens]] [[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]] [[Kategória:Kanadské osobnosti francúzskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Quebecu]] 7nofn2k7na7sos8yb19t60vjosf2qv1 0 190227 8226450 7535727 2026-05-30T23:09:57Z GAndy 24806 ([[c:GR|GR]]) [[c:COM:FR|File renamed]]: [[File:Poronaj.png]] → [[File:Poronay (sk).png]] unification of names 8226450 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tym.png|náhľad|vpravo|250px|Tok rieky [[Tym]] s prítokom [[Nyš]]. Rieka prechádza cez mesto [[Tymovskoje]] a ústi pri meste [[Nogliki]].]] [[Súbor:Poronay (sk).png|náhľad|vpravo|250px|Tok rieky [[Poronaj]]. Pri ústí sa nachádza mesto [[Poronajsk]].]] Riečna sieť ostrova [[Sachalin]] patrí úmoriam [[Ochotské more|Ochotského]] a [[Japonské more|Japonského mora]]. Celkovo územím ostrova preteká 10 riek, najhlavnejšie z nich sú [[Tym]] (330 km) a [[Poronaj]] (350 km). Rieka Tym je splavná ľahkými loďami 80 km od ústia. Ostatné rieky sú krátke, ale zato veľmi vodnaté. Režim sachalinských riek je kolísavý. Množstvo vody v riekach tečúcich polostrovom závisí od topiaceho sa snehu v období jari a leta. V polovici júla bývajú v tejto oblasti veľké záplavy, ktoré sú príčinou vplyvu [[monzún]]u. == Zdroj == * [http://edu.greensail.ru/encyclopedia/water_resource/riv_rus.shtml Rieky ostrova Sachalin] {{rus icon}} [[Kategória:Sachalin]] [[Kategória:Geografia Sachalinskej oblasti]] [[Kategória:Rieky v Rusku]] njgnhha8eewks3v8jvqtsz2xma8j0pc 0 199544 8226606 8190510 2026-05-31T11:55:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226606 wikitext text/x-wiki ::''O rovnomennom filme pozri [[Vynález zkázy]].'' '''''Vynález skazy''''' ({{V jazyku|fra|Face au drapeau}}) je fantasticko-dobrodružný román [[Jules Verne|Julesa Verna]] varujúci pred nebezpečenstvom zneužitia vedeckých objavov. Pirát Ker Karaje (alias gróf d'Artigas) unesie zo sanatória Heatful-House na americkom pobreží francúzskeho vynálezcu Thomasa Rocha a jeho ošetrovateľa Gaydona (inžiniera Simona Harta) na škuner Ebbu a potom ho prevezie do svojho úkrytu na Back-Cupe, aby sa zmocnil jeho vynálezu (bleskometu). Roch je zaujatý vynálezom a spolupracuje za peniaze s pirátmi. Neskôr Simon Hart pošle v malom súdku správu, ktorú nájdu na Bermudách. O vynález majú záujem mnohé strany, z nebezpečných situácií únoscovia vyviaznu najskôr s jeho pomocou. Vynálezca si uvedomí svoje postavenie až vtedy, keď má zbraň otočiť proti lodi so zástavou svojej vlasti. Obráti svoj vynález proti pirátom, vyhodí ostrov do povetria a sám pri výbuchu zahynie. == Adaptácie == Podľa románu natočil [[Česko|český]] [[režisér]] [[Karel Zeman]] film ''Vynález zkázy'' ([[1958]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vynález zkázy (1958) – Filmový přehled|url=https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/396322|dátum prístupu=2023-02-08|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20230208113326/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/396322|dátum archivácie=2023-02-08}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky}}{{projekt|commons=Category:Facing the Flag}} {{Literárny výhonok}} [[Kategória:Knihy Julesa Verna]] [[Kategória:Sfilmované romány]] [[Kategória:Francúzske romány]] f7knu9i4rd7i6ihap1a3klf3i4tgnax 3 201477 8226329 8219827 2026-05-30T16:50:34Z Fillos X. 212061 /* Technická otázka */ nová sekcia 8226329 wikitext text/x-wiki <div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size: 85%;"> Archív: [[/Archív 2015|2008{{--}}2015]]&nbsp;· [[/Archív 2016|2016]]&nbsp;· [[/Archív 2017|2017]]&nbsp;· [[/Archív 2018|2018]]&nbsp;· [[/Archív 2019|2019]]&nbsp;· [[/Archív 2020|2020]]&nbsp;· [[/Archív 2021|2021]]&nbsp;· [[/Archív 2022|2022]]&nbsp;· [[/Archív 2023|2023]]&nbsp;· [[/Archív 2024|2024]]&nbsp;· [[/Archív 2025|2025]] </div> {{RIGHTTOC}} == Prečo vo faktografickom súhrne o Tisovi sú nejaké hodnotiace súdy? == Prečo vo faktografickom úvodnom súhrne o Tisovi sú nejaké hodnotiace súdy a nie je to v časti Hodnotenia, keď je to vyslovenie polemika a hodnotenia, nie fakty, ale len o individuálnych názoroch? Polemika o tom, ako niektorí historici hodnotia či to je alebo nie je to alebo tamto vo faktografickom úvode ale nie v sekcií Hodnotenia. Tam majú byť fakty. Nie to čo si kto o tom myslí, nejaký konflikt. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-12144-0|&#126;2026-12144-0]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-12144-0|diskuse]]) 20:13, 6. január 2026 (UTC) :1. nie sú tam žiadne individuálne názory, je to jednovetové zhrnutie ohľadom existencie odborných polemík k tej veci, rozsahom plne adekvátne do úvodu. Podrobnejšie sa to dá pokojne rozpísať v niektorej sekcii. 2. ide o konsenzus dosiahnutý po viacerých kolách editačných a diskusných ťahaníc, viď história úprav čl. a príslušné diskusie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:25, 6. január 2026 (UTC) ::Zložené súvetie na tri riadky je ťažko označiť za len jednú vetu. Celá tá "veta" je informácia o nejakej polemike, za čo asi bol odsúdený a ako zdroje sú individálne názory autorov, dosť obmedzený počet. Nie je to faktografický údaj. O každej jednej udalosti je možné tak uviesť, že existujú aj nízory, ktoré si myslia niečo iné. Ale tam má byť len fakt. Z čoho bol obvinený, za čo odsúdený. Nie nejaké hodnotiace úsudky, z akej kategórie to boli zločiny. NA to by mala byť sekcia Hodnotenia, kde napríklad pri Matici sa napíše názor a nasleduje proti názor. V opačnom prípade, je možné úvod rozšíriť aj o informáciu, podľa niektorých historikov, to bol politický proces a iné. V súhrne by nemali byť zdôvodnenia, polemiky. Je tam vymenované z čoho bol obvinený. To je fakt. K čomu je v úvode informácia, že nejaký historici sa nevedia zhodnúť o kvalifikácií skutkov? Rovno tam môže byť polemina, kto si myslel že mal byť súdený, popravený. Za mňa, nemá to čo byť v úvode. Od toho je ďalší text, odstavce. Nie je to spomenuté ani v poprava. Neviem to zaradiť. Tiso bol z niečoho obvinený. To je fakt. Ale čo tam robí diskusia o tom, že historici medzi sebou sa hádajú, o aké asi zločiny išlo? Ako chcete, Tiso nebol súdený ani obvinený podľa Norimberskej charty. Ak by bol, bolo by to presne definované. Mne to príde ako diskusia, bol súdený na základe práva ČSR a niekto tam do toho umelo strčí polemiku, že ak by to bolo podľa Norimbergu, čo by to asi tak mohlo byť. To si myslím, má byť v hodnotení. Nie je to fakt, ale názor. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-12144-0|&#126;2026-12144-0]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-12144-0|diskuse]]) 20:58, 6. január 2026 (UTC) == Encyklopedická významnosť == Dobrý deň, v článku o bejzbalovom klube Bratislava Phoenix, ktorý som vytvoril som práve zaznamenal poznámku o nutnosti splniť kritériá významnosti, ktorú ste tam priložili. Som zmätený, pretože - ide o bejzbalový klub na Slovensku s dvojročnou históriou (jeden z dvoch, ktoré majú aktuálne svoje heslo, ten druhý je navyše dlhodobo nefunkčný, napriek tomu svoje heslo má) - a spĺňa podľa mňa podmienku nezávslých zdrojov (aktuality.sk, slovakiabaseball.com, supercup.cz - to všetko sú nezávislé zdroje) Prosím o upresnenie, aké konkrétne zdroje informácií by mal športový klub spĺňať na to, aby mal zverejnené heslo vo wikipedii. Ďakujem --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 12:17, 15. január 2026 (UTC) Zároveň by som poprosil o vysvetlenie, nakoľko je "nevýznamný" príspevok o športovom klube, ktorý podporuje vo svojej činnosti desiatky mladých ľudí. Ešte raz vďaka --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 12:19, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Webdoomm|s=1}} Dobrý deň. Zdroje v článku sú momentálne buď primárne (vlastný web, rozhovor s manažérkou), alebo nezávislé, bohužiaľ ale v rozsahu triviálnych zmienok. Prejdite si text odporúčania [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]], aké nezávislé zdroje sú potrebné na doloženie encyklopedickej významnosti niečoho. Podpora desiatok mladých ľudí samozrejme spoločensky nevýznamná nie je, realizujete nepochybne prínosnú vec, zo samotnej tejto skutočnosti ale nevyplýva nijak automaticky encyklopedická významnosť. Wikipédia [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|nie je databáza všetkého]], je to všeobecná encyklopédia s nejak postavenými formálnymi kritériami významnosti. Obdobne by ste zrejme neočakávali heslo o mládežníckom športovom klube v papierovej alebo online [[Encyclopaedia Beliana|Beliane]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:35, 15. január 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za odpoveď, vážim si Váš čas aj snahu pomôcť, ::dnes, či zajtra sa pokúsim zamyslieť nad tým, ktoré zdroje ešte doplniť (máme články o našej činnosti aj z ďalších médií), prosím len o zváženie nasledujúcich faktov: ::- Bratislava Phoenix je aktuálne jeden z najrýchlejšie rastúcich bejzbalových klubov na Slovensku (áno, je ich málo, ale práve preto musíme pracovať na popularizácii športu) ::- zároveň je to druhý najväčší baseballový klub v Bratislave (to je skrátka fakt) ::- možnosť relevantných zdrojov je pri kluboch v minoritných športoch na Slovensku nižšia, ako pri hokeji, futbale, či možno ešte basketbale (zmienka na oficiálnej stránke SBF - slovakiabaseball.com nie je podľa mňa triviálnou zmienkou - ale súhlasím - doplním ďalšie) ::- k rozvoju bejzbalu ako takého patrí šírenie povedomia o ňom a podľa mňa presne na to slúži aj wikipedia (inak nemá zmysel prakticky žiaden článok o tomto športe na wikipedii) ::Ešte raz vďaka za konštruktívnu kritiku, článok doplním o ďalšie zdroje --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 13:57, 15. január 2026 (UTC) :::Dobrý večer, :::doplnil som zdroje o odkazy na články v sme.sk, trnavskyhlas.sk, slovakiabaseball.com (to je oficiálna stránka Slovenskej bejzbalovej federácie) aj o odkazy na youtube, kde sa nachádzajú reportáže TV JOJ a TV Ružinov (chápem, že toto možno bude problém, ale pre istotu som ich pripojil). :::Pevne verím, že už je heslo ozdrojované dostatočne, prosím o spätnú väzbu. Ďakujem za spoluprácu --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 16:15, 15. január 2026 (UTC) ::::A dovolím si ešte doplniť príklad na random team a jeho heslo na Wikipedii: ::::[[ŽHK Iskra Banská Bystrica]] - 1 funkčný odkaz na 1 web a predsa existuje ::::podobných hesiel som našiel v priebehu piatich minút niekoľko (aj futbalových), dúfam teda, že sa zhodneme na tom, že heslo o Bratislava Phoenix nielenže spĺňa vyžadované štandardy, ale ich ešte vysoko prekračuje (odkazy na najrelevantnejšie profesionálne národné aj nadnárodné weby, odkazy na mienkotvorné médiá, vlastná prítomnosť na webe) --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 16:28, 15. január 2026 (UTC) :::::{{re|Webdoomm|s=1}} Za mňa je významnosť stále diskutabilná, kolega už ale stihol údržbové šablóny z čl. vyhádzať a šport nie je moja doména, takže sa v tom ďalej nejdem angažovať (hoci by tomu podľa mňa prospela [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|diskusia a hlasovanie o poenchaní]], podobne ako aj počinom typu odkazovaná [[ŽHK Iskra Banská Bystrica]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:11, 15. január 2026 (UTC) ::::::Dobrý večer, ::::::tá Iskra je v tom pravdupovediac nevinne, podobne vyzerajú desiatky ďalších hesiel športových klubov (spravil som rýchly rešerš) a nemyslím si, že je cieľom vymazať polovicu športových hesiel na Slovensku. ::::::Pevne verím, že relevantnosť tohto hesla som nielen dokázal, ale aj v budúcnosti dokážem. Bejzbal je šport, ktorý si zaslúži svoje miesto v spoločnosti. ::::::Ďakujem --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 18:35, 15. január 2026 (UTC) ::::::ta Iskra je v tom nevinne - podobne vyzeraju desiatky dalsich clankov o slovenskych kluboch. Inymi slovami, dovolim si tvrdit, ze ak by sa nastaviki pravidla tak tvrdo, s --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:01, 15. január 2026 (UTC) :::::::Áno, množstvo historických čl. by v takom stave dnes na wiki neprešlo, priority a prístup k vynucovaniu požiadiaviek sa v čase vyvíjajú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:17, 15. január 2026 (UTC) ::::::::Ak sa smiem spýtať, prečo ste označili článok o Bratislava Phoenix na zmazanie? Rozumiem, že nie je Vašou šálkou kávy, ale verím, že som uviedol dosť argumentov proti takýmto krokom. Kroky užívateľa ~2025-42361-29, ktorý ani len nereaguje na moje snahy o diskusiu sú pre Vás dostatočným argumentom? --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:45, 19. január 2026 (UTC) :::::::::{{re|Webdoomm|s=1}} Je to štandardný postup, ako riešiť revertovacie spory ohľadom ponechania nejakého článku. Práve tam ([[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Bratislava Phoenix|na stránke návrhu]]) je priestor na diskusiu a argumenty pre/proti ponechaniu. Ak prevážia argumenty (a následne platné hlasy) pre ponechanie (resp. presnejšie: stačí ak neprevážia hlasy pre výmaz), bude článok ponechaný a ďalšie ťahanice ukončené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:49, 19. január 2026 (UTC) :::::::::jj, už som to pochopil. ďakujem za vysvetlenie, svoje základné argumenty som tam uviedol, teším sa na prípadnú diskusiu. --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:51, 19. január 2026 (UTC) == Obrázky v kalendári == Ahoj, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2019&oldid=8146973 mne tie obrázky] končili pri 23. decembri a boli tam ešte 3 riadky. To isté rok [[2018]], teraz to končí pri 2. novembri a je tam veľa miesta na obrázky. Aký presah máš na mysli (ale vysvetli mi to laicky, pls). Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:27, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Nazdar. Pozeral som to znova a má sa to nasledovne: je pravda, že kto používa predvolený skin (nový Vector, cez URL jednorazovo vynútiteľný doplnením parametra <code>?useskin=vector2</code>), ktorý na rozdiel od starších skinov zaviedol limitáciu max šírky obsahového stĺpca (takže sa dlhšie riadky zalomia a tým nafukujú výšku stĺpca oproti stavu bez limitovanej šírky), končia mu portréty aj pred redukciou zhruba na úrovni konca obsahu. Osobne zjavne nie som reprezentatívna vozrka, keďže používam od začiatku dodnes stále Monobook (jednorazovo <code>?useskin=monobook</code>), ktorý limitáciu šírky nemá a vyzerá to v ňom pred redukciou takto: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2019&oldid=8146973&useskin=monobook]. Platí ale, že neprihlásení desktopoví čitatelia (a zrejme aj väčšina prihlásených) to budú vidieť najčastejšie cez defaultný skin, ktorým je nový Vector, takže ak trváš na obrázkoch až po koniec, vráť to prípadne. :Iná samostatná nevýhoda takého množstva portrétov je ale tá, že v mobilnom zobrazení (ktoré je posledných ~8 rokov medzi bežnými čitateľmi už prevládajúce) je človek pri bežnom zobrazení na výšku na smartfónoch nútený ich všetky preskrolovať, aby sa dopracoval k samotnému obsahu sekcie (keďže tam sú prezentované ako súvislý blok obrázkov nie povedľa, ale pred dotyčnou sekciou). Čo vie byť dosť iritujúce. Aj pre toto má normálne zmysel nepreháňať to s množstvom bezprostredne nadväzujúcich floating obrázkov a v bežnom článku by bol blok takmer dvadsiatich, ako sa postupne stalo bežným v týchto zoznamoch úmrtí, úplne neprijateľný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:19, 15. január 2026 (UTC) == Kategória:Piesočné duny == Nazdar, všetko dobré v tomto roku. Ja len, že pridávanie <nowiki>Kategória:Piesočné duny</nowiki> do článkov o púšťach je presne to isté, ako pridávanie <nowiki>Kategória:Kolesá</nowiki> k článkom o jednotlivých automobiloch. Netreba to robiť. Poopravujem to.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:24, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Pelex|s=1}} Tak nie každá púśť je zrejme piesočná, sú aj iné typy púští. Niekde to majú riešené podkategóriou [[:en:Category:Ergs|ergs]] ([[:cs:Kategorie:Ergy|ergy]]), ktorá potom je radená (aj) v tejto pieskovodunovej. Nevedel som ale jednak, či sa ten výraz používa aj na Slovensku, plus mi tú kat. neprišlo nutné podrobnejšie štrukturovať ani z pohľadu počtu hesiel, ktoré tam na skwiki momentálne má zmysel radiť. Ale uprav ako uznáš, samozrejme, máš na to asi lepšie predpoklady. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:36, 15. január 2026 (UTC) == Twinkle == Ahoj, pár dní dozadu som sa dozvedel o existencii [[En:Wikipedia:Twinkle|Twinkle]], malo by zmysel niečo také importovať aj u nás? Resp. stálo by to za námahu spustiť to? S prekladmi atp. by som prípadne pomohol, keby na to došlo. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:59, 18. január 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Importovať myslíš ako zavádzať ho sem ako oficiálny admin gadget, zavádzateľný zapnutím v nastaveniach? Neviem, nevyzerá to byť zrovna lightweight projekt, pozrám že odorúčaný postup deploymentu majú momentálne riešený už samostatným Node.js projektom ([https://github.com/wikimedia-gadgets/twinkle-starter twinkle-starter]) len na vygenerovanie všetkých závislostí, čo treba následne narvať do lokálneho MW projektu. Plus následne to potom treba aj udržiavať, inak to zastará. :Ako osobne mi nechýba, čiastkové veci sa dajú automatizovať custom skriptami a nemám pocit, že by tu flow admin akcií bol taký, že by boli na efektívne zvládanie vyložene nutné gadgety. :Ak máš záujem ho používať, bolo by zrejme dobré vyskúšať si ho najprv cez user script (kde ale upozorňujú, že môže byť problém so spoľahlivosťou zavádzania), prípadne na wiki kde je dostupný. Resp. potom [[Redaktor:OJJ|OJJ]] aj niektorí globálni patrolleri používajú fork [[:m:User:Xiplus/TwinkleGlobal|TwinkleGlobal]], ktorý ak správne rozumiem poskytuje nejakú podmožinu Twinkle funkcionalít naprieč všetkými projektami, pričom ho stačí zaviesť si centrálne. Neviem ale ako je to s jeho lokalizovateľnosťou, otagované zhrnutia čo evidujem na rôznych projektoch sú spravidla v angličtine. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:24, 18. január 2026 (UTC) ::Áno, presne to som myslel. A presne som si nebol istý, či teda vlastne poskytuje niečo, čo by sme úplne využili; viem, že OJJ má kopu gadgetov, ale na vkladanie {{tl|Exp}} či {{tl|UU}} to vyložene nepotrebujem. Skôr napr. by to napr. bolo zaujímavé, ak to urobí celý proces nominácie na zmazanie (článok, stránka, i upozornenie na WP:SNZ). Ten GitHub som práve zaregistroval, preto som si vravel, že by to nemuselo byť úplne náročné; ale GitHub či inštaláciu týchto vecí úplne detailne neovládam a v JS nie som vôbec expert. Dík za názor teda, nechám to nateraz tak. Možno sa na to niekedy mrknem lokálne. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:28, 18. január 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} GitHub len hostuje repo, ten Node.js projekt si odtiaľ lokálne naklonuje (alebo prosto len stiahne) a spustí ten, kto plánuje Twinkle závislosti na nejakej wiki zakladať alebo aktualizovať. Plus teda lokalizáciu by bolo potrebné spáchať (s Twinkle prefixom je na TW zhruba [https://translatewiki.net/w/i.php?limit=500&search=intitle%3ATwinkle+intitle%3A%2Fen&title=Special%3ASearch&profile=advanced&fulltext=1&ns8=1&ns1206=1&searchToken=5mbs76fckdl9yqvnwyk17i788 400 položiek], pričom cs lokalizácia ako najpohodlnejší vzor vyzerá že existuje len v štádiu čiastkových pokusov [https://translatewiki.net/w/i.php?search=intitle%3ATwinkle+intitle%3A%2Fcs&title=Special%3ASearch&profile=advanced&fulltext=1&ns8=1&ns1206=1]) a predpokladám že aj nejakú konfiguráciu, zahŕňajúcu miestne varianty údržbových a upozorňovacích šablón. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:46, 18. január 2026 (UTC) ::<small>Kdysi dávno jsem to překládal do češtiny a převáděl určité funkcionality, ale pak to nějak technicky přestalo fungovat, tak jsem na větší aktivity v tomto rezignoval. Nabízelo to zejména pár tlačítek navíc, de facto různé způsoby vrácení zpět, rollback se shrnutím, redirect na diskusi atd. Pak to třeba nabízí rychlé srovnávání revizí a přednastavené šablony na rychlé smazání (které – když už jsem správcem na obou projektech – logicky nepotřebuji). ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 17:09, 18. január 2026 (UTC)</small> == [[Rebeka Cully]] == Zdar! Upravil som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rebeka_Cully&diff=prev&oldid=8156196 tvoju úpravu]. Manželov profil na olympic.sk nedokladoval info v článku. Rovnako treba citovať info podľa toho odkiaľ pochádzajú.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:37, 29. január 2026 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} Neodmazávaj ho odtiaľ pls., dokladá nezávisle, že bol profesionálny cestný cyklista (+ klub). A teda vďaka za zasvätený výklad, no kvôli takejto chobotine mi pls. fakt pokiaľ možno nepíš, je to stata času na oboch stranách. Obzvlášť nie, keď ide o úpravu, dopĺňajúcu množstvo aspektov, ktoré si jej tam v rámci 100WD hektiky vynechal. Áko výzva fajn, len je to N-tý čl. v poradí, kde úplne zjavne cieliš na kvantitu namiesto kvality. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:49, 29. január 2026 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} Pre protokol, tým ťa nehcem nijak demotivovať, pridaná hodnota tých článkov tu, napriek prevažne výhonkovému rozsahu, stále je. Akurát vety typu ''„Od troch rokov začala s plávaním, s tím prestala v 17tich.“'' mi prídu (odhladnuc od hrúbky) štylisticky už vcelku na hranici infantilnosti na encyklopedickú biografiu športovca. Je možné, že už LLM by vyplulo serióznejšie znejúci životopis. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 30. január 2026 (UTC) ::Tie citácie treba vkladať poriadne, to je všetko. Ak myslíš, že nie je nutné zachádzať do chobotín tak do nich nezachádzaj. Budem len rád.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:11, 30. január 2026 (UTC) :::{{re|Jetam2|s=1}} Keď sa pri vyložene že odfláknutom článku začneš obsesívne dožadovať overkill formy citovania (samostatné per-word citácie), je to proste na smiech. To je všetko. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:15, 30. január 2026 (UTC) ::::Žiadny overkill. Vkladanie citácii priamo za citovanú informáciu je standard practice.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:57, 30. január 2026 (UTC) :::::Je priamo za vetou – mimo veľmi výnimočných prípadov je to dostatočná granularita. Ak aj je vo vete viacero aspektov, považujem (zvyčajne) za overkill trúsiť citácie za jednotlivé slová alebo fragmenty vety, najmä ak to znamená absurdný nárast množstva redundantných výskytov citácií. Keď sa už totiž človek ponorí do tej per-word úrovne, môže ich byť potrebný N-násobok, keďže pre jednoznačnosť potom patria prakticky za každé slovo/fragment. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 30. január 2026 (UTC) == Aktualizácia infoboxu - minerál == Zdravím, Ako môžem urobiť aktualizáciu infoboxu: minerál? Potreboval by som do šablóny pridat položku symbol, alebo IMA symbol, viď táto angl. wikipédia: https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_mineral_symbols Od roku 2021 majú všetky minerály pridelené symboly (Warr 2021 - https://doi.org/10.1180/mgm.2021.43). Všetky nové minerály podliehajú priradeniu a schváleniu symbolu a je to pevná súčasť schvaľovacieho procesu IMA-CNMNC. Je to obdoba chemických značiek prvkov. Bolo by fajn, keby to bolo súčasťou infoboxu minerál. Postupne by som ich dopĺňal. Skúšal som Symbol pridať ako nezdokumentovaný parameter, ale nezobrazuje ho, napr. tu: [[Vegrandisit]] dik --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 07:42, 27. február 2026 (UTC) :→ [[Diskusia k šablóne:Infobox minerál#Doplnenie Symbolu do šablóny]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:17, 27. február 2026 (UTC) == Neozdrojované miesto narodenia == Ahoj, príde mi neprístojné si vypisovať na redaktorskej stránke Mineralog sk, preto ti píšem sem. Veľmi dobre tomu rozmiem a viem ako majú vyzerať články na wikipédii, predovšetkým že treba 2NNZ a podobne. Väčšinou používam zdrojovú publikáciu Cambel, B., Slavkay, M., Kaličiak, M.: Významní slovenskí geológovia. Biografia, Veda, 2000, Bratislava, a/alebo oficiálne publikované biografie z printových odborných publikácii, ktoré sú aj bežne online (napr. na stránkach časopisov Mente et Malleo, Geologické práce Správy, Mineralia Slovaca). V tých textoch, ktoré tu vznikli je pridaných množstvo informácii, ktoré nie sú ozdrojované, lebo nie je štandardom citovať každé jedno tvrdenia. Mimochodom časť tých textov som už preriedil alebo dohľadal citácie. Mnohé informácie však považujem za všeobecne známe, napr. že [[Pavel Uher|Palo Uher]] je z Bratislavy vedia asi všetci študenti čo študovali geológiu a nie je ani štandardom teraz citovať tieto veci v každej biografii. Vôbec som nepátral, či je miesto narodenia v zdrojovej literatúre. Tieto veci bežne necitujeme, ak ich niekto v texte uvádza a nemáme dôvod ich spochybňovať uvádzame ich. Pri mieste narodenia nie je citácia ani v klasických článkoch o [[Robert Fico|Ficovi]], [[John Lennon|Lennonovi]]... môžem dať X príkladov. Ale ako kukám uplne prekvapivo je ale pri [[Bohuslav Cambel|B. Cambelovi]]. Ak teda ako nezávislý pozorovateľ tvrdíš, že pri M. Šujanovi som tam nemal čo vkladať miesto narodenia (to akceptujem), čo s tými príbuznými? Dať to celé preč? Odstránenie tejto súvislosti považujem za oveľa pohoršujúcejšie ako chýbanie meista narodenia.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 15:07, 27. február 2026 (UTC) :Ten Mineralog Sk to už vyriešil dokonca k mojej spokojnosti.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 15:22, 27. február 2026 (UTC) :{{re|Pelex|s=1}} K príbuzným som tam doplnil citáciu, viď úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8172734], ktorá to v nejakom rozsahu, s prižmúrením oka dokladá; bohužiaľ s výnimkou otca. Čo sa týka iných, obzvlášť potom starších hesiel, iste, pokrytie už aj základných biografických náležitostí zdrojmi je tam ešte horšie. To mi ale nepríde ako dostatočný dôvod pokračovať tým smerom aj do budúcna. :Čo sa týka zdrojov, dátumy aj miesta narodení uvádzajú encyklopédie a biografické lexikóny, pre ľudí okolo herectva zvykne miesta narodení uvádzať SFÚ, pre ľúdí okolo literatúry SLC, pre hudobníkov HC, pre ďalších sú (v časti prípadov) dohľadateľné cez zdroje uvádzané v autoritnej db. SNK (tam ale treba dávať pozor na to, že preberajú aj z Wikipédie; býva tam v takom prípade uvedená ako zdroj, nie ale konkrétne pri údaji). Je tiež dobré skontrolovať dátovú položku na Wikiúdajoch (ak ešte nie je s novým resp. práve zakladaným čl. prepojená, tak ju vyhľadať na WD fulltextom, pre významnejšie osoby už zvyčajne existuje), aj tam môže byť údaj a zdroj uvedený. Pre ľudí, ktorí vyštudovali UK bolo miesto narodenia dlhé roky dostupné v absolventskej db., bohužiaľ pri nedávnej aktualizácii frontendu to odtiaľ, zrejme v súvislosti s ochranou os. údajov, odstránili (v časti prípadov sa dá pomôcť webovým archívom, ak boli výsledky vyhľadávania odniekiaľ linkované). Odkiaľ je dotyčný „rodákom“ zvykne byť uvádzané v medailónikoch v publikovaných rozhovoroch, resp. to je niekedy spomenuté aj priamo v rozhovore, atď. Kde to ale žiadnym takýmto zdrojom doložiteľné nie je, je asi najčistejšie riešenie to tam prosto neuviesť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:28, 27. február 2026 (UTC) :Plus teda, dnes už sa oplatí cvične pýtať aj LLM četbotov. Výstup sa síce nedá použiť ako zdroj, v niektorých prípadoch ale obsahuje použité zdroje, ktoré sa dá manuálne prejsť, resp. ak vráti konkrétny údaj, hoci aj čiastkovo, dá sa následne skúsiť dohľadávať (v kontexte mena osoby) už priamo ten (pri dátumoch v rôznych bežných formách zápisu) – je tak vyššia šanca nájsť prípadný relevantný zdroj, než úplne naslepo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:58, 27. február 2026 (UTC) == Skupinová úprava infoboxu minerál == Prosím, ako upravím v infoboxe v položkách bodová a priestorová grupa pre všetky existujúce minerály na kurzívu? Nie však všetky symboly sú písané kurzívou. Asi iba manuálne. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 10:53, 1. marec 2026 (UTC) == Vhodné foto == Zdravim, Prosím, ako môžem použiť fotky z tejto linky (vid obrazok označene cervenou) do infoboxu? Nie je to priamo na wiki, ale je to zrejme spriaznená databáza minerálov a fosílii. Ide to? Dik za radu. [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Mineralog_sk&action=edit&redlink=1 Mineralog sk] ([[commons:User_talk:Mineralog_sk#top|diskusia]]) [[commons:User_talk:Mineralog_sk#c-Mineralog_sk-20260311181000-Vhodn%C3%A9_foto|18:10, 11 March 2026 (UTC)]] [[Súbor:Telluronevskite.jpg|náhľad]] --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 18:41, 11. marec 2026 (UTC) == Aktualizácia == Ahoj, môžeš [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky]], pls, aktualizovať? Je to staré skoro 5 rokov. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:39, 24. marec 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Nazdar. Hej, môžem tie údržbové zoznamy ev. aktualizovať podľa najbližšieho dumpu (začiatkom apríla), aj keď teda ich reálna využívanosť je v podmienkach skwiki bohužiaľ marginálna. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:58, 24. marec 2026 (UTC) :Vďaka.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:42, 25. marec 2026 (UTC) ::{{re|Lalina|s=1}} Aktualizoval som všetky generované [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|údržbové zoznamy]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:21, 3. apríl 2026 (UTC) :::Vďaka a pekné sviatky.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:02, 3. apríl 2026 (UTC) == Cron == Ahoj, pre istotu dávam vedieť explicitne: niektoré procesy, ktoré spúšťam dlhodobo manuálne a nezaregistroval som u nich žiadne problémy, som práve nastavil pomocou cronu, aby sa spúšťali každý deň o 9:00 automaticky. Mám to na pracovnom clusteri, práva sú nastavené len pre mňa, takže by nemalo dôjsť ani k žiadnemu problému z tohto hľadiska. Behám tak Discord bota už asi pol roka (párkrát denne cez cron) a nezaregistroval som žiadny problém. Ide o nejaké malé úpravy na základe CheckWiki (mazanie duplicitných kategórií, kapitalizácia prvého písmena kategórií (okrem [[:Kategória:iOS]]), odstraňovanie tagov <nowiki><b></b></nowiki>, odstraňovanie hrubého textu v nadpisoch, odstraňovanie bieleho znaku na začiatku DEFAULTSORTu) - kód je prakticky identický s [https://public-paws.wmcloud.org/User:KormiSKbot/general.ipynb týmto Jupyter notebookom]. Môžeš skontrolovať, ak myslíš, že je to potreba. Rádovo ide typicky o jednotky úprav, nie je to nič veľké, ten dump z CheckWiki je aj tak asi len raz týždenne. Za prípadne rady/komentáre budem rád! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:57, 8. apríl 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} No problem, nemám momentálne čas skúmať úpravy, skôr ak mi niečo padne do oka v rámci sledovaných s. Napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8195149 toto] je skôr kontraproduktívny typ zásahu – ide o markup, nie súčasť výstupu pre čitateľa a na klávesnici sa pri editovaní výrazne praktickejšie zadávajú bežné ASCII znaky, než ich typograficky korektné ekvivalenty. Rozumiem, že Fillos ešte v 2024 iniciatívne „riešil typografiu“ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7904251] a ty si s tým teraz len zosúladil volania, no osobne by som to skôr presunul späť na pôvodný ASCII tvar. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:13, 8. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Teslaton}} Nejde mi o skúmanie úprav, skôr som ti chcel dať vedieť dopredu. Keby si na niečo natrafil, určite daj vedieť. ::A hej - na tamto narazil {{Re|Jetam2}}, tak som to chcel zjednotiť, ale nezaregistrovali sme diskusiu u teba a [[Diskusia_s_redaktorkou:Lalina#Šablóny|u Laliny]], tú som si všimol až dodatočne (na základe vykonaných úprav). Zaráža ma skôr, že to Fillos v 2024 presunul napriek tej diskusii u Laliny, v ktorej si reagoval. Našťastie mojich úprav nebolo toľko, ale tiež som zvažoval, že naspäť by to bolo lepšie, akurát to potom vyžaduje i všetky tie šablóny popresúvať naspäť... a to je práca skôr na zajtra. Upraviť backlinky nie je inak problém, to urobím. ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:18, 8. apríl 2026 (UTC) :::Súhlas, praktickejšie je v „backende“ s „-“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:30, 8. apríl 2026 (UTC) :::Ako toto je marginalita, nič zásadné sa nestane ani keď to už zostane takto (aj tak tu už medzi š. existuje mix tých tvarov: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2F+-+%2F&ns10=1][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2F+%E2%80%93+%2F&ns10=1]), len teda nejde v tomto prípade jednoznačne o prínosnú úpravu. :::Čo mi príde principiálne podstatné, je zachovať pokiaľ možno kolaboráciu, vrátane avizovania a debát o zámeroch tu on-wiki. Nie všetci sú milovníci gamerských instant četov (pre zaujímavavosť, aká časť aktívnejších redaktorov, napr. tých s hl. právom [https://quarry.wmcloud.org/query/37343] býva bežne prítomná na Discorde?) a wiki je do veľkej miery samonosná, čo sa týka debát a kolaborácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:35, 8. apríl 2026 (UTC) ::::Pre info: Z daného zoznamu 12. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:46, 8. apríl 2026 (UTC) :::Inak to presúvenie na spojovníky mi zrovna neprišlo nejšťastnejsie, ale budiš. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:28, 9. apríl 2026 (UTC) == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Pracuje sa == Ahoj, keď botom odstraňuješ túto šablónu, bolo by možné capnúť nejaké upozornenie na redaktorskú stránku toho, kto tam šablónu vložil/kto stránku? Minimálne napr. na stránkach, ktoré majú v histórii len málo položiek, by to nemuselo byť až také strašné, a myslím, že u väčšiny ostatných by to až taký problém byť nemusel... Dávam na zváženie, lebo u mnohých na to autor zabudne a vlastne ho nikto neupozorní. Alternatívne by sa dal niekde viesť zoznam (iný, než tvorí tá kategória) a z neho upozorňovať ľudí manuálne. Dík za zváženie! ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 07:22, 3. máj 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Dá sa všeličo, len treba viac životov, pocit zmysluplnosti a strašne veľa motivácie – pričom z tých zložiek väčšinou neoplývam, minimálne nie v tej miere ako pred 15 rokmi. Vyžadovalo by to komplexnejšiu logiku, namiesto súčasnej [[Princíp jednoduchosti|KISS]] implementácie, spočívajúcej v prostom porovnaní času poslednej revízie na množine čl. embedujúcich šablónu, by bolo treba iteratívne fetchovať obsahy historických revízií čl. a prehľadávať ich, aby sa zistilo, v ktorej rev. došlo k vloženiu šablóny (čo je navyše dobré robiť tolerantne voči revertom, pretože redaktor revertujúci nežiadúcu úpravu, ktorá okrem iného odstránila aj dotyčnú šablónu, nie je bežne totožný s redaktorom, ktorý tam šablónu cielene vložil a ktorý má byť adresátom prípadného upozornenia). Nie že by to bol neprekonateľný problém, nepríde mi to ale dostatočne zmysluplné na to, aby som tomu bol naklonený venovať čas. :Zásah štandardne vidno v sledovaných stránkach (zavedení redaktori, ktorí pri zavádzaní tejto funkcionality, zvykli generovať väčšinu prípadov zabudnutých {{tl|Pracuje sa}} si zvyknú dávať zakladané a netriviálne rozširované čl. medzi sledované) plus v [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu|príslušných tracking kategóriách]], pričom tvoria len približne 7 % všetkých čl. označených na úpravu (po ~15 rokoch prevádzky). Nech by malo upozorňovanie trebárs aj 50-percentnú úspešnosť (čo je asi príliš optimistické, pri notorických rozkafrávačoch a odkladačoch je pravdepodobné, že by rovnako dobre odložili aj reakciu na notifikáciu), stále prinesie len vcelku marginálnu redukciu označených článkov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:07, 5. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Teslaton|s=1}} Samozrejme, je mi jasné, že to by nebol easy task. Kde vidíš, kto konkrétne stránku sleduje? Viem, že v info o stránke je počet, ale neviem, kde je identita. Inak som práve zistil/si znovuuvedomil, že existuje [[Kategória:Wikipédia:Články na úpravu po odstránení Pracuje sa]], ktorá je vlastne asi dostatočne dobrá na to manuálne pingnutie ľudí. To mi asi nakoniec i stačí. 7% asi nie je ani toľko, koľko by som čakal. Ale myslím, že tento návrh je tiež niečo, čo zaradím do kolónky "hodilo by sa robiť" a nakoniec na to po týždni zabudnem... :) ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:45, 5. máj 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} Informácia, kto konkrétne čo sleduje, nie je, aspoň pokiaľ viem, verejná (by design, z privacy dôvodov). Na veľkej časti iných wiki je dokonca prahová hodnota počtu, ktorý sa už zobrazí ako konkrétna hodnota v informáciách o stránke, nenulová (30 sledujúcich) a ak sleduje menej, zobrazí sa len že < 30. Je možné, že existuje nejaký autorizovaný developerský prístup k tým dátam, resp. role, ktoré majú oprávnenie k tomu pristupvoať, to som neskúmal, no bežní správcovia ani boti k tomu myslím prístup nemajú, rovnako v quarry replikách nie sú viditeľné dotyčné tabuľky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:58, 5. máj 2026 (UTC) == MediaWiki:Gadget-massPatrol.js == Ahoj, nevím, jestli už jsem na to neupozorňoval, ale je potřeba fixnout [[MediaWiki:Gadget-massPatrol.js]], protože dlouhodobě nefunguje (asi v duchu [https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3AGadget-massPatrol.js&diff=24342318&oldid=20637273]). A zároveň by tedy bylo dobré mít sk ekvivalent [[:cs:MediaWiki:Gadget-patrolRevisions.js]], o čemž jsme mluvili s {{U|KormiSK}}. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:17, 8. máj 2026 (UTC) :{{re|OJJ|s=1}} {{Hotovo|Ok}}, aktualizoval/doplnil som. Udržiavateľnosť nie je ideálna, keďže lokalizačné reťazce sú v nich ako literály natvrdo v zdrojákoch (pričom patrolRevisions ich neobsahuje zas tak málo), tak snáď aktualizácie nebudú potrebné často. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:09, 19. máj 2026 (UTC) == WikiCitátor gadget == Ahoj, keď sme už pri [[MediaWiki]] mám otázku ohľadom [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2015#Gadget]] ⮕ [[Redaktor:Fillos X./common.js]]. Dávnejšie som si to dal implementovať do rozhrania, aj mi to pekne v zdrojáku fungovalo. Neviem či to bolo tým dávnejším výpadom Wiki alebo zmenami v softvéri, no daná vec mi už nefunguje. Je nejaký možný spôsob aby sa v zdrojáku obnovila funkcia citátora? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:45, 19. máj 2026 (UTC) :{{re|Fillos X.|s=1}} Hej, toto už odnedávna nefunguje, pretože zaviedli (v reakcii na zneužitie niekým niekde) striktnejšiu script source policy, znemožňujúcu zavádzanie skriptov mimo explicitne whitelistnutých WMF domén. Nepomôže ani presun kódu gadgetu sem na wiki, musel by som aj backend presunúť do WMF hostingu, aby ho gadget dokázal prevolávať (čo nie je neriešiteľné, vyžadovalo by to ale robotu s ohľadom na kompatibilitu zase backendového kódu). Alebo prekopať formu komunikácie medzi gadgetom a BE na takú, ktorá by nenarážala na script source policy (neskúmal som, či to je principiálne realizovateľné, je možné cez OAuth integráciu alebo inú metódu spomínanú v [[:mw:Manual:CORS]] by to šlo). :Ak chceš citátor používať, odporúčam standalone rozhranie cez https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ a klasický copy&paste (sám ho roky používam primárne takto). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 19. máj 2026 (UTC) == Otváranie externých odkazov na novej karte == Ahoj, mohol by si, pls, urobiť otváranie externých odkazov automaticky na novej karte? Majú to tak na cs wiki a je to praktickejšie. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:54, 25. máj 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Do nového okna ľubovoľný odkaz triviálne a rýchlo otvoríš cez [Ctrl+klik], prípadne cez kontextové menu (klik pravým tl.). Príde mi absurdné na takúto vtákovinu zakladať nástroj. Napriek tomu, ak sa nazbiera viacero záujemcov, pokojne ho založím. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:05, 25. máj 2026 (UTC) ::Viem ako sa otvára externý odkaz, ale OK.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:30, 25. máj 2026 (UTC) == Technická otázka == Ahoj, chcem sa spýtať, či nie je nejaký chytrý spôsob okrem robenia viac-menej „na slepo“ ako sa dajú nájsť dané úkony efektívnejšie, spoľahlivejšie a rýchlejšie. Niektoré veci sa mi darí dohľadať cez [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C5%A0peci%C3%A1lneStr%C3%A1nky zoznamy], [[:Kategória:Wikipédia:Správa|kategórie]], prípadne kódom vo vyhľadávači vo Wiki (a následne ich opraviť). Každopádne ide o: * príklad [https://sk.wikipedia.org/wiki/Rovina_(Unicode)] = spôsob detekcie článkov, v ktorých sú referencie ale samotná záverečná sekcia absentuje. * príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AJetam2%2Fpieskovisko12&diff=8220269&oldid=8184474] = nájdenie funkčných kategórii v redaktorských pieskoviskách. * príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Politick%C3%BD_syst%C3%A9m_Spojen%C3%BDch_%C5%A1t%C3%A1tov_americk%C3%BDch&curid=664318&diff=8226318&oldid=8003542] = jasná absencia [[Šablóna:Preklad|prekladu]] v článku, zisteného z histórie (pri založení) článku. * príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dmitrij_Vladimirovi%C4%8D_Jaro%C5%A1enko&diff=8226190&oldid=7701027] = umiestenie obr. v rámiku v IB. * príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Metallica&action=edit&section=19] = články s rozbitými časovými osami (time-line). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:50, 30. máj 2026 (UTC) sq964jha8e04530qnacqlqyetk09v07 8226338 8226329 2026-05-30T17:23:00Z Teslaton 12161 /* Technická otázka */ re 8226338 wikitext text/x-wiki <div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size: 85%;"> Archív: [[/Archív 2015|2008{{--}}2015]]&nbsp;· [[/Archív 2016|2016]]&nbsp;· [[/Archív 2017|2017]]&nbsp;· [[/Archív 2018|2018]]&nbsp;· [[/Archív 2019|2019]]&nbsp;· [[/Archív 2020|2020]]&nbsp;· [[/Archív 2021|2021]]&nbsp;· [[/Archív 2022|2022]]&nbsp;· [[/Archív 2023|2023]]&nbsp;· [[/Archív 2024|2024]]&nbsp;· [[/Archív 2025|2025]] </div> {{RIGHTTOC}} == Prečo vo faktografickom súhrne o Tisovi sú nejaké hodnotiace súdy? == Prečo vo faktografickom úvodnom súhrne o Tisovi sú nejaké hodnotiace súdy a nie je to v časti Hodnotenia, keď je to vyslovenie polemika a hodnotenia, nie fakty, ale len o individuálnych názoroch? Polemika o tom, ako niektorí historici hodnotia či to je alebo nie je to alebo tamto vo faktografickom úvode ale nie v sekcií Hodnotenia. Tam majú byť fakty. Nie to čo si kto o tom myslí, nejaký konflikt. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-12144-0|&#126;2026-12144-0]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-12144-0|diskuse]]) 20:13, 6. január 2026 (UTC) :1. nie sú tam žiadne individuálne názory, je to jednovetové zhrnutie ohľadom existencie odborných polemík k tej veci, rozsahom plne adekvátne do úvodu. Podrobnejšie sa to dá pokojne rozpísať v niektorej sekcii. 2. ide o konsenzus dosiahnutý po viacerých kolách editačných a diskusných ťahaníc, viď história úprav čl. a príslušné diskusie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:25, 6. január 2026 (UTC) ::Zložené súvetie na tri riadky je ťažko označiť za len jednú vetu. Celá tá "veta" je informácia o nejakej polemike, za čo asi bol odsúdený a ako zdroje sú individálne názory autorov, dosť obmedzený počet. Nie je to faktografický údaj. O každej jednej udalosti je možné tak uviesť, že existujú aj nízory, ktoré si myslia niečo iné. Ale tam má byť len fakt. Z čoho bol obvinený, za čo odsúdený. Nie nejaké hodnotiace úsudky, z akej kategórie to boli zločiny. NA to by mala byť sekcia Hodnotenia, kde napríklad pri Matici sa napíše názor a nasleduje proti názor. V opačnom prípade, je možné úvod rozšíriť aj o informáciu, podľa niektorých historikov, to bol politický proces a iné. V súhrne by nemali byť zdôvodnenia, polemiky. Je tam vymenované z čoho bol obvinený. To je fakt. K čomu je v úvode informácia, že nejaký historici sa nevedia zhodnúť o kvalifikácií skutkov? Rovno tam môže byť polemina, kto si myslel že mal byť súdený, popravený. Za mňa, nemá to čo byť v úvode. Od toho je ďalší text, odstavce. Nie je to spomenuté ani v poprava. Neviem to zaradiť. Tiso bol z niečoho obvinený. To je fakt. Ale čo tam robí diskusia o tom, že historici medzi sebou sa hádajú, o aké asi zločiny išlo? Ako chcete, Tiso nebol súdený ani obvinený podľa Norimberskej charty. Ak by bol, bolo by to presne definované. Mne to príde ako diskusia, bol súdený na základe práva ČSR a niekto tam do toho umelo strčí polemiku, že ak by to bolo podľa Norimbergu, čo by to asi tak mohlo byť. To si myslím, má byť v hodnotení. Nie je to fakt, ale názor. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-12144-0|&#126;2026-12144-0]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-12144-0|diskuse]]) 20:58, 6. január 2026 (UTC) == Encyklopedická významnosť == Dobrý deň, v článku o bejzbalovom klube Bratislava Phoenix, ktorý som vytvoril som práve zaznamenal poznámku o nutnosti splniť kritériá významnosti, ktorú ste tam priložili. Som zmätený, pretože - ide o bejzbalový klub na Slovensku s dvojročnou históriou (jeden z dvoch, ktoré majú aktuálne svoje heslo, ten druhý je navyše dlhodobo nefunkčný, napriek tomu svoje heslo má) - a spĺňa podľa mňa podmienku nezávslých zdrojov (aktuality.sk, slovakiabaseball.com, supercup.cz - to všetko sú nezávislé zdroje) Prosím o upresnenie, aké konkrétne zdroje informácií by mal športový klub spĺňať na to, aby mal zverejnené heslo vo wikipedii. Ďakujem --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 12:17, 15. január 2026 (UTC) Zároveň by som poprosil o vysvetlenie, nakoľko je "nevýznamný" príspevok o športovom klube, ktorý podporuje vo svojej činnosti desiatky mladých ľudí. Ešte raz vďaka --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 12:19, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Webdoomm|s=1}} Dobrý deň. Zdroje v článku sú momentálne buď primárne (vlastný web, rozhovor s manažérkou), alebo nezávislé, bohužiaľ ale v rozsahu triviálnych zmienok. Prejdite si text odporúčania [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]], aké nezávislé zdroje sú potrebné na doloženie encyklopedickej významnosti niečoho. Podpora desiatok mladých ľudí samozrejme spoločensky nevýznamná nie je, realizujete nepochybne prínosnú vec, zo samotnej tejto skutočnosti ale nevyplýva nijak automaticky encyklopedická významnosť. Wikipédia [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|nie je databáza všetkého]], je to všeobecná encyklopédia s nejak postavenými formálnymi kritériami významnosti. Obdobne by ste zrejme neočakávali heslo o mládežníckom športovom klube v papierovej alebo online [[Encyclopaedia Beliana|Beliane]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:35, 15. január 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za odpoveď, vážim si Váš čas aj snahu pomôcť, ::dnes, či zajtra sa pokúsim zamyslieť nad tým, ktoré zdroje ešte doplniť (máme články o našej činnosti aj z ďalších médií), prosím len o zváženie nasledujúcich faktov: ::- Bratislava Phoenix je aktuálne jeden z najrýchlejšie rastúcich bejzbalových klubov na Slovensku (áno, je ich málo, ale práve preto musíme pracovať na popularizácii športu) ::- zároveň je to druhý najväčší baseballový klub v Bratislave (to je skrátka fakt) ::- možnosť relevantných zdrojov je pri kluboch v minoritných športoch na Slovensku nižšia, ako pri hokeji, futbale, či možno ešte basketbale (zmienka na oficiálnej stránke SBF - slovakiabaseball.com nie je podľa mňa triviálnou zmienkou - ale súhlasím - doplním ďalšie) ::- k rozvoju bejzbalu ako takého patrí šírenie povedomia o ňom a podľa mňa presne na to slúži aj wikipedia (inak nemá zmysel prakticky žiaden článok o tomto športe na wikipedii) ::Ešte raz vďaka za konštruktívnu kritiku, článok doplním o ďalšie zdroje --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 13:57, 15. január 2026 (UTC) :::Dobrý večer, :::doplnil som zdroje o odkazy na články v sme.sk, trnavskyhlas.sk, slovakiabaseball.com (to je oficiálna stránka Slovenskej bejzbalovej federácie) aj o odkazy na youtube, kde sa nachádzajú reportáže TV JOJ a TV Ružinov (chápem, že toto možno bude problém, ale pre istotu som ich pripojil). :::Pevne verím, že už je heslo ozdrojované dostatočne, prosím o spätnú väzbu. Ďakujem za spoluprácu --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 16:15, 15. január 2026 (UTC) ::::A dovolím si ešte doplniť príklad na random team a jeho heslo na Wikipedii: ::::[[ŽHK Iskra Banská Bystrica]] - 1 funkčný odkaz na 1 web a predsa existuje ::::podobných hesiel som našiel v priebehu piatich minút niekoľko (aj futbalových), dúfam teda, že sa zhodneme na tom, že heslo o Bratislava Phoenix nielenže spĺňa vyžadované štandardy, ale ich ešte vysoko prekračuje (odkazy na najrelevantnejšie profesionálne národné aj nadnárodné weby, odkazy na mienkotvorné médiá, vlastná prítomnosť na webe) --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 16:28, 15. január 2026 (UTC) :::::{{re|Webdoomm|s=1}} Za mňa je významnosť stále diskutabilná, kolega už ale stihol údržbové šablóny z čl. vyhádzať a šport nie je moja doména, takže sa v tom ďalej nejdem angažovať (hoci by tomu podľa mňa prospela [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|diskusia a hlasovanie o poenchaní]], podobne ako aj počinom typu odkazovaná [[ŽHK Iskra Banská Bystrica]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:11, 15. január 2026 (UTC) ::::::Dobrý večer, ::::::tá Iskra je v tom pravdupovediac nevinne, podobne vyzerajú desiatky ďalších hesiel športových klubov (spravil som rýchly rešerš) a nemyslím si, že je cieľom vymazať polovicu športových hesiel na Slovensku. ::::::Pevne verím, že relevantnosť tohto hesla som nielen dokázal, ale aj v budúcnosti dokážem. Bejzbal je šport, ktorý si zaslúži svoje miesto v spoločnosti. ::::::Ďakujem --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 18:35, 15. január 2026 (UTC) ::::::ta Iskra je v tom nevinne - podobne vyzeraju desiatky dalsich clankov o slovenskych kluboch. Inymi slovami, dovolim si tvrdit, ze ak by sa nastaviki pravidla tak tvrdo, s --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:01, 15. január 2026 (UTC) :::::::Áno, množstvo historických čl. by v takom stave dnes na wiki neprešlo, priority a prístup k vynucovaniu požiadiaviek sa v čase vyvíjajú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:17, 15. január 2026 (UTC) ::::::::Ak sa smiem spýtať, prečo ste označili článok o Bratislava Phoenix na zmazanie? Rozumiem, že nie je Vašou šálkou kávy, ale verím, že som uviedol dosť argumentov proti takýmto krokom. Kroky užívateľa ~2025-42361-29, ktorý ani len nereaguje na moje snahy o diskusiu sú pre Vás dostatočným argumentom? --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:45, 19. január 2026 (UTC) :::::::::{{re|Webdoomm|s=1}} Je to štandardný postup, ako riešiť revertovacie spory ohľadom ponechania nejakého článku. Práve tam ([[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Bratislava Phoenix|na stránke návrhu]]) je priestor na diskusiu a argumenty pre/proti ponechaniu. Ak prevážia argumenty (a následne platné hlasy) pre ponechanie (resp. presnejšie: stačí ak neprevážia hlasy pre výmaz), bude článok ponechaný a ďalšie ťahanice ukončené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:49, 19. január 2026 (UTC) :::::::::jj, už som to pochopil. ďakujem za vysvetlenie, svoje základné argumenty som tam uviedol, teším sa na prípadnú diskusiu. --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:51, 19. január 2026 (UTC) == Obrázky v kalendári == Ahoj, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2019&oldid=8146973 mne tie obrázky] končili pri 23. decembri a boli tam ešte 3 riadky. To isté rok [[2018]], teraz to končí pri 2. novembri a je tam veľa miesta na obrázky. Aký presah máš na mysli (ale vysvetli mi to laicky, pls). Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:27, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Nazdar. Pozeral som to znova a má sa to nasledovne: je pravda, že kto používa predvolený skin (nový Vector, cez URL jednorazovo vynútiteľný doplnením parametra <code>?useskin=vector2</code>), ktorý na rozdiel od starších skinov zaviedol limitáciu max šírky obsahového stĺpca (takže sa dlhšie riadky zalomia a tým nafukujú výšku stĺpca oproti stavu bez limitovanej šírky), končia mu portréty aj pred redukciou zhruba na úrovni konca obsahu. Osobne zjavne nie som reprezentatívna vozrka, keďže používam od začiatku dodnes stále Monobook (jednorazovo <code>?useskin=monobook</code>), ktorý limitáciu šírky nemá a vyzerá to v ňom pred redukciou takto: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2019&oldid=8146973&useskin=monobook]. Platí ale, že neprihlásení desktopoví čitatelia (a zrejme aj väčšina prihlásených) to budú vidieť najčastejšie cez defaultný skin, ktorým je nový Vector, takže ak trváš na obrázkoch až po koniec, vráť to prípadne. :Iná samostatná nevýhoda takého množstva portrétov je ale tá, že v mobilnom zobrazení (ktoré je posledných ~8 rokov medzi bežnými čitateľmi už prevládajúce) je človek pri bežnom zobrazení na výšku na smartfónoch nútený ich všetky preskrolovať, aby sa dopracoval k samotnému obsahu sekcie (keďže tam sú prezentované ako súvislý blok obrázkov nie povedľa, ale pred dotyčnou sekciou). Čo vie byť dosť iritujúce. Aj pre toto má normálne zmysel nepreháňať to s množstvom bezprostredne nadväzujúcich floating obrázkov a v bežnom článku by bol blok takmer dvadsiatich, ako sa postupne stalo bežným v týchto zoznamoch úmrtí, úplne neprijateľný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:19, 15. január 2026 (UTC) == Kategória:Piesočné duny == Nazdar, všetko dobré v tomto roku. Ja len, že pridávanie <nowiki>Kategória:Piesočné duny</nowiki> do článkov o púšťach je presne to isté, ako pridávanie <nowiki>Kategória:Kolesá</nowiki> k článkom o jednotlivých automobiloch. Netreba to robiť. Poopravujem to.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:24, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Pelex|s=1}} Tak nie každá púśť je zrejme piesočná, sú aj iné typy púští. Niekde to majú riešené podkategóriou [[:en:Category:Ergs|ergs]] ([[:cs:Kategorie:Ergy|ergy]]), ktorá potom je radená (aj) v tejto pieskovodunovej. Nevedel som ale jednak, či sa ten výraz používa aj na Slovensku, plus mi tú kat. neprišlo nutné podrobnejšie štrukturovať ani z pohľadu počtu hesiel, ktoré tam na skwiki momentálne má zmysel radiť. Ale uprav ako uznáš, samozrejme, máš na to asi lepšie predpoklady. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:36, 15. január 2026 (UTC) == Twinkle == Ahoj, pár dní dozadu som sa dozvedel o existencii [[En:Wikipedia:Twinkle|Twinkle]], malo by zmysel niečo také importovať aj u nás? Resp. stálo by to za námahu spustiť to? S prekladmi atp. by som prípadne pomohol, keby na to došlo. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:59, 18. január 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Importovať myslíš ako zavádzať ho sem ako oficiálny admin gadget, zavádzateľný zapnutím v nastaveniach? Neviem, nevyzerá to byť zrovna lightweight projekt, pozrám že odorúčaný postup deploymentu majú momentálne riešený už samostatným Node.js projektom ([https://github.com/wikimedia-gadgets/twinkle-starter twinkle-starter]) len na vygenerovanie všetkých závislostí, čo treba následne narvať do lokálneho MW projektu. Plus následne to potom treba aj udržiavať, inak to zastará. :Ako osobne mi nechýba, čiastkové veci sa dajú automatizovať custom skriptami a nemám pocit, že by tu flow admin akcií bol taký, že by boli na efektívne zvládanie vyložene nutné gadgety. :Ak máš záujem ho používať, bolo by zrejme dobré vyskúšať si ho najprv cez user script (kde ale upozorňujú, že môže byť problém so spoľahlivosťou zavádzania), prípadne na wiki kde je dostupný. Resp. potom [[Redaktor:OJJ|OJJ]] aj niektorí globálni patrolleri používajú fork [[:m:User:Xiplus/TwinkleGlobal|TwinkleGlobal]], ktorý ak správne rozumiem poskytuje nejakú podmožinu Twinkle funkcionalít naprieč všetkými projektami, pričom ho stačí zaviesť si centrálne. Neviem ale ako je to s jeho lokalizovateľnosťou, otagované zhrnutia čo evidujem na rôznych projektoch sú spravidla v angličtine. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:24, 18. január 2026 (UTC) ::Áno, presne to som myslel. A presne som si nebol istý, či teda vlastne poskytuje niečo, čo by sme úplne využili; viem, že OJJ má kopu gadgetov, ale na vkladanie {{tl|Exp}} či {{tl|UU}} to vyložene nepotrebujem. Skôr napr. by to napr. bolo zaujímavé, ak to urobí celý proces nominácie na zmazanie (článok, stránka, i upozornenie na WP:SNZ). Ten GitHub som práve zaregistroval, preto som si vravel, že by to nemuselo byť úplne náročné; ale GitHub či inštaláciu týchto vecí úplne detailne neovládam a v JS nie som vôbec expert. Dík za názor teda, nechám to nateraz tak. Možno sa na to niekedy mrknem lokálne. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:28, 18. január 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} GitHub len hostuje repo, ten Node.js projekt si odtiaľ lokálne naklonuje (alebo prosto len stiahne) a spustí ten, kto plánuje Twinkle závislosti na nejakej wiki zakladať alebo aktualizovať. Plus teda lokalizáciu by bolo potrebné spáchať (s Twinkle prefixom je na TW zhruba [https://translatewiki.net/w/i.php?limit=500&search=intitle%3ATwinkle+intitle%3A%2Fen&title=Special%3ASearch&profile=advanced&fulltext=1&ns8=1&ns1206=1&searchToken=5mbs76fckdl9yqvnwyk17i788 400 položiek], pričom cs lokalizácia ako najpohodlnejší vzor vyzerá že existuje len v štádiu čiastkových pokusov [https://translatewiki.net/w/i.php?search=intitle%3ATwinkle+intitle%3A%2Fcs&title=Special%3ASearch&profile=advanced&fulltext=1&ns8=1&ns1206=1]) a predpokladám že aj nejakú konfiguráciu, zahŕňajúcu miestne varianty údržbových a upozorňovacích šablón. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:46, 18. január 2026 (UTC) ::<small>Kdysi dávno jsem to překládal do češtiny a převáděl určité funkcionality, ale pak to nějak technicky přestalo fungovat, tak jsem na větší aktivity v tomto rezignoval. Nabízelo to zejména pár tlačítek navíc, de facto různé způsoby vrácení zpět, rollback se shrnutím, redirect na diskusi atd. Pak to třeba nabízí rychlé srovnávání revizí a přednastavené šablony na rychlé smazání (které – když už jsem správcem na obou projektech – logicky nepotřebuji). ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 17:09, 18. január 2026 (UTC)</small> == [[Rebeka Cully]] == Zdar! Upravil som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rebeka_Cully&diff=prev&oldid=8156196 tvoju úpravu]. Manželov profil na olympic.sk nedokladoval info v článku. Rovnako treba citovať info podľa toho odkiaľ pochádzajú.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:37, 29. január 2026 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} Neodmazávaj ho odtiaľ pls., dokladá nezávisle, že bol profesionálny cestný cyklista (+ klub). A teda vďaka za zasvätený výklad, no kvôli takejto chobotine mi pls. fakt pokiaľ možno nepíš, je to stata času na oboch stranách. Obzvlášť nie, keď ide o úpravu, dopĺňajúcu množstvo aspektov, ktoré si jej tam v rámci 100WD hektiky vynechal. Áko výzva fajn, len je to N-tý čl. v poradí, kde úplne zjavne cieliš na kvantitu namiesto kvality. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:49, 29. január 2026 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} Pre protokol, tým ťa nehcem nijak demotivovať, pridaná hodnota tých článkov tu, napriek prevažne výhonkovému rozsahu, stále je. Akurát vety typu ''„Od troch rokov začala s plávaním, s tím prestala v 17tich.“'' mi prídu (odhladnuc od hrúbky) štylisticky už vcelku na hranici infantilnosti na encyklopedickú biografiu športovca. Je možné, že už LLM by vyplulo serióznejšie znejúci životopis. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 30. január 2026 (UTC) ::Tie citácie treba vkladať poriadne, to je všetko. Ak myslíš, že nie je nutné zachádzať do chobotín tak do nich nezachádzaj. Budem len rád.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:11, 30. január 2026 (UTC) :::{{re|Jetam2|s=1}} Keď sa pri vyložene že odfláknutom článku začneš obsesívne dožadovať overkill formy citovania (samostatné per-word citácie), je to proste na smiech. To je všetko. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:15, 30. január 2026 (UTC) ::::Žiadny overkill. Vkladanie citácii priamo za citovanú informáciu je standard practice.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:57, 30. január 2026 (UTC) :::::Je priamo za vetou – mimo veľmi výnimočných prípadov je to dostatočná granularita. Ak aj je vo vete viacero aspektov, považujem (zvyčajne) za overkill trúsiť citácie za jednotlivé slová alebo fragmenty vety, najmä ak to znamená absurdný nárast množstva redundantných výskytov citácií. Keď sa už totiž človek ponorí do tej per-word úrovne, môže ich byť potrebný N-násobok, keďže pre jednoznačnosť potom patria prakticky za každé slovo/fragment. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 30. január 2026 (UTC) == Aktualizácia infoboxu - minerál == Zdravím, Ako môžem urobiť aktualizáciu infoboxu: minerál? Potreboval by som do šablóny pridat položku symbol, alebo IMA symbol, viď táto angl. wikipédia: https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_mineral_symbols Od roku 2021 majú všetky minerály pridelené symboly (Warr 2021 - https://doi.org/10.1180/mgm.2021.43). Všetky nové minerály podliehajú priradeniu a schváleniu symbolu a je to pevná súčasť schvaľovacieho procesu IMA-CNMNC. Je to obdoba chemických značiek prvkov. Bolo by fajn, keby to bolo súčasťou infoboxu minerál. Postupne by som ich dopĺňal. Skúšal som Symbol pridať ako nezdokumentovaný parameter, ale nezobrazuje ho, napr. tu: [[Vegrandisit]] dik --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 07:42, 27. február 2026 (UTC) :→ [[Diskusia k šablóne:Infobox minerál#Doplnenie Symbolu do šablóny]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:17, 27. február 2026 (UTC) == Neozdrojované miesto narodenia == Ahoj, príde mi neprístojné si vypisovať na redaktorskej stránke Mineralog sk, preto ti píšem sem. Veľmi dobre tomu rozmiem a viem ako majú vyzerať články na wikipédii, predovšetkým že treba 2NNZ a podobne. Väčšinou používam zdrojovú publikáciu Cambel, B., Slavkay, M., Kaličiak, M.: Významní slovenskí geológovia. Biografia, Veda, 2000, Bratislava, a/alebo oficiálne publikované biografie z printových odborných publikácii, ktoré sú aj bežne online (napr. na stránkach časopisov Mente et Malleo, Geologické práce Správy, Mineralia Slovaca). V tých textoch, ktoré tu vznikli je pridaných množstvo informácii, ktoré nie sú ozdrojované, lebo nie je štandardom citovať každé jedno tvrdenia. Mimochodom časť tých textov som už preriedil alebo dohľadal citácie. Mnohé informácie však považujem za všeobecne známe, napr. že [[Pavel Uher|Palo Uher]] je z Bratislavy vedia asi všetci študenti čo študovali geológiu a nie je ani štandardom teraz citovať tieto veci v každej biografii. Vôbec som nepátral, či je miesto narodenia v zdrojovej literatúre. Tieto veci bežne necitujeme, ak ich niekto v texte uvádza a nemáme dôvod ich spochybňovať uvádzame ich. Pri mieste narodenia nie je citácia ani v klasických článkoch o [[Robert Fico|Ficovi]], [[John Lennon|Lennonovi]]... môžem dať X príkladov. Ale ako kukám uplne prekvapivo je ale pri [[Bohuslav Cambel|B. Cambelovi]]. Ak teda ako nezávislý pozorovateľ tvrdíš, že pri M. Šujanovi som tam nemal čo vkladať miesto narodenia (to akceptujem), čo s tými príbuznými? Dať to celé preč? Odstránenie tejto súvislosti považujem za oveľa pohoršujúcejšie ako chýbanie meista narodenia.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 15:07, 27. február 2026 (UTC) :Ten Mineralog Sk to už vyriešil dokonca k mojej spokojnosti.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 15:22, 27. február 2026 (UTC) :{{re|Pelex|s=1}} K príbuzným som tam doplnil citáciu, viď úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8172734], ktorá to v nejakom rozsahu, s prižmúrením oka dokladá; bohužiaľ s výnimkou otca. Čo sa týka iných, obzvlášť potom starších hesiel, iste, pokrytie už aj základných biografických náležitostí zdrojmi je tam ešte horšie. To mi ale nepríde ako dostatočný dôvod pokračovať tým smerom aj do budúcna. :Čo sa týka zdrojov, dátumy aj miesta narodení uvádzajú encyklopédie a biografické lexikóny, pre ľudí okolo herectva zvykne miesta narodení uvádzať SFÚ, pre ľúdí okolo literatúry SLC, pre hudobníkov HC, pre ďalších sú (v časti prípadov) dohľadateľné cez zdroje uvádzané v autoritnej db. SNK (tam ale treba dávať pozor na to, že preberajú aj z Wikipédie; býva tam v takom prípade uvedená ako zdroj, nie ale konkrétne pri údaji). Je tiež dobré skontrolovať dátovú položku na Wikiúdajoch (ak ešte nie je s novým resp. práve zakladaným čl. prepojená, tak ju vyhľadať na WD fulltextom, pre významnejšie osoby už zvyčajne existuje), aj tam môže byť údaj a zdroj uvedený. Pre ľudí, ktorí vyštudovali UK bolo miesto narodenia dlhé roky dostupné v absolventskej db., bohužiaľ pri nedávnej aktualizácii frontendu to odtiaľ, zrejme v súvislosti s ochranou os. údajov, odstránili (v časti prípadov sa dá pomôcť webovým archívom, ak boli výsledky vyhľadávania odniekiaľ linkované). Odkiaľ je dotyčný „rodákom“ zvykne byť uvádzané v medailónikoch v publikovaných rozhovoroch, resp. to je niekedy spomenuté aj priamo v rozhovore, atď. Kde to ale žiadnym takýmto zdrojom doložiteľné nie je, je asi najčistejšie riešenie to tam prosto neuviesť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:28, 27. február 2026 (UTC) :Plus teda, dnes už sa oplatí cvične pýtať aj LLM četbotov. Výstup sa síce nedá použiť ako zdroj, v niektorých prípadoch ale obsahuje použité zdroje, ktoré sa dá manuálne prejsť, resp. ak vráti konkrétny údaj, hoci aj čiastkovo, dá sa následne skúsiť dohľadávať (v kontexte mena osoby) už priamo ten (pri dátumoch v rôznych bežných formách zápisu) – je tak vyššia šanca nájsť prípadný relevantný zdroj, než úplne naslepo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:58, 27. február 2026 (UTC) == Skupinová úprava infoboxu minerál == Prosím, ako upravím v infoboxe v položkách bodová a priestorová grupa pre všetky existujúce minerály na kurzívu? Nie však všetky symboly sú písané kurzívou. Asi iba manuálne. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 10:53, 1. marec 2026 (UTC) == Vhodné foto == Zdravim, Prosím, ako môžem použiť fotky z tejto linky (vid obrazok označene cervenou) do infoboxu? Nie je to priamo na wiki, ale je to zrejme spriaznená databáza minerálov a fosílii. Ide to? Dik za radu. [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Mineralog_sk&action=edit&redlink=1 Mineralog sk] ([[commons:User_talk:Mineralog_sk#top|diskusia]]) [[commons:User_talk:Mineralog_sk#c-Mineralog_sk-20260311181000-Vhodn%C3%A9_foto|18:10, 11 March 2026 (UTC)]] [[Súbor:Telluronevskite.jpg|náhľad]] --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 18:41, 11. marec 2026 (UTC) == Aktualizácia == Ahoj, môžeš [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky]], pls, aktualizovať? Je to staré skoro 5 rokov. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:39, 24. marec 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Nazdar. Hej, môžem tie údržbové zoznamy ev. aktualizovať podľa najbližšieho dumpu (začiatkom apríla), aj keď teda ich reálna využívanosť je v podmienkach skwiki bohužiaľ marginálna. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:58, 24. marec 2026 (UTC) :Vďaka.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:42, 25. marec 2026 (UTC) ::{{re|Lalina|s=1}} Aktualizoval som všetky generované [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|údržbové zoznamy]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:21, 3. apríl 2026 (UTC) :::Vďaka a pekné sviatky.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:02, 3. apríl 2026 (UTC) == Cron == Ahoj, pre istotu dávam vedieť explicitne: niektoré procesy, ktoré spúšťam dlhodobo manuálne a nezaregistroval som u nich žiadne problémy, som práve nastavil pomocou cronu, aby sa spúšťali každý deň o 9:00 automaticky. Mám to na pracovnom clusteri, práva sú nastavené len pre mňa, takže by nemalo dôjsť ani k žiadnemu problému z tohto hľadiska. Behám tak Discord bota už asi pol roka (párkrát denne cez cron) a nezaregistroval som žiadny problém. Ide o nejaké malé úpravy na základe CheckWiki (mazanie duplicitných kategórií, kapitalizácia prvého písmena kategórií (okrem [[:Kategória:iOS]]), odstraňovanie tagov <nowiki><b></b></nowiki>, odstraňovanie hrubého textu v nadpisoch, odstraňovanie bieleho znaku na začiatku DEFAULTSORTu) - kód je prakticky identický s [https://public-paws.wmcloud.org/User:KormiSKbot/general.ipynb týmto Jupyter notebookom]. Môžeš skontrolovať, ak myslíš, že je to potreba. Rádovo ide typicky o jednotky úprav, nie je to nič veľké, ten dump z CheckWiki je aj tak asi len raz týždenne. Za prípadne rady/komentáre budem rád! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:57, 8. apríl 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} No problem, nemám momentálne čas skúmať úpravy, skôr ak mi niečo padne do oka v rámci sledovaných s. Napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8195149 toto] je skôr kontraproduktívny typ zásahu – ide o markup, nie súčasť výstupu pre čitateľa a na klávesnici sa pri editovaní výrazne praktickejšie zadávajú bežné ASCII znaky, než ich typograficky korektné ekvivalenty. Rozumiem, že Fillos ešte v 2024 iniciatívne „riešil typografiu“ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7904251] a ty si s tým teraz len zosúladil volania, no osobne by som to skôr presunul späť na pôvodný ASCII tvar. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:13, 8. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Teslaton}} Nejde mi o skúmanie úprav, skôr som ti chcel dať vedieť dopredu. Keby si na niečo natrafil, určite daj vedieť. ::A hej - na tamto narazil {{Re|Jetam2}}, tak som to chcel zjednotiť, ale nezaregistrovali sme diskusiu u teba a [[Diskusia_s_redaktorkou:Lalina#Šablóny|u Laliny]], tú som si všimol až dodatočne (na základe vykonaných úprav). Zaráža ma skôr, že to Fillos v 2024 presunul napriek tej diskusii u Laliny, v ktorej si reagoval. Našťastie mojich úprav nebolo toľko, ale tiež som zvažoval, že naspäť by to bolo lepšie, akurát to potom vyžaduje i všetky tie šablóny popresúvať naspäť... a to je práca skôr na zajtra. Upraviť backlinky nie je inak problém, to urobím. ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:18, 8. apríl 2026 (UTC) :::Súhlas, praktickejšie je v „backende“ s „-“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:30, 8. apríl 2026 (UTC) :::Ako toto je marginalita, nič zásadné sa nestane ani keď to už zostane takto (aj tak tu už medzi š. existuje mix tých tvarov: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2F+-+%2F&ns10=1][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2F+%E2%80%93+%2F&ns10=1]), len teda nejde v tomto prípade jednoznačne o prínosnú úpravu. :::Čo mi príde principiálne podstatné, je zachovať pokiaľ možno kolaboráciu, vrátane avizovania a debát o zámeroch tu on-wiki. Nie všetci sú milovníci gamerských instant četov (pre zaujímavavosť, aká časť aktívnejších redaktorov, napr. tých s hl. právom [https://quarry.wmcloud.org/query/37343] býva bežne prítomná na Discorde?) a wiki je do veľkej miery samonosná, čo sa týka debát a kolaborácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:35, 8. apríl 2026 (UTC) ::::Pre info: Z daného zoznamu 12. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:46, 8. apríl 2026 (UTC) :::Inak to presúvenie na spojovníky mi zrovna neprišlo nejšťastnejsie, ale budiš. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:28, 9. apríl 2026 (UTC) == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Pracuje sa == Ahoj, keď botom odstraňuješ túto šablónu, bolo by možné capnúť nejaké upozornenie na redaktorskú stránku toho, kto tam šablónu vložil/kto stránku? Minimálne napr. na stránkach, ktoré majú v histórii len málo položiek, by to nemuselo byť až také strašné, a myslím, že u väčšiny ostatných by to až taký problém byť nemusel... Dávam na zváženie, lebo u mnohých na to autor zabudne a vlastne ho nikto neupozorní. Alternatívne by sa dal niekde viesť zoznam (iný, než tvorí tá kategória) a z neho upozorňovať ľudí manuálne. Dík za zváženie! ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 07:22, 3. máj 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Dá sa všeličo, len treba viac životov, pocit zmysluplnosti a strašne veľa motivácie – pričom z tých zložiek väčšinou neoplývam, minimálne nie v tej miere ako pred 15 rokmi. Vyžadovalo by to komplexnejšiu logiku, namiesto súčasnej [[Princíp jednoduchosti|KISS]] implementácie, spočívajúcej v prostom porovnaní času poslednej revízie na množine čl. embedujúcich šablónu, by bolo treba iteratívne fetchovať obsahy historických revízií čl. a prehľadávať ich, aby sa zistilo, v ktorej rev. došlo k vloženiu šablóny (čo je navyše dobré robiť tolerantne voči revertom, pretože redaktor revertujúci nežiadúcu úpravu, ktorá okrem iného odstránila aj dotyčnú šablónu, nie je bežne totožný s redaktorom, ktorý tam šablónu cielene vložil a ktorý má byť adresátom prípadného upozornenia). Nie že by to bol neprekonateľný problém, nepríde mi to ale dostatočne zmysluplné na to, aby som tomu bol naklonený venovať čas. :Zásah štandardne vidno v sledovaných stránkach (zavedení redaktori, ktorí pri zavádzaní tejto funkcionality, zvykli generovať väčšinu prípadov zabudnutých {{tl|Pracuje sa}} si zvyknú dávať zakladané a netriviálne rozširované čl. medzi sledované) plus v [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu|príslušných tracking kategóriách]], pričom tvoria len približne 7 % všetkých čl. označených na úpravu (po ~15 rokoch prevádzky). Nech by malo upozorňovanie trebárs aj 50-percentnú úspešnosť (čo je asi príliš optimistické, pri notorických rozkafrávačoch a odkladačoch je pravdepodobné, že by rovnako dobre odložili aj reakciu na notifikáciu), stále prinesie len vcelku marginálnu redukciu označených článkov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:07, 5. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Teslaton|s=1}} Samozrejme, je mi jasné, že to by nebol easy task. Kde vidíš, kto konkrétne stránku sleduje? Viem, že v info o stránke je počet, ale neviem, kde je identita. Inak som práve zistil/si znovuuvedomil, že existuje [[Kategória:Wikipédia:Články na úpravu po odstránení Pracuje sa]], ktorá je vlastne asi dostatočne dobrá na to manuálne pingnutie ľudí. To mi asi nakoniec i stačí. 7% asi nie je ani toľko, koľko by som čakal. Ale myslím, že tento návrh je tiež niečo, čo zaradím do kolónky "hodilo by sa robiť" a nakoniec na to po týždni zabudnem... :) ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:45, 5. máj 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} Informácia, kto konkrétne čo sleduje, nie je, aspoň pokiaľ viem, verejná (by design, z privacy dôvodov). Na veľkej časti iných wiki je dokonca prahová hodnota počtu, ktorý sa už zobrazí ako konkrétna hodnota v informáciách o stránke, nenulová (30 sledujúcich) a ak sleduje menej, zobrazí sa len že < 30. Je možné, že existuje nejaký autorizovaný developerský prístup k tým dátam, resp. role, ktoré majú oprávnenie k tomu pristupvoať, to som neskúmal, no bežní správcovia ani boti k tomu myslím prístup nemajú, rovnako v quarry replikách nie sú viditeľné dotyčné tabuľky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:58, 5. máj 2026 (UTC) == MediaWiki:Gadget-massPatrol.js == Ahoj, nevím, jestli už jsem na to neupozorňoval, ale je potřeba fixnout [[MediaWiki:Gadget-massPatrol.js]], protože dlouhodobě nefunguje (asi v duchu [https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3AGadget-massPatrol.js&diff=24342318&oldid=20637273]). A zároveň by tedy bylo dobré mít sk ekvivalent [[:cs:MediaWiki:Gadget-patrolRevisions.js]], o čemž jsme mluvili s {{U|KormiSK}}. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:17, 8. máj 2026 (UTC) :{{re|OJJ|s=1}} {{Hotovo|Ok}}, aktualizoval/doplnil som. Udržiavateľnosť nie je ideálna, keďže lokalizačné reťazce sú v nich ako literály natvrdo v zdrojákoch (pričom patrolRevisions ich neobsahuje zas tak málo), tak snáď aktualizácie nebudú potrebné často. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:09, 19. máj 2026 (UTC) == WikiCitátor gadget == Ahoj, keď sme už pri [[MediaWiki]] mám otázku ohľadom [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2015#Gadget]] ⮕ [[Redaktor:Fillos X./common.js]]. Dávnejšie som si to dal implementovať do rozhrania, aj mi to pekne v zdrojáku fungovalo. Neviem či to bolo tým dávnejším výpadom Wiki alebo zmenami v softvéri, no daná vec mi už nefunguje. Je nejaký možný spôsob aby sa v zdrojáku obnovila funkcia citátora? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:45, 19. máj 2026 (UTC) :{{re|Fillos X.|s=1}} Hej, toto už odnedávna nefunguje, pretože zaviedli (v reakcii na zneužitie niekým niekde) striktnejšiu script source policy, znemožňujúcu zavádzanie skriptov mimo explicitne whitelistnutých WMF domén. Nepomôže ani presun kódu gadgetu sem na wiki, musel by som aj backend presunúť do WMF hostingu, aby ho gadget dokázal prevolávať (čo nie je neriešiteľné, vyžadovalo by to ale robotu s ohľadom na kompatibilitu zase backendového kódu). Alebo prekopať formu komunikácie medzi gadgetom a BE na takú, ktorá by nenarážala na script source policy (neskúmal som, či to je principiálne realizovateľné, je možné cez OAuth integráciu alebo inú metódu spomínanú v [[:mw:Manual:CORS]] by to šlo). :Ak chceš citátor používať, odporúčam standalone rozhranie cez https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ a klasický copy&paste (sám ho roky používam primárne takto). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 19. máj 2026 (UTC) == Otváranie externých odkazov na novej karte == Ahoj, mohol by si, pls, urobiť otváranie externých odkazov automaticky na novej karte? Majú to tak na cs wiki a je to praktickejšie. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:54, 25. máj 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Do nového okna ľubovoľný odkaz triviálne a rýchlo otvoríš cez [Ctrl+klik], prípadne cez kontextové menu (klik pravým tl.). Príde mi absurdné na takúto vtákovinu zakladať nástroj. Napriek tomu, ak sa nazbiera viacero záujemcov, pokojne ho založím. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:05, 25. máj 2026 (UTC) ::Viem ako sa otvára externý odkaz, ale OK.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:30, 25. máj 2026 (UTC) == Technická otázka == Ahoj, chcem sa spýtať, či nie je nejaký chytrý spôsob okrem robenia viac-menej „na slepo“ ako sa dajú nájsť dané úkony efektívnejšie, spoľahlivejšie a rýchlejšie. Niektoré veci sa mi darí dohľadať cez [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C5%A0peci%C3%A1lneStr%C3%A1nky zoznamy], [[:Kategória:Wikipédia:Správa|kategórie]], prípadne kódom vo vyhľadávači vo Wiki (a následne ich opraviť). Každopádne ide o: # príklad [https://sk.wikipedia.org/wiki/Rovina_(Unicode)] = spôsob detekcie článkov, v ktorých sú referencie ale samotná záverečná sekcia absentuje. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AJetam2%2Fpieskovisko12&diff=8220269&oldid=8184474] = nájdenie funkčných kategórii v redaktorských pieskoviskách. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Politick%C3%BD_syst%C3%A9m_Spojen%C3%BDch_%C5%A1t%C3%A1tov_americk%C3%BDch&curid=664318&diff=8226318&oldid=8003542] = jasná absencia [[Šablóna:Preklad|prekladu]] v článku, zisteného z histórie (pri založení) článku. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dmitrij_Vladimirovi%C4%8D_Jaro%C5%A1enko&diff=8226190&oldid=7701027] = umiestenie obr. v rámiku v IB. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Metallica&action=edit&section=19] = články s rozbitými časovými osami (time-line). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:50, 30. máj 2026 (UTC) :# {{re|Fillos X.|s=1}} dá sa offline, regex resp. procedurálnym skenom db. dumpu, šiel by vyplúvať taký údržbový zoznam, neviem ale či je to zas tak pálčivé. :# mám tam na to SQL: ''[[:quarry:query/79649|Possibly miscategorized user pages (skwiki)]]'', vieš si ho forknúť k sebe, následne kedykoľvek zbehnúť, stiahnuť výstup vo formáte „wikitable“, zobraziť si ho ako náhľad na pieskovisku a preklikávať sa na jednotlivé stránky (najnovšie sú na konci). Len teda zakomentovávať má zmysel len kategórie, ktoré sú skutočne obsahové. :# tiež by v princípe malo ísť cez Quarry, môžem ev. napísať dotaz. :# dá sa vyhľadávaním, napr. <code>hastemplate:"Infobox Biatlonista" insource:/foto *= *\[\[/</code> [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=hastemplate%3A%22Infobox+Biatlonista%22+insource%3A%2Ffoto+*%3D+*%5C%5B%5C%5B%2F]. Bude ale asi treba takto per jednotlivé infoboxy, keďže niektoré stále vyžadujú celý markup obrázku (+ bez zúženia na konkrétnu šablónu cez ten predikát to bude mať tendenciu narážať na časový limit). :# dá sa úplne obyčajným vyhľadávaním frázy, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=%22Timeline+generation+failed%22]. :--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:23, 30. máj 2026 (UTC) 6pfsg9tz7unrt1jm0ys9m41q7v9nwa7 8226339 8226338 2026-05-30T17:27:27Z Teslaton 12161 /* Technická otázka */ + ešte k 1. 8226339 wikitext text/x-wiki <div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size: 85%;"> Archív: [[/Archív 2015|2008{{--}}2015]]&nbsp;· [[/Archív 2016|2016]]&nbsp;· [[/Archív 2017|2017]]&nbsp;· [[/Archív 2018|2018]]&nbsp;· [[/Archív 2019|2019]]&nbsp;· [[/Archív 2020|2020]]&nbsp;· [[/Archív 2021|2021]]&nbsp;· [[/Archív 2022|2022]]&nbsp;· [[/Archív 2023|2023]]&nbsp;· [[/Archív 2024|2024]]&nbsp;· [[/Archív 2025|2025]] </div> {{RIGHTTOC}} == Prečo vo faktografickom súhrne o Tisovi sú nejaké hodnotiace súdy? == Prečo vo faktografickom úvodnom súhrne o Tisovi sú nejaké hodnotiace súdy a nie je to v časti Hodnotenia, keď je to vyslovenie polemika a hodnotenia, nie fakty, ale len o individuálnych názoroch? Polemika o tom, ako niektorí historici hodnotia či to je alebo nie je to alebo tamto vo faktografickom úvode ale nie v sekcií Hodnotenia. Tam majú byť fakty. Nie to čo si kto o tom myslí, nejaký konflikt. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-12144-0|&#126;2026-12144-0]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-12144-0|diskuse]]) 20:13, 6. január 2026 (UTC) :1. nie sú tam žiadne individuálne názory, je to jednovetové zhrnutie ohľadom existencie odborných polemík k tej veci, rozsahom plne adekvátne do úvodu. Podrobnejšie sa to dá pokojne rozpísať v niektorej sekcii. 2. ide o konsenzus dosiahnutý po viacerých kolách editačných a diskusných ťahaníc, viď história úprav čl. a príslušné diskusie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:25, 6. január 2026 (UTC) ::Zložené súvetie na tri riadky je ťažko označiť za len jednú vetu. Celá tá "veta" je informácia o nejakej polemike, za čo asi bol odsúdený a ako zdroje sú individálne názory autorov, dosť obmedzený počet. Nie je to faktografický údaj. O každej jednej udalosti je možné tak uviesť, že existujú aj nízory, ktoré si myslia niečo iné. Ale tam má byť len fakt. Z čoho bol obvinený, za čo odsúdený. Nie nejaké hodnotiace úsudky, z akej kategórie to boli zločiny. NA to by mala byť sekcia Hodnotenia, kde napríklad pri Matici sa napíše názor a nasleduje proti názor. V opačnom prípade, je možné úvod rozšíriť aj o informáciu, podľa niektorých historikov, to bol politický proces a iné. V súhrne by nemali byť zdôvodnenia, polemiky. Je tam vymenované z čoho bol obvinený. To je fakt. K čomu je v úvode informácia, že nejaký historici sa nevedia zhodnúť o kvalifikácií skutkov? Rovno tam môže byť polemina, kto si myslel že mal byť súdený, popravený. Za mňa, nemá to čo byť v úvode. Od toho je ďalší text, odstavce. Nie je to spomenuté ani v poprava. Neviem to zaradiť. Tiso bol z niečoho obvinený. To je fakt. Ale čo tam robí diskusia o tom, že historici medzi sebou sa hádajú, o aké asi zločiny išlo? Ako chcete, Tiso nebol súdený ani obvinený podľa Norimberskej charty. Ak by bol, bolo by to presne definované. Mne to príde ako diskusia, bol súdený na základe práva ČSR a niekto tam do toho umelo strčí polemiku, že ak by to bolo podľa Norimbergu, čo by to asi tak mohlo byť. To si myslím, má byť v hodnotení. Nie je to fakt, ale názor. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-12144-0|&#126;2026-12144-0]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-12144-0|diskuse]]) 20:58, 6. január 2026 (UTC) == Encyklopedická významnosť == Dobrý deň, v článku o bejzbalovom klube Bratislava Phoenix, ktorý som vytvoril som práve zaznamenal poznámku o nutnosti splniť kritériá významnosti, ktorú ste tam priložili. Som zmätený, pretože - ide o bejzbalový klub na Slovensku s dvojročnou históriou (jeden z dvoch, ktoré majú aktuálne svoje heslo, ten druhý je navyše dlhodobo nefunkčný, napriek tomu svoje heslo má) - a spĺňa podľa mňa podmienku nezávslých zdrojov (aktuality.sk, slovakiabaseball.com, supercup.cz - to všetko sú nezávislé zdroje) Prosím o upresnenie, aké konkrétne zdroje informácií by mal športový klub spĺňať na to, aby mal zverejnené heslo vo wikipedii. Ďakujem --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 12:17, 15. január 2026 (UTC) Zároveň by som poprosil o vysvetlenie, nakoľko je "nevýznamný" príspevok o športovom klube, ktorý podporuje vo svojej činnosti desiatky mladých ľudí. Ešte raz vďaka --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 12:19, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Webdoomm|s=1}} Dobrý deň. Zdroje v článku sú momentálne buď primárne (vlastný web, rozhovor s manažérkou), alebo nezávislé, bohužiaľ ale v rozsahu triviálnych zmienok. Prejdite si text odporúčania [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]], aké nezávislé zdroje sú potrebné na doloženie encyklopedickej významnosti niečoho. Podpora desiatok mladých ľudí samozrejme spoločensky nevýznamná nie je, realizujete nepochybne prínosnú vec, zo samotnej tejto skutočnosti ale nevyplýva nijak automaticky encyklopedická významnosť. Wikipédia [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|nie je databáza všetkého]], je to všeobecná encyklopédia s nejak postavenými formálnymi kritériami významnosti. Obdobne by ste zrejme neočakávali heslo o mládežníckom športovom klube v papierovej alebo online [[Encyclopaedia Beliana|Beliane]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:35, 15. január 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za odpoveď, vážim si Váš čas aj snahu pomôcť, ::dnes, či zajtra sa pokúsim zamyslieť nad tým, ktoré zdroje ešte doplniť (máme články o našej činnosti aj z ďalších médií), prosím len o zváženie nasledujúcich faktov: ::- Bratislava Phoenix je aktuálne jeden z najrýchlejšie rastúcich bejzbalových klubov na Slovensku (áno, je ich málo, ale práve preto musíme pracovať na popularizácii športu) ::- zároveň je to druhý najväčší baseballový klub v Bratislave (to je skrátka fakt) ::- možnosť relevantných zdrojov je pri kluboch v minoritných športoch na Slovensku nižšia, ako pri hokeji, futbale, či možno ešte basketbale (zmienka na oficiálnej stránke SBF - slovakiabaseball.com nie je podľa mňa triviálnou zmienkou - ale súhlasím - doplním ďalšie) ::- k rozvoju bejzbalu ako takého patrí šírenie povedomia o ňom a podľa mňa presne na to slúži aj wikipedia (inak nemá zmysel prakticky žiaden článok o tomto športe na wikipedii) ::Ešte raz vďaka za konštruktívnu kritiku, článok doplním o ďalšie zdroje --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 13:57, 15. január 2026 (UTC) :::Dobrý večer, :::doplnil som zdroje o odkazy na články v sme.sk, trnavskyhlas.sk, slovakiabaseball.com (to je oficiálna stránka Slovenskej bejzbalovej federácie) aj o odkazy na youtube, kde sa nachádzajú reportáže TV JOJ a TV Ružinov (chápem, že toto možno bude problém, ale pre istotu som ich pripojil). :::Pevne verím, že už je heslo ozdrojované dostatočne, prosím o spätnú väzbu. Ďakujem za spoluprácu --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 16:15, 15. január 2026 (UTC) ::::A dovolím si ešte doplniť príklad na random team a jeho heslo na Wikipedii: ::::[[ŽHK Iskra Banská Bystrica]] - 1 funkčný odkaz na 1 web a predsa existuje ::::podobných hesiel som našiel v priebehu piatich minút niekoľko (aj futbalových), dúfam teda, že sa zhodneme na tom, že heslo o Bratislava Phoenix nielenže spĺňa vyžadované štandardy, ale ich ešte vysoko prekračuje (odkazy na najrelevantnejšie profesionálne národné aj nadnárodné weby, odkazy na mienkotvorné médiá, vlastná prítomnosť na webe) --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 16:28, 15. január 2026 (UTC) :::::{{re|Webdoomm|s=1}} Za mňa je významnosť stále diskutabilná, kolega už ale stihol údržbové šablóny z čl. vyhádzať a šport nie je moja doména, takže sa v tom ďalej nejdem angažovať (hoci by tomu podľa mňa prospela [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|diskusia a hlasovanie o poenchaní]], podobne ako aj počinom typu odkazovaná [[ŽHK Iskra Banská Bystrica]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:11, 15. január 2026 (UTC) ::::::Dobrý večer, ::::::tá Iskra je v tom pravdupovediac nevinne, podobne vyzerajú desiatky ďalších hesiel športových klubov (spravil som rýchly rešerš) a nemyslím si, že je cieľom vymazať polovicu športových hesiel na Slovensku. ::::::Pevne verím, že relevantnosť tohto hesla som nielen dokázal, ale aj v budúcnosti dokážem. Bejzbal je šport, ktorý si zaslúži svoje miesto v spoločnosti. ::::::Ďakujem --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 18:35, 15. január 2026 (UTC) ::::::ta Iskra je v tom nevinne - podobne vyzeraju desiatky dalsich clankov o slovenskych kluboch. Inymi slovami, dovolim si tvrdit, ze ak by sa nastaviki pravidla tak tvrdo, s --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:01, 15. január 2026 (UTC) :::::::Áno, množstvo historických čl. by v takom stave dnes na wiki neprešlo, priority a prístup k vynucovaniu požiadiaviek sa v čase vyvíjajú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:17, 15. január 2026 (UTC) ::::::::Ak sa smiem spýtať, prečo ste označili článok o Bratislava Phoenix na zmazanie? Rozumiem, že nie je Vašou šálkou kávy, ale verím, že som uviedol dosť argumentov proti takýmto krokom. Kroky užívateľa ~2025-42361-29, ktorý ani len nereaguje na moje snahy o diskusiu sú pre Vás dostatočným argumentom? --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:45, 19. január 2026 (UTC) :::::::::{{re|Webdoomm|s=1}} Je to štandardný postup, ako riešiť revertovacie spory ohľadom ponechania nejakého článku. Práve tam ([[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Bratislava Phoenix|na stránke návrhu]]) je priestor na diskusiu a argumenty pre/proti ponechaniu. Ak prevážia argumenty (a následne platné hlasy) pre ponechanie (resp. presnejšie: stačí ak neprevážia hlasy pre výmaz), bude článok ponechaný a ďalšie ťahanice ukončené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:49, 19. január 2026 (UTC) :::::::::jj, už som to pochopil. ďakujem za vysvetlenie, svoje základné argumenty som tam uviedol, teším sa na prípadnú diskusiu. --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:51, 19. január 2026 (UTC) == Obrázky v kalendári == Ahoj, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2019&oldid=8146973 mne tie obrázky] končili pri 23. decembri a boli tam ešte 3 riadky. To isté rok [[2018]], teraz to končí pri 2. novembri a je tam veľa miesta na obrázky. Aký presah máš na mysli (ale vysvetli mi to laicky, pls). Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:27, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Nazdar. Pozeral som to znova a má sa to nasledovne: je pravda, že kto používa predvolený skin (nový Vector, cez URL jednorazovo vynútiteľný doplnením parametra <code>?useskin=vector2</code>), ktorý na rozdiel od starších skinov zaviedol limitáciu max šírky obsahového stĺpca (takže sa dlhšie riadky zalomia a tým nafukujú výšku stĺpca oproti stavu bez limitovanej šírky), končia mu portréty aj pred redukciou zhruba na úrovni konca obsahu. Osobne zjavne nie som reprezentatívna vozrka, keďže používam od začiatku dodnes stále Monobook (jednorazovo <code>?useskin=monobook</code>), ktorý limitáciu šírky nemá a vyzerá to v ňom pred redukciou takto: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2019&oldid=8146973&useskin=monobook]. Platí ale, že neprihlásení desktopoví čitatelia (a zrejme aj väčšina prihlásených) to budú vidieť najčastejšie cez defaultný skin, ktorým je nový Vector, takže ak trváš na obrázkoch až po koniec, vráť to prípadne. :Iná samostatná nevýhoda takého množstva portrétov je ale tá, že v mobilnom zobrazení (ktoré je posledných ~8 rokov medzi bežnými čitateľmi už prevládajúce) je človek pri bežnom zobrazení na výšku na smartfónoch nútený ich všetky preskrolovať, aby sa dopracoval k samotnému obsahu sekcie (keďže tam sú prezentované ako súvislý blok obrázkov nie povedľa, ale pred dotyčnou sekciou). Čo vie byť dosť iritujúce. Aj pre toto má normálne zmysel nepreháňať to s množstvom bezprostredne nadväzujúcich floating obrázkov a v bežnom článku by bol blok takmer dvadsiatich, ako sa postupne stalo bežným v týchto zoznamoch úmrtí, úplne neprijateľný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:19, 15. január 2026 (UTC) == Kategória:Piesočné duny == Nazdar, všetko dobré v tomto roku. Ja len, že pridávanie <nowiki>Kategória:Piesočné duny</nowiki> do článkov o púšťach je presne to isté, ako pridávanie <nowiki>Kategória:Kolesá</nowiki> k článkom o jednotlivých automobiloch. Netreba to robiť. Poopravujem to.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:24, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Pelex|s=1}} Tak nie každá púśť je zrejme piesočná, sú aj iné typy púští. Niekde to majú riešené podkategóriou [[:en:Category:Ergs|ergs]] ([[:cs:Kategorie:Ergy|ergy]]), ktorá potom je radená (aj) v tejto pieskovodunovej. Nevedel som ale jednak, či sa ten výraz používa aj na Slovensku, plus mi tú kat. neprišlo nutné podrobnejšie štrukturovať ani z pohľadu počtu hesiel, ktoré tam na skwiki momentálne má zmysel radiť. Ale uprav ako uznáš, samozrejme, máš na to asi lepšie predpoklady. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:36, 15. január 2026 (UTC) == Twinkle == Ahoj, pár dní dozadu som sa dozvedel o existencii [[En:Wikipedia:Twinkle|Twinkle]], malo by zmysel niečo také importovať aj u nás? Resp. stálo by to za námahu spustiť to? S prekladmi atp. by som prípadne pomohol, keby na to došlo. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:59, 18. január 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Importovať myslíš ako zavádzať ho sem ako oficiálny admin gadget, zavádzateľný zapnutím v nastaveniach? Neviem, nevyzerá to byť zrovna lightweight projekt, pozrám že odorúčaný postup deploymentu majú momentálne riešený už samostatným Node.js projektom ([https://github.com/wikimedia-gadgets/twinkle-starter twinkle-starter]) len na vygenerovanie všetkých závislostí, čo treba následne narvať do lokálneho MW projektu. Plus následne to potom treba aj udržiavať, inak to zastará. :Ako osobne mi nechýba, čiastkové veci sa dajú automatizovať custom skriptami a nemám pocit, že by tu flow admin akcií bol taký, že by boli na efektívne zvládanie vyložene nutné gadgety. :Ak máš záujem ho používať, bolo by zrejme dobré vyskúšať si ho najprv cez user script (kde ale upozorňujú, že môže byť problém so spoľahlivosťou zavádzania), prípadne na wiki kde je dostupný. Resp. potom [[Redaktor:OJJ|OJJ]] aj niektorí globálni patrolleri používajú fork [[:m:User:Xiplus/TwinkleGlobal|TwinkleGlobal]], ktorý ak správne rozumiem poskytuje nejakú podmožinu Twinkle funkcionalít naprieč všetkými projektami, pričom ho stačí zaviesť si centrálne. Neviem ale ako je to s jeho lokalizovateľnosťou, otagované zhrnutia čo evidujem na rôznych projektoch sú spravidla v angličtine. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:24, 18. január 2026 (UTC) ::Áno, presne to som myslel. A presne som si nebol istý, či teda vlastne poskytuje niečo, čo by sme úplne využili; viem, že OJJ má kopu gadgetov, ale na vkladanie {{tl|Exp}} či {{tl|UU}} to vyložene nepotrebujem. Skôr napr. by to napr. bolo zaujímavé, ak to urobí celý proces nominácie na zmazanie (článok, stránka, i upozornenie na WP:SNZ). Ten GitHub som práve zaregistroval, preto som si vravel, že by to nemuselo byť úplne náročné; ale GitHub či inštaláciu týchto vecí úplne detailne neovládam a v JS nie som vôbec expert. Dík za názor teda, nechám to nateraz tak. Možno sa na to niekedy mrknem lokálne. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:28, 18. január 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} GitHub len hostuje repo, ten Node.js projekt si odtiaľ lokálne naklonuje (alebo prosto len stiahne) a spustí ten, kto plánuje Twinkle závislosti na nejakej wiki zakladať alebo aktualizovať. Plus teda lokalizáciu by bolo potrebné spáchať (s Twinkle prefixom je na TW zhruba [https://translatewiki.net/w/i.php?limit=500&search=intitle%3ATwinkle+intitle%3A%2Fen&title=Special%3ASearch&profile=advanced&fulltext=1&ns8=1&ns1206=1&searchToken=5mbs76fckdl9yqvnwyk17i788 400 položiek], pričom cs lokalizácia ako najpohodlnejší vzor vyzerá že existuje len v štádiu čiastkových pokusov [https://translatewiki.net/w/i.php?search=intitle%3ATwinkle+intitle%3A%2Fcs&title=Special%3ASearch&profile=advanced&fulltext=1&ns8=1&ns1206=1]) a predpokladám že aj nejakú konfiguráciu, zahŕňajúcu miestne varianty údržbových a upozorňovacích šablón. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:46, 18. január 2026 (UTC) ::<small>Kdysi dávno jsem to překládal do češtiny a převáděl určité funkcionality, ale pak to nějak technicky přestalo fungovat, tak jsem na větší aktivity v tomto rezignoval. Nabízelo to zejména pár tlačítek navíc, de facto různé způsoby vrácení zpět, rollback se shrnutím, redirect na diskusi atd. Pak to třeba nabízí rychlé srovnávání revizí a přednastavené šablony na rychlé smazání (které – když už jsem správcem na obou projektech – logicky nepotřebuji). ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 17:09, 18. január 2026 (UTC)</small> == [[Rebeka Cully]] == Zdar! Upravil som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rebeka_Cully&diff=prev&oldid=8156196 tvoju úpravu]. Manželov profil na olympic.sk nedokladoval info v článku. Rovnako treba citovať info podľa toho odkiaľ pochádzajú.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:37, 29. január 2026 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} Neodmazávaj ho odtiaľ pls., dokladá nezávisle, že bol profesionálny cestný cyklista (+ klub). A teda vďaka za zasvätený výklad, no kvôli takejto chobotine mi pls. fakt pokiaľ možno nepíš, je to stata času na oboch stranách. Obzvlášť nie, keď ide o úpravu, dopĺňajúcu množstvo aspektov, ktoré si jej tam v rámci 100WD hektiky vynechal. Áko výzva fajn, len je to N-tý čl. v poradí, kde úplne zjavne cieliš na kvantitu namiesto kvality. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:49, 29. január 2026 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} Pre protokol, tým ťa nehcem nijak demotivovať, pridaná hodnota tých článkov tu, napriek prevažne výhonkovému rozsahu, stále je. Akurát vety typu ''„Od troch rokov začala s plávaním, s tím prestala v 17tich.“'' mi prídu (odhladnuc od hrúbky) štylisticky už vcelku na hranici infantilnosti na encyklopedickú biografiu športovca. Je možné, že už LLM by vyplulo serióznejšie znejúci životopis. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 30. január 2026 (UTC) ::Tie citácie treba vkladať poriadne, to je všetko. Ak myslíš, že nie je nutné zachádzať do chobotín tak do nich nezachádzaj. Budem len rád.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:11, 30. január 2026 (UTC) :::{{re|Jetam2|s=1}} Keď sa pri vyložene že odfláknutom článku začneš obsesívne dožadovať overkill formy citovania (samostatné per-word citácie), je to proste na smiech. To je všetko. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:15, 30. január 2026 (UTC) ::::Žiadny overkill. Vkladanie citácii priamo za citovanú informáciu je standard practice.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:57, 30. január 2026 (UTC) :::::Je priamo za vetou – mimo veľmi výnimočných prípadov je to dostatočná granularita. Ak aj je vo vete viacero aspektov, považujem (zvyčajne) za overkill trúsiť citácie za jednotlivé slová alebo fragmenty vety, najmä ak to znamená absurdný nárast množstva redundantných výskytov citácií. Keď sa už totiž človek ponorí do tej per-word úrovne, môže ich byť potrebný N-násobok, keďže pre jednoznačnosť potom patria prakticky za každé slovo/fragment. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 30. január 2026 (UTC) == Aktualizácia infoboxu - minerál == Zdravím, Ako môžem urobiť aktualizáciu infoboxu: minerál? Potreboval by som do šablóny pridat položku symbol, alebo IMA symbol, viď táto angl. wikipédia: https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_mineral_symbols Od roku 2021 majú všetky minerály pridelené symboly (Warr 2021 - https://doi.org/10.1180/mgm.2021.43). Všetky nové minerály podliehajú priradeniu a schváleniu symbolu a je to pevná súčasť schvaľovacieho procesu IMA-CNMNC. Je to obdoba chemických značiek prvkov. Bolo by fajn, keby to bolo súčasťou infoboxu minerál. Postupne by som ich dopĺňal. Skúšal som Symbol pridať ako nezdokumentovaný parameter, ale nezobrazuje ho, napr. tu: [[Vegrandisit]] dik --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 07:42, 27. február 2026 (UTC) :→ [[Diskusia k šablóne:Infobox minerál#Doplnenie Symbolu do šablóny]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:17, 27. február 2026 (UTC) == Neozdrojované miesto narodenia == Ahoj, príde mi neprístojné si vypisovať na redaktorskej stránke Mineralog sk, preto ti píšem sem. Veľmi dobre tomu rozmiem a viem ako majú vyzerať články na wikipédii, predovšetkým že treba 2NNZ a podobne. Väčšinou používam zdrojovú publikáciu Cambel, B., Slavkay, M., Kaličiak, M.: Významní slovenskí geológovia. Biografia, Veda, 2000, Bratislava, a/alebo oficiálne publikované biografie z printových odborných publikácii, ktoré sú aj bežne online (napr. na stránkach časopisov Mente et Malleo, Geologické práce Správy, Mineralia Slovaca). V tých textoch, ktoré tu vznikli je pridaných množstvo informácii, ktoré nie sú ozdrojované, lebo nie je štandardom citovať každé jedno tvrdenia. Mimochodom časť tých textov som už preriedil alebo dohľadal citácie. Mnohé informácie však považujem za všeobecne známe, napr. že [[Pavel Uher|Palo Uher]] je z Bratislavy vedia asi všetci študenti čo študovali geológiu a nie je ani štandardom teraz citovať tieto veci v každej biografii. Vôbec som nepátral, či je miesto narodenia v zdrojovej literatúre. Tieto veci bežne necitujeme, ak ich niekto v texte uvádza a nemáme dôvod ich spochybňovať uvádzame ich. Pri mieste narodenia nie je citácia ani v klasických článkoch o [[Robert Fico|Ficovi]], [[John Lennon|Lennonovi]]... môžem dať X príkladov. Ale ako kukám uplne prekvapivo je ale pri [[Bohuslav Cambel|B. Cambelovi]]. Ak teda ako nezávislý pozorovateľ tvrdíš, že pri M. Šujanovi som tam nemal čo vkladať miesto narodenia (to akceptujem), čo s tými príbuznými? Dať to celé preč? Odstránenie tejto súvislosti považujem za oveľa pohoršujúcejšie ako chýbanie meista narodenia.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 15:07, 27. február 2026 (UTC) :Ten Mineralog Sk to už vyriešil dokonca k mojej spokojnosti.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 15:22, 27. február 2026 (UTC) :{{re|Pelex|s=1}} K príbuzným som tam doplnil citáciu, viď úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8172734], ktorá to v nejakom rozsahu, s prižmúrením oka dokladá; bohužiaľ s výnimkou otca. Čo sa týka iných, obzvlášť potom starších hesiel, iste, pokrytie už aj základných biografických náležitostí zdrojmi je tam ešte horšie. To mi ale nepríde ako dostatočný dôvod pokračovať tým smerom aj do budúcna. :Čo sa týka zdrojov, dátumy aj miesta narodení uvádzajú encyklopédie a biografické lexikóny, pre ľudí okolo herectva zvykne miesta narodení uvádzať SFÚ, pre ľúdí okolo literatúry SLC, pre hudobníkov HC, pre ďalších sú (v časti prípadov) dohľadateľné cez zdroje uvádzané v autoritnej db. SNK (tam ale treba dávať pozor na to, že preberajú aj z Wikipédie; býva tam v takom prípade uvedená ako zdroj, nie ale konkrétne pri údaji). Je tiež dobré skontrolovať dátovú položku na Wikiúdajoch (ak ešte nie je s novým resp. práve zakladaným čl. prepojená, tak ju vyhľadať na WD fulltextom, pre významnejšie osoby už zvyčajne existuje), aj tam môže byť údaj a zdroj uvedený. Pre ľudí, ktorí vyštudovali UK bolo miesto narodenia dlhé roky dostupné v absolventskej db., bohužiaľ pri nedávnej aktualizácii frontendu to odtiaľ, zrejme v súvislosti s ochranou os. údajov, odstránili (v časti prípadov sa dá pomôcť webovým archívom, ak boli výsledky vyhľadávania odniekiaľ linkované). Odkiaľ je dotyčný „rodákom“ zvykne byť uvádzané v medailónikoch v publikovaných rozhovoroch, resp. to je niekedy spomenuté aj priamo v rozhovore, atď. Kde to ale žiadnym takýmto zdrojom doložiteľné nie je, je asi najčistejšie riešenie to tam prosto neuviesť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:28, 27. február 2026 (UTC) :Plus teda, dnes už sa oplatí cvične pýtať aj LLM četbotov. Výstup sa síce nedá použiť ako zdroj, v niektorých prípadoch ale obsahuje použité zdroje, ktoré sa dá manuálne prejsť, resp. ak vráti konkrétny údaj, hoci aj čiastkovo, dá sa následne skúsiť dohľadávať (v kontexte mena osoby) už priamo ten (pri dátumoch v rôznych bežných formách zápisu) – je tak vyššia šanca nájsť prípadný relevantný zdroj, než úplne naslepo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:58, 27. február 2026 (UTC) == Skupinová úprava infoboxu minerál == Prosím, ako upravím v infoboxe v položkách bodová a priestorová grupa pre všetky existujúce minerály na kurzívu? Nie však všetky symboly sú písané kurzívou. Asi iba manuálne. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 10:53, 1. marec 2026 (UTC) == Vhodné foto == Zdravim, Prosím, ako môžem použiť fotky z tejto linky (vid obrazok označene cervenou) do infoboxu? Nie je to priamo na wiki, ale je to zrejme spriaznená databáza minerálov a fosílii. Ide to? Dik za radu. [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Mineralog_sk&action=edit&redlink=1 Mineralog sk] ([[commons:User_talk:Mineralog_sk#top|diskusia]]) [[commons:User_talk:Mineralog_sk#c-Mineralog_sk-20260311181000-Vhodn%C3%A9_foto|18:10, 11 March 2026 (UTC)]] [[Súbor:Telluronevskite.jpg|náhľad]] --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 18:41, 11. marec 2026 (UTC) == Aktualizácia == Ahoj, môžeš [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky]], pls, aktualizovať? Je to staré skoro 5 rokov. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:39, 24. marec 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Nazdar. Hej, môžem tie údržbové zoznamy ev. aktualizovať podľa najbližšieho dumpu (začiatkom apríla), aj keď teda ich reálna využívanosť je v podmienkach skwiki bohužiaľ marginálna. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:58, 24. marec 2026 (UTC) :Vďaka.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:42, 25. marec 2026 (UTC) ::{{re|Lalina|s=1}} Aktualizoval som všetky generované [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|údržbové zoznamy]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:21, 3. apríl 2026 (UTC) :::Vďaka a pekné sviatky.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:02, 3. apríl 2026 (UTC) == Cron == Ahoj, pre istotu dávam vedieť explicitne: niektoré procesy, ktoré spúšťam dlhodobo manuálne a nezaregistroval som u nich žiadne problémy, som práve nastavil pomocou cronu, aby sa spúšťali každý deň o 9:00 automaticky. Mám to na pracovnom clusteri, práva sú nastavené len pre mňa, takže by nemalo dôjsť ani k žiadnemu problému z tohto hľadiska. Behám tak Discord bota už asi pol roka (párkrát denne cez cron) a nezaregistroval som žiadny problém. Ide o nejaké malé úpravy na základe CheckWiki (mazanie duplicitných kategórií, kapitalizácia prvého písmena kategórií (okrem [[:Kategória:iOS]]), odstraňovanie tagov <nowiki><b></b></nowiki>, odstraňovanie hrubého textu v nadpisoch, odstraňovanie bieleho znaku na začiatku DEFAULTSORTu) - kód je prakticky identický s [https://public-paws.wmcloud.org/User:KormiSKbot/general.ipynb týmto Jupyter notebookom]. Môžeš skontrolovať, ak myslíš, že je to potreba. Rádovo ide typicky o jednotky úprav, nie je to nič veľké, ten dump z CheckWiki je aj tak asi len raz týždenne. Za prípadne rady/komentáre budem rád! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:57, 8. apríl 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} No problem, nemám momentálne čas skúmať úpravy, skôr ak mi niečo padne do oka v rámci sledovaných s. Napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8195149 toto] je skôr kontraproduktívny typ zásahu – ide o markup, nie súčasť výstupu pre čitateľa a na klávesnici sa pri editovaní výrazne praktickejšie zadávajú bežné ASCII znaky, než ich typograficky korektné ekvivalenty. Rozumiem, že Fillos ešte v 2024 iniciatívne „riešil typografiu“ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7904251] a ty si s tým teraz len zosúladil volania, no osobne by som to skôr presunul späť na pôvodný ASCII tvar. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:13, 8. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Teslaton}} Nejde mi o skúmanie úprav, skôr som ti chcel dať vedieť dopredu. Keby si na niečo natrafil, určite daj vedieť. ::A hej - na tamto narazil {{Re|Jetam2}}, tak som to chcel zjednotiť, ale nezaregistrovali sme diskusiu u teba a [[Diskusia_s_redaktorkou:Lalina#Šablóny|u Laliny]], tú som si všimol až dodatočne (na základe vykonaných úprav). Zaráža ma skôr, že to Fillos v 2024 presunul napriek tej diskusii u Laliny, v ktorej si reagoval. Našťastie mojich úprav nebolo toľko, ale tiež som zvažoval, že naspäť by to bolo lepšie, akurát to potom vyžaduje i všetky tie šablóny popresúvať naspäť... a to je práca skôr na zajtra. Upraviť backlinky nie je inak problém, to urobím. ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:18, 8. apríl 2026 (UTC) :::Súhlas, praktickejšie je v „backende“ s „-“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:30, 8. apríl 2026 (UTC) :::Ako toto je marginalita, nič zásadné sa nestane ani keď to už zostane takto (aj tak tu už medzi š. existuje mix tých tvarov: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2F+-+%2F&ns10=1][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2F+%E2%80%93+%2F&ns10=1]), len teda nejde v tomto prípade jednoznačne o prínosnú úpravu. :::Čo mi príde principiálne podstatné, je zachovať pokiaľ možno kolaboráciu, vrátane avizovania a debát o zámeroch tu on-wiki. Nie všetci sú milovníci gamerských instant četov (pre zaujímavavosť, aká časť aktívnejších redaktorov, napr. tých s hl. právom [https://quarry.wmcloud.org/query/37343] býva bežne prítomná na Discorde?) a wiki je do veľkej miery samonosná, čo sa týka debát a kolaborácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:35, 8. apríl 2026 (UTC) ::::Pre info: Z daného zoznamu 12. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:46, 8. apríl 2026 (UTC) :::Inak to presúvenie na spojovníky mi zrovna neprišlo nejšťastnejsie, ale budiš. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:28, 9. apríl 2026 (UTC) == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Pracuje sa == Ahoj, keď botom odstraňuješ túto šablónu, bolo by možné capnúť nejaké upozornenie na redaktorskú stránku toho, kto tam šablónu vložil/kto stránku? Minimálne napr. na stránkach, ktoré majú v histórii len málo položiek, by to nemuselo byť až také strašné, a myslím, že u väčšiny ostatných by to až taký problém byť nemusel... Dávam na zváženie, lebo u mnohých na to autor zabudne a vlastne ho nikto neupozorní. Alternatívne by sa dal niekde viesť zoznam (iný, než tvorí tá kategória) a z neho upozorňovať ľudí manuálne. Dík za zváženie! ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 07:22, 3. máj 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Dá sa všeličo, len treba viac životov, pocit zmysluplnosti a strašne veľa motivácie – pričom z tých zložiek väčšinou neoplývam, minimálne nie v tej miere ako pred 15 rokmi. Vyžadovalo by to komplexnejšiu logiku, namiesto súčasnej [[Princíp jednoduchosti|KISS]] implementácie, spočívajúcej v prostom porovnaní času poslednej revízie na množine čl. embedujúcich šablónu, by bolo treba iteratívne fetchovať obsahy historických revízií čl. a prehľadávať ich, aby sa zistilo, v ktorej rev. došlo k vloženiu šablóny (čo je navyše dobré robiť tolerantne voči revertom, pretože redaktor revertujúci nežiadúcu úpravu, ktorá okrem iného odstránila aj dotyčnú šablónu, nie je bežne totožný s redaktorom, ktorý tam šablónu cielene vložil a ktorý má byť adresátom prípadného upozornenia). Nie že by to bol neprekonateľný problém, nepríde mi to ale dostatočne zmysluplné na to, aby som tomu bol naklonený venovať čas. :Zásah štandardne vidno v sledovaných stránkach (zavedení redaktori, ktorí pri zavádzaní tejto funkcionality, zvykli generovať väčšinu prípadov zabudnutých {{tl|Pracuje sa}} si zvyknú dávať zakladané a netriviálne rozširované čl. medzi sledované) plus v [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu|príslušných tracking kategóriách]], pričom tvoria len približne 7 % všetkých čl. označených na úpravu (po ~15 rokoch prevádzky). Nech by malo upozorňovanie trebárs aj 50-percentnú úspešnosť (čo je asi príliš optimistické, pri notorických rozkafrávačoch a odkladačoch je pravdepodobné, že by rovnako dobre odložili aj reakciu na notifikáciu), stále prinesie len vcelku marginálnu redukciu označených článkov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:07, 5. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Teslaton|s=1}} Samozrejme, je mi jasné, že to by nebol easy task. Kde vidíš, kto konkrétne stránku sleduje? Viem, že v info o stránke je počet, ale neviem, kde je identita. Inak som práve zistil/si znovuuvedomil, že existuje [[Kategória:Wikipédia:Články na úpravu po odstránení Pracuje sa]], ktorá je vlastne asi dostatočne dobrá na to manuálne pingnutie ľudí. To mi asi nakoniec i stačí. 7% asi nie je ani toľko, koľko by som čakal. Ale myslím, že tento návrh je tiež niečo, čo zaradím do kolónky "hodilo by sa robiť" a nakoniec na to po týždni zabudnem... :) ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:45, 5. máj 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} Informácia, kto konkrétne čo sleduje, nie je, aspoň pokiaľ viem, verejná (by design, z privacy dôvodov). Na veľkej časti iných wiki je dokonca prahová hodnota počtu, ktorý sa už zobrazí ako konkrétna hodnota v informáciách o stránke, nenulová (30 sledujúcich) a ak sleduje menej, zobrazí sa len že < 30. Je možné, že existuje nejaký autorizovaný developerský prístup k tým dátam, resp. role, ktoré majú oprávnenie k tomu pristupvoať, to som neskúmal, no bežní správcovia ani boti k tomu myslím prístup nemajú, rovnako v quarry replikách nie sú viditeľné dotyčné tabuľky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:58, 5. máj 2026 (UTC) == MediaWiki:Gadget-massPatrol.js == Ahoj, nevím, jestli už jsem na to neupozorňoval, ale je potřeba fixnout [[MediaWiki:Gadget-massPatrol.js]], protože dlouhodobě nefunguje (asi v duchu [https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3AGadget-massPatrol.js&diff=24342318&oldid=20637273]). A zároveň by tedy bylo dobré mít sk ekvivalent [[:cs:MediaWiki:Gadget-patrolRevisions.js]], o čemž jsme mluvili s {{U|KormiSK}}. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:17, 8. máj 2026 (UTC) :{{re|OJJ|s=1}} {{Hotovo|Ok}}, aktualizoval/doplnil som. Udržiavateľnosť nie je ideálna, keďže lokalizačné reťazce sú v nich ako literály natvrdo v zdrojákoch (pričom patrolRevisions ich neobsahuje zas tak málo), tak snáď aktualizácie nebudú potrebné často. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:09, 19. máj 2026 (UTC) == WikiCitátor gadget == Ahoj, keď sme už pri [[MediaWiki]] mám otázku ohľadom [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2015#Gadget]] ⮕ [[Redaktor:Fillos X./common.js]]. Dávnejšie som si to dal implementovať do rozhrania, aj mi to pekne v zdrojáku fungovalo. Neviem či to bolo tým dávnejším výpadom Wiki alebo zmenami v softvéri, no daná vec mi už nefunguje. Je nejaký možný spôsob aby sa v zdrojáku obnovila funkcia citátora? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:45, 19. máj 2026 (UTC) :{{re|Fillos X.|s=1}} Hej, toto už odnedávna nefunguje, pretože zaviedli (v reakcii na zneužitie niekým niekde) striktnejšiu script source policy, znemožňujúcu zavádzanie skriptov mimo explicitne whitelistnutých WMF domén. Nepomôže ani presun kódu gadgetu sem na wiki, musel by som aj backend presunúť do WMF hostingu, aby ho gadget dokázal prevolávať (čo nie je neriešiteľné, vyžadovalo by to ale robotu s ohľadom na kompatibilitu zase backendového kódu). Alebo prekopať formu komunikácie medzi gadgetom a BE na takú, ktorá by nenarážala na script source policy (neskúmal som, či to je principiálne realizovateľné, je možné cez OAuth integráciu alebo inú metódu spomínanú v [[:mw:Manual:CORS]] by to šlo). :Ak chceš citátor používať, odporúčam standalone rozhranie cez https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ a klasický copy&paste (sám ho roky používam primárne takto). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 19. máj 2026 (UTC) == Otváranie externých odkazov na novej karte == Ahoj, mohol by si, pls, urobiť otváranie externých odkazov automaticky na novej karte? Majú to tak na cs wiki a je to praktickejšie. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:54, 25. máj 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Do nového okna ľubovoľný odkaz triviálne a rýchlo otvoríš cez [Ctrl+klik], prípadne cez kontextové menu (klik pravým tl.). Príde mi absurdné na takúto vtákovinu zakladať nástroj. Napriek tomu, ak sa nazbiera viacero záujemcov, pokojne ho založím. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:05, 25. máj 2026 (UTC) ::Viem ako sa otvára externý odkaz, ale OK.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:30, 25. máj 2026 (UTC) == Technická otázka == Ahoj, chcem sa spýtať, či nie je nejaký chytrý spôsob okrem robenia viac-menej „na slepo“ ako sa dajú nájsť dané úkony efektívnejšie, spoľahlivejšie a rýchlejšie. Niektoré veci sa mi darí dohľadať cez [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C5%A0peci%C3%A1lneStr%C3%A1nky zoznamy], [[:Kategória:Wikipédia:Správa|kategórie]], prípadne kódom vo vyhľadávači vo Wiki (a následne ich opraviť). Každopádne ide o: # príklad [https://sk.wikipedia.org/wiki/Rovina_(Unicode)] = spôsob detekcie článkov, v ktorých sú referencie ale samotná záverečná sekcia absentuje. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AJetam2%2Fpieskovisko12&diff=8220269&oldid=8184474] = nájdenie funkčných kategórii v redaktorských pieskoviskách. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Politick%C3%BD_syst%C3%A9m_Spojen%C3%BDch_%C5%A1t%C3%A1tov_americk%C3%BDch&curid=664318&diff=8226318&oldid=8003542] = jasná absencia [[Šablóna:Preklad|prekladu]] v článku, zisteného z histórie (pri založení) článku. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dmitrij_Vladimirovi%C4%8D_Jaro%C5%A1enko&diff=8226190&oldid=7701027] = umiestenie obr. v rámiku v IB. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Metallica&action=edit&section=19] = články s rozbitými časovými osami (time-line). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:50, 30. máj 2026 (UTC) :# {{re|Fillos X.|s=1}} dá sa offline, regex resp. procedurálnym skenom db. dumpu, šiel by vyplúvať taký údržbový zoznam, neviem ale či je to zas tak pálčivé. Resp. môžem ev. skúsiť napísať regex, ktorým by to šlo vyfiltrovať v [[Wikipédia:AutoWikiBrowser|AWB]] (po stiahnutí akt. dumpu), ak máš ambíciu sa s tým hrať. :# mám tam na to SQL: ''[[:quarry:query/79649|Possibly miscategorized user pages (skwiki)]]'', vieš si ho forknúť k sebe, následne kedykoľvek zbehnúť, stiahnuť výstup vo formáte „wikitable“, zobraziť si ho ako náhľad na pieskovisku a preklikávať sa na jednotlivé stránky (najnovšie sú na konci). Len teda zakomentovávať má zmysel len kategórie, ktoré sú skutočne obsahové. :# tiež by v princípe malo ísť cez Quarry, môžem ev. napísať dotaz. :# dá sa vyhľadávaním, napr. <code>hastemplate:"Infobox Biatlonista" insource:/foto *= *\[\[/</code> [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=hastemplate%3A%22Infobox+Biatlonista%22+insource%3A%2Ffoto+*%3D+*%5C%5B%5C%5B%2F]. Bude ale asi treba takto per jednotlivé infoboxy, keďže niektoré stále vyžadujú celý markup obrázku (+ bez zúženia na konkrétnu šablónu cez ten predikát to bude mať tendenciu narážať na časový limit). :# dá sa úplne obyčajným vyhľadávaním frázy, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=%22Timeline+generation+failed%22]. :--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:23, 30. máj 2026 (UTC) gq1w1065nu3dxn0ptqg8c9ffiv4qtvv 8226367 8226339 2026-05-30T18:37:59Z Teslaton 12161 /* Technická otázka */ @[[Redaktor:Fillos X.]] ad 3.: doplnil som odkaz na dotaz, ktorý ich vyplúva, prečítaj si ale pls. k prípadnému dopĺňaniu 8226367 wikitext text/x-wiki <div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size: 85%;"> Archív: [[/Archív 2015|2008{{--}}2015]]&nbsp;· [[/Archív 2016|2016]]&nbsp;· [[/Archív 2017|2017]]&nbsp;· [[/Archív 2018|2018]]&nbsp;· [[/Archív 2019|2019]]&nbsp;· [[/Archív 2020|2020]]&nbsp;· [[/Archív 2021|2021]]&nbsp;· [[/Archív 2022|2022]]&nbsp;· [[/Archív 2023|2023]]&nbsp;· [[/Archív 2024|2024]]&nbsp;· [[/Archív 2025|2025]] </div> {{RIGHTTOC}} == Prečo vo faktografickom súhrne o Tisovi sú nejaké hodnotiace súdy? == Prečo vo faktografickom úvodnom súhrne o Tisovi sú nejaké hodnotiace súdy a nie je to v časti Hodnotenia, keď je to vyslovenie polemika a hodnotenia, nie fakty, ale len o individuálnych názoroch? Polemika o tom, ako niektorí historici hodnotia či to je alebo nie je to alebo tamto vo faktografickom úvode ale nie v sekcií Hodnotenia. Tam majú byť fakty. Nie to čo si kto o tom myslí, nejaký konflikt. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-12144-0|&#126;2026-12144-0]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-12144-0|diskuse]]) 20:13, 6. január 2026 (UTC) :1. nie sú tam žiadne individuálne názory, je to jednovetové zhrnutie ohľadom existencie odborných polemík k tej veci, rozsahom plne adekvátne do úvodu. Podrobnejšie sa to dá pokojne rozpísať v niektorej sekcii. 2. ide o konsenzus dosiahnutý po viacerých kolách editačných a diskusných ťahaníc, viď história úprav čl. a príslušné diskusie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:25, 6. január 2026 (UTC) ::Zložené súvetie na tri riadky je ťažko označiť za len jednú vetu. Celá tá "veta" je informácia o nejakej polemike, za čo asi bol odsúdený a ako zdroje sú individálne názory autorov, dosť obmedzený počet. Nie je to faktografický údaj. O každej jednej udalosti je možné tak uviesť, že existujú aj nízory, ktoré si myslia niečo iné. Ale tam má byť len fakt. Z čoho bol obvinený, za čo odsúdený. Nie nejaké hodnotiace úsudky, z akej kategórie to boli zločiny. NA to by mala byť sekcia Hodnotenia, kde napríklad pri Matici sa napíše názor a nasleduje proti názor. V opačnom prípade, je možné úvod rozšíriť aj o informáciu, podľa niektorých historikov, to bol politický proces a iné. V súhrne by nemali byť zdôvodnenia, polemiky. Je tam vymenované z čoho bol obvinený. To je fakt. K čomu je v úvode informácia, že nejaký historici sa nevedia zhodnúť o kvalifikácií skutkov? Rovno tam môže byť polemina, kto si myslel že mal byť súdený, popravený. Za mňa, nemá to čo byť v úvode. Od toho je ďalší text, odstavce. Nie je to spomenuté ani v poprava. Neviem to zaradiť. Tiso bol z niečoho obvinený. To je fakt. Ale čo tam robí diskusia o tom, že historici medzi sebou sa hádajú, o aké asi zločiny išlo? Ako chcete, Tiso nebol súdený ani obvinený podľa Norimberskej charty. Ak by bol, bolo by to presne definované. Mne to príde ako diskusia, bol súdený na základe práva ČSR a niekto tam do toho umelo strčí polemiku, že ak by to bolo podľa Norimbergu, čo by to asi tak mohlo byť. To si myslím, má byť v hodnotení. Nie je to fakt, ale názor. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-12144-0|&#126;2026-12144-0]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-12144-0|diskuse]]) 20:58, 6. január 2026 (UTC) == Encyklopedická významnosť == Dobrý deň, v článku o bejzbalovom klube Bratislava Phoenix, ktorý som vytvoril som práve zaznamenal poznámku o nutnosti splniť kritériá významnosti, ktorú ste tam priložili. Som zmätený, pretože - ide o bejzbalový klub na Slovensku s dvojročnou históriou (jeden z dvoch, ktoré majú aktuálne svoje heslo, ten druhý je navyše dlhodobo nefunkčný, napriek tomu svoje heslo má) - a spĺňa podľa mňa podmienku nezávslých zdrojov (aktuality.sk, slovakiabaseball.com, supercup.cz - to všetko sú nezávislé zdroje) Prosím o upresnenie, aké konkrétne zdroje informácií by mal športový klub spĺňať na to, aby mal zverejnené heslo vo wikipedii. Ďakujem --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 12:17, 15. január 2026 (UTC) Zároveň by som poprosil o vysvetlenie, nakoľko je "nevýznamný" príspevok o športovom klube, ktorý podporuje vo svojej činnosti desiatky mladých ľudí. Ešte raz vďaka --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 12:19, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Webdoomm|s=1}} Dobrý deň. Zdroje v článku sú momentálne buď primárne (vlastný web, rozhovor s manažérkou), alebo nezávislé, bohužiaľ ale v rozsahu triviálnych zmienok. Prejdite si text odporúčania [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]], aké nezávislé zdroje sú potrebné na doloženie encyklopedickej významnosti niečoho. Podpora desiatok mladých ľudí samozrejme spoločensky nevýznamná nie je, realizujete nepochybne prínosnú vec, zo samotnej tejto skutočnosti ale nevyplýva nijak automaticky encyklopedická významnosť. Wikipédia [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|nie je databáza všetkého]], je to všeobecná encyklopédia s nejak postavenými formálnymi kritériami významnosti. Obdobne by ste zrejme neočakávali heslo o mládežníckom športovom klube v papierovej alebo online [[Encyclopaedia Beliana|Beliane]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:35, 15. január 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za odpoveď, vážim si Váš čas aj snahu pomôcť, ::dnes, či zajtra sa pokúsim zamyslieť nad tým, ktoré zdroje ešte doplniť (máme články o našej činnosti aj z ďalších médií), prosím len o zváženie nasledujúcich faktov: ::- Bratislava Phoenix je aktuálne jeden z najrýchlejšie rastúcich bejzbalových klubov na Slovensku (áno, je ich málo, ale práve preto musíme pracovať na popularizácii športu) ::- zároveň je to druhý najväčší baseballový klub v Bratislave (to je skrátka fakt) ::- možnosť relevantných zdrojov je pri kluboch v minoritných športoch na Slovensku nižšia, ako pri hokeji, futbale, či možno ešte basketbale (zmienka na oficiálnej stránke SBF - slovakiabaseball.com nie je podľa mňa triviálnou zmienkou - ale súhlasím - doplním ďalšie) ::- k rozvoju bejzbalu ako takého patrí šírenie povedomia o ňom a podľa mňa presne na to slúži aj wikipedia (inak nemá zmysel prakticky žiaden článok o tomto športe na wikipedii) ::Ešte raz vďaka za konštruktívnu kritiku, článok doplním o ďalšie zdroje --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 13:57, 15. január 2026 (UTC) :::Dobrý večer, :::doplnil som zdroje o odkazy na články v sme.sk, trnavskyhlas.sk, slovakiabaseball.com (to je oficiálna stránka Slovenskej bejzbalovej federácie) aj o odkazy na youtube, kde sa nachádzajú reportáže TV JOJ a TV Ružinov (chápem, že toto možno bude problém, ale pre istotu som ich pripojil). :::Pevne verím, že už je heslo ozdrojované dostatočne, prosím o spätnú väzbu. Ďakujem za spoluprácu --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 16:15, 15. január 2026 (UTC) ::::A dovolím si ešte doplniť príklad na random team a jeho heslo na Wikipedii: ::::[[ŽHK Iskra Banská Bystrica]] - 1 funkčný odkaz na 1 web a predsa existuje ::::podobných hesiel som našiel v priebehu piatich minút niekoľko (aj futbalových), dúfam teda, že sa zhodneme na tom, že heslo o Bratislava Phoenix nielenže spĺňa vyžadované štandardy, ale ich ešte vysoko prekračuje (odkazy na najrelevantnejšie profesionálne národné aj nadnárodné weby, odkazy na mienkotvorné médiá, vlastná prítomnosť na webe) --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 16:28, 15. január 2026 (UTC) :::::{{re|Webdoomm|s=1}} Za mňa je významnosť stále diskutabilná, kolega už ale stihol údržbové šablóny z čl. vyhádzať a šport nie je moja doména, takže sa v tom ďalej nejdem angažovať (hoci by tomu podľa mňa prospela [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|diskusia a hlasovanie o poenchaní]], podobne ako aj počinom typu odkazovaná [[ŽHK Iskra Banská Bystrica]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:11, 15. január 2026 (UTC) ::::::Dobrý večer, ::::::tá Iskra je v tom pravdupovediac nevinne, podobne vyzerajú desiatky ďalších hesiel športových klubov (spravil som rýchly rešerš) a nemyslím si, že je cieľom vymazať polovicu športových hesiel na Slovensku. ::::::Pevne verím, že relevantnosť tohto hesla som nielen dokázal, ale aj v budúcnosti dokážem. Bejzbal je šport, ktorý si zaslúži svoje miesto v spoločnosti. ::::::Ďakujem --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 18:35, 15. január 2026 (UTC) ::::::ta Iskra je v tom nevinne - podobne vyzeraju desiatky dalsich clankov o slovenskych kluboch. Inymi slovami, dovolim si tvrdit, ze ak by sa nastaviki pravidla tak tvrdo, s --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:01, 15. január 2026 (UTC) :::::::Áno, množstvo historických čl. by v takom stave dnes na wiki neprešlo, priority a prístup k vynucovaniu požiadiaviek sa v čase vyvíjajú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:17, 15. január 2026 (UTC) ::::::::Ak sa smiem spýtať, prečo ste označili článok o Bratislava Phoenix na zmazanie? Rozumiem, že nie je Vašou šálkou kávy, ale verím, že som uviedol dosť argumentov proti takýmto krokom. Kroky užívateľa ~2025-42361-29, ktorý ani len nereaguje na moje snahy o diskusiu sú pre Vás dostatočným argumentom? --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:45, 19. január 2026 (UTC) :::::::::{{re|Webdoomm|s=1}} Je to štandardný postup, ako riešiť revertovacie spory ohľadom ponechania nejakého článku. Práve tam ([[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Bratislava Phoenix|na stránke návrhu]]) je priestor na diskusiu a argumenty pre/proti ponechaniu. Ak prevážia argumenty (a následne platné hlasy) pre ponechanie (resp. presnejšie: stačí ak neprevážia hlasy pre výmaz), bude článok ponechaný a ďalšie ťahanice ukončené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:49, 19. január 2026 (UTC) :::::::::jj, už som to pochopil. ďakujem za vysvetlenie, svoje základné argumenty som tam uviedol, teším sa na prípadnú diskusiu. --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:51, 19. január 2026 (UTC) == Obrázky v kalendári == Ahoj, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2019&oldid=8146973 mne tie obrázky] končili pri 23. decembri a boli tam ešte 3 riadky. To isté rok [[2018]], teraz to končí pri 2. novembri a je tam veľa miesta na obrázky. Aký presah máš na mysli (ale vysvetli mi to laicky, pls). Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:27, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Nazdar. Pozeral som to znova a má sa to nasledovne: je pravda, že kto používa predvolený skin (nový Vector, cez URL jednorazovo vynútiteľný doplnením parametra <code>?useskin=vector2</code>), ktorý na rozdiel od starších skinov zaviedol limitáciu max šírky obsahového stĺpca (takže sa dlhšie riadky zalomia a tým nafukujú výšku stĺpca oproti stavu bez limitovanej šírky), končia mu portréty aj pred redukciou zhruba na úrovni konca obsahu. Osobne zjavne nie som reprezentatívna vozrka, keďže používam od začiatku dodnes stále Monobook (jednorazovo <code>?useskin=monobook</code>), ktorý limitáciu šírky nemá a vyzerá to v ňom pred redukciou takto: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2019&oldid=8146973&useskin=monobook]. Platí ale, že neprihlásení desktopoví čitatelia (a zrejme aj väčšina prihlásených) to budú vidieť najčastejšie cez defaultný skin, ktorým je nový Vector, takže ak trváš na obrázkoch až po koniec, vráť to prípadne. :Iná samostatná nevýhoda takého množstva portrétov je ale tá, že v mobilnom zobrazení (ktoré je posledných ~8 rokov medzi bežnými čitateľmi už prevládajúce) je človek pri bežnom zobrazení na výšku na smartfónoch nútený ich všetky preskrolovať, aby sa dopracoval k samotnému obsahu sekcie (keďže tam sú prezentované ako súvislý blok obrázkov nie povedľa, ale pred dotyčnou sekciou). Čo vie byť dosť iritujúce. Aj pre toto má normálne zmysel nepreháňať to s množstvom bezprostredne nadväzujúcich floating obrázkov a v bežnom článku by bol blok takmer dvadsiatich, ako sa postupne stalo bežným v týchto zoznamoch úmrtí, úplne neprijateľný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:19, 15. január 2026 (UTC) == Kategória:Piesočné duny == Nazdar, všetko dobré v tomto roku. Ja len, že pridávanie <nowiki>Kategória:Piesočné duny</nowiki> do článkov o púšťach je presne to isté, ako pridávanie <nowiki>Kategória:Kolesá</nowiki> k článkom o jednotlivých automobiloch. Netreba to robiť. Poopravujem to.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:24, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Pelex|s=1}} Tak nie každá púśť je zrejme piesočná, sú aj iné typy púští. Niekde to majú riešené podkategóriou [[:en:Category:Ergs|ergs]] ([[:cs:Kategorie:Ergy|ergy]]), ktorá potom je radená (aj) v tejto pieskovodunovej. Nevedel som ale jednak, či sa ten výraz používa aj na Slovensku, plus mi tú kat. neprišlo nutné podrobnejšie štrukturovať ani z pohľadu počtu hesiel, ktoré tam na skwiki momentálne má zmysel radiť. Ale uprav ako uznáš, samozrejme, máš na to asi lepšie predpoklady. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:36, 15. január 2026 (UTC) == Twinkle == Ahoj, pár dní dozadu som sa dozvedel o existencii [[En:Wikipedia:Twinkle|Twinkle]], malo by zmysel niečo také importovať aj u nás? Resp. stálo by to za námahu spustiť to? S prekladmi atp. by som prípadne pomohol, keby na to došlo. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:59, 18. január 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Importovať myslíš ako zavádzať ho sem ako oficiálny admin gadget, zavádzateľný zapnutím v nastaveniach? Neviem, nevyzerá to byť zrovna lightweight projekt, pozrám že odorúčaný postup deploymentu majú momentálne riešený už samostatným Node.js projektom ([https://github.com/wikimedia-gadgets/twinkle-starter twinkle-starter]) len na vygenerovanie všetkých závislostí, čo treba následne narvať do lokálneho MW projektu. Plus následne to potom treba aj udržiavať, inak to zastará. :Ako osobne mi nechýba, čiastkové veci sa dajú automatizovať custom skriptami a nemám pocit, že by tu flow admin akcií bol taký, že by boli na efektívne zvládanie vyložene nutné gadgety. :Ak máš záujem ho používať, bolo by zrejme dobré vyskúšať si ho najprv cez user script (kde ale upozorňujú, že môže byť problém so spoľahlivosťou zavádzania), prípadne na wiki kde je dostupný. Resp. potom [[Redaktor:OJJ|OJJ]] aj niektorí globálni patrolleri používajú fork [[:m:User:Xiplus/TwinkleGlobal|TwinkleGlobal]], ktorý ak správne rozumiem poskytuje nejakú podmožinu Twinkle funkcionalít naprieč všetkými projektami, pričom ho stačí zaviesť si centrálne. Neviem ale ako je to s jeho lokalizovateľnosťou, otagované zhrnutia čo evidujem na rôznych projektoch sú spravidla v angličtine. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:24, 18. január 2026 (UTC) ::Áno, presne to som myslel. A presne som si nebol istý, či teda vlastne poskytuje niečo, čo by sme úplne využili; viem, že OJJ má kopu gadgetov, ale na vkladanie {{tl|Exp}} či {{tl|UU}} to vyložene nepotrebujem. Skôr napr. by to napr. bolo zaujímavé, ak to urobí celý proces nominácie na zmazanie (článok, stránka, i upozornenie na WP:SNZ). Ten GitHub som práve zaregistroval, preto som si vravel, že by to nemuselo byť úplne náročné; ale GitHub či inštaláciu týchto vecí úplne detailne neovládam a v JS nie som vôbec expert. Dík za názor teda, nechám to nateraz tak. Možno sa na to niekedy mrknem lokálne. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:28, 18. január 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} GitHub len hostuje repo, ten Node.js projekt si odtiaľ lokálne naklonuje (alebo prosto len stiahne) a spustí ten, kto plánuje Twinkle závislosti na nejakej wiki zakladať alebo aktualizovať. Plus teda lokalizáciu by bolo potrebné spáchať (s Twinkle prefixom je na TW zhruba [https://translatewiki.net/w/i.php?limit=500&search=intitle%3ATwinkle+intitle%3A%2Fen&title=Special%3ASearch&profile=advanced&fulltext=1&ns8=1&ns1206=1&searchToken=5mbs76fckdl9yqvnwyk17i788 400 položiek], pričom cs lokalizácia ako najpohodlnejší vzor vyzerá že existuje len v štádiu čiastkových pokusov [https://translatewiki.net/w/i.php?search=intitle%3ATwinkle+intitle%3A%2Fcs&title=Special%3ASearch&profile=advanced&fulltext=1&ns8=1&ns1206=1]) a predpokladám že aj nejakú konfiguráciu, zahŕňajúcu miestne varianty údržbových a upozorňovacích šablón. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:46, 18. január 2026 (UTC) ::<small>Kdysi dávno jsem to překládal do češtiny a převáděl určité funkcionality, ale pak to nějak technicky přestalo fungovat, tak jsem na větší aktivity v tomto rezignoval. Nabízelo to zejména pár tlačítek navíc, de facto různé způsoby vrácení zpět, rollback se shrnutím, redirect na diskusi atd. Pak to třeba nabízí rychlé srovnávání revizí a přednastavené šablony na rychlé smazání (které – když už jsem správcem na obou projektech – logicky nepotřebuji). ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 17:09, 18. január 2026 (UTC)</small> == [[Rebeka Cully]] == Zdar! Upravil som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rebeka_Cully&diff=prev&oldid=8156196 tvoju úpravu]. Manželov profil na olympic.sk nedokladoval info v článku. Rovnako treba citovať info podľa toho odkiaľ pochádzajú.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:37, 29. január 2026 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} Neodmazávaj ho odtiaľ pls., dokladá nezávisle, že bol profesionálny cestný cyklista (+ klub). A teda vďaka za zasvätený výklad, no kvôli takejto chobotine mi pls. fakt pokiaľ možno nepíš, je to stata času na oboch stranách. Obzvlášť nie, keď ide o úpravu, dopĺňajúcu množstvo aspektov, ktoré si jej tam v rámci 100WD hektiky vynechal. Áko výzva fajn, len je to N-tý čl. v poradí, kde úplne zjavne cieliš na kvantitu namiesto kvality. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:49, 29. január 2026 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} Pre protokol, tým ťa nehcem nijak demotivovať, pridaná hodnota tých článkov tu, napriek prevažne výhonkovému rozsahu, stále je. Akurát vety typu ''„Od troch rokov začala s plávaním, s tím prestala v 17tich.“'' mi prídu (odhladnuc od hrúbky) štylisticky už vcelku na hranici infantilnosti na encyklopedickú biografiu športovca. Je možné, že už LLM by vyplulo serióznejšie znejúci životopis. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 30. január 2026 (UTC) ::Tie citácie treba vkladať poriadne, to je všetko. Ak myslíš, že nie je nutné zachádzať do chobotín tak do nich nezachádzaj. Budem len rád.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:11, 30. január 2026 (UTC) :::{{re|Jetam2|s=1}} Keď sa pri vyložene že odfláknutom článku začneš obsesívne dožadovať overkill formy citovania (samostatné per-word citácie), je to proste na smiech. To je všetko. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:15, 30. január 2026 (UTC) ::::Žiadny overkill. Vkladanie citácii priamo za citovanú informáciu je standard practice.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:57, 30. január 2026 (UTC) :::::Je priamo za vetou – mimo veľmi výnimočných prípadov je to dostatočná granularita. Ak aj je vo vete viacero aspektov, považujem (zvyčajne) za overkill trúsiť citácie za jednotlivé slová alebo fragmenty vety, najmä ak to znamená absurdný nárast množstva redundantných výskytov citácií. Keď sa už totiž človek ponorí do tej per-word úrovne, môže ich byť potrebný N-násobok, keďže pre jednoznačnosť potom patria prakticky za každé slovo/fragment. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 30. január 2026 (UTC) == Aktualizácia infoboxu - minerál == Zdravím, Ako môžem urobiť aktualizáciu infoboxu: minerál? Potreboval by som do šablóny pridat položku symbol, alebo IMA symbol, viď táto angl. wikipédia: https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_mineral_symbols Od roku 2021 majú všetky minerály pridelené symboly (Warr 2021 - https://doi.org/10.1180/mgm.2021.43). Všetky nové minerály podliehajú priradeniu a schváleniu symbolu a je to pevná súčasť schvaľovacieho procesu IMA-CNMNC. Je to obdoba chemických značiek prvkov. Bolo by fajn, keby to bolo súčasťou infoboxu minerál. Postupne by som ich dopĺňal. Skúšal som Symbol pridať ako nezdokumentovaný parameter, ale nezobrazuje ho, napr. tu: [[Vegrandisit]] dik --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 07:42, 27. február 2026 (UTC) :→ [[Diskusia k šablóne:Infobox minerál#Doplnenie Symbolu do šablóny]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:17, 27. február 2026 (UTC) == Neozdrojované miesto narodenia == Ahoj, príde mi neprístojné si vypisovať na redaktorskej stránke Mineralog sk, preto ti píšem sem. Veľmi dobre tomu rozmiem a viem ako majú vyzerať články na wikipédii, predovšetkým že treba 2NNZ a podobne. Väčšinou používam zdrojovú publikáciu Cambel, B., Slavkay, M., Kaličiak, M.: Významní slovenskí geológovia. Biografia, Veda, 2000, Bratislava, a/alebo oficiálne publikované biografie z printových odborných publikácii, ktoré sú aj bežne online (napr. na stránkach časopisov Mente et Malleo, Geologické práce Správy, Mineralia Slovaca). V tých textoch, ktoré tu vznikli je pridaných množstvo informácii, ktoré nie sú ozdrojované, lebo nie je štandardom citovať každé jedno tvrdenia. Mimochodom časť tých textov som už preriedil alebo dohľadal citácie. Mnohé informácie však považujem za všeobecne známe, napr. že [[Pavel Uher|Palo Uher]] je z Bratislavy vedia asi všetci študenti čo študovali geológiu a nie je ani štandardom teraz citovať tieto veci v každej biografii. Vôbec som nepátral, či je miesto narodenia v zdrojovej literatúre. Tieto veci bežne necitujeme, ak ich niekto v texte uvádza a nemáme dôvod ich spochybňovať uvádzame ich. Pri mieste narodenia nie je citácia ani v klasických článkoch o [[Robert Fico|Ficovi]], [[John Lennon|Lennonovi]]... môžem dať X príkladov. Ale ako kukám uplne prekvapivo je ale pri [[Bohuslav Cambel|B. Cambelovi]]. Ak teda ako nezávislý pozorovateľ tvrdíš, že pri M. Šujanovi som tam nemal čo vkladať miesto narodenia (to akceptujem), čo s tými príbuznými? Dať to celé preč? Odstránenie tejto súvislosti považujem za oveľa pohoršujúcejšie ako chýbanie meista narodenia.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 15:07, 27. február 2026 (UTC) :Ten Mineralog Sk to už vyriešil dokonca k mojej spokojnosti.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 15:22, 27. február 2026 (UTC) :{{re|Pelex|s=1}} K príbuzným som tam doplnil citáciu, viď úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8172734], ktorá to v nejakom rozsahu, s prižmúrením oka dokladá; bohužiaľ s výnimkou otca. Čo sa týka iných, obzvlášť potom starších hesiel, iste, pokrytie už aj základných biografických náležitostí zdrojmi je tam ešte horšie. To mi ale nepríde ako dostatočný dôvod pokračovať tým smerom aj do budúcna. :Čo sa týka zdrojov, dátumy aj miesta narodení uvádzajú encyklopédie a biografické lexikóny, pre ľudí okolo herectva zvykne miesta narodení uvádzať SFÚ, pre ľúdí okolo literatúry SLC, pre hudobníkov HC, pre ďalších sú (v časti prípadov) dohľadateľné cez zdroje uvádzané v autoritnej db. SNK (tam ale treba dávať pozor na to, že preberajú aj z Wikipédie; býva tam v takom prípade uvedená ako zdroj, nie ale konkrétne pri údaji). Je tiež dobré skontrolovať dátovú položku na Wikiúdajoch (ak ešte nie je s novým resp. práve zakladaným čl. prepojená, tak ju vyhľadať na WD fulltextom, pre významnejšie osoby už zvyčajne existuje), aj tam môže byť údaj a zdroj uvedený. Pre ľudí, ktorí vyštudovali UK bolo miesto narodenia dlhé roky dostupné v absolventskej db., bohužiaľ pri nedávnej aktualizácii frontendu to odtiaľ, zrejme v súvislosti s ochranou os. údajov, odstránili (v časti prípadov sa dá pomôcť webovým archívom, ak boli výsledky vyhľadávania odniekiaľ linkované). Odkiaľ je dotyčný „rodákom“ zvykne byť uvádzané v medailónikoch v publikovaných rozhovoroch, resp. to je niekedy spomenuté aj priamo v rozhovore, atď. Kde to ale žiadnym takýmto zdrojom doložiteľné nie je, je asi najčistejšie riešenie to tam prosto neuviesť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:28, 27. február 2026 (UTC) :Plus teda, dnes už sa oplatí cvične pýtať aj LLM četbotov. Výstup sa síce nedá použiť ako zdroj, v niektorých prípadoch ale obsahuje použité zdroje, ktoré sa dá manuálne prejsť, resp. ak vráti konkrétny údaj, hoci aj čiastkovo, dá sa následne skúsiť dohľadávať (v kontexte mena osoby) už priamo ten (pri dátumoch v rôznych bežných formách zápisu) – je tak vyššia šanca nájsť prípadný relevantný zdroj, než úplne naslepo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:58, 27. február 2026 (UTC) == Skupinová úprava infoboxu minerál == Prosím, ako upravím v infoboxe v položkách bodová a priestorová grupa pre všetky existujúce minerály na kurzívu? Nie však všetky symboly sú písané kurzívou. Asi iba manuálne. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 10:53, 1. marec 2026 (UTC) == Vhodné foto == Zdravim, Prosím, ako môžem použiť fotky z tejto linky (vid obrazok označene cervenou) do infoboxu? Nie je to priamo na wiki, ale je to zrejme spriaznená databáza minerálov a fosílii. Ide to? Dik za radu. [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Mineralog_sk&action=edit&redlink=1 Mineralog sk] ([[commons:User_talk:Mineralog_sk#top|diskusia]]) [[commons:User_talk:Mineralog_sk#c-Mineralog_sk-20260311181000-Vhodn%C3%A9_foto|18:10, 11 March 2026 (UTC)]] [[Súbor:Telluronevskite.jpg|náhľad]] --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 18:41, 11. marec 2026 (UTC) == Aktualizácia == Ahoj, môžeš [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky]], pls, aktualizovať? Je to staré skoro 5 rokov. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:39, 24. marec 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Nazdar. Hej, môžem tie údržbové zoznamy ev. aktualizovať podľa najbližšieho dumpu (začiatkom apríla), aj keď teda ich reálna využívanosť je v podmienkach skwiki bohužiaľ marginálna. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:58, 24. marec 2026 (UTC) :Vďaka.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:42, 25. marec 2026 (UTC) ::{{re|Lalina|s=1}} Aktualizoval som všetky generované [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|údržbové zoznamy]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:21, 3. apríl 2026 (UTC) :::Vďaka a pekné sviatky.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:02, 3. apríl 2026 (UTC) == Cron == Ahoj, pre istotu dávam vedieť explicitne: niektoré procesy, ktoré spúšťam dlhodobo manuálne a nezaregistroval som u nich žiadne problémy, som práve nastavil pomocou cronu, aby sa spúšťali každý deň o 9:00 automaticky. Mám to na pracovnom clusteri, práva sú nastavené len pre mňa, takže by nemalo dôjsť ani k žiadnemu problému z tohto hľadiska. Behám tak Discord bota už asi pol roka (párkrát denne cez cron) a nezaregistroval som žiadny problém. Ide o nejaké malé úpravy na základe CheckWiki (mazanie duplicitných kategórií, kapitalizácia prvého písmena kategórií (okrem [[:Kategória:iOS]]), odstraňovanie tagov <nowiki><b></b></nowiki>, odstraňovanie hrubého textu v nadpisoch, odstraňovanie bieleho znaku na začiatku DEFAULTSORTu) - kód je prakticky identický s [https://public-paws.wmcloud.org/User:KormiSKbot/general.ipynb týmto Jupyter notebookom]. Môžeš skontrolovať, ak myslíš, že je to potreba. Rádovo ide typicky o jednotky úprav, nie je to nič veľké, ten dump z CheckWiki je aj tak asi len raz týždenne. Za prípadne rady/komentáre budem rád! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:57, 8. apríl 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} No problem, nemám momentálne čas skúmať úpravy, skôr ak mi niečo padne do oka v rámci sledovaných s. Napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8195149 toto] je skôr kontraproduktívny typ zásahu – ide o markup, nie súčasť výstupu pre čitateľa a na klávesnici sa pri editovaní výrazne praktickejšie zadávajú bežné ASCII znaky, než ich typograficky korektné ekvivalenty. Rozumiem, že Fillos ešte v 2024 iniciatívne „riešil typografiu“ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7904251] a ty si s tým teraz len zosúladil volania, no osobne by som to skôr presunul späť na pôvodný ASCII tvar. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:13, 8. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Teslaton}} Nejde mi o skúmanie úprav, skôr som ti chcel dať vedieť dopredu. Keby si na niečo natrafil, určite daj vedieť. ::A hej - na tamto narazil {{Re|Jetam2}}, tak som to chcel zjednotiť, ale nezaregistrovali sme diskusiu u teba a [[Diskusia_s_redaktorkou:Lalina#Šablóny|u Laliny]], tú som si všimol až dodatočne (na základe vykonaných úprav). Zaráža ma skôr, že to Fillos v 2024 presunul napriek tej diskusii u Laliny, v ktorej si reagoval. Našťastie mojich úprav nebolo toľko, ale tiež som zvažoval, že naspäť by to bolo lepšie, akurát to potom vyžaduje i všetky tie šablóny popresúvať naspäť... a to je práca skôr na zajtra. Upraviť backlinky nie je inak problém, to urobím. ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:18, 8. apríl 2026 (UTC) :::Súhlas, praktickejšie je v „backende“ s „-“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:30, 8. apríl 2026 (UTC) :::Ako toto je marginalita, nič zásadné sa nestane ani keď to už zostane takto (aj tak tu už medzi š. existuje mix tých tvarov: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2F+-+%2F&ns10=1][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2F+%E2%80%93+%2F&ns10=1]), len teda nejde v tomto prípade jednoznačne o prínosnú úpravu. :::Čo mi príde principiálne podstatné, je zachovať pokiaľ možno kolaboráciu, vrátane avizovania a debát o zámeroch tu on-wiki. Nie všetci sú milovníci gamerských instant četov (pre zaujímavavosť, aká časť aktívnejších redaktorov, napr. tých s hl. právom [https://quarry.wmcloud.org/query/37343] býva bežne prítomná na Discorde?) a wiki je do veľkej miery samonosná, čo sa týka debát a kolaborácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:35, 8. apríl 2026 (UTC) ::::Pre info: Z daného zoznamu 12. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:46, 8. apríl 2026 (UTC) :::Inak to presúvenie na spojovníky mi zrovna neprišlo nejšťastnejsie, ale budiš. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:28, 9. apríl 2026 (UTC) == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Pracuje sa == Ahoj, keď botom odstraňuješ túto šablónu, bolo by možné capnúť nejaké upozornenie na redaktorskú stránku toho, kto tam šablónu vložil/kto stránku? Minimálne napr. na stránkach, ktoré majú v histórii len málo položiek, by to nemuselo byť až také strašné, a myslím, že u väčšiny ostatných by to až taký problém byť nemusel... Dávam na zváženie, lebo u mnohých na to autor zabudne a vlastne ho nikto neupozorní. Alternatívne by sa dal niekde viesť zoznam (iný, než tvorí tá kategória) a z neho upozorňovať ľudí manuálne. Dík za zváženie! ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 07:22, 3. máj 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Dá sa všeličo, len treba viac životov, pocit zmysluplnosti a strašne veľa motivácie – pričom z tých zložiek väčšinou neoplývam, minimálne nie v tej miere ako pred 15 rokmi. Vyžadovalo by to komplexnejšiu logiku, namiesto súčasnej [[Princíp jednoduchosti|KISS]] implementácie, spočívajúcej v prostom porovnaní času poslednej revízie na množine čl. embedujúcich šablónu, by bolo treba iteratívne fetchovať obsahy historických revízií čl. a prehľadávať ich, aby sa zistilo, v ktorej rev. došlo k vloženiu šablóny (čo je navyše dobré robiť tolerantne voči revertom, pretože redaktor revertujúci nežiadúcu úpravu, ktorá okrem iného odstránila aj dotyčnú šablónu, nie je bežne totožný s redaktorom, ktorý tam šablónu cielene vložil a ktorý má byť adresátom prípadného upozornenia). Nie že by to bol neprekonateľný problém, nepríde mi to ale dostatočne zmysluplné na to, aby som tomu bol naklonený venovať čas. :Zásah štandardne vidno v sledovaných stránkach (zavedení redaktori, ktorí pri zavádzaní tejto funkcionality, zvykli generovať väčšinu prípadov zabudnutých {{tl|Pracuje sa}} si zvyknú dávať zakladané a netriviálne rozširované čl. medzi sledované) plus v [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu|príslušných tracking kategóriách]], pričom tvoria len približne 7 % všetkých čl. označených na úpravu (po ~15 rokoch prevádzky). Nech by malo upozorňovanie trebárs aj 50-percentnú úspešnosť (čo je asi príliš optimistické, pri notorických rozkafrávačoch a odkladačoch je pravdepodobné, že by rovnako dobre odložili aj reakciu na notifikáciu), stále prinesie len vcelku marginálnu redukciu označených článkov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:07, 5. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Teslaton|s=1}} Samozrejme, je mi jasné, že to by nebol easy task. Kde vidíš, kto konkrétne stránku sleduje? Viem, že v info o stránke je počet, ale neviem, kde je identita. Inak som práve zistil/si znovuuvedomil, že existuje [[Kategória:Wikipédia:Články na úpravu po odstránení Pracuje sa]], ktorá je vlastne asi dostatočne dobrá na to manuálne pingnutie ľudí. To mi asi nakoniec i stačí. 7% asi nie je ani toľko, koľko by som čakal. Ale myslím, že tento návrh je tiež niečo, čo zaradím do kolónky "hodilo by sa robiť" a nakoniec na to po týždni zabudnem... :) ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:45, 5. máj 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} Informácia, kto konkrétne čo sleduje, nie je, aspoň pokiaľ viem, verejná (by design, z privacy dôvodov). Na veľkej časti iných wiki je dokonca prahová hodnota počtu, ktorý sa už zobrazí ako konkrétna hodnota v informáciách o stránke, nenulová (30 sledujúcich) a ak sleduje menej, zobrazí sa len že < 30. Je možné, že existuje nejaký autorizovaný developerský prístup k tým dátam, resp. role, ktoré majú oprávnenie k tomu pristupvoať, to som neskúmal, no bežní správcovia ani boti k tomu myslím prístup nemajú, rovnako v quarry replikách nie sú viditeľné dotyčné tabuľky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:58, 5. máj 2026 (UTC) == MediaWiki:Gadget-massPatrol.js == Ahoj, nevím, jestli už jsem na to neupozorňoval, ale je potřeba fixnout [[MediaWiki:Gadget-massPatrol.js]], protože dlouhodobě nefunguje (asi v duchu [https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3AGadget-massPatrol.js&diff=24342318&oldid=20637273]). A zároveň by tedy bylo dobré mít sk ekvivalent [[:cs:MediaWiki:Gadget-patrolRevisions.js]], o čemž jsme mluvili s {{U|KormiSK}}. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:17, 8. máj 2026 (UTC) :{{re|OJJ|s=1}} {{Hotovo|Ok}}, aktualizoval/doplnil som. Udržiavateľnosť nie je ideálna, keďže lokalizačné reťazce sú v nich ako literály natvrdo v zdrojákoch (pričom patrolRevisions ich neobsahuje zas tak málo), tak snáď aktualizácie nebudú potrebné často. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:09, 19. máj 2026 (UTC) == WikiCitátor gadget == Ahoj, keď sme už pri [[MediaWiki]] mám otázku ohľadom [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2015#Gadget]] ⮕ [[Redaktor:Fillos X./common.js]]. Dávnejšie som si to dal implementovať do rozhrania, aj mi to pekne v zdrojáku fungovalo. Neviem či to bolo tým dávnejším výpadom Wiki alebo zmenami v softvéri, no daná vec mi už nefunguje. Je nejaký možný spôsob aby sa v zdrojáku obnovila funkcia citátora? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:45, 19. máj 2026 (UTC) :{{re|Fillos X.|s=1}} Hej, toto už odnedávna nefunguje, pretože zaviedli (v reakcii na zneužitie niekým niekde) striktnejšiu script source policy, znemožňujúcu zavádzanie skriptov mimo explicitne whitelistnutých WMF domén. Nepomôže ani presun kódu gadgetu sem na wiki, musel by som aj backend presunúť do WMF hostingu, aby ho gadget dokázal prevolávať (čo nie je neriešiteľné, vyžadovalo by to ale robotu s ohľadom na kompatibilitu zase backendového kódu). Alebo prekopať formu komunikácie medzi gadgetom a BE na takú, ktorá by nenarážala na script source policy (neskúmal som, či to je principiálne realizovateľné, je možné cez OAuth integráciu alebo inú metódu spomínanú v [[:mw:Manual:CORS]] by to šlo). :Ak chceš citátor používať, odporúčam standalone rozhranie cez https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ a klasický copy&paste (sám ho roky používam primárne takto). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 19. máj 2026 (UTC) == Otváranie externých odkazov na novej karte == Ahoj, mohol by si, pls, urobiť otváranie externých odkazov automaticky na novej karte? Majú to tak na cs wiki a je to praktickejšie. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:54, 25. máj 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Do nového okna ľubovoľný odkaz triviálne a rýchlo otvoríš cez [Ctrl+klik], prípadne cez kontextové menu (klik pravým tl.). Príde mi absurdné na takúto vtákovinu zakladať nástroj. Napriek tomu, ak sa nazbiera viacero záujemcov, pokojne ho založím. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:05, 25. máj 2026 (UTC) ::Viem ako sa otvára externý odkaz, ale OK.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:30, 25. máj 2026 (UTC) == Technická otázka == Ahoj, chcem sa spýtať, či nie je nejaký chytrý spôsob okrem robenia viac-menej „na slepo“ ako sa dajú nájsť dané úkony efektívnejšie, spoľahlivejšie a rýchlejšie. Niektoré veci sa mi darí dohľadať cez [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C5%A0peci%C3%A1lneStr%C3%A1nky zoznamy], [[:Kategória:Wikipédia:Správa|kategórie]], prípadne kódom vo vyhľadávači vo Wiki (a následne ich opraviť). Každopádne ide o: # príklad [https://sk.wikipedia.org/wiki/Rovina_(Unicode)] = spôsob detekcie článkov, v ktorých sú referencie ale samotná záverečná sekcia absentuje. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AJetam2%2Fpieskovisko12&diff=8220269&oldid=8184474] = nájdenie funkčných kategórii v redaktorských pieskoviskách. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Politick%C3%BD_syst%C3%A9m_Spojen%C3%BDch_%C5%A1t%C3%A1tov_americk%C3%BDch&curid=664318&diff=8226318&oldid=8003542] = jasná absencia [[Šablóna:Preklad|prekladu]] v článku, zisteného z histórie (pri založení) článku. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dmitrij_Vladimirovi%C4%8D_Jaro%C5%A1enko&diff=8226190&oldid=7701027] = umiestenie obr. v rámiku v IB. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Metallica&action=edit&section=19] = články s rozbitými časovými osami (time-line). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:50, 30. máj 2026 (UTC) :# {{re|Fillos X.|s=1}} dá sa offline, regex resp. procedurálnym skenom db. dumpu, šiel by vyplúvať taký údržbový zoznam, neviem ale či je to zas tak pálčivé. Resp. môžem ev. skúsiť napísať regex, ktorým by to šlo vyfiltrovať v [[Wikipédia:AutoWikiBrowser|AWB]] (po stiahnutí akt. dumpu), ak máš ambíciu sa s tým hrať. :# mám tam na to SQL dotaz: ''[[:quarry:query/79649|Possibly miscategorized user pages (skwiki)]]'', vieš si ho forknúť k sebe, následne kedykoľvek zbehnúť, stiahnuť výstup vo formáte „wikitable“, zobraziť si ho ako náhľad na pieskovisku a preklikávať sa na jednotlivé stránky (najnovšie sú na konci). Len teda zakomentovávať má zmysel len kategórie, ktoré sú skutočne obsahové. :# doplnil som dotaz: ''[[:quarry:query/105830|Possibly untagged translations (skwiki)]]''. Nevkladaj ale pls. š. {{tl|Preklad}} do výsledkov mechanicky, je dobré vždy aspoň zbežne pozrieť (pohľadom do histórie resp. porovnaním aktuálnej verzie s pôvodnou prípadne s aktuálnou na zdrojovej wiki) , či náhodou čl. nebol medzičasom prekopaný tak, že už fakticky žiaden 1:1 preklad z inej wiki neobsahuje. V takom prípade je tam totiž sekcia ''Zdroj'' s tou š. nadbytočná až zavádzajúca. Zmysluplné je možno ísť ak tak od konca (tzn. od najnovších), tam je väčšia pravdepodobnosť, že je stav článku bližší tej preloženej verzii. Aj vtedy ale môže stále platiť, že to dotyčný priamo v prekladači upravil tak, že už fakticky ide o vlastný autorský text. :# dá sa vyhľadávaním, napr. <code>hastemplate:"Infobox Biatlonista" insource:/foto *= *\[\[/</code> [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=hastemplate%3A%22Infobox+Biatlonista%22+insource%3A%2Ffoto+*%3D+*%5C%5B%5C%5B%2F]. Bude ale asi treba takto per jednotlivé infoboxy, keďže niektoré stále vyžadujú celý markup obrázku (+ bez zúženia na konkrétnu šablónu cez ten predikát to bude mať tendenciu narážať na časový limit). :# dá sa úplne obyčajným vyhľadávaním frázy, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=%22Timeline+generation+failed%22]. :--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:23, 30. máj 2026 (UTC) 4fu63qq46vebungf9ajf1aipi5lpuux 0 202014 8226491 7479194 2026-05-31T04:59:10Z Luppus 39967 text, zdroje 8226491 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Hippias | Rodné meno = starogr. Ἱππίας – Hippiás | Popis osoby = aténsky tyran | Portrét = Number Stories of Long Ago - Plate 3.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Fiktívna ilustrácia Hippia z roku 1919. | Dátum narodenia = cca [[570 pred Kr.]] | Miesto narodenia = [[Atény]] | Dátum úmrtia = [[490 pred Kr.]] | Miesto úmrtia = [[Lemnos]] | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = Hippiás | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Atény|Staroveké Atény]], [[Staroperzská ríša]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = [[Atény|Staroveké Atény]] | Zamestnanie = [[Tyrania (Grécko)|tyran]], politik a vojak | Známy vďaka = posledný tyran Atén pred zavedením demokracie | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = 527{{--}}510 pred Kr. | Rodičia = [[Peisistratos (aténsky politik)|Peisistratos]] (otec) | Príbuzní = Charmovci (svokrovci) | Súrodenci = [[Hipparchos (tyran)|Hipparchos]] (brat), Hegesistratos (nevlastný brat) | Manžel = | Manželka = dcéra polemarcha Charma | Partner = | Partnerka = | Deti = Archodiké, Peisistratos a ďalšie 3 deti | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} '''Hippias''' alebo '''Hippiás''' ({{vjz|grc|''Ἱππίας''}}; * cca [[570 pred Kr.]] – † [[490 pred Kr.]], [[Lemnos]]) bol aténsky politik a v rokoch [[527 pred Kr.|527]] – [[510 pred Kr.]] posledný [[Tyrania (Grécko)|tyran]] starovekých [[Atény|Atén]]. Patril do rodovej línie Peisistratovcov, ktorí v tomto období držali moc v meste. Jeho otcom bol významný štátnik [[Peisistratos (aténsky politik)|Peisistratos]] a bratom [[Hipparchos (tyran)|Hipparchos]], s ktorým podľa niektorých antických autorov vládol spoločne.<ref name="Adkins65">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 65}}</ref> Po štátnom prevrate v Aténach bol zosadený a prinútený odísť do vyhnanstva v [[Staroperzská ríša|Perzskej ríši]].<ref name="Aristoteles18">[[Aristoteles]], ''Aténska ústava'', 18.</ref> == Mladosť a nástup k moci == Hippias sa narodil okolo roku 570 pred Kr. ako najstarší syn Peisistrata.<ref name="Davies">J. K. Davies, ''Athenian Propertied Families 600–300 B.C.'', Oxford: Clarendon Press, 1971, s. 446. ISBN 0-19-814273-0.</ref> Keď bol jeho otec po konflikte s aténskym aristokratom [[Megakles II.|Megaklom]] nútený ujsť z Atiky do Eretrie, Hippias zohral kľúčovú rolu pri obnove rodovej moci. Bol to práve Hippias, kto na rodinnej rade navrhol opätovné uchopenie tyranie v Aténach, s čím otec súhlasil.<ref name="Herodotos1.61">[[Herodotos]], ''Dejiny'', I, 61.</ref> Po rozsiahlych prípravách a s finančnou podporou spriatelených miest padli Atény v roku 546 pred Kr. už po tretíkrát do rúk Peisistrata.<ref name="Herodotos1.61"/> Keď Peisistratos v roku 527 pred Kr. zomrel na následky pokročilého veku, Hippias ako najstarší syn bez problémov prevzal vedenie štátu.<ref name="Adkins65"/> Na upevnenie svojej pozície využil spojenectvo s rodinou polemarcha [[Charmos|Charma]], niekdajšieho otcovho blízkeho spojenca, pričom sa oženil s jeho dcérou.<ref name="Aristoteles22">[[Aristoteles]], ''Aténska ústava'', 22.</ref><ref>Athenaios, ''Deipnosofistai'', XIII, 89.</ref> V počiatočných rokoch bol Hippias považovaný za pomerne umierneného a rozvážneho vládcu. Podľa historika [[Thoukydides|Thukydida]] Peisistratovci rešpektovali väčšinu existujúcich zákonov, dbali na morálku, znížili dane na dvadsatinu príjmu a umožnili popredným aristokratickým rodám zastávať dôležitý úrad eponymného archonta.<ref name="Thukydides6.54">[[Thukydides]], ''Dejiny peloponézskej vojny'', VI, 54.</ref> Atény pod jeho priamym vedením zažívali obdobie kultúrneho rozkvetu a hospodárskej prosperity. == Atentát a krutovláda == Zlom v dovtedy pokojnej správe mesta nastal v roku [[514 pred Kr.]] počas panathenajských slávností. Skupina nespokojných aténskych občanov pod vedením Harmodia a Aristogeitóna (v histórii známych ako tyranobijci) naplánovala atentát na Hippia aj jeho brata Hipparcha. Motívom boli osobné spory, keďže Aristogeitón reagoval na milostné návrhy, ktoré Hipparchos neúspešne prejavoval voči mladému Harmodiovi.<ref name="Thukydides6.54"/> V dôsledku nedorozumenia na mieste činu sa však sprisahancom podarilo usmrtiť iba Hipparcha.<ref name="Thukydides6.57">[[Thukydides]], ''Dejiny peloponézskej vojny'', VI, 57.</ref> Hippiasovi osobití strážcovia útočníkov rýchlo premohli; Harmodios bol zabitý na mieste a Aristogeitón bol pred popravou podrobený krutému mučeniu, aby prezradil mená spolupáchateľov.<ref name="Thukydides6.57"/> Po smrti brata sa dovtedajšia Hippiasova politika radikálne zmenila. Nasledujúce štyri roky sa niesli v znamení podozrievavosti, strachu a otvoreného teroru.<ref name="Thukydides6.59">[[Thukydides]], ''Dejiny peloponézskej vojny'', VI, 59.</ref> Začal s hromadným popravovaním podozrivých občanov, mnohých vyhnal z mesta a zaťažil obyvateľstvo finančnými rekvizíciami.<ref name="Herodotos5.62">[[Herodotos]], ''Dejiny'', V, 62.</ref> Keď pocítil, že stráca domácu pôdu pod nohami, začal hľadať vojenskú oporu v zahraničí. Uzavrel strategické spojenectvo s vládcom mesta Lampsakos, za ktorého syna Aiantida vydal svoju dcéru Archodiké. Tento krok mu neskôr výrazne uľahčil prístup priamo na dvor perzského veľkokráľa [[Dareios I.|Dareia I.]] v Súzach.<ref name="Thukydides6.59"/> == Zosadenie a vyhnanie == Krutá vláda vyvolala v Aténach silnú vlnu odporu. Do čela opozície sa postavil vplyvný rod Alkméonovcov, ktorých Peisistratovci vyhnali z mesta.<ref name="Herodotos5.62"/> Alkméonovci sa obávali rastúcich väzieb tyrana na Perzskú ríšu, preto začali pripravovať vojenskú operáciu na jeho zosadenie. [[Kleisthenes (Atény)|Kleisthenes]], budúci reformátor Atén, finančne pomohol pri obnove chrámu v [[Delfy|Delfách]], čím si zaviazal tamojšiu kňažku (Pýtiu).<ref name="Herodotos5.63">[[Herodotos]], ''Dejiny'', V, 63.</ref> Tá následne každému spartskému posolstvu opakovala božské nariadenie, že Sparta must oslobodiť Atény.<ref name="Herodotos5.63"/> Po prvom neúspešnom pokuse nakoniec spartský kráľ [[Kleomenes I.]] v roku [[510 pred Kr.]] úspešne vtrhol s vojskom do Atiky a obkľúčil Hippia a jeho prívržencov na opevnenej [[Akropola v Aténach|Akropole]].<ref name="Herodotos5.64">[[Herodotos]], ''Dejiny'', V, 64–65.</ref> Sparťanom sa pri pokuse o tajnú evakuáciu podarilo zajať Hippiasove deti ako rukojemníkov.<ref name="Herodotos5.64"/> Aby zabezpečil ich životy a bezpečnosť, tyran pristúpil na podmienky kapitulácie a zaviazal sa do piatich dní opustiť Atiku.<ref name="Herodotos5.64"/> Moc v meste bola odovzdaná do rúk aténskych úradníkov, čím sa rok 510 pred Kr. stal koncom tyranidy a začiatkom demokratického zriadenia. Tento rok ako symbolický zlom (pád samovlády a vznik slobodného štátu) pravdepodobne neskôr prevzali aj starovekí [[Staroveký Rím|Rimania]], keď v rovnakom období vyhnali etruskú dynastiu [[Tarquiniovci|Tarquiniovcov]]. Zosadenému tyranovi bol umožnený bezpečný odchod do Sígeia, odkiaľ pokračoval cez Lampsakos až na dvor perzského kráľa Dareia.<ref name="Thukydides6.59"/> == Pokusy o návrat a perzská intervencia == [[Súbor:Stamnos with death of the tyrant Hipparchus, Syriskos Painter, Athens, 475-470 BC, L 515 - Martin von Wagner Museum - Würzburg, Germany - DSC05785.jpg|náhľad|Scéna na starogréckom [[stamnos]]e od [[Syriskov maliar|Syriskovho maliara]] (475 – 470 pred Kr.) zobrazujúca zavraždenie tyrana Hipparcha (múzeum Martin von Wagner, Würzburg).]] Sparta si čoskoro uvedomila, že slobodné a demokratické Atény by mohli ohroziť jej vlastné dominantné postavenie v Grécku, a dospela k záveru, že podriadené mesto pod kontrolou tyrana by bolo pre nich ľahšie ovládateľné. Sparťania preto zvolali snem svojich spojencov, na ktorý pozvali aj Hippia, s úmyslom opätovne ho dosadiť k moci.<ref>[[Herodotos]], ''Dejiny'', V, 91.</ref> Tento plán však stroskotal v dôsledku rázneho odporu Korinťanov a ďalších spojencov, ktorí odmietli násilné zavádzanie tyranie v gréckych mestách.<ref>[[Herodotos]], ''Dejiny'', V, 92–93.</ref> Hippias bol opäť nútený odísť. Hoci mu ponúkali útočisko a vládu nad mestami Anthemous a Iolkos, odmietol ich a vrátil sa do Sígeia, kde ustanovil za tyrana svojho nemanželského syna Hegesistrata.<ref>[[Herodotos]], ''Dejiny'', V, 94.</ref> Hippias následne odcestoval do Malej Ázie k perzskému satrapovi [[Artafernes (satrapa Sárd)|Artafernovi]] do Sárd, kde systematicky očierňoval Aténčanov a hľadal vojenskú podporu.<ref name="Herodotos5.96">[[Herodotos]], ''Dejiny'', V, 96.</ref> Aténčania sa o jeho aktivitách dozvedeli a poslali do Sárd posolstvo s cieľom presvedčiť Peržanov, aby nenaúchali vyhnancom. Artafernes im však odpovedal tvrdým ultimátom: ak chcú zachovať mier, musia prijať Hippia späť.<ref name="Herodotos5.96"/> Aténčania túto podmienku kategoricky odmietli a rozhodli sa radšej čeliť otvorenému nepriateľstvu Perzskej ríše, než prísť o novonadobudnutú slobodu.<ref name="Herodotos5.96"/> == Bitka pri Maratóne a smrť == Po potlačení iónskeho povstania v roku 494 pred Kr. sa perzský kráľ Dareios I. rozhodol Atény definitívne potrestať za ich predošlú vojenskú pomoc povstalcom. Keď v roku [[490 pred Kr.]] perzská armáda spustila prvú inváziu do samotného Grécka, starnúci Hippias sprevádzal ich flotilu v úlohe oficiálneho poradcu a sprievodcu.<ref name="Herodotos6.102">[[Herodotos]], ''Dejiny'', VI, 102.</ref> Vzhľadom na svoje predošlé skúsenosti odporučil perzským veliteľom ako ideálne miesto na vylodenie nížinu pri [[Maratón (mesto)|Maratóne]], ktorá bola najvhodnejšia pre manévre perzskej jazdy.<ref name="Herodotos6.102"/> Podľa historika Herodota mal Hippias noc pred vylodením sen, v ktorom mal intímny pomer s vlastnou matkou. Vyložil si to ako priaznivé božské znamenie, že sa úspešne vráti do rodnej vlasti, získa späť moc a zomrie v nej v hlbokej starobe.<ref name="Herodotos6.107">[[Herodotos]], ''Dejiny'', VI, 107.</ref> Hneď po vystúpení na grécku pôdu však dostal silný záchvat kašľa a kýchania, pri ktorom mu vypadol uvoľnený zub priamo do plážového piesku. Keďže mal vysoký vek a zub v piesku nenašiel ani po úpornom hľadaní, zaplakal a pochopil to ako skutočné naplnenie svojho sna – z rodnej zeme už nezíska viac než len ten malý kúsok, v ktorom zostal jeho zub.<ref name="Herodotos6.107"/> Aténski bojovníci boli pred nadchádzajúcim konfliktom motivovaní aj vedomím, že prípadná porážka by znamenala okamžitý návrat nenávideného tyrana k moci.<ref>[[Herodotos]], ''Dejiny'', VI, 109.</ref> Peržania v slávnej [[Bitka pri Maratóne|bitke pri Maratóne]] utrpeli zdrvujúcu porážku. Hippias prežil samotný boj, no zomrel ešte v tom istom roku (490 pred Kr.) počas spiatočnej cesty perzského loďstva na ostrove [[Lemnos]].<ref name="Britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hippias, tyrant of Athens | url = https://britannica.com | vydavateľ = Encyclopedia Britannica | jazyk = en | prístup = 2026-05-31}}</ref> == Dedičstvo a stavebná činnosť == Hippias mal so svojou zákonnou manželkou Myrrhine päť synov.<ref>[[Thukydides]], ''Dejiny peloponézskej vojny'', VI, 55.</ref> Jeden z nich, pomenovaný po starom otcovi Peisistratos, zastával v Aténach úrad archonta ešte pred vypuknutím krízy.<ref>[[Thukydides]], ''Dejiny peloponézskej vojny'', VI, 54.</ref> Všetci his synovovia sa neskôr v roku 480 pred Kr. pridali k inváznej perzskej armáde kráľa [[Xerxes I.|Xerxa I.]] pri jeho ťažení do Grécka, no po definitívnej porážke Peržanov rod Peisistratovcov natrvalo stratil akýkoľvek politický a spoločenský vplyv v gréckom svete. Aj napriek neskoršej krutovláde sa Hippias, podobne ako jeho otec, zapísal do dejín Atén významnou stavebnou činnosťou. Počas svojej vlády pokračoval v budovaní monumentálneho [[Chrám Dia Olympského|Chrámu Dia Olympského]] (Olympieion), ktorého výstavba bola kvôli politickým nepokojom po jeho vyhnaní na storočia prerušená a dokončil ju až rímsky cisár [[Hadrián]] v roku 125 po Kr. Výrazne prebudoval západnú stranu aténskej [[Agora (Atény)|agory]] a venoval pozornosť [[Akropola v Aténach|Akropole]], kde nechal zrenovovať starší chrám Atény Polias s novou vstupnou bránou ([[Propylaje]]). Ďalšie stavebné projekty z tohto obdobia sa realizovali aj v blízkych lokalitách ako [[Eleusína]], [[Pireus]] a [[Thorikos]]. Hippias patril k prvej vlne gréckych aristokratov, ktorí po politických neúspechoch vo vlasti našli útočisko a štedré materiálno-politické zázemie u perzských panovníkov z dynastie [[Achaimenovci|Achaimenovcov]] (medzi ďalších patrili neskôr napr. [[Themistokles]] či [[Alkibiades (politik)|Alkibiades]]).<ref name="Miller98">{{Citácia knihy | autor = Margaret C. Miller | titul = Athens and Persia in the Fifth Century BC: A Study in Cultural Receptivity | isbn = 978-0-521-60758-2 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2004 | strany = 98}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Peisistratos (aténsky politik)|Peisistratos]] * [[Kleisthenes (Atény)|Kleisthenes]] * [[Bitka pri Maratóne]] * [[Tyrania (Grécko)|Tyrania]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Politici starovekého Grécka]] [[Kategória:Grécki politici]] [[Kategória:Diktátori]] [[Kategória:Narodenia v 6. storočí pred Kr.]] b7hez6fpxk3nef2xsd7w3b8myzyzqz1 0 204720 8226279 8190587 2026-05-30T15:15:38Z ~2026-32311-17 296437 /* Slovenskí akordeonisti */ 8226279 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Fisarmonica nera a piano.png|thumb]] '''Akordeón''' je [[hudobný nástroj]], pri ktorom sú zdrojom zvuku kovové jazýčky, rozochvievané prúdom vzduchu. Ten je získavaný pohybom [[mech]]u. Pre ovládanie nástroja slúžia dve skupiny klávesov. Akordeón patrí medzi [[aerofóny]]. == Dejiny == Akordeón sa prvýkrát v dejinách objavil v roku [[1829]]. Vtedy si dal [[Viedeň|viedenský]] výrobca nástrojov Demian patentovať nástroj – Accordion. Nástroj vznikol zdokonalením Buschmannovej handäoliny, ktorá bola vynájdená v roku [[1812]]. Ale v mnohých [[štát]]och sa na dlhú dobu vžil názov [[harmonika]] (harmonika bolo súhrnné označenie nástrojov približne o sto rokov starších, založených na celkom inom princípe). V týchto štátoch sa ale slovom [[harmonika]] označovali [[hudobný nástroj|nástroje]] ako sú händaolina, accordion, bandonion atď. Z týchto [[hudobný nástroj|nástrojov]] sa dnes uplatňuje hlavne akordeón. Ide o chromatický nástroj rovnako-zvučný. Z hľadiska širšieho rozdelenia nástroja sa dá akordeón považovať za aerofón, najviac ho však vystihuje označenie idiofon. V akordeóne vzniká tón kmitaním jazýčkov, ktoré sú rozkmitávané prúdiacim vzduchom, ktorý je buď nasávaný, alebo vytlačovaný mechom akordeónu. == Typy akordeónov == * [[Bandoneón|Bandoneon]] * [[Koncertina]] * [[Melodeón]] * [[Heligónka]] * [[Chromatická gombíková harmonika]] === Klávesový akordeón === Pianový alebo klávesový akordeón má v diskantovej časti klaviatúru s rozsahom väčšinou od dvoch do troch oktáv. == Slovenskí akordeonisti == {{Stĺpce|2| * [[Adrián Benko]] * Ľuboš Hrdý * Michal Hrdý * Mário Hrdý * Martin Grác * [[Vladimír Čuchran]] * [[Peter Hanzely]] * [[Rajmund Kákoni]] * [[Boris Lenko]] * [[Martin Mintál]] * [[Martin Červienka|Michal Červienka]] * Martin Vaculčiak * Jozef Piták * Ján Glos * Miroslav Košnár * Marek Moniš * Peter Katina * Peter Škoda * Richard Golian * Martin Olšiak * Maroš Kováč * Pavol Škoda * Vladimír Ondrík * Martin Haring * Matúš Tŕň * Štefan Vician * Ľubomír Žovic * Ladislav Žiško * Radovan Nestorík * Štefan Kollár * Oto Mello * Radovan Sivok +421901775335}} == Pozri aj == * [[Hudobný nástroj]] * [[Klávesové nástroje]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Accordions}} == Externé odkazy == * http://www.harmonika.wz.cz * http://www.heligonka.sk/ * http://harmoniky.kvalitne.cz/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080916115900/http://harmoniky.kvalitne.cz/ |date=2008-09-16 }} * [http://www.rozhlas.cz/hudba/nastroje/_zprava/490867 Český rozhlas] {{Hudobný výhonok}} [[Kategória:Hudobné nástroje]] [[Kategória:Klávesové nástroje]] i8zbq4wxmhaop97jct7e5h0r7oruxqa 0 206974 8226245 8013871 2026-05-30T13:06:41Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|0|1 */ 8226245 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Budova Eskontnej banky | native_name = | other_name = | category = palác <!-- *** Image *** --> | image = Bratislava - Palác Uhorskej eskontnej a zmenárenskej banky 20180510.jpg | image_caption = Budova pred požiarom v roku 2018 <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Bratislavský kraj | district = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | commune_type = Mesto | commune = Bratislava | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.1432 | long_d = 17.10803 | coordinates_type = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava }} '''Budova Eskontnej banky'''<ref name="NKP">Register NKP - Bratislavský kraj [http://www.pamiatky.sk/sk/page/register-nkp-tabulkove-zoznamy](Poznámka: Názvy sú tu uvedené v podobe: "Eskontná banka, Koospol")</ref> (iné názvy: <small>1911-1922: </small>'''budova''' [alebo '''palác'''] '''Uhorskej''' [alebo '''Maďarskej'''] '''eskontnej''' [alebo '''eskomptnej'''] '''a zmenárenskej banky''', <small>1922-1940: </small>'''budova''' [alebo '''palác'''] '''Eskontnej''' [alebo '''Eskomptnej'''] '''a hospodárskej banky''', <small>1940-1950 :</small>'''budova Tatra banky''', <small>v 90. rokoch 20. stor.: </small>'''budova Koospolu''', <small>začiatkom 21. stor.: </small> '''budova Kooperatívy'''<ref name=Miesto>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Miesto, kde bola banka doma takmer sto rokov | url = https://bratislavskerozky.sk/miesto-kde-bola-banka-doma-takmer-sto-rokov/ | vydavateľ = bratislavskerozky.sk | dátum vydania = 2019-10-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Eskontná a hospodárska banka, Bratislava | url = https://archiv.nbs.sk/sk/page/eskontna-a-hospodarska-banka-bratislava | vydavateľ = archiv.nbs.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=ES>Eskomptná a hospodárska banka. In: [[Encyklopédia Slovenska]] II</ref><ref name=Spr>Bratislava - sprievodca. Bratislava: Vydavateľstvo Šport. 1992, S. 76</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhorená budova Kooperativy: Kedy bude mať novú fasádu? | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/bratislava/53070-zhorena-budova-kooperativy-kedy-bude-mat-novu-fasadu | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-08-29 }}</ref><ref name=NKP/>; neformálne: '''palác Roland'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Abelová | meno = Martina | autor = | odkaz na autora = | titul = Kaviareň Roland sa už na Hlavné námestie v Bratislave nevráti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://bratislava.sme.sk/c/22453025/palac-ktory-vzblkol-pocas-vianocnych-trhov-opravia-az-na-buduci-rok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-28 | dátum prístupu = 2021-08-29 }}</ref>) je [[secesia|secesný]] [[palác (reprezentatívna budova)|palác]] v najužšom centre [[Bratislava|Bratislavy]] v centrálnej časti [[Hlavné námestie (Bratislava)|Hlavného námestia]] v [[Staré Mesto (Bratislava)|Starom Meste]]. Patrí medzi [[národná kultúrna pamiatka|národné kultúrne pamiatky]]. V minulosti sa na jeho mieste nachádzal omnoho menší dom, ktorý patril rodine Auerovcov z 15. storočia a po roku 1526 tu istý čas bývala uhorská [[Mária Habsburská|kráľovná Mária]], pretože sa po neúspešnej [[Bitka pri Moháči|bitke pri Moháči]] presťahovala do Bratislavy<ref name=Spr/>. V roku [[1893]] dom kúpila [[Magyar Leszámítoló és Pénzváltó Bank]] (doslova: Uhorská [alebo Maďarská] eskontná a zmenárenská banka), ktorá ho v roku [[1906]] zbúrala a na jeho mieste začala stavať secesný palác, ktorý bol dokončený v roku [[1911]] v [[Secesia|secesnom štýle]]; následne tu táto banka mala pobočku<ref name=Miesto/><ref name=NKP/>. Od roku 1922 v budove mala pobočku [[Eskontná a hospodárska banka]] (=[[Eskomptná a hospodárska banka]]<ref name=ES/>) a od roku 1940 tu mala pobočku [[Tatra banka]]<ref name=Miesto/>. Po roku 1950, t. j. po znárodnení slovenských bánk, sa v bývalej bankovej hale nachádzal obchod s ľudovým a folklórnym tovarom a priestory bývalej bankovej haly boli viackrát využité na módnu prehliadku<ref name=Miesto/>. Po roku 1989 budova patrila spoločnosti [[Koospol]]. Po rekonštrukcii v roku 1999 sa v budove na prízemí nachádzala reštaurácia Roland Café, pričom celá budova patrí poisťovni [[Kooperatíva]]. 28. novembra 2018 bola kaviareň Roland a [[fasáda]] budovy po požiari na vianočných trhoch poškodená. Budova bola obnovená a otvorená v auguste 2021. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://bratislavskerozky.sk/miesto-kde-bola-banka-doma-takmer-sto-rokov/ Miesto, kde bola banka doma takmer sto rokov] * [http://www.bratislavskenoviny.sk/12409/nas-rozhovor/na-hlavne-namestie-sa-vrati-roland-cafe Článok o rekonštrukcii budovy] {{architektonický výhonok}} [[Kategória:Paláce v Bratislave]] [[Kategória:Secesné stavby na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1911]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bratislave]] k20kb8ef3ldk4vkckrgg6azd20whwe8 0 215061 8226374 8005821 2026-05-30T18:55:36Z SpinnerLaserzthe2nd 197978 ([[c:GR|GR]]) [[File:Wappen at frankenmarkt.png]] → [[File:AUT Frankenmarkt COA.svg]] 8226374 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rakúska obec | názov = Frankenmarkt | rozloha = 18 | obyvateľov = 3518 | obrázok = Frankenmarkt - Kirche (b).JPG | erb = AUT Frankenmarkt COA.svg | krajina = [[Horné Rakúsko]] | okres = [[Vöcklabruck (okres)|Vöcklabruck]] | PSČ = 4890 | kód = 41710 | lat_deg = 47| lat_min = 59| lat_sec = | lon_deg = 13| lon_min = 25| lon_sec = | }} '''Frankenmarkt''' je [[obec]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] v spolkovej krajine [[Horné Rakúsko]] v okrese [[Vöcklabruck (okres)|Vöcklabruck]]. Žije tu 3 518 obyvateľov (1. 1. 2010). == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Frankenmarkt}} == Externé odkazy == * [http://www.frankenmarkt.net Oficiálna stránka] {{Rakúsky výhonok}} {{obce okresu Vöcklabruck}} [[Kategória:Obce okresu Vöcklabruck]] 6988x9xhtapqnl0kd2iywdw01z0bze4 0 218060 8226404 7849863 2026-05-30T20:30:53Z LoverofBattle12 246706 Zväčšenie obrázku a vytvorenie novej kapitoly pod názvom ,, Pozri aj". 8226404 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Signing ceremony for the Axis Powers Tripartite Pact.jpg|thumb|Podpis paktu troch veľmocí dňa [[27. september|27. septembra]] roku [[1940]] v [[Berlín|Berlíne]], [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecko]]. Vľavo sediaci zľava doprava sú [[Saburō Kurusu]] (zastupujúci [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]]), [[Galeazzo Ciano]] ([[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]]) a [[Adolf Hitler]] ([[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecko]]).|252x252bod]] '''Pakt troch veľmocí''' alebo '''Pakt troch''' (staršie ''Pakt troch mocností)'' bol [[pakt]] uzatvorený dňa [[27. september|27. septembra]] roku [[1940]] medzi [[Nacistické Nemecko|Nemeckom]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskom]] a [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonskom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podpis Paktu troch veľmocí medzi [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckom]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskom]] a [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonskom]], You-Tube Video | url = https://www.youtube.com/watch?v=WWeCbZ2BpZY | dátum prístupu = 2024-04-23 | jazyk = tal }}</ref> Týmto paktom sa doformoval tzv. [[Os Berlín-Rím-Tokio|fašistický útočný pakt]]. Pakt explicitne v článku 5 deklaruje, že nie je namierený proti [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a bol prezentovaný ako aliancia proti USA.<ref name="Shirer">{{Citácia knihy|titul=The Rise and Fall of the Third Reich, A History of Nazi Germany|priezvisko=Shirer|meno=William L.|vydanie=|vydavateľ=RosettaBooks|miesto=New York|rok=2011 |isbn=9780795316999 }}</ref>{{rp|1241/1874}} Dňa [[20. november|20. novembra]] roku [[1940]] pristúpilo k paktu takisto [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]]. O tri neskôr ho podpísala vláda [[Rumunské kráľovstvo|Rumunského kráľovstva]]. Dňa [[24. november|24. novembra]] sa k nemu pripojil dokonca [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenský štát]]. O niekoľko mesiacov neskôr, presnejšie dňa [[1. marec|1. marca]] roku [[1941]] podpísala členstvo taktiež štátna diplomacia [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharska]]. Napokon dňa [[25. marec|25. marca]] [[1941]] podpísala pakt vláda [[Juhoslávia|Juhoslávie]]. Vtedy sa však podpis paktu prejavil tak, že viedol k prevratu, na ktorý [[Nacistické Nemecko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] a [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] odpovedali vojenskou inváziou. Na troskách [[Juhoslávia|Juhoslávie]] vzniklo [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]], ktoré pristúpilo k paktu až dňa [[15. jún|15. júna]] roku [[1941]]. O pristúpení k paktu sa viedli rokovania so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]], [[Fínsko]]m a [[Thajsko]]m, lenže tieto krajiny k paktu nepristúpili. ==Pristúpenie Slovenska k Paktu == [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] pristúpilo k paktu troch veľmocí [[24. november|24. novembra]] [[1940]]. Pakt podpísal predseda slovenskej vlády [[Vojtech Tuka]] v Berlíne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensko pristupuje k Paktu troch mocnosti 1940, You-Tube Video | url = https://www.youtube.com/watch?v=EnUMlBRhuLo | dátum prístupu = 2024-04-23 | jazyk = }}</ref> [[Maďarské kráľovstvo|Maďarská]] vláda bola znepokojená, že slovenský premiér bol pozvaný na podpis do [[Berlín|Berlína]], kým maďarský premiér [[Pál Teleki|Teleki]] podpísal protokol iba vo [[Viedeň|Viedni]].<ref name="Durica">{{Citácia knihy|titul=Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí|priezvisko=Ďurica|meno=Milan Stanislav|vydanie=|vydavateľ=Lúč|miesto=Bratislava|rok=2021 |isbn=978-80-8179-169-7 }}</ref> === Protokol o pristúpení Slovenskej republiky k Paktu troch mocností (24.11.1940) === Protokol o pristúpení Slovenskej republiky k Paktu troch mocností Vlády Japonska, Nemecka a Talianska z jednej strany, a Vláda Slovenska zo strany druhej, konštatujú skrze svojich podpísaných plnomocníkov toto: ;Článok 1 Slovensko pristupuje k Paktu troch mocností, podpísanému medzi Japonskom, Nemeckom a Talianskom 27. septembra 1940 v Berlíne. ;Článok 2 Ak by spoločné technické komisie, spomínané v článku 4 Paktu troch mocností, preberali otázky, dotýkajúce sa záujmov Slovenska, na porady komisií budú pozvaní aj zástupcovia Slovenska. ;Článok 3 Text Paktu troch mocností je pripojený ako príloha k tomuto Protokolu. Protokol tento je spísaný v slovenskom, japonskom, nemeckom a talianskom jazyku, pri čom každý text pokladá sa za prvopis. Protokol nadobúda platnosť dňom podpísania. Na dôkaz čoho podpísaní, ktorí sú svojimi vládami náležité splnomocnení, podpísali tento Protokol a opatrili ho svojimi pečaťami. Vyhotovené v štyroch prvopisoch, v Berlíne, dňa 24. novembra 1940 - v XIX. roku fašistickej éry, ktorýto deň zodpovedá 24. dňu 11. mesiaca 15. roku éry Syówa. * L.S. SABUROKURUSU, v.r. * L.S. JOACHIM von RIBBENTROP, v. r. * L.S. GINOBUTI, v.r. * L.S. VOJTECH TUKA, v. r. ==Sovietsky zväz== [[Sovietsky zväz]], s ktorým malo [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecko]] podpísanú [[Pakt Ribbentrop-Molotov|zmluvu o neútočení]], bol informovaný o podpise paktu dňa [[26. september|26. septembra]], uistený, že pakt nie je namierený proti [[Sovietsky zväz|ZSSR]],<ref name="Shirer"/>{{rp|1242/1874}} a [[13. október|13. októbra]] minister zahraničných vecí [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecka]] [[Joachim von Ribbentrop]] pozval ministra zahraničných vecí ZSSR [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotova]] do [[Berlín|Berlína]], aby prerokovali pakt a prípadné pristúpenie [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], ktoré by bolo v podstate rozdelením sveta medzi štyri mocnosti.<ref name="Shirer"/>{{rp|1243/1874}} [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] navštívil Berlín dňa [[12. november|12. novembra]] a počas návštevy v princípe súhlasil s pristúpením k paktu, pokiaľ budú vyriešené isté detaily. Sovietska vláda poslala dňa [[26. november|26. novembra]] roku [[1940]] Nemecku zoznam požiadaviek. Tie zahŕňali odchod nemecých vojsk z [[Fínsko|Fínska]], ktoré malo patriť do sovietskej zóny vplyvu, podpis zmluvy o vzájomnej pomoci medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharskom]] a vytvorenie sovietskej vojenskej základne v oblasti Úžin ([[Bospor]] a [[Dardanely]]), uznanie sovietskej sféry vplyvu od miest [[Batumi]] a [[Baku]] na juh k [[Perzský záliv|Perzskému zálivu]] a zrieknutie sa [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonska]] uhoľných a ropných koncesií na severnom Sachaline.<ref name="Shirer"/>{{rp|1252/1874}} Cena za pristúpenie bola privysoká, [[Adolf Hitler|Hitler]] na návrh neodpovedal, zahájil prípravy napadnutia Sovietskeho zväzu - plán [[Operácia Barbarossa|Barbarossa]]. <ref name="Shirer"/>{{rp|1253/1874}} [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecko]] ale akceptovalo nové sovietske návrhy ekonomickej spolupráce a dňa [[10. január|10. januára]] roku [[1941]] podpísalo so [[Sovietsky zväz|ZSSR]] ekonomickú dohodu.<ref>{{Citácia knihy|titul=A World at Arms: A Global History of World War II.|priezvisko=Weinberg|meno=Gerhard L.|vydavateľ=Cambridge University Press|miesto=|rok=1994|isbn=978-0-521-61826-7}}</ref>{{rp|199-202}} ==Vyhlásenie vojny Spojeným štátom == {{Hlavný článok|Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou}} Dňa [[11. december|11. decembra]] roku[[1941]], potom ako [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]], signatár paktu, prepadlo [[Spojené štáty|USA]] [[Útok na Pearl Harbor|náletom na Pearl Harbor]], [[Nacistické Nemecko]] vyhlásilo [[Spojené štáty|USA]] vojnu z dôvodu útokov amerických lodí na nemecké ponorky{{#tag:ref|Nemecký minister zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop]] podľa svedectva pred [[Norimberský proces|Norimberským tribunálom]] upozorňoval Hitlera, že pakt nezaväzuje [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecko]] k vstupu do vojny po boku Japonska, lebo agresorom je [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]], no Hitler skonštatoval, že bez vstupu Nemecka do vojny by sa pakt stal mŕtvym a navyše americké loďstvo podnikalo akcie proti nemeckým ponorkám útočiacim na lode v Atlantiku.<ref name="Shirer"/>{{rp|1379/1874}}|group=pozn.}} a v ten istý deň nemecký minister zahraničných vecí menom [[Joachim von Ribbentrop]] telegrafoval nemeckým veľvyslancom v signatárskych krajinách paktu, aby zabezpečili vyhlásenie vojny [[Spojené štáty|Spojeným štátom americkým]] zo strany [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharska]] a [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]]. <ref>{{Citácia knihy|titul=December 1941: Twelve Days that Began a World War|priezvisko=Mawdsley|meno=Evan|vydavateľ=Yale University Press|miesto=New Haven, Connecticut|rok=2011|isbn=978-0-300-15445-0|url archívu=|url=https://www.academia.edu/36376298}}</ref>. Predseda vlády a minister zahraničných vecí menom [[Vojtech Tuka]] vyhlásil dňa [[12. december|12. decembra]] [[1941]] vojnu [[Spojené štáty|Spojeným štátom americkým]] v mene [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] .<ref name="Durica"/> == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Pakt proti Kominterne]] * [[Os Berlín-Rím-Tokio]] * [[Pakt Ribbentrop-Molotov]] alebo [[Pakt Ribbentrop-Molotov|Pakt o neútočení]] * [[Oceľový pakt]] == Iné projekty == {{projekt|s=Pakt troch veľmocí}} [[Kategória:Druhá svetová vojna]] [[Kategória:Medzinárodné zmluvy]] 8zumdccr8mtw2qzm44tfw9kmvjou8z8 8226405 8226404 2026-05-30T20:31:47Z LoverofBattle12 246706 8226405 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Signing ceremony for the Axis Powers Tripartite Pact.jpg|thumb|Podpis paktu troch veľmocí dňa [[27. september|27. septembra]] roku [[1940]] v [[Berlín|Berlíne]], [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecko]]. Vľavo sediaci zľava doprava sú [[Saburō Kurusu]] (zastupujúci [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]]), [[Galeazzo Ciano]] ([[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]]) a [[Adolf Hitler]] ([[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecko]]).|252x252bod]] '''Pakt troch veľmocí''' alebo '''Pakt troch''' (staršie ''Pakt troch mocností)'' bol [[pakt]] uzatvorený dňa [[27. september|27. septembra]] roku [[1940]] medzi [[Nacistické Nemecko|Nacistickým Nemeckom]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskom]] a [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonskom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podpis Paktu troch veľmocí medzi [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckom]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskom]] a [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonskom]], You-Tube Video | url = https://www.youtube.com/watch?v=WWeCbZ2BpZY | dátum prístupu = 2024-04-23 | jazyk = tal }}</ref> Týmto paktom sa doformoval tzv. [[Os Berlín-Rím-Tokio|fašistický útočný pakt]]. Pakt explicitne v článku 5 deklaruje, že nie je namierený proti [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a bol prezentovaný ako aliancia proti USA.<ref name="Shirer">{{Citácia knihy|titul=The Rise and Fall of the Third Reich, A History of Nazi Germany|priezvisko=Shirer|meno=William L.|vydanie=|vydavateľ=RosettaBooks|miesto=New York|rok=2011 |isbn=9780795316999 }}</ref>{{rp|1241/1874}} Dňa [[20. november|20. novembra]] roku [[1940]] pristúpilo k paktu takisto [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]]. O tri neskôr ho podpísala vláda [[Rumunské kráľovstvo|Rumunského kráľovstva]]. Dňa [[24. november|24. novembra]] sa k nemu pripojil dokonca [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenský štát]]. O niekoľko mesiacov neskôr, presnejšie dňa [[1. marec|1. marca]] roku [[1941]] podpísala členstvo taktiež štátna diplomacia [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharska]]. Napokon dňa [[25. marec|25. marca]] roku [[1941]] podpísala pakt vláda [[Juhoslávia|Juhoslávie]]. Vtedy sa však podpis paktu prejavil tak, že viedol k prevratu, na ktorý [[Nacistické Nemecko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] a [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] odpovedali vojenskou inváziou. Na troskách [[Juhoslávia|Juhoslávie]] vzniklo [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]], ktoré pristúpilo k paktu až dňa [[15. jún|15. júna]] roku [[1941]]. O pristúpení k paktu sa viedli rokovania so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]], [[Fínsko]]m a [[Thajsko]]m, lenže tieto krajiny k paktu nepristúpili. ==Pristúpenie Slovenska k Paktu == [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] pristúpilo k paktu troch veľmocí [[24. november|24. novembra]] [[1940]]. Pakt podpísal predseda slovenskej vlády [[Vojtech Tuka]] v Berlíne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensko pristupuje k Paktu troch mocnosti 1940, You-Tube Video | url = https://www.youtube.com/watch?v=EnUMlBRhuLo | dátum prístupu = 2024-04-23 | jazyk = }}</ref> [[Maďarské kráľovstvo|Maďarská]] vláda bola znepokojená, že slovenský premiér bol pozvaný na podpis do [[Berlín|Berlína]], kým maďarský premiér [[Pál Teleki|Teleki]] podpísal protokol iba vo [[Viedeň|Viedni]].<ref name="Durica">{{Citácia knihy|titul=Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí|priezvisko=Ďurica|meno=Milan Stanislav|vydanie=|vydavateľ=Lúč|miesto=Bratislava|rok=2021 |isbn=978-80-8179-169-7 }}</ref> === Protokol o pristúpení Slovenskej republiky k Paktu troch mocností (24.11.1940) === Protokol o pristúpení Slovenskej republiky k Paktu troch mocností Vlády Japonska, Nemecka a Talianska z jednej strany, a Vláda Slovenska zo strany druhej, konštatujú skrze svojich podpísaných plnomocníkov toto: ;Článok 1 Slovensko pristupuje k Paktu troch mocností, podpísanému medzi Japonskom, Nemeckom a Talianskom 27. septembra 1940 v Berlíne. ;Článok 2 Ak by spoločné technické komisie, spomínané v článku 4 Paktu troch mocností, preberali otázky, dotýkajúce sa záujmov Slovenska, na porady komisií budú pozvaní aj zástupcovia Slovenska. ;Článok 3 Text Paktu troch mocností je pripojený ako príloha k tomuto Protokolu. Protokol tento je spísaný v slovenskom, japonskom, nemeckom a talianskom jazyku, pri čom každý text pokladá sa za prvopis. Protokol nadobúda platnosť dňom podpísania. Na dôkaz čoho podpísaní, ktorí sú svojimi vládami náležité splnomocnení, podpísali tento Protokol a opatrili ho svojimi pečaťami. Vyhotovené v štyroch prvopisoch, v Berlíne, dňa 24. novembra 1940 - v XIX. roku fašistickej éry, ktorýto deň zodpovedá 24. dňu 11. mesiaca 15. roku éry Syówa. * L.S. SABUROKURUSU, v.r. * L.S. JOACHIM von RIBBENTROP, v. r. * L.S. GINOBUTI, v.r. * L.S. VOJTECH TUKA, v. r. ==Sovietsky zväz== [[Sovietsky zväz]], s ktorým malo [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecko]] podpísanú [[Pakt Ribbentrop-Molotov|zmluvu o neútočení]], bol informovaný o podpise paktu dňa [[26. september|26. septembra]], uistený, že pakt nie je namierený proti [[Sovietsky zväz|ZSSR]],<ref name="Shirer"/>{{rp|1242/1874}} a [[13. október|13. októbra]] minister zahraničných vecí [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecka]] [[Joachim von Ribbentrop]] pozval ministra zahraničných vecí ZSSR [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotova]] do [[Berlín|Berlína]], aby prerokovali pakt a prípadné pristúpenie [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], ktoré by bolo v podstate rozdelením sveta medzi štyri mocnosti.<ref name="Shirer"/>{{rp|1243/1874}} [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] navštívil Berlín dňa [[12. november|12. novembra]] a počas návštevy v princípe súhlasil s pristúpením k paktu, pokiaľ budú vyriešené isté detaily. Sovietska vláda poslala dňa [[26. november|26. novembra]] roku [[1940]] Nemecku zoznam požiadaviek. Tie zahŕňali odchod nemecých vojsk z [[Fínsko|Fínska]], ktoré malo patriť do sovietskej zóny vplyvu, podpis zmluvy o vzájomnej pomoci medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharskom]] a vytvorenie sovietskej vojenskej základne v oblasti Úžin ([[Bospor]] a [[Dardanely]]), uznanie sovietskej sféry vplyvu od miest [[Batumi]] a [[Baku]] na juh k [[Perzský záliv|Perzskému zálivu]] a zrieknutie sa [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonska]] uhoľných a ropných koncesií na severnom Sachaline.<ref name="Shirer"/>{{rp|1252/1874}} Cena za pristúpenie bola privysoká, [[Adolf Hitler|Hitler]] na návrh neodpovedal, zahájil prípravy napadnutia Sovietskeho zväzu - plán [[Operácia Barbarossa|Barbarossa]]. <ref name="Shirer"/>{{rp|1253/1874}} [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecko]] ale akceptovalo nové sovietske návrhy ekonomickej spolupráce a dňa [[10. január|10. januára]] roku [[1941]] podpísalo so [[Sovietsky zväz|ZSSR]] ekonomickú dohodu.<ref>{{Citácia knihy|titul=A World at Arms: A Global History of World War II.|priezvisko=Weinberg|meno=Gerhard L.|vydavateľ=Cambridge University Press|miesto=|rok=1994|isbn=978-0-521-61826-7}}</ref>{{rp|199-202}} ==Vyhlásenie vojny Spojeným štátom == {{Hlavný článok|Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou}} Dňa [[11. december|11. decembra]] roku[[1941]], potom ako [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]], signatár paktu, prepadlo [[Spojené štáty|USA]] [[Útok na Pearl Harbor|náletom na Pearl Harbor]], [[Nacistické Nemecko]] vyhlásilo [[Spojené štáty|USA]] vojnu z dôvodu útokov amerických lodí na nemecké ponorky{{#tag:ref|Nemecký minister zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop]] podľa svedectva pred [[Norimberský proces|Norimberským tribunálom]] upozorňoval Hitlera, že pakt nezaväzuje [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecko]] k vstupu do vojny po boku Japonska, lebo agresorom je [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]], no Hitler skonštatoval, že bez vstupu Nemecka do vojny by sa pakt stal mŕtvym a navyše americké loďstvo podnikalo akcie proti nemeckým ponorkám útočiacim na lode v Atlantiku.<ref name="Shirer"/>{{rp|1379/1874}}|group=pozn.}} a v ten istý deň nemecký minister zahraničných vecí menom [[Joachim von Ribbentrop]] telegrafoval nemeckým veľvyslancom v signatárskych krajinách paktu, aby zabezpečili vyhlásenie vojny [[Spojené štáty|Spojeným štátom americkým]] zo strany [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharska]] a [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]]. <ref>{{Citácia knihy|titul=December 1941: Twelve Days that Began a World War|priezvisko=Mawdsley|meno=Evan|vydavateľ=Yale University Press|miesto=New Haven, Connecticut|rok=2011|isbn=978-0-300-15445-0|url archívu=|url=https://www.academia.edu/36376298}}</ref>. Predseda vlády a minister zahraničných vecí menom [[Vojtech Tuka]] vyhlásil dňa [[12. december|12. decembra]] [[1941]] vojnu [[Spojené štáty|Spojeným štátom americkým]] v mene [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] .<ref name="Durica"/> == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Pakt proti Kominterne]] * [[Os Berlín-Rím-Tokio]] * [[Pakt Ribbentrop-Molotov]] alebo [[Pakt Ribbentrop-Molotov|Pakt o neútočení]] * [[Oceľový pakt]] == Iné projekty == {{projekt|s=Pakt troch veľmocí}} [[Kategória:Druhá svetová vojna]] [[Kategória:Medzinárodné zmluvy]] 597q2t37ei639y4vmntt0f0bpls3mj6 0 228083 8226275 7654782 2026-05-30T15:00:11Z DurMar12 181423 upravený infobox, úvodná sekcia, sekcia Dielo, externý odkaz, doplnený pojem čierna labuť, link na wikicitáty, kategórie, presun citátu do wikicitátov, odstránený externý odkaz 8226275 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Nassim Nicholas Taleb | Rodné meno = | Popis osoby = americký spisovateľ | Portrét = Taleb's picture 001.png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Nassim N. Taleb v roku 2006 | Dátum narodenia = {{dnv|1960|09|12}} | Miesto narodenia = [[Amioun]], [[Libanon]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Parížska univerzita]]{{Break}}[[University of Pennsylvania]]{{Break}}[[Université Paris Dauphine]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = Nagib Taleb{{Break}}Minerva Ghosn | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Cynthia Anne Shelton (<abbr title="sobáš">∞</abbr> 1988{{--}} ) | Partner = | Partnerka = | Deti = Sarah, Alexander | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Matematika | Portál3 = }} '''Nassim Nicholas Taleb''' (* [[12. september]] [[1960]], [[Amioun]], [[Libanon]]) ({{vjz|ara|نسيم نيقولا نجيب طالب|''Nasím Níqúlá Nadžíb Tálib''}}) je [[Spojené štáty|americký]] spisovateľ libanonského pôvodu, odborník v oblasti [[Teória pravdepodobnosti|pravdepodobnosti]] a [[Finančná matematika|finančnej matematiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = O'Connor | meno = J. J. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko = Robertson | meno = E. F. | autor = | odkaz na autora =| titul = Nassim Nicholas Taleb | url = https://mathshistory.st-andrews.ac.uk/Biographies/Taleb/ | vydavateľ = mathshistory.st-andrews.ac.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2019-01 | dátum prístupu = 2026-05-30 | jazyk = en }}</ref> Spopularizoval pojem „[[Teória čiernej labute|čierna labuť]]“, ktorým označuje ťažko predvídateľnú [[udalosť]] s veľkým dosahom, ktorá sa však pri spätnom pohľade javí ako nevyhnutná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = black swan event | priezvisko = Raikar | meno = Sanat Pai | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/black-swan-event | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2023-02-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-30 | jazyk = en }}</ref> == Dielo == * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fooled by Randomness: The Hidden Role of Chance in Life and in the Markets | vydanie = 1 | vydavateľ = Texere | miesto = New York | rok = 2001 | počet strán = 203 | url = | isbn = 1-58799-071-7 | kapitola = | strany = | jazyk = en}} ** {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zrádná nahodilost : o skryté roli náhody na trzích a v životě | vydanie = 1 | vydavateľ = Paseka | miesto = Litomyšl | rok = 2013 | počet strán = 269 | url = | isbn = 978-80-7432-292-1 | kapitola = | strany = | jazyk = cs}} * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Black Swan: The Impact of the Highly Improbable | vydanie = 1 | vydavateľ = Random House and Penguin | miesto = New York | rok = 2007 | počet strán = 203 | url = | isbn = 978-1-4000-6351-2 | kapitola = | strany = | jazyk = en}} ** {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Černá labuť : následky vysoce nepravděpodobných událostí | vydanie = 1 | vydavateľ = Paseka | miesto = Litomyšl | rok = 2011 | počet strán = 478 | url = | isbn = 978-80-7432-128-3 | kapitola = | strany = | jazyk = cs }} * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Bed of Procrustes: Philosophical and Practical Aphorisms | vydanie = 1 | vydavateľ = Random House and Penguin | miesto = New York | rok = 2010 | počet strán = 157 | url = | isbn = 978-0-8129-8240-4 | kapitola = | strany = | jazyk = en}} ** {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prokrústovo lože : filozofické a praktické aforismy | vydanie = 1 | vydavateľ = Paseka | miesto = Praha | rok = 2018 | počet strán = 125 | url = | isbn = 978-80-7432-902-9 | kapitola = | strany = | jazyk = cs }} * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Antifragile: Things That Gain from Disorder | vydanie = 1 | vydavateľ = Random House and Penguin | miesto = New York | rok = 2012 | počet strán = 519 | url = | isbn = 978-1-4000-6782-4 | kapitola = | strany = | jazyk = en}} ** {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Antifragile : o veciach, ktoré ťažia zo zmätku | vydanie = | vydavateľ = Citadella | miesto = Bratislava | rok = 2014 | počet strán = 521 | url = | isbn = 978-80-89628-22-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Skin in the Game: Hidden Asymmetries in Daily Life | vydanie = 1 | vydavateľ = Random House and Penguin | miesto = New York | rok = 2018 | počet strán = 279 | url = | isbn = 978-0-425-28462-9 | kapitola = | strany = | jazyk = en}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Taleb, Nassim Nicholas}} [[Kategória:Spisovatelia USA]] [[Kategória:Matematici USA]] [[Kategória:Filozofi USA]] [[Kategória:Osobnosti USA libanonského pôvodu]] [[Kategória:Teória pravdepodobnosti]] lk42gtwi10lt32rd2hgoot6u3ykks9e 8226278 8226275 2026-05-30T15:14:23Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Absolventi Parížskej univerzity]] pomocou použitia HotCat 8226278 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Nassim Nicholas Taleb | Rodné meno = | Popis osoby = americký spisovateľ | Portrét = Taleb's picture 001.png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Nassim N. Taleb v roku 2006 | Dátum narodenia = {{dnv|1960|09|12}} | Miesto narodenia = [[Amioun]], [[Libanon]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Parížska univerzita]]{{Break}}[[University of Pennsylvania]]{{Break}}[[Université Paris Dauphine]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = Nagib Taleb{{Break}}Minerva Ghosn | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Cynthia Anne Shelton (<abbr title="sobáš">∞</abbr> 1988{{--}} ) | Partner = | Partnerka = | Deti = Sarah, Alexander | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Matematika | Portál3 = }} '''Nassim Nicholas Taleb''' (* [[12. september]] [[1960]], [[Amioun]], [[Libanon]]) ({{vjz|ara|نسيم نيقولا نجيب طالب|''Nasím Níqúlá Nadžíb Tálib''}}) je [[Spojené štáty|americký]] spisovateľ libanonského pôvodu, odborník v oblasti [[Teória pravdepodobnosti|pravdepodobnosti]] a [[Finančná matematika|finančnej matematiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = O'Connor | meno = J. J. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko = Robertson | meno = E. F. | autor = | odkaz na autora =| titul = Nassim Nicholas Taleb | url = https://mathshistory.st-andrews.ac.uk/Biographies/Taleb/ | vydavateľ = mathshistory.st-andrews.ac.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2019-01 | dátum prístupu = 2026-05-30 | jazyk = en }}</ref> Spopularizoval pojem „[[Teória čiernej labute|čierna labuť]]“, ktorým označuje ťažko predvídateľnú [[udalosť]] s veľkým dosahom, ktorá sa však pri spätnom pohľade javí ako nevyhnutná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = black swan event | priezvisko = Raikar | meno = Sanat Pai | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/black-swan-event | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2023-02-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-30 | jazyk = en }}</ref> == Dielo == * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fooled by Randomness: The Hidden Role of Chance in Life and in the Markets | vydanie = 1 | vydavateľ = Texere | miesto = New York | rok = 2001 | počet strán = 203 | url = | isbn = 1-58799-071-7 | kapitola = | strany = | jazyk = en}} ** {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zrádná nahodilost : o skryté roli náhody na trzích a v životě | vydanie = 1 | vydavateľ = Paseka | miesto = Litomyšl | rok = 2013 | počet strán = 269 | url = | isbn = 978-80-7432-292-1 | kapitola = | strany = | jazyk = cs}} * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Black Swan: The Impact of the Highly Improbable | vydanie = 1 | vydavateľ = Random House and Penguin | miesto = New York | rok = 2007 | počet strán = 203 | url = | isbn = 978-1-4000-6351-2 | kapitola = | strany = | jazyk = en}} ** {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Černá labuť : následky vysoce nepravděpodobných událostí | vydanie = 1 | vydavateľ = Paseka | miesto = Litomyšl | rok = 2011 | počet strán = 478 | url = | isbn = 978-80-7432-128-3 | kapitola = | strany = | jazyk = cs }} * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Bed of Procrustes: Philosophical and Practical Aphorisms | vydanie = 1 | vydavateľ = Random House and Penguin | miesto = New York | rok = 2010 | počet strán = 157 | url = | isbn = 978-0-8129-8240-4 | kapitola = | strany = | jazyk = en}} ** {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prokrústovo lože : filozofické a praktické aforismy | vydanie = 1 | vydavateľ = Paseka | miesto = Praha | rok = 2018 | počet strán = 125 | url = | isbn = 978-80-7432-902-9 | kapitola = | strany = | jazyk = cs }} * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Antifragile: Things That Gain from Disorder | vydanie = 1 | vydavateľ = Random House and Penguin | miesto = New York | rok = 2012 | počet strán = 519 | url = | isbn = 978-1-4000-6782-4 | kapitola = | strany = | jazyk = en}} ** {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Antifragile : o veciach, ktoré ťažia zo zmätku | vydanie = | vydavateľ = Citadella | miesto = Bratislava | rok = 2014 | počet strán = 521 | url = | isbn = 978-80-89628-22-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Skin in the Game: Hidden Asymmetries in Daily Life | vydanie = 1 | vydavateľ = Random House and Penguin | miesto = New York | rok = 2018 | počet strán = 279 | url = | isbn = 978-0-425-28462-9 | kapitola = | strany = | jazyk = en}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Taleb, Nassim Nicholas}} [[Kategória:Spisovatelia USA]] [[Kategória:Matematici USA]] [[Kategória:Filozofi USA]] [[Kategória:Osobnosti USA libanonského pôvodu]] [[Kategória:Teória pravdepodobnosti]] [[Kategória:Absolventi Parížskej univerzity]] 7l0yrf00taie4fpnd0gtvxx9022r67p 8226280 8226278 2026-05-30T15:16:04Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Absolventi University of Pennsylvania]] pomocou použitia HotCat 8226280 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Nassim Nicholas Taleb | Rodné meno = | Popis osoby = americký spisovateľ | Portrét = Taleb's picture 001.png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Nassim N. Taleb v roku 2006 | Dátum narodenia = {{dnv|1960|09|12}} | Miesto narodenia = [[Amioun]], [[Libanon]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Parížska univerzita]]{{Break}}[[University of Pennsylvania]]{{Break}}[[Université Paris Dauphine]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = Nagib Taleb{{Break}}Minerva Ghosn | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Cynthia Anne Shelton (<abbr title="sobáš">∞</abbr> 1988{{--}} ) | Partner = | Partnerka = | Deti = Sarah, Alexander | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Matematika | Portál3 = }} '''Nassim Nicholas Taleb''' (* [[12. september]] [[1960]], [[Amioun]], [[Libanon]]) ({{vjz|ara|نسيم نيقولا نجيب طالب|''Nasím Níqúlá Nadžíb Tálib''}}) je [[Spojené štáty|americký]] spisovateľ libanonského pôvodu, odborník v oblasti [[Teória pravdepodobnosti|pravdepodobnosti]] a [[Finančná matematika|finančnej matematiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = O'Connor | meno = J. J. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko = Robertson | meno = E. F. | autor = | odkaz na autora =| titul = Nassim Nicholas Taleb | url = https://mathshistory.st-andrews.ac.uk/Biographies/Taleb/ | vydavateľ = mathshistory.st-andrews.ac.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2019-01 | dátum prístupu = 2026-05-30 | jazyk = en }}</ref> Spopularizoval pojem „[[Teória čiernej labute|čierna labuť]]“, ktorým označuje ťažko predvídateľnú [[udalosť]] s veľkým dosahom, ktorá sa však pri spätnom pohľade javí ako nevyhnutná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = black swan event | priezvisko = Raikar | meno = Sanat Pai | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/black-swan-event | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2023-02-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-30 | jazyk = en }}</ref> == Dielo == * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fooled by Randomness: The Hidden Role of Chance in Life and in the Markets | vydanie = 1 | vydavateľ = Texere | miesto = New York | rok = 2001 | počet strán = 203 | url = | isbn = 1-58799-071-7 | kapitola = | strany = | jazyk = en}} ** {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zrádná nahodilost : o skryté roli náhody na trzích a v životě | vydanie = 1 | vydavateľ = Paseka | miesto = Litomyšl | rok = 2013 | počet strán = 269 | url = | isbn = 978-80-7432-292-1 | kapitola = | strany = | jazyk = cs}} * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Black Swan: The Impact of the Highly Improbable | vydanie = 1 | vydavateľ = Random House and Penguin | miesto = New York | rok = 2007 | počet strán = 203 | url = | isbn = 978-1-4000-6351-2 | kapitola = | strany = | jazyk = en}} ** {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Černá labuť : následky vysoce nepravděpodobných událostí | vydanie = 1 | vydavateľ = Paseka | miesto = Litomyšl | rok = 2011 | počet strán = 478 | url = | isbn = 978-80-7432-128-3 | kapitola = | strany = | jazyk = cs }} * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Bed of Procrustes: Philosophical and Practical Aphorisms | vydanie = 1 | vydavateľ = Random House and Penguin | miesto = New York | rok = 2010 | počet strán = 157 | url = | isbn = 978-0-8129-8240-4 | kapitola = | strany = | jazyk = en}} ** {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prokrústovo lože : filozofické a praktické aforismy | vydanie = 1 | vydavateľ = Paseka | miesto = Praha | rok = 2018 | počet strán = 125 | url = | isbn = 978-80-7432-902-9 | kapitola = | strany = | jazyk = cs }} * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Antifragile: Things That Gain from Disorder | vydanie = 1 | vydavateľ = Random House and Penguin | miesto = New York | rok = 2012 | počet strán = 519 | url = | isbn = 978-1-4000-6782-4 | kapitola = | strany = | jazyk = en}} ** {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Antifragile : o veciach, ktoré ťažia zo zmätku | vydanie = | vydavateľ = Citadella | miesto = Bratislava | rok = 2014 | počet strán = 521 | url = | isbn = 978-80-89628-22-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Skin in the Game: Hidden Asymmetries in Daily Life | vydanie = 1 | vydavateľ = Random House and Penguin | miesto = New York | rok = 2018 | počet strán = 279 | url = | isbn = 978-0-425-28462-9 | kapitola = | strany = | jazyk = en}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Taleb, Nassim Nicholas}} [[Kategória:Spisovatelia USA]] [[Kategória:Matematici USA]] [[Kategória:Filozofi USA]] [[Kategória:Osobnosti USA libanonského pôvodu]] [[Kategória:Teória pravdepodobnosti]] [[Kategória:Absolventi Parížskej univerzity]] [[Kategória:Absolventi University of Pennsylvania]] 9glmvwv34wudurzteew2n1tzg1nualy 8226285 8226280 2026-05-30T15:22:04Z Jetam2 30982 rozšírka 8226285 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Nassim Nicholas Taleb | Rodné meno = | Popis osoby = americký spisovateľ | Portrét = Taleb's picture 001.png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Nassim N. Taleb v roku 2006 | Dátum narodenia = {{dnv|1960|09|12}} | Miesto narodenia = [[Amioun]], [[Libanon]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Parížska univerzita]]{{Break}}[[University of Pennsylvania]]{{Break}}[[Université Paris Dauphine]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = Nagib Taleb{{Break}}Minerva Ghosn | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Cynthia Anne Shelton (<abbr title="sobáš">∞</abbr> 1988{{--}} ) | Partner = | Partnerka = | Deti = Sarah, Alexander | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Matematika | Portál3 = }} '''Nassim Nicholas Taleb''' (* [[12. september]] [[1960]], [[Amioun]], [[Libanon]]) ({{vjz|ara|نسيم نيقولا نجيب طالب|''Nasím Níqúlá Nadžíb Tálib''}}) je [[Spojené štáty|americký]] spisovateľ libanonského pôvodu, odborník v oblasti [[Teória pravdepodobnosti|pravdepodobnosti]] a [[Finančná matematika|finančnej matematiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = O'Connor | meno = J. J. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko = Robertson | meno = E. F. | autor = | odkaz na autora =| titul = Nassim Nicholas Taleb | url = https://mathshistory.st-andrews.ac.uk/Biographies/Taleb/ | vydavateľ = mathshistory.st-andrews.ac.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2019-01 | dátum prístupu = 2026-05-30 | jazyk = en }}</ref> Spopularizoval pojem „[[Teória čiernej labute|čierna labuť]]“, ktorým označuje ťažko predvídateľnú [[udalosť]] s veľkým dosahom, ktorá sa však pri spätnom pohľade javí ako nevyhnutná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = black swan event | priezvisko = Raikar | meno = Sanat Pai | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/black-swan-event | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2023-02-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-30 | jazyk = en }}</ref> == Životopis == Jeho rodičia boli Minerva Ghosn a onkológ Dr. Najib Taleb. Vyštudoval [[Parížska univerzita|Parížsku univerzitu]] kde získal bakalársky, magisterský a PhD titul. Na Wharton School ([[University of Pennsylvania]]) získal tiež MBA.<ref name="aub">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = American University of Beirut | url = https://www.aub.edu.lb/doctorates/recipients/Pages/taleb.aspx | vydavateľ = aub.edu.lb | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-30 | jazyk = }}</ref> == Dielo == * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fooled by Randomness: The Hidden Role of Chance in Life and in the Markets | vydanie = 1 | vydavateľ = Texere | miesto = New York | rok = 2001 | počet strán = 203 | url = | isbn = 1-58799-071-7 | kapitola = | strany = | jazyk = en}} ** {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zrádná nahodilost : o skryté roli náhody na trzích a v životě | vydanie = 1 | vydavateľ = Paseka | miesto = Litomyšl | rok = 2013 | počet strán = 269 | url = | isbn = 978-80-7432-292-1 | kapitola = | strany = | jazyk = cs}} * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Black Swan: The Impact of the Highly Improbable | vydanie = 1 | vydavateľ = Random House and Penguin | miesto = New York | rok = 2007 | počet strán = 203 | url = | isbn = 978-1-4000-6351-2 | kapitola = | strany = | jazyk = en}} ** {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Černá labuť : následky vysoce nepravděpodobných událostí | vydanie = 1 | vydavateľ = Paseka | miesto = Litomyšl | rok = 2011 | počet strán = 478 | url = | isbn = 978-80-7432-128-3 | kapitola = | strany = | jazyk = cs }} * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Bed of Procrustes: Philosophical and Practical Aphorisms | vydanie = 1 | vydavateľ = Random House and Penguin | miesto = New York | rok = 2010 | počet strán = 157 | url = | isbn = 978-0-8129-8240-4 | kapitola = | strany = | jazyk = en}} ** {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prokrústovo lože : filozofické a praktické aforismy | vydanie = 1 | vydavateľ = Paseka | miesto = Praha | rok = 2018 | počet strán = 125 | url = | isbn = 978-80-7432-902-9 | kapitola = | strany = | jazyk = cs }} * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Antifragile: Things That Gain from Disorder | vydanie = 1 | vydavateľ = Random House and Penguin | miesto = New York | rok = 2012 | počet strán = 519 | url = | isbn = 978-1-4000-6782-4 | kapitola = | strany = | jazyk = en}} ** {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Antifragile : o veciach, ktoré ťažia zo zmätku | vydanie = | vydavateľ = Citadella | miesto = Bratislava | rok = 2014 | počet strán = 521 | url = | isbn = 978-80-89628-22-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Skin in the Game: Hidden Asymmetries in Daily Life | vydanie = 1 | vydavateľ = Random House and Penguin | miesto = New York | rok = 2018 | počet strán = 279 | url = | isbn = 978-0-425-28462-9 | kapitola = | strany = | jazyk = en}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Taleb, Nassim Nicholas}} [[Kategória:Spisovatelia USA]] [[Kategória:Matematici USA]] [[Kategória:Filozofi USA]] [[Kategória:Osobnosti USA libanonského pôvodu]] [[Kategória:Teória pravdepodobnosti]] [[Kategória:Absolventi Parížskej univerzity]] [[Kategória:Absolventi University of Pennsylvania]] lrsal3rq5g2m1yaq455x6qh5zsyv6gg 0 282778 8226323 7951559 2026-05-30T16:15:43Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226323 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Twisted Sister | Obrázok = Twisted Sister - Wacken Open Air 2016-AL3864.jpg | Popis obrázku = Twisted Sister na festivale [[Wacken Open Air]] v roku 2016 | Krajina pôvodu = {{minivlajka|USA}} Ho-Ho-Kus, [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]] | Žáner = [[Heavy metal]],<ref name="nolifetilmetal.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://nolifetilmetal.com/twistedsister.htm |titul=CD Gallery - Twisted Sister |vydavateľ=nolifetilmetal.com |dátum prístupu=2010-07-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.virginradio.co.uk/music/artists/twisted_sister/ |dátum prístupu=2014-11-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160111012323/http://www.virginradio.co.uk/music/artists/twisted_sister/ |dátum archivácie=2016-01-11 }}</ref> [[hard rock]], [[shock rock]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sputnikmusic.com/bands/Twisted-Sister/3412/|titul=Twisted Sister reviews, music, news - sputnikmusic|vydavateľ=Sputnikmusic.com}}</ref> | Roky pôsobenia = 1972 – 1989, 2003 – 2016<br><small>(obnovenia: 1997, 2001, 2002, 2019)</small> | Hudobný vydavateľ = [[Secret Records|Secret]], [[Atlantic Records|Atlantic]], [[Spitfire Records|Spitfire]], [[Razor & Tie]] | Webstránka = [http://www.twistedsister.com www.twistedsister.com] | Členovia skupiny = [[Dee Snider]]<br />[[Eddie Ojeda]]<br />[[Jay Jay French]]<br />[[Mark Mandosa]]<br />[[A. J. Pero]] | Bývalí členovia = Kenny Neill<br>Mel Anderson<br>[http://www.waynebrownmusic.com Wayne Brown]<br>Michael O'Neill<br>Billy Stiger<br>Keith Angelino<br>Frank Karuba<br>Kevin John Grace<br>Tony Petri<br>Ritchie Teeter<br>Joey Brighton<br>[[Walt Woodward III]]<br>[[Joey Franco]] }} '''Twisted Sister''' bola [[Spojené štáty|americká]] [[heavy metal|heavymetalová]] skupina pochádzajúca z Ho-Ho-Kusu v štáte [[New Jersey]], ktorú v roku [[1972]] založil na [[Long Island]]e v štáte [[New York (štát)|New Yorku]] gitarista [[Jay Jay French]]. Medzi najväčšie hity skupiny, ktoré sa presadili v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] aj na hudobnej stanici [[Music Television|MTV]] patria „[[We're Not Gonna Take It]]“ a „[[I Wanna Rock]]“, v ktorých sa skĺbil odpor mladej generácie k rodičom s kritikou vzdelávacieho systému.<ref name="ultmetal.tripod.com">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://ultmetal.tripod.com/twistedsister.htm |titul=CD Gallery - Twisted Sister |vydavateľ=Ultmetal.tripod.com |date= |dátum prístupu=2010-07-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090519234454/http://ultmetal.tripod.com/twistedsister.htm |dátum archivácie=2009-05-19 }}</ref> Všetky hity skupiny napísal spevák [[Dee Snider]]. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * 1982: ''Under The Blade'' * 1983: ''You Can't Stop Rock 'N' Roll'' * 1984: ''Stay Hungry'' * 1985: ''Come Out And Play'' * 1987: ''Love Is For Suckers'' * 2004: ''Still Hungry'' * 2006: ''A Twisted Christmas'' (vianočný album) === Koncertné albumy a kompilácie === * 1992: Big Hits And Nasty Cuts ''([[Greatest Hits]])'' * 1994: Live At Hammersmith ''(live)'' * 1999: Club Daze Vol I - The Studio Sessions ''(kompilácia)'' * 2001: Club Daze Vol II - Live At The Bars ''(kompilácia)'' === Single a EP === * 1979: I’ll Never Grow Up Now * 1980: Bad Boys (Of Rock N’ Roll) * 1982: Ruff Cuts ''(EP)'' * 1983: I Am (I’m Me) * 1983: The Kids Are Back * 1983: You Can’t Stop Rock N’ Roll * 1984: [[We're Not Gonna Take It]] * 1984: I Wanna Rock * 1985: The Price * 1985: Leader Of The Pack * 1985: King Of The Fools * 1985: Be Chrool To Your Scuel ([[Alice Cooper]]) * 1986: You Want What We Got * 1986: Leader Of The Pack * 1987: Hot Love * 1990: I Am (I’m Me) * 2001: Sin City === Videá a DVD === * 1984: Stay Hungry ''(VHS)'' * 1985: Come Out And Play ''(VHS)'' * 2005: Live At Wacken – The Reunion ''(DVD)'' * 2007: A Twisted Christmas Live ''(DVD)'' === Tribute albumy === * 2001: Twisted Forever * 2001: Destroyer - Tribute To Twisted Sister == Referencie == {{reflist}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Twisted Sister}} == Externé odkazy == * [http://www.twistedsister.com/ Officiálna stránka skupiny] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200830073859/http://www.twistedsister.com/ |date=2020-08-30 }} == Zdroj == {{preklad|cs|Twisted Sister|4076244}} [[Kategória:Hudobné skupiny z 1972]] [[Kategória:Glammetalové hudobné skupiny]] [[Kategória:Heavymetalové hudobné skupiny]] [[Kategória:Štvorice v hudbe]] ib6bjf7wfixs4f81f7yzu5hqu6rt2c4 0 284622 8226423 7677603 2026-05-30T21:47:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226423 wikitext text/x-wiki '''Učedníci''' je [[Kapela|hudobná skupina]] zameraná na [[kresťanský folk]]. Vznikla v roku [[1985]] a v súčasnej dobe má 5 členov: * Pavel Drábek * Jana Drábková * Josef Hrubý * Jiřina Hrubá * Daniel Černín == Diskografia == Piesne z prvých 8 albumov sú zhromaždené v ''Zpěvníku Učedníci''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ucednici.cz/zpevnik/ |dátum prístupu=2009-07-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090415044856/http://www.ucednici.cz/zpevnik/ |dátum archivácie=2009-04-15 }}</ref> # [[1986]] ''Volám haleluja'' # [[1988]] ''Josef Egyptský'' # [[1990]] ''Vzpomínky na Františka'' # [[1991]] ''Na prahu života'' # [[1992]] ''Mojžíš'' # [[1993]] ''Racek'' # [[1995]] ''Obrazy o nebi'' # [[1995]] ''Bílá růže'' # [[1999]] ''Psaní'' # [[1999]] ''To nejlepší z Učedníků'' # [[2003]] ''Učedníci live - Hradecká kytara 2003'' == Referencie == <references/> == Zdroj == {{preklad|cs|Učedníci}} == Externé odkazy == * [http://www.ucednici.cz oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090929093108/http://www.ucednici.cz/ |date=2009-09-29 }} [[Kategória:České hudobné skupiny]] [[Kategória:Kresťanské hudobné skupiny]] 7x8r6v6na973ga80p8b12tjgzor7av9 0 297298 8226457 5490442 2026-05-31T00:35:13Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226457 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Versatilka.JPG|náhľad|Verzatilka]] '''Verzatilka''' (obchodná značka ''Versatil'') je mechanická kovová [[ceruzka]] s vymeniteľnou tuhou. Bola vytvorená v roku [[1950]] v továrni [[Koh-i-noor Hardtmuth]] v [[České Budějovice|Českých Budějoviciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mechanická tužka Verzatilka | url = http://www.radio.cz/cz/clanek/88234 | dátum vydania = 04-02-2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.11.2009 | vydavateľ = Český rozhlas | miesto = | jazyk = po česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20081205193450/http://www.radio.cz/cz/clanek/88234 | dátum archivácie = 2008-12-05 }}</ref> Táto patentná ceruzka v dutom obale obsahuje zariadenie, ktoré po stlačení vysunie grafitovú tuhu. Tento mechanizmus umožňuje používanie vymeniteľných túh. Na konci ceruzky sa nachádza hrot, ktorý po vybratí slúži na zaostrovanie tuhy. == Referencie == {{Referencie}} {{Výhonok}} [[Kategória:Písacie potreby]] [[Kategória:České vynálezy]] e4z2c7w9ra34udydvr5x29x5d2ov03u 0 302324 8226377 8102634 2026-05-30T19:00:40Z Teslaton 12161 /* Externé odkazy */ akt. 8226377 wikitext text/x-wiki [[Súbor:DGPS Reference Station.jpg|náhľad|Robustne ukotvená anténa prijímača referenčnej stanice nemeckej diferenčnej siete SAPOS, obdoby slovenskej SKPOS. Anténa v dielektrickom kryte je typu choke-ring s dostatočne širokým smerovým diagramom a zároveň dobrým potlačením nepriamych, odrazených signálov.]] '''Slovenská priestorová observačná služba''' (skr. '''SKPOS''') je permanentná lokalizačná služba, poskytovaná na [[Slovensko|Slovensku]] [[Geodetický a kartografický ústav Bratislava|Geodetickým a kartografickým ústavom]]. Využíva globálne navigačné družicové systémy ([[Globálny lokalizačný systém|GPS]], [[Galileo (navigačný systém)|Galileo]], [[GLONASS]], [[BeiDou]]) na presné priestorové určovanie polohy objektov v reálnom čase.<ref name="geoportal-info-o-sluzbe" /> == Princíp == Služba je založená na využití ''diferenčnej metódy'' určovania polohy. Prevádzkovateľ služby má územie Slovenska pokryté sieťou statických referenčných staníc, neustále merajúcich diferencie (rozdiely) medzi ich presne známou polohou a polohou, vypočítanou v danom momente pomocou jednotlivých navigačných systémov. Diferencie sú cez [[Virtuálna privátna sieť|virtuálnu privátnu sieť]] v reálnom čase zasielané do Národného servisného centra v Geodetickom a kartografickom ústave v Bratislave, kde sú spracúvané a ukladané. Používatelia služby môžu následne odoberať spracované korekcie, umožňujúce výrazne spresniť lokálne merania polohy pomocou navigačných systémov, či už na statických miestach alebo v teréne. Korekcie je možné uplatňovať buď v reálnom čase, alebo dodatočne, na zaznamenané údaje z meraní.<ref name="gku-info-o-sluzbe" /> Dosiahnuteľná absolútna presnosť meraní polohy s využitím služby je v rádoch desiatok [[centimeter|cm]] až jednotiek [[milimeter|mm]], v závislosti od roviny (horizontálna, vertikálna), produktu, použitého vybavenia a spôsobu spracovania.<ref name="gku-info-o-sluzbe" /> == Dejiny == Inštalácia prvých referenčných staníc začala v [[máj 2006|máji 2006]], skúšobná prevádzka siete bola spustená v [[november 2006|novembri 2006]].<ref name="vus-kotoc-2006-zavadzanie" /> [[1. apríl]]a [[2009]] bola testovacia prevádzka ukončená a služba bola spustená v ostrej prevádzke.<ref name="gku-10-rokov-skpos" /> V roku [[2016]] bolo v sieti zapojených 53 permanentných staníc (34 na území Slovenska, 19 za hranicami) s priemernou odľahlosťou 44,6 km (Slovensko) resp. 49,2 km (všetky).<ref name="gku-10-rokov-skpos" /> == Legislatíva == * zákon [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii zavádza pojem ''permanentná lokalizačná služba'' („''Permanentná lokalizačná služba, ktorá využíva globálne navigačné satelitné systémy, je sieť kooperujúcich staníc, ktorá spracúva a v reálnom čase poskytuje geocentrické súradnice na presnú lokalizáciu objektov a javov''“) a poveruje [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] (ÚGKK SR) zabezpečením vytvorenia a prevádzkovania takejto služby s využitím globálnych navigačných družicových systémov.<ref name="z215" /> * vyhláškou ÚGKK SR č. 300/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon 215/1995, poveril úrad realizáciou úlohy svoju výkonnú organizáciu [[Geodetický a kartografický ústav Bratislava|GKÚ Bratislava]].<ref name="z300" /><ref name="gku-info-o-sluzbe" /> == Kritika == Denník [[SME]] informoval v roku [[2012]] o zakázke GKÚ v hodnote viac než 766 000 [[Euro|EUR]], týkajúcej sa 25 prijímačov pre službu SKPOS, zverejnenej v centrálnom registri zmlúv tri dni pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|parlamentnými voľbami]]. Kritizované bolo načasovanie, hodnota zakázky, diskriminácia dodávateľov lacnejších prístrojov a v čase objednávky otázna využiteľnosť podpory európskeho navigačného systému [[Galileo (navigačný systém)|Galileo]].<ref name="sme-pisko-2012-investicia" /> Autor tiež v predchádzajúcom článku kritizoval dotované vytvorenie štátneho [[monopol ponuky|monopolu]] na diferenčnú službu.<ref name="sme-pisko-2012-monopol" /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="geoportal-info-o-sluzbe">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SKPOS: Informácie o službe | url = https://www.geoportal.sk/sk/geodeticke-zaklady/skpos/informacie/ | vydavateľ = geoportal.sk | dátum vydania = 2015-01-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200919113618/https://www.geoportal.sk/sk/geodeticke-zaklady/skpos/informacie/ | dátum archivácie = 2020-09-19 }}</ref> <ref name="gku-info-o-sluzbe">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Informácie o službe | url = http://www.skpos.gku.sk/o-skpos.php | vydavateľ = GKÚ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161020042149/http://www.skpos.gku.sk/o-skpos.php | dátum archivácie = 2016-10-20 }}</ref> <ref name="vus-kotoc-2006-zavadzanie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kotoč | meno = Július | autor = | odkaz na autora = | titul = Zavádzanie technológií globálnych navigačných satelitných systémov v Slovenskej republike | url = http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=telekom/vyskum/projekty/2006/04_GNSS.pdf | vydavateľ = VÚS | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-20 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161021070051/http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=telekom/vyskum/projekty/2006/04_GNSS.pdf | dátum archivácie = 2016-10-21 }}</ref> <ref name="gku-10-rokov-skpos">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = DROŠČÁK, Branislav; ROHÁČEK, Miroslav; SMOLÍK, Karol; STEINHÜBEL, Miroslav | odkaz na autora = | titul = 10 rokov SKPOS: Novinky, zaujímavosti, štatistiky | url = http://www.gku.sk/docs/referaty/2016/Dro%C5%A1%C4%8D%C3%A1k_a_kol_GNSS_seminar_VUT_Brno_2016p | vydavateľ = GKÚ | dátum vydania = 2016-02-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-20 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161021074547/http://www.gku.sk/docs/referaty/2016/Dro%C5%A1%C4%8D%C3%A1k_a_kol_GNSS_seminar_VUT_Brno_2016p | dátum archivácie = 2016-10-21 }}</ref> <ref name="sme-pisko-2012-investicia">{{Citácia periodika | priezvisko = Piško | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Do presných súradníc štát investuje pochybne | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = http://domov.sme.sk/c/6333017/do-presnych-suradnic-stat-investuje-pochybne.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-04-10 | dátum prístupu = 2016-10-19 }} </ref> <ref name="sme-pisko-2012-monopol">{{Citácia periodika | priezvisko = Piško | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Štát zameria pôdu aj cez GPS, buduje si drahý monopol | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = http://domov.sme.sk/c/6313696/stat-zameria-podu-aj-cez-gps-buduje-si-drahy-monopol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-03-25 | dátum prístupu = 2016-10-19 }} </ref> <ref name="z215">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon NR SR č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/215/ | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 1995-09-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="z300">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyhláška ÚGKK SR č. 300/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/300/ | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 2009-07-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Globálny lokalizačný systém#Diferenčný GPS (DGPS)|DGPS]] == Externé odkazy == {{Portál|Kozmonautika}} * [https://skpos.gku.sk/ SKPOS] na webe Geodetického a kartografického ústavu Bratislava (GKÚ) * [https://www.facebook.com/skpos.gku.sk SKPOS] na Facebooku GKÚ [[Kategória:Satelitné navigačné systémy]] kca65ixwxsobrsxyf731dsboopgzru0 0 304898 8226418 7520608 2026-05-30T21:11:08Z ~2026-32290-04 296469 8226418 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Meyisti.png|náhľad|Poloha ostrova]] [[Súbor:Castelorizon.jpg|thumb|Kastelorizo]] '''Kastelorizo''' ([[Gréčtina|gr.]] Καστελόριζο) alebo '''Mejisti''' (resp. v staroveku '''Megisté'''; gr. Μεγίστη), [[Taliančina|po taliansky]] ''Castelrosso'', je [[ostrov|grécky ostrov]]. Je to najvýchodnejšie územie [[Grécko|Grécka]], geograficky sa zvykne uvádzať už do [[Anatólia|Anatólie]], leží iba niekoľko kilometrov od pobrežia južnej Anatólie, blízko [[Turecko|tureckého mesta]] [[Kaş]], kam často chodia miestni Gréci. Leží na polceste medzi [[Rodos (mesto)|Rodosom]] a [[Antalya|Antalyou]] alebo, vo vzťahu ku gréckym ostrovom, medzi [[Rodos (ostrov)|Rodosom]] a [[Cyprus|Cyprom]]. Na ostrove žije už iba 430 obyvateľov, keďže väčšina sa vysťahovala do [[Atény|Atén]] alebo do zahraničia. Je súčasťou nomu [[Dodekanéz]]. == Dejiny == Hoci je ostrov Kastelorizo veľmi malý, má veľmi bohatú históriu. Nepretržite je osídlený od [[neolit]]u. Asi v 12. storočí pred Kr. sa na ostrove usadili [[Dóri|dórski Gréci]], ktorí sem prišli z ostrova Rodos. V [[starovek]]u sa ostrov nazýval Megisté (Μεγίστη). Ostrov podliehal Rodosu, ale v 4. storočí sa pravdepodobne osamostatnil, lebo razil vlastné mince. Neskôr ovládli Megisté [[Staroveký Rím|Rimania]] a od roku [[395]] bol súčasťou [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]].<br> V roku [[1306]] pripadol [[Maltézsky rád|johanitom]], ktorí ovládali aj Rodos. V tejto dobe zmenil meno na Kastelorizo, z [[Taliančina|talianskych]] slov ''castello'' (kaštieľ) a ''rosso'' (červený), teda Castellorosso, pogréčtene Kastelorizo. Od roku [[1480]] tu vládli [[Osmanský ríša|Turci]], ktorých však čoskoro vyhnali [[Benátska republika|Benátčania]]. Turci sa ostrova znovu zmocnili až v roku [[1659]]. V 17. storočí obyvateľstvo Kasteloriza rapídne vzrástlo, preto sa mnoho obyvateľov vysťahovalo do pobrežných oblastí Anatólie, čím tu posilnili populáciu [[Maloázijskí Gréci|maloázijských Grékov]]. Obyvatelia Kasteloriza počas [[Grécka vojna za nezávislosť|gréckej vojny za nezávislosť]] útočili svojimi loďami na turecké flotily, ku Grécku sa však pričlenili až roku [[1947]], keď získali nezávislosť od [[Taliani|Talianov]]. Vtedy malo Kastelorizo asi 15 000 obyvateľov, ktorí sa počas storočia vysťahovali hlavne do [[Atény|Atén]]. == Kultúra == Kastelorizo má bohatý [[Grécky folklór|folklór]]. Známy je bohato zdobený trblietavý ženský kroj. Obyvatelia sú veľmi pobožní a prísne dodržiavajú starobylé tradície, vychádzajúce ešte z byzantských a antických čias. Kastelorizo je známe aj svojimi [[Grécka hudba|ľudovými piesňami]], najznámejšia z nich je určite pieseň ''To kastro tis Aspropalias''. [[Kategória:Ostrovy Grécka]] [[Kategória:Ostrovy Stredozemného mora]] hymdefi2wx609m1euhf2vmq0phfm9ej 8226542 8226418 2026-05-31T08:42:43Z DurMar12 181423 Upravená úvodná sekcia, wikilink, pridané wikilinky, sekcia Iné projekty, Externé odkazy, menšia úprava textu 8226542 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Meyisti.png|náhľad|Poloha ostrova]] [[Súbor:Castelorizon.jpg|thumb|Kastelorizo]] '''Kastelorizo''' ({{vjz|ell|Καστελόριζο}}) alebo '''Megisti''' (resp. v staroveku '''Megisté'''; {{vjz|grc|Μεγίστη}}), {{vjz|ita|''Castelrosso''}}, je [[ostrov|grécky ostrov]]. Spolu s neďalekým ostrovčekom Strongyli to je najvýchodnejšie územie [[Grécko|Grécka]]. Geograficky sa zvykne zaraďovať už do [[Anatólia|Anatólie]]; leží iba niekoľko kilometrov od pobrežia južnej Anatólie, blízko [[Turecko|tureckého mesta]] [[Kaş]], kam často chodia miestni Gréci. Leží na polceste medzi [[Rodos (mesto)|Rodosom]] a [[Antalya|Antalyou]] alebo, vo vzťahu ku gréckym ostrovom, medzi [[Rodos (ostrov)|Rodosom]] a [[Cyprus|Cyprom]]. Na ostrove žije už len 430 obyvateľov, keďže väčšina sa vysťahovala do [[Atény|Atén]] alebo do zahraničia. Je súčasťou nomu [[Dodekanéz]]. == Dejiny == Hoci je ostrov Kastelorizo veľmi malý, má veľmi bohatú históriu. Nepretržite je osídlený od [[neolit]]u. Asi v [[12. storočie pred Kr.|12. storočí pred Kr.]] sa na ostrove usadili [[Dóri|dórski Gréci]], ktorí sem prišli z ostrova Rodos. V [[starovek]]u sa ostrov nazýval Megisté ({{vjz|grc|Μεγίστη}}). Ostrov podliehal Rodosu, ale v [[4. storočie|4. storočí]] sa pravdepodobne osamostatnil, lebo razil vlastné [[Minca|mince]]. Neskôr ovládli Megisté [[Staroveký Rím|Rimania]] a od roku [[395]] bol súčasťou [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]].<br> V roku [[1306]] pripadol [[Maltézsky rád|johanitom]], ktorí ovládali aj Rodos. V tejto dobe zmenil meno na Kastelorizo, z [[Taliančina|talianskych]] slov ''castello'' (kaštieľ) a ''rosso'' (červený), teda Castellorosso, pogréčtene Kastelorizo. Od roku [[1480]] tu vládli [[Osmanská ríša|Turci]], ktorých však čoskoro vyhnali [[Benátska republika|Benátčania]]. Turci sa ostrova znovu zmocnili až v roku [[1659]]. V [[17. storočie|17. storočí]] počet obyvateľov ostrova Kastelorizo prudko vzrástol, preto sa mnoho obyvateľov vysťahovalo do pobrežných oblastí Anatólie, čím tu posilnili populáciu [[Maloázijskí Gréci|maloázijských Grékov]]. Počas [[Grécka vojna za nezávislosť|gréckej vojny za nezávislosť]] útočili obyvatelia ostrova Kastelorizo svojimi loďami na turecké [[flotila (vojenské námorníctvo)|flotily]], ku Grécku sa však pričlenili až roku [[1947]], keď získali nezávislosť od [[Taliani|Talianov]]. Vtedy malo Kastelorizo asi 15 000 obyvateľov, ktorí sa počas storočia vysťahovali hlavne do [[Atény|Atén]]. == Kultúra == Kastelorizo má bohatý [[Grécky folklór|folklór]]. Známy je bohato zdobený trblietavý ženský [[kroj]]. Obyvatelia sú veľmi pobožní a prísne dodržiavajú starobylé tradície, vychádzajúce ešte z byzantských a antických čias. Kastelorizo je známe aj svojimi [[Grécka hudba|ľudovými piesňami]], najznámejšia z nich je určite pieseň ''To kastro tis Aspropalias''. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.kastellorizo.gov.gr/en/ Oficiálny web] {{Eng icon}} [[Kategória:Ostrovy Grécka]] [[Kategória:Ostrovy Stredozemného mora]] mgq2493aima8ozzh99ip0zsr5bf5fmt 2 311681 8226376 7934874 2026-05-30T18:59:04Z Nelliette 31909 oprava wl 8226376 wikitext text/x-wiki * {{NUMBEROFARTICLES}} {| border="0" align="center" width=100% |<div width="125px" style="background:#c5fcdc; border-right:3px solid #99b3ff; border-bottom:3px solid #99b3ff; border-top:1px solid #C0C0C0; border-left:1px solid #C0C0C0; text-align:center; padding:2px; float:left; font-size:12px; line-height:1.3; margin-right:3px; margin-top:3px; color:#000080"> <div style="width:100%">'''{{CURRENTDAYNAME}}'''</div> <div style="font-size:xx-large; width:100%;">{{CURRENTDAY}}</div> <div style="width:100%;">'''{{CURRENTMONTHNAME}}'''</div> <div style="width:100%; height:20px">&nbsp;</div> |} [https://www.juls.savba.sk/pravidla_sloven_pravopisu.html PSP JULS SAV] * https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk-narodnostne-mensiny-a-zahranicni-slovaci/statny-jazyk/kodifikovana-podoba-statneho-jazyka/ * http://tools.freeside.sk/geolocator/geolocator.sk.html * https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ <div style="float: left; border:solid #FFE7BA 1px; margin: 1px;"> * [[metawiki:Special:UrlShortener|Skracovač url]] {{Redaktor z Bratislavy}} {{Redaktor inkluzionista}} {{#Babel:fr-4|de-3|ru-3|en-2|cs|sk}} [[Súbor:Marguerite d'Angoulême by Jean Clouet.jpg|thumb|Marguerite de Navarre - prvý obrázok, ktorý som dokázala vložiť]] {| style="width:400px; border:1px dotted #000000; padding: 10px; background-color: white; color:black;" |[[Image:vcelicka_ikona.png|left]] ''Udeľujem Ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|včeličku]] za to, že novými článkami, ktoré vytváraš zlepšuješ kvalitu Wikipédie :)<br /> --[[Redaktor:Zaerp|Zaerp]]°°°° |} [[Image:Barnstar-feather.png|Barnstar-feather.png]] ''Udeľujem Ti túto [[:cs:Wikipedie:Uživatelská_vyznamenání|medailu Karla Čapka]] za tvoju prácu na literárnom poli Wikipédie.<br /> --[[Redaktor:Wookie|Wookie]] {| style="width:50%; margin:left; margin-bottom:2px; background-color:transparent;padding: 10px;" | style="background-repeat:no-repeat; background-position:-40px -15px; width:100%; border:1px solid #a7d7f9; vertical-align:top; -moz-border-radius: 10px; -webkit-border-radius: 10px; border-radius:10px; background-color: white;" | {| style="width:100%; vertical-align:top; font-size:95%; background:transparent;" |- | [[Image:BoNM - Belgium Hires.png|{{{taille|50px}}}|Récompense|link=fr:Wikipédia:Décernez les lauriers]] | Udeľujem Ti túto belgickú medailu za tvoju prácu na [[Wikipédia:WikiProjekt Belgicko|WikiProjekt Belgicko]].<br />--[[Redaktor:Adehertogh|Adehertogh]] |} |} {| style="width:300px; border:1px dotted #000000; padding: 10px" |[[Súbor:Globe-barnstar2.png|150px|center]] <center>''Udeľujem Ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|geografickú medailu]] za Tvoju vynikajúcu prácu v oblasti sídelnej geografie a histórie.<br /> --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:56, 27. november 2012 (UTC) |} {{Vyznamenanie|kod=180616|text=<center>Ďakujeme za '''účasť v&nbsp;súťaži [[Wikipédia:WikiJar SVE/2016|WikiJar SVE 2016]]'''.|podpis=V&nbsp;mene organizátora <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font>}}<center> {{Vyznamenanie|kod=180419|text=<center>Ďakujeme za '''účasť v&nbsp;súťaži [[Wikipédia:WikiJar SVE 2019|WikiJar SVE 2019]]'''.|podpis=V mene organizátora [[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]])}}<center> {{Nálepka ľavá |float = left |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 20:36, 11. december 2013 (UTC) * --[[Redaktor:Armin|Armin]] ([[Diskusia s redaktorom:Armin|diskusia]]) 20:44, 3. november 2015 (UTC) * <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:35, 14. máj 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 12:42, 28. jún 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 22:37, 9. júl 2019 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 19:19, 12. august 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Robert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 09:57, 25. august 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Daevid|Daevid]] ([[Diskusia s redaktorom:Daevid|diskusia]]) 20:57, 31. august 2019 (UTC) *--[[Redaktor:Belisarius~skwiki|Belisarius]] ([[Diskusia s redaktorom:Belisarius~skwiki|diskusia]]) 08:47, 16. október 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Hisgeomaps|Hisgeomaps]] ([[Diskusia s redaktorom:Hisgeomaps|diskusia]]) 17:06, 13. august 2020 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:11, 16. november 2022 (UTC) *--[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 15:00, 5. máj 2023 (UTC) }} {{col-begin}} {{col-break|width=25%}} ===Podstatne doplnené články=== * [[Beat generation]] * [[Dominique de Villepin]] * [[Édith Piaf]] * [[Eugene O’Neill]] * [[František Nádašdy]] * [[Gore Vidal]] * [[haiku]] * [[Charles Lenormant|Charles Le Normant]] * [[Jasunari Kawabata]] * [[Jean-Marie Le Clézio]] * [[Jorgos Seferis]] * [[Karel Čapek]] * [[Luxembursko]] * [[Modranská keramika]] * [[Odysseas Elytis]] * [[Palestína (územie)|Palestína]] * [[Roger Scruton]] * [[Sirimávó Ratvatté Dias Bandáranájaková]] * [[William Somerset Maugham|Somerset Maugham]] * [[Thomas Wolfe]] * [[Talianska literatúra]] * [[Slovenská literatúra]] * [[Ľudovít Napoleon Bonaparte]] ===Nové články=== * [[27 čiže smrť robí umelca]] kniha * [[Abbé Prévost]], * [[Académie des beaux-arts]] * [[Académie des inscriptions et belles-lettres]] * [[Académie des sciences]] * [[Académie des sciences morales et politiques]] * [[Achmatovské siroty]] * [[Agathias]] * [[Akontácia (preddavok)]] * [[Alamani]] * [[Alan Watts]] * [[Alexandra Salmela]] * [[Alphonse de Lamartine]] * [[Ambrosius Lobwasser]] * [[Anaïs Nin]] * [[André Malraux]], * [[Andrej Danko]] * [[Andrej Kiska]] * [[Anne Waldmanová]] * [[Anton Myrer]], * [[Armagnac (destilát)]] * [[Audenova skupina]] * [[Baudolino]] kniha * [[Beaulieu-sur-Mer]] * [[Bebe (umelkyňa)]] * [[Belgická revolúcia]] * [[Biely teror (Maďarsko)]] * [[Bitka pri Pavii (1525)]] * [[Black Arts movement]] * [[Black Mountain poets]] * [[Boussac (Creuse)]] * [[British Poetry Revival]] * [[Bruce Sterling]], * [[Bryher]] * [[Burgundi]] * [[Cairo poets]] * [[Cajarc]] * [[Carl Sandburg]] * [[Catherine de Rambouilletová]] * [[SF magadžin dokuša-šó]] [Cena Hayakawa] * [[cena Hugo]] * [[cena Nebula]] * [[Charles Alexandre de Calonne]] * [[Charles Lenormant]] * [[Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord]] * [[Childerich I.]] * [[Christine de Pisan]], * [[Christine Lagardová]] * [[Cibuľová polievka]] * [[Claude Alexandre de Bonneval]] * [[Coco Chanel]] * [[Courteuil]] * [[Coussac-Bonneval]] * [[Crécy-en-Ponthieu (obec)]] * [[Créolité]] * [[Cyrano z Bergeracu (dráma)]] * [[Dáma a jednorožec]] * [[David Meltzer]] * [[Diabolské novely]] kniha * [[Diane di Prima]] *[[Dictée de Mérimée]] * [[Dolce stil novo]] * [[Dominique Venner]] * [[Don Juan alebo Byronov život]] * [[Dorota Kurónska (1793 – 1862)]] * [[Douai]] * [[Eauze]] * [[Ed Sanders]] * [[Edmond Rostand]], * [[Edmonde Charles-Rouxová]] * [[Équemauville]] * [[Étienne Marcel]] * [[Eugène Delacroix]] * [[Françoise Sagan]] * [[Ferdiš Kostka]] * [[Filippo Marinetti]] * [[Finančná gramotnosť]] * [[Flámske spoločenstvo]] {{col-break}} * [[Flarf]] * [[Foucaultovo kyvadlo (kniha)]] kniha * [[Fox-Amphoux]] * [[François Hollande]] * [[François-René de Chateaubriand]] * [[Francúzske spoločenstvo Belgicka]] * [[Fréjus (mesto)]] * [[Gabriele D’Annunzio]] * [[George Sand]] * [[Gerald Durrell]] * [[Gérard de Nerval]] * [[Giacomo Casanova]], * [[Giacomo da Lentini]] * [[Goliardi]] * [[Grasse]] * [[Gratinovanie]] * [[Gregor Toursky]] * [[Grignan (obec)]] * [[Guillaume de Lorris]] * [[Gustav Meyrink]] * [[H.D.]] * [[Habánska fajansa]] * [[Hadrianove pamäti a iné prózy]], kniha * [[haibun]], * [[haiga]] * [[Harvardskí estéti]] * [[Hedwiga Courthsová-Mahlerová]] * [[Heřman Landsfeld]] * [[Homolov puč]] * [[Honoré d’Urfé]] * [[Imagizmus]] * [[Institut de France]] * [[Jakubianov dom]] kniha * [[Jamabuši]] * [[Japonéria (vplyv japonského umenia)]] * [[Jazerní básnici]] * [[Jean Chapelain]] * [[Jean de La Fontaine]] * [[Jean de Meung]] * [[Jean-Marie Le Pen]] * [[jeden výdych koňa]] kniha * [[Jeune Nation (strana)]] * [[John Bassett McCleary]] * [[John Keats]], * [[John O’Hara]], * [[Buson Josa]] * [[Jules Barbey d’Aurevilly]] * [[Julius Zeyer]] * [[Júlová revolúcia (1830)]] * [[Juvenilná justícia]] * [[Causerie]] * [[Kenneth Rexroth]] * [[Kimbrovia]] * [[Klaus Tschütscher]] * [[Issa Kobajaši]] * [[Kodžiki|Kodžiky]] * [[Kokin wakašú]] * [[Kontrakultúra 60. rokov]] * [[Koňak (destilát)]] * [[Kvázivojna]] * [[Language poets]] * [[Lawrence Durrell]] * [[Lawrence Ferlinghetti]] * [[Le Monde]] * [[Lew Welch]] * [[Slovenské literárne centrum]] * [[Lodovico Ariosto]] * [[Lope de Vega]] * [[Lorris (obec)]] * [[Louise de Vilmorin]] * [[L’Astrée]] kniha * [[Maciej Kazimierz Sarbiewski]] * [[Mâcon]] * [[Bašó Macuo]] * [[Madame de La Fayette]] * [[Madame de Sévigné]] * [[Madame de Staël]] * [[Julie Récamierová]] Madame Récamier * [[Madeleine de Scudéry]] * [[Maillane]] * [[Máj 1968 v Paríži]] * [[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]] * [[Malus]] * [[Manon Lescaut (opera)]] * [[Marceline Desbordesová-Valmorová]] * [[Margita Navarrská]] * [[Marguerite Duras]] * [[Marguerite Yourcenar]] * [[Maria Gulovichová Liuová]] * [[Mariano Rajoy]] * [[Marie de France]], * [[Mario Vargas Llosa]] * [[Markíza du Plessis-Bellière]] * [[Šiki Masaoka]] * [[Matrioška]] * [[Maurice Druon]], * [[Menton]] {{col-break}} * [[Merovech]] * [[Merovejovci]] * [[Merovejské umenie]] * [[Meung-sur-Loire (obec)]] * [[Michael McClure]] * [[Milorad Pavić]] * [[Miroslav Búran]] * [[Mo Jen]] * [[Modranská keramika]] * [[Moskva-kva-kva]] kniha * [[Mougins]] * [[Národné zhromaždenie (Francúzsko, 5. republika)]] * [[Neal Cassady]] * [[Nérac (obec)]] * [[Newyorská škola]] * [[Nicolas Fouquet]] * [[Nie na ústa]] kniha * [[Niort]] * [[Noëlle-Catherine Verlée]] * [[Nohant-Vic]] * [[Rjúho Nonoguči]] [[Nonoguči Rjúho]] * [[OAS]] * [[Objav hrobky Childerika I.]] * [[Odos]] * [[Online žurnalistika]] * [[Komači Onová]] [[Ono-no Komači]] * [[Osamelý pútnik]] kniha * [[Osobnosti kontrakultúry]] * [[Ostrov včerajšieho dňa]] kniha * [[Others]] * [[Pair (Francúzsko)]] * [[Pál Prónay]] * [[Pár much a já]] kniha * [[Pattern Recognition]] * [[Paul Barras]] * [[Paul Éluard]] * [[Paul Valéry]] * [[Pavol Fabian]] * [[Pax Romana]] * [[Peter Uher]] * Peter Handke [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peter_Handke&direction=next&oldid=6039577]] * [[Petro Olexijovyč Porošenko]] * [[Philip Glenn Whalen]] * [[Philip Lamantia]] * [[Pierre Corneille]] * [[Pierre de Ronsard]] * [[Podzemníci]] kniha * [[Posledné ľúbostné básne]] kniha * [[Potreba milovať]] kniha * [[Pozdišovská keramika]] * [[Poznámky na krabičkách od zápaliek]] kniha * [[Predčasné splatenie úveru]] * [[Prevrat 18. brumaira]] * [[Prešporok (skupina)]] * [[PRISM (NSA)]] * [[Prosper Mérimée]] * [[Quadruplealliance (1813)]] * [[Rassemblement national]] * [[Renga]] * [[Richard Aldington]] * [[Robert Creeley]] * [[Roger Scruton]] * [[Roman de la Rose]] * [[Romaneto]] * [[Rondel (báseň)]], * [[Rongyos gárda]], * [[Roquebrune-Cap-Martin]] * [[Roquebrune-sur-Argens]] * [[Rosemonde Gérardová]] * [[Rukopis z Akkry]] kniha * [[Ruská avantgarda]] * [[Saint-Émilion]] * [[Saint-Jean-Cap-Ferrat]] * [[Saint-Maurice (Val-de-Marne)]] * [[Saint-Raphaël (Var)]] * [[Saint-Sever (obec)]] * [[Saint-Tropez]] * [[Sainte-Maxime]] * [[San Francisco Renaissance]] * [[Satori v Paríži]] kniha * [[Sax]] * [[Sicílska škola]] * [[Spievaná poézia]] * [[Správcovská spoločnosť]] * [[Stanca]] * [[Sugambrovia]] * [[Svätá Ampula]] * [[tanka]], * [[tercína]], * [[The Alexandria Quartet]] kniha * [[The Ark's Anniversary]] kniha * [[Torquato Tasso]], * [[Toyen]] * [[Úplne najviac]] kniha * [[Valentín Balaša]], * [[Valérie Trierweilerová]] * [[Valéry Giscard d’Estaing]] * [[Vasilij Pavlovič Aksionov]] * [[Villefranche-sur-Mer]] * [[Vincent Voiture]] * [[Vítězslav Nezval]] * [[Vladár (Niccolò Machiavelli)]]kniha * [[Vytie]] kniha * [[William Carlos Williams]] * [[William Pitt mladší]] * [[Čarodejnica z Portobella]] kniha * [[Ľubietovská keramika]] * [[Ľudové hnutie 13. mája]] * [[Šugendó]] {{col-break}} ==2019== * [[Boris Johnson]] * [[Reform UK]] * [[Dramatická škola Národného divadla]] * [[David Maria Sassoli]] * [[Diamantová sútra]] kniha * [[Geschriebenstein]] * [[Giovanni Ferrari (sochár)]] * [[Gyula Gömbös]] * [[Historická revue]] * [[István Bethlen]] * [[Kyriakos Mitsotakis]] * [[Cyklický epos]] * [[Litavský banát]] * [[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]]kniha * [[Maroš Bančej]] * [[Melissanthi]] * [[Modernizmus (literatúra)]] * [[Modranský sirotinec]] * [[Národné zhromaždenie Azerbajdžanskej republiky]] * [[Nigel Farage]] * [[Ogtay Asadov]] * [[Reform UK]] * [[Štefan Bátori]] * [[Thaleia Flora-Karavia]] * [[Ze světa islámu]] kniha * [[Zúrivo, nežne, svoj...]]kniha ==2020== * [[Jindřich Štyrský]] * [[Artificializmus]] * [[ecopoetry]] * [[Della Cruscans]] * [[Accademia della Crusca]] * [[Giuseppe Conte]] * [[Sergio Mattarella]] * [[Matteo Renzi]] * [[Dido Sotiriou]] * [[Neil Gaiman]] ==2021== * [[Eugen Vesnin]] * [[Štefan Gráf]] * [[Trnavská skupina]] * [[Konkretizmus (poézia)]] * [[Barbarská generácia]] * [[Generácia 56]] * [[Dušan Kužel]] * [[Karl Nehammer]] ==2022== * [[Taťjana Lehenová]] * [[Jozef Kot]] * [[Rastislav Ballek]] * [[Ľudmila Groeblová]] * [[Miloš Karásek]] * [[Ivan Mojík]] * [[Ľubica Somolayová]] - Schmarcová * [[Peter Scherhaufer (1942)]] * [[Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux]] * [[Jean Giono]] * [[Peter Klas]] * [[R-10 (literárna skupina)]] * [[Lombardská literatúra]] * [[Giuseppe Parini]] * [[Carlo Porta]] ==2023== * [[Pierre Reverdy]] * [[Richard Dehmel]] ==2024== * [[Kazuo Ishiguro]] * [[Klára a Slnko]] kniha * [[Malcolm Bradbury]] * [[Jon Fosse]] * [[Henri Pourrat]] * [[Ja, Parkáč]] kniha * [[Charles Ferdinand Ramuz]] [[cs:Wikipedista:Nelliette]] 4o9pziq3di5nvvdqxfyiv9ld4b8o2so 0 321065 8226397 8013240 2026-05-30T20:21:08Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226397 wikitext text/x-wiki {{významnosť}} '''Univerzita pre moderné Slovensko''' (UPMS) je názov [[projekt]]u, ktorého odborným garantom je [[Ivan Mikloš]] a jeho cieľom je prístupnou formou sprostredkovať základné ekonomické znalosti širokej verejnosti. Študovať na UPMS môže každý, bez rozdielu veku, či reálne dosiahnutého vzdelania. Projekt si počas svojho krátkeho fungovania získal už viac ako 3000 priaznivcov.<ref>Mikloš má vlastnú univerzitu. Na webe. 16.4.2010. http://www.sme.sk/c/5330601/miklos-ma-vlastnu-univerzitu-na-webe.html</ref> UPMS vznikla v apríli [[2010]], kedy bol odštartovaný prvý trimester štúdia. Štúdium na Univerzita pre moderné Slovensko - zrozumiteľnou a nenáročnou formou, šíriť ekonomické znalosti medzi širokou verejnosťou. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == [http://www.upms.sk/ Web projektu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120725003723/http://www.upms.sk/ |date=2012-07-25 }} [[Kategória:Vzdelávanie na Slovensku]] 6kyzmgb8fl03qlij1wu119ou5m7mz95 0 324160 8226604 7864405 2026-05-31T11:48:57Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8226604 wikitext text/x-wiki {{Coord|59|55|41.52|S|30|20|54.24|V|region:RU|display=title}} [[Súbor:Ц.Божией Матери Владимирской.jpg|thumb|Chrám Vladimírskej ikony Matky Božej]] '''Vladimírsky chrám''' alebo '''Chrám Vladimírskej ikony Matky Božej''' ({{V jazyku|rus|Собо́р Влади́мирской ико́ны Бо́жией Ма́тери}}) je [[pravoslávie|pravoslávny]] [[chrám]] v [[Petrohrad]]e na Vladimírskom prospekte. Ide o chrám s piatimi vežami, ktorý sa skladá z dvoch poschodí. == História == [[Chrám]] bol vybudovaný v rokoch 1761 až 1769 v [[barok]]ovom architektonickom štýle, ale nesie aj prvky nastupujúceho [[Klasicizmus|klasicizmu]]. Vybudovaný je podľa projektu talianskeho architekta Trezinniho, ale na jeho ďalšej stavbe participovali aj ďalší architekti. [[Interiér]] chrámu je vyzdobený nádherným [[ikonostas]]om a mozaikami. Farníkom tohto pravoslávneho chrámu bol počas posledných rokov svojho života aj svetoznámy ruský prozaik [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij|F.M. Dostojevskij]], ktorého pobyt a pôsobenie pripomína pamätná tabuľa. V rokoch komunistickej diktatúry bol chrám cirkvi odobratý a slúžil ako sklad kníh pre Akadémiu vied. == Súčasnosť == Chrám bol v roku 1990 vrátený [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]] a opäť sa v ňom konajú bohoslužby. V roku 2000 získal štatút katedrály. == Externé odkazy == * [http://www.vladimirsobor.spb.ru/ Оficiálna stránka chrámu] * [http://www.encspb.ru/ru/article.php?kod=2804009972 Энциклопедия Санкт-Петербурга, В. В. Антонов] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071206164400/http://encspb.ru/ru/article.php?kod=2804009972 |date=2007-12-06 }} * [http://www.r-oc.1gb.ru/viewpage.php?cat=petersburg&page=21 Владимирская церковь на сайте «Русские церкви»] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070929091442/http://www.r-oc.1gb.ru/viewpage.php?cat=petersburg&page=21 |date=2007-09-29 }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Vladimirskaya Church (Saint Petersburg)}} [[Kategória:Stavby v Petrohrade]] [[Kategória:Pravoslávne chrámy v Rusku]] [[Kategória:Architektúra z 1769]] a9g3ot07606l5rm8q0w1iugyek3tg7e 0 328209 8226234 8197858 2026-05-30T12:29:58Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226234 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Toyen | Rodné meno = Marie Čermínová | Popis osoby = česká maliarka | Portrét = Toyen1930.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Toyen v roku 1930 | Dátum narodenia = [[21. september]] [[1902]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1980|11|9|1902|9|21}} | Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Bydlisko = Praha, Paríž | Iné mená = | Štát pôsobenia = Česko-Slovensko, Francúzsko | Národnosť = česká | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = akademická maliarka | Aktívne roky = <!-- [[1919]]{{--}}[[1962]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = [[Jindřich Štyrský]]{{break}}[[Jindřich Heisler]] | Deti = | Podpis = Toyen signatura.jpg<!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Česko | Portál2 = | Portál3 = }} '''Toyen''' (vlastným menom '''Marie Čermínová'''; * [[21. september]] [[1902]], [[Praha]] – † [[9. november]] [[1980]], [[Paríž]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Toyen | url = https://cs.isabart.org/person/2505 | vydavateľ = Archiv výtvarného umění | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-26 | miesto = Kostelec nad Černými lesy | jazyk = }}</ref> bola česká [[maliar (umelec)|maliar]]ka, predstaviteľka európskeho [[Surrealizmus|surrealizmu]]. == Život == Vyštudovala [[Vysoká škola umeleckopriemyselná v Prahe|Umeleckopriemyselnú školu v Prahe]] v období [[1919]]{{--}}[[1922]]. Okrem umeleckých aktivít bola členkou skupiny mladých, ľavicovo orientovaných českých umelcov [[Svaz moderní kultury Devětsil|Devětsil]] a [[Spolok výtvarných umelcov Mánes|Spolku výtvarných umelcov Mánes]]. Bola tiež spoluzakladateľkou [[Skupina surrealistov v ČSR|Skupiny surrealistov v ČSR]] (1934). Počas pobytu v Paríži sa stala členkou okruhu okolo [[André Breton]]a a [[Paul Éluard|Paula Éluarda]] spolu s [[Jindřich Štyrský|Jindřichom Štyrským]]. Zo začiatku tvorby bola ovplyvnená [[Kubizmus|kubizmom]], [[Purizmus (výtvarné umenie a architektúra)|purizmom]] a [[eroticizmus|eroticizmom]], sú viditeľné znaky štylizovaného [[naivizmus|naivizmu]]. V rokoch [[1925]]{{--}}[[1928]] žila spolu s Jindřichom Štyrským v Paríži, kde nazvali svoju v podstate [[Minimal art|minimalistickú]] tvorbu [[artificializmus|artificializmom]]. Zoznámili sa v roku [[1922]] a úzko spolupracovali vo výtvarníctve. Toyen začala tvoriť prvé surrealistické obrazy koncom [[20. roky 20. storočia|20. rokov 20. storočia]]. Prvú výstavu mala v Paríži roku [[1926]] v ''[[Galerie Vavin]]''. Prvú výstavu v Čechách mala v roku [[1935]] v Prahe. S výnimkou vojnových rokov vystavovala na všetkých medzinárodných surrealistických výstavách. Počas vojny nacistická cenzúra prenasledovala surrealizmus, preto nemohla vystavovať. Po vojne do roku [[1947]] nadviazala na svoju tvorbu. V období protektorátu umrel Štyrský. Zoznámila sa s [[Jindřich Heisler|Jindřichom Heislerom]], ktorého schovávala pred nacistami. V roku [[1947]] spolu opustili [[Česko-Slovensko]] a odišli do Paríža. V Paríži zostala natrvalo a zúčastnila sa všetkých surrealistických medzinárodných výstav. Na svoju vlasť pamätala vo svojej tvorbe cyklom obrazov ''Pražská domovní znamení''. Toyen je pochovaná na cintoríne v [[Batignolles]] v [[Paríž]]i. Na jej úmrtnom oznámení<!-- asi na epitafe --> <!-- je to úmrtné oznámenie, na SK sa to volá aj parte a je to presne preložené z fr verzie-->je napísané: „Pozorujem, že môj biely list sa stal zeleným“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marie Cerminova dite « Toyen » par Sandra et Inès, 1 ASSP A | url = https://leslecturesdelouiseweiss.wordpress.com/2016/10/03/marie-cerminova-dite-toyen-par-sandra-et-ines-1-assp-a/ | vydavateľ = leslecturesdelouiseweiss.wordpress.com | dátum vydania = 2016-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Genderová identita a pseudonym Toyen == História českej avantgardy je predovšetkým odborom pre pôsobenie mužov. Zatiaľ čo veľa pozoruhodných umelkýň pracovalo v oblasti dekoratívneho umenia, oblasti takzvaného vysokého umenia vrátane [[Maliarstvo|maliarstva]] a [[Sochárstvo|sochárstva]] boli výhradne doménami mužov. Toyen bola jedinou celkom rešpektovanou členkou ženského rodu v predvojnovom českom umení. Toyen protestovala proti meštiackym konvenciám svojím príklonom k anarchistickému hnutiu, protestovala proti rodinným, spoločenským a kultúrnym autoritám, popierala tradičnú „ženskú úlohu“ prijatím neutrálneho „bezpohlavného“ pseudonymu Toyen, rovnako tak, ako dôsledne nezávislým spôsobom života, vysokými nárokmi na vlastnú tvorbu a „cross-dressingom“: chodila veľmi netradične oblečená ako muž navzdory súdobým tendenciám, v smokingu a s motýlikom, ostrihaná nakrátko, hovorila o sebe v mužskom rode. ''„Práve tak, ako nemala v láske svoje priezvisko, nemala rada ani svoj ženský rod. Hovorila len v mužskom rode. Bolo nám to zo začiatku trochu nezvyklé a groteskné, ale časom sme si zvykli.“'' – [[Jaroslav Seifert]]. V roku [[1922]] sa vzdala svojho dievčenského mena. Od tej doby ju s výnimkou niekoľkých blízkych priateľov, ktorí ju oslovovali familiárne „Manko“, nikto neoslovil inak ako Toyen. Pseudonym Toyen pre ňu podľa jej tvrdenia vymyslel [[Jaroslav Seifert]], ktorý ju stretával, keď chodila z dielne na mydlo na Husovej triede na [[Žižkov]]e (dnešná Husitská) a bola oblečená do pánskych robotníckych nohavíc, vesty a čiapky. Potom ju stretol po niekoľkých rokoch a vymyslel jej pseudonym Toyen, ktorý bezmyšlienkovite napísal na obrúsok v „Národní kavárně“. ''„Marie Čermínová nás dlho žiadala, aby sme pre ňu vymysleli s [[Vítězslav Nezval|Nezvalom]] nejaký vhodný pseudonym. Napadlo nás tucet mien, žiadne sa jej však nepáčilo. Nám, ostatne, tiež nie. Až raz. Sedel som s Mankou sám v Národní a Manka mala pred výstavou. A nechcela ani za nič vystavovať pod vlastným menom. Keď na chvíľu odišla pre nejaký časopis, napísal som na obrúsok veľkými písmenami TOYEN. Keď si meno po svojom návrate prečítala, bez rozmýšľania ho prijala a nosí ho dodnes. Nikto ju inak neosloví a jej pravé meno je zrejme len v cestovnom pase, ktorý je už dávno neplatný...“''. – [[Jaroslav Seifert]]. Tento seba odcudzujúci akt možno chápať ako výraz túžby po novej identite, ktorou si v modernej dobe veľa žien chce vydobyť priestor, v ktorom mohli fungovať ako ženy aj ako aktívne umelkyne. Keď vysvetľoval Toyenin pseudonym [[André Breton]], označil ho ako „nie spoločný/ani napolovicu, ani pre troch, ani pre dvoch“. Toyen: vôbec nie „medzi“ tou a tou vecou, nie „spoločný tým a tým veciam, ale paprskovitý“. Meno Toyen bolo preňho metaforou nejednoznačnej identifikácie znaku a predmetu, keď ľudská subjektivita odcudzená v modernom svete vyžaruje svoju túžbu všetkými smermi – k okolitému svetu, k druhým aj sama k sebe. Toyen je občas spojovaná s francúzskym pojmom citoyen (občan). ''„Omnoho skôr sa jedná o identitu v pohybe, ktorá svojmu nositeľovi dovoľuje stotožňovať sa s rôznymi ‚ja‘ a v ktorej sa [[Gender (rod)|genderová]] ‚inverzia‘ mení na genderovú ‚diverziu‘“'' – [[Martina Pachmanová]]. [[Bohuslav Brouk]] interpretoval Toyen ako anagram vety „to je on“. == Dielo == Toyen vychádza na začiatku tvorby z puristicky modifikovaného [[Kubizmus|kubizmu]], ktorý neskôr opúšťa, aby namaľovala sériu naivných básnických obrazov inšpirovaných dielami nedeľných maliarov a poetickou atmosférou [[Svaz moderní kultury Devětsil|Devětsilu]]. Obrazy Toyen sa po odchode do Paríža a pod vplyvom [[Artificializmus|artificializmu]] zmenili na krehké, pavučinovo jemné diela stavané podľa vlasových kriviek, tlmených prísvitov a dymových clon, ktoré boli v ďalších rokoch nahradené surovými, ťažkými pastami, nepravidelne členenými štrukturálnymi plochami konkretizovanými len metaforickým názvom obrazu. Na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] sa z plošnej bezpredmetnej farebnej štruktúry začali vydeľovať plastické novotvary a záhadné objekty (mušle, vajcia, kryštály, očné buľvy). Týmto obdobím imaginárnych krajín sa uzavrela vývojová fáza [[Artificializmus|artificializmu]] a zároveň sa tak pripravil prechod k [[Surrealizmus|surrealizmu]]. V prvých [[Surrealizmus|surrealistických]] dielach Toyen nachádzame jednak neurčito definované objekty, jednak iluzívne spodobené reálne predmety, ktoré ich zapojením do neskutočného prostredia dostávajú nové symbolické významy. Je však dôležité zmieniť sa, že Toyenina účasť v medzinárodnom [[Surrealizmus|surrealistickom hnutí]] bola viac než umelecká. Rovnako ako väčšina ostatných umelcov chápala [[surrealizmus]] ako hybnú silu predstavivosti a sociálneho a politického pokroku. Mnoho jej obrazov z druhej polovice [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] malo silný politický podtext a jej protivojnová téma vyvrcholila v niekoľkých cykloch výkresov. V deštruktívnych vidinách kresleného cyklu „Přízraky pouště“ sa po prvýkrát prejavila jej agresívna imaginácia, ktorej útočnosť a zároveň bezmedzná zúfalosť sa ešte vystupňovali vo vojnových dielach, ako sú cykly „Střelnice“ a „Schovej se válko!“. Tieto evokujú hrôzy [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] premietnuté v prvom prípade do nevinného sveta detských hier a zmrzačených hračiek, v druhom prípade do sveta opustených vecí zničených vojnou, do prázdnych klietok a monštróznych skeletov. V [[Paríž]]i Toyen pokračovala ešte nejaký čas v rozvíjaní metódy [[Magický realizmus|magického realizmu]], s ktorým sa rozlúčila až na začiatku [[50. roky 20. storočia|50. rokov]]. V poslednom období, ktoré začalo pred polovicou 50. rokov sa Toyen ponorila do hlbokého priestoru noci, do mätúceho priestoru snov, halucinácií a prchavých preludov, ktoré sa premietli do fascinujúcich hádankových obrazov nabitých silným erotickým potenciálom. V šesťdesiatych rokoch spolupracovala na publikáciách krúžku ''Maintenant'' s [[Radovan Ivsic|Radovanom Ivsicom]] a [[Annie Le Brunová|Annie Le Brun]]. == Artificializmus == [[Artificializmus]] vytvorili ako nový umelecký smer Toyen spolu s [[Jindřich Štyrský|Jindřichom Štyrským]] v parížskom období. V manifeste tohto smeru vyšli z teórie [[Poetizmus (smer)|poetizmu]], keď vyhlásili [[artificializmus]] za stotožnenie maliara a básnika. Podľa Toyen a Štyrského „''kubizmus otáčal realitu, namiesto toho, aby uviedol do pohybu [[Imaginácia|imagináciu]]; artificializmus nechávajúc realitu v pokoji sa usiluje o maximum imaginatívnosti''“. Hlavný záujem je sústredený na poéziu. Na artificiálnych obrazoch Štyrského sa obrazové prvky premenili z nosičov pomenovaných obsahov na samotné skutočnosti a podnecovače emócií, kubistické tvaroslovie na lyrickú reč abstraktných foriem, ktorá dostala zmysel maliarskej [[Metafora|metafory]]. [[Maliar (umelec)|Maliar]] používal novú techniku: striekanie farieb cez predmety, siete a šablóny. Artificiálne obrazy Toyen predstavujú plochy s lineárnymi prvkami a krivkami, tlmenými prísvitmi a neurčitými [[Textúra|textúrami]]. Názvy obrazov Toyen a Štyrského inšpirovali [[Vítězslav Nezval|Vítězslava Nezvala]], ktorý im vo svojej zbierke poézie „Hra v kostky“ venoval niekoľko básní. == [[Feminizmus (hnutie)|Feminizmus]] v tvorbe Toyen == Provokatívnejšie než jej vzhľad boli práce Toyen prestúpené úprimnými erotickými motívmi, mnoho z nich predstavuje najväčšie [[Tabu (náboženstvo)|tabu]] obrazu vrátane lesbickej túžby. U Toyen sa často objavuje lesbická autoštylizácia, dodnes nie je však vysvetlené, či išlo len o pózu, ktorou chcela mladá maliarka vtedajšiu spoločnosť šokovať. Pre Toyen bolo maľovanie prirodzenou vnútornou potrebou oprostenou od akejkoľvek ctižiadosti. Sama sa nikde nepresadzovala, neprispôsobovala sa požiadavkám galeristov a výtvarných kritikov. Svoje samostatné výstavy obvykle poňala ako manifestáciu priateľstva so surrealistickými básnikmi, ktorí pre ňu písali verše či texty do originálne upravených katalógov. Hoci život a dielo Toyen veľmi prispelo k histórii feministického umenia a umeleckej kritiky, Toyen nikdy otvorene nevyjadrila svoje sympatie alebo podporu [[Feminizmus (hnutie)|feminizmu]], rovnako tak ako nikdy otvorene nehovorila o svojej sexuálnej orientácii. Je však považovaná za priekopníčku ženského umenia ako umelkyňa, ktorá reprezentuje a mení ženskú sexualitu, zároveň predstavila aj radikálne nový pohľad na to, ako môžu ženy vnímať, premýšľať a rozumieť samé sebe v modernom svete. Rok [[1934]], kedy Toyen podpísala prehlásenie o založení [[Surrealistická skupina v Československu|Surrealistickej skupiny v Československu]], znamenal definitívny zlom v jej práci. Poetika a politika surrealizmu ovplyvnila umelkyňu do konca života. Bola fascinovaná symbolizmom surrealistov odhaľujúcich skryté alebo potlačené [[libido]] a sexuálne túžby, ktorý pomáhal budovať jej predstavivosť. Jej obrazy a kresby z roku [[1930]] sú plné strašidiel, fantómov, snových objektov, ale majú aj silný [[Erotika|erotický]] akcent. Výjavom erotického charakteru sa ženy-umelkyne často vyhýbajú, okrem Toyen, ktorá predstavila v roku [[1925]] „Ráj černochů“ a v „Legendách a pověstech z Melanésie“ (1933) otvorene spája [[Exotika|exotiku]] s [[Erotika|erotikou]]. Toyen je známa svojím obľúbeným a slobodným zobrazovaním erotických motívov a erotickým humorom v tvorbe. Zachycovala aj tabuizované sexuálne praktiky a [[Pornografia|pornografiu]]. Toyen nikdy nepodpisovala dráždivé erotické [[Artefakt|artefakty]] vlastným menom alebo pseudonymom. Väčšinou zverejňovala svoje práce pod skratkou T alebo XX.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kroupa | meno = Mikuláš | autor = | odkaz na autora = | titul = Grafiky s pornografickou tématikou Toyen většinou podepisovala jako T nebo XX | url = https://cesky.radio.cz/grafiky-s-pornografickou-tematikou-toyen-vetsinou-podepisovala-jako-t-nebo-xx-8084968 | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2004-03-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-26 | miesto = Praha | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230926000056/https://cesky.radio.cz/grafiky-s-pornografickou-tematikou-toyen-vetsinou-podepisovala-jako-t-nebo-xx-8084968 | dátum archivácie = 2023-09-26 }}</ref> === „Artificializmus“ === * ''Fata morgana'', 1926 === Surrealizmus === * ''Přízraky pouště'', 1937 * ''Ranní setkání'', 1937 * cyklus ''Střelnice'', 1940 * cyklus ''Schovej se, válko'', 1944 * ''Le reste de la nuit'' (Zvyšok noci), 1935 * ''Spectres du désert'' (Prízraky púšte), 1937, kresby * ''Le Tir'' (Streľba), 1940, kresby * ''Relâche'' (Oddych), 1943, olej na plátne 109 × 52,5 cm * ''Au château Lacoste'' (V zámku Lacoste), 1946 * ''Tous les éléments'' (Všetky prvky), 1950, olej na plátne 68,2 × 104,5 cm * ''Le Paravent'' (Paraván), 1966 * ''Coulée dans le lointain'' (Prúd v diaľke), 1962, olej na plátne 51 × 150 cm * ''Le festin de soie'' (Hodvábna hostina), 1962, olej na plátne 100 × 60 cm == Vo filme == Režisér [[Jan Němec (režisér)|Jan Němec]] natočil o Márii Čermínovej experimentálnu drámu ''Toyen'' (Česko, 2005, 63 min) so [[Zuzana Stivínová (1973)|Zuzanou Stivínovou]] v úlohe Toyen a [[Jan Budař|Janom Budařom]] v úlohe Jindřicha Heislera.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Toyen | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/film/215392-toyen/prehlad/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2023-11-06}}</ref> Andrea Sedláčková o nej natočila televízny dokument ''Toyen, baronka surrealismu'' (Česko / Francúzsko, 2022, 69 min).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Toyen, baronka surrealismu | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/film/1155089-toyen-baronka-surrealismu/prehlad/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2023-11-06}}</ref> == Zaujímavosti == Astronóm [[Antonín Mrkos]] po nej pomenoval planétku [[4691 Toyen]], objavenú v roku [[1983]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 4691 Toyen | url = https://names.klet.org/en/detail/4691 | vydavateľ = Hvezdáreň Kleť | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-26 | miesto = České Budějovice | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Nezval | meno = Vítězslav | autor = | odkaz na autora = Vítězslav Nezval | titul = Z mého života | vydanie = 1 | vydavateľ = Československý spisovatel | miesto = Praha | rok = 1959 | počet strán = 245 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Seifert | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = Jaroslav Seifert | titul = Všecky krásy světa | vydanie = | vydavateľ = Československý spisovatel | miesto = Praha | rok = 1982 | počet strán = 638 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Srp | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Toyen | vydanie = | vydavateľ = Galerie hlavního města Prahy | miesto = Praha | rok = 2000 | počet strán = 392 | url = | isbn = 978-80-7203-273-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Pravdová | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Brun | meno2 = Annie Le | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Görgen-Lammers | meno3 = Annabelle | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Toyen : snící rebelka | vydanie = | vydavateľ = Národní galerie | miesto = Praha | rok = 2021 | počet strán = | url = | isbn = 978-80-7035-773-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Sedláčková | meno = Andrea | autor = | odkaz na autora = | titul = Toyen : první dáma surrealismu | vydanie = | vydavateľ = Prostor | miesto = Praha | rok = 2023 | počet strán = 528 | url = | isbn = 978-80-7260-571-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://sbirky.ngprague.cz/katalog?author=Toyen Diela autorky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230926000059/https://sbirky.ngprague.cz/katalog?author=Toyen |date=2023-09-26 }} na webe Národnej galérie Praha * [https://bohuslavbrouk.wordpress.com/tag/toyen/ Toyen] na webe Bohuslava Brouka == Zdroj == {{preklad|cs|Toyen|5714127|fr|Toyen|56334571}} {{Devětsil}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Českí maliari]] [[Kategória:Českí ilustrátori]] [[Kategória:Českí grafici]] [[Kategória:České feministky]] [[Kategória:České LGBT osobnosti]] [[Kategória:Surrealistickí maliari]] [[Kategória:Českí emigranti a exulanti]] [[Kategória:Svaz moderní kultury Devětsil]] [[Kategória:Pseudonymy]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe]] [[Kategória:Surrealistickí spisovatelia]] rsqnmayb427rty6ljfia57b3yo3i1ns 0 333157 8226495 7680500 2026-05-31T05:29:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226495 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|49.9483|15.2686|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Súbor:Wloski-dwor.jpg|náhľad|Vlašský dvor]] '''Vlašský dvor''' je významná historická a [[Národná kultúrna pamiatka Českej republiky|národná kultúrna pamiatka]] v [[Kutná Hora|Kutnej Hore]]. Ide o bývalý kráľovský [[palác (reprezentatívna budova)|palác]] s [[mincovňa|mincovňou]], vybudovaný v [[13. storočie|13. storočí]] a neskôr veľakrát prestavaný. Razili sa tu [[striebro|strieborné]] mince – [[Pražský groš|pražské groše]]. == Opis == Z neveľkého [[nádvorie|nádvoria]] sú vstupy do jednotlivých dielní (''šmitní''). Každá šmitňa je označená znakom. Sú tu znaky [[Litoměřice|Litoměřic]], [[Kladsko|Kladska]], [[Jihlava (mesto)|Jihlavy]], [[Opava (Česko)|Opavy]], [[Most]]u a [[Písek|Písku]]. Vlašský dvor je palác s komnatami, honosnou domácou [[kaplnka|kaplnkou]] pod ktorou je pokladnica s okovanými dverami a v kameni tesanou [[latinčina|latinskou]] výstrahou. Jej preklad znie „Nedotýkaj sa ma!“ V zasadacej miestnosti sú nástenné maľby: ''Dekret Kutnohorský'' a ''Voľba Vladislava Jagelovského'' od maliarov [[Karel Ludvík Klusáček|Klusáčka]] a bratov Špilarových. Z doby [[renesancia|renesancie]] a [[barok]]a sa dochovala [[konšel]]ská lavica a [[bronz]]ová doska. Ako taký je spoločne s [[Chrám svätej Barbory|chrámom svätej Barbory]] a [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa|kostolom Nanebovzatia Panny Márie]] zapísaný na zozname [[svetové kultúrne dedičstvo UNESCO|svetového kultúrneho dedičstva]] [[UNESCO]]<ref>[http://whc.unesco.org/archive/advisory_body_evaluation/732.pdf Advisory Body Evaluation] {{eng icon}}</ref>. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam národných kultúrnych pamiatok Českej republiky]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://guide.kh.cz/oxibD1qMSZyPTY0JmthbG9kPSZrYWxkbz0mZT0mdHlwem9iPTImej00MTYmaWRwYXJlbnQ9MSZpZHBvbG96PTImcmF6PSZzPTA- Vlašský dvor] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140226111221/http://www.guide.kh.cz/oxibD1qMSZyPTY0JmthbG9kPSZrYWxkbz0mZT0mdHlwem9iPTImej00MTYmaWRwYXJlbnQ9MSZpZHBvbG96PTImcmF6PSZzPTA- |date=2014-02-26 }} * [http://www.kutnahora.cz/index.php?cid=76&sec=3 Informácie o Vlašskom dvore] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110507074839/http://www.kutnahora.cz/index.php?sec=3&cid=76 |date=2011-05-07 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Vlašský dvůr|6081826}} {{architektonický výhonok}} {{Svetové dedičstvo - Česko}} [[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Stredočeskom kraji]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Česku]] [[Kategória:Mincovne]] [[Kategória:Kutná Hora]] j12uvvj6jcapwbv88ermw0ww93mwltr 0 336924 8226328 8056692 2026-05-30T16:48:13Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226328 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bojová loď |názov = USS Enterprise (CV-6) |obrázok = USS Enterprise (CV-6) underway in Puget Sound, 13 September 1945 (19-N-89185).jpg |titulok = USS ''Enterprise'' (CV-6) na skúšobnej plavbe po opravách v Puget Sound Naval Shipyard, Washington, 13. september 1945 |štát1 = Spojené štáty |štát2 = | druh = [[lietadlová loď]] | lodenica = Newport News Shipbuilding, Virgínia | začiatok = [[16. júl]]a [[1934]] | spustenie = [[3. október|3. októbra]] [[1936]] | prevzatie = [[12. máj]]a [[1938]] | koniec = [[17. február]]a [[1947]] vyradená a [[1. júl]]a [[1958]] predaná do šrotu | dĺžka = 231,95 m (na vodoryske)<br />246,58 (celkom) | šírka = 25,37 m (na vodoryske)<br />33,38 (celkom) | ponor = 7,91 | štandardný výtlak = Po dokončení:<br />20 118 ton<br /> Po prestavbe v roku 1943:<br />21 337 | bojový výtlak = Po dokončení:<br />25 909 ton<br /> Po prestavbe v roku 1943:<br />32 574 | posádka = 1 889 mierový stav<br />2 217 v roku 1941<br />2 919 maximum počas vojny | pancier stred = | pancier prova a korma = | pancier veža = | pancier barbeta = | pancier paluba = | hlavná výzbroj = | pomocná výzbroj = | protilietadlová výzbroj = Po dokončení:<br />8 × [[5"/38 Mark 12|127 mm (5″)/38 cal Mk 12]] (8xI)<br />16 x [[1.1"/75 Mark 1|28 mm (1,1″)/75 cal Mk 1]] (4xIV)<br />24 × 12,7 mm [[guľomet]]ov [[M2 Browning]] 1945:<br />8 × 127 mm (5″)/38 cal (8xI)<br />40 x [[Bofors 40 mm L/60|40 mm Bofors L/60]] (8xII, 6xIV)<br />50 x [[Oerlikon 20 mm/70|20 mm/70 cal Oerlikon]] (50xI) | lietadlá = 96 lietadiel<br />3 výťahy<br /> Katapulty po dokončení:<br />2× H MK II na letovej palube<br />1× H MK II na hangárovej palube Katapulty po modernizácii (1943):<br />2× H 2-1 na letovej palube 178 000 [[galón]]ov (673 803 l) leteckého paliva<br />433 T výzbroje pre lietadlá | počet = | pohon = 9 [[Parný kotol|kotlov]] ''Babcock & Wilcox''<br />4 [[Parná turbína|parné turbíny]] ''Parsons''<br />4 [[Lodná skrutka|lodné skrutky]] | výkon (ks) = 120 000 | výkon (kW) = | palivo = [[vykurovací olej]] | množstvo = Po prestavbe v roku 1943:<br />6 500 | maximálna rýchlosť = 33,65 | cestovná rýchlosť = 32,5 | max dosah = 7 900 alebo až 12 500 | poznámka = }} '''USS ''Enterprise'' (CV-6)''' bola druhá americká [[lietadlová loď]] [[Trieda Yorktown|triedy ''Yorktown'']]. Bola siedmou [[loď]]ou tohto mena v službe [[United States Navy|U. S. Navy]] a bola tiež známa pod prezývkou '''Big E'''. Do služby bola zaradená v roku 1938 a spolu s [[USS Saratoga (CV-3)|USS ''Saratoga'']] a [[USS Ranger (CV-4)|USS ''Ranger'']] prežila [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]. Zvyšných päť lietadlových lodí postavených pred vojnou bolo počas vojny stratených. Zúčastnila sa mnohých významných operácií a stretnutí počas [[Vojna v Pacifiku|bojov v Pacifiku]] – okrem iného, napríklad [[Doolittlov nálet|Doolittlovho náletu]], [[Bitka o Midway|bitky o Midway]], zasiahla do početných stretnutí v súvislosti s [[Bitka o Guadalcanal|bojmi o Guadalcanal]] vrátane bitiek [[Bitka pri východných Šalamúnových ostrovoch|pri východných Šalamúnových ostrovoch]] a [[Bitka pri ostrovoch Santa Cruz|pri Santa Cruz]]. V neskoršej fáze vojny potom, napríklad bitiek [[Bitka vo Filipínskom mori|vo Filipínskom mori]] a [[Bitka pri Leyte|pri Leyte]]. Bola niekoľkokrát poškodená aj keď ju Japonci trikrát prehlásili za potopenú, vždy sa ju podarilo zachrániť a po opravách opäť nasadiť do bojov. Počas druhej svetovej vojny dostala 20 [[Battle star|BS]], čím sa stala najčastejšie dekorovanou loďou U. S. Navy. Dňa 25. novembra 1945 dostala vlajku [[Spojené kráľovstvo|britskej]] [[Admiralita|Admirality]] <ref>Pozri [http://www.navsource.org/archives/02/06.htm NavSource Online: Aircraft Carrier Photo Archive USS ENTERPRISE (CV-6)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201111195325/http://www.navsource.org/archives/02/06.htm |date=2020-11-11 }}</ref> a stala sa tak prvou vojnovou loďou cudzieho námorníctva od zavedenia tejto vlajky v 16. storočí, na ktorej táto vlajka zaviala. == Stavba a predvojnová služba == [[Súbor:USS Enterprise (CV-6) clears the ways.jpg|thumb|left|USS ''Enterprise'' je spustená na vodu 3. októbra 1936. Všimnite si ešte len rozostavaný mostík.]] Kýl ''Enterprise'' bol položený 16. júla 1934 v lodeniciach ''Newport News Shipbuilding'' vo [[Virgínia|Virgínii]]. Mala to byť druhá a posledná jednotka triedy ''Yorktown'', pretože limity dohodnuté na [[Washingtonská konferencia|washingtonskej konferencii]] potom už nestačili na stavbu tretej jednotky (tá bola postavená až po exspirácii washingtonských dohôd). Umožnili stavbu už len ľahkej lietadlovej lodi [[USS Wasp (CV-7)|USS ''Wasp'']]. Stavba bola financovaná z fondov úradu verejných prác (''Public Works Administration''), ktorý vznikol na základe [[Nový údel|Nového údelu]] a stavba oboch lietadlových lodí triedy ''Yorktown'' tak mala byť spôsobom, ako dať ľuďom prácu. Na ''Enterprise'' bola nová loď pokrstená 3. októbra 1936 manželkou amerického [[United States Secretary of the Navy|ministra námorníctva]] [[Claude A. Swanson]]a pani [[Lulie Swanson]]. Jej prvým kapitánom bol [[Newton H. White]], ktorého 21. decembra 1938 vystriedal [[Charles A. Pownall]]. Po prevzatí námorníctvom v máji 1938, zamierila na cvičnú plavbu do [[Rio de Janeiro|Rio de Janeira]] a po návrate sa zúčastnila spolu s [[USS Yorktown (CV-5)|USS ''Yorktown'']] námorného cvičenia [[Fleet Problem XX]] (február 1939) v [[Karibské more|Karibiku]]. Počas cvičenia bola ''Enterprise'' „potopená“ prekvapivým leteckým úderom z ''Rangeru'', ktorý ju lokalizoval pomocou [[HF/DF]] <ref>Pozri [http://cv6.org/noumea/default.asp?uri=detail/kenyon-img-z--3900001&ref=February+1939 Enterprise CV-6 in Fleet Problem XX]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}@cv6.org</ref>. Letecký park ''Enterprise Air Group'' (Letecká skupina ''Enterprise'') bol v tejto dobe zložený zo [[Stíhacie lietadlo|stíhacích lietadiel]] [[Grumman F3F|Grumman F3F Goblin]], [[Strmhlavý bombardér|strmhlavých bombardérov]] [[Curtiss SBC Helldiver]] a [[Torpédový bombardér|torpédonosných]] [[Douglas TBD Devastator|Douglas TBD-1 Devastator]] <ref>Pozri [http://cv6.org/noumea/default.asp?uri=detail/barr-img-326&ref=1938+%28Year%29 Enterprise Air Group] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020824145810/http://cv6.org/noumea/default.asp?uri=detail%2Fbarr-img-326&ref=1938+%28Year%29 |date=2002-08-24 }} cv6.org</ref>. Fotografie z roku 1940 zachytávajú na palube navyše aj strmhlavé bombardéry [[Northrop BT-1]].<ref>Pozri [http://cv6.org/noumea/default.asp?uri=detail/barr-img-296&ref=1940+%28Year%29 Enterprise CV-6 at North Island NAS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020824145454/http://cv6.org/noumea/default.asp?uri=detail%2Fbarr-img-296&ref=1940+%28Year%29 |date=2002-08-24 }}@cv6.org a [http://cv6.org/noumea/default.asp?uri=detail/barr-img-308&ref=1940+%28Year%29 Enterprise CV-6] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020824150253/http://cv6.org/noumea/default.asp?uri=detail%2Fbarr-img-308&ref=1940+%28Year%29 |date=2002-08-24 }}@cv6.org</ref> ''Enterprise'' niesla v tejto dobe (až do júna 1941) náter „''Standard Navy Gray''“ na trupe a nadstavbách, drevená letová paluba z [[Douglaska|Douglasovej jedle]] bola vo farbe [[mahagón]]ového [[Moridlo|moridla]] a vodorovný povrch kovových palúb bol v „''Deck Gray''“.<ref name="zbarveni">Pozri [http://cv6.org/onboard/display_message.asp?mid=3987 Big E's hull color(s)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200727171603/http://cv6.org/onboard/display_message.asp?mid=3987 |date=2020-07-27 }}@cv6.org a [http://www.shipcamouflage.com/usn_cv.htm USN WWII Aircraft Carrier Camouflage]@shipcamouflage.com</ref> Dňa 10. marca 1939 došlo k nehode, keď sa TBD-1 (6-T-1, BuNo 0322) prepadol pri štarte a skončil v mori. Posádka vyviazla bez zranenia. V apríli 1939 bola ''Enterprise'' priradená k pacifickej flotile (''Pacific Fleet'') s domovským prístavom v [[San Diego (Kalifornia)|San Diegu]], [[Kalifornia]]. K 12. máju 1939, teda po jednom roku služby, mala ''Enterprise'' za sebou 34 809 míľ ({{km|56019.7|m}}) plavby, na ktorej spotrebovala celkom 4 720 191 [[galón]]ov (17 867 866,6 l) paliva.<ref>Pozri [http://cv6.org/noumea/default.asp?uri=detail/leam-img-z--8000008&ref=May+1939 First Commissioning Anniversary] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020830005020/http://cv6.org/noumea/default.asp?uri=detail%2Fleam-img-z--8000008&ref=May+1939 |date=2002-08-30 }}@cv6.org</ref> V nasledujúcich dvoch rokoch prešla niekoľko ciest medzi [[Havaj (štát USA)|Havajom]] a San Diegom (predovšetkým transport lietadiel zo Západného pobrežia na ostrovy) a zúčastnila sa aj natáčania filmu ''Dive Bomber'' <ref>Pozri [http://cv6.org/1933/1933.htm USS Enterprise CV-6: 1933-1940] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101121155629/http://cv6.org/1933/1933.htm |date=2010-11-21 }}@cv6.org. Viac informácií o filme samotnom pozri [http://imdb.com/title/tt0033537/ Dive Bomber (1941)]@imdb.com</ref>. V máji 1940 vymenila domovský prístav San Diego za [[Pearl Harbor]] na Havaji, kam sa presunula aj väčšina jadra tichooceánskej flotily. Dňa 21. marca 1941 sa novým veliteľom ''Enterprise'' stal [[George D. Murray]] <ref>Pozri [http://cv6.org/noumea/default.asp?uri=detail/awo-img-z--1000022&ref=March+1941 Captain George D. Murray, USN] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150910053047/http://cv6.org/noumea/default.asp?uri=detail%2Fawo-img-z--1000022&ref=March+1941 |date=2015-09-10 }} cv6.org</ref>. V júni 1941 dostala ''Enterprise'' novú kamufláž ''[[Measure 1]]'', ktorú niesla aj počas prvých vojnových mesiacov <ref name="zbarveni" />. Mierová služba sa pre ''Enterprise'' skončila 28. novembra 1941 bojovým rozkazom číslo jeden, ktorým bol pre loď vyhlásený vojnový stav <ref>Pozri [http://cv6.org/1941/btlord1/btlord1.htm Battle Order Number One: Nov. 28, 1941] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101121155804/http://cv6.org/1941/btlord1/btlord1.htm |date=2010-11-21 }}@cv6.org a [http://cv6.org/noumea/default.asp?uri=detail/barr-img-btl1&ref=November+1941 Battle Order Number One] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020113040935/http://cv6.org/noumea/default.asp?uri=detail%2Fbarr-img-btl1&ref=November+1941 |date=2002-01-13 }} cv6.org</ref> == Vypuknutie vojny (1941 a 1942) == [[Súbor:PearlHarborCarrierChart.jpg|thumb|right|Trasa ''Enterprise'' a japonského úderného zväzu lietadlových lodí (機動部隊 ''Kidó Butai'')]] Dňa 28. novembra 1941 vyplávala ''Enterprise'' a jej sprievod z Pearl Harboru, aby prepravila na atol [[Ostrov Wake|Wake]] 12 stíhačiek [[Grumman F4F Wildcat|Grumman F4F-3 Wildcat]] od [[VMF-211]]. Celé zoskupenie vyplávalo ako Task Force 2, ktorej velil viceadmirál [[William F. Halsey]] z mostíka ''Enterprise''. Po vyplávaní Halsey vyčlenil ''Enterprise'', tri ťažké krížniky a deväť torpédoborcov z TF 2 a s takto novovytvorenou TF 8 zamieril k atolu Wake.<ref>Lundstrom I, str. 4</ref> Transport VMF-211 pre ''Enterprise'' znamenal, že mohla niesť iba 16 vlastných Wildcatov namiesto štandardných devätnástich. Pri prelete z NAS (''Naval Air Station'' ~ Námorná letecká základňa) Pearl Harbor na loď sa ale ukázalo, že jeden Wildcat od VF-6 a jeden od VMF-211 nie sú letuschopné a ich piloti k preletu na ''Enterprise'' využili voľných miest v torpédonosných TBD-1. Keďže tým klesol stav prepravovanej VMF-211 na jedenásť strojov, VF-6 jej zaslala jeden svoj F4F-3. VF-6 tak zostal iba jeden F4F-3 a trinásť F4F-3A.<ref>Lundstrom I, str. 3 až 5 a 14</ref> Po pristátí pilotov zoznámil kapitán Murray posádku s Halseyho bojovým rozkazom číslo 1 a z neho vyplývajúcim vyhlásením vojnového stavu (''war conditions''), ktorý bol neskôr upresnený bojovým rozkazom číslo 2.<ref>Pozri [http://cv6.org/ship/logs/btlord2-19411128.htm Battle Order Number Two: Nov. 28, 1941] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101121183813/http://cv6.org/ship/logs/btlord2-19411128.htm |date=2010-11-21 }}@cv6.org</ref><ref>Lundstrom I, str. 5</ref> Stíhačky od VMF-211 odštartovali k preletu na Wake o 7:00 2. decembra a ''Enterprise'' sa obrátila k návratu do Pearl Harboru, kam mala doraziť ráno 7. decembra.<ref>Lundstrom I, str. 6</ref> Našťastie pre Američanov bola ''Enterprise'' zdržaná búrkou (tou istou, ktorá zasiahla japonský zväz) a nedeľné svitanie 7. decembra ju zastihlo asi 215 námorných míľ ({{km|398.2|m}}) západne od [[Oahu]].<ref>Lundstrom I, str. 15</ref> Prieskumná eskadra VS-6 a strmhlavá bombardovacia VB-6 boli ráno odoslané na havajské letiská. Celkom 18 ich strmhlavých bombardérov [[Douglas SBD Dauntless|SBD-2 Dauntless]] prileteli nad Pearl Harbor práve v čase prebiehajúceho [[Útok na Pearl Harbor|útoku]], a tak VS-6 prišla o šesť strojov a VB-6 o jeden (6-B-3 <ref name="VS6ARPH">Pozri [http://www.cv6.org/ship/logs/ph/vs6-action19411207.htm Scouting Squadron Six Action Report: 7 December 1941] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101121173912/http://cv6.org/ship/logs/ph/vs6-action19411207.htm |date=2010-11-21 }}@cv6.org</ref>). Minimálne jeden z nich bol zostrelený vlastnou protilietadlovú paľbou a ďalšie boli poškodené. Poručík (LTJG) [[Clarence E. Dickinson]] (6-S-4, BuNo 4570) a jeho strelec William C. Miller si nárokovali zostrelenie jedného [[Mitsubishi A6M Zero|A6M2 Zero]] <ref name="VS6ARPH" /><ref>Pozri [http://www.cv6.org/ship/logs/ph/ced19411207.htm Report of LT C. E. Dickinson: 7 December 1941] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101121174127/http://cv6.org/ship/logs/ph/ced19411207.htm |date=2010-11-21 }}@cv6.org</ref>. Zo šiestich stíhacích F4F-3A Wildcatov od VF-6 odoslaných večer po útoku na ostrov boli tri zostrelené vlastnými protilietadlovými delostrelcami pri pokuse o pristátie na Fordovom ostrove v Pearl Harbore – každé lietadlo bolo považované za nepriateľa aj napriek tomu, že všetky lode v prístave boli informované o prílete vlastných stíhačiek.<ref>Lundstrom I, str. 19</ref> O život pritom prišli poručíci (LT) Francis F. Hebel (6-F-1, BuNo 3906) a Eric Allen (6-F-12, BuNo 3938) a podporučík (ENS) Herbert H. Menges (6-F-15, BuNo 3935). Podporučík David R. Flynn (6-F-4, BuNo 3909) musel svoj stroj opustiť na [[padák]]u potom, čo mu došlo palivo. Podporučík [[Gayle L. Hermann]] (3-F-15, BuNo 3982) pristál na [[golf]]ovom ihrisku na Fordovom ostrove, a tak len podporučík [[James G. Daniels III]] (6-F-5, BuNo 3916) dokázal pristáť na letisku na Fordovom ostrove.<ref>Pozri [http://www.cv6.org/ship/logs/ph/org-vf6-19411207.htm VF-6 Evening Strike Escort: 7 December 1941] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101121173930/http://cv6.org/ship/logs/ph/org-vf6-19411207.htm |date=2010-11-21 }}@cv6.org</ref><ref>Sériová čísla pozri Lundstrom I, str. 18</ref> ''Enterprise'' pátrala po japonskom zväze. Pátranie, ale vďaka zlému odhadu predpokladanej polohy Japoncov prebiehalo v priestore juhozápadne od Oahu. Japonský zväz sa pohyboval severne od Oahu, a tak našťastie pre ''Enterprise'' ku kontaktu nedošlo. V opačnom prípade by musela sama čeliť presile 6 lietadlových lodí a ich sprievodu. Po odvolaní pátrania priplávala ''Enterprise'' navečer 8. decembra do Pearl Harboru, kde doplnila palivo a zásoby a o 6:00 ráno nasledujúceho dňa opäť vyplávala na more. Dňa 10. decembra potopil SBD-2 Dauntless od VS-6 pilotovaný poručíkom (LTJG) Dickinsonom <ref>Pozri [http://cv6.org/1941/wake/wake_2.htm Wake Island: Dec. 7-23, 1941] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101121195350/http://cv6.org/1941/wake/wake_2.htm |date=2010-11-21 }}@cv6.org a [http://www.midwaysaircraft.org/DAUNTLESSreport2106.pdf DAUNTLESS IN PEACE AND WAR] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080820012727/http://www.midwaysaircraft.org/DAUNTLESSreport2106.pdf |date=2008-08-20 }}@midwaysaircraft.org</ref> japonskú [[Ponorka|ponorku]] ''[[I-70]]'' severne od [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovov]]. Nasledujúce dva týždne strávila ''Enterprise'' hliadkovaním západne od Havaja (ako TF 8). 20. decembra zaútočili Dauntlessy omylom na ponorku [[USS Pompano (SS-181)|USS ''Pompano'']], ktorá ale unikla. 7. januára 1942 sa ''Enterprise'' vrátila do Pearl Harboru a po krátkej zastávke vyplávala 11. januára, aby spolu s ''Yorktownom'' poskytla letecké krytie konvoju s posilami pre [[Samoa|Samou]]. Na ceste ju sprevádzali [[Ťažký krížnik|ťažké krížniky]] [[USS Chester (CA-27)|USS ''Chester'']], [[USS Northampton (CA-26)|USS ''Northampton'']], [[USS Salt Lake City (CA-25)|USS ''Salt Lake City'']], [[Tanker (loď)|tanker]] [[USS Platte (AO-24)|USS ''Platte'']] a torpédoborce [[USS Dunlap (DD-384)|USS ''Dunlap'']], [[USS Balch (DD-363)|USS ''Balch'']], [[USS Maury (DD-401)|USS ''Maury'']], [[USS Ralph Talbot (DD-390)|USS ''Ralph Talbot'']], [[USS Blue (DD-387)|USS ''Blue'']] a [[USS McCall (DD-400)|USS ''McCall'']].<ref>Stafford, str. 41</ref> Cesta bola plná viac či menej tragických udalostí: 16. januára na palube ''Enterprise'' havaroval pri pristávaní jeden SBD-2 Dauntless, pričom smrteľne zranil jedného člena posádky a ešte toho istého dňa sa z hliadky nevrátil jeden [[Douglas TBD Devastator|TBD-1 Devastator]] (6-T-14 (?), BuNo 0335) od VT-6. Nakoniec, ale ''Enterprise'' doplávala na Samou podľa plánu a po niekoľko dní hliadkovala severne od ostrova. == Prvé útoky (február – apríl 1942) == === Útok na Marshallove ostrovy (február 1942) === [[Súbor:Douglas SBD-2 Dauntless aboard USS Enterprise (CV-6) in 1 February 1942 (NNAM.1996.253.599).jpg|thumb|left|[[Strmhlavý bombardér|Strmhlavé bombardéry]] [[Douglas SBD Dauntless|SBD-2 Dauntless]] sa pripravujú k štartu, aby zaútočili na ciele na [[Marshallove ostrovy|Marshallových ostrovoch]]. Úprava značenia: Veľké znaky s červeným stredom a červeno-bielymi pruhmi na smerovke. Ide o dôsledok veľkých strát spôsobených „priateľskou paľbou“ nad Pearl Harbor. Každý SBD-2 je vyzbrojený jednou 226,7 kg a dvoma 45,4 kg [[Letecká bomba|bombami]].]] Dňa 25. januára vyplávala ''Enterprise'' (TF 8) k útoku na [[Marshallove ostrovy]], zatiaľ čo ''Yorktown'' (TF 17) mal napadnúť ciele v [[Gilbertove ostrovy|Gilbertovom súostroví]]. Ráno 1. februára o 4:43 odštartovalo 6 stíhačiek F4F-3 Wildcat od VF-6 na svoj ranný [[Combat Air Patrol|CAP]] a vzápätí ich nasledovali dve vlny celkom 37 SBD Dauntless (VS-6 a VB-6) a deviatich TBD-1 Devastator (VT-6) k náletu na [[Kwajalein]]. O 6:10 odštartovalo ďalších 12 F4F-3 Wildcat (VF-6) k útoku na atoly [[Wotje]] a [[Taroa]]. Prvý úder sa zameral na [[letisko]] a na lode zakotvené v kwajaleinskom kotvisku.<ref name="CV6.MI">[http://cv6.org/1942/marshalls/default.htm 1942 - Marshall Islands]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} a [http://cv6.org/1942/marshalls/marshalls_2.htm 1942 - Marshall Islands II] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101121165452/http://cv6.org/1942/marshalls/marshalls_2.htm |date=2010-11-21 }}</ref> Tieto lode sa po 9:00 stali terčom útoku ďalších deviatich TBD-1 Devastator vyzbrojených [[Torpédo|torpédami]] [[Bliss-Leavitt Mark 13]]. Americkým lietadlám sa podarilo potopiť transportnú loď ''Bordeaux Maru'' a poškodiť [[ľahký krížnik]] [[Katori (1939)|''Katori'']], [[Mínonoska|mínonosku]] [[Tokiwa (1898)|''Tokiwa'']], ponorku ''[[I-23]]'', materskú loď ponoriek ''[[Jasukuni Maru]]'', tankery ''[[Toa Maru]]'' a ''[[Hojo Maru]]'' a niektoré ďalšie plavidlá. Nasledovali ešte dva ďalšie útoky VS-6 a VB-6 na novo objavené letisko na Taroa.<ref name="CV6.MI" /> Po návrate posledných lietadiel zamierila ''Enterprise'' rýchlosťou 30 uzlov ({{km|55.5|m}}/h) na sever. Počas týchto útokov prišla ''Enterprise'' o jeden F4F-3 Wildcat od VF-6, štyri SBD Dauntless od VS-6 a jeden od VB-6. Vo vzduchu boli zostrelené tri [[Mitsubishi A5M|A5M4 Claude]] a ďalších deväť lietadiel bolo zničených na zemi. Tri lode boli potopené a ďalšie poškodené a poškodené boli aj letiskové zariadenia. Ďalšie škody na zariadení spôsobilo ostreľovanie ostrovov sprievodnými plavidlami TF 8.<ref name="CV6.MI" /> Tesne po 13:30 zaznamenal [[radar]] na ustupujúcej ''Enterprise'' neidentifikovaný kontakt: päť bombardérov [[Mitsubishi G3M|G3M2 Nell]]. Tie prenikli cez hliadkujúcich stíhačov a nezastavila ich ani nepresná protilietadlová paľba. Zhodené bomby ale svoj cieľ minuli, len jedna dopadla tesne vedľa ľavoboku ''Enterprise''.<ref>Pozri [http://cv6.org/ship/damage/marshalls_1.htm Marshall Islands Raid - Battle Damage]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}@cv6.org</ref> Spôsobila poškodenie rozvodu leteckého paliva, menší požiar a smrteľné zranenie jedného člena posádky. Kým štyri bombardéry odleteli, piaty – stroj veliteľa letky Kazuo Nakaie – zamieril k lietadlovej lodi a pokúsil sa o samovražedný útok. Minul len veľmi tesne: pravým krídlom prepolil na palube stojace SBD Dauntless (S-5) od VS-6, pokropil palubu palivom zo svojich nádrží a na ľavoboku sa prepadol do mora. V prepolenom SBD Dauntless (S-5) sedel na pozícii strelca letecký mechanik 2. triedy (''AMM 2/c'') Bruno P. Gaido, ktorý po bombardéroch strieľal z {{mm|12.7}} dvojčaťa guľometu Dauntlessu. Z celého incidentu vyviazol Gaido nezranený a bol následne povýšený do hodnosti leteckého mechanika 1. triedy. Radar vykazoval aj naďalej občasné kontakty, ktoré zamestnávali hliadkujúci stíhači. O 16:00 sa ďalšie dva bombardéry pokúsili o útok, ale tiež minuli. Jeden G3M2 Nell bol zostrelený a druhý poškodený. Do Pearl Harboru priplávala TF 8 5. februára.<ref name="CV6.MI" /> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:USS Enterprise (CV-6)}} == Externé odkazy == * [http://www.valka.cz/clanek_13097.html Interaktívny sprievodca po palube USS Enterprise CV-6] * [http://www.navsource.org/archives/02/06.htm NavSource Online: Aircraft Carrier Photo Archive USS ENTERPRISE (CV-6)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201111195325/http://www.navsource.org/archives/02/06.htm |date=2020-11-11 }}@navsource.org – fotogaléria a špecifikácia * [http://cv6.org/ USS Enterprise CV-6 The Most Decorated Ship of the Second World War] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101214051558/http://cv6.org/ |date=2010-12-14 }}@cv6.org – podrobná história ''Enterprise'' * {{youtube|RQpOQA3xbjg|USS Enterprise (CV6) ide do šrotu 58'}} * {{youtube|kFXcnUtMT4A|Dive Bombers Attack the USS Enterprise}} – ''Enterprise'' počas bitky pri východných Šalamúnových ostrovoch * [http://wgordon.web.wesleyan.edu/kamikaze/stories/tomiyasu/index.htm Shunsuke Tomiyasu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516102004/http://wgordon.web.wesleyan.edu/kamikaze/stories/tomiyasu/index.htm |date=2008-05-16 }}@wgordon.web.wesleyan.edu – príbeh pilota [[kamikadze]], ktorý zasiahol ''Enterprise'' [[14. máj]]a 1945 * [http://www.hullnumber.com/CV-6 USS ENTERPRISE (CV-6) Personnel Roster] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110122075156/http://www.hullnumber.com/CV-6 |date=2011-01-22 }}@hullnumber.com – členovia posádky ''Enterprise'' * [http://www.researcheratlarge.com/Aircraft/CV6Airgroup/ 1943 CV-6 Enterprise Air Operations Officer Interview]@researcheratlarge.com – [[interview]] s poručíkom (LT) H. B. Hardenom, veliteľom leteckých operácií na ''Enterprise'' zo [[4. marec|4. marca]] [[1943]] * [http://researcheratlarge.blogspot.com/2008/04/test-post.html Blog of an IT Consultant and World War Two researcher]@researcheratlarge.blogspot.com – schéma osvetlenia letovej paluby pre nočné operácie {{Trieda Yorktown}} [[Kategória:Lietadlové lode USA]] qr1xh8vxjv52hp2a4yk9xu56ghyg6ml 0 349304 8226481 8103948 2026-05-31T03:47:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226481 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Viva la Vida | z Albumu = ''[[Viva la Vida or Death and All His Friends]]'' | Interpret = [[Coldplay]] | Interpret2 = | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Strana A = | Strana B = „Death Will Never Conquer“ | Formát = [[Sťahovanie hudby|Digital download]], [[CD singel]] | Dátum vydania = 25. máj 2008 | Nahrané = 2007-2008 | Žáner = [[Barokový pop]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Pop Music, Pop Culture|meno=Chris|priezvisko=Rojek|vydavateľ=Polity Press|miesto=Cambridge|rok=2011|strany=46}}</ref> | Dĺžka = 4:01 <small>(Full album version)</small><br />3:45 <small>(Radio edit)</small><br />4:04 <small>(New edit)</small> | Vydavateľ = [[Parlophone]], [[Capitol Records|Capitol]] | Textár = [[Guy Berryman]], [[Jonny Buckland]], [[Will Champion]], [[Chris Martin]] | Skladateľ = | Producent = [[Markus Dravs]], [[Brian Eno]], [[Jon Hopkins]], [[Rik Simpson]] | URL text = | Certifikácie = Platina ([[ABPD]]) | Recenzie = | Umiestnenie v rebríčkoch = | Predchádzajúci singel = „[[Violet Hill]]“<br />(2008) | Tento singel = '''„Viva la Vida“'''<br />(2008) | Nasledujúci singel = „[[Lovers in Japan]]“<br />(2008) | Predchádzajúci singel2 = | Tento singel2 = | Nasledujúci singel2 = | Misc = }} '''„Viva la Vida“''' je skladba britskej [[Rock|rockovej]] skupiny [[Coldplay]]. Napísali ju všetci členovia skupiny pre štvrtý štúdiový album ''[[Viva la Vida or Death and All His Friends]]'' ([[2008]]). Skladba bola vydaná ako druhý singel z albumu. Na albume predchádza skladba „Viva la Vida“ priamo do ďalšej skladby „[[Violet Hill]]“. „Viva la Vida“ má v [[Španielčina|španielčine]] dva významy, buď „dlho žiť život“ alebo „žiť život“. Text piesne obsahuje historické a kresťanské odkazy, pričom je skladba zložená okolo opakujúceho sa sláčikovej sekcie v súzvuku s digitálne spracovaným klavírovým zvukom a v pozadí so zvukom [[tympan]]u. Skupina získala za skladbu [[Cena Grammy za pieseň roka|cenu Grammy za pieseň roka]] (2009). Tiež sa skladba stala šiestou, ktorá dosiahla 4 milióny digitálnych stiahnutí v USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://new.music.yahoo.com/blogs/chart_watch/41000/week-ending-aug-16-2009-king-of-country-boots-king-of-pop/ |titul=Week Ending Aug. 16, 2009: King Of Country Boots King Of Pop – Chart Watch |vydavateľ=New.music.yahoo.com |dátum prístupu=2010-08-29}}</ref> Celkovo sa predalo viac ako 7,1 milióna kópií singlu po celom svete a viac ako 6 miliónov v USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://music.yahoo.com/blogs/chart-watch/week-ending-june-23-2013-songs-miley-comeback-202517109.html | titul=Week Ending June 23, 2013. Songs: Miley’s Comeback Hit|vydavateľ=Yahoo!|meno=Paul|priezviso=Grein|dátum prístupu=2013-06-28}} * {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.promusicae.es/files/listasanuales/canciones/Top%2050%20Canciones%20Anual%202009.pdf|titul=TOP 50 CANCIONES ANUAL 2009 (Spanish certifications)|vydavateľ=PROMUSICAE|dátum prístupu=2010-02-17|formát=PDF}} </ref><ref>{{Citácia periodika|url=http://www.musicweek.com/news/read/will-youngs-evergreen-named-best-selling-single-of-the-21st-century/048820|titul=Will Young's Evergreen named best selling single of the 21st century|priezvisko=Rhian|meno=Jones|periodikum=[[Music Week]]|dátum prístupu=2012-07-18}} * {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.buzzjack.com/forums/index.php?showtopic=141954 |titul=Top 150 Best Selling singles of the 21st Century, Complete! Full list first post|autor=Gezza7T6|vydavateľ=BuzzJack.com|periodium=[[Music Week]]|dátum prístupu=2012-07-18}}</ref> ==Zoznam skladieb== {{Zoznam skladieb | Hlavička = Digital download | titul1 = Viva la Vida | dĺžka1 = 4:04 | poznámka1 = New edit }} {{Zoznam skladieb | Hlavička = CD Singel | titul1 = Viva la Vida | dĺžka1 = 4:01 | note1 = | titul2 = Death Will Never Conquer | dĺžka2 = 1:18 | note2 = }} {{Zoznam skladieb | Hlavička = Propagačný CD Singel | titul1 = Viva la Vida | dĺžka1 = 3:45 | poznámka1 = Radio edit | titul2 = Viva La Vida | dĺžka2 = 4:01 | poznámka2 = Album verzia }} ==Rebríčky a certifikácie== ===Pozície v rebríčkoch=== {{col-begin}} {{col-2}} {| class="wikitable sortable" |- !Rebríček (2008) !Vrcholové<br />pozície |- | Austrália ([[ARIA Charts|ARIA]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://acharts.us/song/35477|titul=Australian-charts.com - Coldplay - Viva la Vida|vydavateľ=[[ARIA Top 50 Singles]]}}</ref> |align="center"|2 |- |Belgicko ([[Ultratop 50]] Flámsko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ultratop.be/nl/showitem.asp?interpret=Coldplay&titel=Viva+la+vida&cat=s|titul=Belgium Chart, Coldplay - Viva la Vida|vydavateľ=[[Ultratop|Ultratop Top 50]]}}</ref> |align="center"|4 |- |Belgicko ([[Ultratop 40]] Valónsko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ultratop.be/fr/showitem.asp?interpret=Coldplay&titel=Viva+la+vida&cat=s|titul=Ultratop.be - Coldplay - Viva la Vida|vydavateľ=[[Ultratop|Ultratop Top 40]]}}</ref> |align="center"|7 |- | Brazília ([[Brasil Hot 100 Airplay|Billboard]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://billboard.br.com/|titul=Billboard Brasil|dátum prístupu=2014-08-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20111026033051/http://billboard.br.com/|dátum archivácie=2011-10-26}}</ref> |align="center"|6 |- |Česko ([[IFPI]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?hitp=R|titul=ČNS IFPI|vydavateľ=Hitparáda - RADIO TOP100 Oficiální. IFPI Czech Republic}}</ref> |align="center"|1 |- | Dánsko ([[Tracklisten]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.danishcharts.com/showitem.asp?interpret=Coldplay&titel=Viva+la+vida&cat=s|titul=Danishcharts.com - Coldplay - Viva la vida|vydavateľ=[[Tracklisten]]. Hung Medien.|dátum prístupu=2014-08-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20140720083712/http://danishcharts.com/showitem.asp?interpret=Coldplay&titel=Viva+la+vida&cat=s|dátum archivácie=2014-07-20}}</ref> |align="center"|8 |- | Európa ([[European Hot 100 Singles]])<ref>{{Citácia periodika|titul=Coldplay Album & Song Chart History|url=http://www.billboard.com/#/artist/Coldplay/chart-history/401639?f=349&g=Singles|periodikum=[[European Hot 100]] por Coldplay|vydavateľ=Nielsen Business Media}}</ref> |align="center"|3 |- | Fínsko ([[Mitä hittiä]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.finnishcharts.com/showitem.asp?interpret=Coldplay&titel=Viva+la+vida&cat=s|titul=Finnishcharts.com - Coldplay - Viva la vida|vydavateľ=Mitä hittiä}}</ref> |align="center"|10 |- |Francúzsko ([[SNEP]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.disqueenfrance.com/classements/singles/default.asp?j=6&date=441|titul=France Singles Chart|vydavateľ=Disqueen France|dátum prístupu=2014-08-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20080921072046/http://www.disqueenfrance.com/classements/singles/default.asp?j=6&date=441|dátum archivácie=2008-09-21}}</ref> |align="center"|7 |- | Holandsko ([[MegaCharts]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.top40web.nl/|titul=Dutch Top 40|vydavateľ=Top 40}}</ref> |align="center"|1 |- | Írsko ([[Irish Recorded Music Association|IRMA]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.irma.ie/aucharts.asp|titul=Irish Singles Chart|vydavateľ=Irma}}</ref> |align="center"|3 |- | Japansko ([[Oricon]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.oricon.co.jp/prof/artist/68959/|titul=Oricon Singles|vydavateľ=[[Oricon]]}}</ref> |align="center"|3 |- | Kanada ([[Canadian Hot 100]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/bbcom/esearch/chart_display.jsp?cfi=793&cfgn=Singles&cfn=Canadian+Hot+100&ci=3096746&cdi=9800151&cid=06%2F14%2F2008|titul=Canada Hot 100|vydavateľ=[[Billboard]]}}</ref> |align="center"|4 |- | Nemecko ([[Media Control Charts]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.worldcharts.co.uk/world%20charts/germany.htm|titul=German Singles Chart|vydavateľ=World Charts|dátum prístupu=2014-08-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20100821222725/http://www.worldcharts.co.uk/world%20charts/germany.htm|dátum archivácie=2010-08-21}}</ref> |align="center"|5 |- | Nórsko ([[VG-lista]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://lista.vg.no/show_list.php?ListsOp=showWeek&week=20&year=2008&listID=1&direction=back|titul=Norway Singles Chart|vydavateľ=Lista Vg}}</ref> |align="center"|5 |- | Poľsko ([[Polish Music Charts|ZPAV]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://lp3.polskieradio.pl/notowania/?numer=1385 |dátum prístupu=2014-08-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160123224600/http://lp3.polskieradio.pl/notowania/?numer=1385 |dátum archivácie=2016-01-23 }}</ref> |align="center"|1 |- |Rakúsko ([[Ö3 Austria Top 40]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.austriancharts.at/showitem.asp?interpret=Coldplay&titel=Viva+la+vida&cat=s|titulo=Coldplay - Viva la Vida Austriancharts.at|vydavateľ=Ö3 Austria Top 40}}</ref> |align="center"|6 |- | Slovensko ([[IFPI]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?hitp=R|titul=SNS IFPI|periodikum=IFPI Slovakia|vydavateľ=Hitparáda - RADIO TOP100 Oficiálna}}</ref> |align="center"|1 |- | Spojené kráľovstvo ([[UK Singles Chart|The Official Charts Company]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theofficialcharts.com/|titul=UK Singles Chart|vydavateľ=The Official Charts}}</ref> |align="center"|1 |- | Španielsko ([[PROMUSICAE]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spanishcharts.com/showitem.asp?interpret=Coldplay&titel=Viva+la+vida&cat=s |titul=COLDPLAY - VIVA LA VIDA (SONG)}}</ref> |align="center"|1 |- | Švajčiarsko ([[Schweizer Hitparade]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.swisscharts.com/showitem.asp?interpret=Coldplay&titel=Viva+la+vida&cat=s|titul=Coldplay - Viva la vida swisscharts.com|vydavateľ=Swiss Singles Chart}}</ref> |align="center"|5 |- | Švédsko ([[Sverigetopplistan]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sverigetopplistan.se/|titul=Sweden Singles Chart|vydavateľ=Sverigentopp Listan}}</ref> |align="center"|7 |- | Taliansko ([[FIMI]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.italiancharts.com/showitem.asp?interpret=Coldplay&titel=Viva+la+vida&cat=s|titul=Coldplay - Viva la Vida|vydavateľ=Italian Singles Chart}}</ref> |align="center"|2 |- | Turecko ([[Türkiye Top 20]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor= |url=http://www.billboard.com.tr/pages/Turkiye_top20.aspx/ |titul=Turkey Top 20 Chart Retrieved on [[2008|2008-09-15]] |dátum prístupu=2014-08-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090201021758/http://www.billboard.com.tr/pages/Turkiye_top20.aspx/ |dátum archivácie=2009-02-01 }}</ref> |align="center"|3 |- | USA ([[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]])<ref>{{Citácia periodika | meno = Silvio | priezvisko = Pietroluongo | titul = Coldplay To Assume Control Of Billboard Hot 100 | url = http://www.billboard.com/bbcom/news/article_display.jsp?vnu_content_id=1003817876 | work = | periodikum = billboard.com | vydavateľ = [[Billboard]]}}</ref> |align="center"|1 |- |Venezuela Pop Rock ([[Record Report]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.recordreport.com.ve/publico/?i=poprock |titul=Pop Rock|vydavateľ=Record Report}}</ref> |align="center"|4 |- |} {{col-2}} ===Koncoročné pozície v rebríčkoch=== {|class="wikitable" |- !align="left"|Rebríček (2008) !align="left"|Pozícia |- |align="left"|Austrália ([[ARIA Charts|ARIA]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.aria.com.au/pages/aria-charts-end-of-year-charts-top-100-singles-2008.htm|titul=ARIA Charts - End Of Year Charts - Top 100 Singles 2008|vydavateľ=[[ARIA Top 50 Singles]]}}</ref> | style="text-align:center;"|33 |- |align="left"|Francúzsko ([[SNEP]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2008 French Singles Chart |url=http://www.disqueenfrance.com/fr/page-259376.xml?year=2008 |vydavateľ=Disqueenfrance |dátum prístupu=2014-08-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130928101234/http://www.snepmusique.com/fr/page-259376.xml?year=2008 |dátum archivácie=2013-09-28 }}</ref> | style="text-align:center;"|43 |- |align="left"|Írsko ([[Irish Recorded Music Association|IRMA]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.irma.ie/best2008.htm|titul=Best of 2008, Top 20 Singles|vydavateľ=Irma}}</ref> | style="text-align:center;"|20 |- |align="left"|Kanada ([[Canadian Hot 100]]) | style="text-align:center;"| 9 |- |align="left"|Nemecko ([[Media Control Charts]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mtv.de/charts/Jahrescharts2008 |dátum prístupu=2014-08-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090609150517/http://www.mtv.de/charts/Jahrescharts2008 |dátum archivácie=2009-06-09 }}</ref> | style="text-align:center;"|26 |- |align="left"|Spojené kráľovstvo ([[The Official Charts Company]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ukchartsplus.co.uk/ChartsPlusYE2008.pdf |titul=Charts Plus Year end 2008 |vydavateľ=Charts Plus |formát=PDF}}</ref> | style="text-align:center;"|25 |- |align="left"|Švajčiarsko ([[Schweizer Hitparade]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2008 Swiss Singles Chart |url=http://www.swisscharts.com/year.asp?key=2008 |vydavateľ=Hitparade}}</ref> | style="text-align:center;"|16 |- |align="left"|USA ([[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.billboard.com/bbcom/yearend/chart_display.jsp?f=Hot+100+Songs&g=Year-end+Singles| titul=Billboard Charts - Year-end Singles - Hot 100 Songs|vydavateľ=[[Billboard]]}}</ref> | style="text-align:center;"|13 |- |} ===Pozície na konci dekády=== {| class="wikitable sortable" !País/Parada (2000–2009) !Posição |- |Austrália ([[ARIA Charts|ARIA]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.aria.com.au/pages/documents/2000sDecadeChartssingles.pdf |titul=ARIA Chart Sales - ARIA End of Decade Singles/Top 100|formát=PDF |vydavateľ=Aria.com.au}}</ref> |align="center"|71 |- |USA ([[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.biz/bbbiz/charts/decadeendcharts/2009/hot100-songs |titul=The Billboard Hot 100 Singles & Tracks - Decade Year End Charts |vydavateľ=Billboard }}</ref> |align="center"|49 |} ===Certifikácie=== {| class="wikitable" |- ! Krajina ! [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|Certifikácie]]<br><small>(Predajné hranice)</small> |- |Austrália ([[Australian Recording Industry Association|ARIA]])<ref>http://www.aria.com.au/pages/httpwww.aria.com.aupageshttpwww.aria.com.aupagesARIACharts-Accreditations-2008Singles.htm</ref> |Platina |- |Belgicko ([[Ultratop]])<ref>http://www.ultratop.be/en/certifications.asp?year=2008</ref> |Zlato |- |Brazília ([[Associação Brasileira dos Produtores de Discos|ABPD]])<ref name="abpd">{{Citácia periodika|url=http://www.abpd.org.br/certificados_interna.asp?sArtista=cOLD|titul=Certificados|periodikum=[[Associação Brasileira de Produtores de Discos]]}}</ref> | Platina |- |Dánsko ([[IFPI]])<ref>http://www.ifpi.dk/index.php?pk_menu=262</ref> |Platina |- |Fínsko ([[IFPI]])<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.ifpi.fi/tilastot/artistit/coldplay|titul=Kulta- ja platinalevyt|periodikum=[[International Federation of the Phonographic Industry]]|dátum prístupu=2011-03-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20100817230628/http://www.ifpi.fi/tilastot/artistit/coldplay|dátum archivácie=2010-08-17}}</ref> |Zlato |- |Kanada ([[Music Canada]])<ref name="CRIA">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.cria.ca/gold/0509_g.php |dátum prístupu=2011-03-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120331105549/http://www.cria.ca/gold/0509_g.php |dátum archivácie=2012-03-31 }}</ref> |Platina |- |Nemecko ([[Media Control Charts]]) |Zlato |- |Nový Zéland ([[Recording Industry Association of New Zealand|RIANZ]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.radioscope.net.nz/index.php?option=com_content&task=view&id=77&Itemid=63 |dátum prístupu=2011-03-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110724195729/http://www.radioscope.net.nz/index.php?option=com_content&task=view&id=77&Itemid=63 |dátum archivácie=2011-07-24 }}</ref> |Platina |- |Spojené kráľovstvo ([[British Phonographic Industry|BPI]])<ref name="bpi">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bpi.co.uk/certifiedawards/Search.aspx|titul=Certified Awards Search|vydavateľ=[[British Phonographic Industry]]|dátum prístupu=2011-03-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20171006162141/https://www.bpi.co.uk/certifiedawards/search.aspx|dátum archivácie=2017-10-06}}</ref> |Zlato |- |Španielsko ([[Productores de Música de España|PROMUSICAE]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.promusicae.es/files/listasanuales/canciones/Top%2050%20Canciones%20Anual%202009.pdf|titul=TOP 50 CANCIONES ANUAL 2009|vydavateľ=PROMUSICAE}}</ref> |3× Platina |- |Švajčiarsko ([[Schweizer Hitparade]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://swisscharts.com/awards.asp?year=2009|titul=Awards 2009|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=19-08-2009}}</ref> |Platina |- |Taliansko ([[Federation of the Italian Music Industry|FIMI]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.fimi.it/temp/cert_Nielsen_week3411.pdf | 2 = | titul = Italian single certifications – Coldplay – Viva la Vida | formát = PDF | vydavateľ = [[Federation of the Italian Music Industry]] | dátum prístupu = 2014-08-31 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160308082150/http://fimi.it/temp/cert_nielsen_week3411.pdf | dátum archivácie = 2016-03-08 }}</ref> |Platina |- |USA ([[RIAA]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?resultpage=2&table=SEARCH_RESULTS&action=&title=&artist=coldplay&format=&debutLP=&category=&sex=&releaseDate=&requestNo=&type=&level=&label=&company=&certificationDate=&awardDescription=&catalogNo=&aSex=&rec_id=&charField=&gold=&platinum=&multiPlat=&level2=&certDate=&album=&id=&after=&before=&startMonth=1&endMonth=1&startYear=1958&endYear=2009&sort=Artist&perPage=25|titul=Gold and Platinum - Search results|vydavateľ=RIAA}}</ref> |3× Platina |- |} {{col-end}} ==Referencie== {{reflist|2}} ==Externé odkazy== *[http://www.coldplay.com/ Coldplay oficiálna webstránka] *[http://wiki.coldplaying.com/index.php/Viva_La_Vida_%28song%29 ''Viva la Vida'' článok] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081013204848/http://wiki.coldplaying.com/index.php/Viva_La_Vida_(song) |date=2008-10-13 }} na [[Wikia]] *[http://www.frida-kahlo-foundation.org/Viva-la-Vida,-1954.html Frida Kahlo skladba "Viva la Vida"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170612004422/http://www.frida-kahlo-foundation.org/Viva-la-Vida,-1954.html |date=2017-06-12 }} ==Zdroj== {{Preklad|en|Viva la Vida|621942664}} [[Kategória:Single z 2008]] [[Kategória:Piesne skupiny Coldplay]] qjin25dksaz2zfyfjgez291tn57v7ab 0 358846 8226413 7447252 2026-05-30T20:46:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226413 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Wroclaw UE Z building 2018.jpg|náhľad|Budovy Ekonomickej univerzity vo Vroclave (2018)]] '''Uniwersytet Ekonomiczny we Wrocławiu''' (doslova ''Ekonomická univerzita vo Vroclave'') patrí medzi štátne univerzity situované vo [[Vroclav]]e v [[Poľsko|Poľsku]]. Univerzita bola založená v roku 1947, sprvoti ako súkromná Vysoká obchodná škola ({{v jazyku|pol|''Wyższa Szkoła Handlowa''}}), neskôr, po znárodnení v roku 1954, niesla univerzita názov Vysoká škola ekonomická ({{v jazyku|pol|''Wyższa Szkoła Ekonomiczna''}}). V októbri 1974 bola univerzita pomenovaná po známom poľskom ekonómovi [[Oskar Lange|Oskarovi Lange]], avšak jeho meno sa nikdy nezobrazilo v anglickej verzii názvu univerzity. V roku 2008 bolo meno ekonóma z názvu vyňaté a univerzita od vtedy nesie súčasný názov Ekonomická univerzita vo Vroclave. Od roka 2005 na univerzite študuje približne 21&nbsp;000 študentov, vrátane diaľkových študentov, v pracovnom pomere je 638 vyučujúcich, vrátane 137 profesorov. Podstatná časť univerzity, takzvaný kampus (3 zo 4 fakúlt), sa nachádza na Komandorskej ulici v úzkej blízkosti centra Vroclavu. Štvrtá fakulta Regionálnej ekonómie a turizmu je situovaná v meste [[Jelenia Góra]]. == Fakulty == Univerzita zahŕňa nasledujúce fakulty: * Fakulta Ekonomických vied (Economic Sciences) * Fakulta Inžinierstva a ekonómie (Engineering and Economics) * Fakulta Manažmentu, počítačových vied a financii (Management, Computer Science and Finance) * Fakulta Regionálnej ekonómie a turizmu (Regional Economy and Tourism) v meste [[Jelenia Góra]] == Zdroj == *{{Preklad|en|Wrocław University of Economics|389644262}} == Externé odkazy == *[http://www.ue.wroc.pl/ Oficiálne stránky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120805064637/http://www.ue.wroc.pl/ |date=2012-08-05 }} {{pol icon}}/{{eng icon}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Univerzity v Poľsku]] [[Kategória:Vroclav]] 1o8xl7ug074zwytgdn0v6f55codbus8 0 360965 8226359 7897699 2026-05-30T18:21:21Z Feriontly17x17x7 228747 ib akt. 8226359 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = MFK Vranov nad Topľou | celýnázov = MFK Vranov nad Topľou, a. s. | založený = [[1901]] | štadión = Štadión MFK<br>Boženy Nemcovej 1<br>Vranov nad Topľou | kapacita = 7 000 divákov | predseda = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Miroslav Novák]] | tréner = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Erik Makó]] | liga = [[3. liga]] (Východ) | sezóna = [[3. slovenská futbalová liga 2025/2026|2025/26]] | pozícia = 12. miesto | vzor_lp1= | vzor_t1=_lightblueshoulders | vzor_pp1= | vzor_po1= | ľavéplece1=FFFFFF | telo1=FFFFFF | pravéplece1=FFFFFF | trenírky1=FFFFFF | ponožky1=FFFFFF | vzor_lp2= | vzor_t2= | vzor_pp2= | ľavéplece2=2d8e62 | telo2=2d8e62 | pravéplece2=2d8e62 | trenírky2=2d8e62 | ponožky2=2d8e62 }} '''MFK Vranov nad Topľou''' je slovenský [[futbal]]ový klub hrajúci tretiu najvyššiu futbalovú súťaž - III.liga - Východ. Bol založený v roku 1901.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Cepko|meno=Vladimír|titul=Od AFK Meteor po MŠK Spartak|vydanie=1|vydavateľ=Tlačiareň svidnícka|miesto=Svidník|rok=2023|isbn=978-80-89755-93-6|strany=301|kapitola=Naši súperi a ich futbalové začiatky}}</ref> == Zostava == === Brankári === * {{minivlajka|Slovensko}} Emil Sudimák * {{minivlajka|Ukrajina}} Vladyslav Havrylenko === Obrancovia === * {{minivlajka|Slovensko}} Milan Lukáč * {{minivlajka|Slovensko}} Marek Babjak (C) * {{minivlajka|Slovensko}} Jakub Straka * {{minivlajka|Slovensko}} Michal Krajňak * {{minivlajka|Slovensko}} Patrik Roháč * {{minivlajka|Slovensko}} Marko Macejko * {{minivlajka|Slovensko}} Peter Šuľák * {{minivlajka|Slovensko}} Rastislav Marcinko === Záložníci === * {{minivlajka|Slovensko}} Jakub Verčimák * {{minivlajka|Slovensko}} Matúš Digoň * {{minivlajka|Slovensko}} Martin Sabol * {{minivlajka|Slovensko}} Lukáš Kulich * {{minivlajka|Slovensko}} Jakub Rozkoš === Útočníci === * {{minivlajka|Slovensko}} Erik Burcák == Prehľad umiestnení Vranova od roku 1990 == * [[1990]]-[[1991]] - II.SNFL - 8.miesto * [[1991]]-[[1992]] - II.SNFL - 7.miesto * [[1992]]-[[1993]] - II.SNFL - 6.miesto * [[3. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]] - III.liga - 7.miesto * [[1994]]-[[1995]] - III.liga - 11.miesto * [[1995]]-[[1996]] - III.liga - 2.miesto * [[1996]]-[[1997]] - II.SNFL - 10.miesto * [[1997]]-[[1998]] - II.SNFL - 13.miesto * [[1998]]-[[1999]] - II.SNFL - 18.miesto * [[1999]]-[[2000]] - III.SNFL - 10.miesto * [[2000]]-[[2001]] - III.liga - 4.miesto * [[2001]]-[[2002]] - II.liga - 15.miesto * [[2002]]-[[2003]] - III.liga - 1.miesto * [[2003]]-[[2004]] - II.liga - 12.miesto * [[2004]]-[[2005]] - [[III. slovenská futbalová liga]] - 8.miesto * [[2005]]-[[2006]] - [[III. slovenská futbalová liga]] - 5.miesto * [[2006]]-[[2007]] - [[III. slovenská futbalová liga]] - 8.miesto * [[2007]]-[[2008]] - [[III. slovenská futbalová liga]] - 6.miesto * [[2008]]-[[2009]] - [[III. slovenská futbalová liga]] - 5.miesto * [[2009]]-[[2010]] - [[III. slovenská futbalová liga]] - 2.miesto * [[2010]]-[[2011]] - [[III. slovenská futbalová liga]] - 11.miesto * [[2011]]-[[2012]] - [[III. slovenská futbalová liga]] - 8.miesto * [[2012]]-[[2013]] - [[III. slovenská futbalová liga]] - 10.miesto * [[2013]]-[[2014]] - [[III. slovenská futbalová liga]] - 15. miesto * [[2014]]-[[2015]] - [[III. slovenská futbalová liga]] - 5. miesto * [[2015]]-[[2016]] - [[III. slovenská futbalová liga]] - 5. miesto * [[2016]]-[[2017]] - [[III. slovenská futbalová liga]] - 6. miesto * [[2017]]-[[2018]] - [[III. slovenská futbalová liga]] - 3. miesto * [[2018]]-[[2019]] - [[III. slovenská futbalová liga]] - 2. miesto * [[2019]]-[[2020]] - [[III. slovenská futbalová liga]] - 3. miesto * [[2020]]-[[2021]] - [[III. slovenská futbalová liga]] - 5. miesto * [[2021]]-[[2022]] - [[III. slovenská futbalová liga]] - 6. miesto * [[3. slovenská futbalová liga 2022/2023|2022/2023]] - [[III. slovenská futbalová liga]] - 3. miesto * [[3. slovenská futbalová liga 2023/2024|2023/2024]] - [[III. slovenská futbalová liga]] - 5. miesto == Osobnosti vranovského futbalu == * [[Jozef Kerekeš]] * [[Jozef Kapko]] * [[Michal Pavlov]] * [[František Hoholko]] - bývalý slovenský futbalista, ktorý 1x reprezentoval [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československo]], bývalý hráč [[FC VSS Košice|VSS Košice]] * [[Mikuláš Soták]] * [[Imrich Béreš]] * [[Július Čačko]] * [[Ján Lengvársky]] * [[Zoltán Molnár]] * [[Alexander Plavčan]] * [[Vladimír Migra]] * [[Ján Urban]] * [[Pavol Ferčák]] * [[Vojtech Christov]] - bývalý slovenský futbalový rozhodca, rozhodoval napríklad finále [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|MS 1982]] ako asistent, [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|ME 1984]] ako hlavný rozhodca * [[Jaroslav Boroš]] - bývalý slovenský futbalista, ktorý reprezentoval [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československo]] na [[Letné olympijské hry 1968|OH 1968]] == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.mfkvranov.sk stránka klubu] * [https://www.mfkvranov.com stránka fanúšikovského webu] {{Tretia najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Kluby 3. ligy]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Vranov nad Topľou]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1901]] [[Kategória:Šport vo Vranove nad Topľou]] rqpbrlgirdz1u8yfajuwczah9a2bjmb 0 365319 8226602 8224791 2026-05-31T11:48:49Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8226602 wikitext text/x-wiki {{whc}}{{Infobox egyptská pyramída |Názov=Pyramída Amenemheta III. |Obrázok=Hawara.jpg |ŠírkaObrázku=250px |Lokalita=[[Hawára]] |Staviteľ=[[Amenemhet III.]] |Obdobie=[[12. dynastia]] |Meno=<hiero>i-mn:n-m-HAt:t</hiero> |Determinatív=<hiero>anx-O24</hiero> |TranskripciaMena=jmn-m-ḥ3t ˁnḫ |PrekladMena=Amenemhet žije<ref group="pozn">Názov pyramídy nie je istý. Je známy len nápis v kameňolome vo [[Wádí Hammamat]], ktorý oznamuje, že materiál bol určený pre objekt s týmto názvom, nachádzajúci pri Fajjúmskej oáze. {{harv|Lehner|1997|St=182}}</ref> |Typ=pravá |Stav= |Materiál=nepálená tehla, [[vápenec]] |Základňa=105 |PôvodnáVýška=~58 |SúčasnáVýška= |Objem=200 158 |Stupne= |Sklon=48°45ʹ |HrobkaKa= |PyramídyKráľovien= |LatD=29 |LatM=16 |LatS=27.11 |LatC=N |LongD=30 |LongM=53 |LongS=56.02 |LongC=E |Alt=0 }} '''Pyramída Amenemheta III. v Hawáre''' ({{vjz|ara|هرم حوارة||''haram Hawára''}}) alebo '''Lepsius LXVII''' je egyptská pyramída, ktorej [[ruina]] sa dnes nachádza pri vstupe do [[Fajjúm|Fajjúmskej oázy]], neďaleko dediny [[Hawára]] v [[Egypt]]e, blízko [[pyramída Senusreta II.|pyramídy Senusreta II.]] Pyramídu postavil [[faraón]] 12. dynastie [[Amenemhet III.]] (približne 1853–1805 pred Kr.). Bola to jeho v poradí už druhá pyramída, pravdepodobne postavená ako náhrada za [[Čierna pyramída|prvú]], ktorá stojí pri dnešnom [[Dahšúr]]e.<ref name="arnold-2003_014">{{harvbz|Arnold|2003|St=14}}</ref> == Pyramída == Konštrukcia pyramídy je na prvý pohľad tradičná – jadro z nepálených [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]] a obklad z kvalitného [[Tura (Egypt)|turského]] bieleho [[vápenec|vápenca]]. Steny majú menší uhol sklonu v porovnaní s väčšinou ostatných pyramíd.<ref name="lehner-2008_182" /> Nezvyčajná je konštrukcia vnútorných priestorov. Po tom, ako Amenenmhetova prvá pyramída skončila s narušenou statikou, pri druhej staviteľ nechcel nič riskovať a konštrukciu upravil tak, aby bolo isté, že vnútorná štruktúra stavby ostane neporušená.<ref name="verner-2008_332" /> Vstup do pyramídy je cez otvor v južnej stene, hneď pri jej spodnom okraji. Je posunutý od pôdorysnej osi smerom k juhozápadnému nárožiu. Chodba obložená vápencom smeruje od vstupu zostupne na sever pod úroveň podlahy pohrebnej komory. Za prvou pozdĺžnou komorou, ktorá sa nachádza približne v polovici vzdialenosti medzi vstupom a priečnou osou pôdorysu, sa rozvetvuje. Slepá chodba pokračuje ešte pár desiatok metrov na sever. Pravá trasa sa lomí na východ, potom okolo stredu znovu na sever a nakoniec na západ, až vchádza do predsiene. Zlomy chodby sú v pozdĺžnych komorách, kde boli vsadené veľké kamenné bloky bezpečnostných uzáverov.<ref name="verner-2008_332" /> Systém uzáverov je podobný ako bol použitý pri hrobke [[Senusret III.|Senusreta III.]] v [[Abydos (Egypt)|Abyde]]: ''„trasa k pohrebnej komore vedie cez krátky priechod skrytý v strope. Ten mal byť uzatvorený veľkým 20-tonovým blokom kremenca, ktorý by sa zboku zasunul z výklenku v stene.“''<ref name="lehner-2008_182" /> [[Image:Hawara-appartements-funeraires.jpg|thumb|255px|Rezoaxonometria chodby a komôr subštruktúry pyramídy]]Pyramída stojí na pevnom kamennom podloží, do ktorého bol vyhĺbený priestor pre pohrebnú komoru. Ten bol obložený po bokoch vápencovými blokmi. Vytesaný priestor vyplnili veľkým, viac než sto-tonovým [[kremenec (hornina)|kremencovým]] monolitom s rozmermi 7 × 2,5 × 1,85 metra,<ref name="lehner-2008_182" /> do ktorého následne vyhĺbili obdĺžnikovú jamu. Až do nej bol umiestnený zdobený kremencový [[sarkofág]] s podstavcom. V ňom bol menší sarkofág a dve skrinky pre [[kanopa|kanopy]].<ref name="lehner-2008_182" /> Priestor so sarkofágom bol prekrytý troma veľkými 45-tonovými blokmi z rovnakého materiálu. Krajný blok, ktorý sa nachádzal nad sarkofágom, ostával nadvihnutý až do konca pohrebu. Systém, ktorým sa uzatvoril, sa objavuje aj v nasledujúcich pyramídach a dokonca v [[šachtové hroby (Egypt)|šachtových hroboch]] z [[Neskoré obdobie (Egypt)|Neskorého obdobia]]. Blok spočíval na štyroch kamenných pilieroch, pod ktorými bol nasypaný piesok. Ten sa po uložení pozostatkov a uzatvorení obradov vypustil do na to určených bočných komôr a blok klesol na svoje miesto.<ref name="verner-2008_332">{{harvbz|Verner|2008|St=332}}</ref> Je to prvý známy výskyt uzatvárajúceho zariadenia, kde sa v mechanizme použil piesok.<ref name="lehner-2008_183">{{harvbz|Lehner|1997|St=183}}</ref> Komora má aj ďalšie prvky statického zabezpečenia. Nad kremencovým monolitom, ktorý zakrýva vlastný priestor komory, sa týči sedlový strop pozostávajúci z mohutných 50-tonových vápencových blokov a ďalej nad ním sedem metrov vysoká trojitá klenba z nepálených tehál. Táto komplexná konštrukcia pohrebnej komory dodnes odoláva statickej záťaži nadzemnej časti pyramídy, neodolala však zlodejom, ktorí sa dostali do nej aj napriek maskovaniu vstupu v priľahlom objekte.<ref name="verner-2008_333">{{harvbz|Verner|2008|St=333}}</ref> Dnes sú chodby a komora zaplavené spodnou vodou.<ref name="verner-2008_333" /><ref name="arnold-2003_014" /> Koncom 19. storočia v nej [[William Matthew Flinders Petrie|Flinders Petrie]] našiel pozostatky dvoch drevených rakiev, úlomky kostí v nich a [[alabaster|alabastrový]] [[oltár]] s menom Amenemhetovej dcéry [[Neferuptah]]. Jedna z hypotéz hovorí, že bola uložená v komore spolu so svojim otcom.<ref name="verner-2008_333" /> == Pyramídový komplex == [[Image:Hawara-plan-complexe.jpg|thumb|255px|Celková dispozícia pyramídového komplexu]]Pyramída sa kedysi nachádzala v ohradenom areáli, s rozmermi 158 × 385 metrov, orientovanom skoro presne severo-južným smerom. Predstavuje najrozľahlejší pyramídový komplex [[Stredná ríša|Strednej ríše]].<ref name="lehner-2008_183" /> V niektorých prvkoch pripomína ''„božskú pevnosť skorých dynastií“'', najmä areál [[Stupňovitá pyramída v Sakkáre|Necerichetovej stupňovitej pyramídy]], z ktorého pravdepodobne vychádza.<ref name="arnold-2003_014" /> Na juhovýchodnom nároží vo východnej stene bol vstup do areálu. Na jeho severnej polovici bola umiestnená pyramída. Južne od nej sa rozkladal [[zádušný chrám]],<ref group="pozn">''„…čo je v tomto prípade nevhodné označenie. Podľa všetkého to bolo výnimočné architektonické dielo a návštevníci ho v klasickom období vnímali ako jedinečný monument, ktorý nemal obdoby.“'' {{harv|Lehrer|2008|St=183}}</ref> ktorý udivoval svojou zložitou architektúrou súčasníkov a nazývali ho Labyrintom podľa [[Minos|Minoóvho]] Labyrintu v [[Knossos|Knóse]].<ref name="verner-2008_334" /><ref name="lehner-2008_183" /> Pri severnej stene pyramídy sa nachádzajú pozostatky kaplnky. Areál bol obohnaný mohutným múrom. Do areálu ústila [[vzostupná cesta]], ktorá začínala pri rieke [[údolný chrám|údolným chrámom]].<ref name="verner-2008_335">{{harvbz|Verner|2008|St=335}}</ref> === Labyrint === [[Image:MK_Pyramids_27.jpg|thumb|255px|Fragment s časťou figurálneho reliéfu]]Zádušný chrám Amenemheta III. v Hawáre spomína niekoľko antických autorov, medzi inými [[Herodotos]], [[Strabón]] a [[Diodoros Sicílsky|Diodoros]], ktorí k opisom pripájajú aj svoj obdiv. Spomínajú rôznych staviteľov, rovnako ako sa nezhodnú na jeho príbehu a v dohadoch na čo komplex slúžil.<ref name="verner-2008_334" /> [[Karl Richard Lepsius|Lepsius]] ako prvý stotožnil pozostatky zádušného chrámu s legendárnym staroegyptským Labyrintom.<ref name="lehner-2008_182">{{harvbz|Lehner|1997|St=182}}</ref> Chrámový komplex bol už v neskorej antike vo veľmi zlom stave, bol využívaný ako zdroj staveného materiálu na ptolemaiovské a rímskej stavby vo Fajjúmskej oáze. Dnes cez jeho pozostatky vedie zavlažovací kanál, čo znemožňuje vytvoriť presnú rekonštrukciu jeho [[dispozícia (architektúra)|dispozície]], spolu s celkovým pôdorysom areálu pyramídy. Predpokladá sa, že na severe bola súkromná časť chrámu, pred ňou pravdepodobne komplex [[hypostylov]], stĺpových nádvorí, [[portikus|portikov]], [[kolonáda|kolonád]], komôr a skladobných priestorov, chodieb, atď. Ešte južnejšie, pred touto zväčša prekrytou časťou, sa nachádzali verejné priestory s rozľahlým nádvorím. Celá stavba sa rozprestierala na ploche 28&thinsp;000 m², čo je pre staroegyptský zádušný chrám úctyhodný rozmer.<ref name="verner-2008_335" /> V súčasnosti je chrám prakticky stratený, zostali len nepatrné stopy jeho bývalej veľkosti v základovom podloží a vápencových úlomkoch, ktoré len veľmi hrubo naznačujú jeho konkrétne rysy.<ref name="lehner-2008_183" /> Nemecký egyptológ [[Dieter Arnold]] vyslovil hypotézu, podľa ktorej je chrám starší ako vlastná pyramída. Podľa nej, keď sa objavila statická porucha na prvej pyramíde v Dahšúre, dal Amenemhet pristavať od severu druhú pyramídu k už stojacemu chrámu.<ref name="verner-2008_335" /> == Výskum == Prvé novodobé pokusy preniknúť do útrob pyramídy sa uskutočnili v polovici 19. storočia. Ako prvý z [[egyptológ]]ov sa o to pokúsil v roku 1843 Lepsius, neskôr [[Luigi Vassalli]]. Úspešný bol však až Petrie roku 1889, ktorý následne spolu s [[Gerald Avery Winewright|Geraldom A. Winewrightom]] a [[Ernest John MacKey|Ernestom J. MacKeyom]] preskúmali nielen pyramídu ale aj jej priľahlé objekty, vrátane chrámového komplexu.<ref>{{harvbz|Verner|2008|Sst=331–2}}</ref> Z Petrieho výskumu pochádza väčšina dnes známych faktov o chráme.<ref name="verner-2008_334" /> Vzostupná cesta nebola skúmaná, rovnako ako údolný chrám.<ref name="verner-2008_335" /> == Pyramída Neferuptah == Približne dva kilometre juhovýchodne od Amenemhetovej pyramídy sa nachádzajú rozvaliny menšej hlinenej pyramídy, ktorú niektorí odborníci považujú za pyramídu faraónovej dcéry Neferuptah. Objavil ju egyptský [[Archeológia|archeológ]] [[Habíb Labaši]] roku 1936 a neskoršie ju preskúmal [[Naguib Farag]]. Predpoklad, že ide o pyramídu princeznej, pochádza z nálezového súboru nájdeného na mieste, na ktorom sa niekoľkokrát vyskytuje jej meno, napr. na sarkofágu z červenej [[žula|žuly]], dokonca na niektorých predmetoch výbavy je zobrazené v [[kartuša (egyptológia)|kartuši]].<ref name="verner-2008_334">{{harvbz|Verner|2008|St=334}}</ref> Je možné, že princezná zomrela skôr ako jej otec. Na mieste sa našli stopy po pohrebe, nie je však vôbec isté, či to bol pohreb Neferuptah. V súvislosti s nálezovou situáciou v pyramíde Amenemheta III. sa objavuje niekoľko dnes ťažko zodpovedateľných otázok, napr. prečo sa našli vo faraónovej pyramíde dve rakvy a vytesané meno princeznej na oltári, keď mala pripravenú pohrebnú komoru vo vlastnej pyramíde, príp. komu inému patrila druhá rakva, ak nie Neferuptah.<ref name="verner-2008_334" /> == Galéria == <gallery widths="200px" heights="150px" perrow="4" style="font-size:11px; line-height:1.2em; margin:1.5em 0"> Image:Lepsius-Projekt_tw_1-1-48.jpg|<center>Situácia areálu pyramídy s prechádzajúcim zavodňovacím kanálom (Lepsius, polovica 19. storočia)</center> Image:Lepsius-Projekt_tw_1-1-49.jpg|<center>Labyrint: zobrazenie niektorých zameraní a nálezov (Lepsius, polovica 19. storočia)</center> Image:Lepsius-Projekt_tw_1-1-50.jpg|<center>Pohľad cez ruiny Labyrintu na pyramídu (Lepsius, polovica 19. storočia)</center> Image:Lepsius-Projekt_tw_1-1-51.jpg|<center>Dva pohľady z ruiny pyramídy na juhovýchod a západ (Lepsius, polovica 19. storočia)</center> Image:Hawara-labyrinthe-photo2.jpg|<center>Fragmenty sôch zo vstupného vestibulu Labyrintu (publikované začiatkom 20. storočia)</center> Image:MK_Pyramids_22.jpg|<center>Vstup do pyramídy (začiatok 21. storočia)</center> Image:MK_Pyramids_23.jpg|<center>Zostupná chodba (začiatok 21. storočia)</center> Image:MK_Pyramids_24.jpg|<center>Odkryté jadro pyramídy z nepálených tehál (začiatok 21. storočia)</center> </gallery> == Poznámky == {{Referencie|2|skupina="pozn"}} == Referencie == {{Referencie|3}} == Pozri aj == * [[Zoznam egyptských pyramíd]] * [[Lepsiusov zoznam pyramíd]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hawara Pyramid of Amenemhat III}} == Literatúra == * {{Citácia Harvard|Arnold|Dieter|2003|The encyclopedia of ancient Egyptian architecture|Princeton, NJ|Princeton University Press|9780691114880}} * {{Citácia Harvard|Lehner|Mark|1997|The Complete Pyramids|London|Thames & Hudson|9780500285473|Vydanie=2008}} * {{Citácia Harvard|Verner|Miroslav|2008|Pyramidy|Praha|Academia|9788020016171}} == Externé odkazy == * [http://www.narmer.pl/pir/amenem3_en.htm Pyramid complex of Amenemhat III in Hawara], dost. {{Dátum|2011-08-13}} {{Egyptské pyramídy}} [[Kategória:Pyramídy v Egypte]] 7uvk0qfbb465wep9cnt32o19egc0jit 2 369341 8226441 8030928 2026-05-30T22:46:16Z Fillos X. 212061 8226441 wikitext text/x-wiki == Použitie == Šablóna sa používa v článkoch o '''[[Výtvarné dielo|výtvarných dielach]]'''. Ak chcete šablónu použiť, prosím, skopírujte si a vyplňte nasledujúci čistý vzor. Nekopírujte do článku zdrojový kód šablóny. Prázdne parametre nevymazávajte, niekto iný ich môže neskôr doplniť. '''Čistý vzor spolu s popisom jednotlivých parametrov''' (''všetky parametre sú nepovinné''): {| |<pre> {{Infobox Výtvarné dielo | Názov = | V pôvodnom jazyku = | Iný názov = | Iný názov jazyk = | Obrázok = | coordinates = | Autor = | Rok = | Technika = | Výška = | Šírka = | Priemer = | Galéria = | Mesto = | Štát = | Majiteľ = | Commons = }}</pre> |<pre style="overflow: auto"> * Názov obrazu / výtvarného diela * Názov diela v pôvodnom jazyku * Alternatívny názov diela, ak existuje (možnosť pridať parametre ''Iný názov1'', ''Iný názov2'') * Iný názov diela v pôvodnom jazyku (možnosť pridať parametre ''Iný názov jazyk1'', ''Iný názov jazyk2'') * Obrázok diela nahraný na commons * Súradnice miesta, kde ja dielo uložené; tvar: {{Coord|__|__|__|S-J|__|__|__|Z-V|}} * Autor diela * Rok (-y) vytvorenia * Technika * Výška diela v centimetroch (len číslo, jednotka "cm" bude uvedená automaticky) * Šírka diela v centimetroch (len číslo, jednotka "cm" bude uvedená automaticky) * Priemer diela v centimetroch - vyplniť pri kruhových obrazoch, vtedy nie je potrebné vyplniť parametre "Výška" a "Šírka" (len číslo, jednotka "cm" bude uvedená automaticky) * Galéria, v ktorej je dielo umiestnené * Mesto * Štát * Majiteľ diela * Odkaz na kategóriu na commons </pre> |} == Príklady použitia == Príklad použitia infoboxu pre Tizianovie dielo '''[[Urbinská Venuša]]''': {{Infobox Výtvarné dielo | Názov = Urbinská Venuša | Obrázok = Tizian - Venus von Urbino.jpg | coordinates = {{Coord|43|46|6|S|11|15|21|V|}} | Autor = Tiziano Vecelli | Rok = 1538 | Technika = olej na plátne | Výška = 119 | Šírka = 165 | Galéria = Galleria degli Uffizi | Mesto = Florencia | Štát = Taliansko | Majiteľ = | Commons = Venus of Urbino }} <pre style="overflow: auto"> {{ Infobox Výtvarné dielo | Názov = Urbinská Venuša | Obrázok = Tizian - Venus von Urbino.jpg | coordinates = {{Coord|43|46|6|S|11|15|21|V|}} | Autor = Tiziano Vecelli | Rok = 1538 | Technika = olej na plátne | Výška = 119 | Šírka = 165 | Galéria = Galleria degli Uffizi | Mesto = Florencia | Štát = Taliansko | Majiteľ = | Commons = Venus of Urbino }} </pre> <!-- == Pozri aj == --> <noinclude><!-- [[Kategória:Dokumentácia šablón]] --></noinclude> <includeonly> <!-- Kategórie a interwiki odkazy --> [[Kategória:Infobox šablóny umenia a kultúry|Výtvarné dielo]] [[bg:Шаблон:Картина]] [[ca:Plantilla:Pintura]] [[da:Skabelon:Infoboks maleri]] [[de:Vorlage:Infobox Gemälde]] [[eo:Ŝablono:Informkesto pentraĵo]] [[en:Template:Infobox artwork]] [[es:Plantilla:Ficha de pintura]] [[fr:Modèle:Infobox Art]] [[hr:Predložak:Slika]] [[id:Templat:Infobox Lukisan]] [[ilo:Template:Pintura]] <!--[[:it:Template:Opera pittorica]] (deleted) --> [[he:תבנית:יצירת אמנות]] [[ja:Template:Infobox 絵画作品]] [[ka:თარგი:ნახატი]] [[ko:틀:예술품 정보]] [[mk:Шаблон:Инфокутија за уметничка слика]] [[ml:ഫലകം:Painting]] [[pl:Szablon:Obraz infobox]] [[pt:Predefinição:Infobox obra de arte]] [[ro:Format:Pictură]] [[ru:Шаблон:Картина]] [[sl:Predloga:Infopolje slika]] [[sr:Шаблон:Кутијица за слику]] [[sv:Mall:Målning]] [[uk:Шаблон:Витвір мистецтва]] [[vi:Tiêu bản:Tranh]] [[tr:Şablon:Resim]] [[zh:Template:Infobox artwork]] </includeonly> e16jtna690w7ftheztfdw0pjoovuc6m 0 372800 8226471 7868384 2026-05-31T01:57:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226471 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.843611|2.367778|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Súbor:Paris metro ligne 5 Austerlitz dsc03829.jpg|thumb| Viaduc d'Austerlitz]] '''Viaduc d'Austerlitz''' (''Slavkovský viadukt'') je [[viadukt (súčasnosť)|viadukt]] cez rieku [[Seina|Seinu]] v [[Paríž]]i, ktorý využíva [[Linka 5 (parížske metro)|linka 5]] [[Parížske metro|parížskeho metra]]. Viadukt spája dve stanice metra – [[Gare d'Austerlitz (parížske metro)|Gare d'Austerlitz]] priamo pod strechou haly [[Gare d'Austerlitz|Slavkovského nádražia]] na [[rive gauche|ľavom brehu]] a [[Quai de la Rapée (parížske metro)|Quai de la Rapée]] na [[rive droite|pravom brehu]]. Most bol pomenovaný podľa nádražia a odkazuje na [[bitka pri Slavkove|bitku pri Slavkove]]. Od roku [[1986]] je chránený ako [[monument historique]]. == Dejiny == Most bol postavený v rámci sprevádzkovania linky 5 smerom na sever. Stavebné práce boli začaté v novembri [[1903]] a most bol otvorený v decembri [[1904]]. Konštrukcia mosta bola v roku [[1936]] posilnená, aby sa umožnil prejazd ťažších vozidiel. == Architektúra == [[Oceľ]]ový most má hlavný oblúk na ktorom je zavesená paluba s koľajnicami vo výške 11 metrov nad hladinou rieky. Most je 75 metrov vysoký, 8,6 metra široký a jeho oblúk má rozpätie 140 metrov, čo bol rekord medzi parížskymi mostami do sprevádzkovania [[Pont Charles-de-Gaulle|mosta Charlesa de Gaulla]]. Architektom bol Jean Camille Formigé a na konštrukcii sa podieľali inžinieri [[Fulgence Bienvenüe]], Louis Biette a Maurice Koechlin. Po dokončení bol most opatrený sochami ktorých autorom je Gustave Michel. == Iné projekty== {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.paris.fr/portail/deplacements/Portal.lut?page_id=231 Most na stránke Paríža] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080526085625/http://www.paris.fr/portail/deplacements/Portal.lut?page_id=231 |date=2008-05-26 }} * [http://fr.structurae.de/structures/data/index.cfm?ID=s0000196 Dejiny mostu Structurae] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200728195950/https://structurae.net/fr/ouvrages/viaduc-d-austerlitz |date=2020-07-28 }} * [http://www.culture.gouv.fr/public/mistral/merimee_fr?ACTION=CHERCHER&FIELD_1=REF&VALUE_1=PA00086589 Most v evidencii kultúrnych pamiato] == Zdroj == {{preklad|cs|Viaduc d'Austerlitz|7174029}} {{Parížske mosty}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky|Cesty|Cestný}} [[Kategória:Mosty cez Seinu v Paríži]] [[Kategória:12. obvod (Paríž)]] [[Kategória:13. obvod (Paríž)]] [[Kategória:Historické pamiatky v Paríži]] [[Kategória:Viadukty|Austerlitz]] 6sv8mvepbzjcqkwevey0e0be1vbj32a 0 373024 8226258 8111261 2026-05-30T14:13:27Z Polandball 143 289450 pridaná vlajka 8226258 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag_of_Zanzibar.svg|náhľad|Vlajka Zanzibaru]] [[Súbor:Spice Islands (Zanzibar highlighted).svg|náhľad|Poloha Zanzibaru]] [[Súbor:Map of Zanzibar Archipelago-en.svg|náhľad|Unguja a Pemba]] '''Zanzibar''' je [[Autonómia|autonómny]] [[štát]] na východnom pobreží [[Afrika|Afriky]], ktorý s pevninskou [[Tanganika (územie)|Tanganikou]] tvorí štát [[Tanzánia]]. Územie má viac ako 1 milión obyvateľov a hlavným mestom je [[Zanzibar (mesto)|Zanzibar]]. Štát má svojho [[prezident]]a i parlament, ktorý má 50 poslancov. Zahŕňa [[ostrov]]y: * [[Unguja]] s rozlohou {{km2|1658}} * [[Pemba]] s rozlohou {{km2|984}} == Hospodárstvo == Najväčší zdroj príjmov krajiny prichádzajú z turizmu, pestovania [[rafia|rafie]] a korenia (klinčeky, škorica, muškátový oriešok a čierne korenie). == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Zanzibar}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Tanzánia]] [[Kategória:Vzniklo v 1963]] 4gxankjrlyv0chq6jtzyln8qpvrkd3r 8226259 8226258 2026-05-30T14:15:13Z Polandball 143 289450 8226259 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag_of_Zanzibar.svg|náhľad|Vlajka Zanzibaru]] [[Súbor:Spice Islands (Zanzibar highlighted).svg|náhľad|Poloha Zanzibaru]] [[Súbor:Map of Zanzibar Archipelago-en.svg|náhľad|Unguja a Pemba]] '''Zanzibar''' je [[Autonómia|autonómny]] [[štát]] na východnom pobreží [[Afrika|Afriky]], ktorý s pevninskou [[Tanganika (územie)|Tanganikou]] tvorí štát [[Tanzánia]]. Územie má viac ako 1 milión obyvateľov a hlavným mestom je [[Zanzibar (mesto)|Zanzibar City]]. Štát má svojho [[prezident|prezidenta]] i parlament, ktorý má 50 poslancov. Zahŕňa [[ostrov|ostrovy]]: * [[Unguja]] s rozlohou {{km2|1658}} * [[Pemba]] s rozlohou {{km2|984}} == Hospodárstvo == Najväčší zdroj príjmov krajiny prichádzajú z turizmu, pestovania [[rafia|rafie]] a korenia (klinčeky, škorica, muškátový oriešok a čierne korenie). == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Zanzibar}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Tanzánia]] [[Kategória:Vzniklo v 1963]] asmyzc9o5c07movlx513583sl6o6ndx 0 373440 8226233 8042611 2026-05-30T12:22:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226233 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Tourcoing | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = mesto | erb = Blason ville fr Tourcoing (Nord).svg | vlajka = Flag of Tourcoing.svg | obrázok = Tourcoing hotel ville 3-4.JPG | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = Hauts-de-France | departement = [[Nord (Francúzsko)|Nord]] | obvod = Lille | kantón = | rieka = | starosta = | lat_deg = 50 | lat_min = 43 | lat_sec = 21 | lat_SJ = S | lon_deg = 3 | lon_min = 9 | lon_sec = 37 | lon_VZ = V | rozloha = 15.19 | najvyšší bod = 49 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 24 | najnižší bod názov= | PSČ = 59200 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 59599 | commons = Tourcoing | web = [http://www.tourcoing.fr/ tourcoing.fr] }} '''Tourcoing''' je [[mesto (všeobecne)|mesto]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]] v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Nord (Francúzsko)|Nord]] a [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Hauts-de-France]] neďaleko [[Belgicko|belgických]] hraníc v blízkosti [[Roubaix]] a [[Lille]]. Má asi 92 000 obyvateľov. == Poloha == Mesto má rozlohu {{km2|15.19}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|49}} a najnižší bod {{mnm|24 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Doprava == Tourcoing je medzistanicou regionálnych vlakov z Lille do [[Antverpy|Antverp]] a z Lille do [[Kortrijk]]u. Takisto je konečnou stanicou [[TGV]] trate [[Paríž]] – Nord. == Osobnosti mesta == * [[Marcel Lefebvre]] (* [[1905]]{{--}}† [[1991]]), rímskokatolícky tradicionalistický biskup, zakladateľ [[Kňazské bratstvo svätého Pia X.|Kňazského bratstva svätého Pia X.]] * [[Brigitte Fosseyová]] (* [[1946]]), herečka == Partnerské mestá == * {{flagicon|Germany}} [[Berlín]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Italy}} [[Biella]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Germany}} [[Bottrop]], Nemecko * {{flagicon|Portugalsko}} [[Guimarães (mesto)|Guimarães]], [[Portugalsko]] * {{flagicon|Poland}} [[Jastrzębie-Zdrój]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Belgicko}} [[Mouscron]] [[Belgicko]] * {{flagicon|Germany}} [[Mühlhausen/Thüringen]], [[Durínsko]], [[Nemecko]] * {{flagicon|UK}} [[Rochdale]], [[Anglicko]], [[Spojené kráľovstvo]] == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov je {{OBP|FR|59599}} ({{OBD|FR|59599}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=59599 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 59599}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí departementu Nord]] * [[Zoznam miest vo Francúzsku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Tourcoing}} == Externé odkazy == [http://www.ville-tourcoing.fr/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070107144718/http://www.ville-tourcoing.fr/ |date=2007-01-07 }} == Zdroj == {{Preklad|de|Tourcoing|92014312}} {{Francúzsky výhonok}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Mestá v regióne Hauts-de-France]] [[Kategória:Obce v departemente Nord]] emv50c7msyl2cttoqihhmvc2y34oj3x 0 374136 8226366 8225570 2026-05-30T18:37:37Z Akul59 168826 doplnenie, ref. 8226366 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Trnavského kraja | map1_locator = Trnavský kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | district = [[Trnava (okres)|Trnava]] | municipality = Smolenice | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Hlboča | image = Turistická značkovaná trasa číslo 2412, Slovensko (Hlbočianska dolina).JPG | image_caption = | established = 30.6.1981 | established1 = | established1_type = | code = 34 | management = ŠOP - S-CHKO Malé Karpaty | area = 1.2307 | commons = Hlboča | lat_d = 48.50605 | long_d = 17.410461 | range = Malé Karpaty }} '''Hlboča'''<ref>{{ŠZOCHČPSR|34}}</ref> alebo '''Dolina Hlboče'''<ref>{{AtlasVKÚ2004|73}}</ref> je [[národná prírodná rezervácia]] v pohorí [[Malé Karpaty]] v podcelku [[Pezinské Karpaty]] v časti [[Smolenická vrchovina]] západne od [[Smolenice|Smoleníc]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128 Malé Karpaty – Záruby (7. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023 | vydavateľ = CBS | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zaberá takmer celú [[Hlbočianska dolina|Hlbočiansku dolinu]] a východné svahy vrchu Driny. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Smolenice]], [[Trnava (okres)|okres Trnava]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. Vyhlásená bola v roku [[1981]] na rozlohe {{ha|123.07|m}}, bez ochranného pásma. Nachádza sa v nej [[Hlbočiansky prameň]] pitnej vody a občasný [[Hlbočiansky vodopád]]. Rezervácia je súčasťou [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]]. Na území rezervácie platí 5. stupeň ochrany. Chráneným územím prechádza {{Turistická značka|modrá}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2412|značená turistická trasa]] i Náučný chodník Smolenický kras. == Ochrana == Predmetom ochrany sú: ''Zachovalé lesné spoločenstvá na rôznych horninách s bohatstvom druhov sucho a teplomilnej flóry a fauny a krasových foriem na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.'' == Galéria == <gallery> Hlbociansky vodopad in summer.jpg|[[Hlbočiansky vodopád]] Slovakia_Smolenice_Hlboce3.JPG|Informačná tabuľa </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|34}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky * [http://mapy.hiking.sk/?x=17.41046&y=48.50605 Poloha na turistickej mape] {{slovenský výhonok}} {{Malé Karpaty}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Trnavskom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Trnava]] [[Kategória:Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty]] [[Kategória:Malé Karpaty]] [[Kategória:Smolenice]] 1h18jk9hujug9lr380myuuxkl3j7zmo 0 382529 8226263 7843681 2026-05-30T14:34:26Z Maximilián Fedora 259749 8226263 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} '''Štefan Uher''' je jeden z filmárov, ktorí sa podieľali na vzniku Českej novej vlny, inak prezývaný aj prvý moderný Slovák.<ref>BOČEK, J.: Nová vlna z odstupu. Film a doba, roč. 12, 1966, č. 12, str. 631.</ref> Vo svojej hranej tvorbe debutoval celovečerným filmom ''[[My z IX.A]]'' (1961). Prelomový bol však jeho v poradí druhý hraný film z roku 1962, je ním Slnko v sieti, inšpirovaný poviedkami [[Alfonz Bednár|Alfonza Bednára]]. Do tvorivého tímu, ktorý na filme spolupracoval patrí aj kameraman [[Stanislav Szomolányi]], [[Eduard Grečner]], [[Ilja Zeljenka]] a Bedřich Voděrka. Od roku 2004 je po filme pomenovaná [[Slnko v sieti (cena)|každoročná filmová cena]]. == Obsadenie == Uher bol známy tým, že pracoval takmer výlučne s neprofesionálnymi hercami, bolo tomu tak aj v tomto filme, avšak výnimkou bola herečka Eliška Nosáľová v úlohe nevidomej matky.<ref>MACEK, V.: Štefan Uher 1930 – 1993. Bratislava: Slovenský filmový ústav, 2002, str. 55.</ref> Zo spomínaných nehercov boli obsadení Jana Beláková do úlohy Bely a Marián Bielik ako Fajolo, ktorému hlas prepožičal [[Michal Dočolomanský]]. V brigádnickej epizóde v Meleňanoch sa ako Jana predstavila Oľga Šalagová a v úlohe mechanizátora Blažej Pavol Chrobák. Ďalej účinkovali: Andrej Vandlík, Ľubo Roman a Peter Lobotka. == Synopsa == Film je lyrickým príbehom emocionálneho dozrievania, nesmelej lásky a zároveň bezprostredným svedectvom doby, v ktorej vznikal. Pôsobivo vytvorená atmosféra obytného bloku dodáva filmu na autenticite a bez akýchkoľvek ilúzií a predsudkov nás zasväcuje do životov mladých ľudí. Hlavný hrdina Fajolo vníma svet cez ruky, vidí v nich úprimnosť, na rozdiel od ľudských tvárí, ktoré sa môžu pretvarovať. Paradox však tvorí jeho zamilovanosť, túžba byť s Belou a zároveň póza ľahostajného mladíka, ktorá zahŕňa znechutené komentovanie všetkého naokolo. „Takmer každé jeho vykročenie smerom k druhým zápasí so strachom z odmietnutia. Výsledkom je cynicko-ironický postoj, z ktorého vo chvíľach najhlbšej intimity presakuje sila túžby po láske a živote v pravde.“<ref>Tamže, str. 56.</ref> Slnko v sieti je akousi sondou do života jedincov, ktorí sa ocitli v sieti strachu z nepochopenia. Ľudia sa boja prejavovať city, aj keď vo vnútri duše túžia po zmene, chcú byť úprimní a konať slobodne, či už Fajolo so svojou odmietavou pózou ku svetu radšej nevedie riedke reči a mlčí, alebo Belina slepá matka, ktorá sa sama ubíja v prázdnom byte. Vo filme pohybujeme v troch prostrediach. Prvým je mesto, ktoré zastupuje technický pokrok, neustály zhon a pretvárku. Jeho protikladmi sú dedina, kde ľudia vedú jednoduchý, svojim spôsobom nevinný život. Treťou lokáciou je pontón, kde vládne ticho, pokoj a čas nie je dôležitý. Každé z týchto prostredí má vlastnú poetiku pri prechode z jedného do druhého sa menia aj prvky rozprávania, avšak dojem autentickosti je úmerne zachovaný v každej sekvencii.<ref>Tamže, str. 57.</ref> V Slnku v sieti sa často využíva vyjadrovanie sa prostredníctvom symbolov a neustále sa vracia k leitmotívom slnka, matky a ľudských rúk. V prvom prípade zatmenie slnka môžeme chápať ako ekvivalent zatmenia citov a vzťahov. Medzi filmovými postavami sú značné bariéry. Július Noge sa vyjadril, že tak ako v niekoľkých iných scenároch Alfonza Bednára, tak aj v textovej variante Slnka v sieti postavy nečelia priepasti medzi sebou ako jednotlivci, ale sú konfrontovaní ako odlišné svety, teda generácie.<ref>NOGE, J.: Bednárove scenáre. In: Alfonz Bednár, 3 scenáre. Tatran, Bratislava, 1968, str. 343.</ref> V prípade oboch hlavných hrdinov ide o rozkol v rodine, ktorým umocňuje predovšetkým motív chýbajúcej matky. U Fajola je to zanedbaná komunikácia s matkou. Ich dialógy oddeľujú zatvorené dvere. Okrem toho generačný rozdiel prehlbujú aj rozdielne názory rodiča a dieťaťa. Fajolov otec tlačí na syna, aby sa prihlásil na brigádu, ani nie tak pre jeho dobro, ale skôr zo zištných dôvodov. U Bely sa vyskytuje odlišná variácia motívu chýbajúcej matky. To, že je slepá pomyselnú bariéru medzi ňou a Belou, akoby to že mama dcéru nevidí znamenalo, že ju nemôže pochopiť. Ďalším zo spomínaných leitmotívov sú ruky. V sekvenciách odohrávajúcich sa vo Fajolovej izbe sa dozvedáme o jeho veľkej záľube, fotografovaní. A práve ľudské ruky sú hlavným objektom jeho pozorovania. Už bolo spomenuté, že pre Fajola stelesňujú rýdzu úprimnosť. Paradoxne nositeľom pravých morálnych hodnôt je bezruký rybár z pontónu. Záverečná scéna filmu, je akýmsi zmierením sa s realitou a dospením hlavných hrdinov. Keď Bela s bratom privedú matku na pontón, obaja jej rozprávajú o vode naokolo. Matka sa poteší, a ich výmyslom uverí. V skutočnosti je však zátoka vyschnutá. Z tej chvíle vyznieva uvedomenie si, že nie každá lož je v rozpore s morálnymi hodnotami. „Dôležitosť pravdy faktu prevyšuje pravda citu.“<ref>MACEK, V.: Štefan Uher 1930 – 1993. Bratislava: Slovenský filmový ústav, 2002, str. 62.</ref> == Produkcia == Režisér Uher dokázal svoju prispôsobivosť a vynaliezavosť v nečakanej situácii aká sa počas prác vyskytla. Pred nakrútením jednej z finálnych sekvencií klesla hladina Dunaja a zátoka, kde sa pontón nachádzal úplne vyschla. Takže pontón už neplával na vode, ale usadol na zem. Uher so štábom nečakali, kým hladina vody zasa stúpne, bez váhania zmenili celý záver filmu.<ref>BEDNÁR, A.: Tri scenáre. Bratislava, Tatran 1968, str. 96.</ref> Práca s neprofesionálnymi hercami si vyžadovala individuálny prístup, znamenalo to pracovať odlišným spôsobom, čo prinieslo aj kameramanskú inováciu v slovenskom filme. „Neprofesionálni herci sa cítili nesvoji pri prudkom osvetlení, keď bola kamera blízko nich. Preto musel kameraman Stanislav Szomolányi hľadať riešenie zohľadňujúce tieto nároky. Osvetľoval scény tak, aby to čo najviac zodpovedalo neutrálnemu prirodzenému svetlu, nakrúcal z väčšej diaľky objektívom, ktorý prekonal vzdialenosť a dovolil, aby si neprofesionálni herci neuvedomovali prítomnosť kamery. Túto tzv. dlhú optiku začali na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov používať filmoví dokumentaristi. Szomolányi ju ako prvý použil v hranom filme.“<ref>MACEK, V.: Štefan Uher 1930 – 1993. Bratislava: Slovenský filmový ústav, 2002, str. 57.</ref> Z estetického spracovania filmu je nutné vyzdvihnúť kameramanské umenie Stanislava Szomolányiho, zaujímavú kompozíciu, rámovanie záberov, hravú zvukovú stránku (kontrast ticha a ruchov príznačných pre zvolené prostredie), obrazy dobovej Bratislavy s už neexistujúcou synagógou, ale aj poetiku a nevšedné metafory. == Kritické prijatie == Slnko v sieti vzbudilo nielen pozitívne dojmy, v dobe svojho vzniku bolo komunistickou cenzúrou vnímané ako protištátny film so snahou očierniť režim. Samotný názov filmu si súdruhovia z ÚV KSS vykladali ako komunizmus v sieti a film bol označený ako protištátny.<ref>Tamže, str. 64.</ref> Aj napriek tomu mohol byť film uvedený do distribúcie, avšak za podmienok, že scéna s krádežou dreva bude z finálnej verzie vystrihnutá, nebudú zverejnené kladne hodnotiace recenzie a film nebude premietaný v zahraničí. Až na poslednú podmienku (aj to už dnes neplatí) neboli požiadavky splnené, režisér však stavil na to, že kompetentní z ÚV KSS sa už ďalej o film nebudú zaujímať. Premiéra sa konala 15. Februára 1963 v bratislavskom kine Slovan (dnes [[Divadlo West]]).<ref>Tamže, str. 65.</ref> Poľský kritik a historik Jerzy Płażewski o filme prehlásil: „originalitou filmu je jeho návrat k poetike nemého filmu a to, že sa pripomína tvorivá úloha montáže v architektúre filmového diela.“<ref>PŁAŻEWSKI, J.: Fikcja w odwrocie. IN: MACEK, V.: Štefan Uher 1930 – 1993. Bratislava: Slovenský filmový ústav, 2002</ref> Bez ohľadu na všetky nepriaznivé vplyvy bol film vo dobe premiéry divácky nesmierne úspešný. V roku 1962 získal Cenu československej filmovej kritiky<ref>MACEK, V.: Štefan Uher 1930 – 1993. Bratislava: Slovenský filmový ústav, 2002, str. 65.</ref> a dodnes je považovaný za film ktorý odštartoval novú éru československého filmu. V súčasnosti je v distribúcii ako súčasť edície slovenských filmov šesťdesiatych rokov, ktorú vydal Slovenský filmový ústav a denník SME. == Tvorcovia == Réžia: [[Štefan Uher]], pomocná réžia Eduard Grečner (exteriéry) Námet a scenár: [[Alfonz Bednár]] Kamera: [[Stanislav Szomolányi]] Hudba: [[Ilja Zeljenka]] Architekt: Juraj Červík st. Návrhy kostýmov: Júlia Ballagová Strih: Bedřich Voděrka Zvuk: Rudolf Pavlíček Vedúci výroby: Ján Svikruha == Informácie o filme == Výroba:Filmová tvorba a distribúcia Bratislava, Štúdio hraných filmov Bratislava - Koliba, 1. tvorivá skupina Alberta Marenčina Technické informácie: 90 min., ČB, 35 mm, dĺžka stopy 2565 m Premiéra: 15. 2. 1963 Lokality: [[Bratislava]] / [[Nitrianska Blatnica]] == Referencie == {{Referencie}} == Bibliografia == * MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J.: ''Dejiny slovenskej kinematografie''. Martin: Osveta, 1997 * MACEK, V.: ''Štefan Uher 1930 – 1993''. Bratislava: Slovenský filmový ústav, 2002 * PAŠTÉKOVÁ, J.: ''Rozprávanie o rozprávaní''. Bratislava: Slovenský filmový ústav, Vysoká škola múzických umení, 2009 * LECH, R., ''Kameraman Stanislav Szomolányi''. Bratislava: Slovenský filmový ústav, Vysoká škola múzických umení, 2005 * BOČEK, J.:''Nová vlna z odstupu''. Film a doba, roč. 12, 1966, č. 12. * NOGE, J.: Bednárove scenáre. In: Alfonz Bednár, 3 scenáre. Tatran, Bratislava, 1968 * PŁAŻEWSKI, J.: Fikcja w odwrocie. Film, roč. 19, 1964, č. 18. * BEDNÁR A.: ''3 scenáre''. Tatran, Bratislava, 1968 {{Slnko v sieti (cena)}} [[Kategória:Slnko v sieti (cena)]] sn0cjdlgr13kh5v2cfxynz1he6mha1j 0 388931 8226265 7658938 2026-05-30T14:40:07Z Carsten Steger 205836 Aerial image of Penne inserted. 8226265 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Penne | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason ville fr Penne (Tarn).svg | vlajka = | obrázok = Aerial image of Penne, Tarn (view from the west).jpg | popis obrázka = | obyvateľov = 559 | región = [[Midi-Pyrénées]] | departement = [[Tarn (departement)|Tarn]] | obvod = [[Albi (obvod)|Albi]] | kantón = [[Carmaux-2 Vallée du Cérou]] | rieka = [[Aveyron (rieka)|Aveyron]] | lat_deg = 44 | lat_min = 4 | lat_sec = 38 | lat_SJ = S | lon_deg = 1 | lon_min = 43 | lon_sec = 49 | lon_VZ = V | rozloha = 64.04 | najvyšší bod = 489 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 93 | najnižší bod názov= | PSČ = 81140 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 81206 | commons = Penne (Tarn) | web = <!-- webová stránka --> }} '''Penne''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Tarn (departement)|Tarn]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Midi-Pyrénées]]. == Polohopis == Penne má rozlohu {{km2|64.04}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|489}} a najnižší bod {{mnm|93 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> pri rieke [[Aveyron (rieka)|Aveyron]]. Susedné obce: <div style="position: relative; float:left; width:450px;"> [[súbor:Blank map.svg|400px|left|Herri batzuen distantzia eta kokapen erlatiboa]] {{Image label|x=0.506|y=0.495|scale=400|text=[[súbor:Map pointer black.svg|20px|Penne]]'''Penne'''}} {{Image label|x=0.471732670182|y=0.273145822963|scale=400|text=[[súbor:Small-city-symbol.svg|6px|Població amb 203 habitants (2000)]]<small>[[Cazals (Tarn-et-Garonne)|Cazals]] (5,1 km)</small>}} {{Image label|x=0.276492771521|y=0.61951647568|scale=400|text=[[súbor:Small-city-symbol.svg|8px|Població amb 583 habitants (2000)]]<small>[[Bruniquel]] (5,7 km)</small>}} {{Image label|x=0.790784686476|y=0.534374878934|scale=400|text=[[súbor:Small-city-symbol.svg|6px|Població amb 290 habitants (2000)]]<small>[[Vaour (obec)|Vaour]] (5,9 km)</small>}} {{Image label|x=0.781238230596|y=0.352145976923|scale=400|text=[[súbor:Small-city-symbol.svg|6px|Població amb 65 habitants (2000)]]<small>[[Saint-Michel-de-Vax]] (6,5 km)</small>}} {{Image label|x=0.605246401218|y=0.108772539849|scale=400|text=[[súbor:Small-city-symbol.svg|10px|Població amb 1795 habitants (2000)]]<small>[[Saint-Antonin-Noble-Val]] (8,6 km)</small>}} {{Image label|x=0.372048004278|y=0.892476528826|scale=400|text=[[súbor:Small-city-symbol.svg|6px|Població amb 170 habitants (2000)]]<small>[[Larroque (Tarn)|Larroque]] (8,8 km)</small>}} {{Image label|x=0.101109352101|y=0.511837321134|scale=400|text=[[súbor:Small-city-symbol.svg|10px|Població amb 1022 habitants (2000)]]<small>[[Montricoux]] (8,9 km)</small>}} {{Image label|x=0.91046364624|y=0.379194885912|scale=400|text=[[súbor:Small-city-symbol.svg|6px|Població amb 69 habitants (2000)]]<small>[[Roussayrolles]] (8,9 km)</small>}} {{Image label|x=0.192933696688|y=0.791378685364|scale=400|text=[[súbor:Small-city-symbol.svg|6px|Població amb 305 habitants (2000)]]<small>[[Puygaillard-de-Quercy]] (9,2 km)</small>}} {{Image label|x=0.854760467277|y=0.226412160552|scale=400|text=[[súbor:Small-city-symbol.svg|6px|Població amb 175 habitants (2000)]]<small>[[Féneyrols]] (9,4 km)</small>}} {{Image label|x=0.444408128499|y=0.947075736118|scale=400|text=[[súbor:Small-city-symbol.svg|6px|Població amb 491 habitants (2000)]] <small>[[Puycelsi]] (9,5 km)</small>}} </div>{{clearleft}} == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|81206}} ({{OBD|FR|81206}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=81206 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Graf vývoja obyvateľstva: {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee=81206}} == Referencie == <references /> ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Penne (Tarn)}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Tarn]] aywg6k1k1p3gg39wemtka75f718ri95 0 389628 8226248 7698655 2026-05-30T13:07:25Z Carsten Steger 205836 Aerial image of Cordes-sur-Ciel inserted. 8226248 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Cordes-sur-Ciel | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason ville fr Cordes-sur-Ciel (Tarn).svg | vlajka = | obrázok = Aerial image of Cordes-sur-Ciel (view from the southwest).jpg | popis obrázka = Cordes-sur-Ciel | obyvateľov = 1006 | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Midi-Pyrénées]] | departement = [[Tarn (departement)|Tarn]] | obvod = [[Albi (obvod)|Albi]] | kantón = [[Cordes-sur-Ciel (kantón)|Cordes-sur-Ciel]] | rieka = | starosta = | lat_deg = 44 | lat_min = 3 | lat_sec = 48 | lat_SJ = S | lon_deg = 1 | lon_min = 57 | lon_sec = 10 | lon_VZ = V | rozloha = 8.27 | najvyšší bod = 320 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 159 | najnižší bod názov= | PSČ = 81170 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 81069 | commons = Cordes-sur-Ciel | web = <!-- webová stránka --> }} '''Cordes-sur-Ciel''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Tarn (departement)|Tarn]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Midi-Pyrénées]]. == Polohopis == Cordes-sur-Ciel má rozlohu {{km2|8.27}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|320}} a najnižší bod {{mnm|159 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-02-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref>. == Obyvateľstvo == Cordes-sur-Ciel má 1006 obyvateľov (2009)<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=81069 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Graf vývoja obyvateľstva: {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee=81069}} == Referencie == <references /> ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Cordes-sur-Ciel}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Tarn]] pnmd4326rhy7n0no5u4riowef560lyi 0 389960 8226363 8219384 2026-05-30T18:34:53Z Nelliette 31909 /* Život */ 8226363 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Louise Lévêque de Vilmorin | obrázok = | veľkosť obrázka = 230px | popis = | pseudonym = Louise de Vilmorin | dátum narodenia = [[6. apríl]] [[1902]] | miesto narodenia = [[Verrières-le-Buisson]] [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1969|12|26|1902|4|06}} | miesto úmrtia = [[Paríž]] | zamestnanie = spisovateľka, poetka, scenáristka | národnosť = francúzska | obdobie = | žáner = spoločenský román, novela, báseň | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = Madame de... | manžel = 1. Henry Leigh Hunt, 2. [[Pavol Pálfi (1890 – 1968)|Pavol Pálfi]] | manželka = | partner = | deti = 3 dcéry | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = Grand prix littéraire de Monaco (1955) | podpis = | web = | poznámky = }} '''Louise Lévêque de Vilmorin''' publikujúca pod menom '''Louise de Vilmorin''' (* [[6. apríl]] [[1902]] [[Verrières-le-Buisson]] [[Francúzsko]] - † [[26. december]] [[1969]] [[Paríž]]) bola francúzska [[spisovateľka]] a [[poetka]]. ==Život== [[Súbor:Maison natale de Louise de Vilmorin.jpg|thumb|Obec [[Antony (Hauts-de-Seine)|Antony]] - rodný dom Louise de Vilmorin]] Narodila sa v rodinnom zámku vo [[Verrières-le-Buisson]] patriacemu dobre známej rodine Vilmorinovcov - [[botanik]]ov a semenárov. Podľa prameňa na Wikimedia Commons sa narodila tesne vedľa v priľahlej obci [[Antony (Hauts-de-Seine)|Antony]] v rodinnom dome. V období medzi 15. až 17. rokom života sa liečila na tuberkulózu kostí, toto ochorenie spôsobilo jej celoživotné mierne krívanie. Inak krásna dievčina sa v roku [[1923]] zasnúbila so spisovateľom [[Antoine de Saint-Exupéry]]m, ale vydala sa v roku [[1925]] za bohatého Američana Henry Leigh Hunta (1886–1972) a usídlila sa v [[USA]]. Rozviedla sa v [[1938]] v [[Las Vegas]]. Z tohoto manželstva vzišli tri dcéry Jessie, Alexandra a Éléna. [[Súbor:Budmerice castle 2011.jpg|thumb|[[Kaštieľ v Budmericiach|Kaštieľ]] [[Budmerice]], v ktorom bývala Louise de Vilmorin od roku [[1939]] do [[1942]] a napísala tam román „Le Lit à colonnes.“]] Potom, ako sa rozviedla s Huntom, vydala sa v roku [[1938]] za grófa [[Pavol Pálfi (1890 – 1968)|Pavla Pálfiho de Erdőd]] (1890–1968). Žila s ním v kaštieli [[Budmerice]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Napísala tu román „Le Lit à colonnes“ (Posteľ s baldachýnom)<ref>[http://bibliobs.nouvelobs.com/documents/20080321.BIB1037/louise-de-vilmorin-la-machine-a-plaire.html Životopis]</ref>. Kniha bola publikovaná v roku [[1941]]. Manželstvo skončilo rozvodom v roku [[1943]] kvôli obojstrannej nevere. Roky s grófom Pálffym považovala Louise za najkrajšie vo svojom živote. [[Súbor:Verrieres-le-Buisson Chateau Vilmorin.JPG|thumb|Zámok Vilmorinovcov, v ktorom sídlila Louise de Vilmorin od [[1950]]]] Na začiatku roku [[1942]] sa stala milenkou Pavla Eszterházyho de Galantha ([[1901]] – [[1964]]) a neskôr vyslanca [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] Duffa Coopera. Vzťah s Cooperom trval približne od [[1943]] do roku [[1947]], kedy tento ukončil misiu veľvyslanca vo Francúzsku. Cooper bol od roku [[1942]] na území Francúzska ako spojka medzi vládou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a francúzskym hnutím odporu. V roku [[1944]] mu bol udelený titul ambasádora. <ref>{{Citácia knihy|titul=Maliti Franova, Eva: O príjemnych pocitoch. Pavol Pálffy a Louise de Vilmorin Príbeh rozpamätávania|priezvisko=Maliti-Fraňová|meno=Eva|vydanie=1|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=2021|isbn=9788055650487}}</ref> Od roku [[1950]], po dedičskom konaní, sa stala spolumajiteľkou zámku Vilmorinovcov a usídlila sa v ňom. Svoju životnú púť skončila pri [[André Malraux|André Malrauxovi]], láske z ranej mladosti, v zámku vo [[Verrières-le-Buisson]]<ref>[http://www.lexpress.fr/culture/livre/l-ultime-amour-d-andre-malraux_796828.html Časopis „Lire“ - rozhovor so Sophie de Vilmorin]</ref>. Od roku [[1950]] v ňom držala salón a hostila prakticky celú umeleckú parížsku elitu. Prvý román „Sainte-Unefois“ (Posvätný Jedenkrát) publikovala v roku [[1934]] s podporou [[André Malraux|André Malrauxa]]. Nasledovali diela „Fiançailles pour rire“ (Zásnuby na smiech)(1939), „Julietta“ (1951) a „Madame de...“ (1951). Posledné menované dielo „Madame de“ bolo najvýznamnejším románom z jej dielne a stalo sa v rámci francúzskej kultúry veľmi známym. Vydala aj niekoľko zbierok poézie, z ktorých významnú odozvu mali „Le Sable du Sablier“ (Piesok z presýpacích hodín) (1945) a „L'Alphabet des aveux“ (Abeceda priznania) (1954). Jej fantázia sa prejavila v básnických figúrach, v ktorých sa vyžívala. Rada tvorila holorýmy - gramatický [[rým]], (ktoré písala ako "olorime") a [[palindróm]]y. Týchto vytvorila veľké množstvo. Skladateľ [[Francis Poulenc]] ju kládol na rovnakú úroveň s [[Paul Éluard|Paulom Éluardom]] a [[Max Jacob Friedländer|Maxom Jacobom]]. Nachádzal v jej básňach „''druh citovej impertinencie, libertínstva a labužníctva, čo pokračovalo v melódii, ktorú som vyjadril veľmi mladý v les Biches s Marie Laurencin.''“ Poulenc použil Vilmorinovej básne pre trinásť svojich piesňových opusov. V roku [[1955]] jej bola udelená cena ''Grand prix littéraire de Monaco (1955)''. V roku [[1956]] bola členkou poroty prehliadky filmov [[Medzinárodný filmový festival Cannes 1956]]. Vilmorin napísala scenáre a dialógy viacerých filmov - „Le Lit à colonnes“, „Les Amants“ ([[1957]]), „La Française et l'Amour“ ([[1960]]) a zjavila sa ako herečka vo filmových kusoch „Amélie ou le Temps d'aimer“ ([[1961]]) od Michela Dracha a „Teuf-teuf“ ([[1963]]) od Georgesa Folgoasa. :Citát: „En amour, il ne s'agit pas d'aimer mais de préférer“<ref>[http://https://www.citationsde.com/auteur/citations-de-louise-de-vilmorin Citáty Louise de Vilmorin] </ref>. (V láske nejde o ľúbenie ale o danie prednosti.) ==Dielo== ===Romány=== * ''Sainte-Unefois'' ([[1934]]) * ''La Fin des Villavide'' ([[1937]]) * ''Le Lit à colonnes'' ([[1941]]) * ''Le Retour d'Erica'' ([[1948]]) * ''Julietta'' ([[1951]]) * ''Madame de...''<ref>[http://www.europeana.eu/portal/search.html?query=Louise%20de%20Vilmorin&qf=TYPE:VIDEO&qf=TYPE:IMAGE&qf=TYPE:TEXT Europeana - Vilmorin]</ref> ([[1951]]) * ''Les Belles Amours'' ([[1954]]) * ''Histoire d'aimer'' ([[1955]]) * ''La Lettre dans un taxi'' ([[1958]]) * ''Migraine'' ([[1959]]) * ''Le Violon de Crémone'' ([[1960]]) * ''L'Heure maliciôse'' ([[1967]]) * ''Le Lutin sauvage'' ([[1971]]) - posmrtne ===Poézia=== * ''Fiançailles pour rire'' ([[1939]]) * ''Le Sable du sablier'' ([[1945]]) * ''L'Alphabet des aveux'' ([[1954]]), ilustrácie Jean Hugo * ''Carnets'' ([[1970]]) - posmrtne * ''Poèmes'' ([[1970]]), predhovor André Malraux - posmrtne * ''Solitude, ô mon éléphant'' ([[1972]]) - posmrtne ===Eseje=== * ''Vision sur Kischka'' (1966), spoluautori Robert Rey a Henri Gineste * ''Lolette'' - o [[Lola Montèsová|Lole Montèsovej]] * ''Mémoires de Coco'' - o [[Coco Chanelová|Coco Chanel]] ===Film=== * ''Une fée pas comme les autres'' ([[1957]]) od Jean Tourane - scenár * ''Les Amants'' ([[1957]]) od [[Louis Malle]] - dialógy * ''La Française et l'Amour'' ([[1960]]), skeč „L'Adolescence od Jean Delannoy - scenár a dialógy * ''Le Petit Garçon de l'ascenseur'' ([[1962]]) od Pierre Granier-Deferre - dialógy * ''Les esclaves existent toujours'' ([[1964]]) od Maleno et Roberto Malenotti - dialógy * ''Une histoire immortelle'' ([[1968]]) od [[Orson Welles]] - scenár ===Korešpondencia=== Louise de Vilmorin udržiavala zaujímavé písomné kontakty, menovite s [[Jean Cocteau|Jeanom Cocteauom]] a Dianou a Duffom Cooperovcami. Časť z nich sa uchováva v „Bibliothèque nationale de France“ (oddelenie rukopisov, vo fondoch Porto-Riche a Valéry), v „Bibliothèque littéraire Jacques-Doucet“, v „Bibliothèque historique de la Ville de Paris“ (fonds Jean Cocteau) a v „Nadácii Bernarda Berensona“ vo villa I Tatti vo [[Florencia|Florencii]]. ==Filmové adaptácie diel== * ''Le Lit à colonnes'' , francúzsky film, réžia Roland Tual, herci [[Jean Marais]] a [[Fernand Ledoux]] * ''Madame de...'' ([[1953]]), film, réžia Max Ophuls, herci [[Danielle Darrieuxová]], [[Charles Boyer]] a [[Vittorio De Sica]] * ''Julietta'' ([[1953]]), film od [[Marc Allégret]], herec [[Jean Marais]] a Dany Robin * ''La Lettre dans un taxi'' ([[1962]]), film od Louise de Vilmorin a François Chatel * ''Amélie ou le Temps d'aimer'' ([[1961]]) od Michela Dracha, herci Louise de Vilmorin * ''Teuf-teuf'' ([[1963]]) od Georgesa Folgoasa, herci Louise de Vilmorin ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Louise de Vilmorin}} ==Zdroj== * {{preklad|fr|Louise de Vilmorin|173389610}} ==Referencie== {{referencie}} ==Externé odkazy== * [http://theesotericcuriosa.blogspot.com/2010/01/seed-sisters-their-french-roots-mapie.html Životopis]{{eng icon}} * [http://www.aei.ca/~anbou/vilmorin.html Biografia - krátka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111124162108/http://www.aei.ca/~anbou/vilmorin.html |date=2011-11-24 }}{{Fra icon}} * [http://www.rts.ch/archives/tv/information/madame-tv/3466853-louise-de-vilmorin.html Televízny medailón]{{Fra icon}} * [http://gallica.bnf.fr/Search?ArianeWireIndex=index&p=1&lang=EN&q=Louise+de+Vilmorin Gallica - Knihy od Vilmorin a o Vilmorin]{{Fra icon}} {{portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vilmorin, Louise de}} [[Kategória:Francúzski spisovatelia]] [[Kategória:Francúzski filmoví scenáristi]] [[Kategória:Francúzski básnici]] [[Kategória:Ženy v svetovej literatúre]] [[Kategória:Ženy v poézii]] [[Kategória:Saloniérky]] [[Kategória:Pseudonymy]] 1cmelbtaj2hq4l6sc27htztta8pd855 8226369 8226363 2026-05-30T18:43:31Z Nelliette 31909 /* Život */ oprava odkazu wl 8226369 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Louise Lévêque de Vilmorin | obrázok = | veľkosť obrázka = 230px | popis = | pseudonym = Louise de Vilmorin | dátum narodenia = [[6. apríl]] [[1902]] | miesto narodenia = [[Verrières-le-Buisson]] [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1969|12|26|1902|4|06}} | miesto úmrtia = [[Paríž]] | zamestnanie = spisovateľka, poetka, scenáristka | národnosť = francúzska | obdobie = | žáner = spoločenský román, novela, báseň | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = Madame de... | manžel = 1. Henry Leigh Hunt, 2. [[Pavol Pálfi (1890 – 1968)|Pavol Pálfi]] | manželka = | partner = | deti = 3 dcéry | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = Grand prix littéraire de Monaco (1955) | podpis = | web = | poznámky = }} '''Louise Lévêque de Vilmorin''' publikujúca pod menom '''Louise de Vilmorin''' (* [[6. apríl]] [[1902]] [[Verrières-le-Buisson]] [[Francúzsko]] - † [[26. december]] [[1969]] [[Paríž]]) bola francúzska [[spisovateľka]] a [[poetka]]. ==Život== [[Súbor:Maison natale de Louise de Vilmorin.jpg|thumb|Obec [[Antony (Hauts-de-Seine)|Antony]] - rodný dom Louise de Vilmorin]] Narodila sa v rodinnom zámku vo [[Verrières-le-Buisson]] patriacemu dobre známej rodine Vilmorinovcov - [[botanik]]ov a semenárov. Podľa prameňa na Wikimedia Commons sa narodila tesne vedľa v priľahlej obci [[Antony (Hauts-de-Seine)|Antony]] v rodinnom dome. V období medzi 15. až 17. rokom života sa liečila na tuberkulózu kostí, toto ochorenie spôsobilo jej celoživotné mierne krívanie. Inak krásna dievčina sa v roku [[1923]] zasnúbila so spisovateľom [[Antoine de Saint-Exupéry]]m, ale vydala sa v roku [[1925]] za bohatého Američana Henry Leigh Hunta (1886–1972) a usídlila sa v [[USA]]. Rozviedla sa v [[1938]] v [[Las Vegas]]. Z tohoto manželstva vzišli tri dcéry Jessie, Alexandra a Éléna. [[Súbor:Budmerice castle 2011.jpg|thumb|[[Kaštieľ v Budmericiach|Kaštieľ]] [[Budmerice]], v ktorom bývala Louise de Vilmorin od roku [[1939]] do [[1942]] a napísala tam román „Le Lit à colonnes.“]] Potom, ako sa rozviedla s Huntom, vydala sa v roku [[1938]] za grófa [[Pavol Pálfi (1890 – 1968)|Pavla Pálfiho de Erdőd]] (1890–1968). Žila s ním v kaštieli [[Budmerice]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Napísala tu román „Le Lit à colonnes“ (Posteľ s baldachýnom)<ref>[http://bibliobs.nouvelobs.com/documents/20080321.BIB1037/louise-de-vilmorin-la-machine-a-plaire.html Životopis]</ref>. Kniha bola publikovaná v roku [[1941]]. Manželstvo skončilo rozvodom v roku [[1943]] kvôli obojstrannej nevere. Roky s grófom Pálffym považovala Louise za najkrajšie vo svojom živote. [[Súbor:Verrieres-le-Buisson Chateau Vilmorin.JPG|thumb|Zámok Vilmorinovcov, v ktorom sídlila Louise de Vilmorin od [[1950]]]] Na začiatku roku [[1942]] sa stala milenkou Pavla Eszterházyho de Galantha ([[1901]] – [[1964]]) a neskôr vyslanca [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] Duffa Coopera. Vzťah s Cooperom trval približne od [[1943]] do roku [[1947]], kedy tento ukončil misiu veľvyslanca vo Francúzsku. Cooper bol od roku [[1942]] na území Francúzska ako spojka medzi vládou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a francúzskym hnutím odporu. V roku [[1944]] mu bol udelený titul ambasádora. <ref>{{Citácia knihy|titul=Maliti Franova, Eva: O príjemnych pocitoch. Pavol Pálffy a Louise de Vilmorin Príbeh rozpamätávania|priezvisko=Maliti-Fraňová|meno=Eva|vydanie=1|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=2021|isbn=9788055650487}}</ref> Od roku [[1950]], po dedičskom konaní, sa stala spolumajiteľkou zámku Vilmorinovcov a usídlila sa v ňom. Svoju životnú púť skončila pri [[André Malraux|André Malrauxovi]], láske z ranej mladosti, v zámku vo [[Verrières-le-Buisson]]<ref>[http://www.lexpress.fr/culture/livre/l-ultime-amour-d-andre-malraux_796828.html Časopis „Lire“ - rozhovor so Sophie de Vilmorin]</ref>. Od roku [[1950]] v ňom držala salón a hostila prakticky celú umeleckú parížsku elitu. Prvý román „Sainte-Unefois“ (Posvätný Jedenkrát) publikovala v roku [[1934]] s podporou [[André Malraux|André Malrauxa]]. Nasledovali diela „Fiançailles pour rire“ (Zásnuby na smiech)(1939), „Julietta“ (1951) a „Madame de...“ (1951). Posledné menované dielo „Madame de“ bolo najvýznamnejším románom z jej dielne a stalo sa v rámci francúzskej kultúry veľmi známym. Vydala aj niekoľko zbierok poézie, z ktorých významnú odozvu mali „Le Sable du Sablier“ (Piesok z presýpacích hodín) (1945) a „L'Alphabet des aveux“ (Abeceda priznania) (1954). Jej fantázia sa prejavila v básnických figúrach, v ktorých sa vyžívala. Rada tvorila holorýmy - gramatický [[rým]], (ktoré písala ako "olorime") a [[palindróm]]y. Týchto vytvorila veľké množstvo. Skladateľ [[Francis Poulenc]] ju kládol na rovnakú úroveň s [[Paul Éluard|Paulom Éluardom]] a [[Max Jacob Friedländer|Maxom Jacobom]]. Nachádzal v jej básňach „''druh citovej impertinencie, libertínstva a labužníctva, čo pokračovalo v melódii, ktorú som vyjadril veľmi mladý v les Biches s Marie Laurencin.''“ Poulenc použil Vilmorinovej básne pre trinásť svojich piesňových opusov. V roku [[1955]] jej bola udelená cena ''Grand prix littéraire de Monaco (1955)''. V roku [[1956]] bola členkou poroty prehliadky filmov [[Medzinárodný filmový festival Cannes 1956]]. Vilmorin napísala scenáre a dialógy viacerých filmov - „Le Lit à colonnes“, „Les Amants“ ([[1957]]), „La Française et l'Amour“ ([[1960]]) a zjavila sa ako herečka vo filmových kusoch „Amélie ou le Temps d'aimer“ ([[1961]]) od Michela Dracha a „Teuf-teuf“ ([[1963]]) od Georgesa Folgoasa. :Citát: „En amour, il ne s'agit pas d'aimer mais de préférer“<ref>[https://qqcitations.com/auteur/louise-de-vilmorin Citations de Louse de Vilmorin]</ref>. (V láske nejde o ľúbenie ale o danie prednosti.) ==Dielo== ===Romány=== * ''Sainte-Unefois'' ([[1934]]) * ''La Fin des Villavide'' ([[1937]]) * ''Le Lit à colonnes'' ([[1941]]) * ''Le Retour d'Erica'' ([[1948]]) * ''Julietta'' ([[1951]]) * ''Madame de...''<ref>[http://www.europeana.eu/portal/search.html?query=Louise%20de%20Vilmorin&qf=TYPE:VIDEO&qf=TYPE:IMAGE&qf=TYPE:TEXT Europeana - Vilmorin]</ref> ([[1951]]) * ''Les Belles Amours'' ([[1954]]) * ''Histoire d'aimer'' ([[1955]]) * ''La Lettre dans un taxi'' ([[1958]]) * ''Migraine'' ([[1959]]) * ''Le Violon de Crémone'' ([[1960]]) * ''L'Heure maliciôse'' ([[1967]]) * ''Le Lutin sauvage'' ([[1971]]) - posmrtne ===Poézia=== * ''Fiançailles pour rire'' ([[1939]]) * ''Le Sable du sablier'' ([[1945]]) * ''L'Alphabet des aveux'' ([[1954]]), ilustrácie Jean Hugo * ''Carnets'' ([[1970]]) - posmrtne * ''Poèmes'' ([[1970]]), predhovor André Malraux - posmrtne * ''Solitude, ô mon éléphant'' ([[1972]]) - posmrtne ===Eseje=== * ''Vision sur Kischka'' (1966), spoluautori Robert Rey a Henri Gineste * ''Lolette'' - o [[Lola Montèsová|Lole Montèsovej]] * ''Mémoires de Coco'' - o [[Coco Chanelová|Coco Chanel]] ===Film=== * ''Une fée pas comme les autres'' ([[1957]]) od Jean Tourane - scenár * ''Les Amants'' ([[1957]]) od [[Louis Malle]] - dialógy * ''La Française et l'Amour'' ([[1960]]), skeč „L'Adolescence od Jean Delannoy - scenár a dialógy * ''Le Petit Garçon de l'ascenseur'' ([[1962]]) od Pierre Granier-Deferre - dialógy * ''Les esclaves existent toujours'' ([[1964]]) od Maleno et Roberto Malenotti - dialógy * ''Une histoire immortelle'' ([[1968]]) od [[Orson Welles]] - scenár ===Korešpondencia=== Louise de Vilmorin udržiavala zaujímavé písomné kontakty, menovite s [[Jean Cocteau|Jeanom Cocteauom]] a Dianou a Duffom Cooperovcami. Časť z nich sa uchováva v „Bibliothèque nationale de France“ (oddelenie rukopisov, vo fondoch Porto-Riche a Valéry), v „Bibliothèque littéraire Jacques-Doucet“, v „Bibliothèque historique de la Ville de Paris“ (fonds Jean Cocteau) a v „Nadácii Bernarda Berensona“ vo villa I Tatti vo [[Florencia|Florencii]]. ==Filmové adaptácie diel== * ''Le Lit à colonnes'' , francúzsky film, réžia Roland Tual, herci [[Jean Marais]] a [[Fernand Ledoux]] * ''Madame de...'' ([[1953]]), film, réžia Max Ophuls, herci [[Danielle Darrieuxová]], [[Charles Boyer]] a [[Vittorio De Sica]] * ''Julietta'' ([[1953]]), film od [[Marc Allégret]], herec [[Jean Marais]] a Dany Robin * ''La Lettre dans un taxi'' ([[1962]]), film od Louise de Vilmorin a François Chatel * ''Amélie ou le Temps d'aimer'' ([[1961]]) od Michela Dracha, herci Louise de Vilmorin * ''Teuf-teuf'' ([[1963]]) od Georgesa Folgoasa, herci Louise de Vilmorin ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Louise de Vilmorin}} ==Zdroj== * {{preklad|fr|Louise de Vilmorin|173389610}} ==Referencie== {{referencie}} ==Externé odkazy== * [http://theesotericcuriosa.blogspot.com/2010/01/seed-sisters-their-french-roots-mapie.html Životopis]{{eng icon}} * [http://www.aei.ca/~anbou/vilmorin.html Biografia - krátka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111124162108/http://www.aei.ca/~anbou/vilmorin.html |date=2011-11-24 }}{{Fra icon}} * [http://www.rts.ch/archives/tv/information/madame-tv/3466853-louise-de-vilmorin.html Televízny medailón]{{Fra icon}} * [http://gallica.bnf.fr/Search?ArianeWireIndex=index&p=1&lang=EN&q=Louise+de+Vilmorin Gallica - Knihy od Vilmorin a o Vilmorin]{{Fra icon}} {{portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vilmorin, Louise de}} [[Kategória:Francúzski spisovatelia]] [[Kategória:Francúzski filmoví scenáristi]] [[Kategória:Francúzski básnici]] [[Kategória:Ženy v svetovej literatúre]] [[Kategória:Ženy v poézii]] [[Kategória:Saloniérky]] [[Kategória:Pseudonymy]] 7x8mm7biw6pldkcgzhf7y1wv80zl4ln 8226370 8226369 2026-05-30T18:44:32Z Nelliette 31909 /* Život */ preklep 8226370 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Louise Lévêque de Vilmorin | obrázok = | veľkosť obrázka = 230px | popis = | pseudonym = Louise de Vilmorin | dátum narodenia = [[6. apríl]] [[1902]] | miesto narodenia = [[Verrières-le-Buisson]] [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1969|12|26|1902|4|06}} | miesto úmrtia = [[Paríž]] | zamestnanie = spisovateľka, poetka, scenáristka | národnosť = francúzska | obdobie = | žáner = spoločenský román, novela, báseň | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = Madame de... | manžel = 1. Henry Leigh Hunt, 2. [[Pavol Pálfi (1890 – 1968)|Pavol Pálfi]] | manželka = | partner = | deti = 3 dcéry | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = Grand prix littéraire de Monaco (1955) | podpis = | web = | poznámky = }} '''Louise Lévêque de Vilmorin''' publikujúca pod menom '''Louise de Vilmorin''' (* [[6. apríl]] [[1902]] [[Verrières-le-Buisson]] [[Francúzsko]] - † [[26. december]] [[1969]] [[Paríž]]) bola francúzska [[spisovateľka]] a [[poetka]]. ==Život== [[Súbor:Maison natale de Louise de Vilmorin.jpg|thumb|Obec [[Antony (Hauts-de-Seine)|Antony]] - rodný dom Louise de Vilmorin]] Narodila sa v rodinnom zámku vo [[Verrières-le-Buisson]] patriacemu dobre známej rodine Vilmorinovcov - [[botanik]]ov a semenárov. Podľa prameňa na Wikimedia Commons sa narodila tesne vedľa v priľahlej obci [[Antony (Hauts-de-Seine)|Antony]] v rodinnom dome. V období medzi 15. až 17. rokom života sa liečila na tuberkulózu kostí, toto ochorenie spôsobilo jej celoživotné mierne krívanie. Inak krásna dievčina sa v roku [[1923]] zasnúbila so spisovateľom [[Antoine de Saint-Exupéry]]m, ale vydala sa v roku [[1925]] za bohatého Američana Henry Leigh Hunta (1886–1972) a usídlila sa v [[USA]]. Rozviedla sa v [[1938]] v [[Las Vegas]]. Z tohoto manželstva vzišli tri dcéry Jessie, Alexandra a Éléna. [[Súbor:Budmerice castle 2011.jpg|thumb|[[Kaštieľ v Budmericiach|Kaštieľ]] [[Budmerice]], v ktorom bývala Louise de Vilmorin od roku [[1939]] do [[1942]] a napísala tam román „Le Lit à colonnes.“]] Potom, ako sa rozviedla s Huntom, vydala sa v roku [[1938]] za grófa [[Pavol Pálfi (1890 – 1968)|Pavla Pálfiho de Erdőd]] (1890–1968). Žila s ním v kaštieli [[Budmerice]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Napísala tu román „Le Lit à colonnes“ (Posteľ s baldachýnom)<ref>[http://bibliobs.nouvelobs.com/documents/20080321.BIB1037/louise-de-vilmorin-la-machine-a-plaire.html Životopis]</ref>. Kniha bola publikovaná v roku [[1941]]. Manželstvo skončilo rozvodom v roku [[1943]] kvôli obojstrannej nevere. Roky s grófom Pálffym považovala Louise za najkrajšie vo svojom živote. [[Súbor:Verrieres-le-Buisson Chateau Vilmorin.JPG|thumb|Zámok Vilmorinovcov, v ktorom sídlila Louise de Vilmorin od [[1950]]]] Na začiatku roku [[1942]] sa stala milenkou Pavla Eszterházyho de Galantha ([[1901]] – [[1964]]) a neskôr vyslanca [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] Duffa Coopera. Vzťah s Cooperom trval približne od [[1943]] do roku [[1947]], kedy tento ukončil misiu veľvyslanca vo Francúzsku. Cooper bol od roku [[1942]] na území Francúzska ako spojka medzi vládou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a francúzskym hnutím odporu. V roku [[1944]] mu bol udelený titul ambasádora. <ref>{{Citácia knihy|titul=Maliti Franova, Eva: O príjemnych pocitoch. Pavol Pálffy a Louise de Vilmorin Príbeh rozpamätávania|priezvisko=Maliti-Fraňová|meno=Eva|vydanie=1|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=2021|isbn=9788055650487}}</ref> Od roku [[1950]], po dedičskom konaní, sa stala spolumajiteľkou zámku Vilmorinovcov a usídlila sa v ňom. Svoju životnú púť skončila pri [[André Malraux|André Malrauxovi]], láske z ranej mladosti, v zámku vo [[Verrières-le-Buisson]]<ref>[http://www.lexpress.fr/culture/livre/l-ultime-amour-d-andre-malraux_796828.html Časopis „Lire“ - rozhovor so Sophie de Vilmorin]</ref>. Od roku [[1950]] v ňom držala salón a hostila prakticky celú umeleckú parížsku elitu. Prvý román „Sainte-Unefois“ (Posvätný Jedenkrát) publikovala v roku [[1934]] s podporou [[André Malraux|André Malrauxa]]. Nasledovali diela „Fiançailles pour rire“ (Zásnuby na smiech)(1939), „Julietta“ (1951) a „Madame de...“ (1951). Posledné menované dielo „Madame de“ bolo najvýznamnejším románom z jej dielne a stalo sa v rámci francúzskej kultúry veľmi známym. Vydala aj niekoľko zbierok poézie, z ktorých významnú odozvu mali „Le Sable du Sablier“ (Piesok z presýpacích hodín) (1945) a „L'Alphabet des aveux“ (Abeceda priznania) (1954). Jej fantázia sa prejavila v básnických figúrach, v ktorých sa vyžívala. Rada tvorila holorýmy - gramatický [[rým]], (ktoré písala ako "olorime") a [[palindróm]]y. Týchto vytvorila veľké množstvo. Skladateľ [[Francis Poulenc]] ju kládol na rovnakú úroveň s [[Paul Éluard|Paulom Éluardom]] a [[Max Jacob Friedländer|Maxom Jacobom]]. Nachádzal v jej básňach „''druh citovej impertinencie, libertínstva a labužníctva, čo pokračovalo v melódii, ktorú som vyjadril veľmi mladý v les Biches s Marie Laurencin.''“ Poulenc použil Vilmorinovej básne pre trinásť svojich piesňových opusov. V roku [[1955]] jej bola udelená cena ''Grand prix littéraire de Monaco (1955)''. V roku [[1956]] bola členkou poroty prehliadky filmov [[Medzinárodný filmový festival Cannes 1956]]. Vilmorin napísala scenáre a dialógy viacerých filmov - „Le Lit à colonnes“, „Les Amants“ ([[1957]]), „La Française et l'Amour“ ([[1960]]) a zjavila sa ako herečka vo filmových kusoch „Amélie ou le Temps d'aimer“ ([[1961]]) od Michela Dracha a „Teuf-teuf“ ([[1963]]) od Georgesa Folgoasa. :Citát: „En amour, il ne s'agit pas d'aimer mais de préférer“<ref>[https://qqcitations.com/auteur/louise-de-vilmorin Citations de Louise de Vilmorin]</ref>. (V láske nejde o ľúbenie ale o danie prednosti.) ==Dielo== ===Romány=== * ''Sainte-Unefois'' ([[1934]]) * ''La Fin des Villavide'' ([[1937]]) * ''Le Lit à colonnes'' ([[1941]]) * ''Le Retour d'Erica'' ([[1948]]) * ''Julietta'' ([[1951]]) * ''Madame de...''<ref>[http://www.europeana.eu/portal/search.html?query=Louise%20de%20Vilmorin&qf=TYPE:VIDEO&qf=TYPE:IMAGE&qf=TYPE:TEXT Europeana - Vilmorin]</ref> ([[1951]]) * ''Les Belles Amours'' ([[1954]]) * ''Histoire d'aimer'' ([[1955]]) * ''La Lettre dans un taxi'' ([[1958]]) * ''Migraine'' ([[1959]]) * ''Le Violon de Crémone'' ([[1960]]) * ''L'Heure maliciôse'' ([[1967]]) * ''Le Lutin sauvage'' ([[1971]]) - posmrtne ===Poézia=== * ''Fiançailles pour rire'' ([[1939]]) * ''Le Sable du sablier'' ([[1945]]) * ''L'Alphabet des aveux'' ([[1954]]), ilustrácie Jean Hugo * ''Carnets'' ([[1970]]) - posmrtne * ''Poèmes'' ([[1970]]), predhovor André Malraux - posmrtne * ''Solitude, ô mon éléphant'' ([[1972]]) - posmrtne ===Eseje=== * ''Vision sur Kischka'' (1966), spoluautori Robert Rey a Henri Gineste * ''Lolette'' - o [[Lola Montèsová|Lole Montèsovej]] * ''Mémoires de Coco'' - o [[Coco Chanelová|Coco Chanel]] ===Film=== * ''Une fée pas comme les autres'' ([[1957]]) od Jean Tourane - scenár * ''Les Amants'' ([[1957]]) od [[Louis Malle]] - dialógy * ''La Française et l'Amour'' ([[1960]]), skeč „L'Adolescence od Jean Delannoy - scenár a dialógy * ''Le Petit Garçon de l'ascenseur'' ([[1962]]) od Pierre Granier-Deferre - dialógy * ''Les esclaves existent toujours'' ([[1964]]) od Maleno et Roberto Malenotti - dialógy * ''Une histoire immortelle'' ([[1968]]) od [[Orson Welles]] - scenár ===Korešpondencia=== Louise de Vilmorin udržiavala zaujímavé písomné kontakty, menovite s [[Jean Cocteau|Jeanom Cocteauom]] a Dianou a Duffom Cooperovcami. Časť z nich sa uchováva v „Bibliothèque nationale de France“ (oddelenie rukopisov, vo fondoch Porto-Riche a Valéry), v „Bibliothèque littéraire Jacques-Doucet“, v „Bibliothèque historique de la Ville de Paris“ (fonds Jean Cocteau) a v „Nadácii Bernarda Berensona“ vo villa I Tatti vo [[Florencia|Florencii]]. ==Filmové adaptácie diel== * ''Le Lit à colonnes'' , francúzsky film, réžia Roland Tual, herci [[Jean Marais]] a [[Fernand Ledoux]] * ''Madame de...'' ([[1953]]), film, réžia Max Ophuls, herci [[Danielle Darrieuxová]], [[Charles Boyer]] a [[Vittorio De Sica]] * ''Julietta'' ([[1953]]), film od [[Marc Allégret]], herec [[Jean Marais]] a Dany Robin * ''La Lettre dans un taxi'' ([[1962]]), film od Louise de Vilmorin a François Chatel * ''Amélie ou le Temps d'aimer'' ([[1961]]) od Michela Dracha, herci Louise de Vilmorin * ''Teuf-teuf'' ([[1963]]) od Georgesa Folgoasa, herci Louise de Vilmorin ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Louise de Vilmorin}} ==Zdroj== * {{preklad|fr|Louise de Vilmorin|173389610}} ==Referencie== {{referencie}} ==Externé odkazy== * [http://theesotericcuriosa.blogspot.com/2010/01/seed-sisters-their-french-roots-mapie.html Životopis]{{eng icon}} * [http://www.aei.ca/~anbou/vilmorin.html Biografia - krátka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111124162108/http://www.aei.ca/~anbou/vilmorin.html |date=2011-11-24 }}{{Fra icon}} * [http://www.rts.ch/archives/tv/information/madame-tv/3466853-louise-de-vilmorin.html Televízny medailón]{{Fra icon}} * [http://gallica.bnf.fr/Search?ArianeWireIndex=index&p=1&lang=EN&q=Louise+de+Vilmorin Gallica - Knihy od Vilmorin a o Vilmorin]{{Fra icon}} {{portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vilmorin, Louise de}} [[Kategória:Francúzski spisovatelia]] [[Kategória:Francúzski filmoví scenáristi]] [[Kategória:Francúzski básnici]] [[Kategória:Ženy v svetovej literatúre]] [[Kategória:Ženy v poézii]] [[Kategória:Saloniérky]] [[Kategória:Pseudonymy]] t32w6nzsnzabbdnfolyy66c96gzgqfk 0 391637 8226455 7893553 2026-05-31T00:15:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226455 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovnaft Bajk Astronomická Bratislava.jpg|náhľad|Dokovacia stanica v Bratislave na Astronomickej ulici v Ružinove]] [[Súbor:Citybike.jpg|náhľad|Verejné bicykle vo Viedni]] [[Súbor:Karlín, půjčovací kola.jpg|náhľad|Verené bicykle v Prahe]] [[Súbor:14-05-06-budapest-RalfR-56.jpg|náhľad|Verejné bicykle v Budapešti]] [[Súbor:Moscow, Kosmodamianskaya Embankment bicycles May 2023 04.jpg|náhľad|Verejné bicykle v Moskve]] '''Verejné bicykle''' ('''bikesharing''') sú služba, ktorá zabezpečuje požičiavanie [[Bicykel|bicyklov]] osobám, ktoré ich nevlastnia. Hlavnou myšlienkou je poskytovať tieto bicykle zadarmo alebo za prijateľnú cenu na krátke cesty v mestských oblastiach ako alternatívu k [[Mestská hromadná doprava|hromadnej]] alebo individuálnej doprave a tak redukovať [[Dopravná zápcha|dopravné zápchy]], [[hluk]] a znečistenie ovzdušia. Verejné bicykle môžu taktiež slúžiť na prekonanie "poslednej míle" a tak sprístupniť užívateľom sieť verejnej dopravy. == História == Systémy verejných bicyklov sú na vzostupe v 21. storočí v celom svete, napriek tomu majú svoje korene v polovici 20. storočia v Európe. Je možné vypozorovať niekoľko vývojových generácií, ktoré sa všetky objavili v Európe, Amerike aj Ázii (uvedené sú len európske príklady):<ref>Steve Hoyt McBeth: [http://www.cts.pdx.edu/2013%20PDX%20Bike%20Share%20-%20Steve%20Hoyt-McBeth.pdf Transportation Seminar Series] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160101193419/http://www.cts.pdx.edu/2013%20PDX%20Bike%20Share%20-%20Steve%20Hoyt-McBeth.pdf |date=2016-01-01 }} October 12, 2012, strana 4</ref> === 1. generácia - Verejné bicykle === Bežné bicykle mestského typu jednotnej farby, ktoré boli dané na voľné použitie vo verejnom priestore. Systém trpel krádežami a vandalizmom. * 1965 Amstrdam v Holandsku, Biele bicykle (Witte fiets) - spojené s hnutím Provo * 1974 La Rochelle vo Francúzsku, Žlté bicykle (Vélos Jaunes) * 1993 Cambridge v Anglicku, Zelené bicykle (Green Bikes) * 2001 Bratislava na Slovensku, Biele bicykle (združenie BicyBa) === 2. generácia - Bicykle na mince === Bicykle boli špeciálne navrhnuté do mestského prostredia so zvýšenou odolnosťou, mali reklamné plochy. Požičiavali sa zo staníc podobne ako nákupné vozíky na mince z požičiavacej stanice a prevádzka bola možná len vo vyhradenej časti mesta (inak hrozila pokuta polície). Systém bol však napriek tomu postihovaný krádežami a vandalizmom.<ref>Jan Valeška [http://prahounakole.cz/2008/11/v-priprave-fenomen-sdileni-kol/ Fenomén sdílení kol] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151030022819/http://prahounakole.cz/2008/11/v-priprave-fenomen-sdileni-kol/ |date=2015-10-30 }}, Prahounakole.cz, 16.11.2008</ref><ref>John R. Pucher, Ralph Buehler [http://books.google.com/books?id=226mCyz9JaEC&pg=PA186&lpg=PA186&dq=yellow+bike+Rochelle++1974&source=bl&ots=laZsi-jHaL&sig=XGh1CxYQg_O_q4Q9o0kfzopKpn4&hl=cs&sa=X&ei=V8_hUdX9DKvc4QT8yoH4DA&ved=0CD8Q6AEwAzgK City Cycling] strana 185-188, 2012 MIT USA</ref> * 1995 Kodaň v Dánsku (Bycyklen) * 1996 Sandnes v Nórsku (Bycykler) * 2000 Helsinki vo Fínsku (Citybikes) * 2005 Arhus v Dánsku (Bycykel) === 3. generácia - Automatizované systémy === Bicykel je k dispozícii po identifikácii elektronickou kartou na stanici, bicykel má čip. * 1996 Portmouth v Anglicku (Bikeabout), pilotný projekt univerzitnej požičovne bicyklov na magnetické karty, ukončený 1998<ref>http://veloalacarte.free.fr/index2.html</ref> * 1998 Rennes vo Francúzku (Vélo à la carte), prevádzkovaný reklamnou spoločnosťou Clear Channel France * 2005 Lyon vo Francúzku (Vélo'v), prevádzkovaný reklamnou spoločnosťou JCDecaux === 4. generácia - GPS, internet a mobilný telefón === On-line diagnostika bicyklov aj staníc. Bicykel má palubný počítač a [[Global Positioning System|GPS]] a GSM komunikátor, stanice GSM a solárny zdroj energie. V niektorých systémoch je možné bicykel nechať zamknutý aj mimo stanice a ako voľný ho možno nájsť cez on-line mapu v mobilnom telefóne. == Verejné bicykle na Slovensku == === Bratislava === {{hlavný článok|WhiteBikes}} {{hlavný článok|Slovnaft Bajk}} Prvý projekt verejných bicyklov na Slovensku pod názvom Biele bicykle bol spustený združením BicyBa [[21. septembra]] [[2001]] v [[Bratislava|Bratislave]], avšak pre zvolený koncept (systém 1. generácie, bicykle boli voľne dostupné bez zamykania) v krátkom čase stroskotal kvôli krádežiam a vandalizmu<ref>http://bratislava.sme.sk/c/124828/biele-bicykle-v-centre-stroskotali.html</ref>. V marci 2012 vypísalo mesto Bratislava súťaž na systém verejných bicyklov 3. generácie. Prihlášky bolo možné posielať do 27. apríla, do súťaže sa však nikto neprihlásil. Magistrát vyhlásil, že bude pokračovať priamymi rokovaniami s možnými prevádzkovateľmi<ref>http://bratislava.sme.sk/c/6378375/do-sutaze-na-poziciavanie-bicyklov-sa-nikto-neprihlasil.html</ref>. V roku 2014 začala testovacia prevádzka nekomerčného komunitného systému verejných bicyklov. Je určený pre aktívnych bratislavčanov a koncom roka mal k dispozícii približne 50 bicykov a 25 stanovíšť.<ref>http://bratislava.dnes24.sk/rozhovor-vsimli-ste-si-v-uliciach-bratislavy-biele-bicykle-komunitny-bikesharing-je-pre-aktivnych-bratislavcanov-192787</ref> Používa [[open source]] systém [https://github.com/mmmaly/OpenSourceBikeShare/ Open Source Bike Share] založený na SMS a webovej aplikácii. Webové rozhranie je k dispozícii na adrese [http://whitebikes.info whitebikes.info]. [[7. septembra]] [[2018]] mesto spustilo oficiálny systém verejných bicyklov [[Slovnaft Bajk]]. Od [[7. septembra]] [[2020]] v Bratislave pôsobí aj český prevádzkovateľ vejerných bicyklov [[Rekola]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pribudol ďalší prevádzkovateľ verejných bicyklov|url=https://bratislava.sme.sk/c/22483043/pribudol-dalsi-prevadzkovatel-zdielanych-bicyklov.html|vydavateľ=bratislava.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> === Kežmarok === V roku 2014 začala príprava komunitného systému verejných bicyklov v Kežmarku - Kežmarok na dvoch kolesách. Prevádzka bola založená na starších opravených bicykloch a systéme Open Source Bike Share.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.unilevervyzva.sk/85.kezmarok-na-dvoch-kolesach/ |dátum prístupu=2015-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150102105601/http://www.unilevervyzva.sk/85.kezmarok-na-dvoch-kolesach/ |dátum archivácie=2015-01-02 }}</ref> === Prievidza === V roku 2016 bol v meste Prievidza spustený prvý komerčný bikesharingový systém [[Zelený bicykel]], ktorý bol založený na vlastnom software. Do obehu dali 103 bicyklov a bolo si ich možné vypožičať na takmer 30 miestach po celom meste. Po nasledovnom vývoji hardwaru sa inovovaná verzia systému neskôr úspešne ujala aj v mestách Lučenec, Dubnica nad Váhom ale aj v malej obci Smolenice. === Žilina === Od [[29. marec|29. marca]] [[2019]] v meste funguje systém zdieľaných bicyklov, nazývaný ''BikeKIA''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Koncom marca štartuje žilinský bike sharing | url = https://bikekia.sk/koncom-marca-startuje-zilinsky-bike-sharing/ | vydavateľ = bikekia.sk | dátum vydania = 2019-03-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190507145401/https://bikekia.sk/koncom-marca-startuje-zilinsky-bike-sharing/ | dátum archivácie = 2019-05-07 }}</ref> Má 20 stanovíšť, na ktorých je k dispozícii 120 bicyklov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapa staníc BikeKIA v Žiline - Aktuálny stav bicyklov na mieste | url = https://bikekia.sk/mapa-stanic/ | vydavateľ = bikekia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * [http://www.cyklodoprava.sk/tag/verejne-bicykle/ Príspevky o verejných bicykloch na webe Cyklodoprava.sk] [[Kategória:Bicykle]] [[Kategória:Spoločné využívanie dopravných prostriedkov]] lih04v7b9gcgtftyc43cei4786bncsu 0 398709 8226357 8023334 2026-05-30T18:13:26Z Akul59 168826 IB, ref., doplnenie 8226357 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Track <!-- *** Heading *** --> | name = Turistická značkovaná trasa číslo 2412 | other_name = | category = <!-- *** Image *** --> | image = Turistická značkovaná trasa číslo 2412, Slovensko.JPG | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | district = [[Trnava (okres)|Trnava]] | commune = | municipality = Smolenice <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = Smolenice | source_type = Štart | source_location = obecný úrad | source_elevation = 230 | source_lat_d = 48.505936 | source_long_d = 17.429875 | mouth = Smolenice | mouth_type = Cieľ | mouth_location = rázcestie nad [[Vlčiareň|Vlčiarňou]] | mouth_elevation = 428 | mouth_lat_d = 48.512852 | mouth_long_d = 17.399431 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 3 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha cieľa | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Hiking trail 2412 in Slovakia | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Footnotes *** --> | free = | free_type = | free_label = }} {{Turistická značka|modrá}} '''Turistická značkovaná trasa číslo 2412''' je krátka modrá trasa v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]],<ref name=M>''Malé Karpaty – Záruby. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> ktorá spája obec [[Smolenice]] so [[Turistická značkovaná trasa číslo 5108|zelenou turistickou trasou 5108]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128 Malé Karpaty – Záruby (7. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023 | vydavateľ = CBS | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Trasa prechádza [[Hlbočianska dolina|Hlbočianskou dolinou]] a zároveň národnou prírodnou rezervácoiu [[Hlboča]] a jej dĺžka je 3 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://archiv.kst.sk/images/stories/znackovanie/TZT/pesie_tzt.pdf |titul=Evidencia turistických značkovaných trás KST |dátum prístupu=2024-10-28 |jazyk=sk }}</ref> Turistická trasa je v správe Klubu slovenských turistov. == Priebeh trasy == {| class="wikitable" !|Vzdialenosť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://hiking.sk/hk/li/sluzby-hikeplanner.html |titul=hiking.sk - plánovač turistických trás |dátum prístupu =2012-03-20 |jazyk=sk }}</ref> !|Čas (h) !|Nadmorská výška [[metrov nad morom|m n. m.]] !|Miesto !|Križovanie trás |- |0,0 km |0:00 |225 m |[[Smolenice]], obecný úrad |{{Turistická značka|zelená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 5106|trasa 5106]]: [[Driny|jaskyňa Driny]] 1:00&nbsp;h, rázcestie pri jaskyni Driny 1:05&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8109|trasa 8109b]]: [[Smolenický zámok]] 0:25&nbsp;h, [[Čierna skala (vrch v Malých Karpatoch; 662 m n. m.)|Čierna skala]] 3:15&nbsp;h |- |2,3 km |0:35 |360 m |[[Vlčiareň]] |{{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8109|trasa 8109b]]: Smolenický zámok 0:25&nbsp;h, Smolenice, lesný závod, bus 0:40&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8109|trasa 8109b]]: jaskyňa Driny 0:30&nbsp;h, Jahodník 0:40&nbsp;h |- |3 km |0:50 |430 m |rázcestie nad [[Vlčiareň|Vlčiarňou]] |{{Turistická značka|zelená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 5108|trasa 5108]]: [[Čertov žľab]] 0:25&nbsp;h, rázcestie na [[Záruby]] 1:00&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|zelená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 5108|trasa 5108]]: Jahodník 0:30&nbsp;h, rázcestie Zabité 3:25&nbsp;h |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam turistických značkovaných trás v Malých Karpatoch]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://mapy.hiking.sk/?x=17.41277&y=48.51045&ref=permalink Trasa na turistickej mape] [[Kategória:Turistické značkované trasy na Slovensku|2412]] [[Kategória:Turistické značkované trasy v Malých Karpatoch|2412]] l76sd5304drgp85jgzopxaj4q71nptq 0 429250 8226431 7701294 2026-05-30T22:33:47Z Rajmund Noga 285053 Rozšírenie 8226431 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Domrémy-la-Pucelle | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason Domrémy la pucelle.svg | vlajka = | obrázok = Basilique du Bois Chênu.JPG | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Lotrinsko (región)|Lotrinsko]] | departement = [[Vosges (departement)|Vosges]] | obvod = [[Neufchâteau (obvod)|Neufchâteau]] | kantón = [[Coussey (kantón)|Coussey]] | rieka = | starosta = | lat_deg = 48 | lat_min = 26 | lat_sec = 33 | lat_SJ = S | lon_deg = 5 | lon_min = 40 | lon_sec = 30 | lon_VZ = V | rozloha = 8.99 | najvyšší bod = 407 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 268 | najnižší bod názov= | PSČ = 88630 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 88154 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Domrémy-la-Pucelle''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Vosges (departement)|Vosges]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Lotrinsko (región)|Lotrinsko]]. V roku [[1412]] sa tu narodila [[Jana z Arku|Jana z Arcu]], panna, mučeníčka, svätica. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|8.99}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|407}} a najnižší bod {{mnm|268 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|88154}} ({{OBD|FR|88154}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=88154 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 88154}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Vosges]] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Vosges]] l83uu6ykiijtywtsmd8n4qx53h4s8is 0 433334 8226526 8225426 2026-05-31T08:15:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226526 wikitext text/x-wiki {{Infobox športová liga |nazov= Volejbalová extraliga mužov |logo= |sport= [[Súbor:Volleyball (indoor) pictogram.svg|20px]] [[volejbal]] |zalozena= 1993 |organizator= [[Slovenská volejbalová federácia]] |kluby= 7 <small>(2024/25)</small> |majster= [[VKP Bratislava]] (13 titulov) |stranka= [https://svf-web.dataproject.com/MainHome.aspx Niké Extraliga muži] }} '''Volejbalová extraliga mužov''' je najvyššia [[Slovensko|slovenská]] [[volejbal]]ová súťaž mužov, ktorá prebieha nepretržite od roku 1993. Prvá sezóna o majstra Slovenska sa hrala po odohratí nadnárodnej ''Superligy'' a [[Česko-slovenská volejbalová liga mužov|česko-slovenskej súťaže]] ešte formou 2 turnajov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volejbal na Slovensku 1993-1999 | url = http://www.svf.sk/sk/svf/zakladne-informacie/volejbal-na-slovensku-1993-199 | dátum vydania = | dátum prístupu = 19.04.2021 | vydavateľ = SVF | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210419203026/http://svf.sk/sk/svf/zakladne-informacie/volejbal-na-slovensku-1993-199 | dátum archivácie = 2021-04-19 }}</ref> Do roku [[1998]] niesla názov ''I. liga''. Organizuje ju [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). Najúspešnejším tímom je [[VKP Bratislava]], ktorý v nej zvíťazil 13-krát. Od ročníka 2021/22 nesie súťaž mediálny názov ''Niké Extraliga muži''. == Prehľad sezón == {| class=wikitable style="font-size:95%;text-align:center" |- ! style="background:lightblue" | Sezóna ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 1993|1993]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VKM Žilina|VK Milanotrade Žilina]] | [[VŠK Púchov|TJ Gumárne Púchov]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 1993/94|1993/94]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VKM Žilina|Stavbár O-BRAINN Žilina]] | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 1994/95|1994/95]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VKM Žilina|Stavbár O-BRAINN Žilina]] | [[MVK Detva|ŠVK PPS Detva]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 1995/96|1995/96]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VKM Žilina|ŠK Stavbár Žilina]] | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 1996/97|1996/97]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] | [[VKM Žilina|ŠK Stavbár Žilina]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 1997/98|1997/98]] | '''[[VKP Bratislava|Nafta VKP Bratislava]]''' | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] | [[ŠK Dubová|Petrochema Dubová]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 1998/99|1998/99]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] | [[VKM Žilina|ŠK Stavbár Žilina]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 1999/00|1999/00]] | '''[[VŠK Púchov|Matador Púchov]]''' | [[ŠK Dubová|Petrochema Dubová]] | [[VO TJ Spartak Myjava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2000/01|2000/01]] | '''[[ŠK Dubová|Petrochema Dubová]]''' | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] | [[VO TJ Spartak Myjava]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2001/02|2001/02]] | '''[[VŠK Púchov|Matador Púchov]]''' | [[ŠK Dubová|ŠK Petrochema Dubová]] | [[VKP Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2002/03|2002/03]] | '''[[VŠK Púchov|Matador Púchov]]''' | [[VKP Bratislava]] | [[ŠK Dubová|ŠK Petrochema Dubová]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2003/04|2003/04]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2004/05|2004/05]] | '''[[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]]''' | [[VKP Bratislava]] | [[VK Nové Mesto nad Váhom|Cityfarma Nové Mesto n/V]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2005/06|2005/06]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VK Chemes Humenné]] | [[VK Nové Mesto nad Váhom|Cityfarma Nové Mesto n/V]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2006/07|2006/07]] | '''[[VK Nové Mesto nad Váhom|Cityfarma Nové Mesto n/V]]''' | [[VKP Bratislava]] | [[VK Chemes Humenné]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2007/08|2007/08]] | '''[[VK Chemes Humenné]]''' | [[VK Nové Mesto nad Váhom]] | [[VKP Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2008/09|2008/09]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VK Chemes Humenné]] | [[VK Nové Mesto nad Váhom]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2009/10|2009/10]] | '''[[VK Chemes Humenné]]''' | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Slávia VK PU Prešov]] | [[VKP Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2010/11|2010/11]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VK Chemes Humenné]] | [[TJ Slávia Svidník|VK Slávia Svidník]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2011/12|2011/12]] | '''[[VK Chemes Humenné]]''' | [[Volley Team UNICEF Bratislava]] | [[VKP Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2012/13|2012/13]] | '''[[Volley Team UNICEF Bratislava]]''' | [[VK Chemes Humenné]] | [[TJ Slávia Svidník|Legend Watches Slávia Svidník]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2013/14|2013/14]] | '''[[VK Chemes Humenné]]''' | [[TJ Slávia Svidník|VK Slávia Svidník]] | [[VO TJ Spartak Myjava|Spartak VKP Myjava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2014/15|2014/15]] | '''[[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK MIRAD PU Prešov]]''' | [[VK Spartak UJS Komárno|VK Spartak VKP Komárno]] | [[VK Prievidza]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2015/16|2015/16]] | '''[[VK Bystrina SPU Nitra]]''' | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK MIRAD PU Prešov]] | [[VK KDS-Šport Košice]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2016/17|2016/17]] | '''[[VK Bystrina SPU Nitra|VKP Bystrina SPU Nitra]]''' | [[VK Prievidza]] | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK MIRAD PU Prešov]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2017/18|2017/18]] | '''[[VK Prievidza]]''' | [[VK Bystrina SPU Nitra]] | [[TJ Slávia Svidník]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2018/19|2018/19]] | '''[[VK Prievidza]]''' | [[VK KDS-Šport Košice]] | [[VK Bystrina SPU Nitra|VKP Bystrina SPU Nitra]] |- bgcolor=#F5FAFF | 2019/20 | colspan=3 align=center|súťaž sa nedohrala pre [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémiu COVID-19]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Súťažný ročník na Slovensku sa nedohrá, rozhodli SVF a kluby |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_sutazny-rocnik-na-slovensku-sa |dátum vydania = 13.03.2020 |dátum prístupu = 08.04.2021 |vydavateľ = SVF |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20210417213626/http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_sutazny-rocnik-na-slovensku-sa |dátum archivácie = 2021-04-17 }}</ref> |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2020/21|2020/21]] | '''[[VK Spartak UJS Komárno]]''' | [[VO TJ Spartak Myjava]] | [[VK MIRAD UNIPO Prešov]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2021/22|2021/22]] | '''[[VK Spartak UJS Komárno]]''' | [[VK MIRAD UNIPO Prešov]] | [[VO TJ Spartak Myjava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2022/23|2022/23]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VK MIRAD UNIPO Prešov]] | [[VO TJ Spartak Myjava]] |- |2023/24 |[[VK Spartak UJS Komárno|'''VK Spartak UJS Komárno''']] |[[VKP Bratislava]] |[[VO TJ Spartak Myjava]] |- |2024/25 |'''[[VKP Bratislava]]''' |[[VK Spartak UJS Komárno]] |VK Slávia SPU Nitra |} == Historické štatistiky == {| class=wikitable style=font-size:90% |- ! style="background:lightblue" | {{tooltip|P|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Klub ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz |- | align=center|1. | [[VKP Bratislava]] |'''13''' (1993{{--}}1999, 2004, 2006, 2009, 2011, 2023, 2025) |'''4''' (2003, 2005, 2007,2024) |'''4''' (2002, 2008, 2010, 2012) |- | align=center|2. | [[VK Chemes Humenné]] |'''4''' (2008, 2010, 2012, 2014) |'''4''' (2006, 2009, 2011, 2013) |'''1''' (2007) |- |3. |[[VK Spartak UJS Komárno]] |'''4''' (2021, 2022, 2024, 2026) |'''2''' (2015, 2025) | |- | align=center|4. | [[VŠK Púchov]] |'''3''' (2000, 2002, 2003) |'''5''' (1997, 1998, 1999, 2001, 2004) |'''3''' (1993, 1994, 1996) |- | align="center" |5. | [[VK MIRAD UNIPO Prešov]] |'''2''' (2005, 2015) |'''4''' (2010, 2016, 2022, 2023) |'''3''' (2004, 2017, 2021) |- | align="center" |6. | [[VK Prievidza]] |'''2''' (2018, 2019) |'''1''' (2017) |'''1''' (2015) |- | align="center" |7. | [[VK Bystrina SPU Nitra]] |'''2''' (2016, 2017) |'''1''' (2018) |'''1''' (2019) |- | align=center|8. | [[ŠK Dubová|ŠK Petrochema Dubová]] |'''1''' (2001) |'''2''' (2000, 2002) |'''2''' (1998, 2003) |- | align=center|9. | [[VK Nové Mesto nad Váhom|VK Nové Mesto n/Váhom]] |'''1''' (2007) |'''1''' (2008) |'''3''' (2005, 2006, 2009) |- | align=center|10. | [[Volley Team UNICEF Bratislava|VT UNICEF Bratislava]] |'''1''' (2013) |'''1''' (2012) | |- | align=center|11. | [[VKM Žilina]] | |'''4''' (1993, 1994, 1995, 1996) |'''2''' (1997, 1999) |- | align=center|12. | [[VO TJ Spartak Myjava]] | |'''1''' (2021) |'''6''' (2000, 2001, 2014, 2022, 2023, 2024) |- | align=center|13. | [[TJ Slávia Svidník]] | |'''1''' (2014) |'''3''' (2011, 2013, 2018) |- | align=center|14. |[[VK KDS-Šport Košice]] | |'''1''' (2019) |'''1''' (2016) |- |15. |VK Slávia SPU Nitra | | |'''1''' (2025) |- | align="center" |16. | [[MVK Detva|ŠVK PPS Detva]] | | |'''1''' (1995) |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien]] * [[Volejbalová 1. liga mužov]] * [[Slovenský pohár vo volejbale mužov]] * [[Česko-slovenská volejbalová liga mužov]] * [[Stredoeurópska liga vo volejbale]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://www.svf.sk/sk/sutaze/extraligovi-majstri Extraligoví majstri na stránke Slovenskej volejbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170420183838/http://svf.sk/sk/sutaze/extraligovi-majstri |date=2017-04-20 }} * [http://svf-web.dataproject.com/History.aspx?ID=25 Extraliga mužov na stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [http://www.volejbal.sk/ Slovenský volejbalový portál volejbal.sk] {{Volejbalová extraliga mužov}} {{Volejbal na Slovensku}} {{Najvyššie ligy na Slovensku}} [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov| ]] [[Kategória:Slovenské volejbalové súťaže|Extraliga]] 8yagorbk74wvrmbonxei5llsh2epvtm 0 434112 8226568 8027589 2026-05-31T09:28:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226568 wikitext text/x-wiki {{Infobox športová liga |nazov=Volejbalová extraliga žien|logo= |sport=[[Súbor:Volleyball (indoor) pictogram.svg|20px]] [[volejbal]] |zalozeny=1993|organizator=[[Slovenská volejbalová federácia]] |kluby=10 <small>(2024/25)</small> |stranka=[https://svf-web.dataproject.com/MainHome.aspx Niké Extraliga ženy] |majster=[[VK Slávia EU Bratislava]] (22 titulov) }} '''Volejbalová extraliga žien''' je najvyššia [[Slovensko|slovenská]] [[volejbal]]ová súťaž žien, ktorá prebieha nepretržite od sezóny 1992/93. Do roku [[1998]] niesla názov ''I. liga''. Organizuje ju [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). Najúspešnejším tímom je [[VK Slávia EU Bratislava]], ktorý v nej zvíťazil 22-krát. Od ročníka 2021/22 nesie súťaž mediálny názov ''Niké Extraliga ženy''. == Prehľad sezón == {| class=wikitable style="font-size:95%;text-align:center" |- ! style="background:lightblue" | Sezóna ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz |- bgcolor=#D0E7FF |[[Volejbalová extraliga žien 1992/93|1992/93]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]''' | [[VK Milanotrade Banská Bystrica]] | [[ŠK Slovakoturist Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Volejbalová extraliga žien 1993/94|1993/94]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]''' | [[AC Uniza Žilina|S.P.A.S.A. Žilina]] | [[ŠK Slovakoturist Bratislava|VK Daniel Liptovský Hrádok]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Volejbalová extraliga žien 1994/95|1994/95]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]''' | [[AC Uniza Žilina|S.P.A.S.A. Žilina]] | [[VO Spartak Trnava]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Volejbalová extraliga žien 1995/96|1995/96]] | '''[[AC Uniza Žilina|S.P.A.S.A. Žilina]]''' | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Artmedia Bratislava]] | [[VTC Pezinok]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Volejbalová extraliga žien 1996/97|1996/97]] | '''[[AC Uniza Žilina|S.P.A.S.A. Žilina]]''' | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Artmedia Bratislava]] | [[VTC Pezinok]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Volejbalová extraliga žien 1997/98|1997/98]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK AJ OZAP Bratislava]]''' | [[SVK Senica|VC Alea SH Senica]] | [[AC Uniza Žilina|Slávia ŽU Žilina]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Volejbalová extraliga žien 1998/99|1998/99]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK AJ OZAP Bratislava]]''' | [[AC Uniza Žilina|Slávia ŽU Žilina]] | [[SVK Senica|SH Senica]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Volejbalová extraliga žien 1999/00|1999/00]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK AJ OZAP Bratislava]]''' | [[SVK Senica|VC SH Senica]] | [[BVK Bratislava|VK Doprastav Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Volejbalová extraliga žien 2000/01|2000/01]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK AJ OZAP Bratislava]]''' | [[SVK Senica|VC SH Senica]] | [[MŠK Žiar nad Hronom|ŠK ZSNP Žiar nad Hronom]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Volejbalová extraliga žien 2001/02|2001/02]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]''' | [[SVK Senica|VC SH Senica]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Forplast Bratislava "B"]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Volejbalová extraliga žien 2002/03|2002/03]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]''' | [[SVK Senica|VC SH Senica]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Forplast Bratislava "B"]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Volejbalová extraliga žien 2003/04|2003/04]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]''' | [[AC Uniza Žilina|Seta Tehelne ŽU Žilina]] | [[MŠK Žiar nad Hronom]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Volejbalová extraliga žien 2004/05|2004/05]] | '''[[SVK Senica|VK OMS SH Senica]]''' | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK SS Bratislava]] | [[BVK Bratislava|VK Doprastav Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Volejbalová extraliga žien 2005/06|2005/06]] | '''[[SVK Senica|VK OMS Senica]]''' | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK SS Bratislava]] | [[MŠK Žiar nad Hronom]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Volejbalová extraliga žien 2006/07|2006/07]] | '''[[SVK Senica|VK OMS Senica]]''' | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[VTC Pezinok]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Volejbalová extraliga žien 2007/08|2007/08]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Kúpele Dudince Bratislava]]''' | [[COP Nitra|VO ŠG Nitra]] | [[BVK Bratislava|VK Doprastav Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Volejbalová extraliga žien 2008/09|2008/09]] | '''[[BVK Bratislava|VK Doprastav Bratislava]]''' | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Kúpele Bratislava]] | [[SVK Senica|VK Senica]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Volejbalová extraliga žien 2009/10|2009/10]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava|VK Slávia UK Bratislava]]''' | [[SVK Senica|VK Senica]] | [[BVK Bratislava|VK Doprastav Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Volejbalová extraliga žien 2010/11|2010/11]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava|VK Slávia UK Bratislava]]''' | [[BVK Bratislava|VK Doprastav Bratislava]] | [[VTC Pezinok]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Volejbalová extraliga žien 2011/12|2011/12]] | '''[[BVK Bratislava|VK Doprastav Bratislava]]''' | [[VK Slávia EU Bratislava]] | [[VTC Pezinok|VISTA real Pezinok]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Volejbalová extraliga žien 2012/13|2012/13]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava]]''' | [[BVK Bratislava|VK Doprastav Bratislava]] | [[VŠK Paneurópa Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Volejbalová extraliga žien 2013/14|2013/14]] | '''[[BVK Bratislava|VK Doprastav Bratislava]]''' | [[VK Slávia EU Bratislava]] | [[VTC Pezinok|VISTA real Pezinok]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Volejbalová extraliga žien 2014/15|2014/15]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava]]''' | [[VK Spišská Nová Ves]] | [[VTC Pezinok]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Volejbalová extraliga žien 2015/16|2015/16]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava]]''' | [[KV MŠK Oktan Kežmarok]] | [[BVK Bratislava|1. BVK Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Volejbalová extraliga žien 2016/17|2016/17]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava]]''' | [[BVK Bratislava|1. BVK Bratislava]] | [[VK Prešov|VK EPERIA Prešov]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Volejbalová extraliga žien 2017/18|2017/18]] | '''[[BVK Bratislava|STRABAG VC FTVŠ UK Bratislava]]''' | [[VK Slávia EU Bratislava]] | [[Volley project UKF Nitra]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Volejbalová extraliga žien 2018/19|2018/19]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava]]''' | [[BVK Bratislava|STRABAG VC FTVŠ UK Bratislava]] | [[VTC Pezinok]] |- bgcolor=#F5FAFF | 2019/20 | colspan=3 align=center|súťaž sa nedohrala pre [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémiu COVID-19]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Súťažný ročník na Slovensku sa nedohrá, rozhodli SVF a kluby |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_sutazny-rocnik-na-slovensku-sa |dátum vydania = 13.03.2020 |dátum prístupu = 17.04.2021 |vydavateľ = SVF |6 = jazyk |url archívu = https://web.archive.org/web/20210417213626/http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_sutazny-rocnik-na-slovensku-sa |dátum archivácie = 2021-04-17 }}</ref> |- bgcolor=#D0E7FF |[[Volejbalová extraliga žien 2020/21|2020/21]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava]]''' | [[VTC Pezinok|Strabag VC Bilíkova Pezinok]] | [[Volley project UKF Nitra]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Volejbalová extraliga žien 2021/22|2021/22]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava]]''' | [[Volley project UKF Nitra]] | [[VK Nové Mesto nad Váhom]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Volejbalová extraliga žien 2022/23|2022/23]] | '''[[VK Slávia EU Bratislava]]''' | [[VKP Bratislava]] | [[Hit UCM Trnava]] |- |2023/24 |'''[[VK Slávia EU Bratislava]]''' |[[Volley project UKF Nitra]] |[[VKP Bratislava]] |- |2024/25 |[[VKP Bratislava|'''VKP Bratislava''']] |[[VK Slávia EU Bratislava]] |VA UNIZA Žilina |} == Historické štatistiky == {| class=wikitable style=font-size:80% |- ! style="background:lightblue" | {{tooltip|P|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Družstvo ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz |- | align=center|1. | [[VK Slávia EU Bratislava]] |'''22''' (1993, 1994, 1995, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2008, 2010, 2011, 2013, 2015, 2016, 2017, 2019, 2021, 2022, 2023, 2024) |'''10''' (1996, 1997, 2005, 2006, 2007, 2009, 2012, 2014, 2018, 2025) |'''2''' ({{tooltip|2002|ako B tím}}, {{tooltip|2003|ako B tím}}) |- | align=center|2. | [[BVK Bratislava|Doprastav/BVK/STRABAG UK Bratislava]] |'''4''' (2009, 2012, 2014, 2018) |'''4''' (2011, 2013, 2017, 2019) |'''5''' (2000, 2005, 2008, 2010, 2016) |- | align=center|3. | [[SVK Senica]] |'''3''' (2005, 2006, 2007) |'''6''' (1998, 2000, 2001, 2002, 2003, 2010) |'''2''' (1999, 2009) |- | align=center|4. | [[AC Uniza Žilina]] |'''2''' (1996, 1997) |'''4''' (1994, 1995, 1999, 2004) |'''1''' (1998) |- |5. |[[VKP Bratislava]] |'''1''' (2025) |'''1''' (2023) |'''1''' (2024) |- | align="center" |6. | [[VTC Pezinok]] | |'''1''' (2021) |'''8''' (1996, 1997, 2007, 2011, 2012, 2014, 2015, 2019) |- | align="center" |7. | [[Volley project UKF Nitra]] | |'''2''' (2022, 2024) |'''2''' (2018, 2021) |- | align=center|8. | [[KV MŠK Oktan Kežmarok]] | |'''1''' (2016) | |- | align=center|9. | [[VK Spišská Nová Ves]] | |'''1''' (2015) | |- | align=center|10. | [[COP Nitra|VO ŠG Nitra]] | |'''1''' (2008) | |- | align=center|11. | [[VK Milanotrade Banská Bystrica]] | |'''1''' (1993) | |- | align=center|12. | [[MŠK Žiar nad Hronom]] | | |'''3''' (2001, 2004, 2006) |- | align=center|13. | [[ŠK Slovakoturist Bratislava]] | | |'''2''' (1993, 1994) |- |14. |VA UNIZA Žilina | | |'''1''' (2025) |- | align="center" |15. | [[Hit UCM Trnava]] | | |'''1''' (2023) |- | align="center" |16. | [[VK Nové Mesto nad Váhom]] | | |'''1''' (2022) |- | align="center" |17. | [[VK Prešov]] | | |'''1''' (2017) |- | align="center" |18. | [[VŠK Paneurópa Bratislava]] | | |'''1''' (2013) |- | align="center" |19. | [[VO Spartak Trnava]] | | |'''1''' (1995) |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga mužov]] * [[Volejbalová 1. liga žien]] * [[Slovenský pohár vo volejbale žien]] * [[Česko-slovenská volejbalová liga žien]] * [[Stredoeurópska liga vo volejbale]] == Zdroje == * [http://svf-web.azurewebsites.net/CompetitionHome.aspx?ID=7 Extraliga žien na oficiálnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140502003945/http://svf-web.azurewebsites.net/CompetitionHome.aspx?ID=7 |date=2014-05-02 }} * [http://www.volejbal.sk/ Slovenský volejbalový portál volejbal.sk] {{Volejbalová extraliga žien}} {{Volejbal na Slovensku}} {{Najvyššie ligy na Slovensku}} [[Kategória:Volejbalová extraliga žien| ]] [[Kategória:Slovenské volejbalové súťaže|Extraliga]] thkk7ehnnumepz2p7hr1232chp0soud 0 435652 8226540 7798795 2026-05-31T08:41:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226540 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2011/12 |sezóna_pred = |sezóna_po = |majster = [[VK Chemes Humenné]] |víťaz_základ = [[TJ Slávia Svidník|VK Slávia Svidník]]<br>[[VKP Bratislava]] |zostup = [[VKM Stará Ľubovňa]] |počet_mužstiev = 10 |odohraté_zápasy = 149 |najlepší_strelec = |poznámka = Humenné nastúpilo až v nadstavbe }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v '''sezóne 2011/12''' bol 20. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], kontrolovanej [[Slovenská volejbalová federácia|Slovenskou volejbalovou federáciou]]. V extralige súťažilo 10 družstiev s tým, že [[VK Chemes Humenné]] sa kvôli účinkovaniu v [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópskej lige]] pripojil až v jej nadstavbovej časti.<ref name=extraliga>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V piatok vyžrebovali nový ročník extraligy | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=6158 | dátum vydania = 2011-07-08 | dátum prístupu = 2022-12-26 | vydavateľ = SVF }}</ref> Svoj tretí titul získalo družstvo VK Chemes Humenné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Hudec |meno = Filip |titul = Oslavovať budú tri dni |url = http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=667&NewsID=6875 |dátum vydania = 2012-04-26 |dátum prístupu = 2012-04-26 |vydavateľ = SVF |jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti predošlej sezóne nezmenil. Súťaž sa skladala z troch častí{{--}}základnej, nadstavbovej a z play-off. Základná časť s deviatymi družstvami sa hrala dvojkolovým systémom každý s každým raz doma a raz vonku. Všetky družstvá postúpili do nadstavbovej časti hranej tiež dvojkolovým systémom, pričom štvorica najlepších postúpila do skupiny o 1. až 4. miesto, ktorú doplnilo družstvo účinkujúce v Stredoeurópskej lige; zvyšné družstvá vytvorili skupinu o 5. až 10. miesto. Družstvám sa v nadstavbovej časti započítavali výsledky zo základnej časti iba v skupine o 5. až 10. miesto. Najlepších 8 družstiev postúpilo do play-off. 3-kolové play-off začínalo štvrťfinálovými duelmi a končilo duelmi o umiestnenie. Štvrťfinále, semifinále a duel o bronz sa hrali na 3 víťazné zápasy, finále na 4 víťazné zápasy a zápasy o umiestnenie na 2 odvetné zápasy. Zo súťaže zostúpilo v budúcej sezóne posledné družstvo po nadstavbovej časti a predposledné družstvo odohralo prelínaciu súťaž s 3 víťazmi skupín 1. ligy.<ref name=extraliga/> == Bodovanie == Pred sez=onou došlo k zmene bodovania súťaže:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konečne nové bodovanie! | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=6101 | dátum vydania = 2011-06-16 | dátum prístupu = 2022-12-26 | vydavateľ = SVF }}</ref> * za víťazstvo {{ku|3|0}} a {{ku|3|1}}{{--}}3 body * za víťazstvo {{ku|3|2}}{{--}}2 body * za prehru {{ku|2|3}}{{--}}1 bod * za prehru {{ku|1|3}} a {{ku|0|3}}{{--}}0 bodov == Účastníci == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 500 | caption = Lokalizácia tímov Extraligy mužov 2011/12 | relief = | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKP Bratislava|VKP Bratislava]]<br>[[Volley Team UNICEF Bratislava|UNICEF Bratislava]] | position = right | lat = 48.1624 | lon = 17.1414 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Chemes Humenné|Humenné]] | position = top | lat = 48.935833 | lon = 21.906667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Bystrina SPU Nitra|Nitra]] | position = right | lat = 48.306944 | lon = 18.086389 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[TJ Slávia Svidník|Svidník]] | position = left | lat = 49.305556 | lon = 21.567778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Prešov]] | position = top | lat = 49.000000 | lon = 21.233333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[COP Trenčín|Trenčín]] | position = right | lat = 48.894167 | lon = 18.040556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VO TJ Spartak Myjava|Myjava]] | position = right | lat = 48.749167 | lon = 17.564444 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKM Stará Ľubovňa|Stará Ľubovňa]] | position = left | lat = 49.301667 | lon = 20.688611 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MVK Zvolen|Zvolen]] | position = bottom | lat = 48.578333 | lon = 19.123333 }} }} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=200|Družstvo ! width=50|{{tooltip|2010/11|Umiestnenie v predchádzajúcej sezóne}} ! Účasť v pohároch 2011/12<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Európske poháre budú hrať Humenné, Slávia UK EU a Doprastav | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=6027 | dátum vydania = 2011-05-16 | dátum prístupu = 2022-12-26 | vydavateľ = SVF }}</ref> |- | [[VKP Bratislava]] || align="center"|1. |- | [[VK Chemes Humenné]] || align="center"|2. || align="center"|Vyzývací pohár CEV + Stredoeurópska liga |- | [[TJ Slávia Svidník|VK Slávia Svidník]] || align="center"|3. |- | [[VO TJ Spartak Myjava]] || align="center"|4. |- | [[Volley Team Bratislava|Volley Team UNICEF Bratislava]] || align="center"|5. |- | [[VKM Stará Ľubovňa]] || align="center"|6. |- | [[VK Bystrina SPU Nitra|VK Ekonóm SPU Nitra]] || align="center"|7. |- | [[COP Trenčín|ATC COP Trenčín]] || align="center"|8. |- | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK MIRAD PU Prešov]] || align="center"|9. |- | [[MVK Zvolen|MVK Lokomotíva Zvolen]] || align="center"|[[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|1. liga]] |} Poznámka: Klub ''VK STU Bratislava'' sa po zmene sponzorského partnera premenoval na ''Volley Team UNICEF Bratislava''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VK STU Bratislava do novej sezóny pod názvom Volley Team UNICEF | url = https://sport.aktuality.sk/c/120294/vk-stu-bratislava-do-novej-sezony-pod-nazvom-volley-team-unicef/ | dátum vydania = 2011-10-20 | dátum prístupu = 2022-12-26 | vydavateľ = sport.aktuality.sk }}</ref> == Tabuľka po základnej časti == {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Svidník |16||15||1|| {{ku|45|14}} || {{ku|1 401|1 213}} || +188||'''42''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|VT Bratislava |16||13||3|| {{ku|44|13}} || {{ku|1 353|1 153}} || +200||'''40''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|VKP Bratislava |16||14||2|| {{ku|42|15}} || {{ku|1 365|1 180}} || +185||'''39''' |- bgcolor=#FFE4B5 |4.|| align=left|Prešov |16||8||8|| {{ku|31|27}} || {{ku|1 284|1 258}} || +26||'''27''' |- bgcolor=#FFE4B5 |5.|| align=left|Myjava |16||7||9|| {{ku|25|32}} || {{ku|1 232|1 285}} || −53||'''21''' |- bgcolor=#FFE4B5 |6.|| align=left|Nitra |16||5||11|| {{ku|24|37}} || {{ku|1 309|1 383}} || −74||'''15''' |- bgcolor=#FFE4B5 |7.|| align=left|Zvolen |16||4||12|| {{ku|19|38}} || {{ku|1 218|1 367}} || −149||'''14''' |- bgcolor=#FFE4B5 |8.|| align=left|Stará Ľubovňa |16||4||12|| {{ku|17|42}} || {{ku|1 244|1 389}} || −145||'''10''' |- bgcolor=#FFE4B5 |9.|| align=left|Trenčín |16||2||14|| {{ku|15|44}} || {{ku|1 223|1 401}} || −178||'''8''' |} == Tabuľky po nadstavbovej časti == ;Skupina o 1.{{--}}4. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#BBFFCC |1.|| align=left|VKP Bratislava |6||5||1|| {{ku|16|7}} || {{ku|545|508}} || +37||'''14''' |- bgcolor=#BBFFCC |2.|| align=left|VT Bratislava |6||4||2|| {{ku|13|9}} || {{ku|520|504}} || +16||'''12''' |- bgcolor=#BBFFCC |3.|| align=left|Svidník |6||2||4|| {{ku|10|14}} || {{ku|540|551}} || −11||'''7''' |- bgcolor=#BBFFCC |4.|| align=left|Humenné |6||1||5|| {{ku|8|17}} || {{ku|542|584}} || −42||'''3''' |} ;Skupina o 5.{{--}}10. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#BBFFCC |5.|| align=left|Prešov |26||16||10|| {{ku|57|43}} || {{ku|2 229|2 120}} || +109||'''47''' |- bgcolor=#BBFFCC |6.|| align=left|Nitra |26||13||13|| {{ku|52|51}} || {{ku|2 259|2 227}} || +32||'''38''' |- bgcolor=#BBFFCC |7.|| align=left|Myjava |26||12||14|| {{ku|48|54}} || {{ku|2 192|2 248}} || −56||'''36''' |- bgcolor=#BBFFCC |8.|| align=left|Trenčín |26||8||18|| {{ku|37|65}} || {{ku|2 134|2 332}} || −198||'''25''' |- bgcolor=#e6e6e6 |9.|| align=left|Zvolen |26||5||21|| {{ku|31|65}} || {{ku|2 009|2 272}} || −263||'''20''' |- bgcolor=#e6e6e6 |10.|| align=left|Stará Ľubovňa |26||6||20|| {{ku|34|70}} || {{ku|2 181|2 378}} || −197||'''19''' |} == Play-off == ;Štvrťfinále {| class="wikitable" ! width=150|Družstvo 1 !! Séria !! width=150|Družstvo 2 !! Zápasy |- align=center | '''VKP Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Trenčín | '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|1}}, '''{{ku|3|0}}'''<br /><small>'''125''', 150, '''100''' divákov</small> |- align=center | '''VT Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' | Myjava || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|1}}, '''{{ku|3|1}}'''<br /><small>'''150''', 300, '''250''' divákov</small> |- align=center | '''Svidník''' || '''{{ku|3|0}}''' || Nitra | '''{{ku|3|1}}''', {{ku|3|1}}, '''{{ku|3|1}}'''<br /><small>'''500''', 200, '''500''' divákov</small> |- align=center | '''Humenné''' || '''{{ku|3|0}}''' || Prešov | '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|1}}, '''{{ku|3|0}}'''<br /><small>'''400''', 300, '''350''' divákov</small> |} ;Play-off o 5.{{--}}8. miesto <small>''(na odvetu)''</small> {| class="wikitable" ! width=120|Družstvo 1 !! Séria !! width=120|Družstvo 2 !! Zápasy |- align=center | '''Prešov''' || '''{{ku|2|0}}''' || Trenčín | '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|0}}<br /><small>'''200''', 150 divákov</small> |- align=center | '''Nitra''' || '''{{ku|2|0}}''' || Myjava | '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|1}}<br /><small>'''200''', 250 divákov</small> |} ;Play-off o 7. miesto <small>''(na odvetu)''</small> {| class="wikitable" ! width=120|Družstvo 1 !! Séria !! width=120|Družstvo 2 !! Zápasy |- align=center | Myjava || '''{{ku|1|1}}'''<small><br />{{ku|3|5}} na sety</small> | '''Trenčín''' || '''{{ku|3|2}}''', {{ku|0|3}} |} ;Play-off o 5. miesto <small>''(na odvetu)''</small> {| class="wikitable" ! width=120|Družstvo 1 !! Séria !! width=120|Družstvo 2 !! Zápasy |- align=center | Prešov || '''{{ku|1|1}}'''<small><br />{{ku|3|4}} na sety</small> | '''Nitra''' || '''{{ku|0|3}}''', {{ku|3|1}}<br /><small>'''100''', 100 divákov</small> |} ;Semifinále {| class="wikitable" ! width=150|Družstvo 1 !! Séria !! width=150|Družstvo 2 !! Zápasy |- align=center | VKP Bratislava || '''{{ku|0|3}}''' || '''Humenné''' | '''{{ku|1|3}}''', {{ku|1|3}}, '''{{ku|1|3}}'''<br /><small>'''740''', 900, '''750''' divákov</small> |- align=center | '''VT Bratislava''' || '''{{ku|3|1}}''' || Svidník | '''{{ku|3|1}}''', {{ku|1|3}}, '''{{ku|3|1}}''', {{ku|3|2}}<br /><small>'''500''', 600, '''500''', 600 divákov</small> |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" ! width=130|Družstvo 1 !! Séria !! width=130|Družstvo 2 !! Zápasy |- align=center | '''VKP Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Svidník | '''{{ku|3|1}}''', {{ku|3|2}}, '''{{ku|3|0}}'''<br /><small>'''200''', 600, '''350''' divákov</small> |} ;Finále {| class="wikitable" ! width=150|Družstvo 1 !! Séria !! width=150|Družstvo 2 !! Zápasy |- align=center | VT Bratislava || '''{{ku|1|4}}''' || '''Humenné''' | '''{{ku|3|2}}''', '''{{ku|0|3}}''', {{ku|0|3}}, {{ku|0|3}}, '''{{ku|0|3}}'''<br /><small>'''800''', '''900''', 1 150, 1 150, '''1 000''' divákov</small> |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Konečné umiestnenie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VK Chemes Humenné]] || [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[Volley Team Bratislava|Volley Team UNICEF Bratislava]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VKP Bratislava]] |- | align=center|4. || [[TJ Slávia Svidník|VK Slávia Svidník]] |- | align=center|5. || [[VK Bystrina SPU Nitra|VK Ekonóm SPU Nitra]] |- | align=center|6. || [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK MIRAD PU Prešov]] |- | align=center|7. || [[VO TJ Spartak Myjava]] |- | align=center|8. || [[ATC COP Trenčín]] |- | align=center|9. || [[MVK Zvolen|MVK Lokomotíva Zvolen]] || [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Prelínacia súťaž]] |- | align=center|10. || [[VKM Stará Ľubovňa]] || [[Súbor:Red Arrow Down.svg|12px|Zostup]] |} == Prelínacia súťaž == Zvolen sa udržal v extralige aj na sezónu [[Volejbalová extraliga mužov 2012/13|2012/13]], do ktorej postúpila aj Žilina. Družstvá: * [[MVK Zvolen|MVK Lokomotíva Zvolen]]{{--}}9. družstvo extraligy * [[MŠK Vranov nad Topľou]]{{--}}víťaz 1. ligy Východ * [[VK Spartak UJS Komárno|VK Spartak Komárno]]{{--}}víťaz 1. ligy Západ * [[VO AC UNIZA Žilina]]{{--}}víťaz 1. ligy Stred {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#e6e6e6 |1.|| align=left|Zvolen |6||5||1|| {{ku|17|5}} || {{ku|500|433}} || +77||'''15''' |- bgcolor=#e6e6e6 |2.|| align=left|Žilina |6||3||3|| {{ku|12|11}} || {{ku|512|509}} || +3||'''10''' |- | bgcolor=#AAAAFF colspan=10| |- bgcolor=#e6e6e6 |3.|| align=left|Vranov n/T |6||2||4|| {{ku|15|14}} || {{ku|505|546}} || −41||'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4.|| align=left|Komárno |6||2||4|| {{ku|8|15}} || {{ku|489|518}} || −29||'''5''' |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2011/12]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=605&TypeCatid=1&Ligaid=1&Anid=18 Extraliga mužov 2011/12 na archívnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [https://svf-web.dataproject.com/CompetitionHome.aspx?ID=41 Extraliga mužov 2011/12 na štatistickej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] [[Kategória:Volejbal v 2011]] [[Kategória:Volejbal v 2012]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2011]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2012]] 645talzpi9b9io73h34mrkx98lya0i2 0 435685 8226570 7804333 2026-05-31T09:34:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 3 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226570 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga žien |sezóna = 2011/12 |sezóna_pred = Volejbalová extraliga žien 2010/11 |sezóna_po = Volejbalová extraliga žien 2012/13 |majster = VK Doprastav Bratislava |víťaz_základ = VISTA real Pezinok |zostup = AC Uniza Žilina |počet_mužstiev = 10 |odohraté_zápasy = 144 |počet_gólov = |najlepší_strelec = |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |poznámka = Slávia a Doprastav Bratislava nastúpili až v play-off }} '''Volejbalová extraliga žien''' v '''sezóne 2011/12''' bol 20. ročník [[Volejbalová extraliga žien|extraligy volejbalistiek]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže žien na [[Slovensko|Slovensku]], kontrolovanej [[Slovenská volejbalová federácia|Slovenskou volejbalovou federáciou]]. V extralige bojovalo 10 družstiev s tým, že tímy [[VK Slávia EU Bratislava]] a [[VK Doprastav Bratislava]] sa kvôli účinkovaniu v [[Stredoeurópskej lige vo volejbale|Stredoeurópskej lige]] pripojili až v play-off. Zo svojho druhého víťazstva sa tešili hráčky [[VK Doprastav Bratislava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Bitku o Bratislavu vyhral Doprastav a má druhý titul! |url = http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=668&NewsID=6892 |dátum vydania = 2.5.2012 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 4.5.2012 |vydavateľ = SVF |miesto = |jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=200|Družstvo !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=50|{{tooltip|2010/11|Umiestnenie v sezóne 2010/11}} |- | [[VK Slávia EU Bratislava]] || align="center"| 1. |- | [[VK Doprastav Bratislava]] || align="center"| 2. |- | [[VISTA real Pezinok]] || align="center"| 3. |- | [[COP Nitra]] || align="center"| 4. |- | [[VK Spišská Nová Ves]] || align="center"| 5. |- | [[UKF Nitra]] || align="center"| 6. |- | [[MŠK Žiar nad Hronom]] || align="center"| 8. |- | [[VŠK Panerópa Bratislava]]¹ || align="center"| 9. |- | [[AC Uniza Žilina]] || align="center"| 10. |- | [[VK MŠK Oktan Kežmarok]] || align="center"| |} ¹ Tím sa premenoval z pôvodného názvu ''VŠK Spoje Bratislava''.<br /> Pozn: [[VK Gat Solutions Senica]], ktorý skončil na 7. mieste, sa do extraligy 2011/12 neprihlásil. Nahradil ho Kežmarok, ktorý skončil na 2. mieste v prelínacej súťaži 2010/11. == Bodovanie == * za víťazstvo {{ku|3|0}} a {{ku|3|1}}{{--}}3 body * za víťazstvo {{ku|3|2}}{{--}}2 body * za prehru {{ku|2|3}}{{--}}1 bod * za prehru {{ku|1|3}} a {{ku|0|3}}{{--}}0 bodov == Tabuľka po základnej časti == {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="30px" rowspan="2"|Por !width="200px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body !align="center" colspan="3"|Zápasy !align="center" colspan="2"|Sety !align="center" colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/−lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="45px"|<small>Zápasy</small> !width="45px"|<small>Víťazstvá</small> !width="45px"|<small>Prehry</small> !width="45px"|<small>Víťazné</small> !width="45px"|<small>Prehrané</small> !width="45px"|<small>Víťazné</small> !width="45px"|<small>Prehrané</small> |- bgcolor=#BBFFCC |align="center"|1. | '''Pezinok''' |align="center"|'''74''' |align="center"|28 |align="center"|25 |align="center"|3 |align="center"|80 |align="center"|27 |align="center"|2515 |align="center"|2099 |align="center"|+416 |- bgcolor=#BBFFCC |align="center"|2. | '''Paneurópa Bratislava''' |align="center"|'''64''' |align="center"|28 |align="center"|22 |align="center"|6 |align="center"|73 |align="center"|31 |align="center"|2414 |align="center"|2078 |align="center"|+336 |- bgcolor=#BBFFCC |align="center"|3. | '''Spišská Nová Ves''' |align="center"|'''61''' |align="center"|28 |align="center"|19 |align="center"|9 |align="center"|68 |align="center"|33 |align="center"|2316 |align="center"|1937 |align="center"|+379 |- bgcolor=#BBFFCC |align="center"|4. | '''UKF Nitra''' |align="center"|'''47''' |align="center"|28 |align="center"|16 |align="center"|12 |align="center"|56 |align="center"|47 |align="center"|2261 |align="center"|2100 |align="center"|+161 |- bgcolor=#BBFFCC |align="center"|5. | '''COP Nitra''' |align="center"|'''36''' |align="center"|28 |align="center"|13 |align="center"|15 |align="center"|51 |align="center"|59 |align="center"|2296 |align="center"|2392 |align="center"|−96 |- bgcolor=#BBFFCC |align="center"|6. | '''Žiar nad Hronom''' |align="center"|'''32''' |align="center"|28 |align="center"|11 |align="center"|17 |align="center"|45 |align="center"|64 |align="center"|2193 |align="center"|2407 |align="center"|−214 |- bgcolor=#FFE4B5 |align="center"|7. | '''Kežmarok''' |align="center"|'''13''' |align="center"|28 |align="center"|4 |align="center"|24 |align="center"|24 |align="center"|75 |align="center"|1890 |align="center"|2345 |align="center"|−455 |- bgcolor=#FFCCCC |align="center"|8. | '''Žilina''' |align="center"|'''9''' |align="center"|28 |align="center"|2 |align="center"|26 |align="center"|19 |align="center"|80 |align="center"|1828 |align="center"|2355 |align="center"|−527 |} <small>Zdroj: [http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=605&TypeCatid=2# SVF] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100921131502/http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=605&TypeCatid=2 |date=2010-09-21 }}</small> == Play-off == === Štvrťfinále === {| class="wikitable" ! width=150|Klub 1 !! Séria !! width=150|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Doprastav Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || Žiar nad hronom || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|0}}<br /><small>'''50''', 120 divákov</small> |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Slávia EU Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || COP Nitra || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|1}}<br /><small>'''100''', 120 divákov</small> |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Pezinok''' || '''{{ku|2|0}}''' || UKF Nitra || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|2}}<br /><small>'''300''', 250 divákov</small> |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Panaeurópa Bratislava''' || '''{{ku|2|1}}''' || Spišská Nová Ves || '''{{ku|3|2}}''', {{ku|1|3}}, '''{{ku|3|2}}'''<br /><small>'''100''', 500, '''150''' divákov</small> |} === Play-off o 5.{{--}}8. miesto === ''(na odvetu)'' {| class="wikitable" ! width=130|Klub 1 !! Séria !! width=130|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Spišská Nová Ves''' || '''{{ku|2|0}}''' || Žiar nad Hronom|| '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|1}} |- align=center | UKF Nitra || '''{{ku|1|1}}'''<br /><small>{{ku|3|4}} na sety</small> || style="border: 2px solid grey"|'''COP Nitra''' || '''{{ku|3|1}}''', {{ku|0|3}} |} === Play-off o 7. miesto === ''(na odvetu)'' {| class="wikitable" ! width=120|Klub 1 !! Séria !! width=120|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | UKF Nitra || '''{{ku|1|1}}'''<br /><small>{{ku|159|171}} na lopty</small> || style="border: 2px solid grey"|'''Žiar nad Hronom''' || '''{{ku|3|1}}''', {{ku|1|3}} |} === Play-off o 5. miesto === ''(na odvetu)'' {| class="wikitable" ! width=130|Klub 1 !! Séria !! width=130|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Spišská Nová Ves''' || '''{{ku|1|1}}'''<br /><small>{{ku|5|3}} na sety</small> || COP Nitra || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|2|3}}<br /><small>'''400''', 150 divákov</small> |} === Semifinále === {| class="wikitable" ! width=150|Klub 1 !! Séria !! width=150|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Doprastav Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Panaerópa Bratislava || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|0}}, '''{{ku|3|0}}'''<br /><small>'''180''', 100, '''100''' divákov</small> |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Slávia EU Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Pezinok || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|1}}, '''{{ku|3|0}}'''<br /><small>'''200''', 200, '''200''' divákov</small> |} === Play-off o 3. miesto === {| class="wikitable" ! width=130|Klub 1 !! Séria !! width=130|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Pezinok''' || '''{{ku|3|1}}''' || Panaeurópa Bratislava || '''{{ku|2|3}}'''¹, {{ku|0|3}}, '''{{ku|3|2}}''', {{ku|3|0}}<br /><small>'''100''', 150, '''150''', 200 divákov</small> |} ¹ Výsledok bol kvôli neoprávnenej hráčke Bratislavy neskôr kontumovaný v prospech Pezinka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Kontumácia v prospech Pezinka |url = http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=668&NewsID=6865 |dátum vydania = 23.4.2012 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 30.4.2012 |vydavateľ = SVF |miesto = |jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Finále === {| class="wikitable" ! width=150|Klub 1 !! Séria !! width=150|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | style="border: 2px solid green" bgcolor=#CCFFCC|'''Doprastav Bratislava''' || '''{{ku|3|2}}''' || Slávia EU Bratislava || '''{{ku|3|1}}''', {{ku|3|2}}, '''{{ku|1|3}}''', {{ku|2|3}}, '''{{ku|3|1}}'''<br /><small>'''300''', 300, '''400''', 300, '''900''' divákov</small> |} == Konečné umiestnenie == {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=40|Poradie !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| '''1.''' || [[VK Doprastav Bratislava]] || [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| '''2.''' || [[VK Slávia EU Bratislava]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| '''3.''' || [[VISTA real Pezinok]] |- |align="center"| 4. || [[VŠK Panerópa Bratislava]] |- |align="center"| 5. || [[VK Spišská Nová Ves]] |- |align="center"| 6. || [[COP Nitra]] |- |align="center"| 7. || [[MŠK Žiar nad Hronom]] |- |align="center"| 8. || [[UKF Nitra]] |- |align="center"| 9. || [[VK MŠK Oktan Kežmarok]] || [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Prelínacia súťaž]] |- |align="center"| 10. || [[AC Uniza Žilina]] || [[Súbor:Red Arrow Down.svg|12px|Zostup]] |} == Prelínacia súťaž == Kežmarok sa udržal v extralige aj na sezónu [[Volejbalová extraliga mužov 2012/13|2012/13]], v ktorej si zahrá aj [[ŠSK VIVUS Bratislava|VIVUS Bratislava]]. {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="30px" rowspan="2"|Por !width="200px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body !align="center" colspan="3"|Zápasy !align="center" colspan="2"|Sety !align="center" colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/−lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="45px"|<small>Zápasy</small> !width="45px"|<small>Víťazstvá</small> !width="45px"|<small>Prehry</small> !width="45px"|<small>Víťazné</small> !width="45px"|<small>Prehrané</small> !width="45px"|<small>Víťazné</small> !width="45px"|<small>Prehrané</small> |- bgcolor=#CCFFCC |align="center"|1. | '''Kežmarok''' |align="center"|'''15''' |align="center"|6 |align="center"|5 |align="center"|1 |align="center"|15 |align="center"|6 |align="center"|487 |align="center"|432 |align="center"|+55 |- bgcolor=#CCFFCC |align="center"|2. | '''ŠSK VIVUS Bratislava''' |align="center"|'''10''' |align="center"|6 |align="center"|4 |align="center"|2 |align="center"|14 |align="center"|10 |align="center"|520 |align="center"|484 |align="center"|+36 |- bgcolor=#FFCCCC |align="center"|3. | '''TJŠK VK Krupina''' |align="center"|'''6''' |align="center"|6 |align="center"|2 |align="center"|4 |align="center"|8 |align="center"|13 |align="center"|408 |align="center"|475 |align="center"|−67 |- bgcolor=#FFCCCC |align="center"|4. | '''VK TASK Martin''' |align="center"|'''5''' |align="center"|6 |align="center"|1 |align="center"|5 |align="center"|8 |align="center"|16 |align="center"|497 |align="center"|521 |align="center"|−24 |} <small>Zdroj: [http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=605&TypeCatid=2# SVF] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100921131502/http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=605&TypeCatid=2 |date=2010-09-21 }}</small> == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga mužov 2011/12]] == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=605&TypeCatid=2&Ligaid=1&Anid=18 Sezóna žien 2011/12 na oficiálnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Volejbalová extraliga žien}} [[Kategória:Volejbal v 2011]] [[Kategória:Volejbal v 2012]] [[Kategória:Volejbalová extraliga žien]] 0vf5824vpsgf08nzfljoisvera43rwv 0 437491 8226305 8009629 2026-05-30T15:36:30Z Robert Furiel 225064 Ben prešiel (sociálnou) tranzíciou. 8226305 wikitext text/x-wiki [[Súbor:DuhovyPrideBratislava2012Pochod1.JPG|thumb|Pochod bratislavskými ulicami počas tretieho ročníka podujatia ([[2012]]).]] '''Dúhový PRIDE Bratislava''' je verejné podujatie v [[Bratislava|Bratislave]], ktoré sa zameriava na ľudské práva [[Lesba|lesieb]], [[Gay (homosexuál)|gejov]], [[Bisexualita|bisexuálnych]] a [[transgender]] ľudí a zrovnoprávnenie ich [[Sexuálna orientácia|sexuálnej orientácie]] a [[Sexuálna identita|rodovej identity]].<ref name=tlacova0305/><ref name=faq/> Koná sa každoročne od roku [[2010]].<ref name=stoplisme2010/> Podľa hlavnej organizátorky v roku [[2018]] Diany Pruchnerovičovej, „''U nás je Pride ešte stále skôr protest. Nie je to oslava a karneval, lebo z legislatívneho hľadiska ešte nemáme čo oslavovať.''“<ref name="2018dennikn-vacsi"/> V júli 2024 sa uskutočnil 14. ročník podujatia. == História a pozadie == Anglické slovo „pride“ znamená hrdosť a odkazuje na hrdosť ako opak potupy, ktorú členovia [[LGBT]] komunity zažívajú.<ref name=opride/> Symbol dúhy je spájaný s rozmanitosťou LGBT komunity už od 70. rokov 20. storočia.<ref name=faq/> Samotný pochod bol inšpirovaný tzv. Stonewall nepokojmi v roku 1969, keď sa LGBT osoby začali brániť proti policajnému zásahu voči nim a vyjadrili svoju nespokojnosť so zaobchádzaním polície s nimi. Výročie udalosti bolo prvým pochodom v [[Spojené štáty americké|USA]], odtiaľ sa pochody rozšírili do ďalších krajín.<ref name=faq/> Na Slovensku sa prvý pochod uskutočnil v obmedzenej forme v Bratislave v roku 2010.<ref name=stoplisme2010/> == Ročník 2010 == [[Súbor:Dúhový Pride Bratislava 2010 12.jpg|thumb|[[Hviezdoslavovo námestie (Bratislava)|Hviezdoslavovo námestie]] počas prvého ročníka ([[2010]]).]] Miesto plánovaného pochodu bratislavským [[Staré Mesto (Bratislava)|Starým Mestom]] sa organizátori rozhodli pochod skrátiť kvôli prítomnosti osôb, ktoré mali mať záujem pochod prerušiť. Napriek dohľadu polície boli viacerí účastníci pochodu zranení po útokoch členoch extrémistických skupín. Extrémisti použili verbálne útoky, kamene či slzný plyn na čo podľa redaktorov [[Denník SME|SME]] príslušníci [[Policajný zbor|štátnej]] a bratislavskej [[Obecná polícia|mestskej polície]] mnohokrát nereagovali.<ref name=stoplisme2010/> Kameňmi zaútočili aj na europoslankyne [[Ulrike Lunacek]] a [[Marije Cornelissenová]].<ref name=2010fintimes/> Vtedajší minister vnútra [[Robert Kaliňák]] vyjadril svoju spokojnosť nad zákrokmi polície a potvrdil, že 29 extrémistov bolo zadržaných.<ref name=stoplisme2010-2/> Prvého pochodu sa zúčastnilo približne 500 demonštrantov a 100 extrémistov.<ref name=stoplisme2010/> Podľa Kaliňáka si mali organizátori najať vlastnú bezpečnostnú službu.<ref name=2010fintimes/> Dúhový PRIDE Bratislava založili a prvý ročník zorganizovali [[Romana Schlesinger]], [[Peter Weisenbacher]], Róbert Furiel, Andrea Fridmanská, Richard Fekete, Jana Budjášová, Róbert Kišš, Romina Kollárik a B. Blahut. == Ročník 2011 == Podľa odhadov sa druhého ročníka zúčastnilo 1500 ľudí. Podujatie malo pokojný priebeh. Zúčastnili sa ho aj viaceré politické osobnosti: primátor Bratislavy [[Milan Ftáčnik]], vtedajší predseda parlamentu [[Richard Sulík]], minister práce, sociálnych vecí a rodiny [[Jozef Mihál]] (obaja SaS) ako aj europoslankyne [[Ulrike Lunacek]] a [[Marije Cornelissenová]].<ref name=trend2011/> „Bratislava si môže hovoriť otvorené mesto aj pre LBGT ľudí,“ uviedla pri príležitosti pochodu jeho organizátorka a hovorkyňa Romana Schlesinger.<ref name=trend2011/> == Ročník 2012 == Medzi sprievodné podujatia patrí aj pridanie sa LGBT komunity k pravidelnej cyklojazde [[Critical Mass]] 25. mája. Ďalšie sprievodné podujatie sa konali počas týždňa 2. júna až 8. júna v KC Dunaj.<ref name=tlacova0305/> Podujatie podporil aj primátor Bratislavy [[Milan Ftáčnik]], 18 veľvyslancov, „desiatky zahraničných ambasád, európski poslanci a poslankyne a desiatky mediálne známych osobností slovenskej kultúry a verejného života“.<ref name=tlacova0305/><ref name="2012ta3" /> Primátor Ftáčnik podujatie vníma ako volanie po dialógu, k podujatiu sa vyjadril: „Nemôžeme sa tváriť, že problém ľudí s inou sexuálnou orientáciou na Slovensku neexistuje. Nemôžeme ho schovávať pod koberec a hovoriť, že je to tabu.“<ref name=stovkypolicajntov/> Hlavné podujatie Dúhového PRIDE Bratislava 2012 bol pochod ulicami Bratislavy [[9. jún]]a. Pochod začal na [[Námestie Slobody (Bratislava)|Námestí slobody]] slávnostným otvorením, ktorého súčasťou boli aj tri symbolické [[svadba|svadby]] kde sa zosobášil ženský, mužský i žensko-mužský pár, „aby tak spoločne upozornili na absenciu legislatívnej úpravy pre LGBT ľudí a zároveň verejne oslávili svoj partnerský zväzok“.<ref name=tlacova0305/><ref name="2012ta3"/> Bezpečnosť na podujatí zabezpečovalo „niekoľko stoviek policajtov poriadkovej, dopravnej a kriminálnej polície.“<ref name=stovkypolicajntov/> Priebeh pochodu bol pokojný, počas symbolickej svadby ho narušila dymovnica hodená do davu, boli zadržaní traja ľudia.<ref name="2012ta3" /> V sobotu [[26. máj]]a sa v Bratislave uskutočnil pochod za tradičné chápanie rodiny, za zachovanie definície manželstva ako zväzku partnerov opačného pohlavia a proti Dúhovému PRIDE.<ref name=2012smeprotipochod/><ref name=2012ta3a/> == Ročník 2013 == 4. ročník podujatia bol venovaný špeciálne ľudským právam trans* Organizácia [[TransFúzia]] „chce takto poukázať na najzávažnejšie porušenia práv ľudí, ktorí sa identifikujú, alebo sú v spoločnosti označovaní ako transrodoví alebo rodovo nekonformní“.<ref name=ajtrans2013/><ref name=webnoviny2013/> V apríli 2013 sa objavili správy, že so 4. ročníkom Dúhového PRIDEu sa nepočíta. Medzi dôvodmi sa uvádzal nedostatok dobrovoľníkov a nízka účasť na podujatí. Organizátorka [[Romana Schlesinger]] dohady poprela a potvrdila, že podujatie sa uskutoční.<ref name="pravda2013">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dúhový pride tento rok nebude | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/278658-duhovy-pride-tento-rok-nebude/ | dátum vydania = 2013-04-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-05-21 | vydavateľ = pravda.sk }}</ref> Neskôr bol stanovený termín na 21. september 2013.<ref name=oznam2013>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dúhový PRIDE otvorí tohtoročnú jeseň farebným sprievodom, po prvýkrát aj s alegorickými vozmi! | url = http://duhovypride.sk/| dátum vydania = 08.05.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.05.2012 | vydavateľ = [[Queer Leaders Forum]] | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Pochod sa uskutočnil o 13:00 na [[Hviezdoslavovo námestie (Bratislava)|Hviezdoslavovom námestí]]. Organizátori očakávali „Do dvetisíc účastníkov“.<ref name=smeocakavaju2013>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Dúhovom pochode očakávajú dvetisíc ľudí, policajtov má byť dosť| url = http://bratislava.sme.sk/c/6941075/na-duhovom-pochode-ocakavaju-dvetisic-ludi-policajtov-ma-byt-dost.html| dátum vydania = 19.09.2013| dátum aktualizácie = 21.09.2013| dátum prístupu = 21.09.2013 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Romana Schlesinger na otázku prečo na pochod pripravujú alegorické vozy odpovedala: „Snažíme sa to robiť príjemne, s hudbou, kultúrou a zároveň upozorňovať. Náš Pride je niečo medzi demonštráciou a zábavou. Nie sme ani v Srbsku, kde sa nesmie konať, ani v Holandsku, kde je oslavou.“<ref name=rozhovorromana2013>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gyarfašová | meno = Soňa | odkaz na autora = | titul = Organizátorka Dúhového pridu: Vzorom je pre nás Španielsko | url = http://www.sme.sk/c/6942444/organizatorka-duhoveho-pridu-vzorom-je-pre-nas-spanielsko.html| dátum vydania = 20.09.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.09.2013 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Dúhový PRIDE dopĺňali sprievodné podujatia konajúce sa od predošlej soboty.<ref name=program2013>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sprievodné podujatia | url = http://duhovypride.sk/program/#sprievodne-podujatia | dátum vydania = 08.05.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.09.2013 | vydavateľ = [[Queer Leaders Forum]] | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120514032314/http://duhovypride.sk/program/#sprievodne-podujatia | dátum archivácie = 2012-05-14 }}</ref> Pochodu sa podľa odhadov médii zúčastnilo niekoľko sto ľudí.<ref name="aktuality2013">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Organizátori sú spokojní: Najúspešnejší ročník Dúhového PRIDE-u | url = http://www.aktuality.sk/clanok/236783/najuspesnejsi-rocnik-duhoveho-pride-u/ | dátum vydania = 2013-09-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-09-23 | vydavateľ = aktuality.sk }}</ref> Zúčastnili sa aj ľudia mimo komunity. Na pochod dohliadali policajti, ktorí zaznamenali len niekoľko ľahších incidentov.<ref name=pravda2013-2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tohtoročný Dúhový pochod bol najúspešnejší, hovoria organizátori | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/293740-duhovy-pride-je-zatial-pokojny-na-situaciu-dohliadaju-stovky-policajtov/| dátum vydania = 21.09.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.09.2013 | vydavateľ = Pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Romana Schlesinger o ročníku vyhlásila: „Hodnotíme ho ako zatiaľ najúspešnejší Pride, aj z hľadiska atmosféry, ale aj kvôli tomu, že sme nemali žiadny bezpečnostný problém.“<ref name=pravda2013/> == Ročník 2014 == V polovici apríla 2014 bolo oznámené, že piaty ročník podujatia sa bude konať 28. júna 2014. „Poď von s rodinou!“ bude mottom, „Miluj blížneho svojho.“ podtitulom podujatia „lásky a tolerancie pre každého“.<ref name=prvevyhlasenie2014>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sprievodné podujatia | url = http://duhovypride.sk/| dátum vydania = 15.04.2014| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.04.2014 | vydavateľ = [[Queer Leaders Forum]] | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Organizátori/ky chcú „ukázať Slovensku, že každá rodina, bez ohľadu na to, koľko má členov, či sú v nej prítomné deti, dve ženy, dvaja muži, alebo len jeden z nich, je hodná ochrany štátu, rešpektu spoločnosti a rovnakého postavenia.“<ref name=prvevyhlasenie2014/> Podujatia sa zúčastnili približne dve tisícky ľudí. Podporu prišla vyjadriť aj [[Verejný ochranca práv (Slovensko)|verejná ochrankyňa práv]] [[Jana Dubovcová]], primátor Bratislavy [[Milan Ftáčnik]] tajomníčka Ministerstva spravodlivosti [[Monika Jankovská]], europoslankyňa [[Ulrike Lunaček]] či spisovateľ [[Michal Hvorecký]].<ref name=pravda2014/> Dubovcová k svojej účasti povedala:„ Prišla som práve preto, že jedna časť spoločnosti ťahá za kratší koniec povrazu a úlohou verejného ochrancu práv je sa stavať na stranu slabších“.<ref name=pravda2014>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krbatová | meno = Lucia | odkaz na autora = | titul = Dúhový pochod podporili aj heterosexuálne rodiny s deťmi | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/322237-pride-predstavi-duhovy-clanok-ustavy/ | dátum vydania = 28.06.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.07.2014 | vydavateľ = [[Perex]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Podujatie podporilo tiež 20 zahraničných veľvyslanectiev na Slovensku ako aj Zastúpenie Európskej komisie.<ref name=pravda2014/> Témou PRIDEu bola aj nedávna [[Situácia LGBT osôb na Slovensku#Definícia manželstva v Ústave|zmena]] [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|ústavy]], ktorá definovala manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou. Z pódia na ňu reagoval nielen homosexuálny pár, ale aj zástupca tradičnej rodiny, slobodná matka a heterosexuálny pár bez formálneho manželského zväzku.<ref name=pravda2014/> Ročník 2014 bol podľa Romany Schlesinger „''jeden z najúspešnejších ročníkov, ak nie najúspešnejší''“.<ref name=pravda2014/> == Ročník 2015: zrušený == Začiatkom júna 2015 organizátori oznámili, že v tomto roku sa PRIDE konať nebude. „Slovenská spoločnosť je stále otrávená nezmyselnou [[Referendum na Slovensku v roku 2015|referendovou kampaňou]]. Chceme, aby bol Pride považovaný za pokojný, príjemný a kultúrny prejav hrdosti v kontraste k potupe, ktorú neustále LGBTI ľudia vo svojom živote zažívajú,“ uviedli organizátori.<ref name=zrusenie>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dúhový pochod sa tento rok v Bratislave konať nebude | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/357363-duhovy-pochod-sa-tento-rok-v-bratislave-konat-nebude/ | dátum vydania = 04.06.2015| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.06.2015 | vydavateľ = [[Perex]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Miesto pochodu sa mali konať iné kampane a akcie.<ref name=zrusenie/> == Ročník 2016 == Šiesty ročník sa uskutočnil 30. júla 2016.<ref name=sme2016>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský Dúhový Pride sme sledovali minútu po minúte | url = http://domov.sme.sk/c/20227298/online-do-ulic-bratislavy-sa-vracia-duhovy-pochod.html | dátum vydania = 2016-07-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-31 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=nko2016>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dugovič | meno = Matej | odkaz na autora = | titul = Žitňanská chce viac práv pre homosexuálov, Smer zostáva chladný, Danko na Pride nechodí | url = https://dennikn.sk/524200/zitnanska-chce-viac-prav-pre-homosexualov-smer-zostava-chladny-danko-na-pride-nechodi/ | dátum vydania = 2016-07-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-29 | vydavateľ = [[N Press]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Témou ročníka bola iniciatíva Životné partnerstvo, ktorá má za cieľ podporu verejnosti právnemu uznaniu zväzkov osôb rovnakého pohlavia a ich rodín.<ref name=tasr2016/><ref name="2018dennikn-vacsi"/> Pochod organizovali: [[Queer Leaders Forum]] a [[Iniciatíva Inakosť]] a [[Nomantinels]].<ref name=sme2016/> Podľa médií sa na pochode zúčastnili „''zhruba dve tisícky ľudí''“ (TASR)<ref name=tasr2016>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Účastníci Dúhového Pride prešli centrom Bratislavy bez incidentov | url = http://www.teraz.sk/slovensko/sr-bratislava-duhovy-pride-kotlbovci/209457-clanok.html | dátum vydania = 2016-07-30 | dátum aktualizácie = 2016-07-30 | dátum prístupu = 2016-07-31 | vydavateľ = TASR | miesto = | jazyk = }}</ref> „''dvetisíc ľudí''“ ([[Denník N]])<ref name=nkopo2016>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dugovič | meno = Matej | odkaz na autora = | titul = Dúhový pochod bol bez konfliktov, kotlebovci sa k nemu nedostali (+video) | url = https://dennikn.sk/524820/duhovy-pochod-bol-bez-konfliktov-kotlebovci-sa-k-nemu-nedostali/ | dátum vydania = 2016-07-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-31 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> či „''asi tisícka''“([[SME]]).<ref name=sme2016pozrite>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jakubčo | meno = Jozef | odkaz na autora = | titul = Pozrite si ako vyzeral Dúhový pochod Bratislavou | url = http://domov.sme.sk/c/20227463/pozrite-si-ako-vyzeral-duhovy-pochod.html | dátum vydania = 2016-07-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-31 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref> Dúhový PRIDE sa začal na [[Hviezdoslavovo námestie (Bratislava)|Hviezdoslavovom námestí]] otvorením a príhovormi.<ref name=sme2016/> Neskôr pochod prešiel z [[Hviezdoslavovo námestie (Bratislava)|Hviezdoslavovho námestie]] cez [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábrežie]], [[Štúrova ulica (Bratislava)|Štúrovu]] a [[Gorkého ulica (Bratislava)|Gorkého ulicu]] späť na Hviezdoslavovo námestie.<ref name=tasr2016/> Po popoludňajšom koncerte sa večer uskutočnila afterparty.<ref name=sme2016/> Z politických a verejných predstaviteľov sa pochodu zúčastnila Jana Dubovcová, europoslankyňa [[Monika Flašíková-Beňová]] (Smer-SD) a poslanec [[Martin Poliačik]] (SaS). Poslanec Poliačik na pochode (podľa TASR) prisľúbil, že „''jeho opozičná strana SaS predloží v parlamente ešte do konca roku legislatívne návrhy, ktoré by riešili niektoré otázky LGBTI komunity''“.<ref name=tasr2016/> Nevyskytol sa žiadny mimoriadny incident, na Dúhový PRIDE dozeralo spolu 500 policajtov, mestských a štátnych, vrátane príslušníkov [[Letka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky|Letky Ministerstva vnútra]].<ref name=tasr2016/> Premiér [[Robert Fico]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) sa k pochodu nevyjadril. Predseda [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a parlamentu [[Andrej Danko]] podľa tlačového odboru strany „''nie je z tých politikov, ktorí by chodili na dúhové pochody''“.<ref name=nko2016/> [[Richard Sulík]] ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) sa síce pochodu nezúčastní, ale jeho konanie podporil: „''Človek si nevyberie, či je, alebo nie je homosexuál. Náš štát stále hádže homosexuálom pod nohy polená. Demonštrujú za svoje práva, s čím súhlasím,''“<ref name=nko2016/> Deň pred pochodom podporila LGBTI komunitu ministerka spravodlivosti [[Lucia Žitňanská]] ([[MOST – HÍD]]). Primátor Bratislavy, [[Ivo Nesrovnal]] k pochodu vyhlásil: „''Verím, že si túto cnosť my, Bratislavčania, dokážeme zachovať aj do budúcnosti. Každý má právo vyjadriť svoj názor, preto takéto prejavy demokracie a slobody podporujem.''“<ref name=nko2016/> Svoju účasť ohlásila [[Verejný ochranca práv (Slovensko)|verejná ochrankyňa práv]] [[Jana Dubovcová]], ktorá na svoj úrad vyvesila dúhovú zástavu.<ref name=nko2016/> Ako protiakciu [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] organizovala „Protest proti pochodu úchylákov v Bratislave“.<ref name=nko2016/> Predstaviteľ ĽSNS Marián Mišún tvrdil, že protest prívržencov strany z [[Bratislava hlavná stanica|hlavnej stanice]] smerom k Dúhovému PRIDE nepotreboval ohlásenie ani povolenie pretože nebol organizovaným protestom, ale akciou na zbieranie podpisov na referendum za vystúpenie z EÚ. Neskôr však akciu označil za „''protest proti pochodu úchylákov a homosexuálov''“.<ref name=tasr2016/> Akcie sa zúčastnilo „''niekoľko desiatok ľudí''“.<ref name=tasr2016/> Pred budovou [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] sa konala akcia ''Hrdí na rodinu''<ref name=nkopo2016/>. Piateho ročníka sa zučastnilo približne 150 ľudí.<ref name=2016pravda/> Zhromaždenie podporil [[Anton Chromík]] z [[Aliancia za rodinu|Aliancie za rodinu]], ktorý patrí medzi organizátorov podujatia. Akciu podporil aj [[Jozef Mikloško]].<ref name=2016webonviny/> == Ročník 2017 == Siedmy ročník podujatia sa uskutočnil 19. augusta 2017. Headlinerom tohto ročníka na Hviezdoslavovom námestí je skupina [[Puding pani Elvisovej]].<ref name=pride2017/> Nad podujatím vzala záštitu podpredsedníčka parlamentu [[Lucia Ďuriš Nicholsonová]] ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]). Sľúbila, že v parlamente opäť predloží návrh na legislatívu umožňujúcu registrované partnerstvá.<ref name=2017nko/> Podľa odhadov Denníka N prišli na podujatie napriek mrholeniu 2 až 3 tisícky ľudí. Ombudsmanka [[Mária Patakyová]] zožala najväčší potlesk. Vo svojom prejave vyjadrila okrem iného, že ''„Slovenská republika je v situácii, keď nerešpektuje práva párov rovnakého pohlavia.“''<ref name=2017nko/> Na otázku prečo podporila PRIDE Patakyová odpovedala: ''„Prehliadanie faktickej existencie párov rovnakého pohlavia nezodpovedá interpretáciám európskeho dohovoru v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. To je základ, pre ktorý som to bez ohľadu na vnútorné pnutie, ktoré pociťujem, aj s ohľadom na reakciu väčšinovej spoločnosti, považovala za svoju povinnosť. Chcela som na to upozorniť slovenskú spoločnosť.“''<ref name=2017nkorozhovor/> Pri príležitosti PRIDEu verejná ochrankyňa práv na svojom úrade zavesila [[dúhová vlajka|dúhovú vlajku]] za čo bola kritizovaná predstaviteľmi SNS.<ref name=2017tasr/> Vlajku odmietla zvesiť pred ukončením PRIDEu, tak ako to bolo naplánované.<ref name=2017nkorozhovor/> V rovnaký deň sa konala aj akcia Hrdí na rodinu.<ref name=2017tasr/> == Ročník 2018 == 14. júla 2018 sa konal 8. ročník podujatia. Verejná ochrankyňa práv Patakyová PRIDE opäť podporí. Podľa organizátorov na podujatie prispelo aj mesto Bratislava, [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstvo kultúry]] aj [[Bratislavský samosprávny kraj]].<ref name="2018denniknvyzval"/> Podľa Martina Macka nemá podujatie politické ciele: „''Dávame len priestor rôznych iniciatívam, aby vyjadrili svoje postoje. Naším hlavným cieľom je zviditeľnenie tejto komunity a upozornenie na jej problémy.''“<ref name="2018denniknvyzval"/> Témou 8. ročníka bol odchod LGBTI ľudí zo Slovenska do zahraničia, pretože na Slovensku sa im žije horšie ako v iných krajinách EÚ.<ref name="2018denniknvyzval"/> Z niekoľko tisícového rozpočtu ide najväčšia položka na súkromnú bezpečnostnú službu. Hlavná organizátorka Diana Pruchnerovičová uviedla „''Je mojím cieľom, aby sme už ochranku o pár rokov nepotrebovali. Chceli by sme sa priblížiť k tomu, ako je to inde v Európe. Snažíme sa to nejako vymyslieť, aby sme už nepotrebovali kontrolované vstupy''“.<ref name="2018dennikn-vacsi"/> Podujatia sa zúčastnilo približne 4000 ľudí.<ref name="dennikn-bolo-asi-4000"/> Webnoviny, citujúc organizátorov uviedli „''viac ako 5 000 účastníkov''“.<ref name="tisicky"/> Podujatie finančne podporilo [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstvo kultúry SR]] cez dotačný program Kultúra znevýhodnených skupín na rok 2018, [[Bratislavský samosprávny kraj]], mesto Bratislava, veľvyslanectvá [[Spojené štáty americké|Spojených štátov]] a [[Kanada|Kanady]] a niekoľko spoločností.<ref name="tisicky"/> Nplánoval ho podporiť ani jeden z kandidátov na primátora. Pred podujatím sa tiež objavili plagáty antikampane.<ref name="plagat"/> == Ročník 2019 == V máji 2019 ministerka kultúry [[Ľubica Laššáková]] zamietla grantovú podporu pre LGBTI organizácie a projekty napriek pozitívnym hodnoteniam hodnotiacej komisie. Pre Dúhový pochod bola doporučená grantová podpora 19 tisíc eur.<ref name="dennikn-ministerka-kultury-zastavila-vsetky"/> Podujatie sa uskutočnilo [[20. júla]] [[2019]].<ref name="citylife-duhovy-pride-2019"/> Zúčastnilo sa ho podľa odhadov 10 tisíc ľudí. Súbežne s ním sa konal aj pochod [[Hrdí na rodinu]]. Pochod LGBT podporilo 35 veľvyslanectiev akreditovaných na Slovensku, ktoré vydali tiež spoločné vyhlásenie. Diplomati Slovensko kritizovali, čím zasahovali do vnútorných záležitostí krajiny, ktorá pritom v danej oblasti neporušuje žiaden medzinárodný záväzok či ľudskoprávnu chartu.<ref name="korcok"/> K ich krokom sa kriticky vyjadril slovenský veľvyslanec v USA a bývalý štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky [[Ivan Korčok]], ktorý polemizoval, či takéto konanie nie je zásahom do vnútornej politiky Slovenskej republiky, ktorý by bol na ministerskej úrovni neprípustný.<ref name="korcok"/> == Ročník 2020 == Desiaty ročník festivalu sa mal uskutočniť 25. júla 2020 v Bratislave.<ref name="visitbratislava-2020"/> Nakoniec sa uskutočnil online.<ref name="queerslovakia-duhovy-pride-bratislava-2020"/><ref name="rainbow-heart-duhovy-pride-bratislava-2020"/> == Ročník 2021 == Kvôli pandemickej situácii nebol v roku 2021 pochod mestom, avšak program festivalu trval takmer mesiac. Náhradou pochodu bol stream vysielaný 24. júla. V ten istý deň sa uskutočnila aj oficiálna afterparty.<ref name="queerslovakia-duhovy-jul-v-bratislave-pozrite-si-co"/> == Ročník 2022 == Pochod mestom pre ročník 2022 sa uskutočnil po dvoch rokoch 23. júla.<ref name="pravda-duhovy-pride-2022"/><ref name="webnoviny-duhovy-pride-2022"/> Sprievod začal na [[Hviezdoslavovo námestie (Bratislava)|Hviezdoslavovom námestí]] a pokračoval ulicami [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starého Mesta]].<ref name="webnoviny-duhovy-pride-2022"/> [[Mária Kolíková]], ministerka spravodlivosti ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) pri sprievode vyhlásila, že „cíti bolesť a utrpenie“ lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí na Slovensku.<ref name="pravda-duhovy-pride-2022"/> „Nedajte sa odradiť v túžbe žiť slobodne a dôstojne,“ na sociálnu sieť napísala prezidentka [[Zuzana Čaputová]].<ref name="pravda-duhovy-pride-2022"/> Podľa odhadov sa na Dúhovom pochode zúčastnilo „zhruba štyritisíc návštevníkov“.<ref name="pravda-duhovy-pride-2022"/> Hudobný program bol prvý krát rozdelený na dva pódiá, na jednom z nich prebiehal program pre deti.<ref name="sme-2022"/> Plánované boli aj sprievodné podujatia a afterparty.<ref name="queerslovakia-2022"/> Na Hviezdoslavovo námestie prišlo „vyše desaťtisíc ľudí“.<ref name="dennikn-nepriestrelna-vlajka-a-hrdost"/> == Ročník 2023 == V roku 2023 sa hlavné podujatie konalo 22. júla 2023 na [[Námestie slobody (Bratislava)|Námestí slobody]].<ref name="queerslovakia-duhovy-pride-bratislava-2023"/> Ročník reflektuje [[Teroristický útok v Bratislave 12. októbra 2022|teroristický útok na Tepláreň]] a jeho heslom je „hrdí a nezničiteľní“. Novým symbolom je tiež dúhová vlajka, ktorá je „nepriestrelná, odolná proti prerezaniu a ohňovzdorná“. Vyrobená je zo špeciálneho materiálu twaron z ktorého sa robia aj neprestrieľné vesty a vlajka opäť odkazuje na Tepláreň.<ref name="dennikn-nepriestrelna-vlajka-a-hrdost"/> Rovnako má festival po prvýkrát aj oficiálne tváre. Sú nimi: trans aktivistka [[Charlotte Srnčík]], [[Radka Trokšiarová]], ktorá prežila útok na Tepláreň a hudobníci [[Vojtik]] a [[ERØ]]. Podľa [[Martin Macko|Martina Macka]] z [[Iniciatíva Inakosť|Iniciatívy Inakosť]] „Hlavnou ambíciou sobotňajšieho pochodu je podporiť coming-out a viditeľnosť LGBTI+ ľudí na Slovensku. Výskumy dlhodobo podporujú fakt, že ľudia, ktorí osobne poznajú niekoho z LGBTI+ komunity medzi svojimi priateľmi, rodinou, na pracovisku, v škole a podobne, majú aj akceptujúcejší postoj k LGBTI+ ľuďom a ich právam vo všeobecnosti.“<ref name="dennikn-nepriestrelna-vlajka-a-hrdost"/> [[Roman Samotný]], majiteľ Teplárne, hovoril o tom ako stratil vzťah ku [[Vlajka Slovenska|slovenskej vlajke]], lebo ňou mávajú tí, ktorí ich vyháňajú z vlasti. „Preto tu dnes stojím so slovenskou vlajkou, pretože aj my sme súčasťou slovenského národa. Som presvedčený, že slovenská vlajka rovnako bude symbolom rôznorodosti, pestrosti, rešpektu, vzájomnej úcty, úcty k faktom a vede. Verím, že sa nám spoločne podarí naplniť slovenskú vlajku práve tou láskou, o ktorej hovoríme,“ uviedol.<ref name="dennikn-aky-bol-pride-pre-radku"/> Nad festivalom prevzali záštitu ministerky spravodlivosti [[Jana Dubovcová]] a kultúry [[Silvia Hroncová]].<ref name="hnonline-v-bratislave-2023"/> Ministerka Dubovcová z pódia uviedla „Vy sa domáhate iba troch základných ľudských práv, ktoré uznávajú všetky krajiny v Európskej únii, ale aj Slovenská republika. Je to právo na rovnaké zaobchádzanie, právo na založenie rodiny a rodinný život, je to právo na rešpektovanie súkromného života, právo na dôstojnosť.“<ref name="pravda-moj-33-rocny-boj"/><ref name="dennikn-aky-bol-pride-pre-radku"/> Dúhová vlajka bola vyvesená aj na prezidentskom paláci a prezidentka [[Zuzana Čaputová]] účastníkom poslal odkaz cez sociálne médiá.<ref name="pravda-moj-33-rocny-boj"/><ref name="dennikn-aky-bol-pride-pre-radku"/> Medzi iným uviedla: „Hovoriť o rešpekte k ľuďom, ktorí sa ničím neprevinili, len sú odlišní, je pre mňa ako vysvetľovať, prečo je potrebné dýchať. Ale chápem, že nie všetci to vnímajú rovnako.“<ref name="pravda-moj-33-rocny-boj"/> Na festivale však organizátori nedali priestor kandidujúcim v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|nadchádzajúcich septembrových parlamentných voľbách]].<ref name="hnonline-v-bratislave-2023"/> Sobotného programu sa zúčastnilo „odhadom vyše šesť tisíc ľudí“<ref name="pravda-moj-33-rocny-boj"/> prípade podľa organizátorov „okolo 15-tisíc“ a odhadom Mestskej polície „možno na polovicu“.<ref name="dennikn-aky-bol-pride-pre-radku"/> Do festivalu sa zapojila aj [[Slovenská národná galéria]]: vizuálny umelec Kristián Németh prezentuje projekt ''The Time Is Now'' reflektujúci postavenie LGBTQ ĺudí na Slovensku. Ďalším projektom je „nenápadný pamätník“ pre [[Juraj Vankulič|Juraja Vankuliča]] a [[Matúš Horváth|Matúša Horvátha]]. „Kvapka na jednom z okien Premostenia je symbolickou slzou vyplakanou za zmarené životy.“<ref name="pravda-slovenska-narodna-galeria-sa-zapojila"/> Sprievodné podujatia trvali mesiiac.<ref name="sme-bal-sa"/> Afterparty sa konala v Refinery Gallery.<ref name="dennikn-aky-bol-pride-pre-radku"/> == Ročník 2024 == 14. ročník podujatie je naplánovaný na 20. júla 2024.<ref name="sita-2024"/> na [[Námestie slobody (Bratislava)|Námestí slobody]]. Témou ročníka je: „Aj kvír kultúra je slovenská kultúra.“<ref name="dennikn-aj-kvir-kultura-je-slovenska-kultura"/> Podľa kurátorky [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]], Alexandry Tamasovej: ''„Často sa stretávame s predsudkami, že LGBTI+ ľudia nie sú súčasťou našej kultúry, no opak je pravdou. LGBTI+ ľudia na Slovensku odjakživa žili, tvorili a zachytávali svoje životné príbehy v najrôznejších umeleckých podobách, aj keď ešte neexistovali pojmy, ktoré používame dnes.“''<ref name="sita-2024"/> Nad podujatím prijali záštitu predseda [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]] [[Juraj Droba]], primátor Bratislavy [[Matúš Vallo]] a starosta [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starého Mesta]] [[Matej Vagač]].<ref name="dennikn-aj-kvir-kultura-je-slovenska-kultura"/> ''„Okrem nich sa účastníčkam a účastníkom prihovoria diplomat [[Metod Špaček]], zástupcovia Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí či zástupcovia Otvorenej kultúry“'', uvádza riaditeľka podujatia Jana Mičeková.<ref name="dennikn-aj-kvir-kultura-je-slovenska-kultura"/> Tri dni pred začiatkom podujatia v roku 2024 [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národná kriminálna agentúra]] oznámila, že odhalila skupinu, v rámci ktorej zaznamenala komunikáciu o plánovaní teroristického útoku na účastníkov podujatia. Počty zadržaných ani ďalšie informácie o podozrivých slovenská polícia neoznámila. Polícia vo vyhlásení napísala, že v prípade spolupracovali policajné zbory z viacerých európskych krajín a takisto zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]], a to v rámci [[Europol|Europolu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NAKA odhalila nebezpečnú skupinu. Plánovala teroristický útok na Dúhovom Pride | url = https://www.aktuality.sk/clanok/8tM8RRq/naka-odhalila-nebezpecnu-skupinu-planovala-teroristicky-utok-na-duhovom-pride/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2024-07-18 | dátum prístupu = 2024-07-19 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> Podujatie sa tak uskutoční za „pomerne prísnych“ bezpečnostných pravidiel a bude poznačené aj novým zákonom, tzv. Lex atentát, ktorý bol schválený po [[Atentát na Roberta Fica|pokuse o atentát na Roberta Fica]]. Trasa pripravovaného pochodu je rovnako ako predošlý rok utajovaná, rovnako ako aj čas pochodu a časový rozpis účinkujúcich. Kvôli Lex atentát nie je možné trasu pochodu viesť pred [[Grasalkovičov palác|Prezidentským palácom]] či [[Letný arcibiskupský palác|Úradom vlády]].<ref name="dennikn-aj-kvir-kultura-je-slovenska-kultura"/> == Referencie == {{Referencie|2|refs= <ref name="queerslovakia-2022">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Samotný | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Už je známy termín Dúhového PRIDE Bratislava 2022, tento raz bude aj dúhový sprievod mestom | url = https://queerslovakia.sk/fresky/uz-je-znamy-termin-duhoveho-pride-bratislava-2022/ | vydavateľ = queerslovakia.sk | dátum vydania = 2022-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="queerslovakia-duhovy-jul-v-bratislave-pozrite-si-co">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Samotný | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Dúhový júl v Bratislave: Pozrite si, čo všetko sa chystá v rámci festivalu Dúhový PRIDE Bratislava 2021 | url = https://queerslovakia.sk/text/komunita/duhovy-jul-v-bratislave-v-ramci-festivalu-duhovy-pride-bratislava-2021/ | vydavateľ = queerslovakia.sk | dátum vydania = 2021-07-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name=2010fintimes>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nicholson | meno = Tom | odkaz na autora = Tom Nicholson | titul = Violence at Gay Pride in Slovakia | url = http://www.sme.sk/c/5388415/kalinak-je-spokojny-s-vykonom-policie-na-duhovom-pochode.html| dátum vydania = 24.05.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.06.2014 | vydavateľ = [[Financial Times]] | miesto = | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name=2012smeprotipochod>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fidlušová| meno = Viera| titul = Aktivisti budú pochodovať za tradičnú rodinu a proti homosexualite| url = http://bratislava.sme.sk/c/6387566/aktivisti-budu-pochodovat-za-tradicnu-rodinu-a-proti-homosexualite.html | dátum vydania = 23.5.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.5.2012 | vydavateľ = [[Denník SME]]}}</ref> <ref name=2012ta3a>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boh vás môže uzdraviť, odkázali dnes v Bratislave demonštranti homosexuálom | url = http://www.ta3.com/clanok/15409/boh-vas-moze-uzdravit-odkazali-dnes-v-bratislave-demonstranti-homosexualom.html | dátum vydania = 2012-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-06-10 | vydavateľ = [[TA3]] | url archívu = https://web.archive.org/web/20120530015127/http://www.ta3.com/clanok/15409/boh-vas-moze-uzdravit-odkazali-dnes-v-bratislave-demonstranti-homosexualom.html | dátum archivácie = 2012-05-30 }}</ref> <ref name="2012ta3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Bratislave sa uskutočnil Dúhový pride za práva LGBT | url = http://www.ta3.com/clanok/1000456/v-bratislave-sa-uskutocnil-duhovy-pride-za-prava-lgbt-ludi.html | dátum vydania = 2012-06-09 | dátum aktualizácie = 2012-06-09 | dátum prístupu = 2012-06-10 | vydavateľ = [[TA3]] | url archívu = https://web.archive.org/web/20120613175248/http://www.ta3.com/clanok/1000456/v-bratislave-sa-uskutocnil-duhovy-pride-za-prava-lgbt-ludi.html | dátum archivácie = 2012-06-13 }}</ref> <ref name=opride>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čo je PRIDE ? | url = http://duhovypride.sk/o-pride | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 05.05.2012 | vydavateľ = [[Queer Leaders Forum]] | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20120414235458/http://duhovypride.sk/o-pride | dátum archivácie = 2012-04-14 }}</ref> <ref name=stoplisme2010>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kern| meno = Miroslav| odkaz na autora = | titul = Dúhový pochod stopli extrémisti | url = http://www.sme.sk/c/5387434/duhovy-pochod-stopli-extremisti.html| dátum vydania = 22.5.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2012 | vydavateľ = [[Denník SME]] | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref> <ref name=stoplisme2010-2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kaliňák je spokojný s výkonom polície na Dúhovom pochode | url = http://www.sme.sk/c/5388415/kalinak-je-spokojny-s-vykonom-policie-na-duhovom-pochode.html| dátum vydania = 23.05.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2012 | vydavateľ = [[Denník SME]] | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name=trend2011>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bratislavou prešiel pokojný dúhový sprievod homosexuálov | url = http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/bratislavou-presiel-pokojny-duhovy-sprievod-homosexualov.html | dátum vydania = 04.06.2011 | dátum aktualizácie = 04.06.2011 | dátum prístupu = 20.06.2014 | vydavateľ = trend.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110813213333/http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/bratislavou-presiel-pokojny-duhovy-sprievod-homosexualov.html | dátum archivácie = 2011-08-13 }}</ref> <ref name=tlacova0305>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tlačová správa - Dúhový PRIDE Bratislava - 3. máj | url = http://www.scribd.com/doc/92218567/Tlačova-sprava-Duhový-PRIDE-Bratislava-3-maj| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2012 | vydavateľ = [[Queer Leaders Forum]] | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }}</ref> <ref name=stovkypolicajntov>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na Dúhový Pride budú dohliadať stovky policajtov| url = http://www.sme.sk/c/6408687/na-duhovy-pride-budu-dohliadat-stovky-policajtov.html | dátum vydania = 7.6.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 7.6.2012 | vydavateľ = [[Denník SME]]}}</ref> <ref name=ajtrans2013>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dúhový PRIDE je aj o ľudských právach trans* ľudí | url = http://duhovypride.sk/| dátum vydania = 29.07.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.09.2013 | vydavateľ = [[Queer Leaders Forum]] | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=webnoviny2013>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dúhový PRIDE sa ponesie aj pod vlajkou transrodových osôb | url = http://www.webnoviny.sk/slovensko/duhovy-pride-sa-ponesie-aj-pod-vlajkou/730456-clanok.html| dátum vydania = 14.09.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.09.2013 | vydavateľ = webnoviny.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name=faq>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Otázky a odpovede | url = http://duhovypride.sk/sk/otazky-a-odpovede | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 05.05.2012 | vydavateľ = [[Queer Leaders Forum]] | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20120423224044/http://duhovypride.sk/sk/otazky-a-odpovede | dátum archivácie = 2012-04-23 }}</ref> <ref name=2016pravda>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kotlebovci sa k Pridu nedostali. Rodičia s deťmi vytvorili sprievod Hrdých na rodinu | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/400598-kotlebovci-protestuju-proti-duhovemu-pridu-v-bratislave/ | dátum vydania = 2016-07-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-02-21 | vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name=2016webonviny>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obrazom: Rodičia s deťmi vytvorili sprievod Hrdých na rodinu | url = http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1089141-obrazom-rodicia-s-detmi-vytvorili-sprievod-hrdych-na-rodinu/ | dátum vydania = 2016-07-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-02-21 | vydavateľ = webnoviny.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name=pride2017>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = DÚHOVÝ PRIDE BRATISLAVA JE O VIDITEĽNOSTI LGBTI ĽUDÍ. PODPORILI HO AJ OSOBNOSTI Z UMENIA | url = https://duhovypride.sk/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-08-18 | vydavateľ = Dúhový PRIDE Bratislava | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name=2017nko>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gehrerová | meno = Ria | odkaz na autora = | titul = Na Dúhový pochod prišli tisíce ľudí, potlesk zožala najmä ombudsmanka, ktorá sa nezľakla SNS (+fotogaléria) | url = https://dennikn.sk/857286/na-duhovy-pochod-prisli-tisice-ludi-potlesk-zozala-najma-ombudsmanka-ktora-sa-nezlakla-sns-fotogaleria/ | dátum vydania = 2017-08-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-08-28 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name=2017nkorozhovor>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gehrerová | meno = Ria | odkaz na autora = | titul = Ombudsmanka: Nečakala som, že v roku 2017 ešte môže dúhová vlajka vzbudiť také kontroverzie | url = https://dennikn.sk/857233/ombudsmanka-necakala-som-ze-v-roku-2017-este-moze-duhova-vlajka-vzbudit-take-kontroverzie/ | dátum vydania = 2017-08-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-08-28 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name=2017tasr>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gehrerová | meno = Ria | odkaz na autora = | titul = Bratislavu dnes čakajú pochody za práva LGBI a na podporu rodiny | url = http://www.teraz.sk/regiony/bratislavu-dnes-cakaju-pochody-za-prava/276101-clanok.html | dátum vydania = 2017-08-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-08-28 | vydavateľ = TASR | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="2018denniknvyzval">{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Hrnko vyzval ombudsmanku, aby ignorovala Dúhový pochod. Pripomína, že ju zvolili aj hlasmi SNS | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1167393/hrnko-vyzval-ombudsmanku-aby-ignorovala-duhovy-pochod-pripomina-ze-ju-zvolili-aj-hlasmi-sns/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-30 | dátum prístupu = 2018-06-30 }}</ref> <ref name="2018dennikn-vacsi">{{Citácia periodika | priezvisko = Gehrerová | meno = Ria | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Barcíková | meno2 = Michaela | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Slovenský Pride je z roka na rok väčší, stále je však viac protestom než oslavou | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1178231/slovensky-pride-je-z-roka-na-rok-vacsi-stale-je-vsak-viac-protestom-nez-oslavou/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-07-12 | dátum prístupu = 2018-07-18 }}</ref> <ref name="dennikn-bolo-asi-4000">{{Citácia periodika | priezvisko = Gehrerová | meno = Ria | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Barcíková | meno2 = Michaela | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Na bratislavskom Pride bolo asi štyritisíc ľudí, neďaleko od nich bolo zhromaždenie Hrdí na rodinu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1179789/na-bratislavskom-pride-bolo-asi-styritisic-ludi-nedaleko-od-nich-sa-zisli-konzervativci/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-07-14 | dátum prístupu = 2018-07-18 }}</ref> <ref name="tisicky">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dúhový PRIDE Bratislava: Tisícky účastníkov zaplnili Hviezdoslavovo námestie, vystúpila aj Patakyová (video) | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/duhovy-pride-bratislava-osmy-rocnik-upozorni-na-odchody-zo-slovenska-vystupi-aj-patakyova/ | issn = | vydavateľ = SITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-07-14 | dátum prístupu = 2018-07-18}}</ref> <ref name="plagat">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Denník N | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1179233/plagat-ktory-vyhana-homosov-upozornil-na-volbu-primatora-pride-ucastou-nepodpori-ani-jeden-kandidat/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-07-13 | dátum prístupu = 2018-09-11 }}</ref> <ref name="citylife-duhovy-pride-2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dúhový Pride 2019 | url = https://www.citylife.sk/festival/duhovy-pride-bratislava | vydavateľ = citylife.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="dennikn-ministerka-kultury-zastavila-vsetky">{{Citácia periodika | priezvisko = Gehrerová | meno = Ria | autor = | odkaz na autora = | titul = Ministerka kultúry zastavila všetky granty pre LGBTI organizácie napriek odporúčaniam komisie | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1469435/ministerka-kultury-zastavila-vsetky-granty-pre-lgbti-organizacie-napriek-odporucaniam-komisie/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-16 | dátum prístupu = 2019-07-05 }}</ref> <ref name="korcok">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hanus | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Krátke správy redakcie | url = https://www.postoj.sk/kratke-spravy-redakcie | dátum vydania = 24.7.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-29 | vydavateľ = [[Konzervatívny denník Postoj]] | miesto = | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20190729072551/https://www.postoj.sk/kratke-spravy-redakcie | dátum archivácie = 2019-07-29 }}</ref> <ref name="visitbratislava-2020">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dúhový PRIDE Bratislava 2020 | url = https://www.visitbratislava.com/sk/podujatia/duhovy-pride-bratislava-2020/ | vydavateľ = visitbratislava.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="queerslovakia-duhovy-pride-bratislava-2020">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dúhový PRIDE Bratislava 2020 | url = https://queerslovakia.sk/events/duhovy-pride-bratislava-2020/ | vydavateľ = queerslovakia.sk | dátum vydania = 2020-06-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="rainbow-heart-duhovy-pride-bratislava-2020">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dúhový PRIDE Bratislava 2020 | url = https://www.rainbow-heart.sk/lgbt-akce/duhovy-pride-bratislava-2020/ | vydavateľ = rainbow-heart.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="pravda-duhovy-pride-2022">{{Citácia periodika | priezvisko = Madro | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Dúhový PRIDE 2022. Na Slovensku sa stále riešia ľudské práva menšín | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/634713-bratislava-bola-opat-duhova-pride-podporilo-v-uliciach-niekolko-tisic-ludi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-23 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> <ref name="webnoviny-duhovy-pride-2022">{{Citácia periodika | priezvisko = Žáková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = Dúhový Pride 2022 v Bratislave (foto+video) | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/duhovy-pride-2022-v-bratislave-fotovideo/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-23 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> <ref name="sme-2022">{{Citácia periodika | priezvisko = Vančo | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Chcú nielen toleranciu, ale aj rešpekt. Dúhový Pride sa do Bratislavy vrátil odvážnejší | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22968126/duhovy-pride-bratislava.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-23 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> <ref name="queerslovakia-duhovy-pride-bratislava-2023">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Samotný | meno = Roman | autor = Roman Samotný | odkaz na autora = | titul = Dúhový Pride Bratislava 2023: Už je známy termín podujatia | url = https://queerslovakia.sk/fresky/duhovy-pride-bratislava-2023-uz-je-znamy-termin-podujatia/ | vydavateľ = queerslovakia.sk | dátum vydania = 2023-02-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="dennikn-nepriestrelna-vlajka-a-hrdost">{{Citácia periodika | priezvisko = Chrastová | meno = Dominika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Zdút | meno2 = Matúš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Nepriestrelná vlajka a hrdosť. Sobotňajší Pride pred úradom vlády reaguje na teroristický útok pred Teplárňou | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3472265/nepriestrelna-vlajka-a-hrdost-sobotnajsi-pride-pred-uradom-vlady-reaguje-na-teroristicky-utok-pred-teplarnou | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-20 | dátum prístupu = 2023-07-21 }}</ref> <ref name="hnonline-v-bratislave-2023">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V Bratislave bude opäť Dúhový Pride. Jeho symbolom je nezničiteľná vlajka | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/96093538-v-bratislave-bude-opaet-duhovy-pride-jeho-symbolom-je-neznicitelna-vlajka | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-12 | dátum prístupu = 2023-07-21 }}</ref> <ref name="pravda-slovenska-narodna-galeria-sa-zapojila">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Slovenská národná galéria sa zapojila do podujatia Dúhový Pride Bratislava | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/672561-galeria-sa-zapojila-do-podujatia-duhovy-pride-bratislava/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2023-07-21 }}</ref> <ref name="sme-bal-sa">{{Citácia periodika | priezvisko = Hajčáková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | titul = Bál sa úškrnov, na pódiu sa policajt odhodlal ku coming outu. Z Pridu je festival v centre Bratislavy | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23196926/duhovy-pride-bratislava-lgbti-komunita.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-22 | dátum prístupu = 2023-07-24 }}</ref> <ref name="pravda-moj-33-rocny-boj">{{Citácia periodika | priezvisko = Mogilevskaia | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | titul = Môj 33-ročný boj so strachom sa skončil. Láska je odvaha, zneli silné slová z pódia. Na Dúhovom pride sa zúčastnili tisíce ľudí | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/675531-duhove-vlajky-ochladenie-vo-fontane-a-silne-slova-s-podia-na-duhovom-pride-sa-zucastnili-tisice-ludi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-22 | dátum prístupu = 2023-07-24 }}</ref> <ref name="dennikn-aky-bol-pride-pre-radku">{{Citácia periodika | priezvisko = Zdút | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Aký bol Pride pre Radku z Teplárne. Ľudí zasiahol coming-out policajta aj vyznanie rodičov transrodovej dcéry (+ fotogaléria) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3487647/aky-bol-pride-pre-radku-z-teplarne-ludi-zasiahol-coming-out-policajta-aj-vyznanie-rodicov-transrodovej-dcery-fotogaleria/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-22 | dátum prístupu = 2023-07-24 }}</ref> <ref name="sita-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V Bratislave sa opäť uskutoční Dúhový Pride, jeho témou bude slovenská kultúra | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/v-bratislave-sa-opat-uskutocni-duhovy-pride-jeho-temou-bude-slovenska-kultura/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-25 | dátum prístupu = 2024-07-19 }}</ref> <ref name="dennikn-aj-kvir-kultura-je-slovenska-kultura">{{Citácia periodika | priezvisko = Chrastová | meno = Dominika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Zdút | meno2 = Matúš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Aj kvír kultúra je slovenská kultúra. Sobotňajší Pride v Bratislave ovplyvní hrozba útoku aj lex atentát | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4100568/aj-kvir-kultura-je-slovenska-kultura-pride-v-bratislave-ovplyvni-lex-atentat-trasu-pochodu-museli-zmenit/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-07-18 | dátum prístupu = 2024-07-19 }}</ref> }} == Pozri aj == * [[PRIDE Košice]] * [[Situácia LGBT osôb na Slovensku]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Dúhový Pride Bratislava}} == Externé odkazy == * [http://duhovypride.sk/ Webová stránka Dúhového PRIDE Bratislava] * [http://www.scribd.com/doc/92218567/Tlačova-sprava-Duhový-PRIDE-Bratislava-3-maj Tlačová správa o Dúhovom PRIDE Bratislava 2012] {{Súradnice|48.149126|17.108513|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:LGBT na Slovensku]] [[Kategória:Festivaly na Slovensku]] [[Kategória:Udalosti v Bratislave]] [[Kategória:Pride podujatia]] [[Kategória:Demonštrácie a protesty na Slovensku]] f4gz1sbour2jj5nxfbivjm3zzkr8g7l 0 437655 8226484 7722111 2026-05-31T04:26:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226484 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kňaz <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> | typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> | zvolené meno = | zvolené meno originálne = | meno = Vladimír Jukl | meno originálne = | meno v inom jazyku = | kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --> | rodné meno = | aktuálny titul = <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> | portrét = <!-- meno obrázku na commons --> | popis portrétu = | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | erb = <!-- meno obrázku na commons --> | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons, ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra "typ" a "typ dodatok" --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = | heslo po slovensky = | štát pôsobenia = | dátum narodenia = [[19. apríl]] [[1925]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> | miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|2012|5|1|1925|4|19}} <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = [[Karlova univerzita]] v [[Praha|Prahe]] | 1. funkcia = | 1. funkcia - obdobie = | 1. funkcia - predchodca = | 1. funkcia - nástupca = | 2. funkcia = | 2. funkcia - obdobie = | 2. funkcia - predchodca = | 2. funkcia - nástupca = | funkcie = | cirkev = rkc | rítus = | rehoľa = [[Spoločenstvo Fatima]] | večné sľuby dátum = | diakonát dátum = {{dv|1970|09|15|1925|04|19}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | diakonát miesto = [[Bratislava]] | diakonát svätiteľ = [[Ján Chryzostom Korec]] | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1971|01|06|1925|04|19}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | kňazské svätenie miesto = [[Bratislava]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Ján Chryzostom Korec]] | kňazský svätiteľ funkcia = | ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | ordinácia miesto = | inkardinácia = | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | patrón = | atribúty = }} '''Vladimír Jukl''' (* [[19. apríl]] [[1925]], [[Bratislava]] – † [[1. máj]] [[2012]], [[Bratislava]])<ref name="sav-umrtie" /><ref name="kbs-umrtie" /> bol slovenský [[matematik]] a [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]]. V čase vlády [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]] spolu so [[Silvester Krčméry|Silvestrom Krčmérym]] vybudoval na Slovensku tzv. [[tajná cirkev|tajnú cirkev]], ktorá nespolupracovala s režimom, za čo dostal prívlastok „generál tajnej cirkvi“.<ref name="sav-umrtie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odišiel matematik a kňaz Vladimír Jukl | url = https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=4421 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = 2012-05-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="kbs-umrtie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zomrel kňaz Vladimír Jukl, pohreb bude 8. mája | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20120501008 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2012-05-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Životopis == Narodil sa v Bratislave v česko-slovenskej rodine. Otec pochádzal z [[Praha|Prahy]], v Bratislave bol učiteľom na Československej obchodnej akadémii. K viere ho viedla mama, pôvodom z [[Turčianske Teplice|Turčianskych Teplíc]]. Po absolvovaní piatich tried ľudovej školy a gymnázia študoval matematiku a fyziku na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] vtedajšej Slovenskej univerzity (dnes [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK]]), pričom štúdium ukončil v roku [[1947]] v Prahe na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]].<ref name="sav-umrtie" /><ref name="postoj-spomienka">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SPOMIENKA: Za Vladimírom Juklom | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/2637/spomienka-za-vladimirom-juklom | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2012-05-03 | dátum prístupu = 2022-11-17}}</ref> Nastúpil na pozíciu asistenta matematiky na Vysokej škole chemicko-technologickej v Prahe a súbežne dva roky externe študoval [[teológia|teológiu]]. Štúdium však ukončila násilná likvidácia fakulty v roku [[1950]] a nástup na vojenskú službu. V auguste [[1951]] Vladimíra Jukla zatkla [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a po mučení a desaťmesačnej samoväzbe bol ako 27-ročný odsúdený za [[velezrada|velezradu]] na 25 rokov väzenia, z ktorého časť si odpykal v uránových baniach v [[Jáchymov]]e. Prepustený bol podmienečne v roku [[1965]], vo väzení strávil 13 rokov, 6 mesiacov a 9 dní.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimír Jukl (1925 - 2012) | url = https://www.upn.gov.sk/sk/vladimir-jukl-1925-2012/ | vydavateľ = Ústav pamäti národa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Po prepustení pracoval ako elektrotechnik v [[Dopravný podnik Bratislava|Dopravnom podniku mesta Bratislava]] a vo Výpočtovom stredisku Prírodovedeckej fakulty UK. V roku [[1969]] získal titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] v odbore [[numerická matematika]].<ref name="uk-absolvent">Vladimír Jukl. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Vladimir+Jukl | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-17 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20221117133031/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Vladimir+Jukl | dátum archivácie = 2022-11-17 }}</ref> Po previerkach a nástupe [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] začiatkom [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] sa stal tajomníkom Jednoty slovenských matematikov a fyzikov (JSMF) a vtedajší riaditeľ [[Matematický ústav Slovenskej akadémie vied|Matematického ústavu]] [[Slovenská akadémia vied|SAV]] [[Štefan Schwarz (matematik)|Štefan Schwarz]] poskytol JSMF na ústave miestnosť, kde mohol Vladimír Jukl pracovať.<ref name="sav-umrtie" /> Prakticky od prepustenia z väzenia sa podieľal na aktivitách [[tajná cirkev|tajnej cirkvi]], ktorej sieť sa v priebehu [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] rozšírila po celom Slovensku. Tajne doštudoval teológiu a v roku [[1971]] prijal od [[Ján Chryzostom Korec|Jána Chryzostoma Korca]] [[kňaz|kňazskú]] vysviacku.<ref name="upn" /> V rokoch [[1990]]{{--}}[[1991]] pôsobil ako [[redaktor]] [[Katolícke noviny (1940)|Katolíckych novín]], v rokoch [[1991]]{{--}}[[1994]] ako výkonný tajomník [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferencie biskupov Slovenska]].<ref name="sav-umrtie" /> == Ocenenia == * [[1990]]: zlatá medaila za zásluhy o rozvoj slovenskej matematiky a fyziky od vedenia [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Matematicko-fyzikálnej fakulty UK]].<ref name="kbs-umrtie" /> * [[1998]]: [[Doctor honoris causa|čestný doktorát]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]] za vzdelávaciu činnosť.<ref name="kbs-umrtie" /> * [[2009]]: rytiersky kríž Radu za zásluhy Poľskej republiky od prezidenta [[Lech Kaczyński|Lecha Kaczyńského]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Semka | meno = Piotr | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo si Poľsko vážilo kňaza Jukla | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/casopis/11172/preco-si-polsko-vazilo-knaza-jukla/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2012-05-07 | dátum prístupu = 2022-11-17}}</ref> * [[2010]]: [[Cena Jána Langoša]] (spolu so [[Silvester Krčméry|Silvestrom Krčmérym]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Silvester Krčméry a Vladimír Jukl | url = http://njl.sk/laureati/2010-2/silvester-krcmery-a-vladimir-jukl/ | vydavateľ = Nadácia Jána Langoša | dátum vydania = [2010] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[2013]]: [[Rad Ľudovíta Štúra|Rad Ľudovíta Štúra I. triedy]] [[in memoriam]] od [[Prezident Slovenskej republiky|prezidenta SR]] [[Ivan Gašparovič|Ivana Gašparoviča]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V deň 20. výročia vzniku SR udelil prezident 20 štátnych vyznamenaní | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/v-den-20-vyrocia-vzniku-sr-udelil-pr/33327-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-01-01 | dátum prístupu = 2022-11-17 }}</ref> Vladimíra Jukla ocenila aj Konfederácia politických väzňov Slovenska a Fórum kresťanských inštitúcií, kde bol čestným členom.<ref name="kbs-umrtie" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Mikloško | meno = František | autor = | odkaz na autora = František Mikloško | titul = Vladimír Jukl : V prvej línii veľkého príbehu : Svedectvo o misii, viere, odvahe a vernosti generála tajnej cirkvi | vydanie = | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | rok = 2022 | počet strán = 216 | url = | isbn = 978-80-89994-60-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Externé odkazy == * [https://www.upn.gov.sk/sk/vladimir-jukl-1925-2012/ Vladimír Jukl] ([https://www.upn.gov.sk/sk/pribeh-pamatnika-vladimir-jukl-1925-2012/ príbeh pamätníka]) na webe [[Ústav pamäti národa|Ústavu pamäti národa]] * [https://www.aktuality.sk/clanok/151673/komentar-slovensky-general-vyznamenany-poliakmi/ Slovenský „generál“ vyznamenaný Poliakmi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221117133033/https://www.aktuality.sk/clanok/151673/komentar-slovensky-general-vyznamenany-poliakmi/ |date=2022-11-17 }} – komentár na portáli Aktuality.sk * [https://www.postoj.sk/2642/nekrolog-vlado-jukl-desat-postrehov-zblizka Vlado Jukl – desať postrehov zblízka] – nekrológ Ladislava Stromčeka, generálneho vikára Žilinskej diecézy v denníku Postoj * [https://www.postoj.sk/2637/spomienka-za-vladimirom-juklom Za Vladimírom Juklom] – spomienky Františka Mikloška, Jána Dudu, Terézie Rončákovej, Antona Srholca a ďalších v denníku Postoj {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jukl, Vladimír}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí matematici]] [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Česko-slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Disidenti v komunistickom Česko-Slovensku]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Langoša]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy]] [[Kategória:Absolventi Karlovej univerzity]] [[Kategória:Držitelia čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave]] g6pfbg9l16rpj4ij6uvqv9l1n0zb2nj 14 437851 8226592 7369968 2026-05-31T11:05:10Z Bakjb 236375 zmena poradia v [[Kategória:Košický kraj]]: "Osobnosti" pomocou použitia HotCat 8226592 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Catmore|Košický kraj}} [[Kategória:Košický kraj|Osobnosti]] [[Kategória:Slovenské osobnosti podľa kraja|Košický]] ht9vuw011284oqm03cgok26g3qh91js 0 439181 8226574 8130280 2026-05-31T09:46:26Z LoverofBattle12 246706 Pridanie pojmu ,, Drinopolský mier (1547)" v rámci spojitosti s udalosťou ,, Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 až 1568". 8226574 wikitext text/x-wiki '''Drinopolský mier''' (iné názvy: '''adrianopolský mier''', '''Drinopolská'''/'''Adrianopolská mierová zmluva''') podpísaný v meste [[Edirne]] (slovensky ''Adrianopol'', historický slovenský názov ''Drinopol'') v európskej časti súčasného [[Turecko|Turecka]], môže byť: *[[Prvý mier v Drinopoli (1547)|Drinopolský mier (1547)]] *[[Drinopolský mier (1568)]] *[[Drinopolský mier (1713)]] *[[Drinopolský mier (1829)]] {{rozlišovacia stránka}} qiarqq8dtiopwgv6rkkmr74jehdlkv1 0 442501 8226581 7494508 2026-05-31T10:25:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226581 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {|align="right" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin-left:1em; width:25em; font-size:90%; border: 1px solid #999; border-right-width: 2px; border-bottom-width: 2px; background-color: #DDDDDD" ! colspan="2" style="background-color:#0066aa;" | {| style="background:#F00;text-align:center;width:100%;" | style="background:#0066aa;color:#FFF;font-size:140%;" | '''UKF Nitra''' |} |- | '''Farby''' | bgcolor=#EEEEEE| modrá a červená |- | '''Prezident''' | bgcolor=#EEEEEE| Prof. PhDr. [[Karol Felix]], CSc. |- | '''Tréner''' | bgcolor=#EEEEEE| [[Ľuboš Červeň]] |- | '''Štadión''' | bgcolor=#EEEEEE| [[ŠH Olympia]]<br /> |- | '''Adresa''' | bgcolor=#EEEEEE| Tr. A. Hlinku 1,<br /> 949 01 [[Nitra]] |} '''UKF Nitra''' je [[volejbal]]ový klub z [[Nitra|Nitry]] hrajúci najvyššiu [[Slovensko|slovenskú]] volejbalovú súťaž, [[Volejbalová extraliga žien|Extraligu žien]]. == História == Volejbalový oddiel UKF Nitra reprezentuje [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre]]. Je stabilný účastník najvyššej súťaže, kde ale zatiaľ nezaznamenal výraznejší úspech, keďže jeho maximom dosiaľ bolo 5. miesto (2008/09 a Extraliga 2009/10). == Najväčšie úspechy klubu == Extraliga žien: * 2008/09: 5. miesto * 2009/10: 5. miesto == Externé odkazy == * [http://www.ukf.sk/informacie/233-volejbalovy-klub-ukf/ Informácie o klube na stránke Univerzity Konštantína Filozofa] * [http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=609&teamId=4356&TypeCatid=2&Ligaid=1&Anid=18 Informácie o klube na stránke Slovenskej volejbalovej federácie]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Slovenské volejbalové kluby]] [[Kategória:Šport v Nitre]] bplo0ew3iktye1oaatx7lgiudvd83m0 4 444511 8226330 8207436 2026-05-30T16:53:51Z Jetam2 30982 stačí do konca tohto roku 8226330 wikitext text/x-wiki <timeline> ImageSize = width:800 height:auto barincrement:24 PlotArea = top:5 right:20 bottom:150 left:20 Colors = id:bckg value:rgb(0.9,0.9,0.9) id:isop value:rgb(0.7,1,0.7) legend:Správca_vo_funkcii id:exop value:rgb(1,0.7,0.7) legend:Správca_mimo_funkciu id:isbc value:rgb(0.2,1,0.2) legend:Byrokrat_vo_funkcii id:exbc value:rgb(1,0.5,0.5) legend:Byrokrat_mimo_funkciu id:ecop value:rgb(1,1,0.7) legend:Hlasovanie_o_funkcii_správcu id:ecbc value:rgb(1,1,0.5) legend:Hlasovanie_o_funkcii_byrokrata id:majl value:rgb(0,0,0) id:minl value:rgb(0.8,0.8,0.8) id:head value:rgb(0.6,0.8,1) id:hdtx value:rgb(1,1,1) id:text value:rgb(0,0,0) BackgroundColors = canvas:bckg DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/2004 till:31/12/2026 TimeAxis = orientation:horizontal ScaleMajor = gridcolor:majl unit:year increment:1 start:01/01/2004 ScaleMinor = gridcolor:minl unit:month increment:1 start:01/01/2004 Legend = position:bottom orientation:vertical columns:4 Define $people = width:18 fontsize:M textcolor:text shift:(1,-5) align:left anchor:from Define $header = width:22 fontsize:L textcolor:hdtx shift:(0,-7) align:center color:head Define $isop = color:isop Define $exop = color:exop Define $ecop = color:ecop Define $isto = color:isto Define $exto = color:exto Define $isbc = color:isbc Define $exbc = color:exbc Define $ecbc = color:ecbc Define $pshared = anchor:middle align:center shift:(0,-5) fontsize:XS Define $pv = text:"H" $pshared BarData = bar:_Header_ bar:Liso bar:Valasek bar:Atomique bar:Adrian bar:Bebe bar:Helix84 bar:Maros bar:Metju bar:Palica bar:Bubamara bar:Jano_spoza_mláky bar:AtonX bar:Bronto bar:Wizzard bar:Matros bar:Rádiológ bar:Kelovy bar:Prskavka bar:Dudo bar:Otm bar:Mz bar:mo-Slimy bar:Peko bar:Ondrejk bar:Robzle bar:Stibium bar:Kandy_Talbot bar:ivob bar:Mercy bar:Vasiľ bar:Amonet bar:Chiak bar:Pelex bar:Pe3kZA bar:Tchoř bar:Jetam2 bar:BT bar:Teslaton bar:OJJ bar:Exestosik bar:Lišiak bar:KormiSK bar:Scholastikos PlotData = $header bar:_Header_ from:01/01/2004 till:end text:"Správcovia a byrokrati" $people bar:Liso from:21/07/2004 till:22/07/2004 $exop text:"[[User:Liso|Liso]]" from:22/07/2004 till:14/08/2008 $exbc from:24/05/2007 till:08/06/2007 $ecop from:29/06/2007 till:14/07/2007 $ecop from:30/07/2008 till:13/08/2008 $ecop bar:Valasek from:22/07/2004 till:13/09/2008 $exop text:"[[User:Valasek|Valasek]]" bar:Atomique from:15/03/2005 till:21/03/2005 $ecop text:"[[User:Atomique|Atomique]]" from:21/03/2005 till:13/09/2008 $exop bar:Adrian from:15/03/2005 till:21/03/2005 $ecop text:"[[User:Adrian|Adrian]]" from:21/03/2005 till:13/09/2005 $exop from:13/09/2005 till:19/10/2013 $exbc from:31/07/2008 till:14/08/2008 $ecbc bar:Bebe from:10/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Bebe|Bebe]]" from:13/09/2005 till:13/09/2008 $exop bar:Helix84 from:10/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Helix84|Helix84]]" from:13/09/2005 till:13/09/2008 $exop bar:Maros from:08/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Maros|Maros]]" from:13/09/2005 till:25/01/2011 $exop from:25/08/2008 till:08/09/2008 $ecop bar:Metju from:10/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Metju|Metju]]" from:13/09/2005 till:13/09/2008 $exop bar:Palica from:08/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Palica|Palica]]" from:13/09/2005 till:13/09/2008 $exop bar:Bubamara from:11/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Bubamara|Bubamara]]" from:13/09/2005 till:02/11/2012 $exop from:03/11/2012 till:16/05/2021 $exbc from:22/05/2007 till:06/06/2007 $ecop from:27/06/2008 till:11/07/2008 $ecop from:19/10/2012 till:02/11/2012 $ecbc bar:Jano_spoza_mláky from:02/09/2005 till:05/10/2005 $ecop text:"[[User:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]]" from:05/10/2005 till:03/10/2008 $exop from:28/08/2008 till:11/09/2008 $ecop from:15/09/2008 till:29/09/2008 $ecbc from:03/10/2008 till:30/06/2009 $exbc bar:AtonX from:07/10/2005 till:07/11/2005 $ecop text:"[[User:AtonX|AtonX]]" from:07/11/2005 till:25/06/2008 $exop bar:Bronto from:10/10/2005 till:11/11/2005 $ecop text:"[[User:Bronto|Bronto]]" from:11/11/2005 till:13/09/2008 $exop from:27/08/2008 till:10/09/2008 $ecop bar:Wizzard from:01/12/2005 till:03/01/2006 $ecop text:"[[User:Wizzard|Wizzard]]" from:03/01/2006 till:02/05/2026 $exop from:30/06/2008 till:15/07/2008 $ecop bar:Matros from:02/04/2006 till:02/05/2006 $ecop text:"[[User:Matros|Matros]]" from:03/05/2006 till:13/09/2008 $exop bar:Rádiológ from:08/05/2006 till:13/09/2008 $exop from:06/05/2006 till:27/06/2006 $ecop text:"[[User:Rádiológ|Rádiológ]]" from:07/03/2009 till:21/03/2009 $ecop from:21/03/2009 till:28/07/2012 $exop from:06/07/2012 till:20/07/2012 $ecop bar:Kelovy from:30/05/2006 till:02/07/2006 $ecop text:"[[User:Kelovy|Kelovy]]" from:02/07/2006 till:05/07/2008 $exop from:29/09/2006 till:28/10/2006 $ecop from:20/06/2008 till:05/07/2008 $ecop bar:Prskavka from:22/06/2006 till: 24/07/2006 $ecop text:"[[User:Prskavka|Prskavka]]" from:24/07/2006 till: 08/02/2009 $exop from:01/08/2008 till: 15/08/2008 $ecop bar:Dudo from:28/07/2006 till:28/08/2006 $ecop text:"[[User:Dudo|Dudo]]" from:28/08/2006 till:13/09/2008 $exop bar:Otm from:28/08/2006 till:28/09/2006 $ecop text:"[[User:Otm|Otm]]" from:28/09/2006 till:23/01/2012 $exop from:30/07/2008 till:13/08/2008 $ecop bar:Mz from:28/09/2006 till:28/10/2006 $ecop text:"[[User:Mz|Mz]]" from:28/10/2006 till:13/09/2008 $exop bar:mo-Slimy from:29/09/2006 till:29/10/2006 $ecop text:"[[User:mo-Slimy|mo-Slimy]]" from:29/10/2006 till:13/09/2008 $exop bar:Peko from:18/04/2007 till:29/04/2007 $ecop text:"[[User:Peko|Peko]]" from:30/04/2007 till:20/10/2012 $exop from:30/06/2008 till:15/07/2008 $ecop bar:Ondrejk from:18/07/2007 till:03/08/2007 $ecop text:"[[User:Ondrejk|Ondrejk]]" from:03/08/2007 till:18/01/2009 $exop bar:Robzle from:18/07/2007 till:03/08/2007 $ecop text:"[[user:Robzle|Robzle]]" from:03/08/2007 till:03/03/2012 $exop bar:Stibium from:18/07/2007 till:03/08/2007 $ecop text:"[[User:Stibium|Stibium]]" from:03/08/2007 till:14/08/2008 $exop from:30/07/2008 till:13/08/2008 $ecop bar:Kandy_Talbot from:21/10/2007 till:04/11/2007 $ecop text:"[[User:Kandy Talbot|Kandy Talbot]]" from:04/11/2007 till:24/06/2008 $exop bar:ivob from:10/12/2008 till:24/12/2008 $ecop text:"[[User:ivob|ivob]]" from:25/12/2008 till:01/10/2009 $exop bar:Mercy from:02/10/2009 till:16/10/2009 $ecop text:"[[User:Mercy|Mercy]]" from:17/10/2009 till:25/11/2011 $exop bar:Vasiľ from:23/10/2009 till:06/11/2009 $ecop text:"[[User:Vasiľ|Vasiľ]]" from:07/11/2009 till:17/11/2012 $exop from:02/11/2012 till:17/11/2012 $ecop bar:Amonet from:01/04/2010 till:15/04/2010 $ecop text:"[[user:Amonet|Amonet]]" from:16/04/2010 till:31/07/2016 $exop bar:Chiak from:17/12/2010 till:31/12/2010 $ecop text:"[[User:Chiak|Chiak]]" from:01/01/2011 till:18/10/2013 $exop bar:Pelex from:03/06/2011 till:17/06/2011 $ecop text:"[[User:Pelex|Pelex]]" from:18/06/2011 till:end $isop bar:Pe3kZA from:27/10/2011 till:10/11/2011 $ecop text:"[[User:Pe3kZA|Pe3kZA]]" from:15/11/2011 till:end $isop bar:Tchoř from:12/10/2012 till:30/10/2012 $ecop text:"[[User:Tchoř|Tchoř]]" from:30/10/2012 till:end $isop bar:Jetam2 from:16/01/2013 till:31/01/2013 $ecop text:"[[User:Jetam2|Jetam2]]" from:31/01/2013 till:end $isop bar:BT from:16/06/2014 till:01/07/2014 $ecop text:"[[User:BT|BT]]" from:01/07/2014 till:14/06/2018 $exop bar:Teslaton from:09/12/2015 till:23/12/2015 $ecop text:"[[User:Teslaton|Teslaton]]" from:26/12/2015 till:end $isop bar:OJJ from:05/12/2018 till:19/12/2018 $ecop text:"[[User:OJJ|OJJ]]" from:22/12/2018 till:end $isop from:30/03/2022 till:end $isbc from:11/03/2022 till:25/03/2022 $ecbc bar:Exestosik from:28/10/2020 till:11/11/2020 $ecop text:"[[User:Exestosik|Exestosik]]" from:13/11/2020 till:end $isop bar:Lišiak from:10/03/2022 till:24/03/2022 $ecop text:"[[User:Lišiak|Lišiak]]" from:25/03/2022 till:end $isop bar:KormiSK from:02/09/2023 till:16/09/2023 $ecop text:"[[User:KormiSK|KormiSK]]" from:16/09/2023 till:end $isop bar:Scholastikos from:17/04/2026 till:02/05/2026 $ecop text:"[[User:Scholastikos|Scholastikos]]" from:02/05/2026 till:end $isop TextData = fontsize:S textcolor:text pos:(20,60) </timeline> [[Kategória:Wikipédia:Správcovia| ]] [[Kategória:Wikipédia:Byrokrat]] d1j3hj6arnyyoaee63wc925pd4zsca3 8226331 8226330 2026-05-30T16:57:20Z Teslaton 12161 má zmysel trochu viac, nech sa tam zmestí Sch.; toto je hodnota pri ktorej sa ešte tesne nezobrazí 2028 8226331 wikitext text/x-wiki <timeline> ImageSize = width:800 height:auto barincrement:24 PlotArea = top:5 right:20 bottom:150 left:20 Colors = id:bckg value:rgb(0.9,0.9,0.9) id:isop value:rgb(0.7,1,0.7) legend:Správca_vo_funkcii id:exop value:rgb(1,0.7,0.7) legend:Správca_mimo_funkciu id:isbc value:rgb(0.2,1,0.2) legend:Byrokrat_vo_funkcii id:exbc value:rgb(1,0.5,0.5) legend:Byrokrat_mimo_funkciu id:ecop value:rgb(1,1,0.7) legend:Hlasovanie_o_funkcii_správcu id:ecbc value:rgb(1,1,0.5) legend:Hlasovanie_o_funkcii_byrokrata id:majl value:rgb(0,0,0) id:minl value:rgb(0.8,0.8,0.8) id:head value:rgb(0.6,0.8,1) id:hdtx value:rgb(1,1,1) id:text value:rgb(0,0,0) BackgroundColors = canvas:bckg DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/2004 till:15/11/2027 TimeAxis = orientation:horizontal ScaleMajor = gridcolor:majl unit:year increment:1 start:01/01/2004 ScaleMinor = gridcolor:minl unit:month increment:1 start:01/01/2004 Legend = position:bottom orientation:vertical columns:4 Define $people = width:18 fontsize:M textcolor:text shift:(1,-5) align:left anchor:from Define $header = width:22 fontsize:L textcolor:hdtx shift:(0,-7) align:center color:head Define $isop = color:isop Define $exop = color:exop Define $ecop = color:ecop Define $isto = color:isto Define $exto = color:exto Define $isbc = color:isbc Define $exbc = color:exbc Define $ecbc = color:ecbc Define $pshared = anchor:middle align:center shift:(0,-5) fontsize:XS Define $pv = text:"H" $pshared BarData = bar:_Header_ bar:Liso bar:Valasek bar:Atomique bar:Adrian bar:Bebe bar:Helix84 bar:Maros bar:Metju bar:Palica bar:Bubamara bar:Jano_spoza_mláky bar:AtonX bar:Bronto bar:Wizzard bar:Matros bar:Rádiológ bar:Kelovy bar:Prskavka bar:Dudo bar:Otm bar:Mz bar:mo-Slimy bar:Peko bar:Ondrejk bar:Robzle bar:Stibium bar:Kandy_Talbot bar:ivob bar:Mercy bar:Vasiľ bar:Amonet bar:Chiak bar:Pelex bar:Pe3kZA bar:Tchoř bar:Jetam2 bar:BT bar:Teslaton bar:OJJ bar:Exestosik bar:Lišiak bar:KormiSK bar:Scholastikos PlotData = $header bar:_Header_ from:01/01/2004 till:end text:"Správcovia a byrokrati" $people bar:Liso from:21/07/2004 till:22/07/2004 $exop text:"[[User:Liso|Liso]]" from:22/07/2004 till:14/08/2008 $exbc from:24/05/2007 till:08/06/2007 $ecop from:29/06/2007 till:14/07/2007 $ecop from:30/07/2008 till:13/08/2008 $ecop bar:Valasek from:22/07/2004 till:13/09/2008 $exop text:"[[User:Valasek|Valasek]]" bar:Atomique from:15/03/2005 till:21/03/2005 $ecop text:"[[User:Atomique|Atomique]]" from:21/03/2005 till:13/09/2008 $exop bar:Adrian from:15/03/2005 till:21/03/2005 $ecop text:"[[User:Adrian|Adrian]]" from:21/03/2005 till:13/09/2005 $exop from:13/09/2005 till:19/10/2013 $exbc from:31/07/2008 till:14/08/2008 $ecbc bar:Bebe from:10/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Bebe|Bebe]]" from:13/09/2005 till:13/09/2008 $exop bar:Helix84 from:10/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Helix84|Helix84]]" from:13/09/2005 till:13/09/2008 $exop bar:Maros from:08/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Maros|Maros]]" from:13/09/2005 till:25/01/2011 $exop from:25/08/2008 till:08/09/2008 $ecop bar:Metju from:10/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Metju|Metju]]" from:13/09/2005 till:13/09/2008 $exop bar:Palica from:08/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Palica|Palica]]" from:13/09/2005 till:13/09/2008 $exop bar:Bubamara from:11/08/2005 till:13/09/2005 $ecop text:"[[User:Bubamara|Bubamara]]" from:13/09/2005 till:02/11/2012 $exop from:03/11/2012 till:16/05/2021 $exbc from:22/05/2007 till:06/06/2007 $ecop from:27/06/2008 till:11/07/2008 $ecop from:19/10/2012 till:02/11/2012 $ecbc bar:Jano_spoza_mláky from:02/09/2005 till:05/10/2005 $ecop text:"[[User:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]]" from:05/10/2005 till:03/10/2008 $exop from:28/08/2008 till:11/09/2008 $ecop from:15/09/2008 till:29/09/2008 $ecbc from:03/10/2008 till:30/06/2009 $exbc bar:AtonX from:07/10/2005 till:07/11/2005 $ecop text:"[[User:AtonX|AtonX]]" from:07/11/2005 till:25/06/2008 $exop bar:Bronto from:10/10/2005 till:11/11/2005 $ecop text:"[[User:Bronto|Bronto]]" from:11/11/2005 till:13/09/2008 $exop from:27/08/2008 till:10/09/2008 $ecop bar:Wizzard from:01/12/2005 till:03/01/2006 $ecop text:"[[User:Wizzard|Wizzard]]" from:03/01/2006 till:02/05/2026 $exop from:30/06/2008 till:15/07/2008 $ecop bar:Matros from:02/04/2006 till:02/05/2006 $ecop text:"[[User:Matros|Matros]]" from:03/05/2006 till:13/09/2008 $exop bar:Rádiológ from:08/05/2006 till:13/09/2008 $exop from:06/05/2006 till:27/06/2006 $ecop text:"[[User:Rádiológ|Rádiológ]]" from:07/03/2009 till:21/03/2009 $ecop from:21/03/2009 till:28/07/2012 $exop from:06/07/2012 till:20/07/2012 $ecop bar:Kelovy from:30/05/2006 till:02/07/2006 $ecop text:"[[User:Kelovy|Kelovy]]" from:02/07/2006 till:05/07/2008 $exop from:29/09/2006 till:28/10/2006 $ecop from:20/06/2008 till:05/07/2008 $ecop bar:Prskavka from:22/06/2006 till: 24/07/2006 $ecop text:"[[User:Prskavka|Prskavka]]" from:24/07/2006 till: 08/02/2009 $exop from:01/08/2008 till: 15/08/2008 $ecop bar:Dudo from:28/07/2006 till:28/08/2006 $ecop text:"[[User:Dudo|Dudo]]" from:28/08/2006 till:13/09/2008 $exop bar:Otm from:28/08/2006 till:28/09/2006 $ecop text:"[[User:Otm|Otm]]" from:28/09/2006 till:23/01/2012 $exop from:30/07/2008 till:13/08/2008 $ecop bar:Mz from:28/09/2006 till:28/10/2006 $ecop text:"[[User:Mz|Mz]]" from:28/10/2006 till:13/09/2008 $exop bar:mo-Slimy from:29/09/2006 till:29/10/2006 $ecop text:"[[User:mo-Slimy|mo-Slimy]]" from:29/10/2006 till:13/09/2008 $exop bar:Peko from:18/04/2007 till:29/04/2007 $ecop text:"[[User:Peko|Peko]]" from:30/04/2007 till:20/10/2012 $exop from:30/06/2008 till:15/07/2008 $ecop bar:Ondrejk from:18/07/2007 till:03/08/2007 $ecop text:"[[User:Ondrejk|Ondrejk]]" from:03/08/2007 till:18/01/2009 $exop bar:Robzle from:18/07/2007 till:03/08/2007 $ecop text:"[[user:Robzle|Robzle]]" from:03/08/2007 till:03/03/2012 $exop bar:Stibium from:18/07/2007 till:03/08/2007 $ecop text:"[[User:Stibium|Stibium]]" from:03/08/2007 till:14/08/2008 $exop from:30/07/2008 till:13/08/2008 $ecop bar:Kandy_Talbot from:21/10/2007 till:04/11/2007 $ecop text:"[[User:Kandy Talbot|Kandy Talbot]]" from:04/11/2007 till:24/06/2008 $exop bar:ivob from:10/12/2008 till:24/12/2008 $ecop text:"[[User:ivob|ivob]]" from:25/12/2008 till:01/10/2009 $exop bar:Mercy from:02/10/2009 till:16/10/2009 $ecop text:"[[User:Mercy|Mercy]]" from:17/10/2009 till:25/11/2011 $exop bar:Vasiľ from:23/10/2009 till:06/11/2009 $ecop text:"[[User:Vasiľ|Vasiľ]]" from:07/11/2009 till:17/11/2012 $exop from:02/11/2012 till:17/11/2012 $ecop bar:Amonet from:01/04/2010 till:15/04/2010 $ecop text:"[[user:Amonet|Amonet]]" from:16/04/2010 till:31/07/2016 $exop bar:Chiak from:17/12/2010 till:31/12/2010 $ecop text:"[[User:Chiak|Chiak]]" from:01/01/2011 till:18/10/2013 $exop bar:Pelex from:03/06/2011 till:17/06/2011 $ecop text:"[[User:Pelex|Pelex]]" from:18/06/2011 till:end $isop bar:Pe3kZA from:27/10/2011 till:10/11/2011 $ecop text:"[[User:Pe3kZA|Pe3kZA]]" from:15/11/2011 till:end $isop bar:Tchoř from:12/10/2012 till:30/10/2012 $ecop text:"[[User:Tchoř|Tchoř]]" from:30/10/2012 till:end $isop bar:Jetam2 from:16/01/2013 till:31/01/2013 $ecop text:"[[User:Jetam2|Jetam2]]" from:31/01/2013 till:end $isop bar:BT from:16/06/2014 till:01/07/2014 $ecop text:"[[User:BT|BT]]" from:01/07/2014 till:14/06/2018 $exop bar:Teslaton from:09/12/2015 till:23/12/2015 $ecop text:"[[User:Teslaton|Teslaton]]" from:26/12/2015 till:end $isop bar:OJJ from:05/12/2018 till:19/12/2018 $ecop text:"[[User:OJJ|OJJ]]" from:22/12/2018 till:end $isop from:30/03/2022 till:end $isbc from:11/03/2022 till:25/03/2022 $ecbc bar:Exestosik from:28/10/2020 till:11/11/2020 $ecop text:"[[User:Exestosik|Exestosik]]" from:13/11/2020 till:end $isop bar:Lišiak from:10/03/2022 till:24/03/2022 $ecop text:"[[User:Lišiak|Lišiak]]" from:25/03/2022 till:end $isop bar:KormiSK from:02/09/2023 till:16/09/2023 $ecop text:"[[User:KormiSK|KormiSK]]" from:16/09/2023 till:end $isop bar:Scholastikos from:17/04/2026 till:02/05/2026 $ecop text:"[[User:Scholastikos|Scholastikos]]" from:02/05/2026 till:end $isop TextData = fontsize:S textcolor:text pos:(20,60) </timeline> [[Kategória:Wikipédia:Správcovia| ]] [[Kategória:Wikipédia:Byrokrat]] fr84kx4cnduf66ye65qoun8peqgzhca 2 450051 8226260 8221121 2026-05-30T14:21:14Z ErfgoedBot 73706 Images without an id: 1000 (gallery maximum reached), total of images without id: 1962 8226260 wikitext text/x-wiki {{#ifexist:{{FULLPAGENAME}}/header|{{/header}}|For information on how to use this report and how to localise these instructions visit [[:c:Commons:Monuments database/Images without id]]. }} <gallery> File:Devinska_kobyla_zakladna.jpg File:Devinska_kobyla_zakladna_2.jpg File:Pamatnik_Styri_levy.jpg File:Bratislava_Baštová_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-1/0}}</nowiki> File:Bratislava_Bezručova_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10458/0}}</nowiki> File:Grosslingová_28_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10461/0}}</nowiki> File:Grosslingová_51_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10465/0}}</nowiki> File:Klemensova_10_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10471/0}}</nowiki> File:Mlynské_nivy_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10476/0}}</nowiki> File:Námestie_SNP_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10477/0}}</nowiki> File:Továrenská_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10479/0}}</nowiki> File:29._augusta_28-34_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10480/0}}</nowiki> File:29._augusta_38_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10481/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/1}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/3}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/4}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/5}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/6}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/7}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/8}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/9}}</nowiki> File:Mostová_8_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10673/0}}</nowiki> File:Bratislava_Horský_park_05_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10772/0}}</nowiki> File:Sasinkova_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10898/0}}</nowiki> File:Námestie_SNP_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10899/0}}</nowiki> File:Bratislava_SNP_Square_Saint_Jacob_Chapel_LQ1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10984/0}}</nowiki> File:Radlinského_51_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11010/2}}</nowiki> File:Hotel_Albrecht_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11188/0}}</nowiki> File:Námestie_1._mája_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11189/0}}</nowiki> File:Bratislava,_Staré_Mesto,_Mostová,_Tramvaj_T6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11200/0}}</nowiki> File:Palackého_8_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11202/0}}</nowiki> File:Námestie_slobody_25_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11204/0}}</nowiki> File:Križkova_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11236/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_9_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11237/0}}</nowiki> File:Michalská_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-113/2}}</nowiki> File:Blava_2007-3-28-17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11330/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_56_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11351/0}}</nowiki> File:Michalská_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-114/1}}</nowiki> File:Urbánkova_7_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11432/1}}</nowiki> File:Urbánkova_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11432/3}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská_Divadlo_POH_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11538/2}}</nowiki> File:Lazaretská_9_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11540/1}}</nowiki> File:Lazaretská_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11540/2}}</nowiki> File:Čulenova_7_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11561/1}}</nowiki> File:Čulenova_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11561/2}}</nowiki> File:Bratislava_Stary_Most_R03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/1}}</nowiki> File:Starý_most_(Old_Bridge),_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/5}}</nowiki> File:Stari_Most.Bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/7}}</nowiki> File:Stari_Most_Bratislava_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/9}}</nowiki> File:Moskovská_2_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11775/0}}</nowiki> File:Sasinkova_13_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11783/1}}</nowiki> File:Továrenská_10_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11803/0}}</nowiki> File:Stein_Bratislava_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11945/0}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_19.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/1}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/9}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/2}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/3}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/4}}</nowiki> File:Pavilón_G_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/5}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/6}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/7}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/8}}</nowiki> File:Michalská_brána_Bratislava_October_2006_006.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/1}}</nowiki> File:Nedbalova_hradby_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/10}}</nowiki> File:Bratislava_Town_Walls.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/11}}</nowiki> File:Bratislava_Michalská_barbakan_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/2}}</nowiki> File:Bratislava_Michalský_most_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/3}}</nowiki> File:Fontána_v_Michalskej_priekope.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/6}}</nowiki> File:Hradby_Kapucínska_Na_vŕšku_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/8}}</nowiki> File:Hradby_Zámočnícka_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/9}}</nowiki> File:Building_of_Slovak_Radio_in_Bratislava,_Bratislava_I_District.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-12091/1}}</nowiki> File:Busta_Dr_Kolískovi_-_Františkánske_námestie_-_Bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-15/2}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-163/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-164/0}}</nowiki> File:Bratislava_Prepoštská_03_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-180/0}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_pontónový_most_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-191/0}}</nowiki> File:Bratislava10Slovakia50.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-191/1}}</nowiki> File:Bratislava_pri_kat_Sv_Martina_-_busta_Liszt.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-197/3}}</nowiki> File:Bratislava,_Rudnayovo_námestie,_Slovensko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-199/0}}</nowiki> File:Baštová_4_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-2/0}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_101.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/11}}</nowiki> File:Particolare_della_statua_a_Slavin.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/2}}</nowiki> File:Slavín_Bratislava_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/4}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_99.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/6}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_100.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/7}}</nowiki> File:Bratislava_bronzova_plastika_na_Slavine1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/8}}</nowiki> File:Bratislava_bronzova_plastika_na_Slavine.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/9}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-211/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-212/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_08_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-213/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-214/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-215/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-216/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-217/0}}</nowiki> File:Somolického_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-218/0}}</nowiki> File:Kto_padne_v_boji_za_slobodu,_nezomiera.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-226/0}}</nowiki> File:Bratislava_Biela_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-227/0}}</nowiki> File:Street_in_old_town_in_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-231/0}}</nowiki> File:Zámočnícka_4_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-233/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_07_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-236/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-238/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-239/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_11_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-240/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-241/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zelená_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-242/1}}</nowiki> File:Dom_u_Dobreho_pastiera03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-245/0}}</nowiki> File:Kostol_Najsvätejšej_Trojice02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-253/1}}</nowiki> File:Žižkova_7_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-253/2}}</nowiki> File:Aspremont_palace_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-263/1}}</nowiki> File:Oplotenie_medickej_záhrady_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-263/4}}</nowiki> File:Špitálska_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-266/1}}</nowiki> File:Kostol_sv_Ladislava01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-266/2}}</nowiki> File:Dunajská_36_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-271/1}}</nowiki> File:29._augusta_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/10}}</nowiki> File:Bratislava_Ondrejský_cintorín_vjazd.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/4}}</nowiki> File:Bratislava_Ondrejský_cintorín_Vavro_Šrobár_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/23}}</nowiki> File:Námestie_SNP_11_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-281/3}}</nowiki> File:Bratislava_Štúrova_ulica_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-283/3}}</nowiki> File:Verba_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-286/0}}</nowiki> File:Lipaiovská_záhrada_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-291/2}}</nowiki> File:Horský_park_Justiho_pamätník_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-293/0}}</nowiki> File:Bratislava_-_panoramio_(12).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-30/1}}</nowiki> File:Bratislava_Námestie_E._Suchoňa_Víťazstvo.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-30/2}}</nowiki> File:Bratislava_-_Blumenthaler_Kirche.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-302/0}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_04.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/11}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_05.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/32}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_06.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/33}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_07.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/34}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/7}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/9}}</nowiki> File:Ucnovske1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-308/0}}</nowiki> File:Fotos_Palacio_de_Grassalkovich_-_Bratislava_-_República_Eslovaca_(7091103771).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-32/3}}</nowiki> File:Dostojevského_rad_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-338/2}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/1}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/2}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_kaplnka_priečelie.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/4}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_kaplnka_Weisz_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/5}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_Jurkovičová_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/58}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_18_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-37/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-376/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-377/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-379/0}}</nowiki> File:Vansovej_1_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-380/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-381/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_05_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-382/0}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_19_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-385/0}}</nowiki> File:Holubyho_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-386/2}}</nowiki> File:Holubyho_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-388/1}}</nowiki> File:Holubyho_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-389/1}}</nowiki> File:Holubyho_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-390/1}}</nowiki> File:Novosvetská_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-391/1}}</nowiki> File:Novosvetská_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-391/3}}</nowiki> File:Novosvetská_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-393/2}}</nowiki> File:Novosvetská_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-393/1}}</nowiki> File:Novosvetská_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-394/2}}</nowiki> File:Bratislava_Novosvetská_10-12_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-395/0}}</nowiki> File:Godrova_4_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-401/1}}</nowiki> File:Godrova_12_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-404/1}}</nowiki> File:Godrova_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-404/2}}</nowiki> File:Porubského_10_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-408/1}}</nowiki> File:Timravina_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-409/2}}</nowiki> File:Interior_of_the_Primate's_Palace,_Bratislava,_Slovakia_-_20140723-02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-41/0}}</nowiki> File:Timravina_3_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-410/2}}</nowiki> File:Timravina_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-411/2}}</nowiki> File:Timravina_6_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-413/2}}</nowiki> File:Vlčkova_9.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-415/0}}</nowiki> File:Vlčkova_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-416/2}}</nowiki> File:Vlčkova_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-417/2}}</nowiki> File:Vlčkova_19.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-418/0}}</nowiki> File:Vlčkova_23.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-419/0}}</nowiki> File:Jesenského_4_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-42/1}}</nowiki> File:Kuzmányho_3_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-422/0}}</nowiki> File:Na_Brezinách_6_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-432/0}}</nowiki> File:Gunduličova_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-433/1}}</nowiki> File:Gunduličova_14_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-433/3}}</nowiki> File:Lermontovova_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-434/0}}</nowiki> File:Lermontovova_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-437/2}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_7_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-447/0}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_9_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-448/1}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_9_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-448/2}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/1}}</nowiki> File:Hlboká_4_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/2}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_04_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/3}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_06_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-450/2}}</nowiki> File:Hlboká_8_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-451/1}}</nowiki> File:Čapkova_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-452/2}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-459/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-460/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-461/0}}</nowiki> File:Sládkovičova_7_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-462/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-463/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-464/0}}</nowiki> File:Gunduličova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-474/0}}</nowiki> File:Gunduličova_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-475/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zochova_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-485/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-487/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-488/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_17_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-489/0}}</nowiki> File:Bratislava_-_Dvor_na_Ventúrskej_3_-01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-49/5}}</nowiki> File:Bratislava_-_Dvor_na_Ventúrskej_3_-02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-49/4}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_20_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-493/0}}</nowiki> File:Podjavorinskej_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-494/2}}</nowiki> File:Podjavorinskej_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-501/0}}</nowiki> File:Bratislava_Panenská_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-517/0}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-52/1}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_05_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-52/2}}</nowiki> File:Bratislava_Heckenastov_palác_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-526/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-527/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-528/0}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_07_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-53/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-530/0}}</nowiki> File:Štetinova_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/1}}</nowiki> File:Štetinova_3_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/2}}</nowiki> File:Štetinova_5_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/3}}</nowiki> File:Bratislava_Štetinova_07_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-538/0}}</nowiki> File:Palackého_1_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-539/0}}</nowiki> File:Palackého_5_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-541/0}}</nowiki> File:Bratislava_Medená_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-549/0}}</nowiki> File:Bratislava_Medená_17_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-550/0}}</nowiki> File:Kúpeľná_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-552/0}}</nowiki> File:Tallerova_5_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-563/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-568/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_10_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-569/0}}</nowiki> File:Alžbetínska_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-576/0}}</nowiki> File:Štefánikova_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-581/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_27_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-586/1}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_31_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-588/0}}</nowiki> File:Štefánikova_41_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-591/3}}</nowiki> File:Kostol_sv._Cyrila_a_Metoda02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-592/0}}</nowiki> File:Bratislava_Puškinova_02_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-593/0}}</nowiki> File:Križkova_5-7_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-594/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-598/1}}</nowiki> File:Bratislava_muzeum_dopravy.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/2}}</nowiki> File:Sklad_Šancová_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/3}}</nowiki> File:Sklad_Šancová_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/4}}</nowiki> File:Palisády_28_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-603/2}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_22_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-61/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_48_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-612/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_52_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-615/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_54_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-616/0}}</nowiki> File:Godrova_2_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-621/2}}</nowiki> File:Palisády_39_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-623/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_55_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-628/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_57_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-629/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_59_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-630/0}}</nowiki> File:Bratislava_Partizánska_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-641/0}}</nowiki> File:Nedbalka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-651/0}}</nowiki> File:Vodná_veža_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-653/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kulich_Jan_pamatnik_SNP.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-655/0}}</nowiki> File:Bratislava_Námestie_slobody_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-657/0}}</nowiki> File:Bratislava_Vajanského_nábrežie_pamätník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-663/0}}</nowiki> File:Zámocká_47_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-686/2}}</nowiki> File:Lazaretská_24_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-705/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-706/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-713/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-716/0}}</nowiki> File:Polish_Institute_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-723/0}}</nowiki> File:Kapitulská_podstavec.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-75/1}}</nowiki> File:Škarniclova_1_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-750/0}}</nowiki> File:Metropol_building_bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-752/0}}</nowiki> File:Družstevné_domy_na_Námestí_SNP-1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-753/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šancová_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-773/0}}</nowiki> File:Bratislava_Heydukova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-791/0}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_VII_mlyn_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-814/0}}</nowiki> File:Klobučnícka_2-4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-82/2}}</nowiki> File:Lamačský_tunel_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-825/0}}</nowiki> File:Fakulta_architektúry_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-829/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kostolná_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-90/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská03_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-92/0}}</nowiki> File:Laurinská_2_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-93/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská07_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-94/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská09_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-95/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská19_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-96/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská16_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-97/0}}</nowiki> File:Reliéf_figurálny-Oráč;_roľník_s_pluhom,_koňmi_a_kravami_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11565/2}}</nowiki> File:Zimný_prístav_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11763/1}}</nowiki> File:Zimný_prístav_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11763/2}}</nowiki> File:Zimný_prístav_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11964/0}}</nowiki> File:Evanjelický_kostol_17_-_Prievoz,_Radničné_námestie_2,_Bratislava,_Ružinov.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-12002/0}}</nowiki> File:Podunajské_Biskupice_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-343/0}}</nowiki> File:Zimný_prístav_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-828/1}}</nowiki> File:Nobelova_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10499/0}}</nowiki> File:Nobelova_32_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10500/0}}</nowiki> File:Zátišie_3-5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/1}}</nowiki> File:Zátišie_5-7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/3}}</nowiki> File:Zátišie_9-11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/5}}</nowiki> File:Zátišie_13-17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/8}}</nowiki> File:Nová_tržnica_(Bratislava)_-_pohľad_na_hlavný_vstup.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-12308/1}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_Mikovíniho.jpeg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-287/0}}</nowiki> File:Lamač_pamätník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-294/0}}</nowiki> File:Bratislava_Nova_doba1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-312/0}}</nowiki> File:Námestie_Andreja_Hlinku_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-648/0}}</nowiki> File:Alstrova_171_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-696/0}}</nowiki> File:Námestie_Andreja_Hlinku_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-697/0}}</nowiki> File:Legionárska_3_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/1}}</nowiki> File:Legionárska_5_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/2}}</nowiki> File:Legionárska_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/3}}</nowiki> File:Unitas_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/1}}</nowiki> File:Unitas_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/2}}</nowiki> File:Unitas_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/3}}</nowiki> File:Unitas_4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/4}}</nowiki> File:Unitas_5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/5}}</nowiki> File:Unitas_6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/6}}</nowiki> File:Unitas_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/7}}</nowiki> File:Nová_Doba_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/1}}</nowiki> File:Nová_Doba_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/2}}</nowiki> File:Nová_Doba_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/3}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_IX_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-815/0}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_prvé_jazero_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/1}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_druhé_jazero_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/2}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_tretie_jazero_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/3}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_štvrté_jazero_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/4}}</nowiki> File:Vrančovičova_99_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-10990/0}}</nowiki> File:Lamač_Kostol_sv_Margity_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11001/0}}</nowiki> File:Železná_studienka_stanica_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11393/1}}</nowiki> File:Dom_strážnika_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11393/3}}</nowiki> File:WP_20151027_13_11_43_Pro.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11436/1}}</nowiki> File:Kaverna_I_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/1}}</nowiki> File:Kaverna_II_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/2}}</nowiki> File:Kaverna_III_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/3}}</nowiki> File:Devín_001.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-327/0}}</nowiki> File:Lamač_Kostol_sv_Rozálie_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-332/0}}</nowiki> File:Dúbravka_kostol_Kozma_a_Damián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-333/1}}</nowiki> File:Dúbravka_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-333/2}}</nowiki> File:Devínska_Nová_Ves_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-354/0}}</nowiki> File:Kaplnka_Dúbravka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-699/1}}</nowiki> File:Kaplnka_Dúbravka_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-699/2}}</nowiki> File:Extravagance_-_Flickr_-_Monika_Kostera_(urbanlegend).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-/2}}</nowiki> File:Aušpic_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10528/0}}</nowiki> File:Jarovská_bažantnica_most_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10656/2}}</nowiki> File:Nemecký_veslársky_klub_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10900/0}}</nowiki> File:Pozsony_Régi_híd.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-11599/2}}</nowiki> File:Vozovňa_Kopčany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-11978/0}}</nowiki> File:Most_SNP,_Bratislava_(by_Pudelek).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-12152/1}}</nowiki> File:Gerulata.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-344/0}}</nowiki> File:Rusovce_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-346/1}}</nowiki> File:Pontónový_most_pamätník_Petržalka_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-665/0}}</nowiki> File:Vysoká_pri_Morave_kostol_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-2232/0}}</nowiki> File:Medené_Hámre_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-2310/1}}</nowiki> File:JelenMA.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-444/2}}</nowiki> File:Marianka_Ján_Nepomucký_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-454/4}}</nowiki> File:Stupava_kaštieľ_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-540/1}}</nowiki> File:Stupava_kaštieľ_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-540/4}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/1}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/2}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/3}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/5}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/6}}</nowiki> File:Kostol_Levarky.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-632/0}}</nowiki> File:Plavecký_Mikuláš_kostol_01_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-651/2}}</nowiki> File:Kaštieľ_Veľké_Leváre.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-761/1}}</nowiki> File:Závod_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-767/0}}</nowiki> File:Štúrova_11,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10591/0}}</nowiki> File:Penzion_s_vínnou_pivnicou,_Štúrova_19,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10592/0}}</nowiki> File:Memorial_plaque_to_Viliam_Westsik_in_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10604/2}}</nowiki> File:Meštianske_domy_Holubyho_ul._33,_35_a_37,_Pezinok,_okres_Pezinok.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10864/0}}</nowiki> File:Modra_church_of_St_Stephen_02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10952/0}}</nowiki> File:Štúrova_9,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11023/0}}</nowiki> File:Mestský_dom,_Prostredná_39,_Svätý_Jur,_okres_Pezinok.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11719/0}}</nowiki> File:Svätý_Jur_Synagoge_883.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11999/0}}</nowiki> File:Bývalý_sirotinec,_Vajanského_54,_Modra.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12010/1}}</nowiki> File:Pezinok-Slovakia_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12101/1}}</nowiki> File:Svaty_Jur_stanica_konskej_zeleznice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12264/1}}</nowiki> File:Svaty_Jur_zeleznicna_stanica_povodna.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-2478/0}}</nowiki> File:Fugelka.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-2524/1}}</nowiki> File:Červený_Kameň_(Bibersburg,_Vöröskő)_-_fountain.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-391/3}}</nowiki> File:Doľany_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-399/0}}</nowiki> File:Doľany_11_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-400/1}}</nowiki> File:Doľany_11_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-400/2}}</nowiki> File:Svätý_Jur_Hergott_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-414/0}}</nowiki> File:Pomník_padlým_vojakom_v_1._svetovej_vojne,_Svätý_Jur,_Slovensko_(celkový_pohľad).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-415/0}}</nowiki> File:Jur_dom_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-423/0}}</nowiki> File:Svätý_Jur_náhrobník_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-425/1}}</nowiki> File:Svätý_Jur_náhrobník_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-425/2}}</nowiki> File:Svätý_Jur_Segnerovská_hrobka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-429/0}}</nowiki> File:Biely_kamen+mur.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-430/2}}</nowiki> File:Biely_kamen_veza.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-430/3}}</nowiki> File:Svätý_Jur,_Veľkomoravské_hradisko_(11).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-431/1}}</nowiki> File:Pila_gravestones_at_the_church.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-528/0}}</nowiki> File:Šenkvice_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-551/3}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-10738/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_sv_Ján_Nepomucký_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-10805/6}}</nowiki> File:Bernolákovo_hrad_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11553/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kaplnka_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11603/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11618/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11618/2}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11619/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11619/2}}</nowiki> File:VODNÝ_KANÁL_PRI_HRÁDZI_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11637/0}}</nowiki> File:Senec_(Szenc,_Wartberg)_-_kostol_svätého_Mikuláša.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11926/1}}</nowiki> File:Fél_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12040/1}}</nowiki> File:Blatné_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12195/1}}</nowiki> File:Blatné_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12195/2}}</nowiki> File:Dunajská_Lužná_zvonica_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12215/1}}</nowiki> File:Kismadarász_harangtorony_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12219/1}}</nowiki> File:Vlky_zvonica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12221/1}}</nowiki> File:Malinovo_zvonica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12223/1}}</nowiki> File:Boldog_zvonica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12242/1}}</nowiki> File:Memorial_at_the_Place_of_an_Accident.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/1}}</nowiki> File:Mohyla_M._R._Štefánika_(10.6.2006)_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/2}}</nowiki> File:Mohyla_MRŠ.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/3}}</nowiki> File:Kráľová_pri_Senci_kostol_032011.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-31/0}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaštieľ_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-384/1}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-384/3}}</nowiki> File:Bernolákovo_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-386/2}}</nowiki> File:Bernolákovo_kostol_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-386/3}}</nowiki> File:Hamuliakovo_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-404/1}}</nowiki> File:Pozsonyivánka_vh_emlekmu.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-405/4}}</nowiki> File:Dunajská_Lužná_Jánošíková_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-409/0}}</nowiki> File:Most_pri_Bratislave_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-494/0}}</nowiki> File:Art_Hotel_Kaštieľ,_Tomášov.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-549/1}}</nowiki> File:Veľký_Biel_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-553/1}}</nowiki> File:Somorja_23.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-105/0}}</nowiki> File:Mierovo_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-11340/0}}</nowiki> File:Evangelisches_Bethaus_in_Sommerein.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-118/0}}</nowiki> File:Vajka_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-127/0}}</nowiki> File:Nyékvárkony_kastély_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-128/2}}</nowiki> File:St_James_church_Nyékvárkony.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-129/1}}</nowiki> File:Dunajský_Klátov_mlyn.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2301/0}}</nowiki> File:LehniceParkZadnaCastMlada.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2311/2}}</nowiki> File:Modelsynagoga.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2529/0}}</nowiki> File:Báč_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/1}}</nowiki> File:Báč_kostol_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/2}}</nowiki> File:Báč_kostol_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/3}}</nowiki> File:Čakany_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-69/1}}</nowiki> File:Dunajská_Streda_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-78/1}}</nowiki> File:Dunajská_Streda_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-78/2}}</nowiki> File:Bős035.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-84/0}}</nowiki> File:Gelle_1813.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-85/1}}</nowiki> File:HubickyParkLukySoliter.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-89/3}}</nowiki> File:Jahodna_vizimalom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-92/0}}</nowiki> File:Felsőjányok_szobor_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-93/1}}</nowiki> File:Felsőjányok_szobor_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-93/2}}</nowiki> File:Feketenyék_Nepomuk_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11208/0}}</nowiki> File:Matúškovo_božie_muky_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11385/0}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_sv_Florián_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11398/1}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_sv_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11398/2}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_pamätník_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/1}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_pamätník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/2}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_pamätník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/3}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/1}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/2}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/3}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/4}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/5}}</nowiki> File:Galantský_opevnený_kaštieľ_II_(rt-008).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-18/1}}</nowiki> File:Galanta_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-20/1}}</nowiki> File:Galanta_kostol_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-20/2}}</nowiki> File:Sereď_kaštieľ_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2257/1}}</nowiki> File:Sereď_kaštieľ_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2257/2}}</nowiki> File:Nebojský_opevnený_kaštieľ_(rt-004).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2258/0}}</nowiki> File:Dolná_Streda_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2516/0}}</nowiki> File:Sereď_kostol_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2517/0}}</nowiki> File:Tomášikovo_vodný_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2520/1}}</nowiki> File:Tomášikovo_vodný_mlyn_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2520/2}}</nowiki> File:Gáň_kostol_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-3/0}}</nowiki> File:Matúškovo_ľudový_dom_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-34/1}}</nowiki> File:Matúškovo_ľudový_dom_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-34/2}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/1}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/6}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/7}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/8}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/9}}</nowiki> File:Tomášikovo_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-59/1}}</nowiki> File:Tomášikovo_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-59/3}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_súbor_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/3}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_27.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/12}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/14}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_28.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/15}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/16}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_29.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/18}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/19}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/2}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/20}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/4}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/5}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_24.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/6}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/7}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/8}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_25.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/9}}</nowiki> File:Siladice_kríž_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1008/1}}</nowiki> File:Siladice_kríž_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1008/2}}</nowiki> File:Sulekovo_Pamatnik_martyrom_z_roku_1848.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1036/0}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_03_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11359/1}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11830/0}}</nowiki> File:Dolné_Zelenice_mauzóleum_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11960/0}}</nowiki> File:Horné_Otrokovce_kaplnka_01_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11975/0}}</nowiki> File:Koplotovce_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11986/0}}</nowiki> File:Žlkovce_Immaculata_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12038/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_hrobka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/1}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/10}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/11}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/12}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/13}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/14}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/15}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/3}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/4}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/5}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/6}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/7}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/8}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/9}}</nowiki> File:Dvorniky-kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12241/1}}</nowiki> File:Červeník_náhrobník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/2}}</nowiki> File:Červeník_náhrobník_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/3}}</nowiki> File:Červeník_náhrobník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/4}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_18_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/1}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_26_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/11}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_22_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/2}}</nowiki> File:Platany_Hlohovec_-_Plane-trees_Hlohovec,_Slovakia_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/3}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/4}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_19_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/6}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_24_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/8}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_16_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/9}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_04_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-839/0}}</nowiki> File:Hlohovec_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-841/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kostol_04_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-844/2}}</nowiki> File:Hlohovec_Pieta_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-848/1}}</nowiki> File:Hlohovec_Pieta_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-848/2}}</nowiki> File:Hlohovec_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-852/1}}</nowiki> File:Horné_Zelenice_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-875/0}}</nowiki> File:Horné_Zelenice_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-876/0}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/4}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/5}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/6}}</nowiki> File:Madunice_fara_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-936/0}}</nowiki> File:Madunice_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-938/0}}</nowiki> File:Ratkovce_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-997/0}}</nowiki> File:Šterusy_kostol_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-1032/0}}</nowiki> File:Socha_Chlois.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/1}}</nowiki> File:Socha_Hermes.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/2}}</nowiki> File:Socha_Atena.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/3}}</nowiki> File:Socha_Demeter.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/4}}</nowiki> File:Hotel_lipa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10735/1}}</nowiki> File:Vrbové_židovský_cintorín.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10774/0}}</nowiki> File:Cour_salon_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10790/1}}</nowiki> File:PN_Teplicka_50.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10791/1}}</nowiki> File:Detska_liecebna_Zeleny_strom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10792/1}}</nowiki> File:Cour_hotel_Piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10793/1}}</nowiki> File:Piešťany_Kúpalisko_Eva_-_bazén.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11264/2}}</nowiki> File:Piešťany_Kúpalisko_Eva_-_detský_(relaxačný)_bazén.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11264/3}}</nowiki> File:Ruzovy_mlyn.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11573/1}}</nowiki> File:Vrbové,_zvonica2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-1162/0}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/1}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/2}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/3}}</nowiki> File:Gymnázium_Pierra_de_Coubertina,_Piešťany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12203/1}}</nowiki> File:Námestie_SNP_po_daždi_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12203/2}}</nowiki> File:Mestský_úrad_-_detail_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12209/1}}</nowiki> File:Pažitský_most.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12252/1}}</nowiki> File:Dom_umenia_-_Piestany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12292/1}}</nowiki> File:Piestany_Dom_umenia_plastika_E_Venkov_1980.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12292/2}}</nowiki> File:Prašník1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2342/0}}</nowiki> File:Hotel_Slovan_Piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2462/1}}</nowiki> File:Herkules_s_kyjakom_a_kožou_nemejského_leva.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/4}}</nowiki> File:Herkules_s_hadom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/5}}</nowiki> File:Herkules_so_psom_Kerberom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/6}}</nowiki> File:Dvaja_chlapci_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/7}}</nowiki> File:Dolný_Lopašov_-_kostol01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-821/2}}</nowiki> File:Dolný_Lopašov_socha_svätého_Martina.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-821/3}}</nowiki> File:Drahovce_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-830/0}}</nowiki> File:Chtelnica_kaštieľ_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-881/1}}</nowiki> File:Chtelnica_kaštieľ_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-881/6}}</nowiki> File:Chtelnica_kalvária_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-887/3}}</nowiki> File:Kočín_zvonica_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-901/0}}</nowiki> File:Krakovany_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-909/1}}</nowiki> File:Krakovany_kúria_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-915/0}}</nowiki> File:Krakovany_kostolík_09.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/2}}</nowiki> File:Krakovany_kostolík_08.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/3}}</nowiki> File:Krakovany_náhrobníky_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/4}}</nowiki> File:Krakovany_náhrobníky_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/5}}</nowiki> File:Lančár_kostol_01_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-924/4}}</nowiki> File:Kastiel_MNV_2020.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-954/4}}</nowiki> File:Nižná_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-961/1}}</nowiki> File:Pečeňady_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-969/1}}</nowiki> File:Pečeňady_kaštieľ_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-969/2}}</nowiki> File:Ferdinand_Goldstein.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-973/1}}</nowiki> File:Pamatnik_rumunom_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-975/1}}</nowiki> File:PN_Teplicka_83.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-976/1}}</nowiki> File:Pomník_Beethoven.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-979/1}}</nowiki> File:Reliéf_Beethoven.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-979/2}}</nowiki> File:Liecebny_dom_Napoleon_II.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-982/1}}</nowiki> File:Kupelny_park.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-983/1}}</nowiki> File:Pranier_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-984/1}}</nowiki> File:Sv.Vendelin_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-985/1}}</nowiki> File:Sv.Florian.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-986/1}}</nowiki> File:Kostol_ruina.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-988/2}}</nowiki> File:Plavecký_Peter,_dům.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-10636/0}}</nowiki> File:Plavecký_Peter_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-10732/2}}</nowiki> File:Prietrž_husitské_hradby4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-12247/1}}</nowiki> File:Šaštín_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-12283/3}}</nowiki> File:Borský_Mikuláš_dom_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-570/1}}</nowiki> File:Borský_Mikuláš_dom_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-570/3}}</nowiki> File:Hlboké_-_fara.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-603/1}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_S._H._Vajanský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-603/2}}</nowiki> File:Old_resting_place_J.M._Hurban_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-607/0}}</nowiki> File:Hlboké_-_evanjelický_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-608/0}}</nowiki> File:Jablonica-_kalvária2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-618/2}}</nowiki> File:Lakšárska_Nová_Ves_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-631/1}}</nowiki> File:Plavecký_Peter_stĺp.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-654/3}}</nowiki> File:Branč,_južná_hradba_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/12}}</nowiki> File:Branč_-_panoramio_-_Michal_Jakubský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/14}}</nowiki> File:Branč,_južné_krídlo.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/2}}</nowiki> File:Branč_Castle_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/3}}</nowiki> File:Branč_-_panoramio_-_Michal_Jakubský_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/6}}</nowiki> File:Branč,_delová_bašta_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/7}}</nowiki> File:Prievaly_-_kríž_pri_kostole.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-659/0}}</nowiki> File:Sobotište_-_kaštieľ2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-748/1}}</nowiki> File:Sobotište_evkostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-749/0}}</nowiki> File:Šaštín_sv_Trojica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-752/6}}</nowiki> File:Holic_kostel_Bozskeho_srdce_Jezisova_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10530/1}}</nowiki> File:Holic_sloup_sv_Trojice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10532/1}}</nowiki> File:Holic_radnice_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10533/1}}</nowiki> File:Meštiansky_dom,_Bratislavská_4,_popisné_č._270,_Holíč,.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10534/1}}</nowiki> File:Holic_kaple_sv_Floriana_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10536/1}}</nowiki> File:Holíč,_sýpka_(4).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10539/1}}</nowiki> File:Gbely_stĺp_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-11106/4}}</nowiki> File:Skalica,_kaplnka_sv._Františka_Xaverského.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-11798/0}}</nowiki> File:Skalica_pomnik.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-12097/2}}</nowiki> File:ZrebcinKopcany8.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-2132/2}}</nowiki> File:Holic_vetrny_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-2140/1}}</nowiki> File:Gbely_stĺp_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-601/0}}</nowiki> File:Holic_radnice_pametni_deska.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-609/0}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/1}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/2}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/3}}</nowiki> File:Holic_zamek_006.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/14}}</nowiki> File:Holic_zamek_010.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/20}}</nowiki> File:Holic_zamek_001.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/24}}</nowiki> File:Holic_kostel_sv._Martina_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-615/2}}</nowiki> File:Radošovce_kaplnka_02_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-663/0}}</nowiki> File:Skalica,_Námestie_slobody_4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-733/0}}</nowiki> File:Unín_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-757/0}}</nowiki> File:Slovakia_Smolenice_Kostol1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1014/1}}</nowiki> File:Smolenice_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1014/3}}</nowiki> File:Suchá_nad_Parnou_-_socha_sv._Barbory.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1022/0}}</nowiki> File:Socha_sv._Urbana_v_Suchej.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1024/0}}</nowiki> File:Špačince_pašiový_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1029/0}}</nowiki> File:Trnava_Trojičný_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-10492/1}}</nowiki> File:Mestské_hradby_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1057/29}}</nowiki> File:Divadlo_Jána_Palárika_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1066/0}}</nowiki> File:Slovakia_-_Trnava_-_Kostol_Sv._Heleny_RB03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1067/2}}</nowiki> File:Trnava_Divadelna_k_sv_Mikulasi_DSCN0281.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1107/0}}</nowiki> File:Kostol_svätého_Jakuba_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1130/2}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/10}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/11}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/12}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/2}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_01_(cropped).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/3}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/4}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/5}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/6}}</nowiki> File:Pálffyho_park_v_Smoleniciach_.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-11387/0}}</nowiki> File:Trstín_kostolík_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1145/0}}</nowiki> File:Voderady_kaštieľ_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1155/1}}</nowiki> File:Voderady_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1155/2}}</nowiki> File:Voderady_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1156/0}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/1}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/2}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/3}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/4}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/5}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/6}}</nowiki> File:Trnava_starý_cintorín_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-12014/2}}</nowiki> File:Dobrá_Voda_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-2490/0}}</nowiki> File:Bučany_kúria_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-781/0}}</nowiki> File:Ostrý_Kameň.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-788/2}}</nowiki> File:Dlhá_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-796/1}}</nowiki> File:Dobrá_Voda_003.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-798/0}}</nowiki> File:Jókőcivertanlegi1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/1}}</nowiki> File:Castle_Dobrá_Voda_(7207).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/14}}</nowiki> File:Castle_Dobrá_Voda_(7209).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/21}}</nowiki> File:Dobrá_Voda_-_pranier.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-802/0}}</nowiki> File:Dolná_Krupá,_kaštieľ,_park_(4).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/13}}</nowiki> File:DolnaKrupa09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/14}}</nowiki> File:Dolná_Krupá,_kaštieľ,_vrátnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/4}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_kaštieľ_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/6}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_obelisk_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/7}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_mauzóleum_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-805/0}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_-_Kostol_svätého_Ondreja.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-806/0}}</nowiki> File:Hrnčiarovce_nad_Parnou_-_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-878/0}}</nowiki> File:Lošonec_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-935/2}}</nowiki> File:Majcichov_obec_07_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-942/0}}</nowiki> File:Majcichov_obec_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-943/0}}</nowiki> File:Malženice_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-946/1}}</nowiki> File:Malženice_-_kalvária.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-950/3}}</nowiki> File:Naháč_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-956/1}}</nowiki> File:Cífer-Pác_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-965/1}}</nowiki> File:Cífer-Pác_kostol_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-965/3}}</nowiki> File:Bánovce_nad_Bebravou,_svätý_Florián.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-10709/2}}</nowiki> File:Rybany_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-12135/1}}</nowiki> File:Rybany_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-12166/1}}</nowiki> File:Bánovce_nad_Bebravou,_radnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-132/1}}</nowiki> File:Kostol_sv_Mikulasa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-138/0}}</nowiki> File:Borčany_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-143/0}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(9).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/1}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/2}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(3).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/3}}</nowiki> File:Rodný_dům_Ľudovíta_Štúra_a_Alexandra_Dubčeka_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-263/1}}</nowiki> File:Slovakia_Stur-Ludovit_PamatnáTabulaUhrovec.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-263/2}}</nowiki> File:Památník_Ľudovíta_Štúra_v_Uhrovci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-265/0}}</nowiki> File:Uhrovec_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-268/1}}</nowiki> File:Park_v_Uhrovci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-268/2}}</nowiki> File:Uhrovský_hrad_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/10}}</nowiki> File:Hrad_Uhrovec_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/15}}</nowiki> File:Jeseň_na_Uhrovskom_hrade.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/19}}</nowiki> File:Pominovec_10.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|302-776/0}}</nowiki> File:Košecký_hrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|302-781/1}}</nowiki> File:Kosariska_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-10965/0}}</nowiki> File:Bradlo_chata.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-11936/0}}</nowiki> File:Turá_Lúka,_evanjelický_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-12206/1}}</nowiki> File:Viaduktmyjava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-12249/1}}</nowiki> File:Krajné_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-1239/1}}</nowiki> File:Krajné_zvonica_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-1240/0}}</nowiki> File:Stefanik_tabula.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-2081/2}}</nowiki> File:Evanjelický_kostol_Brezová6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-581/1}}</nowiki> File:Bašty_pri_kostole.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-590/2}}</nowiki> File:Kosariska_dom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-622/0}}</nowiki> File:Myjava_kostol_01_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-644/1}}</nowiki> File:Myjava_kostol_01_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-644/2}}</nowiki> File:Turá_Lúka_-_pomník_popravených_evanjelikov.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-756/0}}</nowiki> File:Vrbovce_-_Eduard_Šándorfi.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-764/2}}</nowiki> File:Beckov_hrad_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1180/14}}</nowiki> File:Kaštiel_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1186/4}}</nowiki> File:NMnV_banka.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-11906/0}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou,_hrob_Ľudmily_Podjavorinské_(5).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1195/0}}</nowiki> File:Nová_Ves_nad_Váhom_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-11988/0}}</nowiki> File:Severny_mur_chachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/14}}</nowiki> File:Obranna_veza_kaplnka_Cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/2}}</nowiki> File:Brana_opevnenia_cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/4}}</nowiki> File:Zvonica_Cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1205/4}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12179/1}}</nowiki> File:Kostol_ruina_Haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/1}}</nowiki> File:Veza_obytna_haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/2}}</nowiki> File:Hradbovy_mur_Haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/3}}</nowiki> File:Haluzice_kostolík_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/4}}</nowiki> File:Hrad_temtatin.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1226/1}}</nowiki> File:Castle_Tematín_(8673).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1226/3}}</nowiki> File:Hrachovište_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1228/0}}</nowiki> File:Zaniknutý_kostol_v_časti_Hrušové.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12321/1}}</nowiki> File:Vágrákó_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1235/0}}</nowiki> File:ROH_Relief_z_pamatnika.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/1}}</nowiki> File:ROH_Pamatnik_SNP_R_UHER.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/2}}</nowiki> File:ROH_Pamatnik_SNP.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/3}}</nowiki> File:LUBINA_PaMATNIK_1SV_cel.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1245/3}}</nowiki> File:Lubina_tab_Uher.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1248/2}}</nowiki> File:NMnV_dom_narozny.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1265/1}}</nowiki> File:Dom_LPodjavorinska.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1267/0}}</nowiki> File:Pamatnik_umucenym_NMnV.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1271/0}}</nowiki> File:NMnV_veza.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1275/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_prepozitúra_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1277/3}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kostol_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1277/4}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_morový_stĺp_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1279/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_morový_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1279/3}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_morový_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1279/4}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/2}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/3}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/4}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/5}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/6}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/7}}</nowiki> File:NMnV_kaplnka_Sv.Ondreja.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1281/0}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_sv_Florián_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1283/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_sv_Florián_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1283/2}}</nowiki> File:Dom_Alexander_Rudnay.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1286/1}}</nowiki> File:Pobedim_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1299/2}}</nowiki> File:Pobedim_kostol_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1299/6}}</nowiki> File:St_tura_dom13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1312/0}}</nowiki> File:Hrob_pottfay.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1316/0}}</nowiki> File:Zemianske_Podhradie,_plot_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1393/2}}</nowiki> File:Kaštieľ_v_Častkovciach.png|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2163/1}}</nowiki> File:PamätníkPadlýmSovietskymVojakomNadNovouBošácou.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2261/2}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou_pamätník_03_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2372/0}}</nowiki> File:Tabula_ucitelia.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2430/0}}</nowiki> File:St_tura_radnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2464/0}}</nowiki> File:Livina_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-11679/0}}</nowiki> File:Bošany_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-12142/1}}</nowiki> File:Žabokreky_nad_Nitrou_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-12245/1}}</nowiki> File:Hradište_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-167/1}}</nowiki> File:Hradište_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-167/2}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_kaštieľ_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-177/0}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_Sádok_kostol_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-180/2}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_Sádok_kostol_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-180/4}}</nowiki> File:Krásno_základy_kostola_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-188/0}}</nowiki> File:Ostratice_kaštieľ_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-220/1}}</nowiki> File:Skačany_kostolík_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-245/1}}</nowiki> File:Skačany_kostolík_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-245/2}}</nowiki> File:Skačany_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-246/0}}</nowiki> File:Veľké_Uherce_-_kaštieľ.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-276/1}}</nowiki> File:Považská_knižnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-11280/0}}</nowiki> File:Dolný_Lieskov_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-707/1}}</nowiki> File:Dolný_Lieskov_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-707/2}}</nowiki> File:Horný_Lieskov_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-722/0}}</nowiki> File:Kostol_Jasenica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-736/0}}</nowiki> File:Podskalie_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-753/0}}</nowiki> File:Považský_hrad_I.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-760/2}}</nowiki> File:Považský_hrad_II.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-760/5}}</nowiki> File:Burg_Bystrica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-761/0}}</nowiki> File:Božia_muka_Sverepec_2021.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-778/0}}</nowiki> File:Németpróna_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-11486/0}}</nowiki> File:Handlova_memorial.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-11709/8}}</nowiki> File:Kostol_-_panoramio_-_Pavol_Steinecker.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-12073/4}}</nowiki> File:Nitrianske_Pravno_-_miestna_architektúra_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-2619/0}}</nowiki> File:Preividza06.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-3471/0}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/15}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_Vchod_do_hrobky.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/16}}</nowiki> File:Castle_in_Bojnice1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/20}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_vstup.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/24}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_jazierko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/34}}</nowiki> File:Castle_Bojnice_well.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/7}}</nowiki> File:Castle_in_Bojnice3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/9}}</nowiki> File:Bojnice28.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-808/4}}</nowiki> File:Bojnice34.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-808/5}}</nowiki> File:Kupele_Bojnice_-_jazierko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-813/2}}</nowiki> File:Diviacka_Nová_Ves_(Divékujfalu,_Divickneudorf)_-_church.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-825/0}}</nowiki> File:Dolné_Vestenice_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-829/1}}</nowiki> File:Dolné_Vestenice_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-830/3}}</nowiki> File:Kostol_Sv._Jána_Krstiteľa_Nitrianske_Pravno.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-848/0}}</nowiki> File:Oszlány_templom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-864/0}}</nowiki> File:Kostol_poruba_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-869/1}}</nowiki> File:Prievidza_Trinity_Monument.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-876/4}}</nowiki> File:Manor_house_in_Zemianske_Kostoľany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-902/0}}</nowiki> File:Basta_lednica.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|308-743/10}}</nowiki> File:Tunel_lednica.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|308-743/8}}</nowiki> File:Trenčín_stará_staniční_budova_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10449/0}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_zeleznicna_stanica_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10855/0}}</nowiki> File:Machnác-gyógyüdülő._Fortepan_28654.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10856/0}}</nowiki> File:Trencianske_teplice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10857/0}}</nowiki> File:Trencin_tabula_Karol_Padivy.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11629/2}}</nowiki> File:Elektráreň_jpg.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11820/0}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_posta.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11838/0}}</nowiki> File:GLSTN-2021.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11867/0}}</nowiki> File:Kulcsos_kastély_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-12183/1}}</nowiki> File:Trenci_n_Kubra_Voj.pohrebisko_1.sv.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-12185/1}}</nowiki> File:Kostol_ML.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1252/1}}</nowiki> File:Mur_ML.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1252/2}}</nowiki> File:Koniec_svet.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1294/2}}</nowiki> File:Mohyla_Jana_Lipskeho_Trencianske_Stankovce.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1302/0}}</nowiki> File:Velka_skalka_nádvorie.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1305/7}}</nowiki> File:Pamätník_osloboditeľov_Trenčianske_Teplice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1327/0}}</nowiki> File:Trenčianske_teplice_-_park.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1330/2}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_Hamman.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1331/0}}</nowiki> File:Trencin_Pamatnik_kragujevským_martýrom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1334/0}}</nowiki> File:Základy_kaplnky,_Trenčiansky_hrad_(2008).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/11}}</nowiki> File:Castell_de_Trenčín_(agost_2012)_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/24}}</nowiki> File:Castle_Trenčín_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/5}}</nowiki> File:Trencin_zamek_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/40}}</nowiki> File:Trenčín_castle_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/46}}</nowiki> File:Trenčín_Castle_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/49}}</nowiki> File:2014_-_panoramio_(106).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/54}}</nowiki> File:Trencin_zamek_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/57}}</nowiki> File:Trencin_Hradne_navrsie1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/60}}</nowiki> File:Opevnenie_-_panoramio_-_Marián_Hubinský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/61}}</nowiki> File:Trenčiansky_hrad_-_panoramio_(5).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/62}}</nowiki> File:Trenčiansky_hrad_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/63}}</nowiki> File:Castell_de_Trenčín_(agost_2012)_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/67}}</nowiki> File:Trenčín,_římský_nápis_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/69}}</nowiki> File:Pod_Trenčianskym_hradom_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/70}}</nowiki> File:Trencin_hrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/9}}</nowiki> File:Trenčín,_kostel_Narození_Panny_Marie_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1375/1}}</nowiki> File:Pfarrstiege_in_Trenčin.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1375/3}}</nowiki> File:Trencin_Morovy_stlp_z_roku_1712.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1381/0}}</nowiki> File:TN_ZABLATIE_kastiel10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1385/1}}</nowiki> File:TN_ZABLATIE_plastika_sv._Jána_Nepomuckého_na_stĺpe.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1385/2}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_Krista.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2213/0}}</nowiki> File:Dolná_Súča,_pamätná_tabuľa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2384/0}}</nowiki> File:Trenčín,_Katův_dům_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2465/0}}</nowiki> File:Komárom110.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-10996/0}}</nowiki> File:Ógyalla12.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11544/6}}</nowiki> File:Keszegfalva055.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11907/2}}</nowiki> File:Perbete05.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11970/1}}</nowiki> File:Hetény048.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12044/1}}</nowiki> File:Hetény052.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12044/2}}</nowiki> File:Pat30.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12047/1}}</nowiki> File:Izsa061.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12054/1}}</nowiki> File:Zemianska_Olča1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12056/1}}</nowiki> File:KN-Dunamocs-Moča1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12057/1}}</nowiki> File:Őrsújfalu047.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12058/1}}</nowiki> File:Zlatná_na_Ostrove1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12067/1}}</nowiki> File:Marcelháza078.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12090/1}}</nowiki> File:Szentpéter08.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12115/1}}</nowiki> File:Bátorkeszi_templom_2a.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12131/1}}</nowiki> File:Trávnik2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12138/1}}</nowiki> File:Naszvad_evangelikus_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12144/0}}</nowiki> File:Komárno_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12279/1}}</nowiki> File:Csicsó,_Nepomuki_Szent_János-szobor_2025_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2082/1}}</nowiki> File:Csicsó,_Nepomuki_Szent_János-szobor_2025_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2082/2}}</nowiki> File:Gúta065.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2089/0}}</nowiki> File:Kolárovo02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2091/3}}</nowiki> File:Tengerészemlékmű.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2098/0}}</nowiki> File:Komárom-Klapka_György.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2099/3}}</nowiki> File:Marcelháza117.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2105/1}}</nowiki> File:Marcelháza116.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2105/2}}</nowiki> File:Komárom243.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2143/0}}</nowiki> File:Komárom121.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2160/2}}</nowiki> File:Bagota01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2509/1}}</nowiki> File:Bagota02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2532/1}}</nowiki> File:Bagota,_Nepomuki_Szent_János-oszlop_2024_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-283/1}}</nowiki> File:Iža-Leányvár_-_Roman_fort_-_archaeological_excavation_2008.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-289/1}}</nowiki> File:Kolozsnéma020.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-292/0}}</nowiki> File:Komárom117.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-293/0}}</nowiki> File:Komárom118.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-294/0}}</nowiki> File:Jókai_Mór_emléktábla_a_Király_püspök_utcában,_Komárom87.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-296/0}}</nowiki> File:Pozsonyi_kapu_2.jpeg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-301/1}}</nowiki> File:VI._bástya.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-301/33}}</nowiki> File:Komárno04.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-304/3}}</nowiki> File:Marcelháza095.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-311/1}}</nowiki> File:Virt_Baróti_Szabó_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-314/0}}</nowiki> File:Bátorkeszi_templom_2b.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-316/0}}</nowiki> File:Nyírágó_Nepomuk_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11405/2}}</nowiki> File:Ondrejovce,_kostolík,_Slovensko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11976/1}}</nowiki> File:Barsendréd_templom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11981/1}}</nowiki> File:Evanjelický_kostol_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12030/1}}</nowiki> File:Deménd_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12055/1}}</nowiki> File:Barsbese_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12170/1}}</nowiki> File:Jabloňovce_husitský_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1606/2}}</nowiki> File:P1070347_hradby.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1628/4}}</nowiki> File:Budova_radnice_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1631/0}}</nowiki> File:Tekovskyhrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1640/1}}</nowiki> File:Ipolyság043.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1648/2}}</nowiki> File:Nagysalló_Sztháromság.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1652/1}}</nowiki> File:Nagysalló,_2012-_(5).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1652/2}}</nowiki> File:ZselizFotoThalerTamas15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1654/0}}</nowiki> File:Kálna-_(17).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2183/0}}</nowiki> File:ZselizFotoThalerTamas14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2231/0}}</nowiki> File:Trojičný_stĺp_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2294/6}}</nowiki> File:KPN2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-10850/0}}</nowiki> File:Zakladna_skola_pribinu.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11232/1}}</nowiki> File:Zsitvagyarmat_kastélykapu_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11470/2}}</nowiki> File:Kalvaria-nitra-12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11664/1}}</nowiki> File:Podhorany_okres_Nitra)_vila_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11784/1}}</nowiki> File:Podhorany_okres_Nitra)_vila_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11784/2}}</nowiki> File:Báb_(okres_Nitra)_veľký_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/1}}</nowiki> File:Báb_(okr._Nitra)_malý_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/2}}</nowiki> File:Báb_(okres_Nitra)_veľký_kaštieľ_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/3}}</nowiki> File:Brančský_hrad,_poloha_Árkuš_(01).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1398/0}}</nowiki> File:Csekej_templom_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1402/1}}</nowiki> File:Csekej_templomkapu_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1402/2}}</nowiki> File:Dolné_Lefantovce_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1412/0}}</nowiki> File:Alsóbodok_vh_emlékmű_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1413/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Nitre_kostol_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1435/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Nitre_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1437/0}}</nowiki> File:Üreg_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1438/1}}</nowiki> File:Üreg_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1438/3}}</nowiki> File:Vajkmártonfalva_Szűz_Mária_1908_1931.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1457/0}}</nowiki> File:Vajkmártonfalva_temetőkereszt_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1459/3}}</nowiki> File:Mojmírovce_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1470/0}}</nowiki> File:Nitra_Castle4.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1483/43}}</nowiki> File:Grand_Seminary.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/1}}</nowiki> File:COA_bishop_SK_Roskovanyi_Agoston2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/12}}</nowiki> File:COA_bishop_SK_Roskovanyi_Agoston3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/15}}</nowiki> File:Kostol_sv._Štefana_2,_Nitra.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1511/0}}</nowiki> File:Zsitvaújfalu-Szörényi.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1518/1}}</nowiki> File:Zsitvaújfalu_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1519/0}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra),_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1522/1}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_kostolík_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1523/0}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_sv_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1525/1}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_sv_Florián_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1525/2}}</nowiki> File:Pográny_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1526/0}}</nowiki> File:Récsény_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1533/0}}</nowiki> File:Nagyhind_templom_8.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1558/1}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1564/0}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Immaculata_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1565/1}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Immaculata_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1565/2}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Ukrižovaný_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1567/1}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Ukrižovaný_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1567/2}}</nowiki> File:Vráble_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1575/0}}</nowiki> File:KPN10.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-2306/0}}</nowiki> File:Nyitraivánka_levéltár_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-2508/0}}</nowiki> File:Béla_SK_4.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-11930/2}}</nowiki> File:SF-IMG_2410.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-2295/1}}</nowiki> File:Hul_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-2299/1}}</nowiki> File:Hull_kastély_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-2299/2}}</nowiki> File:Jatov_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-333/0}}</nowiki> File:Komját_golgota_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-342/1}}</nowiki> File:Komját_golgota_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-342/6}}</nowiki> File:Palárikovo_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-363/2}}</nowiki> File:Palárikovo_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-364/0}}</nowiki> File:Svodín_základy_kostola_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-366/0}}</nowiki> File:Barsfüss_Rudnyánszky_kastély_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-372/1}}</nowiki> File:Trávnica_kaštieľ_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-372/2}}</nowiki> File:Tvrdošovce_obec_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-373/0}}</nowiki> File:Mánya_Szt_Flórián.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-378/0}}</nowiki> File:Močenok_kostol_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|405-1544/1}}</nowiki> File:Šaľa_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|405-52/0}}</nowiki> File:Šaľa_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|405-54/0}}</nowiki> File:Horné_Obdokovce_park_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-163/2}}</nowiki> File:Hrušovany_kostol_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-168/0}}</nowiki> File:Kuzmice_Vítkovce_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-202/0}}</nowiki> File:Ján_Nepomucký.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-204/2}}</nowiki> File:Donát.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-205/2}}</nowiki> File:Topolcany_Pamatnik_oslobodenie_Snopek.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-253/0}}</nowiki> File:Zivanska_veza.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1440/1}}</nowiki> File:Kisvezekény.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1464/0}}</nowiki> File:Néver_szobrok_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1474/3}}</nowiki> File:Néver_Szt_Vendel_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1475/3}}</nowiki> </gallery> <!-- Maximum number of images reached: 1000, total of images without id: 1962 --> pbudv8a3vjolgsrso9zizzho0anpu57 0 450824 8226237 7103628 2026-05-30T12:42:35Z Luppus 39967 súradnice 8226237 wikitext text/x-wiki {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - info}} Toto je '''zoznam kultúrnych pamiatok v obci [[Brusno]]''' v okrese Banská Bystrica. {{Monuments tablehead-SK |Obec = Brusno |Kód obce = 508675 |Okres = Banská Bystrica |Kód okresu = 601 }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM KÚPEĽNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-BC | Katastrálne_územie = Brusno | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 601-49/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kúpele s areálom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = Park | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-BC | Katastrálne_územie = Brusno | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 601-49/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kúpele s areálom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Brusno - vila Paula.jpg | Commonscat = | Názov = DOM KÚPEĽNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kúpeľná 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.78562 | dĺžka = 19.39639 | ISO-regiónu = SK-BC | Katastrálne_územie = Brusno | Súpisné_číslo = 3 | IDobjektu = 601-49/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Pavla - Budova jedálne,Pavla | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM KÚPEĽNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-BC | Katastrálne_územie = Brusno | Súpisné_číslo = 4 | IDobjektu = 601-49/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Dumbier - Budova jedálne,Dumbier | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM KÚPEĽNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.78568 | dĺžka = 19.39480 | ISO-regiónu = SK-BC | Katastrálne_územie = Brusno | Súpisné_číslo = 2 | IDobjektu = 601-49/5 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vepor - Vepor | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = FONTÁNA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-BC | Katastrálne_územie = Brusno | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 601-49/6 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = žena s rybami | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Brusno - Roman-Catholic church.JPG | Commonscat = | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.7953 | dĺžka = 19.3816 | ISO-regiónu = SK-BC | Katastrálne_územie = Brusno | Súpisné_číslo = 779 | IDobjektu = 601-48/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Ondreja | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Brusno - I and II World War memorial - detail.JPG | Commonscat = | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.79493 | dĺžka = 19.38197 | ISO-regiónu = SK-BC | Katastrálne_územie = Brusno | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 601-146/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Pomník – padlí v II.sv.v. | Popis = }} {{Monuments tablefoot-SK}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - legenda}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - záver | Kraj = Banskobystrický | Okres = Banská Bystrica | Obec = Brusno }} {{Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Banská Bystrica}} [[Kategória:Brusno (obec)| ~]] [[Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Banská Bystrica|Brusno]] t5n3kdmocm3q7zmpj7fohlsac2nlndn 8226247 8226237 2026-05-30T13:07:20Z Luppus 39967 súradnice 8226247 wikitext text/x-wiki {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - info}} Toto je '''zoznam kultúrnych pamiatok v obci [[Brusno]]''' v okrese Banská Bystrica. {{Monuments tablehead-SK |Obec = Brusno |Kód obce = 508675 |Okres = Banská Bystrica |Kód okresu = 601 }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM KÚPEĽNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-BC | Katastrálne_územie = Brusno | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 601-49/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kúpele s areálom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = Park | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-BC | Katastrálne_územie = Brusno | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 601-49/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kúpele s areálom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Brusno - vila Paula.jpg | Commonscat = | Názov = DOM KÚPEĽNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kúpeľná 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.78562 | dĺžka = 19.39639 | ISO-regiónu = SK-BC | Katastrálne_územie = Brusno | Súpisné_číslo = 3 | IDobjektu = 601-49/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Pavla - Budova jedálne,Pavla | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM KÚPEĽNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.78633 | dĺžka = 19.39516 | ISO-regiónu = SK-BC | Katastrálne_územie = Brusno | Súpisné_číslo = 4 | IDobjektu = 601-49/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Dumbier - Budova jedálne,Dumbier | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM KÚPEĽNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.78568 | dĺžka = 19.39480 | ISO-regiónu = SK-BC | Katastrálne_územie = Brusno | Súpisné_číslo = 2 | IDobjektu = 601-49/5 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vepor - Vepor | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = FONTÁNA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-BC | Katastrálne_územie = Brusno | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 601-49/6 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = žena s rybami | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Brusno - Roman-Catholic church.JPG | Commonscat = | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.7953 | dĺžka = 19.3816 | ISO-regiónu = SK-BC | Katastrálne_územie = Brusno | Súpisné_číslo = 779 | IDobjektu = 601-48/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Ondreja | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Brusno - I and II World War memorial - detail.JPG | Commonscat = | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.79493 | dĺžka = 19.38197 | ISO-regiónu = SK-BC | Katastrálne_územie = Brusno | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 601-146/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Pomník – padlí v II.sv.v. | Popis = }} {{Monuments tablefoot-SK}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - legenda}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - záver | Kraj = Banskobystrický | Okres = Banská Bystrica | Obec = Brusno }} {{Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Banská Bystrica}} [[Kategória:Brusno (obec)| ~]] [[Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Banská Bystrica|Brusno]] sywsnxfjkjhzkpt19ajg35eqmbqvwzt 0 454694 8226504 8203677 2026-05-31T06:50:52Z ~2026-32299-27 296488 aaaaa 8226504 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Nitriansky hrad | native_name = | other_name = | category = hrad <!-- *** Image *** --> | image = Nitriansky_hrad.jpg | image_caption = Nitriansky hrad, pohľad od severozápadu <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | district = [[okres Nitra|Nitra]] | commune_type = Mesto | commune = Nitra | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 220 | elevation_round = | lat_d =48| lat_m =19| lat_s =7 | lat_NS = S | long_d =18| long_m =5| long_s =11 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 9. storočie | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti čiastočne prístupný | access = mesta [[Nitra]] <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Národná Kultúrna Pamiatka *** ---> | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = Nitriansky hrad | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = 02.10.1963 | číslo uzpf = 1483/1-59 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať NKP = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = http://www.pamiatky.sk/po/po?page=1&Kraj=4&Okres=27&Obec=782&KatastralneUzemie=1068&Ulica=Jána Pavla II.&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=1483&SearchButton=Hľadať | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha hradu na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Nitra Region - outline map.svg | map1_background = Nitra Region - background map.png | map1_caption = Poloha hradu v Nitrianskom kraji | map1_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Nitra Castle | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> [https://nitrianskyhrad.sk/ nitrianskyhrad.sk] | footnotes = |Portal1=Slovensko}} '''Nitriansky hrad'''<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-03}}</ref> je zachovalý hradný komplex v [[Nitra|Nitre]]. Nachádza sa na hradnom vrchu v centre mesta vo výške {{mnm|220}}, a vytvára výraznú dominantu mesta pod južnými výbežkami pohoria [[Tribeč]]. Pôvodne zaberal celú oblasť hradného kopca aj horného mesta, asi osem a pol hektára. Dominantou hradného areálu je [[Katedrála svätého Emeráma]], [[Biskupský palác (Nitra)|biskupský palác]] a mohutné opevnenie s vystupujúcimi [[bastión (hradby)|bastiónmi]]. Dnes na hrade sídli biskupský úrad. == Dediny == Hradný vrch bol svedkom najstarších [[Slovania|slovanských]] dejín, keď sa tu koncom [[8. storočie|8. storočia]] začalo formovať [[Nitrianske kniežatstvo]]. Výhodná poloha lokality, z troch strán chránenej riekou [[Nitra (rieka)|Nitrou]], sa stala vhodným miestom na vybudovanie opevneného hradiska. Práve tu s veľkou pravdepodobnosťou stál [[Pribina|Pribinov]] kostol, spojený s najstaršou písomnou zmienkou o meste, no i celom kniežatstve. [[Súbor:Nitra Castle6.JPG|náhľad|vľavo]] Po začlenení Nitrianskeho kniežatstva do [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] sa mesto stalo sídelným centrom kniežaťa, ktorý hradisko ďalej rozširoval a opevňoval. Potvrdené písomné správy o hradisku pochádzajú z roku [[871]] a záznamy v Maurovej kronike z polovice [[11. storočie|11. storočia]] už spomínajú [[Bazilika svätého Emeráma|baziliku svätého Emeráma]], ktorá dodnes tvorí súčasť hradného komplexu. Ten sa z hradiska vyvinul pravdepodobne v čase formovania [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]], keď bola Nitra dôležitým správnym centrom rovnomenného kniežatstva. Počas [[Mongolský vpád do Uhorska|pustošivého vpádu Mongolov]] v roku [[1241]] stál na hradnom vrchu už opevnený hrad, ktorý odolal nájazdom útočníkov. K výraznému poškodeniu však došlo pri požiari počas obliehania hradu [[Přemysl Otakar II.|Přemyslom Otakarom II.]] v roku 1271, po ktorom bola nevyhnutná obnova kostola i opevnenia. Hrad sa stal stredom záujmu panovníkov ako [[Matúš Čák Trenčiansky]], [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] alebo [[Matej I. (Uhorsko)|Matej Korvín]], ktorého vojsko hrad v roku [[1465]] spustošilo. Opevnenie bolo opäť zosilnené počas [[Osmanská ríša|tureckých nájazdov]] na územie južného Slovenska v [[16. storočie|16. storočí]], keď bol vybudovaný aj renesančný hradný palác a nová vnútorná hradná brána. Napriek dobrému obrannému systému sa v roku [[1663]] na krátky čas Turkom podarilo hrad ovládnuť a následne sa pristúpilo k prebudovaniu celého obranného systému. Na začiatku [[18. storočie|18. storočia]] bol prestavaný aj tzv. horný kostol a pribudol biskupský palác. == Obliehanie hradu a okolia == * 833 – knieža [[Mojmír I.]] dobylo mocenské centrum kniežaťa [[Pribina|Pribinu]] v Nitre<ref name="Kronika_Slovenska">{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | odkaz na autora =Dušan Kováč | spoluautori = et al. | titul = Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia | vydanie = | vydavateľ = Fortuna Print | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = 80-7153-174-X | počet strán = 616 | strany = 96,97,108-113,116,118..154,189... | jazyk = slovenský }}</ref> * 892 – vládca Východofranskej ríše [[Arnulf Korutánsky|Arnulf]], knieža Sávskeho kniežatstva [[Braslav (Sávia)|Braslav]] s pomocou kočovných [[Maďari|Maďarov]] plienili zatiaľ neúspešne územie vládcu Veľkomoravskej ríše [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]] * 920 – po smrti Svätopluka, v [[Nitra|Nitre]] sa usadil maďarský vojvodca [[Arpádovci|Lél]] * 955 – v súvislosti so zaujatím územia Maďarmi, sa hrad dostal do rúk [[Arpádovci|Arpádovcov]], ktorí využili systém správy [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianského kniežatstva]] pri kladení základov vlastnej štátnej organizácie * 1001 – [[Boleslav Chrabrý]] poľské knieža, porazil maďarského vojvodu Štefana, dobyl [[Nitriansko]] * 1029 – kráľ Uhorska [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] znova dobýja Nitriansko stratené v 1001 * 1042 – po porážke uhorského vojska nemeckým kráľom [[Henrich III. (Svätá rímska ríša)|Henrichom III.]] a českým kniežaťom [[Břetislav I.| Břetislavom]] obyvatelia prijali za nitrianske knieža [[Domoslav|Domoslava]]. Po odchode spojeneckých vojsk, uhorský kráľ [[Samuel Aba|Samuel]], Domoslava z Nitry vyhnal. Nitrianske kniežatstvo pozostávalo vtedy z 9. komitátov. * 1046 – Domoslav sa vrátil do Nitrianska, ktoré sa nepridalo k pohanskému povstaniu vedeného [[Vata (vodca povstania)|Vatom]] v Uhorsku. Domoslav vládol ako nitrianske knieža až do svojej smrti roku 1048 * 1048 – [[Belo I.]] knieža Nitrianskeho kniežatstva a Biharska so sídlom na Nitrianskom hrade. Pravdepodobne dal Nitriansky hrad opraviť. V rokoch 1060 – 1063 uhorský kráľ. Pochádzal z rodu Arpádovcov. * 1074 – Nitriansky hrad sa ubránil rímsko-nemeckému cisárovi Henrichovi IV. a jeho uhorskému spojencovi [[Šalamún (Uhorsko)|Šalamúnovi]], okolie Nitry vojsko vyplienilo * 1109 – Uhorský kráľ [[Koloman (Uhorsko)|Koloman]] so svojou vojenskou výpravou urobil na Morave veľa škôd. České údelné knieža [[Oto I. Olomoucký]] so svojim synom Svatoplukom Olomouckým, ako spojenci nemeckého cisára [[Henrich V. (Svätá rímska ríša)|Henricha V.]] sa chceli Kolomanovi pomstiť. Vtrhli na Slovensko, dostali sa až k Nitre. Podarilo sa im do­byť len mesto s podhradím, ktoré úplne spustošil včítane majetkov zoborského kláštora. Hrad Nitra útoku odolal. České knieža Svato­pluk Olomoucký sa s veľkou korisťou vrátil do Moravy. [[Nitrianske kniežatstvo]] na čele ktorého sa od druhého desaťročia 9. storočia až do r.1108 vystriedali kniežatá z Pribinovho, Mojmírovho aj Arpádovho rodu, zaniklo. * 1241 – za vlády uhorského kráľa [[Belo IV.| Bela IV.]] vtrhli na Slovensko [[Tatári]], ich [[Zlatá horda]], ktorá po [[Bitka pri rieke Slaná|bitke pri rieke Slanej]], mala otvorené cesty do krajiny. Kráľ si zachránil život len útekom na Nitriansky hrad, kde sa zdržal iba nakrátko. Tatári kráľa prenasledovali. Horda prenikla až k Nitre, ktorú sa nepodarilo dobyť. Opátstvo úplne vyplienili, zničili aj veľmi cenný archív. * 1271 – strhla sa vojna medzi uhorským kráľom [[Štefan V. (Uhorsko)|Štefanom V.]] a českým krá­ľom [[Přemysl Otakar II.|Přemyslom Otakarom II.]] Český kráľ vtrhol na Slovensko, dobyl aj Nitru. Mesto Nitru vyplienil a hrad spustošil. Zhorel aj kostol sv.Emeráma * 1273 – Přemysl Otakar II. znovu vtrhol na Slovensko, zmocnil sa aj Nitry, ktorú dobyl a úplne spustošil. Zhorela biskupská katedrála a veľká časť historických listín. <ref name="Slovensko Dejiny">{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Tibenský | spoluautori = et al. | titul = Slovensko Dejiny | odkaz na titul = Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor) | vydanie = 2 | typ vydania = preprac. a dopln. | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1978 | počet strán = 1010 | strany = 229, 259, 319 }}</ref> * 1296 – uhorský kráľ [[Ondrej III.]] daroval hrad a okolie biskupovi Pascházovi, ktorý spustošený hrad a hradby dal opraviť. Od toho času hrad je biskupským majetkom * 1311 a 1317 – uhorský šľachtic a vojvoda [[Matúš Čák Trenčiansky]] sa dostal do nepriateľstva s uhorským kráľom [[Karol I. (Uhorsko)|Karolom Róbertom]] a jeho patrónom pápežom, teda aj s nitrianskym biskupom Jánom. Pre nepriateľstvo s kráľom a biskupom, Matúš Čák Trenčiansky dvakrát vtrhol so svojím vojskom do Nitry, vyplienil ju, rozváľal múry opevnenia, vypaľoval všetko, zhorel katedrálny archív s mnohými cennosťami a listinami, pozostatky [[Svorad|Svorada]] a [[Benedikt|Benedikta]] odviezol so sebou, do svojho sídla v Trenčíne. * 1328 – biskup [[Meško Piastovec]] dal postaviť na hrade novú katedrálu. Stavba trvala do roku 1355  * 1403 – obliehal a dobyl Nitru vojvodca [[Stibor zo Stiboríc]], poľský šľachtic neskôr v službách kráľa Žigmunda * 1431 – vpád sirotkov pod vedením českého kňaza Prokopa Malého (Prokúpek), ktorému sa podarilo obsadiť mesto, hrad nedobyl  * 1440 – [[Husitstvo|husitské]] vojsko [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]] sa znova zmocnilo Nitry * 1465 – znovu spustošilo hrad vojsko uhorského kráľa [[Matej I.|Mateja Korvína]] * 1471 – po smrti uhorského a českého kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]] väčšina šľachty zvolila za uhorského kráľa Mateja Korvína, syna [[Ján Huňady|Jána Huňadyho]], ale druhá časť šľachty, nesúhlasiaca s Matejom, povolala na uhorský trón poľského kráľoviča Kazimíra, druhorodeného syna poľského kráľa Kazimíra IV.Jagellonského. Poľský kráľovič Kazimír svojím vojskom obsadil značnú časť Slovenska a za svoje sídlo si zvolil Nitriansky hrad (roku 1471). Matej Korvín po obliehaní Nitru dobyl v 1472. Kazimírovi sa podarilo z Nitrianskeho hradu ujsť. * 1526 – o prázdny uhorský trón sa uchádzali sedmohradský vojvoda [[Ján Zápoľský]] a rakúsky arcivojvoda [[Ferdinand I.]] zakladateľ rakúskej línie Habsburgovcov – budúci rímsky cisár. Nitra podporovala Ferdinanda. Zápoľského vojsko na Nitru zaútočilo a dobylo ju 1528. Zápolský poveril správou hradu Valentína Töröka, majetok si privlastnil * 1530 – po smrti biskupa [[Podmanickovci|Podmanického]], Nitru dobyl cisársky generál Katzianer. Do Viedne odniesol biskupské poklady, medzi nimi vzácny relikviár Nitrianskych patrónov, ktorý sa nikdy nevrátil. * 1538 – po Varadínskom mieri sa Nitra dostala do rúk uhorských šľachticov, bratov [[Turzovci|Turzovcov]] (Alexej - stoličný a kráľovský hodnostár a František – nitriansky biskup), ktorí mesto a biskupské majetky vykoristili * 1588 – Nitru obliehali [[Turci]] * 1606 – [[Štefan Bočkaj|Bočkajove]] povstalecké voj­sko, rabovalo okolie Nitry. Mesto Nitra sa vzdalo a vyhlo sa plieneniu * 1620 – na krátky čas obsadilo Nitru vojsko sedmohradského voj­vodcu a uhorského protikráľa [[Gabriel Betlen|Betlena]], potom ju muselo vydať cisárskemu generálovi Bouquoi * 1623 – Bethlen sa pokúsil pomocou tureckého vojska Nitru znovu obsadiť bez úspechu, cisárske vojsko Bethlena porazilo * 1624 – nitriansky biskup Ján IV. Telegdy dostaval kostol a postavil tzv. Horný kostol * 1663 – Nemecký veliteľ mesta a Nitrianskeho hradu zradil, zapredal sa Turkom. Turci začali Nitru obliehať a dobyli ju. Vládli v nej až do mája 1664, keď ich cisárske vojsko vedené generálom [[Louis Raduit de Souches|de Souches]], vyhnalo. Pri týchto bojoch mesto i hrad Nitra boli úplne spustošené. Biskup Tomáš Pálffy do roku 1673 opevnil Nitru znovu. Od týchto čias nitrianske mohutné hradby ostali v tej podobe, ako ich dnes vidíme. * 1697 – za tököliovského povstania povstalci napadli okolie Nitry, dobyli iba dolnú časť mesta Nitra * 1703 – kurucké povstalecké vojsko sedmohradského veľmoža [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]] pod vedením generála a konvertitu Ladislava Očkaja, obsadilo dolné mesto * 1704 – [[František II. Rákoci|Rákociho]] hlavný generál, uhorský gróf [[Mikuláš Berčéni]] dobyl aj hrad. Povstalci vládli na Nitre až do roku 1708, keď veliteľ hradu Revaj sa vzdal labancom – cisárskemu generálovi [[Sigbert Heister|Heisterovi]]<ref name="Slovenské hrady">{{Citácia knihy | priezvisko = Janota | meno = Ľudovít | odkaz na autora =Ľudovít Janota | titul = Slovenské hrady 2 | vydanie = | vydavateľ = Nakladateľstvo Slovenskej ligy,1935 | miesto = Bratislava | počet strán = 211-220 | jazyk = slovenský }}</ref> == Súčasný stav == Množstvo úprav, opevňovacích a rekonštrukčných prác počas stáročí úplne zmenili pôvodný vzhľad hradu. Najbližšie k pôvodnému vzhľadu má len [[bazilika svätého Emeráma]] z prvej polovice [[13. storočie|13. storočia]], časť hradného múru a horný gotický kostol z prvej polovice 14. storočia a vnútorná hradná brána zo 16. storočia. Takmer pôvodný vzhľad majú len zachovalé stavby z konca 17. a z 18. storočia. == Galéria == <gallery mode="packed"> Súbor:Nitriansky_hrad_1.jpg Súbor:Nitriansky_hrad_1a.jpg Súbor:Nitriansky_hrad_1b.jpg </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Bazilika svätého Emeráma]] *[[Biskupský palác (Nitra)]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Nitra Castle}} == Externé odkazy == * [https://nitrianskyhrad.sk/ Nitriansky hrad] - oficiálna stránka == Zdroj == * [http://www.hrady.sk/nitra Nitriansky hrad] - na webe Slovenské hrady * hrady.zámky.kaštiele na www.kastiel.org[http://www.kastiel.org/index.php?option=com_content&task=view&id=46&Itemid=75] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160914035324/http://www.kastiel.org/index.php?option=com_content&task=view&id=46&Itemid=75 |date=2016-09-14 }} * http://www.e-obce.sk/obec/nitra/2-historia.html[http://www.e-obce.sk/obec/nitra/2-historia.html{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}] * http://cestovanie.sme.sk/c/4959937/nitriansky-hrad-je-nenapadny.html#ixzz3sUpSzHZt * Slovensko Dejiny, druhé, prepracované a doplnené vydanie, Obzor,Bratislava 1978 * Kronika Slovenska, D.Kováč, v.Fortuna Print a Adox, 1998 * Stopy dávnej minulosti, P. Dvořák, v.Rak Budmerice 2013 {{Národné kultúrne pamiatky na Slovensku}} {{Nitra}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Stavby v Nitre]] [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Národné kultúrne pamiatky na Slovensku pred rokom 2002]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Nitra]] t55jnorw0rmg3h1er17bn7mgtkibncj 8226506 8226504 2026-05-31T07:06:31Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-32299-27|~2026-32299-27]] ([[User_talk:~2026-32299-27|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-25501-01 8203677 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Nitriansky hrad | native_name = | other_name = | category = hrad <!-- *** Image *** --> | image = Nitriansky_hrad.jpg | image_caption = Nitriansky hrad, pohľad od severozápadu <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | district = [[okres Nitra|Nitra]] | commune_type = Mesto | commune = Nitra | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 220 | elevation_round = | lat_d =48| lat_m =19| lat_s =7 | lat_NS = S | long_d =18| long_m =5| long_s =11 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 9. storočie | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti čiastočne prístupný | access = mesta [[Nitra]] <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Národná Kultúrna Pamiatka *** ---> | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = Nitriansky hrad | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = 02.10.1963 | číslo uzpf = 1483/1-59 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať NKP = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = http://www.pamiatky.sk/po/po?page=1&Kraj=4&Okres=27&Obec=782&KatastralneUzemie=1068&Ulica=Jána Pavla II.&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=1483&SearchButton=Hľadať | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha hradu na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Nitra Region - outline map.svg | map1_background = Nitra Region - background map.png | map1_caption = Poloha hradu v Nitrianskom kraji | map1_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Nitra Castle | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> [https://nitrianskyhrad.sk/ nitrianskyhrad.sk] | footnotes = |Portal1=Slovensko}} '''Nitriansky hrad'''<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-03}}</ref> je zachovalý hradný komplex v [[Nitra|Nitre]]. Nachádza sa na hradnom vrchu v centre mesta vo výške {{mnm|220}}, a vytvára výraznú dominantu mesta pod južnými výbežkami pohoria [[Tribeč]]. Pôvodne zaberal celú oblasť hradného kopca aj horného mesta, asi osem a pol hektára. Dominantou hradného areálu je [[Katedrála svätého Emeráma]], [[Biskupský palác (Nitra)|biskupský palác]] a mohutné opevnenie s vystupujúcimi [[bastión (hradby)|bastiónmi]]. Dnes na hrade sídli biskupský úrad. == Dejiny == Hradný vrch bol svedkom najstarších [[Slovania|slovanských]] dejín, keď sa tu koncom [[8. storočie|8. storočia]] začalo formovať [[Nitrianske kniežatstvo]]. Výhodná poloha lokality, z troch strán chránenej riekou [[Nitra (rieka)|Nitrou]], sa stala vhodným miestom na vybudovanie opevneného hradiska. Práve tu s veľkou pravdepodobnosťou stál [[Pribina|Pribinov]] kostol, spojený s najstaršou písomnou zmienkou o meste, no i celom kniežatstve. [[Súbor:Nitra Castle6.JPG|náhľad|vľavo]] Po začlenení Nitrianskeho kniežatstva do [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] sa mesto stalo sídelným centrom kniežaťa, ktorý hradisko ďalej rozširoval a opevňoval. Potvrdené písomné správy o hradisku pochádzajú z roku [[871]] a záznamy v Maurovej kronike z polovice [[11. storočie|11. storočia]] už spomínajú [[Bazilika svätého Emeráma|baziliku svätého Emeráma]], ktorá dodnes tvorí súčasť hradného komplexu. Ten sa z hradiska vyvinul pravdepodobne v čase formovania [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]], keď bola Nitra dôležitým správnym centrom rovnomenného kniežatstva. Počas [[Mongolský vpád do Uhorska|pustošivého vpádu Mongolov]] v roku [[1241]] stál na hradnom vrchu už opevnený hrad, ktorý odolal nájazdom útočníkov. K výraznému poškodeniu však došlo pri požiari počas obliehania hradu [[Přemysl Otakar II.|Přemyslom Otakarom II.]] v roku 1271, po ktorom bola nevyhnutná obnova kostola i opevnenia. Hrad sa stal stredom záujmu panovníkov ako [[Matúš Čák Trenčiansky]], [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] alebo [[Matej I. (Uhorsko)|Matej Korvín]], ktorého vojsko hrad v roku [[1465]] spustošilo. Opevnenie bolo opäť zosilnené počas [[Osmanská ríša|tureckých nájazdov]] na územie južného Slovenska v [[16. storočie|16. storočí]], keď bol vybudovaný aj renesančný hradný palác a nová vnútorná hradná brána. Napriek dobrému obrannému systému sa v roku [[1663]] na krátky čas Turkom podarilo hrad ovládnuť a následne sa pristúpilo k prebudovaniu celého obranného systému. Na začiatku [[18. storočie|18. storočia]] bol prestavaný aj tzv. horný kostol a pribudol biskupský palác. == Obliehanie hradu a okolia == * 833 – knieža [[Mojmír I.]] dobylo mocenské centrum kniežaťa [[Pribina|Pribinu]] v Nitre<ref name="Kronika_Slovenska">{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | odkaz na autora =Dušan Kováč | spoluautori = et al. | titul = Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia | vydanie = | vydavateľ = Fortuna Print | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = 80-7153-174-X | počet strán = 616 | strany = 96,97,108-113,116,118..154,189... | jazyk = slovenský }}</ref> * 892 – vládca Východofranskej ríše [[Arnulf Korutánsky|Arnulf]], knieža Sávskeho kniežatstva [[Braslav (Sávia)|Braslav]] s pomocou kočovných [[Maďari|Maďarov]] plienili zatiaľ neúspešne územie vládcu Veľkomoravskej ríše [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]] * 920 – po smrti Svätopluka, v [[Nitra|Nitre]] sa usadil maďarský vojvodca [[Arpádovci|Lél]] * 955 – v súvislosti so zaujatím územia Maďarmi, sa hrad dostal do rúk [[Arpádovci|Arpádovcov]], ktorí využili systém správy [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianského kniežatstva]] pri kladení základov vlastnej štátnej organizácie * 1001 – [[Boleslav Chrabrý]] poľské knieža, porazil maďarského vojvodu Štefana, dobyl [[Nitriansko]] * 1029 – kráľ Uhorska [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] znova dobýja Nitriansko stratené v 1001 * 1042 – po porážke uhorského vojska nemeckým kráľom [[Henrich III. (Svätá rímska ríša)|Henrichom III.]] a českým kniežaťom [[Břetislav I.| Břetislavom]] obyvatelia prijali za nitrianske knieža [[Domoslav|Domoslava]]. Po odchode spojeneckých vojsk, uhorský kráľ [[Samuel Aba|Samuel]], Domoslava z Nitry vyhnal. Nitrianske kniežatstvo pozostávalo vtedy z 9. komitátov. * 1046 – Domoslav sa vrátil do Nitrianska, ktoré sa nepridalo k pohanskému povstaniu vedeného [[Vata (vodca povstania)|Vatom]] v Uhorsku. Domoslav vládol ako nitrianske knieža až do svojej smrti roku 1048 * 1048 – [[Belo I.]] knieža Nitrianskeho kniežatstva a Biharska so sídlom na Nitrianskom hrade. Pravdepodobne dal Nitriansky hrad opraviť. V rokoch 1060 – 1063 uhorský kráľ. Pochádzal z rodu Arpádovcov. * 1074 – Nitriansky hrad sa ubránil rímsko-nemeckému cisárovi Henrichovi IV. a jeho uhorskému spojencovi [[Šalamún (Uhorsko)|Šalamúnovi]], okolie Nitry vojsko vyplienilo * 1109 – Uhorský kráľ [[Koloman (Uhorsko)|Koloman]] so svojou vojenskou výpravou urobil na Morave veľa škôd. České údelné knieža [[Oto I. Olomoucký]] so svojim synom Svatoplukom Olomouckým, ako spojenci nemeckého cisára [[Henrich V. (Svätá rímska ríša)|Henricha V.]] sa chceli Kolomanovi pomstiť. Vtrhli na Slovensko, dostali sa až k Nitre. Podarilo sa im do­byť len mesto s podhradím, ktoré úplne spustošil včítane majetkov zoborského kláštora. Hrad Nitra útoku odolal. České knieža Svato­pluk Olomoucký sa s veľkou korisťou vrátil do Moravy. [[Nitrianske kniežatstvo]] na čele ktorého sa od druhého desaťročia 9. storočia až do r.1108 vystriedali kniežatá z Pribinovho, Mojmírovho aj Arpádovho rodu, zaniklo. * 1241 – za vlády uhorského kráľa [[Belo IV.| Bela IV.]] vtrhli na Slovensko [[Tatári]], ich [[Zlatá horda]], ktorá po [[Bitka pri rieke Slaná|bitke pri rieke Slanej]], mala otvorené cesty do krajiny. Kráľ si zachránil život len útekom na Nitriansky hrad, kde sa zdržal iba nakrátko. Tatári kráľa prenasledovali. Horda prenikla až k Nitre, ktorú sa nepodarilo dobyť. Opátstvo úplne vyplienili, zničili aj veľmi cenný archív. * 1271 – strhla sa vojna medzi uhorským kráľom [[Štefan V. (Uhorsko)|Štefanom V.]] a českým krá­ľom [[Přemysl Otakar II.|Přemyslom Otakarom II.]] Český kráľ vtrhol na Slovensko, dobyl aj Nitru. Mesto Nitru vyplienil a hrad spustošil. Zhorel aj kostol sv.Emeráma * 1273 – Přemysl Otakar II. znovu vtrhol na Slovensko, zmocnil sa aj Nitry, ktorú dobyl a úplne spustošil. Zhorela biskupská katedrála a veľká časť historických listín. <ref name="Slovensko Dejiny">{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Tibenský | spoluautori = et al. | titul = Slovensko Dejiny | odkaz na titul = Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor) | vydanie = 2 | typ vydania = preprac. a dopln. | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1978 | počet strán = 1010 | strany = 229, 259, 319 }}</ref> * 1296 – uhorský kráľ [[Ondrej III.]] daroval hrad a okolie biskupovi Pascházovi, ktorý spustošený hrad a hradby dal opraviť. Od toho času hrad je biskupským majetkom * 1311 a 1317 – uhorský šľachtic a vojvoda [[Matúš Čák Trenčiansky]] sa dostal do nepriateľstva s uhorským kráľom [[Karol I. (Uhorsko)|Karolom Róbertom]] a jeho patrónom pápežom, teda aj s nitrianskym biskupom Jánom. Pre nepriateľstvo s kráľom a biskupom, Matúš Čák Trenčiansky dvakrát vtrhol so svojím vojskom do Nitry, vyplienil ju, rozváľal múry opevnenia, vypaľoval všetko, zhorel katedrálny archív s mnohými cennosťami a listinami, pozostatky [[Svorad|Svorada]] a [[Benedikt|Benedikta]] odviezol so sebou, do svojho sídla v Trenčíne. * 1328 – biskup [[Meško Piastovec]] dal postaviť na hrade novú katedrálu. Stavba trvala do roku 1355  * 1403 – obliehal a dobyl Nitru vojvodca [[Stibor zo Stiboríc]], poľský šľachtic neskôr v službách kráľa Žigmunda * 1431 – vpád sirotkov pod vedením českého kňaza Prokopa Malého (Prokúpek), ktorému sa podarilo obsadiť mesto, hrad nedobyl  * 1440 – [[Husitstvo|husitské]] vojsko [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]] sa znova zmocnilo Nitry * 1465 – znovu spustošilo hrad vojsko uhorského kráľa [[Matej I.|Mateja Korvína]] * 1471 – po smrti uhorského a českého kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]] väčšina šľachty zvolila za uhorského kráľa Mateja Korvína, syna [[Ján Huňady|Jána Huňadyho]], ale druhá časť šľachty, nesúhlasiaca s Matejom, povolala na uhorský trón poľského kráľoviča Kazimíra, druhorodeného syna poľského kráľa Kazimíra IV.Jagellonského. Poľský kráľovič Kazimír svojím vojskom obsadil značnú časť Slovenska a za svoje sídlo si zvolil Nitriansky hrad (roku 1471). Matej Korvín po obliehaní Nitru dobyl v 1472. Kazimírovi sa podarilo z Nitrianskeho hradu ujsť. * 1526 – o prázdny uhorský trón sa uchádzali sedmohradský vojvoda [[Ján Zápoľský]] a rakúsky arcivojvoda [[Ferdinand I.]] zakladateľ rakúskej línie Habsburgovcov – budúci rímsky cisár. Nitra podporovala Ferdinanda. Zápoľského vojsko na Nitru zaútočilo a dobylo ju 1528. Zápolský poveril správou hradu Valentína Töröka, majetok si privlastnil * 1530 – po smrti biskupa [[Podmanickovci|Podmanického]], Nitru dobyl cisársky generál Katzianer. Do Viedne odniesol biskupské poklady, medzi nimi vzácny relikviár Nitrianskych patrónov, ktorý sa nikdy nevrátil. * 1538 – po Varadínskom mieri sa Nitra dostala do rúk uhorských šľachticov, bratov [[Turzovci|Turzovcov]] (Alexej - stoličný a kráľovský hodnostár a František – nitriansky biskup), ktorí mesto a biskupské majetky vykoristili * 1588 – Nitru obliehali [[Turci]] * 1606 – [[Štefan Bočkaj|Bočkajove]] povstalecké voj­sko, rabovalo okolie Nitry. Mesto Nitra sa vzdalo a vyhlo sa plieneniu * 1620 – na krátky čas obsadilo Nitru vojsko sedmohradského voj­vodcu a uhorského protikráľa [[Gabriel Betlen|Betlena]], potom ju muselo vydať cisárskemu generálovi Bouquoi * 1623 – Bethlen sa pokúsil pomocou tureckého vojska Nitru znovu obsadiť bez úspechu, cisárske vojsko Bethlena porazilo * 1624 – nitriansky biskup Ján IV. Telegdy dostaval kostol a postavil tzv. Horný kostol * 1663 – Nemecký veliteľ mesta a Nitrianskeho hradu zradil, zapredal sa Turkom. Turci začali Nitru obliehať a dobyli ju. Vládli v nej až do mája 1664, keď ich cisárske vojsko vedené generálom [[Louis Raduit de Souches|de Souches]], vyhnalo. Pri týchto bojoch mesto i hrad Nitra boli úplne spustošené. Biskup Tomáš Pálffy do roku 1673 opevnil Nitru znovu. Od týchto čias nitrianske mohutné hradby ostali v tej podobe, ako ich dnes vidíme. * 1697 – za tököliovského povstania povstalci napadli okolie Nitry, dobyli iba dolnú časť mesta Nitra * 1703 – kurucké povstalecké vojsko sedmohradského veľmoža [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]] pod vedením generála a konvertitu Ladislava Očkaja, obsadilo dolné mesto * 1704 – [[František II. Rákoci|Rákociho]] hlavný generál, uhorský gróf [[Mikuláš Berčéni]] dobyl aj hrad. Povstalci vládli na Nitre až do roku 1708, keď veliteľ hradu Revaj sa vzdal labancom – cisárskemu generálovi [[Sigbert Heister|Heisterovi]]<ref name="Slovenské hrady">{{Citácia knihy | priezvisko = Janota | meno = Ľudovít | odkaz na autora =Ľudovít Janota | titul = Slovenské hrady 2 | vydanie = | vydavateľ = Nakladateľstvo Slovenskej ligy,1935 | miesto = Bratislava | počet strán = 211-220 | jazyk = slovenský }}</ref> == Súčasný stav == Množstvo úprav, opevňovacích a rekonštrukčných prác počas stáročí úplne zmenili pôvodný vzhľad hradu. Najbližšie k pôvodnému vzhľadu má len [[bazilika svätého Emeráma]] z prvej polovice [[13. storočie|13. storočia]], časť hradného múru a horný gotický kostol z prvej polovice 14. storočia a vnútorná hradná brána zo 16. storočia. Takmer pôvodný vzhľad majú len zachovalé stavby z konca 17. a z 18. storočia. == Galéria == <gallery mode="packed"> Súbor:Nitriansky_hrad_1.jpg Súbor:Nitriansky_hrad_1a.jpg Súbor:Nitriansky_hrad_1b.jpg </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Bazilika svätého Emeráma]] *[[Biskupský palác (Nitra)]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Nitra Castle}} == Externé odkazy == * [https://nitrianskyhrad.sk/ Nitriansky hrad] - oficiálna stránka == Zdroj == * [http://www.hrady.sk/nitra Nitriansky hrad] - na webe Slovenské hrady * hrady.zámky.kaštiele na www.kastiel.org[http://www.kastiel.org/index.php?option=com_content&task=view&id=46&Itemid=75] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160914035324/http://www.kastiel.org/index.php?option=com_content&task=view&id=46&Itemid=75 |date=2016-09-14 }} * http://www.e-obce.sk/obec/nitra/2-historia.html[http://www.e-obce.sk/obec/nitra/2-historia.html{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}] * http://cestovanie.sme.sk/c/4959937/nitriansky-hrad-je-nenapadny.html#ixzz3sUpSzHZt * Slovensko Dejiny, druhé, prepracované a doplnené vydanie, Obzor,Bratislava 1978 * Kronika Slovenska, D.Kováč, v.Fortuna Print a Adox, 1998 * Stopy dávnej minulosti, P. Dvořák, v.Rak Budmerice 2013 {{Národné kultúrne pamiatky na Slovensku}} {{Nitra}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Stavby v Nitre]] [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Národné kultúrne pamiatky na Slovensku pred rokom 2002]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Nitra]] fghvaopxl0b7q0vyniyzih57fn7a87p 0 455694 8226426 8210439 2026-05-30T21:58:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226426 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 20em;" |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#63B8FF; padding:5px;" | colspan="2" | '''VK Slovan Bratislava''' |- | align="center" colspan="2" | |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#63B8FF; padding:5px;" | colspan="2" | '''Klubové údaje''' |- || '''Založený''' || 1946 |- || '''Klubové farby''' || belasá, biela, tmavomodrá <br> {{box farby|#6eaff2}} {{box farby|white}} {{box farby|#02203f}} |- || '''Vlastník''' || JTRE |- || '''Prezident''' || Peter Novák |- || '''Generálny manažér''' || Tomáš Jenča |- || '''Športový riaditeľ''' || Eduard Hronský |- || '''Liga''' || {{minivlajka|Slovensko}} [[Volejbalová extraliga mužov|Extraliga mužov]] <br> {{minivlajka|Slovensko}} [[Volejbalová extraliga žien|Extraliga žien]] |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#63B8FF; padding:5px;" | colspan="2" | '''Štadión''' |- || '''Názov''' || Gopass Aréna |- || '''Kapacita''' || 3 200 |- || '''Lokalita''' || {{minivlajka|Slovensko}} Bratislava - Nové Mesto |} '''VK Slovan Bratislava''' (predtým dlho známy pod názvom '''VKP Bratislava''') je [[Slovensko|slovenský]] [[volejbal]]ový klub z [[Bratislava|Bratislavy]]. Vznikol v roku [[1946]] pod názvom ''TKNB Bratislava''. Je 11-násobný majster Slovenska, 3-násobný majster Česko-Slovenska a 7-násobný víťaz [[Slovenský pohár v volejbale mužov|Slovenského pohára]]. Momentálne (2012) hrá najvyššiu domácu súťaž, [[Volejbalová extraliga mužov|Volejbalovú extraligu mužov]]. Od sezóny 2021/2022 sa klub rozšíril aj o ženskú zložku, a tak ako jediný slovenský volejbalový klub má v extralige mužský i ženský tím. == História == ''TKNB Bratislava'' (Telovýchovný klub národnej bezpečnosti) vznikol vo februári 1946. Sídlil na ihrisku ŠK Bratislava v [[Petržalka|Petržalke]]. V klube bolo viacero oddielov, medzi ktoré patril aj ten volejbalový. V roku 1948 sa TKNB premenoval na ''Sokol ZNB Bratislava'' a od tohoto roku sa klub pravidelne zúčastňoval Majstrovstiev Česko-Slovenska. V súťaži obsadzoval 3. až 5. miesto a bol stálym majstrom Slovenska. V sezóne 1953/54 a 1959/60 hral klub, vtedy už pod názvom ČH, prvú celoštátnu ligu, ale ani raz sa mu nepodarilo v súťaži udržať. Od roku 1974 sa začala slávna éra aj medzinárodne úspešného mužského klubu, z čoho pramenili 3 česko-slovenské tituly a víťazstvá v Európskom pohári majstrov v roku 1979 a Pohári víťazov pohárov v roku 1981. V roku 1990 prišlo k zmene názvu na ''ŠKP Bratislava'' a v roku 1992 na VKP Bratislava, kedy sa schválili aj nové stanovy klubu. V roku 2012 sa klub spojil so Spartakom Myjava a vytvorili tím s názvom ''Spartak VKP Myjava''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Spojenie je základom úspechu - tvrdia vojaci |url = http://www.volleyball.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=651&Itemid=48 |dátum vydania = 27.9.2012 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 23.10.2012 |vydavateľ = VKP |miesto = |jazyk = po slovensky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160304221307/http://www.volleyball.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=651&Itemid=48 |dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> Po krátkej anabáze v Komárne a Nitre sa klub po deviatich rokoch vrátil do Bratislavy, aby obnovil žaslú slávu tradičného úspešného klubu. Od sezóny 2021/2022 sa klub rozšíril aj o ženskú zložku, a tak ako jediný slovenský volejbalový klub má v extralige mužský i ženský tím. == Názvy klubu == * TKNB Bratislava (1946{{--}}1948) * Sokol ZNB Bratislava (1948{{--}}1949) * Štátna Banka Bratislava (1949{{--}}1953) * DŠO ČH Bratislava (1953{{--}}1954) * ČH Bratislava (1954{{--}}1990) * ŠKP Bratislava (1990{{--}}1992) * VKP Bratislava (1992{{--}}2012) * VKP Spartak Myjava (2012{{--}}2014) * VKP Spartak Komárno (2014{{--}}2016) * VKP Bystrina SPU Nitra (2016{{--}}2020) * VKP Bratislava (2020{{--}}2025) * VK Slovan Bratislava (2025{{--}}súčasnosť) == Úspechy == '''[[Česko-slovenská volejbalová liga mužov|Najvyššia česko-slovenská súťaž]]''' * 3 x [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px|zlato]]{{--}}1978, 1979, 1981 * 3 x [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px|striebro]]{{--}}1977, 1980, 1984 * 2 x [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px|bronz]]{{--}}1986, 1990 '''[[Volejbalová extraliga mužov|Najvyššia slovenská súťaž]]''' * 13 x [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px|zlato]]{{--}}[[Volejbalová extraliga mužov 1992/93|1992/93]], [[Volejbalová extraliga mužov 1993/94|1993/94]], [[Volejbalová extraliga mužov 1994/95|1994/95]], [[Volejbalová extraliga mužov 1995/96|1995/96]], [[Volejbalová extraliga mužov 1997/98|1997/98]], [[Volejbalová extraliga mužov 1998/99|1998/99]], [[Volejbalová extraliga mužov 2003/04|2003/04]], [[Volejbalová extraliga mužov 2005/06|2005/06]], [[Volejbalová extraliga mužov 2008/09|2008/09]], [[Volejbalová extraliga mužov 2010/11|2010/11]], [[Volejbalová extraliga mužov 2022/23|2022/23]], [[Volejbalová extraliga mužov 2024/25|2024/25]] *  5 x [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px|striebro]]{{--}}[[Volejbalová extraliga mužov 2002/03|2002/03]], [[Volejbalová extraliga mužov 2004/05|2004/05]], [[Volejbalová extraliga mužov 2006/07|2006/07]], [[Volejbalová extraliga mužov 2023/24|2023/24]], [[Volejbalová extraliga mužov 2025/26|2025/26]] *  4 x [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px|bronz]]{{--}}[[Volejbalová extraliga mužov 2001/02|2001/02]], [[Volejbalová extraliga mužov 2007/08|2007/08]], [[Volejbalová extraliga mužov 2009/10|2009/10]], [[Volejbalová extraliga mužov 2011/12|2011/12]] '''[[Slovenský pohár vo volejbale mužov|Slovenský pohár]]''' * 11 x [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]]{{--}}1993, 1994, 1995, 1996, 2004, 2007, 2008, 2010, 2024, 2025, 2026 '''[[Česko-slovenský pohár vo volejbale|Česko-slovenský pohár]]''' * 1 x [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px|striebro]] {{--}}2010 == Európske súťaže == '''Muži''' '''[[Liga majstrov vo volejbale|Európsky pohár majstrov]]''' * 1978/79: [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] '''víťaz''' * 1979/80: finále * 1993/94: 2. kolo * 1994/95: osemfinále * 1996/97: 2. kvalifikačné kolo * 1998/99: skupinová fáza * 1999/00: 2. kvalifikačné kolo '''[[Pohár CEV vo volejbale mužov|Pohár víťazov pohárov]]''' * 1980/81: [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] '''víťaz''' * 1986/87: 3. miesto '''Top Teams Cup''' * 2004/05: skupinová fáza * 2006/07: kvalifikačné kolo '''Pohár CEV''' * 2000/01: 2. kvalifikačné kolo * 2002/03: 1. kvalifikačné kolo * 2003/04: 2. kvalifikačné kolo * 2005/06: 2. kvalifikačné kolo '''Vyzývací pohár CEV''' * 2007/08: 2. kolo * 2008/09: 1. kolo * 2025/26: semifinále '''[[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópska liga]]''' * 2007/08: 9. miesto {| class="wikitable" ! Sezóna ! Súťaž ! Kolo ! Klub ! 1. zápas ! 2. zápas ! Celkovo |- | rowspan="5" | 2025/26 | rowspan="5" | Vyzývací pohár CEV | 2. kolo | {{minivlajka|Bulharsko}} VK Beroe | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|3|0}} | rowspan="5" | |- | Šestnásťfinále | {{minivlajka|Holandsko}} Huizen | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|1|3}} |- | Osemfinále | {{minivlajka|Česko}} VK Dukla Liberec | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|3|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|3|1}} |- | Štvrťfinále | {{minivlajka|Izrael}} Maccabi Tel Aviv | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|3|1}} |- | Semifinále | {{minivlajka|Belgicko}} Lindemans Aalst | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|2|3}} |} '''Ženy''' '''Vyzývací pohár CEV''' * 2024/25: 2. kolo * 2025/26: 2. kolo {| class="wikitable" ! Sezóna ! Súťaž ! Kolo ! Klub ! 1. zápas ! 2. zápas ! Celkovo |- | 2024/25 | rowspan="2" | Vyzývací pohár CEV | 2. kolo | {{minivlajka|Nemecko}} Potsdam | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|0|3}} | |- | 2025/26 | 2. kolo | {{minivlajka|Španielsko}} CAV Esquimo | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|2|3}} | |} == Známi hráči == * [[Andrej Kravárik]] * [[Peter Diviš]] == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volley Team UNICEF Bratislava]] * [[VK Slávia EU Bratislava]] == Externé odkazy == * [http://www.vkpbratislava.sk Oficiálna stránka klubu] * [http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=609&teamId=1257&TypeCatid=1&Ligaid=1&Anid=15 Profil klubu na stránke Slovenskej volejbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081204025727/http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=609&teamId=1257&TypeCatid=1&Ligaid=1&Anid=15 |date=2008-12-04 }} * [http://www.cev.lu/TeamDetails.aspx?TeamID=1712&SeasonID=150&SeasonType=C&G=M Profil klubu na stránke Európskej volejbalovej konfederácie] {{eng icon}} [[Kategória:Slovenské volejbalové kluby]] [[Kategória:Šport v Bratislave]] [[Kategória:Organizácie založené v 1946]] 84lrrf904v37yf71bu9pthkda576vri 0 455714 8226427 7201989 2026-05-30T22:00:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226427 wikitext text/x-wiki {{Infobox hokejový tím | meno = VK Slávia EU Bratislava | logo = | logo veľkosť = 200px | popis obrázku = | farba hlavičky= blue | farba textu = white | mesto = [[Bratislava]] | súťaž = Súťaž | súťaž názov = [[Volejbalová extraliga žien]] | súťaž1 = Hala | súťaž1 názov = [[Športová hala Mladosť]] | súťaž2 = Kapacita haly | súťaž2 názov = 500 divákov | založenie = [[1952]] | história = | blok1 popis = Farby klubu | blok1 dáta = {{colorbox|blue}} modrá, {{colorbox|red}} červená | kapitán = | generálny man.= | tréner = [[Michal Matušov]] <small>(2021)</small> | titul = Tituly | titul roky = 19x <small>(1993, 1994, 1995, 1998{{--}}2004, 2008, 2010, 2011, 2013, 2015, 2016, 2017, 2019, 2021)</small> | titul1 = Slovenský pohár | titul1 roky = 15x <small>(1993{{--}}1996, 2003{{--}}2006, 2010, 2013, 2015, 2016, 2017, 2019, 2021)</small> | titul2 = Extraliga [[Volejbalová extraliga žien 2018/19|2018/19]] | titul2 roky = 1. miesto | titul3 = Stredoeurópska liga [[Stredoeurópska liga vo volejbale žien 2016/17|2016/17]] | titul3 roky = 8. miesto | web = www.slaviaeuba.sk | zápätie = }} '''VK Slávia EU Bratislava''' je [[Slovensko|slovenský]] [[volejbal]]ový klub z [[Bratislava|Bratislavy]]. Celý názov znie Volejbalový klub Slávia Ekonomická univerzita Bratislava a vznikol v roku [[1952]] pod názvom ''VŠ Slávia Bratislava''. Je 18-násobný majster Slovenska, 9-násobný majster Česko-Slovenska a 14-násobný víťaz [[Slovenský pohár v volejbale žien|Slovenského pohára]]. Hrá najvyššiu domácu súťaž, [[Volejbalová extraliga žien|Volejbalovú extraligu žien]], a tiež [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópsku ligu]]. == História == Klub vznikol v roku 1952 ako tím [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]]. V roku 1966 získal svoj prvý majstrovský titul ČSR, ktorý v nasledujúcich dvoch ročníkoch zopakoval. Popri úspešných sezónach v česko-slovenskej lige v 70. rokoch, keď získal klub ďalšie 2 tituly, pribudli úspechy aj v európskych súťažiach{{--}}víťazstvo v Pohári víťazov pohárov v roku 1976. Klub bol úspešný aj na prelome 80. a 90. rokov a úspešne pokračoval aj po rozdelení Česko-Slovenska v slovenskej extralige, keď získal prvé 3 tituly majstra Slovenska. V roku [[1999]] sa klub odštiepil od univerzity a vzniklo občianske združenie VK Slávia UK Bratislava. Mužská zložka existovala v klube do roku 1994. == Názvy klubu == * VŠ Slávia Bratislava (1953{{--}}) * Slávia UK Bratislava ({{--}}1995) * Slávia UK Artmedia Bratislava (1995{{--}}1997) * Slávia UK AJ OZAP Bratislava (1998{{--}}2002) * Slávia UK Bratislava (2002{{--}}2004) * Slávia UK Slovenská Sporiteľňa Bratislava (2004{{--}}2007) * Slávia UK Kúpele Dudince Bratislava (2007{{--}}2008) * VK Slávia UK Bratislava (2008{{--}}2011) * VK Slávia EU Bratislava (2011{{--}}súčasnosť) == Úspechy == [[Česko-slovenská volejbalová liga žien|Najvyššia česko-slovenská súťaž]]: *   9 x [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px|zlato]]{{--}}1966, 1967, 1968, 1976, 1978, 1982, 1983, 1989, 1991 * 14 x [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px|striebro]]{{--}}1965, 1970, 1972, 1974, 1979, 1980, 1981, 1984, 1985, 1986, 1987, 1988, 1990, 1992 *   2 x [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px|bronz]]{{--}}1969, 1975 [[Volejbalová extraliga žien|Najvyššia slovenská súťaž]]: * 19 x [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px|zlato]]{{--}}[[Volejbalová extraliga žien 1992/93|1992/93]], [[Volejbalová extraliga žien 1993/94|1993/94]], [[Volejbalová extraliga žien 1994/95|1994/95]], [[Volejbalová extraliga žien 1997/98|1997/98]], [[Volejbalová extraliga žien 1998/99|1998/99]], [[Volejbalová extraliga žien 1999/00|1999/00]], [[Volejbalová extraliga žien 2000/01|2000/01]], [[Volejbalová extraliga žien 2001/02|2001/02]], [[Volejbalová extraliga žien 2002/03|2002/03]], [[Volejbalová extraliga žien 2003/04|2003/04]], [[Volejbalová extraliga žien 2007/08|2007/08]], [[Volejbalová extraliga žien 2009/10|2009/10]], [[Volejbalová extraliga žien 2010/11|2010/11]], [[Volejbalová extraliga žien 2012/13|2012/13]], [[Volejbalová extraliga žien 2014/15|2014/15]], [[Volejbalová extraliga žien 2015/16|2015/16]], [[Volejbalová extraliga žien 2016/17|2016/17]], [[Volejbalová extraliga žien 2018/19|2018/19]] , [[Volejbalová extraliga žien 2020/21|2020/21]] *   9 x [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px|striebro]]{{--}}[[Volejbalová extraliga žien 1995/96|1995/96]], [[Volejbalová extraliga žien 1996/97|1996/97]], [[Volejbalová extraliga žien 2004/05|2004/05]], [[Volejbalová extraliga žien 2005/06|2005/06]], [[Volejbalová extraliga žien 2006/07|2006/07]], [[Volejbalová extraliga žien 2008/09|2008/09]], [[Volejbalová extraliga žien 2011/12|2011/12]], [[Volejbalová extraliga žien 2013/14|2013/14]], [[Volejbalová extraliga žien 2017/18|2017/18]] *   2 x [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px|bronz]]{{--}}[[Volejbalová extraliga žien 2001/02|2001/02]], [[Volejbalová extraliga žien 2002/03|2002/03]] (ako "B" družstvo) [[Slovenský pohár vo volejbale žien|Slovenský pohár]]: * 15 x [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]]{{--}}1993, 1994, 1995, 1996, 2003, 2004, 2005, 2006, 2010, 2013, 2015, 2016, 2017, 2019, 2021 [[Česko-slovenský pohár vo volejbale|Česko-slovenský pohár]]: * 3 x [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]]{{--}}1976, 1992, 2004 * 2 x 2. miesto{{--}}2003, 2010 == Európske súťaže == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} '''[[Liga majstrov vo volejbale žien|Európsky pohár majstrov]]''': * 1982/83: 3. miesto '''Liga majstrov CEV''' * 1993/94: osemfinále * 1994/95: osemfinále * 1995/96: 2. kolo * 1998/99: skupinová fáza * 1999/00: skupinová fáza '''[[Pohár CEV vo volejbale žien|Pohár víťazov pohárov]]''': * 1974/75: 3. miesto * 1975/76: [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] '''víťaz''' * 1997/98: skupinová fáza * 2008/09: 16-finále '''Top Teams Cup''': * 2001/02: skupinová fáza * 2002/03: štvrťfinále * 2003/04: štvrťfinále * 2004/05: 1. kolo * 2005/06: 2. kolo * 2006/07: osemfinále '''Vyzývací pohár CEV''': * 2009/10: 2. kolo * 2010/11: osemfinále * 2011/12: 2. kolo * 2012/13: 2. kolo {{Stĺpce-2}} '''Stredoeurópska Interliga''' * 1997/98: 2. miesto * 1998/99: 2. miesto * 1999/00: 2. miesto * 2000/01: 3. miesto * 2001/02: 4. miesto '''[[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópska liga]]''': * 2005/06: 3. miesto * 2006/07: 7. miesto * 2008/09: 5. miesto * 2009/10: 7. miesto * 2010/11: 8. miesto * [[Stredoeurópska liga vo volejbale žien 2011/12|2011/12]]: 3. miesto * [[Stredoeurópska liga vo volejbale žien 2012/13|2012/13]]: 4. miesto * [[Stredoeurópska liga vo volejbale žien 2013/14|2013/14]]: 6. miesto * [[Stredoeurópska liga vo volejbale žien 2014/15|2014/15]]: ''nezúčastnil sa'' * [[Stredoeurópska liga vo volejbale žien 2015/16|2015/16]]: ''nezúčastnil sa'' * [[Stredoeurópska liga vo volejbale žien 2016/17|2016/17]]: 8. miesto {{Stĺpce-koniec}} == Známe hráčky == * [[Solange Soaresová]] == Pozri aj == * [[VK Doprastav Bratislava]] * [[VKP Bratislava]] == Externé odkazy == * [http://www.slaviaeuba.sk/ Oficiálna stránka klubu] == Zdroje == * [http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=609&teamId=5330&TypeCatid=2&Ligaid=1&Anid=18 Profil klubu na stránke Slovenskej volejbalovej federácie]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.cev.lu/TeamDetails.aspx?TeamID=7594&SeasonID=184&SeasonType=C&G=W Profil klubu na stránke Európskej volejbalovej konfederácie] {{eng icon}} * [http://mevza.volleynet.at/Kader/0-11013 Súpiska klubu na stránke MEVZA] {{eng icon}} [[Kategória:Slovenské volejbalové kluby]] [[Kategória:Šport v Bratislave]] [[Kategória:Organizácie založené v 1952]] 32xuhknh4oiyr2jipo194uszgs6y2ej 14 462721 8226290 7108247 2026-05-30T15:24:26Z Jetam2 30982 zar 8226290 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Univerzity v USA|Delaware]] [[Kategória:Vysoké školy v Delaware]] ej04ygxzxbd8t3t5uvoe6m1isw1crrb 0 476032 8226543 8225427 2026-05-31T08:45:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226543 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2012/13 |sezóna_pred = Volejbalová extraliga mužov 2011/12 |sezóna_po = Volejbalová extraliga mužov 2013/14 |majster = [[Volley Team UNICEF Bratislava]] |víťaz_základ = [[Legend Watches Slávia Svidník]]<br />[[VK Chemes Humenné]] |zostup = [[VO AC UNIZA Žilina]] |počet_mužstiev = 9 |odohraté_zápasy = 114 |počet_gólov = |najlepší_strelec = Tomáš Kriško (VKP Myjava, 382 b) |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |poznámka = Humenné a UNICEF Bratislava nastúpili až v nadstavbe }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v '''sezóne 2012/13''' bol 21. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], kontrolovanej [[Slovenská volejbalová federácia|Slovenskou volejbalovou federáciou]]. V extralige súťažilo 9 družstiev s tým, že tím [[VK Chemes Humenné]] a [[Volley Team UNICEF Bratislava]] sa kvôli účinkovaniu v [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópskej lige]] pripojili až v jej nadstavbovej časti. Z prvého titulu sa tešili hráči [[Volley Team UNICEF Bratislava]], ktorí do play-off nastupovali z 2. miesta po nadstavbovej časti a vo finále zdolali obhajcu titulu z [[VK Chemes Humenné|Humenného]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Volley Team získal prvý titul v histórii klubu |url = http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=668&NewsID=7683 |dátum vydania = 27.4.2013 |dátum prístupu = 2.5.2013 |vydavateľ = SVF |jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Systém súťaže == Po odohraní základnej časti raz doma a vonku sa družstvá v 2. časti súťaže rozdelili na 2 skupiny, o 1.{{--}}4. a 5.{{--}}9. miesto. Do skupiny o 1.{{--}}4. miesto boli priamo nasadené tímy, ktoré hrali [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópsku ligu]]. V skupine o 5.{{--}}9. miesto sa body zo základnej časti započítavali. Družstvá na 1. až 8. mieste postúpili do play-off. Štvrťfinále sa hralo 2 víťazné zápasy; semifinálové, finálové a o 3. miesto na 3 víťazné zápasy a stretnutia o umiestnenie na 2 hrané zápasy. Zo súťaže priamo nevypadlo žiadne družstvo; družstvo na 9. mieste odohralo baráž s troma víťazmi regionálnych skupín 1. ligy. == Účastníci == {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=200|Družstvo !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=50|{{tooltip|2011/12|Umiestnenie v sezóne 2011/12}} |- | [[VK Chemes Humenné]] || align="center"| 1. |- | [[Volley Team UNICEF Bratislava]] || align="center"| 2. |- | [[Legend Watches Slávia Svidník]] || align="center"| 4. |- | [[VK Ekonóm SPU Nitra]] || align="center"| 5. |- | [[VK MIRAD PU Prešov]] || align="center"| 6. |- | [[VKP Bratislava|Spartak VKP Myjava]] || align="center"| 3. a 7.¹ |- | [[ATC COP Trenčín]] || align="center"| 8. |- | [[VKM Stará Ľubovňa]] || align="center"| 10.² |- | [[VO AC UNIZA Žilina]] || align="center"| [[Súbor:Paris Transilien N.svg|15px|Nováčik]] |} * ¹ Kluby [[VKP Bratislava]] a [[VO TJ Spartak Myjava]] sa zlúčili do novovytvorené klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Končí sa éra slávneho klubu? VKP Bratislava sa spojil s Myjavou | url = http://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/134854-konci-sa-era-slavneho-klubu-vkp-bratislava-sa-spojil-s-myjavou/ | dátum vydania = 2.5.2012 | dátum prístupu = 12.3.2012 | vydavateľ = sport-pravda.sk | jazyk = }}</ref> * ² Deviate družstvo minulého ročníka{{--}}[[MVK Lokomotíva Zvolen]] neposlalo prihlášku do tohtosezónneho ročníka, preto ho nahradil klub Starej Ľubovne, ktorý skončil v minulom sezóne na vypadávajúcom 10. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Do extraligy mužov sa neprihlásil Zvolen, žreb v pondelok |url = http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=668&NewsID=7077 |dátum vydania = 11.7.2012 |dátum prístupu = 12.3.2012 |vydavateľ = SVF |jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Bodovanie == * za víťazstvo {{ku|3|0}} a {{ku|3|1}}{{--}}3 body * za víťazstvo {{ku|3|2}}{{--}}2 body * za prehru {{ku|2|3}}{{--}}1 bod * za prehru {{ku|1|3}} a {{ku|0|3}}{{--}}0 bodov == Tabuľka po základnej časti == {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="30px" rowspan="2"|Por !width="180px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body !align="center" colspan="3"|Zápasy !align="center" colspan="2"|Sety !align="center" colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="45px"|<small>Zápasy</small> !width="45px"|<small>Víťazstvá</small> !width="45px"|<small>Prehry</small> !width="45px"|<small>Víťazné</small> !width="45px"|<small>Prehrané</small> !width="45px"|<small>Víťazné</small> !width="45px"|<small>Prehrané</small> |- bgcolor=#CCFFCC |align="center"|1. | '''Svidník''' |align="center"|'''32''' |align="center"|12 |align="center"|10 |align="center"|2 |align="center"|34 |align="center"|20 |align="center"|1 033 |align="center"|848 |align="center"|+185 |- bgcolor=#CCFFCC |align="center"|2. | '''VKP Myjava''' |align="center"|'''29''' |align="center"|12 |align="center"|10 |align="center"|2 |align="center"|30 |align="center"|9 |align="center"|899 |align="center"|755 |align="center"|+144 |- bgcolor=#FFE4B5 |align="center"|3. | '''Prešov''' |align="center"|'''29''' |align="center"|12 |align="center"|10 |align="center"|2 |align="center"|31 |align="center"|10 |align="center"|978 |align="center"|812 |align="center"|+166 |- bgcolor=#FFE4B5 |align="center"|4. | '''Nitra''' |align="center"|'''16''' |align="center"|12 |align="center"|5 |align="center"|7 |align="center"|18 |align="center"|23 |align="center"|893 |align="center"|923 |align="center"|−30 |- bgcolor=#FFE4B5 |align="center"|5. | '''Stará Ľubovňa''' |align="center"|'''12''' |align="center"|12 |align="center"|4 |align="center"|8 |align="center"|17 |align="center"|28 |align="center"|940 |align="center"|1 019 |align="center"|−79 |- bgcolor=#FFE4B5 |align="center"|6. | '''Žilina''' |align="center"|'''5''' |align="center"|12 |align="center"|2 |align="center"|10 |align="center"|9 |align="center"|32 |align="center"|821 |align="center"|985 |align="center"|−164 |- bgcolor=#FFE4B5 |align="center"|7. | '''Trenčín''' |align="center"|'''3''' |align="center"|12 |align="center"|1 |align="center"|11 |align="center"|6 |align="center"|33 |align="center"|735 |align="center"|954 |align="center"|−219 |} == Tabuľky po nadstavbovej časti == ;Skupina o 1.{{--}}4. miesto {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="30px" rowspan="2"|Por !width="180px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body !align="center" colspan="3"|Zápasy !align="center" colspan="2"|Sety !align="center" colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="45px"|<small>Zápasy</small> !width="45px"|<small>Víťazstvá</small> !width="45px"|<small>Prehry</small> !width="45px"|<small>Víťazné</small> !width="45px"|<small>Prehrané</small> !width="45px"|<small>Víťazné</small> !width="45px"|<small>Prehrané</small> |- bgcolor=#CCEECC |align="center"|1. | '''Humenné''' |align="center"|'''12''' |align="center"|6 |align="center"|4 |align="center"|2 |align="center"|14 |align="center"|8 |align="center"|497 |align="center"|486 |align="center"|+11 |- bgcolor=#CCEECC |align="center"|2. | '''Volley Team Bratislava''' |align="center"|'''12''' |align="center"|6 |align="center"|4 |align="center"|2 |align="center"|12 |align="center"|9 |align="center"|495 |align="center"|450 |align="center"|+45 |- bgcolor=#CCEECC |align="center"|3. | '''Svidník''' |align="center"|'''8''' |align="center"|6 |align="center"|3 |align="center"|3 |align="center"|11 |align="center"|11 |align="center"|486 |align="center"|498 |align="center"|−12 |- bgcolor=#CCEECC |align="center"|4. | '''VKP Myjava''' |align="center"|'''4''' |align="center"|6 |align="center"|1 |align="center"|5 |align="center"|6 |align="center"|15 |align="center"|447 |align="center"|491 |align="center"|−44 |} ;Skupina o 5.{{--}}9. miesto {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="30px" rowspan="2"|Por !width="180px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body !align="center" colspan="3"|Zápasy !align="center" colspan="2"|Sety !align="center" colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="45px"|<small>Zápasy</small> !width="45px"|<small>Víťazstvá</small> !width="45px"|<small>Prehry</small> !width="45px"|<small>Víťazné</small> !width="45px"|<small>Prehrané</small> !width="45px"|<small>Víťazné</small> !width="45px"|<small>Prehrané</small> |- bgcolor=#CCEECC |align="center"|5. | '''Prešov''' |align="center"|'''49''' |align="center"|20 |align="center"|17 |align="center"|3 |align="center"|52 |align="center"|17 |align="center"|1 639 |align="center"|1 394 |align="center"|+245 |- bgcolor=#CCEECC |align="center"|6. | '''Nitra''' |align="center"|'''37''' |align="center"|20 |align="center"|12 |align="center"|8 |align="center"|39 |align="center"|28 |align="center"|1 524 |align="center"|1 449 |align="center"|+75 |- bgcolor=#CCEECC |align="center"|7. | '''Stará Ľubovňa''' |align="center"|'''20''' |align="center"|20 |align="center"|6 |align="center"|14 |align="center"|30 |align="center"|48 |align="center"|1636 |align="center"|1750 |align="center"|−114 |- bgcolor=#CCEECC |align="center"|8. | '''Trenčín''' |align="center"|'''14''' |align="center"|20 |align="center"|5 |align="center"|15 |align="center"|19 |align="center"|49 |align="center"|1 358 |align="center"|1 600 |align="center"|−242 |- bgcolor=#FFE4B5 |align="center"|9. | '''Žilina''' |align="center"|'''5''' |align="center"|20 |align="center"|2 |align="center"|18 |align="center"|13 |align="center"|56 |align="center"|1 387 |align="center"|1 680 |align="center"|−293 |} == Play-off == === Štvrťfinále === {| class="wikitable" ! width=150|Klub 1 !! Séria !! width=150|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Humenné''' || '''{{ku|3|0}}''' || Trenčín || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|0}}, '''{{ku|3|0}}'''<br /><small>'''450''', 100, '''430''' divákov</small> |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Volley Team Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Stará Ľubovňa || {{ku|3|1}}, '''{{ku|3|0}}''', '''{{ku|3|1}}'''<br /><small> 250, '''350''', '''150''' divákov</small> |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Svidník''' || '''{{ku|3|1}}''' || Nitra || '''{{ku|3|1}}''', {{ku|2|3}}, '''{{ku|3|1}}''', {{ku|3|0}}<br /><small>'''400''', 200, '''500''', 200 divákov</small> |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''VKP Myjava''' || '''{{ku|3|2}}''' || Prešov || '''{{ku|2|3}}''', {{ku|3|1}}, '''{{ku|3|0}}''', {{ku|0|3}}, '''{{ku|3|2}}'''<br /><small>'''200''', 500, '''300''', 400, '''300''' divákov</small> |} === Play-off o 5.{{--}}8. miesto === ''(na odvetu)'' {| class="wikitable" ! width=120|Klub 1 !! Séria !! width=120|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | Trenčín || '''{{tooltip|1 : 1|zlatý set 9 : 15}}''' || style="border: 2px solid grey"|'''Prešov''' || '''{{ku|3|2}}''', {{ku|0|3}}<br /><small>'''50''', 100 divákov</small> |- align=center | Stará Ľubovňa || '''{{ku|0|2}}''' || style="border: 2px solid grey"|'''Nitra''' || '''{{ku|0|3}}''', {{ku|0|3}}<br /><small>'''100''', 100 divákov</small> |} === Play-off o 7. miesto === ''(na odvetu)'' {| class="wikitable" ! width=120|Klub 1 !! Séria !! width=120|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | Trenčín || '''{{ku|0|2}}''' || style="border: 2px solid grey"|'''Stará Ľubovňa''' || '''{{ku|1|3}}''', {{ku|0|3}}<br /><small>'''50''', 250 divákov</small> |} === Play-off o 5. miesto === ''(na odvetu)'' {| class="wikitable" ! width=120|Klub 1 !! Séria !! width=120|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | Nitra || '''{{ku|0|2}}''' || style="border: 2px solid grey"|'''Prešov''' || '''{{ku|1|3}}''', {{ku|0|3}}<br /><small>'''100''', 150 divákov</small> |} === Semifinále === {| class="wikitable" ! width=150|Klub 1 !! Séria !! width=150|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Humenné''' || '''{{ku|3|0}}''' || Myjava || '''{{ku|3|1}}''', {{ku|3|1}}, '''{{ku|3|1}}'''<br /><small>'''800''', 300, '''400''' divákov</small> |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Volley Team Bratislava''' || '''{{ku|3|1}}''' || Svidník || '''{{ku|3|1}}''', {{ku|0|3}}, '''{{ku|3|1}}''', {{ku|3|0}}<br /><small>'''500''', 500, '''300''', 500 divákov</small> |} === Play-off o 3. miesto === {| class="wikitable" ! width=130|Klub 1 !! Séria !! width=130|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Svidník''' || '''{{ku|3|1}}''' || Myjava || '''{{ku|1|3}}''', {{ku|3|0}}, '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|0}}<br /><small>'''300''', 250, '''350''', 250 divákov</small> |} === Finále === {| class="wikitable" ! width=150|Klub 1 !! Séria !! width=150|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | Humenné || '''{{ku|2|4}}''' || style="border: 2px solid green" bgcolor=#CCFFCC|'''Volley Team Bratislava''' || '''[http://svfweb.dataproject-stats.com/MatchStatistics.aspx?mID=307&ID=4&CID=23&PID=10&type=LegList {{ku|3|2}}]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}''', '''[http://svfweb.dataproject-stats.com/MatchStatistics.aspx?mID=308&ID=4&CID=23&PID=10&type=LegList {{ku|1|3}}]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}''', [http://svfweb.dataproject-stats.com/MatchStatistics.aspx?mID=314&ID=4&CID=23&PID=10&type=LegList {{ku|0|3}}]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, [http://svfweb.dataproject-stats.com/MatchStatistics.aspx?mID=315&ID=4&CID=23&PID=10&type=LegList {{ku|1|3}}]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, '''[http://svfweb.dataproject-stats.com/MatchStatistics.aspx?mID=316&ID=4&CID=23&PID=10&type=LegList {{ku|3|0}}]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}''', [http://svfweb.dataproject-stats.com/MatchStatistics.aspx?mID=317&ID=4&CID=23&PID=10&type=LegList {{ku|0|3}}]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}<br /><small>'''1 000''', '''1 200''', 400, 500, '''1 000''', 500 divákov</small> |} == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=20|Por. !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=200|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| '''1.''' || [[Volley Team UNICEF Bratislava]] || [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| '''2.''' || [[VK Chemes Humenné]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| '''3.''' || [[Legend Watches Slávia Svidník]] |- |align="center"| 4. || [[VKP Bratislava|Spartak VKP Myjava]] |- |align="center"| 5. || [[VK MIRAD PU Prešov]] |- |align="center"| 6. || [[VK Ekonóm SPU Nitra]] |- |align="center"| 7. || [[VKM Stará Ľubovňa]] |- |align="center"| 8. || [[ATC COP Trenčín]] |- |align="center"| 9. || [[VO AC UNIZA Žilina]] || [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Prelínacia súťaž]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" ! Slovenský pohár 2012/13 |- | [[Volley Team UNICEF Bratislava]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == <small>2 turnaje, v Prievidzi a Komárne; 6.{{--}}14. apríl 2013</small> Žilina sa v extralige neudržala a v sezónne [[Volejbalová extraliga mužov 2013/14|2013/14]] ju nahradia Prievidza a Komárno. {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=170|Družstvo ! {{tooltip|2012/13|Umiestnenie v aktuálnej sezóne}} |- | [[VO AC UNIZA Žilina]] || align="center"| 9. družstvo Extraligy |- | [[VK Spartak Komárno]] || align="center"| 1. družstvo 1. ligy Západ |- | [[TJ Stavbár Prievidza]] || align="center"| 1. družstvo 1. ligy Stred |- | [[VK Slávia Sobrance]] || align="center"| 1. družstvo 1. ligy Východ |} {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="30px" rowspan="2"|Por !width="160px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body !align="center" colspan="3"|Zápasy !align="center" colspan="2"|Sety !align="center" colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="45px"|<small>Zápasy</small> !width="45px"|<small>Víťazstvá</small> !width="45px"|<small>Prehry</small> !width="45px"|<small>Víťazné</small> !width="45px"|<small>Prehrané</small> !width="45px"|<small>Víťazné</small> !width="45px"|<small>Prehrané</small> |- bgcolor=#CCFFCC |align="center"|1. | '''Prievidza''' |align="center"|'''16''' |align="center"|6 |align="center"|5 |align="center"|1 |align="center"|17 |align="center"|5 |align="center"|517 |align="center"|442 |align="center"|+75 |- bgcolor=#CCFFCC |align="center"|2. | '''Komárno''' |align="center"|'''10''' |align="center"|6 |align="center"|4 |align="center"|2 |align="center"|13 |align="center"|11 |align="center"|507 |align="center"|517 |align="center"|−10 |- bgcolor=#FFCCCC |align="center"|3. | '''Sobrance''' |align="center"|'''7''' |align="center"|6 |align="center"|2 |align="center"|4 |align="center"|9 |align="center"|12 |align="center"|462 |align="center"|447 |align="center"|+15 |- bgcolor=#FFCCCC |align="center"|4. | '''Žilina''' |align="center"|'''3''' |align="center"|6 |align="center"|1 |align="center"|5 |align="center"|4 |align="center"|15 |align="center"|371 |align="center"|451 |align="center"|−80 |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2012/13]] == Externé odkazy == * [http://svfweb.dataproject-stats.com/CompetitionMatches.aspx?ID=4 Sezóna mužov 2012/13 na oficiálnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbal v 2012]] [[Kategória:Volejbal v 2013]] [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] rt23ne41tiqxcuu2g0dc96njgqwjkqd 0 478425 8226460 7929194 2026-05-31T00:49:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226460 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny| Názov=veternica iskerníkovitá| Obrázok=Anemone ranunculoides 030405.jpg| Titulok=| Skry7=áno| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia| Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta| Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta| Skupina 1 po slovensky= [[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae| Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta| Trieda po slovensky= [[dvojklíčnolistové]]|Trieda po latinsky=Dicotyledonae| Rad po slovensky= [[iskerníkotvaré]]|Rad po latinsky=Ranunculales| Čeľaď po slovensky= [[iskerníkovité]]|Čeľaď po latinsky=Ranunculaceae| Rod po slovensky= [[veternica]]|Rod po latinsky=Anemone | Druh po slovensky=veternica iskerníkovitá| Druh po latinsky=A. ranunculoides| Binomické meno=Anemone ranunculoides| Klasifikátor1=[[Carolus Linnaeus|Linnaeus]]| Dátum1=| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Veternica iskerníkovitá''' ({{lat|Anemone ranunculoides}}), '''žltá veternica''' alebo '''žltá sasanka''', je bylinná trváca rastlina, ktorá rastie v lesoch na väčšine kontinentálnej Európy, a menej často v oblasti Stredomoria. Je to [[Krytosemenné rastliny|krytosemenná rastlina]], ktorá patrí do čeľade [[iskerníkovité]]. Môže mať jeden až tri žlté kvety. Na jednom kvete má zvyčajne tri až štyri lupene.<ref>Harry Garms: Veternica iskerníkovitá. IN: ''Rastliny a živočíchy'', str. 26, Knižné centrum 1995, str. 26</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Anemone ranunculoides|wikispecies=Anemone ranunculoides}} == Externé odkazy == * [http://www.zahrada-sk.com/e/sk/77-veternica-iskerníkovitá-anemone-ranunculoides/ Anemone ranunculoides L. (veternica iskerníkovitá)]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.biorizika.sk/jedovate-rastliny/drazdenie-pokozky-sliznic-a-posobenie-prevazne-na-nervovy-system/veternica-iskernikovita/ Veternica iskerníkovitá] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121117094219/http://www.biorizika.sk/jedovate-rastliny/drazdenie-pokozky-sliznic-a-posobenie-prevazne-na-nervovy-system/veternica-iskernikovita/ |date=2012-11-17 }} {{Taxonbar}} [[Kategória:Iskerníkovité]] [[Kategória:Jedovaté rastliny]] [[Kategória:Rastliny so žltými kvetmi]] hv10dn9hwuxpp10ej6ypgtxq96wrhn4 2 505079 8226529 8226137 2026-05-31T08:19:53Z Pe3kZA 39673 akt. 8226529 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Fenešský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | district1 = | commune = | municipality = [[Jurová]] | municipality1 = [[Lúč na Ostrove]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | source_type = Vznik | source_location = <nowiki>Hatov most</nowiki>, [[Jurová]] | source_elevation = cca 116 | source_lat_d = 47.9446 | source_long_d = 17.5126 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | mouth_location = [[Šuľany-Jurová]], [[Jurová]] | mouth_elevation = cca 113 | mouth_lat_d = 47.9295 | mouth_long_d = 17.5378 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VII. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-155--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Fenešský kanál'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]]. Je ľavostranným prítokom kanála [[Šuľany-Jurová]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 4,5 km a je tokom VII. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení v strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej geomorfologickej časti [[Čiližská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | miesto = Bratislava}}</ref>, severozápadne od obce [[Jurová]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|116}}<ref name=UGK/> Pramení v lokalite Hatov most<ref name=UGK/>, odkiaľ tečie severným smerom, lemovaný nesúvislým porastom.<ref name=mcz/> V oblasti Blatné priberá krátky ľavostranný prítok a oblúkom sa stáča na východ do oblasti Na Hrči<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.949005,17.524743,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref>, kde sa vlní a pokračuje juhovýchodným smerom.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> V strednej časti sa stáča viac južným smerom do oblasti Strihanisko, kde križuje cestu do [[Kostolné Kračany|Kostolných Kračian]] a okrajom družstva v Jurovej smeruje rovinatým územím [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] do lokality Vrbové.<ref name=UGK/> Tečie východným okrajom menšieho [[Jurovský les|lesíka]]<ref name=mcz/> a onedlho sa, východne od [[Jurová|Jurovej]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|113}}<ref name=UGK/> ľavostranne vlieva do kanála [[Šuľany-Jurová]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.53785&y=47.92949&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Fenešský kanál pramení a v hornej časti toku vedie hranicou území obcí [[Jurová]] a [[Lúč na Ostrove]] v okrese [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]], odkiaľ pokračuje územím Jurovej.<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Jurov%C3%A1&source=osm&id=1015717117&ds=1&x=17.5310024&y=47.9370503&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] * [[Čiližská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.53785&y=47.92949&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (1. časť)}} <!-- [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]] [[Kategória:Jurová]] [[Kategória:Lúč na Ostrove]] --> {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=190 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 120: Malá Fatra – Martinské hole: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-120-mala-fatra-martinske-hole/ | isbn = 978-80-99934-44-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> 0927bvejlovkcvhyzn0hahv04cef0n4 0 514848 8226544 8225428 2026-05-31T08:50:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226544 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2013/14 |sezóna_pred = Volejbalová extraliga mužov 2012/13 |sezóna_po = Volejbalová extraliga mužov 2014/15 |majster = [[VK Chemes Humenné]] |víťaz_základ = [[VK Slávia Svidník]]<br />[[VK Chemes Humenné]] |zostup = žiadny |počet_mužstiev = 9 |odohraté_zápasy = 133 |počet_gólov = |najlepší_strelec = {{VEN}} Kervin Pinerua (Prievidza, 528 b) |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |poznámka = Humenné nastúpilo až v nadstavbe<br/>klub UNICEF Bratislava zanikol }} '''Volejbalová extraliga mužov v sezóne 2013/14''' bol 22. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], kontrolovanej [[Slovenská volejbalová federácia|Slovenskou volejbalovou federáciou]]. V extralige súťažilo 9 družstiev s tým, že tím [[VK Chemes Humenné]] sa kvôli účinkovaniu v [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópskej lige]] pripojil až v jej nadstavbovej časti. Klub [[Volley Team UNICEF Bratislava]] začal svoje pôsobenie tiež v Stredoeurópskej lige, po finančných problémoch však zanikol a nenastúpil tak ani do nadstavbovej časti extraligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volejbalový šampión končí. Potopili ho peniaze | url = http://sport.pravda.sk/loptove-hry/clanok/302169-volley-team-odstupil-z-vyzyvacieho-pohara-hrozia-mu-pokuty/ | dátum vydania = 11.12.2013 | dátum prístupu = 3.5.2014 | vydavateľ = sport.pravda.sk | jazyk = }}</ref> Titul po dvoch rokoch získali opäť hráči [[VK Chemes Humenné]], ktorí do play-off nastupovali z 1. miesta po nadstavbovej časti a vo finále zdolali tím [[VK Slávia Svidník]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Humenné získalo štvrtý titul v histórii, vo finále zdolalo Svidník 4:0 |url = http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=668&NewsID=8547 |dátum vydania = 24.4.2014 |dátum prístupu = 2.5.2014 |vydavateľ = SVF |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20140503023008/http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=668&NewsID=8547 |dátum archivácie = 2014-05-03 }}</ref> == Systém súťaže == Po odohraní základnej časti raz doma a vonku sa družstvá v 2. časti súťaže (nadstavbovej) rozdelili na 2 skupiny, o 1.{{--}}6. a 7.{{--}}9. miesto. Do skupiny o 1.{{--}}6. miesto boli priamo nasadené tímy, ktoré hrali [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópsku ligu]]. V skupine o 7.{{--}}9. miesto sa body zo základnej časti započítavali. Družstvá na 1. až 8. mieste postúpili do play-off. Štvrťfinálové a semifinálové duely play-off a duel o 3. miesto sa hrali na 3 víťazné zápasy, stretnutia o umiestnenie na 2 hrané zápasy a finálový duel na 4 víťazné zápasy. Zo súťaže priamo nevypadlo žiadne družstvo; družstvo na 9. mieste odohralo baráž s víťazmi regionálnych skupín 1. ligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Cez víkend štartuje extraliga mužov a žien |url = http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=668&NewsID=8047 |dátum vydania = 27.9.2013 |dátum prístupu = 2.5.2014 |vydavateľ = SVF |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20140503014958/http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=668&NewsID=8047 |dátum archivácie = 2014-05-03 }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="font-size:90%" |- ! width=200|Družstvo ! width=50|{{tooltip|2012/13|Umiestnenie v sezóne 2012/13}} |- | [[VK Chemes Humenné]] || align="center"| 2. |- | [[Legend Watches Slávia Svidník]] || align="center"| 3. |- | [[VKP Bratislava|Spartak VKP Myjava]] || align="center"| 4. |- | [[VK MIRAD PU Prešov]] || align="center"| 5. |- | [[VK Ekonóm SPU Nitra]] || align="center"| 6. |- | [[VKM Stará Ľubovňa]] || align="center"| 7. |- | [[ATC COP Trenčín]] || align="center"| 8. |- | [[VK Prievidza]] || align="center"| [[Súbor:Paris Transilien N.svg|15px|Nováčik]] |- | [[VK Spartak Komárno]] || align="center"| [[Súbor:Paris Transilien N.svg|15px|Nováčik]] |} == Bodovanie == * za víťazstvo {{ku|3|0}} a {{ku|3|1}}{{--}}3 body * za víťazstvo {{ku|3|2}}{{--}}2 body * za prehru {{ku|2|3}}{{--}}1 bod * za prehru {{ku|1|3}} a {{ku|0|3}}{{--}}0 bodov == Tabuľka po základnej časti == {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCFFCC |1. | align=left|Svidník |'''37'''||14||13||1|| 40|| 11|| 1 232|| 1 041|| +191 |- bgcolor=#CCFFCC |2. | align=left|Prešov |'''32'''||14||11||3|| 33|| 14|| 1 131|| 963|| +168 |- bgcolor=#CCFFCC |3. | align=left|VKP Myjava |'''29'''||14||10||4|| 34|| 18|| 1 210|| 1 075|| +135 |- bgcolor=#CCFFCC |4. | align=left|Prievidza |'''21'''||14||7||7|| 27|| 28|| 1 206|| 1 206|| ±0 |- bgcolor=#CCFFCC |5. | align=left|Nitra |'''16'''||14||5||9|| 20|| 29|| 1 048|| 1 098|| −50 |- bgcolor=#FFE4B5 |6. | align=left|Trenčín |'''15'''||14||5||9|| 21|| 34|| 1 182|| 1 269|| −87 |- bgcolor=#FFE4B5 |7. | align=left|Komárno |'''14'''||14||4||10|| 21|| 32|| 1 101|| 1 211|| −110 |- bgcolor=#FFE4B5 |8. | align=left|Stará Ľubovňa |'''4'''||14||1||13|| 11|| 41|| 991|| 1 238|| −247 |} == Tabuľky po nadstavbovej časti == ;Skupina o 1.{{--}}6. miesto {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCFFCC |1. | align=left|Humenné |'''27'''||10||9||1|| 28|| 8|| 889|| 769|| +120 |- bgcolor=#CCFFCC |2. | align=left|Svidník |'''18'''||10||6||4|| 21|| 16|| 838|| 767|| +71 |- bgcolor=#CCFFCC |3. | align=left|VKP Myjava |'''17'''||10||5||5|| 22|| 18|| 914|| 856|| +58 |- bgcolor=#CCFFCC |4. | align=left|Prešov |'''15'''||10||6||4|| 21|| 20|| 905|| 918|| −13 |- bgcolor=#CCFFCC |5. | align=left|Prievidza |'''12'''||10||4||6|| 17|| 21|| 815|| 875|| −60 |- bgcolor=#CCFFCC |6. | align=left|Nitra |'''1'''||10||0||10|| 4|| 30|| 657|| 833|| −176 |} ;Skupina o 7.{{--}}9. miesto {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCFFCC |7. | align=left|Trenčín |'''33'''||22||12||10|| 43|| 43|| 1 891|| 1 910|| −19 |- bgcolor=#CCFFCC |8. | align=left|Komárno |'''20'''||22||5||17|| 30|| 53|| 1 703|| 1 888|| −185 |- bgcolor=#FFE4B5 |9. | align=left|Stará Ľubovňa |'''16'''||22||5||17|| 25|| 56|| 1 625|| 1 865|| −240 |} == Play-off == === Štvrťfinále === {| class="wikitable" ! width=150|Klub 1 !! Séria !! width=150|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Humenné''' || '''{{ku|3|0}}''' || Komárno || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|1}}, '''{{ku|3|0}}'''<br /><small>'''400''', 250, '''200''' divákov</small> |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Svidník''' || '''{{ku|3|0}}''' || Trenčín || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|0}}, '''{{ku|3|1}}'''<br /><small> '''400''', 200, '''400''' divákov</small> |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''VKP Myjava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Nitra || '''{{ku|3|1}}''', {{ku|3|0}}, '''{{ku|3|0}}'''<br /><small>'''200''', 100, '''220''' divákov</small> |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Prešov''' || '''{{ku|3|0}}''' || Prievidza || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|1}}, '''{{ku|3|0}}'''<br /><small>'''300''', 580, '''350''' divákov</small> |} === Play-off o 5.{{--}}8. miesto === <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" ! width=120|Klub 1 !! Séria !! width=120|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | Komárno || '''{{ku|0|2}}''' || style="border: 2px solid grey"|'''Prievidza''' || '''{{ku|3|1}}''', {{ku|0|3}}<br /><small>'''50''', 300 divákov</small> |- align=center | style="border: 2px solid grey"|Trenčín || '''{{ku|2|0}}''' || Nitra || '''{{ku|3|2}}''', {{ku|3|0}}<br /><small>'''50''', 100 divákov</small> |} === Play-off o 7. miesto === <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" ! width=120|Klub 1 !! Séria !! width=120|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | Komárno || '''{{tooltip|1 : 1|zlatý set 14 : 16}}''' || style="border: 2px solid grey"|'''Nitra''' || '''{{ku|3|1}}''', {{ku|0|3}}<br /><small>'''100''', 100 divákov</small> |} === Play-off o 5. miesto === <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" ! width=120|Klub 1 !! Séria !! width=120|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | Trenčín || '''{{tooltip|1 : 1|zlatý set 13 : 15}}''' || style="border: 2px solid grey"|'''Prievidza''' || '''{{ku|3|1}}''', {{ku|0|3}}<br /><small>'''150''', 620 divákov</small> |} === Semifinále === {| class="wikitable" ! width=150|Klub 1 !! Séria !! width=150|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Humenné''' || '''{{ku|3|0}}''' || Prešov || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|0}}, '''{{ku|3|0}}'''<br /><small>'''300''', 600, '''450''' divákov</small> |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Svidník''' || '''{{ku|3|0}}''' || VKP Myjava || '''{{ku|3|2}}''', {{ku|3|0}}, '''{{ku|3|0}}'''<br /><small>'''400''', 410, '''500''' divákov</small> |} === Play-off o 3. miesto === {| class="wikitable" ! width=130|Klub 1 !! Séria !! width=130|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | style="border: 2px solid grey"|'''Myjava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Prešov || '''{{ku|3|1}}''', {{ku|3|2}}, '''{{ku|3|1}}'''<br /><small>'''250''', 400, '''400''' divákov</small> |} === Finále === {| class="wikitable" ! width=150|Klub 1 !! Séria !! width=150|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | style="border: 2px solid green" bgcolor=#CCFFCC|'''Humenné''' || '''{{ku|4|0}}''' || Svidník || '''[http://svf-web.azurewebsites.net/MatchPage_Statistics.aspx?mID=651&hID=35&gID=32&mDATE=16.4.2014+18%3a00%3a00# {{ku|3|1}}] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140503011234/http://svf-web.azurewebsites.net/MatchPage_Statistics.aspx?mID=651&hID=35&gID=32&mDATE=16.4.2014+18:00:00 |date=2014-05-03 }}''', '''[http://svf-web.azurewebsites.net/MatchPage_Statistics.aspx?mID=652&hID=35&gID=32&mDATE=17.4.2014%2018:30:00# {{ku|3|1}}] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140503015057/http://svf-web.azurewebsites.net/MatchPage_Statistics.aspx?mID=652&hID=35&gID=32&mDATE=17.4.2014%2018:30:00 |date=2014-05-03 }}''', [http://svf-web.azurewebsites.net/MatchStatistics.aspx?mID=653&ID=6&CID=32&PID=15&type=LegList {{ku|3|1}}] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140503013042/http://svf-web.azurewebsites.net/MatchStatistics.aspx?mID=653&ID=6&CID=32&PID=15&type=LegList |date=2014-05-03 }}, [http://svf-web.azurewebsites.net/MatchPage_Statistics.aspx?mID=654&hID=32&gID=35&mDATE=24.4.2014%2018:30:00# {{ku|3|1}}] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140503021139/http://svf-web.azurewebsites.net/MatchPage_Statistics.aspx?mID=654&hID=32&gID=35&mDATE=24.4.2014%2018:30:00 |date=2014-05-03 }}<br /><small>'''1 200''', '''1 200''', '''1 200''', 600, 600 divákov</small> |} == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=20|Por. ! width=200|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| '''1.''' || [[VK Chemes Humenné]] || [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| '''2.''' || [[VK Slávia Svidník]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| '''3.''' || [[VKP Bratislava|Spartak VKP Myjava]] |- |align="center"| 4. || [[VK MIRAD PU Prešov]] |- |align="center"| 5. || [[VK Prievidza]] |- |align="center"| 6. || [[ATC COP Trenčín]] |- |align="center"| 7. || [[VK Ekonóm SPU Nitra]] |- |align="center"| 8. || [[VK Spartak Komárno]] |- |align="center"| 9. || [[VKM Stará Ľubovňa]] || [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Prelínacia súťaž]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- ! Slovenský pohár 2013/14 |- | [[VK Chemes Humenné]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == Žilina sa v extralige neudržala a v sezónne [[Volejbalová extraliga mužov 2014/15|2014/15]] ju nahradia Prievidza a Komárno. <small>2 turnaje, v Púchove a Košiciach; 26.{{--}}26. apríl a 3.{{--}}4. máj 2014</small> {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="font-size:90%" |- ! width=170|Družstvo ! {{tooltip|2013/14|Umiestnenie v aktuálnej sezóne}} |- | [[VKM Stará Ľubovňa]] || align="center"| 9. družstvo Extraligy |- | [[VŠK Púchov]] || align="center"| 1. družstvo 1. ligy Západ |- | [[VK KDS Šport Košice]] || align="center"| 1. družstvo 1. ligy Východ |} <small>(po 1. kole)</small> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCFFCC |1. | align=left|Košice |'''6'''||2||2||0|| 6|| 0|| 150|| 107|| +43 |- bgcolor=#CCFFCC |2. | align=left|Stará Ľubovňa |'''3'''||2||1||1|| 3|| 3|| 136|| 138|| −2 |- bgcolor=#FFCCCC |3. | align=left|Púchov |'''0'''||2||0||2|| 0|| 6|| 109|| 150|| −41 |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2013/14]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=2079 Sezóna mužov 2013/14 na oficiálnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140502081921/http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=2079 |date=2014-05-02 }} {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbal v 2013]] [[Kategória:Volejbal v 2014]] [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] fle0cl5o0iokw1l131hn499d1le6g87 0 530155 8226572 8225437 2026-05-31T09:40:43Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 4 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226572 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga žien |sezóna = 2013/14 |začiatok = [[28. september]] [[2013]] |koniec = [[4. máj]] [[2014]] |majster = [[VK Doprastav Bratislava]] |víťaz_základ = [[VK Doprastav Bratislava]] |zostup = nikto |počet_mužstiev = 9 |odohraté_zápasy = |počet_gólov = |najlepší_strelec = [[Tatiana Dragašeková]] (Kežmarok, 379 b) |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |poznámka = Slávia a Doprastav Bratislava nastúpili až v 2. časti }} '''Volejbalová extraliga žien''' v '''sezóne 2013/14''' bol 22. ročník [[Volejbalová extraliga žien|extraligy volejbalistiek]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže žien na [[Slovensko|Slovensku]], kontrolovanej [[Slovenská volejbalová federácia|Slovenskou volejbalovou federáciou]]. V extralige štartovalo 9 družstiev s tým, že tímy [[VK Slávia EU Bratislava]] a [[VK Doprastav Bratislava]] sa kvôli účinkovaniu v [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópskej lige]] pripojili až v 2. časti súťaže. Po odstúpení Žiaru nad Hronom boli oslovené aj ďalšie tímy, ktoré súťažili v preliminácii, ale ani jedno o účasť v extralige neprejavilo záujem. O odkúpenie licencie od Žiaru prejavila záujem Senica, ale extraligové tímy hlasovaním zamietli túto alternatívu.<ref name=extraliga>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Extraliga žien definitívne s deviatimi účastníkmi |url = http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=8022 |dátum vydania = 20.9.2013 |dátum prístupu = 11.11.2014 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20141111144316/http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=8022 |dátum archivácie = 2014-11-11 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Cez víkend štartuje extraliga mužov a žien |url = http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=8047 |dátum vydania = 27.9.2013 |dátum prístupu = 11.11.2014 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20141111144149/http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=8047 |dátum archivácie = 2014-11-11 }}</ref> Svoj tretí titul získalo družstvo VK Doprastav Bratislava, ktoré v reprízovom finále minulých troch ročníkov súťaže zvíťazilo nad Sláviou EU Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Doprastav vyhral drámu na Slávii 3:2 a získal tretí titul v histórii |url = http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=8530 |dátum vydania = 19.4.2014 |dátum prístupu = 11.11.2014 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20141111144018/http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=8530 |dátum archivácie = 2014-11-11 }}</ref> == Systém súťaže == Po odohraní základnej časti raz doma a vonku sa družstvá v 2. časti súťaže rozdelili na 2 skupiny, o 1.{{--}}4. a 5.{{--}}9. miesto. Do skupiny o 1.{{--}}4. miesto boli priamo nasadené tímy, ktoré hrali Stredoeurópsku ligu. V skupine o 5.{{--}}9. miesto sa body zo základnej časti započítavali. Družstvá na 1. až 8. mieste postupovali do play-off. Štvrťfinále sa hralo na 2 víťazné zápasy; semifinále, finále a o 3. miesto na 3 víťazné zápasy a stretnutia o umiestnenie na 2 hrané zápasy. Zo súťaže nevypadol priamo nikto, družstvo na 9. mieste odohralo baráž s troma víťazmi regionálnych skupín 1. ligy.<ref name=extraliga></ref> == Účastníci == {| class="wikitable" style="font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=200|Družstvo ! width=50|{{tooltip|2012/13|Umiestnenie v sezóne 2012/13}} |- | [[VK Slávia EU Bratislava]] || align="center"| 1. |- | [[VK Doprastav Bratislava]] || align="center"| 2. |- | [[VŠK Paneurópa Bratislava]] || align="center"| 3. |- | [[UKF Nitra|Volley project UKF Nitra]] || align="center"| 4. |- | [[KV MŠK Oktan Kežmarok]] || align="center"| 5. |- | [[VISTA real Pezinok]] || align="center"| 6. |- | [[COP Nitra]] || align="center"| 7. |- | [[VK Spišská Nová Ves]] || align="center"| 8. |- | [[VC UJS Komárno]] || align="center"| [[Súbor:Paris Transilien N.svg|15px|Nováčik]] |} Pozn: Družstvo [[MŠK Žiar nad Hronom]], ktoré skončilo v minulej sezóne na 9. mieste a úspešne absolvovalo prelínaciu súťaž, sa do tejto sezóny extraligy neprihlásilo. == Bodovanie == * za víťazstvo {{ku|3|0}} a {{ku|3|1}}{{--}}3 body * za víťazstvo {{ku|3|2}}{{--}}2 body * za prehru {{ku|2|3}}{{--}}1 bod * za prehru {{ku|1|3}} a {{ku|0|3}}{{--}}0 bodov == Tabuľka po základnej časti == {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |1. | align=left|UKF Nitra |'''26'''||12||9||3|| 29|| 14|| 968|| 867|| +101 |- bgcolor=#CCEECC |2. | align=left|Kežmarok |'''23'''||12||7||5|| 31|| 22|| 1 159|| 1 081|| +78 |- bgcolor=#FFE4B5 |3. | align=left|Paneurópa Bratislava |'''22'''||12||8||4|| 26|| 17|| 993|| 906|| +87 |- bgcolor=#FFE4B5 |4. | align=left|Pezinok |'''21'''||12||8||4|| 26|| 20|| 1 024|| 989|| +35 |- bgcolor=#FFE4B5 |5. | align=left|Spišská Nová Ves |'''19'''||12||6||6|| 22|| 23|| 972|| 977|| −5 |- bgcolor=#FFE4B5 |6. | align=left|COP Nitra |'''12'''||12||4||8|| 17|| 29|| 950|| 1 045|| −95 |- bgcolor=#FFE4B5 |7. | align=left|Komárno |'''3'''||12||0||12|| 10|| 36|| 884|| 1 085|| −201 |} == Tabuľky po nadstavbovej časti == ;Skupina o 1.{{--}}4. miesto {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |1. | align=left|Doprastav Bratislava |'''17'''||6||6||0|| 18|| 2|| 481|| 339|| +142 |- bgcolor=#CCEECC |2. | align=left|Slávia Bratislava |'''11'''||6||4||2|| 14|| 11|| 538|| 480|| +58 |- bgcolor=#CCEECC |3. | align=left|UKF Nitra |'''4'''||6||1||5|| 7|| 16|| 463|| 518|| −55 |- bgcolor=#CCEECC |4. | align=left|Kežmarok |'''4'''||6||1||5|| 6|| 16|| 389|| 534|| −145 |} ;Skupina o 5.{{--}}9. miesto {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |5. | align=left|Pezinok |'''42'''||20||15||5|| 47|| 26|| 1 677|| 1 558|| +119 |- bgcolor=#CCEECC |6. | align=left|Paneurópa Bratislava |'''37'''||20||13||7|| 41|| 29|| 1 625|| 1 521|| +104 |- bgcolor=#CCEECC |7. | align=left|Spišská Nová Ves |'''37'''||20||12||8|| 41|| 31|| 1 619|| 1 510|| +109 |- bgcolor=#CCEECC |8. | align=left|COP Nitra |'''13'''||20||4||16|| 23|| 53|| 1 520|| 1 755|| −255 |- bgcolor=#FFE4B5 |9. | align=left|Komárno |'''8'''||20||2||18|| 19|| 56|| 1 474|| 1 750|| −276 |} == Play-off == === Štvrťfinále === {| class="wikitable" ! width=150|Klub 1 !! Séria !! width=150|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | '''Doprastav Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || COP Nitra || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|0}}<br /><small>'''50''', 100 divákov</small> |- align=center | '''Slávia Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || Spišská Nová Ves || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|0}}<br /><small>'''200''', 500 divákov</small> |- align=center | '''UKF Nitra''' || '''{{ku|2|0}}''' || Paneurópa Bratislava || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|2}}<br /><small>'''150''', 100 divákov</small> |- align=center | Kežmarok || '''{{ku|0|2}}''' || '''Pezinok''' || '''{{ku|1|3}}''', {{ku|0|3}}<br /><small>'''200''', 200 divákov</small> |} === Play-off o 5.{{--}}8. miesto === <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | COP Nitra || '''{{ku|0|2}}''' || '''Kežmarok''' || '''{{ku|1|3}}''', {{ku|2|3}}<br /><small>'''100''', 100 divákov</small> |- align=center | '''Spišská Nová Ves''' || '''{{tooltip|1 : 1|na sety 4 : 3}}''' || Paneurópa Bratislava || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|1|3}}<br /><small>'''400''', 50 divákov</small> |} === Play-off o 7. miesto === <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | COP Nitra || '''{{tooltip|1 : 1|na sety 3 : 5}}''' || '''Paneurópa Bratislava''' || '''{{ku|3|2}}''', {{ku|0|3}}<br /><small>'''50''', 50 divákov</small> |} === Play-off o 5. miesto === <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | '''Spišská Nová Ves''' || '''{{ku|2|0}}''' || Kežmarok || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|2}}<br /><small>'''500''', 500 divákov</small> |} === Semifinále === {| class="wikitable" ! width=150|Klub 1 !! Séria !! width=150|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | '''Doprastav Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Pezinok || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|0}}, '''{{ku|3|1}}'''<br /><small>'''50''', 300, '''300''' divákov</small> |- align=center | '''Slávia Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || UKF Nitra || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|1}}, '''{{ku|3|1}}'''<br /><small>'''200''', 150, '''100''' divákov</small> |} === Play-off o 3. miesto === {| class="wikitable" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | UKF Nitra || '''{{ku|0|3}}''' || '''Pezinok''' || '''{{ku|2|3}}''', {{ku|1|3}}, '''{{ku|1|3}}'''<br /><small>'''150''', 200, '''150''' divákov</small> |} === Finále === {| class="wikitable" ! width=150|Klub 1 !! Séria !! width=150|Klub 2 !! Zápasy |- align=center | '''Doprastav Bratislava''' || '''{{ku|3|1}}''' || Slávia Bratislava || [http://svf-web.azurewebsites.net/MatchPage_Statistics.aspx?mID=631&hID=42&gID=43&mDATE=9.4.2014+17%3a00%3a00# '''{{ku|3|1}}'''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141111145904/http://svf-web.azurewebsites.net/MatchPage_Statistics.aspx?mID=631&hID=42&gID=43&mDATE=9.4.2014+17:00:00 |date=2014-11-11 }}, [http://svf-web.azurewebsites.net/MatchPage_Statistics.aspx?mID=632&hID=43&gID=42&mDATE=12.4.2014%2017:00:00# {{ku|1|3}}] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141111144959/http://svf-web.azurewebsites.net/MatchPage_Statistics.aspx?mID=632&hID=43&gID=42&mDATE=12.4.2014%2017:00:00 |date=2014-11-11 }}, '''[http://svf-web.azurewebsites.net/MatchPage_Statistics.aspx?mID=633&hID=42&gID=43&mDATE=16.4.2014%2018:00:00# {{ku|3|0}}]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}''', [http://svf-web.azurewebsites.net/MatchPage_Statistics.aspx?mID=634&hID=43&gID=42&mDATE=19.4.2014%2017:00:00# {{ku|3|2}}] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141111150203/http://svf-web.azurewebsites.net/MatchPage_Statistics.aspx?mID=634&hID=43&gID=42&mDATE=19.4.2014%2017:00:00 |date=2014-11-11 }}<br /><small>'''400''', 500, '''400''', 400 divákov</small> |} == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=20|Por. ! width=170|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| '''1.''' || [[VK Doprastav Bratislava]] || [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| '''2.''' || [[VK Slávia EU Bratislava]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| '''3.''' || [[VISTA real Pezinok]] |- |align="center"| 4. || [[UKF Nitra|Volley project UKF Nitra]] |- |align="center"| 5. || [[VK Spišská Nová Ves]] |- |align="center"| 6. || [[KV MŠK Oktan Kežmarok]] |- |align="center"| 7. || [[VŠK Paneurópa Bratislava]] |- |align="center"| 8. || [[COP Nitra]] |- |align="center"| 9. || [[VC UJS Komárno]] || [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Prelínacia súťaž]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="text-align: center;" |-bgcolor="#E4E4E4" ! Slovenský pohár 2013/14 |- | [[VK Doprastav Bratislava]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == Komárno sa v extralige zachránilo a v sezóne [[Volejbalová extraliga žien 2014/15|2014/15]] bude spolu s ním hrať aj víťaz 1. ligy Západ{{--}}Senica.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Košice a Senica si vybojovali extraligu, Stará Ľubovňa a Komárno sa zachránili |url = http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=8569 |dátum vydania = 4.5.2014 |dátum prístupu = 11.11.2014 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20141111144023/http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=8569 |dátum archivácie = 2014-11-11 }}</ref> <small>2 turnaje, v Komárne a Senici; 26. apríl{{--}}4. máj 2014</small> {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" ;font-size:90%" |- bgcolor="#E4E4E4" ! width=190|Družstvo ! {{tooltip|2012/13|Umiestnenie v aktuálnej sezóne}} |- | [[VC UJS Komárno]] || align="center"| 9. družstvo Extraligy |- | [[SVM Senica]] || align="center"| 1. družstvo 1. ligy Západ |- | [[VK TASK Martin]] || align="center"| 1. družstvo 1. ligy Stred |- | [[VK ELBA Prešov]] || align="center"| 1. družstvo 1. ligy Východ |} {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |1. | align=left|Senica |'''18'''||6||6||0|| 18|| 0|| 450|| 300|| +150 |- bgcolor=#CCEECC |2. | align=left|Komárno |'''9'''||6||3||3|| 11|| 12|| 478|| 506|| −28 |- bgcolor=#FFCCCC |3. | align=left|Martin |'''8'''||6||3||3|| 9|| 11|| 423|| 450|| −27 |- bgcolor=#FFCCCC |4. | align=left|Prešov |'''1'''||6||0||6|| 3|| 18|| 407|| 502|| −95 |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga mužov 2013/14]] == Externé odkazy == * [http://svf-web.azurewebsites.net/CompetitionStandings.aspx?ID=7 Extraliga žien 2013/14 na oficiálnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141111145527/http://svf-web.azurewebsites.net/CompetitionStandings.aspx?ID=7 |date=2014-11-11 }} {{Volejbalová extraliga žien}} [[Kategória:Volejbal v 2013]] [[Kategória:Volejbal v 2014]] [[Kategória:Volejbalová extraliga žien]] 5rjayhwu3l3mh6ucqb51be8o31guk44 0 532064 8226525 8225417 2026-05-31T08:06:53Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226525 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Volejbal na Stredoamerických hrách | rok = 2010 | iný názov = | logo = Volleyball (indoor) pictogram.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = | usporiadateľ = Panama | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[10. apríl|10.]]{{--}}[[14. apríl]] [[2010]] | počet tímov = 5 + 6 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz - muži = Panama | počet titulov - muži = 3 | víťaz - ženy = Kostarika | počet titulov - ženy = 6 | zápasy = 25 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Panama (mesto)|Panama City]] | rok pred = 2001 | rok po = 2013 }} '''Volejbal na Stredoamerických hrách 2010''' bol [[volejbal]]ový turnaj v rámci multišportového podujatia [[Stredoamerické hry 2010|Stredoamerických hier 2010]]. Konal sa v [[Panama (mesto)|Panama City]], v [[Panama (štát)|Paname]] od [[10. apríl|10.]]{{--}}[[14. apríla]] [[2010]], za účasti 5 mužských a 6 ženských tímov. Volejbalový turnaj sa na hrách organizuje od roku 1973, riadi ho [[Stredoamerická volejbalová asociácia]] (AFECAVOL) a toto bolo jeho [[Volejbal na Stredoamerických hrách|8. vydanie]]. Zápasy sa hrali v aréne ''Gimnasio José "Beto" Remón''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Gimnasio José "Beto" Remón |url = http://www.ixjuegoscentroamericanos.org.pa/col_jremon.html |dátum vydania = |dátum prístupu = 9.12.2014 |vydavateľ = ixjuegoscentroamericanos.org.pa |jazyk = Španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20100617162728/http://www.ixjuegoscentroamericanos.org.pa/col_jremon.html |dátum archivácie = 2010-06-17 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Panamá y Costa Rica se diputan en Voleibol |url = http://tvmax-9.com/deportes/noticias_detalle.asp?id_news=30811 |dátum vydania = 13.4.2010 |dátum prístupu = 9.12.2014 |vydavateľ = tvmax-9.com |jazyk = Španielsky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V mužskej kategórii získala tretí titul domáca {{PAN|vm}},<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ¡Campeones, otra vez! | url = http://portal.diaadia.com.pa/archivo/04152010/dep08.html | dátum vydania = 15.4.2010 | dátum prístupu = 9.12.2014 | vydavateľ = portal.diaadia.com.pa | jazyk = španielsky }}</ref> v kategórii žien obhájila prvenstvo {{CRI|vz}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Costa Rica se llevó el oro en voleibol femenino en Juegos Centroamericanos |url = http://www.holaciudad.com/costa-rica-se-llevo-el-oro-voleibol-femenino-juegos-centroamericanos-n73412 |dátum vydania = 14.4.2010 |dátum prístupu = 9.12.2014 |vydavateľ = holaciudad.com |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150924031249/http://www.holaciudad.com/costa-rica-se-llevo-el-oro-voleibol-femenino-juegos-centroamericanos-n73412 |dátum archivácie = 2015-09-24 }}</ref> Obe kategórie sa skladali iba z jednej základnej skupiny bez následných zápasov play-off. == Výsledky == === Muži === {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |-bgcolor=#AAAAFF !width="50px" rowspan="2"|Dátum !width="130px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="130px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci !rowspan=2|Správa <br />o zápase |-bgcolor=#AAAAFF !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |-align=center bgcolor=#e6e6e6 | 10. apríl || align=right| '''{{CRI|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{NIC|vm|1}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|18}} || || || '''{{ku|75|59}}''' || || |-align=center bgcolor=#D2D2D2 | 10. apríl || align=right| '''{{PAN|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{HND|vm|1}} || {{ku|25|16}} || {{ku|25|19}} || {{ku|27|25}} || || || '''{{ku|77|60}}''' || || |-align=center bgcolor=#e6e6e6 | 11. apríl || align=right| '''{{PAN|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SLV|vm|1}} || {{ku|25|16}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|23}} || || || '''{{ku|75|62}}''' || || |-align=center bgcolor=#D2D2D2 | 11. apríl || align=right| '''{{HND|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{NIC|vm|1}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|17}} || {{ku|27|25}} || || || '''{{ku|77|61}}''' || || |-align=center bgcolor=#e6e6e6 | 12. apríl || align=right| '''{{PAN|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{NIC|vm|1}} || {{ku|25|11}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|18}} || || || '''{{ku|75|50}}''' || || |-align=center bgcolor=#D2D2D2 | 12. apríl || align=right| '''{{CRI|vm|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{SLV|vm|1}} || {{ku|25|21}} || {{ku|22|25}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|23}} || || '''{{ku|97|90}}''' || || |-align=center bgcolor=#e6e6e6 | 13. apríl || align=right| '''{{CRI|vm|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{HND|vm|1}} || {{ku|25|19}} || {{ku|21|25}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|15}} || || '''{{ku|96|82}}''' || || |-align=center bgcolor=#D2D2D2 | 13. apríl || align=right| '''{{SLV|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{NIC|vm|1}} || {{ku|25|12}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|20}} || || || '''{{ku|75|51}}''' || || |-align=center bgcolor=#e6e6e6 | 14. apríl || align=right| '''{{PAN|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{CRI|vm|1}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|22}} || {{ku|26|24}} || || || '''{{ku|76|66}}''' || || |-align=center bgcolor=#D2D2D2 | 14. apríl || align=right| '''{{HND|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SLV|vm|1}} || {{ku|25|?}} || {{ku|25|?}} || {{ku|25|?}} || || || '''{{ku|75|63}}''' || || |}<br> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center ! rowspan="2"|Por !width="130px" rowspan="2"|Štát ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="35px" rowspan="2"|+/− lopty !width="30px" rowspan="2"|Body |-bgcolor=#AAAAFF !width="15px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="15px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="15px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="25px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="25px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#e6e6e6 |1. | align=left| {{PAN|vm|1}} |4||4||0|| 12|| 0|| 303|| 238|| +65||'''8''' |- bgcolor=#e6e6e6 |2. | align=left|{{CRI|vm|1}} |4||3||1|| 9|| 5|| 334|| 307|| +27||'''7''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. | align=left|{{HND|vm|1}} |4||2||2|| 7|| 6|| 294|| 297|| −3||'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. | align=left|{{SLV|vm|1}} |4||1||3|| 4|| 9|| 290|| 298|| −8||'''5''' |- bgcolor=#e6e6e6 |5. | align=left|{{NIC|vm|1}} |4||0||4|| 0|| 12|| 221|| 302|| −81||'''4''' |}<br> ---- === Ženy === {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |-bgcolor=#F0D4E4 !width="50px" rowspan="2"|Dátum !width="130px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="130px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci !rowspan=2|Správa <br />o zápase |-bgcolor=#F0D4E4 !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |-align=center bgcolor=#e6e6e6 | 10. apríl || align=right| '''{{NIC|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{HND|vz|1}} || {{ku|25|11}} || {{ku|25|14}} || {{ku|25|21}} || || || '''{{ku|75|46}}''' || || |-align=center bgcolor=#D2D2D2 | 10. apríl || align=right| '''{{CRI|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SLV|vz|1}} || {{ku|25|13}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|18}} || || || '''{{ku|75|49}}''' || || |-align=center bgcolor=#e6e6e6 | 10. apríl || align=right| '''{{PAN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{BLZ|vz|1}} || {{ku|25|13}} || {{ku|25|12}} || {{ku|25|20}} || || || '''{{ku|75|36}}''' || || |-align=center bgcolor=#D2D2D2 | 11. apríl || align=right| '''{{SLV|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{BLZ|vz|1}} || {{ku|25|14}} || {{ku|27|25}} || {{ku|25|18}} || || || '''{{ku|77|57}}''' || || |-align=center bgcolor=#e6e6e6 | 11. apríl || align=right| '''{{CRI|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{HND|vz|1}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|11}} || {{ku|25|19}} || || || '''{{ku|75|49}}''' || || |-align=center bgcolor=#D2D2D2 | 11. apríl || align=right| '''{{NIC|vz|2}}''' || '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{PAN|vz|1}} || {{ku|25|27}} || {{ku|25|23}} || {{ku|21|25}} || {{ku|25|20}} || {{ku|15|9}} || '''{{ku|111|104}}''' || || |-align=center bgcolor=#e6e6e6 | 12. apríl || align=right| '''{{CRI|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{NIC|vz|1}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|18}} || || || '''{{ku|75|48}}''' || || |-align=center bgcolor=#D2D2D2 | 12. apríl || align=right| '''{{PAN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SLV|vz|1}} || {{ku|30|28}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|23}} || || || '''{{ku|80|72}}''' || || |-align=center bgcolor=#e6e6e6 | 12. apríl || align=right| '''{{HND|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{BLZ|vz|1}} || {{ku||}} || {{ku||}} || {{ku||}} || {{ku||}} || || '''{{ku|99|75}}''' || || |-align=center bgcolor=#D2D2D2 | 13. apríl || align=right| '''{{NIC|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SLV|vz|1}} || {{ku|25|14}} || {{ku|25|10}} || {{ku|25|5}} || || || '''{{ku|75|29}}''' || || |-align=center bgcolor=#e6e6e6 | 13. apríl || align=right| '''{{CRI|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{BLZ|vz|1}} || {{ku|25|10}} || {{ku|25|6}} || {{ku|25|13}} || || || '''{{ku|75|29}}''' || || |-align=center bgcolor=#D2D2D2 | 13. apríl || align=right| '''{{PAN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{HND|vz|1}} || {{ku|22|25}} || {{ku|29|27}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|20}} || || '''{{ku|101|92}}''' || || |-align=center bgcolor=#e6e6e6 | 14. apríl || align=right| {{HND|vz|2}} || '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{SLV|vz|1}}''' || {{ku|25|19}} || {{ku|16|25}} || {{ku|21|25}} || {{ku|25|14}} || {{ku|6|15}} || '''{{ku|93|98}}''' || || |-align=center bgcolor=#D2D2D2 | 14. apríl || align=right| '''{{NIC|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{BLZ|vz|1}} || {{ku|25|10}} || {{ku|25|12}} || {{ku|25|16}} || || || '''{{ku|75|38}}''' || || |-align=center bgcolor=#e6e6e6 | 14. apríl || align=right| '''{{CRI|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{PAN|vz|1}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|11}} || {{ku|25|12}} || || || '''{{ku|75|34}}''' || || |}<br /> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#F0D4E4 style=text-align:center ! rowspan="2"|Por !width="130px" rowspan="2"|Štát ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="35px" rowspan="2"|+/− lopty !width="30px" rowspan="2"|Body |-bgcolor=#F0D4E4 !width="15px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="15px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="15px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="25px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="25px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#e6e6e6 |1. | align=left| {{CRI|vz|1}} |5||5||0|| 15|| 0|| 375|| 209|| +166||'''10''' |- bgcolor=#e6e6e6 |2. | align=left|{{NIC|vz|1}} |5||4||1|| 12|| 5|| 384|| 292|| +92||'''9''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. | align=left|{{PAN|vz|1}} |5||3||2|| 11|| 7|| 394|| 386|| +8||'''8''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. | align=left|{{SLV|vz|1}} |5||2||3|| 6|| 11|| 325|| 380|| −55||'''7''' |- bgcolor=#e6e6e6 |5. | align=left|{{HND|vz|1}} |5||1||4|| 6|| 13|| 379|| 424|| −45||'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |6. | align=left|{{BLZ|vz|1}} |5||0||5|| 1|| 15|| 235|| 401|| −166||'''5''' |} == Konečné poradie == {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} ;Muži {| class=wikitable |- bgcolor="cccccc" !Por. !width=140|Družstvo |-bgcolor=gold |align="center"|[[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || {{PAN|vm|1}} |-bgcolor=silver |align="center"|[[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || {{CRI|vm|1}} |-bgcolor=cc9966 |align="center"|[[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || {{HND|vm|1}} |- |align="center"|4. || {{SLV|vm|1}} |- |align="center"|5. || {{NIC|vm|1}} |} {{stĺpce-2}} ;Ženy {| class=wikitable |- bgcolor="cccccc" !Por. !width=140|Družstvo |-bgcolor=gold |align="center"|[[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || {{CRI|vz|1}} |-bgcolor=silver |align="center"|[[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || {{NIC|vz|1}} |-bgcolor=cc9966 |align="center"|[[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || {{PAN|vz|1}} |- |align="center"|4. || {{SLV|vz|1}} |- |align="center"|5. || {{HND|vz|1}} |- |align="center"|6. || {{BLZ|vz|1}} |} {{stĺpce-koniec}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20100415190620/http://medellin2010.org/ Oficiálna stránka Stredoamerických hier 2010] {{spa icon}} * [http://www.colimdo.org/olimpismo/organismos-internacionales/ordeca/ Stredoamerická športová organizácia na stránke Dominikánskeho olympijského výboru] {{spa icon}} * [http://www.afecavol.org/ Oficiálna stránka Stredoamerickej volejbalovej asociácie] {{spa icon}} == Zdroj == * [https://web.archive.org/web/20100620025803/http://www.ixjuegoscentroamericanos.org.pa/resultadosVoleibol.aspx Volejbalový turnaj na oficiálnej stránke hier (archive.org)] {{spa icon}} {{Volejbal na Stredoamerických hrách}} {{Športy na Stredoamerických hrách 2010}} [[Kategória:Volejbal v 2010]] [[Kategória:Volejbal na Stredoamerických hrách]] [[Kategória:Stredoamerické hry 2010]] j3fucsdzylvopdp3juu0b8aahv0g4i7 0 542246 8226573 8225438 2026-05-31T09:46:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226573 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga žien |sezóna = 2014/15 |začiatok = [[27. september]] [[2014]] |koniec = [[18. apríl]] [[2015]] |majster = [[VK Slávia EU Bratislava]] (15. titul) |víťaz_základ = [[VK Spišská Nová Ves]] |zostup = [[SVK DDK-LED Senica]] |počet_mužstiev = 10 |odohraté_zápasy = 114 + 32 |počet_gólov = |najlepší_strelec = [[Veronika Richweissová]] (UKF Nitra, 460 b) |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga žien''' v sezóne '''2014/15''' bol 23. ročník [[Volejbalová extraliga žien|extraligy volejbalistiek]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže žien na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú kontroluje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V extralige súťažilo opäť 10 družstiev. Na rozdiel od predchádzajúcich sezón sa družstvá [[VK Slávia EU Bratislava]] a [[BVK Bratislava]] zúčastnili už základnej časti, nakoľko v tejto sezóne neúčinkovali v [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópskej lige]].<ref name=extraliga>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Štartuje 22. ročník slovenskej extraligy žien |url = http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=668&NewsID=8932 |dátum vydania = 27.9.2014 |dátum prístupu = 2.3.2015 |vydavateľ = SVF }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Pätnástykrát získalo titul družstvo [[VK Slávia EU Bratislava]], ktoré vo finále zvíťazilo nad víťazom základnej časti{{--}}[[VK Spišská Nová Ves]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Slávia vyhrala v Spišskej Novej Vsi 3:2 a získala 15. titul! |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_slavia-vyhrala-v-spisskej-nove |dátum vydania = 18.4.2015 |dátum prístupu = 23.4.2015 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20160514051343/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_slavia-vyhrala-v-spisskej-nove |dátum archivácie = 2016-05-14 }}</ref> Víťazkou ankety o najlepšiu extraligovú volejbalistku, ktorú vyberali extraligoví tréneri, sa stala [[Miroslava Kuciaková]] zo Slávie EU Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Najlepšími hráčmi extraligy sú Patúc a Kuciaková |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_najlepsimi-hracmi-extraligy-su |dátum vydania = 23.4.2015 |dátum prístupu = 23.4.2015 |vydavateľ = SVF }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Systém súťaže == Po odohraní základnej časti raz doma a vonku sa družstvá v 2. časti súťaže rozdelili na 3 skupiny, o 1.{{--}}4., 5.{{--}}7. a 8.{{--}}9. miesto. Družstvá si body zo základnej časti prenášali do nadstavbovej časti, v ktorej odohrali zápasy s každým družstvom raz doma a vonku. Družstvá na 1. až 8. mieste po nadstavbovej časti postúpili do štvrťfinálových zápasov play-off. Štvrťfinále sa hralo na 2 víťazné zápasy; semifinále, finále a o 3. miesto na 3 víťazné zápasy a stretnutia o umiestnenie na 2 hrané zápasy. Zo súťaže nevypadol priamo nikto, družstvá na 9. a 10. mieste odohrali prelínaciu baráž s víťazmi regionálnych skupín 1. ligy.<ref name=extraliga/><ref name=licencia>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Začína sa extraliga volejbalistiek, dva kluby si kúpili licenciu | url = http://sport.sme.sk/c/7401229/zacina-sa-extraliga-volejbalistiek-dva-kluby-si-kupili-licenciu.html | dátum vydania = 24.9.2014 | dátum prístupu = 2.3.2015 | vydavateľ = sport.sme.sk }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=180|Družstvo ! width=50|{{tooltip|2013/14|Umiestnenie v sezóne 2013/14}} |- | [[BVK Bratislava]] || align="center"| 1. |- | [[VK Slávia EU Bratislava]] || align="center"| 2. |- | [[VTC Pezinok]] || align="center"| 3. |- | [[UKF Nitra|Volley project UKF Nitra]] || align="center"| 4. |- | [[VK Spišská Nová Ves]] || align="center"| 5. |- | [[KV MŠK Oktan Kežmarok]] || align="center"| 6. |- | [[VŠK Paneurópa Bratislava]] || align="center"| 7. |- | [[COP Nitra]] || align="center"| 8. |- | [[SVK DDK-LED Senica]] || align="center"| [[Súbor:Paris Transilien N.svg|15px|Nováčik]] |- | [[VK Dobré zo Slovenska Prešov]] || align="center"| [[Súbor:Paris Transilien N.svg|15px|Nováčik]] |} Poznámky: * Družstvo [[VC UJS Komárno]], ktoré skončilo v minulej sezóne na 9. mieste a úspešne absolvovalo prelínaciu súťaž, predalo svoju extraligovú licenciu klubu [[SVK DDK-LED Senica]]. * Ďalšie senické družstvo{{--}}[[SVM Senica]], ktoré vyhralo 1. ligu západ a tiež prelínaciu súťaž, predalo svoju licenciu klubu [[VK Dobré zo Slovenska Prešov]] (predtým VK ELBA Prešov), ktorý v prelínacej súťaži neuspel.<ref name=extraliga/><ref name=licencia/> * Klub ''VK Doprastav Bratislava'' si zmenil názov BVK Bratislava a ''VISTA real Pezinok'' sa vrátil k svojmu pôvodnému názvu VTC Pezinok. == Bodovanie == * za víťazstvo {{ku|3|0}} a {{ku|3|1}}{{--}}3 body * za víťazstvo {{ku|3|2}}{{--}}2 body * za prehru {{ku|2|3}}{{--}}1 bod * za prehru {{ku|1|3}} a {{ku|0|3}}{{--}}0 bodov == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |1. | align=left|Spišská Nová Ves |'''52'''||18||17||1|| 53|| 9|| 1 498|| 1 087|| +411 |- bgcolor=#CCEECC |2. | align=left|Slávia Bratislava |'''50'''||18||17||1|| 51|| 9|| 1 449|| 990|| +459 |- bgcolor=#CCEECC |3. | align=left|UKF Nitra |'''34'''||18||12||6|| 39|| 25|| 1 421|| 1 338|| +83 |- bgcolor=#CCEECC |4. | align=left|Pezinok |'''34'''||18||12||6|| 37|| 25|| 1 384|| 1 248|| +136 |- bgcolor=#FFDCCC |5. | align=left|BVK Bratislava |'''32'''||18||10||8|| 41|| 29|| 1 550|| 1 421|| +129 |- bgcolor=#FFDCCC |6. | align=left|Paneurópa Bratislava |'''27'''||18||9||9|| 34|| 35|| 1 483|| 1 497|| −14 |- bgcolor=#FFDCCC |7. | align=left|Kežmarok |'''16'''||18||5||13|| 21|| 41|| 1 242|| 1 451|| −209 |- bgcolor=#FFE4B5 |8. | align=left|COP Nitra |'''14'''||18||5||13|| 22|| 44|| 1 316|| 1 525|| −209 |- bgcolor=#FFE4B5 |9. | align=left|Senica |'''9'''||18||3||15|| 14|| 46|| 1 058|| 1 417|| −359 |- bgcolor=#FFE4B5 |10. | align=left|Prešov |'''1'''||18||0||18|| 5|| 54|| 1 014|| 1 441|| −427 |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}4. miesto {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |1. | align=left|Slávia Bratislava |'''64'''||24||21||3|| 67|| 16|| 1 957|| 1 441|| +516 |- bgcolor=#CCEECC |2. | align=left|Spišská Nová Ves |'''64'''||24||21||3|| 67|| 19|| 2 042|| 1 554|| +492 |- bgcolor=#CCEECC |3. | align=left|UKF Nitra |'''41'''||24||15||9|| 49|| 38|| 1 859|| 1 828|| +31 |- bgcolor=#CCEECC |4. | align=left|Pezinok |'''37'''||24||13||11|| 44|| 42|| 1 839|| 1 785|| +54 |} ;Skupina o 5.{{--}}7. miesto {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |5. | align=left|BVK Bratislava |'''44'''||22||14||8|| 53|| 30|| 1 874|| 1 633|| +241 |- bgcolor=#CCEECC |6. | align=left|Paneurópa Bratislava |'''27'''||22||9||13|| 36|| 47|| 1 741|| 1 836|| −95 |- bgcolor=#CCEECC |7. | align=left|Kežmarok |'''22'''||22||7||15|| 28|| 49|| 1 550|| 1 790|| −240 |} ;Skupina o 8.{{--}}10. miesto {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |8. | align=left|COP Nitra |'''20'''||22||7||15|| 29|| 50|| 1 607|| 1 815|| −208 |- bgcolor=#e6e6e6 |9. | align=left|Senica |'''17'''||22||6||16|| 23|| 52|| 1 393|| 1 735|| −342 |- bgcolor=#e6e6e6 |10. | align=left|Prešov |'''5'''||22||1||21|| 10|| 63|| 1 310|| 1 755|| −445 |} === Play-off === ==== Štvrťfinále ==== {| class="wikitable" style="text-align:center ;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Slávia Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || COP Nitra || '''{{ku|3|1}}''', {{ku|3|0}} |- | '''Spišská Nová Ves''' || '''{{ku|2|0}}''' || Kežmarok || '''{{ku|3|0}}''', {{tooltip|3 : 0|300 divákov}} |- | '''UKF Nitra''' || '''{{ku|2|0}}''' || Paneurópa Bratislava || '''{{tooltip|3 : 0|70 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|65 divákov}} |- | '''Pezinok''' || '''{{ku|2|0}}''' || BVK Bratislava || '''{{tooltip|3 : 0|200 divákov}}''', {{ku|3|2}} |} ==== Play-off o 5.{{--}}8. miesto ==== <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center ;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | COP Nitra || '''{{tooltip|0 : 2|0 : 6 na sety}}''' || '''BVK Bratislava''' || '''{{ku|0|3}}''', {{ku|0|3}} |- | '''Kežmarok''' || '''{{tooltip|2 : 0|6 : 3 na sety}}''' || Paneurópa Bratislava || '''{{tooltip|3 : 1|250 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|30 divákov}} |} ==== Play-off o 7. miesto ==== <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center ;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''COP Nitra''' || {{tooltip|2 : 0|6 : 0 na sety}} || Paneurópa Bratislava || '''{{tooltip|3 : 1|30 divákov}}''', {{ku|3|0}} |} ==== Play-off o 5. miesto ==== <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center ;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | Kežmarok || {{tooltip|0 : 2|1 : 6 na sety}} || '''BVK Bratislava''' || '''{{tooltip|1 : 3|300 divákov}}''', {{ku|0|3}} |} ==== Semifinále ==== {| class="wikitable" style="text-align:center ;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Slávia Bratislava''' || '''{{ku|3|1}}''' || Pezinok || '''{{ku|3|1}}''', {{ku|3|0}}, '''{{ku|2|3}}''', {{ku|3|0}} |- | '''Spišská Nová Ves''' || '''{{ku|3|1}}''' || UKF Nitra || '''{{tooltip|3 : 1|350 divákov}}''', {{tooltip|2 : 3|300 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|500 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|150 divákov}} |} ==== Play-off o 3. miesto ==== {| class="wikitable" style="text-align:center ;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | UKF Nitra || '''{{ku|1|3}}''' || '''Pezinok''' || '''{{tooltip|2 : 3|110 divákov}}''', {{ku|3|2}}, '''{{tooltip|0 : 3|120 divákov}}''', {{ku|0|3}} |} ==== Finále ==== {| class="wikitable" style="text-align:center ;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Slávia Bratislava''' || '''{{ku|3|1}}''' || Spišská Nová Ves || '''{{tooltip|3 : 0|400 divákov}}''', {{tooltip|2 : 3|700 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 2|500 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|800 divákov}} [http://svf-web.azurewebsites.net/MatchStatistics.aspx?mID=1095&ID=11&CID=66&PID=32&type=LegList&Page=S info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! Por. ! width=180|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VK Slávia EU Bratislava]] || [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[VK Spišská Nová Ves]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VTC Pezinok]] |- |align="center"| 4. || [[UKF Nitra|Volley project UKF Nitra]] |- |align="center"| 5. || [[BVK Bratislava]] |- |align="center"| 6. || [[KV MŠK Oktan Kežmarok]] |- |align="center"| 7. || [[COP Nitra]] |- |align="center"| 8. || [[VŠK Paneurópa Bratislava]] |- |align="center"| 9. || [[SVK DDK-LED Senica]] || [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Prelínacia súťaž]] |- |align="center"| 10. || [[VK Dobré zo Slovenska Prešov]] || [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Prelínacia súťaž]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- ! Slovenský pohár 2014/15 |- | [[VK Slávia EU Bratislava]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == Družstvo Dobré zo Slovenska Prešov sa v extralige zachránilo a v sezóne 2015/16 bude spolu s ním hrať aj víťaz 1. ligy Stred – Zvolen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Dobré zo Slovenska Prešov naďalej v extralige žien, Senicu nahradí Zvolen |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_dobre-zo-slovenska-presov-nada |dátum vydania = 19.4.2015 |dátum prístupu = 23.4.2015 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20190818195914/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_dobre-zo-slovenska-presov-nada |dátum archivácie = 2019-08-18 }}</ref> * 2 turnaje, v Prešove a Senici {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=180|Družstvo ! {{tooltip|2014/15|Umiestnenie v aktuálnej sezóne}} |- | [[SVK DDK-LED Senica]] || align="center"| 9. družstvo Extraligy |- | [[VK Dobré zo Slovenska Prešov]] || align="center"| 10. družstvo Extraligy |- | [[VK TAMI Bratislava]] || align="center"| 1. družstvo 1. ligy Západ |- | [[TJ TU Slávia Zvolen]] || align="center"| 1. družstvo 1. ligy Stred |- | [[VK ELBA Prešov]] || align="center"| 1. družstvo 1. ligy Východ |} ;Po prvom turnaji {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="130px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |1. | align=left|Zvolen |'''10'''||8||7||1|| 22|| 8|| 712|| 600|| +112 |- bgcolor=#CCEECC |2. | align=left|DzS Prešov |'''6'''||8||6||2|| 21|| 11|| 701|| 683|| +18 |- bgcolor=#FFCCCC |3. | align=left|Bratislava |'''6'''||8||3||5|| 13|| 17|| 651|| 645|| +6 |- bgcolor=#FFCCCC |4. | align=left|Senica |'''5'''||8||2||6|| 13|| 18|| 648|| 674|| −26 |- bgcolor=#FFCCCC |4. | align=left|ELBA Prešov |'''5'''||8||2||6|| 7|| 22|| 580|| 690|| −110 |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga mužov 2014/15]] == Zdroj == * [http://svf-web.azurewebsites.net/CompetitionHome.aspx?ID=11 Extraliga žien 2014/15 na oficiálnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150312072536/http://svf-web.azurewebsites.net/CompetitionHome.aspx?ID=11 |date=2015-03-12 }} {{Volejbalová extraliga žien}} [[Kategória:Volejbal v 2014]] [[Kategória:Volejbal v 2015]] [[Kategória:Volejbalová extraliga žien]] ga61dwcswzlx1pz5s3uxkrm3wsc9unp 0 542291 8226547 8225429 2026-05-31T08:55:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226547 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2014/15 |začiatok = [[19. september]] [[2014]] |koniec = [[21. apríl]] [[2015]] |majster = [[VK MIRAD PU Prešov]] |víťaz_základ = [[VK MIRAD PU Prešov]] |zostup = nikto |počet_mužstiev = 10 |odohraté_zápasy = 144 + 38 |počet_gólov = |najlepší_strelec = {{VEN}} Kervin Pinerua (Prievidza, 706 b) |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v sezóne '''2014/15''' bol 23. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú kontroluje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V extralige súťažilo opäť 10 družstiev.<ref name=predkrm>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po predkrme v Nitre sa 23. ročník extraligy mužov rozbieha naplno | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=8908 | dátum vydania = 19.9.2014 | dátum prístupu = 3.3.2015 | vydavateľ = SVF | jazyk = }}</ref> Na rozdiel od predchádzajúcich sezón sa všetky družstvá predstavili už v základnej časti. Družstvo [[TJ Spartak Myjava (volejbal)|TJ Spartak Myjava]] účinkovalo zároveň aj v [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópskej lige]]. Po 15-tich rokoch získalo svoj druhý titul družstvo [[VK Mirad PU Prešov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Prešov získal po 10 rokoch majstrovský titul! |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_presov-ziskal-po-10-rokoch-maj |dátum vydania = 19.4.2015 |dátum prístupu = 23.4.2015 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20160306144944/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_presov-ziskal-po-10-rokoch-maj |dátum archivácie = 2016-03-06 }}</ref> Víťazom ankety o najlepšieho extraligového volejbalistu, ktorú vyberali extraligoví tréneri, sa stal [[Andrej Patúc]] z VKP Komárno.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Najlepšími hráčmi extraligy sú Patúc a Kuciaková |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_najlepsimi-hracmi-extraligy-su |dátum vydania = 23.4.2015 |dátum prístupu = 23.4.2015 |vydavateľ = SVF }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Systém súťaže == Po odohraní základnej časti raz doma a vonku sa družstvá v 2. časti súťaže (nadstavbovej) rozdelili na 2 skupiny, o 1.{{--}}6. a 7.{{--}}10. miesto. Družstvá si body zo základnej časti prenášali do nadstavbovej časti, v ktorej odohrali zápasy s každým družstvom raz doma a vonku v skupine o 1. až 6. miesto a dvakrát doma a vonku v skupine o 7. až 10. miesto. Družstvá na 1. až 8. mieste po nadstavbovej časti postúpili do štvrťfinálových zápasov play-off. Štvrťfinálové a semifinálové duely play-off a duel o 3. miesto sa hrali na 3 víťazné zápasy, stretnutia o umiestnenie na 2 hrané zápasy a finálové play-off na 4 víťazné zápasy. Zo súťaže priamo nevypadlo žiadne družstvo; družstvá na 9. a 10. mieste odohrali baráž s dvoma družstvami 1. ligy.<ref name=predkrm/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volejbalová extraliga mužov začína, titul obhajuje Humenné | url = http://www.webnoviny.sk/ostatne-sporty/clanok/868356-volejbalova-extraliga-muzov-zacina-titul-obhajuje-humenne/ | dátum vydania = 18.9.2014 | dátum prístupu = 3.3.2015 | vydavateľ = webnoviny.sk | jazyk = }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=200|Družstvo ! width=50|{{tooltip|2013/14|Umiestnenie v sezóne 2013/14}} |- | [[VK Chemes Humenné|ŠK Chemes Spišská Nová Ves]] || align="center"| 1. |- | [[VK Slávia Slávia Svidník]] || align="center"| 2. |- | [[TJ Spartak Myjava (volejbal)|TJ Spartak Myjava]] || align="center"| 3. |- | [[VK MIRAD PU Prešov]] || align="center"| 4. |- | [[VK Prievidza]] || align="center"|5. |- | [[COP Trenčín]] || align="center"| 6. |- | [[VK Ekonóm SPU Nitra]] || align="center"| 7. |- | [[VKP Bratislava|VK Spartak VKP Komárno]] || align="center"| 8. |- | [[VKM Stará Ľubovňa]] || align="center"| 9. |- | [[VK KDS Šport Košice]] || align="center"| [[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|1. liga]] |} Pozn: VK Chemes Humenné sa kvôli problémom s vedením mesta presťahoval do Špišskej Novej Vsi a zmenil svoj názov na ŠK Chemes Spišská Nová Ves.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Chemes nekončí! Sťahuje sa do Spišskej Novej Vsi | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=668&NewsID=9097 | dátum vydania = 8.12.2014 | dátum prístupu = 3.3.2015 | vydavateľ = SVF | jazyk = }}</ref> == Bodovanie == * za víťazstvo {{ku|3|0}} a {{ku|3|1}}{{--}}3 body * za víťazstvo {{ku|3|2}}{{--}}2 body * za prehru {{ku|2|3}}{{--}}1 bod * za prehru {{ku|1|3}} a {{ku|0|3}}{{--}}0 bodov Pre ročník 2014/15 sa pre určenie víťaza a poradia družstiev posudzujú nasledovné kritériá: # Počet víťazstiev v súťaži. # Počet bodov zo všetkých stretnutí. # Pomer setov. # Pomer lôpt # Výsledky vzájomných stretnutí dotknutých družstiev podľa krítérií 1 až 4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do platnosti vstupuje nový systém hodnotenia | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=8880 | dátum vydania = 8.9.2014 | dátum prístupu = 3.3.2015 | vydavateľ = SVF | jazyk = }}</ref> == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |1. | align=left|Prešov |'''51'''||18||18||0|| 54|| 14|| 1 597|| 1 343|| +254 |- bgcolor=#CCEECC |2. | align=left|VKP Komárno |'''43'''||18||14||4|| 46|| 18|| 1 514|| 1 303|| +211 |- bgcolor=#CCEECC |3. | align=left|Spišská Nová Ves |'''42'''||18||14||4|| 47|| 17|| 1 524|| 1 303|| +221 |- bgcolor=#CCEECC |4. | align=left|Prievidza |'''39'''||18||13||5|| 45|| 22|| 1 525|| 1 399|| +126 |- bgcolor=#CCEECC |5. | align=left|Myjava |'''30'''||18||10||8|| 34|| 31|| 1 470|| 1 437|| +33 |- bgcolor=#CCEECC |6. | align=left|Trenčín |'''16'''||18||6||12|| 25|| 44|| 1 426|| 1 607|| −181 |- bgcolor=#FFE4B5 |7. | align=left|Svidník |'''15'''||18||6||12|| 23|| 43|| 1 393|| 1 518|| −125 |- bgcolor=#FFE4B5 |8. | align=left|Nitra |'''13'''||18||3||15|| 22|| 46|| 1 437|| 1 581|| −144 |- bgcolor=#FFE4B5 |9. | align=left|Košice |'''12'''||18||4||14|| 20|| 47|| 1 375|| 1 558|| −183 |- bgcolor=#FFE4B5 |10. | align=left|Stará Ľubovňa |'''9'''||18||2||16|| 16|| 50|| 1 315|| 1 527|| −212 |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}6. miesto {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |1. | align=left|Prešov |'''75'''||28||26||2|| 78|| 23|| 2 385|| 2 005|| +380 |- bgcolor=#CCEECC |2. | align=left|VKP Komárno |'''66'''||28||22||6|| 71|| 31|| 2 414|| 2 114|| +300 |- bgcolor=#CCEECC |3. | align=left|Prievidza |'''59'''||28||19||9|| 68|| 35|| 2 365|| 2 210|| +155 |- bgcolor=#CCEECC |4. | align=left|Spišská Nová Ves |'''57'''||28||19||9|| 67|| 36|| 2 388|| 2 148|| +240 |- bgcolor=#CCEECC |5. | align=left|Myjava |'''36'''||28||12||16|| 43|| 56|| 2 221|| 2 233|| −12 |- bgcolor=#CCEECC |6. | align=left|Trenčín |'''18'''||28||7||21|| 32|| 73|| 2 091|| 2 490|| −399 |} ;Skupina o 7.{{--}}10. miesto {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |7. | align=left|Svidník |'''38'''||30||14||16|| 53|| 62|| 2 467|| 2 520|| −53 |- bgcolor=#CCEECC |8. | align=left|Nitra |'''32'''||30||10||20|| 45|| 70|| 2 483|| 2 625|| −142 |- bgcolor=#e6e6e6 |9. | align=left|Košice |'''31'''||30||10||20|| 43|| 67|| 2 311|| 2 514|| −203 |- bgcolor=#e6e6e6 |10. | align=left|Stará Ľubovňa |'''20'''||30||5||25|| 33|| 80|| 2 322|| 2 588|| −366 |} === Play-off === ==== Štvrťfinále ==== {| class="wikitable" style="text-align:center ;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Prešov''' || '''{{ku|3|0}}''' || Nitra || '''{{tooltip|3 : 1|300 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|150 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|500 divákov}}''' |- | '''VKP Komárno''' || '''{{ku|3|0}}''' || Svidník || '''{{tooltip|3 : 1|400 divákov}}''', {{ku|3|2}}, '''{{tooltip|3 : 0|400 divákov}}''' |- | '''Prievidza''' || '''{{ku|3|0}}''' || Trenčín || '''{{ku|3|0}}''', {{tooltip|3 : 1|150 divákov}}, '''{{ku|3|1}}''' |- | '''Spišská Nová Ves''' || '''{{ku|3|1}}''' || Myjava || '''{{ku|3|0}}''', {{tooltip|1 : 3|250 divákov}}, '''{{ku|3|2}}''', {{tooltip|3 : 0|250 divákov}} |} ==== Play-off o 5.{{--}}8. miesto ==== <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center ;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | Nitra || '''{{tooltip|0 : 2|0 : 6 na sety}}''' || '''Myjava''' || '''{{tooltip|0 : 3|200 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|120 divákov}} |- | '''Svidník''' || '''{{tooltip|2 : 0|6 : 3 na sety}}''' || Trenčín || '''{{ku|3|1}}''', {{tooltip|3 : 2|50 divákov}} |} ==== Play-off o 7. miesto ==== <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center ;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | Nitra || {{tooltip|0 : 2|2 : 6 na sety}} || '''Trenčín''' || '''{{tooltip|0 : 3|50 divákov}}''', {{ku|2|3}} |} ==== Play-off o 5. miesto ==== <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center ;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | Svidník || {{tooltip|1 : 1|3 : 4 na sety}} || '''Myajava''' || '''{{ku|3|1}}''', {{tooltip|0 : 3|120 divákov}} |} ==== Semifinále ==== {| class="wikitable" style="text-align:center ;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Prešov''' || '''{{ku|3|0}}''' || Spišská Nová Ves || '''{{tooltip|3 : 0|600 divákov}}''', {{ku|3|1}}, '''{{ku|3|2}}''' |- | '''VKP Komárno''' || '''{{ku|3|2}}''' || Prievidza || '''{{tooltip|3 : 0|400 divákov}}''', {{ku|0|3}}, '''{{ku|3|0}}''', {{ku|1|3}}, '''{{tooltip|3 : 0|650 divákov}}''' |} ==== Play-off o 3. miesto ==== {| class="wikitable" style="text-align:center ;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Prievidza''' || {{ku|3|1}} || Spišská Nová Ves || '''{{ku|3|2}}''', {{ku|2|3}}, '''{{ku|3|2}}''', {{tooltip|3 : 1|200 divákov}} |} ==== Finále ==== {| class="wikitable" style="text-align:center ;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Prešov''' || {{ku|4|0}} || Komárno || '''{{ku|3|0}}''', '''{{tooltip|3 : 1|650 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|650 divákov}}, {{tooltip|3 : 0|750 divákov}} |} == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=20|Por. ! width=200|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VK MIRAD PU Prešov]] || [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[VKP Bratislava|VK Spartak VKP Komárno]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VK Prievidza]] |- |align="center"| 4. || [[VK Chemes Humenné|ŠK Chemes Spišská Nová Ves]] |- |align="center"| 5. || [[TJ Spartak Myjava (volejbal)|TJ Spartak Myjava]] |- |align="center"| 6. || [[VK Slávia Slávia Svidník]] |- |align="center"| 7. || [[COP Trenčín]] |- |align="center"| 8. || [[VK Ekonóm SPU Nitra]] |- |align="center"| 9. || [[VK KDS Šport Košice]] || [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Prelínacia súťaž]] |- |align="center"| 10. || [[VKM Stará Ľubovňa]] || [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Prelínacia súťaž]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- ! Slovenský pohár 2014/15 |- | [[VKP Bratislava|VK Spartak VKP Komárno]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == Košice aj Stará Ľubovňa sa zachránili a budú hrať v extralige aj v sezóne [[Volejbalová extraliga mužov 2015/16|2015/16]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Košice a Stará Ľubovňa v extralige mužov aj v ďalšej sezóne |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_kosice-a-stara-lubovna-v-extra |dátum vydania = 19.4.2015 |dátum prístupu = 3.3.2015 |vydavateľ = SVF |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20160306230433/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_kosice-a-stara-lubovna-v-extra |dátum archivácie = 2016-03-06 }}</ref> * 2 turnaje, v Košicach a Starej Ľubovni, 11. až 19. apríl 2015 {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=180|Družstvo ! {{tooltip|2014/15|Umiestnenie v aktuálnej sezóne}} |- | [[VK KDS Šport Košice]] || align="center"| 9. družstvo Extraligy |- | [[VKM Stará Ľubovňa]] || align="center"| 10. družstvo Extraligy |- | [[VŠK Púchov]] || align="center"| 1. družstvo 1. ligy |- | [[MVK Lokomotíva Zvolen]] || align="center"| 2. družstvo 1. ligy Východ |} {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="130px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |1. | align=left|Košice |'''13'''||6||4||2|| 14|| 8|| 519|| 428|| +91 |- bgcolor=#CCEECC |2. | align=left|Stará Ľubovňa |'''12'''||6||4||2|| 14|| 7|| 495|| 442|| +53 |- bgcolor=#FFCCCC |3. | align=left|Zvolen |'''10'''||6||4||2|| 13|| 12|| 527|| 547|| −20 |- bgcolor=#FFCCCC |4. | align=left|Púchov |'''1'''||6||0||6|| 4|| 18|| 407|| 531|| −124 |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2014/15]] == Zdroj == * [http://svf-web.azurewebsites.net/CompetitionHome.aspx?ID=14 Sezóna mužov 2014/15 na oficiálnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150218005811/http://svf-web.azurewebsites.net/CompetitionHome.aspx?ID=14 |date=2015-02-18 }} {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbal v 2014]] [[Kategória:Volejbal v 2015]] [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] l186fndrjqt82zv2rjo6r3ubd68sw7c 0 551915 8226517 8225364 2026-05-31T07:43:09Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226517 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Volejbal na Európskych hrách | rok = 2015 | iný názov = | logo = Volleyball (indoor) pictogram.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = | usporiadateľ = Kórejská republika | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[13. jún|13.]]{{--}}[[28. jún]] [[2015]] | počet tímov = 12 + 12 | počet dejísk = 2 | počet miest = 1 | víťaz - muži = Nemecko | počet titulov - muži = 1 | víťaz - ženy = Turecko | počet titulov - ženy = 1 | zápasy = 76 | góly = | návštevnosť = 147590 | najproduktívnejší hráč = {{POL}} Artur Szalpuk (134 b)<br>{{AZE}} Polina Rahimovová (215 b) | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Baku]] | rok pred = | rok po = 2019 }} '''Volejbal na Európskych hrách 2015''' bol [[volejbal]]ový turnaj v rámci multišportového podujatia [[Európske hry 2015|Európskych hier 2015]]. Konal sa v [[Baku]], v [[Azerbajdžan]]e v dňoch od [[13. jún|13.]]{{--}}[[28. júna]] [[2015]], za účasti 12 mužských a 12 ženských tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Newsletter 1 | url = http://www.olympics.ie/wp-content/uploads/2013/11/Baku-2015-Newsletter-1-small.pdf | dátum vydania = 1.11.203 | dátum prístupu = 3.6.2015 | vydavateľ = olympics.ie | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Match schedule for inaugural European Games announced | url = http://www.cev.lu/Competition-Area/CompetitionNews.aspx?ID=761&NewsID=20316&TagType=0&TagContent=0&NewsType=0&Paging=0&Sd=1/1/1900&Ed=1/1/1900 | dátum vydania = 18.5.2015 | dátum prístupu = 3.6.2015 | vydavateľ = CEV | jazyk = anglicky }}</ref> Zápasy sa hrali v aréne [[Bakı Kristal Zalı]] s kapacitou 25 000 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holding I European Games in Baku is historic event – Mehriban Aliyeva | url = http://www.news.az/articles/official/76051 | dátum vydania = 4.2.2013 | dátum prístupu = 3.6.2015 | vydavateľ = news.az | jazyk = anglicky }}</ref> V mužskej kategórii zvíťazilo {{DEU|vm}},<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Germany show nerves of steel to claim first, historic European Games gold | url = http://www.cev.lu/Competition-Area/CompetitionNews.aspx?ID=761&NewsID=20695&TagType=0&TagContent=0&NewsType=0&Paging=0&Sd=1/1/1900&Ed=1/1/1900 | dátum vydania = 28.6.2015 | dátum prístupu = 29.6.2015 | vydavateľ = CEV | jazyk = anglicky }}</ref> v ženskej {{TUR|vz}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Turkey’s women claim gold at first ever European Games for historic day in their country’s sporting history | url = http://www.cev.lu/Competition-Area/CompetitionNews.aspx?ID=760&NewsID=20683&TagType=0&TagContent=0&NewsType=0&Paging=0&Sd=1/1/1900&Ed=1/1/1900 | dátum vydania = 27.6.2015 | dátum prístupu = 29.6.2015 | vydavateľ = CEV | jazyk = anglicky }}</ref> V mužskej kategórii iba družstvá domáceho Azerbajdžanu a víťazného Nemecka nastúpili v najsilnejšom zložení. Ostatné družstvá prišli do Baku s B výberom, nakoľko v tom čase prebiehali súťaže vo [[Svetová liga vo volejbale|svetovej lige]], ktorú všetky ostatné družstvá uprednostnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Európske hry vyhrali favorizovaní Nemci. Vo finále zdolali Bulharsko 3:1 |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_europske-hry-vyhrali-favorizov |dátum vydania = 28.6.2015 |dátum prístupu = 29.6.2015 |vydavateľ = svf.sk |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20150924112226/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_europske-hry-vyhrali-favorizov |dátum archivácie = 2015-09-24 }}</ref> == Kvalifikácia == ;Muži<ref name=sport>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Sport Qualification |url = https://cevadmin.cev.lu/Administration/Includes/Downloadfile.aspx?id=115083 |dátum vydania = 1.12.2014 |dátum prístupu = 3.6.2015 |vydavateľ = CEV |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150321123246/https://cevadmin.cev.lu/Administration/Includes/Downloadfile.aspx?id=115083 |dátum archivácie = 2015-03-21 }}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! Postup !! Miestenky !! Kvalifikanti |- | Organizátor || 1 || align=left|{{AZE|vm|1}} (34.) |- | Rebríček CEV k 1. januáru 2015 || 9 | align=left|{{RUS|vm|1}} (1.)<br>{{ITA|vm|1}} (2.)<br>{{SRB|vm|1}} (3.)<br>{{POL|vm|1}} (4.)<br>{{BGR|vm|1}} (5.)<br>{{DEU|vm|1}} (6.)<br>{{FRA|vm|1}} (7.)<br>{{FIN|vm|1}} (8.)<br>{{BEL|vm|1}} (9.) |- | Rebríček CEV v rokoch 2011 až 2014 || 2 || align=left|{{SVK|vm|1}} (10.)<br>{{TUR|vm|1}} (13.) |} Pozn: Číslo v zátvorke udáva umiestnenie v európskom rebríčku [[Európska volejbalová konfederácia|CEV]] k októbru 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = CEV European Ranking List - men |url = http://cev.lu/Rankings/Men.aspx |dátum vydania = 15.10.2014 |dátum prístupu = 3.6.2015 |vydavateľ = CEV |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150925065919/http://www.cev.lu/Rankings/Men.aspx |dátum archivácie = 2015-09-25 }}</ref> ;Ženy<ref name=sport/> {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! Postup !! Miestenky !! Kvalifikanti |- | Organizátor || 1 || align=left|{{AZE|vz|1}} (12.) |- | Rebríček CEV k 1. januáru 2015 || 9 | align=left|{{RUS|vz|1}} (1.)<br>{{SRB|vz|1}} (2.)<br>{{ITA|vz|1}} (3.)<br>{{TUR|vz|1}} (4.)<br>{{DEU|vz|1}} (5.)<br>{{NLD|vz|1}} (6.)<br>{{POL|vz|1}} (6.)<br>{{BEL|vz|1}} (8.)<br>{{HRV|vz|1}} (8.) |- | Rebríček CEV v rokoch 2011 až 2014 || 2 || align=left|{{BGR|vz|1}} (10.)<br>{{ROU|vz|1}} (15.) |} Pozn: Číslo v zátvorke udáva umiestnenie v európskom rebríčku [[Európska volejbalová konfederácia|CEV]] k októbru 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = CEV European Ranking List - Women |url = http://cev.lu/Rankings/Women.aspx |dátum vydania = 14.10.2014 |dátum prístupu = 3.6.2015 |vydavateľ = CEV |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150925181136/http://www.cev.lu/Rankings/Women.aspx |dátum archivácie = 2015-09-25 }}</ref> == Aréna == {| class="wikitable" style="text-align:center" align=center |- ! colspan=2|[[Baku]] |- | colspan=2|[[Bakı Kristal Zalı]] |- | [[Súbor:Final Four, Baku, Crystall Hall 2014, Dinamo-Rabita.JPG|180px|interiér]] |- | colspan=2|Kapacita: '''25 000''' |- | colspan=2|Otvorená: 2012 |} == Výsledky == === Muži === ==== Základné skupiny ==== ===== Skupina A ===== {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff ;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width="60px" rowspan="2"|Dátum !width="130px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="130px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci !rowspan=2|Správa <br>o zápase |-bgcolor=#AAAAFF !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |- bgcolor=#e6e6e6 | 14. jún || align=right| {{SRB|vm|2}} || '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{TUR|vm|1}}''' || {{ku|15|25}} || {{ku|25|21}} || {{ku|20|25}} || {{ku|18|25}} || || '''{{ku|78|96}}''' || 1 000 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28358 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 14. jún || align=right| '''{{FIN|vm|2}}''' || '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{AZE|vm|1}} || {{ku|22|25}} || {{ku|21|25}} || {{ku|25|18}} || {{ku|25|18}} || {{ku|15|13}} || '''{{ku|108|99}}''' || 2 200 ||[http://www.baku2015.com/en_externalmodules/VO/pdf/VOM400A02_C73_89.pdf správa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150625003948/http://www.baku2015.com/en_externalmodules/VO/pdf/VOM400A02_C73_89.pdf |date=2015-06-25 }} |- bgcolor=#e6e6e6 | 14. jún || align=right| '''{{POL|vm|2}}''' || '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{FRA|vm|1}} || {{ku|25|27}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|20}} || {{ku|10|25}} || {{ku|15|10}} || '''{{ku|100|102}}''' || 150 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28360 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 16. jún || align=right| '''{{FRA|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{FIN|vm|1}} || {{ku|26|24}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|23}} || || || '''{{ku|76|70}}''' || 850 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28361 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 16. jún || align=right| '''{{POL|vm|2}}''' || '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{TUR|vm|1}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|19}} || {{ku|28|30}} || {{ku|22|25}} || {{ku|15|13}} || '''{{ku|115|107}}''' || 2 250 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28362 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 17. jún || align=right| '''{{SRB|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{AZE|vm|1}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|18}} || {{ku|25|19}} || || || '''{{ku|75|59}}''' || 1 500 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28363 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 18. jún || align=right| {{FIN|vm|2}} || '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{TUR|vm|1}}''' || {{ku|14|25}} || {{ku|16|25}} || {{ku|13|25}} || || || '''{{ku|43|75}}''' || 2 100 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28364 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 18. jún || align=right| '''{{FRA|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{AZE|vm|1}} || {{ku|25|17}} || {{ku|25|16}} || {{ku|25|18}} || || || '''{{ku|75|51}}''' || 2 350 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28365 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 18. jún || align=right| {{SRB|vm|2}} || '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{POL|vm|1}}''' || {{ku|25|13}} || {{ku|25|21}} || {{ku|15|25}} || {{ku|23|25}} || {{ku|9|15}} || '''{{ku|97|99}}''' || 100 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28366 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 20. jún || align=right| '''{{FRA|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{TUR|vm|1}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|16}} || || || '''{{ku|75|58}}''' || 1 400 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28367 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 20. jún || align=right| '''{{SRB|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{FIN|vm|1}} || {{ku|25|16}} || {{ku|28|26}} || {{ku|25|20}} || || || '''{{ku|75|62}}''' || 2 400 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28368 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 20. jún || align=right| '''{{POL|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{AZE|vm|1}} || {{ku|25|14}} || {{ku|25|13}} || {{ku|25|17}} || || || '''{{ku|75|44}}''' || 2 100 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28369 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 22. jún || align=right| '''{{POL|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{FIN|vm|1}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|10}} || || || '''{{ku|75|51}}''' || 1 500 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28370 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 22. jún || align=right| {{SRB|vm|2}} || '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{FRA|vm|1}}''' || {{ku|25|21}} || {{ku|25|17}} || {{ku|23|25}} || {{ku|18|25}} || {{ku|11|15}} || '''{{ku|102|103}}''' || 2 300 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28371 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 22. jún || align=right| '''{{TUR|vm|2}}''' || '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{AZE|vm|1}} || {{ku|25|18}} || {{ku|25|17}} || {{ku|22|25}} || {{ku|21|25}} || {{ku|20|18}} || '''{{ku|113|102}}''' || 2 750 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28372 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="40px" rowspan="2"|+/− lopty !width="35px" rowspan="2"|Body |-bgcolor=#AAAAFF !width="15px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="15px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="15px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="25px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="25px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left| {{POL|vm|1}} |5||5||0|| 15|| 6|| 464|| 401|| +63||'''12''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{FRA|vm|1}} |5||4||1|| 14|| 5|| 431|| 381|| +50||'''12''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|{{TUR|vm|1}} |5||3||2|| 11|| 9|| 449|| 414|| +35||'''9''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|{{SRB|vm|1}} |5||2||3|| 11|| 9|| 430|| 419|| +11||'''8''' |- bgcolor=#eeeeee |5. || align=left|{{FIN|vm|1}} |5||1||4|| 3|| 14|| 334|| 403|| −69||'''2''' |- bgcolor=#eeeeee |6. || align=left|{{AZE|vm|1}} |5||0||5|| 4|| 15|| 356|| 446|| −90||'''2''' |} ===== Skupina B ===== {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff ;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width="60px" rowspan="2"|Dátum !width="130px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="130px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci !rowspan=2|Správa <br>o zápase |-bgcolor=#AAAAFF !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |- bgcolor=#e6e6e6 | 14. jún || align=right| {{ITA|vm|2}} || '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{SVK|vm|1}}''' || {{ku|23|25}} || {{ku|22|25}} || {{ku|25|22}} || {{ku|21|25}} || || '''{{ku|91|97}}''' || 1 480 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28375 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 14. jún || align=right| '''{{BGR|vm|2}}''' || '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{BEL|vm|1}} || {{ku|25|16}} || {{ku|23|25}} || {{ku|25|20}} || {{ku|23|25}} || {{ku|15|11}} || '''{{ku|111|97}}''' || 2 300 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28376 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 14. jún || align=right| '''{{RUS|vm|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{DEU|vm|1}} || {{ku|25|20}} || {{ku|20|25}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|21}} || || '''{{ku|95|89}}''' || 2 100 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28377 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 16. jún || align=right| '''{{RUS|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{BEL|vm|1}} || {{ku|25|18}} || {{ku|25|18}} || {{ku|25|23}} || || || '''{{ku|75|59}}''' || 1 050 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28378 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 16. jún || align=right| '''{{DEU|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SVK|vm|1}} || {{ku|25|15}} || {{ku|25|18}} || {{ku|25|23}} || || || '''{{ku|75|56}}''' || 400 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28379 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 16. jún || align=right| {{ITA|vm|2}} || '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{BGR|vm|1}}''' || {{ku|21|25}} || {{ku|25|22}} || {{ku|32|34}} || {{ku|19|25}} || || '''{{ku|97|106}}''' || 1 700 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28380 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 18. jún || align=right| '''{{DEU|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{BGR|vm|1}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|18}} || {{ku|25|22}} || || || '''{{ku|75|60}}''' || 1 100 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28381 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 18. jún || align=right| '''{{RUS|vm|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{SVK|vm|1}} || {{ku|24|26}} || {{ku|25|17}} || {{ku|25|18}} || {{ku|25|20}} || || '''{{ku|99|81}}''' || 1 000 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28382 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 18. jún || align=right| {{ITA|vm|2}} || '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{BEL|vm|1}}''' || {{ku|24|26}} || {{ku|25|16}} || {{ku|19|25}} || {{ku|25|12}} || {{ku|13|15}} || '''{{ku|106|94}}''' || 2 200 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28383 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 20. jún || align=right| {{BEL|vm|2}} || '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{SVK|vm|1}}''' || {{ku|22|25}} || {{ku|25|19}} || {{ku|21|25}} || {{ku|19|25}} || || '''{{ku|87|94}}''' || 900 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28384 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 20. jún || align=right| {{RUS|vm|2}} || '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{BGR|vm|1}}''' || {{ku|22|25}} || {{ku|25|18}} || {{ku|23|25}} || {{ku|17|25}} || || '''{{ku|87|93}}''' || 3 000 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28385 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 20. jún || align=right| {{ITA|vm|2}} || '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{DEU|vm|1}}''' || {{ku|18|25}} || {{ku|22|25}} || {{ku|25|27}} || || || '''{{ku|65|77}}''' || 500 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28386 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 22. jún || align=right| '''{{DEU|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{BEL|vm|1}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|11}} || {{ku|25|21}} || || || '''{{ku|75|54}}''' || 1 200 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28387 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 22. jún || align=right| '''{{BGR|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SVK|vm|1}} || {{ku|25|14}} || {{ku|25|17}} || {{ku|25|19}} || || || '''{{ku|75|50}}''' || 2 550 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28388 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 22. jún || align=right| '''{{RUS|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ITA|vm|1}} || {{ku|25|17}} || {{ku|25|15}} || {{ku|32|30}} || || || '''{{ku|82|62}}''' || 200 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28389 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="40px" rowspan="2"|+/− lopty !width="35px" rowspan="2"|Body |-bgcolor=#AAAAFF !width="15px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="15px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="15px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="25px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="25px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left| {{DEU|vm|1}} |5||4||1|| 13|| 3|| 391|| 330|| +61||'''12''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{RUS|vm|1}} |5||4||1|| 13|| 5|| 438|| 384|| +54||'''12''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|{{BGR|vm|1}} |5||4||1|| 12|| 7|| 445|| 406|| +39||'''11''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|{{SVK|vm|1}} |5||2||3|| 7|| 11|| 378|| 427|| −49||'''6''' |- bgcolor=#eeeeee |5. || align=left|{{BEL|vm|1}} |5||1||4|| 6|| 14|| 391|| 461|| −70||'''3''' |- bgcolor=#eeeeee |6. || align=left|{{ITA|vm|1}} |5||0||5|| 4|| 15|| 421|| 456|| −35||'''1''' |}<br> ==== Play off ==== {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff ;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width="60px" rowspan="2"|Dátum !width="130px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="130px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci !rowspan=2|Správa<br>o zápase |-bgcolor=#AAAAFF !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |- bgcolor=#87CEFF |colspan=12 align=left|'''Štvrťfinále''' |- bgcolor=#e6e6e6 | 24. jún || align=right| '''{{POL|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SVK|vm|1}} || {{ku|25|16}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|19}} || || || '''{{ku|75|58}}''' || 3 000 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28352 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 24. jún || align=right| '''{{BGR|vm|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{TUR|vm|1}} || {{ku|24|26}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|17}} || {{ku|25|20}} || || '''{{ku|99|82}}''' || 2 450 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28353 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 24. jún || align=right| '''{{DEU|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SRB|vm|1}} || {{ku|26|24}} || {{ku|26|24}} || {{ku|25|17}} || || || '''{{ku|77|65}}''' || 2 800 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28354 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 24. jún || align=right| '''{{RUS|vm|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{FRA|vm|1}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|22}} || || || '''{{ku|75|68}}''' || 2 000 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28355 správa] |- bgcolor=#87CEFF |colspan=12 align=left|'''Semifinále''' |-align=center bgcolor=#e6e6e6 | 26. jún || align=right| {{POL|vm|2}} || '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{BGR|vm|1}}''' || {{ku|14|25}} || {{ku|25|19}} || {{ku|22|25}} || {{ku|25|23}} || {{ku|13|15}} || '''{{ku|99|107}}''' || 2 300 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28356 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 26. jún || align=right| '''{{DEU|vm|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{RUS|vm|1}} || {{ku|25|17}} || {{ku|18|25}} || {{ku|25|18}} || {{ku|25|18}} || || '''{{ku|93|78}}''' || 2 000 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28357 správa] |- bgcolor=#FFDAB9 |colspan=12 align=left|'''Stretnutie o 3. miesto''' |- bgcolor=#e6e6e6 | 28. jún || align=right| {{POL|vm|2}} || '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{RUS|vm|1}}''' || {{ku|24|26}} || {{ku|25|23}} || {{ku|23|25}} || {{ku|23|25}} || || '''{{ku|95|99}}''' || 3 300 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28373 správa] |- bgcolor=#F7F6A8 |colspan=12 align=left|'''Finále''' |- bgcolor=#e6e6e6 | 28. jún || align=right| '''{{DEU|vm|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{BGR|vm|1}} || {{ku|25|16}} || {{ku|25|18}} || {{ku|29|31}} || {{ku|25|21}} || || '''{{ku|104|86}}''' || 3 300 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28374 správa] |}<br> ---- === Ženy === ==== Základné skupiny ==== ===== Skupina A ===== {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff ;text-align:center" |-bgcolor=#F0D4E4 !width="60px" rowspan="2"|Dátum !width="130px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="130px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci !rowspan=2|Správa <br>o zápase |-bgcolor=#F0D4E4 !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |- bgcolor=#e6e6e6 | 13. jún || align=right| '''{{ITA|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{BEL|vz|1}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|20}} || || || '''{{ku|75|62}}''' || 1 100 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28314 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 13. jún || align=right| '''{{AZE|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{ROU|vz|1}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|18}} || {{ku|27|29}} || {{ku|25|15}} || || '''{{ku|102|82}}''' || 2 000 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28315 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 14. jún || align=right| '''{{POL|vz|2}}''' || '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{TUR|vz|1}} || {{ku|18|25}} || {{ku|26|24}} || {{ku|18|25}} || {{ku|25|17}} || {{ku|15|11}} || '''{{ku|102|102}}''' || 700 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28316 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 15. jún || align=right| {{ITA|vz|2}} || '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{TUR|vz|1}}''' || {{ku|16|25}} || {{ku|10|25}} || {{ku|17|25}} || || || '''{{ku|43|75}}''' || 1 800 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28332 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 15. jún || align=right| '''{{BEL|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ROU|vz|1}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|23}} || || || '''{{ku|75|65}}''' || 250 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28333 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 15. jún || align=right| {{POL|vz|2}} || '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{AZE|vz|1}}''' || {{ku|26|28}} || {{ku|16|25}} || {{ku|23|25}} || || || '''{{ku|65|78}}''' || 3 500 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28334 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 17. jún || align=right| '''{{POL|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ROU|vz|1}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|15}} || {{ku|25|16}} || || || '''{{ku|75|54}}''' || 1 000 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchPage.aspx?mID=28335&ID=760&CID=5513&PID=1381&type=LegList správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 17. jún || align=right| {{ITA|vz|2}} || '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{AZE|vz|1}}''' || {{ku|22|25}} || {{ku|20|25}} || {{ku|25|22}} || {{ku|22|25}} || || '''{{ku|89|97}}''' || 3 500 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28336 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 17. jún || align=right| '''{{TUR|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{BEL|vz|1}} || {{ku|25|16}} || {{ku|25|15}} || {{ku|25|18}} || || || '''{{ku|75|49}}''' || 2 200 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28337 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 19. jún || align=right| '''{{TUR|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ROU|vz|1}} || {{ku|25|16}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|19}} || || || '''{{ku|75|57}}''' || 2 000 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28338 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 19. jún || align=right| {{ITA|vz|2}} || '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{POL|vz|1}}''' || {{ku|17|25}} || {{ku|18|25}} || {{ku|23|25}} || || || '''{{ku|58|75}}''' || 450 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28339 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 19. jún || align=right| '''{{AZE|vz|2}}''' || '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{BEL|vz|1}} || {{ku|25|21}} || {{ku|22|25}} || {{ku|25|20}} || {{ku|21|25}} || {{ku|15|6}} || '''{{ku|108|97}}''' || 4 300 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28340 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 21. jún || align=right| {{POL|vz|2}} || '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{BEL|vz|1}}''' || {{ku|22|25}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|23}} || {{ku|22|25}} || {{ku|14|16}} || '''{{ku|108|110}}''' || 2 550 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28341 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 21. jún || align=right| {{ITA|vz|2}} || '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{ROU|vz|1}}''' || {{ku|23|25}} || {{ku|16|25}} || {{ku|21|25}} || || || '''{{ku|60|75}}''' || 2 100 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28342 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 21. jún || align=right| '''{{TUR|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{AZE|vz|1}} || {{ku|25|23}} || {{ku|26|24}} || {{ku|25|21}} || || || '''{{ku|76|68}}''' || 4 000 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28343 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#F0D4E4 style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="40px" rowspan="2"|+/− lopty !width="35px" rowspan="2"|Body |-bgcolor=#F0D4E4 !width="15px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="15px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="15px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="25px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="25px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{TUR|vz|1}} |5||4||1|| 14|| 3|| 403|| 319|| +84||'''13''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{AZE|vz|1}} |5||4||1|| 12|| 7|| 453|| 409|| +44||'''11''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|{{POL|vz|1}} |5||3||2|| 11|| 8|| 425|| 402|| +23||'''9''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|{{BEL|vz|1}} |5||2||3|| 8|| 11|| 393|| 431|| −38||'''6''' |- bgcolor=#eeeeee |5. || align=left|{{ROU|vz|1}} |5||1||4|| 4|| 12|| 337|| 387|| −54||'''3''' |- bgcolor=#eeeeee |6. || align=left|{{ITA|vz|1}} |5||1||4|| 4|| 12|| 325|| 384|| −59||'''3''' |} ===== Skupina B ===== {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff ;text-align:center" |-bgcolor=#F0D4E4 !width="60px" rowspan="2"|Dátum !width="130px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="130px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci !rowspan=2|Správa <br>o zápase |-bgcolor=#F0D4E4 !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |- bgcolor=#e6e6e6 | 13. jún || align=right| '''{{SRB|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{HRV|vz|1}} || {{ku|25|15}} || {{ku|25|17}} || {{ku|25|17}} || || || '''{{ku|75|49}}''' || 1 500 ||[http://www.baku2015.com/en_externalmodules/VO/pdf/VOW400B01_C73_31.pdf správa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150625003949/http://www.baku2015.com/en_externalmodules/VO/pdf/VOW400B01_C73_31.pdf |date=2015-06-25 }} |- bgcolor=#D2D2D2 | 13. jún || align=right| '''{{DEU|vz|2}}''' || '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{BGR|vz|1}} || {{ku|25|22}} || {{ku|24|26}} || {{ku|10|25}} || {{ku|28|26}} || {{ku|15|10}} || '''{{ku|102|109}}''' || 2 200 ||[http://www.baku2015.com/en_externalmodules/VO/pdf/VOW400B02_C73_38.pdf správa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150625003944/http://www.baku2015.com/en_externalmodules/VO/pdf/VOW400B02_C73_38.pdf |date=2015-06-25 }} |- bgcolor=#e6e6e6 | 13. jún || align=right| {{RUS|vz|2}} || '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{NLD|vz|1}}''' || {{ku|19|25}} || {{ku|25|21}} || {{ku|22|25}} || {{ku|21|25}} || || '''{{ku|96|87}}''' || 2 500 ||[http://www.baku2015.com/en_externalmodules/VO/pdf/VOW400B03_C73_72.pdf správa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150625003943/http://www.baku2015.com/en_externalmodules/VO/pdf/VOW400B03_C73_72.pdf |date=2015-06-25 }} |- bgcolor=#D2D2D2 | 15. jún || align=right| {{RUS|vz|2}} || '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{BGR|vz|1}}''' || {{ku|16|25}} || {{ku|22|25}} || {{ku|20|25}} || || || '''{{ku|58|75}}''' || 1 800 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28320 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 15. jún || align=right| '''{{NLD|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{HRV|vz|1}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|17}} || {{ku|17|25}} || {{ku|25|21}} || || '''{{ku|92|86}}''' || 2 300 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28321 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 15. jún || align=right| '''{{SRB|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{DEU|vz|1}} || {{ku|26|24}} || {{ku|18|25}} || {{ku|25|15}} || {{ku|25|22}} || || '''{{ku|94|86}}''' || 2 300 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28322 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 17. jún || align=right| '''{{DEU|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{NLD|vz|1}} || {{ku|25|13}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|22}} || || || '''{{ku|75|58}}''' || 1 550 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28323 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 17. jún || align=right| '''{{SRB|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{BGR|vz|1}} || {{ku|27|25}} || {{ku|25|12}} || {{ku|25|18}} || || || '''{{ku|77|55}}''' || 2 700 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28324 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 17. jún || align=right| '''{{RUS|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{HRV|vz|1}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|19}} || {{ku|26|24}} || || || '''{{ku|76|65}}''' || 300 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28325 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 19. jún || align=right| {{BGR|vz|2}} || '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{HRV|vz|1}}''' || {{ku|23|25}} || {{ku|23|25}} || {{ku|25|15}} || {{ku|23|25}} || || '''{{ku|94|90}}''' || 1 300 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28326 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 19. jún || align=right| {{SRB|vz|2}} || '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{NLD|vz|1}}''' || {{ku|25|20}} || {{ku|22|25}} || {{ku|28|26}} || {{ku|16|25}} || {{ku|9|15}} || '''{{ku|100|111}}''' || 2 400 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28327 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 19. jún || align=right| '''{{RUS|vz|2}}''' || '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{DEU|vz|1}} || {{ku|24|26}} || {{ku|25|9}} || {{ku|25|20}} || {{ku|22|25}} || {{ku|15|10}} || '''{{ku|111|90}}''' || 210 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28328 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 21. jún || align=right| '''{{NLD|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{BGR|vz|1}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|18}} || {{ku|25|19}} || || || '''{{ku|75|57}}''' || 500 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28329 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 21. jún || align=right| '''{{DEU|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{HRV|vz|1}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|19}} || || || '''{{ku|75|62}}''' || 1 700 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28330 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 32. jún || align=right| {{RUS|vz|2}} || '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{SRB|vz|1}}''' || {{ku|28|30}} || {{ku|14|25}} || {{ku|16|25}} || || || '''{{ku|58|80}}''' || 400 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28331 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#F0D4E4 style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="40px" rowspan="2"|+/− lopty !width="35px" rowspan="2"|Body |-bgcolor=#F0D4E4 !width="15px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="15px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="15px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="25px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="25px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{SRB|vz|1}} |5||4||1|| 14|| 4|| 426|| 359|| +67||'''13''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{NLD|vz|1}} |5||4||1|| 12|| 7|| 432|| 405|| +27||'''11''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|{{DEU|vz|1}} |5||3||2|| 12|| 8|| 428|| 434|| −6||'''9''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|{{RUS|vz|1}} |5||2||3|| 7|| 11|| 392|| 406|| −14||'''5''' |- bgcolor=#eeeeee |5. || align=left|{{BGR|vz|1}} |5||1||4|| 6|| 12|| 390|| 404|| −14||'''4''' |- bgcolor=#eeeeee |6. || align=left|{{HRV|vz|1}} |5||1||4|| 4|| 13|| 352|| 412|| −60||'''3''' |}<br/> ==== Play off ==== {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff ;text-align:center" |-bgcolor=#F0D4E4 !width="60px" rowspan="2"|Dátum !width="130px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="130px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci !rowspan=2|Správa<br>o zápase |-bgcolor=#F0D4E4 !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |- bgcolor=#FFEBF4 |colspan=12 align=left|'''Štvrťfinále''' |- bgcolor=#e6e6e6 | 23. jún || align=right| '''{{POL|vz|2}}''' || '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{DEU|vz|1}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|17}} || {{ku|18|25}} || {{ku|14|25}} || {{ku|15|10}} || '''{{ku|97|100}}''' || 3 000 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28344 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 23. jún || align=right| '''{{TUR|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{RUS|vz|1}} || {{ku|25|18}} || {{ku|23|25}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|19}} || || '''{{ku|98|84}}''' || 2 300 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28345 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 | 23. jún || align=right| '''{{AZE|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{NLD|vz|1}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|14}} || || || '''{{ku|75|58}}''' || 4 000 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28346 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 23. jún || align=right| '''{{SRB|vz|2}}''' || '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{BEL|vz|1}} || {{ku|25|22}} || {{ku|19|25}} || {{ku|25|14}} || {{ku|21|25}} || {{ku|19|17}} || '''{{ku|109|103}}''' || 800 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28347 správa] |- bgcolor=#FFEBF4 |colspan=12 align=left|'''Semifinále''' |-align=center bgcolor=#e6e6e6 | 25. jún || align=right| {{SRB|vz|2}} || '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{POL|vz|1}}''' || {{ku|23|25}} || {{ku|25|20}} || {{ku|19|25}} || {{ku|25|22}} || {{ku|12|15}} || '''{{ku|104|107}}''' || 3 400 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28348 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 | 25. jún || align=right| '''{{TUR|vz|2}}''' || '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{AZE|vz|1}} || {{ku|25|21}} || {{ku|23|25}} || {{ku|25|19}} || {{ku|23|25}} || {{ku|15|11}} || '''{{ku|111|101}}''' || 4 500 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28349 správa] |- bgcolor=#FFDAB9 |colspan=12 align=left|'''Stretnutie o 3. miesto''' |- bgcolor=#e6e6e6 | 27. jún || align=right| '''{{SRB|vz|2}}''' || '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{AZE|vz|1}} || {{ku|21|25}} || {{ku|25|19}} || {{ku|17|25}} || {{ku|25|14}} || {{ku|15|9}} || '''{{ku|103|92}}''' || 3 200 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28350 správa] |- bgcolor=#F7F6A8 |colspan=12 align=left|'''Finále''' |- bgcolor=#e6e6e6 | 27. jún || align=right| '''{{TUR|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{POL|vz|1}} || {{ku|25|11}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|13}} || || || '''{{ku|75|43}}''' || 3 500 ||[http://www.cev.lu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=28351 správa] |} == Konečné poradie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Muži {| class=wikitable |- ! Por. ! width=140|Družstvo |-bgcolor=gold |align="center"|[[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{DEU|vm|1}} |-bgcolor=silver |align="center"|[[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{BGR|vm|1}} |-bgcolor=cc9966 |align="center"|[[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{RUS|vm|1}} |- |align="center"|4. || {{POL|vm|1}} |- |align="center"|5. || {{FRA|vm|1}} |- |align="center"|6. || {{TUR|vm|1}} |- |align="center"|7. || {{SRB|vm|1}} |- |align="center"|8. || {{SVK|vm|1}} |- |align="center"|9. || {{BEL|vm|1}} |- |align="center"|10. || {{FIN|vm|1}} |- |align="center"|11. || {{AZE|vm|1}} |- |align="center"|12. || {{ITA|vm|1}} |} {{Stĺpce-2}} ;Ženy {| class=wikitable |- ! Por. ! width=140|Družstvo |-bgcolor=gold |align="center"|[[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{TUR|vz|1}} |-bgcolor=silver |align="center"|[[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{POL|vz|1}} |-bgcolor=cc9966 |align="center"|[[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{SRB|vz|1}} |- |align="center"|4. || {{AZE|vz|1}} |- |align="center"|5. || {{NLD|vz|1}} |- |align="center"|6. || {{DEU|vz|1}} |- |align="center"|7. || {{BEL|vz|1}} |- |align="center"|8. || {{RUS|vz|1}} |- |align="center"|9. || {{BGR|vz|1}} |- |align="center"|10. || {{ROU|vz|1}} |- |align="center"|11. || {{ITA|vz|1}} |- |align="center"|12. || {{HRV|vz|1}} |} {{Stĺpce-koniec}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.baku2015.com/volleyball/index.html Volejbal na oficiálnej stránke Európskych hier 2015] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190107140413/http://www.baku2015.com/volleyball/index.html |date=2019-01-07 }} {{eng icon}}/(po azerbajdžansky) * [http://www.cev.lu/Competition-Area/competition.aspx?ID=761&PID=-1 Európsky hry 2015 na oficiálnej stránke Európskej volejbalovej konfederácie] {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/European_Games/2015/Volleyball/Men.html Volejbal na Európkych hrách 2015 na stránke todor66.com] {{eng icon}} {{Športy na Európskych hrách 2015}} [[Kategória:Volejbal v 2015]] [[Kategória:Volejbalové súťaže]] [[Kategória:Európske hry 2015]] nz8s3gxgrmh49o8853sz80568g69sow 14 557362 8226288 7178990 2026-05-30T15:23:51Z Jetam2 30982 zar 8226288 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Univerzity v USA|California]] [[Kategória:Vysoké školy v Kalifornii]] t9mgnq1t4jqn0nl50djd23q6k7bd2ss 0 563331 8226400 8204053 2026-05-30T20:22:16Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Knihy o filme]] pomocou použitia HotCat 8226400 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha | Názov = Encyklopédia dramatických umení Slovenska | Originálny názov = | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Autor = [[Richard Blech]] | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = [[Slovenčina|slovenský]] | Krajina vydania = {{SVK}} [[Slovensko]] | Nakladateľstvo originálneho vydania = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[1989]] | ISBN 1. vydania originálu = | ID 1. vydania originálu = | Ilustrátor originálneho vydania = | Literárne obdobie = | Literárny smer = | Literárny druh = [[epika]] | Literárny žáner = filmová [[encyklopédia]] | Séria = | Diel pred = | Diel po = | Portál1 = Film | Portál2 = Slovensko | Portál3 = | Portál4 = }} '''''Encyklopédia dramatických umení Slovenska''''' je dvojdielna slovenská [[odborová encyklopédia]], ktorá „predstavuje históriu [[Dramatické umenie|dramatických umení]] ([[Divadlo (umenie)|divadlo]], [[Filmové dielo|film]], [[Rozhlas (zvuk)|rozhlas]] a [[Televízia (prenos)|televízia]]) na [[Slovensko|Slovensku]] v ich vývinových etapách a v kontexte celej národnej kultúry“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diela vydané v našom ústave | url = http://www.encyclopaedia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=12&Itemid=5 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 4.1.2016 | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181108065528/http://www.encyclopaedia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=12&Itemid=5 | dátum archivácie = 2018-11-08 }}</ref> Vyšla v rokoch [[1989]]{{--}}[[1990]] vo vydavateľstve [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]. Zodpovedný redaktor bol [[Richard Blech]]. Práce trvali od roku [[1982]] do [[1987]] (zv. II. s. 710.). Náklad 25 000 výtlačkov (každý diel). Autorský kolektív mal vyše 80 členov. Súborné [[ISBN|80-224-0184-6]], okrem toho má aj každý zväzok vlastné [[ISBN]]. == Referencie == {{Referencie}} == Bibliografický odkaz == * {{Citácia knihy | titul = Encyklopédia dramatických umení Slovenska | odkaz na titul = | zväzok = 1, A{{--}}L | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1989 | isbn = 80-224-0000-9 | počet strán = 696 | strany = }} * {{Citácia knihy | titul = Encyklopédia dramatických umení Slovenska | odkaz na titul = | zväzok = 2, M{{--}}Ž | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1990 | isbn = 80-224-0001-7 | počet strán = 712 | strany = }} [[Kategória:Slovenské encyklopédie]] [[Kategória:Knihy z 1989]] [[Kategória:Publikácie Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Knihy Richarda Blecha]] [[Kategória:Knihy o filme]] 8xcuteppjz2b0uw3tc9yh57tk9ojsc1 0 566958 8226232 8130974 2026-05-30T12:19:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226232 wikitext text/x-wiki [[File:(31) - Toulouse School of Economics.jpg|thumb|Toulouse School of Economics]] '''Toulouse School of Economics''' (TSE) je európska biznis škola nachádzajúca sa v [[Toulouse]]. Bola založená v roku 2006 a je jednou z najznámejších ekonomických škôl na svete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Classement des universités : Toulouse School of Economics comparable à Harvard ? |url=http://objectifnews.latribune.fr/decideurs/economie/2015-08-17/classement-des-universites-toulouse-school-of-economics-comparable-a-harvard.html |dátum prístupu=2016-02-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160221095657/http://objectifnews.latribune.fr/decideurs/economie/2015-08-17/classement-des-universites-toulouse-school-of-economics-comparable-a-harvard.html |dátum archivácie=2016-02-21 }}</ref>. Jej riaditeľ [[Jean Tirole]], je nositeľom [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] z roku 2014<ref>[http://www.liberation.fr/societe/2014/11/03/toulouse-school-of-economicsjean-tirole-fait-chauffer-l-ecole_1135305 Toulouse School of Economics : Jean Tirole fait chauffer l’école]</ref>. Po úspešnom štúdiu tu možno získať tituly [[Bachelor of Science]], Master alebo [[Ph.D.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Toulouse School of Economics : Ah ! si toutes les facs étaient comme elle... |url=http://www.capital.fr/enquetes/economie/toulouse-school-of-economics-ah-si-toutes-les-facs-etaient-comme-elle-1003249 |dátum prístupu=2016-02-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160221095701/http://www.capital.fr/enquetes/economie/toulouse-school-of-economics-ah-si-toutes-les-facs-etaient-comme-elle-1003249 |dátum archivácie=2016-02-21 }}</ref>. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.tse-fr.eu Oficiálna stránka] * [http://alumni.tse-fr.eu Stránka absolventov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160221095705/http://alumni.tse-fr.eu/ |date=2016-02-21 }} [[Kategória:Súkromné vysoké školy vo Francúzsku]] [[Kategória:Toulouse]] ts4ljbkiqmqo3gg7gaplbocxw4dj0qe 0 568883 8226346 8166538 2026-05-30T17:38:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226346 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt = Uhorská revolúcia |súčasť = [[Revolúcie v roku 1848|revolúcií v roku 1848]] |obrázok = _March15.jpg |popis = [[Sándor Petőfi]] recituje [[Nemzeti dal]] [[15. marec|15. marca]] [[1848]] pri vystúpení ľudu v [[Budapešť|Pešti]] |dátum = [[15. marec]] [[1848]] – [[4. október]] [[1849]] |miesto = [[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]], [[Rakúske cisárstvo]] |výsledok = porážka Maďarov |protivník1 = [[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|22px|border]] [[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]]<br />[[Súbor:Flag of Hungary with great coat of arms (1849).svg|22px|border]] [[Maďarský štát (1849)|Maďarský štát]] <small>(14. apríl – 13. august 1849)</small><br />{{minivlajka|Poľsko}} [[Kongresové Poľsko|poľské]] légie<br />[[Súbor:Olasz légió zászló 1849 1.jpg|22px|border]] [[Taliani|talianske]] légie<br />{{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecký spolok|nemecké]] légie<br />Viedenská légia<br />uhorskí Nemci<br />uhorskí Slováci<br />pro-uhorskí Slováci<br />pro-uhorskí Rumuni<br />[[Rusíni]]<br />[[Karpatskí Nemci]]<br />Chorváti zo západného Uhorska a [[Medzimurská župa|Medzimurskej župy]]<br />Šokci a Bunjevci<br />banátski Bulhari<br />[[Židia v Maďarsku|maďarskí Židia]] |protivník2 = {{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[Rakúske cisárstvo]]<br />[[Súbor:Croatia-1848.gif|22px|border]] [[Chorvátske kráľovstvo (1527 – 1868)|Chorvátske kráľovstvo]]<br />[[Súbor:Flag of Serbian Vojvodina.svg|22px|border]] [[Srbská vojvodina]]<br />[[Súbor:Civil Flag of Serbia.svg|22px|border]] [[Súbor:Flag of Serbian Vojvodina (tricolour).png|22px|border]] [[Srbi|srbskí dobrovoľníci]]<br />[[Súbor:Austria-Hungary civil flag 1869-1918.svg|22px|border]] pro-habsburskí Maďari<br />[[Súbor:Slovenská vlajka 1848-1849.png|22px]] [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenská národná rada]]<br />[[Súbor:Flag of Wallachian Revolution of 1848, vertical stripes.svg|22px|border]] [[Rumuni|Sedmohradskí Rumuni]]<br />[[Súbor:Flag of the Ruthenian National Guard from Yavoriv.png|22px|border]] [[Najvyššia rusínska rada]]<br />[[Súbor:Flag of Bohemia.svg|22px|border]] českí a moravskí dobrovoľníci<br />[[Súbor:Coa Romania Nationality Saxons.svg|15px]] [[Sedmohradskí Sasi]]<br />{{minivlajka|Rusko}} [[Ruská ríša]] |velitel1 = [[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|22px|border]] [[Ľudovít Košut]]<br />[[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|22px|border]] [[Ľudovít Baťán]]<br />[[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|22px|border]] [[Artúr Görgei]]<br />[[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|22px|border]] [[György Klapka]]<br />[[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|22px|border]] [[János Damjanich]]<br />[[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|22px|border]] [[Lajos Aulich]]<br />[[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|22px|border]] [[János Móga]]<br />[[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|22px|border]] [[Antal Vetter]]<br />{{minivlajka|Poľsko}} [[Henryk Dembiński]]<br />{{minivlajka|Poľsko}} [[Józef Bem]]<br />{{minivlajka|Poľsko}} [[Józef Wysocki (generál)|Józef Wysocki]]<br />{{minivlajka|Nemecko}} [[Peter Giron]]<br />[[Súbor:Olasz légió zászló 1849 1.jpg|22px|border]] [[Alessandro Monti]] |velitel2 = {{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[František Jozef I.]] <small>(od 2. decembra 1848)</small><br />{{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinand I.]] <small>(do 2. decembra 1848)</small><br />{{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[Alfred Windischgrätz]]<br />{{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[Ludwig von Welden]]<br />{{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[Julius Jacob von Haynau]]<br />{{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[Súbor:Croatia-1848.gif|22px|border]] [[Josip Jelačič]]<br />{{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[Súbor:Flag of Serbian Vojvodina.svg|22px|border]] [[Stevan Knićanin]]<br />{{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[Súbor:Slovenská vlajka 1849.png|22px]] [[Ľudovít Štúr]]<br />{{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[Súbor:Flag of Wallachian Revolution of 1848, vertical stripes.svg|22px|border]] [[Avram Iancu (osobnosť)|Avram Iancu]]<br />{{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[Súbor:Flag of the Ruthenian National Guard from Yavoriv.png|22px|border]] [[Hryhorij Jachymovyč]]<br />{{minivlajka|Rusko}} [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláš I.]]<br />{{minivlajka|Rusko}} [[Ivan Fiodorovič Paskevič|Ivan Paskevič]] |sila1 = približne 150 000 mužov |sila2 = {{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} 165 000 mužov a 770 diel<br />{{Flagicon|Rusko}} 193 000 mužov a 584 diel |straty1 = [[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|22px|border]] asi 24 000 mužov |straty2 = {{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} 16 600 mŕtvych alebo ranených<br />{{minivlajka|Rusko}} 903 padlo v boji a 13 354 z iných príčin }} '''Uhorská revolúcia (1848 – 1849)''' (iné názvy pozri nižšie) bola tá časť [[revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie 1848 – 49]], ktorá sa odohrala v [[Uhorsko|Uhorsku]]. == O názve == Pojem '''Uhorská revolúcia (1848 – 1849)'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Novotný | meno = Bohuslav | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Braxatorisová | meno2 = Ljubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Dejiny Bratislavy | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1966 | počet strán = 606 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 222| jazyk = }}</ref><ref>Ábrahám Barna: Interetnikus kapcsolatok VIII. (A magyar−szlovák interetnikus összefüggések. Történelmi csomópontok és folyamatok értelmezése ezeregyszáz év kölcsönhatása iban 2.) A Regnum Hungariae megalapítása és a korai magyar−szlovák együttélés S. 5 [http://docplayer.hu/16915351-Mcs8-abraham-barna-1-a-regnum-hungariae-a-magyar-es-a-szlovak-tortenetirasban-es-a-torteneti-tudatban.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200701231710/http://docplayer.hu/16915351-Mcs8-abraham-barna-1-a-regnum-hungariae-a-magyar-es-a-szlovak-tortenetirasban-es-a-torteneti-tudatban.html |date=2020-07-01 }}</ref> (synonymá: '''Uhorská buržoázna revolúcia (1848 – 1849)'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kačala | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 1991 | počet strán = 535 | url = | isbn = 80-224-0080-7 | kapitola = | strany = 83| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dejiny štátu a práva na území Slovenska II. (1848-1948) | url = http://www.pravnickaliteratura.sk/pravnickaliteratura/eshop/&quot;http/0/5/8176-Dejiny-statu-a-prava-na-uzemi-Slovenska-II-1848-1948 | vydavateľ = pravnickaliteratura.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref>, '''Uhorské povstanie 1848 – 1849'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Sládek | meno = Vojtech | autor = | odkaz na autora = | titul = Kronika elektrifikácie Bratislavy a okolia v rokoch 1901-2001 (od Mestskej elektrárne Prešporok po ZSE Bratislava) | vydanie = | vydavateľ = Slovenská spoločnost̕ pre dejiny vied a techniky | miesto = | rok = 2001 | počet strán = 205 | url = | isbn = 978-80-88880-44-8 | kapitola = | strany = 9| jazyk = }}</ref>) sa v slovenčine používa málo, pretože väčšinou sa táto revolúcia uvádza len ako súčasť širších pojmov (a teda aj pod názvom) "revolúcia/revolučné roky/buržoázna revolúcia 1848-1849" v habsburskej monarchii/Európe <ref name=Ott/><ref name="DS">{{Citácia knihy | editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = III : (od roku 1848 do konca 19. storočia) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1992 | isbn = 80-224-0078-5 | počet strán = 831 | strany = }}</ref>{{rp|11}}<ref name=Kov/>. Najmä u maďarských autorov sa často revolúcia označuje alebo doplnkovo označuje ako boj za slobodu (oslobodzovací boj). Tým vzniká názov v podobe '''(uhorská) revolúcia a boj za slobodu''' [alebo '''oslobodzovací boj'''] '''1848 – 1849'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Simon | meno = Attila | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda bráni menšinám spoznať vlastné dejiny | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/86524/ostro-sledovane-vzdelavacie-programy/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2015-03-29 | dátum prístupu = 2019-06-28 }}</ref><ref>HALÁSZ, I. Uhorská revolúcia a boj za slobodu 1848/1849 v kontexte a formovania modernej slovenskej identity, in: Uhorsko a podoby slovenskej identity v dlhom 19. storočí (Bratislava, 2011)</ref><ref>[https://chamo.kis3g.sk/search/query?theme=system] jeden z predmetov znie "uhorská revolúcia a oslobodzovací boj, 1848-1849"</ref> Hodnotenie tejto revolúcie ako maďarského boja za slobodu nemaďarské národy niekedy považujú za nevhodné.<ref>MESÁROŠ, J. Slovensko-maďarské vzťahy v období od revolúcie 1848-1849 do rozpadu Rakúsko-Uhorska roku 1918. In:{{Citácia knihy | priezvisko = Mésároš | meno = Július | autor = | odkaz na autora = | titul = Zložité hľadanie pravdy o slovenských dejinách : výber štúdií, odborných polemík a článkov z polstoročnej výskumnej a publikačnej činnosti | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2004 | počet strán = 487 | url = | isbn = 80-224-0808-5 | kapitola = | strany = 139| jazyk = }}</ref> Pojem '''Maďarská revolúcia (1848 – 1849)''' v slovenčine označuje spravidla len maďarskú časť revolúcie v Uhorsku, t.j. nezahŕňa povstania nemaďarských národov v Uhorsku, napríklad [[slovenské povstanie]] (pozri nižšie)<ref name="DS"/>{{rp|99}}<ref name=Ott>{{Citácia knihy | priezvisko = Kršák | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Ottov historický atlas Slovensko | vydanie = 1 | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | miesto = Praha | rok = 2009 | počet strán = 559 | url = | isbn = 978-80-7360-834-7 | kapitola = | strany = 282-283| jazyk = }}</ref><ref name=Kov>{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kowalská | meno2 = Eva | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Učebné texty z dejepisu 1642-1914 | vydanie = 3. upr | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = &#x5B;1993&#x5D; | počet strán = 40 | url = | isbn = 80-08-01993-X | kapitola = | strany =26-28 | jazyk = }}</ref>. Synonymné sú názvy: '''Maďarská buržoázna revolúcia'''<ref name="DS"/>{{rp|607}}<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Čaplovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Dejiny Slovenska | vydanie = | vydavateľ = AEP | miesto = | rok = 2000 | počet strán = 309 | url = | isbn = 978-80-88880-39-4 | kapitola = | strany = 191| jazyk = }}</ref>. == Charakteristika == Revolúcia v Uhorsku v rokoch 1848-49 definitívne skoncovala s [[feudalizmus|feudalizmom]] v Uhorsku (zrušenie poddanstva, rozšírenie volebného práva atď.). Okrem toho prerástla v (neúspešnú) vojnu za nezávislosť Uhorska (fakticky najmä Maďarov) od Rakúska. Paralelne s týmto bojom Maďarov za nezávislosť od Rakúska prebiehal ozbrojený boj jednotlivých nemaďarských národností Uhorska (konkrétne Slovákov, Srbov, Chorvátov, Rumunov a Rusínov) proti Maďarom; slovenská časť tohto boja sa tradične nazýva [[slovenské povstanie]].<ref name="DS"/>{{rp|13-107}}<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Habaj | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = Michal Habaj (historik) | priezvisko2 = Lukačka | meno2 = Ján | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Segeš | meno3 = Vladimír | autor3 = | odkaz na autora3 = Vladimír Segeš | priezvisko4 = Mrva | meno4 = Ivan | autor4 = | odkaz na autora4 = Ivan Mrva | priezvisko5 = Petranský | meno5 = Ivan A. | autor5 = | odkaz na autora5 = | spoluautori = [[Anton Hrnko|HRNKO, Anton]] | titul = Slovenské dejiny : od úsvitu po súčasnosť | vydanie = 1 | vydavateľ = Perfekt | miesto = Bratislava | rok = 2015 | počet strán = 551 | url = | isbn = 978-80-8046-730-2 | kapitola = | strany =254-271 | jazyk = }}</ref> ==Vývoj na Slovensku== {{Hlavný článok|Slovenské povstanie}} V rámci Uhorska sa vyvíjali národné hnutia (školské a jazykové) a v dôsledku prejavu maďarského [[nacionalizmus|nacionalizmu]] (uhorská šľachta sa spolu s meštianstvom a inteligenciou chceli oddeliť od [[Viedeň|Viedne]] - cieľom bolo vytvorenie [[Uhorské|Uhorského]] štátu s [[Maďari|maďarským]] národným charakterom) vznikali nepokoje. Z tohto dôvodu sa rok 1848 v Uhorsku označuje z [[marxizmus|marxistického]] hľadiska aj ako [[reakcia|reakčný]] a [[Kontrarevolúcia|kontrarevolučný]] (revolúcia by podľa marxistického konceptu mala spieť ku [[internacionalizmus|internacionalizmu]] a [[Triedny boj|triednemu boju]]). Už v roku 1844 po odvolaní [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] z miesta zástupcu profesora [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|Palkoviča]] na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej odchádza z [[Evanjelické lýceum (Bratislava, Vranovská 2)|bratislavského lýcea]] 22 študentov a vzniká Slovenské národné hnutie - [[Tatrín]]. Študentské spolky združuje [[Jednota slovenskej mládeže|Jednota mládeže slovenskej]] a v roku 1845 vznikajú [[Slovenskje národňje novini]]. 13. marca 1848 vypukla revolúcia vo Viedni, keď bol odvolaný [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|Metternich]] [[Ferdinand V. |Ferdinandom V.]]. 18. marca ''(lebo 15. boli iba prednesené požiadavky)'' 1848 schválil [[Uhorský snem]] v [[Bratislava|Bratislave]] tzv. [[Marcové zákony]], ktoré ukončili [[feudalizmus]] a nastolili [[kapitalizmus]].{{bez citácie}} 11. apríla 1848 boli podpísané a vstúpili do platnosti [[Marcové zákony]], čo znamenalo zároveň koniec absolutizmu.<ref>Július Botto: Michal M. Hodža In http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1321/Botto_Michal-M-Hodza/5</ref> 10. mája 1848 bol pripravený a deň na to schválený na verejnom zhromaždení v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] národno-revolučný a štátno-právny program Slovákov [[Žiadosti slovenského národa]]. Na [[Ľudovít Štúr|Štúra]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurbana]] a [[Michal Miloslav Hodža|Hodžu]] bol následne vystavený zatykač a tí odišli do Čiech.<ref>Štátne zriadenia na území Slovenska In http://www.historika.sk/statzriadenia.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091125172459/http://www.historika.sk/statzriadenia.htm |date=2009-11-25 }}</ref> 2. až 12. júna 1848 sa konal v [[Praha|Prahe]] [[Slovanský zjazd (1848, Praha)|Slovanský zjazd]], ktorého cieľom bolo uznanie rovnoprávnosti všetkých slovanských národov v rámci rakúskej monarchie. Počas zjazdu vypuklo v Prahe povstanie ako reakcia na útok proti generálovi [[Alfred Windischgrätz|Alfredovi Windischgrätzovi]]. Česi a Slováci sa spoločne zapojili do povstania. Následne sa Slováci presunuli do Viedne, kde pripravili revolučné vystúpenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://historia.czweb.org/doc/zjazd.doc |dátum prístupu=2019-06-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140427212707/http://historia.czweb.org/doc/zjazd.doc |dátum archivácie=2014-04-27 }}</ref> 16. septembra 1848 bola vytvorená [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenská národná rada]], ktorej cieľom bolo poslať na Slovensko vojenské výpravy, ktoré mali podnietiť revolučné aktivity a docieliť celonárodné povstanie.<ref>Formovanie a priebeh revolúcie 1848-49 In http://www.stur.sk/revolucia/revolucne_roky.htm</ref> - podrobnosti pozri v článku [[slovenské povstanie]] 18. septembra 1848 odišlo dobrovoľnícke zoskupenie na západné Slovensko (pod vedením hlavného dôstojníka Gloudeka). Vznikol štátny znak a 19. septembra vyhlásila Slovenská národná rada neposlušnosť Peštianskej vláde a vyzvala do celonárodného povstania. 28. septembra 1848 sa museli stiahnuť na Moravu a následne boli [[Ľudovít Štúr|Štúr]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]] a [[Michal Miloslav Hodža|Hodža]] obvinení z [[vlastizrada|vlastizrady]]. 28. septembra 1848 bol v Budíne zavraždený cisársky komisár pre Uhorsko a hlavný vojenský veliteľ gróf [[František Filip Lamberg]], čím sa vyostrili vzťahy medzi Pešťou a Viedňou. 3. októbra 1848 cisár rozpustil Uhorský snem a vyhlásil vojnový stav.<ref>http://www.mojazbierka.sk/index.php?m=emisia&id=106</ref> 6. októbra 1848 vypuklo povstanie vo Viedni a po jeho ukončení nastúpil nový cisár [[František Jozef I.]] Následne František Palacký predložil snemu návrh na federalizáciu národov. [[Alfred Windischgrätz]] porazil maďarské revolučné sily a následne bola nastolená centralizácia. Moc bola v rukách panovníka a obmedzenie uhorského snemu. V marci 1849 sa Slovenská národná rada obrátila na cisára s novými žiadosťami s cieľom federalizácie, požiadavkami na slovenský snem, vlastný jazyk, inštitúcie a zrovnoprávnenie.<ref>Trinásť tzv. „maďarských“ aradských martýrov at Mýty a historiografia In http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/1-4-8.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200717024552/http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/1-4-8.htm |date=2020-07-17 }}</ref> 20. a 26. októbra 1848 boli pri povstaní popravení študenti [[Viliam Šulek]] a [[Karol Holuby]].<ref>Slovenskí martýri, komisári SNR, Holuby a Šulek 1848 In http://www.krajne.sk/obec/zakladne-informacie/historia/slovenski-martyri-komisari-snr-holuby-a-sulek-1848 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140108043138/http://www.krajne.sk/obec/zakladne-informacie/historia/slovenski-martyri-komisari-snr-holuby-a-sulek-1848 |date=2014-01-08 }}</ref> 14. apríla 1849 vyhlásil Uhorský snem pod vedením [[Ľudovít Košut |Lajoša Košúta]] nezávislosť Uhorska v rámci monarchie (deklaruje sa jednonárodné maďarské Uhorsko bez uznania práv iných národov aj napriek tomu, že Maďari tvorili iba 29 % celkovej populácie v Uhorsku).{{bez citácie}} 13. augusta 1849 sa odohrala bitka pri Világoši, kde bojovali rakúske vojská po boku s ruskými vojskami, ktoré prišli na žiadosť rakúského cisára. Slovenské dobrovoľnické zbory v čase bitky viazali na seba značnú časť maďarských gárd na území Slovenska. Následne bol maďarský odpor potlačený a viedenská vláda upevnila svoju moc centralizáciou monarchie - vznikol [[Bachov absolutizmus]] ([[neoabsolutizmus]]), ktorý skončil v roku 1859. Požiadavka federalizácie nebola uskutočnená a viedenská vláda na základe centralizácie rozpustila slovenských dobrovoľníkov.{{bez citácie}} ==Vývoj z pohľadu Maďarov a Uhorska ako celku == ===Predohra=== '''[[Uhorsko]]''' bolo rovnako ako [[České krajiny]] súčasťou [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]], respektíve [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Uhorské kráľovstvo, ktoré vždy patrilo k významným krajinám strednej Európy, bolo začiatkom 19. storočia krajinou značne zaostalou, topiacou sa v hospodárskej kríze a ľudia v nej neslobodní, nemajúci žiadne občianske a politické práva. [[Veľká francúzska revolúcia]] ovplyvnila maďarských obrodencov túžbou zmeniť tento systém, odtrhnúť sa od Rakúskeho cisárstva a vyhlásiť samostatnú Uhorskú republiku. Počas 30. rokov bolo reformné hnutie zamerané predovšetkým na reformu hospodárskeho života, ako ju predstavovali návrhy grófa [[Štefan Sečéni|Štefan Sečéniho]]. Svojim politickým rozhľadom vtedy Sečéni vysoko prevyšoval svojich súčasníkov. Na sneme v [[Bratislava|Bratislave]] v rokoch [[1832]]-[[1836]] zazneli už v duchu ideí Štefana Sečéniho požiadavky na výkup z dedičného poddanstva, rovnaké majetkové práva a rovnosť pred zákonom. Rakúsky kancelár [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|Metternich]] videl v mnohých snemovných vystúpeniach nástup revolučných snáh, ktoré chcel odstrašujúco potlačiť. Do vojenského väzenia boli v máji [[1836]] dopravení [[László Lovassy]] a ďalší predstavitelia snemovnej mládeže. Za vinu sa im kládli buričské prejavy proti Habsburskému absolutizmu, podpora poľských revolucionárov atď. Za obvinených sa vtedy postavil mladý advokát, dnes národný hrdina, [[Ľudovít Košut]]. V máji [[1837]] bol však zatknutý a na slobodu sa dostal až roku [[1840]]. === Samotná revolúcia 1848 – 1849 === Dňa [[11. marec|11. marca]] [[1848]] bolo vypracované formou petície Uhorského snemu 12 hlavných revolučných požiadaviek [[Maďari|maďarského národa]]: * Sloboda tlače a zrušenie [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúry]] * Vznik zodpovedného ministerstva pre [[Uhorsko|Uhry]] v [[Budapešť|Pešti]] * Každoročné zasadnutie Uhorského snemu v [[Budapešť|Pešti]] * Rovnosť pred zákonom * Zriadenie národnej gardy * Všeobecné zdanenie * Zrušenie [[poddanstvo|poddanstva]] * Zriadenie súdnych porôt a ľudové zastúpenie * Založenie národnej banky * Prísaha vojakov na [[Uhorsko|uhorskú]] ústavu a zákaz vysielať domácich vojakov do cudziny a cudzích do [[Uhorsko|Uhier]]. * Prepustenie politických väzňov * Vytvorenie [[Personálna únia (štáty)|personálnej únie]] [[Súbor:Flag of Hungarian Revolution of 1848.png|thumb|left|Honvédská vlajka so [[znak Uhorska|štátnym znakom]] používaná počas revolúcie]] [[Súbor:Than Buda ostroma.jpg|thumb|left|Maďarské vojsko oblieha hrad v [[Budapešť|Budíne]]]] Týchto 12 bodov podporilo aj vystúpenie [[Maďari|maďarského]] obyvateľstva v [[Budapešť|Pešti]] dňa [[15. marec|15. marca]], počas ktorého bola prvýkrát prednesená '''[[Nemzeti dal]]''' (''Národná pieseň'') od [[Sándor Petőfi|Sándora Petőfiho]]. Viedenská vláda pod tlakom revolučných síl súhlasila so zriadením zodpovedného Uhorského ministerstva, na čele ktorého stál [[Ľudovít Baťán|Lajos Batthyány]]. To bol začiatok revolúcie, ktorá prerástla do vojny za nezávislosť. Právnu kodifikáciu revolučných vymožeností a vyvrcholenie prvého vzostupného obdobia Uhorskej revolúcie priniesli tzv. '''[[Aprílové zákony]]''', potvrdzujúce všetkých vyššie menovaných 12 bodov a ďalej potvrdenie nového právneho a správneho usporiadania [[Uhorsko|Uhorska]] - teda bola zrušená [[Uhorská dvorská kancelária]] a [[Uhorské miestodržiteľstvo]], čo boli nástroje rakúskeho absolutizmu, a ďalej zrušené [[poddanstvo]]. Ďalším problémom v [[Uhorsko|Uhorsku]] bola národnostná otázka. Nemaďarské národy nedostali záruky národných práv, zato väčšina snemovných rozhodnutí napomáhala uviesť do života teóriu o národnostne jednotnom Uhorsku. Maďarskí politici však odmietali, s výnimkou [[Chorváti|Chorvátov]], akékoľvek práva iných národov podieľať sa na uhorskej politike a ich návrhy označovali ako nezlučiteľné so záujmami krajiny. Ústup revolúcie v západnej Európe ovplyvňoval aj osudy Uhorskej revolúcie. Pod hrozbou ofenzívy [[Chorváti|Chorvátov]] a vládnych vojsk bol vytvorený výbor národnej obrany na čele s [[Ľudovít Košut|Ľudovítom Košutom]]. Košut ako brilantný rečník verboval dobrovoľníkov do novej maďarskej armády. Zatiaľ čo chorvátsky bán Josip Jelačić pochodoval na Pešt, Kossuth chodil z mesta do mesta a vyzýval ľudí na obranu krajiny, čím vytvoril ľudovú armádu [[Honvéd|Honvédov]]. Maďarská armáda honvédov porazila v bitke pri [[Pákozd]]e [[29. september|29. septembra]] [[1848]] vojská chorvátskeho bána [[Josip Jelačič|Josipa Jelačića]]. V revolučnej armáde bojovali mnohí európski demokrati a revolucionári, najmä [[Poliaci]]. Maďarskú revolúciu podporilo októbrové povstanie vo Viedni, ktoré bolo krvavo potlačené. Na [[Rakúske cisárstvo|rakúsky]] trón nastúpil [[František Jozef I.]] V Uhorsku však nebol nový cisár uznaný. Začiatkom januára [[1849]] dobyli cisárske vojská [[Pešť]] a revolučná vláda teda presídlila do [[Debrecín|Debrecína]]. Na jar roku [[1849]] dosiahla Uhorská revolúcia veľkých vojenských úspechov, ktoré jej získali sympatie celej demokratickej Európy. Vodca revolučných vojsk [[Artur Görgei]] porazil [[Rakúske cisárstvo|rakúsku]] armádu pri meste [[Gödölö]] a oddiely generála [[Józef Bem|Béma]] porazili spojené [[Rakúske cisárstvo|rakúsko]]-[[Ruská ríša|ruské]] pomocné armády v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. Revolučné jednotky opäť obsadili [[Budín]] a [[Pešť]]. Snem, ktorý zasadal [[14. apríl|14. apríla]] [[1849]] v [[Debrecín|Debrecíne]], zbavil Habsburgovcov trónu ([[Detronizácia Habsburgovcov]]) a vyhlásil nezávislosť krajiny, republiku však nie, a hlavou štátu sa stal [[Ľudovít Košut|Lajos Kossuth]]. Viedenská vláda musela na potlačenie revolúcie zavolať na pomoc [[Ruská ríša|ruskú]] cársku armádu. V júni [[1849]] vtrhli cárske vojská cez [[Karpaty]] do [[Uhorsko|Uhier]] a [[Sedmohradsko|Sedmohradska]]. Posledným bojom Uhorskej revolúcie sa stala [[Bitka pri Világoši|bitka pri meste Világoši]], konaná [[13. august|13. augusta]] [[1849]]. Generál [[Artur Görgei]] tu so zvyškom svojich vojsk kapituloval. Uhorská revolúcia utrpela porážku. Mnoho vlastencov, ako napríklad básnik [[Sándor Petőfi]], v bojoch zahynulo. [[Ľudovít Košut|Lajos Kossuth]] emigroval do zahraničia. Viac ako tristo rozsudkov smrti vyniesli rakúske súdy nad vojenskými a politickými vodcami revolúcie. Obeťou krvavých represálií sa stal tiež prvý [[Zoznam premiérov Maďarska|uhorský premiér]] [[Ľudovít Baťán|Lajos Batthyány]]. Žaláre [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]] boli preplnené maďarskými povstalcami. Mnoho vodcov a účastníkov revolúcie, ako [[Ľudovít Košut|Lajos Kossuth]], [[Štefan Sečéni|István Széchenyi]], [[Sándor Petőfi]] alebo [[Józef Bem]], patria k najrešpektovanejším národným hrdinom v [[Dejiny Maďarska|maďarských dejinách]] a výročie začiatku revolúcie, [[15. marec]], je maďarským štátnym sviatkom, ktorý je každoročne veľkolepo oslavovaný. == Pozri aj == * [[Maďarsko]] * [[Uhorsko]] * [[Dejiny Maďarska]] * [[Rakúske cisárstvo]] == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Hungarian Revolution of 1848}} ==Zdroje == {{referencie}} Zdroje k časti o vývoji v Maďarsku: *{{Preklad|hu|1848–49-es forradalom és szabadságharc|5159079|cs|Maďarská revoluce 1848–1849|13065182}} === Externé odkazy === * [http://48.sulinet.hu/ 1848] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090218201033/http://48.sulinet.hu/ |date=2009-02-18 }} {{hun icon}} * [http://1848.lap.hu/ STARLAP.hu - 1848] {{hun icon}} * [http://www.bibl.u-szeged.hu/bibl/mil/1848/kronologia.html Chronológia 1848 - 1849] {{hun icon}} * [http://users.erols.com/mwhite28/wars19c.htm#Rev1848 Straty] {{eng icon}} {{Dejiny Maďarska}} [[Kategória:Revolúcia v rokoch 1848 – 1849]] [[Kategória:Vojny za nezávislosť]] [[Kategória:Povstania v Maďarsku]] [[Kategória:Vojny 19. storočia]] [[Kategória:Vojny Uhorska]] [[Kategória:Vojny Rakúskeho cisárstva]] [[Kategória:Vojny Ruskej ríše]] [[Kategória:Vojny Talianska]] [[Kategória:Vojny Poľska]] [[Kategória:Vojny Rumunska]] [[Kategória:Vojny Nemecka]] [[Kategória:Vojny Srbska]] [[Kategória:Maďarský nacionalizmus]] [[Kategória:Uhorská revolúcia| ]] tgidvjc5lruxx9eyjvb820ekie25h8t 0 570512 8226408 8025679 2026-05-30T20:33:38Z Pelex 2483 /* Počiatky */ wl. fix 8226408 wikitext text/x-wiki {{Infobox |nazov = 1. divízia SS Leibstandarte Adolf Hitler |stylTela = |nadpis = 1. divízia SS Leibstandarte Adolf Hitler |stylNadpisu = |obrazok = [[File:1. SS-Panzer-Division Leibstandarte-SS Adolf Hitler.svg|200px]] |stylObrazka = |komentar = Znak divízie. |stylKomentara = |stylHlavicky = background:#ccf; |stylPopisu = background:#ddf; |stylDat = |hlavicka1 = Základné informácie |popis1 = Aktívna |data1 = 9. november 1923 – 8. máj 1945 |hlavicka2 = |popis2 = Krajina |data2 = [[Nacistické Nemecko]] |hlavicka3 = |popis3 = Druh vojska |data3 = [[Pozemné vojsko]] |hlavicka4 = |popis4 = |data4 = |hlavicka5 = |popis5 = |data5 = |hlavicka6 = |popis6 = |data6 = |hlavicka7 = |popis7 = |data7 = |hlavicka8 = |popis8 = |data8 = |hlavicka9 = |popis9 = Nasadenie v operáciách |data9 = [[poľská obranná vojna (1939)|invázii do Poľska]]<br>[[bitka o Francúzsko]]<br>[[tretia bitka o Charkov|bitka o Charkov]]<br>[[kurská bitka]]<br>[[bitka o Ardeny]]<br>[[operácia Jarné prebudenie]] |hlavicka10 = |popis10 =Velitelia |data10 = <small>[[Josef Dietrich|Josef „Sepp“ Dietrich]]<br>(15. august 1938 – 7. apríl 1943)<br>[[Theodor Wisch]]<br>(7. apríl 1943 – 20. august 1944)<br>[[Wilhelm Mohnke]]<br>(20. august 1944 – 6. február 1945)<br>[[Otto Kumm]]<br>(6. február 1945 – 8. máj 1945)</small> |hlavicka11 = |popis11 = |data11 = |hlavicka12 = |popis12 = |data12 = |hlavicka13 = |popis13 = |data13 = |hlavicka14 = |popis14 = |data14 = |hlavicka15 = |popis15 = |data15 = |hlavicka16 = |popis16 = |data16 = }} ''' 1. tanková divízia SS Leibstandarte SS Adolf Hitler''' (nem. 1. Panzer Division der SS Leibstandarte SS Adolf Hitler, skr. 1. SS-Pz.Div. LSSAH) bola nemecká [[Divízia (vojenská jednotka)|divízia]] [[Waffen-SS]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V druhej polovici vojny patrila k trom najlepšie vybaveným a vycvičeným divíziám [[Waffen-SS]] a predstavovala jednu z najbojaschopnejších divízií, ktorou nacisti počas vojny disponovali. Vyznamenala sa počas viacerých bitiek na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom]] aj [[západný front (druhá svetová vojna)|západnom fronte]], napr. počas [[kurská bitka|kurskej bitky]] či [[operácia Overlord|obrane Normandie]]. Príslušníci jednotky boli zodpovední za viaceré [[Vojnový zločin|vojnové zločiny]] a [[Masová vražda|masové vraždy]]. ==Dejiny== === Počiatky === Jednotka vznikla z pôvodného 300 členného oddielu Hitlerovej osobnej stráže, označovaného ako SS-Stabwache Berlin, ktorý fungoval ako jeden z oddielov polovojenskej organizácie [[Sturmabteilung]] v područí [[NSDAP|nacistickej strany]]. V roku 1933 bola jednotka premenovaná na Leibstandarte Adolf Hitler a v roku 1934 spojená s ostatnými dispozičnými jednotkami SS-Verfügungstruppe a premenená na motorizovaný [[pluk]] - Leibstandarte SS Adolf Hitler (mot.). Na prelome júna a júla 1934 sa jednotka podieľala na tzv. [[Noc dlhých nožov|Noci dlhých nožov]], pri ktorej boli bez súdu popravení Hitlerovi nepohodlní predstavitelia velenia [[Sturmabteilung]], na čele s [[Ernst Julius Röhm|Ernstom Röhmom]]. Jednotka sa zúčastnila [[anšlus]]u [[Rakúsky štát|Rakúska]] a [[okupácia Sudet|okupácie Sudet]] a [[okupácia Čiech a Moravy|Čiech a Moravy]]. === Začiatok vojny - pluk === V predvečer [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa pluk delil na 3 [[Prápor (vojenská jednotka)|prápory]]: SS-Standarte I „Deutschland“, SS-Standarte 2 „Germania“ and SS-Standarte 3 „Der Führer“. Svoj krst ohňom prekonal pluk pri [[poľská obranná vojna (1939)|invázii do Poľska]]. Tej sa zúčastnil najprv v stave 17. pechotnej divízie, keď bojoval pri Lodži. Príslušníci jednotky sa dopustili viacerých zločinov voči civilnému obyvateľstvu. Zavraždili asi 50 rasovo prenasledovaných v meste [[Błonie]] a postrieľali aj 200 obyvateľov mestečka [[Złoczew]]. Neskôr bol pluk nasadený v rámci. pancierovej divízie gen. [[Georg-Hans Reinhardt|Reinhardta]] pri útoku na [[Varšava|Varšavu]]. Armádne velenie, ktorému jednotka podliehala vyjadrilo po skončení kampane nespokojnosť s bojovými výsledkami jednotky, predovšetkým vysokou mierou strát, ktorá významne prevyšovala väčšinu armádnych jednotiek. Pred útokom Nemecka na západné krajiny ([[Fall Gelb]]) bol pluk Leibstandarte doplnený o batériu útočných diel [[Sturmgeschutz III]]. Jednotka bola nasadená pri obsadzovaní mostov cez rieku [[IJssel]] pri [[Zutphen]]e v Holandsku, ktoré sa jej však nepodarilo zaistiť skôr ako ich obrancovia vyhodili do vzduchu. Príslušníci jednotky sa tiež „vyznamenali“, keď omylom spustili paľbu a ťažko zranili veliteľa nemeckých výsadkových jednotiek gen. [[Kurt Student|Studenta]]. Neskôr sa pluk Leibstandarte zúčastnil obsadenia Rotterdamu a Hágu. Ako uznanie zásluh dostal oddiel vlajku pluku tzv. ''Fuhrerstandarte''. Následne bol pluk nasadený proti Britským a Francúzskym vojskám pri Arrase a prístave Dunkerque spolu s plukom [[2. tanková divízia SS Das Reich|Das Reich]]. Jednotka sa vyznamenala útokom na pozície delostreleckých pozorovateľov pri Wattenbergu. 28. mája 1940 príslušníci druhého práporu pluku pri dedinke [[Wormhout]] zavraždili 80 britských a francúzskych zajatcov v miestnej stodole. Udalosť sa stála známa ako [[Wormhoutský masaker]]. === Boje na Balkáne a v ZSSR === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-L19830, Russland, bespannte Artillerie in brennendem Ort.jpg|náhľad|Oddiely Leibstandate Adolf Hitler počas operácie Barbarossa.]] Po skončení západoeurópskej kampane, bola jednotka rozšírená na [[brigáda (vojenská jednotka)|brigádu]], takže zahrnovala 6500 mužov. V roku 1941 sa počas útoku na Grécko zúčastnila bojov o priesmyky [[Klidi]] a [[Klisura]]. Následne bolo rozhodnuté o rozšírení jednotky na silu [[Divízia (vojenská jednotka)|divízie]] a jej presunu na východ. Pred začiatkom [[operácia Barbarossa|operácie Barbarossa]] však jednotka nestihla byť rozšírená. O sile rozšírenej brigády postupovala v rámci vojsk Armádnej skupiny Juh [[Gerd von Rundstedt|Gerda von Rundstedta]]. Patrila najprv 1. tankovej skupine [[Ewald von Kleist|Ewalda von Kleista]]. Zúčastnila sa bojov o [[bitka o Umaň|Umaň]] a [[bitka o Kyjev (1941)|Kyjev]], neskôr úvodných pokusov o [[bitka o Sevastopoľ (1942)|preniknutie na Krym]]. V októbri však presunuli jednotku na východ k [[Rostov nad Donom|Rostovu nad Donom]] na posilnenie rumunských jednotiek. Po začiatku operácie Blau na jar 1942 bola jednotka, poznačená veľkými stratami stiahnutá na odpočinok do francúzskej [[Normandia|Normandie]]. Tu bola začlenená do [[II. tankový zbor SS|tankového zboru SS]] a pretransformovaná na divíziu tankových granátnikov. Jej početný stav bol okolo 16 000 mužov. Divízia disponovala 150 mm húfnicami [[15 cm sFH 18]], 75 mm protitankovými kanónmi [[7,5 cm Pak 40]], či 88 mm protilietadlovými kanónmi flak. Disponovala aj oddielom samohybných diel [[StuG III]]. Neskôr divízia získala tankový pluk s jednou rotou tankov [[PzKpfw IV]] a dvoma rotami tankov [[PzKpfw III]]<ref>Ripley, T., 2003, Ocelová bouře. Tankové bitvy Waffen-SS na východní frontě 1943-1945. Nakladatelství Svojtka & Co., Praha, s. 32-33</ref>. Tankový zbor SS pod vedením [[Paul Hausser|Paula Haussera]] tvorili 3 divízie okrem Leibstandarte Adolf Hitler to bola divízia [[2. tanková divízia SS Das Reich|Das Reich]] a [[3. tanková divízia SS Totenkopf|Totenkopf]]. Divízia tiež dostala v rámci posíl prvé tanky [[Panzerkampfwagen VI Tiger|Tiger I]]. Pri stiahnutí z frontu bola divízia nasadená pri zatýkaní zvyšku Židov žijúcich v Berlíne (tzv. [[Fabrikaktion]]). Po porážke nemeckých síl pri [[bitka o Stalingrad|Stalingrade]] bol tankový zbor SS povolaný na východný front aby zastavil sovietsku ofenzívu na Ukrajine. Jednotky boli postupne nasadzované do [[tretia bitka o Charkov|bojov o Charkov]]. Po obsadení Charkova spáchali príslušníci divízie v Charkovskej vojenskej nemocnici [[Masaker v Charkove|vojnový zločin]], pri ktorom zahynulo 900 zranených a hospitalizovaných vojakov a časť personálu. Oddiel pod vedením [[Joachim Peiper|Joachima Peipera]] pri bojových operáciách v tejto oblasti vypálil niekoľko obcí a ich obyvateľov brutálne povraždil. Mnohých pri tom za živa upálili v stodolách a drevených kostoloch. Jednotka bola opäť stiahnutá a doplnená. V rámci reorganizácie z nej bolo prevelených veľké množstvo dôstojníkov, ktorí vytvorili základ novej divízie [[12. tanková divízia SS Hitlerjugend|SS Hitlerjugend]]. Reorganizovanej divízii Leibstandarte Adolf Hitler velil [[Theodor Wisch]]. Pred [[Kurská bitka|bitkou o Kursk]] bola posilnená novými tankami, vrátane roty o sile 12 tankov Tiger I. Tankový zbor SS pod Hausserovým vedením tvoril jedno z hlavných nemeckých útočných uskupení postupujúce v rámci [[Hermann Hoth|Hothovej]] [[4. tanková armáda|4. tankovej armády]]. Medzi 5. a 9. júlom 1943 jednotka postupovala z oblasti [[Belgorod]]u smerom na severovýchod s cieľom obchvatom obísť [[Kursk]]. Tankový zbor SS postúpil najďalej spomedzi nemeckých jednotiek a v ťažkej tankovej [[bitka pri Prochorovke|bitke pri Prochorovke]] spôsobil vysoké straty sovietskej 5. gardovej tankovej armáde gen. [[Pavel Alexejevič Rotmistrov|Rotmistrova]]. === Taliansko === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-J15480, Mailand, Besetzung durch SS- Leibstandarte "Adolf Hitler".jpg|náhľad|[[Panzer IV]] divízie LSSAH v talianskom Miláne.]] Po prerušení operácie Citadela divízia odovzdala ťažké zbrane divíziám Das Reich a Totenkopf a bola urýchlene presunutá do Talianska, kde bola najprv zvrhnutá Mussoliniho vláda a neskôr došlo k mierovým rokovaniam. Divízia bola poverená strážnymi úlohami v severnom Taliansku, zasahovala proti partizánom a neskôr odzbrojovala okolité talianske jednotky. V priebehu talianskej kampane bola jednotka znovu vyzbrojená ťažkými zbraňami a reorganizovaná na 1. tankovú divíziu SS Leibstandarte Adolf Hitler. V novembri 1943 však bola opäť presunutá na východný front. === Východný front === Po sovietskom útoku cez Dneper bola divízia nasadená na zastavenie sovietskeho postupu pri [[Žitomir]]e. Neskôr boli oddiely rozdelené na viaceré bojové skupiny a nasadené do bojov o [[Čerkassy]]. V polovici februára 1944 bola spolu so zvyškami III. tankového zboru nasadená pri [[Korsuň-ševčenkovská operácia|prelomení obkľúčenia]] tzv. korsuňského kotla. Časť divízie bola následne poslaná na reorganizáciu a doplnenie do Belgicka, časť bojových skupín bola ponechaná na východnom fronte, kde sa zúčastnila [[Bitka pri Kamenci Podolskom|bitky pri Kamenci Podolskom]]. === Západný front === Reorganizované celky divízie v Belgicku boli pred Spojeneckým vylodením presunuté do Francúzska pre prípadné ohrozenie [[Pas-de-Calais]] spolu s divíziou SS Hitlerjugend, [[17. divízia tankových granátnikov SS Götz von Berlichingen|divíziou SS Götz von Berlichingen]] a divíziou [[Panzer Lehr]]. Po vylodení Spojencov bojovali tieto oddiely pri [[Carpiquet]] a [[Villers-Bocage (Calvados)|Villers-Bocage]], kde oddiel 101. pluku ťažkých tankov pod vedením [[Michael Wittman|Michaela Wittmana]] prekvapil britské jednotky a zničil takmer 30 tankov a iných obrnených vozidiel.<ref>Čurda, J., 2014, Německé tankové eso. Největší esa II. světové války, Extra Válka - II. světová speciál, Extra Publishing, s. 29-31</ref> Z obkľúčenia pri [[Falaise (Calvados)|Falaise]] sa divízii podarilo ustúpiť najmä vďaka zásahu nemeckej 272. pechotnej divízie. Pri ústupe z Falaiskeho kotla prišla divízia o všetky ťažké zbrane a celkovo za celú kampaň [[vylodenie v Normandii|bojov v Normandii]] o asi 5000 mužov. Po reorganizácii bola divízia nasadená počas [[bitka o Ardeny|bitky o Ardeny]]. Novým veliteľom sa stal [[Wilhelm Mohnke]]. Bojová skupina [[Joachim Peiper|Joachima Peipera]] 17. decembra 1944 pri meste Malmedy povraždila pri postupe skupinu amerických vojnových zajatcov (tzv. [[malmédsky masaker]]). Po neúspechu nemeckej ofenzívy bola jednotka opäť stiahnutá a prevelená na východný front. === Koniec vojny === V marci 1945 sa oddiely zúčastnili [[operácia Frühlingserwachen|operácie Frühlingserwachen]], ktorej cieľom malo byť znovuzískanie ropných polí pri [[Balaton (jazero)|Balatone]] v Maďarsku. Časť jednotky sa zúčastnila bojov o Berlín, zvyšok sa vzdal Američanom v rakúskom Štajersku.<ref>Rikmenspoel, M., 2005, Waffen-SS Order of Battle Information. in Glantz, D., (Editor), Slaughterhouse, the handbook of Eastern front. Aberjona Press, Bedford, s. 263</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:1st SS Division Leibstandarte}} == Zdroj == {{Preklad|en|1st SS Panzer Division Leibstandarte SS Adolf Hitler|716759574}} [[Kategória:Nemecké vojenské jednotky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Waffen-SS]] [[Kategória:Divízie (vojenské jednotky)]] cr9j1a0clecsts73fsp6384oytg1r2j 0 573567 8226490 7592694 2026-05-31T04:55:13Z Akul59 168826 +[[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]]; +[[Kategória:Plešivská planina]] pomocou použitia HotCat 8226490 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | municipality = [[Rožňavské Bystré]], [[Honce]] | established = 1981 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[prírodná rezervácia]] | name = Gerlašské skaly | image = | image_caption = | code = 534 | management = Slovenský kras | area = 0.2173 | commons = | lat_d = 48.6577778 | long_d = 20.4244444 }} '''Gerlašské skaly''' je [[prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody Slovenský kras. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Rožňavské Bystré]], [[Honce]] v [[Rožňava (okres)|okrese Rožňava]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1981]] na rozlohe 21,7300 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''PR je vyhlásená na ochranu esteticky pôsobivých skalných útvarov a jaskýň Plešiveckej planiny so Šingliarovou priepasťou a zachovalými pôvodnými biocenózami s výskytom zriedkavých rastlinných a živočíšnych druhov a spoločenstiev.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|534}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|534}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Gerlašské skaly|13453368}} {{Slovenský kras}} [[Kategória:Prírodné rezervácie v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rožňava]] [[Kategória:Rožňavské Bystré]] [[Kategória:Honce]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] [[Kategória:Plešivská planina]] jw3gqi9cze2jytwl7iq7nlpejsjiopb 0 573815 8226575 8225439 2026-05-31T09:51:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226575 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga žien |sezóna = 2015/16 |začiatok = [[26. september]] [[2015]] |koniec = [[23. apríl]] [[2016]] |majster = [[VK Slávia EU Bratislava]] (16. titul) |víťaz_základ = [[VK Slávia EU Bratislava]] |zostup = nikto |počet_mužstiev = 9 |odohraté_zápasy = 104 + 30 |počet_gólov = |najlepší_strelec = [[Veronika Richweissová]] (UKF Nitra, 439 b) |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga žien''' v sezóne '''2015/16''' bol 24. ročník [[Volejbalová extraliga žien|extraligy volejbalistiek]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže žien na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú kontroluje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V extralige súťažilo iba 9 družstiev, čo je o 1 družstvo menej ako v minulej sezóne.<ref name=extraliga>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Štartuje extraliga žien. Titul obhajujú volejbalistky Slávie EU |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_startuje-extraliga-zien-titul |dátum vydania = 24.9.2015 |dátum prístupu = 16.5.2016 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20160521055516/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_startuje-extraliga-zien-titul |dátum archivácie = 2016-05-21 }}</ref> Šestnástykrát získalo titul družstvo [[VK Slávia EU Bratislava]], ktoré vo finále zvíťazilo nad [[KV MŠK Oktan Kežmarok]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Slávia obhájila titul a zavŕšila skvelú sezónu bez prehry |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_slavia-obhajila-titul-a-zavrsi |dátum vydania = 23.4.2015 |dátum prístupu = 16.5.2015 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20160426104817/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_slavia-obhajila-titul-a-zavrsi |dátum archivácie = 2016-04-26 }}</ref> == Systém súťaže == Po odohraní základnej časti raz doma a vonku sa družstvá v 2. časti súťaže rozdelili na 2 skupiny, o 1.{{--}}5. a 6.{{--}}9. miesto. Družstvá si body zo základnej časti prenášali do nadstavbovej časti, v ktorej odohrali zápasy s každým družstvom raz doma a vonku. Družstvá na 1. až 8. mieste po nadstavbovej časti postúpili do štvrťfinálových zápasov play-off. Štvrťfinále sa hralo na 2 víťazné zápasy; semifinále, finále a o 3. miesto na 3 víťazné zápasy a stretnutia o umiestnenie na 2 hrané zápasy. Zo súťaže nevypadol priamo nikto, družstvo na 9. mieste odohralo prelínaciu baráž s víťazmi regionálnych skupín 1. ligy.<ref name=extraliga/> == Účastníci == {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=180|Družstvo ! width=50|{{tooltip|2013/14|Umiestnenie v sezóne 2014/15}} |- | [[VK Slávia EU Bratislava]] || align=center| 1. |- | [[VTC Pezinok]] || align=center| 3. |- | [[UKF Nitra|Volley project UKF Nitra]] || align=center| 4. |- | [[BVK Bratislava]] || align=center| 5. |- | [[KV MŠK Oktan Kežmarok]] || align=center| 6. |- | [[COP Nitra]] || align=center| 7. |- | [[SVK DDK-LED Senica]] || align=center| 9. |- | [[VK Dobré zo Slovenska Prešov]] || align=center| 10. |- | [[TJ TU Slávia Zvolen]] || align=center| [[Súbor:Green Arrow Up.svg|12px|1. liga]] |} Poznámky: * Družstvo [[VK Spišská Nová Ves]], ktoré skončilo v minulej sezóne na 2. mieste kvôli finančným problém nepodalo prihlášku do tejto sezóny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = REALITA: Spišiačky hrali o titul. Budúca sezóna extraligy bez nich | url = http://www.teraz.sk/sport/volejbal-zeny-extraliga-spisska-nova-ves/142473-clanok.html | dátum vydania = 25.6.2015 | dátum prístupu = 16.5.2015 | vydavateľ = teraz.sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Rozhodnutie VK SNV |url = http://www.spisskanovaves.eu/nocache/system/aktuality/detail/browse/11/article/rozhodnutie-vk-snv/1596/index.html?cHash=a70953cf3193b0f003230a158ed23df1 |dátum vydania = 23.7.2015 |dátum prístupu = 16.5.2015 |vydavateľ = spisskanovaves.eu }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a svoju extraligovú licenciu predalo extraligovú klubu [[SVK DDK-LED Senica]],<ref name=extraliga/> ktorého družstvo neuspelo v prelínace baráži. * Družstvo [[VŠK Paneurópa Bratislava]], ktoré skončilo v minulej sezóne na 8. mieste rovnako nepodalo prihlášku.<ref name=extraliga/> == Bodovanie == * za víťazstvo {{ku|3|0}} a {{ku|3|1}}{{--}}3 body * za víťazstvo {{ku|3|2}}{{--}}2 body * za prehru {{ku|2|3}}{{--}}1 bod * za prehru {{ku|1|3}} a {{ku|0|3}}{{--}}0 bodov == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|Slávia Bratislava |'''47'''||16||16||0|| 49|| 7|| 1 357|| 939|| +418 |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|UKF Nitra |'''38'''||16||13||3|| 43|| 16|| 1 337|| 086|| +251 |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|Kežmarok |'''34'''||16||12||4|| 39|| 20|| 1 326|| 1 176|| +150 |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|BVK Bratislava |'''33'''||16||11||5|| 38|| 17|| 1 244|| 1 066|| +178 |- bgcolor=#CCEECC |5. || align=left|Pezinok |'''24'''||16||7||9|| 28|| 30|| 1 283|| 1 215|| +68 |- bgcolor=#FFE4B5 |6. || align=left|Zvolen |'''18'''||16||6||10|| 22|| 33|| 1 119|| 1 229|| −110 |- bgcolor=#FFE4B5 |7. || align=left|COP Nitra |'''13'''||16||4||12|| 19|| 39|| 1 065|| 1 344|| −279 |- bgcolor=#FFE4B5 |8. || align=left|Senica |'''7'''||16||2||14|| 9|| 43|| 955|| 1 233|| −278 |- bgcolor=#FFE4B5 |9. || align=left|Prešov |'''2'''||16||1||15|| 6|| 47|| 881|| 1 279|| −398 |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}5. miesto {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|Slávia Bratislava |'''69'''||24||24||0|| 72|| 13|| 2 083|| 1 544|| +539 |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|UKF Nitra |'''50'''||24||17||7|| 59|| 32|| 2 027|| 1 774|| +253 |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|Kežmarok |'''45'''||24||16||8|| 55|| 36|| 2 016|| 1 852|| +164 |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|BVK Bratislava |'''47'''||24||15||9|| 54|| 31|| 1 889|| 1 716|| +173 |- bgcolor=#CCEECC |5. || align=left|Pezinok |'''25'''||24||7||17|| 32|| 54|| 1 826|| 1 890|| −64 |} ;Skupina o 6.{{--}}9. miesto {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |6. || align=left|Zvolen |'''33'''||22||11||11|| 37|| 39|| 1 620|| 1 656|| −36 |- bgcolor=#CCEECC |7. || align=left|COP Nitra |'''20'''||22||6||16|| 30|| 53|| 1 606|| 1 903|| −297 |- bgcolor=#CCEECC |8. || align=left|Prešov |'''12'''||22||4||18|| 18|| 58|| 1 380|| 1 770|| −390 |- bgcolor=#CD96CD |9. || align=left|Senica |'''11'''||22||4||18|| 18|| 59|| 1 447|| 1 789|| −342 |} === Play-off === ==== Štvrťfinále ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Slávia Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || Prešov || '''{{tooltip|3 : 0|120 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|113 divákov}} |- | '''UKF Nitra''' || '''{{ku|2|1}}''' || COP Nitra || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|1|3}}, '''{{ku|3|0}}''' |- | '''Kežmarok''' || '''{{ku|2|0}}''' || Zvolen || '''{{tooltip|3 : 0|350 divákov}}''', '''{{ku|3|1}}''' |- | '''BVK Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || Pezinok || '''{{tooltip|3 : 0|111 divákov}}''', {{ku|3|2}} |} ==== Play-off o 5.{{--}}8. miesto ==== <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | Prešov || '''{{tooltip|0 : 2|0 : 6 na sety}}''' || '''Pezinok''' || '''{{tooltip|0 : 3|80 divákov}}''', {{ku|0|3}} |- | COP Nitra || '''{{tooltip|0 : 2|2 : 6 na sety}}''' || '''Zvolen''' || '''{{ku|2|3}}''', {{ku|0|3}} |} ==== Play-off o 7. miesto ==== <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | Prešov || {{tooltip|0 : 2|1 : 6 na sety}} || '''COP Nitra''' || '''{{ku|0|3}}''', {{ku|1|3}} |} ==== Play-off o 5. miesto ==== <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Pezinok''' || {{tooltip|2 : 0|6 : 1 na sety}} || Zvolen || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|1}} |} ==== Semifinále ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Slávia Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || BVK Bratislava || '''{{ku|3|0}}''', {{tooltip|3 : 1|269 divákov}}, '''{{ku|3|1}}''' |- | UKF Nitra || '''{{ku|1|3}}''' || '''Kežmarok''' || '''{{tooltip|3 : 2|150 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|400 divákov}}, '''{{ku|0|3}}''', {{tooltip|0 : 3|500 divákov}} |} ==== Play-off o 3. miesto ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | UKF Nitra || '''{{ku|0|3}}''' || '''BVK Bratislava''' || '''{{ku|2|3}}''', {{ku|0|3}}, '''{{tooltip|0 : 3|150 divákov}}''' |} ==== Finále ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Slávia Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Kežmarok || '''{{tooltip|3 : 0|750 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|600 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|750 divákov}}''' [http://svf-web.azurewebsites.net/MatchStatistics.aspx?mID=1419&ID=19&CID=103&PID=52&type=LegList info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! Por. ! width=180|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VK Slávia EU Bratislava]] || [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[KV MŠK Oktan Kežmarok]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[BVK Bratislava]] |- |align=center| 4. || [[UKF Nitra|Volley project UKF Nitra]] |- |align=center| 5. || [[VTC Pezinok]] |- |align=center| 6. || [[TJ TU Slávia Zvolen]] |- |align=center| 7. || [[COP Nitra]] |- |align=center| 8. || [[VK Dobré zo Slovenska Prešov]] |- |align=center| 9. || [[SVK DDK-LED Senica]] || [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Prelínacia súťaž]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- ! Slovenský pohár 2015/16 |- | [[VK Slávia EU Bratislava]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == Družstvo SVK DDK-LED Senica sa v extralige zachránilo a v sezóne 2015/16 bude spolu s ním hrať aj víťaz 1. ligy Západ – Trnava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Trnava postúpila do extraligy. Za celú sezónu prehrala len raz |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_trnava-postupila-do-extraligy |dátum vydania = 10.4.2016 |dátum prístupu = 16.5.2016 |vydavateľ = SVF }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * 2 turnaje, v Senici a Prešove {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=180|Družstvo ! {{tooltip|2015/16|Umiestnenie v aktuálnej sezóne}} |- | [[SVK DDK-LED Senica]] || align=center| 9. družstvo Extraligy |- | [[HIT UCM Trnava]] || align=center| 1. družstvo 1. ligy Západ |- | [[VMS Senica]] || align=center| 1. družstvo 1. ligy Stred |- | [[ŠK ELBA Prešov]] || align=center| 1. družstvo 1. ligy Východ |} {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="130px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Trnava |'''15'''||6||5||1|| 15|| 5|| 475|| 396|| +79 |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|SVK Senica |'''11'''||6||4||2|| 13|| 9|| 487|| 472|| +15 |- bgcolor=#FFCCCC |3.|| align=left|Prešov |'''6'''||6||2||4|| 9|| 13|| 466|| 501|| −35 |- bgcolor=#FFCCCC |4.|| align=left|VMS Senica |'''4'''||6||1||5|| 6|| 16|| 449|| 508|| −59 |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga mužov 2015/16]] == Zdroje == * [http://svf-web.azurewebsites.net/CompetitionStandings.aspx?ID=19 Extraliga žien 2015/16 na oficiálnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.volleynet.sk/ volleynet.sk] {{Volejbalová extraliga žien}} [[Kategória:Volejbal v 2015]] [[Kategória:Volejbal v 2016]] [[Kategória:Volejbalová extraliga žien]] pyglmn20cuzegomxp7yaxdgjbwbjhj0 0 573883 8226548 8225430 2026-05-31T09:00:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226548 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2015/16 |začiatok = [[26. september]] [[2015]] |koniec = [[11. máj]] [[2016]] |majster = [[VK Bystrina SPU Nitra]] |víťaz_základ = [[VK MIRAD PU Prešov]] |zostup = nikto |počet_mužstiev = 9 |odohraté_zápasy = 104 + 35 |počet_gólov = |najlepší_strelec = {{POL}} [[Łukasz Szarek]] (Nitra, 631 b) |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v sezóne '''2015/16''' bol 24. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú kontroluje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V extralige súťažilo iba 9 družstiev, čo bolo o 1 družstvo menej ako v minulej sezóne.<ref name=extraliga>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Extraliga mužov už bez Humenného, obhajcom Prešov |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_extraliga-muzov-uz-bez-humenne |dátum vydania = 25.9.2015 |dátum prístupu = 17.5.2016 |vydavateľ = SVF |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20160525072542/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_extraliga-muzov-uz-bez-humenne |dátum archivácie = 2016-05-25 }}</ref> Družstvo [[TJ Spartak Myjava (volejbal)|TJ Spartak Myjava]] účinkovalo zároveň aj v [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópskej lige]]. Novým majstrom sa stal [[VK Bystrina SPU Nitra]], ktorý vo finále vyhral nad víťazom nadstavbovej skupiny{{--}}[[VK Mirad PU Prešov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Nitra vyhrala siedmy zápas v Prešove 3:1 a získala historický titul |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_nitra-vyhrala-siedmy-zapas-v-p |dátum vydania = 11.5.2015 |dátum prístupu = 17.5.2016 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20160521142018/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_nitra-vyhrala-siedmy-zapas-v-p |dátum archivácie = 2016-05-21 }}</ref> == Systém súťaže == Po odohraní základnej časti raz doma a vonku sa družstvá v 2. časti súťaže (nadstavbovej) rozdelili na 2 skupiny, o 1.{{--}}5. a 6.{{--}}9. miesto. Družstvá si body zo základnej časti prenášali do nadstavbovej časti, v ktorej odohrali zápasy s každým družstvom raz doma a vonku. Družstvá na 1. až 8. mieste po nadstavbovej časti postúpili do štvrťfinálových zápasov play-off. Štvrťfinálové a semifinálové duely play-off a duel o 3. miesto sa hrali na 3 víťazné zápasy, stretnutia o umiestnenie na 2 hrané zápasy a finálové play-off na 4 víťazné zápasy. Zo súťaže priamo nevypadlo žiadne družstvo; družstvo na 9. mieste odohralo baráž s dvoma účastníkmi 1. ligy.<ref name=extraliga/> == Účastníci == {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=200|Družstvo ! width=50|{{tooltip|2014/15|Umiestnenie v sezóne 2014/15}} |- | [[VK MIRAD PU Prešov]] || align=center| 1. |- | [[VKP Bratislava|VK Spartak VKP Komárno]] || align=center| 2. |- | [[VK Prievidza]] || align=center|3. |- | [[TJ Spartak Myjava (volejbal)|TJ Spartak Myjava]] || align=center| 5. |- | [[VK Slávia Slávia Svidník]] || align=center| 6. |- | [[COP Trenčín]] || align=center| 7. |- | [[VK Bystrina SPU Nitra]] || align=center| 8. |- | [[VK KDS Šport Košice]] || align=center| 9. |- | [[VKM Stará Ľubovňa]] || align=center| 10. |} Pozn: [[VK Chemes Humenné]] sa kvôli dlhodobým nezhodám s vedením mesta neprihlásil do extraligy.<ref name=extraliga/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Humenné sa neprihlási do extraligy volejbalistov, končí aj mládež | url = http://sport.pravda.sk/loptove-hry/clanok/360078-chemes-humenne-sa-neprihlasi-do-extraligy-konci-aj-mladez/ | dátum vydania = 30.6.2015 | dátum prístupu = 17.5.2016 | vydavateľ = sport.pravda.sk }}</ref> Niekoľko hráčov a aj hlavný tréner družstva sa premiestnilo do klubu VK KDS Šport Košice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VK Chemes sa neprihlásil do extraligy: TAKTO už z toho ťažia Košičania... | url = http://humenne.dnes24.sk/vk-chemes-sa-neprihlasil-do-extraligy-takto-uz-z-toho-tazia-kosicania-209884 | dátum vydania = 1.7.2015 | dátum prístupu = 17.5.2016 | vydavateľ = humenne.dnes24.sk }}</ref> == Bodovanie == * za víťazstvo {{ku|3|0}} a {{ku|3|1}}{{--}}3 body * za víťazstvo {{ku|3|2}}{{--}}2 body * za prehru {{ku|2|3}}{{--}}1 bod * za prehru {{ku|1|3}} a {{ku|0|3}}{{--}}0 bodov Pre určenie víťaza a poradia družstiev sa posudzujú nasledovné kritériá: # Počet víťazstiev v súťaži. # Počet bodov zo všetkých stretnutí. # Pomer setov. # Pomer lôpt # Výsledky vzájomných stretnutí dotknutých družstiev podľa krítérií 1 až 4. == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Nitra |'''41'''||16||14||2|| 46|| 18|| 1 475|| 1 253|| +222 |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Prešov |'''39'''||16||13||3|| 42|| 14|| 1 319|| 1 099|| +220 |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Komárno |'''34'''||16||11||5|| 38|| 21|| 1 353|| 1 218|| +135 |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Košice |'''29'''||16||10||6|| 37|| 27|| 1 422|| 1 352|| +70 |- bgcolor=#CCEECC |5.|| align=left|Myjava |'''25'''||16||8||8|| 30|| 26|| 1 268|| 1 249|| +19 |- bgcolor=#FFE4B5 |6.|| align=left|Svidník |'''21'''||16||7||9|| 25|| 32|| 1 235|| 1 274|| −39 |- bgcolor=#FFE4B5 |7.|| align=left|Prievidza |'''19'''||16||6||10|| 28|| 37|| 1 348|| 1 455|| −107 |- bgcolor=#FFE4B5 |8.|| align=left|Stará Ľubovňa |'''5'''||16||2||14|| 12|| 44|| 1 091|| 1 350|| −259 |- bgcolor=#FFE4B5 |9.|| align=left|Trenčín |'''3'''||16||1||15|| 7|| 46|| 1 030|| 1 291|| −261 |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}5. miesto {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Prešov |'''60'''||24||20||4|| 63|| 20|| 1 978|| 1 669|| +309 |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Nitra |'''54'''||24||19||5|| 64|| 34|| 2 207|| 1 969|| +238 |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Košice |'''43'''||24||15||9|| 54|| 40|| 2 080|| 1 983|| +97 |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Komárno |'''39'''||12||12||9|| 48|| 44|| 2 001|| 1 962|| +39 |- bgcolor=#CCEECC |5.|| align=left|Myjava |'''32'''||24||10||14|| 42|| 46|| 1 932|| 1 949|| −17 |} ;Skupina o 6.{{--}}9. miesto {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="140px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |6.|| align=left|Svidník |'''36'''||22||12||10|| 40|| 37|| 1 717|| 1 706|| +11 |- bgcolor=#CCEECC |7.|| align=left|Prievidza |'''27'''||22||9||13|| 38|| 49|| 1 833|| 1 943|| −110 |- bgcolor=#CCEECC |8.|| align=left|Trenčín |'''15'''||22||5||17|| 20|| 54|| 1 497|| 1 760|| −263 |- bgcolor=#FFBBFF |9.|| align=left|Stará Ľubovňa |'''6'''||22||2||20|| 17|| 62|| 1 590|| 1 894|| −304 |} === Play-off === ==== Štvrťfinále ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Prešov''' || '''{{ku|2|0}}''' || Trenčín || '''{{tooltip|3 : 0|220 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|60 divákov}} |- | '''Nitra''' || '''{{ku|2|0}}''' || Prievidza || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|0}} |- | '''Košice''' || '''{{ku|2|1}}''' || Svidník || '''{{tooltip|3 : 1|369 divákov}}''', {{tooltip|2 : 3|389 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|364 divákov}}''' |- | '''Komárno''' || '''{{ku|2|1}}''' || Myjava || '''{{ku|3|0}}''', {{tooltip|2 : 3|280 divákov}}, '''{{ku|3|1}}''' |} ==== Play-off o 5.{{--}}8. miesto ==== <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | Trenčín || '''{{tooltip|0 : 2|0 : 6 na sety}}''' || '''Myjava''' || '''{{tooltip|0 : 3|30 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|120 divákov}} |- | '''Prievidza''' || '''{{tooltip|1 : 1|5 : 4 na sety}}''' || Svidník || '''{{ku|2|3}}''', {{tooltip|3 : 1|301 divákov}} |} ==== Play-off o 7. miesto ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | Trenčín || '''{{ku|1|2}}''' || '''Svidník''' || '''{{tooltip|3 : 0|20 divákov}}''', {{ku|1|3}}, {{ku|1|3}} |} ==== Play-off o 5. miesto ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | Prievidza || '''{{ku|0|2}}''' || '''Myjava''' || '''{{ku|0|3}}''', {{tooltip|1 : 3|80 divákov}} |} ==== Semifinále ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Prešov''' || '''{{ku|3|0}}''' || Komárno || '''{{tooltip|3 : 1|350 divákov}}''', {{ku|3|2}}, '''{{tooltip|3 : 0|300 divákov}}''' |- | '''Nitra''' || '''{{ku|3|0}}''' || Košice || '''{{ku|3|1}}''', {{tooltip|3 : 1|259 divákov}}, '''{{ku|3|1}}''' |} ==== Play-off o 3. miesto ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Košice''' || {{ku|3|0}} || Komárno || '''{{tooltip|3 : 1|299 divákov}}''', {{ku|3|2}}, '''{{tooltip|3 : 1|333 divákov}}''' |} ==== Finále ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | Prešov || {{ku|3|4}} || '''Nitra''' || '''{{tooltip|3 : 1|600 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 2|600 divákov}}''', {{ku|0|3}}, {{ku|0|3}}, '''{{tooltip|0 : 3|800 divákov}}''', {{ku|3|2}}, '''{{tooltip|1 : 3|1 000 divákov}}''' [http://svf-web.azurewebsites.net/MatchStatistics.aspx?mID=1433&ID=21&CID=114&PID=58&type=LegList info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=20|Por. ! width=180|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VK Bystrina SPU Nitra]] || [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[VK MIRAD PU Prešov]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VK KDS Šport Košice]] |- |align=center| 4. || [[VKP Bratislava|VK Spartak VKP Komárno]] |- |align=center| 5. || [[TJ Spartak Myjava (volejbal)|TJ Spartak Myjava]] |- |align=center| 6. || [[VK Prievidza]] |- |align=center| 7. || [[VK Slávia Slávia Svidník]] |- |align=center| 8. || [[COP Trenčín]] |- |align=center| 9. || [[VKM Stará Ľubovňa]] || [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Prelínacia súťaž]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- ! Slovenský pohár 2015/16 |- | [[VK MIRAD PU Prešov]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == Stará Ľubovňa sa zachránila v extralige a spolu s ňou bude hrať v sezóne [[Volejbalová extraliga mužov 2016/17|2016/17]] aj Zvolen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Zvolen postúpil do extraligy, Stará Ľubovňa sa zachránila |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_zvolen-postupil-do-extraligy |dátum vydania = 16.4.2016 |dátum prístupu = 17.5.2016 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20160521055606/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_zvolen-postupil-do-extraligy |dátum archivácie = 2016-05-21 }}</ref> * 2 turnaje, v Starej Ľubovni a vo Zvolene, 10. až 16. apríl 2016 {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=180|Družstvo ! {{tooltip|2014/15|Umiestnenie v aktuálnej sezóne}} |- | [[VKM Stará Ľubovňa]] || align=center| 9. družstvo Extraligy |- | [[MVK Lokomotíva Zvolen]] || align=center| 1. družstvo 1. ligy |- | [[VKP Bratislava]] || align=center| 3. družstvo 1. ligy |} {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px" rowspan="2"|Por !width="130px" rowspan="2"|Štát !width="35px" rowspan="2"|Body ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty !width="45px" rowspan="2"|+/− lopty |-bgcolor=#AAAAFF !width="17px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="23px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="40px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Zvolen |'''9'''||4||3||1|| 11|| 5|| 365|| 335|| +30 |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Stará Ľubovňa |'''7'''||4||2||2|| 8|| 6|| 316|| 281|| +35 |- bgcolor=#FFCCCC |3.|| align=left|Bratislava |'''2'''||4||1||3|| 3|| 11|| 267|| 332|| −65 |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2015/16]] == Zdroje == * [http://svf-web.azurewebsites.net/CompetitionMatches.aspx?ID=21 Sezóna mužov 2015/16 na oficiálnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160520123835/http://svf-web.azurewebsites.net/CompetitionMatches.aspx?ID=21 |date=2016-05-20 }} * [http://www.volleynet.sk/ volleynet.sk] {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbal v 2015]] [[Kategória:Volejbal v 2016]] [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] 1kpdjuz35t2ynj6jux98hx2gzpn0j8a 0 575919 8226395 8221194 2026-05-30T20:16:42Z Michal Langr 186496 /* 8. séria (2021) */ 8226395 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Dobre vedieť! | en = Good to know! | typ = zábavno-vedomostná súťaž | moderátori = [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | porota = | rozprávač = | hudba = [[Saint Motel]] – „My Type“ | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{Minivlajka|Nemecko|w}}) | počet sérií = 11 | počet epizód = 221 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonní producenti = Barbora Vallová | produkcia = Rado Štefanov | obsadenie = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca 50 min. | vysielanie = [[17. máj]] [[2016]]{{--}}[[11. máj]] [[2022]]<br>[[4. september]] [[2025]]{{--}} súčasnosť | tv = [[TV Markíza]]<br>[[TV JOJ]] | predošlé = | súvisiace = | imdb id = | csfd id = http://www.csfd.cz/film/436106-dobre-vediet/ }} '''''Dobre vedieť''''' je [[slovensko|slovenská]] súťažno-zábavná šou na základe nemeckého formátu ''Wer Weiss Denn Sowas?''. Relácia mala premiéru na [[TV Markíza]] v utorok [[17. máj]]a [[2016]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dobre vedieť {{!}} Televízia Markíza | url = https://dobrevediet.markiza.sk/ | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TV-archív | url = https://www.tv-archiv.sk/dobre-vediet | vydavateľ = tv-archiv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> a bola na tejto stanici vysielaná do [[11. máj]]a [[2022]]. Od septembra 2025 vysiela Dobre vedieť [[TV JOJ|TV JOJ,]] pričom v názve už nefiguruje !. Po novom sa relácia volá Dobre vedieť. Aktuálnymi kapitánmi sú: herečka a komička Zuzka Kubovčíková Šebová a herec Juraj Loj. Šou moderuje Rastislav Sokol. == Pravidlá == V šou proti sebe súťažia dva tímy na čele s dvomi stálymi kapitánmi. V hľadisku sedí sto divákov, ktorí sa pred začiatkom súťaže posadia za jedného z kapitánov, veriac vo výhru jeho tímu. Kapitánov v každom kole dopĺňa jeden celebritný hosť. Oba tímy majú na výber z 12 tém, pod ktorými sa skrývajú otázky z rôznych oblastí života. Ku každej otázke sú poskytnuté tri možnosti, z nich je práve len jedna správna. Po označení odpovede nasleduje krátky video-dôkaz v animovanej alebo hranej forme, prípadne sa dôkaz predvedie priamo v štúdiu. Za správnu odpoveď získa tím 300€, v prípade nesprávnej odpovede nič nestratí ani nezíska. Ak súťažná dvojica nevie odpovedať, môže práve raz použiť žolíka – z divákov v hľadisku vyberú dobrovoľníka, ktorý verí, že pozná odpoveď na otázku. Táto odpoveď je však záväzná, označí sa možnosť, ktorú vybral žolík. Po vyčerpaní 12 tém nasleduje finálová otázka. Tímy sa dozvedia tematický okruh a na základe vlastného uváženia musia staviť časť nahratej sumy (minimálne 1€, maximálne celú nahratú sumu). Na finálovú otázku musia zodpovedať v určenom časovom limite. V prípade správnej odpovede sa tímu pripočíta stavená suma, ak tím odpovie zle, stavená čiastka sa odráta. Vyhráva tím, ktorý má po finálovej otázke na konte vyššiu sumu – tá sa potom spravodlivo rozdelí medzi divákov, ktorí tím na začiatku podporili. == Účinkujúci == {| class="wikitable" |+ !Účinkujúci !Účinkuje ako !1. séria !2. séria !3. séria !4. séria !5. séria !6. séria !7. séria !8. séria !9. séria !10. séria !11. séria |- |[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] |moderátor | colspan="11" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Juraj Kemka]] |kapitán tímu | colspan="9" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Róbert Jakab]] |kapitán tímu | colspan="5" style="text-align:center;background:#d0f0c0"| | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Vladimír Kobielsky]] |kapitán tímu | colspan="5" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="4" style="text-align:center;background:#d0f0c0"| | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] |kapitánka tímu | colspan="8" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="3" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Juraj Loj]] |kapitán tímu | colspan="9" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Samuel Trnka]] |vedátor Karol | colspan="11" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |} Pravidelnými účinkujúcimi v krátkych video-dôkazoch sú: {{Stĺpce|4| * Marián Andrisek * [[Vít Bednárik]] * [[Mária Breinerová]] * [[Sláva Daubnerová]] * [[Lukáš Frlajs]] * Michaela Halcinová * Natália Kajzerová * Vladimír Kittler * Martin Kollár * [[Branislav Mosný]] * Anna Nováková * Jozef Pantlikáš * Lukáš Pelč * Vlado Zboroň }} == Série == {|class="wikitable" style="width:60%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet častí ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" |Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#45B1E8; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2016)|1]]''' | 20 | 17. máj 2016 | 23. august 2016 | rowspan="11" |[[TV Markíza]] |- | style="background:#C0C0C0; width:1%;" | | '''[[#Špeciál - 20 rokov Markízy (2016)|Špeciál]]''' | 1 | colspan="2" | 31. august 2016 |- | style="background:#800080; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2016)|2]]''' | 34 | 6. september 2016 | 20. december 2016 |- | style="background:#FF0000; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2017)|3]]''' | 30 | 3. január 2017 | 29. jún 2017 |- | style="background:#3CB371; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2018)|4]]''' | 32 | 9. január 2018 | 21. jún 2018 |- | style="background:#4169E1; width:1%;" | | '''[[#5. séria (2018)|5]]''' | 9 | 5. september 2018 | 14. november 2018 |- | style="background:#D2691E; width:1%;" | | '''[[#6. séria (2018-2019)|6]]''' | 41 | 21. november 2018 | 20. jún 2019 |- | style="background:#FF1493; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2020)|7]]''' | 10 | 10. január 2020 | 13. marec 2020 |- | style="background:#006400; width:1%;" | | '''[[#8. séria (2021)|8]]''' | 13 | 2. marec 2021 | 25. máj 2021 |- | rowspan="2" style="background:#AC58DF; width:1%;" | | '''[[#9. séria (2022)|9]]''' | 12 | 16. február 2022 | 11. máj 2022 |- |[[Dobre vedieť!#9. séria (2022) – Špeciály|'''Špeciály''']] |2 |16. marec 2022 |23. marec 2022 |- | rowspan="2" style="background:#E2B700; width:1%;" | | '''[[#10. séria (2025)|10]]''' |16 |4. september 2025 |18. december 2025 | rowspan="3" |[[TV JOJ]] |- |[[Dobre vedieť!#Silvestrovský špeciál (2025)|'''Špeciál''']] |1 | colspan="2" |31. december 2025 |- | rowspan="2" style="background:#000070; width:1%;" | | '''[[#11. séria (2026)|11]]''' |? |29. január 2026 |? |} == Časti == === 1. séria (2016) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''12''':7) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #45B1E8; color: #000; width:5%;"|<small>No.</small> ! style="background: #45B1E8; color: #000; width:5%;"|# ! style="background: #45B1E8; color: #000; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #45B1E8; color: #000; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #45B1E8; color: #000; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #45B1E8; color: #000; width:25%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Vera Wisterová]] | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 17. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 19. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Kveta Horváthová]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Herman]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 24. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Vačková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 26. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Thomas Puskailer|Thomas Puskailler]] | style="text-align: center;"| [[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 31. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Peter Sklár]] | style="text-align: center;"| [[Roman Pomajbo]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 2. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Jakub Rybárik]] | style="text-align: center;"| [[Csongor Kassai]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 7. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Danica Jurčová]] | style="text-align: center;"| [[Viktor Horján]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 9. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Zora Czoborová]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Hajdu]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 14. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Svätopluk Malachovský]] | style="text-align: center;"| [[Michaela Čobejová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| '''11''' | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Latinák]] | style="text-align: center;"| [[Oľga Belešová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 21. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Twiins|Daniela Nízlová]] | style="text-align: center;"| [[Twiins|Veronika Nízlová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 23. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Roman Juraško]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Krajčírová|Barbora Rakovská]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 28. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| '''14''' | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Matej Landl]] | style="text-align: center;"| [[Anna Šišková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 13. júl 2016 |- | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: center;"| [[Táňa Radeva]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 19. júl 2016 |- | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Šedivý|Tomáš „Lasky“ Šedivý]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 26. júl 2016 |- | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[GoGo|Daniel „Gogo“ Štrauch]] | style="text-align: center;"| [[Adriana Poláková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 2. august 2016 |- | style="text-align: center;"| '''18''' | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Helena Krajčiová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Karnasová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 9. august 2016 |- | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Dagmar Dianová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. august 2016 |- | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Rakby]] | style="text-align: center;"| [[Martin Madej]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 23. august 2016 |} === Špeciál – 20 rokov Markízy (2016) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Víťaz ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|21 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Marián Miezga]] | style="text-align:center"|[[Lukáš Latinák]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align:center" |31. august 2016 |} === 2. séria (2016) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''18''':14) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #800080; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #800080; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #800080; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #800080; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 22 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Kristína Farkašová]] | style="text-align: center;"| [[Karin Haydu]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 6. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 23 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Porubjaková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Šmahel]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 7. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 24 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Hurajová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 9. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 25 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Marián Mitaš]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Svarinská]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 13. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 26 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 15. september 2016 |- | style="text-align: center;"| '''27''' | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Viliam Csontos]] | style="text-align: center;"| [[Kamil Mikulčík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 28 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Miňo Kereš]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Švidraňová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 20. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 29 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Jozef Kuriľák]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Vavrinčíková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 22. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 30 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Jana Hospodárová|Janka Hospodárová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Varinský]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 23. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 31 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Tina (speváčka)|Tina]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 27. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 32 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Peter Hochschorner]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hochschorner]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 29. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 33 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Pavol Topoľský]] | style="text-align: center;"| [[René Štúr]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 4. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 34 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Števo Eisele]] | style="text-align: center;"| [[Miriam Kalisová]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 6. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 35 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Peter Brajerčík]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Martinovič]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 11. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 36 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] | style="text-align: center;"| [[Emma Drobná]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 13. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 37 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Elena Podzámska]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Loj]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 18. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 38 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Matej Tóth]] | style="text-align: center;"| [[Daniel Očenáš]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 20. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 39 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Michal Kovačič]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 25. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 40 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Danica Kleinová]] | style="text-align: center;"| [[Viktor Vincze]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 27. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 41 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 2. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 42 | style="text-align: center;"| 21 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] | style="text-align: center;"| [[Richard Lintner]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 3. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 43 | style="text-align: center;"| 22 | style="text-align: center;"| [[Ján Tribula]] | style="text-align: center;"| [[Erika Judínyová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 8. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 44 | style="text-align: center;"| 23 | style="text-align: center;"| [[Natália Puklušová]] | style="text-align: center;"| [[Roman Luknár]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 10. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 45 | style="text-align: center;"| 24 | style="text-align: center;"| [[Branislav Bystriansky]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Kobielsky]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 15. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 46 | style="text-align: center;"| 25 | style="text-align: center;"| [[Mirka Almásy]] | style="text-align: center;"| [[Daro Richter]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 17. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 47 | style="text-align: center;"| 26 | style="text-align: center;"| [[Patrik Vyskočil]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Partlová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 22. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 48 | style="text-align: center;"| 27 | style="text-align: center;"| [[Laci Strike]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav Žilka]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 24. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 49 | style="text-align: center;"| 28 | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| [[Natália Hatalová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 29. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 50 | style="text-align: center;"| 29 | style="text-align: center;"| [[Bibiana Ondrejková]] | style="text-align: center;"| [[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 1. december 2016 |- | style="text-align: center;"| 51 | style="text-align: center;"| 30 | style="text-align: center;"| [[Patrik Švajda]] | style="text-align: center;"| [[Zlatica Švajdová-Puškárová]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 6. december 2016 |- | style="text-align: center;"| 52 | style="text-align: center;"| 31 | style="text-align: center;"| [[Gizela Oňová]] | style="text-align: center;"| [[Marek Majeský]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 8. december 2016 |- | style="text-align: center;"| 53 | style="text-align: center;"| 32 | style="text-align: center;"| [[Richard Stanke]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 13. december 2016 |- | style="text-align: center;" | 54 | style="text-align: center;" | 33 | style="text-align: center;" | [[Bruno Ciberej]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 15. december 2016 |- | style="text-align: center;" |55 | style="text-align: center;" |34 | style="text-align: center;" |[[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;" |[[Ján Ďurovčík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |20. december 2016 |} === 3. séria (2017) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''17''':11) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 20%;"| Víťaz ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" |56 | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |[[Ivana Kuxová]] | style="text-align: center;" |[[Pavol Plevčík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |3. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 57 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | [[Eva Máziková]] | style="text-align: center;" | [[Otto Weiter]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 5. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 58 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | [[Ivana Kubáčková]] | style="text-align: center;" | [[Katarína Šafaříková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 12. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 59 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | [[Michal Sabo]] | style="text-align: center;" | [[Monika Zázrivcová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 19. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 60 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;" | [[Eva Pavlíková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 26. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 61 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | [[Celeste Buckingham]] | style="text-align: center;" | [[Marek Fašiang]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | rowspan="2" style="text-align: center;" | 2. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 62 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | [[Rebeka Poláková]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Konečná]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' |- | style="text-align: center;" | 63 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | [[František Kovár]] | style="text-align: center;" | [[Martin Mňahončík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | rowspan="2" style="text-align: center;" | 9. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 64 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | [[Lucia Siposová]] | style="text-align: center;" | [[Ján Dobrík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' |- | style="text-align: center;" | 65 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | [[Hana Lasicová]] | style="text-align: center;" | [[Thomas Puskailer|Thomas Puskailler]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 66 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | [[Igor Kmeťo st.]] | style="text-align: center;" | [[Katarína Hasprová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 23. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 67 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | [[Oľga Belešová]] | style="text-align: center;" | [[Milo Kráľ]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 2. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 68 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | [[Lucia Hrušková|Lucia „LucyPug“ Hrušková]] | style="text-align: center;" | [[GoGo|Daniel „Gogo“ Štrauch]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 9. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 69 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | [[Dominika Kavaschová]] | style="text-align: center;" | [[Branislav Deák]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 70 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | [[Matej Sajfa Cifra|Matej „Sajfa“ Cifra]] | style="text-align: center;" | [[Veronika Ostrihoňová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 23. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 71 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | [[Júlia Horváthová]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Hrčka]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 30. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 72 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | [[Martina Kohlová]] | style="text-align: center;" | [[Danka Barteková]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 6. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 73 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | [[Anikó Vargová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 13. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 74 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | [[Slávo Jurko]] | style="text-align: center;" | [[Ivan Bindas|Ivan „Binďo“ Bindas]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 20. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 75 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | [[Peter Cmorík]] | style="text-align: center;" | [[Lukáš Adamec]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 27. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 76 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | [[Dana Košická]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Frenglová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 4. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 77 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | [[Matúš Kvietik]] | style="text-align: center;" | [[Monika Šagátová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 11. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 78 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | [[Sáva Popovič]] | style="text-align: center;" | [[Sisa Sklovská]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 18. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 79 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | [[Katarína Brychtová]] | style="text-align: center;" | [[Lenka Barilíková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 25. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 80 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | [[Martin Sivák]] | style="text-align: center;" | [[Ľubomír Višňovský]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 1. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 81 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | [[Iveta Malachovská]] | style="text-align: center;" | [[Martin Malachovský]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 8. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 82 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | [[Boris Farkaš]] | style="text-align: center;" | [[Kristína Farkašová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 13. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 83 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | [[Ondrej Kovaľ]] | style="text-align: center;" | [[Peter Nádasdi]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 15. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 84 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | [[Andrea Verešová]] | style="text-align: center;" | [[Milan Bahúl]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 20. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 85 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;" | [[Alena Pajtinková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 29. jún 2017 |} === 4. séria (2018) === '''Víťaz série:''' Robo (7:'''25''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 86 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Vladimír Kobielsky]] | style="text-align: center;"| [[Petr Vágner]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 9. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 87 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Miro Jaroš]] | style="text-align: center;"| [[Evelyn]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 11. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 88 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;"| [[Alexander Bárta]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 16. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 89 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Cibulková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 18. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 90 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Eva Sakálová|Eva Sakalová]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Petraník]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 23. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 91 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Martin Valihora]] | style="text-align: center;"| [[Oskar Rózsa]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 25. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 92 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Zápala]] | style="text-align: center;"| [[Julo Viršík]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 30. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 93 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Dohňanský|Tomáš „Yxo“ Dohňanský]] | style="text-align: center;"| [[Peter Hrivňák|Peter „Kuko“ Hrivňák]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 1. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 94 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Andrea Šprochová]] | style="text-align: center;"| [[Jana Hubinská]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 6. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 95 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Škrabáková]] | style="text-align: center;"| [[Andy Timková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 8. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 96 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Braňo Kostka]] | style="text-align: center;"| [[Svetlana Rymarenko]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 13. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 97 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Veronika Paulovičová]] | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Paulovič|Ľubo Paulovič]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 15. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 98 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Marcel Ochránek]] | style="text-align: center;"| [[Martin Petro]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 20. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 99 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Robo Opatovský]] | style="text-align: center;"| [[Peter Lipa]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 22. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 100 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Darina Abrahámová]] | style="text-align: center;"| [[Marek Gudiak]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 27. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 101 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Vera Wisterová]] | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 1. marec 2018 |- | style="text-align: center;"| 102 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Vladimír Černý (herec)|Vlado Černý]] | style="text-align: center;"| [[Miro Noga]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 6. marec 2018 |- | style="text-align: center;"| 103 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Expl0ited]] | style="text-align: center;"| [[Moma Horňáková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 8. marec 2018 |- | style="text-align: center;"| 104 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Andrea Sabová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Oszlík]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 13. marec 2018 |- | style="text-align: center;"|105 | style="text-align: center;"|20 | style="text-align: center;"|[[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"|[[Jakub Rybárik]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" |15. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 106 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | [[Zuzana Javorková]] | style="text-align: center;" | [[Tomáš Bezdeda]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 20. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 107 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | [[Juraj Rašla]] | style="text-align: center;" | [[Lucia Hlaváčková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 22. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 108 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | [[Jana Lieskovská]] | style="text-align: center;" | [[Lukáš Dóza]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 27. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 109 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | [[Pavol Sedlačko]] | style="text-align: center;" | [[Gabriela Marcinková|Gabika Marcinková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 29. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 110 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | [[Patrik Herman]] | style="text-align: center;" | [[Jana Hospodárová|Janka Hospodárová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 5. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 111 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | [[Jozef Metelka]] | style="text-align: center;" | [[Vica Kerekes]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 12. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 112 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | [[Kamil Konkoľ]] | style="text-align: center;" | [[Števo Eisele]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 19. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 113 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | [[Milena Minichová]] | style="text-align: center;" | [[Ján Jackuliak]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 26. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 114 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | [[Erika Judínyová]] | style="text-align: center;" | [[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 24. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 115 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | [[Lukáš Latinák]] | style="text-align: center;" | [[Martin Dejdar]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 31. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 116 | style="text-align: center;" | 31 | style="text-align: center;" | [[Evelyn]] | style="text-align: center;" | [[Jasmina Alagič|Jasmina Alagić]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 7. jún 2018 |- | style="text-align: center;" | 117 | style="text-align: center;" | 32 | style="text-align: center;" | [[Zuzana Plačková]] | style="text-align: center;" | [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 14. jún 2018 |} === 5. séria (2018) === '''Víťaz série:''' Robo (3:'''5''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 118 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| [[Viktória Ráková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 5. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 119 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Emma Drobná]] | style="text-align: center;"| [[Michael Szatmáry]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 12. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 120 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Juríček]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Kövešová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 19. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 121 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Monika Hilmerová]] | style="text-align: center;"| [[Jaro Bekr]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 26. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 122 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Branislav Deák]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 3. október 2018 |- | style="text-align: center;"| 123 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Dzuríková]] | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda ml.]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 10. október 2018 |- | style="text-align: center;"| 124 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Noel Czuczor]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 24. október 2018 |- | style="text-align: center;"| 125 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Ferenčáková]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Palonder]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 31. október 2018 |- | style="text-align: center;" |126 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Barbara Heribanová]] | style="text-align: center;" | [[Helena Krajčiová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" |14. november 2018 |} === 6. séria (2018 – 2019) === '''Víťaz série:''' Vlado (19:'''21''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 127 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Vačková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 21. november 2018 |- | style="text-align: center;"| 128 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Dianová]] | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 8. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 129 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Zora Czoborová]] | style="text-align: center;"| [[Jožo Pročko]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 15. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 130 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Matej Sajfa Cifra|Matej „Sajfa“ Cifra]] | style="text-align: center;"| [[Gizela Oňová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 22. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 131 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Evelyn]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 29. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 132 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Karin Haydu]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 5. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 133 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align: center;"| [[Celeste Buckingham]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 12. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 134 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | style="text-align: center;"| [[Marek Fašiang]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 19. február 2019 |- | style="text-align: center;"|135 | style="text-align: center;"|9 | style="text-align: center;" |[[Dárius Koči]] | style="text-align: center;"|[[Jana Kovalčíková]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" |26. február 2019 |- | style="text-align: center;" | 136 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | [[Eva Pavlíková]] | style="text-align: center;" | [[Matej Landl]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 28. február 2019 |- | style="text-align: center;" | 137 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | [[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;" | [[Soňa Norisová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 5. marec 2019 |- | style="text-align: center;" |138 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Marek Majeský]] | style="text-align: center;" |[[Martin Mňahončík]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" |7. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 139 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | [[Anikó Vargová]] | style="text-align: center;" | [[Vladimír Hajdu]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 12. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 140 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | [[Milo Kráľ]] | style="text-align: center;" | [[Branislav Bystriansky]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 14. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 141 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | [[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;" | [[Alena Pajtinková]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 19. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 142 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | [[Silvia Šuvadová]] | style="text-align: center;" | [[Oľga Belešová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 21. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 143 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | [[Tomáš Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Fialová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 28. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 144 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | [[Michal Kubovčík]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 2. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 145 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | [[Miko Hladký]] | style="text-align: center;" | [[Martin Madej]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 4. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 146 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | [[Dávid Hartl]] | style="text-align: center;" | [[Eva Máziková]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 9. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 147 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | [[René Štúr]] | style="text-align: center;" | [[Peter Sklár]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 11. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 148 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | [[Kali]] | style="text-align: center;" | [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 16. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 149 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | [[Michaela Čobejová]] | style="text-align: center;" | [[Roman Pomajbo]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 18. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 150 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | [[Nela Pocisková]] | style="text-align: center;" | [[Martin Harich]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 23. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 151 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | [[Peter Novák]] | style="text-align: center;" | [[Sisa Sklovská]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 25. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 152 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | [[Peter Brajerčík]] | style="text-align: center;" | [[Ivana Kuxová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 30. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 153 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | [[Jakub Rybárik]] | style="text-align: center;" | [[Katarína Balážiová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 2. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 154 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] | style="text-align: center;" | [[Laci Strike]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 7. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 155 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | [[Mirka Partlová]] | style="text-align: center;" | [[Svätopluk Malachovský]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 9. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 156 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | [[Juraj Čurný]] | style="text-align: center;" | [[Lucia Mokráňová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 14. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 157 | style="text-align: center;" | 31 | style="text-align: center;" | [[Twiins|Veronika Nízlová]] | style="text-align: center;" | [[Twiins|Daniela Nízlová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 16. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 158 | style="text-align: center;" | 32 | style="text-align: center;" | [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;" | [[Gabriela Dzuríková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 21. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 159 | style="text-align: center;" | 33 | style="text-align: center;" | [[Marcel Ochránek]] | style="text-align: center;" | [[Sima Martausová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 23. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 160 | style="text-align: center;" | 34 | style="text-align: center;" | [[Boris Valábik]] | style="text-align: center;" | [[Marianna Ďurianová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 28. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 161 | style="text-align: center;" | 35 | style="text-align: center;" | [[Zuzana Porubjaková]] | style="text-align: center;" | [[Jevgenij Libezňuk|Jevgenij Libežňuk]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 30. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 162 | style="text-align: center;" | 36 | style="text-align: center;" | [[Laura Gavaldová]] a [[Maroš Baňas]] | style="text-align: center;" | [[Tobias Král]] a [[Izabela Gavorníková]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 4. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 163 | style="text-align: center;" | 37 | style="text-align: center;" | [[Miloš Bubán]] | style="text-align: center;" | [[Viktor Vincze]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 6. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 164 | style="text-align: center;" | 38 | style="text-align: center;" | [[Martin Šmahel]] | style="text-align: center;" | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 11. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 165 | style="text-align: center;" | 39 | style="text-align: center;" | [[Marián Miezga]] | style="text-align: center;" | [[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 13. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 166 | style="text-align: center;" | 40 | style="text-align: center;" | [[Juraj Loj]] | style="text-align: center;" | [[Kristína Turjanová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 18. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 167 | style="text-align: center;" | 41 | style="text-align: center;" | [[Matej Zrebný]] | style="text-align: center;" | [[Lukáš Frlajs]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 20. jún 2019 |} === 7. séria (2020) === '''Víťaz série:''' Vlado (4:'''5''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 168 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Marcel Merčiak]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 10. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 169 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Hartl]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 17. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 170 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Katarína Balážiová]] | style="text-align: center;"| [[Alexandra Gachulincová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 24. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 171 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Fero Joke]] | style="text-align: center;"| [[Evelyn]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 31. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 172 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Jakub Ťapák|Jakub „Zitron“ Ťapák]] | style="text-align: center;"| [[Martin Šmahel]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 7. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 173 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Boris Valábik]] | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 14. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 174 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Alena Pajtinková]] | style="text-align: center;"| [[Marcel Forgáč]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 21. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 175 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Oliver Oswald]] | style="text-align: center;"| [[Karin Qayumová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 28. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 176 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;"| [[Michal Konrád]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 6. marec 2020 |- | style="text-align: center;" |177 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;"|[[Martin Madej]] | style="text-align: center;"|[[Monika Hilmerová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" |13. marec 2020 |} === 8. séria (2021) === '''Víťaz série:''' Vlado (5:'''7''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #006400; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #006400; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #006400; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #006400; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 178 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Branislav Deák]] | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 2. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 179 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]] | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 9. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 180 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ján Dobrík]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Kavaschová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 181 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Jasmina Alagič]] | style="text-align: center;"| [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 23. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 182 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Anna Jakab Rakovská]] | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 30. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 183 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align: center;"| [[Dárius Koči]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 6. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 184 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;"| [[Silvia Kucharenko]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 13. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 185 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Marián Mitaš]] | style="text-align: center;"| [[Noel Czuczor]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 20. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 186 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Vec (raper)|Branislav „Vec“ Kováč]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Porubjaková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 27. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 187 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Igor Kmeťo st.|Igor Kmeťo st]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Partlová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 4. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 188 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Višňovský]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 11. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 189 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Vica Kerekes]] | style="text-align: center;"| [[Peter Marcin]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 18. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 190 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] | style="text-align: center;"| [[Jana Kovalčíková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 25. máj 2021 |} === 9. séria (2022) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''8''':4) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 191 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurovčík]] | style="text-align: center;"| [[Gabriela Dzuríková]] | style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 192 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;"| [[Kamila Magálová]] | style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 23. február 2022 |- | style="text-align: center;" | 193 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | [[Petra Polnišová]] | style="text-align: center;" | [[PPPeter|Peter Popluhár]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 9. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 194 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;" | [[Lucia Javorčeková]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 30. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 195 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | [[Marianna Ďurianová]] | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 6. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |196 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |[[Peter Varinský]] | style="text-align: center;" |[[Barbora Švidraňová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |13. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |197 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |[[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;" |[[Táňa Radeva]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |20. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |198 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |[[Ján Lehotský]] | style="text-align: center;" |[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |25. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |199 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Danica Jurčová]] | style="text-align: center;" |[[Csongor Kassai]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |27. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |200 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |[[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;" |[[František Mikloško (modný návrhár)|Fero Mikloško]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |2. máj 2022 |- | style="text-align: center;" |201 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" |[[Martina Schindlerová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" |4. máj 2022 |- | style="text-align: center;" |202 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Lucia Sládečková|Lucia „Lucid“ Sládečková]] | style="text-align: center;" |[[Ego (raper)|Ego]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |11. máj 2022 |} === 9. séria (2022) – Špeciály === V 9. sérii boli odvysielané 2 špeciálne diely Dobre vedieť! kedy vždy jedného zo stálych kapitánov nahradila [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] ako hosťujúca kapitánka {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |# ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 30%" |Tím Juraja Kemku ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 27%;" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 203 | style="text-align: center;" | — | style="text-align: center;" | [[Zuzana Kanócz]] | style="text-align: center;" | [[Števo Eisele]] | style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. marec 2022 |} {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |# ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 30%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 27%;" |Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 204 | style="text-align: center;" | — | style="text-align: center;" | [[Bekim Aziri]] | style="text-align: center;" | [[Kali]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 23. marec 2022 |} === 10. séria (2025) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''9''':4) {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |# ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 27%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 25%;" |Tím Juraja Loja ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 15%;" |Víťaz ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 12%;" |Výhra pre divákov ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 205 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" |[[Juraj Kemka]] | style="text-align: center;" |[[Róbert Jakab|Robért Jakab]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''3.500 €''' | style="text-align: center;" | 4. september 2025 |- | style="text-align: center;" |206 | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |[[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;" |[[Adela Vinczeová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''500 €''' | style="text-align: center;" | 11. september 2025 |- | style="text-align: center;" |207 | style="text-align: center;" |3 | style="text-align: center;" |[[Zuzana Kanócz]] | style="text-align: center;" |[[Michal Kubovčík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.021 €''' | style="text-align: center;" | 18. september 2025 |- | style="text-align: center;" |208 | style="text-align: center;" |4 | style="text-align: center;" |[[Fero Joke]] | style="text-align: center;" |[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''3.000 €''' | style="text-align: center;" | 25. september 2025 |- | style="text-align: center;" |209 | style="text-align: center;" |5 | style="text-align: center;" |[[Barbora Švidraňová]] | style="text-align: center;" |[[Martina Zábranská]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''1.001 €''' | style="text-align: center;" | 2. október 2025 |- | style="text-align: center;" |210 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |[[Evelyn]] | style="text-align: center;" |[[Marián Miezga]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" |'''0 €''' | style="text-align: center;" | 9. október 2025 |- | style="text-align: center;" |211 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |[[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;" |[[Nela Pocisková]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" |'''0 €''' | style="text-align: center;" | 16. október 2025 |- | style="text-align: center;" |212 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |[[Andy Kraus]] | style="text-align: center;" |[[Viktória Petrášová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''1.001 €''' | style="text-align: center;" | 23. október 2025 |- | style="text-align: center;" |213 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Juraj Hrčka]] | style="text-align: center;" |[[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''2.200 €''' | style="text-align: center;" | 30. október 2025 |- | style="text-align: center;" |214 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |[[Ján Mečiar]] | style="text-align: center;" |[[Andrea Belányiová]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''3.000 €''' | style="text-align: center;" | 6. november 2025 |- | style="text-align: center;" |215 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |[[Thomas Puskailer|Thomas Puskailler]] | style="text-align: center;" |[[Samuel Miškov]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''3.000 €''' | style="text-align: center;" |13. november 2025 |- | style="text-align: center;" |216 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Boris Valábik]] | style="text-align: center;" |[[Marián Gáborík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''1.800 €''' | style="text-align: center;" |20. november 2025 |- | style="text-align: center;" |217 | style="text-align: center;" |13 | style="text-align: center;" |[[Károly Tóth]] | style="text-align: center;" |[[Zuzana Vačková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''1.801 €''' | style="text-align: center;" |27. november 2025 |- | style="text-align: center;" |218 | style="text-align: center;" |14 | style="text-align: center;" |[[Richard Autner]] | style="text-align: center;" |[[Marián Mitaš]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" |'''0 €''' | style="text-align: center;" |4. december 2025 |- |219 | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |[[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;" |[[Anikó Vargová]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''2.400 €''' | style="text-align: center;" |11. december 2025 |- |220 | style="text-align: center;" |16 | style="text-align: center;" |[[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: center;" |[[Marcel Forgáč]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''1.800 €''' | style="text-align: center;" |18. december 2025 |} === Silvestrovský špeciál (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |# ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 27%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 25%;" |Tím Juraja Loja ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 15%;" |Víťaz ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 12%;" |Výhra pre divákov ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 221 | style="text-align: center;" | — | style="text-align: center;" |[[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;" |[[Diana Mórová]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''1.800 €''' | style="text-align: center;" | 31. december 2025 |} === 11. séria (2026) === '''Víťaz série:''' Juraj (4:'''10''') {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #000070; color: #fff; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #000070; color: #fff; width: 3%" |# ! style="background: #000070; color: #fff; width: 27%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #000070; color: #fff; width: 25%;" |Tím Juraja Loja ! style="background: #000070; color: #fff; width: 15%;" |Víťaz ! style="background: #000070; color: #fff; width: 12%;" |Výhra pre divákov ! style="background: #000070; color: #fff; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 222 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" |[[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;" |[[Alexander Bárta]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" | '''300 €''' | style="text-align: center;" | 29. január 2026 |- | style="text-align: center;" |223 | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |[[Bruno Ciberej]] | style="text-align: center;" |[[Bibiana Ondrejková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.200 €''' | style="text-align: center;" | 5. február 2026 |- | style="text-align: center;" |224 | style="text-align: center;" |3 | style="text-align: center;" |[[Dávid Hartl]] | style="text-align: center;" |[[Erik Žibek]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.101 €''' | style="text-align: center;" | 12. február 2026 |- | style="text-align: center;" |225 | style="text-align: center;" |4 | style="text-align: center;" |[[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;" |[[Karin Haydu]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''100 €''' | style="text-align: center;" | 19. február 2026 |- | style="text-align: center;" |226 | style="text-align: center;" |5 | style="text-align: center;" |[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;" |[[Jana Kvantiková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.400 €''' | style="text-align: center;" | 26. február 2026 |- | style="text-align: center;" |227 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |[[Peter Novák]] | style="text-align: center;" |[[Jakub Petraník]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''1.800 €''' | style="text-align: center;" | 5. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |228 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |[[Peter Brajerčík]] | style="text-align: center;" |[[Kristína Turjanová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.400 €''' | style="text-align: center;" | 12. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |229 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |[[Marek Majeský]] | style="text-align: center;" |[[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''1.000 €''' | style="text-align: center;" | 19. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |230 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Svätopluk Malachovský]] | style="text-align: center;" |[[René Štúr]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.101 €''' | style="text-align: center;" | 2. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |231 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |[[Branislav Deák]] | style="text-align: center;" |[[Dominika Žiaranová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.500 €''' | style="text-align: center;" | 9. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |232 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |[[Jasmina Alagič]] | style="text-align: center;" |[[Michal Hudák]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''3.000 €''' | style="text-align: center;" |16. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |233 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Kali]] | style="text-align: center;" |[[Alan Murin]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''3.600 €''' | style="text-align: center;" |23. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |234 | style="text-align: center;" |13 | style="text-align: center;" |[[Marián Čekovský]] | style="text-align: center;" |[[Lucia Hurajová]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" |'''0 €''' | style="text-align: center;" |30. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |235 | style="text-align: center;" |14 | style="text-align: center;" |[[Rebeka Poláková]] | style="text-align: center;" |[[Zuzana Fialová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.000 €''' | style="text-align: center;" |7. máj 2026 |- | style="text-align: center;" |236 | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |[[Richard Lintner]] | style="text-align: center;" |[[Ľubomír Višňovský]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''3.000 €''' | style="text-align: center;" |14. máj 2026 |- | style="text-align: center;" |237 | style="text-align: center;" |16 | style="text-align: center;" |[[Daniel Žulčák]] | style="text-align: center;" |[[Emma Drobná]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" |'''0 €''' | style="text-align: center;" |4. jún 2026 |- | style="text-align: center;" |238 | style="text-align: center;" |17 | style="text-align: center;" |[[Noel Czuczor]] | style="text-align: center;" |[[Kristína Madarová]] | style="text-align: center;" |'''?''' | style="text-align: center;" |'''?''' | style="text-align: center;" |18. jún 2026 |- | style="text-align: center;" |239 | style="text-align: center;" |18 | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |'''?''' | style="text-align: center;" |'''?''' | style="text-align: center;" |25. jún 2026 |} == Fakty a zaujímavosti == * Úvodná zvučka je prebratá zo skladby ''My Type'' od [[Spojené štáty|americkej]] skupiny [[SAINT MOTEL]]. * Česká verzia šou je ''[[Kdo to ví?]]'' a hrajú v nej [[Michal Novotný (herec)|Michal Novotný]], [[Martin Zounar]], [[Michal Suchánek]] a [[Richard Genzer]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=436106}} [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Televízne súťaže]] [[Kategória:Televízne relácie TV JOJ]] 5a5jbbfh2rs6w9xda8fv2mo837djs9f 14 577832 8226291 6520487 2026-05-30T15:24:44Z Jetam2 30982 zar 8226291 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} [[Kategória:Univerzity v USA|Pittsburg]] [[Kategória:Vysoké školy v Pensylvánii]] 8w535yjo5zb6ksoh89n7pfue00hj1y8 2 580087 8226440 6338272 2026-05-30T22:45:43Z Fillos X. 212061 8226440 wikitext text/x-wiki == Použitie == == Príklady použitia == === Wikidata a Resonator === <code><nowiki>{{Redaktor:LacoR/pieskovisko/Interwikilink|Jokery|WD=Q131138|reasonator=1}}</nowiki></code> {{Redaktor:LacoR/pieskovisko/Interwikilink|Jokery|WD=Q131138|reasonator=1}} === Iná wikipédia === <code><nowiki>{{Redaktor:LacoR/pieskovisko/Interwikilink|Pápežská univerzita Gregoriana|lt=Pápežskej univerzite Gregoriana|cs|Papežská univerzita Gregoriana}}</nowiki></code> {{Redaktor:LacoR/pieskovisko/Interwikilink|Pápežská univerzita Gregoriana|lt=Pápežskej univerzite Gregoriana|cs|Papežská univerzita Gregoriana}} <code><nowiki>{{Redaktor:LacoR/pieskovisko/Interwikilink|Pápežská univerzita Gregoriana|lt=Pápežskej univerzite Gregoriana|cs|Papežská univerzita Gregoriana|vertical-align=span}}</nowiki></code> {{Redaktor:LacoR/pieskovisko/Interwikilink|Pápežská univerzita Gregoriana|lt=Pápežskej univerzite Gregoriana|cs|Papežská univerzita Gregoriana|vertical-align=span}} <code><nowiki>{{Redaktor:LacoR/pieskovisko/Interwikilink|Pápežská univerzita Gregoriana|cs|Papežská univerzita Gregoriana|vertical-align=span}}</nowiki></code> {{Redaktor:LacoR/pieskovisko/Interwikilink|Pápežská univerzita Gregoriana|cs|Papežská univerzita Gregoriana|en|Pontifical Gregorian University|vertical-align=span}} === "Reálny text" === ==== Pôvodný tvar ==== Kňazskú vysviacku prijal vo veku 24 rokov 20. júla 1969. Študoval na [[Pápežská univerzita Gregoriana|Pápežskej univerzite Gregoriana]] a Biblickom inštitúte v Jeruzaleme. V auguste 1979 ho pápež [[Ján Pavol II.]] vymenoval za arcibiskupa arcidiecézy [[Konakry]]. Biskupskú vysviacku mu udelil kardinál [[Giovanni Benelli]] 8. decembra 1979. V tento deň bol najmladším biskupom na svete. ==== S využitím šablóny ==== Kňazskú vysviacku prijal vo veku 24 rokov 20. júla 1969. Študoval na {{Redaktor:LacoR/pieskovisko/Interwikilink|Pápežská univerzita Gregoriana|lt=Pápežskej univerzite Gregoriana|cs|Papežská univerzita Gregoriana}} a Biblickom inštitúte v Jeruzaleme. V auguste 1979 ho pápež [[Ján Pavol II.]] vymenoval za arcibiskupa arcidiecézy [[Konakry]]. Biskupskú vysviacku mu udelil kardinál {{Redaktor:LacoR/pieskovisko/Interwikilink|Giovanni Benelli|en}} 8. decembra 1979. V tento deň bol najmladším biskupom na svete. Kňazskú vysviacku prijal vo veku 24 rokov 20. júla 1969. Študoval na {{Redaktor:LacoR/pieskovisko/Interwikilink|Pápežská univerzita Gregoriana|lt=Pápežskej univerzite Gregoriana|cs|Papežská univerzita Gregoriana|vertical-align=sup}} a Biblickom inštitúte v Jeruzaleme. V auguste 1979 ho pápež [[Ján Pavol II.]] vymenoval za arcibiskupa arcidiecézy [[Konakry]]. Biskupskú vysviacku mu udelil kardinál {{Redaktor:LacoR/pieskovisko/Interwikilink|Giovanni Benelli|en|vertical-align=sup}} 8. decembra 1979. V tento deň bol najmladším biskupom na svete. ==== S wikidata ==== Kňazskú vysviacku prijal vo veku 24 rokov 20. júla 1969. Študoval na {{Redaktor:LacoR/pieskovisko/Interwikilink|Pápežská univerzita Gregoriana|lt=Pápežskej univerzite Gregoriana|WD=Q467025}} a Biblickom inštitúte v Jeruzaleme. V auguste 1979 ho pápež [[Ján Pavol II.]] vymenoval za arcibiskupa arcidiecézy [[Konakry]]. Biskupskú vysviacku mu udelil kardinál {{Redaktor:LacoR/pieskovisko/Interwikilink|Giovanni Benelli|WD=Q544458}} 8. decembra 1979. V tento deň bol najmladším biskupom na svete. Kňazskú vysviacku prijal vo veku 24 rokov 20. júla 1969. Študoval na {{Redaktor:LacoR/pieskovisko/Interwikilink|Pápežská univerzita Gregoriana|lt=Pápežskej univerzite Gregoriana|WD=Q467025|vertical-align=sup}} a Biblickom inštitúte v Jeruzaleme. V auguste 1979 ho pápež [[Ján Pavol II.]] vymenoval za arcibiskupa arcidiecézy [[Konakry]]. Biskupskú vysviacku mu udelil kardinál {{Redaktor:LacoR/pieskovisko/Interwikilink|Giovanni Benelli|WD=Q544458|vertical-align=sup}} 8. decembra 1979. V tento deň bol najmladším biskupom na svete. == Pozri aj == <noinclude><!-- [[Kategória:Dokumentácia šablón]] --></noinclude> <includeonly> <!-- Kategórie --> </includeonly> 8ezodlegoo6junyq04d8a27xce12qs1 0 583838 8226273 7929027 2026-05-30T14:54:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226273 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=trsteniarik veľký| Obrázok=Drosselrohrsänger Great reed warbler.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(globálne<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/104317670/111179363 IUCN Red list 2021.2. Prístup 22. októbra 2021.]</ref>, na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name="SOS2014" />)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[vtáky]]|Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky= [[pravé vtáky]]|Podtrieda po latinsky=Ornithurae| Nadrad po slovensky= [[letce]] |Nadrad po latinsky=Neognathae| Rad po slovensky= [[spevavce]]|Rad po latinsky=Passeriformes| Čeľaď po slovensky= [[trsteniarikovité]]|Čeľaď po latinsky=Acrocephalidae| Rod po slovensky= [[trsteniarik]]|Rod po latinsky=Acrocephalus| Druh po slovensky=trsteniarik veľký|Druh po latinsky=A. arundinaceus| Binomické meno=Acrocephalus arundinaceus| Klasifikátor1=[[Carl Linné|Linnaeus]]| Dátum1=[[1758]]| Synonymá=trsteniarik škriekavý| Obrázok2=AcrocephalusArundinaceusIUCN2019 1.png| Titulok2=Mapa rozšírenia trsteniarika veľkého{{break}} <div style="display: inline-block; text-align: left;"> {{Legenda|#00FF00| Hniezdiaci, výskyt v letnom období|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#00FFFF| Migrujúci|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#007FFF| Nehniezdiaci|border=1px solid #aaa}} </div> | }} '''Trsteniarik veľký''' alebo '''trsteniarik škriekavý'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovalik | meno = Peter | spoluautori = et al. | titul = Slovenské mená vtákov | url = https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = 23.X.2016 | dátum prístupu = 30.10.2016 | vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko | miesto = Bratislava }}</ref> (lat. ''Acrocephalus arundinaceus'') je [[spevavce|spevavec]] a patrí do čeľade [[trsteniarikovité]]. Obýva centrálnu a západnú [[Palearktída|Palearktídu]]. V [[Európa|Európe]] vystupuje ako hniezdič na [[sever (svetová strana)|sever]] po [[juh (svetová strana)|južnú]] časť [[Škandinávsky polostrov|Škandinávskeho polostrova]] ale nehniezdi vo [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británii]].<ref name="RozsVtakovSK" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hagemeijer | meno = Ward | priezvisko2 = Blair | meno2 = Mike | titul = The EBCC Atlas of European Breeding Birds: their distribution and abundance. All distribution maps on the Web (SOVON, Henk Sierdsema) | url = http://s1.sovon.nl/ebcc/eoa/?species1=&species2=&species3=12530&species4= | dátum vydania = 1997 | vydavateľ = T & A.D. Poyser | miesto = London }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Na [[Slovensko|Slovensku]] hniezdi v porastoch [[trsť obyčajná|trstiny]] a [[pálka širokolistá|pálky]] [[rybník (vodná plocha)|rybníkov]] a vodných tokov [[nížina|nížin]].<ref name="RozsVtakovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Danko | meno = Štefan | priezvisko2 = Darolová | meno2 = Alžbeta | priezvisko3 = Krištín | meno3 = Anton | spoluautori = et al. | titul = Rozšírenie vtákov na Slovensku | rok = 2002 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = 80-224-0714-3 | kapitola = Trsteniarik veľký / Trsteniarik škriekavý | poznámka = autor druhu Alfréd Trnka | strany = 504 – 505 }}</ref> Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] trsteniarik veľký patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], trend celkovej populácie je klesajúci z dôvodu ničenia jeho [[biotop]]ov, hoci [[európa|európska]] populácia bola v rokoch [[1982]]{{--}}[[2013]] stabilná.<ref name="IUCN" /> == Opis == Trsteniarik veľký meria {{cm|19|m}}<ref name="peterson">{{Citácia knihy | priezvisko = Peterson | meno = R. T. | priezvisko2 = Mountfort | meno2 = G. | priezvisko3 = Hollom | meno3 = P. A. D. | titul = Európa madarai | vydavateľ = Gondolat | miesto = Budapest | rok = 1986 | isbn = 978-80-7234-292-1 | jazyk = preklad do maďarčiny }}</ref><ref name="dieVoegelEuropas">{{Citácia knihy | priezvisko = Jonsson | meno = Lars | titul = Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes | rok = 1992 | vydavateľ = Franckh-Kosmos | miesto = Stuttgart | isbn = 3-440-06357-7 | jazyk = po nemecky }}</ref> a váži 26 – 33 g.<ref name="VtakySlovenska2">{{Citácia knihy | priezvisko = Ferianc | meno = Oskár | titul = Vtáky Slovenska 2 | rok = 1979 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = }}</ref> == Hlas == {{Počúvaj |Meno súboru=Acrocephalus arundinaceus 2.ogg |Názov=Spev |Popis= 3,9 s., [[Taliansko]] |formát=Ogg }} Spev trsteniarika veľkého je jeden z najtypickejších hlasov [[trsť obyčajná|trstín]]. Znie do ďaleka ako ''"kara-kara-ki-ki-ki-ker-ker"'', spieva aj v noci.<ref name="peterson" /> Motívy spevu opakuje trikrát, spev často začína dvoma drsnými ''"krr-krr"''. Spev by sa dal opísať tiež ako ''"krr-krr, cep, kerrečip, ciee, ciee, kerre-kerre, krik-krik-krik, či, či..."''. Volá ostro ''"krek"'', podobá sa hlasu [[sliepočka vodná|sliepočky vodnej]]. Vylietané mláďatá žobrú o potravu hlasom podobným [[žabotvaré|žabám]] ''"kväk"''.<ref name="dieVoegelEuropas" /> == Výskyt a stav na Slovensku == Trsteniarik veľký je sťahovavý druh, ktorý prilieta na svoje hniezdiská až v druhej polovici [[apríl]]a a začiatkom [[máj]]a a odlieta od polovice [[august]]a do [[september|septembra]].<ref name="RozsVtakovSK" /> Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 000 – 2 000. Veľkosť [[Populácia (biológia)|populácie]] má ''mierny pokles'' od 20 – 50 %. Veľkosť územia na ktorom sa vyskytuje je ''stabilné'', maximálna zmena do 20 %. Ekosozologický status v roku [[1995]] ''V'' – zraniteľný. V roku [[1998]] ''LR:nt'' – ''LR'' – menej ohrozený druh, ''nt'' – takmer ohrozený taxón. V roku [[2001]] ''LR'' - menej ohrozený.<ref name="RL2001">{{Citácia knihy | priezvisko = Baláž | meno = Daniel | priezvisko2 = Marhold | meno2 = Karol | priezvisko3 = Urban | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2001 | počet strán = 160 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf | isbn = 80-89035-05-1 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia) | strany = 150 - 153 | jazyk = Sk }}</ref> V roku [[2014]] LC* C1 - menej dotknutý.<ref name="SOS2014">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. | url = http://www.vtaky.sk/stranka/179-Cerveny-zoznam-vtakov.html | vydavateľ = vtaky.sk | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="SOS2013">{{Citácia periodika | priezvisko = Demko | meno = Miroslav | priezvisko2 = Krištín | meno2 = Anton | priezvisko3 = Puchala | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam vtákov Slovenska | periodikum = Tichodroma | ročník = 25 | číslo = 2013 | strany = 69 - 78 | url = http://www.tichodroma.sk/pdfs/25/Demko_Tichodroma_25_2.pdf | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="IUCNmetodika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jedlička | meno = Ladislav | priezvisko2 = Kocian | meno2 = Ľudovít | priezvisko3 = Kadlečík | meno3 = Ján | priezvisko4 = Feráková | meno4 = Viera | titul = Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/Jedlicka-et-al-2007.pdf | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 2018-03-04 | miesto = Bratislava }}</ref> [[Európa|Európsky]] ochranársky status nezaradený ''SPEC''. Stupeň ohrozenia ''S'' – vyhovujúci ochranársky status.<ref name="RozsVtakovSK" /> == Hniezdenie == [[Hniezdo]] stavia len [[samica|samička]], vo väčšine prípadov medzi steblá [[trsť obyčajná|trstiny]], zriedkavo v [[ker|kríkoch]] alebo [[strom]]och. Znesie 6 zelenkastých alebo modrastých [[vajce|vajíčok]] s dvoma vrstvami škvrniek. Spodné škvrnky sú bledohnedé a vrchné tmavohnedé. Na inkubácii sa podielajú obaja rodičia. Sedenie na znáške trvá 14 – 15 dní. Po vyliahnutí kŕmia mláďatá na hniezde iba 12 dní. Tie sa rozliezajú po trstine a pritom ešte nevedie lietať. Hniezdia dvakrát do roka, v [[máj]]i a v [[jún]]i a potom v [[júl]]i.<ref name="VtakySlovenska2" /> == Potrava == Živí sa [[hmyz]]om a jeho vývojovými štádiami. Vyhľadáva ho v porastoch vodných rastlín, ako [[trsť obyčajná]], [[pálka širokolistá|pálka]], [[ker|kroviny]] a [[strom]]y v okolí mokradí.<ref name="VtakySlovenska2" /> == Ochrana == Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).<ref name="vyhl170">{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/170/|titul=Vyhláška č. 170/2021 Z. z.|dátum prístupu=23.06.2021}}</ref> Druh je zaradený do [[Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov|Bonnského dohovoru]] (Príloha II) a [[Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť|Bernského dohovoru]] (Príloha II).<ref name="datazone">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = BirdLife International (2020) Species factsheet: Acrocephalus arundinaceus | url = http://datazone.birdlife.org/species/factsheet/great-reed-warbler-acrocephalus-arundinaceus/text | vydavateľ = datazone.birdlife.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-14 | jazyk = En }}</ref> == Galéria == <gallery> Acrocephalus arundinaceus II.jpg|Spievajúci v [[trsť obyčajná|trstine]] Acrocephalus arundinaceus nest.jpg|[[Hniezdo]] Acrocephalus arundinaceus MHNT 323.jpg|[[Vajce|Vajíčka]] Cuculus canorus canorus MHNT.ZOO.2010.11.149.36.jpg |''Cuculus canorus canorus'' + ''Acrocephalus arundinaceus'' - Museum specimen </gallery> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies=Acrocephalus arundinaceus|commonscat=Acrocephalus arundinaceus}} == Externé odkazy == {{Xenocanto|trsteniarika veľkého|Acrocephalus|arundinaceus}}{{Eng icon}} * {{IBC|ID=grrwar1|Nadpis=Acrocephalus arundinaceus}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Trsteniarikovité]] [[Kategória:Vtáky na Slovensku]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] dtpjfdpmw0ho8idsajxugeblrrgc7nm 0 583901 8226271 7929022 2026-05-30T14:50:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226271 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=trsteniarik krovinový| Obrázok=Acrocephalus_dumetorum.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22714736/111098258 IUCN Red list 2021.2. Prístup 22. októbra 2021.]</ref>| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[vtáky]]|Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky= [[pravé vtáky]]|Podtrieda po latinsky=Ornithurae| Nadrad po slovensky= [[letce]] |Nadrad po latinsky=Neognathae| Rad po slovensky= [[spevavce]]|Rad po latinsky=Passeriformes| Čeľaď po slovensky= [[trsteniarikovité]]|Čeľaď po latinsky=Acrocephalidae| Rod po slovensky= [[trsteniarik]]|Rod po latinsky=Acrocephalus| Druh po slovensky=trsteniarik krovinový|Druh po latinsky=A. dumetorum| Binomické meno=Acrocephalus dumetorum| Klasifikátor1=[[Edward Blyth|Blyth]]| Dátum1=[[1849]]| Synonymá=trsteniarik krovinný| Obrázok2=AcrocephalusDumetorumIUCN.svg| Titulok2=Mapa rozšírenia trsteniarika krovinového{{break}} <div style="display: inline-block; text-align: left;"> {{Legenda|#00FF00| Hniezdiaci, výskyt v letnom období|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#007FFF| Nehniezdiaci|border=1px solid #aaa}} </div> | }} '''Trsteniarik krovinový''' alebo '''trsteniarik krovinný'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovalik | meno = Peter | spoluautori = et al. | titul = Slovenské mená vtákov | url = https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = 23.X.2016 | dátum prístupu = 13.10.2016 | vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko | miesto = Bratislava }}</ref> (lat. ''Acrocephalus dumetorum'') je [[spevavce|spevavec]] a patrí do čeľadi [[trsteniarikovité]]. Výnimočný hosť v [[stredná Európa|strednej Európe]]. Žije od južného [[Fínsko|Fínska]], cez [[pobaltské štáty]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hagemeijer | meno = Ward | priezvisko2 = Blair | meno2 = Mike | titul = The EBCC Atlas of European Breeding Birds: their distribution and abundance. All distribution maps on the Web (SOVON, Henk Sierdsema) | url = http://s1.sovon.nl/ebcc/eoa/?species1=&species2=&species3=12480&species4= | dátum vydania = 1997 | vydavateľ = T & A.D. Poyser | miesto = London }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> na [[východ (svetová strana)|východ]] až po [[Nepál]]. Zimuje v [[India|Indii]]. Patrí medzi druhy zaznamenané na území terajšej [[Slovensko|Slovenskej republiky]] aspoň raz od 1. 1. 1950 a s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzajúce z prirodzenej populácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam vtákov Slovenska | url = http://www.vtaky.sk/stranka/45-Zoznam-druhov-SR.html | dátum vydania = 2013 | dátum aktualizácie = 31.XII.2013 | dátum prístupu = 13.10.2016 | vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko | miesto = Bratislava }}</ref> Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] trsteniarik krovinový patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], trend celkovej populácie je stúpajúci, pretože zväčšuje svoj areál rozšírenia na západnom okraji, [[európa|európska]] populácia narastá.<ref name="IUCN" /> == Opis == Trsteniarik krovinový je stredne veľký zástupca svojej čeľadi, meria 12,5 – {{cm|14|m}} s rozpätím krídel {{cm|17 – 19|m}}. == Hlas == {{Počúvaj |Meno súboru=AcrocephalusDumetorum.ogg |Názov=Spev |Popis= 34 s., [[Bangalúr]], [[India]] |formát=Ogg }} Spieva často v noci, pomaly a opakovane napodobňuje iné druhy, jeho spev je pomalší ako spev [[trsteniarik obyčajný|trsteniarika obyčajného]] a obsahuje typické hvizdy [[trsteniarikovité|trsteniarikovitých]]. Jeho vábenie je krátke a tvrdé ''"čik-čik-(čik)"''. == Biotop == Obýva [[ker|krovinaté]] miesta pozdĺž vôd, na čistinkách v [[listnatý les|listnatých lesoch]]. Vyhýba sa súvislým [[trsť obyčajná|trstinovým]] porastom. == Hniezdenie == Hniezdi od konca [[máj]]a do [[august]]a. [[Hniezdo]] si stavia v hustých [[ker|kríkoch]]. Znáša 4 – 6 [[vajce|vajíčok]]. Obaja rodičia vychovávajú mláďatá 11 – 13 dní. == Potrava == Trsteniarik krovinový sa živý [[hmyz]]om aj drobnými [[bobuľa]]mi. == Ochrana == Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).<ref name="vyhl170">{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/170/|titul=Vyhláška č. 170/2021 Z. z.|dátum prístupu=23.06.2021}}</ref> == Galéria == <gallery> Садовая камышовка.JPG Blyth's Reed Warbler.jpg Acrocephalus dumetorum's eggs.jpg|[[Hniezdo]] s [[vajce|vajíčkami]] </gallery> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies=Acrocephalus dumetorum|commonscat=Acrocephalus dumetorum}} == Externé odkazy == {{Xenocanto|trsteniarika krovinového|Acrocephalus|dumetorum}}{{Eng icon}} * {{IBC|ID=blrwar1|Nadpis=Acrocephalus dumetorum}} == Zdroje == {{Preklad|de|Buschrohrsänger|158494154|en|Blyth's reed warbler|733404494|hu|Berki nádiposzáta|14156294|ru|Садовая_камышовка|72041398}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Trsteniarikovité]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] [[Kategória:Vtáky na Slovensku]] g19m4ijhmrsv3265eliut5gz74jnmgq 0 583951 8226272 7929026 2026-05-30T14:52:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226272 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=trsteniarik tamariškový| Obrázok=Acrocephalus melanopogon ad03 CB.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(globálne<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22714693/131328180 IUCN Red list 2021.2. Prístup 23. októbra 2021.]</ref>){{IUCN 3.1 navmap/EN}} (na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name="SOS2014" />)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[vtáky]]|Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky= [[pravé vtáky]]|Podtrieda po latinsky=Ornithurae| Nadrad po slovensky= [[letce]] |Nadrad po latinsky=Neognathae| Rad po slovensky= [[spevavce]]|Rad po latinsky=Passeriformes| Čeľaď po slovensky= [[trsteniarikovité]]|Čeľaď po latinsky=Acrocephalidae| Rod po slovensky= [[trsteniarik]]|Rod po latinsky=Acrocephalus| Druh po slovensky=trsteniarik tamariškový|Druh po latinsky=A. melanopogon| Binomické meno=Acrocephalus melanopogon| Klasifikátor1=[[Coenraad Jacob Temminck|Temminck]]| Dátum1=[[1823]]| Synonymá=šašiniarik tenkozobý, šašinárik tenkozobý| Obrázok2=AcrocephalusMelanopogonIUCNver2019 1.png| Titulok2=Mapa rozšírenia trsteniarika tamariškového{{break}} <div style="display: inline-block; text-align: left;"> {{Legenda|#00FF00| Hniezdiaci, výskyt v letnom období|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#008000| Hniezdiaci, celoročný výskyt|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#00FFFF| Migrujúci|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#007FFF| Nehniezdiaci|border=1px solid #aaa}} </div> | }} '''Trsteniarik tamariškový''' (iné názvy: '''šašiniarik tenkozobý, šašinárik tenkozobý'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovalik | meno = Peter | spoluautori = et al. | titul = Slovenské mená vtákov | url = https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = 23.X.2016 | dátum prístupu = 30.10.2016 | vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko | miesto = Bratislava }}</ref>, lat. ''Acrocephalus melanopogon''<ref name="IOC">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = IOC World Bird List v 9.2 by Frank Gill & David Donsker (Eds) | titul = Bushtits, leaf warblers, reed warblers | url = https://www.worldbirdnames.org/bow/bushtits/ | vydavateľ = worldbirdnames.org © 2019 IOC World Bird List, Creative Commons Attribution 3.0 Unported License | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2019-06-22 | dátum prístupu = 2019-08-22 }}</ref>) je [[spevavce|spevavec]] a patrí do čeľadi [[trsteniarikovité]]. Obýva juhozápadnú [[Palearktída|Palearktídu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hagemeijer | meno = Ward | priezvisko2 = Blair | meno2 = Mike | titul = The EBCC Atlas of European Breeding Birds: their distribution and abundance. All distribution maps on the Web (SOVON, Henk Sierdsema) | url = http://s1.sovon.nl/ebcc/eoa/?species1=&species2=&species3=12410&species4= | dátum vydania = 1997 | vydavateľ = T & A.D. Poyser | miesto = London }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Na [[Slovensko|Slovensku]] hniezdi veľmi vzácne, hniezdenie bolo dokázané len v [[Parížsky močiar|Parížskych močiaroch]].<ref name="RozsVtakovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Danko | meno = Štefan | priezvisko2 = Darolová | meno2 = Alžbeta | priezvisko3 = Krištín | meno3 = Anton | spoluautori = et al. | titul = Rozšírenie vtákov na Slovensku | rok = 2002 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = 80-224-0714-3 | kapitola = Šašiniarik tenkozobý / Trsteniarik tamariškový | poznámka = autori druhu Alfréd Trnka, Miroslav Čapek | strany = 495 – 497 }}</ref>Živí sa hmyzom. Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] trsteniarik tamariškový patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], celková populácia je stabilná, trend [[európa|európskej]] populácie nie je známy, v niektorých oblastiach bol zaznamenaný pokles.<ref name="IUCN" /> == Opis == Trsteniarik tamariškový meria 12,5<ref name="dieVoegelEuropas">{{Citácia knihy | priezvisko = Jonsson | meno = Lars | titul = Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes | rok = 1992 | vydavateľ = Franckh-Kosmos | miesto = Stuttgart | isbn = 3-440-06357-7 | jazyk = po nemecky }}</ref> – {{cm|13|m}}<ref name="peterson">{{Citácia knihy | priezvisko = Peterson | meno = R. T. | priezvisko2 = Mountfort | meno2 = G. | priezvisko3 = Hollom | meno3 = P. A. D. | titul = Európa madarai | vydavateľ = Gondolat | miesto = Budapest | rok = 1986 | isbn = 978-80-7234-292-1 | jazyk = preklad do maďarčiny }}</ref> a váži 10 – 12 g.<ref name="VtakySlovenska2">{{Citácia knihy | priezvisko = Ferianc | meno = Oskár | titul = Vtáky Slovenska 2 | rok = 1979 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = }}</ref> == Hlas == {{Počúvaj |Meno súboru=Acrocephalus melanopogon 1.ogg |Názov=Spev |Popis= 26 s., Scarlino, [[Taliansko]], typické sú prvé slabiky, niekoľko rovnakých čistých tónov |formát=Ogg }} Pri hľadaní potravy sa ozýva dvojitým drsným ''"trr-trr"''<ref name="dieVoegelEuropas" /> alebo ''"t-trrt"''<ref name="peterson" />. Taktiež krátko a tvrdo ''"čt"''<ref name="dieVoegelEuropas" /> alebo ''"čak-čak-čak"''<ref name="peterson" />, pri vzrušení dlhším ''"tr-trrrrr"''<ref name="dieVoegelEuropas" />. Spev je mäkký, melodický a má len málo drsných slabík.<ref name="peterson" /> Podobá sa spevu [[trsteniarik bahenný|trsteniarika bahenného]], je však menej drsný.<ref name="dieVoegelEuropas" /> Typickým spoznávacím znakom spevu trsteniarika tamariškového je niekoľko úvodných čistých flautovitých tónov, pripomínajúce časť spevu [[slávik obyčajný|slávika obyčajného]], znejú tichšie, ako ''"hüj, hüj, hüj"''<ref name="peterson" /> alebo ''"Lü lü lü lü"''<ref name="dieVoegelEuropas" />. == Výskyt a stav na Slovensku == Trsteniarik tamariškový je sťahovavý druh, prilieta najskôr zo všetkých trsteniarikov. Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 10 – 20. Veľkosť [[Populácia (biológia)|populácie]] i územie na ktorom sa vyskytuje sú ''stabilné'', maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku [[1995]] ''E'' – ohrozený druh. V roku [[1998]] ''EN:B1,D'' (''EN'' – ohrozený). V roku [[2001]] ''EN'' - ohrozený.<ref name="RL2001">{{Citácia knihy | priezvisko = Baláž | meno = Daniel | priezvisko2 = Marhold | meno2 = Karol | priezvisko3 = Urban | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2001 | počet strán = 160 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf | isbn = 80-89035-05-1 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia) | strany = 150 - 153 | jazyk = Sk }}</ref> V roku [[2014]] ''EN* B2a; D'' - silne ohrozený.<ref name="SOS2014">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. | url = http://www.vtaky.sk/stranka/179-Cerveny-zoznam-vtakov.html | vydavateľ = vtaky.sk | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="SOS2013">{{Citácia periodika | priezvisko = Demko | meno = Miroslav | priezvisko2 = Krištín | meno2 = Anton | priezvisko3 = Puchala | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam vtákov Slovenska | periodikum = Tichodroma | ročník = 25 | číslo = 2013 | strany = 69 - 78 | url = http://www.tichodroma.sk/pdfs/25/Demko_Tichodroma_25_2.pdf | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="IUCNmetodika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jedlička | meno = Ladislav | priezvisko2 = Kocian | meno2 = Ľudovít | priezvisko3 = Kadlečík | meno3 = Ján | priezvisko4 = Feráková | meno4 = Viera | titul = Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/Jedlicka-et-al-2007.pdf | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 2018-03-04 | miesto = Bratislava }}</ref> [[Európa|Európsky]] ochranársky status nezaradený ''SPEC''. Stupeň ohrozenia ''S'' – vyhovujúci ochranársky status.<ref name="RozsVtakovSK" /> == Biotop == Na [[Slovensko|Slovensku]] hniezdi na plochách s otvorenou vodnou hladinou v porastoch [[pálka|pálok]] a niekedy v [[trsti obyčajnej|trstine]].<ref name="RozsVtakovSK" /> == Ochrana == Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 10000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).<ref name="vyhl170">{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/170/|titul=Vyhláška č. 170/2021 Z. z.|dátum prístupu=23.06.2021}}</ref> == Galéria == <gallery> Moustached Warbler Acrocephalus melanopogon by Dr. Raju Kasambe (1).jpg|[[India]] Acrocephalus melanopogon 1838.jpg|[[Ilustrácia]] Acrocephalus melanopogon MWNH 1689.JPG|[[Vajce|Vajíčka]] </gallery> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies=Acrocephalus melanopogon|commonscat=Acrocephalus melanopogon}} == Externé odkazy == {{Xenocanto|trsteniarika tamariškového|Acrocephalus|melanopogon}}{{Eng icon}} * {{IBC|ID=mouwar1|Nadpis=Acrocephalus melanopogon}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Trsteniarikovité]] [[Kategória:Vtáky na Slovensku]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] qcvx0k841k0wzgdd5w03098x78f789s 0 584045 8226274 7929028 2026-05-30T14:57:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226274 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=trsteniarik vodný| Obrázok=Seggenrohrsaenger hand.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/VU}}(globálne<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22714696/110042215 IUCN Red list 2021.2. Prístup 23. októbra 2021.]</ref>, na [[Slovensko|Slovensku]] nehodnotený<ref name="SOS2014" />)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[vtáky]]|Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky= [[pravé vtáky]]|Podtrieda po latinsky=Ornithurae| Nadrad po slovensky= [[letce]] |Nadrad po latinsky=Neognathae| Rad po slovensky= [[spevavce]]|Rad po latinsky=Passeriformes| Čeľaď po slovensky= [[trsteniarikovité]]|Čeľaď po latinsky=Acrocephalidae| Rod po slovensky= [[trsteniarik]]|Rod po latinsky=Acrocephalus| Druh po slovensky=trsteniarik vodný|Druh po latinsky=A. paludicola| Binomické meno=Acrocephalus paludicola| Klasifikátor1=[[Louis Pierre Vieillot|Vieillot]]| Dátum1=[[1817]]| Synonymá=| Obrázok2=AcrocephalusPaludicolaIUCNver2019 1.png| Titulok2= Mapa rozšírenia trsteniarika vodného {{break}} <div style="display: inline-block; text-align: left;"> {{Legenda|#00FF00| Hniezdiaci, výskyt v letnom období|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#00FFFF| Migrujúci|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#007FFF| Nehniezdiaci|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#AA7FFF| Migrujúci (predpokladaný)|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#FF8080| Pravdepodobne vyhynutý|border=1px solid #aaa}} </div> | }} '''Trsteniarik vodný'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovalik | meno = Peter | spoluautori = et al. | titul = Slovenské mená vtákov | url = https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = 23.X.2016 | dátum prístupu = 30.10.2016 | vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko | miesto = Bratislava }}</ref>, (lat. ''Acrocephalus paludicola'') je [[spevavce|spevavec]] a patrí do čeľadi [[trsteniarikovité]]. Žije v západnej [[Palearktída|Palearktíde]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hagemeijer | meno = Ward | priezvisko2 = Blair | meno2 = Mike | titul = The EBCC Atlas of European Breeding Birds: their distribution and abundance. All distribution maps on the Web (SOVON, Henk Sierdsema) | url = http://s1.sovon.nl/ebcc/eoa/?species1=&species2=&species3=12420&species4= | dátum vydania = 1997 | vydavateľ = T & A.D. Poyser | miesto = London }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Na [[Slovensko|Slovensku]] je to veľmi vzácny druh, preukázane zahniezdil len raz v roku 1974 severne od [[Senianske rybníky|NPR Senné]].<ref name="RozsVtakovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Danko | meno = Štefan | priezvisko2 = Darolová | meno2 = Alžbeta | priezvisko3 = Krištín | meno3 = Anton | spoluautori = et al. | titul = Rozšírenie vtákov na Slovensku | rok = 2002 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = 80-224-0714-3 | kapitola = Trsteniarik vodný | poznámka = autori druhu Štefan Danko, Miroslav Čapek | strany = 497 – 498 }}</ref> Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] trsteniarik vodný patrí medzi [[Zraniteľný|zraniteľné druhy]], celková populácia klesá. Väčšina populácia žije v [[Európa|Európe]], kde pokračuje pokles stavov, za obdobie troch generácií (13,2 rokov) poklesla populácia o 13,2%.<ref name="IUCN" /> == Opis == Trsteniarik vodný meria 12,5<ref name="dieVoegelEuropas">{{Citácia knihy | priezvisko = Jonsson | meno = Lars | titul = Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes | rok = 1992 | vydavateľ = Franckh-Kosmos | miesto = Stuttgart | isbn = 3-440-06357-7 | jazyk = po nemecky }}</ref> – {{cm|13|m}}<ref name="peterson">{{Citácia knihy | priezvisko = Peterson | meno = R. T. | priezvisko2 = Mountfort | meno2 = G. | priezvisko3 = Hollom | meno3 = P. A. D. | titul = Európa madarai | vydavateľ = Gondolat | miesto = Budapest | rok = 1986 | isbn = 978-80-7234-292-1 | jazyk = preklad do maďarčiny }}</ref> a váži 10 – 13 g.<ref name="VtakySlovenska2">{{Citácia knihy | priezvisko = Ferianc | meno = Oskár | titul = Vtáky Slovenska 2 | rok = 1979 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = }}</ref> == Hlas == Trsteniarik vodný spieva monotónne striedajúc dve slabiky ''"errr-dididi"''. Vábenie znie ako ''"tjak"'' alebo ''"tjek"'', tiež sucho a hlbšie ako u [[trsteniarik malý|trsteniarika malého]] ''"err"'' <ref name="dieVoegelEuropas" /> Počas spevu vyletuje nad vegetáciu a po niekoľkých metroch sa vracia nazad.<ref name="VtakySlovenska2" /> Spev je krátky, spieva hlavne po zotmení a dve hodiny pred brieždením. == Výskyt a stav na Slovensku == Okrem preukázaného hniezdenia v roku 1974 na mokrých [[lúka]]ch pri NPR Senné hniezdil pravdepodobne aj v roku 1985 na mokrých [[lúka]]ch pri [[Zemplínske Hradište|Zemplínskom Hradišti]]. V hniezdnom období boli viackrát pozorované na [[Parížsky močiar|NPR Parížske močiare]]. Najviac pozorovaní existuje z [[rybník (vodná plocha)|rybníkov]] medzi obcami [[Senné (okres Michalovce)|Senné]] a [[Iňačovce]]. Ďalšie doklady o výskyte z [[východné Slovensko|východného Slovenska]] pochádzajú z roku 1970 z [[lúka|lúk]] pri obci [[Zatín]], z roku 1986 z lokality [[Veľká Domaša]]. Zo [[západné Slovensko|západného Slovenska]] sú okrem [[Parížsky močiar|NPR Parížske močiare]] pozorovania od [[Žitavský luh|PR Žitavský luh]], Stará Morava ([[Malé Leváre]]) a v rokoch 1955 – 1968 bol vedený ako transmigrant na [[trnavské rybníky|trnavských rybníkoch]] ale v rokoch 1985 – 1991 už odtiaľ nie sú pozorovania.<ref name="RozsVtakovSK" /> Ekosozologický status v roku [[1995]] ''E'' – ohrozený druh. V roku [[1998]] ''DD'' – druh, o ktorom sú údaje nedostatočné. V roku [[2001]] ''DD'' - údajovo nedostatočný.<ref name="RL2001">{{Citácia knihy | priezvisko = Baláž | meno = Daniel | priezvisko2 = Marhold | meno2 = Karol | priezvisko3 = Urban | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2001 | počet strán = 160 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf | isbn = 80-89035-05-1 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia) | strany = 150 - 153 | jazyk = Sk }}</ref> V roku [[2014]] NA - (regionálne) nepríslušný.<ref name="SOS2014">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. | url = http://www.vtaky.sk/stranka/179-Cerveny-zoznam-vtakov.html | vydavateľ = vtaky.sk | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref> Trsteniarik vodný je jeden z 15. nehodnotených druhov, z niektorého z nasledujúcich dôvodov: o ktorých pravidelnom hniezdení u nás existujú údaje z menej ako 10 posledných rokov, sú v štádiu rozširovania areálu, hniezdia alebo hniezdili u nás len sporadicky alebo ojedinele.<ref name="SOS2013">{{Citácia periodika | priezvisko = Demko | meno = Miroslav | priezvisko2 = Krištín | meno2 = Anton | priezvisko3 = Puchala | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam vtákov Slovenska | periodikum = Tichodroma | ročník = 25 | číslo = 2013 | strany = 69 - 78 | url = http://www.tichodroma.sk/pdfs/25/Demko_Tichodroma_25_2.pdf | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="IUCNmetodika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jedlička | meno = Ladislav | priezvisko2 = Kocian | meno2 = Ľudovít | priezvisko3 = Kadlečík | meno3 = Ján | priezvisko4 = Feráková | meno4 = Viera | titul = Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/Jedlicka-et-al-2007.pdf | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 2018-03-04 | miesto = Bratislava }}</ref> [[Európa|Európsky]] ochranársky status ''SPEC1'' – druhy vyskytujúce sa v [[Európa|Európe]], vyžadujúce celosvetovú ochranu ako globálne ohrozené. Stupeň ohrozenia ''E'' – ohrozený druh.<ref name="RozsVtakovSK" /> == Biotop == Obýva [[močiar]]e s nízkymi bylinami ako [[ostrica]] (''Carex'') a [[kosatec žltý]], zaplavené [[lúka|lúky]] s [[pálka širokolistá|pálkou]]. Počas migrácie ho zastihneme aj v [[trsť obyčajná|trstine]].<ref name="VtakySlovenska2" /> == Hniezdenie == [[File:Acrocephalus paludicola MHNT.ZOO.2010.11.200.7.jpg|thumb|Vajcia]] [[Hniezdo]] stavajú nízko nad vodou v bylinách. Znáša 5 – 6 belavých [[vajce|vajíčok]] s hnedými škvrnkami. Na inkubácii sa podieľajú obaja rodičia 12 – 13 dní. Výchova na hniezde trvá 15 – 16 dní.<ref name="VtakySlovenska2" /> O mláďatá sa stará [[samica|samička]], [[samec]] sa nezúčastňuje výchovy mláďat, uchádzajú sa o všetky samičky v okolí. Po vyletení z hniezda ich sprevádza, kŕmi a učí. Mláďatá môžu pochádzajú od viacerých [[samec|samcov]]. == Potrava == Živia sa drobným [[hmyz]]om, [[larva]]mi a [[kukla (zoológia)|kuklami]]. Potravu zbierajú z rastlín alebo chytajú za letu.<ref name="VtakySlovenska2" />. Živia sa tiež [[pavúky (rad)|pavúkmi]] a vodnými [[slimáky|slimákmi]]. == Ochrana == Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 5000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).<ref name="vyhl170">{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/170/|titul=Vyhláška č. 170/2021 Z. z.|dátum prístupu=23.06.2021}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies=Acrocephalus paludicola|commonscat=Acrocephalus paludicola}} == Externé odkazy == {{Xenocanto|trsteniarika vodného|Acrocephalus|paludicola}} {{Eng icon}} * {{IBC|ID=aquwar1|Nadpis=Acrocephalus paludicola}} == Zdroje == {{Preklad|cs|Rákosník ostřicový|13204792|de|Seggenrohrsänger|155604389}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Trsteniarikovité]] [[Kategória:Vtáky na Slovensku]] [[Kategória:Zraniteľné druhy]] h01yew52tg08393coxxwea1kuhkpt2a 0 585566 8226300 7676928 2026-05-30T15:31:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226300 wikitext text/x-wiki {{Geobox|tunel <!-- *** Heading *** --> | name = Tunelový komplex Blanka | native_name = | category = tunely cestného mestského okruhu v Prahe <!-- *** Image *** --> | image = Tunelový komplex Blanka, Bubenečský tunel.jpg | image_size = 300 | image_caption = TKB, Bubenečský tunel <!-- *** Names **** --> | official_name = | etymology_type = | etymology = | nickname = <!-- *** Country *** --> | country = Česko | country_flag = true | region_type = Kraj | region = Praha | municipality = | municipality_type = <!-- *** Family *** --> | parent_type = Pražský mestský okruh | road = | road_note = | road1_type = | road1_label = | road1 = | road2_type = | road2 = | city = | landmark = | building = | river = [[Praha]] | river_type = Tunel pod mestom | river1 = | river2 = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 50.1058094 | long_d = 14.4169756 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 5502 | length_type = Celková dĺžka komplexu | length_orientation = | length1 = 1405 | length1_orientation = | length1_type = Brusnický tunel | length2 = 1007 | length2_type = Dejvický tunel | length3 = 3090 | length3_type = Bubenečský tunel | width = | width_orientation = | width_note = | width_type = | width1 = | width1_type = | number = 2 | number_type = Počet tubusov | height = | height_type = | height1 = | height1_type = | height1_note = | depth = | volume = | area = <!-- *** Features *** --> | style = cca 43 miliárd [[Česká koruna|Kč]] | style_type = Stavebné náklady | material = | author_type = Staviteľ | author = [[Metrostav]], [[Eurovia]] <!-- *** History & management *** --> | established_type = Začiatok výstavby | established = [[2007]] | established_note = | established1_type = Dokončenie včítane <br/> dokončovacích prác<ref name="E15uspory">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Otto | meno = Pavel | titul = Ani úspory nezabrání prodražení Blanky nejméně o osm miliard | periodikum = E15 | odkaz na periodikum = E15 | dátum vydania = 2011-10-18 | dátum prístupu = 2016-11-10 | url = http://zpravy.e15.cz/domaci/udalosti/ani-uspory-nezabrani-prodrazeni-blanky-nejmene-o-osm-miliard-709604 }}</ref> | established1 = [[2016]] | established2_type = | established2 = | management_type = Správca | management = [[Praha]], hl.mesto ČR <!-- *** Codes *** --> | code_type = | code_label = | code = <!-- *** Access *** --> | public = | visitation = | visitation_date = | access = | access_type = <!-- *** Map section *** --> | map_size = 300 | map_caption = Poloha komplexu v rámci Česka | map_locator = Česko-reliéf | map1_size = 300 | map1_caption = Poloha v rámci Prahy | map1_locator = Praha <!-- *** Website *** --> | commons = Blanka (tunnel) | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} [[Súbor:Malovanka_křižovatka_Praha_2014.JPG|náhľad|MÚK Malovanka pri západnom portáli TK Blanka]] [[Súbor:Vjezd_do_Tunelového_komplexu_Blanka_od_Tróji.jpg|náhľad|Vjazd do tunelového komplexu Blanka od Tróje]] '''Tunelový komplex Blanka''' (v skratke '''TKB''') je súčasť [[Mestský okruh (Praha)|Mestského okruhu]] v [[Praha|Prahe]] medzi [[Mimoúrovňová križovatka Malovanka|MÚK Malovanka]] a [[Pelc-Tyrolka|MÚK Pelc-Tyrolka]]. Tvoria ho na seba nadväzujúce [[Brusnický tunel]], [[Dejvický tunel (Blanka)|Dejvický tunel]] a [[Bubenečský tunel (Blanka)|Bubenečský tunel]], ktorých celková dĺžka je 5 502 metrov,<ref>{{Citácia periodika|periodikum=[http://www.tunelblanka.info/ Oficiálny web tunelového komplexu Blanka]}}</ref> čo v súčte robí z komplexu Blanky najdlhší cestný tunel v [[Česko|Česku]] a najdlhší mestský tunel v [[Európa|Európe]].<ref>[http://www.tunelblanka.cz/informace-o-projektu.php?action=1 Tunelový komplex Blanka], oficiálna stránka projektu</ref> Zmluva na stavebnú časť tunelov Blanka bola podpísaná 30. októbra [[2006]] [[Pavel Bém|Pavlom Bémom]] z [[Občianska demokratická strana|ODS]] a predpokladala sumu 17,2 miliardy korún za stavebnú časť, stavba mala byť hotová v roku [[2011]]. Pravdaže termín dokončenia stavby bol niekoľkokrát predĺžený a celková suma, ktorú Praha za Blanku zaplatí, v súčasnosti presahuje sumu 43 miliárd korún.<ref name="leden15">[http://www.novinky.cz/domaci/358401-ucet-za-blanku-bude-43-miliard-korun.html Účet za Blanku bude 43 miliard korun]</ref> Je to najväčší a najdrahší projekt v dejinách Prahy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Radio Prague, Massive Blanka tunnel completed after years of delays |url=http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/massive-blanka-tunnel-has-been-completed-after-years-of-delays |dátum prístupu=2016-11-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180711104025/http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/massive-blanka-tunnel-has-been-completed-after-years-of-delays |dátum archivácie=2018-07-11 }}</ref> Celý komplex bol uvedený do prevádzky 19. septembra 2015.<ref name="bl1909">[http://www.novinky.cz/domaci/380248-uz-se-to-vazne-stane-po-letech-odkladu-bude-tunel-blanka-otevren-o-den-drive.html Už sa to vážne stane. Po rokoch odkladov bude tunel Blanka otvorený. O deň skôr]</ref> == Opis == Komplex sa skladá z troch základných častí:<ref name="pojmenování">[http://praha.idnes.cz/praha-pojmenovala-tunely-blanky-a-trojsky-most-fr7-/praha-zpravy.aspx?c=A130402_160141_praha-zpravy_sfo Brusnice, Dejvice a Bubeneč dali mená tunelom v komplexeBlanka], IDnes.cz, 2. 4. 2013</ref> * [[Brusnický tunel]] (tunel Brusnice; Malovanka – Prašný most) – celková dĺžka úseku je {{m|1405|m}}, z toho je {{m|550|m}} razených tunelov. * [[Dejvický tunel (Blanka)|Dejvický tunel]] (tunel Dejvice; Prašný most – Letná) – celková dĺžka úseku je {{m|1007|m}}. * [[Bubenečský tunel (Blanka)|Bubenečský tunel]] (tunel Královská obora; Letna – Pelc-Tyrolka) – celková dĺžka úseku je {{m|3090|m}}, z toho je {{m|2230|m}} razených. [[Mimoúrovňová križovatka Malovanka]] na severnom predportáli [[Strahovský tunel|Strahovského tunela]] nahradila provizórnu úrovňovú križovatku s [[Patočkova|Patočkovou ulicou]] a umožnila zároveň napojenie [[Břevnovská radiála|Břevnovskej radiály]] a tunela Blanka. Od Malovanky vedie Mestský okruh tunelom pod [[Střešovice]], ďalšie mimoúrovňové kríženie je pri [[Prašný most|Prašnom moste]] (ulica Svatovítská smerom k [[Vítězné náměstí|Víťaznému námestiu]]). Ďalej tunel pokračuje pod rozhraním Dejvíc a Hradčian až na Letnú. Mimoúrovňová križovatka [[Letná]] sa nachádza v blízkosti ulice U Vorlíků. Ďalej Blanka pokračuje pod [[Královská obora|Stromovkou]] a pod [[Vltava|Vltavou]]. Pri vyústení tunela na [[Mimoúrovňová křižovatka Pelc-Tyrolka|mimoúrovňovej križovatke Pelc-Tyrolka]] sa okruh kríži s novým [[Trojský most|Trojským mostom]], ktorý nahradil starý [[Trojský električkový most]]. Je zvažované tiež vedenie autobusovej linky Tunelom Blanka. == História == === Zámery a príprava === Vedenie mestského okruhu medzi Špejcharom a Argentínskou ulicou bolo od konca 70. rokov pripravované v koridore železnice po okraji Stromovky.<ref name="Merta">[http://www.pudis.cz/publikujeme/mestsky-okruh-myslbekova-pelc-tyrolka.html Mestský okruh Myslbekova - Pelc Tyrolka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100125113331/http://www.pudis.cz/publikujeme/mestsky-okruh-myslbekova-pelc-tyrolka.html |date=2010-01-25 }}, Ing. A. Merta, PUDIS</ref> Už vtedy bolo proti tomuto riešeniu veľa námietok. Po roku 1989 bol tento variant opustený a hľadalo sa nové riešenie. Ako nevyhovujúci bol zavrhnutý variant úpravy existujúcich komunikácií. V roku 1993 bola ustanovená komisia, ktorá po roku odporučila k ďalšiemu posudzovaniu a dopracovaniu 3 varianty,<ref>[https://web.archive.org/web/20060711194505/http://www.pudis.cz/data/imgs/48l.jpg Mapka variantov], PUDIS a.s. (Stránka už nedostupná)</ref> nazvanej podľa katastra, ktorým mali prechádzať: * Hana ([[Holešovice]]): Hradčanská – Sparta – pod Holešovice – pod Vltavou * Dana ([[Dejvice]]): Hradčanská – Európska – Podbaba – pozdĺž Vltavy * Blanka ([[Bubeneč]]): Hradčanská – Sparta – pod Stromovkou – pod Vltavou Komisia odporučila zapracovať do územného plánu variant Dana a rezervou pre variant Hana. Po dopracovaní bola však Dana zavrhnutá, o. i. kvôli vedeniu pozdĺž Vltavy a tým zložitou ochranou pred veľkou vodou. Varianty Blanka a Hana boli ďalej dopracované a v roku 1996 definitívne vybraný variant Blanka. V roku 1997 sa začalo s projektovou prípravou. V roku 2003 bolo vydané územné rozhodnutie. O rok neskôr sa začala raziť prieskumná štôlňa. [[Súbor:Praha,_Trója,_Výstavba_tunelu_Blanka_V.jpg|vľavo|náhľad|Práca na severnom portáli na Trojskom brehu, zahĺbenie cestnej komunikácie pod úroveň rieky k obom tunelovým rúram]] [[Súbor:Praha,_Letná,_výstavba_tunelu_Blanka,_od_Sparty.JPG|náhľad|Stavebný ruch na letenskom konci tunela]] [[Súbor:Tunel_Blanka,_průchod_s_ventilací.jpg|náhľad|Priechod medzi strojovňou vzduchotechniky a severnou tunelovou rúrou]] === Výstavba === Výstavba tunela začala v roku [[2007]] (niekoľkokrát bola odložená z dôvodu odvolania mnohých občianskych združení) a vyžiadala si veľké dopravné obmedzenia v niektorých častiach [[Praha 6|Prahy 6]] a [[Praha 7|Prahy 7]]. Celý úsek je financovaný rozpočtom hlavného mesta Prahy. Tunel mal byť sprevádzkovaný koncom roka [[2012]].<ref>Marek Pokorný: [http://domaci.ihned.cz/c1-39060120-tunel-blanka-nabere-zpozdeni-trinact-mesicu Tunel Blanka naberie oneskorenie trinásť mesiacov], iHNed.cz, 12. 11. 2009</ref> Primátor Bohuslav Svoboda však vzhľadom na problém s financovaním stavby posunul odhad termínu otvorenia na jar 2014.<ref>[http://www.mediafax.cz/domaci/3168727-Prazsky-tunel-Blanka-se-dostavi-az-v-roce-2014-mini-primator Pražský tunel Blanka sa dostaví až v roku 2014, myslí si primátor], Mediafax.cz, 07. 02. 2011</ref><ref>[http://www.ceskatelevize.cz/ct24/regiony/139962-blanka-se-prodrazi-pouze-o-osm-miliard/ Blanka sa predraží "iba" o osem miliárd], ceskatelevize.cz, 18. 10. 2011</ref> Odhady skutočných nákladov zo septembra [[2011]] už dosahovali 37,9 miliardy a v spojitosti s výsledkami auditu medzinárodnej audítorskej firmy White & Case sa o tuneli Blanka hovorilo ako o ukážkovom prípade prepojenia politiky a biznisu.<ref>Jaroslav Kmenta: [http://zpravy.idnes.cz/tunel-blanka-skvely-priklad-propojeni-politiky-a-byznysu-p35-/domaci.aspx?c=A110907_215602_domaci_abr tunel Blanka: skvelý príklad prepojenie politiky a biznisu], iDnes, 08. 09. 2011</ref><ref>Jaroslav Kmenta: vytunelovanie, MfDnes 08. 09. 2011 strana A10</ref><ref>olb: [http://www.parlamentnilisty.cz/zpravy/207633.aspx vytunelovanie tunel Blanka: Magistrát si podľa audítorov počínal ležérne], Parlamentné listy, 08.09.2011</ref> 28. septembra 2010 usporiadal Metrostav na stavbe [[deň otvorených dverí]] s tromi prehliadkovým trasami, návštevníci mohli prejsť {{km|3.5|m}} dlhý úsek tunela z Letnej až do Troje.<ref>[http://www.tunelblanka.cz/_files/tiskservis/32.pdf Deň otvorených dverí 28. septembra 2010 od 9 do 15 hodín], tlačová správa – leták</ref> Metrostav napočítal vyše 16 tisíc návštevníkov.<ref>[https://www.metrostav.cz/cz/aktuality/tiskove_zpravy/detail?id=2148 Obrovský záujem návštevníkov o deň otvorených dverí v tunelovom komplexe Blanka v utorok 28. septembra]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, Metrostav, 28. 9. 2010</ref> Ďalší deň otvorených dverí sa konal v sobotu 15. októbra 2011, kedy prehliadková trasa viedla severnou tunelovou rúrou z Letnej cez Prašný most k stavenisku Myslbekova a späť ku križovatke Prašný most. Akciu navštívilo takmer 20 tisíc ľudí.<ref>[https://www.metrostav.cz/cz/aktuality/tiskove_zpravy/detail?id=2346 Takmer 20.000 návštevníkov si pozrelo časť tunela Blanka]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, Metrostav, 15. 10. 2011</ref> 28. septembra 2012 bola pre verejnosť otvorená päťkilometrová trasa od križovatky Prašný most do Troje a potom cez Trojský most, akciu navštívilo vyše 21 tisíc ľudí.<ref>[http://www.pudis.cz/tunel-blanka-den-otevrenych-dveri Tunel Blanka - deň otvorených dverí], PUDIS, 2012</ref> 2. apríla 2013 bolo oznámené, že rada hlavného mesta Prahy schválila pre tri tunely, ktoré sú súčasťou komplexu, oficiálne názvy Bubenečský tunel, Dejvický tunel a Brusnický tunel. Súčasne rozhodla aj o pomenovaní [[Trojský most|Trojského mosta]].<ref name="pojmenování" /> === Spor a prerušenie výstavby === [[Súbor:Tunel_Blanka,_strojovna_vzduchotechniky.jpg|vľavo|náhľad|Strojovňa vzduchotechniky pod ulicou Jana Zajíca]] 20. novembra 2013 Metrostav oznámil, že k 7. decembru 2013 kvôli dlhodobému neplateniu prác (dlh dosiahol 2,1 miliardy) a neschválenie navrhovaných zmien v stavebnej dokumentácii preruší výstavbu; odvolaný bol aj tradičný deň otvorených dverí, ktorý bol plánovaný na 30. novembra 2013. Nový pražský primátor [[Tomáš Hudeček]] niekoľko hodín po tomto oznámení na mimoriadnom zasadnutí rady mesta na základe stanoviska magistrátneho odboru kontroly vyhlásil, že zmluva Prahy so spoločnosťou Metrostav je pravdepodobne neplatná, pretože zmluvu v roku 2006 údajne neprerokovala a neschválila rada ani zastupiteľstvo mesta. Neplatnosť zmluvy primátor uviedol ako nový dôvod neplatenia pohľadávok mestom. Tento záver mu vraj potvrdili aj dve nemenované "renomované advokátske kancelárie". Záznam rokovania rady mesta z 26. septembra 2006 spomína, že rada pod vedením primátora Béma rozhodla o pridelení zákazky Metrostavu a zároveň nariadila investičnému odboru, aby s ním uzavrel zmluvu. Primátor Bohuslav Svoboda priznal, že už on nechal vypracovať analýzu zmlúv a politici o poznatkoch kontrolného odboru vedeli už niekoľko mesiacov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Smlouva na stavbu Blanky je nejspíš neplatná, potvrdili Praze právníci|periodikum=iHNed.cz|dátum_vydania=2013-11-22|dátum_prístupu=2016-11-11|url=http://byznys.ihned.cz/zpravodajstvi-cesko/c1-61296570-smlouva-na-stavbu-blanky-je-nejspis-neplatna-potvrdili-praze-pravnici}} {{ces icon}}</ref> [[Súbor:Tunelový_komplex_Blanka,_Brusnický_tunel.jpg|náhľad|Brusnický tunel]] Mesto údajne prestalo za práce platiť preto, že českobudejovická expozitúra Útvaru pre odhaľovanie organizovaného zločinu sa vo vzťahu k uzneseniu rady mesta o takzvanej kategorizácii faktúr z decembra 2012 zaoberala podozrením zo spáchania trestného činu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže a trestného činu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku.<ref name="kontruje" /><ref name="kontruje">[http://byznys.ihned.cz/zpravodajstvi-cesko/c1-61279490-metrostav-prerusi-stavbu-tunelu-blanka-smlouva-je-neplatna-kontruje-praha Metrostav preruší stavbu tunela Blanka. Zmluva je neplatná, kontruje Praha], iHNed.cz, 20. 11. 2013, posledná aktualizácia: 21. 11. 2013 09:55, PAV, ČTK</ref> Vo februári 2014 začal Útvar pre odhaľovanie korupcie a finančnej kriminality na základe trestného oznámenia vyšetrovať naopak jesenné zastavenie prác. Vzhľadom na situáciu, že dva policajné útvary zastávali úplne odlišné právne interpretácie, požiadal primátor Tomáš Hudeček ministerku spravodlivosti o rokovania s [[Nejvyšší státní zastupitelství České republiky|Najvyšším štátnym zastupiteľstvom]].<ref name="vyšetřuje">[http://www.rozhlas.cz/zpravy/politika/_zprava/protikorupcni-policie-vysetruje-zastaveni-praci-na-tunelu-blanka--1320026 Protikorupčná polícia vyšetruje zastavenie prác na tuneli Blanka], Český rozhlas, 25. 2. 2014</ref> Právne posudky na zmluve s [[ČKD Praha DIZ]] z roku 2007 nevyskytli zásadné závady, a preto práce na technologickej časti tunela pokračovali ďalej. Rozdiel oproti zmluve s Metrostavom spočíval v tom, že zmluva nezaväzuje mesto k prevzatiu nehnuteľností a preto nepodlieha súhlasu zastupiteľstva.<ref name="ČKD smí">Michal Pavec: [http://byznys.ihned.cz/c1-61452470-ckd-smi-v-tunelu-blanka-stavet-dal-pro-metrostav-vsak-stale-plati-embargo ČKD smie v tuneli Blanka stavať ďalej. Pre Metrostav však stále platí "embargo"], iHNed.cz, 16. 12. 2013</ref> [[Súbor:DOD_Bubenečský_tunel_2014,_směr_Dejvický_tunel.jpg|náhľad|Bubenečský tunel, smer Dejvický tunel (2014)]] Arbitráž medzi Metrostavom a Prahou sa začala 10. januára 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozběhla se arbitráž o Blanku, trvat by měla čtyři měsíce|periodikum=Novinky.cz|dátum vydania=2014-01-10|dátum prístupu=2014-01-10|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/324199-rozbehla-se-arbitraz-o-blanku-trvat-by-mela-ctyri-mesice.html}} {{ces icon}}</ref> Rozhodcovskému senátu predsedala Alena Bányaiová, Metrostav v ňom zastupoval Ladislav Vostárek, mesto Bohuslav Pavlík. Gabriel Talaga z advokátskej kancelárie Vilímková, Dudák & Partners pre iHNed.cz 16. decembra 2013 tvrdil, že predbežné opatrenie, ktorým by rozhodcovský súd nariadil Metrostavu povinnosť pokračovať v stavbe, je v danej situácii krajne nepravdepodobné, až vylúčené.<ref name="ČKD smí" /> 24. januára 2014 však rozhodcovský súd nariadil Metrostavu do 60 dní obnoviť práce a mestu povinnosť za tieto nové práce (s objemom asi 50 miliónov Kč<ref name="vyšetřuje" />) zaplatiť a zároveň vyjadril, že predbežne považuje zmluvy za platné, ale bude ich ďalej skúmať. O doterajšom dlhu zatiaľ nerozhodol. Primátor Hudeček vyjadril nad rozhodnutím uspokojenie, pretože Praha podľa neho chcela Metrostavu zaplatiť dlhy, ale nemala to ako legálne urobiť a rozhodnutie arbitráže k tomu otvára cestu.<ref>Petr Janiš: [http://www.novinky.cz/domaci/325575-smlouva-na-blanku-predbezne-plati-metrostav-ma-obnovit-prace.html Zmluva na Blanku predbežne platí, Metrostav má obnoviť práce], Novinky.cz, 24. 1. 2014</ref> Na pojednávaní 10. marca 2014 si rozhodcovský súd vypočul dôkazy predložené oboma stranami, v čom majú pokračovať na ďalšom rokovaní 1. apríla 2014. Na pojednávaní 10. marca strany zatiaľ nepredložili vzájomný návrh.<ref>[http://www.novinky.cz/ekonomika/329959-arbitraz-o-blanku-by-mohla-skoncit-na-aprila.html Arbitráž o Blanku by mohla skončiť na apríla], Novinky.cz, 10. 3. 2014, TRJ, Právo</ref> 17. apríla 2014 rozhodcovský súd uznal zmluvy za platné, nariadil spoločnosti Metrostav dokončiť do piatich mesiacov stavbu tunelového komplexu Blanka a hlavnému mestu nariadil povinnosť uhradiť viac ako štyri miliardy korún, z toho 2,7 miliardy do troch dní od doručenia rozsudku, ďalších 1,34 miliardy v závislosti na postupe stavby. Metrostav zároveň rozšíril žalobu o ďalšiu miliardu Kč, zahŕňajúcu platbu za budovanie Trojského mosta, o čom má súd konať 4. júna 2014. Zastavenie prác zvýšilo náklady o viac ako pol miliardy Kč, ak sa vychádza z čiastky okolo 4 miliónov za deň prestoja. Primátor Hudeček v reakcii na rozhodnutie súdu uviedol, že sa ukázalo, že arbitráž je správnou cestou, pretože ostatné možnosti by znamenali miliardové straty a otvorenie tunela v nedohľadne.<ref>[http://praha.idnes.cz/rozhodci-soud-tunel-blanka-praha-dot-/praha-zpravy.aspx?c=A140418_193600_praha-zpravy_hro Do septembra bude Blanka hotová, nariadil súd. Praha zaplatí štyri miliardy], iDnes.cz, 18. 4. 2014, ČTK (19:35, aktualizácia 22:40)</ref> Správca stavby, Inžiniering dopravných stavieb, v januári 2014 žaloval mesto o dlžných 145 miliónov Kč. Mesto mu už niekoľko mesiacov neplatilo, pretože vraj IDS chce viac, než bolo v pôvodnej zmluve, a pretože sa práce na stavbe preťahujú, čím narastajú náklady. Mediálny zástupca IDS Pavel Kočiš uviedol, že IDS pracuje už druhým rokom de facto zadarmo a ak sa vec v rade niekoľkých týždňov nerozhodne, môže sa stať, že odstúpi od zmluvy. IDS pôsobí na stavbe ako stavebný dozor a okrem iného schvaľovala niektoré problematické faktúry Metrostavu a údajne zadávala niektoré práce navyše bez vedomia mesta. Námestník primátora [[Jiří Nouza]] 24. apríla 2014 uviedol, že nasledujúci týždeň má rada mesta rokovať o tom, či vyvolá aj o tomto dlhu rozhodcovské konanie. Podľa Nouzu bola arbitráž najrýchlejším spôsobom, ako problémy vyriešiť. Podľa analýzy, ktorú pre mesto vykonala spoločnosť White & Case, zmluva firmu IDS dostatočne nemotivovala, aby dozerala na udržanie ceny a na včasné dokončenie diela, pretože IDS dostávala odmeny podľa ceny stavby.<ref>[http://praha.idnes.cz/praha-chce-zahajit-dalsi-arbitraz-kvuli-tunelu-blanka-pdi-/praha-zpravy.aspx?c=A140424_094726_praha-zpravy_bur Praha chce kvôli Blanke začať ďalšiu arbitráž o 145 miliónov korún], iDnes.cz, 24. 4. 2014, ČTK, bur (Vítězslav Bureš), av (Adam Váchal)</ref> Stavebná firma Metrostav od Prahy nedostala viac ako 2,1 miliardy korún za stavbu tunelového komplexu Blanka. Rozhodla sa, že preto stavbu 7. decembra preruší. Lenže magistrát vzápätí prišiel s tým, že celá zmluva, podľa ktorej sa komplex troch cestných tunelov stavia, je od začiatku neplatná, podľa primátora Tomáša Hudečka (TOP 09) ju neprerokovala rada ani zastupiteľstvo. Stavba podľa neho nemôže pokračovať, ale mesto za ňu tiež nemôže platiť. Čo sa po roku ukázalo ako nepravda, pretože súd vyhovel vo všetkých bodoch Metrostavu. Zmluva teda platná bola, mesto muselo zaplatiť dlžnú sumu a Metrostav musel dokončiť stavebné práce. Celý spor vyvolaný mestom predĺžil otvorenie Blanky minimálne o rok.<ref>http://www.ceskatelevize.cz/ct24/regiony/1063883-hudecek-smlouva-na-blanku-je-neplatna-metrostav-prerusi-prace</ref><ref>http://www.ceskatelevize.cz/ct24/regiony/1037926-dokoncete-blanku-naridil-soud-metrostavu-praha-musi-zaplatit-4-mld</ref> === Termín otvorenia === [[Súbor:Blanka_tunnel_complex,_Prague.jpg|náhľad|Dejvický tunel]] Blanka sa začala stavať v roku 2007 po viac ako dvanástich rokoch príprav a podľa uzavretých zmlúv sa mala otvoriť ku koncu roka 2011. Prvý sklz vo výstavbe vznikol pri zložitom procese získavania stavebných povolení a výkupe pozemkov. Ďalším dôvodom sklzu bola ekonomická kríza v roku 2009, ktorá spôsobila to, že mesto neplatilo za odvedené práce dohodnuté sumy a Metrostav teda staval pomalšie. Firma IDS vtedy predĺžila plán výstavby o 13 mesiacov, do decembra 2012. Najdlhší sklz vo výstavbe vznikol v novembri 2013 vyhlásením takmer dokončenej Blanky "za čiernu stavbu" primátorom [[Tomáš Hudeček|Tomášom Hudečkom]] z [[TOP 09]] a následné čakanie na verdikt rozhodcovského súdu.<ref>[http://www.novinky.cz/domaci/319849-praha-tunel-blanka-je-cerna-stavba.html Praha: Tunel Blanka je čierna stavba]</ref> Ten v roku 2014 rozhodol, že zmluvy o stavbe tunelového komplexu sú platné a nariadil spoločnosti Metrostav dokončiť Blanku do piatich mesiacov, do konca septembra 2014, zatiaľ čo Prahe nariadil tejto stavebnej firme zaplatiť dlžnú čiastku (štyri miliardy korún).<ref>[http://praha.idnes.cz/rozhodci-soud-tunel-blanka-praha-dot-/praha-zpravy.aspx?c=A140418_193600_praha-zpravy_hro V septembri bude Blanka hotová, nariadil súd. Praha zaplatí štyri miliardy]</ref> Z administratívnych, ekonomických a právnych dôvodov sa však výstavba naďalej zdržiavala. 30. septembra 2014 námestník primátora Jiří Nouza oznámil, že sa Blanka otvorí 2. decembra 2014. V novembri 2014 hovorila kandidátka na primátorkou [[Adriana Krnáčová]] z hnutia [[ANO 2011|ANO]] o otvorení Blanky v marci 2015, ale podľa Metrostavu sa počítalo s aprílom 2015.<ref name="bl1909" /> K oznámeniu o ďalšom meškaní otvorenia Blanky došlo vo februári 2015, keď sa zistilo, že z dôvodu prívalových dažďov a predchádzajúcich povodní musí dôjsť k výmene káblov, ktoré inštalovala spoločnosť ČKD Praha DIZ. Tým sa otvorenie Blanky posunulo na 20. septembra 2015.<ref name="zari15">[http://praha.idnes.cz/tunel-blanka-by-se-mel-otevrit-dvacateho-zari-fna-/praha-zpravy.aspx?c=A150730_092226_praha-zpravy_bur Tunel Blanka sa otvorí 20. septembra, povedal radkyňa. Mokré káble sú vymenené]</ref> V septembri 2015 potom námestník primátorky [[Petr Dolínek]] oznámil, že bude Blanka otvorená o deň skôr, a to v sobotu 19. septembra 2015 o 14:00, čo sa aj stalo.<ref>[http://praha.idnes.cz/otevreni-tunelu-blanka-program-d3g-/praha-zpravy.aspx?c=A150911_104629_praha-zpravy_bur Tunel Blanka sa otvorí budúcu sobotu o 14. hodine]</ref> == Problémy a kritika == [[Súbor:Tunel_Blanka,_plošina_na_montáž_izolace.jpg|vpravo|náhľad|Plošina pre montáž izolácie v tuneli]] === Vplyv na životné prostredie === Stromovka je od roku 1988 chránenou prírodnou pamiatkou. Občianske združenia, ekologickí aktivisti a [[Strana zelených]] projekt [[Mestský okruh (Praha)|Mestského okruhu]] v tejto časti mesta kritizovali, pretože podľa nich privedie do centra mesta ďalšie tisícky automobilov a zhorší tak kvalitu života. Stavba nikdy neprešla expertným posúdením podľa vplyvu na životné prostredie.<ref name="to" /> 23. mája 2008 upozornili [[Lidové noviny]], že firma [[Metrostav]] postavila bez povolenia v Letenských sadoch komunikáciu, ktorá slúži na obchádzanie staveniska a nahrádza tak ulicu Milady Horákovej.<ref>Michaela Poláková: [http://www.lidovky.cz/metrostav-stavel-nacerno-0y2-/ln_praha.asp?c=A080523_100702_ln_praha_mel Metrostav staval načierno], Lidovky.cz, 23. 5. 2008</ref> Podľa informácií portálu [[Aktuálně.cz]] vyplýva z dokumentov, ktoré si pražský magistrát nechal vypracovať, že tunel Blanka v Prahe mierne zhorší ovzdušie. Magistrát pritom tvrdil opak.<ref>Pavel Baroch: [http://aktualne.centrum.cz/domaci/zivot-v-cesku/clanek.phtml?id=621788 Autostrade centrom Prahy zvýši riziko dýchacích ťažkostí], Aktuálně.cz, 12. 11. 2008</ref> V máji 2009 zrušil [[Mestský súd v Prahe]] stavebné povolenie na časť inžinierskych sietí stavby. V marci 2010 [[Nejvyšší správní soud České republiky|Najvyšší správny súd]] toto rozhodnutie potvrdil, stavebná firma Metrostav však tvrdila, že ju investor neinformoval, a časť nepovolenej stavby už realizovala. Súd rozhodnutie zdôvodnil tým, že úrady pri povoľovaní stavby nevykonali dostatočnú analýzu vplyvu stavby na životné prostredie.<ref>[http://www.ct24.cz/domaci/83256-podle-soudu-nema-cast-tunelu-blanka-stavebni-povoleni/ Podľa súdu nemá časť tunela Blanka stavebné povolenie], ČT24, 9. 3. 2010</ref><ref>Marek Pokorný: [http://ekonomika.ihned.cz/c1-41128750-tunel-blanka-nema-stavebni-povoleni-nic-nevime-rika-metrostav-a-stavi-dal Tunel Blanka nemá stavebné povolenie. Nič nevieme, hovorí Metrostav a stavia ďalej], iHNed.cz, 9. 3. 2010, posledná aktualizácia 10. 3. 2010</ref> === Cena === [[Súbor:Tunnel_complex_Blanka,_Prague,_Czech_republic.jpg|náhľad|Bubenečský tunel, 2015]] Oproti spočiatku očakávaným nákladom na výstavbu vo výške 21 miliárd Kč má konečná cena dosiahnuť výšky cca 43 miliárd korún (bez napojenia na Strahovský tunel 37 miliárd korún).<ref>[http://zpravy.aktualne.cz/regiony/praha/sef-metrostavu-blanka-je-bentley-mezi-tunely-neni-predrazena/r~970b081a5a0911e58c710025900fea04/ Šéf Metrostavu: Blanka je Bentley medzi tunelmi. Nie je predražená, len zbytočne drahá]</ref> Ročné prevádzkové náklady komplexu sa v čase otvorenia odhadovali na výške tristo miliónov korún ročne.<ref>[http://zpravy.aktualne.cz/regiony/praha/praha-po-blance-plany-za-123-miliard-ale-skoro-vsechny-peniz/r~b84bdffc5d5811e58c710025900fea04/ Praha po Blance: Plány za 123 miliárd, ale skoro všetky peniaze zhltne metro D]</ref> Pôvodná cena za stavebné práce predstavovala 17,2 mld. Kč bez DPH. Po prepadoch v Stromovke bol nariadený bezpečnejší, ale aj drahší postup razby. S ďalšími požiadavkami na rozvoj mesta, napríklad na opravu Letenského námestia, zmenu projektu Trojského mosta či protipovodňové opatrenia, vzrástla cena stavebných prác o 4 mld. Konečná suma za stavebné práce je 26,3 mld Kč. Tá obsahuje upravenú cenu stavby a DPH, ktoré sa počas stavby dvakrát zvýšilo. Cena za Blanku predstavovala podľa Tomáša Hudečka 36,7 miliardy korún. Na prvý pohľad je teda takmer o šestnásť miliárd drahšia, než byť mala. To však dnes už pražskí politici odmietajú. "Už v roku 2006, kedy to zadávali, bolo jasné, že stavba bude stáť 31 miliárd korún. To znamená, že predraženie nie je z 21 na 37, ale je z 31 na 37," upozornil Tomáš Hudeček v špeciálnom vysielaní ČT z tunela Blanka. Hudeček je presvedčený, že exprimátor Bém kalkuloval len s cenou za hrubú stavbu bez technológií či valorizácie, "aby tunel Blanka pretlačil zastupiteľstvom".<ref>[http://www.ceskatelevize.cz/ct24/regiony/1006805-blanka-se-prodrazila-jen-o-6-miliard-mostem-i-zvelebenim-ctvrti-kolem http://www.ceskatelevize.cz/ct24/regiony/1006805-blanka-se-prodrazila-jen-o-6-miliard-mostem-i-zvelebenim- stvrti-okolo]</ref><ref>http://zastupitelstvo.praha.eu/ina2014/tedusndetail.aspx?id=140639{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Navlhnuté káble === Vo februári 2015 sa zistilo, že káble, položené v tuneli o dva roky skôr, navlhli a bolo nutné ich vymeniť. Pražská primátorka [[Adriana Krnáčová]] uviedla, že to projektoval "asi nejaký debil". Neskôr oznámila, že tých "debilov" bolo zrejme oveľa viac a serveru [[Blesk.cz]] potom poslala pri otázke na svoje ostré slová obálku knihy „Spiknutí kokotů“ a nadnesene ju označila za "príručku na orientáciu v pražskej politike". Technologické káble v tuneli Blanka ukladali pre ČKD minimálne štyri rôzne firmy. Tie ich nakupovali od niekoľkých dodávateľov a ich vlastnosti boli logicky odlišné. Podľa znaleckého posudku, ktorý si objednalo hlavné mesto Praha, sa niektoré káble pre použitie vo vlhkom a mokrom tuneli ani nehodili. Analýza poukazuje tiež na to, že nová kontrola izolačných vlastností káblov začala na konci roka 2014.<ref>Michal Pavec: [http://byznys.lidovky.cz/utajovany-posudek-nektere-kabely-se-pro-blanku-vubec-nehodily-pbg-/doprava.aspx?c=A150609_145427_ln-doprava_pave Utajovaný posudok: niektoré káble sa pre Blanku vôbec nehodili], Lidovky.cz, 10. 6. 2015</ref> ČKD však od roku 2013 upozorňovala na prenikanie vody do technických priestorov, hoci bol tunel projektovaný (SATRA a.s.) ako suchý s minimálnou definovanou prítomnosťou vody vrátane použitej technológie. Prenikanie vody bolo odstránené stavbou (METROSTAV a.s.) vždy len v úsekoch budovania technológie. Po každej pokládke bolo vykonané meranie a vystavená revízna správa. Ale potom po uvedení káblov do prevádzkového stavu sa tam voda po určitom čase vracala a stále vracia. Týmto stále nastávajú komplikácie s káblami, ktoré nie sú projektované na stálu prítomnosť vody i so sedimentmi. Prenikanie vody do chráničiek je preto stále odstraňonované stavbou. === Technický dozor === Vo februári 2010 získala [[Česká televize]] tajnú správu supervízora, z ktorej vyplýva, že stavba nemá dostatočný technický dozor.<ref>[http://www.ct24.cz/domaci/81819-magistrat-nekontroluje-stavbu-tunelu-blanka-tvrdi-supervizor/ Magistrát nekontroluje stavbu tunela Blanka, tvrdí supervízor], ČT24, 22. 2. 2010</ref> === Prepady pôdy === ==== Máj 2008 ==== [[Súbor:Tunel_Blanka,_izolace.jpg|náhľad|Izolácia v priechode medzi južnou a severnou tunelovou rúrou neďaleko miesta prvého a druhého prepadu (2010)]] V máji 2008 bolo počas výstavby rozhodnuté o preradení stavby do zložitejšej kategórie a skrátenie dĺžky záberu z {{m|1.5|m}} na {{m|1|m}} z dôvodov nadvýlomov.<ref name="Butovič">[http://www.casopisstavebnictvi.cz/rizika-pri-navrhu-a-provadeni-podzemniho-dila_N3105 Riziká pri návrhu a realizácii podzemného diela] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100316083440/http://www.casopisstavebnictvi.cz/rizika-pri-navrhu-a-provadeni-podzemniho-dila_N3105 |date=2010-03-16 }}, Časopis Stavebníctvo 02/2010, Ing. Alexandr Butovič</ref> V utorok [[20. máj]]a [[2008]] okolo 4. hodiny rannej došlo prvýkrát počas razby k mimoriadne veľkému nadvýlomu (blok o veľkosti {{m|2|m}}). Padajúci blok zdemoloval časť ostenia. Napriek všetkej snahe sa nadvýlom zväčšoval, až do neho prenikli zvodnené sedimenty. Okolo 6:30 vznikol nad tunelom Blanka v parku [[Královská obora|Stromovka]],<ref>Pavel Baroch: [http://aktualne.centrum.cz/domaci/zivot-v-cesku/clanek.phtml?id=605788 Pri razbe tunela sa v pražskej Stromovke prepadla zem], Aktuálně.cz, 20. 5. 2008</ref> kráter o priemere 20 a hĺbke cez 15 metrov. Pri udalosti nedošlo k žiadnemu zraneniu. [[Metrostav]] a magistrát sa bránili tým, že pri takto zložitých projektoch sú zosuvy pôdy zapríčinené výdatnými zrážkami možným rizikom. Riaditeľ odboru mestského investora Jiří Toman podľa novinárov povedal: ''"Veľa pršalo. (...) Zemina sa prepadla do tunela. Je to vec, ktorá sa stáva."''<ref name="to" /> Koncom mája [[2008]] podalo občianske združenie [[Arnika (občianske združenie)|Arnika]] "trestné oznámenie na neznámeho páchateľa s podozrením zo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia".<ref name="to">Pavel Baroch: [http://aktualne.centrum.cz/domaci/soudy-a-pravo/clanek.phtml?id=606768&tro6111_1_0 Za prvý kráter v Stromovke padlo trestné oznámenie], Aktuálně.cz, 30. 5. 2008</ref> Kritici stavby upozornili na fakt, že v deň nehody podpísala [[Praha]] memorandum piatich európskych miest o parkovej starostlivosti. Polícia trestné oznámenie po preverení odložila, jej postup preverilo a potvrdilo aj obvodné štátne zastupiteľstvo pre Prahu 7 a mestské štátne zastupiteľstvo. Obvodný banský úrad v Kladne udalosť vyšetril a nezistil pochybenia ani jedného z účastníkov výstavby.<ref name="Butovič" /><ref>[http://zpravy.idnes.cz/za-prvni-krater-v-prazske-stromovce-nikdo-nemuze-tvrdi-urady-pup-/praha.asp?c=A081118_105052_praha_jw Za prvý kráter v pražskej Stromovke nikto nemôže, tvrdia úrady], idnes.cz, 18. 11. 2008, Jan Wirnitzer</ref> Po udalosti došlo k úprave technologického postupu aj výstroje výrubu, ktoré mali za následok o. i. zdraženie stavby o cca 100 tis. Kč na meter dĺžky tunela. Tiež bolo vždy na povrchu nad miestom razby inštalované ochranné oplotenie. ==== Október 2008 ==== [[Súbor:Praha,_Bubeneč,_Díra_ve_Stromovce_II.jpg|náhľad|Druhá diera v Stromovke (2008)]] V nedeľu [[12. október|12. októbra]] 2008 pred desiatou hodinou dopoludnia došlo neďaleko k ďalšiemu prepadu podobného rozsahu, o priemere 25 metrov a hĺbke 16 metrov, nad miestom, kde stavebná firma rozširovala už vyrazenú časť tunela. Hneď po začiatku prepadu v podzemí začal zhotoviteľ zabezpečovať miesto na povrchu, takže ani tentoraz nebol zranený nikto z prechádzajúcich ani z robotníkov. Primátor [[Pavel Bém]] podľa médií na mieste tesne po udalosti povedal: ''"Keď sa to stalo prvýkrát v máji, povedal som dobre, môže sa to stať. Ale druhýkrát? Podám trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za všeobecné ohrozenie. Chcem poznať meno vinníka."''<ref>Petr Švec: ''Stromovka sa opäť prepadla'', MF Dnes, 13. 10. 2008, príloha Praha, str. D1, Petr Švec: ''"Vyzerá to ako sopečný kráter"'', str. D3, ''Bém podal trestné oznámenie za všeobecné ohrozenie'', pes, VEF, str. D3</ref> Expertíza ukázala, že v tomto mieste bolo o 2 metre nižšie skalné nadložie, ako okolo. Svoju úlohu mohlo zohrať aj [[zemetrasenie]] v západných Čechách (4,1 [[Richterova stupnica|r.s.]]), najsilnejšie za posledných 23 rokov.<ref>[http://zpravy.idnes.cz/zapad-cech-zasahlo-nejsilnejsi-zemetreseni-posledni-doby-pmo-/domaci.aspx?c=A081028_100635_domaci_cen Západ Čiech zasiahlo najsilnejšie zemetrasenie poslednej doby]</ref> Po tejto udalosti došlo k ďalším opatreniam na stavbe. Celkom opatrenia po oboch mimoriadnych udalostiach zdraželi stavbu v kritickom úseku ({{m|179|m}}) o cca 100 mil. Kč. Keby sa však aplikovala na celý úsek pod Stromovkou, boli by náklady navyše väčšie o ďalších 300 mil. Kč.<ref name="Butovič" /> ==== Júl 2010 ==== [[Súbor:Tunel_Blanka,_rozšíření_u_Troje.jpg|vpravo|náhľad|Rozšírená severná tunelová rúra pri vyústení tunela v Troji (2010)]] Tretí prepad pôdy sa udial [[5. júl]]a [[2010]] približne pol hodiny pred polnocou,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zem se sesouvala a záchranáři nechtěli "tancovat" nad zavaleným bagristou|periodikum=iHNed.cz|odkaz na periodikum=IHNed.cz|dátum vydania=2010-07-07|den vydání=|měsíc vydání=|rok vydání=|datum aktualizace=|dátum prístupu=2016-11-11|ročník=|číslo=|strany=|url=http://domaci.ihned.cz/c1-44695210-zem-se-sesouvala-a-zachranari-nechteli-tancovat-nad-zavalenym-bagristou|issn=1213-7693}} {{ces icon}}</ref> – niektoré médiá dokonca uvádzali, že na dvoch miestach súčasne. V tuneli pod krížením Patočkovej a Myslbekovej ulice bol zavalený [[Bager|bagrista]] aj so svojim strojom. Vyslobodený bol nasledujúceho dňa, t. j. 6. júla, po šiestej hodine rannej bez viditeľných zranení, napriek tomu bol odvezený do nemocnice a neskôr prepustený do domáceho liečenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=dom, čtk|odkaz na autora=|spoluautori=|titul=Pražský tunel Blanka se v noci propadl. Zavalený bagrista přežil|periodikum=iHNed.cz|odkaz na periodikum=IHNed.cz|dátum vydania=2010-07-06 |dátum aktualizacie=|dátum prístupu=2016-11-11|ročník=|číslo=|strany=|url=http://domaci.ihned.cz/c1-44675350-prazsky-tunel-blanka-se-v-noci-propadl-zavaleny-bagrista-prezil|issn=1213-7693}} {{ces icon}}</ref> V areáli [[Ministerstvo kultury České republiky|Ministerstva kultúry]] v ulici Milady Horákovej sa prepadla časť parkoviska a záhrady. Vzniknutý [[kráter]] mal priemer asi 15 metrov. Museli byť [[Evakuácia|evakuovaní]] pracovníci ostrahy ministerstva a bola tiež obmedzená rýchlosť [[Električka|električiek]] na blízkej trati. Polícia sľúbila, že celý prípad prešetrí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šlajchrtová|meno=Leona|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=|titul=V Praze se propadl tunel Blanka, zavaleného bagristu vyprostili živého|periodikum=iDNES.cz|odkaz na periodikum=iDNES.cz|dátum vydania=2010-07-06|dátum prístupu=2016-11-11|ročník=|číslo=|strany=|url=http://zpravy.idnes.cz/v-praze-se-propadl-tunel-blanka-zavaleneho-bagristu-vyprostili-ziveho-1m6-/domaci.asp?c=A100706_020202_domaci_btw|issn=}} {{ces icon}}</ref> Škody spôsobené prepadom sa odhadujú na desiatky miliónov Kč, 12. októbra 2010 sa písalo o celkových hmotných i nehmotných škodách 6,5 milióna,<ref>[http://praha.idnes.cz/praha-chce-po-metrostavu-miliony-za-studie-propadu-tunelu-blanka-phh-/praha-zpravy.asp?c=A101012_135726_praha-zpravy_ab Praha chce po Metrostave milióny za štúdie prepadu tunela Blanka], iDnes. cz, 12. 10. 2010, ab (Aleš Berný)</ref> 15. októbra 2010 boli zatiaľ vyčíslené na výške minimálne 14 miliónov Kč.<ref name="pokuta" /> Podľa prvotného vyšetrovania sa zistilo, že sa pod parkoviskom, ktorému chýbalo odvodnenie a ktoré nikdy nebolo [[Kolaudácia|skolaudované]], nachádzali zvyšky stredovekého [[Bastión (hradby)|bastiónu]]. V tomto mieste nebola povolená prieskumná sonda. Spodná voda v kombinácii so sutinou spôsobila nestabilné prostredie, v ktorom došlo k prepadu.<ref name="stavebnictvi-10-08">Časopis Stavebníctvo, 08/10, [[Editorial]], str.3</ref> Obvodný banský úrad v Kladne na začiatku októbra 2010 uložil spoločnosti [[Metrostav]] pokutu milión korún za pochybenia spočívajúce v tom, že bolo príliš rýchle odstraňované ostenie v tuneli, čo spoločne s nestabilným nadložím spôsobilo prelomenie primárnej výstuže a následne prepad tunela.<ref name="pokuta" /> Bežne sa razba vykonáva v maximálnom zábere 2 až 2,5 metra, tu sa robila po 5 metroch.<ref name="pokuta" /> Ďalšou príčinou bol dutý priestor medzi provizórnou a definitívnou výstužou, príčinou bolo nedostatočné dostriekanie miest spojov.<ref name="pokuta" /> Metrostav sa vzdal odvolania proti rozhodnutiu a pokute, aj keď hovorca Metrostavu zdôraznil, že pochybenie nebolo samotnou príčinou závalu; v prípade odvolania a ďalších prieťahov by tiež Metrostavu hrozilo od mesta penále blížiace sa k 1 miliarde Kč.<ref name="pokuta">[http://praha.idnes.cz/za-propad-tunelu-blanka-mohou-rychli-delnici-metrostav-dostal-pokutu-milion-1s6-/praha-zpravy.asp?c=A101015_144649_praha-zpravy_ab Za prepad tunela Blanka môžu rýchli robotníci, Metrostav dostal pokutu milión], iDnes.cz, 15. 10. 2010, ab (Aleš Berný)</ref> Hlavnému mestu zaplatil Metrostav 6,5 milióna Kč za nezávislé posudky prepadu, ktoré si mesto vyžiadalo.<ref name="odlozila" /> Mesto požadovalo tiež 3 milióny Kč za poškodenie dobrej povesti mesta, túto sumu však Metrostav uhradiť odmietol a [[Národohospodářská fakulta Vysoké školy ekonomické|Národohospodářská fakulta VŠE]] vo svojom posudku vyčíslila, že poškodenie povesti mesta sa pohybuje len v ráde státisícov Kč.<ref name="mestochcevic">[http://praha.idnes.cz/metrostav-zaplatil-praze-za-propad-tunelu-blanka-6-5-milionu-mesto-chce-vic-15r-/praha-zpravy.asp?c=A101026_130607_praha-zpravy_ab Metrostav zaplatil Prahe za prepad tunela Blanka 6,5 milióna, mesto chce viac], iDnes.cz, 26. 10. 2010, ab (Aleš Berný)</ref> [[Policie České republiky|Polícia ČR]] v novembri 2010 prípad odložila s tým, že nebola naplnená skutková podstata [[Trestný čin|trestného činu]].<ref name="odlozila">[http://praha.idnes.cz/za-propad-prazskeho-tunelu-blanka-nikdo-nemuze-policie-pripad-odlozila-1nc-/praha-zpravy.asp?c=A101122_120855_praha-zpravy_ab Za prepad pražského tunela Blanka nikto nemôže. Polícia prípad odložila], iDnes.cz, 22. 11. 2010, ab (Aleš Berný)</ref> == Referencie == {{na úpravu|referencie sa neprekladajú}} <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam najväčších verejných zákaziek v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Blanka (tunnel)}} == Externé odkazy == * [http://www.tunelblanka.info/ Tunelový komplex Blanka], SATRA, spol. s r.o. {{ces icon}} * [http://mo.ttnz.cz Mestský okruh v Prahe: Malovanka - Pelc-Tyrolka: Neoficiálne stránky o stavbe Mestského okruhu], anonymné {{ces icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Tunelový komplex Blanka|14238337}} [[Kategória:Cestné tunely v Prahe|Blanka]] [[Kategória:Troja]] [[Kategória:Bubeneč (Praha 7)]] [[Kategória:Bubeneč (Praha 6)]] [[Kategória:Holešovice]] [[Kategória:Dejvice]] [[Kategória:Hradčany (Praha 6)]] [[Kategória:Střešovice]] [[Kategória:Břevnov]] [[Kategória:Letná]] [[Kategória:Mestský okruh (Praha)]] r8i25ouozmbs76m43ahkkckjlwc892w 0 591894 8226576 8225440 2026-05-31T09:57:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 4 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226576 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga žien |sezóna = 2016/17 |začiatok = [[15. október]] [[2016]] |koniec = [[26. apríl]] [[2017]] |majster = [[VK Slávia EU Bratislava]] (17. titul) |víťaz_základ = [[VK Slávia EU Bratislava]] |zostup = [[TJ Slávia TU Zvolen]]<br>[[SVK Senica]] |počet_mužstiev = 10 |odohraté_zápasy = 132 + 29 |počet_gólov = |najlepší_strelec = [[Mária Kostelanská]] (Trnava, 474 b) |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga žien''' v sezóne '''2016/17''' bol 25. ročník [[Volejbalová extraliga žien|extraligy volejbalistiek]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže žien na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú kontroluje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V extralige súťažilo 10 družstiev, čo je o 1 družstvo viac ako v minulej sezóne.<ref name=extraliga>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Začína sa extraliga žien. Titul obhajuje Slávia EU |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_zacina-sa-extraliga-zien-titu |dátum vydania = 30.9.2016 |dátum prístupu = 18.2.2017 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20161107110803/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_zacina-sa-extraliga-zien-titu |dátum archivácie = 2016-11-07 }}</ref> Titul obhájilo družstvo [[VK Slávia EU Bratislava]], ktoré vo finálovej sérii zvíťazilo nad [[BVK Bratislava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Slávia EU vyhrala aj tretie finále a získala 17. majstrovský titul |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_slavia-eu-vyhrala-aj-tretie-fi |dátum vydania = 22.04.2017 |dátum prístupu = 29.04.2017 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20170427061124/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_slavia-eu-vyhrala-aj-tretie-fi |dátum archivácie = 2017-04-27 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sedemnásty titul slávistiek | url = http://sport.aktuality.sk/dennik-sport/stiahni-pdf/24.04.2017/ | dátum vydania = 24.04.2017 | dátum prístupu = 29.04.2017 | vydavateľ = Denník Šport, str. 24 }}</ref> == Systém súťaže == Po odohraní základnej časti raz doma a vonku sa družstvá v 2. časti súťaže rozdelili na 2 skupiny, o 1.{{--}}4. a 5.{{--}}10. miesto. Družstvá si body zo základnej časti prenášali do nadstavbovej časti, v ktorej odohrali zápasy s každým družstvom raz doma a vonku. Družstvá na 1. až 8. mieste po nadstavbovej časti postúpili do štvrťfinálových zápasov play-off. Štvrťfinále sa hralo na 2 víťazné zápasy; semifinále, finále a o 3. miesto na 3 víťazné zápasy a stretnutia o umiestnenie na 2 hrané zápasy. Zo súťaže nevypadlo priamo žiadne družstvo, družstvá na 9. a 10. mieste odohrali prelínaciu baráž s víťazmi regionálnych skupín 1. ligy.<ref name=extraliga/> == Účastníci == {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=180|Družstvo ! width=50|{{tooltip|2015/16|Umiestnenie v sezóne 2015/16}} |- | [[VK Slávia EU Bratislava]] || align=center| 1. |- | [[KV MŠK Oktan Kežmarok]] || align=center| 2. |- | [[BVK Bratislava]] || align=center| 3. |- | [[UKF Nitra|Volley project UKF Nitra]] || align=center| 4. |- | [[VTC Pezinok]] || align=center| 5. |- | [[TJ Slávia TU Zvolen]] || align=center| 6. |- | [[COP Nitra]] || align=center| 7. |- | [[VK EPERIA Prešov]] || align=center| 8. |- | [[SVK Senica]] || align=center| 9. |- | [[Hit UCM Trnava]] || align=center| [[Súbor:Green Arrow Up.svg|12px|1. liga]] |} == Bodovanie == * za víťazstvo {{ku|3|0}} a {{ku|3|1}}{{--}}3 body * za víťazstvo {{ku|3|2}}{{--}}2 body * za prehru {{ku|2|3}}{{--}}1 bod * za prehru {{ku|1|3}} a {{ku|0|3}}{{--}}0 bodov == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|Slávia Bratislava |18||18||0|| {{ku|54|4}} || {{ku|1 427|998}} || +429||'''53''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|UKF Nitra |18||16||2|| {{ku|50|9}} || {{ku|1 432|1 023}} || +409||'''48''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|BVK Bratislava |18||13||5|| {{ku|44|17}} || {{ku|1 400|1 143}} || +257||'''41''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|Kežmarok |18||12||6|| {{ku|38|22}} || {{ku|1 316|1 191}} || +125||'''35''' |- bgcolor=#FFE4B5 |5. || align=left|Pezinok |18||9||9|| {{ku|31|36}} || {{ku|1 419|1 413}} || +6||'''24''' |- bgcolor=#FFE4B5 |6. || align=left|Trnava |18||7||11|| {{ku|25|39}} || {{ku|1 343|1 439}} || −106||'''21''' |- bgcolor=#FFE4B5 |7. || align=left|COP Nitra |18||6||12|| {{ku|22|42}} || {{ku|1 274|1 453}} || −179||'''18''' |- bgcolor=#FFE4B5 |8. || align=left|Prešov ||18||5||13|| {{ku|21|41}} || {{ku|1 197|1 354}} || −157||'''16''' |- bgcolor=#FFE4B5 |9. || align=left|Zvolen |18||2||16|| {{ku|18|49}} || {{ku|1 201|1 537}} || −336||'''10''' |- bgcolor=#FFE4B5 |10. || align=left|Senica |18||2||16|| {{ku|8|52}} || {{ku|978|1 436}} || −458||'''4''' |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}4. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|Slávia Bratislava |24||22||2|| {{ku|67|12}} || {{ku|1 923|1 452}} || +471||'''65''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|BVK Bratislava |24||19||5|| {{ku|62|19}} || {{ku|1 903|1 546}} || +357||'''59''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|UKF Nitra |24||18||6|| {{ku|57|23}} || {{ku|1 867|1 507}} || +360||'''53''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|Kežmarok |24||12||12|| {{ku|42|40}} || {{ku|1 742|1 710}} || +32||'''36''' |} ;Skupina o 5.{{--}}10. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |5. || align=left|Prešov |28||15||13|| {{ku|51|49}} || {{ku|2 090|1 995}} || +95||'''45''' |- bgcolor=#CCEECC |6. || align=left|Pezinok |28||15||13|| {{ku|53|50}} || {{ku|2 250|2 117}} || +133||'''41''' |- bgcolor=#CCEECC |7. || align=left|COP Nitra |28||14||14|| {{ku|48|57}} || {{ku|2 154|2 261}} || −107||'''40''' |- bgcolor=#CCEECC |8. || align=left|Trnava |28||11||17|| {{ku|45|61}} || {{ku|2 213|2 312}} || −99||'''35''' |- bgcolor=#CD96CD |9. || align=left|Zvolen |28||4||24|| {{ku|28|75}} || {{ku|1 846|2 305}} || −459||'''16''' |- bgcolor=#CD96CD |10. || align=left|Senica |28||2||26|| {{ku|15|82}} || {{ku|1 513|2 296}} || −783||'''4''' |} === Play-off === ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Slávia Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || Trnava || '''{{tooltip|3 : 0|100 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|150 divákov}} |- | '''BVK Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || COP Nitra || '''{{tooltip|3 : 0|100 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|100 divákov}} |- | '''UKF Nitra''' || '''{{ku|2|0}}''' || Pezinok || '''{{tooltip|3 : 0|150 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|100 divákov}} |- | Kežmarok || '''{{ku|1|2}}''' || '''Prešov''' || '''{{tooltip|3 : 0|400 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|350 divákov}}, '''{{tooltip|0 : 3|400 divákov}}''' |} ;Play-off o 5.{{--}}8. miesto <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | Trnava || '''{{tooltip|1 : 1|5 : 6 na sety}}''' || '''Kežmarok''' || '''{{tooltip|2 : 3|150 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|zlatý set 6 : 15, 250 divákov}} |- | '''COP Nitra''' || '''{{tooltip|1 : 1|5 : 3 na sety}}''' || Pezinok || '''{{tooltip|3 : 0|50 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|zlatý set 15 : 12; 50 divákov}} |} ;Play-off o 7. miesto <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Trnava''' || '''{{tooltip|1 : 1|5 : 3 na sety}}''' || Pezinok || '''{{tooltip|3 : 0|150 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|zlatý set 15 : 13}} |} ;Play-off o 5. miesto <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | COP Nitra || '''{{ku|0|2}}''' || '''Kežmarok''' || '''{{tooltip|0 : 3|100 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|300 divákov}} |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Slávia Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || Prešov || '''{{tooltip|3 : 0|150 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|350 divákov}} |- | '''BVK Bratislava''' || '''{{ku|2|1}}''' || UKF Nitra || '''{{tooltip|3 : 0|150 divákov}}''', {{tooltip|2 : 3|150 divákov}}, '''{{ku|3|0}}''' |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | UKF Nitra || '''{{ku|1|3}}''' || '''Prešov''' || '''{{tooltip|3 : 2|100 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|300 divákov}}, '''{{tooltip|2 : 3|50 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|300 divákov}} |} ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Slávia Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || BVK Bratislava || '''{{tooltip|3 : 0|600 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|500 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|800 divákov}}''' |} == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=180|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VK Slávia EU Bratislava]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[BVK Bratislava]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VK EPERIA Prešov]] |- |align=center| 4. || [[UKF Nitra|Volley project UKF Nitra]] |- |align=center| 5. || [[KV MŠK Oktan Kežmarok]] |- |align=center| 6. || [[COP Nitra]] |- |align=center| 7. || [[Hit UCM Trnava]] |- |align=center| 8. || [[VTC Pezinok]] |- |align=center| 9. || [[TJ Slávia TU Zvolen]] | [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Prelínacia súťaž]] |- |align=center| 10. || [[SVK Senica]] | [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Prelínacia súťaž]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- ! [[Slovenský pohár vo volejbale žien|Slovenský pohár]] 2016/17 |- | [[VK Slávia EU Bratislava]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == Družstvo Zvolena sa v extralige neudržalo a v sezóne 2017/18 ho nahradia obaja regiónalni víťazi 1. ligy – Spišská Nová Ves aj Nové Mesto n/Váhom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Do extraligy mieria Spišská Nová Ves a Nové Mesto nad Váhom, Zvolen sa lúči |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_do-extraligy-mieria-spisska-no |dátum vydania = 08.04.2017 |dátum prístupu = 29.04.2017 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20170418194410/http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_do-extraligy-mieria-spisska-no |dátum archivácie = 2017-04-18 }}</ref> Senica možnosť súťažiť v baráži nevyužila a neprihlásila sa do nej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = V sobotu 1. turnaj prelínacej súťaže žien v Novom Meste nad Váhom |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_v-sobotu-1-turnaj-prelinacej |dátum vydania = 30.03.2017 |dátum prístupu = 29.04.2017 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20170404052337/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_v-sobotu-1-turnaj-prelinacej |dátum archivácie = 2017-04-04 }}</ref> * 2 turnaje, v Novom Meste n/Váhom a Zvolene {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! Družstvo ! {{tooltip|2016/17|Umiestnenie v aktuálnej sezóne}} |- | [[TJ Slávia TU Zvolen]] || align=center| 9. družstvo Extraligy |- | <s>[[SVK Senica]]</s> || align=center| 10. družstvo Extraligy |- | [[VK Nové Mesto nad Váhom]] || align=center| 1. družstvo 1. ligy Západ |- | [[BK97 Stova Spišská Nová Ves]] || align=center| 1. družstvo 1. ligy Východ |} {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=140px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|Spišská Nová Ves |4||3||1|| {{ku|9|4}} || {{ku|311|268}} || +43||'''9''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|Nové Mesto n/Váhom |4||3||1|| {{ku|10|6}} || {{ku|366|336}} || +30||'''8''' |- bgcolor=#FFCCCC |3. || align=left|Zvolen |4||0||4|| {{ku|3|12}} || {{ku|287|360}} || −73||'''1''' |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga mužov 2016/17]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://svf-web.dataproject.com/MediaGalleryArchive.aspx?ID=23 Extraliga žien 2016/17 na stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [http://www.volleynet.sk/ volleynet.sk] {{Volejbalová extraliga žien}} [[Kategória:Volejbal v 2016]] [[Kategória:Volejbal v 2017]] [[Kategória:Volejbalová extraliga žien]] 8dwosvbgczfi390hu4chqlxse79awk3 0 592053 8226551 8225431 2026-05-31T09:06:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 5 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226551 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2016/17 |začiatok = [[15. október]] [[2016]] |koniec = [[30. apríl]] [[2017]] |majster = [[VK Ekonóm SPU Nitra|VKP Bystrina SPU Nitra]] |víťaz_základ = [[VK Ekonóm SPU Nitra|VKP Bystrina SPU Nitra]] |zostup = žiadny |počet_mužstiev = 9 |odohraté_zápasy = 104 + 35 |najlepší_strelec = {{POR}} Valdir Sequeira (Prievidza, 627 b) |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v sezóne '''2016/17''' bol 25. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú kontroluje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V extralige súťažilo 9 družstiev, rovnako ako v minulej sezóne.<ref name=extraliga>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Štartuje extraliga mužov, titul obhajuje Nitra |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_startuje-extraliga-muzov-titu |dátum vydania = 14.10.2016 |dátum prístupu = 19.02.2017 |vydavateľ = SVF |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20190818192605/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_startuje-extraliga-muzov-titu |dátum archivácie = 2019-08-18 }}</ref> Družstvá [[VK Ekonóm SPU Nitra|VKP Bystrina SPU Nitra]] a [[TJ Spartak Myjava (volejbal)|TJ Spartak Myjava]] účinkovali zároveň aj v [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópskej lige]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Štartuje nový ročník MEVZA CUP. V hre sú štyri slovenské tímy. Slávia začína doma |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_startuje-novy-rocnik-mevza-cup |dátum vydania = 11.10.2016 |dátum prístupu = 19.02.2017 |vydavateľ = SVF |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20190818200545/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_startuje-novy-rocnik-mevza-cup |dátum archivácie = 2019-08-18 }}</ref> Titul obhájilo družstvo VKP Bystrina SPU Nitra, ktoré vo finálovej sérii zvíťazilo nad [[VK Prievidza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Nitra zvíťazila v Prievidzi 3:2 a obhájila majstrovský titul |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_nitra-zvitazila-v-prievidzi-3 |dátum vydania = 30.04.2017 |dátum prístupu = 03.05.2017 |vydavateľ = SVF |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20170505124436/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_nitra-zvitazila-v-prievidzi-3 |dátum archivácie = 2017-05-05 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nitra prelomila „kliatbu“ obhajcov | url = http://sport.aktuality.sk/dennik-sport/stiahni-pdf/02.05.2017/ | dátum vydania = 02.05.2017 | dátum prístupu = 03.05.2017 | vydavateľ = Denník Šport, str. 18 | jazyk = }}</ref> == Systém súťaže == Po odohraní základnej časti raz doma a vonku sa družstvá v 2. časti súťaže (nadstavbovej) rozdelili na 2 skupiny, o 1.{{--}}5. a 6.{{--}}9. miesto. Družstvá si body zo základnej časti prenášali do nadstavbovej časti, v ktorej odohrali zápasy s každým družstvom raz doma a vonku. Družstvá na 1. až 8. mieste po nadstavbovej časti postúpili do štvrťfinálových zápasov play-off. Štvrťfinálové a semifinálové duely play-off a duel o 3. miesto sa hrali na 3 víťazné zápasy, stretnutia o umiestnenie na 2 hrané zápasy a finálové play-off na 4 víťazné zápasy. Zo súťaže priamo nevypadadlo žiadne družstvo; družstvo na 9. mieste v nadstavbovej skupine odohralo baráž s dvoma účastníkmi 1. ligy.<ref name=extraliga/> == Účastníci == {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=200|Družstvo ! width=50|{{tooltip|2015/16|Umiestnenie v sezóne 2015/16}} |- | [[VK Ekonóm SPU Nitra|VKP Bystrina SPU Nitra]] || align=center| 1. |- | [[VK MIRAD PU Prešov]] || align=center| 2. |- | [[VK KDS Šport Košice]] || align=center| 3. |- | [[VK Spartak UJS Komárno]] || align=center| 4. |- | [[TJ Spartak Myjava (volejbal)|TJ Spartak Myjava]] || align=center| 5. |- | [[VK Prievidza]] || align=center| 6. |- | [[TJ Slávia Svidník]] || align=center| 7. |- | [[COP Trenčín]] || align=center| 8. |- | [[VKM Stará Ľubovňa]] || align=center| 9. |} Poznámky: * [[MVK Lokomotíva Zvolen]], ktorý postúpil do najvyššej súťaže v prelínacej súťaži, sa nakoniec do extraligy neprihlásil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Žreb extraligy mužov. Hneď v 1. kole repríza finále |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_zreb-extraligy-muzov-hned-v-1 |dátum vydania = 08.08.2016 |dátum prístupu = 19.02.2017 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20161013075136/http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_zreb-extraligy-muzov-hned-v-1 |dátum archivácie = 2016-10-13 }}</ref> Ďalší oslovený klub z prelínacej súťaže{{--}}VKP Bratislava{{--}}uprednostnil účinkovanie v 1. lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Zvolenčania si to rozmysleli |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_zvolencania-si-to-rozmysleli |dátum vydania = 15.07.2016 |dátum prístupu = 19.02.2017 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20190818194511/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_zvolencania-si-to-rozmysleli |dátum archivácie = 2019-08-18 }}</ref> * [[VKP Bratislava]], ktorý v predchádzajúcich dvoch sezónach spolupracoval s komárňánskym klubom, sa v tejto sezóne extraligy dohodol na spolupráci s klubom VK Bystrina SPU Nitra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = VKP má nové spojenie s Nitrou |url = http://www.volleyball.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=799&Itemid=48 |dátum vydania = 13.10.2016 |dátum prístupu = 19.02.2017 |vydavateľ = volleyball.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20180111145313/http://www.volleyball.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=799&Itemid=48 |dátum archivácie = 2018-01-11 }}</ref> == Bodovanie == * za víťazstvo {{ku|3|0}} a {{ku|3|1}}{{--}}3 body * za víťazstvo {{ku|3|2}}{{--}}2 body * za prehru {{ku|2|3}}{{--}}1 bod * za prehru {{ku|1|3}} a {{ku|0|3}}{{--}}0 bodov Pre určenie víťaza a poradia družstiev sa posudzujú nasledovné kritériá: # Počet víťazstiev v súťaži. # Počet bodov zo všetkých stretnutí. # Pomer setov. # Pomer lôpt. # Výsledky vzájomných stretnutí dotknutých družstiev podľa krítérií 1 až 4. == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Nitra |16||16||0|| {{ku|48|6}} || {{ku|1 324|948}} || +376||'''47''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Prešov |16||16||11|| {{ku|42|16}} || {{ku|1 353|1 211}} || +142||'''37''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Prievidza |16||16||11|| {{ku|36|20}} || {{ku|1 331|1 193}} || +138||'''33''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Košice |16||11||5|| {{ku|33|25}} || {{ku|1 281|1 264}} || +17||'''30''' |- bgcolor=#CCEECC |5.|| align=left|Komárno |16||8||8|| {{ku|28|30}} || {{ku|1 266|1 256}} || +10||'''24''' |- bgcolor=#FFE4B5 |6.|| align=left|Myjava |16||6||10|| {{ku|25|32}} || {{ku|1 270|1 228}} || +42||'''20''' |- bgcolor=#FFE4B5 |7.|| align=left|Svidník |16||5||11|| {{ku|25|36}} || {{ku|1 244|1 368}} || −124||'''17''' |- bgcolor=#FFE4B5 |8.|| align=left|Trenčín |16||2||14|| {{ku|13|5}} || {{ku|1 103|1 378}} || −275||'''6''' |- bgcolor=#FFE4B5 |9.|| align=left|Stará Ľubovňa |16||1||15|| {{ku|7|47}} || {{ku|1 010|1 336}} || −326||'''2''' |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}5. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Nitra |26||22||2|| {{ku|69|14}} || {{ku|2 006|1 540}} || +466||'''66''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Prešov |26||16||8|| {{ku|59|30}} || {{ku|2 013|1 902}} || +111||'''51''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Prievidza |26||16||8|| {{ku|53|32}} || {{ku|1 983|1 833}} || +150||'''48''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Košice |26||16||8|| {{ku|48|44}} || {{ku|2 011|2 002}} || +9||'''40''' |- bgcolor=#CCEECC |5.|| align=left|Komárno |26||8||16|| {{ku|35|54}} || {{ku|1 939|1 992}} || −53||'''26''' |} ;Skupina o 6.{{--}}9. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |6.|| align=left|Myjava |22||12||10|| {{ku|43|33}} || {{ku|1 741|1 574}} || +167||'''38''' |- bgcolor=#CCEECC |7.|| align=left|Svidník |22||9||13|| {{ku|37|44}} || {{ku|1 677|1 825}} || −148||'''28''' |- bgcolor=#CCEECC |8.|| align=left|Trenčín |22||3||19|| {{ku|18|62}} || {{ku|1 578|1 906}} || −328||'''9''' |- bgcolor=#FFBBFF |9.|| align=left|Stará Ľubovňa |22||2||20|| {{ku|15|64}} || {{ku|1 537|1 911}} || −374||'''6''' |} === Play-off === ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Nitra''' || '''{{ku|2|0}}''' || Trenčín || '''{{tooltip|3 : 0|150 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|50 divákov}} |- | '''Prešov''' || '''{{ku|2|0}}''' || Svidník || '''{{tooltip|3 : 0|300 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|400 divákov}} |- | '''Prievidza''' || '''{{ku|2|0}}''' || Myjava || '''{{tooltip|3 : 0|500 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|300 divákov}} |- | '''Košice''' || '''{{ku|2|1}}''' || Komárno || '''{{tooltip|3 : 1|300 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|150 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 2|300 divákov}}''' |} ;Play-off o 5.{{--}}8. miesto <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Trenčín''' || '''{{ku|2|0}}''' || Komárno || '''{{tooltip|3 : 1|50 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|150 divákov}} |- | Svidník || '''{{ku|0|2}}''' || '''Myjava''' || '''{{tooltip|0 : 3|300 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|200 divákov}} |} ;Play-off o 7. miesto <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | Svidník || '''{{tooltip|1 : 1|na sety 4 : 4}}''' || '''Komárno''' || '''{{tooltip|3 : 0|250 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|zlatý set 11 : 15, 150 divákov}} |} ;Play-off o 5. miesto <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | Trenčín || '''{{ku|0|2}}''' || '''Myjava''' || '''{{tooltip|0 : 3|50 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|100 divákov}} |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Nitra''' || '''{{ku|3|0}}''' || Košice || '''{{tooltip|3 : 1|200 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|350 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|250 divákov}}''' |- | Prešov || '''{{ku|1|3}}''' || '''Prievidza''' || '''{{tooltip|3 : 2|400 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|500 divákov}}, '''{{tooltip|2 : 3|350 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|1 000 divákov}} |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Prešov''' || '''{{ku|3|2}}''' || Košice || '''{{tooltip|3 : 1|350 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|350 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|350 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|300 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 2|500 divákov}}''' |} ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Nitra''' || '''{{ku|4|2}}''' || Prievidza || '''{{tooltip|3 : 0|700 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 0|650 divákov}}''', {{tooltip|2 : 3|1 350 divákov}}, {{tooltip|0 : 3|1 400 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|800 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|2 150 divákov}} |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=20|{{tooltip|Por|Poradie}} ! width=180|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VK Bystrina SPU Nitra|VKP Bystrina SPU Nitra]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[VK Prievidza]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VK MIRAD PU Prešov]] |- |align=center| 4. || [[VK KDS Šport Košice]] |- |align=center| 5. || [[TJ Spartak Myjava (volejbal)|TJ Spartak Myjava]] |- |align=center| 6. || [[COP Trenčín]] |- |align=center| 7. || [[VK Spartak UJS Komárno]] |- |align=center| 8. || [[TJ Slávia Svidník]] |- |align=center| 9. || [[VKM Stará Ľubovňa]] | [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Prelínacia súťaž]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- ! [[Slovenský pohár vo volejbale mužov|Slovenský pohár]] 2016/17 |- | [[VK MIRAD PU Prešov]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == * pôvodne plánované 2 turnaje, apríl 2017 {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=180|Družstvo ! {{tooltip|2016/17|Umiestnenie v aktuálnej sezóne}} |- | [[VKM Stará Ľubovňa]] || align=center| 9. družstvo Extraligy |- | [[MVK Lokomotíva Zvolen]] || align=center| 1. družstvo 1. ligy |- | <s>[[VKP Bratislava]]</s> || align=center| 2. družstvo 1. ligy |} Prelínacia súťaž sa nakoniec neuskutočnila, nakoľko sa do nej prihlásili iba dve družstvá, ktoré tým pádom priamo postúpili do nasledujúceho ročníka extraligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Stará Ľubovňa a Zvolen s miestenkou do extraligy, ženská prelínačka bez Senice |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_stara-lubovna-a-zvolen-s-miest |dátum vydania = 16.03.2017 |dátum prístupu = 04.04.2017 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20170405073550/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_stara-lubovna-a-zvolen-s-miest |dátum archivácie = 2017-04-05 }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2016/17]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://svf-web.dataproject.com/CompetitionStandings.aspx?ID=25&PID=67 Extraliga mužov 2016/17 na stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [http://www.volleynet.sk/ volleynet.sk] {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbal v 2016]] [[Kategória:Volejbal v 2017]] [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] 4hz0jqwpzfsnmcj5qn1o8b25fxaxop4 0 594140 8226493 8211008 2026-05-31T05:04:06Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] pomocou použitia HotCat 8226493 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Košice-okolie (okres)|Košice - okolie]] | district1 = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | municipality = [[Hačava]] | municipality1 = [[Bôrka]] | established = 1982 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Havrania skala | image = | image_caption = | code = 541 | management = Slovenský kras | area = 1.4714 | commons = | lat_d = 48.645634 | long_d = 20.802143 }} '''Havrania skala''' je [[národná prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody [[Slovenský kras]]. Nachádza sa v katastrálnom území obcí [[Hačava]] a [[Bôrka]] v [[Košice-okolie (okres)|okrese Košice-okolie]] a v [[Rožňava (okres)|okrese Rožňava]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1982]] na rozlohe 147,14 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''NPR je vyhlásená na ochranu skalného komplexu nad záverom Zádielskej doliny v Národnom parku Slovenský kras s geomorfologicky výraznými formami a zachovanými pôvodnými spoločenstvami rastlín a živočíchov na vedecko-výskumné a náučné ciele. ''<ref>{{ŠZOCHČPSR|541}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|541}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Havrania skala (Slovenský kras)|14801802}} {{Slovenský kras}} {{Chránené územia v Košiciach}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Košice-okolie]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rožňava]] [[Kategória:Hačava]] [[Kategória:Bôrka]] [[Kategória:Horný vrch]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] 2jwqlx9s5hhurdp3grlq2oyf1lw1rtx 14 597193 8226303 7179007 2026-05-30T15:33:48Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Organizácie v USA]] pomocou použitia HotCat 8226303 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Stavby v USA]] [[Kategória:Vzdelávanie v USA]] [[Kategória:Školy podľa štátu|USA]] [[Kategória:Organizácie v USA]] ri77o5b1iyn88vy4n5z7ah3u6ah09y5 14 599777 8226295 6518405 2026-05-30T15:26:20Z Jetam2 30982 zar, kat 8226295 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} [[Kategória:Univerzity v USA|Virginia]] [[Kategória:Vysoké školy vo Virgínii]] 32auq1mllwfgkqbs4k0x5c6ow6a9vt4 0 600354 8226277 6523481 2026-05-30T15:13:07Z Gitanes232 142243 doplnenie 8226277 wikitext text/x-wiki '''Pernik''' ({{vjz|bul|Перник}}) môže byť: * mesto v Bulharsku, pozri [[Pernik (mesto)]] * oblasť v Bulharsku, pozri [[Pernik (oblasť)]] * okres v Bulharsku, pozri [[Pernik (okres)]] * pevnosť v Bulharsku, pozri [[Pernik (pevnosť)]] {{rozlišovacia stránka}} 9ruyxq6fqmeas631fouij3affdqb7jt 0 601087 8226313 8024896 2026-05-30T16:00:51Z ~2026-32113-70 296439 8226313 wikitext text/x-wiki '''Železničná trať Devínske Jazero - Stupava''' ''(starší názov Stupava - Mást)'' je zrušená trať na Slovensku v Bratislavskom kraji vybudovaná v roku [[1889]]. == História == Trať bola posledným veľkým projektom Rakúskej spoločnosti štátnych železníc na území Slovenska. Bola projektovaná ako odbočka hlavnej trate z [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]] do [[Kúty (okres Senica)|Kútov]] a následne do [[Skalica (mesto)|Skalice]]. Trať bola vybudovaná v roku [[1889]] a jej prevádzka začala 27. októbra [[1891]]. Posledný parný vlak tu išiel 25.5.[[1967]]. Parná trakcia bola nahradená motorovou. V roku [[1988]] prešla rekonštrukciou (spojenou s výstavbou diaľnice). Trať je prakticky nová a nepoužívaná. Je dlhá 6,5 km. Posledný osobný vlak tu prešiel v roku [[2005]], posledný pravidelný osobný vlak v roku [[1991]]. Nákladná doprava tu bola do roku [[2003]]. Na trati sa náchadza aj most ponad diaľnicu [[Brno]] - [[Bratislava]]. Koľaje boli kompletne vytrhané v máji 2012.<ref>{{Citácia periodika|titul=Železničná trať do Stupavy zanikla|periodikum=zeleznicne.info|url=http://www.zeleznicne.info/view.php?cisloclanku=2012050007|dátum prístupu=2023-11-24|jazyk=sk}}</ref> == Prevádzka == Jazdili tu osobné aj nákladné vlaky až do konca sedemdesiatych rokov [[20. storočie|20. storočia]], kedy bola osobná doprava zastavená a trať zmizla z cestovných poriadkov. Po úplnom zastavení dopravy na tomto úseku bola táto trať administratívne zrušená v roku [[2008]]. == Budúcnosť == Aj keď táto trať už pravdepodobne svoju železničnú históriu dopísala, v roku [[2016]] prišli [[Železnice Slovenskej republiky|Železnice SR]] s nápadom premeniť ju na cyklotrasu. Nápad podporil aj [[Bratislavský samosprávny kraj]]. V súčasnosti je vytvorená expertná skupina, ktorá v krátkom čase posúdi legislatívne, technické a realizačné možnosti.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Azet.sk|titul=Zrušená trať Devínske jazero - Stupava sa možno zmení na cyklotrasu|periodikum=aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/478573/zrusena-trat-devinske-jazero-stupava-sa-mozno-zmeni-na-cyklotrasu/|dátum prístupu=2017-08-06|jazyk=sk}}</ref> Do roku 2025 sa s výstavbou cyklotrasy nezačalo. == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == * [http://www.zeleznicne.info/view.php?cisloclanku=2007090066 zeleznicne.info] * [https://www.aktuality.sk/clanok/478573/zrusena-trat-devinske-jazero-stupava-sa-mozno-zmeni-na-cyklotrasu/ aktuality.sk] {{Železničná infraštruktúra na Slovensku}} [[Kategória:Zrušené železničné trate na Slovensku]] [[Kategória:Doprava v Bratislave]] [[Kategória:Doprava v okrese Malacky]] cogbomsu9hax5a8ajat6o208vbkg088 0 601501 8226479 8210133 2026-05-31T03:26:40Z Juan09000 218814 . 8226479 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = San Lorenzo | obrázok = [[Súbor:Escudo del Club Atlético San Lorenzo de Almagro.svg|150px]] | celýnázov= Club Atlético San Lorenzo de Almagro | prezývka = ''Santo (Svätí)'' <br /> ''Cuervo (Vrany)'' <br /> ''Ciclón (Cyklón)'' <br /> ''Azulgrana (Modročervení)'' | založený = [[1. apríl]]a [[1908]] | štadión = [[Estadio Pedro Bidegain]], [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | kapacita = 47 964 | predseda = {{minivlajka|Argentína}} [[Marcelo Culotta]] | mgrtitle = Tréner | tréner = {{minivlajka|Argentína}} [[Gustavo Álvarez]] | liga = [[Primera División (Argentína)|Primera División]] | sezóna = 2025 | pozícia = Primera División, 7. miesto | web = http://sanlorenzo.com.ar/ | vzor_lp1=|vzor_t1=_sl2017h|vzor_pp1=|vzor_tr1=_sl2015h|vzor_po1=_sanlorenzo17h| ľavéplece1=172442|telo1=172442|pravéplece1=172442|trenírky1=172442|ponožky1=172442| vzor_1p2=|vzor_t2=_sl2017a|vzor_pp2=|vzor_tr2=_Boca Juniors 2016-17 Uniforme Suplente|vzor_po2=_inter16a| ľavéplece2=172442|telo2=FFFFFF|pravéplece2=172442|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFFFF| }} '''Club Atlético San Lorenzo de Almagro''', skrátene '''San Lorenzo de Almagro''', alebo iba '''San Lorenzo''', je [[Argentína|argentínsky]] športový klub so sídlom v meste [[Buenos Aires]]. Klub je známy predovšetkým pre svoj [[futbal]]ový tím. San Lorenzo patrí medzi najúspešnejšie futbalové kluby v Argentíne, keď vyhralo spolu 15 titulov v argentínskej najvyššej súťaži [[Primera División (Argentína)|Primera División]]. Na medzinárodnej úrovni vyhralo San Lorenzo spolu 5 trofejí, z toho jedenkrát [[Copa Libertadores]]. Domáce zápasy hráva klub na štadióne [[Estadio Pedro Bidegain]]. V súčasnosti hráva najvyššiu argentínsku futbalovú súťaž [[Primera División (Argentína)|Primera División]]. == História == [[Súbor:San_lorenzo_father_massa.jpg|náhľad|left|Jeden z prvých tímov spolu s otcom Massom (v strede).]] Počiatky klubu siahajú do začiatku 20. storočia, keď sa deti z ulíc México, Treinta a Tres v Buenos Aires rozhodli sformovať futbalové družstvo. Futbal však hrali na uliciach, čo bolo nebezpečné. Jedného z chlapcov krátko potom zrazila električka, čo videl aj miestny [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícky kňaz]] ''Lorenzo Massa''. Tento následne ponúkol chlapcom, aby hrávali futbal na dvore pri miestnom kostole za podmienky, že budú navštevovať nedeľné [[Omša (bohoslužba)|sväté omše]]. 1. apríla 1908 sa v štvrti [[Almagro (Buenos Aires)|Almagro]] v Buenos Aires uskutočnilo zhromaždenie, na ktorom padlo rozhodnutie založiť športový klub. Na zhromaždení boli navrhnuté rôzne mená, ktoré mali byť použité ako názvy nového klubu. Prvý návrh bol „Los Forzosos de Almagro“, teda „Siláci z Almagra“. S tým však nesúhlasil otec Massa. Ďalší návrh bol „San Lorenzo“ ako pocta otcovi Massovi, no tento nesúhlasil, aby bol poctený týmto spôsobom. Napriek tomu nakoniec akceptoval tento návrh aj otec Massa, no meno malo byť poctou [[Vavrinec Rímsky|Svätému Vavrincovi]] (v španielčine „San Lorenzo“) a Bitke o San Lorenzo, jednej z najdôležitejších bitiek pre nezávislosť Argentíny. Ďalší zo zakladateľov požadovali, aby sa do názvu klubu pridalo aj meno ich štvrte Almagro, v ktorej žila väčšina zakladateľov. Tieto návrhy boli schválené a vznikol tak klub ''San Lorenzo de Almagro''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sanlorenzo.com.ar/club/historia|titul=FUNDACION|dátum prístupu=2017-08-06|vydavateľ=sanlorenzo.com.ar|dátum vydania=}}</ref> Klub však nemal svoj štadión a hrať musel na neďalekom ihrisku patriacemu tímu Club Martínez. Prvý zápas odohralo San Lorenzo 26. apríla 1914. Spočiatku hralo amatérsku súťaž, ktorú vyhralo. Práve toto víťazstvo umožnilo klubu hrať play-off o postup do najvyššej argentínskej futbalovej ligy, ktoré klub vyhral a postúpil do najvyššej súťaže. === Prvé roky v najvyššej súťaži === [[Súbor:Campeón_Argentino_amateur_1923.jpg|náhľad|Majstrovský tím z roku 1923.]] San Lorenzo hrávalo od roku 1914 druhú najvyššiu súťaž, z ktorej sa mu poradilo postúpiť vyššie. Prvú ligu teda začalo hrať v roku 1915, a v tejto sezóne skončilo nakoniec na dvanástom mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesa/arg15.html|titul=Argentina 1915|dátum prístupu=2017-08-06|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref> Už v roku 1916 otvoril klub svoj prvý štadión, ktorý sa stal známy ako [[Estadio Gasómetro|Viejo Gasómetro]], teda Staré Gasómetro. V tomto roku obsadil klub v prvej lige siedme miesto. V nasledujúcich ročníkoch sa klubu stále veľmi nedarilo, keď v najvyššej súťaži obsadil postupne dvanáste a trináste miesto. V roku 1919 sa argentínska najvyššia súťaž rozdelila na dve súbežne hrané súťaže, pričom každú z nich organizovala iná futbalová federácia. Vo svojej lige obsadilo San Lorenzo deviate miesto. 20. roky 20. storočia znamenali konečne zlepšenie. V sezónach 1920 a 1922 obsadil klub výborné tretie miesto. Úspech sa dostavil v sezóne 1923, kedy San Lorenzo vyhralo 17 z 20 zápasov a vyhralo svoj prvý majstrovský titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesa/arg23.html|titul=Argentina 1923|dátum prístupu=2017-08-06|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref> V rovnakom ročníku vyhral klub aj svoj prvý medzinárodný titul, keď zvíťazilo v turnaji Copa Campeonato del Río de la Plata nad [[uruguaj]]ským klubom [[Montevideo Wanderers FC|Montevideo Wanderers]]. Už o sezónu neskôr vyhral klub svoj druhý majstrovský titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesa/arg24.html|titul=Argentina 1924|dátum prístupu=2017-08-06|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref> V nasledujúcich sezónach skončilo San Lorenzo druhé a tretie. V sezóne 1927 vyhral klub tretí majstrovský titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesa/arg27.html|titul=Argentina 1927|dátum prístupu=2017-08-06|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref> V ročníku 1927 vyhralo San Lorenzo aj pohár Copa Aldao, kde porazilo uruguajský tím [[Rampla Juniors]]. Vďaka týmto úspechom sa San Lorenzo rýchlo zaradilo medzi najpopulárnejšie kluby v krajine. Na ďalší titul musel klub čakať až do sezóny 1933, keď vyhral svoj štvrtý majstrovský titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesa/arg33.html|titul=Argentina 1933|dátum prístupu=2017-08-06|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref> O tri roky neskôr, v sezóne 1936 vyhral klub opäť titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesa/arg-hon36.html|titul=Argentina - Copa de Honor - 1936|dátum prístupu=2017-08-06|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref> === Získanie medzinárodnej prestíže === [[Súbor:Campeón_Argentino_1946.jpg|náhľad|left|Majstrovský tím z roku 1946.]] Od posledného titulu v roku 1936 sa San Lorenzu prestalo v lige dariť tak ako pred tým. Prvý väčší úspech dosiahol až v roku 1943, keď zvíťazil v národnom pohári. Na titul čakalo San Lorenzo presne desať rokov, keď vyhralo sezónu 1946 najvyššej argentínskej súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesa/arg46.html|titul=Argentina - Domestic Championship 1946|dátum prístupu=2017-08-06|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref> V rovnakom roku odcestovalo San Lorenzo na turné do [[Európa|Európy]]. Toto turné sa následne stalo vďaka výsledkom, ktoré na ňom klub dosiahol jedným z najvýznamnejších míľnikov v klubovej histórií. San Lorenzo odohralo v Európe celkom desať zápasov. Na nový rok 1947 porazilo v priebehu dvoch týždňov San Lorenzo dokonca dvakrát [[Španielske národné futbalové mužstvo|španielsku futbalovú reprezentáciu]]. O dva týždne neskôr porazil klub aj [[Portugalské národné futbalové mužstvo|portugalskú reprezentáciu]]. Zo všetkých zápasov prehralo San Lorenzo iba s [[Real Madrid CF|Realom Madrid]]. Viacerí hráči klubu dostali po tomto turné ponuky z európskych klubov, jedna z opôr klubu [[Rinaldo Martino]] prestúpil do [[Taliansko|talianskeho]] [[Juventus FC|Juventusu Turín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.clarin.com/deportes/San-Lorenzo-mejor-mundo_0_rkgbzL13PQl.html|titul=Cuando San Lorenzo fue el mejor del mundo|dátum prístupu=2017-08-06|vydavateľ=clarin.com|dátum vydania=26. septembra 2012}}</ref> === Druhé úspešné obdobie a zostup === [[Súbor:José Sanfilippo 1962.jpg|náhľad|[[José Sanfilippo]] bol najlepší strelec ligy v sezónach 1958, 1959, 1960 a 1961.]] Od posledného titulu v ročníku 1946 sa San Lorenzo nedokázalo v lige presadiť. V 50. rokoch nezískal klub žiadnu trofej a končil predovšetkým v strede ligovej tabuľky. Určité zlepšenie prišlo v sezóne 1957, klub obsadil druhé miesto. V nasledujúcom ročníku skončil tretí. Úspech prišiel v sezóne 1959, keď San Lorenzo vyhralo po 13. rokoch konečne majstrovský titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesa/arg59.html|titul=Argentina - First Division A 1959|dátum prístupu=2017-08-06|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref> Hneď v sezóne 1960 ale klub obsadil až šieste miesto. O rok neskôr však bol znova druhý. Inak klub končil v 60. rokoch v strede ligovej tabuľky. Útočník San Lorenza [[José Sanfilippo]] sa v sezónach 1958, 1959, 1960 a 1961 stal najlepším strelcom najvyššej argentínskej súťaže. Majstrovský titul získalo San Lorenzo až v sezóne 1968, keď vyhralo časť prvej ligy Metropolitano bez jedinej prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesa/arg68.html|titul=Argentina - First Level 1968|dátum prístupu=2017-08-06|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref> Vďaka tomu získal tím prezývku „los matadores“. Týmto titulom začalo ďalšie výborné obdobie v histórií San Lorenza. V sezóne 1972 vyhralo obe časti prvej ligy, teda tak Metropolitano ako aj Nacional a stalo sa prvým tímom, ktorý vyhral v jednom roku obe časti najvyššej súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesa/arg72.html|titul=Argentina - First Level 1972|dátum prístupu=2017-08-06|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref> Ďalší titul získal klub v časti Nacional sezóny 1974.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesa/arg74.html|titul=Argentina 1974|dátum prístupu=2017-08-06|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref> Dobré obdobie však netrvalo dlho, zlé rozhodnutia vedenia klubu priviedli San Lorenzo do finančných problémov. Argentínska vojenská vláda prinútila klub predať jeho tradičný štadión v štvrti Boedo. V sezóne 1980 skončil klub tesne nad zostupovými miestami. V sezóne 1981 však skončil v najvyššej súťaži predposledný a zostúpil do druhej ligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesa/arg81.html|titul=Argentina 1981|dátum prístupu=2017-08-06|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref> V tomto roku bol zároveň zbúraný tradičný štadión San Lorenza. V druhej lige bolo San Lorenzo iba jednu sezónu, po ktorej sa hneď vrátilo späť do prvej ligy a ako nováčik obsadilo v tabuľke druhé miesto. Druhé miesto obsadil klub ešte v ročníku 1987/88, inak v 80. rokoch končilo v strede ligovej tabuľky. === Finančné problémy a čakanie na úspech === [[Súbor:LIGA_vs_SAN_LORENZO_(3).jpg|náhľad|left|Tím zo sezóny 2016.]] V 90. rokoch pokračovali problémy klubu, ten jednak nemal vlastný štadión a musel hrávať na štadiónoch konkurenčných klubov a jednak ho stále trápili finančné problémy. V roku 1986 sa prezidentom klubu stal Fernando Miele. Práve on pomohol k tomu, že klub v roku 1993 otvoril svoj vlastný nový štadión a zároveň vyhral po 21 rokoch ligový titul, keď vyhral časť Clausura sezóny 1995 najvyššej argentínskej súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesa/arg96.html|titul=Argentina 1995/96|dátum prístupu=2017-08-06|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref> Zvyšné sezóny 90. rokov bol klub striedavo v hornej a dolnej časti ligovej tabuľky. Ďalší titul pridalo San Lorenzo v sezóne 2001, keď vyhralo znova časť Clausura prvej ligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesa/arg01.html|titul=Argentina 2000/01|dátum prístupu=2017-08-06|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref> V roku 2001 vyhral klub svoju prvú oficiálnu medzinárodnú trofej, keď vyhral [[Copa Mercosur]]. Stal sa tak jediným argentínskym klubom, ktorý vyhral túto súťaž v jej štvorročnej existencií. V roku 2002 vyhralo San Lorenzo prvý ročník [[Copa Sudamericana]], keď vo finále porazil [[Kolumbia|kolumbijský]] klub [[Atlético Nacional]]. Ďalší titul získalo San Lorenzo až v sezóne 2007, keď vyhralo časť Clausura.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesa/arg07.html|titul=Argentina 2006/07|dátum prístupu=2017-08-06|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref> Inak v tomto období taktiež končilo San Lorenzo zväčšia v strede ligovej tabuľky. V roku 2007 sa do najvyššej súťaže vrátil hlavný rival San Lorenza klub [[Club Atlético Huracán|Huracán]] a San Lorenzo tak mohlo opäť hrávať svoje derby zápasy s rivalom z juhu Buenos Aires. V ročníku 2011/12 muselo San Lorenzo hrať baráž o udržanie sa v najvyššej súťaži, v ktorej však bol klub úspešný. V sezóne 2013/14, časti Inicial vyhralo San Lorenzo už svoj pätnásty majstrovský titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesa/arg2014.html|titul=Argentina 2013/14|dátum prístupu=2017-08-06|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref> V sezóne 2014 dosiahol klub tiež najväčší medzinárodný úspech, keď vyhral juhoamerickú obdobu európskej [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[Copa Libertadores]], kde vo finále porazil [[paraguaj]]ský klub [[Club Nacional|Nacional]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/sacups/copa2014.html|titul=Copa Libertadores de América 2014|dátum prístupu=2017-08-06|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref> V sezóne 2015 skončil klub v argentínskej lige druhý. V sezóne 2016 vyhralo San Lorenzo skupinu č. 1 najvyššej súťaže, no vo finále prehralo a obsadilo tak konečné druhé miesto. V sezóne 2016/17 najvyššej futbalovej súťaže obsadil klub siedme miesto. == Farby a znak klubu == Už v začiatkoch boli za klubové farby vybrané modrá a červená. Tieto sú tak na klubových dresoch, ako aj v klubovom znaku. Klub začal už vo svojich počiatkoch používať dresy s červenými a modrými pásmi, ktoré používa do súčasnosti. Klubový znak je v rovnakých farbách ako dresy, teda modro-červené pruhy, v strede ktorých sú v bielom kruhu písmená ''CASLdeA'', teda Club Atlético San Lorenzo de Almagro. == Štadión == [[Súbor:Estadio Pedro Bidegain.jpg|náhľad|Fanúšikovia klubu počas zápasu.]] Súčasný štadión klubu [[Estadio Pedro Bidegain]] sa nachádza v štvrti [[Bajo Flores (Buenos Aires)|Bajo Flores]] v hlavnom meste Argentíny Buenos Aires. Prezývka štadióna je „Nuevo Gasómetro“, teda Nové Gasómetro, čo odkazuje na starý štadión klubu, na ktorom hral klub pred tým. Kapacita štadióna je 47 964 miest. Samotný klub sa však tradične radí k štvrti Buenos Aires menom [[Boedo (Buenos Aires)|Boedo]], kde stál jeho starý štadión [[Estadio Gasómetro]]. Kapacita tohto štadióna bola 75 000 miest a San Lorenzo na ňom hrávalo do roku 1979, kedy muselo tento predať. Následne hralo na štadiónoch konkurenčných tímov. Až v roku 1993 prešlo na nový štadión, na jeho výstavbu prispeli aj fanúšikovia klubu. Fanúšikovia San Lorenza sa však nikdy celkom nezmierili s núteným odchodom zo starého štadióna a v roku 2012 dokonca 100 000 ľudí demonštrovalo na mieste bývalého štadióna za to, aby sa San Lorenzo vrátilo na staré miesto. Celkovo má San Lorenzo až päť sídiel, tri v štvrti Boedo, jedno v štvrti [[Monserrat (Buenos Aires)|Monserrat]] a jedno v Bajo Flores. == Rivalita a fanúšikovia == Hlavným rivalom San Lorenza je klub [[Club Atlético Huracán|Huracán]], ktorý sa nachádza vo štvrti [[Parque Patricios (Buenos Aires)|Parque Patricios]], čo je vedľajšia štvrť domácej štvrte San Lorenza Boedo. Tieto kluby spolu hrávajú najstaršie derby v celej Argentíne a vo všeobecnosti sa tieto derby považujú za tretie najvýznamnejšie derby v Argentíne hneď po [[Superclásico]] a [[Clásico de Avellaneda]]. Fanúšikovia San Lorenza pochádzajú z robotníckej a strednej triedy. San Lorenzo okrem iných podporujú aj známe osobnosti. Zrejme najznámejším fanúšikom klubu a zároveň aj jeho členom je pápež [[František (pápež)|František]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/274155-argentina-a-futbal-je-jedno-a-to-iste-papez-frantisek-i-fandi-san-lorenzu/|titul='Havraní' pápež fandí klubu z robotníckej štvrte|dátum prístupu=2017-08-06|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=14. marca 2013}}</ref> Ďalším známym podporovateľom klubu je herec [[Viggo Mortensen]], ktorý prežil časť detstva v Argentíne. == Úspechy == === Národné === ==== Liga ==== * '''[[Primera División (Argentína)|Primera División]] (15)''': [[Primera División (Argentína) 1923|1923]], [[Primera División (Argentína) 1924|1924]], [[Primera División (Argentína) 1927|1927]], [[Primera División (Argentína) 1933|1933]], [[Primera División (Argentína) 1936|1936 (Copa de Honor)]], [[Primera División (Argentína) 1946|1946]], [[Primera División (Argentína) 1959|1959]], [[Primera División (Argentína) 1968|1968 Metropolitano]], [[Primera División (Argentína) 1972|1972 Metropolitano]], [[Primera División (Argentína) 1972|1972 Nacional]], [[Primera División (Argentína) 1974|1974 Nacional]], [[Primera División (Argentína) 1994/1995|1995 Clausura]], [[Primera División (Argentína) 2000/2001|2001 Clausura]], [[Primera División (Argentína) 2006/2007|2007 Clausura]], [[Primera División (Argentína) 2013/2014|2013 Inicial]] *'''[[Primera B Metropolitana|Primera División B]] (2)''': 1914, 1982 ==== Národný pohár ==== *'''[[Copa General Pedro Ramírez|Copa de la República]] (1)''': 1943 *'''[[Supercopa Argentina]] (1):''' [[Supercopa Argentina 2015|2015]] === Medzinárodné === *'''[[Copa Libertadores]] (1)''': [[Copa Libertadores 2014|2014]] *'''[[Copa Mercosur]] (1)''': [[Copa Mercosur 2001|2001]] *'''[[Copa Sudamericana]] (1)''': [[Copa Sudamericana 2002|2002]] *'''[[Copa Aldao]] (1)''': 1927 *'''[[Copa Campeonato del Río de la Plata]] (1)''': 1923 == Referencie == {{referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://sanlorenzo.com.ar/ Oficiálna stránka klubu] == Zdroj == * [http://sanlorenzo.com.ar/club/historia História klubu] * {{preklad|en|San Lorenzo de Almagro|794241960}} [[Kategória:Argentínske futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1908]] p550esrcx4p3w3vxhsg54l81diy69ge 2 602355 8226358 8226186 2026-05-30T18:17:40Z Bazinga.ml 142704 Ivan Čurhovič – 30. máj 2026. 8226358 wikitext text/x-wiki [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]] = Mychajlo Petrovyč Drahomanov = {{Infobox Osobnosť | Meno = Mychajlo Petrovyč Drahomanov | Popis osoby = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista | Portrét = Drahomanov mykhajlo.jpg | Dátum narodenia = [[18. september]] [[1841]] | Miesto narodenia = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}} | Miesto úmrtia = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Sofia]]) | Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]] | Známy vďaka = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]] | Rodičia = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]] | Manželka = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]] | Deti = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]] | Alma mater = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]] | Súrodenci = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]] }}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}</ref> Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]]. Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]]. Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}</ref> == Životopis == Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}</ref> Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie. V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).<ref name=":2" /> V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]]. [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny. Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]]. [[Súbor:Нечуй-Левицький І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}</ref> Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}</ref>{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy. [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]]. Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}</ref> Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov. Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny. [[Súbor:Драгоманов Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]] Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}</ref> Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete. Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách. [[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt "Ukrajina". Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}</ref> Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''. [[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti. [[Súbor:Україна і Москва і історичних взаєминах. №01. Михайло Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']] ''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vlasenko|meno=Valerij|titul=Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji|url=https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html|dátum vydania=2012-12-09|dátum prístupu=2026-01-30|vydavateľ=Sumskyj istoryčnyj portal|miesto=Sumy|jazyk=uk}}</ref> == Vedecká činnosť == Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]]. Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}</ref> Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity. == Politické názory == Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.<ref name=":3" /> === Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému === Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]: [[Súbor:Драгоманов Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]] Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nachlik|meno=Javhen|titul=Ivan Franko pro instytut deržavy|url=https://zbruc.eu/node/56454|dátum vydania=2016-09-21|dátum prístupu=2026-01-31|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}</ref> Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca. Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch: 1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu. 2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“). 3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky: 1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva). 2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov. 3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu. [[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné. Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy. === Význam filozofie === Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov. Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca. Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja. [[Súbor:Пам. д. Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]] V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]]. V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov. Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti. == Literárno-vedná činnosť == Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad: * ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kozyč|meno=Ivan|titul=Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov|url=https://zbruc.eu/node/31401|dátum vydania=2015-01-11|dátum prístupu=2026-02-01|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}</ref> * ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894). * ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873). * ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882). * ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893). Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti. Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre. Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia. Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry. [[Súbor:Bust of Mikhail Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]] == Pamiatka == * Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]], [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]]. * Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]]. * V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]]. * [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia. * Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]]. == Zdroje == * {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&I21DBN=UKRLIB&P21DBN=UKRLIB&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=online_book&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=FF=&S21STR=ukr0004597}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}. = Andrej Bačinský = '''Андрій Федорович Бачинський''' ([[:uk:14_листопада|14 листопада]] [[:uk:1732|1732]] (за старим стилем), с. [[:uk:Бенятіна|Бенятіна]], нині [[:uk:Словаччина|Словаччина]]&nbsp;— [[:uk:19_грудня|19 грудня]] [[:uk:1809|1809]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]])&nbsp;— церковний [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] діяч, публіцист, просвітитель. [[:uk:Мукачівські_єпархи|Єпископ Мукачівський]] ([[:uk:5_серпня|5 серпня]] [[:uk:1772|1772]]—[[:uk:19_листопада|19 листопада]] [[:uk:1809|1809]] рр.). == Становлення == Андрій Бачинський народився 14 (за іншими даними&nbsp;— 24) листопада (за ст. стилем) 1732 року в с. Бенятин [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанської жупи]] (тепер у Словаччині). Його батько був священником, походив зі [http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html шляхетського роду галицьких переселенців] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131024081404/http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html|date=24 жовтня 2013}}. Спершу навчався в Ужгородській гімназії. [[:uk:1756|1756]] року був висвячений на священника, після чого єпископ [[:uk:Мануїл_Ольшавський|Мануїл Ольшавський]] скерував Бачинського для продовження освіти у [[:uk:Трнава|Трнавській]] семінарії, де [[:uk:1758|1758]] року молодий священник став доктором богослов'я, причому отримав право відправляти літургію як за східним, так і за західним обрядом. За роки навчання він вивчив багато мов. Своє служіння розпочав помічним душпастирем у [[:uk:Гайдудороґ|Гайдудорозі]]. [[:uk:1761|1761]] року Бачинський став там [[:uk:Парох|парохом]]. Молодий священник веде метрики церковнослов'янською, листування зі світською владою&nbsp;— угорською, з церковними&nbsp;— латиною та руською (староукраїнською). Єпископ Ольшавський наближує до себе освіченого пароха, запрошує для обговорення конфіденційних питань, пов'язаних із визнанням єпархії. [[:uk:1768|1768]] року новий владика [[:uk:Іван_Брадач|Іван Брадач]] почав реорганізацію Мукачівського єпископства. Андрій Бачинський стає одним з чотирьох членів капітули (єпархіального управління). 1769 року він супроводжує І.&nbsp;Брадача на перемовинах з Ягерським архієпископом К.&nbsp;Естергазі, які закінчилися безрезультатно. І.&nbsp;Брадач хотів навіть відмовитися від посади, але А.&nbsp;Бачинський відрадив від цього: «Всякий єпископ у Божій Церкві наче той шкіпер, що під час негоди повинен бути готовий і загинути враз з кораблем!» При повсякчасній підтримці співробітника І.&nbsp;Брадач продовжив боротьбу з «могутнім Естергазієм», що й наблизило його передчасну кончину 1772&nbsp;року, коли він, за висловом М.&nbsp;Лучкая, «помер на 39-му році життя, як жертва за Русько-католицьку церкву». == На чолі національно-церковного відродження == 1770&nbsp;року саме А.&nbsp;Бачинський як генеральний вікарій іде до імператриці [[:uk:Марія-Терезія|Марії-Терезії]] домагатися усамостійнення Мукачівської єпархії. У Відні з ним спершу ніхто не хотів говорити. Лише через два місяці він зміг привернути до себе двох цісарських радників К.&nbsp;Плюмегена і Ф.&nbsp;Голлера, через яких передано меморандум для імператриці. Стараннями Плюмегена 1 квітня 1770&nbsp;року відбулася аудієнція А. Бачинського при дворі. Саме на цій зустрічі єпископ переконав Марію-Терезію створити окрему єпархію для наших предків. Після наради 12 травня з міністрами імператриця звернулася до Папи Римського [[:uk:Климент_XIV|Климента XIV]] з відповідним поданням. 17 листопада Папа дав свою принципову згоду. Остаточне оформлення єпархії відбулося 19 вересня 1771 року. 1772 року А.&nbsp;Бачинського з посади дорогського пароха і генерального вікарія призначено главою Мукачівської єпархії, якою він керував 36 років. Урочиста церемонія висвячення відбулася в травні 1773&nbsp;року в імператорській каплиці Відня у присутності Марії-Терезії. Вона особисто подарувала новому владиці відповідні регалії&nbsp;— митру, сакос, перстень і хрест. Після церемонії імператриця наділила єпископа особливими правами, надала йому великий маєток на утримання єпископату. Згодом історик М.&nbsp;Лучкай писав про свого покровителя: «Андрій Бачинський був настільки освіченим і таким знавцем, людиною такої моральної чесноти і таким активним, що зміг подолати і найважчі справи, здобув до себе таку велику любов не тільки в єпархії, а й за її межами, як перед усією громадою, так і перед королівськими величностями, що після смерті Йоана Брадача був не лише затверджений на єпископську кафедру, а й згодом дістав титул високопреподобного, власне таємного радника її величності. Під його керівництвом ця єпархія набула нової форми правління». == Мистецтво політики == [[Файл:Ужгород_меморіальна_таблиця_Андрію_Бачинському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%B6%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B4_%D0%BC%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D1%82%D0%B0%D0%B1%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8F_%D0%90%D0%BD%D0%B4%D1%80%D1%96%D1%8E_%D0%91%D0%B0%D1%87%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|Меморіальна таблиця Андрію Бачинському на фасаді [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородського кафедрального собору]]]] З перших же днів правління А. Бачинському довелося опановувати складне мистецтво політики. Угорський клір спершу підтримував його, йому навіть запропонували з [[:uk:Східні_католицькі_церкви|греко-католицького]] єпископа стати латинським примасом Угорщини, але Бачинський категорично відмовився. Натомість він почав реорганізацію адміністративних структур єпархії, зміцнював її матеріальну базу. Указом імператриці єпархія одержала в дарунок Ужгородський єзуїтський монастир з костелом для владичої резиденції. 1 серпня 1775 року урядовець Ужанського комітату Міхай Еорі передав по акту А. Бачинському в присутності членів комісії і каноніків єзуїтську колегію, церкву при ній, єзуїтську бібліотеку й [[:uk:Ужгородський_замок|Ужгородський замок]]. 3 грудня 1778 року до [[:uk:Ужгородський_замок|замку]] перенесено з Мукачева богословську школу, засновану ще єпископом М.&nbsp;Ольшавським 1744 року. А.&nbsp;Бачинський реорганізував її в духовну семінарію з чотирирічним строком навчання, відкрив для семінаристів доступ до власної бібліотеки. Пізніше при семінарії відкрито підготовчу школу-інтернат «Алумнеум», теж розраховану на чотири роки навчання. За саном А.&nbsp;Бачинський посідає високе місце в державі. 1777 року він стає дійсним внутрішнім таємним радником, 1778 року входить до верхньої палати сейму. Там він зумів відстояти права греко-католицького духовенства нарівні з католицьким та реформатським. Він домігся звільнення своїх священників від військової повинності та податків. Але найбільшим політичним успіхом став закон про захист греко-католицького духовенства від свавілля поміщиків. 24 лютого 1778 року у селі Костіл А.&nbsp;Бачинський підписав із заступником голови Угорської намісницької ради (іншими словами&nbsp;— віце-прем'єром Угорщини) графом П.&nbsp;Фештетичем угоду про державну підтримку священників [[:uk:Мармарош_(комітат)|Марамороської жупи]]. У травні таку ж угоду підписано з графом Шонборном по [[:uk:Березька_жупа|Березькій жупі]]. 19 червня це зроблено і по [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанській жупі]]. Священники отримали право на стандартний земельний наділ у 12 кадастральних угрів, а дяки&nbsp;— на половину його. З духовних осіб не бралася плата за випасання їхньої худоби. Ремонт і облаштування храмів здійснювались за рахунок казни. Для школи і хати вчителя безкоштовно виділялися дрова. Найтяжче було поширити такий порядок і на Угочанську жупу (Виноградівщину), але поступово домоглися і цього. За А.Бачинського єпархія значно зміцнюється, налічуючи в своєму складі 60 пресвітерств і 729 парафій. На особисте прохання владики [[:uk:Марія-Терезія|Марія-Терезія]] 1776 року подарувала єпископству маєток в с. Тополиця під угорським містом [[:uk:Мішкольц|Мішкольц]], що давав щороку прибуток у 12 тисяч форинтів (до цього на єпископство виділялося 5 тисяч). З огляду на великі розміри єпархії і для покращення управління 26 липня 1776 року було створено два вікаріати&nbsp;— Марамороський і Сукмарський. 27 липня 1787 року до них додався третій&nbsp;— Кошицький, згодом перетворений на Пряшівський. А.&nbsp;Бачинський також розширив капітулу, до складу якої увійшло сім каноніків. [[Файл:Bachynskyj_A.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Bachynskyj_A.jpg|náhľad|''А.&nbsp;Ф.&nbsp;Бачинський'']] Мукачівсько-Ужгородська єпархія підпорядковувалась естергомському архієпископові. А.&nbsp;Бачинський намагався вийти з-під цієї юрисдикції (у зв'язку з постійними утисками угорською владою будь-якого прояву української ідентичності закарпатцями) і створити окрему митрополію для всіх руських, тобто українських, греко-католиків імперії Габсбургів: і Закарпаття, і Королівства Галичини та Володимирії. Мукачівський ієрарх був головним кандидатом на митрополита в разі створення цієї церковної провінції. Проте план не втілили через рішучий протест угорських еліт, які твердили, що створення єдиної української митрополії буде образою угорських національних інтересів. Ці події додатково свідчили небажання угорської влади втрачати землі, де проживали українці, і які експлуатувалися як світською, так і церковною угорською владою. Тож було створено Галицьку митрополію, але без Мукачівської. 1780 року владика остаточно переніс єпископську резиденцію з Мукачева до Ужгорода. 15 жовтня тут за участю королівського комісара було освячено кафедральний храм. Тут же владика заснував духовну семінарію у замку [[:uk:Другети|Другетів]]. П'ять професорів викладали руською (давньоукраїнською) та румунською мовами. На прохання А. Бачинського імператор [[:uk:Йосиф_II|Йосиф II]] виділив для семінаристів 60 стипендій. == Організатор освіти == Бачинський розширює єпархіальну бібліотеку, яка за його життя налічувала дев'ять тисяч манускриптів та стародруків. Бібліотека ж забезпечувала усі парохії церковними книгами. Андрій Бачинський заклав основу єпархіального архіву «ради беспечнайшаго и достовернейшаго сохранения» документів з історії «церквей или парохій, или маєтностей их дотычутся». Єпископ домігся виділення додаткових місць для молодих закарпатців в навчальних закладах Буди, Відня, Трнави. Він разом зі львівським та перемишльським єпископами звернувся до імператора [[:uk:Йосиф_II|Йосифа II]], в результаті чого той 9 березня 1787 року видав декрет про викладання окремих предметів у Львівському університеті руською (давньоукраїнською) мовою. Оскільки паства А.&nbsp;Бачинського була майже суцільно неписьменною, він багато дбав про підготовку не лише священників, а й вчителів початкової школи. Першу учительську семінарію в Угорщині відкрито 1775 року. Уже 1777 року Андрій Бачинський домагається відкриття такого закладу й у себе. Справа дуже затяглася. Тим часом парох села [[:uk:Коритняни|Коритняни]] під [[:uk:Ужгород|Ужгородом]] організував у себе разові тримісячні курси для підготовки кількох вчителів. Зробивши перший випуск, він побачив, що вчителів не вистачає навіть для найближчих сіл, тому перетворив свої курси на постійні. Туди приїжджали охочі з усього краю. Єпископ радо підтримав цю ініціативу і 1793 року переніс курси до Ужгорода. Наступного року на основі їх в Ужгороді відкрито вчительську препарандію (семінарію) з руською (давньоукраїнською) мовою викладання. Це був перший такий заклад на всіх українських землях і другий в північній Угорщині (мається на увазі вже не угорські етнічні землі, бо північчю Угорщини тоді [і частково зараз] вважали сучасну територію Словацької Республіки, де в той час і тепер також проживали етнічні українці). А.Бачинський вимагав освіти для всіх дітей від шести до чотирнадцяти років. Священники мали чотири рази на рік доповідати про кількість учнів. В селах, де було понад 50 підлітків, мали відкриватися окремі школи з викладанням материнською мовою. Для них в 1797 і 1799 роках було видано руський (давньоукраїнський) [[:uk:Буквар|буквар]]. Своїми коштами єпископ утримував щороку 20 бідних гімназистів в Ужгороді, а найздібніших потім відправляв до тогочасних вишів. Крім того, у своїй єпископській кухні постійно годував до 24 сиріт. Стараннями владики до кінця його життя було повністю впорядковано початкові школи по всій єпархії. Тоді на Закарпатті налічувалося триста шкіл. 1806 року інспектор «угроруських шкіл» Д.&nbsp;Попович писав: «Переважна більшість відвіданих шкіл була в порядку і процвітала. Учителі були освічені, розмовляли різними мовами&nbsp;— руською (давньоукраїнською), угорською, латинською і німецькою, закінчили по 6-8 класів гімназії». Наш край різко виділився з-поміж інших українських земель за рівнем педагогічних кадрів. Про це свідчить хоча б такий факт. Найперший університет на Подніпровській Україні, Харківський, 1806 року запросив з Закарпаття дев'ять викладачів на вакантні посади. Якщо основу харківської професури склали ті, кого образно називають «учнями Сковороди», то свій вагомий внесок зробили й «учні Бачинського». Це А.&nbsp;Дудрович (у 1829—1830 роках був ректором [[:uk:Харківський_університет|Харківського університету]]), К.&nbsp;Павлович, брати Білевичі тощо. == Книжні справи == Вкрай незадовільним лишалося забезпечення церков необхідною літературою, яка надходила зі Сходу. Вища церковна та й світська влади ставилися до таких книжок з підозрою. Тому усюди користувалися найрізноманітнішими виданнями зі Львова, Почаєва, Києва, Москви, а ще частіше&nbsp;— списками з них, що рясніли описками. Це почало впливати на відмінності у відправленні літургії. Аби уникнути цього, А.&nbsp;Бачинський 1792 року відправив двох ченців-василіян до Києво-Печерської Лаври, щоб вони з'ясували тамтешній обряд і вивчили усі відправи. На основі їхньої інформації владика прагнув усунути наявні в краї відхилення й уніфікувати церковні служби. У [[:uk:1804|1804]]—[[:uk:1805|1805]] роках Бачинський видав у Буді п'ятитомну Біблію («Библія сиріч книги священнаго писанія ветхаго и новаго завіта»). Великий внесок у цю справу зробив і давній сподвижник єпископа Григорій Таркович, колишній парох Гайдудорога, а тоді&nbsp;— цензор університетської друкарні. Це видання було задумане ще 1794 року через те, що книги, які поступали на Закарпаття з Почаївської Лаври, були дуже дорогими. Після виходу ж власного видання А.Бачинський з радістю писав у циркулярі до священників: «Вже готова Біблія, тобто Книги св. Письм, видані нашою, руською мовою», що не тільки утвердить вірних у пізнанні правд віри і благочесті, а й допоможе «зберегти нашу материнську мову, письмо і національність». А.&nbsp;Бачинський сприяв публікації історично-церковних творів Івана Пастелія і [[:uk:Базилович_Іоаникій|Йоаникія Базиловича]]. Ознайомившись з першим томом «''Короткого нарису фундації Ф.&nbsp;Корятовича''» Й.&nbsp;Базиловича, владика відкрив для останнього єпархіальний архів, завдяки чому було написано другий том. Таким чином, А.Бачинський постає як організатор історичної науки в краї. 1806 року він отримав запит зі столичної університетської друкарні, які книжки слід видати для народних шкіл, якою абеткою їх друкувати. Єпископ склав великий список, куди входили підручники добрих манер, християнської науки, пояснення літургії, арифметики, громадянських обов'язків тощо. Що ж до абетки, то позиція єпископа була твердою: його єпархія пише кирилицею, тому всі підручники мають друкуватися цим письмом, причому пристосованим до «рутенської», тобто української, мови, а не московської. У збереженні кирилиці він вбачав важливу запоруку проти денаціоналізації земляків: «Доки буде Аз, Буки, Веді&nbsp;— сего не буде». Перші три кириличні букви були і його ініціалами (Андрій Бачинський, Владика). Про чітку національну орієнтацію єпископа мовить і такий факт: ще 23 лютого 1787 року на його прохання Угорська намісницька рада затвердила для русинів (тогочасна самоназва українців на Закарпатті, яка свідчить про асоціацію себе як частини великого руського народу, тобто українців; не плутати з «русским», яким називають себе москвини) Покрови Богородиці як їхнє національно-церковне свято. Цей день був особливо шанований по всіх українських землях, зокрема в запорозьких козаків, більшість храмів яких були саме Покровськими. == Останні роки життя == 1808 року А.&nbsp;Бачинський тяжко захворів. Єпископом-помічником при ньому був призначений молодший брат покійного І.&nbsp;Брадача Михайло Брадач, що з 1777 року був настоятелем Ужгородського собору, потім каноніком. Помер Андрій Бачинський 7 листопада 1809 року (за іншими даними&nbsp;— 19 грудня). Він першим з єпископів був похований в усипальниці під [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|кафедральним храмом Ужгорода]]. Згідно з шематизмом (церковним переписом), опублікованим через два роки по смерті А.Бачинського, єпархія мала 560 472 вірних, понад 800 священників, 120 семінаристів, 7 монастирів, 75 монахів. == Вшанування пам'яті == В пам'ять про Андрія Бачинського у містах [[:uk:Мукачево|Мукачево]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]], [[:uk:Хуст|Хуст]] названо вулиці, а також в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] є площа Андрія Бачинського. [[:uk:2009|2009]] рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] оголошено роком Андрія Бачинського.<ref>{{cite web|url=https://mukachevo.net/news/2009-rik-na-zakarpatti-oholosheno-rokom-andriia-bachynskoho_18744.html|назва=2009 рік на Закарпатті оголошено роком Андрія Бачинського|автор=|дата=8 грудня 2008|вебсайт=mukachevo.net|видавець=Закарпатський інформаційно-діловий портал «Mukachevo.net»|url-архіву=|дата-архіву=|статус-url=|дата-доступу=18 травня 2024}}</ref> = Jakiv Fedorovyč Holovackyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Jakiv Fedorovyč Holovackyj | Popis osoby = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik, gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&nbsp;občiansky činiteľ | Portrét = Головацький Яків.jpg | Dátum narodenia = [[17. október]] [[1814]] | Miesto narodenia = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}} | Miesto úmrtia = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] | Známy vďaka = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči | Rodičia = Teodor Holovackyj }}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&I21DBN=UKRLIB&P21DBN=UKRLIB&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=online_book&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=FF=&S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}</ref> a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn. == Životopis == Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých. V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]]. Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče. Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč. Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''). Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}</ref> V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}</ref> Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice''). [[Súbor:Яків Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]] V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]]. Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}</ref> Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam: * história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. * história [[Halič (región)|Haliče]]. * história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. * etnogenéza [[Slovania|Slovanov]]. * vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]]. * vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]]. * vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]]. * vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]]. Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]]. Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. [[Súbor:Grave of Jakov Golovackij in the Euphrosyne Cemetery in Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]] Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka''). Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}</ref> == Rodina == Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti: * Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879. * Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce. * Sofija, ktorá bola vo väzení. * Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].<ref name=":0" /> == Práce == * {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}. == Pamiatka == [[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}</ref> == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}. * {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}. = Augustín Vološin = '''Августи́н Іва́нович Воло́шин''' ({{ДН|17|3|1874}}, [[:uk:Келечин|Келечин]], [[:uk:Волівський_округ|Волівський округ]], [[:uk:Мармарош_(комітат)|Ма]] == Походження == Дід, Іван Волошин, був вихідцем із села [[:uk:Великі_Лучки|Великі Лучки]], де був священником у 20–30-х рр. XIX століття. Важлива особливість статусу Великих Лучок була в тому, що його жителі перебували у становищі [[:uk:Вільновідпущеник|лібертинів]], які за виконання певної служби одержували землю, аж до XVIII століття були звільнені від [[:uk:Феодальні_повинності|феодальних повинностей]]{{Джерело}}. Служба жителів села полягала в тому, що вони перевозили пошту до близьких й далеких країв. Нові господарі [[:uk:Домінія|домінії]] [[:uk:Шенборн|Шенборни]] у XVIII столітті закріпачили лібертинів і примусили їх виконувати повинності. Перша згадка про діяльність о.&nbsp;Івана Волошина у Великих Лучках датується 1830 роком. Своєму синові, батьку Августина Волошина&nbsp;— Івану, він передав естафету&nbsp;— служити людям. У сан священника батько о.&nbsp;Августина Волошина був [[:uk:Хіротонія|висвячений]] у 1867 році, згодом отримав [[:uk:Парафія|парохію]] в селі Келечин Волівського округу (нині&nbsp;— Міжгірський район). Подружжя ''Емілії Замбор-Волошин'' й ''Івана Волошина'' мало, окрім сина, ще трьох дочок&nbsp;— ''Ольгу'', ''Олену'' та ''Елеонору{{Джерело}}''. == Життєпис == Активною політичною діяльністю в українських громадсько-політичних організаціях Закарпаття почав займатися з 1919 року. 17 грудня 1919 року ввійшов до складу [[:uk:Директорія_Підкарпатської_Русі|Директорії Підкарпатської Русі]]. Заснував і очолював [[:uk:Християнсько-народна_партія|Народно-християнську партію]] (1923–1939), від якої обирався послом до [[:uk:Чехословаччина|чехословацького]] парламенту (1925–1929). Був провідним діячем [[:uk:Учительська_Громада_Підкарпатської_Руси|Учительської Громади Підкарпатської Руси]]. 1933 року [[:uk:Папа_Римський|Папа]] [[:uk:Пій_XII|Пій XII]] іменував о.&nbsp;Августина Волошина папським [[:uk:Прелат|прелатом]] у самостійній [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській греко-католицькій єпархії]]. Активно виступав проти спроб місцевих «москвофілів», передусім [[:uk:Товариство_імені_Олександра_Духновича|Товариства ім.&nbsp;Духновича]], спрямованих на поступову заміну місцевих діалектів на російську мову&nbsp;— через школи та книговидання<ref name=":122">{{Cite web|url=http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm|title=Архівована копія|accessdate=22 грудня 2019|archive-date=3 січня 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110103225204/http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm}}</ref>. Піддав гострій критиці так званий [[:uk:Шкільний_референдум_1937_року_у_Підкарпатській_Русі|«шкільний референдум»]] 1937&nbsp;р., який дозволив викладати у карпатських школах граматику Є.&nbsp;Сабова за москвофільсткими стандартами; заради боротьби проти москвофілів об'єднав зусилля з карпатськими комуністами, разом з якими зорганізував спільний мітинг. [[:uk:26_жовтня|26 жовтня]] [[:uk:1938|1938]] року, після того як празька влада заарештувала прем'єр-міністра [[:uk:Бродій_Андрій_Іванович|Андрія Бродія]], оголосивши його угорським шпигуном, і розпустила уряд, Волошин був призначений новим прем'єр-міністром [[:uk:Уряд_Карпатської_України|автономного уряду Карпатської України]], а 15 березня 1939 року став президентом цієї держави.<ref name=":222">{{Cite web|url=https://www.facebook.com/watch/?v=607534297426319|title=Виступ Августина Волошина на Соймі Карпатської України|last=Центр Досліджень Визвольного Руху}}</ref> [[:uk:Закарпатське_губернаторство|Під час окупації]] краю [[:uk:Угорщина|Угорщиною]] емігрував разом з урядом за кордон і поселився в [[:uk:Прага|Празі]], присвятивши себе науковій та педагогічній діяльності. Працював в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті (УВУ)]] професором педагогіки, деканом та ректором. В 1945 році наполягав на тому, щоб УВУ продовжив існувати в Празі, проте університет все ж переїхав. Після Августин Волошин очолював відділ УВУ в [[:uk:Прага|Празі]]<ref>{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-23|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}</ref>. 11 травня 1945&nbsp;року був заарештований радянськими спецслужбами [[:uk:СМЕРШ|СМЕРШ]] й вивезений до СРСР. Помер у московській [[:uk:Бутирська_в'язниця|Бутирській в'язниці]] (Лєфортово&nbsp;— напис на символічній могилі у Празі) о 15 годині 20 хвилин 19 липня 1945 року, за офіційною версією&nbsp;— від [[:uk:Інфаркт|паралічу серця]]. Місце поховання невідомо, існують лише два [[:uk:Кенотаф|кенотафи]] – символічні могили. Одна – на [[:uk:Ольшанський_цвинтар|Ольшанському цвинтарі]] в Празі разом із племінницею [[:uk:Дутко_Ольга_Михайлівна|Ольгою Дутко]] та її чоловіком, інша – в Ужгороді, біля могили дружини (на території скансену)<ref>{{Cite web|url=https://varosh.com.ua/projects/batko-nash-voloshyn-zhyttya-i-try-mogyly-pershogo-j-ostannogo-prezydenta-karpatskoyi-ukrayiny/|title=Батько наш Волошин. Життя і три могили першого й останнього президента Карпатської України|website=Varosh|language=uk|access-date=2024-12-17}}</ref>. 15 березня 2002 року [[:uk:Президент_України|Президент України]] [[:uk:Леонід_Кучма|Леонід Кучма]] підписав указ про надання Авґустину Волошинові посмертно звання [[:uk:Герой_України|«Герой України»]] з врученням ордену Держави<ref>{{УПУ|257/2002|15 березня 2002|Про присвоєння звання Герой України}}</ref>. == Сім'я, приватний сиротинець == Був одружений із донькою професора Ужгородської гімназії Іриною Петрик&nbsp;— родичкою Будителя русинів греко-католицького священника [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] [[:uk:Духнович_Олександр_Васильович|О.&nbsp;Духновича]]. У подружжя не було дітей, тому вони вирішили опікуватися цілим приватним сиротинцем (дитячий будинок сімейного типу), де виховувалися 22-є сиріт. Діти жили у великому двоповерховому будинку, який для цих потреб купив отець Августин. Вони були забезпечені харчуванням, гарним одягом, навчанням, вихованням та розвитком творчих здібностей. Існував цілий домашній оркестр, танцювальна група і хор. 13 березня 1936 року Ірина Волошин після двох днів хвороби несподівано померла. Велелюдний похорон видатної громадської діячки жіночого руху та просто милосердної жінки відбувався в [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородському кафедральному соборі]]. Від різних організацій та діячів краю було півсотні вінків із синьо-жовтими стрічками. Щире співчуття вдівцеві висловив Президент Чехії [[:uk:Томаш_Гарріг_Масарик|Томаш Гарріг Масарик]]. == Наукова, редакторська діяльність == [[Файл:Voloshyn_11.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C270x270bod%7C%D0%97%D0%BB%D1%96%D0%B2%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C270x270bod%7CЗліва] направо: [[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]], хорунжий Сокол, [[:uk:Комаринський_Володимир|Володимир Комаринський]] та [[:uk:Дутка_Августин|Августина Дутки]]<nowiki>. Хуст, 1939 рік.]] [[Файл:Kochergan.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C311x311bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C311x311bod%7C][[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]] та [[:uk:Кочерган_Михайло_Степанович|Михайло Кочерган]]<nowiki>. Хуст, березень 1939]] </nowiki>[[Файл:Voloshyn 12.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_12.jpg|vpravo|náhľad|270x270bod|Освячення українського прапора біля церкви села Ставне Великоберезнянського округу Августином Волошиним. 14 січня 1939]] Протягом 1899–1944 років написав і видав понад 40 підручників та посібників майже з усіх вищеназваних дисциплін. Упродовж 1903–1918 років був редактором єдиної в Угорщині української газети «Наука»; за часів [[:uk:Чехословаччина|Чехословацької республіки]] (1920–1938) вона виходила під назвою [[:uk:Свобода_(тижневик)|«Свобода»]]. Редагував релігійний журнал «Благовісник» (1922–1938). Був ініціатором заснування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] товариства [[:uk:Закарпатське_крайове_культурно-освітнє_товариство_«Просвіта»|«Просвіта»]] (1919), «Учительської громади» (1929) та головою [[:uk:Етнографічне_товариство_Підкарпатської_Русі|Етнографічного товариства Підкарпатської Русі]] (1935), які проіснували до окупації Закарпаття Угорщиною у березні 1939 року. Волошин відомий також як автор праць з проблем літературно-писемної мови на українському Підкарпатті. Перший посібник Волошина «Методическая грамматика [[:uk:Українська_мова|угро-русского]] литературного языка для народныхъ школъ» (1901), перевиданий під назвою «Методическая грамматика карпато-[[:uk:Українська_мова|русского]] языка для народныхъ школъ» (1919) і насичений народно-розмовними елементами. Третє видання, що вийшло 1923 вже під назвою «Методична граматика [[:uk:Українська_мова|карпато-русского]] языка для низших клас народных школ», повністю базується на народному мовленні підкарпатських українців і до війни витримало кілька перевидань. Свою прихильність до народної мови Волошин виявив ще в «Практичній граматиці [[:uk:Назва_української_мови|малоруської]] (рутенської) мови», виданій [[:uk:Угорська_мова|угорською мовою]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (1907), де фактично описав живу систему мовлення закарпатців, трохи «олітературивши» її традиційно-книжними елементами та етимологічним правописом. У вступі до цієї праці Волошин обстоює окремішність [[:uk:Українська_мова|української]] мови. У писаній живою мовою «Читанці для [[:uk:Руський|руської]] молодежи», що виходила кілька разів у 20–30-х рр., він уміщував твори як місцевих, так і загальноукраїнських письменників. Його брошура «О письменном языцѣ подкарпатских [[:uk:Русини|русинов»]] (1921<ref name=":122" />) відіграла помітну роль в історії української літературної мови Закарпаття і фактично була відповіддю москвофілу І.&nbsp;Гусьнаю, котрий у брошурі «Языковый вопросъ въ Подкарпатской Руси» (1921) заперечував існування української мови взагалі і вважав, що літературною мовою на Закарпатті має бути російська. Волошин спростував ці вигадки, довівши, що зближення літературної мови на Закарпатті із загальноукраїнською (це й сталося в кін. 30-х рр) є природним. Волошин активно боровся проти намагань угорської влади на початку ХХ ст. замінити на Закарпатті й [[:uk:Пряшівщина|Пряшівщині]] кирилицю угорською графікою (ст. «Оборона кирилики. Як оборонялися підкарп[атські] русини проти останнього атаку мадяризації перед переворотом?», 1937, та ін.). Після окупації [[:uk:Карпатська_Україна|Закарпаття]] [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорщиною]] (1939&nbsp;р.) Августин Волошин емігрував до [[:uk:Прага|Праги]], де став професором педагогіки в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті]]. 9 травня 1945 року радянські війська вступили до Праги, ректор УВУ [[:uk:Яковлів_Андрій_Іванович|Андрій Яковлів]] з деякими науковцями університету переїхали до Німеччини, а Волошин перейняв на себе ректорські повноваження УВУ в Празі. 11 травня<ref>{{cite web|url=http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|назва=Біографії|автор=|дата=|вебсайт=missiopc.org.ua|видавець=Місія «Постуляційний центр беатифікації й канонізації святих УГКЦ»|url-архіву=https://web.archive.org/web/20210723163124/http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|дата-архіву=23 липня 2021|мертвий-url=ні|дата-доступу=9 березня 2024}}</ref> його затримали радянські спецслужби<ref>{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-24|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}</ref>. == Спогади про Августина Волошина == Зі спогадів В.&nbsp;Марчука з [[:uk:Житомирщина|Житомирщини]], співкамерника Августина Волошина у Бутирській тюрмі:{{Цитата|''До мене в камеру-одиначку помістили Августина Волошина... Це був невисокий повний чоловік, років йому було за 70. Він мав хворий шлунок і не міг їсти. Свою їжу він віддавав мені. Кожного дня Волошин розповідав про життя [[Ісус Христос|Ісуса Христа]], також про себе, як він їздив до [[Рим]]у, до [[Прага|Праги]]. Я дізнався, що Волошин зустрічався з [[Йоахім фон Ріббентроп|Ріббентропом]], [[Степан Бандера|С. Бандерою]], [[Мельник Андрій Атанасович|А. Мельником]]... З кожним днем Августин Іванович слабнув. Навіть сам уже не міг виходити на прогулянку. Ми брали його під руки і виводили гуляти... На все життя запам'ятав я цю добру і розумну людину...<ref>Реєнт О. П. Україна між світовими війнами (1914-1939). Події. Люди. Документи: Нариси історії: Навч. посіб. / Реєнт О. П., Коляда І. А. — К.: Школа, 2004. — 544 с.</ref>''}} == Вшанування пам'яті == ==== Пам'ятники ==== У 2004 році у [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] було відкрито пам'ятник Августину Волошину. У 2006 році у рідному Келечині було встановлено пам'ятник. 15 березня 2021 року, в 82-у річницю проголошення незалежності Карпатської України, в Києві, на [[:uk:Аскольдова_Могила|Аскольдовій Могилі]] Блаженніший [[:uk:Святослав_(Шевчук)|Святослав Шевчук]] освятив пам'ятник о. Августину Волошину.<ref>{{Cite web|title=«Герой змагання українців за своє»: Глава УГКЦ освятив у Києві пам’ятник о. Августину Волошину|url=https://synod.ugcc.ua/data/geroy-zmagannya-ukrayntsiv-za-svo-glava-ugkts-osvyatyv-u-kyvi-pamyatnyk-o-avgustynu-voloshynu-5513/|website=Синод Єпископів Української Греко-Католицької Церкви|accessdate=2022-11-08|language=uk}}</ref><ref>{{Cite web|title=Глава УГКЦ освятив пам’ятник отцю Августинові Волошину - президентові Карпатської України|url=https://religionpravda.com.ua/?p=65498|website=Релігійна правда|date=2021-03-16|accessdate=2022-11-08|language=uk}}</ref> ==== Меморіальні дошки ==== Також в Ужгороді розташовано дві меморіальні дошки&nbsp;— на фасаді будівлі юридичного факультету [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського національного університету]] (вулиця Капітульна), де була учительська семінарія, в якій Августин Волошин працював професором, а потім директором та дошка на будинку, де він жив і працював (вулиця Волошина №&nbsp;36).<ref>{{Cite web|url=http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=19 липня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210719220103/http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html}}</ref> У [[:uk:Мукачево|Мукачеві]] на початку вулиці Августина Волошина встановлено анотаційну дошку. У [[:uk:Хуст|Ху]] [[:uk:Вулиця_Августина_Волошина|Вулиці, названі на честь Августина Волошина]], існують у [[:uk:Дніпро_(місто)|Дніпрі]], [[:uk:Львів|Львові]], [[:uk:Хмельницький|Хмельницькому]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківську]], [[:uk:Мукачево|Мукачеві]], [[:uk:Свалява|Сваляві]], [[:uk:Хуст|Хусті]], [[:uk:Ходорів|Ходорові]], [[:uk:Тячів|Тячеві]], [[:uk:Стрий|Стрию]], [[:uk:Буштино|Буштино]], [[:uk:Великий_Березний|Великому Березному]], [[:uk:Кольчино|Кольчино]], [[:uk:Королево|Королево]], [[:uk:Славське|Славському]], [[:uk:Чинадійово|Чинадійово]], [[:uk:Шенборн_(Мукачівський_район)|Шенборні]], [[:uk:Павшино_(Україна)|Павшино]], [[:uk:Нове_Давидково|Нове Давидково]], [[:uk:Середнє_Водяне|Середнє Водяне]], [[:uk:Великому_Бичкові|Великому Бичкові]]. У 2017 році вулицю Ярослава Галана у [[:uk:Київ|Києві]], в [[:uk:Солом'янський_район|Солом'янському районі]] перейменовано на [[:uk:Вулиця_Августина_Волошина_(Київ)|вулицю Августина Волошина]].<ref>{{Cite web|url=http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/|title=Київрада перейменувала Інтернаціональну площу і 10 вулиць|accessdate=13 жовтня 2017|archive-date=12 жовтня 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20171012202738/http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/}}</ref> У 2019 році у рідному Келечині центральну вулицю було названо на честь Августина Волошина.<ref>{{Cite web|url=https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=15 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210915120848/https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu}}</ref> ==== Навчальні заклади ==== * У [[:uk:Міжгір'я_(смт)|Міжгір'ї]] діє Міжгірський заклад загальної середньої освіти І–ІІІ ступенів імені Августина Волошина.<ref>{{Cite web|url=http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=5 березня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210305063257/http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/}}</ref> * У Хусті діє [[:uk:Хустська_школа_№_1_імені_Августина_Волошина|Хустська школа № 1 імені Августина Волошина]] * В Ужгороді на вулиці Гойди, 4 розташований Карпатський університет імені Августина Волошина<ref>{{Cite web|url=http://www.kau.com.ua/|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=26 листопада 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201126014202/http://kau.com.ua/}}</ref>, а на вулиці Героїв 128-ї бригади, 44 — Ужгородський ліцей імені Августина Волошина<ref>{{Cite web|url=https://registry.edbo.gov.ua/school/148267/|title=Ужгородський ліцей імені Августина Волошина Ужгородської міської ради Закарпатської області {{!}} Реєстр суб'єктів освітньої діяльності|website=registry.edbo.gov.ua|access-date=2025-08-06}}</ref>. ==== Стінописи ==== У липні 2024 року на стіні новобудови на вулиці Капушанській в Ужгороді до 150-річчя Августина Волошина створений [[:uk:Мурал|мурал]] з портретом Президента Карпатської України. Автором стінопису є художник з [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківська]] Олесь Базюк, а виконавцями — сестри Ольга і Леся Мельничук<ref>[https://zakarpattya.net.ua/News/233927-Do-150-richchia-Avhustyna-Voloshyna-prykarpattsi-podaruvaly-Uzhhorodu-mural-z-zobrazhenniam-prezydenta-Karpatskoi-UkrainyFOTO До 150-річчя Августина Волошина прикарпатці подарували Ужгороду мурал з зображенням президента Карпатської України (ФОТО)// Закарпаття онлайн Beta, 12.07.2024]</ref>,<ref>[https://trubyna.org.ua/novyny/avtorom-muralu-avhustynu-voloshynu-v-u/ Автором муралу Августину Волошину в Ужгороді є відомий художник з Івано-Франківська Олесь Базюк // Трибуна, 12.07.2024]</ref>. === Беатифікаційний процес === Від 2001 року триває [[:uk:Беатифікація|беатифікаційний процес]] прилучення о.&nbsp;Августина Волошина до лику [[:uk:Блаженний|блаженних]].<ref name=":042">{{Cite web|url=http://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048/|title=“Маю моральну певність, що усі ці люди дійсно потерпіли за віру”|website=risu.org.ua|language=en|accessdate=2021-03-19|archive-date=2 травня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190502071837/https://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048}}</ref> = Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci = '''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}</ref> == Diela s motívmi piesne == Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''. [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna''). [[Súbor:Marusya Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]] Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší. Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]]. Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]). [[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina''). [[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}</ref> Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.<ref name=":12422">{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}</ref> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. = Marusia Čuraj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Marusia Čuraj | Popis osoby = ukrajinská ľudová speváčka a poetka | Portrét = Marusya Churay.jpg | Dátum narodenia = [[1625]] | Miesto narodenia = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = [[1652]]/[[1653]] | Miesto úmrtia = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Známa vďaka = ukrajinské poloľudové piesne }}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...). Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky. == Životopis == Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]]. V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc. V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie. == Piesne == V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]: * ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú''). * ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze''). * ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň''). * ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá''). * ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). * ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc''). * ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky''). * ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory''). * ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou''). Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali. == Historiografia == Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie. V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali. [[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej. V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}</ref> Považoval ju za reálnu osobu. Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}</ref> Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}</ref> Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote. == Pamiatka == * Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]]. * V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj. == Odraz v kultúre == Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov: * [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). * [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary''). * [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]]. * [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]]. * Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc''). * [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole''). * [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc''). * Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]]. * [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]]. * [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala''). * [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]]. * [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]]. * [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy''). * [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]]. * V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]]. * [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]]. * [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...''). V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...). == Zdroje == * {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&P21DBN=UJRN&Z21ID=&S21REF=10&S21CNR=20&S21STN=1&S21FMT=ASP_meta&C21COM=S&2_S21P03=FILA=&2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}. ф = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj | Popis osoby = ruský spisovateľ a divadelný kritik | Portrét = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg | Dátum narodenia = [[5. máj]] [[1777]] | Miesto narodenia = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]]) | Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Rusi|ruská]] | Profesia = [[spisovateľ]] | Známy vďaka = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo | Rodičia = Alexandr Šachovskoj<br/>Anastasija Passek }}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}</ref> bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]]. == Životopis == Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]]. Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín. Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...). Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]]. Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]]. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == *{{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}. *{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}. *{{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}. = Volodymyr Ivanovyč Samijlenko = '''Володи́мир Іванович Самі́йленко''' ({{ДН|3|2|1864|22|1}}, [[:uk:Великі_Сорочинці|містечко Сорочинці]], [[:uk:Миргородський_повіт|Миргородський повіт]], [[:uk:Полтавська_губернія|Полтавська губернія]]&nbsp;— [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]], [[:uk:Боярка|Боярка]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]]-лірик, [[:uk:Сатирик|сатирик]], [[:uk:Драматург|драматург]] і [[:uk:Перекладач|перекладач]]. == Життєпис == Його батьком був поміщик Іван Лисевич, а мати&nbsp;— колишня кріпачка Олександра Самійленко. Виховувався у родині близького приятеля родини Гоголів Олексія Трохимовського<ref>{{Cite web|url=https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/3/1864-narodyvsya-volodymyr-samiylenko|title=1864 – народився Володимир Самійленко|last=УІНП|website=УІНП|language=uk|access-date=2024-04-18}}</ref>. Початкову освіту майбутній письменник здобув у дяка, згодом у Миргородській початковій школі. У 1875 році Володимир вступив до Полтавської гімназії, яку закінчив [[:uk:1884|1884]] року. === Навчання === Навчався на історико-філологічному факультеті [[:uk:Київський_університет|Київського університету]] (1884—1890){{sfn|Автобіографії|2015|с=369}}, де прослухав повний курс, але державних іспитів не складав і вийшов зі свідоцтвом про «зачет 8 семестров». Причин неохоти складати іспити на диплом було декілька&nbsp;— розчарування, нехіть до деяких предметів і стан здоров'я. В університеті потоваришував із [[:uk:Ігнатович_Віктор_Володимирович|В. Ігнатовичем]], познайомився з [[:uk:Іван_Франко|Іваном Франком]], що приїжджав у [[:uk:Київ|Київ]]. Належав разом із [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липою]], [[:uk:Міхновський_Микола_Іванович|М. Міхновським]] та іншими до [[:uk:Братство_тарасівців|Братства тарасівців]]. У Києві, навчаючись в університеті, зблизився з літературним гуртком [[:uk:Плеяда_(Україна)|«Плеяда»]], де активно працювали [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], її брат [[:uk:Косач_Михайло_Петрович|Михайло Обачний]], [[:uk:Тимченко_Євген_Костянтинович|Євген Тимченко]] та інші; гуртком опікувалися [[:uk:Микола_Лисенко|Микола Лисенко]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]] й [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]]. З розгорнутого списку надбань світової літератури, які, на думку учасників «Плеяди», треба було поширити українською мовою, він узяв на себе переклади з [[:uk:Французька_мова|французької]], [[:uk:Іспанська_мова|іспанської]] та [[:uk:Італійська_мова|італійської]]. Перекладав [[:uk:Данте_Аліг'єрі|Дантове]] «Пекло», п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]] й [[:uk:Бомарше|Бомарше]], поезії [[:uk:Байрон|Байрона]], [[:uk:П'єр-Жан_Беранже|Беранже]], [[:uk:Ада_Негрі|Ади Негрі]]. === Перші поезії === Спробувавши ще за студентських років видати свої поезії окремою книжкою, Самійленко зіткнувся з [[:uk:Цензура#%D0%A6%D0%B5%D0%BD%D0%B7%D1%83%D1%80%D0%B0_%D0%B2_%D0%A0%D0%BE%D1%81%D1%96%D0%B9%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D1%96%D0%BC%D0%BF%D0%B5%D1%80%D1%96%D1%97|царською цензурою]], яка з двадцяти восьми віршів заборонила одинадцять; відтоді він сам уже не компонував збірок. Завдяки знайомству з Іваном Франком, [[:uk:1886|1886]] року шість чисел львівського журналу [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]] виходить з творами В. Самійленка. Друкував свої твори в альманахах [[:uk:Складка_(альманах)|«Складка»]], [[:uk:Ватра_(збірник)|«Ватра»]], у журналах [[:uk:Правда_(журнал)|«Правда»]] і [[:uk:Літературно-науковий_вістник|«Літературно-науковий вістник»]] («ЛНВ»). [[Файл:Самійленко_Грінченко.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.jpg|vľavo|náhľad|285x285bod|Володимир Самійленко та Борис Грінченко, [[:uk:1902|1902]]]] [[:uk:1887|1887]] року Самійленко коштом «старої громади» здійснив поїздку до Галичини, офіційною метою якої було пізнання народу й розбудження національного духу. В. Самійленко зав'язує дружні стосунки з І. Франком, знайомиться з [[:uk:Маковей_Осип_Степанович|О. Маковеєм]]. [[Файл:Чернігівська_громада.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A7%D0%B5%D1%80%D0%BD%D1%96%D0%B3%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D0%B0.jpg|náhľad|300x300bod|Члени [[:uk:Чернігів|Чернігівської]] [[:uk:Громади_(товариства)|Громади]] з гостями з інших регіонів, 1898&nbsp;р. Зліва направо перший ряд: [[:uk:Коцюбинська_Віра_Устимівна|Віра Коцюбинська]], [[:uk:Шраг_Ілля_Людвигович|Ілля Шраг]], [[:uk:Левитський_Микола_Васильович|Микола Левитський]] (Херсонська губ.), Ф. Шкуркіна, [[:uk:Сембратович_Роман|Роман Сембратович]] (Галичина); другий ряд: [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]], [[:uk:Самійленко_Володимир_Іванович|Володимир Самійленко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Лукіянович_Денис_Якович|Денис Лукіянович]] (Галичина), [[:uk:Коваленко_Григорій_Олексійович|Григорій Коваленко]], [[:uk:Руденко_Іван|Іван Руденко]], [[:uk:Верзилов_Аркадій_Васильович|Аркадій Верзилов]], А.Балика, [[:uk:Доманицький_Василь_Миколайович|Василь Доманицький]] (Київ), Олександр Леонідович Глібов.]] [[Файл:Коцюбинський_Грінченко_Самійленко_Степаненко_Глібов.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D0%BB%D1%96%D0%B1%D0%BE%D0%B2.jpg|náhľad|271x271bod|Зліва направо, у нижньому ряду: Олександр Глібов (син [[:uk:Глібов_Леонід_Іванович|Леоніда Глібова]]), Володимир Самійленко. У верхньому ряду стоять: [[:uk:Степаненко_Василь_Пилипович|Василь Степаненко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]]. Чернігів, садиба Коцюбинського, літо 1898&nbsp;р.]] [[Файл:Могила_українського_письменника_Володимира_Самійленка.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%D0%B0_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0.jpg|vpravo|náhľad|267x267bod|Могила Володимира Самійленка]] [[:uk:1907|1907]] року І. Франко опублікував статтю «Володимир Самійленко. Проба характеристики», у якій, відновлюючи в пам'яті ці зустрічі, подав надзвичайно тонкий психологічний портрет Самійленка&nbsp;— людини, поета, лірика. Франко захоплювався мовною культурою Самійленка. Після закінчення навчання Самійленко працював у [[:uk:Київ|Києві]], [[:uk:Катеринослав|Катеринославі]] й [[:uk:Миргород|Миргороді]]. Терпів постійні матеріальні нестатки. Перша збірка «З поезій Володимира Самійленка» вийшла в Києві [[:uk:1890|1890]] року. Потрапив на [[:uk:Телеграф|телеграф]], де й прослужив «чиновником V разряда» бл. 2 років. З березня [[:uk:1893|1893]] року переїхав до [[:uk:Чернігів|Чернігова]] на посаду секретаря редакції «Земского сборника». З [[:uk:1905|1905]] року в Києві в редакціях газет [[:uk:Громадська_думка_(газета)|«Громадська Думка»]], [[:uk:Рада_(газета)|«Рада»]], [[:uk:Шершень_(журнал)|«Шершень»]] та інших. Врешті склав іспит на [[:uk:Нотаріус|нотаріуса]] і відкрив нотаріальну контору в містечку [[:uk:Добрянка_(смт)|Добрянка]] на Чернігівщині, де й працював до [[:uk:1917|1917]] року. У 1906 році [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] з Михайлом Мочульським самі зібрали друковані й недруковані вірші поета 1884—1906&nbsp;рр. і видали їх у Львові за його власним прізвищем під заголовком «Україні» з передмовою Франка. Своєю назвою збірка наголошувала на основній творчій темі Самійленка. Все, що він писав, присвячувалося рідній країні, яку поет любив святою й нездоланною любов'ю. === Українська Народна Республіка === За української державності служив у міністерствах освіти і фінансів, а в 1920&nbsp;р. емігрував з урядом [[:uk:УНР|УНР]] до Галичини, окупованої Польщею. У липні 1922 року поселився у садово-господарській школі Львівської «Просвіти» в с. [[:uk:Милування|Милування]], тоді Тлумацького повіту. Згодом дружина із старшою дочкою нелегально подалася за Збруч, а він з меншою Галею залишився тут. Доньку спіткало горе нерозділеного кохання, і вона, на запрошення Марійки Карп'юк, яка стала дружиною художника Осипа Сорохтея, переїхала до [[:uk:Снятин|Снятина]]. Марійка Карп'юк&nbsp;— рідна сестра Наталі Семанюк (дружини Марка Черемшини)&nbsp;— познайомилася з Галею у Львові, де та навчалася гри на скрипці, а Марійка була ученицею Олекси Новаківського. На запрошення Марка Черемшини Самійленки перейшли жити до його дому. Надзвичайно тепла була зустріч Самійленка з Марком Черемшиною і Василем Стефаником. Усі були в захопленні від автора «Вечірньої пісні». Після Снятина сліди поета ведуть у село Карлів&nbsp;— тепер [[:uk:Прутівка_(Снятинський_район)|Прутівка]]. Жив у нестатках, хронічно хворів. 23 лютого 1924 року під час пологів помирає дочка Галя, а на руках згорьованого Самійленка залишилося осиротіле немовля. Через те, що у Галі були хворі легені й слабке здоров'я, присутні лікарі не змогли їй допомогти. Галину Самійленко-Шах поховали на карлівському цвинтарі. По смерті дочки Галі Володимир Самійленко повернувся до Милування, але й там довго не затримався. Затужив за Україною і повернувся до Києва. У Києві він переніс ще один удар: трохи більше місяця до його приїзду на руках дружини померла його найстарша дочка Олена, яка після голодного 1921&nbsp;р. хворіла на туберкульоз. [[Файл:Samiylenko's_funeral.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko's_funeral.jpg|náhľad|Похорон поета і громадського діяча В.&nbsp;І.&nbsp;Самійленка, 15 серпня 1925&nbsp;р.]] Повернувшись до Києва, Самійленко працював редактором у видавництві художньої літератури. Та здоров'я поета було підірване роками поневірянь, матеріальною скрутою. Помер [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]] року. Похований на подвір'ї церкви [[:uk:Свято-Михайлівська_церква_(Боярка)|Архангела Михаїла]] в селі Будаївка (Болдаївка) (нині — місто [[:uk:Боярка|Боярка]]) під Києвом.<ref>[https://poglyad.tv/andriy-kovalov-mogila-samiylenka-u-boyarci-bula-miscem-zboru-kiyivskih-disidentiv-article Андрій Ковальов: Могила Самійленка в Боярці була місцем збору київських дисидентів]</ref>. == Творчість == [[Файл:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|náhľad|Титульна сторінка першого видання збірки «Україні», 1906&nbsp;р.]] [[Файл:Група_українських_письменників,_що_зібрались_у_Полтаві_на_відкритті_пам’ятника_Котляревському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D1%80%D1%83%D0%BF%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2,_%D1%89%D0%BE_%D0%B7%D1%96%D0%B1%D1%80%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%81%D1%8C_%D1%83_%D0%9F%D0%BE%D0%BB%D1%82%D0%B0%D0%B2%D1%96_%D0%BD%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4%D0%BA%D1%80%D0%B8%D1%82%D1%82%D1%96_%D0%BF%D0%B0%D0%BC%E2%80%99%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%9A%D0%BE%D1%82%D0%BB%D1%8F%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|350x350bod|На відкритті пам'ятника Івану Котляревському в Полтаві, [[:uk:1903|1903]] рік. Зліва направо: [[:uk:Михайло_Коцюбинський|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Василь_Стефаник|Василь Стефаник]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]], [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]], [[:uk:Гнат_Хоткевич|Гнат Хоткевич]], Володимир Самійленко.]] Володимир Самійленко був більше знаний серед друзів і в літературі під псевдонімом '''Сивенький'''. Поетична спадщина Самійленка включає ліричні і сатиричні вірші, переклади творів з зарубіжної класики. Почуття любові до України звучать у віршах циклу [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Україні»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BA%D0%B0%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Веселка»]. У низці віршів В. Самійленко торкається традиційної теми ролі митця, мистецтва в суспільному житті: «Пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D0%B5%D0%B3%D1%96%D1%97%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Елегії»], «Орел», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B5%20%D0%B2%D0%BC%D1%80%D0%B5%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D1%8F «Не вмре поезія»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D0%B8%20%D1%81%D0%BC%D0%B5%D1%80%D1%82%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0 «На роковини смерті Шевченка»], «26 лютого», цикл [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D1%96%D0%BD%D0%BE%D0%BA%20%D0%A2%D0%B0%D1%80%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%B2%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D1%83%20%D0%B2%20%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C%2026%20%D0%BB%D1%8E%D1%82%D0%BE%D0%B3%D0%BE «Вінок Тарасові Шевченку, 26 лютого»]. Роль Шевченка у розвитку української мови поет розкрив у поезії [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0 «Українська мова (Пам'яті Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка)»], що стала широко відомим хрестоматійним твором. Самійленко визначився як поет-сатирик з засудженням ура-патріотизму, самодержавства, продажності, графоманії: [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D0%BF%D0%B5%D1%87%D1%96 «На печі»] (1898), «Собаки», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D1%8C%D0%B4%D0%BE%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%BE «Ельдорадо»] (1886), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%AF%D0%BA%20%D1%82%D0%BE%20%D0%B2%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BE%20%D0%B6%D0%B8%D1%82%D1%8C%20%D0%BD%D0%B0%20%D0%92%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96 «Як то весело жить на Вкраїні»] (1886), «Мудрий кравець» (1905), «Невдячний кінь» (1906), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%94%D1%83%D0%BC%D0%B0-%D1%86%D1%8F%D1%86%D1%8F «Дума-цяця»], «Міністерська пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B9%20%D0%BB%D0%B0%D0%B4 «Новий лад»]. Поет висловлював своє обурення антиукраїнськими заходами польської влади, всілякими заборонами об'єднуватися в демократичні гуртки. Ці вболівання лягли в основу написаних у Карлову таких сатиричних творів, як «Шляхи», «Від чого люди лихі» (1924). Автор драматичних творів «Драма без горілки» (1895), «Дядькова хвороба» (1896), «Маруся Чураївна» (1896), «У Гайхан-Бея» (1917). Самійленко перекладав [[:uk:Іліада|«Іліаду»]] [[:uk:Гомер|Гомера]], [[:uk:Божественна_Комедія|«Божественну комедію»]] [[:uk:Данте_Аліґ'єрі|Данте]], п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]], Б. Трістана, [[:uk:П'єр_Бомарше|Бомарше]], [[:uk:Анатоль_Франс|А. Франса]], вірші [[:uk:Беранже_П'єр-Жан|Беранже]], [[:uk:Джордж_Гордон_Байрон|Байрона]], твори [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&nbsp;Пушкіна]] і [[:uk:Жуковський_Василь_Андрійович|В.&nbsp;Жуковського]], І.&nbsp;Нікітіна і [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М.&nbsp;Гоголя]]. Пейзажна та інтимна лірика Самійленка&nbsp;— це цикли віршів «Весна», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A1%D0%BE%D0%BD%D0%B5%D1%82%D0%B8%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Сонети»], «Її в дорогу виряджали». [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%87%D1%96%D1%80%D0%BD%D1%8F%20%D0%BF%D1%96%D1%81%D0%BD%D1%8F «Вечірня пісня»] поета, покладена на музику Кирила Стеценком, стала народною піснею. Незадовго до смерті Самійленко продиктував дружині свій останній твір. Це рідкісної форми сонет, т.&nbsp;зв. «Суцільний». Це гімн вічно юній душі поета, сповнений надій на волю України, «На кращий час, на вороття Вкраїні вільного життя». Незакінчена поема «Гея» надрукована частково в «ЛНВ» 1922 року. [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] сказав про Самійленка: {{text|«Він українець, свідомий українець, усею душею відданий своїй країні та своєму народові,— і се в Росії тип поки що свіжий, тип, можна сказати, будущини. От тим то він такий дорогий і любий кожному українському серцю, такий саморідний та національний — не штучний, а немов так готовий уже виріс із рідного ґрунту. Він живо відчуває всі зневаги і всі — на жаль, такі нечисленні — радощі рідного народу».}} === Видання === * З поезій В. Самійленка. Київ, 1890. * [https://uk.wikisource.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%20%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.%20%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96.%20%D0%97%D0%B1%D1%96%D1%80%D0%BD%D0%B8%D0%BA%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D0%B9%201885%E2%80%941906.%201906.pdf Україні]. Збірник поезій 1885—1906. Львів, 1906. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11242 Вибрані твори] / перед. сл., прим. і за ред. Ол. Дорошкевича.&nbsp;— Київ: Книгоспілка, 1926. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11188 Вибрані поезії] / за ред. М. Рильського.&nbsp;— Київ; Харків: Укр. держ. вид-во, 1944. * Твори у двох томах (1958). == Увічнення пам'яті == === Меморальні дошки === * Пам'ятник-погруддя письменнику В.&nbsp;І.&nbsp;Самійленку (1864—1925) в селі [[:uk:Великі_Сорочинці|Великі Сорочинці]] в [[:uk:Миргородський_район|Миргородському районі]] [[:uk:Полтавська_область|Полтавської області]]. * Меморіальна дошка на фасаді наукового ліцею №&nbsp;3 у місті [[:uk:Полтава|Полтава]] * Рішенням XXX сесії [[:uk:Боярська_міська_рада|Боярської міської ради]] V скликання №&nbsp;30/1371 від 8 липня 2008 року було засновано літературно-мистецьку премію імені Володимира Самійленка.<ref>{{cite web |url=https://www.uaoc.lviv.ua/detalno/?tx_ttnews%5Btt_news%5D=428&cHash=ff7102b61b7dc4487b2140a41db56eec|назва=Київський декан митр. прот. Дмитро Присяжний удостоїний премії ім. Володимира Самійленка|прізвище=|ім'я=|дата=|вебсайт=[[Львівська єпархія ПЦУ]]|видавець=|дата-доступу=24.09.2021|url-архіву=|дата-архіву=}} {{ref-uk}}</ref> === Школа === * Постановою Кабінету Міністрів України від 5.05.1997&nbsp;р. ім'я Володимира Самійленка надано Прутівській загальноосвітній школі І-ІІІ ступенів. У школі створено музейну експозицію, присвячену йому. З нагоди 150-річчя від дня народження поета встановлено меморіальну дошку на фасаді Прутівської загальноосвітньої школи І-ІІІ ступенів. === Топоніми === * У місті [[:uk:Львів|Львів]] є [[:uk:Вулиця_Самійленка_(Львів)|вулиця Самійленка]]. * У місті [[:uk:Миргород|Миргород]] є вулиця Самійленка. * 2022 року у місті [[:uk:Київ|Києві]] вулицю Холмогорську перейменували на вулицю Володимира Самійленка. == Галерея == <gallery> Файл:M0103a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0103a.jpg Файл:M0101a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0101a.jpg Файл:Саміленко92.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE92.jpg|[[:uk:Меморіальна_дошка|Меморіальна дошка]] Володимиру Самійленку на будівлі [[:uk:Чернігівська_обласна_державна_адміністрація|Чернігівської обласної державної адміністрації]] </gallery> == Примітки == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * a Oleksij Toronskyj, Vasyľ Zalozeckyj, Antin Ľubyč Mohyľnzckyj <references /> a = Mychajlo Petrovyč Staryckyj = nie je možné prekopírovanie originálneho textu = Julijan Andrijovyč Javorskyj = '''Юлія́н (Юліа́н) Андрі́йович Яво́рський''' ([[:uk:27_листопада|27 листопада]] [[:uk:1873|1873]], с. [[:uk:Більче_(Стрийський_район)|Більче]], нині [[:uk:Стрийський_район_(Львівська_область)|Миколаївський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]&nbsp;— [[:uk:11_січня|11 січня]] [[:uk:1937|1937]], м. [[:uk:Прага|Прага]], [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччина]])&nbsp;— український історик, [[:uk:Москвофільство|москвофіл]], літературознавець, фольклорист, етнограф, публіцист, поет, лікар філософії, професор. Заступник голови [[:uk:Київ|київського]] відділення [[:uk:Галицко-русское_благотворительное_общество|«Галицко-русского благотворительного общества»]] у Києві. == Життєпис == Народився 27 листопада 1873 року у селі [[:uk:Більче_(Стрийський_район)|Більче]] (нині&nbsp;— [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]). Шкільну освіту здобув у [[:uk:Дрогобицька_гімназія_імені_Франца_Йосифа_I|дрогобицькій]], [[:uk:Самбір|самбірській]] та [[:uk:Львів|львівській]] гімназіях. З останньої його було відраховано за те, що під час уроків читав російськомовну літературу. Вищу освіту спочатку намагався здобути у [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівському університеті]], звідки був відрахований за участь у політичній демонстрації проти намісника [[:uk:Галичина|Галичини]] графа [[:uk:Казимир_Фелікс_Бадені|Казимира Бадені]], потім у [[:uk:Віденський_університет|Віденському університеті]], звідки також був відрахований за участь у демонстрації проти політики митрополита Галицького, кардинала [[:uk:Сильвестр_(Сембратович)|Сильвестра Сембратовича]]. Закінчив [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецький університет]], після чого захистив докторську дисертацію зі славістики під керівництвом професора [[:uk:Ватрослав_Ягич|Ватрослава Ягича]]{{sfn|Краткий очерк галицко-русской письменности|1973|c=61}}. Пізніше Яворський виступав як публіцист та літературний критик на сторінках москвофільських видань Галичини, зокрема на шпальтах журналу «Жива думка» ({{lang-ru|«Живая мысль»}}). Через тиск з боку австрійської влади 1904 року емігрував до царської [[:uk:Російська_імперія|Росії]], де мешкав у [[:uk:Київ|Києві]]. Під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]] виступив прихильником входження [[:uk:Галичина|Галичини]], [[:uk:Буковина|Буковини]] та [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] до складу Російської імперії, ставши одним із засновників т.з. «[[:uk:Карпато-руський_визвольний_комітет|Карпато-руського визвольного комітету]]». Водночас був доцентом у [[:uk:Київський_національний_університет_імені_Тараса_Шевченка|Київському університеті]], продовжуючи свої дослідження в галузі [[:uk:Слов'янознавство|слов'янознавства]]. У Києві видавав журнал «Живе слово» ({{lang-ru|«Живое слово»}}). Після [[:uk:Жовтневий_переворот|встановлення радянської влади]] був запрошений новим урядом на посаду голови кафедри слов'янознавства [[:uk:Воронеж|Воронезького університету]], але відмовився через несприйняття більшовицької диктатури. Спочатку повернувся до Львова, де продовжував працювати в москвофільських закладах, видав збірку віршів [[:uk:Російська_мова|російською мовою]]. 1925 року отримав запрошення до [[:uk:Слов'янський_інститут|Слов'янського інституту]] у [[:uk:Прага|Празі]], де і працював до самої смерті. Помер 11 січня 1937 року у Празі, де й похований. == Виступ на підтримку єдності == Юліану Яворському належить одна з нечисленних спроб «перекинути місток» між ворожими таборами Галичини&nbsp;— москвофільським та українським. [[:uk:1891|1891]] року, в шостому номері [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|часопису радикальної партії]] «Народ», вийшла його стаття ([[:uk:Російська_мова|російською мовою]]) «Нова еволюція серед москвофілів». У ній Яворський, якому тоді було лише 18 років, емоційно закликав не ослабляти сили народу дискусіями про далекі від його повсякденного життя питання. Стару «москвофільську» партію він звинувачував у некритично-уклінному ставленні до російського царату, а «українофільську»&nbsp;— у такій само сліпій лояльності «Відню та Риму». Головну думку Яворський формулював таким чином: «забути про питання єдності з цілим руським народом або самостійності від нього, відкласти до кращих часів мовні та літературні спори» та докласти спільних зусиль для досягнення реальних та актуальних для простих галичан цілей{{sfn|Очерки истории русского движения в Галичине XIX–XX веков|2007|c=28—32}}. == Етнограф == Крім інших питань, Яворський довгі роки працював над збором та обробкою фольклору рідної Галичини. Ще до еміграції у Російську імперію він видав декілька невеличких етнографічних розвідок, у яких розглядав переважно російські культурні зв'язки з Галичиною. Але основна маса зібраного ним етнографічного матеріалу побачила світ 1915 року в Києві у праці «Памятнікі галіцко-русской народной словесності: Лєгенді. Сказкі. Расскази. Анекдоти». Це був лише перший том, але у передмові читача попереджували, що через «складні обставини» невідомо, коли вийде другий. Він узагалі не вийшов. Що сталося з зібраним Яворським матеріалом&nbsp;— невідомо. Усі матеріали, які ввійшли до цього збірника (як і в інші роботи Яворського), відображають особливості народної мови міста чи села, у якому вони були записані. Досі жодна з цих робіт не перевидана. == Листування з Франком == Юліян Яворський активно листувався з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]]. Відомими є 39 листів, написаних не лише з різних куточків України, але й з-за кордону. Так, зі [[:uk:Львів|Львова]] було надіслано 15 листів, з [[:uk:Борусів|Борусова]]&nbsp;— 9, [[:uk:Чернівці|Чернівців]]&nbsp;— 5, [[:uk:Доброгостів|Доброгостова]]&nbsp;— 4, [[:uk:Київ|Києва]]&nbsp;— 7, [[:uk:Відень|Відня]]&nbsp;— 3, [[:uk:Ряшів|Ряшева]]&nbsp;— 1. Беручи до уваги те, що Франко та Яворський були представниками таборів різного спрямування, то останній намагався «прокласти місток» між ворожими таборами Галичини&nbsp;— «москвофільським» та «українофільським». У своїх листах, датованих 1892 роком, Яворський схвально відгукувався про твори І.&nbsp;Франка та був захоплений щойно прочитаними творами Каменяра&nbsp;— [[:uk:Boa_constrictor_(повість)|«Boa constrictor»]], «На дні», [[:uk:Борислав_сміється|«Борислав сміється»]] та іншими&nbsp;— і вважав їх перлинами галицько-української літератури. У листуванні Яворський намагався отримати від Франка дозвіл на переклад його творів російською мовою з подальшим друком у часописах, з якими він співпрацював&nbsp;— петербурзькому «Сєвер» та львівському «Бесіда».<ref>Інститут літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка НАН України.&nbsp;— Ф.&nbsp;3.&nbsp;— Спр. 1607.&nbsp;— C. 467.</ref> Від «Бесіди» надійшла йому відповідь, що друкувати перекладені російською мовою твори Франка там відмовляються, оскільки будь-який галичанин має змогу прочитати ці твори мовою оригіналу, а переклади російською будуть незрозумілими для галицького люду. Не міг Яворський погодитися з такою думкою редакції, оскільки вважав, що читачі «Бесіди» нічого не знають про життя галичан або ж лише поверхнево та за своїм скупим баченням і сліпою партійною ненавистю&nbsp;— бояться доторкнутися до творів Великого Каменяра. Тому в наступних листах Яворський запевняв Франка, що невдовзі гурток української «не засліпленої» молоді, скоріше за все москвофільського спрямування, розпочне видання часопису незалежного від різного роду авторитетів і буде мати за честь, якщо Іван Франко нагородить їх своїм співробітництвом. Також наголосив, що для закордонного друку, а саме для петербурзького часопису «Сєвер», готує перекладену російською мовою повість Франка «Boa constrictor» та має велику надію, що не розчарується у своїх сподіваннях оскільки це було з «Бесідою»<ref>[[Інститут літератури імені Тараса Шевченка НАН України]].&nbsp;— Ф.&nbsp;3.&nbsp;— Спр. 1607.&nbsp;— С. 539—542.</ref>. Наступні листи Яворський до Франка написав 1897 року. У них Яворський просить Франка допомогти з друком його статті в часописі «Кієвская старіна», а саме надіслати рекомендаційну картку до редакції видання. Але Франко через свою зайнятість (тоді він брав участь у виборах до австрійського парламенту<ref>''Шалата М.'' Свята великість поета // Вибрані твори Івана Франка…&nbsp;— С. 20.</ref>) не надав великого значення проханню Яворського<ref>[[Інститут_літератури_імені_Тараса_Шевченка_НАН_України]].&nbsp;— Ф.&nbsp;3.&nbsp;— Спр. 1607.&nbsp;— С. 345.</ref>. == Вибрані праці == * '''1892'''&nbsp;— «Кольцов и Шевченко», «Русская женщина в поэзии Некрасова»; * '''1899'''&nbsp;— «Пушкин в Прикарпатской Руси»; * '''1902'''&nbsp;— «Обзор новейшей червонорусской лирики»; * '''1904'''&nbsp;— «Гоголь в Червоной Руси»; * '''1907'''&nbsp;— «Старинные великорусские песни в карпато-русских записях», «Новая гипотеза о происхождении так называемой Грюнвальдской песни (Bogorodzieca dziewicza)»; * '''1909'''&nbsp;— «Два замечательных карпаторусских сборника XVIII века»; * '''1915'''&nbsp;— «Памятники галицко-русской народной словесности: Легенды. Сказки. Рассказы. Анекдоты»; * '''1924'''&nbsp;— «Галицкая Голгофа»; * '''1925'''&nbsp;— «Думы о Родине», «Освобождение Львова»; * '''1927'''&nbsp;— «Ветхозаветные библейские сказания в карпаторусской церковно-учительской обработке конца XVII века»; * '''1928'''&nbsp;— «Из истории научного исследования Закарпатской Руси»; * '''1929'''&nbsp;— «К библиографии литературы об А.&nbsp;В.&nbsp;Духновиче», «Национальное самосознание карпаторуссов на рубеже XVII—XIX веков», «Повести из „Gesta Romanorum“ в карпаторусской обработке конца XVII века»; * '''1930'''&nbsp;— «Значение и место Закарпаття в общей схеме русской письменности», «Литературные отголоски „русько-украинского“ периода в Закарпатской Руси 1919 года»; * '''1931'''&nbsp;— «Новые литературные находки в области старинной карпаторусской письменности XVI—XVIII веков»; * '''1932'''&nbsp;— «Материалы для истории Закарпатской Руси»; * '''1934'''&nbsp;— «Материалы для истории старинной песенной литературы в Подкарпатской Руси». == Поезія == Збірки віршів «Блудные огни» та «Беззвучные песни и другие стихотворения в прозе», видані 1922 року у Львові. == Примітки == {{reflist|2}} == Джерела == * ''[[:uk:Арістов_Федір_Федорович|Ф.&nbsp;Ф.Аристов]]'' Юлиан Андреевич Яворский (к 40-летию его литературно-научной деятельности. 1892—1932).&nbsp;— Окр. відб. «Временник» Ставропигийского института.&nbsp;— Ленинград, 1932.&nbsp;— С. 45—49. a = Heorhij Julianovyč Hevorskyj = '''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]]&nbsp;— , [[:uk:Пряшів|Пряшів]])&nbsp;— [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]]. == Життєпис == Георгій Геровський&nbsp;— син<ref name="Родовід">{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}</ref> громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]<ref name="Родовід" />. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу&nbsp;— у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]]. Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита){{Джерело}}. У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше&nbsp;— бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав. === На Закарпатті === Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».<ref>Practical sphere of Rusyn language//Academy of Rusyn language in Slovakia [http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110522143457/http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html|date=22 травня 2011}}</ref> ==== Мова Підкарпатської Русі ==== Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепцію [[:uk:Соболевський_Олексій_Іванович|Соболевського]] про єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз [[:uk:Закарпатський_говір|народної мови Закарпаття]]. Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжений прикладами народної мови, записаними в різних селищах краю за допомогою особливого [[:uk:Фонетичний_правопис|фонетичного правопису]], не втратив наукової актуальності і нині<ref>{{Cite web|url=http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&aid=3315332|title=An Historiographical Guide to Subcarpathian Rus’|accessdate=29 березня 2011|archive-date=7 березня 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160307024544/http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&aid=3315332}}</ref>. Крім того, в роботі простежена історія літературної мови Закарпаття у всіх її різновидах, супроводжена численними прикладами та витягами. === Останні роки життя === Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензію на роботу [[:uk:Бірчак_Володимир|Володимира Бирчака]]. Але із встановленням радянської влади навіть така робота стала неможливою. Георгій Геровський потрапив під нагляд [[:uk:НКВС|НКВС]], його викликали на допит. Вдома у нього було проведено обшук, під час якого зникла бібліотека з рідкісними книгами та документами, яку Георгій Геровський збирав багато років<ref>Энциклопедия Подкарпатской Руси&nbsp;— Иван Поп, Ужгород, 2005</ref>. Розуміючи неможливість подальшої роботи в [[:uk:СРСР|СРСР]] і побоюючись за свою свободу, Геровський запросив дозвіл на чехословацьке громадянство, та отримавши його, виїхав у [[:uk:Пряшів|Пряшів]], де провів останні роки свого життя, працюючи в Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідження<ref>{{Cite web|url=http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html|title=Knihovna Akademie ved Ceske Republiky|accessdate=7 січня 2012|archive-date=6 лютого 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150206201245/http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html}}</ref>, навіть брав участь у створенні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР. Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований<ref>И.&nbsp;С.&nbsp;Шлепецкий Георгий Юлианович Геровский (Календарь Лемко-Союза, 1964)[http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220121080813/http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf|date=21 січня 2022}}</ref>. == Примітки == <references /> = Stepan Doboš = '''Степан Васильович Добош''' ([[:uk:8_грудня|8 грудня]] [[:uk:1912|1912]], с. [[:uk:Обава|Обава]], нині [[:uk:Мукачівський_район|Мукачівський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&nbsp;— [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1978|1978]], [[:uk:Пряшів|Пряшів]], [[:uk:Словаччина|Словаччина]])&nbsp;— один із засновників і перший ректор [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського університету]]. == Життєпис == Народився в родині півце-вчителя Василя Добоша та Меланії Маринець. Дитячі роки минули в селі [[:uk:Дубино|Дубино]]. Початкову освіту здобув в Нелипенській народній школі (1918–1923), по завершенні якої вступив до [[:uk:Мукачівська_гімназія|Мукачівської реальної гімназії]]. Серед викладачів гімназії на той момент домінували російські «біло»-емігранти та місцеві русофіли, тому й навчальний процес був наскрізь пройнятий цим духом. Це, безумовно, вплинуло на формування національних поглядів кожного гімназиста. Зі стін альма-матер юнак вийшов із твердим переконанням, що закарпатські русини є невід'ємною частиною російської нації. Завершивши в [[:uk:1931|1931]] році гімназійні студії, вирушив до [[:uk:Прага|Праги]] із наміром вступити до [[:uk:Карлів_університет|Карлового університету]]. Як стверджує біограф вченого [[:uk:Галайда_Ілля|Ілля Галайда]], від'їжджаючи до столиці, Добош мав бажання навчатися на теологічному факультеті, оскільки лише там навчання було безкоштовним, однак незабаром відмовився від цієї ідеї через те, що не мав необхідних для священнослужителя голосових даних. Спочатку подав документи на медичний факультет, але врешті поступив на юридичний. Стати правником С.Добошу також не судилося, і вже через рік він перевівся на філософський факультет, який завершив у [[:uk:1937|1937]] році. По завершенні університету повернувся в рідний край, маючи бажання працювати на педагогічній ниві, але влаштуватися на роботу одразу не зміг. Шкільний реферат цивільної управи Підкарпатської Русі відмовив йому у працевлаштуванні, мотивуючи своє рішення тим, що в середніх навчальних закладах краю наразі немає вакансій. Лише в листопаді того ж року, коли на захист молодого філолога виступила газета «Наш путь», він був прийнятий викладачем (професором) руської мови в Берегівську гімназію. В умовах «мовного спору», який на той час вже набув свого апогею, педагогу-русофілу було важко (в моральному відношенні) працювати в суто українофільському навчальному закладі. Саме тому вже наступного року він переходить до Чинадієвської горожанської школи, директора якої, Івана Ковача, добре знав. Після Віденського арбітражу (листопад 1938&nbsp;р.), коли значна частина краю, включаючи Чинадієво, була передана Угорському королівству, С.Добош, залишаючись лояльним Чехословаччині, змушений був переїхати до Сваляви, де до березня 1939 року викладав в місцевій горожанці. Із розпадом Чехословаччини та остаточним приєднанням Закарпаття до Угорського королівства, протягом 8 місяців залишався без роботи, оскільки нова влада вважала його «неблагонадійним». Лише в листопаді [[:uk:1939|1939]] р. йому вдалося влаштуватися в Мукачівську гімназію, в котрій сам свого часу навчався. Тут він пропрацював до грудня [[:uk:1944|1944]] року. У вересні-жовтні 1944&nbsp;р. був зв'язковим партизанського з'єднання Василя Русина. У перші дні визволення [[:uk:Мукачеве|Мукачева]] від угорців городяни обрали його, як знаного педагога членом міської управи, а згодом&nbsp;— народного комітету Мукачева. [[:uk:26_листопада|26 листопада]] він був присутній як гість на I З'їзді народних комітетів Закарпатської України, який ухвалив рішення про приєднання Закарпаття до СРСР. У грудні 1944&nbsp;р. на короткий час очолив колектив Мукачівської торговельної академії, а 7 січня 1945 став інспектором шкіл в м. [[:uk:Ужгород|Ужгороді]]. У цей час увійшов до підготовчої комісії по створенню Ужгородського університету, а [[:uk:27_вересня|27 вересня]] 1945 року наказом уповноваженого в справах освіти на нього було покладено обов'язки ректора університету. У вересні та жовтні 1945&nbsp;р. С.Добоша двічі викликають на допит в МДБ [[:uk:СМЕРШ|«СМЕРШ»]], після чого він виїхав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччину]]. Отримавши громадянство Чехословаччини, від листопада 1945 до останніх днів свого життя викладав в різних середніх та вищих навчальних закладах Чехословаччини: гімназіях Біджова (1945–1946), [[:uk:Пряшів|Пряшева]] (1946–1949), Липтовського Микулашу (1949–1951), Кошицькому медичному факультеті (1951–1953), Братиславському університеті (1953–1954), Вищій Школі педагогічній в Пряшеві (1954–1959), Кошицькому університеті ім. П.&nbsp;Й.&nbsp;Шафарика (1959–1978), в якому протягом 8 років очолював кафедру російської мови та літератури. Помер [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1978|1978]] року, коли в своєму домашньому кабінеті він завершував роботу над черговою наукою статтею. == Громадська діяльність == У роки навчання в університеті проявив себе як здібний організатор студентського громадського життя: в 1935–1936&nbsp;рр. був заступником голови, а в 1936–1937&nbsp;рр.&nbsp;— головою «Центрального союза подкарпаторусских студентов», який об'єднував близько десяти організацій студентів-русинів. В [[:uk:1936|1936]]&nbsp;р. його було обрано заступником голови Союзу чехословацьких студентів, протягом 1935–1936 років&nbsp;— працював заступником голови самоврядного комітету «Карпаторусского студенческого общежития» на Рів'єрі. Окрім цього у згаданий період брав діяльну участь у роботі гімназійно-студентських гуртків «Друг» в Мукачеві та «Родина» в Чинадієві, товариства карпаторуських студентів «Возрождение» та товариства карпаторуських православних студентів «Пролом» в Празі. Будучи студентом, Степан робить перші кроки до участі в політичному житті краю&nbsp;— в 1935 році, як представник студентства, входить до правління «Русской национально-автономной партии» (РНАП), очолюваної найодіознішим політиком міжвоєнного Закарпаття [[:uk:Фенцик_Степан|Стефаном Фенциком]]. Причиною цього було, безумовно, те, що саме С.Фенцик на той момент був чи не єдиним впливовим крайовим діячем, що опікувався студентами. Так, до прикладу в [[:uk:1936|1936]] році він заснував при «Центральном союзе подкарпаторусских студентов» благодійний фонд, з якого щороку виплачувалися соціальні стипендії малозабезпеченим студентам-русинам. У перші дні звільнення Мукачева від угорців городяни обрали його як знаного педагога членом міської управи, а згодом&nbsp;— народного комітету Мукачева. 26 листопада він був присутній як гість на I P'їзді народних комітетів Закарпатської України, який ухвалив рішення про приєднання Закарпаття до СРСР. На з'їзді було сформовано Народну Раду Закарпатської України, на яку було покладено владні функції. Посаду уповноваженого Народної Ради в справах освіти обійняв відомий письменник та журналіст Іван Керча. Він доклав чимало зусиль до реформування системи освіти краю і переведення її на радянський зразок. До цього процесу Керча залучив і Степана Добоша, з яким товаришував ще навчаючись в гімназії та університеті. == Наукова робота == У середині 30-х років Степан Добош заявляє про себе як талановитий публіцист&nbsp;— на сторінках крайової періодики публікує понад два десятки статей та повідомлень на студентську тематику, а також кілька перших літературознавчих розвідок. У період життя у Мукачеві (1939–1945&nbsp;рр.) він продовжує плідно займатися науковою роботою. Результатом його пошуків стала видана в 1942 році монографія «Исторія подкарпаторуськой литературы», яка є хоча й поверхневим, але багатим на фактичний матеріал дослідженням розвитку закарпатської літератури від найдавніших часів до 40-х рр. XX століття. Слід також відзначити, що С.Добош був затятим супротивником політики угорської влади щодо вирішення в Закарпатті мовного питання. Доказом цього є його участь у написанні разом із іншими відомими філологами ([[:uk:Геровський_Георгій_Юліанович|Г.Геровським]], В.Крайняницею, П.Лінтуром та ін.) критичної рецензії на підручник «Грамматика угрорусского языка», виданого в 1940&nbsp;р. начальником відділу освіти регентського комісаріату Карпатської території (так тоді офіційно іменувалося Закарпаття) Юлієм Мариною. Ця рецензія з'явилася окремою брошурою в [[:uk:1941|1941]] році і стала однією з причин скорого вилучення підручника Ю.Марини зі шкільного вжитку. Проживаючи на Пряшівщині С.Добош продовжує свої наукові пошуки&nbsp;— в 1952 році здобуває титул доктора філософії (Ph Dr), а в 1970&nbsp;— вчений ступінь кандидата філологічних наук, в 1961 році йому було присвоєно вчене звання доцента. в цей період він публікує низку наукових статей з проблем історії закарпатської літератури, ряд підручників з російської мови для середніх шкіл, монографії «Адольф Иванович Добрянский. Очерк жизни и деятельности» (1956) та «Юлий Иванович Ставровский-Попрадов. Очерк жизни и творчества» (1975). Останні з названих праць окрім того, що були вершиною творчості Добоша-науковця, досі залишаються найґрунтовнішим з того, що коли-небудь писалося про закарпатських будителів. Наукові здобутки вченого були відзначені в 1976&nbsp;р. премією ім. І.Франка Словацького літфонду, а в 1977 за багаторічну працю на педагогічній ниві він отримав звання Заслуженого вчителя. == Ужгородський університет == На початку 1945 року розпочалася робота по створенню Ужгородського університету. Добош спочатку увійшов до підготовчої комісії, а 27 вересня 1945 року наказом уповноваженого в справах освіти на нього було покладено обов'язки ректора університету. Відкриття Ужгородського університету відбулося 18 жовтня 1945 року. «Цей день&nbsp;— день нашої перемоги»,&nbsp;— цими словами ректор привітав перших студентів новоствореного навчального закладу. == Zdroje == = Jozef Rubij = {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Rubij | Popis osoby = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ | Dátum narodenia = [[1838]] | Miesto narodenia = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = [[3. január]] [[1919]] | Miesto úmrtia = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[učiteľ]] }}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}</ref> [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}</ref> == Životopis == Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].<ref name=":5" /><ref name=":52">{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}</ref> [[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],<ref name=":5" /> kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].<ref name=":5" /> == Tvorba == Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.<ref name=":5" /><ref name=":52" /> == Zdroje == * {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}. * {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}. = Omeľan Ohonovskyj = '''Омеля́н Миха́йлович Огоно́вський''' (псевдоніми і криптоніми: ''Омелян із Григорова, Ємілян, Ом. о та ін.''; [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]], с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]], нині [[:uk:Івано-Франківський_район|Івано-Франківський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]]&nbsp;— [[:uk:28_жовтня|28 жовтня]] [[:uk:1894|1894]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український [[:uk:Учений|учений]]-[[:uk:Філолог|філолог]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор]] [[:uk:Філософія|філософії]] ([[:uk:1865|1865]]), [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Польська_академія_знань|Польської академії знань]] (з [[:uk:1881|1881]]). Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]]. == Життєпис == Народився [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]] року в с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]] (нині [[:uk:Рогатинський_район|Рогатинський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]], [[:uk:Україна|Україна]]) у родині [[:uk:Священник|священника]]. Батько о. Михайло Огоновський був [[:uk:Настоятель|настоятелем]] [[:uk:Церква_(будівля)|церкви]] Різдва Пресвятої Богородиці. Родина мала шляхетське походження і належала до гербу [[:uk:Огоньчик_(герб)|Огоньчик]]<ref>[https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/20210/file.pdf Шашкевичіяна].&nbsp;— 1988.&nbsp;— Ч. 11 (42-43).</ref>. У м. [[:uk:Бережани|Бережанах]] закінчив [[:uk:Нормальна_школа|нормальну школу]]. Згодом навчався там у цісарсько-королівській [[:uk:Бережанська_гімназія|Бережанській гімназії]]<ref>[[Бережанська_Земля]]: Історично-Мемуарний Збірник.&nbsp;— Ню Йорк&nbsp;— Лондон&nbsp;— Сидней&nbsp;— Торонто, 1970.&nbsp;— Т. 1.&nbsp;— С. 75.</ref>. Два старші класи закінчував у [[:uk:Львів|Львові]]. У цьому місті [[:uk:1853|1853]]&nbsp;р. склав [[:uk:Атестат_зрілості|матуру]]. [[:uk:1857|1857]] року закінчив [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]]. Цього року одружується з дочкою священника в Чесниках Фалиною Нєдзвєцькою. Вивчав [[:uk:Теологія|теологію]] у Львівському університеті. Окрім богословських наук, вивчав [[:uk:Руська_мова|руську мову]] та літературу на лекціях [[:uk:Головацький_Яків|Якова Головацького]]. У цей час також&nbsp;вивчав [[:uk:Класична_філологія|класичну філологію]] та [[:uk:Польська_мова|польську]] мову. Був [[:uk:Катехит|катехитом]] при Домініканській (німецькій) гімназії.&nbsp;З [[:uk:1863|1863]] року викладав релігію, руську мову та літературу в [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Академічній гімназії]] Львова. Закінчив [[:uk:Львівський_університет|Львівський]] (1865) і [[:uk:Віденський_університет|Віденський]] (1870) університети. З [[:uk:1867|1867]] очолив кафедру руської філології Львівського університету (після відходу Якова Головацького). &nbsp;З&nbsp;[[:uk:1870|1870]]&nbsp;р.&nbsp;продовжив навчання у&nbsp;Віденському університеті. У [[:uk:1877|1877]]&nbsp;р. його обирають деканом [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_національного_університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету.]] У [[:uk:1881|1881]]&nbsp;р.&nbsp;обраний&nbsp;&nbsp;членом-кореспондентом Польської Академії наук. [[:uk:1888|1888]] р. став професором Львівського університету. Один із засновників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]] (її голова 1877—1894<ref>[http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888&nbsp;р. // Дѣло, 08.02.1888]</ref><ref>[http://zbruc.eu/node/7842 Конкурс історичний // Дѣло, 25.05.1888]</ref>), [[:uk:Народна_Рада|Народної Ради]] (1885), [[:uk:НТШ|Наукового Товариства ім. Т.Шевченка]] (1893). Під його впливом багато студентів змінювали погляди з [[:uk:Москвофіл|москвофільських]] на [[:uk:Народовці|народовські]] (зокрема, [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]<ref>''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}</ref>). Тісні зв'язки з ним підтримував [[:uk:Цалковський_Василь|Цалковський Василь]]. Намагався досягнути порозуміння з австрійським урядом і польськими політичними колами, впроваджуючи в життя політику так званої [[:uk:Нова_ера_(Галичина)|«нової ери»]], яка, зазнала невдачі. Зокрема, 24 листопада [[:uk:1890|1890&nbsp;р]]. разом з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]], [[:uk:Телішевський_Костянтин|Костянтином Телішевським]], [[:uk:Левицький_Кость_Антонович|Костем Левицьким]], [[:uk:Мандичевський_Корнило|Корнилом Мандичевським]], [[:uk:Митрополит|митрополитом]] [[:uk:Сильвестр_(Сембратович)|Сильвестром Сембратовичем]] брав участь у прес-конференції [[:uk:Казимир_Бадені|Казімєжа Бадені]], на якій підбили підсумки попередніх переговорів.<ref>[http://litopys.com.ua/encyclopedia/bratstva-tovaristva/nova-era/ «Нова ера». Галичина, 1890&nbsp;р.]</ref> [[:uk:1893|1893]] року став головою комітету з перевезення та перепоховання на Личаківському цвинтарі мощей блаженної пам'яти [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]] з Новосілок.<ref>''[[Горак Роман Дмитрович|Горак Р]].'' Задля празника. У сутінках.&nbsp;— К. : Радянський письменник, 1989.&nbsp;— С. 358.&nbsp;— [[Спеціальна:Джерела книг/5333002061|ISBN 5-333-00206-1]].</ref> [[:uk:1874|1874]]—[[:uk:1894|1894]]&nbsp;— листувався з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]]. Помер у [[:uk:Львів|Львові]], похований у родинному гробівці на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&nbsp;1<ref>{{книга|автор=Криса Л., Фіголь Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=113|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}</ref>. == У сфері мовознавства == Наголошував на формуванні [[:uk:Українська_літературна_мова|української літературної мови]] на  основі [[:uk:Етимологічний_правопис|етимологічного правопису]]. Продовж роботи у Львівському університеті намагався реформувати викладання руської мови та літератури. Добиватися навчання живою мовою, замість мертвонародженого язичія, яке запровадив Я.Головацький. Відомою мовознавчою працею є «Студії в царині [[:uk:Руська_мова|руської мови]]» ([[:uk:1880|1880]]). Займався [[:uk:Топологічний_зв'язок|типологічним]] порівнянням аспектів [[:uk:Церковнослов'янська_мова|церковнослов'янської]], [[:uk:Польська_мова|польської]] та [[:uk:Українська_мова|української]] мов. Є автором [[:uk:Підручник|підручника]] «[[:uk:Граматика|Граматика]] язика руського» ([[:uk:1889|1889]]). Опублікував [[:uk:Хрестоматія|хрестоматії]] з історії церковнослов'янської ([[:uk:1871|1871]]) та [[:uk:Староукраїнська_мова|староукраїнської]] ([[:uk:1881|1881]]) мов. == У сфері літературознавства == У [[:uk:1872|1872]]–[[:uk:1873|1873]]&nbsp;рр. вмістив у [[:uk:Журнал_«Правда»|журналі «Правда»]] цикл статей «Критично-естетичний погляд на декотрі поезії [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка]]», де проаналізував кілька «Думок» поета, баладу [[:uk:Тополя_(балада)|«Тополя»]], поему [[:uk:Гайдамаки_(поема)|«Гайдамаки»]], [[:uk:Неофіти_(поема)|«Неофіти»]]. Видав популярний [[:uk:Нарис|нарис]] «Життя Тараса Шевченка. Читанка для селян і міщан» ([[:uk:1876|1876]]), дослідження «Гайдамаки». Поема Тараса Шевченка" ([[:uk:1879|1879]]). За його редакцією були опубліковані перші два [[:uk:Том_(книга)|томи]] [[:uk:Кобзар_(збірка)|«Кобзаря»]] Т. Шевченка із [[:uk:Стаття|статею]] «Дещо про життя і літературну діяльність Т. Шевченка» ([[:uk:1893|1893]]). Виступав з критичними статтями про творчість [[:uk:Кониський_Олександр_Якович|О. Кониського]] та ін. == «Історія літератури руської» == «Історію літератури руської» почав писати [[:uk:1886|1886]]&nbsp;р. на сторінках журналу «Зоря». До цього здійснив комплексний аналіз одного з періодів українського письменства у праці «Погляд на історію руської літератури в часі Татарщини» ([[:uk:1881|1881]]). Упродовж [[:uk:1887|1887]]-[[:uk:1894|1894]]&nbsp;рр.видано чотири томи «Історії літератури руської» (усього 6 частин). Перший том- література від давньої доби до кінця [[:uk:XIII_століття|XVIII століття]], другий том&nbsp;— [[:uk:Лірика|лірика]] [[:uk:XIX_століття|ХІХ століття]], третій&nbsp;— [[:uk:Проза|проза]] ХІХ століття, четвертий&nbsp;— [[:uk:Етнографія|«етнографія»]] ХІХ століття. Гостро критикував цю працю Іван Франко («''Ця система зовсім неісторична, читач при такій подачі матеріалу не одержує жодного уявлення про розвиток літератури''»<ref>Франко І. Історія літератури руської / І. Франко // Зібрання творів у 50 т. Т. 27 / Іван Франко.&nbsp;— К. : Наук. думка, 1980.  – С. 335</ref>). Ця праця стала також об'єктом суворої критики з боку О.&nbsp;Соболевського, О.&nbsp;Пипіна, І.&nbsp;Франка, а згодом С.&nbsp;Єфремова, Д.&nbsp;Чижевського, О.&nbsp;Біленького та ін. Натомість сучасний літературознавець В. Микитюк вважає, що хиби «Історії літератури руської» зумовлені не розробленістю методології створення історико-літературних оглядів, а також відсутністю підготовчих монографій<ref>Микитюк В. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В. Микитюк.&nbsp;— Львів, 1995.&nbsp;— С. 25</ref>. Учні та студенти продовж довгого часу навчалися саме за цією працею Ом. Огоновського. «Історія літератури руської» стала причиною дискусії 1890—1891&nbsp;рр. між О.&nbsp;Пипіним і діячами української національної культури (О.&nbsp;Огоновський, І.&nbsp;Нечуй-Левицький, М. Комаров), яка продемонструвала не тільки національну солідарність, а й інтелектуальну потугу українських літературних сил, які спростували упереджені думки О.&nbsp;Пипіна, обстоюючи право українського письменства на місце в колі світових літератур. Їхні відносини&nbsp;— це було своєрідне «зіткнення двох світоглядів, двох філософських і літературознавчих доктрин, двох епох, адже Огоновський закорінений у період романтизму, більшість його художніх творів&nbsp;— цілком романтичні»<ref>Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк.&nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.  – 188с.</ref>. Для Франка ж романтичний історизм зі староукраїнської доби, звернення до епосу Середньовіччя був уже неактуальний. У другій половині 1870-х&nbsp;— у 1880-ті роки його художньо-естетична концепція сформувалася під впливом позитивістської системи цінностей. ; Видання * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть I (1887) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_I_(1887).pdf|WP Commons]]) * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть II (1888) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_II_(1888).pdf|WP Commons]]) * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть III (1893) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_III_(1893).pdf|WP Commons]]) * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть IV (1894) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_IV_(1894).pdf|WP Commons]]) == Омелян Огоновський та Іван Франко == Непрості творчі стосунки учителя й учня (Івана Франка й Омеляна Огоновського) тривали впродовж 1875—1894&nbsp;рр. У 80-х рр. ХІХ ст. І. Франко рецензує праці Омеляна Огоновського. Позитивну оцінку отримав підручник професора для вивчення порівняльної граматики слов'янських мов на основі фонетичної системи Караджича «Studien auf dem Gebiete der ruthenischen Sprache von Dr. Emil Ogonowski» (Львів, 1880). Франко вважав цю книгу основним здобутком галицького мовознавства ХІХ ст., наслідком наукових ідей П. Житецького. Складні відносини між Огоновським та Франком розпочалися під час габілітації останнього. Франко вирішує озахищати докторат у Чернівецькому університеті. Їде до свого знайомого професора-мовознавця Степана Смаль-Стоцького. Там він вчиться один семестр і після завершення навчання думає про тему докторської дисертації. Керівником наукової роботи міг бути Омелян Огоновський, до якого Франко звертається з темою «Поетична поезія Тараса Шевченка». Огоновський відкидає цю тему через політичне становище в Галичині. Франко згодом звертається з іншою ідеєю про релігійну поезію&nbsp;— Огоновський знову відмовляє, оскільки не був некомпетентним у цій справі. Франко неодноразово критикував викладацьку методологію свого вчителя: «Ще сьогодні беруть мене холодні дрижачки при згадці про педантичні, безглузді лекції Венцлевського, Черкавського, Огоновського, про тяжке пережовування мертвої книжкової вченості, про це рабське додержання друкованих зразків словесних формул…»<ref>Франко І. Як це сталося (Спогад) // Зібр. творів: У 50 т.&nbsp;— Т. 34.&nbsp;— С. 372.</ref> Влучною оцінкою Франка лекторської майстерності Огоновського є вислів «Він був з натури своєї більше анатом, ніж фізіолог»<ref>Франко І. Професор Омелян Огоновський // Зібр. творів у 50 т.&nbsp;— Т. 43.&nbsp;— С. 366.</ref>. Огоновський культивував репродуктивне, «сухе» вивчення літературного матеріалу. Огоновський про дошкульні оцінки студента писав: «Ваші заміти про мою діяльність чи то по волі, чи то по неволі виходять щонайбільше не дуже прихильні… Чужі люде лучше оцінюють мої труди, ніж свої»<ref>ВРІЛ, ф.3 (Іван Франко), од. зб. 1608, арк.. 149</ref>.&nbsp;Лише у некролозі «Професор Омелян Огоновський» Франко змінив свою думку про університетського вчителя. Спробу з іншого ракурсу розглянути стосунки між Франком і Огоновським здійснив львівський літературознавець В. Микитюк<ref>Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк.&nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.  – 188 с.</ref>. На його думку, це були взаємини між вчителем та студентом, які «робили спільну справу&nbsp;— будували храм національної культури». == Творчий доробок == Автор [[:uk:Поезія|поезії]] «Хрест» ([[:uk:1860|1860]]), [[:uk:Драма_(жанр)|драм]] «Федько Острозький» ([[:uk:1861|1861]]), «Настасія» ([[:uk:1862|1862]]), [[iarchive:ohonovskii/page/n1|«Хрестоматія староруська для высшихъ клясъ гимназіяльныхъ»]] (1881), «Гальшка Острозька» ([[:uk:1887|1887]]). Автор поеми, [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Вірш|віршів]], [[:uk:Оповідання|оповідань]], опублікованих у [[:uk:Часопис|часописах]] [[:uk:Зоря_галицька|«Зоря галицька»]], [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]], [[:uk:Зборник|«Зборник»]]. == Родина == Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]]. == Публічні виступи == * [http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888&nbsp;р. // Дѣло, 08.02.1888] == Пошанування пам'яті == Фірма Генрика Пер'є виконала [[:uk:Монумент|пам'ятник]] на [[:uk:Могила|могилі]] О.Огоновського. У медальйоні&nbsp;— мармуровий портрет, який створив [[:uk:Скульптура|скульптор]] [[:uk:Антоній_Рудзевич|Антоній Рудзевич]] ([[:uk:1854|1854]]–[[:uk:1914|1914]]). У цьому гробівці поховані: дружина Омеляна&nbsp;— Фалина з Недзвецьких Огоновська ([[:uk:1843|1843]]–[[:uk:1908|1908]]); їхня донька Емілія Огоновська ([[:uk:1878|1878]]–[[:uk:1906|1906]]); Ольга з Огоновських ({{пом}} [[:uk:1935|1935]])&nbsp;— дружина відомого галицького політика Костя Левицького; син Петра Огоновського&nbsp;— географ, дійсний член НТШ Володимир Огоновський (1895—1976) та інші члени родини. У [[:uk:1933|1933]]&nbsp;р., віддаючи пошану братам Огоновським, Рада міста Львова вирішила перейменувати одну з вулиць на [[:uk:Знесіння_(місцевість,_Львів)|Новому Знесінні]] на вул. Огоновських. Але вже в [[:uk:1950|1950]] році, шукаючи симпатії [[:uk:Кім_Ір_Сен|Кім Ір Сена]], цю вулицю назвали Корейською. Ця назва залишилася й донині. == Примітки == <references responsive="0"></references> == Джерела == * ''Гуцал П., Мазурак Я., Пиндус Б.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_2/page/n654/mode/1up?view=theater Огоновський Омелян Михайлович] // {{ТЕС|2|655}} * ''Жадько В.'' Український некрополь.&nbsp;— К., 2005.&nbsp;— С. 251. * ''Кушплір Д.'' Огоновський Омелян // Довідник з історії України.&nbsp;— Інститут історичних досліджень ЛДУ ім. І.Франка, 1995.&nbsp;— Т. 2.&nbsp;— С. 297. * ''Микитюк В.'' Великий Робітник. Штрихи до літературного портрета Ом. Огоновського / В. Микитюк // Дзвін.&nbsp;— Львів, 1994.&nbsp;— Ч. 7.&nbsp;— С. 137—141. * ''Микитюк В''. «Два раціональні романтики», або до взаємин Пантелеймона Куліша та Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Вісник Львівського університету. Серія філологічна.&nbsp;— Львів, 2007.&nbsp;— Випуск 39.&nbsp;— Частина 2.&nbsp;— С. 291—299. * ''Микитюк В''. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В.&nbsp;Микитюк.&nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.&nbsp;— 188 с. * ''Микитюк В.'' Коли студент переростає професора. Іван Франко та Омелян Огоновський / В. Микитюк // Українське літературознавство.&nbsp;— Львів, 1993.&nbsp;— Випуск 58.&nbsp;— С. 132—137. * ''Микитюк В''. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В.&nbsp;Микитюк.&nbsp;— Львів, 1995.&nbsp;— 28&nbsp;с. * ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // ENCYCLOPEDIA. Т. ІІ. ЛНУ імені Івана Франка.&nbsp;— Львів, 2014.&nbsp;— С. 214—215. * ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // Шевченківська енциклопедія: в 6 т.&nbsp;— Т. 4: М-Па / НАН України Інститут літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка: редкол. М.&nbsp;Г.&nbsp;Жулинський (гол.) [та ін.].&nbsp;— Київ, 2013.&nbsp;— С. 667—669. * ''Микитюк В.'' Омелян Огоновський&nbsp;— культурний і громадський діяч другої половини ХІХ ст. / В. Микитюк // Вісник ЛПІ.&nbsp;— 1992.&nbsp;— Ч. 268.&nbsp;— С. 49-54. * ''Микитюк В.'' Педагогічна діяльність Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Українська філологія: Історія і перспективи (До 145-річчя кафедри української філології у Львівському університеті).&nbsp;— Львів, 1994.&nbsp;— Тези доповідей.&nbsp;— С. 237—243. * ''Микитюк В.'' Професорська проза Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Слово і Час.&nbsp;— Київ, 1998.&nbsp;— Ч. 8.&nbsp;— С. 34-38. * ''Микитюк В.'' «Феномен між Русинами…» (До 170-річчя з дня народження Омеляна Огоновського) / В. Микитюк // Шветлосц (літературний, культурний та мистецький часопис).&nbsp;— НВУ «Руске слово».&nbsp;— Новий Сад (Сербія та Чорногорія), 2003.&nbsp;— Ч. 4.&nbsp;— С. 17-28. * ''Михайлин І.&nbsp;Л.''&nbsp;Навколо Омеляна Огоновського (Дискусія в критиці з приводу «Історії літератури руської») / І.&nbsp;Л.&nbsp;Михайлин // Українське літературознавство. —1996.&nbsp;— Вип. 63.&nbsp;— С. 3—21. * ''Панчук І.'' Тернопільщина в іменах. Довідник.&nbsp;— Тернопіль&nbsp;: Підручники і посібники, 2006. * ''Пашук В.&nbsp;С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Ohonovskyj_Om Огоновський Омелян Михайлович] // {{ЕІУ|7|523}} * ''Кокорудз І.'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Kokorudz_Illia/Profesor_dr_Omelian_Ohonovskyi_Ohliad_ieho_zhytia_i_naukovoi_ta_literaturnoi_diialnosty Професор др. Омелян Огоновский. Огляд єго житя і наукової та літературної діяльности] // «Записки Наук. Тов. ім. Шевченка», т. 5, 1895 == Zdroje == = Štefan Pankovič = '''Степан Панкович''' (також '''Стефан Панкович'''; {{lang-rue|Стефанъ Панковичъ}}, {{lang-hu|{{угорське ім'я|Pankovics István}}}}; [[:uk:29_жовтня|29 жовтня]] [[:uk:1820|1820]], Веляти, [[:uk:Угорське_королівство|Угорське королівство]]&nbsp;— [[:uk:29_серпня|29 серпня]] [[:uk:1874|1874]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]], Угорське королівство)&nbsp;— [[:uk:Священик|священик]] та церковний [[:uk:Ієрарх|ієрарх]] у [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], [[:uk:Мадярон|мадярон]], активний провадник [[:uk:Мадяризація|мадяризації]] краю<ref name="eikkr2">''Поп І''. Панкович Степан // Енциклопедія історії та культури карпатських русинів / під ред. [[Павло Роберт Маґочій|П.&nbsp;Р.&nbsp;Маґочія]].&nbsp;— Ужгород&nbsp;: Видавництво В. Падяка, 2010.&nbsp;— С. .</ref> та противник [[:uk:Москвофільство|москвофільства]]. == Життєпис == Народився [[:uk:29_жовтня|29 жовтня]] [[:uk:1820|1820]] року у селі Веляти (нині&nbsp;— округ [[:uk:Требішов_(округ)|Требішов]], [[:uk:Словаччина|Словаччина]]). Після закінчення [[:uk:Ужгородська_богословська_семінарія|Ужгородської богословської семінарії]] та висвячення у [[:uk:1851|1851]] році на греко-католицького священика Степан Панкович жодного дня не виконував священичих обов'язків. Натомість протягом майже 20 років працював домашнім вчителем в різних угорських аристократичних родинах. Попри брак практичного пастирського досвіду, у [[:uk:1866|1866]] році його було призначено єпископом [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської греко-католицької єпархії]], і наступного року це призначення схвалив [[:uk:Ватикан|Ватикан]].<ref name="eikkr2" />Роки правління єпископа Степана Панковича (1867—1874) припали на час посилення урядової політики [[Мадяризація|мадяризації]] та національної асиміляції немадярських народів [[Угорське королівство|Угорського королівства]] після [[Австро-угорський компроміс|Австро-угорської угоди]] 1867 року<ref name="od">''[[Чубатий Микола|Чубатий М]].'' [http://www.cerkva.od.ua/index.php?option=com_content&task=view&id=47&Itemid=44 Українська Католицька Церква]&nbsp;— Православна католицька церква в Одесі, 04.05.2008.</ref>&nbsp;— і Степан Панкович був переконаним прихильником цієї політики. Навіть пастирські послання до народу Панкович писав угорською мовою. Він взявся «плекати» угорський патріотизм у карпатських русинів, стверджуючи, що якщо вони живуть під правлінням мадярів, то їм також слід стати мадярами: {{text|«Якщо ми живемо тепер під владою мадярів, то ми маємо ставати мадярами, а як прийдуть німці, то станемо німцями»<ref name="eikkr"/>}} Степан Панкович був прихильником підпорядкування своєї єпархії угорській церкві, у той час коли єпархіальний синод та місцеві еліти [[:uk:Мукачеве|Мукачевого]] протягом десятиріч клопотали про її автономію. То ж коли у [[:uk:1771|1771]] році папською буллою [[:uk:Климент_XIV|Климента XIV]] Мукачівська єпархія врешті вийшла із підпорядкування римо-католицького єпископа в угорському [[:uk:Еґер|Ягрі]] (Еґері) та стала підпорядкованою безпосередньо Ватикану,<ref>''[[Белей Любомир Омелянович|Белей Л]]''. [http://tyzhden.ua/Publication/1231 Закарпатський казус] // [[Український_тиждень]].&nbsp;— 2010.&nbsp;— 12 березня.</ref> єпископ Панкович активно виявляв свою незгоду. На противагу [[:uk:Румунська_Православна_Церква|Румунській]] та [[:uk:Сербська_православна_церква|Сербській православним церквам]] в Угорщині, які зберігали свій автономний статус і рівність з римо-католицькою та протестантськими церквами, єпископ визнав верховенство римо-католицької церкви Угорщини на Будапештському церковному конгресі [[:uk:1870|1870]] року.<ref name="eikkr2" /> За роки його єпископства виділено південну частину Мукачівської єпархії в окремий вікаріят із власною консисторією та богослужбовою угорською мовою, з осередком у містечку Гайдудорг (Гайдудороґ). [[:uk:1912|1912]] року вікаріят перетворено на окрему [[:uk:Гайдудорозька_архієпархія|єпархію]] (дієцезію), що тепер входить до складу Угорщини. Згодом Гайдудороґ став єдиною угорською епархією візантійського обряду.<ref>о. ''[[Гриньох Іван Михайлович|Гриньох І]]''. [http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf Собор, який для нас не відбувся] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304190003/http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|date=4 березня 2016}} // [[Сучасність]].&nbsp;— 1967.&nbsp;— №&nbsp;10 (82).&nbsp;— С. 107—108.</ref> У своїх намаганнях поширювати проугорську орієнтацію єпископ виявляв критичне ставлення до єдиної існуючої руської організації&nbsp;— [[:uk:Товариство_св._Василія_Великого|Товариства св. Василія Великого]], яке захищало автономний статус Мукачівської єпархії. Йому вдалося позбутися голів-засновників [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]] та [[:uk:Раковський_Іван_Іванович|Івана Раковського]], які були [[:uk:Москвофіли|москвофілами]], та фактично взяти під свій контроль друкований орган товариства&nbsp;— газету [[:uk:Світ_(видання)|«Свѣтъ»]]. У [[:uk:1871|1871]] році новий редактор почав видавати газету під назвою «Новий свѣтъ», яка також виявилася недостатньо проугорською в очах влади, і Степан Панкович замінив її наступного року (1872 р.) справді лояльною газетою «Карпатъ». Він також домігся переведення журналістів та дописувачів, що залишалися в опозиції угорському урядові, на роботу в інші частини Угорського королівства ([[:uk:Кирило_Сабов|Кирило Сабов]], Юрій Ігнатков) або змушував назавжди виїхати з країни. Деякі з них [[:uk:Еміграція|емігрували]] до [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]] (Віктор Кимак, Михайло Молчан, Еммануїл Грабар).<ref name="eikkr2" /> Степан Панкович також заборонив семінаристам-русинам навчатися у імперській столиці [[:uk:Відень|Відні]], натомість посилав їх на навчання до [[:uk:Будапешт|Будапешта]] та Острогома. Побоюючись, що вони «слов'янізуються» під впливом студентів-слов'ян із інших частин [[:uk:Австро-Угорська_імперія|Австро-Угорської імперії]], він також заборонив викладання [[:uk:Руська_мова|руської мови]] в гімназіях [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]], і це рішення стало поштовхом для мадяризації дедалі ширших верств греко-католицької русинської церковної інтелігенції.<ref name="eikkr2" /> За свої успіхи в розгромі останніх спроб [[:uk:Русини|русинського]] національного самоусвідомлення Степан Панкович був високо оцінений угорськими урядовими колами: його було нагороджено [[:uk:Орден_Залізної_Корони|Великим Хрестом ордена Залізної Корони]] (1871 р.)<ref>[http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1874&size=49&page=238 Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie].&nbsp;— Wien 1874.&nbsp;— S. 74.</ref>, надано звання імператорського таємного радника та командора [[:uk:Королівський_угорський_орден_Святого_Стефана|Королівського угорського ордена Святого Стефана]] (1869 р.)<ref name="eikkr2" /><ref>{{Cite news|url=http://www.tornai.com/rendtagok.htm|title=A Szent István Rend tagjai|date=2013-01-05|work=archive.is|accessdate=2018-03-31|archive-date=2013-01-05|archive-url=https://archive.today/20130105080445/http://www.tornai.com/rendtagok.htm}}</ref>. Помер [[:uk:29_серпня|29 серпня]] [[:uk:1874|1874]] року в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]]<ref name="eikkr2" /> (нині&nbsp;— [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатська область]], [[:uk:Україна|Україна]]). '''Štefan Pankovič''' (, [[:cs:29._říjen|29. října]] [[:cs:1820|1820]] [[:cs:Veľaty|Veľaty]] — [[:cs:29._srpen|29. srpna]] [[:cs:1874|1874]] [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl [[:cs:Biskup|biskup]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] a přední propagátor [[:cs:Maďarizace|maďarizace]] v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]]. Štefan Pankovič byl předním propagátorem [[:cs:Maďarizace|maďarizace]] v mukačevské eparchii, jehož maďarizační reformy byly zaměřené na výchovu mladé generace kněží k loajalitě vůči [[:cs:Země_Koruny_svatoštěpánské|uherskému státu]]. Tyto reformy později vyústili ve vznik publicistické skupiny zvaná [[:cs:Maďarónové_(publicistická_skupina)|''Maďarónové'']], kteří se v 90. letech 19. století podíleli na další propagaci maďarizace. == Život == Štefan Pankovič se narodil [[:cs:29._říjen|29. října]] v roce [[:cs:1820|1820]] v obci [[:cs:Veľaty|Veľaty]] na dnešním východním [[:cs:Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|strany=184|isbn=978-80-7277-370-1|poznámka=[dále jen Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury]|ref=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|typ refu=normální}}</ref>{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=372}} Studoval na Užhorodském řeckokatolickém semináři a jeho jáhenské svěcení proběhlo [[:cs:24._srpen|24. srpna]] [[:cs:1851|1851]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05">{{Citace elektronického periodika|titul=Bishop István Pankovics [Catholic-Hierarchy]|periodikum=www.catholic-hierarchy.org|url=https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bpank.html|datum přístupu=2025-05-28}}</ref> O tři dny později, [[:cs:27._srpen|27. srpna]] [[:cs:1851|1851]] byl vysvěcen na kněze. Po vysvěcení byl téměr 20 let vychovatelem a učitelem v maďarských šlechtických rodinách.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05" /> [[:cs:28._prosinec|28. prosince]] [[:cs:1866|1866]] byl Pankovič zvolen biskupem [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]], tuto volbu potvrdil [[:cs:Svatý_stolec|Svatý stolec]] [[:cs:22._únor|22. února]] [[:cs:1867|1867]] a [[:cs:5._květen|5. května]] byl oficiálně v [[:cs:Prešov|Prešově]] vysvěcen na biskupa.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05" /> === Biskup mukačevský === Štefan Pankovič byl podporovatel tehdejších [[:cs:Maďarizace|maďarizačních]] reforem, které uherská vláda aplikovala na ostatní (po většinou [[:cs:Slované|slovanská]]) etnika v [[:cs:Země_Koruny_svatoštěpánské|Uhersku]].<ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|titul=The shaping of a national identity: Subcarpathian Rus', 1848-1948|vydavatel=Harvard University Press|místo=Cambridge, Mass|počet stran=640|edice=Harvard Ukrainian series|strany=56|isbn=978-0-674-80579-8|poznámka=[dále jen The shaping of a national identity]|ref=The shaping of a national identity|typ refu=normální}}</ref><ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|strany=[https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago/page/n372 355]|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1|poznámka=[dále jen Encyclopedia of Rusyn History and Culture]|jazyk=en|ref=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|typ refu=normální}}</ref> Již v roce 1869 bylo zakázáno vyučovat v rusínském jazyce na užhorodském gymnáziu, cemuž rusínská, tehdy značně rusofilská, inteligence odporovala.<ref>{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Malé dejiny Rusínov|vydání=2. vydanie|vydavatel=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|místo=Bratislava|počet stran=240|strany=95|isbn=978-80-973455-1-8|poznámka=[dále jen Malé dejiny Rusínov]|jazyk=sk|ref=Malé dejiny Rusínov|typ refu=normální}}</ref> V jedné vyhrocené debatě, kterou měl biskup Štefan Pankovič s knězem [[:cs:Ivan_Silvaj|Ivanem Silvajem]], prohlásil: ''„Jestli teď žijeme pod nadvládou Maďarů, tak se musíme stát Maďary, a až prijdou Němci, pak se staneme Němci.“''{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} V prosinci 1870 obvinil redakci rusínských novin ''Svět'' z nebezpečných tendencí a zakázal duchovenstvu [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie]] mít s redakcí jakékoliv styky.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}} V roce 1871 pak inicioval interní převrat ve ''[[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]'', kdy z vedení odvolal [[:cs:Adolf_Ivanovič_Dobriansky-Sačurov|Adolfa Dobrjanského]] a [[:cs:Ioann_Rakovský|Ioanna Rakovského]] a dosadil tam řeckokatolické duchovní promaďarského směru, kteří neuměli ani slovo rusínsky.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} V roce 1871 začal spolek vydávat týdeník ''Nový Svět'' (), který byl v roce 1872 nahrazen týdeníkem ''Karpat'' (), a to z důvodu vysokého projevu rusínského nacionalismu v redakci.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} ''Karpat'' se prezentoval jako společenské, církevní a literární noviny. Díky vydávaní ''Karpatu'' získal biskup Pankovič také kontrolu nad ''Jägerovou tiskárnou'', jedinná tiskárna s [[:cs:Cyrilice|cyrilickými znaky]] v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]]. Na začátku se do redakce zapojovali i rusínští intelektuálové, ale po zvýšení promaďarských tendencí se od týdeníku distancovali.{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=355}} Štefan Pankovič pokračoval v maďarizaci své eparchie, např. zakázal posílání rusínských semináristů do vídeňských škol, aby nezískali slovanské vlivy (hlavně kvůli činnosti [[:cs:Michail_Rajevský|Michaila Rajevského]]), a prosazoval také organizovanou emigraci protimaďarských Rusínů do centrálních Uher či [[:cs:Rusko|Ruska]].{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=355}} Pod emigrací skončili i [[:cs:Rusofilství|rusofilové]] [[:cs:Viktor_Kimak|Viktor Kimak]], [[:cs:Adolf_Ivanovič_Dobriansky-Sačurov|Adolf Dobrjanský]], [[:cs:Cyril_Sabov|Cyril Sabov]] a [[:cs:Michal_Molčan|Michal Molčan]] a také [[:cs:Rusínofilství|rusínofil]] [[:cs:Jurij_Ignatkov|Jurij Ignatkov]].{{Sfn|Malé dejiny Rusínov|s=97}} Nakonec v roce 1873 proběhlo poslední, osmé zasedání ''Spolku sv. Vasilije Velikého'', kdy se pod silným Pankovičovým vlivem rozhodlo vydávat rusínské knihy výhradně v maďarštině, a tak byl spolek utlumen a poté již nic nevydal.{{Sfn|Malé dejiny Rusínov|s=97}} Štefan Pankovič také podporoval myšlenku podrížení [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] pod [[:cs:Římskokatolická_církev_v_Maďarsku|maďarskou římskokatolickou církev]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}} V roce 1870 na budapešťském církevním sjezdu prohlásil nadřazenost [[:cs:Katolická_církev|římskokatolické církve]] nad mukačevskou eparchií.{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=372}} Později z jižního území eparchie vyčlenil nový vikariát s centrem ve městě [[:cs:Hajdúdorog|Hajdúdorog]] z kterého v roce 1912 vznikla [[:cs:Archieparchie_Hajdúdorog|eparchie Hajdúdoróg]].<ref>{{Citace periodika|příjmení=Hryňoch|jméno=Ivan|titul=Sbor, který se pro nás neuskutečnil|periodikum=Současnost|rok vydání=1967|měsíc vydání=říjen|číslo=10|strany=102–108|url=http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|url archivu=https://web.archive.org/web/20160304190003/http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|datum archivace=2016-03-04}}</ref> Za svou promaďarskou činnost byl vyznamenán [[:cs:Řád_železné_koruny|řádem železné koruny]] I. třídy<ref name=":13">{{Citace elektronického periodika|titul=ÖNB-ALEX - Staatshandbuch|periodikum=alex.onb.ac.at|url=https://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1874&size=49&page=238|datum přístupu=2025-05-28}}</ref>, jmenován [[:cs:Tajný_rada|tajným císařským radou]] a pasován na rytíře [[:cs:Královský_uherský_řád_sv._Štěpána|královského uherského řádu sv. Štěpána]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=185}}<ref name=":23">{{Citace elektronické monografie|titul=MAGYAR KIRÁLYI SZENT ISTVÁN REND|url=http://www.tornai.com/rendtagok.htm|datum přístupu=2025-05-28|jazyk=hu|url archivu=https://archive.today/20130105080445/http://www.tornai.com/rendtagok.htm|datum archivace=2013-01-05}}</ref> Štefan Pankovič zemřel [[:cs:29._srpen|29. srpna]] [[:cs:1874|1874]] v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]].{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}}<ref name=":05" /> = Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj = '''Павло́ Арсе́нович Грабо́вський''' ({{життєпис}}<!--{{нар}} {{ДН|11|9|1864|30|8}}, [[Грабовське]], Сумський повіт, Харківська губернія&nbsp;— {{ДС|12|12|1902|29|11}}, [[Тобольськ]])-->&nbsp;— український поет, лірик, [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], яскравий представник української інтелігенції, яка в умовах самодержавної [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]] вела боротьбу за національну свободу [[:uk:Україна|України]], тісно пов'язану з рухом за соціальне визволення. Створив привабливий образ ліричного героя&nbsp;— борця за утвердження справедливого суспільно-політичного ладу. Автор перекладів світової поезії. Батько [[:uk:Грабовський_Борис_Павлович|Бориса Грабовського]]. == Життєпис == Народився<ref>{{Cite book|title=Державний архів Сумської області, фонд 745, опис 7, справа 3. Метрична книга села Пушкарне (Грабовське) за 1864 рік. Запис №44.|year=1864}}</ref> {{ДН|11|9|1864|30|8}} року в сім'ї [[:uk:Пономар|пономаря]] Арсенія Андрійовича Грабовського та його дружини Оксани<ref>за російськомовним записом в метричній книзі&nbsp;— Ксенія</ref> Григорівни в слободі Пушкарній, тепер село [[:uk:Грабовське|Грабовське]] [[:uk:Краснопільський_район_(Україна)|Краснопільського району]] [[:uk:Сумська_область|Сумської області]]. [[Файл:Грабовський Павло.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE.jpg|vľavo|náhľad|288x288bod|Павло Грабовський, 1888&nbsp;р.]] Вчився в Охтирській бурсі ([[:uk:1874|1874]]–[[:uk:1879|1879]]) та [[:uk:Харківський_колегіум|Харківській духовній семінарії]], де самотужки ґрунтовно знайомився з художньою класикою, таємно виявляв велике зацікавлення політичною літературою, тягнувся до обговорення актуальних суспільних проблем. За зв'язки з харківським гуртком народницької організації [[:uk:Чорний_переділ|«Чорний переділ»]], поширення забороненої літератури Грабовського [[:uk:1882|1882]]-го заарештовано і виключено з семінарії. Перебуваючи під гласним наглядом поліції, він до квітня [[:uk:1885|1885]] мешкав у Пушкарному, де безрезультатно намагався знайти роботу, а після зняття нагляду переїхав до [[:uk:Харків|Харкова]], працював коректором газети. Тут поновлює революційну діяльність. Усі ці роки, починаючи із семінарії, Грабовський активно займається самоосвітою, пробує сили в літературній творчості. Одного разу він зізнався: «Я закликаю і буду закликати земляків у тому напрямку до праці на ґрунті українському, коло народу українського, в мові українській». [[Файл:Павло Грабовський.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.jpg|náhľad|273x273bod|Павло Грабовський на службі]] У листопаді 1885 Грабовського беруть на військову службу. Місце дислокації піхотного полку (м.&nbsp;[[:uk:Валки_(місто)|Валки]] поблизу Харкова) давало йому змогу не втрачати зв'язків із підпільною народницькою організацією. Проте невдовзі як покарання за виступ проти армійського начальства його чекало переведення до [[:uk:Туркестанський_військовий_округ|Туркестанського військового округу]]. Саме тоді жандармерії вдалося розкрити його участь у розповсюдженні відозв народників; в [[:uk:Оренбург|Оренбурзі]] Грабовського заарештовують, повертають до Харкова й ув'язнюють. На початку [[:uk:1888|1888]] він був засуджений на п'ятирічне заслання до [[:uk:Сибір|Сибіру]]. === Період заслання === [[Файл:Pavlo Hrabovsky.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Pavlo_Hrabovsky.jpg|náhľad|284x284bod|Павло Грабовський, 1897&nbsp;р.]] Під час перебування у в'язниці Грабовський написав ряд [[:uk:Вірш|поезій]], окремі з яких у зміненому й переробленому вигляді увійшли пізніше до першої збірки. Тут була також створена [[:uk:Поема|поема]] «Текінка». У цей час молодий поет пише вірші [[:uk:Російська_мова|російською мовою]] «Друзьям» (поширювався у списках серед політичних засланців), «Из путевых заметок», поему «По Сибири. Из живых впечатлений» ([[:uk:1888|1888]], не закінчена). [[Файл:Sigida.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Sigida.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C258x258bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Sigida.jpg%7Cnáhľad%7C258x258bod%7C][[:uk:Надія_Сигида|Надія Сигида]]<nowiki>]] У дорозі до місця заслання Грабовський знайомиться і здружується з членом народовольської організації </nowiki>[[:uk:Сигида_Надія_Костянтинівна|Надією Сигидою]]. Бути разом їм довелось недовго: Сигиду відправили до жіночої в'язниці на [[:uk:Усть-Кара|Кару]] (де вона загинула восени [[:uk:1889|1889]]), Грабовського&nbsp;— на поселення в Балаганський округ [[:uk:Іркутська_губернія|Іркутської губернії]]. Поет назавжди зберіг у пам'яті образ цієї прекрасної жінки, мужньої революціонерки, вірного товариша, присвятивши їй ряд віршів. На місці відбування покарання у зв'язку з репресіями самодержавства проти політичних засланців Грабовський та його товариші пишуть відомий протест «Русскому правительству». Ця акція стала причиною ще одного&nbsp;— третього&nbsp;— арешту. Із серпня 1889 по березень 1892 поет перебуває в Іркутській губернській в'язниці і після двох судових процесів термін заслання Грабовського збільшився (з подальшим поліцейським наглядом). Час перебування в іркутській в'язниці був переломним для літературної творчості Грабовського. Діставши від знайомих деякі відомості про літературне життя в [[:uk:Галичина|Галичині]], він зав'язує листування з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франком]], надсилає вірші у галицькі часописи (перші його твори з'явились друком у [[:uk:Зоря_(львівський_журнал)|«Зорі»]] за 1890). Водночас поет розпочинає велику перекладацьку роботу (переклад першої глави «Євгенія Онєгіна» [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&nbsp;Пушкіна]], фрагментів «Фауста» [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Ґете|Гете]], віршів народовольця П. Якубовича та ін.). На цей період припадає написання поеми «Бурятка» (1891). Разом із товаришами Грабовський був засуджений на поселення у найглухіших місцях Східного [[:uk:Сибір|Сибіру]]. Із кінця [[:uk:1893|1893]] до кінця [[:uk:1896|1896]] поетові довелося проживати у [[:uk:Вілюйськ|Вілюйську]] та населених пунктах Вілюйського округу. На засланні Грабовський, використовуючи спогади тутешніх очевидців, написав [[:uk:Нарис|нарис]]-життєпис про [[:uk:Чернишевський_Микола_Гаврилович|Миколу Чернишевського]] («Житє і слово», [[:uk:1895|1895]]). Із Вілюйська Грабовський надсилав у Галичину оригінальні й перекладні віршові твори, статті й нариси. Це дало можливість підготувати і видати у [[:uk:Львів|Львові]] збірки П. Грабовського «Пролісок» ([[:uk:1894|1894]]), «Твори Івана Сурика» (1894, переклади), «З чужого поля» (1895, переклади світової поезії), «З півночі» (1896, оригінальні поезії та переклади). Цікавим явищем є спроба Грабовського популяризувати серед росіян найкращих поетичних творів українських поетів XIX ст. переклавши російською мовою окремих українських поетів для збірника «Пісні України» ({{lang-ru|Песни Украины}}) який однак за життя поета чи посмертно так не був надрукований. Оригінальні поетичні твори Грабовського є його найвагомішим внеском в [[:uk:Українська_література|українську літературу]]. Проте ними не обмежувалась діяльна участь поета в літературному процесі 1890-х. У галицьких виданнях друковано його нариси, статті, замітки, поетичні переклади. Статті Грабовського торкаються різноманітних проблем тогочасного громадського і культурного життя в Україні, Сибіру та Галичині («Лист до молоді української», «Коротенькі вістки з Сибірі», «Дещо в справі жіночих типів», «Дещо до свідомості громадської», «Дещо про освіту на Україні», «Економічна безвикрутність благословенної Полтавщини» тощо). Трагічне життя подруги поета, спільниці у боротьбі він відобразив у статті «Надія Костева Сигида. Сумна споминка». Чимало виступів Грабовського присвячено актуальним проблемам літератури. Це біографічні нариси про видатних діячів російського літературного й суспільного руху («Микола Гаврилович Чернишевський», «Михайло Ларіонович Михайлов»), спогади про українських письменників («Порфир Кореницький», «Споминки про д-ра В. Александрова»), статті, що містять розгляд творчості [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Тараса Шевченка]] й [[:uk:Пушкін|Олександра Пушкіна]] та міркування про їхнє значення («Т. Шевченко в Нижнім Новгороді», «Московські переклади творів Шевченкових», «Тарас Григорьевич Шевченко», «Памяти Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченко», «К пушкинскому вечеру в народной аудитории»; останні три надруковано в тобольській газеті «Сибирский листок»). [[Файл:Павло Грабовський 1902.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_1902.jpg|náhľad|299x299bod|Павло Грабовський, 1902&nbsp;р.]] Наприкінці 1896 Грабовський дістав змогу виїхати в [[:uk:Якутськ|Якутськ]]&nbsp;— губернське місто, де значно активнішим було життя політичних засланців. Тут остаточно сформовано збірку перекладів «Доля» (вийшла у [[:uk:Львів|Львові]] в 1897), а також збірку оригінальних і перекладних поезій «Кобза», яку надіслано [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борисові Грінченку]] в Україну і видано в [[:uk:Чернігів|Чернігові]] у [[:uk:1898|1898]]. Грінченкові надіслано й рукопис перекладів творів українських поетів [[:uk:Російська_мова|російською мовою]], але вони не побачили світу. Значну роль в українському літературному процесі відіграла написана на засланні стаття Грабовського «Дещо про творчість поетичну» («Зоря», 1897). У ній Грабовський аргументовано спростовує теорію [[:uk:Мистецтво_для_мистецтва|«мистецтва для мистецтва»]], обстоює тенденційність мистецтва, його реалізм, ратує за прогресивний світогляд як одну із запорук створення справжньої літератури. Розробку проблематики цієї статті Грабовський своєрідно продовжив у листах до Бориса Грінченка 1897-1902-их. [[Файл:Grabowski's_grave.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Grabowski's_grave.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Grabowski's_grave.jpg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7CМогила] Павла Грабовського у [[:uk:Тобольськ|Тобольську]]<nowiki>]] </nowiki>[[:uk:1899|1899]]-го Грабовський здійснює переїзд із [[:uk:Якутськ|Якутська]] в [[:uk:Тобольськ|Тобольськ]], дорогою роблячи нетривалу зупинку в [[:uk:Іркутськ|Іркутську]]. В Тобольськ поет прибув у вересні 1899. Цьому місту судилося бути останнім у його житті. Грабовський мешкав ще в кількох сусідніх населених пунктах, проте йому так і не пощастило повернутися в Україну, як він про це мріяв. Майже весь вільний час поета поглинала малооплачувана і виснажлива робота (коректором у редакції, у ветеринарному управлінні, приватні уроки тощо). Роки заслання вкрай підірвали його здоров'я, в Тобольську він дуже хворів. Проте й у таких умовах Грабовський не залишає літературної роботи, готується видавати збірку творів, пише нові вірші. На цей період припадає інтенсивне, цінне з історико-літературного погляду листування Грабовського з Борисом Грінченком. Помер Павло Грабовський [[:uk:12_грудня|12 грудня]] [[:uk:1902|1902]] в [[:uk:Тобольськ|Тобольську]]. Похований, згідно із заповітом, на Завальному кладовищі поруч із [[:uk:Декабристи|декабристами]]. == Українськомовні переклади == Грабовський опріч власних оригінальних віршів також робив українськомовні переклади чужоземних письменників, деякі з цих перекладів вийшли окремими збірками де вміщено переклади поетичних творів із багатьох літератур світу, зокрема «Твори Івана Сурика» (Львів, 1894)<ref>{{Cite web|url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/ea/Твори_Івана_Сурика._1894.pdf|title=Павло Граб — Твори Івана Сурика (Львів, 1894|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916145623/https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/ea/Твори_Івана_Сурика._1894.pdf}}</ref>) «З чужого поля» (Львів, 1895<ref>{{Cite web|url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/64/З_чужого_поля._Переклади_Павла_Граба_%281895%29.pdf|title=Павло Граб — З чужого поля (Львів, 1895)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=21 січня 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220121032424/https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/64/З_чужого_поля._Переклади_Павла_Граба_(1895).pdf}}</ref>), «З Півночі» (розділ «Переклади»; Львів, 1896<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=1dUTYI7JlcEC&printsec=frontcover&hl=uk|title=Павло Граб — З Півночі (Львів, 1896)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916153029/https://books.google.com/books?id=1dUTYI7JlcEC&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>), «Доля» (Львів, 1897<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=TtKt62j3ko4C&printsec=frontcover&hl=uk|title=Павло Граб — Доля (Львів, 1897)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916145241/https://books.google.com/books?id=TtKt62j3ko4C&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>), «Кобза» (Чернігів, 1898), «Хома Баглай» (Чернігів, 1898)<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=5sCZZQR49qAC&printsec=frontcover&hl=uk|title=Роберт Бьорнз — Хома Баглай (переклад українською П. Г.)|accessdate=21 вересня 2021|archive-date=21 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210921091303/https://books.google.com/books?id=5sCZZQR49qAC&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>; крім того у 1899 році Грабовський підготував, але не зміг за життя видати збірку «Хвиля», де також мали вміщатися українськомовні переклади іноземних письменників (збірка «Хвиля» вийшла друком вже посмертно). Однак деякі з українськомовних перекладів Грабовського вийшли не окремими збірками, а розкидані по всяких часописах західної України, як от Зоря, Народ, Правда, Дзвінок, Житє і Слово та Літературно-Науковий Вісник. Свої переклади Грабовський підписував такими псевдонімами як: Панько, Харько, Вець, Павло Журба, Павло Граб тощо.<ref>Гр. Сьогобочній. [https://books.google.com/books?id=wHTqm_DsAa8C&printsec=frontcover&hl=uk Про життя Павла Грабовського] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916152908/https://books.google.com/books?id=wHTqm_DsAa8C&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}}. С. Петербурґ: Тип. училища глохонімих М. Алєнєвой, 1908. 27 стор.: С. 26</ref><ref>[https://books.google.com/books?id=f6FHAQAAMAAJ&printsec=frontcover&hl=uk Павло Арсенович Грабовський (1864—1902)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916154550/https://books.google.com/books?id=f6FHAQAAMAAJ&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}} // Українська муза: поетична антологія. No. 1. Київ. 1908. 1280 стор.: С. 752—755</ref><ref>[https://books.google.com/books?id=K1UsAQAAIAAJ&printsec=frontcover&hl=uk Павло Грабовський] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916155842/https://books.google.com/books?id=K1UsAQAAIAAJ&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}} // Струни: антольоґія української поезії. Берлін: Українське слово / Українська народна бібліотека. 1922. С. 104—109</ref> Українською мовою завдяки праці Грабовського зазвучали твори російських письменників Івана Сурика, [[:uk:Державін_Гаврило_Романович|Гаврила Державіна]], [[:uk:Жуковський_Василь_Андрійович|Василя Жуковського]], [[:uk:Олександр_Пушкін|Олександра Пушкіна]], [[:uk:Рилєєв_Кіндрат_Федорович|Кіндрата Рилєєва]], [[:uk:Полежаєв_Олександр_Іванович|Олександра Полежаєва]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|Михайла Лермонтова]], [[:uk:Тютчев_Федір_Іванович|Федіра Тютчева]], [[:uk:Огарьов_Микола_Платонович|Миколи Огарьова]], [[:uk:Толстой_Олексій_Костянтинович|Олексія Толстого]], [[:uk:Курочкін_Микола_Степанович|Миколи Курочкіна]], [[:uk:Некрасов_Микола_Олексійович|Миколи Некрасова]], [[:uk:Добролюбов_Микола_Олександрович|Миколи Добролюбова]], [[:uk:Михайлов_Михайло_Ларіонович|Михайла Михайлова]], [[:uk:Мінаєв_Дмитро_Дмитрович|Дмитра Мінаєва]], [[:uk:Плещеєв_Олексій_Миколайович|Олексія Плещеєва]], [[:uk:Майков_Аполлон_Миколайович|Аполлона Майкова]] тощо; англійських/американських письменників [[:uk:Джордж_Гордон_Байрон|Джорджа Байрона]] («Шільйонський в'язень», «Замок Альва»), [[:uk:Роберт_Бернз|Роберта Бернса]] (дві поеми: «Хома Баглай»<ref>в оригіналі «Том О'Шантер»</ref> та «Старчача гульня»), [[:uk:Персі_Біші_Шеллі|Персі Шеллі]], [[:uk:Роберт_Сауті|Роберта Сауті]], [[:uk:Вільям_Вордсворт|Вільяма Вордсворта]], [[:uk:Альфред_Теннісон|Альфреда Теннісона]], [[:uk:Генрі_Лонгфелло|Генрі Лонгфелло]], [[:uk:Елізабет_Баррет_Браунінг|Елізабет Браунінг]], [[:uk:Феліція_Гіменс|Феліції Гіменс]]; німецьких/австрійських письменників [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Ґете|Йоганна Ґете]], [[:uk:Людвіг_Уланд|Людвіга Уланда]], [[:uk:Генріх_Гейне|Ґенріха Ґейне]], [[:uk:Ніколаус_Ленау|Ніколауса Ленау]], [[:uk:Фердінанд_Фрейліграт|Фердінанда Фрейліграта]], [[:uk:Георг_Гервег|Ґеорґа Ґервеґа]]; італійських письменників [[:uk:Джакомо_Леопарді|Джакомо Леопарді]], [[:uk:Ада_Негрі|Ада Неґрі]]; французьких/бельгійських письменників [[:uk:П'єр-Жан_Беранже|П'єра-Жана Беранже]], [[:uk:Віктор_Гюго|Віктора Гюго]], [[:uk:П'єр_Дюпон_(поет)|П'єра Дюпона]], [[:uk:Анрі-Огюст_Барб'є|Анрі-Огюста Барб'є]], [[:uk:Моріс_Метерлінк|Моріса Метерлінка]] тощо. Загалом у перекладах Грабовського значне місце займають поети романських та германських літератур (англійська/американська, французька, німецька, італійська) слов'янських літератур (російської, [[:uk:Чеська_література|чеської]], словацької, болгарської, [[:uk:Польська_література|польської]], сербської, хорватської, словенської, лужицької), скандинавських літератур (шведської, норвезької, фінської) та угорської літератур. Поет-перекладач мріяв про видання українською мовою творів угорського поета [[:uk:Петефі_Шандор|Шандора Петефі]] та італійської поетеси [[:uk:Ада_Негрі|Ади Негрі]]. Одним із перших в Україні звернувся Грабовський до грузинської ([[:uk:Ілля_Чавчавадзе|Ілля Чавчавадзе]], [[:uk:Бараташвілі_Микола_Мелітоновіч|Бараташвілі]], [[:uk:Церетелі_Акакій_Ростомович|Церетелі]]), вірменської (Ісаакян, [[:uk:Ованес_Тадевосович_Туманян|Ованес Туманян]]), естонської ([[:uk:Лідія_Койдула|Лідія Койдула]], [[:uk:Фрідріх_Крейцвальд|Фрідріх Крейцвальд]]) поезії. Переклади Грабовського (сам автор часто називав їх «переспівами») мають різний рівень відповідності оригіналам. Неусталеність перекладацьких принципів і брак першоджерел, спричинені злигоднями заслання, позначилися на створеній Грабовським «антології світової поезії», але не применшують її значення, особливо для свого часу. Своєрідністю перекладацької діяльності Грабовського є й те, що поет здебільшого щедро наснажував перекладний твір пафосом й ідеями власної творчості. === Твори === {{3|* Веснянки * Дещо про творчість поетичную * До Б. С. — Го * До НКС * До НКС (2) * До Русі-України * До дітей * До матері|* До орла * До сіячів * До українців * До школи * З півночі * Кобза * Лист до Грінченка|* На далекій півночі * Надія * Пролісок * Трудівниця * Уперед * Швачка * Я не співець чудовної природи}} == Пам'ять == [[Файл:Валки_Пам'ятник_Грабовському.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%B0%D0%BB%D0%BA%D0%B8_%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C200x200bod%7C%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%B0%D0%BB%D0%BA%D0%B8_%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg%7Cnáhľad%7C200x200bod%7CПам'ятник] Павлу Грабовському в місті [[:uk:Валки_(місто)|Валки]]<nowiki>]] </nowiki>[[:uk:Вулиця_Грабовського|Вулиця Грабовського]] існує у багатьох населених пунктах України. == Бібліографія == * ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори / вступ. ст. О. Кисельова.&nbsp;— Київ: Держлітвидав, 1949.&nbsp;— 368 с. * ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори.&nbsp;— Київ: Радянська школа, 1949.&nbsp;— 375 с. : іл.&nbsp;— (Шкільна бібліотека класиків). * ''Грабовський Павло.'' Вибрані вірші.&nbsp;— Київ: Молодь, 1950.&nbsp;— 86 с. * ''Грабовський Павло.'' Поезії / упоряд. та авт. приміт. О. Кисельова.&nbsp;— Київ: Державне видавництво художньої літератури, 1953.&nbsp;— 245 с. : портр. * ''Грабовський Павло.'' Веснянка: вірші / мал. Н. Лопухової.&nbsp;— Київ: Дитвидав УРСР, 1963.&nbsp;— 20 с. : іл. * ''Грабовський Павло.'' Поезії / худож. В.&nbsp;П.&nbsp;Кузь ; втуп. ст. О.&nbsp;І.&nbsp;Кисельова ; [автобіогр. авт.].&nbsp;— Київ: Державне видавництво художньої літератури, 1963.&nbsp;— 351 с. * ''Грабовський Павло.'' Твори: В 2 т. Т. 1 : Оригінальні поезії, переклади і переспіви / вступ. ст. О.&nbsp;І.&nbsp;Кисельова ; портр. худож. Г.&nbsp;М.&nbsp;Романова.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1964.&nbsp;— 546 с. * ''Грабовський Павло.'' Твори: В 2 т. Т. 2 : Переклади і переспіви, статті, нариси, листи.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1964.&nbsp;— 489 с. : фотоілюстр. * ''Грабовський Павло.'' Не раз ми ходили в дорогу… : вибр. твори / мал. С.&nbsp;П.&nbsp;Караффи-Корбут ; портр. худож. В.&nbsp;Я.&nbsp;Чебаника ; передм. Н.Коваленко.&nbsp;— Київ: Веселка, 1972.&nbsp;— 173 с. : іл., портр.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори / Худож. В.&nbsp;І.&nbsp;Якубович.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1974.&nbsp;— 351 с. * ''Грабовський Павло.'' Не раз ходили в дорогу… : вибр. твори / передм. М.&nbsp;Т.&nbsp;Яценка.&nbsp;— Київ: Веселка, 1977.&nbsp;— 159 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Твори / вступ. ст. Є. Михайлюка.&nbsp;— Київ: Молодь, 1978.&nbsp;— 247 с. : іл.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Поезії / упоряд. та прим. В.&nbsp;Ф.&nbsp;Святовця ; ілюстр. Н.Денисової ; [передм. Б. Олійника].&nbsp;— Київ: Дніпро, 1979.&nbsp;— 231 с. * ''Грабовський Павло.'' Вибране: поезії, нариси, ст., пер. і переспіви / упоряд., передм. М.&nbsp;Т.&nbsp;Яценка ; худож. Є.Котляр.&nbsp;— Київ: Веселка, 1983.&nbsp;— 252 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Поезії / вступ. ст. Б.Олійника ; упоряд. та авт. прим. Л.Дунаєвська ; худож. В.Перевальський.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1989.&nbsp;— 427 с. : ілюстр.&nbsp;— (Бібліотека української класики «Дніпро»). * ''Грабовський Павло.'' «Я не співець чудовної природи…»: Поезії. Переклади і переспіви. Нариси. Статті. Листи / упоряд., авт. передм., комент. та прим. А.&nbsp;П.&nbsp;Стожук ; використ. картини В.Орловського, В.Штернберга, С.Світославського.&nbsp;— Харків: Основа, 2005.&nbsp;— 319 с. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела і посилання == * ''Ю.&nbsp;Ф.&nbsp;Бухалов''. [https://leksika.com.ua/16260717/ure/grabovskiy Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161121222955/http://leksika.com.ua/16260717/ure/grabovskiy|date=21 листопада 2016}} // {{УРЕ}} * ''М.&nbsp;Т.&nbsp;Яценко''. [http://izbornyk.org.ua/ulencycl/ule34.htm Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220124163711/http://izbornyk.org.ua/ulencycl/ule34.htm|date=24 січня 2022}} // {{УЛЕ}} * ''Лавров Ю. П.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Grabovsky_P Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170202022934/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Grabovsky_P|date=2 лютого 2017}} // {{ЕІУ|2|182}} * [http://lib.meta.ua/author/3556/ Твори] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100411085115/http://lib.meta.ua/author/3556|date=11 квітня 2010}} * [https://web.archive.org/web/20160921225615/https://sites.google.com/site/openbookclassic/ukraienska-literatura/grabovskij/ Твори Павла Грабовського в електронній бібліотеці «Відкрита книга»] * [http://www.greatukrainians.com.ua/print/country/ukraine/728.html Коротка біографія П. Грабовського на сайті Великі Українці]{{Недоступне посилання|date=вересня 2019|bot=InternetArchiveBot}} * [http://www.chl.kiev.ua/95/Writer_1/Grabovsksp.html Павло Грабовський на сайті Національної бібліотеки України для дітей] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080510123859/http://chl.kiev.ua/95/Writer_1/Grabovsksp.html|date=10 травня 2008}} * [http://ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/19181/%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE-%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9 Твори Павла Грабовського на порталі «Український Центр»] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210224201440/http://ukrcenter.com/Література/19181/Павло-Грабовський|date=24 лютого 2021}} * [http://ukrlitera.ru/index.php/literatura/179-2012-08-09-09-42-09 Грабовського Твори на сайті http://ukrlitera.ru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121020193740/http://ukrlitera.ru/index.php/literatura/179-2012-08-09-09-42-09|date=20 жовтня 2012}} * «Я не співець чудовної природи…»: до 120-річчя від дня народження П.&nbsp;Грабовського (1864—1902) // [http://nplu.org/storage/images/NBV/Kalendar%20%E2%84%962(4).pdf Дати і події] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160501014448/http://nplu.org/storage/images/NBV/Kalendar%20%E2%84%962(4).pdf|date=1 травня 2016}}, 2014, друге півріччя: календар знамен. дат №&nbsp;2 (4) / Нац. парлам. б-ка України.&nbsp;— Київ, 2014.&nbsp;— С. 73–78. * [http://elib.nplu.org/object.html?id=9470 Грабовський П.&nbsp;А.&nbsp;Пролісок: твори Павла Граба.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1894.&nbsp;— 94 с.&nbsp;— (Дрібна бібліотека ; кн. 3).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181003181638/http://elib.nplu.org/object.html?id=9470|date=3 жовтня 2018}} * [http://elib.nlu.org.ua/collection.html?id=351 Грабовський Павло в Електронній бібліотеці «Культура України»] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210125231306/https://elib.nlu.org.ua/collection.html?id=351|date=25 січня 2021}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11099 Кісельов О.&nbsp;І.&nbsp;Павло Грабовський: його життя та діяльність / О.&nbsp;І.&nbsp;Кісельов.&nbsp;— Київ: Держ. літ. вид-во, 1940.&nbsp;— 136 с.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200919033941/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11099|date=19 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11097 Грабовський П. Вибрані твори / П.&nbsp;А.&nbsp;Грабовський.&nbsp;— Київ: Рад. шк., 1949.&nbsp;— 275 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека класиків).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200923062707/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11097|date=23 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11096 Грабовський П. Вибрані твори / Павло Грабовський.&nbsp;— Б. м. : б. в., 1936?.&nbsp;— 480 с.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200922211219/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11096|date=22 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11095 Грабовський П. Вибрані твори / Павло Грабовський.&nbsp;— Київ: Держ. літ. вид-во, 1939.&nbsp;— 160 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200923075401/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11095|date=23 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11094 Грабовський П. Вибрані поезії / Павло Грабовський ; упоряд., вступ. ст. і прим. О.&nbsp;І.&nbsp;Кісельова ; за ред.: Л. Новиченко та ін.&nbsp;— Київ: Рад. письменник, 1941.&nbsp;— 432 с.&nbsp;— (Бібліотека поета).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200807054427/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11094|date=7 серпня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9470 Грабовський П.&nbsp;А.&nbsp;Пролісок: твори Павла Граба.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1894.&nbsp;— 94 с.&nbsp;— (Дрібна бібліотека ; кн. 3).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200808025427/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9470|date=8 серпня 2020}} = Osyp Stepanovyč Makovej = '''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]]&nbsp;— [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]]. == Життєпис == Народився [[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]] року в м. [[:uk:Яворів|Яворові]] (Яворівського повіту, [[:uk:Королівство_Галичини_та_Володимирії|Королівство Галичини та Володимирії]], [[:uk:Австро-Угорська_імперія|Австро-Угорська імперія]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]], [[:uk:Україна|Україна]]) в родині [[:uk:Кушнір|кушніра]]. Після початкової школи у рідному місті навчався у 1879—1887 роках у Львівській ґімназії. В 1887—1893 роках студіював [[:uk:Філософія|філософію]] у [[:uk:Львівський_університет|Львівському університеті]]. На цей час припадають його перші літературні спроби. Створені ще на шкільній лаві переклади з [[:uk:Овідій|Овідія]] і [[:uk:Генріх_Гейне|Гайне]], як і вірш «Заказані яблука», [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]] опублікував у часописі [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]]. Відтоді Маковей друкується у провідних українських журналах і альманахах. 1895 року з'явилася його перша збірка віршів «Поезії». За нею виходять у світ збірка «Подорож до Києва» (1897), спрямована проти псевдопатріотичних галицьких політиків сатирична [[:uk:Поема|поема]] «Ревун» (1911) і багато поетичних циклів у періодиці («Сум і глум», 1896, «Гірські думи», 1899, «Строфи», 1911). Після закінчення університету Осип Маковей присвятив себе [[:uk:Журналістика|журналістиці]]: був співробітником львівської [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зорі»]] в 1895—1897 роках, працював головним редактором газети [[:uk:Буковина_(газета_австрійського_періоду)|«Буковина»]], яка набула під його керівництвом широкого резонансу у слов'янському світі. Тут публікувалися буковинські автори [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Ярошинська_Євгенія|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Бажанський_Іван_Миколайович|Іван Бажанський]] та інші. [[Файл:Лист_Осипа_Маковея_до_Івана_Франка_від_27_жовтня_1896_р.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F_%D0%B4%D0%BE_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B0_%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4_27_%D0%B6%D0%BE%D0%B2%D1%82%D0%BD%D1%8F_1896_%D1%80.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F_%D0%B4%D0%BE_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B0_%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4_27_%D0%B6%D0%BE%D0%B2%D1%82%D0%BD%D1%8F_1896_%D1%80.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7CЛист] Осипа Маковея до [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]] від 27 жовтня 1896&nbsp;<nowiki>р.]] Наприкінці 1897 року запрошений на посаду редактора новоствореного львівського часопису </nowiki>[[:uk:Літературно-науковий_вістник|«Літературно-науковий вістник»]], де співпрацював з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|Михайлом Павликом]], [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]], [[:uk:Грушевський_Михайло_Сергійович|Михайлом Грушевським]]. [[Файл:Осип Маковей.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9.jpg|náhľad|291x291bod|Осип Маковей. Фото, орієнтовно поч. 1900-х років]] Навесні 1899 року отримав державну стипендію для молодих письменників у [[:uk:Віденський_університет|Віденському університеті]], де слухав лекції відомих славістів і займався науковими дослідженнями. Під керівництвом професора [[:uk:Ягич_Ватрослав|Ватрослава Ягича]] він написав наукову роботу про поему видатного хорватського поета XVII століття [[:uk:Іван_Гундулич|Івана Гундулича]] «Осман», яка зображує боротьбу поляків і запорізьких козаків проти турків і їхню переможну [[:uk:Хотинська_битва_1621|битву під Хотином]]. 1899 року письменник повернувся на [[:uk:Буковина|Буковину]]: викладав україністику в учительській семінарії, в [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]]. Тут захистив дисертацію про українського поета і письменника [[:uk:Куліш_Пантелеймон_Олександрович|Пантелеймона Куліша]], сприяв популяризації буковинських поетів [[:uk:Федькович_Осип-Юрій_Адальбертович|Юрія Федьковича]], [[:uk:Воробкевич_Сидір_Іванович|Сидора Воробкевича]], [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольги Кобилянської]] та інших («Матеріали до життєписі Осипа Юрія Гординського Федьковича», 1910, «Життєпис Осипа Юрія Гординського Федьковича», 1911, упорядкування зібрання творів Федьковича і Воробкевича). З кінця XIX століття Маковей творив переважно як [[:uk:Прозаїк|прозаїк]] («Весняні бурі». 1895, «Клопоти Савчихи», 1896, «Наші знакомі», 1901, «Оповідання», 1904, [[:uk:Ярошенко_(повість)|«Ярошенко»]], 1905, «Пустельник з Путни», 1909 тощо). У повісті [[:uk:Ярошенко_(повість)|«Ярошенко»]] описано події [[:uk:Хотинська_війна|Хотинської війни]] 1620—1621 років. 1907 року в газеті [[:uk:Діло_(газета)|«Діло»]] Осип Маковей писав: «Ся війна описана майже день по дневі в різних пам'ятках і студіях. Усе це я уважно прочитав, а крім того, їздив ще в [[:uk:Бессарабія|Бессарабію]] над [[:uk:Прут|Прут]] та над [[:uk:Дністер|Дністер]] і в [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільський]] подивитися на терен війни. Се дало основу повісті, і сю основу я міг лише у дрібничках змінити». Серед першоджерел, які використав Маковей у роботі над повістю, одне з найголовніших місць належить «Історії Хотинського походу» (1646) Якова Собеського&nbsp;— безпосереднього учасника Хотинської війни, одного з комісарів польської армії. В [[:uk:Оповідання|оповіданнях]] і [[:uk:Новела|новелах]] письменник змальовував важке життя галицьких і буковинських селян, будні мешканців маленьких містечок, картини української історії. Виступив як блискучий майстер сатиричної та гумористичної новели (збірки «Наші знакомі», «Прижмуреним оком», численні публікації поза збірками). [[Файл:Осип Маковей з дружиною Ольгою Кордубою.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9_%D0%B7_%D0%B4%D1%80%D1%83%D0%B6%D0%B8%D0%BD%D0%BE%D1%8E_%D0%9E%D0%BB%D1%8C%D0%B3%D0%BE%D1%8E_%D0%9A%D0%BE%D1%80%D0%B4%D1%83%D0%B1%D0%BE%D1%8E.jpg|náhľad|267x267bod|Осип Маковей з дружиною Ольгою Кордубою. Фото, орієнтовно поч. 20-х років ХХ ст.]] [[:uk:Будзиновський_В'ячеслав_Титович|Будзиновський В'ячеслав]] згадував, що під час першого прочитання творів [[:uk:Стефаник_Василь_Семенович|Василя Стефаника]] [[:uk:Професор|професор]] [[:uk:Смаль-Стоцький_Степан_Йосипович|Степан Смаль-Стоцький]] заплакав і сказав: «Я цікавий, яке вражіння зробить на Поліно» (так називали О. Маковея через сталеві [[:uk:Нерв|нерви]]).<ref>''Мандзюк Д.'' Пиши, як розказуєш. Ні на волос інакше // «Газета по-українськи».&nbsp;— 2011.&nbsp;— №&nbsp;67 (1220) (13 травня).&nbsp;— С. 18.</ref> 1910 року, через напружені стосунки з деякими духовними провідниками українських кіл (яких він викривав у сатиричних творах), письменник покинув [[:uk:Чернівці|Чернівці]]; мешкав до 1913 року у [[:uk:Львів|Львові]], де викладав у жіночій вчительській семінарії при вул. Сакраменток, 7 (нинішня [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]]). З 1913 року до своєї смерті письменник обіймав (за винятком воєнної цезури) посаду директора [[:uk:Заліщицька_учительська_семінарія|вчительської семінарії]] у галицько-[[:uk:Поділля|подільському]] містечку [[:uk:Заліщики|Заліщики]]. Під час [[:uk:Перша_світова_війна|першої світової війни]] служив військовим кореспондентом, поштовим цензором в австрійському війську. Під час існування [[:uk:Галицька_Соціалістична_Радянська_Республіка|Галицької СРР]] був завідувачем відділу освіти повіту, заледве не потрапив під військовий трибунал т.&nbsp;зв. ГАНКА (Галицької ЧК; врятувався, перебравшись на Буковину за Дністром).<ref>''[[Бажан Олег Григорович|Бажан О.]], [[Гасай Єфрем Олександрович|Гасай Є.]], [[Гуцал Петро Зеновійович|Гуцал П.]]'' (упорядники). Реабілітовані історією. Тернопільська область.&nbsp;— Тернопіль&nbsp;: Збруч, 2008.&nbsp;— С. 19.&nbsp;— [[Спеціальна:Джерела книг/9789665282976|ISBN 978-966-528-297-6]].</ref> Помер [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]] року в м. Заліщики (нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]), де й похований. У [[:uk:Вірш|віршах]], [[:uk:Новела|новелах]], [[:uk:Нарис|нарисах]] воєнних і повоєнних літ Маковей показував жорстокість фронтових боїв, трагічну долю українців російської імперії і австрійських українців, які почувалися етнічно спорідненими, проте мусили стріляти один в одного («Кроваве поле», 1921). Письменник вірив у краще майбутнє українського народу і своєю багатогранною діяльністю наближав його. В лютому 1921 року польська влада заарештувала Маковея за «українізацію» своєї гімназії й на декілька тижнів ув'язнила в [[:uk:Чортків|Чортківській]] тюрмі. === Сім'я === Був одружений; дружина письменника похована на [[:uk:Бережанський_цвинтар|Бережанському цвинтарі]].<ref>''[[Парацій Володимир Михайлович|Парацій В.]]'' Символ вічності та пам'яті: Бережанський цвинтар // Бережани. Місто біля Раю / Пам'ятки України.&nbsp;— К., 2013.&nbsp;— спецвипуск №&nbsp;2 (191) (лип.).&nbsp;— С. 68.</ref> == Перекладацтво == Маковей перекладав з багатьох мов, збагатив українську літературу своїми інтерпретаціями творів польських ([[:uk:Адам_Міцкевич|Адам Міцкевич]], [[:uk:Генрик_Сенкевич|Генрик Сенкевич]], [[:uk:Еліза_Ожешко|Еліза Ожешко]], [[:uk:Стефан_Жеромський|Стефан Жеромський]]), німецьких ([[:uk:Генріх_Гейне|Генріх Гейне]], К.&nbsp;Ф.&nbsp;Майєр), австрійських (Г. Зудерман, [[:uk:Марія_фон_Ебнер-Ешенбах|М. Ебнер-Ешенбах]]), данських (Й.&nbsp;П.&nbsp;Якобсен), французьких ([[:uk:Гі_де_Мопассан|Гі де Мопассан]], [[:uk:Альфонс_Доде|Альфонс Доде]], [[:uk:Еміль_Золя|Еміль Золя]], Е.&nbsp;М.&nbsp;Прево), англо-американських ([[:uk:Марк_Твен|Марк Твен]], [[:uk:Джером_Клапка_Джером|Джером Клапка Джером]]) авторів. == Перелік творів == '''Власні твори:''' [https://chtyvo.org.ua/authors/Makovei_Osyp/Zalisie_Zalissia_Povist.pdf Залісє: повість]. 1897 3 житя і письменства (Слово і діло галицьких москвофілів) Публ. Не визначено 1899 3 житя і письменства. (Дещо з кореспонденції Лебединцева до історії галицької суспільности 60-тих років) Публ. Не визначено 1898 Андрій Чайковський: літературно-критична студія Наук. Нарис 1898 Гірські думи Худ. Поезія 1899 Два ставки (весняна іділля) Худ. Не визначено 1899 З істориї нашої фільольоґії. Три галицькі граматики (Іван Могильницький, Йосиф Левицький і Йосиф Лозинський) Істор. Нарис 1903 Веселі оповідання: * [https://www.ostromir.xyz/vistnyk_1898/makovey1/ Модний плуг] (1898) * [https://www.ostromir.xyz/vistnyk_1898/makovey2/ Зуб мамута] (1898) Клопоти Савчихи Худ. Оповідання 1902 Людвік Якобовский. Посмертна згадка Істор. Не визначено 1901 Ольга Кобилянська (літературно-критична студия) Наук. Нарис 1899 Павло Грабовський (Дещо про його житє і діяльність) Наук. Нарис 1899 Панько Олелькович Куліш. Огляд його діяльності Істор. Праця 1900 Панько Олелькович Куліш. Огляд його дїяльности (з ЛНВ) Наук. Нарис 1900 Поезиї Осипа Маковея Худ. Поезія 1895 Поезії Худ. Не визначено 1967 Пригоди горобчика Дит. Оповідання 1922 Самота Худ. Нарис 1903 Самота (вид. 1898) Худ. Не визначено 1898 Стефан Ковалів Наук. Нарис 1900 Столітні роковини відродження українсько-руського письменства Публ. Не визначено 1898 Тимотей Бордуляк (Т. Ветлина) (літературно-критичний нарис) Наук. Нарис 1898 Ювилей 25-літньої літературної дїяльности Івана Франка Істор. Спогади 1898 Ярошенко Худ. Роман 1903 '''Переклади:''' Анджеля Борджія (авт. Конрад Фердінанд Маєр) Худ. Новела 1899 Ані кусника! (авт. Еліза Ожешко) Худ. Новела 1898 Дневник Адама (авт. Марк Твен) Худ. Не визначено 1898 Пані Фенс (авт. Єнс Петер Якобсен) Худ. Новела 1898 Про критиків (авт. Джером К. Джером) Худ. Не визначено 1899 Така собі проста муха (авт. Кнут Гамсун) Худ. Новела 1899 Чи памятаєш? (авт. Еліза Ожешко) Худ. Новела 1898 == Вшанування пам'яті == До [[:uk:1939|1939]] року українська гімназія у [[:uk:Яворів|Яворові]] носила його ім'я. У [[:uk:1958|1958]] році поряд з колишньою гімназією був відкритий [[:uk:Пам'ятники_Яворова|пам'ятник Осипові Маковею]], роботи львівського скульптора [[:uk:Крвавич_Дмитро_Петрович|Д.&nbsp;Крвавича]]. [[:uk:1992|1992]] року в батьківській хаті, де О.&nbsp;Маковей народився та провів усе своє життя відкрито та освячено меморіальний [[:uk:Садиба-музей_Осипа_Маковея|садибу-музей]], а поряд з музеєм встановлене його погруддя. 1988 року в місті було створено суспільно-культурне товариство ім.&nbsp;Осипа Маковея, старанням якого у [[:uk:1990|1990]] році на фасаді будівлі місцевої школи-гімназії, де навчався Осип Маковей встановлено меморіальну таблицю, а ім'я письменника повернуто навчальному закладу. Також меморіальні таблиці встановлено: * у Чернівцях, на фасаді будівлі колишньої вчительської семінарії (нині&nbsp;— педагогічний коледж [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецького національного університету]]) та на будинку на [[:uk:Вулиця_Богдана_Хмельницького_(Чернівці)|вул. Хмельницького]], 36, де мешкав письменник. * у [[:uk:Львів|Львові]] на фасаді будівлі колишньої вчительської жіночої семінарії (нині&nbsp;— педагогічний коледж [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського національного університету імені Івана Франка]] на [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]], 7), де викладав Осип Маковей. Скульптор Олег Капустяк. У краєзнавчому музеї в м. [[:uk:Бережани|Бережани]] (у місті Осип Маковей не раз гостював у батьків дружини), оформлено меморіальний куток.<ref>{{Cite web|url=http://odb.te.ua/437|title=Бібліотечні проекти / Літературна карта / Заліщицький район / Осип Маковей|accessdate=4 лютого 2016|archive-date=8 лютого 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160208024812/http://odb.te.ua/437}}</ref> 2017 року, до 150-ліття від дня народження Осипа Маковея, УДППЗ «Укрпошта» випустила поштову марку присвячену цій даті. 23 серпня 2017 року у районному «Народному домі» міста Яворова відбулась урочиста церемонія спеціального погашення поштової мініатюри.<ref>{{Cite web|url=http://www.yavir.net/novunu/kultura/item/816-v-ukraini-ziavylas-poshtova-marka-do-150-richchia-z-dnia-narodzhennia-osypa-makoveia|title=В Україні з'явилась поштова марка до 150 річчя з дня народження Осипа Маковея|accessdate=28 травня 2018|archive-date=28 травня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180528134812/http://www.yavir.net/novunu/kultura/item/816-v-ukraini-ziavylas-poshtova-marka-do-150-richchia-z-dnia-narodzhennia-osypa-makoveia}}</ref> == Світлини == <gallery widths="180" heights="140" perrow="5" class="center" style="center"> Súbor:Файл:Пам'ятник_Осипові_Маковею_в_Яворові.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8E_%D0%B2_%D0%AF%D0%B2%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg|Пам'ятник Осипу Маковею перед однойменною гімназією у [[:uk:Яворів|Яворові]] Súbor:Файл:Меморіальна_дошка_Осипу_Маковею_у_Львові_(вул._Туган-Барановського,_7).JPG|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D1%83_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8E_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96_(%D0%B2%D1%83%D0%BB._%D0%A2%D1%83%D0%B3%D0%B0%D0%BD-%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE,_7).JPG|Меморіальна таблиця на [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]], 7 у Львові Súbor:Файл:Могила_Маковея.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F.jpg|Надгробок Осипа Маковея </gallery> == Див. також == * [[:uk:Садиба-музей_Осипа_Маковея|Садиба-музей Осипа Маковея]] == Примітки == <references responsive="0"></references> == Джерела та література == * ''Вістовський О., Мединська-Ковальчук М.'' Хай усім нам лягти, не дійти до мети, та про нас говоритимуть внуки…&nbsp;/ Олег Вістовський, Мирослава Мединська-Ковальчук&nbsp;// Наш Прапор.&nbsp;— 2012.&nbsp;— Серпень.&nbsp;— №&nbsp;9.&nbsp;— С. 3. * ''Вістовський О.'' Вшанували Осипа Маковея&nbsp;/ Олег Вістовський&nbsp;// Наш Прапор.&nbsp;— 2012.&nbsp;— Серпень.&nbsp;— №&nbsp;9.&nbsp;— С. 5. * ''Гусар Ю.'' Осип Маковей / Юхим Гусар // Вечірні Чернівці.&nbsp;— 2007.&nbsp;— 7 червня.&nbsp;— С. 6. * ''Гусар Ю.'' Євмен, Омікрон, Осип з Буковини…: [Осип Маковей] / Юхим Гусар // Буковинське віче.&nbsp;— 2010.&nbsp;— 28 липня.&nbsp;— С. 4. * ''Катаргіна Т.&nbsp;І.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Makovey_O_S Маковей Осип Степанович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160917035749/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Makovey_O_S|date=17 вересня 2016}} // {{ЕІУ|6|449}} * [https://frankolive.wordpress.com/2017/07/27/%D1%84%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE-%D1%96-%D0%BC%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9-%D0%BF%D0%B5%D1%80%D0%B5%D1%85%D1%80%D0%B5%D1%81%D0%BD%D1%96-%D1%81%D1%82%D0%B5%D0%B6%D0%BA%D0%B8/ ''Наталя Тихолоз'' ФРАНКО і МАКОВЕЙ: перехресні стежки // ФРАНКО: НАЖИВО / FRANKO: LIVE] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220610193904/https://frankolive.wordpress.com/2017/07/27/франко-і-маковей-перехресні-стежки/|date=10 червня 2022}} * [[:uk:Шевчук_Валерій_Олександрович|''Валерій Шевчук'']]. Повість про порубіжну українську родину // Передмова до книги Маковей О.&nbsp;К. [[:uk:Ярошенко_(повість)|Ярошенко]]: Історична повість.&nbsp;— Київ: Веселка, 2007. * Semper magister et semper tiro: Іван Франко та Осип Маковей / Упорядкування, передмова, коментарі та пояснення слів [[:uk:Тихолоз_Наталія_Богданівна|''Н.&nbsp;Тихолоз'']].&nbsp;— Львів: [Львівське відділення Інституту літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка НАН України], 2007.&nbsp;— 172 с.— (Серія: «Літературні пам'ятки». Вип. 6). == Посилання == * {{ШевЕ-4|частина=Маковей Осип Степанович|сторінки=27-28}} * {{УМузЕ-3|частина=Маковей Осип Степанович|сторінки=282-283}} * [http://encyclopedia.kiev.ua/vydaniya/files/use/second_book/part2.pdf Маковей Осип] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200914210737/http://encyclopedia.kiev.ua/vydaniya/files/use/second_book/part2.pdf|date=14 вересня 2020}} // {{УМЕ7|сторінки=896}} * {{ТЕС|2|430|Ониськів М., Пиндус Б.|Маковей Осип Степанович}} * [http://history.org.ua/?termin=Makovey_O_S Маковей Осип Степанович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160409223628/http://www.history.org.ua/?termin=Makovey_O_S|date=9 квітня 2016}} * [https://web.archive.org/web/20160306002642/http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/peoples/a8e2484ee47caca7 Осип Маковей] на [https://web.archive.org/web/20150413002951/http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/main/ Проект «Українці у світі»] * [http://www.pisni.org.ua/persons/2.html Осип Маковей] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111130071215/http://www.pisni.org.ua/persons/2.html|date=30 листопада 2011}} * [https://archive.today/20121225084620/www.zal-library.narod.ru/makovej.html Маковей Осип] * [http://www.day.kiev.ua/21735/ Будівничий культури Осип Маковей на тлі своєї доби] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080612130007/http://www.day.kiev.ua/21735/|date=12 червня 2008}} // [[:uk:День_(газета)|День]].&nbsp;— 2003.&nbsp;— 4 липня. * ''Маковей О.'' [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9000 Три галицькі граматики: (Іван Могильницький, Йосиф Левицький і Йосиф Лозинський)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918082917/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9000|date=18 вересня 2020}} / написав др.&nbsp;Осип Маковей.&nbsp;— у Львові: Накладом Наук. т-ва ім. Шевченка, 1903.&nbsp;— 100 с. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=6985 Маковей О. Ярошенко: іст. повість / Осип Маковей ; іл. Миколи Бутовича.&nbsp;— Львів: накладом Укр. пед. т-ва, 1926.&nbsp;— 259 с. : іл.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918072255/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=6985|date=18 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8353 Маковей О. З «Подорожі до Києва»: збірник / Осип Маковей.&nbsp;— Відень: З друк. Христофа Райсера Синів, &#x5B;1922?&#x5D;.&nbsp;— 32 с: іл.&nbsp;— (Чорногора / під ред. Д.&nbsp;К.&nbsp;Трильовського ; т. 1, ч. 4).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918085425/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8353|date=18 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11053 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 12.&nbsp;— С. 150—169.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200925075026/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11053|date=25 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11054 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гл. Л.&nbsp;Н.&nbsp;Вістник, кн. Х. стор. 30–43 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 12.&nbsp;— С. 92–169.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920011550/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11054|date=20 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11055 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: до ст. 1898, III, 136—137 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 12.&nbsp;— С. 30–43.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200809021319/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11055|date=9 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11056 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гл. Л.-Н. Вістник, кн. V стор. 77–107 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 10.&nbsp;— С. 169—188.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200811061408/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11056|date=11 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11057 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гол. Л.-Н. Вістник, кн. IV стор. 1–28/ Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 10.&nbsp;— С. 76-107.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200812043630/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11057|date=12 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11058 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 10.&nbsp;— С. 1–28.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200807155002/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11058|date=7 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11243 Маковей, Осип. З житя і письменства / Осип Маковей // Літературно-науковий вістник.&nbsp;— 1899.&nbsp;— Річник 2, т. 5.&nbsp;— С. 162—175.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200814205850/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11243|date=14 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11518 Маковей, Осип. Ольга Кобилянська: (літ. -критич. студія) / Осип Маковей // Літературно-науковий вістник.&nbsp;— 1899.&nbsp;— Річник 2, т. 5.&nbsp;— С. 28–51.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920042254/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11518|date=20 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8352 Маковей О.&nbsp;С.&nbsp;Поезії Осипа Маковея.&nbsp;— Львів: Накладом К. Паньковського, 1895.&nbsp;— 135, 1 с.&nbsp;— (Дрібна бібліотека ; кн. 5).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200921052318/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8352|date=21 вересня 2020}} a = Stepan Vasyľovyč Rudanskyj = '''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' ({{ДН|6|1|1834|25|12|1833}}, [[:uk:Хомутинці|Хомутинці]], [[:uk:Подільська_губернія|Подільська губернія]]&nbsp;— {{ДС|3|5|1873|21|4|1873}}, [[:uk:Ялта|Ялта]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар. == Життєпис == Народився 25 грудня 1833 року (за [[:uk:Юліанський_календар|старим стилем]]) у селі [[:uk:Хомутинці|Хомутинці]] [[:uk:Вінницький_повіт|Вінницького повіту]] [[:uk:Подільська_губернія|Подільської губернії]] в родині сільського [[:uk:Священник|священника]]. Після початкової науки в дяка вчився у [[:uk:Шаргород|Шаргородській]] бурсі ([[:uk:1842|1842]]–[[:uk:1849|1849]]) та [[:uk:Подільська_духовна_семінарія|Подільській духовній семінарії]] в [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янці-Подільському]] ([[:uk:1849|1849]]–[[:uk:1855|1855]]). Ще в роки навчання у семінарії почав назрівати конфлікт з батьком. Коли [[:uk:1856|1856]] року Руданський приїздить до [[:uk:Санкт-Петербург|Петербурга]], то цілком самочинно, проти волі батька, вступає не до духовної академії, а до [[:uk:Петербурзька_військово-медична_академія|медико-хірургічної]], відомої вже на той час як осередок передової науки і культури. Тут у [[:uk:1850-ті|1850]]–[[:uk:1860-ті|1860-х]] роках працювали [[:uk:Боткін_Сергій_Петрович|Сергій Боткін]], [[:uk:Сєченов_Іван_Михайлович|Іван Сєченов]] та інші молоді передові вчені. У медико-хірургічній академії підтримували традиційний інтерес до літератури й мистецтва. Ще раніше професор хірургії академії Каменецький разом з [[:uk:Парпура_Максим_Йосипович|Парпурою]] підготував перше видання [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди]]» [[:uk:Котляревський_Іван_Петрович|Івана Котляревського]]. Аматорський гурток студентів цього навчального закладу вперше поставив драму [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Тараса Шевченка]] [[:uk:Назар_Стодоля_(п'єса)|«Назар Стодоля»]] ([[:uk:1844|1844]]). Тут здобували освіту колишні [[:uk:Петрашевці|петрашевці]], що, безперечно, активізувало громадянську настроєність студентів. У Петербурзі Руданський зблизився з гуртком українських письменників, що готував журнал [[:uk:Основа_(журнал)|«Основа»]]. [[Файл:Руданський_Степан.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C283x283bod%7C%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD.jpg%7Cnáhľad%7C283x283bod%7CСтепан] Руданський, початок 1870-тих років. Портрет худ. [[:uk:Ковальов_Віктор_Васильович|В. Ковальова]]<nowiki>)]] Петербурзький період найплідніший у житті Руданського-поета. У цей час (</nowiki>[[:uk:1859|1859]]) він почав друкуватися. Помітно загострюються громадянські мотиви його творчості («До дуба», «Гей, бики!»), визріває й кристалізується майстерність гумористичного й сатиричного вірша, наслідком чого було виникнення нового поетичного жанру в українській поезії&nbsp;— віршованої гуморески-співомовки, тематично різноманітної й стилістично своєрідної. Одночасно Руданський продовжував писати балади, ліричні вірші, віршовані казки й поеми, перекладав з російської та інших мов. Після закінчення академії Руданський, оскільки мав захворювання легенів, одержав призначення працювати повітовим лікарем на південному узбережжі [[:uk:Кримський_півострів|Криму]], куди він і приїхав [[:uk:1861|1861]] року. У [[:uk:1861|1861]]–[[:uk:1873|1873]]&nbsp;рр. Руданський працював міським лікарем в [[:uk:Ялта|Ялті]], карантинним лікарем в порту, а також лікарем у маєтках [[:uk:Князь_Воронцов|князя Воронцова]]. Він доклав багато зусиль для піднесення благоустрою міста, невтомно трудився як лікар і почесний мировий суддя Сімферопольсько-Ялтинської мирової округи, водночас цікавився [[:uk:Археологія|археологією]], [[:uk:Етнографія|етнографією]], відновив розпочаті ще на Поділлі фольклорні заняття, продовжував поетичну творчість&nbsp;— головним чином, у галузі перекладу. Знайомство з поетом і композитором [[:uk:Ніщинський_Петро_Іванович|Петром Ніщинським]], художником [[:uk:Айвазовський_Іван_Костянтинович|Іваном Айвазовським]], поетом та істориком [[:uk:Костомаров_Микола_Іванович|Миколою Костомаровим]], поетом [[:uk:Метлинський_Амвросій_Лук'янович|Амвросієм Метлинським]] наклало відбиток на творчі заняття Руданського, підтримувало інтерес до живопису, старовини, народної творчості. Найбільше ж уваги в ялтинський період Руданський приділяв перекладам з античної та російської літератур ([[:uk:Гомер|Гомер]], [[:uk:Вергілій|Вергілій]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|Лермонтов]]). === Смерть і поховання === [[Файл:Руданський.JPG|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.JPG|náhľad|285x285bod|Могила Степана Руданського (сучасний вигляд)]] Помер Руданський у [[:uk:Ялта|Ялті]] 21 квітня [[:uk:1873|1873]] року (за старим стилем). Передчасну смерть спричинила не лише недуга ([[:uk:Сухоти|сухоти]] ще зі студентських років), але й надмірні вимоги начальства у зв'язку зі спалахом [[:uk:Епідемія|епідемії]] [[:uk:Холера|холери]] в Ялті. Степан Руданський був похований у [[:uk:Ялта|Ялті]] коштом міста на Полікурівському цвинтарі при Івано-Золотоустівській церкві біля могили свого приятеля, власника першої ялтинської аптеки Едуарда Шенебеєра, родина якого надала земельну ділянку для поховання. Тривалий час могилу Руданського доглядала донька його співмешканки Авдотії Широкової Хрисія, яка на початку 1890-х рр. виїхала з Криму<ref name="Божук">[https://uain.press/blogs/stepan-rudanskij-istoriya-mogili-poeta-v-yalti-1730337 Антон Божук. Степан Руданський. Історія могили поета в Ялті] // [[Український інтерес]]</ref>. У 1892 році питання про стан могили Руданського після відвідин Ялти порушив майбутній відомий громадський діяч [[:uk:Липа_Іван_Львович|Іван Липа]], на той час студент медичного факультету Харківського університету: під псевдонімом «Іван Степовик» через львівський часопис [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]] він звернувся до українських громад з ініціативою «добру огорожу зробити і поставити поки хоч якого-небудь монумента з написом». Наприкінці року один з лідерів української громади Одеси [[:uk:Комаров_Михайло_Федорович|Михайло Комаров]] повідомив, що за гроші, зібрані на Шевченкових роковинах та від продажу портретів Руданського, на могилі поета було встановлено пам'ятник&nbsp;— «недорогий, але доволі гарний», додавши його опис: {{text|«Поверх міцного мурованого цоколю лежить плита з дикого каменю, а на плиті поставлено пам’ятник, зроблений з рожевого з білими жилками мармуру, з мармуровим хрестом, обробленим під дерево. Пам’ятник має вигляд скелі і заввишки буде від цоколя до хреста 1 сажень і 5 вершків. На скелі зверху вниз навкось відполірована довгенька і широченька хартія, на котрій вирубано і залито чорною фарбою такий напис: “Степан Руданський. Малоруський поет. Помер квітня 21 дня 1873 року, 39 літ”. Вгорі над сим меншими літерами виписка з віршів Руданського: “На могилі не заплаче / Ніхто в чужині: / Хіба хмаронька заплаче / Дощем по мені” – а внизу “1892 р.”, коли поставлено пам’ятник. Збоку коло хартії зроблено круглу нішу, куди буде вправлено бюст поета, що має зробити приятель його В. Ковалев, а до того часу вправлено буде під склом фотографічний портрет поета»<ref>М. К. Пам'ятник на могилі С. Руданського в Ялті. Зоря. 1892 . № 11. - С. 218.</ref>.}} Дані про встановлення портретних або скульптурних зображень Руданського на його могилі відсутні: митець Віктор Ковалев, не здійснивши свого задуму, помер у грудні 1894 року. У 1910-х рр. відвідувачі могили Руданського ([[:uk:Гехтер_Максим_Григорович|Максим Ґехтер]], [[:uk:Вировий_Євген_Семенович|Євген Вировий]]) описували її занедбаний стан, відзначаючи випадки вандалізму щодо надгробка<ref name="Божук" />.[[Сергій Єфремов]] так описував пам'ятник на могилі Степана Руданського в 1913 році: {{text|«Півкругла брила дикого, необтесаного каменя, аршинів на 2½ заввишки… Червонасто-сїрий кольор каменя … відтїняє невеличкий білий мармуровий хрестик на своєму вершечку… По каміню повив ся розгорнутий аркуш і на йому вирито: <br/> ''На могилї не заплаче'' <br/> ''Нїхто в чужинї,'' <br/> ''Хиба хмаронька заплаче''<br/> ''Дощем по мені.'' <br/>&nbsp;—&nbsp;— <br/> Степан Руданський, український поет, помер року 1873. квітня 21-го, 39 літ…»<ref>[http://zbruc.eu/node/12723 ''Сергій Єфремов.'' Самотня могила // Діло, 12.09.1913]</ref>}} У 1913 році ініціативна спільнота українців Ялти виступила з наміром упорядкування могили Руданського. Планам завадила [[:uk:Перша_світова_війна|І світова війна]]. Після [[:uk:Українська_революція_(1917—1921)|революції]], у квітні 1917 року було засновано Ялтинську українську громаду, при якій було створено комісію з охорони могили Степана Руданського: її першою очільницею стала Ївга (Євгенія) Лапа, згодом її змінив актор-аматор Микита Харченко. Передусім комісія займалася питанням збору коштів у Криму та інших регіонах на підтримку могили Руданського у належному стані: з цією метою відраховувалися відсотки зі зборів аматорських вистав, залучалися пожертви місцевих мешканців, розсилалися підписні листи та відозви до інших українських громад Криму. На зібрані кошти комісія викупила в Івано-Золотоустівської церкви земельну ділянку з місцем поховання Руданського: таким чином українська громада Ялти стала розпорядницею могили поета. На заплановане встановлення огорожі коштів забракло. 3 травня 1917 року на місці поховання Степана Руданського в Ялті відбулося перше в Україні колективне вшанування пам'яті поета з ініціативи місцевої української громади. Від того часу до свого від'їзду з Ялти у 1925 році могилою Руданського опікувався голова Ялтинської української громади [[:uk:Горянський_Павло_Єрофійович|Павло Горянський]]. Ймовірно, у 1925 році невідомі зловмисники збили з надгробка хрест. У 1925—1926&nbsp;рр. питанням увічнення пам'яті Степана Руданського та Лесі Українки в Ялті займався директор Вінницької філії Всенародної бібліотеки України Всеукраїнської академії наук [[:uk:Отамановський_Валентин_Дмитрович|Валентин Отамановський]]: кошти на реалізацію ініціатив, у тому числі впорядкування могили Руданського, було надано академією. Під час [[:uk:Друга_світова_війна|ІІ світової війни]] внаслідок бойових дій старий ялтинський цвинтар був зруйнований; неушкодженими збереглися лише чотири могили, в тому числі поховання Степана Руданського. У 1967 році на місці знищеного цвинтаря в Ялті було створено [[:uk:Полікурівський_меморіал|Полікурівський меморіал]]. Наступного року з ініціативи Літературного фонду УРСР на могилі Руданського було встановлено новий монолітний пам'ятник з кримського діориту роботи [[:uk:Сердюк_Роман_Володимирович|Романа Сердюка]]<ref name="Божук" />. == Творчість == Вірші Руданський почав писати ще в семінарії у жанрі романтичної балади («Розбійник», «Вечорниці», «Упир», «Розмай» та ін.), в них помітний вплив [[:uk:Фольклор|фольклору]] й [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&nbsp;Шевченка]]. Руданський згодом перейшов до громадянської поезії, засудження кріпацтва («Над колискою». «Не кидай мене»), заклик до праці на ниві рідної культури («Гей, бики!», «До дуба»), звертання до славного минулого свого народу (історичні поеми «Віщий Олег», «Мазепа», «Іван Скоропада», «Павло Полуботок», «Велямін», «Апостол» та ін.). Руданський, готуючи свої твори до видання, укладав їх у рукописні збірки. Цензура, а також урядові заборони утруднювали й гальмували їх друкування. Усі свої твори, включаючи й віршовані переклади, Руданський називав «співомовками». «Співомовки» це збірки гумористичних віршів, жартів, приказок і сміховинок про панів, попів, циган, москалів, поляків, жидів, німців, чортів і&nbsp;т.&nbsp;д., зачерпнутих здебільше з уст народу («Пан та Іван в дорозі», «Піп з кропилом», «Баба в церкві», «Циган з хроном», «Вареники», «Хоробрий лях», «Мошко-асесор», «Зайшов німець раз на баль», «Чорт» та ін.). [[Файл:Руданський з сім'єю.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%B7_%D1%81%D1%96%D0%BC'%D1%94%D1%8E.jpg|vpravo|náhľad|296x296bod|Степан Руданський із сестрою Ольгою та братом Григорієм, 1860-ті роки]] Термін «Співомовки» закріпив за гуморесками [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]]. Гуморески Руданського являли собою нову різновидність гумористично-сатиричних віршованих творів, якої раніше в українській поезії не було і поява якої вимагала закріплення відповідним терміном. Основні автографи творів Руданського складають три томи, переписані й оформлені самим поетом. Перший, під назвою «Співомовки козака Вінка Руданського, книжка перша, з [[:uk:1851|1851]] року до [[:uk:1857|1857»]] (Вінок&nbsp;— переклад імені поета з грецької: стефанос&nbsp;— вінок), вміщує пісні та балади в хронологічній послідовності їх написання. Другий&nbsp;— «Співомовки козака Вінка Руданського, книжка друга, [[:uk:1857|1857]]–[[:uk:1858|1858]] і [[:uk:1859|1859»]]&nbsp;— складається з 235 поезій, гуморесок, названих «приказками», й вірша «Студент». Третій&nbsp;— «Співомовки козака Вінка Руданського, [[:uk:1859|1859]]–[[:uk:1860|1860»]]&nbsp;— це пісні, приказки, легенди, історичні поеми. Крім цієї першої авторської редакції творів Руданського, відомі автографи збірок, укладених за жанрово-тематичним принципом у різні часи й призначених до видання. До таких належать рукопис «Нива» ([[:uk:1858|1858]]–[[:uk:1859|1859]]) і рукопис, який [[:uk:1861|1861]] року мав уже цензурний дозвіл, але так і не з'явився друком. За життя поета була опублікована лише невелика кількість його творів у петербурзькому тижневику «Русский мир» ([[:uk:1859|1859]]), у двох номерах «Основи» ([[:uk:1862|1862]]), в «Опыте южнорусского словаря» Шейковського ([[:uk:1861|1861]]), у львівському журналі «Правда». Більшість творів поета побачила світ у 80-х&nbsp;— на початку 90-х років уже після його смерті у львівських виданнях «Правда», «Зоря», в «Киевской старине». Перше видання «Співомовок» окремою книгою, яке вмістило двадцять вісім віршів, здійснила в Києві [[:uk:Пчілка_Олена|Олена Пчілка]] [[:uk:1880|1880]]&nbsp;р. під псевдонімом «Н-й Г-ь Волинський» (Невеличкий гурток волинський). Найповніше дореволюційне видання творів Руданського у семи томах (перше видання&nbsp;— [[:uk:1895|1895]]–[[:uk:1903|1903]], друге&nbsp;— [[:uk:1910|1910]]) вийшло завдяки зусиллям М.&nbsp;Комарова, Василя Лукича (В.&nbsp;Левицького), [[:uk:Кримський_Агатангел_Юхимович|А.&nbsp;Кримського]] та [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франка]]. Найповнішим, найбільш прокоментованим і укладеним з урахуванням авторської роботи над підготовкою рукописів до видання є тритомник «Степан Руданський. Твори в трьох томах» (К., [[:uk:1972|1972]]–[[:uk:1973|1973]]). Крім веселих «співомовок», Руданський писав ліричні поезії («Повій, вітре, на Вкраїну», «Чорний колір», «Ой, чому ти не літаєш» та ін.), що відбивали не тільки особисте горе поета, але й страждання всього народу. Деякі з них стали народними піснями («Повій вітре, на Вкраїну»). Деякі вірші мають автобіографічний характер («Студент», 1858). До літературної спадщини Руданського, основна й найцінніша частина якої була надрукована лише по його смерті, належать і переклади («Слово о полку Ігоревім», уривки з «Краледворського рукопису», Гомерова [[:uk:Іліада|«Іліада»]], Верґілієва [[:uk:Енеїда|«Енеїда»]], частина «Демона» Лермонтова, «Сни» Гейне, поодинокі вірші Т.&nbsp;Ленартовича й [[:uk:Бранко_Радичевич|Б.&nbsp;Радичевича]]), збірники народних пісень з власних записів («Народные малороссийские песни, собранные в Подольской губернии С.&nbsp;В.&nbsp;Р.», [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільський]], [[:uk:1852|1852]]; «Копа пісень», Ялта, [[:uk:1862|1862]]). За життя поета вони не були опубліковані, а після його смерті тривалий час перебували в приватних руках. Виявлені й вивчені фольклористами у часи СРСР, вони видані [[:uk:1972|1972]] у Києві. == Вшанування пам'яті == [[Файл:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C%D0%91%D1%8E%D1%81%D1%82 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG%7Cvľavo%7Cnáhľad%7CБюст] Степана Руданського на території Луганського онкодиспансера. Споруджений за ініціативи [[:uk:Єненко_Юрій_Олексійович|Юрія Єненка]]<nowiki>]] У </nowiki>[[:uk:Хомутинці|Хомутинцях]] [[:uk:Калинівський_район|Калинівського району]] Вінницької області працює [[:uk:Літературний_музей_Степана_Руданського|Літературний музей Степана Руданського]], заснований у [[:uk:1959|1959]] році й в [[:uk:1967|1967]] році відкритий у спеціально збудованому приміщенні на місці хати батьків поета, де він народився. Починаючи від [[:uk:1981|1981]] року на батьківщині Степана Руданського, зокрема в музеї проводяться дні сатири і гумору імені Степана Руданського, що традиційно відзначаються в січні після дня народження гумориста. [[Файл:Руданський С. Кам’янець.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1._%D0%9A%D0%B0%D0%BC%E2%80%99%D1%8F%D0%BD%D0%B5%D1%86%D1%8C.jpg|náhľad|496x496bod|Меморіальна дошка поету і лікарю Степану Руданському в Кам'янці-Подільському]] 2014&nbsp;р. у місті [[:uk:Калинівка_(місто)|Калинівка]] встановлено пам'ятник С.&nbsp;Руданському. 2015 року на колишньому будинку [[:uk:Подільська_духовна_семінарія|Подільської духовної семінарії]] у Кам'янці-Подільському урочисто відкрито меморіальну дошку поету і лікарю Степану Руданському. === Філателія === [[Файл:Stamp of Ukraine ua1021.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Stamp_of_Ukraine_ua1021.jpg|vpravo|200x200bod]] [[:uk:17_січня|17 січня]] [[:uk:2009|2009]] року введено в обіг поштову марку №&nbsp;979 «Степан Руданський (1834—1873)». Формат марки&nbsp;— 40×28&nbsp;мм. Кількість марок в аркуші&nbsp;— 12 (3х4). Номінал марки&nbsp;— 1 гривня. Наклад 200 тисяч примірників. Марку захищено мікротекстом «О.&nbsp;Калмиков». В ультрафіолетових променях світяться дубльоване факсиміле підпису та зображення книг. Художник марки та штемпеля [[:uk:Калмиков_Олександр_Федорович|Олександр Калмиков]]<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>. === Освіта === В Ялті діє Ялтинський НВК №&nbsp;15 «гімназія-школа-садок» імені Степана Руданського, в якій є Кімната-музей Степана Руданського<ref>{{Cite web|url=http://ukrgymn15yalta.krimedu.com/uk/site/kimnata-muzei-stepana-rud.html|title=Ялтинський НВК № 15 «Гімназія-школа-садок» імені Степана Руданського|accessdate=17 липня 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140112155250/http://ukrgymn15yalta.krimedu.com/uk/site/kimnata-muzei-stepana-rud.html|archivedate=12 січня 2014|deadurl=yes}}</ref>. Це єдина україномовна школа Ялти до [[:uk:Російська_окупація_Криму|окупації її Росією]]. === Вулиці === У [[:uk:Вулиця_Степана_Руданського_(Київ)|Києві]], [[:uk:Вулиця_Руданського_(Львів)|Львові]], [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], [[:uk:Вінниця|Вінниці]], [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільському]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] та Ялті є [[:uk:Вулиця_Руданського|вулиці Руданського]]. === Установи === * [[:uk:Бібліотека_сімейного_читання_імені_Степана_Руданського|Бібліотека сімейного читання імені Степана Руданського]] у [[:uk:Дарницький_район|Дарницькому районі]] [[:uk:Київ|Києва]]. Заснована у [[:uk:1993|1993]] році. Ім'я Руданського присвоєне у 1998 році. == Цікаві факти == [[:uk:1870|1870]] року в Ялті поет-романтик [[:uk:Метлинський_Амвросій_Лук'янович|Амвросій Метлинський]] наклав на себе руки. Розтин тіла покійного робив Степан Руданський спільно зі ще одним лікарем<ref>[http://www.day.kiev.ua/190368 ''Панченко Володимир''. Ялтинський «поетолікар»: Кримські хроніки Степана Руданського // День.&nbsp;— 2007.&nbsp;— 27 жовтня.]</ref>. Також серед пацієнтів Степана Руданського був, в останні дні свого життя, видатний актор [[:uk:Щепкін_Михайло_Семенович|Михайло Щепкін]]<ref>{{Cite web|url=http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|title=''Кочерга С. О.'' Південний берег Криму в житті і творчості українських письменників ХІХ ст.|accessdate=25 грудня 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090919061135/http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|archivedate=19 вересня 2009|deadurl=yes}}</ref>. == Твори == Оскільки жодної прижиттєвої книжки Руданського не вийшло друком, здебільшого корпус його текстів оцінюється цілісно. Також існує умовний поділ на «серйозну» лірику автора і його гумористичні «співомовки». * Співомовки * Лірникові думи (1856) * Цар-Соловей (1857) * Чумак<ref>(український дивоспів на чотирьох місцях)</ref> (1871) === Видання творів === * Співомовки, 1880. * Поетичні твори, 1886. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11863 Руданський С. Вибір із творів: у ред., з передм. та поясненням / Степан Руданський.&nbsp;— У Львові: Наклад. книгарні Наук. т-ва ім. Шевченка, 1927.&nbsp;— 80 с. : іл.&nbsp;— (Видавництво «Для школи і дому» ; ч. 4).] * [http://elib.nplu.org/object.html?id=9913 Руданський С. Вибрані твори / Степан Руданський.&nbsp;— Київ: Держ. літ. вид-во, 1937.&nbsp;— 274 с.] * Співомовки, 1944. * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11246 Руданський С.&nbsp;В.&nbsp;Вибрані твори / Степан Руданський.&nbsp;— Київ: Держ. вид-во худож. літ., 1949.&nbsp;— 158 с.] * Твори, 1956. === Зібрання творів === * Твори Степана Руданського у 7 томах (1895–1903) ** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10027 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 1.&nbsp;— У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1912.&nbsp;— 456 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 9, 1).] ** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10026 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 2.&nbsp;— У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1913.&nbsp;— 456 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 9, 2).] ** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10025 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 3.&nbsp;— У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1914.&nbsp;— 478 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 9, 3).] ** [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11263 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 5&nbsp;— У Львові: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1899.&nbsp;— 150 с.] * Твори в трьох томах (1972–1973) === Фольклорні записи === * [http://nashe.com.ua/source.htm?id=8 Народні пісні в записах Степана Руданського.&nbsp;— Київ: Музична Україна, 1972.&nbsp;— 291 с.] = Ostap Stepanovyč Terleckyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Ostap Stepanovyč Terleckyj | Popis osoby = ukrajinský novinár a literárny vedec | Portrét = Терлецький Остап Степанович.jpg | Dátum narodenia = [[5. február]] [[1850]] | Miesto narodenia = [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1902|7|22|1850|2|5}} | Miesto úmrtia = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[novinár]], [[literárna veda|literárny vedec]] | Rodičia = Stepan Terleckyj,{{break}}Eleonora Terlecka | Alma mater = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Viedenská univerzita]] }}'''Ostap Stepanovyč Terleckyj''' (* [[5. február]] [[1850]], [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[22. júl]] [[1902]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Posmertni opovistky|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-23|ročník=VI|číslo=152|strany=3, 4|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}</ref>) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]] a občiansko-[[Politika|politický]] činiteľ. == Životopis == Ostap Stepanovyč Terleckyj sa narodil [[5. február|5. februára]] [[1850]] v obci [[Nazirna]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Stepana Terleckého a Eleonory Terleckej (za slobodne Curkovskej).<ref>{{Citácia periodika|titul=Novynky. Dr. Ostap Terleckyj|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-24|ročník=VI|číslo=153|strany=3|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}</ref> Keď študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Ivano-Frankivsk|Stanosławów]], založil študentský časopis ''Zirka'' (po slovensky ''Hviezda'') a mládežnícke tovarišstvo ''Hromada'' (po slovensky ''Spolok'').<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1850 – narodyvsia Ostap Terleckyj, publicyst | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy | dátum prístupu = 2026-05-15 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}</ref> Viac ako 20 rokov trpel [[Epilepsia|epileptickými]] záchvatmi. Študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]] a na právnickej fakulte [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]]. Ostap Stepanovyč Terleckyj patril k zakladateľom nového radikálneho prúdu [[Národovci|národovcov]], ktorá sa neskôr pretransformovala do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Bol prívržencom [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a [[Serhij Andrijovyč Podolynskyj|Serhija Andrijovyča Podolynského]], s ktorým vo [[Viedeň|Viedni]] publikoval v tej dobe populárnu [[Socializmus|socialistickú]] literatúru. V rokoch [[1874]] až [[1877]] predsedal [[Viedeň|viedenskej]] organizácii [[Ukrajinci|ukrajinských]] študentov ''Sič''. V roku [[1877]] bol odsúdený spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Mychajlo Ivanovyč Pavlyk|Mychajlom Ivanovyčom Pavlykom]] a s ďalšími obvinenými za účasť v tajnej [[Socializmus|socialistickej]] organizácii, za spoluprácu s osobami mimo územia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a za šírenie ideí [[Socializmus|socializmu]]. Senát v rámci verejného [[Súdny proces|súdneho procesu]] sa skladal zo štyroch sudcov. Ostap Stepanovyč Terleckyj priznal, že bol prívržencom ideí socializmu a [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a zároveň sa považoval sa za „jedného z mnohých rečníkov“ socialistických myšlienok medzi [[Halič (región)|haličskými]] [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Za ideál považoval [[Demokracia|demokratickú]] [[Federácia|federatívnu]] [[Republika|republiku]], kde občianska spoločnosť stojí nad [[Súdna moc|súdnou mocou]]. Zároveň štát mal garantovať politické a ekonomické práva pre bežných občanov, ako aj rovnosť pred zákonom s rovnakým výkladom pre všetkých.<ref name=":6" /> Po vyštudovaní právnickej fakulty [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] do konca svojho života vykonával [[Advokát|advokátsku]] činnosť na [[Halič (región)|Haliči]]. Spolupracoval s periodikami s [[Demokracia|demokratickým]] smerovaní (''[[Molot]]'', ''[[Svit (1881 – 1882)|Svit]]'', ''[[Žyťe i slovo]]''). Ostap Stepanovyč Terleckyj zomrel [[22. júl|22. júla]] [[1902]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivskyj cintorín|Lyčakivskom cintoríne]]. == Tvorba == Pôsobil pod viacerými [[Pseudonym|pseudonymami]] a [[Kryptonym|kryptonymami]] (V. Kistka, Iv. Zanevyč, V. Mak, O. T., O. T-kyj). == Dielo == * ''Halycko-ruskyj narid i halycko-ruski narodovci'' (po slovensky ''Haličsko-ruský národ a haličsko-ruskí národovci'', 1874). * ''Lychva na Bukovyni'' (po slovensky ''Úžerníctvo na Bukovine'', 1878). * ''Robitnycka plata i ruch robitnyckyj v Avstriji v poslidnych časach'' (po slovensky ''Pláca a hnutie robotníkov v Rakúsku v poslednom období'', 1881). * ''Literaturni stremliňňa halyckych rusyniv vid 1772 do 1872 rr.'' (po slovensky ''Literárne túžby haličských Rusínov od roku 1772 do roku 1872'', 1894 – 1895).<ref>{{Citácia periodika|titul=Žyťťa Ostapa Terleckoho: Prahneňňa do idealu i prysudu reaľnosti|periodikum=Ukrajinske literaturoznavstvo|vydavateľ=Instytut Ivana Franka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Ľvov|dátum=2018-10|číslo=83|strany=167 – 194|issn=0130-528X|url=https://publications.lnu.edu.ua/collections/index.php/ukrliterary/article/view/2172/2318|dátum prístupu=2026-05-15|jazyk=uk}}</ref> * ''Moskovofily i narodovci v 70-ych rr.'' (po slovensky ''Moskovofili a národovi v 70. rokoch'', 1902). * ''Halycko-ruske pysmenstvo v 1848 – 65 rr.'' (po slovensky ''Haličsko-ruské písomníctvo v rokoch 1848 – 65'', 1903). == Zdroje == * {{Preklad|uk|Терлецький Остап Степанович|42345626}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Škrab'iuk|meno=Petro Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=64|zväzok=10|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Terletskyj_Os|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|zväzok=|strany=|kapitola=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=240|jazyk=uk|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|zväzok=6|vydanie=1}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Myronenko|meno=Oleksandr Mykolajovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Jurydyčna encyklopedija|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj O. S.|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=46|zväzok=6|typ zväzku=|isbn=966-7492-06-0|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Jurij Serhijovyč Šemučenko|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Šynkaruk|meno=Volodymyr Ilarionovyč|titul=Filosofskyj encyklopedyčnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Abrys|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-531-128-X|poznámka=kolektív autorov; heslo Terleckyj, Ostap Stepanovyč; 742 strán|strany=636|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Holovna redakcij Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=856|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=3|typ zväzku=|isbn=|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Mykola Platonovyč Bažan|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Bažan|meno=Mykola Platonovyč|titul=Ukrajinska raďanska encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|strany=358|meno2=et. al.|jazyk=uk|poznámka=592 strán|zväzok=14|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Ostrianyn|meno=Danylo Chomyč|titul=Narys istoriji filosofiji na Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1966|poznámka=655 strán , V. Ju. Jevdokymenko, M. V. Hončarenko, H. H. Jemeľianenko, P. D. Kovaľ, I. D. Nazarenko|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Ostap Terleckyj. Spomyna i materijaly|periodikum=Zapysky NTŠ|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902|ročník=11|číslo=50|issn=2076-6882|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}. = Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk = '''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&nbsp;— [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]]. Від [[:uk:1899|1899]]&nbsp;р.&nbsp;— секретар [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Від [[:uk:1909|1909]]&nbsp;р.&nbsp;— [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Російська_академія_наук|Російської академії наук]]. Від [[:uk:1916|1916]]&nbsp;р.&nbsp;— голова Етнографічної комісії [[:uk:НТШ|НТШ]]. Від [[:uk:1924|1924]]&nbsp;р.&nbsp;— член [[:uk:Національна_академія_наук_України|ВУАН]] Редактор видань [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]] (близько 60 томів ''[[:uk:Етнографічний_Збірник|Етнографічного Збірника]]'' та ''[[:uk:Матеріали_для_української_етнології|Матеріалів для української етнології]]'') й ''[[:uk:Літературно-науковий_вістник|Літературно-Наукового Вістника]]''. Директор [[:uk:Українська_видавнича_спілка|Української видавничої спілки]]. == Життєпис == [[Файл:Гнатюк Володимир.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Володимир Гнатюк]] Володимир Гнатюк народився в [[:uk:Галичина|Галичині]] [[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]] року в селі [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині це [[:uk:Чортківський_район|Чортківський (до 2020 Монастириський) район]] [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]<ref>{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}</ref>. Навчався в сільській 1-класовій школі, з осені 1883&nbsp;р.&nbsp;— у міській школі, у гімназіях: [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|василіянській]]<ref name="БР9">''Романенчук Б.'' Володимир Гнатюк, 1871—1926…&nbsp;— С. 129.</ref>&nbsp;— у [[:uk:Бучач|Бучачі]] (з 1885&nbsp;р.) та [[:uk:Івано-Франківськ|Станіславі]] (нині [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківськ]]; закінчив 1894&nbsp;р.). Перед вступом до Станіславської гімназії за порадою пароха села [[:uk:Григорів|Гри́горова]] отця Я. Бачинського звернувся до єпископа [[:uk:Юліан_(Пелеш)|Юліана Пелеша]], щоб той допоміг йому добратись до Колегії св. Атанасія в Римі, бо хотів стати місіонером та подорожувати. Вакантне місце отримав інший (болгарин).<ref name="БР9" /> Під час навчання в [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|цісарсько-королівській гімназії]] в Станиславові друкувався в бережанській газеті [[:uk:Джулинський_Лев|Лева Джулинського]] «Посланникъ», де була надрукована його перша стаття [[:uk:Рукомиш_(стаття)|«Рукомиш»]]. Вислав до москвофільської львівської газети «Новый Галичанинъ» (редактор П. Полянський) чималу збірку записаних народних пісень, коли чекав на рішення з Риму. Декілька з них були надруковані, решта зникла. Приїхавши на студії до Львова, передав Іванові Франку не менше 500 народних віршів, прози, які той передав секретареві «Товариства Людознавчого» А. Стрілецькому<ref>так в книзі</ref> для друку в журналі «Люд». Збірку не надрукували, вона пропала.<ref name="БР9" /> [[:uk:1894|1894]]&nbsp;р. вступив до [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_Національного_Університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] (слов'янська філологія, вивчав українську мову, літературу;<ref name="БР9" /> студіював у [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайла Грушевського]] й [[:uk:Колесса_Олександр_Михайлович|Олександра Колесси]]). Після його закінчення&nbsp;— вчений секретар [[:uk:НТШ|НТШ]] у Львові. На цій посаді залишався до кінця життя. Помер [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]] у Львові. Похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському кладовищі]] (поле №&nbsp;5). Автори надгробного пам'ятника&nbsp;— [[:uk:Скульптор|скульптор]] [[:uk:Біганич_Лука_Дмитрович|Лука Біганич]]<ref>{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}</ref>, архітектор [[:uk:Блюсюк_Володимир_Іванович|Володимир Блюсюк]]<ref>{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}</ref>. == Наукова діяльність == У роки навчання почав серйозно студіювати фольклористику та етнографію, саме тоді вийшли його перші праці в часописах «Житє і слово», «Народ» та ін. Усього опубліковано майже 1000 наукових праць. Студентом І-го курсу філософського факультету [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] зацікавився [[:uk:Фольклор|фольклором]] [[:uk:Лемки|лемків]] південних схилів [[:uk:Карпати|Карпат]]. Першу розвідку «Лірники: Лірницькі пісні, молитви, слова, звістки і т. ін. про лірників [[:uk:Бучацький_повіт|повіту Бучацького»]] надруковано [[:uk:1896|1896]]&nbsp;р. [[Файл:Учасники_з’їзду_українських_письменників_з_нагоди_100-річчя_виходу_в_світ_«Енеїди».jpeg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7CУчасники] з'їзду українських письменників у Львові з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Кость_Паньківський_(старший)|Кость Паньківський (старший)]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]<nowiki>.]] [[Файл:Наукові_курси_українознавства_у_Львові.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7C]<small>Викладачі та студенти Наукових курсів українознавства у Львові (організованих [[:uk:Товариство_прихильників_української_науки,_літератури_і_штуки|ТПУНЛШ]]), 5 липня 1904&nbsp;р. Зліва направо: перший ряд (сидять): М. Дверницька, В. Чикаленківна, [[:uk:Труш_Аріадна_Михайлівна|А. Трушева]], [[:uk:Труш_Іван_Іванович|І. Труш]]; другий ряд (сидять): [[:uk:Рябков_Павло_Захарович|П. Рябков]], [[:uk:Ревакович_Тит_Іванович|Т. Ревакович]], [[:uk:Брик_Іван_Станіславович|І. Брик]], [[:uk:Ганкевич_Микола|М. Ганкевич]], [[:uk:Вовк_Федір_Кіндратович|Хв. Вовк]], [[:uk:Грушевський_Михайло_Сергійович|М. Грушевський]], [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франко]], [[:uk:Грушевська_Марія-Іванна_Сильвестрівна|М. Грушевська]], [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Вол. Гнатюк]]; третій ряд (стоять): [[:uk:Дорошенко_Володимир_Вікторович|Вол. Дорошенко]], М. Підлісецька (Мудракова), [[:uk:Чикаленко-Келлер_Ганна_Євгенівна|Г. Чикаленківна]], [[:uk:Голіцинська_Катерина_Мануйлівна|К. Голицинська]], [[:uk:Андрієвська_Ольга_Трохимівна|О. Андрієвська]], М. Липа, [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липа]], Ф. Шолудько, [[:uk:Панейко_Василь_Лукич|В. Панейко]], Л. Сміщук, [[:uk:Гарматій_Лука_Васильович|Л. Гарматій]]; четвертий ряд (стоять): [[:uk:Володимир_Лаврівський|Вол. Лаврівський]], [[:uk:Голіцинський_Євген_Миколайович|Е. Голицинський]], [[:uk:Бачинський_Юліан_Олександрович|Юл. Бачинський]], М. Крушельницька (Дроздовська), [[:uk:Дорошенко_Дмитро_Іванович|Дм. Дорошенко]], [[:uk:Грушкевич_Ярослав_Теофілович|Я. Грушкевич]], [[:uk:Чикаленко_Левко_Євгенович|Л. Чикаленко]], Мих. Грушкевич, [[:uk:Дольницький_Степан|Ст. Дольницький]], [[:uk:Хомик_Артим_Якович|А. Хомик]], М. Росткович; п'ятий ряд (стоять): Юл. Ситник, [[:uk:Скоропис-Йолтуховський_Олександр_Філаретович|Ол. Скоропис]], [[:uk:Розов_Дмитро|Дм. Розов]], [[:uk:Старосольська_Дарія_Володимирівна|Д. Старосольська (Шухевичівна)]], [[:uk:Загайкевич_Володимир_Вікторович|Вол. Загайкевич]], Т. Єрми (п-ні Боднарова), [[:uk:Мочульський_Михайло_Михайлович|Мих. Мочульський]].</small><nowiki>]] [[Файл:Франко_Коцюбинський_Гнатюк.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cnáhľad%7C][[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], Володимир Гнатюк. Львів, 1905&nbsp;<nowiki>р.]] У </nowiki>[[:uk:1897|1897]]&nbsp;р. видав першу книжку шеститомника [[:uk:Етнографічні_матеріали_з_Угорської_Русі|«Етнографічні матеріали з Угорської Русі»]]. Під керівництвом [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]] редагував етнографічний збірник «Матеріали до української етнології». Видав низку наукових праць про лемків закарпатської смуги, а також югославських [[:uk:Русини|русинів-українців]]: * «Руські в Бачці» (1898), * «Русини в Угорщині» (1899), * «Русини Пряшівської єпархії і їх говори» (1900), * «Словаки чи русини» (1901). Редактор творів українських і закордонних письменників, перекладав українською мовою з [[:uk:Болгарська_література|болгарської]], [[:uk:Польська_література|польської]], [[:uk:Російська_література|російської]], [[:uk:Сербська_література|сербської]], [[:uk:Чеська_література|чеської]], [[:uk:Шведська_література|шведської]] та інших літератур. Зібрані матеріали відзначаються точністю запису і мають велике значення для дальшого вивчення культури й побуту [[:uk:Українці|українців]], зокрема лемків. Створив регулярну мережу для збору [[:uk:Етнографія|етнографічних]] та фольклористичних матеріалів. Має численні праці з порівняльної етнографії, [[:uk:Мовознавство|мовознавства]], літературної критики, упорядкування та видання фольклористичних матеріалів. Більшість народнопісенних зразків (зафіксував понад 1500 текстів) записана Володимиром Гнатюком у селах Косівського, Бучацького, Монастирського, Старосамбірського, Стрийського, Надвірнянського повітів, на Берегівщині, Пряшівщині. Автографи зберігаються в рукописних відділах [[:uk:Інститут_мистецтвознавства,_фольклористики_та_етнології_імені_М._Т._Рильського_НАН_України|Інституту мистецтвознавства, фольклористики та етнології ім. М.&nbsp;Т.&nbsp;Рильського НАН України]], [[:uk:Інститут_літератури_імені_Тараса_Шевченка_НАН_України|Інституту літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка НАН України]]. Володимир Гнатюк виділив основні жанрово-тематичні групи фольклорного матеріалу: {| | valign="top" | * обрядові пісні * історичні пісні * побутові пісні * дрібні пісні * духовні пісні * сороміцькі пісні * чужі пісні * мелодії пісень | valign="top" | * замовляння * драматичні представлення * ігри * казки * байки * міфи * легенди | valign="top" | * перекази * новели * анекдоти (приказки) * приповідки * загадки * ліки * вірування. |} У 1895—1903 роках перебував у народознавчій подорожі на Закарпатті, результатом якої стало видання його шеститомної праці «Етнографічні матеріали з Угорської Русі». Лемківські фольклорні матеріали, записані під час відвідування Гнатюком Пряшівщини в 1896 і 1899 роках, увійшли до перших трьох томів «Етнографічних матеріалів з Угорської Русі». Це записи передусім народної прози&nbsp;— легенд, казок, анекдотів, народних оповідань, а також пісень. Зокрема, унікальна фіксація пісенного репертуару одного села (140 текстів)&nbsp;— [[:uk:Орябина|Орябина]]. Володимир Гнатюк був досвідченим збирачем та текстологом фольклорно-етнографічних матеріалів. Його науково довершені тексти вирізнялися фактологічною автенти́чністю, високою текстологічною культурою. З найширшого кола текстологічних питань, що їх ставив і розв'язував Володимир Гнатюк, були такі: атрибуція фольклорного твору, встановлення його приналежності до народної традиції, принципи й засоби філологічної критики фольклорного тексту та його редагування, явища [[:uk:Контамінація|контамінації]] у фольклорі, джерелознавча база фольклорного тексту, його паралелі й варіанти. Величезною є епістолярна спадщина вченого. Він активно листувався з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борисом Грінченком]], [[:uk:Вороний_Микола_Кіндратович|Миколою Вороним]], [[:uk:Лепкий_Богдан_Сильвестрович|Богданом Лепким]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|Михайлом Павликом]], [[:uk:Крушельницький_Антін_Володиславович|Антоном Крушельницьким]], [[:uk:Нечуй-Левицький_Іван_Семенович|Іваном Нечуєм-Левицьким]] та ін. Протягом 30 років своєї дослідницької та видавничої діяльності Володимир Гнатюк опублікував близько тисячі різних за жанром праць. Він був першим, хто вивів українську фольклористику на широкий шлях європейської науки. Іван Франко назвав Володимира Гнатюка «феноменально щасливим збирачем усякого етнографічного матеріалу, якому з наших давніших збирачів, мабуть, не дорівняв ні один». Усе багатство й розмаїття творчої спадщини Володимира Гнатюка й досі не вивчено. Нині нам випадає нагода осягнути створений ним золотий фонд не лише української чи слов'янської, а й світової етнології. Відомий чеський фольклорист [[:uk:Їржі_Горак|Їржі Горак]] писав, що Володимир Гнатюк поряд з [[:uk:Оскар_Кольберг|Оскаром Кольбергом]] та Франтішком Бартошем посідає одне з провідних місць в історії слов'янської фольклористики, а його праці за своїм змістом, точністю запису та науковим рівнем мають світове значення. == Праці == [[Файл:Українські народні байки 1916.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D1%96_%D0%B1%D0%B0%D0%B9%D0%BA%D0%B8_1916.jpg|náhľad|Титульна сторінка збірки Володимира Гнатюка «Українські народні байки», Львів, 1916 рік]] Серед праць Гнатюка: * «Етнографічні матеріали з Угорської Руси» (т. 1, 2, 4—6; 1897—1911) * «Словацький опришок Яношик в народній поезії» (1899) * «Угро-руські духовні вірші» (1902) * «Пісенні новотвори в українсько-руській народній словесності» (1902) * [[:uk:Галицько-руські_народні_легенди|«Галицько-руські народні легенди»]] (2 т.; 1902—1903) * «Співаник з Грушова» (1903) * «Коломийки» (3 т.; т. [[iarchive:etnohr_17/mode/1up|1]], [[iarchive:etnohr_18/mode/1up|2]], [[iarchive:etnohr_19/mode/1up|3]], 1905—1907) * «Гаївки» (1909) * «[https://archive.org/details/vhnatiuk1909/page/n3/mode/1up?view=theater Хоценський співаник Левицьких]» (1909) * «[[iarchive:etnohr_26|Народні оповідання про опришків]]» (1910) * «Колядки і щедрівки» (т. [https://archive.org/details/etnograf_zb_35/mode/1up?view=theater 1], [https://archive.org/details/etnograf_zb_36/mode/1up?view=theater 2], 1914) * «Національне відродження австро-угорських українців» (1916), * «Паленє та купанє відьом на Галичині» * «[[iarchive:etnohr_37-38/mode/1up|Українські народні байки]]» (2 т.; 1916) * «Деякі уваги над байкою» (1916) * «Народні новели» (1917) * «Війна і народна поезія» (1917) * «Українська народна словесність» (1917) * «Народні байки» (1918) * «Чи закарпатські українці автохтони?» (1922) * «Гуцули» (1923) * «Як поставав світ: Народні легенди з історії природи й людського побуту» (1926) == Видання == * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051 Українські народні байки (звіринний епос)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210119111423/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051|date=19 січня 2021}}. Т.&nbsp;1—2&nbsp;/ зібрав В.&nbsp;Гнатюк. Львів: Накладом Наук. т-ва ім. Шевченка, 1916. 559&nbsp;с. * ''Гнатюк&nbsp;В.'' [https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/ Вибрані статті про народну творчість] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220219112743/https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/|date=19 лютого 2022}}. Нью-Йорк: Наукове Товариство ім.&nbsp;Шевченка, 1981. 288&nbsp;с. (Філологічна секція, т.&nbsp;201) == Премії == Премія Російської Академії Наук імені О. Котляревського ([[:uk:1913|1913]]). == Ушанування == * У селі, де народився Володимир Гнатюк, створено [[:uk:Етнографічно-меморіальний_музей_Володимира_Гнатюка|етнографічно-меморіальний музей]] (перший директор&nbsp;— [[:uk:Черемшинський_Остап_Степанович|Остап Черемшинський]]). * На честь Володимира Гнатюка названо: ** [[:uk:Тернопільський_національний_педагогічний_університет_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільський педагогічний університет]], ** [[:uk:Бучацька_гімназія_імені_В._М._Гнатюка|Бучацьку гімназію]], ** вулиці у [[:uk:Вулиця_Гнатюка_(Львів)|Львові]], Бучачі, [[:uk:Вулиця_Академіка_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Тернополі]], Коломиї, Івано-Франківську. * 2005 року засновано [[:uk:Тернопільська_обласна_премія_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільську обласну премію імені Гнатюка]] за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини<ref>{{ref-uk}}[http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi Постанова Кабінет Міністрів України «Про заснування премії імені В.&nbsp;М.&nbsp;Гнатюка за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини» №&nbsp;841 (від ][[31_серпня]]<span> </span>[[2005]]<span> року)</span> {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180901074820/http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi|date=1 вересня 2018}}</ref>. * [[:uk:Погруддя_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Погруддя]] перед головним корпусом ТНПУ, пам'ятка монументального мистецтва місцевого значення, охоронний номер №&nbsp;1690. = Mychajlo Ivanovyč Pavlyk = '''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]&nbsp;— [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]]. == Життєпис == Народився у небагатій сім'ї землеробів і ткачів у с.&nbsp;[[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]. Місцевість та, що називалася Гирівкою,&nbsp;— нині околиця районного центра [[:uk:Косів|Косів]] [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківської області]]. У рідному селі, як і в навколишніх, жив дух [[:uk:Опришки|опришківства]]. Із вуст в уста передавалися пісні про [[:uk:Олекса_Довбуш|Олексу Довбуша]]. Винятковий вплив на виховання Михайла та його сестри [[:uk:Павлик_Анна_Іванівна|Анни]] мала мати Марія. Від неї син успадкував найкращі риси&nbsp;— лагідність, делікатність, доброту. Закінчив Косівську школу, склав іспит за 4-й клас для навчання у [[:uk:Снятин|Снятині]]. Продовжив навчання в [[:uk:Коломийська_цісарсько-королівська_гімназія|Коломийській нижчій гімназії]]. Після її закінчення вступив до [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Львівської академічної гімназії]], у [[:uk:1874|1874]]&nbsp;р. став [[:uk:Студент|студентом]] [[:uk:Фіолософський_факультет_Львівського_університету|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. Навчаючись, поринув у суспільно-громадське й культурне життя [[:uk:Львів|Львова]]. В середовищі студентів-українців активно виношувалися й обговорювалися ідеї національного визволення [[:uk:Галичина|Галичини]]. М. Павлик з ентузіазмом підключився до роботи [[:uk:Українофільство|українофільських]] гуртків, встановивши тісні контакти з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франком]]. Першою їхньою спільною роботою було редагування науково-літературного часопису [[:uk:Друг_(журнал)|«Друг»]]&nbsp;— органу демократичної молоді [[:uk:Західна_Україна|Західної України]]. В журналі друкувалися статті й матеріали про становище українців Галичини, переклади найцікавіших творів зарубіжних письменників, звіти про діяльність студентських товариств, наукові розвідки. Головною метою своєї громадської діяльності в цей час Павлик вважав формування нової концепції вітчизняної літератури, покликаної нести просвіту в соціальні низи і виховувати в інтелігенції почуття обов'язку перед власним народом, здатність до самопожертви та безкорисливого служіння загальнолюдським цінностям. З приходом до редакції «Друга» М.&nbsp;Павлика розпочалися принципові реорганізації, боротьба за [[:uk:Українська_мова|народну мову]], проти [[:uk:Язичіє|«язичія»]]. Внаслідок зусиль передової молоді на чолі з М.&nbsp;Павликом з весни [[:uk:1876|1876]] року у «Друзі» остаточно перемагає й утверджується народна мова. Найсильнішим був критико-публіцистичний відділ, що тримався, по суті, на плечах М.&nbsp;Павлика та І.&nbsp;Франка. М.&nbsp;Павлик був одним з перших редакторів в історії української газетно-журнальної періодики, видавцем, популяризатором наукових знань, художньо-мистецьких цінностей. Він відстоював реалізм у літературі, живу народну мову, наголошуючи на завданнях інтелігенції у літературно-публіцистичних працях «Лихі люди. Один листочок з життя», «Миколай Васильович Гоголь», «Потреба етнографічно-статистичної роботи в Галичині». На ранньому етапі життєдіяльності Павлик допомагає у пересилці заборонених цензурою видань, перекладає твори закордонних філософів, економістів, соціологів. Поліція і влада постійно переслідують його та сестру, а [[:uk:18_червня|18 червня]] [[:uk:1877|1877]] року після тривалого нагляду було знайдено привід заарештувати. В його помешканні було проведено обшук, під час якого вилучили чимало літератури, зокрема твори [[:uk:Федькович_Осип-Юрій_Адальбертович|Ю.&nbsp;Федьковича]], [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїду»]] [[:uk:Котляревський_Іван_Петрович|І.&nbsp;Котляревського]], «Катерину» [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&nbsp;Шевченка]], «Сорочинський ярмарок» [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М.&nbsp;Гоголя]], «Борислав. Картини з життя підгірського народу» І.&nbsp;Франка, статті [[:uk:Драгоманов_Михайло_Петрович|М.&nbsp;Драгоманова]], інші київські та лондонські видання. Після заборони «Друга» М.&nbsp;Павлику довелося докласти чимало зусиль для виходу в світ «Громадського друга». Перший і другий номери часопису поліція конфіскувала, а М.&nbsp;Павлика як редактора й автора оповідання «[http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf Ребенщукова Тетяна] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190702145426/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf|date=2 липня 2019}}» було засуджено до шести місяців ув'язнення. На сторінках цього журналу М.&nbsp;Павлик виступає зі статтями, у яких закликав літературну молодь спрямовувати свій талант на захист народу. Перекладав твори [[:uk:Тургенєв_Іван_Сергійович|І.&nbsp;Тургенєва]], [[:uk:Успенський_Гліб_Іванович|Г.&nbsp;Успенського]], [[:uk:Салтиков-Щедрін_Михайло_Євграфович|М.&nbsp;Салтикова-Щедріна]], [[:uk:Толстой_Олексій_Костянтинович|О.&nbsp;Толстого]], [[:uk:Лєсков_Микола_Семенович|М.&nbsp;Лєскова]], [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&nbsp;Пушкіна]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|М.&nbsp;Лермонтова]], [[:uk:Чехов_Антон_Павлович|А.&nbsp;Чехова]], [[:uk:Короленко_Володимир_Галактіонович|В.&nbsp;Короленка]] та ін. Чимало перекладав з європейських літератур, зокрема ті твори, що мали народознавчу основу, могли прислужитися відродженню української культури. Довгий час М.&nbsp;Павлик брав активну участь у роботі секцій та комісій [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового Товариства імені Шевченка у Львові (НТШ)]], у виданні перекладних творів художньої та наукової літератури. Продовжуючи традиції «Громадського друга», М.&nbsp;Павлик разом з І.&nbsp;Франком видавали «Дзвін» і «Молот», де [[:uk:1878|1878]] року опублікували першу частину повісті Павлика «Пропащий чоловік». Співпрацював Павлик у багатьох виданнях, зокрема у львівській польськомовній газеті «Praca», де видрукував гостропубліцистичні статті та огляди з питань політики, економіки, селянського життя тощо. Перебуваючи з [[:uk:1879|1879]] до [[:uk:1881|1881]] року в [[:uk:Швейцарія|Швейцарії]] та на півдні [[:uk:Франція|Франції]], М.&nbsp;Павлик, М.&nbsp;Драгоманов і [[:uk:Подолинський_Сергій_Андрійович|С.&nbsp;Подолинський]] видавали журнал [[:uk:Громада_(збірник)|«Громада»]]. Злободенними були дописи М.&nbsp;Павлика «Україна австрійська», «Новини з Австрійської України», його сестер Параски й Анни «От хто робить порядок меж людьми», «Мої і людські гріхи, а панська та попівська правда!». [[Файл:Учасники_з’їзду_українських_письменників_з_нагоди_100-річчя_виходу_в_світ_«Енеїди».jpeg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C400x400bod%7C%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C400x400bod%7CУчасники] з'їзду українських письменників з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Паньківський_Костянтин_Федорович|Кость Паньківський]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]<nowiki>.]] Упродовж тривалого часу М.</nowiki>&nbsp;Павлик досліджував проблему українського культурницького поступу, зокрема збирав і узагальнював матеріали про роботу читалень, освітніх товариств і спілок, писав про назрілі питання освіти. На шпальтах демократичних видань підтримував багатьох письменників: [[:uk:Леся_Українка|Лесю Українку]], [[:uk:Грабовський_Павло_Арсенович|Павла&nbsp;Грабовського]], [[:uk:Лесь_Мартович|Леся&nbsp;Мартовича]], [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]], [[:uk:Кобринська_Наталія_Іванівна|Наталію Кобринську]], [[:uk:Ярошинська_Євгенія_Іванівна|Євгенію Ярошинську]]. Особливо предметний характер народознавчих зацікавлень проступає у стосунках М.&nbsp;Павлика з М.&nbsp;Драгомановим та І.&nbsp;Франком, у його ставленні та оцінках тих праць учених, що стосуються безпосередньо історико-краєзнавчого, фольклорно-етнографічного пластів соціального буття. Власне, М.&nbsp;Павлик став учнем Драгоманова і був речником його ідей до самої смерті. Підготував і видав ([[:uk:1899|1899]]–[[:uk:1907|1907]] роках) 4-томне капітальне дослідження «Розвідки Михайла Драгоманова про українську народну словесність і письменство», кілька томів листування М.&nbsp;Драгоманова з передовими представниками науки, літератури, мистецтва, зокрема з І.&nbsp;Франком, М.&nbsp;Бучинським, Лесею Українкою та іншими, дослідження «Михайло Петрович Драгоманов (1841—1895). Єго юбилей, смерть, автобіографія і опис творів» ([[:uk:1896|1896]]), «Пам'яті Михайла Драгоманова» ([[:uk:1902|1902]]), «Михайло Драгаманов. Єго роль в розвою України» ([[:uk:1907|1907]]), «Михайло Драгоманов як політик» ([[:uk:1911|1911]]). [[Файл:Mykhajlo-pavlyk.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Mykhajlo-pavlyk.jpg|náhľad|150x150bod|Михайло Павлик в останні роки життя]] Чимало рецензій, відгуків написав М.&nbsp;Павлик на твори І.&nbsp;Франка, нерідко аналізував його окремі виступи і публікації в періодиці. Значною і понині є бібліографічна праця Павлика «Спис творів Івана Франка за перше 25-ліття його літературної діяльності, 1874—1898. На пам'ять його ювілею 30. ІХ. 1898» ([[:uk:1898|1898]]). У дослідницькій фольклористично-етнографічній діяльності М.&nbsp;Павлика чільне місце посідають матеріали, присвячені становищу жінки у тогочасному суспільстві. У статті «Неволя женщин», дослідженнях «Про жоночу долю», «Причинок до етнографії „любові“», «В справі робітних людей і женщин у Галичині», «Дещо про рух русинок», «Товариство руських жінок на Буковині», «Ще із-за товариства руських жінок на Буковині», «Про емансіпацію жінки» та інших матеріалах дослідник обстоює потребу освіти жінок, створення умов для їхньої незалежності від чоловіків, рівності з ними у суспільному житті та діяльності, гарантування жінці свободи зборів, слова, совісті. М. Павлику належить провідна роль у справі збирання, публікування, розповсюдження, збереження безцінних пам'яток української, загальнослов'янської та європейської культур. Завдячуючи йому, сьогоднішня українська і світова культури мають у своєму розпорядженні чимало із збереженої епістолярної спадщини видатних громадсько-культурних діячів: М.&nbsp;Драгоманова, [[:uk:Маковей_Осип|Осипа Маковея]], І.&nbsp;Франка, Лесі Українки, [[:uk:Бучинський_Мелітон_Осипович|Мелітона Бучинського]], [[:uk:Окуневський_Теофіл|Теофіла Окуневського]], [[:uk:Кравчинський_Сергій_Михайлович|Сергія Степняка-Кравчинського]], Наталії Кобринської, [[:uk:Крушельницька_Соломія_Амвросіївна|Соломії Крушельницької]], [[:uk:Карманський_Петро_Сильвестрович|Петра Карманського]], [[:uk:Франтішек_Ржегорж|Франтішека Ржегоржа]], І.&nbsp;Палівки, [[:uk:Крушельницький_Антін_Владиславович|А.&nbsp;Крушельницького]], Г.&nbsp;Грабовського, [[:uk:Нижанківський_Остап_Йосипович|Остапа Нижанківського]], М.&nbsp;Лисенка, В.&nbsp;Стефаника, Ольги Кобилянської, Л.&nbsp;Мартовича, [[:uk:Марко_Черемшина|М.&nbsp;Черемшини]]. Похований разом з сестрою Анною на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&nbsp;21. Пам'ятник скромний, поряд з надгробком [[:uk:Свєнціцький_Іларіон_Семенович|Іларіона Свєнціцького]]<ref>{{книга|автор=[[Загайська Роксоляна Йосипівна|Загайська Р.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=Вітер в долоні: Книга проходів Личаківським цвинтарем|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=[[Видавництво «Апріорі»|Апріорі]]|рік=2017|том=|сторінки=295|сторінок=416|серія=|isbn=978-617-629-077-3|тираж=}}</ref>. == Політична діяльність == Став одним з фундаторів першої модерної української політичної організації&nbsp;— [[:uk:Русько-Українська_радикальна_партія|Русько-української радикальної партії]], заснованої у Львові [[:uk:1890|1890]] року. У програмі, розробленій ним спільно з Франком, проголошувалася її головна мета: пробудження свідомості мас, перетворення їх на політичну силу, з вимогами якої мусила б рахуватися австрійська влада. 1894 року кандидував у Бродівському повіті на виборах до Галицького сейму<ref>{{книга|автор=[[Чорновол Ігор Павлович|Чорновол І.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=199 депутатів Галицького сейму|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=Тріада-плюс|рік=2010|том=|сторінки=26|сторінок=228|серія=Львівська сотня|isbn=|тираж=}}</ref>. == Художня література == Перший поетичний твір Михайла Павлика «Прийди, весно!», написаний на початку [[:uk:1873|1873]]&nbsp;р., покладений на ноти Віктором Матюком, став популярною піснею, яку виконували на Галичині. У журналі «Друг» [[:uk:1874|1874]] року М.&nbsp;Павлик надрукував [[:uk:Вірш|вірші]] «Не забудь», «Влюблена», «Судьба», «В Карпатах», в альманасі «Дністрянка» за [[:uk:1876|1876]] рік&nbsp;— вірш «Щаслива». В архівних сховищах Центрального державного архіву-музею літератури і мистецтва України, в Києві, виявлено матеріали, що засвідчують активну поетичну працю М.&nbsp;Павлика упродовж [[:uk:1872|1872]] року. Збереглося 8 рукописних зошитів віршів Павлика, датованих 9 січня&nbsp;— 13 грудня, написаних у Монастирську, [[:uk:Кути|Кутах]], Львові, [[:uk:Вижниця|Вижниці]]. Перу Михайла Павлика-прозаїка належить кілька оповідань та повістей. Перше своє оповідання він присвятив викриттю мілітаристської політики [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщини]], її вояччини, жорстокого режиму. Трагедію юнака, який зазнав солдатчини, усіх лихоліть загарбницької війни, з вражаючою психологічною достовірністю розкрито в оповіданні «Юрко Куликів». У прозовому доробку М.&nbsp;Павлика є 2 повісті&nbsp;— «Пропащий чоловік» та «Вихора». У першій автор засуджує антинародну роль продажної частини інтелігенції, реакційних верств суспільства тогочасної Галичини. Порушується питання ставлення до жінки, її морального та духовного поневолення. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''[[:uk:Лозинський_Михайло_Михайлович|Михайло Лозинський]]''. [https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf Михайло Павлик, його життє i дïяльність] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210830212853/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf|date=30 серпня 2021}}.&nbsp;— Відень&nbsp;: Виданнє Союза Визволення Украïни, 1917.&nbsp;— 23 с. * ''[[:uk:Шкраб'юк_Петро_Васильович|Петро Шкраб'юк]]''. [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Pavlyk_M Павлик Михайло Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161024222212/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Pavlyk_M|date=24 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|7}} * Павлик, Михайло Іванович // {{ФЕС|сторінки=462}} * ''[[:uk:Володимир_Качкан|Володимир Качкан]]''. Михайло Павлик: Літературно-критичний нарис.&nbsp;— 1986. * ''Віктор Жадько.'' Український некрополь.&nbsp;— К., 2005.&nbsp;— С. 256. * ''Ryszard Tomczyk.'' Rusko-Ukraińska Partia Radykalna 1890—1914.&nbsp;— Szczecin, 2007.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180206|ISBN 978-83-7518-020-6]]. {{ref-pl}} * ''Ryszard Tomczyk'. Radykałowie i socjaldemokraci. Miejsce i rola lewicy w ukraińskim obozie narodowym w Galicji 1890—1914.&nbsp;— Szczecin, 2007.&nbsp;—[[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180312|ISBN 978-83-7518-031-2]]. {{ref-pl}}'' == Посилання == * [http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm Pavlyk, Mykhailo // Internet Encyclopedia of Ukraine ФОТО] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150722213715/http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm|date=22 липня 2015}} {{ref-en}} * ''Павлик М.'' [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178 Тарас Шевченко й Галицька Україна: в 25-ті роковини його смерти / написав і видав М. Павлик] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201001210540/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178|date=1 жовтня 2020}}.&nbsp;— Львів: В друк. І.&nbsp;Айхельберґера, 1911.&nbsp;— 24 с. = Josyp Ivanovyč Lozynskyj = '''Іван Григорович Наумо́вич''' — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874). == Життєпис == Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника. Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]]. Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські. Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію. У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич&nbsp;— дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853&nbsp;— [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]]. == Громадська та політична діяльність == Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]]. Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]]. Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав: На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].<ref>{{cite book|title=Великий політичний процес "русскіх" в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}</ref> 1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889&nbsp;р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом, року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка&nbsp;21, ряд 2, місце 10). [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?) Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою&nbsp;— за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі&nbsp;— за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.» = Emanuel Hrabar = {{Infobox Osobnosť | Meno = Emanuel Hrabar | Popis osoby = rusínsky, respektíve ukrajinsko-maďarský právnik, občiansky činiteľ a poslanec uhorského snemu | Portrét = Portrait of Emmanuil Grabar by Igor Grabar, 1916.jpg | Dátum narodenia = [[7. október]] [[1831]] | Miesto narodenia = [[Dilove|Trybušany]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = [[1910]] | Miesto úmrtia = [[Ruská ríša]] | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]],{{break}}[[Ukrajinci|ukrajínska]],{{break}}[[Maďari|maďarská]] | Profesia = [[právnik]] | Rodičia = Ivan Hrabar,{{break}}Julija Hadžega | Popis portrétu = Portrét z roku 1916. | Deti = [[Vladimír Hrabar|Vladimír]],{{break}}[[Igor Hrabar|Igor]] | Manželka = Oľga Hrabar }}'''Emanuel Hrabar<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Konečný|meno=Stanislav|titul=Náčrt dejín karpatských Rusínov : vysokoškolská učebnica|vydanie=1|vydavateľ=Prešovská univerzita. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2015|isbn=978-80-555-1297-6|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83264/Konecny-Nacrt-dejin-karpatskych-Rusinov.pdf|strany=125|poznámka=v slovenčine sa používa tvar Emanuel Hrabar}}</ref>''', respektíve '''Emanuil Hrabar''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Emánuel Manó Hrabár''; * [[7. október]] [[1831]], Trybušany, dnes [[Dilove]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1910]], [[Ruská ríša]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Maďari|maďarský]] [[právnik]], občiansky činiteľ a poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Jeho synovia boli [[Právna veda|právny teoretik]] [[Vladimír Hrabar]] a [[Igor Hrabar]]{{--}}[[umelec]], [[múzejník]], historik umenia a [[reštaurátor]]. == Životopis == Emanuel Hrabar sa narodil [[7. október|7. októbra]] [[1831]] v obci [[Dilove|Trybušany]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] vojenského [[Kňaz|kňaza]] Ivana Hrabara (Jánosa Hrabára) a Julije Hadžegy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habár (Ivanovics) Manó | url = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2017-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | vydavateľ = Arcanum | jazyk = hu}}</ref> Emanuel Hrabar študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Košice]]. Na jeseň [[1848]] vstúpil do armády [[Uhorská revolúcia|uhorských revolučných síl]] národnej obrany, bol poddôstojníkom v tábore [[Novobranci|novobrancov]] v meste [[Kecskemét]]. V máji [[1849]] sa stal veliteľom 91. práporu revolučných síl. Spolu s dvoma ďalšími oddielmi, ktoré mu boli zverené, sa stiahol [[17. august|17. augusta]] [[1849]] počas kapitulácie [[Mukačevo|mukačevskej]] pevnosti. V priebehu 50. rokov prednášal [[Právna veda|jurisprudenciu]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|univerzite v Pešti]] a začal aj svoju [[Advokát|advokátsku]] činnosť. V roku [[1861]] sa stal [[Prísediaci|prísediacim]] [[Súd|súdu]] [[Marmarošská župa (Uhorsko)|marmarošskej župy]]. Od roku [[1867]] pokračoval v advokátskej činnosti, zároveň bol členom veteránov revolučnej armády marmarošskej župy. Emanuel Hrabar sa v roku [[1869]] stal poslancom [[Uhorský snem|uhorského snemu]] za obec Volove Pole (dnes [[Mižhiria]]). Spolu s [[Viktor Kimak|Viktorom Kimakom]] od roku [[1876]] vydával [[Satira|satiricko]]-[[Liberalizmus|liberálny]] dvojtýždenník ''[[Sova (noviny)|Sova]]'' (po slovensky ''Sova''). Následne musel [[Emigrácia|emigrovať]]{{--}}najskôr do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], kde 3 roky bol domácim učiteľom detí [[Pavel Pavlovič Demidov|Pavla Pavloviča Demidova]], neskôr odišiel s nimi do [[Paríž|Paríža]]. Od roku [[1876]] až do konca svojho života žil v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Bol učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziách]] v meste [[Jegorjevsk]], v [[Riazanská gubernia|Riazanskej gubernii]], v mestách [[Izmajil]] a [[Tartu|Juriev]]. Na prelome rokov [[1879]] a [[1880]] spolu so synmi za ním prišla aj manželka Oľga. Emanuel Hrabar zomrel v roku [[1910]] na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Грабар Еммануїл Іванович|44932979|rue|Еммануил Грабарь|140159}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hrabár (Ivanovics) Manó | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Arcanum | miesto = Budapešť | jazyk = hu}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=144|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}. = Ivan Mondok = '''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].<ref>Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&nbsp;— 306 с.</ref> Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]]. = Oleksandr Jakovyč Konyskyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Oleksandr Jakovyč Konyskyj | Popis osoby = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár | Portrét = Олександр Кониський.jpg | Dátum narodenia = [[18. august]] [[1836]] | Miesto narodenia = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}} | Miesto úmrtia = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]] | Známy vďaka = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]] | Manželka = Marija Oleksandrivna | Popis portrétu = Portrét od Franca Mezera | Pseudonym = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn }}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]]. == Životopis == Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]]. [[Súbor:Олександр Кониський з дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]] V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf''). Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''. Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh. Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka''). Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}</ref> Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne. == Tvorba == [[Súbor:Oleksandr Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]] Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre. Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]]. Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia. == Dielo == Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').<ref>{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}</ref> === Poviedky === * ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa''). * ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia''). * ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota''). * ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna''). * ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa''). * ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári''). * ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra''). * ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha''). * ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa''). * ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná''). === Románové novely === * ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875). * ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885). * ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885). * ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890). * ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895). * ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca''). === Dramatické diela === * ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884). * ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna''). === Články === *''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865). *''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875). *''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878). *''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882). *''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904). *''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi''). *''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886). *''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886). *''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886). *''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888). === Recenzie === * ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875). * ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876). * ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884). === Monografia === * ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). === Preklady === * ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886). * ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888). * ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888). == Pamiatka == * V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom. * Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského''). * V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}</ref> == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}. * {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}. = Oleksij Toronskyj = '''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy. == Životopis == Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.<ref>{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}</ref> V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]]. Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]]. V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami. Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}</ref> == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}} * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}. = Ivan Hušalevyč = '''Іва́н Миколайо́вич Гушале́вич''' ( [[:uk:Палашівка|Палашівка]], нині [[:uk:Чортківський_район|Чортківський район]], [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільська область]]&nbsp;— , [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Драматург|драматург]], [[:uk:Політик|політичний діяч]], [[:uk:Журналіст|журналіст]], [[:uk:Видавець|видавець]], [[:uk:Теолог|теолог]] з [[:uk:Галичина|Галичини]]. [[:uk:Греко-католицизм|Греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]]. [[:uk:Москвофіл|Москвофіл]], один із найбільших прихильників [[:uk:Язичіє|язичія]]. [[:uk:Батько|Батько]] [[:uk:Оперний_співак|оперного співака]] [[:uk:Гушалевич_Євген_Іванович|Євгена Гушалевича]]. == Життєпис == Народився у багатодітній селянській сім'ї села [[:uk:Палашівка|Паушівка]] [[:uk:Чортківський_повіт_(Австро-Угорщина)|Чортківського повіту]] ([[:uk:Королівство_Галичини_та_Володимирії|Королівство Галичини та Володимирії]]). З [[:uk:1835|1835]]&nbsp;р. жив у селі [[:uk:Базар_(Чортківський_район)|Базар]] на Чортківщині. Здобув середню освіту у [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі]] оо. [[:uk:Василіяни|Василіян]] в [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Навчався у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|духовній семінарії]],<ref name="П32">''Б. Пиндус.'' Гушалевич Іван Миколайович…&nbsp;— С. 443.</ref> на богословському&nbsp; факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]], одночасно закінчив і філософський факультет. По закінченні Львівського університету викладав [[:uk:Українська_мова|руську мову]] у львівських гімназіях, зокрема, з [[:uk:1849|1849]]<ref name="П32" /> в українській академічній гімназії. Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]] ([[:uk:1848|1848]]). [[:uk:1849|1849]] видавав газету [[:uk:Новини_(часопис)|«Новини»]], потім&nbsp;— [[:uk:Пчола_(тижневик)|тижневик «Пчола»]] ([[:uk:1851|1851]]–[[:uk:1852|1852]]), [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря Галицка»]] ([[:uk:1863|1863]]–[[:uk:1864|1864]]&nbsp;рр.&nbsp;— «Дім і школа»<ref name="П42">''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович…&nbsp;— С. 444.</ref> [[:uk:1855|1855]] року отримав парафію в селі Яновець; у [[:uk:1855|1855]]–[[:uk:1861|1861]]&nbsp;рр. інспектор народних шкіл Калуського повіту на Станиславівщині<ref name="П32" />; з [[:uk:1862|1862]] до [[:uk:1889|1889]]&nbsp;— [[:uk:Катехит|катехит]] в українській академічній гімназії Львова.<ref name="П42" />. [[:uk:1861|1861]] і [[:uk:1867|1867]] року обраний послом (депутатом) до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]] від IV курії 35 округу (судові повіти [[:uk:Калуш|Калуш]] і [[:uk:Войнилів|Войнилів]], 1861—1869), а [[:uk:1867|1867]] року&nbsp;— послом до австрійського парламенту ([[:uk:Райхсрат|Райхсрату]]; 20.05.1867–21.05.1870, від сільських громад судових повітів [[:uk:Стрий|Стрий]], [[:uk:Сколе|Сколе]], [[:uk:Долина_(місто)|Долина]], [[:uk:Болехів|Болехів]], [[:uk:Рожнятів|Рожнятів]], [[:uk:Калуш|Калуш]], [[:uk:Войнилів|Войнилів]], [[:uk:Миколаїв_(Львівська_область)|Миколаїв]] і [[:uk:Журавно|Журавно]]). Помер у Львові, похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&nbsp;71<ref>{{книга|автор=Криса&nbsp;Л., Фіголь&nbsp;Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=390|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}</ref>. == Творчість == Почав писати [[:uk:1841|1841]] року. Писав українською мовою з елементами [[:uk:Язичіє|язичія]] (за іншими даними&nbsp;— переважно язичієм<ref name="П42" />). У [[:uk:1848|1848]] році у Перемишлі вийшла перша збірка віршів Івана Гушалевича «До моєї батьківщини»; також вийшла збірка «Стихотворения»<ref name="П42" />. [[:uk:1852|1852]] року він випускає другу збірку поезій «Квіти з Наддністрянської левади»; [[:uk:1861|1861]] «Поезії»; в [[:uk:1880|1880]]<ref name="П42" />/[[:uk:1881|1881]]&nbsp;р.&nbsp;— збірку «Галицькі відголоси». [[:uk:1882|1882]] року надрукував поему «Добош», [[:uk:1883|1883]]&nbsp;— дві історичні повісті у віршах: [[:uk:Гальшка_Острозька|«Гальшка Острозька»]] і «Козацький похід до Молдови». [[:uk:1884|1884]] року опублікував дві нові історичні поеми: «Бранка» та [[:uk:Іван_Підкова|«Іван Підкова»]]; збірку «Стихотворения». [[:uk:1891|1891]]&nbsp;р. збірка «Балканские думи». Писав також [[:uk:Пісня|пісні]], [[:uk:Ода|оди]], [[:uk:Елегія|елегії]], [[:uk:Гімн|гімни]], [[:uk:Казка|казки]], [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Легенда|легенди]], 4 п'єси з народного життя; в них виступав як просвітитель і гуманіст. Найвдалішою є п'єса «Підгоряни» ([[:uk:1865|1865]]<ref name="П42" />/[[:uk:1879|1879]]&nbsp;р.), яка часто ставилась в народних театрах і була перекладена російською мовою, [[:uk:Марко_Кропивницький|Марко Кропивницький]] в [[:uk:1882|1882]]&nbsp;р. переробив її на [[:uk:Оперета|оперету]]. П'єси «Обман очей», «Внесення жінки» та «Сільські пленіпотенти» ([[:uk:1870|1870]])<ref name="П42" /> мали менший успіх. Опублікував текст [[:uk:Слово_о_полку_Ігоревім|«Слова о полку Ігоревім»]] з примітками і передмовою, у якому доводив справжність цієї пам'ятки. Іван Гушалевич залишив також спогади «З хати до школи» та «Спогади старого&nbsp;— очевидця життя 1848». Автор першого гімну галицьких [[:uk:Русини_(історичний_етнонім)|русинів]] [[:uk:Мир_вам,_браття,_всім_приносим|Мир вам, браття, всім приносим]], вперше оприлюдненого під час «Весни народів» 1848 року.<ref>{{Cite web|title=Мир вам, браття всім приносим… :: 21.helsinki.org.ua|url=http://21.helsinki.org.ua/index.php?id=1703086017|website=21.helsinki.org.ua|accessdate=2023-12-21}}</ref> == Пам'ять == На честь Івана Гушалевича у [[:uk:Вулиці_Львова|Львові]] названа вулиця.<ref>https://maps.visicom.ua/c/24.00908,49.84353,17/f/STR3K72H2V9D?lang=uk</ref><ref>https://streets.lvivcenter.org/uk/Гушалевича-І./</ref> == Див. також == * [[:uk:Мир_вам,_браття,_всі_приносим|Мир вам, браття, всі приносим]] == Видання == * ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Туга за юностев; До зорі; Бурлак; Де єсть руська отчина? (Співаємо по путі народній «Дайже, Боже, добрий час»); Дума; До пчоли; Дума над Галичем; Дума наддніпрянська; До торбана; Любов родинной землі; Лебедка; Введеніє; Родимії поля; Тужливая діва; Голубка; Човен: Вірші // Українські поети-романтики: Поетичні твори.&nbsp;— К., 1987.&nbsp;— С. 488—504 * ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Де єсть Руська отчизна: Вірші //Тернопіль: Тернопільщина літературна: Дод. 2.&nbsp;— Тернопіль,1991.&nbsp;— С. 17 * ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Дума над Галичем //Література рідного краю. Буковина, Галичина, Гуцульщина, Покуття: Хрестоматія 9 кл.&nbsp;— Тернопіль, 1999.&nbsp;— С. 26&nbsp;— 28. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Возний І.'' Іван Гушалевич, наш земляк //Вільне життя.&nbsp;— 1965.&nbsp;— 21 листоп. * Гушалевич Іван (1823—1903) // [[:uk:Енциклопедія_українознавства|Енциклопедія українознавства]] / Під ред. В. Кубійовича.&nbsp;— Львів, 1993.&nbsp;— Т. 2.&nbsp;— С. 430. * Гушалевич Іван Миколайович // УЛЕ.&nbsp;— К., 1988.&nbsp;— Т. 1.&nbsp;— С. 528. * Гушалевич Іван Миколайович // УРЕ.&nbsp;— 2 вид.&nbsp;— К., 1979.&nbsp;— Т. 3.&nbsp;— С. 224. * ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Завадка Б. В.]]'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Gushalevych_I]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170106173904/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Gushalevych_I|date=6 січня 2017}} Гушалевич Іван Миколайович // {{ЕІУ|2|265}} * Іван Гушалевич (корот. біогр. довідка) // Тернопіль: Тернопільщина літературна. Дод. №&nbsp;2.&nbsp;— Тернопіль, 1991.&nbsp;— С. 17. * ''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович / {{ТЕС|1|443–444}} * ''[[:uk:Іван_Франко|Франко І]].'' Іван Гушалевич // Франко І. Зібрання творів. У 50-ти т. Т. 35. Літ.-критич. праці.&nbsp;— К., 1982.&nbsp;— С. 7—74. * ''[[:uk:Чорновол_Ігор_Павлович|Чорновол І]].'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/ 199 депутатів Галицького Сейму] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171029234947/http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/|date=29 жовтня 2017}}.&nbsp;— Львів&nbsp;: Тріада плюс, 2010.&nbsp;— 228 с., іл.&nbsp;— (Львівська сотня).&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9789664860892|ISBN 978-966-486-089-2]]. == Посилання == * [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm Біографія і поезії] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100515131610/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm|date=15 травня 2010}} * [https://web.archive.org/web/20070706022623/http://www.gazeta.lviv.ua/articles/2007/06/15/24123/ Національні гімни і Львів. Іван Гушалевич // Львівська газета, 15 червня, 2007, №&nbsp;101 (1352)] * [http://zbruc.eu/node/16238 Ігор Мельник. Іван Гушалевич&nbsp;— автор першого гімну галицьких русинів // Zbruch, 04.12.2013] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160925165218/http://zbruc.eu/node/16238|date=25 вересня 2016}} = Ioan Pastelij = {{Infobox Osobnosť | Meno = Ioan Pastelij | Popis osoby = gréckokatolícky kanonik | Portrét = Pasteliy Ivan.jpg | Dátum narodenia = [[21. január]] [[1741]] | Miesto narodenia = [[Pastilky|Mala Pastiľ]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = [[1799]] | Miesto úmrtia = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Habsburská monarchia]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[kňaz]], [[učiteľ]] }}'''Ioan Pastelij''' ([[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Pastelij''' * [[21. január]] [[1741]], Mala Pastiľ, dnes [[Pastilky]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1799]], [[Mukačevo]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[učiteľ]], [[historik]], [[spisovateľ]] a občiansky činiteľ.<ref name=":7" /> Patril medzi najvýznamnejších [[Osvietenstvo|osvietencov]] v priebehu [[Rusínske náhodné obrodenie|rusínskeho náhodného obrodenia]], považuje sa za jedného zo zakladateľov modernej rusínskej historiografie. Bol uznávaný [[Michal Lučkaj|Michalom Lučkajom]] aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], ktorý ho označil za slobodomyseľného muža. == Životopis == Ioan Pastelij sa narodil [[21. január|21. januára]] [[1741]] v obci [[Pastiľky|Mala Pastiľ]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Užhorod|Užhorode]], v [[Budín|Budíne]] a v [[Jáger|Jágeri]].<ref name=":7" /> Bol profesorom v [[Mukačevský duchovný seminár|mukačevskom duchovnom seminári]].<ref name=":52" /> Napísal viaceré historické práce v [[Latinčina|latinčine]]. Medzi rokmi [[1787]] až [[1790]] bol [[Košická eparchia|košickým gréckokatolíckym vikárom]]{{--}}novozriadený [[vikariát]] mal sídlo v [[Košice|Košiciach]]<ref name=":52" /><ref name=":7" /><ref name=":5" /><ref group="pozn.">Pri Ioanovi Pastelijovi strany 326, 327 neplatia.</ref> a spadal pod [[Mukačevská eparchia|mukačevskú gréckokatolícku eparchiu]], ktorá sa rozkladala na rozsiahlom území dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Slovensko|Slovenska]] a [[Rumunsko|Rumunska]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. – 18. storočie)|vydanie=1|miesto=Košice|rok=2004|isbn=80-969168-0-7|strany=792|url=https://spravy.narod.ru/Dejiny_gr_kat_Podkarpatska4.pdf|priezvisko=Hornad|meno=Vladimír|kapitola=.Spi skágréckokatolícka monastyrská eparchia|poznámka=956 strán}}</ref> == Tvorba == Z jeho [[Historická veda|historický]] prác sú najvýznamnejšie práce ''Historia Dioecesis Munkatsiensis'' (po ukrajinsky ''Istorija Mukačivskoji jeparchiji'', po slovensky ''História mukačevskej eparchie''),<ref>{{Citácia periodika|titul=Istoryk Ivan Pastelij|periodikum=Nove žyťťa|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|dátum=2021-01-15|ročník=71|číslo=1|strany=5|url=https://ukrsvit1.com.ua/wp-content/uploads/2021/01/Nove-zyttia-1-2021.pdf|dátum prístupu=2026-05-22|jazyk=uk}}</ref> ktorú vytvoril ako pokračovanie práce [[Michal Lučkaj|Michala Lučkaja]]{{--}}''Historia Carpato-Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Istorija karpatskych rusyniv'', po slovensky ''História karpatských Rusínov''), a ''De origine Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Pro pochodžeňňa rusyniv'', po slovensky ''O pôvode Rusínov''). Zhromaždil v nich mnoho informácií o histórii [[Rusíni|karpatských Rusínov]]. Z jeho umeleckej tvorby sú známe [[Satira|satirická]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') napísaná v [[Rusínčina|rusínskom]] dialekte a [[elégia]] venovaná cisárovi [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefovi II.]] Prvé písmená v jednotlivých strofách básne tvoria meno autora.<ref name=":7" /><ref name=":5" /><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|priezvisko2=Kopecký|isbn=978-966-387-092-2|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|poznámka=116 strán}}</ref> Bol známy aj prostredí [[Ukrajinci|ukrajinskej]] inteligencie. [[Satira|Satirickú]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') prvýkrát publikoval [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] v časopise ''[[Žyťe i slovo]]'' (po slovensky ''Život a slovo''). Jeho tvorbu pozitívne ohodnotil [[Ivan Jakovyč Franko]] vo svojej práci ''Karpatoruske pysmenstvo'' (po slovensky ''Karpatskoruské písomníctvo''), kde označil Ioana Pastelija za ''„muža-voľnomyšlienkára“''. == Referencie == <references group="pozn."><ref name=":08">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref> <ref name=":16">{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}</ref> <ref name=":42">{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}</ref> <ref name=":26">{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}</ref> <ref name=":33">{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}</ref> <ref>{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}</ref> <ref>{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}</ref> <ref name=":09">Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&nbsp;— 2008.&nbsp;— № 2.&nbsp;— С.53.</ref> <ref name=":17">{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}</ref> <ref name="szluk">{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}</ref> <ref name="padiak">{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}</ref> <ref name="ndb">{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}</ref> <ref>{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}</ref> <ref>{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}</ref> <ref>{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}</ref> <ref name=":34">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref> <ref name=":104">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}</ref> <ref name=":010">{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}</ref> <ref name=":18">{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref name=":27">{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}</ref> <ref>{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref>{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}</ref> <ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref>https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto</ref> <ref>Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&nbsp;— 2019.&nbsp;— С. 29.</ref> <ref>https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky</ref></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Пастелій Іван|31228877|cs|Ioann Pastelij|25227288}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2011|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=520|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Pastelij Ivan|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=85|zväzok=8|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Pastelij_I|isbn=978-966-00-1142-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov - Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|strany=303|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov, autorka hesla: Ľubica Babotová}}. = Jurij Žatkovič = {{Infobox Osobnosť | Meno = Jurij Žatkovič | Popis osoby = gréckokatolícky kňaz a etnograf | Dátum narodenia = [[14. október]] [[1855]] | Miesto narodenia = [[Dravci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1920|9|25|1855|10|14}} | Miesto úmrtia = [[Strojne]], [[Českosklovensko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[kňaz]] | Rodičia = Jurij Žatkovič }}'''Jurij Žatkovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Juryj Kalman Žatkovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''György Kálmán Zsatkovics''';* [[14. október]] [[1855]], [[Dravci]], dnes súčasť [[Užhorod|Užhorodu]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1920]], [[Strojne]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[spisovateľ]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]]. V rámci svojej činnosti sa venoval výskumu histórie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rus]]<nowiki/>i. Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). == Životopis == Jurij Žatkovič sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1855]]. Jeho otec Jurij bol cirkevný spevákom a [[Sarkistián|kostolníkom]] v miestnej [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)|Katedrále Povýšenia svätého kríža]]. Študoval na [[Gymnázium|gymnáziách]] v mestách [[Užhorod]], kde ukončil štúdium v roku [[1876]], a [[Oradea]]. V roku [[1881]] ukončil štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený [[27. marec|27. marca]] [[1881]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Velykyj Rakovec]], [[Iza]] a [[Strojne]]. Písal v [[Maďarčina|maďarčine]] a v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]]. Učil cirkevnú históriu a [[Etnológia|etnografiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Vďaka práci ''Vlijanije jagerskich jepiskopov i borba protiv nego v Mukačevskoj jeparchiji'' (po slovensky ''Vplyv jágerských eparchov a boj proti nemu v Mukačevskej eparchii'') bol v roku [[1884]] prijatý do [[Maďarská historická spoločnosť|Maďarskej historickej spoločnosti]]. Prispieval do viacerých periodík: ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Misiaceslovy]]'' (po slovensky ''Menológium''), ''[[Zapysky Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Pamäte Vedeckého tovarišstva Ševčenka''), viaceré maďarské periodiká, sám bol redaktorom časopisu ''[[Rusyn]]'' (po slovensky ''Rusín''). Ako prvý na území [[Uhorsko|Uhorska]] zostavil práce venujúce sa [[Rusíni|karpatskorusínskej]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajinskej]] literatúre{{--}}''Korotkyj narys ukrajinskoji literatury'' (po slovensky ''Krátky náčrt ukrajinskej literatúry'') a ''Korotka istorija ruskoji literatury do tatarskoji navaly'' (po slovensky ''Krátka história ruskej literatúry do vpádu Tatárov''). Začiatkom 20. storočia viedol nový radikálny prúd [[Národovci|národovcov]], ktorý sa neskôr pretransformoval do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Kvôli kontaktom s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]] ho [[Uhorsko|uhorská]] vláda vyšetrovala, bol prinútený napísať dve vyhlásenia k týmto záležitosťami (konkrétne [[27. január|27. januára]] a [[17. marec|17. marca]] [[1903]]). Jurij Žatkovič zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1920]] v obci [[Strojne]]. == Dielo == Jurij Žatkovič sa v svojich publikáciách venoval histórii [[Rusíni|Rusínov]] a rusínskych osobností z prostredia cirkvi (Ján Jozef de Camillis, Ján Bradáč, Michail Manujil Oľšavskij...). Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). Spolupracoval s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]], s [[Hiador Strypskij|Hiadorom Strypským]], s [[Eugen Perfecký|Eugenom Perfeckým]] či s [[Mychajlo Andrijovyč Vrabeľ|Mychajlom Andrijovyčom Vrabeľom]]. Väčšina jeho [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografických]] a [[Etnológia|etnografických]] diel bola publikovaná až po jeho smrti. Jurij Žatkovič prekladal [[Etnológia|etnografické]] diela z [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] a z [[Ruština|ruštiny]] do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Hoci spolupracoval s [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Nacionalizmus|nacionalistami]] pôsobiacimi na [[Halič (región)|Haliči]], nepodporoval ich politický program. Do [[Maďarčina|maďarčiny]] preložil diela [[Marko Vovčka|Marka Vovčka]], [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]] a [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]], ako aj známy protest západoukrajinských osobností pôsobiacich v kultúre{{--}}''I my v Jevropi'' (po slovensky ''Aj my sme v Európe'') z roku [[1896]], z maďarčiny do [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] preložil ''Memorial E. Ehana. Ekonomicke stanovyšče ruskych seľan v Uhorščyni'' (po slovensky ''Memoriál Edmunda Egana. Ekonomická situácia Rusínov v Uhorsku'') publikované v meste [[Ľvov]] v roku [[1901]]. Viaceré jeho učebnice určené pre školy na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] vláda zakázala (iba 3 učebnice – geografie, dejepisu a spoločenských vied boli štrnásťkrát vydané v [[Slovenčina|slovenčine]]). Mnoho jeho diel všal zostalo nepublikovaných. == Publikácie == * {{Citácia periodika|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij|titul=Kňaz Fedor Koriatovyč|periodikum=Lystok|miesto=Užhorod|dátum=1891|ročník=VII|jazyk=rue}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hruševskyj|meno=Mychajlo Serhijovyč|titul=Etnohrafičnyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1896|poznámka=kolektív autorov|kapitola=Zamitky etnohrafični z Uhorskoji Rusy|zväzok=2|url=http://litopys.org.ua/rizne/etno02.htm|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|titul=Narys istoriji Hrušivskoho monastyria na Uhorskij Rusi|periodikum=Misiaceslovy na 1906 r.|miesto=Užhorod|dátum=1905|jazyk=uk|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij}}. * {{Citácia knihy|titul=Pryvit Ivanovi Frankovi v sorokliťe joho pysmenyckoji praci 1874 – 1914|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=1916|poznámka=kolektív autorov; Jurij Žatkovič je autorom kapitoly Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|kapitola=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|jazyk=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka}}. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Юрій Жаткович|33279236|cs|Jurij Žatkovič|25825209|rue|Юрий Калман Жаткович|149941}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Herasymova|meno=Halina Petrivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2005|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=672|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Zaklynskyj Kornylo Romanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=207|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=966-00-0610-1|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1904|strany=|zväzok=28|kapitola=Jurij Žatkovyč|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=711|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Žatkovyč Jurij-Kaľman Jurijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=509, 510|zväzok=9|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=978-966-02-5720-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1905|strany=143-154|zväzok=32|kapitola=Maďarska svoboda|jazyk=uk}}. = Platon Kosteckyj = '''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ. == Životopis == Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium. Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny''). V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]]. Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi. Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]]. [[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroj == * {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}. * {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}. = Ioan Rakovský = '''Ioan Rakovský''' (* [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].<ref name=":7">{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190|dátum prístupu=2025-12-20|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady|jazyk=uk|miesto=Užhorod}}</ref> == Životopis == Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru. V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií. V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva''). Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...). Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa. == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}. = Feodosij Zlocký = {{Infobox Osobnosť | Meno = Feodosij Zlocký | Popis osoby = gréckokatolícky kňaz | Dátum narodenia = [[11. október]] [[1846]] | Miesto narodenia = [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = [[1799]] | Miesto úmrtia = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[kňaz]] | Príbuzní = [[Grigorij Žatkovič]] | Rodičia = Antonij Zlocký }}'''Feodosij Zlocký''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Teodozyj Zlockyj''', [[Maďarčina|maď]]. '''Theodoz Zloczky'''; * [[11. október]] [[1846]], [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[30. júl]] [[1926]], [[Drahovo]], [[Prvá česko-slovenská republika|Československo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[básnik]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]] s prorusínskou orientáciou. Okrem publicistiky sa venoval aj zbieraniu [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] zápisov a zbieraniu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]].<ref name=":7" /> == Životopis == Feodosij Zlocký sa narodil [[11. október|11. októbra]] [[1846]] v obci [[Osij]] v rodine [[Kňaz|kňaza]]. Študoval v mestách [[Chust]] a [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]]. Štúdium na gymnáziu absolvoval v mestách Satu Mare a [[Užhorod]]. Následne [[Teológia|teológiu]] študoval v mestách [[Užhorod]] a [[Budapešť]].<ref name=":7" /><ref name=":072" /> Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený v roku [[1874]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Izky]], [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Drahovo]].<ref name=":7" /> Ku koncu svojho života zastával funkciu [[Dekanát (cirkevná územná jednotka)|dekana]] v Zolotarovskom dekanáte, pod ktorý spadala aj farnosť v obci Drahovo, kde pôsobil v tom období ako kňaz.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}</ref> Feodosij Zlocký zomrel [[30. júl|30. júla]] [[1926]] v obci [[Drahovo]].<ref name=":072" /> == Dielo == Ako študent písal svoje diela v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], avšak pod vplyvom ústnej [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]], ktorej zbieraniu sa venoval celý život, postupne prešiel na [[Rusínčina|rusínsky]] dialekt (ľudový jazyk). V ranej tvorbe Feodosija Zlockého dominovali ľúbostná, sociálna a patriotická [[lyrika]]. Venoval sa aj spoločenským, historickým a mravno-náboženským témam. Niektoré jeho piesne je možné označiť za [[Poloľudová pieseň|poloľudové]]. Prvé svoje básne publikoval v týždenníku ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''), publikoval aj v periodikách ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''), ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Karpato-ruskij vistnyk]]'' (po slovensky ''Karpatskorusínsky vestník''), ''[[Russkij vistnyk]]'' (po slovensky ''Ruský vestník'') a ''[[Nauka]]'' (po slovensky ''Veda''). V priebehu [[Maďarizácia|maďarizačnej]] politiky eparchu [[Štefan Pankovič|Štefana Pankoviča]] dochádzalo k obmedzovaniu možností pre literárnu tvorbu, a tak sa publikácie Feodosija Zlockého vyskytovali v tlači veľmi zriedka. Väčšina [[Literatúra|literárnych]], [[Etnológia|etnografických]] a [[Folkloristika|folkloristických]] prác Feodosija Zlockého napísaných v období, keď už bol [[Kňaz|kňazom]], zostávala v rukopisoch. Jeho najrozsiahlejšie etnografické články publikované v maďarónskom časopise ''[[Kelet]]'' (po slovensky ''Východ'') publikované v rokoch [[1888]] a [[1889]] popisovali [[Povera|povery]], [[Tradícia (zvyky)|tradície]] a ľudové zvyky [[Rusíni|Rusínov]] žijúcich v obciach [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Viľchivka]].<ref name=":7" /><ref name=":1" /> Bol predovšetkým [[kňaz]] až potom [[Etnológia|etnograf]], čo vystihuje jeho vyjadrenie o etnografických publikáciách: ''„nemožno zovšeobecňovať na celý národ... spravidla majú len historickú hodnotu; pohanská pieseň a uspávanka v ústach kresťana stoja ďaleko od srdca ľudu.“''. Vnímal ich teda ako akýsi prežitok minulosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lelekač|meno=Nikolaj|titul=Podkarpatskoje pysmenstvo na počatku XX. vika|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatskoje obščestvo nauk|miesto=Užhorod|rok=1944|poznámka=https://docs.yandex.ru/docs/view?url=ya-disk-public%3A%2F%2FsNxC7k6P1%2FREyqTS8vrSsqsDsRQd2L9pver%2FvLyjg6Q%3D&name=Lelekacs.pdf|jazyk=rue}}</ref> V [[Maďarčina|maďarčine]] publikoval aj svoje [[Báseň|básne]]. [[Ukrajinčina|Ukrajinský]] preklad niektorých básní vytvoril [[Jurij Vasyľovyč Škrobynec]] pre publikáciu zbierky ''Na verchovyni'' (po slovensky ''Na končiari'') zostavenej [[Oleksa Vasyľovyč Myšanyč|Oleksom Vasyľovyčom Myšanyčom]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}</ref> Svoje diela sa usiloval písať v jazyku, ktorý by sa čo najviac podobal [[Rusínčina|rusínskym]] dialektom. Feodosij Zlocký v roku [[1883]] zostal gramatiku založenú na karpatských dialektoch [[Rusínčina|rusínčiny]] pod názvom ''A kárpátaljai orosznyelv oknyomozó grammatikája'' (po rusínsky ''Praktyčna hramatyka karpatoruskoho jazyka''; po slovensky ''Praktická gramatika karpatskoruského jazyka'') publikovanú v [[Maďarčina|maďarčine]]. K publikácii gramatiky v tlačenej forme však nikdy nedošlo. Zakladala sa na [[Máramaros|maramarošskom]] dialekte, hoci bola napísaná podľa etymologického pravopisu. Rukopis sa však namiesto do tlače bez vedomia a bez súhlasu autora dostal do knižnice ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukového Tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''), kde nikdy nebol publikovaný.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}</ref> Počas svojej penzie sa snažil usporiadať svoje rukopisy. Časť rukopisov predal [[Jevmenij Ivanovyč Sabov|Jevmenijovi Sabovovi]], zvyšok redakciám prvorepublikových časopisov ''[[Svoboda]]'' (po slovensky ''Sloboda'') a ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš rodný kraj'').<ref name=":7" /><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatorusskij Narodoprosvityteľnyj Sojuz|miesto=Užhorod|rok=1932|strany=195-197|jazyk=rue}}</ref> V roku [[1923]] časopis ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš ročný kraj'') vydal knihu ''Vybor iz poeziji'' (po slovensky ''Výber z poézie''), pričom redakcia však výrazne upravila text, aby etymologický pravopis prispôsobila [[Ukrajinčina|ukrajinčine]].<ref name=":7" /><ref name=":072" /> To viedlo k sporu medzi Feodosijom Zlockým a redakciou. Preto v úvode knihy pripomenul, že jeho rukopis gramatiky zostavenej v roku [[1883]] bol: ''„bez súhlasu a vedomia autora odovzdaný knižnici Naukového tovarystva imeni Ševčenka v Ľvove“''.<ref name=":1" /> Zvyšné rukopisy sa pravdepodobne stratili. == Referencie == <references /> == Zdroje == *{{Preklad|cs|Feodosij Zlocký|25737243}}. *{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}. = László Vasiľ Čopej = {{Infobox Osobnosť | Meno = László Vasiľ Čopej | Popis osoby = rusínsky učiteľ, lingvista | Portrét = Чопей Ласло.jpg | Dátum narodenia = [[1. október]] [[1856]] | Miesto narodenia = [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1934|6|23|1856|10|1}} | Miesto úmrtia = [[Budapešť]], [[Maďarsko]] | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Maďarsko]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[učiteľ]] | Známy vďaka = zostavenie prvého [[rusínčina|rusínskeho]] slovníka,{{break}}učebnice pre ľudové školy určené pre [[Rusíni|Rusínov]] | Rodičia = Bazil Čopej | Manželka = Laura Sabov | Deti = Laura,{{break}}László,{{break}}Eržika,{{break}}Vilma | Alma mater = [[Univerzita Loránda Eötvösa]] | Popis portrétu = Fotografia z roku 1892. }}'''László Vasiľ Čopej''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Láslov Čopej''', [[Maďarčina|maď]]. '''László Csopey'''; * [[1. október]] [[1856]], [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[23. jún]] [[1934]], [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[učiteľ]], [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], [[filológ]] a [[Jazykoveda|lingvista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]], patril k prorusínsky orientovaným [[Národný buditeľ|národným buditeľom]]{{--}}pokúsil sa o vytvorenie jednotného [[Rusínčina|rusínskeho jazyka]]. Zostavoval učebnice určené pre [[Ľudová škola|ľudové školy]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] (používané až do konca [[20. storočie|20. storočia]]).<ref name=":7" /><ref name=":8">{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: subcarpathian rus', 1848 - 1948|vydanie=2|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge, Londýn|rok=1981|isbn=978-0-674-80579-8|jazyk=en|poznámka=640 strán|strany=}}</ref> == Životopis == László Vasiľ Čopej sa narodil [[1. október|1. októbra]] [[1856]] v obci [[Romočevycia]] v rodine [[Učiteľ|učiteľa]] Bazila Čopeja pôsobiaceho v obci [[Zalužžia]]. Študoval v mestách [[Mukačevo]] a [[Sárospatak]], medzi rokmi [[1876]] až [[1879]] študoval [[Matematika|matematiku]] a [[Fyzika|fyziku]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzite Loránda Eötvösa]] v meste [[Budapešť]], kde si tiež v roku [[1883]] dokončil učiteľský certifikát.<ref name=":7" /> V roku [[1879]] bol zamestnaný ako [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Ruština|ruský]] [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]] na prekladateľskom oddelení maďarského premiéra a začal študovať domáce [[Rusíni|rusínske]] vzťahy. Medzi rokmi [[1883]] až [[1925]] pracoval ako učiteľ na strednej škole v meste Budapešť. Zostavil a v roku [[1883]] vydal [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár''). László Vasiľ Čopej zomrel [[23. jún|23. júna]] [[1934]] v meste [[Budapešť]]. Bol pochovaný na miestnom cintoríne [[Farkasréti]]. == Tvorba == László Vasiľ Čopej prekladateľ diela [[Ruská literatúra|ruských]] autorov ([[Nikolaj Vasilievič Gogoľ]], [[Ivan Sergejevič Turgenev]], [[Lev Nikolajevič Tolstoj]]...) do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Často prispieval do [[Maďarsko|maďarských]] periodík (''[[Budapesti Szemle]]'', ''[[Fővárosi Lapok]]'', ''[[Nyelvtudománi Közlemények]],'' ''[[Természettudományi Közlöny]]''...). Najvýznamnejšie dielo Lászlá Vasiľa Čopeja predstavuje [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'') zostavený a vydaný v roku [[1883]]. Slovník sa zakladal na [[Berehovo|berežskom]] [[Rusínske dialekty|dialekte]] s doplnením o mnohé [[Ukrajinčina|ukrajinské]] slová používané na [[Halič (región)|Haliči]] a slová z [[Ruština|ruštiny]]. Vznikol tak ďalší rusínsko-maďarský slovník, ktorý sa už však na rozdiel od slovníka zostaveného [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] z roku [[1881]] nezakladal predovšetkým na ruskej slovnej zásobe. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku zdôraznil, že [[rusínčina]] predstavuje svojbytný [[jazyk]], ktorý nie je možné považovať za [[Nárečie|dialekt]] ruštiny.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|kapitola=Rusíni v Rakúsko-Uhorsku|strany=97|isbn=978-80-973455-1-8|jazyk=}}</ref> Kým slovník bol ocenený cenou [[Maďarská akadémia vied|Maďarskej akadémie vied]], prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] sa voči publikácii ohradili. Hoci slovník bol napísaný v rusínčine, vychádzal z [[Užhorod|užhorodského]] dialektu (z dialektu regiónu blízkeho Lászlóvi Vasiľovi Čopejovi) obsahujúceho mnoho [[Maďarizmus (jazyk)|maďarizmov]], a preto prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia považovali jeho návrh rusínčiny za podporu smerovania s [[Maďarizácia|maďarizácii]] [[Rusíni|Rusínov]].<ref group="pozn.">Prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] preferovali rusko-maďarský slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] napísaný v spisovnej [[Ruština|ruštine]] a obsahujúci iba zopár [[Rusínčina|rusínskych]] dialektizmov.</ref> Slovník zostavený Lászlóm Vasiľom Čopejom bol na druhej strane vysoko ocenený v [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Jazykoveda|jazykovedcami]] kvôli využitiu „miestneho jazyka“{{--}}považuje sa za súčasť karpatského [[Ukrajinské dialekty|dialektu ukrajinčiny]]. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku kládol dôraz na odlišnosti jeho jazyka od [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]].<ref group="pozn.">V tej dobe bola [[ukrajinčina]] označovaná ako tzv. maloruský jazyk.</ref> V priebehu 20. a 30. rokov [[20. storočie|20. storočia]] v rámci [[Jazykoveda|jazykovednej]] diskusie proukrajinskí lingvisti používali slovník Lászlá Vasiľa Čopeja, kým rusofili preferovali slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]]. [[Ministerstvo náboženstva a verejného školstva]] [[Uhorsko|Uhorska]] v rokoch [[1881]] až [[1884]] povolilo na štátne náklady vydanie viacerých [[Rusíni|rusínskych]] učebníc zostavených Lászlóm Vasiľom Čopejom určených pre miestne rusínske [[Ľudová škola|ľudové školy]]. László Vasiľ Čopej prepracoval učebnicu ''Magyarok története'' (po slovensky ''Dejiny Maďarov'') od [[Áron Kiss|Árona Kissa]] a od [[Mayer Miksa|Mayera Miksu]]. Po roku [[1887]] sa venoval redakčnej práci, v rámci ktorej pripravoval diela s finančnou podporou zo strany štátu, väčšinu zväzkov jeho prác publikovalo nakladateľstvo ''Természettudományi Könyvkiadó''. == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Чопей Василь|27112813|cs|László Čopej|25463192}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2000|isbn=966-7492-07-9|strany=|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Vasyľ Vasyľovyč Nimčuk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hollós|meno=Atilla|titul=Csopey László élete és müvei|vydanie=1|vydavateľ=Ukrán és Ruszin Filológiai Tanszéke és a Veszprémi Egyetem Tanárképző Kara|miesto=Nyíregyháza|rok=2004|isbn=963-9385-64-6|poznámka=116 strán|url=https://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/ruszinok/csopey_laszlo_elete_es_muvei/csopey_laszlo_elete_es_muvei.pdf|jazyk=hu}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: Subcarpathian Rus, 1848-1948|vydanie=1|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge|rok=1977|isbn=978-0-674-80579-8|edícia=Harvard Ukrainian series|jazyk=en|poznámka=640 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|isbn=978-80-970354-4-0|jazyk=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}. = Ivan Čurhovič = '''Ivan Čurhovič''' (rusín. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioann Čurhovyč''', ukr. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioan Čurhovyč''', maď. '''János Csurgovics'''; * 26. január 1791, Novoselycia/Novaszedlica, dnes Nová Sedlica, Uhorsko, dnes Ukrajina/Slovensko{{--}}† 2. október 1862, Užhorod, Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina) bol rusínsky gréckokatolícky kanonik, pedagóg a spisovateľ. Od júla 1831 pôsobil ako kapitálrny vikár Mukačevskej eparchie, kým v roku 1838 za mukačevského eparchu vysvätený Vasiľ Popovič. == Životopis == Ivan Čurhovič sa narodil 26. januára 1791 v obci Novoselycia alebo Novaszedlica (dnes Nová Sedlica)<ref group="pozn.">Nie je dodnes známe, či sa Ivan Čurhovič narodil v [[Ukrajina|ukrajinskej]] ([[Novoselycia]]) alebo v [[Slovensko|slovenskej]] ([[Nová Sedlica]]) obci.</ref> v rodine gréckokatolíckeho kňaza Ivana Čurhoviča. Po absolvovaní gymnázia v meste Užhorod v štúdiu pokračoval v meste Budapešť a neskôr v Užhorodskom duchovnom seminári. Ivan Čurhovič bol v roku 1817 vysvätený za kňaza a následne začal učiť na užhorodskom gymnáziu. O dva roky neskôr začal študovať Frintaneume v meste Viedeň, kde v roku 1823 získal titul doktora teológie. Medzi rokmi 1825 až 1856 zastával funkciu riaditeľa užhorodského gymnázia. Po smrti eparchu Oleksija Povčija kapitulárny vikár Ivan Čurhovič bol v roku 1831 poverený správou Mukačevskej eparchie, až kým 21. marca 1837 sa mukačevským eparchom stal Vasiľ Popovič. Vasiľ Popovič ho zároveň aj odvolal z funkcie kapitulárneho vikára a vymenoval za riaditeľa užhorodského učiteľského seminára, kde vo funkcii pôsobil až do roku 1861. Počas obdobia, keď zastával funkcie riaditeľa užhorodského gymnázia a neskôr zároveň aj užhorodského učiteľského seminára, prijímal pedagógov najskôr z prostredia miestnej inteligencie, ktorí si uvedomovali svoju príslušnosť k Rusínom, aby vychovávali študentov a budúcich učiteľov, ktorí si ako patrioti mali byť vedomí svojej národnostnej príslušnosti, boli duchovne vyspelí a pripravení na bežný život. Ivan Čurhovič vychádzajúc z tejto idey napísal viacero prác venujúcich sa teórii a odporúčaniam pre pedagógov. Ustavične sa usiloval o vytvárania a o rozvoj dedinských škôl, kde mali vyučovať kvalifikovaní pedagógovia. Ivan Čurhovič patril medzi najosvietenejších ľudí svojej doby. Ovládal deväť európskych jazykov. Zanechal po seba knižnicu, ktorá svedčí o jeho rozsiahlych znalostiach aj o filozofickom vzdelaní. Jeho rozhľad bol na úrovni vtedajšej európskej inteligencie. Zároveň bol v značnej miere patriotom svedomitým k svojmu národu. Seminár pod vedením Ivana Čurhoviča prijal nové morálne a disciplinárne stanovy. Medzi plánované aktivity, ktoré nakoniec nestihol zrealizovať, patrili vydávanie periodika ''Ruska narodna hazeta'' (po slovensky ''Ruské ľudové noviny'') či založenie vydavateľstva publikujúceho v cyrilike. == Zdroje == * {{Preklad|uk|Іван Чургович|37562867|cs|Ivan Čurhovič|25462904}}. * . = Ioan Kutka = '''ван Кутка'''&nbsp;— церковний діяч, просвітитель. == Життєпис == Син суковського пароха Земплинського комітату, народився [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1750|1750]]&nbsp;р. [[:uk:Філософія|Філософію]] вивчав у [[:uk:Кошиці|Кошицях]], [[:uk:Теологія|теологію]]&nbsp;— у м. [[:uk:Мукачеве|Мукачеві]], рукопокладений в 1775&nbsp;р. 1775&nbsp;р. повернувся з Кошиць у єпархію, був висвячений, наступного року був [[:uk:Капелан|капеланом]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], а 1777 р був писарем у [[:uk:Єпископ|єпископа]], потім став [[:uk:Професор|професором]] св. обрядів у мукачівських школах, нарешті призначений дійсним [[:uk:Канонік|каноніком]] до [[:uk:Капітул|капітулу]]. Викладав основи [[:uk:Літургія|літургії]] в [[:uk:Мукачівська_духовна_семінарія|Мукачівській духовній семінарії]] (1777—1786); з 1777&nbsp;р. секретар мукачівського єпископа [[:uk:Андрій_(Бачинський)|Андрія Бачинського]]. 1808&nbsp;р. вже похилого віку єписокоп [[:uk:Андрій_(Бачинський)|Андрей (Андрій) Бачинський]] зажадав собі помічника в особі каноніка Івана Кутки, однодумця владики. Але угорська канцелярія постаралася, що єпископом-помічником став суперник І. Кутки, канонік Михаїл Брадач. Ображений Бачинський лишив Брадача в Пряшеві, а собі до помочі задержав І. Кутку в особі генерального вікарія. Відразу після смерті А. Бачинського (15.12.1809) нового єпископа призначено не було. Зокрема це було тому, що імператор Наполеон наказав вивезти Папу Римського Пій VII з Риму (з 6 серпня 1809 року по 9 червня 1912 року) у Фонтенбло (біля Парижа, Франція), а тому від Риму неможливо було отримати номінацію нового єпископа для Мукачівської [https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/16177/file.pdf єпархії] (JULIUS KUBINYI S. T. D, 1970). Правда ,як уже згадувалось, у [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській єпархії]] був посвячений єпископ М. Брадач, якого ще за життя А. Бачинського було призначено помічником єпископа. Але це було призначення «без права успадкування». Тому в Ужгороді керівником єпархії обрали капітулярного [[:uk:Вікарій|вікарія]]. Таким чином вакансія на єпископський престол існувала 7 років. Історики стверджують, що причиною цього було прохання Мукачівського капітулу до короля розділити Мукачівську єпархію на 13 комітатів. Отже, після смерті А. Бачинського Кутка Іван у 1809 році призначений капітульним вікарієм у духовних справах по Мукачівській єпархії. Був чинним суддею капітулу від 1809 до 1812 року в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (Лучкай, 2003). При обранні І. Кутки капітулярним вікарієм виникла дивна ситуація: Кутка був лише священником, а Брадач&nbsp;— єпископом, то ж виходило, що єпископ підпорядкувався звичайному священнику. Це М. Брадачу важко було перенести. Але 17.10.1812&nbsp;р. І. Кутка помер і Мукачівська капітула цього разу обрала капітулярним вікарієм М. Брадача (Пап, 2001). За життя Іван Кутка склав «Буквар язика руського» (1797, перекладений 1799, 1815, 1846) (Moser, 2006) популярний серед русинів [[:uk:Катехізис_малий|«Катехізис малий»]] (1801), який витримав 11 видань, останнє в 1931 (наукове видання з коментарями Іштвана Ідварі, 1997, 1998). (Поп, 201). Цікаво, що на вершині гірського відрога вулиці Болотної (тепер вул. Берчені) тогочасного Ужгорода (тоді ще Унгвара), що тягнеться в бік міста, колись знаходилася досить цікава місцина, яка з початку ХІХ ст. мала назву «поселення самітника» або «Сад Кутки» ([http://goloskarpat.info/transcarpathia/kolis-pidgradskii-park-v-uzhgorodi-buv-zvirintsem-/ Штефаньо, 2014]). У «Саду Кутки», каже Й.Ко­баль, була чудова криниця. Пізніше, коли ректором семінарії став Юлій Фірцак, над джерелом, що било з-під землі, за проєктом королівського інженера Берталона Кеменя було збудовано колодязь, який так і називався — колодязь Фірцака. Між іншим, одна з вулиць, яка веде до «Саду Кутки», колись називалася Криничною. '''Ioann Kutka''' ({{Vjazyce2|rue|Іоанн Кутка}}, {{Vjazyce2|uk|Іван Кутка|Ivan Kutka}}, {{Datum narození|1750|2|23}} [[:cs:Sukov|Sukov]] —{{Datum úmrtí|1812|10|17}} [[:cs:Užhorod|Užhorod]])<ref name=":014">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref> byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] řeckokatolický [[:cs:Kanovník|kanovník]] a [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]], [[:cs:Učitel|učitel]], [[:cs:Spisovatel|spisovatel]] a [[:cs:Osvícenství|osvícenec]].<ref name=":014" /><ref name=":111">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan|titul=Encyklopedie Podkarpatské Rusi|vydání=1.izd|vydavatel=Izdat. V. Paďaka|místo=Užhorod|počet stran=429|isbn=978-966-7838-23-2}}</ref> Ioann byl součástí malého osvícenského kroužku okolo [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]], který jej založil. Mezi významná díla Ioanna patří ''Slabikář jazyka ruského'' ({{Vjazyce2|rue|Буквар язика руського}}) a ''[[:cs:Katechismus|Katechismus]]'', který přeložil do [[:cs:Rusínština|rusínštiny]].<ref name=":014" /><ref name=":210">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Pavel Robert|příjmení2=Kopecký|jméno2=Miloslav|příjmení3=Pad̕ak|jméno3=Valerij|titul=Národ odnikud: ilustrované dějiny karpatských Rusínů|vydavatel=Pad̕aka|místo=Užhorod|počet stran=116|isbn=978-966-387-092-2}}</ref> Od roku 1809 až do své smrti v roce 1812 byl [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikářem]] a zastupoval [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|biskupa]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]].<ref name=":111" /> Nahradil ho nově zvolený [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]] [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]] a poté biskup [[:cs:Aleksej_Povčij|Aleksej Povčij]]. == Život == Ioann Kutka se narodil 23. února 1750 v [[:cs:Sukov|Sukově]] na dnešním [[:cs:Slovensko|Slovensku]]. Jeho otec byl řeckokatolický farář. Studoval filozofii v Košicích a teologii v Mukačevu.<ref name=":014" /> V roce 1775 byl vysvěcen na kněze a pracoval u [[:cs:Apoštolský_exarchát|apoštolského exarchátu]] [[:cs:Košice|košického]] (dnešní [[:cs:Eparchie_košická|Košická eparchie]]).<ref name=":014" /> O rok později, v roce 1776, se stal [[:cs:Kaplan|kaplanem]] v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]]. V roce 1777 se stal písařem a sekretářem [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|mukačevského biskupa]] [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]]. Ve stejném roce začal vyučovat základy [[:cs:Liturgie|liturgie]] na Užhorodském teologickém semináři, kde mezi lety 1783 až 1786 byl [[:cs:Rektor|rektorem]].<ref name=":014" /> === Kanovník a kapitulní vikář === V roce 1794 se stal kanovníkem u [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]].{{Poznámka|[[Kanovník]] bylo jedno z nejvýše postavených duchovních míst v eparchii. Místo Kanovníka také zahrnovalo členství v [[kapitula|kapitule]].}} V roce 1808 se stal pomocníkem již starého [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]]. Ondřej Bačinský chtěl vyučit Ioanna aby se po jeho smrti stal nástupem a [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|biskupem]]. Uherské kancléřství ale nepodpořilo kroky Ondřeje a spíš navrhovala jiného [[:cs:Kanovník|kanovníka]] a to [[:cs:Michal_Bradač|Michala Bradače]]. Uražený Ondřej nechal jmenovat Ioanna [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikářem]].<ref name=":014" /><ref name=":111" /> [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřej Bačinský]] zemřel 15. prosince 1809. Nástupcem se měl stát [[:cs:Pomocný_biskup|pomocný biskup]] [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]], ale jeho titul pomocného biskupa tval pouze během života Ondřeje Bačinského. V reakci na smrt biskupa se stal Ioann nejvýše postaveným v eparchii a řídil celou [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevskou eparchii]]. Důvodem nezvolení nového biskupa byla absence papeže [[:cs:Pius_VII.|Pia VII.]] v [[:cs:Řím|Římě]], ten během [[:cs:Napoleonské_války|napoleonských válek]] sídlil v [[:cs:Fontainebleau|Fontainebleau]] a nemohl zvolit nového biskupa. [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]] byl nešťastný ze situace v eparchii, jelikož on pomocný biskup, byl podřízený klasickému knězovi. 17. října 1812 zemřel [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]] Ioann Kutka v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]].<ref name=":014" /><ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref> Na jeho místo byl zvolen Michal Bradač, ale stále jako kapitulní vikář. Dalším biskupem eparchie se stal [[:cs:Aleksej_Povčij|Aleksej Povčij]].<ref name=":111" /> == Dílo == Ioann Kutka byl jeden z mála, který podpořil rozvoj rusínského jazyka. Chtěl, aby se stal literárním jazykem, ale to se mu nepodařilo. I tak napsal ''Slabikář jazyka ruského'' () v rusínštině a ''[[:cs:Katechismus|Katechismus]]'', který přeložil do [[:cs:Rusínština|rusínštiny]] a do, tehdy literárního jazyka, [[:cs:Církevní_slovanština|církevní slovanštiny]].<ref name=":014" /><ref name=":210" /> Jeho názory na rusínský jazyk ale neopětovala tehdější rusofilská inteligence. = Konštantín Matenzonský = '''Костянти́н Матезо́нський''' (1794—1858)&nbsp;— музичний діяч на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], родом з [[:uk:Наддніпрянщина|Наддніпрянщини]]. [[:uk:1833|1833]] року засновує в Ужгороді чотириголосий хор «Гармонія», з яким виконує як церковні, так і світські твори, багато зробив для поширення хорового співу на Закарпатті. Керував хором 20 років&nbsp;— по 1853. Помер в місті Ужгород, похований на кладовищі біля замку. '''Konstantin Matezonský''' ({{Vjazyce2|rue|Константин Матезонскый}}, [[:cs:1794|1794]] [[:cs:Ruské_impérium|Ruské impérium]] – [[:cs:28._prosinec|28. prosinec]] [[:cs:1858|1858]] [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl zakladatel, dirigent a sbormistr [[:cs:Pěvecký_sbor|pěveckého sboru]] ''Harmonie''.<ref name=":015">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan|příjmení2=Almašij|jméno2=Mychajlo|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydání=1.izd|vydavatel=Izdat. V. Padjaka|místo=Užgorod|počet stran=429|isbn=978-966-7838-23-2}}</ref> Jednalo se o první pěvecký sbor v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]], který založil společně s [[:cs:Vasyl_Dovhovič|Vasylem Dovhovičem]] a podporou [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulního vikáře]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanem Čurhovičem]].<ref name=":015" /> == Život == Konstantin Matezonský se narodil v roce 1794 v [[:cs:Ruské_impérium|Ruské impériu]]. Předpokládá se, že Konstantin byl člen [[:cs:Děkabristé|děkabristského povstání]] z roku 1825, kvůli kterému musel později emigrovat do Rakouského císařství.<ref name=":112">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref><ref name=":211">{{Citace elektronického periodika|titul=Закарпатська Обласна Універсальна Наукова Бібліотека ім. Ф. Потушняка::Видатні закарпатці|periodikum=www.biblioteka.uz.ua|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158|datum přístupu=2025-06-02}}</ref> Do [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] přišel v roce 1833 z [[:cs:Přemyšl|Přemyšlu]], kde byl zpěvákem katedrálního sboru pod pseudonymem ''Konstantin'' ''Bělorusín'' ({{Vjazyce2|rue|''Бѣлорусин''}}).<ref name=":015" /><ref name=":112" /> V Užhorodu přebýval nelegálně a měl nařízeno aby odešel do Přemyšlu, kde by si vyřídil žádost na pobyt v Užhorodu. Zakarpatská šlechta ho ale nepustila za hranice a tak přebýval u [[:cs:Vasyl_Dovhovič|Vasyla Dovhoviče]]. Vasyl navrhl [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulnímu vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], že by společně s Matezonským založil pevěcký sbor. V roce 1834 byl založen sbor Harmonie, kde Matezonský byl dirigentem a sbormistrem.<ref name=":211" /> O svém původu a totožnosti nic neprozradil. Když se jednou jeho přítel [[:cs:Alexander_Duchnovič|Alexander Duchnovič]]<ref name=":112" /> pokusil odhalit toto tajemství tak, že svého společníka opil vínem, Matezonský se prudce ohradil proti otázce a dodal: ''„Vím, kam míříš – Rus je ten, kdo tajemství neprozradí!“'' Zemřel [[:cs:28._prosinec|28. prosince]] [[:cs:1858|1858]] na [[:cs:Hepatitida|zánět jater]]. V posledních chvílích jeho života stáli u smrtelného lože jeho žáci [[:cs:Ivan_Silvaj|Ivan Silvaj]], [[:cs:Nikolaj_Nagy|Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a dirigent ''Harmonie'' Michal Lychvarčyk.<ref name=":112" /> Byl pohřben na hřbitově u [[:cs:Užhorodský_hrad|užhorodského hradu]]. Během likvidace hřbitova byl jeho náhrobek předán do sbírek muzea sídlícího v hradu.<ref name=":211" /> == Pěvecký sbor == Pěvecký sbor vedený Matezonským nesl název ''Harmonie''. V té době byl [[:cs:Polyfonie|vícehlasý (polyfonní) zpěv]] novinkou nejen v Užhorodě, ale i v rámci celé Rakouské monarchie. Sbor pokračoval ve své činnosti i po smrti Matezonského a to déle než 100 let.<ref name=":015" /><ref name=":112" /> Repertoár sboru ''Harmonie'' tvořily liturgické skladby a duchovní koncerty [[:cs:Dmytro_Bortňanskyj|Dmytra Bortňanského]] a [[:cs:Alexej_Verstkovskij|Alexeje Verstkovského]], ukrajinské a rusínské písně, např.: ''Země ruská, naše matko'', ''Já Rusín byl'', ''Na vojnu jdu'', ale i ruské lidové písně a romance: Černý šátek a ''Vycházím sám na cestu''.<ref name=":112" /> Od roku 1936 vystupoval sbor ''Harmonie'' také v éteru košického rozhlasu, a to s bohoslužbami, koledami, duchovními i lidovými písněmi. Posledním dirigentem sboru byl Nikifor Petraševyč, vysvěcený 23. března 1941 v Užhorodě, který v roce 1943 absolvoval konzervatoř v Budapešti. = Adrij Ripaj = '''Андрі́й Ріпа́й''' (Ріпаєв) (*&nbsp;[[:uk:29_липня|29 липня]] [[:uk:1830|1830]], Улич-Криве&nbsp;— †&nbsp;[[:uk:1_квітня|1 квітня]] [[:uk:1914|1914]], Врутки)&nbsp;— [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Публіцист|публіцист]]. == Біографічні відомості == Родом із села Уличське-Криве (Ужської жупи). В 1853 році закінчив гімназію, в 1858 році&nbsp;— Кошицьку вчительську препарандію, після чого навчався у Віденському народно–навчальному училищі. У 1859—1862 роках вчителював у селах Холмець і Бортнява. Від 1862 року учитель (деякий час директор) учительської семінарії в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]]. Редактор першого на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] педагогічного журналу [[:uk:Учитель_(журнал)|«Учитель»]] (1867) і автор книжечки для народу «Народное Господарство. Землед<small>Ђ</small>ліе і скотоводство» (1864). == Література == * . Словникова частина.&nbsp;— Т.&nbsp;7. * Календар визначних русинських діячів // Русин.&nbsp;— 2007.&nbsp;— Число 7—8 (липень&nbsp;— серпень).&nbsp;— С.&nbsp;13. = Jurij Venelin = '''Ю́рій Вене́лін''' (справжнє ім'я '''Георгій Гуца'''; * [[:uk:22_квітня|22 квітня]] [[:uk:1802|1802]], [[:uk:Тибава|Тибава]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&nbsp;— †[[:uk:25_вересня|25 вересня]] [[:uk:1839|1839]], [[:uk:Москва|Москва]]&nbsp;— український [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Філолог|філолог]], [[:uk:Етнограф|етнограф]], [[:uk:Фольклорист|фольклорист]] та [[:uk:Медик|медик]]. Один з основоположників [[:uk:Слов'янознавство|слов'янознавства]] в Україні та [[:uk:Російська_імперія|Російській імперії]]. == Біографія == Народився на Закарпатті у сім'ї [[:uk:Священик|священника]], навчався в [[:uk:Ужгородська_духовна_семінарія|Ужгородській духовній семінарії]], на філософському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] (куди він поступив таємно, під прізвищем Венеліна) ([[:uk:1822|1822]]), [[:uk:Московська_медична_академія|Московській медичній академії]]. Слухав лекції у вищих навчальних закладах [[:uk:Угорщина|Угорщини]]. Працював у Московському військовому госпіталі. Був членом Товариства історії та старожитностей російських при [[:uk:Московський_університет|Московському університеті]]. Дослідник історії [[:uk:Болгари|болгар]], [[:uk:Даки|даків]]. Один з фундаторів російської [[:uk:Болгаристика|болгаристики]]. У 1823 році приїхав до [[:uk:Кишинів|Кишинева]], де познайомився з бесарабськими болгарами, що переселились з Болгарії після [[:uk:Російсько-турецькі_війни|російсько-турецької війни]] [[:uk:Російсько-турецька_війна_(1787—1792)|1792]] і [[:uk:Російсько-турецька_війна_(1806—1812)|1812]]&nbsp;рр. Виявив глибоке зацікавлення трагічною долею цього [[:uk:Слов'яни|слов'янського народу]], про який в науці було мало відомостей. Почав збирати матеріали про болгар, їх мову, історію, культуру. На основі цих матеріалів, за порадою відомого славіста [[:uk:Погодін_Михайло_Петрович|М. Погодіна]], видав 1829&nbsp;р. свою працю «''Древние и нынешние болгары»'', яка завдяки науковій цінністі та палкому заклику про допомогу болгарському народу посіла помітне місце у [[:uk:Болгарське_національне_відродження|Болгарському національному відродженні]]<ref name=":016">Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&nbsp;— 2008.<span> </span>— № 2.&nbsp;— С.53.</ref>. [[:uk:1829|1829]] мандрував [[:uk:Болгарія|Болгарією]], [[:uk:Валахія|Валахією]], [[:uk:Молдавія|Молдавією]] з науковою метою&nbsp;— збирання матеріалів для історичних праць. Зокрема, зібрав 86 дако-слов'янських та волохо-болгарських грамот&nbsp;— літературних пам'яток болгарського народу. Уперше привернув увагу болгар до їхньої [[:uk:Фольклор|народної творчості]], підкреслив її безцінне значення як для науки, так і для пробудження національної свідомості. Під час подорожі до Північно-Східної Болгарії (1830) зібрав 50 народних пісень. У праці «''О характере народных песен у славян задунайских''» (1835) дав високу оцінку болгарському пісенному фольклору<ref name=":016" />. Закарпатський учений удостоївся високої оцінки з боку [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франка]] <ref name=":113">{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}</ref>:{{Цитата|Наш угорський русин Юрко Гуца як будитель народного духу болгарського, воскреситель їх славної минувшини стоїть гідно обіч імен таких болгарських патріотів, як Л. Каравелов, Раковський, брати Миладинови, Заря Стоянов.|3=|4=}}Помер у 37-річному віці в Москві в абсолютному зубожінні. Вже після його смерті побачили світ «Влахо-болгарские или дако-славянские грамоты», «Грамматика нынешнего болгарского наречия». == Пам'ять == [[Файл:Guca.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Guca.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C241x241bod%7C%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Guca.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C241x241bod%7CМеморіальна] дошка в м. [[:uk:Свалява|Свалява]]<nowiki>.]] В середині </nowiki>[[:uk:XIX_ст.|XIX ст.]] прізвище Венеліна стає настільки популярним, що його і досі використовують в Болгарії як власне ім'я, з наголосом на останньому складі. На могилі Ю.&nbsp;Гуци (Вєнєліна) у [[:uk:Данилів_монастир|Даниловому монастирі]] в Москві болгари встановили пам'ятник з написом: «Він перший нагадав світові про забуте, але колись славне й могутнє плем'я болгар і палко бажав бачити його відродження». Ім'ям Венеліна названо вулицю в [[:uk:Софія|столиці Болгарії]], споруджено [[:uk:Пам'ятник|пам'ятники]] в [[:uk:Софія_(місто)|Софії]], [[:uk:Габрово|Габрово]]<ref name=":113" />, [[:uk:Свалява|Сваляві]] та селі Тибава (Закарпаття, Україна). На початку [[:uk:ХХ_століття|ХХ століття]] в [[:uk:Одеса|Одесі]] стояв пам'ятник Ю.&nbsp;Гуці. == Вибрані праці == * [http://books.google.com/books?id=YWMNAQAAIAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PR1#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние болгары в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Т. I. Москва, 1829] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140103103631/http://books.google.com/books?id=YWMNAQAAIAAJ&dq=inauthor%3A%22Юрій%20Венелин%22&pg=PR1#v=onepage&q&f=false|date=3 січня 2014}} * «О характере народных песен у славян задунайских» ([[:uk:1835|1835]]); * [http://books.google.com/books?id=aj9GAAAAMAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PA1#v=onepage&q&f=false О зародыше новой болгарской литературы. Москва, 1838] * «Граматика на сегашния български език»; * [http://books.google.com/books?id=1p4ZAAAAYAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PP7#v=onepage&q&f=false Влахо-болгарские или дако-славянские грамоты, собранные и объясненные на иждивении Императорской Российской Академии. Санкт-Петербург, 1840] * [http://books.google.com/books?id=EWbxAAAAMAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PP11#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние словене в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Т. II. Москва, 1841] * [http://books.google.com/books?id=O_zTAAAAMAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PA3#v=onepage&q&f=false Скандинавомания и ее поклонники или столетние изыскания о варягах. Историко-критическое разсуждение. Москва, 1842] * [http://books.google.com/books?id=TKkZAAAAYAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PP5#v=onepage&q&f=false Критические изследования об истории болгар, с прихода болгар на Фракийский полуостров до 968 года, или покорения Болгарии Великим князем русским, Святославом. Изданны на иждивении болгарина И.&nbsp;Н.&nbsp;Денкоглу. Москва, 1849] * [http://books.google.com/books?id=P-ZBAAAAcAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PR1#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние болгары в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Издание второе. Москва, 1856] == Примітки == <references /> == Джерела == * Юрій Іванович Венелін-Гуца (1802—1839) : бібліографічний покажчик / уклад.: О. Д. Закривидорога, М.-І. Г. Люта, Л. А. Мельник, Т. В. Туренко.&nbsp;— Ужгород, 1989. * [[:uk:Абліцов_Віталій_Григорович|Абліцов В.]]Галактика «Україна». Українська діаспора: видатні постаті / Віталій Абліцов.&nbsp;— К.: КИТ, 2007.&nbsp;— 436 с. * Байцура Т. Юрій Іванович Венелін.&nbsp;— Братіслава, 1968.&nbsp;— 306 с. * [[:uk:Данилюк_Дмитро_Дмитрович|Данилюк Д. Д.]] Ю. І. Гуца-Венелін.&nbsp;— Ужгород, 1995.&nbsp;— 45 с. * Ю. Венелін. З наукової спадщини визначного славіста: З нагоди 200-ліття від дня народження Ю. Венеліна / укладання Д. Д .Данилюка ; передмова В. Гісема, Г. Кеменяша, Д. Данилюка ; істор. нарис Д. Данилюка.&nbsp;— Ужгород : Вид-во В. Падяка, 2002.&nbsp;— 184 c.&nbsp;— (Сер. «Обличчям до спадщини»). * Заяць О. [http://chtyvo.org.ua/authors/Zaiats_Orest/Venelin_Yurii Венелін Юрій] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180114020717/http://chtyvo.org.ua/authors/Zaiats_Orest/Venelin_Yurii|date=14 січня 2018}} // Наукове товариство імені Шевченка : енциклопедія.&nbsp;— Львів, 2014.&nbsp;— Т. 2.&nbsp;— С. 578—583. == Посилання == * [http://books.google.com/books?id=KDIFAAAAYAAJ&dq=%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D1%8A&pg=PP59#v=onepage&q=%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D1%8A&f=false Безсонов, П. Болгарские песни из сборников Ю.&nbsp;И.&nbsp;Венелина, Н.&nbsp;Д.&nbsp;Катранова и других болгар (= Временник Императорского Московского Общества истории и древностей российских, Кн. XXI, Ч. II: Материалы). Москва, 1855] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131231161147/http://books.google.com/books?id=KDIFAAAAYAAJ&dq=Венелинъ&pg=PP59#v=onepage&q=Венелинъ&f=false|date=31 грудня 2013}} * Венелін (справж. прізв. — Гуца) Юрій Іванович // Україна в міжнародних відносинах. Енциклопедичний словник-довідник. [https://chtyvo.org.ua/authors/Varvartsev_Mykola/Ukraina_v_mizhnarodnykh_vidnosynakh_Entsyklopedychnyi_slovnyk-dovidnyk_Vypusk_5.pdf Випуск 5. Біографічна частина: А-М] / Відп. ред. М.М. Варварцев. — К.: Ін-т історії України НАН України, 2014. — с.57-58 * Павленко В. В. [http://www.history.org.ua/?encyclop&termin=Venelin_Ju Венелін Юрій Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160416135702/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Venelin_Ju|date=16 квітня 2016}} // a '''Jurij Venelin''', narozen jako ''Юрий Гуца'', ''Georgius Hutza'', ([[:cs:22._duben|22. dubna]] [[:cs:1802|1802]] [[:cs:Tybava|Tybava]] – [[:cs:26._březen|26. března]] [[:cs:1839|1839]] [[:cs:Moskva|Moskva]]) byl [[:cs:Historik|historik]] a [[:cs:Publicistika|publicista]], jeden ze zakladatelů [[:cs:Slavistika|slavistiky]]. == Život == Narodil se ve vesnici [[:cs:Tybava|Tybava]] ( ''Havasalja''), která je součástí obce [[:cs:Svaljava|Svaljava]] v [[:cs:Okres_Mukačevo|Mukačevském okrese]] v [[:cs:Podkarpatská_Rus|Zakarpatské oblasti Ukrajiny]]. Pocházel z rodiny kněze Ivana Gucyho. Studoval na gymnáziu a teologickém semináři v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]], biskupském lyceu v [[:cs:Satu_Mare|Satu Mare]] a na [[:cs:Segedín|Szegedské]] akademii. Krátce studoval filozofické fakultě na Lvovské univerzitě (1822–1823). Na jaře 1823 spolu se svým bratrem Ivanem Molnárem ilegálně překročil hranici bez pasu a dostal se do tehdy ruského [[:cs:Kišiněv|Kišiněva]]. Jejich rozhodnutí uprchnout jednou do Lvova a podruhé do Ruska bylo způsobem, jak se zbavit závazků vůči duchovním autoritám. V Kišiněvě dostali oba uprchlíci za podpory generálního guvernéra I. N. Inzova bydliště a místa školních učitelů. Během dvou let v Kišiněvě Venelin poznal studenty z řad bulharských emigrantů, studoval jejich jazyk, zvyky a způsob života. V létě 1825 oba odešli do Moskvy a tam na radu [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivana Orlaje]] vystudovali medicínu. V roce 1830 byl Venelin vyslancem Petrohradské akademie věd do bulharských zemí ovládaných [[:cs:Osmanská_říše|Osmany]]. Navštěvoval bulharská města jako [[:cs:Varna|Varna]], [[:cs:Kavarna|Kavarna]] a [[:cs:Silistra|Silistra]], zaznamenával lidové písně a rčení a získával znalosti bulharského jazyka z první ruky. V roce 1836 se seznámil s bulharským emigrantem [[:cs:Vasil_Aprilov|Vasilem Aprilovem]] sídlícím v [[:cs:Oděsa|Oděse]], s nímž udržoval aktivní korespondenci. == Dílo == Venelin byl autorem knihy ''Staří a dnešní Bulhaři v jejich politických, etnografických, historických a náboženských vztazích k Rusům'', vydané ve třech svazcích v letech 1829 až 1841. Dílo bylo významné pro popularizaci bulharské kultury a historie v Ruské říši a pro ovlivňování národního cítění mnoha bulharských emigrantů. Venelinova kniha ''Kritické studie o dějinách Bulharska'', vydaná posmrtně ve zkrácené verzi v roce 1849 v Moskvě z iniciativy historika Spiridona Palauzova. Emise byla financována bulharským obchodníkem Ivanem Denkoglu sídlícím v Rusku. Kniha vyšla znovu v roce 1853 v kompletním bulharském překladu v [[:cs:Zemun|Zemunu]] v dnešním Srbsku; překlad provedl učitel Petko Botev, otec básníka [[:cs:Christo_Botev|Christo Boteva]]. Mezi další díla Jurije Venelina patří ''O charakteru lidových písní u zadunajských Slovanů, O formování nové bulharské literatury, Gramatika moderní bulharštiny'' a ''Starověcí a moderní Slovinci''. a = Ivan Fogorašij-Berežanin = '''Joann Fogarašij''', rozený Joannes Fogarassy, pseudonym Berežanin (25. března 1786 [[:cs:Velyki_Komjaty|Velyki Komjaty]] – 11. prosince 1834 [[:cs:Vídeň|Vídeň]]) byl podkarpatský rusínský etnograf, jazykovědec, kněz a učitel.<ref name=":012">{{Citace elektronického periodika|příjmení=HARAKSIM|jméno=Ľudovít|titul=„Zlatý vek&quot; biskupa A. Bačinského a obrodenské obdobie A. Duchnoviča - dve epochy dejín Rusínov|periodikum=|url=https://www.rusyn.sk/zlaty-vek-biskupa-a-bacinskeho-a-obrodenske-obdobie-a-duchnovica-dve-epochy-dejin-rusinov/|jazyk=sk|datum přístupu=2024-01-01}}</ref> V [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] je po něm pojmenována ulice. == Život a dílo == Studoval na teologických seminářích v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] (1808–1810) a v [[:cs:Trnava|Trnavě]] (1811–1812). V roce 1813 byl vysvěcen na řeckokatolického kněze. Krátce působil jako,kněz v [[:cs:Rokosovo|Rokosovu]]. V letech 1814–1818 byl rektorem Uherského řeckokatolického teologického semináře. V roce 1818 byl poslán do Vídně, kde působil jako pastor řeckokatolického kostela sv. Barbory při řeckokatolickém teologickém semináři, tzv. [[:cs:Barbareum|Barbareu]], až do své smrti. V Barbareu byl slovanský klub vedený slovinským lingvistou [[:cs:Jernej_Kopitar|Jernejem Kopitarem]],. V tomto klubu se Fogarašij seznamoval se studenty z jiných slovanských zemí a jejich jazyky. To ho přivedlo k aktivnímu srovnávacímu lingvistickému studiu, jehož výsledkem bylo dílo o rozdílech ve slovanských dialektech, zvláště mezi dialekty maloruskými a karpatoruskými nebo uhroruskými.<ref name=":012" /> které zaslal [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivanu Orlajovi]]. Fogarašij poukazoval na společný původ slovanských jazyků a v duchu panslavismu vyzýval všechny Slovany, aby se drželi církevní slovanštiny jako svého spisovného jazyka. V roce 1833 vydal rusko-uherskou gramatiku ''Orosz magyar grammalika. Rutheno ungarica grammatica. Для скораго и легкаго языка обучения... у Вѣдню, 1833'' a též dílo ''Origo et formacio Linguae Ugoricae – ungaricae rectius Magiaricae dictoe historice, philo et etymologice ac gramatice deducta. Viennae. Anno 1833'' . Poukazoval na to, že maďarština je silně ovlivněna podunajskými slovanskými jazyky, což vzbudilo nevůli mezi maďarskými mocenskými kruhy.<ref name=":012" /> Fogarašij je také autorem rozsáhlé (nepublikované) studie o Podkarpatských Rusínech. = Michal von Visanik<ref name=":1122">{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=16, 41|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=}}</ref> = '''Михайло (фон) Висаник''' (''Вӱсяник'', [[:rue:Нїмецькый_язык|нім.]] ''Michael von Viszanik'', [[:rue:10._октовбер|10. октовбер]] [[:rue:1792|1792]], Дюлай, [[:rue:Жупа_Саболч|жупа Саболч]]<ref name="szluk2">{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}</ref> — [[:rue:3._новембер|3. новембер]] [[:rue:1872|1872]], [[:rue:Відень|Відень]]) быв [[:rue:Австрійска_імперія|австрійськый]] медик [[:rue:Русины|русинського]] роду, дохтор-прімарь [[:rue:Відень|віденської]] псіхіатрічної болниці, реформатор австрійської [[:rue:Псіхіатрія|псіхіатрії]]. == Біоґрафія == Сын [[:rue:Ґрекокатолицька_церьков|грекокатолицького]] пароха села Дюлай (днесь ''Nyírgyulaj'') Ивана Вӱсяника<ref name="szluk2" /><ref name="padiak2">{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}</ref>. Скончив [[:rue:Гимназия|ґімназію]] в [[:rue:Сатмар|Сатмарі]], пак ся учив у [[:rue:Ягер|Яґрі]] (філософія), [[:rue:Будапешт|Пешті]] и [[:rue:Відень|Відню]]. У Відню здобыв діплому дохтора (1821) и тітулу маґістра [[:rue:Акушер|акушерства]] (1825)<ref name="padiak2" /><ref name="ndb2">{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}</ref>. Зачав роботу у віденськуй Централнуй болници як молодшый дохтор, де мав и практику из псіхічно хворыми. Пузніше ся добрі вказав уже як окружный дохтор у часі повени (1830) <small>[<nowiki/>[[:de:Donauhochwasser 1830|de]]]</small> і епідемії [[:rue:Колера|колеры]] (1831) у Відню, а пак у часі повени в Будапешті (1838) <small>[<nowiki/>[[:hu:1838-as pesti árvíz|hu]]]</small>. Быв активным пропаґатором [[:rue:Вакцинация|вакцинації]]<ref name="padiak2" />. [[Файл:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg|odkaz=[https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C][[:rue:Наррентурм|Наррентурм]]<nowiki> около 1895]] У 1838 именованый на дохтора-прімаря псіхіатрічної лічниці Централної болниці у Відню, што ся розміщала в так званум ізолаторі </nowiki>[[:rue:Наррентурм|Наррентурм]] («турни глупакув»). Измагав ся го модернізовати як лічебну установу: пропаґовав працовну терапію, дошколованя персонала, зрушив фіксацію хворых ланцами (уєдно дав изняти 30 тон желіза)<ref name="ndb2" /><ref>{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}</ref>. У 1843-1844 ся пустив у служебну дорогу до Німеччины, Франції и Швейцарії. У заграничу ся окреме інтересовав архітектуров псіхіатрічных установ, котра бы мала помагати уліченю хворых. У 1844 рядив проєктованя нової псіхіатрічної лічниці в Брюннлфелду (днесь часть Відня), доконченої в 1852. році. У 1845 ся габілітовав як другый на [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденськум універзитеті]] [[:rue:Доцент|доцент]] псіхіатрії<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>. У дісертації аналізовав роботу віденської псіхіатрічної лічниці уд року 1784, окреме зазначаючи хосновитусть гуманного удношеня до паціентув и удмітаючи їх «неулічнусть». У 1853-1869 рокы рядив псіхіатрічноє обзираня у Централнуй болници. Удступив уд роботы в 1871. році. Двараз быв [[:rue:Декан|деканом]] медицинського факултета [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденського універзитета]]. Основав общества спомаганя бывшым паціентам псіхіатрії и вдовам дохторув. Быв судовым засідательом (''táblabíró'' <small>[<nowiki/>[[:hu:táblabíró|hu]]]</small>) у мадярськых [[:rue:Жупа_Саболч|жупах Саболч]], [[:rue:Жупа_Чанад|Чанад]], [[:rue:Жупа_Унґ|Унґ]], [[:rue:Жупа_Сатмар|Сатмар]] и [[:rue:Жупа_Боршод|Боршод]]. Носитель тітулы дворського радника (''Hofrat''), ордена Франца Йозефа, папського ордена с. Ґеорґія Великого, [[:rue:Пруссія|пруського]] ордена Коруны. У [[:rue:1849|1849]] быв єдным из шести членув русинської делеґації пуд веденьом [[:rue:Виктор_Добрянскый|Віктора Добрянського]], што подала імператору [[:rue:Франц_Йозеф_I.|Францу Йозефу I.]] петіцію ''[[:rue:Памятник_Русинов_угорскых|Памятник Русинов угорскых]]''. Погребеный на [[:rue:Централный_теметув_(Відень)|Централнум теметові у Відню]] вєдно з жонов Амалійов (рож. Янко, 1803—1876)<ref name="padiak2" /><ref>{{Cite web|url=http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|title=''Кочерга С. О.'' Південний берег Криму в житті і творчості українських письменників ХІХ ст.|accessdate=25 грудня 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090919061135/http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|archivedate=19 вересня 2009|deadurl=yes}}</ref>. <references /> = Jozef Miklošík = Йосип Змій-Мікловшик (20 лютого 1792 с. Словінки, [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщина]] (зараз Східна Словаччина) - 1 грудня 1841 [[:uk:Пряшів|Пряшів]]) - український художник, іконописець, портретист. Один з основоположників професійного образотворчого мистецтва [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]. == Діяльність == Народився в бідній селянській родині. Навчався в школі при монастирі Красний Брід неподалік Меджилаборець в Словаччині. Очевидно, там вперше познайомився з мистецтвом живопису у ченців-іконописців, які зазвичай проживали в монастирях. Маючи хороший голос і схильність до наук, він в Краснобродський школі вивчився на дяка. У 1814 році отримав місце церковного співочого при греко-католицької церкви св. Варвари у Відні (Барбареум). Робота там давала йому деяку матеріальну незалежність. У тому ж році вступив в клас живопису до Віденської Академії об'єднаних образотворчих мистецтв. Йосип Змій - один з перших відомих живописців історичного Закарпаття, які навчалися в Віденської академії образотворчих мистецтв. Вже у Відні отримав визнання як хороший портретист. У 1823 р єпископ Григорій Таркович призначив його єпархіальним художником. Він став першим єпархіальним художником новоствореної Пряшевської єпархії. Пізніше Йосип Змій-Мікловшик здійснив поїздку до Італії, де прожив два роки. Перебування там, безсумнівно, позначилося на його творчості. Після повернення в Пряшів Йосип працює художником, часто пише портрети. Серед них портрети засновника єпархіальної бібліотеки Івана Ковача, Андрія Хіри і ін. Восени 1841 року художник захворів на тиф і помер 1 грудня цього ж року. Похований на Пряшевському кладовищі.<ref>(український дивоспів на чотирьох місцях)</ref> == Творчість == Основоположник світського живопису на Закарпатті, Йосип Змій-Мікловшик створював не тільки іконостаси, фрески і вівтарні образи, а й портрети, пейзажі, жанрові сценки з життя закарпатців, які несуть яскраво виражений етнографічний характер. Художник працював на території Угорщини, його пензлю належать церковні розписи в багатьох містах. Після повернення з Відня художник створив багато композицій на релігійну та побутову тематику. Ним написані живописні композиції з народного життя: * «Зємплінскі весілля», * «На вечорницях», * «Процесія на освячення води на Богоявлення», * «Вибір нареченої в Червоному Броді», * «Хто буде моїм чоловіком?» та ін. Проілюстрував книгу «Etnografia Ruthenium» ( «Етнографія русинів») словацького етнографа Яна Чапловича. Серед робіт на релігійну тематику картини 1830 року, виконані для іконостасу в абауйновградского храму, в 1831 р ікони в с. Шайосегед. У наступному році художник працював в селах Здоб і Ряшів, а в 1834 р в Собопіі і Фіяші. У Великому Сулині працював в 1835 р, в тому ж році працював над композиціями до бічній каплиці св. Хреста і св. Петра і Павла в прешівська кафедральному соборі. У 1836 р художник виконував живописні роботи для церкви в Пустагазі, а в 1837 р виконав картину св. Миколи, св. Варвари і Богородиці для церкви с. Варганево. У 1838 р провів поновлення образів для храму в Словенської Нової Весі. '''Josef Zmij-Miklovšik''' ({{Vjazyce2|rue|Йосиф Змій-Миклошик|Josyf Zmij-Myklošyk}}, [[:cs:20._březen|20. března]] [[:cs:1792|1792]] [[:cs:Slovinky|Slovinky]] – [[:cs:1._prosinec|1. prosince]] [[:cs:1841|1841]] [[:cs:Prešov|Prešov]]) byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] [[:cs:Malíř|malíř]] a [[:cs:Ikonografie|ikonograf]].<ref name=":017">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref><ref name=":114">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1}}</ref><ref name=":212">{{Citace monografie|titul=Österreichisches biographisches Lexikon: 1815 - 1950|editoři=Österreichische Akademie der Wissenschaften|vydavatel=Verl. der Österr. Akad. der Wiss|místo=Wien|isbn=978-3-7001-3213-4}}</ref> Josef byl jeden ze zakladatelů rusínského [[:cs:Výtvarné_umění|výtvarného umění]].<ref name=":212" /> == Život == Narodil se v roce 1792 do chudé [[:cs:Zemědělec|rolnické]] rodiny v obci [[:cs:Slovinky|Slovinky]] nedaleko města [[:cs:Krompachy|Krompachy]] na dnešním [[:cs:Slovensko|Slovensku]].<ref name=":114" /> Studoval v na [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] kde se seznámil s [[:cs:Ikonografie|ikonografií]].<ref name=":114" /> V [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] se chtěl stát [[:cs:Ďjak|ďjakem]], což byla role nižšího duchovního v chrámu, ale také role kantora, předzpěváka či písaře. V roce 1814 se stal pěvcem v řeckokatolickém [[:cs:Kostel_svaté_Barbory_(Vídeň)|kostele sv. Barbory]], známý též jako [[:cs:Barbareum|Barbareum]], ve [[:cs:Vídeň|Vídni]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Ve stejném roce také začal studovat na [[:cs:Akademie_výtvarných_umění_ve_Vídni|Akademii výtvarných umění ve Vídni]]. Josef také žil dva roky v Itálii, kde studoval [[:cs:Baroko|barokní]] a [[:cs:Renesanční_malířství|renesanční malířství]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> V roce 1823 se stal diecézním malířem v [[:cs:Archeparchie_prešovská|Prešovské řeckokatolické eparchii]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Jmenoval ho sám první biskup [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregor Tarkovič]]. Na podzim roku 1841 onemocněl [[:cs:Tyfus|tyfem]]{{nepřesný odkaz}} a 1. prosince 1841 zemřel. Pochován byl v [[:cs:Prešov|Prešově]]. [[Soubor:Змий-Микловшик.jpg|odkaz=https://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:%D0%97%D0%BC%D0%B8%D0%B9-%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D1%88%D0%B8%D0%BA.jpg|náhľad|''Muž s knihou'' byl jeden z prvních obrazů malíře]] == Dílo == Jako diecézní malíř, Josef Zmij-Miklovšik maloval pro eparchii nejen [[:cs:Ikonostas|ikonostasy]], [[:cs:Freska|fresky]] a [[:cs:Oltářní_obraz|oltářní obrazy]], ale také portéty významných kněží.<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Ve volném čase maloval [[:cs:Krajinomalba|krajinomalby]] a portréty bohatých prešovských [[:cs:Měšťanstvo|měšťanů]].<ref name=":114" /> Ikonostasy namaloval do kostelů v mnoha obcích, např. v obcích [[:cs:Petrová|Petrová]], [[:cs:Ruská_Nová_Ves|Ruská Nová Ves]] a [[:cs:Rešov_(okres_Bardejov)|Rešov]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Předtím než se stal diecézním malířem také namaloval [[:cs:Obrazová_kompozice|obrazové kompozice]] z lidového života. Mezi ně patří např. ''Zemplínská svatba'', nebo ''Výběr nevěsty v [[:cs:Krásny_Brod|Krásném Brodě]]''. Také ilustroval knihu ''Etnographia Ruthenorum'' od Jana Čaploviče a namaloval portéty [[:cs:Biskup|biskupa]] [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregora Tarkoviče]] a kněze [[:cs:Jan_Kovač|Jana Kovače]].<ref>{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}</ref> <references /> = Omeľan Partyckyj = '''Омеля́н Йо́сипович Парти́цький''' ([[:uk:28_травня|28 травня]] [[:uk:1840|1840]], [[:uk:Тейсарів|Тейсарів]]&nbsp;— [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український учений-[[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Етнограф|етнограф]], [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. == Життєпис == Народився в селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]<ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}.&nbsp;— Leopoli, 1842.&nbsp;— P. 32, 275. {{ref-la}}</ref><ref>Іноді&nbsp;— село Тейсарова, див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]].</ref> (пізніше&nbsp;— Жидачівського повіту, від 17 липня 2020&nbsp;— [[:uk:Стрийський_район|Стрийського району]]) в сім'ї священника о. Йосипа Партицького ({{н}} 1804<ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}.&nbsp;— Leopoli, 1842.&nbsp;— P. 32. {{ref-la}}</ref><ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1878] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210121030221/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content|date=21 січня 2021}}.&nbsp;— Leopoli, 1878.&nbsp;— P. 101. {{ref-la}}</ref>, пароха в Тейсарові з 1825 по 1879 рік). Дуже рано покинув батьківську хату. Початкову освіту здобув у місті Стрию. Вчився в [[:uk:Львівська_бернардинська_гімназія|Бернардинській гімназії]]<ref name="ЖБС">{{Cite web|url=http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|title=Омелян Партицький // Жидачівська районна бібліотечна система|accessdate=20 січня 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|archivedate=4 березня 2016|deadurl=yes}}</ref>, [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]],<ref name="ПХ3">''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович…&nbsp;— С. 33.</ref> у Львівському університеті, який закінчив у 1863 (за іншими даними, в 1864<ref name="ПХ3" />) році. Іспити склав на відмінно; одержав три дипломи: етнографа, історика, педагога і мовознавця української літератури. Викладав у [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], цісарсько-королівській [[:uk:Перша_тернопільська_гімназія|Тернопільській гімназії]] (вчитель української та класичних мов,<ref name="ПХ3" /> 1864—1868&nbsp;рр.), Академічній ґімназії у [[:uk:Львів|Львові]] (1868—1871&nbsp;рр.), Львівській учительській семінарії (1871—1895&nbsp;рр.). У Тернополі разом з [[:uk:Лучаківський_Володимир|Володимиром Лучаковським]], [[:uk:Ільницький_Василь_Степанович|Василем Ільницьким]], [[:uk:Згарський_Євген|Євгеном Згарським]] створив літературний гурток.<ref name="ПХ3" /> Один з лідерів народовецького руху в [[:uk:Галичина|Галичині]], редактор «Газети шкільної» (видавав власним коштом,<ref name="ПХ3" /> 1875—1879&nbsp;рр.), [[:uk:Зоря_(львівський_журнал)|«Зорі»]] (двотижневик, заснував, шість років видавав власним коштом<ref>[http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm|date=11 травня 2011}}''[[Тищенко Костянтин Миколайович|К. Тищенко]].'' «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности</ref> 1880—1885&nbsp;рр.). Автор підручників з мови, літератури, видав [[:uk:Німецько-руський_словар|«Нѣмєцко-руский словаръ»]], «Старинну історію Галичини» (1894&nbsp;р.). Переклав «Слово о полку Ігоревім» (1884 р.). Сповідував ідеї «народовців», один із засновників, почесний член культурно-освітньої організації [[:uk:Просвіта|«Просвіта»]], заступник голови першого головного відділу товариства, 1874 року виконував його обов'язки. 1875 року&nbsp;— делегат від головного виділу на заснуванні першої філії «Просвіти» в селі [[:uk:Бортники_(Жидачівський_район)|Бортниках]] Бібрецького повіту (сучасний [[:uk:Жидачівський_район|Жидачівський район]]). Разом з [[:uk:Вахнянин_Анатоль_Климович|Анатолем Вахнянином]] видавав у 1877—1879 роках «Письмо з Просвіти». Під його впливом частина студентської молоді змінювала погляди з москвофільських на народовські (зокрема [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]<ref>''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}</ref>). Матеріально підтримував студентську молодь, зокрема Івана Франка.<ref name="ПХ3" /> Для покращення здоров'я в останні роки життя їздив на лікування до [[:uk:Одеса|Одеси]]<ref name="ЖБС" />, відпочивав і лікувався в [[:uk:Карлові_Вари|Карлових Варах (Карлсбаді]], зокрема в 1894 році)<ref>[http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&datum=18940805&seite=8&zoom=33&query=%22Partycki%22&ref=anno-search Karlsbader Kurliste] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201204174600/http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&datum=18940805&seite=8&zoom=33&query=%22Partycki%22&ref=anno-search|date=4 грудня 2020}}.&nbsp;— 1894.&nbsp;— №&nbsp;359.&nbsp;— S. 2. {{ref-de}}</ref>. Раптово помер<ref name="ЖБС" /> [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]] року у Львові<ref>[[Дзвін (журнал, Львів)|Дзвін]].&nbsp;— 1995.&nbsp;— С. 149.</ref><ref>Є інші дати: 20 січня (див.: ''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович…&nbsp;— С. 33.), [[21 січня]] (див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]]).</ref>. Похований на 14 полі Личаківського цвинтаря. == Творчість == 1863 року в літературному збірнику [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]] надруковано твір Омеляна Партицького, написаний народною мовою,— «Червона Русь в часах передісторичних». У цьому збірнику опублікував статтю про походження Руси, надрукував дві поезії; статті започаткували працю як історика над історією Руси. 1884 року друком вийшла величезна студія «Старинна історія Галичини». Збирав етнографічні матеріали, помістив у [[:uk:Правда_(журнал)|«Правді»]]&nbsp;— 1868&nbsp;р.: «З уст народна: гагілки, коляди», у «Газеті шкільній» за 1877&nbsp;р.: «Заговори у Русиків», «Рахманьский Великдень». У 1875—1879&nbsp;рр. надрукував ряд статей про виховання: «Гадки про виховання домашнє» (1877), «Листи о вихованню» (1879), працював у комісії з видання шкільних книжок. Видав гарно укладені читанки для народних шкіл, працював над граматиками: «Руска читанка для нижчих кляс середніх шкіл» (1871), «Руский буквар для шкіл людових» (1876), «Руска читанка для третьої кляси шкіл народних»(1878), «Граматика руского язика для ужитку в школах людових»(1880). Видання граматики 1880 року з погляду методики вважалося одним із найкращих видань граматик «рускої (української) мови» того часу. == Вшанування пам'яті == У рідному селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]: * коштом односельців перед школою встановлено пам'ятник Омеляну Партицькому; * його іменем названа одна з вулиць села. У Жидачеві: a == Джерела == * [https://archive.org/details/dovidnyk2002/page/n379/mode/1up?view=theater Партицький Омелян] // Довідник з історії України.&nbsp;— 2-е видання.&nbsp;— К., 2002.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9665041797|ISBN 966-504-179-7]] * {{УМЕ10|частина=[https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_10_Ол-Пер/page/n98/mode/1up?view=theater Партицький Омелян]|сторінки=1302}} * ''Пашук В.&nbsp;С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Partytskyj_O Партицький Омелян] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161028022053/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Partytskyj_O|date=28 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|75}} * ''Пиндус Б., Ханас В.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_3/page/n57/mode/1up?view=theater Партицький Омелян Йосипович] // {{ТЕС|3|33}} * ''[[:uk:Тищенко_Костянтин_Миколайович|Тищенко К.]]'' [https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности]. <references /> = Sydir Ivanovyč Vorobkevyč = о. '''Ізидо́р Воробкевич''', у сучасних джерелах '''Си́дір Воробке́вич''' ([[:uk:5_травня|5 травня]] [[:uk:1836|1836]], [[:uk:Чернівці|Чернівці]]&nbsp;— [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]], Чернівці)&nbsp;— [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Буковина|буковинський]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Композитор|композитор]], музично-культурний діяч, православний священик, [[:uk:Педагог|педагог]], редактор часописів [[:uk:Буковина|Буковини]], [[:uk:Художник|художник]]. Мав псевдоніми: ''Данило Млака, Демко Маковійчук, Морозенко, Семен Хрін, Ісидор Воробкевич, С. Волох'' та інші. Нагороджений [[:uk:Орден_Франца_Йосифа|лицарським хрестом ордена Франца Йосифа]] (1902)<ref>[http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1918&page=565&size=49 Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie für das Jahr 1918].&nbsp;— Wien, 1918.&nbsp;— S. 191. {{ref-de}}</ref>. == Біографія == [[Файл:Указ_Міністерства_освіти_та_віровизнань_Австрії_28_липня_1868_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D0%B0%D0%B7_%D0%9C%D1%96%D0%BD%D1%96%D1%81%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D0%BE%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%BD%D1%8C_%D0%90%D0%B2%D1%81%D1%82%D1%80%D1%96%D1%97_28_%D0%BB%D0%B8%D0%BF%D0%BD%D1%8F_1868_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|200x200bod|Указ Міністерства освіти та віровизнань Австрії щодо призначення Сидору Воробкевичу мистецької стипендії на навчання у м. Відень]] [[Файл:"Українська_ластівка"_часопис_для_дітей_1933.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%22%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%BB%D0%B0%D1%81%D1%82%D1%96%D0%B2%D0%BA%D0%B0%22_%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%BF%D0%B8%D1%81_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D0%B4%D1%96%D1%82%D0%B5%D0%B9_1933.jpg|vľavo|náhľad|319x319bod|Портрет Сидора Воробкевича в часописі для дітей «Українська ластівка»]] Народився 5 травня 1836&nbsp;року в Чернівцях у родині вчителя філософії і богослов'я. Залишився в дитинстві круглим сиротою, разом із сестрою і молодшим братом Григорієм, що теж став відомим на Буковині громадсько-культурним діячем і письменником. Його виховували дідусь і бабуся в містечку [[:uk:Кіцмань|Кіцмані]], де здобув [[:uk:Початкова_освіта|початкову освіту]] (навчався у 4-класовій німецькомовній школі). Його прадід утік свого часу з [[:uk:ВКЛ|Литви]] і звався Скальський Млака де [[:uk:Оробко|Оробко]]<ref>''Остап'юк Б.'' [http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf Сидір Воробкевич (1836—1903] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180904191900/http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf|date=4 вересня 2018}} // Свобода.&nbsp;— Джерзі Ситі і Ню Йорк, 1986.&nbsp;— Ч. 175 (13 вересня).&nbsp;— С. 2, 4.</ref>, а {{джерело|дід переробив Оробко на Воробкевича}}. Частина прізвища Млака стала улюбленим псевдонімом Сидора. Батько його, Іван, на той час працював при Чернівецькій гімназії (тодішній ліцей) професором релігії і філософії. Його матір померла в 1840 році. Через п'ять років помер батько&nbsp;— Сидір разом зі своїм братом Григорієм залишилися сиротами. Їх дід, кіцманський [[:uk:Протопоп|протопоп]] Михайло Воробкевич, забрав онуків до себе жити в містечко [[:uk:Кіцмань|Кіцмань]]. Першу науку в Кіцмані дітям надала бабка Параскева. Вона навчила любити рідну мову, пісню та народ. З уст своєї бабусі Сидір чув силу-силенну казок, пісень, народних оповідань про [[:uk:Козак|козаків]] і турків. Дід поета знав безліч оповідей про козацтво, Україну, [[:uk:Умань|Умань]], [[:uk:Залізняк|Залізняка]], [[:uk:Іван_Ґонта|Ґонту]]. Навчався у [[:uk:Чернівецька_вища_гімназія|Чернівецькій гімназії]], згодом&nbsp;— у духовній семінарії, яку закінчив [[:uk:1861|1861]] року, де він почав складати [[:uk:Вірш|вірші]] й створювати до них музику. Потім був священиком у буковинських селах, де вивчав [[:uk:Фольклор|фольклор]] і побут місцевого населення. Музичну освіту здобував приватно у професора [[:uk:Віденська_консерваторія|Віденської консерваторії]] [[:uk:Франц_Кренн|Ф. Кренна]]. У 1868 році склав іспит на звання викладача співу й регента хору у [[:uk:Віденський_університет_музики_й_виконавського_мистецтва|Віденській консерваторії]]. З 1867 року викладав спів у [[:uk:Чернівецька_духовна_семінарія|Чернівецькій духовній семінарії]] та гімназії, а з 1875&nbsp;р.&nbsp;— на богословському факультеті [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецького університету]]<ref>{{Cite book |title=Енциклопедія сучасної України|last=Дзюба|first=І.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last2=Жуковський|first2=А.І. (співголова Гол.ред.колегії)|last3=Романів|first3=О.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last4=Курас|first4=І.М.|last5=Литвин|first5=В.М.|year=2006|publisher=Інститут енциклопедичних досліджень НанУ|location=Київ|pages=162|language=Українська|isbn=966-02-3355-8}}</ref>. Як [[:uk:Композитор|композитор]] складав літературні пісні і псалми, компонував хорові твори, сольні пісні та [[:uk:Оперета|оперети]], писав мелодії на власні вірші. Помер [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]] у Чернівцях, похований на міському кладовищі<ref>Жадько В.&nbsp;О.&nbsp;Український некрополь.— К., 2005.— С. 149.</ref>. == Творчість == [[Файл:„Співаник_для_шкіл_народних”,_уклав_Сидір_Воробкевич,_м._Відень._Титул._1910_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%E2%80%9E%D0%A1%D0%BF%D1%96%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D1%88%D0%BA%D1%96%D0%BB_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B8%D1%85%E2%80%9D,_%D1%83%D0%BA%D0%BB%D0%B0%D0%B2_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87,_%D0%BC._%D0%92%D1%96%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C._%D0%A2%D0%B8%D1%82%D1%83%D0%BB._1910_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Співаник (збірник пісень), які уклав Сидір Воробкевич. Виданий у м. Відень у 1910&nbsp;р.]] Літературна діяльність Сидора Воробкевича розпочалася 1863 року, коли в збірнику «Галичанин» було надруковано п'ять перших віршів під загальною назвою «Думки з Буковини». 1877 року він видав перший буковинський альманах [[:uk:Руска_Хата_(альманах)|«Руська хата»]]. Один із засновників і редакторів журналу «Буковинськая зоря». Працюючи в [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецькому університеті]], очолював «Руське літературне товариство», а з 1876 року&nbsp;— студентське товариство «Союз». В 1887 році Сидір Воробкевич очолював товариство «Руський дім народний» в Чернівцях<ref>{{Cite web|title=180 років від дня народження С.І.Воробкевича|url=http://knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua/stranicu/novunu/novunu_vorobkevuch.html|website=knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua|accessdate=2023-05-30}}</ref>. Сидір Воробкевич писав українською, німецькою і румунською мовами. В літературному доробку письменника&nbsp;— вірші, поеми, оповідання, повісті реалістичного і романтичного характеру. Він розробляв теми історичного минулого: оповідання «Турецькі бранці» (1865), поема «Нечай» (1868), драми «Петро Сагайдачний» (1884), «Кочубей і Мазепа» (1891), комедія «Пан [[:uk:Мандатор|мандатор»]],<ref>{{Cite web |url=http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|title=ПАН МАНДАТОР С. Воробкевич|accessdate=19 травня 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150520200917/http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|archivedate=20 травня 2015|deadurl=yes}}</ref> писав про тяжку долю селянства: вірші «Рекрути» (1865), «Панська пімства{{джерело}}» (1878). Одним з перших в українській літературі відобразив життя робітників (драма «Блудний син»). Найповніше талант С. Воробкевича проявився в ліричних віршах, де поет «розсипає велике багатство життєвих спостережень, осяяних тихим блиском щирого, глибокого, людського і народолюбного чуття» ([[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франко]]). Характерними рисами поезії Воробкевича є мелодійність, близькість до фольклорних джерел (вірш «Летить, летить чорний ворон…» та ін.). Багатьом його творам властивий гумор. Вірш Сидора Воробкевича [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A0%D1%96%D0%B4%D0%BD%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%20(%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87) «Рідна мова»], покладений на музику автором, став хрестоматійним. Чимало творів С.&nbsp;Воробкевича перекладено [[:uk:Болгарська_мова|болгарською]], [[:uk:Німецька_мова|німецькою]], [[:uk:Російська_мова|російською]] та іншими мовами. Перебуваючи на викладацькій роботі в Чернівецькій духовній семінарії, гімназії, університеті, Сидір Воробкевич багато уваги приділяв молоді: уклав пісенники для початкової школи, створив посібники з теорії музики й співу та ін. Виступаючи одночасно як [[:uk:Композитор|композитор]] і [[:uk:Письменник|письменник]], він створює чимало віршів, пісень для дітей («Рідна мова», «То наші любі, високі Карпати», «Веснянка», «Осінь»). Після поїздки до [[:uk:Київ|Києва]] (1874) Воробкевич написав два чоловічі хори «Цар-ріка наш Дніпро» та «Я родився над Дніпром, отому я козаком». За життя письменника було видано збірку віршів «Над Прутом» (1901) за участю І.&nbsp;Франка. Перу поета належить ряд оповідань, новел, нарисів і сміховинок («Нерон», «Сабля Скандербега», «Клеопатра», [[:uk:Іван_Грозний|«Іван Грозний»]]). Він&nbsp;— автор циклу статей «Наші композитори», у якому чільне місце відведене композиторові [[:uk:Михайло_Глінка|М.&nbsp;І. Глінці]]. Автор багатьох і різноманітних за жанром літературних, музичних творів&nbsp;— пісень і хорів, [[:uk:Романс|романсів]], оперет. Писав музику на слова [[:uk:Тарас_Шевченко|Т.&nbsp;Шевченка]], [[:uk:Юрій_Федькович|Ю.&nbsp;Федьковича]], [[:uk:Іван_Франко|І.&nbsp;Франка]], [[:uk:Васіле_Александрі|В.&nbsp;Александрі]], [[:uk:Михаїл_Емінеску|М.&nbsp;Емінеску]], В.&nbsp;Бумбака. Також виступав як музичний педагог; зокрема, його учнем був видатний австрійський музикознавець українського походження [[:uk:Мандичевський_Євсевій|Євсевій Мандичевський]]. За словами [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.Франка]], С.&nbsp;Воробкевич був одним з «перших жайворонків нової весни нашого народного відродження». [[Файл:Меморіальна_дошка_Сидору_Воробкевичу.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D0%BE%D1%80%D1%83_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87%D1%83.jpg|vpravo|náhľad|215x215bod|<small>Меморіальна дошка Сидору Воробкевичу на будинку в [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], де він жив</small>]] == Пам'ять == * Гробівець, в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903)&nbsp;— буковинський письменник і композитор. Автор&nbsp;— скульптор Л. Кукурудза, квартал №&nbsp;35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін.&nbsp;— Чернівці, 2000.&nbsp;— С. 30. * У 2021 році біля ліцею номер 20 у Чернівцях завершують реставраційні роботи монумента Сидору Воробкевичу. Також почали реставрацію погруддя Сидору Воробкевичу у міському сквері біля Чернівецького національного університету.<ref>{{Cite web|title=У Чернівцях реставрують погруддя Воробкевичу біля колишньої 27 школи - ichernivchanyn.com|url=https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007|website=ichernivchanyn.com|accessdate=2021-11-16|language=uk|archive-date=16 листопада 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20211116151412/https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007}}</ref> * У 2023 році в Чернівцях встановлено пам'ятник Сидору Воробкевичу у сквері біля головного корпусу Чернівецького національного університету.<ref>[https://c4.com.ua/novyny/u-chernivcyax-u-skveri-navproti-chnu-vidkrili-pamyatnik-sidoru-vorobkevichu-foto/ У Чернівцях у сквері навпроти ЧНУ відкрили пам'ятник Сидору Воробкевичу]</ref> * У 2024 році у Львівському органному залі було презентовано портрет Сидіра Воробкевича, автор львівський художник з [[:uk:Гліб_Рахманін|Гліб Рахманін]]. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела та література == * Воробкевич С. І.// Історія міст і сіл УРСР. Чернівецька область.&nbsp;— Київ, 1969.&nbsp;— С. 19, 20, 23-25, 72, 338, 501. * Воробкевич Сидір Іванович/ Енциклопедія українознавства: перевид. в Україні.— Т. 1.&nbsp;— Львів, 1993.— С. 317. * Воробкевич Сидір Іванович// Богайчук М.&nbsp;А.&nbsp;Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник/ М.&nbsp;А.&nbsp;Богайчук.&nbsp;— Чернівці: Букрек, 2005.&nbsp;— С. 58. * Воробкевич Сидір// Гусар Ю. Буковинський календар. Ювілеї&nbsp;— 2008/ Ю. Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2008.— С.117. * Гробівець в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903)&nbsp;— буковинський письменник і композитор. Автор&nbsp;— скульптор Л. Кукурудза, квартал №&nbsp;35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін.&nbsp;— Чернівці, 2000.&nbsp;— С. 30. * Гусар, Ю. «Минають дні», а його «огні горять» [про Сидора Воробкевича]/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]// [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].— 2013.&nbsp;— 14 червня (№&nbsp;24).&nbsp;— С. 4. * ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Б.&nbsp;В.&nbsp;Завадка]].''. [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Vorobkevych_S Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160604021102/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Vorobkevych_S|date=4 червня 2016}} // {{ЕІУ|1|632}} * Кушніренко, А.&nbsp;М.&nbsp;Використання музичної спадщини С. Воробкевича у процесі формування майбутнього педагога/ А.&nbsp;М.&nbsp;Кушніренко// Система неперервної освіти: здобутки, пошуки, проблеми: матеріали науково-практичної конференції у 6-ти кн. (28-31 жовт. 1996&nbsp;р., м. Чернівці).&nbsp;— Чернівці, 1996.&nbsp;— Кн. 4. С. 51-54. * Мельничук, Б. Воробкевич Сидір Іванович/ Б. Мельничук, М. Юрійчук // ЕСУ.&nbsp;— Київ, 2007.— Т. 5.&nbsp;— С. 162—163. * Никоненко, П.&nbsp;М.&nbsp;Сидір Воробкевич: Життя і творчість [Текст]/ Петро Макарович Никоненко, М.&nbsp;І.&nbsp;Юрійчук; Чернівецький національний ун-т ім. Юрія Федьковича.&nbsp;— Чернівці: Рута, 2003.&nbsp;— 208 с.&nbsp;— (Літературні імена Буковини) * Побратим Юрія Федьковича// Гусар, Ю.&nbsp;С.&nbsp;Зірки не гаснуть: художньо-документальні розповіді про видатних митців Буковини, чиї імена занесені на «Алею зірок» у Чернівцях / Юхим Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2003.— С. 5-10. * Сидір Воробкевич (1836—1903)// Павлюк, О. Буковина. Визначні постаті 1774—1918: Біогр. довідник/ авт.-упроряд. О. Павлюк.&nbsp;— Чернівці, 2000.— С. 176—178. * Сидір Воробкевич// Шевченко, Н. Чернівці: 100 відомих адрес: довідник туриста-краєзнавця/ Н. Шевченко.&nbsp;— Чернівці, 2007.&nbsp;— С. 146—147. * Сидір Воробкевич: [23.04(05.05)1836&nbsp;— 06(19).09.1903] // [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|Губарев, В.]] Історія України: універсальний ілюстрований довідник / [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|В. Губарев]].&nbsp;— Донецьк, 2008.&nbsp;— С. 254. * Ще один пам'ятник Воробкевичу відкрили у спальному районі// Доба, 2008.&nbsp;— 13 листоп. (ч 45).— С. 2. == Примітки == {{reflist}} == Посилання == * {{УМузЕ-1|частина=Воробкевич Сидір Іванович|сторінки=413}} * [http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756 Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200211174233/http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756|date=11 лютого 2020}} //[[:uk:ЕСУ|ЕСУ]] * {{УМЕ8|частина=Млака Данило|сторінки=1014}} * {{УСЕ-4|[http://slovopedia.org.ua/29/53394/8212.html Воробкевич Ісидор]}} {{Вікіджерела|Категорія:Сидір Воробкевич|Сидора Воробкевича}} * [http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/ Літературні твори на сайті ukrlit.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100526214122/http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/|date=26 травня 2010}} * [http://www.ukraine-poland.com/u/kultura/kultura.php?id=1322 Сидір Воробкевич і брат його, Григорій]{{Недоступне посилання|date=травень 2019|bot=InternetArchiveBot}} * [http://poetry.uazone.net/vorob.html Поезії Сидора Воробкевича на poetry.uazone.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051219053824/http://poetry.uazone.net/vorob.html|date=19 грудня 2005}} * [http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134 Пісні Сидора Воробкевича на www.pisni.org.ua] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120306074552/http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134|date=6 березня 2012}} * [http://ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/19249/%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80-%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87 Поезія Сидора Воробкевича] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201203101412/http://www.ukrcenter.com/Література/19249/Сидір-Воробкевич|date=3 грудня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 1 / передм. О. Маковея.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1909.&nbsp;— 417 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 12, 1).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200926072448/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443|date=26 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 2 / передм. О. Маковея.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1911.&nbsp;— 409, 1 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 12, 2).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210128013430/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442|date=28 січня 2021}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190 Млака Д. Над Прутом: зб. поезій / Данило Млака (Ізидор Воробкевич).&nbsp;— У Львові: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1901.&nbsp;— 125, 3 с., 1 арк. портр.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918230004/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190|date=18 вересня 2020}} * [https://tales.org.ua/writers/vorobkevych-sydir-ivanovych/ Твори Сидора Воробкевича] в електронній бібліотеці TOU = Vasyľ Dmytrovyč Zalozeckyj = '''Василь Дмитрович Залозе́цький''' гербу [[:uk:Сас_(герб)|Сас]]<ref>[http://prima.lnu.edu.ua/Subdivisions/um/um4-5/Statti/8-PAVLYSHYN%20Oleh.htm СОЦІАЛЬНО-ПОЛІТИЧНИЙ ПОРТРЕТ УКРАЇНСЬКОГО ПРОВОДУ ГАЛИЧИНИ ТА БУКОВИНИ В РЕВОЛЮЦІЇ 1918—1919 РОКІВ]</ref> {{життєпис}}&nbsp;— [[:uk:Священик|священик]], [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], культурний діяч, знавець етнографії. Батько [[:uk:Залозецький_Роман_Васильович|Романа Саса Залозецького]]. == Біографія == Народився {{ДН|7|2|1833}} року в сім'ї сільського священика в селі [[:uk:Погорілівка_(Заставнівський_район)|Погорілівка]], тепер [[:uk:Заставнівський_район|Заставнівський район]], [[:uk:Чернівецька_область|Чернівецька область]]. Вихованням хлопчика займалася мати Марія з роду [[:uk:Ганкевичі|Ганкевичів]]&nbsp;— розумна і енергійна жінка. Батьки подбали про те, щоб їх син отримав добру освіту, незважаючи на те, що сім'я часто переїжджала. Залозецький наполегливо і старанно вчився: в [[:uk:Коломия|Коломиї]], [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], [[:uk:Львів|Львові]] та навіть [[:uk:Відень|Відні]]. Часті переїзди збагачували кругозір юнака, змушували багато думати і спостерігати. Враження від побаченого пізніше оживуть на сторінках його творів. Найкращі роки свого дитинства, як згадував пізніше сам Залозецький, пройшли у селі Княже. === Церковна діяльність === У [[:uk:1858|1858]] році висвятився, стає, як і його батько, [[:uk:Священик|священиком]] (обряд провів [[:uk:Єпископ|єпископ]] [[:uk:Литвинович_Спиридон|Спиридон Литвинович]]). Залозецький вчитується в рядки Біблії, шукаючи благородні вчинки біблійних персонажів і проповідує їх, навчає паству чесності, порядності, гнівно засуджує шахраїв, корчмарів, пияцтво. === Громадська діяльність === Та діяльність просто священика його не влаштовує, він хоче більшого. Тому він складає Статут товариства проповідників тверезості, згуртовує навколо себе колег і береться за місіонерство по боротьбі із пияцтвом. Статут товариства був схвалений [[:uk:Сембратович_Йосиф_(митрополит)|митрополитом Сембратовичем]], тому він із однодумцями їздить селами Станіславщини і Львівщини. Його однодумцями були [[:uk:Мох_Рудольф|Рудольф Мох]], [[:uk:Струтинський_Антін|Антін Струтинський]] та Ілля Мордарович. Невдовзі погіршилося його здоров'я і дану справу він покинув. === Літературна діяльність === На цей час припадає його перша спроба писати. В [[:uk:1861|1861]] році з-під його пера виходить перша повість «Несвятоюрщина», яка викликала захоплення галицьких і буковинських читачів. Відчувши, що його слово потрібне людям і знаходить відгук в їх серцях, почав наполегливо писати і вирішив присвятити свої останні роки життя письменницькій діяльності. Пише оповідання про гірку долю селян, їх турботу і злидні. Переїжджаючи із села в село, із повіту в повіт, він бачив однакове скрутне становище усіх українських селян, їх безпорадне становище, тому впевненим і правдивим словом хоче якось їм допомогти. Відтоді твори Залозецького друкуються у відомих тогочасних виданнях «Слово», «Пролом», «Родимий листок», «Червона Русь». Часто друкується він у львівській «Бесіді». На її сторінках побачили світ такі твори, як: * «Річські гуцули», * «Изтеки русского священника», * «Приключенія русской молодицы», * «Похождения Мендля Зильбербуша», * «Настя Чагровна». В.Залозецький є автором повістей «Звонимира», «Картина з нашого язического бита», «Ростислав, родоначальник галицьких князей», історичний роман «Половецкая моленица», «Євфимия Володаревна» та багато інших творів. Заслуговують на увагу його нариси: «Очерки сельськой жизни», "О Бояне в «Слове о полку Игореве». Він цікавиться традиціями і звичаями українського народу, пише дуже багато статей на етнографічні теми, які також друкуються у львівських журналах: «Несколько сведений о городе Стрие», «Ярмарок в Кутах», «Образки з циркулу Коломийского». В [[:uk:1907|1907]]&nbsp;— [[:uk:1909|1909]] роках у [[:uk:Львів|Львові]] вийшло повне зібрання творів В. Залозецького у трьох томах. Залозецький друкував свої твори під псевдонімами Василій З., Панько из Галичанова, Савчишин Федько, криптонімом В. Д. З. Помер {{ДС|2|2|1915}} року в с. [[:uk:Гірне_(Стрийський_район)|Гірне]], тепер [[:uk:Стрийський_район|Стрийський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. === Мова творів Залозецького === В.Залозецький свої твори писав [[:uk:Язичіє|«язичієм»]]. Василь Залозецький&nbsp;— український письменник [[:uk:Москвофільство|москвофільського]] напрямку. Та, не зважаючи на це, Леся Щербанюк, працівник дитячої обласної бібліотеки імені М.Івасюка, автор однієї із небагатьох статей про маловідомого письменника В.Залозецького, зазначає: «Він&nbsp;— приклад тих людей, котрі хоч і збились на ідеологічні манівці, проте не переставали любити рідну землю і свій нарід».<ref>http://www.webcenter.top/zastavnivskiy-rayon/pogorilivka/vidatni-osobistosti-pogorilivka/</ref> Навіть такий принциповий противник москвофільства як ідейної течії [[:uk:Франко_Іван|І.Франко]] був при цьому поміркованим в оцінці москвофілів: «Не забуваймо, що між тими „запроданцями“ находились і находяться люди, що весь вік живуть в найскромніших відносинах, в тісності і бідності, служачи справі, котра їм видається справедливою… Коли чую, що до таких людей прикладається слово „запроданці“, то се пригадуються давні відьми та чортівниці, котрих усякі ортодоки палили на стосах за те, що вони продались чортові, хоч ті нещасні „запроданці“ жили звичайнісінько в найбіднішій нужді».{{джерело}} Безсумнівно, що до таких особистостей належить і Василь Залозецький. Адже у своїй творчості він відображав славні сторінки минулого свого народу, оспівував любов до ближнього, готовність до самопожертви за рідну землю, красу людських взаємин. Багато уваги наш земляк приділяв громадській діяльності. === Доля літературної спадщини Залозецького === Окремі прижиттєві видання Залозецького зберігаються у фондах відділу рідкісної книги бібліотеки Чернівецького національного університету імені Ю.Федьковича. Майже всі твори, які написав за життя письменник, зберігаються у Львові, де проживав письменник до останнього свого дня. Чотири рідкісні книги письменника, а саме: повісті «Несвятоюрщина», «Ростислав&nbsp;— родоначальник галицких князей», «Звонимира» та роман «Половецкая моленица» з біографією письменника на початку книги, написаної невідомим автором, є у погорілівчанина Дмитра Чорнописького, відомого майстра лозоплетіння і також поціновувача рідкісних книг, який проживає у Чернівцях.{{джерело}} == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Богайчук М. А.'' Залозецький Василь Дмитрович // Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник.&nbsp;— Чернівці&nbsp;: Видавничий дім «Букрек», 2005.&nbsp;— С. 99.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9668500644|ISBN 966-8500-64-4]]. * ''Залозецький Василь Дмитрович'' // Духовні обрії рідного краю: літературно-мистецька Заставнівщина.&nbsp;— Заставна, 2001.&nbsp;— С. 43-44. * ''Гаврилюк О., Боганюк Ю.'' (автори-укладачі). Василь Залозецький // Пам'ятаймо! (Знаменні та пам'ятні дати Буковини в 2013 році): бібліографічний покажчик.&nbsp;— Чернівці, 2013.&nbsp;— С. 36—37. * ''Гнеп М.'' Ким був Залозецький? / [[:uk:Микола_Гнеп|Микола Гнеп]] // Молодий Буковинець.&nbsp;— 1990.&nbsp;— 15-21 січня (№&nbsp;3).&nbsp;— С. 3 9вкл.). * ''Гузар З. П.'' Залозецький Василь Дмитрович // {{УЛЕ/2}}&nbsp;— С.&nbsp;235. * ''Гусар Ю.'' Залозецький Василь Дмитрович / Ім'я на Буковині Василь: штрихи до енциклопедичного видання./ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Правдивий поступ.&nbsp;— 2002.&nbsp;— 14 січня (№&nbsp;1, 2).&nbsp;— С. 4. * ''Гусар Ю.'' Письменник з Погорилівки: [про Василя Залозецького] / [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Буковинське віче.&nbsp;— 2010.&nbsp;— 3 лютого (№&nbsp;8).&nbsp;— С. 4. * ''Гусар Ю.'' 175 років українському письменнику Василю Дмитровичу Залозецькому (1833—1915)/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]. Буковинський календар. Ювілеї- 2008: словник-довідник.&nbsp;— Чернівці&nbsp;: Правдивий поступ, 2008.&nbsp;— С. 22. * ''Снігур І.'' Залозецький Василь / [[:uk:Іван_Снігур|Іван Снігур]] // [[:uk:Час|Час]], 2004.&nbsp;— 30 вересня (ч. 40).&nbsp;— С. 11. * ''Щербанюк О.'' Василь Залозецький про наші ремесла і побут: [до 175-річчя від дня народження] // О. Щербанюк // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].&nbsp;— 2008.&nbsp;— 13 лютого (№&nbsp;11).&nbsp;— С. 4. * ''Щербанюк Л.'' Читаючи Василя Залозецького / [[:uk:Леся_Щербанюк|Леся Щербанюк]] // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].&nbsp;— 2003.&nbsp;— 12 лютого. * ''[[:uk:Арістов_Федір_Федорович|Аристов Ф.]]'' Памяти Василия Дмитриевича Залозецкого // Славянское объединение.&nbsp;— 1915.&nbsp;— №&nbsp;3—4. == Посилання == * [http://zbruc.eu/node/49570 ''Ігор Мельник.'' Роман Залозецький&nbsp;— засновник нафтової науки // Zbruch, 28.03.2016] * [http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/about/45/49/86/95/ Українці в світі] = Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč = о.&nbsp;'''Мико́ла (Никола) Леонтійович Устияно́вич''' ('''Устіяно́вич'''); , [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|Миколаїв]]&nbsp;— , [[:uk:Сучава|Сучава]])&nbsp;— український [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]], [[:uk:УГКЦ|греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Батько [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]]. == Життєпис == [[Файл:Устиянович_Микола.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C271x271bod%7C%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C271x271bod%7CМикола] Устиянович, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902&nbsp;<nowiki>р.]] Походив із родини </nowiki>[[:uk:Посадник|посадника]] [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|міста Миколаїв на Львівщині]]. Початкову освіту здобув у Миколаєві, далі закінчив нормальну школу у Львові (1820—1824) та Львівську гімназію (1824—1830), також 2 курси філософського факультету університету (1830—1832) та (1838). У 1835&nbsp;р., будучи [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|семінаристом]], увійшов до гуртка [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]]. Водночас з проповіддю М. Шашкевича на свято Покрови 14 жовтня 1836 в [[:uk:Собор_Святого_Юра|соборі Св. Юра]] виголосив свою в [[:uk:Церква_святої_Параскеви_П'ятниці_(Львів)|церкві св. Параскеви]]). Через те, що ректор Телеховський не дозволив би цього, подав йому текст, укладений [[:uk:Польська_мова|польською мовою]].<ref>''[[Верига Василь Іванович|Верига В]].'' Нариси з історії України (кінець XVIII&nbsp;— початок XIX&nbsp;ст.).&nbsp;— Львів&nbsp;: Світ, 1996.&nbsp;— С. 155—156. [[Спеціальна:Джерела книг/5777303595|ISBN 5-7773-0359-5]].</ref> Друкуватися почав 1836&nbsp;року. Став ініціатором і співзасновником літературно-наукового товариства [[:uk:Галицько-Руська_матиця|«Галицько-Руська матиця»]]. [[Файл:Кобилянська_Устиянович.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C255x255bod%7C%D0%94%D0%BE%D0%BD%D1%8C%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cnáhľad%7C255x255bod%7CДоньки] Устияновича Ольга та Марія (сидить) з [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгою Кобилянською]], 1882&nbsp;<nowiki>р.]] Був </nowiki>[[:uk:Парох|парохом]] у селищі [[:uk:Славськ|Славсько]] (Стрийщина), м. [[:uk:Сучава|Сучаві]], чернівецьким [[:uk:Архіпресвітер|деканом]]. [[:uk:1848|1848]]&nbsp;року&nbsp;— один з ініціаторів [[:uk:Собор_руських_учених|«Собору руських учених»]] (центральною подією «Собору» (19 жовтня 1848&nbsp;р.) була програмна промова Миколи Устияновича). Виступав за єдність [[:uk:Галичина|Галичини]] і [[:uk:Наддніпрянщина|Наддніпрянщини]]. [[:uk:1861|1861]]–[[:uk:1866|1866]]&nbsp;— посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]]. [[:uk:1868|1868]]&nbsp;р. один із співзасновників та очільників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]]. Деякий час редагував урядовий часопис [[:uk:Галичо-Рускій_Вѣстникъ|«Галичо-Рускій ВЂстникъ»]]. З [[:uk:1870|1870]]&nbsp;р. жив у м. [[:uk:Сучава|Сучаві]] ([[:uk:Буковина|Буковина]]). Там заприятелював з [[:uk:Кобилянські_гербу_Сас|родиною Кобилянських]], знав [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]] змалечку, його доньки потоваришували з майбутньою письменницею, особливо Ольга, яка товаришувала з нею до кінця життя. Помер у Сучаві 1885&nbsp;року. «Не послідню силу,&nbsp;— писав у некролозі [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]],&nbsp;— покрила буковинська земля… умер один із перших будителів нашого народного духу, друг [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна]], „Соловейко“, як звали його молодші товариші, умер, залетівши на старості літ на чуже поле, забажавши співати „по нотам“». == Літературна діяльність == [[:uk:1836|1836]]&nbsp;р. написав перший [[:uk:Вірш|вірш]] народною мовою («Сльоза на гробі [[:uk:Гарасевич_де_Нойштерн_Михайло|М.&nbsp;Гарасевича»]]), що й зблизило його з [[:uk:Шашкевич_Маркіян|Маркіяном Шашкевичем]]; далі до [[:uk:1846|1846]]&nbsp;р. майже нічого не писав, вражений кампанією проти народної мови Під впливом подій [[:uk:1848|1848]]&nbsp;р. активізувався у літературній творчості,&nbsp;— писав поезії й прозові твори. У ліричних віршах Устияновича відчутні національні та соціальні мотиви, любов до гірської природи Карпат, знання фольклору. Вірші «Верховино, світку ти наш», «Гей, браття опришки» стали народними піснями. Тільки 1848 рік, рік бурхливих політичних подій в [[:uk:Австрійська_імперія|Австрійській імперії]], розбудив М. Устияновича: він став одним з ініціаторів скликання і душею [[:uk:Собор_Руських_Учених|«Собору Руських Учених»]] у Львові. Відірваний від громадсько-культурного життя, останні 20 років життя поступово згасав як письменник. У його творчому житті на зміну поетичній, часто пісенній мові, яку Устиянович високо підніс у своїх найкращих творах, прийшло штучне [[:uk:Язичіє|язичіє]]. Етнографічні матеріали становлять основу прозових писань Миколи Устияновича: «Старий Єфрем», «Месть верховинця»; «Страсний Четвер». === Видання === * Поезії.&nbsp;— Львів, 1860. * Старий Єфрем для руського народу. Оповідання.&nbsp;— Львів, 1874. * ''Устиянович&nbsp;Н.'' [http://elib.nplu.org/object.html?id=9924 Твори Николи Устияновича і Антона Могильницкого].&nbsp;— Львів&nbsp;: Наук. т-во ім.&nbsp;Шевченка, 1913.&nbsp;— Вид. 2-ге.&nbsp;— 512&nbsp;с. (Руська письменність; III, 2)&nbsp;— досі найповніше видання/ * Письменники Західної України 30&nbsp;— 50-их pp.&nbsp;XIX&nbsp;ст.&nbsp;— К., 1965 (вибір найкращих творів). * ''Устиянович, Микола.'' Поезії / Упоряд., вступ. ст. і прим. Михайла Шалати.&nbsp;— К. : Радянський письменник, 1987.&nbsp;— 255 с. == Вшанування пам'яті == * [[:uk:Художньо-меморіальний_музей_Устияновичів|Художньо-меморіальний музей Устияновичів]] у селі [[:uk:Вовків_(Солонківська_сільська_громада)|Вовків]]. * [[:uk:Вулиця_Устияновича_(Львів)|Вулиця]] у Львові (раніше мала назву [[:uk:Корнель_Уєйський|Уєйського]]). * Вулиця у місті Миколаєві Львівської області. * Вулиця Устияновича в селі Нижня Рожанка Славської ОТГ (центральна вулиця вздовж села) * Пам'ятник біля церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському * Вулиця Устияновича, яка бере початок від церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському == Примітки == == Література == * ''Стеблій Ф.'' [http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf Устиянович Микола] // {{ЕІУ|10|255}} * Микола Устиянович. Життя і творчість: [монографія] / Л. Гулевич.&nbsp;— Дрогобич&nbsp;: ДДПУ ім. І. Франка, 2011.&nbsp;— 236 с.&nbsp;— {{ISBN|966-384-201-1}}. == Посилання == * [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah17.htm Твори на Ізборнику] * [http://mykolayiv.org/detail/mikola-ustiyanovich/ Микола Устиянович. Сайт Миколаїв над Дністром] <references /> = Ivan Naumovič = '''Іван Григорович Наумо́вич''' — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874). == Життєпис == [[Файл:Наумович Іван Григорович.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD_%D0%93%D1%80%D0%B8%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg|náhľad|Іван Наумович (1920-ті рр.)]] Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника. Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]]. Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські. Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію. У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич&nbsp;— дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853&nbsp;— [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]]. == Громадська та політична діяльність == Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]]. Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].<span> </span>— 1968.&nbsp;— С. 224.<span> </span>— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]]. Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав: На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].<ref>{{cite book|title=Великий політичний процес "русскіх" в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}</ref> 1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889&nbsp;р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом, року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка&nbsp;21, ряд 2, місце 10). [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?) Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою&nbsp;— за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі&nbsp;— за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.» <references /> = Antin Ľubyč Mohyľnyckyj = '''Антін Любич Могильницький''' ([[:uk:3_березня|3 березня]]/[[:uk:3_серпня|3 серпня]]<ref name="БП">''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович…&nbsp;— С. 544.</ref> [[:uk:1811|1811]], [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірки]], нині у складі [[:uk:Калуш|Калуша]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]]&nbsp;— [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]], [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблунька]], [[:uk:Богородчанський_район|Богородчанський район]])&nbsp;— [[:uk:Українці|український]] письменник, громадський і політичний діяч, [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] священник, [[:uk:Архіпресвітер|декан]] богородчанський (УГКЦ<ref name="ІЧ159">''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&nbsp;— С. 159.</ref>). Писав мовою, близькою до [[:uk:Українська_мова|народної]]. Батько [[:uk:Могильницький_Андроник|Могильницького Андроника]].<ref name="ІЧ160">''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&nbsp;— С. 160.</ref> == Життєпис == [[Файл:Могильницький_Антін_Любич.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%90%D0%BD%D1%82%D1%96%D0%BD_%D0%9B%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D1%87.jpg|vľavo|náhľad|305x305bod|Антін Любич Могильницький, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902&nbsp;р.]] [[Файл:Українські_посли_Галицького_крайового_сейму_1-го_скликання.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BF%D0%BE%D1%81%D0%BB%D0%B8_%D0%93%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B9%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%B5%D0%B9%D0%BC%D1%83_1-%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%BA%D0%BB%D0%B8%D0%BA%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F.jpg|vľavo|náhľad|300x300bod|Посли галицького сейму 1-ї каденції (1861—1865&nbsp;рр.). У другому ряду&nbsp;— о. А. Могильницький (стоїть у центрі).]] Антін Могильницький народився в родині греко-католицького пароха села Підгірок (нині в межах міста [[:uk:Калуш|Калуша]])<ref name="ІЧ159" />). Родина мала шляхетське походження та належала до [[:uk:Любич_(герб)|гербу Любич]]<ref>Родина послуговувалась відміною Lubicz V, також відомою як Mogilnicki.</ref><ref>{{Cite web |url=http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view|title=Підгірчани мандрують стежками Антіна Могильницького|accessdate=4 серпня 2019|archive-date=5 серпня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190805075510/http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view}}</ref>. Дитинство Антіна минуло в [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвині]], куди переїхала його сім'я після смерті батька у 1813&nbsp;р. Відомо, що вітчим Антона не дуже переймався освітою пасинка. Лише у 16-річному віці А.&nbsp;Могильницький вступив до [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі оо.&nbsp;Василіан]] у [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Через порушення гімназійних розпорядків не раз змінював місце навчання. Навчався у [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|Станиславівській цісарсько-королівській гімназії]],<ref>{{SgKP|XI|195|Stanisławów}}</ref> у гімназіях [[:uk:Чернівці|Чернівців]] і [[:uk:Львів|Львова]], здобув середню освіту в [[:uk:Будапешт|Будапешті]]. В 1837 році вступив у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]] і закінчив її у 1840&nbsp;році. Висвячений 1841 року. Адміністратор парафії [[:uk:Кальне_(Сколівський_район)|Кальне]] (тепер Сколівського району<ref name="ІЧ159" />). Був парафіяльним священником у селах [[:uk:Хітар|Хітарі]] [[:uk:Стрийський_округ|Стрийського округу]], [[:uk:Збора|Зборі]] Калуського округу, [[:uk:Комарів_(Галицький_район)|Комарові]] [[:uk:Станиславівський_округ|Станиславівського округу]], [[:uk:Бабче|Бабчому]] (1859—1873 роки<ref name="ІЧ159" />). Одночасно працював приватним учителем. У 1859 році о.&nbsp;Антін Могильницький оселився в селі [[:uk:Бабче|Бабче]] Богородчанського округу. [[:uk:1861|1861]]&nbsp;р. його обрали депутатом [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму 1-го скликання]] (від IV курії 26 округу Богородчани&nbsp;— Солотвина, входив до складу [[:uk:Руський_клуб|«Руського клубу»]]<ref>''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&nbsp;— С. 103—104.</ref>) та [[:uk:Райхсрат|австрійського парламенту]] у [[:uk:Відень|Відні]] від Станиславівського округу (представляв сільські громади судових [[:uk:Повіт|повітів]] [[:uk:Станиславів|Станиславів]], [[:uk:Галич|Галич]], [[:uk:Богородчани|Богородчани]], [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвина]], [[:uk:Монастириська|Монастириська]], [[:uk:Бучач|Бучач]], [[:uk:Надвірна|Надвірна]], [[:uk:Делятин|Делятин]], [[:uk:Тисмениця|Тисмениця]] і [[:uk:Тлумач|Тлумач]])<ref>''Adlgasser F.'' [https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml Kurzbiografie Lubicz-Mogilnicki (Ljubyč-Mohyl'nyckyj), Anton (Antin) Ritter von] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210131041911/https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml|date=31 січня 2021}} на сайті Parlament Österreich Republik. Parlamentarier 1848—1918.{{ref-de}}</ref>. У Відні [[:uk:27_червня|27 червня]] виступив з палкою промовою на захист народної освіти рідною мовою. Обстоював інтереси українського населення разом з єпископом [[:uk:Спиридон_(Литвинович)|Спиридоном Литвиновичем]].<ref name="БП" /> Нонконформіст, на відміну від сучасників-[[:uk:Москвофільство|москвофілів]] відстоював вживання народної мови в літературі, дотримувався федералістських принципів.<ref name="ІЧ160" /> В останні роки життя А.&nbsp;Могильницький відійшов від письменницької творчості та громадського життя. Помер несподівано [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]]&nbsp;р., перебуваючи проїздом у [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблуньці]] Богородчанського округу (через серцевий напад). За іншою версією, загинув унаслідок нещасного випадку.<ref name="ІЧ160" /> == Творчість == [[Файл:Скит_Манявський.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%BA%D0%B8%D1%82_%D0%9C%D0%B0%D0%BD%D1%8F%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.jpg|náhľad|267x267bod|Титульна сторінка Скиту Манявського]] Літературну діяльність Антін Могильницький почав у 1838&nbsp;р. Головною ідеєю його поетичних, публіцистичних творів була боротьба за рідну мову і освіту для [[:uk:Українці|русинського народу]]. Послідовник «Руської трійці». публікувався з [[:uk:1838|1838]]&nbsp;р. в газетах «Новини», [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря галицька»]], «Слово» у Львови, в альманасі [[:uk:Вінок_русинам_на_обжинки|«Вінок русинам на обжинки»]] та ін.<ref name="БП" /> [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] писав про нього: «Житє Могильницького від самого 1838 року до його смерті було немов дзеркалом, в котрім досить живо відбилися пориви, надії та судьби галицько-руського народа». Революція 1848&nbsp;р. пожвавила творчу і громадську діяльність А.&nbsp;Могильницького. Літературну популярність здобув завдяки поемі «Скит Манявський» (перша частина вийшла в [[:uk:1849|1849]] році, остання&nbsp;— в [[:uk:1852|1852]] році), на основі усних народних повістей. У ній йшлося про велич давньоруського [[:uk:Галич|Галича]], описувалися краса [[:uk:Карпати|Карпат]] і стародавня [[:uk:Слов'янська_міфологія|слов'янська міфологія]]. Поема була популярна, як і балада «Русин-вояк», що також вийшла 1849 року. Здійснити творчі задуми Могильницькому перешкодило настання післяреволюційної реакції. А.&nbsp;Могильницький був автором повістей «Конґруа батька Жегаловича» і «Повість старого Сави із Підгір'я», сатиричної поеми «Пісня поета» і кількох «Дум». Окремим виданням були опубліковані його «Речі в сеймі та парламенті» та приватні листи ([[:uk:1885|1885]]&nbsp;р.). З огляду на літературну діяльність А.&nbsp;Могильницького, [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] зарахував його до «перших будителів руського духа в Галичині». == Вшанування == Його ім'ям названа вулиця в [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірках]], на котрій стоїть [[:uk:Церква_Стрітення_Господнього_(Калуш)|церква]]. Також у Підгірках його іменем названий [https://web.archive.org/web/20180501022702/http://kalushcultura.if.ua/?m0prm=34 Будинок культури], на стіні якого встановлена [[:uk:Івано-Франківська_вулиця_(Калуш)#%D0%A4%D0%BE%D1%82%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84%D1%96%D1%97|меморіальна дошка]] роботи [[:uk:Семак_Ігор_Миколайович|І.&nbsp;Семака]]. В музеї-оселі родини Івана Франка є експозиція, присвячена А. Могильницькому. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Стеблій Ф.&nbsp;І.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Mohylnytskyj_A Могильницький Антін] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160924175626/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Mohylnytskyj_A|date=24 вересня 2016}} // {{ЕІУ|7|16}} * ''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович / {{ТЕС|2|544}} * ''Чорновол І.'' 199 депутатів Галицького Сейму // Серія «Львівська сотня».&nbsp;— Львів&nbsp;: «Тріада плюс», 2010.&nbsp;— 228 с., іл. * [http://kalush.info/page/mogilnicky Антін Могильницький] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110504105806/http://www.kalush.info/page/mogilnicky|date=4 травня 2011}}. * [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm Біографія, поезії, статті, листи] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100516050602/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm|date=16 травня 2010}}. * [https://web.archive.org/web/20071013081302/http://franko.lviv.ua/faculty/jur/publications/visnyk27/Recenzii27_Dysak.htm Знадоби І. Франка до життєпису Антона Могильницького]. * [https://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf Скит Манявський (у форматі pdf)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160215005650/http://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf|date=15 лютого 2016}} * [https://vikna.if.ua/news/category/all/2023/03/04/141227/view ''Леся КИРИЛОВИЧ.'' Боян галицької раті Антін Любич Могильницький народився в Підгірках.] = Mychajlo Kačkovskyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Mychajlo Kačkovskyj | Popis osoby = ukrajinský občiansky činiteľ, spisovateľ, mecenáš, publicista a právnik | Portrét = Михаил Качковский 1891 Теофил Копыстинский 1844-1916.jpg | Dátum narodenia = [[29. júl]] [[1802]] | Miesto narodenia = [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Poľsko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1872|8|20|1802|7|29}} | Miesto úmrtia = [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[právnik]] | Známy vďaka = pôsobenie ako mecenáš v [[Halič (región)|Haličskom regióne]] | Alma mater = [[Ľvovská univerzita|Ľvivská národná univerzita Ivana Franka]] | Popis portrétu = Portrét Mychajla Kačkovského od [[Teofil Dorofijovyč Kopystynskyj|Teofila Dorofijovyča Kopystynského]] }}'''Mychajlo Kačkovskyj''' (* [[29. júl]] [[1802]], [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[20. august]] [[1872]], [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] občiansky činiteľ, [[spisovateľ]], [[mecenáš]], [[publicista]] a [[právnik]] s proukrajinskou orientáciou. == Životopis == Mychajlo Kačkovskyj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1802]] v obci [[Dubno (Poľsko)|Dubno]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Absolvoval štúdium na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Najskôr pracoval ako [[súdny radca]] na súde v meste [[Sambir]]. Následne zastával funkciu súdneho radcu na krajskom súde v meste [[Ľvov]]. Bol známym [[Mecenáš|mecenášom]]{{--}}poskytoval materiálnu podporu [[Spisovateľ|spisovateľom]] a [[Publicista|publicistom]]. Bol naklonený [[Rusíni|rusínskym]] [[Národný buditeľ|národným buditeľom]] a podporoval proces [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] v [[Halič (región)|Haliči]]. Prejavoval záujem aj o spoločenský život na území súčasnej [[Ukrajina|Ukrajiny]]{{--}}podporoval [[Kozáci|kozácke]] tradície v Haliči, ako aj organizoval literárne posedenia venované [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi]] a jeho tvorbe. Zafinancoval vznik [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') vychádzajúceho v meste [[Ľvov]] od roku [[1861]]. V priebehu 60. a 70. rokov 19. storočia podporoval centrum spoločenského života haličských Rusínov, o ktorého vznik v [[Kolomyjský región|Kolomyjskom regióne]] sa zaslúžil [[Ivan Naumovič]]. Pri [[Narodnyj dom (Ľvov)|Narodnom dome]] (po slovensky ''Národný dom'') v meste Ľvove uskutočnil zbierku peňazí určených na vydávania diel v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] (podarilo sa vyzbierať 80 tisíc [[Rakúsky zlatý|zlatých]]). Mychajlo Kačkovskyj zomrel [[20. august|20. augusta]] [[1872]] počas svojej cesty do [[Ruská ríša|Ruska]]. V roku [[1874]] podľa vzoru tovarišstva ''[[Prosvita]]'' (po slovensky ''Osveta'') vzniklo po ňom pomenované prorusky orientované kultúrno-osvetové tovarišstvo ''[[Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho]]'' (po slovensky ''Tovarišstvo Mychajla Kačkovského''), hoci nikdy sa v rámci svojej činnosti a názorov na Rusku neorientoval. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Качковський Михайло|36361642}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Orlevyč|meno=Iryna Vasylivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2007|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=528|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Kačkovskyj Mychajlo Oleksijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=158|zväzok=4|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0692-8|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rejent|meno=Oleksandr Petrovyč|titul=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2004|edícia=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oleksij Mychajlovyč Suchyj; 302 strán|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|kapitola=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)}}. * {{Citácia periodika|titul=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)|periodikum=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|priezvisko=Suchyj|meno=Oleksij Mychajlovyč|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2004|číslo=7|strany=205 – 228|issn=2307-5791|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|dátum prístupu=2026-04-18|jazyk=uk}}. = Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč = '''Михайло Михайлович Клемертович''' ([[:uk:1835|1835]], [[:uk:Гадинківці|Гадинківці]], Тернопільщина&#x20;— [[:uk:27_серпня|27 серпня]] [[:uk:1903|1903]], [[:uk:Львів|Львів]])&#x20;— український [[:uk:Письменник|письменник]]-популяризатор, [[:uk:Публіцист|публіцист]]. [[:uk:Москвофіл|Москвофіл]]. == Життєпис == Після закінчення [[:uk:Бережанська_гімназія|Бережанської гімназії]] (1852—1858) навчався у [[:uk:Львівський_університет|Львівському університеті]]. Тривалий час (від 1887 року) працював у канцелярії [[:uk:Народний_Дім_(Львів)|«Народного Дому»]] у Львові. Видавець і редактор журналу [[:uk:Учитель_(журнал)|«Учитель»]] (1869-74 і 1880) і дитячого журналу [[:uk:Ластівка_(журнал)|«Ластівка»]] (1869—1881), редактор часописів [[:uk:Временникъ_Института_Ставропигійского_съ_мѣсяцесловомъ|«Временникъ Института Ставропигійского…»]] (1868—1903), [[:uk:Вѣстникъ_«Народного_Дома»|«Вѣстникъ "Народного Дома"»]] (від 1882), [[:uk:Галичанинъ_(1893)|«Галичанинь»]] (від 1893), «Календарь Общества им. Качковского», співредактор [[:uk:Слово_(часопис,_1861)|«Слова»]]. Автор [[:uk:Оповідання|оповідань]], [[:uk:П'єса|п'єс]], [[:uk:Казка|казок]], [[:uk:Брошура|брошур]]. Похований у Львові на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]] (поле №&#x20;53).{{sfn|Личаківський некрополь|2006|с=302}} = Nikolaj Nagy = {{Infobox Osobnosť | Meno = Nikolaj Nagy | Popis osoby = rusínsky spisovateľ | Dátum narodenia = [[1819]] | Miesto narodenia = [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Maďarsko]]) | Dátum úmrtia = [[11. jún]] [[1862]] | Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Rakúsko]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[spisovateľ]] }}'''Nikolaj Nagy''' (* [[1819]], [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Maďarsko]]{{--}}† [[11. jún]] [[1862]], [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Rakúsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[spisovateľ]], muzikant, zbormajster, [[učiteľ]], [[Folkloristika|folklorista]], [[národný buditeľ]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]. == Životopis == Nikolaj Nagy sa narodil v roku [[1819]] v obci [[Nyírvasvári]]. Absolvoval štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]], kde následne učil. Potom žil v meste [[Viedeň]], kde pôsobil od roku [[1849]] ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] v [[Chrám sv. Barbory (Viedeň)|Chráme sv. Barbory]] a zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Barbareum|Viedenského duchovného seminára]]. Po ukončení [[Uhorská revolúcia|maďarskej revolúcie]] sa zhoršil jeho zdravotný stav a zároveň ho cirkevný [[Cenzúra|cenzor]] vyhlásil za rusofila, kvôli čomu zostal v izolácii, a to viedlo k predčasnej smrti. Bol známym [[Dirigent|dirigentom]]. Nikolaj Nagy zomrel [[11. jún|11. júna]] [[1862]] v meste [[Viedeň]]. == Tvorba == Bol zberateľom [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Nikolaj Nagy publikoval dve zbierky [[Báseň|básní]]{{--}}zbierku rusínskych [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Ruskyj solovej'' (po slovensky ''Ruský slávik'') a zbierku piesní pre deti ''Pamiať yz otpusta dobrym diťam'' (po slovensky ''Pamiatka z púte pre dobré deti''), ktoré nadobudli veľký význam v rámci procesu rozvoju osvety a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]] karpatských [[Rusíni|Rusínov]]. Skladal melódie pre jednotlivé piesne. Inšpiroval sa ľudovými piesňami pri skladaní vlastných piesní, jazyk jeho piesní je ľudový a pestrý, čím sa v nich prejavuje určitá miera osobitosti. Spolu s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]] v meste [[Viedeň]] vydával časopis ''[[Visnyk]]'' (po slovensky ''Vestník''). Nikolaj Nagy písal v [[Rusínčina|rusínčine]] – predovšetkým vo svojom rusínskom dialekte. Niektoré diela napísal však v štýle [[Ruština|ruštiny]] alebo [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]]. Svoje diela uverejňoval v tlačí v regionálnej tlači, a to hlavne vo ''Visnyku'' (po slovensky ''Vestník'') a v almanachoch ''[[Lyteraturnoje zavedenije priaševskoje|Lyteraturného zavedenija priaševského]]'' (po slovensky ''Literárny spolok Prešovský''). Medzi jeho najznámejšie [[Pieseň|piesne]] patria: * ''Maj'' (po slovensky ''Máj''). * ''Kto tam klopať'' (po slovensky ''Kto tam klope''). * ''Pry berezi'' (po slovensky ''Pri breze''). * ''Zymna rosa'' (po slovensky ''Studená rosa''). * ''Stoyť ulan'' (po slovensky ''Stojí ulán''). == Zdroje == * {{Preklad|uk|Нодь Микола|34481578|cs|Nikolaj Nagy|25463297|rue|Николай Нодь|137707}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-02-8075-5|strany=293|poznámka=552 strán|kapitola=heslo Noď Mykola|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kalenyčenko|meno3=A|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Kraeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: Prjašivščyna|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|poznámka=496 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|isbn=978-0-8020-3566-0|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|poznámka=520 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Mozer|meno=Michaeľ|titul=Pryčynky do istoriji ukrajinskoji movy|vydanie=1|vydavateľ=Nova Knyha|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=848 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1932|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs}}. = Ivan Duliškovič = {{Infobox Osobnosť | Meno = Ivan Duliškovič | Popis osoby = rusínsky grécko-katolícky kňaz a historik | Dátum narodenia = [[14. november]] [[1815]] | Miesto narodenia = [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1883|2|21|1815|11|14}} | Miesto úmrtia = [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[kňaz]] | Známy vďaka = zostavenie prvých vedeckých prác o histórii [[Rusíni|Rusínov]] | Rodičia = Alexej Duliškovič }}'''Ivan Duliškovič''' (* [[14. november]] [[1815]], [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[21. február]] [[1883]], [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|grécko-katolícky]] [[kňaz]], [[spisovateľ]], [[novinár]] a [[historik]].<ref name=":7" /><ref name=":072">{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}</ref> Prostredníctvom popularizácie [[Dejiny Rusínov|dejín Rusínov]] vo svojich publikáciách sa v priebehu 70. rokov 19. storočia zaradil k významným predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]]. == Životopis == Ivan Duliškovič sa narodil [[14. november|14. novembra]] [[1815]] v obci [[Hoľatyn]] v rodine Alexeja Duliškoviča, [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni zakarpatci: Duliškovyč Ivan Oleksijovyč|url=https://biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=67|dátum prístupu=2026-04-26|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľná naukova biblioteka im. F. Potušňaka|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}</ref> Po ukončení obecnej školy študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]]. Absolvoval štúdium [[Filozofia|filozofie]] v [[Košice|Košiciach]] a [[Teológia|teológiu]] študoval v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. V roku [[1841]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Skotarske]], [[Nyžni Vorota]] a [[Verchni Vorota]]. Od roku [[1869]] až do svojej smrti pôsobil v obci [[Čynadijovo]]. Ivan Duliškovič zomrel [[21. február|21. februára]] [[1883]] v obci [[Čynadijovo]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|titul=Ivan Duliškovyč jak istoryk|periodikum=Carpatica-Karpatyka|vydavateľ=Patent|miesto=Užhorod|dátum=1995|číslo=3|strany=50-60|jazyk=uk}}</ref> == Literárno-vedecká činnosť == Aj napriek malým možnostiam Ivan Duliškovič zhromaždil veľký počet zdrojov, na základe ktorých napísal [[Veda|vedeckú]] prácu ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Ivan Duliškovič vo vedeckej práci podal históriu [[Rusíni|rusínskeho]] národa na pozadí dejín [[Slovania|Slovanov]], pričom vychádzal z prác [[Byzantská ríša|byzantských]] a [[Staroveký Rím|rímskych]] autorov. Otvoril aj vážnu politickú otázku{{--}}[[Autonómia (štátoprávne usporiadania)|autonómiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] v rámci [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], o ktorej dosiahnutie sa už predtým usilovali [[Alexander Duchnovič]] a [[Adolf Dobriansky]]. Ostro kritizoval [[Šľachta|šľachtu]] a odsudzoval tých, ktorí pre zachovanie svojich [[Privilégium|privilégií]] posluhovali (a vtierali sa do priazne) šľachte. Hoci práca, prirodzene, nedosahuje úroveň a rozsah súčasného výskumu venujúcemu sa oblasti histórie Rusínov a Podkarpatskej Rusi, nadobudla veľký význam pre vtedajší vedecký výskum medzi karpatskými Rusínmi a zároveň aj v karpatskom regióne, zohrala aj veľkú úlohu pri [[Rusínske národné obrodenie|národnom uvedomení Rusínov]]. Ako prvý tak uskutočnil výskum a zostavil vedeckú prácu zameranú na problematiku histórie Podkarpatskej Rusi a karpatských Rusínov (od obdobia stredoveku až do 19. storočia) vychádzajúcu z historických zdrojov. Práca nadobudla aj spoločensko-politický význam, keďže popisovala historický vývoj Rusínov v [[Rusínčina|dialekte]], a tak sa práca stala prvým široko-dostupným dielom podávajúcim systematický výklad dejín Rusínov od [[Stredovek|stredoveku]] do obdobia [[19. storočie|19. storočia]]. Ivan Duliškovič vo svojej vedeckej práci prezentoval svoj názor, že práve Slovania predstavujú pôvodných [[Európa|európskych]] obyvateľov a rozdelil ich na 3 skupiny (západní, východní, južní). Zároveň popísal činnosť kniežaťa [[Teodor Koriatovič|Teodora Koriatoviča]], rozobral tému [[Nevoľníctvo|nevoľníctva]] a jeho príčiny. V práci tiež podal výklad histórie [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], v rámci čoho ocharakterizoval pôsobenie [[Michail Manujil Oľšavskij|Michaila Manujila Oľšavského]] a [[Ján Bradáč|Jána Bradáča]]. Redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') v roku [[1874]] informovala o príprave [[Veda|vedeckej]] práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-Rusov''), pričom Ivan Duliškoviča ocharakterizovala: ''„...autor bude patriť k tím mužom, ktorým náš národ s vďakou zostane zaviazaný.“''. Ivan Duliškovič plánoval vytvoriť aj štvrtý zväzok práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Obsah zväzku mal byť zameraný na obdobia pôsobenia [[Mukačevská eparchia|mukačevských eparchov]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] a [[Alexej Povčij|Alexeja Povčija]]. Súčasníci najskôr prijali prácu pozitívne. [[Alexandr Homičkov]] krátko po uverejnení v periodiku ''[[Karpat]]'' uviedol hodnotenie: ''„Práve v období, keď na užhorodskom gymnáziu zakázali výučbu dejín v ruštine, ...pozdvihol Boh muža, ktorý chce v rusínskom jazyku ukázať dejiny nášho plemena... Neúnavná činnosť otca Duliškoviča nám zaručuje, že dielo bude dokončené, a že jeho autor bude patriť k tým mužom, ktorým bude náš národ navždy vďačný.“''. [[Alexander Pavlovič]] na účely publikácie práce do knižnej podoby venoval 500 [[Zlatý|zlatých]] a následne knihu propagoval. Práca mala však aj negatívne ohlasy. Napríklad od [[Rusi|ruského]] [[Historik|historika]] [[Alexej Leonidovič Petrov|Alexeja Leonidoviča Petrov]], ktorý práve naopak považoval [[Rusíni|Rusínov]] za časť ruského národa, ktorí prišli do [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotliny]] v [[12. storočie|12. storočí]]. Svoje [[Veda|vedecké]] články na historické témy publikoval v [[Časopis|časopise]] ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''). Ivan Duliškovič sa po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] stal jedným z popredných propagátorov [[Východná katolícka cirkev|východného obradu]]. == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Дулишкович Іван|38321530|cs|Ioann Duliškovič|25462884|rue|Йоанн Дулишкович|161104|hu|Duliskovics János|26259077}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Vidňanskyj|meno=Stepan Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Duliškovyč (Dulyškovyč) Ioann|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=492|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Dulishkovych_I|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|jazyk=uk}}. = Julij Fircak = '''Юлій Фірцак''' ({{н}} [[:uk:22_серпня|22 серпня]] [[:uk:1836|1836]], с. [[:uk:Худльово|Худльово]]&nbsp;— {{с}} [[:uk:1_червня|1 червня]] [[:uk:1912|1912]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]])&nbsp;— церковний [[:uk:Ієрарх|ієрарх]], [[:uk:Мукачівські_єпархи|єпископ Мукачівський]]<ref>{{Cite web|url=http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|title=Єпископ Юлій Фірцак|accessdate=18 грудня 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|archivedate=3 вересня 2013|deadurl=yes}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|date=2013-09-03}}</ref>, професор та ректор [[:uk:Ужгородська_греко-католицька_богословська_академія_імені_Теодора_Ромжі|Ужгородської духовної семінарії]] (1876—1887), депутат державних зборів Угорщини (1887—1890). == Життєпис == Юлій Фірцак народився 22 серпня 1836 року в с.&nbsp;Худльово, що на Ужгородщині в родині місцевого пароха Василя Фірцака. Закінчив духовну семінарію в Ужгороді, [[:uk:Теологія|богослов'я]] вивчав у Центральній Богословській семінарії у [[:uk:Відень|Відні]] (1856—1859). Після рукоположення на греко-католицького священика 26 вересня 1861 року, єпископ Попович назначив його професором догматики в Ужгородській духовній семінарії. У 1876 році отримав гідність каноніка й був назначений ректором семінарії. В 1887 році його вибрали депутатом угорського парламенту. Завдяки високій освіченості та знанню багатьох європейських мов мав широкі зв'язки в угорських урядових колах. 17 грудня 1891 року [[:uk:Святий_Престол|Апостольський Престол]] іменував його [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівським єпископом]]. А висвятив його у [[:uk:Пряшів|Пряшеві]] 10 квітня 1892 року єп. І.&nbsp;Валій. == Мукачівська кафедра == Час, коли Боже Провидіння покликало на Мукачівську кафедру єпископа-народовця Юлія Фірцака, це час, коли насильна мадяризація доходила вже до самого верху і в найкращих синів нашого народу з болем серця опускалися руки. Єпископ Фірцак, як відданий духовний батько, перш за все старався піднести в єпархії релігійне життя, боровся за відновлення у краї парафіяльних шкіл, а на той час із колишніх 471 церковних шкіл [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] навчання проводилося тільки у 119. Через брак шкільних підручників вся наука обмежувалася до читання [[:uk:Псалтир|Псалтиря]] та навчання катехизму й церковного співу. === Єпархіальні синоди === Для піднесення релігійного життя провів два єпархіальні синоди (1891 і 1903&nbsp;рр.), якими старався відновити в Мукачівській єпархії духовне життя й любов до свого обряду. На першому, який відбувся в Ужгороді 30 вересня 1897 року, було розглянуто багато питань не тільки матеріального забезпечення церкви, але й відносно церковних шкіл, душпастирської праці та церковних організацій. Другий єпархіальний синод під керівництвом єп. Фірцака пройшов 8—12 вересня 1903 року. Синод діяв у чотирьох окремих комісіях, які розглянули&nbsp;— фінансові справи, життя духовенства, душпастирську працю і навчання релігії в парафіях та соціально економічну діяльність духовенства. Було прийнято рішення&nbsp;— катехизм і Біблію всюди навчати народною мовою, а також обновити монаший Чин св. Василія Великого. За благословенням єпископа було відновлено в серпні 1895 року діяльність [[:uk:Товариство_св._Василія_Великого|«Товариство святого Василія Великого»]], яке очолив тодішній ректор духовної семінарії кан. Іван Якович. На першому ж засіданні відновленої спілки священиків&nbsp;— народовців було вирішено видавати газету народною мовою. Так народилася 5 травня 1897&nbsp;р., перша закарпатська народна газета «Наука», яку редагував віцеректор єпархіальної семінарії о. Юлій Чучка. В 1899 році спілка св.&nbsp;Василія запустила власну друкарню, яка почала видавати посібники для народних шкіл. Культурна діяльність, яку розвернуло Товариство викликала розгромну критику в [[:uk:Австро-Угорщина|угорських]] часописах. Результатом наклепів була також інквізиція, здійснена міністерством внутрішніх справ проти товариства св. Василія Великого в 1899 році. Воно невдовзі після 1900 року змінилося на акціонерне товариство «Уніо», щоб, будучи торговою фірмою, не підлягати контролю адміністративних органів. Після цього в ньому розгорнулася дуже жвава діяльність, оскільки його співробітники працювали там безплатно, тільки в інтересах ідеї. Товариство видавало підручники, книги, «Науку», «Gorog katholikus Szemle», брошури і&nbsp;т.&nbsp;д. Відчуваючи в єпархії брак учительських сил, єп. Фірцак у 1903 році заснував жіночу учительську семінарію, з якої вийшло чимало визначних вчительок. === «Рутенська акція» === На початку 1897 року єпископ склав «Меморандум про розвиток і підвищення рівня духовного й матеріального життя руськомовного народу північно-східних Карпат і Рутенії». Відповідаючи на цей захід, міністерство сільського господарства доручило добре відомому економісту-управителю [[:uk:Едмунд_Еган|Едмунду Егану]] (1851—1901) реорганізувати систему сільського господарства краю, спираючись на економічно раціональні принципи. Так розпочалася так звана «Верховинська акція». У рамках цієї акції Е.&nbsp;Еган старався завести племінну тірольську породу корів, для якої було багато пасовищ на верховинських міжгір'ях. Проводилася господарська освіта селян, почали засновувати споживчі та кредитні кооперативи, сільські майстерні для розвитку народних промислів (плетіння корзинок, вишивання, ткання і&nbsp;т.&nbsp;д.). Це було початком так званої «верховинської акції», яка тривала аж до 1901 року. До цієї акції від самого початку включилося багато священиків, які дбали про те, щоб різні починання цієї акції були реально впроваджені в життя. Тому, що Фірцак старався піднести свій народ не тільки духовно, але також культурно й економічно і його діяльність почала давати перші результати, зокрема коли почали збільшуватися кооперативні товариства, лихварі почали, вжили всілякі заходи, аби перешкодити розпочатій акції. В угорських часописах, які перебували головним чином у руках жидів, з'являються нападки на єпископа Юлія Фірцака та духовенство, передусім на ужгородських професорів обвинувачуючи їх у [[:uk:Панславізм|панславізмі]] та інших гріхах. А те, що єпископ не дозволив богослужіння угорською мовою, то мадярська преса, закидала йому, що він переслідує мадярів. Цій кампанії в угорських мас-медіа, можна «завдячувати» також за наглу смерть Едмунда Еґана, якого недруги підступно вбили 20 вересня 1901 року. За цей період багато було зроблено для соціально-економічного розвитку Закарпаття, в 1893 році розпочато будівництво залізниці Ужгород-В. Березний, у 1894 році&nbsp;— завершено будівництво залізниці Сігет-Ясіня, 1897 році в Ужгороді було збудовано реальну школу техніко-природничого профілю, у 1898 році в Ужгороді засновано школу глиняного посуду, у 1897 році збудовано перший телеграф [[:uk:Ужгород|Ужгород]]-[[:uk:Будапешт|Будапешт]], у 1902 році збудована Ужгородська електростанція на 1&nbsp;млн кВт·год, в 1905 році проведено кадастрове земельне впорядкування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], в 1907 році в Ужгороді збудовано театр. Так, станом на 1909 рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] уже нараховувалося 26 лозоплетілень, 10 килимарень, 58 банків та ощадкас, 166 кредитних кооперацій, 15 деревообробних підприємств, 6 організацій з виготовлення виробів з очерету. Вістря верховинської акції було зведене в першій мірі проти корчмарів і лихварів, які протягом XIX століття немилосердно використовували бідного [[:uk:Русини_(етнографічна_група)|русина]] й довели до повного жебрацтва. П'янство стало проблемою суспільного життя закарпатців. Єпископ Фірцак у 1900 році наказав усім священикам Мукачівської єпархії закладати у своїх парафіях [[:uk:Братство_тверезості|«Братство тверезості»]], вручаючи його під покровительство [[:uk:Іван_Хреститель|св. Івана Хрестителя]]. Газета «Наука» також друкувала на своїх сторінках антиалкогольні статті. В 1903 році з благословення єпископа Юлія Фірцака було засновано при кафедральному храмі «Товариство святого Рожанця», єпархіальним управителем якого владика призначив о. Андрія Карцубу. Урочиста інавгурація якого відбулася в празник Благовіщення по вечірні. Крім молитви на рожанці (вервиці), члени товариства складали приречення, що не будуть вживати алкогольних напоїв, що будуть остерігатися прокльонів, явних гріхів, а натомість обіцяли частіше приступати до св. Тайн, головно в Богородичні празники. В неділі і свята вони в церкві спільно молилися на вервиці та співали різні духовні пісні в честь [[:uk:Діва_Марія|Пречистої Діви Марії]]. Товариство було рівночасно поширювачем тверезого способу життя вірників та почитанням Пречистої діви Марії. === «Церковне простопініє» === Єпископ Фірцак був ініціатором упорядкування церковного співу на Закарпатті. Бажаючи привести до ладу церковне життя у своїй єпархії, він звернув увагу і на церковний спів: доручив диригенту Ужгородського кафедрального храму, о. Івану Бокшаю зібрати та записати мелодії цілого богослужбового круга, щоб із них скласти альманах богослужбового співу, який мав стати обов'язковим у всіх церквах Мукачівської єпархії. По закінченні своєї праці Бокшай передав зібраний матеріал єпископу, а той наказав видати його друком. Так появилося у світ у 1906 році видання «Церковное Простопініє». З наказу єп. Фірцака ця книга стала головним посібником церковного співу в богословській та дяко-вчительській препарандії. З часом «Простопініе» стало стандартним збірником богослужбового співу у всіх закарпатських парафіях вдома і на поселеннях. Помер єпископ Юлій Фірцак в Ужгороді, 1 червня 1912 року = Ivan Orlaj = '''Іва́н Семе́нович Орла́й''' ('''де Кобро́''') ({{ДН|||1771}}, [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидково]], нині [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]], [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&nbsp;— {{ДС|11|3|1829|27|2}}, [[:uk:Одеса|Одеса]])&nbsp;— [[:uk:Лікар|медик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Письменник|письменник]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор медицини]], [[:uk:Академік|академік]]. [[:uk:Дійсний_статський_радник|Дійсний статський радник]]. Дійсний член [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Санкт-Петербурзької медико-хірургічної академії]] (з 1817 року). == Життєпис == === Перші роки === Іван Семенович де Кобро народився 1771 року в русинському [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидкові]] (нині село [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]] [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородського району]] [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] [[:uk:Україна|України]]), що на той час входило до складу [[:uk:Габсбурзька_монархія|Габсбурзької імперії]] в родині угорських дворян. Розпочинав навчання Іван Орлай, згідно з тодішніми вимогами імперської системи освіти, у Мункачському (Мукачівському) народному училищі з русинською мовою викладання, а в 1779 році його віддали до Унгварського (Ужгородського) народного училища, де навчання велося [[:uk:Латинська_мова|латиною]]. У 1782—1785 роках він вчиться в [[:uk:Ужгородська_гімназія|Ужгородській архігімназії]]. Можливостей для подальшого продовження освіти в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], невеликому тоді містечку, не було, тому Іван Орлай переходить до Велико-Карловської (Надьварадської) вищих наук гімназії, а звідти у 1787 році&nbsp;— до [[:uk:Орадя|Надь-Варадської]] академії, в якій вивчає чисту математику, логіку та історію. Єдиним вищим навчальним закладом в Австрії, де Іван Орлай, який вважав себе карпатським [[:uk:Русини|русином]], міг здобути освіту українською мовою, був [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Йосифінський університет]] у [[:uk:Львів|Львові]]. Орлай поступив туди у 1788 році, слухав курси [[:uk:Математика|математики]], [[:uk:Фізика|фізики]], [[:uk:Технологія|технологій]], [[:uk:Природнича_історія|природничої історії]], загальної [[:uk:Історія|історії]], [[:uk:Філософія|філософії]] та [[:uk:Німецька_мова|німецької словесності]]. Наступного року, можливо, через нестачу коштів, він повертається до Угорщини і, здавши іспит з філософських наук в Ерлавській консисторії, поступає на казенне утримання до Генеральної Йозефінської семінарії (богословський факультет Пештського університету) та стає членом ордену [[:uk:Піари|піаристів]]. В семінарії Орлай вивчав [[:uk:Іврит|гебрейську]] та [[:uk:Грецька_мова|грецьку мови]]. === Медична кар'єра === У лютому 1790 року він був удостоєний звання професора нижчих класів у Надьварадській вищих наук гімназії, де і викладав давні мови, географію, історію та арифметику. Але невдовзі він залишив педагогічну діяльність і вже на початку 1791 року від'їжджає до [[:uk:Відень|Відня]], а звідти до [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербурга]], 8 травня того ж року поступає до Медико-хірургічного училища. Там, прослухавши курси медичних наук, у лютому 1793 року Орлай після відповідного екзамену був удостоєний звання лікаря і залишився при Генеральному Сухопутному шпиталі. У вересні того ж року був призначений помічником вченого секретаря Медичної колегії, за дорученням якої, між іншим, упорядкував бібліотеку Колегії та анатоміко-фізіологічний кабінет. Влітку наступного 1794 року Колегія відрядила Орлая для удосконалення до Відня, де він прожив три роки. Після повернення до Санкт-Петербургу Орлай у червні 1797 року заступив на колишню посаду помічника вечного секретаря [[:uk:Аптекарський_приказ|Медичної колегії]]. У лютому 1798 року йому було надано звання штаб-лікаря і в жовтні того ж року призначено лікарем {{Не перекладено|Лейб-гвардії Семенівський полк|Семенівського лейб-гвардії полку|ru|Семёновский лейб-гвардии полк}}, звідки через рік перевівся лікарем на Санкт-Петербурзький поштамт. На цій посаді він пробув до березня 1805 року, встигнувши здобути повагу не тільки як досвідчений лікар, але й як щира безкорислива людина. 9 березня 1800 року Іван Орлай через своє призначення гоф-хірургом імператора [[:uk:Павло_I|Павла I]] звільнився з посади помічника вченого секретаря Колегії, на якій він, окрім своїх безпосередніх обов'язків, брав участь у виданих Колегією «''Observationes Medico-Chirurgorum Ruthenici Imperii''», перекладаючи латиною та обробляючи матеріали для цього видання, які присилали російські лікарі. У 1803 році Орлай розробив цікавий проект ''«Про виклик до Росії іноземних вчених людей зі слов'янського племені, а особливо з карпато-россов, які отримали звання професора та здатні викладати російською мовою»''. Цей проект було ухвалено, і Орлаю доручили запрошення професорів, причому вибір останніх здійснювався на розсуд Івана Орлая. Між тим все більше зростала славнозвісність Орлая, різноманітні вчені товариства охоче вносили його ім'я до списків своїх членів. До того ж широкі знання Орлая здобували йому прихильність не тільки у вузькому колі спеціалістів. У 1804 році його ім'я з'явилося в російському журналі {{Не перекладено|Северный вестник (1804—1805)|«Северный вестник»|ru|Северный вестник (1804—1805)}} під досить поважною історичною справкою: ''«Історія про карпато-россів»''. У березні 1805 року лейб-хірург Вілльє обрав Орлая своїм помічником та користувався його послугами та співробітництвом протягом 15 років. Улітку 1806 року Орлай, за дорученням начальства побувавши за кордоном, встиг здобути в [[:uk:Кенігсберзький_університет|Кенігсберзькому університеті]] звання [[:uk:Доктор_філософії|доктора філософії]], а після повернення до Російської імперії, в [[:uk:Тарту|Дерпті]] захистив на звання доктора медицини дисертацію під назвою «''Dissertatio sistens doctrina de viribus naturae medicatricibus, historiam brevem, expositionem, vindicias etc''» У липні 1806 року Іван Семенович звільнився з посади гоф-хірурга та був призначений вченим секретарем Медико-хірургічної академії (нині&nbsp;— [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Військово-медична академія імені С. М. Кірова]]). В цьому званні Орлай, окрім своїх прямих обов'язків щодо адміністративних справ, допомагав Вілльє у виданні Польової Фармакопеї для армії ({{lang-la|Pharmacopea castrensis Rulhenica}}); активну участь Орлай брав і в складанні Статуту медико-хірургічної академії. У 1811 році Орлаю, як енергійній та широко освіченій людині, було доручено редагування видання «Всеобщий Журнал врачебной науки», але події [[:uk:Франко-російська_війна_(1812)|франко-російської війни]] відволікли Орлая від звичайних справ. 8 квітня 1812 року його призначили ординатором Санкт-Петербурзького Сухопутного та Генерального Шпиталю, і на цій посаді він пробув до жовтня наступного року, а потім знову повернувся до своїх колишніх обов'язків. === Педагогічна діяльність === У 1817 році Орлай, через хворобу, змушений був відмовитися від обов'язків вченого секретаря академії, яка, на знак поваги до його заслуг перед нею, обрала Орлая почесним членом. Вілльє залишив його при собі для особливих доручень, але ця посада не задовольняла Орлая, бо не надавала достатньо простору для самостійної діяльності. Цей факт, розбіжності з Вілльє, що почалися, та запрошення Орлаю з боку деяких закладів схилили Івана Семеновича до того, аби відмовитися від служби у Вілльє. Ще наприкінці 1820 року [[:uk:Московський_державний_університет_імені_М._В._Ломоносова|Імператорський Московський університет]] запрошував Орлая до себе на посаду ординарного професора медичного факультету, але тоді Вілльє вдалося утримати Орлая при собі. Але вже влітку наступного року почалися переговори щодо заміщення Орлаєм посади директора [[:uk:Ніжин|Ніжинської]] гімназії вищих наук (нині&nbsp;— [[:uk:Ніжинський_державний_університет_імені_М._В._Гоголя|Ніжинський державний університет імені М. В. Гоголя]]) і 3 вересня 1821 року відбулося звільнення Орлая від служби при Вілльє і призначення його на посаду директора гімназії. Заступивши на посаду 1 листопада 1821 року він одразу взявся за влаштування Гімназії в усіх аспектах, і перш за все в навчально-виховному відношенні. Особливими заслугами Орлая є його вдалий вибір викладачів та суворий нагляд за вивченням мов. У спогадах колишніх вихованців гімназії Орлай зображений як суворий начальник, але добра, поблажлива і палко віддана своїй справі та Гімназії людина. Педагогічні адміністративні здібності Орлая швидко привернули увагу і, між іншим, у 1825 році йому доручили, як куратору Харківського навчального округу, оглянути низку гімназій, що знаходилися під керівництвом цього округу. У січні 1826 року Орлаю було надано чин [[:uk:Дійсний_статський_радник|дійсного статського радника]], а в серпні того ж року переведено на посаду директора одеського [[:uk:Рішельєвський_ліцей|Рішельєвського ліцею]], на якій, однак, він пробув недовго: 27 лютого 1829 року, але багато зробив для розвитку ліцею та [[:uk:Педагогічний_інститут_Рішельєвського_ліцею|педагогічного інституту]] при ліцеї. Іван Семенович Орлай помер в Одесі (тоді [[:uk:Херсонська_губернія|Херсонська губернія]], [[:uk:Російська_імперія|Російська імперія]]), залишивши по собі пам'ять енергійного та високоморального педагога. Був похований на [[:uk:Перший_Християнський_цвинтар_(Одеса)|Першому Християнському цвинтарі]] Одеси.<ref>так в книзі</ref> 1937 року [[:uk:Союз_Радянських_Соціалістичних_Республік|комуністичною владою]] цвинтар було зруйновано. На його місці був відкритий «Парк Ілліча» з розважальними атракціонами, а частина була передана [[:uk:Одеський_зоопарк|місцевому зоопарку]]. Нині достеменно відомо лише про деякі перепоховання зі Старого цвинтаря, а дані про перепоховання Орлая відсутні.<ref>{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}</ref> == Наукова діяльність == Ім'я Івана Семеновича Орлая було добре відомо не тільки в Російській імперії, але й за кордоном, і численні російські та іноземні вчені товариства обирали його своїм дійсним або почесним членом. Орлай був членом {{Не перекладено|Московське товариство дослідників природи|Московського товариства дослідників природи|ru|Московское общество испытателей природы}}, {{Не перекладено|Московське товариство історії та старожитностей російських|Московського товариства історії та старожитностей російських|ru|Московское общество истории и древностей Российских}}, Віленського медичного товариства, почесним членом [[:uk:Вільнюський_університет|Віленського університету]] та Казанського товариства любителів вітчизняної словесності. До того ж він був членом Альтенбурзького ботанічного саду, Йєнського Мінералогічного товариства, Ерлангенського фізико-математичного товариства тощо. Наукові праці й статті: * з [[:uk:Медицина|медицини]]&nbsp;— ''«Про ревматичну епілепсію»'' (1787), ''«Про перенесення корости», «Про походження сифілісу», «Про випадок раку в людини», «Про астму»'' (усі&nbsp;— 1786—1801), ''«Історія про лікувальні властивості природи», «Російська польова фармакопея»'' (обидві&nbsp;— 1807); * [[:uk:Історія_України|історії України]]&nbsp;— ''«Коротка історія про карпаторусів»'' (1804), ''«Про південно-західну Русію»'' (1826); * [[:uk:Педагогіка|педагогіки]]&nbsp;— ''«Мнение о преобразовании училищ в России», «О необходимости обучаться преимущественно отечественному языку и нечто об обучении языкам иностранным»'' (обидві&nbsp;— 1825). Як педагог засуджував хаотичний стан [[:uk:Освіта_в_Російській_імперії|освіти в Росії]], обстоював думку запровадження загальної освіти для всіх верств населення, основою шкільної освіти вважав громадянське виховання на основі ідеї народності, висловлював цінні думки щодо розвитку вищих навчальних закладів. Виступав також як поет; писав вірші [[:uk:Латинська_мова|латинською мовою]]&nbsp;— ''«Елегія на смерть імператора Олександра I»'' (1825 рік) тощо. Підтримував дружні зв'язки з [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Гете|Йоганном Вольфгангом фон Гете]]; був вчителем [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|Миколи Гоголя]], який пізніше високо оцінював його діяльність. <references /> = Antonij Zubko = '''Архієпископ Антоній''' ('''Антоній Григорович Зубко'''; [[:uk:2_липня|2 липня]] [[:uk:1797|1797]]&nbsp;— [[:uk:15_лютого|15 лютого]] [[:uk:1884|1884]])&nbsp;— білоруський та литовський релігійний діяч. Греко-католицький богослов і філософ. Перший ректор Литовської греко-католицької духовної семінарії. Відомий участю в ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] (так званий [[:uk:Полоцький_собор|Полоцький собор]]) та запровадженні у Біларусі синодального московського православ'я. Єпископ Берестейський [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|БГКЦ]]; єпископ [[:uk:Російська_православна_церква|Російської православної церкви (безпатріаршої)]]; від [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] [[:uk:Єпископ|єпископ]] Мінський та Бобруйський, від [[:uk:1841|1841]] керував єпархією в сані архієпископа. == Діяльність == Був одним із помітних представників греко-католицького духовенства Білорусі. Був найближчим помічником греко-католицького єпископа Литовського Йосипа (Семашка) у справі запровадження синодального московського православ'я<ref>Записки Йосипа митрополита Литовського, видані Імператорською академією наук за заповітом автора: Т. 1-3.&nbsp;— СПб.: тип. имп. А. Н., 1883.&nbsp;— Т. 1.&nbsp;— 745 с.: 1 л. портр.; Т. 2.&nbsp;— 786 с.: 1 л. портр.; Т. 3.&nbsp;— 1042 с.: 1 л. портр.</ref>. На [[:uk:Полоцький_собор|Полоцькому церковному Соборі 1839&nbsp;р.]] Антоній брав участь у підписанні акту про з'єднання уніатів із православ'ям. Антоній багато займався природознавством, однак його праці у цій царині не були опубліковані. Залишив записки «Про греко-уніатську Церкву у Західному краї Росії». == Життєпис == Народився в сім'ї греко-католицького священика. Навчався у місцевого органіста. 1809&nbsp;— поступив до Полоцької греко-католицької семінарії, потім до [[:uk:Полоцька_єзуїтська_академія|Полоцької єзуїтської академії]], яку закінчив 1818 зі ступенем кандидата філософії. 1822&nbsp;— закінчив Віленську католицьку семінарію при Віленському університеті зі ступенем кандидата богослов'я. == Греко-католицький священик та єпископ == Викладав у Полоцькій греко-католицькій семінарії логіку, риторику, церковну та загальну історію, моральне богослов'я. 1824&nbsp;— рукопокладений целібатом у священика полоцького кафедрального греко-католицького собору і призначений членом Полоцької греко-католицької консисторії. 1825&nbsp;— зведений в сан протоієрея і посланий від Полоцької єпархії у [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербург]] асесором Римсько-католицької колегії по уніатському департаменту. 1827&nbsp;— відряджений у [[:uk:Жировичі|Жировичі]] для відкриття Литовської духовної семінарії. 1828&nbsp;— назначений першим ректором Литовської духовної семінарії. 18 квітня 1832&nbsp;— старший соборний протоієрей. 1834&nbsp;— хіротонія в єпископа Берестейського, вікарія греко-католицької Литовської єпархії. == Православний архієрей == Після ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] призначений на православну Мінську та Бобруйську катедру. 1841 зведений в сан архієпископа. Через хворобу Антоній написав прохання про звільнення. 1848&nbsp;— прохання було задоволене, після чого мешкав спочатку при архієрейському домі в Мінську, потім у [[:uk:Жировицький_монастир|Жировицькому монастирі]], а останні 20 років&nbsp;— у Пожайському монастирі у Литві, який російська влада відібрала у католиків. У тому ж монастирі й помер. <references /> = Hiador Strypskyj = '''Гіядор Миколайович Стрипський''' ('''Др. Ядоръ Стрипський''', псевдоніми: ''Я. Біленький'', ''Ядор'', ''М. Миколаєнко'', ''Мікеш'', ''С. Новик'', ''Стороженко'' та інші, {{ДН|7|3|1875}}, с. Шелестове (нині частина смт. [[:uk:Кольчино|Кольчино]] [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатської області]]&#x20;— {{ДС|9|3|1949}}, в інших джерелах&#x20;— [[:uk:9_березня|9 березня]] [[:uk:1946|1946]], [[:uk:Будапешт|Будапешт]])&#x20;— [[:uk:Закарпаття|закарпатський]] діяч, історик, філолог і етнограф, дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства ім. Шевченка]] та член Румунської АН. == Життєпис == З родини греко-католицького священика. Окрім Гіядора, у родині було багато дітей; один із них, Мирон (мадярська форма імені&#x20;— Елемер) Стрипський, був 11-м мером Унґвара ([[:uk:Ужгород|Ужгорода]])<ref>https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto</ref> та активістом «Просвіти». Закінчив Ужгородську гімназію (1893). Вищу освіту здобував на філософських факультетах Будапештського (1893&#x20;— осінь 1897), [[:uk:Львів|Львівського]] (один семестр 1897&#x20;р.) та Коложварського (1898—1900) університетів; у Коложварі отримав диплом доктора філософії і гімназійного професора<ref>Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&nbsp;— 2019.&nbsp;— С. 29.</ref>. Співпрацював із [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]] і [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], прихильник [[:uk:Народовці|народовецької]] орієнтації закарпатського культурно-мовного розвитку; співпрацював із [[:uk:Волошин_Авґустин|о. Августином Волошином]] у «Науці» й додатку «Село» ([[:uk:1907|1907]]). Критикував москвофілів, але водночас дотримувався політики лояльності угорській державі. У 1913&#x20;р. виступив із довгим дописом, де критикував як моксвофілів, так і проукраїнський рух, і підтримував розвиток на закарпатських землях літературної мови на базі місцевих діалектів (тобто пропагандував [[:uk:Політичне_русинство|політичне русинство]])<ref>https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky</ref>. Припадав родичем Августина Штефана. ''«Часто бував у нас двоюрідний брат мами Гіядор Стрипський, який був учнем [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]]. Мабуть він та галицькі [[:uk:Священик|священики]], що часто бували у нас, подали думку батькові 1897 року заложити в Скотарському читальню»'',&#x20;— писав той у своїх спогадах. Під час [[:uk:Перша_світова_війна|першої світової війни]] видавав журнал [[:uk:Ukránia|«Ukránia»]] у Будапешті, у [[:uk:1919|1919]] редактор «Русько-Країнської Правди». У [[:uk:1920|1920]] залишився в [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорському королівстві]], де був міністерським радником і далі досліджував культуру й історію Закарпаття. У [[:uk:1941|1941]]–[[:uk:1943|1943]] провідний член [[:uk:Підкарпатське_товариство_наук|«Подкарпатського Общества Наук»]], у видавництві якого багато друкувався. Писав також [[:uk:Угорська_мова|угорською]] і [[:uk:Словацька_мова|словацькою]] (псевдонім Belon Rusinský) мовами. Після 2-ї світової війни практично вся родина Стрипських (найближчі родичі Гіядора, які ще залишалися в Ужгороді) емігрувала з Закарпаття до Угорщини. == Праці == Найвизначніші праці: * «Угро-руські літописні записки», * «Старша руська письменність на Угорщині», * «З старшої письменности угорської Руси», * «Гдѣ документи старшей історії Подкарпатской Руси?», * «Етнографічний опис Угорської Русі», * «Православно-грецькі культурні сліди поміж мадярами Арпадової доби», * «Найстаріший румунський друк латинкою», * «Пам'ятки русько-української мови і літератури» та ін. ** Kossuth Lajos a ruthén népköltészetben. Bp., 1907. (Különnyomat az Ethnographiából) ** Zapiszki z Verhovini [Verhovinai útijegyzetek] H.n., 1907. ** Az erdélyi halászat ismeretéhez. Kolozsvár, 1908. ** Az erdélyi halastavak ismeretéhez. Régi és más halastavak. Uo., 1908. ** Sztojka pp. újonnan felfedezett antimensiója és az iskolai monostor. Ungvár, 1910. ** Szegedi Gergely énekeskv-e 16. századbeli román fordításban. Protestáns hatások a hazai románságra. Alexics Györggyel. Uo., 1911. ** Uhroruszki litopisznyi zapiszki. (Magyarorosz év szerinti feljegyzések) H.n., 1911. ** Adalékok Szabó Károly ["Régi magyar könyvtár" c.] munkájának I—II. kötetéhez. Pótlások és igazítások. Bp., 1912. (soksz.) ** Jegyzetek a görög kultúra Árpádkori nyomairól. Uo., 1913. Online ** A görög-katholikus magyarság utolsó kálvária-útja 1896—1912. Írta Szabó Jenő. (A szerző dolgozataiból és beszédeiből egybeállította, bevezetővel és jegyzetekkel kíséri Sztripszky Hiador.) Uo., 1913. Online ** Moskophilismus, ukrainizmus és a hazai rusznákok. Uo., [1913]. (Különnyomat a Budapesti Szemléből) ** Z sztarsoji piszmennosztyi Uhorszkoji Ruszi (Magyar Oroszország régebbi írásbeliségéből). h. n., 1914. ** Ének Igor hadairól és a palócokról. Ford. Varga Bálinttal. Bp., [1916] (Ukrán könyvtár 2.) ** Históriás énekek a rettenetes Iván czarrúl, ifiu testőrzőjérül és az vitéz kalmár Kalasnikovrul. Írta Lermontov Mikhál. [Ford.] Uo., 1924. [1923] ** Literarne makresy. H.n., 1942. ** Pocsatki drzckarsztva na Podkarpatyu. (A nyomdászat kezdetei Kárpátalján) h. n., 1942. ** Mivel tartozunk az orosz irodalomnak? [benne Puskin: Nulin gróf c. művének ford.] Szeged, 1949. Перекладав угорською мовою українські літературні твори ([[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Шевченка]], [[:uk:Франко_Іван_Якович|Франка]], [[:uk:Руданський_Степан_Васильович|Руданського]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Коцюбинського]]), [[:uk:Слово_о_полку_Ігоревім|«Слово о полку Ігоревім»]]. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Література == * ''Галас Б. К.,&#x20;Галас Й''. Стрипський Гіядор Миколайович // {{УМ-2000}} * ''[[:uk:Галас_Кирило_Йосипович|Галас К. Й]]''. Закарпатоукраїнський ономаст Гіядор Миколайович Стрипський // Onomastica.&#x20;— Wrocław, 1971.&#x20;— R. 16, zesz. 1—2.&#x20;— S. 301—307. * ''Держалюк М. С.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Strypskyj_H] // {{ЕІУ|9|869}} * {{ЕУ}} * {{УМЕ15|частина=Стрипський Гіядор|сторінки=1851}} * ''Удварі І.'' Гіадор Стрипськый, народописник, бібліоґраф, языкознатель, товмач. — Нїредьгаза, 2007. == Посилання == * {{ШевЕ-5|частина=Стрипський Гіядор Миколайович|сторінки=992}} * [http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij Тарас Гайдук. Ким є для Закарпаття Гіядор Стрипський / Історія&#x20;— Прозак] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200321205630/http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij|date=21 березня 2020}} * [http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122 Стрипський Гіядор Миколайович // Комунальний заклад «Закарпатська обласна універсальна наукова бібліотека ім. Ф. Потушняка» Закарпатської обласної ради] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200502165216/http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122|date=2 травня 2020}} ewp9omf81dslly34y5q5avje4jupdi5 8226566 8226358 2026-05-31T09:28:38Z Bazinga.ml 142704 Ivan Čurhovič – 31. máj 2026. 8226566 wikitext text/x-wiki [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]] = Mychajlo Petrovyč Drahomanov = {{Infobox Osobnosť | Meno = Mychajlo Petrovyč Drahomanov | Popis osoby = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista | Portrét = Drahomanov mykhajlo.jpg | Dátum narodenia = [[18. september]] [[1841]] | Miesto narodenia = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}} | Miesto úmrtia = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Sofia]]) | Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]] | Známy vďaka = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]] | Rodičia = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]] | Manželka = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]] | Deti = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]] | Alma mater = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]] | Súrodenci = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]] }}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}</ref> Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]]. Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]]. Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}</ref> == Životopis == Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}</ref> Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie. V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).<ref name=":2" /> V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]]. [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny. Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]]. [[Súbor:Нечуй-Левицький І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}</ref> Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}</ref>{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy. [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]]. Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}</ref> Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov. Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny. [[Súbor:Драгоманов Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]] Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}</ref> Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete. Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách. [[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt "Ukrajina". Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}</ref> Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''. [[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti. [[Súbor:Україна і Москва і історичних взаєминах. №01. Михайло Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']] ''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vlasenko|meno=Valerij|titul=Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji|url=https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html|dátum vydania=2012-12-09|dátum prístupu=2026-01-30|vydavateľ=Sumskyj istoryčnyj portal|miesto=Sumy|jazyk=uk}}</ref> == Vedecká činnosť == Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]]. Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}</ref> Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity. == Politické názory == Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.<ref name=":3" /> === Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému === Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]: [[Súbor:Драгоманов Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]] Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nachlik|meno=Javhen|titul=Ivan Franko pro instytut deržavy|url=https://zbruc.eu/node/56454|dátum vydania=2016-09-21|dátum prístupu=2026-01-31|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}</ref> Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca. Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch: 1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu. 2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“). 3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky: 1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva). 2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov. 3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu. [[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné. Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy. === Význam filozofie === Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov. Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca. Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja. [[Súbor:Пам. д. Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]] V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]]. V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov. Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti. == Literárno-vedná činnosť == Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad: * ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kozyč|meno=Ivan|titul=Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov|url=https://zbruc.eu/node/31401|dátum vydania=2015-01-11|dátum prístupu=2026-02-01|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}</ref> * ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894). * ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873). * ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882). * ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893). Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti. Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre. Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia. Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry. [[Súbor:Bust of Mikhail Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]] == Pamiatka == * Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]], [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]]. * Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]]. * V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]]. * [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia. * Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]]. == Zdroje == * {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&I21DBN=UKRLIB&P21DBN=UKRLIB&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=online_book&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=FF=&S21STR=ukr0004597}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}. = Andrej Bačinský = '''Андрій Федорович Бачинський''' ([[:uk:14_листопада|14 листопада]] [[:uk:1732|1732]] (за старим стилем), с. [[:uk:Бенятіна|Бенятіна]], нині [[:uk:Словаччина|Словаччина]]&nbsp;— [[:uk:19_грудня|19 грудня]] [[:uk:1809|1809]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]])&nbsp;— церковний [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] діяч, публіцист, просвітитель. [[:uk:Мукачівські_єпархи|Єпископ Мукачівський]] ([[:uk:5_серпня|5 серпня]] [[:uk:1772|1772]]—[[:uk:19_листопада|19 листопада]] [[:uk:1809|1809]] рр.). == Становлення == Андрій Бачинський народився 14 (за іншими даними&nbsp;— 24) листопада (за ст. стилем) 1732 року в с. Бенятин [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанської жупи]] (тепер у Словаччині). Його батько був священником, походив зі [http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html шляхетського роду галицьких переселенців] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131024081404/http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html|date=24 жовтня 2013}}. Спершу навчався в Ужгородській гімназії. [[:uk:1756|1756]] року був висвячений на священника, після чого єпископ [[:uk:Мануїл_Ольшавський|Мануїл Ольшавський]] скерував Бачинського для продовження освіти у [[:uk:Трнава|Трнавській]] семінарії, де [[:uk:1758|1758]] року молодий священник став доктором богослов'я, причому отримав право відправляти літургію як за східним, так і за західним обрядом. За роки навчання він вивчив багато мов. Своє служіння розпочав помічним душпастирем у [[:uk:Гайдудороґ|Гайдудорозі]]. [[:uk:1761|1761]] року Бачинський став там [[:uk:Парох|парохом]]. Молодий священник веде метрики церковнослов'янською, листування зі світською владою&nbsp;— угорською, з церковними&nbsp;— латиною та руською (староукраїнською). Єпископ Ольшавський наближує до себе освіченого пароха, запрошує для обговорення конфіденційних питань, пов'язаних із визнанням єпархії. [[:uk:1768|1768]] року новий владика [[:uk:Іван_Брадач|Іван Брадач]] почав реорганізацію Мукачівського єпископства. Андрій Бачинський стає одним з чотирьох членів капітули (єпархіального управління). 1769 року він супроводжує І.&nbsp;Брадача на перемовинах з Ягерським архієпископом К.&nbsp;Естергазі, які закінчилися безрезультатно. І.&nbsp;Брадач хотів навіть відмовитися від посади, але А.&nbsp;Бачинський відрадив від цього: «Всякий єпископ у Божій Церкві наче той шкіпер, що під час негоди повинен бути готовий і загинути враз з кораблем!» При повсякчасній підтримці співробітника І.&nbsp;Брадач продовжив боротьбу з «могутнім Естергазієм», що й наблизило його передчасну кончину 1772&nbsp;року, коли він, за висловом М.&nbsp;Лучкая, «помер на 39-му році життя, як жертва за Русько-католицьку церкву». == На чолі національно-церковного відродження == 1770&nbsp;року саме А.&nbsp;Бачинський як генеральний вікарій іде до імператриці [[:uk:Марія-Терезія|Марії-Терезії]] домагатися усамостійнення Мукачівської єпархії. У Відні з ним спершу ніхто не хотів говорити. Лише через два місяці він зміг привернути до себе двох цісарських радників К.&nbsp;Плюмегена і Ф.&nbsp;Голлера, через яких передано меморандум для імператриці. Стараннями Плюмегена 1 квітня 1770&nbsp;року відбулася аудієнція А. Бачинського при дворі. Саме на цій зустрічі єпископ переконав Марію-Терезію створити окрему єпархію для наших предків. Після наради 12 травня з міністрами імператриця звернулася до Папи Римського [[:uk:Климент_XIV|Климента XIV]] з відповідним поданням. 17 листопада Папа дав свою принципову згоду. Остаточне оформлення єпархії відбулося 19 вересня 1771 року. 1772 року А.&nbsp;Бачинського з посади дорогського пароха і генерального вікарія призначено главою Мукачівської єпархії, якою він керував 36 років. Урочиста церемонія висвячення відбулася в травні 1773&nbsp;року в імператорській каплиці Відня у присутності Марії-Терезії. Вона особисто подарувала новому владиці відповідні регалії&nbsp;— митру, сакос, перстень і хрест. Після церемонії імператриця наділила єпископа особливими правами, надала йому великий маєток на утримання єпископату. Згодом історик М.&nbsp;Лучкай писав про свого покровителя: «Андрій Бачинський був настільки освіченим і таким знавцем, людиною такої моральної чесноти і таким активним, що зміг подолати і найважчі справи, здобув до себе таку велику любов не тільки в єпархії, а й за її межами, як перед усією громадою, так і перед королівськими величностями, що після смерті Йоана Брадача був не лише затверджений на єпископську кафедру, а й згодом дістав титул високопреподобного, власне таємного радника її величності. Під його керівництвом ця єпархія набула нової форми правління». == Мистецтво політики == [[Файл:Ужгород_меморіальна_таблиця_Андрію_Бачинському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%B6%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B4_%D0%BC%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D1%82%D0%B0%D0%B1%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8F_%D0%90%D0%BD%D0%B4%D1%80%D1%96%D1%8E_%D0%91%D0%B0%D1%87%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|Меморіальна таблиця Андрію Бачинському на фасаді [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородського кафедрального собору]]]] З перших же днів правління А. Бачинському довелося опановувати складне мистецтво політики. Угорський клір спершу підтримував його, йому навіть запропонували з [[:uk:Східні_католицькі_церкви|греко-католицького]] єпископа стати латинським примасом Угорщини, але Бачинський категорично відмовився. Натомість він почав реорганізацію адміністративних структур єпархії, зміцнював її матеріальну базу. Указом імператриці єпархія одержала в дарунок Ужгородський єзуїтський монастир з костелом для владичої резиденції. 1 серпня 1775 року урядовець Ужанського комітату Міхай Еорі передав по акту А. Бачинському в присутності членів комісії і каноніків єзуїтську колегію, церкву при ній, єзуїтську бібліотеку й [[:uk:Ужгородський_замок|Ужгородський замок]]. 3 грудня 1778 року до [[:uk:Ужгородський_замок|замку]] перенесено з Мукачева богословську школу, засновану ще єпископом М.&nbsp;Ольшавським 1744 року. А.&nbsp;Бачинський реорганізував її в духовну семінарію з чотирирічним строком навчання, відкрив для семінаристів доступ до власної бібліотеки. Пізніше при семінарії відкрито підготовчу школу-інтернат «Алумнеум», теж розраховану на чотири роки навчання. За саном А.&nbsp;Бачинський посідає високе місце в державі. 1777 року він стає дійсним внутрішнім таємним радником, 1778 року входить до верхньої палати сейму. Там він зумів відстояти права греко-католицького духовенства нарівні з католицьким та реформатським. Він домігся звільнення своїх священників від військової повинності та податків. Але найбільшим політичним успіхом став закон про захист греко-католицького духовенства від свавілля поміщиків. 24 лютого 1778 року у селі Костіл А.&nbsp;Бачинський підписав із заступником голови Угорської намісницької ради (іншими словами&nbsp;— віце-прем'єром Угорщини) графом П.&nbsp;Фештетичем угоду про державну підтримку священників [[:uk:Мармарош_(комітат)|Марамороської жупи]]. У травні таку ж угоду підписано з графом Шонборном по [[:uk:Березька_жупа|Березькій жупі]]. 19 червня це зроблено і по [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанській жупі]]. Священники отримали право на стандартний земельний наділ у 12 кадастральних угрів, а дяки&nbsp;— на половину його. З духовних осіб не бралася плата за випасання їхньої худоби. Ремонт і облаштування храмів здійснювались за рахунок казни. Для школи і хати вчителя безкоштовно виділялися дрова. Найтяжче було поширити такий порядок і на Угочанську жупу (Виноградівщину), але поступово домоглися і цього. За А.Бачинського єпархія значно зміцнюється, налічуючи в своєму складі 60 пресвітерств і 729 парафій. На особисте прохання владики [[:uk:Марія-Терезія|Марія-Терезія]] 1776 року подарувала єпископству маєток в с. Тополиця під угорським містом [[:uk:Мішкольц|Мішкольц]], що давав щороку прибуток у 12 тисяч форинтів (до цього на єпископство виділялося 5 тисяч). З огляду на великі розміри єпархії і для покращення управління 26 липня 1776 року було створено два вікаріати&nbsp;— Марамороський і Сукмарський. 27 липня 1787 року до них додався третій&nbsp;— Кошицький, згодом перетворений на Пряшівський. А.&nbsp;Бачинський також розширив капітулу, до складу якої увійшло сім каноніків. [[Файл:Bachynskyj_A.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Bachynskyj_A.jpg|náhľad|''А.&nbsp;Ф.&nbsp;Бачинський'']] Мукачівсько-Ужгородська єпархія підпорядковувалась естергомському архієпископові. А.&nbsp;Бачинський намагався вийти з-під цієї юрисдикції (у зв'язку з постійними утисками угорською владою будь-якого прояву української ідентичності закарпатцями) і створити окрему митрополію для всіх руських, тобто українських, греко-католиків імперії Габсбургів: і Закарпаття, і Королівства Галичини та Володимирії. Мукачівський ієрарх був головним кандидатом на митрополита в разі створення цієї церковної провінції. Проте план не втілили через рішучий протест угорських еліт, які твердили, що створення єдиної української митрополії буде образою угорських національних інтересів. Ці події додатково свідчили небажання угорської влади втрачати землі, де проживали українці, і які експлуатувалися як світською, так і церковною угорською владою. Тож було створено Галицьку митрополію, але без Мукачівської. 1780 року владика остаточно переніс єпископську резиденцію з Мукачева до Ужгорода. 15 жовтня тут за участю королівського комісара було освячено кафедральний храм. Тут же владика заснував духовну семінарію у замку [[:uk:Другети|Другетів]]. П'ять професорів викладали руською (давньоукраїнською) та румунською мовами. На прохання А. Бачинського імператор [[:uk:Йосиф_II|Йосиф II]] виділив для семінаристів 60 стипендій. == Організатор освіти == Бачинський розширює єпархіальну бібліотеку, яка за його життя налічувала дев'ять тисяч манускриптів та стародруків. Бібліотека ж забезпечувала усі парохії церковними книгами. Андрій Бачинський заклав основу єпархіального архіву «ради беспечнайшаго и достовернейшаго сохранения» документів з історії «церквей или парохій, или маєтностей их дотычутся». Єпископ домігся виділення додаткових місць для молодих закарпатців в навчальних закладах Буди, Відня, Трнави. Він разом зі львівським та перемишльським єпископами звернувся до імператора [[:uk:Йосиф_II|Йосифа II]], в результаті чого той 9 березня 1787 року видав декрет про викладання окремих предметів у Львівському університеті руською (давньоукраїнською) мовою. Оскільки паства А.&nbsp;Бачинського була майже суцільно неписьменною, він багато дбав про підготовку не лише священників, а й вчителів початкової школи. Першу учительську семінарію в Угорщині відкрито 1775 року. Уже 1777 року Андрій Бачинський домагається відкриття такого закладу й у себе. Справа дуже затяглася. Тим часом парох села [[:uk:Коритняни|Коритняни]] під [[:uk:Ужгород|Ужгородом]] організував у себе разові тримісячні курси для підготовки кількох вчителів. Зробивши перший випуск, він побачив, що вчителів не вистачає навіть для найближчих сіл, тому перетворив свої курси на постійні. Туди приїжджали охочі з усього краю. Єпископ радо підтримав цю ініціативу і 1793 року переніс курси до Ужгорода. Наступного року на основі їх в Ужгороді відкрито вчительську препарандію (семінарію) з руською (давньоукраїнською) мовою викладання. Це був перший такий заклад на всіх українських землях і другий в північній Угорщині (мається на увазі вже не угорські етнічні землі, бо північчю Угорщини тоді [і частково зараз] вважали сучасну територію Словацької Республіки, де в той час і тепер також проживали етнічні українці). А.Бачинський вимагав освіти для всіх дітей від шести до чотирнадцяти років. Священники мали чотири рази на рік доповідати про кількість учнів. В селах, де було понад 50 підлітків, мали відкриватися окремі школи з викладанням материнською мовою. Для них в 1797 і 1799 роках було видано руський (давньоукраїнський) [[:uk:Буквар|буквар]]. Своїми коштами єпископ утримував щороку 20 бідних гімназистів в Ужгороді, а найздібніших потім відправляв до тогочасних вишів. Крім того, у своїй єпископській кухні постійно годував до 24 сиріт. Стараннями владики до кінця його життя було повністю впорядковано початкові школи по всій єпархії. Тоді на Закарпатті налічувалося триста шкіл. 1806 року інспектор «угроруських шкіл» Д.&nbsp;Попович писав: «Переважна більшість відвіданих шкіл була в порядку і процвітала. Учителі були освічені, розмовляли різними мовами&nbsp;— руською (давньоукраїнською), угорською, латинською і німецькою, закінчили по 6-8 класів гімназії». Наш край різко виділився з-поміж інших українських земель за рівнем педагогічних кадрів. Про це свідчить хоча б такий факт. Найперший університет на Подніпровській Україні, Харківський, 1806 року запросив з Закарпаття дев'ять викладачів на вакантні посади. Якщо основу харківської професури склали ті, кого образно називають «учнями Сковороди», то свій вагомий внесок зробили й «учні Бачинського». Це А.&nbsp;Дудрович (у 1829—1830 роках був ректором [[:uk:Харківський_університет|Харківського університету]]), К.&nbsp;Павлович, брати Білевичі тощо. == Книжні справи == Вкрай незадовільним лишалося забезпечення церков необхідною літературою, яка надходила зі Сходу. Вища церковна та й світська влади ставилися до таких книжок з підозрою. Тому усюди користувалися найрізноманітнішими виданнями зі Львова, Почаєва, Києва, Москви, а ще частіше&nbsp;— списками з них, що рясніли описками. Це почало впливати на відмінності у відправленні літургії. Аби уникнути цього, А.&nbsp;Бачинський 1792 року відправив двох ченців-василіян до Києво-Печерської Лаври, щоб вони з'ясували тамтешній обряд і вивчили усі відправи. На основі їхньої інформації владика прагнув усунути наявні в краї відхилення й уніфікувати церковні служби. У [[:uk:1804|1804]]—[[:uk:1805|1805]] роках Бачинський видав у Буді п'ятитомну Біблію («Библія сиріч книги священнаго писанія ветхаго и новаго завіта»). Великий внесок у цю справу зробив і давній сподвижник єпископа Григорій Таркович, колишній парох Гайдудорога, а тоді&nbsp;— цензор університетської друкарні. Це видання було задумане ще 1794 року через те, що книги, які поступали на Закарпаття з Почаївської Лаври, були дуже дорогими. Після виходу ж власного видання А.Бачинський з радістю писав у циркулярі до священників: «Вже готова Біблія, тобто Книги св. Письм, видані нашою, руською мовою», що не тільки утвердить вірних у пізнанні правд віри і благочесті, а й допоможе «зберегти нашу материнську мову, письмо і національність». А.&nbsp;Бачинський сприяв публікації історично-церковних творів Івана Пастелія і [[:uk:Базилович_Іоаникій|Йоаникія Базиловича]]. Ознайомившись з першим томом «''Короткого нарису фундації Ф.&nbsp;Корятовича''» Й.&nbsp;Базиловича, владика відкрив для останнього єпархіальний архів, завдяки чому було написано другий том. Таким чином, А.Бачинський постає як організатор історичної науки в краї. 1806 року він отримав запит зі столичної університетської друкарні, які книжки слід видати для народних шкіл, якою абеткою їх друкувати. Єпископ склав великий список, куди входили підручники добрих манер, християнської науки, пояснення літургії, арифметики, громадянських обов'язків тощо. Що ж до абетки, то позиція єпископа була твердою: його єпархія пише кирилицею, тому всі підручники мають друкуватися цим письмом, причому пристосованим до «рутенської», тобто української, мови, а не московської. У збереженні кирилиці він вбачав важливу запоруку проти денаціоналізації земляків: «Доки буде Аз, Буки, Веді&nbsp;— сего не буде». Перші три кириличні букви були і його ініціалами (Андрій Бачинський, Владика). Про чітку національну орієнтацію єпископа мовить і такий факт: ще 23 лютого 1787 року на його прохання Угорська намісницька рада затвердила для русинів (тогочасна самоназва українців на Закарпатті, яка свідчить про асоціацію себе як частини великого руського народу, тобто українців; не плутати з «русским», яким називають себе москвини) Покрови Богородиці як їхнє національно-церковне свято. Цей день був особливо шанований по всіх українських землях, зокрема в запорозьких козаків, більшість храмів яких були саме Покровськими. == Останні роки життя == 1808 року А.&nbsp;Бачинський тяжко захворів. Єпископом-помічником при ньому був призначений молодший брат покійного І.&nbsp;Брадача Михайло Брадач, що з 1777 року був настоятелем Ужгородського собору, потім каноніком. Помер Андрій Бачинський 7 листопада 1809 року (за іншими даними&nbsp;— 19 грудня). Він першим з єпископів був похований в усипальниці під [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|кафедральним храмом Ужгорода]]. Згідно з шематизмом (церковним переписом), опублікованим через два роки по смерті А.Бачинського, єпархія мала 560 472 вірних, понад 800 священників, 120 семінаристів, 7 монастирів, 75 монахів. == Вшанування пам'яті == В пам'ять про Андрія Бачинського у містах [[:uk:Мукачево|Мукачево]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]], [[:uk:Хуст|Хуст]] названо вулиці, а також в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] є площа Андрія Бачинського. [[:uk:2009|2009]] рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] оголошено роком Андрія Бачинського.<ref>{{cite web|url=https://mukachevo.net/news/2009-rik-na-zakarpatti-oholosheno-rokom-andriia-bachynskoho_18744.html|назва=2009 рік на Закарпатті оголошено роком Андрія Бачинського|автор=|дата=8 грудня 2008|вебсайт=mukachevo.net|видавець=Закарпатський інформаційно-діловий портал «Mukachevo.net»|url-архіву=|дата-архіву=|статус-url=|дата-доступу=18 травня 2024}}</ref> = Jakiv Fedorovyč Holovackyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Jakiv Fedorovyč Holovackyj | Popis osoby = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik, gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&nbsp;občiansky činiteľ | Portrét = Головацький Яків.jpg | Dátum narodenia = [[17. október]] [[1814]] | Miesto narodenia = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}} | Miesto úmrtia = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] | Známy vďaka = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči | Rodičia = Teodor Holovackyj }}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&I21DBN=UKRLIB&P21DBN=UKRLIB&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=online_book&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=FF=&S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}</ref> a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn. == Životopis == Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých. V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]]. Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče. Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč. Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''). Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}</ref> V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}</ref> Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice''). [[Súbor:Яків Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]] V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]]. Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}</ref> Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam: * história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. * história [[Halič (región)|Haliče]]. * história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. * etnogenéza [[Slovania|Slovanov]]. * vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]]. * vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]]. * vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]]. * vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]]. Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]]. Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. [[Súbor:Grave of Jakov Golovackij in the Euphrosyne Cemetery in Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]] Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka''). Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}</ref> == Rodina == Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti: * Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879. * Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce. * Sofija, ktorá bola vo väzení. * Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].<ref name=":0" /> == Práce == * {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}. == Pamiatka == [[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}</ref> == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}. * {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}. = Augustín Vološin = '''Августи́н Іва́нович Воло́шин''' ({{ДН|17|3|1874}}, [[:uk:Келечин|Келечин]], [[:uk:Волівський_округ|Волівський округ]], [[:uk:Мармарош_(комітат)|Ма]] == Походження == Дід, Іван Волошин, був вихідцем із села [[:uk:Великі_Лучки|Великі Лучки]], де був священником у 20–30-х рр. XIX століття. Важлива особливість статусу Великих Лучок була в тому, що його жителі перебували у становищі [[:uk:Вільновідпущеник|лібертинів]], які за виконання певної служби одержували землю, аж до XVIII століття були звільнені від [[:uk:Феодальні_повинності|феодальних повинностей]]{{Джерело}}. Служба жителів села полягала в тому, що вони перевозили пошту до близьких й далеких країв. Нові господарі [[:uk:Домінія|домінії]] [[:uk:Шенборн|Шенборни]] у XVIII столітті закріпачили лібертинів і примусили їх виконувати повинності. Перша згадка про діяльність о.&nbsp;Івана Волошина у Великих Лучках датується 1830 роком. Своєму синові, батьку Августина Волошина&nbsp;— Івану, він передав естафету&nbsp;— служити людям. У сан священника батько о.&nbsp;Августина Волошина був [[:uk:Хіротонія|висвячений]] у 1867 році, згодом отримав [[:uk:Парафія|парохію]] в селі Келечин Волівського округу (нині&nbsp;— Міжгірський район). Подружжя ''Емілії Замбор-Волошин'' й ''Івана Волошина'' мало, окрім сина, ще трьох дочок&nbsp;— ''Ольгу'', ''Олену'' та ''Елеонору{{Джерело}}''. == Життєпис == Активною політичною діяльністю в українських громадсько-політичних організаціях Закарпаття почав займатися з 1919 року. 17 грудня 1919 року ввійшов до складу [[:uk:Директорія_Підкарпатської_Русі|Директорії Підкарпатської Русі]]. Заснував і очолював [[:uk:Християнсько-народна_партія|Народно-християнську партію]] (1923–1939), від якої обирався послом до [[:uk:Чехословаччина|чехословацького]] парламенту (1925–1929). Був провідним діячем [[:uk:Учительська_Громада_Підкарпатської_Руси|Учительської Громади Підкарпатської Руси]]. 1933 року [[:uk:Папа_Римський|Папа]] [[:uk:Пій_XII|Пій XII]] іменував о.&nbsp;Августина Волошина папським [[:uk:Прелат|прелатом]] у самостійній [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській греко-католицькій єпархії]]. Активно виступав проти спроб місцевих «москвофілів», передусім [[:uk:Товариство_імені_Олександра_Духновича|Товариства ім.&nbsp;Духновича]], спрямованих на поступову заміну місцевих діалектів на російську мову&nbsp;— через школи та книговидання<ref name=":122">{{Cite web|url=http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm|title=Архівована копія|accessdate=22 грудня 2019|archive-date=3 січня 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110103225204/http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm}}</ref>. Піддав гострій критиці так званий [[:uk:Шкільний_референдум_1937_року_у_Підкарпатській_Русі|«шкільний референдум»]] 1937&nbsp;р., який дозволив викладати у карпатських школах граматику Є.&nbsp;Сабова за москвофільсткими стандартами; заради боротьби проти москвофілів об'єднав зусилля з карпатськими комуністами, разом з якими зорганізував спільний мітинг. [[:uk:26_жовтня|26 жовтня]] [[:uk:1938|1938]] року, після того як празька влада заарештувала прем'єр-міністра [[:uk:Бродій_Андрій_Іванович|Андрія Бродія]], оголосивши його угорським шпигуном, і розпустила уряд, Волошин був призначений новим прем'єр-міністром [[:uk:Уряд_Карпатської_України|автономного уряду Карпатської України]], а 15 березня 1939 року став президентом цієї держави.<ref name=":222">{{Cite web|url=https://www.facebook.com/watch/?v=607534297426319|title=Виступ Августина Волошина на Соймі Карпатської України|last=Центр Досліджень Визвольного Руху}}</ref> [[:uk:Закарпатське_губернаторство|Під час окупації]] краю [[:uk:Угорщина|Угорщиною]] емігрував разом з урядом за кордон і поселився в [[:uk:Прага|Празі]], присвятивши себе науковій та педагогічній діяльності. Працював в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті (УВУ)]] професором педагогіки, деканом та ректором. В 1945 році наполягав на тому, щоб УВУ продовжив існувати в Празі, проте університет все ж переїхав. Після Августин Волошин очолював відділ УВУ в [[:uk:Прага|Празі]]<ref>{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-23|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}</ref>. 11 травня 1945&nbsp;року був заарештований радянськими спецслужбами [[:uk:СМЕРШ|СМЕРШ]] й вивезений до СРСР. Помер у московській [[:uk:Бутирська_в'язниця|Бутирській в'язниці]] (Лєфортово&nbsp;— напис на символічній могилі у Празі) о 15 годині 20 хвилин 19 липня 1945 року, за офіційною версією&nbsp;— від [[:uk:Інфаркт|паралічу серця]]. Місце поховання невідомо, існують лише два [[:uk:Кенотаф|кенотафи]] – символічні могили. Одна – на [[:uk:Ольшанський_цвинтар|Ольшанському цвинтарі]] в Празі разом із племінницею [[:uk:Дутко_Ольга_Михайлівна|Ольгою Дутко]] та її чоловіком, інша – в Ужгороді, біля могили дружини (на території скансену)<ref>{{Cite web|url=https://varosh.com.ua/projects/batko-nash-voloshyn-zhyttya-i-try-mogyly-pershogo-j-ostannogo-prezydenta-karpatskoyi-ukrayiny/|title=Батько наш Волошин. Життя і три могили першого й останнього президента Карпатської України|website=Varosh|language=uk|access-date=2024-12-17}}</ref>. 15 березня 2002 року [[:uk:Президент_України|Президент України]] [[:uk:Леонід_Кучма|Леонід Кучма]] підписав указ про надання Авґустину Волошинові посмертно звання [[:uk:Герой_України|«Герой України»]] з врученням ордену Держави<ref>{{УПУ|257/2002|15 березня 2002|Про присвоєння звання Герой України}}</ref>. == Сім'я, приватний сиротинець == Був одружений із донькою професора Ужгородської гімназії Іриною Петрик&nbsp;— родичкою Будителя русинів греко-католицького священника [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] [[:uk:Духнович_Олександр_Васильович|О.&nbsp;Духновича]]. У подружжя не було дітей, тому вони вирішили опікуватися цілим приватним сиротинцем (дитячий будинок сімейного типу), де виховувалися 22-є сиріт. Діти жили у великому двоповерховому будинку, який для цих потреб купив отець Августин. Вони були забезпечені харчуванням, гарним одягом, навчанням, вихованням та розвитком творчих здібностей. Існував цілий домашній оркестр, танцювальна група і хор. 13 березня 1936 року Ірина Волошин після двох днів хвороби несподівано померла. Велелюдний похорон видатної громадської діячки жіночого руху та просто милосердної жінки відбувався в [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородському кафедральному соборі]]. Від різних організацій та діячів краю було півсотні вінків із синьо-жовтими стрічками. Щире співчуття вдівцеві висловив Президент Чехії [[:uk:Томаш_Гарріг_Масарик|Томаш Гарріг Масарик]]. == Наукова, редакторська діяльність == [[Файл:Voloshyn_11.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C270x270bod%7C%D0%97%D0%BB%D1%96%D0%B2%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C270x270bod%7CЗліва] направо: [[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]], хорунжий Сокол, [[:uk:Комаринський_Володимир|Володимир Комаринський]] та [[:uk:Дутка_Августин|Августина Дутки]]<nowiki>. Хуст, 1939 рік.]] [[Файл:Kochergan.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C311x311bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C311x311bod%7C][[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]] та [[:uk:Кочерган_Михайло_Степанович|Михайло Кочерган]]<nowiki>. Хуст, березень 1939]] </nowiki>[[Файл:Voloshyn 12.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_12.jpg|vpravo|náhľad|270x270bod|Освячення українського прапора біля церкви села Ставне Великоберезнянського округу Августином Волошиним. 14 січня 1939]] Протягом 1899–1944 років написав і видав понад 40 підручників та посібників майже з усіх вищеназваних дисциплін. Упродовж 1903–1918 років був редактором єдиної в Угорщині української газети «Наука»; за часів [[:uk:Чехословаччина|Чехословацької республіки]] (1920–1938) вона виходила під назвою [[:uk:Свобода_(тижневик)|«Свобода»]]. Редагував релігійний журнал «Благовісник» (1922–1938). Був ініціатором заснування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] товариства [[:uk:Закарпатське_крайове_культурно-освітнє_товариство_«Просвіта»|«Просвіта»]] (1919), «Учительської громади» (1929) та головою [[:uk:Етнографічне_товариство_Підкарпатської_Русі|Етнографічного товариства Підкарпатської Русі]] (1935), які проіснували до окупації Закарпаття Угорщиною у березні 1939 року. Волошин відомий також як автор праць з проблем літературно-писемної мови на українському Підкарпатті. Перший посібник Волошина «Методическая грамматика [[:uk:Українська_мова|угро-русского]] литературного языка для народныхъ школъ» (1901), перевиданий під назвою «Методическая грамматика карпато-[[:uk:Українська_мова|русского]] языка для народныхъ школъ» (1919) і насичений народно-розмовними елементами. Третє видання, що вийшло 1923 вже під назвою «Методична граматика [[:uk:Українська_мова|карпато-русского]] языка для низших клас народных школ», повністю базується на народному мовленні підкарпатських українців і до війни витримало кілька перевидань. Свою прихильність до народної мови Волошин виявив ще в «Практичній граматиці [[:uk:Назва_української_мови|малоруської]] (рутенської) мови», виданій [[:uk:Угорська_мова|угорською мовою]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (1907), де фактично описав живу систему мовлення закарпатців, трохи «олітературивши» її традиційно-книжними елементами та етимологічним правописом. У вступі до цієї праці Волошин обстоює окремішність [[:uk:Українська_мова|української]] мови. У писаній живою мовою «Читанці для [[:uk:Руський|руської]] молодежи», що виходила кілька разів у 20–30-х рр., він уміщував твори як місцевих, так і загальноукраїнських письменників. Його брошура «О письменном языцѣ подкарпатских [[:uk:Русини|русинов»]] (1921<ref name=":122" />) відіграла помітну роль в історії української літературної мови Закарпаття і фактично була відповіддю москвофілу І.&nbsp;Гусьнаю, котрий у брошурі «Языковый вопросъ въ Подкарпатской Руси» (1921) заперечував існування української мови взагалі і вважав, що літературною мовою на Закарпатті має бути російська. Волошин спростував ці вигадки, довівши, що зближення літературної мови на Закарпатті із загальноукраїнською (це й сталося в кін. 30-х рр) є природним. Волошин активно боровся проти намагань угорської влади на початку ХХ ст. замінити на Закарпатті й [[:uk:Пряшівщина|Пряшівщині]] кирилицю угорською графікою (ст. «Оборона кирилики. Як оборонялися підкарп[атські] русини проти останнього атаку мадяризації перед переворотом?», 1937, та ін.). Після окупації [[:uk:Карпатська_Україна|Закарпаття]] [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорщиною]] (1939&nbsp;р.) Августин Волошин емігрував до [[:uk:Прага|Праги]], де став професором педагогіки в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті]]. 9 травня 1945 року радянські війська вступили до Праги, ректор УВУ [[:uk:Яковлів_Андрій_Іванович|Андрій Яковлів]] з деякими науковцями університету переїхали до Німеччини, а Волошин перейняв на себе ректорські повноваження УВУ в Празі. 11 травня<ref>{{cite web|url=http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|назва=Біографії|автор=|дата=|вебсайт=missiopc.org.ua|видавець=Місія «Постуляційний центр беатифікації й канонізації святих УГКЦ»|url-архіву=https://web.archive.org/web/20210723163124/http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|дата-архіву=23 липня 2021|мертвий-url=ні|дата-доступу=9 березня 2024}}</ref> його затримали радянські спецслужби<ref>{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-24|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}</ref>. == Спогади про Августина Волошина == Зі спогадів В.&nbsp;Марчука з [[:uk:Житомирщина|Житомирщини]], співкамерника Августина Волошина у Бутирській тюрмі:{{Цитата|''До мене в камеру-одиначку помістили Августина Волошина... Це був невисокий повний чоловік, років йому було за 70. Він мав хворий шлунок і не міг їсти. Свою їжу він віддавав мені. Кожного дня Волошин розповідав про життя [[Ісус Христос|Ісуса Христа]], також про себе, як він їздив до [[Рим]]у, до [[Прага|Праги]]. Я дізнався, що Волошин зустрічався з [[Йоахім фон Ріббентроп|Ріббентропом]], [[Степан Бандера|С. Бандерою]], [[Мельник Андрій Атанасович|А. Мельником]]... З кожним днем Августин Іванович слабнув. Навіть сам уже не міг виходити на прогулянку. Ми брали його під руки і виводили гуляти... На все життя запам'ятав я цю добру і розумну людину...<ref>Реєнт О. П. Україна між світовими війнами (1914-1939). Події. Люди. Документи: Нариси історії: Навч. посіб. / Реєнт О. П., Коляда І. А. — К.: Школа, 2004. — 544 с.</ref>''}} == Вшанування пам'яті == ==== Пам'ятники ==== У 2004 році у [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] було відкрито пам'ятник Августину Волошину. У 2006 році у рідному Келечині було встановлено пам'ятник. 15 березня 2021 року, в 82-у річницю проголошення незалежності Карпатської України, в Києві, на [[:uk:Аскольдова_Могила|Аскольдовій Могилі]] Блаженніший [[:uk:Святослав_(Шевчук)|Святослав Шевчук]] освятив пам'ятник о. Августину Волошину.<ref>{{Cite web|title=«Герой змагання українців за своє»: Глава УГКЦ освятив у Києві пам’ятник о. Августину Волошину|url=https://synod.ugcc.ua/data/geroy-zmagannya-ukrayntsiv-za-svo-glava-ugkts-osvyatyv-u-kyvi-pamyatnyk-o-avgustynu-voloshynu-5513/|website=Синод Єпископів Української Греко-Католицької Церкви|accessdate=2022-11-08|language=uk}}</ref><ref>{{Cite web|title=Глава УГКЦ освятив пам’ятник отцю Августинові Волошину - президентові Карпатської України|url=https://religionpravda.com.ua/?p=65498|website=Релігійна правда|date=2021-03-16|accessdate=2022-11-08|language=uk}}</ref> ==== Меморіальні дошки ==== Також в Ужгороді розташовано дві меморіальні дошки&nbsp;— на фасаді будівлі юридичного факультету [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського національного університету]] (вулиця Капітульна), де була учительська семінарія, в якій Августин Волошин працював професором, а потім директором та дошка на будинку, де він жив і працював (вулиця Волошина №&nbsp;36).<ref>{{Cite web|url=http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=19 липня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210719220103/http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html}}</ref> У [[:uk:Мукачево|Мукачеві]] на початку вулиці Августина Волошина встановлено анотаційну дошку. У [[:uk:Хуст|Ху]] [[:uk:Вулиця_Августина_Волошина|Вулиці, названі на честь Августина Волошина]], існують у [[:uk:Дніпро_(місто)|Дніпрі]], [[:uk:Львів|Львові]], [[:uk:Хмельницький|Хмельницькому]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківську]], [[:uk:Мукачево|Мукачеві]], [[:uk:Свалява|Сваляві]], [[:uk:Хуст|Хусті]], [[:uk:Ходорів|Ходорові]], [[:uk:Тячів|Тячеві]], [[:uk:Стрий|Стрию]], [[:uk:Буштино|Буштино]], [[:uk:Великий_Березний|Великому Березному]], [[:uk:Кольчино|Кольчино]], [[:uk:Королево|Королево]], [[:uk:Славське|Славському]], [[:uk:Чинадійово|Чинадійово]], [[:uk:Шенборн_(Мукачівський_район)|Шенборні]], [[:uk:Павшино_(Україна)|Павшино]], [[:uk:Нове_Давидково|Нове Давидково]], [[:uk:Середнє_Водяне|Середнє Водяне]], [[:uk:Великому_Бичкові|Великому Бичкові]]. У 2017 році вулицю Ярослава Галана у [[:uk:Київ|Києві]], в [[:uk:Солом'янський_район|Солом'янському районі]] перейменовано на [[:uk:Вулиця_Августина_Волошина_(Київ)|вулицю Августина Волошина]].<ref>{{Cite web|url=http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/|title=Київрада перейменувала Інтернаціональну площу і 10 вулиць|accessdate=13 жовтня 2017|archive-date=12 жовтня 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20171012202738/http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/}}</ref> У 2019 році у рідному Келечині центральну вулицю було названо на честь Августина Волошина.<ref>{{Cite web|url=https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=15 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210915120848/https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu}}</ref> ==== Навчальні заклади ==== * У [[:uk:Міжгір'я_(смт)|Міжгір'ї]] діє Міжгірський заклад загальної середньої освіти І–ІІІ ступенів імені Августина Волошина.<ref>{{Cite web|url=http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=5 березня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210305063257/http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/}}</ref> * У Хусті діє [[:uk:Хустська_школа_№_1_імені_Августина_Волошина|Хустська школа № 1 імені Августина Волошина]] * В Ужгороді на вулиці Гойди, 4 розташований Карпатський університет імені Августина Волошина<ref>{{Cite web|url=http://www.kau.com.ua/|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=26 листопада 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201126014202/http://kau.com.ua/}}</ref>, а на вулиці Героїв 128-ї бригади, 44 — Ужгородський ліцей імені Августина Волошина<ref>{{Cite web|url=https://registry.edbo.gov.ua/school/148267/|title=Ужгородський ліцей імені Августина Волошина Ужгородської міської ради Закарпатської області {{!}} Реєстр суб'єктів освітньої діяльності|website=registry.edbo.gov.ua|access-date=2025-08-06}}</ref>. ==== Стінописи ==== У липні 2024 року на стіні новобудови на вулиці Капушанській в Ужгороді до 150-річчя Августина Волошина створений [[:uk:Мурал|мурал]] з портретом Президента Карпатської України. Автором стінопису є художник з [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківська]] Олесь Базюк, а виконавцями — сестри Ольга і Леся Мельничук<ref>[https://zakarpattya.net.ua/News/233927-Do-150-richchia-Avhustyna-Voloshyna-prykarpattsi-podaruvaly-Uzhhorodu-mural-z-zobrazhenniam-prezydenta-Karpatskoi-UkrainyFOTO До 150-річчя Августина Волошина прикарпатці подарували Ужгороду мурал з зображенням президента Карпатської України (ФОТО)// Закарпаття онлайн Beta, 12.07.2024]</ref>,<ref>[https://trubyna.org.ua/novyny/avtorom-muralu-avhustynu-voloshynu-v-u/ Автором муралу Августину Волошину в Ужгороді є відомий художник з Івано-Франківська Олесь Базюк // Трибуна, 12.07.2024]</ref>. === Беатифікаційний процес === Від 2001 року триває [[:uk:Беатифікація|беатифікаційний процес]] прилучення о.&nbsp;Августина Волошина до лику [[:uk:Блаженний|блаженних]].<ref name=":042">{{Cite web|url=http://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048/|title=“Маю моральну певність, що усі ці люди дійсно потерпіли за віру”|website=risu.org.ua|language=en|accessdate=2021-03-19|archive-date=2 травня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190502071837/https://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048}}</ref> = Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci = '''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}</ref> == Diela s motívmi piesne == Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''. [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna''). [[Súbor:Marusya Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]] Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší. Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]]. Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]). [[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina''). [[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}</ref> Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.<ref name=":12422">{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}</ref> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. = Marusia Čuraj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Marusia Čuraj | Popis osoby = ukrajinská ľudová speváčka a poetka | Portrét = Marusya Churay.jpg | Dátum narodenia = [[1625]] | Miesto narodenia = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = [[1652]]/[[1653]] | Miesto úmrtia = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Známa vďaka = ukrajinské poloľudové piesne }}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...). Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky. == Životopis == Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]]. V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc. V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie. == Piesne == V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]: * ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú''). * ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze''). * ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň''). * ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá''). * ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). * ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc''). * ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky''). * ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory''). * ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou''). Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali. == Historiografia == Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie. V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali. [[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej. V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}</ref> Považoval ju za reálnu osobu. Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}</ref> Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}</ref> Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote. == Pamiatka == * Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]]. * V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj. == Odraz v kultúre == Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov: * [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). * [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary''). * [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]]. * [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]]. * Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc''). * [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole''). * [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc''). * Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]]. * [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]]. * [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala''). * [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]]. * [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]]. * [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy''). * [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]]. * V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]]. * [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]]. * [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...''). V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...). == Zdroje == * {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&P21DBN=UJRN&Z21ID=&S21REF=10&S21CNR=20&S21STN=1&S21FMT=ASP_meta&C21COM=S&2_S21P03=FILA=&2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}. ф = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj | Popis osoby = ruský spisovateľ a divadelný kritik | Portrét = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg | Dátum narodenia = [[5. máj]] [[1777]] | Miesto narodenia = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]]) | Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Rusi|ruská]] | Profesia = [[spisovateľ]] | Známy vďaka = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo | Rodičia = Alexandr Šachovskoj<br/>Anastasija Passek }}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}</ref> bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]]. == Životopis == Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]]. Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín. Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...). Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]]. Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]]. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == *{{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}. *{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}. *{{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}. = Volodymyr Ivanovyč Samijlenko = '''Володи́мир Іванович Самі́йленко''' ({{ДН|3|2|1864|22|1}}, [[:uk:Великі_Сорочинці|містечко Сорочинці]], [[:uk:Миргородський_повіт|Миргородський повіт]], [[:uk:Полтавська_губернія|Полтавська губернія]]&nbsp;— [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]], [[:uk:Боярка|Боярка]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]]-лірик, [[:uk:Сатирик|сатирик]], [[:uk:Драматург|драматург]] і [[:uk:Перекладач|перекладач]]. == Життєпис == Його батьком був поміщик Іван Лисевич, а мати&nbsp;— колишня кріпачка Олександра Самійленко. Виховувався у родині близького приятеля родини Гоголів Олексія Трохимовського<ref>{{Cite web|url=https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/3/1864-narodyvsya-volodymyr-samiylenko|title=1864 – народився Володимир Самійленко|last=УІНП|website=УІНП|language=uk|access-date=2024-04-18}}</ref>. Початкову освіту майбутній письменник здобув у дяка, згодом у Миргородській початковій школі. У 1875 році Володимир вступив до Полтавської гімназії, яку закінчив [[:uk:1884|1884]] року. === Навчання === Навчався на історико-філологічному факультеті [[:uk:Київський_університет|Київського університету]] (1884—1890){{sfn|Автобіографії|2015|с=369}}, де прослухав повний курс, але державних іспитів не складав і вийшов зі свідоцтвом про «зачет 8 семестров». Причин неохоти складати іспити на диплом було декілька&nbsp;— розчарування, нехіть до деяких предметів і стан здоров'я. В університеті потоваришував із [[:uk:Ігнатович_Віктор_Володимирович|В. Ігнатовичем]], познайомився з [[:uk:Іван_Франко|Іваном Франком]], що приїжджав у [[:uk:Київ|Київ]]. Належав разом із [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липою]], [[:uk:Міхновський_Микола_Іванович|М. Міхновським]] та іншими до [[:uk:Братство_тарасівців|Братства тарасівців]]. У Києві, навчаючись в університеті, зблизився з літературним гуртком [[:uk:Плеяда_(Україна)|«Плеяда»]], де активно працювали [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], її брат [[:uk:Косач_Михайло_Петрович|Михайло Обачний]], [[:uk:Тимченко_Євген_Костянтинович|Євген Тимченко]] та інші; гуртком опікувалися [[:uk:Микола_Лисенко|Микола Лисенко]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]] й [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]]. З розгорнутого списку надбань світової літератури, які, на думку учасників «Плеяди», треба було поширити українською мовою, він узяв на себе переклади з [[:uk:Французька_мова|французької]], [[:uk:Іспанська_мова|іспанської]] та [[:uk:Італійська_мова|італійської]]. Перекладав [[:uk:Данте_Аліг'єрі|Дантове]] «Пекло», п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]] й [[:uk:Бомарше|Бомарше]], поезії [[:uk:Байрон|Байрона]], [[:uk:П'єр-Жан_Беранже|Беранже]], [[:uk:Ада_Негрі|Ади Негрі]]. === Перші поезії === Спробувавши ще за студентських років видати свої поезії окремою книжкою, Самійленко зіткнувся з [[:uk:Цензура#%D0%A6%D0%B5%D0%BD%D0%B7%D1%83%D1%80%D0%B0_%D0%B2_%D0%A0%D0%BE%D1%81%D1%96%D0%B9%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D1%96%D0%BC%D0%BF%D0%B5%D1%80%D1%96%D1%97|царською цензурою]], яка з двадцяти восьми віршів заборонила одинадцять; відтоді він сам уже не компонував збірок. Завдяки знайомству з Іваном Франком, [[:uk:1886|1886]] року шість чисел львівського журналу [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]] виходить з творами В. Самійленка. Друкував свої твори в альманахах [[:uk:Складка_(альманах)|«Складка»]], [[:uk:Ватра_(збірник)|«Ватра»]], у журналах [[:uk:Правда_(журнал)|«Правда»]] і [[:uk:Літературно-науковий_вістник|«Літературно-науковий вістник»]] («ЛНВ»). [[Файл:Самійленко_Грінченко.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.jpg|vľavo|náhľad|285x285bod|Володимир Самійленко та Борис Грінченко, [[:uk:1902|1902]]]] [[:uk:1887|1887]] року Самійленко коштом «старої громади» здійснив поїздку до Галичини, офіційною метою якої було пізнання народу й розбудження національного духу. В. Самійленко зав'язує дружні стосунки з І. Франком, знайомиться з [[:uk:Маковей_Осип_Степанович|О. Маковеєм]]. [[Файл:Чернігівська_громада.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A7%D0%B5%D1%80%D0%BD%D1%96%D0%B3%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D0%B0.jpg|náhľad|300x300bod|Члени [[:uk:Чернігів|Чернігівської]] [[:uk:Громади_(товариства)|Громади]] з гостями з інших регіонів, 1898&nbsp;р. Зліва направо перший ряд: [[:uk:Коцюбинська_Віра_Устимівна|Віра Коцюбинська]], [[:uk:Шраг_Ілля_Людвигович|Ілля Шраг]], [[:uk:Левитський_Микола_Васильович|Микола Левитський]] (Херсонська губ.), Ф. Шкуркіна, [[:uk:Сембратович_Роман|Роман Сембратович]] (Галичина); другий ряд: [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]], [[:uk:Самійленко_Володимир_Іванович|Володимир Самійленко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Лукіянович_Денис_Якович|Денис Лукіянович]] (Галичина), [[:uk:Коваленко_Григорій_Олексійович|Григорій Коваленко]], [[:uk:Руденко_Іван|Іван Руденко]], [[:uk:Верзилов_Аркадій_Васильович|Аркадій Верзилов]], А.Балика, [[:uk:Доманицький_Василь_Миколайович|Василь Доманицький]] (Київ), Олександр Леонідович Глібов.]] [[Файл:Коцюбинський_Грінченко_Самійленко_Степаненко_Глібов.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D0%BB%D1%96%D0%B1%D0%BE%D0%B2.jpg|náhľad|271x271bod|Зліва направо, у нижньому ряду: Олександр Глібов (син [[:uk:Глібов_Леонід_Іванович|Леоніда Глібова]]), Володимир Самійленко. У верхньому ряду стоять: [[:uk:Степаненко_Василь_Пилипович|Василь Степаненко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]]. Чернігів, садиба Коцюбинського, літо 1898&nbsp;р.]] [[Файл:Могила_українського_письменника_Володимира_Самійленка.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%D0%B0_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0.jpg|vpravo|náhľad|267x267bod|Могила Володимира Самійленка]] [[:uk:1907|1907]] року І. Франко опублікував статтю «Володимир Самійленко. Проба характеристики», у якій, відновлюючи в пам'яті ці зустрічі, подав надзвичайно тонкий психологічний портрет Самійленка&nbsp;— людини, поета, лірика. Франко захоплювався мовною культурою Самійленка. Після закінчення навчання Самійленко працював у [[:uk:Київ|Києві]], [[:uk:Катеринослав|Катеринославі]] й [[:uk:Миргород|Миргороді]]. Терпів постійні матеріальні нестатки. Перша збірка «З поезій Володимира Самійленка» вийшла в Києві [[:uk:1890|1890]] року. Потрапив на [[:uk:Телеграф|телеграф]], де й прослужив «чиновником V разряда» бл. 2 років. З березня [[:uk:1893|1893]] року переїхав до [[:uk:Чернігів|Чернігова]] на посаду секретаря редакції «Земского сборника». З [[:uk:1905|1905]] року в Києві в редакціях газет [[:uk:Громадська_думка_(газета)|«Громадська Думка»]], [[:uk:Рада_(газета)|«Рада»]], [[:uk:Шершень_(журнал)|«Шершень»]] та інших. Врешті склав іспит на [[:uk:Нотаріус|нотаріуса]] і відкрив нотаріальну контору в містечку [[:uk:Добрянка_(смт)|Добрянка]] на Чернігівщині, де й працював до [[:uk:1917|1917]] року. У 1906 році [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] з Михайлом Мочульським самі зібрали друковані й недруковані вірші поета 1884—1906&nbsp;рр. і видали їх у Львові за його власним прізвищем під заголовком «Україні» з передмовою Франка. Своєю назвою збірка наголошувала на основній творчій темі Самійленка. Все, що він писав, присвячувалося рідній країні, яку поет любив святою й нездоланною любов'ю. === Українська Народна Республіка === За української державності служив у міністерствах освіти і фінансів, а в 1920&nbsp;р. емігрував з урядом [[:uk:УНР|УНР]] до Галичини, окупованої Польщею. У липні 1922 року поселився у садово-господарській школі Львівської «Просвіти» в с. [[:uk:Милування|Милування]], тоді Тлумацького повіту. Згодом дружина із старшою дочкою нелегально подалася за Збруч, а він з меншою Галею залишився тут. Доньку спіткало горе нерозділеного кохання, і вона, на запрошення Марійки Карп'юк, яка стала дружиною художника Осипа Сорохтея, переїхала до [[:uk:Снятин|Снятина]]. Марійка Карп'юк&nbsp;— рідна сестра Наталі Семанюк (дружини Марка Черемшини)&nbsp;— познайомилася з Галею у Львові, де та навчалася гри на скрипці, а Марійка була ученицею Олекси Новаківського. На запрошення Марка Черемшини Самійленки перейшли жити до його дому. Надзвичайно тепла була зустріч Самійленка з Марком Черемшиною і Василем Стефаником. Усі були в захопленні від автора «Вечірньої пісні». Після Снятина сліди поета ведуть у село Карлів&nbsp;— тепер [[:uk:Прутівка_(Снятинський_район)|Прутівка]]. Жив у нестатках, хронічно хворів. 23 лютого 1924 року під час пологів помирає дочка Галя, а на руках згорьованого Самійленка залишилося осиротіле немовля. Через те, що у Галі були хворі легені й слабке здоров'я, присутні лікарі не змогли їй допомогти. Галину Самійленко-Шах поховали на карлівському цвинтарі. По смерті дочки Галі Володимир Самійленко повернувся до Милування, але й там довго не затримався. Затужив за Україною і повернувся до Києва. У Києві він переніс ще один удар: трохи більше місяця до його приїзду на руках дружини померла його найстарша дочка Олена, яка після голодного 1921&nbsp;р. хворіла на туберкульоз. [[Файл:Samiylenko's_funeral.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko's_funeral.jpg|náhľad|Похорон поета і громадського діяча В.&nbsp;І.&nbsp;Самійленка, 15 серпня 1925&nbsp;р.]] Повернувшись до Києва, Самійленко працював редактором у видавництві художньої літератури. Та здоров'я поета було підірване роками поневірянь, матеріальною скрутою. Помер [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]] року. Похований на подвір'ї церкви [[:uk:Свято-Михайлівська_церква_(Боярка)|Архангела Михаїла]] в селі Будаївка (Болдаївка) (нині — місто [[:uk:Боярка|Боярка]]) під Києвом.<ref>[https://poglyad.tv/andriy-kovalov-mogila-samiylenka-u-boyarci-bula-miscem-zboru-kiyivskih-disidentiv-article Андрій Ковальов: Могила Самійленка в Боярці була місцем збору київських дисидентів]</ref>. == Творчість == [[Файл:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|náhľad|Титульна сторінка першого видання збірки «Україні», 1906&nbsp;р.]] [[Файл:Група_українських_письменників,_що_зібрались_у_Полтаві_на_відкритті_пам’ятника_Котляревському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D1%80%D1%83%D0%BF%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2,_%D1%89%D0%BE_%D0%B7%D1%96%D0%B1%D1%80%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%81%D1%8C_%D1%83_%D0%9F%D0%BE%D0%BB%D1%82%D0%B0%D0%B2%D1%96_%D0%BD%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4%D0%BA%D1%80%D0%B8%D1%82%D1%82%D1%96_%D0%BF%D0%B0%D0%BC%E2%80%99%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%9A%D0%BE%D1%82%D0%BB%D1%8F%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|350x350bod|На відкритті пам'ятника Івану Котляревському в Полтаві, [[:uk:1903|1903]] рік. Зліва направо: [[:uk:Михайло_Коцюбинський|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Василь_Стефаник|Василь Стефаник]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]], [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]], [[:uk:Гнат_Хоткевич|Гнат Хоткевич]], Володимир Самійленко.]] Володимир Самійленко був більше знаний серед друзів і в літературі під псевдонімом '''Сивенький'''. Поетична спадщина Самійленка включає ліричні і сатиричні вірші, переклади творів з зарубіжної класики. Почуття любові до України звучать у віршах циклу [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Україні»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BA%D0%B0%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Веселка»]. У низці віршів В. Самійленко торкається традиційної теми ролі митця, мистецтва в суспільному житті: «Пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D0%B5%D0%B3%D1%96%D1%97%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Елегії»], «Орел», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B5%20%D0%B2%D0%BC%D1%80%D0%B5%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D1%8F «Не вмре поезія»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D0%B8%20%D1%81%D0%BC%D0%B5%D1%80%D1%82%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0 «На роковини смерті Шевченка»], «26 лютого», цикл [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D1%96%D0%BD%D0%BE%D0%BA%20%D0%A2%D0%B0%D1%80%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%B2%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D1%83%20%D0%B2%20%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C%2026%20%D0%BB%D1%8E%D1%82%D0%BE%D0%B3%D0%BE «Вінок Тарасові Шевченку, 26 лютого»]. Роль Шевченка у розвитку української мови поет розкрив у поезії [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0 «Українська мова (Пам'яті Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка)»], що стала широко відомим хрестоматійним твором. Самійленко визначився як поет-сатирик з засудженням ура-патріотизму, самодержавства, продажності, графоманії: [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D0%BF%D0%B5%D1%87%D1%96 «На печі»] (1898), «Собаки», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D1%8C%D0%B4%D0%BE%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%BE «Ельдорадо»] (1886), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%AF%D0%BA%20%D1%82%D0%BE%20%D0%B2%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BE%20%D0%B6%D0%B8%D1%82%D1%8C%20%D0%BD%D0%B0%20%D0%92%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96 «Як то весело жить на Вкраїні»] (1886), «Мудрий кравець» (1905), «Невдячний кінь» (1906), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%94%D1%83%D0%BC%D0%B0-%D1%86%D1%8F%D1%86%D1%8F «Дума-цяця»], «Міністерська пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B9%20%D0%BB%D0%B0%D0%B4 «Новий лад»]. Поет висловлював своє обурення антиукраїнськими заходами польської влади, всілякими заборонами об'єднуватися в демократичні гуртки. Ці вболівання лягли в основу написаних у Карлову таких сатиричних творів, як «Шляхи», «Від чого люди лихі» (1924). Автор драматичних творів «Драма без горілки» (1895), «Дядькова хвороба» (1896), «Маруся Чураївна» (1896), «У Гайхан-Бея» (1917). Самійленко перекладав [[:uk:Іліада|«Іліаду»]] [[:uk:Гомер|Гомера]], [[:uk:Божественна_Комедія|«Божественну комедію»]] [[:uk:Данте_Аліґ'єрі|Данте]], п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]], Б. Трістана, [[:uk:П'єр_Бомарше|Бомарше]], [[:uk:Анатоль_Франс|А. Франса]], вірші [[:uk:Беранже_П'єр-Жан|Беранже]], [[:uk:Джордж_Гордон_Байрон|Байрона]], твори [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&nbsp;Пушкіна]] і [[:uk:Жуковський_Василь_Андрійович|В.&nbsp;Жуковського]], І.&nbsp;Нікітіна і [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М.&nbsp;Гоголя]]. Пейзажна та інтимна лірика Самійленка&nbsp;— це цикли віршів «Весна», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A1%D0%BE%D0%BD%D0%B5%D1%82%D0%B8%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Сонети»], «Її в дорогу виряджали». [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%87%D1%96%D1%80%D0%BD%D1%8F%20%D0%BF%D1%96%D1%81%D0%BD%D1%8F «Вечірня пісня»] поета, покладена на музику Кирила Стеценком, стала народною піснею. Незадовго до смерті Самійленко продиктував дружині свій останній твір. Це рідкісної форми сонет, т.&nbsp;зв. «Суцільний». Це гімн вічно юній душі поета, сповнений надій на волю України, «На кращий час, на вороття Вкраїні вільного життя». Незакінчена поема «Гея» надрукована частково в «ЛНВ» 1922 року. [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] сказав про Самійленка: {{text|«Він українець, свідомий українець, усею душею відданий своїй країні та своєму народові,— і се в Росії тип поки що свіжий, тип, можна сказати, будущини. От тим то він такий дорогий і любий кожному українському серцю, такий саморідний та національний — не штучний, а немов так готовий уже виріс із рідного ґрунту. Він живо відчуває всі зневаги і всі — на жаль, такі нечисленні — радощі рідного народу».}} === Видання === * З поезій В. Самійленка. Київ, 1890. * [https://uk.wikisource.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%20%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.%20%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96.%20%D0%97%D0%B1%D1%96%D1%80%D0%BD%D0%B8%D0%BA%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D0%B9%201885%E2%80%941906.%201906.pdf Україні]. Збірник поезій 1885—1906. Львів, 1906. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11242 Вибрані твори] / перед. сл., прим. і за ред. Ол. Дорошкевича.&nbsp;— Київ: Книгоспілка, 1926. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11188 Вибрані поезії] / за ред. М. Рильського.&nbsp;— Київ; Харків: Укр. держ. вид-во, 1944. * Твори у двох томах (1958). == Увічнення пам'яті == === Меморальні дошки === * Пам'ятник-погруддя письменнику В.&nbsp;І.&nbsp;Самійленку (1864—1925) в селі [[:uk:Великі_Сорочинці|Великі Сорочинці]] в [[:uk:Миргородський_район|Миргородському районі]] [[:uk:Полтавська_область|Полтавської області]]. * Меморіальна дошка на фасаді наукового ліцею №&nbsp;3 у місті [[:uk:Полтава|Полтава]] * Рішенням XXX сесії [[:uk:Боярська_міська_рада|Боярської міської ради]] V скликання №&nbsp;30/1371 від 8 липня 2008 року було засновано літературно-мистецьку премію імені Володимира Самійленка.<ref>{{cite web |url=https://www.uaoc.lviv.ua/detalno/?tx_ttnews%5Btt_news%5D=428&cHash=ff7102b61b7dc4487b2140a41db56eec|назва=Київський декан митр. прот. Дмитро Присяжний удостоїний премії ім. Володимира Самійленка|прізвище=|ім'я=|дата=|вебсайт=[[Львівська єпархія ПЦУ]]|видавець=|дата-доступу=24.09.2021|url-архіву=|дата-архіву=}} {{ref-uk}}</ref> === Школа === * Постановою Кабінету Міністрів України від 5.05.1997&nbsp;р. ім'я Володимира Самійленка надано Прутівській загальноосвітній школі І-ІІІ ступенів. У школі створено музейну експозицію, присвячену йому. З нагоди 150-річчя від дня народження поета встановлено меморіальну дошку на фасаді Прутівської загальноосвітньої школи І-ІІІ ступенів. === Топоніми === * У місті [[:uk:Львів|Львів]] є [[:uk:Вулиця_Самійленка_(Львів)|вулиця Самійленка]]. * У місті [[:uk:Миргород|Миргород]] є вулиця Самійленка. * 2022 року у місті [[:uk:Київ|Києві]] вулицю Холмогорську перейменували на вулицю Володимира Самійленка. == Галерея == <gallery> Файл:M0103a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0103a.jpg Файл:M0101a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0101a.jpg Файл:Саміленко92.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE92.jpg|[[:uk:Меморіальна_дошка|Меморіальна дошка]] Володимиру Самійленку на будівлі [[:uk:Чернігівська_обласна_державна_адміністрація|Чернігівської обласної державної адміністрації]] </gallery> == Примітки == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * a Oleksij Toronskyj, Vasyľ Zalozeckyj, Antin Ľubyč Mohyľnzckyj <references /> a = Mychajlo Petrovyč Staryckyj = nie je možné prekopírovanie originálneho textu = Julijan Andrijovyč Javorskyj = '''Юлія́н (Юліа́н) Андрі́йович Яво́рський''' ([[:uk:27_листопада|27 листопада]] [[:uk:1873|1873]], с. [[:uk:Більче_(Стрийський_район)|Більче]], нині [[:uk:Стрийський_район_(Львівська_область)|Миколаївський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]&nbsp;— [[:uk:11_січня|11 січня]] [[:uk:1937|1937]], м. [[:uk:Прага|Прага]], [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччина]])&nbsp;— український історик, [[:uk:Москвофільство|москвофіл]], літературознавець, фольклорист, етнограф, публіцист, поет, лікар філософії, професор. Заступник голови [[:uk:Київ|київського]] відділення [[:uk:Галицко-русское_благотворительное_общество|«Галицко-русского благотворительного общества»]] у Києві. == Життєпис == Народився 27 листопада 1873 року у селі [[:uk:Більче_(Стрийський_район)|Більче]] (нині&nbsp;— [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]). Шкільну освіту здобув у [[:uk:Дрогобицька_гімназія_імені_Франца_Йосифа_I|дрогобицькій]], [[:uk:Самбір|самбірській]] та [[:uk:Львів|львівській]] гімназіях. З останньої його було відраховано за те, що під час уроків читав російськомовну літературу. Вищу освіту спочатку намагався здобути у [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівському університеті]], звідки був відрахований за участь у політичній демонстрації проти намісника [[:uk:Галичина|Галичини]] графа [[:uk:Казимир_Фелікс_Бадені|Казимира Бадені]], потім у [[:uk:Віденський_університет|Віденському університеті]], звідки також був відрахований за участь у демонстрації проти політики митрополита Галицького, кардинала [[:uk:Сильвестр_(Сембратович)|Сильвестра Сембратовича]]. Закінчив [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецький університет]], після чого захистив докторську дисертацію зі славістики під керівництвом професора [[:uk:Ватрослав_Ягич|Ватрослава Ягича]]{{sfn|Краткий очерк галицко-русской письменности|1973|c=61}}. Пізніше Яворський виступав як публіцист та літературний критик на сторінках москвофільських видань Галичини, зокрема на шпальтах журналу «Жива думка» ({{lang-ru|«Живая мысль»}}). Через тиск з боку австрійської влади 1904 року емігрував до царської [[:uk:Російська_імперія|Росії]], де мешкав у [[:uk:Київ|Києві]]. Під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]] виступив прихильником входження [[:uk:Галичина|Галичини]], [[:uk:Буковина|Буковини]] та [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] до складу Російської імперії, ставши одним із засновників т.з. «[[:uk:Карпато-руський_визвольний_комітет|Карпато-руського визвольного комітету]]». Водночас був доцентом у [[:uk:Київський_національний_університет_імені_Тараса_Шевченка|Київському університеті]], продовжуючи свої дослідження в галузі [[:uk:Слов'янознавство|слов'янознавства]]. У Києві видавав журнал «Живе слово» ({{lang-ru|«Живое слово»}}). Після [[:uk:Жовтневий_переворот|встановлення радянської влади]] був запрошений новим урядом на посаду голови кафедри слов'янознавства [[:uk:Воронеж|Воронезького університету]], але відмовився через несприйняття більшовицької диктатури. Спочатку повернувся до Львова, де продовжував працювати в москвофільських закладах, видав збірку віршів [[:uk:Російська_мова|російською мовою]]. 1925 року отримав запрошення до [[:uk:Слов'янський_інститут|Слов'янського інституту]] у [[:uk:Прага|Празі]], де і працював до самої смерті. Помер 11 січня 1937 року у Празі, де й похований. == Виступ на підтримку єдності == Юліану Яворському належить одна з нечисленних спроб «перекинути місток» між ворожими таборами Галичини&nbsp;— москвофільським та українським. [[:uk:1891|1891]] року, в шостому номері [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|часопису радикальної партії]] «Народ», вийшла його стаття ([[:uk:Російська_мова|російською мовою]]) «Нова еволюція серед москвофілів». У ній Яворський, якому тоді було лише 18 років, емоційно закликав не ослабляти сили народу дискусіями про далекі від його повсякденного життя питання. Стару «москвофільську» партію він звинувачував у некритично-уклінному ставленні до російського царату, а «українофільську»&nbsp;— у такій само сліпій лояльності «Відню та Риму». Головну думку Яворський формулював таким чином: «забути про питання єдності з цілим руським народом або самостійності від нього, відкласти до кращих часів мовні та літературні спори» та докласти спільних зусиль для досягнення реальних та актуальних для простих галичан цілей{{sfn|Очерки истории русского движения в Галичине XIX–XX веков|2007|c=28—32}}. == Етнограф == Крім інших питань, Яворський довгі роки працював над збором та обробкою фольклору рідної Галичини. Ще до еміграції у Російську імперію він видав декілька невеличких етнографічних розвідок, у яких розглядав переважно російські культурні зв'язки з Галичиною. Але основна маса зібраного ним етнографічного матеріалу побачила світ 1915 року в Києві у праці «Памятнікі галіцко-русской народной словесності: Лєгенді. Сказкі. Расскази. Анекдоти». Це був лише перший том, але у передмові читача попереджували, що через «складні обставини» невідомо, коли вийде другий. Він узагалі не вийшов. Що сталося з зібраним Яворським матеріалом&nbsp;— невідомо. Усі матеріали, які ввійшли до цього збірника (як і в інші роботи Яворського), відображають особливості народної мови міста чи села, у якому вони були записані. Досі жодна з цих робіт не перевидана. == Листування з Франком == Юліян Яворський активно листувався з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]]. Відомими є 39 листів, написаних не лише з різних куточків України, але й з-за кордону. Так, зі [[:uk:Львів|Львова]] було надіслано 15 листів, з [[:uk:Борусів|Борусова]]&nbsp;— 9, [[:uk:Чернівці|Чернівців]]&nbsp;— 5, [[:uk:Доброгостів|Доброгостова]]&nbsp;— 4, [[:uk:Київ|Києва]]&nbsp;— 7, [[:uk:Відень|Відня]]&nbsp;— 3, [[:uk:Ряшів|Ряшева]]&nbsp;— 1. Беручи до уваги те, що Франко та Яворський були представниками таборів різного спрямування, то останній намагався «прокласти місток» між ворожими таборами Галичини&nbsp;— «москвофільським» та «українофільським». У своїх листах, датованих 1892 роком, Яворський схвально відгукувався про твори І.&nbsp;Франка та був захоплений щойно прочитаними творами Каменяра&nbsp;— [[:uk:Boa_constrictor_(повість)|«Boa constrictor»]], «На дні», [[:uk:Борислав_сміється|«Борислав сміється»]] та іншими&nbsp;— і вважав їх перлинами галицько-української літератури. У листуванні Яворський намагався отримати від Франка дозвіл на переклад його творів російською мовою з подальшим друком у часописах, з якими він співпрацював&nbsp;— петербурзькому «Сєвер» та львівському «Бесіда».<ref>Інститут літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка НАН України.&nbsp;— Ф.&nbsp;3.&nbsp;— Спр. 1607.&nbsp;— C. 467.</ref> Від «Бесіди» надійшла йому відповідь, що друкувати перекладені російською мовою твори Франка там відмовляються, оскільки будь-який галичанин має змогу прочитати ці твори мовою оригіналу, а переклади російською будуть незрозумілими для галицького люду. Не міг Яворський погодитися з такою думкою редакції, оскільки вважав, що читачі «Бесіди» нічого не знають про життя галичан або ж лише поверхнево та за своїм скупим баченням і сліпою партійною ненавистю&nbsp;— бояться доторкнутися до творів Великого Каменяра. Тому в наступних листах Яворський запевняв Франка, що невдовзі гурток української «не засліпленої» молоді, скоріше за все москвофільського спрямування, розпочне видання часопису незалежного від різного роду авторитетів і буде мати за честь, якщо Іван Франко нагородить їх своїм співробітництвом. Також наголосив, що для закордонного друку, а саме для петербурзького часопису «Сєвер», готує перекладену російською мовою повість Франка «Boa constrictor» та має велику надію, що не розчарується у своїх сподіваннях оскільки це було з «Бесідою»<ref>[[Інститут літератури імені Тараса Шевченка НАН України]].&nbsp;— Ф.&nbsp;3.&nbsp;— Спр. 1607.&nbsp;— С. 539—542.</ref>. Наступні листи Яворський до Франка написав 1897 року. У них Яворський просить Франка допомогти з друком його статті в часописі «Кієвская старіна», а саме надіслати рекомендаційну картку до редакції видання. Але Франко через свою зайнятість (тоді він брав участь у виборах до австрійського парламенту<ref>''Шалата М.'' Свята великість поета // Вибрані твори Івана Франка…&nbsp;— С. 20.</ref>) не надав великого значення проханню Яворського<ref>[[Інститут_літератури_імені_Тараса_Шевченка_НАН_України]].&nbsp;— Ф.&nbsp;3.&nbsp;— Спр. 1607.&nbsp;— С. 345.</ref>. == Вибрані праці == * '''1892'''&nbsp;— «Кольцов и Шевченко», «Русская женщина в поэзии Некрасова»; * '''1899'''&nbsp;— «Пушкин в Прикарпатской Руси»; * '''1902'''&nbsp;— «Обзор новейшей червонорусской лирики»; * '''1904'''&nbsp;— «Гоголь в Червоной Руси»; * '''1907'''&nbsp;— «Старинные великорусские песни в карпато-русских записях», «Новая гипотеза о происхождении так называемой Грюнвальдской песни (Bogorodzieca dziewicza)»; * '''1909'''&nbsp;— «Два замечательных карпаторусских сборника XVIII века»; * '''1915'''&nbsp;— «Памятники галицко-русской народной словесности: Легенды. Сказки. Рассказы. Анекдоты»; * '''1924'''&nbsp;— «Галицкая Голгофа»; * '''1925'''&nbsp;— «Думы о Родине», «Освобождение Львова»; * '''1927'''&nbsp;— «Ветхозаветные библейские сказания в карпаторусской церковно-учительской обработке конца XVII века»; * '''1928'''&nbsp;— «Из истории научного исследования Закарпатской Руси»; * '''1929'''&nbsp;— «К библиографии литературы об А.&nbsp;В.&nbsp;Духновиче», «Национальное самосознание карпаторуссов на рубеже XVII—XIX веков», «Повести из „Gesta Romanorum“ в карпаторусской обработке конца XVII века»; * '''1930'''&nbsp;— «Значение и место Закарпаття в общей схеме русской письменности», «Литературные отголоски „русько-украинского“ периода в Закарпатской Руси 1919 года»; * '''1931'''&nbsp;— «Новые литературные находки в области старинной карпаторусской письменности XVI—XVIII веков»; * '''1932'''&nbsp;— «Материалы для истории Закарпатской Руси»; * '''1934'''&nbsp;— «Материалы для истории старинной песенной литературы в Подкарпатской Руси». == Поезія == Збірки віршів «Блудные огни» та «Беззвучные песни и другие стихотворения в прозе», видані 1922 року у Львові. == Примітки == {{reflist|2}} == Джерела == * ''[[:uk:Арістов_Федір_Федорович|Ф.&nbsp;Ф.Аристов]]'' Юлиан Андреевич Яворский (к 40-летию его литературно-научной деятельности. 1892—1932).&nbsp;— Окр. відб. «Временник» Ставропигийского института.&nbsp;— Ленинград, 1932.&nbsp;— С. 45—49. a = Heorhij Julianovyč Hevorskyj = '''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]]&nbsp;— , [[:uk:Пряшів|Пряшів]])&nbsp;— [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]]. == Життєпис == Георгій Геровський&nbsp;— син<ref name="Родовід">{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}</ref> громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]<ref name="Родовід" />. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу&nbsp;— у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]]. Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита){{Джерело}}. У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше&nbsp;— бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав. === На Закарпатті === Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».<ref>Practical sphere of Rusyn language//Academy of Rusyn language in Slovakia [http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110522143457/http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html|date=22 травня 2011}}</ref> ==== Мова Підкарпатської Русі ==== Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепцію [[:uk:Соболевський_Олексій_Іванович|Соболевського]] про єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз [[:uk:Закарпатський_говір|народної мови Закарпаття]]. Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжений прикладами народної мови, записаними в різних селищах краю за допомогою особливого [[:uk:Фонетичний_правопис|фонетичного правопису]], не втратив наукової актуальності і нині<ref>{{Cite web|url=http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&aid=3315332|title=An Historiographical Guide to Subcarpathian Rus’|accessdate=29 березня 2011|archive-date=7 березня 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160307024544/http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&aid=3315332}}</ref>. Крім того, в роботі простежена історія літературної мови Закарпаття у всіх її різновидах, супроводжена численними прикладами та витягами. === Останні роки життя === Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензію на роботу [[:uk:Бірчак_Володимир|Володимира Бирчака]]. Але із встановленням радянської влади навіть така робота стала неможливою. Георгій Геровський потрапив під нагляд [[:uk:НКВС|НКВС]], його викликали на допит. Вдома у нього було проведено обшук, під час якого зникла бібліотека з рідкісними книгами та документами, яку Георгій Геровський збирав багато років<ref>Энциклопедия Подкарпатской Руси&nbsp;— Иван Поп, Ужгород, 2005</ref>. Розуміючи неможливість подальшої роботи в [[:uk:СРСР|СРСР]] і побоюючись за свою свободу, Геровський запросив дозвіл на чехословацьке громадянство, та отримавши його, виїхав у [[:uk:Пряшів|Пряшів]], де провів останні роки свого життя, працюючи в Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідження<ref>{{Cite web|url=http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html|title=Knihovna Akademie ved Ceske Republiky|accessdate=7 січня 2012|archive-date=6 лютого 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150206201245/http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html}}</ref>, навіть брав участь у створенні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР. Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований<ref>И.&nbsp;С.&nbsp;Шлепецкий Георгий Юлианович Геровский (Календарь Лемко-Союза, 1964)[http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220121080813/http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf|date=21 січня 2022}}</ref>. == Примітки == <references /> = Stepan Doboš = '''Степан Васильович Добош''' ([[:uk:8_грудня|8 грудня]] [[:uk:1912|1912]], с. [[:uk:Обава|Обава]], нині [[:uk:Мукачівський_район|Мукачівський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&nbsp;— [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1978|1978]], [[:uk:Пряшів|Пряшів]], [[:uk:Словаччина|Словаччина]])&nbsp;— один із засновників і перший ректор [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського університету]]. == Життєпис == Народився в родині півце-вчителя Василя Добоша та Меланії Маринець. Дитячі роки минули в селі [[:uk:Дубино|Дубино]]. Початкову освіту здобув в Нелипенській народній школі (1918–1923), по завершенні якої вступив до [[:uk:Мукачівська_гімназія|Мукачівської реальної гімназії]]. Серед викладачів гімназії на той момент домінували російські «біло»-емігранти та місцеві русофіли, тому й навчальний процес був наскрізь пройнятий цим духом. Це, безумовно, вплинуло на формування національних поглядів кожного гімназиста. Зі стін альма-матер юнак вийшов із твердим переконанням, що закарпатські русини є невід'ємною частиною російської нації. Завершивши в [[:uk:1931|1931]] році гімназійні студії, вирушив до [[:uk:Прага|Праги]] із наміром вступити до [[:uk:Карлів_університет|Карлового університету]]. Як стверджує біограф вченого [[:uk:Галайда_Ілля|Ілля Галайда]], від'їжджаючи до столиці, Добош мав бажання навчатися на теологічному факультеті, оскільки лише там навчання було безкоштовним, однак незабаром відмовився від цієї ідеї через те, що не мав необхідних для священнослужителя голосових даних. Спочатку подав документи на медичний факультет, але врешті поступив на юридичний. Стати правником С.Добошу також не судилося, і вже через рік він перевівся на філософський факультет, який завершив у [[:uk:1937|1937]] році. По завершенні університету повернувся в рідний край, маючи бажання працювати на педагогічній ниві, але влаштуватися на роботу одразу не зміг. Шкільний реферат цивільної управи Підкарпатської Русі відмовив йому у працевлаштуванні, мотивуючи своє рішення тим, що в середніх навчальних закладах краю наразі немає вакансій. Лише в листопаді того ж року, коли на захист молодого філолога виступила газета «Наш путь», він був прийнятий викладачем (професором) руської мови в Берегівську гімназію. В умовах «мовного спору», який на той час вже набув свого апогею, педагогу-русофілу було важко (в моральному відношенні) працювати в суто українофільському навчальному закладі. Саме тому вже наступного року він переходить до Чинадієвської горожанської школи, директора якої, Івана Ковача, добре знав. Після Віденського арбітражу (листопад 1938&nbsp;р.), коли значна частина краю, включаючи Чинадієво, була передана Угорському королівству, С.Добош, залишаючись лояльним Чехословаччині, змушений був переїхати до Сваляви, де до березня 1939 року викладав в місцевій горожанці. Із розпадом Чехословаччини та остаточним приєднанням Закарпаття до Угорського королівства, протягом 8 місяців залишався без роботи, оскільки нова влада вважала його «неблагонадійним». Лише в листопаді [[:uk:1939|1939]] р. йому вдалося влаштуватися в Мукачівську гімназію, в котрій сам свого часу навчався. Тут він пропрацював до грудня [[:uk:1944|1944]] року. У вересні-жовтні 1944&nbsp;р. був зв'язковим партизанського з'єднання Василя Русина. У перші дні визволення [[:uk:Мукачеве|Мукачева]] від угорців городяни обрали його, як знаного педагога членом міської управи, а згодом&nbsp;— народного комітету Мукачева. [[:uk:26_листопада|26 листопада]] він був присутній як гість на I З'їзді народних комітетів Закарпатської України, який ухвалив рішення про приєднання Закарпаття до СРСР. У грудні 1944&nbsp;р. на короткий час очолив колектив Мукачівської торговельної академії, а 7 січня 1945 став інспектором шкіл в м. [[:uk:Ужгород|Ужгороді]]. У цей час увійшов до підготовчої комісії по створенню Ужгородського університету, а [[:uk:27_вересня|27 вересня]] 1945 року наказом уповноваженого в справах освіти на нього було покладено обов'язки ректора університету. У вересні та жовтні 1945&nbsp;р. С.Добоша двічі викликають на допит в МДБ [[:uk:СМЕРШ|«СМЕРШ»]], після чого він виїхав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччину]]. Отримавши громадянство Чехословаччини, від листопада 1945 до останніх днів свого життя викладав в різних середніх та вищих навчальних закладах Чехословаччини: гімназіях Біджова (1945–1946), [[:uk:Пряшів|Пряшева]] (1946–1949), Липтовського Микулашу (1949–1951), Кошицькому медичному факультеті (1951–1953), Братиславському університеті (1953–1954), Вищій Школі педагогічній в Пряшеві (1954–1959), Кошицькому університеті ім. П.&nbsp;Й.&nbsp;Шафарика (1959–1978), в якому протягом 8 років очолював кафедру російської мови та літератури. Помер [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1978|1978]] року, коли в своєму домашньому кабінеті він завершував роботу над черговою наукою статтею. == Громадська діяльність == У роки навчання в університеті проявив себе як здібний організатор студентського громадського життя: в 1935–1936&nbsp;рр. був заступником голови, а в 1936–1937&nbsp;рр.&nbsp;— головою «Центрального союза подкарпаторусских студентов», який об'єднував близько десяти організацій студентів-русинів. В [[:uk:1936|1936]]&nbsp;р. його було обрано заступником голови Союзу чехословацьких студентів, протягом 1935–1936 років&nbsp;— працював заступником голови самоврядного комітету «Карпаторусского студенческого общежития» на Рів'єрі. Окрім цього у згаданий період брав діяльну участь у роботі гімназійно-студентських гуртків «Друг» в Мукачеві та «Родина» в Чинадієві, товариства карпаторуських студентів «Возрождение» та товариства карпаторуських православних студентів «Пролом» в Празі. Будучи студентом, Степан робить перші кроки до участі в політичному житті краю&nbsp;— в 1935 році, як представник студентства, входить до правління «Русской национально-автономной партии» (РНАП), очолюваної найодіознішим політиком міжвоєнного Закарпаття [[:uk:Фенцик_Степан|Стефаном Фенциком]]. Причиною цього було, безумовно, те, що саме С.Фенцик на той момент був чи не єдиним впливовим крайовим діячем, що опікувався студентами. Так, до прикладу в [[:uk:1936|1936]] році він заснував при «Центральном союзе подкарпаторусских студентов» благодійний фонд, з якого щороку виплачувалися соціальні стипендії малозабезпеченим студентам-русинам. У перші дні звільнення Мукачева від угорців городяни обрали його як знаного педагога членом міської управи, а згодом&nbsp;— народного комітету Мукачева. 26 листопада він був присутній як гість на I P'їзді народних комітетів Закарпатської України, який ухвалив рішення про приєднання Закарпаття до СРСР. На з'їзді було сформовано Народну Раду Закарпатської України, на яку було покладено владні функції. Посаду уповноваженого Народної Ради в справах освіти обійняв відомий письменник та журналіст Іван Керча. Він доклав чимало зусиль до реформування системи освіти краю і переведення її на радянський зразок. До цього процесу Керча залучив і Степана Добоша, з яким товаришував ще навчаючись в гімназії та університеті. == Наукова робота == У середині 30-х років Степан Добош заявляє про себе як талановитий публіцист&nbsp;— на сторінках крайової періодики публікує понад два десятки статей та повідомлень на студентську тематику, а також кілька перших літературознавчих розвідок. У період життя у Мукачеві (1939–1945&nbsp;рр.) він продовжує плідно займатися науковою роботою. Результатом його пошуків стала видана в 1942 році монографія «Исторія подкарпаторуськой литературы», яка є хоча й поверхневим, але багатим на фактичний матеріал дослідженням розвитку закарпатської літератури від найдавніших часів до 40-х рр. XX століття. Слід також відзначити, що С.Добош був затятим супротивником політики угорської влади щодо вирішення в Закарпатті мовного питання. Доказом цього є його участь у написанні разом із іншими відомими філологами ([[:uk:Геровський_Георгій_Юліанович|Г.Геровським]], В.Крайняницею, П.Лінтуром та ін.) критичної рецензії на підручник «Грамматика угрорусского языка», виданого в 1940&nbsp;р. начальником відділу освіти регентського комісаріату Карпатської території (так тоді офіційно іменувалося Закарпаття) Юлієм Мариною. Ця рецензія з'явилася окремою брошурою в [[:uk:1941|1941]] році і стала однією з причин скорого вилучення підручника Ю.Марини зі шкільного вжитку. Проживаючи на Пряшівщині С.Добош продовжує свої наукові пошуки&nbsp;— в 1952 році здобуває титул доктора філософії (Ph Dr), а в 1970&nbsp;— вчений ступінь кандидата філологічних наук, в 1961 році йому було присвоєно вчене звання доцента. в цей період він публікує низку наукових статей з проблем історії закарпатської літератури, ряд підручників з російської мови для середніх шкіл, монографії «Адольф Иванович Добрянский. Очерк жизни и деятельности» (1956) та «Юлий Иванович Ставровский-Попрадов. Очерк жизни и творчества» (1975). Останні з названих праць окрім того, що були вершиною творчості Добоша-науковця, досі залишаються найґрунтовнішим з того, що коли-небудь писалося про закарпатських будителів. Наукові здобутки вченого були відзначені в 1976&nbsp;р. премією ім. І.Франка Словацького літфонду, а в 1977 за багаторічну працю на педагогічній ниві він отримав звання Заслуженого вчителя. == Ужгородський університет == На початку 1945 року розпочалася робота по створенню Ужгородського університету. Добош спочатку увійшов до підготовчої комісії, а 27 вересня 1945 року наказом уповноваженого в справах освіти на нього було покладено обов'язки ректора університету. Відкриття Ужгородського університету відбулося 18 жовтня 1945 року. «Цей день&nbsp;— день нашої перемоги»,&nbsp;— цими словами ректор привітав перших студентів новоствореного навчального закладу. == Zdroje == = Jozef Rubij = {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Rubij | Popis osoby = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ | Dátum narodenia = [[1838]] | Miesto narodenia = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = [[3. január]] [[1919]] | Miesto úmrtia = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[učiteľ]] }}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}</ref> [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}</ref> == Životopis == Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].<ref name=":5" /><ref name=":52">{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}</ref> [[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],<ref name=":5" /> kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].<ref name=":5" /> == Tvorba == Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.<ref name=":5" /><ref name=":52" /> == Zdroje == * {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}. * {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}. = Omeľan Ohonovskyj = '''Омеля́н Миха́йлович Огоно́вський''' (псевдоніми і криптоніми: ''Омелян із Григорова, Ємілян, Ом. о та ін.''; [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]], с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]], нині [[:uk:Івано-Франківський_район|Івано-Франківський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]]&nbsp;— [[:uk:28_жовтня|28 жовтня]] [[:uk:1894|1894]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український [[:uk:Учений|учений]]-[[:uk:Філолог|філолог]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор]] [[:uk:Філософія|філософії]] ([[:uk:1865|1865]]), [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Польська_академія_знань|Польської академії знань]] (з [[:uk:1881|1881]]). Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]]. == Життєпис == Народився [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]] року в с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]] (нині [[:uk:Рогатинський_район|Рогатинський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]], [[:uk:Україна|Україна]]) у родині [[:uk:Священник|священника]]. Батько о. Михайло Огоновський був [[:uk:Настоятель|настоятелем]] [[:uk:Церква_(будівля)|церкви]] Різдва Пресвятої Богородиці. Родина мала шляхетське походження і належала до гербу [[:uk:Огоньчик_(герб)|Огоньчик]]<ref>[https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/20210/file.pdf Шашкевичіяна].&nbsp;— 1988.&nbsp;— Ч. 11 (42-43).</ref>. У м. [[:uk:Бережани|Бережанах]] закінчив [[:uk:Нормальна_школа|нормальну школу]]. Згодом навчався там у цісарсько-королівській [[:uk:Бережанська_гімназія|Бережанській гімназії]]<ref>[[Бережанська_Земля]]: Історично-Мемуарний Збірник.&nbsp;— Ню Йорк&nbsp;— Лондон&nbsp;— Сидней&nbsp;— Торонто, 1970.&nbsp;— Т. 1.&nbsp;— С. 75.</ref>. Два старші класи закінчував у [[:uk:Львів|Львові]]. У цьому місті [[:uk:1853|1853]]&nbsp;р. склав [[:uk:Атестат_зрілості|матуру]]. [[:uk:1857|1857]] року закінчив [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]]. Цього року одружується з дочкою священника в Чесниках Фалиною Нєдзвєцькою. Вивчав [[:uk:Теологія|теологію]] у Львівському університеті. Окрім богословських наук, вивчав [[:uk:Руська_мова|руську мову]] та літературу на лекціях [[:uk:Головацький_Яків|Якова Головацького]]. У цей час також&nbsp;вивчав [[:uk:Класична_філологія|класичну філологію]] та [[:uk:Польська_мова|польську]] мову. Був [[:uk:Катехит|катехитом]] при Домініканській (німецькій) гімназії.&nbsp;З [[:uk:1863|1863]] року викладав релігію, руську мову та літературу в [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Академічній гімназії]] Львова. Закінчив [[:uk:Львівський_університет|Львівський]] (1865) і [[:uk:Віденський_університет|Віденський]] (1870) університети. З [[:uk:1867|1867]] очолив кафедру руської філології Львівського університету (після відходу Якова Головацького). &nbsp;З&nbsp;[[:uk:1870|1870]]&nbsp;р.&nbsp;продовжив навчання у&nbsp;Віденському університеті. У [[:uk:1877|1877]]&nbsp;р. його обирають деканом [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_національного_університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету.]] У [[:uk:1881|1881]]&nbsp;р.&nbsp;обраний&nbsp;&nbsp;членом-кореспондентом Польської Академії наук. [[:uk:1888|1888]] р. став професором Львівського університету. Один із засновників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]] (її голова 1877—1894<ref>[http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888&nbsp;р. // Дѣло, 08.02.1888]</ref><ref>[http://zbruc.eu/node/7842 Конкурс історичний // Дѣло, 25.05.1888]</ref>), [[:uk:Народна_Рада|Народної Ради]] (1885), [[:uk:НТШ|Наукового Товариства ім. Т.Шевченка]] (1893). Під його впливом багато студентів змінювали погляди з [[:uk:Москвофіл|москвофільських]] на [[:uk:Народовці|народовські]] (зокрема, [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]<ref>''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}</ref>). Тісні зв'язки з ним підтримував [[:uk:Цалковський_Василь|Цалковський Василь]]. Намагався досягнути порозуміння з австрійським урядом і польськими політичними колами, впроваджуючи в життя політику так званої [[:uk:Нова_ера_(Галичина)|«нової ери»]], яка, зазнала невдачі. Зокрема, 24 листопада [[:uk:1890|1890&nbsp;р]]. разом з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]], [[:uk:Телішевський_Костянтин|Костянтином Телішевським]], [[:uk:Левицький_Кость_Антонович|Костем Левицьким]], [[:uk:Мандичевський_Корнило|Корнилом Мандичевським]], [[:uk:Митрополит|митрополитом]] [[:uk:Сильвестр_(Сембратович)|Сильвестром Сембратовичем]] брав участь у прес-конференції [[:uk:Казимир_Бадені|Казімєжа Бадені]], на якій підбили підсумки попередніх переговорів.<ref>[http://litopys.com.ua/encyclopedia/bratstva-tovaristva/nova-era/ «Нова ера». Галичина, 1890&nbsp;р.]</ref> [[:uk:1893|1893]] року став головою комітету з перевезення та перепоховання на Личаківському цвинтарі мощей блаженної пам'яти [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]] з Новосілок.<ref>''[[Горак Роман Дмитрович|Горак Р]].'' Задля празника. У сутінках.&nbsp;— К. : Радянський письменник, 1989.&nbsp;— С. 358.&nbsp;— [[Спеціальна:Джерела книг/5333002061|ISBN 5-333-00206-1]].</ref> [[:uk:1874|1874]]—[[:uk:1894|1894]]&nbsp;— листувався з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]]. Помер у [[:uk:Львів|Львові]], похований у родинному гробівці на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&nbsp;1<ref>{{книга|автор=Криса Л., Фіголь Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=113|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}</ref>. == У сфері мовознавства == Наголошував на формуванні [[:uk:Українська_літературна_мова|української літературної мови]] на  основі [[:uk:Етимологічний_правопис|етимологічного правопису]]. Продовж роботи у Львівському університеті намагався реформувати викладання руської мови та літератури. Добиватися навчання живою мовою, замість мертвонародженого язичія, яке запровадив Я.Головацький. Відомою мовознавчою працею є «Студії в царині [[:uk:Руська_мова|руської мови]]» ([[:uk:1880|1880]]). Займався [[:uk:Топологічний_зв'язок|типологічним]] порівнянням аспектів [[:uk:Церковнослов'янська_мова|церковнослов'янської]], [[:uk:Польська_мова|польської]] та [[:uk:Українська_мова|української]] мов. Є автором [[:uk:Підручник|підручника]] «[[:uk:Граматика|Граматика]] язика руського» ([[:uk:1889|1889]]). Опублікував [[:uk:Хрестоматія|хрестоматії]] з історії церковнослов'янської ([[:uk:1871|1871]]) та [[:uk:Староукраїнська_мова|староукраїнської]] ([[:uk:1881|1881]]) мов. == У сфері літературознавства == У [[:uk:1872|1872]]–[[:uk:1873|1873]]&nbsp;рр. вмістив у [[:uk:Журнал_«Правда»|журналі «Правда»]] цикл статей «Критично-естетичний погляд на декотрі поезії [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка]]», де проаналізував кілька «Думок» поета, баладу [[:uk:Тополя_(балада)|«Тополя»]], поему [[:uk:Гайдамаки_(поема)|«Гайдамаки»]], [[:uk:Неофіти_(поема)|«Неофіти»]]. Видав популярний [[:uk:Нарис|нарис]] «Життя Тараса Шевченка. Читанка для селян і міщан» ([[:uk:1876|1876]]), дослідження «Гайдамаки». Поема Тараса Шевченка" ([[:uk:1879|1879]]). За його редакцією були опубліковані перші два [[:uk:Том_(книга)|томи]] [[:uk:Кобзар_(збірка)|«Кобзаря»]] Т. Шевченка із [[:uk:Стаття|статею]] «Дещо про життя і літературну діяльність Т. Шевченка» ([[:uk:1893|1893]]). Виступав з критичними статтями про творчість [[:uk:Кониський_Олександр_Якович|О. Кониського]] та ін. == «Історія літератури руської» == «Історію літератури руської» почав писати [[:uk:1886|1886]]&nbsp;р. на сторінках журналу «Зоря». До цього здійснив комплексний аналіз одного з періодів українського письменства у праці «Погляд на історію руської літератури в часі Татарщини» ([[:uk:1881|1881]]). Упродовж [[:uk:1887|1887]]-[[:uk:1894|1894]]&nbsp;рр.видано чотири томи «Історії літератури руської» (усього 6 частин). Перший том- література від давньої доби до кінця [[:uk:XIII_століття|XVIII століття]], другий том&nbsp;— [[:uk:Лірика|лірика]] [[:uk:XIX_століття|ХІХ століття]], третій&nbsp;— [[:uk:Проза|проза]] ХІХ століття, четвертий&nbsp;— [[:uk:Етнографія|«етнографія»]] ХІХ століття. Гостро критикував цю працю Іван Франко («''Ця система зовсім неісторична, читач при такій подачі матеріалу не одержує жодного уявлення про розвиток літератури''»<ref>Франко І. Історія літератури руської / І. Франко // Зібрання творів у 50 т. Т. 27 / Іван Франко.&nbsp;— К. : Наук. думка, 1980.  – С. 335</ref>). Ця праця стала також об'єктом суворої критики з боку О.&nbsp;Соболевського, О.&nbsp;Пипіна, І.&nbsp;Франка, а згодом С.&nbsp;Єфремова, Д.&nbsp;Чижевського, О.&nbsp;Біленького та ін. Натомість сучасний літературознавець В. Микитюк вважає, що хиби «Історії літератури руської» зумовлені не розробленістю методології створення історико-літературних оглядів, а також відсутністю підготовчих монографій<ref>Микитюк В. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В. Микитюк.&nbsp;— Львів, 1995.&nbsp;— С. 25</ref>. Учні та студенти продовж довгого часу навчалися саме за цією працею Ом. Огоновського. «Історія літератури руської» стала причиною дискусії 1890—1891&nbsp;рр. між О.&nbsp;Пипіним і діячами української національної культури (О.&nbsp;Огоновський, І.&nbsp;Нечуй-Левицький, М. Комаров), яка продемонструвала не тільки національну солідарність, а й інтелектуальну потугу українських літературних сил, які спростували упереджені думки О.&nbsp;Пипіна, обстоюючи право українського письменства на місце в колі світових літератур. Їхні відносини&nbsp;— це було своєрідне «зіткнення двох світоглядів, двох філософських і літературознавчих доктрин, двох епох, адже Огоновський закорінений у період романтизму, більшість його художніх творів&nbsp;— цілком романтичні»<ref>Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк.&nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.  – 188с.</ref>. Для Франка ж романтичний історизм зі староукраїнської доби, звернення до епосу Середньовіччя був уже неактуальний. У другій половині 1870-х&nbsp;— у 1880-ті роки його художньо-естетична концепція сформувалася під впливом позитивістської системи цінностей. ; Видання * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть I (1887) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_I_(1887).pdf|WP Commons]]) * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть II (1888) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_II_(1888).pdf|WP Commons]]) * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть III (1893) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_III_(1893).pdf|WP Commons]]) * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть IV (1894) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_IV_(1894).pdf|WP Commons]]) == Омелян Огоновський та Іван Франко == Непрості творчі стосунки учителя й учня (Івана Франка й Омеляна Огоновського) тривали впродовж 1875—1894&nbsp;рр. У 80-х рр. ХІХ ст. І. Франко рецензує праці Омеляна Огоновського. Позитивну оцінку отримав підручник професора для вивчення порівняльної граматики слов'янських мов на основі фонетичної системи Караджича «Studien auf dem Gebiete der ruthenischen Sprache von Dr. Emil Ogonowski» (Львів, 1880). Франко вважав цю книгу основним здобутком галицького мовознавства ХІХ ст., наслідком наукових ідей П. Житецького. Складні відносини між Огоновським та Франком розпочалися під час габілітації останнього. Франко вирішує озахищати докторат у Чернівецькому університеті. Їде до свого знайомого професора-мовознавця Степана Смаль-Стоцького. Там він вчиться один семестр і після завершення навчання думає про тему докторської дисертації. Керівником наукової роботи міг бути Омелян Огоновський, до якого Франко звертається з темою «Поетична поезія Тараса Шевченка». Огоновський відкидає цю тему через політичне становище в Галичині. Франко згодом звертається з іншою ідеєю про релігійну поезію&nbsp;— Огоновський знову відмовляє, оскільки не був некомпетентним у цій справі. Франко неодноразово критикував викладацьку методологію свого вчителя: «Ще сьогодні беруть мене холодні дрижачки при згадці про педантичні, безглузді лекції Венцлевського, Черкавського, Огоновського, про тяжке пережовування мертвої книжкової вченості, про це рабське додержання друкованих зразків словесних формул…»<ref>Франко І. Як це сталося (Спогад) // Зібр. творів: У 50 т.&nbsp;— Т. 34.&nbsp;— С. 372.</ref> Влучною оцінкою Франка лекторської майстерності Огоновського є вислів «Він був з натури своєї більше анатом, ніж фізіолог»<ref>Франко І. Професор Омелян Огоновський // Зібр. творів у 50 т.&nbsp;— Т. 43.&nbsp;— С. 366.</ref>. Огоновський культивував репродуктивне, «сухе» вивчення літературного матеріалу. Огоновський про дошкульні оцінки студента писав: «Ваші заміти про мою діяльність чи то по волі, чи то по неволі виходять щонайбільше не дуже прихильні… Чужі люде лучше оцінюють мої труди, ніж свої»<ref>ВРІЛ, ф.3 (Іван Франко), од. зб. 1608, арк.. 149</ref>.&nbsp;Лише у некролозі «Професор Омелян Огоновський» Франко змінив свою думку про університетського вчителя. Спробу з іншого ракурсу розглянути стосунки між Франком і Огоновським здійснив львівський літературознавець В. Микитюк<ref>Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк.&nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.  – 188 с.</ref>. На його думку, це були взаємини між вчителем та студентом, які «робили спільну справу&nbsp;— будували храм національної культури». == Творчий доробок == Автор [[:uk:Поезія|поезії]] «Хрест» ([[:uk:1860|1860]]), [[:uk:Драма_(жанр)|драм]] «Федько Острозький» ([[:uk:1861|1861]]), «Настасія» ([[:uk:1862|1862]]), [[iarchive:ohonovskii/page/n1|«Хрестоматія староруська для высшихъ клясъ гимназіяльныхъ»]] (1881), «Гальшка Острозька» ([[:uk:1887|1887]]). Автор поеми, [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Вірш|віршів]], [[:uk:Оповідання|оповідань]], опублікованих у [[:uk:Часопис|часописах]] [[:uk:Зоря_галицька|«Зоря галицька»]], [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]], [[:uk:Зборник|«Зборник»]]. == Родина == Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]]. == Публічні виступи == * [http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888&nbsp;р. // Дѣло, 08.02.1888] == Пошанування пам'яті == Фірма Генрика Пер'є виконала [[:uk:Монумент|пам'ятник]] на [[:uk:Могила|могилі]] О.Огоновського. У медальйоні&nbsp;— мармуровий портрет, який створив [[:uk:Скульптура|скульптор]] [[:uk:Антоній_Рудзевич|Антоній Рудзевич]] ([[:uk:1854|1854]]–[[:uk:1914|1914]]). У цьому гробівці поховані: дружина Омеляна&nbsp;— Фалина з Недзвецьких Огоновська ([[:uk:1843|1843]]–[[:uk:1908|1908]]); їхня донька Емілія Огоновська ([[:uk:1878|1878]]–[[:uk:1906|1906]]); Ольга з Огоновських ({{пом}} [[:uk:1935|1935]])&nbsp;— дружина відомого галицького політика Костя Левицького; син Петра Огоновського&nbsp;— географ, дійсний член НТШ Володимир Огоновський (1895—1976) та інші члени родини. У [[:uk:1933|1933]]&nbsp;р., віддаючи пошану братам Огоновським, Рада міста Львова вирішила перейменувати одну з вулиць на [[:uk:Знесіння_(місцевість,_Львів)|Новому Знесінні]] на вул. Огоновських. Але вже в [[:uk:1950|1950]] році, шукаючи симпатії [[:uk:Кім_Ір_Сен|Кім Ір Сена]], цю вулицю назвали Корейською. Ця назва залишилася й донині. == Примітки == <references responsive="0"></references> == Джерела == * ''Гуцал П., Мазурак Я., Пиндус Б.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_2/page/n654/mode/1up?view=theater Огоновський Омелян Михайлович] // {{ТЕС|2|655}} * ''Жадько В.'' Український некрополь.&nbsp;— К., 2005.&nbsp;— С. 251. * ''Кушплір Д.'' Огоновський Омелян // Довідник з історії України.&nbsp;— Інститут історичних досліджень ЛДУ ім. І.Франка, 1995.&nbsp;— Т. 2.&nbsp;— С. 297. * ''Микитюк В.'' Великий Робітник. Штрихи до літературного портрета Ом. Огоновського / В. Микитюк // Дзвін.&nbsp;— Львів, 1994.&nbsp;— Ч. 7.&nbsp;— С. 137—141. * ''Микитюк В''. «Два раціональні романтики», або до взаємин Пантелеймона Куліша та Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Вісник Львівського університету. Серія філологічна.&nbsp;— Львів, 2007.&nbsp;— Випуск 39.&nbsp;— Частина 2.&nbsp;— С. 291—299. * ''Микитюк В''. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В.&nbsp;Микитюк.&nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.&nbsp;— 188 с. * ''Микитюк В.'' Коли студент переростає професора. Іван Франко та Омелян Огоновський / В. Микитюк // Українське літературознавство.&nbsp;— Львів, 1993.&nbsp;— Випуск 58.&nbsp;— С. 132—137. * ''Микитюк В''. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В.&nbsp;Микитюк.&nbsp;— Львів, 1995.&nbsp;— 28&nbsp;с. * ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // ENCYCLOPEDIA. Т. ІІ. ЛНУ імені Івана Франка.&nbsp;— Львів, 2014.&nbsp;— С. 214—215. * ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // Шевченківська енциклопедія: в 6 т.&nbsp;— Т. 4: М-Па / НАН України Інститут літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка: редкол. М.&nbsp;Г.&nbsp;Жулинський (гол.) [та ін.].&nbsp;— Київ, 2013.&nbsp;— С. 667—669. * ''Микитюк В.'' Омелян Огоновський&nbsp;— культурний і громадський діяч другої половини ХІХ ст. / В. Микитюк // Вісник ЛПІ.&nbsp;— 1992.&nbsp;— Ч. 268.&nbsp;— С. 49-54. * ''Микитюк В.'' Педагогічна діяльність Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Українська філологія: Історія і перспективи (До 145-річчя кафедри української філології у Львівському університеті).&nbsp;— Львів, 1994.&nbsp;— Тези доповідей.&nbsp;— С. 237—243. * ''Микитюк В.'' Професорська проза Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Слово і Час.&nbsp;— Київ, 1998.&nbsp;— Ч. 8.&nbsp;— С. 34-38. * ''Микитюк В.'' «Феномен між Русинами…» (До 170-річчя з дня народження Омеляна Огоновського) / В. Микитюк // Шветлосц (літературний, культурний та мистецький часопис).&nbsp;— НВУ «Руске слово».&nbsp;— Новий Сад (Сербія та Чорногорія), 2003.&nbsp;— Ч. 4.&nbsp;— С. 17-28. * ''Михайлин І.&nbsp;Л.''&nbsp;Навколо Омеляна Огоновського (Дискусія в критиці з приводу «Історії літератури руської») / І.&nbsp;Л.&nbsp;Михайлин // Українське літературознавство. —1996.&nbsp;— Вип. 63.&nbsp;— С. 3—21. * ''Панчук І.'' Тернопільщина в іменах. Довідник.&nbsp;— Тернопіль&nbsp;: Підручники і посібники, 2006. * ''Пашук В.&nbsp;С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Ohonovskyj_Om Огоновський Омелян Михайлович] // {{ЕІУ|7|523}} * ''Кокорудз І.'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Kokorudz_Illia/Profesor_dr_Omelian_Ohonovskyi_Ohliad_ieho_zhytia_i_naukovoi_ta_literaturnoi_diialnosty Професор др. Омелян Огоновский. Огляд єго житя і наукової та літературної діяльности] // «Записки Наук. Тов. ім. Шевченка», т. 5, 1895 == Zdroje == = Štefan Pankovič = '''Степан Панкович''' (також '''Стефан Панкович'''; {{lang-rue|Стефанъ Панковичъ}}, {{lang-hu|{{угорське ім'я|Pankovics István}}}}; [[:uk:29_жовтня|29 жовтня]] [[:uk:1820|1820]], Веляти, [[:uk:Угорське_королівство|Угорське королівство]]&nbsp;— [[:uk:29_серпня|29 серпня]] [[:uk:1874|1874]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]], Угорське королівство)&nbsp;— [[:uk:Священик|священик]] та церковний [[:uk:Ієрарх|ієрарх]] у [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], [[:uk:Мадярон|мадярон]], активний провадник [[:uk:Мадяризація|мадяризації]] краю<ref name="eikkr2">''Поп І''. Панкович Степан // Енциклопедія історії та культури карпатських русинів / під ред. [[Павло Роберт Маґочій|П.&nbsp;Р.&nbsp;Маґочія]].&nbsp;— Ужгород&nbsp;: Видавництво В. Падяка, 2010.&nbsp;— С. .</ref> та противник [[:uk:Москвофільство|москвофільства]]. == Життєпис == Народився [[:uk:29_жовтня|29 жовтня]] [[:uk:1820|1820]] року у селі Веляти (нині&nbsp;— округ [[:uk:Требішов_(округ)|Требішов]], [[:uk:Словаччина|Словаччина]]). Після закінчення [[:uk:Ужгородська_богословська_семінарія|Ужгородської богословської семінарії]] та висвячення у [[:uk:1851|1851]] році на греко-католицького священика Степан Панкович жодного дня не виконував священичих обов'язків. Натомість протягом майже 20 років працював домашнім вчителем в різних угорських аристократичних родинах. Попри брак практичного пастирського досвіду, у [[:uk:1866|1866]] році його було призначено єпископом [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської греко-католицької єпархії]], і наступного року це призначення схвалив [[:uk:Ватикан|Ватикан]].<ref name="eikkr2" />Роки правління єпископа Степана Панковича (1867—1874) припали на час посилення урядової політики [[Мадяризація|мадяризації]] та національної асиміляції немадярських народів [[Угорське королівство|Угорського королівства]] після [[Австро-угорський компроміс|Австро-угорської угоди]] 1867 року<ref name="od">''[[Чубатий Микола|Чубатий М]].'' [http://www.cerkva.od.ua/index.php?option=com_content&task=view&id=47&Itemid=44 Українська Католицька Церква]&nbsp;— Православна католицька церква в Одесі, 04.05.2008.</ref>&nbsp;— і Степан Панкович був переконаним прихильником цієї політики. Навіть пастирські послання до народу Панкович писав угорською мовою. Він взявся «плекати» угорський патріотизм у карпатських русинів, стверджуючи, що якщо вони живуть під правлінням мадярів, то їм також слід стати мадярами: {{text|«Якщо ми живемо тепер під владою мадярів, то ми маємо ставати мадярами, а як прийдуть німці, то станемо німцями»<ref name="eikkr"/>}} Степан Панкович був прихильником підпорядкування своєї єпархії угорській церкві, у той час коли єпархіальний синод та місцеві еліти [[:uk:Мукачеве|Мукачевого]] протягом десятиріч клопотали про її автономію. То ж коли у [[:uk:1771|1771]] році папською буллою [[:uk:Климент_XIV|Климента XIV]] Мукачівська єпархія врешті вийшла із підпорядкування римо-католицького єпископа в угорському [[:uk:Еґер|Ягрі]] (Еґері) та стала підпорядкованою безпосередньо Ватикану,<ref>''[[Белей Любомир Омелянович|Белей Л]]''. [http://tyzhden.ua/Publication/1231 Закарпатський казус] // [[Український_тиждень]].&nbsp;— 2010.&nbsp;— 12 березня.</ref> єпископ Панкович активно виявляв свою незгоду. На противагу [[:uk:Румунська_Православна_Церква|Румунській]] та [[:uk:Сербська_православна_церква|Сербській православним церквам]] в Угорщині, які зберігали свій автономний статус і рівність з римо-католицькою та протестантськими церквами, єпископ визнав верховенство римо-католицької церкви Угорщини на Будапештському церковному конгресі [[:uk:1870|1870]] року.<ref name="eikkr2" /> За роки його єпископства виділено південну частину Мукачівської єпархії в окремий вікаріят із власною консисторією та богослужбовою угорською мовою, з осередком у містечку Гайдудорг (Гайдудороґ). [[:uk:1912|1912]] року вікаріят перетворено на окрему [[:uk:Гайдудорозька_архієпархія|єпархію]] (дієцезію), що тепер входить до складу Угорщини. Згодом Гайдудороґ став єдиною угорською епархією візантійського обряду.<ref>о. ''[[Гриньох Іван Михайлович|Гриньох І]]''. [http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf Собор, який для нас не відбувся] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304190003/http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|date=4 березня 2016}} // [[Сучасність]].&nbsp;— 1967.&nbsp;— №&nbsp;10 (82).&nbsp;— С. 107—108.</ref> У своїх намаганнях поширювати проугорську орієнтацію єпископ виявляв критичне ставлення до єдиної існуючої руської організації&nbsp;— [[:uk:Товариство_св._Василія_Великого|Товариства св. Василія Великого]], яке захищало автономний статус Мукачівської єпархії. Йому вдалося позбутися голів-засновників [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]] та [[:uk:Раковський_Іван_Іванович|Івана Раковського]], які були [[:uk:Москвофіли|москвофілами]], та фактично взяти під свій контроль друкований орган товариства&nbsp;— газету [[:uk:Світ_(видання)|«Свѣтъ»]]. У [[:uk:1871|1871]] році новий редактор почав видавати газету під назвою «Новий свѣтъ», яка також виявилася недостатньо проугорською в очах влади, і Степан Панкович замінив її наступного року (1872 р.) справді лояльною газетою «Карпатъ». Він також домігся переведення журналістів та дописувачів, що залишалися в опозиції угорському урядові, на роботу в інші частини Угорського королівства ([[:uk:Кирило_Сабов|Кирило Сабов]], Юрій Ігнатков) або змушував назавжди виїхати з країни. Деякі з них [[:uk:Еміграція|емігрували]] до [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]] (Віктор Кимак, Михайло Молчан, Еммануїл Грабар).<ref name="eikkr2" /> Степан Панкович також заборонив семінаристам-русинам навчатися у імперській столиці [[:uk:Відень|Відні]], натомість посилав їх на навчання до [[:uk:Будапешт|Будапешта]] та Острогома. Побоюючись, що вони «слов'янізуються» під впливом студентів-слов'ян із інших частин [[:uk:Австро-Угорська_імперія|Австро-Угорської імперії]], він також заборонив викладання [[:uk:Руська_мова|руської мови]] в гімназіях [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]], і це рішення стало поштовхом для мадяризації дедалі ширших верств греко-католицької русинської церковної інтелігенції.<ref name="eikkr2" /> За свої успіхи в розгромі останніх спроб [[:uk:Русини|русинського]] національного самоусвідомлення Степан Панкович був високо оцінений угорськими урядовими колами: його було нагороджено [[:uk:Орден_Залізної_Корони|Великим Хрестом ордена Залізної Корони]] (1871 р.)<ref>[http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1874&size=49&page=238 Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie].&nbsp;— Wien 1874.&nbsp;— S. 74.</ref>, надано звання імператорського таємного радника та командора [[:uk:Королівський_угорський_орден_Святого_Стефана|Королівського угорського ордена Святого Стефана]] (1869 р.)<ref name="eikkr2" /><ref>{{Cite news|url=http://www.tornai.com/rendtagok.htm|title=A Szent István Rend tagjai|date=2013-01-05|work=archive.is|accessdate=2018-03-31|archive-date=2013-01-05|archive-url=https://archive.today/20130105080445/http://www.tornai.com/rendtagok.htm}}</ref>. Помер [[:uk:29_серпня|29 серпня]] [[:uk:1874|1874]] року в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]]<ref name="eikkr2" /> (нині&nbsp;— [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатська область]], [[:uk:Україна|Україна]]). '''Štefan Pankovič''' (, [[:cs:29._říjen|29. října]] [[:cs:1820|1820]] [[:cs:Veľaty|Veľaty]] — [[:cs:29._srpen|29. srpna]] [[:cs:1874|1874]] [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl [[:cs:Biskup|biskup]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] a přední propagátor [[:cs:Maďarizace|maďarizace]] v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]]. Štefan Pankovič byl předním propagátorem [[:cs:Maďarizace|maďarizace]] v mukačevské eparchii, jehož maďarizační reformy byly zaměřené na výchovu mladé generace kněží k loajalitě vůči [[:cs:Země_Koruny_svatoštěpánské|uherskému státu]]. Tyto reformy později vyústili ve vznik publicistické skupiny zvaná [[:cs:Maďarónové_(publicistická_skupina)|''Maďarónové'']], kteří se v 90. letech 19. století podíleli na další propagaci maďarizace. == Život == Štefan Pankovič se narodil [[:cs:29._říjen|29. října]] v roce [[:cs:1820|1820]] v obci [[:cs:Veľaty|Veľaty]] na dnešním východním [[:cs:Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|strany=184|isbn=978-80-7277-370-1|poznámka=[dále jen Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury]|ref=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|typ refu=normální}}</ref>{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=372}} Studoval na Užhorodském řeckokatolickém semináři a jeho jáhenské svěcení proběhlo [[:cs:24._srpen|24. srpna]] [[:cs:1851|1851]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05">{{Citace elektronického periodika|titul=Bishop István Pankovics [Catholic-Hierarchy]|periodikum=www.catholic-hierarchy.org|url=https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bpank.html|datum přístupu=2025-05-28}}</ref> O tři dny později, [[:cs:27._srpen|27. srpna]] [[:cs:1851|1851]] byl vysvěcen na kněze. Po vysvěcení byl téměr 20 let vychovatelem a učitelem v maďarských šlechtických rodinách.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05" /> [[:cs:28._prosinec|28. prosince]] [[:cs:1866|1866]] byl Pankovič zvolen biskupem [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]], tuto volbu potvrdil [[:cs:Svatý_stolec|Svatý stolec]] [[:cs:22._únor|22. února]] [[:cs:1867|1867]] a [[:cs:5._květen|5. května]] byl oficiálně v [[:cs:Prešov|Prešově]] vysvěcen na biskupa.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05" /> === Biskup mukačevský === Štefan Pankovič byl podporovatel tehdejších [[:cs:Maďarizace|maďarizačních]] reforem, které uherská vláda aplikovala na ostatní (po většinou [[:cs:Slované|slovanská]]) etnika v [[:cs:Země_Koruny_svatoštěpánské|Uhersku]].<ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|titul=The shaping of a national identity: Subcarpathian Rus', 1848-1948|vydavatel=Harvard University Press|místo=Cambridge, Mass|počet stran=640|edice=Harvard Ukrainian series|strany=56|isbn=978-0-674-80579-8|poznámka=[dále jen The shaping of a national identity]|ref=The shaping of a national identity|typ refu=normální}}</ref><ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|strany=[https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago/page/n372 355]|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1|poznámka=[dále jen Encyclopedia of Rusyn History and Culture]|jazyk=en|ref=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|typ refu=normální}}</ref> Již v roce 1869 bylo zakázáno vyučovat v rusínském jazyce na užhorodském gymnáziu, cemuž rusínská, tehdy značně rusofilská, inteligence odporovala.<ref>{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Malé dejiny Rusínov|vydání=2. vydanie|vydavatel=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|místo=Bratislava|počet stran=240|strany=95|isbn=978-80-973455-1-8|poznámka=[dále jen Malé dejiny Rusínov]|jazyk=sk|ref=Malé dejiny Rusínov|typ refu=normální}}</ref> V jedné vyhrocené debatě, kterou měl biskup Štefan Pankovič s knězem [[:cs:Ivan_Silvaj|Ivanem Silvajem]], prohlásil: ''„Jestli teď žijeme pod nadvládou Maďarů, tak se musíme stát Maďary, a až prijdou Němci, pak se staneme Němci.“''{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} V prosinci 1870 obvinil redakci rusínských novin ''Svět'' z nebezpečných tendencí a zakázal duchovenstvu [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie]] mít s redakcí jakékoliv styky.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}} V roce 1871 pak inicioval interní převrat ve ''[[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]'', kdy z vedení odvolal [[:cs:Adolf_Ivanovič_Dobriansky-Sačurov|Adolfa Dobrjanského]] a [[:cs:Ioann_Rakovský|Ioanna Rakovského]] a dosadil tam řeckokatolické duchovní promaďarského směru, kteří neuměli ani slovo rusínsky.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} V roce 1871 začal spolek vydávat týdeník ''Nový Svět'' (), který byl v roce 1872 nahrazen týdeníkem ''Karpat'' (), a to z důvodu vysokého projevu rusínského nacionalismu v redakci.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} ''Karpat'' se prezentoval jako společenské, církevní a literární noviny. Díky vydávaní ''Karpatu'' získal biskup Pankovič také kontrolu nad ''Jägerovou tiskárnou'', jedinná tiskárna s [[:cs:Cyrilice|cyrilickými znaky]] v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]]. Na začátku se do redakce zapojovali i rusínští intelektuálové, ale po zvýšení promaďarských tendencí se od týdeníku distancovali.{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=355}} Štefan Pankovič pokračoval v maďarizaci své eparchie, např. zakázal posílání rusínských semináristů do vídeňských škol, aby nezískali slovanské vlivy (hlavně kvůli činnosti [[:cs:Michail_Rajevský|Michaila Rajevského]]), a prosazoval také organizovanou emigraci protimaďarských Rusínů do centrálních Uher či [[:cs:Rusko|Ruska]].{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=355}} Pod emigrací skončili i [[:cs:Rusofilství|rusofilové]] [[:cs:Viktor_Kimak|Viktor Kimak]], [[:cs:Adolf_Ivanovič_Dobriansky-Sačurov|Adolf Dobrjanský]], [[:cs:Cyril_Sabov|Cyril Sabov]] a [[:cs:Michal_Molčan|Michal Molčan]] a také [[:cs:Rusínofilství|rusínofil]] [[:cs:Jurij_Ignatkov|Jurij Ignatkov]].{{Sfn|Malé dejiny Rusínov|s=97}} Nakonec v roce 1873 proběhlo poslední, osmé zasedání ''Spolku sv. Vasilije Velikého'', kdy se pod silným Pankovičovým vlivem rozhodlo vydávat rusínské knihy výhradně v maďarštině, a tak byl spolek utlumen a poté již nic nevydal.{{Sfn|Malé dejiny Rusínov|s=97}} Štefan Pankovič také podporoval myšlenku podrížení [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] pod [[:cs:Římskokatolická_církev_v_Maďarsku|maďarskou římskokatolickou církev]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}} V roce 1870 na budapešťském církevním sjezdu prohlásil nadřazenost [[:cs:Katolická_církev|římskokatolické církve]] nad mukačevskou eparchií.{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=372}} Později z jižního území eparchie vyčlenil nový vikariát s centrem ve městě [[:cs:Hajdúdorog|Hajdúdorog]] z kterého v roce 1912 vznikla [[:cs:Archieparchie_Hajdúdorog|eparchie Hajdúdoróg]].<ref>{{Citace periodika|příjmení=Hryňoch|jméno=Ivan|titul=Sbor, který se pro nás neuskutečnil|periodikum=Současnost|rok vydání=1967|měsíc vydání=říjen|číslo=10|strany=102–108|url=http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|url archivu=https://web.archive.org/web/20160304190003/http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|datum archivace=2016-03-04}}</ref> Za svou promaďarskou činnost byl vyznamenán [[:cs:Řád_železné_koruny|řádem železné koruny]] I. třídy<ref name=":13">{{Citace elektronického periodika|titul=ÖNB-ALEX - Staatshandbuch|periodikum=alex.onb.ac.at|url=https://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1874&size=49&page=238|datum přístupu=2025-05-28}}</ref>, jmenován [[:cs:Tajný_rada|tajným císařským radou]] a pasován na rytíře [[:cs:Královský_uherský_řád_sv._Štěpána|královského uherského řádu sv. Štěpána]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=185}}<ref name=":23">{{Citace elektronické monografie|titul=MAGYAR KIRÁLYI SZENT ISTVÁN REND|url=http://www.tornai.com/rendtagok.htm|datum přístupu=2025-05-28|jazyk=hu|url archivu=https://archive.today/20130105080445/http://www.tornai.com/rendtagok.htm|datum archivace=2013-01-05}}</ref> Štefan Pankovič zemřel [[:cs:29._srpen|29. srpna]] [[:cs:1874|1874]] v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]].{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}}<ref name=":05" /> = Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj = '''Павло́ Арсе́нович Грабо́вський''' ({{життєпис}}<!--{{нар}} {{ДН|11|9|1864|30|8}}, [[Грабовське]], Сумський повіт, Харківська губернія&nbsp;— {{ДС|12|12|1902|29|11}}, [[Тобольськ]])-->&nbsp;— український поет, лірик, [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], яскравий представник української інтелігенції, яка в умовах самодержавної [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]] вела боротьбу за національну свободу [[:uk:Україна|України]], тісно пов'язану з рухом за соціальне визволення. Створив привабливий образ ліричного героя&nbsp;— борця за утвердження справедливого суспільно-політичного ладу. Автор перекладів світової поезії. Батько [[:uk:Грабовський_Борис_Павлович|Бориса Грабовського]]. == Життєпис == Народився<ref>{{Cite book|title=Державний архів Сумської області, фонд 745, опис 7, справа 3. Метрична книга села Пушкарне (Грабовське) за 1864 рік. Запис №44.|year=1864}}</ref> {{ДН|11|9|1864|30|8}} року в сім'ї [[:uk:Пономар|пономаря]] Арсенія Андрійовича Грабовського та його дружини Оксани<ref>за російськомовним записом в метричній книзі&nbsp;— Ксенія</ref> Григорівни в слободі Пушкарній, тепер село [[:uk:Грабовське|Грабовське]] [[:uk:Краснопільський_район_(Україна)|Краснопільського району]] [[:uk:Сумська_область|Сумської області]]. [[Файл:Грабовський Павло.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE.jpg|vľavo|náhľad|288x288bod|Павло Грабовський, 1888&nbsp;р.]] Вчився в Охтирській бурсі ([[:uk:1874|1874]]–[[:uk:1879|1879]]) та [[:uk:Харківський_колегіум|Харківській духовній семінарії]], де самотужки ґрунтовно знайомився з художньою класикою, таємно виявляв велике зацікавлення політичною літературою, тягнувся до обговорення актуальних суспільних проблем. За зв'язки з харківським гуртком народницької організації [[:uk:Чорний_переділ|«Чорний переділ»]], поширення забороненої літератури Грабовського [[:uk:1882|1882]]-го заарештовано і виключено з семінарії. Перебуваючи під гласним наглядом поліції, він до квітня [[:uk:1885|1885]] мешкав у Пушкарному, де безрезультатно намагався знайти роботу, а після зняття нагляду переїхав до [[:uk:Харків|Харкова]], працював коректором газети. Тут поновлює революційну діяльність. Усі ці роки, починаючи із семінарії, Грабовський активно займається самоосвітою, пробує сили в літературній творчості. Одного разу він зізнався: «Я закликаю і буду закликати земляків у тому напрямку до праці на ґрунті українському, коло народу українського, в мові українській». [[Файл:Павло Грабовський.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.jpg|náhľad|273x273bod|Павло Грабовський на службі]] У листопаді 1885 Грабовського беруть на військову службу. Місце дислокації піхотного полку (м.&nbsp;[[:uk:Валки_(місто)|Валки]] поблизу Харкова) давало йому змогу не втрачати зв'язків із підпільною народницькою організацією. Проте невдовзі як покарання за виступ проти армійського начальства його чекало переведення до [[:uk:Туркестанський_військовий_округ|Туркестанського військового округу]]. Саме тоді жандармерії вдалося розкрити його участь у розповсюдженні відозв народників; в [[:uk:Оренбург|Оренбурзі]] Грабовського заарештовують, повертають до Харкова й ув'язнюють. На початку [[:uk:1888|1888]] він був засуджений на п'ятирічне заслання до [[:uk:Сибір|Сибіру]]. === Період заслання === [[Файл:Pavlo Hrabovsky.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Pavlo_Hrabovsky.jpg|náhľad|284x284bod|Павло Грабовський, 1897&nbsp;р.]] Під час перебування у в'язниці Грабовський написав ряд [[:uk:Вірш|поезій]], окремі з яких у зміненому й переробленому вигляді увійшли пізніше до першої збірки. Тут була також створена [[:uk:Поема|поема]] «Текінка». У цей час молодий поет пише вірші [[:uk:Російська_мова|російською мовою]] «Друзьям» (поширювався у списках серед політичних засланців), «Из путевых заметок», поему «По Сибири. Из живых впечатлений» ([[:uk:1888|1888]], не закінчена). [[Файл:Sigida.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Sigida.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C258x258bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Sigida.jpg%7Cnáhľad%7C258x258bod%7C][[:uk:Надія_Сигида|Надія Сигида]]<nowiki>]] У дорозі до місця заслання Грабовський знайомиться і здружується з членом народовольської організації </nowiki>[[:uk:Сигида_Надія_Костянтинівна|Надією Сигидою]]. Бути разом їм довелось недовго: Сигиду відправили до жіночої в'язниці на [[:uk:Усть-Кара|Кару]] (де вона загинула восени [[:uk:1889|1889]]), Грабовського&nbsp;— на поселення в Балаганський округ [[:uk:Іркутська_губернія|Іркутської губернії]]. Поет назавжди зберіг у пам'яті образ цієї прекрасної жінки, мужньої революціонерки, вірного товариша, присвятивши їй ряд віршів. На місці відбування покарання у зв'язку з репресіями самодержавства проти політичних засланців Грабовський та його товариші пишуть відомий протест «Русскому правительству». Ця акція стала причиною ще одного&nbsp;— третього&nbsp;— арешту. Із серпня 1889 по березень 1892 поет перебуває в Іркутській губернській в'язниці і після двох судових процесів термін заслання Грабовського збільшився (з подальшим поліцейським наглядом). Час перебування в іркутській в'язниці був переломним для літературної творчості Грабовського. Діставши від знайомих деякі відомості про літературне життя в [[:uk:Галичина|Галичині]], він зав'язує листування з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франком]], надсилає вірші у галицькі часописи (перші його твори з'явились друком у [[:uk:Зоря_(львівський_журнал)|«Зорі»]] за 1890). Водночас поет розпочинає велику перекладацьку роботу (переклад першої глави «Євгенія Онєгіна» [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&nbsp;Пушкіна]], фрагментів «Фауста» [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Ґете|Гете]], віршів народовольця П. Якубовича та ін.). На цей період припадає написання поеми «Бурятка» (1891). Разом із товаришами Грабовський був засуджений на поселення у найглухіших місцях Східного [[:uk:Сибір|Сибіру]]. Із кінця [[:uk:1893|1893]] до кінця [[:uk:1896|1896]] поетові довелося проживати у [[:uk:Вілюйськ|Вілюйську]] та населених пунктах Вілюйського округу. На засланні Грабовський, використовуючи спогади тутешніх очевидців, написав [[:uk:Нарис|нарис]]-життєпис про [[:uk:Чернишевський_Микола_Гаврилович|Миколу Чернишевського]] («Житє і слово», [[:uk:1895|1895]]). Із Вілюйська Грабовський надсилав у Галичину оригінальні й перекладні віршові твори, статті й нариси. Це дало можливість підготувати і видати у [[:uk:Львів|Львові]] збірки П. Грабовського «Пролісок» ([[:uk:1894|1894]]), «Твори Івана Сурика» (1894, переклади), «З чужого поля» (1895, переклади світової поезії), «З півночі» (1896, оригінальні поезії та переклади). Цікавим явищем є спроба Грабовського популяризувати серед росіян найкращих поетичних творів українських поетів XIX ст. переклавши російською мовою окремих українських поетів для збірника «Пісні України» ({{lang-ru|Песни Украины}}) який однак за життя поета чи посмертно так не був надрукований. Оригінальні поетичні твори Грабовського є його найвагомішим внеском в [[:uk:Українська_література|українську літературу]]. Проте ними не обмежувалась діяльна участь поета в літературному процесі 1890-х. У галицьких виданнях друковано його нариси, статті, замітки, поетичні переклади. Статті Грабовського торкаються різноманітних проблем тогочасного громадського і культурного життя в Україні, Сибіру та Галичині («Лист до молоді української», «Коротенькі вістки з Сибірі», «Дещо в справі жіночих типів», «Дещо до свідомості громадської», «Дещо про освіту на Україні», «Економічна безвикрутність благословенної Полтавщини» тощо). Трагічне життя подруги поета, спільниці у боротьбі він відобразив у статті «Надія Костева Сигида. Сумна споминка». Чимало виступів Грабовського присвячено актуальним проблемам літератури. Це біографічні нариси про видатних діячів російського літературного й суспільного руху («Микола Гаврилович Чернишевський», «Михайло Ларіонович Михайлов»), спогади про українських письменників («Порфир Кореницький», «Споминки про д-ра В. Александрова»), статті, що містять розгляд творчості [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Тараса Шевченка]] й [[:uk:Пушкін|Олександра Пушкіна]] та міркування про їхнє значення («Т. Шевченко в Нижнім Новгороді», «Московські переклади творів Шевченкових», «Тарас Григорьевич Шевченко», «Памяти Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченко», «К пушкинскому вечеру в народной аудитории»; останні три надруковано в тобольській газеті «Сибирский листок»). [[Файл:Павло Грабовський 1902.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_1902.jpg|náhľad|299x299bod|Павло Грабовський, 1902&nbsp;р.]] Наприкінці 1896 Грабовський дістав змогу виїхати в [[:uk:Якутськ|Якутськ]]&nbsp;— губернське місто, де значно активнішим було життя політичних засланців. Тут остаточно сформовано збірку перекладів «Доля» (вийшла у [[:uk:Львів|Львові]] в 1897), а також збірку оригінальних і перекладних поезій «Кобза», яку надіслано [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борисові Грінченку]] в Україну і видано в [[:uk:Чернігів|Чернігові]] у [[:uk:1898|1898]]. Грінченкові надіслано й рукопис перекладів творів українських поетів [[:uk:Російська_мова|російською мовою]], але вони не побачили світу. Значну роль в українському літературному процесі відіграла написана на засланні стаття Грабовського «Дещо про творчість поетичну» («Зоря», 1897). У ній Грабовський аргументовано спростовує теорію [[:uk:Мистецтво_для_мистецтва|«мистецтва для мистецтва»]], обстоює тенденційність мистецтва, його реалізм, ратує за прогресивний світогляд як одну із запорук створення справжньої літератури. Розробку проблематики цієї статті Грабовський своєрідно продовжив у листах до Бориса Грінченка 1897-1902-их. [[Файл:Grabowski's_grave.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Grabowski's_grave.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Grabowski's_grave.jpg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7CМогила] Павла Грабовського у [[:uk:Тобольськ|Тобольську]]<nowiki>]] </nowiki>[[:uk:1899|1899]]-го Грабовський здійснює переїзд із [[:uk:Якутськ|Якутська]] в [[:uk:Тобольськ|Тобольськ]], дорогою роблячи нетривалу зупинку в [[:uk:Іркутськ|Іркутську]]. В Тобольськ поет прибув у вересні 1899. Цьому місту судилося бути останнім у його житті. Грабовський мешкав ще в кількох сусідніх населених пунктах, проте йому так і не пощастило повернутися в Україну, як він про це мріяв. Майже весь вільний час поета поглинала малооплачувана і виснажлива робота (коректором у редакції, у ветеринарному управлінні, приватні уроки тощо). Роки заслання вкрай підірвали його здоров'я, в Тобольську він дуже хворів. Проте й у таких умовах Грабовський не залишає літературної роботи, готується видавати збірку творів, пише нові вірші. На цей період припадає інтенсивне, цінне з історико-літературного погляду листування Грабовського з Борисом Грінченком. Помер Павло Грабовський [[:uk:12_грудня|12 грудня]] [[:uk:1902|1902]] в [[:uk:Тобольськ|Тобольську]]. Похований, згідно із заповітом, на Завальному кладовищі поруч із [[:uk:Декабристи|декабристами]]. == Українськомовні переклади == Грабовський опріч власних оригінальних віршів також робив українськомовні переклади чужоземних письменників, деякі з цих перекладів вийшли окремими збірками де вміщено переклади поетичних творів із багатьох літератур світу, зокрема «Твори Івана Сурика» (Львів, 1894)<ref>{{Cite web|url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/ea/Твори_Івана_Сурика._1894.pdf|title=Павло Граб — Твори Івана Сурика (Львів, 1894|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916145623/https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/ea/Твори_Івана_Сурика._1894.pdf}}</ref>) «З чужого поля» (Львів, 1895<ref>{{Cite web|url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/64/З_чужого_поля._Переклади_Павла_Граба_%281895%29.pdf|title=Павло Граб — З чужого поля (Львів, 1895)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=21 січня 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220121032424/https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/64/З_чужого_поля._Переклади_Павла_Граба_(1895).pdf}}</ref>), «З Півночі» (розділ «Переклади»; Львів, 1896<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=1dUTYI7JlcEC&printsec=frontcover&hl=uk|title=Павло Граб — З Півночі (Львів, 1896)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916153029/https://books.google.com/books?id=1dUTYI7JlcEC&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>), «Доля» (Львів, 1897<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=TtKt62j3ko4C&printsec=frontcover&hl=uk|title=Павло Граб — Доля (Львів, 1897)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916145241/https://books.google.com/books?id=TtKt62j3ko4C&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>), «Кобза» (Чернігів, 1898), «Хома Баглай» (Чернігів, 1898)<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=5sCZZQR49qAC&printsec=frontcover&hl=uk|title=Роберт Бьорнз — Хома Баглай (переклад українською П. Г.)|accessdate=21 вересня 2021|archive-date=21 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210921091303/https://books.google.com/books?id=5sCZZQR49qAC&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>; крім того у 1899 році Грабовський підготував, але не зміг за життя видати збірку «Хвиля», де також мали вміщатися українськомовні переклади іноземних письменників (збірка «Хвиля» вийшла друком вже посмертно). Однак деякі з українськомовних перекладів Грабовського вийшли не окремими збірками, а розкидані по всяких часописах західної України, як от Зоря, Народ, Правда, Дзвінок, Житє і Слово та Літературно-Науковий Вісник. Свої переклади Грабовський підписував такими псевдонімами як: Панько, Харько, Вець, Павло Журба, Павло Граб тощо.<ref>Гр. Сьогобочній. [https://books.google.com/books?id=wHTqm_DsAa8C&printsec=frontcover&hl=uk Про життя Павла Грабовського] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916152908/https://books.google.com/books?id=wHTqm_DsAa8C&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}}. С. Петербурґ: Тип. училища глохонімих М. Алєнєвой, 1908. 27 стор.: С. 26</ref><ref>[https://books.google.com/books?id=f6FHAQAAMAAJ&printsec=frontcover&hl=uk Павло Арсенович Грабовський (1864—1902)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916154550/https://books.google.com/books?id=f6FHAQAAMAAJ&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}} // Українська муза: поетична антологія. No. 1. Київ. 1908. 1280 стор.: С. 752—755</ref><ref>[https://books.google.com/books?id=K1UsAQAAIAAJ&printsec=frontcover&hl=uk Павло Грабовський] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916155842/https://books.google.com/books?id=K1UsAQAAIAAJ&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}} // Струни: антольоґія української поезії. Берлін: Українське слово / Українська народна бібліотека. 1922. С. 104—109</ref> Українською мовою завдяки праці Грабовського зазвучали твори російських письменників Івана Сурика, [[:uk:Державін_Гаврило_Романович|Гаврила Державіна]], [[:uk:Жуковський_Василь_Андрійович|Василя Жуковського]], [[:uk:Олександр_Пушкін|Олександра Пушкіна]], [[:uk:Рилєєв_Кіндрат_Федорович|Кіндрата Рилєєва]], [[:uk:Полежаєв_Олександр_Іванович|Олександра Полежаєва]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|Михайла Лермонтова]], [[:uk:Тютчев_Федір_Іванович|Федіра Тютчева]], [[:uk:Огарьов_Микола_Платонович|Миколи Огарьова]], [[:uk:Толстой_Олексій_Костянтинович|Олексія Толстого]], [[:uk:Курочкін_Микола_Степанович|Миколи Курочкіна]], [[:uk:Некрасов_Микола_Олексійович|Миколи Некрасова]], [[:uk:Добролюбов_Микола_Олександрович|Миколи Добролюбова]], [[:uk:Михайлов_Михайло_Ларіонович|Михайла Михайлова]], [[:uk:Мінаєв_Дмитро_Дмитрович|Дмитра Мінаєва]], [[:uk:Плещеєв_Олексій_Миколайович|Олексія Плещеєва]], [[:uk:Майков_Аполлон_Миколайович|Аполлона Майкова]] тощо; англійських/американських письменників [[:uk:Джордж_Гордон_Байрон|Джорджа Байрона]] («Шільйонський в'язень», «Замок Альва»), [[:uk:Роберт_Бернз|Роберта Бернса]] (дві поеми: «Хома Баглай»<ref>в оригіналі «Том О'Шантер»</ref> та «Старчача гульня»), [[:uk:Персі_Біші_Шеллі|Персі Шеллі]], [[:uk:Роберт_Сауті|Роберта Сауті]], [[:uk:Вільям_Вордсворт|Вільяма Вордсворта]], [[:uk:Альфред_Теннісон|Альфреда Теннісона]], [[:uk:Генрі_Лонгфелло|Генрі Лонгфелло]], [[:uk:Елізабет_Баррет_Браунінг|Елізабет Браунінг]], [[:uk:Феліція_Гіменс|Феліції Гіменс]]; німецьких/австрійських письменників [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Ґете|Йоганна Ґете]], [[:uk:Людвіг_Уланд|Людвіга Уланда]], [[:uk:Генріх_Гейне|Ґенріха Ґейне]], [[:uk:Ніколаус_Ленау|Ніколауса Ленау]], [[:uk:Фердінанд_Фрейліграт|Фердінанда Фрейліграта]], [[:uk:Георг_Гервег|Ґеорґа Ґервеґа]]; італійських письменників [[:uk:Джакомо_Леопарді|Джакомо Леопарді]], [[:uk:Ада_Негрі|Ада Неґрі]]; французьких/бельгійських письменників [[:uk:П'єр-Жан_Беранже|П'єра-Жана Беранже]], [[:uk:Віктор_Гюго|Віктора Гюго]], [[:uk:П'єр_Дюпон_(поет)|П'єра Дюпона]], [[:uk:Анрі-Огюст_Барб'є|Анрі-Огюста Барб'є]], [[:uk:Моріс_Метерлінк|Моріса Метерлінка]] тощо. Загалом у перекладах Грабовського значне місце займають поети романських та германських літератур (англійська/американська, французька, німецька, італійська) слов'янських літератур (російської, [[:uk:Чеська_література|чеської]], словацької, болгарської, [[:uk:Польська_література|польської]], сербської, хорватської, словенської, лужицької), скандинавських літератур (шведської, норвезької, фінської) та угорської літератур. Поет-перекладач мріяв про видання українською мовою творів угорського поета [[:uk:Петефі_Шандор|Шандора Петефі]] та італійської поетеси [[:uk:Ада_Негрі|Ади Негрі]]. Одним із перших в Україні звернувся Грабовський до грузинської ([[:uk:Ілля_Чавчавадзе|Ілля Чавчавадзе]], [[:uk:Бараташвілі_Микола_Мелітоновіч|Бараташвілі]], [[:uk:Церетелі_Акакій_Ростомович|Церетелі]]), вірменської (Ісаакян, [[:uk:Ованес_Тадевосович_Туманян|Ованес Туманян]]), естонської ([[:uk:Лідія_Койдула|Лідія Койдула]], [[:uk:Фрідріх_Крейцвальд|Фрідріх Крейцвальд]]) поезії. Переклади Грабовського (сам автор часто називав їх «переспівами») мають різний рівень відповідності оригіналам. Неусталеність перекладацьких принципів і брак першоджерел, спричинені злигоднями заслання, позначилися на створеній Грабовським «антології світової поезії», але не применшують її значення, особливо для свого часу. Своєрідністю перекладацької діяльності Грабовського є й те, що поет здебільшого щедро наснажував перекладний твір пафосом й ідеями власної творчості. === Твори === {{3|* Веснянки * Дещо про творчість поетичную * До Б. С. — Го * До НКС * До НКС (2) * До Русі-України * До дітей * До матері|* До орла * До сіячів * До українців * До школи * З півночі * Кобза * Лист до Грінченка|* На далекій півночі * Надія * Пролісок * Трудівниця * Уперед * Швачка * Я не співець чудовної природи}} == Пам'ять == [[Файл:Валки_Пам'ятник_Грабовському.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%B0%D0%BB%D0%BA%D0%B8_%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C200x200bod%7C%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%B0%D0%BB%D0%BA%D0%B8_%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg%7Cnáhľad%7C200x200bod%7CПам'ятник] Павлу Грабовському в місті [[:uk:Валки_(місто)|Валки]]<nowiki>]] </nowiki>[[:uk:Вулиця_Грабовського|Вулиця Грабовського]] існує у багатьох населених пунктах України. == Бібліографія == * ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори / вступ. ст. О. Кисельова.&nbsp;— Київ: Держлітвидав, 1949.&nbsp;— 368 с. * ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори.&nbsp;— Київ: Радянська школа, 1949.&nbsp;— 375 с. : іл.&nbsp;— (Шкільна бібліотека класиків). * ''Грабовський Павло.'' Вибрані вірші.&nbsp;— Київ: Молодь, 1950.&nbsp;— 86 с. * ''Грабовський Павло.'' Поезії / упоряд. та авт. приміт. О. Кисельова.&nbsp;— Київ: Державне видавництво художньої літератури, 1953.&nbsp;— 245 с. : портр. * ''Грабовський Павло.'' Веснянка: вірші / мал. Н. Лопухової.&nbsp;— Київ: Дитвидав УРСР, 1963.&nbsp;— 20 с. : іл. * ''Грабовський Павло.'' Поезії / худож. В.&nbsp;П.&nbsp;Кузь ; втуп. ст. О.&nbsp;І.&nbsp;Кисельова ; [автобіогр. авт.].&nbsp;— Київ: Державне видавництво художньої літератури, 1963.&nbsp;— 351 с. * ''Грабовський Павло.'' Твори: В 2 т. Т. 1 : Оригінальні поезії, переклади і переспіви / вступ. ст. О.&nbsp;І.&nbsp;Кисельова ; портр. худож. Г.&nbsp;М.&nbsp;Романова.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1964.&nbsp;— 546 с. * ''Грабовський Павло.'' Твори: В 2 т. Т. 2 : Переклади і переспіви, статті, нариси, листи.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1964.&nbsp;— 489 с. : фотоілюстр. * ''Грабовський Павло.'' Не раз ми ходили в дорогу… : вибр. твори / мал. С.&nbsp;П.&nbsp;Караффи-Корбут ; портр. худож. В.&nbsp;Я.&nbsp;Чебаника ; передм. Н.Коваленко.&nbsp;— Київ: Веселка, 1972.&nbsp;— 173 с. : іл., портр.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори / Худож. В.&nbsp;І.&nbsp;Якубович.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1974.&nbsp;— 351 с. * ''Грабовський Павло.'' Не раз ходили в дорогу… : вибр. твори / передм. М.&nbsp;Т.&nbsp;Яценка.&nbsp;— Київ: Веселка, 1977.&nbsp;— 159 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Твори / вступ. ст. Є. Михайлюка.&nbsp;— Київ: Молодь, 1978.&nbsp;— 247 с. : іл.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Поезії / упоряд. та прим. В.&nbsp;Ф.&nbsp;Святовця ; ілюстр. Н.Денисової ; [передм. Б. Олійника].&nbsp;— Київ: Дніпро, 1979.&nbsp;— 231 с. * ''Грабовський Павло.'' Вибране: поезії, нариси, ст., пер. і переспіви / упоряд., передм. М.&nbsp;Т.&nbsp;Яценка ; худож. Є.Котляр.&nbsp;— Київ: Веселка, 1983.&nbsp;— 252 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Поезії / вступ. ст. Б.Олійника ; упоряд. та авт. прим. Л.Дунаєвська ; худож. В.Перевальський.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1989.&nbsp;— 427 с. : ілюстр.&nbsp;— (Бібліотека української класики «Дніпро»). * ''Грабовський Павло.'' «Я не співець чудовної природи…»: Поезії. Переклади і переспіви. Нариси. Статті. Листи / упоряд., авт. передм., комент. та прим. А.&nbsp;П.&nbsp;Стожук ; використ. картини В.Орловського, В.Штернберга, С.Світославського.&nbsp;— Харків: Основа, 2005.&nbsp;— 319 с. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела і посилання == * ''Ю.&nbsp;Ф.&nbsp;Бухалов''. [https://leksika.com.ua/16260717/ure/grabovskiy Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161121222955/http://leksika.com.ua/16260717/ure/grabovskiy|date=21 листопада 2016}} // {{УРЕ}} * ''М.&nbsp;Т.&nbsp;Яценко''. [http://izbornyk.org.ua/ulencycl/ule34.htm Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220124163711/http://izbornyk.org.ua/ulencycl/ule34.htm|date=24 січня 2022}} // {{УЛЕ}} * ''Лавров Ю. П.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Grabovsky_P Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170202022934/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Grabovsky_P|date=2 лютого 2017}} // {{ЕІУ|2|182}} * [http://lib.meta.ua/author/3556/ Твори] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100411085115/http://lib.meta.ua/author/3556|date=11 квітня 2010}} * [https://web.archive.org/web/20160921225615/https://sites.google.com/site/openbookclassic/ukraienska-literatura/grabovskij/ Твори Павла Грабовського в електронній бібліотеці «Відкрита книга»] * [http://www.greatukrainians.com.ua/print/country/ukraine/728.html Коротка біографія П. Грабовського на сайті Великі Українці]{{Недоступне посилання|date=вересня 2019|bot=InternetArchiveBot}} * [http://www.chl.kiev.ua/95/Writer_1/Grabovsksp.html Павло Грабовський на сайті Національної бібліотеки України для дітей] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080510123859/http://chl.kiev.ua/95/Writer_1/Grabovsksp.html|date=10 травня 2008}} * [http://ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/19181/%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE-%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9 Твори Павла Грабовського на порталі «Український Центр»] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210224201440/http://ukrcenter.com/Література/19181/Павло-Грабовський|date=24 лютого 2021}} * [http://ukrlitera.ru/index.php/literatura/179-2012-08-09-09-42-09 Грабовського Твори на сайті http://ukrlitera.ru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121020193740/http://ukrlitera.ru/index.php/literatura/179-2012-08-09-09-42-09|date=20 жовтня 2012}} * «Я не співець чудовної природи…»: до 120-річчя від дня народження П.&nbsp;Грабовського (1864—1902) // [http://nplu.org/storage/images/NBV/Kalendar%20%E2%84%962(4).pdf Дати і події] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160501014448/http://nplu.org/storage/images/NBV/Kalendar%20%E2%84%962(4).pdf|date=1 травня 2016}}, 2014, друге півріччя: календар знамен. дат №&nbsp;2 (4) / Нац. парлам. б-ка України.&nbsp;— Київ, 2014.&nbsp;— С. 73–78. * [http://elib.nplu.org/object.html?id=9470 Грабовський П.&nbsp;А.&nbsp;Пролісок: твори Павла Граба.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1894.&nbsp;— 94 с.&nbsp;— (Дрібна бібліотека ; кн. 3).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181003181638/http://elib.nplu.org/object.html?id=9470|date=3 жовтня 2018}} * [http://elib.nlu.org.ua/collection.html?id=351 Грабовський Павло в Електронній бібліотеці «Культура України»] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210125231306/https://elib.nlu.org.ua/collection.html?id=351|date=25 січня 2021}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11099 Кісельов О.&nbsp;І.&nbsp;Павло Грабовський: його життя та діяльність / О.&nbsp;І.&nbsp;Кісельов.&nbsp;— Київ: Держ. літ. вид-во, 1940.&nbsp;— 136 с.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200919033941/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11099|date=19 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11097 Грабовський П. Вибрані твори / П.&nbsp;А.&nbsp;Грабовський.&nbsp;— Київ: Рад. шк., 1949.&nbsp;— 275 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека класиків).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200923062707/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11097|date=23 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11096 Грабовський П. Вибрані твори / Павло Грабовський.&nbsp;— Б. м. : б. в., 1936?.&nbsp;— 480 с.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200922211219/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11096|date=22 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11095 Грабовський П. Вибрані твори / Павло Грабовський.&nbsp;— Київ: Держ. літ. вид-во, 1939.&nbsp;— 160 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200923075401/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11095|date=23 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11094 Грабовський П. Вибрані поезії / Павло Грабовський ; упоряд., вступ. ст. і прим. О.&nbsp;І.&nbsp;Кісельова ; за ред.: Л. Новиченко та ін.&nbsp;— Київ: Рад. письменник, 1941.&nbsp;— 432 с.&nbsp;— (Бібліотека поета).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200807054427/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11094|date=7 серпня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9470 Грабовський П.&nbsp;А.&nbsp;Пролісок: твори Павла Граба.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1894.&nbsp;— 94 с.&nbsp;— (Дрібна бібліотека ; кн. 3).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200808025427/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9470|date=8 серпня 2020}} = Osyp Stepanovyč Makovej = '''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]]&nbsp;— [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]]. == Життєпис == Народився [[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]] року в м. [[:uk:Яворів|Яворові]] (Яворівського повіту, [[:uk:Королівство_Галичини_та_Володимирії|Королівство Галичини та Володимирії]], [[:uk:Австро-Угорська_імперія|Австро-Угорська імперія]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]], [[:uk:Україна|Україна]]) в родині [[:uk:Кушнір|кушніра]]. Після початкової школи у рідному місті навчався у 1879—1887 роках у Львівській ґімназії. В 1887—1893 роках студіював [[:uk:Філософія|філософію]] у [[:uk:Львівський_університет|Львівському університеті]]. На цей час припадають його перші літературні спроби. Створені ще на шкільній лаві переклади з [[:uk:Овідій|Овідія]] і [[:uk:Генріх_Гейне|Гайне]], як і вірш «Заказані яблука», [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]] опублікував у часописі [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]]. Відтоді Маковей друкується у провідних українських журналах і альманахах. 1895 року з'явилася його перша збірка віршів «Поезії». За нею виходять у світ збірка «Подорож до Києва» (1897), спрямована проти псевдопатріотичних галицьких політиків сатирична [[:uk:Поема|поема]] «Ревун» (1911) і багато поетичних циклів у періодиці («Сум і глум», 1896, «Гірські думи», 1899, «Строфи», 1911). Після закінчення університету Осип Маковей присвятив себе [[:uk:Журналістика|журналістиці]]: був співробітником львівської [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зорі»]] в 1895—1897 роках, працював головним редактором газети [[:uk:Буковина_(газета_австрійського_періоду)|«Буковина»]], яка набула під його керівництвом широкого резонансу у слов'янському світі. Тут публікувалися буковинські автори [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Ярошинська_Євгенія|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Бажанський_Іван_Миколайович|Іван Бажанський]] та інші. [[Файл:Лист_Осипа_Маковея_до_Івана_Франка_від_27_жовтня_1896_р.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F_%D0%B4%D0%BE_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B0_%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4_27_%D0%B6%D0%BE%D0%B2%D1%82%D0%BD%D1%8F_1896_%D1%80.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F_%D0%B4%D0%BE_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B0_%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4_27_%D0%B6%D0%BE%D0%B2%D1%82%D0%BD%D1%8F_1896_%D1%80.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7CЛист] Осипа Маковея до [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]] від 27 жовтня 1896&nbsp;<nowiki>р.]] Наприкінці 1897 року запрошений на посаду редактора новоствореного львівського часопису </nowiki>[[:uk:Літературно-науковий_вістник|«Літературно-науковий вістник»]], де співпрацював з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|Михайлом Павликом]], [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]], [[:uk:Грушевський_Михайло_Сергійович|Михайлом Грушевським]]. [[Файл:Осип Маковей.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9.jpg|náhľad|291x291bod|Осип Маковей. Фото, орієнтовно поч. 1900-х років]] Навесні 1899 року отримав державну стипендію для молодих письменників у [[:uk:Віденський_університет|Віденському університеті]], де слухав лекції відомих славістів і займався науковими дослідженнями. Під керівництвом професора [[:uk:Ягич_Ватрослав|Ватрослава Ягича]] він написав наукову роботу про поему видатного хорватського поета XVII століття [[:uk:Іван_Гундулич|Івана Гундулича]] «Осман», яка зображує боротьбу поляків і запорізьких козаків проти турків і їхню переможну [[:uk:Хотинська_битва_1621|битву під Хотином]]. 1899 року письменник повернувся на [[:uk:Буковина|Буковину]]: викладав україністику в учительській семінарії, в [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]]. Тут захистив дисертацію про українського поета і письменника [[:uk:Куліш_Пантелеймон_Олександрович|Пантелеймона Куліша]], сприяв популяризації буковинських поетів [[:uk:Федькович_Осип-Юрій_Адальбертович|Юрія Федьковича]], [[:uk:Воробкевич_Сидір_Іванович|Сидора Воробкевича]], [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольги Кобилянської]] та інших («Матеріали до життєписі Осипа Юрія Гординського Федьковича», 1910, «Життєпис Осипа Юрія Гординського Федьковича», 1911, упорядкування зібрання творів Федьковича і Воробкевича). З кінця XIX століття Маковей творив переважно як [[:uk:Прозаїк|прозаїк]] («Весняні бурі». 1895, «Клопоти Савчихи», 1896, «Наші знакомі», 1901, «Оповідання», 1904, [[:uk:Ярошенко_(повість)|«Ярошенко»]], 1905, «Пустельник з Путни», 1909 тощо). У повісті [[:uk:Ярошенко_(повість)|«Ярошенко»]] описано події [[:uk:Хотинська_війна|Хотинської війни]] 1620—1621 років. 1907 року в газеті [[:uk:Діло_(газета)|«Діло»]] Осип Маковей писав: «Ся війна описана майже день по дневі в різних пам'ятках і студіях. Усе це я уважно прочитав, а крім того, їздив ще в [[:uk:Бессарабія|Бессарабію]] над [[:uk:Прут|Прут]] та над [[:uk:Дністер|Дністер]] і в [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільський]] подивитися на терен війни. Се дало основу повісті, і сю основу я міг лише у дрібничках змінити». Серед першоджерел, які використав Маковей у роботі над повістю, одне з найголовніших місць належить «Історії Хотинського походу» (1646) Якова Собеського&nbsp;— безпосереднього учасника Хотинської війни, одного з комісарів польської армії. В [[:uk:Оповідання|оповіданнях]] і [[:uk:Новела|новелах]] письменник змальовував важке життя галицьких і буковинських селян, будні мешканців маленьких містечок, картини української історії. Виступив як блискучий майстер сатиричної та гумористичної новели (збірки «Наші знакомі», «Прижмуреним оком», численні публікації поза збірками). [[Файл:Осип Маковей з дружиною Ольгою Кордубою.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9_%D0%B7_%D0%B4%D1%80%D1%83%D0%B6%D0%B8%D0%BD%D0%BE%D1%8E_%D0%9E%D0%BB%D1%8C%D0%B3%D0%BE%D1%8E_%D0%9A%D0%BE%D1%80%D0%B4%D1%83%D0%B1%D0%BE%D1%8E.jpg|náhľad|267x267bod|Осип Маковей з дружиною Ольгою Кордубою. Фото, орієнтовно поч. 20-х років ХХ ст.]] [[:uk:Будзиновський_В'ячеслав_Титович|Будзиновський В'ячеслав]] згадував, що під час першого прочитання творів [[:uk:Стефаник_Василь_Семенович|Василя Стефаника]] [[:uk:Професор|професор]] [[:uk:Смаль-Стоцький_Степан_Йосипович|Степан Смаль-Стоцький]] заплакав і сказав: «Я цікавий, яке вражіння зробить на Поліно» (так називали О. Маковея через сталеві [[:uk:Нерв|нерви]]).<ref>''Мандзюк Д.'' Пиши, як розказуєш. Ні на волос інакше // «Газета по-українськи».&nbsp;— 2011.&nbsp;— №&nbsp;67 (1220) (13 травня).&nbsp;— С. 18.</ref> 1910 року, через напружені стосунки з деякими духовними провідниками українських кіл (яких він викривав у сатиричних творах), письменник покинув [[:uk:Чернівці|Чернівці]]; мешкав до 1913 року у [[:uk:Львів|Львові]], де викладав у жіночій вчительській семінарії при вул. Сакраменток, 7 (нинішня [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]]). З 1913 року до своєї смерті письменник обіймав (за винятком воєнної цезури) посаду директора [[:uk:Заліщицька_учительська_семінарія|вчительської семінарії]] у галицько-[[:uk:Поділля|подільському]] містечку [[:uk:Заліщики|Заліщики]]. Під час [[:uk:Перша_світова_війна|першої світової війни]] служив військовим кореспондентом, поштовим цензором в австрійському війську. Під час існування [[:uk:Галицька_Соціалістична_Радянська_Республіка|Галицької СРР]] був завідувачем відділу освіти повіту, заледве не потрапив під військовий трибунал т.&nbsp;зв. ГАНКА (Галицької ЧК; врятувався, перебравшись на Буковину за Дністром).<ref>''[[Бажан Олег Григорович|Бажан О.]], [[Гасай Єфрем Олександрович|Гасай Є.]], [[Гуцал Петро Зеновійович|Гуцал П.]]'' (упорядники). Реабілітовані історією. Тернопільська область.&nbsp;— Тернопіль&nbsp;: Збруч, 2008.&nbsp;— С. 19.&nbsp;— [[Спеціальна:Джерела книг/9789665282976|ISBN 978-966-528-297-6]].</ref> Помер [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]] року в м. Заліщики (нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]), де й похований. У [[:uk:Вірш|віршах]], [[:uk:Новела|новелах]], [[:uk:Нарис|нарисах]] воєнних і повоєнних літ Маковей показував жорстокість фронтових боїв, трагічну долю українців російської імперії і австрійських українців, які почувалися етнічно спорідненими, проте мусили стріляти один в одного («Кроваве поле», 1921). Письменник вірив у краще майбутнє українського народу і своєю багатогранною діяльністю наближав його. В лютому 1921 року польська влада заарештувала Маковея за «українізацію» своєї гімназії й на декілька тижнів ув'язнила в [[:uk:Чортків|Чортківській]] тюрмі. === Сім'я === Був одружений; дружина письменника похована на [[:uk:Бережанський_цвинтар|Бережанському цвинтарі]].<ref>''[[Парацій Володимир Михайлович|Парацій В.]]'' Символ вічності та пам'яті: Бережанський цвинтар // Бережани. Місто біля Раю / Пам'ятки України.&nbsp;— К., 2013.&nbsp;— спецвипуск №&nbsp;2 (191) (лип.).&nbsp;— С. 68.</ref> == Перекладацтво == Маковей перекладав з багатьох мов, збагатив українську літературу своїми інтерпретаціями творів польських ([[:uk:Адам_Міцкевич|Адам Міцкевич]], [[:uk:Генрик_Сенкевич|Генрик Сенкевич]], [[:uk:Еліза_Ожешко|Еліза Ожешко]], [[:uk:Стефан_Жеромський|Стефан Жеромський]]), німецьких ([[:uk:Генріх_Гейне|Генріх Гейне]], К.&nbsp;Ф.&nbsp;Майєр), австрійських (Г. Зудерман, [[:uk:Марія_фон_Ебнер-Ешенбах|М. Ебнер-Ешенбах]]), данських (Й.&nbsp;П.&nbsp;Якобсен), французьких ([[:uk:Гі_де_Мопассан|Гі де Мопассан]], [[:uk:Альфонс_Доде|Альфонс Доде]], [[:uk:Еміль_Золя|Еміль Золя]], Е.&nbsp;М.&nbsp;Прево), англо-американських ([[:uk:Марк_Твен|Марк Твен]], [[:uk:Джером_Клапка_Джером|Джером Клапка Джером]]) авторів. == Перелік творів == '''Власні твори:''' [https://chtyvo.org.ua/authors/Makovei_Osyp/Zalisie_Zalissia_Povist.pdf Залісє: повість]. 1897 3 житя і письменства (Слово і діло галицьких москвофілів) Публ. Не визначено 1899 3 житя і письменства. (Дещо з кореспонденції Лебединцева до історії галицької суспільности 60-тих років) Публ. Не визначено 1898 Андрій Чайковський: літературно-критична студія Наук. Нарис 1898 Гірські думи Худ. Поезія 1899 Два ставки (весняна іділля) Худ. Не визначено 1899 З істориї нашої фільольоґії. Три галицькі граматики (Іван Могильницький, Йосиф Левицький і Йосиф Лозинський) Істор. Нарис 1903 Веселі оповідання: * [https://www.ostromir.xyz/vistnyk_1898/makovey1/ Модний плуг] (1898) * [https://www.ostromir.xyz/vistnyk_1898/makovey2/ Зуб мамута] (1898) Клопоти Савчихи Худ. Оповідання 1902 Людвік Якобовский. Посмертна згадка Істор. Не визначено 1901 Ольга Кобилянська (літературно-критична студия) Наук. Нарис 1899 Павло Грабовський (Дещо про його житє і діяльність) Наук. Нарис 1899 Панько Олелькович Куліш. Огляд його діяльності Істор. Праця 1900 Панько Олелькович Куліш. Огляд його дїяльности (з ЛНВ) Наук. Нарис 1900 Поезиї Осипа Маковея Худ. Поезія 1895 Поезії Худ. Не визначено 1967 Пригоди горобчика Дит. Оповідання 1922 Самота Худ. Нарис 1903 Самота (вид. 1898) Худ. Не визначено 1898 Стефан Ковалів Наук. Нарис 1900 Столітні роковини відродження українсько-руського письменства Публ. Не визначено 1898 Тимотей Бордуляк (Т. Ветлина) (літературно-критичний нарис) Наук. Нарис 1898 Ювилей 25-літньої літературної дїяльности Івана Франка Істор. Спогади 1898 Ярошенко Худ. Роман 1903 '''Переклади:''' Анджеля Борджія (авт. Конрад Фердінанд Маєр) Худ. Новела 1899 Ані кусника! (авт. Еліза Ожешко) Худ. Новела 1898 Дневник Адама (авт. Марк Твен) Худ. Не визначено 1898 Пані Фенс (авт. Єнс Петер Якобсен) Худ. Новела 1898 Про критиків (авт. Джером К. Джером) Худ. Не визначено 1899 Така собі проста муха (авт. Кнут Гамсун) Худ. Новела 1899 Чи памятаєш? (авт. Еліза Ожешко) Худ. Новела 1898 == Вшанування пам'яті == До [[:uk:1939|1939]] року українська гімназія у [[:uk:Яворів|Яворові]] носила його ім'я. У [[:uk:1958|1958]] році поряд з колишньою гімназією був відкритий [[:uk:Пам'ятники_Яворова|пам'ятник Осипові Маковею]], роботи львівського скульптора [[:uk:Крвавич_Дмитро_Петрович|Д.&nbsp;Крвавича]]. [[:uk:1992|1992]] року в батьківській хаті, де О.&nbsp;Маковей народився та провів усе своє життя відкрито та освячено меморіальний [[:uk:Садиба-музей_Осипа_Маковея|садибу-музей]], а поряд з музеєм встановлене його погруддя. 1988 року в місті було створено суспільно-культурне товариство ім.&nbsp;Осипа Маковея, старанням якого у [[:uk:1990|1990]] році на фасаді будівлі місцевої школи-гімназії, де навчався Осип Маковей встановлено меморіальну таблицю, а ім'я письменника повернуто навчальному закладу. Також меморіальні таблиці встановлено: * у Чернівцях, на фасаді будівлі колишньої вчительської семінарії (нині&nbsp;— педагогічний коледж [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецького національного університету]]) та на будинку на [[:uk:Вулиця_Богдана_Хмельницького_(Чернівці)|вул. Хмельницького]], 36, де мешкав письменник. * у [[:uk:Львів|Львові]] на фасаді будівлі колишньої вчительської жіночої семінарії (нині&nbsp;— педагогічний коледж [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського національного університету імені Івана Франка]] на [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]], 7), де викладав Осип Маковей. Скульптор Олег Капустяк. У краєзнавчому музеї в м. [[:uk:Бережани|Бережани]] (у місті Осип Маковей не раз гостював у батьків дружини), оформлено меморіальний куток.<ref>{{Cite web|url=http://odb.te.ua/437|title=Бібліотечні проекти / Літературна карта / Заліщицький район / Осип Маковей|accessdate=4 лютого 2016|archive-date=8 лютого 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160208024812/http://odb.te.ua/437}}</ref> 2017 року, до 150-ліття від дня народження Осипа Маковея, УДППЗ «Укрпошта» випустила поштову марку присвячену цій даті. 23 серпня 2017 року у районному «Народному домі» міста Яворова відбулась урочиста церемонія спеціального погашення поштової мініатюри.<ref>{{Cite web|url=http://www.yavir.net/novunu/kultura/item/816-v-ukraini-ziavylas-poshtova-marka-do-150-richchia-z-dnia-narodzhennia-osypa-makoveia|title=В Україні з'явилась поштова марка до 150 річчя з дня народження Осипа Маковея|accessdate=28 травня 2018|archive-date=28 травня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180528134812/http://www.yavir.net/novunu/kultura/item/816-v-ukraini-ziavylas-poshtova-marka-do-150-richchia-z-dnia-narodzhennia-osypa-makoveia}}</ref> == Світлини == <gallery widths="180" heights="140" perrow="5" class="center" style="center"> Súbor:Файл:Пам'ятник_Осипові_Маковею_в_Яворові.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8E_%D0%B2_%D0%AF%D0%B2%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg|Пам'ятник Осипу Маковею перед однойменною гімназією у [[:uk:Яворів|Яворові]] Súbor:Файл:Меморіальна_дошка_Осипу_Маковею_у_Львові_(вул._Туган-Барановського,_7).JPG|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D1%83_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8E_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96_(%D0%B2%D1%83%D0%BB._%D0%A2%D1%83%D0%B3%D0%B0%D0%BD-%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE,_7).JPG|Меморіальна таблиця на [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]], 7 у Львові Súbor:Файл:Могила_Маковея.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F.jpg|Надгробок Осипа Маковея </gallery> == Див. також == * [[:uk:Садиба-музей_Осипа_Маковея|Садиба-музей Осипа Маковея]] == Примітки == <references responsive="0"></references> == Джерела та література == * ''Вістовський О., Мединська-Ковальчук М.'' Хай усім нам лягти, не дійти до мети, та про нас говоритимуть внуки…&nbsp;/ Олег Вістовський, Мирослава Мединська-Ковальчук&nbsp;// Наш Прапор.&nbsp;— 2012.&nbsp;— Серпень.&nbsp;— №&nbsp;9.&nbsp;— С. 3. * ''Вістовський О.'' Вшанували Осипа Маковея&nbsp;/ Олег Вістовський&nbsp;// Наш Прапор.&nbsp;— 2012.&nbsp;— Серпень.&nbsp;— №&nbsp;9.&nbsp;— С. 5. * ''Гусар Ю.'' Осип Маковей / Юхим Гусар // Вечірні Чернівці.&nbsp;— 2007.&nbsp;— 7 червня.&nbsp;— С. 6. * ''Гусар Ю.'' Євмен, Омікрон, Осип з Буковини…: [Осип Маковей] / Юхим Гусар // Буковинське віче.&nbsp;— 2010.&nbsp;— 28 липня.&nbsp;— С. 4. * ''Катаргіна Т.&nbsp;І.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Makovey_O_S Маковей Осип Степанович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160917035749/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Makovey_O_S|date=17 вересня 2016}} // {{ЕІУ|6|449}} * [https://frankolive.wordpress.com/2017/07/27/%D1%84%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE-%D1%96-%D0%BC%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9-%D0%BF%D0%B5%D1%80%D0%B5%D1%85%D1%80%D0%B5%D1%81%D0%BD%D1%96-%D1%81%D1%82%D0%B5%D0%B6%D0%BA%D0%B8/ ''Наталя Тихолоз'' ФРАНКО і МАКОВЕЙ: перехресні стежки // ФРАНКО: НАЖИВО / FRANKO: LIVE] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220610193904/https://frankolive.wordpress.com/2017/07/27/франко-і-маковей-перехресні-стежки/|date=10 червня 2022}} * [[:uk:Шевчук_Валерій_Олександрович|''Валерій Шевчук'']]. Повість про порубіжну українську родину // Передмова до книги Маковей О.&nbsp;К. [[:uk:Ярошенко_(повість)|Ярошенко]]: Історична повість.&nbsp;— Київ: Веселка, 2007. * Semper magister et semper tiro: Іван Франко та Осип Маковей / Упорядкування, передмова, коментарі та пояснення слів [[:uk:Тихолоз_Наталія_Богданівна|''Н.&nbsp;Тихолоз'']].&nbsp;— Львів: [Львівське відділення Інституту літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка НАН України], 2007.&nbsp;— 172 с.— (Серія: «Літературні пам'ятки». Вип. 6). == Посилання == * {{ШевЕ-4|частина=Маковей Осип Степанович|сторінки=27-28}} * {{УМузЕ-3|частина=Маковей Осип Степанович|сторінки=282-283}} * [http://encyclopedia.kiev.ua/vydaniya/files/use/second_book/part2.pdf Маковей Осип] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200914210737/http://encyclopedia.kiev.ua/vydaniya/files/use/second_book/part2.pdf|date=14 вересня 2020}} // {{УМЕ7|сторінки=896}} * {{ТЕС|2|430|Ониськів М., Пиндус Б.|Маковей Осип Степанович}} * [http://history.org.ua/?termin=Makovey_O_S Маковей Осип Степанович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160409223628/http://www.history.org.ua/?termin=Makovey_O_S|date=9 квітня 2016}} * [https://web.archive.org/web/20160306002642/http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/peoples/a8e2484ee47caca7 Осип Маковей] на [https://web.archive.org/web/20150413002951/http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/main/ Проект «Українці у світі»] * [http://www.pisni.org.ua/persons/2.html Осип Маковей] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111130071215/http://www.pisni.org.ua/persons/2.html|date=30 листопада 2011}} * [https://archive.today/20121225084620/www.zal-library.narod.ru/makovej.html Маковей Осип] * [http://www.day.kiev.ua/21735/ Будівничий культури Осип Маковей на тлі своєї доби] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080612130007/http://www.day.kiev.ua/21735/|date=12 червня 2008}} // [[:uk:День_(газета)|День]].&nbsp;— 2003.&nbsp;— 4 липня. * ''Маковей О.'' [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9000 Три галицькі граматики: (Іван Могильницький, Йосиф Левицький і Йосиф Лозинський)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918082917/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9000|date=18 вересня 2020}} / написав др.&nbsp;Осип Маковей.&nbsp;— у Львові: Накладом Наук. т-ва ім. Шевченка, 1903.&nbsp;— 100 с. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=6985 Маковей О. Ярошенко: іст. повість / Осип Маковей ; іл. Миколи Бутовича.&nbsp;— Львів: накладом Укр. пед. т-ва, 1926.&nbsp;— 259 с. : іл.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918072255/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=6985|date=18 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8353 Маковей О. З «Подорожі до Києва»: збірник / Осип Маковей.&nbsp;— Відень: З друк. Христофа Райсера Синів, &#x5B;1922?&#x5D;.&nbsp;— 32 с: іл.&nbsp;— (Чорногора / під ред. Д.&nbsp;К.&nbsp;Трильовського ; т. 1, ч. 4).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918085425/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8353|date=18 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11053 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 12.&nbsp;— С. 150—169.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200925075026/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11053|date=25 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11054 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гл. Л.&nbsp;Н.&nbsp;Вістник, кн. Х. стор. 30–43 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 12.&nbsp;— С. 92–169.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920011550/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11054|date=20 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11055 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: до ст. 1898, III, 136—137 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 12.&nbsp;— С. 30–43.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200809021319/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11055|date=9 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11056 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гл. Л.-Н. Вістник, кн. V стор. 77–107 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 10.&nbsp;— С. 169—188.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200811061408/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11056|date=11 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11057 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гол. Л.-Н. Вістник, кн. IV стор. 1–28/ Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 10.&nbsp;— С. 76-107.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200812043630/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11057|date=12 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11058 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 10.&nbsp;— С. 1–28.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200807155002/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11058|date=7 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11243 Маковей, Осип. З житя і письменства / Осип Маковей // Літературно-науковий вістник.&nbsp;— 1899.&nbsp;— Річник 2, т. 5.&nbsp;— С. 162—175.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200814205850/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11243|date=14 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11518 Маковей, Осип. Ольга Кобилянська: (літ. -критич. студія) / Осип Маковей // Літературно-науковий вістник.&nbsp;— 1899.&nbsp;— Річник 2, т. 5.&nbsp;— С. 28–51.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920042254/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11518|date=20 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8352 Маковей О.&nbsp;С.&nbsp;Поезії Осипа Маковея.&nbsp;— Львів: Накладом К. Паньковського, 1895.&nbsp;— 135, 1 с.&nbsp;— (Дрібна бібліотека ; кн. 5).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200921052318/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8352|date=21 вересня 2020}} a = Stepan Vasyľovyč Rudanskyj = '''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' ({{ДН|6|1|1834|25|12|1833}}, [[:uk:Хомутинці|Хомутинці]], [[:uk:Подільська_губернія|Подільська губернія]]&nbsp;— {{ДС|3|5|1873|21|4|1873}}, [[:uk:Ялта|Ялта]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар. == Життєпис == Народився 25 грудня 1833 року (за [[:uk:Юліанський_календар|старим стилем]]) у селі [[:uk:Хомутинці|Хомутинці]] [[:uk:Вінницький_повіт|Вінницького повіту]] [[:uk:Подільська_губернія|Подільської губернії]] в родині сільського [[:uk:Священник|священника]]. Після початкової науки в дяка вчився у [[:uk:Шаргород|Шаргородській]] бурсі ([[:uk:1842|1842]]–[[:uk:1849|1849]]) та [[:uk:Подільська_духовна_семінарія|Подільській духовній семінарії]] в [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янці-Подільському]] ([[:uk:1849|1849]]–[[:uk:1855|1855]]). Ще в роки навчання у семінарії почав назрівати конфлікт з батьком. Коли [[:uk:1856|1856]] року Руданський приїздить до [[:uk:Санкт-Петербург|Петербурга]], то цілком самочинно, проти волі батька, вступає не до духовної академії, а до [[:uk:Петербурзька_військово-медична_академія|медико-хірургічної]], відомої вже на той час як осередок передової науки і культури. Тут у [[:uk:1850-ті|1850]]–[[:uk:1860-ті|1860-х]] роках працювали [[:uk:Боткін_Сергій_Петрович|Сергій Боткін]], [[:uk:Сєченов_Іван_Михайлович|Іван Сєченов]] та інші молоді передові вчені. У медико-хірургічній академії підтримували традиційний інтерес до літератури й мистецтва. Ще раніше професор хірургії академії Каменецький разом з [[:uk:Парпура_Максим_Йосипович|Парпурою]] підготував перше видання [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди]]» [[:uk:Котляревський_Іван_Петрович|Івана Котляревського]]. Аматорський гурток студентів цього навчального закладу вперше поставив драму [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Тараса Шевченка]] [[:uk:Назар_Стодоля_(п'єса)|«Назар Стодоля»]] ([[:uk:1844|1844]]). Тут здобували освіту колишні [[:uk:Петрашевці|петрашевці]], що, безперечно, активізувало громадянську настроєність студентів. У Петербурзі Руданський зблизився з гуртком українських письменників, що готував журнал [[:uk:Основа_(журнал)|«Основа»]]. [[Файл:Руданський_Степан.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C283x283bod%7C%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD.jpg%7Cnáhľad%7C283x283bod%7CСтепан] Руданський, початок 1870-тих років. Портрет худ. [[:uk:Ковальов_Віктор_Васильович|В. Ковальова]]<nowiki>)]] Петербурзький період найплідніший у житті Руданського-поета. У цей час (</nowiki>[[:uk:1859|1859]]) він почав друкуватися. Помітно загострюються громадянські мотиви його творчості («До дуба», «Гей, бики!»), визріває й кристалізується майстерність гумористичного й сатиричного вірша, наслідком чого було виникнення нового поетичного жанру в українській поезії&nbsp;— віршованої гуморески-співомовки, тематично різноманітної й стилістично своєрідної. Одночасно Руданський продовжував писати балади, ліричні вірші, віршовані казки й поеми, перекладав з російської та інших мов. Після закінчення академії Руданський, оскільки мав захворювання легенів, одержав призначення працювати повітовим лікарем на південному узбережжі [[:uk:Кримський_півострів|Криму]], куди він і приїхав [[:uk:1861|1861]] року. У [[:uk:1861|1861]]–[[:uk:1873|1873]]&nbsp;рр. Руданський працював міським лікарем в [[:uk:Ялта|Ялті]], карантинним лікарем в порту, а також лікарем у маєтках [[:uk:Князь_Воронцов|князя Воронцова]]. Він доклав багато зусиль для піднесення благоустрою міста, невтомно трудився як лікар і почесний мировий суддя Сімферопольсько-Ялтинської мирової округи, водночас цікавився [[:uk:Археологія|археологією]], [[:uk:Етнографія|етнографією]], відновив розпочаті ще на Поділлі фольклорні заняття, продовжував поетичну творчість&nbsp;— головним чином, у галузі перекладу. Знайомство з поетом і композитором [[:uk:Ніщинський_Петро_Іванович|Петром Ніщинським]], художником [[:uk:Айвазовський_Іван_Костянтинович|Іваном Айвазовським]], поетом та істориком [[:uk:Костомаров_Микола_Іванович|Миколою Костомаровим]], поетом [[:uk:Метлинський_Амвросій_Лук'янович|Амвросієм Метлинським]] наклало відбиток на творчі заняття Руданського, підтримувало інтерес до живопису, старовини, народної творчості. Найбільше ж уваги в ялтинський період Руданський приділяв перекладам з античної та російської літератур ([[:uk:Гомер|Гомер]], [[:uk:Вергілій|Вергілій]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|Лермонтов]]). === Смерть і поховання === [[Файл:Руданський.JPG|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.JPG|náhľad|285x285bod|Могила Степана Руданського (сучасний вигляд)]] Помер Руданський у [[:uk:Ялта|Ялті]] 21 квітня [[:uk:1873|1873]] року (за старим стилем). Передчасну смерть спричинила не лише недуга ([[:uk:Сухоти|сухоти]] ще зі студентських років), але й надмірні вимоги начальства у зв'язку зі спалахом [[:uk:Епідемія|епідемії]] [[:uk:Холера|холери]] в Ялті. Степан Руданський був похований у [[:uk:Ялта|Ялті]] коштом міста на Полікурівському цвинтарі при Івано-Золотоустівській церкві біля могили свого приятеля, власника першої ялтинської аптеки Едуарда Шенебеєра, родина якого надала земельну ділянку для поховання. Тривалий час могилу Руданського доглядала донька його співмешканки Авдотії Широкової Хрисія, яка на початку 1890-х рр. виїхала з Криму<ref name="Божук">[https://uain.press/blogs/stepan-rudanskij-istoriya-mogili-poeta-v-yalti-1730337 Антон Божук. Степан Руданський. Історія могили поета в Ялті] // [[Український інтерес]]</ref>. У 1892 році питання про стан могили Руданського після відвідин Ялти порушив майбутній відомий громадський діяч [[:uk:Липа_Іван_Львович|Іван Липа]], на той час студент медичного факультету Харківського університету: під псевдонімом «Іван Степовик» через львівський часопис [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]] він звернувся до українських громад з ініціативою «добру огорожу зробити і поставити поки хоч якого-небудь монумента з написом». Наприкінці року один з лідерів української громади Одеси [[:uk:Комаров_Михайло_Федорович|Михайло Комаров]] повідомив, що за гроші, зібрані на Шевченкових роковинах та від продажу портретів Руданського, на могилі поета було встановлено пам'ятник&nbsp;— «недорогий, але доволі гарний», додавши його опис: {{text|«Поверх міцного мурованого цоколю лежить плита з дикого каменю, а на плиті поставлено пам’ятник, зроблений з рожевого з білими жилками мармуру, з мармуровим хрестом, обробленим під дерево. Пам’ятник має вигляд скелі і заввишки буде від цоколя до хреста 1 сажень і 5 вершків. На скелі зверху вниз навкось відполірована довгенька і широченька хартія, на котрій вирубано і залито чорною фарбою такий напис: “Степан Руданський. Малоруський поет. Помер квітня 21 дня 1873 року, 39 літ”. Вгорі над сим меншими літерами виписка з віршів Руданського: “На могилі не заплаче / Ніхто в чужині: / Хіба хмаронька заплаче / Дощем по мені” – а внизу “1892 р.”, коли поставлено пам’ятник. Збоку коло хартії зроблено круглу нішу, куди буде вправлено бюст поета, що має зробити приятель його В. Ковалев, а до того часу вправлено буде під склом фотографічний портрет поета»<ref>М. К. Пам'ятник на могилі С. Руданського в Ялті. Зоря. 1892 . № 11. - С. 218.</ref>.}} Дані про встановлення портретних або скульптурних зображень Руданського на його могилі відсутні: митець Віктор Ковалев, не здійснивши свого задуму, помер у грудні 1894 року. У 1910-х рр. відвідувачі могили Руданського ([[:uk:Гехтер_Максим_Григорович|Максим Ґехтер]], [[:uk:Вировий_Євген_Семенович|Євген Вировий]]) описували її занедбаний стан, відзначаючи випадки вандалізму щодо надгробка<ref name="Божук" />.[[Сергій Єфремов]] так описував пам'ятник на могилі Степана Руданського в 1913 році: {{text|«Півкругла брила дикого, необтесаного каменя, аршинів на 2½ заввишки… Червонасто-сїрий кольор каменя … відтїняє невеличкий білий мармуровий хрестик на своєму вершечку… По каміню повив ся розгорнутий аркуш і на йому вирито: <br/> ''На могилї не заплаче'' <br/> ''Нїхто в чужинї,'' <br/> ''Хиба хмаронька заплаче''<br/> ''Дощем по мені.'' <br/>&nbsp;—&nbsp;— <br/> Степан Руданський, український поет, помер року 1873. квітня 21-го, 39 літ…»<ref>[http://zbruc.eu/node/12723 ''Сергій Єфремов.'' Самотня могила // Діло, 12.09.1913]</ref>}} У 1913 році ініціативна спільнота українців Ялти виступила з наміром упорядкування могили Руданського. Планам завадила [[:uk:Перша_світова_війна|І світова війна]]. Після [[:uk:Українська_революція_(1917—1921)|революції]], у квітні 1917 року було засновано Ялтинську українську громаду, при якій було створено комісію з охорони могили Степана Руданського: її першою очільницею стала Ївга (Євгенія) Лапа, згодом її змінив актор-аматор Микита Харченко. Передусім комісія займалася питанням збору коштів у Криму та інших регіонах на підтримку могили Руданського у належному стані: з цією метою відраховувалися відсотки зі зборів аматорських вистав, залучалися пожертви місцевих мешканців, розсилалися підписні листи та відозви до інших українських громад Криму. На зібрані кошти комісія викупила в Івано-Золотоустівської церкви земельну ділянку з місцем поховання Руданського: таким чином українська громада Ялти стала розпорядницею могили поета. На заплановане встановлення огорожі коштів забракло. 3 травня 1917 року на місці поховання Степана Руданського в Ялті відбулося перше в Україні колективне вшанування пам'яті поета з ініціативи місцевої української громади. Від того часу до свого від'їзду з Ялти у 1925 році могилою Руданського опікувався голова Ялтинської української громади [[:uk:Горянський_Павло_Єрофійович|Павло Горянський]]. Ймовірно, у 1925 році невідомі зловмисники збили з надгробка хрест. У 1925—1926&nbsp;рр. питанням увічнення пам'яті Степана Руданського та Лесі Українки в Ялті займався директор Вінницької філії Всенародної бібліотеки України Всеукраїнської академії наук [[:uk:Отамановський_Валентин_Дмитрович|Валентин Отамановський]]: кошти на реалізацію ініціатив, у тому числі впорядкування могили Руданського, було надано академією. Під час [[:uk:Друга_світова_війна|ІІ світової війни]] внаслідок бойових дій старий ялтинський цвинтар був зруйнований; неушкодженими збереглися лише чотири могили, в тому числі поховання Степана Руданського. У 1967 році на місці знищеного цвинтаря в Ялті було створено [[:uk:Полікурівський_меморіал|Полікурівський меморіал]]. Наступного року з ініціативи Літературного фонду УРСР на могилі Руданського було встановлено новий монолітний пам'ятник з кримського діориту роботи [[:uk:Сердюк_Роман_Володимирович|Романа Сердюка]]<ref name="Божук" />. == Творчість == Вірші Руданський почав писати ще в семінарії у жанрі романтичної балади («Розбійник», «Вечорниці», «Упир», «Розмай» та ін.), в них помітний вплив [[:uk:Фольклор|фольклору]] й [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&nbsp;Шевченка]]. Руданський згодом перейшов до громадянської поезії, засудження кріпацтва («Над колискою». «Не кидай мене»), заклик до праці на ниві рідної культури («Гей, бики!», «До дуба»), звертання до славного минулого свого народу (історичні поеми «Віщий Олег», «Мазепа», «Іван Скоропада», «Павло Полуботок», «Велямін», «Апостол» та ін.). Руданський, готуючи свої твори до видання, укладав їх у рукописні збірки. Цензура, а також урядові заборони утруднювали й гальмували їх друкування. Усі свої твори, включаючи й віршовані переклади, Руданський називав «співомовками». «Співомовки» це збірки гумористичних віршів, жартів, приказок і сміховинок про панів, попів, циган, москалів, поляків, жидів, німців, чортів і&nbsp;т.&nbsp;д., зачерпнутих здебільше з уст народу («Пан та Іван в дорозі», «Піп з кропилом», «Баба в церкві», «Циган з хроном», «Вареники», «Хоробрий лях», «Мошко-асесор», «Зайшов німець раз на баль», «Чорт» та ін.). [[Файл:Руданський з сім'єю.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%B7_%D1%81%D1%96%D0%BC'%D1%94%D1%8E.jpg|vpravo|náhľad|296x296bod|Степан Руданський із сестрою Ольгою та братом Григорієм, 1860-ті роки]] Термін «Співомовки» закріпив за гуморесками [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]]. Гуморески Руданського являли собою нову різновидність гумористично-сатиричних віршованих творів, якої раніше в українській поезії не було і поява якої вимагала закріплення відповідним терміном. Основні автографи творів Руданського складають три томи, переписані й оформлені самим поетом. Перший, під назвою «Співомовки козака Вінка Руданського, книжка перша, з [[:uk:1851|1851]] року до [[:uk:1857|1857»]] (Вінок&nbsp;— переклад імені поета з грецької: стефанос&nbsp;— вінок), вміщує пісні та балади в хронологічній послідовності їх написання. Другий&nbsp;— «Співомовки козака Вінка Руданського, книжка друга, [[:uk:1857|1857]]–[[:uk:1858|1858]] і [[:uk:1859|1859»]]&nbsp;— складається з 235 поезій, гуморесок, названих «приказками», й вірша «Студент». Третій&nbsp;— «Співомовки козака Вінка Руданського, [[:uk:1859|1859]]–[[:uk:1860|1860»]]&nbsp;— це пісні, приказки, легенди, історичні поеми. Крім цієї першої авторської редакції творів Руданського, відомі автографи збірок, укладених за жанрово-тематичним принципом у різні часи й призначених до видання. До таких належать рукопис «Нива» ([[:uk:1858|1858]]–[[:uk:1859|1859]]) і рукопис, який [[:uk:1861|1861]] року мав уже цензурний дозвіл, але так і не з'явився друком. За життя поета була опублікована лише невелика кількість його творів у петербурзькому тижневику «Русский мир» ([[:uk:1859|1859]]), у двох номерах «Основи» ([[:uk:1862|1862]]), в «Опыте южнорусского словаря» Шейковського ([[:uk:1861|1861]]), у львівському журналі «Правда». Більшість творів поета побачила світ у 80-х&nbsp;— на початку 90-х років уже після його смерті у львівських виданнях «Правда», «Зоря», в «Киевской старине». Перше видання «Співомовок» окремою книгою, яке вмістило двадцять вісім віршів, здійснила в Києві [[:uk:Пчілка_Олена|Олена Пчілка]] [[:uk:1880|1880]]&nbsp;р. під псевдонімом «Н-й Г-ь Волинський» (Невеличкий гурток волинський). Найповніше дореволюційне видання творів Руданського у семи томах (перше видання&nbsp;— [[:uk:1895|1895]]–[[:uk:1903|1903]], друге&nbsp;— [[:uk:1910|1910]]) вийшло завдяки зусиллям М.&nbsp;Комарова, Василя Лукича (В.&nbsp;Левицького), [[:uk:Кримський_Агатангел_Юхимович|А.&nbsp;Кримського]] та [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франка]]. Найповнішим, найбільш прокоментованим і укладеним з урахуванням авторської роботи над підготовкою рукописів до видання є тритомник «Степан Руданський. Твори в трьох томах» (К., [[:uk:1972|1972]]–[[:uk:1973|1973]]). Крім веселих «співомовок», Руданський писав ліричні поезії («Повій, вітре, на Вкраїну», «Чорний колір», «Ой, чому ти не літаєш» та ін.), що відбивали не тільки особисте горе поета, але й страждання всього народу. Деякі з них стали народними піснями («Повій вітре, на Вкраїну»). Деякі вірші мають автобіографічний характер («Студент», 1858). До літературної спадщини Руданського, основна й найцінніша частина якої була надрукована лише по його смерті, належать і переклади («Слово о полку Ігоревім», уривки з «Краледворського рукопису», Гомерова [[:uk:Іліада|«Іліада»]], Верґілієва [[:uk:Енеїда|«Енеїда»]], частина «Демона» Лермонтова, «Сни» Гейне, поодинокі вірші Т.&nbsp;Ленартовича й [[:uk:Бранко_Радичевич|Б.&nbsp;Радичевича]]), збірники народних пісень з власних записів («Народные малороссийские песни, собранные в Подольской губернии С.&nbsp;В.&nbsp;Р.», [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільський]], [[:uk:1852|1852]]; «Копа пісень», Ялта, [[:uk:1862|1862]]). За життя поета вони не були опубліковані, а після його смерті тривалий час перебували в приватних руках. Виявлені й вивчені фольклористами у часи СРСР, вони видані [[:uk:1972|1972]] у Києві. == Вшанування пам'яті == [[Файл:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C%D0%91%D1%8E%D1%81%D1%82 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG%7Cvľavo%7Cnáhľad%7CБюст] Степана Руданського на території Луганського онкодиспансера. Споруджений за ініціативи [[:uk:Єненко_Юрій_Олексійович|Юрія Єненка]]<nowiki>]] У </nowiki>[[:uk:Хомутинці|Хомутинцях]] [[:uk:Калинівський_район|Калинівського району]] Вінницької області працює [[:uk:Літературний_музей_Степана_Руданського|Літературний музей Степана Руданського]], заснований у [[:uk:1959|1959]] році й в [[:uk:1967|1967]] році відкритий у спеціально збудованому приміщенні на місці хати батьків поета, де він народився. Починаючи від [[:uk:1981|1981]] року на батьківщині Степана Руданського, зокрема в музеї проводяться дні сатири і гумору імені Степана Руданського, що традиційно відзначаються в січні після дня народження гумориста. [[Файл:Руданський С. Кам’янець.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1._%D0%9A%D0%B0%D0%BC%E2%80%99%D1%8F%D0%BD%D0%B5%D1%86%D1%8C.jpg|náhľad|496x496bod|Меморіальна дошка поету і лікарю Степану Руданському в Кам'янці-Подільському]] 2014&nbsp;р. у місті [[:uk:Калинівка_(місто)|Калинівка]] встановлено пам'ятник С.&nbsp;Руданському. 2015 року на колишньому будинку [[:uk:Подільська_духовна_семінарія|Подільської духовної семінарії]] у Кам'янці-Подільському урочисто відкрито меморіальну дошку поету і лікарю Степану Руданському. === Філателія === [[Файл:Stamp of Ukraine ua1021.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Stamp_of_Ukraine_ua1021.jpg|vpravo|200x200bod]] [[:uk:17_січня|17 січня]] [[:uk:2009|2009]] року введено в обіг поштову марку №&nbsp;979 «Степан Руданський (1834—1873)». Формат марки&nbsp;— 40×28&nbsp;мм. Кількість марок в аркуші&nbsp;— 12 (3х4). Номінал марки&nbsp;— 1 гривня. Наклад 200 тисяч примірників. Марку захищено мікротекстом «О.&nbsp;Калмиков». В ультрафіолетових променях світяться дубльоване факсиміле підпису та зображення книг. Художник марки та штемпеля [[:uk:Калмиков_Олександр_Федорович|Олександр Калмиков]]<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>. === Освіта === В Ялті діє Ялтинський НВК №&nbsp;15 «гімназія-школа-садок» імені Степана Руданського, в якій є Кімната-музей Степана Руданського<ref>{{Cite web|url=http://ukrgymn15yalta.krimedu.com/uk/site/kimnata-muzei-stepana-rud.html|title=Ялтинський НВК № 15 «Гімназія-школа-садок» імені Степана Руданського|accessdate=17 липня 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140112155250/http://ukrgymn15yalta.krimedu.com/uk/site/kimnata-muzei-stepana-rud.html|archivedate=12 січня 2014|deadurl=yes}}</ref>. Це єдина україномовна школа Ялти до [[:uk:Російська_окупація_Криму|окупації її Росією]]. === Вулиці === У [[:uk:Вулиця_Степана_Руданського_(Київ)|Києві]], [[:uk:Вулиця_Руданського_(Львів)|Львові]], [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], [[:uk:Вінниця|Вінниці]], [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільському]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] та Ялті є [[:uk:Вулиця_Руданського|вулиці Руданського]]. === Установи === * [[:uk:Бібліотека_сімейного_читання_імені_Степана_Руданського|Бібліотека сімейного читання імені Степана Руданського]] у [[:uk:Дарницький_район|Дарницькому районі]] [[:uk:Київ|Києва]]. Заснована у [[:uk:1993|1993]] році. Ім'я Руданського присвоєне у 1998 році. == Цікаві факти == [[:uk:1870|1870]] року в Ялті поет-романтик [[:uk:Метлинський_Амвросій_Лук'янович|Амвросій Метлинський]] наклав на себе руки. Розтин тіла покійного робив Степан Руданський спільно зі ще одним лікарем<ref>[http://www.day.kiev.ua/190368 ''Панченко Володимир''. Ялтинський «поетолікар»: Кримські хроніки Степана Руданського // День.&nbsp;— 2007.&nbsp;— 27 жовтня.]</ref>. Також серед пацієнтів Степана Руданського був, в останні дні свого життя, видатний актор [[:uk:Щепкін_Михайло_Семенович|Михайло Щепкін]]<ref>{{Cite web|url=http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|title=''Кочерга С. О.'' Південний берег Криму в житті і творчості українських письменників ХІХ ст.|accessdate=25 грудня 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090919061135/http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|archivedate=19 вересня 2009|deadurl=yes}}</ref>. == Твори == Оскільки жодної прижиттєвої книжки Руданського не вийшло друком, здебільшого корпус його текстів оцінюється цілісно. Також існує умовний поділ на «серйозну» лірику автора і його гумористичні «співомовки». * Співомовки * Лірникові думи (1856) * Цар-Соловей (1857) * Чумак<ref>(український дивоспів на чотирьох місцях)</ref> (1871) === Видання творів === * Співомовки, 1880. * Поетичні твори, 1886. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11863 Руданський С. Вибір із творів: у ред., з передм. та поясненням / Степан Руданський.&nbsp;— У Львові: Наклад. книгарні Наук. т-ва ім. Шевченка, 1927.&nbsp;— 80 с. : іл.&nbsp;— (Видавництво «Для школи і дому» ; ч. 4).] * [http://elib.nplu.org/object.html?id=9913 Руданський С. Вибрані твори / Степан Руданський.&nbsp;— Київ: Держ. літ. вид-во, 1937.&nbsp;— 274 с.] * Співомовки, 1944. * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11246 Руданський С.&nbsp;В.&nbsp;Вибрані твори / Степан Руданський.&nbsp;— Київ: Держ. вид-во худож. літ., 1949.&nbsp;— 158 с.] * Твори, 1956. === Зібрання творів === * Твори Степана Руданського у 7 томах (1895–1903) ** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10027 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 1.&nbsp;— У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1912.&nbsp;— 456 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 9, 1).] ** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10026 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 2.&nbsp;— У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1913.&nbsp;— 456 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 9, 2).] ** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10025 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 3.&nbsp;— У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1914.&nbsp;— 478 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 9, 3).] ** [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11263 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 5&nbsp;— У Львові: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1899.&nbsp;— 150 с.] * Твори в трьох томах (1972–1973) === Фольклорні записи === * [http://nashe.com.ua/source.htm?id=8 Народні пісні в записах Степана Руданського.&nbsp;— Київ: Музична Україна, 1972.&nbsp;— 291 с.] = Ostap Stepanovyč Terleckyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Ostap Stepanovyč Terleckyj | Popis osoby = ukrajinský novinár a literárny vedec | Portrét = Терлецький Остап Степанович.jpg | Dátum narodenia = [[5. február]] [[1850]] | Miesto narodenia = [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1902|7|22|1850|2|5}} | Miesto úmrtia = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[novinár]], [[literárna veda|literárny vedec]] | Rodičia = Stepan Terleckyj,{{break}}Eleonora Terlecka | Alma mater = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Viedenská univerzita]] }}'''Ostap Stepanovyč Terleckyj''' (* [[5. február]] [[1850]], [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[22. júl]] [[1902]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Posmertni opovistky|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-23|ročník=VI|číslo=152|strany=3, 4|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}</ref>) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]] a občiansko-[[Politika|politický]] činiteľ. == Životopis == Ostap Stepanovyč Terleckyj sa narodil [[5. február|5. februára]] [[1850]] v obci [[Nazirna]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Stepana Terleckého a Eleonory Terleckej (za slobodne Curkovskej).<ref>{{Citácia periodika|titul=Novynky. Dr. Ostap Terleckyj|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-24|ročník=VI|číslo=153|strany=3|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}</ref> Keď študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Ivano-Frankivsk|Stanosławów]], založil študentský časopis ''Zirka'' (po slovensky ''Hviezda'') a mládežnícke tovarišstvo ''Hromada'' (po slovensky ''Spolok'').<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1850 – narodyvsia Ostap Terleckyj, publicyst | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy | dátum prístupu = 2026-05-15 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}</ref> Viac ako 20 rokov trpel [[Epilepsia|epileptickými]] záchvatmi. Študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]] a na právnickej fakulte [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]]. Ostap Stepanovyč Terleckyj patril k zakladateľom nového radikálneho prúdu [[Národovci|národovcov]], ktorá sa neskôr pretransformovala do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Bol prívržencom [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a [[Serhij Andrijovyč Podolynskyj|Serhija Andrijovyča Podolynského]], s ktorým vo [[Viedeň|Viedni]] publikoval v tej dobe populárnu [[Socializmus|socialistickú]] literatúru. V rokoch [[1874]] až [[1877]] predsedal [[Viedeň|viedenskej]] organizácii [[Ukrajinci|ukrajinských]] študentov ''Sič''. V roku [[1877]] bol odsúdený spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Mychajlo Ivanovyč Pavlyk|Mychajlom Ivanovyčom Pavlykom]] a s ďalšími obvinenými za účasť v tajnej [[Socializmus|socialistickej]] organizácii, za spoluprácu s osobami mimo územia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a za šírenie ideí [[Socializmus|socializmu]]. Senát v rámci verejného [[Súdny proces|súdneho procesu]] sa skladal zo štyroch sudcov. Ostap Stepanovyč Terleckyj priznal, že bol prívržencom ideí socializmu a [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a zároveň sa považoval sa za „jedného z mnohých rečníkov“ socialistických myšlienok medzi [[Halič (región)|haličskými]] [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Za ideál považoval [[Demokracia|demokratickú]] [[Federácia|federatívnu]] [[Republika|republiku]], kde občianska spoločnosť stojí nad [[Súdna moc|súdnou mocou]]. Zároveň štát mal garantovať politické a ekonomické práva pre bežných občanov, ako aj rovnosť pred zákonom s rovnakým výkladom pre všetkých.<ref name=":6" /> Po vyštudovaní právnickej fakulty [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] do konca svojho života vykonával [[Advokát|advokátsku]] činnosť na [[Halič (región)|Haliči]]. Spolupracoval s periodikami s [[Demokracia|demokratickým]] smerovaní (''[[Molot]]'', ''[[Svit (1881 – 1882)|Svit]]'', ''[[Žyťe i slovo]]''). Ostap Stepanovyč Terleckyj zomrel [[22. júl|22. júla]] [[1902]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivskyj cintorín|Lyčakivskom cintoríne]]. == Tvorba == Pôsobil pod viacerými [[Pseudonym|pseudonymami]] a [[Kryptonym|kryptonymami]] (V. Kistka, Iv. Zanevyč, V. Mak, O. T., O. T-kyj). == Dielo == * ''Halycko-ruskyj narid i halycko-ruski narodovci'' (po slovensky ''Haličsko-ruský národ a haličsko-ruskí národovci'', 1874). * ''Lychva na Bukovyni'' (po slovensky ''Úžerníctvo na Bukovine'', 1878). * ''Robitnycka plata i ruch robitnyckyj v Avstriji v poslidnych časach'' (po slovensky ''Pláca a hnutie robotníkov v Rakúsku v poslednom období'', 1881). * ''Literaturni stremliňňa halyckych rusyniv vid 1772 do 1872 rr.'' (po slovensky ''Literárne túžby haličských Rusínov od roku 1772 do roku 1872'', 1894 – 1895).<ref>{{Citácia periodika|titul=Žyťťa Ostapa Terleckoho: Prahneňňa do idealu i prysudu reaľnosti|periodikum=Ukrajinske literaturoznavstvo|vydavateľ=Instytut Ivana Franka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Ľvov|dátum=2018-10|číslo=83|strany=167 – 194|issn=0130-528X|url=https://publications.lnu.edu.ua/collections/index.php/ukrliterary/article/view/2172/2318|dátum prístupu=2026-05-15|jazyk=uk}}</ref> * ''Moskovofily i narodovci v 70-ych rr.'' (po slovensky ''Moskovofili a národovi v 70. rokoch'', 1902). * ''Halycko-ruske pysmenstvo v 1848 – 65 rr.'' (po slovensky ''Haličsko-ruské písomníctvo v rokoch 1848 – 65'', 1903). == Zdroje == * {{Preklad|uk|Терлецький Остап Степанович|42345626}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Škrab'iuk|meno=Petro Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=64|zväzok=10|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Terletskyj_Os|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|zväzok=|strany=|kapitola=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=240|jazyk=uk|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|zväzok=6|vydanie=1}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Myronenko|meno=Oleksandr Mykolajovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Jurydyčna encyklopedija|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj O. S.|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=46|zväzok=6|typ zväzku=|isbn=966-7492-06-0|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Jurij Serhijovyč Šemučenko|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Šynkaruk|meno=Volodymyr Ilarionovyč|titul=Filosofskyj encyklopedyčnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Abrys|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-531-128-X|poznámka=kolektív autorov; heslo Terleckyj, Ostap Stepanovyč; 742 strán|strany=636|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Holovna redakcij Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=856|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=3|typ zväzku=|isbn=|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Mykola Platonovyč Bažan|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Bažan|meno=Mykola Platonovyč|titul=Ukrajinska raďanska encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|strany=358|meno2=et. al.|jazyk=uk|poznámka=592 strán|zväzok=14|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Ostrianyn|meno=Danylo Chomyč|titul=Narys istoriji filosofiji na Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1966|poznámka=655 strán , V. Ju. Jevdokymenko, M. V. Hončarenko, H. H. Jemeľianenko, P. D. Kovaľ, I. D. Nazarenko|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Ostap Terleckyj. Spomyna i materijaly|periodikum=Zapysky NTŠ|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902|ročník=11|číslo=50|issn=2076-6882|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}. = Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk = '''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&nbsp;— [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]]. Від [[:uk:1899|1899]]&nbsp;р.&nbsp;— секретар [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Від [[:uk:1909|1909]]&nbsp;р.&nbsp;— [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Російська_академія_наук|Російської академії наук]]. Від [[:uk:1916|1916]]&nbsp;р.&nbsp;— голова Етнографічної комісії [[:uk:НТШ|НТШ]]. Від [[:uk:1924|1924]]&nbsp;р.&nbsp;— член [[:uk:Національна_академія_наук_України|ВУАН]] Редактор видань [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]] (близько 60 томів ''[[:uk:Етнографічний_Збірник|Етнографічного Збірника]]'' та ''[[:uk:Матеріали_для_української_етнології|Матеріалів для української етнології]]'') й ''[[:uk:Літературно-науковий_вістник|Літературно-Наукового Вістника]]''. Директор [[:uk:Українська_видавнича_спілка|Української видавничої спілки]]. == Життєпис == [[Файл:Гнатюк Володимир.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Володимир Гнатюк]] Володимир Гнатюк народився в [[:uk:Галичина|Галичині]] [[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]] року в селі [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині це [[:uk:Чортківський_район|Чортківський (до 2020 Монастириський) район]] [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]<ref>{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}</ref>. Навчався в сільській 1-класовій школі, з осені 1883&nbsp;р.&nbsp;— у міській школі, у гімназіях: [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|василіянській]]<ref name="БР9">''Романенчук Б.'' Володимир Гнатюк, 1871—1926…&nbsp;— С. 129.</ref>&nbsp;— у [[:uk:Бучач|Бучачі]] (з 1885&nbsp;р.) та [[:uk:Івано-Франківськ|Станіславі]] (нині [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківськ]]; закінчив 1894&nbsp;р.). Перед вступом до Станіславської гімназії за порадою пароха села [[:uk:Григорів|Гри́горова]] отця Я. Бачинського звернувся до єпископа [[:uk:Юліан_(Пелеш)|Юліана Пелеша]], щоб той допоміг йому добратись до Колегії св. Атанасія в Римі, бо хотів стати місіонером та подорожувати. Вакантне місце отримав інший (болгарин).<ref name="БР9" /> Під час навчання в [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|цісарсько-королівській гімназії]] в Станиславові друкувався в бережанській газеті [[:uk:Джулинський_Лев|Лева Джулинського]] «Посланникъ», де була надрукована його перша стаття [[:uk:Рукомиш_(стаття)|«Рукомиш»]]. Вислав до москвофільської львівської газети «Новый Галичанинъ» (редактор П. Полянський) чималу збірку записаних народних пісень, коли чекав на рішення з Риму. Декілька з них були надруковані, решта зникла. Приїхавши на студії до Львова, передав Іванові Франку не менше 500 народних віршів, прози, які той передав секретареві «Товариства Людознавчого» А. Стрілецькому<ref>так в книзі</ref> для друку в журналі «Люд». Збірку не надрукували, вона пропала.<ref name="БР9" /> [[:uk:1894|1894]]&nbsp;р. вступив до [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_Національного_Університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] (слов'янська філологія, вивчав українську мову, літературу;<ref name="БР9" /> студіював у [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайла Грушевського]] й [[:uk:Колесса_Олександр_Михайлович|Олександра Колесси]]). Після його закінчення&nbsp;— вчений секретар [[:uk:НТШ|НТШ]] у Львові. На цій посаді залишався до кінця життя. Помер [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]] у Львові. Похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському кладовищі]] (поле №&nbsp;5). Автори надгробного пам'ятника&nbsp;— [[:uk:Скульптор|скульптор]] [[:uk:Біганич_Лука_Дмитрович|Лука Біганич]]<ref>{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}</ref>, архітектор [[:uk:Блюсюк_Володимир_Іванович|Володимир Блюсюк]]<ref>{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}</ref>. == Наукова діяльність == У роки навчання почав серйозно студіювати фольклористику та етнографію, саме тоді вийшли його перші праці в часописах «Житє і слово», «Народ» та ін. Усього опубліковано майже 1000 наукових праць. Студентом І-го курсу філософського факультету [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] зацікавився [[:uk:Фольклор|фольклором]] [[:uk:Лемки|лемків]] південних схилів [[:uk:Карпати|Карпат]]. Першу розвідку «Лірники: Лірницькі пісні, молитви, слова, звістки і т. ін. про лірників [[:uk:Бучацький_повіт|повіту Бучацького»]] надруковано [[:uk:1896|1896]]&nbsp;р. [[Файл:Учасники_з’їзду_українських_письменників_з_нагоди_100-річчя_виходу_в_світ_«Енеїди».jpeg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7CУчасники] з'їзду українських письменників у Львові з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Кость_Паньківський_(старший)|Кость Паньківський (старший)]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]<nowiki>.]] [[Файл:Наукові_курси_українознавства_у_Львові.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7C]<small>Викладачі та студенти Наукових курсів українознавства у Львові (організованих [[:uk:Товариство_прихильників_української_науки,_літератури_і_штуки|ТПУНЛШ]]), 5 липня 1904&nbsp;р. Зліва направо: перший ряд (сидять): М. Дверницька, В. Чикаленківна, [[:uk:Труш_Аріадна_Михайлівна|А. Трушева]], [[:uk:Труш_Іван_Іванович|І. Труш]]; другий ряд (сидять): [[:uk:Рябков_Павло_Захарович|П. Рябков]], [[:uk:Ревакович_Тит_Іванович|Т. Ревакович]], [[:uk:Брик_Іван_Станіславович|І. Брик]], [[:uk:Ганкевич_Микола|М. Ганкевич]], [[:uk:Вовк_Федір_Кіндратович|Хв. Вовк]], [[:uk:Грушевський_Михайло_Сергійович|М. Грушевський]], [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франко]], [[:uk:Грушевська_Марія-Іванна_Сильвестрівна|М. Грушевська]], [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Вол. Гнатюк]]; третій ряд (стоять): [[:uk:Дорошенко_Володимир_Вікторович|Вол. Дорошенко]], М. Підлісецька (Мудракова), [[:uk:Чикаленко-Келлер_Ганна_Євгенівна|Г. Чикаленківна]], [[:uk:Голіцинська_Катерина_Мануйлівна|К. Голицинська]], [[:uk:Андрієвська_Ольга_Трохимівна|О. Андрієвська]], М. Липа, [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липа]], Ф. Шолудько, [[:uk:Панейко_Василь_Лукич|В. Панейко]], Л. Сміщук, [[:uk:Гарматій_Лука_Васильович|Л. Гарматій]]; четвертий ряд (стоять): [[:uk:Володимир_Лаврівський|Вол. Лаврівський]], [[:uk:Голіцинський_Євген_Миколайович|Е. Голицинський]], [[:uk:Бачинський_Юліан_Олександрович|Юл. Бачинський]], М. Крушельницька (Дроздовська), [[:uk:Дорошенко_Дмитро_Іванович|Дм. Дорошенко]], [[:uk:Грушкевич_Ярослав_Теофілович|Я. Грушкевич]], [[:uk:Чикаленко_Левко_Євгенович|Л. Чикаленко]], Мих. Грушкевич, [[:uk:Дольницький_Степан|Ст. Дольницький]], [[:uk:Хомик_Артим_Якович|А. Хомик]], М. Росткович; п'ятий ряд (стоять): Юл. Ситник, [[:uk:Скоропис-Йолтуховський_Олександр_Філаретович|Ол. Скоропис]], [[:uk:Розов_Дмитро|Дм. Розов]], [[:uk:Старосольська_Дарія_Володимирівна|Д. Старосольська (Шухевичівна)]], [[:uk:Загайкевич_Володимир_Вікторович|Вол. Загайкевич]], Т. Єрми (п-ні Боднарова), [[:uk:Мочульський_Михайло_Михайлович|Мих. Мочульський]].</small><nowiki>]] [[Файл:Франко_Коцюбинський_Гнатюк.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cnáhľad%7C][[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], Володимир Гнатюк. Львів, 1905&nbsp;<nowiki>р.]] У </nowiki>[[:uk:1897|1897]]&nbsp;р. видав першу книжку шеститомника [[:uk:Етнографічні_матеріали_з_Угорської_Русі|«Етнографічні матеріали з Угорської Русі»]]. Під керівництвом [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]] редагував етнографічний збірник «Матеріали до української етнології». Видав низку наукових праць про лемків закарпатської смуги, а також югославських [[:uk:Русини|русинів-українців]]: * «Руські в Бачці» (1898), * «Русини в Угорщині» (1899), * «Русини Пряшівської єпархії і їх говори» (1900), * «Словаки чи русини» (1901). Редактор творів українських і закордонних письменників, перекладав українською мовою з [[:uk:Болгарська_література|болгарської]], [[:uk:Польська_література|польської]], [[:uk:Російська_література|російської]], [[:uk:Сербська_література|сербської]], [[:uk:Чеська_література|чеської]], [[:uk:Шведська_література|шведської]] та інших літератур. Зібрані матеріали відзначаються точністю запису і мають велике значення для дальшого вивчення культури й побуту [[:uk:Українці|українців]], зокрема лемків. Створив регулярну мережу для збору [[:uk:Етнографія|етнографічних]] та фольклористичних матеріалів. Має численні праці з порівняльної етнографії, [[:uk:Мовознавство|мовознавства]], літературної критики, упорядкування та видання фольклористичних матеріалів. Більшість народнопісенних зразків (зафіксував понад 1500 текстів) записана Володимиром Гнатюком у селах Косівського, Бучацького, Монастирського, Старосамбірського, Стрийського, Надвірнянського повітів, на Берегівщині, Пряшівщині. Автографи зберігаються в рукописних відділах [[:uk:Інститут_мистецтвознавства,_фольклористики_та_етнології_імені_М._Т._Рильського_НАН_України|Інституту мистецтвознавства, фольклористики та етнології ім. М.&nbsp;Т.&nbsp;Рильського НАН України]], [[:uk:Інститут_літератури_імені_Тараса_Шевченка_НАН_України|Інституту літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка НАН України]]. Володимир Гнатюк виділив основні жанрово-тематичні групи фольклорного матеріалу: {| | valign="top" | * обрядові пісні * історичні пісні * побутові пісні * дрібні пісні * духовні пісні * сороміцькі пісні * чужі пісні * мелодії пісень | valign="top" | * замовляння * драматичні представлення * ігри * казки * байки * міфи * легенди | valign="top" | * перекази * новели * анекдоти (приказки) * приповідки * загадки * ліки * вірування. |} У 1895—1903 роках перебував у народознавчій подорожі на Закарпатті, результатом якої стало видання його шеститомної праці «Етнографічні матеріали з Угорської Русі». Лемківські фольклорні матеріали, записані під час відвідування Гнатюком Пряшівщини в 1896 і 1899 роках, увійшли до перших трьох томів «Етнографічних матеріалів з Угорської Русі». Це записи передусім народної прози&nbsp;— легенд, казок, анекдотів, народних оповідань, а також пісень. Зокрема, унікальна фіксація пісенного репертуару одного села (140 текстів)&nbsp;— [[:uk:Орябина|Орябина]]. Володимир Гнатюк був досвідченим збирачем та текстологом фольклорно-етнографічних матеріалів. Його науково довершені тексти вирізнялися фактологічною автенти́чністю, високою текстологічною культурою. З найширшого кола текстологічних питань, що їх ставив і розв'язував Володимир Гнатюк, були такі: атрибуція фольклорного твору, встановлення його приналежності до народної традиції, принципи й засоби філологічної критики фольклорного тексту та його редагування, явища [[:uk:Контамінація|контамінації]] у фольклорі, джерелознавча база фольклорного тексту, його паралелі й варіанти. Величезною є епістолярна спадщина вченого. Він активно листувався з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борисом Грінченком]], [[:uk:Вороний_Микола_Кіндратович|Миколою Вороним]], [[:uk:Лепкий_Богдан_Сильвестрович|Богданом Лепким]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|Михайлом Павликом]], [[:uk:Крушельницький_Антін_Володиславович|Антоном Крушельницьким]], [[:uk:Нечуй-Левицький_Іван_Семенович|Іваном Нечуєм-Левицьким]] та ін. Протягом 30 років своєї дослідницької та видавничої діяльності Володимир Гнатюк опублікував близько тисячі різних за жанром праць. Він був першим, хто вивів українську фольклористику на широкий шлях європейської науки. Іван Франко назвав Володимира Гнатюка «феноменально щасливим збирачем усякого етнографічного матеріалу, якому з наших давніших збирачів, мабуть, не дорівняв ні один». Усе багатство й розмаїття творчої спадщини Володимира Гнатюка й досі не вивчено. Нині нам випадає нагода осягнути створений ним золотий фонд не лише української чи слов'янської, а й світової етнології. Відомий чеський фольклорист [[:uk:Їржі_Горак|Їржі Горак]] писав, що Володимир Гнатюк поряд з [[:uk:Оскар_Кольберг|Оскаром Кольбергом]] та Франтішком Бартошем посідає одне з провідних місць в історії слов'янської фольклористики, а його праці за своїм змістом, точністю запису та науковим рівнем мають світове значення. == Праці == [[Файл:Українські народні байки 1916.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D1%96_%D0%B1%D0%B0%D0%B9%D0%BA%D0%B8_1916.jpg|náhľad|Титульна сторінка збірки Володимира Гнатюка «Українські народні байки», Львів, 1916 рік]] Серед праць Гнатюка: * «Етнографічні матеріали з Угорської Руси» (т. 1, 2, 4—6; 1897—1911) * «Словацький опришок Яношик в народній поезії» (1899) * «Угро-руські духовні вірші» (1902) * «Пісенні новотвори в українсько-руській народній словесності» (1902) * [[:uk:Галицько-руські_народні_легенди|«Галицько-руські народні легенди»]] (2 т.; 1902—1903) * «Співаник з Грушова» (1903) * «Коломийки» (3 т.; т. [[iarchive:etnohr_17/mode/1up|1]], [[iarchive:etnohr_18/mode/1up|2]], [[iarchive:etnohr_19/mode/1up|3]], 1905—1907) * «Гаївки» (1909) * «[https://archive.org/details/vhnatiuk1909/page/n3/mode/1up?view=theater Хоценський співаник Левицьких]» (1909) * «[[iarchive:etnohr_26|Народні оповідання про опришків]]» (1910) * «Колядки і щедрівки» (т. [https://archive.org/details/etnograf_zb_35/mode/1up?view=theater 1], [https://archive.org/details/etnograf_zb_36/mode/1up?view=theater 2], 1914) * «Національне відродження австро-угорських українців» (1916), * «Паленє та купанє відьом на Галичині» * «[[iarchive:etnohr_37-38/mode/1up|Українські народні байки]]» (2 т.; 1916) * «Деякі уваги над байкою» (1916) * «Народні новели» (1917) * «Війна і народна поезія» (1917) * «Українська народна словесність» (1917) * «Народні байки» (1918) * «Чи закарпатські українці автохтони?» (1922) * «Гуцули» (1923) * «Як поставав світ: Народні легенди з історії природи й людського побуту» (1926) == Видання == * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051 Українські народні байки (звіринний епос)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210119111423/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051|date=19 січня 2021}}. Т.&nbsp;1—2&nbsp;/ зібрав В.&nbsp;Гнатюк. Львів: Накладом Наук. т-ва ім. Шевченка, 1916. 559&nbsp;с. * ''Гнатюк&nbsp;В.'' [https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/ Вибрані статті про народну творчість] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220219112743/https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/|date=19 лютого 2022}}. Нью-Йорк: Наукове Товариство ім.&nbsp;Шевченка, 1981. 288&nbsp;с. (Філологічна секція, т.&nbsp;201) == Премії == Премія Російської Академії Наук імені О. Котляревського ([[:uk:1913|1913]]). == Ушанування == * У селі, де народився Володимир Гнатюк, створено [[:uk:Етнографічно-меморіальний_музей_Володимира_Гнатюка|етнографічно-меморіальний музей]] (перший директор&nbsp;— [[:uk:Черемшинський_Остап_Степанович|Остап Черемшинський]]). * На честь Володимира Гнатюка названо: ** [[:uk:Тернопільський_національний_педагогічний_університет_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільський педагогічний університет]], ** [[:uk:Бучацька_гімназія_імені_В._М._Гнатюка|Бучацьку гімназію]], ** вулиці у [[:uk:Вулиця_Гнатюка_(Львів)|Львові]], Бучачі, [[:uk:Вулиця_Академіка_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Тернополі]], Коломиї, Івано-Франківську. * 2005 року засновано [[:uk:Тернопільська_обласна_премія_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільську обласну премію імені Гнатюка]] за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини<ref>{{ref-uk}}[http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi Постанова Кабінет Міністрів України «Про заснування премії імені В.&nbsp;М.&nbsp;Гнатюка за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини» №&nbsp;841 (від ][[31_серпня]]<span> </span>[[2005]]<span> року)</span> {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180901074820/http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi|date=1 вересня 2018}}</ref>. * [[:uk:Погруддя_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Погруддя]] перед головним корпусом ТНПУ, пам'ятка монументального мистецтва місцевого значення, охоронний номер №&nbsp;1690. = Mychajlo Ivanovyč Pavlyk = '''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]&nbsp;— [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]]. == Життєпис == Народився у небагатій сім'ї землеробів і ткачів у с.&nbsp;[[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]. Місцевість та, що називалася Гирівкою,&nbsp;— нині околиця районного центра [[:uk:Косів|Косів]] [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківської області]]. У рідному селі, як і в навколишніх, жив дух [[:uk:Опришки|опришківства]]. Із вуст в уста передавалися пісні про [[:uk:Олекса_Довбуш|Олексу Довбуша]]. Винятковий вплив на виховання Михайла та його сестри [[:uk:Павлик_Анна_Іванівна|Анни]] мала мати Марія. Від неї син успадкував найкращі риси&nbsp;— лагідність, делікатність, доброту. Закінчив Косівську школу, склав іспит за 4-й клас для навчання у [[:uk:Снятин|Снятині]]. Продовжив навчання в [[:uk:Коломийська_цісарсько-королівська_гімназія|Коломийській нижчій гімназії]]. Після її закінчення вступив до [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Львівської академічної гімназії]], у [[:uk:1874|1874]]&nbsp;р. став [[:uk:Студент|студентом]] [[:uk:Фіолософський_факультет_Львівського_університету|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. Навчаючись, поринув у суспільно-громадське й культурне життя [[:uk:Львів|Львова]]. В середовищі студентів-українців активно виношувалися й обговорювалися ідеї національного визволення [[:uk:Галичина|Галичини]]. М. Павлик з ентузіазмом підключився до роботи [[:uk:Українофільство|українофільських]] гуртків, встановивши тісні контакти з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франком]]. Першою їхньою спільною роботою було редагування науково-літературного часопису [[:uk:Друг_(журнал)|«Друг»]]&nbsp;— органу демократичної молоді [[:uk:Західна_Україна|Західної України]]. В журналі друкувалися статті й матеріали про становище українців Галичини, переклади найцікавіших творів зарубіжних письменників, звіти про діяльність студентських товариств, наукові розвідки. Головною метою своєї громадської діяльності в цей час Павлик вважав формування нової концепції вітчизняної літератури, покликаної нести просвіту в соціальні низи і виховувати в інтелігенції почуття обов'язку перед власним народом, здатність до самопожертви та безкорисливого служіння загальнолюдським цінностям. З приходом до редакції «Друга» М.&nbsp;Павлика розпочалися принципові реорганізації, боротьба за [[:uk:Українська_мова|народну мову]], проти [[:uk:Язичіє|«язичія»]]. Внаслідок зусиль передової молоді на чолі з М.&nbsp;Павликом з весни [[:uk:1876|1876]] року у «Друзі» остаточно перемагає й утверджується народна мова. Найсильнішим був критико-публіцистичний відділ, що тримався, по суті, на плечах М.&nbsp;Павлика та І.&nbsp;Франка. М.&nbsp;Павлик був одним з перших редакторів в історії української газетно-журнальної періодики, видавцем, популяризатором наукових знань, художньо-мистецьких цінностей. Він відстоював реалізм у літературі, живу народну мову, наголошуючи на завданнях інтелігенції у літературно-публіцистичних працях «Лихі люди. Один листочок з життя», «Миколай Васильович Гоголь», «Потреба етнографічно-статистичної роботи в Галичині». На ранньому етапі життєдіяльності Павлик допомагає у пересилці заборонених цензурою видань, перекладає твори закордонних філософів, економістів, соціологів. Поліція і влада постійно переслідують його та сестру, а [[:uk:18_червня|18 червня]] [[:uk:1877|1877]] року після тривалого нагляду було знайдено привід заарештувати. В його помешканні було проведено обшук, під час якого вилучили чимало літератури, зокрема твори [[:uk:Федькович_Осип-Юрій_Адальбертович|Ю.&nbsp;Федьковича]], [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїду»]] [[:uk:Котляревський_Іван_Петрович|І.&nbsp;Котляревського]], «Катерину» [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&nbsp;Шевченка]], «Сорочинський ярмарок» [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М.&nbsp;Гоголя]], «Борислав. Картини з життя підгірського народу» І.&nbsp;Франка, статті [[:uk:Драгоманов_Михайло_Петрович|М.&nbsp;Драгоманова]], інші київські та лондонські видання. Після заборони «Друга» М.&nbsp;Павлику довелося докласти чимало зусиль для виходу в світ «Громадського друга». Перший і другий номери часопису поліція конфіскувала, а М.&nbsp;Павлика як редактора й автора оповідання «[http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf Ребенщукова Тетяна] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190702145426/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf|date=2 липня 2019}}» було засуджено до шести місяців ув'язнення. На сторінках цього журналу М.&nbsp;Павлик виступає зі статтями, у яких закликав літературну молодь спрямовувати свій талант на захист народу. Перекладав твори [[:uk:Тургенєв_Іван_Сергійович|І.&nbsp;Тургенєва]], [[:uk:Успенський_Гліб_Іванович|Г.&nbsp;Успенського]], [[:uk:Салтиков-Щедрін_Михайло_Євграфович|М.&nbsp;Салтикова-Щедріна]], [[:uk:Толстой_Олексій_Костянтинович|О.&nbsp;Толстого]], [[:uk:Лєсков_Микола_Семенович|М.&nbsp;Лєскова]], [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&nbsp;Пушкіна]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|М.&nbsp;Лермонтова]], [[:uk:Чехов_Антон_Павлович|А.&nbsp;Чехова]], [[:uk:Короленко_Володимир_Галактіонович|В.&nbsp;Короленка]] та ін. Чимало перекладав з європейських літератур, зокрема ті твори, що мали народознавчу основу, могли прислужитися відродженню української культури. Довгий час М.&nbsp;Павлик брав активну участь у роботі секцій та комісій [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового Товариства імені Шевченка у Львові (НТШ)]], у виданні перекладних творів художньої та наукової літератури. Продовжуючи традиції «Громадського друга», М.&nbsp;Павлик разом з І.&nbsp;Франком видавали «Дзвін» і «Молот», де [[:uk:1878|1878]] року опублікували першу частину повісті Павлика «Пропащий чоловік». Співпрацював Павлик у багатьох виданнях, зокрема у львівській польськомовній газеті «Praca», де видрукував гостропубліцистичні статті та огляди з питань політики, економіки, селянського життя тощо. Перебуваючи з [[:uk:1879|1879]] до [[:uk:1881|1881]] року в [[:uk:Швейцарія|Швейцарії]] та на півдні [[:uk:Франція|Франції]], М.&nbsp;Павлик, М.&nbsp;Драгоманов і [[:uk:Подолинський_Сергій_Андрійович|С.&nbsp;Подолинський]] видавали журнал [[:uk:Громада_(збірник)|«Громада»]]. Злободенними були дописи М.&nbsp;Павлика «Україна австрійська», «Новини з Австрійської України», його сестер Параски й Анни «От хто робить порядок меж людьми», «Мої і людські гріхи, а панська та попівська правда!». [[Файл:Учасники_з’їзду_українських_письменників_з_нагоди_100-річчя_виходу_в_світ_«Енеїди».jpeg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C400x400bod%7C%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C400x400bod%7CУчасники] з'їзду українських письменників з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Паньківський_Костянтин_Федорович|Кость Паньківський]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]<nowiki>.]] Упродовж тривалого часу М.</nowiki>&nbsp;Павлик досліджував проблему українського культурницького поступу, зокрема збирав і узагальнював матеріали про роботу читалень, освітніх товариств і спілок, писав про назрілі питання освіти. На шпальтах демократичних видань підтримував багатьох письменників: [[:uk:Леся_Українка|Лесю Українку]], [[:uk:Грабовський_Павло_Арсенович|Павла&nbsp;Грабовського]], [[:uk:Лесь_Мартович|Леся&nbsp;Мартовича]], [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]], [[:uk:Кобринська_Наталія_Іванівна|Наталію Кобринську]], [[:uk:Ярошинська_Євгенія_Іванівна|Євгенію Ярошинську]]. Особливо предметний характер народознавчих зацікавлень проступає у стосунках М.&nbsp;Павлика з М.&nbsp;Драгомановим та І.&nbsp;Франком, у його ставленні та оцінках тих праць учених, що стосуються безпосередньо історико-краєзнавчого, фольклорно-етнографічного пластів соціального буття. Власне, М.&nbsp;Павлик став учнем Драгоманова і був речником його ідей до самої смерті. Підготував і видав ([[:uk:1899|1899]]–[[:uk:1907|1907]] роках) 4-томне капітальне дослідження «Розвідки Михайла Драгоманова про українську народну словесність і письменство», кілька томів листування М.&nbsp;Драгоманова з передовими представниками науки, літератури, мистецтва, зокрема з І.&nbsp;Франком, М.&nbsp;Бучинським, Лесею Українкою та іншими, дослідження «Михайло Петрович Драгоманов (1841—1895). Єго юбилей, смерть, автобіографія і опис творів» ([[:uk:1896|1896]]), «Пам'яті Михайла Драгоманова» ([[:uk:1902|1902]]), «Михайло Драгаманов. Єго роль в розвою України» ([[:uk:1907|1907]]), «Михайло Драгоманов як політик» ([[:uk:1911|1911]]). [[Файл:Mykhajlo-pavlyk.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Mykhajlo-pavlyk.jpg|náhľad|150x150bod|Михайло Павлик в останні роки життя]] Чимало рецензій, відгуків написав М.&nbsp;Павлик на твори І.&nbsp;Франка, нерідко аналізував його окремі виступи і публікації в періодиці. Значною і понині є бібліографічна праця Павлика «Спис творів Івана Франка за перше 25-ліття його літературної діяльності, 1874—1898. На пам'ять його ювілею 30. ІХ. 1898» ([[:uk:1898|1898]]). У дослідницькій фольклористично-етнографічній діяльності М.&nbsp;Павлика чільне місце посідають матеріали, присвячені становищу жінки у тогочасному суспільстві. У статті «Неволя женщин», дослідженнях «Про жоночу долю», «Причинок до етнографії „любові“», «В справі робітних людей і женщин у Галичині», «Дещо про рух русинок», «Товариство руських жінок на Буковині», «Ще із-за товариства руських жінок на Буковині», «Про емансіпацію жінки» та інших матеріалах дослідник обстоює потребу освіти жінок, створення умов для їхньої незалежності від чоловіків, рівності з ними у суспільному житті та діяльності, гарантування жінці свободи зборів, слова, совісті. М. Павлику належить провідна роль у справі збирання, публікування, розповсюдження, збереження безцінних пам'яток української, загальнослов'янської та європейської культур. Завдячуючи йому, сьогоднішня українська і світова культури мають у своєму розпорядженні чимало із збереженої епістолярної спадщини видатних громадсько-культурних діячів: М.&nbsp;Драгоманова, [[:uk:Маковей_Осип|Осипа Маковея]], І.&nbsp;Франка, Лесі Українки, [[:uk:Бучинський_Мелітон_Осипович|Мелітона Бучинського]], [[:uk:Окуневський_Теофіл|Теофіла Окуневського]], [[:uk:Кравчинський_Сергій_Михайлович|Сергія Степняка-Кравчинського]], Наталії Кобринської, [[:uk:Крушельницька_Соломія_Амвросіївна|Соломії Крушельницької]], [[:uk:Карманський_Петро_Сильвестрович|Петра Карманського]], [[:uk:Франтішек_Ржегорж|Франтішека Ржегоржа]], І.&nbsp;Палівки, [[:uk:Крушельницький_Антін_Владиславович|А.&nbsp;Крушельницького]], Г.&nbsp;Грабовського, [[:uk:Нижанківський_Остап_Йосипович|Остапа Нижанківського]], М.&nbsp;Лисенка, В.&nbsp;Стефаника, Ольги Кобилянської, Л.&nbsp;Мартовича, [[:uk:Марко_Черемшина|М.&nbsp;Черемшини]]. Похований разом з сестрою Анною на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&nbsp;21. Пам'ятник скромний, поряд з надгробком [[:uk:Свєнціцький_Іларіон_Семенович|Іларіона Свєнціцького]]<ref>{{книга|автор=[[Загайська Роксоляна Йосипівна|Загайська Р.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=Вітер в долоні: Книга проходів Личаківським цвинтарем|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=[[Видавництво «Апріорі»|Апріорі]]|рік=2017|том=|сторінки=295|сторінок=416|серія=|isbn=978-617-629-077-3|тираж=}}</ref>. == Політична діяльність == Став одним з фундаторів першої модерної української політичної організації&nbsp;— [[:uk:Русько-Українська_радикальна_партія|Русько-української радикальної партії]], заснованої у Львові [[:uk:1890|1890]] року. У програмі, розробленій ним спільно з Франком, проголошувалася її головна мета: пробудження свідомості мас, перетворення їх на політичну силу, з вимогами якої мусила б рахуватися австрійська влада. 1894 року кандидував у Бродівському повіті на виборах до Галицького сейму<ref>{{книга|автор=[[Чорновол Ігор Павлович|Чорновол І.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=199 депутатів Галицького сейму|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=Тріада-плюс|рік=2010|том=|сторінки=26|сторінок=228|серія=Львівська сотня|isbn=|тираж=}}</ref>. == Художня література == Перший поетичний твір Михайла Павлика «Прийди, весно!», написаний на початку [[:uk:1873|1873]]&nbsp;р., покладений на ноти Віктором Матюком, став популярною піснею, яку виконували на Галичині. У журналі «Друг» [[:uk:1874|1874]] року М.&nbsp;Павлик надрукував [[:uk:Вірш|вірші]] «Не забудь», «Влюблена», «Судьба», «В Карпатах», в альманасі «Дністрянка» за [[:uk:1876|1876]] рік&nbsp;— вірш «Щаслива». В архівних сховищах Центрального державного архіву-музею літератури і мистецтва України, в Києві, виявлено матеріали, що засвідчують активну поетичну працю М.&nbsp;Павлика упродовж [[:uk:1872|1872]] року. Збереглося 8 рукописних зошитів віршів Павлика, датованих 9 січня&nbsp;— 13 грудня, написаних у Монастирську, [[:uk:Кути|Кутах]], Львові, [[:uk:Вижниця|Вижниці]]. Перу Михайла Павлика-прозаїка належить кілька оповідань та повістей. Перше своє оповідання він присвятив викриттю мілітаристської політики [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщини]], її вояччини, жорстокого режиму. Трагедію юнака, який зазнав солдатчини, усіх лихоліть загарбницької війни, з вражаючою психологічною достовірністю розкрито в оповіданні «Юрко Куликів». У прозовому доробку М.&nbsp;Павлика є 2 повісті&nbsp;— «Пропащий чоловік» та «Вихора». У першій автор засуджує антинародну роль продажної частини інтелігенції, реакційних верств суспільства тогочасної Галичини. Порушується питання ставлення до жінки, її морального та духовного поневолення. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''[[:uk:Лозинський_Михайло_Михайлович|Михайло Лозинський]]''. [https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf Михайло Павлик, його життє i дïяльність] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210830212853/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf|date=30 серпня 2021}}.&nbsp;— Відень&nbsp;: Виданнє Союза Визволення Украïни, 1917.&nbsp;— 23 с. * ''[[:uk:Шкраб'юк_Петро_Васильович|Петро Шкраб'юк]]''. [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Pavlyk_M Павлик Михайло Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161024222212/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Pavlyk_M|date=24 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|7}} * Павлик, Михайло Іванович // {{ФЕС|сторінки=462}} * ''[[:uk:Володимир_Качкан|Володимир Качкан]]''. Михайло Павлик: Літературно-критичний нарис.&nbsp;— 1986. * ''Віктор Жадько.'' Український некрополь.&nbsp;— К., 2005.&nbsp;— С. 256. * ''Ryszard Tomczyk.'' Rusko-Ukraińska Partia Radykalna 1890—1914.&nbsp;— Szczecin, 2007.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180206|ISBN 978-83-7518-020-6]]. {{ref-pl}} * ''Ryszard Tomczyk'. Radykałowie i socjaldemokraci. Miejsce i rola lewicy w ukraińskim obozie narodowym w Galicji 1890—1914.&nbsp;— Szczecin, 2007.&nbsp;—[[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180312|ISBN 978-83-7518-031-2]]. {{ref-pl}}'' == Посилання == * [http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm Pavlyk, Mykhailo // Internet Encyclopedia of Ukraine ФОТО] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150722213715/http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm|date=22 липня 2015}} {{ref-en}} * ''Павлик М.'' [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178 Тарас Шевченко й Галицька Україна: в 25-ті роковини його смерти / написав і видав М. Павлик] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201001210540/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178|date=1 жовтня 2020}}.&nbsp;— Львів: В друк. І.&nbsp;Айхельберґера, 1911.&nbsp;— 24 с. = Josyp Ivanovyč Lozynskyj = '''Іван Григорович Наумо́вич''' — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874). == Життєпис == Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника. Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]]. Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські. Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію. У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич&nbsp;— дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853&nbsp;— [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]]. == Громадська та політична діяльність == Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]]. Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]]. Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав: На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].<ref>{{cite book|title=Великий політичний процес "русскіх" в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}</ref> 1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889&nbsp;р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом, року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка&nbsp;21, ряд 2, місце 10). [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?) Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою&nbsp;— за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі&nbsp;— за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.» = Emanuel Hrabar = {{Infobox Osobnosť | Meno = Emanuel Hrabar | Popis osoby = rusínsky, respektíve ukrajinsko-maďarský právnik, občiansky činiteľ a poslanec uhorského snemu | Portrét = Portrait of Emmanuil Grabar by Igor Grabar, 1916.jpg | Dátum narodenia = [[7. október]] [[1831]] | Miesto narodenia = [[Dilove|Trybušany]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = [[1910]] | Miesto úmrtia = [[Ruská ríša]] | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]],{{break}}[[Ukrajinci|ukrajínska]],{{break}}[[Maďari|maďarská]] | Profesia = [[právnik]] | Rodičia = Ivan Hrabar,{{break}}Julija Hadžega | Popis portrétu = Portrét z roku 1916. | Deti = [[Vladimír Hrabar|Vladimír]],{{break}}[[Igor Hrabar|Igor]] | Manželka = Oľga Hrabar }}'''Emanuel Hrabar<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Konečný|meno=Stanislav|titul=Náčrt dejín karpatských Rusínov : vysokoškolská učebnica|vydanie=1|vydavateľ=Prešovská univerzita. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2015|isbn=978-80-555-1297-6|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83264/Konecny-Nacrt-dejin-karpatskych-Rusinov.pdf|strany=125|poznámka=v slovenčine sa používa tvar Emanuel Hrabar}}</ref>''', respektíve '''Emanuil Hrabar''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Emánuel Manó Hrabár''; * [[7. október]] [[1831]], Trybušany, dnes [[Dilove]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1910]], [[Ruská ríša]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Maďari|maďarský]] [[právnik]], občiansky činiteľ a poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Jeho synovia boli [[Právna veda|právny teoretik]] [[Vladimír Hrabar]] a [[Igor Hrabar]]{{--}}[[umelec]], [[múzejník]], historik umenia a [[reštaurátor]]. == Životopis == Emanuel Hrabar sa narodil [[7. október|7. októbra]] [[1831]] v obci [[Dilove|Trybušany]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] vojenského [[Kňaz|kňaza]] Ivana Hrabara (Jánosa Hrabára) a Julije Hadžegy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habár (Ivanovics) Manó | url = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2017-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | vydavateľ = Arcanum | jazyk = hu}}</ref> Emanuel Hrabar študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Košice]]. Na jeseň [[1848]] vstúpil do armády [[Uhorská revolúcia|uhorských revolučných síl]] národnej obrany, bol poddôstojníkom v tábore [[Novobranci|novobrancov]] v meste [[Kecskemét]]. V máji [[1849]] sa stal veliteľom 91. práporu revolučných síl. Spolu s dvoma ďalšími oddielmi, ktoré mu boli zverené, sa stiahol [[17. august|17. augusta]] [[1849]] počas kapitulácie [[Mukačevo|mukačevskej]] pevnosti. V priebehu 50. rokov prednášal [[Právna veda|jurisprudenciu]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|univerzite v Pešti]] a začal aj svoju [[Advokát|advokátsku]] činnosť. V roku [[1861]] sa stal [[Prísediaci|prísediacim]] [[Súd|súdu]] [[Marmarošská župa (Uhorsko)|marmarošskej župy]]. Od roku [[1867]] pokračoval v advokátskej činnosti, zároveň bol členom veteránov revolučnej armády marmarošskej župy. Emanuel Hrabar sa v roku [[1869]] stal poslancom [[Uhorský snem|uhorského snemu]] za obec Volove Pole (dnes [[Mižhiria]]). Spolu s [[Viktor Kimak|Viktorom Kimakom]] od roku [[1876]] vydával [[Satira|satiricko]]-[[Liberalizmus|liberálny]] dvojtýždenník ''[[Sova (noviny)|Sova]]'' (po slovensky ''Sova''). Následne musel [[Emigrácia|emigrovať]]{{--}}najskôr do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], kde 3 roky bol domácim učiteľom detí [[Pavel Pavlovič Demidov|Pavla Pavloviča Demidova]], neskôr odišiel s nimi do [[Paríž|Paríža]]. Od roku [[1876]] až do konca svojho života žil v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Bol učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziách]] v meste [[Jegorjevsk]], v [[Riazanská gubernia|Riazanskej gubernii]], v mestách [[Izmajil]] a [[Tartu|Juriev]]. Na prelome rokov [[1879]] a [[1880]] spolu so synmi za ním prišla aj manželka Oľga. Emanuel Hrabar zomrel v roku [[1910]] na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Грабар Еммануїл Іванович|44932979|rue|Еммануил Грабарь|140159}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hrabár (Ivanovics) Manó | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Arcanum | miesto = Budapešť | jazyk = hu}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=144|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}. = Ivan Mondok = '''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].<ref>Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&nbsp;— 306 с.</ref> Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]]. = Oleksandr Jakovyč Konyskyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Oleksandr Jakovyč Konyskyj | Popis osoby = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár | Portrét = Олександр Кониський.jpg | Dátum narodenia = [[18. august]] [[1836]] | Miesto narodenia = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}} | Miesto úmrtia = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]] | Známy vďaka = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]] | Manželka = Marija Oleksandrivna | Popis portrétu = Portrét od Franca Mezera | Pseudonym = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn }}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]]. == Životopis == Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]]. [[Súbor:Олександр Кониський з дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]] V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf''). Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''. Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh. Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka''). Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}</ref> Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne. == Tvorba == [[Súbor:Oleksandr Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]] Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre. Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]]. Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia. == Dielo == Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').<ref>{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}</ref> === Poviedky === * ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa''). * ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia''). * ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota''). * ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna''). * ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa''). * ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári''). * ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra''). * ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha''). * ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa''). * ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná''). === Románové novely === * ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875). * ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885). * ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885). * ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890). * ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895). * ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca''). === Dramatické diela === * ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884). * ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna''). === Články === *''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865). *''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875). *''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878). *''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882). *''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904). *''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi''). *''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886). *''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886). *''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886). *''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888). === Recenzie === * ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875). * ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876). * ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884). === Monografia === * ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). === Preklady === * ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886). * ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888). * ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888). == Pamiatka == * V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom. * Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského''). * V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}</ref> == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}. * {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}. = Oleksij Toronskyj = '''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy. == Životopis == Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.<ref>{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}</ref> V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]]. Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]]. V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami. Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}</ref> == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}} * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}. = Ivan Hušalevyč = '''Іва́н Миколайо́вич Гушале́вич''' ( [[:uk:Палашівка|Палашівка]], нині [[:uk:Чортківський_район|Чортківський район]], [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільська область]]&nbsp;— , [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Драматург|драматург]], [[:uk:Політик|політичний діяч]], [[:uk:Журналіст|журналіст]], [[:uk:Видавець|видавець]], [[:uk:Теолог|теолог]] з [[:uk:Галичина|Галичини]]. [[:uk:Греко-католицизм|Греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]]. [[:uk:Москвофіл|Москвофіл]], один із найбільших прихильників [[:uk:Язичіє|язичія]]. [[:uk:Батько|Батько]] [[:uk:Оперний_співак|оперного співака]] [[:uk:Гушалевич_Євген_Іванович|Євгена Гушалевича]]. == Життєпис == Народився у багатодітній селянській сім'ї села [[:uk:Палашівка|Паушівка]] [[:uk:Чортківський_повіт_(Австро-Угорщина)|Чортківського повіту]] ([[:uk:Королівство_Галичини_та_Володимирії|Королівство Галичини та Володимирії]]). З [[:uk:1835|1835]]&nbsp;р. жив у селі [[:uk:Базар_(Чортківський_район)|Базар]] на Чортківщині. Здобув середню освіту у [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі]] оо. [[:uk:Василіяни|Василіян]] в [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Навчався у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|духовній семінарії]],<ref name="П32">''Б. Пиндус.'' Гушалевич Іван Миколайович…&nbsp;— С. 443.</ref> на богословському&nbsp; факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]], одночасно закінчив і філософський факультет. По закінченні Львівського університету викладав [[:uk:Українська_мова|руську мову]] у львівських гімназіях, зокрема, з [[:uk:1849|1849]]<ref name="П32" /> в українській академічній гімназії. Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]] ([[:uk:1848|1848]]). [[:uk:1849|1849]] видавав газету [[:uk:Новини_(часопис)|«Новини»]], потім&nbsp;— [[:uk:Пчола_(тижневик)|тижневик «Пчола»]] ([[:uk:1851|1851]]–[[:uk:1852|1852]]), [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря Галицка»]] ([[:uk:1863|1863]]–[[:uk:1864|1864]]&nbsp;рр.&nbsp;— «Дім і школа»<ref name="П42">''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович…&nbsp;— С. 444.</ref> [[:uk:1855|1855]] року отримав парафію в селі Яновець; у [[:uk:1855|1855]]–[[:uk:1861|1861]]&nbsp;рр. інспектор народних шкіл Калуського повіту на Станиславівщині<ref name="П32" />; з [[:uk:1862|1862]] до [[:uk:1889|1889]]&nbsp;— [[:uk:Катехит|катехит]] в українській академічній гімназії Львова.<ref name="П42" />. [[:uk:1861|1861]] і [[:uk:1867|1867]] року обраний послом (депутатом) до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]] від IV курії 35 округу (судові повіти [[:uk:Калуш|Калуш]] і [[:uk:Войнилів|Войнилів]], 1861—1869), а [[:uk:1867|1867]] року&nbsp;— послом до австрійського парламенту ([[:uk:Райхсрат|Райхсрату]]; 20.05.1867–21.05.1870, від сільських громад судових повітів [[:uk:Стрий|Стрий]], [[:uk:Сколе|Сколе]], [[:uk:Долина_(місто)|Долина]], [[:uk:Болехів|Болехів]], [[:uk:Рожнятів|Рожнятів]], [[:uk:Калуш|Калуш]], [[:uk:Войнилів|Войнилів]], [[:uk:Миколаїв_(Львівська_область)|Миколаїв]] і [[:uk:Журавно|Журавно]]). Помер у Львові, похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&nbsp;71<ref>{{книга|автор=Криса&nbsp;Л., Фіголь&nbsp;Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=390|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}</ref>. == Творчість == Почав писати [[:uk:1841|1841]] року. Писав українською мовою з елементами [[:uk:Язичіє|язичія]] (за іншими даними&nbsp;— переважно язичієм<ref name="П42" />). У [[:uk:1848|1848]] році у Перемишлі вийшла перша збірка віршів Івана Гушалевича «До моєї батьківщини»; також вийшла збірка «Стихотворения»<ref name="П42" />. [[:uk:1852|1852]] року він випускає другу збірку поезій «Квіти з Наддністрянської левади»; [[:uk:1861|1861]] «Поезії»; в [[:uk:1880|1880]]<ref name="П42" />/[[:uk:1881|1881]]&nbsp;р.&nbsp;— збірку «Галицькі відголоси». [[:uk:1882|1882]] року надрукував поему «Добош», [[:uk:1883|1883]]&nbsp;— дві історичні повісті у віршах: [[:uk:Гальшка_Острозька|«Гальшка Острозька»]] і «Козацький похід до Молдови». [[:uk:1884|1884]] року опублікував дві нові історичні поеми: «Бранка» та [[:uk:Іван_Підкова|«Іван Підкова»]]; збірку «Стихотворения». [[:uk:1891|1891]]&nbsp;р. збірка «Балканские думи». Писав також [[:uk:Пісня|пісні]], [[:uk:Ода|оди]], [[:uk:Елегія|елегії]], [[:uk:Гімн|гімни]], [[:uk:Казка|казки]], [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Легенда|легенди]], 4 п'єси з народного життя; в них виступав як просвітитель і гуманіст. Найвдалішою є п'єса «Підгоряни» ([[:uk:1865|1865]]<ref name="П42" />/[[:uk:1879|1879]]&nbsp;р.), яка часто ставилась в народних театрах і була перекладена російською мовою, [[:uk:Марко_Кропивницький|Марко Кропивницький]] в [[:uk:1882|1882]]&nbsp;р. переробив її на [[:uk:Оперета|оперету]]. П'єси «Обман очей», «Внесення жінки» та «Сільські пленіпотенти» ([[:uk:1870|1870]])<ref name="П42" /> мали менший успіх. Опублікував текст [[:uk:Слово_о_полку_Ігоревім|«Слова о полку Ігоревім»]] з примітками і передмовою, у якому доводив справжність цієї пам'ятки. Іван Гушалевич залишив також спогади «З хати до школи» та «Спогади старого&nbsp;— очевидця життя 1848». Автор першого гімну галицьких [[:uk:Русини_(історичний_етнонім)|русинів]] [[:uk:Мир_вам,_браття,_всім_приносим|Мир вам, браття, всім приносим]], вперше оприлюдненого під час «Весни народів» 1848 року.<ref>{{Cite web|title=Мир вам, браття всім приносим… :: 21.helsinki.org.ua|url=http://21.helsinki.org.ua/index.php?id=1703086017|website=21.helsinki.org.ua|accessdate=2023-12-21}}</ref> == Пам'ять == На честь Івана Гушалевича у [[:uk:Вулиці_Львова|Львові]] названа вулиця.<ref>https://maps.visicom.ua/c/24.00908,49.84353,17/f/STR3K72H2V9D?lang=uk</ref><ref>https://streets.lvivcenter.org/uk/Гушалевича-І./</ref> == Див. також == * [[:uk:Мир_вам,_браття,_всі_приносим|Мир вам, браття, всі приносим]] == Видання == * ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Туга за юностев; До зорі; Бурлак; Де єсть руська отчина? (Співаємо по путі народній «Дайже, Боже, добрий час»); Дума; До пчоли; Дума над Галичем; Дума наддніпрянська; До торбана; Любов родинной землі; Лебедка; Введеніє; Родимії поля; Тужливая діва; Голубка; Човен: Вірші // Українські поети-романтики: Поетичні твори.&nbsp;— К., 1987.&nbsp;— С. 488—504 * ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Де єсть Руська отчизна: Вірші //Тернопіль: Тернопільщина літературна: Дод. 2.&nbsp;— Тернопіль,1991.&nbsp;— С. 17 * ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Дума над Галичем //Література рідного краю. Буковина, Галичина, Гуцульщина, Покуття: Хрестоматія 9 кл.&nbsp;— Тернопіль, 1999.&nbsp;— С. 26&nbsp;— 28. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Возний І.'' Іван Гушалевич, наш земляк //Вільне життя.&nbsp;— 1965.&nbsp;— 21 листоп. * Гушалевич Іван (1823—1903) // [[:uk:Енциклопедія_українознавства|Енциклопедія українознавства]] / Під ред. В. Кубійовича.&nbsp;— Львів, 1993.&nbsp;— Т. 2.&nbsp;— С. 430. * Гушалевич Іван Миколайович // УЛЕ.&nbsp;— К., 1988.&nbsp;— Т. 1.&nbsp;— С. 528. * Гушалевич Іван Миколайович // УРЕ.&nbsp;— 2 вид.&nbsp;— К., 1979.&nbsp;— Т. 3.&nbsp;— С. 224. * ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Завадка Б. В.]]'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Gushalevych_I]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170106173904/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Gushalevych_I|date=6 січня 2017}} Гушалевич Іван Миколайович // {{ЕІУ|2|265}} * Іван Гушалевич (корот. біогр. довідка) // Тернопіль: Тернопільщина літературна. Дод. №&nbsp;2.&nbsp;— Тернопіль, 1991.&nbsp;— С. 17. * ''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович / {{ТЕС|1|443–444}} * ''[[:uk:Іван_Франко|Франко І]].'' Іван Гушалевич // Франко І. Зібрання творів. У 50-ти т. Т. 35. Літ.-критич. праці.&nbsp;— К., 1982.&nbsp;— С. 7—74. * ''[[:uk:Чорновол_Ігор_Павлович|Чорновол І]].'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/ 199 депутатів Галицького Сейму] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171029234947/http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/|date=29 жовтня 2017}}.&nbsp;— Львів&nbsp;: Тріада плюс, 2010.&nbsp;— 228 с., іл.&nbsp;— (Львівська сотня).&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9789664860892|ISBN 978-966-486-089-2]]. == Посилання == * [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm Біографія і поезії] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100515131610/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm|date=15 травня 2010}} * [https://web.archive.org/web/20070706022623/http://www.gazeta.lviv.ua/articles/2007/06/15/24123/ Національні гімни і Львів. Іван Гушалевич // Львівська газета, 15 червня, 2007, №&nbsp;101 (1352)] * [http://zbruc.eu/node/16238 Ігор Мельник. Іван Гушалевич&nbsp;— автор першого гімну галицьких русинів // Zbruch, 04.12.2013] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160925165218/http://zbruc.eu/node/16238|date=25 вересня 2016}} = Ioan Pastelij = {{Infobox Osobnosť | Meno = Ioan Pastelij | Popis osoby = gréckokatolícky kanonik | Portrét = Pasteliy Ivan.jpg | Dátum narodenia = [[21. január]] [[1741]] | Miesto narodenia = [[Pastilky|Mala Pastiľ]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = [[1799]] | Miesto úmrtia = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Habsburská monarchia]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[kňaz]], [[učiteľ]] }}'''Ioan Pastelij''' ([[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Pastelij''' * [[21. január]] [[1741]], Mala Pastiľ, dnes [[Pastilky]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1799]], [[Mukačevo]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[učiteľ]], [[historik]], [[spisovateľ]] a občiansky činiteľ.<ref name=":7" /> Patril medzi najvýznamnejších [[Osvietenstvo|osvietencov]] v priebehu [[Rusínske náhodné obrodenie|rusínskeho náhodného obrodenia]], považuje sa za jedného zo zakladateľov modernej rusínskej historiografie. Bol uznávaný [[Michal Lučkaj|Michalom Lučkajom]] aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], ktorý ho označil za slobodomyseľného muža. == Životopis == Ioan Pastelij sa narodil [[21. január|21. januára]] [[1741]] v obci [[Pastiľky|Mala Pastiľ]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Užhorod|Užhorode]], v [[Budín|Budíne]] a v [[Jáger|Jágeri]].<ref name=":7" /> Bol profesorom v [[Mukačevský duchovný seminár|mukačevskom duchovnom seminári]].<ref name=":52" /> Napísal viaceré historické práce v [[Latinčina|latinčine]]. Medzi rokmi [[1787]] až [[1790]] bol [[Košická eparchia|košickým gréckokatolíckym vikárom]]{{--}}novozriadený [[vikariát]] mal sídlo v [[Košice|Košiciach]]<ref name=":52" /><ref name=":7" /><ref name=":5" /><ref group="pozn.">Pri Ioanovi Pastelijovi strany 326, 327 neplatia.</ref> a spadal pod [[Mukačevská eparchia|mukačevskú gréckokatolícku eparchiu]], ktorá sa rozkladala na rozsiahlom území dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Slovensko|Slovenska]] a [[Rumunsko|Rumunska]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. – 18. storočie)|vydanie=1|miesto=Košice|rok=2004|isbn=80-969168-0-7|strany=792|url=https://spravy.narod.ru/Dejiny_gr_kat_Podkarpatska4.pdf|priezvisko=Hornad|meno=Vladimír|kapitola=.Spi skágréckokatolícka monastyrská eparchia|poznámka=956 strán}}</ref> == Tvorba == Z jeho [[Historická veda|historický]] prác sú najvýznamnejšie práce ''Historia Dioecesis Munkatsiensis'' (po ukrajinsky ''Istorija Mukačivskoji jeparchiji'', po slovensky ''História mukačevskej eparchie''),<ref>{{Citácia periodika|titul=Istoryk Ivan Pastelij|periodikum=Nove žyťťa|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|dátum=2021-01-15|ročník=71|číslo=1|strany=5|url=https://ukrsvit1.com.ua/wp-content/uploads/2021/01/Nove-zyttia-1-2021.pdf|dátum prístupu=2026-05-22|jazyk=uk}}</ref> ktorú vytvoril ako pokračovanie práce [[Michal Lučkaj|Michala Lučkaja]]{{--}}''Historia Carpato-Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Istorija karpatskych rusyniv'', po slovensky ''História karpatských Rusínov''), a ''De origine Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Pro pochodžeňňa rusyniv'', po slovensky ''O pôvode Rusínov''). Zhromaždil v nich mnoho informácií o histórii [[Rusíni|karpatských Rusínov]]. Z jeho umeleckej tvorby sú známe [[Satira|satirická]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') napísaná v [[Rusínčina|rusínskom]] dialekte a [[elégia]] venovaná cisárovi [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefovi II.]] Prvé písmená v jednotlivých strofách básne tvoria meno autora.<ref name=":7" /><ref name=":5" /><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|priezvisko2=Kopecký|isbn=978-966-387-092-2|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|poznámka=116 strán}}</ref> Bol známy aj prostredí [[Ukrajinci|ukrajinskej]] inteligencie. [[Satira|Satirickú]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') prvýkrát publikoval [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] v časopise ''[[Žyťe i slovo]]'' (po slovensky ''Život a slovo''). Jeho tvorbu pozitívne ohodnotil [[Ivan Jakovyč Franko]] vo svojej práci ''Karpatoruske pysmenstvo'' (po slovensky ''Karpatskoruské písomníctvo''), kde označil Ioana Pastelija za ''„muža-voľnomyšlienkára“''. == Referencie == <references group="pozn."><ref name=":08">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref> <ref name=":16">{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}</ref> <ref name=":42">{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}</ref> <ref name=":26">{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}</ref> <ref name=":33">{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}</ref> <ref>{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}</ref> <ref>{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}</ref> <ref name=":09">Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&nbsp;— 2008.&nbsp;— № 2.&nbsp;— С.53.</ref> <ref name=":17">{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}</ref> <ref name="szluk">{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}</ref> <ref name="padiak">{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}</ref> <ref name="ndb">{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}</ref> <ref>{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}</ref> <ref>{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}</ref> <ref>{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}</ref> <ref name=":34">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref> <ref name=":104">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}</ref> <ref name=":010">{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}</ref> <ref name=":18">{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref name=":27">{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}</ref> <ref>{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref>{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}</ref> <ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref>https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto</ref> <ref>Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&nbsp;— 2019.&nbsp;— С. 29.</ref> <ref>https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky</ref></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Пастелій Іван|31228877|cs|Ioann Pastelij|25227288}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2011|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=520|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Pastelij Ivan|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=85|zväzok=8|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Pastelij_I|isbn=978-966-00-1142-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov - Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|strany=303|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov, autorka hesla: Ľubica Babotová}}. = Jurij Žatkovič = {{Infobox Osobnosť | Meno = Jurij Žatkovič | Popis osoby = gréckokatolícky kňaz a etnograf | Dátum narodenia = [[14. október]] [[1855]] | Miesto narodenia = [[Dravci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1920|9|25|1855|10|14}} | Miesto úmrtia = [[Strojne]], [[Českosklovensko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[kňaz]] | Rodičia = Jurij Žatkovič }}'''Jurij Žatkovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Juryj Kalman Žatkovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''György Kálmán Zsatkovics''';* [[14. október]] [[1855]], [[Dravci]], dnes súčasť [[Užhorod|Užhorodu]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1920]], [[Strojne]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[spisovateľ]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]]. V rámci svojej činnosti sa venoval výskumu histórie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rus]]<nowiki/>i. Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). == Životopis == Jurij Žatkovič sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1855]]. Jeho otec Jurij bol cirkevný spevákom a [[Sarkistián|kostolníkom]] v miestnej [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)|Katedrále Povýšenia svätého kríža]]. Študoval na [[Gymnázium|gymnáziách]] v mestách [[Užhorod]], kde ukončil štúdium v roku [[1876]], a [[Oradea]]. V roku [[1881]] ukončil štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený [[27. marec|27. marca]] [[1881]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Velykyj Rakovec]], [[Iza]] a [[Strojne]]. Písal v [[Maďarčina|maďarčine]] a v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]]. Učil cirkevnú históriu a [[Etnológia|etnografiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Vďaka práci ''Vlijanije jagerskich jepiskopov i borba protiv nego v Mukačevskoj jeparchiji'' (po slovensky ''Vplyv jágerských eparchov a boj proti nemu v Mukačevskej eparchii'') bol v roku [[1884]] prijatý do [[Maďarská historická spoločnosť|Maďarskej historickej spoločnosti]]. Prispieval do viacerých periodík: ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Misiaceslovy]]'' (po slovensky ''Menológium''), ''[[Zapysky Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Pamäte Vedeckého tovarišstva Ševčenka''), viaceré maďarské periodiká, sám bol redaktorom časopisu ''[[Rusyn]]'' (po slovensky ''Rusín''). Ako prvý na území [[Uhorsko|Uhorska]] zostavil práce venujúce sa [[Rusíni|karpatskorusínskej]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajinskej]] literatúre{{--}}''Korotkyj narys ukrajinskoji literatury'' (po slovensky ''Krátky náčrt ukrajinskej literatúry'') a ''Korotka istorija ruskoji literatury do tatarskoji navaly'' (po slovensky ''Krátka história ruskej literatúry do vpádu Tatárov''). Začiatkom 20. storočia viedol nový radikálny prúd [[Národovci|národovcov]], ktorý sa neskôr pretransformoval do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Kvôli kontaktom s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]] ho [[Uhorsko|uhorská]] vláda vyšetrovala, bol prinútený napísať dve vyhlásenia k týmto záležitosťami (konkrétne [[27. január|27. januára]] a [[17. marec|17. marca]] [[1903]]). Jurij Žatkovič zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1920]] v obci [[Strojne]]. == Dielo == Jurij Žatkovič sa v svojich publikáciách venoval histórii [[Rusíni|Rusínov]] a rusínskych osobností z prostredia cirkvi (Ján Jozef de Camillis, Ján Bradáč, Michail Manujil Oľšavskij...). Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). Spolupracoval s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]], s [[Hiador Strypskij|Hiadorom Strypským]], s [[Eugen Perfecký|Eugenom Perfeckým]] či s [[Mychajlo Andrijovyč Vrabeľ|Mychajlom Andrijovyčom Vrabeľom]]. Väčšina jeho [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografických]] a [[Etnológia|etnografických]] diel bola publikovaná až po jeho smrti. Jurij Žatkovič prekladal [[Etnológia|etnografické]] diela z [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] a z [[Ruština|ruštiny]] do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Hoci spolupracoval s [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Nacionalizmus|nacionalistami]] pôsobiacimi na [[Halič (región)|Haliči]], nepodporoval ich politický program. Do [[Maďarčina|maďarčiny]] preložil diela [[Marko Vovčka|Marka Vovčka]], [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]] a [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]], ako aj známy protest západoukrajinských osobností pôsobiacich v kultúre{{--}}''I my v Jevropi'' (po slovensky ''Aj my sme v Európe'') z roku [[1896]], z maďarčiny do [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] preložil ''Memorial E. Ehana. Ekonomicke stanovyšče ruskych seľan v Uhorščyni'' (po slovensky ''Memoriál Edmunda Egana. Ekonomická situácia Rusínov v Uhorsku'') publikované v meste [[Ľvov]] v roku [[1901]]. Viaceré jeho učebnice určené pre školy na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] vláda zakázala (iba 3 učebnice – geografie, dejepisu a spoločenských vied boli štrnásťkrát vydané v [[Slovenčina|slovenčine]]). Mnoho jeho diel všal zostalo nepublikovaných. == Publikácie == * {{Citácia periodika|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij|titul=Kňaz Fedor Koriatovyč|periodikum=Lystok|miesto=Užhorod|dátum=1891|ročník=VII|jazyk=rue}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hruševskyj|meno=Mychajlo Serhijovyč|titul=Etnohrafičnyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1896|poznámka=kolektív autorov|kapitola=Zamitky etnohrafični z Uhorskoji Rusy|zväzok=2|url=http://litopys.org.ua/rizne/etno02.htm|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|titul=Narys istoriji Hrušivskoho monastyria na Uhorskij Rusi|periodikum=Misiaceslovy na 1906 r.|miesto=Užhorod|dátum=1905|jazyk=uk|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij}}. * {{Citácia knihy|titul=Pryvit Ivanovi Frankovi v sorokliťe joho pysmenyckoji praci 1874 – 1914|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=1916|poznámka=kolektív autorov; Jurij Žatkovič je autorom kapitoly Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|kapitola=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|jazyk=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka}}. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Юрій Жаткович|33279236|cs|Jurij Žatkovič|25825209|rue|Юрий Калман Жаткович|149941}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Herasymova|meno=Halina Petrivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2005|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=672|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Zaklynskyj Kornylo Romanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=207|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=966-00-0610-1|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1904|strany=|zväzok=28|kapitola=Jurij Žatkovyč|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=711|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Žatkovyč Jurij-Kaľman Jurijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=509, 510|zväzok=9|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=978-966-02-5720-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1905|strany=143-154|zväzok=32|kapitola=Maďarska svoboda|jazyk=uk}}. = Platon Kosteckyj = '''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ. == Životopis == Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium. Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny''). V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]]. Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi. Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]]. [[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroj == * {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}. * {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}. = Ioan Rakovský = '''Ioan Rakovský''' (* [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].<ref name=":7">{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190|dátum prístupu=2025-12-20|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady|jazyk=uk|miesto=Užhorod}}</ref> == Životopis == Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru. V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií. V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva''). Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...). Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa. == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}. = Feodosij Zlocký = {{Infobox Osobnosť | Meno = Feodosij Zlocký | Popis osoby = gréckokatolícky kňaz | Dátum narodenia = [[11. október]] [[1846]] | Miesto narodenia = [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = [[1799]] | Miesto úmrtia = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[kňaz]] | Príbuzní = [[Grigorij Žatkovič]] | Rodičia = Antonij Zlocký }}'''Feodosij Zlocký''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Teodozyj Zlockyj''', [[Maďarčina|maď]]. '''Theodoz Zloczky'''; * [[11. október]] [[1846]], [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[30. júl]] [[1926]], [[Drahovo]], [[Prvá česko-slovenská republika|Československo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[básnik]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]] s prorusínskou orientáciou. Okrem publicistiky sa venoval aj zbieraniu [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] zápisov a zbieraniu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]].<ref name=":7" /> == Životopis == Feodosij Zlocký sa narodil [[11. október|11. októbra]] [[1846]] v obci [[Osij]] v rodine [[Kňaz|kňaza]]. Študoval v mestách [[Chust]] a [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]]. Štúdium na gymnáziu absolvoval v mestách Satu Mare a [[Užhorod]]. Následne [[Teológia|teológiu]] študoval v mestách [[Užhorod]] a [[Budapešť]].<ref name=":7" /><ref name=":072" /> Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený v roku [[1874]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Izky]], [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Drahovo]].<ref name=":7" /> Ku koncu svojho života zastával funkciu [[Dekanát (cirkevná územná jednotka)|dekana]] v Zolotarovskom dekanáte, pod ktorý spadala aj farnosť v obci Drahovo, kde pôsobil v tom období ako kňaz.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}</ref> Feodosij Zlocký zomrel [[30. júl|30. júla]] [[1926]] v obci [[Drahovo]].<ref name=":072" /> == Dielo == Ako študent písal svoje diela v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], avšak pod vplyvom ústnej [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]], ktorej zbieraniu sa venoval celý život, postupne prešiel na [[Rusínčina|rusínsky]] dialekt (ľudový jazyk). V ranej tvorbe Feodosija Zlockého dominovali ľúbostná, sociálna a patriotická [[lyrika]]. Venoval sa aj spoločenským, historickým a mravno-náboženským témam. Niektoré jeho piesne je možné označiť za [[Poloľudová pieseň|poloľudové]]. Prvé svoje básne publikoval v týždenníku ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''), publikoval aj v periodikách ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''), ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Karpato-ruskij vistnyk]]'' (po slovensky ''Karpatskorusínsky vestník''), ''[[Russkij vistnyk]]'' (po slovensky ''Ruský vestník'') a ''[[Nauka]]'' (po slovensky ''Veda''). V priebehu [[Maďarizácia|maďarizačnej]] politiky eparchu [[Štefan Pankovič|Štefana Pankoviča]] dochádzalo k obmedzovaniu možností pre literárnu tvorbu, a tak sa publikácie Feodosija Zlockého vyskytovali v tlači veľmi zriedka. Väčšina [[Literatúra|literárnych]], [[Etnológia|etnografických]] a [[Folkloristika|folkloristických]] prác Feodosija Zlockého napísaných v období, keď už bol [[Kňaz|kňazom]], zostávala v rukopisoch. Jeho najrozsiahlejšie etnografické články publikované v maďarónskom časopise ''[[Kelet]]'' (po slovensky ''Východ'') publikované v rokoch [[1888]] a [[1889]] popisovali [[Povera|povery]], [[Tradícia (zvyky)|tradície]] a ľudové zvyky [[Rusíni|Rusínov]] žijúcich v obciach [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Viľchivka]].<ref name=":7" /><ref name=":1" /> Bol predovšetkým [[kňaz]] až potom [[Etnológia|etnograf]], čo vystihuje jeho vyjadrenie o etnografických publikáciách: ''„nemožno zovšeobecňovať na celý národ... spravidla majú len historickú hodnotu; pohanská pieseň a uspávanka v ústach kresťana stoja ďaleko od srdca ľudu.“''. Vnímal ich teda ako akýsi prežitok minulosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lelekač|meno=Nikolaj|titul=Podkarpatskoje pysmenstvo na počatku XX. vika|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatskoje obščestvo nauk|miesto=Užhorod|rok=1944|poznámka=https://docs.yandex.ru/docs/view?url=ya-disk-public%3A%2F%2FsNxC7k6P1%2FREyqTS8vrSsqsDsRQd2L9pver%2FvLyjg6Q%3D&name=Lelekacs.pdf|jazyk=rue}}</ref> V [[Maďarčina|maďarčine]] publikoval aj svoje [[Báseň|básne]]. [[Ukrajinčina|Ukrajinský]] preklad niektorých básní vytvoril [[Jurij Vasyľovyč Škrobynec]] pre publikáciu zbierky ''Na verchovyni'' (po slovensky ''Na končiari'') zostavenej [[Oleksa Vasyľovyč Myšanyč|Oleksom Vasyľovyčom Myšanyčom]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}</ref> Svoje diela sa usiloval písať v jazyku, ktorý by sa čo najviac podobal [[Rusínčina|rusínskym]] dialektom. Feodosij Zlocký v roku [[1883]] zostal gramatiku založenú na karpatských dialektoch [[Rusínčina|rusínčiny]] pod názvom ''A kárpátaljai orosznyelv oknyomozó grammatikája'' (po rusínsky ''Praktyčna hramatyka karpatoruskoho jazyka''; po slovensky ''Praktická gramatika karpatskoruského jazyka'') publikovanú v [[Maďarčina|maďarčine]]. K publikácii gramatiky v tlačenej forme však nikdy nedošlo. Zakladala sa na [[Máramaros|maramarošskom]] dialekte, hoci bola napísaná podľa etymologického pravopisu. Rukopis sa však namiesto do tlače bez vedomia a bez súhlasu autora dostal do knižnice ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukového Tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''), kde nikdy nebol publikovaný.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}</ref> Počas svojej penzie sa snažil usporiadať svoje rukopisy. Časť rukopisov predal [[Jevmenij Ivanovyč Sabov|Jevmenijovi Sabovovi]], zvyšok redakciám prvorepublikových časopisov ''[[Svoboda]]'' (po slovensky ''Sloboda'') a ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš rodný kraj'').<ref name=":7" /><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatorusskij Narodoprosvityteľnyj Sojuz|miesto=Užhorod|rok=1932|strany=195-197|jazyk=rue}}</ref> V roku [[1923]] časopis ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš ročný kraj'') vydal knihu ''Vybor iz poeziji'' (po slovensky ''Výber z poézie''), pričom redakcia však výrazne upravila text, aby etymologický pravopis prispôsobila [[Ukrajinčina|ukrajinčine]].<ref name=":7" /><ref name=":072" /> To viedlo k sporu medzi Feodosijom Zlockým a redakciou. Preto v úvode knihy pripomenul, že jeho rukopis gramatiky zostavenej v roku [[1883]] bol: ''„bez súhlasu a vedomia autora odovzdaný knižnici Naukového tovarystva imeni Ševčenka v Ľvove“''.<ref name=":1" /> Zvyšné rukopisy sa pravdepodobne stratili. == Referencie == <references /> == Zdroje == *{{Preklad|cs|Feodosij Zlocký|25737243}}. *{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}. = László Vasiľ Čopej = {{Infobox Osobnosť | Meno = László Vasiľ Čopej | Popis osoby = rusínsky učiteľ, lingvista | Portrét = Чопей Ласло.jpg | Dátum narodenia = [[1. október]] [[1856]] | Miesto narodenia = [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1934|6|23|1856|10|1}} | Miesto úmrtia = [[Budapešť]], [[Maďarsko]] | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Maďarsko]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[učiteľ]] | Známy vďaka = zostavenie prvého [[rusínčina|rusínskeho]] slovníka,{{break}}učebnice pre ľudové školy určené pre [[Rusíni|Rusínov]] | Rodičia = Bazil Čopej | Manželka = Laura Sabov | Deti = Laura,{{break}}László,{{break}}Eržika,{{break}}Vilma | Alma mater = [[Univerzita Loránda Eötvösa]] | Popis portrétu = Fotografia z roku 1892. }}'''László Vasiľ Čopej''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Láslov Čopej''', [[Maďarčina|maď]]. '''László Csopey'''; * [[1. október]] [[1856]], [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[23. jún]] [[1934]], [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[učiteľ]], [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], [[filológ]] a [[Jazykoveda|lingvista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]], patril k prorusínsky orientovaným [[Národný buditeľ|národným buditeľom]]{{--}}pokúsil sa o vytvorenie jednotného [[Rusínčina|rusínskeho jazyka]]. Zostavoval učebnice určené pre [[Ľudová škola|ľudové školy]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] (používané až do konca [[20. storočie|20. storočia]]).<ref name=":7" /><ref name=":8">{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: subcarpathian rus', 1848 - 1948|vydanie=2|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge, Londýn|rok=1981|isbn=978-0-674-80579-8|jazyk=en|poznámka=640 strán|strany=}}</ref> == Životopis == László Vasiľ Čopej sa narodil [[1. október|1. októbra]] [[1856]] v obci [[Romočevycia]] v rodine [[Učiteľ|učiteľa]] Bazila Čopeja pôsobiaceho v obci [[Zalužžia]]. Študoval v mestách [[Mukačevo]] a [[Sárospatak]], medzi rokmi [[1876]] až [[1879]] študoval [[Matematika|matematiku]] a [[Fyzika|fyziku]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzite Loránda Eötvösa]] v meste [[Budapešť]], kde si tiež v roku [[1883]] dokončil učiteľský certifikát.<ref name=":7" /> V roku [[1879]] bol zamestnaný ako [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Ruština|ruský]] [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]] na prekladateľskom oddelení maďarského premiéra a začal študovať domáce [[Rusíni|rusínske]] vzťahy. Medzi rokmi [[1883]] až [[1925]] pracoval ako učiteľ na strednej škole v meste Budapešť. Zostavil a v roku [[1883]] vydal [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár''). László Vasiľ Čopej zomrel [[23. jún|23. júna]] [[1934]] v meste [[Budapešť]]. Bol pochovaný na miestnom cintoríne [[Farkasréti]]. == Tvorba == László Vasiľ Čopej prekladateľ diela [[Ruská literatúra|ruských]] autorov ([[Nikolaj Vasilievič Gogoľ]], [[Ivan Sergejevič Turgenev]], [[Lev Nikolajevič Tolstoj]]...) do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Často prispieval do [[Maďarsko|maďarských]] periodík (''[[Budapesti Szemle]]'', ''[[Fővárosi Lapok]]'', ''[[Nyelvtudománi Közlemények]],'' ''[[Természettudományi Közlöny]]''...). Najvýznamnejšie dielo Lászlá Vasiľa Čopeja predstavuje [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'') zostavený a vydaný v roku [[1883]]. Slovník sa zakladal na [[Berehovo|berežskom]] [[Rusínske dialekty|dialekte]] s doplnením o mnohé [[Ukrajinčina|ukrajinské]] slová používané na [[Halič (región)|Haliči]] a slová z [[Ruština|ruštiny]]. Vznikol tak ďalší rusínsko-maďarský slovník, ktorý sa už však na rozdiel od slovníka zostaveného [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] z roku [[1881]] nezakladal predovšetkým na ruskej slovnej zásobe. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku zdôraznil, že [[rusínčina]] predstavuje svojbytný [[jazyk]], ktorý nie je možné považovať za [[Nárečie|dialekt]] ruštiny.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|kapitola=Rusíni v Rakúsko-Uhorsku|strany=97|isbn=978-80-973455-1-8|jazyk=}}</ref> Kým slovník bol ocenený cenou [[Maďarská akadémia vied|Maďarskej akadémie vied]], prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] sa voči publikácii ohradili. Hoci slovník bol napísaný v rusínčine, vychádzal z [[Užhorod|užhorodského]] dialektu (z dialektu regiónu blízkeho Lászlóvi Vasiľovi Čopejovi) obsahujúceho mnoho [[Maďarizmus (jazyk)|maďarizmov]], a preto prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia považovali jeho návrh rusínčiny za podporu smerovania s [[Maďarizácia|maďarizácii]] [[Rusíni|Rusínov]].<ref group="pozn.">Prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] preferovali rusko-maďarský slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] napísaný v spisovnej [[Ruština|ruštine]] a obsahujúci iba zopár [[Rusínčina|rusínskych]] dialektizmov.</ref> Slovník zostavený Lászlóm Vasiľom Čopejom bol na druhej strane vysoko ocenený v [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Jazykoveda|jazykovedcami]] kvôli využitiu „miestneho jazyka“{{--}}považuje sa za súčasť karpatského [[Ukrajinské dialekty|dialektu ukrajinčiny]]. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku kládol dôraz na odlišnosti jeho jazyka od [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]].<ref group="pozn.">V tej dobe bola [[ukrajinčina]] označovaná ako tzv. maloruský jazyk.</ref> V priebehu 20. a 30. rokov [[20. storočie|20. storočia]] v rámci [[Jazykoveda|jazykovednej]] diskusie proukrajinskí lingvisti používali slovník Lászlá Vasiľa Čopeja, kým rusofili preferovali slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]]. [[Ministerstvo náboženstva a verejného školstva]] [[Uhorsko|Uhorska]] v rokoch [[1881]] až [[1884]] povolilo na štátne náklady vydanie viacerých [[Rusíni|rusínskych]] učebníc zostavených Lászlóm Vasiľom Čopejom určených pre miestne rusínske [[Ľudová škola|ľudové školy]]. László Vasiľ Čopej prepracoval učebnicu ''Magyarok története'' (po slovensky ''Dejiny Maďarov'') od [[Áron Kiss|Árona Kissa]] a od [[Mayer Miksa|Mayera Miksu]]. Po roku [[1887]] sa venoval redakčnej práci, v rámci ktorej pripravoval diela s finančnou podporou zo strany štátu, väčšinu zväzkov jeho prác publikovalo nakladateľstvo ''Természettudományi Könyvkiadó''. == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Чопей Василь|27112813|cs|László Čopej|25463192}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2000|isbn=966-7492-07-9|strany=|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Vasyľ Vasyľovyč Nimčuk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hollós|meno=Atilla|titul=Csopey László élete és müvei|vydanie=1|vydavateľ=Ukrán és Ruszin Filológiai Tanszéke és a Veszprémi Egyetem Tanárképző Kara|miesto=Nyíregyháza|rok=2004|isbn=963-9385-64-6|poznámka=116 strán|url=https://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/ruszinok/csopey_laszlo_elete_es_muvei/csopey_laszlo_elete_es_muvei.pdf|jazyk=hu}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: Subcarpathian Rus, 1848-1948|vydanie=1|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge|rok=1977|isbn=978-0-674-80579-8|edícia=Harvard Ukrainian series|jazyk=en|poznámka=640 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|isbn=978-80-970354-4-0|jazyk=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}. = Ivan Čurhovič = '''Ivan Čurhovič''' (rusín. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioann Čurhovyč''', ukr. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioan Čurhovyč''', maď. '''János Csurgovics'''; * 26. január 1791, Novoselycia/Novaszedlica, dnes Nová Sedlica, Uhorsko, dnes Ukrajina/Slovensko{{--}}† 2. október 1862, Užhorod, Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina) bol rusínsky gréckokatolícky kanonik, pedagóg a spisovateľ. Od júla 1831 pôsobil ako kapitálrny vikár Mukačevskej eparchie, kým v roku 1838 za mukačevského eparchu vysvätený Vasiľ Popovič. == Životopis == Ivan Čurhovič sa narodil 26. januára 1791 v obci Novoselycia alebo Novaszedlica (dnes Nová Sedlica)<ref group="pozn.">Nie je dodnes známe, či sa Ivan Čurhovič narodil v [[Ukrajina|ukrajinskej]] ([[Novoselycia]]) alebo v [[Slovensko|slovenskej]] ([[Nová Sedlica]]) obci.</ref> v rodine gréckokatolíckeho kňaza Ivana Čurhoviča. Po absolvovaní gymnázia v meste Užhorod v štúdiu pokračoval v meste Budapešť a neskôr v Užhorodskom duchovnom seminári. Ivan Čurhovič bol v roku 1817 vysvätený za kňaza a následne začal učiť na užhorodskom gymnáziu. O dva roky neskôr začal študovať Frintaneume v meste Viedeň, kde v roku 1823 získal titul doktora teológie. Medzi rokmi 1825 až 1856 zastával funkciu riaditeľa užhorodského gymnázia. Po smrti eparchu Oleksija Povčija kapitulárny vikár Ivan Čurhovič bol v roku 1831 poverený správou Mukačevskej eparchie, až kým 21. marca 1837 sa mukačevským eparchom stal Vasiľ Popovič. Vasiľ Popovič ho zároveň aj odvolal z funkcie kapitulárneho vikára a vymenoval za riaditeľa užhorodského učiteľského seminára, kde vo funkcii pôsobil až do roku 1861. Počas obdobia, keď zastával funkcie riaditeľa užhorodského gymnázia a neskôr zároveň aj užhorodského učiteľského seminára, prijímal pedagógov najskôr z prostredia miestnej inteligencie, ktorí si uvedomovali svoju príslušnosť k Rusínom, aby vychovávali študentov a budúcich učiteľov, ktorí si ako patrioti mali byť vedomí svojej národnostnej príslušnosti, boli duchovne vyspelí a pripravení na bežný život. Ivan Čurhovič vychádzajúc z tejto idey napísal viacero prác venujúcich sa teórii a odporúčaniam pre pedagógov. Ustavične sa usiloval o vytvárania a o rozvoj dedinských škôl, kde mali vyučovať kvalifikovaní pedagógovia. Ivan Čurhovič patril medzi najosvietenejších ľudí svojej doby. Ovládal deväť európskych jazykov. Zanechal po seba knižnicu, ktorá svedčí o jeho rozsiahlych znalostiach aj o filozofickom vzdelaní. Jeho rozhľad bol na úrovni vtedajšej európskej inteligencie. Zároveň bol v značnej miere patriotom svedomitým k svojmu národu. Seminár pod vedením Ivana Čurhoviča prijal nové morálne a disciplinárne stanovy. Medzi plánované aktivity, ktoré nakoniec nestihol zrealizovať, patrili vydávanie periodika ''Ruska narodna hazeta'' (po slovensky ''Ruské ľudové noviny'') či založenie vydavateľstva publikujúceho v cyrilike. == Zdroje == * {{Preklad|uk|Іван Чургович|37562867|cs|Ivan Čurhovič|25462904}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}ю * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bačynskyj | meno = Ivan | titul = V ciomu misiaci vypovňujeťsia 270 rokiv z dňa narodžeňňa kanonika Ivan Pastelija 220 rokiv kanoniku Ivanu Čurhovyču | url = https://mukachevo.net/blog/v-tsyomu-misiatsi-vypovniuyetsia-270-rokiv-z-dnia-narodzennia-kanonika-ivana-pasteliia-ta-220-rokiv-kanoniku-ivanu-churhovychu_112693.html | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = mukachevo.net | miesto = Mukačevo | jazyk = uk}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Čurhovyč Ivan Ivanovyč | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=161 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Aristov|meno=Fiodor Fiodorovič|titul=Očerki Karpatorusskoj literatury so vtoroj poloviny XIX stolitija|vydanie=1|vydavateľ=Spolok Alexandra Duchnoviča|miesto=Užhorod|rok=1929|odkaz na autora=Fiodor Fiodorovič Aristov|poznámka=76 strán|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hommonaj|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Antolohija pedahohičnoji dumky Zakarpaťťa (XIX – XX st.)|vydanie=1|rok=1992|poznámka=298 strán|vydavateľ=Zakarpaťťa|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Szinnyei|meno=József|titul=Magyar irók élete és munkái II.|vydanie=1|vydavateľ=Hornyánszky Viktor akadémiai könyv- kereskedése,|miesto=Budapešť|rok=1893|jazyk=hu}}. = Ioan Kutka = '''ван Кутка'''&nbsp;— церковний діяч, просвітитель. == Життєпис == Син суковського пароха Земплинського комітату, народився [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1750|1750]]&nbsp;р. [[:uk:Філософія|Філософію]] вивчав у [[:uk:Кошиці|Кошицях]], [[:uk:Теологія|теологію]]&nbsp;— у м. [[:uk:Мукачеве|Мукачеві]], рукопокладений в 1775&nbsp;р. 1775&nbsp;р. повернувся з Кошиць у єпархію, був висвячений, наступного року був [[:uk:Капелан|капеланом]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], а 1777 р був писарем у [[:uk:Єпископ|єпископа]], потім став [[:uk:Професор|професором]] св. обрядів у мукачівських школах, нарешті призначений дійсним [[:uk:Канонік|каноніком]] до [[:uk:Капітул|капітулу]]. Викладав основи [[:uk:Літургія|літургії]] в [[:uk:Мукачівська_духовна_семінарія|Мукачівській духовній семінарії]] (1777—1786); з 1777&nbsp;р. секретар мукачівського єпископа [[:uk:Андрій_(Бачинський)|Андрія Бачинського]]. 1808&nbsp;р. вже похилого віку єписокоп [[:uk:Андрій_(Бачинський)|Андрей (Андрій) Бачинський]] зажадав собі помічника в особі каноніка Івана Кутки, однодумця владики. Але угорська канцелярія постаралася, що єпископом-помічником став суперник І. Кутки, канонік Михаїл Брадач. Ображений Бачинський лишив Брадача в Пряшеві, а собі до помочі задержав І. Кутку в особі генерального вікарія. Відразу після смерті А. Бачинського (15.12.1809) нового єпископа призначено не було. Зокрема це було тому, що імператор Наполеон наказав вивезти Папу Римського Пій VII з Риму (з 6 серпня 1809 року по 9 червня 1912 року) у Фонтенбло (біля Парижа, Франція), а тому від Риму неможливо було отримати номінацію нового єпископа для Мукачівської [https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/16177/file.pdf єпархії] (JULIUS KUBINYI S. T. D, 1970). Правда ,як уже згадувалось, у [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській єпархії]] був посвячений єпископ М. Брадач, якого ще за життя А. Бачинського було призначено помічником єпископа. Але це було призначення «без права успадкування». Тому в Ужгороді керівником єпархії обрали капітулярного [[:uk:Вікарій|вікарія]]. Таким чином вакансія на єпископський престол існувала 7 років. Історики стверджують, що причиною цього було прохання Мукачівського капітулу до короля розділити Мукачівську єпархію на 13 комітатів. Отже, після смерті А. Бачинського Кутка Іван у 1809 році призначений капітульним вікарієм у духовних справах по Мукачівській єпархії. Був чинним суддею капітулу від 1809 до 1812 року в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (Лучкай, 2003). При обранні І. Кутки капітулярним вікарієм виникла дивна ситуація: Кутка був лише священником, а Брадач&nbsp;— єпископом, то ж виходило, що єпископ підпорядкувався звичайному священнику. Це М. Брадачу важко було перенести. Але 17.10.1812&nbsp;р. І. Кутка помер і Мукачівська капітула цього разу обрала капітулярним вікарієм М. Брадача (Пап, 2001). За життя Іван Кутка склав «Буквар язика руського» (1797, перекладений 1799, 1815, 1846) (Moser, 2006) популярний серед русинів [[:uk:Катехізис_малий|«Катехізис малий»]] (1801), який витримав 11 видань, останнє в 1931 (наукове видання з коментарями Іштвана Ідварі, 1997, 1998). (Поп, 201). Цікаво, що на вершині гірського відрога вулиці Болотної (тепер вул. Берчені) тогочасного Ужгорода (тоді ще Унгвара), що тягнеться в бік міста, колись знаходилася досить цікава місцина, яка з початку ХІХ ст. мала назву «поселення самітника» або «Сад Кутки» ([http://goloskarpat.info/transcarpathia/kolis-pidgradskii-park-v-uzhgorodi-buv-zvirintsem-/ Штефаньо, 2014]). У «Саду Кутки», каже Й.Ко­баль, була чудова криниця. Пізніше, коли ректором семінарії став Юлій Фірцак, над джерелом, що било з-під землі, за проєктом королівського інженера Берталона Кеменя було збудовано колодязь, який так і називався — колодязь Фірцака. Між іншим, одна з вулиць, яка веде до «Саду Кутки», колись називалася Криничною. '''Ioann Kutka''' ({{Vjazyce2|rue|Іоанн Кутка}}, {{Vjazyce2|uk|Іван Кутка|Ivan Kutka}}, {{Datum narození|1750|2|23}} [[:cs:Sukov|Sukov]] —{{Datum úmrtí|1812|10|17}} [[:cs:Užhorod|Užhorod]])<ref name=":014">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref> byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] řeckokatolický [[:cs:Kanovník|kanovník]] a [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]], [[:cs:Učitel|učitel]], [[:cs:Spisovatel|spisovatel]] a [[:cs:Osvícenství|osvícenec]].<ref name=":014" /><ref name=":111">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan|titul=Encyklopedie Podkarpatské Rusi|vydání=1.izd|vydavatel=Izdat. V. Paďaka|místo=Užhorod|počet stran=429|isbn=978-966-7838-23-2}}</ref> Ioann byl součástí malého osvícenského kroužku okolo [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]], který jej založil. Mezi významná díla Ioanna patří ''Slabikář jazyka ruského'' ({{Vjazyce2|rue|Буквар язика руського}}) a ''[[:cs:Katechismus|Katechismus]]'', který přeložil do [[:cs:Rusínština|rusínštiny]].<ref name=":014" /><ref name=":210">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Pavel Robert|příjmení2=Kopecký|jméno2=Miloslav|příjmení3=Pad̕ak|jméno3=Valerij|titul=Národ odnikud: ilustrované dějiny karpatských Rusínů|vydavatel=Pad̕aka|místo=Užhorod|počet stran=116|isbn=978-966-387-092-2}}</ref> Od roku 1809 až do své smrti v roce 1812 byl [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikářem]] a zastupoval [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|biskupa]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]].<ref name=":111" /> Nahradil ho nově zvolený [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]] [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]] a poté biskup [[:cs:Aleksej_Povčij|Aleksej Povčij]]. == Život == Ioann Kutka se narodil 23. února 1750 v [[:cs:Sukov|Sukově]] na dnešním [[:cs:Slovensko|Slovensku]]. Jeho otec byl řeckokatolický farář. Studoval filozofii v Košicích a teologii v Mukačevu.<ref name=":014" /> V roce 1775 byl vysvěcen na kněze a pracoval u [[:cs:Apoštolský_exarchát|apoštolského exarchátu]] [[:cs:Košice|košického]] (dnešní [[:cs:Eparchie_košická|Košická eparchie]]).<ref name=":014" /> O rok později, v roce 1776, se stal [[:cs:Kaplan|kaplanem]] v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]]. V roce 1777 se stal písařem a sekretářem [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|mukačevského biskupa]] [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]]. Ve stejném roce začal vyučovat základy [[:cs:Liturgie|liturgie]] na Užhorodském teologickém semináři, kde mezi lety 1783 až 1786 byl [[:cs:Rektor|rektorem]].<ref name=":014" /> === Kanovník a kapitulní vikář === V roce 1794 se stal kanovníkem u [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]].{{Poznámka|[[Kanovník]] bylo jedno z nejvýše postavených duchovních míst v eparchii. Místo Kanovníka také zahrnovalo členství v [[kapitula|kapitule]].}} V roce 1808 se stal pomocníkem již starého [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]]. Ondřej Bačinský chtěl vyučit Ioanna aby se po jeho smrti stal nástupem a [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|biskupem]]. Uherské kancléřství ale nepodpořilo kroky Ondřeje a spíš navrhovala jiného [[:cs:Kanovník|kanovníka]] a to [[:cs:Michal_Bradač|Michala Bradače]]. Uražený Ondřej nechal jmenovat Ioanna [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikářem]].<ref name=":014" /><ref name=":111" /> [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřej Bačinský]] zemřel 15. prosince 1809. Nástupcem se měl stát [[:cs:Pomocný_biskup|pomocný biskup]] [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]], ale jeho titul pomocného biskupa tval pouze během života Ondřeje Bačinského. V reakci na smrt biskupa se stal Ioann nejvýše postaveným v eparchii a řídil celou [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevskou eparchii]]. Důvodem nezvolení nového biskupa byla absence papeže [[:cs:Pius_VII.|Pia VII.]] v [[:cs:Řím|Římě]], ten během [[:cs:Napoleonské_války|napoleonských válek]] sídlil v [[:cs:Fontainebleau|Fontainebleau]] a nemohl zvolit nového biskupa. [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]] byl nešťastný ze situace v eparchii, jelikož on pomocný biskup, byl podřízený klasickému knězovi. 17. října 1812 zemřel [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]] Ioann Kutka v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]].<ref name=":014" /><ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref> Na jeho místo byl zvolen Michal Bradač, ale stále jako kapitulní vikář. Dalším biskupem eparchie se stal [[:cs:Aleksej_Povčij|Aleksej Povčij]].<ref name=":111" /> == Dílo == Ioann Kutka byl jeden z mála, který podpořil rozvoj rusínského jazyka. Chtěl, aby se stal literárním jazykem, ale to se mu nepodařilo. I tak napsal ''Slabikář jazyka ruského'' () v rusínštině a ''[[:cs:Katechismus|Katechismus]]'', který přeložil do [[:cs:Rusínština|rusínštiny]] a do, tehdy literárního jazyka, [[:cs:Církevní_slovanština|církevní slovanštiny]].<ref name=":014" /><ref name=":210" /> Jeho názory na rusínský jazyk ale neopětovala tehdější rusofilská inteligence. = Konštantín Matenzonský = '''Костянти́н Матезо́нський''' (1794—1858)&nbsp;— музичний діяч на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], родом з [[:uk:Наддніпрянщина|Наддніпрянщини]]. [[:uk:1833|1833]] року засновує в Ужгороді чотириголосий хор «Гармонія», з яким виконує як церковні, так і світські твори, багато зробив для поширення хорового співу на Закарпатті. Керував хором 20 років&nbsp;— по 1853. Помер в місті Ужгород, похований на кладовищі біля замку. '''Konstantin Matezonský''' ({{Vjazyce2|rue|Константин Матезонскый}}, [[:cs:1794|1794]] [[:cs:Ruské_impérium|Ruské impérium]] – [[:cs:28._prosinec|28. prosinec]] [[:cs:1858|1858]] [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl zakladatel, dirigent a sbormistr [[:cs:Pěvecký_sbor|pěveckého sboru]] ''Harmonie''.<ref name=":015">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan|příjmení2=Almašij|jméno2=Mychajlo|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydání=1.izd|vydavatel=Izdat. V. Padjaka|místo=Užgorod|počet stran=429|isbn=978-966-7838-23-2}}</ref> Jednalo se o první pěvecký sbor v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]], který založil společně s [[:cs:Vasyl_Dovhovič|Vasylem Dovhovičem]] a podporou [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulního vikáře]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanem Čurhovičem]].<ref name=":015" /> == Život == Konstantin Matezonský se narodil v roce 1794 v [[:cs:Ruské_impérium|Ruské impériu]]. Předpokládá se, že Konstantin byl člen [[:cs:Děkabristé|děkabristského povstání]] z roku 1825, kvůli kterému musel později emigrovat do Rakouského císařství.<ref name=":112">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref><ref name=":211">{{Citace elektronického periodika|titul=Закарпатська Обласна Універсальна Наукова Бібліотека ім. Ф. Потушняка::Видатні закарпатці|periodikum=www.biblioteka.uz.ua|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158|datum přístupu=2025-06-02}}</ref> Do [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] přišel v roce 1833 z [[:cs:Přemyšl|Přemyšlu]], kde byl zpěvákem katedrálního sboru pod pseudonymem ''Konstantin'' ''Bělorusín'' ({{Vjazyce2|rue|''Бѣлорусин''}}).<ref name=":015" /><ref name=":112" /> V Užhorodu přebýval nelegálně a měl nařízeno aby odešel do Přemyšlu, kde by si vyřídil žádost na pobyt v Užhorodu. Zakarpatská šlechta ho ale nepustila za hranice a tak přebýval u [[:cs:Vasyl_Dovhovič|Vasyla Dovhoviče]]. Vasyl navrhl [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulnímu vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], že by společně s Matezonským založil pevěcký sbor. V roce 1834 byl založen sbor Harmonie, kde Matezonský byl dirigentem a sbormistrem.<ref name=":211" /> O svém původu a totožnosti nic neprozradil. Když se jednou jeho přítel [[:cs:Alexander_Duchnovič|Alexander Duchnovič]]<ref name=":112" /> pokusil odhalit toto tajemství tak, že svého společníka opil vínem, Matezonský se prudce ohradil proti otázce a dodal: ''„Vím, kam míříš – Rus je ten, kdo tajemství neprozradí!“'' Zemřel [[:cs:28._prosinec|28. prosince]] [[:cs:1858|1858]] na [[:cs:Hepatitida|zánět jater]]. V posledních chvílích jeho života stáli u smrtelného lože jeho žáci [[:cs:Ivan_Silvaj|Ivan Silvaj]], [[:cs:Nikolaj_Nagy|Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a dirigent ''Harmonie'' Michal Lychvarčyk.<ref name=":112" /> Byl pohřben na hřbitově u [[:cs:Užhorodský_hrad|užhorodského hradu]]. Během likvidace hřbitova byl jeho náhrobek předán do sbírek muzea sídlícího v hradu.<ref name=":211" /> == Pěvecký sbor == Pěvecký sbor vedený Matezonským nesl název ''Harmonie''. V té době byl [[:cs:Polyfonie|vícehlasý (polyfonní) zpěv]] novinkou nejen v Užhorodě, ale i v rámci celé Rakouské monarchie. Sbor pokračoval ve své činnosti i po smrti Matezonského a to déle než 100 let.<ref name=":015" /><ref name=":112" /> Repertoár sboru ''Harmonie'' tvořily liturgické skladby a duchovní koncerty [[:cs:Dmytro_Bortňanskyj|Dmytra Bortňanského]] a [[:cs:Alexej_Verstkovskij|Alexeje Verstkovského]], ukrajinské a rusínské písně, např.: ''Země ruská, naše matko'', ''Já Rusín byl'', ''Na vojnu jdu'', ale i ruské lidové písně a romance: Černý šátek a ''Vycházím sám na cestu''.<ref name=":112" /> Od roku 1936 vystupoval sbor ''Harmonie'' také v éteru košického rozhlasu, a to s bohoslužbami, koledami, duchovními i lidovými písněmi. Posledním dirigentem sboru byl Nikifor Petraševyč, vysvěcený 23. března 1941 v Užhorodě, který v roce 1943 absolvoval konzervatoř v Budapešti. = Adrij Ripaj = '''Андрі́й Ріпа́й''' (Ріпаєв) (*&nbsp;[[:uk:29_липня|29 липня]] [[:uk:1830|1830]], Улич-Криве&nbsp;— †&nbsp;[[:uk:1_квітня|1 квітня]] [[:uk:1914|1914]], Врутки)&nbsp;— [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Публіцист|публіцист]]. == Біографічні відомості == Родом із села Уличське-Криве (Ужської жупи). В 1853 році закінчив гімназію, в 1858 році&nbsp;— Кошицьку вчительську препарандію, після чого навчався у Віденському народно–навчальному училищі. У 1859—1862 роках вчителював у селах Холмець і Бортнява. Від 1862 року учитель (деякий час директор) учительської семінарії в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]]. Редактор першого на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] педагогічного журналу [[:uk:Учитель_(журнал)|«Учитель»]] (1867) і автор книжечки для народу «Народное Господарство. Землед<small>Ђ</small>ліе і скотоводство» (1864). == Література == * . Словникова частина.&nbsp;— Т.&nbsp;7. * Календар визначних русинських діячів // Русин.&nbsp;— 2007.&nbsp;— Число 7—8 (липень&nbsp;— серпень).&nbsp;— С.&nbsp;13. = Jurij Venelin = '''Ю́рій Вене́лін''' (справжнє ім'я '''Георгій Гуца'''; * [[:uk:22_квітня|22 квітня]] [[:uk:1802|1802]], [[:uk:Тибава|Тибава]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&nbsp;— †[[:uk:25_вересня|25 вересня]] [[:uk:1839|1839]], [[:uk:Москва|Москва]]&nbsp;— український [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Філолог|філолог]], [[:uk:Етнограф|етнограф]], [[:uk:Фольклорист|фольклорист]] та [[:uk:Медик|медик]]. Один з основоположників [[:uk:Слов'янознавство|слов'янознавства]] в Україні та [[:uk:Російська_імперія|Російській імперії]]. == Біографія == Народився на Закарпатті у сім'ї [[:uk:Священик|священника]], навчався в [[:uk:Ужгородська_духовна_семінарія|Ужгородській духовній семінарії]], на філософському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] (куди він поступив таємно, під прізвищем Венеліна) ([[:uk:1822|1822]]), [[:uk:Московська_медична_академія|Московській медичній академії]]. Слухав лекції у вищих навчальних закладах [[:uk:Угорщина|Угорщини]]. Працював у Московському військовому госпіталі. Був членом Товариства історії та старожитностей російських при [[:uk:Московський_університет|Московському університеті]]. Дослідник історії [[:uk:Болгари|болгар]], [[:uk:Даки|даків]]. Один з фундаторів російської [[:uk:Болгаристика|болгаристики]]. У 1823 році приїхав до [[:uk:Кишинів|Кишинева]], де познайомився з бесарабськими болгарами, що переселились з Болгарії після [[:uk:Російсько-турецькі_війни|російсько-турецької війни]] [[:uk:Російсько-турецька_війна_(1787—1792)|1792]] і [[:uk:Російсько-турецька_війна_(1806—1812)|1812]]&nbsp;рр. Виявив глибоке зацікавлення трагічною долею цього [[:uk:Слов'яни|слов'янського народу]], про який в науці було мало відомостей. Почав збирати матеріали про болгар, їх мову, історію, культуру. На основі цих матеріалів, за порадою відомого славіста [[:uk:Погодін_Михайло_Петрович|М. Погодіна]], видав 1829&nbsp;р. свою працю «''Древние и нынешние болгары»'', яка завдяки науковій цінністі та палкому заклику про допомогу болгарському народу посіла помітне місце у [[:uk:Болгарське_національне_відродження|Болгарському національному відродженні]]<ref name=":016">Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&nbsp;— 2008.<span> </span>— № 2.&nbsp;— С.53.</ref>. [[:uk:1829|1829]] мандрував [[:uk:Болгарія|Болгарією]], [[:uk:Валахія|Валахією]], [[:uk:Молдавія|Молдавією]] з науковою метою&nbsp;— збирання матеріалів для історичних праць. Зокрема, зібрав 86 дако-слов'янських та волохо-болгарських грамот&nbsp;— літературних пам'яток болгарського народу. Уперше привернув увагу болгар до їхньої [[:uk:Фольклор|народної творчості]], підкреслив її безцінне значення як для науки, так і для пробудження національної свідомості. Під час подорожі до Північно-Східної Болгарії (1830) зібрав 50 народних пісень. У праці «''О характере народных песен у славян задунайских''» (1835) дав високу оцінку болгарському пісенному фольклору<ref name=":016" />. Закарпатський учений удостоївся високої оцінки з боку [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франка]] <ref name=":113">{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}</ref>:{{Цитата|Наш угорський русин Юрко Гуца як будитель народного духу болгарського, воскреситель їх славної минувшини стоїть гідно обіч імен таких болгарських патріотів, як Л. Каравелов, Раковський, брати Миладинови, Заря Стоянов.|3=|4=}}Помер у 37-річному віці в Москві в абсолютному зубожінні. Вже після його смерті побачили світ «Влахо-болгарские или дако-славянские грамоты», «Грамматика нынешнего болгарского наречия». == Пам'ять == [[Файл:Guca.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Guca.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C241x241bod%7C%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Guca.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C241x241bod%7CМеморіальна] дошка в м. [[:uk:Свалява|Свалява]]<nowiki>.]] В середині </nowiki>[[:uk:XIX_ст.|XIX ст.]] прізвище Венеліна стає настільки популярним, що його і досі використовують в Болгарії як власне ім'я, з наголосом на останньому складі. На могилі Ю.&nbsp;Гуци (Вєнєліна) у [[:uk:Данилів_монастир|Даниловому монастирі]] в Москві болгари встановили пам'ятник з написом: «Він перший нагадав світові про забуте, але колись славне й могутнє плем'я болгар і палко бажав бачити його відродження». Ім'ям Венеліна названо вулицю в [[:uk:Софія|столиці Болгарії]], споруджено [[:uk:Пам'ятник|пам'ятники]] в [[:uk:Софія_(місто)|Софії]], [[:uk:Габрово|Габрово]]<ref name=":113" />, [[:uk:Свалява|Сваляві]] та селі Тибава (Закарпаття, Україна). На початку [[:uk:ХХ_століття|ХХ століття]] в [[:uk:Одеса|Одесі]] стояв пам'ятник Ю.&nbsp;Гуці. == Вибрані праці == * [http://books.google.com/books?id=YWMNAQAAIAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PR1#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние болгары в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Т. I. Москва, 1829] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140103103631/http://books.google.com/books?id=YWMNAQAAIAAJ&dq=inauthor%3A%22Юрій%20Венелин%22&pg=PR1#v=onepage&q&f=false|date=3 січня 2014}} * «О характере народных песен у славян задунайских» ([[:uk:1835|1835]]); * [http://books.google.com/books?id=aj9GAAAAMAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PA1#v=onepage&q&f=false О зародыше новой болгарской литературы. Москва, 1838] * «Граматика на сегашния български език»; * [http://books.google.com/books?id=1p4ZAAAAYAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PP7#v=onepage&q&f=false Влахо-болгарские или дако-славянские грамоты, собранные и объясненные на иждивении Императорской Российской Академии. Санкт-Петербург, 1840] * [http://books.google.com/books?id=EWbxAAAAMAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PP11#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние словене в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Т. II. Москва, 1841] * [http://books.google.com/books?id=O_zTAAAAMAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PA3#v=onepage&q&f=false Скандинавомания и ее поклонники или столетние изыскания о варягах. Историко-критическое разсуждение. Москва, 1842] * [http://books.google.com/books?id=TKkZAAAAYAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PP5#v=onepage&q&f=false Критические изследования об истории болгар, с прихода болгар на Фракийский полуостров до 968 года, или покорения Болгарии Великим князем русским, Святославом. Изданны на иждивении болгарина И.&nbsp;Н.&nbsp;Денкоглу. Москва, 1849] * [http://books.google.com/books?id=P-ZBAAAAcAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PR1#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние болгары в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Издание второе. Москва, 1856] == Примітки == <references /> == Джерела == * Юрій Іванович Венелін-Гуца (1802—1839) : бібліографічний покажчик / уклад.: О. Д. Закривидорога, М.-І. Г. Люта, Л. А. Мельник, Т. В. Туренко.&nbsp;— Ужгород, 1989. * [[:uk:Абліцов_Віталій_Григорович|Абліцов В.]]Галактика «Україна». Українська діаспора: видатні постаті / Віталій Абліцов.&nbsp;— К.: КИТ, 2007.&nbsp;— 436 с. * Байцура Т. Юрій Іванович Венелін.&nbsp;— Братіслава, 1968.&nbsp;— 306 с. * [[:uk:Данилюк_Дмитро_Дмитрович|Данилюк Д. Д.]] Ю. І. Гуца-Венелін.&nbsp;— Ужгород, 1995.&nbsp;— 45 с. * Ю. Венелін. З наукової спадщини визначного славіста: З нагоди 200-ліття від дня народження Ю. Венеліна / укладання Д. Д .Данилюка ; передмова В. Гісема, Г. Кеменяша, Д. Данилюка ; істор. нарис Д. Данилюка.&nbsp;— Ужгород : Вид-во В. Падяка, 2002.&nbsp;— 184 c.&nbsp;— (Сер. «Обличчям до спадщини»). * Заяць О. [http://chtyvo.org.ua/authors/Zaiats_Orest/Venelin_Yurii Венелін Юрій] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180114020717/http://chtyvo.org.ua/authors/Zaiats_Orest/Venelin_Yurii|date=14 січня 2018}} // Наукове товариство імені Шевченка : енциклопедія.&nbsp;— Львів, 2014.&nbsp;— Т. 2.&nbsp;— С. 578—583. == Посилання == * [http://books.google.com/books?id=KDIFAAAAYAAJ&dq=%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D1%8A&pg=PP59#v=onepage&q=%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D1%8A&f=false Безсонов, П. Болгарские песни из сборников Ю.&nbsp;И.&nbsp;Венелина, Н.&nbsp;Д.&nbsp;Катранова и других болгар (= Временник Императорского Московского Общества истории и древностей российских, Кн. XXI, Ч. II: Материалы). Москва, 1855] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131231161147/http://books.google.com/books?id=KDIFAAAAYAAJ&dq=Венелинъ&pg=PP59#v=onepage&q=Венелинъ&f=false|date=31 грудня 2013}} * Венелін (справж. прізв. — Гуца) Юрій Іванович // Україна в міжнародних відносинах. Енциклопедичний словник-довідник. [https://chtyvo.org.ua/authors/Varvartsev_Mykola/Ukraina_v_mizhnarodnykh_vidnosynakh_Entsyklopedychnyi_slovnyk-dovidnyk_Vypusk_5.pdf Випуск 5. Біографічна частина: А-М] / Відп. ред. М.М. Варварцев. — К.: Ін-т історії України НАН України, 2014. — с.57-58 * Павленко В. В. [http://www.history.org.ua/?encyclop&termin=Venelin_Ju Венелін Юрій Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160416135702/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Venelin_Ju|date=16 квітня 2016}} // a '''Jurij Venelin''', narozen jako ''Юрий Гуца'', ''Georgius Hutza'', ([[:cs:22._duben|22. dubna]] [[:cs:1802|1802]] [[:cs:Tybava|Tybava]] – [[:cs:26._březen|26. března]] [[:cs:1839|1839]] [[:cs:Moskva|Moskva]]) byl [[:cs:Historik|historik]] a [[:cs:Publicistika|publicista]], jeden ze zakladatelů [[:cs:Slavistika|slavistiky]]. == Život == Narodil se ve vesnici [[:cs:Tybava|Tybava]] ( ''Havasalja''), která je součástí obce [[:cs:Svaljava|Svaljava]] v [[:cs:Okres_Mukačevo|Mukačevském okrese]] v [[:cs:Podkarpatská_Rus|Zakarpatské oblasti Ukrajiny]]. Pocházel z rodiny kněze Ivana Gucyho. Studoval na gymnáziu a teologickém semináři v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]], biskupském lyceu v [[:cs:Satu_Mare|Satu Mare]] a na [[:cs:Segedín|Szegedské]] akademii. Krátce studoval filozofické fakultě na Lvovské univerzitě (1822–1823). Na jaře 1823 spolu se svým bratrem Ivanem Molnárem ilegálně překročil hranici bez pasu a dostal se do tehdy ruského [[:cs:Kišiněv|Kišiněva]]. Jejich rozhodnutí uprchnout jednou do Lvova a podruhé do Ruska bylo způsobem, jak se zbavit závazků vůči duchovním autoritám. V Kišiněvě dostali oba uprchlíci za podpory generálního guvernéra I. N. Inzova bydliště a místa školních učitelů. Během dvou let v Kišiněvě Venelin poznal studenty z řad bulharských emigrantů, studoval jejich jazyk, zvyky a způsob života. V létě 1825 oba odešli do Moskvy a tam na radu [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivana Orlaje]] vystudovali medicínu. V roce 1830 byl Venelin vyslancem Petrohradské akademie věd do bulharských zemí ovládaných [[:cs:Osmanská_říše|Osmany]]. Navštěvoval bulharská města jako [[:cs:Varna|Varna]], [[:cs:Kavarna|Kavarna]] a [[:cs:Silistra|Silistra]], zaznamenával lidové písně a rčení a získával znalosti bulharského jazyka z první ruky. V roce 1836 se seznámil s bulharským emigrantem [[:cs:Vasil_Aprilov|Vasilem Aprilovem]] sídlícím v [[:cs:Oděsa|Oděse]], s nímž udržoval aktivní korespondenci. == Dílo == Venelin byl autorem knihy ''Staří a dnešní Bulhaři v jejich politických, etnografických, historických a náboženských vztazích k Rusům'', vydané ve třech svazcích v letech 1829 až 1841. Dílo bylo významné pro popularizaci bulharské kultury a historie v Ruské říši a pro ovlivňování národního cítění mnoha bulharských emigrantů. Venelinova kniha ''Kritické studie o dějinách Bulharska'', vydaná posmrtně ve zkrácené verzi v roce 1849 v Moskvě z iniciativy historika Spiridona Palauzova. Emise byla financována bulharským obchodníkem Ivanem Denkoglu sídlícím v Rusku. Kniha vyšla znovu v roce 1853 v kompletním bulharském překladu v [[:cs:Zemun|Zemunu]] v dnešním Srbsku; překlad provedl učitel Petko Botev, otec básníka [[:cs:Christo_Botev|Christo Boteva]]. Mezi další díla Jurije Venelina patří ''O charakteru lidových písní u zadunajských Slovanů, O formování nové bulharské literatury, Gramatika moderní bulharštiny'' a ''Starověcí a moderní Slovinci''. a = Ivan Fogorašij-Berežanin = '''Joann Fogarašij''', rozený Joannes Fogarassy, pseudonym Berežanin (25. března 1786 [[:cs:Velyki_Komjaty|Velyki Komjaty]] – 11. prosince 1834 [[:cs:Vídeň|Vídeň]]) byl podkarpatský rusínský etnograf, jazykovědec, kněz a učitel.<ref name=":012">{{Citace elektronického periodika|příjmení=HARAKSIM|jméno=Ľudovít|titul=„Zlatý vek&quot; biskupa A. Bačinského a obrodenské obdobie A. Duchnoviča - dve epochy dejín Rusínov|periodikum=|url=https://www.rusyn.sk/zlaty-vek-biskupa-a-bacinskeho-a-obrodenske-obdobie-a-duchnovica-dve-epochy-dejin-rusinov/|jazyk=sk|datum přístupu=2024-01-01}}</ref> V [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] je po něm pojmenována ulice. == Život a dílo == Studoval na teologických seminářích v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] (1808–1810) a v [[:cs:Trnava|Trnavě]] (1811–1812). V roce 1813 byl vysvěcen na řeckokatolického kněze. Krátce působil jako,kněz v [[:cs:Rokosovo|Rokosovu]]. V letech 1814–1818 byl rektorem Uherského řeckokatolického teologického semináře. V roce 1818 byl poslán do Vídně, kde působil jako pastor řeckokatolického kostela sv. Barbory při řeckokatolickém teologickém semináři, tzv. [[:cs:Barbareum|Barbareu]], až do své smrti. V Barbareu byl slovanský klub vedený slovinským lingvistou [[:cs:Jernej_Kopitar|Jernejem Kopitarem]],. V tomto klubu se Fogarašij seznamoval se studenty z jiných slovanských zemí a jejich jazyky. To ho přivedlo k aktivnímu srovnávacímu lingvistickému studiu, jehož výsledkem bylo dílo o rozdílech ve slovanských dialektech, zvláště mezi dialekty maloruskými a karpatoruskými nebo uhroruskými.<ref name=":012" /> které zaslal [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivanu Orlajovi]]. Fogarašij poukazoval na společný původ slovanských jazyků a v duchu panslavismu vyzýval všechny Slovany, aby se drželi církevní slovanštiny jako svého spisovného jazyka. V roce 1833 vydal rusko-uherskou gramatiku ''Orosz magyar grammalika. Rutheno ungarica grammatica. Для скораго и легкаго языка обучения... у Вѣдню, 1833'' a též dílo ''Origo et formacio Linguae Ugoricae – ungaricae rectius Magiaricae dictoe historice, philo et etymologice ac gramatice deducta. Viennae. Anno 1833'' . Poukazoval na to, že maďarština je silně ovlivněna podunajskými slovanskými jazyky, což vzbudilo nevůli mezi maďarskými mocenskými kruhy.<ref name=":012" /> Fogarašij je také autorem rozsáhlé (nepublikované) studie o Podkarpatských Rusínech. = Michal von Visanik<ref name=":1122">{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=16, 41|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=}}</ref> = '''Михайло (фон) Висаник''' (''Вӱсяник'', [[:rue:Нїмецькый_язык|нім.]] ''Michael von Viszanik'', [[:rue:10._октовбер|10. октовбер]] [[:rue:1792|1792]], Дюлай, [[:rue:Жупа_Саболч|жупа Саболч]]<ref name="szluk2">{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}</ref> — [[:rue:3._новембер|3. новембер]] [[:rue:1872|1872]], [[:rue:Відень|Відень]]) быв [[:rue:Австрійска_імперія|австрійськый]] медик [[:rue:Русины|русинського]] роду, дохтор-прімарь [[:rue:Відень|віденської]] псіхіатрічної болниці, реформатор австрійської [[:rue:Псіхіатрія|псіхіатрії]]. == Біоґрафія == Сын [[:rue:Ґрекокатолицька_церьков|грекокатолицького]] пароха села Дюлай (днесь ''Nyírgyulaj'') Ивана Вӱсяника<ref name="szluk2" /><ref name="padiak2">{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}</ref>. Скончив [[:rue:Гимназия|ґімназію]] в [[:rue:Сатмар|Сатмарі]], пак ся учив у [[:rue:Ягер|Яґрі]] (філософія), [[:rue:Будапешт|Пешті]] и [[:rue:Відень|Відню]]. У Відню здобыв діплому дохтора (1821) и тітулу маґістра [[:rue:Акушер|акушерства]] (1825)<ref name="padiak2" /><ref name="ndb2">{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}</ref>. Зачав роботу у віденськуй Централнуй болници як молодшый дохтор, де мав и практику из псіхічно хворыми. Пузніше ся добрі вказав уже як окружный дохтор у часі повени (1830) <small>[<nowiki/>[[:de:Donauhochwasser 1830|de]]]</small> і епідемії [[:rue:Колера|колеры]] (1831) у Відню, а пак у часі повени в Будапешті (1838) <small>[<nowiki/>[[:hu:1838-as pesti árvíz|hu]]]</small>. Быв активным пропаґатором [[:rue:Вакцинация|вакцинації]]<ref name="padiak2" />. [[Файл:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg|odkaz=[https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C][[:rue:Наррентурм|Наррентурм]]<nowiki> около 1895]] У 1838 именованый на дохтора-прімаря псіхіатрічної лічниці Централної болниці у Відню, што ся розміщала в так званум ізолаторі </nowiki>[[:rue:Наррентурм|Наррентурм]] («турни глупакув»). Измагав ся го модернізовати як лічебну установу: пропаґовав працовну терапію, дошколованя персонала, зрушив фіксацію хворых ланцами (уєдно дав изняти 30 тон желіза)<ref name="ndb2" /><ref>{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}</ref>. У 1843-1844 ся пустив у служебну дорогу до Німеччины, Франції и Швейцарії. У заграничу ся окреме інтересовав архітектуров псіхіатрічных установ, котра бы мала помагати уліченю хворых. У 1844 рядив проєктованя нової псіхіатрічної лічниці в Брюннлфелду (днесь часть Відня), доконченої в 1852. році. У 1845 ся габілітовав як другый на [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденськум універзитеті]] [[:rue:Доцент|доцент]] псіхіатрії<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>. У дісертації аналізовав роботу віденської псіхіатрічної лічниці уд року 1784, окреме зазначаючи хосновитусть гуманного удношеня до паціентув и удмітаючи їх «неулічнусть». У 1853-1869 рокы рядив псіхіатрічноє обзираня у Централнуй болници. Удступив уд роботы в 1871. році. Двараз быв [[:rue:Декан|деканом]] медицинського факултета [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденського універзитета]]. Основав общества спомаганя бывшым паціентам псіхіатрії и вдовам дохторув. Быв судовым засідательом (''táblabíró'' <small>[<nowiki/>[[:hu:táblabíró|hu]]]</small>) у мадярськых [[:rue:Жупа_Саболч|жупах Саболч]], [[:rue:Жупа_Чанад|Чанад]], [[:rue:Жупа_Унґ|Унґ]], [[:rue:Жупа_Сатмар|Сатмар]] и [[:rue:Жупа_Боршод|Боршод]]. Носитель тітулы дворського радника (''Hofrat''), ордена Франца Йозефа, папського ордена с. Ґеорґія Великого, [[:rue:Пруссія|пруського]] ордена Коруны. У [[:rue:1849|1849]] быв єдным из шести членув русинської делеґації пуд веденьом [[:rue:Виктор_Добрянскый|Віктора Добрянського]], што подала імператору [[:rue:Франц_Йозеф_I.|Францу Йозефу I.]] петіцію ''[[:rue:Памятник_Русинов_угорскых|Памятник Русинов угорскых]]''. Погребеный на [[:rue:Централный_теметув_(Відень)|Централнум теметові у Відню]] вєдно з жонов Амалійов (рож. Янко, 1803—1876)<ref name="padiak2" /><ref>{{Cite web|url=http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|title=''Кочерга С. О.'' Південний берег Криму в житті і творчості українських письменників ХІХ ст.|accessdate=25 грудня 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090919061135/http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|archivedate=19 вересня 2009|deadurl=yes}}</ref>. <references /> = Jozef Miklošík = Йосип Змій-Мікловшик (20 лютого 1792 с. Словінки, [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщина]] (зараз Східна Словаччина) - 1 грудня 1841 [[:uk:Пряшів|Пряшів]]) - український художник, іконописець, портретист. Один з основоположників професійного образотворчого мистецтва [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]. == Діяльність == Народився в бідній селянській родині. Навчався в школі при монастирі Красний Брід неподалік Меджилаборець в Словаччині. Очевидно, там вперше познайомився з мистецтвом живопису у ченців-іконописців, які зазвичай проживали в монастирях. Маючи хороший голос і схильність до наук, він в Краснобродський школі вивчився на дяка. У 1814 році отримав місце церковного співочого при греко-католицької церкви св. Варвари у Відні (Барбареум). Робота там давала йому деяку матеріальну незалежність. У тому ж році вступив в клас живопису до Віденської Академії об'єднаних образотворчих мистецтв. Йосип Змій - один з перших відомих живописців історичного Закарпаття, які навчалися в Віденської академії образотворчих мистецтв. Вже у Відні отримав визнання як хороший портретист. У 1823 р єпископ Григорій Таркович призначив його єпархіальним художником. Він став першим єпархіальним художником новоствореної Пряшевської єпархії. Пізніше Йосип Змій-Мікловшик здійснив поїздку до Італії, де прожив два роки. Перебування там, безсумнівно, позначилося на його творчості. Після повернення в Пряшів Йосип працює художником, часто пише портрети. Серед них портрети засновника єпархіальної бібліотеки Івана Ковача, Андрія Хіри і ін. Восени 1841 року художник захворів на тиф і помер 1 грудня цього ж року. Похований на Пряшевському кладовищі.<ref>(український дивоспів на чотирьох місцях)</ref> == Творчість == Основоположник світського живопису на Закарпатті, Йосип Змій-Мікловшик створював не тільки іконостаси, фрески і вівтарні образи, а й портрети, пейзажі, жанрові сценки з життя закарпатців, які несуть яскраво виражений етнографічний характер. Художник працював на території Угорщини, його пензлю належать церковні розписи в багатьох містах. Після повернення з Відня художник створив багато композицій на релігійну та побутову тематику. Ним написані живописні композиції з народного життя: * «Зємплінскі весілля», * «На вечорницях», * «Процесія на освячення води на Богоявлення», * «Вибір нареченої в Червоному Броді», * «Хто буде моїм чоловіком?» та ін. Проілюстрував книгу «Etnografia Ruthenium» ( «Етнографія русинів») словацького етнографа Яна Чапловича. Серед робіт на релігійну тематику картини 1830 року, виконані для іконостасу в абауйновградского храму, в 1831 р ікони в с. Шайосегед. У наступному році художник працював в селах Здоб і Ряшів, а в 1834 р в Собопіі і Фіяші. У Великому Сулині працював в 1835 р, в тому ж році працював над композиціями до бічній каплиці св. Хреста і св. Петра і Павла в прешівська кафедральному соборі. У 1836 р художник виконував живописні роботи для церкви в Пустагазі, а в 1837 р виконав картину св. Миколи, св. Варвари і Богородиці для церкви с. Варганево. У 1838 р провів поновлення образів для храму в Словенської Нової Весі. '''Josef Zmij-Miklovšik''' ({{Vjazyce2|rue|Йосиф Змій-Миклошик|Josyf Zmij-Myklošyk}}, [[:cs:20._březen|20. března]] [[:cs:1792|1792]] [[:cs:Slovinky|Slovinky]] – [[:cs:1._prosinec|1. prosince]] [[:cs:1841|1841]] [[:cs:Prešov|Prešov]]) byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] [[:cs:Malíř|malíř]] a [[:cs:Ikonografie|ikonograf]].<ref name=":017">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref><ref name=":114">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1}}</ref><ref name=":212">{{Citace monografie|titul=Österreichisches biographisches Lexikon: 1815 - 1950|editoři=Österreichische Akademie der Wissenschaften|vydavatel=Verl. der Österr. Akad. der Wiss|místo=Wien|isbn=978-3-7001-3213-4}}</ref> Josef byl jeden ze zakladatelů rusínského [[:cs:Výtvarné_umění|výtvarného umění]].<ref name=":212" /> == Život == Narodil se v roce 1792 do chudé [[:cs:Zemědělec|rolnické]] rodiny v obci [[:cs:Slovinky|Slovinky]] nedaleko města [[:cs:Krompachy|Krompachy]] na dnešním [[:cs:Slovensko|Slovensku]].<ref name=":114" /> Studoval v na [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] kde se seznámil s [[:cs:Ikonografie|ikonografií]].<ref name=":114" /> V [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] se chtěl stát [[:cs:Ďjak|ďjakem]], což byla role nižšího duchovního v chrámu, ale také role kantora, předzpěváka či písaře. V roce 1814 se stal pěvcem v řeckokatolickém [[:cs:Kostel_svaté_Barbory_(Vídeň)|kostele sv. Barbory]], známý též jako [[:cs:Barbareum|Barbareum]], ve [[:cs:Vídeň|Vídni]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Ve stejném roce také začal studovat na [[:cs:Akademie_výtvarných_umění_ve_Vídni|Akademii výtvarných umění ve Vídni]]. Josef také žil dva roky v Itálii, kde studoval [[:cs:Baroko|barokní]] a [[:cs:Renesanční_malířství|renesanční malířství]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> V roce 1823 se stal diecézním malířem v [[:cs:Archeparchie_prešovská|Prešovské řeckokatolické eparchii]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Jmenoval ho sám první biskup [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregor Tarkovič]]. Na podzim roku 1841 onemocněl [[:cs:Tyfus|tyfem]]{{nepřesný odkaz}} a 1. prosince 1841 zemřel. Pochován byl v [[:cs:Prešov|Prešově]]. [[Soubor:Змий-Микловшик.jpg|odkaz=https://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:%D0%97%D0%BC%D0%B8%D0%B9-%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D1%88%D0%B8%D0%BA.jpg|náhľad|''Muž s knihou'' byl jeden z prvních obrazů malíře]] == Dílo == Jako diecézní malíř, Josef Zmij-Miklovšik maloval pro eparchii nejen [[:cs:Ikonostas|ikonostasy]], [[:cs:Freska|fresky]] a [[:cs:Oltářní_obraz|oltářní obrazy]], ale také portéty významných kněží.<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Ve volném čase maloval [[:cs:Krajinomalba|krajinomalby]] a portréty bohatých prešovských [[:cs:Měšťanstvo|měšťanů]].<ref name=":114" /> Ikonostasy namaloval do kostelů v mnoha obcích, např. v obcích [[:cs:Petrová|Petrová]], [[:cs:Ruská_Nová_Ves|Ruská Nová Ves]] a [[:cs:Rešov_(okres_Bardejov)|Rešov]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Předtím než se stal diecézním malířem také namaloval [[:cs:Obrazová_kompozice|obrazové kompozice]] z lidového života. Mezi ně patří např. ''Zemplínská svatba'', nebo ''Výběr nevěsty v [[:cs:Krásny_Brod|Krásném Brodě]]''. Také ilustroval knihu ''Etnographia Ruthenorum'' od Jana Čaploviče a namaloval portéty [[:cs:Biskup|biskupa]] [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregora Tarkoviče]] a kněze [[:cs:Jan_Kovač|Jana Kovače]].<ref>{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}</ref> <references /> = Omeľan Partyckyj = '''Омеля́н Йо́сипович Парти́цький''' ([[:uk:28_травня|28 травня]] [[:uk:1840|1840]], [[:uk:Тейсарів|Тейсарів]]&nbsp;— [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український учений-[[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Етнограф|етнограф]], [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. == Життєпис == Народився в селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]<ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}.&nbsp;— Leopoli, 1842.&nbsp;— P. 32, 275. {{ref-la}}</ref><ref>Іноді&nbsp;— село Тейсарова, див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]].</ref> (пізніше&nbsp;— Жидачівського повіту, від 17 липня 2020&nbsp;— [[:uk:Стрийський_район|Стрийського району]]) в сім'ї священника о. Йосипа Партицького ({{н}} 1804<ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}.&nbsp;— Leopoli, 1842.&nbsp;— P. 32. {{ref-la}}</ref><ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1878] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210121030221/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content|date=21 січня 2021}}.&nbsp;— Leopoli, 1878.&nbsp;— P. 101. {{ref-la}}</ref>, пароха в Тейсарові з 1825 по 1879 рік). Дуже рано покинув батьківську хату. Початкову освіту здобув у місті Стрию. Вчився в [[:uk:Львівська_бернардинська_гімназія|Бернардинській гімназії]]<ref name="ЖБС">{{Cite web|url=http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|title=Омелян Партицький // Жидачівська районна бібліотечна система|accessdate=20 січня 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|archivedate=4 березня 2016|deadurl=yes}}</ref>, [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]],<ref name="ПХ3">''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович…&nbsp;— С. 33.</ref> у Львівському університеті, який закінчив у 1863 (за іншими даними, в 1864<ref name="ПХ3" />) році. Іспити склав на відмінно; одержав три дипломи: етнографа, історика, педагога і мовознавця української літератури. Викладав у [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], цісарсько-королівській [[:uk:Перша_тернопільська_гімназія|Тернопільській гімназії]] (вчитель української та класичних мов,<ref name="ПХ3" /> 1864—1868&nbsp;рр.), Академічній ґімназії у [[:uk:Львів|Львові]] (1868—1871&nbsp;рр.), Львівській учительській семінарії (1871—1895&nbsp;рр.). У Тернополі разом з [[:uk:Лучаківський_Володимир|Володимиром Лучаковським]], [[:uk:Ільницький_Василь_Степанович|Василем Ільницьким]], [[:uk:Згарський_Євген|Євгеном Згарським]] створив літературний гурток.<ref name="ПХ3" /> Один з лідерів народовецького руху в [[:uk:Галичина|Галичині]], редактор «Газети шкільної» (видавав власним коштом,<ref name="ПХ3" /> 1875—1879&nbsp;рр.), [[:uk:Зоря_(львівський_журнал)|«Зорі»]] (двотижневик, заснував, шість років видавав власним коштом<ref>[http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm|date=11 травня 2011}}''[[Тищенко Костянтин Миколайович|К. Тищенко]].'' «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности</ref> 1880—1885&nbsp;рр.). Автор підручників з мови, літератури, видав [[:uk:Німецько-руський_словар|«Нѣмєцко-руский словаръ»]], «Старинну історію Галичини» (1894&nbsp;р.). Переклав «Слово о полку Ігоревім» (1884 р.). Сповідував ідеї «народовців», один із засновників, почесний член культурно-освітньої організації [[:uk:Просвіта|«Просвіта»]], заступник голови першого головного відділу товариства, 1874 року виконував його обов'язки. 1875 року&nbsp;— делегат від головного виділу на заснуванні першої філії «Просвіти» в селі [[:uk:Бортники_(Жидачівський_район)|Бортниках]] Бібрецького повіту (сучасний [[:uk:Жидачівський_район|Жидачівський район]]). Разом з [[:uk:Вахнянин_Анатоль_Климович|Анатолем Вахнянином]] видавав у 1877—1879 роках «Письмо з Просвіти». Під його впливом частина студентської молоді змінювала погляди з москвофільських на народовські (зокрема [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]<ref>''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}</ref>). Матеріально підтримував студентську молодь, зокрема Івана Франка.<ref name="ПХ3" /> Для покращення здоров'я в останні роки життя їздив на лікування до [[:uk:Одеса|Одеси]]<ref name="ЖБС" />, відпочивав і лікувався в [[:uk:Карлові_Вари|Карлових Варах (Карлсбаді]], зокрема в 1894 році)<ref>[http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&datum=18940805&seite=8&zoom=33&query=%22Partycki%22&ref=anno-search Karlsbader Kurliste] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201204174600/http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&datum=18940805&seite=8&zoom=33&query=%22Partycki%22&ref=anno-search|date=4 грудня 2020}}.&nbsp;— 1894.&nbsp;— №&nbsp;359.&nbsp;— S. 2. {{ref-de}}</ref>. Раптово помер<ref name="ЖБС" /> [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]] року у Львові<ref>[[Дзвін (журнал, Львів)|Дзвін]].&nbsp;— 1995.&nbsp;— С. 149.</ref><ref>Є інші дати: 20 січня (див.: ''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович…&nbsp;— С. 33.), [[21 січня]] (див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]]).</ref>. Похований на 14 полі Личаківського цвинтаря. == Творчість == 1863 року в літературному збірнику [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]] надруковано твір Омеляна Партицького, написаний народною мовою,— «Червона Русь в часах передісторичних». У цьому збірнику опублікував статтю про походження Руси, надрукував дві поезії; статті започаткували працю як історика над історією Руси. 1884 року друком вийшла величезна студія «Старинна історія Галичини». Збирав етнографічні матеріали, помістив у [[:uk:Правда_(журнал)|«Правді»]]&nbsp;— 1868&nbsp;р.: «З уст народна: гагілки, коляди», у «Газеті шкільній» за 1877&nbsp;р.: «Заговори у Русиків», «Рахманьский Великдень». У 1875—1879&nbsp;рр. надрукував ряд статей про виховання: «Гадки про виховання домашнє» (1877), «Листи о вихованню» (1879), працював у комісії з видання шкільних книжок. Видав гарно укладені читанки для народних шкіл, працював над граматиками: «Руска читанка для нижчих кляс середніх шкіл» (1871), «Руский буквар для шкіл людових» (1876), «Руска читанка для третьої кляси шкіл народних»(1878), «Граматика руского язика для ужитку в школах людових»(1880). Видання граматики 1880 року з погляду методики вважалося одним із найкращих видань граматик «рускої (української) мови» того часу. == Вшанування пам'яті == У рідному селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]: * коштом односельців перед школою встановлено пам'ятник Омеляну Партицькому; * його іменем названа одна з вулиць села. У Жидачеві: a == Джерела == * [https://archive.org/details/dovidnyk2002/page/n379/mode/1up?view=theater Партицький Омелян] // Довідник з історії України.&nbsp;— 2-е видання.&nbsp;— К., 2002.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9665041797|ISBN 966-504-179-7]] * {{УМЕ10|частина=[https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_10_Ол-Пер/page/n98/mode/1up?view=theater Партицький Омелян]|сторінки=1302}} * ''Пашук В.&nbsp;С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Partytskyj_O Партицький Омелян] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161028022053/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Partytskyj_O|date=28 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|75}} * ''Пиндус Б., Ханас В.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_3/page/n57/mode/1up?view=theater Партицький Омелян Йосипович] // {{ТЕС|3|33}} * ''[[:uk:Тищенко_Костянтин_Миколайович|Тищенко К.]]'' [https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности]. <references /> = Sydir Ivanovyč Vorobkevyč = о. '''Ізидо́р Воробкевич''', у сучасних джерелах '''Си́дір Воробке́вич''' ([[:uk:5_травня|5 травня]] [[:uk:1836|1836]], [[:uk:Чернівці|Чернівці]]&nbsp;— [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]], Чернівці)&nbsp;— [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Буковина|буковинський]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Композитор|композитор]], музично-культурний діяч, православний священик, [[:uk:Педагог|педагог]], редактор часописів [[:uk:Буковина|Буковини]], [[:uk:Художник|художник]]. Мав псевдоніми: ''Данило Млака, Демко Маковійчук, Морозенко, Семен Хрін, Ісидор Воробкевич, С. Волох'' та інші. Нагороджений [[:uk:Орден_Франца_Йосифа|лицарським хрестом ордена Франца Йосифа]] (1902)<ref>[http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1918&page=565&size=49 Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie für das Jahr 1918].&nbsp;— Wien, 1918.&nbsp;— S. 191. {{ref-de}}</ref>. == Біографія == [[Файл:Указ_Міністерства_освіти_та_віровизнань_Австрії_28_липня_1868_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D0%B0%D0%B7_%D0%9C%D1%96%D0%BD%D1%96%D1%81%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D0%BE%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%BD%D1%8C_%D0%90%D0%B2%D1%81%D1%82%D1%80%D1%96%D1%97_28_%D0%BB%D0%B8%D0%BF%D0%BD%D1%8F_1868_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|200x200bod|Указ Міністерства освіти та віровизнань Австрії щодо призначення Сидору Воробкевичу мистецької стипендії на навчання у м. Відень]] [[Файл:"Українська_ластівка"_часопис_для_дітей_1933.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%22%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%BB%D0%B0%D1%81%D1%82%D1%96%D0%B2%D0%BA%D0%B0%22_%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%BF%D0%B8%D1%81_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D0%B4%D1%96%D1%82%D0%B5%D0%B9_1933.jpg|vľavo|náhľad|319x319bod|Портрет Сидора Воробкевича в часописі для дітей «Українська ластівка»]] Народився 5 травня 1836&nbsp;року в Чернівцях у родині вчителя філософії і богослов'я. Залишився в дитинстві круглим сиротою, разом із сестрою і молодшим братом Григорієм, що теж став відомим на Буковині громадсько-культурним діячем і письменником. Його виховували дідусь і бабуся в містечку [[:uk:Кіцмань|Кіцмані]], де здобув [[:uk:Початкова_освіта|початкову освіту]] (навчався у 4-класовій німецькомовній школі). Його прадід утік свого часу з [[:uk:ВКЛ|Литви]] і звався Скальський Млака де [[:uk:Оробко|Оробко]]<ref>''Остап'юк Б.'' [http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf Сидір Воробкевич (1836—1903] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180904191900/http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf|date=4 вересня 2018}} // Свобода.&nbsp;— Джерзі Ситі і Ню Йорк, 1986.&nbsp;— Ч. 175 (13 вересня).&nbsp;— С. 2, 4.</ref>, а {{джерело|дід переробив Оробко на Воробкевича}}. Частина прізвища Млака стала улюбленим псевдонімом Сидора. Батько його, Іван, на той час працював при Чернівецькій гімназії (тодішній ліцей) професором релігії і філософії. Його матір померла в 1840 році. Через п'ять років помер батько&nbsp;— Сидір разом зі своїм братом Григорієм залишилися сиротами. Їх дід, кіцманський [[:uk:Протопоп|протопоп]] Михайло Воробкевич, забрав онуків до себе жити в містечко [[:uk:Кіцмань|Кіцмань]]. Першу науку в Кіцмані дітям надала бабка Параскева. Вона навчила любити рідну мову, пісню та народ. З уст своєї бабусі Сидір чув силу-силенну казок, пісень, народних оповідань про [[:uk:Козак|козаків]] і турків. Дід поета знав безліч оповідей про козацтво, Україну, [[:uk:Умань|Умань]], [[:uk:Залізняк|Залізняка]], [[:uk:Іван_Ґонта|Ґонту]]. Навчався у [[:uk:Чернівецька_вища_гімназія|Чернівецькій гімназії]], згодом&nbsp;— у духовній семінарії, яку закінчив [[:uk:1861|1861]] року, де він почав складати [[:uk:Вірш|вірші]] й створювати до них музику. Потім був священиком у буковинських селах, де вивчав [[:uk:Фольклор|фольклор]] і побут місцевого населення. Музичну освіту здобував приватно у професора [[:uk:Віденська_консерваторія|Віденської консерваторії]] [[:uk:Франц_Кренн|Ф. Кренна]]. У 1868 році склав іспит на звання викладача співу й регента хору у [[:uk:Віденський_університет_музики_й_виконавського_мистецтва|Віденській консерваторії]]. З 1867 року викладав спів у [[:uk:Чернівецька_духовна_семінарія|Чернівецькій духовній семінарії]] та гімназії, а з 1875&nbsp;р.&nbsp;— на богословському факультеті [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецького університету]]<ref>{{Cite book |title=Енциклопедія сучасної України|last=Дзюба|first=І.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last2=Жуковський|first2=А.І. (співголова Гол.ред.колегії)|last3=Романів|first3=О.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last4=Курас|first4=І.М.|last5=Литвин|first5=В.М.|year=2006|publisher=Інститут енциклопедичних досліджень НанУ|location=Київ|pages=162|language=Українська|isbn=966-02-3355-8}}</ref>. Як [[:uk:Композитор|композитор]] складав літературні пісні і псалми, компонував хорові твори, сольні пісні та [[:uk:Оперета|оперети]], писав мелодії на власні вірші. Помер [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]] у Чернівцях, похований на міському кладовищі<ref>Жадько В.&nbsp;О.&nbsp;Український некрополь.— К., 2005.— С. 149.</ref>. == Творчість == [[Файл:„Співаник_для_шкіл_народних”,_уклав_Сидір_Воробкевич,_м._Відень._Титул._1910_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%E2%80%9E%D0%A1%D0%BF%D1%96%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D1%88%D0%BA%D1%96%D0%BB_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B8%D1%85%E2%80%9D,_%D1%83%D0%BA%D0%BB%D0%B0%D0%B2_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87,_%D0%BC._%D0%92%D1%96%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C._%D0%A2%D0%B8%D1%82%D1%83%D0%BB._1910_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Співаник (збірник пісень), які уклав Сидір Воробкевич. Виданий у м. Відень у 1910&nbsp;р.]] Літературна діяльність Сидора Воробкевича розпочалася 1863 року, коли в збірнику «Галичанин» було надруковано п'ять перших віршів під загальною назвою «Думки з Буковини». 1877 року він видав перший буковинський альманах [[:uk:Руска_Хата_(альманах)|«Руська хата»]]. Один із засновників і редакторів журналу «Буковинськая зоря». Працюючи в [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецькому університеті]], очолював «Руське літературне товариство», а з 1876 року&nbsp;— студентське товариство «Союз». В 1887 році Сидір Воробкевич очолював товариство «Руський дім народний» в Чернівцях<ref>{{Cite web|title=180 років від дня народження С.І.Воробкевича|url=http://knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua/stranicu/novunu/novunu_vorobkevuch.html|website=knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua|accessdate=2023-05-30}}</ref>. Сидір Воробкевич писав українською, німецькою і румунською мовами. В літературному доробку письменника&nbsp;— вірші, поеми, оповідання, повісті реалістичного і романтичного характеру. Він розробляв теми історичного минулого: оповідання «Турецькі бранці» (1865), поема «Нечай» (1868), драми «Петро Сагайдачний» (1884), «Кочубей і Мазепа» (1891), комедія «Пан [[:uk:Мандатор|мандатор»]],<ref>{{Cite web |url=http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|title=ПАН МАНДАТОР С. Воробкевич|accessdate=19 травня 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150520200917/http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|archivedate=20 травня 2015|deadurl=yes}}</ref> писав про тяжку долю селянства: вірші «Рекрути» (1865), «Панська пімства{{джерело}}» (1878). Одним з перших в українській літературі відобразив життя робітників (драма «Блудний син»). Найповніше талант С. Воробкевича проявився в ліричних віршах, де поет «розсипає велике багатство життєвих спостережень, осяяних тихим блиском щирого, глибокого, людського і народолюбного чуття» ([[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франко]]). Характерними рисами поезії Воробкевича є мелодійність, близькість до фольклорних джерел (вірш «Летить, летить чорний ворон…» та ін.). Багатьом його творам властивий гумор. Вірш Сидора Воробкевича [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A0%D1%96%D0%B4%D0%BD%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%20(%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87) «Рідна мова»], покладений на музику автором, став хрестоматійним. Чимало творів С.&nbsp;Воробкевича перекладено [[:uk:Болгарська_мова|болгарською]], [[:uk:Німецька_мова|німецькою]], [[:uk:Російська_мова|російською]] та іншими мовами. Перебуваючи на викладацькій роботі в Чернівецькій духовній семінарії, гімназії, університеті, Сидір Воробкевич багато уваги приділяв молоді: уклав пісенники для початкової школи, створив посібники з теорії музики й співу та ін. Виступаючи одночасно як [[:uk:Композитор|композитор]] і [[:uk:Письменник|письменник]], він створює чимало віршів, пісень для дітей («Рідна мова», «То наші любі, високі Карпати», «Веснянка», «Осінь»). Після поїздки до [[:uk:Київ|Києва]] (1874) Воробкевич написав два чоловічі хори «Цар-ріка наш Дніпро» та «Я родився над Дніпром, отому я козаком». За життя письменника було видано збірку віршів «Над Прутом» (1901) за участю І.&nbsp;Франка. Перу поета належить ряд оповідань, новел, нарисів і сміховинок («Нерон», «Сабля Скандербега», «Клеопатра», [[:uk:Іван_Грозний|«Іван Грозний»]]). Він&nbsp;— автор циклу статей «Наші композитори», у якому чільне місце відведене композиторові [[:uk:Михайло_Глінка|М.&nbsp;І. Глінці]]. Автор багатьох і різноманітних за жанром літературних, музичних творів&nbsp;— пісень і хорів, [[:uk:Романс|романсів]], оперет. Писав музику на слова [[:uk:Тарас_Шевченко|Т.&nbsp;Шевченка]], [[:uk:Юрій_Федькович|Ю.&nbsp;Федьковича]], [[:uk:Іван_Франко|І.&nbsp;Франка]], [[:uk:Васіле_Александрі|В.&nbsp;Александрі]], [[:uk:Михаїл_Емінеску|М.&nbsp;Емінеску]], В.&nbsp;Бумбака. Також виступав як музичний педагог; зокрема, його учнем був видатний австрійський музикознавець українського походження [[:uk:Мандичевський_Євсевій|Євсевій Мандичевський]]. За словами [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.Франка]], С.&nbsp;Воробкевич був одним з «перших жайворонків нової весни нашого народного відродження». [[Файл:Меморіальна_дошка_Сидору_Воробкевичу.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D0%BE%D1%80%D1%83_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87%D1%83.jpg|vpravo|náhľad|215x215bod|<small>Меморіальна дошка Сидору Воробкевичу на будинку в [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], де він жив</small>]] == Пам'ять == * Гробівець, в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903)&nbsp;— буковинський письменник і композитор. Автор&nbsp;— скульптор Л. Кукурудза, квартал №&nbsp;35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін.&nbsp;— Чернівці, 2000.&nbsp;— С. 30. * У 2021 році біля ліцею номер 20 у Чернівцях завершують реставраційні роботи монумента Сидору Воробкевичу. Також почали реставрацію погруддя Сидору Воробкевичу у міському сквері біля Чернівецького національного університету.<ref>{{Cite web|title=У Чернівцях реставрують погруддя Воробкевичу біля колишньої 27 школи - ichernivchanyn.com|url=https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007|website=ichernivchanyn.com|accessdate=2021-11-16|language=uk|archive-date=16 листопада 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20211116151412/https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007}}</ref> * У 2023 році в Чернівцях встановлено пам'ятник Сидору Воробкевичу у сквері біля головного корпусу Чернівецького національного університету.<ref>[https://c4.com.ua/novyny/u-chernivcyax-u-skveri-navproti-chnu-vidkrili-pamyatnik-sidoru-vorobkevichu-foto/ У Чернівцях у сквері навпроти ЧНУ відкрили пам'ятник Сидору Воробкевичу]</ref> * У 2024 році у Львівському органному залі було презентовано портрет Сидіра Воробкевича, автор львівський художник з [[:uk:Гліб_Рахманін|Гліб Рахманін]]. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела та література == * Воробкевич С. І.// Історія міст і сіл УРСР. Чернівецька область.&nbsp;— Київ, 1969.&nbsp;— С. 19, 20, 23-25, 72, 338, 501. * Воробкевич Сидір Іванович/ Енциклопедія українознавства: перевид. в Україні.— Т. 1.&nbsp;— Львів, 1993.— С. 317. * Воробкевич Сидір Іванович// Богайчук М.&nbsp;А.&nbsp;Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник/ М.&nbsp;А.&nbsp;Богайчук.&nbsp;— Чернівці: Букрек, 2005.&nbsp;— С. 58. * Воробкевич Сидір// Гусар Ю. Буковинський календар. Ювілеї&nbsp;— 2008/ Ю. Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2008.— С.117. * Гробівець в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903)&nbsp;— буковинський письменник і композитор. Автор&nbsp;— скульптор Л. Кукурудза, квартал №&nbsp;35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін.&nbsp;— Чернівці, 2000.&nbsp;— С. 30. * Гусар, Ю. «Минають дні», а його «огні горять» [про Сидора Воробкевича]/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]// [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].— 2013.&nbsp;— 14 червня (№&nbsp;24).&nbsp;— С. 4. * ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Б.&nbsp;В.&nbsp;Завадка]].''. [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Vorobkevych_S Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160604021102/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Vorobkevych_S|date=4 червня 2016}} // {{ЕІУ|1|632}} * Кушніренко, А.&nbsp;М.&nbsp;Використання музичної спадщини С. Воробкевича у процесі формування майбутнього педагога/ А.&nbsp;М.&nbsp;Кушніренко// Система неперервної освіти: здобутки, пошуки, проблеми: матеріали науково-практичної конференції у 6-ти кн. (28-31 жовт. 1996&nbsp;р., м. Чернівці).&nbsp;— Чернівці, 1996.&nbsp;— Кн. 4. С. 51-54. * Мельничук, Б. Воробкевич Сидір Іванович/ Б. Мельничук, М. Юрійчук // ЕСУ.&nbsp;— Київ, 2007.— Т. 5.&nbsp;— С. 162—163. * Никоненко, П.&nbsp;М.&nbsp;Сидір Воробкевич: Життя і творчість [Текст]/ Петро Макарович Никоненко, М.&nbsp;І.&nbsp;Юрійчук; Чернівецький національний ун-т ім. Юрія Федьковича.&nbsp;— Чернівці: Рута, 2003.&nbsp;— 208 с.&nbsp;— (Літературні імена Буковини) * Побратим Юрія Федьковича// Гусар, Ю.&nbsp;С.&nbsp;Зірки не гаснуть: художньо-документальні розповіді про видатних митців Буковини, чиї імена занесені на «Алею зірок» у Чернівцях / Юхим Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2003.— С. 5-10. * Сидір Воробкевич (1836—1903)// Павлюк, О. Буковина. Визначні постаті 1774—1918: Біогр. довідник/ авт.-упроряд. О. Павлюк.&nbsp;— Чернівці, 2000.— С. 176—178. * Сидір Воробкевич// Шевченко, Н. Чернівці: 100 відомих адрес: довідник туриста-краєзнавця/ Н. Шевченко.&nbsp;— Чернівці, 2007.&nbsp;— С. 146—147. * Сидір Воробкевич: [23.04(05.05)1836&nbsp;— 06(19).09.1903] // [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|Губарев, В.]] Історія України: універсальний ілюстрований довідник / [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|В. Губарев]].&nbsp;— Донецьк, 2008.&nbsp;— С. 254. * Ще один пам'ятник Воробкевичу відкрили у спальному районі// Доба, 2008.&nbsp;— 13 листоп. (ч 45).— С. 2. == Примітки == {{reflist}} == Посилання == * {{УМузЕ-1|частина=Воробкевич Сидір Іванович|сторінки=413}} * [http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756 Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200211174233/http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756|date=11 лютого 2020}} //[[:uk:ЕСУ|ЕСУ]] * {{УМЕ8|частина=Млака Данило|сторінки=1014}} * {{УСЕ-4|[http://slovopedia.org.ua/29/53394/8212.html Воробкевич Ісидор]}} {{Вікіджерела|Категорія:Сидір Воробкевич|Сидора Воробкевича}} * [http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/ Літературні твори на сайті ukrlit.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100526214122/http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/|date=26 травня 2010}} * [http://www.ukraine-poland.com/u/kultura/kultura.php?id=1322 Сидір Воробкевич і брат його, Григорій]{{Недоступне посилання|date=травень 2019|bot=InternetArchiveBot}} * [http://poetry.uazone.net/vorob.html Поезії Сидора Воробкевича на poetry.uazone.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051219053824/http://poetry.uazone.net/vorob.html|date=19 грудня 2005}} * [http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134 Пісні Сидора Воробкевича на www.pisni.org.ua] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120306074552/http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134|date=6 березня 2012}} * [http://ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/19249/%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80-%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87 Поезія Сидора Воробкевича] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201203101412/http://www.ukrcenter.com/Література/19249/Сидір-Воробкевич|date=3 грудня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 1 / передм. О. Маковея.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1909.&nbsp;— 417 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 12, 1).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200926072448/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443|date=26 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 2 / передм. О. Маковея.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1911.&nbsp;— 409, 1 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 12, 2).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210128013430/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442|date=28 січня 2021}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190 Млака Д. Над Прутом: зб. поезій / Данило Млака (Ізидор Воробкевич).&nbsp;— У Львові: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1901.&nbsp;— 125, 3 с., 1 арк. портр.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918230004/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190|date=18 вересня 2020}} * [https://tales.org.ua/writers/vorobkevych-sydir-ivanovych/ Твори Сидора Воробкевича] в електронній бібліотеці TOU = Vasyľ Dmytrovyč Zalozeckyj = '''Василь Дмитрович Залозе́цький''' гербу [[:uk:Сас_(герб)|Сас]]<ref>[http://prima.lnu.edu.ua/Subdivisions/um/um4-5/Statti/8-PAVLYSHYN%20Oleh.htm СОЦІАЛЬНО-ПОЛІТИЧНИЙ ПОРТРЕТ УКРАЇНСЬКОГО ПРОВОДУ ГАЛИЧИНИ ТА БУКОВИНИ В РЕВОЛЮЦІЇ 1918—1919 РОКІВ]</ref> {{життєпис}}&nbsp;— [[:uk:Священик|священик]], [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], культурний діяч, знавець етнографії. Батько [[:uk:Залозецький_Роман_Васильович|Романа Саса Залозецького]]. == Біографія == Народився {{ДН|7|2|1833}} року в сім'ї сільського священика в селі [[:uk:Погорілівка_(Заставнівський_район)|Погорілівка]], тепер [[:uk:Заставнівський_район|Заставнівський район]], [[:uk:Чернівецька_область|Чернівецька область]]. Вихованням хлопчика займалася мати Марія з роду [[:uk:Ганкевичі|Ганкевичів]]&nbsp;— розумна і енергійна жінка. Батьки подбали про те, щоб їх син отримав добру освіту, незважаючи на те, що сім'я часто переїжджала. Залозецький наполегливо і старанно вчився: в [[:uk:Коломия|Коломиї]], [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], [[:uk:Львів|Львові]] та навіть [[:uk:Відень|Відні]]. Часті переїзди збагачували кругозір юнака, змушували багато думати і спостерігати. Враження від побаченого пізніше оживуть на сторінках його творів. Найкращі роки свого дитинства, як згадував пізніше сам Залозецький, пройшли у селі Княже. === Церковна діяльність === У [[:uk:1858|1858]] році висвятився, стає, як і його батько, [[:uk:Священик|священиком]] (обряд провів [[:uk:Єпископ|єпископ]] [[:uk:Литвинович_Спиридон|Спиридон Литвинович]]). Залозецький вчитується в рядки Біблії, шукаючи благородні вчинки біблійних персонажів і проповідує їх, навчає паству чесності, порядності, гнівно засуджує шахраїв, корчмарів, пияцтво. === Громадська діяльність === Та діяльність просто священика його не влаштовує, він хоче більшого. Тому він складає Статут товариства проповідників тверезості, згуртовує навколо себе колег і береться за місіонерство по боротьбі із пияцтвом. Статут товариства був схвалений [[:uk:Сембратович_Йосиф_(митрополит)|митрополитом Сембратовичем]], тому він із однодумцями їздить селами Станіславщини і Львівщини. Його однодумцями були [[:uk:Мох_Рудольф|Рудольф Мох]], [[:uk:Струтинський_Антін|Антін Струтинський]] та Ілля Мордарович. Невдовзі погіршилося його здоров'я і дану справу він покинув. === Літературна діяльність === На цей час припадає його перша спроба писати. В [[:uk:1861|1861]] році з-під його пера виходить перша повість «Несвятоюрщина», яка викликала захоплення галицьких і буковинських читачів. Відчувши, що його слово потрібне людям і знаходить відгук в їх серцях, почав наполегливо писати і вирішив присвятити свої останні роки життя письменницькій діяльності. Пише оповідання про гірку долю селян, їх турботу і злидні. Переїжджаючи із села в село, із повіту в повіт, він бачив однакове скрутне становище усіх українських селян, їх безпорадне становище, тому впевненим і правдивим словом хоче якось їм допомогти. Відтоді твори Залозецького друкуються у відомих тогочасних виданнях «Слово», «Пролом», «Родимий листок», «Червона Русь». Часто друкується він у львівській «Бесіді». На її сторінках побачили світ такі твори, як: * «Річські гуцули», * «Изтеки русского священника», * «Приключенія русской молодицы», * «Похождения Мендля Зильбербуша», * «Настя Чагровна». В.Залозецький є автором повістей «Звонимира», «Картина з нашого язического бита», «Ростислав, родоначальник галицьких князей», історичний роман «Половецкая моленица», «Євфимия Володаревна» та багато інших творів. Заслуговують на увагу його нариси: «Очерки сельськой жизни», "О Бояне в «Слове о полку Игореве». Він цікавиться традиціями і звичаями українського народу, пише дуже багато статей на етнографічні теми, які також друкуються у львівських журналах: «Несколько сведений о городе Стрие», «Ярмарок в Кутах», «Образки з циркулу Коломийского». В [[:uk:1907|1907]]&nbsp;— [[:uk:1909|1909]] роках у [[:uk:Львів|Львові]] вийшло повне зібрання творів В. Залозецького у трьох томах. Залозецький друкував свої твори під псевдонімами Василій З., Панько из Галичанова, Савчишин Федько, криптонімом В. Д. З. Помер {{ДС|2|2|1915}} року в с. [[:uk:Гірне_(Стрийський_район)|Гірне]], тепер [[:uk:Стрийський_район|Стрийський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. === Мова творів Залозецького === В.Залозецький свої твори писав [[:uk:Язичіє|«язичієм»]]. Василь Залозецький&nbsp;— український письменник [[:uk:Москвофільство|москвофільського]] напрямку. Та, не зважаючи на це, Леся Щербанюк, працівник дитячої обласної бібліотеки імені М.Івасюка, автор однієї із небагатьох статей про маловідомого письменника В.Залозецького, зазначає: «Він&nbsp;— приклад тих людей, котрі хоч і збились на ідеологічні манівці, проте не переставали любити рідну землю і свій нарід».<ref>http://www.webcenter.top/zastavnivskiy-rayon/pogorilivka/vidatni-osobistosti-pogorilivka/</ref> Навіть такий принциповий противник москвофільства як ідейної течії [[:uk:Франко_Іван|І.Франко]] був при цьому поміркованим в оцінці москвофілів: «Не забуваймо, що між тими „запроданцями“ находились і находяться люди, що весь вік живуть в найскромніших відносинах, в тісності і бідності, служачи справі, котра їм видається справедливою… Коли чую, що до таких людей прикладається слово „запроданці“, то се пригадуються давні відьми та чортівниці, котрих усякі ортодоки палили на стосах за те, що вони продались чортові, хоч ті нещасні „запроданці“ жили звичайнісінько в найбіднішій нужді».{{джерело}} Безсумнівно, що до таких особистостей належить і Василь Залозецький. Адже у своїй творчості він відображав славні сторінки минулого свого народу, оспівував любов до ближнього, готовність до самопожертви за рідну землю, красу людських взаємин. Багато уваги наш земляк приділяв громадській діяльності. === Доля літературної спадщини Залозецького === Окремі прижиттєві видання Залозецького зберігаються у фондах відділу рідкісної книги бібліотеки Чернівецького національного університету імені Ю.Федьковича. Майже всі твори, які написав за життя письменник, зберігаються у Львові, де проживав письменник до останнього свого дня. Чотири рідкісні книги письменника, а саме: повісті «Несвятоюрщина», «Ростислав&nbsp;— родоначальник галицких князей», «Звонимира» та роман «Половецкая моленица» з біографією письменника на початку книги, написаної невідомим автором, є у погорілівчанина Дмитра Чорнописького, відомого майстра лозоплетіння і також поціновувача рідкісних книг, який проживає у Чернівцях.{{джерело}} == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Богайчук М. А.'' Залозецький Василь Дмитрович // Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник.&nbsp;— Чернівці&nbsp;: Видавничий дім «Букрек», 2005.&nbsp;— С. 99.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9668500644|ISBN 966-8500-64-4]]. * ''Залозецький Василь Дмитрович'' // Духовні обрії рідного краю: літературно-мистецька Заставнівщина.&nbsp;— Заставна, 2001.&nbsp;— С. 43-44. * ''Гаврилюк О., Боганюк Ю.'' (автори-укладачі). Василь Залозецький // Пам'ятаймо! (Знаменні та пам'ятні дати Буковини в 2013 році): бібліографічний покажчик.&nbsp;— Чернівці, 2013.&nbsp;— С. 36—37. * ''Гнеп М.'' Ким був Залозецький? / [[:uk:Микола_Гнеп|Микола Гнеп]] // Молодий Буковинець.&nbsp;— 1990.&nbsp;— 15-21 січня (№&nbsp;3).&nbsp;— С. 3 9вкл.). * ''Гузар З. П.'' Залозецький Василь Дмитрович // {{УЛЕ/2}}&nbsp;— С.&nbsp;235. * ''Гусар Ю.'' Залозецький Василь Дмитрович / Ім'я на Буковині Василь: штрихи до енциклопедичного видання./ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Правдивий поступ.&nbsp;— 2002.&nbsp;— 14 січня (№&nbsp;1, 2).&nbsp;— С. 4. * ''Гусар Ю.'' Письменник з Погорилівки: [про Василя Залозецького] / [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Буковинське віче.&nbsp;— 2010.&nbsp;— 3 лютого (№&nbsp;8).&nbsp;— С. 4. * ''Гусар Ю.'' 175 років українському письменнику Василю Дмитровичу Залозецькому (1833—1915)/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]. Буковинський календар. Ювілеї- 2008: словник-довідник.&nbsp;— Чернівці&nbsp;: Правдивий поступ, 2008.&nbsp;— С. 22. * ''Снігур І.'' Залозецький Василь / [[:uk:Іван_Снігур|Іван Снігур]] // [[:uk:Час|Час]], 2004.&nbsp;— 30 вересня (ч. 40).&nbsp;— С. 11. * ''Щербанюк О.'' Василь Залозецький про наші ремесла і побут: [до 175-річчя від дня народження] // О. Щербанюк // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].&nbsp;— 2008.&nbsp;— 13 лютого (№&nbsp;11).&nbsp;— С. 4. * ''Щербанюк Л.'' Читаючи Василя Залозецького / [[:uk:Леся_Щербанюк|Леся Щербанюк]] // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].&nbsp;— 2003.&nbsp;— 12 лютого. * ''[[:uk:Арістов_Федір_Федорович|Аристов Ф.]]'' Памяти Василия Дмитриевича Залозецкого // Славянское объединение.&nbsp;— 1915.&nbsp;— №&nbsp;3—4. == Посилання == * [http://zbruc.eu/node/49570 ''Ігор Мельник.'' Роман Залозецький&nbsp;— засновник нафтової науки // Zbruch, 28.03.2016] * [http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/about/45/49/86/95/ Українці в світі] = Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč = о.&nbsp;'''Мико́ла (Никола) Леонтійович Устияно́вич''' ('''Устіяно́вич'''); , [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|Миколаїв]]&nbsp;— , [[:uk:Сучава|Сучава]])&nbsp;— український [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]], [[:uk:УГКЦ|греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Батько [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]]. == Життєпис == [[Файл:Устиянович_Микола.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C271x271bod%7C%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C271x271bod%7CМикола] Устиянович, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902&nbsp;<nowiki>р.]] Походив із родини </nowiki>[[:uk:Посадник|посадника]] [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|міста Миколаїв на Львівщині]]. Початкову освіту здобув у Миколаєві, далі закінчив нормальну школу у Львові (1820—1824) та Львівську гімназію (1824—1830), також 2 курси філософського факультету університету (1830—1832) та (1838). У 1835&nbsp;р., будучи [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|семінаристом]], увійшов до гуртка [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]]. Водночас з проповіддю М. Шашкевича на свято Покрови 14 жовтня 1836 в [[:uk:Собор_Святого_Юра|соборі Св. Юра]] виголосив свою в [[:uk:Церква_святої_Параскеви_П'ятниці_(Львів)|церкві св. Параскеви]]). Через те, що ректор Телеховський не дозволив би цього, подав йому текст, укладений [[:uk:Польська_мова|польською мовою]].<ref>''[[Верига Василь Іванович|Верига В]].'' Нариси з історії України (кінець XVIII&nbsp;— початок XIX&nbsp;ст.).&nbsp;— Львів&nbsp;: Світ, 1996.&nbsp;— С. 155—156. [[Спеціальна:Джерела книг/5777303595|ISBN 5-7773-0359-5]].</ref> Друкуватися почав 1836&nbsp;року. Став ініціатором і співзасновником літературно-наукового товариства [[:uk:Галицько-Руська_матиця|«Галицько-Руська матиця»]]. [[Файл:Кобилянська_Устиянович.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C255x255bod%7C%D0%94%D0%BE%D0%BD%D1%8C%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cnáhľad%7C255x255bod%7CДоньки] Устияновича Ольга та Марія (сидить) з [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгою Кобилянською]], 1882&nbsp;<nowiki>р.]] Був </nowiki>[[:uk:Парох|парохом]] у селищі [[:uk:Славськ|Славсько]] (Стрийщина), м. [[:uk:Сучава|Сучаві]], чернівецьким [[:uk:Архіпресвітер|деканом]]. [[:uk:1848|1848]]&nbsp;року&nbsp;— один з ініціаторів [[:uk:Собор_руських_учених|«Собору руських учених»]] (центральною подією «Собору» (19 жовтня 1848&nbsp;р.) була програмна промова Миколи Устияновича). Виступав за єдність [[:uk:Галичина|Галичини]] і [[:uk:Наддніпрянщина|Наддніпрянщини]]. [[:uk:1861|1861]]–[[:uk:1866|1866]]&nbsp;— посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]]. [[:uk:1868|1868]]&nbsp;р. один із співзасновників та очільників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]]. Деякий час редагував урядовий часопис [[:uk:Галичо-Рускій_Вѣстникъ|«Галичо-Рускій ВЂстникъ»]]. З [[:uk:1870|1870]]&nbsp;р. жив у м. [[:uk:Сучава|Сучаві]] ([[:uk:Буковина|Буковина]]). Там заприятелював з [[:uk:Кобилянські_гербу_Сас|родиною Кобилянських]], знав [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]] змалечку, його доньки потоваришували з майбутньою письменницею, особливо Ольга, яка товаришувала з нею до кінця життя. Помер у Сучаві 1885&nbsp;року. «Не послідню силу,&nbsp;— писав у некролозі [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]],&nbsp;— покрила буковинська земля… умер один із перших будителів нашого народного духу, друг [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна]], „Соловейко“, як звали його молодші товариші, умер, залетівши на старості літ на чуже поле, забажавши співати „по нотам“». == Літературна діяльність == [[:uk:1836|1836]]&nbsp;р. написав перший [[:uk:Вірш|вірш]] народною мовою («Сльоза на гробі [[:uk:Гарасевич_де_Нойштерн_Михайло|М.&nbsp;Гарасевича»]]), що й зблизило його з [[:uk:Шашкевич_Маркіян|Маркіяном Шашкевичем]]; далі до [[:uk:1846|1846]]&nbsp;р. майже нічого не писав, вражений кампанією проти народної мови Під впливом подій [[:uk:1848|1848]]&nbsp;р. активізувався у літературній творчості,&nbsp;— писав поезії й прозові твори. У ліричних віршах Устияновича відчутні національні та соціальні мотиви, любов до гірської природи Карпат, знання фольклору. Вірші «Верховино, світку ти наш», «Гей, браття опришки» стали народними піснями. Тільки 1848 рік, рік бурхливих політичних подій в [[:uk:Австрійська_імперія|Австрійській імперії]], розбудив М. Устияновича: він став одним з ініціаторів скликання і душею [[:uk:Собор_Руських_Учених|«Собору Руських Учених»]] у Львові. Відірваний від громадсько-культурного життя, останні 20 років життя поступово згасав як письменник. У його творчому житті на зміну поетичній, часто пісенній мові, яку Устиянович високо підніс у своїх найкращих творах, прийшло штучне [[:uk:Язичіє|язичіє]]. Етнографічні матеріали становлять основу прозових писань Миколи Устияновича: «Старий Єфрем», «Месть верховинця»; «Страсний Четвер». === Видання === * Поезії.&nbsp;— Львів, 1860. * Старий Єфрем для руського народу. Оповідання.&nbsp;— Львів, 1874. * ''Устиянович&nbsp;Н.'' [http://elib.nplu.org/object.html?id=9924 Твори Николи Устияновича і Антона Могильницкого].&nbsp;— Львів&nbsp;: Наук. т-во ім.&nbsp;Шевченка, 1913.&nbsp;— Вид. 2-ге.&nbsp;— 512&nbsp;с. (Руська письменність; III, 2)&nbsp;— досі найповніше видання/ * Письменники Західної України 30&nbsp;— 50-их pp.&nbsp;XIX&nbsp;ст.&nbsp;— К., 1965 (вибір найкращих творів). * ''Устиянович, Микола.'' Поезії / Упоряд., вступ. ст. і прим. Михайла Шалати.&nbsp;— К. : Радянський письменник, 1987.&nbsp;— 255 с. == Вшанування пам'яті == * [[:uk:Художньо-меморіальний_музей_Устияновичів|Художньо-меморіальний музей Устияновичів]] у селі [[:uk:Вовків_(Солонківська_сільська_громада)|Вовків]]. * [[:uk:Вулиця_Устияновича_(Львів)|Вулиця]] у Львові (раніше мала назву [[:uk:Корнель_Уєйський|Уєйського]]). * Вулиця у місті Миколаєві Львівської області. * Вулиця Устияновича в селі Нижня Рожанка Славської ОТГ (центральна вулиця вздовж села) * Пам'ятник біля церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському * Вулиця Устияновича, яка бере початок від церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському == Примітки == == Література == * ''Стеблій Ф.'' [http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf Устиянович Микола] // {{ЕІУ|10|255}} * Микола Устиянович. Життя і творчість: [монографія] / Л. Гулевич.&nbsp;— Дрогобич&nbsp;: ДДПУ ім. І. Франка, 2011.&nbsp;— 236 с.&nbsp;— {{ISBN|966-384-201-1}}. == Посилання == * [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah17.htm Твори на Ізборнику] * [http://mykolayiv.org/detail/mikola-ustiyanovich/ Микола Устиянович. Сайт Миколаїв над Дністром] <references /> = Ivan Naumovič = '''Іван Григорович Наумо́вич''' — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874). == Життєпис == [[Файл:Наумович Іван Григорович.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD_%D0%93%D1%80%D0%B8%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg|náhľad|Іван Наумович (1920-ті рр.)]] Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника. Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]]. Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські. Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію. У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич&nbsp;— дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853&nbsp;— [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]]. == Громадська та політична діяльність == Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]]. Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].<span> </span>— 1968.&nbsp;— С. 224.<span> </span>— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]]. Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав: На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].<ref>{{cite book|title=Великий політичний процес "русскіх" в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}</ref> 1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889&nbsp;р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом, року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка&nbsp;21, ряд 2, місце 10). [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?) Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою&nbsp;— за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі&nbsp;— за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.» <references /> = Antin Ľubyč Mohyľnyckyj = '''Антін Любич Могильницький''' ([[:uk:3_березня|3 березня]]/[[:uk:3_серпня|3 серпня]]<ref name="БП">''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович…&nbsp;— С. 544.</ref> [[:uk:1811|1811]], [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірки]], нині у складі [[:uk:Калуш|Калуша]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]]&nbsp;— [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]], [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблунька]], [[:uk:Богородчанський_район|Богородчанський район]])&nbsp;— [[:uk:Українці|український]] письменник, громадський і політичний діяч, [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] священник, [[:uk:Архіпресвітер|декан]] богородчанський (УГКЦ<ref name="ІЧ159">''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&nbsp;— С. 159.</ref>). Писав мовою, близькою до [[:uk:Українська_мова|народної]]. Батько [[:uk:Могильницький_Андроник|Могильницького Андроника]].<ref name="ІЧ160">''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&nbsp;— С. 160.</ref> == Життєпис == [[Файл:Могильницький_Антін_Любич.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%90%D0%BD%D1%82%D1%96%D0%BD_%D0%9B%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D1%87.jpg|vľavo|náhľad|305x305bod|Антін Любич Могильницький, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902&nbsp;р.]] [[Файл:Українські_посли_Галицького_крайового_сейму_1-го_скликання.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BF%D0%BE%D1%81%D0%BB%D0%B8_%D0%93%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B9%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%B5%D0%B9%D0%BC%D1%83_1-%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%BA%D0%BB%D0%B8%D0%BA%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F.jpg|vľavo|náhľad|300x300bod|Посли галицького сейму 1-ї каденції (1861—1865&nbsp;рр.). У другому ряду&nbsp;— о. А. Могильницький (стоїть у центрі).]] Антін Могильницький народився в родині греко-католицького пароха села Підгірок (нині в межах міста [[:uk:Калуш|Калуша]])<ref name="ІЧ159" />). Родина мала шляхетське походження та належала до [[:uk:Любич_(герб)|гербу Любич]]<ref>Родина послуговувалась відміною Lubicz V, також відомою як Mogilnicki.</ref><ref>{{Cite web |url=http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view|title=Підгірчани мандрують стежками Антіна Могильницького|accessdate=4 серпня 2019|archive-date=5 серпня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190805075510/http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view}}</ref>. Дитинство Антіна минуло в [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвині]], куди переїхала його сім'я після смерті батька у 1813&nbsp;р. Відомо, що вітчим Антона не дуже переймався освітою пасинка. Лише у 16-річному віці А.&nbsp;Могильницький вступив до [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі оо.&nbsp;Василіан]] у [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Через порушення гімназійних розпорядків не раз змінював місце навчання. Навчався у [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|Станиславівській цісарсько-королівській гімназії]],<ref>{{SgKP|XI|195|Stanisławów}}</ref> у гімназіях [[:uk:Чернівці|Чернівців]] і [[:uk:Львів|Львова]], здобув середню освіту в [[:uk:Будапешт|Будапешті]]. В 1837 році вступив у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]] і закінчив її у 1840&nbsp;році. Висвячений 1841 року. Адміністратор парафії [[:uk:Кальне_(Сколівський_район)|Кальне]] (тепер Сколівського району<ref name="ІЧ159" />). Був парафіяльним священником у селах [[:uk:Хітар|Хітарі]] [[:uk:Стрийський_округ|Стрийського округу]], [[:uk:Збора|Зборі]] Калуського округу, [[:uk:Комарів_(Галицький_район)|Комарові]] [[:uk:Станиславівський_округ|Станиславівського округу]], [[:uk:Бабче|Бабчому]] (1859—1873 роки<ref name="ІЧ159" />). Одночасно працював приватним учителем. У 1859 році о.&nbsp;Антін Могильницький оселився в селі [[:uk:Бабче|Бабче]] Богородчанського округу. [[:uk:1861|1861]]&nbsp;р. його обрали депутатом [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму 1-го скликання]] (від IV курії 26 округу Богородчани&nbsp;— Солотвина, входив до складу [[:uk:Руський_клуб|«Руського клубу»]]<ref>''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&nbsp;— С. 103—104.</ref>) та [[:uk:Райхсрат|австрійського парламенту]] у [[:uk:Відень|Відні]] від Станиславівського округу (представляв сільські громади судових [[:uk:Повіт|повітів]] [[:uk:Станиславів|Станиславів]], [[:uk:Галич|Галич]], [[:uk:Богородчани|Богородчани]], [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвина]], [[:uk:Монастириська|Монастириська]], [[:uk:Бучач|Бучач]], [[:uk:Надвірна|Надвірна]], [[:uk:Делятин|Делятин]], [[:uk:Тисмениця|Тисмениця]] і [[:uk:Тлумач|Тлумач]])<ref>''Adlgasser F.'' [https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml Kurzbiografie Lubicz-Mogilnicki (Ljubyč-Mohyl'nyckyj), Anton (Antin) Ritter von] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210131041911/https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml|date=31 січня 2021}} на сайті Parlament Österreich Republik. Parlamentarier 1848—1918.{{ref-de}}</ref>. У Відні [[:uk:27_червня|27 червня]] виступив з палкою промовою на захист народної освіти рідною мовою. Обстоював інтереси українського населення разом з єпископом [[:uk:Спиридон_(Литвинович)|Спиридоном Литвиновичем]].<ref name="БП" /> Нонконформіст, на відміну від сучасників-[[:uk:Москвофільство|москвофілів]] відстоював вживання народної мови в літературі, дотримувався федералістських принципів.<ref name="ІЧ160" /> В останні роки життя А.&nbsp;Могильницький відійшов від письменницької творчості та громадського життя. Помер несподівано [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]]&nbsp;р., перебуваючи проїздом у [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблуньці]] Богородчанського округу (через серцевий напад). За іншою версією, загинув унаслідок нещасного випадку.<ref name="ІЧ160" /> == Творчість == [[Файл:Скит_Манявський.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%BA%D0%B8%D1%82_%D0%9C%D0%B0%D0%BD%D1%8F%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.jpg|náhľad|267x267bod|Титульна сторінка Скиту Манявського]] Літературну діяльність Антін Могильницький почав у 1838&nbsp;р. Головною ідеєю його поетичних, публіцистичних творів була боротьба за рідну мову і освіту для [[:uk:Українці|русинського народу]]. Послідовник «Руської трійці». публікувався з [[:uk:1838|1838]]&nbsp;р. в газетах «Новини», [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря галицька»]], «Слово» у Львови, в альманасі [[:uk:Вінок_русинам_на_обжинки|«Вінок русинам на обжинки»]] та ін.<ref name="БП" /> [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] писав про нього: «Житє Могильницького від самого 1838 року до його смерті було немов дзеркалом, в котрім досить живо відбилися пориви, надії та судьби галицько-руського народа». Революція 1848&nbsp;р. пожвавила творчу і громадську діяльність А.&nbsp;Могильницького. Літературну популярність здобув завдяки поемі «Скит Манявський» (перша частина вийшла в [[:uk:1849|1849]] році, остання&nbsp;— в [[:uk:1852|1852]] році), на основі усних народних повістей. У ній йшлося про велич давньоруського [[:uk:Галич|Галича]], описувалися краса [[:uk:Карпати|Карпат]] і стародавня [[:uk:Слов'янська_міфологія|слов'янська міфологія]]. Поема була популярна, як і балада «Русин-вояк», що також вийшла 1849 року. Здійснити творчі задуми Могильницькому перешкодило настання післяреволюційної реакції. А.&nbsp;Могильницький був автором повістей «Конґруа батька Жегаловича» і «Повість старого Сави із Підгір'я», сатиричної поеми «Пісня поета» і кількох «Дум». Окремим виданням були опубліковані його «Речі в сеймі та парламенті» та приватні листи ([[:uk:1885|1885]]&nbsp;р.). З огляду на літературну діяльність А.&nbsp;Могильницького, [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] зарахував його до «перших будителів руського духа в Галичині». == Вшанування == Його ім'ям названа вулиця в [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірках]], на котрій стоїть [[:uk:Церква_Стрітення_Господнього_(Калуш)|церква]]. Також у Підгірках його іменем названий [https://web.archive.org/web/20180501022702/http://kalushcultura.if.ua/?m0prm=34 Будинок культури], на стіні якого встановлена [[:uk:Івано-Франківська_вулиця_(Калуш)#%D0%A4%D0%BE%D1%82%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84%D1%96%D1%97|меморіальна дошка]] роботи [[:uk:Семак_Ігор_Миколайович|І.&nbsp;Семака]]. В музеї-оселі родини Івана Франка є експозиція, присвячена А. Могильницькому. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Стеблій Ф.&nbsp;І.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Mohylnytskyj_A Могильницький Антін] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160924175626/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Mohylnytskyj_A|date=24 вересня 2016}} // {{ЕІУ|7|16}} * ''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович / {{ТЕС|2|544}} * ''Чорновол І.'' 199 депутатів Галицького Сейму // Серія «Львівська сотня».&nbsp;— Львів&nbsp;: «Тріада плюс», 2010.&nbsp;— 228 с., іл. * [http://kalush.info/page/mogilnicky Антін Могильницький] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110504105806/http://www.kalush.info/page/mogilnicky|date=4 травня 2011}}. * [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm Біографія, поезії, статті, листи] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100516050602/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm|date=16 травня 2010}}. * [https://web.archive.org/web/20071013081302/http://franko.lviv.ua/faculty/jur/publications/visnyk27/Recenzii27_Dysak.htm Знадоби І. Франка до життєпису Антона Могильницького]. * [https://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf Скит Манявський (у форматі pdf)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160215005650/http://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf|date=15 лютого 2016}} * [https://vikna.if.ua/news/category/all/2023/03/04/141227/view ''Леся КИРИЛОВИЧ.'' Боян галицької раті Антін Любич Могильницький народився в Підгірках.] = Mychajlo Kačkovskyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Mychajlo Kačkovskyj | Popis osoby = ukrajinský občiansky činiteľ, spisovateľ, mecenáš, publicista a právnik | Portrét = Михаил Качковский 1891 Теофил Копыстинский 1844-1916.jpg | Dátum narodenia = [[29. júl]] [[1802]] | Miesto narodenia = [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Poľsko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1872|8|20|1802|7|29}} | Miesto úmrtia = [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[právnik]] | Známy vďaka = pôsobenie ako mecenáš v [[Halič (región)|Haličskom regióne]] | Alma mater = [[Ľvovská univerzita|Ľvivská národná univerzita Ivana Franka]] | Popis portrétu = Portrét Mychajla Kačkovského od [[Teofil Dorofijovyč Kopystynskyj|Teofila Dorofijovyča Kopystynského]] }}'''Mychajlo Kačkovskyj''' (* [[29. júl]] [[1802]], [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[20. august]] [[1872]], [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] občiansky činiteľ, [[spisovateľ]], [[mecenáš]], [[publicista]] a [[právnik]] s proukrajinskou orientáciou. == Životopis == Mychajlo Kačkovskyj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1802]] v obci [[Dubno (Poľsko)|Dubno]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Absolvoval štúdium na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Najskôr pracoval ako [[súdny radca]] na súde v meste [[Sambir]]. Následne zastával funkciu súdneho radcu na krajskom súde v meste [[Ľvov]]. Bol známym [[Mecenáš|mecenášom]]{{--}}poskytoval materiálnu podporu [[Spisovateľ|spisovateľom]] a [[Publicista|publicistom]]. Bol naklonený [[Rusíni|rusínskym]] [[Národný buditeľ|národným buditeľom]] a podporoval proces [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] v [[Halič (región)|Haliči]]. Prejavoval záujem aj o spoločenský život na území súčasnej [[Ukrajina|Ukrajiny]]{{--}}podporoval [[Kozáci|kozácke]] tradície v Haliči, ako aj organizoval literárne posedenia venované [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi]] a jeho tvorbe. Zafinancoval vznik [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') vychádzajúceho v meste [[Ľvov]] od roku [[1861]]. V priebehu 60. a 70. rokov 19. storočia podporoval centrum spoločenského života haličských Rusínov, o ktorého vznik v [[Kolomyjský región|Kolomyjskom regióne]] sa zaslúžil [[Ivan Naumovič]]. Pri [[Narodnyj dom (Ľvov)|Narodnom dome]] (po slovensky ''Národný dom'') v meste Ľvove uskutočnil zbierku peňazí určených na vydávania diel v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] (podarilo sa vyzbierať 80 tisíc [[Rakúsky zlatý|zlatých]]). Mychajlo Kačkovskyj zomrel [[20. august|20. augusta]] [[1872]] počas svojej cesty do [[Ruská ríša|Ruska]]. V roku [[1874]] podľa vzoru tovarišstva ''[[Prosvita]]'' (po slovensky ''Osveta'') vzniklo po ňom pomenované prorusky orientované kultúrno-osvetové tovarišstvo ''[[Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho]]'' (po slovensky ''Tovarišstvo Mychajla Kačkovského''), hoci nikdy sa v rámci svojej činnosti a názorov na Rusku neorientoval. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Качковський Михайло|36361642}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Orlevyč|meno=Iryna Vasylivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2007|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=528|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Kačkovskyj Mychajlo Oleksijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=158|zväzok=4|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0692-8|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rejent|meno=Oleksandr Petrovyč|titul=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2004|edícia=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oleksij Mychajlovyč Suchyj; 302 strán|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|kapitola=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)}}. * {{Citácia periodika|titul=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)|periodikum=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|priezvisko=Suchyj|meno=Oleksij Mychajlovyč|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2004|číslo=7|strany=205 – 228|issn=2307-5791|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|dátum prístupu=2026-04-18|jazyk=uk}}. = Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč = '''Михайло Михайлович Клемертович''' ([[:uk:1835|1835]], [[:uk:Гадинківці|Гадинківці]], Тернопільщина&#x20;— [[:uk:27_серпня|27 серпня]] [[:uk:1903|1903]], [[:uk:Львів|Львів]])&#x20;— український [[:uk:Письменник|письменник]]-популяризатор, [[:uk:Публіцист|публіцист]]. [[:uk:Москвофіл|Москвофіл]]. == Життєпис == Після закінчення [[:uk:Бережанська_гімназія|Бережанської гімназії]] (1852—1858) навчався у [[:uk:Львівський_університет|Львівському університеті]]. Тривалий час (від 1887 року) працював у канцелярії [[:uk:Народний_Дім_(Львів)|«Народного Дому»]] у Львові. Видавець і редактор журналу [[:uk:Учитель_(журнал)|«Учитель»]] (1869-74 і 1880) і дитячого журналу [[:uk:Ластівка_(журнал)|«Ластівка»]] (1869—1881), редактор часописів [[:uk:Временникъ_Института_Ставропигійского_съ_мѣсяцесловомъ|«Временникъ Института Ставропигійского…»]] (1868—1903), [[:uk:Вѣстникъ_«Народного_Дома»|«Вѣстникъ "Народного Дома"»]] (від 1882), [[:uk:Галичанинъ_(1893)|«Галичанинь»]] (від 1893), «Календарь Общества им. Качковского», співредактор [[:uk:Слово_(часопис,_1861)|«Слова»]]. Автор [[:uk:Оповідання|оповідань]], [[:uk:П'єса|п'єс]], [[:uk:Казка|казок]], [[:uk:Брошура|брошур]]. Похований у Львові на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]] (поле №&#x20;53).{{sfn|Личаківський некрополь|2006|с=302}} = Nikolaj Nagy = {{Infobox Osobnosť | Meno = Nikolaj Nagy | Popis osoby = rusínsky spisovateľ | Dátum narodenia = [[1819]] | Miesto narodenia = [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Maďarsko]]) | Dátum úmrtia = [[11. jún]] [[1862]] | Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Rakúsko]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[spisovateľ]] }}'''Nikolaj Nagy''' (* [[1819]], [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Maďarsko]]{{--}}† [[11. jún]] [[1862]], [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Rakúsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[spisovateľ]], muzikant, zbormajster, [[učiteľ]], [[Folkloristika|folklorista]], [[národný buditeľ]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]. == Životopis == Nikolaj Nagy sa narodil v roku [[1819]] v obci [[Nyírvasvári]]. Absolvoval štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]], kde následne učil. Potom žil v meste [[Viedeň]], kde pôsobil od roku [[1849]] ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] v [[Chrám sv. Barbory (Viedeň)|Chráme sv. Barbory]] a zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Barbareum|Viedenského duchovného seminára]]. Po ukončení [[Uhorská revolúcia|maďarskej revolúcie]] sa zhoršil jeho zdravotný stav a zároveň ho cirkevný [[Cenzúra|cenzor]] vyhlásil za rusofila, kvôli čomu zostal v izolácii, a to viedlo k predčasnej smrti. Bol známym [[Dirigent|dirigentom]]. Nikolaj Nagy zomrel [[11. jún|11. júna]] [[1862]] v meste [[Viedeň]]. == Tvorba == Bol zberateľom [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Nikolaj Nagy publikoval dve zbierky [[Báseň|básní]]{{--}}zbierku rusínskych [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Ruskyj solovej'' (po slovensky ''Ruský slávik'') a zbierku piesní pre deti ''Pamiať yz otpusta dobrym diťam'' (po slovensky ''Pamiatka z púte pre dobré deti''), ktoré nadobudli veľký význam v rámci procesu rozvoju osvety a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]] karpatských [[Rusíni|Rusínov]]. Skladal melódie pre jednotlivé piesne. Inšpiroval sa ľudovými piesňami pri skladaní vlastných piesní, jazyk jeho piesní je ľudový a pestrý, čím sa v nich prejavuje určitá miera osobitosti. Spolu s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]] v meste [[Viedeň]] vydával časopis ''[[Visnyk]]'' (po slovensky ''Vestník''). Nikolaj Nagy písal v [[Rusínčina|rusínčine]] – predovšetkým vo svojom rusínskom dialekte. Niektoré diela napísal však v štýle [[Ruština|ruštiny]] alebo [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]]. Svoje diela uverejňoval v tlačí v regionálnej tlači, a to hlavne vo ''Visnyku'' (po slovensky ''Vestník'') a v almanachoch ''[[Lyteraturnoje zavedenije priaševskoje|Lyteraturného zavedenija priaševského]]'' (po slovensky ''Literárny spolok Prešovský''). Medzi jeho najznámejšie [[Pieseň|piesne]] patria: * ''Maj'' (po slovensky ''Máj''). * ''Kto tam klopať'' (po slovensky ''Kto tam klope''). * ''Pry berezi'' (po slovensky ''Pri breze''). * ''Zymna rosa'' (po slovensky ''Studená rosa''). * ''Stoyť ulan'' (po slovensky ''Stojí ulán''). == Zdroje == * {{Preklad|uk|Нодь Микола|34481578|cs|Nikolaj Nagy|25463297|rue|Николай Нодь|137707}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-02-8075-5|strany=293|poznámka=552 strán|kapitola=heslo Noď Mykola|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kalenyčenko|meno3=A|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Kraeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: Prjašivščyna|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|poznámka=496 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|isbn=978-0-8020-3566-0|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|poznámka=520 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Mozer|meno=Michaeľ|titul=Pryčynky do istoriji ukrajinskoji movy|vydanie=1|vydavateľ=Nova Knyha|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=848 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1932|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs}}. = Ivan Duliškovič = {{Infobox Osobnosť | Meno = Ivan Duliškovič | Popis osoby = rusínsky grécko-katolícky kňaz a historik | Dátum narodenia = [[14. november]] [[1815]] | Miesto narodenia = [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1883|2|21|1815|11|14}} | Miesto úmrtia = [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[kňaz]] | Známy vďaka = zostavenie prvých vedeckých prác o histórii [[Rusíni|Rusínov]] | Rodičia = Alexej Duliškovič }}'''Ivan Duliškovič''' (* [[14. november]] [[1815]], [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[21. február]] [[1883]], [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|grécko-katolícky]] [[kňaz]], [[spisovateľ]], [[novinár]] a [[historik]].<ref name=":7" /><ref name=":072">{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}</ref> Prostredníctvom popularizácie [[Dejiny Rusínov|dejín Rusínov]] vo svojich publikáciách sa v priebehu 70. rokov 19. storočia zaradil k významným predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]]. == Životopis == Ivan Duliškovič sa narodil [[14. november|14. novembra]] [[1815]] v obci [[Hoľatyn]] v rodine Alexeja Duliškoviča, [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni zakarpatci: Duliškovyč Ivan Oleksijovyč|url=https://biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=67|dátum prístupu=2026-04-26|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľná naukova biblioteka im. F. Potušňaka|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}</ref> Po ukončení obecnej školy študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]]. Absolvoval štúdium [[Filozofia|filozofie]] v [[Košice|Košiciach]] a [[Teológia|teológiu]] študoval v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. V roku [[1841]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Skotarske]], [[Nyžni Vorota]] a [[Verchni Vorota]]. Od roku [[1869]] až do svojej smrti pôsobil v obci [[Čynadijovo]]. Ivan Duliškovič zomrel [[21. február|21. februára]] [[1883]] v obci [[Čynadijovo]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|titul=Ivan Duliškovyč jak istoryk|periodikum=Carpatica-Karpatyka|vydavateľ=Patent|miesto=Užhorod|dátum=1995|číslo=3|strany=50-60|jazyk=uk}}</ref> == Literárno-vedecká činnosť == Aj napriek malým možnostiam Ivan Duliškovič zhromaždil veľký počet zdrojov, na základe ktorých napísal [[Veda|vedeckú]] prácu ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Ivan Duliškovič vo vedeckej práci podal históriu [[Rusíni|rusínskeho]] národa na pozadí dejín [[Slovania|Slovanov]], pričom vychádzal z prác [[Byzantská ríša|byzantských]] a [[Staroveký Rím|rímskych]] autorov. Otvoril aj vážnu politickú otázku{{--}}[[Autonómia (štátoprávne usporiadania)|autonómiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] v rámci [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], o ktorej dosiahnutie sa už predtým usilovali [[Alexander Duchnovič]] a [[Adolf Dobriansky]]. Ostro kritizoval [[Šľachta|šľachtu]] a odsudzoval tých, ktorí pre zachovanie svojich [[Privilégium|privilégií]] posluhovali (a vtierali sa do priazne) šľachte. Hoci práca, prirodzene, nedosahuje úroveň a rozsah súčasného výskumu venujúcemu sa oblasti histórie Rusínov a Podkarpatskej Rusi, nadobudla veľký význam pre vtedajší vedecký výskum medzi karpatskými Rusínmi a zároveň aj v karpatskom regióne, zohrala aj veľkú úlohu pri [[Rusínske národné obrodenie|národnom uvedomení Rusínov]]. Ako prvý tak uskutočnil výskum a zostavil vedeckú prácu zameranú na problematiku histórie Podkarpatskej Rusi a karpatských Rusínov (od obdobia stredoveku až do 19. storočia) vychádzajúcu z historických zdrojov. Práca nadobudla aj spoločensko-politický význam, keďže popisovala historický vývoj Rusínov v [[Rusínčina|dialekte]], a tak sa práca stala prvým široko-dostupným dielom podávajúcim systematický výklad dejín Rusínov od [[Stredovek|stredoveku]] do obdobia [[19. storočie|19. storočia]]. Ivan Duliškovič vo svojej vedeckej práci prezentoval svoj názor, že práve Slovania predstavujú pôvodných [[Európa|európskych]] obyvateľov a rozdelil ich na 3 skupiny (západní, východní, južní). Zároveň popísal činnosť kniežaťa [[Teodor Koriatovič|Teodora Koriatoviča]], rozobral tému [[Nevoľníctvo|nevoľníctva]] a jeho príčiny. V práci tiež podal výklad histórie [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], v rámci čoho ocharakterizoval pôsobenie [[Michail Manujil Oľšavskij|Michaila Manujila Oľšavského]] a [[Ján Bradáč|Jána Bradáča]]. Redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') v roku [[1874]] informovala o príprave [[Veda|vedeckej]] práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-Rusov''), pričom Ivan Duliškoviča ocharakterizovala: ''„...autor bude patriť k tím mužom, ktorým náš národ s vďakou zostane zaviazaný.“''. Ivan Duliškovič plánoval vytvoriť aj štvrtý zväzok práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Obsah zväzku mal byť zameraný na obdobia pôsobenia [[Mukačevská eparchia|mukačevských eparchov]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] a [[Alexej Povčij|Alexeja Povčija]]. Súčasníci najskôr prijali prácu pozitívne. [[Alexandr Homičkov]] krátko po uverejnení v periodiku ''[[Karpat]]'' uviedol hodnotenie: ''„Práve v období, keď na užhorodskom gymnáziu zakázali výučbu dejín v ruštine, ...pozdvihol Boh muža, ktorý chce v rusínskom jazyku ukázať dejiny nášho plemena... Neúnavná činnosť otca Duliškoviča nám zaručuje, že dielo bude dokončené, a že jeho autor bude patriť k tým mužom, ktorým bude náš národ navždy vďačný.“''. [[Alexander Pavlovič]] na účely publikácie práce do knižnej podoby venoval 500 [[Zlatý|zlatých]] a následne knihu propagoval. Práca mala však aj negatívne ohlasy. Napríklad od [[Rusi|ruského]] [[Historik|historika]] [[Alexej Leonidovič Petrov|Alexeja Leonidoviča Petrov]], ktorý práve naopak považoval [[Rusíni|Rusínov]] za časť ruského národa, ktorí prišli do [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotliny]] v [[12. storočie|12. storočí]]. Svoje [[Veda|vedecké]] články na historické témy publikoval v [[Časopis|časopise]] ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''). Ivan Duliškovič sa po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] stal jedným z popredných propagátorov [[Východná katolícka cirkev|východného obradu]]. == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Дулишкович Іван|38321530|cs|Ioann Duliškovič|25462884|rue|Йоанн Дулишкович|161104|hu|Duliskovics János|26259077}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Vidňanskyj|meno=Stepan Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Duliškovyč (Dulyškovyč) Ioann|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=492|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Dulishkovych_I|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|jazyk=uk}}. = Julij Fircak = '''Юлій Фірцак''' ({{н}} [[:uk:22_серпня|22 серпня]] [[:uk:1836|1836]], с. [[:uk:Худльово|Худльово]]&nbsp;— {{с}} [[:uk:1_червня|1 червня]] [[:uk:1912|1912]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]])&nbsp;— церковний [[:uk:Ієрарх|ієрарх]], [[:uk:Мукачівські_єпархи|єпископ Мукачівський]]<ref>{{Cite web|url=http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|title=Єпископ Юлій Фірцак|accessdate=18 грудня 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|archivedate=3 вересня 2013|deadurl=yes}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|date=2013-09-03}}</ref>, професор та ректор [[:uk:Ужгородська_греко-католицька_богословська_академія_імені_Теодора_Ромжі|Ужгородської духовної семінарії]] (1876—1887), депутат державних зборів Угорщини (1887—1890). == Життєпис == Юлій Фірцак народився 22 серпня 1836 року в с.&nbsp;Худльово, що на Ужгородщині в родині місцевого пароха Василя Фірцака. Закінчив духовну семінарію в Ужгороді, [[:uk:Теологія|богослов'я]] вивчав у Центральній Богословській семінарії у [[:uk:Відень|Відні]] (1856—1859). Після рукоположення на греко-католицького священика 26 вересня 1861 року, єпископ Попович назначив його професором догматики в Ужгородській духовній семінарії. У 1876 році отримав гідність каноніка й був назначений ректором семінарії. В 1887 році його вибрали депутатом угорського парламенту. Завдяки високій освіченості та знанню багатьох європейських мов мав широкі зв'язки в угорських урядових колах. 17 грудня 1891 року [[:uk:Святий_Престол|Апостольський Престол]] іменував його [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівським єпископом]]. А висвятив його у [[:uk:Пряшів|Пряшеві]] 10 квітня 1892 року єп. І.&nbsp;Валій. == Мукачівська кафедра == Час, коли Боже Провидіння покликало на Мукачівську кафедру єпископа-народовця Юлія Фірцака, це час, коли насильна мадяризація доходила вже до самого верху і в найкращих синів нашого народу з болем серця опускалися руки. Єпископ Фірцак, як відданий духовний батько, перш за все старався піднести в єпархії релігійне життя, боровся за відновлення у краї парафіяльних шкіл, а на той час із колишніх 471 церковних шкіл [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] навчання проводилося тільки у 119. Через брак шкільних підручників вся наука обмежувалася до читання [[:uk:Псалтир|Псалтиря]] та навчання катехизму й церковного співу. === Єпархіальні синоди === Для піднесення релігійного життя провів два єпархіальні синоди (1891 і 1903&nbsp;рр.), якими старався відновити в Мукачівській єпархії духовне життя й любов до свого обряду. На першому, який відбувся в Ужгороді 30 вересня 1897 року, було розглянуто багато питань не тільки матеріального забезпечення церкви, але й відносно церковних шкіл, душпастирської праці та церковних організацій. Другий єпархіальний синод під керівництвом єп. Фірцака пройшов 8—12 вересня 1903 року. Синод діяв у чотирьох окремих комісіях, які розглянули&nbsp;— фінансові справи, життя духовенства, душпастирську працю і навчання релігії в парафіях та соціально економічну діяльність духовенства. Було прийнято рішення&nbsp;— катехизм і Біблію всюди навчати народною мовою, а також обновити монаший Чин св. Василія Великого. За благословенням єпископа було відновлено в серпні 1895 року діяльність [[:uk:Товариство_св._Василія_Великого|«Товариство святого Василія Великого»]], яке очолив тодішній ректор духовної семінарії кан. Іван Якович. На першому ж засіданні відновленої спілки священиків&nbsp;— народовців було вирішено видавати газету народною мовою. Так народилася 5 травня 1897&nbsp;р., перша закарпатська народна газета «Наука», яку редагував віцеректор єпархіальної семінарії о. Юлій Чучка. В 1899 році спілка св.&nbsp;Василія запустила власну друкарню, яка почала видавати посібники для народних шкіл. Культурна діяльність, яку розвернуло Товариство викликала розгромну критику в [[:uk:Австро-Угорщина|угорських]] часописах. Результатом наклепів була також інквізиція, здійснена міністерством внутрішніх справ проти товариства св. Василія Великого в 1899 році. Воно невдовзі після 1900 року змінилося на акціонерне товариство «Уніо», щоб, будучи торговою фірмою, не підлягати контролю адміністративних органів. Після цього в ньому розгорнулася дуже жвава діяльність, оскільки його співробітники працювали там безплатно, тільки в інтересах ідеї. Товариство видавало підручники, книги, «Науку», «Gorog katholikus Szemle», брошури і&nbsp;т.&nbsp;д. Відчуваючи в єпархії брак учительських сил, єп. Фірцак у 1903 році заснував жіночу учительську семінарію, з якої вийшло чимало визначних вчительок. === «Рутенська акція» === На початку 1897 року єпископ склав «Меморандум про розвиток і підвищення рівня духовного й матеріального життя руськомовного народу північно-східних Карпат і Рутенії». Відповідаючи на цей захід, міністерство сільського господарства доручило добре відомому економісту-управителю [[:uk:Едмунд_Еган|Едмунду Егану]] (1851—1901) реорганізувати систему сільського господарства краю, спираючись на економічно раціональні принципи. Так розпочалася так звана «Верховинська акція». У рамках цієї акції Е.&nbsp;Еган старався завести племінну тірольську породу корів, для якої було багато пасовищ на верховинських міжгір'ях. Проводилася господарська освіта селян, почали засновувати споживчі та кредитні кооперативи, сільські майстерні для розвитку народних промислів (плетіння корзинок, вишивання, ткання і&nbsp;т.&nbsp;д.). Це було початком так званої «верховинської акції», яка тривала аж до 1901 року. До цієї акції від самого початку включилося багато священиків, які дбали про те, щоб різні починання цієї акції були реально впроваджені в життя. Тому, що Фірцак старався піднести свій народ не тільки духовно, але також культурно й економічно і його діяльність почала давати перші результати, зокрема коли почали збільшуватися кооперативні товариства, лихварі почали, вжили всілякі заходи, аби перешкодити розпочатій акції. В угорських часописах, які перебували головним чином у руках жидів, з'являються нападки на єпископа Юлія Фірцака та духовенство, передусім на ужгородських професорів обвинувачуючи їх у [[:uk:Панславізм|панславізмі]] та інших гріхах. А те, що єпископ не дозволив богослужіння угорською мовою, то мадярська преса, закидала йому, що він переслідує мадярів. Цій кампанії в угорських мас-медіа, можна «завдячувати» також за наглу смерть Едмунда Еґана, якого недруги підступно вбили 20 вересня 1901 року. За цей період багато було зроблено для соціально-економічного розвитку Закарпаття, в 1893 році розпочато будівництво залізниці Ужгород-В. Березний, у 1894 році&nbsp;— завершено будівництво залізниці Сігет-Ясіня, 1897 році в Ужгороді було збудовано реальну школу техніко-природничого профілю, у 1898 році в Ужгороді засновано школу глиняного посуду, у 1897 році збудовано перший телеграф [[:uk:Ужгород|Ужгород]]-[[:uk:Будапешт|Будапешт]], у 1902 році збудована Ужгородська електростанція на 1&nbsp;млн кВт·год, в 1905 році проведено кадастрове земельне впорядкування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], в 1907 році в Ужгороді збудовано театр. Так, станом на 1909 рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] уже нараховувалося 26 лозоплетілень, 10 килимарень, 58 банків та ощадкас, 166 кредитних кооперацій, 15 деревообробних підприємств, 6 організацій з виготовлення виробів з очерету. Вістря верховинської акції було зведене в першій мірі проти корчмарів і лихварів, які протягом XIX століття немилосердно використовували бідного [[:uk:Русини_(етнографічна_група)|русина]] й довели до повного жебрацтва. П'янство стало проблемою суспільного життя закарпатців. Єпископ Фірцак у 1900 році наказав усім священикам Мукачівської єпархії закладати у своїх парафіях [[:uk:Братство_тверезості|«Братство тверезості»]], вручаючи його під покровительство [[:uk:Іван_Хреститель|св. Івана Хрестителя]]. Газета «Наука» також друкувала на своїх сторінках антиалкогольні статті. В 1903 році з благословення єпископа Юлія Фірцака було засновано при кафедральному храмі «Товариство святого Рожанця», єпархіальним управителем якого владика призначив о. Андрія Карцубу. Урочиста інавгурація якого відбулася в празник Благовіщення по вечірні. Крім молитви на рожанці (вервиці), члени товариства складали приречення, що не будуть вживати алкогольних напоїв, що будуть остерігатися прокльонів, явних гріхів, а натомість обіцяли частіше приступати до св. Тайн, головно в Богородичні празники. В неділі і свята вони в церкві спільно молилися на вервиці та співали різні духовні пісні в честь [[:uk:Діва_Марія|Пречистої Діви Марії]]. Товариство було рівночасно поширювачем тверезого способу життя вірників та почитанням Пречистої діви Марії. === «Церковне простопініє» === Єпископ Фірцак був ініціатором упорядкування церковного співу на Закарпатті. Бажаючи привести до ладу церковне життя у своїй єпархії, він звернув увагу і на церковний спів: доручив диригенту Ужгородського кафедрального храму, о. Івану Бокшаю зібрати та записати мелодії цілого богослужбового круга, щоб із них скласти альманах богослужбового співу, який мав стати обов'язковим у всіх церквах Мукачівської єпархії. По закінченні своєї праці Бокшай передав зібраний матеріал єпископу, а той наказав видати його друком. Так появилося у світ у 1906 році видання «Церковное Простопініє». З наказу єп. Фірцака ця книга стала головним посібником церковного співу в богословській та дяко-вчительській препарандії. З часом «Простопініе» стало стандартним збірником богослужбового співу у всіх закарпатських парафіях вдома і на поселеннях. Помер єпископ Юлій Фірцак в Ужгороді, 1 червня 1912 року = Ivan Orlaj = '''Іва́н Семе́нович Орла́й''' ('''де Кобро́''') ({{ДН|||1771}}, [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидково]], нині [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]], [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&nbsp;— {{ДС|11|3|1829|27|2}}, [[:uk:Одеса|Одеса]])&nbsp;— [[:uk:Лікар|медик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Письменник|письменник]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор медицини]], [[:uk:Академік|академік]]. [[:uk:Дійсний_статський_радник|Дійсний статський радник]]. Дійсний член [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Санкт-Петербурзької медико-хірургічної академії]] (з 1817 року). == Життєпис == === Перші роки === Іван Семенович де Кобро народився 1771 року в русинському [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидкові]] (нині село [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]] [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородського району]] [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] [[:uk:Україна|України]]), що на той час входило до складу [[:uk:Габсбурзька_монархія|Габсбурзької імперії]] в родині угорських дворян. Розпочинав навчання Іван Орлай, згідно з тодішніми вимогами імперської системи освіти, у Мункачському (Мукачівському) народному училищі з русинською мовою викладання, а в 1779 році його віддали до Унгварського (Ужгородського) народного училища, де навчання велося [[:uk:Латинська_мова|латиною]]. У 1782—1785 роках він вчиться в [[:uk:Ужгородська_гімназія|Ужгородській архігімназії]]. Можливостей для подальшого продовження освіти в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], невеликому тоді містечку, не було, тому Іван Орлай переходить до Велико-Карловської (Надьварадської) вищих наук гімназії, а звідти у 1787 році&nbsp;— до [[:uk:Орадя|Надь-Варадської]] академії, в якій вивчає чисту математику, логіку та історію. Єдиним вищим навчальним закладом в Австрії, де Іван Орлай, який вважав себе карпатським [[:uk:Русини|русином]], міг здобути освіту українською мовою, був [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Йосифінський університет]] у [[:uk:Львів|Львові]]. Орлай поступив туди у 1788 році, слухав курси [[:uk:Математика|математики]], [[:uk:Фізика|фізики]], [[:uk:Технологія|технологій]], [[:uk:Природнича_історія|природничої історії]], загальної [[:uk:Історія|історії]], [[:uk:Філософія|філософії]] та [[:uk:Німецька_мова|німецької словесності]]. Наступного року, можливо, через нестачу коштів, він повертається до Угорщини і, здавши іспит з філософських наук в Ерлавській консисторії, поступає на казенне утримання до Генеральної Йозефінської семінарії (богословський факультет Пештського університету) та стає членом ордену [[:uk:Піари|піаристів]]. В семінарії Орлай вивчав [[:uk:Іврит|гебрейську]] та [[:uk:Грецька_мова|грецьку мови]]. === Медична кар'єра === У лютому 1790 року він був удостоєний звання професора нижчих класів у Надьварадській вищих наук гімназії, де і викладав давні мови, географію, історію та арифметику. Але невдовзі він залишив педагогічну діяльність і вже на початку 1791 року від'їжджає до [[:uk:Відень|Відня]], а звідти до [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербурга]], 8 травня того ж року поступає до Медико-хірургічного училища. Там, прослухавши курси медичних наук, у лютому 1793 року Орлай після відповідного екзамену був удостоєний звання лікаря і залишився при Генеральному Сухопутному шпиталі. У вересні того ж року був призначений помічником вченого секретаря Медичної колегії, за дорученням якої, між іншим, упорядкував бібліотеку Колегії та анатоміко-фізіологічний кабінет. Влітку наступного 1794 року Колегія відрядила Орлая для удосконалення до Відня, де він прожив три роки. Після повернення до Санкт-Петербургу Орлай у червні 1797 року заступив на колишню посаду помічника вечного секретаря [[:uk:Аптекарський_приказ|Медичної колегії]]. У лютому 1798 року йому було надано звання штаб-лікаря і в жовтні того ж року призначено лікарем {{Не перекладено|Лейб-гвардії Семенівський полк|Семенівського лейб-гвардії полку|ru|Семёновский лейб-гвардии полк}}, звідки через рік перевівся лікарем на Санкт-Петербурзький поштамт. На цій посаді він пробув до березня 1805 року, встигнувши здобути повагу не тільки як досвідчений лікар, але й як щира безкорислива людина. 9 березня 1800 року Іван Орлай через своє призначення гоф-хірургом імператора [[:uk:Павло_I|Павла I]] звільнився з посади помічника вченого секретаря Колегії, на якій він, окрім своїх безпосередніх обов'язків, брав участь у виданих Колегією «''Observationes Medico-Chirurgorum Ruthenici Imperii''», перекладаючи латиною та обробляючи матеріали для цього видання, які присилали російські лікарі. У 1803 році Орлай розробив цікавий проект ''«Про виклик до Росії іноземних вчених людей зі слов'янського племені, а особливо з карпато-россов, які отримали звання професора та здатні викладати російською мовою»''. Цей проект було ухвалено, і Орлаю доручили запрошення професорів, причому вибір останніх здійснювався на розсуд Івана Орлая. Між тим все більше зростала славнозвісність Орлая, різноманітні вчені товариства охоче вносили його ім'я до списків своїх членів. До того ж широкі знання Орлая здобували йому прихильність не тільки у вузькому колі спеціалістів. У 1804 році його ім'я з'явилося в російському журналі {{Не перекладено|Северный вестник (1804—1805)|«Северный вестник»|ru|Северный вестник (1804—1805)}} під досить поважною історичною справкою: ''«Історія про карпато-россів»''. У березні 1805 року лейб-хірург Вілльє обрав Орлая своїм помічником та користувався його послугами та співробітництвом протягом 15 років. Улітку 1806 року Орлай, за дорученням начальства побувавши за кордоном, встиг здобути в [[:uk:Кенігсберзький_університет|Кенігсберзькому університеті]] звання [[:uk:Доктор_філософії|доктора філософії]], а після повернення до Російської імперії, в [[:uk:Тарту|Дерпті]] захистив на звання доктора медицини дисертацію під назвою «''Dissertatio sistens doctrina de viribus naturae medicatricibus, historiam brevem, expositionem, vindicias etc''» У липні 1806 року Іван Семенович звільнився з посади гоф-хірурга та був призначений вченим секретарем Медико-хірургічної академії (нині&nbsp;— [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Військово-медична академія імені С. М. Кірова]]). В цьому званні Орлай, окрім своїх прямих обов'язків щодо адміністративних справ, допомагав Вілльє у виданні Польової Фармакопеї для армії ({{lang-la|Pharmacopea castrensis Rulhenica}}); активну участь Орлай брав і в складанні Статуту медико-хірургічної академії. У 1811 році Орлаю, як енергійній та широко освіченій людині, було доручено редагування видання «Всеобщий Журнал врачебной науки», але події [[:uk:Франко-російська_війна_(1812)|франко-російської війни]] відволікли Орлая від звичайних справ. 8 квітня 1812 року його призначили ординатором Санкт-Петербурзького Сухопутного та Генерального Шпиталю, і на цій посаді він пробув до жовтня наступного року, а потім знову повернувся до своїх колишніх обов'язків. === Педагогічна діяльність === У 1817 році Орлай, через хворобу, змушений був відмовитися від обов'язків вченого секретаря академії, яка, на знак поваги до його заслуг перед нею, обрала Орлая почесним членом. Вілльє залишив його при собі для особливих доручень, але ця посада не задовольняла Орлая, бо не надавала достатньо простору для самостійної діяльності. Цей факт, розбіжності з Вілльє, що почалися, та запрошення Орлаю з боку деяких закладів схилили Івана Семеновича до того, аби відмовитися від служби у Вілльє. Ще наприкінці 1820 року [[:uk:Московський_державний_університет_імені_М._В._Ломоносова|Імператорський Московський університет]] запрошував Орлая до себе на посаду ординарного професора медичного факультету, але тоді Вілльє вдалося утримати Орлая при собі. Але вже влітку наступного року почалися переговори щодо заміщення Орлаєм посади директора [[:uk:Ніжин|Ніжинської]] гімназії вищих наук (нині&nbsp;— [[:uk:Ніжинський_державний_університет_імені_М._В._Гоголя|Ніжинський державний університет імені М. В. Гоголя]]) і 3 вересня 1821 року відбулося звільнення Орлая від служби при Вілльє і призначення його на посаду директора гімназії. Заступивши на посаду 1 листопада 1821 року він одразу взявся за влаштування Гімназії в усіх аспектах, і перш за все в навчально-виховному відношенні. Особливими заслугами Орлая є його вдалий вибір викладачів та суворий нагляд за вивченням мов. У спогадах колишніх вихованців гімназії Орлай зображений як суворий начальник, але добра, поблажлива і палко віддана своїй справі та Гімназії людина. Педагогічні адміністративні здібності Орлая швидко привернули увагу і, між іншим, у 1825 році йому доручили, як куратору Харківського навчального округу, оглянути низку гімназій, що знаходилися під керівництвом цього округу. У січні 1826 року Орлаю було надано чин [[:uk:Дійсний_статський_радник|дійсного статського радника]], а в серпні того ж року переведено на посаду директора одеського [[:uk:Рішельєвський_ліцей|Рішельєвського ліцею]], на якій, однак, він пробув недовго: 27 лютого 1829 року, але багато зробив для розвитку ліцею та [[:uk:Педагогічний_інститут_Рішельєвського_ліцею|педагогічного інституту]] при ліцеї. Іван Семенович Орлай помер в Одесі (тоді [[:uk:Херсонська_губернія|Херсонська губернія]], [[:uk:Російська_імперія|Російська імперія]]), залишивши по собі пам'ять енергійного та високоморального педагога. Був похований на [[:uk:Перший_Християнський_цвинтар_(Одеса)|Першому Християнському цвинтарі]] Одеси.<ref>так в книзі</ref> 1937 року [[:uk:Союз_Радянських_Соціалістичних_Республік|комуністичною владою]] цвинтар було зруйновано. На його місці був відкритий «Парк Ілліча» з розважальними атракціонами, а частина була передана [[:uk:Одеський_зоопарк|місцевому зоопарку]]. Нині достеменно відомо лише про деякі перепоховання зі Старого цвинтаря, а дані про перепоховання Орлая відсутні.<ref>{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}</ref> == Наукова діяльність == Ім'я Івана Семеновича Орлая було добре відомо не тільки в Російській імперії, але й за кордоном, і численні російські та іноземні вчені товариства обирали його своїм дійсним або почесним членом. Орлай був членом {{Не перекладено|Московське товариство дослідників природи|Московського товариства дослідників природи|ru|Московское общество испытателей природы}}, {{Не перекладено|Московське товариство історії та старожитностей російських|Московського товариства історії та старожитностей російських|ru|Московское общество истории и древностей Российских}}, Віленського медичного товариства, почесним членом [[:uk:Вільнюський_університет|Віленського університету]] та Казанського товариства любителів вітчизняної словесності. До того ж він був членом Альтенбурзького ботанічного саду, Йєнського Мінералогічного товариства, Ерлангенського фізико-математичного товариства тощо. Наукові праці й статті: * з [[:uk:Медицина|медицини]]&nbsp;— ''«Про ревматичну епілепсію»'' (1787), ''«Про перенесення корости», «Про походження сифілісу», «Про випадок раку в людини», «Про астму»'' (усі&nbsp;— 1786—1801), ''«Історія про лікувальні властивості природи», «Російська польова фармакопея»'' (обидві&nbsp;— 1807); * [[:uk:Історія_України|історії України]]&nbsp;— ''«Коротка історія про карпаторусів»'' (1804), ''«Про південно-західну Русію»'' (1826); * [[:uk:Педагогіка|педагогіки]]&nbsp;— ''«Мнение о преобразовании училищ в России», «О необходимости обучаться преимущественно отечественному языку и нечто об обучении языкам иностранным»'' (обидві&nbsp;— 1825). Як педагог засуджував хаотичний стан [[:uk:Освіта_в_Російській_імперії|освіти в Росії]], обстоював думку запровадження загальної освіти для всіх верств населення, основою шкільної освіти вважав громадянське виховання на основі ідеї народності, висловлював цінні думки щодо розвитку вищих навчальних закладів. Виступав також як поет; писав вірші [[:uk:Латинська_мова|латинською мовою]]&nbsp;— ''«Елегія на смерть імператора Олександра I»'' (1825 рік) тощо. Підтримував дружні зв'язки з [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Гете|Йоганном Вольфгангом фон Гете]]; був вчителем [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|Миколи Гоголя]], який пізніше високо оцінював його діяльність. <references /> = Antonij Zubko = '''Архієпископ Антоній''' ('''Антоній Григорович Зубко'''; [[:uk:2_липня|2 липня]] [[:uk:1797|1797]]&nbsp;— [[:uk:15_лютого|15 лютого]] [[:uk:1884|1884]])&nbsp;— білоруський та литовський релігійний діяч. Греко-католицький богослов і філософ. Перший ректор Литовської греко-католицької духовної семінарії. Відомий участю в ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] (так званий [[:uk:Полоцький_собор|Полоцький собор]]) та запровадженні у Біларусі синодального московського православ'я. Єпископ Берестейський [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|БГКЦ]]; єпископ [[:uk:Російська_православна_церква|Російської православної церкви (безпатріаршої)]]; від [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] [[:uk:Єпископ|єпископ]] Мінський та Бобруйський, від [[:uk:1841|1841]] керував єпархією в сані архієпископа. == Діяльність == Був одним із помітних представників греко-католицького духовенства Білорусі. Був найближчим помічником греко-католицького єпископа Литовського Йосипа (Семашка) у справі запровадження синодального московського православ'я<ref>Записки Йосипа митрополита Литовського, видані Імператорською академією наук за заповітом автора: Т. 1-3.&nbsp;— СПб.: тип. имп. А. Н., 1883.&nbsp;— Т. 1.&nbsp;— 745 с.: 1 л. портр.; Т. 2.&nbsp;— 786 с.: 1 л. портр.; Т. 3.&nbsp;— 1042 с.: 1 л. портр.</ref>. На [[:uk:Полоцький_собор|Полоцькому церковному Соборі 1839&nbsp;р.]] Антоній брав участь у підписанні акту про з'єднання уніатів із православ'ям. Антоній багато займався природознавством, однак його праці у цій царині не були опубліковані. Залишив записки «Про греко-уніатську Церкву у Західному краї Росії». == Життєпис == Народився в сім'ї греко-католицького священика. Навчався у місцевого органіста. 1809&nbsp;— поступив до Полоцької греко-католицької семінарії, потім до [[:uk:Полоцька_єзуїтська_академія|Полоцької єзуїтської академії]], яку закінчив 1818 зі ступенем кандидата філософії. 1822&nbsp;— закінчив Віленську католицьку семінарію при Віленському університеті зі ступенем кандидата богослов'я. == Греко-католицький священик та єпископ == Викладав у Полоцькій греко-католицькій семінарії логіку, риторику, церковну та загальну історію, моральне богослов'я. 1824&nbsp;— рукопокладений целібатом у священика полоцького кафедрального греко-католицького собору і призначений членом Полоцької греко-католицької консисторії. 1825&nbsp;— зведений в сан протоієрея і посланий від Полоцької єпархії у [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербург]] асесором Римсько-католицької колегії по уніатському департаменту. 1827&nbsp;— відряджений у [[:uk:Жировичі|Жировичі]] для відкриття Литовської духовної семінарії. 1828&nbsp;— назначений першим ректором Литовської духовної семінарії. 18 квітня 1832&nbsp;— старший соборний протоієрей. 1834&nbsp;— хіротонія в єпископа Берестейського, вікарія греко-католицької Литовської єпархії. == Православний архієрей == Після ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] призначений на православну Мінську та Бобруйську катедру. 1841 зведений в сан архієпископа. Через хворобу Антоній написав прохання про звільнення. 1848&nbsp;— прохання було задоволене, після чого мешкав спочатку при архієрейському домі в Мінську, потім у [[:uk:Жировицький_монастир|Жировицькому монастирі]], а останні 20 років&nbsp;— у Пожайському монастирі у Литві, який російська влада відібрала у католиків. У тому ж монастирі й помер. <references /> = Hiador Strypskyj = '''Гіядор Миколайович Стрипський''' ('''Др. Ядоръ Стрипський''', псевдоніми: ''Я. Біленький'', ''Ядор'', ''М. Миколаєнко'', ''Мікеш'', ''С. Новик'', ''Стороженко'' та інші, {{ДН|7|3|1875}}, с. Шелестове (нині частина смт. [[:uk:Кольчино|Кольчино]] [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатської області]]&#x20;— {{ДС|9|3|1949}}, в інших джерелах&#x20;— [[:uk:9_березня|9 березня]] [[:uk:1946|1946]], [[:uk:Будапешт|Будапешт]])&#x20;— [[:uk:Закарпаття|закарпатський]] діяч, історик, філолог і етнограф, дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства ім. Шевченка]] та член Румунської АН. == Життєпис == З родини греко-католицького священика. Окрім Гіядора, у родині було багато дітей; один із них, Мирон (мадярська форма імені&#x20;— Елемер) Стрипський, був 11-м мером Унґвара ([[:uk:Ужгород|Ужгорода]])<ref>https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto</ref> та активістом «Просвіти». Закінчив Ужгородську гімназію (1893). Вищу освіту здобував на філософських факультетах Будапештського (1893&#x20;— осінь 1897), [[:uk:Львів|Львівського]] (один семестр 1897&#x20;р.) та Коложварського (1898—1900) університетів; у Коложварі отримав диплом доктора філософії і гімназійного професора<ref>Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&nbsp;— 2019.&nbsp;— С. 29.</ref>. Співпрацював із [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]] і [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], прихильник [[:uk:Народовці|народовецької]] орієнтації закарпатського культурно-мовного розвитку; співпрацював із [[:uk:Волошин_Авґустин|о. Августином Волошином]] у «Науці» й додатку «Село» ([[:uk:1907|1907]]). Критикував москвофілів, але водночас дотримувався політики лояльності угорській державі. У 1913&#x20;р. виступив із довгим дописом, де критикував як моксвофілів, так і проукраїнський рух, і підтримував розвиток на закарпатських землях літературної мови на базі місцевих діалектів (тобто пропагандував [[:uk:Політичне_русинство|політичне русинство]])<ref>https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky</ref>. Припадав родичем Августина Штефана. ''«Часто бував у нас двоюрідний брат мами Гіядор Стрипський, який був учнем [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]]. Мабуть він та галицькі [[:uk:Священик|священики]], що часто бували у нас, подали думку батькові 1897 року заложити в Скотарському читальню»'',&#x20;— писав той у своїх спогадах. Під час [[:uk:Перша_світова_війна|першої світової війни]] видавав журнал [[:uk:Ukránia|«Ukránia»]] у Будапешті, у [[:uk:1919|1919]] редактор «Русько-Країнської Правди». У [[:uk:1920|1920]] залишився в [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорському королівстві]], де був міністерським радником і далі досліджував культуру й історію Закарпаття. У [[:uk:1941|1941]]–[[:uk:1943|1943]] провідний член [[:uk:Підкарпатське_товариство_наук|«Подкарпатського Общества Наук»]], у видавництві якого багато друкувався. Писав також [[:uk:Угорська_мова|угорською]] і [[:uk:Словацька_мова|словацькою]] (псевдонім Belon Rusinský) мовами. Після 2-ї світової війни практично вся родина Стрипських (найближчі родичі Гіядора, які ще залишалися в Ужгороді) емігрувала з Закарпаття до Угорщини. == Праці == Найвизначніші праці: * «Угро-руські літописні записки», * «Старша руська письменність на Угорщині», * «З старшої письменности угорської Руси», * «Гдѣ документи старшей історії Подкарпатской Руси?», * «Етнографічний опис Угорської Русі», * «Православно-грецькі культурні сліди поміж мадярами Арпадової доби», * «Найстаріший румунський друк латинкою», * «Пам'ятки русько-української мови і літератури» та ін. ** Kossuth Lajos a ruthén népköltészetben. Bp., 1907. (Különnyomat az Ethnographiából) ** Zapiszki z Verhovini [Verhovinai útijegyzetek] H.n., 1907. ** Az erdélyi halászat ismeretéhez. Kolozsvár, 1908. ** Az erdélyi halastavak ismeretéhez. Régi és más halastavak. Uo., 1908. ** Sztojka pp. újonnan felfedezett antimensiója és az iskolai monostor. Ungvár, 1910. ** Szegedi Gergely énekeskv-e 16. századbeli román fordításban. Protestáns hatások a hazai románságra. Alexics Györggyel. Uo., 1911. ** Uhroruszki litopisznyi zapiszki. (Magyarorosz év szerinti feljegyzések) H.n., 1911. ** Adalékok Szabó Károly ["Régi magyar könyvtár" c.] munkájának I—II. kötetéhez. Pótlások és igazítások. Bp., 1912. (soksz.) ** Jegyzetek a görög kultúra Árpádkori nyomairól. Uo., 1913. Online ** A görög-katholikus magyarság utolsó kálvária-útja 1896—1912. Írta Szabó Jenő. (A szerző dolgozataiból és beszédeiből egybeállította, bevezetővel és jegyzetekkel kíséri Sztripszky Hiador.) Uo., 1913. Online ** Moskophilismus, ukrainizmus és a hazai rusznákok. Uo., [1913]. (Különnyomat a Budapesti Szemléből) ** Z sztarsoji piszmennosztyi Uhorszkoji Ruszi (Magyar Oroszország régebbi írásbeliségéből). h. n., 1914. ** Ének Igor hadairól és a palócokról. Ford. Varga Bálinttal. Bp., [1916] (Ukrán könyvtár 2.) ** Históriás énekek a rettenetes Iván czarrúl, ifiu testőrzőjérül és az vitéz kalmár Kalasnikovrul. Írta Lermontov Mikhál. [Ford.] Uo., 1924. [1923] ** Literarne makresy. H.n., 1942. ** Pocsatki drzckarsztva na Podkarpatyu. (A nyomdászat kezdetei Kárpátalján) h. n., 1942. ** Mivel tartozunk az orosz irodalomnak? [benne Puskin: Nulin gróf c. művének ford.] Szeged, 1949. Перекладав угорською мовою українські літературні твори ([[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Шевченка]], [[:uk:Франко_Іван_Якович|Франка]], [[:uk:Руданський_Степан_Васильович|Руданського]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Коцюбинського]]), [[:uk:Слово_о_полку_Ігоревім|«Слово о полку Ігоревім»]]. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Література == * ''Галас Б. К.,&#x20;Галас Й''. Стрипський Гіядор Миколайович // {{УМ-2000}} * ''[[:uk:Галас_Кирило_Йосипович|Галас К. Й]]''. Закарпатоукраїнський ономаст Гіядор Миколайович Стрипський // Onomastica.&#x20;— Wrocław, 1971.&#x20;— R. 16, zesz. 1—2.&#x20;— S. 301—307. * ''Держалюк М. С.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Strypskyj_H] // {{ЕІУ|9|869}} * {{ЕУ}} * {{УМЕ15|частина=Стрипський Гіядор|сторінки=1851}} * ''Удварі І.'' Гіадор Стрипськый, народописник, бібліоґраф, языкознатель, товмач. — Нїредьгаза, 2007. == Посилання == * {{ШевЕ-5|частина=Стрипський Гіядор Миколайович|сторінки=992}} * [http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij Тарас Гайдук. Ким є для Закарпаття Гіядор Стрипський / Історія&#x20;— Прозак] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200321205630/http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij|date=21 березня 2020}} * [http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122 Стрипський Гіядор Миколайович // Комунальний заклад «Закарпатська обласна універсальна наукова бібліотека ім. Ф. Потушняка» Закарпатської обласної ради] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200502165216/http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122|date=2 травня 2020}} oxmn9t6lfbc1z49ujtro4lapzs3a4d4 14 607744 8226287 6702810 2026-05-30T15:23:34Z Jetam2 30982 zar 8226287 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} {{Catmore}} [[Kategória:Univerzity v USA|Chicago]] [[Kategória:Školy v Chicagu]] at1lex6zb5ws9atmwo0d1yqfs80qnwc 0 612433 8226430 8008621 2026-05-30T22:29:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226430 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Valeria Schulczová | Rodné meno = Valéria Schulczová<ref>[http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0078199-Schulczova-Valeria-1975/ Heslár SFÚ > Schulczová, Valéria, 1975-]</ref> | Popis osoby = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1975|1|31}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = Valeria Schulzova<ref>[https://www.aktuality.sk/clanok/742278/scenaristi-za-sklom-hrozi-nam-diktatura-a-v-diktature-sa-nerozhoduje-podla-dokazov/ Scenáristi Za sklom: Hrozí nám diktatúra. A v diktatúre sa nerozhoduje podľa dôkazov]</ref><ref>[https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/293230/inscenacia-24-a-projekt-fashion-ballet-22-v-snd Inscenácia 24 a projekt Fashion Ballet 22 v SND]</ref> | Národnosť = | Zamestnanie = [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|DPOH]] (2021 – súčasnosť) <br />{{small|Vedúca odd. divad. manažmentu}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = BACHYNEC, Matúš |titul = Valeria Schulczová: Kamenné divadlá sa snažia „pochytať“ väčšinového diváka |url = https://www.smenarodne.sk/post/valeria-schulczov%C3%A1-kamenn%C3%A9-divadl%C3%A1-sa-sna%C5%BEia-pochyta%C5%A5-v%C3%A4%C4%8D%C5%A1inov%C3%A9ho-div%C3%A1ka |dátum vydania = 1.6.2021 |dátum prístupu = 16.9.2022 |vydavateľ = smenarodne.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20220920173311/https://www.smenarodne.sk/post/valeria-schulczov%C3%A1-kamenn%C3%A9-divadl%C3%A1-sa-sna%C5%BEia-pochyta%C5%A5-v%C3%A4%C4%8D%C5%A1inov%C3%A9ho-div%C3%A1ka |dátum archivácie = 2022-09-20 }}</ref> | Známa vďaka = | Alma mater = [[Činoherná a bábkarska fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|ČaBF VŠMU]] (1994 – 1999) <br />{{small|(divadelná réžia a dramaturgia)}}<ref>[https://performingarts.theatre.sk/sk/pJENv/xvYMv/WGZev/ Slovenské scénické umenie > Valéria Schulczová]</ref> | Profesia = [[manažér]]ka •[[režisér]]ka • [[scenár]]istka • [[dramaturg]]ička • [[prekladateľ]]ka | Aktívne roky = 1999 – súčasnosť | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }} '''Valeria Schulczová''' (* [[31. január]] [[1975]], [[Bratislava]])<ref>[http://www.avf.sk/aboutus/committees/committee11/valeriaschulczova.aspx Valeria Schulczová] - audiovizuálny fond</ref> je slovenská televízna scenáristka a divadelná režisérka. == Životopis == Spoluautorka divadelných hier ''Leni'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Kvasnička|meno=Matúš |url=https://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/419024-slovenski-dramatici-uspeli-v-beverly-hills/ |titul=Slovenskí dramatici uspeli v Beverly Hills |dátum vydania=|dátum prístupu=2018-1-18 |vydavateľ=Pravda}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=HOSTIA V ŠTÚDIU: Zdena Studenková a Valéria Schulczová o predstavení Leni |url=https://www.ta3.com/clanok/1031578/hostia-v-studiu-zdena-studenkova-a-valeria-schulczova-o-predstaveni-leni.html |dátum vydania= |dátum prístupu=2018-1-18 |vydavateľ=TA3 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180119120101/https://www.ta3.com/clanok/1031578/hostia-v-studiu-zdena-studenkova-a-valeria-schulczova-o-predstaveni-leni.html |dátum archivácie=2018-01-19 }}</ref> ''Doktor Macbeth''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= Dvořáková|meno= Helena |priezvisko2 = Sedláková|meno2 = Katarína |titul=Valéria Schulczová: Holokaust ani revolúcia nie sú pre mňa tabu |url=https://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/318611-holokaust-ani-revolucia-nie-su-pre-mna-tabu/ |dátum vydania=2014-5-25|dátum prístupu= 2018-1-18 |vydavateľ=Pravda}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Hrbotický |meno=Saša |titul=Miroslav Etzler: Naše doba je amorální. Je smutné sledovat, kam se dostalo Národní divadlo |url=https://magazin.aktualne.cz/kultura/divadlo/miroslav-etzler-nase-doba-je-amoralni-je-smutne-sledovat-kam/r~4ebdce02ed4d11e6a8cc002590604f2e/ |dátum vydania=2017-2-8|dátum prístupu=2018-1-18 |vydavateľ=aktualne.cz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= Fajnerová|meno= Lucia |titul=Aj zamatové revolúcie vyplavujú špinu |url=https://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/316191-aj-zamatove-revolucie-vyplavuju-spinu/ |dátum vydania=2014-1-5|dátum prístupu=2018-1-18 |vydavateľ=Pravda}}</ref> a ''Rodáci'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Jaburkova|meno=Natalia |titul=Autori hry Rodáci Valéria Schulczová a Roman Olekšák: Odmietame sa pasovať do roly sudcov sveta |url=https://fici.sme.sk/c/20696929/autori-hry-rodaci-valeria-schulczova-a-roman-oleksak-odmietame-sa-pasovat-do-roly-sudcov-sveta.html |dátum vydania= 2018-1-4|dátum prístupu=2018-1-18 |vydavateľ=}}</ref> ktoré napísala spoločne s [[Roman Olekšák|Romanom Olekšákom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Opoldusová|meno=Jena |titul= Valeria Schulczová: Varovné signály sú tu už dlhšie |url=https://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/431443-valeria-schulczova-varovne-signaly-su-tu-uz-niekolko-rokov/ |dátum vydania= 2017-6-3|dátum prístupu= 2018-1-18 |vydavateľ=sme.sk}}</ref> V rokoch [[2002]] až [[2010]] pôsobila v Česku, kde spolupracovala s divadlami ako režisérka, dramaturgička<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= Meszáros|meno= Josef |titul= „Hračička“ Valeria Schulczová |url=http://www.scena.cz/index.php?d=1&o=1&c=3505&r=3 |dátum vydania=2004-7-4|dátum prístupu= 2018-1-18 |vydavateľ=scena.cz}}</ref> a taktiež v rokoch [[2004]]{{--}}[[2009]] pracovala pre [[Prima family|TV PRIMA]]. Podieľala sa na seriáloch televízie [[TV JOJ|JOJ]] ''[[Odsúdené]]'', ''[[Za sklom]]'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Štiflová|meno=Alena |titul=Scenáristka kriminálky: Pozor, polícia vás zadrží, nie zatkne |url=https://kultura.sme.sk/c/20355755/scenaristka-kriminalky-pozor-policia-vas-zadrzi-nie-zatkne.html |dátum vydania= 2016-101-14|dátum prístupu=2018-1-18 |vydavateľ=SME}}</ref> ''[[Nevinní (seriál)|Nevinní]]''. Pre [[TV Markíza|Markízu]] pracovala v rokoch [[2011]]{{--}}[[2013]] ako šéfka Oddelenia vývoja nových formátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=|meno= |titul=Valéria Schulczová novou šéfkou Oddelenia vývoja nových projektov v MediaPro Entertainment Slovakia |url=https://strategie.hnonline.sk/marketing/754664-valeria-schulczova-novou-sefkou-oddelenia-vyvoja-novych-projektov-v-mediapro-entertainment-slovakia |dátum vydania= 2011-11-10|dátum prístupu= 2018-1-18 |vydavateľ=STRATÉGIE}}</ref> Ako kreatívna producentka je podpísaná pod seriálmi ''[[Horúca krv]]'', či ''[[Ordinácia v ružovej záhrade]]''. Je spoluautorkou seriálu ''[[Detektív Dušo]]''. == Divadelná práca == {{col-begin}} {{col-2}} === Divadelné hry (spoluautorka) === * [[1999]]: ''Stačí povedať NIE!'' • v spol. s [[Peter Kuba|Kubom]] * [[2004]]: ''Hra(j)!'' • v spol. s [[Iva Klestilová|Volánkovou]]<ref name=HD2004>[https://www.ced-brno.cz/toolkit/download.php?file=2507 Hodnocení umělecké činnosti HaDivadla 2004] (str. 8 – 9)</ref> * [[2005]]: ''Barbíny'' • v spol. s Volánkovou<ref name=barbiny/> * [[2013]]: ''Leni'' • v spol. s [[Roman Olekšák|Olekšákom]]<ref name=leni>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SND > ''Leni'' |url=https://snd.sk/inscenacia/3075/leni |dátum prístupu=2022-09-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220920163319/https://snd.sk/inscenacia/3075/leni |dátum archivácie=2022-09-20 }}</ref> * [[2014]]: ''Doktor Macbeth'' • v spol. s Olekšákom<ref name=dm/> * [[2017]]: ''Sametová noc'' • v spol. s Olekšákom<ref name=sametova/> * 2017: ''Rodáci'' • v spol. s Olekšákom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SND > ''Rodáci'' |url=https://snd.sk/inscenacia/2964/rodaci |dátum prístupu=2022-09-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220920163641/https://snd.sk/inscenacia/2964/rodaci |dátum archivácie=2022-09-20 }}</ref> {{col-2}} === Divadelné preklady === * [[2002]]: Volánková: ''Minach'' * 2004: [[Nicolas E. Baehr|Baehr]]: ''Incident''<ref name=HD2004/> * 2004: [[Simon Stephens|Stephens]]: ''Herons/Volavky''<ref name=HD2004/> * [[2015]]: Harrower: ''Blackbird'' • v spol. s Olekšákom<ref name=blackbird/> * [[2016]]: [[Petr Zelenka|Zelenka]]: ''Job Interviews'' * [[2020]]: Kocábová: ''Sova''<ref name=sova/> {{col-end}} === Divadelná réžia === * [[2001]]: [[Sofokles]]: ''Élektra'' • [[Činoherná a bábkarska fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|ČaBF VŠMU]], Bratislava * 2002: [[Knut Hamsun|Hamsun]]/[[Šimon Dlouhý|Dlouhý]]: ''Hlad'' • [[HaDivadlo]], [[Brno]] ([[premiéra|p.]] 1.3.2002) • <u>[[poznámka|pozn.]]</u> iba réžijná spol. ([[réžia]]: [[Tomáš Matonoha|T. Matonoha]])<ref>[https://www.ced-brno.cz/toolkit/download.php?file=2510 Hodnocení umělecké činnosti HaDivadla 2002] (str. 11)</ref> * 2002: Volánková: ''Minach'' • Divadelný ústav – Štúdio 12, Bratislava (p. 6.5.2002)<ref>[https://www.studio12.sk/archiv/2002 Štúdio 12 > Archív > 2002 > Minach]</ref> * 2004: Volánková/Schulczová: ''Hra(j)!'' • HaDivadlo, Brno (p. 10.3.2004)<ref name=HD2004/> * 2004: [[Witold Gombrowicz|Gombrowicz]]: ''Yvonna, princezna Burgundánská'' • HaDivadlo, Brno (p. 27.3.2004)<ref name=HD2004/> * 2004: [[Ben Elton|Elton]]: ''Popcorn'' • [[Divadlo Petra Bezruče]], [[Ostrava]] (p. 15.10.2004)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Popcorn | kapitola = „Režie“ a „premiéra“ | url = https://www.bezruci.cz/hra/27-popcorn | dátum vydania = 2004 | dátum prístupu = 16.9.2022 | jazyk = česky | vydavateľ = bezruci.cz}}</ref> * 2005: Volánková/Schulczová: ''Barbíny'' • [[Divadlo Na zábradlí]] (v rámci cyklu „Československé jaro“), [[Praha]] (p. 29.5.2005)<ref name=barbiny>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Československé jaro v Divadle Na zábradlí |kapitola = „Iva Volánková, Valeria Schulczová - BARBÍNY“ |url = https://www.divadlo.cz/?clanky=ceskoslovenske-jaro-v-divadle-na-zabradli |dátum vydania = 6.4.2005 |dátum prístupu = 16.9.2022 |jazyk = česky |vydavateľ = divadlo.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20220920170524/https://www.divadlo.cz/?clanky=ceskoslovenske-jaro-v-divadle-na-zabradli |dátum archivácie = 2022-09-20 }}</ref> * [[2009]]: [[William Mastrosimone|Mastrosimone]]: ''Krajní meze'' • [[Západočeské divadlo]] – Studio D, [[Cheb]] (p. 3.4.2009)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Krajní meze | kapitola = „Premiéra“ a „Režie“ | url = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/zapadoceske-divadlo-v-chebu/krajni-meze | dátum vydania = 2009 | dátum prístupu = 16.9.2022 | jazyk = česky | vydavateľ = i-divadlo.cz}}</ref> * [[2011]]: [[Yasmina Reza|Reza]]: ''Bůh masakru'' • Západočeské divadlo – Studio D, Cheb (p. 14.5.2011)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Bůh masakru | kapitola = „Premiéra“ a „Režie“ | url = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/zapadoceske-divadlo-v-chebu/buh-masakru | dátum vydania = 2011 | dátum prístupu = 16.9.2022 | jazyk = česky | vydavateľ = i-divadlo.cz}}</ref> * 2013: Olekšák/Schulczová: ''Leni'' • [[Slovenské národné divadlo|SND]] – [[Nová budova Slovenského národného divadla|NB]], Modrý salón, Bratislava (p. 13.12.2013)<ref name=leni/> * 2014: Olekšák/Schulczová: ''Doktor Macbeth'' • [[Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|MDPOH]], Bratislava (p. 7.5.2014)<ref name=dm>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = HLODÁKOVÁ, Jana | titul = O tom, ako choroba doby súvisí s geneticky vrodenou túžbou po moci | kapitola = „Premiéra“ a „Režie“ | url = https://monitoringdivadiel.sk/o-tom-ako-choroba-doby-suvisi-s-geneticky-vrodenou-tuzbou-po-moci/ | dátum vydania = 10.5.2015 | dátum prístupu = 16.9.2022 | vydavateľ = monitoringdivadiel.sk}}</ref> * 2014: [[Alexander Nikolajevič Ostrovskij|Ostrovskij]]: ''Aj múdry schybí'' • MDPOH, Bratislava (p. 13.12.2014)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Dotyky a spojenia |kapitola = „Aj múdry schybí“ |strany = 31 |url = https://www.turieconline.sk/download/2015/06/das-katalog.pdf |dátum vydania = 2015 |dátum prístupu = 16.9.2022 |vydavateľ = turieconline.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20220920171044/https://www.turieconline.sk/download/2015/06/das-katalog.pdf |dátum archivácie = 2022-09-20 }}</ref> * 2015: [[David Harrower|Harrower]]: ''Blackbird'' • [[Slovenské komorné divadlo|SKD]] – Štúdio, [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] (p. 24.4.2015)<ref name=blackbird>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = David Harrower – Blackbird | strany = 3 | url = https://skdmartin.sk/files/pdf/1308-blackbird_buletin-4.pdf | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 16.9.2022 | vydavateľ = skdmartin.sk}}</ref> * 2016: [[Alberto Moravia|Moravia]]: ''Rimanka'' • [[Štátne divadlo Košice|ŠD]] – Historická budova, [[Košice]] (p. 15.4.2016) • <u>pozn.</u> aj dramatizácia (táto v spol. s Olekšákom)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Alberto Moravia: RIMANKA | kapitola = „Realizačný tím“ | url = https://www.sdke.sk/sk/cinohra/alberto-moravia-rimanka | dátum vydania = 2016 | dátum prístupu = 16.9.2022 | vydavateľ = sdke.sk}}</ref> * 2016: Zelenka: ''Job Interviews'' • MDPOH, Bratislava (p. 25.11.2016)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|DPOH]] |titul = Job Interviews |kapitola = „Informácie“ |url = https://dpoh.sk/job-interviews/ |dátum vydania = 2016 |dátum prístupu = 10.5.2020 |vydavateľ = dpoh.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20211127055210/https://dpoh.sk/job-interviews/ |dátum archivácie = 2021-11-27 }}</ref> * 2017: Olekšák/Schulczová: ''Sametová noc'' • [[Divadlo v Řeznické]], Praha (p. 28.2.2017) • <u>pozn.</u> aj [[výprava]]<ref name=sametova>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Sametová noc | kapitola = „Premiéra“ a „Výprava a režie“ | url = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/divadlo-v-reznicke/sametova-noc | dátum vydania = 2009 | dátum prístupu = 16.9.2022 | jazyk = česky | vydavateľ = i-divadlo.cz}}</ref> * [[2018]]: [[Neil Simon|Simon]]: ''Perníková dáma'' • MDPOH, Bratislava (p. 4.5.2018)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = DPOH |titul = Perníková dáma |url = https://dpoh.sk/pernikova-dama/ |dátum vydania = 2018 |dátum prístupu = 16.9.2022 |vydavateľ = dpoh.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * 2020: [[Natálie Kocábová|Kocábová]]: ''Sova'' • SND – NB, Modrý salón, Bratislava (p. 20.10.2020)<ref name=sova>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SND > ''Sova'' |url=https://snd.sk/inscenacia/3536/sova |dátum prístupu=2022-09-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220920163808/https://snd.sk/inscenacia/3536/sova |dátum archivácie=2022-09-20 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=10381963|meno=Valeria Schulzova}} * {{Csfd meno|id=262276|meno=Valéria Schulczová}} {{ces icon}} * {{Fdb meno|id=65071|meno=Valéria Schulczová}} {{ces icon}} * [https://www.kinobox.cz/osoba/65071-valeria-schulczova ''Valéria Schulczová''] na Kinobox.cz {{ces icon}} * [https://www.i-divadlo.cz/profily/valeria-schulczova ''Valeria Shulczová''] na i-divadlo.cz {{ces icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Schulczová, Valeria}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Slovenskí divadelní režiséri]] [[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]] 2q4957e1rl7k071xzehc183hl42elza 0 613954 8226249 7535242 2026-05-30T13:09:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226249 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Trelew | native_name = | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Trelew_Montaje.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Argentína | country_flag = 1 | state_type = Provincia | state = [[Chubut (argentínska provincia)|Chubut]] | region_type = Department | region = [[Rawson (department, Chubut)|Rawson]] | histregion = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 11 | lat_d = -43.253333 | long_d = -65.309444 | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 249 <!-- *** Population *** --> | population = 97915 | population_date = 2010 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = [[20. október]] [[1886]] | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = U9100 | area_code = 0280 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code1 = | code1_type = Kód ISO <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha mesta v Argentíne | map_locator = Argentína | map1 = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Trelew | statistics = | website = [https://www.trelew.gov.ar/ Stránka mesta] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Trelew''' je mesto ležiace v provincii [[Chubut (argentínska provincia)|Chubut]] v južnej [[Argentína|Argentíne]]. Je najväčším mestom a ekonomickým centrom [[Rawson (department, Chubut)|departmentu Rawson]], no nie jeho hlavným mestom. Tým je mesto [[Rawson (Chubut)|Rawson]]. Pri sčítaní ľudu v roku 2010 malo mesto Trelew 97 915 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.citypopulation.de/php/argentina-chubut.php?cityid=26077040|titul=TRELEW|dátum prístupu=2018-02-15|vydavateľ=citypopulation.de|dátum vydania=}}</ref> Trelew je tak najväčšie mesto v povodí rieky [[Chubut (rieka)|Chubut]]. Trelew je centrom spracovania ovčej vlny v regióne a patrí medzi najvýznamnejšie centrá tohto priemyslu v celej krajine. Produkty sú z mesta vyvážané cez neďaleké prístavy [[Puerto Madryn]] a [[Puerto Deseado]]. Mesto bolo založené [[1886]], teda viac ako 20 rokov neskôr ako mesto Rawson. Aj Trelew (podobne ako iné mestá v oblasti) založili waleskí prisťahovalci. Bolo pomenované po [[Lewis Jones (Patagónia)|Lewisovi Jonesovi]] (''tref'' znamená vo [[Waleština|waleštine]] mesto a ''Lew'' je odvodené priamo z krstného mena Jonesa), ktorý patril medzi vodcov waleských prisťahovalcov v [[Patagónia|Patagónii]]. Keďže okolo skôr založeného mesta Rawson bola nevhodná pôda pre poľnohospodárske účely, začalo sa mesto Trelew rozvíjať rýchlejšie a v súčasnosti je fakticky centrom regiónu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.patagonia.com.ar/Trelew/119_Breve+historia+de+Trelew.html|titul=Breve historia de Trelew|dátum prístupu=2018-02-15|vydavateľ=patagonia.com.ar|dátum vydania=}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://historypoints.org/index.php?page=engedi-chapel-caernarfon|titul=Engedi chapel, New Street, Caernarfon|dátum prístupu=2018-02-15|vydavateľ=historypoints.org|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180216030125/http://historypoints.org/index.php?page=engedi-chapel-caernarfon|dátum archivácie=2018-02-16}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.trelew.gov.ar/ Stránka mesta] {{argentínsky výhonok}} [[Kategória:Mestá v provincii Chubut]] hv3b76n7wklnj9y1ejsva46hmfnwrog 0 616350 8226487 7746866 2026-05-31T04:45:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226487 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Vladimír List | Rodné meno = | Popis osoby = český elektrotechnický inžinier a vysokoškolský pedagóg | Portrét = Vladimír List - fotka z knihy 2.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1. jún]] [[1877]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1971|5|27|1877|6|1}} | Miesto úmrtia = [[Brno]], [[Česko-Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Helena Listová (Gebauerová) | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Česko | Portál2 = | Portál3 = }} '''Vladimír List''' (* [[4. jún]] [[1877]], [[Praha]]{{--}}† [[27. máj]] [[1971]],{{#tag:ref|Okrem dňa úmrtia 27. mája<ref name="mimi"/><ref name="MmB"/> sa tiež uvádza 26. júna<ref name="nkc"/> alebo 27. júna 1971.<ref name="EmB"/><ref name="Svetlo"/><ref name="Elektro"/>|group="pozn."}} [[Brno]]) bol [[Česi|český]] [[elektrotechnika|elektrotechnický]] inžinier a [[vysokoškolský pedagóg]]. Zaslúžil sa o [[elektrifikácia|elektrifikáciu]] [[Česko-Slovensko|Československa]] a o zavedenie československých technických noriem. == Život a dielo == Vladimír List sa narodil v rodine pražského poštového úradníka. Vyštudoval [[Akademické gymnázium Štěpánská|akademické gymnázium]]. Zaujímala ho sociológia, ale tiež matematika, fyzika a deskriptívna geometria. Po maturite v roku [[1895]] začal študovať právo, kde však nebol spokojný s úrovňou štúdia. Prešiel preto na [[České vysoké učení technické v Praze|pražskú techniku]] najprv na odbor strojárenstvo, potom na elektrotechniku. Štúdium úspešne dokončil v roku [[1899]]. Po absolvovaní vojenskej služby pokračoval v rokoch 1900{{--}}1901 v štúdiu na univerzite v belgickom [[Liège]]. Po návrate pracoval ako šéfkonštruktér v Křižíkových závodoch, kde sa podieľal na projekte [[hořín]]skej [[Vodná elektráreň|hydroelektrárne]] pri [[Mělník]]u, [[Elektrická dráha Tábor – Bechyně|elektrickej dráhy Tábor–Bechyně]] a ďalších projektoch. V roku [[1904]] sa Vladimír List oženil s Helenou Gebauerovou, dcérou bohemistu [[Jan Gebauer|Jana Gebauera]].<ref name="Svetlo"/><ref name="Elektro"/> V roku [[1907]] Vladimír List prijal ponuku stať sa profesorom na [[Vysoké učení technické v Brně|Českej vysokej škole technickej v Brne]]. Po svojom nástupe začal okrem výuky a písania skrípt tiež budovať nové laboratóriá. V roku [[1909]] tam založil Ústav konstruktivní elektrotechniky. V rokoch [[1917]] až [[1918]] bol rektorom Českej vysokej škole technickej v Brne a niekoľkokrát zastával funkciu dekana [[Fakulta strojního inženýrství Vysokého učení technického v Brně|odboru strojníckeho a elektrotechnického inžinierstva]] (v obdobiach 1910{{--}}1911, 1919{{--}}1920 a 1939{{--}}1940). Na Českej vysokej škole technickej v Brne pôsobil ako profesor až do roku [[1948]], kedy bol na pokyn [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] penzionovaný.<ref name="EmB"/><ref name="Svetlo"/><ref name="Elektro"/> Vladimír List aktívne pôsobil v oblasti elektrotechniky aj mimo rámec brnianskej vysokej školy. V roku [[1910]] sa podieľal na založení odborného časopisu ''[[Elektrotechnický obzor (časopis)|Elektrotechnický obzor]]''. Spolu s [[František Weyr|Františkom Weyrom]] a [[Karel Engliš|Karlom Englišom]] vypracoval návrh zákona o elektrifikácii Moravy, ktorý bol predložený na schválenie v roku [[1913]], a osobne sa zasadzoval o vybudovanie chrbtovej siete vedení vysokého napätia. Pôsobnosť zákona, ktorý platil až do roku [[1948]], bola po vzniku Československa rozšírená na územie celého štátu. V roku [[1919]] bol zvolený za predsedu [[Elektrotechnický zväz československý|Elektrotechnického zväzu československého]]. Mal zásluhy na zjednotení elektrického napätia v nízko- i vysokonapäťovej elektrorozvodnej sieti na celom území Československa. Bol takisto spoluautorom prvého projektu [[Pražské metro|pražského metra]], ktorý spolu s [[Bohumil Belada|Bohumilom Beladom]] vypracoval v roku [[1926]].<ref name="MmB"/><ref name="Svetlo"/><ref name="Elektro"/> Významne sa podieľal na vytváraní a presadzovaní technických noriem, najprv v rámci Elektrotechnického zväzu československého, a od roku [[1922]] ttiež v [[Československá společnosť normalizační|Československej spoločnosti normalizačnej]], ktorej predsedal. V roku [[1926]] presadil označovanie materiálov, ktoré zodpovedali normám a boli overené skúšobňou, logom ESČ, ktoré sa dodnes používa ako doklad bezpečnosti elektrotechnických zariadení. V rovnakom roku zastupoval Československo pri podpise zakladacej listiny [[Medzinárodná organizácia pre normalizáciu|Medzinárodnej normalizačnej federácie]] (ISA). V roku [[1928]] sa stal podpredsedom ISA a v rokoch [[1932]]{{--}}[[1934]] bol jej predsedom.<ref name="Svetlo"/><ref name="lubi"/> Vladimír List publikoval ako autor alebo spoluautor viacej než 600 odborných kníh, skrípt a článkov. Jeho publikácie ''Normalisace'' z roku [[1930]] významne ovplyvnila štandardizáciu súčiastok československých strojárenských a elektrotechnických výrobkov. V roku [[1947]] dostal čestný doktorát brnianskej techniky a v roku [[1956]] titul doktor vied (DrSc.). V roku [[1967]] mu bola udelená Zlatá medaila VUT. Za svoje zásluhy dostal tiež viacero zahraničných radov a vyznamenaní.<ref name="Svetlo"/><ref name="Elektro"/> === Publikácie (výber) === * {{Citácia knihy | priezvisko = List | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Mechanika venkovních vedení | vydavateľ = [[Česká matice technická]] | miesto = Praha | rok = 1920 | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = List | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Navrhování elektrických drah | vydavateľ = Česká matice technická | miesto = Praha | rok = 1920 | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Belada | meno = Bohumil | odkaz na autora = Bohumil Belada | priezvisko2 = List | meno2 = Vladimír | titul = Podzemní rychlá dráha pro Prahu | vydavateľ = vlastným nákladom | miesto = Praha | rok = 1927 | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = List | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Normalisace | vydavateľ = Česká matice technická | miesto = Praha | rok = 1930 | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = List | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Elektrické sítě | vydavateľ = Elektrotechnický svaz českomoravský | miesto = Praha | rok = 1940 | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = List | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Užité vědy technické | vydavateľ = Václav Petr | miesto = Praha | rok = 1944 | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = List | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Elektrická vozba I. Navrhování | vydavateľ = Česká matice technická | miesto = Praha | vydanie = 2. prepracované | rok = 1949 | jazyk = }} == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="Elektro">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prof. Vladimír List – elektrotechnik, pedagog, národohospodář | periodikum = Elektro | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | mesiac = | ročník = | číslo = 6 | strany = 60 | url = http://www.odbornecasopisy.cz/download/elektro/2007/el060760.pdf | issn = 1210-0889 | vydavateľ = FCC Public | miesto = | dátum = | dátum prístupu = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="EmB">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimír List | url = http://encyklopedie.brna.cz/home-mmb/?acc=profil_osobnosti&load=2093 | vydavateľ = Encyklopedie dějin města Brna | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2011-05-17 | dátum prístupu = 2011-06-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="lubi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bisová | meno = Lucie | autor = | odkaz na autora = | titul = Československá a mezinárodní normalizace do roku 1945 | url = http://elektrika.cz/data/clanky/ddnodlb020430/ | vydavateľ = elektrika.cz | dátum vydania = 2002-04-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-06-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="mimi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Minařík | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimír List | url = https://elektrika.cz/data/clanky/vuvl010525 | vydavateľ = elektrika.cz | dátum vydania = 2001-05-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-06-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MmB">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slavné osobnosti: Vladimír List – elektrotechnik, vědec, vysokoškolský pedagog | url = http://www2.brno.cz/index.php?nav01=2222&nav02=2220&nav03=2447&idosobnosti=114 | vydavateľ = Magistrát města Brna | dátum vydania = 2003-11-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-06-22 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20080311131414/http://www.brno.cz/index.php?nav01=2222&nav02=2220&nav03=2447&idosobnosti=114 | dátum archivácie = 2008-03-11 }}</ref> <ref name="nkc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NKC - Autoritní záznam: List, Vladimír, 1877–1971 | url = https://aleph.nkp.cz/F/5I6IIJ19G531MSYD31GJEAYTRVR7MXL21H34LJYLTRX49AF42X-12326?func=accref&acc_sequence=000156260 | vydavateľ = aleph.nkp.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Svetlo">{{Citácia periodika | priezvisko = Kostková | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = 130. výročí narození prof. Vladimíra Lista | periodikum = Světlo | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | mesiac = | ročník = | číslo = 5 | strany = 64 | url = http://www.odbornecasopisy.cz/res/pdf/36153.pdf | issn = 1212-0812 | vydavateľ = FCC Public | miesto = | dátum = | dátum prístupu = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200729195127/http://www.odbornecasopisy.cz/res/pdf/36153.pdf | dátum archivácie = 2020-07-29 }}</ref> }} * {{Preklad|cs|Vladimír List|14003727}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = List | meno = Jan | odkaz na autora = | titul = Vladimír List: život a dílo | vydavateľ = [[Vysoké učení technické v Brně]] | miesto = Brno | rok = 1992 | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = List | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Paměti | vydavateľ = Český elektrotechnický svaz | miesto = Ostrava | rok = 1992 | jazyk = | poznánka = Dostupné online v 3 dieloch: [http://elektrika.cz/data/clanky/zvlpd010326 1], [http://elektrika.cz/data/clanky/pvlzes010410 2], [http://elektrika.cz/data/clanky/lptan010420 3]}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.unmz.cz/urad/prof-dr-ing-vladimir-list Úřad pro technickou normalizaci, metrologii a státní zkušebnictví] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130629192719/http://www.unmz.cz/urad/prof-dr-ing-vladimir-list |date=2013-06-29 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:List, Vladimír}} [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Českí elektrotechnici]] [[Kategória:Českí konštruktéri]] [[Kategória:Českí inžinieri]] [[Kategória:Českí vynálezcovia]] [[Kategória:Českí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Dekani Vysokého učenia technického v Brne]] [[Kategória:Rektori Vysokého učenia technického v Brne]] [[Kategória:Absolventi Českého vysokého učení technického]] gnam1k2lah706ugd96b3iw8667m4oqn 0 616369 8226554 8225432 2026-05-31T09:11:53Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 5 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226554 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2017/18 |začiatok = [[23. september]] [[2017]] |koniec = [[18. apríl]] [[2018]] |majster = [[VK Prievidza]] |víťaz_základ = [[VK Prievidza]] |zostup = žiadny |počet_mužstiev = 9 |odohraté_zápasy = 104 + ? |najlepší_strelec = [[Martin Sopko]] (Prešov, 579 b) |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v sezóne '''2017/18''' bol 26. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú kontroluje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V extralige súťažilo 9 družstiev, rovnako ako v minulej sezóne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Predstavujeme účastníkov extraligy mužov 2017-2018 |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_predstavujeme-ucastnikov-extra |dátum vydania = 19.09.2017 |dátum prístupu = 07.04.2018 |vydavateľ = SVF |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20180329195220/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_predstavujeme-ucastnikov-extra |dátum archivácie = 2018-03-29 }}</ref><ref name=extraliga>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = V stredu štartuje 26. ročník extraligy mužov. Titul obhajuje Nitra |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_v-stredu-startuje-26-rocnik-e |dátum vydania = 18.09.2017 |dátum prístupu = 08.04.2018 |vydavateľ = SVF |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20170921035955/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_v-stredu-startuje-26-rocnik-e |dátum archivácie = 2017-09-21 }}</ref> Družstvá [[VK Ekonóm SPU Nitra|VKP Bystrina SPU Nitra]], [[TJ Spartak Myjava (volejbal)|TJ Spartak Myjava]] a [[VK KDS Šport Košice]] účinkovali zároveň aj v [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópskej lige]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Slovenské tímy vstupujú do MEVZA CUP-u |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_slovenske-timy-vstupuju-do-mev |dátum vydania = 27.09.2017 |dátum prístupu = 08.04.2018 |vydavateľ = SVF |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20241227150100/http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_slovenske-timy-vstupuju-do-mev |dátum archivácie = 2024-12-27 }}</ref> Titul získalo družstvo [[VK Prievidza]], ktoré vo finálovej sérii zvíťazilo nad obhajcom prvenstva{{--}}VKP Bystrina SPU Nitra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prievidza nováčikom na majstrovskej mape, Kubš: "Už bolo načase" | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20807401/vk-prievidza-sa-stala-majstrom.html | dátum vydania = 19.04.2018 | dátum prístupu = 26.04.2018 | vydavateľ = sme.sk | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Prievidza získala premiérový titul aj double. V sedemzápasovom finále zdolala obhajcu Nitru |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_prievidza-ziskala-premierovy-t |dátum vydania = 18.04.2018 |dátum prístupu = 26.04.2018 |vydavateľ = SVF |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20180420073906/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_prievidza-ziskala-premierovy-t |dátum archivácie = 2018-04-20 }}</ref> == Systém súťaže == Po odohraní základnej časti raz doma a vonku sa družstvá v 2. časti súťaže (nadstavbovej) rozdelili na 2 skupiny, o 1.{{--}}4. a o 5.{{--}}9. miesto. Družstvá si body zo základnej časti prenášali do nadstavbovej časti, v ktorej odohrali zápasy s každým družstvom raz doma a vonku. Družstvá na 1. až 8. mieste po nadstavbovej časti postúpili do štvrťfinálových zápasov play-off. Štvrťfinálové duely play-off sa hrali na 2 víťazné zápasy, semifinálové duely a duel o 3. miesto na 3 víťazné zápasy, duely o umiestnenie na 2 hrané zápasy a finálový duel na 4 víťazné zápasy. Zo súťaže priamo nevypadlo žiadne družstvo; družstvo na 9. mieste v nadstavbovej skupine odohralo prelínaciu súťaž s dvoma účastníkmi 1. ligy.<ref name=extraliga/> == Účastníci == {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=200|Družstvo ! width=50|{{tooltip|2016/17|Umiestnenie v sezóne 2016/17}} |- | [[VK Ekonóm SPU Nitra|VKP Bystrina SPU Nitra]] || align=center|1. |- | [[VK Prievidza]] || align=center|2. |- | [[VK MIRAD PU Prešov]] || align=center|3. |- | [[VK KDS Šport Košice]] || align=center|4. |- | [[TJ Spartak Myjava (volejbal)|TJ Spartak Myjava]] || align=center|5. |- | [[COP Trenčín]] || align=center|6. |- | [[VK Spartak UJS Komárno]] || align=center|7. |- | [[TJ Slávia Svidník]] || align=center|8. |- | [[VKM Stará Ľubovňa]] || align=center| 9. |- | [[MVK Lokomotíva Zvolen]] || align=center| [[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|1. liga]] |} Poznámka: [[VK Spartak UJS Komárno]], ktoré skončilo v predchádzajúcej sezóne na 7. mieste, nepodalo prihlášku do extraligy, ale iba do 1. ligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = V ženskej extralige hneď na úvod repríza finále, medzi mužmi začne majstrovská Nitra s Košicami |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_v-zenskej-extralige-hned-na-uv |dátum vydania = 19.07.2017 |dátum prístupu = 07.04.2018 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20180420135401/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_v-zenskej-extralige-hned-na-uv |dátum archivácie = 2018-04-20 }}</ref> O chýbajúce miesto prejavil záujem klub [[VO AC UNIZA Žilina]], ktorý ale nedoložil podklady pre zaradenie družstva do súťaže a jeho žiatosť bola preto zo strany SVF neakceptovaná. Klub však splnil požiadavky pre zaradenie družstva do 1. ligy, o ktorú napokon prejavil záujem.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = AC UNIZA Žilina nebude štartovať v extralige mužov |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_ac-uniza-zilina-nebude-startov |dátum vydania = 21.07.2017 |dátum prístupu = 07.04.2018 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20180422063918/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_ac-uniza-zilina-nebude-startov |dátum archivácie = 2018-04-22 }}</ref> == Bodovanie == * za víťazstvo {{ku|3|0}} a {{ku|3|1}}{{--}}3 body * za víťazstvo {{ku|3|2}}{{--}}2 body * za prehru {{ku|2|3}}{{--}}1 bod * za prehru {{ku|1|3}} a {{ku|0|3}}{{--}}0 bodov Pre určenie víťaza a poradia družstiev sa posudzujú nasledovné kritériá: # Počet víťazstiev v súťaži. # Počet bodov zo všetkých stretnutí. # Pomer setov. # Pomer lôpt. # Výsledky vzájomných stretnutí dotknutých družstiev podľa krítérií 1 až 4. == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Prievidza |16||14||2|| {{ku|44|11}} || {{ku|1 325|1 030}} || +295||'''42''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Nitra |16||14||2|| {{ku|44|12}} || {{ku|1 371|1 114}} || +257||'''41''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Svidník |16||10||6|| {{ku|38|20}} || {{ku|1 304|1 245}} || +59||'''33''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Prešov |16||10||6|| {{ku|35|24}} || {{ku|1 360|1 299}} || +61||'''29''' |- bgcolor=#FFE4B5 |5.|| align=left|Košice |16||8||8|| {{ku|30|26}} || {{ku|1 297|1 211}} || +88||'''24''' |- bgcolor=#FFE4B5 |6.|| align=left|Myjava |16||8||8|| {{ku|27|31}} || {{ku|1 264|1 282}} || −18||'''22''' |- bgcolor=#FFE4B5 |7.|| align=left|Zvolen |16||4||12|| {{ku|14|40}} || {{ku|1 084|1 269}} || −185||'''12''' |- bgcolor=#FFE4B5 |8.|| align=left|Trenčín |16||3||13|| {{ku|13|41}} || {{ku|1 110|1 317}} || −207||'''9''' |- bgcolor=#FFE4B5 |9.|| align=left|Stará Ľubovňa |16||1||15|| {{ku|6|46}} || {{ku|899|1 247}} || −348||'''4''' |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}4. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Prievidza |22||20||2|| {{ku|62|18}} || {{ku|1 907|1 519}} || +388||'''58''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Nitra |22||17||5|| {{ku|58|24}} || {{ku|1 960|1 700}} || +260||'''52''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Prešov |22||13||9|| {{ku|48|35}} || {{ku|1 873|1 818}} || +55||'''38''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Svidník |22||10||12|| {{ku|41|38}} || {{ku|1 736|1 767}} || −31||'''33''' |} ;Skupina o 5.{{--}}9. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |5.|| align=left|Košice |24||16||8|| {{ku|54|28}} || {{ku|1 938|1 689}} || +249||'''48''' |- bgcolor=#CCEECC |6.|| align=left|Myjava |24||14||10|| {{ku|46|37}} || {{ku|1 864|1 769}} || +95||'''40''' |- bgcolor=#CCEECC |7.|| align=left|Zvolen |24||8||16|| {{ku|26|56}} || {{ku|1 662|1 898}} || −236||'''23''' |- bgcolor=#CCEECC |8.|| align=left|Trenčín |24||4||20|| {{ku|22|62}} || {{ku|1 716|2 009}} || −293||'''14''' |- bgcolor=#FFBBFF |9.|| align=left|Stará Ľubovňa |24||2||22|| {{ku|10|69}} || {{ku|1 398|1 885}} || −487||'''6''' |} === Play-off === ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Prievidza''' || '''{{ku|2|0}}''' || Trenčín || '''{{tooltip|3 : 1|400 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|50 divákov}} |- | '''Nitra''' || '''{{ku|2|0}}''' || Zvolen || '''{{tooltip|3 : 0|100 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|200 divákov}} |- | '''Prešov''' || '''{{ku|2|0}}''' || Myjava || '''{{tooltip|3 : 0|250 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|168 divákov}} |- | '''Svidník''' || '''{{ku|2|1}}''' || Košice || '''{{tooltip|3 : 0|350 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|330 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 2|300 divákov}}''' |} ;Play-off o 5.{{--}}8. miesto <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Košice''' || '''{{ku|2|0}}''' || Trenčín || '''{{tooltip|3 : 0|105 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|30 divákov}} |- | '''Myjava''' || '''{{ku|2|0}}''' || Zvolen || '''{{tooltip|3 : 0|107 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|100 divákov}} |} ;Play-off o 7. miesto <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | Zvolen || '''{{ku|0|2}}''' || '''Trenčín''' || '''{{tooltip|1 : 3|100 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|60 divákov}} |} ;Play-off o 5. miesto <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Košice''' || '''{{ku|2|0}}''' || Myjava || '''{{tooltip|3 : 0|110 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|137 divákov}} |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Prievidza''' || '''{{ku|3|0}}''' || Svidník || '''{{tooltip|3 : 0|520 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|300 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|500 divákov}}''' |- | '''Nitra''' || '''{{ku|3|2}}''' || Prešov || '''{{tooltip|2 : 3|200 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|510 divákov}}, '''{{tooltip|2 : 3|200 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|500 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 2|400 divákov}}''' |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | Prešov || {{ku|2|3}} || '''Svidník''' || '''{{tooltip|3 : 1|500 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|300 divákov}}, '''{{tooltip|1 : 3|406 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|310 divákov}}, '''{{tooltip|0 : 3|493 divákov}}''' |} ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Prievidza''' || '''{{ku|4|3}}''' || Nitra || '''{{tooltip|3 : 0|1 500 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 0|1 600 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|600 divákov}}, {{tooltip|3 : 2|350 divákov}}, '''{{tooltip|2 : 3|1 852 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|800 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|2 100 divákov}}''' |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=20|{{tooltip|Por|Poradie}} ! width=180|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VK Prievidza]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[VK Ekonóm SPU Nitra|VKP Bystrina SPU Nitra]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[TJ Slávia Svidník]] |- |align=center| 4. || [[VK MIRAD PU Prešov]] |- |align=center| 5. || [[VK KDS Šport Košice]] |- |align=center| 6. || [[TJ Spartak Myjava (volejbal)|TJ Spartak Myjava]] |- |align=center| 7. || [[COP Trenčín]] |- |align=center| 8. || [[MVK Lokomotíva Zvolen]] |- |align=center| 9. || [[VKM Stará Ľubovňa]] | [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Prelínacia súťaž]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- ! [[Slovenský pohár vo volejbale mužov|Slovenský pohár]] 2017/18 |- | [[VK Prievidza]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == * 7. apríl{{--}}12. máj 2018 * každy s každým odohrá jeden zápas doma a vonku {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=180|Družstvo ! {{tooltip|2017/18|Umiestnenie v aktuálnej sezóne}} |- | [[VKM Stará Ľubovňa]] || align=center| 9. družstvo Extraligy |- | [[VO AC UNIZA Žilina]] || align=center| 1. družstvo 1. ligy |- | [[VK Spartak UJS Komárno]] || align=center| 2. družstvo 1. ligy |} {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=140px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|Komárno |2||2||0|| {{ku|6|2}} || {{ku|190|180}} || +10||'''6''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|Stará Ľubovňa |2||1||1|| {{ku|4|3}} || {{ku|167|164}} || +3||'''3''' |- bgcolor=#FFCCCC |3. || align=left|Žilina |2||0||2|| {{ku|1|6}} || {{ku|154|167}} || −13||'''0''' |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2017/18]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://svf-web.dataproject.com/CompetitionHome.aspx?ID=29 Extraliga mužov 2017/18 na štatistickej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [http://www.volleynet.sk/ volleynet.sk] {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbal v 2017]] [[Kategória:Volejbal v 2018]] [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] ftwdbaavy7m1olsq8fh8cbc74c0idlh 0 616394 8226577 8225441 2026-05-31T10:00:41Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 3 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226577 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga žien |sezóna = 2017/18 |začiatok = [[21. september]] [[2017]] |koniec = [[14. apríl]] [[2018]] |majster = [[BVK Bratislava|STRABAG FTVŠ UK Bratislava]] |víťaz_základ = [[BVK Bratislava|STRABAG FTVŠ UK Bratislava]] |zostup = |počet_mužstiev = 10 |odohraté_zápasy = 132 + 28 |najlepší_strelec = Simona Jelínková (Pezinok,<br>517 b) |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga žien''' v sezóne '''2017/18''' bol 26. ročník [[Volejbalová extraliga žien|extraligy volejbalistiek]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže žien na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú kontroluje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V extralige súťažilo 10 družstiev, rovnako ako v minulej sezóne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Vizitky účastníkov extraligy žien 2017-2018 |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_vizitky-ucastnikov-extraligy-z |dátum vydania = 21.09.2017 |dátum prístupu = 08.04.2018 |vydavateľ = SVF }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name=extraliga>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Začína sa extraliga žien. V piatok repríza finále v Mladosti |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_zacina-sa-extraliga-zien-v-pi |dátum vydania = 20.09.2017 |dátum prístupu = 08.04.2018 |vydavateľ = SVF }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Titul získalo družstvo [[BVK Bratislava|STRABAG VC FTVŠ UK Bratislava]], ktoré vo finálovej sérii zvíťazilo nad obhajcom prvenstva z [[VK Slávia EU Bratislava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = STRABAG získal prvý titul a teší sa aj z double |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_strabag-ziskal-prvy-titul-a-te |dátum vydania = 14.04.2018 |dátum prístupu = 24.04.2018 |vydavateľ = SVF }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volejbalistky Strabag FTVŠ UK Bratislava získali premiérový titul a majú double | url = https://sport.sme.sk/c/20803822/volejbalistky-strabag-ftvs-uk-ziskali-premierovy-titul.html | dátum vydania = 14.04.2018 | dátum prístupu = 24.04.2018 | vydavateľ = SVF }}</ref> Obaja finalisti účinkovali v tejto sezóne aj v [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópskej lige]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Slovenské tímy vstupujú do MEVZA CUP-u |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_slovenske-timy-vstupuju-do-mev |dátum vydania = 27.09.2017 |dátum prístupu = 08.04.2018 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20241227150100/http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_slovenske-timy-vstupuju-do-mev |dátum archivácie = 2024-12-27 }}</ref> == Systém súťaže == Po odohraní základnej časti raz doma a vonku sa družstvá v 2. časti súťaže (nadstavbovej) rozdelili na 2 skupiny, o 1.{{--}}4. a 5.{{--}}10. miesto. Družstvá si body zo základnej časti prenášali do nadstavbovej časti, v ktorej odohrli zápasy s každým družstvom raz doma a vonku. Družstvá na 1. až 8. mieste po nadstavbovej časti postúpili do štvrťfinálových duelov play-off. Štvrťfinálové duely a duely o umiestnenie sa hrali na 2 víťazné zápasy a semifinále, finále a o duel o 3. miesto na 3 víťazné zápasy. Zo súťaže nevypadlo priamo žiadne družstvo, družstvá na 9. a 10. mieste odohrali prelínaciu súťaž s víťazmi regionálnych skupín 1. ligy.<ref name=extraliga/> == Účastníci == {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! Družstvo ! width=50|{{tooltip|2016/17|Umiestnenie v sezóne 2016/17}} |- | [[VK Slávia EU Bratislava]] || align=center|1. |- | [[BVK Bratislava|STRABAG VC FTVŠ UK Bratislava]] || align=center|2. |- | [[VK EPERIA Prešov]] || align=center|3. |- | [[UKF Nitra|Volley project UKF Nitra]] || align=center|4. |- | [[KV MŠK Oktan Kežmarok]] || align=center|5. |- | [[COP Nitra]] || align=center|6. |- | [[Hit UCM Trnava]] || align=center|7. |- | [[VTC Pezinok]] || align=center|8. |- | [[BK97 Stova Spišská Nová Ves]] || align=center|[[Súbor:Green Arrow Up.svg|12px|1. liga]] |- | [[VK Nové Mesto nad Váhom]] || align=center|[[Súbor:Green Arrow Up.svg|12px|1. liga]] |} Poznámka: Družstvo BVK Bratislava nesie v tejto sezóne mediálny názov ''STRABAG VC FTVŠ UK Bratislava''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BVK mení názov i domácu halu, má najvyššie ciele | url = https://sport.aktuality.sk/c/294699/bvk-meni-nazov-i-domacu-halu-ma-najvyssie-ciele/ | dátum vydania = 11.09.2017 | dátum prístupu = 08.04.2018 | vydavateľ = sport.aktuality.sk | jazyk = }}</ref> == Bodovanie == * za víťazstvo {{ku|3|0}} a {{ku|3|1}}{{--}}3 body * za víťazstvo {{ku|3|2}}{{--}}2 body * za prehru {{ku|2|3}}{{--}}1 bod * za prehru {{ku|1|3}} a {{ku|0|3}}{{--}}0 bodov Pre určenie víťaza a poradia družstiev sa posudzujú nasledovné kritériá: # Počet víťazstiev v súťaži. # Počet bodov zo všetkých stretnutí. # Pomer setov. # Pomer lôpt. # Výsledky vzájomných stretnutí dotknutých družstiev podľa krítérií 1 až 4. == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|STRABAG Bratislava |18||17||1|| {{ku|51|6}} || {{ku|1 396|992}} || +404||'''51''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|UKF Nitra |18||16||2|| {{ku|48|12}} || {{ku|1 420|1 086}} || +334||'''46''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|Slávia Bratislava |18||14||4|| {{ku|47|16}} || {{ku|1 489|1 163}} || +376||'''44''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|Prešov |18||10||8|| {{ku|36|34}} || {{ku|1 445|1 511}} || −66||'''29''' |- bgcolor=#FFE4B5 |5. || align=left|Kežmarok |18||9||9|| {{ku|32|37}} || {{ku|1 447|1 520}} || −73||'''25''' |- bgcolor=#FFE4B5 |6. || align=left|Pezinok |18||7||11|| {{ku|30|37}} || {{ku|1 355|1 439}} || −84||'''25''' |- bgcolor=#FFE4B5 |7. || align=left|Spišská Nová Ves |18||5||13|| {{ku|23|43}} || {{ku|1 296|1 530}} || −234||'''15''' |- bgcolor=#FFE4B5 |8. || align=left|Nové Mesto n/V ||18||5||13|| {{ku|24|46}} || {{ku|1 419|1 575}} || −156||'''14''' |- bgcolor=#FFE4B5 |9. || align=left|Trnava |18||4||14|| {{ku|18|48}} || {{ku|1 333|1 527}} || −194||'''12''' |- bgcolor=#FFE4B5 |10. || align=left|COP Nitra |18||3||15|| {{ku|20|50}} || {{ku|1 375|1 632}} || −257||'''10''' |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}4. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|STRABAG Bratislava |24||21||3|| {{ku|65|15}} || {{ku|1 914|1 458}} || +456||'''62''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|UKF Nitra |24||20||4|| {{ku|61|21}} || {{ku|1 908|1 552}} || +356||'''57''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|Slávia Bratislava |24||18||6|| {{ku|63|23}} || {{ku|2 012|1 610}} || +402||'''58''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|Prešov |24||10||14|| {{ku|36|52}} || {{ku|1 746|1 962}} || −216||'''29''' |} ;Skupina o 5.{{--}}10. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |5. || align=left|Kežmarok |28||17||11|| {{ku|58|48}} || {{ku|2 282|2 230}} || +52||'''47''' |- bgcolor=#CCEECC |6. || align=left|Pezinok |28||16||12|| {{ku|59|49}} || {{ku|2 298|2 244}} || +54||'''50''' |- bgcolor=#CCEECC |7. || align=left|Nové Mesto n/V |28||9||19|| {{ku|42|69}} || {{ku|2 299|2 491}} || −192||'''26''' |- bgcolor=#CCEECC |8. || align=left|Spišská Nová Ves |28||9||19|| {{ku|38|66}} || {{ku|2 213|2 312}} || −99||'''25''' |- bgcolor=#FFBBFF |9. || align=left|Trnava |28||8||20|| {{ku|36|71}} || {{ku|1 846|2 305}} || −459||'''24''' |- bgcolor=#FFBBFF |10. || align=left|COP Nitra |28||4||24|| {{ku|35|79}} || {{ku|1 513|2 296}} || −783||'''18''' |} === Play-off === ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''STRABAG Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || Spišská Nová Ves || '''{{tooltip|3 : 0|100 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|200 divákov}} |- | '''UKF Nitra''' || '''{{ku|2|0}}''' || Nové Mesto n/V || '''{{tooltip|3 : 0|100 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|200 divákov}} |- | '''Slávia Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || Pezinok || '''{{tooltip|3 : 0|200 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|100 divákov}} |- | Prešov || '''{{ku|0|2}}''' || '''Kežmarok''' || '''{{tooltip|2 : 3|215 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|400 divákov}} |} ;Play-off o 7. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Nové Mesto n/V''' || '''{{ku|2|0}}''' || Spišská Nová Ves || '''{{tooltip|3 : 0|140 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|162 divákov}} |} ;Play-off o 5. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Prešov''' || '''{{ku|2|1}}''' || Pezinok || '''{{tooltip|2 : 3|100 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|100 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|150 divákov}}''' |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''STRABAG Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Kežmarok || '''{{tooltip|3 : 0|150 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|300 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|138 divákov}}''' |- | UKF Nitra || '''{{ku|2|3}}''' || '''Slávia Bratislava''' || '''{{tooltip|1 : 3|150 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|400 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|220 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|500 divákov}}, '''{{tooltip|1 : 3|358 divákov}}''' |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''UKF Nitra''' || '''{{ku|3|0}}''' || Kežmarok || '''{{tooltip|3 : 1|150 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|250 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|180 divákov}}''' |} ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''STRABAG Bratislava''' || '''{{ku|3|1}}''' || Slávia Bratislava || '''{{tooltip|3 : 2|237 divákov}}''', {{tooltip|2 : 3| divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|382 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|600 divákov}} |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[BVK Bratislava|STRABAG VC FTVŠ UK Bratislava]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[VK Slávia EU Bratislava]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[UKF Nitra|Volley project UKF Nitra]] |- |align=center| 4. || [[KV MŠK Oktan Kežmarok]] |- |align=center| 5. || [[VK EPERIA Prešov]] |- |align=center| 6. || [[VTC Pezinok]] |- |align=center| 7. || [[VK Nové Mesto nad Váhom]] |- |align=center| 8. || [[BK97 Stova Spišská Nová Ves]] |- |align=center| 9. || [[Hit UCM Trnava]] | [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Prelínacia súťaž]] |- |align=center| 10. || [[COP Nitra]] | [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Prelínacia súťaž]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- ! [[Slovenský pohár vo volejbale žien|Slovenský pohár]] 2017/18 |- | [[BVK Bratislava|STRABAG VC FTVŠ UK Bratislava]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == * 7. apríl{{--}}12. máj 2018 * každý s každým odohrá jedenkrát zápas doma a vonku {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! Družstvo ! {{tooltip|2017/18|Umiestnenie v aktuálnej sezóne}} |- | [[Hit UCM Trnava]] || align=center| 9. družstvo Extraligy |- | [[COP Nitra]] || align=center| 10. družstvo Extraligy |- | [[VK TAMI STU Bratislava]] || align=center| 1. družstvo 1. ligy Západ |- | [[TJ Sokol Giraltovce]] || align=center| 1. družstvo 1. ligy Východ |} {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=140px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|Trnava |5||5||0|| {{ku|15|3}} || {{ku|435|370}} || +65||'''15''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|COP Nitra |5||3||2|| {{ku|10|6}} || {{ku|385|308}} || +77||'''9''' |- bgcolor=#FFCCCC |3. || align=left|Giraltovce |3||1||2|| {{ku|4|6}} || {{ku|222|217}} || +5||'''3''' |- bgcolor=#FFCCCC |4. || align=left|TAMI Bratislava |5||0||5|| {{ku|1|15}} || {{ku|247|394}} || −147||'''0''' |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga mužov 2017/18]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://svf-web.dataproject.com/CompetitionHome.aspx?ID=27 Extraliga žien 2017/18 na stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [http://www.volleynet.sk/ volleynet.sk] {{Volejbalová extraliga žien}} [[Kategória:Volejbal v 2017]] [[Kategória:Volejbal v 2018]] [[Kategória:Volejbalová extraliga žien]] 6gwoyyk2jfyhdqw4u8vxrncjefw3ubz 0 616561 8226445 8225242 2026-05-30T23:01:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226445 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = 1. Slovenská liga vo futsale |sezóna = 2017/18 |sezóna_pred = 1. Slovenská liga vo futsale 2016/17 |sezóna_po = Varta futsal liga 2018/19 |začiatok = [[15. september]] [[2017]] |koniec = [[1. jún]] [[2018]] |majster = [[ŠK Slovan Bratislava futsal]] |víťaz_základ = [[ŠK Slovan Bratislava futsal]] |zostup = [[Futsal Team Levice]]<br>[[FK Dragons Podolie]] |počet_mužstiev = 10 |odohraté_zápasy = {{tooltip|90|zápasy základnej časti}} + {{tooltip|27|zápasy play-off}} |počet_gólov = 1 011 <small>(8,6 g na zápas)</small> |počet_divákov = {{tooltip|38 727|23 917 v zákl. časti}} <small>(331 divákov na zápas)</small><ref name=play>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Štvrťfinálové dvojice play-off VARTA Futsal Ligy |url = http://www.futsalslovakia.sk/futsalslovakia/extraliga/aktuality/item/3990-stvrtfinalove-dvojice-play-off |dátum vydania = 08.03.2018 |dátum prístupu = 14.04.2018 |vydavateľ = futsalslovakia.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20180414200247/http://www.futsalslovakia.sk/futsalslovakia/extraliga/aktuality/item/3990-stvrtfinalove-dvojice-play-off |dátum archivácie = 2018-04-14 }}</ref> |najlepší_strelec = {{BRA}} Alex Viana da Silveira<br>(Lučenec, 40 g) |výhra_doma = Slovan BA {{ku|17|1}} Lučenec |výhra_vonku = B. Bystrica {{ku|0|13}} Slovan BA |najvyššie_skóre = |poznámka = }} '''Varta futsal liga 2017/18''' bol 25. ročník [[1. Slovenská liga vo futsale|1. Slovenskej ligy futsalistov]], najvyššej [[futsal (FIFA)|futsalovej]] súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], kontrolovanej [[Slovenský futbalový zväz|Slovenským futbalovým zväzom]] (SFZ), resp. Výkonným výborom Slovenského futsalu. V súťaži účinkovalo rovnako ako v minulej sezóne 10 družstiev.<ref name=liga>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = V najvyššej futsalovej súťaži dvaja nováčikovia |url = http://www.futsalslovakia.sk/futsalslovakia/extraliga/aktuality/item/3650-v-najvyssej-futsalovej-sutazi-dvaja-novacikovia |dátum vydania = 19.08.2017 |dátum prístupu = 14.04.2018 |vydavateľ = futsalslovakia.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20180414234332/http://www.futsalslovakia.sk/futsalslovakia/extraliga/aktuality/item/3650-v-najvyssej-futsalovej-sutazi-dvaja-novacikovia |dátum archivácie = 2018-04-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = V piatok 15. septembra začína 1. Slovenská liga vo futsale |url = http://www.futsalslovakia.sk/futsalslovakia/extraliga/aktuality/item/3690-v-piatok-15-septembra-zacina-1-slovenska-liga-vo-futsale |dátum vydania = 13.09.2017 |dátum prístupu = 14.04.2018 |vydavateľ = futsalslovakia.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20180414234224/http://www.futsalslovakia.sk/futsalslovakia/extraliga/aktuality/item/3690-v-piatok-15-septembra-zacina-1-slovenska-liga-vo-futsale |dátum archivácie = 2018-04-14 }}</ref> Titul obhájilo družstvo [[ŠK Slovan Bratislava futsal]], ktoré vo finálovej sérii zvíťazilo nad nováčikom [[Mimel Lučenec]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = ŠK Slovan Bratislava Futsal majstrom Slovenska |url = http://www.futsalslovakia.sk/futsalslovakia/extraliga/aktuality/item/4112-sk-slovan-bratislava-futsal-majstrom-slovenska |dátum vydania = 01.06.2018 |dátum prístupu = 08.06.2018 |vydavateľ = futsalslovakia.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20180605114222/http://www.futsalslovakia.sk/futsalslovakia/extraliga/aktuality/item/4112-sk-slovan-bratislava-futsal-majstrom-slovenska |dátum archivácie = 2018-06-05 }}</ref> Liga v priebehu sezóny zmenila svoj mediálny názov na ''Varta futsal liga''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Úradná správa Slovenský futsal 34-2017/2018 zo dňa 2. 3. 2018 |url = http://www.futsalslovakia.sk/uradne-spravy-6/item/3988-uradna-sprava-slovensky-futsal-34-2017-2018-zo-dna-2-3-2018 |dátum vydania = 02.03.2018 |dátum prístupu = 14.04.2018 |vydavateľ = futsalslovakia.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20180414234528/http://www.futsalslovakia.sk/uradne-spravy-6/item/3988-uradna-sprava-slovensky-futsal-34-2017-2018-zo-dna-2-3-2018 |dátum archivácie = 2018-04-14 }}</ref> == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti minulej sezóne nezmenil. Po základnej časti (ZČ), v ktorej odohral každý s každým zápasy jedenkrát doma a vonku, nasledovalo play-off. Do play-off postúpilo 8 najlepších družstiev po ZČ, pričom všetky boli zaradené do štvrťfinále. To sa hralo na 3 víťazné zápasy, rovnako ako semifinále a finále. Play-off o 3. miesto sa hralo na 2 víťazné zápasy. 2 posledné družstvá po základnej časti odohrali preliminačnú baráž o zotrvanie v najvyššej súťaži s účastníkmi regionálnych skupín 2. ligy.<ref name=liga/><ref name=play/> == Účastníci == {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=210|Družstvo ! width=50|{{tooltip|2016/17|Umiestnenie v sezóne 2016/17}} ! Aréna |- | [[ŠK Slovan Bratislava futsal]] || align=center|1. || [[Inter hala Pasienky|Hant aréna]] |- | [[Pinerola Futsal 1994 Bratislava]] || align=center|2. || ŠH Mladosť |- | [[ŠK Makroteam Žilina]] || align=center|3. || ŠH Rosinky |- | [[Futsal Team Levice]] || align=center|4. || MsŠH Levice |- | [[MŠK Futsal Nové Zámky|MFK Tupperware Nové Zámky]] || align=center|6. || ŠH Milénium |- | [[FK Dragons Podolie]] || align=center|7. || ŠH Nové Mesto n/V |- | [[Wild Boys '02 Bratislava]] || align=center|8. || Hant aréna |- | [[MIBA Banská Bystrica]] || align=center|9. || ŠH Dukla na Štiavničkách |- | [[Mimel Lučenec]] || align=center|[[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|2. liga]] || ŠH Arena |- | [[FC Bíli Andeli-futsal Trnava]] || align=center|[[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|2. liga]] || MŠH Trnava |} Poznámky: * Družstvo [[FTVŠ UK Bratislava]], ktoré skončilo v minulej sezóne na 5. mieste, na neprihlásilo do tejto sezóny, nahradilo ho družstvo FC Bíli Andeli-futsal Trnava, ktoré obsadilo v baráži nepostupové 3. miesto.<ref name=liga/> * Klub Slov-Matic FOFO Bratislava pred sezónou prešiel pod značku ''ŠK Slovan'' a zmenil svoj názov na ''ŠK Slovan Bratislava futsal''. Zmenilo sa aj jeho dejisko domácich zápasov, keď ŠH Mladosť vymenil za [[Inter hala pasienky|Hant arénu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Slov-Matic FOFO prechádza pod značku ŠK Slovan Bratislava futsal |url = http://www.futsalslovakia.sk/futsalslovakia/extraliga/aktuality/item/3600-slov-matic-fofo-prechadza-pod-znacku-sk-slovan-bratislava-futsal |dátum vydania = 23.06.2017 |dátum prístupu = 14.04.2018 |vydavateľ = futsalslovakia.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20180414234517/http://www.futsalslovakia.sk/futsalslovakia/extraliga/aktuality/item/3600-slov-matic-fofo-prechadza-pod-znacku-sk-slovan-bratislava-futsal |dátum archivácie = 2018-04-14 }}</ref> Rovnako pred sezónou zmenil názov aj klub FC Spartak Trnava futsal na FC Bíli Andeli-futsal Trnava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Začína nový súťažný ročník |url = http://www.futsalslovakia.sk/futsalslovakia/extraliga/aktuality/item/3522-futsalisti-ponesu-nazov-podla-fanklubu-spartaka-posledny-zapas-aj-v-znameni-rozlucok |dátum vydania = 14.05.2017 |dátum prístupu = 14.04.2018 |vydavateľ = futsalslovakia.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20180414234720/http://www.futsalslovakia.sk/futsalslovakia/extraliga/aktuality/item/3522-futsalisti-ponesu-nazov-podla-fanklubu-spartaka-posledny-zapas-aj-v-znameni-rozlucok |dátum archivácie = 2018-04-14 }}</ref> == Výsledky == === Základná časť === ;Zápasy {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" |- ! !width=45| {{tooltip|SBA|Slovan Bratislava}} !width=45| {{tooltip|PBA|Pinerola Bratislava}} !width=45| {{tooltip|ŽI|Žilina}} !width=45| {{tooltip|LE|Levice}} !width=45| {{tooltip|NZ|Nové Zámky}} !width=45| {{tooltip|PO|Podolie}} !width=45| {{tooltip|WBA|WB Bratislava}} !width=45| {{tooltip|BB|Banská Bystrica}} !width=45| {{tooltip|LU|Lučenec}} !width=45| {{tooltip|TR|Trnava}} |- |style="text-align:left;"| Slovan Bratislava |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#ffffcc abbr=Pinerola|{{ku|2|2}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Žilina|{{ku|9|2}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Levice|{{ku|9|1}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=N. Zámky|{{ku|7|4}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Podolie|{{ku|16|1}} |bgcolor=#ffffcc abbr=Wild Boys|{{ku|3|3}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=B. Bystrica|{{ku|15|4}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Lučenec|{{ku|17|1}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Trnava|{{ku|10|2}} |- |style="text-align:left;"| Pinerola Bratislava |bgcolor=#FFdfdf abbr=Slovan|{{ku|1|9}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#DFE7FF abbr=Žilina|{{ku|2|1}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Levice|{{ku|6|2}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=N. Zámky|{{ku|5|7}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Podolie|{{ku|8|1}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Wild Boys|{{ku|5|6}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=B. Bystrica|{{ku|8|1}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Lučenec|{{ku|5|10}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Trnava|{{ku|8|1}} |- |style="text-align:left;"| Žilina |bgcolor=#FFdfdf abbr=Slovan|{{ku|2|6}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Pinerola|{{ku|4|3}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#DFE7FF abbr=Levice|{{ku|6|1}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=N. Zámky|{{ku|8|6}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Podolie|{{ku|7|1}} |bgcolor=#ffffcc abbr=Wild Boys|{{ku|2|2}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=B. Bystrica|{{ku|3|2}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Lučenec|{{ku|2|6}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Trnava|{{ku|3|1}} |- |style="text-align:left;"| Levice |bgcolor=#FFdfdf abbr=Slovan|{{ku|0|12}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Pinerola|{{ku|2|4}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Žilina|{{ku|4|5}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#FFdfdf abbr=N. Zámky|{{ku|4|7}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Podolie|{{ku|3|1}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Wild Boys|{{ku|4|6}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=B. Bystrica|{{ku|10|4}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Lučenec|{{ku|0|3}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Trnava|{{ku|5|1}} |- |style="text-align:left;"| Nové Zámky |bgcolor=#FFdfdf abbr=Slovan|{{ku|0|8}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Pinerola|{{ku|3|6}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Žilina|{{ku|3|6}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Levice|{{ku|4|2}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#ffffcc abbr=Podolie|{{ku|2|2}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Wild Boys|{{ku|6|1}} |bgcolor=#ffffcc abbr=B. Bystrica|{{ku|4|4}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Lučenec|{{ku|2|8}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Trnava|{{ku|10|2}} |- |style="text-align:left;"| Podolie |bgcolor=#FFdfdf abbr=Slovan|{{ku|1|8}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Pinerola|{{ku|4|8}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Žilina|{{ku|5|8}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Levice|{{ku|4|3}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=N. Zámky|{{ku|4|12}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#FFdfdf abbr=Wild Boys|{{ku|1|4}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=B. Bystrica|{{ku|4|3}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Lučenec|{{ku|0|8}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Trnava|{{ku|0|10}} |- |style="text-align:left;"| Wild Boys Bratislava |bgcolor=#FFdfdf abbr=Slovan|{{ku|3|4}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Pinerola|{{ku|1|8}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Žilina|{{ku|5|3}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Levice|{{ku|6|4}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=N. Zámky|{{ku|4|3}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Podolie|{{ku|8|0}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#DFE7FF abbr=B. Bystrica|{{ku|11|0}} |bgcolor=#ffffcc abbr=Lučenec|{{ku|3|3}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Trnava|{{ku|4|1}} |- |style="text-align:left;"| Banská Bystrica |bgcolor=#FFdfdf abbr=Slovan|{{ku|0|13}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Pinerola|{{ku|4|6}} |bgcolor=#ffffcc abbr=Žilina|{{ku|3|3}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Levice|{{ku|8|10}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=N. Zámky|{{ku|5|1}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Podolie|{{ku|9|1}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Wild Boys|{{ku|2|5}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#FFdfdf abbr=Lučenec|{{ku|4|5}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Trnava|{{ku|5|3}} |- |style="text-align:left;"| Lučenec |bgcolor=#DFE7FF abbr=Slovan|{{ku|4|2}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Pinerola|{{ku|5|7}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Žilina|{{ku|7|3}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Levice|{{ku|8|1}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=N. Zámky|{{ku|9|3}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Podolie|{{ku|10|1}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Wild Boys|{{ku|4|2}} |bgcolor=#ffffcc abbr=B.Bystrica|{{ku|4|4}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#DFE7FF abbr=Trnava|{{ku|4|2}} |- |style="text-align:left;"| Trnava |bgcolor=#FFdfdf abbr=Slovan|{{ku|0|9}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Pinerola|{{ku|4|2}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Žilina|{{ku|5|7}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Levice|{{ku|7|3}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=N. Zámky|{{ku|5|4}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Podolie|{{ku|6|5}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Wild Boys|{{ku|2|4}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=B.Bystrica|{{ku|4|5}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Lučenec|{{ku|5|4}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |} ;Tabuľka {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff; text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=150 |Klub ! width=25| {{tooltip|Z|Zápasy}} ! width=25| {{tooltip|V|Výhry}} ! width=25| {{tooltip|R|Remízy}} ! width=25| {{tooltip|P|Prehry}} ! width=70| Skóre ! width=35|{{tooltip|+/−|+/− skóre}} ! Body |- |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|Slovan Bratislava |18||15||2||1|| {{ku|159|30}} || +129||'''47''' |- |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|Lučenec |18||13||2||3|| {{ku|103|63}} || +40||'''41''' |- |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|Wild Boys Bratislava |18||11||3||4|| {{ku|78|55}} || +23||'''36''' |- |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|Pinerola Bratislava |18||11||1||6|| {{ku|94|67}} || +27||'''34''' |- |- bgcolor=#CCEECC |5. || align=left|Žilina |18||10||2||6|| {{ku|75|71}} || +4||'''32''' |- |- bgcolor=#CCEECC |6. || align=left|Nové Zámky |18||6||2||10|| {{ku|81|90}} || −9||'''20''' |- |- bgcolor=#CCEECC |7. || align=left|Trnava |18||6||0||12|| {{ku|61|92}} || −31||'''18''' |- |- bgcolor=#CCEECC |8. || align=left|Banská Bystrica |18||4||3||11|| {{ku|66|110}} || −44||'''15''' |- |- bgcolor=#FFDCCC |9. || align=left|Levice |18||4||0||14|| {{ku|59|101}} || −42||'''12''' |- |- bgcolor=#FFDCCC |10. || align=left|Podolie |18||2||1||15|| {{ku|36|133}} || −97||'''7''' |} <small>Zdroj: [http://slovensky-futsal.futbalnet.sk/sutaz/2078/?part=3190&round=65728 futbalnet.sk]</small> === Play-off === ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style=text-align:center ! width=150|Klub 1 !! Séria !! width=150|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Slovan Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Banská Bystrica | '''{{tooltip|12 : 0|100 divákov}}''', {{tooltip|9 : 2|400 divákov}}, '''{{tooltip|10 : 0|150 divákov}}''' |- | '''Lučenec''' || '''{{ku|3|0}}''' || Trnava | '''{{tooltip|7 : 0|810 divákov}}''', {{tooltip|8 : 4|400 divákov}}, '''{{tooltip|11 : 1|550 divákov}}''' |- | '''Wild Boys Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Nové Zámky | '''{{tooltip|7 : 2|250 divákov}}''', {{tooltip|8 : 3|50 divákov}}, '''{{tooltip|9 : 3|300 divákov}}''' |- | '''Pinerola Bratislava''' || '''{{ku|3|1}}''' || Žilina | '''{{tooltip|5 : 2|250 divákov}}''', {{tooltip|8 : 2|250 divákov}}, '''{{tooltip|2 : 7|100 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|300 divákov}} |} ;Semifinále {| class="wikitable" style=text-align:center ! width=150|Klub 1 !! Séria !! width=150|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Slovan Bratislava''' || '''{{ku|3|1}}''' || Pinerola Bratislava | '''{{tooltip|3 : 2|500 divákov}}''', {{tooltip|2 : 4|1 000 divákov}}, '''{{tooltip|4 : 3|500 divákov}}''', {{tooltip|2 : 2|2 : 1 penalty, 1 100 divákov}} |- | '''Lučenec''' || '''{{ku|3|0}}''' || Wild Boys Bratislava | '''{{tooltip|2 : 0|850 divákov}}''', {{tooltip|7 : 2|150 divákov}}, '''{{tooltip|5 : 3|800 divákov}}''' |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style=text-align:center ! width=150|Klub 1 !! Séria !! width=150|Klub 2 !! Zápasy |- | Wild Boys Bratislava || '''{{ku|0|2}}''' || '''Pinerola Bratislava''' | '''{{tooltip|0 : 2|150 divákov}}''', {{tooltip|1 : 4|200 divákov}} |} ;Finále {| class="wikitable" style=text-align:center ! width=150|Klub 1 !! Séria !! width=150|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Slovan Bratislava''' || '''{{ku|3|2}}''' || Lučenec | '''{{tooltip|2 : 1|850 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|1 200 divákov}}, '''{{tooltip|2 : 2|3 : 4 penalty, 800 divákovv}}''', {{tooltip|1 : 2|1 300 divákov}}, '''{{tooltip|6 : 3|1 500 divákov}}''' |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Konečné umiestnenie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=210|Družstvo |- |align=center| [[Súbor:Gold medal icon.svg|17px]] || [[ŠK Slovan Bratislava futsal]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal icon.svg|17px]] || [[Mimel Lučenec]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal icon.svg|17px]] || [[Pinerola Futsal 1994 Bratislava]] |- |align=center| 4. || [[Wild Boys '02 Bratislava]] |- |align=center| 5. || [[ŠK Makroteam Žilina]] |- |align=center| 6. || [[MŠK Futsal Nové Zámky|MFK Ivekol Nové Zámky]] |- |align=center| 7. || [[FC Bíli Andeli-futsal Trnava]] |- |align=center| 8. || [[MIBA Banská Bystrica]] |- |align=center| 9. || [[Futsal Team Levice]] | [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Baráž]] |- |align=center| 10. || [[FK Dragons Podolie]] | [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Baráž]] |} == Baráž o extraligu == V najvyššej súťaži sa neudržali oba tímy extraligy a z baráže do nej postúpily družstvá Žiliny a Barabéri Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Skončila Prelínacia súťaž o postupu do VARTA Futsal ligy |url = http://www.futsalslovakia.sk/futsalslovakia/extraliga/aktuality/item/4104-skoncila-prelinacia-sutaz-o-postupu-do-varta-futsal-ligy |dátum vydania = 24.05.2018 |dátum prístupu = 08.06.2018 |vydavateľ = futsalslovakia.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20180612140818/http://www.futsalslovakia.sk/futsalslovakia/extraliga/aktuality/item/4104-skoncila-prelinacia-sutaz-o-postupu-do-varta-futsal-ligy |dátum archivácie = 2018-06-12 }}</ref> {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! Družstvo ! {{tooltip|2017/18|Umiestnenie v aktuálnej sezóne}} |- | [[Futsal Team Levice]] || align=center| 9. družstvo Extraligy |- | [[FK Dragons Podolie]] || align=center| 10. družstvo Extraligy |- | [[FK Orion Tip Bánovce nad Bebravou]] || align=center| 1. družstvo 2. ligy (Openligy), zástupca Západu |- | [[MŠK Žilina futsal|MŠK Žilina]] FUTSAL || align="center" | 2. družstvo 2. ligy (Openligy), zástupca Stredu |- | [[KPP Barabéri Bratislava|Rehab Klinik Barabéri Bratislava]] || align=center| 3. družstvo 2. ligy Bratislava |- | <s>[[Angels Humenné]]</s> || align=center| 1. družstvo 2. ligy Východ (3b Extraliga) |} Poznámka: Klub Angels Humenné nevyužil právo prihlásiť sa do baráže, rovnako ako ďalšie dva oslovené kluby z 2. ligy Východ{{--}}[[Zlato Lux Košice]] a [[FK Ekoprim Prešov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Prelínacia súťaž o postup do VARTA futsal ligy |url = http://www.futsalslovakia.sk/futsalslovakia/extraliga/aktuality/item/3994-baraz-o-postup-do-varta-futsal-ligy |dátum vydania = 10.03.2018 |dátum prístupu = 14.04.2018 |vydavateľ = futsalslovakia.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20180414234408/http://www.futsalslovakia.sk/futsalslovakia/extraliga/aktuality/item/3994-baraz-o-postup-do-varta-futsal-ligy |dátum archivácie = 2018-04-14 }}</ref> ;Zápasy {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- ! !width=45| {{tooltip|LE|Levice}} !width=45| {{tooltip|PO|Podolie}} !width=45| {{tooltip|ŽI|Žilina}} !width=45| {{tooltip|BA|Bánovce n/B}} !width=45| {{tooltip|BBA|Barabéri Bratislava}} |- |style="text-align:left;"| Levice |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#DFE7FF |{{ku|6|2}} |bgcolor=#ffffcc |{{ku|6|6}} |bgcolor=#DFE7FF |{{ku|10|5}} |bgcolor=#DFE7FF |{{ku|7|2}} |- |style="text-align:left;"| Podolie |bgcolor=#ffffcc |{{ku|6|6}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#FFdfdf |{{ku|5|7}} |bgcolor=#FFdfdf |{{ku|7|8}} |bgcolor=#FFdfdf |{{ku|1|4}} |- |style="text-align:left;"| MŠK Žilina FUTSAL |bgcolor=#DFE7FF |{{ku|5|0}} |bgcolor=#DFE7FF |{{ku|7|3}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#DFE7FF |{{ku|5|0 k}} |bgcolor=#DFE7FF |{{ku|5|3}} |- |style="text-align:left;"| Bánovce n/B |bgcolor=#FFdfdf |{{ku|5|9}} |bgcolor=#DFE7FF |{{ku|8|5}} |bgcolor=#FFdfdf |{{ku|3|9}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#FFdfdf |{{ku|2|7}} |- |style="text-align:left;"| Barabéri Bratislava |bgcolor=#DFE7FF |{{ku|3|0}} |bgcolor=#DFE7FF |{{ku|5|2}} |bgcolor=#FFdfdf |{{ku|2|3}} |bgcolor=#DFE7FF |{{ku|8|2}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |} ;Tabuľka {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff; text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140| Klub ! width=20| {{tooltip|Z|Zápasy}} ! width=20| {{tooltip|V|Výhry}} ! width=20| {{tooltip|R|Remízy}} ! width=20| {{tooltip|P|Prehry}} ! width=65| Skóre ! {{tooltip|+/−|+/− skóre}} ! Body |- |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|MŠK Žilina FUTSAL |8||7||1||0|| {{ku|47|22}} || +25||'''22''' |- |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|Barabéri Bratislava |8||5||0||3|| {{ku|34|22}} || +12||'''15''' |- |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left|Levice |8||4||2||2|| {{ku|44|34}} || +10||'''14''' |- |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left|Bánovce n/B |8||2||0||6|| {{ku|33|60}} || −27||'''6''' |- |- bgcolor=#e6e6e6 |5. || align=left|Podolie |8||0||1||7|| {{ku|31|51}} || −20||'''1''' |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.futsalslovakia.sk/ Oficiálna stránka združenia Slovenský futsal] == Zdroje == * [http://www.futsalslovakia.sk/sutaze/extraliga-3 1. slovenská liga na stránke futsalslovakia.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180414234429/http://www.futsalslovakia.sk/sutaze/extraliga-3 |date=2018-04-14 }} * [http://slovensky-futsal.futbalnet.sk/sutaz/2078/ 1. slovenská liga 2017/18 vo futsale na stránke futbalnet.sk] * [https://www.flashscore.sk/futsal/slovensko/1-slf-2017-2018/ 1. slovenská liga 2017/18 vo futsale na stránke flashscore.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180414234415/https://www.flashscore.sk/futsal/slovensko/1-slf-2017-2018/ |date=2018-04-14 }} {{Extraliga vo futsale}} [[Kategória:Futsal v 2017]] [[Kategória:Futsal v 2018]] [[Kategória:Slovenská extraliga vo futsale]] 0v021qrvodawkjogigbksg6o72hhp3l 0 616811 8226583 8180450 2026-05-31T10:32:25Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Obete samovrážd]] pomocou použitia HotCat 8226583 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak | Meno = Claudio Graziano | Rodné meno = | Portrét = Claudio Graziano.JPG | Popis = taliansky generál | Dátum narodenia = {{dn|1953|11|22}} | Miesto narodenia = [[Turín]], [[Taliansko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2024|06|17|1953|11|22}} | Miesto úmrtia = [[Rím]], [[Taliansko]] | Miesto pochovania = | Iné mená = | Prezývky = | Civilná činnosť = | Alma mater = Škola aplikovaných vojenských štúdií | Národnosť = | Vierovyznanie = | Štátne občianstvo = [[Taliansko]] | Rodičia = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Príbuzní = | Ozbrojené sily = {{Minivlajka|Taliansko}} [[Ozbrojené sily Talianskej republiky|Ozbrojené sily Talianska]] | Zložka = | Jednotka = | Hodnosť = [[Súbor:Rank insignia of generale of the Army of Italy (1973).svg|25px]] [[Generál]] | Funkcia = Náčelník Generálneho štábu Talianskej armády<br>Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Talianskej republiky<br>Predseda Vojenského výboru Európskej únie | Doba služby = 1974{{--}}2024 | Velil = horský prápor „Susa“<br>2. horský pluk v Cuneo<br>Horská brigáda „Taurinense“<br>misia UNIFIL<br> | Vyznamenania = | Vojny = [[ISAF]]<br>[[UNIFIL]] | Bitky = }} '''Claudio Graziano''' (* [[22. november]] [[1953]], [[Turín]], [[Taliansko]]{{--}}† [[17. jún]] [[2024]], [[Rím]])<ref name="nato-general-claudio-graziano"/><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.repubblica.it/economia/2024/06/17/news/fincantieri_e_morto_il_presidente_claudio_graziano-423243613/|titul=Fincantieri, è morto il presidente Claudio Graziano|pubblicazione=La Repubblica|dátum=17 giugno 2024}}</ref> bol taliansky [[generál]]. Od 6. novembra 2018 bol predsedom [[Vojenský výbor Európskej únie|Vojenského výboru Európskej únie]].<ref name="eumc"/> V rokoch 2015 - 2018 bol náčelníkom Generálneho štábu Ozbrojených síl Talianskej republiky.<ref name="difesa-ministero"/> == Životopis == Claudio Graziano v rokoch 1972 až 1976 absolvoval vojenskú akadémiu a Školu aplikovaných vojenských štúdií. Dôstojníkom pechoty sa stal v roku 1974. Svoje vojenské pôsobenie začal ako veliteľ [[Čata (vojenská jednotka)|čaty]] v horskom [[Prápor (vojenská jednotka)|prápore]]. Od roku 1980 pôsobil v [[Brigáda (vojenská jednotka)|brigáde]] „Tridentina“ kde velil delostreleckej a pechotnej [[Rota (vojenská jednotka)|rote]]. Od roku 1987, po povýšení na majora, pracoval na Generálnom štábe v Ríme. V júni 1992 sa stal veliteľom horského práporu „Susa“ a zúčastnil sa s ním operácie [[UNOMOZ]] v [[Mozambik]]u. Od konca roku 1993 opäť pracoval na Generálnom štábe. V roku 1996 bol ako plukovník ustanovený za veliteľa 2. horského pluku v Cuneo. Od roku 1998 viedol plánovanie a politiku na Generálnom štábe. V roku 2001 bol vymenovaný za pridelenca obrany Talianska v Spojených štátoch.<ref name="difesa-ministero"/> Do prvej generálskej hodnosti, [[brigádny generál]], bol povýšený v roku 2002.<ref name="difesa-ministero"/> Po návrate zo zahraničia od augusta 2004 do februára 2006 velil horskej brigáde „Taurinense“, zároveň bol od júla 2005 do februára 2006 veliteľom Medzinárodnej brigády v [[Kábul]]e v rámci misie [[ISAF]]. Od marca 2006 bol zástupcom veliteľa pre operácie na Spojenom štábe pre operácie. 19. januára 2007 bol menovaný za veliteľa misie [[UNIFIL]] v Libanone.<ref name="difesa-ministero"/> Nahradil francúzskeho generálmajora [[Alain Pellegrini|Alaina Pellegriniho]], ktorý post opustil 17. februára 2007. Graziano misii velil do 29. januára 2010. K 1. januáru 2010 bol povýšený na [[generálporučík]]a a po kratšom pôsobení na Ministerstve obrany bol 14. októbra 2011 vymenovaný do funkcie náčelníka Generálneho štábu Talianskej armády. Vo funkcii pôsobil od 6. decembra 2011.<ref name="un-claudio-graziano"/> V roku 1997 absolvoval United States Army War College. Má dva magisterské tituly z humanitných vied z Katolíckej univerzity v Ríme a zo strategických vojenských vied.<ref name="difesa-ministero"/><ref name="un-claudio-graziano"/> Do funkcie náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Talianskej republiky bol menovaný 24. decembra 2014 s účinnosťou od 28. februára 2015. V rovnaký deň sa stal generálom.<ref name="difesa-ministero"/> V tejto funkcii uskutočnil aj oficiálnu návštevu Slovenska.<ref name="mil-taliansky-nacelnik-generalneho-stabu"/> Funkciu vykonával do roku 2018. Na zasadnutí v novembri 2017 ho [[Vojenský výbor Európskej únie]] zvolil za svojho ďalšieho predsedu.<ref name="europa-european-union-military-committee-eumc"/> Výboru predsedal od 6. novembra 2018.<ref name="eumc"/> V tejto funkcii navštívil 18. júla 2019 Slovensko.<ref name="mil-navsteva"/> 17. júna 2024 bol Graziano nájdený mŕtvy na následky strelného poranenia vo svojom dome v Ríme. Na mieste bol nájdený list na rozlúčku venovaný svojej manželke, ktorá zomrela v predchádzajúcom roku. V liste uviedol, že po jej smrti stratil zmysel života (taliansky: "una mancanza di senso nella [sua] vita"). Vzhľadom na jeho minulosť v talianskej armáde a úlohu, ktorú zastával ako prezident vojenských lodeníc [[Fincantieri]] v [[Terst]]e, sa začalo vyšetrovanie jeho smrti. Medzi skúmanými hypotézami bolo aj podnecovanie k samovražde zo strany zahraničných tajných agentov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Redazione di Rainews | odkaz na autora = | titul = Addio al presidente di Fincantieri. Aveva 70 anni | url = https://www.rainews.it/articoli/2024/06/addio-al-generale-claudio-graziano-il-presidente-di-fincantieri-ae131cd9-1ed6-438b-a54e-a85155553ee0.html | vydavateľ = rainews.it | dátum vydania = 2024-06-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Graziano zohral kľúčovú úlohu pri posilňovaní európskej obrany, ktorá podľa neho mohla pôsobiť odstrašujúco alebo aj prispieť k deeskalácii narastajúceho konfliktu medzi západnými krajinami a Ruskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grignetti | meno = Francesco | autor = | odkaz na autora = | titul = L’ultima intervista a Claudio Graziano: “L’Europa della difesa può contribuire alla de-escalation" | url = https://www.lastampa.it/cronaca/2024/06/17/news/claudio_graziano_intervista_difesa_europa-14399271/ | vydavateľ = lastampa.it | dátum vydania = 2024-06-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="difesa-ministero">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = General Claudio Graziano | url = http://www.difesa.it/EN/SMD/CASMD/Pagine/biografia.aspx | vydavateľ = Ministero della Difesa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-21 | miesto = | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="europa-european-union-military-committee-eumc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = European Union Military Committee (EUMC), EU Chiefs of Defence, 6-7/11/2017 | url = http://www.consilium.europa.eu/en/meetings/fac/2017/11/06-07/ | vydavateľ = consilium.europa.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="mil-taliansky-nacelnik-generalneho-stabu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Taliansky náčelník Generálneho štábu navštívil Taktické krídlo Sliač | url = http://www.lzsliac.mil.sk/76634/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = 2018-04-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-21 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180421232618/http://www.lzsliac.mil.sk/76634/?pg=1 | dátum archivácie = 2018-04-21 }}</ref> <ref name="nato-general-claudio-graziano">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NATO | odkaz na autora = | titul = General Claudio Graziano | url = https://www.nato.int/cps/ic/natohq/who_is_who_118364.htm | vydavateľ = [[NATO]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2017-06-06| dátum prístupu = 2018-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="un-claudio-graziano">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MAJOR GENERAL CLAUDIO GRAZIANO APPOINTED AS FORCE COMMANDER OF UNITED NATIONS INTERIM FORCE IN LEBANON (UNIFIL) | url = https://www.un.org/press/en/2007/sga1033.doc.htm | vydavateľ = Organizácia Spojených národov | dátum vydania = 2007-01-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="mil-navsteva">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gazdagh | meno = rtm. Mgr. Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = Návšteva predsedu Vojenského výboru Európskej únie na Slovensku | url = http://www.mil.sk/85954/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = 2019-07-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="eumc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = European Union Military Committee (EUMC) | url = https://eeas.europa.eu/topics/common-security-and-defence-policy-csdp/5428/european-union-military-committee-eumc_en | vydavateľ = eeas.europa.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Graziano, Claudio}} [[Kategória:Talianski generáli]] [[Kategória:Náčelníci Generálneho štábu Ozbrojených síl Talianskej republiky]] [[Kategória:Talianski diplomati]] [[Kategória:Predsedovia Vojenského výboru Európskej únie]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] [[Kategória:Osobnosti z Turína]] [[Kategória:Obete samovrážd]] f2s2fpp7x4pjzo28qjsgef3yj7cqaoy 0 618793 8226411 8117834 2026-05-30T20:36:55Z Cmelak770 15514 obrázok 8226411 wikitext text/x-wiki {{Infobox Železničná stanica | názov = Nováky | obrázok = Nováky.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Železničná stanica (2026) | štát = Slovensko | mesto = [[Nováky]] | mestská časť = | prevádzkovateľ = [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] | zemepisná šírka = 48,718055 | zemepisná dĺžka = 18.536255 | otvorenie = | bývalý názov = | nástupištia = | nástupné hrany = | prístup = | cestovné lístky = áno | počet cestujúcich = | trate = [[Železničná trať Nové Zámky – Prievidza|140 Nové Zámky – Prievidza]] }} '''Železničná stanica Nováky''' je [[železničná stanica]] v meste [[Nováky]]. Nachádza sa medzi stanicami [[Zemianske Kostoľany]] a [[Koš (obec na Slovensku)|Koš]]. Leží na jednokoľajnej neelektrifikovanej [[Železničná trať Nové Zámky – Prievidza|trati č. 140 Nové Zámky – Prievidza]]. Jej nadmorská výška je {{mnm|240}} a obsahuje 5 dopravných, 3 manipulačné a 1 ostatné koľaje.<ref name="železničná stanica Nováky elektrifikácia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nováky : Železničná stanica | url = https://www.vlaky.net/servis/objekt.asp?id=338 | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-16 | miesto = Trnava }}</ref> Stanica disponuje kúpou vnútroštátnych cestovných lístkov.<ref name="železničná stanica Nováky1 elektrifikácia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predajné miesta – pokladnice : N | url = http://www.slovakrail.sk/sk/sluzby/sluzby-na-stanici/predajne-miesta-pokladnice/n.html | vydavateľ = Železničná spoločnosť Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-16 | miesto = Bratislava }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Železničná trať 140 (Slovensko)}} [[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Nováky]] [[Kategória:Nováky]] [[Kategória:Železničné stanice v okrese Prievidza|Nováky]] nwi3w722n8a9rapp2h20awb23s898rp 0 623609 8226246 7809224 2026-05-30T13:06:42Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|0|1 */ 8226246 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Peterborough_interior_01.jpg|náhľad|Katedrála v Peterboroughu]] [[Súbor:Durham_Cathedral_and_Castle.jpg|náhľad|Katedrála Durhame, v pozadí zámok]] '''Normanský sloh''' je „románska architektúra v [[Anglicko|Anglicku]] počas vlády normanských kráľov v 11.-12. storoči“.<ref>normanský sloh. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Blažíček | meno = Oldřich Jakub | priezvisko2 = Kropáček | meno2 = Jiří | titul = Slovník pojmů z dějin umění : názvosloví a tvarosloví architektury, sochařství, malby a užitého umění | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Odeon | rok = 1991 | isbn = 80-207-0246-6 | počet strán = 246 | strany = 141 }}</ref> Normani ho potom za [[Križiacka výprava|križiackych vojen]] preniesli na [[Sicília (ostrov)|Sicíliu]], do južného Talianska ([[Kalábria]]) a do Palestíny. V normanskom slohu sa stavali [[hrad]]y, pevnosti a v Anglicku najmä monumentálne [[katedrála|katedrály]], ktoré sa z veľkej časti zachovali, aj keď boli väčšinou v [[gotika|gotike]] prestavané, novo zaklenuté a vyzdobené. Vyznačujú sa vežami bez helmíc, štvorhrannou vežou nad krížením, veľmi dlhým chórom s pravouhlým zakončením, menšou výškou, mohutnými stĺpmi i arkádami a často pôvodne dreveným stropom. Tento sloh silne ovplyvnil aj ďalší vývoj architektúry v Anglicku.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Koch | meno = Wilfried | odkaz na autora = | prekladatelia = Petr Kaška, Zdeněk Vyplel | titul = Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost | vydanie text = Vyd. 2., dopracované. | miesto = [Praha] | vydavateľ = Universum | rok = 2008 | isbn = 978-80-242-2029-1 | počet strán = 552 | strany = 130 }}</ref> == Najznámejšie stavby == * [[Windsor Castle|Hrad Windsor]], prestavaný po roku 1312 a ďalej * [[Winchesterská katedrála]] (zal. 1079) * [[Elyská katedrála]] (zal. 1083) * [[Durhamská katedrála]] (zal. 1093) * [[Norwichská katedrála]] (zal. 1096) * [[Peterboroughská katedrála]] (zal. 1118) == Galéria == === Anglicko === <gallery> EB 1911 Plan of Ely Cathedral.png|Katedrála v Ely, pôdorys Sfec-durham-cathedral-2007-263.JPG|Katedrála v Durhame Norwich Cathedral interior.JPG|Katedrála v Norwichi DSCF0339, UK, Ely, Cathedral, Nave.jpg|Katedrála v Ely </gallery> === Francúzsko, Taliansko === <gallery> Abbaye de Jumièges1.JPG|Opátstvo Jumieges Chateau gaillard 2.JPG|Zámok Gaillard Chateau 19 09 2010- 1.JPG|Zámok Falaise (Calvados, Normandia) MoranoCalabro Castello.JPG|Hrad Morano Calabro Castello altra visuale.JPG|Hrad Stilo, Kalábria </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.mondes-normands.caen.fr/angleterre/ The Normans, a European People] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160303174715/http://www.mondes-normands.caen.fr/angleterre/ |date=2016-03-03 }} == Zdroj == {{Portál|Umenie}} {{Preklad|cs|Normanský sloh|13132996}} [[Kategória:Románska architektúra]] coo39iahtoglk1sa075pjt4is656zfi 0 628179 8226401 8201770 2026-05-30T20:22:27Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Knihy o filme]] pomocou použitia HotCat 8226401 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha | Názov = Malá encyklopédia filmu | Obrázok = | Popis obrázku = | Autor = | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = slovenčina | Krajina vydania = [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Nakladateľstvo originálneho vydania = [[Vydavateľstvo Obzor]] | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[1974]] | Literárne obdobie = | Literárny smer = | Literárny druh = | Literárny žáner = [[encyklopédia]] <!--ODKAZY--> | Commons = | Odkaz = | Portál1 = Film | Portál2 = Slovensko }} '''''Malá encyklopédia filmu : zahraničná tvorba''''' je jednozväzková [[špecializovaná encyklopédia]] zaoberajúca sa svetovou [[Kinematografia|kinematografiou]] (okrem českej a slovenskej kinematografie), ktorá bola vytvorená kolektívom autorov pod vedením [[Richard Blech|Richarda Blecha]] a publikovaná [[Vydavateľstvo Obzor|Vydavateľstvom Obzor]] v roku 1974 ako súčasť populárnonáučnej edície ''[[Malé encyklopédie]]''. S výnimkou ''Malého filmového slovníka'' (1948) od Františka Gürtlera ide o prvú česko-slovenskú encyklopédiu o filmovom umení. Encyklopédiu autorsky pripravili Richard Blech, [[Jaroslav Brož]], [[Myrtil Frida]], [[Ivo Hepner]], [[Marián Jurík]], Zdeněk Šmejkal a [[Štefan Vraštiak]], recenzovali ju [[Ladislav Lajcha]], [[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Peter Mihálik]] a [[Ernest Štric]].<ref>{{harvbz|''Malá encyklopédia filmu''|Ref={{harvid|''Malá encyklopédia filmu''}}|St=4}}</ref> Vzhľadom na to, že vznikala v období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|komunistického režimu]] a najmä počas [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]], autori kládli ''„dôraz predovšetkým na históriu socialistických kinematografií“''<ref name=Predslov7>Predslov. In: {{harvbz|''Malá encyklopédia filmu''|Ref={{harvid|''Malá encyklopédia filmu''}}|St=7}}</ref> a texty sa nezaobišli bez niektorých interpretácií cez prizmu ideologizovaného [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]]. Cenzúra režimu sa prejavila aj počas procesu vydávania knihy, keď ''„bolo už počas tlače násilne vyňatých vyše 100 strán textu o českej a slovenskej kinematografii,“''<ref>Predhovor. In: {{harvbz|''Encyklopédia filmu''|Ref={{harvid|''Encyklopédia filmu''}}|St=7}}</ref> čo bolo v predslove maskované argumentom, že ''„ešte chýba dôkladný výskum histórie českej a slovenskej kinematografie, jej parciálne i súhrnné spracovanie“''.<ref name=Predslov7/> Encyklopédia obsahuje heslá osobností (režisérov, scenáristov, hercov, kameramanov, skladateľov, tvorcov animovaných filmov, vynálezcov filmovej techniky), jednotlivých kinematografií (napr. americký film, arabský film, sovietsky film) so stručným historickým prehľadom od vzniku po rok 1972, najdôležitejších pojmov z oblasti teórie filmu a tiež heslá 200 vybraných filmových diel, ktoré reprezentujú rôzne filmové žánre a smery svetovej kinematografie.<ref>Predslov. In: {{harvbz|''Malá encyklopédia filmu''|Ref={{harvid|''Malá encyklopédia filmu''}}|St=6}}</ref> Heslár je doplnený čiernobielymi fotografiami. Prílohu tvorí prehľad významných medzinárodných filmových festivalov (Benátky, [[Festival de Cannes|Cannes]], [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary|Karlove Vary]], Locarno, Moskva, San Sebastian) s uvedením víťazných filmov, zoznam držiteľov [[Academy Awards|Cien Akadémie]] (Oscarov) za vybrané kategórie (osobitná cena, najlepší cudzojazyčný film, mužské a ženské herecké výkony, najlepší anglo-americký film, epizódne úlohy, réžia), vybraných filmových adaptácií literárnych diel a zoznam filmových škôl. Na konci publikácie sa nachádza register filmových diel.<ref>{{harvbz|''Malá encyklopédia filmu''|Ref={{harvid|''Malá encyklopédia filmu''}}|Sst=651-802}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Použitá literatúra == * {{Citácia Harvard | PriezviskoEditora = Blech | MenoEditora = Richard | OdkazNaEditora = Richard Blech | Rok = 1974 | Titul = Malá encyklopédia filmu | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor]] | Ref = {{harvid|Malá encyklopédia filmu}} }} * {{Citácia Harvard | PriezviskoEditora = Blech | MenoEditora = Richard | OdkazNaEditora = | Rok = 1993 | Titul = [[Encyklopédia filmu]] | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Vydavateľstvo Obzor | ISBN = 80-215-0219-3 | Ref = {{harvid|Encyklopédia filmu}} }} == Pozri aj == * [[Encyklopédia filmu]] == Externé odkazy == * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail/?&idx=sfu_un_cat*047155 Katalóg SFÚ] [[Kategória:Slovenské encyklopédie]] [[Kategória:Knihy z 1974]] [[Kategória:Filmové encyklopédie]] [[Kategória:Knihy Richarda Blecha]] [[Kategória:Knihy o filme]] 078ne41df0zqmg83kwlb4qpqilveaiz 14 628752 8226292 6796748 2026-05-30T15:25:00Z Jetam2 30982 zar 8226292 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Univerzity v USA|Texas]] [[Kategória:Vysoké školy v Texase]] a4rm42u8fyr0njqkw8o18u28eqb9jlr 14 629459 8226286 6804274 2026-05-30T15:23:18Z Jetam2 30982 zar 8226286 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} {{Catmore}} [[Kategória:Univerzity v USA|Pennsylvania]] [[Kategória:Vysoké školy v Pensylvánii]] guhszmsj2hhz0fhk5zy62dc82lx9ini 14 629833 8226297 7438733 2026-05-30T15:27:11Z Jetam2 30982 zar 8226297 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} {{Catmore}} [[Kategória:Univerzity v USA|Tennessee]] [[Kategória:Vysoké školy v Tennessee]] ey3dkknaaavpzl69c0tpappwboxv79e 0 630554 8226472 7678983 2026-05-31T02:05:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226472 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Chata Vichren | native_name = Хижа Вихрен | other_name = | category = horská chata <!-- *** Image *** --> | image = D70-hizaVichren01.jpg | image_caption = pohľad na chatu Vichren z juhu od rieky Bănderica <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Blagoevgrad (oblasť)|Blagoevgrad]] | region_type = Oblasť | district = [[Bansko (okres)|Bansko]] | commune_type = Mesto | commune = [[Bansko]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 1950 | elevation_round = | lat_d =41| lat_m =45| lat_s =39 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =25| long_s =04 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 1941 | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = Bulharský turistický zväz <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný - horská chata | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = zrenovovaný | free_type = Stav | free1 = | free1_type = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Bulgaria.jpg | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Chata Vichren''' ({{vjz|bul|Хижа Вихрен|Chiža Vichren}}) je celoročne otvorená horská chata, ktorá leží v pohorí [[Pirin]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="btsbg.org"/> == Poloha == Chata sa nachádza v severnej časti pohoria Pirin v nadmorskej výške {{Mnm|1950}} na skalnom prahu v doline rieky [[Bănderica (rieka)|Bănderica]] na jej ľavom brehu.<ref name="opoznai.bg"/><ref name="btsbg.org"/> Chata leží medzi vrchmi [[Vichren]] a Todorin vrăh.<ref name="btsbg.org">[https://www.btsbg.org/hizhi/hizha-vihren btsbg.org]</ref> == Dostupnosť == Priamo ku chate vedie 16 km dlhá asfaltová cesta z mesta Bansko. Cesta pešo z Banska po turistickej trase trvá zhruba 4,5 hodny.<ref name="opoznai.bg"/> Ku chate premáva niekoľkokrát za deň aj pravidelná minibusová linka z autobusovej stanice v meste Bansko.<ref name="terrainunknown.com">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=terrainunknown.com |url=http://terrainunknown.com/hizha-vihren/ |dátum prístupu=2019-04-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190401232604/http://terrainunknown.com/hizha-vihren/ |dátum archivácie=2019-04-01 }}</ref> == Charakteristika a dejiny == Chata Vichren bola postavená Bulharským turistickým zväzom v rokoch 1939 – 1941. Jej prvé meno bolo chata Eltepe, podľa starého názvu vrchu [[Vichren]]. V chate je zavedená voda aj elektrická energia a pri objekte sa nachádza aj parkovisko.<ref name="opoznai.bg">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=opoznai.bg |url=https://opoznai.bg/view/hija-vihren-pirin |dátum prístupu=2019-04-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190401232605/https://opoznai.bg/view/hija-vihren-pirin |dátum archivácie=2019-04-01 }}</ref> Celý komplex pozostáva z dvoch masívnych dvojposchodových budov a niekoľkých bungalovov. Celkovo dokáže komplex ubytovať až 196 hostí. V chate sa nachádza reštaurácia s teplou kuchyňou a bufet. Vykuruje sa pevným palivom<ref name="bulgarian-mountains.com">[http://www.bulgarian-mountains.com/Huts/Pirin/Vihren bulgarian-mountains.com]</ref> a kemping v okolí chaty je zakázaný.<ref name="opoznai.bg"/><ref name="bulgarian-mountains.com"/> == Okolie == V blízkosti chaty vedie niekoľko turistických trás. Najbližšie prírodné zaujímavosti sú [[Bănderické jazerá]], z ktorých najdostupnejšie a najbližšie sú jazero [[Okoto (Pirin)|Okoto]] a [[Ribnoto ezero (Pirin)|Ribnoto jazero]]. Chata tiež slúži ako východiskový bod k výstupom na vrch [[Vichren]], najvyšší vrch pohoria [[Pirin]] a druhý najvyšší vrch Bulharska.<ref name="bulgarian-mountains.com"/><ref name="terrainunknown.com"/><ref name="btsbg.org"/> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Pirin]] [[Kategória:Architektúra z 1941]] [[Kategória:Blagoevgrad (oblasť)]] [[Kategória:Horské chaty v Bulharsku]] j8vfzw08rx08h72smxv0qag0r34fxgn 0 632719 8226448 8225243 2026-05-30T23:03:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226448 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = [[1. Slovenská liga vo futsale|Varta futsal liga]] |sezóna = 2018/19 |sezóna_pred = |sezóna_po = |začiatok = [[7. september]] [[2018]] |koniec = [[1. máj]] [[2019]] |majster = [[Pinerola Futsal 1994 Bratislava|Pinerola Futsal Bratislava]] (2. titul) |víťaz_základ = [[Pinerola Futsal 1994 Bratislava|Pinerola Futsal Bratislava]] |zostup = |počet_mužstiev = 9 |odohraté_zápasy = {{tooltip|72|zápasy základnej časti}} + {{tooltip|23|zápasy play-off}} |počet_gólov = 770 <small>(8,1 g na zápas)</small> |počet_divákov = |najlepší_strelec = {{BRA}} Jose Wellington Matias Torres (Lučenec, 41 g) |výhra_doma = Lučenec {{ku|11|1}} Trnava |výhra_vonku = Barabéri BA {{ku|1|18}} Lučenec |najvyššie_skóre = |poznámka = }} '''Varta futsal liga 2018/19''' bol 26. ročník [[1. Slovenská liga vo futsale|1. Slovenskej ligy futsalistov]], najvyššej [[futsal (FIFA)|futsalovej]] súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], kontrolovanej [[Slovenský futbalový zväz|Slovenským futbalovým zväzom]] (SFZ), resp. Výkonným výborom Slovenského futsalu. V súťaži účinkovalo 9 družstiev, čo je o jeden tím menej ako v minulej sezóne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Ročník 2018/19 iba s 9 účastníkmi |url = https://www.futsalteamlevice.sk/aktuality/detail/136-rocnik-2018-19-iba-s-9-ucastnikmi |dátum vydania = 27.08.2018 |dátum prístupu = 16.05.2019 |vydavateľ = futsalteamlevice.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190516214435/https://www.futsalteamlevice.sk/aktuality/detail/136-rocnik-2018-19-iba-s-9-ucastnikmi |dátum archivácie = 2019-05-16 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Vylosovanie VARTA futsal ligy na ročník 2018-2019 |url = http://www.futsalslovakia.sk/futsalslovakia/extraliga/aktuality/item/4166-vylosovanie-varta-futsal-ligy-na-rocnik-2018-2019 |dátum vydania = 17.08.2018 |dátum prístupu = 16.05.2019 |vydavateľ = futsalslovakia.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190516214425/http://www.futsalslovakia.sk/futsalslovakia/extraliga/aktuality/item/4166-vylosovanie-varta-futsal-ligy-na-rocnik-2018-2019 |dátum archivácie = 2019-05-16 }}</ref> Svoj druhý titul získalo družstvo [[Pinerola Futsal 1994 Bratislava]], ktoré vo finálovej sérii zvíťazilo nad [[Mimel Lučenec]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Futsalový titul pre Pinerolu Futsal 1994 |url = http://www.futsalslovakia.sk/futsalslovakia/extraliga/aktuality/item/4576-bude-na-sviatok-prace-znamy-majster-slovenska |dátum vydania = 01.05.2019 |dátum prístupu = 16.05.2019 |vydavateľ = futsalslovakia.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190516214522/http://www.futsalslovakia.sk/futsalslovakia/extraliga/aktuality/item/4576-bude-na-sviatok-prace-znamy-majster-slovenska |dátum archivácie = 2019-05-16 }}</ref> == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti minulej sezóne nezmenil. Po základnej časti (ZČ), v ktorej odohral každý s každým zápasy jedenkrát doma a vonku, nasledovalo play-off. Do play-off postúpilo 8 najlepších družstiev po ZČ, pričom všetky boli zaradené do štvrťfinále. To sa hralo na 3 víťazné zápasy, rovnako ako semifinále a finále. Play-off o 3. miesto sa hralo na 2 víťazné zápasy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozpis súťaží vo futsale pre ročník 2018-2019 | url = https://futsalexekutiva.sk/_files/200000057-0d67f0e62c/RS-2018-2019-1.SLF%20(1).pdf | dátum vydania = | dátum prístupu = 16.05.2019 | vydavateľ = futsalexekutiva.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=210|Družstvo ! width=50|{{tooltip|2017/18|Umiestnenie v sezóne 2017/18}} ! Aréna |- | [[Mimel Lučenec]] || align=center|2. || ŠH Arena |- | [[Pinerola Futsal 1994 Bratislava]] || align=center|3. || ŠH Mladosť |- | [[Wild Boys '02 Bratislava]] || align=center|4. || Hant aréna |- | [[ŠK Makroteam Žilina]] || align=center|5. || ŠH Rosinky |- | [[FC Bíli Andeli-futsal Trnava]] || align=center|7. || MŠH Trnava |- | [[MIBA Banská Bystrica]] || align=center|8. || ŠH Dukla na Štiavničkách |- | [[Futsal Team Levice]] || align=center|9. || MsŠH Levice |- | [[MŠK Žilina futsal]] || align=center|[[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|2. liga]] || ŠH Rosinky |- | [[KPP Barabéri Bratislava|Rehab Klinik Barabéri Bratislava]] || align=center|[[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|2. liga]] || ŠH Mladosť |} Poznámky: * Klub [[ŠK Slovan Bratislava futsal]], ktorého družstvo skončilo v minulej sezóne na 1. mieste, na neprihlásil do tejto sezóny. * Družstvo [[Futsal team Levice]], ktoré v minulej sezóne ako 9. tím súťaže neuspelo v prelínacej súťaži, bolo oslovené Slovenským futsalom, aby doplnilo chýbajúci počet 10-tich tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Úradná správa Slovenský futsal 2 - 2018/2019 zo dňa 13. 7. 2018 |url = http://www.futsalslovakia.sk/uradne-spravy-6/item/4150-uradna-sprava-slovensky-futsal-2-2018-2019-zo-dna-13-7-2018 |dátum vydania = 13.07.2018 |dátum prístupu = 16.05.2019 |vydavateľ = futsalslovakia.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190516214516/http://www.futsalslovakia.sk/uradne-spravy-6/item/4150-uradna-sprava-slovensky-futsal-2-2018-2019-zo-dna-13-7-2018 |dátum archivácie = 2019-05-16 }}</ref> * Klub [[MŠK Futsal Nové Zámky|MFK Ivekol Nové Zámky]], ktorého družstvo skončilo v minulej sezóne na 6. mieste, neuhradil účastnícky poplatok 500 € ani v náhradnom termíne a bol tak vyradený zo súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Úradná správa Slovenský futsal 6 - 2018/2019 zo dňa 10. 8. 2018 |url = http://www.futsalslovakia.sk/uradne-spravy-6/item/4178-uradna-sprava-slovensky-futsal-6-2018-2019-zo-dna-10-8-2018 |dátum vydania = 10.08.2018 |dátum prístupu = 16.05.2019 |vydavateľ = futsalslovakia.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190516214529/http://www.futsalslovakia.sk/uradne-spravy-6/item/4178-uradna-sprava-slovensky-futsal-6-2018-2019-zo-dna-10-8-2018 |dátum archivácie = 2019-05-16 }}</ref> Neskôr oslovený klub [[FK Orion Tip Bánovce nad Bebravou]], ktoré družstvo neúspešne súťažilo v prelínacej baráži, nevyužil právo hrať v najvyššej súťaži.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Úradná správa Slovenský futsal 7 - 2018/2019 zo dňa 17.08.2018 |url = http://www.futsalslovakia.sk/uradne-spravy-6/item/4190-uradna-sprava-slovensky-futsal-7-2018-2019-zo-dna-17-08-2018 |dátum vydania = 17.08.2018 |dátum prístupu = 16.05.2019 |vydavateľ = futsalslovakia.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190516214425/http://www.futsalslovakia.sk/uradne-spravy-6/item/4190-uradna-sprava-slovensky-futsal-7-2018-2019-zo-dna-17-08-2018 |dátum archivácie = 2019-05-16 }}</ref> == Výsledky == === Základná časť === ;Zápasy {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" |- ! !width=45| {{tooltip|LU|Lučenec}} !width=45| {{tooltip|PBA|Pinerola Bratislava}} !width=45| {{tooltip|WBA|WB Bratislava}} !width=45| {{tooltip|MAŽI|Makroteam Žilina}} !width=45| {{tooltip|TR|Trnava}} !width=45| {{tooltip|BB|Banská Bystrica}} !width=45| {{tooltip|LE|Levice}} !width=45| {{tooltip|MŠŽI|MŠk Žilina}} !width=45| {{tooltip|BBA|Barabéri Bratislava}} |- |style="text-align:left;"| Lučenec |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#DFE7FF abbr=Pinerola|{{ku|5|0}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Wild boys|{{ku|3|2}} |bgcolor=#ffffcc abbr=Makroteam|{{ku|5|5}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Trnava|{{ku|11|1}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=B. Bystrica|{{ku|9|3}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Levice|{{ku|5|0}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=MŠK|{{ku|10|4}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Barabéri|{{ku|7|1}} |- |style="text-align:left;"| Pinerola Bratislava |bgcolor=#DFE7FF abbr=Lučenec|{{ku|4|1}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#DFE7FF abbr=Wild boys|{{ku|6|2}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Makroteam|{{ku|5|2}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Trnava|{{ku|7|2}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=B. Bystrica|{{ku|10|2}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Levice|{{ku|8|0}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=MŠK|{{ku|8|1}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Barabéri|{{ku|6|0}} |- |style="text-align:left;"| Wild Boys Bratislava |bgcolor=#FFdfdf abbr=Lučenec|{{ku|2|3}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Pinerola|{{ku|1|8}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#FFdfdf abbr=Makroteam|{{ku|2|3}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Trnava|{{ku|4|0}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=B. Bystrica|{{ku|5|2}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Levice|{{ku|6|1}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=MŠK|{{ku|8|2}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Barabéri|{{ku|8|2}} |- |style="text-align:left;"| Makroteam Žilina |bgcolor=#FFdfdf abbr=Lučenec|{{ku|3|7}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Pinerola|{{ku|0|8}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Wild Boys|{{ku|4|3}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#ffffcc abbr=Trnava|{{ku|5|5}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=B. Bystrica|{{ku|10|3}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Levice|{{ku|6|0}} |bgcolor=#ffffcc abbr=MŠK|{{ku|4|4}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Barabéri|{{ku|10|3}} |- |style="text-align:left;"| Trnava |bgcolor=#FFdfdf abbr=Lučenec|{{ku|4|6}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Pinerola|{{ku|1|5}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Wild Boys|{{ku|1|6}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Makroteam|{{ku|1|4}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#FFdfdf abbr=B. Bystrica|{{ku|3|6}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Levice|{{ku|9|2}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=MŠK|{{ku|2|1}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Barabéri|{{ku|8|0}} |- |style="text-align:left;"| Banská Bystrica |bgcolor=#FFdfdf abbr=Lučenec|{{ku|1|9}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Pinerola|{{ku|5|7}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Wild Boys|{{ku|1|4}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Makroteam|{{ku|9|12}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Trnava|{{ku|7|5}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#FFdfdf abbr=Levice|{{ku|1|7}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=MŠK|{{ku|8|3}} |bgcolor=#ffffcc abbr=Barabéri|{{ku|3|3}} |- |style="text-align:left;"| Levice |bgcolor=#FFdfdf abbr=Lučenec|{{ku|2|4}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Pinerola|{{ku|0|5}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Wild Boys|{{ku|0|2}} |bgcolor=#ffffcc abbr=Makroteam|{{ku|4|4}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Trnava|{{ku|3|6}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=B.Bystrica|{{ku|6|3}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#DFE7FF abbr=MŠK|{{ku|4|3}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Barabéri|{{ku|3|1}} |- |style="text-align:left;"| MŠK Žilina |bgcolor=#FFdfdf abbr=Lučenec|{{ku|2|6}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Pinerola|{{ku|2|5}} |bgcolor=#ffffcc abbr=Wild Boys|{{ku|1|1}} |bgcolor=#ffffcc abbr=Makroteam|{{ku|5|5}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Trnava|{{ku|0|2}} |bgcolor=#ffffcc abbr=B.Bystrica|{{ku|6|6}} |bgcolor=#DFE7FF abbr=Levice|{{ku|4|2}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |bgcolor=#DFE7FF abbr=Barabéri|{{ku|5|3}} |- |style="text-align:left;"| Barabéri Bratislava |bgcolor=#FFdfdf abbr=Lučenec|{{ku|1|18}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Pinerola|{{ku|2|7}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Wild Boys|{{ku|2|7}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Makroteam|{{ku|1|4}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Trnava|{{ku|2|3}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=B.Bystrica|{{ku|1|5}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=Levice|{{ku|2|6}} |bgcolor=#FFdfdf abbr=MŠK|{{ku|1|2}} |bgcolor=#CCCCCC |&nbsp; |} ;Tabuľka {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff; text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=150 |Klub ! width=25| {{tooltip|Z|Zápasy}} ! width=25| {{tooltip|V|Výhry}} ! width=25| {{tooltip|R|Remízy}} ! width=25| {{tooltip|P|Prehry}} ! width=70| Skóre ! width=35|{{tooltip|+/−|+/− skóre}} ! Body |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|Pinerola Bratislava |16||15||0||1|| {{ku|99|26}} || +73||'''45''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|Lučenec |16||14||1||1|| {{ku|109|35}} || +64||'''43''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|Makroteam Žilina |16||8||5||3|| {{ku|81|65}} || +16||'''29''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|Wild Boys Bratislava |16||9||1||6|| {{ku|63|39}} || +24||'''28''' |- bgcolor=#CCEECC |5. || align=left|Trnava |16||6||1||9|| {{ku|53|69}} || −16||'''16''' |- bgcolor=#CCEECC |6. || align=left|Levice |16||5||1||10|| {{ku|40|69}} || −29||'''16''' |- bgcolor=#CCEECC |7. || align=left|Banská Bystrica |16||4||2||10|| {{ku|65|100}} || −35||'''14''' |- bgcolor=#CCEECC |8. || align=left|MŠK Žilina |16||3||4||9|| {{ku|45|75}} || −30||'''13''' |- bgcolor=#e6e6e6 |9. || align=left|Barabéri Bratislava |16||0||1||15|| {{ku|25|102}} || −77||'''1''' |} <small>Zdroj: [https://slovensky-futsal.futbalnet.sk/sutaz/2490/summary?part=3888&round=81009 futbalnet.sk]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</small> === Play-off === ==== Štvrťfinále ==== {| class="wikitable" style=text-align:center ! width=150|Klub 1 !! Séria !! width=150|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Pinerola Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || MŠK Žilina | '''{{tooltip|9 : 3|100 divákov}}''', {{tooltip|6 : 3|150 divákov}}, '''{{tooltip|4 : 1|120 divákov}}''' |- | '''Lučenec''' || '''{{ku|3|0}}''' || Banská Bystrica | '''{{tooltip|5 : 2|750 divákov}}''', {{tooltip|7 : 3|250 divákov}}, '''{{tooltip|10 : 4|650 divákov}}''' |- | '''Makroteam Žilina''' || '''{{ku|3|0}}''' || Levice | '''{{tooltip|7 : 1|150 divákov}}''', {{tooltip|8 : 2|300 divákov}}, '''{{tooltip|10 : 2|120 divákov}}''' |- | '''Wild Boys Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Trnava | '''{{tooltip|4 : 2|150 divákov}}''', {{tooltip|7 : 4|350 divákov}}, '''{{tooltip|4 : 1|150 divákov}}''' |} ==== Semifinále ==== {| class="wikitable" style=text-align:center ! width=150|Klub 1 !! Séria !! width=150|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Pinerola Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Wild Boys Bratislava | '''{{tooltip|5 : 2|200 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|200 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 2|200 divákov}}''' |- | '''Lučenec''' || '''{{ku|3|0}}''' || Makroteam Žilina | '''{{tooltip|6 : 2|900 divákov}}''', {{tooltip|8 : 5|300 divákov}}, '''{{tooltip|4 : 3|900 divákov}}''' |} ==== Play-off o 3. miesto ==== {| class="wikitable" style=text-align:center ! width=150|Klub 1 !! Séria !! width=150|Klub 2 !! Zápasy |- | Makroteam Žilina || '''{{ku|0|2}}''' || '''Wild Boys Bratislava''' | '''{{tooltip|7 : 7|3 : 4 penalty, 100 divákov}}''', {{tooltip|2 : 3|100 divákov}} |} ==== Finále ==== {| class="wikitable" style=text-align:center ! width=150|Klub 1 !! Séria !! width=150|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Pinerola Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Lučenec | '''{{tooltip|6 : 4|400 divákov}}''', {{tooltip|2 : 2|4 : 3 penalty, 1 050 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|500 divákov}}''' |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Konečné umiestnenie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=210|Družstvo |- |align=center| [[Súbor:Gold medal icon.svg|17px]] || [[Pinerola Futsal 1994 Bratislava]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal icon.svg|17px]] || [[Mimel Lučenec]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal icon.svg|17px]] || [[Wild Boys '02 Bratislava]] |- |align=center| 4. || [[ŠK Makroteam Žilina]] |- |align=center| 5. || [[FC Bíli Andeli-futsal Trnava]] |- |align=center| 6. || [[Futsal Team Levice]] |- |align=center| 7. || [[MIBA Banská Bystrica]] |- |align=center| 8. || [[MŠK Žilina futsal]] |- |align=center| 9. || [[KPP Barabéri Bratislava|Rehab Klinik Barabéri Bratislava]] |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.futsalslovakia.sk/ Oficiálna stránka združenia Slovenský futsal] == Zdroje == * [http://www.futsalslovakia.sk/sutaze/extraliga-3 1. slovenská liga na stránke futsalslovakia.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180414234429/http://www.futsalslovakia.sk/sutaze/extraliga-3 |date=2018-04-14 }} * [https://slovensky-futsal.futbalnet.sk/sutaz/2490/ 1. slovenská liga 2018/19 vo futsale na stránke futbalnet.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190516214440/https://slovensky-futsal.futbalnet.sk/sutaz/2490/ |date=2019-05-16 }} * [https://www.flashscore.sk/futsal/slovensko/1-slf-2018-2019/ 1. slovenská liga 2018/19 vo futsale na stránke flashscore.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190516214427/https://www.flashscore.sk/futsal/slovensko/1-slf-2018-2019/ |date=2019-05-16 }} {{Extraliga vo futsale}} [[Kategória:Futsal v 2018]] [[Kategória:Futsal v 2019]] [[Kategória:Slovenská extraliga vo futsale]] jsikrw2vjx63fthh71u2gwopcyruuq1 0 632789 8226578 8225442 2026-05-31T10:06:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 8 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226578 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga žien |sezóna = 2018/19 |začiatok = [[29. september]] [[2018]] |koniec = [[24. apríl]] [[2019]] |majster = [[VK Slávia EU Bratislava]] (14. titul) |víťaz_základ = [[VK Slávia EU Bratislava]] |zostup = žiadny |počet_mužstiev = 8 |odohraté_zápasy = {{tooltip|80|zápasy základnej a nadstavbovej časti}} + {{tooltip|31|zápasy play-off}} |najlepší_strelec = Simona Jelínková (Pezinok,<br>437 b) |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga žien''' v sezóne '''2018/19''' bol 27. ročník [[Volejbalová extraliga žien|extraligy volejbalistiek]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže žien na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú kontroluje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V extralige súťažilo 8 družstiev, čo je o 2 tímy menej ako v minulej sezóne.<ref name=parfems>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Extraliga mužov a žien s novými partnermi aj názvami a majstrovským pohárom |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_extraliga-muzov-a-zien-s-novym |dátum vydania = 20.09.2018 |dátum prístupu = 18.05.2019 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20190518152125/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_extraliga-muzov-a-zien-s-novym |dátum archivácie = 2019-05-18 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Spoznajte účastníkov 27. ročníka Parfems.sk extraligy žien |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_spoznajte-ucastnikov-27-rocni |dátum vydania = 28.09.2018 |dátum prístupu = 18.05.2019 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20190518151908/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_spoznajte-ucastnikov-27-rocni |dátum archivácie = 2019-05-18 }}</ref> Titul získalo družstvo [[VK Slávia EU Bratislava]], ktoré vo finálovej sérii zvíťazilo nad obhajcom prvenstva zo [[BVK Bratislava|STRABAG VC FTVŠ UK Bratislava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Slávia EU opäť na tróne! V piatom finále zdolala Strabag 3:1 a má double |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_slavia-eu-opat-na-trone-v-pia |dátum vydania = 24.04.2019 |dátum prístupu = 18.05.2019 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20190518151903/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_slavia-eu-opat-na-trone-v-pia |dátum archivácie = 2019-05-18 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slávia získala rekordný titul aj double, v piatom finále zdolala Strabag | url = https://sport.sme.sk/c/22106455/slavia-eu-bratislava-ziskala-rekordny-18-titul.html | dátum vydania = 24.04.2019 | dátum prístupu = 18.05.2019 | vydavateľ = sport.sme.sk }}</ref> Obaja finalisti opätovne účinkovali aj v [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópskej lige]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štart MEVZA Cupu v Bratislave, Strabag VC aj Slávia EU na úvod proti Záhrebu | url = https://sport.aktuality.sk/c/358039/start-mevza-cupu-v-bratislave-strabag-vc-aj-slavia-eu-na-uvod-proti-zahrebu/ | dátum vydania = 26.09.2018 | dátum prístupu = 18.05.2019 | vydavateľ = sport.aktuality.sk }}</ref> Súťaž v tejto sezóne niesla mediálny názov ''parfems.sk extraliga''.<ref name=parfems/> == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti predchádzajúcim sezónam kvôli zníženiu počtu účastníkov mierne zmenil. Po odohraní základnej časti raz doma a vonku sa družstvá v 2. časti súťaže (nadstavbovej) rozdelili na 2 skupiny, o 1.{{--}}4. a o 5.{{--}}8. miesto. Družstvá si body zo základnej časti prenášali do nadstavbovej časti, v ktorej odohrali zápasy s každým družstvom raz doma a vonku. Všetky družstvá po nadstavbovej časti postúpili do štvrťfinálových duelov play-off. Štvrťfinálové duely a duely o umiestnenie sa hrali na 2 víťazné zápasy a semifinále, finále a o duel o 3. miesto na 3 víťazné zápasy. Zo súťaže nevypadlo priamo žiadne družstvo, družstvo na 8. mieste po play-off odohralo prelínaciu súťaž s víťazmi oboch divízií 1. ligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = V ženskej extralige na úvod repríza finále, mužský majster Prievidza začne v Starej Ľubovni |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_v-zenskej-extralige-na-uvod-re |dátum vydania = 12.07.2018 |dátum prístupu = 18.05.2019 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20190518151907/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_v-zenskej-extralige-na-uvod-re |dátum archivácie = 2019-05-18 }}</ref><ref name=parfems/> == Účastníci == {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! Družstvo ! width=50|{{tooltip|2017/18|Umiestnenie v sezóne 2017/18}} |- | [[BVK Bratislava|STRABAG VC FTVŠ UK Bratislava]] || align=center|1. |- | [[VK Slávia EU Bratislava]] || align=center|2. |- | [[UKF Nitra|Volley project UKF Nitra]] || align=center|3. |- | [[KV MŠK Oktan Kežmarok]] || align=center|4. |- | [[VK Prešov]] || align=center|5. |- | [[VTC Pezinok]] || align=center|6. |- | [[VK Nové Mesto nad Váhom]] || align=center|7. |- | [[Hit UCM Trnava]] || align=center|9. |} Poznámka: Družstvá [[BK97 Stova Spišská Nová Ves]] a [[COP Nitra]], ktoré skončili v minulej sezóne na 8., resp. 10. mieste, sa do tejto sezóny neprihlásili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Ženská extraliga bez Spišskej Novej Vsi a COP Nitra, v mužskej najvyššej súťaži 10 tímov |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_zenska-extraliga-bez-spisskej |dátum vydania = 03.07.2018 |dátum prístupu = 18.05.2019 |vydavateľ = sport.aktuality.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190518152123/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_zenska-extraliga-bez-spisskej |dátum archivácie = 2019-05-18 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = COP Nitra nebude štartovať v extralige žien 2018-19 |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_cop-nitra-nebude-startovat-v-e |dátum vydania = 04.07.2018 |dátum prístupu = 18.05.2019 |vydavateľ = sport.aktuality.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190518151905/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_cop-nitra-nebude-startovat-v-e |dátum archivácie = 2019-05-18 }}</ref> == Bodovanie == * za víťazstvo {{ku|3|0}} a {{ku|3|1}}{{--}}3 body * za víťazstvo {{ku|3|2}}{{--}}2 body * za prehru {{ku|2|3}}{{--}}1 bod * za prehru {{ku|1|3}} a {{ku|0|3}}{{--}}0 bodov Pre určenie víťaza a poradia družstiev sa posudzujú nasledovné kritériá: # Počet víťazstiev v súťaži. # Počet bodov zo všetkých stretnutí. # Pomer setov. # Pomer lôpt. # Výsledky vzájomných stretnutí dotknutých družstiev podľa krítérií 1 až 4. == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|Slávia Bratislava |14||13||1|| {{ku|41|8}} || {{ku|1 181|889}} || +292||'''39''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|STRABAG Bratislava |14||13||1|| {{ku|39|6}} || {{ku|1 087|831}} || +246||'''38''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|Pezinok |14||7||7|| {{ku|30|25}} || {{ku|1 179|1 143}} || +36||'''23''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|Nové Mesto n/V |14||7||7|| {{ku|25|27}} || {{ku|1 096|1 112}} || −16||'''19''' |- bgcolor=#FFE4B5 |5. || align=left|Kežmarok |14||6||8|| {{ku|23|29}} || {{ku|1 109|1 150}} || −41||'''19''' |- bgcolor=#FFE4B5 |6. || align=left|Nitra |14||6||8|| {{ku|21|28}} || {{ku|1 042|1 086}} || −44||'''17''' |- bgcolor=#FFE4B5 |7. || align=left|Prešov |14||4||10|| {{ku|15|33}} || {{ku|959|1 087}} || −128||'''13''' |- bgcolor=#FFE4B5 |8. || align=left|Trnava |14||0||14|| {{ku|4|42}} || {{ku|786|1 141}} || −355||'''0''' |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}4. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|Slávia Bratislava |20||18||2|| {{ku|57|14}} || {{ku|1 703|1 328}} || +375||'''53''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|STRABAG Bratislava |20||17||3|| {{ku|54|15}} || {{ku|1 622|1 290}} || +332||'''51''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|Pezinok |20||9||11|| {{ku|40|40}} || {{ku|1 696|1 702}} || −6||'''29''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|Nové Mesto n/V |20||8||12|| {{ku|30|43}} || {{ku|1 474|1 606}} || −132||'''21''' |} ;Skupina o 5.{{--}}8. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |5. || align=left|Kežmarok |20||12||8|| {{ku|41|35}} || {{ku|1 668|1 644}} || +24||'''35''' |- bgcolor=#CCEECC |6. || align=left|Nitra |20||10||10|| {{ku|35|39}} || {{ku|1 594|1 628}} || −34||'''28''' |- bgcolor=#CCEECC |7. || align=left|Prešov |20||5||15|| {{ku|25|48}} || {{ku|1 496|1 649}} || −153||'''18''' |- bgcolor=#CCEECC |8. || align=left|Trnava |20||1||19|| {{ku|10|58}} || {{ku|1 247|1 652}} || −405||'''4''' |} === Play-off === ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Slávia Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || Trnava || '''{{tooltip|3 : 0|250 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|100 divákov}} |- | '''STRABAG Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || Prešov || '''{{tooltip|3 : 0|210 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|200 divákov}} |- | '''Pezinok''' || '''{{ku|2|0}}''' || Nitra || '''{{tooltip|3 : 1|100 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|60 divákov}} |- | '''Nové Mesto n/V''' || '''{{ku|2|0}}''' || Kežmarok || '''{{tooltip|3 : 0|350 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|320 divákov}} |} ;Play-off o 5.{{--}}8. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Kežmarok''' || '''{{ku|2|0}}''' || Trnava || '''{{tooltip|3 : 0|150 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|70 divákov}} |- | '''Nitra''' || '''{{ku|2|1}}''' || Prešov || '''{{tooltip|3 : 0|60 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|95 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 2|100 divákov}}''' |} ;Play-off o 7. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Prešov''' || '''{{ku|2|0}}''' || Trnava || '''{{tooltip|3 : 1|83 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|45 divákov}} |} ;Play-off o 5. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Kežmarok''' || '''{{ku|2|0}}''' || Nitra || '''{{tooltip|3 : 1|200 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|30 divákov}} |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Slávia Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Nové Mesto n/V || '''{{tooltip|3 : 0|300 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|100 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|400 divákov}}''' |- | '''STRABAG Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Pezinok || '''{{tooltip|3 : 0|144 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|100 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|203 divákov}}''' |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Pezinok''' || '''{{ku|3|0}}''' || Nové Mesto n/V || '''{{tooltip|3 : 0|100 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|150 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|200 divákov}}''' |} ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Slávia Bratislava''' || '''{{ku|3|2}}''' || STRABAG Bratislava || '''{{tooltip|3 : 1|500 divákov}}''', {{tooltip|2 : 3|421 divákov}}, '''{{tooltip|1 : 3|500 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|354 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|850 divákov}}''' |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VK Slávia EU Bratislava]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[BVK Bratislava|STRABAG VC FTVŠ UK Bratislava]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VTC Pezinok]] |- |align=center| 4. || [[VK Nové Mesto nad Váhom]] |- |align=center| 5. || [[KV MŠK Oktan Kežmarok]] |- |align=center| 6. || [[UKF Nitra|Volley project UKF Nitra]] |- |align=center| 7. || [[VK Prešov]] |- |align=center| 8. || [[Hit UCM Trnava]] | [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Baráž]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- ! [[Slovenský pohár vo volejbale žien|Slovenský pohár]] 2018/19 |- | [[VK Slávia EU Bratislava]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == * 27. apríl{{--}}4. máj 2019 * každý s každým odohral dvakrát zápas doma a vonku<ref name=nadej>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Nádej pre stredné Slovensko |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_nadej-pre-stredne-slovensko |dátum vydania = 26.04.2019 |dátum prístupu = 18.05.2019 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20190430122111/http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_nadej-pre-stredne-slovensko |dátum archivácie = 2019-04-30 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Trnavčanky v prelínačke po tretí raz zdolali Brusno a zachránili sa v extralige |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_trnavcanky-v-prelinacke-po-tre |dátum vydania = 04.05.2019 |dátum prístupu = 18.05.2019 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20190518151906/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_trnavcanky-v-prelinacke-po-tre |dátum archivácie = 2019-05-18 }}</ref> {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! Družstvo ! {{tooltip|2018/19|Umiestnenie v aktuálnej sezóne}} |- | [[Hit UCM Trnava]] || align=center| 8. družstvo Extraligy |- | <s>[[VK Slávia EU Bratislava|VK Slávia EU bratislava-ŠG]]</s> || align=center| Víťaz 1. ligy Západ |- | [[VK Kúpele Brusno]] || align=center| Víťaz 1. ligy Východ |} Pozn.: Družstvo VK Slávia EU bratislava-ŠG sa do prelínacej súťaže neprihlásilo.<ref name=nadej/> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=140px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|Trnava |3||3||0|| {{ku|9|2}} || {{ku|262|222}} || +40||'''8''' |- bgcolor=#eeeeee |2. || align=left|Brusno |3||0||3|| {{ku|2|9}} || {{ku|222|262}} || −40||'''1''' |} Pozn: 4. zápas (hraný v Trnave) sa neuskutočnil, nakoľko bolo po 3. zápase o víťazovi rozhodnuté.<ref name=nadej/> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga mužov 2018/19]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://svf-web.dataproject.com/CompetitionHome.aspx?ID=31 Extraliga žien 2018/19 na stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [http://www.volleynet.sk/ volleynet.sk] {{Volejbalová extraliga žien}} [[Kategória:Volejbal v 2018]] [[Kategória:Volejbal v 2019]] [[Kategória:Volejbalová extraliga žien]] abfhbnk27fuupb63la5n0o0r7t6zyzf 0 632799 8226555 8225433 2026-05-31T09:17:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 7 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226555 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2018/19 |začiatok = [[21. september]] [[2018]] |koniec = [[27. apríl]] [[2019]] |majster = [[VK Prievidza]] (2. titul) |víťaz_základ = [[VK Prievidza]] |zostup = [[VKM Stará Ľubovňa]] |počet_mužstiev = 10 |odohraté_zápasy = {{tooltip|132|zápasy základnej a nadstavbovej časti}} + {{tooltip|33|zápasy play-off}} |najlepší_strelec = {{POL}} [[Lukasz Pjetrzak]]<br>(Svidník, 579 b) |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v sezóne '''2018/19''' bol 27. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú kontroluje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V extralige súťažilo 10 družstiev, t. j. o 1 tím viac ako v posledných troch sezónach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Štartuje 27. ročník extraligy mužov, spoznajte účastníkov |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_startuje-27-rocnik-extraligy |dátum vydania = 19.09.2018 |dátum prístupu = 18.05.2019 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20190518194750/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_startuje-27-rocnik-extraligy |dátum archivácie = 2019-05-18 }}</ref><ref name=extraliga>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Extraliga mužov a žien s novými partnermi aj názvami a majstrovským pohárom |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_extraliga-muzov-a-zien-s-novym |dátum vydania = 20.09.2018 |dátum prístupu = 18.05.2019 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20190518152125/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_extraliga-muzov-a-zien-s-novym |dátum archivácie = 2019-05-18 }}</ref> V [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópskej lige]], rovnako ako v európskych súťažiach, túto sezónu neúčinkovalo žiadne slovenské družstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Strabag a Slávia EU v piatok spoznajú súperov v Challenge Cupe |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_strabag-a-slavia-eu-v-piatok-s |dátum vydania = 28.06.2018 |dátum prístupu = 18.05.2019 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20190518194752/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_strabag-a-slavia-eu-v-piatok-s |dátum archivácie = 2019-05-18 }}</ref> Titul obhájilo družstvo [[VK Prievidza]], ktoré vo finálovej sérii zvíťazilo nad [[VK KDS Šport Košice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Prievidzi sa oslavuje. Kohúti sú opäť šampiónmi | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/22108638/v-prievidzi-sa-oslavuje-kohuti-su-opat-sampionmi-foto.html | dátum vydania = 27.04.2019 | dátum prístupu = 18.05.2019 | vydavateľ = sme.sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Prievidza obhájila titul, Košice zdolala v piatich zápasoch |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_prievidza-obhajila-titul-kosi |dátum vydania = 27.04.2019 |dátum prístupu = 18.05.2019 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20190518194754/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_prievidza-obhajila-titul-kosi |dátum archivácie = 2019-05-18 }}</ref> Súťaž niesla v tejto sezóne mediálny názov ''Edymax extraliga''.<ref name=extraliga/> == Systém súťaže == Po odohraní základnej časti raz doma a vonku sa družstvá v 2. časti súťaže (nadstavbovej) rozdelili na 2 skupiny, o 1.{{--}}4. a o 5.{{--}}10. miesto. Družstvá si body zo základnej časti prenášali do nadstavbovej časti, v ktorej odohrali zápasy s každým družstvom raz doma a vonku. Družstvá na 1. až 8. mieste (okrem tímu COP Trenčín, ktorý v play-off nesúťaží) po nadstavbovej časti postúpili do štvrťfinálových zápasov play-off. Štvrťfinálové duely play-off sa hrali na 2 víťazné zápasy, semifinálové duely a duel o 3. miesto na 3 víťazné zápasy, duely o umiestnenie na 2 hrané zápasy a finálový duel na 4 víťazné zápasy. Zo súťaže priamo nevypadlo žiadne družstvo; družstvo na 10. mieste po nadstavbovej časti odohralo prelínaciu súťaž s dvoma účastníkmi 1. ligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Ženská extraliga bez Spišskej Novej Vsi a COP Nitra, v mužskej najvyššej súťaži 10 tímov |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_zenska-extraliga-bez-spisskej |dátum vydania = 03.07.2018 |dátum prístupu = 18.05.2019 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20190518152123/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_zenska-extraliga-bez-spisskej |dátum archivácie = 2019-05-18 }}</ref><ref name=extraliga/> == Účastníci == {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=200|Družstvo ! width=50|{{tooltip|2017/18|Umiestnenie v sezóne 2017/18}} |- | [[VK Prievidza]] || align=center|1. |- | [[VK Bystrina SPU Nitra|VKP Bystrina SPU Nitra]] || align=center|2. |- | [[TJ Slávia Svidník]] || align=center|3. |- | [[VK MIRAD PU Prešov]] || align=center|4. |- | [[VK KDS Šport Košice]] || align=center|5. |- | [[VO TJ Spartak Myjava]] || align=center|6. |- | [[COP Trenčín]] || align=center|7. |- | [[MVK Lokomotíva Zvolen]] || align=center|8. |- | [[VKM Stará Ľubovňa]] || align=center|9. |- | [[VK Spartak UJS Komárno]] || align=center|[[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|1. liga]] |} == Bodovanie == * za víťazstvo {{ku|3|0}} a {{ku|3|1}}{{--}}3 body * za víťazstvo {{ku|3|2}}{{--}}2 body * za prehru {{ku|2|3}}{{--}}1 bod * za prehru {{ku|1|3}} a {{ku|0|3}}{{--}}0 bodov Pre určenie víťaza a poradia družstiev sa posudzujú nasledovné kritériá: # Počet víťazstiev v súťaži. # Počet bodov zo všetkých stretnutí. # Pomer setov. # Pomer lôpt. # Výsledky vzájomných stretnutí dotknutých družstiev podľa krítérií 1 až 4. == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Prievidza |18||16||2|| {{ku|49|10}} || {{ku|1 460|1 120}} || +340||'''47''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Košice |18||14||4|| {{ku|47|17}} || {{ku|1 493|1 247}} || +246||'''43''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Nitra |18||13||5|| {{ku|41|22}} || {{ku|1 482|1 358}} || +124||'''38''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Prešov |18||12||6|| {{ku|41|24}} || {{ku|1 499|1 373}} || +126||'''35''' |- bgcolor=#FFE4B5 |5.|| align=left|Svidník |18||11||7|| {{ku|38|26}} || {{ku|1 450|1 353}} || +97||'''34''' |- bgcolor=#FFE4B5 |6.|| align=left|Myjava |18||9||9|| {{ku|32|32}} || {{ku|1 435|1 433}} || +2||'''27''' |- bgcolor=#FFE4B5 |7.|| align=left|Komárno |18||8||10|| {{ku|30|32}} || {{ku|1 302|1 383}} || −81||'''25''' |- bgcolor=#FFE4B5 |8.|| align=left|Trenčín |18||4||14|| {{ku|18|45}} || {{ku|1 265|1 487}} || −222||'''12''' |- bgcolor=#FFE4B5 |9.|| align=left|Zvolen |18||3||15|| {{ku|12|48}} || {{ku|1 200|1 435}} || −235||'''9''' |- bgcolor=#FFE4B5 |10.|| align=left|Stará Ľubovňa |18||0||18|| {{ku|2|54}} || {{ku|1 003|1 400}} || −397||'''0''' |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}4. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Prievidza |24||20||4|| {{ku|63|17}} || {{ku|1 958|1 566}} || +392||'''60''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Košice |24||18||6|| {{ku|61|26}} || {{ku|2 022|1 739}} || +283||'''55''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Nitra |24||16||8|| {{ku|52|35}} || {{ku|1 980|1 880}} || +100||'''45''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Prešov |24||13||11|| {{ku|48|41}} || {{ku|1 971|1 910}} || +61||'''39''' |} ;Skupina o 5.{{--}}10. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |5.|| align=left|Svidník |28||20||8|| {{ku|66|32}} || {{ku|2 274|2 018}} || +256||'''60''' |- bgcolor=#CCEECC |6.|| align=left|Myjava |28||16||12|| {{ku|55|45}} || {{ku|2 266|2 177}} || +89||'''48''' |- bgcolor=#CCEECC |7.|| align=left|Komárno |28||14||14|| {{ku|52|47}} || {{ku|2 154|2 142}} || +12||'''43''' |- bgcolor=#eeeeee |8.|| align=left|Trenčín |28||8||20|| {{ku|35|66}} || {{ku|2 058|2 301}} || −243||'''25''' |- bgcolor=#CCEECC |9.|| align=left|Zvolen |28||7||21|| {{ku|28|69}} || {{ku|1 969|2 252}} || −283||'''21''' |- bgcolor=#FFBBFF |10.|| align=left|Stará Ľubovňa |28||0||28|| {{ku|2|84}} || {{ku|1 484|2 151}} || −667||'''0''' |} Pozn.: Trenčín nesúťažil v play-off. === Play-off === ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Prievidza''' || '''{{ku|2|0}}''' || Zvolen || '''{{tooltip|3 : 0|400 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|100 divákov}} |- | '''Košice''' || '''{{ku|2|0}}''' || Komárno || '''{{tooltip|3 : 0|190 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|150 divákov}} |- | '''Nitra''' || '''{{ku|2|0}}''' || Myjava || '''{{tooltip|3 : 0|180 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|215 divákov}} |- | Prešov || '''{{ku|1|2}}''' || '''Svidník''' || '''{{tooltip|2 : 3|346 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|280 divákov}}, '''{{tooltip|0 : 3|574 divákov}}''' |} ;Play-off o 5.{{--}}8. miesto <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Prešov''' || '''{{ku|2|0}}''' || Zvolen || '''{{tooltip|3 : 1|89 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|80 divákov}} |- | Myjava || '''{{ku|0|2}}''' || '''Komárno''' || '''{{tooltip|2 : 3|250 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|150 divákov}} |} ;Play-off o 7. miesto <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Myjava''' || '''{{ku|2|0}}''' || Zvolen || '''{{tooltip|3 : 1|139 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|50 divákov}} |} ;Play-off o 5. miesto <small>(na odvetu)</small> {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Prešov''' || '''{{ku|2|0}}''' || Komárno || '''{{tooltip|3 : 1|139 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|150 divákov}} |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Prievidza''' || '''{{ku|3|0}}''' || Svidník || '''{{tooltip|3 : 1|630 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|210 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|790 divákov}}''' |- | '''Košice''' || '''{{ku|3|2}}''' || Nitra || '''{{tooltip|3 : 1|295 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|200 divákov}}, '''{{tooltip|2 : 3|410 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|300 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|360 divákov}}''' |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Nitra''' || '''{{ku|3|0}}''' || Svidník || '''{{tooltip|3 : 0|200 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|220 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|150 divákov}}''' |} ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Prievidza''' || '''{{ku|4|1}}''' || Košice || '''{{tooltip|3 : 1|950 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 0|900 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|410 divákov}}, {{tooltip|3 : 0|390 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|1 600 divákov}}''' |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=20|{{tooltip|Por|Poradie}} ! width=180|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VK Prievidza]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[VK KDS Šport Košice]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VK Bystrina SPU Nitra|VKP Bystrina SPU Nitra]] |- |align=center| 4. || [[TJ Slávia Svidník]] |- |align=center| 5. || [[VK MIRAD PU Prešov]] |- |align=center| 6. || [[VK Spartak UJS Komárno]] |- |align=center| 7. || [[VO TJ Spartak Myjava]] |- |align=center| 8. || [[MVK Lokomotíva Zvolen]] |- |align=center| 9. || [[COP Trenčín]] |- |align=center| 10. || [[VKM Stará Ľubovňa]] | [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Prelínacia súťaž]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- ! [[Slovenský pohár vo volejbale mužov|Slovenský pohár]] 2018/19 |- | [[VK KDS Šport Košice]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == * 14. apríl{{--}}27. apríl 2019 * 2 turnaje v Starej Ľubovni a v Novom Meste n/Váhom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Súpermi Starej Ľubovne v baráži Revúca a Nové Mesto nad Váhom |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_supermi-starej-lubovne-v-baraz |dátum vydania = 11.04.2019 |dátum prístupu = 18.05.2019 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20190518194751/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_supermi-starej-lubovne-v-baraz |dátum archivácie = 2019-05-18 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Prelínaciu súťaž ovládla Revúca, s extraligou sa lúči Stará Ľubovňa |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_prelinaciu-sutaz-ovladla-revuc |dátum vydania = 27.04.2019 |dátum prístupu = 18.05.2019 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20190518194749/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_prelinaciu-sutaz-ovladla-revuc |dátum archivácie = 2019-05-18 }}</ref> {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=180|Družstvo ! {{tooltip|2018/19|Umiestnenie v aktuálnej sezóne}} |- | [[VKM Stará Ľubovňa]] || align=center| 10. družstvo Extraligy |- | [[MVK Magnezit Revúca]] || align=center| 1. družstvo 1. ligy |- | [[VK Nové Mesto nad Váhom]] || align=center| 2. družstvo 1. ligy |} {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=140px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|Revúca |4||4||0|| {{ku|12|5}} || {{ku|382|354}} || +28||'''10''' |- bgcolor=#FFCCCC |2. || align=left|Nové Mesto n/V |4||2||2|| {{ku|8|9}} || {{ku|356|356}} || 0||'''6''' |- bgcolor=#FFCCCC |3. || align=left|Stará Ľubovňa |4||0||4|| {{ku|6|12}} || {{ku|361|389}} || −28||'''2''' |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2018/19]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://svf-web.dataproject.com/CompetitionHome.aspx?ID=33 Extraliga mužov 2018/19 na štatistickej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [http://www.volleynet.sk/ volleynet.sk] {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbal v 2018]] [[Kategória:Volejbal v 2019]] [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] exmmqoo1567ah7hv1mp3ssrn5p1djde 10 634461 8226381 8220587 2026-05-30T19:11:34Z Pe3kZA 39673 dopl. 8226381 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Praga | nadpis = [[Praga (podnik)|Praga]] | obrázok = [[Súbor:Praga-Logo Blue.png|100px|Logo Praga]] | skupina1 = Motocykle | zoznam1 = [[Praga BD 500 DOHC|BD 500 DOHC]] • [[Praga BC 350 OHC|BC 350 OHC]] • [[Praga ED 250|ED 250]] • [[Praga ED 610|ED 610]] | skupina2 = Osobné automobily | zoznam2 = [[Praga Charon|Charon]] • [[Praga Mignon|Mignon]] • [[Praga Alfa|Alfa]] • [[Praga Grand|Grand]] • [[Praga Piccolo|Piccolo]] • [[Praga Baby|Baby]] • [[Praga Lady|Lady]] • [[Praga Golden|Golden]] | skupina3 = Nákladné automobily | zoznam3 = [[Praga V|V]] • [[Praga L|L]] • [[Praga N|N]] • [[Praga AN|AN]] • [[Praga R|R]] • [[Praga RN/RND|RN/RND]] • [[Praga RV|RV]] • [[Praga T|T]] • [[Praga AV|AV]] • [[Praga ND|ND]] • [[Aero 150|A 150]] • [[Praga V3S|V3S]] • [[Praga S5T|S5T]] • [[Praga UV 80|UV 80]] | skupina4 = Autobusy | zoznam4 = [[Praga AN|AN]] • [[Praga NO|NO]] • [[Praga NDO|NDO]] • [[Praga R|R]] • [[Praga RN/RND|RN/RND]] • [[Praga T|T]] • [[Škoda 150|A 150]] | skupina5 = Iné | zoznam5 = [[Praga TOT|TOT]] • [[LT vz. 38]] • [[LTH]] • [[Praga E-51|E-51]] • [[Praga BH-39|BH-39]] • [[Praga E-114|E-114]] • [[Praga T-3|T-3]] • [[Praga T-4|T-4]] • [[Praga T-6|T-6]] • [[Praga T-7|T-8]] • [[Praga T-8|T-8]] • [[Praga T-9|T-9]] }}<noinclude> [[Kategória:Šablóny automobilových spoločností|Praga]] </noinclude> 1d7jrt8thxzdczpjplc019co8q2vatv 0 635974 8226461 6963794 2026-05-31T00:51:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226461 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Veterné mlyny v Nesebare | native_name = Вятърни мелници в Несебър | other_name = | category = veterný mlyn <!-- *** Image *** --> | image = NSB-2019-VjaturnaMelnica04.jpg | image_caption = celkový pohľad na veterný mlyn na moste spájajúcom starú a novú časť Nesebaru zo západu <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Burgas (oblasť)|Burgas]] | region_type = Oblasť | district = [[Nesebar (okres)|Nesebar]] | commune_type = Mesto | commune = [[Nesebar]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =39| lat_s =32 | lat_NS = S | long_d =27| long_m =43| long_s =40 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = zrenovovaný | free_type = Stav | free1 = | free1_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Windmills in Nesebar | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Veterné mlyny''' ({{vjz|bul|Вятърни мелници|Vjatărni melnici}}) predstavujú dvojicu veterných mlynov z obdobia okupácie Osmanskou ríšou nachádzajúce sa v historickej časti mesta [[Nesebar]] v juhovýchodnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. Stavby májú priznaný štatút kultúrnej pamiatky a predovšetkým mlyn nachádzajúci sa na moste spájajúcom novú a starú časť Nesebaru je jedným zo symbolov mesta. Sú súčasťou [[Architektonicko-historická rezervácia Nesebar|Architektonicko-historickej rezervácie Nesebar]].<ref name="ReferenceA">KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 66. (bulharsky)</ref><ref name="opoznai.bg">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=opoznai.bg |url=https://opoznai.bg/view/viatarna-melnitza-nesebar |dátum prístupu=2019-07-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190713015346/https://opoznai.bg/view/viatarna-melnitza-nesebar |dátum archivácie=2019-07-13 }}</ref><ref name="slanchev-bryag.info">[http://slanchev-bryag.info/%D0%B2%D1%8F%D1%82%D1%8A%D1%80%D0%BD%D0%B0%D1%82%D0%B0-%D0%BC%D0%B5%D0%BB%D0%BD%D0%B8%D1%86%D0%B0-%D0%BD%D0%B0-%D0%BD%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%B1%D1%8A%D1%80-%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B0/ slanchev-bryag.info]</ref><ref name="rezervaciq.com">[https://rezervaciq.com/zabelejitelnosti/vyatyrna-melnica-nesebyr/1223 rezervaciq.com]</ref><ref name="peika.bg">[https://www.peika.bg/Vyatarnite_melnitsi_l.p_i.64121.html peika.bg]</ref><ref name="premier-master.bg">[http://premier-master.bg/simvol-goroda-nesebr-vetrjanaja-melnica premier-master.bg]</ref> == Veterný mlyn na moste spájajúcom starú a novú časť Nesebaru == Budova veterného mlynu sa nachádza na moste, ktorý spája polostrov na ktorom leží staré mesto Nesebaru s jeho novou časťou.<ref name="ReferenceA"/><ref name="opoznai.bg"/><ref name="slanchev-bryag.info"/><ref name="rezervaciq.com"/><ref name="peika.bg"/><ref name="premier-master.bg"/> Veterný mlyn bol postavený v období, keď bolo dnešné Bulharsko okupované Osmanskou ríšou, ale presný čas výstavby nie je známy.<ref name="ReferenceA"/><ref name="opoznai.bg"/><ref name="slanchev-bryag.info"/><ref name="rezervaciq.com"/> Korpus budovy je postavený v pravideĺnom cylindrickom tvare pričom jeho steny sú postavené z kamenných tehál a do budovy vedú kamenné dvere.<ref name="ReferenceA"/><ref name="slanchev-bryag.info"/><ref name="rezervaciq.com"/> Samotný korpus je obložený drevenou konštrukciou s vysoko kvalitného dreva.<ref name="premier-master.bg"/> Predpokladá sa že korpus budovy je pozostatok chrámu z byzantských čias.<ref name="premier-master.bg"/> Budova je trojposchodová, pričom na druhé poschodie vedie z prvého masívne schodisko z dubových trámov.<ref name="ReferenceA"/><ref name="opoznai.bg"/><ref name="slanchev-bryag.info"/><ref name="rezervaciq.com"/><ref name="premier-master.bg"/> Prvé poschodie budovy bolo využívané ako sklad.<ref name="ReferenceA"/><ref name="slanchev-bryag.info"/><ref name="rezervaciq.com"/><ref name="premier-master.bg"/> Druhé poschodie budovy bolo využívané ako obytná časť.<ref name="ReferenceA"/><ref name="opoznai.bg"/><ref name="slanchev-bryag.info"/><ref name="rezervaciq.com"/><ref name="premier-master.bg"/> V stene je umiestnené ohnisko s komínom, ktorý prechádza celou budovou.<ref name="ReferenceA"/><ref name="slanchev-bryag.info"/><ref name="rezervaciq.com"/> Tretie poschodie bol pracovný priestor,<ref name="ReferenceA"/><ref name="opoznai.bg"/><ref name="slanchev-bryag.info"/><ref name="rezervaciq.com"/><ref name="premier-master.bg"/> kde sa až do dnešných dní zachovali originálne mlynské kamene a skelet mlynského mechanizmu, ktorý je ale poškodený.<ref name="ReferenceA"/><ref name="slanchev-bryag.info"/><ref name="rezervaciq.com"/><ref name="peika.bg"/><ref name="premier-master.bg"/> Veterný mlyn je obľúbenou a hojne navštevovanou pamiatkou. Okolie je upravené a nachádza sa tam niekoľko lavičiek na oddych.<ref name="opoznai.bg"/><ref name="rezervaciq.com"/> == Veterný mlyn pri [[Chrám svätej Bohorodičky Eleusy|bazilike svätej Bohorodičky Eleusy]] == Tento veterný mlyn sa nachádza na severnom okraji polostrova na ktorom sa nachádza historická časť Nesebaru, blízko od brehu mora a v bezprostrednej blízkosti ďalšej významnej pamiatky – [[Chrám svätej Bohorodičky Eleusy|baziliky svätej Bohorodičky Eleusy]] zo 6. storočia.<ref name="ReferenceA"/><ref name="slanchev-bryag.info"/><ref name="peika.bg"/> Z tohto veterného mlynu sa však zachovalo len torzo budovy.<ref name="ReferenceA"/><ref name="slanchev-bryag.info"/><ref name="peika.bg"/> == Zaujímavosť == * Na území Nesebaru sa nachádza ešte jeden v súčasnej dobe zreštaurovaný veterný mlyn, pôvodne z obdobia osmanskej nadvlády. Tento sa však nachádza mimo historického centra mesta v jeho novej časti medzi budovami hotelového komplexu.<ref name="slanchev-bryag.info"/><ref name="rezervaciq.com"/><ref name="peika.bg"/> == Galéria == <gallery> NSB-2019-VjaturnaMelnica01.jpg|Veterný mlyn na moste spájajúcom starú a novú časť Nesebaru – detail vrchnej časti západnej fasády NSB-2019-VjaturnaMelnica02.jpg|Veterný mlyn na moste spájajúcom starú a novú časť Nesebaru – celkový pohľad zo severovýchodu NSB-2019-VjaturnaMelnica03.jpg|Veterný mlyn na moste spájajúcom starú a novú časť Nesebaru – celkový pohľad z východu NSB-2019-VeternyMlyn2-01.jpg|Torzo veterného mlynu pri [[Chrám svätej Bohorodičky Eleusy|bazilike svätej Bohorodičky Eleusy]] – pohľad z východu NSB-2019-VeternyMlyn2-02.jpg|Torzo veterného mlynu pri [[Chrám svätej Bohorodičky Eleusy|bazilike svätej Bohorodičky Eleusy]] – pohľad zo severu NSB-2019-VeternyMlyn2-03.jpg|Torzo veterného mlynu pri [[Chrám svätej Bohorodičky Eleusy|bazilike svätej Bohorodičky Eleusy]] – pohľad zo západu NSB-2019-VeternyMlyn2-04.jpg|Torzo veterného mlynu pri [[Chrám svätej Bohorodičky Eleusy|bazilike svätej Bohorodičky Eleusy]] – pohľad z juhu </gallery> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Stavby v Nesebare]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] 1o9r0v12017524hpt88jt9je5dvz8tv 0 644820 8226243 7947385 2026-05-30T13:06:39Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */ 8226243 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Missouri post refit.JPG|náhľad|USS Missouri (BB-63)|alt=]] '''USS Missouri''' (BB-63) bola bojová loď amerického námorníctva, postavená počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a slúžiaca až do doby [[Vojna v Perzskom zálive|vojny v Perzskom zálive]]. Išlo o poslednú loď [[Trieda Iowa|triedy Iowa]]. Missouri sa stala jednou z posledných bitevných lodí postavených v [[Spojené štáty|USA]]. Na jej palube bola 2. septembra 1945 podpísaná kapitulácia Japonska, ktorá ukončila Druhú svetovú vojnu. Missouri bola objednaná v roku 1940 a dokončená v júni 1944. Počas [[Vojna v Pacifiku|Vojny v Tichomorí]] sa zúčastnila bitiek o [[Bitka o Iwó-džimu|Iwodžimu]] a [[Bitka o Okinavu|Okinawu]], kde ostreľovala japonské ostrovy. Bola tiež nasadená do bojov počas [[Kórejská vojna|Kórejskej vojny]] v rokoch 1950 až 1953. V roku 1955 bola vyradená a prevedená do rezerv amerického námorníctva. Počas roka 1984 bola modernizovaná a následne sa zúčastnila ako podporná loď Vojny v zálive. Missouri dostala celkom 11 hviezd (vyznamenaní) za službu v druhej svetovej vojne, v Kórei a vo vojne v Zálive. Vyradená bola 31. marca 1992, zostala však v registri amerického námorníctva až do januára 1995, kedy bola vyškrtnutá zo zoznamu. V roku 1998 sa za prispenia USS Missouri Memorial Association stala múzeom v [[Pearlharborská zátoka|Pearl Harboru]] na Havaji. == Stavba == [[Súbor:USS Missouri (BB-63) christening.jpg|náhľad|Krst lode]] Bola jednou z "rýchlych" bitevných lodí [[Trieda Iowa|triedy Iowa]] navrhnutých v roku 1938 v projekčnej kancelárii Úradu pre výstavbu a opravy lodí. Spustenie na vodu prebehlo 29. januára 1944 a uvedenie do služby 11. júna. Loď bola tretia a zároveň posledná dokončená bitevná loď triedy Iowa amerického námorníctva. Loď pokrstila Mary Margaret Truman, dcéra [[Harry S. Truman|Harry S. Trumana]], vtedajšieho senátora za štát [[Missouri (štát USA)|Missouri]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=STILLWELL|meno=Paul|titul=Battleship Missouri : an illustrated history|vydanie=|vydavateľ=Naval Institute Press|miesto=|rok=2015|isbn=9781591142317|strany=472|poznámka=(anglicky)}}</ref> == Podpísanie kapitulácie Japonska == Útoky na [[Hokkaido|Hokkaidó]] a na severe ostrova [[Honšu|Honšú]] pokračovali 9. augusta, v deň kedy bola zvrhnutá druhá [[atómová bomba]]. 10. augusta o 20:54 hod. Námorníci na ''Missouri'' boli oboznámení s neoficiálnou správou, že Japonsko je pripravené rokovať o prímerí s jedinou podmienkou, že japonský cisár [[Hirohito]] nebude kompromitovaný a zostane mu rovnaká moc ako doteraz. 15. augusta o 7:45 hod. bola potvrdená bezpodmienečná [[kapitulácia]] Japonska americkým prezidentom Trumanom. Missouri vplávala do [[Tokijský záliv|Tokijského zálivu]] 29. augusta ráno na prípravu na podpísanie kapitulácie Japonska. Vysoko postavení spojeneckí predstavitelia, vrátane čínskeho generála Hsu Yung-Ch'ang, britského admirála Sira Brucea Frasera, sovietskeho generálporučíka Derevjanka, austrálskeho generála Sira Thomasa Blameyho, kanadského plukovníka Lawrenca Moorea Cosgravea, francúzskeho generála armády [[Philippe Leclerc de Hauteclocque|Philippa Leclerc de Hauteclocque]], holandského viceadmirála Conrada Emila Lamberta Helfricha a novozélandského maršala letectva Leonarda M. Isitta, sa nalodili 2. septembra. [[Súbor:Douglas MacArthur signs formal surrender.jpg|náhľad|left|MacArthur pri podpise kapitulácie Japonska]] [[Admirál]] flotily [[Chester Nimitz]] sa nalodil krátko po 8. hodine a generál armády, vrchný spojenecký veliteľ [[Douglas MacArthur]] v 8:43. Japonskí predstavitelia, vedení ministrom zahraničia Mamoru Shigemitsu, priplávali v 8:56. V 9:02 hodín začal generál MacArthur 23. minútový kapitulačný ceremoniál pred radom mikrofónov. Počas kapitulačného ceremoniálu bol stôl na Missouri ozdobený americkou vlajkou s 31 hviezdami, aká bola na palube lode komodora Matthewa Calbraitha Perryho. Ten v roku [[1853]] so svojou flotilou "čiernych lodí" priplával do Tokijského zálivu a prinútil japonské šogúnstvo otvoriť svoje prístavy medzinárodnému obchodu. O 9:30 hod. japonskí vyslanci odišli. Popoludní 5. septembra admirál Halsey priniesol túto vlajku na bitevnú loď [[USS South Dakota (BB-57)]] a skoro ráno ďalší deň Missouri opustila Tokijský záliv. Ako súčasť operácie [[Magic Carpet]] vysadila pasažierov na Guamu, potom odplávala na Havaj. 20. septembra dorazila do Pearl Harboru. == Zaujímavosti == V roku 1989 na tejto lodi natočila speváčka [[Cher (speváčka)|Cher]] svoj slávny videoklip k piesni ''[[If I Could Turn Back Time]]'' a to za prítomnosti všetkých slúžiacich námorníkov. Klip zaznamenal obrovský úspech u divákov. Zaujímavosťou je, že od tej doby sa klipy na bojových lodiach USA natáčať nesmú. Missouri sa objavila aj v celkovom zábere vo filme z roku [[1992]] ''[[Prepadnutie v Pacifiku]]'' so [[Steven Seagal|Stevnom Seagalom]] a [[Tommy Lee Jones|Tommy Lee Jonesom]] v hlavných úlohách. Hoci sa na nej odohrával celý dej, snímok bol natočený na vtedy už vyradenej americkej lodi ''Alabama''. V roku [[2012]] bola Missouri jednou z hlavných postáv filmu ''[[Bojová loď]].'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.ussmissouri.com/ Battleship ''Missouri'' Memorial] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140721235641/http://www.ussmissouri.com/ |date=2014-07-21 }} * [https://web.archive.org/web/20041009235230/http://www.history.navy.mil/photos/sh-usn/usnsh-m/bb63.htm Photo gallery] * [http://www.navysite.de/bb/bb63.htm navysite.de: USS ''Missouri''] == Zdroj == {{Preklad|jazyk=cs|článok=USS Missouri (BB-63)|revízia=17972423}} {{Výhonok}} [[Kategória:Bojové krížniky USA]] [[Kategória:Trieda Iowa]] [[Kategória:National Register of Historic Places]] lglp9fitdmcoa1yqeva39f8qvpf11rn 2 647435 8226439 8068072 2026-05-30T22:43:08Z Fillos X. 212061 8226439 wikitext text/x-wiki {{olympijské zlato}} {{Infobox Tenista | meno = Barbora Krejčíková | obrázok = Barbora Krejčíková (2023 US Open) 03 (cropped).jpg | popis = Barbora Krejčíková na US Open 2023 | prezývka = <!-- nepovinný --> | krajina = {{Minivlajka|Česko}} [[Česko]] | sídlo = [[Ivančice]], [[Česko]] | dátum narodenia = {{dnv|1995|12|18}} | miesto narodenia = [[Brno]], [[Česko]] | výška = 178 cm<ref name="WTA Profile" /> | váha = | rokprof = [[2014]] | koniec kariéry = | hral = Pravou rukou, obojručný bekhend | výhry = 15 825 633 [[Americký dolár|US$]] | dvojhra výhryprehry = 392 - 223 | dvojhra víťazstvá = 08 WTA, 14 ITF | dvojhra pozícia = '''2''' (28. február 2022) | aktuálna pozícia = 9 (21. január 2025) | AustralianOpenvýsledok= QF ([[Australian Open 2022|2022]], [[Australian Open 2024|2024]]) | FrenchOpenvýsledok = V ([[French Open 2021|2021]]) | Wimbledonvýsledok = V ([[Wimbledon 2024|2024]]) | USOpenvýsledok = QF ([[US Open 2021|2021]]) | štvorhra výhryprehry = 362–141 | štvorhra víťazstvá = 9 WTA, 1 WTA 125, 19 ITF | štvorhra pozícia = '''1''' (22. október 2018) | AustralianOpenvýsledokštvorhry= V ([[Australian Open 2022|2022]], [[Australian Open 2023|2023]]) | FrenchOpenvýsledokštvorhry = V ([[French Open 2018|2018]], [[French Open 2021|2021]]) | Wimbledonvýsledokštvorhry = V ([[Wimbledon 2018|2018]], [[Wimbledon 2022|2022]]) | USOpenvýsledokštvorhry = V ([[US Open 202|2022]]) | stav k = 21. január 2025 }} '''Barbora Krejčíková''' (* [[18. december]] [[1995]], [[Brno]])<ref name="WTA Profile">{{Citácia periodika | titul = Barbora Krejcikova | periodikum = WTA | dátum vydania = | url = https://www.wtatennis.com/players/318314/name | dátum prístupu = 2025-01-22 }}</ref> je [[Česko|česká]] profesionálna [[tenis]]tka, celkovo dvanásťnásobná grandslamová víťazka, bývalá svetová dvojka v dvojhre a svetová jednička v štvorhre, keď na tejto pozícii strávila v troch obdobiach devätnásť týždňov. Na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách 2020]] sa s [[Kateřina Siniaková|Kateřinou Siniakovou]] stala olympijskou víťazkou v štvorhre. Obe tak pre Česko získali prvú zlatú medailu v tenise z olympiády. Na [[French Open 2021]] ovládla dvojhru a po boku Siniakovej i štvorhru, čo sa v jednom ročníku naposledy podarilo [[Mary Pierceová|Mary Pierceové]] v roku [[2000]]. Druhý singlový grandslam vybojovala vo Wimbledone 2024. So Siniakovou triumfovala aj na [[French Open 2018]], vo [[Wimbledon 2018|Wimbledone 2018]] a [[Wimbledon 2022|2022]], [[Australian Open|Australian Open 2022]] a [[Australian Open 2023|2023]], rovnako ako na [[WTA Finals|Turnaji majsteriek 2021]]. Titulom na [[US Open 2022]] skompletovali [[Grandslam (tenis)|kariérny grandslam]], [[Grand Slam (tenis)#Zlatý Slam|kariérny Zlatý Slam]] a ako prvý ženský pár v histórii dovŕšili i [[Grand Slam (tenis)#Super Slam|kariérny Super Slam]]. Stali sa tak piatou dvojicou [[Otvorená éra svetového tenisu|otvorenej éry]] s aspoň siedmimi grandslamovými titulmi.<ref name="Zabloudil">{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková se Siniakovou vyhrály čtvrtý grandslam v řadě! Titul obhájily poprvé | periodikum = TenisPortal.cz | dátum_vydania = 2023-01-29 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-siniakovou-vyhraly-ctvrty-grandslam-v-rade-titul-obhajily-poprve-37655/ | dátum_prístupu = 2023-01-29 }}</ref> V rokoch [[Australian Open 2019|2019]], [[Australian Open 2020|2020]] a [[Australian Open 2021|2021]] vyhrala ako prvá hráčka od výkonu [[Margaret Courtová|Margaret Courtovej]] zo sezón [[1963]] – [[1965]] zmiešanú štvorhru na [[Australian Open]] trikrát za sebou.<ref>{{Citácia periodika | autor = Luboš Zabloudil, TenisPortal.cz, ČTK | titul = Krejčíková vyhrála třetí rok po sobě smíšenou čtyřhru na Australian Open! | dátum_vydania = 2021-02-20 | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-vyhrala-treti-rok-po-sobe-smisenou-ctyrhru-na-australian-open-30158/ | dátum_prístupu = 2021-02-21 }}</ref> Od októbra 2018 do januára 2019 bola svetovou jedničkou v štvorhre,<ref>{{Citácia periodika | autor = Ondřej Jirásek, TenisPortal.cz | titul = Siniaková vyhrála po boku Kruničové čtyřhru v Sydney | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/siniakova-vyhrala-po-boku-krunicove-ctyrhru-v-sydney-24975/ | dátum vydania = 2019-01-12 | dátum prístupu = 2019-01-12 | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media }}</ref> ktorou sa spolu so Siniakovou stali ako piata a šiesta Češka, respektíve štyridsiata a štyridsiataprvá hráčka od zavedenia klasifikácie v roku [[1984]]. Vytvorili tak štrnástu dvojicu na vrchole.<ref name="no1">{{Citácia periodika | autor = Petr Pokorný, TenisPortal.cz, ČTK | titul = Krejčíková a Siniaková jsou novými světovými jedničkami ve čtyřhře, polepšila si i Kvitová | url = http://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-a-siniakova-jsou-novymi-svetovymi-jednickami-ve-ctyrhre-polepsila-si-i-kvitova-24487/ | dátum vydania = 2018-10-21 | dátum prístupu = 2018-10-23 | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krejcikova and Siniakova earn World No.1 doubles ranking | url = http://www.wtatennis.com/news/krejcikova-and-siniakova-earn-world-no1-doubles-ranking | dátum vydania = 2018-10-22 | dátum prístupu = 2018-10-23 | vydavateľ = WTA Tour, Inc. | jazyk = en }}</ref> Do čela deblovej klasifikácie sa ešte vrátila dvakrát v lete a na jeseň 2021. V závere sezóny [[2023]] Siniaková iniciovala ukončenie ich deblovej spolupráce.<ref>{{Citácia periodika | titul = Siniaková má novou deblovou parťačku po Krejčíkové. Hrát bude se světovou jedničkou Hunterovou | periodikum = iROZHLAS | dátum vydania = 2023-11-24 | url = https://www.irozhlas.cz/sport/tenis/tenis-katerina-siniakova-storm-hunterova-barbora-krejcikova-ctyrhra_2311242028_lis | dátum prístupu = 2023-11-26 }}</ref> Na začiatku sezóny 2024 sa jej deblovou partnerkou stala Nemka [[Laura Siegemundová]].<ref>{{Citácia periodika | titul = I Krejčíková už má novou spoluhráčku pro čtyřhru. Vytvoří další hvězdný pár | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2023-12-28 | url = https://sport.aktualne.cz/tenis/i-krejcikova-uz-ma-novou-partacku-na-australian-open-bude-hr/r~f11fce34a57911ee93abac1f6b220ee8/ | dátum prístupu = 2023-12-31 }}</ref> Vo svojej kariére na okruhu [[Women’s Tennis Association|WTA Tour]] vyhrala osem singlových a devätnásť deblových turnajov vrátane dvojhry na [[Dubai Tennis Championships|Dubai Tennis Championships 2023]] z kategorie WTA 1000. V sérii WTA 125 ovládla štvorhru v [[Limoges]]. V rámci [[Ženský okruh ITF|okruhu ITF]] získala štrnásť titulov v dvojhre a devätnásť vo štvorhre.<ref name="ITF">{{Citácia periodika | titul = Barbora Krejcikova | periodikum = ITF | dátum vydania = | url = https://www.itftennis.com/en/players/barbora-krejcikova/800311558/cze/wt/s/overview/ | dátum prístupu = 2025-01-22 }}</ref> V rebríčku WTA bola najvyššie v dvojhre vo februári 2022 na '''2. mieste''' a v štvorhre v októbri 2018 na '''1. mieste'''.<ref name="WTA Profile" /> V auguste 2023 nadviazala spoluprácu s Pavlom Motlom so skúsenosťami z amerického univerzitného tenisu na ''Middle Tennessee State University''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Burkert | meno = Marek | titul = Zpátky v top 10. Krejčíková se přihlásila o slovo. V Asii zkusí zabojovat o Mexiko i v singlu - Sport.cz | periodikum = Sport.cz | odkaz na periodikum = Seznam.cz | dátum vydania = 2023-09-17 | url = https://www.sport.cz/clanek/tenis-zpatky-v-top-10-krejcikova-se-prihlasila-o-slovo-v-asii-zkusi-zabojovat-o-mexiko-i-v-singlu-5013030 | dátum prístupu = 2023-09-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jaroch | meno = Jan | titul = Kam míří Krejčíková? Prohrává a je dál bez trenéra, pomáhá jí kamarád | periodikum = iSport.cz | odkaz na periodikum = Sport (noviny) | dátum vydania = 2023-08-23 | url = https://isport.blesk.cz/clanek/tenis-us-open/435547/kam-miri-krejcikova-prohrava-a-je-dal-bez-trenera-pomaha-ji-kamarad.html | dátum prístupu = 2023-09-17 }}</ref> V rokoch 2014–2017 ju viedla [[Jana Novotná]],<ref name="kovačka">{{Citácia periodika | titul = Úspěšný pár na obzoru! Krejčíková stráví rok se Siniakovou, v singlu chce do stovky | periodikum = Tenisový svět | dátum vydania = 2018-01-12 | url = https://www.tenisovysvet.cz/article/detail/5180--uspesny-par-na-obzoru-krejcikova-stravi-rok-se-siniakovou-v-singlu-chce-do-stovky | dátum prístupu = 2021-06-15 }}</ref> v roku 2018 Petr Kovačka<ref name="kovačka" /> a v období 2018 – 2023 Aleš Kartus.<ref>{{Citácia periodika | titul = Naše spolupráce skončila, potvrdil kouč, který pomohl Krejčíkové k průlomu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2023-07-10 | url = https://www.idnes.cz/sport/tenis/ales-kartus-trener-barbora-krejcikova-konec-spoluprace.A230710_123033_tenis_mama | dátum_prístupu = 2023-08-02 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Krejčíková ukončila po pěti letech spolupráci s trenérem, potvrdil to sám Kartus | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = LiveSport | dátum vydania = 2023-07-10 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-ukoncila-po-peti-letech-spolupraci-s-trenerem-potvrdil-to-sam-kartus-39822/ | dátum prístupu = 2023-08-02 }}</ref> V českom tíme [[Pohár federácie|Billie Jean King Cupu]] [[debut]]ovala v roku [[2019]] ostravským štvrťfinále Svetovej skupiny proti Rumunsku, v ktorom so Siniakovou prehrali rozhodujúcu štvorhru. Češky tak odišli porazené 2:3 na zápasy. V roku [[2018]] bola členkou víťazného tímu, v pražskom finále proti USA ale neodohrala žiadne stretnutie. Do roku [[2025]] v súťaži nastúpila na osem medzištátnych stretnutí s bilanciou 2 – 3 v dvojhre a 3 – 2 v štvorhre. V rokoch [[2018]], [[2021]] a [[2022]] vytvorila s Kateřinou Siniakovou [[Ceny WTA|deblový pár roku WTA]] a obe sa stali aj majsterkami sveta ITF. V rokoch 2021 a [[2024]] vyhrala hlavnú kategóriu českej tenisovej ankety ''[[Zlatý kanár]]''. == Juniorská kariéra == V juniorskom tenise získala so Siniakovou tri deblové [[Grand Slam (tenis)|grandslamy]] keď triumfovali na [[French Open|French Open 2013]], vo [[Wimbledon (tenis)|Wimbledone 2013]] a na [[US Open|US Open 2013]]. Ako porazená finalistka skončila po boku Ukrajinky Olexandry Korašvili na [[Australian Open|Australian Open 2013]]. V roku [[2013]] vyhrala dvojhru i štvorhru na Europskom juniorskom šampionáte do 18 rokov vo švajčiarskom Klosterse. [[Súbor:Barbora Krejcikova (27390653586).jpg|náhľad|Forhend na French Open 2016]] Prvý ženský turnaj na [[Ženský okruh ITF|okruhu ITF]] odohrala v júli [[2010]] v slovenských [[Piešťany|Piešťanoch]]. V septembri [[2011]] vyhrala premiérový turnaj na tejto úrovni tenisu v [[Osijek]]u keď triumfovala s Anetou Dvořákovou. Prebojovala sa tiež do finále dvojhry, kde podľahla Chorvátke Petre Sunićovej v troch setoch.<ref name="ITF" /> V juniorskom kombinovanom rebríčku ITF bola najvyššie v októbri 2013 na 3. mieste. == Profesionálna kariéra == Do sezóny 2016 hrala za Slovan Ivančice, s výnimkou rokov 2012 – 2014 strávených v [[TK Agrofert Prostějov]]. Medzi rokmi 2017–2019 nastupovala za TK Precheza Přerov, než sa znovu vrátila do ivančického klubu. === 2014 – 2017 === Debutové finále na okruhu [[Women’s Tennis Association|WTA Tour]] odohrála na oktobrovom [[BGL Luxembourg Open|BGL Luxembourg Open 2014]] v [[Luxemburg (mesto)|Luxemburgu]]. Po boku krajanky [[Lucie Hradecká|Lucie Hradeckej]] nestačili v zápase o deblovú trofej na dvojicu [[Timea Bacsinszká]] a [[Kristina Barroisová]]. Prvý titul potom vybojovala na [[Bell Challenge|Coupe Banque Nationale 2015]], septembrovom turnaji v [[Quebec (mesto)|Quebecu]]. S Belgičankou Anou-Sophie Mestachovou vo finále zdolali argentínsko-poľský pár María Irigoyenová a Paula Kaniová.<ref name="WTA Profile" /><ref name="ITF" /> Na najvyššej grandslamovje úrovni hrala v sezónach 2014 a 2015 singlové kvalifikácie. V hlavnej súťaži debutovala [[French Open|štvorhrou French Open 2015]], kde sa jej partnerkou stala Nemka [[Julia Görgesová]]. V úvodnom kole však uhrali len tri gamy na najlepšiu svetovú dvojicu [[Martina Hingisová]] a [[Sania Mirzová|Sania Mirza]].<ref name="ITF" /> Do prvého grandslamového semifinále postúpila v [[French Open|štvorhre French Open ]], kde hrala po boku Kateřiny Siniakovej. Vyradili aj svetové jedničky Martinu Hingisovú so Saniou Mirza, ktorým oplatili ľtvrťfinálovú porážku z aprílového [[Porsche Tennis Grand Prix]], či nasadené šestky a krajanky [[Andrea Hlaváčková|Andreu Hlaváčkovú]] s [[Lucie Hradecká|Luciou Hradeckou]]. Pred bránami finále ich zastavil siedmy nasadený pár [[Jekaterina Valerievna Makarovová|Jekaterina Makarovová]] a [[Jelena Sergejevna Vesninová|Jelena Vesninová]] z Ruska.<ref name="WTA Profile" /><ref name="ITF" /> Do premiérového štvrťfinále dvojhry okruhu WTA Tour sa prebojovala ako 254. hráčka rebríčku na májovej antuke norimberského [[Nürnberger Versicherungscupu]]. Po kvalifikačných výhrach nad krajankami Jesikou Malečkovou a Petrou Krejsovou si prvý raz v sezóne zahrala hlavnú súťaž, celkovo ôsmy raz. V úvodných dvoch kolách hlavnej súťaže jej súperky skrečovali počas druhých setov. Najprv rumunská kvalifikantka Alexandra Cadanțu, ktorá prehrávala 2 – 5 v druhom sete. Potom aj favorizovaná Nemka [[Laura Siegemundová]], ktorá si za priaznivého stavu 6 – 4 a 5 – 5 poranila koleno a bola z dvorca odnesená na nosidlách.<ref>{{Citácia periodika | autor = Luboš Zabloudil, Ondřej Jirásek | titul = Krejčíková si poprvé v kariéře zahraje čtvrtfinále turnaje WTA. Postupuje však po ošklivém pádu Siegemundové | url = http://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-si-poprve-v-kariere-zahraje-ctvrtfinale-turnaje-wta-postupuje-vsak-po-osklivem-padu-siegemundove-20762/ | dátum vydania = 2017-05-24 | dátum prístupu = 2017-05-26 | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media }}</ref> Vo štvrťfinále odvrátila päť mečbolov nemeckej hráčky Cariny Witthöftovej.<ref>{{Citácia periodika | autor = Luboš Zabloudil, Ondřej Jirásek | titul = Životní turnaj pokračuje! Krejčíková odvrátila pět mečbolů a je poprvé v semifinále turnaje WTA | url = http://www.tenisportal.cz/zpravy/zivotni-turnaj-pokracuje-krejcikova-odvratila-pet-mecbolu-a-je-poprve-v-semifinale-turnaje-wta-20769/ | dátum vydania = 2017-05-25 | dátum prístupu = 2017-05-26 | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media }}</ref> V rozhodujúcej sade semifinále udelila Rumunke [[Sorana Cîrsteová|Sorane Cîrstea]] „kanára“ a prebojovala sa do finále.<ref>{{Citácia periodika | autor = Luboš Zabloudil | titul = Krejčíková v Norimberku postoupila už do finále, vyzve v něm obhájkyni titulu Bertensovou | url = http://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-v-norimberku-postoupila-uz-do-finale-vyzve-v-nem-obhajkyni-titulu-bertensovou-20780/ | dátum vydania = 2017-05-26 | datum prístupu = 2017-05-26 | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media }}</ref> V ňom nestačila na najvyššie nasadenú Holanďanku a obhajkyňu trofeje [[Kiki Bertensová|Kiki Bertensovú]], keď za 56 minút uhrala len tri hry. V nasledujúcom vydaní rebríčka WTA sa posunula na 142. priečku, dve miesta za kariérnym maximom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Sky Sports Tennis | titul = Kiki Bertens and Sam Stosur prepare for French open with Nuremberg and Strasbourg wins | url = http://www.skysports.com/tennis/news/12110/10895386/kiki-bertens-and-sam-stosur-prepare-for-french-open-with-nuremberg-and-strasbourg-wins | dátum vydania = 2017-05-28 | dátum prístupu = 2017-05-29 | vydavateľ = Sky Sports | jazyk = en }}</ref> === 2018: Dva tituly na grandslamoch a svetová jednička vo štvorhre === [[Súbor:2018 Birmingham - Wednesday Katerina Siniakova & Barbora Krejcikova (42026367935).jpg|náhled|vľavo|V [[AEGON Classic|štvorhre Birmingham Classic 2018]] postúpila so [[Kateřina Siniaková|Siniakovou]] do semifinále]] Na [[French Open|French Open]] zvládla na dvanásty pokus projít kvalifikační sítem grandslamu a zaistit si debut v hlavnej súťaži. V prvom kole ju však vyradila turnajová šestka [[Karolína Plíšková]]. So Siniakovou vyhrála French Open, když ve čtvrtfinále zdolaly turnajové trojky [[Andreja Klepačová|Andreju Klepačovou]] s [[María José Martínezová Sánchezová|Maríou José Martínezovou Sánchezovou]] a v semifinále druhé nasazené plzeňské rodačky Andreu Hlaváčkovú s [[Barbora Strýcová|Barborou Strýcovou]]. V boji o titul přehrály za 65 minut japonskou dvojici Eri Hozumiová a Makoto Ninomijová po dvojsetovom průběhu. Staly se tak třetím ryze českým párem, jenž vyhrál [[French Open|Roland Garros]].<ref name="fo18">{{Citácia periodika | autor = TenisPortal.cz, Luboš Zabloudil | titul = Krejčíková se Siniakovou si z Roland Garros odváží první grandslamový titul! | url = http://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-siniakovou-si-z-roland-garros-odvazi-prvni-grandslamovy-titul-23534/ | dátum vydania = 2018-06-10 | dátum prístupu = 2018-06-10 | periodikum = Livesport Media }}</ref> Na triumf z Paříže navázaly o měsíc později vo Wimbledone, když vo finále zdolali americko-český pár [[Nicole Melicharová-Martinezová|Nicole Melicharová]] a [[Květa Peschkeová]]. Připsaly tzv. Channel Slam, tedy výhru na French Open i Wimbledonu v jednom roce, což naposledy předtím zvládly naposledy [[Ai Sugijamová]] s [[Kim Clijstersová|Kim Clijstersovou]] v roce 2003.<ref>{{Citácia periodika | příjmení = Chiesa | jméno = Victoria | titul = Krejcikova and Siniakova secure doubles 'double' at Wimbledon | periodikum = WTA Tour, Inc. | dátum vydania = 2018-07-14 | jazyk = en | url = http://www.wtatennis.com/news/krejcikova-and-siniakova-secure-doubles-double-wimbledon | dátum prístupu = 2021-06-12 }}</ref> Díky oběma triumfům se staly prvním párem, který dokázal ovládnout juniorskou i seniorskou čtyřhru na pařížském i londýnském majoru.<ref name="wim18">{{Citácia periodika | autor = TenisPortal.cz, Luboš Zabloudil | titul = Druhý grandslam v řadě! Krejčíková se Siniakovou ovládly i Wimbledon | url = http://www.tenisportal.cz/zpravy/druhy-grandslam-v-rade-krejcikova-se-siniakovou-ovladly-i-wimbledon-23789/ | dátum vydania = 2018-07-14 | dátum prístupu = 2018-07-15 | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media }}</ref> Ve vítězné grandslamové šňůře pokračovaly i na US Open, kde postupem do semifinále vyhrály šestnáctý zápas na podnicích velké čtyřky. V boji o finále je zastavily pozdější vítězky [[Ashleigh Bartyová]] a [[Coco Vandewegheová]].<ref>{{Citácia periodika | příjmení1 = Jirásek | jméno1 = Ondřej | příjmení2 = Zabloudil | jméno2 = Luboš | titul = Grandslamová série Krejčíkové se Siniakovou skončila v semifinále US Open | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media | dátum vydania = 2018-09-07 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/grandslamova-serie-krejcikove-se-siniakovou-skoncila-v-semifinale-us-open-24191/ | dátum prístupu = 2021-06-12 }}</ref> Na konci listopadu se staly [[Rebríček WTA#Svetové jednotky vo štvorhre|svetovými jednotkami vo štvorhre]] jako čtrnáctá dvojici na této pozici.<ref name="no1" /> Poprvé se kvalifikovaly na závěrečný [[WTA Finals|Turnaj majsteriek]] konaný v [[Singapur]]e. Po výhrach nad Melicharovou s Peschkeovou a Strýcovou s Hlaváčkovou nestačili v boji o titul na [[Tímea Babosová|Tímeu Babosovú]] a [[Kristina Mladenovicová|Kristinu Mladenovicovou]].<ref>{{Citácia periodika | příjmení1 = Zabloudil | jméno1 = Luboš | titul = Krejčíková se Siniakovou sezonu triumfem na Turnaji mistryň nezakončily | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media | dátum vydania = 2018-10-28 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-siniakovou-sezonu-triumfem-na-turnaji-mistryn-nezakoncily-24561/ | dátum prístupu = 2021-06-12 }}</ref> V novembri sa stala súčasťou víťazného fedcupového tímu, hoci vo finále aktívne nezasiahla do žiadneho zápasu. === 2019 - 2020 === V lednu s Američanem [[Rajeev Ram|Rajeevem Ramem]] vyhrála smíšenou čtyřhru na Australian Open. Se [[Kateřina Siniaková|Siniakovou]] odešly poraženy z finále [[Indian Wells Masters|BNP Paribas Open]] v [[Indian Wells Tennis Garden|Indian Wells]]. V apríli vyhrala dva turnaje okruhu ITF v rade. Najprv vo floridském [[Palm Harbor]], o týždeň neskôr pridala celkovo dvanástu trofej v [[Alabama|alabamskom]] [[Pelham]]e.<ref>{{Citácia periodika | autor = Luboš Zabloudil, TenisPortal.cz | titul = Krejčíková v Americe vyhrála dva turnaje ITF během dvou týdnů! | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-v-americe-vyhrala-dva-turnaje-itf-behem-dvou-tydnu-25693/ | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media | dátum vydania = 2019-04-14 | dátum prístupu = 2019-04-15 }}</ref> Začiatkom mája vyhrala turnaj v nemeckom [[Wiesbaden]]e, v júni v [[Doksy|Starých Splavoch]] s porazila vo finále [[Denisa Allertová|Denisu Allertovú]]. Premiérovú trofej z kategórie Premier 5 si odviezla z [[Canada Masters|Rogers Cupu]] v [[Toronto|Toronte]], kde so Siniakovou vo finále zdolali nemecko-holandské turnajové štvorky [[Anna-Lena Grönefeldová|Annu-Lenu Grönefeldovú]] a [[Demi Schuursová|Demi Schuursovú]] v dvoch setoch.<ref>{{Citácia periodika | autor = Luboš Zabloudil, TenisPortal.cz | titul = Krejčíková se Siniakovou v Torontu získaly třetí společný titul | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-siniakovou-v-torontu-ziskaly-treti-spolecny-titul-26681/ | dátum vydania = 2019-08-11 | dátum prístupu = 2019-08-12 | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media }}</ref> Druhý sezónní titul pridali na [[Generali Ladies Linz|Upper Austria Ladies Linz]] v [[Linz]]i po výhre nad rakúsko-švajčiarskou dvojicou Barbara Haasová a Xenia Knollová. Už postupom do finále si zaistili účasť na Turnaji majsteriek.<ref>{{Citácia periodika | autor = ČTK | autor2 = iDNES.cz | titul = Krejčíková se Siniakovou mají titul z Lince, slaví i patnáctiletá Gauffová | url = https://www.idnes.cz/sport/tenis/tenisove-turnaje-zpravodajstvi.A191013_122606_tenis_par | dátum vydania = 2019-10-13 | dátum prístupu = 2019-10-17 | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = iDNES.cz | vydavatel = MAFRA | odkaz na vydavateľa = MAFRA }}</ref> Sezónu] 2020 rozohrala na turnaj ITF v [[Hongkong]]u,, kde vo ľtvrťfinále podľahla Francúzke Harmony Tanovej. Na [[Shenzhen Open 2020|Shenzhen Open]] prohrála v kvalifikačním kole s Rumunkou [[Irina-Camelia Beguová|Irinou-Camelií Beguovou]]. V [[Shenzhen Open 2020 – ženská čtyřhra|deblové soutěži]] získala se [[Kateřina Siniaková|Siniakovou]] titul po finálovém vítězství nad Číňankami [[Čeng Saj-saj]] a [[Tuan Jing-jing]].<ref>{{Citácia periodika | autor = Luboš Zabloudil, TenisPortal.cz | titul = Krejčíková se Siniakovou otevřely sezonu triumfem. V Shenzhenu je nezastavilo ani domácí duo | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-siniakovou-otevrely-sezonu-triumfem-v-shenzhenu-je-nezastavilo-ani-domaci-duo-27596/ | dátum vydania = 2020-01-11 | dátum prístupu = 2020-03-11 | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media }}</ref> Na [[Australian Open 2020|Australian Open]] prošla podruhé v kariéře z [[Australian Open 2020 – kvalifikace ženské dvouhry#Čtvrtá kvalifikantka|tříkolové kvalifikace]] do hlavní soutěže; v jejím závěru přehrála Američanku [[Sachia Vickeryová|Sachii Vickeryovou]]. V prvním kole [[Australian Open 2020 – ženská dvouhra|dvouhry]] pak zdolala Estonku [[Kaia Kanepiová|Kaiu Kanepiovou]] po třísetovém průběhu.<ref>{{Citácia periodika | autor = Ondřej Jirásek, TenisPortal.cz | titul = Kvitová zničila Siniakovou, Krejčíková slaví první výhru v hlavní soutěži grandslamů. Bouzková a Strýcová dohrály | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media | dátum vydania = 2020-01-20 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/kvitova-znicila-siniakovou-krejcikova-slavi-prvni-vyhru-v-hlavni-soutezi-grandslamu-bouzkova-a-strycova-dohraly-27668/ | dátum prístupu = 2020-01-20 }}</ref> Ve druhé fázi však získala jen čtyři gemy na dvacátou pátou nasazenou Rusku [[Jekatěrina Alexandrovová|Jekatěrinu Alexandrovovou]], která prodloužila svou sérii neporazitelnosti na dvanáct zápasů.<ref>{{Citácia periodika | autor = Ondřej Jirásek, TenisPortal.cz, ČTK, Luboš Zabloudil | titul = Kvitová ve větrném Melbourne po bitvě prošla do třetího kola. Krejčíková a Kristýna Plíšková vypadly | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media | dátum vydania = 2020-01-22 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/kvitova-ve-vetrnem-melbourne-po-bitve-prosla-do-tretiho-kola-krejcikova-a-kristyna-pliskova-vypadly-27682/ | dátum prístupu = 2020-01-23 }}</ref> V [[Australian Open 2020 – ženská čtyřhra|melbournském deblu]] prohrály Krejčíková a Siniaková až v semifinále, když nestačily na Sie Šu-wej a Strýcovou. S&nbsp;Chorvatem [[Nikola Mektić|Nikolou Mektićem]] ovládla [[Australian Open 2020 – smíšená čtyřhra|smíšenou čtyřhru Australian Open]], čímž jako první tenistka po 31&nbsp;letech obhájila [[Seznam vítězů smíšené čtyřhry na Australian Open|melbournský titul]]. Zopakovala tak výkon své bývalé trenérky [[Jana Novotná|Jany Novotné]], která ovládla ročníky [[Australian Open 1988 – smíšená čtyřhra|1988]] a [[Australian Open 1989 – smíšená čtyřhra|1989]] s Američanem [[Jim Pugh|Jimem Pughem]].<ref>{{Citácia periodika | autor = Luboš Zabloudil, TenisPortal.cz | titul = Krejčíková obhájila triumf na Australian Open v mixu. Letos vládla s Chorvatem Mektičem | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-obhajila-triumf-na-australian-open-v-mixu-letos-vladla-s-chorvatem-mekticem-27768/ | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media | dátum vydania = 2020-02-01 | dátum prístupu = 2020-02-02 }}</ref> Po boku Čeng Saj-saj odešla jako poražená finalistka z [[Dubai Tennis Championships 2020 – ženská čtyřhra|deblové soutěže Dubai Tennis Championships]], kde podlehly prvnímu světovému páru [[Sie Šu-wej]] a [[Barbora Strýcová]].<ref>{{Citácia periodika | autor = Luboš Zabloudil, TenisPortal.cz | titul = Strýcová se Su-Wei Hsieh v Dubaji obhájily titul, Krejčíková zůstala bez trofeje | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/strycova-se-su-wei-hsieh-v-dubaji-obhajily-titul-krejcikova-zustala-bez-trofeje-27914/ | dátum vydania = 2020-02-22 | dátum prístupu = 2020-02-24 | periodikum = TenisPortal.cz | vydavatel = Livesport Media }}</ref> Následovalo pětiměsíční přerušení tenisového okruhu pro začínající [[Pandemie covidu-19|pandemii covidu-19]]. Během této pauzy se zúčastnila národních exhibičních turnajů, kde triumfovala na Macha Lake Open ve Starých Splavech.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková porazila parťačku Siniakovou a ovládla Macha Lake Open | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media | dátum vydania = 2020-06-28 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-porazila-partacku-siniakovou-a-ovladla-macha-lake-open-28631/ | dátum prístupu = 2021-06-11 }}</ref> a Moravia Open v Prostějově<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Krejčíková a Forejtek po Doksech ovládli i antuku v Prostějově | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media | dátum vydania = = 2020-07-19 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-a-forejtek-po-doksech-ovladli-i-antuku-v-prostejove-28750/ | dátum prístupu = 2021-06-11 }}</ref> Prvním profesionálním turnajem po obnovení soutěží se pro ni stal domácí [[Prague Open 2020 – ženská dvouhra|Prague Open]]. Ve druhém kole sahala po vítězství proti nasazené jedničce a pozdější vítězce [[Simona Halepová|Halepové]], duel však nakonec prohrála. Ve [[Prague Open 2020 – ženská čtyřhra|čtyřhře]] skončila se Siniakovou v semifinále. Ze strachu z nákazy vynechala [[US Open 2020|US Open]].<ref>{{Citácia periodika | autor = LiveSport | titul = Krejčíková se odhlásila z US Open | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media | dátum vydania = 2020-08-08 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-odhlasila-z-us-open-28851/ | dátum prístupu = 2021-06-11 }}</ref> Parížske [[French Open]] představovalo jej tretiu účasť v hlavní soutěži grandslamu a singlový kariérní průlom. Do turnaje vstupovala jako 114.&nbsp;hráčka pořadí, postupně ale vyřadila [[Nina Stojanovićová|Ninu Stojanovićovou]], nasazenou [[Barbora Strýcová|Barboru Strýcovou]] a čtvrtfinalistku předcházejícího US Open startující na divokou kartu [[Cvetana Pironkovová|Cvetanu Pironkovovou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková vyřadila Pironkovovou a je poprvé v osmifinále grandslamu! Siniaková nepřekvapila | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media | dátum vydania = 2020-10-02 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-vyradila-pironkovovou-a-je-poprve-v-osmifinale-grandslamu-siniakova-neprekvapila-29297/ | dátum prístupu = 2021-06-11 }}</ref> V osemfinále ju vyradila kvalifikantka a překvapení turnaje [[Nadia Podoroská]]. Díky bodovému zisku z Paříže se v novém vydání žebříčku poprvé v kariéře posunula do první stovky hodnocení. V semifinále [[French Open 2020 – ženská čtyřhra|deblové soutěže]] dohrály Krejčíková se Siniakovou na raketách pozdějších vítězek Babosové a Mladenovicové po vyrovnané koncovce poměrem 5–7 ve třetím setu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková se Siniakovou do finále French Open neprošly, s Babosovou a Mladenovicovou prohrály i potřetí | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media | dátum vydania = 2020-10-09 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-siniakovou-do-finale-french-open-neprosly-s-babosovou-a-mladenovicovou-prohraly-i-potreti-29358/ | dátum prístupu = 2021-06-11 }}</ref> Dobrou formu si Krejčíková přenesla i na podzimní halové turnaje. V dodatečně zařazeném turnaji v [[J&T Banka Ostrava Open 2020 – ženská dvouhra|Ostravě]] z kategorie Premier prošla kvalifikací, než ji ve druhém kole vyřadila pozdější finalistka turnaje [[Viktoria Azarenková]] ve třech setech. Na [[Upper Austria Ladies Linz 2020 – ženská dvouhra|Upper Austria Ladies Linz]] podruhé v kariéře prošla mezi čtyři poslední hráčky, kde ve třech setech nestačila na jedenáctou hráčku světa a vítězku ostravského i lineckého podniku [[Aryna Sabalenková|Arynu Sabalenkou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Krejčíková v Linci prolétla do semifinále a zítra zaútočí na své druhé finále na turnajích WTA | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media | dátum vydania = 2020-11-13 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-v-linci-proletla-do-semifinale-a-zitra-zautoci-na-sve-druhe-finale-na-turnajich-wta-29627/ | dátum prřístupu = 2021-06-11 }}</ref> Bodový zisk jej zaistil 65. miesto v hodnotení, na ktorom ukončila sezónu. === 2021: Double na French Open a olympijská víťazka vo štvorhre === Ve dvoujhre na Australian Open dohrala v druhom kole v repríze zápasu z rovnakej fázy posledného ročníka turnaje na rakete v Česku žijúcej Rusky [[Jekaterina Alexandrovová|Jekateriny Alexandrovovej]]. V štvorhre so Siniakovou postúpili do tretieho spoločného finále tohto grandslamu. Vo finále ich však porazilo belgicko-bieloruské duo [[Elise Mertensová]] a [[Aryna Sabalenková]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Krejčíková se Siniakovou na třetí grandslamový triumf nedosáhly, ve finále podlehly Mertensové a Sabalenkové | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media | dátum vydania = 2021-02-19 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-siniakovou-na-treti-grandslamovy-triumf-nedosahly-ve-finale-podlehly-mertensove-a-sabalenkove-30151/ | dátum prístupu = 2021-06-11 }}</ref> Do [[Australian Open 2021 – smíšená čtyřhra|smíšené čtyřhry]] nastupovala jako dvojnásobná obhájkyně titulu se svým parťákem z&nbsp;roku 2019 [[Rajeev Ram|Rajeevem Ramem]]. Přestože se dvojice ocitla ve druhém kole na prahu vyřazení, když musela odvracet mečbol Japoncům [[Ena Šibaharaová|Eně Šibaharaové]] a&nbsp;[[Ben McLachlan|Benu McLachlanovi]], dokázali na turnaji triumfovat, neboť ve finále zdolali Australany [[Samantha Stosurová|Samanthu Stosurovou]] a&nbsp;[[Matthew Ebden|Matthewa Ebdena]]. Krejčíková se díky třetímu titulu v&nbsp;řadě stala druhou ženou po [[Margaret Courtová|Margaret Courtové]], jež tento hattrick dovršila v&nbsp;roce 1965.<ref>{{Citácia periodika | autor = Luboš Zabloudil, TenisPortal.cz, ČT | titul = Krejčíková vyhrála třetí rok po sobě smíšenou čtyřhru na Australian Open! | dátum vydania = 2021-02-20 | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-vyhrala-treti-rok-po-sobe-smisenou-ctyrhru-na-australian-open-30158/ | dátum prístupu = 2021-06-11 }}</ref> Premiérové finále ve dvouhře velkého turnaje si zahrála na [[Dubai Tennis Championships 2021 – ženská dvouhra|Dubai Tennis Championships]] z&nbsp;kategorie [[WTA 1000]]. Na její raketě bez uhraného setu postupně dohrály šestnáctá nasazená [[Maria Sakkariová]], bývalé vítězky Roland Garros [[Jeļena Ostapenková]] a&nbsp;[[Světlana Kuzněcovová]], devatenáctiletá [[Anastasija Potapovová]] a&nbsp;v&nbsp;semifinále [[Jil Teichmannová]], takže podruhé v&nbsp;kariéře postoupila do singlového finále.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Životní jízda Krejčíkové: V Dubaji je ve svém největším finále a s Muguruzaovou si zahraje o první titul! | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media | dátum vydania = 2021-03-12 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/zivotni-jizda-krejcikove-v-dubaji-je-ve-svem-nejvetsim-finale-a-s-muguruzaovou-si-zahraje-o-prvni-titul-30323/ | dátum prístupu = 2021-06-11 }}</ref> Ve finále prohrála více než dvouhodinový duel s&nbsp;turnajovou devítkou [[Garbiñe Muguruzaová|Garbiñe Muguruzaovou]], přestože měla v&nbsp;závěru prvního setu setbol.<ref>{{Citácia periodika | příjmení1 = Zabloudil | jméno1 = Luboš | titul = Krejčíková měla setbol a vzdorovala přes dvě hodiny. První titul ale přes Muguruzaovou nevybojovala | periodikum = TenisPortal.cz | vydavatel = Livesport Media | datum_vydání = 2021-03-13 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-mela-setbol-a-vzdorovala-pres-dve-hodiny-prvni-titul-ale-pres-muguruzaovou-nevybojovala-30333/ | datum_přístupu = 2021-06-11 }}</ref> Zisk 585&nbsp;bodů z&nbsp;tohoto turnaje ji na žebříčku WTA katapultoval o&nbsp;25&nbsp;příček výše na 38.&nbsp;místo. Během antukového jara triumfovala spolu se Siniakovou v [[Mutua Madrid Open 2021 – ženská čtyřhra|madridské ženské čtyřhře]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková se Siniakovou na antuce v Madridu získaly 7. společný titul | periodikum = TenisPortal.cz | vydavatel = Livesport Media | datum_vydání = 2021-05-08 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-siniakovou-na-antuce-v-madridu-ziskaly-7-spolecny-titul-30724/ | datum_přístupu = 2021-06-11 }}</ref> Na [[Internazionali BNL d'Italia 2021 – ženská dvouhra|Rome Masters]] zaznamenala vůbec první výhru nad hráčkou z první světové desítky, když vyřadila ve druhém kole světovou pětku [[Sofia Keninová|Sofii Keninovou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková v Římě přehrála Keninovou a má první skalp hráčky Top 10! | periodikum = TenisPortal.cz | vydavatel = Livesport Media | datum_vydání = 2021-05-12 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-v-rime-prehrala-keninovou-a-ma-prvni-skalp-hracky-top-10-30754/ | datum_přístupu = 2021-06-11 }}</ref> V&nbsp;osmifinále měla na dosah vítězství proti úřadující šampionce French Open [[Iga Świąteková|Świątekové]], když měla v&nbsp;závěru druhé sady dva mečboly, nakonec však po téměř třech hodinách odešla poražena.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko1 = Zabloudil | meno1 = Luboš | priezvisko2 = Jirásek | meno2 = Ondřej | titul = Karolína Plíšková v Římě prošla do čtvrtfinále, Krejčíková nevyužila dva mečboly proti Šwiatekové | periodikum = TenisPortal.cz | vydavatel = Livesport Media | datum_vydání = 2021-05-13 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/karolina-pliskova-v-rime-prosla-do-ctvrtfinale-krejcikova-nevyuzila-dva-mecboly-proti-swiatekove-30761/ | datum_přístupu = 2021-06-11 }}</ref> Prvního singlového titulu se dočkala na antuce ve [[Internationaux de Strasbourg 2021 – ženská dvouhra|Štrasburku]]. Ve čtvrtfinále oplatila porážky z posledních dvou ročníků melbournského grandslamu Jekatěrině Alexandrovové a&nbsp;ve finále zdolala Rumunku [[Sorana Cîrsteaová|Soranu Cîrsteaovou]]. Na [[Internationaux de Strasbourg]] se stala třetí českou šampionkou po své bývalé trenérce [[Jana Novotná|Janě Novotné]] a [[Nicole Vaidišová|Nicole Vaidišové]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = První triumf pro Krejčíkovou! Česká tenistka slaví na antuce ve Štrasburku | periodikum = TenisPortal.cz | vydavatel = Livesport Media | datum_vydání = 2021-05-29 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/prvni-triumf-pro-krejcikovou-ceska-tenistka-slavi-na-antuce-ve-strasburku-30859/ | datum_přístupu = 2021-06-11 }}</ref> [[Súbor:Krejcikova RG21 (3) (51375398712).jpg|náhľad|Barbora Krejčíková na [[French Open 2021]], kde vyhrala dvojhru i štvorhru]] Na pařížském červnovém grandslamu nastoupila Krejčíková do tří soutěží. Do [[French Open 2021 – ženská dvouhra|hlavní soutěže ženské dvouhry]] vstupovala jako nenasazená tenistka. V&nbsp;prvním kole otočila po prohrané první sadě zápas s&nbsp;krajankou [[Kristýna Plíšková|Kristýnou Plíškovou]], ve druhém kole po týdnu opět přehrála Jekatěrinu Alexandrovovou a&nbsp;ve třetím kole dohrála na její raketě pátá nasazená [[Elina Svitolinová]]. V&nbsp;osmifinálovém souboji povolila jenom dvě hry bývalé finalistce turnaje a přemožitelce Karolíny Plíškové a Karolíny Muchové [[Sloane Stephensová|Sloane Stephensové]]. Po zápase uvedla, že se vinou nervozity a&nbsp;strachem z&nbsp;neúspěchu před duelem zamkla v&nbsp;šatně a&nbsp;přemohl ji pláč.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Krejčíková byla před zápasem nesvá, tekly jí slzy, pak dominovala | periodikum = TenisPortal.cz | vydavatel = Livesport Media | datum_vydání = 2021-06-07 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-byla-pred-zapasem-nesva-tekly-ji-slzy-pak-dominovala-30938/ | datum_přístupu = 2021-06-12 }}</ref> V&nbsp;prvním setu čtvrtfinálového utkání proti 17leté [[Coco Gauffová|Coco Gauffové]] čelila pěti setbolům, všechny odvrátila a&nbsp;sadu získala v&nbsp;tiebreaku, aby ve druhém setu rychle vedla 5–0 a&nbsp;nakonec zvítězila poměrem 6–3. Ve více než tříhodinové semifinálové bitvě, která se stala nejdelším semifinálovým utkáním v&nbsp;otevřené éře Roland Garros a&nbsp;osmým nejdelším zápasem [[WTA Tour 2021|probíhající sezóny WTA]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marathon Marvels 2021: The longest matches of the year | url = https://www.wtatennis.com/photos/2066259/marathon-marvels-2021-the-longest-matches-of-the-year | vydavatel = WTA Tennis | datum_vydání = 2021-06-10 | datum_přístupu = 2021-06-12 | jazyk = en }}</ref> přehrála Řekyni [[Maria Sakkariová|Marii Sakkariovou]] poměrem 9–7 v&nbsp;rozhodujícím setu poté, co prohrávala již 3–5 a&nbsp;čelila mečbolu soupeřky. Sama využila svůj pátý mečbol. Přitom již čtvrtý mohl znamenat její vítězství, hlavní rozhodčí ale neuznal, že míč Sakkariové skončil až za čárou. Neoficiální [[jestřábí oko]] ukazovalo dopad míče mimo dvorec. Ve finále grandslamu se objevila jako sedmá česká tenistka od roku 1993 a třetí na Roland Garros za posledních sedm ročníků. Její soupeřkou byla také debutantka v&nbsp;této fázi turnaje, Ruska [[Anastasija Pavljučenkovová]]. Krejčíková získala během půl hodiny první sadu poměrem 6–1, ruská tenistka si však zlepšeným výkonem vynutila třetí sadu. Rozhodující break získala Češka za stavu 3–3, kdy podruhé v&nbsp;setu sebrala soupeřce podání, a&nbsp;zvítězila 6–4. Stala se první Češkou v historii samostatného českého státu, která [[French Open]] ve dvouhře ovládla. Navázala tak na čtyřicet let staré vítězství [[Hana Mandlíková|Hany Mandlíkové]] z&nbsp;roku 1981.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Senzace dokonána! Krejčíková je první českou vítězkou dvouhry na French Open | periodikum = TenisPortal.cz | vydavatel = Livesport Media | datum_vydání = 2021-06-12 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/senzace-dokonana-krejcikova-je-prvni-ceskou-vitezkou-dvouhry-na-french-open-30988/ | datum_přístupu = 2021-06-12 }}</ref> O den později završila double, když po boku Siniakové porazila ve finále [[French Open 2021 – ženská čtyřhra|pařížské čtyřhry]] polsko-americký pár [[Iga Świąteková|Iga Šwiateková]] a [[Bethanie Matteková-Sandsová]] ve dvou setech. Ve [[French Open 2021 – smíšená čtyřhra|smíšené čtyřhře]] plnila se Slovákem [[Filip Polášek|Filipem Poláškem]] roli turnajových jedniček. Soutěž opustili ve čtvrtfinále, když nevyužili proti Mexičance [[Giuliana Olmosová|Giulianě Olmosové]] a&nbsp;Kolumbijci [[Juan Sebastián Cabal|Juanu Sebastiánu Cabalovi]] čtyři mečboly.<ref>{{Citácia periodika | titul = Roland Garros: Filip Polášek s Barborou Krejčíkovou neuspeli vo štvrťfinále mixu | periodikum = Šport.sk | vydavatel = SPORT SK & Ringier | datum_vydání = 2021-06-06 | url = https://sport.aktuality.sk/c/501001/roland-garros-filip-polasek-s-barborou-krejcikovou-neuspeli-vo-stvrtfinale-mixu/ | datum_přístupu = 2021-06-12 }}</ref> Na travnatém [[Wimbledon 2021 – ženská dvouhra|Wimbledonu]] postoupila přes Dánku [[Clara Tausonová|Claru Tausonovou]], Němku [[Andrea Petkovicová|Andreu Petkovicovou]] a Lotyšku [[Anastasija Sevastovová|Anastasiji Sevastovovou]] do osmifinále. V něm ukončila její 15zápasovou neporazitelnost světová jednička a pozdější vítězka [[Ashleigh Bartyová]], která odvrátila osm z deseti brejkových hrozeb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sabalenka seals first Grand Slam QF berth; Barty edges Krejcikova at Wimbledon | url = https://www.wtatennis.com/news/2184330/sabalenka-seals-first-grand-slam-qf-berth-barty-edges-krejcikova-at-wimbledon | vydavatel = WTA Tennis | datum_vydání = 2021-07-05 | datum_přístupu = 2021-07-06 | jazyk = en }}</ref> Další týden se představila na [[Livesport Prague Open 2021 – ženská dvouhra|Livesport Prague Open]] ve Stromovce, poprvé hraném na tvrdém povrchu. Mezi poslední osmičkou na ni deblová spoluhráčka Siniaková získala jen tři gamy. Přes čínskou teenagerku [[Wang Sin-jü]] z druhé světové stovky prošla do boje o titul. V něm hladce zdolala krajanku [[Tereza Martincová|Terezu Martincovou]] včetně „kanára“ ve druhém setu a připsala si třetí singlovou trofej. Bodový zisk ji posunul na 11.&nbsp;místo žebříčku.<ref name="fin">{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Krejčíková ve finále Livesport Prague Open nedala šanci Martincové a má třetí titul | periodikum = TenisPortal.cz | vydavatel = Livesport Media | datum_vydání = 2021-07-17 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-ve-finale-livesport-prague-open-nedala-sanci-martincove-a-ma-treti-titul-31272/ | datum_přístupu = 2021-07-18 }}</ref> V roli osmé nasazené startovala ve [[Tenis na Letních olympijských hrách 2020 – ženská dvouhra|dvouhře odloženého olympijského turnaje]] v [[Letní olympijské hry 2020|Tokiu]]. Jako světová jedenáctka hladce vyhrála první set třetího kola nad Švýcarkou a pozdější šampionkou [[Belinda Bencicová|Beindou Bencicovou]]. Na úvod druhé sady sice švýcarské světové dvanáctce prolomila servis, ale ve zbytku utkání získala už jen čtyři gamy. Z předchozích 24 zápasů odešla teprve podruhé poražena.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková formu v olympijskou medaili nepřetaví. V osmifinále ztratila vedení proti Bencicové | periodikum = TenisPortal.cz | vydavatel = Livesport Media | datum_vydání = 2021-07-27 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-formu-v-olympijskou-medaili-nepretavi-v-osmifinale-ztratila-vedeni-proti-bencicove-31350/ | datum_přístupu = 2021-07-29 }}</ref> V [[Tenis na Letních olympijských hrách 2020 – ženská čtyřhra|olympijské čtyřhře]] vytvořila se Siniakovou nejvýše nasazený pár. Ve čtvrtfinále přehrály Australanky Bartyovou se [[Storm Hunterová|Sandersovou]] a v semifinále zástupkyně ruského tenisu [[Veronika Kuděrmetovová|Kuděrmetovou]] s&nbsp;[[Jelena Vesninová|Vesninovou]], která obhajovala titul. V závěrečném duelu porazily Švýcarky Bencicovou a [[Viktorija Golubicová|Golubicovou]] po dvousetovém průběhu. Pro [[Česko na letních olympijských hrách|Česko]] tak vybojovaly první zlatou [[Seznam olympijských medailistů v tenise|olympijskou medaili v tenise]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková se Siniakovou jsou olympijskými vítězkami! V Tokiu získaly první zlato pro český tenis | periodikum = TenisPortal.cz | vydavatel = Livesport Media | datum_vydání = 2021-08-01 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-siniakovou-jsou-olympijskymi-vitezkami-v-tokiu-ziskaly-prvni-zlato-pro-cesky-tenis-31391/ | datum_přístupu = 2021-08-01 }}</ref> Ve vydání žebříčku z 9.&nbsp;srpna 2021 se premiérově posunula do první světové desítky, jíž uzavírala. Jedinou generálkou na [[US Open 2021|newyorský grandslam]] se stal [[Western & Southern Open 2021 – ženská dvouhra|Western & Southern Open]] v Cincinnati. Ve čtvrtém kole zvládla třísetové klání se světovou devítkou [[Garbiñe Muguruzaová|Garbiñe Muguruzaovou]], ale poté opět podlehla Australance Bartyové. V následné klasifikaci se posunula na 9.&nbsp;příčku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = No. 1 Barty tops Krejcikova to reach Cincy semis | url = https://www.espn.com/tennis/story/_/id/32056821/no-1-ash-barty-defeats-barbora-krejcikova-reach-semifinals-cincinnati | vydavatel = ESPN | datum_vydání = 2021-08-20 | datum_přístupu = 2021-09-02 | jazyk = en }}</ref> [[US Open 2021 – ženská dvouhra|US Open]] představoval první grandslam v kariéře, do něhož zavítala jako členka elitní světové desítky. Vůbec poprvé zasáhla do newyorské hlavní soutěže.<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková je na US Open poprvé v singlu a hned jako favoritka: Zkusím štěstí | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/tenis/us-open/krejcikova-hraje-na-us-open-poprve-singl-a-hned-jako-favoritka-zkusim-stesti/61289e0ad60dfef4a4aa6090 | periodikum = ČT sport | odkaz na periodikum = ČT sport | vydavatel = Česká televize | odkaz na vydavatele = Česká televize | datum_vydání = 2021-08-27 | datum_přístupu = 2021-09-02 }}</ref> Bez ztráty setu postoupila do svého druhého čtvrtfinále na grandslamu po další osmifinálové výhře nad Muguruzaovou. Jednalo se o představoval první vzájemný souboj mezi hráčkami figurujícími do desátého místa na žebříčku WTA na grandslamu od [[Australian Open 2020 – ženská dvouhra|Australian Open 2020]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What to watch Sunday at the US Open | url = https://goodwordnews.com/what-to-watch-sunday-at-the-us-open/ | vydavatel = goodwordnews.com | datum_vydání = 2021-09-05 | datum_přístupu = 2021-09-06 | jazyk = en | url archivu = https://web.archive.org/web/20210906123537/https://goodwordnews.com/what-to-watch-sunday-at-the-us-open/ | datum archivace = 2021-09-06 | nedostupné = ano }}</ref> Krejčíková vedla už 6–3 a 4–0, než Španělka získala pět her v řadě a propracovala se při podání Češky ke třem setbolům, jež nedokázala využít. Za stavu 5–6 si Krejčíková vyžádala ošetření, které se v útrobách stadionu protáhlo na osm minut, což Muguruzaová po utkání zkritizovala.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Knap | meno = Karel | titul = Drama na hlavní scéně. Krejčíková vítězí úplně vyčerpaná, sokyně láteří | periodikum = iDNES.cz | datum_vydání = 2021-09-06 | url = https://www.idnes.cz/sport/tenis/us-open-barbora-krejcikova-garbine-muguruzaova-ohlas.A210906_083842_tenis_rou | datum_přístupu = 2021-09-07 }}</ref> Po návratu dokázala česká tenistka vyhrát zkrácenou hru, kvůli špatnému zdravotnímu stavu musela stadion opustit s doprovodem lékaře.<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejcikova halts Muguruza comeback to advance to first US Open quarterfinal | periodikum = Women's Tennis Association | datum_vydání = 2021-09-06 | url = https://www.wtatennis.com/news/2244727/krejcikova-halts-muguruza-comeback-to-advance-to-first-us-open-quarterfinal | datum_přístupu = 2021-09-07 }}</ref> Později uvedla, že měla problémy s dýchaním a cítila se, jako kdyby se točil celý svět.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | priezvisko2 = Jirásek | meno2 = Ondřej | titul = Krejčíková překonala ztrátu vedení i nevolnost a přes Muguruzaovou postoupila do čtvrtfinále US Open | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2021-09-06 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-prekonala-ztratu-vedeni-i-nevolnost-a-pres-muguruzaovou-postoupila-do-ctvrtfinale-us-open-31652/ | datum_přístupu = 2021-09-07 }}</ref> Ve čtvrtfinále podlehla světové dvojce [[Aryna Sabalenková|Aryně Sabalenkové]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | priezvisko2 = Jirásek | meno2 = Ondřej | titul = Krejčíková při svém debutu v hlavní soutěži US Open skončila ve čtvrtfinále, jasně nestačila na Sabalenkovou | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2021-09-08 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-pri-svem-debutu-v-hlavni-soutezi-us-open-skoncila-ve-ctvrtfinale-jasne-nestacila-na-sabalenkovou-31668/ | datum_přístupu = 2021-09-08 }}</ref> Z [[US Open 2021 – ženská čtyřhra|deblového turnaje]] odešly se Siniakovou poraženy již v prvním kole. Roli třetí nasazené plnila na [[BNP Paribas Open 2021 – ženská dvouhra|BNP Paribas Open]], netradičně hraném v říjnu. V osmifinále ji porazila pozdější vítězka turnaje [[Paula Badosová]]. Již 20. září získala jako třetí tenistka jistotu premiérové singlové účasti na [[WTA Finals 2021 – ženská dvouhra|Turnaji mistryň]], ten rok konaném v mexické Guadalajaře.<ref>{{cite web|url=https://www.wtatennis.com/news/2257737/first-qualifiers-announced-for-2021-wta-finals|title= First qualifiers announced for 2021 WTA Finals|website=WTA|date=20-09-2021}}</ref> Ve skupině Teotihuacán odešla poražena ze všech tří utkání, když nestačila na [[Anett Kontaveitová|Anett Kontaveitovou]], Garbiñe Muguruzaovou ani Karolínu Plíškovou. Chuť si spravila v [[WTA Finals 2021 – ženská čtyřhra|deblu]], když se Siniakovou zdolaly v boji o titul [[Sie Šu-wej]] a [[Elise Mertensová|Elise Mertensovou]] a společně získaly jubilejní desátou trofej. Již úvodní výhrou nad [[Sharon Fichmanová|Fichmanou]] s [[Giuliana Olmosová|Olmosovou]] získaly Češky jistotu, že se podruhé v kariéře stanou [[Žebříček WTA#Jedničky na konečném žebříčku čtyřhry|nejlepším párem sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková se Siniakovou jako první česká dvojice vyhrály čtyřhru na Turnaji mistryň! | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2021-11-18 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-siniakovou-jako-prvni-ceska-dvojice-vyhraly-ctyrhru-na-turnaji-mistryn-32132/ | datum_přístupu = 2021-11-18 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krejcikova, Siniakova sweep past Hsieh, Mertens to win WTA Finals doubles title | url = https://www.wtatennis.com/news/2356192/krejcikova-siniakova-sweep-past-hsieh-mertens-to-win-wta-finals-doubles-title | vydavatel = WTA Tennis | datum_vydání = 2021-11-18 | datum_přístupu = 2021-11-18 }}</ref> Při závěrečném ceremoniálu pak připomněla historické události Československa pojící se k [[Sametová revoluce|17. listopadu]]. Svojí řečí dojala i trofej předávající [[Martina Navrátilová|Martinu Navrátilovou]], která právě kvůli [[Komunistický režim v Československu|nesvobodnému režimu]] z Československa emigrovala.<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková rozplakala Navrátilovou: Byla jsem nervóznější než v zápase | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = iDNES.cz | vydavatel = MAFRA | odkaz na vydavatele = MAFRA | datum_vydání = 2021-11-18 | url = https://www.idnes.cz/sport/tenis/barbora-krejcikova-turnaj-mistryn-proslov-sametova-revoluce-martina-navratilova.A211118_040048_tenis_ikuc | datum_přístupu = 2021-11-18 }}</ref> Roli týmové jedničky plnila na pražském [[Billie Jean King Cup 2021 – finále|finálovém turnaji]] [[Billie Jean King Cup 2021|Billie Jean King Cupu]]. Poté, co prohrála singlové zápasy jak s [[Angelique Kerberová|Kerberovou]], tak i Bencicovou, a ani jednou nezasáhla do čtyřhry, přestože členkou týmu byla i její parťačka Siniaková, Česko nepostoupilo ze základní skupiny. === 2022: Deblová šampiónka Australian Open, Wimbledonu a US Open, singlová svetová dvojka === Sezónu zaala lednovým [[Sydney Tennis Classic 2022 – ženská dvouhra|Sydney Tennis Classic]] z kategorie [[WTA 500]]. Po volném losu přehrála bez ztráty setu Rumunku [[Jaqueline Cristianová|Jaqueline Cristianovou]] a Francouzku [[Caroline Garciaová|Caroline Garciaovou]]. V semifinále odvrátila sedm mečbolů světové sedmičce [[Anett Kontaveitová|Anett Kontaveitové]] a postoupila po zisku dlouhého tiebreaku 14:12 v rozhodující sadě.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krejcikova saves 7 match points vs. Kontaveit, to meet Badosa in Sydney final | url = https://www.wtatennis.com/news/2447054/krejcikova-saves-7-match-points-vs-kontaveit-to-meet-badosa-in-sydney-final | vydavateľ = WTA Tennis | datum_vydání = 2022-01-14 | datum_přístupu = 2022-01-15 | jazyk = en }}</ref> Ani ve třetím vzájemném duelu pak neporazila Španělku [[Paula Badosová|Paulu Badosovou]], která o finálové výhře rozhodla opět až ve zkrácené hře rozhodujícího setu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková v Sydney prohrála až finálovou bitvu s Badosaovou | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-v-sydney-prohrala-az-finalovou-bitvu-s-badosaovou-32696/ | periodikum = Tenisportal.cz | datum_vydání = 2022-01-15 | datum_přístupu = 2022-01-27}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Badosa overcomes Krejcikova in 3rd-set tiebreak to win Sydney title | url = https://www.wtatennis.com/news/2448247/badosa-overcomes-krejcikova-in-3rd-set-tiebreak-to-win-sydney-title | vydavateľ = WTA Tennis | dátum vydání = 2022-01-15 | dátum prístupu = 2022-01-15 | jazyk = en }}</ref> Na [[Australian Open 2022 – ženská dvouhra|Australian Open]] startovala jako světová i turnajová čtyřka. Ve třetím kole otočila průběh zápasu s Lotyškou [[Jeļena Ostapenková|Jeļenou Ostapenkovou]], která získala úvodní dějství a měla výhodu prolomeného podání ve druhé sadě. Poté dovolila uhrát jen čtyři gamy dvojnásobného šampionce melbournského grandslamu [[Viktoria Azarenková|Viktorii Azarenkové]]. Ve čtvrtfinále však nestačila na padesátou první hráčku žebříčku [[Madison Keysová|Madison Keysovou]] po zhoršeném výkonu v důsledku zdravotních potíží. Trenér Aleš Kartus jí už během utkání doporučoval skrečovat.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | priezvisko2 = Jirásek | meno2 = Ondřej | titul = Krejčíková jasně prohrála s Keysovou a semifinále Australian Open si nezahraje | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2022-01-25 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-jasne-prohrala-s-keysovou-a-semifinale-australian-open-si-nezahraje-32864/ | datum_přístupu = 2022-01-27}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Plašil | meno = Jaroslav | titul = Krejčíková prohrála ve čtvrtfinále Australian Open s Keysovou. Od první sady měla zdravotní problémy | periodikum = iROZHLAS | vydavatel = Český rozhlas | odkaz na vydavatele = Český rozhlas | datum_vydání = 2022-01-25 | url = https://www.irozhlas.cz/sport/tenis/krejcikova-australian-open-zdravotni-problemy_2201250652_pj | datum_přístupu = 2022-01-27 }}</ref> V [[Australian Open 2022 – ženská čtyřhra|melbournské čtyřhře]] postoupila se [[Kateřina Siniaková|Siniakovou]] do finále bez ztráty setu. Čtvrtý deblový grandslam získaly po závěrečné výhře nad kazachstánsko-brazilskou dvojici [[Anna Danilinová]] a [[Beatriz Haddad Maiová]], přestože s nimi prohrály úvodní sadu.<ref>{{Citácia periodika | autor = Ondřej Jirásek, TenisPortal.cz, ČTK | titul = Na druhý pokus to vyšlo! Krejčíková se Siniakovou na Australian Open získaly čtvrtý grandslamový titul | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2022-01-30 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/na-druhy-pokus-to-vyslo-krejcikova-se-siniakovou-na-australian-open-ziskaly-ctvrty-grandslamovy-titul-32958/ | datum_přístupu = 2022-01-30 }}</ref> Jako turnajová dvojka startovala na arabských turnajích v [[Dubai Tennis Championships 2022 – ženská dvouhra|Dubaji]] a [[Qatar TotalEnergies Open 2022 – ženská dvouhra|Dauhá]]. V obou případech odešla poražena již v druhého zápasu, do kterého nastoupila – v prvním případě od [[Dajana Jastremská|Dajany Jastremské]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | priezvisko2 = Jirásek | meno2 = Ondřej | titul = Kvitová po dvou letech porazila hráčku Top 10, v Dubaji postoupila i Vondroušová. Krejčíková finále neobhájí | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2022-02-16 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/kvitova-po-dvou-letech-porazila-hracku-top-10-v-dubaji-postoupila-i-vondrousova-krejcikova-finale-neobhaji-33166/ | datum_přístupu = 2022-05-06 }}</ref> ve druhém od Ostapenkové.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | priezvisko2 = Jirásek | meno2 = Ondřej | titul = Krejčíková v Dauhá skončila v osmifinále, s rozjetou Ostapenkovou uhrála jen pět gamů | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2022-02-23 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-v-dauha-skoncila-v-osmifinale-s-rozjetou-ostapenkovou-uhrala-jen-pet-gamu-33274/ | datum_přístupu = 2022-05-06 }}</ref> I přes brzká vypadnutí a neobhájení finálových bodů z předchozího ročníku se stala 28. února poprvé světovou dvojkou ve dvouhře žen se ztrátou téměř tří tisíc bodů na první Bartyovou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Medveděv je novou světovou jedničkou. Veselý je po finále zpět ve stovce, polepšila si i Bouzková | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2022-02-28 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/medvedev-je-novou-svetovou-jednickou-vesely-je-po-finale-zpet-ve-stovce-polepsila-si-i-bouzkova-33344/ | datum_přístupu = 2022-05-06}}</ref> Při absenci Bartyové měla plnit roli nejvýše nasazené na velkém březnovém [[BNP Paribas Open 2022 – ženská dvouhra|BNP Paribas Open]] v [[Indian Wells Tennis Garden|Indian Wells]]. Z turnaje však před jeho rozehráním odstoupila pro zranění lokte.<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková kvůli zraněnému loktu v Indian Wells hrát nebude | periodikum = iDNES.cz | datum_vydání = 2022-03-08 | url = https://www.idnes.cz/sport/tenis/indian-wells-krejcikova-zraneni.A220308_221037_tenis_ald | datum_přístupu = 2022-03-11 }}</ref> Herní pauza se následně protáhla až do poloviny května, když byla nucena vynechat tři dalších podniky kategorie [[WTA 1000]] v Miami, Madridu a Římě.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková se na kurty nevrátí ani v Madridu. Odhlásila se také Vondroušová | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2022-04-20 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-na-kurty-nevrati-ani-v-madridu-odhlasila-se-take-vondrousova-34105/ | datum_přístupu = 2022-05-06 }}</ref> Odhlášení ze Štrasburku jí znemožnilo poprvé obhajovat titul.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Krejčíková nebude kvůli zranění hrát ani ve Štrasburku, kde měla obhajovat titul | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2022-05-12 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-nebude-kvuli-zraneni-hrat-ani-ve-strasburku-kde-mela-obhajovat-titul-34311/ | datum_přístupu = 2022-05-19 }}</ref> Na kurty se vrátila pařížským [[French Open 2022 – ženská dvouhra|French Open]], i přes herní výpadek stále v roli světové a turnajové dvojky. V úvodním kole podlehla francouzské teenagerce [[Diane Parryová|Diane Parryové]] z konce první světové stovky, přestože hladce vyhrála první sadu a do druhé vstoupila ziskem podání soupeřky. Po [[Anastasija Myskinová|Myskinové]] a [[Jeļena Ostapenková|Ostapenkové]] tak jako třetí obhájkyně titulu v historii skončila již v úvodním kole Roland-Garros.<ref>{{Citácia periodika | titul = French teen Parry dethrones defending French Open champion Krejcikova in Paris | periodikum = Women's Tennis Association | datum_vydání = 2022-05-23 | url = https://www.wtatennis.com/news/2633110/french-teen-parry-dethrones-defending-french-open-champion-krejcikova-in-paris | datum_přístupu = 2022-05-23 }}</ref> Bodová ztráta znamenala opuštění první světové desítky, jejíž členkou se stala v srpnu 2021. Se Siniakovou měla obhajovat i trofej z [[French Open 2022 – ženská čtyřhra|pařížské čtyřhry]]. Před rozehráním však měla pozitivní test na covid-19, který znamenal odstoupení Češek z turnaje.<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková má covid, o obhajobu titulu ve čtyřhře usilovat nemůže | periodikum = iDNES.cz | datum_vydání = 2022-05-25 | url = https://www.idnes.cz/sport/tenis/barbora-krejcikova-roland-garros-covid-odstoupeni-ctyrhra.A220525_223938_tenis_ten | datum_přístupu = 2022-05-25}}</ref> [[Súbor:Barbora Krejčíková (2022 Wimbledon) 01.jpg|náhled|vľavo|Vo Wimbledone 2022 vyhrala štvorhru a skončila v tretom kole dvojhry]] Wimbledonskou generálku odehrála na travnatém [[Rothesay International Eastbourne 2022 – ženská dvouhra|Rothesay International Eastbourne]], kde v prvním kole podlehla 19leté Ukrajince [[Marta Kosťuková|Kosťukové]] ve třech setech.<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková dohrávku v Eastbourne nezvládla, končí i Plíšková. Naopak Kvitová jde dál | periodikum = ČT sport - Česká televize | datum_vydání = 2022-06-21 | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/tenis/krejcikova-dohravku-v-eastbourne-nezvladla-konci-i-pliskova-naopak-kvitova-jde-dal/62b167b743b414b57477918b | datum_přístupu = 2022-07-12 }}</ref> Ve [[Rothesay International Eastbourne 2022 – ženská čtyřhra|čtyřhře]] skončila v páru s Japonkou [[Ena Šibaharaová|Šibaharovou]] ve čtvrtfinále. Ve [[Wimbledon 2022 – ženská dvouhra|Wimbledonu]] postoupila přes Belgičanku [[Maryna Zanevská|Zanevskou]] a Švýcarku [[Viktorija Golubicová|Golubicovou]] do třetího kola, kde nestačila na australskou světovou čtyřiačtyřicítku [[Ajla Tomljanovićová|Tomljanovićovou]] ve třech setech, a neobhájila tak osmifinálovou účast.<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková ztratila dobře rozehraný zápas s Tomljanovicovou, končí také Kvitová | periodikum = ČT sport - Česká televize | datum_vydání = 2022-07-02 | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/tenis/krejcikova-ztratila-dobre-rozehrany-zapas-s-tomljanovicovou-konci-take-kvitova/62c0416343b414b574a43956 | datum_přístupu = 2022-07-12 }}</ref> Do [[Wimbledon 2022 – ženská čtyřhra|wimbledonské čtyřhry]] nastoupila poprvé od února se stabilní spoluhráčkou Siniakovou. Na cestě za titulem ztratily jediný set ve čtvrtfinále s desátou nasazenou, americko-australskou dvojicí [[Nicole Melicharová-Martinezová|Melicharová-Martinezová]] a [[Ellen Perezová|Perezová]]. Po ztrátě úvodní sady jim soupeřky prolomily servis i ve druhé, poté Češky nevyužily čtyři brejkboly, a zápas musely otáčet ze stavu gamů 2–4.<ref>{{Citácia periodika | titul = Deblistky Krejčíková se Siniakovou zvládly obrat a postoupily ve Wimbledonu do semifinále | periodikum = iROZHLAS | datum_vydání = 2022-07-05 | url = https://www.irozhlas.cz/sport/tenis/barbora-krejcikova-katerina-siniakova-debl-wimbledon-vysledky-tenis-ctyrhra_2207051521_mim | datum_přístupu = 2022-07-12 }}</ref> Po zvládnutém semifinále s turnajovými čtyřkami [[Ljudmyla Kičenoková|Ljudmylou Kičenokovou]] a [[Jeļena Ostapenková|Ostapenkovou]] postoupily do šestého grandslamového finále. V něm přehrály belgicko-čínské nasazené jedničky [[Elise Mertensová|Mertensovou]] s [[Čang Šuaj|Čangovou]]. Navázaly tak na wimbledonskou trofej z roku [[Wimbledon 2018 – ženská čtyřhra|2018]]. Z [[All England Lawn Tennis and Croquet Club|All England Clubu]] odjížděly s celkovou zápasovou bilancí 17–3. Krejčíková a Siniaková se staly šestou dvojicí v [[Otevřená éra světového tenisu|otevřené éře]], která vyhrála alespoň pět grandslamových trofejí. Wimbledon ovládly jako druhý český pár podruhé, po triumfech [[Jana Novotná|Novotné]] se [[Helena Suková|Sukovou]] z let 1989 a 1990. Právě za nimi figurovaly na 3. a 4. příčce v žebříčku deblových grandslamových trofejí českých tenistek. Napříč soutěžemi Krejčíková získala devátý grandslamový titul.<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejcikova and Siniakova roll to second Wimbledon doubles title | periodikum = Women's Tennis Association | datum_vydání = 2022-07-10 | url = https://www.wtatennis.com/news/2673506/krejcikova-and-siniakova-roll-to-second-wimbledon-doubles-title | datum_přístupu = 2022-07-11 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Christie | meno = Viv | periodikum = www.wimbledon.com | datum_vydání = 2022-07-10 | url = https://www.wimbledon.com/en_GB/news/articles/2022-07-10/krejcikovasiniakova_win_ladies_doubles_title.html | datum_přístupu = 2022-07-11 | jazyk = en}}</ref> Na antukovém [[Hungarian Grand Prix 2022 – ženská dvouhra|Hungarian Grand Prix]] ji časnou porážku přivodila Číňanka [[Wang Si-jü]] z druhé světové stovky a ve čtvrtfinále [[Hamburg European Open 2022 – ženská dvouhra|Hamburg European Open]] uhrála jen čtyři gamy na [[Anastasija Potapovová|Anastasiji Potapovovou]].<ref>{{Citácia periodika | titul = WTA Hamburg: Potapovová postúpila do semifinále cez Krejčíkovú | periodikum = Šport.sk | datum_vydání = 2022-07-21 | url = https://sport.aktuality.sk/c/NzNTm4z/wta-hamburg-potapovova-postupila-do-semifinale-cez-krejcikovu/ | datum_přístupu = 2022-10-09 | jazyk = sk }}</ref> V roli obhájkyně titulu [[Livesport Prague Open 2022 – ženská dvouhra|Livesport Prague Open]] zavítala do Stromovky. Po výhře nad [[Anna Blinkovová|Annou Blinkovovou]] však ve třech setech nestačila na Japonku [[Nao Hibinová|Nao Hibinovou]], jíž patřila až 251. příčka žebříčku. V průběhu utkání hůře podávala, dopouštěla se zbytečných nevynucených chyb a využila jen sedm z dvaadvaceti nabídnutých brejkbolů.<ref>{{Citácia periodika | titul = Špatný servis a zbytečné chyby, hodnotila po vypadnutí Krejčíková | periodikum = ČT sport | vydavatel = Česká televize | datum_vydání = 2022-07-28 | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/tenis/spatny-servis-a-zbytecne-chyby-hodnotila-po-vypadnuti-krejcikova/62e2c57d43b414b574a2137d | datum_přístupu = 2022-10-09 }}</ref> První kola nepřešla na severoamerických betonech [[National Bank Open 2022 – ženská dvouhra|National Bank Open]] a [[Western & Southern Open 2022 – ženská dvouhra|Western & Southern Open]], kde vypadla s členkami elitní dvacítky [[Karolína Plíšková|Karolínou Plíškovou]], respektive [[Veronika Kuděrmetovová|Veronikou Kuděrmetovovou]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková znovu končí v prvním kole, v Cincinnati ji rychle zastavila Ruska Kuděrmetovová | periodikum = iROZHLAS | datum_vydání = 2022-08-15 | url = https://www.irozhlas.cz/sport/tenis/tenis-wta-cincinatti-krejcikova-kvitova-martincova_2208151902_apr | datum_přístupu = 2022-10-09 }}</ref> Druhé zápasy nezvládla na navazujících turnajích, clevelandském [[Tennis in the Land 2022 – ženská dvouhra|Tennis in the Land]] a grandslamovém [[US Open 2022 – ženská dvouhra|US&nbsp;Open]]. Přestože v newyorském klání získala úvodní sadu, Srbce [[Aleksandra Krunićová|Aleksandře Krunićové]] z konce první světové stovky podlehla po 38&nbsp;nevynucených chybách.<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková své šance nevyužila a na US Open končí, Serena vyřadila světovou dvojku | periodikum = Aktuálně.cz | vydavatel = Economia | odkaz na vydavatele = Economia | datum_vydání = 2022-09-01 | url = https://sport.aktualne.cz/tenis/krejcikova-prohrala-s-krunicovou-a-skoncila-na-us-open-ve-2/r~3c1d2d4229ab11ed82b7ac1f6b220ee8/ | datum_přístupu = 2022-10-09}}</ref> Zlepšení formy prožila v podzimní části evropské sezóny, když šňůrou devíti výher ovládla dva turnaje v řadě. Čtvrtou trofej vybojovala na úvodním ročníku [[Tallinn Open 2022 – ženská dvouhra|Tallinn Open]]. Do semifinále prošla přes brazilskou světovou patnáctku [[Beatriz Haddad Maiová|Beatriz Haddad Maiovou]]. V něm svedla třísetovou bitvu trvající 3:22 hodiny se čtrnáctou ženou klasifikace [[Belinda Bencicová|Belindou Bencicovou]]. Ve třetím vzájemném klání Švýcarku poprvé porazila díky šestému využitému mečbolu. V celém průběhu přitom ztratila jen jediné podání a využila tři z dvaceti brejkbolů.<ref>{{Citácia periodika | titul = Kontaveit bests compatriot Kanepi; will face Krejcikova in Tallinn final | periodikum = Women's Tennis Association | datum_vydání = 2022-10-01 | url = https://www.wtatennis.com/news/2833731/kontaveit-bests-compatriot-kanepi-will-face-krejcikova-in-tallinn-final | datum_přístupu = 2022-10-09 | jazyk = en }}</ref> V závěrečném střetnutí pak zdolala estonskou světovou čtyřku [[Anett Kontaveitová|Anett Kontaveitovou]] po dvousetovém průběhu a připsala si druhé vítězství nad členkou Top&nbsp;5.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Krejčíková je zpět! Ve finále v Tallinnu smázla v hale 24 zápasů neporaženou Kontaveitovou a slaví čtvrtý triumf | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2022-10-02 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-je-zpet-ve-finale-v-tallinnu-smazla-v-hale-24-zapasu-neporazenou-kontaveitovou-a-slavi-ctvrty-triumf-36333/#comments | datum_přístupu = 2022-10-02}}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Krejcikova sweeps past Kontaveit in Tallinn for first title of season | periodikum = Women's Tennis Association | datum_vydání = 2022-10-02 | url = https://www.wtatennis.com/news/2835763/krejcikova-sweeps-past-kontaveit-in-tallinn-for-first-title-of-season | datum_přístupu = 2022-10-02 }}</ref> Další týden startovala na ostravském [[AGEL Open 2022 – ženská dvouhra|AGEL Open]], na němž – po vítězství nad americkou kvalifikantkou [[Alycia Parksová|Alyciou Parksovou]] – postoupila mezi poslední čtveřici. V tiebreaku druhé semifinálové sady proti úřadující wimbledonské šampionce [[Jelena Rybakinová|Jeleně Rybakinové]] se ocitla dva míče od vyřazení. Zvládnutou koncovkou si vynutila třetí dějství, které ovládla. Kazachstánka během duelu nastřílela sedmnáct es. Krejčíková triumfovala i ve druhém vzájemném měření sil, přestože se dopustila devíti dvojchyb.<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková ustála 17 es a děkovala světlům. Ve finále slibuje české srdíčko | periodikum = iDNES.cz | datum_vydání = 2022-10-08 | url = https://www.idnes.cz/sport/tenis/barbora-krejcikova-wta-ostrava-finale-postup-ohlas.A221008_164816_tenis_ikuc | datum_přístupu = 2022-10-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Fantastická Krejčíková si v Ostravě zahraje o druhý titul v řadě | periodikum = Aktuálně.cz | vydavatel = Economia | odkaz na vydavatele = Economia | datum_vydání = 2022-10-08 | url = https://sport.aktualne.cz/tenis/barbora-krejcikova-semifinale-ostrava/r~93872c90471511ed9ae20cc47ab5f122/ | datum_přístupu = 2022-10-09 }}</ref> Ve finále pak premiérově v kariéře zdolala členku světové trojky i světovou jedničku, Polku [[Iga Świąteková|Igu Świątekovou]] po třísetové bitvě. Z třetího vzájemného utkání vyšla poprvé jako vítězka. Odvezla si tak první trofej z kategorie [[WTA 500]] a druhou z turnaje hraného na českém území. Po skončení se vrátila do elitní světové dvacítky na pozici české jedničky, když figurovala na 14.&nbsp;místě žebříčku. Časem 3 hodin a 16 minut utkání vyrovnalo nejdelší finále sezóny na [[Internationaux de Strasbourg 2022 – ženská dvouhra|Internationaux de Strasbourg]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejcikova topples Swiatek in thriller to reign at home in Ostrava | periodikum = Women's Tennis Association | datum_vydání = 2022-10-09 | url = https://www.wtatennis.com/news/2845211/krejcikova-topples-swiatek-in-thriller-to-reign-at-home-in-ostrava | datum_přístupu = 2022-10-09 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Ostrava má poprvé domácí vítězku! Krejčíková v maratonu skolila Šwiatekovou, znovu po týdnu kralovala a slaví 5. titul! | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2022-10-09 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/ostrava-ma-poprve-domaci-vitezku-krejcikova-v-maratonu-skolila-swiatekovou-znovu-po-tydnu-kralovala-a-slavi-5-titul-36447/ | datum_přístupu = 2022-10-09 }}</ref> Na dodatečně zařazeném, posledním řádném turnaji sezóny [[Guadalajara Open Akron 2022 – ženská dvouhra|Guadalajara Open Akron]] v kategorii [[WTA 1000]] vypadla v úvodním kole s hráčkou z osmé světové desítky [[Anna Kalinská|Annou Kalinskou]]. Ruska tak v prvním vzájemném duelu ukončila její devítizápasovou neporazitelnost.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinovský | meno = Jakub | titul = Krejčíková přišla o dlouhou sérii výher, česká bitva pro Bouzkovou | periodikum = TN.cz | datum_vydání = 2022-10-18 | url = https://tn.nova.cz/sport/clanek/473984-krejcikova-prisla-o-dlouhou-serii-vyher-ceska-bitva-pro-bouzkovou | datum_přístupu = 2022-10-20 }}</ref> === 2023: Víťazka Dubai Tennis Championships a návrat do prvej desiatky === Sedmý grandslamový titul ve čtyřhře a&nbsp;čtvrtý z&nbsp;po sobě následujících čtyř společných účastí vybojovala s&nbsp;[[Kateřina Siniaková|Kateřinou Siniakovou]] na [[Australian Open 2023 – ženská čtyřhra|Australian Open]]. Ve finále porazily Japonky [[Šúko Aojamová|Šúko Aojamovou]] s [[Ena Šibaharaová|Enou Šibaharaovou]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejcikova, Siniakova win second straight Australian Open title | periodikum = Women's Tennis Association | datum_vydání = 2023-01-29 | url = https://www.wtatennis.com/news/3040663/krejcikova-siniakova-win-second-straight-australian-open-title | datum_přístupu = 2023-01-29 | jazyk = en }}</ref><ref name="Zabloudil" /> Jako čtvrtý pár [[Otevřená éra světového tenisu|otevřené éry]] vyhrály čtvrtý grandslam v řadě, do něhož nastoupily. Po skončení již držely 24zápasovou neporazitelnost v této nejvyšší kategorii tenisu. [[Súbor:Barbora Krejčíková (2023 US Open) 01.jpg|náhľad|V úvode US Open 2023 podľahla Lucii Bronzettiové]] Na [[Dubai Tennis Championships 2023 – ženská dvouhra|Dubai Tennis Championships]] přijela jako nenasazená. Na její raketě v prvním kole dohrála Rumunka [[Irina-Camelia Beguová]], následně přehrála světovou osmičku [[Darja Kasatkinová|Darju Kasatkinovou]], proti níž odvrátila čtyři mečboly<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | priezvisko2 = Jirásek | meno2 = Ondřej | titul = Plíšková v Dubaji zničila Sakkariovou, v osmifinále je i Muchová. Kvitová s Krejčíkovou si zajistily vzájemný souboj | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2023-02-21 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/pliskova-v-dubaji-znicila-sakkariovou-v-osmifinale-je-i-muchova-kvitova-s-krejcikovou-si-zajistily-vzajemny-souboj-37959/ | datum_přístupu = 2023-09-20 }}</ref> a v prvním vzájemném utkání dvou českých grandslamových šampionek turnajovou dvanáctku [[Petra Kvitová|Petru Kvitovou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | priezvisko2 = Jirásek | meno2 = Ondřej | titul = Dubaj: Plíšková po postupu do čtvrtfinále odstoupila. Muchová zastavila Bencicovou, Krejčíková vyřadila Kvitovou | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2023-02-22 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/dubaj-pliskova-po-postupu-do-ctvrtfinale-odstoupila-muchova-zastavila-bencicovou-krejcikova-vyradila-kvitovou-37971/ | datum_přístupu = 2023-09-20 }}</ref> Mezi poslední osmičkou přivodila první sezónní prohru světové dvojce [[Aryna Sabalenková|Aryně Sabalenkové]], přestože již prohrávala 0–6 a 1–3.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková letos jako první porazila Sabalenkovou! V Dubaji se oklepala z kanára | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2022-02-23 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-letos-jako-prvni-porazila-sabalenkovou-v-dubaji-se-oklepala-z-kanara-37987/ | datum_přístupu = 2023-09-20 }}</ref> V&nbsp;semifinále oplatila porážku z lednového [[Australian Open 2023 – ženská dvouhra|Australian Open]] světové trojce [[Jessica Pegulaová|Jessice Pegulaové]] a po [[Dubai Tennis Championships 2021 – ženská dvouhra|dvou letech]] postoupila v&nbsp;Dubaji do souboje o&nbsp;titul.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková v Dubaji vyřadila i Pegulaovou! Ve finále se pokusí zastavit Šwiatekovou | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2023-02-24 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-v-dubaji-vyradila-i-pegulaovou-ve-finale-se-pokusi-zastavit-swiatekovou-37999/ | datum_přístupu = 2023-09-20 }}</ref> V&nbsp;něm porazila světovou jedničku [[Iga Świąteková|Igu Świątekovou]], zopakovala tak vítězství z&nbsp;finále ostravského [[AGEL Open 2022 – ženská dvouhra|AGEL Open 2022]] a získala první turnajové vítězství v&nbsp;kategorii [[WTA 1000]] a první mimo Evropu. Bodový zisk ji posunul z&nbsp;třicátého na šestnácté místo [[Žebříček WTA|žebříčku]], mezi krajanky Kvitovou a&nbsp;Plíškovou. Na turnaji jako pátá tenistka v&nbsp;historii porazila [[Žebříček WTA#Vítězky nad členkami Top 3 na jediném turnaji|jediném turnaji porazila první, druhou i třetí ženu světové klasifikace]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Krejčíková to znovu dokázala! Ve finále v Dubaji přemohla Šwiatekovou a má první titul z WTA 1000 | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2023-02-25 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-to-znovu-dokazala-ve-finale-v-dubaji-premohla-swiatekovou-a-ma-prvni-titul-z-wta-1000-38009/ | datum_přístupu = 2023-02-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Krejcikova upsets Swiatek in Dubai to win first title of the year | periodikum = Women's Tennis Association | datum_vydání = 2023-02-25 | url = https://www.wtatennis.com/news/3083110/krejcikova-upsets-swiatek-in-dubai-to-win-first-title-of-the-year | datum_přístupu = 2023-02-25 | jazyk = en}}</ref> Na [[French Open 2023|French Open]] skončila v&nbsp;prvním kole [[French Open 2023 – ženská dvouhra|dvouhry]] i&nbsp;[[French Open 2023 – ženská čtyřhra|čtyřhry]]. V&nbsp;singlu ji vyřadila Ukrajinka [[Lesja Curenková]] ve dvou setech. V&nbsp;deblu, kde usilovaly se Siniakovou o&nbsp;[[Grand Slam (tenis)#Nekalendářní Grand Slam|nekalendářní grandslam]], jim první porážku v&nbsp;sezóně přivodily [[Ulrikke Eikeriová]] s&nbsp;[[Eri Hozumiová|Eri Hozumiovou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Sen o nekalendářním Grand Slamu je pryč. Krejčíková se Siniakovou skončily na French Open v 1. kole | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2023-05-31 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/sen-o-nekalendarnim-grand-slamu-je-pryc-krejcikova-se-siniakovou-skoncily-na-french-open-v-1-kole-39181/ | datum_přístupu = 2023-05-31}}</ref> První finále na tráve a celkové desáté ve dvouhře si zahrala v [[Rothesay Classic Birmingham 2023 – ženská dvouhra|Birminghame]]. Ve finále podlehla Lotyšce [[Jeļena Ostapenková|Jeļeně Ostapenkové]]. Po skončení se na týden poprvé od června 2022 vrátila do elitní světové desítky. V&nbsp;navazujícím finále vyhrála [[Rothesay Classic Birmingham 2023 – ženská čtyřhra|deblovou soutěž]]. Podruhé v kariéře tak na jediném turnaji postoupila do finále obou soutěží.<ref>{{Citácia periodika | titul = Ostapenko topples Krejcikova to capture Birmingham title | periodikum = Women's Tennis Association | datum_vydání = 2023-06-25 | url = https://www.wtatennis.com/news/3552470/ostapenko-topples-krejcikova-to-capture-birmingham-title | datum_přístupu = 2023-06-25 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková v prvním finále na trávě podlehla Ostapenkové. Vyhrála debl s Kosťukovou | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2023-06-25 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-v-prvnim-finale-na-trave-podlehla-ostapenkove-sanci-ma-jeste-ve-ctyrhre-39568/ | datum_přístupu = 2023-06-25 }}</ref> Ve [[Wimbledon 2023 – ženská dvouhra|Wimbledonu]] skrečovala po ztrátě úvodní sady s&nbsp;16letou kvalifikantkou [[Mirra Andrejevová|Mirrou Andrejevovou]] duel druhého kola kvůli píchání v&nbsp;kotníku, možnému zranění, které si přivodila v&nbsp;úvodním zápase.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková: Vzdát bylo těžké. Čtyřhra? Chci hrát, ale ze skenu mám obavy | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2023-07-06 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-vzdat-bylo-tezke-ctyrhra-chci-hrat-ale-ze-skenu-mam-obavy-39740/ | datum_přístupu = 2023-07-07 }}</ref> Kvůli zranění pak neobhajovala deblový titul se Siniakovou.<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková odvolala i obhajobu se Siniakovou. Ve hře zůstávají Kvitová, Vondroušová i Bouzková | periodikum = ČT sport | odkaz na periodikum = ČT sport | vydavatel = Česká televize | odkaz na vydavatele = Česká televize | datum_vydání = 2023-07-07 | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/tenis/wimbledon/krejcikova-odvolala-i-obhajobu-se-siniakovou-ve-hre-zustavaji-vondrousova-s-kvitovou/64a7ff15f91255b5eb1d6a8b | datum_přístupu = 2023-07-08}}</ref> Sérii čtyř proher přerušila na [[San Diego Open 2023 – ženská dvouhra|San Diego Open]], kde získala sedmý kariérní titul. Ve finále porazila Američanku [[Sofia Keninová|Sofii Keninovou]]. Bodový zisk jí podruhé v&nbsp;sezóně zajistil na jeden týden návrat do první světové desítky, kterou v&nbsp;následném vydání žebříčku uzavírala. Triumfem v&nbsp;[[San Diego Open 2023 – ženská čtyřhra|ženské čtyřhře]] s&nbsp;Kateřinou Siniakovou zkompletovala druhý kariérní „double“ – tedy vítězství na jednom turnaji ve dvouhře i&nbsp;ve čtyřhře. Předtím se jí to podařilo na [[French Open 2021]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejcikova outlasts Kenin in San Diego; wins second title of season | periodikum = Women's Tennis Association | datum_vydání = 2023-09-17 | url = https://www.wtatennis.com/news/3688140/krejcikova-outlasts-kenin-in-san-diego-wins-second-title-of-season | datum_přístupu = 2023-09-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Rázné utnutí černé série. Krejčíková v San Diegu vyhrála dvouhru i debl se Siniakovou | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2023-09-17 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/razne-utnuti-cerne-serie-krejcikova-v-san-diegu-vyhrala-dvouhru-i-debl-se-siniakovou-40751/ | datum_přístupu = 2023-09-17 }}</ref> Premiérová účast na obnoveném [[China Open 2023 – ženská dvouhra|China Open]] znamenala prohru v prvním kole, když tentokrát v dohraném zápase uhrála na 16letou Mirru Andrejevovou jenom čtyři hry. Lépe si vedla na následném [[Zhengzhou Open 2023 – ženská dvouhra|Zhengzhou Open]], kde coby sedmá nasazená prošla bez ztráty jediného setu do finále. V něm ji přehrála 21letá [[Čeng Čchin-wen]] po téměř dvou a půl hodinách.<ref>{{Citácia periodika | titul = Zheng Qinwen triumphs on home soil to win Zhengzhou title | periodikum = Women's Tennis Association | datum_vydání = 2023-10-15 | url = https://www.wtatennis.com/news/3738449/zheng-qinwen-triumphs-on-home-soil-to-win-zhengzhou-title | datum_přístupu = 2023-10-16 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková náhradnicí pro Turnaj mistryň nebude. Ve finále v Zhengzhou podlehla domácí Qinwen Zheng | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2023-10-15 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-na-titul-ze-zhengzhou-nedosahla-ve-finale-podlehla-domaci-qinwen-zheng-41009/ | datum_přístupu = 2023-10-16 }}</ref> Dále zasáhla do obnoveného [[WTA Elite Trophy 2023 – ženská dvouhra|WTA Elite Trophy]] v čínské [[Ču-chaj]]i, kde plnila při absenci několika hráček roli turnajové jedničky. Na úvod základní skupiny porazila [[Magda Linetteová|Linetteovou]], než jí 11 dní starou porážku ze semifinále v Čeng-čou vrátila Kasatkinová.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Krejčíková už si na WTA Elite Trophy nezahraje. Její přemožitelka Kasatkinová přehrála i Linetteovou | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2023-10-26 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-uz-si-na-wta-elite-trophy-nezahraje-jeji-premozitelka-kasatkinova-prehrala-i-linetteovou-41119/ | datum_přístupu = 2024-07-13 }}</ref> Prohra znamenala nepostup do vyřazovací fáze, přesto jí bodový zisk zajistil návrat do první světové desítky, kterou uzavírala, a to pouhých 35 bodů před jedenáctou [[Beatriz Haddad Maiová|Beatriz Haddad Maiovou]]. Pozici udržela i v závěrečném vydáním žebříčku a stala se tak jednou ze tří Češek, společně s Vondroušovou a Muchovou, zakončila tuto sezónu mezi top 10. Méně úspěšně se jí dařilo ve čtyřhře, když se Siniakovou na [[WTA Finals 2023 – ženská čtyřhra|Turnaji mistryň]] v mexickém [[Cancún]]u skončily již v základní skupině a po čtyřech letech byla na konci roku klasifikována mimo první desítku, a to na 13. pozici.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Konec nadějí. Krejčíková se Siniakovou podruhé prohrály 0:2 a mohou na letadlo | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2023-11-03 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/konec-nadeji-krejcikova-se-siniakovou-podruhe-prohraly-0-2-a-mohou-na-letadlo-41219/ | datum_přístupu = 2024-07-13 }}</ref> Následně absolvovala druhý přelet během tří týdnů – z Ču-chaje do Cancúnu a následně do Sevilly na finálovou část [[Billie Jean King Cup 2023 – finále|Billie Jean King Cupu]], kde plnila roli týmové dvojky. V základní fázi nastoupila jenom do dvou úspěšných čtyřech proti Švýcarsku a Spojeným státům, když ve druhém případě rozhodla o postupu týmu do semifinále.<ref>{{Citácia periodika | titul = Czechia 2-1 USA: Czechs win to set-up Canada semi-final | periodikum = Billie Jean King Cup | url = https://www.billiejeankingcup.com/en/bjkc/content/czechia%202-1%20usa:%20czechs%20win%20to%20set-up%20canada%20semi-final | datum_přístupu = 2023-11-11 }}</ref> V něm poslala Češky v souboji s Kanadou do vedením výhrou nad [[Marina Stakusicová|Marinou Stakusicovou]], aby v rozhodující čtyřhře se Siniakovou nestačily na [[Gabriela Dabrowská|Dabrowskou]] s [[Leylah Fernandezová|Fernandezovou]] po dvou nezvládnutých koncovkách setů.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Češky končí opět před branami finále BJK Cupu, prohrály drama s Kanaďankami | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2023-11-11 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/cesky-konci-opet-pred-branami-finale-bjk-cupu-prohraly-drama-s-kanadankami-41321/ | datum_přístupu = 2024-07-13 }}</ref> Následně oznámily, že po šesti letech nebudou nadále tvořit deblový pár.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Duo Krejčíková a Siniaková si dává pauzu. Soupeřky nás už znají, můžeme se vrátit silnější, oznámily | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2023-11-12 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/duo-krejcikova-a-siniakova-si-dava-pauzu-souperky-nas-uz-znaji-muzeme-se-vratit-silnejsi-oznamily-41345/ | datum_přístupu = 2024-07-13 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Former No.1s Krejcikova and Siniakova confirm doubles split for 2024 season | periodikum = Women's Tennis Association | datum_vydání = 2023-11-12 | url = https://www.wtatennis.com/news/3784126/former-no-1s-krejcikova-and-siniakova-confirm-doubles-split-for-2024-season | datum_přístupu = 2024-07-13 }}</ref> ===2024: Zdravotné problémy, prepad mimo prvú tridsiatku a víťazka Wimbledonu=== Do sezóny 2024 vstúpila prehrou v prvním kole v [[Adelaide International 2024 – ženská dvouhra|Adelaide]], když podlehla kvalifikantce [[Anna Kalinská|Anně Kalinské]] z osmé desítky žebříčku.<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková rychle končí v Adelaide, starší Fruhvirtová dohrála v Hobartu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = iDNES.cz | datum_vydání = 2024-01-08 | url = https://www.idnes.cz/sport/tenis/turnaje-auckland-adelaide-brisbane-hobart.A240108_072747_tenis_ten | datum_přístupu = 2024-01-10 }}</ref> Prohraným setem proti japonské divoké kartě [[Mai Hontamová|Mai Hontamové]] vstoupila do [[Australian Open 2024 – ženská dvouhra|Australian Open]], aby následně utkání otočila a zvítězila. Na pokraji vyřazení byla znovu ve třetím kolem proti australské kvalifikantce [[Storm Hunterová|Storm Hunterové]], proti které musela ve druhém setu odvracet brejkboly, jejichž proměnění by Australance umožnilo podávat na vítězství v zápase.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Krejčíková je třetím rokem po sobě v osmifinále. Novou parťačku Siniakové zdolala po obratu | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-01-19 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-je-tretim-rokem-po-sobe-v-osmifinale-novou-partacku-siniakove-zdolala-po-obratu-41975/ | datum_přístupu = 2024-07-14 }}</ref> V osmifinále na třetí pokus zdolala 16letou [[Mirra Andrejevová|Mirru Andrejevovou]] a v Melbourne postoupila podruhé v kariéře mezi poslední osmičku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Na třetí pokus to vyšlo. Krejčíková zastavila Andrejevovou a je po dvou letech ve čtvrtfinále grandslamu | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-01-21 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/na-treti-pokus-to-vyslo-krejcikova-zastavila-andrejevovou-a-je-po-dvou-letech-ve-ctvrtfinale-grandslamu-41999/ | datum_přístupu = 2024-07-14 }}</ref> V něm byla nad její síly světová dvojka, obhájkyně titulu a pozdější šampionka [[Aryna Sabalenková]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková bez šance. Sabalenková vyhrála i osmé grandslamové čtvrtfinále ve dvou setech | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-01-23 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-bez-sance-sabalenkova-vyhrala-i-osme-grandslamove-ctvrtfinale-ve-dvou-setech-42023/ | datum_přístupu = 2024-07-14 }}</ref> Do [[Australian Open 2024 – ženská čtyřhra|ženské čtyřhry]] nastoupila s novou parťačkou [[Laura Siegemundová|Laurou Siegemundovou]]. Ve čtvrtfinále podlehla své bývalé dlouholeté parťačce Siniakové a její nové spoluhráčce Hunterové. Bodová ztráta za neobhájený titul znamenala propad do třetí světové desítky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Po šestileté spolupráci poprvé proti sobě. Siniaková vyhrála deblové derby s Krejčíkovou | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-01-24 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/po-sestilete-spolupraci-poprve-proti-sobe-siniakova-vyhrala-deblove-derby-s-krejcikovou-42035/ | datum_přístupu = 2024-07-14}}</ref> Po prohře ve čtvrtfinále [[Mubadala Abu Dhabi Open 2024 – ženská dvouhra|Mubadala Abu Dhabi Open]] se kvůli zranění zad odhlásila z několika turnajů spadajících do kategorie [[WTA 1000]], včetně [[Dubai Tennis Championships 2024 – ženská dvouhra|Dubai Tennis Championships]], kde obhajovala titul.<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková nebude obhajovat titul v Dubaji. Po zranění zad se stále necítí připravená | periodikum = iROZHLAS | datum_vydání = 2024-02-16 | url = https://www.irozhlas.cz/sport/tenis/krejcikova-nebude-obhajovat-titul-v-dubaji-po-zraneni-zad-se-stale-neciti_2402161147_lis | datum_přístupu = 2024-02-22 }}</ref> Na kurty se vrátila až během antukového jara, ovšem ani na jednom turnaji nedokázala ve dvouhře zvítězit ani v jednom zápase. Singlové trápení vyvrcholilo na [[French Open 2024 – ženská dvouhra|French Open]], kde i třetí rok po svém triumfu v roce 2021 prohrála v prvním kole, když nestačila na [[Viktorija Golubicová|Viktoriji Golubicovou]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Golubic stuns former champion Krejcikova to make second round | periodikum = Tennis Majors | datum_vydání = 2024-05-26 | url = https://www.tennismajors.com/roland-garros-news/roland-garros-golubic-makes-second-round-2-763418.html | datum_přístupu = 2024-07-14 }}</ref> Ve čtyřhře si nejlépe vedla v [[Mutua Madrid Open 2024 – ženská čtyřhra|Madridu]], kde se Siegemundovou postoupily do prvního společného finále, v němž podlehly Španělkám [[Cristina Bucșová|Bucșové]] se [[Sara Sorribesová Tormová|Sorribesovou Tormovou]].<ref>{{Citácia periodika | titul = On home soil, Bucsa and Sorribes Tormo storm to Madrid doubles title | periodikum = Women's Tennis Association | datum_vydání = 2024-05-05 | url = https://www.wtatennis.com/news/3997444/on-home-soil-bucsa-and-sorribes-tormo-storm-to-madrid-doubles-title | datum_přístupu = 2024-05-06 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková se Siegemundovou v prvním finále neuspěly, tisícovka v Madridu má domácí vítězky | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-05-05 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-siegemundovou-v-prvnim-finale-neuspely-tisicovka-v-madridu-ma-domaci-vitezky-43213/ | datum_přístupu = 2024-05-06 }}</ref> [[French Open 2024 – ženská čtyřhra|Grandslamová čtyřhra]] pro ně skončila ve třetím kole. První výhru v dohraném zápase od Australian Open zaznamenala na travnatém [[Rothesay Classic Birmingham 2024 – ženská dvouhra|Rothesay Classic Birmingham]], kde postoupila do čtvrtfinále.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Jakub | titul = Krejčíková má první výhru od února. V Birminghamu postupuje i Bouzková, překvapivě končí Plíšková | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-06-18 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-ma-prvni-vyhru-od-unora-v-birminghamu-postupuje-i-bouzkova-prekvapive-konci-pliskova-43673/ | datum_přístupu = 2024-07-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková finále v Birminghamu neobhájí, ve čtvrtfinále prohrála s Potapovovou | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-06-21 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-finale-v-birminghamu-neobhaji-ve-ctvrtfinale-prohrala-s-potapovovou-43707/ | datum_přístupu = 2024-07-14 }}</ref> Do [[Wimbledon 2024 – ženská dvouhra|Wimbledonu]] tak vstupovala s bilancí 7–9 ve dvouhře. V prvním kole zdolala po více než třech hodinách Rusku [[Veronika Kuděrmetovová|Veroniku Kuděrmetovovou]], když zvládla lépe koncovku třetího setu. Ve druhém kole ve dvou tiebreacích porazila [[Katie Volynetsová|Katie Volynetsovou]], ve třetím kole jí skrečovala duel přemožitelka obhájkyně titulu Vondroušové z prvního kola [[Jéssica Bouzasová Maneirová]]. V osmifinále poprvé v probíhající sezóně porazila hráčku z první světové dvacítky, když ve dvou setech porazila světovou jedenáctku [[Danielle Collinsová|Danielle Collinsovou]], čímž zkompletovala sbírku čtvrtfinálových singlových účastí na všech majorech.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková v Londýně zastavila Collinsovou, čtvrtfinále si zahraje už i ve Wimbledonu | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-07-08 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-v-londyne-zastavila-collinsovou-ctvrtfinale-si-zahraje-uz-i-ve-wimbledonu-43915/ | datum_přístupu = 2024-07-14 }}</ref> Na její raketě ve čtvrtfinále potřetí v kariéře dohrála Lotyška [[Jeļena Ostapenková]], která do té doby na turnaji neztratila ani set.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková zastavila i rozjetou Ostapenkovou a s Rybakinovou si zahraje o wimbledonské finále | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-07-10 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-zastavila-i-rozjetou-ostapenkovou-a-s-rybakinovou-si-zahraje-o-wimbledonske-finale-43937/ | datum_přístupu = 2024-07-14 }}</ref> V semifinále otočila nepříznivě vyvíjející se utkání se světovou čtyřkou a favorizovanou Kazachstánkou [[Jelena Rybakinová|Jelenou Rybakinovou]], proti které zaznamenala první výhru nad takto vysoko postavenou hráčkou od února 2023.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Krejčíková zajistila další českou finalistku Wimbledonu! Rybakinovou i potřetí porazila po obratu | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-07-11 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-zajistila-dalsi-ceskou-finalistku-wimbledonu-rybakinovou-i-potreti-porazila-po-obratu-43953/ | datum_přístupu = 2024-07-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Krejcikova topples Rybakina to reach Wimbledon final | periodikum = Women's Tennis Association | datum_vydání = 2024-07-11 | url = https://www.wtatennis.com/news/4056426/krejcikova-topples-rybakina-to-reach-wimbledon-final | datum_přístupu = 2024-07-14 }}</ref> V souboji o titul pak přehrála světovou sedmičku [[Jasmine Paoliniová|Jasmine Paoliniovou]] ve třech sadách, když rozhodující brejk získala za stavu 3–3 a sama pak za stavu 5–4 odvrátila dvě šance Italky na návrat do zápasu. Po [[Jana Novotná|Janě Novotné]], [[Petra Kvitová|Petře Kvitové]] a [[Markéta Vondroušová|Markétě Vondroušové]] stala čtvrtou českou [[Seznam vítězek ženské dvouhry ve Wimbledonu|wimbledonskou vítězkou]]. V rámci samostatného Česka představovala prvního tenistu, který ovládl dva různé grandslamy ve dvouhře. Bodový zisk znamenal návrat do první světové desítky, kde předtím figurovala na začátku ledna 2024.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Krejčíková dobyla Wimbledon a navázala na triumf Vondroušové! Ve finále zdolala Paoliniovou | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-07-13Ondřej Jirásek | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-dobyla-wimbledon-a-navazala-na-triumf-vondrousove-ve-finale-zdolala-paoliniovou-43975/ | datum_přístupu = 2024-07-13 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejcikova overcomes Paolini in three sets for Wimbledon crown | periodikum = Women's Tennis Association | datum_vydání = 2024-07-13 | url = https://www.wtatennis.com/news/4057719/krejcikova-overcomes-paolini-in-three-sets-for-wimbledon-crown | datum_přístupu = 2024-07-14 }}</ref> Na [[Livesport Prague Open 2024|pražském turnaji]], konaném týden po Wimbledonu, měla původně nastoupit i do dvouhry, kvůli nabitému programu ale zúčastnila pouze [[Livesport Prague Open 2024 – ženská čtyřhra|deblové soutěže]], když spojila znovu síly se Siniakovou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková se v Praze představí jen v deblu se Siniakovou, z dvouhry se kvůli nabitému programu odhlásila | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-07-19 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-v-praze-predstavi-jen-v-deblu-se-siniakovou-z-dvouhry-se-kvuli-nabitemu-programu-odhlasila-44071/ | datum_přístupu = 2024-07-21 }}</ref> Jako nasazené jedničky triumfovaly ve finále nad [[Bethanie Matteková-Sandsová|Bethanie Mattekovou-Sandsovou]] a [[Lucie Šafářová|Lucií Šafářovou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková se Siniakovou se na OH naladily titulem, na Livesport Prague Open ovládly hvězdné finále | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-07-26 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-siniakovou-se-na-oh-naladily-titulem-na-livesport-prague-open-ovladly-hvezdne-finale-44169/ | datum_přístupu = 2024-07-26 }}</ref> Společná účast byla generálkou na navazující [[Tenis na Letních olympijských hrách 2024|pařížskou olympiádu]], kde Krejčíková zasáhla do dvou soutěží. Ve [[Tenis na Letních olympijských hrách 2024 – ženská čtyřhra|čtyřhře]], kde obhajovaly se Siniakovou zlato, podlehly ve čtvrtfinále [[Mirra Andrejevová|Miře Andrejevové]] s [[Diana Šnajderová|Dianou Šnajderovou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | priezvisko2 = Hájek | meno2 = Jakub | titul = Muchová s Noskovou zabojují o medaile. Krejčíková se Siniakovou zlato neobhájí | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-08-01 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/muchova-s-noskovou-zabojuji-o-medaile-krejcikova-se-siniakovou-zlato-neobhaji-44263/ | datum_přístupu = 2024-08-01 }}</ref> Mezi poslední osmičku se probila i ve [[Tenis na Letních olympijských hrách 2024 – ženská dvouhra|dvouhře]], kde ji ve dvou setech zastavila Slovenka [[Anna Karolína Schmiedlová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Poslední singlová naděje Krejčíková končí ve čtvrtfinále. Na obrat proti Slovence Schmiedlové neměla síly | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-07-31 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/posledni-singlova-nadeje-krejcikova-konci-ve-ctvrtfinale-na-obrat-proti-slovence-schmiedlove-nemela-sily-44251/ | datum_přístupu = 2024-10-27}}</ref> Na dvorce se následně vrátila o téměř měsíc později na [[US Open 2024 – ženská dvouhra|US Open]], kde ve druhém kole podlehla rumunské kvalifikantce [[Elena-Gabriela Ruseová|Ruseové]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Krejčíková končí na US Open už ve druhém kole, největší česká naděje prohrála s kvalifikantkou | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-08-28 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-konci-na-us-open-uz-ve-druhem-kole-nejvetsi-ceska-nadeje-prohrala-s-kvalifikantkou-44561/ | datum_přístupu = 2024-10-27 }}</ref> Bez výhry skončila na velkých čínských turnajích z kategorie WTA 1000. V [[China Open 2024 – ženská dvouhra|Pekingu]] podlehla v prvním zápase [[Jaqueline Cristianová|Jaqueline Cristianové]], když nevyužila čtyři mečboly, o dva týdny později ve [[Wuhan Open 2024 – ženská dvouhra|Wu-chanu]] byla nad její síly [[Hailey Baptisteová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Muchová dál ničí soupeřky, trápící se Krejčíková v Pekingu končí, nestačily jí čtyři mečboly | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-09-28 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/muchova-dal-nici-souperky-trapici-se-krejcikova-v-pekingu-konci-nestacily-ji-ctyri-mecboly-44911/ | datum_přístupu = 2024-10-27 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Češky ve Wuhanu skončily. Krejčíková se po Wimbledonu dál trápí, Siniaková nezaskočila Sabalenkovou | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-10-09 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/cesky-ve-wuhanu-skoncily-krejcikova-se-po-wimbledonu-dal-trapi-siniakova-nezaskocila-sabalenkovou-45013/ | datum_přístupu = 2024-10-27 }}</ref> Jedinou výhru zaznamenala na [[Ningbo Open 2024 – ženská dvouhra|Ningbo Open]], když zdola [[Ma Jie-sin]] z třetí světové stovky, než v dalším kole nedohrála utkání s Mirrou Andrejevovou. Přestože nefigurovala v hodnocení WTA Race ani v prvním desítce, díky novému pravidlu, které zajišťovalo grandslamovým vítězkám z dané sezóny figurujícím do 20. místa pořadí účast na [[Turnaj mistryň|Turnaji mistryň]], si 16. října zajistila druhou účast na závěrečné události roku ve dvouhře.<ref>{{Citácia periodika | titul = Zheng, Krejcikova qualify for WTA Finals Riyadh to set star-studded field | periodikum = Women's Tennis Association | datum_vydání = 2024-10-16 | url = https://www.wtatennis.com/news/4149581/zheng-krejcikova-qualify-for-wta-finals-riyadh-to-set-star-studded-field | datum_přístupu = 2024-10-27 }}</ref> V základnej skupine na úvod neudržala vedenie proti svetovej dvojke [[Iga Świąteková|Świątekovej]], hoci viedla o set a o dva brejky v druhomm sete.<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková neudržela nadějné vedení proti Šwiatekové, na Turnaji mistryň stále nevyhrála | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-11-03 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-neudrzela-nadejne-vedeni-proti-swiatekove-na-turnaji-mistryn-stale-nevyhrala-45339/ | datum_přístupu = 2025-04-05 }}</ref> Následne si však pripísala vůbec první kariérní výhru na závěrečné události roku, když ve dvou setech přehrála [[Jessica Pegulaová|Pegulaovou]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková se na pátý pokus dočkala premiérové výhry na Turnaji mistryň, Gauffová je v semifinále | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-11-05 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-na-paty-pokus-dockala-premierove-vyhry-na-turnaji-mistryn-gauffova-je-v-semifinale-45361/ | datum_přístupu = 2025-04-05 }}</ref> Postup ze skupiny do semifinále si pak zajistila závěrečnou dvousetovou výhrou nad [[Coco Gauffová|Gauffovou]], a to jako celková vítězka skupiny, když měla nejlepší poměr setů v porovnání s Gauffovou a Świątekovou.<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejcikova edges Gauff, locks in last semifinal spot at WTA Finals | periodikum = Women's Tennis Association | datum_vydání = 2024-11-07 | url = https://www.wtatennis.com/news/4164850/krejcikova-edges-gauff-locks-in-last-semifinal-spot-at-wta-finals | datum_přístupu = 2024-11-07 | jazyk = en }}</ref> V roli 13. hráčky světa se tak stala nejníže postavenou semifinalistkou Turnaje mistryň od čtrnácté ženy klasifikace [[Sandrine Testudová|Sandrine Testudové]] v roce [[WTA Tour Championships 2001 – ženská dvouhra|2001]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krejcikova y un triunfo a Gauff que sacó a Swiatek de Riad | vydavatel = ESPN | odkaz na vydavatele = ESPN | datum_vydání = 2024-11-07 | url = https://en.wikipedia.org/wiki/2024_WTA_Finals_%E2%80%93_Singles | datum_přístupu = 2024-11-07 | jazyk = es }}</ref> a první hráčkou postavenou mimo Top&nbsp;10 od [[Jelena Dementěvová|Jeleny Dementěvové]] v roce [[WTA Tour Championships 2000 – ženská dvouhra|2000]], která na turnaji vyhrála dva zápasy.<ref>{{Citácia periodika | titul = WTA Finals preview: As the final four face off, who will be crowned champion? | periodikum = Women's Tennis Association | datum_vydání = 2024-11-07 | url = https://www.wtatennis.com/news/4164816/wta-finals-preview-as-the-final-four-face-off-who-will-be-crowned-champion | datum_přístupu = 2024-11-08 | jazyk = en }}</ref> V boji o postup do finále byla nad její síly [[Čeng Čchin-wen]].<ref>{{Citácia periodika | titul = O titul z Turnaje mistryň si nezahraje. Krejčíková v Rijádu prohrála semifinále s Qinwen Zheng | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2024-11-08 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/o-titul-z-turnaje-mistryn-si-nezahraje-krejcikova-v-rijadu-prohrala-semifinale-s-qinwen-zheng-45405/ | datum_přístupu = 2025-04-05 }}</ref> Bodový zisk jí však zajistil, že sezónu ukončila na 10. místě konečného hodnocení.<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková ukončuje sezonu potřetí v TOP 10. V čele jsou Sabalenková a už počtvrté Siniaková | periodikum = TenisPortal.cz | dátum_vydania = 2024-11-11 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-ukoncuje-sezonu-potreti-v-top-10-v-cele-jsou-sabalenkova-a-uz-poctvrte-siniakova-45439/ | dátum_prístupu = 2025-04-05 }}</ref> === 2025: Další zdravotní problémy a herní pauza === Kvůli pokračujícímu zranění zad z konce předchozí sezóny se na začátku ledna nezúčastnila žádného přípravného turnaje na australském kontinentu a odhlásila se i z [[Australian Open 2025 – ženská dvouhra|prvního grandslamu sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková se odhlásila z Australian Open. V Melbourne Parku měla obhajovat čtvrtfinále | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2025-01-05 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-odhlasila-z-australian-open-v-melbourne-parku-mela-obhajovat-ctvrtfinale-46161/ | datum_přístupu = 2025-04-05 }}</ref> Bodová ztráta za neobhájené čtvrtfinále způsobila propad z první desítky světové klasifikace. Následně se odhlásila z velkých turnajů na Arabském poloostrově a Severní Americe.<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková pořád není fit a dál ruší turnaje. Sezonu neodstartuje ani na Blízkém východě | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2025-02-07 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-porad-neni-fit-a-dal-rusi-turnaje-sezonu-neodstartuje-ani-na-blizkem-vychode-46663/ | datum_přístupu = 2025-04-05 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Další měsíc bez tenisu. Krejčíková zrušila Indian Wells i Miami a opět odkládá vstup do sezony | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2025-02-26 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/dalsi-mesic-bez-tenisu-krejcikova-zrusila-indian-wells-i-miami-a-opet-odklada-vstup-do-sezony-46933/ | datum_přístupu = 2025-04-05 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | příjmení1 = Jirásek | jméno1 = Ondřej | titul = Nevím, kdy se vrátím. Bolest stále přetrvává. Krejčíková promluvila o momentálním zranění | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2025-02-24 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/nevim-kdy-se-vratim-bolest-stale-pretrvava-krejcikova-promluvila-o-momentalnim-zraneni-46907/ | datum_přístupu = 2025-04-05 }}</ref> Přestože se spekulovalo o jejím návratu již na začátku antukového jara, vynechala i dubnové akce.<ref>{{Citácia periodika | příjmení1 = Jirásek | jméno1 = Ondřej | titul = Nekonečná pauza. Krejčíková vynechá i další prestižní akce, pořád nezačala sezonu | periodikum = TenisPortal.cz | datum_vydání = 2025-04-05 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/nekonecna-pauza-krejcikova-vynecha-i-dalsi-prestizni-akce-porad-nezacala-sezonu-47641/ | datum_přístupu = 2025-04-05 }}</ref> == Súkromný život == Narodila sa v Brne, má dvoch starších súrodencov. V ranom detstve sa s rodinou presťahovala do [[Ivančice|Ivančic]], kde vyrastala a začínala s tenisom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tručka | meno = Jakub | titul = VIDEO: Báro, gratulujeme a děkujeme. Ivančice žijí Krejčíkovou, fandí i na dálku | url = https://www.denik.cz/tenis/tenis-barbora-krejcikova-ivancice-wimbledon-finale-fanousci-kral-promitani.html | datum vydání = 2024-07-12 | datum přístupu = 2024-07-13 | vydavatel = Denik.cz}}</ref> V rokoch 2007 – 2015 vyštudovala miestne všeobecné ''Gymnázium Jana Blahoslava''. == Ocenenia == V ankete ''[[Zlatý kanár]]'' bola ocenená medzi juniorkami za rok 2011 v kategórii "Talent roka". V rokoch 2018, 2019, 2021 a 2022 s [[Kateřina Siniaková|Kateřinou Siniakovou]] zvíťazila v kategórii deblový pár roka a v ročníkoch 2021 a 2024 sa stala najlepšou českou tenistkou. V rokoch 2021 a 2024 vyhrala hlavnú kategóriu Zlatý kanár.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bartošík | meno = Marek | titul = Zlatý kanár: Krejčíková je podruhé absolutní vítězkou, Macháč poprvé tenistou roku | periodikum = Tenisový svět | vydavateľ = Český tenisový svaz | dátum vydania = 2024-12-04 | url = https://www.tenisovysvet.cz/article/detail/21382--zlaty-kanar-krejcikova-je-podruhe-absolutni-vitezkou-machac-poprve-tenistou-roku | dátum prístupu = 2024-12-04 }}</ref> V ankete [[Sportovec roku]] bola so Siniakovou oceneá medzi jednotlivci na 9. mieste v roku 2018, na 5. v roku 2021, kedy sama skončila druhá za judistom [[Lukáš Krpálek|Krpálkom]],<ref>{{Citácia periodika | titul = Krpálek vstupuje mezi legendy. Potřetí se stal Sportovcem roku | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2021-12-22 | url = https://www.idnes.cz/sport/ostatni/sportovec-roku-2021-lukas-krpalek.A211220_145455_sporty_ber | dátum prístupu = 2022-07-12 }}</ref> a v roku 2022 obe ako pár obsadili 2. miesto za [[Ester Ledecká|Ledeckou]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Královna Ledecká! Podruhé se stala Sportovkyní roku, Procházka desátý | periodikum = iSport.cz | dátum vydania = 2022-12-21 | url = https://isport.blesk.cz/clanek/ostatni/424721/kralovna-ledecka-podruhe-se-stala-sportovkyni-roku-prochazka-desaty.html | dátum prístupu = 2022-12-22}}</ref> V roku2018 bola členkou fedcupového tímu, ktorý vyhral kategóriu kolektívov. [[Ženská tenisová asociace]] Krejčíkovou a Siniakovou vyhlásila [[ceny WTA#Pár roku|párem roku]] v letech [[WTA Tour 2018|2018]], [[WTA Tour 2021|2021]] a [[WTA Tour 2022|2022]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Swiatek named 2022 WTA Player of the Year | periodikum = Women's Tennis Association | dátum vydania = 2022-12-11 | url = https://www.wtatennis.com/news/2981463/swiatek-named-2022-wta-player-of-the-year | dátum prístupu = 2022-12-20 | dátum archivácie = 2022-12-12 | url archivu = https://web.archive.org/web/20221212145011/https://www.wtatennis.com/news/2981463/swiatek-named-2022-wta-player-of-the-year | jazyk = en}}</ref> V ročníku 2021 získala ocenění i ako [[Ceny WTA#Hráčka s největším zlepšením|hráčka s největším zlepšením]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková a Siniaková jsou tenisový pár roku, Halepová nejlepší hráčka | dátum vydania = 2018-10-19 | dátum prístupu = 2018-10-25 | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = iDNES.cz | vydavateľ = MAFRA | url = https://sport.idnes.cz/barbora-krejcikova-a-katerina-siniakova-wta-deblovy-par-roku-simona-halepova-nejlepsi-hracka-i0z-/tenis.aspx?c=A181019_162245_tenis_ten }}</ref> V sezónách 2018, 2021 a 2022 se obě také staly [[Mistři světa ITF#Ženská čtyřhra|mistryně světa ITF ve čtyřhře]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková a Siniaková jsou tenisový pár roku, Halepová nejlepší hráčka | dátum vydania = 2018-10-19 | dátum prístupu = 2018-10-25 | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = iDNES.cz | url = https://sport.idnes.cz/barbora-krejcikova-a-katerina-siniakova-wta-deblovy-par-roku-simona-halepova-nejlepsi-hracka-i0z-/tenis.aspx?c=A181019_162245_tenis_ten }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková a Siniaková dostaly další cenu. Deblistkami roku jsou i podle Mezinárodní tenisové federace | periodikum = iROZHLAS | dátum vydania = 2021-12-16 | url = https://www.irozhlas.cz/sport/tenis/krejcikova-siniakova-deblovy-par-itf_2112161810_pj | dátum prístupu = 2022-10-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Nadal and Swiatek crowned 2022 ITF World Champions | periodikum = International Tennis Federation | dátum vydania = 2022-12-15 | url = https://www.itftennis.com/en/news-and-media/articles/rafael-nadal-and-iga-swiatek-crowned-2022-itf-world-champions | dátum prístupu = 2022-12-20 | dátum archivácie = 2022-12-17 | url archivu = https://web.archive.org/web/20221217233904/https://www.itftennis.com/en/news-and-media/articles/rafael-nadal-and-iga-swiatek-crowned-2022-itf-world-champions/ | jazyk = en}}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == * {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://cs.krejcikovabarbora.eu/ Oficiálna stránka] * {{WTA Profil|318314}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Barbora Krejčíková|558905476}} {{Rebríček ATP a WTA|mužská dvojhra=a}} {{Víťazky French Open}} {{Víťazky Wimbledonu}} {{Víťazky Australian Open - štvorhra}} {{Víťazky French Open - štvorhra}} {{Víťazky Wimbledonu - štvorhra}} {{Víťazky US Open - štvorhra}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Krejčíková Barbora}} <!-- [[Kategória:Českí tenisti]] [[Kategória:Víťazi Australian Open]] [[Kategória:Víťazi French Open]] [[Kategória:Víťazi Wimbledonu]] [[Kategória:Víťazi US Open]] [[Kategória:Českí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v tenise]] [[Kategória:Víťazky Fed Cupu]] [[Kategória:Majstri sveta]] [[Kategória:Osobnosti z Brna]] --> cc3jpdaojuzitcpvts6o4bs8fpbelz9 0 649603 8226503 8225312 2026-05-31T06:44:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226503 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Vodné pólo na Panamerických hrách | rok = 2011 | iný názov = | logo = Water polo pictogram.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = | usporiadateľ = Mexiko | 2 usporiadateľ = | dátum = [[23. október|23.]]{{--}}[[29. október]] [[2011]] | počet tímov = 8 + 8 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz - muži = USA | počet titulov - muži = 11 | víťaz - ženy = USA | počet titulov - ženy = 3 | zápasy = 40 | góly = 803 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Guadalajara (Mexiko)|Guadalajara]] | rok pred = 2007 | rok po = 2015 }} '''Vodné pólo na Panamerických hrách 2011''' bol [[vodné pólo|vodnopólový]] turnaj v rámci multišportového podujatia [[Panamerické hry 2011|Panamerických hier 2011]]. Konal sa vo [[Guadalajara (Mexiko)|Guadalajare]], v [[Mexiko|Mexiku]] v dňoch od [[23. október|23.]]{{--}}[[29. október|29. októbra]] [[2011]], za účasti 8 mužských a rekordných 8 ženských tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Draw for Pan Am Games Water Polo Tournament 2011 |url = http://www.uana-aquatics.org/html/English/Draw_for_PanAm_Games_WaterPoloTournament2011.pdf |dátum vydania = |dátum prístupu = 27.04.2020 |vydavateľ = uana-aquatics.org |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20120318055219/http://www.uana-aquatics.org/html/English/Draw_for_PanAm_Games_WaterPoloTournament2011.pdf |dátum archivácie = 2012-03-18 }}</ref> Vodnopólový turnaj sa na hrách organizuje od roku 1951, a toto bolo jeho [[Vodné pólo na Panamerických hrách|16. vydanie]]. Nováčikmi podujatia boli družstvá žien {{ARG|vpz|0|Argentíny}} a domáceho {{MEX|vpz|0|Mexika}}. Zápasy sa odohrali v plaveckom centre [[Centro Acuático Scotiabank]] s kapacitou 3 593 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Centro Acuático Scotiabank |url = http://info.guadalajara2011.org.mx/ESP/ZZ/ZZS104A_@@@@@@@@@@@@@@@@@ESP_venue=CAP.htm |dátum vydania = |dátum prístupu = 27.04.2020 |vydavateľ = guadalajara2011.org.mx |jazyk = po španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20111116083628/http://info.guadalajara2011.org.mx/ESP/ZZ/ZZS104A_@@@@@@@@@@@@@@@@@ESP_venue=CAP.htm |dátum archivácie = 2011-11-16 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Centro Acuático Scotiabank |url = http://deportesmx.terra.com.mx/rumbo-a-2012/guadalajara-2011/sedes/centro-aquatico-de-scotiabank.html |dátum vydania = |dátum prístupu = 27.04.2020 |vydavateľ = deportesmx.terra.com.mx |jazyk = po španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150716205515/http://deportesmx.terra.com.mx/rumbo-a-2012/guadalajara-2011/sedes/centro-aquatico-de-scotiabank.html |dátum archivácie = 2015-07-16 }}</ref> V mužskej kategórii získalo piatykrát v rade titul {{USA|vpm}}, ktoré vo finálovom zápase zvíťazilo nad {{CAN|vpz|0|Kanadou}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = USA Men’s Water Polo Claims Pan American Games Gold With 7-3 Win Over Canada, Earns Spot at 2012 London Olympics | url = https://www.swimmingworldmagazine.com/news/usa-mens-water-polo-claims-pan-american-games-gold-with-7-3-win-over-canada-earns-spot-at-2012-london-olympics/ | dátum vydania = 30.10.2011 | dátum prístupu = 27.04.2020 | vydavateľ = swimmingworldmagazine.com | jazyk = po anglicky }}</ref> V ženskej kategórii rovnako obhájilo prvenstvo {{USA|vpz}}, keď vo finále vyhralo nad {{CAN|vpz|0|Kanadou}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = United States Wins Gold after 40 Penalty Shots | url = https://www.teamunify.com/NewsShow.jsp?returnPage=/News.jsp&id=165553&team=uana | dátum vydania = 28.10.2011 | dátum prístupu = 27.04.2020 | vydavateľ = UANA | jazyk = po anglicky }}</ref> Tento turnaj slúžil zároveň ako kvalifikácia panamerických družstiev na [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 2012|vodnopólový turnaj Letných olympijských hier 2012]], ktoré hostil [[Londýn]]. Kvalifikovalo sa na ne iba víťazné družstvo z oboch kategórií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Qualification System – Games of the XXX Olympiad |url = http://www.fina.org/H2O/docs/events/london2012/wp/wp_qual.pdf |dátum vydania = 01.09.2011 |dátum prístupu = 27.04.2020 |vydavateľ = fina.org |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20120203153015/http://www.fina.org/H2O/docs/events/london2012/wp/wp_qual.pdf |dátum archivácie = 2012-02-03 }}</ref> V poradí ďalšie 3 družstvá sa kvalifikovali na [[Kvalifikácia vo vodnom póle mužov na LOH 2012|olympijský kvalifikačný turnaj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Olympic games, World championships and World Swimming championships (25m) |url = http://www.fina.org/H2O/index.php?option=com_content&view=article&id=274%3Abl-9-olympic-games-world-championships-and-world-swimming-championships-25m&catid=81%3Aby-laws&Itemid=184 |dátum vydania = 12.05.2010 |dátum prístupu = 27.04.2020 |vydavateľ = fina.org |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20100618052345/http://www.fina.org/H2O/index.php?option=com_content&view=article&id=274%3Abl-9-olympic-games-world-championships-and-world-swimming-championships-25m&catid=81%3Aby-laws&Itemid=184 |dátum archivácie = 2010-06-18 }}</ref> == Kvalifikácia == ;Muži {| class="wikitable" width=550 style=text-align:center |- ! Podujatie !! Miestenky !! Kvalifikanti |- | Organizátor || 1 || align=left|{{MEX|vpm|1}} |- | Priamy postup || 2 || align=left|{{CAN|vpm|1}}<br>{{USA|vpm|1}} |- | [[Vodné pólo na Stredoamerických a karibských hrách 2010|Stredoamerické a karibské hry 2010]] || 2 || align=left|{{VEN|vpm|1}}<br><s>{{PRI|vpm|1}}</s> |- | [[Vodné pólo na Juhoamerických hrách 2010|Juhoamerické hry 2010]] || 3 || align=left|{{ARG|vpm|1}}<br>{{COL|vpm|1}}<br>{{BRA|vpm|1}} |- | Náhradník || || align=left|{{CUB|vpm|1}} |} Poznámka: Portoriko sa účasti vzdalo; nahradila ho Kuba, ktorá sa Stredoamerických a karibských hier 2010 nezúčastnila. ;Ženy {| class="wikitable" width=550 style=text-align:center |- ! Podujatie !! Miestenky !! Kvalifikanti |- | Organizátor || 1 || align=left|{{MEX|vpz|1}} |- | Priamy postup || 2 || align=left|{{CAN|vpz|1}}<br>{{USA|vpz|1}} |- | [[Vodné pólo na Stredoamerických a karibských hrách 2010|Stredoamerické a karibské hry 2010]] || 2 || align=left|{{PRI|vpz|1}}<br>– |- | [[Vodné pólo na Juhoamerických hrách 2010|Juhoamerické hry 2010]] || 3 || align=left|{{BRA|vpz|1}}<br>{{VEN|vpz|1}}<br>{{ARG|vpz|1}} |- | Náhradník || || align=left|{{CUB|vpz|1}} |} Poznámka: Kuba bola prizvaná ako ďalšie družstvo zo Strednej Ameriky a Karibiku, hoci sa Stredoamerických a karibských hier 2010 nezúčastnila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Cuban Women's Water Polo Team Aims at Guadalajara |url = https://www.dtcuba.com/shownews.aspx?c=33372&ref=&lng=2 |dátum vydania = 01.11.2010 |dátum prístupu = 27.04.2020 |vydavateľ = dtcuba.com |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20190723161916/http://www.dtcuba.com/shownews.aspx?c=33372&ref=&lng=2 |dátum archivácie = 2019-07-23 }}</ref> == Plavecký štadión == {|class=wikitable style=text-align:center align=center ! [[Guadalajara (Mexiko)|Guadalajara]] |- | [[Centro Acuático Scotiabank]] |- | [[Súbor:Guadalajara_2011_aquatics_center.png|240px]] |- | Kapacita: '''3 593''' |- | Otvorený: 2011 |} == Výsledky == === Muži === ==== Základné skupiny ==== ===== Skupina A ===== {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:95%" width=350 |- ! ! width=50|{{CUB}} ! width=50|{{MEX}} ! width=50|{{COL}} |- |style="text-align:left"| {{CAN|vpm|1}} | {{ku|15|10}} | {{ku|16|4}} | {{ku|15|7}} |- |style="text-align:left"| {{CUB|vpm|1}} | bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|8|7}} | {{ku|12|11}} |- |style="text-align:left"| {{MEX|vpm|1}} | bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|13|11}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{CAN|vpm|1}} |3||3||0||0|| {{ku|46|21}} || +25||'''6''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{CUB|vpm|1}} |3||2||0||1|| {{ku|30|33}} || −3||'''4''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. |align=left|{{MEX|vpm|1}} |3||1||0||2|| {{ku|24|35}} || −11||'''2''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. |align=left|{{COL|vpm|1}} |3||0||0||3|| {{ku|29|40}} || −11||'''0''' |} ===== Skupina B ===== {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:95%" width=350 |- ! ! width=50|{{BRA}} ! width=50|{{ARG}} ! width=50|{{VEN}} |- |style="text-align:left"| {{USA|vpm|1}} | {{ku|8|5}} | {{ku|13|7}} | {{ku|16|3}} |- |style="text-align:left"| {{BRA|vpm|1}} | bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|10|8}} | {{ku|19|10}} |- |style="text-align:left"| {{ARG|vpm|1}} | bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|8|7}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{USA|vpm|1}} |3||3||0||0|| {{ku|37|15}} || +22||'''6''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{BRA|vpm|1}} |3||2||0||1|| {{ku|34|26}} || +8||'''4''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. |align=left|{{ARG|vpm|1}} |3||1||0||2|| {{ku|23|30}} || −7||'''2''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. |align=left|{{VEN|vpm|1}} |3||0||0||3|| {{ku|20|43}} || −23||'''0''' |} ==== Play-off ==== ===== Stretnutia o 5.{{--}}8. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[27. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| '''{{MEX|vpm|2}}''' |'''{{ku|7|5}}''' |align=left| {{VEN|vpm|1}} |- |align=right| '''{{ARG|vpm|2}}''' |'''[https://web.archive.org/web/20120107062940/http://info.guadalajara2011.org.mx/ESP/WP/WPR173A_WPM40040060200002ESP.htm 10 : 9]''' |align=left| {{COL|vpm|1}} |} ===== Stretnutie o 7. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[29. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| '''{{COL|vpm|2}}''' |'''{{ku|11|9}}''' |align=left| {{VEN|vpm|1}} |} ===== Stretnutie o 5. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[29. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| '''{{ARG|vpm|2}}''' |'''{{ku|12|10}}''' |align=left| {{MEX|vpm|1}} |} ===== Semifinále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[27. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| '''{{USA|vpm|2}}''' |'''{{ku|12|2}}''' |align=left| {{CUB|vpm|1}} |- |align=right| '''{{CAN|vpm|2}}''' |'''{{ku|8|6}}''' |align=left| {{BRA|vpm|1}} |} ===== Stretnutie o 3. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|[[29. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| '''{{BRA|vpm|2}}''' |'''{{ku|14|7}}''' |align=left| {{CUB|vpm|1}} |} ===== Finále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[29. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| {{CAN|vpm|2}} |'''{{ku|3|7}}''' |align=left| '''{{USA|vpm|1}}''' |} ---- === Ženy === ==== Základné skupiny ==== ===== Skupina A ===== {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:95%" width=350 |- ! ! width=50|{{BRA}} ! width=50|{{MEX}} ! width=50|{{VEN}} |- |style="text-align:left"| {{CAN|vpz|1}} | {{ku|13|4}} | {{ku|18|9}} | {{ku|23|2}} |- |style="text-align:left"| {{BRA|vpz|1}} | bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|8|5}} | {{ku|10|3}} |- |style="text-align:left"| {{MEX|vpz|1}} | bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|17|7}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{CAN|vpz|1}} |3||3||0||0|| {{ku|54|15}} || +39||'''6''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{BRA|vpz|1}} |3||2||0||1|| {{ku|22|21}} || +1||'''4''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. |align=left|{{MEX|vpz|1}} |3||1||0||2|| {{ku|31|33}} || −2||'''2''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. |align=left|{{VEN|vpz|1}} |3||0||0||3|| {{ku|12|50}} || −38||'''0''' |} ===== Skupina B ===== {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:95%" width=350 |- ! ! width=50|{{CUB}} ! width=50|{{PRI}} ! width=50|{{ARG}} |- |style="text-align:left"| {{USA|vpz|1}} | {{ku|19|1}} | {{ku|24|4}} | {{ku|20|0}} |- |style="text-align:left"| {{CUB|vpz|1}} | bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|13|12}} | {{ku|6|5}} |- |style="text-align:left"| {{PRI|vpz|1}} | bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|12|6}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{USA|vpz|1}} |3||3||0||0|| {{ku|63|5}} || +58||'''6''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{CUB|vpz|1}} |3||2||0||1|| {{ku|20|36}} || −16||'''4''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. |align=left|{{PRI|vpz|1}} |3||1||0||2|| {{ku|28|43}} || −15||'''2''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. |align=left|{{ARG|vpz|1}} |3||0||0||3|| {{ku|11|38}} || −27||'''0''' |} ==== Play-off ==== ===== Stretnutia o 5.{{--}}8. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[26. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| '''{{PRI|vpz|2}}''' |'''{{ku|11|6}}''' |align=left| {{VEN|vpz|1}} |- |align=right| '''{{MEX|vpz|2}}''' |'''{{ku|11|9}}''' |align=left| {{ARG|vpz|1}} |} ===== Stretnutie o 7. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[28. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| '''{{ARG|vpz|2}}''' |'''{{ku|8|6 p}}''' |align=left| {{VEN|vpz|1}} |} ===== Stretnutie o 5. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[28. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| {{MEX|vpz|2}} |'''{{ku|13|15}}''' |align=left| '''{{PRI|vpz|1}}''' |} ===== Semifinále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[26. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| '''{{USA|vpz|2}}''' |'''{{ku|13|1}}''' |align=left| {{BRA|vpz|1}} |- |align=right| '''{{CAN|vpz|2}}''' |'''{{ku|15|9}}''' |align=left| {{CUB|vpz|1}} |} ===== Stretnutie o 3. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|[[28. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| '''{{BRA|vpz|2}}''' |'''{{ku|9|8}}''' |align=left| {{CUB|vpz|1}} |} ===== Finále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[28. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| '''{{USA|vpz|2}}''' |'''{{tooltip|27 : 26 ph|8 : 8 v riadnom hracom čase, 19 : 18 na pokutové hody}}''' |align=left| {{CAN|vpz|1}} |} == Konečné poradie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Muži {| class=wikitable |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |-bgcolor=gold |align=center|[[Súbor:Gold medal america.svg|17px]] || {{USA|vpm|1}} | bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 2012|LOH 2012]] |-bgcolor=silver |align=center|[[Súbor:Silver medal america.svg|17px]] || {{CAN|vpm|1}} | rowspan=3 bgcolor=#FFFFCC|postup na [[Kvalifikácia vo vodnom póle mužov na LOH 2012|OH kvalifikáciu 2012]] |-bgcolor=cc9966 |align=center|[[Súbor:Bronze medal (Americas).svg|17px]] || {{BRA|vpm|1}} |- |align=center|4. || {{CUB|vpm|1}} |- |align=center|5. || {{ARG|vpm|1}} |- |align=center|6. || {{MEX|vpm|1}} |- |align=center|7. || {{COL|vpm|1}} |- |align=center|8. || {{VEN|vpm|1}} |} {{Stĺpce-2}} ;Ženy {| class=wikitable |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |-bgcolor=gold |align=center|[[Súbor:Gold medal america.svg|17px]] || {{USA|vpz|1}} | bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 2012|LOH 2012]] |-bgcolor=silver |align=center|[[Súbor:Silver medal america.svg|17px]] || {{CAN|vpz|1}} | rowspan=3 bgcolor=#FFFFCC|postup na [[Kvalifikácia vo vodnom póle žien na LOH 2012|OH kvalifikáciu 2012]] |-bgcolor=cc9966 |align=center|[[Súbor:Bronze medal (Americas).svg|17px]] || {{BRA|vpz|1}} |- |align=center|4. || {{CUB|vpz|1}} |- |align=center|5. || {{PRI|vpz|1}} |- |align=center|6. || {{MEX|vpz|1}} |- |align=center|7. || {{ARG|vpz|1}} |- |align=center|8. || {{VEN|vpz|1}} |} {{Stĺpce-koniec}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20111118040141/http://www.guadalajara2011.org.mx/inicio Oficiálna stránka Panamerických hier 2011] ''archive.org'' {{spa icon}}/{{eng icon}} * [https://www.teamunify.com/Home.jsp?team=uana Oficiálna stránka Americkej plaveckej únie] {{eng icon}} * [https://www.panamsports.net/ Oficiálna stránka Panamerickej športovej organizácie] {{spa icon}}/{{eng icon}} == Zdroje == * [https://web.archive.org/web/20111113024709/http://info.guadalajara2011.org.mx/ESP/ZZ/ZZS103A_WP@@@@@@@@@@@@@@@ESP.htm Vodnopólový turnaj na štatistickej stránke Panamerických hier 2011] ''archive-org'' {{eng icon}} * [http://todor66.com/Water_Polo/America/Men_PG_2011.html Mužský] a [http://todor66.com/Water_Polo/America/Women_PG_2011.html ženský vodnopólový turnaj Panamerických hier 2011 na stránke todor66.vom] {{eng icon}} * [https://www.the-sports.org/water-polo-2011-men-s-pan-american-games-epr33366.html Mužský] a [https://www.the-sports.org/water-polo-2011-women-s-pan-american-games-epr33370.html ženský vodnopólový turnaj Panamerických hier 2011 na stránke the-sports.org] {{eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20150716220645/http://deportesmx.terra.com.mx/rumbo-a-2012/guadalajara-2011/deportes/polo-acuatico.html Vodnopólový turnaj Panamerických hier 2011 na stránke terra.com.mx] ''archivo.org'' {{spa icon}} {{Vodné pólo na Panamerických hrách}} {{Športy na Panamerických hrách 2011}} [[Kategória:Vodné pólo v 2011]] [[Kategória:Vodné pólo na Panamerických hrách]] [[Kategória:Panamerické hry 2011]] ex9rirbnemrgvnws0cemhuukkg9rshl 0 651984 8226386 8087879 2026-05-30T19:29:31Z Michal62606 117643 8226386 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Lily Tomlin | fotka = Lily Tomlin--Hair helmet.jpg | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = Mary Jean Tomlin | dátum narodenia = {{dnv|1939|9|1}} | miesto narodenia = [[Detroit]], [[Michigan]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = americká herečka, dabingová herečka,speváčka, komička, stand-up komička, producentka | roky pôsobenia = 1965 – súčasnosť | manžel = | manželka = Jane Wagner (2013 - súčasnosť) | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Mary Jean „Lily“ Tomlin''' (* [[1. september]] [[1939]], [[Detroit]], [[Michigan]], [[Spojené štáty]]) je americká [[Herec|herečka]], [[Komik|komička]], [[Spevák|speváčka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]] a [[Producent (umenie)|producentka]]. Známa je vďaka role Linnei Reese z filmu ''[[Nashville (film)|Nashville]]'', za ktorý bola v roku [[1976]] nominovaná na niekoľko cien, vrátane [[Academy Awards]], [[Zlatý glóbus]] či [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]]. == Detstvo a mladosť == Tomlinová sa narodila v [[Detroit|Detroite]] v roku [[1939]] ako dcéra Lillie Mae (1914-2005) a Guya Tomlina (1913-1970). Má mladšieho brata Richarda. Jej rodičia sa presťahovali počas hospodárskej krízy zo štátu [[Kentucky]]. == Kariéra == V roku [[1969]] sa pripojila k americkej televíznej komédii ''Rowan & Martin's Laugh-In'', kde stvárnila niekoľko postáv, z ktorých medzi najznámejšie patrí Edith Ann či pani Earborová. Tomlinová získala za svoj herecký výkon niekoľko ocenení a obrovský úspech, ktorý jej zaručil možnosť si niektoré postavy zahrať aj v špeciálnych vydaniach mimo seriálu. V roku [[1976]] sa Tomlinová ukázala vo filme s hudobnou tématikou, ''Nashville''. Jej postava sa volala Linnea Reese a bola matkou dvoch hluchých detí. Jej herecký výkon bol niekoľkokrát ocenený a tiež získala nominácie na ocenenia ako [[Academy Awards]] či [[Zlatý glóbus]]. V roku [[1980]] hrala spoločne s [[Jane Fondová|Jane Fonda]] a [[Dolly Partonová|Dolly Parton]] v komédii ''9 to 5''. Film patril k najlepším filmom roka. V roku [[1988]] hrala vo filme ''Big Business'' s [[Bette Midlerová|Bette Midler]], kde hrali identické dvojčatá, ktoré boli zamenené krátko po narodení. [[Súbor:Lily Tomlin in 2014.jpg|náhľad|Tomlinová v roku 2014]] V roku [[1999]] hrala s [[Judi Denchová|Judi Dench]] a [[Maggie Smithová|Maggie Smith]] v dráme ''Tea with Mussolini''. V roku [[2002]] hrala vo filme ''I Heart Huckabees'', spoločne s [[Isabelle Huppertová|Isabelle Huppert]], [[Dustin Hoffman|Dustinom Hoffmanom]], [[Naomi Wattsová|Naomi Watts]] či [[Jude Law|Judeom Lawom]]. V roku [[2006]] si vyskúšala dabing v animovanej rozprávke ''The Ant Bully''. V rokoch [[2008]] až [[2009]] hrala v televíznom seriáli ''[[Zúfalé manželky|Desperate Housewives]]''. Tiež prepožičala svoj hlas postave Tammy v sedemnástej sérii seriálu ''[[Simpsonovci]]''. V roku [[2015]] hrala v komédii ''Grandma'', za ktorú získala nomináciu na [[Zlatý glóbus]]. Od rovnakého roku hrala spoločne s [[Jane Fondová|Jane Fonda]] v seriáli ''[[Grace a Frankie]]''. Seriál mal sedem sérií a jeho natáčanie skončilo v roku [[2022]]. Vo filme ''80 for Brady'' z roku [[2023]] si Tomlinová zahrala jednu zo štyroch celoživotných priateliek, ktoré sa vydajú na dobrodružnú cestu na Super Bowl, aby podporili svojho obľúbeného hráča Toma Bradyho. Spolu s ňou si v hlavných úlohách zahrali aj [[Jane Fondová|Jane Fonda]], [[Sally Fieldová|Sally Field]] a [[Rita Moreno]]. == Súkromný život == Tomlinová od marca [[1971]] chodila so spisovateľkou [[Jane Wagner]]. Po 42 rokoch chodenia sa Tomlinová a Wagnerová zosobášili počas súkromného obradu v [[Los Angeles]], dňa [[31. december|31. decembra]] [[2013]]. Tiež je [[Aktivizmus|aktivistkou]] za práva [[Homosexualita|homosexuálov]] a je [[Feminizmus (hnutie)|feministka]]. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0005499}} * {{csfd meno|id=1896}} == Zdroj == {{Preklad|en|Lily Tomlin|1266730941}} {{Navboxes |title = Ceny Lily Tomlinovej |list = {{Držiteľky ceny Drama Desk pre najlepšiu herečku v divadelnej hre}} {{Držiteľky ceny Tony za najlepší výkon hlavnej herečky v divadelnej hre}} {{Držitelia ceny Primetime Emmy za najlepší dabing}} {{Držitelia ceny Primetime Emmy za najlepší scenár varietného špeciálu}} {{Kennedy Center Honors 2010 - 2019}} {{Držiteľky ceny Crystal Award 1977 - 1997}} {{Držiteľky ceny Lucy Award}} }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Tomlin, Lily}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Komici USA]] [[Kategória:Producenti USA]] [[Kategória:Rozprávači audiokníh]] [[Kategória:Spisovatelia USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Emmy]] [[Kategória:Držitelia ceny Daytime Emmy]] [[Kategória:Feministky USA]] [[Kategória:Aktivisti za ľudské práva]] [[Kategória:LGBT osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Detroitu]] 2p0x12ji2pdu8tjb2ryqz6oz2pr3atb 0 654409 8226261 8214524 2026-05-30T14:33:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 6 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226261 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbusová sieť | názov = Trolejbusová doprava v Ostrave | obrázok = Ostrava, Náměstí Republiky, trolejbusová smyčka, Solaris Trollino 12.jpg | popis = Ostravský trolejbus Solaris Trollino 12 <!-- Základné údaje --> | štát = Česko | mesto = [[Ostrava]] | prevádzkovateľ = [[Dopravní podnik Ostrava|Dopravný podnik Ostrava]] | ids = [[Integrovaný dopravný systém Moravskosliezskeho kraja ODIS]] | zahájenie prevádzky = 9. mája 1952 | ukončenie prevádzky = <!-- Infraštruktúra --> | dĺžka tratí = 40,2 km | napätie = 600 V DC | počet zastávok = 71 | vozovne = [[vozovňa v Sokolskej triede]] <!-- Prevádzka --> | počet liniek = 13 | dĺžka liniek = 118,3 km | počet vozov = 68 | počet cestujúcich = 6,9 mil./rok | dopravný výkon = 16,8 vozokm./rok | mapa = | popis mapy = | poznámky = }} V treťom najväčšom meste [[Česko|Česka]], [[Ostrava|'''Ostrave''']], sa nachádza [[Trolejbusová doprava|'''trolejbusová sieť''']] prevádzkovaná [[Dopravní podnik Ostrava|Dopravným podnikom Ostrava]]. V roku 2020 DPO prevádzkovalo 12 trolejbusových liniek s celkovou dĺžkou 122,2 km a malo 68 trolejbusov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výroční zprávy|url=https://www.dpo.cz/soubory/spolecnost/v-zpravy/2020.pdf|vydavateľ=Dopravní podnik Ostrava a.s.|dátum prístupu=2021-08-17|jazyk=cs}}</ref> == Dejiny == === 50. a 60. roky === Rovnako ako v iných mestách vtedajšieho [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], tak aj v Ostrave nadišiel po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] čas [[Trolejbus|trolejbusov]]. So stavbou prvého úseku siete, ktorý bol otvorený k výročiu dňa oslobodenia 9. mája 1952, sa začalo na začiatku roka 1952. Prvá trať mala okružný charakter a spájala ''námestí Republiky'', Jirskú osadu a ''Prokešovo náměstí''.<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=65 let provozu trolejbusů v Ostravě|url=https://doporucujeme.denik.cz/doporucujeme/dpo-ostrava.html|periodikum=Deník.cz|dátum=2017-09-01|dátum prístupu=2020-08-14|jazyk=cs|vydavateľ=|číslo=}}</ref> Na okruhu boli prevádzkované dve linky, jedna po a druhá proti smeru hodinových ručičiek. Následne sa pokračovalo v stavbe nových úsekov; krátko potom, 31. augusta toho istého roku, došlo k otvoreniu ďalšej trate, ktorá viedla do [[Hrušov (Ostrava)|Hrušova]] a k [[Ostrava hlavní nádraží|hlavnej stanici]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trolejbusy jezdí po Ostravě už 65 let|url=https://www.ostrava.cz/cs/o-meste/aktualne/trolejbusy-jezdi-po-ostrave-uz-65-let|dátum prístupu=2020-08-14|vydavateľ=ostrava.cz}}</ref> U neho sa aj nachádzala trolejbusová vozovňa (predtým boli trolejbusy odstavované na odstavnej ploche v autobusových garážach vo ''Sládkovej ulici''), ktorá vznikla čiastočnou prestavbou vozovne úzkorozchodných električiek. O rok neskôr prvýkrát vyšli trolejbusy na trať do [[Michálkovice|Michálkovic]]; nahradili tak trať [[Úzkorozchodné dráhy na Ostravsku|úzkorozchodných električiek]], ktorá týmto smerom viedla. Prvé dva mesiace po otvorení jazdili oba druhy dopravy naraz, potom však bola električková trať uzavretá. V decembri 1954 došlo k začatiu prevádzky v novej trolejbusovej vozovne v ''Sokolskej ulici'' (nevyhovujúce vozovne v Hrušove a v Michálkoviciach boli zrušené). K hlavnej stanici začali jazdiť trolejbusy aj v päťdesiatych rokoch (od 23. decembra 1957). Na prelome 50. a 60. rokov dochádzalo k zásadným zmenám, [[Úzkorozchodná železnica|úzkorozchodné]] [[Električková trať|električkové trate]] boli zrušené a nahrádzané trolejbusmi; po Michálkoviciach prišiel v roku 1960 na rad úsek medzi ''Smetanovým'' a ''Prokešovým námestím''. Toho istého roku bola vybudovaná slučka u novo vznikajúcej [[Zoologická zahrada a botanický park Ostrava|zoologickej záhrady]]. O rok neskôr začali trolejbusy jazdiť aj cez ''[[Most Miloše Sýkory|Sýkorův most]]''. V 60. rokoch bola predĺžená ešte Hrušovská trať, potom sa však so stavbou nových úsekov prestalo a nastal útlm. Jeho prvým signálom bolo vybudovanie [[Pešia zóna|pešej zóny]] v centre mesta a zrušenie trolejbusovej trate k výstavisku. Významnou udalosťou v roku 1967 bolo aj dočasné zrušenie trate pred hlavnou stanicou (kvôli jeho rozšírenia sa konečná posunula do priľahlých ulíc). Prevádzka bola v pôvodnom rozsahu obnovená až po dokončení stavby dňa 11. augusta 1974. === Od normalizácie až do súčasnosti === [[Súbor:Ostrava, Škoda 9Tr, rok 1992 (3).jpg|thumb|Trolejbus [[Škoda 9Tr]] v Ostrave v roku 1992]] [[Súbor:Trol Škoda 17Tr Ostrava(2).jpg|thumb|Trolejbus [[Škoda 17Tr]] na linke č. 107]] [[Súbor:SOR TNB 18 nám republiky.jpg|thumb|Kĺbový trolejbus [[SOR TNB 18]] na námestí Republiky]] Najväčšou udalosťou 70. rokov bola havária, ktorá sa stala 25. novembra 1976 na ''moste Pionýrů''. [[Zemný plyn|Plyn]], ktorý bol vedený v [[Potrubie|potrubí]] pod ním, explodoval a totálne most zničil. Zničený bol takisto aj prechádzajúci trolejbus a zranení cestujúci. Hoci mohla byť využitá trať cez ''Sýkorův most'', vznikol dočasný ženijný most využívaný iba trolejbusmi. Obnovenie zničeného mosta však priniesli až 80. roky, kedy bola vystavaná aj nadväzujúca estakáda okolo štadióna na Bazala. Tento úsek bol sprevádzkovaný 30. júna 1986. Útlm trolejbusovej dopravy z konca rokov šesťdesiatych na prelome 70. a 80. rokov skončil a začalo sa opäť s rozširovaním siete. V rokoch 1979 a 1980 boli sprevádzkované úspešne dve nové trate, ktoré obslúžili sídlisko Fifejdy. Východná, [[České Sliezsko|slezská]] časť mesta, sa dočkala novej trolejbusovej trate roku 1985; nový úsek zaistil dopravné spojenie pre [[důl Heřmanice]]. V roku 1992 potom bola táto trať ešte ďalej predĺžená smerom na západ a tým bola napojená na Hrušovskú trať; baňa však bol medzitým zlikvidovaný takže význam celého úseku zoslabol. V roku 1993 sa začala prevádzka na trati cez sídlisko Muglinov po Hladnovskej ulici. Posledným predĺžením je úsek z roku 1995. Ten napojil [[Koblov]] z oblasti [[Hlučínsko|Hlučínska]]. V roku 2003 bol zrušený koncový úsek do Hrušova. Trolejbusy tu teda dojazdili 30 rokov po električkách. V súvislostí so stavbou [[Diaľnica D1 (Česko)|diaľnice D1]] sa upravilo aj vedenie liniek, keď trolejbusy schádzajú z mosta, aby po jednej zastávke (Riegrova) na neho znova najazdili. 12. decembra 2008 došlo k zastaveniu pravidelnej dopravy na krátkej odbočnej trati zo zastávky ''Kamenec'' po ''ulici Dedičnej'' do slučky ''Bazaly''; trať ale zostala zachovaná a od septembra 2013 bola využívaná linkou 101, ktorú v marci 2018 vystriedala linka 106, prevádzkovaná parciálnymi trolejbusmi. Zo začiatku tam jazdila iba polovica spojov linky, ale po začiatku rekonštrukcie tam jazdili všetky spoje. Rekonštrukcia v septembri 2019 skončila, všetky spoje linky 106 sú stále vedené cez Bazaly. Dňa 1. septembra 2013 bola zahájená prevádzka na novej trati z ''ulice Českobratskej'' (od zastávky ''Konzervatórium''), cez jednosmerné nájazdové rampy (ulica ''Žerotínova'' a ''Janáčkova'') po ''ulici Porážkovej'' k obchodnému centru [[Nová Karolina]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Z Karoliny už brzy vyjede nová trolejbusová linka|url=https://moravskoslezsky.denik.cz/zpravy_region/nova-trolejbusova-linka-na-karoline-zacne-jezdit-uz-brzy-20130530.html|periodikum=Moravskoslezský deník|dátum=2013-05-30|dátum prístupu=2020-08-15|jazyk=cs|meno=Jakub|priezvisko=Malchárek}}</ref> Ide o prvú etapu plánovanej trasy; výstavba prebiehala v rokoch 2012{{--}}2013 a trať bola slávnostne otvorená 29. augusta 2013. Boli tu zriadené dve nové zastávky (u železničnej zastávky Ostrava-Stodolní a konečná pri Novej Karoline), ktoré obsluhuje linka 105 z Koblova. Trať je ukončená slučkou. Do budúcnosti sa počíta s druhou etapou, ktorá má viesť cez ''námestie Biskupa Bruna'' a končiť slučkou. Dňa 5. júla 2015 bol otvorený [[Prestupový uzol Hulváky|terminál Hulváky]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nový terminál Hulváky již slouží cestujícím|url=http://vlcoun.cz/index.php/odjinud/moravskoslezsky-kraj/1363-novy-terminal-hulvaky-jiz-slouzi-cestujicim|vydavateľ=vlcoun.cz|dátum prístupu=2020-08-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Terminál Hulváky bude od neděle v provozu|url=https://moravskoslezsky.denik.cz/zpravy_region/terminal-hulvaky-bude-od-nedele-v-provozu-20150702.html|periodikum=Moravskoslezský deník|dátum=2015-07-02|dátum prístupu=2020-08-15|jazyk=cs|meno=Klára|priezvisko=Kohutová}}</ref> do ktorého bola predĺžená trať z existujúcej slučky ''Sokola Tůmu'', ktorá bola znesená. Dňa 28. februára 2016 bol otvorený [[Prestupový uzol Hranečník|terminál Hranečník]], kam bola postavená nová trať od mosta Miloša Sýkore okolo cintorína po ''ulici Tešínskej''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trolejbusem na ostravský Hranečník|url=https://www.cs-dopravak.cz/2016-2-21-trolejbusem-na-ostravsk-hranenk/|vydavateľ=Československý Dopravák|dátum vydania=2016-02-28|dátum prístupu=2020-08-15|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20211128061527/https://www.cs-dopravak.cz/2016-2-21-trolejbusem-na-ostravsk-hranenk/|dátum archivácie=2021-11-28}}</ref> == Linkové vedenie == {| class="wikitable" !Č. !Trasa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trolejbusové linky|url=https://www.dpo.cz/pro-cestujici/jizdni-rady/jr-trol.html|vydavateľ=www.dpo.cz|dátum prístupu=2020-08-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20200812094226/https://www.dpo.cz/pro-cestujici/jizdni-rady/jr-trol.html|dátum archivácie=2020-08-12}}</ref> !Dĺžka !Prevádzka |- !<span style="padding:1px .2em; color:white; background-color:#713219; border:1px #efefef solid; font-weight:bold;">101</span> |Hlavní nádraží ↔ Hranečník (Radvanice, Ludvíkova) |5,619 km (11,183 km) |Celotýždenná prevádzka |- !<span style="padding:1px .2em; color:white; background-color:#b1bf75; border:1px #efefef solid; font-weight:bold;">102</span> |Hlavní nádraží ↔ Hulváky |7,752 km |Celotýždenná prevádzka |- !<span style="padding:1px .2em; color:white; background-color:#fb3199; border:1px #efefef solid; font-weight:bold;">103</span> |Koblov ↔ Náměstí republiky |6,815 km |Pracovné dni |- !<span style="padding:1px .2em; color:white; background-color:#ff7322; border:1px #efefef solid; font-weight:bold;">104</span> |Michálkovice ↔ Náměstí republiky |8,297 km |Celotýždenná prevádzka |- !<span style="padding:1px .2em; color:white; background-color:#aa468e; border:1px #efefef solid; font-weight:bold;">105</span> |Koblov - Karolina u lávky |7,727 km |Celotýždenná prevádzka |- !<span style="padding:1px .2em; color:white; background-color:#43454b; border:1px #efefef solid; font-weight:bold;">106</span> |Hlavní nádraží ↔ Důl Heřmanice |8,789 km |Celotýždenná prevádzka |- !<span style="padding:1px .2em; color:white; background-color:#102694; border:1px #efefef solid; font-weight:bold;">107</span> |Hranečník - Sídliště Fifejdy - Hranečník |12,885 km |Celotýždenná prevádzka |- !<span style="padding:1px .2em; color:white; background-color:#00ab46; border:1px #efefef solid; font-weight:bold;">108</span> |Hlavní nádraží ↔ Hluváky (cez sídlisko Muglinov) |13,307 km |Celotýždenná prevádzka |- !<span style="padding:1px .2em; color:white; background-color:#8ce1f9; border:1px #efefef solid; font-weight:bold;">109</span> |Hulváky ↔ Důl Heřmanice |11,640 km |Pracovné dni |- !111 |Hlavní nádraží ↔ Michálkovice |8,769 km |Nočná prevádzka |- !112 |Hlavní nádraží ↔ Hulváky (cez sídlisko Muglinov) |13,247 km |Nočná prevádzka |- !113 |Koblov ↔ Důl Heřmanice |11,533 km |Nočná prevádzka |} == Vozový park == Pre zahájenie prevádzky trolejbusovej dopravy v Ostrave bolo dodaných šesť dvojnápravových trolejbusov [[Škoda 7Tr]],<ref name=":0" /> ktoré však svojou kapacitou nevyhovovali a preto boli po roku prevádzky odpredané do Pardubíc. Medzitým bolo zakúpených 20 mohutných trojnápravových vozov [[Tatra 400]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trolejbus Tatra T400/IIIA č. 26|url=https://www.dpo.cz/o-spolecnosti/historie-mhd/historicka-vozidla/historicke-trolejbusy/173-vuz-26.html|vydavateľ=Dopravní podnik Ostrava a.s.|dátum prístupu=2020-08-14|jazyk=c|url archívu=https://web.archive.org/web/20200812091833/https://www.dpo.cz/o-spolecnosti/historie-mhd/historicka-vozidla/historicke-trolejbusy/173-vuz-26.html|dátum archivácie=2020-08-12}}</ref> Medzi rokmi 1958 a 1960 potom boli dodané trolejbusy [[Škoda 8Tr]] (celkom 21 vozov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trolejbus Škoda 8 Tr č. 29|url=https://www.dpo.cz/o-spolecnosti/historie-mhd/historicka-vozidla/historicke-trolejbusy/175-vuz-29.html|vydavateľ=Dopravní podnik Ostrava a.s.|dátum prístupu=2020-08-14|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20200812091652/https://www.dpo.cz/o-spolecnosti/historie-mhd/historicka-vozidla/historicke-trolejbusy/175-vuz-29.html|dátum archivácie=2020-08-12}}</ref> Od roku 1962 ich nasledovali legendárne vozy [[Škoda 9Tr]] (do roku 1981 celkovo 72 trolejbusov + 3 ojazdené z Pardubíc).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trolejbus Škoda 9 Tr H č. 82|url=https://www.dpo.cz/o-spolecnosti/historie-mhd/historicka-vozidla/historicke-trolejbusy/174-vuz-82.html|vydavateľ=Dopravní podnik Ostrava a.s.|dátum prístupu=2020-08-14|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20200812085010/https://www.dpo.cz/o-spolecnosti/historie-mhd/historicka-vozidla/historicke-trolejbusy/174-vuz-82.html|dátum archivácie=2020-08-12}}</ref> Trolejbusy [[Škoda 14Tr]] jazdili v Ostrave od roku 1984.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trolejbus Škoda 14 Tr č. 3229|url=https://www.dpo.cz/o-spolecnosti/historie-mhd/historicka-vozidla/historicke-trolejbusy/172-vuz-3229.html|vydavateľ=Dopravní podnik Ostrava a.s.|dátum prístupu=2020-08-14|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20200812095827/https://www.dpo.cz/o-spolecnosti/historie-mhd/historicka-vozidla/historicke-trolejbusy/172-vuz-3229.html|dátum archivácie=2020-08-12}}</ref> V roku 1986 boli dodané do Ostravy dva kĺbové vozy [[Škoda-Sanos 200Tr]], ktoré boli o tri roky neskôr odovzdané do Zlína výmenou za jeden kĺbový trolejbus [[Škoda 15Tr]], ktorý sa tak stal prvým vozom svojho typu v Ostrave. Nasledovalo ho potom ďalších 10 vozov. V roku 1996 bol do prevádzky zaradený unikátny typ trolejbusu: prvý prototyp vozu [[Škoda 17Tr]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trolejbus Škoda 17 Tr č. 3902|url=https://www.dpo.cz/o-spolecnosti/historie-mhd/historicka-vozidla/historicke-trolejbusy/171-vuz-3902.html|vydavateľ=Dopravní podnik Ostrava a.s.|dátum prístupu=2020-08-14|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20200812092448/https://www.dpo.cz/o-spolecnosti/historie-mhd/historicka-vozidla/historicke-trolejbusy/171-vuz-3902.html|dátum archivácie=2020-08-12}}</ref> Do roku 2000 ho nasledovali ďalšie dva vozy a Ostrava sa tak stala jediným prevádzkovateľom týchto trolejbusov na svete. V rokoch 1997 až 2002 boli do Ostravy dodávané nízkopodlažné trolejbusy [[Škoda 21Tr]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DP Ostrava: vozy 21Tr {{!}} seznam-autobusu.cz|url=https://seznam-autobusu.cz/seznam?dopravce=DP+Ostrava&ntyp=21Tr|vydavateľ=seznam-autobusu.cz|dátum prístupu=2020-08-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20200410131802/https://seznam-autobusu.cz/seznam?dopravce=DP%2BOstrava&ntyp=21Tr|dátum archivácie=2020-04-10}}</ref> V rokoch 2003{{--}}2008 bol vozový park obnovovaný nízkopodlažnými trolejbusmi [[Solaris Trollino]] vo všetkých troch dĺžkových verziách, ktoré boli vyrábané v areáli ostravskej trolejbusovej vozovne. Od roku 2009 boli nakupované trolejbusy [[Škoda 26Tr Solaris]] a [[Škoda 27Tr Solaris]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nové trolejbusy v Ostravě|url=http://mhdzive.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=342:nove-trolejbusy-v-ostrave&catid=23&Itemid=101|vydavateľ=MHD ŽIVĚ.cz|dátum prístupu=2020-08-15|jazyk=cs|meno=Martin|priezvisko=PLAČKO}}</ref> V septembri 2016 bolo vyhlásené výberové konanie na dva kĺbové a desať sólo trolejbusov. Všetky budú mať klimatizáciu a dvanásťmetrové vozy budú aj vybavené batériovým pohonom, ktorý im umožní jazdu bez emisií aj mimo trolejové vedenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MHD Ostrava|url=http://www.mhd-ostrava.cz/?s=nove_trolejbusy_2016|vydavateľ=www.mhd-ostrava.cz|dátum prístupu=2020-08-14}}</ref> Dopravný podnik Ostrava je aj vlastníkom troch trolejbusov značky SOR troch rôznych typov, ktoré boli v rokoch 2008 a 2009 zostavené DPO v trolejbusovej vozovne.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Štěpán|meno=Jaromír|titul=Další nový typ trolejbusu s karoserií SOR|periodikum=Dopravní magazín|rok=2008|číslo=6|strany=13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Nelhübel|meno=Jan|titul=Projekt trolejbusů SOR|periodikum=Městská doprava|rok=2009|číslo=1|strany=8–9}}</ref> V roku 2015 zakúpil DPO tri trolejbusy Solaris Trollino 12 AC zo švajčiarskeho mesta La Chaux-de-Fonds (vyrobené v roku 2005 v Ostrave), kde je rušená trolejbusová prevádzka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trolejbusy Solaris Trollino 12 AC z La Chaux-de-Fonds v Ostravě - MHD ŽIVĚ.cz|url=http://mhdzive.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=361:trolejbusy-solaris-trollino-12-ac-z-la-chaux-de-fonds-v-ostrave&catid=23&Itemid=101&template=mhdzive_res|vydavateľ=mhdzive.cz|dátum prístupu=2020-08-15}}</ref> Vozy majú pôvodný náter z prevádzky vo Švajčiarsku. Pred zaradením do prevádzky v Ostrave im bola doplnená klimatizácia pre vodiča. Dňa 3. marca 2018 bola ukončená prevádzka trolejbusov Škoda 14Tr a 15Tr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Legendární trolejbusy Škoda 14 Tr a 15 Tr v Ostravě končí|url=https://www.cs-dopravak.cz/2018-2-25-legendrn-trolejbusy-koda-14-tr-a-15-tr-v-ostrav-kon/|vydavateľ=Československý Dopravák|dátum vydania=2018-02-25|dátum prístupu=2020-08-15|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20200921162303/https://www.cs-dopravak.cz/2018-2-25-legendrn-trolejbusy-koda-14-tr-a-15-tr-v-ostrav-kon/|dátum archivácie=2020-09-21}}</ref> DPO tak teraz prevádzkuje už iba nízkopodlažné trolejbusy. V roku 2018 došlo k zmene náteru vozidiel MHD a služobných vozidiel. Nová firemná farba je svetlo modrá až tyrkysová. Farbu doplňuje strieborný prúžok pod oknami a čierne rámy okien. Nový lak majú nové vozy typu Škoda 26Tr Solaris a Škoda 27Tr Solaris. V máji 2024 boli v prevádzke nasledujúce typy (celkom 68 vozov): {| class="wikitable" |- ! Obrázek ! Typ ! Modifikace a podtypy ! Roky dodávek ! Počet<br />(k 24. 5. 2024)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dopravní podnik Ostrava - trolejbusy | url = https://seznam-autobusu.cz/typy/dopravni-podnik-ostrava/trolejbusy | vydavateľ = seznam-autobusu.cz | dátum prístupu = 2024-05-24 | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20250220093231/https://seznam-autobusu.cz/typy/dopravni-podnik-ostrava/trolejbusy | dátum archivácie = 2025-02-20 }}</ref> |- | [[Súbor:Trol Solaris Trollino 12 Ostrava.jpg|100px]] | '''[[Solaris Trollino 12]]''' | Solaris Trollino 12 AC | 2003{{--}}2008 | 16 |- | [[Súbor:Trol Solaris Trollino 15 Ostrava.jpg|100px]] | '''[[Solaris Trollino 15]]''' | Solaris Trollino 15 AC | 2003{{--}}2007 | 4 |- | [[Súbor:Solaris Trollino 18AC - Gdynia01.jpg|100px]] | '''[[Solaris Trollino 18]]''' | Solaris Trollino 18 AC | 2006 | 1 |- | [[Súbor:Ostrava - Flickr - Infodad (84).jpg|100px]] | '''[[SOR TNB 12]]''' | SOR TNB 12 | 2009 | 1 |- | [[Súbor:Czech Raildays 2013, Škoda 26Tr Solaris, DPO, 3721 (01).jpg|100px]] | '''[[Škoda 26Tr Solaris]]''' | Škoda 26Tr Solaris | 2010{{--}}2017 | 22 |- | [[Súbor:Sol107.jpg|100px]] | '''[[Škoda 27Tr Solaris]]''' | Škoda 27Tr Solaris | 2012{{--}}2024 | 15 |- | | '''[[Škoda 36Tr]]''' | Škoda 36Tr T'CITY | 2022{{--}}2023 | 18 |} == Referencie == <references/> * {{preklad|cs|Trolejbusová doprava v Ostravě|18760861}} == Iné projekty == {{projekt}} {{MHD v Česku}} [[Kategória:Trolejbusová doprava v Ostrave| ]] [[Kategória:Trolejbusová doprava v Česku|Ostrava]] [[Kategória:Doprava v Ostrave]] iuprhuq4m4yqbxfwbtr8q8zdc3o28i4 0 654538 8226571 7190010 2026-05-31T09:37:29Z Ľuboš Repta 113400 Úprava článku 8226571 wikitext text/x-wiki {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - info}} '''Zoznam kultúrnych pamiatok v obci [[Krškany (okres Levice)|Krškany]]''' v okrese Levice. {{Monuments tablehead-SK |Obec = Krškany |Kód obce = 502430 |Okres = Levice |Kód okresu = 402 }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Krškany kúria 02.jpg | Commonscat = Manor in Krškany | Názov = KÚRIA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.21501 | dĺžka = 18.67697 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Veľké Krškany | Súpisné_číslo = 172 | IDobjektu = 402-12106/1 | Stav = 2018-04-16 | Unifikovaný názov NKP = kúria Simonyiovcov | Popis = }} {{Monuments tablefoot-SK}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - legenda}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - záver | Kraj = Nitriansky | Okres = Levice | Obec = Krškany }} {{Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Levice}} [[Kategória:Krškany (okres Levice)]] [[Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Levice|Krškany]] nyl2972oq5efqz0ep86rd96g6wkgpz9 4 656924 8226505 8226112 2026-05-31T07:02:44Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8226505 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q974567|Q974567]] | [[Súbor:Claude-Lemieux-circa-1999-2000.jpg|center|75px]] | [[Claude Lemieux]] | data-sort-value="1965" | 1965-07-16 | data-sort-value="2026" | 2026-05-28 | kanadský hokejista (1965 - 2026) | ''[[:d:Q11774891|hokejista]]''<br/>''[[:d:Q144662|sports agent]]'' | | [[Kanada]] | ''[[:d:Q2927470|Buckingham]]'' | ''[[:d:Q629401|Lake Park]]'' | |- | [[:d:Q1382684|Q1382684]] | [[Súbor:Plachetka, Jan - 2016.jpg|center|75px]] | [[Ján Plachetka]] | data-sort-value="1945" | 1945-02-18 | data-sort-value="2026" | 2026-05-24 | slovenský šachový veľmajster | ''[[:d:Q10873124|šachista]]''<br/>[[tréner]] | | [[Slovensko]] | [[Trenčín]] | | |- | [[:d:Q443173|Q443173]] | [[Súbor:DarkSideOfTheMoon1973.jpg|center|75px]] | [[Dick Parry]] | data-sort-value="1942" | 1942-12-22 | data-sort-value="2026" | 2026-05-22 | britský saxofonista | ''[[:d:Q12800682|saxofonista]]''<br/>''[[:d:Q12377274|trubkár]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené kráľovstvo]] | [[Anglicko]] | | |- | [[:d:Q720160|Q720160]] | [[Súbor:Fabian nasa.jpg|center|75px]] | [[John McCreary Fabian]] | data-sort-value="1939" | 1939-01-28 | data-sort-value="2026" | 2026-05-21 | | [[dôstojník]]<br/>[[kozmonaut]]<br/>[[pilot]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Baytown]] | ''[[:d:Q1514660|Port Ludlow]]'' | |- | [[:d:Q12044311|Q12044311]] | | [[Pavel Zajáček]] | data-sort-value="1951" | 1951-06-29 | data-sort-value="2026" | 2026-05-19 | slovenský dirigent a skladateľ, Mgr. art. (1951 – 2026) | [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[dirigent]]<br/>''[[:d:Q544972|trombonista]]'' | | | [[Modra]] | | |- | [[:d:Q313624|Q313624]] | [[Súbor:Lama Ole Nydahl.jpg|center|75px]] | [[Ole Nydahl]] | data-sort-value="1941" | 1941-03-19 | data-sort-value="2026" | 2026-05-18 | | [[spisovateľ]]<br/>[[učiteľ]]<br/>''[[:d:Q2901587|jogín]]''<br/>''[[:d:Q2259532|cleric]]''<br/>[[láma]] | | ''[[:d:Q756617|Dánsko]]'' | [[Kodaň]] | ''[[:d:Q506278|Immenstadt im Allgäu]]'' | |- | [[:d:Q4776082|Q4776082]] | | [[Anton Švajlen]] | data-sort-value="1937" | 1937-12-03 | data-sort-value="2026" | 2026-05-17 | | ''[[:d:Q937857|futbalista]]''<br/>''[[:d:Q628099|association football coach]]'' | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Slovensko]] | [[Solčany]] | | |- | [[:d:Q12028506|Q12028506]] | [[Súbor:Karel Schelle (detail, cropped).jpg|center|75px]] | [[Karel Schelle]] | data-sort-value="1952" | 1952-02-16 | data-sort-value="2026" | 2026-05-16 | český právnik, právny historik a advokát | [[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[advokát]]<br/>[[právnik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | | [[Brno]] | | |- | [[:d:Q192566|Q192566]] | [[Súbor:Edmund Phelps 2008-01-23.jpg|center|75px]] | [[Edmund Phelps]] | data-sort-value="1933" | 1933-07-26 | data-sort-value="2026" | 2026-05-15 | americký ekonóm | [[ekonóm]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Evanston (Illinois)|Evanston]] | [[New York (mesto)|New York]] | |- | [[:d:Q11735988|Q11735988]] | | [[Karol Chmel]] | data-sort-value="1953" | 1953-10-06 | data-sort-value="2026" | 2026-05-14 | slovenský redaktor, básnik a prekladateľ | [[básnik]]<br/>[[spisovateľ]]<br/>[[novinár]]<br/>''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>[[redaktor]] | | [[Slovensko]] | [[Zvolen]] | | |- | [[:d:Q124553|Q124553]] | [[Súbor:Emil Paul Tscherrig (cropped).jpg|center|75px]] | [[Emil Paul Tscherrig]] | data-sort-value="1947" | 1947-02-03 | data-sort-value="2026" | 2026-05-12 | švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat zo Švajčiarska | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]'' | ''[[:d:Q50362553|titulárny arcibiskup]]''<br/>''[[:d:Q110548806|apostolic nuncio to Burundi]]''<br/>''[[:d:Q110609931|Apostolic Nuncio to Trinidad and Tobago]]''<br/>''[[:d:Q110609949|apostolic nuncio to Dominica]]''<br/>''[[:d:Q110594834|Apostolic Nuncio to Jamaica]]''<br/>''[[:d:Q110609955|Apostolic Nuncio to Grenada]]''<br/>''[[:d:Q110609968|Apostolic Nuncio to Guyana]]''<br/>''[[:d:Q110598442|Apostolic Nuncio to Saint Lucia]]''<br/>''[[:d:Q110598417|Apostolic Nuncio to Saint Vincent and the Grenadines]]''<br/>''[[:d:Q110598399|Apostolic Nuncio to The Bahamas]]''<br/>''[[:d:Q110598385|Apostolic Nuncio to Barbados]]''<br/>''[[:d:Q110598371|Apostolic nuncio to Antigua and Barbuda]]''<br/>''[[:d:Q110598360|Apostolic Nuncio to Suriname]]''<br/>''[[:d:Q110598344|Apostolic Nuncio to Saint Kitts and Nevis]]''<br/>''[[:d:Q110554000|apostolic nuncio to South Korea]]''<br/>''[[:d:Q110553977|apostolic nuncio to Mongolia]]''<br/>''[[:d:Q110553815|Apostolic Nuncio to Sweden]]''<br/>''[[:d:Q110553858|apostolic nuncio to Denmark]]''<br/>''[[:d:Q110553923|apostolic nuncio to Finland]]''<br/>''[[:d:Q104383272|Apostolic Nuncio to Iceland]]''<br/>''[[:d:Q110553945|apostolic nuncio to Norway]]''<br/>''[[:d:Q3788313|Apostolic Nuncio to Argentina]]''<br/>''[[:d:Q110536201|Apostolic Nuncio to Italy]]''<br/>''[[:d:Q110549570|Apostolic Nuncio to San Marino]]''<br/>[[Kardinál-diakon]] | [[Švajčiarsko]] | ''[[:d:Q67491|Unterems]]'' | [[Rím]] | |- | [[:d:Q12767798|Q12767798]] | | [[Jana Dubovcová]] | data-sort-value="1952" | 1952-06-22 | data-sort-value="2026" | 2026-05-07 | verejná ochrankyňa práv, poslankyňa NRSR, sudkyňa, JUDr. (1952 – 2026) | [[politik]] | [[Verejný ochranca práv (Slovensko)|Verejný ochranca práv]]<br/>''[[:d:Q108048964|minister spravodlivosti Slovenskej republiky]]'' | [[Slovensko]] | [[Žilina]] | | |- | [[:d:Q112517138|Q112517138]] | | [[Marián Járek]] | data-sort-value="1946" | 1946-09-26 | data-sort-value="2026" | 2026-05-01 | slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní | ''[[:d:Q3075052|folklorista]]''<br/>''[[:d:Q17484288|etnomuzikológ]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[primáš]] | | | [[Nitra]] | | |- | [[:d:Q13421415|Q13421415]] | | [[Ján Pataky]] | data-sort-value="1955" | 1955-06-08 | data-sort-value="2026" | 2026-05-01 | poslanec Národnej rady SR | [[politik]] | ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]''<br/>[[starosta]] | [[Česko-Slovensko]] | [[Podbořany]] | | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] dp53jrzq1g6d4gxgzinr8aluin50t4e 14 656976 8226289 7102977 2026-05-30T15:24:07Z Jetam2 30982 zar 8226289 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Univerzity v USA|Georgia]] [[Kategória:Vysoké školy v Georgii]] 99edqbea6bzspu6rj8jvkie3lkpbg28 0 659417 8226264 8218131 2026-05-30T14:34:53Z Romang76 195109 doplnenie referencii 8226264 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Kristína Mésároš | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská maliarka a výtvarníčka | Portrét = Kristína Mésároš.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1981|2|3}} | Miesto narodenia = [[Šaľa]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = www.kristinamesaros.com | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = | Portál3 = }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Kristína Mésároš''', [[Doktor umenia|ArtD.]] (* [[3. február]] [[1981]], [[Šaľa]]) je [[Slovensko|slovenská]] [[Maliar (umelec)|maliarka]] a [[Výtvarník|výtvarníčka]], žije a pracuje v obci [[Scharndorf]] v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Vo svojej tvorbe naratívnym spôsobom vykresľuje vnímanie okolitého sveta. Často je označovaná ako [[Protagonista|protagonistka]] [[Magický realizmus|magického realizmu]], resp. neoromantizmu. Vyštudovala [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave]], kde absolvovala aj doktorandské štúdium na katedre grafiky a iných médií v ateliéri prof. Vojtecha Kolenčíka. Kurátorka Miroslava Urbanová opisuje jej tvorbu nasledovne: <blockquote>''Maľby Kristíny Mésároš bývajú častokrát vágne charakterizované ako imaginatívne, či invenčnejšie prirovnávané k (predovšetkým literárnemu) žánru [[Magický realizmus|magického realizmu]]. Špecifické kódovanie jej obrazov v symbolickej rovine prináša dojem tajuplnosti, pálčivej, či pre niekoho uspokojivej nemožnosti presne lokalizovať dané výjavy v [[Časopriestor|čase a v priestore]].''</blockquote> <blockquote>''Umelkyňa nevytvára žiadne nové [[Mytológia|mytológie]], no operuje s istým repertoárom symbolov a asociácií – aj pomocou názvov obrazov, v ktorých počíta s vkladom predošlej skúsenosti diváka. Pre tento účel s radosťou preberá názvy filmov a zasadzuje ich do nových kontextov krajiny osvetlenej pozoruhodnou explóziou svietivých farieb a figúr – figúrok v nejasných situáciách. Príbehy, ktoré sa dajú odčítať z jej malieb neuzatvára posledný ťah štetca maliarky. Jej obrazy nezostávajú mimo denného chodu vecí. Východiskovým bodom pre ich vznik je vždy skúsenosť autorky s novým prostredím, či novými životnými situáciami – návštevy nových miest, krajín, materstvo… Dajú sa v nich objaviť malé i veľké naratívy, osobné spomienky, či archetypálne scény žitej kolektívnej skúsenosti.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Miroslava Urbanova. Freelance Curator and Art Critic|url=https://miroslavaurbanova.com/2019/11/14/kristina-mesaros-cafe-moon/|dátum vydania=2019-11-14|dátum prístupu=2020-12-16|jazyk=en}}</ref></blockquote> == Štúdium == * 2000{{--}}2006: [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave]], Katedra grafiky a iných médií * 2009: [[štipendium|štipendistka]] na Lasalle College of Arts, Singapore * 2008{{--}}2014: [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave]] (doktorandské štúdium) == Ocenenia == * [[2002]]: 1. miesto v súťaži o najlepšiu ilustráciu pohľadnice k novému roku, Gas de France * [[2008]]: „Maľba 2008“, (nominácia na maľbu roka 2008 Cena pre mladých umelcov) [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstvo kultúry SR]], [[Bratislava]] - súťažné dielo ''Hunters and Collectors''<ref>[https://www.nadaciavub.sk/malba/galeria/#tab_13 Nadácia VÚB - Galéria 2008]</ref> * [[2009]]: „Maľba 2009“, (nominácia na maľbu roka 2009 Cena pre mladých umelcov) [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstvo kultúry SR]], [[Bratislava]] - súťažné dielo ''Watch Me If You Can''<ref>[https://www.nadaciavub.sk/malba/galeria/#tab_12 Nadácia VÚB - Galéria 2009]</ref> * [[2009]]: finalistka Strabag Artaward Internetional, [[Viedeň]], [[Rakúsko]] * [[2013]]: finalistka „Maľba roka 2013“, Nedbalka Gallery, [[Bratislava]] - súťažné dielo Back In Mind<ref>[https://kultura.sme.sk/c/7006205/pozrite-si-finalistov-sutaze-malba-2013.html Pozrite si finalistov súťaže Maľba 2013] - SME Kultúra</ref> * [[2015]]: finalistka "Maľba roka 2015", Nedbalka Gallery, [[Bratislava]] - súťažné dielo Upside Down<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | titul = Maľba roka 2015 súťažné dielo Upside Down, Kristína Mísároš | url = https://malba.nadaciavub.sk/galeria-diel/2015/upside-down | dátum prístupu = 2024-10-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | titul = Výročná správa Galérie Nedbalka, s. 6 | url = https://www.nedbalka.sk/wp-content/uploads/Vyrocna_sprava_2015.pdf | dátum prístupu = 2024-10-05}}</ref> * [[2024]]: laureátka Ceny [[Martin Benka|Martina Benku]] za rok [[2023]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fond výtvarných umení | url = http://www.fvu.sk/stranka/clanok/12-cena-martina-benku | vydavateľ = www.fvu.sk | dátum prístupu = 2024-10-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ceny Martina Benku boli odovzdané: Štyria laureáti obohatili slovenské umenie svojimi dielami | url = https://zilina.sp21.sk/a/23350/ceny-martina-benku-boli-odovzdane-styria-laureati-obohatili-slovenske-umenie-svojimi-dielami | vydavateľ = Regionálny informačný spravodajský portál pre Žilinský kraj | dátum prístupu = 2024-10-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cenu Martina Benku za rok 2023 si prevzali štyria laureáti | url = https://myturiec.sme.sk/c/23386241/cenu-martina-benku-za-rok-2023-si-prevzali-styria-laureati.html | vydavateľ = myturiec.sme.sk | dátum prístupu = 2024-10-05 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> * [[2025]]: nominácia [[Krištáľové krídlo]] v kategórii [[Výtvarné umenie]] za rok [[2024 na Slovensku|2024]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nominované osobnosti za rok 2024 | url = https://kristalovekridlo.sk/nominovani-2024/ | dátum vydania = 2024-12-16 | dátum prístupu = 2025-01-22 | jazyk = sk-SK | meno = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nominácie na Krištáľové krídlo za rok 2024 sú už známe. Sú medzi nimi aj Košičania | url = https://eastmag.sk/2024/12/17/nominacie-na-kristalove-kridlo-za-rok-2024-su-uz-zname-su-medzi-nimi-aj-kosicania/ | vydavateľ = EASTMAG | dátum vydania = 2024-12-17 | dátum prístupu = 2025-01-22 | jazyk = sk-SK | meno = | priezvisko = }}</ref> == Výstavy == === Samostatné výstavy === * [[2009]]: Motion, Gallery of Herzogburg, [[Sankt Veit an der Glan|St. Veit an der Glan]], [[Rakúsko]] * [[2009]]: One world is not enough, Budapest Bienale, Magyar Muhely Galeria, [[Budapešť]], [[Maďarsko]] * [[2010]]: Never nowhere, Fru Fru Gallery, [[Bratislava]] * [[2011]]: Silent places, Čin Čin gallery, [[Bratislava]] * [[2011]]: Heroes in a time of dreams, Gallery Muzeum Lendava, [[Lendava]], [[Slovinsko]] * [[2012]]: Eternal sunshine of the spotless mind, Kressling gallery, [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kristína Mésároš: Eternal sunshine of the spotless mind|url=https://www.citylife.sk/vystava/kristina-mesaros-eternal-sunshine-spotless-mind|vydavateľ=CITYLIFE.SK|dátum prístupu=2022-08-15|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristina Mesaros Kressling Gallery Bratislava | url = https://1995-2015.undo.net/it/mostra/140218 | vydavateľ = 1995-2015.undo.net | dátum prístupu = 2024-08-23 | jazyk = it | url archívu = https://web.archive.org/web/20241126200458/http://1995-2015.undo.net/it/mostra/140218 | dátum archivácie = 2024-11-26 }}</ref> * [[2013]]: Pod povrchom, [[Schemnitz Gallery]], [[Banská Štiavnica]]<ref>[https://www.schemnitz.sk/kristina-mesaros Kristína Mésároš] - Schemnitz Gallery</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstava Kristíny Mésáros je magická - Prvý pokus - (blog.sme.sk)|url=https://blog.sme.sk/pokus/kultura/vystava-kristiny-mesaros-je-magicka|vydavateľ=blog.sme.sk|dátum prístupu=2023-03-22|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> * [[2015]]: Prieplav, Čin Čin Gallery, [[Bratislava]]<ref>[https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/372381-prieplav-plny-pribehov/ Prieplav plný príbehov] - Pravda - Kultúra</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Galéria Čin Čin|url=https://www.galeriacincin.sk/|vydavateľ=Galéria Čin Čin|dátum prístupu=2023-03-22|jazyk=en-US}}</ref> * [[2018]]: Večný hlad, Dub Gallery, [[Pelhřimov]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Věčný hlad malířky Kristíny Mesároš v DUB GALLERY|url=https://www.iumeni.cz/clanky-recenze/udalosti/2018-vecny-hlad-malirky-kristiny-mesaros-v-dub-gallery/|vydavateľ=iUmeni.cz|dátum vydania=2018-04-30|dátum prístupu=2025-11-29|jazyk=cs|meno=|priezvisko=}}</ref> * [[2018]]: Čas, [[Schemnitz Gallery]], [[Banská Štiavnica]] * [[2018]]: Zraniteľní, DOT. Contemporary Art Gallery, [[Bratislava]] * [[2019]]: Veci nevídané, DOT. Contemporary Art Gallery, [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kristína Mésároš - Veci nevídané|url=https://www.archinfo.sk/kalendarium/kristina-mesaros-veci-nevidane.html|vydavateľ=www.archinfo.sk|dátum prístupu=2022-08-15|jazyk=sk}}</ref> * [[2019]]: Café Moon, Galéria Petra Michala Bohúňa, [[Liptovský Mikuláš]]<ref>[https://www.galerialm.sk/vystavy/archiv-vystav-2019/kristina-mesaros-cafe-moon/ Kristína Mésároš - Café Moon] - Liptovská galéria P. M. Bohúňa</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kristína Mésároš. Café Moon|url=https://miroslavaurbanova.com/2019/11/14/kristina-mesaros-cafe-moon/|dátum vydania=2019-11-14|dátum prístupu=2023-03-22|jazyk=en}}</ref> * [[2020]]: Kristína Mésaroš, Nová Vlna, [[Trenčín]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nová Vlna {{!}} art {{!}} projects {{!}} architecture|url=https://novavlna.sk/|vydavateľ=Nová Vlna|dátum vydania=2020-06-29|dátum prístupu=2022-08-15|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20220815191014/https://novavlna.sk/|dátum archivácie=2022-08-15}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TS: Kristína Mésároš|url=https://artalk.cz/2020/06/23/ts-kristina-mesaros-3/|dátum vydania=2020-06-23|dátum prístupu=2022-08-15}}</ref> * [[2020]]: Imagination and shapes, Flat Gallery, [[Piešťany]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Galéria v rodinnom dome? Nebojte sa ju navštíviť|url=https://www.piestanskydennik.sk/2020/07/13/galeria-v-rodinnom-dome-nebojte-sa-ju-navstivit/|dátum vydania=2020-07-13|dátum prístupu=2022-08-15|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Piešťanské informačné centrum - Kristína Mésároš & Andrea Bartošová|url=https://www.pic-piestany.sk/podujatia/detaily/?tx_kioscosmotron_pi1%5Bdetail%5D=0168955|vydavateľ=www.pic-piestany.sk|dátum prístupu=2023-03-22|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> * [[2020]]: Veční snílci, Dub Gallery, [[Pelhřimov]], [[Česko]] * [[2021]]: Veční snílci - re-opening, Dub Gallery, [[Pelhřimov]], [[Česko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kristina Mésároš — Dub Gallery|url=https://www.dubgallery.com/kristina-mesaros/|vydavateľ=www.dubgallery.com|dátum prístupu=2021-09-29}}</ref> * [[2021]]: Fatamorgána - Artisan, [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komentovaná prehliadka: Kristína Mésároš|url=https://www.citylife.sk/ina-akcia/komentovana-prehliadka-kristina-mesaros|vydavateľ=CITYLIFE.SK|dátum prístupu=2021-09-29|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kristina Mesároš - Fatamorgána|url=https://www.citylife.sk/vystava/kristina-mesaros-prieplav-galeria-cin-cin-bratislava|vydavateľ=CITYLIFE.SK|dátum prístupu=2021-09-29|jazyk=sk}}</ref> * [[2021]]: Niet rieky bez kameňov - DOT. Contemporary Art Gallery - [[Jurkovičova Tepláreň|Jurkovičova tepláreň]], [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DOT Gallery - niet rieky bez kameňov|url=https://www.dotgallery.sk/kristina-mesaros-niet-rieky-bez-kamenov/|dátum prístupu=21.11.2021|url archívu=https://web.archive.org/web/20211121104638/https://www.dotgallery.sk/kristina-mesaros-niet-rieky-bez-kamenov/|dátum archivácie=2021-11-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=City Life - niet rieky bez kameňov|url=https://www.citylife.sk/vystava/kristina-mesaros-niet-rieky-bez-kamenov-dot-contemporary-jurkovicova-teplaren-bratislava|dátum prístupu=21.11.2021}}</ref> * [[2022]]: Frozen - [[Pistoriho palác]], [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kristína Mésároš v Pistoriho paláci|url=https://artalk.cz/2022/08/08/ts-kristina-mesaros-v-pistoriho-palaci/|dátum prístupu=15.8.2022}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šimášek|meno=Rastislav|titul=Frozen v Pistoriho paláci|url=https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/300790/kristina-mesaros-vystavuje-frozen-v-pistoriho-palaci|dátum vydania=23.8.2022|dátum prístupu=31.8.2022|vydavateľ=https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/300790/kristina-mesaros-vystavuje-frozen-v-pistoriho-palaci}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=K.Mésároš vystavuje v Bratislave „zmrazených“ rýchlokorčuliarov|url=https://www.teraz.sk/kultura/kmesaros-vystavuje-v-bratislave-z/653223-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-08-11|dátum prístupu=2023-03-22|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> * [[2022]]: Na hrane času - [[Danubiana Meulensteen Art Museum|Danubiana - Centrum moderného umenia]], [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kristína Mésároš - Na hrane času|url=https://danubiana.sk/vystavy/na-hrane-casu|dátum prístupu=15.8.2022}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kristína Mésároš: Na hrane času {{!}} 6. 9. – 23. 10. 2022 {{!}} Danubiana|url=https://goout.net/sk/kristina-mesaros-na-hrane-casu/szfcvwt/|vydavateľ=goout.net|dátum prístupu=2022-09-12|jazyk=sk}}</ref> * [[2022]]: Jeden svet nestačí - [[Pálffyho palác (Zámocká)|Pálffyho Palác]] na Zámockej ulici, [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pálffyho Palác na Zámockej ulici|url=https://palffyho-palac.business.site/posts/2704504562865117456?hl=sk|vydavateľ=palffyho-palac.business.site|dátum prístupu=2023-07-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20230701104723/https://palffyho-palac.business.site/posts/2704504562865117456?hl=sk|dátum archivácie=2023-07-01}}</ref> * [[2022]]: Blue Mind - Dub Gallery, [[Pelhřimov]], [[Česko]] * [[2023]]: Green blood - Stage Garden Gallery Crears, [[Rožnov pod Radhoštěm|Rožnov pod Radhostěm]], [[Česko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kristina Mésároš: Green blood|url=https://ceskegalerie.cz/cs/probihajici-vystavy/4788/kristina-mesaros-green-blood|vydavateľ=České galerie|dátum prístupu=2023-03-22|jazyk=cs-cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20230322190835/https://ceskegalerie.cz/cs/probihajici-vystavy/4788/kristina-mesaros-green-blood|dátum archivácie=2023-03-22}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Rožnovské galerii vystavuje své obrazy slovenská malířka Kristína Mésároš|url=https://www.tvbeskyd.cz/v-roznovske-galerii-vystavuje-sve-obrazy-slovenska-malirka-kristina-mesaros/|dátum vydania=2023-04-13|dátum prístupu=2023-05-24|jazyk=cs|meno=|priezvisko=}}</ref> * [[2023]]: Predtucha - Výstavná sieň Fontána, [[Piešťany]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KRISTÍNA MÉSÁROŠ: PREDTUCHA|url=https://www.piestany.sk/mesto/kultura-1/kulturne-podujatia/kristina-mesaros-predtucha-5870_1972sk.html|vydavateľ=www.piestany.sk|dátum prístupu=2023-10-01|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kristína Mesároš: Predtucha {{!}} Pieštany rezort|url=https://kalendar.rezortpiestany.sk/podujatie/predtucha|vydavateľ=kalendar.rezortpiestany.sk|dátum prístupu=2023-10-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20250120042923/https://kalendar.rezortpiestany.sk/podujatie/predtucha|dátum archivácie=2025-01-20}}</ref> * [[2023]]: Súmrak úsvitu - [[Oravská galéria]], Župný dom [[Dolný Kubín]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súmrak úsvitu - Kristína Mésároš | url = https://www.oravskagaleria.sk/aktualne-vystavy-oravska-galeria/archiv-vystav/sumrak-usvitu-kristina-mesaros/ | dátum prístupu = 2024-12-01 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kristína Mésároš - Súmrak úsvitu, keď umelkyňa nachádza vlastnú, veľmi jedinečnú a originálnu cestu|url=https://www.lexikon.sk/kristina-mesaros-sumrak-usvitu-ked-umelkyna-nachadza-vlastnu-velmi-jedinecnu-a-originalnu-cestu/|vydavateľ=Lexikon.sk|dátum vydania=2023-10-15|dátum prístupu=2023-11-13|jazyk=sk-SK|meno=Peter|priezvisko=Kolník}}</ref> * [[2024]]: Malby - Galéria CIT, [[Bratislava]] * [[2024]]: Maľby - Arthur Gallery, [[Turčianske Teplice]] * [[2024]]: Origin / Počiatok - [[Danubiana Meulensteen Art Museum|Danubiana Meulensteen Art Gallery]], [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = POČIATOK {{!}} Danubiana | url = https://danubiana.sk/vystavy/pociatok | vydavateľ = danubiana.sk | dátum prístupu = 2024-12-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Mésároš: Počiatok - 29. 11. 2024 - 2. 2. 2025 - Danubiana - GoOut | url = https://goout.net/sk/kristina-mesaros-pociatok/szpxaox/ | vydavateľ = goout.net | dátum vydania = 2024-11-29 | dátum prístupu = 2024-12-01 | jazyk = sk-SK}}</ref> * [[2025]]: After Dark - Galerie NOLA, [[Náchod]], [[Česko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Mésároš - After Dark | url = https://www.artmap.cz/kristina-mesaros-after-dark/ | dátum prístupu = 2025-09-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251112112246/https://www.artmap.cz/kristina-mesaros-after-dark/ | dátum archivácie = 2025-11-12 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = After Dark | url = https://jlbjlt.net/event/after-dark/ | dátum prístupu = 2025-09-17 | jazyk = cs}}</ref> * [[2025]]: Voda medzi nami - [[Národná banka Slovenska|Národná Banka Slovenska]], [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Mésároš – Voda medzi nami – Národná banka Slovenska | url = https://nbs.sk/aktuality/kristina-mesaros-voda-medzi-nami/ | dátum prístupu = 2025-09-17 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstavy v NBS – Národná banka Slovenska | url = https://nbs.sk/o-narodnej-banke/vystavy/ | dátum vydania = 2025-07-25 | dátum prístupu = 2025-09-17 | jazyk = sk}}</ref> * [[2025]]: Prodigy - Villa Pellé, [[Praha]], [[Česko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kristína Mésároš: PRODIGY 28. 11. - 11. 1. 2026 První ucelená výstava slovenské malířky|url=https://villapelle.cz/pripravujeme-kristina-mesaros-prodigy-28-11-11-1-2026-prvni-ucelena-vystava-slovenske-malirky/|dátum vydania=2025-11-04|dátum prístupu=2025-11-29|jazyk=cs-CZ|meno=Kateřina|priezvisko=Zoubková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PŘIPRAVUJEME: Kristína Mésároš: PRODIGY 28. 11. - 11. 1. 2026 První ucelená výstava slovenské malířky | url = https://villapelle.cz/pripravujeme-kristina-mesaros-prodigy-28-11-11-1-2026-prvni-ucelena-vystava-slovenske-malirky/ | dátum vydania = 2025-11-04 | dátum prístupu = 2025-11-13 | jazyk = cs-CZ | meno = Kateřina | priezvisko = Zoubková}}</ref> * [[2026]]: Night Call - Tower 5 Gallery, [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Mésároš na Bali maľovala lovcov a zberačov, v Paríži madony | url = https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/809285-kristina-mesaros-na-bali-malovala-lovcov-a-zberacov-v-parizi-madony/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2026-05-22 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KRISTÍNA MESÁROŠ V TOWER 5 | url = https://www.noviny.sk/video/7f3e4808-e994-47f0-9428-dd673d24a2b8/kristina-mesaros-v-tower-5 | dátum vydania = 2026-05-25 | dátum prístupu = 2026-05-30 | jazyk = sk}}</ref> === Skupinové výstavy === * [[2008]]: Kresslling Gallery, [[Bratislava]]<ref>[http://1995-2015.undo.net/it/mostra/140218 Kristina Mesaros] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220309064643/http://1995-2015.undo.net/it/mostra/140218 |date=2022-03-09 }} - undo.net</ref> * [[2008]]: Maľba 2008, [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstvo kultúry SR]], [[Bratislava]] * [[2008]]: SIMPAT Limes, Gallery [[Komárno]] * [[2008]]: 46°29'11"N, 14°35'46"O - Sudpol 03, Vorspann Gallery, [[Rakúsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=pozvánka|url=https://www.basis-wien.at/db/event/77936|dátum prístupu=24.11.2021}}</ref> * [[2009]]: Clavier, City of [[Brignoles]], [[Francúzsko]] * [[2009]]: Motion - Galerieräume der Herzogburg, [[Sankt Veit an der Glan|St. Veigt]], [[Rakúsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=invitation|url=https://www.basis-wien.at/db/object/102610|dátum prístupu=24.11.2021}}</ref> * [[2009]]: Maľba 2009, [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstvo kultúry]], [[Bratislava]] * [[2009]]: Koncert pre všímavých / Pohoda pod strechou, [[Park kultúry a oddychu (Bratislava)|Park kultúry a oddychu]], [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koncert pre všímavých: Pohoda pod strechou. A v menšom|url=https://hudba.zoznam.sk/spravy/2009-11-19-koncert-pre-vsimavych-pohoda-pod-strechou-a-v-mensom-reportaz-foto-video/|vydavateľ=hudba.zoznam.sk|dátum prístupu=2023-06-20|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stretnutie slobodných ľudí|url=https://kuultur.com/stretnutie-slobodnych-ludi/|dátum vydania=2009-11-12|dátum prístupu=2023-06-20|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=}}</ref> * [[2010]]: Bela Gallery, [[Budapešť]], [[Maďarsko]] * [[2010]]: Gallery Muzeum [[Lendava]] Kondor, [[Slovinsko]] * [[2010]]: Čin Čin gallery, [[Bratislava]] * [[2010]]: Grafica contemporanea de Eslovaquia, [[Oaxaca]], [[Mexiko]] * [[2011]]: Octomeron, Fru Fru Gallery, [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V strede sveta a vesmíru fúka vietor|url=https://kultura.sme.sk/c/5973694/v-strede-sveta-a-vesmiru-fuka-vietor.html|vydavateľ=kultura.sme.sk|dátum prístupu=2022-09-12|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> * [[2011]]: Macher a snežienky, Župný dom, [[Púchov]] * [[2011]]: House of horror, Fru Fru Gallery, [[Bratislava]] * [[2011]]: Squares Invasion,Instinct gallery, Soho, [[Singapur]] * [[2011]]: Usmievanie, Soda gallery, [[Bratislava]] * [[2011]]: Wael Darwesh & Kristina Mésároš, Galéria Múzeum [[Lendava]], [[Slovinsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wael Darwesh & Kristina Mésároš|url=https://www.gml.si/en/wael-darwesh-kristina-mesaros/|dátum prístupu=15.8.2022}}</ref> * [[2012]]: Bratislava Accessible Art Fair 2nd Dannube Biennale, [[Danubiana Meulensteen Art Museum|Danubiana AM]], [[Bratislava]] * [[2013]]: Visual inspiration and personal quests, Riga Art space, [[Riga]], [[Lotyšsko]] * [[2013]]: Dub Gallery, [[Pelhřimov]], [[Česko]] * [[2013]]: Tags, Medium gallery, [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exhibition_TAGS_2013, 26-29|url=https://issuu.com/andrea.centella/docs/tags-katalog-080413|dátum prístupu=18.5.2022|url archívu=https://web.archive.org/web/20220815191113/https://issuu.com/andrea.centella/docs/tags-katalog-080413|dátum archivácie=2022-08-15}}</ref> * [[2013]]: Young Art Show 6. - [[Dom umenia Piešťany|Dom umenia]] [[Piešťany]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Young art show 6|url=https://trakt.sk/young-art-show-6-piestany/|dátum vydania=2018-10-09|dátum prístupu=2023-06-20|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}</ref> * [[2014]]: Bratislava Finalistka sútaže Maľba 2014, Nedbalka Gallery, [[Bratislava]] * [[2014]]: Decembrové stopy, Čin Čin gallery, [[Bratislava]] * [[2014]]: New Perspectives: Mladá slovenská tvorba, Design Tower, [[Viedeň]], [[Rakúsko]] * [[2014]]: Neviditeľná Štiavnica - inštalácia [[Labuť veľká|Labute]], [[Banská Štiavnica]]<ref>[http://www.neviditelnastiavnica.sk/sk/artist/kristina-r-mesaros#2014 Kristína R. Mesároš] - Neviditeľná Štiavnica</ref><ref>[http://www.neviditelnastiavnica.sk/sk/artist/kristina-r-mesaros/artwork/labute Labute (2014)] - Neviditeľná Štiavnica</ref> * [[2014]]: Slovenská výtvarná únia, prezentácia Dub Gallery, [[Bratislava]] * [[2014]]: Nebeský pád - Melanchólia, nostalgia a prázdne miesta, Ego gallery, [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Závratné pády do neba|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/310016-zavratne-pady-do-neba/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2014-02-27|dátum prístupu=2022-08-15|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nebeský pád: Melanchólia, nostalgia a prázdne m...|url=https://issuu.com/egogallery/docs/nebesk___p__d|dátum vydania=18.2.2014|dátum prístupu=15.8.2022|url archívu=https://web.archive.org/web/20220815191113/https://issuu.com/egogallery/docs/nebesk___p__d|dátum archivácie=2022-08-15}}</ref> * [[2015]]: Dub gallery presentation on Kölner liste – the "discovery fair" for contemporary art, [[Kolín nad Rýnom|Köln]], [[Nemecko]] * [[2016]]: Pamäť – prelud – predstava, Galerie kritiků, Palác Adria, [[Praha]], [[Česko]] * [[2016]]: Dub gallery presentation on Kölner liste – the "discovery fair" for contemporary art, [[Kolín nad Rýnom|Köln]], [[Nemecko]] * [[2016]]: 4 Elements of Innovation - Prezentácia slovenského predsedníctva v Rade EÚ, budova Justus Lipsius, sídlo [[Rada Európskej únie|Rady Európskej únie]], [[Brusel]], [[Belgicko]] * [[2017]]: Artist in residence „Symposium Novum“, [[Nové Zámky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Druhý ročník Symposium Novum naplnil očakávania | url = https://mynovezamky.sme.sk/c/20576081/druhy-rocnik-symposium-novum-naplnil-ocakavania.html | vydavateľ = mynovezamky.sme.sk | dátum prístupu = 2024-12-09 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> * [[2018]]: Zraniteľní, Dot. contemporary art gallery, [[Bratislava]]<ref name=":1">[https://www.youtube.com/watch?v=M4qdM2pb2uE Kristína Mesároš a Tomáš Jetela v DOT.Contemporary Art Gallery] - Youtube</ref> * [[2018]]: imago mundi, Luciano Benetton Collection, [[Treviso]], [[Taliansko]]<ref name="img">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Imago Mundi Collection|url=https://imagomundicollection.org/artworks/kristina-mesaros-neighbors-daughters|vydavateľ=imagomundicollection.org|dátum prístupu=2023-03-22}}</ref><ref>[http://www.imagomundiart.com/collections/slovakia-look-bridge Slovakia: Look from the Bridge] - Imago Mundi</ref> * [[2018]]: More than 30, ZOYA Gallery, [[Modra]]<ref>[http://www.zoyamuseum.sk/portfolio/more-than-30/ More than 30…] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181231043141/http://www.zoyamuseum.sk/portfolio/more-than-30/ |date=2018-12-31 }} - Zoya Museum</ref> * [[2019]]: PechaKucha night, [[Ján Koniarek|Galéria Jána Koniarka]] [[Trnava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PechaKucha Night Trnava vol. 29|url=https://pechakucha.publikum.sk/profil/kristina-mesaros/|dátum prístupu=15.8.2022}}</ref> * [[2019]]: SCOPE [[Miami]] / Think+feel contemporary gallery, účasť na veľtrhu s umením, [[Miami]], [[Spojené štáty|USA]] * [[2020]]: Medzi bielou a čiernou - Kolektívna [[výstava]] Vojtecha Kolenčíka a jeho [[Absolvent|absolventov]] – [[Pistoriho palác]], [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Správa z webu CityLife|url=https://www.citylife.sk/vystava/medzi-bielou-a-ciernou-pistoriho-palac-bratislava|dátum vydania=|dátum prístupu=23.12.2020|vydavateľ=}}</ref> * [[2020]]: Jazdkyne – Zoya Gallery [[Modra]]<ref name="jazdkyne">[https://www.youtube.com/watch?v=U-nkMGQevHo Jazdkyne / Riders (výstava/exhibition)] - Youtube</ref> * [[2020]]: Remapping The Future, Art TEEN Gallery, [[Viedeň]], [[Rakúsko]]<ref>[https://www.hermannstaedter.ro/2020/07/die-zukunft-neu-definiert/ Die Zukunft neu definiert] - Hermannstädter Zeitung</ref> * [[2020]]: 12. SEM/hommage a [[Erna Masarovičová|e.m.]] - Galéria Záhrada_Langsfeldova 2, [[Bratislava]]<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TS: 12. SEM – Medzinárodné art sympózium|url=https://artalk.cz/2020/08/12/ts-12-sem-medzinarodne-art-sympozium/|dátum prístupu=2023-06-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=12. SEM – Sochárska záhradná slávnosť|url=https://www.archinfo.sk/diskusia/12-sem-socharska-zahradna-slavnost.html|vydavateľ=www.archinfo.sk|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk}}</ref> * [[2020]]: Femme Florale, DOT Gallery, [[Bratislava]] * [[2020]]: Medzi čiernou a bielou 2 - Kolektívna [[výstava]] Vojtecha Kolenčíka a jeho [[Absolvent|absolventov]], [[Záhorie|Záhorská]] galéria [[Ján Mudroch|Jána Mudrocha]], [[Senica]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Medzi bielou a čiernou 2 - Rozmar / Whimsy|url=https://www.muzeum.sk/zahorska-galeria-jana-mudrocha-v-senici.html#fgallery--62511-3|dátum vydania=|dátum prístupu=23.12.2020|vydavateľ=}}</ref> * [[2021]]: Čierne diery: Výstava 242 grafík, Galéria Alfa, [[Kasárne Kulturpark]], [[Košice]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kristína Mésároš - Prečerpávacia stanica|url=https://eshop.ciernediery.sk/archive/precerpavacia-stanica-kristina-mesaros/|dátum prístupu=15.8.2022}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čierne diery: Výstava 242 grafík Košice — Kasárne/Kulturpark|url=http://www.mojekino.sk/klient-303/kino-83/stranka-5954/film-449269|dátum prístupu=15.8.2022}}</ref> * [[2021]]: DOnT HEAT, DO iT - DOT Gallery, [[Jurkovičova tepláreň]], [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kristína Mésároš|url=https://www.dotgallery.sk/kristina-mesaros/|dátum prístupu=2021-09-29|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DOnT HEAT - DO iT|url=https://www.citylife.sk/vystava/dont-heat-do-it-otvorenie-dot-contemporary-v-jurkovicovej-teplarni|vydavateľ=CITYLIFE.SK|dátum prístupu=2021-09-29|jazyk=sk}}</ref> <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otvorenie DOT. Gallery v Jurkovičovej teplárni|url=https://www.youtube.com/watch?v=E6-CawrbnLo|dátum prístupu=15.8.2022}}</ref> * [[2022]]: Vlastná prizma - Galéria súčasných maďarských umelcov, [[Dunajská Streda]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vlastná prizma / Saját Prizma|url=https://m.facebook.com/events/651511589275655/?source=3&action_history=null|dátum prístupu=15.8.2022}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prostredie cez prizmu umelcov|url=https://dunajskostredsky.sk/prostredie-cez-prizmu-umelcov|dátum prístupu=15.8.2022}}</ref> * [[2022]]: Organic development - DOT. Contemporary Art Gallery, [[Jurkovičova tepláreň]], [[Bratislava]] * [[2023]]: The Female Show - Munich Art Gallery, [[Mníchov]], [[Nemecko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Projektraum MUNICH ART – Munich Art Gallery|url=https://www.munichartgallery.de/?page_id=846|dátum prístupu=2023-03-08|jazyk=de-DE}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ausstellungen Projektraum MunichArt – Munich Art Gallery|url=https://www.munichartgallery.de/?page_id=922|dátum prístupu=2023-03-08|jazyk=de-DE}}</ref> * [[2023]]: Ľudská tvár - sloboda alebo smrť - 30. výročie založenia [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]] - [[Európska centrálna banka]], [[Frankfurt nad Mohanom]], [[Nemecko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstava ,,Ľudská tvár – sloboda alebo smrť“ vo Frankfurte|url=https://nbs.sk/aktuality/vystava-ludska-tvar-sloboda-alebo-smrt-vo-frankfurte/|dátum vydania=2023-05-26|dátum prístupu=2023-06-20|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NBS vo Frankfurte otvorila výstavu slovenských výtvarných diel|url=https://www.teraz.sk/kultura/nbs-vo-frankfurte-otvorila-vystavu-slov/717083-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2023-05-26|dátum prístupu=2023-06-20|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstava ,,Ľudská tvár – sloboda alebo smrť“ vo Frankfurte|url=https://www.finreport.sk/volny-cas/vystava-ludska-tvar-sloboda-alebo-smrt-vo-frankfurte/|vydavateľ=www.finreport.sk|dátum prístupu=2023-06-20|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> * [[2023]]: X+ /osem/ obrazov SEM - Galéria ZáHRADA_Langsfeldova 2, [[Bratislava]] * [[2023]]: Charitatívny aukčný salón (13. ročník)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=45 - Kristína Mésároš - Take Me to the Deepness|url=https://aukcia.appa.sk/produkt/45-kristina-mesaros-take-me-to-the-deepness/|dátum prístupu=2023-11-13|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20231205085858/https://aukcia.appa.sk/produkt/45-kristina-mesaros-take-me-to-the-deepness/|dátum archivácie=2023-12-05}}</ref> * [[2024]]: Organic development - [[Slovenský inštitút v Prahe]], [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky]], [[Česko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ORGANIC DEVELOPMENT | url = https://www.prazskyprehled.cz/clanek/6220/organic-development | vydavateľ = www.prazskyprehled.cz | dátum prístupu = 2024-01-31}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 12. 1. - 22. 2. 2024, Hybernská 1, Praha | url = https://slovenskyinstitut.cz/aktuality/slovensky-institut-v-prahe-otvoril-jubilejny-rok-30-vyrocia-vzniku-vystavou-sucasnej-slovenskej-zen/ | vydavateľ = Slovenský institut | dátum vydania = 2024-01-12 | dátum prístupu = 2024-01-31 | jazyk = cz | meno = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ORGANIC DEVELOPMENT: Výstava současné ženské malby ve Slovenském institutu v Praze | url = https://www.mistnikultura.cz/organic-development-vystava-soucasne-zenske-malby-ve-slovenskem-institutu-v-praze | vydavateľ = Místní kultura | dátum vydania = 2024-01-02 | dátum prístupu = 2024-01-31 | jazyk = cs}}</ref> * [[2024]]: ArtCircle International [[Rakúsko|Austria]] 2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Art Circle Austria - St. Wolfgang am Wolfgangsee, Salzkammergut | url = https://www.artcircle.at/ | vydavateľ = www.artcircle.at | dátum prístupu = 2024-08-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Art Circle International Art Festival - Hotel Margaretha am Wolfgangsee | url = https://wolfgangsee.com/en/artcircle/ | vydavateľ = wolfgangsee.com | dátum vydania = 2024-04-27 | dátum prístupu = 2024-08-23 | jazyk = en}}</ref><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Laura Rikman | url = https://www.artcircle.at/laura-rikman.html | vydavateľ = www.artcircle.at | dátum prístupu = 2024-10-05}}</ref> * [[2024]]: Per Flumen, Universitatea de Vest din Timișoara, Art Centrum Gallery, [[Temešvár]], [[Rumunsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Expoziția Conexiunile Dunării [PER FLUMEN / DUNAJ], la Timișoara {{!}} Critic Arad | url = https://www.criticarad.ro/expozitia-conexiunile-dunarii-per-flumen-dunaj-la-timisoara/ | dátum vydania = 2024-10-27 | dátum prístupu = 2025-01-01 | jazyk = ro-RO}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Expoziție de artă contemporană slovacă „CONEXIUNILE DUNĂRII {{!}} PER FLUMEN / DUNAJ” @ UVT ART CENTER, Timișoara {{!}} Modernism | url = https://www.modernism.ro/2024/10/27/expozitie-de-arta-contemporana-slovaca-conexiunile-dunarii-per-flumen-dunaj-uvt-art-center-timisoara/ | dátum prístupu = 2025-01-01 | jazyk = en-US}}</ref> * [[2024]]: Kristína Mésaroš & Michal Mráz - Time to pretend - Galéria Čin Čin, [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Galéria Čin Čin | url = https://www.galeriacincin.sk/gallery/time-to-pretend-2024 | vydavateľ = Galéria Čin Čin | dátum prístupu = 2024-12-01 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstava K. Mésároš a M. Mráz: Time to Pretend | url = https://kunstartum.com/vystava-kristina-mesaros-michal-mraz-time-to-pretend/ | dátum vydania = 2025-01-22 | dátum prístupu = 2025-01-22 | jazyk = sk-SK | priezvisko = }}</ref> * [[2025]]: Plavba v tekutej dobe - Galéria Jána Koniarka - Koppelova vila, [[Trnava]] * [[2025]]: Empower Her Art Forum, Grand Egyptian Museum, [[Káhira]], [[Egypt]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Empower Her Art Forum | url = https://www.experienceegypt.eg/en/event/114/empower-her-art-forum- | vydavateľ = Experience Egypt | dátum prístupu = 2025-06-29 | jazyk = en}}</ref> * [[2025]]: 25 rokov Galérie [[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]], [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 25 rokov Galérie SPP: Prečo sa Warhol vozil v kufri auta? | url = https://tlacovespravy.sme.sk/c/23569430/25-rokov-galerie-spp-preco-sa-warhol-vozil-v-kufri-auta.html | vydavateľ = tlacovespravy.sme.sk | dátum prístupu = 2025-12-09 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 25 rokov Galérie SPP: Výročná výstava súčasnej slovenskej tvorby | url = https://www.spp.sk/clanky/25-rokov-galerie-spp-vyrocna-vystava-sucasnej-slovenskej-tvorby/ | dátum vydania = 2025-11-20 | dátum prístupu = 2025-12-09 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> == Rezidenčné pobyty / Profesionálne aktivity == * [[2003]]: Študijný pobyt Academy of Fine Art, [[Varšava]], [[Poľsko]] * [[2004]]: GARB, Workshop of young artist, Montescaglioso, [[Taliansko]] * [[2008]]: štúdium Udajana University Denpasar, [[Bali (ostrov)|Bali]], [[Indonézia]] * [[2009]]: Medzinárodné maliarske [[sympózium]], [[Tourves]], [[Francúzsko]] * [[2009]]: International Ateliers of contemporary arts In Monteacuto delle Alpi, [[Taliansko]] * [[2009]]: Výskumná práca na Lasalle College of Arts, [[Singapur]], [[Filipíny]] a [[Indonézia]] * [[2010]]: International Young Artists Fine Art Colony, [[Lendava]], [[Slovinsko]] * [[2010]]: SIMPAT, medzinárodný Workshop, [[Patince]] * [[2011]]: Lind Art, medzinárodný workshop, Gallery Muzeum Lendava, [[Lendava]], [[Slovinsko]] * [[2017]]: Umelecká rezidencia „Novum“, [[Nové Zámky]]<ref>[https://mynovezamky.sme.sk/c/20576081/druhy-rocnik-symposium-novum-naplnil-ocakavania.html Druhý ročník Symposium Novum naplnil očakávania] - MY Nové Zámky - SME</ref> * [[2019]]: Art Circle, Art [[Sympózium|symposium]] Dobrovo, [[Slovinsko]] * [[2020]]: 12SEM/hommage á [[Erna Masarovičová|e.m]]. - 12. SEM - Medzinárodné Art [[sympózium]], Bratislava <ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Bratislave bolo už 12. SEM - Medzinárodné art sympózium|url=https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/232701/v-bratislave-bolo-uz-12-sem-medzinarodne-art-sympozium|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk}}</ref> * [[2021]]: El Ritorno al Miktlán, 2nd International Art [[Sympózium|Symposium]] - In the Navel of the Moon, Instituto Politecnico Nacional ESIA, [[Mexiko (mesto)|Mexico City]], [[Mexiko|Mexico]] * [[2021]]: Cité internationale des arts, [[Paríž]], [[Francúzsko]] * [[2023]]: Mezinárodní malířské [[Sympózium|sympozium]] Všeradice 2023, [[Všeradice]], [[Česko]] * [[2023]]: Cité internationale des arts, [[Paríž]], [[Francúzsko]] * [[2024]]: ArtCircle International [[Rakúsko|Austria]], Wolfgangsee, [[Rakúsko]] <ref name=":7" /> * [[2025]]: Mezinárodní malířské [[Sympózium|sympozium]] Všeradice 2025, [[Všeradice]], [[Česko]] * [[2026]]: Cité internationale des arts, [[Paríž]], [[Francúzsko]] == Publikácie / Projekty == * [[2014]]: Päťdesiat súčasných umelcov na Slovensku, Slovart, 2014<ref>{{Citácia knihy|titul=Päťdesiat súčasných umelcov na Slovensku = Fifty contemporary artists in Slovakia|url=https://www.worldcat.org/oclc/904391052|miesto=Bratislava|isbn=978-80-556-0970-6}}</ref> * [[2016]]: Glosolália 04/2016 - [[Ilustrácia|Ilustrácie]] Kristína Mésároš<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodovo orientovaný časopis - PDF Free Download|url=https://docplayer.cz/127187552-Rodovo-orientovany-casopis.html|vydavateľ=docplayer.cz|dátum prístupu=2022-09-12|strany=1-4, 10, 32, 38, 44, 47, 48, 60, 78, 96, 116, obálka}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Glosália|vydanie=4/2016|rok=2016|isbn=1338-7146|url archívu=http://cdn1.euba.sk/glosolalia-2016-4-web.pdf}}</ref> * [[2016]]: Bogomil Ďuzel - Protivník, [[Ilustrácia|ilustrácie]] Kristína Mésároš, OZ FACE<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ďuzel|meno=Bogomil|titul=Protivník|vydanie=|vydavateľ=OZ FACE|miesto=|rok=2016|isbn=9788089763139|strany=}}</ref> * [[2018]]: A Look From The Bridge, [[Súčasné umenie|Contemporary Artists]] from Slovakia, Imago Mundi, Luciano Beneton Collection, s. 186, 187<ref name="img" /><ref>{{Citácia knihy|edícia=First edition|titul=A look from the bridge : contemporary artists from Slovakia|url=https://www.worldcat.org/oclc/1029574791|miesto=[Crocetta del Montello]|isbn=978-88-8435-018-3}}</ref> * [[2019]]: [[časopis]] Profil 01/2019 - Profil Profilu - Kristína Mésároš<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Zuzana Danková: Maľba ako spôsob bytia / Painting as a Way of Being|periodikum=PROFIL súčasného umenia|odkaz na periodikum=http://www.profilart.sk/profil/profil-1-2019/|vydavateľ=Kruh súčasného umenia PROFIL, OZ|miesto=|dátum=01/2019|ročník=2019|číslo=01|strany=|issn=977133597700804|url=http://www.profilart.sk/profil/profil-1-2019/|dátum prístupu=}}</ref> * [[2021]]: Čierne Diery - Prečerpávacia stanica<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prečerpávacia stanica — Kristína Mésároš | url = https://eshop.ciernediery.sk/archive/precerpavacia-stanica-kristina-mesaros/ | vydavateľ = Čierne diery e-shop | dátum prístupu = 2024-01-31 | jazyk = sk-SK}}</ref> * [[2022]]: Maľba SK, kolektív autorov, White & Weiss<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maľba SK (martinus)|url=https://www.martinus.sk/?uItem=1587885|dátum prístupu=15.8.2022}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Maľba SK|vydavateľ=https://www.slovart.sk/knihy-v-slovencine-a-cestine/vytvarne-umenie/malba-sk.html?page_id=188923|rok=2022|isbn=9788055656946|strany=166-171}}</ref> * [[2022]]: Dinko Telećan - Vzbura jazyka, [[Ilustrácia|ilustrácie]] Kristína Mésároš, OZ FACE<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Telećan|meno=Dinko|titul=Vzbura jazyka|vydavateľ=OZ FACE|rok=2022|isbn=9788089763948}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kristína Mesároš|url=https://www.martinus.sk/l?illustrators%5B0%5D=1686261|vydavateľ=Martinus|dátum prístupu=2023-11-13|jazyk=sk}}</ref> * [[2022]]: Niet rieky bez kameňov, Kristína Mésároš, ISBN 978-80-570-3125-3<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Niet rieky bez kameňov – Kristína Mésároš|url=https://brot.sk/products/niet-rieky-bez-kamenov-kristina-mesaros|vydavateľ=Brot Books Deli|dátum prístupu=2023-03-22|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Kristína Mésároš - Niet rieky bez kameňov|url=https://www.artforum.sk/katalog/176544/kristina-mesaros-niet-rieky-bez-kamenov|rok=2022|jazyk=sk}}</ref> * [[2023]]: [[Slovenské literárne centrum]] - Knižná revue 2023/06 - Obálka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Knižná revue 2023/06 | url = https://www.litcentrum.sk/vydanie-casopisu/knizna-revue-202306 | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | dátum vydania = 2023-06-14 | dátum prístupu = 2024-01-31 | jazyk = sk}}</ref> * [[2024]]: Art Vitrine In [[Seeboden]], [[Rakúsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Nouveaux Riches Magazine – Kunst-Schaukasten in Seeboden | url = https://www.les-nouveaux-riches.com/kunst-schaukasten/ | dátum vydania = 2024-01-15 | dátum prístupu = 2024-01-31 | jazyk = de-DE | priezvisko = }}</ref> * [[2025]]: 100 ks Interstellar - limitovaná séria printov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Mésároš {{!}} Interstellar | url = https://100ks.cz/products/kristina-mesaros-interstellar?srsltid=AfmBOop9x9trBNayZ3dw8prAn1OTALFLK_N94QQQqdbIk24aXP9KZYSs | dátum vydania = 2025-02-01 | dátum prístupu = 2025-09-22}}</ref> * [[2025]]: Letný literárny výber [[SME|denníka Sme]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár | url = https://kultura.sme.sk/c/23509391/pribehy-nie-statistiky.html | vydavateľ = kultura.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-29 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> - ilustrácie == Medzinárodné veľtrhy == * [[2015]]: Discovery fair Köln, [[Kolín nad Rýnom]], [[Nemecko]] / Dub Gallery * [[2016]]: Discovery fair Köln, [[Kolín nad Rýnom]], [[Nemecko]] / Dub Gallery * [[2018]]: Art Market Budapest, [[Budapešť]], [[Maďarsko]] / DOT Gallery * [[2018]]: YIA ART FAIR Paris, [[Paríž]], [[Francúzsko]] / DOT Gallery * [[2019]]: SCOPE Miami / Think+feel contemporary gallery, [[Miami]], [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Think Feel Contemporary gallery at SCOPE MIAMI|url=https://www.artsy.net/show/think-plus-feel-contemporary-think-plus-feel-contemporary-at-scope-miami-beach-2019?sort=partner_show_position|dátum vydania=|dátum prístupu=2.1.2021|vydavateľ=}}</ref> * [[2020]]: Art Market Budapest, [[Budapešť]], [[Maďarsko]] / DOT Gallery * [[2020]]: Le Salon D'Automne - [[Paríž]], [[Francúzsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katalóg|url=https://www.salon-automne.com/en/catalogue-2020#|dátum prístupu=14.11.2021}}</ref> * [[2021]]: Miart - [[Miláno|Milan]], [[Taliansko]] / DOT Gallery * [[2021]]: VOLTA BASEL - [[Bazilej|Basel]], [[Švajčiarsko]] / DOT Gallery<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DOT. Contemporary Art Gallery|url=https://www.voltaartfairs.com/basel/exhibitors-2021/dot-contemporary|vydavateľ=VOLTA Art Fairs|dátum prístupu=2021-09-29|jazyk=en-US}}</ref> * [[2021]]: Le Salon D'Automne - [[Paríž]], [[Francúzsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Salon d Automne|url=https://www.salon-automne.com/media/pages/mediatheque/pdf-presse/37409c8974-1633967907/dp-2021.pdf|dátum vydania=2021|dátum prístupu=14.11.2021|strany=15|url archívu=https://web.archive.org/web/20211114195015/https://www.salon-automne.com/media/pages/mediatheque/pdf-presse/37409c8974-1633967907/dp-2021.pdf|dátum archivácie=2021-11-14}}</ref> * [[2022]]: The Others, [[Turín]], [[Taliansko]] == Audio/Video dokumenty / Rozhovory == * 4 ELEMENTS OF INNOVATION / [[Brusel|Brussels]] - budova Justus Lipsius<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=4 ELEMENTS OF INNOVATION / Brussels - Justus Lipsius building /|url=https://www.youtube.com/watch?v=1ziM22HAklo|dátum vydania=29.7.2016|dátum prístupu=20.12.2020|vydavateľ=MZV SR}}</ref> * [[Rádio Devín]] - Kultúrny denník<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 50 súčasných slovenských výtvarníkov predstaví Bratislavská KUNSTHALLE v letnom vysielaní RÁDIA DEVÍN | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/28731/50-sucasnych-slovenskych-vytvarnikov-predstavi-bratislavska-kunsthalle-v-letnom-vysielani-radia-devin | vydavateľ = rtvs.sk | dátum prístupu = 2024-01-31 | jazyk = sk}}</ref> * Night Watch<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=k8HZHTLA7Ps Kristina Mésároš - Night Watch (s komentářem)] - Youtube</ref> * Pod povrchom<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=tFcSGH9ayWY&t Kristína Mésároš - Pod povrchom / Under the surface] - Youtube</ref> * Som to čo maľujem - Rozhovor Dub Gallery<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhovor Kristína Mésároš – „Jsem to, co maluji.“|url=https://www.dubgallery.com/blog/rozhovor-kristina-mesaros-jsem-to-co-maluji/|dátum prístupu=15.8.2022}}</ref> * Kristína Mesároš a Tomáš Jetela v DOT.Contemporary Art Gallery<ref name=":1" /> * Jazdkyne<ref name="jazdkyne" /> * Otvorenie DOT. Gallery v [[Jurkovičova tepláreň|Jurkovičovej teplárni]]<ref name=":0" /> * DOT. Gallery - Brunch s umelcom - Kristína Mésároš<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brunch s umelcom - Kristína Mesároš #1|url=https://www.youtube.com/watch?v=cJMQWltyMSI|dátum prístupu=15.8.2022}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brunch s umelcom - Kristína Mesároš #2|url=https://www.youtube.com/watch?v=s2hTxEHtPb4|dátum prístupu=15.8.2022}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brunch s umelcom - Kristína Mesároš #3|url=https://www.youtube.com/watch?v=Tr0Qpvw_Gm8|dátum prístupu=15.8.2022}}</ref> * Tvorba Kristíny Mésároš - [[Rádio Regina]] západ<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tvorba Kristíny Mésároš | url = https://reginazapad.rtvs.sk/clanky/kultura-a-hudba/311515/tvorba-kristiny-mesaros | vydavateľ = rtvs.sk | dátum prístupu = 2024-01-31 | jazyk = sk}}</ref> * TV Beskyd/Crears Gallery - V Rožnovské galerii vystavuje své obrazy slovenská malířka Kristína Mésároš<ref name=":2" /> * Stage Garden/Crears Gallery - Kristína Mésároš Green Blood * rozhovor pre [[magazín]] ''Les Nouveaux Riches Magazine''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Nouveaux Riches Magazine – Interview with Kristína Mésároš|url=https://www.les-nouveaux-riches.com/interview-with-kristina-mesaros/|dátum vydania=2023-09-25|dátum prístupu=2023-10-01|jazyk=angličtina|priezvisko=}}</ref> * video reportáž z výstavy Súmrak úsvitu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Mésároš / SÚMRAK ÚSVITU, Oravská galéria, 2023 | url = https://www.youtube.com/watch?v=hq7O3QV-0S0 | dátum vydania = 2024-01-19 | dátum prístupu = 2024-08-23 | vydavateľ = Oravská galéria Dolný Kubín}}</ref> * rozhovor pre Televízia [[Dolný Kubín]] - výstava Súmrak úsvitu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Supernatural a Súmrak úsvitu v Oravskej galérii|url=https://www.youtube.com/watch?v=jITmaSyjXm8|dátum prístupu=2023-11-13|jazyk=sk-SK}}</ref> * rozhovor pre [[Rádio Regina]] - Cena [[Martin Benka|Martina Benku]]<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Martine odovzdali ceny Martina Benku za rok 2023 | url = https://reginastred.rtvs.sk/clanky/kultura/378748/v-martine-odovzdali-ceny-martina-benku-za-rok-2023 | vydavateľ = rtvs.sk | dátum prístupu = 2024-10-05 | jazyk = sk}}</ref> * Rozhovor pre Televíziu [[Turiec (región)|Turiec]] - Cena [[Martin Benka|Martina Benku]]<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = cena martina benku - Hľadať Googlom | url = https://www.youtube.com/watch?v=afPWQq_Ko88 | vydavateľ = www.google.com | dátum prístupu = 2024-10-05}}</ref> * Rozhovor pre [[Periodikum|týždenník]] [[Plus 7 dní]] Ťažký boj umelcov na Slovensku: Kristína Mésároš ho vyhráva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ťažký boj umelcov na Slovensku: Kristína Mésároš ho vyhráva. Tvorba ju napĺňa aj živí | url = https://plus7dni.pluska.sk/pribehy/tazky-boj-umelcov-na-slovensku-kristina-mesaros-ho-vyhrava-tvorba-ju-naplna-aj-zivi | vydavateľ = Plus 7 dní | dátum vydania = 2025-03-02 | dátum prístupu = 2025-04-24 | jazyk = sk}}</ref> * Rozhovor pre [[magazín]] Miau - Maľbami filtrujem svoj život<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Mésároš – Maľbami filtrujem svoj život {{!}} Miau | url = https://www.miaumagazin.sk/home/kristina-mesaros-malbami-filtrujem-svoj-zivot/ | dátum prístupu = 2025-04-24 | jazyk = sk-SK}}</ref> * Rozhovor pre Praha TV: Magický realismus v Praze: Villa Pellé hostí výstavu slovenské malířky Kristíny Mésároš <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magický realismus v Praze: Villa Pellé hostí výstavu slovenské malířky Kristíny Mésároš | url = https://www.youtube.com/watch?v=DFIIrwWVDg0 | dátum vydania = 2025-12-08 | dátum prístupu = 2025-12-09 | priezvisko = Praha TV}}</ref> * Rozhovor pre [[TV JOJ]] k výstave Night Call v Tower 5<ref name=":8" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.kristinamesaros.com/ kristinamesaros.com] – oficiálny web {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mésároš, Kristína}} [[Kategória:Slovenské maliarky]] [[Kategória:Slovenskí výtvarníci]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti zo Šale]] 7qr5ev551yh0u2oylmsdpmnq6qulni3 14 660532 8226293 7382071 2026-05-30T15:25:20Z Jetam2 30982 zar 8226293 wikitext text/x-wiki {{catmore|University of New Hampshire}} {{Commonscat}} [[Kategória:Univerzity v USA|New Hampshire]] [[Kategória:Vysoké školy v New Hampshire]] plp0llx85dfotvlk1762rrrumbb4bny 14 660533 8226302 7382070 2026-05-30T15:33:16Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Školy v štáte New Hampshire]]; pridaná [[Kategória:Školy v New Hampshire]] pomocou použitia HotCat 8226302 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Vysoké školy v USA podľa štátu|New Hampshire]] [[Kategória:Školy v New Hampshire]] eocnhgr4qvm3l614v3jcs654h9q0ub0 14 660534 8226301 7137825 2026-05-30T15:33:03Z Jetam2 30982 Jetam2 premiestnil stránku [[Kategória:Školy v štáte New Hampshire]] na [[Kategória:Školy v New Hampshire]], ale neponechal presmerovanie: štandard 7137825 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Školy v USA podľa štátu|New Hampshire]] [[Kategória:New Hampshire]] 7i9gr5zvonwvg3yte6a971bc3knn6u1 0 661758 8226314 7907429 2026-05-30T16:00:52Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8226314 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Delfzijl Maigret 01.jpg|náhľad|''Maigret'' ([[1966]]), socha od [[Pieter d'Hont|Pietera d'Hont]] v [[Delfzijl]] ([[Holandsko]]).]] '''Komisár Maigret,''' občianskym menom '''Jules Maigret''', je literárna postava známa z detektívnych kníh [[Belgicko|belgického]] spisovateľa [[Georges Simenon|Georgesa Simenona]] '''''Prípady komisára Maigreta'''''. Ide o jeho najpreslávenejšiu a najznámejšiu literárnu postavu, ktorá sa vyskytuje v jeho literárnych dielach celkovo osemdesiatpäť krát. Ide o geniálneho [[Polícia|policajného]] [[Detektív|detektíva]]{{--}}[[Kriminalistika|kriminalistu]], ktorý je obdarený mnohými pozoruhodnými osobnými vlastnosťami. Predovšetkým je to jeho veľká [[intuícia]] a predvídavosť, veľmi dobré logické uvažovanie, umenie klásť [[Otázka|otázky]] (znalosť ľudskej [[Psychológia|psychológie]]), pozorovací talent a umenie načúvať tomu, čo [[Človek (Homo)|ľudia]] hovoria. Ale nie je to človek neomylný a má svoj osobitý ľudský rozmer. Sídli na parížskom Nábreží Zlatníkov v budove parížskej policajnej prefektúry. Nejazdí [[Automobil|automobilom]], pretože nemá [[vodičský preukaz]]. K svojej doprave využíva buď služobné [[vozidlo]] alebo použije [[Taxislužba|taxi]], v prípadne potreby jazdí aj [[Paríž|parížskou]] [[Mestská hromadná doprava|MHD]]. Nosí typický dlhý kabát a výrazný klobúk a fajčí vždy fajku. == Filmové adaptácie == Prvý Maigretov [[príbeh]] bol sfilmovaný už v roku [[1932]], od tej doby boli postupne rôznymi filmovými spoločnosťami z mnohých krajín sveta ako aj mnohých režisérmi do filmovej podoby prevedené takmer všetky literárne diela o Maigretovi s tým, že komisárovu postavu stvárnilo postupne 28 rôznych zahraničných hercov<ref>http://www.trussel.com/maig/maigfilm.htm</ref>, tým 29. sa stal český herec [[Rudolf Hrušínský]], ktorý si túto postavu zahral tak v niekdajšej [[Česko-slovenská televízia|Československej televízii]]<ref>http://www.csfd.cz/film/267107-obavy-komisare-maigreta/</ref>, ako aj v [[Česko-slovenský rozhlas|Československom rozhlase]], 30. hercom v poradí sa stal v roku 1991 [[Jiří Schwarz]] v televíznej snímke ''Maigretův první případ''.<ref name="rfr1">http://www.csfd.cz/film/247694-maigretuv-prvni-pripad/</ref> == Hlavní filmoví predstavitelia == === Českí === ==== [[Rudolf Hrušínský]] ==== * [[1970]]: ** ''Obavy komisára Maigreta'' (televízny film) ==== [[Radovan Lukavský]] ==== * [[1983]]: ** ''Spurní svedkovia'' (televízny film) ==== [[Jiří Schwarz]] ==== * [[1991]]: ** ''Maigretov prvý prípad'' (televízny film)<ref name="rfr1">http://www.csfd.cz/film/247694-maigretuv-prvni-pripad/</ref> === Zahraničné === ==== Rupert Davies ==== Celkom 53 príbehov{{--}}britský televízny seriál spoločnosti [[BBC|BBC TV]]. * [[1960]]: ** ''Murder in Montmarte'' (''Maigret au "Picratt 's"'') ** ''Unscheduled Departure'' ** ''The Burglar 's Wife'' (''Maigret et la grande Perche'') ** ''The Revolver'' (''Le revolver de Maigret'') ** ''The Old Lady'' (''Maigret et la vieille dame'') ** ''Liberty Bar'' (''Liberty Bar'') ** ''A Man of Quality'' (''Monsieur Gallet, décédé'') ** ''My Friend The Inspector'' (''Mon ami Maigret'') * [[1961]]: ** ''On Holiday'' (''Les vacances de Maigret'') ** ''The Experts'' (''Maigret, Lognon et les gangsters'') ** ''The Cactus'' (''Maigret en Meublé'') ** ''The Children 'Party'' (''Le Pend de Saint-Pholien'') ** ''Shadow Play'' (''L'Ombre chinoise'') ** ''The Simple Case'' (''Maigret and the Headless Corpse'') (''Maigret et le corps sans tête'') ** ''Death of a Butcher'' (''Maigret 's Failure'') (''Un échec de Maigret'') ** ''The Winning Ticket'' (''Maigret et son mort'') ** ''Inspector Lognon 's Triumph'' (''Maigret et l'Inspecteur malgracieux'') ** ''The Lost Sailor'' (''Le port des brumes'') ** ''The Golden Fleece'' (''L'Écluse n° 1'') ** ''Raise Your Right Hand'' (''Maigret aux Assises'') ** ''The Liars'' (''Maigret à l'école'') ** ''A Crime for Christmas'' (''Un Noël de Maigret'') * [[1962]]: ** ''The Reluctant Witnesses'' (''Maigret et les témoins récalcitrants'') ** ''The White Hat'' (''L'Amie de Mme Maigret'') ** ''Murder on Monday'' (''Maigret et l'homme du banc'') ** ''Voices From The Past'' (''Maigret et les vieillards'') ** ''The Madman of Vervac'' (''Le fou de Bergerac'') ** ''The Countess'' (''L'Affaire Saint-Fiacre'') ** ''The Wedding Guest'' (''La Guinguette à deux sous'') ** ''High Politics'' (''Maigret and the Minister'') (''Maigret chez le ministre'') ** ''Love from Felicie'' (''Felicia est là'') ** ''The Dirty House'' (''Maigret se fache'') ** ''The Crystal Ball'' (''Signé Picpus'') ** ''The Crooked Castle'' (''La nuit du carrefour'') ** ''Death in Mind'' (''La tête d'un homme'') ** ''Seven Little Crosses'' (''Sept petites croix dans un carnet'' (non-Maigret)) ** ''The Trap'' (''Maigret tend un piège'') ** ''The Amateurs'' (''Le voleur paresseux'') * [[1963]]: ** ''Poor Cecile!'' (''Cécile est morte'') ** ''The Fontenay Murders'' (''Maigret a peur'') ** ''The Lost Life'' (''Maigret et la jeune morte'') ** ''The Cellars of the Majestic'' (''Les caves du Majestic'') ** ''A Man Condemned'' (''Une confidence de Maigret'') ** ''The Flemish Shop'' (''Chez les Flamands'') ** ''A Taste of Power'' (''La première Enquête de Maigret, 1913'') ** ''The Log of the Cap Fagnet'' (''Au rendez-vous des Terre-Neuvas'') ** ''The Judge 's House'' (''La maison du juge'') ** ''Another World'' (''Maigret and the Millionaires'') (''Maigret voyage'') ** ''The Crime at Lock 14'' (''Le charretier de "La Providence"'') ** ''Peter the Lett'' (''Pietro-le-lettone'') ** ''Maigret 's Little Joke'' (''Maigret s'amuse'') * [[1969]]: ** ''Maigret at Bay'' (''Maigret se défend'') ==== Jean Richard ==== Francúzsky televízny seriál ''Les Enquêtes du Commissaire Maigret'', 88 dielov z rokov [[1967]] až [[1990]] francúzskej televíznej spoločnosti ORTF 1. až 26. diel a Antenne 2 27. až 88. diel. * [[1967]]: ** ''Cécile est morte'' ** ''La Tête d'un homme'' * [[1968]]: ** ''Le Chien jaune'' ** ''Signé Picpus'' ** ''L'Inspecteur Cadavre'' ** ''Felicie est là'' * [[1969]]: ** ''La Maison du juge'' ** ''L'Ombre chinoise'' ** ''La Nuit du carrefour'' * [[1970]]: ** ''L'Écluse N° 1'' ** ''Maigret et son mort'' ** ''Maigret'' * [[1971]]: ** ''Maigret à l'école'' ** ''Maigret en vacances'' ** ''Maigret et le fantôme'' ** ''Maigret aux Assises'' * [[1972]]: ** ''Le Port des brumes'' ** ''Maigret se fâche'' ** ''PIETRO-le-lettone'' ** ''Maigret en Meublé'' * [[1973]]: ** ''Mon ami Maigret'' ** ''Maigret et l'homme du banc'' ** ''Maigret et la jeune morte'' * [[1974]]: ** ''Maigret et le corps sans tête'' ** ''Maigret et la grande Perche'' * [[1975]]: ** ''La Folle de Maigret'' ** ''La Guinguette à deux sous'' ** ''Maigret hésite'' * [[1976]]: ** ''Un crime en Hollande'' ** ''Maigret à peur'' ** ''Maigret chez les Flamands'' ** ''Les Scrupules de Maigret'' * [[1977]]: ** ''Maigret, Lognon et les gangsters'' ** ''Maigret et Monsieur Charles'' ** ''L'Amie de Madame Maigret'' ** ''Maigret et la dame d'Etretat'' ** ''Au rendez-vous des Terre-Neuvas'' * [[1978]]: ** ''Maigret et le marchand de vin'' ** ''Maigret et les témoins récalcitrants'' ** ''Maigret et le tueur'' ** ''Maigret et l'affaire Nahour'' * [[1979]]: ** ''Liberty-Bar'' ** ''Maigret et le fou de Bergerac'' ** ''Maigret et l'indicateur'' * [[1980]]: ** ''L'Affaire Saint-Fiacre'' ** ''Le Charretier de "La Providence"'' ** ''Maigret et l'Ambassadeur'' * [[1981]]: ** ''Maigret et le Pend de Saint-Pholien'' ** ''Maigret en Arizona'' ** ''Une confidence de Maigret'' ** ''La Danseuse du Gai-Moulin'' ** ''Maigret sa Tromp'' * [[1982]]: ** ''Le Voleur de Maigret'' ** ''Maigret et l'homme tout seul'' ** ''Maigret et les Braves gens'' ** ''Maigret et le Clochard'' * [[1983]]: ** ''La Colere de Maigret'' ** ''Maigret s'amuse'' ** ''La Tête d'un homme'' ** ''Un Noël de Maigret'' * [[1984]]: ** ''L'Ami d'enfance de Maigret'' ** ''Maigret se défend'' ** ''La Patience de Maigret'' ** ''Maigret à Vichy'' ** ''La Nuit du carrefour'' * [[1985]]: ** ''Le Client du samedi'' ** ''Le Revolver de Maigret'' ** ''Maigret au Picratt 's'' * [[1987]]: ** ''Maigret chez le ministre'' ** ''Un échec de Maigret'' ** ''Maigret voyage'' ** ''Monsieur Gallet, décédé'' ** ''Les Caves du Majestic'' * [[1988]]: ** ''La Pipe de Maigret'' ** ''Maigret et la vieille dame de Bayeux'' ** ''Le Chien jaune'' ** ''Le Notaire de Châteauneuf'' ** ''Maigret et l'enfant de Chour'' ** ''Maigret et l'Inspecteur malgracieux'' ** ''La Morte qui Assassina'' ** ''Maigret et le voleur paresseux'' ** ''Maigret et l'homme dans la rue'' * [[1989]]: ** ''Temp sur la Manche'' ** ''L'Amoureux de Madame Maigret'' ** ''L'Auberge aux Noyes'' ** ''Jeumont, 51 minutes d'arret'' * [[1990]]: ** ''Maigret à New York'' ** ''Stan le tueur'' ==== Jean Gabin ==== Celkom 3 hrané filmy: * [[1958]]: ** ''Maigret kladie pascu'' (réžia: [[Jean Delannoy]]) * [[1959]]: ** ''Prípad komisára Maigreta'' (réžia: Jean Delannoy) * [[1963]]: ** ''Komisár Maigret zúri'' (réžia: [[Gilles Grangier]]) ==== Bruno Cremer ==== Celkom 54 príbehov francúzskeho televízneho seriálu ''[[Maigret (seriál)|Maigret]]'', 11 dielov nasnímal český kameraman [[Vladimír Smutný]], dva diely režíroval režisér [[Juraj Herz]]. * [[1992]]: ** ''Maigret et la maison du juge'' ** ''Maigret et la nuit du carrefour'' ** ''Maigret et le corps sans tête'' ** ''Maigret et les Plaisirs de la nuit'' ** ''Maigret chez les Flamands'' * [[1993]]: ** ''Maigret et les caves du Majestic'' ** ''Maigret et les témoins récalcitrants'' ** ''Maigret et l'homme du banc'' ** ''Maigret se défend'' * [[1994]]: ** ''Maigret: Cécile est morte'' ** ''Maigret et la vieille dame'' ** ''Maigret et l'Écluse no.1'' ** ''Maigret et le fantôme'' ** ''Maigret se trompe'' ** ''La Patience de Maigret'' * [[1995]]: ** ''Maigret à peur'' (TV film) ** ''Maigret et l'affaire Saint-Fiacre'' ** ''Maigret et la vente à la bougie'' ** ''Les Vacances de Maigret'' * [[1996]]: ** ''Maigret en Finlande'' ** ''Maigret et la tête d'un homme'' ** ''Maigret et le port des brumes'' ** ''Maigret tend un piège'' * [[1997]]: ** ''Maigret a štyri ženy'' ** ''Maigret a miništrant'' ** ''Maigret a mŕtvy vo vani'' * [[1998]]: ** ''Maigret a mŕtvy z trate'' * [[1999]]: ** ''Maigret a mŕtvy tulák'' * [[2000]]: ** ''Maigret a lepší ľudia'' ** ''Maigret a smrť účtovníka'' * [[2001]]: ** ''Maigret a milovníčky diamantov'' ** ''Maigret a otvorené okno'' ** ''Môj priateľ Maigret'' * [[2002]]: ** ''Maigret a štyri esá'' ** ''Maigret a papuľnatá slúžka'' ** ''Maigret a minister'' ** ''Maigret a obchodník s vínom'' ** ''Maigret v škole'' * [[2003]]: ** ''Maigret a štyria milenci'' ** ''Maigret a jasnovidka'' ** ''Maigret a kňažná'' ** ''Maigret a mŕtvy spolužiak'' * [[2004]]: ** ''Maigret a muž s jednou rukavicou'' ** ''Maigret a prasiatka z porcelánu'' ** ''Maigret a sedem krížikov'' ** ''Maigret a spoločníčka'' ** ''Maigret má starosti'' ** ''Maigret v rodinnom penzióne'' * [[2005]]: ** ''Maigret a Severná hviezda'' ==== [[Rowan Atkinson]] ==== Zatiaľ 4 diely britského televízneho seriálu ''Maigret'' : * [[2016]]: ** ''Maigret kladie pascu'' ** ''Maigret a prípad mŕtveho muža'' * [[2017]]: ** ''Maigret a noc na križovatke'' ** ''Maigret a miláčik z Montmartru'' ==== [[Gérard Depardieu]] ==== * [[2022]]: ** celovečerný hraný film ''Maigret a záhada mŕtveho dievčaťa'' == Rozhlasové adaptácie == === Československo === * réžia: [[Jaroslava Strejčková]], [[Jiří Horčička]], komisára Maigreta hrá [[Rudolf Hrušínský]] ** [[1970]]: *** ''Maigret a lovec zvukov'' *** ''Maigret a tulák'' *** ''Maigret a stará dáma'' *** ''Maigret a telo bez hlavy'' ** [[1971]]: *** ''Maigret a prípad Nahour'' *** ''Maigretov zlodej'' *** ''Maigret a prístav v hmle'' ** [[1986]]: *** ''Maigret a zbytočné starosti'' ** [[1990]]: *** ''Maigret a Dlhé bidlo'' *** ''Maigret v kúpeľoch'' ** [[1991]]: *** ''Maigret chystá pascu'' *** ''Maigret zúri'' *** ''Maigret a mŕtva dievča'' *réžia: [[Josef Červinka]], komisára Maigreta hrá [[Ota Sklenčka]] ** [[1979]]: *** ''Maigretove Vianoce'' * réžia: [[Jozef Hajdučík]], komisára Maigreta hrá [[Rudolf Hrušínský]] ** [[1988]]: *** ''U guľatej baby'' * réžia: [[Ivan Chrz]], komisára Maigreta hrá [[Josef Vinklář]] ** [[1995]]: *** ''Maigret a prípad Saint-Fiacre'' * réžia: Ivan Chrz, komisára Maigreta hrá [[Josef Somr]] ** [[1999]]: *** ''Maigret a prípad Cecilie'' *** ''Maigret a prízrak'' == Kompletný zoznam hercov == Abecedný zoznam # {{Minivlajka|JPN}} [[KINYO Aikawa|Kinya Aikawa]] (25 príbehov) # {{Minivlajka|FRA}} [[Louis Arbessier]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|GBR}} [[Rowan Atkinson]] (4 príbehy) # {{Minivlajka|FRA}} [[Harry Baur]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|AUT}} [[Herbert Berghof]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|MEX}} [[Romney Brent]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|Holandsko}} [[Kees Brussa|Kees Brusse]] (6 príbehov) # {{Minivlajka|ITA}} [[Sergio Castellitto]] (2 príbehy) # {{Minivlajka|ITA}} [[Gino Cervi]] (17 príbehov) # {{Minivlajka|FRA}} [[Bruno Cremer]] (54 príbehov) # {{Minivlajka|RUS}} [[Mikhail Danilov]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|WAL}} [[Rupert Davies]] (53 príbehov) # {{Minivlajka|FRA}} [[Gérard Depardieu]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|ARM}} [[Armen Džigarchanjan]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|FRA}} [[Jean Gabin]] (3 príbehy{{--}}hrané filmy) # {{Minivlajka|IRL}} [[Michael Gambon]] (12 príbehov) # {{Minivlajka|IRL}} [[Richard Harris]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|CZE}} [[Rudolf Hrušínský]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|RUS}} [[Jurij Jevsjukov]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|ENG}} [[Charles Laughton]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|CZE}} [[Radovan Lukavský]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|CAN}} [[Maurice Manson]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|FRA}} [[Henri Norbert]] (4 príbehy) # {{Minivlajka|FRA}} [[Albert Prejean]] (3 príbehy{{--}}hrané filmy) # {{Minivlajka|FRA}} [[Pierre Renoir]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|FRA}} [[Jean Richard]] (88 príbehov) # {{Minivlajka|USA}} [[Luis van Rooten]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|DEU}} [[Heinz Rühmann]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|RUS}} [[Vladimír Samojlov]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|CZE}} [[Jiří Schwarz]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|FRA}} [[Michel Simon]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|GBR}} [[Basil Sydney]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|SRB}} [[Ljuba Tadič|Ljuba Tadić]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|FRA}} [[Abel Tarrida|Abel Tarride]] (1 príbeh) # {{Minivlajka|RUS}} [[boris Tenino|Boris Tenine]] (5 príbehov) # {{Minivlajka|Holandsko}} [[Jan Teulings]] (16 príbehov) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * http://www.televize.cz/scripts/detail.php?id=51007 Komisár Maigret: Prečo sa ho režiséri bojí? * http://mluveny.panacek.com/historie-rozhlasovych-her/215-rozhlasovy-maigret.html Panáčik v ríši hovoreného slova{{--}}Rozhlasový Maigret * {{Csfd film|228405}} * http://www.trussel.com/maig/maigfilm.htm == Zdroj == {{Portál|Film|Filmový|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky|Belgicko|Belgický}} {{Preklad|cs|Komisař Maigret|17242193}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Maigret, komisař}} [[Kategória:Televízne postavy]] [[Kategória:Fiktívni detektívi]] [[Kategória:Filmové postavy]] [[Kategória:Literárne postavy]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] 93lr6i2kzfr4obge5aauyiye6ege360 0 664318 8226318 8003542 2026-05-30T16:05:04Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8226318 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Census_Regions_and_Divisions.PNG|náhľad|Regionálne rozdelenie USA]] '''Politický systém USA''' má za svoj predmet záujmu rozdelenie politickej moci a inštitucionálny charakter štátu. == Výkonná moc == === Prezident Spojených štátov amerických === [[Súbor:Gregwashington2.JPG|vľavo|náhľad|Biely dom - sídlo prezidenta USA]] Podľa druhého článku [[Ústava Spojených štátov|Ústavy]] je výkonná moc zverená [[Prezident Spojených štátov|prezidentovi]], ktorý stojí na čele kabinetu a súčasne je vrchným veliteľom [[United States Armed Forces|ozbrojených síl]]. Spája v sebe právomoci, ktoré sa v európskych krajinách zvyčajne delia medzi [[Prezident|prezidenta]] (či inú formálnu hlavu štátu) a [[Predseda vlády|premiéra]]. Vzhľadom k jeho silnej pozícii sa tak hovorí o prezidentskom systéme - tzv. ''Severoamerickom „prezidencializme“''. Výkonná moc je striktne oddelená od zákonodarnej moci. To znamená, že [[Kongres Spojených štátov|Kongres]] je všemocný v oblasti legislatívy, ale nevlastní žiadne výkonné nástroje. Naopak, prezident má úplnú výkonnú moc, ale bez zákonodarných možností. Naviac je jediným ústavne daným držiteľom výkonnej moci, čo znamená, že menuje členov vlády a všetkých úradníkov ( v praxi až 14 000 ). Členovia [[Kabinet Spojených štátov amerických|vlády]] okrem viceprezidenta a niektorých držiteľov federálnych funkcií však musia byť schválení [[Senát Spojených štátov|Senátom Spojených štátov]]. Dôležitý je aj fakt, že prezident a ním riadená vláda nie sú zodpovední Kongresu. V americkom prezidentskom systéme neexistuje inštitút veta dôvery alebo nedôvery proti prezidentovi. [[Kongres Spojených štátov|Kongres]] môže odstrániť prezidenta, viceprezidenta a úradníkov federálnej vlády iba tzv. [[impeachment]]om. Prezident naopak nemôže rozpustiť zákonodarný zbor a vypísať predčasné voľby do Kongresu. Podstatou systému je teda oddelenie časti moci a politickej nezodpovednosti výkonnej moci voči zákonodárnej. V praxi sú tieto pravidlá realizované prostredníctvom systému tzv. [[Systém bŕzd a protiváh|bŕzd a protiváh]], čiže vzájomného obmedzovania troch mocí (súdna, výkonná, zákonodarna). K výkonnej moci patrí okrem prezidenta [[Viceprezident Spojených štátov|viceprezident]], ministerstvá ''(departments)'' a nezávislé agentúry. Ministri ''(secretaries)'' sú členmi prezidentovho poradného zboru - vlády, sú zoradení v nástupníckej rade na úrad prezidenta. V poradí 47. prezidentom je od januára 2025 republikán [[Donald Trump]]. ; Ministerstvá USA * [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|Ministerstvo zahraničia]] * [[Ministerstvo financií Spojených štátov amerických|Ministerstvo financií]] * [[Ministerstvo obrany Spojených štátov amerických|Ministerstvo obrany]] * [[Ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov amerických|Ministerstvo spravodlivosti]] * [[Ministerstvo vnútra Spojených štátov amerických|Ministerstvo vnútra]] * [[Ministerstvo poľnohospodárstva Spojených štátov amerických|Ministerstvo poľnohospodárstva]] * [[Ministerstvo obchodu Spojených štátov amerických|Ministerstvo obchodu]] * [[Ministerstvo práce Spojených štátov amerických|Ministerstvo práce]] * [[Ministerstvo zdravotníctva Spojených štátov amerických|Ministerstvo zdravotníctva]] * [[Ministerstvo bytovej výstavby a rozvoja miest Spojených štátov amerických|Ministerstvo bytovej výstavby a miest]] * [[Ministerstvo dopravy Spojených štátov amerických|Ministerstvo dopravy]] * [[Ministerstvo energetiky Spojených štátov amerických|Ministerstvo energetiky]] * [[Ministerstvo školstva Spojených štátov amerických|Ministerstvo školstva]] * [[Ministerstvo pre záležitosti veteránov Spojených štátov amerických|Ministerstvo pre záležitosti veteránov]] * [[Ministerstvo vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických|Ministerstvo vnútornej bezpečnosti]] Medzi nezávislej agentúry patrí Poštová služba Spojených štátov amerických (USPS), [[National Aeronautics and Space Administration|Národný úrad pre letectvo a kozmonautiku]] (NASA), [[Central Intelligence Agency|Ústredná spravodajská služba]] (CIA), [[United States Environmental Protection Agency|Agentúra pre ochranu životného prostredia]] (EPA), [[Agentúra Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj]] (USAID) a ďalšie. == Zákonodarná moc == [[Súbor:Uscapitolindaylight.jpg|náhľad|Sídlo Kongresu USA na Kapitole]] Podľa ústavy je táto moc delegovaná na [[Kongres Spojených štátov|Kongres]], ktorý sa skladá z dvoch komôr- [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovňa reprezentantov]] a [[Senát Spojených štátov|Senát]]. === legislatívnu právomoc === Pri schvaľovaní zákonov sú v legislatívnom procese obe komory rovnocenné. Preto sa nehovorí o klasickom delení na "dolnú" a "hornú" komoru zastupiteľského orgánu. Zákon možno navrhnúť v každej z nich, a aj jeho prijatie a prerokovanie sa uskutoční v oboch komorách. Senátu boli dané ďalšie právomoci, ktorými môže „brzdiť a vyvažovať“ výkonnú moc. Napríklad musia potvrdzovať vo funkcii niektorých štátnych úradníkov alebo sudca, ktorý schvaľuje medzinárodné zmluvy musí byť menovaný prezidentom atď.federálny sudca, menovaný prezidentom, schvaľuje medzinárodné zmluvy atď. Prevažná časť kongresovej agendy prebieha vo vnútri výborov. Ich práca môže byť významne usmerňovaná predsedom výboru, ktorý je volený väčšinou na základe seniority. Stáva sa ním člen väčšinovej strany, ktorý je najdlhšie slúžiacim členom konkrétneho výboru. V posledných rokoch sa však od tejto zvyklosti ustupuje najmä v dolnej komore. Všetky navrhnuté [[Zákon (právo)|zákony]] sú najprv poslané k zodpovedajúcemu výboru, kde sú preštudované. Snemovňa reprezentantov má navyše k dispozícii tzv. ''prikazovací výbor'', ktorý vydáva nariadenia definujúce, akým spôsobom sa bude riadiť rokovanie o konkrétnom zákone. Proces prijatia zákona a jeho modifikácia sa často odohráva v oboch komorách naraz, čo vedie k jeho prijatiu v dvoch rôznych podobách. Potom nastupuje na scénu tzv. ''zmierovací výbor'', ktorý pozostáva zo zástupcov oboch komôr, kde sa riešia rozdiely a zlaďovanie, aby vznikol kompromisný výsledok. Za výsledné znenie je potom hlasované (už bez pripomienok) v oboch komorách. === Kontrolná právomoc === Z ďalších dôležitých úloh Kongresu je dohliadať na výkonnú moc. Výbory majú oprávnenie pozývať si na jednotlivé vypočutie členov exekutívy a kritizovať ich činnosť. Výbory schvaľujú aj finančné rozpočty pre agentúry čím limitujú ich politiku. Senát vydáva súhlas pri vymenovaní niektorých úradníkov a federálnych sudcov prezidentom. === Vyšetrovacie právomoci === Kongres drží právo zriaďovať ''vyšetrovacie komisie''. Tie sú naopak kritizované, že svoju činnosť podriaďujú politickým účelom. === Vzťah k súdnictvu === Kongres zakladá a ruší [[Federálne súdnictva Spojených štátov|federálne súdy]] (nemá však oprávnenie zrušiť [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyšší súd Spojených štátov amerických]]), a rozhoduje o počte sudcov. === Ďalšie právomoci === Prezident nemá právo rozpustiť Kongres a vyhlásiť predčasné voľby. Kongres naopak nemôže odvolať prezidenta na základe rozdielnej politiky. Jediným nástrojom ako odvolať prezidenta, viceprezidenta, sudcov a ďalších úradníkov je proces [[impeachment]]u. == Súdna moc == [[Súbor:US_Supreme_Court_Building.jpg|náhľad|Budova Najvyššieho súdu USA]] Súdna moc vstupuje do politických procesov. Nielenže má možnosť interpretovať zákony (ako inde na svete), ale môže aj vyhlásiť zákon za neplatný, ak zistí, že je v rozpore s ústavou. Takáto právomoc však nie je v ústave, ale je doktrínou odvodenou Najvyšším súdom zo štúdia ústavy a formulovanú v dôležitom procese [[Marbury versus Madison]] v roku [[1803]]. Najvyšší súd rozhodol, že „''legislatívna úprava odporujúca ústave nie je zákonná''“. Ďalej, že „''výlučnou povinnosťou a náplňou súdnictva je rozhodovať, čo je zákonné''“. Kongresu USA je priznaná právomoc zakladania a rušenia [[Federálne súdnictva Spojených štátov|federálnych súdov]] a stanovenie počtu sudcov. Federálni sudcovia sú menovaní na doživotie, ale môžu rezignovať. K ich odvolaniu môže prísť iba v procese impeachmentu. Najvyšší súd ''(Supreme Court)'' je najvyššia súdna inštitúcia. Potom existuje 13 odvolacích súdov a 94 okresných súdov (stav 2003). Vnútri štátov Únie fungujú štátne súdy, ktoré majú agendu zloženú z trestného a občianskeho [[Objektívne právo|práva]]. Sudcovia v týchto štátoch sú volení prevažne občanmi. Federálni sudcovia sú menovaní prezidentom so súhlasom Senátu USA. Federálne súdy nemajú vo svojej agende veci, ktoré patria do jurisdikcie štátov. Zaoberajú sa vecami, ktorých prerokovanie patrí do agendy federálnych zákonov (falšovanie peňazí, bankové prepadnutia, v prípade, že vklady sú poistené [[Federálna vláda Spojených štátov amerických|federálnou vládou]], [[terorizmus]] atď.) V prípade občianskoprávnych vecí sa federálne súdy zaoberajú takou agendou, kedy je odporcom vláda USA alebo v rámci sporov medzi občanmi rôznymi štátmi Únie. Kongres má tiež právomoc zriaďovať tzv. ''zvláštne súdy''. K najdôležitejším patrí súd proti štátu založený v roku [[1885]], ktorý rieši finančné požiadavky voči USA. === Najvyšší súd === Od roku [[1869]] je počet sudcov konštantný, a to deväť. Napriek tomu má Kongres právomoc tento počet ľubovoľne meniť. Každý sudca má jeden hlas. K prijatiu rozhodnutia je nutné dosiahnutie kvóra, teda súhlasu aspoň šiestich sudcov. V právomoci Najvyššieho súdu je rušiť federálne zákony, zákony štátov Únie, ak sa nezlučujú s ústavou, federálnymi zákonmi či medzinárodnými zmluvami. Zmeniť rozhodnutie Najvyššieho súdu je možné iba prostredníctvom prijatia dodatku k ústave, čo je proces, ktorý vyžaduje značnú zhodu, teda 2/3 poslancov v Snemovni a 2/3 senátorov v Senáte a následne [[Ratifikácia|ratifikáciu]] 3/4 štátov. Takýto proces je veľmi náročný, a preto sudcovia získavajú značnú politickú moc. ;Dôležité rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré ovplyvnili americký politický systém * [[1803]] - [[Marbury vs. Madison]] - právomoc kontrolovať ústavnosť zákonov * [[1896]] - Pless vs. Ferguson - potvrdenie legálnosti rasovej segregácie (princíp ''oddelení, ale rovní'') * [[1954]] - Brown vs. Školská rada Topeka - zrušenie segregácie v školách * [[1969]] - Brandenburg vs. Ohio - slovný prejav je chránený prvým dodatkom Ústavy (sloboda slova) a je možné ho postihnúť, len ak kvôli nemu môže dôjsť k bezprostrednému nezákonnému konaniu * [[1990]] - [[USA vs. Eichman]] - pálenie vlajky USA je možné považovať za vyjadrenie politického názoru, a preto je taký občan tiež chránený prvým dodatkom ústavy * [[2003]] - [[Lawrence vs. Texas]] - zrušenie zákonov proti sodomii * [[2015]] - Obergefell vs. Hodges - odopieranie práva homosexuálnych párov na sobáš je v rozpore so štrnástym dodatkom ústavy == Nezávislé regulačné agentúry == Kongres má právomoc zriadiť nezávislé regulačné agentúry. Ich vplyv na politiku a [[Hospodárstvo USA|hospodárstvo]] krajiny je značný. Niekedy je uvádzané, že predstavujú štvrtú moc v krajine. Ich cieľom je ochrana [[verejný záujem|verejných záujmov]], ale vďaka tomu, že tu pracujú odborníci, tak sa môže zdať, že agentúry ochraňujú skôr jednotlivé profesijné odvetvia. Agentúry sú (majú byť) apolitické, preto je vo vedení spravidla rovnaký počet republikánov a demokratov. U väčšiny prípadov dokonca táto [[parita]] vychádza zo zákona. Vlastné riadenie agentúry je v kompetencii výboru, ktorý je tvorený 5-7 osobami, menovanými prezidentom so súhlasom Senátu. Šírka funkčného obdobia je 5-14 rokov. Členov výboru nemožno odvolať s výnimkou ich trestného stíhania. Predsedu výboru, ktorý je z tohto postu odvolateľný, menuje prezident USA. K odvolaniu predsedu však dochádza málokedy. === Dôležité regulačné agentúry === * [[Federálny regulačný systém]] ''(Federal Reserve Systém)''. Ide o centrálnu [[Banka (inštitúcia)|banku]] USA, ktorá reguluje papierové peniaze, ale nie je miestom uskladnenia zlatých rezerv štátu. Disponuje značným vplyvom na americký priemysel a ekonómiu (napr. Reguluje objem úverov a peňazí v obehu, dohliada na operácie súkromných bánk atď.) * [[Federálna obchodná komisia]] ''(Federal Trade Commission)'', ktorá má na starosti dohľad nad prípadnouú nekalou súťažou. * [[Federálna komisia pre spoje]] ''(Federal Communications Commission)'', ktorá prideľuje licencie a vysielacie frekvencie súkromným staniciam. * [[National Aeronautics and Space Administration|Národný úrad pre letectvo a kozmonautiku]] ''(NASA - National Aeronautics and Space Administration)'' bola zriadená v roku [[1958]]. Zastrešuje kozmické programy a výskum. * [[United States Environmental Protection Agency|Agentúra pre ochranu životného prostredia]] ''(EPA - Environmetal Protection Agency)''. Vznikol v roku [[1970]]. * [[Národná nadácia pre umenie a humanitné vedy]] ''(NEA - National Endowment for the Arts)'' * [[Drug Enforcement Administration|Národný úrad pre kontrolu obchodu s drogami]] ''(DEA - Drug Enforcement Administration)'', založený v roku [[1988]]. * [[Mierové zbory]] ''(Peace Corps)'' vznikli v roku [[1961]]. Zameriavajú sa na výcvik dobrovoľníkov pracujúcich v zahraničí, najmä v oblasti rozvoja, pomôcť, školstvo, zdravotníctvo. * [[Informatívna agentúra USA]] ''(USIA - United States Information Agency)'' organizuje spoluprácu USA s inými krajinami v oblasti kultúry a vzdelávania. * [[Federal Bureau of Investigation|Federálny úrad pre vyšetrovanie]] * [[Úrad pre alkohol, tabak, zbrane a výbušniny]] == Miestne vlády a samospráva == Každý z päťdesiatich štátov Únie a [[Washington, D. C.|Kolumbijský obvod]] (distrikt) má svoju vlastnú vládu. Právomoci týchto vlád sú široké na poli vnútornej agendy štátu, kam spadajú oblasti ako školstvo, zdravotníctvo, sociálna starostlivosť, komunikácia, infraštruktúra, obchod, priemysel, verejné služby atď. Nesmú vydávať zákony, ktoré by boli v rozpore s federálnou ústavou alebo zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktoré USA prijali. === Rozdelenie moci === Hierarchia moci zodpovedá federálnej úrovni. Rozdeľuje sa na tri piliere: ''výkonnú, zákonodarnú a súdnu moc''. Hlavou štátu je guvernér, ktorý je volený v priamych voľbách na štvorročné funkčné obdobie (v niektorých štátoch len na dva roky). Zákonodarný zbor je dvojkomorový. Funkčné obdobie hornej komory (senátu) je zvyčajne štvorročné, dolnej komory (Snemovne reprezentantov či Snemovne poslancov alebo Valného zhromaždenia) dvojročné. Štát [[Nebraska]] má jednokomorový parlament. === Okres === Okres (county, vo väčších mestách Borough) predstavuje menšiu administratívnu jednotku, ktorá sa ďalej delí na okrsky alebo obce. Riadiacim orgánom je rada okresu, v menších okresoch volená ako zbor, vo väčších okresoch potom jednotlivé okrsky alebo obce delegujú svojich zástupcov do rady okresu. Mestá majú svoje zastupiteľské zbory (niektoré mestá sú tvorené niekoľkými okresmi, napr. [[New York (mesto)|New York]]). Vlastný systém mestskej správy nie je v USA jednotný, ale existujú tri základné typy, ktorých prvky môžu byť kombinované: # Klasickým typom je existencia mestskej rady na čele so starostom, ktorý je predstaviteľom výkonnej moci (niekedy má právo [[Veto|veta]]), menuje úradníkov atď. Rada mesta potom reprezentuje legislatívny orgán. # Druhý typ predstavuje správu mesta prostredníctvom komisie, ktorá disponuje ako mocou výkonnou, tak i zákonodarnou. Predseda komisie je nazývaný starosta, hoci sa jeho právomoci de facto neodlišujú od ostatných členov komisie. # Tretí typ sa uplatňuje vo veľkých mestských [[Aglomerácia|aglomeráciách]], kde sú špecifické problémy. Tu potom pôsobí profesionálny [[manažér]] či správca, ktorý má výkonné právomoci, zostavuje mestský rozpočet a kontroluje odbory [[Radnica|radnice]]. Je menovaný mestskou radou, ktorá bola zvolená vo voľbách, a jeho funkčné obdobie je v podstate neobmedzené, závislé len na ľubovôli rady. == Zdroj == {{Preklad|cs|Politický systém Spojených států amerických|19557970}} [[Kategória:Politika v USA]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] joybb4ke1vu2qlj4em1hq7tf7e7n4p5 0 665476 8226562 8225434 2026-05-31T09:23:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 7 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226562 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2020/21 |začiatok = [[3. október]] [[2020]] |koniec = [[10. apríl]] [[2021]] |majster = [[VK Spartak UJS Komárno]] (1. titul) |víťaz_základ = [[VK MIRAD UNIPO Prešov]] |zostup = žiadny |počet_mužstiev = 8 |odohraté_zápasy = {{tooltip|56|zápasy základnej časti}} + {{tooltip|33|zápasy play-off}} |najlepší_strelec = [[Patrik Lamanec]]<br>(Košice, 596 b) |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v sezóne '''2020/21''' bol 29. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú kontroluje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V extralige súťažilo 8 družstiev, t. j. o 2 tímy menej ako v minulej sezóne.<ref name=extraliga>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Extraliga mužov sa začne 3. októbra, v súťaži osem klubov |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_extraliga-muzov-sa-zacne-3-ok |dátum vydania = 24.09.2020 |dátum prístupu = 10.04.2021 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20210302052222/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_extraliga-muzov-sa-zacne-3-ok |dátum archivácie = 2021-03-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Extraliga mužov odštartuje 3. októbra, v súťaži osem klubov | url = https://sport.aktuality.sk/c/462069/extraliga-muzov-odstartuje-3-oktobra-v-sutazi-osem-klubov/ | dátum vydania = 24.09.2020 | dátum prístupu = 10.04.2021 | vydavateľ = sport.aktuality.sk }}</ref> V [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópskej lige]], rovnako ako v európskych súťažiach, túto sezónu neúčinkovalo žiadne slovenské družstvo. Titul získalo družstvo [[VK Spartak UJS Komárno]], ktoré vo finálovej sérii zvíťazilo nad [[VO TJ Spartak Myjava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Komárno oslavuje historický titul, sériu s Myjavou ukončilo doma |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_komarno-oslavuje-historicky-ti |dátum vydania = 07.04.2021 |dátum prístupu = 10.04.2021 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20210407205749/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_komarno-oslavuje-historicky-ti |dátum archivácie = 2021-04-07 }}</ref> == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti minulej sezóne zmenil. Pôvodne sa mala odohrať základná časť trojkolovo každý s každým s 21 kolami. Na návrh klubov z dôvodu vysokého počtu odložených zápasov (z karanténnych dôvodov) sa neskôr základná časť skrátila na dvojkolový systém raz doma a vonku so 14 kolami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Základná časť extraligy mužov na návrh klubov skrátená na 14 kôl |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_zakladna-cast-extraligy-muzov |dátum vydania = 27.10.2020 |dátum prístupu = 10.04.2021 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20241227151425/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_zakladna-cast-extraligy-muzov |dátum archivácie = 2024-12-27 }}</ref> Najlepších 7 družstiev s výnimkou Trenčína postúpilo do štvrťfinále play-off tak, že víťaz základnej časti postúpil priamo do semifinále play-off. Štvrťfinálové, semifinálové a finálové duely play-off sa hrali na 3 víťazné zápasy. Zostávajúce duely o umiestnenie na 5. až 7. mieste sa odohrali dvojkolovou formou raz doma a raz vonku. Zo súťaže priamo nevypadlo žiadne družstvo; družstvo na 7. mieste odohralo prelínaciu súťaž s dvoma účastníkmi 1. ligy.<ref name=extraliga/><ref name=séria/> == Účastníci == {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=200|Družstvo ! width=50|{{tooltip|2019/20|Umiestnenie v sezóne 2019/20}} |- | [[VK Prievidza|VK OSMOS Prievidza]] || align=center|1. |- | [[VK KDS-Šport Košice]] || align=center|2. |- | [[VK Spartak UJS Komárno]] || align=center|3. |- | [[TJ Slávia Svidník]] || align=center|4. |- | [[VO TJ Spartak Myjava]] || align=center|5. |- | [[VK MIRAD UNIPO Prešov]] || align=center|6. |- | [[ŠŠ volejbal Trenčín]] || align=center|7. |- | [[VKP Bratislava]] || align=center|[[Súbor:Paris Transilien N.svg|15px|Nováčik]] |} * Družstvo VKP Bratislava sa dostalo do extraligy odkúpením licencie od klubu [[ŠK Komjatice]] a následným schválením súťažnej komisie SVF.<ref name=bratislava>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Do Bratislavy sa vracia mužská extraliga, ženskí nováčikovia sa neprihlásili |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_do-bratislavy-sa-vracia-muzska |dátum vydania = 01.08.2020 |dátum prístupu = 10.04.2021 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20200809134700/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_do-bratislavy-sa-vracia-muzska |dátum archivácie = 2020-08-09 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = SK SVF schválila zaradenie VK Bratislava do extraligy mužov |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_sk-svf-schvalila-zaradenie-vk |dátum vydania = 07.08.2020 |dátum prístupu = 10.04.2021 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20200925012154/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_sk-svf-schvalila-zaradenie-vk |dátum archivácie = 2020-09-25 }}</ref> * Družstvo [[MVK Zvolen]], ktoré skončilo v minulej sezóne na 9. mieste, sa do tejto sezóny neprihlásilo.<ref name=bratislava/> * Družstvo [[VK Bystrina SPU Nitra|VKP SPU Nitra]], ktoré skončilo v minulej sezóne na 7. mieste, sa už po vyžrebovaní zápasov zo súťaže odhlásilo.<ref name=extraliga/> == Bodovanie == * za víťazstvo {{ku|3|0}} a {{ku|3|1}}{{--}}3 body * za víťazstvo {{ku|3|2}}{{--}}2 body * za prehru {{ku|2|3}}{{--}}1 bod * za prehru {{ku|1|3}} a {{ku|0|3}}{{--}}0 bodov Pre určenie víťaza a poradia družstiev sa posudzujú nasledovné kritériá: # Počet víťazstiev v súťaži. # Počet bodov zo všetkých stretnutí. # Pomer setov. # Pomer lôpt. # Výsledky vzájomných stretnutí dotknutých družstiev podľa krítérií 1 až 4. == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Prešov |14||11||3|| {{ku|38|15}} || {{ku|1 235|1 090}} || +145||'''34''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Myjava |14||11||3|| {{ku|35|20}} || {{ku|1 244|1 114}} || +130||'''31''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Bratislava |14||9||5|| {{ku|32|16}} || {{ku|1 131|985}} || +146||'''28''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Komárno |14||8||6|| {{ku|28|22}} || {{ku|1 140|1 104}} || +36||'''24''' |- bgcolor=#CCEECC |5.|| align=left|Svidník |14||7||7|| {{ku|26|26}} || {{ku|1 189|1 157}} || +32||'''20''' |- bgcolor=#CCEECC |6.|| align=left|Košice |14||6||8|| {{ku|25|30}} || {{ku|1 212|1 234}} || −22||'''20''' |- bgcolor=#CCEECC |7.|| align=left|Prievidza |14||4||10|| {{ku|17|35}} || {{ku|1 078|1 191}} || −113||'''11''' |- bgcolor=#e6e6e6 |8.|| align=left|Trenčín |14||0||14|| {{ku|5|42}} || {{ku|799|1 153}} || −354||'''0''' |} === Play-off === ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Myjava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Prievidza || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|0}}, '''{{ku|3|0}}''' |- | Bratislava || '''{{ku|2|3}}''' || '''Košice''' || '''{{ku|3|2}}''', {{ku|2|3}}, '''{{ku|3|1}}''', {{ku|2|3}}, '''{{ku|1|3}}''' |- | '''Komárno''' || '''{{ku|2|1}}''' || Svidník || '''{{ku|3|1}}''', {{ku|2|3}}, '''{{ku|3|0}}''' |} <small>Pozn.: Štvťfinálovú sériu medzi Komárnom a Svidníkom skrátili kvôli výskytu koronavírusu u oboch tímov a neodohratiu v danom termíne tretieho ani štvrtého vzájomného zápasu na 2 víťazné zápasy.<ref name=séria>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = V sérii Komárno - Svidník rozhodne tretí duel, ďalšie termíny play-off známe |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_v-serii-komarno-svidnik-rozh |dátum vydania = 26.02.2021 |dátum prístupu = 10.04.2021 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20210421120617/http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_v-serii-komarno-svidnik-rozh |dátum archivácie = 2021-04-21 }}</ref></small> ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | Prešov || '''{{ku|0|2}}''' || '''Komárno''' || '''{{ku|0|3}}''', {{ku|1|3}} |- | '''Myjava''' || '''{{ku|3|2}}''' || Košice || '''{{ku|0|3}}''', {{ku|3|1}}, '''{{ku|2|3}}''', {{ku|3|2}}, '''{{ku|3|0}}''' |} <small>Pozn.: Semifinálovú sériu medzi Prešovom a Komárnom skrátili kvôli problémom s termínmi zápasov na 2 víťazné zápasy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Semifinále Prešova s Komárnom na dve výhry, prvý zápas v sobotu |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_semifinale-presova-s-komarnom |dátum vydania = 15.03.2021 |dátum prístupu = 10.04.2021 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20241227160820/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_semifinale-presova-s-komarnom |dátum archivácie = 2024-12-27 }}</ref></small> ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Prešov''' || '''{{ku|3|2}}''' || Košice || '''{{ku|3|1}}''', {{ku|1|3}}, '''{{ku|3|2}}''', {{ku|1|3}}, {{ku|3|0}} |} ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | Myjava || '''{{ku|1|3}}''' || '''Komárno''' || '''{{ku|1|3}}''', '''{{ku|1|3}}''', {{ku|3|1}}, {{ku|0|3}} |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> ;Skupina o 5.{{--}}7. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#e6e6e6 |5.|| align=left|Bratislava |4||3||1|| {{ku|11|6}} || {{ku|390|318}} || +72||'''9''' |- bgcolor=#e6e6e6 |6.|| align=left|Svidník |4||3||1|| {{ku|9|5}} || {{ku|297|303}} || −6||'''8''' |- bgcolor=#e6e6e6 |7.|| align=left|Prievidza |4||0||4|| {{ku|3|12}} || {{ku|290|356}} || −66||'''1''' |} == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=20|{{tooltip|Por|Poradie}} ! width=180|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VK Spartak UJS Komárno]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[VO TJ Spartak Myjava]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VK MIRAD UNIPO Prešov]] |- |align=center| 4. || [[VK KDS Šport Košice]] |- |align=center| 5. || [[VKP Bratislava]] |- |align=center| 6. || [[TJ Slávia Svidník]] |- |align=center| 7. || [[VK Prievidza|VK OSMOS Prievidza]] | [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Baráž]] |- |align=center| 8. || [[ŠŠ volejbal Trenčín]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- ! [[Slovenský pohár vo volejbale mužov|Slovenský pohár]] 2020/21 |- | |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=180|Družstvo ! {{tooltip|2020/21|Umiestnenie v aktuálnej sezóne}} |- | [[VK Prievidza|VK OSMOS Prievidza]] || align=center| 7. družstvo Extraligy |- | || align=center| 1. družstvo 1. ligy Východ |- | || align=center| 1. družstvo 1. ligy Západ |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2020/21]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [https://svf-web.dataproject.com/CompetitionHome.aspx?ID=53 Extraliga mužov 2020/21 na štatistickej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [https://sport.aktuality.sk/vysledky/volejbal/slovensko/extraliga/extraliga-20-21/#/ Extraliga mužov 2020/21 na stránke sport.aktuality.sk] * [http://www.volleynet.sk/ Slovenský volejbalový portál volleynet.sk] {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbal v 2020]] [[Kategória:Volejbal v 2021]] [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] thnlckl4jdy2j2df50xk0ydu2t5vfyd 0 665649 8226317 7864949 2026-05-30T16:04:17Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8226317 wikitext text/x-wiki '''Politický systém Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska''' je [[konštitučná monarchia]]. Termíny Spojené kráľovstvo, Veľká Británia sa často vzájomne miešajú a používajú sa ako synonymá, hoci je to nesprávne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľká Británia|url=https://www.webnoviny.sk/lokalita/svet/europa/velka-britania/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum prístupu=2021-04-15}}</ref>. Hlavným predstaviteľom štátu je [[panovník]]. Predseda [[Vláda Spojeného kráľovstva|vlády Spojeného kráľovstva]] je [[hlava vlády]] . [[Výkonná moc]] je realizovaná vládou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a časť právomocí je prenesená na vládu [[Škótsko|Škótska]], vládne úrady vo [[Wales|Walese]] a v [[Severné Írsko|Severnom Írsku]]. [[Zákonodarná moc]] je nepopierateľným právom vlády a dvoch komôr [[Parlament Spojeného kráľovstva|parlamentu]] - [[snemovňa lordov|Snemovne lordov]] a [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolnej snemovne]], rovnako tak i Škótskeho parlamentu a zastupiteľstiev Walesu a Severného Írska. Súdna moc je nezávislá od výkonnej moci aj zákonodarnej (niekoľko vyšších sudcov je členmi Snemovne lordov ale súdna moc parlamentu má byť od roku [[2009]] na základe reformy z roku [[2005]] zrušená). == Panovník == Hlavným predstaviteľom štátu a zdrojom výkonnej, zákonodarnej a súdnej moci v Spojenom kráľovstve je britský panovník, v súčasnosti kráľ [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III]]. Od prijatia zákona o deklarácii práv, ktorá definovala zvrchovanosť parlamentu, sú jej právomoci obmedzené ''(English Bill of Rights 1689,'' zákon prijatý parlamentom roku [[1689]] definuje niektoré základné práva občanov - napríklad právo na odovzdanie petície panovníkovi, právo nosiť zbraň pre svoju obranu a definície niektorých prípadov, kedy musí panovník požiadať o súhlas parlament). Panovník je ale stále považovaný za zvrchovanú osobu. Panovník má formálne veľa právomocí, vrátane práva vybrať za premiéra akéhokoľvek britského občana a kedykoľvek zvolať alebo rozpustiť parlament. Napriek tomu v súlade so zvykovým právom (Spojené kráľovstvo nemá písanú [[Ústava|ústavu]] ) panovník poveruje zostavením kabinetu predsedu strany s najväčším zastúpením v dolnej komore parlamentu a parlament rozpúšťa na odporúčanie predsedu vlády. [[Panovník]] má tiež právo odmietnuť udeliť kráľovský súhlas so zákonom hoci táto skutočnosť je v modernej histórii nepravdepodobná. Ďalšie práva ako vymenovanie ministrov alebo vyhlásenie vojny sú realizované premiérom a vládou s následným formálnym súhlasom panovníka. V súčasnosti sú práva panovníka skôr ceremoniálne. Napriek tomu má panovník tri základné práva - ''právo byť konzultovaný, odporučiť a varovať.'' Dôsledkom tejto skutočnosti sú pravidelné stretnutia premiéra s panovníkom, konané raz za týždeň. Panovník je aj vrchným veliteľom ozbrojených síl, ktorému príslušníci vojská prisahajú vernosť. == Výkonná moc == [[Súbor:Downing.street.gates.london.arp.jpg|vpravo|náhľad| Downing Street - sídlo premiéra]] Výkonná moc je realizovaná vládou ''(Her / His Majesty 's Government).'' Panovník poverí zostavením kabinetu väčšinou predsedu najsilnejšej strany v dolnej komore parlamentu. Ten musí byť podľa zvyklostí členom Dolnej snemovne. Premiér potom navrhne jednotlivých ministrov, ktorí tvoria vládu, a sú politickými vedúcimi jednotlivých ministerstiev. Vládu tradične tvorí asi 22 ministrov, z ktorých každý musí byť podľa zvyklostí členom Dolnej snemovne alebo Snemovne lordov. Podobne ako v iných podobných systémoch (tzv. [[Westminsterský systém]] ) sú členovia vlády volení z členov parlamentu, ktorému je vláda zodpovedná. Vláda síce nepotrebuje formálne získavať dôveru parlamentu ako napríklad v Česku, no ak je jej vyslovená nedôvera, dochádza k automatickému rozpusteniu dolnej snemovne a predčasným voľbám (negatívny parlamentarizmus). Vo [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británii]] bola naposledy vyslovená nedôvera v roku 1979, a to premiérovi ([[Labouristická strana (Spojené kráľovstvo)|Labouristi]]), a to o jediný hlas. Nasledujúce voľby vyhrali [[Konzervatívna strana (Spojené kráľovstvo)|Konzervatívci]] pod vedením [[Margaret Thatcherová|Margaret Thatcherovej]]. Vláda je tvorená niekoľkými ministerstvami, ktoré sú vedené jednotlivými ministrami. Niektoré z nich zodpovedajú za agendu, ktorá im bola zverená iba na území [[Anglicko|Anglicka]]. Správa pre územie [[Škótsko|Škótska]], [[Wales|Walesu]] a [[Severné Írsko|Severného Írska]] je prevedená na vládne úrady v týchto krajinách (napríklad Ministerstvo zdravotníctva) alebo sa jedná o záležitosti týkajúce sa iba Anglicka (Ministerstvo pre deti, školstvo a rodinu). Uskutočňovanie jednotlivých rozhodnutí ministerstiev zaisťujú politicky neutrálne organizácie štátnej správy. Ich ústavnou úlohou je podpora a realizácia rozhodnutia vlády bez ohľadu na politickú orientáciu kabinetu. V ich čele stojí stály tajomník'','' ktorý vykonáva túto funkciu bez ohľadu na zmenu vlády. == Zákonodarná moc == [[Súbor:Palace.of.westminster.arp.jpg|vpravo|náhľad|Sídlo parlamentu - [[Westminsterský palác]]]] Ústava nie je kodifikovaná v písanej podobe a ústavný systém je založený na zvykovom práve, zákonoch a iných elementoch. === Parlament Spojeného kráľovstva === Najvyšším zákonodarným orgánom Spojeného kráľovstva je parlament, ktorý je [[Bikameralismus|dvojkomorový]] a pozostáva z [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolnej snemovne]] a [[Snemovňa lordov|Snemovne lordov]]. ==== Dolná snemovňa ==== Spojené kráľovstvo je rozdelené na volebné obvody (ich hranice stanovuje a reviduje ''hraničná komisia).'' Každý obvod je zastúpený v dolnej komore jedným poslancom. Dolná snemovňa má v súčasnosti 646 členov. V modernej dobe je premiér aj vodca opozície vždy členom dolnej komory. Vzhľadom na uplatňovanie väčšinového volebného systému býva obvyklé, že jedna z politických strán má v dolnej komore väčšinu, prípadne môže panovník poveriť zostavením vlády predsedu strany, ktorá je schopná vytvoriť koaličnú vládu. Prvým vyjadrením dôvery novej vláde je hlasovanie po ''trónnej reči'' ''(Speech from the Throne)'' deklarujúcu legislatívne zámery vlády. Prevažná väčšina legislatívnych aktivít býva sústredená do návrhov od poslancov vládnej strany. ==== Snemovňa lordov ==== Horná snemovňa bola v minulosti dedičnou aristokratickou komorou parlamentu. V súčasnosti, najmä po reformách z roku [[1999]], už toto pravidlo neplatí. Snemovňa sa skladá zo svetských až cirkevných členov ''(Lords Temporal'' a ''Lords Spiritual).'' Svetskí členovia sú menovaní činitelia (bez dedičného práva odovzdať členstvo) a zvyšných 92 členov majú naďalej právo odovzdať členstvo svojmu dedičovi. Cirkevní členovia sú hodnostári [[Anglikánska cirkev (Church of England)|Anglikánskej cirkvi]], [[Arcibiskup|arcibiskupi]] z [[York (Anglicko)|Yorku]] a [[Canterbury]], a najstarší [[Biskup|biskupi]] . V súčasnosti horná komora skúma legislatívu vydanú dolnou snemovňou s právom navrhovať zmeny a právom veta. Toto právo je obmedzené na prípady, ktoré nespôsobia oneskorenie prijatia zákona o dvanásť mesiacov. Podľa zvykového práva je veto obmedzené na zákony parlamentu s výnimkou zákonov týkajúcich sa štátnych financií. Horná komora má stále právo vetovať predĺženie funkčného obdobia parlamentu na obdobie presahujúce päť rokov. == Volebný systém == V Spojenom kráľovstve je pre voľby do dolnej snemovne parlamentu uplatňovaný väčšinový volebný systém v jednomandátových volebných obvodoch. To vedie k tomu, že strany s podobným politickým programom majú tendenciu sa spájať, no malé politické strany s výnimkou výrazne regionálnych strán majú menšiu šancu dosiahnuť úspech vo voľbách. Väčšinový volebný systém umožňuje ľahšie vytvorenie väčšinovej celoštátnej vlády. == Politické strany == V minulosti existovali dve hlavné politické strany - [[Whigovci|Whigovia]] a [[Toryovci]] . Whigovia- boli založení v 17. storočí a strana bola rozpustená v 19. storočí. Túto stranu môžeme označiť za liberálnu. Podporovala konštitučnú monarchiu a mala veľký odpor proti absolutizmu. Jednou veľkou osobnosťou bol [[Charlese James Fox]]. Preslávil sa hlavne svojimi liberálnymi názormi o zrušení otroctva a emancipácii náboženských menšín. Podporoval aj boj amerických kolonistov o nezávislosť a francúzsku revolúciu.   Toryovci- vznikli v 17. storočí a existujú dodnes ale v inej forme. Dnes sa transformovali do konzervatívnej strany. Toryovci boli opozičná strana oproti Whigom. Vznikla ako odpor kvôli jednému zákonu, ktorý podporili Whigovia. Bol to zákon, ktorý vylučoval, aby sa [[Jakub II. (Anglicko)|Jakub II.]] stal dedičom trónu aj napriek tomu, že mal na to právo (neskôr bola slávna revolúcia). V 30. rokoch 19. storočia boli vo vláde. Významnými osobnosťami bol [[Robert Jakinson]] a [[Wiliamem Pittem]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Politický systém|url=http://www.szsbajkalska.sk/data/01/projekty/2018_2019/knights/web/politicky_system.html|vydavateľ=www.szsbajkalska.sk|dátum prístupu=2021-04-15}}</ref> Významnými politickými silami, ktoré sú v súčasnosti početne zastúpené v dolnej snemovni, sú tri strany. Sú to [[Konzervatívna strana (Spojené kráľovstvo)|Konzervatívna strana]], [[Labouristická strana (Spojené kráľovstvo)|Labouristická strana]] a [[Liberálni demokrati|Liberálno- demokratická strana]] . Posledná menovaná strana vznikla zlúčením skoršej Liberálnej strany a Sociálnodemokratickej strany. Ďalšími národne orientovanými stranami so zastúpením v parlamente sú Škótska národná strana a [[Plaid Cymru]], ktorá zastupuje národné záujmy obyvateľov Škótska a Walesu. Všetkých 18 poslancov za [[Severné Írsko]] pochádza zo strán, ktoré pôsobia iba v rámci tejto časti Spojeného kráľovstva. V roku 1993 nastúpila na politickú scénu [[Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva]] (UKIP). Okrem týchto strán pôsobí v Spojenom kráľovstve viacero malých politických strán, medzi nimi aj Komunistická strana Británie. == Samospráva == Spojené kráľovstvo je rozdelené na samosprávne oblasti rôznorodého charakteru s rôznymi funkciami a právomocami. Anglicko je rozdelené na jednoúrovňové alebo dvojstupňové samosprávne obvody. [[Veľký Londýn]] vytvára jednotný dvojstupňový správny celok s rozdelením právomocí medzi [[Londýnske mestské obvody]] a správny orgán s pôsobnosťou nad celou oblasťou Veľkého Londýna [[Greater London Authority]] . V Škótsku, Walese a Severnom Írsku je rozšírený systém samostatných správnych obvodov. == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * POTÚČEK, Martin: ''Veřejná politika''. Praha: C. H. Beck, 2016. 336 s. {{ISBN|978-80-7400-591-6}} * FURTADO, Peter: Dejiny národov. Bratislava: Slovart, spol.s.r.o, 2018. 263 s. {{ISBN|978-80-556-3723-5}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.direct.gov.uk/ Oficiálne stránky Vlády Spojeného kráľovstva] * [http://www.parliament.uk/ Oficiálne stránky parlamentu Spojeného kráľovstva] == Zdroj == {{Preklad|cs|Politický systém Spojeného království|19260161}} [[Kategória:Politika v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] pla0g3axp3ytaf812g0pldife2cxkdt 14 665654 8226296 7191696 2026-05-30T15:26:51Z Jetam2 30982 zar 8226296 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Univerzity v USA|Utah State]] [[Kategória:Vysoké školy v Utahu]] t16mttoknylgtvud9bpj0mg5nu60fxq 0 665805 8226579 8225443 2026-05-31T10:11:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226579 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga žien |sezóna = 2020/21 |začiatok = [[17. september]] [[2020]] |koniec = [[10. apríl]] [[2021]] |majster = [[VK Slávia EU Bratislava]] (19. titul) |víťaz_základ = [[VK Slávia EU Bratislava]] |zostup = žiadny |počet_mužstiev = 8 |odohraté_zápasy = {{tooltip|80|zápasy základnej a nadstavbovej časti}} + {{tooltip|25|zápasy play-off}} |najproduktívnejší_hráč = Erika Bočkay (Nitra, 438 b) |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga žien''' v sezóne '''2020/21''' bol 29. ročník [[Volejbalová extraliga žien|extraligy volejbalistiek]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže žien na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú kontroluje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V extralige súťažilo 8 družstiev, 7 štandartných a jeden špeciálny mládežnícky pod patronátom SVF.<ref name=pezičanky>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Pezinčanky v 1. kole extraligy do Prešova, vo štvrťfinále SP aj Brusno proti UKF Nitra |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_pezincanky-v-1-kole-extraligy |dátum vydania = 18.08.2020 |dátum prístupu = 18.04.2021 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20210419174957/http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_pezincanky-v-1-kole-extraligy |dátum archivácie = 2021-04-19 }}</ref> Titul obhájilo družstvo [[VK Slávia EU Bratislava]], ktoré vo finálovej sérii zvíťazilo nad [[VTC Pezinok|STRABAG VC Bilíkova Pezinok]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Slávia zdolala Strabag aj do tretice a získala devätnásty titul |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_slavia-zdolala-strabag-aj-do-t |dátum vydania = 10.04.2021 |dátum prístupu = 19.04.2021 |vydavateľ = SVF }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slávia nedopustila žiadne prekvapenie a oslavuje ďalší titul | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/volejbal-extraliga-zien-finale-slavia-eu-bratislava-pezinok-bolo-jednoznacne/ | dátum vydania = 10.04.2021 | dátum prístupu = 19.04.2021 | vydavateľ = sportnet.sme.sk }}</ref> == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti minulej sezóne mierne pozmenil. Po odohraní základnej časti raz doma a vonku sa družstvá v 2. časti súťaže (nadstavbovej) rozdelili na 2 skupiny, o 1.{{--}}4. a o 5.{{--}}8. miesto. Družstvá si body zo základnej časti prenášali do nadstavbovej časti, v ktorej odohrali zápasy s každým družstvom raz doma a vonku. Všetky družstvá po nadstavbovej časti s výnimkou Projektu RD SVF postúpili do štvrťfinálových duelov play-off tak, že víťaz základnej časti postúpil priamo do semifinále play-off. Štvrťfinálové duely sa hrali na 2 víťazné zápasy a semifinále, finále a o duel o 3. miesto na 3 víťazné zápasy. Zostávajúce duely o umiestnenie na 5. až 7. mieste sa odohrali dvojkolovou formou raz doma a raz vonku. Zo súťaže nevypadlo priamo žiadne družstvo, družstvo na 7. mieste po nadstavbovej časti odohralo prelínaciu súťaž s víťazmi oboch divízií 1. ligy.<ref name=pezičanky/> == Účastníci == {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! Družstvo ! width=50|{{tooltip|2019/20|Umiestnenie v sezóne 2019/20}} ! Európske poháre 2020/21 |- | [[VTC Pezinok|STRABAG VC Bilíkova Pezinok]] || align=center|1. |- | [[UKF Nitra|Volley project UKF Nitra]] || align=center|2. || Vyzývací pohár CEV |- | [[VK Slávia EU Bratislava]] || align=center|3. |- | [[VK Nové Mesto nad Váhom]] || align=center|4. |- | [[Hit UCM Trnava]] || align=center|5. |- | [[VK Prešov]] || align=center|6. |- | [[VK Pirane Brusno]] || align=center|7. || Vyzývací pohár CEV |- | Projekt RD SVF || align=center|[[Súbor:Paris Transilien N.svg|15px|Nováčik]] |} Poznámky: * Družstvo Projekt RD SVF je mládežnícky projekt Slovenskej volejbalovej federácie, ktorý svoje domáce zápasy odohral v nitranskej hale Olympia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Extraligu otvorí predohrávka dievčat v Nitre. Predstavujeme Projekt RD SVF |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_extraligu-otvori-predohravka-d |dátum vydania = 16.09.2020 |dátum prístupu = 19.04.2021 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20210419174959/http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_extraligu-otvori-predohravka-d |dátum archivácie = 2021-04-19 }}</ref> * Pôvodne sa mali extraligy zúčastniť aj 2 prvoligové družstvá, keď sa prelínacia súťaž zrušila{{--}}[[VA UNIZA Žilina]] a [[ŠVK Pezinok]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prelínačka žien nebude, Žilina a Pezinok s právom účasti v extralige | url = https://sport.aktuality.sk/c/451085/prelinacka-zien-nebude-zilina-a-pezinok-s-pravom-ucasti-v-extralige/ | dátum vydania = 30.06.2020 | dátum prístupu = 18.04.2021 | vydavateľ = sport.aktuality.sk }}</ref> == Bodovanie == * za víťazstvo {{ku|3|0}} a {{ku|3|1}}{{--}}3 body * za víťazstvo {{ku|3|2}}{{--}}2 body * za prehru {{ku|2|3}}{{--}}1 bod * za prehru {{ku|1|3}} a {{ku|0|3}}{{--}}0 bodov Pre určenie víťaza a poradia družstiev sa posudzujú nasledovné kritériá: # Počet víťazstiev v súťaži. # Počet bodov zo všetkých stretnutí. # Pomer setov. # Pomer lôpt. # Výsledky vzájomných stretnutí dotknutých družstiev podľa krítérií 1 až 4. == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|Bratislava |14||14||0|| {{ku|42|5}} || {{ku|1 151|844}} || +307||'''41''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|Nitra |14||12||2|| {{ku|39|11}} || {{ku|1 202|957}} || +245||'''36''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|Pezinok |14||9||5|| {{ku|32|18}} || {{ku|1 135|1 006}} || +129||'''28''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|Nové Mesto n/V |14||6||8|| {{ku|25|27}} || {{ku|1 107|1 160}} || −53||'''19''' |- bgcolor=#FFE4B5 |5. || align=left|Trnava |14||5||9|| {{ku|19|31}} || {{ku|1 021|1 109}} || −88||'''14''' |- bgcolor=#FFE4B5 |6. || align=left|Projekt RD |14||4||10|| {{ku|18|34}} || {{ku|1 044|1 181}} || −137||'''13''' |- bgcolor=#FFE4B5 |7. || align=left|Brusno |14||4||10|| {{ku|15|34}} || {{ku|956|1 120}} || −164||'''11''' |- bgcolor=#FFE4B5 |8. || align=left|Prešov |14||2||12|| {{ku|8|38}} || {{ku|905|1 144}} || −239||'''6''' |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}4. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|Bratislava |20||19||1|| {{ku|59|10}} || {{ku|1 663|1 237}} || +426||'''57''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|Nitra |20||15||5|| {{ku|52|24}} || {{ku|1 760|1 533}} || +227||'''44''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|Pezinok |20||11||9|| {{ku|40|31}} || {{ku|1 600|1 506}} || +94||'''34''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|Nové Mesto n/V |20||8||12|| {{ku|33|42}} || {{ku|1 561|1 680}} || −119||'''25''' |} ;Skupina o 5.{{--}}8. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |5. || align=left|Trnava |20||10||10|| {{ku|34|38}} || {{ku|1 527|1 514}} || +13||'''27''' |- bgcolor=#CCEECC |6. || align=left|Brusno |20||9||11|| {{ku|30|38}} || {{ku|1 353|1 478}} || −125||'''25''' |- bgcolor=#CCEECC |7. || align=left|Prešov |20||4||16|| {{ku|19|50}} || {{ku|1 374|1 580}} || −206||'''14''' |- bgcolor=#e6e6e6 |8. || align=left|Projekt RD |20||4||16|| {{ku|18|52}} || {{ku|1 329|1 639}} || −310||'''13''' |} === Play-off === ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Nitra''' || '''{{ku|2|0}}''' || Prešov || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|1}} |- | '''Pezinok''' || '''{{ku|2|0}}''' || Brusno || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|0}} |- | '''Nové Mesto n/V''' || '''{{ku|2|0}}''' || Trnava || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|0}} |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Bratislava''' || '''{{ku|3|1}}''' || Nové Mesto n/V || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|1|3}}, '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|0}} |- | Nitra || '''{{ku|0|3}}''' || '''Pezinok''' || '''{{ku|1|3}}''', {{ku|1|3}}, '''{{ku|2|3}}''' |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Nitra''' || '''{{ku|2|1}}''' || Nové Mesto n/V || '''{{ku|1|3}}''', {{ku|3|2}}, '''{{ku|3|1}}''' |} <small>Pozn.: Štvrtý zápas sa neuskutočnil pre výskyt koronavírusu v tíme Nového Mesta n/V a komisia SVF rozhodla o ukončení série.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Extraliga žien: Štvrtý zápas play-off o tretie miesto museli zrušiť pre koronavírus, bronz pre Nitru | url = https://sport.aktuality.sk/c/493063/extraliga-zien-stvrty-zapas-play-off-o-tretie-miesto-museli-zrusit-pre-koronavirus/ | dátum vydania = 14.04.2021 | dátum prístupu = 19.04.2021 | vydavateľ = sport.aktuality.sk }}</ref></small> ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Pezinok || '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|2}}, '''{{ku|3|1}}''' |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> ;Skupina o 5.{{--}}7. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#e6e6e6 |5.|| align=left|Brusno |4||4||0|| {{ku|12|7}} || {{ku|409|376}} || +33||'''9''' |- bgcolor=#e6e6e6 |6.|| align=left|Trnava |4||2||2|| {{ku|9|9}} || {{ku|372|370}} || +2||'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |7.|| align=left|Prešov |4||0||4|| {{ku|7|12}} || {{ku|372|407}} || −35||'''3''' |} == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VK Slávia EU Bratislava]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[VTC Pezinok|STRABAG VC Bilíkova Pezinok]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[UKF Nitra|Volley project UKF Nitra]] |- |align=center| 4. || [[VK Nové Mesto nad Váhom]] |- |align=center| 5. || [[VK Pirane Brusno]] |- |align=center| 6. || [[Hit UCM Trnava]] |- |align=center| 7. || [[VK Prešov]] | [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Baráž]] |- |align=center| 8. || Projekt RD SVF |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- ! [[Slovenský pohár vo volejbale žien|Slovenský pohár]] 2020/21 |- | [[VK Slávia EU Bratislava]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! Družstvo ! {{tooltip|2018/19|Umiestnenie v aktuálnej sezóne}} |- | [[VK Prešov]] || align=center| 7. družstvo Extraligy |- | || align=center| Víťaz 1. ligy Západ |- | || align=center| Víťaz 1. ligy Východ |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga mužov 2020/21]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [https://svf-web.dataproject.com/CompetitionHome.aspx?ID=51 Extraliga žien 2020/21 na stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [https://sport.aktuality.sk/vysledky/volejbal/slovensko/extraliga-zeny/extraliga-20-21-women/ Extraliga žien 2020/21 na stránke sport.aktuality.sk] * [http://www.volleynet.sk/ Volejbalový portál volleynet.sk] {{Volejbalová extraliga žien}} [[Kategória:Volejbal v 2020]] [[Kategória:Volejbal v 2021]] [[Kategória:Volejbalová extraliga žien]] gvsdp57x0e5izej3crn6boy60v2h177 0 666277 8226319 8183136 2026-05-30T16:12:32Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8226319 wikitext text/x-wiki '''Ultimaker''' je spoločnosť zaoberajúca sa výrobou 3D tlačiarní so sídlom v Holandsku, s kanceláriami a montážnymi linkami v USA. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.prnewswire.com/news-releases/ultimaker-leading-3d-printer-manufacturer-sees-35x-increase-in-north-american-channel-partnerships-300429992.html}}</ref> Vyrábajú 3D tlačiarne FFF, vyvíjajú softvér pre 3D tlač a predávajú značkové materiály pre 3D tlač. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ey.com/Publication/vwLUAssets/ey-global-3d-printing-report-2016-full-report/$FILE/ey-global-3d-printing-report-2016-full-report.pdf|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-05-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20170610150442/https://www.ey.com/Publication/vwLUAssets/ey-global-3d-printing-report-2016-full-report/$FILE/ey-global-3d-printing-report-2016-full-report.pdf|dátum archivácie=2017-06-10}}</ref> Ich produktová rada obsahuje Ultimaker S5 a S3, série Ultimaker 3, série Ultimaker 2+ a Ultimaker Original +. Tieto produkty používajú priemyselné odvetvia ako automobilový priemysel, architektúra, zdravotníctvo, školstvo a malovýroba. Distribútorom produktov Ultimaker na Slovensku je spoločnosť Admasys SK s.r.o. == História == Ultimaker BV je [[Holandsko|holandská]] spoločnosť zaoberajúca sa 3D tlačiarňami, ktorú v roku 2011 založili Martijn Elserman, Erik de Bruijn a Siert Wijnia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.ultimaker.com/pages/company/about-us}}</ref> Spoločnosť Ultimaker začala predávať svoje výrobky v máji 2011. Základ spoločnosti bol položený v ProtoSpace Utrecht, kde Wijnia usporiadal dva workshopy zamerané na výrobu 3D tlačiarne RepRap Darwin. V septembri a decembri 2010 sa v ProtoSpace Utrecht uskutočnili dva beta workshopy, každý z nich pozostával z 10 pondelkových večerov. Na týchto seminároch pomáhali Erik de Bruijn a Martijn Elserman. Frustrácia z neschopnosti uplatniť dizajn Darwina ich inšpirovala k vytvoreniu vlastného dizajnu. Namiesto toho, aby sa držali princípu RepRap, v ktorom ich tlačiareň mala byť schopná tlačiť svoje vlastné súčasti, navrhli svoju tlačiareň tak, aby bola vyrobená väčšinou z laserom rezaných preglejkových dielov, ktoré by sa dali v tej dobe vyrobiť rádovo rýchlejšie. Ich prvé prototypy niesli názov „Ultimaker protobox“, ale novšie prototypy mali iba názov „Ultimaker“. V marci 2011 spoločnosť Ultimaker Ltd. vydala svoj prvý kompletný produkt „Ultimaker“ (v roku 2013 premenovaný na „Ultimaker Original“) na základe licencie Creative Commons BY-NC. Originál Ultimaker bol distribuovaný ako súprava "urob si sám", ktorú si zostavili fanúšikovia a technici sami. Mohla tlačiť objekty až do 210&nbsp;mm x 210&nbsp;mm x 205&nbsp;mm pri maximálnom rozlíšení 20 mikrónov.  === Míľniky spoločnosti === 2013 - Vyšiel Ultimaker 2. Cieľovým trhom boli domáci používatelia, školy a knižnice, malé podniky a priemyselní dizajnéri, ktorí využívali 3D tlač na rýchle prototypovanie a výrobu. <ref>{{Cite news|url=https://all3dp.com/ultimaker-2-plus-review/|title=Ultimaker 2+ Review: The Best Ultimaker So Far {{!}} All3DP|date=2016-03-26|work=All3DP|access-date=2018-03-05|language=en-US}}</ref> 2015 - V roku 2015 sa tržby spoločnosti Ultimaker zdvojnásobili, pričom 35% nových zákazníkov pochádzalo zo severoamerického trhu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://3dprint.com/113814/ultimaker-2-new-printers/}}</ref> 2017 - Prítomnosť spoločnosti Ultimaker v USA sa rozšírila o sieť 37 opätovných predajcov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://3dprint.com/169363/ultimaker-nano-dimension/}}</ref> 2018 - Vytvorili partnerstvo s výrobcami materiálov DSM, BASF, DuPont Transportation & Advanced Polymers, Owens Corning, Mitsubishi, Henkel, Kuraray, Solvay a Clariant za účelom vytvorenia materiálových profilov pre tlač technických plastov a kompozitov na vysokej úrovni. <ref>{{Cite news|url=https://www.designworldonline.com/ultimaker-partners-with-global-material-companies/|title=Ultimaker partners with global material companies|last=Langnau|first=Leslie|date=2018-05-07|work=Design World|access-date=2018-05-31|publisher=WTWH Media|language=en-US}}</ref> Otvorili závod v Singapure pre servis na ázijských, tichomorských a čínskych trhoch a rozšírili pôsobnosť výroby na tri kontinenty. <ref>{{Cite news|url=https://www.tctmagazine.com/3d-printing-news/ultimaker-office-singapore-3d-printing-demand/|title=Ultimaker opens office in Singapore to meet 3D printing demand in Asia Pacific|last=Davies|first=Sam|date=2018-07-23|work=TCT Magazine|access-date=2018-08-02|language=en-gb}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180802193345/https://www.tctmagazine.com/3d-printing-news/ultimaker-office-singapore-3d-printing-demand/ |date=2018-08-02 }}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://3dprintingindustry.com/news/ultimaker-opens-new-apac-facility-in-singapore-to-meet-global-demands-136743/|title=Ultimaker opens new APAC facility in Singapore to meet global demands|access-date=2018-08-02|language=en-US}}</ref> 2019 - Arkema sa pripája k programu materiálovej aliancie a uvoľňuje vlákno FluorX. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.3dprintingmedia.network/arkema-3dxtech-fluorx-ultimaker/}}</ref> Spoločnosť presťahovala svoje sídlo do holandského Utrechtu. <ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://manufactur3dmag.com/ultimaker-moves-to-new-headquarters-as-company-expands-on-global-scale/}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.designworldonline.com/ultimaker-moves-to-new-headquarters-2/}}</ref> == Softvér == Ich prvý softvér bežal pod upravenou verziou Replicator-G. Neskôr to zmenili na Cura, pretože čoraz viac používateľov začalo používať tento softvér v prospech Replicator-G, ktorý bol pôvodne vyrobený s predstavou Makerbotu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://replicat.org}}</ref> Keď hlavný vývojár spoločnosti Cura začal pracovať pre spoločnosť Ultimaker, spoločnosť Ultimaker Cura sa stala hlavným softvérovým produktom spoločnosti Ultimaker. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://software.ultimaker.com/}}</ref> Cura sa rýchlo stala obľúbenou medzi nadšencami 3D tlače. Prieskum YouMagine zistil, že 58% opýtaných používateľov používalo Cura v porovnaní s 23%, ktoré používalo Slic3r. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://3dprint.com/77660/youmagine-survey/}} </ref> 26. septembra 2017 spoločnosť oznámila, že Cura dosiahla milión používateľov. Toto oznámenie bolo urobené na výstave TCT. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.tctmagazine.com/tct-events/tct-show-uk/ultimaker-software-strategy-3d-printing/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-05-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20191206132822/https://www.tctmagazine.com/tct-events/tct-show-uk/ultimaker-software-strategy-3d-printing/|dátum archivácie=2019-12-06}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.tctmagazine.com/tct-events/tct-show-uk/ultimaker-software-strategy-3d-printing/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-05-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20191206132822/https://www.tctmagazine.com/tct-events/tct-show-uk/ultimaker-software-strategy-3d-printing/|dátum archivácie=2019-12-06}}</ref> S vydaním Cura 4.0 mohli používatelia Ultimakeru zálohovať svoje súbory do cloudu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://all3dp.com/4/ultimaker-cura-4-0-released-improved-user-interface-updated-custom-mode-panel/}}</ref> Od roku 2020 softvér spracovával 1,4 milióna pracovných miest týždenne. <ref name=":3"/> == Produkty == Na rozdiel od projektu RepRap sa Ultimaker nezameriava na konečný cieľ vlastnej replikácie. Tlačiarne Ultimaker sú navrhnuté tak, aby umožňovali jednoduchú a bezproblémovú tlač vysokej kvality. Spoločnosť Ultimaker predáva rodinu Ultimaker Original ako súpravu pre domácich majstrov a rodinu Ultimaker 2 a 3 ako vopred zostavené stroje. Jednou z charakteristických vlastností tlačiarní Ultimaker je, že vertikálny pohyb sa dosahuje pohybom tlačovej platformy, nie dýzy. Výrobky sa vyrábajú v troch prevádzkach: Holandsko, USA a Singapur. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://architosh.com/2019/02/talking-to-ultimaker-3d-printers-dutch-company-in-boston/2/}}</ref> === Ultimaker Original === [[Súbor:Ultimaker_3_between_Ultimaker_2_Extended+_and_Ultimaker_2+.jpg|náhľad|3D tlačiarne Ultimaker]] Ultimaker Original je predchodcom Ultimaker 2 a bol uvedený na trh pár mesiacov po založení spoločnosti. Pretože Ultimaker Original sa predáva ako súprava, musí byť zostavená používateľom a môže byť upravená podľa jeho preferencií. V roku 2012 bol produkt Ultimaker Original ocenený ako najrýchlejšia a najpresnejšia dostupná 3D tlačiareň v časopise MAKE Magazine. <ref>{{Citácia knihy|isbn=978-1449357375}}</ref> === Ultimaker 2 === [[Súbor:Ultimaker_3D_Printer_(16656068207).jpg|náhľad|3D tlačiareň Ultimaker tlačiaca objekt]] Ultimaker 2 je nástupcom Ultimaker Original a bol vydaný v septembri 2013. Magazín MAKE klasifikoval Ultimaker 2 ako „najlepšiu 3D tlačiareň s otvorenou architektúrou roku 2014“ a označil ju za finalistku v kategórii „Prosumer FFF“. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://makezine.com/magazine/guide-to-3d-printing-2014/3d-printer-overview-how-they-compare/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-05-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20150326023449/http://makezine.com/magazine/guide-to-3d-printing-2014/3d-printer-overview-how-they-compare/|dátum archivácie=2015-03-26}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://tweakers.net/nieuws/91438/ultimaker-komt-met-nieuwe-3d-printer.html}}</ref> === Ultimaker 2 Go === Ultimaker 2 Go je kompaktným a prenosným dizajn, ktorý je dodávaný s cestovným kufrom pre ľahkú prepravu. Dátum vydania: apríl 2015. <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://ultimaker.com/en/blog/view/57-ultimaker-is-proud-to-reveal-the-ultimaker-2-go-and-ultimaker-2-extended-at-ces-las-vegas}}</ref> Táto tlačiareň spolu s tlačiarňou Ultimaker 2 Extended sú najnovším prírastkom do rodiny tlačiarní Ultimaker. Ocenená 2. miestom v kategórii "Most Portable" v časopise ''[[Make|MAKE magazine]]'' Digital Fabrication Shootout <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://makezine.com/2015/11/04/digital-fabrication-shootout-winners/}}</ref> 2015. === Ultimaker 2 Extended === Dátum vydania: apríl 2015. <ref name=":0"/> Ocenená 1. miestom v kategórii "Najlepší veľký formát" v časopise [[Make|MAKE Magazine]] Digital Fabrication Shootout <ref name=":1"/> 2015. Web 3DForged.com ju ohodnotil ako jednu z top 5 3D tlačiarní. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://3dforged.com/best-3d-printers/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-05-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20160407140223/http://3dforged.com/best-3d-printers/|dátum archivácie=2016-04-07}}</ref> Inak je podobná ako bežný Ultimaker 2, až na jej o 100 mm väčší objem a o niečo väčší rám. === Ultimaker 3 a Ultimaker 3 Extended === Ultimaker 3 bol uvedený na trh 18. októbra 2016 a predstavil profesionálnu 3D tlač s dvojitým vytlačovaním pre stolný počítač. Spoločnosť All3DP ju označila za najlepšiu 3D tlačiareň za rok 2017. V roku 2019 spoločnosť The Mediahq ocenila Ultimaker 3 ako najlepšiu 3D tlačiareň roku 2019 pre nadšencov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.tomsguide.com/us/best-3d-printers,review-2236.html}}</ref> === Ultimaker S5 === Ultimaker S5 bol predstavený v apríli 2018. Zvýšil plochu zastavania osi X pri zachovaní oblasti zastavania plochy osi Z a zaviedol systém senzoru pohybu materiálu, ktorý pozastaví tlač, keď dôjde materiál, a obnoví sa, keď sa doloží nový materiál. Systém vlákien je kompatibilný so sklenenými a uhlíkovými vláknami. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://ultimaker.com/3d-printers/ultimaker-s5}}</ref> Toto je jediný model spoločnosti Ultimaker, ktorý je certifikovaný spoločnosťou Materialise pre lekárske aplikácie schválené FDA. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://3dprintingindustry.com/news/materialise-greenlights-ultimaker-s5-for-medical-3d-printing-144412/}}</ref> V júli 2019 bol tento model v každoročnom rebríčku označený ako Najlepšia 3D tlačiareň nadšencov od spoločnosti Tom's Guide. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://finance.yahoo.com/news/best-3d-printers-2019-191544827.html}}</ref> === Ultimaker S5 Pro Bundle === Variant S5 Pro Bundle bol oznámený na TCT Show v septembri 2019. Balík Pro Bundle je aktualizáciou modelu S5. Zahŕňa S5 Air Manager, ktorý poskytuje uzavreté prostredie pre tlač, aby sa pri tlači udržali ultrajemné častice zo vzduchu, a S5 Material Station, ktorá pojme až 6 cievok vlákna pre nepretržitú tlač 24/7. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.tctmagazine.com/api/content/af2aa492-dac4-11e9-8161-12f1225286c6/}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.ptonline.com/blog/post/3d-printer-provider-ultimaker-targets-industrial-production-with-new-launches}}</ref> <ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://architosh.com/2019/09/ultimaker-s5-pro-bundle-brings-industrial-power-to-the-office/}}</ref> Spoločnosť vyvinula model ako most medzi priemyselnými 3D tlačiarňami a stolnými tlačiarňami. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.gigabitmagazine.com/big-data/ultimaker-s5-pro-bridges-industrial-and-desktop-3d-printing|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-05-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20191002140221/https://www.gigabitmagazine.com/big-data/ultimaker-s5-pro-bridges-industrial-and-desktop-3d-printing|dátum archivácie=2019-10-02}}</ref> === Ultimaker S3 === V septembri 2019 bola S3 predstavená ako menšia alternatíva k S5. Rovnako ako model S5 bol vyvinutý pre profesionálny trh a nie pre príležitostných fanúšikov. Model S3 zaberá menšiu stopu ako model S5 a ponúka menší objem zostavenia. Dvojité extrudéry tlačia pomocou takmer akéhokoľvek 2,85 vlákna, vrátane brúsnych vlákien. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.fabbaloo.com/blog/2019/9/24/ultimaker-announces-s3-professional-3d-printer}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.zdnet.com/article/ultimaker-launches-ultimaker-s3-ultimaker-s5-pro-bundle/}}</ref> <ref name=":4"/> === Materiály Ultimaker === 3D tlačiarne Ultimaker v súčasnosti tlačia buď pomocou značkových vlákien vyrobených z [[Polypropylén|polypropylénu]] (PP), polyvinylacetátu (PVA), [[Akrylonitrilbutadiénstyrén|akrylonitrilbutadiénstyrénu]] (ABS), kyseliny polymliečnej (PLA), tvrdého PLA kopolyesteru (CPE), nylonu, polykarbonátu, [[Termoplastický polyuretán|termoplastického polyuretánu]] (TPU 95A) a vo vode rozpustného PVA alebo kompatibilné materiály tretích strán. Patria sem určité kompozitné materiály. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://3dprint.com/226270/the-ultimaker-ecosystem-composites-and-owens-corning/}}</ref> V roku 2017 bol vyvinutý a uvedený na trh separačný materiál na podporu tlače s viacerými výtlačkami a na zníženie času po spracovaní. == Technické údaje == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Variant ! Ultimaker Original ! Ultimaker 2 ! Ultimaker 2 Go ! Ultimaker 2 Extended ! Ultimaker 3 ! Ultimaker 3 Extended ! Ultimaker S5 ! Ultimaker S3 |- ! Dátum vydania | Marec 2011 | September 2013 | Apríl 2015 | Apríl 2015 | Október 2016 | Október 2016 | Apríl 2018 | September 2019 |- ! Objem stavby | 210 mm × 210 mm × 205 mm | 223 mm × 223 mm × 205 mm | 120 mm × 120 mm × 115 mm | 223 mm × 223 mm × 305 mm | 215 mm x 215 mm x 200 mm | 215 mm x 215 mm x 300 mm | rowspan="2" | 330 mm x 240 mm x 300 mm | rowspan="2" | 230 mm x 190 mm x 200 mm |- ! Objem duálneho vytláčania | colspan="4" | Nie je podporované | 197 mm x 215 mm x 200 mm | 197 mm x 215 mm x 300 mm |- ! Rozlíšenie vrstvy | colspan="4" | až 20 mikrónov | colspan="2" | 0,25 mm tryska 150 - 60 mikrónov 0,4 mm tryska 200 - 20 mikrónov 0,8 mm tryska 600 - 20 mikrónov | colspan="2" | 0,25 mm tryska 150 - 60 mikrónov 0,4 mm tryska 200 - 20 mikrónov 0,6 mm tryska 300 - 20 mikrónov 0,8 mm tryska 600 - 20 mikrónov |- ! Rýchlosť tlače | colspan="6" | 30 mm - 300 mm / s | 24 kubických mm / s | <24 mm³ / s |- ! Rýchlosť pohybu | colspan="6" | 30 mm - 350 mm / s | | <24 mm ³ / s |- ! Priemer vlákna | colspan="4" | Odporúča sa 2,85 mm | colspan="4" | 2,85 mm |- ! Priemer trysky | colspan="4" | Zameniteľné 0,4 mm | colspan="2" | 0,25 mm, 0,4 mm, 0,8 mm | colspan="2" | 0,25 mm, 0,4 mm, 0,6 mm, 0,8 mm |- ! Prevádzková teplota trysky | colspan="4" | 180 ° C - 260 ° C | colspan="4" | 180 ° C - 280 ° C |- ! Prevádzková teplota vyhrievaného lôžka | - | 50 ° C - 100 ° C | - | 50 ° C - 100 ° C | colspan="2" | 20 ° C - 100 ° C | colspan="2" | 20 ° C - 140 ° C |- ! Rozmery rámu | colspan="2" | 357 mm × 342 mm × 388 mm | 258 mm × 250 mm × 287,5 mm | 493 mm × 342 mm × 688 mm | 342 mm x 380 mm x 389 mm | 342 mm x 380 mm x 489 mm | 495 mm x 457 mm x 520 mm | 394 mm x 489 mm x 637 mm |- ! Technológia tlačiarní | colspan="8" | Výroba z taveného vlákna (FFF) |- ! Softvér | colspan="8" | Cura (dodáva sa) |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Ultimaker|1014901860}} [[Kategória:Podniky v Holandsku]] [[Kategória:3D tlač]] [[Kategória:Podniky založené v 2011]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] lzegqw8wy7i01lc4xa9mjb0vczfyqmm 8226373 8226319 2026-05-30T18:55:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226373 wikitext text/x-wiki '''Ultimaker''' je spoločnosť zaoberajúca sa výrobou 3D tlačiarní so sídlom v Holandsku, s kanceláriami a montážnymi linkami v USA. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.prnewswire.com/news-releases/ultimaker-leading-3d-printer-manufacturer-sees-35x-increase-in-north-american-channel-partnerships-300429992.html}}</ref> Vyrábajú 3D tlačiarne FFF, vyvíjajú softvér pre 3D tlač a predávajú značkové materiály pre 3D tlač. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ey.com/Publication/vwLUAssets/ey-global-3d-printing-report-2016-full-report/$FILE/ey-global-3d-printing-report-2016-full-report.pdf|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-05-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20170610150442/https://www.ey.com/Publication/vwLUAssets/ey-global-3d-printing-report-2016-full-report/$FILE/ey-global-3d-printing-report-2016-full-report.pdf|dátum archivácie=2017-06-10}}</ref> Ich produktová rada obsahuje Ultimaker S5 a S3, série Ultimaker 3, série Ultimaker 2+ a Ultimaker Original +. Tieto produkty používajú priemyselné odvetvia ako automobilový priemysel, architektúra, zdravotníctvo, školstvo a malovýroba. Distribútorom produktov Ultimaker na Slovensku je spoločnosť Admasys SK s.r.o. == História == Ultimaker BV je [[Holandsko|holandská]] spoločnosť zaoberajúca sa 3D tlačiarňami, ktorú v roku 2011 založili Martijn Elserman, Erik de Bruijn a Siert Wijnia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.ultimaker.com/pages/company/about-us}}</ref> Spoločnosť Ultimaker začala predávať svoje výrobky v máji 2011. Základ spoločnosti bol položený v ProtoSpace Utrecht, kde Wijnia usporiadal dva workshopy zamerané na výrobu 3D tlačiarne RepRap Darwin. V septembri a decembri 2010 sa v ProtoSpace Utrecht uskutočnili dva beta workshopy, každý z nich pozostával z 10 pondelkových večerov. Na týchto seminároch pomáhali Erik de Bruijn a Martijn Elserman. Frustrácia z neschopnosti uplatniť dizajn Darwina ich inšpirovala k vytvoreniu vlastného dizajnu. Namiesto toho, aby sa držali princípu RepRap, v ktorom ich tlačiareň mala byť schopná tlačiť svoje vlastné súčasti, navrhli svoju tlačiareň tak, aby bola vyrobená väčšinou z laserom rezaných preglejkových dielov, ktoré by sa dali v tej dobe vyrobiť rádovo rýchlejšie. Ich prvé prototypy niesli názov „Ultimaker protobox“, ale novšie prototypy mali iba názov „Ultimaker“. V marci 2011 spoločnosť Ultimaker Ltd. vydala svoj prvý kompletný produkt „Ultimaker“ (v roku 2013 premenovaný na „Ultimaker Original“) na základe licencie Creative Commons BY-NC. Originál Ultimaker bol distribuovaný ako súprava "urob si sám", ktorú si zostavili fanúšikovia a technici sami. Mohla tlačiť objekty až do 210&nbsp;mm x 210&nbsp;mm x 205&nbsp;mm pri maximálnom rozlíšení 20 mikrónov.  === Míľniky spoločnosti === 2013 - Vyšiel Ultimaker 2. Cieľovým trhom boli domáci používatelia, školy a knižnice, malé podniky a priemyselní dizajnéri, ktorí využívali 3D tlač na rýchle prototypovanie a výrobu. <ref>{{Cite news|url=https://all3dp.com/ultimaker-2-plus-review/|title=Ultimaker 2+ Review: The Best Ultimaker So Far {{!}} All3DP|date=2016-03-26|work=All3DP|access-date=2018-03-05|language=en-US}}</ref> 2015 - V roku 2015 sa tržby spoločnosti Ultimaker zdvojnásobili, pričom 35% nových zákazníkov pochádzalo zo severoamerického trhu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://3dprint.com/113814/ultimaker-2-new-printers/}}</ref> 2017 - Prítomnosť spoločnosti Ultimaker v USA sa rozšírila o sieť 37 opätovných predajcov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://3dprint.com/169363/ultimaker-nano-dimension/}}</ref> 2018 - Vytvorili partnerstvo s výrobcami materiálov DSM, BASF, DuPont Transportation & Advanced Polymers, Owens Corning, Mitsubishi, Henkel, Kuraray, Solvay a Clariant za účelom vytvorenia materiálových profilov pre tlač technických plastov a kompozitov na vysokej úrovni. <ref>{{Cite news|url=https://www.designworldonline.com/ultimaker-partners-with-global-material-companies/|title=Ultimaker partners with global material companies|last=Langnau|first=Leslie|date=2018-05-07|work=Design World|access-date=2018-05-31|publisher=WTWH Media|language=en-US}}</ref> Otvorili závod v Singapure pre servis na ázijských, tichomorských a čínskych trhoch a rozšírili pôsobnosť výroby na tri kontinenty. <ref>{{Cite news|url=https://www.tctmagazine.com/3d-printing-news/ultimaker-office-singapore-3d-printing-demand/|title=Ultimaker opens office in Singapore to meet 3D printing demand in Asia Pacific|last=Davies|first=Sam|date=2018-07-23|work=TCT Magazine|access-date=2018-08-02|language=en-gb}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180802193345/https://www.tctmagazine.com/3d-printing-news/ultimaker-office-singapore-3d-printing-demand/ |date=2018-08-02 }}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://3dprintingindustry.com/news/ultimaker-opens-new-apac-facility-in-singapore-to-meet-global-demands-136743/|title=Ultimaker opens new APAC facility in Singapore to meet global demands|access-date=2018-08-02|language=en-US}}</ref> 2019 - Arkema sa pripája k programu materiálovej aliancie a uvoľňuje vlákno FluorX. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.3dprintingmedia.network/arkema-3dxtech-fluorx-ultimaker/}}</ref> Spoločnosť presťahovala svoje sídlo do holandského Utrechtu. <ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://manufactur3dmag.com/ultimaker-moves-to-new-headquarters-as-company-expands-on-global-scale/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-05-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20190703002625/https://manufactur3dmag.com/ultimaker-moves-to-new-headquarters-as-company-expands-on-global-scale/|dátum archivácie=2019-07-03}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.designworldonline.com/ultimaker-moves-to-new-headquarters-2/}}</ref> == Softvér == Ich prvý softvér bežal pod upravenou verziou Replicator-G. Neskôr to zmenili na Cura, pretože čoraz viac používateľov začalo používať tento softvér v prospech Replicator-G, ktorý bol pôvodne vyrobený s predstavou Makerbotu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://replicat.org}}</ref> Keď hlavný vývojár spoločnosti Cura začal pracovať pre spoločnosť Ultimaker, spoločnosť Ultimaker Cura sa stala hlavným softvérovým produktom spoločnosti Ultimaker. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://software.ultimaker.com/}}</ref> Cura sa rýchlo stala obľúbenou medzi nadšencami 3D tlače. Prieskum YouMagine zistil, že 58% opýtaných používateľov používalo Cura v porovnaní s 23%, ktoré používalo Slic3r. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://3dprint.com/77660/youmagine-survey/}} </ref> 26. septembra 2017 spoločnosť oznámila, že Cura dosiahla milión používateľov. Toto oznámenie bolo urobené na výstave TCT. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.tctmagazine.com/tct-events/tct-show-uk/ultimaker-software-strategy-3d-printing/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-05-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20191206132822/https://www.tctmagazine.com/tct-events/tct-show-uk/ultimaker-software-strategy-3d-printing/|dátum archivácie=2019-12-06}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.tctmagazine.com/tct-events/tct-show-uk/ultimaker-software-strategy-3d-printing/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-05-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20191206132822/https://www.tctmagazine.com/tct-events/tct-show-uk/ultimaker-software-strategy-3d-printing/|dátum archivácie=2019-12-06}}</ref> S vydaním Cura 4.0 mohli používatelia Ultimakeru zálohovať svoje súbory do cloudu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://all3dp.com/4/ultimaker-cura-4-0-released-improved-user-interface-updated-custom-mode-panel/}}</ref> Od roku 2020 softvér spracovával 1,4 milióna pracovných miest týždenne. <ref name=":3"/> == Produkty == Na rozdiel od projektu RepRap sa Ultimaker nezameriava na konečný cieľ vlastnej replikácie. Tlačiarne Ultimaker sú navrhnuté tak, aby umožňovali jednoduchú a bezproblémovú tlač vysokej kvality. Spoločnosť Ultimaker predáva rodinu Ultimaker Original ako súpravu pre domácich majstrov a rodinu Ultimaker 2 a 3 ako vopred zostavené stroje. Jednou z charakteristických vlastností tlačiarní Ultimaker je, že vertikálny pohyb sa dosahuje pohybom tlačovej platformy, nie dýzy. Výrobky sa vyrábajú v troch prevádzkach: Holandsko, USA a Singapur. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://architosh.com/2019/02/talking-to-ultimaker-3d-printers-dutch-company-in-boston/2/}}</ref> === Ultimaker Original === [[Súbor:Ultimaker_3_between_Ultimaker_2_Extended+_and_Ultimaker_2+.jpg|náhľad|3D tlačiarne Ultimaker]] Ultimaker Original je predchodcom Ultimaker 2 a bol uvedený na trh pár mesiacov po založení spoločnosti. Pretože Ultimaker Original sa predáva ako súprava, musí byť zostavená používateľom a môže byť upravená podľa jeho preferencií. V roku 2012 bol produkt Ultimaker Original ocenený ako najrýchlejšia a najpresnejšia dostupná 3D tlačiareň v časopise MAKE Magazine. <ref>{{Citácia knihy|isbn=978-1449357375}}</ref> === Ultimaker 2 === [[Súbor:Ultimaker_3D_Printer_(16656068207).jpg|náhľad|3D tlačiareň Ultimaker tlačiaca objekt]] Ultimaker 2 je nástupcom Ultimaker Original a bol vydaný v septembri 2013. Magazín MAKE klasifikoval Ultimaker 2 ako „najlepšiu 3D tlačiareň s otvorenou architektúrou roku 2014“ a označil ju za finalistku v kategórii „Prosumer FFF“. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://makezine.com/magazine/guide-to-3d-printing-2014/3d-printer-overview-how-they-compare/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-05-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20150326023449/http://makezine.com/magazine/guide-to-3d-printing-2014/3d-printer-overview-how-they-compare/|dátum archivácie=2015-03-26}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://tweakers.net/nieuws/91438/ultimaker-komt-met-nieuwe-3d-printer.html}}</ref> === Ultimaker 2 Go === Ultimaker 2 Go je kompaktným a prenosným dizajn, ktorý je dodávaný s cestovným kufrom pre ľahkú prepravu. Dátum vydania: apríl 2015. <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://ultimaker.com/en/blog/view/57-ultimaker-is-proud-to-reveal-the-ultimaker-2-go-and-ultimaker-2-extended-at-ces-las-vegas}}</ref> Táto tlačiareň spolu s tlačiarňou Ultimaker 2 Extended sú najnovším prírastkom do rodiny tlačiarní Ultimaker. Ocenená 2. miestom v kategórii "Most Portable" v časopise ''[[Make|MAKE magazine]]'' Digital Fabrication Shootout <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://makezine.com/2015/11/04/digital-fabrication-shootout-winners/}}</ref> 2015. === Ultimaker 2 Extended === Dátum vydania: apríl 2015. <ref name=":0"/> Ocenená 1. miestom v kategórii "Najlepší veľký formát" v časopise [[Make|MAKE Magazine]] Digital Fabrication Shootout <ref name=":1"/> 2015. Web 3DForged.com ju ohodnotil ako jednu z top 5 3D tlačiarní. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://3dforged.com/best-3d-printers/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-05-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20160407140223/http://3dforged.com/best-3d-printers/|dátum archivácie=2016-04-07}}</ref> Inak je podobná ako bežný Ultimaker 2, až na jej o 100 mm väčší objem a o niečo väčší rám. === Ultimaker 3 a Ultimaker 3 Extended === Ultimaker 3 bol uvedený na trh 18. októbra 2016 a predstavil profesionálnu 3D tlač s dvojitým vytlačovaním pre stolný počítač. Spoločnosť All3DP ju označila za najlepšiu 3D tlačiareň za rok 2017. V roku 2019 spoločnosť The Mediahq ocenila Ultimaker 3 ako najlepšiu 3D tlačiareň roku 2019 pre nadšencov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.tomsguide.com/us/best-3d-printers,review-2236.html}}</ref> === Ultimaker S5 === Ultimaker S5 bol predstavený v apríli 2018. Zvýšil plochu zastavania osi X pri zachovaní oblasti zastavania plochy osi Z a zaviedol systém senzoru pohybu materiálu, ktorý pozastaví tlač, keď dôjde materiál, a obnoví sa, keď sa doloží nový materiál. Systém vlákien je kompatibilný so sklenenými a uhlíkovými vláknami. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://ultimaker.com/3d-printers/ultimaker-s5}}</ref> Toto je jediný model spoločnosti Ultimaker, ktorý je certifikovaný spoločnosťou Materialise pre lekárske aplikácie schválené FDA. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://3dprintingindustry.com/news/materialise-greenlights-ultimaker-s5-for-medical-3d-printing-144412/}}</ref> V júli 2019 bol tento model v každoročnom rebríčku označený ako Najlepšia 3D tlačiareň nadšencov od spoločnosti Tom's Guide. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://finance.yahoo.com/news/best-3d-printers-2019-191544827.html}}</ref> === Ultimaker S5 Pro Bundle === Variant S5 Pro Bundle bol oznámený na TCT Show v septembri 2019. Balík Pro Bundle je aktualizáciou modelu S5. Zahŕňa S5 Air Manager, ktorý poskytuje uzavreté prostredie pre tlač, aby sa pri tlači udržali ultrajemné častice zo vzduchu, a S5 Material Station, ktorá pojme až 6 cievok vlákna pre nepretržitú tlač 24/7. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.tctmagazine.com/api/content/af2aa492-dac4-11e9-8161-12f1225286c6/}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.ptonline.com/blog/post/3d-printer-provider-ultimaker-targets-industrial-production-with-new-launches}}</ref> <ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://architosh.com/2019/09/ultimaker-s5-pro-bundle-brings-industrial-power-to-the-office/}}</ref> Spoločnosť vyvinula model ako most medzi priemyselnými 3D tlačiarňami a stolnými tlačiarňami. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.gigabitmagazine.com/big-data/ultimaker-s5-pro-bridges-industrial-and-desktop-3d-printing|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-05-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20191002140221/https://www.gigabitmagazine.com/big-data/ultimaker-s5-pro-bridges-industrial-and-desktop-3d-printing|dátum archivácie=2019-10-02}}</ref> === Ultimaker S3 === V septembri 2019 bola S3 predstavená ako menšia alternatíva k S5. Rovnako ako model S5 bol vyvinutý pre profesionálny trh a nie pre príležitostných fanúšikov. Model S3 zaberá menšiu stopu ako model S5 a ponúka menší objem zostavenia. Dvojité extrudéry tlačia pomocou takmer akéhokoľvek 2,85 vlákna, vrátane brúsnych vlákien. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.fabbaloo.com/blog/2019/9/24/ultimaker-announces-s3-professional-3d-printer}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.zdnet.com/article/ultimaker-launches-ultimaker-s3-ultimaker-s5-pro-bundle/}}</ref> <ref name=":4"/> === Materiály Ultimaker === 3D tlačiarne Ultimaker v súčasnosti tlačia buď pomocou značkových vlákien vyrobených z [[Polypropylén|polypropylénu]] (PP), polyvinylacetátu (PVA), [[Akrylonitrilbutadiénstyrén|akrylonitrilbutadiénstyrénu]] (ABS), kyseliny polymliečnej (PLA), tvrdého PLA kopolyesteru (CPE), nylonu, polykarbonátu, [[Termoplastický polyuretán|termoplastického polyuretánu]] (TPU 95A) a vo vode rozpustného PVA alebo kompatibilné materiály tretích strán. Patria sem určité kompozitné materiály. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://3dprint.com/226270/the-ultimaker-ecosystem-composites-and-owens-corning/}}</ref> V roku 2017 bol vyvinutý a uvedený na trh separačný materiál na podporu tlače s viacerými výtlačkami a na zníženie času po spracovaní. == Technické údaje == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Variant ! Ultimaker Original ! Ultimaker 2 ! Ultimaker 2 Go ! Ultimaker 2 Extended ! Ultimaker 3 ! Ultimaker 3 Extended ! Ultimaker S5 ! Ultimaker S3 |- ! Dátum vydania | Marec 2011 | September 2013 | Apríl 2015 | Apríl 2015 | Október 2016 | Október 2016 | Apríl 2018 | September 2019 |- ! Objem stavby | 210 mm × 210 mm × 205 mm | 223 mm × 223 mm × 205 mm | 120 mm × 120 mm × 115 mm | 223 mm × 223 mm × 305 mm | 215 mm x 215 mm x 200 mm | 215 mm x 215 mm x 300 mm | rowspan="2" | 330 mm x 240 mm x 300 mm | rowspan="2" | 230 mm x 190 mm x 200 mm |- ! Objem duálneho vytláčania | colspan="4" | Nie je podporované | 197 mm x 215 mm x 200 mm | 197 mm x 215 mm x 300 mm |- ! Rozlíšenie vrstvy | colspan="4" | až 20 mikrónov | colspan="2" | 0,25 mm tryska 150 - 60 mikrónov 0,4 mm tryska 200 - 20 mikrónov 0,8 mm tryska 600 - 20 mikrónov | colspan="2" | 0,25 mm tryska 150 - 60 mikrónov 0,4 mm tryska 200 - 20 mikrónov 0,6 mm tryska 300 - 20 mikrónov 0,8 mm tryska 600 - 20 mikrónov |- ! Rýchlosť tlače | colspan="6" | 30 mm - 300 mm / s | 24 kubických mm / s | <24 mm³ / s |- ! Rýchlosť pohybu | colspan="6" | 30 mm - 350 mm / s | | <24 mm ³ / s |- ! Priemer vlákna | colspan="4" | Odporúča sa 2,85 mm | colspan="4" | 2,85 mm |- ! Priemer trysky | colspan="4" | Zameniteľné 0,4 mm | colspan="2" | 0,25 mm, 0,4 mm, 0,8 mm | colspan="2" | 0,25 mm, 0,4 mm, 0,6 mm, 0,8 mm |- ! Prevádzková teplota trysky | colspan="4" | 180 ° C - 260 ° C | colspan="4" | 180 ° C - 280 ° C |- ! Prevádzková teplota vyhrievaného lôžka | - | 50 ° C - 100 ° C | - | 50 ° C - 100 ° C | colspan="2" | 20 ° C - 100 ° C | colspan="2" | 20 ° C - 140 ° C |- ! Rozmery rámu | colspan="2" | 357 mm × 342 mm × 388 mm | 258 mm × 250 mm × 287,5 mm | 493 mm × 342 mm × 688 mm | 342 mm x 380 mm x 389 mm | 342 mm x 380 mm x 489 mm | 495 mm x 457 mm x 520 mm | 394 mm x 489 mm x 637 mm |- ! Technológia tlačiarní | colspan="8" | Výroba z taveného vlákna (FFF) |- ! Softvér | colspan="8" | Cura (dodáva sa) |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Ultimaker|1014901860}} [[Kategória:Podniky v Holandsku]] [[Kategória:3D tlač]] [[Kategória:Podniky založené v 2011]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] d0vxprciuy53tr46eralpmmwb2x8wxy 0 667600 8226320 8171178 2026-05-30T16:13:34Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8226320 wikitext text/x-wiki {{na revíziu}} '''Ultimate Fighting Championship''' ( '''UFC''' ) je americká spoločnosť zameraná na [[Zmiešané bojové umenia|na propagáciu zmiešaných bojových umení]] (MMA) so sídlom v [[Las Vegas]] v [[Nevada (štát USA)|Nevade]], ktorú vlastní a prevádzkuje spoločnosť Zuffa, LLC, dcérska spoločnosť Endeavor Group Holdings. <ref name="The Hollywood Reporter">{{Cite news|url=https://www.hollywoodreporter.com/news/wme-img-renames-parent-company-as-endeavor-1047094|title=WME-IMG Renames Parent Company as Endeavor|access-date=April 19, 2018}}</ref> <ref name="Kroll">{{Cite news|url=https://variety.com/2017/biz/news/wme-img-endeavor-1202584304/|title=WME-IMG Renames Holding Company Endeavor|last=Kroll|first=Justin|date=October 9, 2017|access-date=April 19, 2018}}</ref> Ide o najväčšiu MMA organizáciu na svete, ktorej bojovníci patria medzi najlepších v tomto športe. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sports.espn.go.com/extra/mma/news/story?id=6209923&campaign=rss&source=ESPNHeadlines}}</ref> UFC organizuje podujatia po celom svete, na ktorých prezentuje bojovníkov z dvanástich hmotnostných kategórii (osem mužských kategórii a štyri ženské kategórie) a ktoré sa riadia tzv. unifikovanými pravidlami zmiešaných bojových umení. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ufc.com/index.cfm?fa=LearnUFC.Rules}}</ref> Pod záštitou UFC bolo od ich vzniku usporiadaných už viac ako 500 podujatí. Prezidentom UFC je od roku 2001 Dana White. Pod jeho vedením sa UFC rozrástla do celosvetovo populárnej multimiliardovej nadnárodnej spoločnosti. <ref>{{Cite news|url=https://www.forbes.com/sites/dannyboice/2014/04/03/boxer-to-entrepreneur-how-dana-white-became-the-champ-of-mixed-martial-arts/#35791a137e24|title=Boxer To Entrepreneur: How Dana White Became The Champ Of Mixed Martial Arts|last=Boice|first=Danny|access-date=May 12, 2017}}</ref> UFC bolo založené podnikateľom Artom Daviem a majstrom bojových umení Rorionom Graciem, a ich prvý turnaj sa uskutočnil v roku 1993 v McNicholsovej Športovej Aréne v [[Denver|Denveri]] v štáte [[Colorado (štát USA)|Colorado]] . Účelom prvých UFC turnajov bolo identifikovať najefektívnejšie [[bojové umenie]] v súťaži s minimálnymi pravidlami a bez hmotnostných kategórii medzi konkurentmi z rôznych bojových disciplín. Na nasledujúcich podujatiach boli vytvorené prísnejšie pravidlá a bojovníci začali využívať účinné techniky z viac ako jednej disciplíny, čo nepriamo pomohlo vytvoriť samostatný štýl boja dnes známy ako súčasné zmiešané bojové umenia (MMA). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://bleacherreport.com/articles/1163248-royce-gracies-legacy-bjjs-relevance-on-the-decline-in-modern-mma}}</ref> V roku 2016 bola materská spoločnosť UFC, Zuffa, predaná skupine vedenej konglomerátom Endeavor, vtedy ešte známym ako William Morris Endeavour (WME – IMG), do ktorej patrili spoločnosti Silver Lake Partners, Kohlberg Kravis Roberts a MSD Capital <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.nytimes.com/2016/07/11/business/dealbook/ufc-sells-itself-for-4-billion.html}}</ref>, za 4 miliardy dolárov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hotnewhiphop.com/cam-newton-ll-cool-j-the-weeknd-and-others-make-major-investment-in-ufc-news.24474.html?}}</ref> V roku 2021 Endeavor odkúpil podiely ostatných vlastníkov Zuffy v hodnote dokopy 1.7 miliardy amerických dolárov. Vďaka televíznym zmluvám a expanzii do Austrálie, Ázie, Európy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mmafighting.com/2010/04/08/dana-white-on-ufc-in-abu-dhabi-afghanistan-and-gsp-vs-silva/}}</ref> a nových trhov v rámci Spojených štátov UFC výrazne vzrástlo na popularite a získalo väčšiu publicitu v mainstreamových médiách. V roku 2015 dosiahli celkové zisky výšku 609 miliónov dolárov a ich dohoda o vysielacích právach so spoločnosťou ESPN mala hodnotu 1,5 miliardy dolárov za päťročné obdobie. == História == [[Súbor:Logo_of_the_Ultimate_Fighting_Championship_(1993–1999).png|náhľad| Bývalé logo UFC, používané od roku 1993 do roku 1999]] === Začiatky súťaže === [[Súbor:Royce_Gracie_2.jpg|náhľad| Royce Gracie použil [[Brazílske džiu-džicu|brazílske jiu-jitsu]] v prvých rokoch UFC na porazenie súperov väčších rozmerov a sily.]] Art Davie navrhol Johnovi Miliusovi a Rorionovi Graciemu osemčlenný turnaj na jednu elimináciu s názvom „Vojna svetov“. Turnaj bol inšpirovaný videosériou "Gracies in Action" vyrobenou brazílskou rodinou Gracie, na ktorej sa zúčastnili [[Brazílske džiu-džicu|študenti Gracie jiu-jitsu,]] ktorí porazili bojových umelcov rôznych disciplín, ako sú [[karate]], kung-fu a [[Americký kickbox|kickbox]] . Na turnaji sa predstavili bojovníci z rôznych disciplín, ktorí proti sebe stáli v boji bez obmedzenia, aby sa určilo najlepšie bojové umenie. <ref name="gentry39"> Gentry III, Clyde, ''No Holds Barred: Ultimate Fighting and the Martial Arts Revolution'', Milo Books, 2003, paperback edition, {{ISBN|1-903854-30-X}}, pp. 38–39.</ref> Milius, známy filmový režisér a scenárista, rovnako ako študent Gracie, súhlasil, že bude pôsobiť ako kreatívny riaditeľ podujatia. Davie vypracoval [[Podnikateľský plán|obchodný plán]] a dvadsaťosem investorov prispelo počiatočným kapitálom na rozbehnutie WOW Promotions s úmyslom rozvinúť turnaj do televíznej franšízy. <ref> Gentry III, Clyde, ''No Holds Barred: Evolution'', Archon Publishing, 2001, 1st ed., {{ISBN|0-9711479-0-6}}, pages 24–29.</ref> V roku 1993 spoločnosť WOW Promotions hľadala televízneho partnera a oslovila producentov s platbami za sledovanie [[HBO|TVKO (HBO]] ) a SET ( [[Showtime]] ), ako aj Campbella McLarena a Davida Isaacsa v spoločnosti Semaphore Entertainment Group (SEG). TVKO aj SET odmietli, ale SEG - priekopník v televízii s platbami za sledovanie (takzvané pay-per-view PPV), ktorý priniesol také neobvyklé udalosti, ako je [[Tenis|tenisový]] zápas medzi [[Jimmy Connors|mužmi a ženami medzi Jimmym Connorsom]] a [[Martina Navrátilová|Martinou Navratilovou]] - sa stala partnerom WOW v máji 1993. <ref>Gentry III, Clyde, ''No Holds Barred: Evolution'', Archon Publishing, 2001, 1st ed., {{ISBN|0-9711479-0-6}}, page 41</ref> Spoločnosť SEG oslovila režiséra Jasona Cussona, aby navrhol ochrannú známku „Octagon“. Cusson zostal produkčným dizajnérom až po ''UFC 27'' . <ref name="gentry39"> Gentry III, Clyde, ''No Holds Barred: Ultimate Fighting and the Martial Arts Revolution'', Milo Books, 2003, paperback edition, {{ISBN|1-903854-30-X}}, pp. 38–39.</ref> SEG vymyslela názov tejto šou ako ''The Ultimate Fighting Championship'' . <ref> Gentry III, Clyde, ''No Holds Barred: Evolution'', Archon Publishing, 2001, 1st Edition, {{ISBN|0-9711479-0-6}}, page 29</ref> Predkladatelia UFC pôvodne usporiadali podujatie ako bojový videoherný turnaj ''v reálnom živote podobný Street Fighter'' a ''[[Mortal Kombat]]'' . <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://bleacherreport.com/articles/2804552-ufc-1-25-years-later-the-story-behind-the-event-that-started-an-industry}}</ref> Spoločnosti WOW Promotions a SEG usporiadali prvé podujatie, neskôr nazvané ''UFC 1'', v McNichols Sports Arena v [[Denver|Denveri]] v [[Colorado (štát USA)|Colorade]] 12. novembra 1993. Art Davie fungoval ako booker a dohadzovač. <ref> Newport, John Paul, "Blood Sport", ''Details'', March 1995, pages 70–72. </ref> Show hľadala odpoveď na otázky fanúšikov športu ako: „Môže zápasník poraziť boxera?“ <ref> Willoughby, David P., ''The Super Athletes'', A.S. Barnes & Co., Inc., 1970, {{ISBN|0-498-06651-7}}, page 380. </ref> Rovnako ako väčšina vtedajších bojových umení, bojovníci zvyčajne mali zručnosti iba v jednej disciplíne a mali málo skúseností s protivníkmi so zručnosťami z viacerích umení. <ref> Gentry, Clyde, ''No Holds Barred: Ultimate Fighting and the Martial Arts Revolution'', (Milo Books: Preston, 2005), p.73 </ref> V televíznom vysielaní sa predstavili [[Americký kickbox|kickboxeri]] Patrick Smith a Kevin Rosier, savate bojovník Gerard Gordeau, [[karate]] expert Zane Frazier, shootfighter Ken Shamrock, sumo zápasník Teil Tuli, [[Box (šport)|boxer]] Art Jimmerson a držiteľ čierneho opasku brazílskeho jiu-jitsu Royce Gracie - mladší brat spoluzakladateľa UFC Roriona, ktorého Rorion vybral, aby v súťaži zastupoval svoju rodinu. Technika Royce Gracieho sa v úvodnom turnaji ukázala ako najefektívnejšia pomohla mu postupne zvíťaziť nad Jimmersonom, Shamrockom aj Gordeauaom. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.youtube.com/watch?v=YAym2ZTfuuQ}}</ref> Show sa ukázala byť mimoriadne úspešná a sledovalo ju 86 592 predplatiteľov. Môžeme sa iba domýšľať, či promotéri zamýšľali, aby sa podujatie stalo predzvesťou série budúcich udalostí. „Táto show mala byť iba jednorazová,“ uviedol prezident UFC Dana White. „Uchytilo sa to tak dobre, že sa rozhodli urobiť ďalšie podujatia. Títo muži si nikdy nemysleli, že vytvárajú nový šport. “ <ref> {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://entertainment.howstuffworks.com/ufc4.htm}}</ref> uvádza Art Davie vo svojej knihe z roku 2014 ''Je to legálne?''. Záznam o vytvorení prvého podujatia UFC, popiera názor, že UFC bol WOW Promotions a SEG vnímaný ako jednorázový, pretože SEG ponúkol spoločnosti WOW päťročnú spoločnú dohodu o vývoji. Hovorí: „Je zrejmé, že Campbell aj Meyrowitz zdieľali moje neochvejné presvedčenie, že Vojna svetov bude pokračujúcou sériou bojových turnajov - skôr než záležitosť na jednu noc.“ <ref>{{Citácia knihy|isbn=978-0-9912756-4-9}}</ref> Bez hmotnostných tried bojovníci často čelili podstatne väčším alebo vyšším súperom. Keith „The Giant Killer“ Hackney sa stretol s Emmanuelom Yarbroughom na ''UFC 3'' kde sa Emmanuel musel vyrovnať s nevýhodou výšky o 23 cm a váhy o 18kg. Mnoho bojovníkov verilo, že technika môže prekonať tieto veľkostné nevýhody a že šikovný bojovník môže proti nemu použiť jeho veľkosť a silu. Royce Gracie, ktorý zvíťazil na troch z prvých štyroch podujatí, UFC rýchlo dokázal, že veľkosť nie vždy určuje výsledok boja. Počas tejto ranej fázy organizácie UFC sa predviedlo množstvo rôznych štýlov a bojovníkov. Okrem spomínaných Royce Gracieho, Kena Shamrocka a Patricka Smitha sa na súťažiach zúčastnili aj konkurenti a členovia siene slávy Dan Severn, Marco Ruas, Gary Goodridge, Don Frye, Kimo Leopoldo, Oleg Taktarov či Tank Abbott . Aj keď na prvých podujatiach dominovalo jiu-jitsu, úspešné boli aj iné bojové štýly ako zápasenie, kickbox a box, ktoré sa nakoniec pretavili do moderných [[Zmiešané bojové umenia|zmiešaných bojových umení]] . V apríli 1995, po ''UFC 5'' v [[Charlotte (Severná Karolína)|Charlotte v Severnej Karolíne]], Davie a Gracie predali spoločnosť SEG a rozpustili WOW Promotions. Davie pokračoval so SEG ako ich booker a promotér a ako komisár hry Ultimate Fighting až do decembra 1997. ==== Vznik prísnejších pravidiel ==== Aj keď UFC na začiatku 90. rokov používal slogan „Neexistujú žiadne pravidlá“, UFC v skutočnosti fungovalo s obmedzenými pravidlami. Zakázalo sa hryzenie a škrábanie očí a umožňovali sa techniky, ako je ťahanie vlasov, údery hláv , údery do slabín a hákovanie rýb .  V ''kvalifikačnom zápase UFC 4'' sa súťažiaci Jason Fairn a Guy Mezger dohodli, že sa nebudú ťahať vlasy pretože obaja mali chvosty zviazané dozadu. Na tom istom podujatí došlo k stretnutiu medzi Keithom Hackneym a Joe Sonom, v ktorom Hackney na zemi rozdal sériu úderov do Sonovho rozkroku.  UFC malo reputáciu, najmä v začiatkoch, ako mimoriadne násilné podujatie, o čom svedčí vylúčenie zodpovednosti na začiatku ''vysielania UFC 5,'' ktoré varovalo divákov pred násilnou povahou tohto športu.  UFC 5 predstavilo aj odvetu zápasu Royce Gracie a Ken Shamrock nazývanú ako "Superzápas". To sa ukázalo ako veľmi dôležitý krok pre vývoj. „Superzápas“ sa začal ako neturnajový zápas, ktorý určil prvého úradujúceho šampióna UFC pre víťazov turnajov <ref> {{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sports.yahoo.com/mma/news;_ylt=AnbS9oIfkDYxeule15884RJZEo14?slug=dm-ufcsix040809&prov=yhoo&type=lgns}}</ref>. Neskôr sa z toho vyvinul zápas, ktorý mohol byť zápas o titul, alebo zápas bez titulu. „Superzápas“ nakoniec turnajové zápasy úplne vyradil; na ''UFC Brazília'', UFC upustilo od turnajového formátu pre celú kartu bojovníkov (okrem jednorazového ''japonského'' turnaja UFC s japonskými bojovníkmi). ''UFC 6'' bolo prvým podujatím, kde sa konala korunovácia prvého neturnajového šampióna UFC Kena Shamrocka . === Kontroverzia a reformy === Násilná povaha rýchlo sa rozvíjajúceho športu pritiahla pozornosť amerických úradov. <ref>{{Cite news|last=Flegenheimer|first=Matt|title=No Resolution for Mixed Martial Arts|url=https://www.nytimes.com/2011/06/27/nyregion/obstacles-in-push-to-legalize-mixed-martial-arts-in-new-york.html?_r=1&ref=mixedmartialarts|access-date=December 31, 2011|newspaper=The New York Times|date=June 26, 2011}}</ref> V roku 1996 [[John McCain|videl senátor John McCain]] ( [[Republikánska strana (USA)|R]] - [[Arizona|AZ]] ) záznam z prvých podujatí UFC a okamžite to považoval za odporné. Samotný McCain viedol kampaň za zákaz UFC, nazval ho „ľudskými kohútimi zápasmi“ a dokonca poslal listy guvernérom všetkých päťdesiatich štátov USA, v ktorých ich žiadal o zákaz podujatia. <ref name="Slate">{{Cite news|url=http://www.slate.com/id/46344|work=Slate.com|title=Fight Clubbed|first=David|last=Plotz|date=November 7, 1999|access-date=March 21, 2007}}</ref> Tridsaťšesť štátov prijalo zákony, ktoré zakázali tieto boje, vrátane New Yorku, ktorý uzákonil zákaz v predvečer podujatia ''UFC 12'' a prinútil premiestnenie podujatia do Dothanu v Alabame . <ref name="gentry106">Gentry III, Clyde, ''No Holds Barred: Ultimate Fighting and the Martial Arts Revolution'', Milo Books, 2003, Paperback Edition, {{ISBN|1-903854-30-X}}, pages 106, 123</ref> UFC naďalej vysielalo na DirecTV PPV, aj keď jeho publikum zostávalo nepatrné v porovnaní s rozsiahlejšími káblovými platformami. V reakcii na kritiku, UFC zvýšila spoluprácu so štátnymi športovými komisiami a prepracovali svoje pravidlá, aby sa odstránili nechutnejšie prvky bojov, ale zároveň zachovali základné prvky ako udieranie a zápasenie . ''Na UFC 12'' sa zaviedli hmotnostné triedy a zakázalo sa "hákovanie rýb" . Na ''UFC 14'' už boli povinné rukavice a kopy do hlavy protivníka na zemi boli zakázané. V ''UFC 15'' sa obmedzilo ťahanie za vlasy a zakázali sa údery do zadnej časti krku a hlavy, údery hlavou, manipulácia malými kĺbmi a údery do slabín. Na ''UFC 21'' sa prvý krát predstavili 5 minútové kolá a UFC sa postupne pretváralo z atrakcie na šport. <ref name="UfcHistory">{{Cite news|title=UFC History|date=November 20, 2007|url=http://www.completemartialarts.com/whoswho/ufc/ufchistory.htm|access-date=January 20, 2008}}</ref> UFC vedené komisárom Jeffom Blatnickom a rozhodcom Johnom McCarthym pokračovalo v práci so štátnymi atletickými komisiami. <ref name="love-grappling">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://espn.go.com/blog/mma/post/_/id/14999/love-of-grappling-defined-jeff-blatnick}}</ref> Blatnick, McCarthy a dohadzovač Joe Silva vytvorili príručku politík, postupov, kódexov správania sa a pravidiel, ktoré mali pomôcť získať povolenie od atletických komisií, z ktorých mnohé existujú dodnes. Blatnick a McCarthy cestovali po celej krajine a navštevovali regulačné orgány a zmenili vnímanie športu, o ktorom sa myslelo, že je krvilačný a nehumánny. Do apríla 2000 malo ich hnutie zjavný dopad. Kalifornia sa stala prvým štátom v USA, ktorý podpísal súbor kodifikovaných pravidiel, ktoré upravujú MMA. Krátko nato si to osvojilo i New Jersey. Svoje prvé schválené podujatie ''UFC 28'' podľa „Jednotných pravidiel“ sa konalo v novembri 2000.v štáte New Jersey <ref>Trembow, Ivan. </ref> Počas vývoja pravidiel UFC sa vyvíjali aj samotní bojovníci. Počas tejto éry sa zrodili členovia siene slávy Mark Coleman, Randy Couture, Pat Miletich, Chuck Liddell, Matt Hughes a Tito Ortiz. === Éra Zuffa === Po dlhom boji pre získanie povolenia sa spoločnosť SEG dostala na pokraj bankrotu a v roku 2000 ju oslovili výkonní riaditelia Station Casinos Frank a Lorenzo Fertitta a ich obchodný partner Dana White s ponukou na kúpu. O mesiac neskôr, v januári 2001, kúpili Fertittasovci UFC za 2 milióny dolárov a vytvorili spoločnosť Zuffa, LLC ako materský subjekt ovládajúci UFC. „Nechal som svojich právnikov, aby mi povedali, že som sa zbláznil, pretože som nič nekupoval. Platil som 2 milióny dolárov a oni hovorili: „Čo za to dostávate? ' prezradil Lorenzo Fertitta pre magazín ''Fighters Only'' , pripomínajúc nedostatok majetku, ktorý získal pri kúpe. „A ja som povedal:‚ Čomu nerozumieš, je to, že dostávam to najcennejšie, čo by som mohol mať, to sú tie tri písmená: UFC. Vďaka tomu bude táto vec fungovať. Každý pozná túto značku, či už sa mu páči alebo nepáči, všetci na ňu reagujú. " <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mmanews.com/news/82683}}</ref> Vďaka väzbám na atletickú komisiu pre štát Nevada ( Lorenzo Fertitta bol bývalým členom NSAC) Zuffa v roku 2001 dostala v Nevade povolenie. Krátko nato sa UFC vrátilo ku káblovej televízii s platbami za sledovanie. UFC 33 malo tri majstrovské zápasy. ==== Boj o prežitie a obrat ==== Po odkúpení firmou Zuffa začalo UFC pomaly, ale stabilne rásť v popularite. Čiastočne kvôli väčšej reklame, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cbssports.com/mma/story/11809856}}</ref> sponzorstvu spoločnosti, návratu ku káblovej platbe za prezretie a následným vydávaním domácich videí a DVD. Vďaka väčším živým prenosom v kasínových priestoroch, ako sú Trump Taj Mahal a MGM Grand Garden Arena, si UFC zabezpečila svoju prvú televíznu dohodu s Fox Sports Net . ''Best Damn Sports Show Period'' odvysielala prvý zápas zmiešaných bojových umení v americkej káblovej televízii v júni 2002, ako aj hlavné podujatie predstavujúce Chuck Liddell vs. Vitor Belfort v ''UFC 37.5'' . <ref>{{Cite news|last=Stupp|first=Dann|url=http://mmajunkie.com/news/2347/chuck-liddell-on-the-best-damn-sports-show-tonight.mma|title=Chuck Liddell on "The Best Damn Sports Show" Tonight|work=MMAjunkie.com|date=May 18, 2007|access-date=September 23, 2010}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120419113918/http://mmajunkie.com/news/2347/chuck-liddell-on-the-best-damn-sports-show-tonight.mma |date=2012-04-19 }}</ref> [[Súbor:WWE_-_Manchester_040498_(5).jpg|náhľad| Člen siene slávy UFC Ken Shamrock pomohol premeniť UFC na mainstreamový šport.]] ''[[UFC 40]]'' bola jedna z najdôležitejších udalostí v ére Zuffa. Do [[MGM Grand Garden Arena|MGM Grand Arena]] prišlo 13,022 divákov a predalo sa 150,000 lístkov PPV čo predstavovalo zhruba dvojnásobok počtu pri predchádzajúcich udalostiach. Hlavným zápasom večera bol boj medzi vtedajším šampiónom stredne ťažkej váhy [[Tito Ortiz|Titom Ortizaom]] a bývalým šampiónom superzápasu [[Ken Shamrock|Kenom Shamrockaom]], ktorý sa predtým presunul do profesionálneho wrestlingu [[WWE|WWE.]] Bolo to po prvý krát kedy UFC dosiahla tak vysoké čísla sledovanosti. ''UFC 40'' takisto pritiahla pozornosť mainstremových médií ako [[ESPN]] a ''[[USA Today]].'' Napriek úspechu ''UFC 40'' malo UFC stále finančné prbolémy. Do roku 2004 mala Zuffa stratu 34 milónov dolárov. <ref name="sports.yahoo.com">{{cite web|last=Doyle|first=Dave|url=https://sports.yahoo.com/mma/news?slug=dd-ufcforty051209|title=UFC 40: Signs of life – UFC – Yahoo! Sports|website=Sports.yahoo.com|date=September 9, 2010|access-date=September 23, 2010}}</ref> Medzi bojovníkov, ktorí sa dostali do popredia po zakúpení spoločnosťou Zuffa patria Anderson Silva, Georges St-Pierre, Rich Franklin, BJ Penn, Sean Sherk, Matt Serra, Ricco Rodriguez, Robbie Lawler, Frank Mir, Karo Parisyan a Nick Diaz . ==== ''The Ultimate Fighter'' a stúpajúca popularita ==== Tvárou v tvár vyhliadke na bankrot upustilo UFC od predaja PPV a zaradili sa do bežného televízneho vysielania. Potom, čo sa bratia Fertittovci predstavili v televíznom seriáli ''American Casino'', <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mmafacts.com/main.cfm?actionId=globalShowStaticContent&screenKey=cmpNews&show=forbes&s=MMA}}</ref> a zistili, ako dobre táto séria fungovala ako propagačný prostriedok, prišli s myšlienkou, že UFC bude mať svoju vlastnú sériu reality show. [[Súbor:The_Ultimate_Fighter_Logo.jpg|náhľad| Logo show ''The Ultimate Fighter'']] Ich nápad, ''The Ultimate Fighter'' ( ''TUF'' ), bol televíznou reality show, v ktorej sa predstavili bojovníci MMA a súťažili o šesťciferný kontrakt UFC. Bojovníci boli zo súťaže vyraďovaní prostredníctvom exhibičných zápasov. Show však odmietali vysielať všetky televízie. Až keď oslovili televíziu Spike s tým že si sami zaplatia náklady vo výške 10 miliónov dolárov, sa im podarilo v televízii získať vysielací čas. V januári 2005 uviedla spoločnosť Spike TV ''show The Ultimate Fighter 1'' v čase nasledujúcom po ''WWE Raw .'' Show sa stala okamžitým úspechom a vyvrcholila pozoruhodnou finálovou bitkou, v ktorej sa predstavili finalisti ľahkej a ťažkej váhy Forrest Griffin a Stephan Bonnar. Priamy prenos z finále vyniesol veľmi pôsobivé celkové hodnotenie 1,9. Dana White pripisuje ''TUF 1'' záchranu UFC. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sports.yahoo.com/mma/news?slug=ki-trigg091009&prov=yhoo&type=lgns}}</ref> Po finále Griffin / Bonnar sa ''v auguste 2005 začala druhá séria show The Ultimate Fighter'' a v roku 2006 sa objavili ďalšie dve série. Spike a UFC pokračovali vo vytváraní a vysielaní nových sérií, až kým sa show nepresunula do FX v roku 2012. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://insidetv.ew.com/2011/08/18/ultimate-fighter-canceled/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20130518035406/http://insidetv.ew.com/2011/08/18/ultimate-fighter-canceled/|dátum archivácie=2013-05-18}}</ref> Po úspechu ''The Ultimate Fighter si'' Spike vybral aj ''UFC Unleashed'', hodinovú týždennú show, v ktorej boli vybrané zápasy z predchádzajúcich udalostí. Spike sa tiež priniesol živé vysielanie ''UFC Fight Night''. Po veľmi úspešnom vysielaní na Spike a s blížiacim sa oznámením nového vzťahu UFC s [[Fox Broadcasting Company|Foxom]], predstavitelia Spike vydali vyhlásenie týkajúce sa ukončenia ich partnerstva s UFC, „ ''The Ultimate Fighter'' séria 14 v septembri bude naša posledná. . . Naše šesťročné partnerstvo s UFC bolo neuveriteľne prospešné pri budovaní oboch našich značiek a želáme im do budúcnosti všetko dobré. “ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmaweekly.com/spike-tv-announces-partnership-with-the-ufc-has-ended-tuf-14-will-be-the-last-on-the-network}}</ref> S oznámením spolupráce medzi UFC a Fox v auguste 2011 sa ''The Ultimate Fighter'', ktorý v septembri vstúpil do svojej 14. série, presunul do siete FX. Spolu so zmenou televízie sa epizódy vysielali raz do týždňa a eliminačné boje sa vysielali naživo. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmaweekly.com/the-ultimate-fighter-goes-live-on-fx-starting-on-friday-nights-in-spring-2012}}</ref> === Prudká popularita a rast === [[Súbor:UFC_88_-_Time_Square.JPG|vľavo|náhľad| Reklama na ''UFC 88 v'' New Yorku na [[Times Square]]. Hlavný zápas Chuck Liddell vs. Rashad Evans]] So zvýšenou sledovanosťou explodovali čísla nákupu PPV. ''UFC 52'', prvé podujatie po prvej sérii show ''The Ultimate Fighter,'' obsahovalo uvedenie do siene slávy bojovníka Chucka „The Iceman“ Liddella, ktorý pomstil svoju porážku kolegovi a eventuálnemu členovy v sieni slávy, Randymu Coutureovi, vyprodukoval platiace publikum PPV o veľkosti 300 000, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sports.yahoo.com/mma/news?slug=dm-ufcfiftytwo052409&prov=yhoo&type=lgns}}</ref> čím zdvojnásobil svoj predchádzajúci rekord 150 000 zakúpení, ktorý bol vytvorený na ''UFC 40'' . Po druhej sérii show ''The Ultimate Fighter'' priniesol veľmi vychýrený zápas UFC medzi Liddellom a Coutureom podľa odhadov 410 000 nákupov PPV na ''UFC 57'' . Po zvyšok roka 2006 platilo, že nákupy PPV pokračovali v raketovom raste. Na ''UFC 60 sa uskutočnilo 620 000 nákupov PPV: Hughes vs.'' ''Gracie -'' predstavujúci Royce Gracieho prvý zápas UFC po 11 rokoch - a 775 000 nákupov na ''UFC 61'' s očakávanou odvetou medzi Kenom Shamrockom a Titom Ortizom, trénermi hry ''The Ultimate Fighter 3'' . <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmaweekly.com/ufc-61-surpasses-30-million-in-ppv-sales-2}}</ref> Organizácia dosiahla míľnik na ''UFC 66'' keď postavila Ortiza v odvetnom zápase proti Liddellovi. Uskutočnilo sa viac než 1 milión nákupov PPV. <ref>{{Cite news|url=http://mmajunkie.com/news/1857/report-ufc-66-falls-short-of-12-million-ppv-buys.mma|title=Report: UFC 66 Falls Short of 1.2 Million PPV ";Buys";|work=MMAjunkie.com|date=January 30, 2007|access-date=September 23, 2010}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100524063226/http://mmajunkie.com/news/1857/report-ufc-66-falls-short-of-12-million-ppv-buys.mma |date=2010-05-24 }}</ref> Nárast popularity podnietil UFC k posilneniu výkonného tímu. V marci 2006 UFC oznámila, že najala Marca Ratnera, bývalého výkonného riaditeľa atletickej komisie v Nevade, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ultimategrapplingmag.com/content/view/180/37/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20061216165349/http://www.ultimategrapplingmag.com/content/view/180/37/|dátum archivácie=2006-12-16}}</ref> ako viceprezidenta pre regulačné záležitosti. Ratner loboval v početných atletických komisiách aby pomohol zvýšiť mediálny profil UFC v snahe legalizovať zmiešané bojové umenia v jurisdikciách v USA i mimo nich, ktoré ešte nemali povolenie pre tento šport. V decembri 2006 viedla spoločnosť Zuffa propagačnú kampaň World Extreme Cagefighting (WEC) so sídlom v severnej Kalifornii, aby zabránila Medzinárodnej bojovej lige (IFL) uzavrieť dohodu s Versus (dnes NBC Sports Network ). V tom čase malo UFC exkluzívnu dohodu so Spike, takže kúpa WEC umožnila spoločnosti Zuffa blokovať IFL od Versusu bez porušenia ich zmluvy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sports.yahoo.com/mma/news?slug=dm-wec060509}}</ref> WEC predviedla ľahšie hmotnostné triedy v MMA, zatiaľ čo UFC obsahovala ťažšie hmotnostné triedy. <ref name="mmaw">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmaweekly.com/ufc-buying-world-extreme-cagefighting-2}}</ref> Medzi významných bojovníkov WEC patrili Urijah Faber, Jamie Varner, Carlos Condit, Benson Henderson, Donald Cerrone, Anthony Pettis, Eddie Wineland, Miguel Angel Torres, Mike Thomas Brown, Leonard Garcia, Brian Bowles, Dominick Cruz a José Aldo . V decembri 2006 získala spoločnosť Zuffa aj svojho konkurenta z Las Vegas World Fighting Alliance (WFA) . Pri získavaní WFA získali kontrakty významných bojovníkov vrátane Quintona Jacksona, Lyota Machidy a Martina Kampmanna . Popularitu tohto športu si všimla aj komunita športových stávok, pretože stránka online hazardných hier BodogLife.com v júli 2007 uviedla, že v roku 2007 UFC [[Box (šport)|po prvýkrát prekoná box,]] čo sa týka výnosov zo stávkovania. UFC v skutočnosti už prekonalo historické rekordy PPV za jediný rok podnikania a v roku 2006 vygenerovalo tržby viac ako 222 766 000 dolárov, čím prekonalo [[World Wrestling Entertainment|WWE]] aj box. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bloodyelbow.com/2015/10/20/9547333/what-deutsche-bank-moodys-and-standard-poors-tell-us-about-the-ufc}}</ref> UFC pokračovalo v rýchlom raste. Roger Huerta zdobil obálku ''Sports Illustrated'' a Chuck Liddell obálku ''ESPN The Magazine'' v máji 2007. <ref>{{Cite news|url=http://www.oregonlive.com/sports/oregonian/index.ssf?/base/sports/1182477312164070.xml&coll=7&thispage=1|title=Mixed martial arts notebook: Well-traveled UFC president has big plans for the sport|first=Brad|last=McCray|work=The Oregonian|date=July 22, 2007|access-date=July 22, 2007}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110608223401/http://www.oregonlive.com/sports/oregonian/index.ssf?%2Fbase%2Fsports%2F1182477312164070.xml&coll=7&thispage=1 |date=2011-06-08 }}</ref> ==== Získavanie a integrácia hrdosti ==== [[Súbor:Fedor_vs_Coleman.JPG|vľavo|náhľad| Boj medzi Fedorom Emelianenkom a Markom Colemanom v japonskej organizácii Pride ]] 27. marca 2007 UFC a ich japonský rival Pride Fighting Championships oznámili dohodu, v ktorej majoritní vlastníci UFC Frank a Lorenzo Fertitta kúpili značku Pride. <ref name="AP">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sports.espn.go.com/sports/news/story?id=2814235}}</ref> <ref name="Hot List">''The Hot List'', ''[[ESPNews]]'', air date March 27, 2007.</ref> Prvotným zámerom bolo, aby obe organizácie fungovali osobitne, ale aby sa zosúladili s plánmi spoločnej propagácie kariet predstavujúcich šampiónov a najlepších uchádzačov z oboch organizácií. Po zakúpení Pride však Dana White cítil, že model Pride nie je udržateľný <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmafrenzy.com/623/dana-white-pride-is-a-mess/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20111105045231/http://mmafrenzy.com/623/dana-white-pride-is-a-mess/|dátum archivácie=2011-11-05}}</ref> a organizácia by sa mala spojiť s bývalými bojovníkmi Pride, ako napríklad Antônio Rodrigo "Minotauro" Nogueira, Maurício "Shogun" Rua, Dan Henderson, Mirko " Cro Cop „Filipović, Wanderlei Silva a ďalší. <ref name="fightNetwork">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thefightnetwork.com/news_detail.php?nid=4671|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20120220192138/http://fightnetwork.com/?nid=4671|dátum archivácie=2012-02-20}}</ref> 4. októbra 2007 spoločnosť Pride Worldwide zatvorila svoju japonskú kanceláriu a prepustila 20 ľudí, ktorí v nej pracovali od ukončenia činnosti svojej materskej spoločnosti Dream Stage Entertainment (DSE). 18. júna 2008 Lorenzo Fertitta oznámil rezignáciu na svoju funkciu v kasíne Station s cieľom venovať svoju energiu rozvoju medzinárodného obchodu spoločnosti Zuffa a najmä UFC. Tento krok sa ukázal ako rozhodujúci, pretože Fertitta okrem iného pomohol uzavrieť televízne dohody v Číne, Francúzsku, Mexiku a Nemecku, ako aj otvoriť alternatívne zdroje výnosov pomocou novej videohry UFC a akčných figúrok UFC. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sports.yahoo.com/mma/news?slug=ki-fertitta072309}}</ref> Medzi najpopulárnejších bojovníkov UFC, alebo tých, ktorí sa stali prominentnými v období po Pride patria okrem iných Anderson Silva, Jon Fitch, Lyoto Machida, Cain Velasquez a Jon Jones . === UFC 100 a pokračujúca popularita === Popularita zaznamenala v roku 2009 ďalší výrazný nárast na ''UFC 100'' a 10 udalostiach, ktoré mu predchádzali, vrátane ''UFC 90'', ''91'', ''92'', ''94'' a ''98'' . ''UFC 100'' zaznamenal obrovský úspech so ziskom 1,6 milióna nákupov PPV <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sports.yahoo.com/mma/news?slug=ki-carwin090209}}</ref>. Hlavnými ťahúnmi boli boje medzi bývalým [[Zápasenie (šport)|zápasníkom]] NCAA a šampiónom WWE [[Brock Lesnar|Brockom Lesnarom]] a bývalým šampiónom UFC v ťažkej váhe Frankom Mirom, Kanaďanom Georgesom St-Pierrom, ktorý sa postavil proti Brazílčanovi Thiagovi Alvesovi a boj američana Hendersona proti britovi Michaelovi Bispingovi v strednej váhe, ktorí boli súpermi trénerov ''The Ultimate Fighter: USA vs.'' ''Spojené kráľovstvo'' . ''UFC 100'' bol jedinečný v tom, že priťahoval značný záujem zo strany ESPN, ktoré poskytovalo rozsiahle spravodajstvo o športových udalostiach. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bloodyelbow.com/2009/7/24/960850/bloody-elbow-exclusive-major-espn|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20120323150741/http://www.bloodyelbow.com/2009/7/24/960850/bloody-elbow-exclusive-major-espn|dátum archivácie=2012-03-23}}</ref> ESPN nakoniec priniesla ďalšie spravodajstvo o UFC a o ''MMA televíznym debutom MMA Live'' na ESPN2 v máji 2010. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sports.yahoo.com/mma/blog/cagewriter/post/-MMA-Live-moves-to-ESPN2-on-May-6?urn=mma,230191|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20100327151643/http://sports.yahoo.com/mma/blog/cagewriter/post/-MMA-Live-moves-to-ESPN2-on-May-6?urn=mma,230191|dátum archivácie=2010-03-27}}</ref> Rast popularity po ''UFC 100'' bol výrazne obmedzený v druhej polovici roku 2009 po sérii zranení a iných zdravotných problémov <ref>{{Cite news|last=Morgan|first=John|url=http://mmajunkie.com/news/17388/despite-recent-rash-of-injuries-white-says-ufcs-handling-of-fighters-wont-change.mma|title=Despite recent rash of injuries, White says UFC's handling of fighters won't change|work=MMAjunkie.com|date=January 1, 2010|access-date=September 23, 2010}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100104115921/http://mmajunkie.com/news/17388/despite-recent-rash-of-injuries-white-says-ufcs-handling-of-fighters-wont-change.mma |date=2010-01-04 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sports.yahoo.com/mma/news?slug=dm-mmappd103009}}</ref> vrátane život ohrozujúceho zápasu [[Divertikulitída|Brocka Lesnara s divertikulitídou]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bloodyelbow.com/2010/1/21/1263270/brock-lesnars-career-wasnt-the|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20100124080220/http://www.bloodyelbow.com/2010/1/21/1263270/brock-lesnars-career-wasnt-the|dátum archivácie=2010-01-24}}</ref> ktorý organizáciu nútil nepretržite meniť štruktúru svojej zostavy. Tempo sa však začalo postupne zvyšovať v prvom štvrťroku 2010 po víťazstvách obhajcov titulu Georgesovi St-Pierrovi a Andersonovi Silvovi, ako aj po prvej porážke Lyota Machida v kariére s „Shogunom“ Ruom o titul UFC v ľahkej váhe. Ďalší boj, ktorý zvýšil popularitu bol stret medzi bývalými šampiónmi UFC a súpermi Rashadom Evansom a Quintonom Jacksonom - konkurenčnými trénermi ''The Ultimate Fighter 10: Heavyweights'' - na ''UFC 114''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mmafighting.com/2010/05/25/rampage-jackson-rashad-evans-and-the-politics-of-race-in-mma/}}</ref> Udalosť dosiahla viac ako 1 milión nákupov PPV <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.watchkalibrun.com/2010/6/24/1535463/meltzer-ufc-114-surpasses-1|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20110107013356/http://www.watchkalibrun.com/2010/6/24/1535463/meltzer-ufc-114-surpasses-1|dátum archivácie=2011-01-07}}</ref> . [[Súbor:UFC_129.jpg|náhľad| ''UFC 129'' prekonalo predchádzajúce severoamerické rekordy v náštevnosti.]] V lete 2010 ''UFC 116'' zahŕňalo návrat Brocka Lesnara, ktorý obhájil titul UFC v ťažkej váhe pred neporazeným dočasným šampiónom Shaneom Carwinom a prinieslo 1.25 milióna divákov PPV. <ref>[http://www.fightofthenight.com/news/ufc-116-ppv-buy-rate-estimated-at-1-15-1-25-million/ UFC 116 PPV Buy Rate Estimated At 1.15–1.25 Million]. </ref> Lesnar prežil skorú paľbu Carwinových úderov v zápase, ktorý takmer zastavil rozhodca Josh Rosenthal. <ref>[http://www.mmamania.com/2010/7/4/1551896/ufc-quick-quote-brock-lesnar UFC Quick Quote: Brock Lesnar thanks referee Josh Rosenthal after Shane Carwin win]. </ref> Lesnar sa však v druhom kole spamätal a uškrtil Carwina pomocou trojuholníku a udržal si nespochybniteľný titul šampióna v ťažkej váhe UFC. Táto udalosť ako celok bola v médiách veľmi ocenená <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://thebiglead.com/index.php/2010/07/06/ufc-116-the-greatest-ppv-ever/}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://cnmnewsnetwork.com/123334/ufc-116-carwin-vs-lesnar-fight-results-fight-card-and-highlights/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20110708171623/http://cnmnewsnetwork.com/123334/ufc-116-carwin-vs-lesnar-fight-results-fight-card-and-highlights/|dátum archivácie=2011-07-08}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://bleacherreport.com/articles/415454-ufc-116-main-card-review-and-fighter-report-cards}}</ref>. Po dramatickom piatom kole, víťazstve šampióna v ľahkej váhe UFC Andersona Silvu na poslednú chvíľu nad Chaelom Sonnenom na ''UFC 117'' sa Lesnar nakoniec prostredníctvom 1. kola TKO na ''UFC 121'' musel vzdať svojho opasku a odovzdať ho neporazenému Cainovi Velasquezovi . Tento súboj priniesol Velasquezovy ôsmy knokaut alebo technický knokaut v jeho prvých deviatich súbojoch MMA. <ref>[http://www.sherdog.com/fighter/Cain-Velasquez-19102 Cain Velasquez MMA Stats, Pictures, News, Videos, Biography]. </ref> ''Na UFC 129 sa'' predstavili Georges St-Pierre vs. Jake Shields v Rogers Centre v [[Toronto|Toronte]] v [[Ontário|Ontariu]] v Kanade a stalo sa tak najväčším podujatím UFC v severoamerických dejinách <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.fightline.com/fl/news/2010/1207/534499/dana-white/}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmaweekly.com/ufc-129-st-pierre-vs-shields-set-for-42000-fans-at-rogers-centre-in-toronto}}</ref>, ktoré sa časovo zhodovalo s dvojdňovým UFC Fan Expo v Direct Energy Center . <ref name="EXPO">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ufc.com/news/Toronto-to-Host-First-Ever-Ontario-Event-on-Apr-30}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmajunkie.com/news/21653/ufc-131-official-for-april-30-at-rogers-centre-in-toronto.mma|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://archive.ph/20120711115510/http://mmajunkie.com/news/21653/ufc-131-official-for-april-30-at-rogers-centre-in-toronto.mma|dátum archivácie=2012-07-11}}</ref> Akcia vypredala 55 000 vstupeniek, ktorých tržby presiahli 11 milónov dolárov<ref name="ufctickets">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmaweekly.com/ufc-129-gate-receipts-total-11-million-eclipse-record}}</ref>, prekonala predchádzajúcu návštevnosť MMA a rekordy v Severnej Amerike. 5. novembra 2016 malo UFC v [[New York (mesto)|New Yorku]] prvé exhibičné vystúpenie po rokoch, kde sa predstavili Conor McGregor vs. Eddie Alvarez . <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.huffingtonpost.co.uk/stephen-mcgrath/conor-mcgregor-the-proves_b_12958938.html}}</ref> ==== Zlúčenie s WEC ==== [[Súbor:Anthony_Pettis_WEC_53.jpg|náhľad| Anthony Pettis sa váži na záverečné podujatie WEC]] Zuffa, materská spoločnosť UFC, kúpila World Extreme Cagefighting koncom roku 2006 a 20. januára 2007 usporiadala prvé podujatie WEC pod novým vlastníctvom. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmaweekly.com/wec-fighter-salary-breakdown-2}}</ref> Krátko nato sa WEC stala domovom siete Versus a jej prvá udalosť sa v tejto sieti uskutočnila v júni 2007. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmaweekly.com/wec-to-make-live-cable-tv-debut-on-june-3-2}}</ref> 28. októbra 2010 spoločnosť Zuffa oznámila, že WEC sa zlúči s UFC. WEC usporiadala svoju poslednú udalosť 16. decembra 2010. V dôsledku fúzie, UFC absorbovalo divízie WEC v bantamovej, mušej a ľahkej váhe a ich príslušných bojovníkov. UFC tiež urobilo z posledných šampiónov WEC v mušej a bantamovej hmotnosti, José Alda a Dominicka Cruza, úvodných šampiónov UFC vo svojich nových váhových divíziách. <ref>Hawryluk, Matt. </ref> Reed Harris, ktorý začal World Extreme Cagefighting so Scottom Adamsom, mal pri fúzii zmiešané emócie. „Je to niečo podobné, ako keď vaše dieťa odchádza na vysokú školu: spočiatku nie ste šťastní, ale potom, čo nad tým chvíľu premýšľate, ste skutočne šťastní,“ povedal Harris pre MMAWeekly.com v exkluzívnom rozhovore bezprostredne po oznámení. „Na konci dňa by som si nikdy nemyslel, že táto vec bude tam, kde dnes. Som nesmierne hrdý a šťastný, že som bol zapojený do niečoho, čo bude raz súčasťou toho, čo môže byť jedného dňa najväčšou športovou organizáciou na svete. “ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmaweekly.com/ufc-wec-merger-reed-harris-proud-to-see-his-baby-grow-up-mma}}</ref> == Pravidlá == Súčasné pravidlá ktoré UFC používa boli pôvodne ustanovené kontrolným predstavenstvom atletickej komisie [[New Jersey]], a následne prevzaté aj inými štátmi ktoré regulujú MMA podujatia v USA, vrátane [[Nevada (štát USA)|Nevady]], [[Louisiana|Louisiany]] a [[Kalifornia|Kalifornie]]. Tieto pravidlá používajú aj mnohé iné MMA organizácie ktoré usporadúvajú podujatia v Spojených štátoch, a ich dodržiavanie je povinné v štátoch ktoré ich oficiálne prevzali, čím sa stali štandardným ''de facto'' súborom pravidiel pre MMA podujatia v USA ako aj inde vo svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NJ State Athletic Control Board - Proposed Rules - Rules Governing Boxing, Extreme Wrestling and Sparring Exhibitions and Performance Bond Procedure | url = https://www.state.nj.us/lps/sacb/docs/martial.html | vydavateľ = state.nj.us | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Kolá<ref name=pravidla>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.dli.mn.gov/sites/default/files/pdf/official_unified_rules_MMA.pdf | vydavateľ = dli.mn.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200513093144/https://www.dli.mn.gov/sites/default/files/pdf/official_unified_rules_MMA.pdf | dátum archivácie = 2020-05-13 }}</ref>=== UFC zápasy sa rôznia v maximálnej dĺžke, v závislosti od toho či je zápas o šampiónsky titul alebo ide o hlavný zápas karty. V každom zápase nemôže kolo trvať dlhšie ako päť minút. Zápasy o titul môžu trvať maximálne päť kôl. Začínajúc s UFC 138 v novembri [[2011]], netitulové hlavné zápasy večera (čiže posledný zápas karty) sú taktiež päťkolové. Netitulové zápasy ktoré nie sú hlavným zápasom trvajú maximálne tri kolá. Medzi jednotlivými kolami je vždy jednominútová prestávka. === Klietka === UFC zápasy sa odohrávajú v osemstrannej klietke známej ako "Oktagon" (anglicky "The Octagon"). Ide o klietku s oktagonálnou štruktúrou ktorej steny sú z kovového pletiva pokrytého čiernym vinylom. Štandardný oktagon má priemer 9.1 metra s pletivom vysokým 1.8 metra.<ref name=oktagon>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC Octagon Size: How Big Is The UFC's Cage? | url = https://ghostarchive.org/archive/RCD0v | vydavateľ = ghostarchive.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Octagon® - Get Inside | url = http://www.ufc.com/discover/sport/octagon | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180828035729/http://www.ufc.com/discover/sport/octagon | dátum archivácie = 2018-08-28 }}</ref> Klietka sa nachádza na platforme ktorá ju vyvyšuje 1.2 metra nad zemou. Na vrchu pletiva a medzi každou z ôsmych sekcii sa nachádza penová výplň. Vstupuje sa do nej jednou z dvoch brán, ktoré sa nachádzajú oproti sebe.<ref name=oktagon/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BostonHerald.com - Ultimate Fighting: UFC 62: Streaming en Espanol | url = http://sports.bostonherald.com/ufc/view.bg?articleid=150552 | vydavateľ = sports.bostonherald.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20061115000341/http://sports.bostonherald.com/ufc/view.bg?articleid=150552 | dátum archivácie = 2006-11-15 }}</ref> Podložka je vymieňaná na každé podujatie. V menších halách a na menších podujatiach UFC často využíva menšiu klietku, s priemerom len 7.6 metra.<ref name=oktagon/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Pros and Cons of Fighting in a Smaller UFC Octagon {{!}} Bleacher Report {{!}} Latest News, Videos and Highlights | url = https://ghostarchive.org/archive/l95JE | vydavateľ = ghostarchive.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Odev<ref name=pravidla/> === Všetci bojovníci zápasia v schválených šortkách, bez topánok. Topy sú povolené len pre ženské bojovníčky, môže ísť o športovú podprsenku alebo športové tričko s krátkym rukávom (tzv. rash guard), voľné topy alebo topy s dlhými rukávmi sú zakázané. Medzi povinné ochranné pomôcky patria rukavice s výplňou, chránič na zuby a u mužov suspenzor. Povolené sú taktiež návleky na členky a kolená, chrániče hrude pre ženy sú zakázané. Všetci bojovníci používajú bezprstové MMA rukavice, ktoré majú minimálne 2.5 centimetrovú výplň okolo hánkov. Aby sa zaistilo dodržanie týchto pravidiel, bojovníci sú vždy skontrolovaní predstaviteľom príslušnej atletickej komisie predtým ako im je dovolené vstúpiť do klietky. Od roku [[2015]] bola exkluzívnym odevným partnerom UFC spoločnosť Reebok. To znamená, že bojovníci mohli mať v klietke oblečené jedine odevy navrhnuté a vyrobené spoločnosťou Reebok. V roku [[2021]] sa odevným partnerom UFC stala značka [[Venum]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC partners with Reebok for uniform program; rankings to determine fighter pay {{!}} MMA Junkie | url = https://ghostarchive.org/archive/wAATh | vydavateľ = ghostarchive.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Staff | odkaz na autora = | titul = UFC Announces Venum as Exclusive Outfitting Partner | url = https://cagesidepress.com/2020/07/10/ufc-announces-venum-exclusive-outfitting-partner/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2020-07-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Výsledok zápasu<ref name=pravidla/> === Zápas môže skončiť cez: * '''Submisu (vzdanie sa):''' Bojovník jasne odklepe na podložku alebo na oponenta, verbálne sa vzdá alebo jasne odkomunikuje že pociťuje bolesť (napríklad krikom) do takej miery že prinúti rozhodcu zastaviť zápas. * '''Technická submisia:''' Bojovník stratí vedomie, alebo utrpí, poprípade je na pokraji utrpenia vážneho zranenia dôsledkom akéhokoľvek legálneho chmatu. * '''Knokaut (KO):''' Bojovník je uvedený do stavu bezvedomia dôsledkom akéhokoľvek legálneho úderu. * '''Technický knokaut (TKO):''' Ak bojovník z nejakého dôvodu nemôže bezpečne pokračovať v zápase, zápas končí na technický knokaut. Rozdeľuje sa na: ** ''Zastavenie zápasu rozhodcom'' (rozhodca zastaví zápas pretože jeden z bojovníkov viac nie je schopný sa inteligentne brániť) ** ''Zastavenie zápasu lekárom'' (prítomný lekár rozhodne že nie je bezpečné pre jedného z bojovníkov pokračovať v zápase, napríklad kvôli priveľkému krvácaniu alebo vážnemu fyzickému zraneniu) ** ''Zastavenie zápasu rohom/hodenie uteráka'' (jeden z rohov signalizuje porážku pre svojho bojovníka) ** ''Forfeit'' (jeden z bojovníkov sa nezúčastní zápasu, alebo úmyselne a predčasne ukončí zápas z dôvodu iného ako zranenie, čo vedie k výhre jeho oponenta) * '''Rozhodnutie poroty (na body):''' Ak zápas neskončí pred limitom, víťaz sa rozhodne podľa bodovania troch prítomných porotcov. Skóre môže byť: ** ''Jednohlasné rozhodnutie'' (všetci traja porotcovia bodovali výhru pre bojovníka A) ** ''Väčšinové rozhodnutie'' (dvaja porotcovia bodovali výhru pre bojovníka A, jeden bodoval remízu) ** ''Nejednohlasné rozhodnutie'' (dvaja porotcovia bodovali výhru pre bojovníka A, jeden bodoval výhru pre bojovníka B) ** ''Technické rozhodnutie'' (ak jeden z bojovníkov nie je schopný v zápase pokračovať kvôli neúmyselnému nelegálnemu ťahu súpera a počet dokončených kôl je dostatočný, výsledok zápasu je určený na základe bodovania týchto kôl, ako aj nedokončeného kola v ktorom bol zápas zastavený) ** ''Jednohlasná remíza'' (všetci traja porotcovia bodovali remízu) ** ''Väčšinová remíza'' (dvaja porotcovia bodovali remízu, jeden bodoval výhru) ** ''Nejednohlasná remíza'' (jeden porotca bodoval výhru pre bojovníka A, jeden pre bojovníka B, a jeden bodoval remízu) ** ''Technická remíza'' (zápas sa skončí podobným spôsobom ako pri technickom rozhodnutí, pričom výsledkom bodovania porotcov je remíza) * '''Diskvalifikácia (DQ):''' Jeden z bojovníkov úmyslene použije nelegálnu techniku alebo ťah ktorý podľa rozhodcu alebo jeho súpera spôsobil jeho súperovi takú ujmu že jeho výkon by bol v prípade pokračovania zápasu negatívne ovplyvnený, dôsledkom čoho je výhra udelená jeho súperovi. * '''No Contest (NC):''' bojovník nie je schopný ďalej pokračovať v zápase kvôli neúmyselnému nelegálnemu ťahu oponenta a nie je dostatočný počet ukončených kôl aby bolo možné technické rozhodnutie, alebo obaja bojovníci nie sú schopní pokračovať, dôsledkom čoho nie je výhra udelená nikomu. Výsledok zápasu môže byť zmenený na No Contest aj dodatočne ak boli neskôr zistené neuspokojivé alebo nelegálne okolnosti zápasu, ako napríklad predčasné zastavenie zápasu rozhodcom alebo pozitívny test víťaza na zakázané látky. Ak sa titulový zápas skončí na remízu alebo No Contest, šampión si udrží titul, ale zápas sa mu neráta medzi oficiálne obhajoby. === Kritériá bodovania<ref name=pravidla/> === UFC používa desaťbodový bodovací systém, v ktorom traja porotcovia bodujú každé kolo, a víťaz kola získa desať bodov zatiaľ čo porazený získa deväť alebo menej. Vo výnimočných prípadoch môžu byť kolá bodované ako remíza, keď je obidvom bojovníkom za dané kolo udelených desať bodov. Bodové skóre 10-8 je udeľované iba za výnimočne dominantné kolá. Skóre 10-7 a menej sú veľmi zriedkavé. Kolá sú bodované na základe troch kritérii: * '''Efektívny boj v postoji/grappling:''' Ako efektívny boj v postoji sa definujú akékoľvek legálne údery ktoré môžu potenciálne ukončiť zápas a majú okamžitý alebo kumulatívny efekt na súpera. Efektívny grappling sa definuje ako úspešné strhy na zem, pokusy o submisiu, zvraty a získanie výhodných pozícii na zemi ktoré majú okamžitý alebo kumulatívny efekt na súpera a môžu potenciálne viesť k ukončeniu zápasu. V oboch prípadoch sa okamžitý efekt hodnotí vyššie ako kumulatívny. * '''Efektívna agresivita:''' Toto kritérium by malo byť brané do úvahy iba vtedy, ak je efektívny boj v postoji a grappling medzi dvoma bojovníkmi 100% vyrovnaný. Efektívna agresivita sa definuje ako agresívne pokusy zo strany bojovníka o ukončenie zápasu, pričom tieto pokusy majú efekt na priebeh zápasu. * '''Efektívna kontrola oktagonu/klietky:''' Toto kritérium by malo byť brané do úvahy iba ak sú efektívny boj v postoji a grappling aj efektívna agresivita medzi dvoma bojovníkmi 100% vyrovnané. Efektívna kontrola oktagonu sa definuje ako určovanie tempa, miesta a pozície zápasu jedným z bojovníkov. === Fauly<ref name=pravidla/> === V UFC zápasoch sú zakázané: #Údery hlavou #Pichanie do očí #Hryzenie #Ťahanie za vlasy #Fish hooking (násilné roztvorenie úst alebo iného otvoru prstami) #Útoky na genitálie #Strkanie prstov do akéhokoľvek otvoru alebo reznej či tržnej rany oponenta #Manipulácia s malými kĺbami #Údery do chrbtice a zátylku #Vertikálne údery lakťom zhora (tzv. 12-6 lakte) #Akékoľvek údery do krku, vrátane chytania a útočenia na priedušnicu #Škriabanie, štípanie a krútenie kože #Hmaty na kľúčnu kosť #Kopy pätou do ľadvín #Piledriver/baranidlo (zodvihnutie súpera a hodenie o podložku hlavou napred) #Vyhodenie súpera z klietky #Držanie šortiek alebo rukavíc súpera #Opľutie súpera alebo rozhodcu #Nešportové správanie ktoré súperovi spôsobí zranenie #Chytanie alebo držanie pletiva #Nadávanie v klietke #Útočenie na súpera počas prestávky #Útočenie na súpera ktorý práve komunikuje s rozhodcom #Útočenie na súpera po skončení kola alebo po tom čo rozhodca signalizoval koniec zápasu #Ignorovanie alebo nerešpektovanie inštrukcii rozhodcu #Plachosť a pasivita, vrátane vyhýbaniu sa kontaktu so súperom, úmyselného vypľúvania chrániča zubov a predstierania zranenia #Zasahovanie sekundantov bojovníka do zápasu #Hodenie uteráka #Aplikovanie zakázanej látky na vlasy, telo, odev alebo rukavice zápasníka tesne pred alebo počas zápasu #Kopy a údery kolenom do hlavy ležiaceho súpera, dupanie po hlave ležiaceho súpera (bojovník je považovaný za ležiaceho ak sa dotýka podložky akoukoľvek časťou tela okrem chodidiel) Rozhodca môže penalizovať bojovníka ktorý sa dopustí faulu strhnutím jedného alebo viac bodov v závislosti od závažnosti faulu. Bojovníkovi ktorý bol faulovaný je daných maximálne päť minút na zotavenie. Ak dôsledkom daného nelegálneho ťahu bojovník neutrpel takú ujmu ktorá by negatívne ovplyvnila jeho výkon v zápase a nešlo o nelegálny úder do hlavy, zápas môže ďalej pokračovať. V prípade že faulovaný bojovník nie je schopný pokračovať v zápase a rozhodca určil že išlo o úmyslený faul, zápas končí diskvalifikáciou jeho súpera. Ak išlo o neúmyselné porušenie pravidiel a v zápase bol dokončený dostatočný počet kôl (minimálne tri kolá v päťkolovom zápase a dve kolá v trojkolovom), výsledok zápasu bude rozhodnutý na základe bodovania týchto kôl ako aj nedokončeného kola v ktorom bol zápas prerušený. Ak bol zápas prerušený v skorších kolách a technické rozhodnutie tým pádom nie je možné, končí ako No Contest. === Priebeh zápasu<ref name=pravidla/> === Jediná osoba, ktorá môže byť v klietke spolu s bojovníkmi počas trvania kôl je rozhodca. Rozhodca má právo zápas dočasne prerušiť, napríklad z dôvodu podozrenia na faul alebo ak jednému z bojovníkov vypadol chránič na zuby. Po tom čo rozhodca usúdi že zápas môže opäť pokračovať, bojovníci sa vždy najskôr musia vrátiť späť do pôvodných pozícii v ktorých boli pred prerušením. Ak sa bojovníci na zemi dostanú do situácie keď ani jeden z nich nie je v dominantnej pozícii ani nepracuje na tom aby sa do nej dostal, rozhodca im po slovnom varovaní môže prikázať aby sa postavili. Počas prvých rokov existencie UFC boli verbálne urážky a tzv. "trash talk" medzi bojovníkmi prísne zakázané. V súčasnosti je trash talk pred zápasmi povolený za účelom umožniť bojovníkom vyjadriť sa a propagovať svoje zápasy, no počas samotného zápasu je naďalej zakázaný a v prípade porušenia tohto pravidla im hrozí diskvalifikácia. === Zdravotné požiadavky a váženie === Bojovníci sú pred každým zápasom povinní absolvovať všetky zdravotné testy vyžadované jurisdikciou atletickej komisie ktorá sankcionuje dané podujatie. Každá atletická komisia si v tejto oblasti stanovuje vlastné pravidlá nezávisle od UFC ktoré sa od seba líšia, ale zväčša ide o krvné testy (na [[HIV]], [[Hepatitída B|Hepatitídu B]] a [[Hepatitída C|Hepatitídu C]]), fyzikálne vyšetrenie, očné testy, [[elektrokardiografia|EKG]], rádiologické testy ([[MR angiografia|MRA]], [[magnetická rezonancia|MRI]], [[počítačová tomografia|CT]] hlavy a hrudníka), neurologické testy, analýzu moču a pre ženské bojovníčky aj tehotenský test a/alebo gynekologické vyšetrenie. Niektoré komisie majú taktiež stanovené špecifické pravidlá pre zápasníkov nad určitú vekovú hranicu alebo nad určitý počet zápasov absolvovaných v kariére, prípadne pre zápasníkov s určitým počtom prehier na KO. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medical Requirements by Commission | url = https://www.abcboxing.com/medical-requirements-by-commission/ | vydavateľ = abcboxing.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Atletická komisia je taktiež zodpovedná za predzápasové váženie. To sa spravidla koná vždy ráno v deň pred zápasom a trvá dve hodiny, pričom zápasníci sa môžu prísť navážiť kedykoľvek v tomto časovom rozmedzí. Ak zápasník nesplní váhový limit, komisia mu môže poskytnúť hodinu naviac na zhodenie zvyšnej váhy. Ak nenaváži ani potom, je na rozhodnutí predstaviteľov komisie či dovolí aby sa zápas napriek tomu uskutočnil. Zápas je v takom prípade považovaný za "catchweight" a bojovník ktorý nenavážil sa musí vzdať 20% zo svojho honoráru za zápas v prospech súpera. Na každého bojovníka počas zhadzovania váhy dozerá lekár, ktorý ho môže z karty stiahnuť ak usúdi že je príliš dehydratovaný alebo inak ohrozil svoje zdravie drastickým zhadzovaním. Okamžite po zápase každý bojovník podstúpi zdravotné vyšetrenie lekárom ktorého určí komisia. Toto vyšetrenie opäť zahŕňa všetky povinné testy ktoré vyžaduje daná komisia, ako aj akékoľvek ďalšie potrebné testy a vyšetrenia podľa stavu konkrétneho bojovníka a rozhodnutia lekára. V závislosti od výsledkov pozápasového vyšetrenia môže byť bojovníkovi udelená zdravotná suspenzia na zápasenie a kontaktný sparring v určitom trvaní. Ak bojovník po zápase odmietne byť ošetrený, bude okamžite suspendovaný na dobu neurčitú.<ref name=pravidla/> === ''The Ultimate Fighter'' === Zápasy ktoré sa uskutočnia ako súčasť reality šou ''The Ultimate Fighter'' sú sankcionované ako exhibičné zápasy, a tým pádom sa nerátajú medzi profesionálnu bilanciu bojovníkov. Je to tak preto, pretože na rozdiel od profesionálnych zápasov výsledky exhibícii nemusia byť okamžite zverejnené, a teda môžu zostať tajné až do vysielania šou. Výnimkou sú vždy finálové zápasy, ktoré sa neuskutočňujú v rámci šou ale naživo na regulérnom UFC podujatí, a ide o profesionálne zápasy. V závislosti od pravidiel konkrétnej sezóny sú zápasy v šou dvoj- alebo trojkolové. V prípade dvojkolových zápasov, ak v priebehu ich trvania nedôjde k ukončeniu, zápas pokračuje do tretieho kola. Ak ani v tomto kole nie je zápas ukončený, výsledok bude rozhodnutý na základe tohto tretieho kola. ==Váhové kategórie/Súčasní šampióni== UFC v súčasnosti rozdeľuje svojich bojovníkov do dvanástich váhových kategorii, z ktorých je osem mužských a štyri ženské.<ref name=vaha/> Pri netitulových zápasoch sa akceptuje odchýlka 0.5 kg, pri zápasoch o titul musia obidvaja bojovníci navážiť presne v limite svojej váhovej kategórie. Atletická komisia ktorá sankcionuje dané podujatie taktiež môže povoliť tzv. catchweight zápasy, podliehajúce výlučne ich rozhodnutiu a uváženiu, ak zaujmú stanovisko že zápas bude stále férový, bezpečný a kompetitívny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Unified Rules of Mixed Martial Arts | url = https://www.ufc.com/unified-rules-mixed-martial-arts | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = 2018-10-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> V unifikovaných pravidlách MMA je definovaných ďalších päť váhových kategórii ktoré UFC momentálne nepoužíva: superľahká váha (74.8 kg), superwelterová váha (79.3 kg), superstredná váha (88.4 kg), krížová váha (102 kg), a superťažká váha (viac ako 120 kg).<ref name=vaha>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Unified Weight Classes – MMA | url = https://www.abcboxing.com/unified-weight-classes-mma/ | vydavateľ = abcboxing.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220321120826/https://www.abcboxing.com/unified-weight-classes-mma/ | dátum archivácie = 2022-03-21 }}</ref> {|class="wikitable" style="font-size: 80%;" |- !Váhová kategória !Minimálna váha (kg) !Horný limit (kg) !Pohlavie !Súčasný šampión !Dátum výhry !Ref !Dĺžka šampionátu v dňoch !Obhajoby !Ďalší zápas !Ref |- style="text-align:center;" |align="left"|Slamová váha |Žiadna |52.2 |style="background:#F19CBB;|Ženy |align="left" style="background:#F19CBB;|{{minivlajka|CHN}} Čang Wej-li |{{dts|7|5|2022}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baer | meno = Jack | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 274: Carla Esparza captures strawweight crown with unwatchable win over Rose Namajunas | url = https://sports.yahoo.com/ufc-274-carla-esparza-rose-namajunas-strawweight-champion-043924680.html | vydavateľ = sports.yahoo.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2022|5|7}} |0 |TBD | |-style="text-align:center;" |rowspan="2" style="text-align:left;"|Mušia váha |rowspan=2|52.6 |rowspan=2|56.7 |style="background:#BBF; width:2em"|Muži |align="left" style="background:#BBF; width:2em"| {{minivlajka|MEX}} Brandon Moreno |{{dts|22|1|2022}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 270 Results: Deiveson Figueiredo defeats Brandon Moreno to win back flyweight title | url = https://www.mmaweekly.com/ufc-270-results-deiveson-figueiredo-defeats-brandon-moreno-to-win-back-flyweight-title | vydavateľ = mmaweekly.com | dátum vydania = 2022-01-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2022|1|22}} |0 |TBD | |-style="text-align:center;" |style="background:#F19CBB;|Ženy |align="left" style="background:#F19CBB;|{{minivlajka|KGZ}} [[Valentina Anatolievna Ševčenková|Valentina Ševčenková]] |{{dts|8|12|2018}} ||<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bohn | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Twitter reacts to Valentina Shevchenko's title victory over Joanna Jedrzejczyk at UFC 231 | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2018/12/twitter-reacts-valentina-shevchenko-title-victory-joanna-jedrzejczyk-ufc-231 | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2018-12-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2018|12|8}} |7 |TBD | |-style="text-align:center;" |rowspan="2" style="text-align:left;"|Bantamová váha |rowspan=2|57.1 |rowspan=2|61.2 |style="background:#BBF; "|Muži |align="left" style="background:#BBF; width:2em"|{{minivlajka|USA}} Aljamain Sterling |{{dts|6|3|2021}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Doherty | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 259 Results: Aljamain Sterling Wins Title After Petr Yan’s Illegal Knee | url = https://cagesidepress.com/2021/03/07/ufc-259-results-aljamain-sterling/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2021-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2021|3|6}} |1 |TBD | |-style="text-align:center;" |style="background:#F19CBB;|Ženy |align="left" style="background:#F19CBB;|{{minivlajka|BRA}} Amanda Nunes |{{dts|11|12|2021}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martin | meno = Damon | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 269 results: Julianna Pena shocks the world, taps out Amanda Nunes to become bantamweight champion | url = https://www.mmafighting.com/2021/12/12/22830181/ufc-269-results-julianna-pena-shocks-the-world-taps-out-amanda-nunes-to-become-bantamweight-champion | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2021-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2021|12|11}} |0 |TBD | |-style="text-align:center;" |rowspan="2" style="text-align:left;"|Perová váha |rowspan=2|61.6 |rowspan=2|65.8 |style="background:#BBF; width:2em"|Muži |align="left" style="background:#BBF; width:2em"|{{minivlajka|AUS}} Alexander Volkanovski |{{dts|14|12|2019}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martin | meno = Damon | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 245 results: Alexander Volkanovski dethrones Max Holloway, wins featherweight title by unanimous decision | url = https://www.mmafighting.com/2019/12/15/21022505/ufc-245-results-alexander-volkanovski-dethrones-max-holloway-wins-title-unanimous-decision | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2019-12-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2021|4|25}} |3 |TBD | |-style="text-align:center;" |style="background:#F19CBB;|Ženy |align="left" style="background:#F19CBB;" |{{minivlajka|BRA}} Amanda Nunes |{{dts|29|12|2018}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dana White calls Amanda Nunes 'best ever' after KO of Cris Cyborg | url = https://www.espn.com/mma/story/_/id/25642719/amanda-nunes-knocks-cris-cyborg-featherweight-title-ufc-232 | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2018|12|29}} |2 |TBD | |-style="text-align:center;" |align="left"|Ľahká váha |66.2 |70.3 |style="background:#BBF; width:2em"|Muži |align="left" style="background:#BBF; width:2em" |{{minivlajka|RUS}} Islam Machačev |TBD |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Charles Oliveira misses weight for UFC 274 main event, loses lightweight title on the scale | url = https://www.cbssports.com/mma/news/charles-oliveira-misses-weight-for-ufc-274-main-event-loses-lightweight-title-on-the-scale/ | vydavateľ = cbssports.com | dátum vydania = 2022-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> |TBD | |TBD | |-style="text-align:center;" |align="left"|Welterová váha |70.7 |77.6 |style="background:#BBF; width:2em"|Muži |align="left" style="background:#BBF; width:2em" |{{minivlajka|ENG}} Leon Edwards |{{dts|2|3|2019}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Morgan | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 235 results: Kamaru Usman blanks Tyron Woodley, takes belt in one-sided affair | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2019/03/ufc-235-results-kamaru-usman-blanks-tyron-woodley-takes-belt-in-one-sided-affair | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2019-03-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2019|3|2}} |5 |TBD | |-style="text-align:center;" |align="left"|Stredná váha |77.5 |83.9 |style="background:#BBF; width:2em"|Muži |align="left" style="background:#BBF; width:2em"|{{minivlajka|BRA}} [[Alex Pereira]] |{{dts|6|10|2019}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Doherty | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 243 Results: Israel Adesanya Knocks Out Robert Whittaker to Claim Throne | url = https://cagesidepress.com/2019/10/06/ufc-243-results-israel-adesanya/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2019-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2019|10|6}} |4 |TBD | |-style="text-align:center;" |align="left"|Poloťažká váha |84.3 |93.0 |style="background:#BBF; width:2em"|Muži |align="left" style="background:#BBF; width:2em" |{{minivlajka|USA}} Jamahal Hill |{{dts|11|6|2022}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 275 Bonus Report: Seven different fighters take home $50k | url = https://www.bjpenn.com/mma-news/ufc/ufc-275-bonus-report-seven-different-fighters-take-home-50k/ | vydavateľ = bjpenn.com | dátum vydania = 2022-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2022|6|11}} |0 |TBD | |-style="text-align:center" |align="left"|Ťažká váha |93.44 |120.2 |style="background:#BBF; "|Muži |align="left" style="background:#BBF;width:2em" |Uvoľnený |{{dts|27|3|2021}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anderson | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 260 Results: Improved, Patient Francis Ngannou Knocks Out Stipe Miocic, Claims Title | url = https://cagesidepress.com/2021/03/28/ufc-260-results-stipe-miocic-vs-francis-ngannou/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2021-03-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2021|3|27}} |1 |TBD | |- |} == Rebríčky == Oficiálne UFC rebríčky, ktoré boli prvýkrát predstavené vo februári 2013, sú vytvárané na základe hlasovania nezávislého panelu vybraných novinárov a predstaviteľov rôznych MMA médií. Členovia tohto panelu hlasujú za 15 najlepších bojovníkov v každej váhovej kategórii, ako aj za 15 najlepších bojovníkov a bojovníčok naprieč váhovými kategóriami (anglicky ''pound-for-pound''). Jeden bojovník môže naraz figurovať aj v dvoch alebo viacerých rebríčkoch váhových kategórii. Šampióni a dočasní šampióni sú vždy automaticky považovaní za najlepších vo svojej váhovej kategórii a tým pádom nemôžu byť volení do rebríčkov podľa váhy, ale stále môžu byť volení do pound-for-pound rebríčka. Rebríčky sú aktualizované vždy 48 hodín po každom podujatí. Vlajky tabuľke indikujú krajinu ktorú daný bojovník reprezentuje v UFC, a nemusia sa nutne zhodovať s jeho národnosťou alebo občianstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMAchannel.com Staff | odkaz na autora = | titul = How Do the UFC Rankings Work? Fully Explained Here! | url = https://mmachannel.com/how-do-the-ufc-rankings-work-fully-explained-here/ | vydavateľ = mmachannel.com | dátum vydania = 2021-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> ''Aktualizované k 15. júnu 2022 po podujatí UFC 275.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Athlete Rankings | url = https://www.ufc.com/rankings | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable" width="90%" style="text-align:Left;" !Pozícia !Mužskí bojovníci (pound-for-pound) !Mušia váha !Bantamová váha !Perová váha !Ľahká váha !Welterová váha |- |style="text-align: center;"|(Š) |style="background: #696969; text-align: center; color:white"| |{{minivlajka|BRA}} Deiveson Figueiredo |{{minivlajka|USA}} Aljamain Sterling |{{minivlajka|AUS}} Alexander Volkanovski |Uvoľnený |{{minivlajka|NGA}} Kamaru Usman |- |style="text-align: center;"|1 |{{minivlajka|NGA}} Kamaru Usman |{{minivlajka|MEX}} Brandon Moreno |{{minivlajka|RUS}} [[Piotr Jan]] |{{minivlajka|USA}} Max Holloway |{{minivlajka|BRA}} Charles Oliveira |{{minivlajka|USA}} Colby Covington |- |style="text-align: center;"|2 |{{minivlajka|AUS}} Alexander Volkanovski |{{minivlajka|NZL}} Kai Kara-France |{{minivlajka|US}} T.J. Dillashaw |{{minivlajka|USA}} Brian Ortega |{{minivlajka|USA}} Dustin Poirier |{{minivlajka|ENG}} Leon Edwards |- |style="text-align: center;"|3 |{{minivlajka|NGA}} Israel Adesanya |(3) {{minivlajka|RUS}} Askar Askarov |{{minivlajka|BRA}} José Aldo |{{minivlajka|MEX}} Yair Rodríguez |{{minivlajka|USA}} Justin Gaethje |{{minivlajka|SWE}} [[Chamzat Čimajev]] |- |style="text-align: center;"|4 |{{minivlajka|BRA}} Charles Oliveira |(3) {{minivlajka|BRA}} Alexandre Pantoja |{{minivlajka|USA}} Cory Sandhagen |{{minivlajka|USA}} Calvin Kattar |{{minivlajka|RUS}} Islam Machačev |{{minivlajka|BRA}} Gilbert Burns |- |style="text-align: center;"|5 |{{minivlajka|CMR}} [[Francis Ngannou]] |{{minivlajka|USA}} Brandon Royval |{{minivlajka|ECU}} Marlon Vera |{{minivlajka|KOR}} Chan Sung Jung |{{minivlajka|USA}} Michael Chandler |{{minivlajka|PSE}} Belal Muhammad |- |style="text-align: center;"|6 |{{minivlajka|USA}} Max Holloway |{{minivlajka|USA}} Alex Perez |{{minivlajka|GEO}} Merab Dvalishvili |{{minivlajka|ENG}} Arnold Allen |{{minivlajka|IRN}} Beneil Dariush |{{minivlajka|BRA}} Vicente Luque |- |style="text-align: center;"|7 |{{minivlajka|USA}} Dustin Poirier |{{minivlajka|BRA}} Matheus Nicolau |{{minivlajka|USA}} Rob Font |{{minivlajka|USA}} Josh Emmett |{{minivlajka|BRA}} Rafael dos Anjos |{{minivlajka|USA}} Stephen Thompson |- |style="text-align: center;"|8 |{{minivlajka|USA}} Aljamain Sterling {{rast}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''1'''</span> |{{minivlajka|BRA}} Rogério Bontorin |{{minivlajka|USA}} Dominick Cruz |{{minivlajka|GEO}} Giga Čikadze |{{minivlajka|USA}} Tony Ferguson {{rast}}<span style="color:gray; font-size:90%;">'''1'''</span> |{{minivlajka|USA}} Jorge Masvidal |- |style="text-align: center;"|9 |{{minivlajka|USA}} Jon Jones {{rast}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''1'''</span> |{{minivlajka|USA}} Matt Schnell |{{minivlajka|CHN}} Song Jadong |{{minivlajka|USA}} Bryce Mitchell |{{minivlajka|IRL}} Conor McGregor |{{minivlajka|USA}} Sean Brady |- |style="text-align: center;"|10 |{{minivlajka|BRA}} Deiveson Figueiredo {{rast}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''1'''</span> |{{minivlajka|CZE}} David Dvořák |{{minivlajka|BRA}} Pedro Munhoz |{{minivlajka|RUS}} Movsar Evloev |{{minivlajka|neznáma}} Rafael Fiziev |{{minivlajka|USA}} Neil Magny |- |style="text-align: center;"|11 |{{minivlajka|CZE}} [[Jiří Procházka]] <span style="color:gray; font-size:90%;">'''NR'''</span> |{{minivlajka|USA}} Tim Elliott |{{minivlajka|USA}} Frankie Edgar |{{minivlajka|USA}} Dan Ige |{{minivlajka|ARM}} Arman Carukjan |{{minivlajka|USA}} Michael Chiesa |- |style="text-align: center;"|12 |{{minivlajka|USA}} Stipe Miočić |{{minivlajka|CHN}} Su Mudaerji |{{minivlajka|USA}} Ricky Simón |{{minivlajka|NGA}} Sodiq Yusuff |{{minivlajka|POL}} Mateusz Gamrot |{{minivlajka|USA}} Geoff Neal |- |style="text-align: center;"|13 |{{minivlajka|RUS}} [[Piotr Jan]] |{{minivlajka|IRQ}} Amir Albazi |{{minivlajka|USA}} Sean O'Malley |{{minivlajka|BRA}} Edson Barboza |{{minivlajka|AUS}} Dan Hooker |{{minivlajka|CHN}} Li Ťing-liang |- |style="text-align: center;"|14 |{{minivlajka|AUS}} Robert Whittaker |{{minivlajka|AGO}} Manel Kape |{{minivlajka|ENG}} Jack Shore |{{minivlajka|USA}} Shane Burgos |{{minivlajka|NZL}} Brad Riddell |{{minivlajka|BRA}} Michel Pereira |- |style="text-align: center;"|15 |{{minivlajka|BRA}} Glover Teixeira {{pokles}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''7'''</span> |{{minivlajka|RUS}} Tagir Ulanbekov |{{minivlajka|BRA}} Raphael Assuncao |{{minivlajka|GEO}} Ilia Topuria |{{minivlajka|BRA}} Diego Ferreira |{{minivlajka|UZB}} Šavkat Rachmonov |- |} {| class="wikitable" width="90%" style="text-align:Left;" !Pozícia !Stredná váha !Poloťažká váha !Ťažká váha !Ženské bojovníčky (pound-for-pound) !Ženská slamová váha !Ženská mušia váha !Ženská bantamová váha |- |style="text-align: center;"|(Š) |{{minivlajka|NGA}} Israel Adesanya |{{minivlajka|CZE}} [[Jiří Procházka]] |{{minivlajka|CMR}} [[Francis Ngannou]] |style="background: #696969; text-align: center; color:white"| |{{minivlajka|USA}} Carla Esparza |{{minivlajka|KGZ}} [[Valentina Ševčenková]] |{{minivlajka|USA}} Julianna Peña |- |style="text-align: center;"|1 |{{minivlajka|AUS}} Robert Whittaker |{{minivlajka|BRA}} Glover Teixeira {{pokles}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''1'''</span> |{{minivlajka|FRA}} Ciryl Gane |{{minivlajka|KGZ}} [[Valentina Ševčenková]] |{{minivlajka|USA}} [[Rose Namajunasová]] |{{minivlajka|USA}} Katlyn Chookagian |{{minivlajka|BRA}} Amanda Nunes |- |style="text-align: center;"|2 |{{minivlajka|USA}} Jared Cannonier |{{minivlajka|POL}} Jan Błachowicz {{pokles}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''1'''</span> |{{minivlajka|USA}} Stipe Miočić |{{minivlajka|BRA}} Amanda Nunes |{{minivlajka|CHN}} Čang Wej-li |{{minivlajka|BRA}} Taila Santos {{rast}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''2'''</span> |{{minivlajka|BRA}} Ketlen Vieira |- |style="text-align: center;"|3 |{{minivlajka|ITA}} Marvin Vettori |{{minivlajka|AUT}} Aleksandar Rakić |{{minivlajka|AUS}} Tai Tuivasa |{{minivlajka|USA}} Julianna Peña |{{minivlajka|BRA}} Marina Rodriguez |{{minivlajka|USA}} Lauren Murphy {{pokles}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''1'''</span> |{{minivlajka|USA}} Holly Holm |- |style="text-align: center;"|4 |(4) {{minivlajka|USA}} Derek Brunson |{{minivlajka|RUS}} Magomed Ankalajev |{{minivlajka|USA}} Curtis Blaydes |{{minivlajka|USA}} [[Rose Namajunasová]] |{{minivlajka|BRA}} Mackenzie Dern |{{minivlajka|BRA}} Jéssica Andrade {{pokles}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''1'''</span> |{{minivlajka|MEX}} Irene Aldana |- |style="text-align: center;"|5 |(4) {{minivlajka|USA}} Sean Strickland |{{minivlajka|USA}} Anthony Smith |{{minivlajka|USA}} Derrick Lewis |{{minivlajka|CHN}} Čang Wej-li |{{minivlajka|CHN}} Jen Siaonan |{{minivlajka|MEX}} Alexa Grasso |{{minivlajka|USA}} Raquel Pennington |- |style="text-align: center;"|6 |{{minivlajka|BRA}} Paulo Costa {{pokles}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''2'''</span> |{{minivlajka|BRA}} Thiago Santos |{{minivlajka|ENG}} Tom Aspinall |{{minivlajka|USA}} Carla Esparza |{{minivlajka|BRA}} Jéssica Andrade |{{minivlajka|FRA}} Manon Fiorot |{{minivlajka|RUS}} Jana Kunickaja |- |style="text-align: center;"|7 |{{minivlajka|NOR}} Jack Hermansson |{{minivlajka|USA}} Dominick Reyes |{{minivlajka|RUS}} Alexander Volkov |{{minivlajka|BRA}} Jéssica Andrade |{{minivlajka|USA}} Nina Nunes |{{minivlajka|BRA}} Viviane Araújo |{{minivlajka|USA}} Aspen Ladd |- |style="text-align: center;"|8 |{{minivlajka|ENG}} Darren Till |{{minivlajka|SCO}} Paul Craig |{{minivlajka|SUR}} Jairzinho Rozenstruik |{{minivlajka|BRA}} Marina Rodriguez |{{minivlajka|USA}} Tecia Torres |{{minivlajka|BRA}} Jennifer Maia |{{minivlajka|USA}} Sara McMann |- |style="text-align: center;"|9 |{{minivlajka|USA}} Uriah Hall |{{minivlajka|CHE}} Volkan Oezdemir |{{minivlajka|USA}} Chris Daukaus |{{minivlajka|USA}} Holly Holm |{{minivlajka|BRA}} Amanda Ribas |{{minivlajka|USA}} Andrea Lee |{{minivlajka|SWE}} Pannie Kianzad |- |style="text-align: center;"|10 |{{minivlajka|USA}} Kelvin Gastelum |{{minivlajka|USA}} Jamahal Hill |{{minivlajka|POL}} Marcin Tybura |{{minivlajka|USA}} Katlyn Chookagian |{{minivlajka|USA}} Michelle Waterson |{{minivlajka|USA}} Joanne Wood |{{minivlajka|USA}} Miesha Tate |- |style="text-align: center;"|11 |{{minivlajka|FRA}} Nassourdine Imavov |{{minivlajka|neznáma}} Nikita Krylov |{{minivlajka|RUS}} Sergej Pavlovič |{{minivlajka|BRA}} Ketlen Vieira |{{minivlajka|BRA}} Amanda Lemos |{{minivlajka|USA}} Cynthia Calvillo {{rast}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''1'''</span> |{{minivlajka|USA}} Macy Chiasson |- |style="text-align: center;"|12 |{{minivlajka|USA}} Brad Tavares |{{minivlajka|USA}} Ryan Spann |{{minivlajka|RUS}} Šamiľ Abdurachimov |{{minivlajka|CHN}} Jen Siaonan |{{minivlajka|BRA}} Virna Jandiroba |{{minivlajka|USA}} Jessica Eye {{pokles}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''1'''</span> |{{minivlajka|SWE}} Lina Länsberg |- |style="text-align: center;"|13 |{{minivlajka|BRA}} André Muniz |{{minivlajka|BRA}} Johnny Walker |{{minivlajka|MDA}} Alexander Romanov |{{minivlajka|BRA}} Mackenzie Dern |{{minivlajka|USA}} Angela Hill |{{minivlajka|AUS}} Casey O'Neill |{{minivlajka|BRA}} Karol Rosa |- |style="text-align: center;"|14 |{{minivlajka|USA}} Chris Weidman |{{minivlajka|AUS}} Jimmy Crute |{{minivlajka|BRA}} Augusto Sakai |{{minivlajka|BRA}} Taila Santos <span style="color:gray; font-size:90%;">'''NR'''</span> |{{minivlajka|USA}} Jessica Penne |{{minivlajka|USA}} Maycee Barber |{{minivlajka|USA}} Julia Avila |- |style="text-align: center;"|15 |{{minivlajka|USA}} Edmen Šachbazjan |{{minivlajka|USA}} Dustin Jacoby |{{minivlajka|BGR}} Blagoj Ivanov |{{minivlajka|USA}} Raquel Pennington |{{minivlajka|BRA}} Luana Pinheiro |{{minivlajka|USA}} Erin Blanchfield |{{minivlajka|BRA}} Norma Dumont |- |} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|http://www.ufc.com}} == Zdroj == {{Preklad|en|Ultimate Fighting Championship|1027743527}} [[Kategória:Bojové umenia]] [[Kategória:Šport v USA]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] 6qcok92nyv6cp561jngvsqcvv4zbbhu 8226375 8226320 2026-05-30T18:57:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226375 wikitext text/x-wiki {{na revíziu}} '''Ultimate Fighting Championship''' ( '''UFC''' ) je americká spoločnosť zameraná na [[Zmiešané bojové umenia|na propagáciu zmiešaných bojových umení]] (MMA) so sídlom v [[Las Vegas]] v [[Nevada (štát USA)|Nevade]], ktorú vlastní a prevádzkuje spoločnosť Zuffa, LLC, dcérska spoločnosť Endeavor Group Holdings. <ref name="The Hollywood Reporter">{{Cite news|url=https://www.hollywoodreporter.com/news/wme-img-renames-parent-company-as-endeavor-1047094|title=WME-IMG Renames Parent Company as Endeavor|access-date=April 19, 2018}}</ref> <ref name="Kroll">{{Cite news|url=https://variety.com/2017/biz/news/wme-img-endeavor-1202584304/|title=WME-IMG Renames Holding Company Endeavor|last=Kroll|first=Justin|date=October 9, 2017|access-date=April 19, 2018}}</ref> Ide o najväčšiu MMA organizáciu na svete, ktorej bojovníci patria medzi najlepších v tomto športe. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sports.espn.go.com/extra/mma/news/story?id=6209923&campaign=rss&source=ESPNHeadlines}}</ref> UFC organizuje podujatia po celom svete, na ktorých prezentuje bojovníkov z dvanástich hmotnostných kategórii (osem mužských kategórii a štyri ženské kategórie) a ktoré sa riadia tzv. unifikovanými pravidlami zmiešaných bojových umení. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ufc.com/index.cfm?fa=LearnUFC.Rules}}</ref> Pod záštitou UFC bolo od ich vzniku usporiadaných už viac ako 500 podujatí. Prezidentom UFC je od roku 2001 Dana White. Pod jeho vedením sa UFC rozrástla do celosvetovo populárnej multimiliardovej nadnárodnej spoločnosti. <ref>{{Cite news|url=https://www.forbes.com/sites/dannyboice/2014/04/03/boxer-to-entrepreneur-how-dana-white-became-the-champ-of-mixed-martial-arts/#35791a137e24|title=Boxer To Entrepreneur: How Dana White Became The Champ Of Mixed Martial Arts|last=Boice|first=Danny|access-date=May 12, 2017}}</ref> UFC bolo založené podnikateľom Artom Daviem a majstrom bojových umení Rorionom Graciem, a ich prvý turnaj sa uskutočnil v roku 1993 v McNicholsovej Športovej Aréne v [[Denver|Denveri]] v štáte [[Colorado (štát USA)|Colorado]] . Účelom prvých UFC turnajov bolo identifikovať najefektívnejšie [[bojové umenie]] v súťaži s minimálnymi pravidlami a bez hmotnostných kategórii medzi konkurentmi z rôznych bojových disciplín. Na nasledujúcich podujatiach boli vytvorené prísnejšie pravidlá a bojovníci začali využívať účinné techniky z viac ako jednej disciplíny, čo nepriamo pomohlo vytvoriť samostatný štýl boja dnes známy ako súčasné zmiešané bojové umenia (MMA). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://bleacherreport.com/articles/1163248-royce-gracies-legacy-bjjs-relevance-on-the-decline-in-modern-mma}}</ref> V roku 2016 bola materská spoločnosť UFC, Zuffa, predaná skupine vedenej konglomerátom Endeavor, vtedy ešte známym ako William Morris Endeavour (WME – IMG), do ktorej patrili spoločnosti Silver Lake Partners, Kohlberg Kravis Roberts a MSD Capital <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.nytimes.com/2016/07/11/business/dealbook/ufc-sells-itself-for-4-billion.html}}</ref>, za 4 miliardy dolárov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hotnewhiphop.com/cam-newton-ll-cool-j-the-weeknd-and-others-make-major-investment-in-ufc-news.24474.html?}}</ref> V roku 2021 Endeavor odkúpil podiely ostatných vlastníkov Zuffy v hodnote dokopy 1.7 miliardy amerických dolárov. Vďaka televíznym zmluvám a expanzii do Austrálie, Ázie, Európy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mmafighting.com/2010/04/08/dana-white-on-ufc-in-abu-dhabi-afghanistan-and-gsp-vs-silva/}}</ref> a nových trhov v rámci Spojených štátov UFC výrazne vzrástlo na popularite a získalo väčšiu publicitu v mainstreamových médiách. V roku 2015 dosiahli celkové zisky výšku 609 miliónov dolárov a ich dohoda o vysielacích právach so spoločnosťou ESPN mala hodnotu 1,5 miliardy dolárov za päťročné obdobie. == História == [[Súbor:Logo_of_the_Ultimate_Fighting_Championship_(1993–1999).png|náhľad| Bývalé logo UFC, používané od roku 1993 do roku 1999]] === Začiatky súťaže === [[Súbor:Royce_Gracie_2.jpg|náhľad| Royce Gracie použil [[Brazílske džiu-džicu|brazílske jiu-jitsu]] v prvých rokoch UFC na porazenie súperov väčších rozmerov a sily.]] Art Davie navrhol Johnovi Miliusovi a Rorionovi Graciemu osemčlenný turnaj na jednu elimináciu s názvom „Vojna svetov“. Turnaj bol inšpirovaný videosériou "Gracies in Action" vyrobenou brazílskou rodinou Gracie, na ktorej sa zúčastnili [[Brazílske džiu-džicu|študenti Gracie jiu-jitsu,]] ktorí porazili bojových umelcov rôznych disciplín, ako sú [[karate]], kung-fu a [[Americký kickbox|kickbox]] . Na turnaji sa predstavili bojovníci z rôznych disciplín, ktorí proti sebe stáli v boji bez obmedzenia, aby sa určilo najlepšie bojové umenie. <ref name="gentry39"> Gentry III, Clyde, ''No Holds Barred: Ultimate Fighting and the Martial Arts Revolution'', Milo Books, 2003, paperback edition, {{ISBN|1-903854-30-X}}, pp. 38–39.</ref> Milius, známy filmový režisér a scenárista, rovnako ako študent Gracie, súhlasil, že bude pôsobiť ako kreatívny riaditeľ podujatia. Davie vypracoval [[Podnikateľský plán|obchodný plán]] a dvadsaťosem investorov prispelo počiatočným kapitálom na rozbehnutie WOW Promotions s úmyslom rozvinúť turnaj do televíznej franšízy. <ref> Gentry III, Clyde, ''No Holds Barred: Evolution'', Archon Publishing, 2001, 1st ed., {{ISBN|0-9711479-0-6}}, pages 24–29.</ref> V roku 1993 spoločnosť WOW Promotions hľadala televízneho partnera a oslovila producentov s platbami za sledovanie [[HBO|TVKO (HBO]] ) a SET ( [[Showtime]] ), ako aj Campbella McLarena a Davida Isaacsa v spoločnosti Semaphore Entertainment Group (SEG). TVKO aj SET odmietli, ale SEG - priekopník v televízii s platbami za sledovanie (takzvané pay-per-view PPV), ktorý priniesol také neobvyklé udalosti, ako je [[Tenis|tenisový]] zápas medzi [[Jimmy Connors|mužmi a ženami medzi Jimmym Connorsom]] a [[Martina Navrátilová|Martinou Navratilovou]] - sa stala partnerom WOW v máji 1993. <ref>Gentry III, Clyde, ''No Holds Barred: Evolution'', Archon Publishing, 2001, 1st ed., {{ISBN|0-9711479-0-6}}, page 41</ref> Spoločnosť SEG oslovila režiséra Jasona Cussona, aby navrhol ochrannú známku „Octagon“. Cusson zostal produkčným dizajnérom až po ''UFC 27'' . <ref name="gentry39"> Gentry III, Clyde, ''No Holds Barred: Ultimate Fighting and the Martial Arts Revolution'', Milo Books, 2003, paperback edition, {{ISBN|1-903854-30-X}}, pp. 38–39.</ref> SEG vymyslela názov tejto šou ako ''The Ultimate Fighting Championship'' . <ref> Gentry III, Clyde, ''No Holds Barred: Evolution'', Archon Publishing, 2001, 1st Edition, {{ISBN|0-9711479-0-6}}, page 29</ref> Predkladatelia UFC pôvodne usporiadali podujatie ako bojový videoherný turnaj ''v reálnom živote podobný Street Fighter'' a ''[[Mortal Kombat]]'' . <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://bleacherreport.com/articles/2804552-ufc-1-25-years-later-the-story-behind-the-event-that-started-an-industry}}</ref> Spoločnosti WOW Promotions a SEG usporiadali prvé podujatie, neskôr nazvané ''UFC 1'', v McNichols Sports Arena v [[Denver|Denveri]] v [[Colorado (štát USA)|Colorade]] 12. novembra 1993. Art Davie fungoval ako booker a dohadzovač. <ref> Newport, John Paul, "Blood Sport", ''Details'', March 1995, pages 70–72. </ref> Show hľadala odpoveď na otázky fanúšikov športu ako: „Môže zápasník poraziť boxera?“ <ref> Willoughby, David P., ''The Super Athletes'', A.S. Barnes & Co., Inc., 1970, {{ISBN|0-498-06651-7}}, page 380. </ref> Rovnako ako väčšina vtedajších bojových umení, bojovníci zvyčajne mali zručnosti iba v jednej disciplíne a mali málo skúseností s protivníkmi so zručnosťami z viacerích umení. <ref> Gentry, Clyde, ''No Holds Barred: Ultimate Fighting and the Martial Arts Revolution'', (Milo Books: Preston, 2005), p.73 </ref> V televíznom vysielaní sa predstavili [[Americký kickbox|kickboxeri]] Patrick Smith a Kevin Rosier, savate bojovník Gerard Gordeau, [[karate]] expert Zane Frazier, shootfighter Ken Shamrock, sumo zápasník Teil Tuli, [[Box (šport)|boxer]] Art Jimmerson a držiteľ čierneho opasku brazílskeho jiu-jitsu Royce Gracie - mladší brat spoluzakladateľa UFC Roriona, ktorého Rorion vybral, aby v súťaži zastupoval svoju rodinu. Technika Royce Gracieho sa v úvodnom turnaji ukázala ako najefektívnejšia pomohla mu postupne zvíťaziť nad Jimmersonom, Shamrockom aj Gordeauaom. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.youtube.com/watch?v=YAym2ZTfuuQ}}</ref> Show sa ukázala byť mimoriadne úspešná a sledovalo ju 86 592 predplatiteľov. Môžeme sa iba domýšľať, či promotéri zamýšľali, aby sa podujatie stalo predzvesťou série budúcich udalostí. „Táto show mala byť iba jednorazová,“ uviedol prezident UFC Dana White. „Uchytilo sa to tak dobre, že sa rozhodli urobiť ďalšie podujatia. Títo muži si nikdy nemysleli, že vytvárajú nový šport. “ <ref> {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://entertainment.howstuffworks.com/ufc4.htm}}</ref> uvádza Art Davie vo svojej knihe z roku 2014 ''Je to legálne?''. Záznam o vytvorení prvého podujatia UFC, popiera názor, že UFC bol WOW Promotions a SEG vnímaný ako jednorázový, pretože SEG ponúkol spoločnosti WOW päťročnú spoločnú dohodu o vývoji. Hovorí: „Je zrejmé, že Campbell aj Meyrowitz zdieľali moje neochvejné presvedčenie, že Vojna svetov bude pokračujúcou sériou bojových turnajov - skôr než záležitosť na jednu noc.“ <ref>{{Citácia knihy|isbn=978-0-9912756-4-9}}</ref> Bez hmotnostných tried bojovníci často čelili podstatne väčším alebo vyšším súperom. Keith „The Giant Killer“ Hackney sa stretol s Emmanuelom Yarbroughom na ''UFC 3'' kde sa Emmanuel musel vyrovnať s nevýhodou výšky o 23 cm a váhy o 18kg. Mnoho bojovníkov verilo, že technika môže prekonať tieto veľkostné nevýhody a že šikovný bojovník môže proti nemu použiť jeho veľkosť a silu. Royce Gracie, ktorý zvíťazil na troch z prvých štyroch podujatí, UFC rýchlo dokázal, že veľkosť nie vždy určuje výsledok boja. Počas tejto ranej fázy organizácie UFC sa predviedlo množstvo rôznych štýlov a bojovníkov. Okrem spomínaných Royce Gracieho, Kena Shamrocka a Patricka Smitha sa na súťažiach zúčastnili aj konkurenti a členovia siene slávy Dan Severn, Marco Ruas, Gary Goodridge, Don Frye, Kimo Leopoldo, Oleg Taktarov či Tank Abbott . Aj keď na prvých podujatiach dominovalo jiu-jitsu, úspešné boli aj iné bojové štýly ako zápasenie, kickbox a box, ktoré sa nakoniec pretavili do moderných [[Zmiešané bojové umenia|zmiešaných bojových umení]] . V apríli 1995, po ''UFC 5'' v [[Charlotte (Severná Karolína)|Charlotte v Severnej Karolíne]], Davie a Gracie predali spoločnosť SEG a rozpustili WOW Promotions. Davie pokračoval so SEG ako ich booker a promotér a ako komisár hry Ultimate Fighting až do decembra 1997. ==== Vznik prísnejších pravidiel ==== Aj keď UFC na začiatku 90. rokov používal slogan „Neexistujú žiadne pravidlá“, UFC v skutočnosti fungovalo s obmedzenými pravidlami. Zakázalo sa hryzenie a škrábanie očí a umožňovali sa techniky, ako je ťahanie vlasov, údery hláv , údery do slabín a hákovanie rýb .  V ''kvalifikačnom zápase UFC 4'' sa súťažiaci Jason Fairn a Guy Mezger dohodli, že sa nebudú ťahať vlasy pretože obaja mali chvosty zviazané dozadu. Na tom istom podujatí došlo k stretnutiu medzi Keithom Hackneym a Joe Sonom, v ktorom Hackney na zemi rozdal sériu úderov do Sonovho rozkroku.  UFC malo reputáciu, najmä v začiatkoch, ako mimoriadne násilné podujatie, o čom svedčí vylúčenie zodpovednosti na začiatku ''vysielania UFC 5,'' ktoré varovalo divákov pred násilnou povahou tohto športu.  UFC 5 predstavilo aj odvetu zápasu Royce Gracie a Ken Shamrock nazývanú ako "Superzápas". To sa ukázalo ako veľmi dôležitý krok pre vývoj. „Superzápas“ sa začal ako neturnajový zápas, ktorý určil prvého úradujúceho šampióna UFC pre víťazov turnajov <ref> {{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sports.yahoo.com/mma/news;_ylt=AnbS9oIfkDYxeule15884RJZEo14?slug=dm-ufcsix040809&prov=yhoo&type=lgns}}</ref>. Neskôr sa z toho vyvinul zápas, ktorý mohol byť zápas o titul, alebo zápas bez titulu. „Superzápas“ nakoniec turnajové zápasy úplne vyradil; na ''UFC Brazília'', UFC upustilo od turnajového formátu pre celú kartu bojovníkov (okrem jednorazového ''japonského'' turnaja UFC s japonskými bojovníkmi). ''UFC 6'' bolo prvým podujatím, kde sa konala korunovácia prvého neturnajového šampióna UFC Kena Shamrocka . === Kontroverzia a reformy === Násilná povaha rýchlo sa rozvíjajúceho športu pritiahla pozornosť amerických úradov. <ref>{{Cite news|last=Flegenheimer|first=Matt|title=No Resolution for Mixed Martial Arts|url=https://www.nytimes.com/2011/06/27/nyregion/obstacles-in-push-to-legalize-mixed-martial-arts-in-new-york.html?_r=1&ref=mixedmartialarts|access-date=December 31, 2011|newspaper=The New York Times|date=June 26, 2011}}</ref> V roku 1996 [[John McCain|videl senátor John McCain]] ( [[Republikánska strana (USA)|R]] - [[Arizona|AZ]] ) záznam z prvých podujatí UFC a okamžite to považoval za odporné. Samotný McCain viedol kampaň za zákaz UFC, nazval ho „ľudskými kohútimi zápasmi“ a dokonca poslal listy guvernérom všetkých päťdesiatich štátov USA, v ktorých ich žiadal o zákaz podujatia. <ref name="Slate">{{Cite news|url=http://www.slate.com/id/46344|work=Slate.com|title=Fight Clubbed|first=David|last=Plotz|date=November 7, 1999|access-date=March 21, 2007}}</ref> Tridsaťšesť štátov prijalo zákony, ktoré zakázali tieto boje, vrátane New Yorku, ktorý uzákonil zákaz v predvečer podujatia ''UFC 12'' a prinútil premiestnenie podujatia do Dothanu v Alabame . <ref name="gentry106">Gentry III, Clyde, ''No Holds Barred: Ultimate Fighting and the Martial Arts Revolution'', Milo Books, 2003, Paperback Edition, {{ISBN|1-903854-30-X}}, pages 106, 123</ref> UFC naďalej vysielalo na DirecTV PPV, aj keď jeho publikum zostávalo nepatrné v porovnaní s rozsiahlejšími káblovými platformami. V reakcii na kritiku, UFC zvýšila spoluprácu so štátnymi športovými komisiami a prepracovali svoje pravidlá, aby sa odstránili nechutnejšie prvky bojov, ale zároveň zachovali základné prvky ako udieranie a zápasenie . ''Na UFC 12'' sa zaviedli hmotnostné triedy a zakázalo sa "hákovanie rýb" . Na ''UFC 14'' už boli povinné rukavice a kopy do hlavy protivníka na zemi boli zakázané. V ''UFC 15'' sa obmedzilo ťahanie za vlasy a zakázali sa údery do zadnej časti krku a hlavy, údery hlavou, manipulácia malými kĺbmi a údery do slabín. Na ''UFC 21'' sa prvý krát predstavili 5 minútové kolá a UFC sa postupne pretváralo z atrakcie na šport. <ref name="UfcHistory">{{Cite news|title=UFC History|date=November 20, 2007|url=http://www.completemartialarts.com/whoswho/ufc/ufchistory.htm|access-date=January 20, 2008}}</ref> UFC vedené komisárom Jeffom Blatnickom a rozhodcom Johnom McCarthym pokračovalo v práci so štátnymi atletickými komisiami. <ref name="love-grappling">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://espn.go.com/blog/mma/post/_/id/14999/love-of-grappling-defined-jeff-blatnick}}</ref> Blatnick, McCarthy a dohadzovač Joe Silva vytvorili príručku politík, postupov, kódexov správania sa a pravidiel, ktoré mali pomôcť získať povolenie od atletických komisií, z ktorých mnohé existujú dodnes. Blatnick a McCarthy cestovali po celej krajine a navštevovali regulačné orgány a zmenili vnímanie športu, o ktorom sa myslelo, že je krvilačný a nehumánny. Do apríla 2000 malo ich hnutie zjavný dopad. Kalifornia sa stala prvým štátom v USA, ktorý podpísal súbor kodifikovaných pravidiel, ktoré upravujú MMA. Krátko nato si to osvojilo i New Jersey. Svoje prvé schválené podujatie ''UFC 28'' podľa „Jednotných pravidiel“ sa konalo v novembri 2000.v štáte New Jersey <ref>Trembow, Ivan. </ref> Počas vývoja pravidiel UFC sa vyvíjali aj samotní bojovníci. Počas tejto éry sa zrodili členovia siene slávy Mark Coleman, Randy Couture, Pat Miletich, Chuck Liddell, Matt Hughes a Tito Ortiz. === Éra Zuffa === Po dlhom boji pre získanie povolenia sa spoločnosť SEG dostala na pokraj bankrotu a v roku 2000 ju oslovili výkonní riaditelia Station Casinos Frank a Lorenzo Fertitta a ich obchodný partner Dana White s ponukou na kúpu. O mesiac neskôr, v januári 2001, kúpili Fertittasovci UFC za 2 milióny dolárov a vytvorili spoločnosť Zuffa, LLC ako materský subjekt ovládajúci UFC. „Nechal som svojich právnikov, aby mi povedali, že som sa zbláznil, pretože som nič nekupoval. Platil som 2 milióny dolárov a oni hovorili: „Čo za to dostávate? ' prezradil Lorenzo Fertitta pre magazín ''Fighters Only'' , pripomínajúc nedostatok majetku, ktorý získal pri kúpe. „A ja som povedal:‚ Čomu nerozumieš, je to, že dostávam to najcennejšie, čo by som mohol mať, to sú tie tri písmená: UFC. Vďaka tomu bude táto vec fungovať. Každý pozná túto značku, či už sa mu páči alebo nepáči, všetci na ňu reagujú. " <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mmanews.com/news/82683}}</ref> Vďaka väzbám na atletickú komisiu pre štát Nevada ( Lorenzo Fertitta bol bývalým členom NSAC) Zuffa v roku 2001 dostala v Nevade povolenie. Krátko nato sa UFC vrátilo ku káblovej televízii s platbami za sledovanie. UFC 33 malo tri majstrovské zápasy. ==== Boj o prežitie a obrat ==== Po odkúpení firmou Zuffa začalo UFC pomaly, ale stabilne rásť v popularite. Čiastočne kvôli väčšej reklame, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cbssports.com/mma/story/11809856}}</ref> sponzorstvu spoločnosti, návratu ku káblovej platbe za prezretie a následným vydávaním domácich videí a DVD. Vďaka väčším živým prenosom v kasínových priestoroch, ako sú Trump Taj Mahal a MGM Grand Garden Arena, si UFC zabezpečila svoju prvú televíznu dohodu s Fox Sports Net . ''Best Damn Sports Show Period'' odvysielala prvý zápas zmiešaných bojových umení v americkej káblovej televízii v júni 2002, ako aj hlavné podujatie predstavujúce Chuck Liddell vs. Vitor Belfort v ''UFC 37.5'' . <ref>{{Cite news|last=Stupp|first=Dann|url=http://mmajunkie.com/news/2347/chuck-liddell-on-the-best-damn-sports-show-tonight.mma|title=Chuck Liddell on "The Best Damn Sports Show" Tonight|work=MMAjunkie.com|date=May 18, 2007|access-date=September 23, 2010}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120419113918/http://mmajunkie.com/news/2347/chuck-liddell-on-the-best-damn-sports-show-tonight.mma |date=2012-04-19 }}</ref> [[Súbor:WWE_-_Manchester_040498_(5).jpg|náhľad| Člen siene slávy UFC Ken Shamrock pomohol premeniť UFC na mainstreamový šport.]] ''[[UFC 40]]'' bola jedna z najdôležitejších udalostí v ére Zuffa. Do [[MGM Grand Garden Arena|MGM Grand Arena]] prišlo 13,022 divákov a predalo sa 150,000 lístkov PPV čo predstavovalo zhruba dvojnásobok počtu pri predchádzajúcich udalostiach. Hlavným zápasom večera bol boj medzi vtedajším šampiónom stredne ťažkej váhy [[Tito Ortiz|Titom Ortizaom]] a bývalým šampiónom superzápasu [[Ken Shamrock|Kenom Shamrockaom]], ktorý sa predtým presunul do profesionálneho wrestlingu [[WWE|WWE.]] Bolo to po prvý krát kedy UFC dosiahla tak vysoké čísla sledovanosti. ''UFC 40'' takisto pritiahla pozornosť mainstremových médií ako [[ESPN]] a ''[[USA Today]].'' Napriek úspechu ''UFC 40'' malo UFC stále finančné prbolémy. Do roku 2004 mala Zuffa stratu 34 milónov dolárov. <ref name="sports.yahoo.com">{{cite web|last=Doyle|first=Dave|url=https://sports.yahoo.com/mma/news?slug=dd-ufcforty051209|title=UFC 40: Signs of life – UFC – Yahoo! Sports|website=Sports.yahoo.com|date=September 9, 2010|access-date=September 23, 2010|accessdate=2021-06-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20101028135124/http://sports.yahoo.com/mma/news?slug=dd-ufcforty051209|archivedate=2010-10-28}}</ref> Medzi bojovníkov, ktorí sa dostali do popredia po zakúpení spoločnosťou Zuffa patria Anderson Silva, Georges St-Pierre, Rich Franklin, BJ Penn, Sean Sherk, Matt Serra, Ricco Rodriguez, Robbie Lawler, Frank Mir, Karo Parisyan a Nick Diaz . ==== ''The Ultimate Fighter'' a stúpajúca popularita ==== Tvárou v tvár vyhliadke na bankrot upustilo UFC od predaja PPV a zaradili sa do bežného televízneho vysielania. Potom, čo sa bratia Fertittovci predstavili v televíznom seriáli ''American Casino'', <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mmafacts.com/main.cfm?actionId=globalShowStaticContent&screenKey=cmpNews&show=forbes&s=MMA}}</ref> a zistili, ako dobre táto séria fungovala ako propagačný prostriedok, prišli s myšlienkou, že UFC bude mať svoju vlastnú sériu reality show. [[Súbor:The_Ultimate_Fighter_Logo.jpg|náhľad| Logo show ''The Ultimate Fighter'']] Ich nápad, ''The Ultimate Fighter'' ( ''TUF'' ), bol televíznou reality show, v ktorej sa predstavili bojovníci MMA a súťažili o šesťciferný kontrakt UFC. Bojovníci boli zo súťaže vyraďovaní prostredníctvom exhibičných zápasov. Show však odmietali vysielať všetky televízie. Až keď oslovili televíziu Spike s tým že si sami zaplatia náklady vo výške 10 miliónov dolárov, sa im podarilo v televízii získať vysielací čas. V januári 2005 uviedla spoločnosť Spike TV ''show The Ultimate Fighter 1'' v čase nasledujúcom po ''WWE Raw .'' Show sa stala okamžitým úspechom a vyvrcholila pozoruhodnou finálovou bitkou, v ktorej sa predstavili finalisti ľahkej a ťažkej váhy Forrest Griffin a Stephan Bonnar. Priamy prenos z finále vyniesol veľmi pôsobivé celkové hodnotenie 1,9. Dana White pripisuje ''TUF 1'' záchranu UFC. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sports.yahoo.com/mma/news?slug=ki-trigg091009&prov=yhoo&type=lgns}}</ref> Po finále Griffin / Bonnar sa ''v auguste 2005 začala druhá séria show The Ultimate Fighter'' a v roku 2006 sa objavili ďalšie dve série. Spike a UFC pokračovali vo vytváraní a vysielaní nových sérií, až kým sa show nepresunula do FX v roku 2012. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://insidetv.ew.com/2011/08/18/ultimate-fighter-canceled/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20130518035406/http://insidetv.ew.com/2011/08/18/ultimate-fighter-canceled/|dátum archivácie=2013-05-18}}</ref> Po úspechu ''The Ultimate Fighter si'' Spike vybral aj ''UFC Unleashed'', hodinovú týždennú show, v ktorej boli vybrané zápasy z predchádzajúcich udalostí. Spike sa tiež priniesol živé vysielanie ''UFC Fight Night''. Po veľmi úspešnom vysielaní na Spike a s blížiacim sa oznámením nového vzťahu UFC s [[Fox Broadcasting Company|Foxom]], predstavitelia Spike vydali vyhlásenie týkajúce sa ukončenia ich partnerstva s UFC, „ ''The Ultimate Fighter'' séria 14 v septembri bude naša posledná. . . Naše šesťročné partnerstvo s UFC bolo neuveriteľne prospešné pri budovaní oboch našich značiek a želáme im do budúcnosti všetko dobré. “ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmaweekly.com/spike-tv-announces-partnership-with-the-ufc-has-ended-tuf-14-will-be-the-last-on-the-network}}</ref> S oznámením spolupráce medzi UFC a Fox v auguste 2011 sa ''The Ultimate Fighter'', ktorý v septembri vstúpil do svojej 14. série, presunul do siete FX. Spolu so zmenou televízie sa epizódy vysielali raz do týždňa a eliminačné boje sa vysielali naživo. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmaweekly.com/the-ultimate-fighter-goes-live-on-fx-starting-on-friday-nights-in-spring-2012}}</ref> === Prudká popularita a rast === [[Súbor:UFC_88_-_Time_Square.JPG|vľavo|náhľad| Reklama na ''UFC 88 v'' New Yorku na [[Times Square]]. Hlavný zápas Chuck Liddell vs. Rashad Evans]] So zvýšenou sledovanosťou explodovali čísla nákupu PPV. ''UFC 52'', prvé podujatie po prvej sérii show ''The Ultimate Fighter,'' obsahovalo uvedenie do siene slávy bojovníka Chucka „The Iceman“ Liddella, ktorý pomstil svoju porážku kolegovi a eventuálnemu členovy v sieni slávy, Randymu Coutureovi, vyprodukoval platiace publikum PPV o veľkosti 300 000, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sports.yahoo.com/mma/news?slug=dm-ufcfiftytwo052409&prov=yhoo&type=lgns}}</ref> čím zdvojnásobil svoj predchádzajúci rekord 150 000 zakúpení, ktorý bol vytvorený na ''UFC 40'' . Po druhej sérii show ''The Ultimate Fighter'' priniesol veľmi vychýrený zápas UFC medzi Liddellom a Coutureom podľa odhadov 410 000 nákupov PPV na ''UFC 57'' . Po zvyšok roka 2006 platilo, že nákupy PPV pokračovali v raketovom raste. Na ''UFC 60 sa uskutočnilo 620 000 nákupov PPV: Hughes vs.'' ''Gracie -'' predstavujúci Royce Gracieho prvý zápas UFC po 11 rokoch - a 775 000 nákupov na ''UFC 61'' s očakávanou odvetou medzi Kenom Shamrockom a Titom Ortizom, trénermi hry ''The Ultimate Fighter 3'' . <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmaweekly.com/ufc-61-surpasses-30-million-in-ppv-sales-2}}</ref> Organizácia dosiahla míľnik na ''UFC 66'' keď postavila Ortiza v odvetnom zápase proti Liddellovi. Uskutočnilo sa viac než 1 milión nákupov PPV. <ref>{{Cite news|url=http://mmajunkie.com/news/1857/report-ufc-66-falls-short-of-12-million-ppv-buys.mma|title=Report: UFC 66 Falls Short of 1.2 Million PPV ";Buys";|work=MMAjunkie.com|date=January 30, 2007|access-date=September 23, 2010}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100524063226/http://mmajunkie.com/news/1857/report-ufc-66-falls-short-of-12-million-ppv-buys.mma |date=2010-05-24 }}</ref> Nárast popularity podnietil UFC k posilneniu výkonného tímu. V marci 2006 UFC oznámila, že najala Marca Ratnera, bývalého výkonného riaditeľa atletickej komisie v Nevade, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ultimategrapplingmag.com/content/view/180/37/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20061216165349/http://www.ultimategrapplingmag.com/content/view/180/37/|dátum archivácie=2006-12-16}}</ref> ako viceprezidenta pre regulačné záležitosti. Ratner loboval v početných atletických komisiách aby pomohol zvýšiť mediálny profil UFC v snahe legalizovať zmiešané bojové umenia v jurisdikciách v USA i mimo nich, ktoré ešte nemali povolenie pre tento šport. V decembri 2006 viedla spoločnosť Zuffa propagačnú kampaň World Extreme Cagefighting (WEC) so sídlom v severnej Kalifornii, aby zabránila Medzinárodnej bojovej lige (IFL) uzavrieť dohodu s Versus (dnes NBC Sports Network ). V tom čase malo UFC exkluzívnu dohodu so Spike, takže kúpa WEC umožnila spoločnosti Zuffa blokovať IFL od Versusu bez porušenia ich zmluvy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sports.yahoo.com/mma/news?slug=dm-wec060509}}</ref> WEC predviedla ľahšie hmotnostné triedy v MMA, zatiaľ čo UFC obsahovala ťažšie hmotnostné triedy. <ref name="mmaw">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmaweekly.com/ufc-buying-world-extreme-cagefighting-2}}</ref> Medzi významných bojovníkov WEC patrili Urijah Faber, Jamie Varner, Carlos Condit, Benson Henderson, Donald Cerrone, Anthony Pettis, Eddie Wineland, Miguel Angel Torres, Mike Thomas Brown, Leonard Garcia, Brian Bowles, Dominick Cruz a José Aldo . V decembri 2006 získala spoločnosť Zuffa aj svojho konkurenta z Las Vegas World Fighting Alliance (WFA) . Pri získavaní WFA získali kontrakty významných bojovníkov vrátane Quintona Jacksona, Lyota Machidy a Martina Kampmanna . Popularitu tohto športu si všimla aj komunita športových stávok, pretože stránka online hazardných hier BodogLife.com v júli 2007 uviedla, že v roku 2007 UFC [[Box (šport)|po prvýkrát prekoná box,]] čo sa týka výnosov zo stávkovania. UFC v skutočnosti už prekonalo historické rekordy PPV za jediný rok podnikania a v roku 2006 vygenerovalo tržby viac ako 222 766 000 dolárov, čím prekonalo [[World Wrestling Entertainment|WWE]] aj box. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bloodyelbow.com/2015/10/20/9547333/what-deutsche-bank-moodys-and-standard-poors-tell-us-about-the-ufc}}</ref> UFC pokračovalo v rýchlom raste. Roger Huerta zdobil obálku ''Sports Illustrated'' a Chuck Liddell obálku ''ESPN The Magazine'' v máji 2007. <ref>{{Cite news|url=http://www.oregonlive.com/sports/oregonian/index.ssf?/base/sports/1182477312164070.xml&coll=7&thispage=1|title=Mixed martial arts notebook: Well-traveled UFC president has big plans for the sport|first=Brad|last=McCray|work=The Oregonian|date=July 22, 2007|access-date=July 22, 2007}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110608223401/http://www.oregonlive.com/sports/oregonian/index.ssf?%2Fbase%2Fsports%2F1182477312164070.xml&coll=7&thispage=1 |date=2011-06-08 }}</ref> ==== Získavanie a integrácia hrdosti ==== [[Súbor:Fedor_vs_Coleman.JPG|vľavo|náhľad| Boj medzi Fedorom Emelianenkom a Markom Colemanom v japonskej organizácii Pride ]] 27. marca 2007 UFC a ich japonský rival Pride Fighting Championships oznámili dohodu, v ktorej majoritní vlastníci UFC Frank a Lorenzo Fertitta kúpili značku Pride. <ref name="AP">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sports.espn.go.com/sports/news/story?id=2814235}}</ref> <ref name="Hot List">''The Hot List'', ''[[ESPNews]]'', air date March 27, 2007.</ref> Prvotným zámerom bolo, aby obe organizácie fungovali osobitne, ale aby sa zosúladili s plánmi spoločnej propagácie kariet predstavujúcich šampiónov a najlepších uchádzačov z oboch organizácií. Po zakúpení Pride však Dana White cítil, že model Pride nie je udržateľný <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmafrenzy.com/623/dana-white-pride-is-a-mess/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20111105045231/http://mmafrenzy.com/623/dana-white-pride-is-a-mess/|dátum archivácie=2011-11-05}}</ref> a organizácia by sa mala spojiť s bývalými bojovníkmi Pride, ako napríklad Antônio Rodrigo "Minotauro" Nogueira, Maurício "Shogun" Rua, Dan Henderson, Mirko " Cro Cop „Filipović, Wanderlei Silva a ďalší. <ref name="fightNetwork">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thefightnetwork.com/news_detail.php?nid=4671|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20120220192138/http://fightnetwork.com/?nid=4671|dátum archivácie=2012-02-20}}</ref> 4. októbra 2007 spoločnosť Pride Worldwide zatvorila svoju japonskú kanceláriu a prepustila 20 ľudí, ktorí v nej pracovali od ukončenia činnosti svojej materskej spoločnosti Dream Stage Entertainment (DSE). 18. júna 2008 Lorenzo Fertitta oznámil rezignáciu na svoju funkciu v kasíne Station s cieľom venovať svoju energiu rozvoju medzinárodného obchodu spoločnosti Zuffa a najmä UFC. Tento krok sa ukázal ako rozhodujúci, pretože Fertitta okrem iného pomohol uzavrieť televízne dohody v Číne, Francúzsku, Mexiku a Nemecku, ako aj otvoriť alternatívne zdroje výnosov pomocou novej videohry UFC a akčných figúrok UFC. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sports.yahoo.com/mma/news?slug=ki-fertitta072309}}</ref> Medzi najpopulárnejších bojovníkov UFC, alebo tých, ktorí sa stali prominentnými v období po Pride patria okrem iných Anderson Silva, Jon Fitch, Lyoto Machida, Cain Velasquez a Jon Jones . === UFC 100 a pokračujúca popularita === Popularita zaznamenala v roku 2009 ďalší výrazný nárast na ''UFC 100'' a 10 udalostiach, ktoré mu predchádzali, vrátane ''UFC 90'', ''91'', ''92'', ''94'' a ''98'' . ''UFC 100'' zaznamenal obrovský úspech so ziskom 1,6 milióna nákupov PPV <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sports.yahoo.com/mma/news?slug=ki-carwin090209}}</ref>. Hlavnými ťahúnmi boli boje medzi bývalým [[Zápasenie (šport)|zápasníkom]] NCAA a šampiónom WWE [[Brock Lesnar|Brockom Lesnarom]] a bývalým šampiónom UFC v ťažkej váhe Frankom Mirom, Kanaďanom Georgesom St-Pierrom, ktorý sa postavil proti Brazílčanovi Thiagovi Alvesovi a boj američana Hendersona proti britovi Michaelovi Bispingovi v strednej váhe, ktorí boli súpermi trénerov ''The Ultimate Fighter: USA vs.'' ''Spojené kráľovstvo'' . ''UFC 100'' bol jedinečný v tom, že priťahoval značný záujem zo strany ESPN, ktoré poskytovalo rozsiahle spravodajstvo o športových udalostiach. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bloodyelbow.com/2009/7/24/960850/bloody-elbow-exclusive-major-espn|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20120323150741/http://www.bloodyelbow.com/2009/7/24/960850/bloody-elbow-exclusive-major-espn|dátum archivácie=2012-03-23}}</ref> ESPN nakoniec priniesla ďalšie spravodajstvo o UFC a o ''MMA televíznym debutom MMA Live'' na ESPN2 v máji 2010. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sports.yahoo.com/mma/blog/cagewriter/post/-MMA-Live-moves-to-ESPN2-on-May-6?urn=mma,230191|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20100327151643/http://sports.yahoo.com/mma/blog/cagewriter/post/-MMA-Live-moves-to-ESPN2-on-May-6?urn=mma,230191|dátum archivácie=2010-03-27}}</ref> Rast popularity po ''UFC 100'' bol výrazne obmedzený v druhej polovici roku 2009 po sérii zranení a iných zdravotných problémov <ref>{{Cite news|last=Morgan|first=John|url=http://mmajunkie.com/news/17388/despite-recent-rash-of-injuries-white-says-ufcs-handling-of-fighters-wont-change.mma|title=Despite recent rash of injuries, White says UFC's handling of fighters won't change|work=MMAjunkie.com|date=January 1, 2010|access-date=September 23, 2010}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100104115921/http://mmajunkie.com/news/17388/despite-recent-rash-of-injuries-white-says-ufcs-handling-of-fighters-wont-change.mma |date=2010-01-04 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sports.yahoo.com/mma/news?slug=dm-mmappd103009}}</ref> vrátane život ohrozujúceho zápasu [[Divertikulitída|Brocka Lesnara s divertikulitídou]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bloodyelbow.com/2010/1/21/1263270/brock-lesnars-career-wasnt-the|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20100124080220/http://www.bloodyelbow.com/2010/1/21/1263270/brock-lesnars-career-wasnt-the|dátum archivácie=2010-01-24}}</ref> ktorý organizáciu nútil nepretržite meniť štruktúru svojej zostavy. Tempo sa však začalo postupne zvyšovať v prvom štvrťroku 2010 po víťazstvách obhajcov titulu Georgesovi St-Pierrovi a Andersonovi Silvovi, ako aj po prvej porážke Lyota Machida v kariére s „Shogunom“ Ruom o titul UFC v ľahkej váhe. Ďalší boj, ktorý zvýšil popularitu bol stret medzi bývalými šampiónmi UFC a súpermi Rashadom Evansom a Quintonom Jacksonom - konkurenčnými trénermi ''The Ultimate Fighter 10: Heavyweights'' - na ''UFC 114''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mmafighting.com/2010/05/25/rampage-jackson-rashad-evans-and-the-politics-of-race-in-mma/}}</ref> Udalosť dosiahla viac ako 1 milión nákupov PPV <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.watchkalibrun.com/2010/6/24/1535463/meltzer-ufc-114-surpasses-1|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20110107013356/http://www.watchkalibrun.com/2010/6/24/1535463/meltzer-ufc-114-surpasses-1|dátum archivácie=2011-01-07}}</ref> . [[Súbor:UFC_129.jpg|náhľad| ''UFC 129'' prekonalo predchádzajúce severoamerické rekordy v náštevnosti.]] V lete 2010 ''UFC 116'' zahŕňalo návrat Brocka Lesnara, ktorý obhájil titul UFC v ťažkej váhe pred neporazeným dočasným šampiónom Shaneom Carwinom a prinieslo 1.25 milióna divákov PPV. <ref>[http://www.fightofthenight.com/news/ufc-116-ppv-buy-rate-estimated-at-1-15-1-25-million/ UFC 116 PPV Buy Rate Estimated At 1.15–1.25 Million]. </ref> Lesnar prežil skorú paľbu Carwinových úderov v zápase, ktorý takmer zastavil rozhodca Josh Rosenthal. <ref>[http://www.mmamania.com/2010/7/4/1551896/ufc-quick-quote-brock-lesnar UFC Quick Quote: Brock Lesnar thanks referee Josh Rosenthal after Shane Carwin win]. </ref> Lesnar sa však v druhom kole spamätal a uškrtil Carwina pomocou trojuholníku a udržal si nespochybniteľný titul šampióna v ťažkej váhe UFC. Táto udalosť ako celok bola v médiách veľmi ocenená <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://thebiglead.com/index.php/2010/07/06/ufc-116-the-greatest-ppv-ever/}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://cnmnewsnetwork.com/123334/ufc-116-carwin-vs-lesnar-fight-results-fight-card-and-highlights/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20110708171623/http://cnmnewsnetwork.com/123334/ufc-116-carwin-vs-lesnar-fight-results-fight-card-and-highlights/|dátum archivácie=2011-07-08}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://bleacherreport.com/articles/415454-ufc-116-main-card-review-and-fighter-report-cards}}</ref>. Po dramatickom piatom kole, víťazstve šampióna v ľahkej váhe UFC Andersona Silvu na poslednú chvíľu nad Chaelom Sonnenom na ''UFC 117'' sa Lesnar nakoniec prostredníctvom 1. kola TKO na ''UFC 121'' musel vzdať svojho opasku a odovzdať ho neporazenému Cainovi Velasquezovi . Tento súboj priniesol Velasquezovy ôsmy knokaut alebo technický knokaut v jeho prvých deviatich súbojoch MMA. <ref>[http://www.sherdog.com/fighter/Cain-Velasquez-19102 Cain Velasquez MMA Stats, Pictures, News, Videos, Biography]. </ref> ''Na UFC 129 sa'' predstavili Georges St-Pierre vs. Jake Shields v Rogers Centre v [[Toronto|Toronte]] v [[Ontário|Ontariu]] v Kanade a stalo sa tak najväčším podujatím UFC v severoamerických dejinách <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.fightline.com/fl/news/2010/1207/534499/dana-white/}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmaweekly.com/ufc-129-st-pierre-vs-shields-set-for-42000-fans-at-rogers-centre-in-toronto}}</ref>, ktoré sa časovo zhodovalo s dvojdňovým UFC Fan Expo v Direct Energy Center . <ref name="EXPO">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ufc.com/news/Toronto-to-Host-First-Ever-Ontario-Event-on-Apr-30}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmajunkie.com/news/21653/ufc-131-official-for-april-30-at-rogers-centre-in-toronto.mma|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://archive.ph/20120711115510/http://mmajunkie.com/news/21653/ufc-131-official-for-april-30-at-rogers-centre-in-toronto.mma|dátum archivácie=2012-07-11}}</ref> Akcia vypredala 55 000 vstupeniek, ktorých tržby presiahli 11 milónov dolárov<ref name="ufctickets">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmaweekly.com/ufc-129-gate-receipts-total-11-million-eclipse-record}}</ref>, prekonala predchádzajúcu návštevnosť MMA a rekordy v Severnej Amerike. 5. novembra 2016 malo UFC v [[New York (mesto)|New Yorku]] prvé exhibičné vystúpenie po rokoch, kde sa predstavili Conor McGregor vs. Eddie Alvarez . <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.huffingtonpost.co.uk/stephen-mcgrath/conor-mcgregor-the-proves_b_12958938.html}}</ref> ==== Zlúčenie s WEC ==== [[Súbor:Anthony_Pettis_WEC_53.jpg|náhľad| Anthony Pettis sa váži na záverečné podujatie WEC]] Zuffa, materská spoločnosť UFC, kúpila World Extreme Cagefighting koncom roku 2006 a 20. januára 2007 usporiadala prvé podujatie WEC pod novým vlastníctvom. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmaweekly.com/wec-fighter-salary-breakdown-2}}</ref> Krátko nato sa WEC stala domovom siete Versus a jej prvá udalosť sa v tejto sieti uskutočnila v júni 2007. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmaweekly.com/wec-to-make-live-cable-tv-debut-on-june-3-2}}</ref> 28. októbra 2010 spoločnosť Zuffa oznámila, že WEC sa zlúči s UFC. WEC usporiadala svoju poslednú udalosť 16. decembra 2010. V dôsledku fúzie, UFC absorbovalo divízie WEC v bantamovej, mušej a ľahkej váhe a ich príslušných bojovníkov. UFC tiež urobilo z posledných šampiónov WEC v mušej a bantamovej hmotnosti, José Alda a Dominicka Cruza, úvodných šampiónov UFC vo svojich nových váhových divíziách. <ref>Hawryluk, Matt. </ref> Reed Harris, ktorý začal World Extreme Cagefighting so Scottom Adamsom, mal pri fúzii zmiešané emócie. „Je to niečo podobné, ako keď vaše dieťa odchádza na vysokú školu: spočiatku nie ste šťastní, ale potom, čo nad tým chvíľu premýšľate, ste skutočne šťastní,“ povedal Harris pre MMAWeekly.com v exkluzívnom rozhovore bezprostredne po oznámení. „Na konci dňa by som si nikdy nemyslel, že táto vec bude tam, kde dnes. Som nesmierne hrdý a šťastný, že som bol zapojený do niečoho, čo bude raz súčasťou toho, čo môže byť jedného dňa najväčšou športovou organizáciou na svete. “ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mmaweekly.com/ufc-wec-merger-reed-harris-proud-to-see-his-baby-grow-up-mma}}</ref> == Pravidlá == Súčasné pravidlá ktoré UFC používa boli pôvodne ustanovené kontrolným predstavenstvom atletickej komisie [[New Jersey]], a následne prevzaté aj inými štátmi ktoré regulujú MMA podujatia v USA, vrátane [[Nevada (štát USA)|Nevady]], [[Louisiana|Louisiany]] a [[Kalifornia|Kalifornie]]. Tieto pravidlá používajú aj mnohé iné MMA organizácie ktoré usporadúvajú podujatia v Spojených štátoch, a ich dodržiavanie je povinné v štátoch ktoré ich oficiálne prevzali, čím sa stali štandardným ''de facto'' súborom pravidiel pre MMA podujatia v USA ako aj inde vo svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NJ State Athletic Control Board - Proposed Rules - Rules Governing Boxing, Extreme Wrestling and Sparring Exhibitions and Performance Bond Procedure | url = https://www.state.nj.us/lps/sacb/docs/martial.html | vydavateľ = state.nj.us | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Kolá<ref name=pravidla>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.dli.mn.gov/sites/default/files/pdf/official_unified_rules_MMA.pdf | vydavateľ = dli.mn.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200513093144/https://www.dli.mn.gov/sites/default/files/pdf/official_unified_rules_MMA.pdf | dátum archivácie = 2020-05-13 }}</ref>=== UFC zápasy sa rôznia v maximálnej dĺžke, v závislosti od toho či je zápas o šampiónsky titul alebo ide o hlavný zápas karty. V každom zápase nemôže kolo trvať dlhšie ako päť minút. Zápasy o titul môžu trvať maximálne päť kôl. Začínajúc s UFC 138 v novembri [[2011]], netitulové hlavné zápasy večera (čiže posledný zápas karty) sú taktiež päťkolové. Netitulové zápasy ktoré nie sú hlavným zápasom trvajú maximálne tri kolá. Medzi jednotlivými kolami je vždy jednominútová prestávka. === Klietka === UFC zápasy sa odohrávajú v osemstrannej klietke známej ako "Oktagon" (anglicky "The Octagon"). Ide o klietku s oktagonálnou štruktúrou ktorej steny sú z kovového pletiva pokrytého čiernym vinylom. Štandardný oktagon má priemer 9.1 metra s pletivom vysokým 1.8 metra.<ref name=oktagon>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC Octagon Size: How Big Is The UFC's Cage? | url = https://ghostarchive.org/archive/RCD0v | vydavateľ = ghostarchive.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Octagon® - Get Inside | url = http://www.ufc.com/discover/sport/octagon | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180828035729/http://www.ufc.com/discover/sport/octagon | dátum archivácie = 2018-08-28 }}</ref> Klietka sa nachádza na platforme ktorá ju vyvyšuje 1.2 metra nad zemou. Na vrchu pletiva a medzi každou z ôsmych sekcii sa nachádza penová výplň. Vstupuje sa do nej jednou z dvoch brán, ktoré sa nachádzajú oproti sebe.<ref name=oktagon/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BostonHerald.com - Ultimate Fighting: UFC 62: Streaming en Espanol | url = http://sports.bostonherald.com/ufc/view.bg?articleid=150552 | vydavateľ = sports.bostonherald.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20061115000341/http://sports.bostonherald.com/ufc/view.bg?articleid=150552 | dátum archivácie = 2006-11-15 }}</ref> Podložka je vymieňaná na každé podujatie. V menších halách a na menších podujatiach UFC často využíva menšiu klietku, s priemerom len 7.6 metra.<ref name=oktagon/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Pros and Cons of Fighting in a Smaller UFC Octagon {{!}} Bleacher Report {{!}} Latest News, Videos and Highlights | url = https://ghostarchive.org/archive/l95JE | vydavateľ = ghostarchive.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Odev<ref name=pravidla/> === Všetci bojovníci zápasia v schválených šortkách, bez topánok. Topy sú povolené len pre ženské bojovníčky, môže ísť o športovú podprsenku alebo športové tričko s krátkym rukávom (tzv. rash guard), voľné topy alebo topy s dlhými rukávmi sú zakázané. Medzi povinné ochranné pomôcky patria rukavice s výplňou, chránič na zuby a u mužov suspenzor. Povolené sú taktiež návleky na členky a kolená, chrániče hrude pre ženy sú zakázané. Všetci bojovníci používajú bezprstové MMA rukavice, ktoré majú minimálne 2.5 centimetrovú výplň okolo hánkov. Aby sa zaistilo dodržanie týchto pravidiel, bojovníci sú vždy skontrolovaní predstaviteľom príslušnej atletickej komisie predtým ako im je dovolené vstúpiť do klietky. Od roku [[2015]] bola exkluzívnym odevným partnerom UFC spoločnosť Reebok. To znamená, že bojovníci mohli mať v klietke oblečené jedine odevy navrhnuté a vyrobené spoločnosťou Reebok. V roku [[2021]] sa odevným partnerom UFC stala značka [[Venum]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC partners with Reebok for uniform program; rankings to determine fighter pay {{!}} MMA Junkie | url = https://ghostarchive.org/archive/wAATh | vydavateľ = ghostarchive.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Staff | odkaz na autora = | titul = UFC Announces Venum as Exclusive Outfitting Partner | url = https://cagesidepress.com/2020/07/10/ufc-announces-venum-exclusive-outfitting-partner/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2020-07-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Výsledok zápasu<ref name=pravidla/> === Zápas môže skončiť cez: * '''Submisu (vzdanie sa):''' Bojovník jasne odklepe na podložku alebo na oponenta, verbálne sa vzdá alebo jasne odkomunikuje že pociťuje bolesť (napríklad krikom) do takej miery že prinúti rozhodcu zastaviť zápas. * '''Technická submisia:''' Bojovník stratí vedomie, alebo utrpí, poprípade je na pokraji utrpenia vážneho zranenia dôsledkom akéhokoľvek legálneho chmatu. * '''Knokaut (KO):''' Bojovník je uvedený do stavu bezvedomia dôsledkom akéhokoľvek legálneho úderu. * '''Technický knokaut (TKO):''' Ak bojovník z nejakého dôvodu nemôže bezpečne pokračovať v zápase, zápas končí na technický knokaut. Rozdeľuje sa na: ** ''Zastavenie zápasu rozhodcom'' (rozhodca zastaví zápas pretože jeden z bojovníkov viac nie je schopný sa inteligentne brániť) ** ''Zastavenie zápasu lekárom'' (prítomný lekár rozhodne že nie je bezpečné pre jedného z bojovníkov pokračovať v zápase, napríklad kvôli priveľkému krvácaniu alebo vážnemu fyzickému zraneniu) ** ''Zastavenie zápasu rohom/hodenie uteráka'' (jeden z rohov signalizuje porážku pre svojho bojovníka) ** ''Forfeit'' (jeden z bojovníkov sa nezúčastní zápasu, alebo úmyselne a predčasne ukončí zápas z dôvodu iného ako zranenie, čo vedie k výhre jeho oponenta) * '''Rozhodnutie poroty (na body):''' Ak zápas neskončí pred limitom, víťaz sa rozhodne podľa bodovania troch prítomných porotcov. Skóre môže byť: ** ''Jednohlasné rozhodnutie'' (všetci traja porotcovia bodovali výhru pre bojovníka A) ** ''Väčšinové rozhodnutie'' (dvaja porotcovia bodovali výhru pre bojovníka A, jeden bodoval remízu) ** ''Nejednohlasné rozhodnutie'' (dvaja porotcovia bodovali výhru pre bojovníka A, jeden bodoval výhru pre bojovníka B) ** ''Technické rozhodnutie'' (ak jeden z bojovníkov nie je schopný v zápase pokračovať kvôli neúmyselnému nelegálnemu ťahu súpera a počet dokončených kôl je dostatočný, výsledok zápasu je určený na základe bodovania týchto kôl, ako aj nedokončeného kola v ktorom bol zápas zastavený) ** ''Jednohlasná remíza'' (všetci traja porotcovia bodovali remízu) ** ''Väčšinová remíza'' (dvaja porotcovia bodovali remízu, jeden bodoval výhru) ** ''Nejednohlasná remíza'' (jeden porotca bodoval výhru pre bojovníka A, jeden pre bojovníka B, a jeden bodoval remízu) ** ''Technická remíza'' (zápas sa skončí podobným spôsobom ako pri technickom rozhodnutí, pričom výsledkom bodovania porotcov je remíza) * '''Diskvalifikácia (DQ):''' Jeden z bojovníkov úmyslene použije nelegálnu techniku alebo ťah ktorý podľa rozhodcu alebo jeho súpera spôsobil jeho súperovi takú ujmu že jeho výkon by bol v prípade pokračovania zápasu negatívne ovplyvnený, dôsledkom čoho je výhra udelená jeho súperovi. * '''No Contest (NC):''' bojovník nie je schopný ďalej pokračovať v zápase kvôli neúmyselnému nelegálnemu ťahu oponenta a nie je dostatočný počet ukončených kôl aby bolo možné technické rozhodnutie, alebo obaja bojovníci nie sú schopní pokračovať, dôsledkom čoho nie je výhra udelená nikomu. Výsledok zápasu môže byť zmenený na No Contest aj dodatočne ak boli neskôr zistené neuspokojivé alebo nelegálne okolnosti zápasu, ako napríklad predčasné zastavenie zápasu rozhodcom alebo pozitívny test víťaza na zakázané látky. Ak sa titulový zápas skončí na remízu alebo No Contest, šampión si udrží titul, ale zápas sa mu neráta medzi oficiálne obhajoby. === Kritériá bodovania<ref name=pravidla/> === UFC používa desaťbodový bodovací systém, v ktorom traja porotcovia bodujú každé kolo, a víťaz kola získa desať bodov zatiaľ čo porazený získa deväť alebo menej. Vo výnimočných prípadoch môžu byť kolá bodované ako remíza, keď je obidvom bojovníkom za dané kolo udelených desať bodov. Bodové skóre 10-8 je udeľované iba za výnimočne dominantné kolá. Skóre 10-7 a menej sú veľmi zriedkavé. Kolá sú bodované na základe troch kritérii: * '''Efektívny boj v postoji/grappling:''' Ako efektívny boj v postoji sa definujú akékoľvek legálne údery ktoré môžu potenciálne ukončiť zápas a majú okamžitý alebo kumulatívny efekt na súpera. Efektívny grappling sa definuje ako úspešné strhy na zem, pokusy o submisiu, zvraty a získanie výhodných pozícii na zemi ktoré majú okamžitý alebo kumulatívny efekt na súpera a môžu potenciálne viesť k ukončeniu zápasu. V oboch prípadoch sa okamžitý efekt hodnotí vyššie ako kumulatívny. * '''Efektívna agresivita:''' Toto kritérium by malo byť brané do úvahy iba vtedy, ak je efektívny boj v postoji a grappling medzi dvoma bojovníkmi 100% vyrovnaný. Efektívna agresivita sa definuje ako agresívne pokusy zo strany bojovníka o ukončenie zápasu, pričom tieto pokusy majú efekt na priebeh zápasu. * '''Efektívna kontrola oktagonu/klietky:''' Toto kritérium by malo byť brané do úvahy iba ak sú efektívny boj v postoji a grappling aj efektívna agresivita medzi dvoma bojovníkmi 100% vyrovnané. Efektívna kontrola oktagonu sa definuje ako určovanie tempa, miesta a pozície zápasu jedným z bojovníkov. === Fauly<ref name=pravidla/> === V UFC zápasoch sú zakázané: #Údery hlavou #Pichanie do očí #Hryzenie #Ťahanie za vlasy #Fish hooking (násilné roztvorenie úst alebo iného otvoru prstami) #Útoky na genitálie #Strkanie prstov do akéhokoľvek otvoru alebo reznej či tržnej rany oponenta #Manipulácia s malými kĺbami #Údery do chrbtice a zátylku #Vertikálne údery lakťom zhora (tzv. 12-6 lakte) #Akékoľvek údery do krku, vrátane chytania a útočenia na priedušnicu #Škriabanie, štípanie a krútenie kože #Hmaty na kľúčnu kosť #Kopy pätou do ľadvín #Piledriver/baranidlo (zodvihnutie súpera a hodenie o podložku hlavou napred) #Vyhodenie súpera z klietky #Držanie šortiek alebo rukavíc súpera #Opľutie súpera alebo rozhodcu #Nešportové správanie ktoré súperovi spôsobí zranenie #Chytanie alebo držanie pletiva #Nadávanie v klietke #Útočenie na súpera počas prestávky #Útočenie na súpera ktorý práve komunikuje s rozhodcom #Útočenie na súpera po skončení kola alebo po tom čo rozhodca signalizoval koniec zápasu #Ignorovanie alebo nerešpektovanie inštrukcii rozhodcu #Plachosť a pasivita, vrátane vyhýbaniu sa kontaktu so súperom, úmyselného vypľúvania chrániča zubov a predstierania zranenia #Zasahovanie sekundantov bojovníka do zápasu #Hodenie uteráka #Aplikovanie zakázanej látky na vlasy, telo, odev alebo rukavice zápasníka tesne pred alebo počas zápasu #Kopy a údery kolenom do hlavy ležiaceho súpera, dupanie po hlave ležiaceho súpera (bojovník je považovaný za ležiaceho ak sa dotýka podložky akoukoľvek časťou tela okrem chodidiel) Rozhodca môže penalizovať bojovníka ktorý sa dopustí faulu strhnutím jedného alebo viac bodov v závislosti od závažnosti faulu. Bojovníkovi ktorý bol faulovaný je daných maximálne päť minút na zotavenie. Ak dôsledkom daného nelegálneho ťahu bojovník neutrpel takú ujmu ktorá by negatívne ovplyvnila jeho výkon v zápase a nešlo o nelegálny úder do hlavy, zápas môže ďalej pokračovať. V prípade že faulovaný bojovník nie je schopný pokračovať v zápase a rozhodca určil že išlo o úmyslený faul, zápas končí diskvalifikáciou jeho súpera. Ak išlo o neúmyselné porušenie pravidiel a v zápase bol dokončený dostatočný počet kôl (minimálne tri kolá v päťkolovom zápase a dve kolá v trojkolovom), výsledok zápasu bude rozhodnutý na základe bodovania týchto kôl ako aj nedokončeného kola v ktorom bol zápas prerušený. Ak bol zápas prerušený v skorších kolách a technické rozhodnutie tým pádom nie je možné, končí ako No Contest. === Priebeh zápasu<ref name=pravidla/> === Jediná osoba, ktorá môže byť v klietke spolu s bojovníkmi počas trvania kôl je rozhodca. Rozhodca má právo zápas dočasne prerušiť, napríklad z dôvodu podozrenia na faul alebo ak jednému z bojovníkov vypadol chránič na zuby. Po tom čo rozhodca usúdi že zápas môže opäť pokračovať, bojovníci sa vždy najskôr musia vrátiť späť do pôvodných pozícii v ktorých boli pred prerušením. Ak sa bojovníci na zemi dostanú do situácie keď ani jeden z nich nie je v dominantnej pozícii ani nepracuje na tom aby sa do nej dostal, rozhodca im po slovnom varovaní môže prikázať aby sa postavili. Počas prvých rokov existencie UFC boli verbálne urážky a tzv. "trash talk" medzi bojovníkmi prísne zakázané. V súčasnosti je trash talk pred zápasmi povolený za účelom umožniť bojovníkom vyjadriť sa a propagovať svoje zápasy, no počas samotného zápasu je naďalej zakázaný a v prípade porušenia tohto pravidla im hrozí diskvalifikácia. === Zdravotné požiadavky a váženie === Bojovníci sú pred každým zápasom povinní absolvovať všetky zdravotné testy vyžadované jurisdikciou atletickej komisie ktorá sankcionuje dané podujatie. Každá atletická komisia si v tejto oblasti stanovuje vlastné pravidlá nezávisle od UFC ktoré sa od seba líšia, ale zväčša ide o krvné testy (na [[HIV]], [[Hepatitída B|Hepatitídu B]] a [[Hepatitída C|Hepatitídu C]]), fyzikálne vyšetrenie, očné testy, [[elektrokardiografia|EKG]], rádiologické testy ([[MR angiografia|MRA]], [[magnetická rezonancia|MRI]], [[počítačová tomografia|CT]] hlavy a hrudníka), neurologické testy, analýzu moču a pre ženské bojovníčky aj tehotenský test a/alebo gynekologické vyšetrenie. Niektoré komisie majú taktiež stanovené špecifické pravidlá pre zápasníkov nad určitú vekovú hranicu alebo nad určitý počet zápasov absolvovaných v kariére, prípadne pre zápasníkov s určitým počtom prehier na KO. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medical Requirements by Commission | url = https://www.abcboxing.com/medical-requirements-by-commission/ | vydavateľ = abcboxing.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Atletická komisia je taktiež zodpovedná za predzápasové váženie. To sa spravidla koná vždy ráno v deň pred zápasom a trvá dve hodiny, pričom zápasníci sa môžu prísť navážiť kedykoľvek v tomto časovom rozmedzí. Ak zápasník nesplní váhový limit, komisia mu môže poskytnúť hodinu naviac na zhodenie zvyšnej váhy. Ak nenaváži ani potom, je na rozhodnutí predstaviteľov komisie či dovolí aby sa zápas napriek tomu uskutočnil. Zápas je v takom prípade považovaný za "catchweight" a bojovník ktorý nenavážil sa musí vzdať 20% zo svojho honoráru za zápas v prospech súpera. Na každého bojovníka počas zhadzovania váhy dozerá lekár, ktorý ho môže z karty stiahnuť ak usúdi že je príliš dehydratovaný alebo inak ohrozil svoje zdravie drastickým zhadzovaním. Okamžite po zápase každý bojovník podstúpi zdravotné vyšetrenie lekárom ktorého určí komisia. Toto vyšetrenie opäť zahŕňa všetky povinné testy ktoré vyžaduje daná komisia, ako aj akékoľvek ďalšie potrebné testy a vyšetrenia podľa stavu konkrétneho bojovníka a rozhodnutia lekára. V závislosti od výsledkov pozápasového vyšetrenia môže byť bojovníkovi udelená zdravotná suspenzia na zápasenie a kontaktný sparring v určitom trvaní. Ak bojovník po zápase odmietne byť ošetrený, bude okamžite suspendovaný na dobu neurčitú.<ref name=pravidla/> === ''The Ultimate Fighter'' === Zápasy ktoré sa uskutočnia ako súčasť reality šou ''The Ultimate Fighter'' sú sankcionované ako exhibičné zápasy, a tým pádom sa nerátajú medzi profesionálnu bilanciu bojovníkov. Je to tak preto, pretože na rozdiel od profesionálnych zápasov výsledky exhibícii nemusia byť okamžite zverejnené, a teda môžu zostať tajné až do vysielania šou. Výnimkou sú vždy finálové zápasy, ktoré sa neuskutočňujú v rámci šou ale naživo na regulérnom UFC podujatí, a ide o profesionálne zápasy. V závislosti od pravidiel konkrétnej sezóny sú zápasy v šou dvoj- alebo trojkolové. V prípade dvojkolových zápasov, ak v priebehu ich trvania nedôjde k ukončeniu, zápas pokračuje do tretieho kola. Ak ani v tomto kole nie je zápas ukončený, výsledok bude rozhodnutý na základe tohto tretieho kola. ==Váhové kategórie/Súčasní šampióni== UFC v súčasnosti rozdeľuje svojich bojovníkov do dvanástich váhových kategorii, z ktorých je osem mužských a štyri ženské.<ref name=vaha/> Pri netitulových zápasoch sa akceptuje odchýlka 0.5 kg, pri zápasoch o titul musia obidvaja bojovníci navážiť presne v limite svojej váhovej kategórie. Atletická komisia ktorá sankcionuje dané podujatie taktiež môže povoliť tzv. catchweight zápasy, podliehajúce výlučne ich rozhodnutiu a uváženiu, ak zaujmú stanovisko že zápas bude stále férový, bezpečný a kompetitívny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Unified Rules of Mixed Martial Arts | url = https://www.ufc.com/unified-rules-mixed-martial-arts | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = 2018-10-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> V unifikovaných pravidlách MMA je definovaných ďalších päť váhových kategórii ktoré UFC momentálne nepoužíva: superľahká váha (74.8 kg), superwelterová váha (79.3 kg), superstredná váha (88.4 kg), krížová váha (102 kg), a superťažká váha (viac ako 120 kg).<ref name=vaha>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Unified Weight Classes – MMA | url = https://www.abcboxing.com/unified-weight-classes-mma/ | vydavateľ = abcboxing.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220321120826/https://www.abcboxing.com/unified-weight-classes-mma/ | dátum archivácie = 2022-03-21 }}</ref> {|class="wikitable" style="font-size: 80%;" |- !Váhová kategória !Minimálna váha (kg) !Horný limit (kg) !Pohlavie !Súčasný šampión !Dátum výhry !Ref !Dĺžka šampionátu v dňoch !Obhajoby !Ďalší zápas !Ref |- style="text-align:center;" |align="left"|Slamová váha |Žiadna |52.2 |style="background:#F19CBB;|Ženy |align="left" style="background:#F19CBB;|{{minivlajka|CHN}} Čang Wej-li |{{dts|7|5|2022}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baer | meno = Jack | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 274: Carla Esparza captures strawweight crown with unwatchable win over Rose Namajunas | url = https://sports.yahoo.com/ufc-274-carla-esparza-rose-namajunas-strawweight-champion-043924680.html | vydavateľ = sports.yahoo.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2022|5|7}} |0 |TBD | |-style="text-align:center;" |rowspan="2" style="text-align:left;"|Mušia váha |rowspan=2|52.6 |rowspan=2|56.7 |style="background:#BBF; width:2em"|Muži |align="left" style="background:#BBF; width:2em"| {{minivlajka|MEX}} Brandon Moreno |{{dts|22|1|2022}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 270 Results: Deiveson Figueiredo defeats Brandon Moreno to win back flyweight title | url = https://www.mmaweekly.com/ufc-270-results-deiveson-figueiredo-defeats-brandon-moreno-to-win-back-flyweight-title | vydavateľ = mmaweekly.com | dátum vydania = 2022-01-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2022|1|22}} |0 |TBD | |-style="text-align:center;" |style="background:#F19CBB;|Ženy |align="left" style="background:#F19CBB;|{{minivlajka|KGZ}} [[Valentina Anatolievna Ševčenková|Valentina Ševčenková]] |{{dts|8|12|2018}} ||<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bohn | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Twitter reacts to Valentina Shevchenko's title victory over Joanna Jedrzejczyk at UFC 231 | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2018/12/twitter-reacts-valentina-shevchenko-title-victory-joanna-jedrzejczyk-ufc-231 | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2018-12-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2018|12|8}} |7 |TBD | |-style="text-align:center;" |rowspan="2" style="text-align:left;"|Bantamová váha |rowspan=2|57.1 |rowspan=2|61.2 |style="background:#BBF; "|Muži |align="left" style="background:#BBF; width:2em"|{{minivlajka|USA}} Aljamain Sterling |{{dts|6|3|2021}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Doherty | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 259 Results: Aljamain Sterling Wins Title After Petr Yan’s Illegal Knee | url = https://cagesidepress.com/2021/03/07/ufc-259-results-aljamain-sterling/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2021-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2021|3|6}} |1 |TBD | |-style="text-align:center;" |style="background:#F19CBB;|Ženy |align="left" style="background:#F19CBB;|{{minivlajka|BRA}} Amanda Nunes |{{dts|11|12|2021}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martin | meno = Damon | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 269 results: Julianna Pena shocks the world, taps out Amanda Nunes to become bantamweight champion | url = https://www.mmafighting.com/2021/12/12/22830181/ufc-269-results-julianna-pena-shocks-the-world-taps-out-amanda-nunes-to-become-bantamweight-champion | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2021-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2021|12|11}} |0 |TBD | |-style="text-align:center;" |rowspan="2" style="text-align:left;"|Perová váha |rowspan=2|61.6 |rowspan=2|65.8 |style="background:#BBF; width:2em"|Muži |align="left" style="background:#BBF; width:2em"|{{minivlajka|AUS}} Alexander Volkanovski |{{dts|14|12|2019}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martin | meno = Damon | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 245 results: Alexander Volkanovski dethrones Max Holloway, wins featherweight title by unanimous decision | url = https://www.mmafighting.com/2019/12/15/21022505/ufc-245-results-alexander-volkanovski-dethrones-max-holloway-wins-title-unanimous-decision | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2019-12-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2021|4|25}} |3 |TBD | |-style="text-align:center;" |style="background:#F19CBB;|Ženy |align="left" style="background:#F19CBB;" |{{minivlajka|BRA}} Amanda Nunes |{{dts|29|12|2018}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dana White calls Amanda Nunes 'best ever' after KO of Cris Cyborg | url = https://www.espn.com/mma/story/_/id/25642719/amanda-nunes-knocks-cris-cyborg-featherweight-title-ufc-232 | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2018|12|29}} |2 |TBD | |-style="text-align:center;" |align="left"|Ľahká váha |66.2 |70.3 |style="background:#BBF; width:2em"|Muži |align="left" style="background:#BBF; width:2em" |{{minivlajka|RUS}} Islam Machačev |TBD |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Charles Oliveira misses weight for UFC 274 main event, loses lightweight title on the scale | url = https://www.cbssports.com/mma/news/charles-oliveira-misses-weight-for-ufc-274-main-event-loses-lightweight-title-on-the-scale/ | vydavateľ = cbssports.com | dátum vydania = 2022-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> |TBD | |TBD | |-style="text-align:center;" |align="left"|Welterová váha |70.7 |77.6 |style="background:#BBF; width:2em"|Muži |align="left" style="background:#BBF; width:2em" |{{minivlajka|ENG}} Leon Edwards |{{dts|2|3|2019}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Morgan | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 235 results: Kamaru Usman blanks Tyron Woodley, takes belt in one-sided affair | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2019/03/ufc-235-results-kamaru-usman-blanks-tyron-woodley-takes-belt-in-one-sided-affair | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2019-03-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2019|3|2}} |5 |TBD | |-style="text-align:center;" |align="left"|Stredná váha |77.5 |83.9 |style="background:#BBF; width:2em"|Muži |align="left" style="background:#BBF; width:2em"|{{minivlajka|BRA}} [[Alex Pereira]] |{{dts|6|10|2019}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Doherty | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 243 Results: Israel Adesanya Knocks Out Robert Whittaker to Claim Throne | url = https://cagesidepress.com/2019/10/06/ufc-243-results-israel-adesanya/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2019-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2019|10|6}} |4 |TBD | |-style="text-align:center;" |align="left"|Poloťažká váha |84.3 |93.0 |style="background:#BBF; width:2em"|Muži |align="left" style="background:#BBF; width:2em" |{{minivlajka|USA}} Jamahal Hill |{{dts|11|6|2022}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 275 Bonus Report: Seven different fighters take home $50k | url = https://www.bjpenn.com/mma-news/ufc/ufc-275-bonus-report-seven-different-fighters-take-home-50k/ | vydavateľ = bjpenn.com | dátum vydania = 2022-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2022|6|11}} |0 |TBD | |-style="text-align:center" |align="left"|Ťažká váha |93.44 |120.2 |style="background:#BBF; "|Muži |align="left" style="background:#BBF;width:2em" |Uvoľnený |{{dts|27|3|2021}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anderson | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 260 Results: Improved, Patient Francis Ngannou Knocks Out Stipe Miocic, Claims Title | url = https://cagesidepress.com/2021/03/28/ufc-260-results-stipe-miocic-vs-francis-ngannou/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2021-03-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{vek v dňoch|2021|3|27}} |1 |TBD | |- |} == Rebríčky == Oficiálne UFC rebríčky, ktoré boli prvýkrát predstavené vo februári 2013, sú vytvárané na základe hlasovania nezávislého panelu vybraných novinárov a predstaviteľov rôznych MMA médií. Členovia tohto panelu hlasujú za 15 najlepších bojovníkov v každej váhovej kategórii, ako aj za 15 najlepších bojovníkov a bojovníčok naprieč váhovými kategóriami (anglicky ''pound-for-pound''). Jeden bojovník môže naraz figurovať aj v dvoch alebo viacerých rebríčkoch váhových kategórii. Šampióni a dočasní šampióni sú vždy automaticky považovaní za najlepších vo svojej váhovej kategórii a tým pádom nemôžu byť volení do rebríčkov podľa váhy, ale stále môžu byť volení do pound-for-pound rebríčka. Rebríčky sú aktualizované vždy 48 hodín po každom podujatí. Vlajky tabuľke indikujú krajinu ktorú daný bojovník reprezentuje v UFC, a nemusia sa nutne zhodovať s jeho národnosťou alebo občianstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMAchannel.com Staff | odkaz na autora = | titul = How Do the UFC Rankings Work? Fully Explained Here! | url = https://mmachannel.com/how-do-the-ufc-rankings-work-fully-explained-here/ | vydavateľ = mmachannel.com | dátum vydania = 2021-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> ''Aktualizované k 15. júnu 2022 po podujatí UFC 275.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Athlete Rankings | url = https://www.ufc.com/rankings | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable" width="90%" style="text-align:Left;" !Pozícia !Mužskí bojovníci (pound-for-pound) !Mušia váha !Bantamová váha !Perová váha !Ľahká váha !Welterová váha |- |style="text-align: center;"|(Š) |style="background: #696969; text-align: center; color:white"| |{{minivlajka|BRA}} Deiveson Figueiredo |{{minivlajka|USA}} Aljamain Sterling |{{minivlajka|AUS}} Alexander Volkanovski |Uvoľnený |{{minivlajka|NGA}} Kamaru Usman |- |style="text-align: center;"|1 |{{minivlajka|NGA}} Kamaru Usman |{{minivlajka|MEX}} Brandon Moreno |{{minivlajka|RUS}} [[Piotr Jan]] |{{minivlajka|USA}} Max Holloway |{{minivlajka|BRA}} Charles Oliveira |{{minivlajka|USA}} Colby Covington |- |style="text-align: center;"|2 |{{minivlajka|AUS}} Alexander Volkanovski |{{minivlajka|NZL}} Kai Kara-France |{{minivlajka|US}} T.J. Dillashaw |{{minivlajka|USA}} Brian Ortega |{{minivlajka|USA}} Dustin Poirier |{{minivlajka|ENG}} Leon Edwards |- |style="text-align: center;"|3 |{{minivlajka|NGA}} Israel Adesanya |(3) {{minivlajka|RUS}} Askar Askarov |{{minivlajka|BRA}} José Aldo |{{minivlajka|MEX}} Yair Rodríguez |{{minivlajka|USA}} Justin Gaethje |{{minivlajka|SWE}} [[Chamzat Čimajev]] |- |style="text-align: center;"|4 |{{minivlajka|BRA}} Charles Oliveira |(3) {{minivlajka|BRA}} Alexandre Pantoja |{{minivlajka|USA}} Cory Sandhagen |{{minivlajka|USA}} Calvin Kattar |{{minivlajka|RUS}} Islam Machačev |{{minivlajka|BRA}} Gilbert Burns |- |style="text-align: center;"|5 |{{minivlajka|CMR}} [[Francis Ngannou]] |{{minivlajka|USA}} Brandon Royval |{{minivlajka|ECU}} Marlon Vera |{{minivlajka|KOR}} Chan Sung Jung |{{minivlajka|USA}} Michael Chandler |{{minivlajka|PSE}} Belal Muhammad |- |style="text-align: center;"|6 |{{minivlajka|USA}} Max Holloway |{{minivlajka|USA}} Alex Perez |{{minivlajka|GEO}} Merab Dvalishvili |{{minivlajka|ENG}} Arnold Allen |{{minivlajka|IRN}} Beneil Dariush |{{minivlajka|BRA}} Vicente Luque |- |style="text-align: center;"|7 |{{minivlajka|USA}} Dustin Poirier |{{minivlajka|BRA}} Matheus Nicolau |{{minivlajka|USA}} Rob Font |{{minivlajka|USA}} Josh Emmett |{{minivlajka|BRA}} Rafael dos Anjos |{{minivlajka|USA}} Stephen Thompson |- |style="text-align: center;"|8 |{{minivlajka|USA}} Aljamain Sterling {{rast}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''1'''</span> |{{minivlajka|BRA}} Rogério Bontorin |{{minivlajka|USA}} Dominick Cruz |{{minivlajka|GEO}} Giga Čikadze |{{minivlajka|USA}} Tony Ferguson {{rast}}<span style="color:gray; font-size:90%;">'''1'''</span> |{{minivlajka|USA}} Jorge Masvidal |- |style="text-align: center;"|9 |{{minivlajka|USA}} Jon Jones {{rast}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''1'''</span> |{{minivlajka|USA}} Matt Schnell |{{minivlajka|CHN}} Song Jadong |{{minivlajka|USA}} Bryce Mitchell |{{minivlajka|IRL}} Conor McGregor |{{minivlajka|USA}} Sean Brady |- |style="text-align: center;"|10 |{{minivlajka|BRA}} Deiveson Figueiredo {{rast}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''1'''</span> |{{minivlajka|CZE}} David Dvořák |{{minivlajka|BRA}} Pedro Munhoz |{{minivlajka|RUS}} Movsar Evloev |{{minivlajka|neznáma}} Rafael Fiziev |{{minivlajka|USA}} Neil Magny |- |style="text-align: center;"|11 |{{minivlajka|CZE}} [[Jiří Procházka]] <span style="color:gray; font-size:90%;">'''NR'''</span> |{{minivlajka|USA}} Tim Elliott |{{minivlajka|USA}} Frankie Edgar |{{minivlajka|USA}} Dan Ige |{{minivlajka|ARM}} Arman Carukjan |{{minivlajka|USA}} Michael Chiesa |- |style="text-align: center;"|12 |{{minivlajka|USA}} Stipe Miočić |{{minivlajka|CHN}} Su Mudaerji |{{minivlajka|USA}} Ricky Simón |{{minivlajka|NGA}} Sodiq Yusuff |{{minivlajka|POL}} Mateusz Gamrot |{{minivlajka|USA}} Geoff Neal |- |style="text-align: center;"|13 |{{minivlajka|RUS}} [[Piotr Jan]] |{{minivlajka|IRQ}} Amir Albazi |{{minivlajka|USA}} Sean O'Malley |{{minivlajka|BRA}} Edson Barboza |{{minivlajka|AUS}} Dan Hooker |{{minivlajka|CHN}} Li Ťing-liang |- |style="text-align: center;"|14 |{{minivlajka|AUS}} Robert Whittaker |{{minivlajka|AGO}} Manel Kape |{{minivlajka|ENG}} Jack Shore |{{minivlajka|USA}} Shane Burgos |{{minivlajka|NZL}} Brad Riddell |{{minivlajka|BRA}} Michel Pereira |- |style="text-align: center;"|15 |{{minivlajka|BRA}} Glover Teixeira {{pokles}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''7'''</span> |{{minivlajka|RUS}} Tagir Ulanbekov |{{minivlajka|BRA}} Raphael Assuncao |{{minivlajka|GEO}} Ilia Topuria |{{minivlajka|BRA}} Diego Ferreira |{{minivlajka|UZB}} Šavkat Rachmonov |- |} {| class="wikitable" width="90%" style="text-align:Left;" !Pozícia !Stredná váha !Poloťažká váha !Ťažká váha !Ženské bojovníčky (pound-for-pound) !Ženská slamová váha !Ženská mušia váha !Ženská bantamová váha |- |style="text-align: center;"|(Š) |{{minivlajka|NGA}} Israel Adesanya |{{minivlajka|CZE}} [[Jiří Procházka]] |{{minivlajka|CMR}} [[Francis Ngannou]] |style="background: #696969; text-align: center; color:white"| |{{minivlajka|USA}} Carla Esparza |{{minivlajka|KGZ}} [[Valentina Ševčenková]] |{{minivlajka|USA}} Julianna Peña |- |style="text-align: center;"|1 |{{minivlajka|AUS}} Robert Whittaker |{{minivlajka|BRA}} Glover Teixeira {{pokles}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''1'''</span> |{{minivlajka|FRA}} Ciryl Gane |{{minivlajka|KGZ}} [[Valentina Ševčenková]] |{{minivlajka|USA}} [[Rose Namajunasová]] |{{minivlajka|USA}} Katlyn Chookagian |{{minivlajka|BRA}} Amanda Nunes |- |style="text-align: center;"|2 |{{minivlajka|USA}} Jared Cannonier |{{minivlajka|POL}} Jan Błachowicz {{pokles}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''1'''</span> |{{minivlajka|USA}} Stipe Miočić |{{minivlajka|BRA}} Amanda Nunes |{{minivlajka|CHN}} Čang Wej-li |{{minivlajka|BRA}} Taila Santos {{rast}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''2'''</span> |{{minivlajka|BRA}} Ketlen Vieira |- |style="text-align: center;"|3 |{{minivlajka|ITA}} Marvin Vettori |{{minivlajka|AUT}} Aleksandar Rakić |{{minivlajka|AUS}} Tai Tuivasa |{{minivlajka|USA}} Julianna Peña |{{minivlajka|BRA}} Marina Rodriguez |{{minivlajka|USA}} Lauren Murphy {{pokles}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''1'''</span> |{{minivlajka|USA}} Holly Holm |- |style="text-align: center;"|4 |(4) {{minivlajka|USA}} Derek Brunson |{{minivlajka|RUS}} Magomed Ankalajev |{{minivlajka|USA}} Curtis Blaydes |{{minivlajka|USA}} [[Rose Namajunasová]] |{{minivlajka|BRA}} Mackenzie Dern |{{minivlajka|BRA}} Jéssica Andrade {{pokles}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''1'''</span> |{{minivlajka|MEX}} Irene Aldana |- |style="text-align: center;"|5 |(4) {{minivlajka|USA}} Sean Strickland |{{minivlajka|USA}} Anthony Smith |{{minivlajka|USA}} Derrick Lewis |{{minivlajka|CHN}} Čang Wej-li |{{minivlajka|CHN}} Jen Siaonan |{{minivlajka|MEX}} Alexa Grasso |{{minivlajka|USA}} Raquel Pennington |- |style="text-align: center;"|6 |{{minivlajka|BRA}} Paulo Costa {{pokles}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''2'''</span> |{{minivlajka|BRA}} Thiago Santos |{{minivlajka|ENG}} Tom Aspinall |{{minivlajka|USA}} Carla Esparza |{{minivlajka|BRA}} Jéssica Andrade |{{minivlajka|FRA}} Manon Fiorot |{{minivlajka|RUS}} Jana Kunickaja |- |style="text-align: center;"|7 |{{minivlajka|NOR}} Jack Hermansson |{{minivlajka|USA}} Dominick Reyes |{{minivlajka|RUS}} Alexander Volkov |{{minivlajka|BRA}} Jéssica Andrade |{{minivlajka|USA}} Nina Nunes |{{minivlajka|BRA}} Viviane Araújo |{{minivlajka|USA}} Aspen Ladd |- |style="text-align: center;"|8 |{{minivlajka|ENG}} Darren Till |{{minivlajka|SCO}} Paul Craig |{{minivlajka|SUR}} Jairzinho Rozenstruik |{{minivlajka|BRA}} Marina Rodriguez |{{minivlajka|USA}} Tecia Torres |{{minivlajka|BRA}} Jennifer Maia |{{minivlajka|USA}} Sara McMann |- |style="text-align: center;"|9 |{{minivlajka|USA}} Uriah Hall |{{minivlajka|CHE}} Volkan Oezdemir |{{minivlajka|USA}} Chris Daukaus |{{minivlajka|USA}} Holly Holm |{{minivlajka|BRA}} Amanda Ribas |{{minivlajka|USA}} Andrea Lee |{{minivlajka|SWE}} Pannie Kianzad |- |style="text-align: center;"|10 |{{minivlajka|USA}} Kelvin Gastelum |{{minivlajka|USA}} Jamahal Hill |{{minivlajka|POL}} Marcin Tybura |{{minivlajka|USA}} Katlyn Chookagian |{{minivlajka|USA}} Michelle Waterson |{{minivlajka|USA}} Joanne Wood |{{minivlajka|USA}} Miesha Tate |- |style="text-align: center;"|11 |{{minivlajka|FRA}} Nassourdine Imavov |{{minivlajka|neznáma}} Nikita Krylov |{{minivlajka|RUS}} Sergej Pavlovič |{{minivlajka|BRA}} Ketlen Vieira |{{minivlajka|BRA}} Amanda Lemos |{{minivlajka|USA}} Cynthia Calvillo {{rast}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''1'''</span> |{{minivlajka|USA}} Macy Chiasson |- |style="text-align: center;"|12 |{{minivlajka|USA}} Brad Tavares |{{minivlajka|USA}} Ryan Spann |{{minivlajka|RUS}} Šamiľ Abdurachimov |{{minivlajka|CHN}} Jen Siaonan |{{minivlajka|BRA}} Virna Jandiroba |{{minivlajka|USA}} Jessica Eye {{pokles}} <span style="color:gray; font-size:90%;">'''1'''</span> |{{minivlajka|SWE}} Lina Länsberg |- |style="text-align: center;"|13 |{{minivlajka|BRA}} André Muniz |{{minivlajka|BRA}} Johnny Walker |{{minivlajka|MDA}} Alexander Romanov |{{minivlajka|BRA}} Mackenzie Dern |{{minivlajka|USA}} Angela Hill |{{minivlajka|AUS}} Casey O'Neill |{{minivlajka|BRA}} Karol Rosa |- |style="text-align: center;"|14 |{{minivlajka|USA}} Chris Weidman |{{minivlajka|AUS}} Jimmy Crute |{{minivlajka|BRA}} Augusto Sakai |{{minivlajka|BRA}} Taila Santos <span style="color:gray; font-size:90%;">'''NR'''</span> |{{minivlajka|USA}} Jessica Penne |{{minivlajka|USA}} Maycee Barber |{{minivlajka|USA}} Julia Avila |- |style="text-align: center;"|15 |{{minivlajka|USA}} Edmen Šachbazjan |{{minivlajka|USA}} Dustin Jacoby |{{minivlajka|BGR}} Blagoj Ivanov |{{minivlajka|USA}} Raquel Pennington |{{minivlajka|BRA}} Luana Pinheiro |{{minivlajka|USA}} Erin Blanchfield |{{minivlajka|BRA}} Norma Dumont |- |} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|http://www.ufc.com}} == Zdroj == {{Preklad|en|Ultimate Fighting Championship|1027743527}} [[Kategória:Bojové umenia]] [[Kategória:Šport v USA]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] m323hado8a2c9dt9nevf9h25fly1mse 0 668875 8226250 8198710 2026-05-30T13:13:50Z ~2026-32241-39 296424 8226250 wikitext text/x-wiki {{Geobox | bridge <!-- *** Heading *** --> | name = Lužný most | native_name = | other_name = | category = most <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Bratislavský kraj | district = [[Bratislava V (okres)|Bratislava V]] | commune_type = Mesto | commune = Bratislava | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Bratislava – mestská časť Jarovce|Jarovce]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.08267 | long_d = 17.15066 | coordinates_type = dim:3000 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava <!-- *** Features *** --> | style_type = Typ | style = komorový trámový | material = betón | author_type = Staviteľ | author = D4R7 Construction }} '''Lužný most''' je diaľničný most cez [[Dunaj]] v [[Bratislava|Bratislave]], ktorý je súčasťou Dunajského súmostia.<ref name="asb-navrh-a-vystavba-dunajskeho-sumostia">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Luis Martín-Tereso, Wojciech Wlodzimirski, Juraj Kopčák, Ramón Merino, Angel Carriazo, Adrian Chalupec, Ľudovít Naď| odkaz na autora = | titul = Návrh a výstavba Dunajského súmostia | periodikum = ASB.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinierske-stavby/mosty/navrh-a-vystavba-dunajskeho-sumostia | issn = | vydavateľ = JAGA GROUP | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-20 | dátum prístupu = 2021-07-19 }}</ref> Je súčasťou diaľničného obchvatu [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]]. Dĺžka mosta je 2 939 metrov vďaka čomu je druhým najdlhším diaľničným mostom na Slovensku, šírka je {{m|35}} a rozloha cca {{m2|100000}}.<ref name="pravda">{{Citácia periodika | priezvisko = Domček | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Video: Pozrite sa, ako bude vyzerať nový bratislavský Lužný most | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/579796-video-pozrite-sa-ako-bude-vyzerat-novy-bratislavsky-luzny-most/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-03 | dátum prístupu = 2021-07-19 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Lužný most cez Dunaj. Obchvat Bratislavy vo výstavbe | url = https://bratislavskykraj.sk/video-luzny-most-cez-dunaj-obchvat-bratislavy-vo-vystavbe/ | vydavateľ = bratislavskykraj.sk | dátum vydania = 2020-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-19 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA| odkaz na autora = | titul = Lužný most zvládol záťažové skúšky. Práce na obchvate Bratislavy finišujú | periodikum = ASB.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.asb.sk/aktualne/luzny-most-zvladol-zatazove-skusky-prace-na-obchvate-bratislavy-finisuju | issn = | vydavateľ = JAGA GROUP | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-21 | dátum prístupu = 2021-07-19 }}</ref> Autorom projektu bola spoločnosť [[DOPRAVOPROJEKT|Dopravoprojekt]] v spolupráci s Torroja Ing. a BGG Consult.<ref name="yimba-siesty-bratislavsky-most-spojili">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Šiesty bratislavský most spojili, odovzdaný bude na budúci rok | url = https://www.yimba.sk/dialnica-d4/siesty-bratislavsky-most-spojili-odovzdany-bude-na-buduci-rok | vydavateľ = yimba.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> S výstavbou sa začalo v roku [[2018]], pri stavbe sa použila technológia [[výsuvná skruž|výsuvnej skruže]]. == Názov == Názov mosta vyberali občania na základe ankety [[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky|Ministerstva dopravy]] v [[leto|lete]] [[2020]]. Podľa vzácneho územia [[Lužný les|Lužných lesov]], akých v Európe nie je veľa, bol prijatý návrh označenia Lužný most. Tento názov zvíťazil v ankete s viac ako 50 000 hlasmi nad druhým finálovým názvom – Jarovský most.<ref name="pravda" /> == Otvorenie == Most bol odovzdaný do užívania [[26. september|26. septembra]] [[2021]].<ref name="pravda-luzny-most-je-otvoreny-na-dalsie-useky">{{Citácia periodika | priezvisko = Domček | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Lužný most je otvorený! Na ďalšie úseky obchvatu Bratislavy si ešte počkáme | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/601846-luzny-most-je-otvoreny-na-dalsie-useky-obchvatu-bratislavy-si-este-musime-pockat/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2021-09-26 | dátum prístupu = 2021-09-27 }}</ref> Jeho odovzdávanie však bolo spojené s problémami, nakoľko došlo k oneskoreniu a celá diaľnica sa otvorila len čiastočne. Zároveň je to „najmladší“ bratislavský most.<ref name="pravda-luzny-most-je-otvoreny-na-dalsie-useky"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam mostov cez Dunaj v Bratislave]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Bratislavský výhonok}} {{Výhonok dopravná stavba}} {{Mosty ponad Dunaj v Bratislave}} {{Diaľnica D4}} [[Kategória:Diaľničné mosty na Slovensku]] [[Kategória:Mosty cez Dunaj]] [[Kategória:Mosty v Bratislave]] [[Kategória:Diaľnica D4 (Slovensko)]] [[Kategória:Okres Bratislava II]] [[Kategória:Okres Bratislava V]] [[Kategória:Jarovce]] [[Kategória:Architektúra z 2021]] snk7fe3negsdrrb33zh9w0s5ht9wecn 0 669277 8226420 7684955 2026-05-30T21:17:06Z Cmelak770 15514 obrázok 8226420 wikitext text/x-wiki {{Infobox Železničná stanica | názov = Bošany | obrázok = Bošany.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = stanica v roku 2026 | štát = Slovensko | mesto = [[Bošany]] | mestská časť = | prevádzkovateľ = [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] | zemepisná šírka = 48.5929619 | zemepisná dĺžka = 18.2419158 | otvorenie = | bývalý názov = | nástupištia = | nástupné hrany = | prístup = | cestovné lístky = | počet cestujúcich = | trate = [[Železničná trať Nové Zámky – Prievidza|140 Nové Zámky – Prievidza]] }} '''Železničná stanica Bošany''' je [[železničná stanica]] v [[Bošany|Bošanoch]]. Leží na trati [[Železničná trať Nové Zámky – Prievidza|140 Nové Zámky – Prievidza]]. Nie je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná]].<ref name="vlaky-net"/> == Doprava == Na stanici sa nachádzajú 4 dopravné, 2 manipulačné, 5 odstavných a 5 ostatných koľají. Zo stanice viedla lesná úzkokoľajná trať Bošany - Cibajka - Klátova Nová Ves.<ref name="vlaky-net"/> Stanica patrí do Oblastného riaditeľstva Trnava.<ref name="zsr-detail-stanice"/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="vlaky-net">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bošany - Železničná stanica | url = https://www.vlaky.net/trate/objekt/29/zeleznicna-stanica-bosany/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-01 | miesto = Trnava | jazyk = }}</ref> <ref name="zsr-detail-stanice">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Detail stanice | url = https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/zoznam-stanic-zastavok/detail-stanice.html?sid=947 | vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-01 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210801200030/https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/zoznam-stanic-zastavok/detail-stanice.html?sid=947 | dátum archivácie = 2021-08-01 }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/zoznam-stanic-zastavok/detail-stanice.html?sid=947 Stanica na stránke ŽSR] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210801200030/https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/zoznam-stanic-zastavok/detail-stanice.html?sid=947 |date=2021-08-01 }} * [https://www.vlaky.net/trate/objekt/29/zeleznicna-stanica-bosany/ Stanica na stránke VLAKY.NET] {{Železničná trať 140 (Slovensko)}} [[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Bošany]] [[Kategória:Bošany]] [[Kategória:Doprava v okrese Partizánske]] [[Kategória:Stavby v okrese Partizánske]] ep16nscd4bgzjqhabm1ah40wf75m8w5 14 671740 8226294 7260102 2026-05-30T15:25:40Z Jetam2 30982 zar 8226294 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Univerzity v USA|Missouri-St. Louis]] [[Kategória:Vysoké školy v Missouri]] np3q7af51tbwli49smim2qz5mcfubvx 0 672952 8226406 8106388 2026-05-30T20:32:07Z Michal62606 117643 fotografia 8226406 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Andrea Riseborough | fotka = MJK 331433 Andrea Riseborough (The Kindness of Strangers, Berlinale 2019) (cropped).jpg | veľkosť fotky = | komentár = Riseborough v roku 2019 | celé meno = Andrea Louise Riseborough | dátum narodenia = {{dnv|1981|11|20}} | miesto narodenia = [[Newcastle upon Tyne]], [[Anglicko]], [[Spojené kráľovstvo]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka | roky pôsobenia = 2001 – súčasnosť | manžel = | priateľ = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = |portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Andrea Riseboroughová''' ({{vjz|eng|Andrea Louise Riseborough}}; * [[20. november]], [[1981]], [[Newcastle upon Tyne]], [[Anglicko]], [[Spojené kráľovstvo]]) je [[Angličania|anglická]] divadelná, filmová a televízna [[Herec|herečka]], ktorá získala v roku [[2023]] nomináciu na filmové ocenenie [[Academy Awards]], za jej herecký výkon vo filme ''To Leslie'' (2022). == Detstvo a mladosť == Je dcérou sekretárky a otec sa venoval predaju automobilov. Má mladšiu sestru Lauru, ktorá študovala tiež herectvo, na [[Royal Academy of Dramatic Art]]. Riseboroughová je tiež členkou [[National Youth Theatre of Great Britain]]. == Kariéra == Riseboroughová sa venovala od roku [[2001]] prevažne divadlu. Jej prvý film natočila v roku [[2005]] a prvú väčšiu úlohu získala v roku [[2008]], vo filme ''Margaret Thatcherová - Dlhá cesta do Finchley'', kde stvárnila [[Margaret Thatcherová|Margaret Thatcherovú]]. Po boku [[Sally Hawkins]] sa objavila vo filme ''Vyrobené v Dagenhame'', z roku [[2010]]. V rovnakom roku sa objavila aj vo filme ''Brighton Rock'', kde za svoj herecký výkon získala dve nominácie na ocenenie [[British Independent Film Awards]]. V roku [[2012]], sa pripojila k hereckému obsadeniu ako [[Jason Bateman]], [[Alexander Skarsgård]], [[Max Thieriot]] a [[Hope Davis]] vo filme ''Odpojiť''. O rok neskôr hrala po boku [[Tom Cruise|Toma Cruisea]] a [[Olga Kurylenko|Olgy Kurylenko]] vo filme ''Oblivion: Nevedomí''. V rovnakom roku bola nominovaná na ocenenie [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]], k kategórii Vychádzajúca hviezda. V roku [[2014]] sa objavila v Oscarovom filme ''[[Birdman]]''. Tiež získala herecké ocenenie [[Screen Actors Guild Awards|SAG]], za najlepšie obsadenie filmu. V roku [[2015]] sa objavila v televíznom seriály ''National Treasure'', kde hrala po boku [[Julie Waltersová|Julie Walters]] a [[Robbie Coltrane|Robbieho Coltranea]]. V roku [[2017]] sa objavila v jednej epizóde televízneho seriálu [[Black Mirror|''Black Mirror'']] a v rovnakom roku tiež hrala aj vo filmoch ako ''Súboj pohlaví'' a [[Stratili sme Stalina|''Stratili sme Stalina'']]. O rok neskôr sa objavila v psychologickej dráme ''Nancy'', kde za svoj herecký výkon, si odniesla cenu pre najlepšiu herečku na Filmovom festivale v Sitges. V roku [[2020]] sa objavila vo filmoch ''Possessor'', ''Nenávisť'' a ''Luxor'' a v televíznom seriály ''Nula, Nula, Nula''. V roku [[2021]] mali premiéru filmy ako ''Here Before'', ''The Electrical Life of Louis Wain'' a ''To Leslie'', v ktorých Riseboroughová hrá. Za svoj herecký výkon vo filme ''To Leslie'', získala nomináciu na [[Academy Awards]]. == Súkromný život == Počas natáčania filmu ''Luxor'', sa Riseboroughová zblížila s hercom [[Karim Saleh|Karimom Salehom]], s ktorým má vzťah. == Zdroj == {{Preklad|en|Andrea Riseborough|1215636431}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Riseborough, Andrea}} [[Kategória:Anglické filmové herečky]] [[Kategória:Anglické televízne herečky]] [[Kategória:Anglické divadelné herečky]] [[Kategória:Anglické shakespearovské herečky]] [[Kategória:Osobnosti z Newcastlu upon Tyne]] 79rtyerejohe068rb5v8ao4l7uzlgxz 0 677315 8226356 8128198 2026-05-30T18:13:20Z ~2026-32053-80 296449 oprava nesprávne uvedeného binomického názvu 8226356 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny|Obrázok=Horse-chestnut 800.jpg|Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia| Podríša po slovensky= [[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta| Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta| Oddelenie po slovensky= [[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky=Angiospermae| Trieda po slovensky= [[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae||Binomické meno=Aesculus hippocastanum|Klasifikátor1=[[Carl Linné|L.]], [[1753]]|Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/VU}} [[Zraniteľný]]|Čeľaď po latinsky=Sapindaceae|Čeľaď po slovensky=[[mydlovníkovité]]|Synonymá=Gaštan|Rad po slovensky=[[mydlovníkotvaré]]|Rad po latinsky=Sapindales|Podčeľaď po slovensky=[[pagaštanovaté]]|Podčeľaď po latinsky=Hippocastanoideae}} '''Pagaštan konský''' (iné názvy pozri nižšie; {{Lat|''Aesculus hippocastanum''}}) je listnatý [[strom]] z podčeľade [[pagaštanovaté]] (Hippocastanoideae) čeľade [[mydlovníkovité]] (Sapindaceae). V minulosti sa zaraďoval do čeľade [[pagaštanovité]]. == Názvy == Súčasný slovenský názov tejto rastliny je '''pagaštan konský'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Červenka | meno = Martin | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba | odkaz na titul = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Príroda|Príroda]] | rok = 1986 | počet strán = 517 | strany = 90 }}</ref>. Staršie názvy sú: '''gaštan konský''' [alebo '''koňský'''], '''gaštan divý''', '''pagaštan divý''', '''maďal obyčajný''', '''maďal divý'''. Ľudové alebo staršie názvy sú: '''divý gaštan''', '''divoký gaštan''', '''planý gaštan''', '''konský gaštan''', '''svinský gaštan''', '''bláznivý gaštan''', '''nejedlý gaštan''', '''[[gaštan]]''', '''maďal''', '''jirovec''', '''jírovec'''; v uvedených ľudových alebo starších názvoch môže byť namiesto slova gaštan vždy variant '''kaštan'''.<ref>HALAŠA, P. PRÍSPEVOK K TERMINOLÓGII RASTLÍN. In: Slovenská reč 1937 [https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1936-37/2-3/5-23-lq.pdf]</ref><ref>gaštan. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020</ref><ref>gaštan. In. [[Historický slovník slovenského jazyka]]</ref><ref>gaštan. In: [[Slovník slovenských nárečí]]</ref><ref>https://bylinke.sk/sk/stranka/bylinky/pagastan-konsky</ref><ref>https://www.predajbylin.sk/gastan_kvet/index.html</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lesnická práce | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1947 | počet strán = 460 | url = https://books.google.sk/books?id=UaQfAAAAMAAJ&q=ma%C4%8Fal+oby%C4%8Dajn%C3%BD&dq=ma%C4%8Fal+oby%C4%8Dajn%C3%BD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiKtIrvi5n2AhUBH-wKHWIfCm4Q6AF6BAgHEAI| isbn = | kapitola = | strany = 283| jazyk = }}</ref> == Opis == Pagaštan konský je vysoký [[strom]], ktorý zvyčajne dorastá do výšky 20{{--}} 30 m. Mohutná [[Koruna (strom)|koruna]] tohto stromu je široko kužeľovitá až rozložitá a môže dosiahnuť šírku až 20 m. V [[Koruna (strom)|korune]] sa nachádzajú dlaňovito zložené [[List (botanika)|listy]], ktoré sú zložené z 5{{--}}7 sediacich lístkov vajcovitého tvaru. Obrovské listy dosahujú veľkosť až 30 cm a na jeseň sa zvyknú sfarbovať do oranžova. [[Kvet]]y kvitnú od apríla do mája v bohatých vzpriamených kuželovitých strapcoch. Korunné lupienky dozrievajú do bielej farby, na ktorej sa vyskytujú žlté či červené škvrny. Zaujímavé je, že horný lupienok je o niečo väčší než ostatné. Kvety sa po odkvitnutí menia na suché 6 cm veľké pukavé [[Plod (rastlina)|plody]] – [[Tobolka|tobolky]], ktoré sú dosť tvrdé a na povrchu ostnaté. Hnedé horké plody pagaštana konského sú mierne jedovaté. Čerstvé plody sú lesklé s nádychom červenej farby, majú na sebe veľkú bledšiu škvrnu a nie sú zahrotené. Týmto všetkým sa odlišujú od plodov [[Gaštan jedlý|gaštana jedlého]]. Na špičkách konárov stromu sa v zime začínajú objavovať nápadné veľké lesklé hnedé púčiky, ktoré sú veľmi lepkavé.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) – Mladý vedec|url=https://www.mladyvedec.sk/pagastan-konsky-aesculus-hippocastanum/|vydavateľ=mladyvedec.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-19|miesto=|jazyk=}}</ref> == Výskyt == Pôvodne pochádza z malého územia v horách na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]], z malého územia v severnom [[Grécko|Grécku]], [[Albánsko|Albánsku]], [[Severné Macedónsko|severnom Macedónsku]], [[Srbsko|Srbsku]] a [[Bulharsko|Bulharsku]]. Dnes sa však vyskytuje takmer všade (hlavne v Európskom miernom pásme), najmä v parkoch a záhradách.<ref name="kniha" /> == Použitie == === Účinné látky === V pagaštane sa nachádza komplex triterpénových saponínov a [[Glykozidová väzba|glykozidov]] označovaných ako [[escín]], [[Flavonoid|flavonoidy]], oligomérne proantokyanidiny, katechinové [[triesloviny]]. Šupka semien a kôra kumaringlykozidov obsahuje [[eskulín]], [[fraxín]] a [[skopolin]]. V kôre a listoch sú iba stopy [[Escín|escínu]].<ref name="kniha" /> === Priaznivé účinky === [[Escín]] pomáha znížiť koncentráciu určitých [[Enzým|enzýmov]] v krvi pacientov s chorými [[Cieva (anatómia)|cievami]]. Tým odstraňuje zadržiavanie tekutín v [[Tkanivo|tkanivách]]. Vedci potvrdili aj jeho schopnosť tonizovať cievy, čo podporuje spätný tok krvi. Tato látka sa podáva v hotových liečivách a v homeopatických prípravkoch proti ťažkostiam pri chronickej žilovej nedostatočnosti, pocitoch ťažkých a opuchoch nôh, kŕčových žilách, nočných kŕčoch v lýtkach výraz a v [[Hemoroidy|hemoroidoch]]. Vtieranie masti a kúpele sa používajú na poranenia spôsobené pri športe, na výrony, [[Omrzlina|omrzliny]] a poruchy prekrvenia. Okrem [[Escín|escínu]] pôsobia v celkových výťažkoch protizápalové [[Flavonoid|flavonoidy]]. Z kôry, ktorá sa v minulosti používala v ľudovom liečiteľstve proti [[Hnačka|hnačkám]] a [[Hemoroidy|hemoroidom]], sa získava [[eskulín]], ktorý je súčasťou kombinovaných prípravkov proti chronickej žilovej nedostatočnosti. Vďaka schopnosti absorbovať [[ultrafialové žiarenie]] typu B sa dáva i do mastí na ochranu pred svetlom. Listy pagaštana konského a listy gaštana jedlého slúžia v ľudovom liečiteľstve ako prostriedok proti [[Kašeľ|kašlu]] a nasadzujú sa aj pri [[Reumatológia|reumatických]] ťažkostiach. Pri týchto indikáciách sa však účinok dodnes nepodarilo dokázať. <ref name="kniha">Jana Jindrová – Miroslava Malovcová: Liečivé rastliny: Ottov sprievodca prírodou, OTOVO NAKLADATELSTVÍ 2010, 29. s, ISBN 978-80-7360-589-6</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Illustration Aesculus hippocastanum0.jpg|Súhrnná botanická ilustrácia Súbor:Baden-Baden-Aesculus hippocastanum-68-Rosskastanie-Knospe-2014-gje.jpg|Pupeň Súbor:20170406Aesculus hippocastanum2.jpg|List Súbor:Aesculus hippocastanum (1).jpg|Kvety Súbor:Aesculus hippocastanum floral diagram colored.svg|Kvetový diagram Súbor:Aesculus hippocastanum fruit.jpg|Plody Súbor:Aesculus hippocastanum Seed.jpg|Klíčiaci plod Súbor:Jírovec maďal.jpg|Typický zimný [[Habitus (biológia)|habitus]] </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Aesculus hippocastanum}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Mydlovníkovité]] [[Kategória:Rastliny európskeho významu]] [[Kategória:Flóra na Slovensku]] [[Kategória:Listnaté stromy]] [[Kategória:Medonosné rastliny]] 8mj1taul1yj9f2xxer8u52ce0tzxtva 0 677342 8226403 8225922 2026-05-30T20:29:55Z Pe3kZA 39673 /* Semifinále */ akt. 8226403 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=28. máju 2026|zápasy=60|góly=353|návštevnosť=426314|najproduktívnejší hráč={{SUI}} [[Sven Andrighetto]]<br/><small>(13 bodov)<small/>|zostupujúci=ITA|2 zostupujúci=GBR}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{ITA|lh|1}} * {{GBR|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 10 000 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 7 500 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2025, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}} '''(H)'''|v=7|vp=0|pp=0|p=0|sg=39|ig=7|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=0|p=1|sg=31|ig=11|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LAT|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=3|sg=24|ig=17|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{USA|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=25|ig=21|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=23|ig=22|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{AUT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=14|ig=38}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=7|sg=7|ig=35|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A11_74_3_0.pdf|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 668|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A13_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=V. Rohrer (P. Schneider, C. Unterweger) (PH) - 05:01<br/><br/><br/>D. Zwerger (C. Unterweger, P. Schneider) (PH) - 46:21<br/>T. Nickl (P. Huber) - 47:05<br/><br/>T. Nickl (PB) - 59:57|góly2=<br/>11:03 - I. Sorfon (M. Csollák, B. Sebők) (PH)<br/><br/><br/>53:21 - P. Vincze (J. Hári, K. Papp) (PH)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=22|strely2=19}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|2|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|0|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 633|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A15_74_3_0.pdf|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}|góly2=18:19 - M. Dzierkals (O. Batņa)<br/>24:56 - R. Balcers (D. Smirnovs) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=25|strely2=22}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|3|1|2|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 206|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A17_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Joseph Woll<br/>(od 22. minúty Devin Cooley)|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=L. Hämeenaho - 06:06<br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, O. Määttä) - 08:45<br/>A. Räty (M. Lehtonen, H. Björninen) - 14:10<br/>L. Hämeenaho (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH) - 21:26<br/>S. Mäenalanen (O. Määttä, W. Merelä) - 21:57<br/><br/>A. Lundell (PH) - 46:33|góly2=<br/>07:44 - M. Coronato (O. Moore)<br/><br/><br/><br/><br/>43:21 - R. Leonard (R. Ufko, J. Faulk) (PH)|tresty1=6|tresty2=10|strely1=28|strely2=32}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|5|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A19_74_3_0.pdf|tresty1=12|tresty2=10|strely1=17|strely2=31|brankár1=Jonas Stettmer|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|1|6}}|góly2=25:56 - T. Meier (N. Hischier, R. Josi) (OS)<br/>28:54 - S. Andrighetto (D. Malgin, T. Meier)<br/>29:29 - C. Bertschy (N. Niederreiter, S. Jung)<br/>37:23 - N. Hischier (T. Meier, R. Josi) (PH)<br/>38:19 - R. Josi (N. Niederreiter, K. Jäger) (PH)<br/>45:16 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>F. Tiffels (L. Reichel, J. Samanski) - 55:47}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 677|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A21_74_3_0.pdf|bg=|tresty2=4|tresty1=8|strely1=26|strely2=14|brankár1=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|brankár2=Atte Tolvanen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|góly1=<br/>R. Balcers (D. Smirnovs, A. Šmits)|góly2=27:11 - T. Harnisch (P. Stapelfeldt)<br/><br/>44:22 - B. Nissner (P. Schneider, V. Rohrer) (PH)<br/>59:58 - V. Rohrer (T. Nickl) (PB)}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{HUN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|5|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 996|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A23_74_3_0.pdf|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=26|brankár2=Ben Bowns<br/>(od 34. minúty Mat Robson)|brankár1=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{SUI}} Cedric Borga|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}|góly1=K. Nagy - 02:19<br/>D. Szongoth (M. Horváth, B. Horváth) - 18:14<br/>I. Terbócs (OS) - 23:31<br/>I. Terbócs (B. Horváth, T. Ortenzsky) - 53:24<br/>K. Nagy (P. Vincze, T. Sárpatki) - 54:05}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|9|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|3|0|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A25_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=David Kickert<br/>(od 31. minúty Florian Vorauer)|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}<br/><br/>{{ku|0|9}}|tresty1=8|tresty2=2|strely1=20|strely2=30|góly2=05:11 - T. Rotchette (D. Malgin, S. Andrighetto)<br/>09:20 - T. Meier (D. Egli)<br/>11:28 - N. Hischier (T. Meier, A. Biasca)<br/>13:21 - D. Riat (S. Andrighetto, D. Kukan) (PH)<br/>29:42 - N. Hischier (N. Niederreiter, T. Meier) (PH)<br/>30:03 - C. Thürkauf (J.J. Moser)<br/>32:19 - T. Rochette (S. Andrighetto, Ch. Marti)<br/>50:29 - D. Riat (T. Rochette, D. Malgin) (PH)<br/>56:02 - C. Bertschy (C. Thürkauf, S. Jung)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|4|3|}} sn|tretiny={{tretiny|1|1|1|2|1|0|0|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 731|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A27_74_5_0.pdf|brankár1=Devin Cooley|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/>I. Howard (A. Steeves) - 14:33<br/>M. Sasson (R. Ufko, A. Steeves) - 25:06<br/><br/><br/>T. Novak (D. Carlile) - 54:13|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=39|strely2=34|góly2=01:00 - M. Seider (F. Tiffels, J. Samanski)<br/><br/><br/>29:53 - F. Tiffels (L. Reichel, L. Gawanke)<br/>32:42 - M. Michaelis (A. Ehl)|nájazdy1=<br/>M. Tkachuk - {{sn-nep}}<br/><br/>P. Cotter - {{sn-nep}}<br/><br/>I. Howard - {{sn-nep}}<br/><br/>M. Coronato - {{sn-gól}}<br/><br/>R. Leonard - {{sn-gól}}<br/><br/>|nájazdy2={{sn-gól}} - J. Samanski<br/><br/>{{sn-nep}} - L. Reichel<br/><br/>{{sn-nep}} - D. Kahun<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Michaelis<br/><br/>{{sn-nep}} - N. Krammer}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|7|}}|tretiny={{tretiny|1|3|0|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A29_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Mareks Mitens<br>(od 42. minúty Gustavs Davis Grigals)|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}<br/><br/>{{ku|1|7}}|góly1=R. Balcers (S. Vilmanis) - 00:10|tresty1=12|tresty2=14|strely1=15|strely2=36|góly2=<br/>05:11 - H. Björninen (H. Jokiharju, W. Merelä)<br/>10:19 - H. Jokiharju (P. Puistola, M. Lehtonen)<br/>15:22 - S. Mäenalanen (H. Björninen)<br/>28:55 - W. Merelä (S. Mäenalanen, H. Björninen)<br/>40:58 - A. Lundell (Mik. Granlund, A. Barkov) (PH)<br/>41:25 - P. Puistola (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH)<br/>45:36 - A. Räty (L. Hämeenaho, M. Lehtonen)}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|1|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A31_74_3_0.pdf|brankár1=Reto Berra|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=41|strely2=14|góly1=N. Niederreiter (R. Josi, D. Egli) - 05:05<br/>N. Hischier - 21:02<br/>S. Knak (D. Riat) - 28:01<br/><br/>N. Niederreiter (T. Meier, N. Hischier) - 52:53|góly2=<br/><br/><br/>34:53 - J. Waller (L. Kirk, M. Richardson)}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 925|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A33_74_3_0.pdf|bg=|tresty1=2|tresty2=4|strely1=37|strely2=12|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=E. Mik (M. Kastner, M. Wiederer) - 08:43<br/>L. Gawanke (S. Loibl, M. Michaelis) (PH) - 19:35<br/>L. Reichel (F. Tiffels, J. Samanski) - 39:10<br/>S. Dove-McFalls (M. Michaelis, A. Ehl) - 39:49<br/>L. Gawanke (M. Kastner, S. Loibl) - 41:36<br/><br/>L. Gawanke (K. Wissmann, M. Michaelis) - 49:40|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/>44:35 - T. Sárpátki (K. Nagy, Z. Garat)<br/><br/>57:22 - J. Hári (M. Nemes, R. Kiss)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 049|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A35_74_3_0.pdf|brankár1=Joonas Korpisalo|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CZE}} Lukáš Rampir|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=2|tresty2=8|strely1=49|strely2=9|góly1=V. Heinola (K. Helenius, A. Barkov) - 00:58<br/>V. Heinola (H. Jokiharju, L. Hameenaho) - 28:30<br/>M. Lehtonen (A. Räty, Mik. Granlund) - 31:51<br/>H. Jokiharju (V. Saarijärvi, J. Puljujärvi) - 58:50|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 184|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A37_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Kristers Gudļevskis|brankár2=Devin Cooley|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=H. Egle (M. Dzierkals, K. Zile) - 08:47<br/><br/><br/>D. Smirnovs (S. Vilmanis, R. Balcers) - 46:06<br/>S. Vilmanis (O. Batņa) (PB) - 58:58<br/><br/>S. Vilmanis (PB) - 59:18|góly2=<br/>34:48 - M. Tkachuk (O. Moore, D. Nelson) (PH)<br/><br/><br/>59:09 - M. Olivier (M. Tkachuk, J. Faulk)|tresty1=10|tresty2=8|strely1=22|strely2=47}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|9|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|6|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A39_74_3_0.pdf|brankár1=Leonardo Genoni|rozhodca={{GER}} André Schrader|brankár2=Ádám Vay<br/>(od 34. minúty Bence Bálizs)|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|7|0}}<br/>{{ku|8|0}}<br/>{{ku|9|0}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=10|góly1=R. Josi (K. Jäger, D. Riat) - 18:09<br/>R. Josi - 20:29<br/>R. Josi (N. Hischier, S. Andrighetto) (PH) - 22:54<br/>T. Meier (J.J. Moser) - 31:37<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 33:07<br/>C. Thürkauf (S. Andrighetto, D. Malgin) - 35:48<br/>S. Andrighetto (J.J. Moser, T. Berni) - 39:04<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 52:58<br/>S. Knak (R. Josi) - 55:09}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|4|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 685|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A41_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|tresty1=10|tresty2=2|strely1=17|strely2=34|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}<br/><br/>{{ku|2|6}}|góly2=<br/>23:28 - L. Reichel (J. Samanski, F. Tiffels)<br/>33:07 - J. Samanski (F. Tiffels, L. Reichel)<br/>45:47 - L. Reichel (M. Seider, J. Samanski) (PH)<br/>48:25 - M. Wiederer (M. Seider)<br/><br/>51:45 - L. Reichel (F. Tiffels, M. Michaelis) (PH)<br/>54:44 - A. Ehl (M. Michaelis, S. Dove-McFalls) (PB)|góly1=L. Wallner (T. Harnisch, P. Stapelfeldt) - 22:22<br/><br/><br/><br/><br/><br/>V. Rohrer (S. Schwinger, T. Nickl) - 48:59}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 071|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A43_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson<br/>(od 41. minúty Ben Bowns)|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=10|tresty2=4|strely1=19|strely2=38|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:29 - M. Dzierkals (H. Egle, E. Tralmaks)<br/>13:25 - D. Smirnovs (M. Tumānovs, S. Vilmanis)<br/>19:18 - R. Balcers (D. Smirnovs, R. Mamčics)<br/>22:03 - E. Tralmaks (R. Balcers, A. Šmits) (PH)<br/>36:19 - H. Egle (E. Tralmaks)<br/>38:41 - R. Krastenbergs (S. Vilmanis, A. Šmits) (PH)}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 010|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A45_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=David Kickert|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/><br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=34|strely2=16|góly1=Mik. Granlund (A. Barkov, V. Heinola) (PH) - 18:38<br/>S. Mäenalanen (W. Merelä, V. Saarijärvi) - 23:14<br/>J. Puljujärvi (A. Lundell, H. Jokiharju) - 31:49<br/>S. Manninen (A. Räty, J. Puljujärvi) - 32:36<br/><br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, V. Saarijärvi) - 47:29|góly2=<br/><br/><br/><br/>43:24 - B. Nissner (D. Zwerger, P. Schneider)<br/><br/>58:24 - L. Wallner (I. Scherzer, L. Kolarik)}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|7|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|1|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=5 813|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A47_74_3_0.pdf|tresty1=4|tresty2=12|strely1=46|strely2=17|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Ádám Vay|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|5|3}}<br/>{{ku|6|3}}<br/>{{ku|7|3}}|góly1=J. Faulk (T. Novak) - 09:43<br/>M. Tkachuk (T. Novak, M. Coronato) (PH) - 18:22<br/>R. Leonard (T. Novak) - 22:09<br/>J. Faulk (M. Tkachuk, T. Novak) (PH) - 27:52<br/><br/>R. Leonard (J. Faulk, M. Tkachuk) (PH) - 38:13<br/><br/><br/>M. Tkachuk (J. Hagens) (PB) - 56:45<br/>M. Plante (R. Leonard, T. Novak) - 59:33|góly2=<br/><br/><br/><br/>30:19 - C. Erdély (I. Terbócs, B. Sebők)<br/><br/>47:15 - C. Erdély (M. Horváth, J. Hari)<br/>54:09 - G. Tornyai (I. Terbócs, B. Sebők)}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|6|3|}}|tretiny={{tretiny|3|0|1|1|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=5 462|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A49_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Ben Bowns|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/><br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|6|2}}<br/>{{ku|6|3}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=42|strely2=16|góly1=A. Karachun (M. Seider) - 13:56<br/>F. Tiffels - 19:25<br/>F. Wagner (M. Seider, A. Karachun) - 19:41<br/>A. Eder (S. Loibl, L. Gawanke) - 22:12<br/><br/><br/>J. Samanski (L. Reichel, F. Tiffels) - 40:17<br/>L. Gawanke (L. Hüttl, N. Krämmer) - 49:00|góly2=<br/><br/><br/><br/>24:04 - R. Down (C. Neilson, N. Halbert) (PH)<br/><br/><br/>50:51 - O. Betteridge (B. Jenion)<br/>54:06 - R. Lachowitz (L. Neilson, J. Curran)}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|8|}}|tretiny={{tretiny|0|3|1|2|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 485|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A51_74_3_0.pdf|brankár1=Bence Bálizs|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|tresty1=10|tresty2=4|strely1=15|strely2=27|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/><br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}|góly2=09:48 - R. Balcers (S. Vilmanis, E. Tralmaks) (PH)<br/>18:38 - D. Smirnovs (K. Zīle, T. Andersons) (PH)<br/>19:47 - E. Tralmaks (H. Egle, M. Dzierkals)<br/>27:53 - T. Andersons (O. Batņa, R. Krastenbergs) (PH)<br/>34:51 - M. Tumānovs (A. Andžāns, D. Smirnovs)<br/><br/>54:44 - R. Krastenbergs (H. Egle, A. Andžāns)<br/>57:00 - S. Vilmanis (R. Balcers) (OS)<br/>58:03 - S. Vilmanis (A. Šmits, E. Tralmaks) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Nemes (Z. Hadobás, B. Horváth) - 37:57}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|1|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 126|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A53_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Devin Cooley|brankár2=Atte Tolvanen|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}|tresty2=6|tresty1=4|strely1=36|strely2=25|góly1=C. Clifton (W. Borger, A. Steeves) - 05:34<br/>R. Ufko (T. Novak) - 06:19<br/>P. Cotter (M. Olivier, W. Borgen) - 21:07<br/>M. Tkachuk (M. Coronato, R. Leonard) (PH) - 31:52|góly2=<br/><br/><br/><br/>36:10 - S. Schwinger (D. Maier, L. Wallner)}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|2|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A55_74_3_0.pdf|brankár1=Reto Berra|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=8|tresty2=14|strely1=23|strely2=25|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=A. Biasca (D. Egli) - 00:40<br/>K. Jäger - 03:59<br/><br/><br/><br/>K. Jäger (T. Meier, T. Rochette) (PH) - 56:47<br/>N. Hischier (K. Jäger, T. Meier) (PB) - 59:05|góly2=<br/><br/>32:48 - A. Barkov (H. Jokiharju, V. Heinola)<br/>55:18 - A. Barkov (K. Helenius, H. Jokiharju)}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=6|vp=1|pp=0|p=0|sg=33|ig=13|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{NOR|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=1|p=1|sg=25|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=2|sg=19|ig=17|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SWE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=3|sg=27|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=21|ig=19|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=15|ig=26}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=13|ig=25}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=5|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|3|1|1}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 095|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B14_74_3_0.pdf|bg=|strely1=16|strely2=29|tresty1=14|tresty2=14|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|2|5}}<br/>{{ku|2|6}}|góly2=09:45 - M. Ekholm (V. Björck, L. Raymond)<br/>17:58 - O. Ekman-Larsson (L. Raymond, I. Stenberg)<br/>25:52 - L. Raymond (J. Persson, J. De La Rose) (PH)<br/>28:09 - J. Silfverberg (C. Grundström, R. Hägg)<br/><br/>33:45 - V. Björck (I. Stenberg, O. Ekman-Larsson) (PH)<br/><br/>55:05 - L. Karlsson (S. Holmström, A. Johansson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>J. Blichfeld (P. Bruggisser, N. Olesen) (PH) - 31:38<br/><br/><br/>M. Aagaard (J. Blichfeld, N. Olesen) (PH) - 51:48}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|0|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 103|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B16_74_3_0.pdf|strely1=25|strely2=11|tresty1=10|tresty2=10|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|góly1=S. Hurrød (K. Østby, H. Salsten) - 07:33<br/>J. Berglund (T. Koblar, S. Solberg) (PH) - 25:27<br/>J. Berglund (K. Østby, H. Haukeland) - 29:51<br/>J. Berglund (H. Salsten, J. Johannesen) - 36:32}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|5|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 367|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B18_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Nikolaj Henriksen|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}|góly1=P. Martone (S. Crosby, M. Celebrini) - 40:28<br/>G. Vilardi (R. Thomas) - 43:02<br/>D. Mateychuk (S. Crosby, M. Celebrini) - 43:33<br/><br/>R. O'Reilly (S. Crosby, P. Martone) - 51:49<br/>P. Wotherspoon (S. Crosby) - 59:31|góly2=<br/><br/><br/>50:12 - N. Olesen (M. Aagaard)|tresty1=2|tresty2=4|strely1=38|strely2=16}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|4|}}|tretiny={{tretiny|2|3|1|1|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 738|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B20_74_3_0.pdf|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}|tresty1=10|tresty2=33|strely1=27|strely2=14|góly2=03:04 - M. Blümel (F. Hronek, T. Galvas)<br/>12:24 - D. Kubalík (T. Cibulka, M. Kaut) (PH)<br/>13:00 - J. Flek (D. Voženílek, D. Tomášek)<br/><br/><br/>23:21 - J. Černoch (O. Beránek, J. Chmelař)|góly1=<br/><br/><br/><br/>J. Persson (E. Heineman, S. Holmström) (PH) - 15:34<br/>S. Holmström (J. Pearson, E. Heineman) (PH) - 17:45<br/><br/><br/>O. Ekman-Larsson (K. Raymond, I. Stenberg) (PH) - 36:00}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 989|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B22_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Henrik Haukeland|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}|góly2=11:32 - E. Bakke Olsen (M. Krogdahl, M. Øby Olsen)<br/>31:40 - N. Steen (H. Salsten)<br/>38:51 - C. Kåsastul (M. Øby Olsen, M. Krogdahl)<br/>55:28 - T- Koblar (A. Martinsen, E. Pettersen)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=30|strely2=35}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|3|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 517|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B26_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty2=8|tresty1=2|strely1=58|strely2=15|góly1=<br/>N. Alscher (J. Ticháček, M. Blümel) - 45:14<br/>J. Flek (D. Tomášek, F. Hronek) - 51:05<br/>D. Kubalík (D. Tomášek) (PB) - 59:05|góly2=29:20 - N. Saracino (M. Frycklund)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|4|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 814|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B28_74_3_0.pdf|tresty1=0|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|brankár1=Arvid Söderblom|brankár2=Žan Us|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}|góly1=L. Raymond (C. Grundström, O. Ekman-Larsson) - 03:26<br/>J. De la Rose (L. Karlsson, M. Ekholm) - 19:07<br/>J. De la Rose (L. Karlsson) - 25:55<br/>R. Hagg (O. Ekman-Larsson, A. Frondell) - 26:58<br/>L. Raymond (O. Ekman-Larsson, I. Stenberg) (PH) - 31:38<br/>M. Ekholm (A. Frondell, S. Holmström) - 37:23}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|6|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|2|1|1|2|2|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 938|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B30_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Cam Talbot|brankár2=Tobias Normann|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>{{ku|4|5}}<br/><br/>{{ku|5|5}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|6|5}}|tresty1=8|tresty2=10|strely1=42|strely2=19|góly2=05:18 - E. Bakke Olsen (P. Vesterheim, P. Elvsveen)<br/>11:37 - J. Johannesen (A. Martinsen, T. Koblar)<br/><br/><br/>23:34 - N. Steen (P. Vesterheim, J. Johannesen) (PH)<br/><br/><br/>48:09 - C. Kåsastul (N. Steen)<br/>49:57 - T. Koblar (E. Pettersen, J. Johannesen)|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Scheifele - 13:30<br/>M. Scheifele (P. Wotherspoon, G. Vilardi) - 17:50<br/><br/><br/>G. Vilargi (M. Scheifele, E. Bouchard) (PH) - 31:57<br/>D. Cozens (D. Nurse) (OS) - 40:31<br/><br/><br/><br/>R. O'Reilly (M. Celebrini, E. Bouchard) - 58:21<br/><br/>M. Scheifele (E. Bouchard, M. Celebrini) - 00:29}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 209|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B34_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=32|strely2=14|góly1=D. Mateychuk (F. Minten, E. Finnie) - 11:07<br/>D. Cozens (D. Nurse, S. Crosby) - 33:14<br/>E. Finnie (M. Rielly, C. Brown) - 46:41|góly2=<br/><br/><br/>58:55 - R. Bohinc (J. Goličič)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 091|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B36_74_3_0.pdf|tresty1=6|strely1=34|tresty2=8|strely2=12|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}|góly1=C. Grundström (E. Brännström, J. Beglund) - 09:09<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) (PH) - 19:27<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) - 28:04}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 604|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B38_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Lukáš Horák|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|čiarový={{FIN}} Tommi Niittylä|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|tresty1=6|tresty2=2|strely1=30|strely2=13|góly1=J. Blichfeld (M. Aagaard, N. Olesen) (PH) - 34:11<br/>P. Russell (P. Bruggisser, M. Aagaard) - 38:43<br/>P. Russell (M. Aagaard, N. Olesen) - 58:13<br/>M. Aagaard (P. Russell, N. Olesen) (PB) - 59:45}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|1|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 811|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B40_74_3_0.pdf|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}|tresty1=8|tresty2=4|strely1=30|strely2=18|góly2=08:09 - D. Voženílek (T. Cibulka, M. Kempný)<br/><br/>34:04 - M. Kaut (L. Sedlák, R. Červenka) (PH)<br/><br/>52:02 - R. Červenka (M. Kaut)|góly1=<br/><br/>M. Hrivík (S. Kňažko, O. Okuliar) - 31:30<br/><br/><br/>M. Chromiak - 37:50}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 417|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B42_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly1=N. Steen (E. Bakke Olsen, P. Vesterheim) (PH) - 09:23<br/><br/>N. Steen (H. Østrem Salsten) (OS) - 33:15<br/><br/>E. Østrem Salsten (M. Ronnild) (OS) - 49:11|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}|tresty1=14|tresty2=10|strely1=14|strely2=34|góly2=<br/>22:23 - I. Stenberg (J. Berglund, V. Björck)<br/><br/>43:10 - L. Raymond}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} sn|tretiny={{tretiny|2|0|0|2|0|0|0|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 157|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B44_74_5_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Davide Fadani|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|2|1}}<br><br>{{ku|2|2}}|tresty1=8|tresty2=8|strely1=29|strely2=37|góly2=<br><br>21:17 - T. Purdeller (M. Frycklund, C. Buono) (PH)<br>35:34 - T. Purdeller (M. Frycklund, A. Trivellato)|góly1=C. Wejse (P. Bruggisser, J. Schmidt-Svejstrup) - 02:33<br>M. Aagaard (N. Olesen, K. Larsen) - 02:49|nájazdy1=N. Olesen - {{sn-nep}}<br><br>J. Blichfeld - {{sn-nep}}<br><br>M. Aagaard - {{sn-nep}}<br><br>P. Russell - {{sn-gól}}<br><br>F. Storm - {{sn-nep}}|nájazdy2=<br/>{{sn-nep}} - D. Mantenuto<br/><br/>{{sn-nep}} - T. Purdeller<br/><br/>{{sn-nep}} - B. Misley<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Bradley<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Frycklund}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|0|0|4|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 939|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B46_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Jet Greaves|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=32|strely2=29|góly1=<br/>K. Pospíšil (L. Radivojevič, M. Rosandić) - 28:47|góly2=14:28 - D. Cozens (S. Crosby, M. Celebrini)<br/><br/>42:14 - G. Vilardi (J. Tavares, R. Thomas) (PH)<br/>44:54 - J. Tavares (R. O'Reilly, M. Rielly)<br/>47:36 - R. O'Reilly (E. Bouchard) (OS)<br/>49:21 - M. Celebrini (G. Vilardi, M. Scheifele)}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|0|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 210|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B48_74_3_0.pdf|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Henrik Haukeland|tresty1=0|strely1=18|tresty2=6|strely2=26|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový2={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}|góly2=02:59 - H. Salsten<br/>06:49 - M. Brandsegg-Nygård (P. Vesterheim)<br/><br/>48:10 - M. Rønnild (E. Salsten, E. Pettersen)<br/>54:17 - M. Brandsegg-Nygård (K. Østby, T. Koblar)|góly1=<br/><br/><br/>J. Chmelař - 15:47}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|3|1|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 436|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B50_74_3_0.pdf|bg=|tresty1=6|tresty2=10|strely1=36|strely2=28|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}|góly1=<br/><br/>M. Török (M. Makhovec) - 28:09<br/>J. Drozg (M. Makhovec, R. Sabolič) (PH) - 30:03<br/>J. Drozg (M. Makhovec, B. Gregorc) (PH) - 39:54<br/>M. Makhovec (M. Török, R. Sabolič) - 47:18<br/>Z. Jezovšek (K. Ograjenšek, R. Tičar) (PH) - 51:24|góly2=22:34 - P. Pietroniro (T. Purdeller, D. Mantenuto)}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|3|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|2|1|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 062|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B52_74_4_0.pdf|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Nicolaj Henriksen|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|3}}|tresty1=12|tresty2=39|strely1=26|strely2=21|góly2=<br/>27:53 - J. Blichfeld<br/><br/><br/>35:02 - J. Blichfeld (N. Olesen, P. Bruggisser) (PH)<br/>59:58 - P. Russell (A. True, M. Aagaard)|góly1=T. Koblar (A. Martinsen, M. Brandsegg-Nygård) - 11:55<br/><br/>A. Martinsens (T. Olsen, S. Hurrod) (PH) - 30:42<br/>T. Koblar (M. Krogdahl, C. Kasastul) - 34:00<br/><br/><br/><br/><br/>M. Brandsegg-Nygård (S. Hurrod, E. Bakke Olsen) - 00:13}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|2|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 143|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B54_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|tresty1=8|tresty2=6|strely1=19|strely2=24|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/><br/>{{ku|4|2}}|góly1=<br/>A. Frondell (J. Persson, M. Ekholm) - 16:01<br/>J. Silfverberg (C. Grundström, J. Larsson) - 22:50<br/>I. Stenberg (L. Raymond, V. Björck) - 30:56<br/><br/><br/>O. Ekman-Larsson (PB) - 58:45|góly2=04:54 - M. Chromiak (A. Sýkora, P. Koch)<br/><br/><br/><br/>36:39 - M. Hrivík (M. Faško-Rudáš, M. Rosandić) (PH)}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B56_74_3_0.pdf|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Jet Greaves|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=25|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|2|3}}|góly1=M. Alscher (L. Sedlák J. Flek) - 06:03<br/>D. Kubalík (M. Melovský) - 28:18|góly2=<br/><br/>34:02 - M. Celebrini (S. Crosby, D. Cozens)<br/>47:14 - M. Celebrini (S. Crosby, P. Wotherspoon)<br/>49:25 - J. Tavares (P. Wotherspoon, E. Bouchard)}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrajú play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |-style="background:#ccffcc;" |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{SUI|lh|1}} |-style="background:#ccffcc;" |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh|1}} |-style="background:#ccffcc;" |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh|1}} |-style="background:#ccffcc;" |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{NOR|lh|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh|1}} |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{USA|lh|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SUI|lh|1}}'''|RD1-skóre1='''3'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{SWE|lh|1}}|RD1-skóre2=1 |RD1-nasadený3='''B1'''|RD1-tím3='''{{CAN|lh|1}}'''|RD1-skóre3='''4'''|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4={{USA|lh|1}}|RD1-skóre4=0 |RD1-nasadený5='''A2'''|RD1-tím5='''{{FIN|lh|1}}'''|RD1-skóre5='''4'''|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6={{CZE|lh|1}}|RD1-skóre6=1 |RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{NOR|lh|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{LAT|lh|1}}|RD1-skóre8=0 |RD2-nasadený1=1.|RD2-tím1={{SUI|lh|1}}|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=4.|RD2-tím2={{NOR|lh|1}}|RD2-skóre2= |RD2-nasadený3=2.|RD2-tím3={{CAN|lh|1}}|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=3.|RD2-tím4={{FIN|lh|1}}|RD2-skóre4= |RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969357_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{USA}} John Rey|góly1=S. Manninen (J. Puljujärvi) - 07:33<br/>A. Lundell (L. Hämeenaho, U. Vaakanainen) - 14:32<br/>K. Helenius (A. Barkov, Mik. Granlund) - 21:35<br/><br/><br/>L. Hämeenaho (S. Manninen) - 55:31|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly2=<br/><br/><br/>30:51 - F. Hronek (D. Kubalík, R. Červenka) (PH)|tresty1=6|tresty2=6|strely1=28|strely2=26}} {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969358_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Devin Cooley|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|tresty1=8|tresty2=33|strely1=38|strely2=34|góly1=M. Celebrini (M. Scheifele, D. Mateychuk) (PH) - 18:31<br/>D. Holloway (M. Scheifele) - 29:48<br/>C. Brown (Z. Whitecloud, R. O'Reilly) (PB) - 58:01<br/>S. Crosby (D. Cozens, D. Nurse) (PB) - 58:41}} {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|3|1}}|tretiny={{tretiny|1|1|2|0|0|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969359_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Leonardo Genoni|brankár2=Magnus Hellberg|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly2=06:21 - L. Karlsson (E. Heineman, O. Ekman-Larsson)|tresty1=35|tresty2=6|strely1=32|strely2=22|góly1=<br/><br/>R. Josi (D. Malgin) - 13:23<br/>D. Malgin (R. Josi, J.J. Moser) - 32:58<br/>C. Thürkauf (N. Hischier, R. Josi) (PH) - 36:31}} {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969360_74_3_0.pdf|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}|tresty1=4|tresty2=6|strely1=24|strely2=35|góly1=T. Koblar (M. Brandsegg-Nygård, S. Hurrod) - 27:10<br/>N. Steen (E. Pettersen) (PB) - 59:44}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1='''{{CHE|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|6|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|2|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=20:00|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|3|0|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:30|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=3|sg=20|ig=21|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{LVA|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=4|sg=24|ig=19}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SWE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=4|sg=28|ig=19}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{USA|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=4|sg=25|ig=25|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=21|ig=19|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Základné skupiny|skupinovej fáze]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=23|ig=22}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím={{AUT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=15|ig=26}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=13|ig=25}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=14|ig=38|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=5|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=7|sg=7|ig=35|pozadie=#ffcccc}} |} == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] pfwjvxif22ymmu2ubsdr4ce8b8l635m 8226407 8226403 2026-05-30T20:33:26Z Pe3kZA 39673 /* Pavúk */ dopl. 8226407 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=28. máju 2026|zápasy=60|góly=353|návštevnosť=426314|najproduktívnejší hráč={{SUI}} [[Sven Andrighetto]]<br/><small>(13 bodov)<small/>|zostupujúci=ITA|2 zostupujúci=GBR}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{ITA|lh|1}} * {{GBR|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 10 000 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 7 500 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2025, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}} '''(H)'''|v=7|vp=0|pp=0|p=0|sg=39|ig=7|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=0|p=1|sg=31|ig=11|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LAT|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=3|sg=24|ig=17|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{USA|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=25|ig=21|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=23|ig=22|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{AUT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=14|ig=38}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=7|sg=7|ig=35|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A11_74_3_0.pdf|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 668|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A13_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=V. Rohrer (P. Schneider, C. Unterweger) (PH) - 05:01<br/><br/><br/>D. Zwerger (C. Unterweger, P. Schneider) (PH) - 46:21<br/>T. Nickl (P. Huber) - 47:05<br/><br/>T. Nickl (PB) - 59:57|góly2=<br/>11:03 - I. Sorfon (M. Csollák, B. Sebők) (PH)<br/><br/><br/>53:21 - P. Vincze (J. Hári, K. Papp) (PH)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=22|strely2=19}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|2|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|0|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 633|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A15_74_3_0.pdf|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}|góly2=18:19 - M. Dzierkals (O. Batņa)<br/>24:56 - R. Balcers (D. Smirnovs) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=25|strely2=22}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|3|1|2|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 206|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A17_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Joseph Woll<br/>(od 22. minúty Devin Cooley)|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=L. Hämeenaho - 06:06<br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, O. Määttä) - 08:45<br/>A. Räty (M. Lehtonen, H. Björninen) - 14:10<br/>L. Hämeenaho (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH) - 21:26<br/>S. Mäenalanen (O. Määttä, W. Merelä) - 21:57<br/><br/>A. Lundell (PH) - 46:33|góly2=<br/>07:44 - M. Coronato (O. Moore)<br/><br/><br/><br/><br/>43:21 - R. Leonard (R. Ufko, J. Faulk) (PH)|tresty1=6|tresty2=10|strely1=28|strely2=32}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|5|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A19_74_3_0.pdf|tresty1=12|tresty2=10|strely1=17|strely2=31|brankár1=Jonas Stettmer|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|1|6}}|góly2=25:56 - T. Meier (N. Hischier, R. Josi) (OS)<br/>28:54 - S. Andrighetto (D. Malgin, T. Meier)<br/>29:29 - C. Bertschy (N. Niederreiter, S. Jung)<br/>37:23 - N. Hischier (T. Meier, R. Josi) (PH)<br/>38:19 - R. Josi (N. Niederreiter, K. Jäger) (PH)<br/>45:16 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>F. Tiffels (L. Reichel, J. Samanski) - 55:47}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 677|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A21_74_3_0.pdf|bg=|tresty2=4|tresty1=8|strely1=26|strely2=14|brankár1=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|brankár2=Atte Tolvanen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|góly1=<br/>R. Balcers (D. Smirnovs, A. Šmits)|góly2=27:11 - T. Harnisch (P. Stapelfeldt)<br/><br/>44:22 - B. Nissner (P. Schneider, V. Rohrer) (PH)<br/>59:58 - V. Rohrer (T. Nickl) (PB)}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{HUN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|5|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 996|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A23_74_3_0.pdf|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=26|brankár2=Ben Bowns<br/>(od 34. minúty Mat Robson)|brankár1=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{SUI}} Cedric Borga|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}|góly1=K. Nagy - 02:19<br/>D. Szongoth (M. Horváth, B. Horváth) - 18:14<br/>I. Terbócs (OS) - 23:31<br/>I. Terbócs (B. Horváth, T. Ortenzsky) - 53:24<br/>K. Nagy (P. Vincze, T. Sárpatki) - 54:05}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|9|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|3|0|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A25_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=David Kickert<br/>(od 31. minúty Florian Vorauer)|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}<br/><br/>{{ku|0|9}}|tresty1=8|tresty2=2|strely1=20|strely2=30|góly2=05:11 - T. Rotchette (D. Malgin, S. Andrighetto)<br/>09:20 - T. Meier (D. Egli)<br/>11:28 - N. Hischier (T. Meier, A. Biasca)<br/>13:21 - D. Riat (S. Andrighetto, D. Kukan) (PH)<br/>29:42 - N. Hischier (N. Niederreiter, T. Meier) (PH)<br/>30:03 - C. Thürkauf (J.J. Moser)<br/>32:19 - T. Rochette (S. Andrighetto, Ch. Marti)<br/>50:29 - D. Riat (T. Rochette, D. Malgin) (PH)<br/>56:02 - C. Bertschy (C. Thürkauf, S. Jung)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|4|3|}} sn|tretiny={{tretiny|1|1|1|2|1|0|0|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 731|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A27_74_5_0.pdf|brankár1=Devin Cooley|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/>I. Howard (A. Steeves) - 14:33<br/>M. Sasson (R. Ufko, A. Steeves) - 25:06<br/><br/><br/>T. Novak (D. Carlile) - 54:13|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=39|strely2=34|góly2=01:00 - M. Seider (F. Tiffels, J. Samanski)<br/><br/><br/>29:53 - F. Tiffels (L. Reichel, L. Gawanke)<br/>32:42 - M. Michaelis (A. Ehl)|nájazdy1=<br/>M. Tkachuk - {{sn-nep}}<br/><br/>P. Cotter - {{sn-nep}}<br/><br/>I. Howard - {{sn-nep}}<br/><br/>M. Coronato - {{sn-gól}}<br/><br/>R. Leonard - {{sn-gól}}<br/><br/>|nájazdy2={{sn-gól}} - J. Samanski<br/><br/>{{sn-nep}} - L. Reichel<br/><br/>{{sn-nep}} - D. Kahun<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Michaelis<br/><br/>{{sn-nep}} - N. Krammer}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|7|}}|tretiny={{tretiny|1|3|0|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A29_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Mareks Mitens<br>(od 42. minúty Gustavs Davis Grigals)|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}<br/><br/>{{ku|1|7}}|góly1=R. Balcers (S. Vilmanis) - 00:10|tresty1=12|tresty2=14|strely1=15|strely2=36|góly2=<br/>05:11 - H. Björninen (H. Jokiharju, W. Merelä)<br/>10:19 - H. Jokiharju (P. Puistola, M. Lehtonen)<br/>15:22 - S. Mäenalanen (H. Björninen)<br/>28:55 - W. Merelä (S. Mäenalanen, H. Björninen)<br/>40:58 - A. Lundell (Mik. Granlund, A. Barkov) (PH)<br/>41:25 - P. Puistola (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH)<br/>45:36 - A. Räty (L. Hämeenaho, M. Lehtonen)}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|1|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A31_74_3_0.pdf|brankár1=Reto Berra|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=41|strely2=14|góly1=N. Niederreiter (R. Josi, D. Egli) - 05:05<br/>N. Hischier - 21:02<br/>S. Knak (D. Riat) - 28:01<br/><br/>N. Niederreiter (T. Meier, N. Hischier) - 52:53|góly2=<br/><br/><br/>34:53 - J. Waller (L. Kirk, M. Richardson)}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 925|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A33_74_3_0.pdf|bg=|tresty1=2|tresty2=4|strely1=37|strely2=12|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=E. Mik (M. Kastner, M. Wiederer) - 08:43<br/>L. Gawanke (S. Loibl, M. Michaelis) (PH) - 19:35<br/>L. Reichel (F. Tiffels, J. Samanski) - 39:10<br/>S. Dove-McFalls (M. Michaelis, A. Ehl) - 39:49<br/>L. Gawanke (M. Kastner, S. Loibl) - 41:36<br/><br/>L. Gawanke (K. Wissmann, M. Michaelis) - 49:40|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/>44:35 - T. Sárpátki (K. Nagy, Z. Garat)<br/><br/>57:22 - J. Hári (M. Nemes, R. Kiss)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 049|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A35_74_3_0.pdf|brankár1=Joonas Korpisalo|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CZE}} Lukáš Rampir|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=2|tresty2=8|strely1=49|strely2=9|góly1=V. Heinola (K. Helenius, A. Barkov) - 00:58<br/>V. Heinola (H. Jokiharju, L. Hameenaho) - 28:30<br/>M. Lehtonen (A. Räty, Mik. Granlund) - 31:51<br/>H. Jokiharju (V. Saarijärvi, J. Puljujärvi) - 58:50|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 184|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A37_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Kristers Gudļevskis|brankár2=Devin Cooley|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=H. Egle (M. Dzierkals, K. Zile) - 08:47<br/><br/><br/>D. Smirnovs (S. Vilmanis, R. Balcers) - 46:06<br/>S. Vilmanis (O. Batņa) (PB) - 58:58<br/><br/>S. Vilmanis (PB) - 59:18|góly2=<br/>34:48 - M. Tkachuk (O. Moore, D. Nelson) (PH)<br/><br/><br/>59:09 - M. Olivier (M. Tkachuk, J. Faulk)|tresty1=10|tresty2=8|strely1=22|strely2=47}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|9|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|6|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A39_74_3_0.pdf|brankár1=Leonardo Genoni|rozhodca={{GER}} André Schrader|brankár2=Ádám Vay<br/>(od 34. minúty Bence Bálizs)|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|7|0}}<br/>{{ku|8|0}}<br/>{{ku|9|0}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=10|góly1=R. Josi (K. Jäger, D. Riat) - 18:09<br/>R. Josi - 20:29<br/>R. Josi (N. Hischier, S. Andrighetto) (PH) - 22:54<br/>T. Meier (J.J. Moser) - 31:37<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 33:07<br/>C. Thürkauf (S. Andrighetto, D. Malgin) - 35:48<br/>S. Andrighetto (J.J. Moser, T. Berni) - 39:04<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 52:58<br/>S. Knak (R. Josi) - 55:09}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|4|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 685|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A41_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|tresty1=10|tresty2=2|strely1=17|strely2=34|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}<br/><br/>{{ku|2|6}}|góly2=<br/>23:28 - L. Reichel (J. Samanski, F. Tiffels)<br/>33:07 - J. Samanski (F. Tiffels, L. Reichel)<br/>45:47 - L. Reichel (M. Seider, J. Samanski) (PH)<br/>48:25 - M. Wiederer (M. Seider)<br/><br/>51:45 - L. Reichel (F. Tiffels, M. Michaelis) (PH)<br/>54:44 - A. Ehl (M. Michaelis, S. Dove-McFalls) (PB)|góly1=L. Wallner (T. Harnisch, P. Stapelfeldt) - 22:22<br/><br/><br/><br/><br/><br/>V. Rohrer (S. Schwinger, T. Nickl) - 48:59}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 071|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A43_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson<br/>(od 41. minúty Ben Bowns)|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=10|tresty2=4|strely1=19|strely2=38|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:29 - M. Dzierkals (H. Egle, E. Tralmaks)<br/>13:25 - D. Smirnovs (M. Tumānovs, S. Vilmanis)<br/>19:18 - R. Balcers (D. Smirnovs, R. Mamčics)<br/>22:03 - E. Tralmaks (R. Balcers, A. Šmits) (PH)<br/>36:19 - H. Egle (E. Tralmaks)<br/>38:41 - R. Krastenbergs (S. Vilmanis, A. Šmits) (PH)}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 010|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A45_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=David Kickert|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/><br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=34|strely2=16|góly1=Mik. Granlund (A. Barkov, V. Heinola) (PH) - 18:38<br/>S. Mäenalanen (W. Merelä, V. Saarijärvi) - 23:14<br/>J. Puljujärvi (A. Lundell, H. Jokiharju) - 31:49<br/>S. Manninen (A. Räty, J. Puljujärvi) - 32:36<br/><br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, V. Saarijärvi) - 47:29|góly2=<br/><br/><br/><br/>43:24 - B. Nissner (D. Zwerger, P. Schneider)<br/><br/>58:24 - L. Wallner (I. Scherzer, L. Kolarik)}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|7|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|1|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=5 813|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A47_74_3_0.pdf|tresty1=4|tresty2=12|strely1=46|strely2=17|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Ádám Vay|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|5|3}}<br/>{{ku|6|3}}<br/>{{ku|7|3}}|góly1=J. Faulk (T. Novak) - 09:43<br/>M. Tkachuk (T. Novak, M. Coronato) (PH) - 18:22<br/>R. Leonard (T. Novak) - 22:09<br/>J. Faulk (M. Tkachuk, T. Novak) (PH) - 27:52<br/><br/>R. Leonard (J. Faulk, M. Tkachuk) (PH) - 38:13<br/><br/><br/>M. Tkachuk (J. Hagens) (PB) - 56:45<br/>M. Plante (R. Leonard, T. Novak) - 59:33|góly2=<br/><br/><br/><br/>30:19 - C. Erdély (I. Terbócs, B. Sebők)<br/><br/>47:15 - C. Erdély (M. Horváth, J. Hari)<br/>54:09 - G. Tornyai (I. Terbócs, B. Sebők)}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|6|3|}}|tretiny={{tretiny|3|0|1|1|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=5 462|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A49_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Ben Bowns|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/><br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|6|2}}<br/>{{ku|6|3}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=42|strely2=16|góly1=A. Karachun (M. Seider) - 13:56<br/>F. Tiffels - 19:25<br/>F. Wagner (M. Seider, A. Karachun) - 19:41<br/>A. Eder (S. Loibl, L. Gawanke) - 22:12<br/><br/><br/>J. Samanski (L. Reichel, F. Tiffels) - 40:17<br/>L. Gawanke (L. Hüttl, N. Krämmer) - 49:00|góly2=<br/><br/><br/><br/>24:04 - R. Down (C. Neilson, N. Halbert) (PH)<br/><br/><br/>50:51 - O. Betteridge (B. Jenion)<br/>54:06 - R. Lachowitz (L. Neilson, J. Curran)}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|8|}}|tretiny={{tretiny|0|3|1|2|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 485|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A51_74_3_0.pdf|brankár1=Bence Bálizs|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|tresty1=10|tresty2=4|strely1=15|strely2=27|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/><br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}|góly2=09:48 - R. Balcers (S. Vilmanis, E. Tralmaks) (PH)<br/>18:38 - D. Smirnovs (K. Zīle, T. Andersons) (PH)<br/>19:47 - E. Tralmaks (H. Egle, M. Dzierkals)<br/>27:53 - T. Andersons (O. Batņa, R. Krastenbergs) (PH)<br/>34:51 - M. Tumānovs (A. Andžāns, D. Smirnovs)<br/><br/>54:44 - R. Krastenbergs (H. Egle, A. Andžāns)<br/>57:00 - S. Vilmanis (R. Balcers) (OS)<br/>58:03 - S. Vilmanis (A. Šmits, E. Tralmaks) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Nemes (Z. Hadobás, B. Horváth) - 37:57}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|1|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 126|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A53_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Devin Cooley|brankár2=Atte Tolvanen|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}|tresty2=6|tresty1=4|strely1=36|strely2=25|góly1=C. Clifton (W. Borger, A. Steeves) - 05:34<br/>R. Ufko (T. Novak) - 06:19<br/>P. Cotter (M. Olivier, W. Borgen) - 21:07<br/>M. Tkachuk (M. Coronato, R. Leonard) (PH) - 31:52|góly2=<br/><br/><br/><br/>36:10 - S. Schwinger (D. Maier, L. Wallner)}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|2|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A55_74_3_0.pdf|brankár1=Reto Berra|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=8|tresty2=14|strely1=23|strely2=25|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=A. Biasca (D. Egli) - 00:40<br/>K. Jäger - 03:59<br/><br/><br/><br/>K. Jäger (T. Meier, T. Rochette) (PH) - 56:47<br/>N. Hischier (K. Jäger, T. Meier) (PB) - 59:05|góly2=<br/><br/>32:48 - A. Barkov (H. Jokiharju, V. Heinola)<br/>55:18 - A. Barkov (K. Helenius, H. Jokiharju)}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=6|vp=1|pp=0|p=0|sg=33|ig=13|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{NOR|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=1|p=1|sg=25|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=2|sg=19|ig=17|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SWE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=3|sg=27|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=21|ig=19|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=15|ig=26}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=13|ig=25}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=5|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|3|1|1}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 095|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B14_74_3_0.pdf|bg=|strely1=16|strely2=29|tresty1=14|tresty2=14|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|2|5}}<br/>{{ku|2|6}}|góly2=09:45 - M. Ekholm (V. Björck, L. Raymond)<br/>17:58 - O. Ekman-Larsson (L. Raymond, I. Stenberg)<br/>25:52 - L. Raymond (J. Persson, J. De La Rose) (PH)<br/>28:09 - J. Silfverberg (C. Grundström, R. Hägg)<br/><br/>33:45 - V. Björck (I. Stenberg, O. Ekman-Larsson) (PH)<br/><br/>55:05 - L. Karlsson (S. Holmström, A. Johansson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>J. Blichfeld (P. Bruggisser, N. Olesen) (PH) - 31:38<br/><br/><br/>M. Aagaard (J. Blichfeld, N. Olesen) (PH) - 51:48}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|0|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 103|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B16_74_3_0.pdf|strely1=25|strely2=11|tresty1=10|tresty2=10|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|góly1=S. Hurrød (K. Østby, H. Salsten) - 07:33<br/>J. Berglund (T. Koblar, S. Solberg) (PH) - 25:27<br/>J. Berglund (K. Østby, H. Haukeland) - 29:51<br/>J. Berglund (H. Salsten, J. Johannesen) - 36:32}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|5|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 367|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B18_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Nikolaj Henriksen|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}|góly1=P. Martone (S. Crosby, M. Celebrini) - 40:28<br/>G. Vilardi (R. Thomas) - 43:02<br/>D. Mateychuk (S. Crosby, M. Celebrini) - 43:33<br/><br/>R. O'Reilly (S. Crosby, P. Martone) - 51:49<br/>P. Wotherspoon (S. Crosby) - 59:31|góly2=<br/><br/><br/>50:12 - N. Olesen (M. Aagaard)|tresty1=2|tresty2=4|strely1=38|strely2=16}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|4|}}|tretiny={{tretiny|2|3|1|1|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 738|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B20_74_3_0.pdf|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}|tresty1=10|tresty2=33|strely1=27|strely2=14|góly2=03:04 - M. Blümel (F. Hronek, T. Galvas)<br/>12:24 - D. Kubalík (T. Cibulka, M. Kaut) (PH)<br/>13:00 - J. Flek (D. Voženílek, D. Tomášek)<br/><br/><br/>23:21 - J. Černoch (O. Beránek, J. Chmelař)|góly1=<br/><br/><br/><br/>J. Persson (E. Heineman, S. Holmström) (PH) - 15:34<br/>S. Holmström (J. Pearson, E. Heineman) (PH) - 17:45<br/><br/><br/>O. Ekman-Larsson (K. Raymond, I. Stenberg) (PH) - 36:00}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 989|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B22_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Henrik Haukeland|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}|góly2=11:32 - E. Bakke Olsen (M. Krogdahl, M. Øby Olsen)<br/>31:40 - N. Steen (H. Salsten)<br/>38:51 - C. Kåsastul (M. Øby Olsen, M. Krogdahl)<br/>55:28 - T- Koblar (A. Martinsen, E. Pettersen)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=30|strely2=35}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|3|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 517|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B26_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty2=8|tresty1=2|strely1=58|strely2=15|góly1=<br/>N. Alscher (J. Ticháček, M. Blümel) - 45:14<br/>J. Flek (D. Tomášek, F. Hronek) - 51:05<br/>D. Kubalík (D. Tomášek) (PB) - 59:05|góly2=29:20 - N. Saracino (M. Frycklund)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|4|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 814|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B28_74_3_0.pdf|tresty1=0|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|brankár1=Arvid Söderblom|brankár2=Žan Us|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}|góly1=L. Raymond (C. Grundström, O. Ekman-Larsson) - 03:26<br/>J. De la Rose (L. Karlsson, M. Ekholm) - 19:07<br/>J. De la Rose (L. Karlsson) - 25:55<br/>R. Hagg (O. Ekman-Larsson, A. Frondell) - 26:58<br/>L. Raymond (O. Ekman-Larsson, I. Stenberg) (PH) - 31:38<br/>M. Ekholm (A. Frondell, S. Holmström) - 37:23}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|6|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|2|1|1|2|2|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 938|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B30_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Cam Talbot|brankár2=Tobias Normann|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>{{ku|4|5}}<br/><br/>{{ku|5|5}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|6|5}}|tresty1=8|tresty2=10|strely1=42|strely2=19|góly2=05:18 - E. Bakke Olsen (P. Vesterheim, P. Elvsveen)<br/>11:37 - J. Johannesen (A. Martinsen, T. Koblar)<br/><br/><br/>23:34 - N. Steen (P. Vesterheim, J. Johannesen) (PH)<br/><br/><br/>48:09 - C. Kåsastul (N. Steen)<br/>49:57 - T. Koblar (E. Pettersen, J. Johannesen)|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Scheifele - 13:30<br/>M. Scheifele (P. Wotherspoon, G. Vilardi) - 17:50<br/><br/><br/>G. Vilargi (M. Scheifele, E. Bouchard) (PH) - 31:57<br/>D. Cozens (D. Nurse) (OS) - 40:31<br/><br/><br/><br/>R. O'Reilly (M. Celebrini, E. Bouchard) - 58:21<br/><br/>M. Scheifele (E. Bouchard, M. Celebrini) - 00:29}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 209|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B34_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=32|strely2=14|góly1=D. Mateychuk (F. Minten, E. Finnie) - 11:07<br/>D. Cozens (D. Nurse, S. Crosby) - 33:14<br/>E. Finnie (M. Rielly, C. Brown) - 46:41|góly2=<br/><br/><br/>58:55 - R. Bohinc (J. Goličič)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 091|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B36_74_3_0.pdf|tresty1=6|strely1=34|tresty2=8|strely2=12|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}|góly1=C. Grundström (E. Brännström, J. Beglund) - 09:09<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) (PH) - 19:27<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) - 28:04}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 604|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B38_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Lukáš Horák|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|čiarový={{FIN}} Tommi Niittylä|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|tresty1=6|tresty2=2|strely1=30|strely2=13|góly1=J. Blichfeld (M. Aagaard, N. Olesen) (PH) - 34:11<br/>P. Russell (P. Bruggisser, M. Aagaard) - 38:43<br/>P. Russell (M. Aagaard, N. Olesen) - 58:13<br/>M. Aagaard (P. Russell, N. Olesen) (PB) - 59:45}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|1|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 811|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B40_74_3_0.pdf|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}|tresty1=8|tresty2=4|strely1=30|strely2=18|góly2=08:09 - D. Voženílek (T. Cibulka, M. Kempný)<br/><br/>34:04 - M. Kaut (L. Sedlák, R. Červenka) (PH)<br/><br/>52:02 - R. Červenka (M. Kaut)|góly1=<br/><br/>M. Hrivík (S. Kňažko, O. Okuliar) - 31:30<br/><br/><br/>M. Chromiak - 37:50}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 417|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B42_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly1=N. Steen (E. Bakke Olsen, P. Vesterheim) (PH) - 09:23<br/><br/>N. Steen (H. Østrem Salsten) (OS) - 33:15<br/><br/>E. Østrem Salsten (M. Ronnild) (OS) - 49:11|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}|tresty1=14|tresty2=10|strely1=14|strely2=34|góly2=<br/>22:23 - I. Stenberg (J. Berglund, V. Björck)<br/><br/>43:10 - L. Raymond}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} sn|tretiny={{tretiny|2|0|0|2|0|0|0|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 157|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B44_74_5_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Davide Fadani|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|2|1}}<br><br>{{ku|2|2}}|tresty1=8|tresty2=8|strely1=29|strely2=37|góly2=<br><br>21:17 - T. Purdeller (M. Frycklund, C. Buono) (PH)<br>35:34 - T. Purdeller (M. Frycklund, A. Trivellato)|góly1=C. Wejse (P. Bruggisser, J. Schmidt-Svejstrup) - 02:33<br>M. Aagaard (N. Olesen, K. Larsen) - 02:49|nájazdy1=N. Olesen - {{sn-nep}}<br><br>J. Blichfeld - {{sn-nep}}<br><br>M. Aagaard - {{sn-nep}}<br><br>P. Russell - {{sn-gól}}<br><br>F. Storm - {{sn-nep}}|nájazdy2=<br/>{{sn-nep}} - D. Mantenuto<br/><br/>{{sn-nep}} - T. Purdeller<br/><br/>{{sn-nep}} - B. Misley<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Bradley<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Frycklund}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|0|0|4|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 939|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B46_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Jet Greaves|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=32|strely2=29|góly1=<br/>K. Pospíšil (L. Radivojevič, M. Rosandić) - 28:47|góly2=14:28 - D. Cozens (S. Crosby, M. Celebrini)<br/><br/>42:14 - G. Vilardi (J. Tavares, R. Thomas) (PH)<br/>44:54 - J. Tavares (R. O'Reilly, M. Rielly)<br/>47:36 - R. O'Reilly (E. Bouchard) (OS)<br/>49:21 - M. Celebrini (G. Vilardi, M. Scheifele)}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|0|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 210|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B48_74_3_0.pdf|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Henrik Haukeland|tresty1=0|strely1=18|tresty2=6|strely2=26|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový2={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}|góly2=02:59 - H. Salsten<br/>06:49 - M. Brandsegg-Nygård (P. Vesterheim)<br/><br/>48:10 - M. Rønnild (E. Salsten, E. Pettersen)<br/>54:17 - M. Brandsegg-Nygård (K. Østby, T. Koblar)|góly1=<br/><br/><br/>J. Chmelař - 15:47}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|3|1|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 436|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B50_74_3_0.pdf|bg=|tresty1=6|tresty2=10|strely1=36|strely2=28|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}|góly1=<br/><br/>M. Török (M. Makhovec) - 28:09<br/>J. Drozg (M. Makhovec, R. Sabolič) (PH) - 30:03<br/>J. Drozg (M. Makhovec, B. Gregorc) (PH) - 39:54<br/>M. Makhovec (M. Török, R. Sabolič) - 47:18<br/>Z. Jezovšek (K. Ograjenšek, R. Tičar) (PH) - 51:24|góly2=22:34 - P. Pietroniro (T. Purdeller, D. Mantenuto)}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|3|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|2|1|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 062|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B52_74_4_0.pdf|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Nicolaj Henriksen|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|3}}|tresty1=12|tresty2=39|strely1=26|strely2=21|góly2=<br/>27:53 - J. Blichfeld<br/><br/><br/>35:02 - J. Blichfeld (N. Olesen, P. Bruggisser) (PH)<br/>59:58 - P. Russell (A. True, M. Aagaard)|góly1=T. Koblar (A. Martinsen, M. Brandsegg-Nygård) - 11:55<br/><br/>A. Martinsens (T. Olsen, S. Hurrod) (PH) - 30:42<br/>T. Koblar (M. Krogdahl, C. Kasastul) - 34:00<br/><br/><br/><br/><br/>M. Brandsegg-Nygård (S. Hurrod, E. Bakke Olsen) - 00:13}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|2|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 143|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B54_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|tresty1=8|tresty2=6|strely1=19|strely2=24|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/><br/>{{ku|4|2}}|góly1=<br/>A. Frondell (J. Persson, M. Ekholm) - 16:01<br/>J. Silfverberg (C. Grundström, J. Larsson) - 22:50<br/>I. Stenberg (L. Raymond, V. Björck) - 30:56<br/><br/><br/>O. Ekman-Larsson (PB) - 58:45|góly2=04:54 - M. Chromiak (A. Sýkora, P. Koch)<br/><br/><br/><br/>36:39 - M. Hrivík (M. Faško-Rudáš, M. Rosandić) (PH)}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B56_74_3_0.pdf|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Jet Greaves|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=25|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|2|3}}|góly1=M. Alscher (L. Sedlák J. Flek) - 06:03<br/>D. Kubalík (M. Melovský) - 28:18|góly2=<br/><br/>34:02 - M. Celebrini (S. Crosby, D. Cozens)<br/>47:14 - M. Celebrini (S. Crosby, P. Wotherspoon)<br/>49:25 - J. Tavares (P. Wotherspoon, E. Bouchard)}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrajú play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |-style="background:#ccffcc;" |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{SUI|lh|1}} |-style="background:#ccffcc;" |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh|1}} |-style="background:#ccffcc;" |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh|1}} |-style="background:#ccffcc;" |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{NOR|lh|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh|1}} |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{USA|lh|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SUI|lh|1}}'''|RD1-skóre1='''3'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{SWE|lh|1}}|RD1-skóre2=1 |RD1-nasadený3='''B1'''|RD1-tím3='''{{CAN|lh|1}}'''|RD1-skóre3='''4'''|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4={{USA|lh|1}}|RD1-skóre4=0 |RD1-nasadený5='''A2'''|RD1-tím5='''{{FIN|lh|1}}'''|RD1-skóre5='''4'''|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6={{CZE|lh|1}}|RD1-skóre6=1 |RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{NOR|lh|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{LAT|lh|1}}|RD1-skóre8=0 |RD2-nasadený1=1.|RD2-tím1='''{{SUI|lh|1}}'''|RD2-skóre1='''6'''|RD2-nasadený2=4.|RD2-tím2={{NOR|lh|1}}|RD2-skóre2=0 |RD2-nasadený3=2.|RD2-tím3={{CAN|lh|1}}|RD2-skóre3=2|RD2-nasadený4=3.|RD2-tím4='''{{FIN|lh|1}}'''|RD2-skóre4='''4''' |RD3-nasadený1=|RD3-tím1={{FIN|lh|1}}|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2={{SUI|lh|1}}|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1={{CAN|lh|1}}|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2={{NOR|lh|1}}|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969357_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{USA}} John Rey|góly1=S. Manninen (J. Puljujärvi) - 07:33<br/>A. Lundell (L. Hämeenaho, U. Vaakanainen) - 14:32<br/>K. Helenius (A. Barkov, Mik. Granlund) - 21:35<br/><br/><br/>L. Hämeenaho (S. Manninen) - 55:31|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly2=<br/><br/><br/>30:51 - F. Hronek (D. Kubalík, R. Červenka) (PH)|tresty1=6|tresty2=6|strely1=28|strely2=26}} {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969358_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Devin Cooley|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|tresty1=8|tresty2=33|strely1=38|strely2=34|góly1=M. Celebrini (M. Scheifele, D. Mateychuk) (PH) - 18:31<br/>D. Holloway (M. Scheifele) - 29:48<br/>C. Brown (Z. Whitecloud, R. O'Reilly) (PB) - 58:01<br/>S. Crosby (D. Cozens, D. Nurse) (PB) - 58:41}} {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|3|1}}|tretiny={{tretiny|1|1|2|0|0|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969359_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Leonardo Genoni|brankár2=Magnus Hellberg|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly2=06:21 - L. Karlsson (E. Heineman, O. Ekman-Larsson)|tresty1=35|tresty2=6|strely1=32|strely2=22|góly1=<br/><br/>R. Josi (D. Malgin) - 13:23<br/>D. Malgin (R. Josi, J.J. Moser) - 32:58<br/>C. Thürkauf (N. Hischier, R. Josi) (PH) - 36:31}} {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969360_74_3_0.pdf|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}|tresty1=4|tresty2=6|strely1=24|strely2=35|góly1=T. Koblar (M. Brandsegg-Nygård, S. Hurrod) - 27:10<br/>N. Steen (E. Pettersen) (PB) - 59:44}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1='''{{CHE|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|6|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|2|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=20:00|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|3|0|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:30|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=3|sg=20|ig=21|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{LVA|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=4|sg=24|ig=19}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SWE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=4|sg=28|ig=19}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{USA|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=4|sg=25|ig=25|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=21|ig=19|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Základné skupiny|skupinovej fáze]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=23|ig=22}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím={{AUT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=15|ig=26}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=13|ig=25}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=14|ig=38|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=5|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=7|sg=7|ig=35|pozadie=#ffcccc}} |} == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] rnnw592ypowo9dwkj20ig5zbqbtjk9d 8226409 8226407 2026-05-30T20:34:02Z Pe3kZA 39673 /* Pavúk */ dopl. 8226409 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=28. máju 2026|zápasy=60|góly=353|návštevnosť=426314|najproduktívnejší hráč={{SUI}} [[Sven Andrighetto]]<br/><small>(13 bodov)<small/>|zostupujúci=ITA|2 zostupujúci=GBR}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{ITA|lh|1}} * {{GBR|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 10 000 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 7 500 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2025, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}} '''(H)'''|v=7|vp=0|pp=0|p=0|sg=39|ig=7|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=0|p=1|sg=31|ig=11|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LAT|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=3|sg=24|ig=17|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{USA|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=25|ig=21|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=23|ig=22|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{AUT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=14|ig=38}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=7|sg=7|ig=35|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A11_74_3_0.pdf|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 668|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A13_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=V. Rohrer (P. Schneider, C. Unterweger) (PH) - 05:01<br/><br/><br/>D. Zwerger (C. Unterweger, P. Schneider) (PH) - 46:21<br/>T. Nickl (P. Huber) - 47:05<br/><br/>T. Nickl (PB) - 59:57|góly2=<br/>11:03 - I. Sorfon (M. Csollák, B. Sebők) (PH)<br/><br/><br/>53:21 - P. Vincze (J. Hári, K. Papp) (PH)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=22|strely2=19}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|2|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|0|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 633|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A15_74_3_0.pdf|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}|góly2=18:19 - M. Dzierkals (O. Batņa)<br/>24:56 - R. Balcers (D. Smirnovs) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=25|strely2=22}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|3|1|2|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 206|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A17_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Joseph Woll<br/>(od 22. minúty Devin Cooley)|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=L. Hämeenaho - 06:06<br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, O. Määttä) - 08:45<br/>A. Räty (M. Lehtonen, H. Björninen) - 14:10<br/>L. Hämeenaho (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH) - 21:26<br/>S. Mäenalanen (O. Määttä, W. Merelä) - 21:57<br/><br/>A. Lundell (PH) - 46:33|góly2=<br/>07:44 - M. Coronato (O. Moore)<br/><br/><br/><br/><br/>43:21 - R. Leonard (R. Ufko, J. Faulk) (PH)|tresty1=6|tresty2=10|strely1=28|strely2=32}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|5|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A19_74_3_0.pdf|tresty1=12|tresty2=10|strely1=17|strely2=31|brankár1=Jonas Stettmer|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|1|6}}|góly2=25:56 - T. Meier (N. Hischier, R. Josi) (OS)<br/>28:54 - S. Andrighetto (D. Malgin, T. Meier)<br/>29:29 - C. Bertschy (N. Niederreiter, S. Jung)<br/>37:23 - N. Hischier (T. Meier, R. Josi) (PH)<br/>38:19 - R. Josi (N. Niederreiter, K. Jäger) (PH)<br/>45:16 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>F. Tiffels (L. Reichel, J. Samanski) - 55:47}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 677|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A21_74_3_0.pdf|bg=|tresty2=4|tresty1=8|strely1=26|strely2=14|brankár1=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|brankár2=Atte Tolvanen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|góly1=<br/>R. Balcers (D. Smirnovs, A. Šmits)|góly2=27:11 - T. Harnisch (P. Stapelfeldt)<br/><br/>44:22 - B. Nissner (P. Schneider, V. Rohrer) (PH)<br/>59:58 - V. Rohrer (T. Nickl) (PB)}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{HUN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|5|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 996|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A23_74_3_0.pdf|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=26|brankár2=Ben Bowns<br/>(od 34. minúty Mat Robson)|brankár1=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{SUI}} Cedric Borga|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}|góly1=K. Nagy - 02:19<br/>D. Szongoth (M. Horváth, B. Horváth) - 18:14<br/>I. Terbócs (OS) - 23:31<br/>I. Terbócs (B. Horváth, T. Ortenzsky) - 53:24<br/>K. Nagy (P. Vincze, T. Sárpatki) - 54:05}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|9|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|3|0|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A25_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=David Kickert<br/>(od 31. minúty Florian Vorauer)|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}<br/><br/>{{ku|0|9}}|tresty1=8|tresty2=2|strely1=20|strely2=30|góly2=05:11 - T. Rotchette (D. Malgin, S. Andrighetto)<br/>09:20 - T. Meier (D. Egli)<br/>11:28 - N. Hischier (T. Meier, A. Biasca)<br/>13:21 - D. Riat (S. Andrighetto, D. Kukan) (PH)<br/>29:42 - N. Hischier (N. Niederreiter, T. Meier) (PH)<br/>30:03 - C. Thürkauf (J.J. Moser)<br/>32:19 - T. Rochette (S. Andrighetto, Ch. Marti)<br/>50:29 - D. Riat (T. Rochette, D. Malgin) (PH)<br/>56:02 - C. Bertschy (C. Thürkauf, S. Jung)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|4|3|}} sn|tretiny={{tretiny|1|1|1|2|1|0|0|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 731|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A27_74_5_0.pdf|brankár1=Devin Cooley|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/>I. Howard (A. Steeves) - 14:33<br/>M. Sasson (R. Ufko, A. Steeves) - 25:06<br/><br/><br/>T. Novak (D. Carlile) - 54:13|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=39|strely2=34|góly2=01:00 - M. Seider (F. Tiffels, J. Samanski)<br/><br/><br/>29:53 - F. Tiffels (L. Reichel, L. Gawanke)<br/>32:42 - M. Michaelis (A. Ehl)|nájazdy1=<br/>M. Tkachuk - {{sn-nep}}<br/><br/>P. Cotter - {{sn-nep}}<br/><br/>I. Howard - {{sn-nep}}<br/><br/>M. Coronato - {{sn-gól}}<br/><br/>R. Leonard - {{sn-gól}}<br/><br/>|nájazdy2={{sn-gól}} - J. Samanski<br/><br/>{{sn-nep}} - L. Reichel<br/><br/>{{sn-nep}} - D. Kahun<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Michaelis<br/><br/>{{sn-nep}} - N. Krammer}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|7|}}|tretiny={{tretiny|1|3|0|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A29_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Mareks Mitens<br>(od 42. minúty Gustavs Davis Grigals)|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}<br/><br/>{{ku|1|7}}|góly1=R. Balcers (S. Vilmanis) - 00:10|tresty1=12|tresty2=14|strely1=15|strely2=36|góly2=<br/>05:11 - H. Björninen (H. Jokiharju, W. Merelä)<br/>10:19 - H. Jokiharju (P. Puistola, M. Lehtonen)<br/>15:22 - S. Mäenalanen (H. Björninen)<br/>28:55 - W. Merelä (S. Mäenalanen, H. Björninen)<br/>40:58 - A. Lundell (Mik. Granlund, A. Barkov) (PH)<br/>41:25 - P. Puistola (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH)<br/>45:36 - A. Räty (L. Hämeenaho, M. Lehtonen)}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|1|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A31_74_3_0.pdf|brankár1=Reto Berra|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=41|strely2=14|góly1=N. Niederreiter (R. Josi, D. Egli) - 05:05<br/>N. Hischier - 21:02<br/>S. Knak (D. Riat) - 28:01<br/><br/>N. Niederreiter (T. Meier, N. Hischier) - 52:53|góly2=<br/><br/><br/>34:53 - J. Waller (L. Kirk, M. Richardson)}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 925|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A33_74_3_0.pdf|bg=|tresty1=2|tresty2=4|strely1=37|strely2=12|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=E. Mik (M. Kastner, M. Wiederer) - 08:43<br/>L. Gawanke (S. Loibl, M. Michaelis) (PH) - 19:35<br/>L. Reichel (F. Tiffels, J. Samanski) - 39:10<br/>S. Dove-McFalls (M. Michaelis, A. Ehl) - 39:49<br/>L. Gawanke (M. Kastner, S. Loibl) - 41:36<br/><br/>L. Gawanke (K. Wissmann, M. Michaelis) - 49:40|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/>44:35 - T. Sárpátki (K. Nagy, Z. Garat)<br/><br/>57:22 - J. Hári (M. Nemes, R. Kiss)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 049|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A35_74_3_0.pdf|brankár1=Joonas Korpisalo|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CZE}} Lukáš Rampir|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=2|tresty2=8|strely1=49|strely2=9|góly1=V. Heinola (K. Helenius, A. Barkov) - 00:58<br/>V. Heinola (H. Jokiharju, L. Hameenaho) - 28:30<br/>M. Lehtonen (A. Räty, Mik. Granlund) - 31:51<br/>H. Jokiharju (V. Saarijärvi, J. Puljujärvi) - 58:50|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 184|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A37_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Kristers Gudļevskis|brankár2=Devin Cooley|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=H. Egle (M. Dzierkals, K. Zile) - 08:47<br/><br/><br/>D. Smirnovs (S. Vilmanis, R. Balcers) - 46:06<br/>S. Vilmanis (O. Batņa) (PB) - 58:58<br/><br/>S. Vilmanis (PB) - 59:18|góly2=<br/>34:48 - M. Tkachuk (O. Moore, D. Nelson) (PH)<br/><br/><br/>59:09 - M. Olivier (M. Tkachuk, J. Faulk)|tresty1=10|tresty2=8|strely1=22|strely2=47}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|9|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|6|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A39_74_3_0.pdf|brankár1=Leonardo Genoni|rozhodca={{GER}} André Schrader|brankár2=Ádám Vay<br/>(od 34. minúty Bence Bálizs)|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|7|0}}<br/>{{ku|8|0}}<br/>{{ku|9|0}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=10|góly1=R. Josi (K. Jäger, D. Riat) - 18:09<br/>R. Josi - 20:29<br/>R. Josi (N. Hischier, S. Andrighetto) (PH) - 22:54<br/>T. Meier (J.J. Moser) - 31:37<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 33:07<br/>C. Thürkauf (S. Andrighetto, D. Malgin) - 35:48<br/>S. Andrighetto (J.J. Moser, T. Berni) - 39:04<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 52:58<br/>S. Knak (R. Josi) - 55:09}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|4|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 685|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A41_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|tresty1=10|tresty2=2|strely1=17|strely2=34|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}<br/><br/>{{ku|2|6}}|góly2=<br/>23:28 - L. Reichel (J. Samanski, F. Tiffels)<br/>33:07 - J. Samanski (F. Tiffels, L. Reichel)<br/>45:47 - L. Reichel (M. Seider, J. Samanski) (PH)<br/>48:25 - M. Wiederer (M. Seider)<br/><br/>51:45 - L. Reichel (F. Tiffels, M. Michaelis) (PH)<br/>54:44 - A. Ehl (M. Michaelis, S. Dove-McFalls) (PB)|góly1=L. Wallner (T. Harnisch, P. Stapelfeldt) - 22:22<br/><br/><br/><br/><br/><br/>V. Rohrer (S. Schwinger, T. Nickl) - 48:59}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 071|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A43_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson<br/>(od 41. minúty Ben Bowns)|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=10|tresty2=4|strely1=19|strely2=38|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:29 - M. Dzierkals (H. Egle, E. Tralmaks)<br/>13:25 - D. Smirnovs (M. Tumānovs, S. Vilmanis)<br/>19:18 - R. Balcers (D. Smirnovs, R. Mamčics)<br/>22:03 - E. Tralmaks (R. Balcers, A. Šmits) (PH)<br/>36:19 - H. Egle (E. Tralmaks)<br/>38:41 - R. Krastenbergs (S. Vilmanis, A. Šmits) (PH)}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 010|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A45_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=David Kickert|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/><br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=34|strely2=16|góly1=Mik. Granlund (A. Barkov, V. Heinola) (PH) - 18:38<br/>S. Mäenalanen (W. Merelä, V. Saarijärvi) - 23:14<br/>J. Puljujärvi (A. Lundell, H. Jokiharju) - 31:49<br/>S. Manninen (A. Räty, J. Puljujärvi) - 32:36<br/><br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, V. Saarijärvi) - 47:29|góly2=<br/><br/><br/><br/>43:24 - B. Nissner (D. Zwerger, P. Schneider)<br/><br/>58:24 - L. Wallner (I. Scherzer, L. Kolarik)}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|7|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|1|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=5 813|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A47_74_3_0.pdf|tresty1=4|tresty2=12|strely1=46|strely2=17|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Ádám Vay|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|5|3}}<br/>{{ku|6|3}}<br/>{{ku|7|3}}|góly1=J. Faulk (T. Novak) - 09:43<br/>M. Tkachuk (T. Novak, M. Coronato) (PH) - 18:22<br/>R. Leonard (T. Novak) - 22:09<br/>J. Faulk (M. Tkachuk, T. Novak) (PH) - 27:52<br/><br/>R. Leonard (J. Faulk, M. Tkachuk) (PH) - 38:13<br/><br/><br/>M. Tkachuk (J. Hagens) (PB) - 56:45<br/>M. Plante (R. Leonard, T. Novak) - 59:33|góly2=<br/><br/><br/><br/>30:19 - C. Erdély (I. Terbócs, B. Sebők)<br/><br/>47:15 - C. Erdély (M. Horváth, J. Hari)<br/>54:09 - G. Tornyai (I. Terbócs, B. Sebők)}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|6|3|}}|tretiny={{tretiny|3|0|1|1|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=5 462|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A49_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Ben Bowns|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/><br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|6|2}}<br/>{{ku|6|3}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=42|strely2=16|góly1=A. Karachun (M. Seider) - 13:56<br/>F. Tiffels - 19:25<br/>F. Wagner (M. Seider, A. Karachun) - 19:41<br/>A. Eder (S. Loibl, L. Gawanke) - 22:12<br/><br/><br/>J. Samanski (L. Reichel, F. Tiffels) - 40:17<br/>L. Gawanke (L. Hüttl, N. Krämmer) - 49:00|góly2=<br/><br/><br/><br/>24:04 - R. Down (C. Neilson, N. Halbert) (PH)<br/><br/><br/>50:51 - O. Betteridge (B. Jenion)<br/>54:06 - R. Lachowitz (L. Neilson, J. Curran)}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|8|}}|tretiny={{tretiny|0|3|1|2|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 485|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A51_74_3_0.pdf|brankár1=Bence Bálizs|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|tresty1=10|tresty2=4|strely1=15|strely2=27|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/><br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}|góly2=09:48 - R. Balcers (S. Vilmanis, E. Tralmaks) (PH)<br/>18:38 - D. Smirnovs (K. Zīle, T. Andersons) (PH)<br/>19:47 - E. Tralmaks (H. Egle, M. Dzierkals)<br/>27:53 - T. Andersons (O. Batņa, R. Krastenbergs) (PH)<br/>34:51 - M. Tumānovs (A. Andžāns, D. Smirnovs)<br/><br/>54:44 - R. Krastenbergs (H. Egle, A. Andžāns)<br/>57:00 - S. Vilmanis (R. Balcers) (OS)<br/>58:03 - S. Vilmanis (A. Šmits, E. Tralmaks) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Nemes (Z. Hadobás, B. Horváth) - 37:57}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|1|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 126|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A53_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Devin Cooley|brankár2=Atte Tolvanen|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}|tresty2=6|tresty1=4|strely1=36|strely2=25|góly1=C. Clifton (W. Borger, A. Steeves) - 05:34<br/>R. Ufko (T. Novak) - 06:19<br/>P. Cotter (M. Olivier, W. Borgen) - 21:07<br/>M. Tkachuk (M. Coronato, R. Leonard) (PH) - 31:52|góly2=<br/><br/><br/><br/>36:10 - S. Schwinger (D. Maier, L. Wallner)}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|2|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A55_74_3_0.pdf|brankár1=Reto Berra|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=8|tresty2=14|strely1=23|strely2=25|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=A. Biasca (D. Egli) - 00:40<br/>K. Jäger - 03:59<br/><br/><br/><br/>K. Jäger (T. Meier, T. Rochette) (PH) - 56:47<br/>N. Hischier (K. Jäger, T. Meier) (PB) - 59:05|góly2=<br/><br/>32:48 - A. Barkov (H. Jokiharju, V. Heinola)<br/>55:18 - A. Barkov (K. Helenius, H. Jokiharju)}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=6|vp=1|pp=0|p=0|sg=33|ig=13|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{NOR|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=1|p=1|sg=25|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=2|sg=19|ig=17|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SWE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=3|sg=27|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=21|ig=19|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=15|ig=26}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=13|ig=25}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=5|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|3|1|1}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 095|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B14_74_3_0.pdf|bg=|strely1=16|strely2=29|tresty1=14|tresty2=14|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|2|5}}<br/>{{ku|2|6}}|góly2=09:45 - M. Ekholm (V. Björck, L. Raymond)<br/>17:58 - O. Ekman-Larsson (L. Raymond, I. Stenberg)<br/>25:52 - L. Raymond (J. Persson, J. De La Rose) (PH)<br/>28:09 - J. Silfverberg (C. Grundström, R. Hägg)<br/><br/>33:45 - V. Björck (I. Stenberg, O. Ekman-Larsson) (PH)<br/><br/>55:05 - L. Karlsson (S. Holmström, A. Johansson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>J. Blichfeld (P. Bruggisser, N. Olesen) (PH) - 31:38<br/><br/><br/>M. Aagaard (J. Blichfeld, N. Olesen) (PH) - 51:48}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|0|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 103|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B16_74_3_0.pdf|strely1=25|strely2=11|tresty1=10|tresty2=10|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|góly1=S. Hurrød (K. Østby, H. Salsten) - 07:33<br/>J. Berglund (T. Koblar, S. Solberg) (PH) - 25:27<br/>J. Berglund (K. Østby, H. Haukeland) - 29:51<br/>J. Berglund (H. Salsten, J. Johannesen) - 36:32}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|5|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 367|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B18_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Nikolaj Henriksen|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}|góly1=P. Martone (S. Crosby, M. Celebrini) - 40:28<br/>G. Vilardi (R. Thomas) - 43:02<br/>D. Mateychuk (S. Crosby, M. Celebrini) - 43:33<br/><br/>R. O'Reilly (S. Crosby, P. Martone) - 51:49<br/>P. Wotherspoon (S. Crosby) - 59:31|góly2=<br/><br/><br/>50:12 - N. Olesen (M. Aagaard)|tresty1=2|tresty2=4|strely1=38|strely2=16}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|4|}}|tretiny={{tretiny|2|3|1|1|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 738|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B20_74_3_0.pdf|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}|tresty1=10|tresty2=33|strely1=27|strely2=14|góly2=03:04 - M. Blümel (F. Hronek, T. Galvas)<br/>12:24 - D. Kubalík (T. Cibulka, M. Kaut) (PH)<br/>13:00 - J. Flek (D. Voženílek, D. Tomášek)<br/><br/><br/>23:21 - J. Černoch (O. Beránek, J. Chmelař)|góly1=<br/><br/><br/><br/>J. Persson (E. Heineman, S. Holmström) (PH) - 15:34<br/>S. Holmström (J. Pearson, E. Heineman) (PH) - 17:45<br/><br/><br/>O. Ekman-Larsson (K. Raymond, I. Stenberg) (PH) - 36:00}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 989|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B22_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Henrik Haukeland|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}|góly2=11:32 - E. Bakke Olsen (M. Krogdahl, M. Øby Olsen)<br/>31:40 - N. Steen (H. Salsten)<br/>38:51 - C. Kåsastul (M. Øby Olsen, M. Krogdahl)<br/>55:28 - T- Koblar (A. Martinsen, E. Pettersen)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=30|strely2=35}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|3|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 517|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B26_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty2=8|tresty1=2|strely1=58|strely2=15|góly1=<br/>N. Alscher (J. Ticháček, M. Blümel) - 45:14<br/>J. Flek (D. Tomášek, F. Hronek) - 51:05<br/>D. Kubalík (D. Tomášek) (PB) - 59:05|góly2=29:20 - N. Saracino (M. Frycklund)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|4|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 814|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B28_74_3_0.pdf|tresty1=0|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|brankár1=Arvid Söderblom|brankár2=Žan Us|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}|góly1=L. Raymond (C. Grundström, O. Ekman-Larsson) - 03:26<br/>J. De la Rose (L. Karlsson, M. Ekholm) - 19:07<br/>J. De la Rose (L. Karlsson) - 25:55<br/>R. Hagg (O. Ekman-Larsson, A. Frondell) - 26:58<br/>L. Raymond (O. Ekman-Larsson, I. Stenberg) (PH) - 31:38<br/>M. Ekholm (A. Frondell, S. Holmström) - 37:23}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|6|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|2|1|1|2|2|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 938|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B30_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Cam Talbot|brankár2=Tobias Normann|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>{{ku|4|5}}<br/><br/>{{ku|5|5}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|6|5}}|tresty1=8|tresty2=10|strely1=42|strely2=19|góly2=05:18 - E. Bakke Olsen (P. Vesterheim, P. Elvsveen)<br/>11:37 - J. Johannesen (A. Martinsen, T. Koblar)<br/><br/><br/>23:34 - N. Steen (P. Vesterheim, J. Johannesen) (PH)<br/><br/><br/>48:09 - C. Kåsastul (N. Steen)<br/>49:57 - T. Koblar (E. Pettersen, J. Johannesen)|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Scheifele - 13:30<br/>M. Scheifele (P. Wotherspoon, G. Vilardi) - 17:50<br/><br/><br/>G. Vilargi (M. Scheifele, E. Bouchard) (PH) - 31:57<br/>D. Cozens (D. Nurse) (OS) - 40:31<br/><br/><br/><br/>R. O'Reilly (M. Celebrini, E. Bouchard) - 58:21<br/><br/>M. Scheifele (E. Bouchard, M. Celebrini) - 00:29}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 209|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B34_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=32|strely2=14|góly1=D. Mateychuk (F. Minten, E. Finnie) - 11:07<br/>D. Cozens (D. Nurse, S. Crosby) - 33:14<br/>E. Finnie (M. Rielly, C. Brown) - 46:41|góly2=<br/><br/><br/>58:55 - R. Bohinc (J. Goličič)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 091|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B36_74_3_0.pdf|tresty1=6|strely1=34|tresty2=8|strely2=12|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}|góly1=C. Grundström (E. Brännström, J. Beglund) - 09:09<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) (PH) - 19:27<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) - 28:04}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 604|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B38_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Lukáš Horák|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|čiarový={{FIN}} Tommi Niittylä|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|tresty1=6|tresty2=2|strely1=30|strely2=13|góly1=J. Blichfeld (M. Aagaard, N. Olesen) (PH) - 34:11<br/>P. Russell (P. Bruggisser, M. Aagaard) - 38:43<br/>P. Russell (M. Aagaard, N. Olesen) - 58:13<br/>M. Aagaard (P. Russell, N. Olesen) (PB) - 59:45}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|1|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 811|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B40_74_3_0.pdf|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}|tresty1=8|tresty2=4|strely1=30|strely2=18|góly2=08:09 - D. Voženílek (T. Cibulka, M. Kempný)<br/><br/>34:04 - M. Kaut (L. Sedlák, R. Červenka) (PH)<br/><br/>52:02 - R. Červenka (M. Kaut)|góly1=<br/><br/>M. Hrivík (S. Kňažko, O. Okuliar) - 31:30<br/><br/><br/>M. Chromiak - 37:50}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 417|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B42_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly1=N. Steen (E. Bakke Olsen, P. Vesterheim) (PH) - 09:23<br/><br/>N. Steen (H. Østrem Salsten) (OS) - 33:15<br/><br/>E. Østrem Salsten (M. Ronnild) (OS) - 49:11|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}|tresty1=14|tresty2=10|strely1=14|strely2=34|góly2=<br/>22:23 - I. Stenberg (J. Berglund, V. Björck)<br/><br/>43:10 - L. Raymond}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} sn|tretiny={{tretiny|2|0|0|2|0|0|0|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 157|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B44_74_5_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Davide Fadani|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|2|1}}<br><br>{{ku|2|2}}|tresty1=8|tresty2=8|strely1=29|strely2=37|góly2=<br><br>21:17 - T. Purdeller (M. Frycklund, C. Buono) (PH)<br>35:34 - T. Purdeller (M. Frycklund, A. Trivellato)|góly1=C. Wejse (P. Bruggisser, J. Schmidt-Svejstrup) - 02:33<br>M. Aagaard (N. Olesen, K. Larsen) - 02:49|nájazdy1=N. Olesen - {{sn-nep}}<br><br>J. Blichfeld - {{sn-nep}}<br><br>M. Aagaard - {{sn-nep}}<br><br>P. Russell - {{sn-gól}}<br><br>F. Storm - {{sn-nep}}|nájazdy2=<br/>{{sn-nep}} - D. Mantenuto<br/><br/>{{sn-nep}} - T. Purdeller<br/><br/>{{sn-nep}} - B. Misley<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Bradley<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Frycklund}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|0|0|4|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 939|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B46_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Jet Greaves|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=32|strely2=29|góly1=<br/>K. Pospíšil (L. Radivojevič, M. Rosandić) - 28:47|góly2=14:28 - D. Cozens (S. Crosby, M. Celebrini)<br/><br/>42:14 - G. Vilardi (J. Tavares, R. Thomas) (PH)<br/>44:54 - J. Tavares (R. O'Reilly, M. Rielly)<br/>47:36 - R. O'Reilly (E. Bouchard) (OS)<br/>49:21 - M. Celebrini (G. Vilardi, M. Scheifele)}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|0|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 210|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B48_74_3_0.pdf|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Henrik Haukeland|tresty1=0|strely1=18|tresty2=6|strely2=26|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový2={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}|góly2=02:59 - H. Salsten<br/>06:49 - M. Brandsegg-Nygård (P. Vesterheim)<br/><br/>48:10 - M. Rønnild (E. Salsten, E. Pettersen)<br/>54:17 - M. Brandsegg-Nygård (K. Østby, T. Koblar)|góly1=<br/><br/><br/>J. Chmelař - 15:47}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|3|1|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 436|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B50_74_3_0.pdf|bg=|tresty1=6|tresty2=10|strely1=36|strely2=28|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}|góly1=<br/><br/>M. Török (M. Makhovec) - 28:09<br/>J. Drozg (M. Makhovec, R. Sabolič) (PH) - 30:03<br/>J. Drozg (M. Makhovec, B. Gregorc) (PH) - 39:54<br/>M. Makhovec (M. Török, R. Sabolič) - 47:18<br/>Z. Jezovšek (K. Ograjenšek, R. Tičar) (PH) - 51:24|góly2=22:34 - P. Pietroniro (T. Purdeller, D. Mantenuto)}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|3|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|2|1|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 062|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B52_74_4_0.pdf|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Nicolaj Henriksen|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|3}}|tresty1=12|tresty2=39|strely1=26|strely2=21|góly2=<br/>27:53 - J. Blichfeld<br/><br/><br/>35:02 - J. Blichfeld (N. Olesen, P. Bruggisser) (PH)<br/>59:58 - P. Russell (A. True, M. Aagaard)|góly1=T. Koblar (A. Martinsen, M. Brandsegg-Nygård) - 11:55<br/><br/>A. Martinsens (T. Olsen, S. Hurrod) (PH) - 30:42<br/>T. Koblar (M. Krogdahl, C. Kasastul) - 34:00<br/><br/><br/><br/><br/>M. Brandsegg-Nygård (S. Hurrod, E. Bakke Olsen) - 00:13}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|2|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 143|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B54_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|tresty1=8|tresty2=6|strely1=19|strely2=24|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/><br/>{{ku|4|2}}|góly1=<br/>A. Frondell (J. Persson, M. Ekholm) - 16:01<br/>J. Silfverberg (C. Grundström, J. Larsson) - 22:50<br/>I. Stenberg (L. Raymond, V. Björck) - 30:56<br/><br/><br/>O. Ekman-Larsson (PB) - 58:45|góly2=04:54 - M. Chromiak (A. Sýkora, P. Koch)<br/><br/><br/><br/>36:39 - M. Hrivík (M. Faško-Rudáš, M. Rosandić) (PH)}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B56_74_3_0.pdf|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Jet Greaves|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=25|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|2|3}}|góly1=M. Alscher (L. Sedlák J. Flek) - 06:03<br/>D. Kubalík (M. Melovský) - 28:18|góly2=<br/><br/>34:02 - M. Celebrini (S. Crosby, D. Cozens)<br/>47:14 - M. Celebrini (S. Crosby, P. Wotherspoon)<br/>49:25 - J. Tavares (P. Wotherspoon, E. Bouchard)}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrajú play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |-style="background:#ccffcc;" |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{SUI|lh|1}} |-style="background:#ccffcc;" |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh|1}} |-style="background:#ccffcc;" |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh|1}} |-style="background:#ccffcc;" |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{NOR|lh|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh|1}} |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{USA|lh|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SUI|lh|1}}'''|RD1-skóre1='''3'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{SWE|lh|1}}|RD1-skóre2=1 |RD1-nasadený3='''B1'''|RD1-tím3='''{{CAN|lh|1}}'''|RD1-skóre3='''4'''|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4={{USA|lh|1}}|RD1-skóre4=0 |RD1-nasadený5='''A2'''|RD1-tím5='''{{FIN|lh|1}}'''|RD1-skóre5='''4'''|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6={{CZE|lh|1}}|RD1-skóre6=1 |RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{NOR|lh|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{LAT|lh|1}}|RD1-skóre8=0 |RD2-nasadený1=1.|RD2-tím1='''{{SUI|lh|1}}'''|RD2-skóre1='''6'''|RD2-nasadený2=4.|RD2-tím2={{NOR|lh|1}}|RD2-skóre2=0 |RD2-nasadený3=2.|RD2-tím3={{CAN|lh|1}}|RD2-skóre3=2|RD2-nasadený4=3.|RD2-tím4='''{{FIN|lh|1}}'''|RD2-skóre4='''4''' |RD3-nasadený1=|RD3-tím1={{FIN|lh|1}}|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2={{SUI|lh|1}}|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1={{CAN|lh|1}}|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2={{NOR|lh|1}}|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969357_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{USA}} John Rey|góly1=S. Manninen (J. Puljujärvi) - 07:33<br/>A. Lundell (L. Hämeenaho, U. Vaakanainen) - 14:32<br/>K. Helenius (A. Barkov, Mik. Granlund) - 21:35<br/><br/><br/>L. Hämeenaho (S. Manninen) - 55:31|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly2=<br/><br/><br/>30:51 - F. Hronek (D. Kubalík, R. Červenka) (PH)|tresty1=6|tresty2=6|strely1=28|strely2=26}} {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969358_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Devin Cooley|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|tresty1=8|tresty2=33|strely1=38|strely2=34|góly1=M. Celebrini (M. Scheifele, D. Mateychuk) (PH) - 18:31<br/>D. Holloway (M. Scheifele) - 29:48<br/>C. Brown (Z. Whitecloud, R. O'Reilly) (PB) - 58:01<br/>S. Crosby (D. Cozens, D. Nurse) (PB) - 58:41}} {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|3|1}}|tretiny={{tretiny|1|1|2|0|0|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969359_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Leonardo Genoni|brankár2=Magnus Hellberg|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly2=06:21 - L. Karlsson (E. Heineman, O. Ekman-Larsson)|tresty1=35|tresty2=6|strely1=32|strely2=22|góly1=<br/><br/>R. Josi (D. Malgin) - 13:23<br/>D. Malgin (R. Josi, J.J. Moser) - 32:58<br/>C. Thürkauf (N. Hischier, R. Josi) (PH) - 36:31}} {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969360_74_3_0.pdf|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}|tresty1=4|tresty2=6|strely1=24|strely2=35|góly1=T. Koblar (M. Brandsegg-Nygård, S. Hurrod) - 27:10<br/>N. Steen (E. Pettersen) (PB) - 59:44}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1='''{{CHE|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|6|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|2|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=20:00|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|3|0|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:30|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=3|sg=20|ig=21|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{LVA|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=4|sg=24|ig=19}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SWE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=4|sg=28|ig=19}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{USA|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=4|sg=25|ig=25|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=21|ig=19|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Základné skupiny|skupinovej fáze]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=23|ig=22}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím={{AUT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=15|ig=26}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=13|ig=25}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=14|ig=38|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=5|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=7|sg=7|ig=35|pozadie=#ffcccc}} |} == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] jntc294jns3udpwncy70wb7hn42i9zw 8226412 8226409 2026-05-30T20:43:28Z Peter 51345 269569 8226412 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=30. máju 2026|zápasy=61|góly=359|návštevnosť=436314|najproduktívnejší hráč={{SUI}} [[Sven Andrighetto]]<br/><small>(15 bodov)<small/>|zostupujúci=ITA|2 zostupujúci=GBR}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{ITA|lh|1}} * {{GBR|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 10 000 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 7 500 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2025, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}} '''(H)'''|v=7|vp=0|pp=0|p=0|sg=39|ig=7|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=0|p=1|sg=31|ig=11|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LAT|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=3|sg=24|ig=17|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{USA|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=25|ig=21|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=23|ig=22|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{AUT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=14|ig=38}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=7|sg=7|ig=35|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A11_74_3_0.pdf|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 668|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A13_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=V. Rohrer (P. Schneider, C. Unterweger) (PH) - 05:01<br/><br/><br/>D. Zwerger (C. Unterweger, P. Schneider) (PH) - 46:21<br/>T. Nickl (P. Huber) - 47:05<br/><br/>T. Nickl (PB) - 59:57|góly2=<br/>11:03 - I. Sorfon (M. Csollák, B. Sebők) (PH)<br/><br/><br/>53:21 - P. Vincze (J. Hári, K. Papp) (PH)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=22|strely2=19}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|2|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|0|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 633|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A15_74_3_0.pdf|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}|góly2=18:19 - M. Dzierkals (O. Batņa)<br/>24:56 - R. Balcers (D. Smirnovs) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=25|strely2=22}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|3|1|2|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 206|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A17_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Joseph Woll<br/>(od 22. minúty Devin Cooley)|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=L. Hämeenaho - 06:06<br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, O. Määttä) - 08:45<br/>A. Räty (M. Lehtonen, H. Björninen) - 14:10<br/>L. Hämeenaho (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH) - 21:26<br/>S. Mäenalanen (O. Määttä, W. Merelä) - 21:57<br/><br/>A. Lundell (PH) - 46:33|góly2=<br/>07:44 - M. Coronato (O. Moore)<br/><br/><br/><br/><br/>43:21 - R. Leonard (R. Ufko, J. Faulk) (PH)|tresty1=6|tresty2=10|strely1=28|strely2=32}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|5|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A19_74_3_0.pdf|tresty1=12|tresty2=10|strely1=17|strely2=31|brankár1=Jonas Stettmer|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|1|6}}|góly2=25:56 - T. Meier (N. Hischier, R. Josi) (OS)<br/>28:54 - S. Andrighetto (D. Malgin, T. Meier)<br/>29:29 - C. Bertschy (N. Niederreiter, S. Jung)<br/>37:23 - N. Hischier (T. Meier, R. Josi) (PH)<br/>38:19 - R. Josi (N. Niederreiter, K. Jäger) (PH)<br/>45:16 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>F. Tiffels (L. Reichel, J. Samanski) - 55:47}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 677|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A21_74_3_0.pdf|bg=|tresty2=4|tresty1=8|strely1=26|strely2=14|brankár1=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|brankár2=Atte Tolvanen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|góly1=<br/>R. Balcers (D. Smirnovs, A. Šmits)|góly2=27:11 - T. Harnisch (P. Stapelfeldt)<br/><br/>44:22 - B. Nissner (P. Schneider, V. Rohrer) (PH)<br/>59:58 - V. Rohrer (T. Nickl) (PB)}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{HUN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|5|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 996|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A23_74_3_0.pdf|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=26|brankár2=Ben Bowns<br/>(od 34. minúty Mat Robson)|brankár1=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{SUI}} Cedric Borga|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}|góly1=K. Nagy - 02:19<br/>D. Szongoth (M. Horváth, B. Horváth) - 18:14<br/>I. Terbócs (OS) - 23:31<br/>I. Terbócs (B. Horváth, T. Ortenzsky) - 53:24<br/>K. Nagy (P. Vincze, T. Sárpatki) - 54:05}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|9|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|3|0|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A25_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=David Kickert<br/>(od 31. minúty Florian Vorauer)|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}<br/><br/>{{ku|0|9}}|tresty1=8|tresty2=2|strely1=20|strely2=30|góly2=05:11 - T. Rotchette (D. Malgin, S. Andrighetto)<br/>09:20 - T. Meier (D. Egli)<br/>11:28 - N. Hischier (T. Meier, A. Biasca)<br/>13:21 - D. Riat (S. Andrighetto, D. Kukan) (PH)<br/>29:42 - N. Hischier (N. Niederreiter, T. Meier) (PH)<br/>30:03 - C. Thürkauf (J.J. Moser)<br/>32:19 - T. Rochette (S. Andrighetto, Ch. Marti)<br/>50:29 - D. Riat (T. Rochette, D. Malgin) (PH)<br/>56:02 - C. Bertschy (C. Thürkauf, S. Jung)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|4|3|}} sn|tretiny={{tretiny|1|1|1|2|1|0|0|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 731|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A27_74_5_0.pdf|brankár1=Devin Cooley|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/>I. Howard (A. Steeves) - 14:33<br/>M. Sasson (R. Ufko, A. Steeves) - 25:06<br/><br/><br/>T. Novak (D. Carlile) - 54:13|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=39|strely2=34|góly2=01:00 - M. Seider (F. Tiffels, J. Samanski)<br/><br/><br/>29:53 - F. Tiffels (L. Reichel, L. Gawanke)<br/>32:42 - M. Michaelis (A. Ehl)|nájazdy1=<br/>M. Tkachuk - {{sn-nep}}<br/><br/>P. Cotter - {{sn-nep}}<br/><br/>I. Howard - {{sn-nep}}<br/><br/>M. Coronato - {{sn-gól}}<br/><br/>R. Leonard - {{sn-gól}}<br/><br/>|nájazdy2={{sn-gól}} - J. Samanski<br/><br/>{{sn-nep}} - L. Reichel<br/><br/>{{sn-nep}} - D. Kahun<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Michaelis<br/><br/>{{sn-nep}} - N. Krammer}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|7|}}|tretiny={{tretiny|1|3|0|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A29_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Mareks Mitens<br>(od 42. minúty Gustavs Davis Grigals)|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}<br/><br/>{{ku|1|7}}|góly1=R. Balcers (S. Vilmanis) - 00:10|tresty1=12|tresty2=14|strely1=15|strely2=36|góly2=<br/>05:11 - H. Björninen (H. Jokiharju, W. Merelä)<br/>10:19 - H. Jokiharju (P. Puistola, M. Lehtonen)<br/>15:22 - S. Mäenalanen (H. Björninen)<br/>28:55 - W. Merelä (S. Mäenalanen, H. Björninen)<br/>40:58 - A. Lundell (Mik. Granlund, A. Barkov) (PH)<br/>41:25 - P. Puistola (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH)<br/>45:36 - A. Räty (L. Hämeenaho, M. Lehtonen)}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|1|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A31_74_3_0.pdf|brankár1=Reto Berra|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=41|strely2=14|góly1=N. Niederreiter (R. Josi, D. Egli) - 05:05<br/>N. Hischier - 21:02<br/>S. Knak (D. Riat) - 28:01<br/><br/>N. Niederreiter (T. Meier, N. Hischier) - 52:53|góly2=<br/><br/><br/>34:53 - J. Waller (L. Kirk, M. Richardson)}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 925|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A33_74_3_0.pdf|bg=|tresty1=2|tresty2=4|strely1=37|strely2=12|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=E. Mik (M. Kastner, M. Wiederer) - 08:43<br/>L. Gawanke (S. Loibl, M. Michaelis) (PH) - 19:35<br/>L. Reichel (F. Tiffels, J. Samanski) - 39:10<br/>S. Dove-McFalls (M. Michaelis, A. Ehl) - 39:49<br/>L. Gawanke (M. Kastner, S. Loibl) - 41:36<br/><br/>L. Gawanke (K. Wissmann, M. Michaelis) - 49:40|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/>44:35 - T. Sárpátki (K. Nagy, Z. Garat)<br/><br/>57:22 - J. Hári (M. Nemes, R. Kiss)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 049|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A35_74_3_0.pdf|brankár1=Joonas Korpisalo|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CZE}} Lukáš Rampir|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=2|tresty2=8|strely1=49|strely2=9|góly1=V. Heinola (K. Helenius, A. Barkov) - 00:58<br/>V. Heinola (H. Jokiharju, L. Hameenaho) - 28:30<br/>M. Lehtonen (A. Räty, Mik. Granlund) - 31:51<br/>H. Jokiharju (V. Saarijärvi, J. Puljujärvi) - 58:50|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 184|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A37_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Kristers Gudļevskis|brankár2=Devin Cooley|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=H. Egle (M. Dzierkals, K. Zile) - 08:47<br/><br/><br/>D. Smirnovs (S. Vilmanis, R. Balcers) - 46:06<br/>S. Vilmanis (O. Batņa) (PB) - 58:58<br/><br/>S. Vilmanis (PB) - 59:18|góly2=<br/>34:48 - M. Tkachuk (O. Moore, D. Nelson) (PH)<br/><br/><br/>59:09 - M. Olivier (M. Tkachuk, J. Faulk)|tresty1=10|tresty2=8|strely1=22|strely2=47}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|9|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|6|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A39_74_3_0.pdf|brankár1=Leonardo Genoni|rozhodca={{GER}} André Schrader|brankár2=Ádám Vay<br/>(od 34. minúty Bence Bálizs)|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|7|0}}<br/>{{ku|8|0}}<br/>{{ku|9|0}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=10|góly1=R. Josi (K. Jäger, D. Riat) - 18:09<br/>R. Josi - 20:29<br/>R. Josi (N. Hischier, S. Andrighetto) (PH) - 22:54<br/>T. Meier (J.J. Moser) - 31:37<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 33:07<br/>C. Thürkauf (S. Andrighetto, D. Malgin) - 35:48<br/>S. Andrighetto (J.J. Moser, T. Berni) - 39:04<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 52:58<br/>S. Knak (R. Josi) - 55:09}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|4|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 685|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A41_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|tresty1=10|tresty2=2|strely1=17|strely2=34|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}<br/><br/>{{ku|2|6}}|góly2=<br/>23:28 - L. Reichel (J. Samanski, F. Tiffels)<br/>33:07 - J. Samanski (F. Tiffels, L. Reichel)<br/>45:47 - L. Reichel (M. Seider, J. Samanski) (PH)<br/>48:25 - M. Wiederer (M. Seider)<br/><br/>51:45 - L. Reichel (F. Tiffels, M. Michaelis) (PH)<br/>54:44 - A. Ehl (M. Michaelis, S. Dove-McFalls) (PB)|góly1=L. Wallner (T. Harnisch, P. Stapelfeldt) - 22:22<br/><br/><br/><br/><br/><br/>V. Rohrer (S. Schwinger, T. Nickl) - 48:59}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 071|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A43_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson<br/>(od 41. minúty Ben Bowns)|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=10|tresty2=4|strely1=19|strely2=38|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:29 - M. Dzierkals (H. Egle, E. Tralmaks)<br/>13:25 - D. Smirnovs (M. Tumānovs, S. Vilmanis)<br/>19:18 - R. Balcers (D. Smirnovs, R. Mamčics)<br/>22:03 - E. Tralmaks (R. Balcers, A. Šmits) (PH)<br/>36:19 - H. Egle (E. Tralmaks)<br/>38:41 - R. Krastenbergs (S. Vilmanis, A. Šmits) (PH)}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 010|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A45_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=David Kickert|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/><br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=34|strely2=16|góly1=Mik. Granlund (A. Barkov, V. Heinola) (PH) - 18:38<br/>S. Mäenalanen (W. Merelä, V. Saarijärvi) - 23:14<br/>J. Puljujärvi (A. Lundell, H. Jokiharju) - 31:49<br/>S. Manninen (A. Räty, J. Puljujärvi) - 32:36<br/><br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, V. Saarijärvi) - 47:29|góly2=<br/><br/><br/><br/>43:24 - B. Nissner (D. Zwerger, P. Schneider)<br/><br/>58:24 - L. Wallner (I. Scherzer, L. Kolarik)}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|7|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|1|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=5 813|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A47_74_3_0.pdf|tresty1=4|tresty2=12|strely1=46|strely2=17|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Ádám Vay|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|5|3}}<br/>{{ku|6|3}}<br/>{{ku|7|3}}|góly1=J. Faulk (T. Novak) - 09:43<br/>M. Tkachuk (T. Novak, M. Coronato) (PH) - 18:22<br/>R. Leonard (T. Novak) - 22:09<br/>J. Faulk (M. Tkachuk, T. Novak) (PH) - 27:52<br/><br/>R. Leonard (J. Faulk, M. Tkachuk) (PH) - 38:13<br/><br/><br/>M. Tkachuk (J. Hagens) (PB) - 56:45<br/>M. Plante (R. Leonard, T. Novak) - 59:33|góly2=<br/><br/><br/><br/>30:19 - C. Erdély (I. Terbócs, B. Sebők)<br/><br/>47:15 - C. Erdély (M. Horváth, J. Hari)<br/>54:09 - G. Tornyai (I. Terbócs, B. Sebők)}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|6|3|}}|tretiny={{tretiny|3|0|1|1|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=5 462|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A49_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Ben Bowns|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/><br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|6|2}}<br/>{{ku|6|3}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=42|strely2=16|góly1=A. Karachun (M. Seider) - 13:56<br/>F. Tiffels - 19:25<br/>F. Wagner (M. Seider, A. Karachun) - 19:41<br/>A. Eder (S. Loibl, L. Gawanke) - 22:12<br/><br/><br/>J. Samanski (L. Reichel, F. Tiffels) - 40:17<br/>L. Gawanke (L. Hüttl, N. Krämmer) - 49:00|góly2=<br/><br/><br/><br/>24:04 - R. Down (C. Neilson, N. Halbert) (PH)<br/><br/><br/>50:51 - O. Betteridge (B. Jenion)<br/>54:06 - R. Lachowitz (L. Neilson, J. Curran)}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|8|}}|tretiny={{tretiny|0|3|1|2|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 485|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A51_74_3_0.pdf|brankár1=Bence Bálizs|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|tresty1=10|tresty2=4|strely1=15|strely2=27|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/><br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}|góly2=09:48 - R. Balcers (S. Vilmanis, E. Tralmaks) (PH)<br/>18:38 - D. Smirnovs (K. Zīle, T. Andersons) (PH)<br/>19:47 - E. Tralmaks (H. Egle, M. Dzierkals)<br/>27:53 - T. Andersons (O. Batņa, R. Krastenbergs) (PH)<br/>34:51 - M. Tumānovs (A. Andžāns, D. Smirnovs)<br/><br/>54:44 - R. Krastenbergs (H. Egle, A. Andžāns)<br/>57:00 - S. Vilmanis (R. Balcers) (OS)<br/>58:03 - S. Vilmanis (A. Šmits, E. Tralmaks) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Nemes (Z. Hadobás, B. Horváth) - 37:57}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|1|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 126|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A53_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Devin Cooley|brankár2=Atte Tolvanen|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}|tresty2=6|tresty1=4|strely1=36|strely2=25|góly1=C. Clifton (W. Borger, A. Steeves) - 05:34<br/>R. Ufko (T. Novak) - 06:19<br/>P. Cotter (M. Olivier, W. Borgen) - 21:07<br/>M. Tkachuk (M. Coronato, R. Leonard) (PH) - 31:52|góly2=<br/><br/><br/><br/>36:10 - S. Schwinger (D. Maier, L. Wallner)}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|2|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A55_74_3_0.pdf|brankár1=Reto Berra|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=8|tresty2=14|strely1=23|strely2=25|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=A. Biasca (D. Egli) - 00:40<br/>K. Jäger - 03:59<br/><br/><br/><br/>K. Jäger (T. Meier, T. Rochette) (PH) - 56:47<br/>N. Hischier (K. Jäger, T. Meier) (PB) - 59:05|góly2=<br/><br/>32:48 - A. Barkov (H. Jokiharju, V. Heinola)<br/>55:18 - A. Barkov (K. Helenius, H. Jokiharju)}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=6|vp=1|pp=0|p=0|sg=33|ig=13|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{NOR|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=1|p=1|sg=25|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=2|sg=19|ig=17|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SWE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=3|sg=27|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=21|ig=19|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=15|ig=26}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=13|ig=25}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=5|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|3|1|1}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 095|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B14_74_3_0.pdf|bg=|strely1=16|strely2=29|tresty1=14|tresty2=14|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|2|5}}<br/>{{ku|2|6}}|góly2=09:45 - M. Ekholm (V. Björck, L. Raymond)<br/>17:58 - O. Ekman-Larsson (L. Raymond, I. Stenberg)<br/>25:52 - L. Raymond (J. Persson, J. De La Rose) (PH)<br/>28:09 - J. Silfverberg (C. Grundström, R. Hägg)<br/><br/>33:45 - V. Björck (I. Stenberg, O. Ekman-Larsson) (PH)<br/><br/>55:05 - L. Karlsson (S. Holmström, A. Johansson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>J. Blichfeld (P. Bruggisser, N. Olesen) (PH) - 31:38<br/><br/><br/>M. Aagaard (J. Blichfeld, N. Olesen) (PH) - 51:48}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|0|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 103|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B16_74_3_0.pdf|strely1=25|strely2=11|tresty1=10|tresty2=10|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|góly1=S. Hurrød (K. Østby, H. Salsten) - 07:33<br/>J. Berglund (T. Koblar, S. Solberg) (PH) - 25:27<br/>J. Berglund (K. Østby, H. Haukeland) - 29:51<br/>J. Berglund (H. Salsten, J. Johannesen) - 36:32}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|5|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 367|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B18_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Nikolaj Henriksen|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}|góly1=P. Martone (S. Crosby, M. Celebrini) - 40:28<br/>G. Vilardi (R. Thomas) - 43:02<br/>D. Mateychuk (S. Crosby, M. Celebrini) - 43:33<br/><br/>R. O'Reilly (S. Crosby, P. Martone) - 51:49<br/>P. Wotherspoon (S. Crosby) - 59:31|góly2=<br/><br/><br/>50:12 - N. Olesen (M. Aagaard)|tresty1=2|tresty2=4|strely1=38|strely2=16}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|4|}}|tretiny={{tretiny|2|3|1|1|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 738|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B20_74_3_0.pdf|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}|tresty1=10|tresty2=33|strely1=27|strely2=14|góly2=03:04 - M. Blümel (F. Hronek, T. Galvas)<br/>12:24 - D. Kubalík (T. Cibulka, M. Kaut) (PH)<br/>13:00 - J. Flek (D. Voženílek, D. Tomášek)<br/><br/><br/>23:21 - J. Černoch (O. Beránek, J. Chmelař)|góly1=<br/><br/><br/><br/>J. Persson (E. Heineman, S. Holmström) (PH) - 15:34<br/>S. Holmström (J. Pearson, E. Heineman) (PH) - 17:45<br/><br/><br/>O. Ekman-Larsson (K. Raymond, I. Stenberg) (PH) - 36:00}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 989|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B22_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Henrik Haukeland|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}|góly2=11:32 - E. Bakke Olsen (M. Krogdahl, M. Øby Olsen)<br/>31:40 - N. Steen (H. Salsten)<br/>38:51 - C. Kåsastul (M. Øby Olsen, M. Krogdahl)<br/>55:28 - T- Koblar (A. Martinsen, E. Pettersen)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=30|strely2=35}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|3|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 517|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B26_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty2=8|tresty1=2|strely1=58|strely2=15|góly1=<br/>N. Alscher (J. Ticháček, M. Blümel) - 45:14<br/>J. Flek (D. Tomášek, F. Hronek) - 51:05<br/>D. Kubalík (D. Tomášek) (PB) - 59:05|góly2=29:20 - N. Saracino (M. Frycklund)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|4|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 814|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B28_74_3_0.pdf|tresty1=0|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|brankár1=Arvid Söderblom|brankár2=Žan Us|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}|góly1=L. Raymond (C. Grundström, O. Ekman-Larsson) - 03:26<br/>J. De la Rose (L. Karlsson, M. Ekholm) - 19:07<br/>J. De la Rose (L. Karlsson) - 25:55<br/>R. Hagg (O. Ekman-Larsson, A. Frondell) - 26:58<br/>L. Raymond (O. Ekman-Larsson, I. Stenberg) (PH) - 31:38<br/>M. Ekholm (A. Frondell, S. Holmström) - 37:23}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|6|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|2|1|1|2|2|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 938|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B30_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Cam Talbot|brankár2=Tobias Normann|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>{{ku|4|5}}<br/><br/>{{ku|5|5}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|6|5}}|tresty1=8|tresty2=10|strely1=42|strely2=19|góly2=05:18 - E. Bakke Olsen (P. Vesterheim, P. Elvsveen)<br/>11:37 - J. Johannesen (A. Martinsen, T. Koblar)<br/><br/><br/>23:34 - N. Steen (P. Vesterheim, J. Johannesen) (PH)<br/><br/><br/>48:09 - C. Kåsastul (N. Steen)<br/>49:57 - T. Koblar (E. Pettersen, J. Johannesen)|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Scheifele - 13:30<br/>M. Scheifele (P. Wotherspoon, G. Vilardi) - 17:50<br/><br/><br/>G. Vilargi (M. Scheifele, E. Bouchard) (PH) - 31:57<br/>D. Cozens (D. Nurse) (OS) - 40:31<br/><br/><br/><br/>R. O'Reilly (M. Celebrini, E. Bouchard) - 58:21<br/><br/>M. Scheifele (E. Bouchard, M. Celebrini) - 00:29}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 209|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B34_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=32|strely2=14|góly1=D. Mateychuk (F. Minten, E. Finnie) - 11:07<br/>D. Cozens (D. Nurse, S. Crosby) - 33:14<br/>E. Finnie (M. Rielly, C. Brown) - 46:41|góly2=<br/><br/><br/>58:55 - R. Bohinc (J. Goličič)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 091|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B36_74_3_0.pdf|tresty1=6|strely1=34|tresty2=8|strely2=12|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}|góly1=C. Grundström (E. Brännström, J. Beglund) - 09:09<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) (PH) - 19:27<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) - 28:04}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 604|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B38_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Lukáš Horák|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|čiarový={{FIN}} Tommi Niittylä|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|tresty1=6|tresty2=2|strely1=30|strely2=13|góly1=J. Blichfeld (M. Aagaard, N. Olesen) (PH) - 34:11<br/>P. Russell (P. Bruggisser, M. Aagaard) - 38:43<br/>P. Russell (M. Aagaard, N. Olesen) - 58:13<br/>M. Aagaard (P. Russell, N. Olesen) (PB) - 59:45}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|1|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 811|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B40_74_3_0.pdf|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}|tresty1=8|tresty2=4|strely1=30|strely2=18|góly2=08:09 - D. Voženílek (T. Cibulka, M. Kempný)<br/><br/>34:04 - M. Kaut (L. Sedlák, R. Červenka) (PH)<br/><br/>52:02 - R. Červenka (M. Kaut)|góly1=<br/><br/>M. Hrivík (S. Kňažko, O. Okuliar) - 31:30<br/><br/><br/>M. Chromiak - 37:50}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 417|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B42_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly1=N. Steen (E. Bakke Olsen, P. Vesterheim) (PH) - 09:23<br/><br/>N. Steen (H. Østrem Salsten) (OS) - 33:15<br/><br/>E. Østrem Salsten (M. Ronnild) (OS) - 49:11|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}|tresty1=14|tresty2=10|strely1=14|strely2=34|góly2=<br/>22:23 - I. Stenberg (J. Berglund, V. Björck)<br/><br/>43:10 - L. Raymond}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} sn|tretiny={{tretiny|2|0|0|2|0|0|0|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 157|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B44_74_5_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Davide Fadani|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|2|1}}<br><br>{{ku|2|2}}|tresty1=8|tresty2=8|strely1=29|strely2=37|góly2=<br><br>21:17 - T. Purdeller (M. Frycklund, C. Buono) (PH)<br>35:34 - T. Purdeller (M. Frycklund, A. Trivellato)|góly1=C. Wejse (P. Bruggisser, J. Schmidt-Svejstrup) - 02:33<br>M. Aagaard (N. Olesen, K. Larsen) - 02:49|nájazdy1=N. Olesen - {{sn-nep}}<br><br>J. Blichfeld - {{sn-nep}}<br><br>M. Aagaard - {{sn-nep}}<br><br>P. Russell - {{sn-gól}}<br><br>F. Storm - {{sn-nep}}|nájazdy2=<br/>{{sn-nep}} - D. Mantenuto<br/><br/>{{sn-nep}} - T. Purdeller<br/><br/>{{sn-nep}} - B. Misley<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Bradley<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Frycklund}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|0|0|4|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 939|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B46_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Jet Greaves|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=32|strely2=29|góly1=<br/>K. Pospíšil (L. Radivojevič, M. Rosandić) - 28:47|góly2=14:28 - D. Cozens (S. Crosby, M. Celebrini)<br/><br/>42:14 - G. Vilardi (J. Tavares, R. Thomas) (PH)<br/>44:54 - J. Tavares (R. O'Reilly, M. Rielly)<br/>47:36 - R. O'Reilly (E. Bouchard) (OS)<br/>49:21 - M. Celebrini (G. Vilardi, M. Scheifele)}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|0|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 210|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B48_74_3_0.pdf|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Henrik Haukeland|tresty1=0|strely1=18|tresty2=6|strely2=26|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový2={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}|góly2=02:59 - H. Salsten<br/>06:49 - M. Brandsegg-Nygård (P. Vesterheim)<br/><br/>48:10 - M. Rønnild (E. Salsten, E. Pettersen)<br/>54:17 - M. Brandsegg-Nygård (K. Østby, T. Koblar)|góly1=<br/><br/><br/>J. Chmelař - 15:47}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|3|1|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 436|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B50_74_3_0.pdf|bg=|tresty1=6|tresty2=10|strely1=36|strely2=28|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}|góly1=<br/><br/>M. Török (M. Makhovec) - 28:09<br/>J. Drozg (M. Makhovec, R. Sabolič) (PH) - 30:03<br/>J. Drozg (M. Makhovec, B. Gregorc) (PH) - 39:54<br/>M. Makhovec (M. Török, R. Sabolič) - 47:18<br/>Z. Jezovšek (K. Ograjenšek, R. Tičar) (PH) - 51:24|góly2=22:34 - P. Pietroniro (T. Purdeller, D. Mantenuto)}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|3|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|2|1|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 062|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B52_74_4_0.pdf|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Nicolaj Henriksen|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|3}}|tresty1=12|tresty2=39|strely1=26|strely2=21|góly2=<br/>27:53 - J. Blichfeld<br/><br/><br/>35:02 - J. Blichfeld (N. Olesen, P. Bruggisser) (PH)<br/>59:58 - P. Russell (A. True, M. Aagaard)|góly1=T. Koblar (A. Martinsen, M. Brandsegg-Nygård) - 11:55<br/><br/>A. Martinsens (T. Olsen, S. Hurrod) (PH) - 30:42<br/>T. Koblar (M. Krogdahl, C. Kasastul) - 34:00<br/><br/><br/><br/><br/>M. Brandsegg-Nygård (S. Hurrod, E. Bakke Olsen) - 00:13}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|2|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 143|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B54_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|tresty1=8|tresty2=6|strely1=19|strely2=24|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/><br/>{{ku|4|2}}|góly1=<br/>A. Frondell (J. Persson, M. Ekholm) - 16:01<br/>J. Silfverberg (C. Grundström, J. Larsson) - 22:50<br/>I. Stenberg (L. Raymond, V. Björck) - 30:56<br/><br/><br/>O. Ekman-Larsson (PB) - 58:45|góly2=04:54 - M. Chromiak (A. Sýkora, P. Koch)<br/><br/><br/><br/>36:39 - M. Hrivík (M. Faško-Rudáš, M. Rosandić) (PH)}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B56_74_3_0.pdf|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Jet Greaves|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=25|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|2|3}}|góly1=M. Alscher (L. Sedlák J. Flek) - 06:03<br/>D. Kubalík (M. Melovský) - 28:18|góly2=<br/><br/>34:02 - M. Celebrini (S. Crosby, D. Cozens)<br/>47:14 - M. Celebrini (S. Crosby, P. Wotherspoon)<br/>49:25 - J. Tavares (P. Wotherspoon, E. Bouchard)}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrajú play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |-style="background:#ccffcc;" |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{SUI|lh|1}} |-style="background:#ccffcc;" |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh|1}} |-style="background:#ccffcc;" |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh|1}} |-style="background:#ccffcc;" |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{NOR|lh|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh|1}} |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{USA|lh|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SUI|lh|1}}'''|RD1-skóre1='''3'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{SWE|lh|1}}|RD1-skóre2=1 |RD1-nasadený3='''B1'''|RD1-tím3='''{{CAN|lh|1}}'''|RD1-skóre3='''4'''|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4={{USA|lh|1}}|RD1-skóre4=0 |RD1-nasadený5='''A2'''|RD1-tím5='''{{FIN|lh|1}}'''|RD1-skóre5='''4'''|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6={{CZE|lh|1}}|RD1-skóre6=1 |RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{NOR|lh|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{LAT|lh|1}}|RD1-skóre8=0 |RD2-nasadený1=1.|RD2-tím1='''{{SUI|lh|1}}'''|RD2-skóre1='''6'''|RD2-nasadený2=4.|RD2-tím2={{NOR|lh|1}}|RD2-skóre2=0 |RD2-nasadený3=2.|RD2-tím3={{CAN|lh|1}}|RD2-skóre3=2|RD2-nasadený4=3.|RD2-tím4='''{{FIN|lh|1}}'''|RD2-skóre4='''4''' |RD3-nasadený1=|RD3-tím1={{FIN|lh|1}}|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2={{SUI|lh|1}}|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1={{CAN|lh|1}}|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2={{NOR|lh|1}}|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969357_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{USA}} John Rey|góly1=S. Manninen (J. Puljujärvi) - 07:33<br/>A. Lundell (L. Hämeenaho, U. Vaakanainen) - 14:32<br/>K. Helenius (A. Barkov, Mik. Granlund) - 21:35<br/><br/><br/>L. Hämeenaho (S. Manninen) - 55:31|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly2=<br/><br/><br/>30:51 - F. Hronek (D. Kubalík, R. Červenka) (PH)|tresty1=6|tresty2=6|strely1=28|strely2=26}} {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969358_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Devin Cooley|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|tresty1=8|tresty2=33|strely1=38|strely2=34|góly1=M. Celebrini (M. Scheifele, D. Mateychuk) (PH) - 18:31<br/>D. Holloway (M. Scheifele) - 29:48<br/>C. Brown (Z. Whitecloud, R. O'Reilly) (PB) - 58:01<br/>S. Crosby (D. Cozens, D. Nurse) (PB) - 58:41}} {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|3|1}}|tretiny={{tretiny|1|1|2|0|0|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969359_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Leonardo Genoni|brankár2=Magnus Hellberg|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly2=06:21 - L. Karlsson (E. Heineman, O. Ekman-Larsson)|tresty1=35|tresty2=6|strely1=32|strely2=22|góly1=<br/><br/>R. Josi (D. Malgin) - 13:23<br/>D. Malgin (R. Josi, J.J. Moser) - 32:58<br/>C. Thürkauf (N. Hischier, R. Josi) (PH) - 36:31}} {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969360_74_3_0.pdf|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}|tresty1=4|tresty2=6|strely1=24|strely2=35|góly1=T. Koblar (M. Brandsegg-Nygård, S. Hurrod) - 27:10<br/>N. Steen (E. Pettersen) (PB) - 59:44}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1='''{{CHE|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|6|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|2|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969261_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Leonardo Genoni|brankár2=Henrik Haukeland|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}|góly1=C. Bertschy (N. Baechier, D. Egli) - 17:36<br/>D. Malgin (C. Thürkauf) - 24:23<br/>K. Jäger (S. Jung, S. Knak) - 32:51<br/>D. Riat (R. Josi, S. Andrighetto) (PH) - 36:24<br/>N. Hischier (D. Riat, S. Andrighetto) - 44:27<br/>T. Rochette (P. Suter, A. Biasca) - 57:34|tresty1=12|tresty2=14|strely1=30|strely2=20}} {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=20:00|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|3|0|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|tresty1=0|tresty2=4|strely1=30|strely2=21|góly1=<br/>R. Thomas (D. Holloway, D. Mateychuk) - 08:17<br/>D. Holloway (M. Celebrini, D. DeMelo) - 14:26|góly2=03:30 - P. Puistola (K. Helenius)<br/><br/><br/>20:49 - A. Barkov (Mik. Granlund, M. Lehtonen)<br/>31:28 - K. Helenius (Mik. Granlund, A. Barkov)<br/>32:50 - A. Räty}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:30|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=3|sg=20|ig=21|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{LVA|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=4|sg=24|ig=19}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SWE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=4|sg=28|ig=19}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{USA|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=4|sg=25|ig=25|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=21|ig=19|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Základné skupiny|skupinovej fáze]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=23|ig=22}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím={{AUT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=15|ig=26}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=13|ig=25}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=14|ig=38|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=5|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=7|sg=7|ig=35|pozadie=#ffcccc}} |} == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] h70rdim9rqqu01bwpt4k8irx57cb8qb 8226419 8226412 2026-05-30T21:16:06Z 321fire 115544 doplnenie 8226419 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=30. máju 2026|zápasy=61|góly=359|návštevnosť=436314|najproduktívnejší hráč={{SUI}} [[Sven Andrighetto]]<br/><small>(15 bodov)<small/>|zostupujúci=ITA|2 zostupujúci=GBR}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{ITA|lh|1}} * {{GBR|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 10 000 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 7 500 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2025, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}} '''(H)'''|v=7|vp=0|pp=0|p=0|sg=39|ig=7|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=0|p=1|sg=31|ig=11|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LAT|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=3|sg=24|ig=17|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{USA|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=25|ig=21|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=23|ig=22|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{AUT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=14|ig=38}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=7|sg=7|ig=35|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A11_74_3_0.pdf|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 668|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A13_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=V. Rohrer (P. Schneider, C. Unterweger) (PH) - 05:01<br/><br/><br/>D. Zwerger (C. Unterweger, P. Schneider) (PH) - 46:21<br/>T. Nickl (P. Huber) - 47:05<br/><br/>T. Nickl (PB) - 59:57|góly2=<br/>11:03 - I. Sorfon (M. Csollák, B. Sebők) (PH)<br/><br/><br/>53:21 - P. Vincze (J. Hári, K. Papp) (PH)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=22|strely2=19}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|2|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|0|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 633|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A15_74_3_0.pdf|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}|góly2=18:19 - M. Dzierkals (O. Batņa)<br/>24:56 - R. Balcers (D. Smirnovs) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=25|strely2=22}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|3|1|2|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 206|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A17_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Joseph Woll<br/>(od 22. minúty Devin Cooley)|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=L. Hämeenaho - 06:06<br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, O. Määttä) - 08:45<br/>A. Räty (M. Lehtonen, H. Björninen) - 14:10<br/>L. Hämeenaho (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH) - 21:26<br/>S. Mäenalanen (O. Määttä, W. Merelä) - 21:57<br/><br/>A. Lundell (PH) - 46:33|góly2=<br/>07:44 - M. Coronato (O. Moore)<br/><br/><br/><br/><br/>43:21 - R. Leonard (R. Ufko, J. Faulk) (PH)|tresty1=6|tresty2=10|strely1=28|strely2=32}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|5|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A19_74_3_0.pdf|tresty1=12|tresty2=10|strely1=17|strely2=31|brankár1=Jonas Stettmer|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|1|6}}|góly2=25:56 - T. Meier (N. Hischier, R. Josi) (OS)<br/>28:54 - S. Andrighetto (D. Malgin, T. Meier)<br/>29:29 - C. Bertschy (N. Niederreiter, S. Jung)<br/>37:23 - N. Hischier (T. Meier, R. Josi) (PH)<br/>38:19 - R. Josi (N. Niederreiter, K. Jäger) (PH)<br/>45:16 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>F. Tiffels (L. Reichel, J. Samanski) - 55:47}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 677|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A21_74_3_0.pdf|bg=|tresty2=4|tresty1=8|strely1=26|strely2=14|brankár1=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|brankár2=Atte Tolvanen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|góly1=<br/>R. Balcers (D. Smirnovs, A. Šmits)|góly2=27:11 - T. Harnisch (P. Stapelfeldt)<br/><br/>44:22 - B. Nissner (P. Schneider, V. Rohrer) (PH)<br/>59:58 - V. Rohrer (T. Nickl) (PB)}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{HUN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|5|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 996|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A23_74_3_0.pdf|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=26|brankár2=Ben Bowns<br/>(od 34. minúty Mat Robson)|brankár1=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{SUI}} Cedric Borga|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}|góly1=K. Nagy - 02:19<br/>D. Szongoth (M. Horváth, B. Horváth) - 18:14<br/>I. Terbócs (OS) - 23:31<br/>I. Terbócs (B. Horváth, T. Ortenzsky) - 53:24<br/>K. Nagy (P. Vincze, T. Sárpatki) - 54:05}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|9|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|3|0|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A25_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=David Kickert<br/>(od 31. minúty Florian Vorauer)|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}<br/><br/>{{ku|0|9}}|tresty1=8|tresty2=2|strely1=20|strely2=30|góly2=05:11 - T. Rotchette (D. Malgin, S. Andrighetto)<br/>09:20 - T. Meier (D. Egli)<br/>11:28 - N. Hischier (T. Meier, A. Biasca)<br/>13:21 - D. Riat (S. Andrighetto, D. Kukan) (PH)<br/>29:42 - N. Hischier (N. Niederreiter, T. Meier) (PH)<br/>30:03 - C. Thürkauf (J.J. Moser)<br/>32:19 - T. Rochette (S. Andrighetto, Ch. Marti)<br/>50:29 - D. Riat (T. Rochette, D. Malgin) (PH)<br/>56:02 - C. Bertschy (C. Thürkauf, S. Jung)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|4|3|}} sn|tretiny={{tretiny|1|1|1|2|1|0|0|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 731|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A27_74_5_0.pdf|brankár1=Devin Cooley|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/>I. Howard (A. Steeves) - 14:33<br/>M. Sasson (R. Ufko, A. Steeves) - 25:06<br/><br/><br/>T. Novak (D. Carlile) - 54:13|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=39|strely2=34|góly2=01:00 - M. Seider (F. Tiffels, J. Samanski)<br/><br/><br/>29:53 - F. Tiffels (L. Reichel, L. Gawanke)<br/>32:42 - M. Michaelis (A. Ehl)|nájazdy1=<br/>M. Tkachuk - {{sn-nep}}<br/><br/>P. Cotter - {{sn-nep}}<br/><br/>I. Howard - {{sn-nep}}<br/><br/>M. Coronato - {{sn-gól}}<br/><br/>R. Leonard - {{sn-gól}}<br/><br/>|nájazdy2={{sn-gól}} - J. Samanski<br/><br/>{{sn-nep}} - L. Reichel<br/><br/>{{sn-nep}} - D. Kahun<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Michaelis<br/><br/>{{sn-nep}} - N. Krammer}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|7|}}|tretiny={{tretiny|1|3|0|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A29_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Mareks Mitens<br>(od 42. minúty Gustavs Davis Grigals)|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}<br/><br/>{{ku|1|7}}|góly1=R. Balcers (S. Vilmanis) - 00:10|tresty1=12|tresty2=14|strely1=15|strely2=36|góly2=<br/>05:11 - H. Björninen (H. Jokiharju, W. Merelä)<br/>10:19 - H. Jokiharju (P. Puistola, M. Lehtonen)<br/>15:22 - S. Mäenalanen (H. Björninen)<br/>28:55 - W. Merelä (S. Mäenalanen, H. Björninen)<br/>40:58 - A. Lundell (Mik. Granlund, A. Barkov) (PH)<br/>41:25 - P. Puistola (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH)<br/>45:36 - A. Räty (L. Hämeenaho, M. Lehtonen)}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|1|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A31_74_3_0.pdf|brankár1=Reto Berra|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=41|strely2=14|góly1=N. Niederreiter (R. Josi, D. Egli) - 05:05<br/>N. Hischier - 21:02<br/>S. Knak (D. Riat) - 28:01<br/><br/>N. Niederreiter (T. Meier, N. Hischier) - 52:53|góly2=<br/><br/><br/>34:53 - J. Waller (L. Kirk, M. Richardson)}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 925|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A33_74_3_0.pdf|bg=|tresty1=2|tresty2=4|strely1=37|strely2=12|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=E. Mik (M. Kastner, M. Wiederer) - 08:43<br/>L. Gawanke (S. Loibl, M. Michaelis) (PH) - 19:35<br/>L. Reichel (F. Tiffels, J. Samanski) - 39:10<br/>S. Dove-McFalls (M. Michaelis, A. Ehl) - 39:49<br/>L. Gawanke (M. Kastner, S. Loibl) - 41:36<br/><br/>L. Gawanke (K. Wissmann, M. Michaelis) - 49:40|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/>44:35 - T. Sárpátki (K. Nagy, Z. Garat)<br/><br/>57:22 - J. Hári (M. Nemes, R. Kiss)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 049|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A35_74_3_0.pdf|brankár1=Joonas Korpisalo|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CZE}} Lukáš Rampir|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=2|tresty2=8|strely1=49|strely2=9|góly1=V. Heinola (K. Helenius, A. Barkov) - 00:58<br/>V. Heinola (H. Jokiharju, L. Hameenaho) - 28:30<br/>M. Lehtonen (A. Räty, Mik. Granlund) - 31:51<br/>H. Jokiharju (V. Saarijärvi, J. Puljujärvi) - 58:50|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 184|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A37_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Kristers Gudļevskis|brankár2=Devin Cooley|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=H. Egle (M. Dzierkals, K. Zile) - 08:47<br/><br/><br/>D. Smirnovs (S. Vilmanis, R. Balcers) - 46:06<br/>S. Vilmanis (O. Batņa) (PB) - 58:58<br/><br/>S. Vilmanis (PB) - 59:18|góly2=<br/>34:48 - M. Tkachuk (O. Moore, D. Nelson) (PH)<br/><br/><br/>59:09 - M. Olivier (M. Tkachuk, J. Faulk)|tresty1=10|tresty2=8|strely1=22|strely2=47}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|9|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|6|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A39_74_3_0.pdf|brankár1=Leonardo Genoni|rozhodca={{GER}} André Schrader|brankár2=Ádám Vay<br/>(od 34. minúty Bence Bálizs)|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|7|0}}<br/>{{ku|8|0}}<br/>{{ku|9|0}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=10|góly1=R. Josi (K. Jäger, D. Riat) - 18:09<br/>R. Josi - 20:29<br/>R. Josi (N. Hischier, S. Andrighetto) (PH) - 22:54<br/>T. Meier (J.J. Moser) - 31:37<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 33:07<br/>C. Thürkauf (S. Andrighetto, D. Malgin) - 35:48<br/>S. Andrighetto (J.J. Moser, T. Berni) - 39:04<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 52:58<br/>S. Knak (R. Josi) - 55:09}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|4|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 685|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A41_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|tresty1=10|tresty2=2|strely1=17|strely2=34|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}<br/><br/>{{ku|2|6}}|góly2=<br/>23:28 - L. Reichel (J. Samanski, F. Tiffels)<br/>33:07 - J. Samanski (F. Tiffels, L. Reichel)<br/>45:47 - L. Reichel (M. Seider, J. Samanski) (PH)<br/>48:25 - M. Wiederer (M. Seider)<br/><br/>51:45 - L. Reichel (F. Tiffels, M. Michaelis) (PH)<br/>54:44 - A. Ehl (M. Michaelis, S. Dove-McFalls) (PB)|góly1=L. Wallner (T. Harnisch, P. Stapelfeldt) - 22:22<br/><br/><br/><br/><br/><br/>V. Rohrer (S. Schwinger, T. Nickl) - 48:59}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 071|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A43_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson<br/>(od 41. minúty Ben Bowns)|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=10|tresty2=4|strely1=19|strely2=38|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:29 - M. Dzierkals (H. Egle, E. Tralmaks)<br/>13:25 - D. Smirnovs (M. Tumānovs, S. Vilmanis)<br/>19:18 - R. Balcers (D. Smirnovs, R. Mamčics)<br/>22:03 - E. Tralmaks (R. Balcers, A. Šmits) (PH)<br/>36:19 - H. Egle (E. Tralmaks)<br/>38:41 - R. Krastenbergs (S. Vilmanis, A. Šmits) (PH)}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 010|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A45_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=David Kickert|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/><br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=34|strely2=16|góly1=Mik. Granlund (A. Barkov, V. Heinola) (PH) - 18:38<br/>S. Mäenalanen (W. Merelä, V. Saarijärvi) - 23:14<br/>J. Puljujärvi (A. Lundell, H. Jokiharju) - 31:49<br/>S. Manninen (A. Räty, J. Puljujärvi) - 32:36<br/><br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, V. Saarijärvi) - 47:29|góly2=<br/><br/><br/><br/>43:24 - B. Nissner (D. Zwerger, P. Schneider)<br/><br/>58:24 - L. Wallner (I. Scherzer, L. Kolarik)}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|7|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|1|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=5 813|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A47_74_3_0.pdf|tresty1=4|tresty2=12|strely1=46|strely2=17|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Ádám Vay|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|5|3}}<br/>{{ku|6|3}}<br/>{{ku|7|3}}|góly1=J. Faulk (T. Novak) - 09:43<br/>M. Tkachuk (T. Novak, M. Coronato) (PH) - 18:22<br/>R. Leonard (T. Novak) - 22:09<br/>J. Faulk (M. Tkachuk, T. Novak) (PH) - 27:52<br/><br/>R. Leonard (J. Faulk, M. Tkachuk) (PH) - 38:13<br/><br/><br/>M. Tkachuk (J. Hagens) (PB) - 56:45<br/>M. Plante (R. Leonard, T. Novak) - 59:33|góly2=<br/><br/><br/><br/>30:19 - C. Erdély (I. Terbócs, B. Sebők)<br/><br/>47:15 - C. Erdély (M. Horváth, J. Hari)<br/>54:09 - G. Tornyai (I. Terbócs, B. Sebők)}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|6|3|}}|tretiny={{tretiny|3|0|1|1|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=5 462|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A49_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Ben Bowns|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/><br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|6|2}}<br/>{{ku|6|3}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=42|strely2=16|góly1=A. Karachun (M. Seider) - 13:56<br/>F. Tiffels - 19:25<br/>F. Wagner (M. Seider, A. Karachun) - 19:41<br/>A. Eder (S. Loibl, L. Gawanke) - 22:12<br/><br/><br/>J. Samanski (L. Reichel, F. Tiffels) - 40:17<br/>L. Gawanke (L. Hüttl, N. Krämmer) - 49:00|góly2=<br/><br/><br/><br/>24:04 - R. Down (C. Neilson, N. Halbert) (PH)<br/><br/><br/>50:51 - O. Betteridge (B. Jenion)<br/>54:06 - R. Lachowitz (L. Neilson, J. Curran)}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|8|}}|tretiny={{tretiny|0|3|1|2|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 485|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A51_74_3_0.pdf|brankár1=Bence Bálizs|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|tresty1=10|tresty2=4|strely1=15|strely2=27|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/><br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}|góly2=09:48 - R. Balcers (S. Vilmanis, E. Tralmaks) (PH)<br/>18:38 - D. Smirnovs (K. Zīle, T. Andersons) (PH)<br/>19:47 - E. Tralmaks (H. Egle, M. Dzierkals)<br/>27:53 - T. Andersons (O. Batņa, R. Krastenbergs) (PH)<br/>34:51 - M. Tumānovs (A. Andžāns, D. Smirnovs)<br/><br/>54:44 - R. Krastenbergs (H. Egle, A. Andžāns)<br/>57:00 - S. Vilmanis (R. Balcers) (OS)<br/>58:03 - S. Vilmanis (A. Šmits, E. Tralmaks) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Nemes (Z. Hadobás, B. Horváth) - 37:57}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|1|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 126|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A53_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Devin Cooley|brankár2=Atte Tolvanen|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}|tresty2=6|tresty1=4|strely1=36|strely2=25|góly1=C. Clifton (W. Borger, A. Steeves) - 05:34<br/>R. Ufko (T. Novak) - 06:19<br/>P. Cotter (M. Olivier, W. Borgen) - 21:07<br/>M. Tkachuk (M. Coronato, R. Leonard) (PH) - 31:52|góly2=<br/><br/><br/><br/>36:10 - S. Schwinger (D. Maier, L. Wallner)}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|2|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A55_74_3_0.pdf|brankár1=Reto Berra|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=8|tresty2=14|strely1=23|strely2=25|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=A. Biasca (D. Egli) - 00:40<br/>K. Jäger - 03:59<br/><br/><br/><br/>K. Jäger (T. Meier, T. Rochette) (PH) - 56:47<br/>N. Hischier (K. Jäger, T. Meier) (PB) - 59:05|góly2=<br/><br/>32:48 - A. Barkov (H. Jokiharju, V. Heinola)<br/>55:18 - A. Barkov (K. Helenius, H. Jokiharju)}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=6|vp=1|pp=0|p=0|sg=33|ig=13|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{NOR|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=1|p=1|sg=25|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=2|sg=19|ig=17|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SWE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=3|sg=27|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=21|ig=19|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=15|ig=26}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=13|ig=25}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=5|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|3|1|1}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 095|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B14_74_3_0.pdf|bg=|strely1=16|strely2=29|tresty1=14|tresty2=14|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|2|5}}<br/>{{ku|2|6}}|góly2=09:45 - M. Ekholm (V. Björck, L. Raymond)<br/>17:58 - O. Ekman-Larsson (L. Raymond, I. Stenberg)<br/>25:52 - L. Raymond (J. Persson, J. De La Rose) (PH)<br/>28:09 - J. Silfverberg (C. Grundström, R. Hägg)<br/><br/>33:45 - V. Björck (I. Stenberg, O. Ekman-Larsson) (PH)<br/><br/>55:05 - L. Karlsson (S. Holmström, A. Johansson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>J. Blichfeld (P. Bruggisser, N. Olesen) (PH) - 31:38<br/><br/><br/>M. Aagaard (J. Blichfeld, N. Olesen) (PH) - 51:48}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|0|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 103|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B16_74_3_0.pdf|strely1=25|strely2=11|tresty1=10|tresty2=10|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|góly1=S. Hurrød (K. Østby, H. Salsten) - 07:33<br/>J. Berglund (T. Koblar, S. Solberg) (PH) - 25:27<br/>J. Berglund (K. Østby, H. Haukeland) - 29:51<br/>J. Berglund (H. Salsten, J. Johannesen) - 36:32}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|5|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 367|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B18_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Nikolaj Henriksen|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}|góly1=P. Martone (S. Crosby, M. Celebrini) - 40:28<br/>G. Vilardi (R. Thomas) - 43:02<br/>D. Mateychuk (S. Crosby, M. Celebrini) - 43:33<br/><br/>R. O'Reilly (S. Crosby, P. Martone) - 51:49<br/>P. Wotherspoon (S. Crosby) - 59:31|góly2=<br/><br/><br/>50:12 - N. Olesen (M. Aagaard)|tresty1=2|tresty2=4|strely1=38|strely2=16}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|4|}}|tretiny={{tretiny|2|3|1|1|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 738|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B20_74_3_0.pdf|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}|tresty1=10|tresty2=33|strely1=27|strely2=14|góly2=03:04 - M. Blümel (F. Hronek, T. Galvas)<br/>12:24 - D. Kubalík (T. Cibulka, M. Kaut) (PH)<br/>13:00 - J. Flek (D. Voženílek, D. Tomášek)<br/><br/><br/>23:21 - J. Černoch (O. Beránek, J. Chmelař)|góly1=<br/><br/><br/><br/>J. Persson (E. Heineman, S. Holmström) (PH) - 15:34<br/>S. Holmström (J. Pearson, E. Heineman) (PH) - 17:45<br/><br/><br/>O. Ekman-Larsson (K. Raymond, I. Stenberg) (PH) - 36:00}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 989|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B22_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Henrik Haukeland|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}|góly2=11:32 - E. Bakke Olsen (M. Krogdahl, M. Øby Olsen)<br/>31:40 - N. Steen (H. Salsten)<br/>38:51 - C. Kåsastul (M. Øby Olsen, M. Krogdahl)<br/>55:28 - T- Koblar (A. Martinsen, E. Pettersen)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=30|strely2=35}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|3|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 517|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B26_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty2=8|tresty1=2|strely1=58|strely2=15|góly1=<br/>N. Alscher (J. Ticháček, M. Blümel) - 45:14<br/>J. Flek (D. Tomášek, F. Hronek) - 51:05<br/>D. Kubalík (D. Tomášek) (PB) - 59:05|góly2=29:20 - N. Saracino (M. Frycklund)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|4|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 814|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B28_74_3_0.pdf|tresty1=0|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|brankár1=Arvid Söderblom|brankár2=Žan Us|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}|góly1=L. Raymond (C. Grundström, O. Ekman-Larsson) - 03:26<br/>J. De la Rose (L. Karlsson, M. Ekholm) - 19:07<br/>J. De la Rose (L. Karlsson) - 25:55<br/>R. Hagg (O. Ekman-Larsson, A. Frondell) - 26:58<br/>L. Raymond (O. Ekman-Larsson, I. Stenberg) (PH) - 31:38<br/>M. Ekholm (A. Frondell, S. Holmström) - 37:23}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|6|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|2|1|1|2|2|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 938|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B30_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Cam Talbot|brankár2=Tobias Normann|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>{{ku|4|5}}<br/><br/>{{ku|5|5}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|6|5}}|tresty1=8|tresty2=10|strely1=42|strely2=19|góly2=05:18 - E. Bakke Olsen (P. Vesterheim, P. Elvsveen)<br/>11:37 - J. Johannesen (A. Martinsen, T. Koblar)<br/><br/><br/>23:34 - N. Steen (P. Vesterheim, J. Johannesen) (PH)<br/><br/><br/>48:09 - C. Kåsastul (N. Steen)<br/>49:57 - T. Koblar (E. Pettersen, J. Johannesen)|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Scheifele - 13:30<br/>M. Scheifele (P. Wotherspoon, G. Vilardi) - 17:50<br/><br/><br/>G. Vilargi (M. Scheifele, E. Bouchard) (PH) - 31:57<br/>D. Cozens (D. Nurse) (OS) - 40:31<br/><br/><br/><br/>R. O'Reilly (M. Celebrini, E. Bouchard) - 58:21<br/><br/>M. Scheifele (E. Bouchard, M. Celebrini) - 00:29}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 209|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B34_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=32|strely2=14|góly1=D. Mateychuk (F. Minten, E. Finnie) - 11:07<br/>D. Cozens (D. Nurse, S. Crosby) - 33:14<br/>E. Finnie (M. Rielly, C. Brown) - 46:41|góly2=<br/><br/><br/>58:55 - R. Bohinc (J. Goličič)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 091|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B36_74_3_0.pdf|tresty1=6|strely1=34|tresty2=8|strely2=12|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}|góly1=C. Grundström (E. Brännström, J. Beglund) - 09:09<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) (PH) - 19:27<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) - 28:04}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 604|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B38_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Lukáš Horák|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|čiarový={{FIN}} Tommi Niittylä|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|tresty1=6|tresty2=2|strely1=30|strely2=13|góly1=J. Blichfeld (M. Aagaard, N. Olesen) (PH) - 34:11<br/>P. Russell (P. Bruggisser, M. Aagaard) - 38:43<br/>P. Russell (M. Aagaard, N. Olesen) - 58:13<br/>M. Aagaard (P. Russell, N. Olesen) (PB) - 59:45}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|1|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 811|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B40_74_3_0.pdf|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}|tresty1=8|tresty2=4|strely1=30|strely2=18|góly2=08:09 - D. Voženílek (T. Cibulka, M. Kempný)<br/><br/>34:04 - M. Kaut (L. Sedlák, R. Červenka) (PH)<br/><br/>52:02 - R. Červenka (M. Kaut)|góly1=<br/><br/>M. Hrivík (S. Kňažko, O. Okuliar) - 31:30<br/><br/><br/>M. Chromiak - 37:50}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 417|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B42_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly1=N. Steen (E. Bakke Olsen, P. Vesterheim) (PH) - 09:23<br/><br/>N. Steen (H. Østrem Salsten) (OS) - 33:15<br/><br/>E. Østrem Salsten (M. Ronnild) (OS) - 49:11|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}|tresty1=14|tresty2=10|strely1=14|strely2=34|góly2=<br/>22:23 - I. Stenberg (J. Berglund, V. Björck)<br/><br/>43:10 - L. Raymond}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} sn|tretiny={{tretiny|2|0|0|2|0|0|0|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 157|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B44_74_5_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Davide Fadani|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|2|1}}<br><br>{{ku|2|2}}|tresty1=8|tresty2=8|strely1=29|strely2=37|góly2=<br><br>21:17 - T. Purdeller (M. Frycklund, C. Buono) (PH)<br>35:34 - T. Purdeller (M. Frycklund, A. Trivellato)|góly1=C. Wejse (P. Bruggisser, J. Schmidt-Svejstrup) - 02:33<br>M. Aagaard (N. Olesen, K. Larsen) - 02:49|nájazdy1=N. Olesen - {{sn-nep}}<br><br>J. Blichfeld - {{sn-nep}}<br><br>M. Aagaard - {{sn-nep}}<br><br>P. Russell - {{sn-gól}}<br><br>F. Storm - {{sn-nep}}|nájazdy2=<br/>{{sn-nep}} - D. Mantenuto<br/><br/>{{sn-nep}} - T. Purdeller<br/><br/>{{sn-nep}} - B. Misley<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Bradley<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Frycklund}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|0|0|4|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 939|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B46_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Jet Greaves|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=32|strely2=29|góly1=<br/>K. Pospíšil (L. Radivojevič, M. Rosandić) - 28:47|góly2=14:28 - D. Cozens (S. Crosby, M. Celebrini)<br/><br/>42:14 - G. Vilardi (J. Tavares, R. Thomas) (PH)<br/>44:54 - J. Tavares (R. O'Reilly, M. Rielly)<br/>47:36 - R. O'Reilly (E. Bouchard) (OS)<br/>49:21 - M. Celebrini (G. Vilardi, M. Scheifele)}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|0|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 210|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B48_74_3_0.pdf|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Henrik Haukeland|tresty1=0|strely1=18|tresty2=6|strely2=26|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový2={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}|góly2=02:59 - H. Salsten<br/>06:49 - M. Brandsegg-Nygård (P. Vesterheim)<br/><br/>48:10 - M. Rønnild (E. Salsten, E. Pettersen)<br/>54:17 - M. Brandsegg-Nygård (K. Østby, T. Koblar)|góly1=<br/><br/><br/>J. Chmelař - 15:47}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|3|1|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 436|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B50_74_3_0.pdf|bg=|tresty1=6|tresty2=10|strely1=36|strely2=28|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}|góly1=<br/><br/>M. Török (M. Makhovec) - 28:09<br/>J. Drozg (M. Makhovec, R. Sabolič) (PH) - 30:03<br/>J. Drozg (M. Makhovec, B. Gregorc) (PH) - 39:54<br/>M. Makhovec (M. Török, R. Sabolič) - 47:18<br/>Z. Jezovšek (K. Ograjenšek, R. Tičar) (PH) - 51:24|góly2=22:34 - P. Pietroniro (T. Purdeller, D. Mantenuto)}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|3|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|2|1|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 062|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B52_74_4_0.pdf|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Nicolaj Henriksen|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|3}}|tresty1=12|tresty2=39|strely1=26|strely2=21|góly2=<br/>27:53 - J. Blichfeld<br/><br/><br/>35:02 - J. Blichfeld (N. Olesen, P. Bruggisser) (PH)<br/>59:58 - P. Russell (A. True, M. Aagaard)|góly1=T. Koblar (A. Martinsen, M. Brandsegg-Nygård) - 11:55<br/><br/>A. Martinsens (T. Olsen, S. Hurrod) (PH) - 30:42<br/>T. Koblar (M. Krogdahl, C. Kasastul) - 34:00<br/><br/><br/><br/><br/>M. Brandsegg-Nygård (S. Hurrod, E. Bakke Olsen) - 00:13}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|2|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 143|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B54_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|tresty1=8|tresty2=6|strely1=19|strely2=24|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/><br/>{{ku|4|2}}|góly1=<br/>A. Frondell (J. Persson, M. Ekholm) - 16:01<br/>J. Silfverberg (C. Grundström, J. Larsson) - 22:50<br/>I. Stenberg (L. Raymond, V. Björck) - 30:56<br/><br/><br/>O. Ekman-Larsson (PB) - 58:45|góly2=04:54 - M. Chromiak (A. Sýkora, P. Koch)<br/><br/><br/><br/>36:39 - M. Hrivík (M. Faško-Rudáš, M. Rosandić) (PH)}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B56_74_3_0.pdf|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Jet Greaves|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=25|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|2|3}}|góly1=M. Alscher (L. Sedlák J. Flek) - 06:03<br/>D. Kubalík (M. Melovský) - 28:18|góly2=<br/><br/>34:02 - M. Celebrini (S. Crosby, D. Cozens)<br/>47:14 - M. Celebrini (S. Crosby, P. Wotherspoon)<br/>49:25 - J. Tavares (P. Wotherspoon, E. Bouchard)}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrajú play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |-style="background:#ccffcc;" |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{SUI|lh|1}} |-style="background:#ccffcc;" |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh|1}} |-style="background:#ccffcc;" |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh|1}} |-style="background:#ccffcc;" |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{NOR|lh|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh|1}} |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{USA|lh|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SUI|lh|1}}'''|RD1-skóre1='''3'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{SWE|lh|1}}|RD1-skóre2=1 |RD1-nasadený3='''B1'''|RD1-tím3='''{{CAN|lh|1}}'''|RD1-skóre3='''4'''|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4={{USA|lh|1}}|RD1-skóre4=0 |RD1-nasadený5='''A2'''|RD1-tím5='''{{FIN|lh|1}}'''|RD1-skóre5='''4'''|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6={{CZE|lh|1}}|RD1-skóre6=1 |RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{NOR|lh|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{LAT|lh|1}}|RD1-skóre8=0 |RD2-nasadený1='''1.'''|RD2-tím1='''{{SUI|lh|1}}'''|RD2-skóre1='''6'''|RD2-nasadený2=4.|RD2-tím2={{NOR|lh|1}}|RD2-skóre2=0 |RD2-nasadený3=2.|RD2-tím3={{CAN|lh|1}}|RD2-skóre3=2|RD2-nasadený4='''3.'''|RD2-tím4='''{{FIN|lh|1}}'''|RD2-skóre4='''4''' |RD3-nasadený1=VSF1|RD3-tím1={{SUI|lh|1}}|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=VSF2|RD3-tím2={{FIN|lh|1}}|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=PSF2|RD4-tím1={{CAN|lh|1}}|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=PSF1|RD4-tím2={{NOR|lh|1}}|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969357_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{USA}} John Rey|góly1=S. Manninen (J. Puljujärvi) - 07:33<br/>A. Lundell (L. Hämeenaho, U. Vaakanainen) - 14:32<br/>K. Helenius (A. Barkov, Mik. Granlund) - 21:35<br/><br/><br/>L. Hämeenaho (S. Manninen) - 55:31|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly2=<br/><br/><br/>30:51 - F. Hronek (D. Kubalík, R. Červenka) (PH)|tresty1=6|tresty2=6|strely1=28|strely2=26}} {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969358_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Devin Cooley|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|tresty1=8|tresty2=33|strely1=38|strely2=34|góly1=M. Celebrini (M. Scheifele, D. Mateychuk) (PH) - 18:31<br/>D. Holloway (M. Scheifele) - 29:48<br/>C. Brown (Z. Whitecloud, R. O'Reilly) (PB) - 58:01<br/>S. Crosby (D. Cozens, D. Nurse) (PB) - 58:41}} {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|3|1}}|tretiny={{tretiny|1|1|2|0|0|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969359_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Leonardo Genoni|brankár2=Magnus Hellberg|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly2=06:21 - L. Karlsson (E. Heineman, O. Ekman-Larsson)|tresty1=35|tresty2=6|strely1=32|strely2=22|góly1=<br/><br/>R. Josi (D. Malgin) - 13:23<br/>D. Malgin (R. Josi, J.J. Moser) - 32:58<br/>C. Thürkauf (N. Hischier, R. Josi) (PH) - 36:31}} {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969360_74_3_0.pdf|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}|tresty1=4|tresty2=6|strely1=24|strely2=35|góly1=T. Koblar (M. Brandsegg-Nygård, S. Hurrod) - 27:10<br/>N. Steen (E. Pettersen) (PB) - 59:44}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1='''{{CHE|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|6|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|2|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969261_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Leonardo Genoni|brankár2=Henrik Haukeland|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}|góly1=C. Bertschy (N. Baechier, D. Egli) - 17:36<br/>D. Malgin (C. Thürkauf) - 24:23<br/>K. Jäger (S. Jung, S. Knak) - 32:51<br/>D. Riat (R. Josi, S. Andrighetto) (PH) - 36:24<br/>N. Hischier (D. Riat, S. Andrighetto) - 44:27<br/>T. Rochette (P. Suter, A. Biasca) - 57:34|tresty1=12|tresty2=14|strely1=30|strely2=20}} {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=20:00|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|3|0|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969262_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|tresty1=0|tresty2=4|strely1=30|strely2=21|góly1=<br/>R. Thomas (D. Holloway, D. Mateychuk) - 08:17<br/>D. Holloway (M. Celebrini, D. DeMelo) - 14:26|góly2=03:30 - P. Puistola (K. Helenius)<br/><br/><br/>20:49 - A. Barkov (Mik. Granlund, M. Lehtonen)<br/>31:28 - K. Helenius (Mik. Granlund, A. Barkov)<br/>32:50 - A. Räty}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:30|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=3|sg=20|ig=21|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{LVA|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=4|sg=24|ig=19}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SWE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=4|sg=28|ig=19}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{USA|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=4|sg=25|ig=25|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=21|ig=19|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Základné skupiny|skupinovej fáze]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=23|ig=22}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím={{AUT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=15|ig=26}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=13|ig=25}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=14|ig=38|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=5|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=7|sg=7|ig=35|pozadie=#ffcccc}} |} == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] sidhhxqefd0bbdnkxl2v4qacycjnvvp 0 678642 8226311 8172546 2026-05-30T15:57:01Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8226311 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť|Manžel=|Partner=|Podpis=|Poznámky=|Dátum narodenia=[[16. jún]] [[1990]]|Miesto narodenia=[[Nižnij Novgorod]]|Dátum úmrtia={{duv|2022|3|1|1990|6|16}}|Miesto úmrtia=[[Kyjev]]|Zamestnanie=rick.ai|Štát pôsobenia=[[Ukrajina]]}} '''Asia Klimovová''' ({{vjz|rus|Ася Климова|Asia Klimova}}; * [[16. jún]] [[1990]], [[Nižný Novgorod]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://ukraine.segodnya.ua/ukraine/ubivayut-svoih-v-kieve-vo-vremya-bombardirovki-televyshki-pogibla-rossiyanka-1608488.html |dátum prístupu=2022-03-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220314162222/https://ukraine.segodnya.ua/ukraine/ubivayut-svoih-v-kieve-vo-vremya-bombardirovki-televyshki-pogibla-rossiyanka-1608488.html |dátum archivácie=2022-03-14 }}</ref> – † [[1. marec]] [[2022]] [[Kyjev]]) bola [[Rusko|ruská]] [[Stand-up comedy|stand-up komička]] a aktivistka, ktorá tragicky zahynula pri ostreľovaní [[Kyjivska televeža|kyjevskej televíznej veže]] . == Životopis == Asia Klimovová sa narodila v [[Nižný Novgorod|Nižnom Novgorode]] a má ukrajinské korene.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásiť sa • Instagram|url=https://www.instagram.com/accounts/login/?next=/p/Cab5YqlMqpS/|vydavateľ=www.instagram.com|dátum prístupu=2022-03-18}}</ref> Pracovala v kaviarni ''Ziferblat''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=В Киеве обстреле телебашни погибла россиянка Ася Климова|url=https://paperpaper.ru/papernews/2022/3/12/v-kieve-obstrele-telebashni-pogibla-ro/|vydavateľ=«Бумага»|dátum vydania=2022-03-12|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=ru-RU|priezvisko=Бумага|url archívu=https://web.archive.org/web/20220316093811/https://paperpaper.ru/papernews/2022/3/12/v-kieve-obstrele-telebashni-pogibla-ro/|dátum archivácie=2022-03-16}}</ref>, neskôr začala robiť [[stand-up comedy]] a na jeseň roku [[2021]] presťahovala sa do [[Kyjev|Kyjeva]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=При обстреле телебашни в Киеве погибла гражданка России|url=https://rus.lb.ua/society/2022/03/10/508919_obstrele_telebashni_kieve.html|vydavateľ=LB.ua|dátum prístupu=2022-03-18}}</ref> Pracovala pre analytickú firmu rick.ai ako manažérka spokojnosť zákazníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Смотрите демо-видео о сквозной аналике Rick.ai|url=https://rick.ai/blog/demo-video-rika/|vydavateľ=Блог Rick.ai: как искать точки роста в аналитике|dátum vydania=2021-10-10|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=ru}}</ref> 22. februára 2022 natočila video, v ktorom uviedla, že v Kyjeve žije už šesť mesiacov, hovorí po rusky a nestretla sa so žiadnou negativitou alebo agresiou voči svojej osobe. Vystúpila proti tomu, že „''zločinecká vláda, ktorú si nezvolila, vnútila spoločnosti svoju falošnú doktrínu o Ukrajine a rozpútala krvavú vojnu'' “.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Даже своих не жалко? При обстреле оккупантами телебашни в Киеве погибла 32-летняя россиянка|url=https://news.obozrevatel.com/society/dazhe-svoih-ne-zhalko-pri-obstrele-okkupantami-telebashni-v-kieve-pogibla-32-letnyaya-rossiyanka.htm|vydavateľ=OBOZREVATEL NEWS|dátum vydania=2022-03-12|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=ru|meno=Екатерина|priezvisko=Белоброва}}</ref> Video sa stalo [[Virálne video|virálnym]]. Zomrela [[1. marec|1. marca]] [[2022]] počas [[Bitka o Kyjev (2022)|bitky o Kyjev]]. Nezvestnosť Klimovovej nahlásil jej brat [[3. marec|3. marca]] . Podľa neho odišla z domu, zamierila smerom k stanici metra Dorogožiči a odvtedy sa neozvala.<ref name=":0" /> Telo bolo identifikované podľa jej tetovania [[10. marec|10. marca]]. O jej úmrtí informoval jej kamarát Ivan Mitin.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Facebook|url=https://www.facebook.com/ivanmitin/posts/10228403290966670|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2022-03-18|dátum prístupu=2022-03-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20220318111925/https://www.facebook.com/ivanmitin/posts/10228403290966670|dátum archivácie=2022-03-18}}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://www.instagram.com/asyakakasya/?hl=cs Instagramový profil Asii Klimovovej] * [https://www.youtube.com/watch?v=cZ1qpblD_14&feature=emb_title video Klimovovej, kde odsudzuje ruskú agresiu] == Zdroj == {{Preklad|cs|Asja Klimová|21037148}} {{DEFAULTSORT:Klimovová, Asia}} [[Kategória:Stand-up komici]] [[Kategória:Osobnosti rusko-ukrajinskej vojny]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] [[Kategória:Osobnosti z Nižného Novgorodu]] ey5vr4xok2zmq10751ukq4uqi8byzws 0 681413 8226355 8026631 2026-05-30T18:11:13Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226355 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|45.8012442|15.9684250|format=dms|display=title}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Ukrenergo | Logo spoločnosti = LOGOUKRENERGO NEV-укр-1.png | Právna forma = | Odvetvie = [[Energetika]] | Založená = | Zakladateľ = | Sídlo = [[Kyjev]] | Štát sídla = Ukrajina | Pôvod = [[Ukrajina]] | Vedenie = | Územný rozsah = Ukrajina | Priemysel = | Produkcia = | Výnosy = | Zisk = | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = [[Ministerstvo energetiky Ukrajiny]] | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|http://ua.energy}} | Zánik = | Poznámka = }} '''Ukrenergo''' ({{V jazyku|ukr|«Національна енергетична компанія „Укренерго“»}}) je [[Energetika|energetická]] spoločnosť na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Prevádzkuje elektrickú [[prenosová sústava|prenosovú sústavu]] v štáte. Je to akciová spoločnosť, 100% jej akcií vlastní štát cez Ministerstvo energetiky.<ref name="entsoe-welcome"/> Od 1. januára 2024 je členskou spoločnosťou [[Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav|Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav]] (ENTSO-E).<ref name="entsoe-members"/> == Prenosová sústava == === Základné údaje === Na Ukrajine približne 55% elektrickej energie vyrábajú 4 jadrové elektrárne. Krajina so 41 miliónmi obyvateľov je jedna z najväčších spotrebiteľov eletriny v Európe.<ref name="sepsas-prepojili"/><ref name="reuters-2022-03-01"/> Jadrové elektrárne vlastní štátna spoločnosť [[Energoatom]]. Ďalších 5% poskytujú [[vodná elektráreň|vodné elektrárne]], vlastnené štátnou spoločnosťou [[UkrHydroEnergo]]. Sú dôležité pre udržovanie rovnováhy záťaže sústavy.<ref name="iea-market-design-ukraine-energy-profile"/> V roku 2021 tvorilo 35% spotreby import, hlavne z ruských zdrojov.<ref name="fortune"/> Počas vojny síce spotreba padla a rozkolísala, ale operátorom sa darí sústavu udržiavať v dobrom stave.<ref name="fortune"/> === Vedenia a tranformačné stanice === Prenosová sústava Ukrajiny má dĺžku viac než {{km|22000|m}} vedení od 220kV do 750 kV.<ref name="iea-energy-security-ukraine-energy-profile"/> === Dianie v súvislosti s [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou]] === 9. marca 2022 bolo dôsledkom [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie]] od dodávky elektriny odpojená [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľská jadrová elektráreň]].<ref name="teraz-jadrove-zariadenia-v-cernobyli"/> Ruský minister obrany, [[Nikolaj Šulginov]], už na druhý deň vyhlásil, že prepojenie bolo obnovené bieloruskými technikmi.<ref name="teraz-sulginov"/> Dodávka bola opätovne prerušená 14. marca 2022.<ref name="rferl-news"/> 15. apríla 2022 Ukrenergo dokončilo výstavbu 330 kV vedenia na západnej Ukrajine. Investovalo do neho 546 miliónov [[Ukrajinská hrivna|hrivien]].<ref name="com-new-330"/> 29. apríla 2022 Ukrenergo sprevádzkovalo 330 kV vedenie na juhu Ukrajiny. Prebiehala oprava stanice, 750 kV vedenia a dvoch 330 kV vedení v kyjevskom regióne a ďalšie dva v kyjevskom a černihivskom regióne sú už opravené.<ref name="com-dalsie"/> === Cezhraničné spojenia === ==== Prepojenie s ENTSO-E ==== Pôvodne bola Ukrajina prepojená s elektrizačnými sústavami [[Rusko|Ruska]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a ďalších štátov bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name="sepsas-prepojili"/> Tento stav fungoval od roku 1991.<ref name="fortune"/> Západná časť Ukrajiny, tzv. Burshtyn Island, však bola synchronizovaná so stredoeurópskymi sústavami a umožňovala spojenie so [[Slovensko|Slovenskom]], [[Maďarsko|Maďarskom]] a [[Rumunsko|Rumunskom]].<ref name="iea-market-design-ukraine-energy-profile"/> O synchronizácii Ukrajiny a Moldavska ([[Moldelectrica]]) sa rokovalo od roku 2017.<ref name="ceps-synchro"/> 28. júna 2017 Ukrenergo a Moldelectrica podpísali dohodu o podmienkach pripojenia ku kontinentálnej sústave.<!-- “Agreements on the Conditions of the Future Interconnection of the Power System of Ukraine and Moldova with the Power System of Continental Europe”. --><ref name="entsoe-sysop-report"/> V rámci pripojovania bolo realizovaných „řada nezbytných kroků, včetně úspěšného odzkoušení ostrovního provozu.“<ref name="ceps-synchro"/> Ukrajina mala nainštalovať nové zariadenia a vykonať testy.<ref name="reuters-2022-03-01"/> Projekt synchronizácie mal stáť 50 million €.<ref name="fortune"/> Tesne pred pripojením sa v dňoch 23. až 27. februára uskutočnila „skúšobná ostrovná prevádzka celej ukrajinskej a moldavskej elektrizačnej siete“.<ref name="sepsas-prepojili"/> Po vypuknutí konfliktu sa Ukrenergo rozhodlo zostať v ostrovnej prevádzke.<ref name="sepsas-prepojili"/><ref name="ceps-jedna"/> Výhodou odpojenia je, že technické aspekty siete nebudú riadené z Moskvy.<ref name="reuters-2022-03-01"/> Pôvodne bolo prepojenie s ENTSO-E plánované na rok 2023.<ref name="ceps-synchro"/><ref name="fortune"/> (Podľa staršieho plánu na rok 2026.<ref name="fortune"/>) Proces bol urýchlený na základe žiadosti Ukrajiny a Moldavska zo 27. a 28. februára 2022.<ref name="ceps-synchro"/> Dôvodom urýchlenia procesu bola [[Ruská invázia na Ukrajinu]].<ref name="sepsas-prepojili"/> Núdzove pripojenie malo zabezpečiť „zabezpečenie stability a najmä [[Frekvencia (fyzika)|frekvenčnej]] podpory“.<ref name="hnonline-ukrajina-je-zatial-ostrovom"/> O pripojení sústav Ukrajiny a Moldavska rozhodlo v sobotu, 12. marca 2022 predstavenstvo ENTSO-E a Regionálna skupina kontinentálnej Európy.<ref name="sepsas-prepojili"/> Skúšobná synchronizácia prenosových sústav Ukrajiny a Moldavska ([[Moldelectrica]]) bola zahájená 16. marca 2022.<ref name="ceps-synchro"/><ref name="sepsas-prepojili"/> K prepojeniu sústav Peter Dovhun, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SEPS uviedol: „Situácia na Ukrajine je natoľko vážna, že celý proces sa musel mimoriadne urýchliť. No aj za tento krátky čas sme vykonali množstvo testov technických a bezpečnostných parametrov, smerovaných na dostatočnosť kapacít prepojovacích cezhraničných vedení či nastavenie postupov v systémoch tak, aby nebola ohrozená bezpečná prevádzka prepojených sústav. Riešili sme aj kybernetickú bezpečnosť, legislatívne a regulačné rámce.“<ref name="sepsas-prepojili"/> Peter Dovhun ďalej uviedol: „Z krátkodobého hľadiska môžu byť po prepojení rizikom rovnováha medzi výrobou a spotrebou elektriny na území Ukrajiny, ktorá vyplýva z prebiehajúceho vojnového konfliktu a oblasť kybernetickej bezpečnosti pri výmene dát. Zoskupenie 35 krajín ENTSO-E je však natoľko odborne a ekonomicky významným celkom, že tieto riziká vieme bezpečne vyhodnotiť a pravdepodobnosť výskytu vážnych incidentov dostať na minimum.“<ref name="sepsas-prepojili"/> Núdzové pripojenie bolo uskutočnené bez ukončenia všetkých pôvodne plánovaných opatrení, ale so zabezpečením iných opatrení pre zníženie operačných rizík.<ref name="entsoe-synchro-ok"/> Proces pripojenia, naplánovaný na rok sa tak stihol za dva týždne.<ref name="energytransition"/> 26. apríla 2022 Ukrenergo podpísalo dohodu o pozorovateľskom členstve v [[ENTSO-E]].<ref name="entsoe-welcome"/> Podľa správ z 28. júna 2022 sa malo komerčné obchodovanie s elektrinou medzi ENTSO-E a Ukrajinou začať k 30. júnu 2022 cez [[Transelectrica|rumunsko]]-ukrajinské pripojenie. Dočasný limit spojenia je 100MW. Komerčná prevádzka so Slovenskom a Maďarskom je očakávané na neskôr.<ref name="apnews-ukraine-to-start-electricity-trading"/><ref name="washingtonpost-ukraine-to-start-electricity-trading"/> ==== Cezhraničné spojenia ==== Spoločnosť má tieto cezhraničné spojenia s krajinami [[ENTSO-E]]: * [[Slovensko]] ([[Slovenská elektrizačná prenosová sústava|SEPS]]): 1x400 kV<ref name="sepsas-entso-mapa"/> („Na Slovensko sa ukrajinská prenosová sústava napája na kontinentálnu prenosovú sústavy 400 kV vedením z rozvodne v katastrálnom území [[Krišovská Liesková]].“<ref name="sepsas-prepojili"/>) * [[Maďarsko]] ([[MAVIR]]): 1x750 kV, 1x400 kV a 2x220 kV<ref name="sepsas-entso-mapa"/> * [[Rumunsko]] ([[Transelectrica]]): 1x400 kV<ref name="sepsas-entso-mapa"/> * [[Poľsko]] ([[Polskie Sieci Elektroenergetyczne|PSE]]): 1x750 kV (mimo prevádzky) a 1x220 kV<ref name="sepsas-entso-mapa"/> == Galéria == <gallery> Súbor:Анкерна опора ЛЕП 750кВ Южноукраїнська АЕС-В нниця 750 1.jpg|750 kV vedenie vo [[Vinnycká oblasť|Vinnyckej oblasti]] Súbor:Ukraine-Kamianka-Buzka-Skole-Volovets Railroad-5.jpg|750 kV vedenie medzi Vinnycia{{--}}Albertirsa v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]] Súbor:Power transport - panoramio.jpg|330 kV vedenie v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]] Súbor:CHERNOBYL PLANT UKRAINE SEP 2013 (10006914854).jpg|vedenia pri [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej jadrovej elektrárni]] (2013) Súbor:ЛЭП у Щербиновки - panoramio.jpg|Vedenie v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] </gallery> == Referencie == {{Referencie|2|refs= <ref name="ceps-synchro">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Přenosové sítě Ukrajiny a Moldavska byly úspěšně synchronizovány se soustavami kontinentální Evropy | url = https://www.ceps.cz/cs/tiskove-zpravy/novinka/prenosove-site-ukrajiny-a-moldavska-byly-uspesne-synchronizovany-se-soustavami-kontinentalni-evropy | vydavateľ = [[ČEPS]] | dátum vydania = 2022-03-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="ceps-jedna">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Evropská síť provozovatelů přenosových soustav intenzivně jedná o nouzové synchronizaci Ukrajiny a Moldavska | url = https://www.ceps.cz/cs/tiskove-zpravy/novinka/evropska-sit-provozovatelu-prenosovych-soustav-intenzivne-jedna-o-nouzove-synchronizaci-ukrajiny-a-moldavska | vydavateľ = ceps.cz | dátum vydania = 2022-03-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="sepsas-prepojili">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = sféra, a.s. | odkaz na autora = | titul = Elektrizačné prenosové sústavy Ukrajiny a Moldavska sa prepojili so západnými susedmi. | url = https://www.sepsas.sk/sk/aktuality/tlacove-spravy/elektrizacne-prenosove-sustavy-ukrajiny-a-moldavska-sa-prepojili-so-zapadnymi-susedmi/ | vydavateľ = [[Slovenská elektrizačná prenosová sústava|SEPS]] | dátum vydania = 2022-03-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="sepsas-entso-mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Power System of Central East Europe | url = https://www.sepsas.sk/media/5365/central-europe-2021-12-31.png | vydavateľ = sepsas.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2021-12-31 | dátum prístupu = 2022-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="entsoe-welcome">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ENTSO-E welcomes Ukrenergo as Observer Member | url = https://www.entsoe.eu/news/2022/04/26/entso-e-welcomes-ukrenergo-as-observer-member/ | vydavateľ = entsoe.eu | dátum vydania = 2022-04-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-30 | miesto = | jazyk = en}}</ref> <ref name="entsoe-synchro-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Continental Europe successful synchronisation with Ukraine and Moldova power systems | url = https://www.entsoe.eu/news/2022/03/16/continental-europe-successful-synchronisation-with-ukraine-and-moldova-power-systems/ | vydavateľ = ENTSO-E | dátum vydania = 2022-03-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="entsoe-sysop-report">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = System Operations Committee | url = https://www.entsoe.eu/publications/system-operations-reports/#future-interconnection-of-ukraine-and-moldova-with-the-continental-europe-power-system | vydavateľ = ENTSO-E | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="com-new-330">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = STATE-OWNED UKRENERGO OPENED HIGH-VOLTAGE LINE WORTH MORE THAN UAH 0.5 BLN | url = https://open4business.com.ua/state-owned-ukrenergo-opened-high-voltage-line-worth-more-than-uah-0-5-bln/ | vydavateľ = open4business.com.ua | dátum vydania = 2022-04-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="com-dalsie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UKRENERGO PUTS INTO OPERATION 330 KV TRANSMISSION LINE IN SOUTH OF UKRAINE | url = https://open4business.com.ua/ukrenergo-puts-into-operation-330-kv-transmission-line-in-south-of-ukraine/ | vydavateľ = open4business.com.ua | dátum vydania = 2022-04-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="teraz-jadrove-zariadenia-v-cernobyli">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Jadrové zariadenia v Černobyli odpojili od elektrickej energie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/jadrove-zariadenia-v-cernobyli-odpojil/617854-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-09 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> <ref name="teraz-sulginov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šulginov: Bielorusi obnovili dodávky elektriny do Černobyľu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/sulginov-bielorusi-obnovili-dodavky-e/618214-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> <ref name="energytransition">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Repost: Ukraine and Moldova’s synchronisation with the Continental European Electricity Grid | url = https://energytransition.org/2022/04/repost-ukraine-and-moldova-in-the-continental-european-electricity-grid/ | vydavateľ = energytransition.org | dátum vydania = 2022-04-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="hnonline-ukrajina-je-zatial-ostrovom">{{Citácia periodika | priezvisko = Funtíková | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina je zatiaľ ostrovom. Elektrickú sieť odpojila od Ruska a čaká na pomoc Európy | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/22843403-ukrajina-je-zatial-ostrovom-elektricku-siet-odpojila-od-ruska-a-caka-na-pomoc-europy | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> <ref name="reuters-2022-03-01">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Abnett | meno = Kate | priezvisko2 = Strzelecki | meno2 = Marek | titul = Explainer: Europe and Ukraine's plan to link power grids | url = https://www.reuters.com/business/energy/europe-ukraines-plan-link-power-grids-2022-03-01/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2022-03-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="rferl-news">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RFE/RL's Ukrainian Service | odkaz na autora = | titul = Chernobyl Without Power Again After Russian Forces Damage High-Voltage Line, Ukrainian Energy Company Says | url = https://www.rferl.org/a/chernobyl-power-outage-russian-damage/31752275.html | vydavateľ = Radio Free Europe/Radio Liberty | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="fortune">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bove | meno = Tristan | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine synced its electrical grid with Europe in 'record time' after Russia invaded | url = https://fortune.com/2022/04/02/ukraine-connect-europe-energy-grid-challenges-ahead/ | vydavateľ = fortune.com | dátum vydania = 2022-04-02| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="iea-market-design-ukraine-energy-profile">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Market design – Ukraine energy profile – Analysis - IEA | url = https://www.iea.org/reports/ukraine-energy-profile/market-design | vydavateľ = iea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="iea-energy-security-ukraine-energy-profile">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Energy security – Ukraine energy profile – Analysis - IEA | url = https://www.iea.org/reports/ukraine-energy-profile/energy-security | vydavateľ = iea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="apnews-ukraine-to-start-electricity-trading">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine to start electricity trading with EU neighbors | url = https://apnews.com/article/russia-ukraine-technology-moldova-ba685b9f295443ec0e0e2664e1d17269 | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2022-06-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="washingtonpost-ukraine-to-start-electricity-trading">{{Citácia periodika | priezvisko = Press | meno = Associated | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine to start electricity trading with EU neighbors | periodikum = The Washington Post | odkaz na periodikum = The Washington Post | url = https://www.washingtonpost.com/business/ukraine-to-start-electricity-trading-with-eu-neighbors/2022/06/28/a0930282-f6e9-11ec-81db-ac07a394a86b_story.html | issn = 0190-8286 | vydavateľ = Nash Holdings | miesto = Washington, D. C. | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-07-04 }}</ref> <ref name="entsoe-members">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ENTSO-E Member Countries | url = https://www.entsoe.eu/about/inside-entsoe/members/ | vydavateľ = entsoe.eu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-01 | jazyk = }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://twitter.com/npcukrenergo Twitter] * [https://www.oecd.org/corporate/SOE-Reform-Electricity-Sector-Ukraine-ENG.pdf State-Owned Enterprise Reform in the Electricity Sector in Ukraine] (správa od OECD) [[Kategória:Prenosové sústavy]] [[Kategória:Energetické podniky na Ukrajine]] [[Kategória:Elektrická energia na Ukrajine]] 9iqi6qnzc9fusiwqvjjg46n8xxcgh3x 2 682551 8226417 8160980 2026-05-30T21:05:12Z Fillos X. 212061 Aktualizácia stránky. 8226417 wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:'''<span style=font-family:Arial">{{NAMESPACE}}:</span><span style="color:blue;"font-family:Arial">Fillos X.</span>'''}} {| class="wikitable" cellspacing="5" width="100%" style="background-color:#ABB673; padding:5px; border-bottom:1px solid #000; border-left:1px solid #000; border-right:1px solid #000;" | valign="top" style="background-color:#fff;padding:5px" | {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P wiki letter w.svg | nadpis = Redaktor Fillos X. | titul = Redaktor Fillos X. | text = {{Široký obrázok | Tour_Eiffel_360_Panorama.jpg | 800px | Paronáma [[Paríž|Paríža]] z [[Eiffelova veža|Eiffelovej veže]] v 360-stupňovom zobrazení (rieka tečúca zo severovýchodu na juhozápad, sprava doľava).}} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P archive blank.svg | nadpis = Info | titul = Info | text = '''Fillos X.''' (čítaj Filos desiaty){{--}}oficiálna SK Wiki stránka.[[Súbor:Hund003.gif|stred|náhľad|114x114bod|Dnes je {{CURRENTDAYNAME}}, {{CURRENTDAY}}. {{CURRENTMONTHNAMEGEN}}, {{CURRENTYEAR}}.]] <br> [[Motto]]: „Každá pomoc Wikipédii je vítaná, pomáhaj v čom si dobrý.“ | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P book.svg | nadpis = Oblasť záujmu | titul = Oblasť záujmu | text = [[Súbor:Sous la Tour Eiffel 1.jpg|náhľad|[[Eiffelova veža]] v [[Paríž|Paríži]] v roku [[2011]].]] * {{Big|[[kinematografia]]}} * [[hudba]] * [[umenie]] * [[architektúra]] * [[Francúzsko]] ** [[geografia]] ** {{Small|[[literatúra]]}} <br> <br> | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P vip.svg | nadpis = Niečo o mne | titul = Niečo o mne | text = [[Súbor:BanneKnow468x60-border2(sk).png|stred|600px]] {{Hlavný článok|Redaktor:Fillos X./Bio}} {{Vertikálne obrázky | obrázok1 = France film clapperboard.svg | šírka lišty= 500 | popis1 = | obrázok2 = Famous French Actors.jpg | popis2 = }} * wikipedián z [[Bratislava|Bratislavy]] zapálený pre Wiki * môj prvý edit [[15. január]] [[2022]] – [[Pierre Richard]] (už [{{Vek v rokoch a dňoch|2022|1|15}}] roky s Wiki) * mnou prvý vytvorený článok – legendárny ''[[Fantomas]]'' (22. január 2022) * okrem slovenskej mutácie Wiki som aktívny aj na iných verziách (najmä [https://fr.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Accueil_principal FR]) + občastne aj na [[Wikiúdaje|Wikidátach]], [[Wikislovník|Wikislovníku]] či [[Wikicitáty|Wikicitátoch]] * [[Wikipédia:100wikidays|100 WikiDays]] – jedna z aktivít, ktorej sa mi podarilo úspešne zúčastniť (pozri [[Redaktor:Fillos X./100 WikiDays|Redaktor:Fillos X./500+ WD]]) * pravidelne sa zúčastňujem [[Wikimedia Slovensko|WMSK]] aktivít * na SK Wiki mám právo [[Wikipédia:Rollback|Rollback]] (vracať úpravy) a právo [[Wikipédia:Redaktori s automaticky preverenými úpravami|autopatrolled]] (zavedený redaktor) * moje stopy nájdete aj na [[Internet Movie Database|IMDb]], [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]], [[YouTube]] či Dabingfore * som za lepšiu a kvalitnejšiu [[Slovenská Wikipédia|slovenskú Wikipédiu]] * pokojne ma pri pomoci kontaktuje – som jedným z [[Wikipédia:Potrebujem pomoc/Mentori|mentorov]] * iniciujem myšlienku postupného vypracovávania [[Wikipédia|projektu]] * spravujem viacero [[Wikipédia:Wikiportál|portálov]], ktorých ideu podporujem * aktuálne napĺňam Everyday on Wiki (od [[30. október]] [[2023]] [{{Vek v rokoch a dňoch|2023|10|30}}]) * venujem sa aj sledovaniu [[Wikipédia:RC patrol|posledných úprav]] a preverovaniu [[Wikipédia:Najnovšie stránky|nových článkov]] * aktívna participácia na [[Wikipédia:WikiProjekt Antivandal|WikiProjekte antivandal]] * vlastník viacerej odbornej literatúry o filmovom umení ([[Redaktor:Fillos X./Literatúra|30+ titulov]]) * výherca súťaže [[Wikipédia:Wiki miluje film|Wiki Miluje Film]] (2025) * zapojenie sa do výziev: [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie|Ázijský mesiac Wikipédie]] (2025), [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar SVE]] (2026), [[Wikipédia:Wiki miluje pride|Wiki miluje pride]] (2026) * zo [[Wikipédia:Stretnutia|stretnutí]] poznám viacero redaktorov a redaktoriek * najbližší míľnik 1 500 článkov na SK Wiki :-) <!-- Na [[Wikipédia|Wikipédiu]] prispievam od [[15. január|15. januára]] [[2022]]. Mojim prvým vytvoreným článkom bol legendárny ''[[Fantomas]]''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Fantomas|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fantomas&oldid=7309372|rok=2022-01-22|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7309372}}</ref> Práve [[Francúzska kinematografia|francúzske filmy]] z obdobia [[60. roky 20. storočia|60.]] až [[90. roky 20. storočia|90.]] rokov ma priviedli na Wikipédiu. Upravujem a vytváram nové články zamerané najmä na [[Kinematografia|kinematografiu]] ([[Filmové dielo|filmy]], [[Seriál|seriály]], [[TV súťaž|TV súťaže]], [[TV relácia|TV relácie]], [[TV šou]], [[Herectvo|hercov]], [[Režisér|režisérov]] či filmových [[Hudobný skladateľ|hudobných skladateľov]]), [[umenie]], [[Francúzsko]] a tiež aj iné. Skrátka na Wikipédiu pridávam veci čo ma dlhodobo zaujímajú a veci o ktorých si myslím, že by tu mali byť. Mnohým článkom som podopĺňal nové [[Fakt|fakty]], [[Zaujímavosť|zaujímavosti]], [[Obrázok|obrázky]] alebo [[Zdroj|zdroje]]. Svoje stránky pravidelne aktualizujem (t. j. dopĺňam zdroje a informácie). V poslednom čase sa venujem aj úprave [[Francúzska Wikipédia|francúzskej Wikipédie]] a tiež nahrávaním súborov do [[Wikimedia Commons]]. Mimo Wikipédie dopĺňam fakty do [[IMDb]], [[ČSFD]] a do [[Dabingforum|Dabingfora]]. V [[December|decembri]] roka 2022 som založil svoj dvadsiaty článok o agentovi [[OSS 117 (filmy)|OSS 117]]. V rámci relaxu aktualizujem a vytváram [[Wikipédia:Šablóny|šablóny]], [[Wikipédia:Portál|portály]] či [[Wikipédia:Kategórie|kategórie]]. Na [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]] sa mi podarilo [[13. jún|13. júna]] dosiahnuť métu tisíc [[Úprava|úprav]]. Najviac prispievam počas [[Víkend|víkendov]] a [[Sviatok|sviatkov]]. [[18. jún|18. júna]] sa mi podarilo vytvoriť svoj prvý portál{{--}}[[Portál:Umenie|Umenie]]. Medzi moje najnovšie počiny patrí novozaložený [[YouTube]] kanál{{--}}[https://www.youtube.com/@FanFilm_Fillos_X./about FanFilm].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FanFilm - YouTube | url = https://www.youtube.com/channel/UCumL9yI126yTIRzn1VOyZHA | vydavateľ = www.youtube.com | dátum prístupu = 2024-03-20}}</ref> Na SK Wiki som [[5. september|5. septembra]] získal právo [[Wikipédia:Rollback|Rollback]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Rollback/Fillos X.|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadosti_o_povolenie/Rollback/Fillos_X.&oldid=7631021|rok=2023-09-05|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7631021}}</ref> Ako redaktor Wikipédie som zásadne proti [[Wikipédia:Vandalizmus|vandalizmu]] a osobným útokom. [[15. september|15. septembra]] som prekonal métu 2000 úpravy. Mám v pláne si založiť aj vlastnú internetovú stránku, venovanej [[Kinematografia|kinematografii]]. Na všetkých projektoch [[Wikimedia Foundation|Wikimedie]] som tento mesiac (september [[2023]]) prekonal 4000 úprav. [[7. október|7. októbra]] som si založiť aj [[Facebook|Facebookovú]] stránku ([https://www.facebook.com/FanFilm1 FanFilm]), venovanej tomu čo ma baví. Koncom [[Október 2023|októbra]] som sa dostal do <u>TOP 100</u> najviac prispievajúcich redaktorov za celú dobu SK Wiki. [[1. november|1. novembra]] tohto roka sa mi podarilo prekonať hranicu 100 vytvorených článkov na SK Wiki. Za rok 2023 som vytvoril vyše 120 článkov a stal som sa štvrtým najčastejším prispievateľom slovenskej Wiki. Mojim najbližším cieľom je perfektne vypracovať zázemie okolo [[Just Jaeckin|Justa Jaeckina]]. Som za lepšiu a kvalitnejšiu [[Slovenská Wikipédia|slovenskú Wikipédiu]]. Ako redaktor Fillos X. budem stále aktívny v upravovaní či dopĺňaní nových článkov. Podarilo sa mi taktiež prekonať métu 10 tisíc úprav. Často zarýpnem aj do [[Wikipédia:Wikiportál|portálov]] alebo [[Wikipédia:Najlepší článok|NČ]] / [[Wikipédia:Dobré články|DČ]]. Rád by som niekedy v budúcnosti vytvoril [[Wikipédia:Wikiportál|portál]] o [[James Bond (filmy)|Jamesovi Bondovi]]. Rád by som okúsil aj mýtickú [[Redaktor:Fillos X./100 WikiDays|100 WikiDays]]. [[Súbor:Wikipedia_man.png|stred]] --> | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = AZ-List.svg | nadpis = Tvorba | titul = Tvorba | text = {{Hlavný článok|Redaktor:Fillos X./Tvorba}} * [https://xtools.wmcloud.org/pages/sk.wikipedia.org/Fillos_X. Vytvorené články (1 000+)] * [https://sk.wikiscan.org/user/Fillos_X. Vytvorené stránky (5 000+)] * [https://sk.wikiscan.org/user/Fillos_X. Vytvorené zahraničné články (55+)] | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = Klepsydra-pt.svg | nadpis = Počty | titul = Počty | text = {{Hlavný článok|Redaktor:Fillos X./Info}} * [https://xtools.wmcloud.org/ec/sk.wikipedia.org/Fillos_X. Denný priemer editov (~19)] * [https://sk.wikiscan.org/user/Fillos_X. Počet všetkých príspevkov / úprav (40 000+)] * [https://quarry.wmcloud.org/query/105788 Zrealizovaný počet rollbackov (3 000+)] | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P yes.svg | nadpis = Pomôcka | titul = Pomôcka | text = <!-- {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Fillos X.}} --> <center>{{Redaktor|Fillos X.}}</center> [[Súbor:BannerKnow125x125-nobord2(sk).png|náhľad|130px|Logo]] [[Súbor:SkWiki250000.svg|náhľad|125px|Milník]] * [[Wikipédia:Záverečné sekcie|Poradie sekcií na konci článku]]: {{Stĺpce|2| # Poznámky # Referencie # Literatúra # Ďalšia literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj }} * [[Redaktor:Fillos X./Pomôcka]] * [[Redaktor:Fillos X./Portály]] * [[Redaktor:Fillos X./Dôležité odkazy]] * [[Redaktor:Fillos X./Funkcie]] * [[Redaktor:Fillos X./IB]] * [[Redaktor:Fillos X./Plánovačka]] * [[Redaktor:Fillos X./Pracovisko]] * [[Redaktor:Fillos X./Úložisko]] <inputbox> type=create width=45 </inputbox> | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P rubiks.svg | nadpis = Štatistiky a dôležité | titul = Štatistiky a dôležité | text = * [[xtools:ec/sk.wikipedia.org/Fillos X.|'''Štatistiky redaktora Fillos X.''']] * [https://sk.wikiscan.org/user/Fillos_X. Štatistiky redaktora Fillos X.] * [https://sk.wikiscan.org/?menu=userstats&usort=total&bot=0&detail=0 '''Štatistiky redaktorov'''] * [[Špeciálne:Štatistika|Wiki štatistiky]] * '''[https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=this-month&pages=Wikip%C3%A9dia Štatistiky návštevnosti]''' * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy?type=thanks&user=&page=Redaktor%3AFillos+X.&wpdate=&tagfilter=&wpFormIdentifier=logeventslist Záznam poďakovaní] ↔ [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy?type=thanks&user=Fillos+X.&page=&wpdate=&tagfilter=&wpFormIdentifier=logeventslist Záznam poďakovaní] * [[Špeciálne:Príspevky/Fillos X.|'''Príspevky redaktora Fillos X.''']] * [https://guc.toolforge.org/?by=date&user=Fillos+X. Príspevky redaktora Fillos X.] * [[Špeciálne:NovéStránky|'''Nové stránky''']] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Posledn%C3%A9%C3%9Apravy?hidebots=1&hidecategorization=1&hideWikibase=1&limit=1000&days=30&userExpLevel__unregistered_color=c5&userExpLevel__newcomer_color=c3&userExpLevel__learner_color=c1&urlversion=2 '''Posledné úpravy'''] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:ZoznamSledovan%C3%BDch?hidepreviousrevisions=1&hidecategorization=1&hideWikibase=1&limit=1000&days=30&urlversion=2 '''Sledované stránky'''] * [[metawiki:List_of_Wikipedias|Zoznam Wikipédii]] * [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&user=Fillos+X. '''Všetky verejné záznamy'''] * [https://wmcounter.toolforge.org/ Wikimedia projekty] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem?target=Redaktor%3AFillos+X.&namespace= '''Stránky odkazujúce na'''] * [[stats:EN/TablesWikipediaSK.htm|Wikipédia štatistika – slovenčina]] * [[Špeciálne:ZoznamPoužívateľov|'''Zoznam redaktorov''']] * [https://www.wikishark.com/ WikiShark] * [[Špeciálne:ŠpeciálneStránky|'''Špeciálne stránky''']] * [http://vs.aka-online.de/cgi-bin/wppagehiststat.pl/ Štatistiky] * [http://vs.aka-online.de/globalwpsearch/ Štatistiky] * [[Špeciálne:FilterZneužití]] * [[Špeciálne:ŽiadanéStránky]] * [[Špeciálne:Značky]] * [[Šablóna:Wikivar]] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Centr%C3%A1lneOverenie?target=Fillos+X. Informácia o globálnom účte] * [[Špeciálne:ZoznamSkupinovýchPráv]] * [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=X&action=purge Purge] * [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?hidebots=1&hidecategorization=1&hideWikibase=1&target=Kateg%C3%B3ria%3APort%C3%A1l%3AUmenie%2FZapojen%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&limit=400&days=30&userExpLevel__unregistered_color=c5&userExpLevel__newcomer_color=c4&title=%C5%A0peci%C3%A1lne:S%C3%BAvisiacePosledn%C3%A9%C3%9Apravy&urlversion=2 Súvisiace úpravy] * [https://sk.wikiscan.org/ Wikiscan] * wikirank.net * [https://xtools.wmcloud.org/adminstats/sk.wikipedia.org/2023-09-20/2024-09-20 Admins] * [https://xtools.wmcloud.org/globalcontribs/Fillos%20X./all///2024-09-22T12:25:37Z?limit=500 ] * [https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&title=&oldid=&action=search&use_engine=1&use_links=1&turnitin=0 Copyvio Detector] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Str%C3%A1nkyZa%C4%8D%C3%ADnaj%C3%BAceNa?prefix=User+&namespace=10&hideredirects=1 Menné priestory] * [https://stats.wikimedia.org/#/sk.wikipedia.org Štatistiky Wikimédie] * [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:VisualEditor/User_guide#Editing_references Help:VisualEditor] * [https://www.beletria.sk/encyklopedia-literatury/index.php?pojem=Redaktor:Fillos_X. Redaktor:Fillos X. v Beletrii] * '''[[:Kategória:Wikipédia:Správa]]''' | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P justice blank.svg | nadpis = Zaujímavé a Wikipédia | titul = Zaujímavé a Wikipédia | text = * [[Slovenská Wikipédia]] má '''{{NUMBEROFARTICLES}} článkov'''<!-- <ref>{{Citácia knihy|titul=Šablóna:Wikivar|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikivar&oldid=6449760|rok=2017-02-18|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 6449760}}</ref> -->, z toho '''[[:Kategória:Portál:Francúzsko/Zapojené články|{{formatnum:{{#expr:{{PAGESINCATEGORY:Portál:Francúzsko/Zapojené_články|R}} round 0}}}}]]''' sa týka [[Wikipédia:WikiProjekt Francúzsko|'''Francúzska''']], čo je '''{{formatnum:{{#expr:{{PAGESINCATEGORY:Portál:Francúzsko/Zapojené_články|R}}/{{NUMBEROFARTICLES:R}}*100 round 3}}}}%''' z celej slovenskej Wikipédie. Približne jedna tretina všetkých článkov na slovenskej Wiki, je vytvorená [[Wikipédia:Bot|botmi]]. SK Wiki má {{vek v rokoch a dňoch|2003|08|13}}. * [[Wikipédia:Nástenka správcov|'''Wikipédia:Nástenka správcov''']] * [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko]] * [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|'''Wikipédia:Stránky na zmazanie''']] * [[Wikipédia:Portál komunity]] * '''[[Wikipédia:Kaviareň]]''' * [[Wikipédia:Zaujímavosti]] * '''[[Wikipédia:Zásady]]''' * [[Wikipédia:Rekordy Wikipédie]] * [[Wikipédia:Wikiportál]] * [[Wikipédia:Správcovia]] * [[Wikipédia:Rollback]] * [[Wikipédia:Wikipediáni]] * [[Wikipédia:O Wikipédii]] * [[Wikipédia:Žiadané články]] * [[Wikipédia:Rýchly index]] * [[Wikipédia:Príručka]] * [[Wikipédia:Potrebujem pomoc/Mentori]] * [https://www.wikipedia.org/ Wikipédia] * [[Wikipédia:WP]] * [[Wikipédia:Vitajte vo Wikipédii]] * [[Wikipédia:Štatistika]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii]] * Slovenská Wiki je 48. v počte článkov, ktoré sa na nej nachádzajú.[https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias][https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=List_of_Wikipedias&oldid=1272797377] <!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=List of Wikipedias - Meta|url=https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias|vydavateľ=meta.wikimedia.org|dátum prístupu=2023-10-04|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=List of Wikipedias|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=List_of_Wikipedias&oldid=1177450719|rok=2023-09-27|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1177450719}}</ref> --> | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P Comics.svg | nadpis = Redaktorské | titul = Redaktorské | text = [[Súbor:Icon tools.svg|100px|right]] {{Hlavný článok|:Kategória:Redaktor:Fillos X.}} == Spravované portály == {{Stĺpce|2| * [[Portál:Umenie|UMENIE]] * [[Portál:Film|FILM]] * [[Portál:Francúzsko|FRANCÚZSKO]] * [[Portál:Hudba|HUDBA]] * [[Portál:Divadlo|DIVADLO]] * [[Portál:Architektúra|ARCHITEKTÚRA]] * [[Portál:Afrika|AFRIKA]] * [[Portál:20. storočie|20. STOROČIE]] * [[Portál:Ľadový hokej|ĽADOVÝ HOKEJ]] * [[Portál:Rádiológia|RÁDIOLÓGIA]] }} ---- → práve rozpracované: [[Redaktor:Fillos X./Pieskoviská]]<br> → práve rozpracované: jednotlivé pieskoviská [[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 1|1]]{{·}}[[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 2|2]]{{·}}[[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 3|3]]{{·}}[[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 4|4]]{{·}}[[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 5|5]] | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P ktip.svg | nadpis = Priority a odporúčania | titul = Priority a odporúčania | text = [[Súbor:Roodlicht (reversed timing).gif|náhľad|'''!''']] Pár vlastných praktických rád: # Nevytvárať články, ktoré sú príliš stručné alebo im chýbajú dôležité informácie. # Nevytvárať články pomocou vkladania neoprávnených cudzích textov (copy-vio). # O stránky na Wikipédii sa treba starať t. j. aktualizovať ich. # Vyplniť čo najlepšie a najvhodnejšie (zafixovaný) [[Šablóna:Infobox|Infobox]]. # Uvádzať koncové sekcie v správnom poradí a s vhodnými informáciami. # Ak sa [[Wikipédia:Externé odkazy|Externé odkazy]] týkajú filmovej a televíznej tvorby, odporúčajú sa jednotlivé zdroje uvádzať v poradí: [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]], [[Internet Movie Database|IMDb]], [[Filmová databáza|FDb]], [[České filmové nebe|Kinobox]], prípadné oficiálne stránky, rozhovory, dokumenty či iné info. # '''[[Pomlčka]]''' ({{--}}) a [[Spojovník|'''spojovník''']] (-) nie je to isté!!! # Na Slovensku sa píšu úvodzovky '''„XXX“''' a nie '''"XXX"'''!!! # Zdrojová verzia článku má byť napísaná prehľadne (správne / zafixovane). # Na stránkach treba prepájať [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|medzijazykové odkazy]]. # Na článkoch SK Wiki sa názvy filmov, seriálov, TV relácii alebo programov píšu kurzívou. # Pri obrázkoch za vetami písať bodky. # Pri vytváraní / vnášaní šablón písať v nich prvé písmeno veľké. # Pri vytvorení novej stránky je vhodné umiestniť i popis na [[Wikiúdaje|Wikidáta]]. # Dbať aby v článkoch neboli prekladové, gramatické či formátové chyby. | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P pop2.svg | nadpis = Citáty | titul = Citáty | text = {{Pozri aj|Redaktor:Fillos X./Citáty}} <br> {{#switch: {{CURRENTMONTHNAME}} |január = {{Citát|Život je premárnený dar, pokiaľ ho človek neprežil, tak ako po ňom túžil.|[[Mihai Eminescu]] (z filmu ''[[Posledná adresa]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |február = {{Citát|Vojna je masaker zúbožených ľudí, ktorí sa navzájom nepoznajú v prospech tých, ktorí sa poznajú ale vzájomne sa nemasakrujú.|[[Paul Valéry]] (z filmu ''[[Návrat bažantov]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |marec = {{Citát|Umelec vidí to, čo ostatní len letmo zachytia.|[[Leonardo da Vinci]]|http://sk.wikiquote.org}} |apríl = {{Citát|Najlepšou vecou na svete je splniť si svoje vlastné túžby a sny.|[[Luc Besson]] (z dokumentu ''[[Luc Besson – Nepochopený]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |máj = {{Citát|Za dvadsať rokov budeš viac sklamaný z vecí, ktoré si neurobil, než z tých, ktoré si urobil.|[[Mark Twain]]|http://sk.wikiquote.org}} |jún = {{Citát|Nemá zmysel žiť ak necítime, že žijeme.|[[Sophie Marceau]] (z filmu ''[[James Bond: Jeden svet nestačí|Jeden svet nestačí]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |júl = {{Citát|Buďte sami sebou. Svet uctieva unikátnosť.|[[Jean Cocteau]]|http://sk.wikiquote.org}} |august = {{Citát|Kde slová zlyhajú, hudba prehovorí.|[[Hans Christian Andersen]]|http://sk.wikiquote.org}} |september = {{Citát|Kultúra je to, čo málo ľudí dostane, mnoho ľudí šíri a čo málo ľudí má.|[[Karl Kraus]]|http://sk.wikiquote.org}} |október = {{Citát|Každý génius má v sebe trochu šialenstva.|[[Aristoteles]]|http://sk.wikiquote.org}} |november = {{Citát|Žiaden človek nie je tak bohatý, aby si mohol kúpiť svoju vlastnú minulosť.|[[Oscar Wilde]] (z filmu ''[[Lovec hláv]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |december = {{Citát|Keď má človek šaržu žije sa mu lepšie.|[[Gérard Filippelli]] (z filmu ''[[Bažanti idú do boja]]'')|http://sk.wikiquote.org}} }} <br> {{#switch: {{CURRENTMONTHNAME}} |január = {{Citát|Príliš veľa som si toho v živote prežil nieto aby som nikomu dôveroval.|[[Alain Delon]] (z filmu ''[[Bojovník (film)|Bojovník]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |február = {{Citát|Rozdiel medzi šialenstvom a genialitou sa meria len a len úspechom.|[[Jonathan Pryce]] (z filmu ''[[James Bond: Zajtrajšok nikdy nezomiera|Zajtrajšok nikdy nezomiera]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |marec = {{Citát|Je potrebné si priať smrť, aby sme vedeli, aké dobré je žiť.|[[Alexandre Dumas starší]]|http://sk.wikiquote.org}} |apríl = {{Citát|Dokonalosť sa nedosahuje vtedy, keď už nie je možné nič dodať, ale vtedy, keď nie je možné nič odobrať.|[[Antoine de Saint-Exupéry]]|http://sk.wikiquote.org}} |máj = {{Citát|Keď bude zoťatý posledný strom, keď bude otrávená posledná rieka a ulovené posledné zviera, až potom pochopíte že peniaze sa zjesť nedajú.|indiánske príslovie (z filmu ''[[Indián (film)|Indián]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |jún = {{Citát|Lepšie je konať ako hovoriť.|[[Alfred de Musset]]|http://sk.wikiquote.org}} |júl = {{Citát|Pre odvážne srdce nie je nič nemožné.|[[Georges Bernanos]]|http://sk.wikiquote.org}} |august = {{Citát|Polopravdy neexistujú.|[[Jacques Cœur]]|http://sk.wikiquote.org}} |september = {{Citát|Každý je otrokom svojej vášne.|[[Adolfo Celi]] (z filmu ''[[James Bond: Thunderball|Thunderball]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |október = {{Citát|Stačí sa dotknúť spravodlivosti aby človek zistil, že žiadna neexistuje.|[[Alain Delon]] (z filmu ''[[Zločin (film)|Zločin]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |november = {{Citát|Ľudia rúbu stromy aby mohli stavať blázince a v nich sedia ľudia, ktorí sa zbláznili z toho že už nikdy neuvidia stromy. / Vyrúbate stromy, aby ste si postavili prístrešky pre ľudí, ktorí sa zbláznili z toho, že už nikdy neuvidia stromy.|[[James Thurber]] (z filmu ''[[Idiot v Paríži]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |december = {{Citát|Normálny je ten človek, ktorý si šialenstvo stráži vo svojom vnútri.|[[Paul Valéry]]|http://sk.wikiquote.org}} }} <br> {{#switch: {{CURRENTMONTHNAME}} |január = {{Citát|Lakomosť je jediná necnosť, ktorá nič nestojí.| (z filmu ''[[Túžba po zlate]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |február = {{Citát|Všetka ľudská múdrosť spočíva v slovách: čakať a dúfať!| (z filmu ''[[Gróf Monte Christo (film z roku 2024)|Gróf Monte Christo]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |marec = {{Citát|Záleží na ľuďoch, nie na miestach.| (z filmu ''[[Hercule Poirot (seriál)|Hercule Poirot]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |apríl = {{Citát|Vo vnútri každého starého človeka je mladík, ktorý premýšľa čo sa do čerta stalo.|[[Groucho Marx]] (z filmu ''[[Daj si pohov, mladý!]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |máj = {{Citát|Človek si uvedomí to čo má až keď to stráca.|(z dokumentu)|http://sk.wikiquote.org}} |jún = {{Citát|Jedným z najväčších problémov ľudstva je zabúdanie.|(z odovzdávania cien [[Slnko v sieti (cena)|Slnka v sieti]])|http://sk.wikiquote.org}} |júl = {{Citát|Teraz už teda všetci vieme, že i naša civilizácia je smrteľná.|[[Paul Valéry]] (z filmu ''[[Nenapraviteľní]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |august = {{Citát|Je úplne zbytočné sa pýtať, či má alebo nemá život zmysel. Má taký, aký mu dáme.|[[Seneca]]|http://sk.wikiquote.org}} |september = {{Citát|Vytrvalosť vedie k úspechu...|(dokument)|http://sk.wikiquote.org}} |október = {{Citát|Životy máme dva a druhý začne vtedy, keď si uvedomíme, že máme iba jeden.|[[Linh-Dan Pham]] (z filmu ''[[Asterix a Obelix: Ríša stredu]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |november = {{Citát|Človeka nemožno hodnotiť iba podľa názorov ale hlavne podľa činov.|?|http://sk.wikiquote.org}} |december = {{Citát|Schopnosť duše je nesmrteľná, šťastie spočíva vo vzájomnosti, optimista sa bude usilovať potešiť tých, ktorým chce urobiť radosť.|[[Louis de Funès]] (z dokumentu ''[[Bláznivé dobrodružstvá Louisa de Funésa]]'')|http://sk.wikiquote.org}} }} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = Photo in Poland.svg | nadpis = Best foto | titul = Best foto | text = {{Pozri aj|Redaktor:Fillos X./Stavby}} <center> {{#switch: {{#expr: {{#time: U}} mod 100}} | 1 = [[Súbor:Bacsfa 16.JPG|náhľad|500px|]] | 2 = [[Súbor:Banska stiavnica stary zamok.jpg|náhľad|500px|]] | 3 = [[Súbor:Červený Kláštor Monastery 01.JPG|náhľad|500px|]] | 4 = [[Súbor:Hvezdaren.JPG|náhľad|500px|]] | 5 = [[Súbor:Kostol03.JPG|náhľad|500px|]] | 6 = [[Súbor:Presov12Slovakia145.JPG|náhľad|500px|]] | 7 = [[Súbor:Smolenicky hrad.JPG|náhľad|500px|]] | 8 = [[Súbor:Gymes castle ID 403-14431.JPG|náhľad|500px|]] | 9 = [[Súbor:Hrad Liptovský hrádok.jpg|náhľad|500px|]] | 10 = [[Súbor:Kalvária 3420.JPG|náhľad|500px|]] | 11 = [[Súbor:Kostol svatej Katariny.jpg|náhľad|500px|]] | 12 = [[Súbor:Lietava Castle 2.jpg|náhľad|500px|]] | 13 = [[Súbor:Lučenec - synagóga.jpg|náhľad|500px|]] | 14 = [[Súbor:Nebo a peklo, kostol Slaská.jpg|náhľad|500px|]] | 15 = [[Súbor:Ruina kostola sv. Stanislava zaniknutej osady Miloj.jpg|náhľad|500px|]] | 16 = [[Súbor:Spišská Nová Ves 040.jpg|náhľad|500px|]] | 17 = [[Súbor:Zvolen castle.jpg|náhľad|500px|]] | 18 = [[Súbor:Bojnice (Bojnitz) Castle (by Pudelek).jpg|náhľad|500px|]] | 19 = [[Súbor:Devin Hrad Panorama.jpg|náhľad|500px|]] | 20 = [[Súbor:Drážovský kostol 05.jpg|náhľad|500px|]] | 21 = [[Súbor:Hnúšťa - Kaplnka.jpg|náhľad|500px|]] | 22 = [[Súbor:HornaLehotaFotoThalerTamas.JPG|náhľad|500px|]] | 23 = [[Súbor:Jasov premonstratske opatstvo.jpg|náhľad|500px|]] | 24 = [[Súbor:Lomnicky stit observatorium.jpg|náhľad|500px|]] | 25 = [[Súbor:Pred burkou.jpg|náhľad|500px|]] | 26 = [[Súbor:Starý most Bratislava nájazd od mesta.jpg|náhľad|500px|]] | 27 = [[Súbor:Starý most Bratislava odstranovanie.jpg|náhľad|500px|]] | 28 = [[Súbor:Beckovský hrad, Marec 2015.jpg|náhľad|500px|]] | 29 = [[Súbor:Bojnický zámok, Marec 2015.jpg|náhľad|500px|]] | 30 = [[Súbor:Cachtice20150315.jpg|náhľad|500px|]] | 31 = [[Súbor:Hrad Gýmeš.jpg|náhľad|500px|]] | 32 = [[Súbor:Jasov opatsky kostol nastenne malby.jpg|náhľad|500px|]] | 33 = [[Súbor:Kalvária - Banská Štiavnica.jpg|náhľad|500px|]] | 34 = [[Súbor:Ľubovniansky hrad, Apríl 2013.jpg|náhľad|500px|]] | 35 = [[Súbor:Nižný Komárnik (Alsókomárnok) - kostol.jpg|náhľad|500px|]] | 36 = [[Súbor:Trenčiansky hrad, Marec 2015.jpg|náhľad|500px|]] | 37 = [[Súbor:Kostol sv. Vavrinca, Zliechov.jpg|náhľad|500px|]] | 38 = [[Súbor:Kostol sv. Margity, Plaveč.jpg|náhľad|500px|]] | 39 = [[Súbor:Čachtický hrad a Višňové.jpg|náhľad|500px|]] | 40 = [[Súbor:Vlkolinec-3.jpg|náhľad|500px|]] | 41 = [[Súbor:Opevnený kláštor Bzovík ruiny 2016 3..JPG|náhľad|500px|]] | 42 = [[Súbor:Hrušovský Hrad, December 2015.jpg|náhľad|500px|]] | 43 = [[Súbor:Cerkov svätého Michala archanjela - vnútro, Topoľa, okres Snina.jpg|náhľad|500px|]] | 44 = [[Súbor:Plavečský hrad2, Plaveč.jpg|náhľad|500px|]] | 45 = [[Súbor:Levoča (2).jpg|náhľad|500px|]] | 46 = [[Súbor:Ranné Strečno.jpg|náhľad|500px|]] | 47 = [[Súbor:Beckovske farby.jpg|náhľad|500px|]] | 48 = [[Súbor:Filiálny kostol sv.Anny s pohrebnou kaplnkou v Tatranskej Javorine.jpg|náhľad|500px|]] | 49 = [[Súbor:Kostol sv. Štefana Kráľa v Žiline.jpg|náhľad|500px|]] | 50 = [[Súbor:Lietavský Hrad, Marec 2016.jpg|náhľad|500px|]] | 51 = [[Súbor:Trnavska - mesto kultúry a vzdelanosti.jpg|náhľad|500px|]] | 52 = [[Súbor:Zrúcanina hradu Súľov.jpg|náhľad|500px|]] | 53 = [[Súbor:Kostol Ducha Svätého a Spišský hrad Žehra.jpg|náhľad|500px|]] | 54 = [[Súbor:Budatín.jpg|náhľad|500px|]] | 55 = [[Súbor:Bazilika svätého Jakuba v Levoči.jpg|náhľad|500px|]] | 56 = [[Súbor:CintorínJelšava1.jpg|náhľad|500px|]] | 57 = [[Súbor:Most SNP.png|náhľad|500px|]] | 58 = [[Súbor:Bzovik opevneny klastor.jpg|náhľad|500px|]] | 59 = [[Súbor:Symbolický cintorín - photo nr 2.jpg|náhľad|500px|]] | 60 = [[Súbor:Koháryho kaplnka - vtáčia perspektíva.jpg|náhľad|500px|]] | 61 = [[Súbor:Krivé, cerkiew św. Łukasza (HB9).jpg|náhľad|500px|]] | 62 = [[Súbor:Lednický hrad na Lednickom bradle.jpg|náhľad|500px|]] | 63 = [[Súbor:Kostol sv. Michala archanjela v Súľov-Hradná.jpg|náhľad|500px|]] | 64 = [[Súbor:Kopcany.jpg|náhľad|500px|]] | 65 = [[Súbor:Drazovce kostol.jpg|náhľad|500px|]] | 66 = [[Súbor:Spissky hrad 001.jpg|náhľad|500px|]] | 67 = [[Súbor:Jalová, cerkiew św. Jerzego (HB19).jpg|náhľad|500px|]] | 68 = [[Súbor:Ropik gajary.jpg|náhľad|500px|]] | 69 = [[Súbor:Bozia muka Velke Levare.jpg|náhľad|500px|]] | 70 = [[Súbor:Kaštieľ Thurzovcov 001.jpg|náhľad|500px|]] | 71 = [[Súbor:Šulianske rameno, Dunajské luhy 23 Slovakia 8.jpg|náhľad|500px|]] | 72 = [[Súbor:Jašterica zelená samec.jpg|náhľad|500px|]] | 73 = [[Súbor:Zádielska tiesňava.jpg|náhľad|500px|]] | 74 = [[Súbor:CHU SKUEV0366 DRIENCANSKY KRAS 48.482800816324236, 20.09583384532447.jpg|náhľad|500px|]] | 75 = [[Súbor:Bielokarpatský západ slnka nad ovsíkovou lúkou (Arrhenatherion elatioris).jpg|náhľad|500px|]] | 76 = [[Súbor:Chamkova stodola pod Kráľovou hoľou, Muránska Planina.jpg|náhľad|500px|]] | 77 = [[Súbor:Belinské skaly -1h.jpg|náhľad|500px|]] | 78 = [[Súbor:450, Osuská lipa - pohľad z východu.jpg|náhľad|500px|]] | 79 = [[Súbor:456, Gaštan jedlý v Častej - pohľad z východu 1.jpg|náhľad|500px|]] | 80 = [[Súbor:Belianske Tatry oct 2022.jpg|náhľad|500px|]] | 81 = [[Súbor:Brhlík obyčajný.jpg|náhľad|500px|]] | 82 = [[Súbor:Veverica obyčajná.jpg|náhľad|500px|]] | 83 = [[Súbor:Narzissen-Windröschen (Anemone narcissiflora) und Veľký Kriváň.jpg|náhľad|500px|]] | 84 = [[Súbor:Vrana popolavá.jpg|náhľad|500px|]] | 85 = [[Súbor:Sitno nov 2023.jpg|náhľad|500px|]] | 86 = [[Súbor:Modlivka zelená.jpg|náhľad|500px|]] | 87 = [[Súbor:Tomášovský výhľad - v pozadí Vysoké Tatry.jpg|náhľad|500px|]] | 88 = [[Súbor:Mengusovská dolina v jeseni.jpg|náhľad|500px|]] | 89 = [[Súbor:Skokany hnedé Rana temporaria v Štrbskom plese, NPR Furkotská dolina 735.jpg|náhľad|500px|]] | 90 = [[Súbor:Malý Kyseľ.jpg|náhľad|500px|]] | 91 = [[Súbor:P30 Tajch Ottergrund.jpg|náhľad|500px|]] | 92 = [[Súbor:Východná Vysoká.jpg|náhľad|500px|]] | 93 = [[Súbor:Potok pod Králickym vodopádom.jpg|náhľad|500px|]] | 94 = [[Súbor:Tettigonia viridissima - female.jpg|náhľad|500px|]] | 95 = [[Súbor:331 Lednické bradlo.jpg|náhľad|500px|]] | 96 = [[Súbor:Sokolia dolina.jpg|náhľad|500px|]] | 97 = [[Súbor:Výhľad na Mlynickú dolinu sponad vodopádu Skok, NPR Mlynická dolina 745.jpg|náhľad|500px|]] | 98 = [[Súbor:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg|náhľad|500px|]] | 99 = [[Súbor:Vrchárka červenkavá Prunella collaris pri Plese nad Skokom, NPR Mlynická dolina 745.jpg|náhľad|500px|]] | 100 = [[Súbor:Wikipedia-logo-v2-sk-negative.svg|náhľad|500px|]] }} </center> | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P agnostic.svg | nadpis = Vedeli ste, že... | titul = Vedeli ste, že... | text = {{Pozri aj|Redaktor:Fillos X./Rekordy}} {{#switch: {{#expr: {{#time: z}} mod 29}} | 0 = ...komunita [[Slovenská Wikipédia|SK Wiki]] má ''{{NUMBEROFUSERS}} [[Wikipédia:Príručka/Registrácia|registrovaných používateľov]]''? | 1 = ...za posledný mesiac na SK Wiki prispelo aspoň jednou úpravou ''{{NUMBEROFACTIVEUSERS}} redaktorov''? | 2 = ...na SK Wiki v súčasnosti pôsobí ''10 [[Wikipédia:Správcovia|správcov]]''? | 3 = ...najdlhšou stránkou SK Wiki je ''[[Zoznam SD objektov -03 2501-5763]]''? | 4 = ...prvou založenou encyklopedickou stránkou SK Wiki je ''[[Esperanto]]''? | 5 = ...stránkou s najväčším počtom [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|interwiki odkazov]] je ''[[Turecko]]''? | 6 = ...stránkou s najväčším počtom kategórií na SK Wiki je ''[[Angličtina]]''? | 7 = ...stránkou s najväčším počtom úprav na SK Wiki je ''[[Farma (televízna relácia)]]''? | 8 = ...najdlhší názov stránky na SK Wiki je ''[[Lopado­temacho­selacho­galeo­kranio­leipsano­drim­hypo­trimmato­silphio­parao­melito­katakechy­meno­kichl­epi­kossypho­phatto­perister­alektryon­opte­kephallio­kigklo­peleio­lagoio­siraio­baphe­tragano­pterygon]]''? | 9 = ...najžiadanejšou (neexistuje) stránkou na SK Wiki je ''[[Slon (rod)]]''? | 10 = ...najčastejšie odkazovanou bežnou stránkou ([[Pomoc:Menný priestor|HMP]]) na SK Wiki je ''[[Zemepisné súradnice]]''? | 11 = ...najkratšou stránkou s obsahom na SK Wiki je ''[[Antecedens]]''? | 12 = ...každá zhruba ''10.'' stránka na SK Wiki je [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovačka]]? | 13 = ...najčastejšie používanou kategóriou na SK Wiki je ''[[:Kategória:NGC objekty]]''? | 14 = ...stránkou s najviac referenciami na SK Wiki je ''[[Zoznam filmov s hodnotením X vo Francúzsku]]''? | 15 = ...najdávnejšie upravovanou stránkou na SK Wiki je ''[[Abjudikácia]]''? | 16 = ...najčastejšie odkazovanou šablónou na SK Wiki je ''[[Šablóna:Portál]]''? | 17 = ...najviac odkazovanou rozlišovacou stránkou na SK Wiki je ''[[Obec]]''? | 18 = ...prvou úpravou (=založenie) na SK Wiki je ''[[Hlavná stránka]]''? | 19 = ...každý deň sa SK Wiki „teší“ návštevnosti cez ''200 000'' čitateľov? | 20 = ...SK Wiki je ''najväčšia'' internetová slovenská encyklopédia? | 21 = ...celkovo má SK Wiki od roku 2015 návštevnosť cez ''1 miliardu''? | 22 = ...SK Wiki má iba ''1 byrokrata''? | 23 = ...SK Wiki má vo všetkých obsahových stránkach cez ''73 miliónov'' slov? | 24 = ...priemerný počet úprav na stránku SK Wiki je ''13''? | 25 = ...všetkých stránok na SK Wiki je ''603 699''? | 26 = ...úprav stránok od založenia SK Wiki je ''8 miliónov''? | 27 = ...SK Wiki má cez ''70 najlepších'' a ''230 dobrých'' článkov? | 28 = ...SK Wiki má ''50 portálov''? | 29 = ...Wikipédia je celkovo vytvorená vo vyše ako ''340 jazykoch''? }} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P Cinema.svg | nadpis = Odporúčané filmy | titul = Odporúčané filmy | text = {{Pozri aj|Redaktor:Fillos X./Filmy}} <!-- * všetky žánre, prevažne druhá polovica [[20. storočie|20. storočia]], najobľúbenejšie z [[Francúzsko|Francúzska]] --> {{#switch: {{CURRENTWEEK}} | 1 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1895]] a [[:Kategória:Filmy z 1902]] | 2 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1912]] a [[:Kategória:Filmy z 1921]] | 3 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1922]] a [[:Kategória:Filmy z 1923]] | 4 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1927]] a [[:Kategória:Filmy z 1928]] | 5 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1929]] a [[:Kategória:Filmy z 1932]] | 6 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1933]] a [[:Kategória:Filmy z 1937]] | 7 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1938]] a [[:Kategória:Filmy z 1939]] | 8 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1940]] a [[:Kategória:Filmy z 1941]] | 9 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1942]] a [[:Kategória:Filmy z 1943]] | 10 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1946]] a [[:Kategória:Filmy z 1947]] | 11 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1948]] a [[:Kategória:Filmy z 1949]] | 12 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1950]] a [[:Kategória:Filmy z 1951]] | 13 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1952]] a [[:Kategória:Filmy z 1953]] | 14 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1954]] a [[:Kategória:Filmy z 1955]] | 15 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1956]] a [[:Kategória:Filmy z 1957]] | 16 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1958]] a [[:Kategória:Filmy z 1959]] | 17 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1960]] a [[:Kategória:Filmy z 1961]] | 18 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1962]] a [[:Kategória:Filmy z 1963]] | 19 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1964]] a [[:Kategória:Filmy z 1965]] | 20 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1966]] a [[:Kategória:Filmy z 1967]] | 21 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1968]] a [[:Kategória:Filmy z 1969]] | 22 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1970]] a [[:Kategória:Filmy z 1971]] | 23 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1972]] a [[:Kategória:Filmy z 1973]] | 24 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1974]] a [[:Kategória:Filmy z 1975]] | 25 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1976]] a [[:Kategória:Filmy z 1977]] | 26 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1978]] a [[:Kategória:Filmy z 1979]] | 27 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1980]] a [[:Kategória:Filmy z 1981]] | 28 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1982]] a [[:Kategória:Filmy z 1983]] | 29 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1984]] a [[:Kategória:Filmy z 1985]] | 30 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1986]] a [[:Kategória:Filmy z 1987]] | 31 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1988]] a [[:Kategória:Filmy z 1989]] | 32 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1990]] a [[:Kategória:Filmy z 1991]] | 33 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1992]] a [[:Kategória:Filmy z 1993]] | 34 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1994]] a [[:Kategória:Filmy z 1995]] | 35 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1996]] a [[:Kategória:Filmy z 1997]] | 36 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1998]] a [[:Kategória:Filmy z 1999]] | 37 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2000]] a [[:Kategória:Filmy z 2001]] | 38 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2002]] a [[:Kategória:Filmy z 2003]] | 39 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2004]] a [[:Kategória:Filmy z 2005]] | 40 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2006]] a [[:Kategória:Filmy z 2007]] | 41 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2008]] a [[:Kategória:Filmy z 2009]] | 42 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2010]] a [[:Kategória:Filmy z 2011]] | 43 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2012]] a [[:Kategória:Filmy z 2013]] | 44 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2014]] a [[:Kategória:Filmy z 2015]] | 45 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2016]] a [[:Kategória:Filmy z 2017]] | 46 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2018]] a [[:Kategória:Filmy z 2019]] | 47 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2020]] a [[:Kategória:Filmy z 2021]] | 48 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2022]] a [[:Kategória:Filmy z 2023]] | 49 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2024]] a [[:Kategória:Filmy z 2025]] | 50 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2026]] a [[:Kategória:Filmy z 2027]] | 51 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2028]] a [[:Kategória:Filmy z 2029]] | 52 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2030]] a [[:Kategória:Filmy z 2031]] | 53 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2032]] a [[:Kategória:Filmy z 2033]] }} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P a letter.svg | nadpis = Ocenenia k článkom (dobrý a najlepší) | titul = Ocenenia k článkom (dobrý a najlepší) | text = # Ak článok spĺňa všetky kritéria buď na [[Wikipédia:Dobré články|dobrý článok]] alebo na [[Wikipédia:Najlepší článok|najlepší článok]], tak ho treba označiť buď striebornou alebo zlatou hviezdou. # Následne ho zapísať do príslušného zoznamu [[Wikipédia:Zoznam dobrých článkov]] alebo [[Wikipédia:Zoznam najlepších článkov]]. # A na záver ho prepojiť (umiestniť hviezdu) vo [[Wikiúdaje|Wikidatach]]. | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = Logo sociology.svg | nadpis = Ocenené počiny | titul = Ocenené počiny | text = {{Stĺpce|2| <!-- * [[Súbor:Award-star-gold-3d.png|20px]] Články ocenené [[Wikipédia:Zoznam najlepších článkov|zlatou hviezdou]]. --> [[Súbor:Award-star-silver-3d.png|20px]] Moje články ocenené [[Wikipédia:Zoznam dobrých článkov|striebornou hviezdou]]: * [[Les Charlots]] <!-- * [[Just Jaeckin]] * [[Emanuela (film)]] * [[Histoire d’O (film)]] * [[L’Amant de lady Chatterley]] * [[Gwendoline (film)]] * [[Emmanuelle 2]] * [[Emmanuelle 3]] * [[Emmanuelle 4]] * [[Emmanuelle 5]] * [[Studios de Billancourt]] --> }} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P atheism.svg | nadpis = Kategórie | titul = Kategórie | text = * [[:Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch]] * [[:Kategória:Wikipédia:Odporúčania]] * [[:Kategória:Infobox šablóny]] * [[:Kategória:Wikipédia:Správa]] * [[:Kategória:Základné kategórie]] * [[:Kategória:Šablóny nálepiek]] * [[:Kategória:Slovenská Wikipédia]] | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = Social sciences.svg | nadpis = Ostatné | titul = Ostatné | text = * [[c:File:Ako_(ne)funguje_slovenská_Wikipédia_-_prezentácia.pdf|Ako (ne)funguje slovenská Wikipédia]] * [https://2percenta.wikimedia.sk/ Wikimedia Slovensko] * [https://www.facebook.com/WikimediaSK/ Wikimedia Slovensko] (Facebook) * [https://www.facebook.com/sk.wikipedia/?locale=sk_SK Slovenská Wikipédia] (Facebook) * [https://wikimedia.sk/ Wikimedia Slovensko] (Oficiálny web) * [https://www.youtube.com/@WikimediaSK Wikimedia Slovensko] (YouTube) * [https://twitter.com/i/flow/login?redirect_after_login=%2FWikimediaSK Wikimedia Slovensko] (Twitter) | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P linguistics.svg | nadpis = Príručky | titul = Príručky | text = * [[Redaktor:Fillos X./Príručka|Vlastná príručka]] * [[Wikipédia:Príručka]] * [[Pomoc:Ako sa prihlásiť]] * [[Pomoc:Ako upravovať stránku]] * [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]] * [[Pomoc:Ako nahrať súbor na Commons]] * [[Pomoc:Ako kategorizovať súbory na Commons]] * [[Pomoc:Tabuľka farieb]] * [[Pomoc:Obsah]] * [[Pomoc:Infobox]] | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P Zaza.svg | nadpis = Pozri aj (mimo Wikipédie) | titul = Pozri aj (mimo Wikipédie) | text = * [https://www.ina.fr/ INA] * [https://francouzskyfilm.cz/ Francúzsky film] * [http://www.frenchfilms.org/ French Films] * [http://php88.free.fr/bdff/index.php?p=accueil BDFF] * [http://www.cineressources.net/recherche_t.php Ciné-Ressources] * [https://sfu.sk/ SFÚ] * [https://www.register-architektury.sk/sk Register modernej architektúry] * [https://www.facebook.com/FanFilm1 FanFilm] ([[Facebook]]) * [https://www.youtube.com/channel/UCumL9yI126yTIRzn1VOyZHA FanFilm] ([[YouTube]]) * [https://fanfilm.sk/ FanFilm] (web) | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} <!-- {{Wikipédia:WikiProjekt Francúzsko/Rám|titul=Sledovanie|text=Sledovanie|logo=24 horas.svg}} {{Portál:Film/Sledovanie|titul=Sledovanie|text=Sledovanie|logo=24 horas.svg}} {{Portál:Umenie/Sledovanie|titul=Sledovanie|text=Sledovanie|logo=24 horas.svg}} {{Portál:Hudba/Sledovanie|titul=Sledovanie|text=Sledovanie|logo=24 horas.svg}} {{Portál:Divadlo/Sledovanie|titul=Sledovanie|text=Sledovanie|logo=24 horas.svg}} {{Portál:Architektúra/Sledovanie|titul=Sledovanie|text=Sledovanie|logo=24 horas.svg}} --> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P star.svg | nadpis = Ocenenia a vyznamenania | titul = Ocenenia a vyznamenania | text = {{Vyznamenanie | kod = 4008 | text = Za nádhernou, přehlednou a hlavně také užitečnou uživatelskou stránku | podpis = --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 18:08, 5. júl 2023 (UTC) }} {{Koláž | photo1a = Arms of the French Republic.svg | position = left | size = 165 | text = <span style="text-align:center";>''Pour tout ce que tu fais <br />en faveur de l'art français''</span> <br /><br />--[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 22:55 3.&nbsp;november 2023 (UTC) | text_background = #CFCFCF }} {{Koláž | photo1a = 100wikidays-barnstar-wp-com-gold.png | position = left | size = 165 | text = 100 Wikidays<br>--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 15:20, 11. október 2024 (UTC) | text_background = #CFCFCF }} {{Koláž | photo1a = Photographer_Barnstar.png | position = left | size = 165 | text = Sám pre seba. {{Úsmev}} | text_background = #CFCFCF }} {{Vyznamenanie | kod = 1402 | text = Dovoľujem si udeliť Ti '''Filmovú hviezdu bratov Lumièrovcov''' za neúnavné obohacovanie slovenskej Wikipédie článkami z oblasti kinematografie. | podpis = --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 10:57, 24. november 2025 (UTC) }} {{Vyznamenanie | kod = 7010 | text = Ďakujem za tvoju pomoc pri mojich dotazoch | podpis = --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:26, 4. máj 2026 (UTC) }} {{Koláž | photo1a = Bouncywikilogo.gif | position = left | size = 165 | text = | text_background = #CFCFCF }} {{Nálepka ľavá | float = right | text_farba = black | text_farba_pozadie = white | obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]] | obrazok_farba_pozadie = #0000FF | okraj_farba = #0000FF | okraj_sirka = 1 | text = Títo redaktori si myslia, že tento redaktor je pre Wikipédiu veľkým prínosom: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:54, 13. november 2022 (UTC) * --[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 14:55, 5. máj 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 13:14, 16. júl 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Michal62606|Michal62606]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal62606|diskusia]]) 21:17, 17. august 2023 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:37, 5. september 2023 (UTC) * --''[[User:Stanislav Hoferek|<font face="Georgia" color="#006600">Stanislav Hoferek</font>]]'' 05:22, 7. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 14:20, 7. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Lipfik|Lipfik]] ([[Diskusia s redaktorom:Lipfik|diskusia]]) 22:07, 29. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 19:03, 25. február 2024 (UTC) * --[[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 12:00, 1. marec 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:21, 9. marec 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Jozo|Jozo]] ([[Diskusia s redaktorom:Jozo|diskusia]]) 14:40, 27. september 2024 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|d.]]) 21:36, 12. október 2024 (CET) * --[[Redaktor:Tom z TN|Tom z TN]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom z TN|diskusia]]) 12:45, 3. november 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Dixxy|Dixxy]] ([[Diskusia s redaktorom:Dixxy|diskusia]]) 12:38, 3. január 2025 (UTC) * --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:11, 21. december 2025 (UTC) * --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 22:58, 23. január 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:26, 7. február 2026 (UTC) <!-- Ak si to myslíš aj ty, tak sem pridaj svoj podpis --> }} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = Portal.svg | nadpis = Portály | titul = Portály | text = {{Portály}} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P Kurdistan.svg | nadpis = Navigátor | titul = Navigátor | text = {{Wikimedia Foundation}} {{Zásady a odporúčania Wikipédie}} {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Externé odkazy}} {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Navigátor}} {{Redaktorská stránka}} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P countries-vector.svg | nadpis = Obľúbené zahraničné krajiny | titul = Obľúbené zahraničné krajiny | text = <gallery> Súbor:Flag of France.svg Súbor:Flag of Italy.svg Súbor:Flag of the United Kingdom (1-2).svg Súbor:Flag of Germany.svg Súbor:Flag of Austria.svg Súbor:Flag of the Czech Republic.svg Súbor:Flag of the United States (DoS ECA Color Standard).svg </gallery> | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori z Bratislavy]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori zo Slovenska]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori z EÚ]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori s E-mailom]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori s Facebookom]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori na Discorde]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori s právom Rollback]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori s automaticky preverenými úpravami]] [[Kategória:Wikipediáni inkluzionisti]] [[fr:Utilisateur:Fillos_X.]] [[cs:Wikipedista:Fillos_X.]] [[en:User:Fillos_X.]] [[cy:Defnyddiwr:Fillos_X.]] |} okul0tel8qsy2uz915lf1mcrhhrhqw5 2 684638 8226438 7413447 2026-05-30T22:42:04Z Fillos X. 212061 8226438 wikitext text/x-wiki == Použitie == <pre style="overflow: auto"> {{Infobox | názov = | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = | mesto = | druh dopravy = <!-- električka, trolejbus alebo autobus --> | prevádzkovateľ = | vznik = | zánik = | konečné zastávky = | počet zastávok = | dĺžka = | rozchod = | napätie = | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} </pre> == Príklady použitia == {{Redaktor:Gateshebe/pieskovisko2 | názov = Linka 173 | obrázok = Ikarus 280.08 ev. č. 4082 Hlavná.jpg | veľkosť obrázku = 230px | popis obrázku = skúška | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = autobus | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = 1998 | zánik = 2017 | konečné zastávky = Čiližská<br>Pri kríži | počet zastávok = 38 | dĺžka = 15,8 | rozchod = | napätie = | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} <pre style="overflow: auto"> {{Redaktor:Gateshebe/pieskovisko2 | názov = Linka 173 | obrázok = Britt Ekland and Peter Sellers 1964.jpg | veľkosť obrázku = 230px | popis obrázku = skúška | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = autobus | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = 1998 | zánik = 2017 | konečné zastávky = Čiližská<br>Pri kríži | počet zastávok = 38 | dĺžka = 15,8 | rozchod = | napätie = | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} </pre> {{-}} <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> <!-- Kategórie a interwiki odkazy [[Kategória:Dopravné šablóny]] --> </includeonly> b53s7mueauvo03ssxxmphpwj2e74tx4 0 686893 8226488 7942525 2026-05-31T04:48:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226488 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Vladimír Medek | Rodné meno = | Popis osoby = český prekladateľ | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[11. máj]] [[1940]] | Miesto narodenia = [[Pardubice]], [[Protektorát Čechy a Morava]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2022|09|02|1940|05|11}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = Vysoká škola ekonomická v Prahe | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Česko | Portál3 = Jazyk }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Vladimír Medek''' (* [[11. máj]] [[1940]], [[Pardubice]] – † [[2. september]] [[2022]])<ref name="div-nov"/> bol [[Česko|český]] ekonóm a [[preklad (jazykoveda)|prekladateľ]] z [[angličtina|angličtiny]], [[španielčina|španielčiny]] a [[portugalčina|portugalčiny]]. Do širšieho povedomia verejnosti vstúpil (spolu s bratom [[Pavel Medek|Pavlom]]) prekladom sedemdielnej ságy [[Harry Potter (knihy)|Harry Potter]] od [[J. K. Rowlingová|J. K. Rowlingovej]].<ref name="Legie"/><ref name="CR1"/> == Život a dielo == V roku [[1962]] absolvoval štúdium na [[Vysoká škola ekonomická v Prahe|VŠE v Prahe]] a od roku [[1965]] pracoval v sklárskom priemysle. Začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] pracovne býval na [[Kuba|Kube]] a od roku [[1991]] v [[Španielsko|Španielsku]]. Od roku [[1963]] publikuje knižne, ale známym sa stal prevažne ako prekladateľ zo španielčiny a angličtiny. Preložil napríklad ''[[Sto rokov samoty]]'' a ''Dobrodružstvá Miguela Littína v Chile'' autora [[Gabriel García Márquez|Gabriela García Márqueza]],<ref name="chuchma"/> diela [[Mario Vargas Llosa|Maria Vargassa Llosa]], či z angličtiny sci-fi román [[Robert Sheckley|Roberta Sheckleyho]] ''Desátá oběť''.<ref name=Legie/> Spolu so svojím bratom [[Pavel Medek|Pavlom]] preložili sedemdielnu ságu [[Harry Potter (knihy)|Harry Potter]] od [[J. K. Rowlingová|J. K. Rowlingovej]].<ref name="falt"/> Nakladateľstvo [[Albatros (nakladateľstvo)|Albatros]] oslovilo Vladímíra Medka s ponukou prekladu prvého dielu ságy ''[[Harry Potter a Kameň mudrcov (kniha)|Harry Potter a Kameň mudrcov]]'' v roku [[1998]].<ref name="CR1"/> Preložil aj druhý diel, ''[[Harry Potter a Tajomná komnata (kniha)|Harry Potter a Tajomná komnata]]''. K prekladu tretieho dielu ságy prizval svojho brata Pavla. Dôvodom bola snaha vydavateľstva dohnať sklz vo vydávaní Harry Pottera voči ostatným svetovým nakladateľom.<ref name="best"/> Štvrtý diel ''[[Harry Potter a Ohnivá čaša (kniha)|Harry Potter a Ohnivá čaša]]'' preložil opäť Vladimír Medek a Pavel Medek preložil zvyšné diely ságy. Preklad bratov Medkov je majstrovský; pri práci zohľadnili cieľovú skupinu čitateľov z prvého stupňa základných škôl a venovali veľkú starostlivosť napríklad aj prekladu [[Vlastné meno|vlastných mien]] a [[Neologizmus|neologizmov]], ale dokázali tiež vystihnúť zmenu rozprávačského štýlu od detskej knihy po [[triler]] pre dospelých, ktorý rieši závažné existenciálne otázky.<ref name="musilova"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="div-nov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zemřel Vladimír Medek | periodikum = Divadelní noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.divadelni-noviny.cz/zemrel-vladimir-medek | issn = 1210-471X | vydavateľ = Společnost pro Divadelní noviny | miesto = Praha | dátum = 2022-09-08 | dátum prístupu = 2022-09-08}}</ref> <ref name="Legie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | priezvisko2 = | meno2 = | titul = Vladimír Medek | url = http://www.legie.info//autor/1338-vladimir-medek | vydavateľ = LEGIE - databáze knih Fantasy a Sci-Fi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-02-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="CR1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = (vlk) | meno = | priezvisko2 = (nah) | meno2 = | titul = Vladimír Medek: "Vypukla potterománie a já nevěděl, do jakého ohně jsem strčil prsty" (Rozhovor na stanici Radiožurnál Českého rozhlasu) | url = http://www.rozhlas.cz/radiozurnal/publ_izurnal/_zprava/104425 | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2004-02-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-02-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="falt">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Faltýnek | meno = Vilém | priezvisko2 = | meno2 = | titul = Harryho Pottera překládají do češtiny bratři Medkovi | url = http://www.radio.cz/cz/rubrika/knihy/harryho-pottera-prekladaji-do-cestiny-bratri-medkovi | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2003-07-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-02-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150204201843/http://www.radio.cz/cz/rubrika/knihy/harryho-pottera-prekladaji-do-cestiny-bratri-medkovi | dátum archivácie = 2015-02-04 }}</ref> <ref name="chuchma">{{Citácia periodika | priezvisko = Chuchma| meno = Josef| autor = | odkaz na autora = | titul = Velký vypravěč Márquez v roli zapisovatele | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum vydania = 2007-02-24 | dátum = | dátum prístupu = 2015-02-04 }}</ref> <ref name="best">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | priezvisko2 = | meno2 = | titul = Nový Harry Potter je už teď bestseller | url = http://kultura.idnes.cz/novy-harry-potter-je-uz-ted-bestseller-dyq-/literatura.aspx?c=A030115_143309_literatura_jin | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2003-01-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-02-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="musilova">{{Citácia periodika | priezvisko = Musilová | meno = Markéta | autor = | odkaz na autora = | titul = I sedmý Harry Potter je přeložen mistrně | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum vydania = 2008-01-31 | dátum = | dátum prístupu = 2015-02-04 | url = http://kultura.idnes.cz/i-sedmy-harry-potter-je-prelozen-mistrne-fpk-/literatura.aspx?c=A080130_195343_literatura_kot }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jk01081035+or+wkw=jk01081035&func=find-c&local_base=skc Zoznam prekladov a autorských prác Vladimíra Medeka] v súbornom katalógu Českej republiky * [https://radiozurnal.rozhlas.cz/vladimir-medek-vypukla-potteromanie-a-ja-nevedel-do-jakeho-ohne-jsem-strcil-6357683 Vladimír Medek: „Vypukla potterománie a já nevěděl, do jakého ohně jsem strčil prsty“] – rozhovor v Českom rozhlase (2004) == Zdroj == {{Preklad|cs|Vladimír Medek|21654754}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Medek, Vladimír}} [[Kategória:Českí ekonómovia]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy ekonomickej v Prahe]] [[Kategória:Osobnosti z Pardubíc]] rycsjc76uqz6elxifnp76uvaz5hznzq 3 688972 8226512 8220158 2026-05-31T07:30:48Z Ricert511 296228 /* Otázka od redaktora Ricert511 dňa Pomoc:Wikitext (07:30, 31. máj 2026) */ nová sekcia 8226512 wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}} == Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) == Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC) == Škótska cirkev == Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}} :@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) == Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC) == Irena Skružná == Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne: :* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko :* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina :* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň :* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko :--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC) ::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC) :::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC) ::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) == Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC) == zaverecne sekcie == ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) == Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&diff=8172675&oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC) == Defaultsort == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort <nowiki>{{DEFAULTSORT:John, Elton}}</nowiki> a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC) ::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC) ::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) == Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC) ::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) ::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC) :::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18844-01|&#126;2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:~2026-18844-01|~2026-18844-01]] Ok rozumiem, tak to som nevedela, ospravedlnujem sa. Vychadzala som len z relevantnych odkazov. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] bolo by mozne presunut clanok do mojho sandboxu namiesto vymazu, aby som ho potom ked bude album mohla len aktualizovat a publikovat, namiesto toho, aby som ho vytvarala nanonvo? Dakujem velmi pekne --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 05:51, 30. marec 2026 (UTC) :::::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} Presunuté na redaktorskú podstránku [[Redaktor:PixelWanderer42/Christina Mantis]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:03, 30. marec 2026 (UTC) == Obrázky == Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&diff=prev&oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&diff=prev&oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC) Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC) ::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=latest-90&pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku. ::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC) ::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) == Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Andula333|Andula333]] (16:28, 28. marec 2026) == Dobrý deň, keďže som sa nevedela dostať do môjho účtu cez pôvodné meno a neprišlo mi náhradné heslo, tak som si vytvorila nový účet. S predchádzajúcim menom Andula2 som vložila do Wikipédie článok cca s názvom "Romerov dom v Bratislave". Je možné sa dostať aj k pôvodnému menu Andula2.? --[[Redaktor:Andula333|Andula333]] ([[Diskusia s redaktorom:Andula333|diskusia]]) 16:28, 28. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Andula333|Andula333]] Nazdar, na článok si spomínam [[Rómerov dom]] v rámci kurzu [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|SPV]]. Obávam sa, že do účtu sa dá dostať iba zo zadanými hodnotami (nick + heslo). V každom prípade by som si ale 100% niekde uložil súčasné údaje k prihláseniu pre [[Redaktor:Andula333|Andula333]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 28. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Lydulienka|Lydulienka]] (12:44, 16. apríl 2026) == Dobry den k mojmu clanku bol priradeny vystrazny trojuholnik, viete mi poradit co s tym ? Ako ho upravit aby zmyzol ? Dakujem --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 12:44, 16. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] Ak myslíte stránku [[Juraj Koreň]] bola na ňu pridaná šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. To znamená, že daný článok je potrebné po dobu 14 dní uviesť do vhodnejšieho stavu. Konkrétne by trebalo vylepšiť formu [[Pomoc:Referencie|citácii]], dovytvárať [[Pomoc:Kategória|kategórie]], pridať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|niečo nadbytočné odstrániť]]. Skúste sa pri dolaďovaní inšpirovať inými / podobnými článkami. keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:09, 18. apríl 2026 (UTC) ::Dakujem velmi pekne za rady.. Vyskúšam :) --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 09:21, 21. apríl 2026 (UTC) == Kategorizovanie == Nazdar. Vďaka za snahu čo sa týka dopĺňania kat. do [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií|čl. zo zoznamu]], nie všade je ale postačujúce doplnenie „nejakej“ jednej všeobecnej kategórie. Keď už sa konkrétnemu ćlánku venuješ, skús sa pls. vždy zamyslieť nad všetkými dimenziami (časová, zemepisná, tematická, ...) v rámci ktorých je dotyčná vec zaraditeľná, resp. pozrieť radenie na iných wiki a podľa toho ho doplniť tu. Námatkovo viď napr. dokategorizovania: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205113] (FR obce sú na skwiki kategorizované cez územnosprávne členenie, nie hromadne do jednej zbernej kat. – tá je tu s výnimkou eponymného hesla metakategóriou, do ktorej patria výhradne konkrétnejšie kategórie, nie články jednotlivých obcí), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205114][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205116] (chýbala väčšina relevantných dimenzií), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205127] (dtto.). Skustočne nie je cieľom zmiesť tie prípady zo stola čo najbanálenjším zaradením niekam, plus potom samostané riešenie vyžadujú tie, ktoré sú spracovaním v stave urgentov – upozorňoval som na to už v diskusii k tomu zoznamu. Povrchné riešenie je z viacerých aspektov horšie než ponechanie v stave bez zaradenia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 28. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Takto, prechádzam prevažne články, ktoré sú novšie / v lepšom stave. Pri niektorých témach napr. viacerých článkoch od @[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] (ktorý, by ich mohol aj sám kategorizovať) je škoda aby tam tá nejaká kat. nebola. Už v minulosti som jeho články značne prechádzal. U niektorých napr. hokejových témach som išiel podľa CS Wiki, čiže vychádalo to cca 3 kat. na článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 28. apríl 2026 (UTC) ::Ešte raz: buď k tomu pls. pristupuj seriózne, alebo (ak nechceš, nevieš, ponáhľaš sa, čokoľvek) to potom radšej nechaj na niekoho, kto to ev. niekedy seriózne spraví. Nedávaj tam „nejakú jednu“ katagóriu od oka v snahe formalisticky odškrtnúť položku zoznamu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:04, 28. apríl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] A pls. nedá sa to aspoň tam kde „niet o čom“ (OK počiny) doplniť nejako strojovo? Úplne zbytočne niekde visia nové počiny (aj od zavedených redaktorov) ako napr. [[Izomerizácia]], [[β-hydroxykyselina]] či [[Ordzoviansky potok]] a ďalsie iné... Predsa medzi pravidlami Wiki je články kategorizovať: ''Každý článok na Wikipédii by mal mať aspoň jednu kategóriu'' ([[Wikipédia:Kategorizácia]])! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:22, 28. apríl 2026 (UTC) ::::Dá sa samozrejme aj strojovo, okrem iných možností (WD based) relatívne priamoćiaro mapovaním z kategorizácií na iných wiki, základ tamtých dodatočných úprav čo som linkoval vyššie je generovaný práve týmto spôsobom. Nie ale plnoautomaticky, potrebuje to manuálnu supervíziu (významová korešpondencia kat. medzi projektami nie je 1:1, občas treba niečo manuálne vyradiť alebo naopak doplniť, nahradiť konkrétnejšou/všeobecnejšou kat. a pod.; rovnako ďalšie typy úprav a normalizácií, ktoré to robí, vyžadujú supervíziu), takže to tiež vyžaduje nejaký čas na každý čl. Ale teda hej, oproti čisto manuálnemu postupu to šetrí hodne otravnej rutiny, v zásade to pripraví návrh úpravy, ktorý stačí už len skontrolovať, v prípade potreby manuálne doladiť a uložiť. Druhá vec je, že to mám roky len v podobe interného bastlu, implementovaného v PHP a integrovaného foromou C#/.NET pluginu do AWB, nemá to formou žiadneho feši nástroja, ktorý by bol vhodný na sprístupnenie ostatným. ::::Tá časť funkcionality, ktorá sa týka dopĺňania kat. podľa iných wiki, by v princípe bola elegantne integrovateľná do HotCat-u – bol by tam link, ktorý by navrhol vhodné kat. podľa zvolenej sady wiki (ja používam en/de/cs/hu, v tunajšom geografickom a jazykovom kontexte to pre väčšinu tém dáva príčetné výsledky), človek by to interaktívne zrevidoval cez HotCat interface pre úpravu viacerých kat. a následne uložil ako jedinú úpravu. Nemám ale momentálne priestor sa tomu venovať, plus je pokojne možné, že už niekto niečo podobné (integrovateľné do editačného rozhrania) niekde implementoval, trebárs aj len formou redaktorského skriptu, bolo by treba pozrieť. ::::V každom prípade, je to ale v pohode realizovateľné aj manuálne – otvoríš si do nových tabov trebárs en, cs ekvivalenty článku, následne si naotváraš (znova do nových tabov) tamojšie kategórie a z nich preklikneš na sk ekvivalenty, kde existujú. Tie čo vyhodnotíš ako relevantné, následne cez HotCat doplníš do článku (názvy použiješ cez copy&paste). Dnes už by ti to podľa napromptovaného postupu zrejme vedel v pohode zrealizovať aj AI agent – problém tam môže byť akurát forma, v akej by pripravil úpravu na kontrolu a uloženie, ideálne by bolo ak by vedel pripraviť rozpracovanú úpravu zdrojáku v tabe browsra. Aj táto cesta sa dá vyskúšať a doladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 28. apríl 2026 (UTC) == Šuvadová == Zdravím, keďže sa venuješ filmu, nevieš náhodou, či [[Silvia Šuvadová]] hrala v inom dieli Rýchlo a zbesilo než Tokio drift? Náhodou som otvoril jej článok a vo filmografii tam má uvedené, že hrala vo Filme Rýchlo a zbesilo z roku 2009 s tým, žeje tam prelinkovaný prvý diel. Ten je ale z roku 2001 a na IMBD som nenašiel, že by hrala v inom dieli než Tokio drift (ten ale vo filmografii uvedený tiež má a dokonca so správnym rokom). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:45, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj. Fú, séria [[Rýchlo a zbesilo (filmová séria)|Rýchlo a zbesilo]] ide tak dajako mimo mňa. Každopádne dané info tam bolo doplnené IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=6941668&oldid=6929056 viď]), čo my som moc vážne nebral. Každopádne som to fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=8207405&oldid=8048525 takto], keby dačo tak daj vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:18, 2. máj 2026 (UTC) ::Mimo mňa to ide úplne, len sa mi zdalo divné to prelinkovanie na prvý diel, ktorý bol 8 rokov predtým a tak som to kontroloval pre istotu na IMDB, či náhodou nehrala v nejakom nasledujúcom z tých x dielov čo to má, ale nič som nenašiel. Díky každopádne. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:27, 2. máj 2026 (UTC) == [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] == Ahoj, texty [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] nespĺňajú základné kritériá a je nutné ich prerobiť -[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom%3ALoverofBattle12&diff=8207450&oldid=8176370 viď toto upozornenie]. Preto tvoje úpravy revertujem.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:09, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Pelex|Pelex]] Ono, často tie jeho počiny zvyknem prechádzať, apoň po stránke typografie, formátovania či záverečných sekcii (čo dá často dosť práce). Na prvý pohľad (bez väčšieho začítania) to na človeka nepôsobí úplne zle. A témy sú častokrát významné a potrebné... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:51, 2. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:37, 3. máj 2026) == Čau Môžem sa Ťa spýtať či je na mieste vytvoriť stránku Lov Slov Junior. Viem, že existuje stránka nap. Milujem Slovensko. Len, že či by to bolo namieste také niečo urobiť aj nap. z názvamy tímov vrátane nahratých bodov. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:37, 3. máj 2026 (UTC) :? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:15, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar. Ohľadom ''[[Lov Slov Junior]]'' sa má situácia tak, že neexistuje ani samotný ''[[Lov Slov]]'', ktorý by mal byť IMHO prioritnejšie vytvorený. Každopádne založený článok by mal spĺňať základnú štábnu kultúru ([[Pomoc:Úvod článku|úvodný opis]], [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]], [[Pomoc:Infobox|infobox]], [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]]...). Keby dačo obráte sa v diskusii na mňa. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:23, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej pokusim sa vytvorit ten Junior a potom mozno dam aj normalny. Mozem dat na zaciatok clanku sablonu ze neupravovat pracuje sa na clanku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Hej čl. môže obsahovať {{Tl|Pracuje sa}} ale treba článok raz dokončiť. Odporúčam si ešte preštudovať manuály: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Každopádne by som tie články zakladal seriózne, nech to nestojí za ''milu-jarmilu''... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:44, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Okej ked sa mi bude zdať dokončené tak pošlem na kontrolu :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:47, 4. máj 2026 (UTC) :::::::V prvom rade je vhodné robiť to na svojom pieskovisku a až potom presunúť. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 15:50, 4. máj 2026 (UTC) :Zatiaľ: (absolútne to nieje dokončené) [[Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:21, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Na dokončenie odporúčam pozrieť aj články s podobnou tematikou. Ohľadom [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Lov_slov_junior.png foto] z najväčšou pravdepodobnosťou nebude slobodné dielo. PS nakoniec [[Lov slov]] má teda už vlastný článok vytvorený. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:58, 4. máj 2026 (UTC) ::Dokončené to nie je vôbec. Každopádne mám jednu poznámku: z infoboxu určite vyhoď ten počet epizód. Predsa nebudeš každú nedeľu, keď vyjde nová epizóda prepisovať infobox. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:59, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej ďakujem ☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Článok som ti presunul na pieskovisko, kde ho môžeš v pokoji upravovať. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:07, 4. máj 2026 (UTC) :Už to je hotové :-) [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]]@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:51, 4. máj 2026 (UTC) ::Je to už lepšie ale stále je na čom pracovať + je zbytočné pingovať zbytočne veľa redaktorov kvôli tomúto. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:05, 4. máj 2026 (UTC) :::Čo by ste tam napríklad pridali? Niektorými vecami som sa inšpiroval z článku [[Lov slov]] @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:08, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Viac zdrojov, viac wikilinkov, viac kategórii... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::Je to takto OK? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]][[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:49, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Pozri si iné, podobné články súťaží a relácií a inšpiruj sa. Keď ti budeme hovoriť každú drobnosť, nič sa nenaučíš ;) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:52, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Som pozrel len či je vhodné na zverejnenie. A aj keby bolo neviem ako to dať preč z pieskoviska :-)@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:57, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::Pozriem a ak, tak presuniem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:02, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:05, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Vyzerá to tak, že teraz sa pustím do Duelu Junior :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] Si ešte nemal presúvať, ale čo už... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Prečo? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Bude to treba ešte editnúť, zbytočne by som sa s tým neponáhlal. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Myslím, že to je vcelku fajn @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] tam ešte urobil malé úpravy a myslím, že to spĺňa všetko --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::To je síce pekné, že to hovoríš no realita je trochu iná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:17, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ak sa môžem spýtať na nejakú konkrétnu vec nech viem do budúcnosti na čo si dávať pozor? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:19, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Stále platia vyššie spomínané nedostatky. Keď budem mať čas tak sa ti skúsim sa na to mrknúť a článok vylepšiť. Zatiaľ heslo pokojne vylepšuj sám. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:24, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::::Okej --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:27, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Čosi som omrkol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lov_slov_junior&diff=8208723&oldid=8208512 tu], no keď budem mať viac času tak by som to ešte prešiel. No na stránke mi stále v niektorých sekciách chýbajú [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]] a [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]. Trebalo by to ešte seriózne doladiť nech to je [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedický text.]] :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:58, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Ďakujem :-) Teraz musím vyriešiť ten problém s tým jedným redaktorom. Ešte sa na to kuknem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:00, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Plánujem tam ešte dať tabuľku s názvamy tímov nahratými bodmi kedy sa to vysielalo niečo pod. nap. v [[Milujem Slovensko]] článku. Ale teraz som na to nemal čas --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:08, 6. máj 2026 (UTC) == Vyznamenanie == {{Vyznamenanie|kod=7010|text=Ďakujem za tvoju pomoc pri mojich dotazoch|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:26, 4. máj 2026 (UTC)}} {{Clear}} == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:53, 6. máj 2026) == Ahoj prepáč, že ruším ale neviem si dať rady s jednym redaktorom. Skúšal som už všetko ale stále mi pridáva na diskusnú stránku nepravdivý Hoax. Ak by si sa na to mohol pozrieť Ďakujem. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:53, 6. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:56, 6. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Zdravím, diskusia bola medzičasom zmazaná, no každopádne by som to nejako extra neriešil. Vždy je dobre si zachovať na Wiki čistú hlavu a snažiť sa byť pokojný a slušný. Každopádne Wiki je prevažne o tvorení a nie o hádaní sa či bojovaní s niekým. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:35, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno snažil som sa o to. Ale nedal si povedať. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 06:00, 8. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:SjuKay|SjuKay]] (07:52, 14. máj 2026) == zdravím, vytvorila som včera článok na tému Ota Plávková, vy ste ho vylepšili, vyzerá dobre, ale stále sa nezobrazuje vo vyhľadávači - viete mi povedať prečo? --[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] ([[Diskusia s redaktorom:SjuKay|diskusia]]) 07:52, 14. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] Zdravím, článok [[Ota Plávková]] som vám ja needitoval, viďte históriu – [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ota_Pl%C3%A1vkov%C3%A1&action=history História revízií]. Niektoré problémy vyrieši jednoducho čas, v súčasnosti mi ho internetový prehliadač vyhadzuje ako prvý medzi článkami. Keby dača dajte pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:51, 16. máj 2026 (UTC) == Spam? == Užívateľ ~2026-29230-47 [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|vrátil]] moje dnešné úpravy stránok o internetových doménach s tým že sa jedná o spam. Malo ísť iba o zdroje, mnoho nekomerčných stránok o jednotlivých internetových doménach som nenašiel. Aký je na to tvoj názor? S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:12, 17. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] Vcelku to nie je moja doména, no asi by som tie zdroje obmenil za lepšie. Skús možno pozrieť internetové enc. ako [[Encyclopædia Britannica|Britannica]], [[Encyclopædia Universalis|Universalis]] či iných krajín. Prípadne dajte ešte vedieť a pomôžem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:38, 18. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem za odpoveď. ::A [https://eprehledy.cz/narodni-domeny-statu.php túto] stránku by bolo možné ako zdroj použiť? Je (asi) nekomerčná, a je tu aj niečo málo o tom, čo ccTLD, národná doména znamená. ::S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 11:45, 18. máj 2026 (UTC) :::Nie, nie je to možné, lebo daná stránka to skopírovala z wikipédie, na konci máš zdroj. Wikipédia má byť sama sebe zdrojom? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 18:40, 18. máj 2026 (UTC) == Obrázky týždňa == Nazdar. Na margo výberu obrázkov, pripájam pointu zo [[Diskusia s redaktorkou:Eryn Blaireová#Obr. týždňa|staršej disksie]]: :Keďže tu nemáme žiaden širší proces selekcie, je dobré voliť prioritne zo záberov, ktoré už niekde nejakým procesom selekcie prešli. Tzn. napr. fotky, ktoré na Commonse získali príznak [[:commons:Commons:Featured pictures|Featured]]/[[:commons:Commons:Quality images|Quality]]/[[:commons:Commons:Valued images|Valued]] image, alebo boli zvolené ako obr. dňa/týždňa niekde, kde výberový proces prebieha, boli finalistami niektorej súťaže a pod. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:00, 19. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, napr. ale toto [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Isla_Tapu,_Phuket,_Tailandia,_2013-08-20,_DD_36.JPG] to ocenenie práve má (ak myslím správne?). S tým, že nie pri každej téme viem jednoducho dohľadať dané „odznaky“ k obr. no fotka je solidná. Niektoré tie „katalogové“ fotky (Featured/Quality/Valued image) IMHO pôsobia moc umelo. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:10, 20. máj 2026 (UTC) ::No veď tie čo ti prídu umelé nevyberaj, F/Q/V-tagnutých je na Commonse zhruba 500-tisíc obr., čo je rádovo 1000-násobok tunajších HS potrieb na 10 rokov. Pričom znova, nie je to jediné krit., napr. ocenené zábery z rôznych súťaží sú ďalšia samostatná skupina. Ide mi o to, aby sa tam nedostávali bežné „dokumentačné“ zábery z mobilov, rôzne kompozične alebo technicky problematické zábery a pod., proste mala by to byť vždy fotografia (alebo iný typ obr.) s nejakým „wow“ aspektom. Pre ilustráciu/inšpiráciu viď napr. [[:fr:Wikipédia:Image du jour/mai 2026|frwiki]], tam vyberajú denne a napriek tomu je výsledok kvalitatívne aj pestrosťou tém mimoriadne na úrovni. Pričom drvivá väčšina, zvyčajne úplne všetky za konkrétny mesiac, sú F/Q/V zábery z Commonsu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:21, 20. máj 2026 (UTC) Pre info, tie tri ďalšie na najbližšie týždne som presunul na [[Redaktor:Fillos X./pieskovisko]], jednak je žiadúce sa pri výbere striedať, v druhom rade viď vyššie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:25, 20. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ale môžem ich (3ks) pls. neskôr použiť, nech nezahadzujem už danú prácu? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:45, 20. máj 2026 (UTC) ::Použi ich ak tak na portáloch alebo inde, no pre účely obr. týždňa na HP skús vyberať pokiaľ možno z ocenených resp. inak kolaboratívne predvybraných. Z času na čas sa to dá pri nejakom výnimočnom obr. obísť, no nie pls. takto systematicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:53, 20. máj 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, [[Wikipédia:Obrázky týždňa/archív 2026|sem]] už ich dávať nebudem (príde mi to ale osobne škoda) a dám ich kamsi inde nech zas moja práca nezmizne. S priestriedaním som to riešil s @[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]], ktorý proti tomu nič nemal. Inak nechcel by si to oficiálne niekde ukotviť s tými ocenenými / pred-vybranými obr. pre HS? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:03, 20. máj 2026 (UTC) Plus ešte k formuláciám (fix [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8217200], tvar „100 tisícky“ niečoho sa fakt nepoužíva): používaj prosím na výstupy, aspoň tie, čo idú na takéto exponovanejšie miesta, [https://www.zerogpt.com/grammar-checker ZeroGPT] alebo iný pokročilý spell/grammar-checker; na takéto veci spravidla dokáže upozorniť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:01, 20. máj 2026 (UTC) == Pozretie stránky == Čau :-) Môžeš sa prosím len kuknúť na [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)]] či to je OK? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:43, 21. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:43, 21. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Článok som trochu prešiel [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1_%C5%A1kola_%28Tren%C4%8D%C3%ADn%2C_Bezru%C4%8Dova_66%29&diff=8217839&oldid=8217825]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:04, 21. máj 2026 (UTC) == K zakladaniu hlasovaní k urgentom == Nazdar. 1. nechávaj tomu pls. aspoň týždeň po uplynutí lehoty, nie je nutné zakladať hlasovania obratom po vypršaní, zahlcuje to zoznam o prípady, na ktorých vybavenie prosto len ešte nedošlo. 2. keď už hlasovanie zakladáš, pinguj prosím z úvodu zainteresovaných redaktorov – v minimálnom prípade aspoň zakladateľa článku, ktorý (či už je to nový prispievajúci; starý, ktorý momentálne nie je aktívny; alebo vo všeobecnosti ale ktokoľvek) nemusí zachytiť existenciu hlasovania a zbytočne prichádza o priestor sa vyjadriť, prípadne na článku počas doby hlasovania ešte zapracovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:30, 24. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] 1) Oki, ale obávam sa, že by to bol jeden z prípadov, ktorý by tam visel dlho. 2) Ako kedysi som to zvykol dávať: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Zoznam_ul%C3%ADc_a_n%C3%A1mest%C3%AD_v_Tur%C4%8Dianskych_Tepliciach&action=edit&section=T-1], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Zoznam_konfliktov_v_Severnej_Amerike&action=edit&section=T-1], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Conan_a_sv%C3%A4ty%C5%88a_d%C3%A9monov&action=edit&section=T-1] ale neviem či je to úplne bežná rutina. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:46, 24. máj 2026 (UTC) == K presunom == Nazdar. Keď sa pustíš do realizácie presunu pri ktorom nie je principiálne nutné/žiadúce ponechávať starý tvar a presmerovanie z neho, je dobré prejsť a poupravovať backlinky [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Teslaton&offset=202605250017&limit=6] (pričom obzvlášť pri tých z navboxov bez úpravy prestane fungovať zvýrazňovanie aktuálnej stránky) a následne dať starý tvar na ZL. Bez toho je presun len v rovine takého polovičatého kafrania. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:29, 25. máj 2026 (UTC) == Zmazanie UU == Ahoj! Myslím, že článok [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)]] už je dosť upravený a nieje potreba tam mať šablónu UU. Akurát keď ju zmažem ja tak stále jedna osoba ju tam dáva naspäť. Ďakujem @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 25. máj 2026 (UTC) :Šablóna tam určite zatiaľ patrí. Mimochodom, keďže by som chcel predpokladať dobré úmysly, tak napíšem, že sfalšované referencie si tam dal zrejme len omylom. Len tak námatkovo, referencia 4 je úvodná stránka mesta Trenčín, nikde na nej nie sú uvedené informácie, ktoré uvádzaš v článku. To isté referencia 8, na tej úvodnej stránke sa nikde nenachádza to, čo tou referenciou chceš doložiť. To isté referencia č.2, je to odkaz len na hlavnú stránku školy. Referencia č.3 je odkaz na stránku Trenčín na wikipédii. Referenciu č. 5 nemám ako overiť. V zhrnutí: polovica referencií v článku nedokazuje tvrdenia, ktoré sa v ňom nachádzajú, väčšina referencií má charakter primárneho zdroja. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:03, 25. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Dik za odpis. @[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Situácia sa má tak, že článok ešte nie je ok, hlavným problémom je teda to zdrojovanie. Čosi som tam v minulosti ešte fixol ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1_%C5%A1kola_%28Tren%C4%8D%C3%ADn%2C_Bezru%C4%8Dova_66%29&diff=8217839&oldid=8217825 tu] ), keď tak daj ešte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:20, 25. máj 2026 (UTC) :::Ten článok má viac problémov. Okrem zdrojov, druhú vetu by bolo potrebné vyhodiť, lebo to je údaj, ktorý sa minimálne raz za rok mení a takéto údaje tu proste byť nemajú. Nie sú to aktuality, ale encyklopédia, kde by mali byť nadčasové informácie, nie niečo čo bude stále potrebné prepisovať a nikto to samozrejme robiť nebude. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:44, 25. máj 2026 (UTC) ::::Okej dneska na to už nemám čas ale potom sa na to pozriem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:46, 25. máj 2026 (UTC) == Aktuality == Ahoj Môžem sa opýtať ako fungujú aktuality na Hlavnej stránke sk Wikipédie? Lebo dal som nejakú udalosť do [[2026|roku 2026]] a sa zobrazila v Aktualitách ale druhá, ktorú som tam dal tak tá sa tam nezobrazila. Všímam si aj to, že sa tam zobrazujú nielen udalosti z článku rok [[2026]] ale aj z inakadiaľ a neviem posúdiť zkadiaľ. Ďakujem :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 14:23, 26. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Fungujú tak, že ich aktualizujú '''zavedení''' redaktori, na ktorých to tam stojí. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka/Aktuality&action=history Tu] vidno kto, kedy a čo pridal / odobral / upravil. Áno, niektoré veci na HS sa objavia aj v čl. [[2026]] iné sú iba na [[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:30, 26. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:56, 26. máj 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Ricert511|Ricert511]] dňa [[Pomoc:Wikitext]] (07:30, 31. máj 2026) == dobrý deň chcem od [video](https://www.youtube.com/watch?v=y10I6Suhvtc) Ak máte existujúcu aplikáciu založenú na View, možno nebudete chcieť prepísať celé jej používateľské rozhranie naraz. Táto stránka vám pomôže pridať nové komponenty Compose do vašej existujúcej aplikácie. Ak chcete začať používať Compose vo svojej aplikácii, pozrite si časť [Nastavenie Compose pre existujúcu aplikáciu](https://developer.android.com/develop/ui/compose/setup#setup-compose). Jetpack Compose bol navrhnutý s interoperabilitou View hneď od začiatku. Táto funkcia znamená, že môžete migrovať svoju existujúcu aplikáciu založenú na View do Compose a zároveň si môžete vytvárať nové funkcie. Pre migráciu do Compose odporúčame prírastkovú migráciu, kde Compose a Views koexistujú vo vašej kódovej základni, kým vaša aplikácia nebude úplne v Compose.  **Obrázok 1**. Fázy migrácie aplikácie založenej na View do Compose Ak chcete migrovať svoju aplikáciu do Compose, postupujte podľa týchto krokov: 1. Vytvorte nové obrazovky pomocou Compose. 2. Pri vytváraní funkcií identifikujte opakovane použiteľné prvky a začnite vytvárať knižnicu bežných komponentov používateľského rozhrania. 3. Nahrádzajte existujúce funkcie po jednej obrazovke. ## Vytvárajte nové obrazovky pomocou Compose Použitie Compose na vytváranie nových funkcií, ktoré pokrývajú celú obrazovku, je najlepší spôsob, ako podporiť prijatie Compose. S touto stratégiou môžete pridávať funkcie a využívať [výhody Compose](https://developer.android.com/develop/ui/compose/why-adopt) a zároveň uspokojovať obchodné potreby vašej spoločnosti.  **Obrázok 2**. Nová obrazovka napísaná v Compose Keď používate Compose na vytváranie nových obrazoviek v existujúcej aplikácii, stále pracujete --[[Redaktor:Ricert511|Ricert511]] ([[Diskusia s redaktorom:Ricert511|diskusia]]) 07:30, 31. máj 2026 (UTC) sayroev5mw3amxvygqsniuufvp4njp9 8226514 8226512 2026-05-31T07:37:50Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Ricert511|Ricert511]] ([[User_talk:Ricert511|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Safíček 8220158 wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}} == Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) == Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC) == Škótska cirkev == Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}} :@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) == Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC) == Irena Skružná == Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne: :* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko :* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina :* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň :* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko :--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC) ::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC) :::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC) ::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) == Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC) == zaverecne sekcie == ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) == Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&diff=8172675&oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC) == Defaultsort == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort <nowiki>{{DEFAULTSORT:John, Elton}}</nowiki> a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC) ::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC) ::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) == Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC) ::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) ::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC) :::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18844-01|&#126;2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:~2026-18844-01|~2026-18844-01]] Ok rozumiem, tak to som nevedela, ospravedlnujem sa. Vychadzala som len z relevantnych odkazov. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] bolo by mozne presunut clanok do mojho sandboxu namiesto vymazu, aby som ho potom ked bude album mohla len aktualizovat a publikovat, namiesto toho, aby som ho vytvarala nanonvo? Dakujem velmi pekne --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 05:51, 30. marec 2026 (UTC) :::::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} Presunuté na redaktorskú podstránku [[Redaktor:PixelWanderer42/Christina Mantis]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:03, 30. marec 2026 (UTC) == Obrázky == Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&diff=prev&oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&diff=prev&oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC) Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC) ::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=latest-90&pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku. ::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC) ::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) == Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Andula333|Andula333]] (16:28, 28. marec 2026) == Dobrý deň, keďže som sa nevedela dostať do môjho účtu cez pôvodné meno a neprišlo mi náhradné heslo, tak som si vytvorila nový účet. S predchádzajúcim menom Andula2 som vložila do Wikipédie článok cca s názvom "Romerov dom v Bratislave". Je možné sa dostať aj k pôvodnému menu Andula2.? --[[Redaktor:Andula333|Andula333]] ([[Diskusia s redaktorom:Andula333|diskusia]]) 16:28, 28. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Andula333|Andula333]] Nazdar, na článok si spomínam [[Rómerov dom]] v rámci kurzu [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|SPV]]. Obávam sa, že do účtu sa dá dostať iba zo zadanými hodnotami (nick + heslo). V každom prípade by som si ale 100% niekde uložil súčasné údaje k prihláseniu pre [[Redaktor:Andula333|Andula333]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 28. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Lydulienka|Lydulienka]] (12:44, 16. apríl 2026) == Dobry den k mojmu clanku bol priradeny vystrazny trojuholnik, viete mi poradit co s tym ? Ako ho upravit aby zmyzol ? Dakujem --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 12:44, 16. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] Ak myslíte stránku [[Juraj Koreň]] bola na ňu pridaná šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. To znamená, že daný článok je potrebné po dobu 14 dní uviesť do vhodnejšieho stavu. Konkrétne by trebalo vylepšiť formu [[Pomoc:Referencie|citácii]], dovytvárať [[Pomoc:Kategória|kategórie]], pridať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|niečo nadbytočné odstrániť]]. Skúste sa pri dolaďovaní inšpirovať inými / podobnými článkami. keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:09, 18. apríl 2026 (UTC) ::Dakujem velmi pekne za rady.. Vyskúšam :) --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 09:21, 21. apríl 2026 (UTC) == Kategorizovanie == Nazdar. Vďaka za snahu čo sa týka dopĺňania kat. do [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií|čl. zo zoznamu]], nie všade je ale postačujúce doplnenie „nejakej“ jednej všeobecnej kategórie. Keď už sa konkrétnemu ćlánku venuješ, skús sa pls. vždy zamyslieť nad všetkými dimenziami (časová, zemepisná, tematická, ...) v rámci ktorých je dotyčná vec zaraditeľná, resp. pozrieť radenie na iných wiki a podľa toho ho doplniť tu. Námatkovo viď napr. dokategorizovania: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205113] (FR obce sú na skwiki kategorizované cez územnosprávne členenie, nie hromadne do jednej zbernej kat. – tá je tu s výnimkou eponymného hesla metakategóriou, do ktorej patria výhradne konkrétnejšie kategórie, nie články jednotlivých obcí), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205114][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205116] (chýbala väčšina relevantných dimenzií), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205127] (dtto.). Skustočne nie je cieľom zmiesť tie prípady zo stola čo najbanálenjším zaradením niekam, plus potom samostané riešenie vyžadujú tie, ktoré sú spracovaním v stave urgentov – upozorňoval som na to už v diskusii k tomu zoznamu. Povrchné riešenie je z viacerých aspektov horšie než ponechanie v stave bez zaradenia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 28. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Takto, prechádzam prevažne články, ktoré sú novšie / v lepšom stave. Pri niektorých témach napr. viacerých článkoch od @[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] (ktorý, by ich mohol aj sám kategorizovať) je škoda aby tam tá nejaká kat. nebola. Už v minulosti som jeho články značne prechádzal. U niektorých napr. hokejových témach som išiel podľa CS Wiki, čiže vychádalo to cca 3 kat. na článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 28. apríl 2026 (UTC) ::Ešte raz: buď k tomu pls. pristupuj seriózne, alebo (ak nechceš, nevieš, ponáhľaš sa, čokoľvek) to potom radšej nechaj na niekoho, kto to ev. niekedy seriózne spraví. Nedávaj tam „nejakú jednu“ katagóriu od oka v snahe formalisticky odškrtnúť položku zoznamu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:04, 28. apríl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] A pls. nedá sa to aspoň tam kde „niet o čom“ (OK počiny) doplniť nejako strojovo? Úplne zbytočne niekde visia nové počiny (aj od zavedených redaktorov) ako napr. [[Izomerizácia]], [[β-hydroxykyselina]] či [[Ordzoviansky potok]] a ďalsie iné... Predsa medzi pravidlami Wiki je články kategorizovať: ''Každý článok na Wikipédii by mal mať aspoň jednu kategóriu'' ([[Wikipédia:Kategorizácia]])! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:22, 28. apríl 2026 (UTC) ::::Dá sa samozrejme aj strojovo, okrem iných možností (WD based) relatívne priamoćiaro mapovaním z kategorizácií na iných wiki, základ tamtých dodatočných úprav čo som linkoval vyššie je generovaný práve týmto spôsobom. Nie ale plnoautomaticky, potrebuje to manuálnu supervíziu (významová korešpondencia kat. medzi projektami nie je 1:1, občas treba niečo manuálne vyradiť alebo naopak doplniť, nahradiť konkrétnejšou/všeobecnejšou kat. a pod.; rovnako ďalšie typy úprav a normalizácií, ktoré to robí, vyžadujú supervíziu), takže to tiež vyžaduje nejaký čas na každý čl. Ale teda hej, oproti čisto manuálnemu postupu to šetrí hodne otravnej rutiny, v zásade to pripraví návrh úpravy, ktorý stačí už len skontrolovať, v prípade potreby manuálne doladiť a uložiť. Druhá vec je, že to mám roky len v podobe interného bastlu, implementovaného v PHP a integrovaného foromou C#/.NET pluginu do AWB, nemá to formou žiadneho feši nástroja, ktorý by bol vhodný na sprístupnenie ostatným. ::::Tá časť funkcionality, ktorá sa týka dopĺňania kat. podľa iných wiki, by v princípe bola elegantne integrovateľná do HotCat-u – bol by tam link, ktorý by navrhol vhodné kat. podľa zvolenej sady wiki (ja používam en/de/cs/hu, v tunajšom geografickom a jazykovom kontexte to pre väčšinu tém dáva príčetné výsledky), človek by to interaktívne zrevidoval cez HotCat interface pre úpravu viacerých kat. a následne uložil ako jedinú úpravu. Nemám ale momentálne priestor sa tomu venovať, plus je pokojne možné, že už niekto niečo podobné (integrovateľné do editačného rozhrania) niekde implementoval, trebárs aj len formou redaktorského skriptu, bolo by treba pozrieť. ::::V každom prípade, je to ale v pohode realizovateľné aj manuálne – otvoríš si do nových tabov trebárs en, cs ekvivalenty článku, následne si naotváraš (znova do nových tabov) tamojšie kategórie a z nich preklikneš na sk ekvivalenty, kde existujú. Tie čo vyhodnotíš ako relevantné, následne cez HotCat doplníš do článku (názvy použiješ cez copy&paste). Dnes už by ti to podľa napromptovaného postupu zrejme vedel v pohode zrealizovať aj AI agent – problém tam môže byť akurát forma, v akej by pripravil úpravu na kontrolu a uloženie, ideálne by bolo ak by vedel pripraviť rozpracovanú úpravu zdrojáku v tabe browsra. Aj táto cesta sa dá vyskúšať a doladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 28. apríl 2026 (UTC) == Šuvadová == Zdravím, keďže sa venuješ filmu, nevieš náhodou, či [[Silvia Šuvadová]] hrala v inom dieli Rýchlo a zbesilo než Tokio drift? Náhodou som otvoril jej článok a vo filmografii tam má uvedené, že hrala vo Filme Rýchlo a zbesilo z roku 2009 s tým, žeje tam prelinkovaný prvý diel. Ten je ale z roku 2001 a na IMBD som nenašiel, že by hrala v inom dieli než Tokio drift (ten ale vo filmografii uvedený tiež má a dokonca so správnym rokom). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:45, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj. Fú, séria [[Rýchlo a zbesilo (filmová séria)|Rýchlo a zbesilo]] ide tak dajako mimo mňa. Každopádne dané info tam bolo doplnené IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=6941668&oldid=6929056 viď]), čo my som moc vážne nebral. Každopádne som to fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=8207405&oldid=8048525 takto], keby dačo tak daj vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:18, 2. máj 2026 (UTC) ::Mimo mňa to ide úplne, len sa mi zdalo divné to prelinkovanie na prvý diel, ktorý bol 8 rokov predtým a tak som to kontroloval pre istotu na IMDB, či náhodou nehrala v nejakom nasledujúcom z tých x dielov čo to má, ale nič som nenašiel. Díky každopádne. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:27, 2. máj 2026 (UTC) == [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] == Ahoj, texty [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] nespĺňajú základné kritériá a je nutné ich prerobiť -[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom%3ALoverofBattle12&diff=8207450&oldid=8176370 viď toto upozornenie]. Preto tvoje úpravy revertujem.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:09, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Pelex|Pelex]] Ono, často tie jeho počiny zvyknem prechádzať, apoň po stránke typografie, formátovania či záverečných sekcii (čo dá často dosť práce). Na prvý pohľad (bez väčšieho začítania) to na človeka nepôsobí úplne zle. A témy sú častokrát významné a potrebné... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:51, 2. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:37, 3. máj 2026) == Čau Môžem sa Ťa spýtať či je na mieste vytvoriť stránku Lov Slov Junior. Viem, že existuje stránka nap. Milujem Slovensko. Len, že či by to bolo namieste také niečo urobiť aj nap. z názvamy tímov vrátane nahratých bodov. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:37, 3. máj 2026 (UTC) :? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:15, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar. Ohľadom ''[[Lov Slov Junior]]'' sa má situácia tak, že neexistuje ani samotný ''[[Lov Slov]]'', ktorý by mal byť IMHO prioritnejšie vytvorený. Každopádne založený článok by mal spĺňať základnú štábnu kultúru ([[Pomoc:Úvod článku|úvodný opis]], [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]], [[Pomoc:Infobox|infobox]], [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]]...). Keby dačo obráte sa v diskusii na mňa. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:23, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej pokusim sa vytvorit ten Junior a potom mozno dam aj normalny. Mozem dat na zaciatok clanku sablonu ze neupravovat pracuje sa na clanku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Hej čl. môže obsahovať {{Tl|Pracuje sa}} ale treba článok raz dokončiť. Odporúčam si ešte preštudovať manuály: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Každopádne by som tie články zakladal seriózne, nech to nestojí za ''milu-jarmilu''... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:44, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Okej ked sa mi bude zdať dokončené tak pošlem na kontrolu :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:47, 4. máj 2026 (UTC) :::::::V prvom rade je vhodné robiť to na svojom pieskovisku a až potom presunúť. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 15:50, 4. máj 2026 (UTC) :Zatiaľ: (absolútne to nieje dokončené) [[Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:21, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Na dokončenie odporúčam pozrieť aj články s podobnou tematikou. Ohľadom [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Lov_slov_junior.png foto] z najväčšou pravdepodobnosťou nebude slobodné dielo. PS nakoniec [[Lov slov]] má teda už vlastný článok vytvorený. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:58, 4. máj 2026 (UTC) ::Dokončené to nie je vôbec. Každopádne mám jednu poznámku: z infoboxu určite vyhoď ten počet epizód. Predsa nebudeš každú nedeľu, keď vyjde nová epizóda prepisovať infobox. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:59, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej ďakujem ☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Článok som ti presunul na pieskovisko, kde ho môžeš v pokoji upravovať. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:07, 4. máj 2026 (UTC) :Už to je hotové :-) [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]]@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:51, 4. máj 2026 (UTC) ::Je to už lepšie ale stále je na čom pracovať + je zbytočné pingovať zbytočne veľa redaktorov kvôli tomúto. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:05, 4. máj 2026 (UTC) :::Čo by ste tam napríklad pridali? Niektorými vecami som sa inšpiroval z článku [[Lov slov]] @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:08, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Viac zdrojov, viac wikilinkov, viac kategórii... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::Je to takto OK? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]][[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:49, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Pozri si iné, podobné články súťaží a relácií a inšpiruj sa. Keď ti budeme hovoriť každú drobnosť, nič sa nenaučíš ;) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:52, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Som pozrel len či je vhodné na zverejnenie. A aj keby bolo neviem ako to dať preč z pieskoviska :-)@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:57, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::Pozriem a ak, tak presuniem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:02, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:05, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Vyzerá to tak, že teraz sa pustím do Duelu Junior :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] Si ešte nemal presúvať, ale čo už... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Prečo? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Bude to treba ešte editnúť, zbytočne by som sa s tým neponáhlal. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Myslím, že to je vcelku fajn @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] tam ešte urobil malé úpravy a myslím, že to spĺňa všetko --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::To je síce pekné, že to hovoríš no realita je trochu iná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:17, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ak sa môžem spýtať na nejakú konkrétnu vec nech viem do budúcnosti na čo si dávať pozor? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:19, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Stále platia vyššie spomínané nedostatky. Keď budem mať čas tak sa ti skúsim sa na to mrknúť a článok vylepšiť. Zatiaľ heslo pokojne vylepšuj sám. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:24, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::::Okej --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:27, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Čosi som omrkol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lov_slov_junior&diff=8208723&oldid=8208512 tu], no keď budem mať viac času tak by som to ešte prešiel. No na stránke mi stále v niektorých sekciách chýbajú [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]] a [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]. Trebalo by to ešte seriózne doladiť nech to je [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedický text.]] :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:58, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Ďakujem :-) Teraz musím vyriešiť ten problém s tým jedným redaktorom. Ešte sa na to kuknem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:00, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Plánujem tam ešte dať tabuľku s názvamy tímov nahratými bodmi kedy sa to vysielalo niečo pod. nap. v [[Milujem Slovensko]] článku. Ale teraz som na to nemal čas --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:08, 6. máj 2026 (UTC) == Vyznamenanie == {{Vyznamenanie|kod=7010|text=Ďakujem za tvoju pomoc pri mojich dotazoch|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:26, 4. máj 2026 (UTC)}} {{Clear}} == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:53, 6. máj 2026) == Ahoj prepáč, že ruším ale neviem si dať rady s jednym redaktorom. Skúšal som už všetko ale stále mi pridáva na diskusnú stránku nepravdivý Hoax. Ak by si sa na to mohol pozrieť Ďakujem. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:53, 6. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:56, 6. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Zdravím, diskusia bola medzičasom zmazaná, no každopádne by som to nejako extra neriešil. Vždy je dobre si zachovať na Wiki čistú hlavu a snažiť sa byť pokojný a slušný. Každopádne Wiki je prevažne o tvorení a nie o hádaní sa či bojovaní s niekým. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:35, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno snažil som sa o to. Ale nedal si povedať. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 06:00, 8. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:SjuKay|SjuKay]] (07:52, 14. máj 2026) == zdravím, vytvorila som včera článok na tému Ota Plávková, vy ste ho vylepšili, vyzerá dobre, ale stále sa nezobrazuje vo vyhľadávači - viete mi povedať prečo? --[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] ([[Diskusia s redaktorom:SjuKay|diskusia]]) 07:52, 14. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] Zdravím, článok [[Ota Plávková]] som vám ja needitoval, viďte históriu – [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ota_Pl%C3%A1vkov%C3%A1&action=history História revízií]. Niektoré problémy vyrieši jednoducho čas, v súčasnosti mi ho internetový prehliadač vyhadzuje ako prvý medzi článkami. Keby dača dajte pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:51, 16. máj 2026 (UTC) == Spam? == Užívateľ ~2026-29230-47 [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|vrátil]] moje dnešné úpravy stránok o internetových doménach s tým že sa jedná o spam. Malo ísť iba o zdroje, mnoho nekomerčných stránok o jednotlivých internetových doménach som nenašiel. Aký je na to tvoj názor? S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:12, 17. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] Vcelku to nie je moja doména, no asi by som tie zdroje obmenil za lepšie. Skús možno pozrieť internetové enc. ako [[Encyclopædia Britannica|Britannica]], [[Encyclopædia Universalis|Universalis]] či iných krajín. Prípadne dajte ešte vedieť a pomôžem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:38, 18. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem za odpoveď. ::A [https://eprehledy.cz/narodni-domeny-statu.php túto] stránku by bolo možné ako zdroj použiť? Je (asi) nekomerčná, a je tu aj niečo málo o tom, čo ccTLD, národná doména znamená. ::S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 11:45, 18. máj 2026 (UTC) :::Nie, nie je to možné, lebo daná stránka to skopírovala z wikipédie, na konci máš zdroj. Wikipédia má byť sama sebe zdrojom? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 18:40, 18. máj 2026 (UTC) == Obrázky týždňa == Nazdar. Na margo výberu obrázkov, pripájam pointu zo [[Diskusia s redaktorkou:Eryn Blaireová#Obr. týždňa|staršej disksie]]: :Keďže tu nemáme žiaden širší proces selekcie, je dobré voliť prioritne zo záberov, ktoré už niekde nejakým procesom selekcie prešli. Tzn. napr. fotky, ktoré na Commonse získali príznak [[:commons:Commons:Featured pictures|Featured]]/[[:commons:Commons:Quality images|Quality]]/[[:commons:Commons:Valued images|Valued]] image, alebo boli zvolené ako obr. dňa/týždňa niekde, kde výberový proces prebieha, boli finalistami niektorej súťaže a pod. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:00, 19. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, napr. ale toto [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Isla_Tapu,_Phuket,_Tailandia,_2013-08-20,_DD_36.JPG] to ocenenie práve má (ak myslím správne?). S tým, že nie pri každej téme viem jednoducho dohľadať dané „odznaky“ k obr. no fotka je solidná. Niektoré tie „katalogové“ fotky (Featured/Quality/Valued image) IMHO pôsobia moc umelo. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:10, 20. máj 2026 (UTC) ::No veď tie čo ti prídu umelé nevyberaj, F/Q/V-tagnutých je na Commonse zhruba 500-tisíc obr., čo je rádovo 1000-násobok tunajších HS potrieb na 10 rokov. Pričom znova, nie je to jediné krit., napr. ocenené zábery z rôznych súťaží sú ďalšia samostatná skupina. Ide mi o to, aby sa tam nedostávali bežné „dokumentačné“ zábery z mobilov, rôzne kompozične alebo technicky problematické zábery a pod., proste mala by to byť vždy fotografia (alebo iný typ obr.) s nejakým „wow“ aspektom. Pre ilustráciu/inšpiráciu viď napr. [[:fr:Wikipédia:Image du jour/mai 2026|frwiki]], tam vyberajú denne a napriek tomu je výsledok kvalitatívne aj pestrosťou tém mimoriadne na úrovni. Pričom drvivá väčšina, zvyčajne úplne všetky za konkrétny mesiac, sú F/Q/V zábery z Commonsu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:21, 20. máj 2026 (UTC) Pre info, tie tri ďalšie na najbližšie týždne som presunul na [[Redaktor:Fillos X./pieskovisko]], jednak je žiadúce sa pri výbere striedať, v druhom rade viď vyššie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:25, 20. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ale môžem ich (3ks) pls. neskôr použiť, nech nezahadzujem už danú prácu? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:45, 20. máj 2026 (UTC) ::Použi ich ak tak na portáloch alebo inde, no pre účely obr. týždňa na HP skús vyberať pokiaľ možno z ocenených resp. inak kolaboratívne predvybraných. Z času na čas sa to dá pri nejakom výnimočnom obr. obísť, no nie pls. takto systematicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:53, 20. máj 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, [[Wikipédia:Obrázky týždňa/archív 2026|sem]] už ich dávať nebudem (príde mi to ale osobne škoda) a dám ich kamsi inde nech zas moja práca nezmizne. S priestriedaním som to riešil s @[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]], ktorý proti tomu nič nemal. Inak nechcel by si to oficiálne niekde ukotviť s tými ocenenými / pred-vybranými obr. pre HS? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:03, 20. máj 2026 (UTC) Plus ešte k formuláciám (fix [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8217200], tvar „100 tisícky“ niečoho sa fakt nepoužíva): používaj prosím na výstupy, aspoň tie, čo idú na takéto exponovanejšie miesta, [https://www.zerogpt.com/grammar-checker ZeroGPT] alebo iný pokročilý spell/grammar-checker; na takéto veci spravidla dokáže upozorniť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:01, 20. máj 2026 (UTC) == Pozretie stránky == Čau :-) Môžeš sa prosím len kuknúť na [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)]] či to je OK? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:43, 21. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:43, 21. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Článok som trochu prešiel [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1_%C5%A1kola_%28Tren%C4%8D%C3%ADn%2C_Bezru%C4%8Dova_66%29&diff=8217839&oldid=8217825]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:04, 21. máj 2026 (UTC) == K zakladaniu hlasovaní k urgentom == Nazdar. 1. nechávaj tomu pls. aspoň týždeň po uplynutí lehoty, nie je nutné zakladať hlasovania obratom po vypršaní, zahlcuje to zoznam o prípady, na ktorých vybavenie prosto len ešte nedošlo. 2. keď už hlasovanie zakladáš, pinguj prosím z úvodu zainteresovaných redaktorov – v minimálnom prípade aspoň zakladateľa článku, ktorý (či už je to nový prispievajúci; starý, ktorý momentálne nie je aktívny; alebo vo všeobecnosti ale ktokoľvek) nemusí zachytiť existenciu hlasovania a zbytočne prichádza o priestor sa vyjadriť, prípadne na článku počas doby hlasovania ešte zapracovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:30, 24. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] 1) Oki, ale obávam sa, že by to bol jeden z prípadov, ktorý by tam visel dlho. 2) Ako kedysi som to zvykol dávať: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Zoznam_ul%C3%ADc_a_n%C3%A1mest%C3%AD_v_Tur%C4%8Dianskych_Tepliciach&action=edit&section=T-1], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Zoznam_konfliktov_v_Severnej_Amerike&action=edit&section=T-1], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Conan_a_sv%C3%A4ty%C5%88a_d%C3%A9monov&action=edit&section=T-1] ale neviem či je to úplne bežná rutina. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:46, 24. máj 2026 (UTC) == K presunom == Nazdar. Keď sa pustíš do realizácie presunu pri ktorom nie je principiálne nutné/žiadúce ponechávať starý tvar a presmerovanie z neho, je dobré prejsť a poupravovať backlinky [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Teslaton&offset=202605250017&limit=6] (pričom obzvlášť pri tých z navboxov bez úpravy prestane fungovať zvýrazňovanie aktuálnej stránky) a následne dať starý tvar na ZL. Bez toho je presun len v rovine takého polovičatého kafrania. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:29, 25. máj 2026 (UTC) == Zmazanie UU == Ahoj! Myslím, že článok [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)]] už je dosť upravený a nieje potreba tam mať šablónu UU. Akurát keď ju zmažem ja tak stále jedna osoba ju tam dáva naspäť. Ďakujem @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 25. máj 2026 (UTC) :Šablóna tam určite zatiaľ patrí. Mimochodom, keďže by som chcel predpokladať dobré úmysly, tak napíšem, že sfalšované referencie si tam dal zrejme len omylom. Len tak námatkovo, referencia 4 je úvodná stránka mesta Trenčín, nikde na nej nie sú uvedené informácie, ktoré uvádzaš v článku. To isté referencia 8, na tej úvodnej stránke sa nikde nenachádza to, čo tou referenciou chceš doložiť. To isté referencia č.2, je to odkaz len na hlavnú stránku školy. Referencia č.3 je odkaz na stránku Trenčín na wikipédii. Referenciu č. 5 nemám ako overiť. V zhrnutí: polovica referencií v článku nedokazuje tvrdenia, ktoré sa v ňom nachádzajú, väčšina referencií má charakter primárneho zdroja. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:03, 25. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Dik za odpis. @[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Situácia sa má tak, že článok ešte nie je ok, hlavným problémom je teda to zdrojovanie. Čosi som tam v minulosti ešte fixol ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1_%C5%A1kola_%28Tren%C4%8D%C3%ADn%2C_Bezru%C4%8Dova_66%29&diff=8217839&oldid=8217825 tu] ), keď tak daj ešte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:20, 25. máj 2026 (UTC) :::Ten článok má viac problémov. Okrem zdrojov, druhú vetu by bolo potrebné vyhodiť, lebo to je údaj, ktorý sa minimálne raz za rok mení a takéto údaje tu proste byť nemajú. Nie sú to aktuality, ale encyklopédia, kde by mali byť nadčasové informácie, nie niečo čo bude stále potrebné prepisovať a nikto to samozrejme robiť nebude. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:44, 25. máj 2026 (UTC) ::::Okej dneska na to už nemám čas ale potom sa na to pozriem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:46, 25. máj 2026 (UTC) == Aktuality == Ahoj Môžem sa opýtať ako fungujú aktuality na Hlavnej stránke sk Wikipédie? Lebo dal som nejakú udalosť do [[2026|roku 2026]] a sa zobrazila v Aktualitách ale druhá, ktorú som tam dal tak tá sa tam nezobrazila. Všímam si aj to, že sa tam zobrazujú nielen udalosti z článku rok [[2026]] ale aj z inakadiaľ a neviem posúdiť zkadiaľ. Ďakujem :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 14:23, 26. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Fungujú tak, že ich aktualizujú '''zavedení''' redaktori, na ktorých to tam stojí. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka/Aktuality&action=history Tu] vidno kto, kedy a čo pridal / odobral / upravil. Áno, niektoré veci na HS sa objavia aj v čl. [[2026]] iné sú iba na [[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:30, 26. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:56, 26. máj 2026 (UTC) m2r18c63flkdvh8hpgihk1pmwzdbvky 0 689928 8226567 8225435 2026-05-31T09:28:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 7 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226567 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2021/22 |začiatok = [[25. september]] [[2021]] |koniec = [[24. apríl]] [[2022]] |majster = [[VK Spartak UJS Komárno]] (2. titul) |víťaz_základ = [[VK MIRAD UNIPO Prešov]] |zostup = žiadny |počet_mužstiev = 7 |odohraté_zápasy = {{tooltip|63|zápasy základnej časti}} + {{tooltip|20|zápasy play-off}} |najlepší_strelec = [[Peter Mlynarčík]] (Komárno, 410 b)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Najlepšími hráčmi Niké Extraligy mužov a žien sú Mlynarčík a Hudecová |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_najlepsimi-hracmi-nike-extrali |dátum vydania = 2022-05-22 |dátum prístupu = 2022-11-21 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20221121190049/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_najlepsimi-hracmi-nike-extrali |dátum archivácie = 2022-11-21 }}</ref> |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v sezóne '''2021/22''' bol 30. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú kontroluje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V extralige súťažilo 7 družstiev, t. j. o 1 družstvo menej ako v minulej sezóne.<ref name=sidlo>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = V sídle SVF vyžrebovali súťaže pre súťažný ročník 2021-22 |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_v-sidle-svf-vyzrebovali-sutaze |dátum vydania = 2022-07-22 |dátum prístupu = 2022-11-21 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20221121190048/http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_v-sidle-svf-vyzrebovali-sutaze |dátum archivácie = 2022-11-21 }}</ref><ref name=extraliga>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Extraligová sezóna odštartuje už v sobotu, v akcii aj obaja nováčikovia |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_extraligova-sezona-odstartuje |dátum vydania = 2021-09-23 |dátum prístupu = 2022-11-21 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20221121190106/http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_extraligova-sezona-odstartuje |dátum archivácie = 2022-11-21 }}</ref> Titul získalo družstvo [[VK Spartak UJS Komárno]], ktoré vo finálovej sérii vyhralo nad víťazom základnej časti{{--}}[[VK MIRAD UNIPO Prešov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prešov nevyužil tri mečbaly a opäť prehral. Komárno obhájilo volejbalový titul | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/volejbal-rieker-ujs-komarno-presov-stvrty-zapas-finale-extraliga-2021-2022/ | dátum vydania = 2022-04-24 | dátum prístupu = 2022-11-21 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> Súťaž v priebehu sezóny po vstupe hlavného sponzora pôsobila pod mediálnym názvom ''Niké Extraliga''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Slovenský volejbal má nového generálneho partnera - stávkovú spoločnosť Niké! |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_slovensky-volejbal-ma-noveho-g |dátum vydania = 2021-11-29 |dátum prístupu = 2022-11-21 |vydavateľ = sme.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Tímy Myjavy a Bratislavy sa v tejto sezóne okrem extraligy prihlásili aj do [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópskej ligy]]. Slovensko tak malo v tejto súťaži zastúpenie po dvoch rokoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Muži VKP Bratislava a Myjavy v novej sezóne aj v Stredoeurópskej lige MEVZA |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_muzi-vkp-bratislava-a-myjavy-v |dátum vydania = 2021-06-23 |dátum prístupu = 2022-11-21 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20221121190124/http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_muzi-vkp-bratislava-a-myjavy-v |dátum archivácie = 2022-11-21 }}</ref> == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti minulej sezóne mierne pozmenil. Základná časť sa odohrala trojkolovým systémom každý s každým. Najlepších 6 družstiev postúpilo do štvrťfinále play-off tak, že 2 najlepšie družstvá po základnej časti postúpili priamo do semifinále. Štvrťfinálové duely a duel o 5. miesto sa hrali na 2 víťazné zápasy, semifinálové duely a duel o 3. miesto na 3 víťazné zápasy a finále na 4 víťazné zápasy. Zo súťaže priamo nevypadlo žiadne družstvo, ani sa nehrala prelínacia súťaž.<ref name=sidlo/><ref name=extraliga/> == Účastníci == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 500 | caption = Tímy Extraligy 2021/22 | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Prievidza|Prievidza]] | position = left | lat = 48.771389 | lon = 18.624167 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Spartak UJS Komárno|Komárno]] | position = top | lat = 47.75742 | lon = 18.12982 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKP Bratislava|Bratislava]] | position = top | lat = 48.1624 | lon = 17.1414 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VO TJ Spartak Myjava|Myjava]] | position = top | lat = 48.749167 | lon = 17.564444 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Prešov]] | position = left | lat = 49.000000 | lon = 21.233333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[TJ Slávia Svidník|Svidník]] | position = right | lat = 49.305556 | lon = 21.567778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[ŠŠ volejbal Trenčín|Trenčín]] | position = right | lat = 48.894167 | lon = 18.040556 }} }} Prihlásené družstvá:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Návrat legendy aj prvý hráč z Afriky. Predstavujeme účastníkov mužskej extraligy |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_navrat-legendy-aj-prvy-hrac-z |dátum vydania = 2022-09-24 |dátum prístupu = 2022-11-21 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20221121190048/http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_navrat-legendy-aj-prvy-hrac-z |dátum archivácie = 2022-11-21 }}</ref> {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=200|Družstvo ! width=50|{{tooltip|2020/21|Umiestnenie v predchádzajúcej sezóne}} ! Účasť v pohároch 2021/22<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Šampión Komárno sa prihlásil do Ligy majstrov, do Challenge Cupu päť tímov |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_sampion-komarno-sa-prihlasil-d |dátum vydania = 2022-06-01 |dátum prístupu = 2022-11-21 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20221121190048/http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_sampion-komarno-sa-prihlasil-d |dátum archivácie = 2022-11-21 }}</ref> |- | [[VK Spartak UJS Komárno]] || align=center|1. || align=center|Liga majstrov |- | [[VO TJ Spartak Myjava]] || align=center|2. || align=center|Vyzývací pohár |- | [[VK MIRAD UNIPO Prešov]] || align=center|3. |- | <s>[[VK KDS-Šport Košice]]</s> || align=center|4. |- | [[VKP Bratislava]] || align=center|5. || align=center|Vyzývací pohár |- | [[TJ Slávia Svidník]] || align=center|6. |- | [[VK Prievidza|VK OSMOS Prievidza]] || align=center|7. |- | [[ŠŠ volejbal Trenčín]] || align=center|8. |} Poznámky: * Družstvo [[VK KDS-Šport Košice]], ktoré skončilo v minulej sezóne na 4. mieste, sa do tejto sezóny neprihlásilo.<ref name=sidlo/><ref name=extraliga/> * Pôvodne malo v súťaži pôsobiť pod názovm ''Projekt RD SVF'' aj mládežnícke družstvo Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = V extralige mužov osem tímov, v ženskej súťaži zatiaľ osmička s nováčikom VKP |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_v-extralige-muzov-osem-timov |dátum vydania = 2022-07-06 |dátum prístupu = 2022-11-21 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20221121190146/http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_v-extralige-muzov-osem-timov |dátum archivácie = 2022-11-21 }}</ref> == Bodovanie == * za víťazstvo {{ku|3|0}} a {{ku|3|1}}{{--}}3 body * za víťazstvo {{ku|3|2}}{{--}}2 body * za prehru {{ku|2|3}}{{--}}1 bod * za prehru {{ku|1|3}} a {{ku|0|3}}{{--}}0 bodov Pre určenie víťaza a poradia družstiev sa posudzujú nasledovné kritériá: # Počet víťazstiev v súťaži. # Počet bodov zo všetkých stretnutí. # Pomer setov. # Pomer lôpt. # Výsledky vzájomných stretnutí dotknutých družstiev podľa krítérií 1 až 4. == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCDECC |1.|| align=left|Prešov |18||15||3|| {{ku|48|16}} || {{ku|1 513|1 296}} || +217||'''44''' |- bgcolor=#CCDECC |2.|| align=left|Komárno |18||14||4|| {{ku|48|22}} || {{ku|1 628|1 375}} || +253||'''42''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Myjava |18||11||7|| {{ku|39|25}} || {{ku|1 471|1 325}} || +146||'''34''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Bratislava |18||10||8|| {{ku|39|29}} || {{ku|1 526|1 430}} || +96||'''31''' |- bgcolor=#CCEECC |5.|| align=left|Svidník |18||10||8|| {{ku|35|29}} || {{ku|1 400|1 363}} || +37||'''29''' |- bgcolor=#CCEECC |6.|| align=left|Prievidza |18||3||15|| {{ku|11|47}} || {{ku|1 116|1 379}} || −263||'''8''' |- bgcolor=#e6e6e6 |7.|| align=left|Trenčín |18||0||18|| {{ku|2|54}} || {{ku|897|1 383}} || −486||'''1''' |} === Play-off === ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Myjava''' || '''{{ku|2|0}}''' || Prievidza || '''{{tooltip|3 : 0|100 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|50 divákov}} |- | Bratislava || '''{{ku|0|2}}''' || '''Svidník''' || '''{{tooltip|1 : 3|350 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|150 divákov}} |} ;Play-off o 5. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || Prievidza || '''{{tooltip|3 : 0|60 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|50 divákov}} |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Prešov''' || '''{{ku|3|1}}''' || Svidník || '''{{tooltip|3 : 0|241 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|200 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|310 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|200 divákov}} |- | '''Komárno''' || '''{{ku|3|0}}''' || Myjava || '''{{tooltip|3 : 1|200 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|300 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|250 divákov}}''' |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Myjava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Svidník || '''{{tooltip|3 : 2|320 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|200 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|510 divákov}}''' |} ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | Prešov || '''{{ku|0|4}}''' || '''Komárno''' || '''{{tooltip|1 : 3|350 divákov}}''', '''{{tooltip|1 : 3|420 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|750 divákov}}, {{tooltip|2 : 3|800 divákov}} |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" |- ! width=20|{{tooltip|Por|Poradie}} ! width=180|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VK Spartak UJS Komárno]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[VK MIRAD UNIPO Prešov]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VO TJ Spartak Myjava]] |- |align=center| 4. || [[TJ Slávia Svidník]] |- |align=center| 5. || [[VKP Bratislava]] |- |align=center| 6. || [[VK Prievidza|VK OSMOS Prievidza]] |- |align=center| 7. || [[ŠŠ volejbal Trenčín]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style=text-align:center |- ! [[Slovenský pohár vo volejbale mužov|Slovenský pohár]] 2021/22 |- | [[VK Spartak UJS Komárno]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2021/22]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [https://svf-web.dataproject.com/CompetitionHome.aspx?ID=57 Extraliga mužov 2021/22 na štatistickej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [https://sport.aktuality.sk/vysledky/volejbal/slovensko/extraliga/extraliga-21-22/#/ Extraliga mužov 2021/22 na stránke sport.aktuality.sk] * [https://www.volleynet.sk/article/najblizsie-zapasy/619fa928dc9da17924f89585?1.competitionId=613fb28eb0041e0100a1a0b7 Extraliga mužov 2021/22 na portáli volleynet.sk] {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] [[Kategória:Volejbal v 2021]] [[Kategória:Volejbal v 2022]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2021]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2022]] jtx9vnv3sizkvbj4g0dggtnu17c972q 0 689971 8226580 8057002 2026-05-31T10:17:43Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 8 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226580 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga žien |sezóna = 2021/22 |začiatok = [[25. september]] [[2021]] |koniec = [[29. apríl]] [[2022]] |majster = [[VK Slávia EU Bratislava]] (19. titul) |víťaz_základ = [[Volley project UKF Nitra]] |baráž = |zostup = žiadny |počet_mužstiev = 9 |odohraté_zápasy = {{tooltip|104|zápasy základnej a nadstavbovej časti}} + {{tooltip|34|zápasy play-off}} |najlepší_strelec = Romana Hudecová (Nitra, 529 b)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Najlepšími hráčmi Niké Extraligy mužov a žien sú Mlynarčík a Hudecová |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_najlepsimi-hracmi-nike-extrali |dátum vydania = 2022-05-22 |dátum prístupu = 2022-11-22 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20221121190049/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_najlepsimi-hracmi-nike-extrali |dátum archivácie = 2022-11-21 }}</ref> |najproduktívnejší_hráč = Zuzana Šepeľová (Slávia Bratislava) |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga žien''' v sezóne '''2021/22''' bol 30. ročník [[Volejbalová extraliga žien|extraligy volejbalistiek]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže žien na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú kontroluje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V extralige súťažilo 9 družstiev, 8 štandartných a jeden špeciálny mládežnícky pod patronátom SVF.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = V extralige mužov osem tímov, v ženskej súťaži zatiaľ osmička s nováčikom VKP |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_v-extralige-muzov-osem-timov |dátum vydania = 2021-07-06 |dátum prístupu = 2022-11-22 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20221121190247/http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_v-extralige-muzov-osem-timov |dátum archivácie = 2022-11-21 }}</ref><ref name=extraliga>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = V sídle SVF vyžrebovali súťaže pre súťažný ročník 2021-22 |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_v-sidle-svf-vyzrebovali-sutaze |dátum vydania = 2021-07-22 |dátum prístupu = 2022-11-22 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20221121190101/http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_v-sidle-svf-vyzrebovali-sutaze |dátum archivácie = 2022-11-21 }}</ref> Titul obhájilo družstvo [[VK Slávia EU Bratislava]], ktoré vo finálovej sérii zvíťazilo nad [[Volley project UKF Nitra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odplatili súperkám Slovenský pohár. Bratislavské volejbalistky získali jubilejný titul | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/volejbal-vk-slavia-eu-bratislava-titul-finale-nike-extraliga-zien-2021-2022/ | dátum vydania = 2022-04-29 | dátum prístupu = 2022-11-22 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> Súťaž v priebehu sezóny po vstupe hlavného sponzora pôsobila pod mediálnym názvom ''Niké Extraliga''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Slovenský volejbal má nového generálneho partnera - stávkovú spoločnosť Niké! |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_slovensky-volejbal-ma-noveho-g |dátum vydania = 2021-11-29 |dátum prístupu = 2022-11-22 |vydavateľ = sme.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Do [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópskej ligy]] sa neprihlásil ani túto sezónu žiadny zástupca. Naposledy v nej pôsobili tímy [[BVK Bratislava|Strabagu Bratislava]] a Slávie EU Bratislava v sezóne 2018/19.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Muži VKP Bratislava a Myjavy v novej sezóne aj v Stredoeurópskej lige MEVZA |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_muzi-vkp-bratislava-a-myjavy-v |dátum vydania = 2021-06-23 |dátum prístupu = 2022-11-22 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20221121190124/http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_muzi-vkp-bratislava-a-myjavy-v |dátum archivácie = 2022-11-21 }}</ref> == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti minulej sezóne mierne pozmenil. Säťaž sa skladala z troch častí{{--}}základnej, nadstavbovej a z play-off. Po odohraní základnej časti raz doma a vonku sa družstvá v 2. časti súťaže (nadstavbovej) rozdelili na 2 skupiny, o 1.{{--}}4. a o 5.{{--}}9. miesto. Družstvá si body zo základnej časti prenášali do nadstavbovej časti, v ktorej odohrali zápasy s každým družstvom raz doma a vonku. Všetky družstvá po nadstavbovej časti s výnimkou Projektu RD SVF postúpili do štvrťfinálových duelov play-off. Štvrťfinálové duely a duely o umiestnenie sa hrali na 2 víťazné zápasy a semifinále, finále a o duel o 3. miesto na 3 víťazné zápasy.<ref name=extraliga/> Zo súťaže nevypadlo priamo žiadne družstvo, družstvo na 8. mieste po nadstavbovej časti odohralo prelínaciu súťaž s víťazom 1. ligy.<ref name=sezona>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Extraligová sezóna odštartuje už v sobotu, v akcii aj obaja nováčikovia |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_extraligova-sezona-odstartuje |dátum vydania = 2021-09-23 |dátum prístupu = 2022-11-22 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20221121190106/http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_extraligova-sezona-odstartuje |dátum archivácie = 2022-11-21 }}</ref> == Účastníci == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 600 | caption = Tímy Extraligy 2021/22 | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia Bratislava]]<br>[[VKP Bratislava]] | position = right | lat = 48.1624 | lon = 17.1414 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Prešov|Prešov]] | position = right | lat = 49.000000 | lon = 21.233333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Volley project UKF Nitra|Nitra]]<br>Projekt RD SVF | position = right | lat = 48.306944 | lon = 18.086389 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Hit UCM Trnava|Trnava]] | position = right | lat = 48.3777497 | lon = 17.5862106 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[ŠVK Pezinok|Pezinok]] | position = right | lat = 48.291944 | lon = 17.266111 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Pirane Brusno|Brusno]] | position = right | lat = 48.791944 | lon = 19.381667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Nové Mesto nad Váhom|Nové Mesto n/V]] | position = right | lat = 48.754722 | lon = 17.830833 }} }} Prihlásené družstvá:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Dvaja nováčikovia, tucet legionárok. Spoznajte účastníkov ženskej extraligy |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_dvaja-novacikovia-tucet-legio |dátum vydania = 2022-09-24 |dátum prístupu = 2022-11-21 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20221122204058/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_dvaja-novacikovia-tucet-legio |dátum archivácie = 2022-11-22 }}</ref> {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! Družstvo ! width=50|{{tooltip|2020/21|Umiestnenie v predchádzajúcej sezóne}} ! Účasť v pohároch 2021/22<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Šampión Komárno sa prihlásil do Ligy majstrov, do Challenge Cupu päť tímov |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_sampion-komarno-sa-prihlasil-d |dátum vydania = 2022-06-01 |dátum prístupu = 2022-11-22 |vydavateľ = SVF }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- | [[VK Slávia EU Bratislava]] || align=center|1. |- | <s>[[VTC Pezinok|STRABAG VC Bilíkova Pezinok]]</s> || align=center|2. |- | [[Volley project UKF Nitra]] || align=center|3. || align=center|Vyzývací pohár CEV |- | [[VK Nové Mesto nad Váhom]] || align=center|4. |- | [[VK Pirane Brusno]] || align=center|5. || align=center|Vyzývací pohár CEV |- | [[Hit UCM Trnava]] || align=center|6. |- | [[VK Prešov]] || align=center|7. |- | Projekt RD SVF || align=center|8. |- | [[VKP Bratislava]] || align=center|[[Súbor:Paris Transilien N.svg|15px|Nováčik]] || align=center|Vyzývací pohár CEV |- | [[ŠVK Pezinok]] || align=center|[[Súbor:Paris Transilien N.svg|15px|Nováčik]] |} Poznámky: * [[VTC Pezinok|STRABAG VC Bilíkova Pezinok]], ktorý skončil v minulej sezóne na 2. mieste, predal extraligovú licenciu klubu VKP Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = V novej sezóne pod značkou VKP v extralige aj ženský tím |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_v-novej-sezone-pod-znackou-vkp |dátum vydania = 2022-05-28 |dátum prístupu = 2022-11-22 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20221122204116/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_v-novej-sezone-pod-znackou-vkp |dátum archivácie = 2022-11-22 }}</ref><ref name=sezona/> * Družstvo Projekt RD SVF je mládežnícky projekt Slovenskej volejbalovej federácie, ktorý svoje domáce zápasy odohral v nitranskej hale Olympia. == Bodovanie == * za víťazstvo {{ku|3|0}} a {{ku|3|1}}{{--}}3 body * za víťazstvo {{ku|3|2}}{{--}}2 body * za prehru {{ku|2|3}}{{--}}1 bod * za prehru {{ku|1|3}} a {{ku|0|3}}{{--}}0 bodov Pre určenie víťaza a poradia družstiev sa posudzujú nasledovné kritériá: # Počet víťazstiev v súťaži. # Počet bodov zo všetkých stretnutí. # Pomer setov. # Pomer lôpt. # Výsledky vzájomných stretnutí dotknutých družstiev podľa krítérií 1 až 4. == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|Nitra |16||14||2|| {{ku|45|13}} || {{ku|1 362|1 084}} || +278||'''40''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|Slávia EU Bratislava |16||13||3|| {{ku|40|12}} || {{ku|1 256|961}} || +295||'''39''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|Brusno |16||12||4|| {{ku|40|21}} || {{ku|1 368|1 260}} || +108||'''33''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|Nové Mesto n/V |16||10||6|| {{ku|35|21}} || {{ku|1 256|1 205}} || +51||'''32''' |- bgcolor=#FFE4B5 |5. || align=left|VKP Bratislava |16||9||7|| {{ku|33|27}} || {{ku|1 331|1 259}} || +72||'''28''' |- bgcolor=#FFE4B5 |6. || align=left|Prešov |16||6||10|| {{ku|22|34}} || {{ku|1 158|1 244}} || −86||'''19''' |- bgcolor=#FFE4B5 |7. || align=left|Projekt RD |16||4||12|| {{ku|22|41}} || {{ku|1 276|1 416}} || −140||'''14''' |- bgcolor=#FFE4B5 |8. || align=left|Pezinok |16||3||13|| {{ku|12|43}} || {{ku|1 011|1 305}} || −294||'''8''' |- bgcolor=#FFE4B5 |8. || align=left|Trnava |16||1||15|| {{ku|8|45}} || {{ku|1 007|1 291}} || −284||'''3''' |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}4. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|Slávia Bratislava |22||18||4|| {{ku|57|19}} || {{ku|1 809|1 463}} || +346||'''54''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|Nitra |22||18||4|| {{ku|60|23}} || {{ku|1 884|1 558}} || +326||'''51''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|Nové Mesto n/V |22||13||9|| {{ku|45|33}} || {{ku|1 701|1 685}} || +16||'''41''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|Brusno |22||12||10|| {{ku|45|39}} || {{ku|1 840|1 796}} || +44||'''34''' |} ;Skupina o 5.{{--}}9. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |5. || align=left|VKP Bratislava |24||16||8|| {{ku|56|35}} || {{ku|2 056|1 874}} || +182||'''50''' |- bgcolor=#e6e6e6 |6. || align=left|Projekt RD |24||9||15|| {{ku|39|55}} || {{ku|1 967|2 068}} || −101||'''28''' |- bgcolor=#CCEECC |7. || align=left|Prešov |24||8||16|| {{ku|32|54}} || {{ku|1 777|1 921}} || −144||'''25''' |- bgcolor=#CCEECC |8. || align=left|Pezinok |24||7||17|| {{ku|29|60}} || {{ku|1 718|2 058}} || −340||'''19''' |- bgcolor=#CCEECC |9. || align=left|Trnava |24||3||21|| {{ku|21|66}} || {{ku|1 706|2 035}} || −329||'''10''' |} === Play-off === ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Družstvo 1 !! Séria !! width=140|Družstvo 2 !! Zápasy |- | '''Slávia Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || Trnava | '''{{tooltip|3 : 0|100 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|70 divákov}} |- | '''Nitra''' || '''{{ku|2|0}}''' || Pezinok | '''{{tooltip|3 : 0|120 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|50 divákov}} |- | '''Nové Mesto n/V''' || '''{{ku|2|0}}''' || Prešov | '''{{tooltip|3 : 0|150 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|105 divákov}} |- | '''Brusno''' || '''{{ku|2|1}}''' || VKP Bratislava | '''{{tooltip|3 : 2|150 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|260 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|300 divákov}}''' |} ;Play-off o 5.{{--}}8. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Družstvo 1 !! Séria !! width=140|Družstvo 2 !! Zápasy |- | '''VKP Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || Trnava | '''{{tooltip|3 : 1|100 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|50 divákov}} |- | '''Prešov''' || '''{{ku|2|0}}''' || Pezinok | '''{{tooltip|3 : 0|76 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|50 divákov}} |} ;Play-off o 7. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Družstvo 1 !! Séria !! width=140|Družstvo 2 !! Zápasy |- | Pezinok || '''{{ku|0|2}}''' || '''Trnava''' | '''{{tooltip|2 : 3|100 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|150 divákov}} |} ;Play-off o 5. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Družstvo 1 !! Séria !! width=140|Družstvo 2 !! Zápasy |- | '''VKP Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || Prešov | '''{{tooltip|3 : 0|65 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|55 divákov}} |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Družstvo 1 !! Séria !! width=140|Družstvo 2 !! Zápasy |- | '''Slávia Bratislava''' || '''{{ku|3|2}}''' || Brusno | '''{{tooltip|3 : 1|200 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|350 divákov}}, '''{{tooltip|2 : 3|200 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|400 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|500 divákov}}''' |- | '''Nitra''' || '''{{ku|3|1}}''' || Nové Mesto n/V | '''{{tooltip|3 : 2|249 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|250 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|351 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|250 divákov}} |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Družstvo 1 !! Séria !! width=140|Družstvo 2 !! Zápasy |- | '''Nové Mesto n/V''' || '''{{ku|3|1}}''' || Brusno | '''{{tooltip|1 : 3|220 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|360 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|350 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|350 divákov}} |} ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Družstvo 1 !! Séria !! width=140|Družstvo 2 !! Zápasy |- | '''Slávia Bratislava''' || '''{{ku|3|1}}''' || Nitra | '''{{tooltip|2 : 3|500 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|800 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|500 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|300 divákov}} |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VK Slávia EU Bratislava]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[Volley project UKF Nitra]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VK Nové Mesto nad Váhom]] |- |align=center| 4. || [[VK Pirane Brusno]] |- |align=center| 5. || [[VKP Bratislava]] |- |align=center| 6. || [[VK Prešov]] |- |align=center| 7. || [[Hit UCM Trnava]] |- |align=center| 8. || [[ŠVK Pezinok]] | [[Súbor:Purple arrow right.svg|16px|Baráž]] |- |align=center| 9. || Projekt RD SVF |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style=text-align:center |- ! [[Slovenský pohár vo volejbale žien|Slovenský pohár]] 2021/22 |- | [[Volley project UKF Nitra]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == * apríl{{--}}máj [[2022]] {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! Družstvo ! {{tooltip|2021/21|Umiestnenie v aktuálnej sezóne}} |- | [[ŠVK Pezinok]] || 8. družstvo Extraligy |- | [[VK Spartak UJS Komárno]] || víťaz 1. ligy Západ |- | [[VA UNIZA Žilina]] || víťaz 1. ligy Východ |} ;1. kolo {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Družstvo 1 !! 1. zápas !! 2. zápas !! width=140|Družstvo 2 |- | '''Žilina''' || '''{{tooltip|3 : 0|100 divákov}}''' || {{tooltip|3 : 1|100 divákov}} || Komárno |} ;2. kolo {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Družstvo 1 !! 1. zápas !! 2. zápas !! width=140|Družstvo 2 |- | Žilina || '''{{tooltip|0 : 3|150 divákov}}''' || {{tooltip|1 : 3|50 divákov}} || '''Pezinok''' |} Pezinok si udržal účasť v extralige aj v nasledovnej sezóne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Pezinčanky triumfovali po druhom víťazstve nad Žilinou v prelínacej súťaži |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_pezincanky-triumfovali-po-druh |dátum vydania = 2022-05-08 |dátum prístupu = 2022-11-22 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20221122204056/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_pezincanky-triumfovali-po-druh |dátum archivácie = 2022-11-22 }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga mužov 2021/22]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [https://svf-web.dataproject.com/CompetitionHome.aspx?ID=55 Extraliga žien 2021/22 na stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [https://sport.aktuality.sk/vysledky/volejbal/slovensko/extraliga-zeny/extraliga-21-22-women/#/ Extraliga žien 2021/22 na stránke sport.aktuality.sk] * [https://www.volleynet.sk/?1.competitionId=613661bb0a0857010086a0bb Extraliga žien 2021/22 na portáli volleynet.sk] * [https://women.volleybox.net/women-slovakian-extraliga-2021-22-o21077/matches Extraliga žien 2021/22 na portáli volleybox.net]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} {{Volejbalová extraliga žien}} [[Kategória:Volejbalová extraliga žien]] [[Kategória:Volejbal v 2021]] [[Kategória:Volejbal v 2022]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2021]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2022]] 0i160lhz9sppd2c1ls3frcdcdj4qlez 0 690410 8226456 8206520 2026-05-31T00:25:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226456 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Veronika Hatala | Rodné meno = Kozáková | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Dátum narodenia = {{dnv|1982|6|5}} | Miesto narodenia = [[Spišská Nová Ves]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Národnosť = slovenská | Alma mater = [[Akadémia umení v Banskej Bystrici]] | Profesia = [[moderátor|moderátorka]], [[herečka]], [[Spevák|speváčka]], [[dramaturgička]], [[scenáristka]], [[Hudobný skladateľ|skladateľka]] | Aktívne roky = 2000 – súčasnosť | Webstránka = www.veronikahatala.sk | Portrét = Veronika Hatala.jpg }} '''Veronika Hatala''', za slobodna '''Veronika Kozáková''' (* [[5. jún]] [[1982]], [[Spišská Nová Ves]]) je slovenská [[Moderátor|moderátorka]], [[herečka]], [[Spevák|speváčka]], [[Dramaturg|dramaturgička]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veronika Hatala: Moderovanie vinobraní a hodov je pre mňa špeciálna dávka adrenalínu a zábavy|url=https://www.bakurier.sk/sekcie/kultura/clanok-veronika-hatala-moderovanie-vinobrani-a-hodov-je-pre-mna-specialna-davka-adrenalinu-a-zabavy|vydavateľ=www.bakurier.sk|dátum prístupu=2022-12-11|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premena: Veronika Hatala predstavuje novú kolekciu C&A|url=http://www.webnoviny.sk/zaujimavosti/clanok/728721-premena-veronika-hatala-predstavuje-novu-kolekciu-ca/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2013-09-11|dátum prístupu=2022-12-12|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhovory o viere – Radio Maria Slovensko|url=https://www.radiomaria.sk/archivold/rozhovory-o-viere/|dátum prístupu=2022-12-16|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20221216115300/https://www.radiomaria.sk/archivold/rozhovory-o-viere/|dátum archivácie=2022-12-16}}</ref> == Život == Veronika Hatala sa narodila v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], kde navštevovala základnú a strednú školu. Absolvovala [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|Štátne konzervatórium v Bratislave]] v odbore muzikálový spev a herectvo na [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémii umení v Banskej Bystrici]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Absolventi AU 2005|url=https://www.aku.sk/images/Menu/Univerzita/Absolventi/2005_Absolventi_AU.pdf|dátum prístupu=2.12.2012}}</ref> v odbore činoherné divadlo - [[herectvo]]. == Umelecká činnosť == === Moderovanie === Veronika Hatala sa venuje predovšetkým [[Moderátor|moderovaniu]]. Je televíznou a eventovou moderátorkou. Moderuje rôzne firemné akcie, otváracie a výročné podujatia, plesy, detské akcie a iné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čataj|url=https://artmusicorchestra.sk/band-tour/cataj-3/|vydavateľ=Art Music Orchestra|dátum prístupu=2022-12-11|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Noc v Energolande|url=https://www.novabana.sk/aktuality/nova-bana/article-detail|vydavateľ=Noc v Energolande|dátum prístupu=2022-12-11|jazyk=sk|priezvisko=}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=eD FORUM 22: 350 účastníkov si užilo deň plný IT noviniek a večer v rytme hudby a exotiky {{!}} eDéčko.cz|url=https://www.edecko.cz/2022/09/27/ed-forum-22-350-ucastnikov-si-uzilo-den-plny-it-noviniek-a-vecer-v-rytme-hudby-a-exotiky/|dátum prístupu=2022-12-11|jazyk=cs|meno=Míša|priezvisko=Blažková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Račiansky hodový budíček -|url=https://www.primatori.sk/raciansky-hodovy-budicek/,%20https://www.primatori.sk/raciansky-hodovy-budicek/|dátum vydania=2021-05-11|dátum prístupu=2022-12-11|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od roku [[2006]] do roku [[2013]] moderovala pravidelný hudobný mesačník [[TV LUX]] o [[Gospel|gospelovej]] tvorbe reláciu ''Poltón''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poltón (1996)|url=https://www.csfd.sk/film/276224-polton/recenzie/|dátum prístupu=2022-12-02|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku [[2022]] a [[2023]] moderovala charitatívny galavečer [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] a Nadácie Kvapka nádeje - ''Noc nádejí''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Noc Nádejí 2022 - RTVS.sk|url=https://www.rtvs.sk/televizia/program/13871/371679|vydavateľ=www.rtvs.sk|dátum prístupu=2022-12-02|jazyk=sk}}</ref> Od roku [[2020]] moderuje spolu s [[Juraj Bača (herec)|Jurajom Bačom]] a s [[Milan Zimnýkoval|Milanom „Juniorom“ Zimnýkovalom]] Kaufland Detský Festival.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DETSKÝ FESTIVAL / TURBO TV KAUFLAND DETSKÝ FESTIVAL|url=https://detskyfest.sk/|vydavateľ=KAUFLAND DETSKÝ FESTIVAL|dátum prístupu=2022-12-02|jazyk=sk-SK}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fašiangový karneval na ľade? U vás doma aj so Spievankovom a krásnymi maskami|url=https://www.sdetmi.com/podujatia/detail/70526/fasiangovy-karneval-na-lade-u-vas-doma-aj-so-spievankovom-a-krasnymi-maskami/|vydavateľ=SDETMI.com|dátum prístupu=2022-12-11|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikuláš bude tento rok rozdávať úsmevy na novej rodinnej TV|url=https://dennikn.sk/3107552/mikulas-bude-tento-rok-rozdavat-usmevy-na-novej-rodinnej-tv/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2022-11-30|dátum prístupu=2022-12-11|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PROGRAM|url=https://detskyfest.sk/zazijete/|dátum prístupu=2022-12-11|jazyk=sk-SK}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Spev === Veronika sa v roku 2004 zúčastnila prvej série speváckej súťaže [[Slovensko hľadá Superstar (1. séria)|Slovensko hľadá Superstar]], kde ale nepostúpila do druhého kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensko hlada superstar 1 seria | url = https://www.youtube.com/watch?si=aYf0xlNgH5K4IIAx&t=1755&v=Q5hOS1_8wko&feature=youtu.be | dátum vydania = 2019-08-20 | dátum prístupu = 2025-02-20 | priezvisko = VHS Zberatel}}</ref> Veronika Hatala je interpretkou piesní z rôznych hudobných žánrov ako je [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[swing]], [[šansón]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spomienkový koncert na Janu Kocianovú s Veronikou Hatala Spomienkový koncert na Janu Kocianovú s Veronikou Hatala|url=https://www.visitbojnice.sk/spomienkovy-koncert-na-janu-kocianovu-s-veronikou-hatala-oznam/mid/450736/.html|vydavateľ=www.visitbojnice.sk|dátum prístupu=2022-12-12}}</ref> V spolupráci s Kaufland Detským festivalom, naspievala nasledujúce piesne, ktorých je autorkou hudby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rádio Veronika Hatala|url=https://open.spotify.com/playlist/37i9dQZF1E4vjtOG5Sn2MY|vydavateľ=Spotify|dátum prístupu=2022-12-11|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://music.amazon.de/artists/B01LK3SP9I/veronika-hatala|vydavateľ=music.amazon.de|dátum prístupu=2022-12-11}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veronika Hatala|url=https://www.deezer.com/en/artist/116543432|vydavateľ=Deezer|dátum prístupu=2022-12-11|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veronika Hatala on Apple Music|url=https://music.apple.com/us/artist/veronika-hatala/1149247841|vydavateľ=Apple Music|dátum prístupu=2022-12-11|jazyk=en-US}}</ref> *''Čas Vianoc''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veronika Hatala feat. Zia Deer - ČAS VIANOC|url=https://www.youtube.com/watch?v=Ob70Ikctqfk|dátum prístupu=2022-12-02|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veronika Hatala|url=https://www.expres.sk/tag/veronika-hatala/|vydavateľ=Rádio Expres|dátum prístupu=2022-12-11|jazyk=sk-SK}}</ref> - Veronika Hatala, [[Zia Deer]] & detský zbor. *''Vianočná sova''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veronika Hatala feat. Ondrej Kandráč & Dievčenský zbor Slovenského rozhlasu - VIANOČNÁ SOVA|url=https://www.youtube.com/watch?v=4IATgrOCD1I|dátum prístupu=2022-12-02|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veronika Hatala a Ondrej Kandr&aacute;č VIANOČN&Aacute; SOVA|url=https://vimeo.com/657962736|dátum vydania=2021-12-17|dátum prístupu=2022-12-11|meno=Maximilian|priezvisko=Kormanak}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veronika Hatala, Ondrej Kandráč, Dievčenský Spevácky Zbor Slovenského Rozhlasu - Vianočná Sova - videoklip ku skladbe|url=https://www.radia.sk/pesnicky/572788_veronika-hatala-ondrej-kandrac-dievcensky-spevacky-zbor-slovenskeho-rozhlasu-vianocna-sova/video|vydavateľ=www.radia.sk|dátum prístupu=2022-12-11|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> - Veronika Hatala, [[Ondrej Kandráč]] & [[Slovenský rozhlas|Dievčenský zbor Slovenského rozhlasu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vianočný duet Ondreja Kandráča a Veroniky Hatala nedostanete z hlavy: Toto musíte počuť!|url=https://www.joj.sk/vsetko-co-mam-rad/novinky/647478-vianocny-duet-ondreja-kandraca-a-veroniky-hatala-nedostanete-z-hlavy-toto-musite-pocut|vydavateľ=www.joj.sk|dátum prístupu=2022-12-11|jazyk=sk|priezvisko=|url archívu=https://web.archive.org/web/20221211115902/https://www.joj.sk/vsetko-co-mam-rad/novinky/647478-vianocny-duet-ondreja-kandraca-a-veroniky-hatala-nedostanete-z-hlavy-toto-musite-pocut|dátum archivácie=2022-12-11}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veselá a hravá: Nová pieseň Vianočná sova si získa aj vaše deti|url=https://najmama.aktuality.sk/clanok/85qfjzs/vesela-a-hrava-nova-piesen-vianocna-sova-si-ziska-aj-vase-deti/|vydavateľ=Najmama.sk|dátum prístupu=2022-12-11|jazyk=en|priezvisko=}}</ref> *''Pamätáš''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veronika Hatala feat. Pavol Hammel - Pamätáš|url=https://www.youtube.com/watch?v=k2QWZGQnsqo|dátum prístupu=2022-12-02|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veronika Hatala nahrala pieseň s Pavlom Hammelom|url=https://www.radiokosice.sk/veronika-hatala-nahrala-piesen-s-pavlom-hammelom|vydavateľ=www.radiokosice.sk|dátum prístupu=2022-12-11|jazyk=en}}</ref> - Veronika Hatala & [[Pavol Hammel]]. *''Tak plávaj a snívaj''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TAK PLÁVAJ A SNÍVAJ - Veronika Hatala & Turbínka (Adriana Pešinová)|url=https://www.youtube.com/watch?v=Qy3shrmUnVU|dátum prístupu=2022-12-02|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google|url=https://www.google.com/logos/doodles/2022/seasonal-holidays-2022-6753651837109831.2-2xa.gif|dátum prístupu=2022-12-11|jazyk=sk-US}}</ref> - Veronika Hatala & [[Adriana Pešinová]]. *''Domček'' - Veronika Hatala & [[Marián Čekovský]]. *''Dobro v nás'' - Veronika Hatala & [[Miro Jaroš]]. === Herectvo === Účinkovala v rôznych seriáloch ako napr. [[Rodinné prípady]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veronika Hatala|url=https://www.csfd.sk/tvorca/159401-veronika-hatala/zaujimavosti/|vydavateľ=csfd.sk|dátum prístupu=2022-12-04|jazyk=sk-SK}}</ref> [[Oteckovia]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veronika Hatala|url=https://www.serialzone.cz/osobnost/veronika-hatala/|vydavateľ=SerialZone.cz|dátum prístupu=2022-12-02|jazyk=cs|meno=|priezvisko=}}</ref> [[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]], [[Súdna sieň (seriál)|Súdna sieň]], [[Chlapi neplačú]], [[Ochrancovia]]...; hrala vo viacerých reklamách pre spoločnosti ako Kaufland, Dobrý Ježko, Všeobecná zdravotná poisťovňa a i.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veronika Hatala - Autor {{!}} Moja TV|url=https://moja-tv.sk/autor/veronika-hatala|vydavateľ=moja-tv.sk|dátum prístupu=2022-12-11|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|url archívu=https://web.archive.org/web/20221211115902/https://moja-tv.sk/autor/veronika-hatala|dátum archivácie=2022-12-11}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veronika Hatala|url=https://www.martinus.sk/l?actors%5B0%5D=125682|vydavateľ=Martinus|dátum prístupu=2022-12-12|jazyk=sk}}</ref> === Divadelné aktivity === Účinkovala vo viacerých divadelných inscenáciách a muzikáloch.<ref name=":0" /> * ''Mníšky II. - Milionárky'' - muzikál, (Veronika Hatala - postava sestry Amnézie)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=4. júna v Teatro Wüstenrot narodeninová show Mníšky 2 Milionárky|url=https://www.aktuality.sk/clanok/136552/4-juna-v-teatro-wustenrot-narodeninova-show-mnisky-2-milionarky/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-12-12|jazyk=sk|priezvisko=|url archívu=https://web.archive.org/web/20221212115834/https://www.aktuality.sk/clanok/136552/4-juna-v-teatro-wustenrot-narodeninova-show-mnisky-2-milionarky/|dátum archivácie=2022-12-12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mníšky 2 - Milionárky|url=https://www.podmevon.sk/podujatie/mnisky-2-milionarky|vydavateľ=www.podmevon.sk|dátum prístupu=2022-12-12}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * ''Sedem bez záruky'' - s Lasicom, Vacvalovou, Feldekovou, a Leškom. Hudobný hosť: Veronika Hatala * ''Jan Kraus, aneb hvězdy jak je neznáte'' - s Janom Krausom, Veronika Hatala – hudobný hosť * ''Múzy muzikálu'' - muzikálovo-kabaretná show * ''Basisti'' - satirické predstavenie s Milanom Markovičom a Rasťom Piškom * ''Rendezvous s humorom'' - satirická show so známymi osobnosťami * ''PODVOD'' - s Honzom a Frantom Nedvědom (pre Slovenský rozhlas) * ''Podvodníci'' - s Ady Haydu, Marianou Ďurianovou, Martinom Trnavským == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://veronikahatala.sk/o-mne/ Oficiálna stránka - veronikahatala.sk] {{DEFAULTSORT:Hatala, Veronika}} [[Kategória:Slovenské speváčky]] [[Kategória:Slovenskí moderátori]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Absolventi Akadémie umení v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Osobnosti zo Spišskej Novej Vsi]] 9eqdukg4u70ppfnrxrvzvkcxgdwnig7 0 690697 8226531 7505428 2026-05-31T08:23:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226531 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2002/03 |sezóna_pred = Volejbalová extraliga mužov 2001/02 |sezóna_po = Volejbalová extraliga mužov 2003/04 |začiatok = [[28. september]] [[2002]] |koniec = [[26. apríl]] [[2003]] |majster = [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]] (3. titul) |víťaz_základ = [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]] |zostup = žiadny |počet_mužstiev = 8 |odohraté_zápasy = {{tooltip|140|zápasy základnej a nadstavbovej časti}} + {{tooltip|21|zápasy play-off}} |najlepší_strelec = |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v sezóne '''2002/03''' bol 11. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V súťaži účinkovalo 8 družstiev.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žreb extraliga volejbal muži | url = https://mypovazska.sme.sk/c/1586253/zreb-extraliga-volejbal-muzi.html | dátum vydania = 2002-09-02 | dátum prístupu = 2022-12-09 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> Titul získalo družstvo [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]], ktoré vo finálovej sérii vyhralo nad [[VKP Bratislava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tretí titul s otázkou: čo ďalej? | url = https://www.sme.sk/c/881074/treti-titul-s-otazkou-co-dalej.html | dátum vydania = 2003-04-28 | dátum prístupu = 2022-12-09 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> == Systém súťaže == Súťaž sa skladala z troch častí{{--}}základnej, nadstavbovej a z play-off. Základná časť sa hrala štvorkolovým systémom každý s každým 2x doma a 2x vonku v tzv. dvojkolách. Všetky družstvá postúpili do nadstavbovej časti, pričom 4 najlepšie postúpili do skupiny o 1. až 4. miesto, zvyšné družstvá do skupiny o 5. až 8. miesto. Najlepších 6 družstiev po nadstavbovej časti postúpilo do play-off s tým, že dve najlepšie družstvá boli priamo nasadené do semifinále. Zvyšné 2 družstvá nadstavbovej časti odohrali ešte skupinu o udržanie. 3-kolové play-off začínalo štvrťfinálovými duelmi a končilo duelmi o umiestnenie. Duel o 3. a o 5. miesto sa hral na 2 víťazné zápasy, všetky ostatné duely play-off na 3 víťazné zápasy. Najhoršie družstvo po nadstavbovej časti odohralo prelínaciu súťaž s tímami 1. ligy. Bodovanie: * za výhru 2 body * za prehru 1 bod == Účastníci == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 500 | caption = Lokalizácia tímov Extraligy mužov 2002/03 | relief = | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKP Bratislava|Bratislava]] | position = top | lat = 48.1624 | lon = 17.1414 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VŠK Púchov|Púchov]] | position = right | lat = 49.120000 | lon = 18.330556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[ŠK Petrochema Dubová|Dubová]] | position = right | lat = 48.810833 | lon = 19.417222 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKM Žilina|Žilina]] | position = top | lat = 49.222778 | lon = 18.740000 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Prešov]] | position = top | lat = 49.000000 | lon = 21.233333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Chemes Humenné|Humenné]] | position = top | lat = 48.935833 | lon = 21.906667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MVK Zvolen|Zvolen]] | position = right | lat = 48.578333 | lon = 19.123333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Nové Mesto nad Váhom|Nové Mesto n/V]] | position = right | lat = 48.754722 | lon = 17.830833 }} }} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=200|Družstvo ! width=50|{{tooltip|2001/02|Umiestnenie v predchádzajúcej sezóne}} ! Účasť v pohároch 2002/03 |- | [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]] || align=center|1. || align=center|Top Teams Cup |- | [[ŠK Petrochema Dubová]] || align=center|2. |- | [[VKP Bratislava]] || align=center|3. || align=center|Pohár CEV |- | [[VKM Žilina|ŠK Stavbár CZPŠ Žilina]] || align=center|4. |- | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] || align=center|5. |- | <s>[[VO TJ Spartak Myjava]]<s/> || align=center|6. |- | [[VK Chemes Humenné]] || align=center|7. |- | [[MVK Zvolen|ŠVK Lokomotíva Zvolen]] || align=center|8. |- | [[VK Nové Mesto nad Váhom|VK Flaga Nové Mesto nad Váhom]] || align=center|[[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|Postup z 1. ligy]] |} Poznámky: * Družstvo [[VO TJ Spartak Myjava]], ktoré skončilo v minulej sezóne na 6. mieste, sa do tejto sezóny neprihlásilo, a keďže [[VKM Stará Ľubovňa|Priemstav Stará Ľubovňa]] odmietlo účasť, nahradilo ho pôvodne vypadávajúce družstvo ŠVK Lokomotíva Zvolen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novým účastníkom extraligy mužov sa stal ŠVK Zvolen | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/novym-ucastnikom-extraligy-muzov-sa-stal-svk-zvolen/ | dátum vydania = 2002-08-30 | dátum prístupu = 2022-12-09 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Púchov |28||26||2|| {{ku|81|22}} || {{ku|2 447|2 036}} || +411||'''54''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Bratislava |28||19||9|| {{ku|62|35}} || {{ku|2 307|2 118}} || +189||'''47''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Prešov |28||16||12|| {{ku|63|49}} || {{ku|2 493|2 411}} || +82||'''44''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Dubová |28||15||13|| {{ku|57|50}} || {{ku|2 397|2 395}} || +2||'''43''' |- bgcolor=#FFDCCC |5.|| align=left|Humenné |28||14||14|| {{ku|50|54}} || {{ku|2 292|2 318}} || −26||'''42''' |- bgcolor=#FFDCCC |6.|| align=left|Žilina |28||9||19|| {{ku|36|64}} || {{ku|2 109|2 322}} || −213||'''37''' |- bgcolor=#FFDCCC |7.|| align=left|Nové Mesto n/V |28||8||20|| {{ku|36|70}} || {{ku|2 233|2 462}} || −229||'''36''' |- bgcolor=#FFDCCC |8.|| align=left|Zvolen |28||5||23|| {{ku|31|72}} || {{ku|2 173|2 389}} || −216||'''33''' |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}4. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCDECC |1.|| align=left|Púchov |34||28||6|| {{ku|90|35}} || {{ku|2 936|2 526}} || +410||'''62''' |- bgcolor=#CCDECC |2.|| align=left|Bratislava |34||24||10|| {{ku|78|42}} || {{ku|2 861|2 630}} || +231||'''58''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Dubová |34||19||15|| {{ku|70|59}} || {{ku|2 906|2 880}} || +26||'''53''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Prešov |34||17||17|| {{ku|70|65}} || {{ku|2 973|2 956}} || +17||'''51''' |} ;Skupina o 5.{{--}}8. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |5.|| align=left|Humenné |34||16||18|| {{ku|62|69}} || {{ku|2 874|2 881}} || −7||'''50''' |- bgcolor=#CCEECC |6.|| align=left|Žilina |34||11||23|| {{ku|48|80}} || {{ku|2 684|2 929}} || −245||'''45''' |- bgcolor=#FFCCCC |7.|| align=left|Nové Mesto n/V |34||11||23|| {{ku|48|83}} || {{ku|2 779|3 032}} || −253||'''45''' |- bgcolor=#FFCCCC |8.|| align=left|Zvolen |34||10||24|| {{ku|48|81}} || {{ku|2 761|2 940}} || −179||'''44''' |} ;Skupina o udržanie {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#e6e6e6 |7.|| align=left|Nové Mesto n/V |38||13||25|| {{ku|58|89}} || {{ku|3 314|3 357}} || −243||'''51''' |- bgcolor=#e6e6e6 |8.|| align=left|Zvolen |38||12||26|| {{ku|54|91}} || {{ku|3 086|3 295}} || −209||'''50''' |} === Play-off === ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Prešov''' || '''{{ku|3|1}}''' || Humenné || '''{{tooltip|0 : 3|600 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 2|500 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|500 divákov}}, {{tooltip|3 : 0|600 divákov}} |- | '''Dubová''' || '''{{ku|3|0}}''' || Žilina || '''{{tooltip|3 : 0|180 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 0|150 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|100 divákov}} |} ;Play-off o 5. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Humenné''' || '''{{ku|2|0}}''' || Žilina || '''{{ku|3|1}}''', {{tooltip|3 : 1|100 divákov}} |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Púchov''' || '''{{ku|3|0}}''' || Prešov || '''{{tooltip|3 : 0|300 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 1|400 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|700 divákov}} |- | '''Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Dubová || '''{{tooltip|3 : 1|650 divákov}}''', '''{{ku|3|1}}''', {{tooltip|3 : 1|350 divákov}} |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Dubová''' || '''{{ku|2|1}}''' || Prešov || '''{{tooltip|3 : 0|110 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|300 divákov}}, '''{{ku|3|0}}''' |} ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Púchov''' || '''{{ku|3|0}}''' || Bratislava || '''{{tooltip|3 : 1|600 divákov}}''', {{ku|3|2}}, '''{{tooltip|3 : 1|600 divákov}}''' |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Zostava majstra == * hráči: Jozef Jánošík, Martin Repák, [[Andrej Barbierik]], Michal Kropa, Pavel Bartík, [[Patrik Pistovič]], [[František Ogurčák]], Pavol Valach, Miroslav Šomko, Ivan Štefko ml., Erik Gábor, Gerhard Ďalog, Jozef Sládeček, Ján Kováčik * tréneri: Ivan Štefko, František Božok == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[VKP Bratislava]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[ŠK Petrochema Dubová]] |- |align=center| 4. || [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] |- |align=center| 5. || [[VK Chemes Humenné]] |- |align=center| 6. || [[VKM Žilina|ŠK Stavbár CZPŠ Žilina]] |- |align=center| 7. || [[VK Nové Mesto nad Váhom|VK Flaga Nové Mesto nad Váhom]] |- |align=center| 8. || [[MVK Zvolen|ŠVK Lokomotíva Zvolen]] | [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Prelínacia súťaž]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style=text-align:center |- ! [[Slovenský pohár vo volejbale mužov|Slovenský pohár]] 2002/03 |- | [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == Družstvá: * [[MVK Zvolen|ŠVK Lokomotíva Zvolen]]{{--}}8. tím extraligy * [[VK Slávia Svidník]]{{--}}víťaz 1. ligy Východ * [[VK Bystrina SPU Nitra|VK Ekonóm SPU Nitra]]{{--}}víťaz 1. ligy Západ ;1. kolo {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! 1. zápas !! 2. zápas !! width=140|Tím 2 |- | '''Svidník''' || {{ku|3|2}} || {{tooltip|2 : 3|postúpil Svidník lepším pomerom lôpt}} || Nitra |} ;2. kolo {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! 1. zápas !! 2. zápas !! width=140|Tím 2 |- | Svidník || {{ku|3|1}} || {{tooltip|0 : 3|postúpil Zvolen lepším pomerom setov}} || '''Zvolen''' |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2002/03]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=605&TypeCatid=1&Ligaid=1&Anid=5# Extraliga mužov 2002/03 na archívnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2019/volejbal%20priloha%20december19%20(1).pdf Extraliga mužov 2002/03 v magazíne SVF{{--}}Volejbal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240807083521/http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2019/volejbal%20priloha%20december19%20%281%29.pdf |date=2024-08-07 }} * [https://web.archive.org/web/20031008142134/http://www.volleyball.sk/obsah/rubrika.asp?id=71 Extraliga mužov 2002/03 na stránke volleyball.sk] {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] [[Kategória:Volejbal v 2002]] [[Kategória:Volejbal v 2003]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2002]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2003]] 3we3zl739mpw6wxi8e2333y7fi354y1 0 690727 8226530 7680809 2026-05-31T08:21:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226530 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2001/02 |sezóna_pred = Volejbalová extraliga mužov 2000/01 |sezóna_po = Volejbalová extraliga mužov 2002/03 |začiatok = [[5. október]] [[2001]] |koniec = [[24. apríl]] [[2002]] |majster = [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]] (2. titul) |víťaz_základ = [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]] |zostup = [[MVK Zvolen|ŠVK Lokomotíva Zvolen]] |počet_mužstiev = 8 |odohraté_zápasy = {{tooltip|140|zápasy základnej a nadstavbovej časti}} + {{tooltip|20|zápasy play-off}} |najlepší_strelec = |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v sezóne '''2001/02''' bol 10. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V súťaži účinkovalo 8 družstiev. Titul získalo družstvo [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]], ktoré vo finálovej sérii vyhralo nad [[ŠK Petrochema Dubová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muži Matadoru Púchov s druhým titulom majstra Slovenska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/muzi-matadoru-puchov-s-druhym-titulom-majstra-slovenska/ | dátum vydania = 2002-04-24 | dátum prístupu = 2022-12-09 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> Družstvá Bratislavy a Dubovej súťažili okrem extraligy aj v stredoeurópskej Interlige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Interliga | url = http://www.volleyball.sk/obsah/clanok.asp?id=1121 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-12-09 | vydavateľ = volleyball.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20031007020042/http://www.volleyball.sk/obsah/clanok.asp?id=1121 | dátum archivácie = 2003-10-07 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VKP do novej sezóny s Palinekom, ciele sa nemenia | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vkp-do-novej-sezony-s-palinekom-ciele-sa-nemenia/ | dátum vydania = 2001-10-02 | dátum prístupu = 2022-12-09 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> == Systém súťaže == Súťaž sa skladala z troch častí{{--}}základnej, nadstavbovej a z play-off. Základná časť sa hrala štvorkolovým systémom každý s každým 2x doma a 2x vonku v tzv. dvojkolách. Všetky družstvá postúpili do nadstavbovej časti, pričom 4 najlepšie postúpili do skupiny o 1. až 4. miesto, zvyšné družstvá do skupiny o 5. až 8. miesto. Najlepších 6 družstiev po nadstavbovej časti postúpilo do play-off s tým, že dve najlepšie družstvá boli priamo nasadené do semifinále. Zvyšné 2 družstvá nadstavbovej časti odohrali ešte skupinu o udržanie. 3-kolové play-off začínalo štvrťfinálovými duelmi a končilo duelmi o umiestnenie. Duel o 3. a o 5. miesto sa hral na 2 víťazné zápasy, všetky ostatné duely play-off na 3 víťazné zápasy. Do nižšej súťaže v budúcej sezóne zostúpilo najhoršie družstvo po nadstavbovej časti; nahradené bolo víťazom prelínacej súťaže, ktorú odohrali víťazi skupín 1. ligy. Bodovanie: * za výhru 2 body * za prehru 1 bod == Účastníci == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 500 | caption = Lokalizácia tímov Extraligy mužov 2002/03 | relief = | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKP Bratislava|Bratislava]] | position = top | lat = 48.1624 | lon = 17.1414 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VŠK Púchov|Púchov]] | position = right | lat = 49.120000 | lon = 18.330556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[ŠK Petrochema Dubová|Dubová]] | position = right | lat = 48.810833 | lon = 19.417222 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKM Žilina|Žilina]] | position = top | lat = 49.222778 | lon = 18.740000 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Prešov]] | position = top | lat = 49.000000 | lon = 21.233333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Chemes Humenné|Humenné]] | position = top | lat = 48.935833 | lon = 21.906667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MVK Zvolen|Zvolen]] | position = right | lat = 48.578333 | lon = 19.123333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VO TJ Spartak Myjava|Myjava]] | position = right | lat = 48.749167 | lon = 17.564444 }} }} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=200|Družstvo ! width=50|{{tooltip|2000/01|Umiestnenie v predchádzajúcej sezóne}} ! Účasť v pohároch 2001/02<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do pohárovej Európy štyri slovenské tímy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/do-poharovej-europy-styri-slovenske-timy/ | dátum vydania = 2001-06-13 | dátum prístupu = 2022-12-09 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> |- | [[ŠK Petrochema Dubová]] || align=center|1. || align=center|Interliga |- | [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]] || align=center|2. || align=center|Top Teams Cup |- | [[VO TJ Spartak Myjava]] || align=center|3. || align=center|Pohár CEV |- | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] || align=center|4. || align=center|Pohár CEV |- | [[VKM Žilina|ŠK Stavbár CZPŠ Žilina]] || align=center|5. |- | [[VK Chemes Humenné]] || align=center|6. |- | [[VKP Bratislava]] || align=center|7. || align=center|Interliga |- | [[MVK Zvolen|ŠVK Lokomotíva Zvolen]] || align=center|8. |} == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Púchov |28||25||3|| {{ku|80|22}} || {{ku|2 440|1 991}} || +449||'''53''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Dubová |28||22||6|| {{ku|70|34}} || {{ku|2 372|2 199}} || +173||'''50''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Bratislava |28||16||12|| {{ku|58|41}} || {{ku|2 287|2 225}} || +62||'''44''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Prešov |28||16||12|| {{ku|60|49}} || {{ku|2 444|2 360}} || +84||'''44''' |- bgcolor=#FFDCCC |5.|| align=left|Myjava |28||14||14|| {{ku|52|48}} || {{ku|2 258|2 200}} || +58||'''42''' |- bgcolor=#FFDCCC |6.|| align=left|Žilina |28||12||16|| {{ku|46|66}} || {{ku|2 385|2 527}} || −142||'''40''' |- bgcolor=#FFDCCC |7.|| align=left|Humenné |28||6||22|| {{ku|31|73}} || {{ku|2 184|2 440}} || −256||'''31''' |- bgcolor=#FFDCCC |8.|| align=left|Zvolen |28||1||27|| {{ku|19|83}} || {{ku|2 035|2 463}} || −428||'''29''' |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}4. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCDECC |1.|| align=left|Púchov |34||29||5|| {{ku|95|32}} || {{ku|3 006|2 499}} || +507||'''63''' |- bgcolor=#CCDECC |2.|| align=left|Dubová |34||23||11|| {{ku|77|51}} || {{ku|2 852|2 754}} || +98||'''57''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Prešov |34||21||13|| {{ku|77|56}} || {{ku|2 990|2 847}} || +143||'''55''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Bratislava |34||18||16|| {{ku|68|56}} || {{ku|2 799|2 779}} || +20||'''52''' |} ;Skupina o 5.{{--}}8. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |5.|| align=left|Myjava |34||17||17|| {{ku|65|61}} || {{ku|2 753|2 784}} || −31||'''51''' |- bgcolor=#CCEECC |6.|| align=left|Žilina |34||14||20|| {{ku|56|82}} || {{ku|2 951|3 113}} || −162||'''48''' |- bgcolor=#FFCCCC |7.|| align=left|Humenné |34||9||25|| {{ku|45|86}} || {{ku|2 806|3 028}} || −222||'''43''' |- bgcolor=#FFCCCC |8.|| align=left|Zvolen |34||5||29|| {{ku|33|92}} || {{ku|2 565|2 918}} || −353||'''39''' |} ;Skupina o udržanie {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#e6e6e6 |7.|| align=left|Humenné |38||13||25|| {{ku|57|89}} || {{ku|3 165|3 325}} || −160||'''51''' |- bgcolor=#e6e6e6 |8.|| align=left|Zvolen |38||5||33|| {{ku|36|104}} || {{ku|2 862|3 277}} || −415||'''43''' |} === Play-off === ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | Prešov || '''{{ku|0|3}}''' || '''Žilina''' || '''{{tooltip|2 : 3|400 divákov}}''', '''{{ku|1|3}}''', {{ku|0|3}} |- | '''Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Myjava || '''{{tooltip|3 : 0|420 divákov}}''', '''{{ku|3|1}}''', {{ku|3|2}} |} ;Play-off o 5. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Prešov''' || '''{{ku|2|0}}''' || Myjava || '''{{tooltip|3 : 1|150 divákov}}''', {{ku|3|2}} |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Púchov''' || '''{{ku|3|0}}''' || Bratislava || '''{{tooltip|3 : 0|400 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 0|400 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|800 divákov}} |- | '''Dubová''' || '''{{ku|3|0}}''' || Žilina || '''{{ku|3|1}}''', '''{{ku|3|1}}''', {{tooltip|3 : 0|600 divákov}} |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Bratislava''' || '''{{ku|2|1}}''' || Žilina || '''{{tooltip|3 : 0|460 divákov}}''', {{ku|1|3}}, '''{{tooltip|3 : 0|480 divákov}}''' |} ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Púchov''' || '''{{ku|3|0}}''' || Dubová || '''{{tooltip|3 : 1|500 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|350 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|800 divákov}}''' |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Zostava majstra == * hráči: Marián Migra, Jozef Jánošík, Rastislav Pagáč, [[Andrej Barbierik]], Pavel Bartík, [[Patrik Pistovič]], [[František Ogurčák]], Pavol Valach, Miroslav Šomko, Ivan Štefko ml., Erik Gábor, Gerhard Ďalog, Jozef Sládeček, Ján Kováčik, Karol Láncoš * tréneri: Ivan Štefko, František Božok == Konečné umiestnenie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[ŠK Petrochema Dubová]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VKP Bratislava]] |- |align=center| 4. || [[VKM Žilina|ŠK Stavbár CZPŠ Žilina]] |- |align=center| 5. || [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] |- |align=center| 6. || [[VO TJ Spartak Myjava]] |- |align=center| 7. || [[VK Chemes Humenné]] |- |align=center| 8. || [[MVK Zvolen|ŠVK Lokomotíva Zvolen]] | [[Súbor:Red Arrow Down.svg|16px|Zostup]] |} == Prelínacia súťaž == Účasť v extralige v budúcej sezóne získalo družstvo z Nového Mesta n/Váhom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VK Nové Mesto n/Váhom - ŠKM Stará Ľubovňa 3:0, Nové Mesto v extralige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vk-nove-mesto-n-vahom-skm-stara-lubovna-30-nove-mesto-v-extralige/ | dátum vydania = 2002-04-12 | dátum prístupu = 2022-12-09 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> Družstvá: * [[VKM Stará ľubovňa|ŠKM Stará Ľubovňa]]{{--}}víťaz 1. ligy Východ * [[VK Nové Mesto nad Váhom]]{{--}}víťaz 1. ligy Západ {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Nové Mesto n/V''' || {{ku|3|0}} || Stará Ľubovňa || '''{{tooltip|3 : 0| divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|1 200 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|800 divákov}}''' |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2001/02]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=605&TypeCatid=1&Ligaid=1&Anid=7# Extraliga mužov 2001/02 na archívnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [http://www.svf.sk/_img/Pictures/STULAJTER%202022/Mesa%C4%8Dn%C3%ADk/volejbal_priloha_februar%20final.pdf Extraliga mužov 2001/02 v magazíne SVF{{--}}Volejbal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221209185743/http://www.svf.sk/_img/Pictures/STULAJTER%202022/Mesa%C4%8Dn%C3%ADk/volejbal_priloha_februar%20final.pdf |date=2022-12-09 }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Vranka| Meno = Milan | Rok = 2003| Titul = Kronika športu 2002 | Miesto = Bratislava| Vydavateľ = Šport Press | ISBN = 80-85742-28-4 | Strany = 132 | URLAnotácie = | Jazyk = }} * [https://web.archive.org/web/20031008142134/http://www.volleyball.sk/obsah/rubrika.asp?id=69 Extraliga mužov 2001/02 na stránke volleyball.sk] {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] [[Kategória:Volejbal v 2001]] [[Kategória:Volejbal v 2002]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2001]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2002]] 0h3dcxf4dlkfo4bz3ujptlbrnz1y1ct 0 690773 8226532 7680810 2026-05-31T08:25:04Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226532 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2003/04 |sezóna_pred = Volejbalová extraliga mužov 2002/03 |sezóna_po = Volejbalová extraliga mužov 2004/05 |začiatok = [[3. október]] [[2003]] |koniec = [[25. apríl]] [[2004]] |majster = [[VKP Bratislava]] (8. titul) |víťaz_základ = [[VKP Bratislava]] |zostup = [[ŠK Petrochema Dubová]] |počet_mužstiev = 10 |odohraté_zápasy = {{tooltip|156|zápasy základnej a nadstavbovej časti}} + {{tooltip|27|zápasy play-off}} |najlepší_strelec = |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v sezóne '''2003/04''' bol 12. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V súťaži účinkovalo 10 družstiev, čo je o 2 družstvá viac ako v predošlej sezóne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dva kluby súťaž vzdali | url = http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2003.10.3+Sport+4 | dátum vydania = 2003-10-03 | dátum prístupu = 2022-12-09 | vydavateľ = hospodarskyklub.sk }}</ref> Titul získalo družstvo [[VKP Bratislava]], ktoré vo finálovej sérii vyhralo nad obhajcom prvenstva [[ŠK Matador Púchov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = VKP Bratislava zdolal Púchov a má ôsmy titul majstra |url = http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=668&NewsID=55 |dátum vydania = 2004-04-25 |dátum prístupu = 2022-12-10 |vydavateľ = SVF |url archívu = https://web.archive.org/web/20040509155233/http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=668&NewsID=55 |dátum archivácie = 2004-05-09 }}</ref> Bolo to už piata finálová séria s týmito dvoma súpermi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pred finále extraligy mužov VKP - Púchov: na tituly 7:3 | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=241 | dátum vydania = 2004-04-17 | dátum prístupu = 2022-12-10 | vydavateľ = SVF }}</ref> == Systém súťaže == Súťaž sa skladala z troch častí{{--}}základnej, nadstavbovej a z play-off. Základná časť sa po novom hrala už iba dvojkolovým systémom každý s každým raz doma a raz vonku v tzv. dvojkolách. Všetky družstvá postúpili do nadstavbovej časti, pričom 4 najlepšie postúpili do skupiny o 1. až 4. miesto, zvyšné družstvá do skupiny o 5. až 10. miesto. Najlepších 6 družstiev po nadstavbovej časti postúpilo do play-off s tým, že dve najlepšie družstvá boli priamo nasadené do semifinále. Zvyšné 4 družstvá nadstavbovej časti odohrali ešte skupinu o 7. až 10. miesto, ktorá určila zostupujúci tím. 3-kolové play-off začínalo štvrťfinálovými duelmi a končilo duelmi o umiestnenie. Duel o 3. a o 5. miesto sa hral na 2 víťazné zápasy, všetky ostatné duely play-off na 3 víťazné zápasy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V extralige mužov štartuje play off, VKP a Púchov majú voľno | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=221 | dátum vydania = 2004-03-14 | dátum prístupu = 2022-12-10 | vydavateľ = SVF }}</ref> Bodovanie: * za výhru 2 body * za prehru 1 bod == Účastníci == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 500 | caption = Lokalizácia tímov Extraligy mužov 2003/04 | relief = | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKP Bratislava|VKP Bratislava]]<br>[[VŠC Bratislava|STU Bratislava]] | position = top | lat = 48.1624 | lon = 17.1414 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VŠK Púchov|Púchov]] | position = right | lat = 49.120000 | lon = 18.330556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[ŠK Petrochema Dubová|Dubová]] | position = right | lat = 48.810833 | lon = 19.417222 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKM Žilina|Žilina]] | position = top | lat = 49.222778 | lon = 18.740000 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Prešov]] | position = top | lat = 49.000000 | lon = 21.233333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Chemes Humenné|Humenné]] | position = top | lat = 48.935833 | lon = 21.906667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MVK Zvolen|Zvolen]] | position = right | lat = 48.578333 | lon = 19.123333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Nové Mesto nad Váhom|Nové Mesto n/V]] | position = right | lat = 48.754722 | lon = 17.830833 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKM Pienstav Stará Ľubovňa|Stará Ľubovňa]] | position = right | lat = 49.301667 | lon = 20.688611 }} }} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=200|Družstvo ! width=50|{{tooltip|2002/03|Umiestnenie v predchádzajúcej sezóne}} ! Účasť v pohároch 2003/04 |- | [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]] || align=center|1. |- | [[VKP Bratislava]] || align=center|2. || align=center|Pohár CEV |- | [[ŠK Petrochema Dubová]] || align=center|3. |- | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] || align=center|4. |- | [[VK Chemes Humenné]] || align=center|5. |- | [[VKM Žilina]] || align=center|6. |- | [[VK Nové Mesto nad Váhom|VK Flaga Nové Mesto nad Váhom]] || align=center|7. |- | [[MVK Zvolen|MVK Lokomotíva Zvolen]] || align=center|8. |- | [[VŠC STU Bratislava]] || align=center|[[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|Postup z 1. ligy]] |- | [[VKM Pienstav Stará Ľubovňa]] || align=center|[[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|Postup z 1. ligy]] |} == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|VKP Bratislava |18||16||2|| {{ku|52|19}} || {{ku||}} || ||'''34''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Prešov |18||15||3|| {{ku|49|19}} || {{ku||}} || ||'''32''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Púchov |18||12||6|| {{ku|38|30}} || {{ku||}} || ||'''30''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Zvolen |18||11||7|| {{ku|40|28}} || {{ku||}} || ||'''29''' |- bgcolor=#FFDCCC |5.|| align=left|Humenné |18||10||8|| {{ku|37|29}} || {{ku||}} || ||'''28''' |- bgcolor=#FFDCCC |6.|| align=left|Žilina |18||10||8|| {{ku|37|33}} || {{ku||}} || ||'''28''' |- bgcolor=#FFDCCC |7.|| align=left|Nové Mesto n/V |18||7||11|| {{ku|35|39}} || {{ku||}} || ||'''25''' |- bgcolor=#FFDCCC |8.|| align=left|Stará Ľubovňa |18||5||13|| {{ku|26|42}} || {{ku||}} || ||'''23''' |- bgcolor=#FFDCCC |9.|| align=left|STU Bratislava |18||3||15|| {{ku|17|49}} || {{ku||}} || ||'''21''' |- bgcolor=#FFDCCC |10.|| align=left|Dubová |18||1||17|| {{ku|9|52}} || {{ku||}} || ||'''19''' |} <small>Prešov má 1 kontumačnú prehru bez priznania bodu.</small> === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}4. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCDECC |1.|| align=left|VKP Bratislava |30||25||5|| {{ku|84|38}} || {{ku|2 837|2 460}} || +377||'''55''' |- bgcolor=#CCDECC |2.|| align=left|Púchov |30||21||9|| {{ku|67|49}} || {{ku|2 673|2 504}} || +169||'''51''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Prešov |30||20||10|| {{ku|73|47}} || {{ku|2 674|2 514}} || +160||'''49''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Zvolen |30||12||18|| {{ku|56|63}} || {{ku|2 614|2 623}} || −9||'''42''' |} <small>Prešov má 1 kontumačnú prehru bez priznania bodu.</small> ;Skupina o 5.{{--}}10. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |5.|| align=left|Humenné |28||20||9|| {{ku|67|35}} || {{ku|2 352|2 111}} || +241||'''48''' |- bgcolor=#CCEECC |6.|| align=left|Žilina |28||15||13|| {{ku|55|52}} || {{ku|2 402|2 387}} || +15||'''43''' |- bgcolor=#FFCCCC |7.|| align=left|Nové Mesto n/V |28||13||15|| {{ku|57|52}} || {{ku||}} || ||'''41''' |- bgcolor=#FFCCCC |8.|| align=left|Stará Ľubovňa |28||9||19|| {{ku|41|64}} || {{ku||}} || ||'''37''' |- bgcolor=#FFCCCC |9.|| align=left|STU Bratislava |28||7||21|| {{ku|35|70}} || {{ku||}} || ||'''35''' |- bgcolor=#FFCCCC |10.|| align=left|Dubová |28||2||26|| {{ku|17|80}} || {{ku||}} || ||'''30''' |} === Skupina o umiestnenie === ;Skupina o 7.{{--}}10. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#e6e6e6 |7.|| align=left|Nové Mesto n/V |34||19||15|| {{ku|75|56}} || {{ku|3 041|2 886}} || +155||'''53''' |- bgcolor=#e6e6e6 |8.|| align=left|Stará Ľubovňa |34||12||22|| {{ku|53|74}} || {{ku|2 712|2 906}} || −194||'''46''' |- bgcolor=#e6e6e6 |9.|| align=left|STU Bratislava |34||10||24|| {{ku|45|83}} || {{ku|2 661|2 958}} || −297||'''44''' |- bgcolor=#e6e6e6 |10.|| align=left|Dubová |34||2||32|| {{ku|22|98}} || {{ku|2 284|2 884}} || −600||'''36''' |} === Play-off === ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Prešov''' || '''{{ku|3|1}}''' || Žilina || '''{{tooltip|3 : 2| divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 1|350 divákov}}''', {{tooltip|2 : 3|100 divákov}}, {{tooltip|3 : 0|100 divákov}} |- | '''Zvolen''' || '''{{ku|3|1}}''' || Humenné || '''{{tooltip|3 : 0| divákov}}''', '''{{tooltip|1 : 3|500 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|500 divákov}}, {{tooltip|3 : 0|350 divákov}} |} ;Play-off o 5. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Humenné''' || '''{{ku|2|0}}''' || Žilina || '''{{tooltip|3 : 1|150 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|100 divákov}} |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Bratislava''' || '''{{ku|3|1}}''' || Zvolen || '''{{tooltip|3 : 2|510 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 1|550 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|600 divákov}}, {{tooltip|3 : 1|400 divákov}} |- | '''Púchov''' || '''{{ku|3|2}}''' || Prešov || '''{{tooltip|0 : 3|350 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 2|400 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|700 divákov}}, {{tooltip|3 : 1|700 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|500 divákov}}''' |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Prešov''' || '''{{ku|2|1}}''' || Zvolen || '''{{tooltip|3 : 2|400 divákov}}''', {{tooltip|2 : 3|500 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|600 divákov}}''' |} ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Bratislava''' || '''{{ku|3|2}}''' || Púchov || '''{{tooltip|3 : 2|1 000 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|600 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 2|800 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|600 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|1 100 divákov}}''' |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Zostava majstra == * hráči: Juraj Chochol, Michal Husár, Ladislav Husár, [[Martin Nemec]], Robin Pělucha, Martin Hody, Zdeněk Haník, Boris Demeter, [[Emanuel Kohút]], Vladimír Roštár, Andrej Patúc, Jakub Joščák, Jakub Kedrovič, Michal Šimo * tréneri: Zdeněk Haník, Peter Plichta == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VKP Bratislava]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] |- |align=center| 4. || [[MVK Zvolen|MVK Lokomotíva Zvolen]] |- |align=center| 5. || [[VK Chemes Humenné]] |- |align=center| 6. || [[VKM Žilina]] |- |align=center| 7. || [[VK Nové Mesto nad Váhom|VK Flaga Nové Mesto nad Váhom]] |- |align=center| 8. || [[VKM Pienstav Stará Ľubovňa]] |- |align=center| 9. || [[VŠC STU Bratislava]] |- |align=center| 10. || [[ŠK Petrochema Dubová]] | [[Súbor:Red Arrow Down.svg|16px|Zostup]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style=text-align:center |- ! [[Slovenský pohár vo volejbale mužov|Slovenský pohár]] 2003/04 |- | [[VKP Bratislava]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2003/04]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=605&TypeCatid=1&Ligaid=1&Anid=4# Extraliga mužov 2003/04 na archívnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2019/volejbal%20priloha%20december19%20(1).pdf Extraliga mužov 2003/04 v magazíne SVF{{--}}Volejbal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240807083521/http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2019/volejbal%20priloha%20december19%20%281%29.pdf |date=2024-08-07 }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Vranka| Meno = Milan | Titul = Kronika športu 2004 | Rok = 2005 | Miesto = Bratislava| Vydavateľ = Šport Press | ISBN = 80-85742-35-7 | Strany = | URLAnotácie = | Jazyk = }} * [https://web.archive.org/web/20040609160929/http://www.volleyball.sk/obsah/rubrika.asp?id=72 Extraliga mužov 2003/04 na stránke volleyball.sk] {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] [[Kategória:Volejbal v 2003]] [[Kategória:Volejbal v 2004]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2003]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2004]] 2exq1exm79vh4vjuourrosveahez7oy 0 690841 8226533 7506200 2026-05-31T08:27:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226533 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2004/05 |sezóna_pred = Volejbalová extraliga mužov 2003/04 |sezóna_po = Volejbalová extraliga mužov 2005/06 |začiatok = [[8. október]] [[2004]] |koniec = [[28. apríl]] [[2005]] |majster = [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] (1. titul) |víťaz_základ = [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] |zostup = [[VKM Pienstav Stará Ľubovňa]] |počet_mužstiev = 10 |odohraté_zápasy = {{tooltip|132|zápasy základnej a nadstavbovej časti}} + {{tooltip|34|zápasy play-off}} |najlepší_strelec = |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v sezóne '''2004/05''' bol 13. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V súťaži účinkovalo 10 družstiev.<ref name=zacina>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Začína sa trinásty ročník extraligy mužov i žien | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=314 | dátum vydania = 2004-10-07 | dátum prístupu = 2022-12-11 | vydavateľ = hospodarskyklub.sk }}</ref> Premiérový titul získalo družstvo [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]], ktoré vo finálovej sérii vyhralo nad obhajcom prvenstva [[VKP Bratislava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Titul majstra ide prvý raz v histórii do Prešova | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=462 | dátum vydania = 2005-04-28 | dátum prístupu = 2022-12-11 | vydavateľ = SVF }}</ref> == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti predošlej sezóne čiastočne zmenil. Súťaž sa skladala z troch častí{{--}}základnej, nadstavbovej a z play-off. Základná časť sa hrala už iba dvojkolovým systémom každý s každým raz doma a raz vonku v tzv. dvojkolách. Všetky družstvá postúpili do nadstavbovej časti, pričom 6 najlepších postúpilo do skupiny o 1. až 6. miesto, zvyšné družstvá do skupiny o 7. až 10. miesto. Najlepších 8 družstiev po nadstavbovej časti postúpilo do play-off. 3-kolové play-off začínalo štvrťfinálovými duelmi a končilo duelmi o medailové umiestnenie. Štvrťfinále a semifinále sa hrali na 3 víťazné zápasy, duel o bronz na 2 víťazné zápasy a finálový duel na 4 víťazné zápasy.<ref name=zacina/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Informácie o súťaži - Muži, Extraliga, 2004/2005 | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=607&TypeCatid=1&Ligaid=1&Anid=9 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-12-11 | vydavateľ = SVF }}</ref> Posledné 2 družstvá zo skupiny o 7. až 10. miesto odohrali baráž o zotrvanie v extralige hranú na 3 víťazné zápasy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ako ďalej v extraligových súťažiach | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=420 | dátum vydania = 2005-03-06 | dátum prístupu = 2022-12-11 | vydavateľ = SVF }}</ref> Bodovanie: * za výhru 2 body * za prehru 1 bod == Účastníci == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 500 | caption = Lokalizácia tímov Extraligy mužov 2004/05 | relief = | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKP Bratislava|Bratislava]] | position = right | lat = 48.1624 | lon = 17.1414 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VŠK Púchov|Púchov]] | position = right | lat = 49.120000 | lon = 18.330556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKM Žilina|Žilina]] | position = top | lat = 49.222778 | lon = 18.740000 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Prešov]] | position = top | lat = 49.000000 | lon = 21.233333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Chemes Humenné|Humenné]] | position = top | lat = 48.935833 | lon = 21.906667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MVK Zvolen|Zvolen]] | position = right | lat = 48.578333 | lon = 19.123333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Nové Mesto nad Váhom|Nové Mesto n/V]] | position = right | lat = 48.754722 | lon = 17.830833 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKM Pienstav Stará Ľubovňa|Stará Ľubovňa]] | position = right | lat = 49.301667 | lon = 20.688611 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Bystrina SPU Nitra|Nitra]] | position = right | lat = 48.306944 | lon = 18.086389 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VO TJ Strojár Malacky|Malacky]] | position = right | lat = 48.435833 | lon = 17.017778 }} }} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! Družstvo ! width=50|{{tooltip|2003/04|Umiestnenie v predchádzajúcej sezóne}} ! Účasť v pohároch 2004/05 |- | [[VKP Bratislava]] || align=center|1. || align=center|Top Teams Cup |- | [[VŠK Púchov]] || align=center|2. |- | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] || align=center|3. |- | [[MVK Zvolen|MVK Lokomotíva Zvolen]] || align=center|4. |- | [[VK Chemes Humenné]] || align=center|5. |- | [[VKM Žilina]] || align=center|6. |- | [[VK Nové Mesto nad Váhom|VK Cityfarma Nové Mesto nad Váhom]] || align=center|7. |- | [[VKM Pienstav Stará Ľubovňa]] || align=center|8. |- | <s>[[VŠC STU Bratislava]]</s> || align=center|9. |- | [[VK Bystrina SPU Nitra|VK Ekonóm SPU Nitra]] || align=center|[[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|Postup z 1. ligy]] |- | [[VO TJ Strojár Malacky]] || align=center|[[Súbor:Paris Transilien N.svg|16px|Nováčik]] |} Poznámka: Klub VŠC STU Bratislava prepustil extraligovú licenciu Malackám. == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Prešov |18||17||1|| {{ku|52|12}} || {{ku|1 547|1 260}} || +287||'''35''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Bratislava |18||14||4|| {{ku|45|15}} || {{ku|1 446|1 215}} || +231||'''32''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Zvolen |18||14||4|| {{ku|46|19}} || {{ku|1 535|1 441}} || +114||'''32''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Nové Mesto n/V |18||13||5|| {{ku|42|25}} || {{ku|1 563|1 462}} || +101||'''31''' |- bgcolor=#CCEECC |5.|| align=left|Humenné |18||11||7|| {{ku|39|31}} || {{ku|1 580|1 519}} || +61||'''29''' |- bgcolor=#CCEECC |6.|| align=left|Púchov |18||7||11|| {{ku|36|34}} || {{ku|1 580|1 513}} || +67||'''25''' |- bgcolor=#FFDCCC |7.|| align=left|Žilina |18||6||12|| {{ku|20|40}} || {{ku|1 250|1 373}} || −123||'''24''' |- bgcolor=#FFDCCC |8.|| align=left|Nitra |18||5||13|| {{ku|20|42}} || {{ku|1 300|1 405}} || −105||'''23''' |- bgcolor=#FFDCCC |9.|| align=left|Malacky |18||3||15|| {{ku|15|48}} || {{ku|1 261|1 509}} || −248||'''21''' |- bgcolor=#FFDCCC |10.|| align=left|Stará Ľubovňa |18||0||18|| {{ku|5|54}} || {{ku|1 084|1 446}} || −362||'''18''' |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}6. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Prešov |28||24||4|| {{ku|75|27}} || {{ku|2 444|2 054}} || +390||'''52''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Zvolen |28||21||7|| {{ku|70|35}} || {{ku|2 420|2 331}} || +89||'''49''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Bratislava |28||20||8|| {{ku|66|32}} || {{ku|2 297|2 065}} || +242||'''48''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Nové Mesto n/V |28||18||10|| {{ku|65|44}} || {{ku|2 519|2 388}} || +131||'''46''' |- bgcolor=#CCEECC |5.|| align=left|Humenné |28||14||14|| {{ku|53|57}} || {{ku|2 492|2 444}} || +48||'''42''' |- bgcolor=#CCEECC |6.|| align=left|Púchov |28||9||19|| {{ku|52|62}} || {{ku|2 493|2 539}} || −46||'''37''' |} ;Skupina o 7.{{--}}10. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |7.|| align=left|Žilina |24||10||14|| {{ku|33|47}} || {{ku|1 719|1 825}} || −106||'''34''' |- bgcolor=#CCEECC |8.|| align=left|Nitra |24||7||17|| {{ku|27|56}} || {{ku|1 759|1 898}} || −139||'''31''' |- bgcolor=#FFCCCC |9.|| align=left|Malacky |24||5||19|| {{ku|24|62}} || {{ku|1 783|2 049}} || −266||'''29''' |- bgcolor=#FFCCCC |10.|| align=left|Stará Ľubovňa |24||4||20|| {{ku|20|63}} || {{ku|1 621|1 954}} || −333||'''28''' |} === Play-off === ;Baráž o zotrvanie {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Malacky''' || '''{{ku|3|0}}''' || Stará Ľubovňa | '''{{ku|3|1}}''', '''{{ku|3|0}}''', {{tooltip|3 : 2|300 divákov}} |} ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Prešov''' || '''{{ku|3|0}}''' || Nitra | '''{{ku|3|0}}''', '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|0}} |- | '''Zvolen''' || '''{{ku|3|0}}''' || Žilina | '''{{ku|3|0}}''', '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|1}} |- | '''Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Púchov | '''{{ku|3|0}}''', '''{{ku|3|0}}''', {{tooltip|3 : 1|750 divákov}} |- | '''Nové Mesto n/V''' || '''{{ku|3|2}}''' || Humenné | '''{{ku|3|1}}''', '''{{ku|3|1}}''', {{ku|2|3}}, {{ku|0|3}}, '''{{ku|3|0}}''' |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Prešov''' || '''{{ku|3|2}}''' || Nové Mesto n/V | '''{{ku|2|3}}''', '''{{ku|3|1}}''', {{tooltip|3 : 1|750 divákov}}, {{ku|2|3}}, '''{{tooltip|3 : 0|1 000 divákov}}''' |- | Zvolen || '''{{ku|1|3}}''' || '''Bratislava''' | '''{{ku|0|3}}''', '''{{ku|3|1}}''', {{tooltip|0 : 3|500 divákov}}, {{tooltip|1 : 3|550 divákov}} |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | Zvolen || '''{{ku|0|2}}''' || '''Nové Mesto n/V''' | '''{{tooltip|0 : 3|150 divákov}}''', {{ku|1|3}} |} ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Prešov''' || '''{{ku|4|2}}''' || Bratislava | '''{{tooltip|3 : 1|1 200 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|850 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|1 200 divákov}}''', {{tooltip|2 : 3|800 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|1 200 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|1 000 divákov}} |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Zostava majstra == * hráči: Peter Váhovský, Kamil Feňo, Miroslav Hrivnák, Peter Tholt, [[Roman Ondrušek]], Stanislav Soták, Roman Špaček, Milan Gešperík, Michal Červeň, [[Martin Sopko (1982)|Martin Sopko st.]], [[Martin Sopko (1987)|Martin Sopko ml.]] * tréner: [[Jaroslav Vlk]] == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[VKP Bratislava]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VK Nové Mesto nad Váhom|VK Cityfarma Nové Mesto nad Váhom]] |- |align=center| 4. || [[MVK Zvolen|MVK Lokomotíva Zvolen]] |- |align=center| 5. || [[VK Chemes Humenné]] |- |align=center| 6. || [[VŠK Púchov]] |- |align=center| 7. || [[VKM Žilina]] |- |align=center| 8. || [[VK Bystrina SPU Nitra|VK Ekonóm SPU Nitra]] |- |align=center| 9. || [[VO TJ Strojár Malacky]] |- |align=center| 10. || [[VKM Pienstav Stará Ľubovňa]] | [[Súbor:Red Arrow Down.svg|16px|Zostup]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style=text-align:center |- ! [[Slovenský pohár vo volejbale mužov|Slovenský pohár]] 2004/05 |- | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2004/05]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=605&TypeCatid=1&Ligaid=1&Anid=9# Extraliga mužov 2004/05 na archívnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2019/volejbal%20priloha%20april19.pdf Extraliga mužov 2004/05 v magazíne SVF{{--}}Volejbal]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Vranka| Meno = Milan | Titul = Kronika športu 2005 | Rok = 2006 | Miesto = Bratislava| Vydavateľ = Šport Press | ISBN = 80-85742-36-5 | Strany = | URLAnotácie = | Jazyk = }} * [https://web.archive.org/web/20200808204657/http://www.volleyball.sk/index.php?option=com_content&task=category&sectionid=16&id=137&Itemid=66 Extraliga mužov 2004/05 na stránke volleyball.sk] ''archive.org'' {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] [[Kategória:Volejbal v 2004]] [[Kategória:Volejbal v 2005]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2004]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2005]] 3ztfgpdocq5t231elhkt4bhswj55lnj 0 690863 8226534 7506519 2026-05-31T08:29:13Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226534 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2005/06 |sezóna_pred = Volejbalová extraliga mužov 2004/05 |sezóna_po = Volejbalová extraliga mužov 2006/07 |začiatok = [[7. október]] [[2005]] |koniec = [[26. apríl]] [[2006]] |majster = [[VKP Bratislava]] (9. titul) |víťaz_základ = [[VKP Bratislava]] |zostup = žiadny |počet_mužstiev = 9 |odohraté_zápasy = {{tooltip|108|zápasy základnej a nadstavbovej časti}} + {{tooltip|25|zápasy play-off}} |počet_divákov = 33 040 (248 {{tooltip|d/z|divákov na zápas}}) |najlepší_strelec = |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v sezóne '''2005/06''' bol 14. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V súťaži účinkovalo 9 družstiev, čo je o 1 družstvo menej ako v predošlej sezóne.<ref name=titul>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Titul obhajuje Prešov, získať ho však chcú viacerí | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=629 | dátum vydania = 2005-10-07 | dátum prístupu = 2022-12-12 | vydavateľ = SVF }}</ref> Titul získalo družstvo [[VKP Bratislava]], ktoré vo finálovej sérii vyhralo nad [[VK Chemes Humenné]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volejbalisti VKP Bratislava získali deviaty titul | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=750 | dátum vydania = 2006-04-26 | dátum prístupu = 2022-12-12 | vydavateľ = SVF }}</ref> == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti predošlej sezóne takmer nezmenil. Súťaž sa skladala z troch častí{{--}}základnej, nadstavbovej a z play-off. Základná časť sa hrala dvojkolovým systémom každý s každým raz doma a raz vonku v tzv. dvojkolách. Všetky družstvá postúpili do nadstavbovej časti, pričom 6 najlepších postúpilo do skupiny o 1. až 6. miesto, zvyšné družstvá do skupiny o 7. až 9. miesto. Družstvám sa v nadstavbovej časti započítavali aj výsledky zo základnej časti. Najlepších 8 družstiev po nadstavbovej časti postúpilo do play-off. 3-kolové play-off začínalo štvrťfinálovými duelmi a končilo duelmi o medailové umiestnenie. Štvrťfinále a semifinále sa hrali na 3 víťazné zápasy, duel o bronz na 2 víťazné zápasy a finálový duel na 4 víťazné zápasy. Zo súťaže kvôli neúplnému počtu družstiev nikto nezostúpil.<ref name=titul/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Informácie o súťaži - Muži, Extraliga, 2005/2006 | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=607&TypeCatid=1&Ligaid=1&Anid=11 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-12-12 | vydavateľ = SVF }}</ref> Pred sezónou Súťažná komisia SVF schválila nové pravidlá [[Medzinárodná volejbalová federácia|FIVB]] a [[Európska volejbalová konfederácia|CEV]] týkajúce sa nového bodovania, pri ktorom sa určenie poradia posudzuje podľa podielu bodov a nie podľa podielu setov, ako to bolo dovtedy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zmena: lopty sú už viac ako sety | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=622 | dátum vydania = 2005-09-29 | dátum prístupu = 2022-12-12 | vydavateľ = SVF }}</ref> == Bodovanie == * za výhru 2 body * za prehru 1 bod * za kontumáciu 0 bodov Pre určenie víťaza a poradia družstiev sa posudzujú nasledovné kritériá: # Počet víťazstiev v súťaži. # Počet bodov zo všetkých stretnutí. # Pomer setov. # Pomer lôpt. # Výsledky vzájomných stretnutí dotknutých družstiev podľa krítérií 1 až 4. == Účastníci == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 500 | caption = Lokalizácia tímov Extraligy mužov 2005/06 | relief = | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKP Bratislava|Bratislava]] | position = right | lat = 48.1624 | lon = 17.1414 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VŠK Púchov|Púchov]] | position = right | lat = 49.120000 | lon = 18.330556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKM Žilina|Žilina]] | position = top | lat = 49.222778 | lon = 18.740000 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Prešov]] | position = top | lat = 49.000000 | lon = 21.233333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Chemes Humenné|Humenné]] | position = top | lat = 48.935833 | lon = 21.906667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MVK Zvolen|Zvolen]] | position = right | lat = 48.578333 | lon = 19.123333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Nové Mesto nad Váhom|Nové Mesto n/V]] | position = right | lat = 48.754722 | lon = 17.830833 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Bystrina SPU Nitra|Nitra]] | position = right | lat = 48.306944 | lon = 18.086389 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VO TJ Strojár Malacky|Malacky]] | position = right | lat = 48.435833 | lon = 17.017778 }} }} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! Družstvo ! width=50|{{tooltip|2004/05|Umiestnenie v predchádzajúcej sezóne}} ! Účasť v pohároch 2005/06<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V pohárovej Európe bude hrať šesť slovenských družstiev | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=540 | dátum vydania = 2005-06-30 | dátum prístupu = 2022-12-12 | vydavateľ = SVF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V pohárovej Európe je medzi nasadenými len Doprastav | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=545 | dátum vydania = 2005-07-02 | dátum prístupu = 2022-12-12 | vydavateľ = SVF }}</ref> |- | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] || align=center|1. || align=center|Top Teams Cup |- | [[VKP Bratislava]] || align=center|2. || align=center|Pohár CEV |- | [[VK Nové Mesto nad Váhom|VK Cityfarma Nové Mesto nad Váhom]] || align=center|3. |- | [[MVK Zvolen|MVK Lokomotíva Zvolen]] || align=center|4. |- | [[VK Chemes Humenné]] || align=center|5. |- | [[VŠK Púchov]] || align=center|6. || align=center|Top Teams Cup |- | [[VKM Žilina]] || align=center|7. |- | [[VK Bystrina SPU Nitra|VK Ekonóm SPU Nitra]] || align=center|8. |- | [[VO TJ Strojár Malacky]] || align=center|9. |} Poznámka: Pôvodne sa mal v extralige predstaviť aj víťaz 1. ligy{{--}}[[VK Lovinit Lovinobaňa]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Lovinobani od novej sezóny už na mužský extraligu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-lovinobani-od-novej-sezony-uz-na-muzsky-extraligu/ | dátum vydania = 2005-02-25 | dátum prístupu = 2022-12-12 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> ten napokon možnosť postupu nevyužil a prihlásil sa opäť iba do 1. ligy.<ref name=titul/> Jeho náhradník{{--}}[[VKM Stará Ľubovňaa]], ktorý skončil v predošlej sezóne extraligy posledný, rovnako nevyužil možnosť účinkovať v extralige, keď rozpustil seniorské družstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bude v extralige iba deväť tímov? | url = https://myzvolen.sme.sk/c/2335866/bude-v-extralige-iba-devat-timov.html | dátum vydania = 2005-08-09 | dátum prístupu = 2022-12-12 | vydavateľ = myzvolen.sme.sk }}</ref> == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Bratislava |16||13||3|| {{ku|45|13}} || {{ku|1 388|1 154}} || +234||'''29''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Nové Mesto n/V |16||13||3|| {{ku|42|22}} || {{ku|1 472|1 331}} || +141||'''29''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Humenné |16||12||4|| {{ku|38|24}} || {{ku|1 397|1 281}} || +116||'''28''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Prešov |16||10||6|| {{ku|38|26}} || {{ku|1 444|1 307}} || +137||'''26''' |- bgcolor=#CCEECC |5.|| align=left|Púchov |16||10||6|| {{ku|38|26}} || {{ku|1 413|1 353}} || +60||'''26''' |- bgcolor=#CCEECC |6.|| align=left|Malacky |16||6||10|| {{ku|28|37}} || {{ku|1 384|1 473}} || −89||'''22''' |- bgcolor=#FFDCCC |7.|| align=left|Zvolen |16||5||11|| {{ku|22|38}} || {{ku|1 259|1 385}} || −126||'''21''' |- bgcolor=#FFDCCC |8.|| align=left|Žilina |16||2||14|| {{ku|11|44}} || {{ku|1 023|1 292}} || −269||'''18''' |- bgcolor=#FFDCCC |9.|| align=left|Nitra |16||1||15|| {{ku|13|45}} || {{ku|1 193|1 397}} || −204||'''17''' |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}6. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Bratislava |26||21||5|| {{ku|70|23}} || {{ku|2 237|1 935}} || +302||'''47''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Nové Mesto n/V |26||21||5|| {{ku|69|33}} || {{ku|2 385|2 143}} || +242||'''47''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Humenné |26||19||7|| {{ku|63|36}} || {{ku|2 281|2 072}} || +209||'''45''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Prešov |26||14||12|| {{ku|55|47}} || {{ku|2 271|2 129}} || +142||'''40''' |- bgcolor=#CCEECC |5.|| align=left|Púchov |26||13||13|| {{ku|50|49}} || {{ku|2 156|2 174}} || −18||'''39''' |- bgcolor=#CCEECC |6.|| align=left|Malacky |26||6||20|| {{ku|29|67}} || {{ku|1 969|2 247}} || −278||'''32''' |} ;Skupina o 7.{{--}}9. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |7.|| align=left|Zvolen |20||8||12|| {{ku|31|44}} || {{ku|1 590|1 703}} || −113||'''28''' |- bgcolor=#CCEECC |8.|| align=left|Nitra |20||3||17|| {{ku|21|52}} || {{ku|1 519|1 712}} || −193||'''23''' |- bgcolor=#e6e6e6 |9.|| align=left|Žilina |20||3||17|| {{ku|16|53}} || {{ku|1 327|1 620}} || −293||'''23''' |} === Play-off === ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Nitra | '''{{tooltip|3 : 0|300 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 0|360 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|250 divákov}} |- | '''Nové Mesto n/V''' || '''{{ku|3|0}}''' || Zvolen | '''{{tooltip|3 : 0|300 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 1|400 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|250 divákov}} |- | '''Humenné''' || '''{{ku|3|0}}''' || Malacky | '''{{tooltip|3 : 0|200 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 1|250 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|100 divákov}} |- | '''Prešov''' || '''{{ku|3|0}}''' || Púchov | '''{{tooltip|3 : 0|250 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 1|300 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|400 divákov}} |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Prešov | '''{{tooltip|3 : 1|480 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 0|500 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|400 divákov}} |- | Nové Mesto n/V || '''{{ku|0|3}}''' || '''Humenné''' | '''{{tooltip|1 : 3|400 divákov}}''', '''{{tooltip|0 : 3|600 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|600 divákov}} |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Nové Mesto n/V''' || '''{{ku|2|0}}''' || Prešov | '''{{tooltip|3 : 2|500 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|300 divákov}} |} ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Bratislava''' || '''{{ku|4|1}}''' || Humenné | '''{{tooltip|3 : 0|500 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 0|500 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|700 divákov}}, {{tooltip|1 : 3|600 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|1 000 divákov}}''' |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Zostava majstra == * hráči: Zdeněk Haník, Ladislav Husár, [[Martin Nemec]], Robin Pělucha, Boris Demeter, [[Emanuel Kohút]], Vladimír Roštár, Martin Hody, Andrej Patúc, Jakub Joščák, Jaroslav Nosek, Miroslav Stehlík, Tomáš Vojkovič * tréneri: [[Ivan Husár]], Jaroslav Nosek, Martin Májek == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VKP Bratislava]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[VK Chemes Humenné]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VK Nové Mesto nad Váhom|VK Cityfarma Nové Mesto nad Váhom]] |- |align=center| 4. || [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] |- |align=center| 5. || [[VŠK Púchov]] |- |align=center| 6. || [[VO TJ Strojár Malacky]] |- |align=center| 7. || [[MVK Zvolen|MVK Lokomotíva Zvolen]] |- |align=center| 8. || [[VK Bystrina SPU Nitra|VK Ekonóm SPU Nitra]] |- |align=center| 9. || [[VKM Žilina]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style=text-align:center |- ! [[Slovenský pohár vo volejbale mužov|Slovenský pohár]] 2005/06 |- | [[VK Nové Mesto nad Váhom|VK Cityfarma Nové Mesto nad Váhom]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2005/06]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=605&TypeCatid=1&Ligaid=1&Anid=11# Extraliga mužov 2005/06 na archívnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [https://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/stranka/59-volejbal-muzi-2005-06/ Volejbalová extraliga mužov 2005/06 na stránke sport.pravda.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221212002319/https://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/stranka/59-volejbal-muzi-2005-06/ |date=2022-12-12 }} * [http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2019/volejbal%20priloha%20maj19.pdf Extraliga mužov 2005/06 v magazíne SVF{{--}}Volejbal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221212002319/http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2019/volejbal%20priloha%20maj19.pdf |date=2022-12-12 }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Vranka| Meno = Milan | Titul = Kronika športu 2006 | Rok = 2007 | Miesto = Bratislava| Vydavateľ = Šport Press | ISBN = 978-80-85742-37-4 | Strany = | URLAnotácie = | Jazyk = }} {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] [[Kategória:Volejbal v 2005]] [[Kategória:Volejbal v 2006]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2005]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2006]] hjflkl9mzdxhynx1oeirje3ls9a7d7m 0 690900 8226535 7507989 2026-05-31T08:31:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226535 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2006/07 |sezóna_pred = Volejbalová extraliga mužov 2005/06 |sezóna_po = Volejbalová extraliga mužov 2007/08 |začiatok = [[30. september]] [[2006]] |koniec = [[29. apríl]] [[2007]] |majster = [[VK Nové Mesto nad Váhom|VK Cityfarma Nové Mesto n/V]] (1. titul) |víťaz_základ = [[VK Nové Mesto nad Váhom|VK Cityfarma Nové Mesto n/V]] |zostup = [[VKM Žilina]]<br>[[VK Lovinit Lovinobaňa]] |počet_mužstiev = 10 |odohraté_zápasy = {{tooltip|104|zápasy základnej a nadstavbovej časti}} + {{tooltip|40|zápasy play-off}} |počet_divákov = 33 090 (230 divákov na zápas) |najlepší_strelec = |poznámka = Bratislava a Komárno sa pripojili až v play-off }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v sezóne '''2006/07''' bol 15. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V súťaži účinkovalo 10 družstiev, čo je o 1 družstvo viac ako v predošlej sezóne.<ref name=extraliga>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Extraliga mužov i žien sa začne 30. septembra | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/extraliga-muzov-i-zien-sa-zacne-30-septembra/ | dátum vydania = 2006-07-20 | dátum prístupu = 2022-12-13 | vydavateľ = sme.sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volejbalisti začnú po novom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/volejbalisti-zacnu-po-novom/ | dátum vydania = 2006-09-30 | dátum prístupu = 2022-12-13 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> Titul získalo družstvo [[VK Nové Mesto nad Váhom|VK Cityfarma Nové Mesto nad Váhom]], ktoré vo finálovej sérii vyhralo nad obhajcom prvenstva z [[VKP Bratislava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Extraligu mužov vyhralo nečakane Nové Mesto | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=1518 | dátum vydania = 2007-04-26 | dátum prístupu = 2022-12-13 | vydavateľ = SVF }}</ref> Obaja minuloroční finalisti, [[VKP Bratislava]] a [[VK Chemes Humenné]], účinkovali okrem extraligy (do nej vstúpili až v play-off ako najvyššie nasadené tímy) aj v [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópskej lige]].<ref name=extraliga/><ref name=sel>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stredoeurópsku ligu si zahrá kvarteto slovenských družstiev | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/stredoeuropsku-ligu-si-zahra-kvarteto-slovenskych-druzstiev/ | dátum vydania = 2006-09-19 | dátum prístupu = 2022-12-13 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti predošlej sezóne zmenil. Súťaž sa skladala z troch častí{{--}}základnej, nadstavbovej a z play-off. Základná časť s ôsmymi družstvami sa hrala dvojkolovým systémom každý s každým raz doma a raz vonku. Všetky družstvá postúpili do nadstavbovej časti, pričom štvorica najlepších postúpila do skupiny o 1. až 4. miesto, zvyšné družstvá do skupiny o 5. až 8. miesto. Družstvám sa v nadstavbovej časti započítavali aj výsledky zo základnej časti. Najlepších 6 družstiev postúpilo do play-off, ku ktorým sa ako nasadené družstvá pripojili aj dve družstvá účinkujúce v Stredoeurópskej lige (SEL). Vyššie umiestnené družstvo v SEL bolo nasadené v play-off ako číslo 1, druhé ako číslo 2.<ref name=sel/> 3-kolové play-off začínalo štvrťfinálovými duelmi a končilo duelmi o umiestnenie. Po novom sa hrali už aj duely o nemedailové umiestnenia. Štvrťfinále a semifinále sa hralo na 3 víťazné zápasy, duel o bronz a finále na 4 víťazné zápasy, zápasy o umiestnenie na 2 víťazné zápasy. Zo súťaže zostúpilo posledné družstvo po nadstavbovej časti a predposledné odohralo prelínaciu súťaž s účastníkom 1. ligy.<ref name=extraliga/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Informácie o súťaži - Muži, Extraliga, 2006/2007 | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=607&TypeCatid=1&Ligaid=1&Anid=12 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-12-13 | vydavateľ = SVF }}</ref><ref name=volej>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volejbalisti o udržanie v extralige | url = https://myzilina.sme.sk/c/4793887/volejbalisti-o-udrzanie-v-extralige.html | dátum vydania = 2007-03-05 | dátum prístupu = 2022-12-13 | vydavateľ = SVF }}</ref> == Bodovanie == * za výhru 2 body * za prehru 1 bod * za kontumáciu 0 bodov Pre určenie víťaza a poradia družstiev sa posudzujú nasledovné kritériá: # Počet víťazstiev v súťaži. # Počet bodov zo všetkých stretnutí. # Pomer setov. # Pomer lôpt. # Výsledky vzájomných stretnutí dotknutých družstiev podľa krítérií 1 až 4. == Účastníci == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 500 | caption = Lokalizácia tímov Extraligy mužov 2006/07 | relief = | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKP Bratislava|Bratislava]] | position = right | lat = 48.1624 | lon = 17.1414 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VŠK Púchov|Púchov]] | position = right | lat = 49.120000 | lon = 18.330556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKM Žilina|Žilina]] | position = top | lat = 49.222778 | lon = 18.740000 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Prešov]] | position = top | lat = 49.000000 | lon = 21.233333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Chemes Humenné|Humenné]] | position = top | lat = 48.935833 | lon = 21.906667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MVK Zvolen|Zvolen]] | position = right | lat = 48.578333 | lon = 19.123333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Nové Mesto nad Váhom|Nové Mesto n/V]] | position = right | lat = 48.754722 | lon = 17.830833 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Bystrina SPU Nitra|Nitra]] | position = right | lat = 48.306944 | lon = 18.086389 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VO TJ Strojár Malacky|Malacky]] | position = right | lat = 48.435833 | lon = 17.017778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Lovinit Lovinobaňa|Lovinobaňa]] | position = right | lat = 48.437500 | lon = 19.589444 }} }} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! Družstvo ! width=50|{{tooltip|2005/06|Umiestnenie v predchádzajúcej sezóne}} ! Účasť v pohároch 2006/07<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenské kluby spoznali pohárových súperov | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=821 | dátum vydania = 2006-06-20 | dátum prístupu = 2022-12-13 | vydavateľ = SVF }}</ref> |- | [[VKP Bratislava]] || align=center|1. || align=center|Top Teams Cup + Stredoeurópska liga |- | [[VK Chemes Humenné]] || align=center|2. || align=center|Pohár CEV + Stredoeurópska liga |- | [[VK Nové Mesto nad Váhom|VK Cityfarma Nové Mesto nad Váhom]] || align=center|3. |- | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] || align=center|4. |- | [[VŠK Púchov]]|| align="center" |5. |- | [[VO TJ Strojár Malacky]]|| align="center" |6. |- | [[MVK Zvolen|MVK Lokomotíva Zvolen]]|| align="center" |7. |- | [[VK Bystrina SPU Nitra|VK Ekonóm SPU Nitra]] || align=center|8. |- | [[VKM Žilina]]|| align="center" |9. |- | [[VK Lovinit Lovinobaňa]]|| align="center" |[[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|1. liga]] |} Poznámka: Lovinobaňa odohrala svoje zápasy v [[Lučenec|Lučenci]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najväčší úlovok Lovinobane bude Stehlík? | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=861 | dátum vydania = 2006-07-27 | dátum prístupu = 2022-12-13 | vydavateľ = SVF }}</ref> == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Nové Mesto n/V |14||14||0|| {{ku|42|3}} || {{ku|1 131|856}} || +275||'''28''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Prešov |14||12||2|| {{ku|38|12}} || {{ku|1 183|1 001}} || +182||'''26''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Nitra |14||8||6|| {{ku|28|26}} || {{ku|1 194|1 171}} || +23||'''22''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Zvolen |14||8||6|| {{ku|26|26}} || {{ku|1 183|1 169}} || +14||'''22''' |- bgcolor=#FFDCCC |5.|| align=left|Púchov |14||6||8|| {{ku|26|28}} || {{ku|1 188|1 193}} || −5||'''20''' |- bgcolor=#FFDCCC |6.|| align=left|Žilina |14||4||10|| {{ku|18|35}} || {{ku|1 092|1 229}} || −137||'''18''' |- bgcolor=#FFDCCC |7.|| align=left|Malacky |14||4||10|| {{ku|17|34}} || {{ku|1 090|1 186}} || −96||'''18''' |- bgcolor=#FFDCCC |8.|| align=left|Lovinobaňa |14||0||14|| {{ku|11|42}} || {{ku|988|1 244}} || −256||'''14''' |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}4. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Nové Mesto n/V |26||26||0|| {{ku|78|6}} || {{ku|2 092|1 596}} || +496||'''52''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Prešov |26||17||9|| {{ku|59|37}} || {{ku|2 196|2 024}} || +172||'''43''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Zvolen |26||12||14|| {{ku|41|56}} || {{ku|2 119|2 215}} || −96||'''38''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Nitra |26||11||15|| {{ku|46|58}} || {{ku|2 241|2 319}} || −78||'''37''' |} ;Skupina o 5.{{--}}8. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Púchov |26||16||10|| {{ku|58|40}} || {{ku|2 197|2 054}} || +143||'''42''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Malacky |26||12||14|| {{ku|44|53}} || {{ku|2 128|2 154}} || −26||'''38''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3.|| align=left|Žilina |26||9||17|| {{ku|40|59}} || {{ku|2 104|2 242}} || −138||'''35''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4.|| align=left|Lovinobaňa |26||1||25|| {{ku|19|76}} || {{ku|1 804|2 277}} || −473||'''27''' |} === Play-off === ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Malacky | '''{{tooltip|3 : 0|550 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|100 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 2|580 divákov}}''' |- | '''Humenné''' || '''{{ku|3|0}}''' || Púchov | '''{{tooltip|3 : 1|150 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|100 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|400 divákov}}''' |- | '''Nové Mesto n/V''' || '''{{ku|3|0}}''' || Nitra | '''{{tooltip|3 : 0|400 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|700 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|500 divákov}}''' |- | '''Prešov''' || '''{{ku|3|0}}''' || Zvolen | '''{{tooltip|3 : 2|300 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|300 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|300 divákov}}''' |} ;Play-off o 5.{{--}}8. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Zvolen''' || '''{{ku|0|2}}''' || '''Malacky''' | '''{{tooltip|2 : 3|100 divákov}}''', {{tooltip|2 : 3|100 divákov}} |- | '''Nitra''' || '''{{ku|2|1}}''' || Púchov | '''{{tooltip|3 : 0|200 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|100 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|200 divákov}}''' |} ;Play-off o 7. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | Zvolen || '''{{ku|0|2}}''' || '''Púchov''' | '''{{tooltip|1 : 3|50 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|100 divákov}} |} ;Play-off o 5. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Nitra''' || '''{{ku|2|0}}''' || Malacky | '''{{tooltip|3 : 2|300 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|50 divákov}} |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Prešov | '''{{tooltip|3 : 0|450 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|600 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|400 divákov}}''' |- | Humenné || '''{{ku|2|3}}''' || '''Nové Mesto n/V''' | '''{{tooltip|3 : 2|500 divákov}}''', {{tooltip|2 : 3|550 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 2|600 divákov}}''', {{tooltip|2 : 3|600 divákov}}, '''{{tooltip|0 : 3|700 divákov}}''' |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Humenné''' || '''{{ku|4|2}}''' || Prešov | '''{{tooltip|0 : 3|250 divákov}}''', '''{{tooltip|1 : 3|300 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|500 divákov}}, {{tooltip|3 : 0|500 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|500 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|450 divákov}} |} ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | Bratislava || '''{{ku|1|4}}''' || '''Nové Mesto n/V''' | '''{{tooltip|1 : 3|500 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 1|600 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|700 divákov}}, {{tooltip|0 : 3|1 000 divákov}}, '''{{tooltip|2 : 3|800 divákov}}''' |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Zostava majstra == * hráči: Martin Minárik, [[Michal Hruška]], Martin Suja, Martin Makovec, Peter Beňa, Daniel Mikušovič, Juraj Tomášik, Ľubomír Ochodnický, Juraj Šujan, Erik Gábor, Michal Ferenec, [[Andrej Barbierik]], Michal Matušov, * tréneri: [[Peter Kalný]], Dušan Uváčik == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VK Nové Mesto nad Váhom|VK Cityfarma Nové Mesto nad Váhom]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[VKP Bratislava]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VK Chemes Humenné]] |- |align=center| 4. || [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] |- |align=center| 5. || [[VK Bystrina SPU Nitra|VK Ekonóm SPU Nitra]] |- |align=center| 6. || [[VO TJ Strojár Malacky]] |- |align=center| 7. || [[VŠK Púchov]] |- |align=center| 8. || [[MVK Zvolen|MVK Lokomotíva Zvolen]] |- |align=center| 9. || [[VKM Žilina]] | [[Súbor:Purple arrow right.svg|12px|Prelínacia súťaž]] |- |align=center| 10. || [[VK Lovinit Lovinobaňa]] | [[Súbor:Red Arrow Down.svg|16px|Zostup]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style=text-align:center |- ! [[Slovenský pohár vo volejbale mužov|Slovenský pohár]] 2006/07 |- | [[VKP Bratislava]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == Družstvá: * [[VKM Žilina]]{{--}}9. družstvo extraligy * [[TJ Slávia Svidník]]{{--}}víťaz 1. ligy Východ * [[VKP Bratislava|VKP Bratislava "B"]]{{--}}víťaz 1. ligy Západ ;1. kolo {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | Bratislava B || '''{{tooltip|2 : 2|zvíťazil Svidník lepším pomerom setov}}''' || '''Svidník''' | '''{{ku|3|1}}''', {{ku|0|3}}, '''{{ku|2|3}}''', {{ku|3|2}} |} ;2. kolo {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Bratislava B''' || '''{{ku|3|0}}''' || Žilina | '''{{ku|3|1}}''', {{ku|3|0}}, '''{{ku|3|0}}''' |} Postúpili víťazi oboch kôl.<ref name=volej/> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2006/07]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=605&TypeCatid=1&Ligaid=1&Anid=12# Extraliga mužov 2006/07 na archívnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [https://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/stranka/47-volejbal-muzi-200607/ Volejbalová extraliga mužov 2006/07 na stránke sport.pravda.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221213001754/https://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/stranka/47-volejbal-muzi-200607/ |date=2022-12-13 }} * [http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2019/volejbal_priloha_jun19.pdf Extraliga mužov 2006/07 v magazíne SVF{{--}}Volejbal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241227150619/http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2019/volejbal_priloha_jun19.pdf |date=2024-12-27 }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Vranka| Meno = Milan | Titul = Kronika športu 2007 | Rok = 2008 | Miesto = Bratislava| Vydavateľ = Šport Press | ISBN = 978-80-85742-38-1 | Strany = | URLAnotácie = | Jazyk = }} * [https://web.archive.org/web/20200811221159/http://www.volleyball.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=252&Itemid=66 Extraliga mužov 2006/07 na stránke volleyball.sk] ''archive.org'' {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] [[Kategória:Volejbal v 2006]] [[Kategória:Volejbal v 2007]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2006]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2007]] 75df6s1z3dmm93uxp2kjaqmdf00e7hc 0 690966 8226536 7509154 2026-05-31T08:33:04Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226536 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2007/08 |sezóna_pred = Volejbalová extraliga mužov 2006/07 |sezóna_po = Volejbalová extraliga mužov 2008/09 |začiatok = [[29. september]] [[2007]] |koniec = [[1. máj]] [[2008]] |majster = [[VK Chemes Humenné]] (1. titul) |víťaz_základ = [[VK Chemes Humenné]] |zostup = [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] |počet_mužstiev = 9 |odohraté_zápasy = {{tooltip|84|zápasy základnej a nadstavbovej časti}} + {{tooltip|36|zápasy play-off}} |počet_divákov = 39 100 (326 divákov na zápas) |najlepší_strelec = |poznámka = Bratislava a Nové Mesto n/V sa pripojili až v nadstavbovej časti }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v sezóne '''2007/08''' bol 16. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V súťaži účinkovalo 9 družstiev, čo je o 1 družstvo menej ako v predošlej sezóne.<ref name=extraliga>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V extralige mužov 9 družstiev, medzi ženami 3 nováčikovia | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-extralige-muzov-9-druzstiev-medzi-zenami-3-novacikovia/ | dátum vydania = 2007-07-13 | dátum prístupu = 2022-12-14 | vydavateľ = sme.sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volejbal: Štartuje extraliga, obhajcom Nové Mesto n/V | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/volejbal-startuje-extraliga-obhajcom-nove-mesto-n-v/ | dátum vydania = 2007-09-28 | dátum prístupu = 2022-12-14 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> Premérový titul získalo družstvo [[VK Chemes Humenné]], ktoré vo finálovej sérii vyhralo nad obhajcom prvenstva z [[VK Nové Mesto nad Váhom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chemes Humenné sa stal novým ligovým šampiónom | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=2658 | dátum vydania = 2008-04-27 | dátum prístupu = 2022-12-14 | vydavateľ = SVF }}</ref> Obaja minuloroční finalisti, [[VK Nové Mesto nad Váhom]] a [[VKP Bratislava]], účinkovali okrem extraligy (do nej vstúpili až v nadstavbovej časti) aj v [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópskej lige]].<ref name=extraliga/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V SEL mužov desať družstiev z piatich krajín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-sel-muzov-desat-druzstiev-z-piatich-krajin/ | dátum vydania = 2007-09-26 | dátum prístupu = 2022-12-14 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti predošlej sezóne zmenil. Súťaž sa skladala z troch častí{{--}}základnej, nadstavbovej a z play-off. Základná časť so siedmymi družstvami sa hrala dvojkolovým systémom každý s každým raz doma a raz vonku. Všetky družstvá postúpili do nadstavbovej časti, pričom štvorica najlepších postúpila do skupiny o 1. až 4. miesto, ktorú po novom doplnili aj dve družstvá účinkujúce Stredoeurópskej lige;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zmeny v európskych pohároch i v našej extralige | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=1607 | dátum vydania = 2007-05-29 | dátum prístupu = 2022-12-14 | vydavateľ = SVF }}</ref> zvyšné družstvá vytvorili skupinu o 7. až 9. miesto. Družstvám sa v nadstavbovej časti započítavali výsledky zo základnej časti iba v skupine o 7. až 9. miesto. Najlepších 8 družstiev postúpilo do play-off. 3-kolové play-off začínalo štvrťfinálovými duelmi a končilo duelmi o umiestnenie. Štvrťfinále, semifinále a duel o bronz sa hrali na 3 víťazné zápasy, finále na 4 víťazné zápasy, zápasy o umiestnenie na 2 odvetné zápasy. Zo súťaže nemalo zostúpiť žiadne družstvo. O účasť v extralige sa rozhodovalo v prelínacej súťaži s dvoma účastníkmi 1. ligy.<ref name=extraliga/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Informácie o súťaži - Muži, Extraliga, 2007/2008 | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=607&TypeCatid=1&Ligaid=1&Anid=14 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-12-14 | vydavateľ = SVF }}</ref> == Bodovanie == * za výhru 2 body * za prehru 1 bod * za kontumáciu 0 bodov Pre určenie víťaza a poradia družstiev sa posudzujú nasledovné kritériá: # Počet víťazstiev v súťaži. # Počet bodov zo všetkých stretnutí. # Pomer setov. # Pomer lôpt. # Výsledky vzájomných stretnutí dotknutých družstiev podľa krítérií 1 až 4. == Účastníci == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 500 | caption = Lokalizácia tímov Extraligy mužov 2007/08 | relief = | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKP Bratislava|Bratislava]] | position = right | lat = 48.1624 | lon = 17.1414 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VŠK Púchov|Púchov]] | position = right | lat = 49.120000 | lon = 18.330556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Prešov]] | position = top | lat = 49.000000 | lon = 21.233333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Chemes Humenné|Humenné]] | position = top | lat = 48.935833 | lon = 21.906667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MVK Zvolen|Zvolen]] | position = right | lat = 48.578333 | lon = 19.123333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Nové Mesto nad Váhom|Nové Mesto n/V]] | position = right | lat = 48.754722 | lon = 17.830833 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Bystrina SPU Nitra|Nitra]] | position = right | lat = 48.306944 | lon = 18.086389 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VO TJ Strojár Malacky|Malacky]] | position = right | lat = 48.435833 | lon = 17.017778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[TJ Slávia Svidník|Svidník]] | position = right | lat = 49.305556 | lon = 21.567778 }} }} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! Družstvo ! width=50|{{tooltip|2006/07|Umiestnenie v predchádzajúcej sezóne}} ! Účasť v pohároch 2007/08<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové Mesto nad Váhom na Cyprus, VKP do Rakúska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nove-mesto-nad-vahom-na-cyprus-vkp-do-rakuska/ | dátum vydania = 2007-07-02 | dátum prístupu = 2022-12-14 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> |- | [[VK Nové Mesto nad Váhom]] || align=center|1. || align=center|Vyzývací pohár CEV + Stredoeurópska liga |- | [[VKP Bratislava]] || align=center|2. || align=center|Vyzývací pohár CEV + Stredoeurópska liga |- | [[VK Chemes Humenné]] || align=center|3. |- | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] || align=center|4. |- | [[VK Bystrina SPU Nitra|VK Ekonóm SPU Nitra]] || align=center|5. |- | [[VO TJ Strojár Malacky]] || align=center|6. |- | [[VŠK Púchov]] || align=center|7. |- | [[MVK Zvolen|MVK Lokomotíva Zvolen]] || align=center|8. |- | [[TJ Slávia Svidník]] || align=center|[[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|1. liga]] |- | <s>[[VKP Bratislava|VKP Bratislava "B"]]<s/> || align=center|[[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|1. liga]] |} Poznámka: Do extraligy síce postúpilo B družstvo VKP Bratislava, súťažný poriadok však nepovoľuje hrať v jednej súťaže A i B družstvu jedného klubu. VKP Bratislava mal ale právo predať extraligovú licenciu, žiadny klub však o ňu neprejavil záujem.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyžrebovali extraligové súťaže sezóny 2007/08 | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=1740 | dátum vydania = 2007-07-13 | dátum prístupu = 2022-12-14 | vydavateľ = SVF }}</ref> == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Humenné |12||11||1|| {{ku|35|9}} || {{ku|1 050|825}} || +225||'''23''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Púchov |12||9||3|| {{ku|29|16}} || {{ku|1 020|949}} || +71||'''21''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Prešov |12||9||3|| {{ku|32|18}} || {{ku|1 129|1 037}} || +92||'''21''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Nitra |12||4||8|| {{ku|18|29}} || {{ku|1 001|1 061}} || −60||'''16''' |- bgcolor=#FFDCCC |5.|| align=left|Malacky |12||4||8|| {{ku|15|29}} || {{ku|923|1 038}} || −115||'''16''' |- bgcolor=#FFDCCC |6.|| align=left|Zvolen |12||3||9|| {{ku|17|29}} || {{ku|982|1 079}} || −97||'''15''' |- bgcolor=#FFDCCC |7.|| align=left|Svidník |12||2||10|| {{ku|16|32}} || {{ku|992|1 108}} || −116||'''14''' |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}6. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Humenné |10||10||0|| {{ku|30|6}} || {{ku|886|714}} || +172||'''20''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Prešov |10||5||5|| {{ku|22|19}} || {{ku|917|892}} || +25||'''15''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Nové Mesto n/V |10||5||5|| {{ku|19|21}} || {{ku|874|913}} || −39||'''15''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Bratislava |10||5||5|| {{ku|20|23}} || {{ku|938|950}} || −12||'''15''' |- bgcolor=#CCEECC |5.|| align=left|Púchov |10||4||6|| {{ku|19|21}} || {{ku|882|887}} || −5||'''14''' |- bgcolor=#CCEECC |6.|| align=left|Nitra |10||1||9|| {{ku|7|27}} || {{ku|672|813}} || −141||'''11''' |} ;Skupina o 7.{{--}}9. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |7.|| align=left|Zvolen |20||9||11|| {{ku|37|44}} || {{ku|1 760|1 811}} || −51||'''29''' |- bgcolor=#CCEECC |8.|| align=left|Malacky |20||8||12|| {{ku|33|46}} || {{ku|1 680|1 817}} || −137||'''28''' |- bgcolor=#e6e6e6 |9.|| align=left|Svidník |20||4||16|| {{ku|28|50}} || {{ku|1 643|1 783}} || −140||'''24''' |} === Play-off === ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Humenné''' || '''{{ku|3|0}}''' || Malacky | '''{{tooltip|3 : 0|500 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|100 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|400 divákov}}''' |- | '''Prešov''' || '''{{ku|3|0}}''' || Zvolen | '''{{tooltip|3 : 0|300 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|150 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|250 divákov}}''' |- | '''Nové Mesto n/V''' || '''{{ku|3|0}}''' || Nitra | '''{{tooltip|3 : 0|300 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|350 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|300 divákov}}''' |- | '''Bratislava''' || '''{{ku|3|2}}''' || Púchov | '''{{tooltip|3 : 2|850 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|150 divákov}}, '''{{tooltip|2 : 3|1 200 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|300 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|1 500 divákov}}''' |} ;Play-off o 5.{{--}}8. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Púchov''' || '''{{ku|2|0}}''' || Malacky | '''{{tooltip|3 : 1|150 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|50 divákov}} |- | Nitra || '''{{tooltip|1 : 1|Zvolen vyhral lepším pomerom lôpt}}''' || '''Zvolen''' | '''{{tooltip|1 : 3|150 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|200 divákov}} |} ;Play-off o 7. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Nitra''' || '''{{tooltip|1 : 1|Nitra vyhrala lepším pomerom lôpt}}''' || Malacky | '''{{tooltip|3 : 0|150 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|50 divákov}} |} ;Play-off o 5. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Púchov''' || '''{{tooltip|1 : 1|Púchov vyhral lepším pomerom lôpt}}''' || Zvolen | '''{{tooltip|3 : 0|150 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|200 divákov}} |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Humenné''' || '''{{ku|3|1}}''' || Bratislava | '''{{tooltip|3 : 0|1 000 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|1 000 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|1 100 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|1 200 divákov}} |- | Prešov || '''{{ku|0|3}}''' || '''Nové Mesto n/V''' | '''{{tooltip|2 : 3|500 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|400 divákov}}, '''{{tooltip|0 : 3|300 divákov}}''' |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | Prešov || '''{{ku|0|3}}''' || '''Bratislava''' | '''{{ku|0|3 kont}}''', {{ku|0|3 kont}}, '''{{ku|0|3 kont}}''' |} <small>Poznámka: Družstvo Prešova odmietlo nastúpiť kvôli štrajku za finančné podĺžnosti klubu na všetky tri zápasy, víťazom duelu o bronz sa tak stalo družstvo VKP Bratislava. VK PU Prešov bol za tri kontumačné výsledky a narušenie regulárnosti súťaže Súťažnou komisiou SVF vylúčený z extraligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Informácie o zápase - Muži, Extraliga, 2007/2008 | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=610&matchId=16692&TypeCatid=1&Ligaid=1&Anid=14 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-12-14 | vydavateľ = SVF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SK SVF vylúčila VK PU Prešov z extraligy mužov, bronz pre VKP | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=2664 | dátum vydania = 2008-04-29 | dátum prístupu = 2022-12-14 | vydavateľ = SVF }}</ref></small> ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Humenné''' || '''{{ku|4|0}}''' || Nové Mesto n/V | '''{{tooltip|3 : 1|1 200 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 0|1 200 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|500 divákov}}, {{tooltip|3 : 1|500 divákov}} |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Zostava majstra == * hráči: Tomáš Gut, Milan Hriňák, [[Miroslav Jakubov]], Peter Kašper, Vladimír Kríž, Miroslav Matta, Marek Mikula, [[Roman Ondrušek]], Marek Pollák, Lukáš Sabol, Stanislav Soták, Peter Tholt, Martin Vajda * tréneri: [[Richard Vlkolinský]] == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VK Chemes Humenné]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[VK Nové Mesto nad Váhom]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VKP Bratislava]] |- |align=center| 4. || [[VŠK Púchov]] |- |align=center| 5. || [[MVK Zvolen|MVK Lokomotíva Zvolen]] |- |align=center| 6. || [[VK Bystrina SPU Nitra|VK Ekonóm SPU Nitra]] |- |align=center| 7. || [[VO TJ Strojár Malacky]] |- |align=center| 8. || [[TJ Slávia Svidník]] |- |align=center| {{--}} || [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] | [[Súbor:Red Arrow Down.svg|16px|Zostup]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style=text-align:center |- ! [[Slovenský pohár vo volejbale mužov|Slovenský pohár]] 2007/08 |- | [[VKP Bratislava]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == Družstvá: * [[VK Hydrex Hriňová]]{{--}}víťaz 1. ligy Východ * [[VK Neografia Martin]]{{--}}víťaz 1. ligy Západ {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Hriňová''' || '''{{ku|3|0}}''' || Martin | '''{{tooltip|3 : 0|200 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|100 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|150 divákov}}''' |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2007/08]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=605&TypeCatid=1&Ligaid=1&Anid=14# Extraliga mužov 2007/08 na archívnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [https://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/stranka/41-volejbal-muzi-2007-08/ Volejbalová extraliga mužov 2007/08 na stránke sport.pravda.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221214194745/https://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/stranka/41-volejbal-muzi-2007-08/ |date=2022-12-14 }} * [http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2019/volejbal%20priloha%20jul19.pdf Extraliga mužov 2007/08 v magazíne SVF{{--}}Volejbal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241227162148/http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2019/volejbal%20priloha%20jul19.pdf |date=2024-12-27 }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Vranka| Meno = Milan | Titul = Kronika športu 2008 | Rok = 2009 | Miesto = Bratislava| Vydavateľ = Šport Press | ISBN = 978-80-85742-39-8 | Strany = | URLAnotácie = | Jazyk = }} {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] [[Kategória:Volejbal v 2007]] [[Kategória:Volejbal v 2008]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2007]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2008]] oyxyr6nnwmr6mvs6eyql6nywmlm9kos 0 691002 8226537 7508612 2026-05-31T08:35:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226537 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2008/09 |sezóna_pred = Volejbalová extraliga mužov 2007/08 |sezóna_po = Volejbalová extraliga mužov 2009/10 |začiatok = [[27. september]] [[2008]] |koniec = [[7. máj]] [[2009]] |majster = [[VKP Bratislava]] (10. titul) |víťaz_základ = [[VKP Bratislava]] |zostup = [[VK Hydrex Hriňová]]<br>[[TJ Neografia Martin]] |počet_mužstiev = 10 |odohraté_zápasy = {{tooltip|114|zápasy základnej a nadstavbovej časti}} + {{tooltip|40|zápasy play-off}} |počet_divákov = 36 900 (240 divákov na zápas) |najlepší_strelec = |poznámka = Humenné sa pripojilo až v nadstavbovej časti }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v sezóne '''2008/09''' bol 17. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V súťaži účinkovalo 10 družstiev, čo je o 1 družstvo viac ako v predošlej sezóne.<ref name=extraliga>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V 1. kole extraligy vicemajster z Nového Mesta proti Nitre | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-1-kole-extraligy-vicemajster-z-noveho-mesta-proti-nitre/ | dátum vydania = 2008-07-09 | dátum prístupu = 2022-12-15 | vydavateľ = sme.sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Extraliga mužov opäť desaťčlenná, titul obhajuje Humenné | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/extraliga-muzov-opat-desatclenna-titul-obhajuje-humenne/ | dátum vydania = 2008-08-24 | dátum prístupu = 2022-12-15 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> Titul získalo družstvo [[VKP Bratislava]], ktoré vo finálovej sérii vyhralo nad obhajcom prvenstva z [[VK Chemes Humenné]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VKP vyhral v Humennom 3:2 a získal titul | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=3983 | dátum vydania = 2009-05-07 | dátum prístupu = 2022-12-15 | vydavateľ = SVF }}</ref> Minuloročný majster, VK Chemes Humenné, účinkoval okrem extraligy (do nej vstúpil až v nadstavbovej časti) aj v [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópskej lige]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V SEL aj trio slovenských družstiev | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-sel-aj-trio-slovenskych-druzstiev/ | dátum vydania = 2008-09-23 | dátum prístupu = 2022-12-15 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti predošlej sezóne zmenil iba čiastočne. Súťaž sa opäť skladala z troch častí{{--}}základnej, nadstavbovej a z play-off. Základná časť s deviatymi družstvami sa hrala dvojkolovým systémom každý s každým raz doma a raz vonku. Všetky družstvá postúpili do nadstavbovej časti hranej tiež dvojkolovým systémom, pričom štvorica najlepších postúpila do skupiny o 1. až 4. miesto, ktorú doplnilo družstvo účinkujúce v Stredoeurópskej lige; zvyšné družstvá vytvorili skupinu o 5. až 10. miesto. Družstvám sa v nadstavbovej časti započítavali výsledky zo základnej časti iba v skupine o 5. až 10. miesto. Najlepších 8 družstiev postúpilo do play-off. 3-kolové play-off začínalo štvrťfinálovými duelmi a končilo duelmi o umiestnenie. Štvrťfinále, semifinále a duel o bronz sa hrali na 3 víťazné zápasy, finále na 4 víťazné zápasy, zápasy o umiestnenie na 2 odvetné zápasy. Zo súťaže zostúpilo v budúcej sezóne posledné družstvo po nadstavbovej časti a predposledné družstvo odohralo prelínaciu súťaž s účastníkom 1. ligy.<ref name=extraliga/> == Bodovanie == * za výhru 2 body * za prehru 1 bod * za kontumáciu 0 bodov Pre určenie víťaza a poradia družstiev sa posudzujú nasledovné kritériá: # Počet víťazstiev v súťaži. # Počet bodov zo všetkých stretnutí. # Pomer setov. # Pomer lôpt. # Výsledky vzájomných stretnutí dotknutých družstiev podľa krítérií 1 až 4. == Účastníci == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 500 | caption = Lokalizácia tímov Extraligy mužov 2008/09 | relief = | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKP Bratislava|Bratislava]] | position = right | lat = 48.1624 | lon = 17.1414 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VŠK Púchov|Púchov]] | position = bottom | lat = 49.120000 | lon = 18.330556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Chemes Humenné|Humenné]] | position = top | lat = 48.935833 | lon = 21.906667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MVK Zvolen|Zvolen]] | position = bottom | lat = 48.578333 | lon = 19.123333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Nové Mesto nad Váhom|Nové Mesto n/V]] | position = right | lat = 48.754722 | lon = 17.830833 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Bystrina SPU Nitra|Nitra]] | position = right | lat = 48.306944 | lon = 18.086389 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VO TJ Strojár Malacky|Malacky]] | position = right | lat = 48.435833 | lon = 17.017778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[TJ Slávia Svidník|Svidník]] | position = right | lat = 49.305556 | lon = 21.567778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[TJ Neografia Martin|Martin]] | position = top | lat = 49.066733 | lon = 18.922450 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Hydrex Hriňová|Hriňová]] | position = top | lat = 48.573333 | lon = 19.522778 }} }} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! Družstvo ! width=50|{{tooltip|2007/08|Umiestnenie v predchádzajúcej sezóne}} ! Účasť v pohároch 2008/09<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V pohárovej Európe štyri slovenské tímy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-poharovej-europe-styri-slovenske-timy/ | dátum vydania = 2008-06-28 | dátum prístupu = 2022-12-12 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> |- | [[VK Chemes Humenné]] || align=center|1. || align=center|Vyzývací pohár CEV + Stredoeurópska liga |- | [[VK Nové Mesto nad Váhom]] || align=center|2. |- | [[VKP Bratislava]] || align=center|3. || align=center|Vyzývací pohár CEV |- | [[VŠK Púchov]] || align=center|4. |- | [[MVK Zvolen|MVK VAV Lokomotíva Zvolen]] || align=center|5. |- | [[VK Bystrina SPU Nitra|VK Ekonóm SPU Nitra]] || align=center|6. |- | [[VO TJ Strojár Malacky]] || align=center|7. |- | [[TJ Slávia Svidník]] || align=center|8. |- | [[VK Hydrex Hriňová]] || align=center|[[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|1. liga]] |- | [[TJ Neografia Martin]] || align=center|[[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|1. liga]] |} Poznámky: * VKP Bratislava bol síce vyžrebovaný do Výzyvacieho pohára, [[Európska volejbalová konfederácia]] ho ale neskôr vylúčila, jeho zápasy boli kontumované a družstvo muselo účinkovať už v základnej časti súťaže.<ref name=extraliga/> * Po vylúčení družstva [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] z extraligy v minulej sezóne za nenastúpenie v 3 zápasoch v play-off o 3. miesto, do extraligy postúpilo aj zdolané družstvo z baráže{{--}}TJ Neografia Martin.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V extralige môže hrať Hriňová i Martin, Prešov bez umiestnenia | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=2688 | dátum vydania = 2008-05-04 | dátum prístupu = 2022-12-12 | vydavateľ = SVF }}</ref> == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Bratislava |16||15||1|| {{ku|45|8}} || {{ku|1 304|1 022}} || +282||'''31''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Nové Mesto n/V |16||13||3|| {{ku|44|15}} || {{ku|1 389|1 190}} || +199||'''29''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Nitra |16||10||6|| {{ku|33|22}} || {{ku|1 274|1 193}} || +81||'''26''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Zvolen |16||9||7|| {{ku|31|31}} || {{ku|1 347|1 344}} || +3||'''25''' |- bgcolor=#FFDCCC |5.|| align=left|Svidník |16||8||8|| {{ku|30|29}} || {{ku|1 314|1 304}} || +10||'''24''' |- bgcolor=#FFDCCC |6.|| align=left|Hriňová |16||6||10|| {{ku|24|33}} || {{ku|1 215|1 286}} || −71||'''22''' |- bgcolor=#FFDCCC |7.|| align=left|Malacky |16||5||11|| {{ku|23|37}} || {{ku|1 306|1 396}} || −90||'''21''' |- bgcolor=#FFDCCC |8.|| align=left|Púchov |16||4||12|| {{ku|15|40}} || {{ku|1 167|1 331}} || −164||'''20''' |- bgcolor=#FFDCCC |9.|| align=left|Martin |16||2||14|| {{ku|14|44}} || {{ku|1 129|1 379}} || −250||'''18''' |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}4. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Humenné |6||4||2|| {{ku|16|7}} || {{ku|530|458}} || +72||'''10''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Bratislava |6||4||2|| {{ku|14|10}} || {{ku|543|502}} || +41||'''10''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Nové Mesto n/V |6||4||2|| {{ku|13|10}} || {{ku|513|497}} || +16||'''10''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Nitra |6||0||6|| {{ku|2|18}} || {{ku|368|497}} || −129||'''6''' |} ;Skupina o 5.{{--}}10. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |5.|| align=left|Zvolen |26||17||9|| {{ku|58|43}} || {{ku|2 262|2 193}} || +69||'''43''' |- bgcolor=#CCEECC |6.|| align=left|Svidník |26||14||12|| {{ku|51|48}} || {{ku|2 199|2 179}} || +20||'''40''' |- bgcolor=#CCEECC |7.|| align=left|Púchov |26||11||15|| {{ku|41|52}} || {{ku|2 033|2 118}} || −85||'''37''' |- bgcolor=#CCEECC |8.|| align=left|Malacky |26||10||16|| {{ku|43|57}} || {{ku|2 207|2 286}} || −79||'''36''' |- bgcolor=#e6e6e6 |9.|| align=left|Hriňová |26||10||16|| {{ku|39|56}} || {{ku|2 048|2 152}} || −104||'''36''' |- bgcolor=#e6e6e6 |10.|| align=left|Martin |26||2||24|| {{ku|21|74}} || {{ku|1 889|2 272}} || −383||'''28''' |} === Play-off === ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Humenné''' || '''{{ku|3|0}}''' || Malacky | '''{{tooltip|3 : 0|500 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|100 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|400 divákov}}''' |- | '''Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Púchov | '''{{tooltip|3 : 0|180 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|150 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|200 divákov}}''' |- | '''Nové Mesto n/V''' || '''{{ku|3|1}}''' || Svidník | '''{{tooltip|3 : 0|350 divákov}}''', {{tooltip|2 : 3|460 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|400 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|450 divákov}} |- | '''Nitra''' || '''{{ku|3|2}}''' || Zvolen | '''{{tooltip|1 : 3|300 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|250 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 2|350 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|200 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|200 divákov}}''' |} ;Play-off o 5.{{--}}8. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Zvolen''' || '''{{tooltip|1 : 1|Zvolen vyhral lepším pomerom setov}}''' || Malacky | '''{{tooltip|1 : 3|50 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|100 divákov}} |- | '''Svidník''' || '''{{tooltip|1 : 1|Svidník vyhral lepším pomerom setov}}''' || Púchov | '''{{tooltip|3 : 0|220 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|150 divákov}} |} ;Play-off o 7. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Púchov''' || '''{{ku|2|0}}''' || Malacky | '''{{tooltip|3 : 1|100 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|50 divákov}} |} ;Play-off o 5. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | Zvolen || '''{{ku|0|2}}''' || '''Svidník''' | '''{{tooltip|1 : 3|50 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|150 divákov}} |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Humenné''' || '''{{ku|3|0}}''' || Nitra | '''{{tooltip|3 : 0|400 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|150 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|400 divákov}}''' |- | '''Bratislava''' || '''{{ku|3|1}}''' || Nové Mesto n/V | '''{{tooltip|3 : 0|400 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|400 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|300 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|450 divákov}} |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Nové Mesto n/V''' || '''{{ku|3|0}}''' || Nitra | '''{{tooltip|3 : 1|300 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|200 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|250 divákov}}''' |} ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | Humenné || '''{{ku|3|4}}''' || '''Bratislava''' | '''{{tooltip|0 : 3|800 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 2|700 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|700 divákov}}, {{tooltip|2 : 3|700 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|800 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|800 divákov}}, '''{{tooltip|2 : 3|800 divákov}}''' |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Zostava majstra == * hráči: Juraj Nosek, Ján Ventruba, Robin Pělucha, Tomáš Hollý, [[Tomáš Kriško]], Martin Slezák, Radoslav Brandis, Marcel Kišš, Martin Jankovič, Tomáš Vojkovič, Martin Spevár, [[Marek Kardoš]], [[Matej Kubš]] * tréneri: [[Ivan Husár]], Martin Špaček, Stanislav Košiš == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VKP Bratislava]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[VK Chemes Humenné]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VK Nové Mesto nad Váhom]] |- |align=center| 4. || [[VK Bystrina SPU Nitra|VK Ekonóm SPU Nitra]] |- |align=center| 5. || [[TJ Slávia Svidník]] |- |align=center| 6. || [[MVK Zvolen|MVK VAV Lokomotíva Zvolen]] |- |align=center| 7. || [[VŠK Púchov]] |- |align=center| 8. || [[VO TJ Strojár Malacky]] |- |align=center| 9. || [[VK Hydrex Hriňová]] | [[Súbor:Purple arrow right.svg|14px|postup do prelínacej súťaže]] |- |align=center| 10. || [[TJ Neografia Martin]] | [[Súbor:Red Arrow Down.svg|14px|Zostup do 1. ligy]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style=text-align:center |- ! [[Slovenský pohár vo volejbale mužov|Slovenský pohár]] 2008/09 |- | [[VK Chemes Humenné]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == Družstvá: * [[VK Hydrex Hriňová]]{{--}}9. družstvo extraligy * [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Slávia VK PU Prešov]]{{--}}víťaz 1. ligy Východ * [[VK STU Bratislava]]{{--}}víťaz 1. ligy Západ Systém: * hralo sa pohárovým spôsobom na 4 stretnutia 1. kolo {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | STU Bratislava || '''{{ku|0|3}}''' || '''Prešov''' | '''{{ku|0|3}}''', {{tooltip|1 : 3|200 divákov}}, '''{{tooltip|2 : 3|50 divákov}}''' |} 2. kolo {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''STU Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Hriňová | '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|0}}, '''{{ku|3|1}}''' |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2008/09]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=605&TypeCatid=1&Ligaid=1&Anid=15# Extraliga mužov 2008/09 na archívnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [https://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/stranka/21-volejbal-muzi-2008-09/ Volejbalová extraliga mužov 2008/09 na stránke sport.pravda.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221215215411/https://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/stranka/21-volejbal-muzi-2008-09/ |date=2022-12-15 }} * [http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2019/volejbal%20priloha%20august19%20FINAL.pdf Extraliga mužov 2008/09 v magazíne SVF{{--}}Volejbal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240715231725/http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2019/volejbal%20priloha%20august19%20FINAL.pdf |date=2024-07-15 }} * [https://web.archive.org/web/20090304021938/http://www.volleyball.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=502&Itemid=158 Extraliga mužov 2008/09 na stránke volleyball.sk] ''arcgive.org'' * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Vranka| Meno = Milan | Titul = Kronika športu 2009 | Rok = 2010 | Miesto = Bratislava| Vydavateľ = Šport Press | ISBN = 978-80-85742-40-4 | Strany = | URLAnotácie = | Jazyk = }} {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] [[Kategória:Volejbal v 2008]] [[Kategória:Volejbal v 2009]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2008]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2009]] sswkbt6up6cdmnsyyge6ejdv71z0ql5 0 691044 8226538 7509151 2026-05-31T08:37:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226538 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2009/10 |sezóna_pred = Volejbalová extraliga mužov 2008/09 |sezóna_po = Volejbalová extraliga mužov 2010/11 |začiatok = [[3. október]] [[2009]] |koniec = [[21. apríl]] [[2010]] |majster = [[VK Chemes Humenné]] (2. titul) |víťaz_základ = [[VKP Bratislava]] |zostup = [[MVK Zvolen|MVK Lokomotíva Zvolen]] |počet_mužstiev = 10 |odohraté_zápasy = {{tooltip|114|zápasy základnej a nadstavbovej časti}} + {{tooltip|38|zápasy play-off}} |počet_divákov = 33 349 (219 divákov na zápas) |najlepší_strelec = |poznámka = Humenné sa pripojilo až v nadstavbovej časti }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v sezóne '''2009/10''' bol 18. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V súťaži účinkovalo 10 družstiev.<ref name=extraliga>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dnes vyžrebovali extraligu mužov a žien | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=4228 | dátum vydania = 2009-07-10 | dátum prístupu = 2022-12-17 | vydavateľ = sme.sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový ročník mužskej extraligy sľubuje vyrovnaný boj | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=4515 | dátum vydania = 2009-10-02 | dátum prístupu = 2022-12-17 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> Nováčikom bolo aj družstvo Centra olympijskej prípravy (COP) v [[Trenčín]]e, klubu inciovaného SVF pre centralizovanú mládež. Do Trenčína sa tak najvyššia volejbalová súťaž vrátila po 26 rokoch, keď naposledy tam hrával volejbalový oddiel v armádnom klube Dukla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Trenčíne po dlhých 26 rokoch | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=4525 | dátum vydania = 2009-09-30 | dátum prístupu = 2022-12-17 | vydavateľ = sme.sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trenčín v extralige s novým generálnym partnerom ATC-JR, s.r.o. | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=4511 | dátum vydania = 2009-10-01 | dátum prístupu = 2022-12-17 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> Titul získalo družstvo [[VK Chemes Humenné]], ktoré vo finálovej sérii vyhralo nad nováčikom súťaže [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Slávia VK PU Prešov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Titul po dvoch rokoch opäť získalo Humenné | url = https://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/80775-titul-po-dvoch-rokoch-opaet-ziskalo-humenne/ | dátum vydania = 2010-04-21 | dátum prístupu = 2022-12-17 | vydavateľ = pravda.sk }}</ref> Minuloročný majster, VK Chemes Humenné, účinkoval okrem extraligy (do nej vstúpil až v nadstavbovej časti) aj v [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópskej lige]].<ref name=extraliga/> Svoju premiéru mal Česko-slovenský pohár mužov, fináloví účastníci ktorého tvorili víťazi národných pohárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O Česko-slovenský pohár budú bojovať muži aj ženy | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=4507 | dátum vydania = 2009-09-30 | dátum prístupu = 2022-12-17 | vydavateľ = SVF }}</ref> Jeho víťazom sa v stretnutí hranom v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]] stal český klub [[VK DHL Ostrava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko-Slovenský pohár pre Ostravu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/cesko-slovensky-pohar-pre-ostravu/ | dátum vydania = 2010-02-24 | dátum prístupu = 2022-12-17 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti predošlej sezóne nezmenil. Súťaž sa skladala z troch častí{{--}}základnej, nadstavbovej a z play-off. Základná časť s deviatymi družstvami sa hrala dvojkolovým systémom každý s každým raz doma a raz vonku. Všetky družstvá postúpili do nadstavbovej časti hranej tiež dvojkolovým systémom, pričom štvorica najlepších postúpila do skupiny o 1. až 4. miesto, ktorú doplnilo družstvo účinkujúce v Stredoeurópskej lige; zvyšné družstvá vytvorili skupinu o 5. až 10. miesto. Družstvám sa v nadstavbovej časti započítavali výsledky zo základnej časti iba v skupine o 5. až 10. miesto. Najlepších 8 družstiev postúpilo do play-off. 3-kolové play-off začínalo štvrťfinálovými duelmi a končilo duelmi o umiestnenie. Štvrťfinále, semifinále a duel o bronz sa hrali na 3 víťazné zápasy, finále na 4 víťazné zápasy a zápasy o umiestnenie na 2 víťazné zápasy. Zo súťaže zostúpilo v budúcej sezóne posledné družstvo po nadstavbovej časti a predposledné družstvo odohralo prelínaciu súťaž s účastníkom 1. ligy.<ref name=extraliga/> == Bodovanie == * za výhru 2 body * za prehru 1 bod * za kontumáciu 0 bodov Pre určenie víťaza a poradia družstiev sa posudzujú nasledovné kritériá: # Počet víťazstiev v súťaži. # Počet bodov zo všetkých stretnutí. # Pomer setov. # Pomer lôpt. # Výsledky vzájomných stretnutí dotknutých družstiev podľa krítérií 1 až 4. == Účastníci == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 500 | caption = Lokalizácia tímov Extraligy mužov 2009/10 | relief = | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKP Bratislava|VKP Bratislava]]<br>[[VK STU Bratislava|STU Bratislava]] | position = right | lat = 48.1624 | lon = 17.1414 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VŠK Púchov|Púchov]] | position = right | lat = 49.120000 | lon = 18.330556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Chemes Humenné|Humenné]] | position = top | lat = 48.935833 | lon = 21.906667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MVK Zvolen|Zvolen]] | position = bottom | lat = 48.578333 | lon = 19.123333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Nové Mesto nad Váhom|Nové Mesto n/V]] | position = right | lat = 48.754722 | lon = 17.830833 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Bystrina SPU Nitra|Nitra]] | position = right | lat = 48.306944 | lon = 18.086389 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[TJ Slávia Svidník|Svidník]] | position = left | lat = 49.305556 | lon = 21.567778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Prešov]] | position = top | lat = 49.000000 | lon = 21.233333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[COP Trenčín|Trenčín]] | position = right | lat = 48.894167 | lon = 18.040556 }} }} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! Družstvo ! width=50|{{tooltip|2008/09|Umiestnenie v predchádzajúcej sezóne}} ! Účasť v pohároch 2009/10<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Luxemburgu vyžrebovali Challenge cup | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=4153 | dátum vydania = 2009-06-20 | dátum prístupu = 2022-12-17 | vydavateľ = SVF }}</ref> |- | [[VKP Bratislava]] || align=center|1. |- | [[VK Chemes Humenné]] || align=center|2. || align=center|Vyzývací pohár CEV + Stredoeurópska liga |- | [[VK Nové Mesto nad Váhom]] || align=center|3. |- | [[VK Bystrina SPU Nitra|VK Ekonóm SPU Nitra]] || align=center|4. |- | [[TJ Slávia Svidník]] || align=center|5. |- | [[MVK Zvolen|MVK VAV Lokomotíva Zvolen]] || align=center|6. |- | [[VŠK Púchov]] || align=center|7. |- | <s>[[VO TJ Strojár Malacky]]<s/> || align=center|8. |- | [[VK MIRAD UNIPO Prešov| Prešov]] || align=center|[[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|1. liga]] |- | [[VK STU Bratislava]] || align=center|[[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|1. liga]] |- | [[COP Trenčín|ATC Trenčín COP]] || align=center|[[Súbor:Paris Transilien N.svg|16px|Nováčik]] |} Poznámky: * Klub [[VO TJ Strojár Malacky]] predal extraligovú licenciu klubu COP Trenčín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SOPM Trenčín bude hrať extraligu namiesto Malaciek | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=4197 | dátum vydania = 2009-07-03 | dátum prístupu = 2022-12-17 | vydavateľ = SVF }}</ref> * Prešov sa po ročnej prestávke vrátil do extraligy už pod novým označením ''Slávia VK PU''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prešov opäť v extralige. Už však ako Slávia VK PU | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=4002 | dátum vydania = 2009-05-14 | dátum prístupu = 2022-12-17 | vydavateľ = SVF }}</ref> == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|VKP Bratislava |16||15||1|| {{ku|46|10}} || {{ku|1 381|1 159}} || +222||'''31''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Nitra |16||11||5|| {{ku|36|19}} || {{ku|1 316|1 205}} || +111||'''27''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Púchov |16||9||7|| {{ku|36|28}} || {{ku|1 456|1 386}} || +70||'''25''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|STU Bratislava |16||8||8|| {{ku|30|30}} || {{ku|1 300|1 324}} || −24||'''24''' |- bgcolor=#FFDCCC |5.|| align=left|Svidník |16||8||8|| {{ku|29|30}} || {{ku|1 321|1 319}} || +2||'''24''' |- bgcolor=#FFDCCC |6.|| align=left|Prešov |16||7||9|| {{ku|27|32}} || {{ku|1 337|1 340}} || −3||'''23''' |- bgcolor=#FFDCCC |7.|| align=left|Zvolen |16||6||10|| {{ku|26|34}} || {{ku|1 314|1 392}} || −78||'''22''' |- bgcolor=#FFDCCC |8.|| align=left|Trenčín |16||5||11|| {{ku|21|37}} || {{ku|1 295|1 374}} || −79||'''21''' |- bgcolor=#FFDCCC |9.|| align=left|Nové Mesto n/V |16||3||13|| {{ku|13|44}} || {{ku|1 145|1 366}} || −221||'''19''' |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}4. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|VKP Bratislava |6||5||1|| {{ku|15|4}} || {{ku|447|389}} || +58||'''11''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Humenné |6||5||1|| {{ku|15|6}} || {{ku|494|452}} || +42||'''11''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Nitra |6||2||4|| {{ku|8|14}} || {{ku|445|487}} || −42||'''8''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Púchov |6||0||6|| {{ku|4|18}} || {{ku|466|524}} || −58||'''6''' |} ;Skupina o 5.{{--}}10. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |5.|| align=left|Prešov |26||15||11|| {{ku|53|42}} || {{ku|2 195|2 080}} || +115||'''41''' |- bgcolor=#CCEECC |6.|| align=left|STU Bratislava |26||14||12|| {{ku|51|46}} || {{ku|2 127|2 141}} || −14||'''40''' |- bgcolor=#CCEECC |7.|| align=left|Svidník |26||13||13|| {{ku|47|48}} || {{ku|2 112|2 098}} || +14||'''39''' |- bgcolor=#CCEECC |8.|| align=left|Nové Mesto n/V |26||9||17|| {{ku|33|61}} || {{ku|1 967|2 182}} || −215||'''35''' |- bgcolor=#e6e6e6 |9.|| align=left|Trenčín |26||8||18|| {{ku|38|62}} || {{ku|2 174|2 310}} || −136||'''34''' |- bgcolor=#e6e6e6 |10.|| align=left|Zvolen |26||8||18|| {{ku|35|59}} || {{ku|2 014|2 181}} || −167||'''34''' |} === Play-off === ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''VKP Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Nové Mesto n/V | '''{{tooltip|3 : 0|250 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|300 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|160 divákov}}''' |- | '''Humenné''' || '''{{ku|3|0}}''' || Svidník | '''{{tooltip|3 : 0|350 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|450 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|300 divákov}}''' |- | '''Nitra''' || '''{{ku|3|0}}''' || STU Bratislava | '''{{tooltip|3 : 0|300 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|50 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|300 divákov}}''' |- | Púchov || '''{{ku|1|3}}''' || '''Prešov''' | '''{{tooltip|3 : 2|150 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|300 divákov}}, '''{{tooltip|0 : 3|150 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|300 divákov}} |} ;Play-off o 5.{{--}}8. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Púchov''' || '''{{ku|2|1}}''' || Nové Mesto n/V | '''{{tooltip|2 : 3|100 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|150 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 2|150 divákov}}''' |- | '''STU Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || Svidník | '''{{tooltip|3 : 2|50 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|200 divákov}} |} ;Play-off o 7. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Svidník''' || '''{{ku|2|1}}''' || Nové Mesto n/V | '''{{tooltip|3 : 0|200 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|150 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|200 divákov}}''' |} ;Play-off o 5. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Púchov''' || '''{{ku|2|1}}''' || STU Bratislava | '''{{tooltip|3 : 0|100 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|50 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|100 divákov}}''' |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | VKP Bratislava || '''{{ku|1|3}}''' || '''Prešov''' | '''{{tooltip|2 : 3|250 divákov}}''', {{tooltip|2 : 3|200 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|300 divákov}}''', {{tooltip|2 : 3|550 divákov}} |- | '''Humenné''' || '''{{ku|3|1}}''' || Nitra | '''{{tooltip|3 : 0|600 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|200 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|600 divákov}}''' |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''VKP Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Nitra | '''{{tooltip|3 : 2|100 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|300 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|320 divákov}}''' |} ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Humenné''' || '''{{ku|4|0}}''' || Prešov | '''{{tooltip|3 : 1|1 000 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|1 000 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|500 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|500 divákov}} |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Zostava majstra == * hráči: Milan Javorčík, Igor Huňady, Vladimír Kríž, Milan Mizerák, Miroslav Matta, Milan Hriňák, Peter Kašper, Michal Hudák (* 1989), Martin Vajda, [[Miroslav Jakubov]], Juraj Tomášik, Ján Leškanič, Juraj Biľ * tréneri: [[Richard Vlkolinský]] == Návštevnosť == {| class="wikitable sortable" style="font-size:90% ;text-align:center" ! width=100|Družstvo ! {{tooltip|D/z|Divákov na zápas}} ! {{tooltip|Z|Zápasy}} ! {{tooltip|CN|Celková návštevnosť}} |- | align=left|Humenné || 600|| 9 || 5 400 |- | align=left|Svidník || 400|| 17|| 6 800 |- | align=left|Trenčín || 255|| 13|| 3 310 |- | align=left|Nitra || 213|| 15|| 3 190 |- | align=left|Prešov || 187|| 19|| 3 550 |- | align=left|VKP Bratislava || 174|| 17|| 2 959 |- | align=left|Nové Mesto n/V || 171|| 16|| 2 730 |- | align=left|Púchov || 150|| 17|| 2 550 |- | align=left|Zvolen || 127|| 13|| 1 650 |- | align=left|STU Bratislava || 61|| 16|| 980 |} == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VK Chemes Humenné]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Slávia VK PU Prešov]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VKP Bratislava]] |- |align=center| 4. || [[VK Bystrina SPU Nitra|VK Ekonóm SPU Nitra]] |- |align=center| 5. || [[VŠK Púchov]] |- |align=center| 6. || [[VK STU Bratislava]] |- |align=center| 7. || [[TJ Slávia Svidník]] |- |align=center| 8. || [[VK Nové Mesto nad Váhom]] |- |align=center| 9. || [[COP Trenčín|ATC Trenčín COP]] | [[Súbor:Purple arrow right.svg|14px|postup do prelínacej súťaže]] |- |align=center| 10. || [[MVK Zvolen|MVK VAV Lokomotíva Zvolen]] | [[Súbor:Red Arrow Down.svg|14px|Zostup do 1. ligy]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style=text-align:center |- ! [[Slovenský pohár vo volejbale mužov|Slovenský pohár]] 2009/10 |- | [[VKP Bratislava]] |} {| class="wikitable" style=text-align:center |- ! Česko-slovenský pohár 2009/10 |- | {{CZE}} [[VK DHL Ostrava]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == Družstvá: * [[COP Trenčín|ATC Trenčín COP]]{{--}}9. družstvo extraligy * [[VKM Stará Ľubovňa]]{{--}}víťaz 1. ligy Východ * [[VO TJ Spartak Myjava]]{{--}}víťaz 1. ligy Západ 1. kolo {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | Stará Ľubovňa || '''{{ku|1|3}}''' || '''Myjava''' | '''{{ku|2|3}}''', {{ku|0|3}}, '''{{ku|3|2}}''', {{ku|0|3}} |} 2. kolo {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | Stará Ľubovňa || '''{{ku|1|2}}''' || '''Trenčín''' | '''{{ku|0|3}}''', {{ku|1|3}}, '''{{ku|3|2}}''' |} Víťazi oboch kôl postúpili do extraligy. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2009/10]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=605&TypeCatid=1&Ligaid=1&Anid=16# Extraliga mužov 2009/10 na archívnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2019/volejbal%20priloha%20september19%20FINAL.pdf Extraliga mužov 2009/10 v magazíne SVF{{--}}Volejbal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241227152959/http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2019/volejbal%20priloha%20september19%20FINAL.pdf |date=2024-12-27 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Vranka| Meno1 = Milan| Priezvisko2 = Riša| Meno2 = Roman| Titul = Kronika športu 2010 | Rok = 2010 | Miesto = Bratislava| Vydavateľ = Šport Press | ISBN = 978-80-85742-40-4 | Strany = | URLAnotácie = | Jazyk = }} {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] [[Kategória:Volejbal v 2009]] [[Kategória:Volejbal v 2010]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2009]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2010]] nsevragekru4srcvcc7gci54y2lxxkj 0 691092 8226539 7513154 2026-05-31T08:39:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226539 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2010/11 |sezóna_pred = |sezóna_po = |začiatok = [[2. október]] [[2010]] |koniec = [[20. apríl]] [[2011]] |majster = [[VKP Bratislava]] (11. titul) |víťaz_základ = [[TJ Slávia Svidník|VK Slávia Svidník]] |zostup = [[VŠK Púchov]] |počet_mužstiev = 10 |odohraté_zápasy = {{tooltip|114|zápasy základnej a nadstavbovej časti}} + {{tooltip|36|zápasy play-off}} |počet_divákov = 44 077 <small>(294 divákov na zápas)</small> |najlepší_strelec = |poznámka = Humenné sa pripojilo až v nadstavbovej časti }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v sezóne '''2010/11''' bol 19. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V súťaži účinkovalo 10 družstiev.<ref name=extraliga>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Martin predal licenciu Spojom | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=5320 | dátum vydania = 2010-06-28 | dátum prístupu = 2022-12-18 | vydavateľ = sme.sk }}</ref><ref name=presadi>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Presadí sa po ôsmich rokoch obhajca? | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=5497 | dátum vydania = 2010-10-02 | dátum prístupu = 2022-12-18 | vydavateľ = SVF }}</ref> Titul získalo družstvo [[VKP Bratislava]], ktoré vo finálovej sérii vyhralo nad obhajcom prvenstva z [[VK Chemes Humenné]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volejbalovým majstrom je VKP. Hummené sfúklo 4:0 na zápasy | url = https://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/102258-volejbalovym-majstrom-je-vkp-hummene-sfuklo-40-na-zapasy/ | dátum vydania = 2011-04-17 | dátum prístupu = 2022-12-18 | vydavateľ = pravda.sk }}</ref> Po 18-tich rokoch z extraligy vypadol jej dlhoročný zástupca [[VŠK Púchov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čiernu definitívu sa dozvedeli v autobuse | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=5793 | dátum vydania = 2011-02-16 | dátum prístupu = 2022-12-18 | vydavateľ = SVF }}</ref> Minuloročný majster, VK Chemes Humenné, účinkoval okrem extraligy (do nej vstúpil až v nadstavbovej časti) aj v [[Stredoeurópska liga vo volejbale|Stredoeurópskej lige]].<ref name=extraliga/><ref name=zreb/> Organizoval sa aj druhý ročník Česko-slovenského pohára mužov, fináloví účastníci ktorého tvorili víťazi národných pohárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žreb Slovenského pohára 2010/2011 | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=5460 | dátum vydania = 2010-09-13 | dátum prístupu = 2022-12-18 | vydavateľ = SVF }}</ref> Jeho víťazom sa v stretnutí hranom v [[Teplice|Tepliciach]] stal český klub [[VK Jihostroj České Budějovice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko-Slovenský pohár putuje do Českých Budějovic a znovu do Prostějova | url = https://www.idnes.cz/sport/volejbal/cesko-slovensky-pohar-putuje-do-ceskych-budejovic-a-znovu-do-prostejova.A110216_211803_volejbal_ten | dátum vydania = 2011-02-16 | dátum prístupu = 2022-12-18 | vydavateľ = idnes.cz | jazyk = po česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volejbalisti Humenného v boji o Česko-Slovenský pohár ťahali za kratší koniec | url = https://sport.aktuality.sk/c/107672/volejbalisti-humenneho-v-boji-o-cesko-slovensky-pohar-tahali-za-kratsi-koniec/ | dátum vydania = 2011-02-17 | dátum prístupu = 2022-12-18 | vydavateľ = sport.aktuality.sk }}</ref> == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti predošlej sezóne nezmenil. Súťaž sa skladala z troch častí{{--}}základnej, nadstavbovej a z play-off. Základná časť s deviatymi družstvami sa hrala dvojkolovým systémom každý s každým raz doma a raz vonku. Všetky družstvá postúpili do nadstavbovej časti hranej tiež dvojkolovým systémom, pričom štvorica najlepších postúpila do skupiny o 1. až 4. miesto, ktorú doplnilo družstvo účinkujúce v Stredoeurópskej lige; zvyšné družstvá vytvorili skupinu o 5. až 10. miesto. Družstvám sa v nadstavbovej časti započítavali výsledky zo základnej časti iba v skupine o 5. až 10. miesto. Najlepších 8 družstiev postúpilo do play-off. 3-kolové play-off začínalo štvrťfinálovými duelmi a končilo duelmi o umiestnenie. Štvrťfinále, semifinále a duel o bronz sa hrali na 3 víťazné zápasy, finále na 4 víťazné zápasy a zápasy o umiestnenie na 2 odvetné zápasy. Zo súťaže zostúpilo v budúcej sezóne posledné družstvo po nadstavbovej časti a predposledné družstvo odohralo prelínaciu súťaž s 3 víťazmi skupín 1. ligy.<ref name=presadi/> == Bodovanie == * za výhru 2 body * za prehru 1 bod * za kontumáciu 0 bodov Pre určenie víťaza a poradia družstiev sa posudzujú nasledovné kritériá: # Počet víťazstiev v súťaži. # Počet bodov zo všetkých stretnutí. # Pomer setov. # Pomer lôpt. # Výsledky vzájomných stretnutí dotknutých družstiev podľa krítérií 1 až 4. == Účastníci == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 500 | caption = Lokalizácia tímov Extraligy mužov 2010/11 | relief = | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKP Bratislava|VKP Bratislava]]<br>[[VK STU Bratislava|STU Bratislava]] | position = right | lat = 48.1624 | lon = 17.1414 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VŠK Púchov|Púchov]] | position = right | lat = 49.120000 | lon = 18.330556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Chemes Humenné|Humenné]] | position = top | lat = 48.935833 | lon = 21.906667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Bystrina SPU Nitra|Nitra]] | position = right | lat = 48.306944 | lon = 18.086389 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[TJ Slávia Svidník|Svidník]] | position = left | lat = 49.305556 | lon = 21.567778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Prešov]] | position = top | lat = 49.000000 | lon = 21.233333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[COP Trenčín|Trenčín]] | position = right | lat = 48.894167 | lon = 18.040556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VO TJ Spartak Myjava|Myjava]] | position = right | lat = 48.749167 | lon = 17.564444 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKM Stará Ľubovňa|Stará Ľubovňa]] | position = left | lat = 49.301667 | lon = 20.688611 }} }} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! Družstvo ! width=50|{{tooltip|2009/10|Umiestnenie v predchádzajúcej sezóne}} ! Účasť v pohároch 2010/11<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štyria slovenskí zástupcovia spoznali súperov v pohárovej Európe | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=5302 | dátum vydania = 2010-06-19 | dátum prístupu = 2022-12-18 | vydavateľ = SVF }}</ref> |- | [[VK Chemes Humenné]] || align=center|1. || align=center|Vyzývací pohár CEV + Stredoeurópska liga |- | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Slávia VK PU MIRAD Prešov]] || align=center|2. |- | [[VKP Bratislava]] || align=center|3. |- | [[VK Bystrina SPU Nitra|VK Ekonóm SPU Nitra]] || align=center|4. |- | [[VŠK Púchov]] || align=center|5. |- | [[VK STU Bratislava]] || align=center|6. |- | [[TJ Slávia Svidník]] || align=center|7. |- | <s>[[VK Nové Mesto nad Váhom]]<s/> || align=center|8. |- | [[COP Trenčín|ATC Trenčín COP]] || align=center|9. |- | [[VO TJ Spartka Myjava]] || align=center|[[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|1. liga]] |- | [[VKM Stará Ľubovňa]] || align=center|[[Súbor:Paris Transilien N.svg|16px|Nováčik]] |} Poznámka: Klub [[VK Nové Mesto nad Váhom]] sa do súťaže kvôli finančným problémom neprihlásil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalší exmajster z kola von | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=5345 | dátum vydania = 2010-07-08 | dátum prístupu = 2022-12-18 | vydavateľ = SVF }}</ref> Nahradila ho Stará Ľubovňa ako neúspešný účastník prelínacej súťaže.<ref name=zreb>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V mužskej extralige Stará Ľubovňa. Dnes sa uskutočnil žreb | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=5359 | dátum vydania = 2010-07-12 | dátum prístupu = 2022-12-18 | vydavateľ = SVF }}</ref> == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Svidník |16||14||2|| {{ku|45|16}} || {{ku|1 466|1 222}} || +244||'''30''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|VKP Bratislava |16||14||2|| {{ku|43|19}} || {{ku|1 450|1 307}} || +143||'''30''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Trenčín |16||10||6|| {{ku|36|24}} || {{ku|1 349|1 272}} || +77||'''26''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Myjava |16||10||6|| {{ku|35|30}} || {{ku|1 437|1 401}} || +36||'''26''' |- bgcolor=#FFDCCC |5.|| align=left|Nitra |16||8||8|| {{ku|32|36}} || {{ku|1 462|1 534}} || −72||'''24''' |- bgcolor=#FFDCCC |6.|| align=left|Stará Ľubovňa |16||7||9|| {{ku|30|32}} || {{ku|1 388|1 403}} || −15||'''23''' |- bgcolor=#FFDCCC |7.|| align=left|STU Bratislava |16||6||10|| {{ku|23|33}} || {{ku|1 248|1 302}} || −54||'''22''' |- bgcolor=#FFDCCC |8.|| align=left|Prešov |16||3||13|| {{ku|19|42}} || {{ku|1 278|1 425}} || −147||'''19''' |- bgcolor=#FFDCCC |9.|| align=left|Púchov |16||0||16|| {{ku|17|48}} || {{ku|1 303|1 515}} || −212||'''16''' |} === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}4. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Humenné |6||5||1|| {{ku|15|6}} || {{ku|506|444}} || +62||'''11''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|VKP Bratislava |6||4||2|| {{ku|13|10}} || {{ku|496|474}} || +22||'''10''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Svidník |6||3||3|| {{ku|11|11}} || {{ku|480|494}} || −14||'''9''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Trenčín |6||0||6|| {{ku|6|18}} || {{ku|464|534}} || −70||'''6''' |} ;Skupina o 5.{{--}}10. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |5.|| align=left|Myjava |26||17||9|| {{ku|60|48}} || {{ku|2 387|2 293}} || +94||'''43''' |- bgcolor=#CCEECC |6.|| align=left|STU Bratislava |26||14||12|| {{ku|49|45}} || {{ku|2 128|2 081}} || +47||'''40''' |- bgcolor=#CCEECC |7.|| align=left|Nitra |26||13||13|| {{ku|50|54}} || {{ku|2 265|2 373}} || −108||'''39''' |- bgcolor=#CCEECC |8.|| align=left|Stará Ľubovňa |26||12||14|| {{ku|48|49}} || {{ku|2 196|2 204}} || −8||'''38''' |- bgcolor=#e6e6e6 |9.|| align=left|Prešov |26||7||19|| {{ku|37|63}} || {{ku|2 138|2 297}} || −159||'''33''' |- bgcolor=#e6e6e6 |10.|| align=left|Púchov |26||1||25|| {{ku|26|76}} || {{ku|2 051|2 381}} || −330||'''27''' |} === Play-off === ;Štvrťfinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Humenné''' || '''{{ku|3|0}}''' || Stará Ľubovňa | '''{{tooltip|3 : 0|500 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|500 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|500 divákov}}''' |- | '''VKP Bratislava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Nitra | '''{{tooltip|3 : 0|100 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|200 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 1|186 divákov}}''' |- | '''Svidník''' || '''{{ku|3|1}}''' || STU Bratislava | '''{{tooltip|3 : 1|600 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|200 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|600 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|400 divákov}} |- | Trenčín || '''{{ku|0|3}}''' || '''Myjava''' | '''{{tooltip|1 : 3|300 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|350 divákov}}, '''{{tooltip|2 : 3|350 divákov}}''' |} ;Play-off o 5.{{--}}8. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | Trenčín || '''{{ku|0|2}}''' || '''Stará Ľubovňa''' | '''{{tooltip|1 : 3|100 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|400 divákov}} |- | '''STU Bratislava''' || '''{{tooltip|1 : 1|STU Bratislava vyhrala lepším pomerom setov}}''' || Nitra | '''{{tooltip|2 : 3|50 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|200 divákov}} |} ;Play-off o 7. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | Trenčín || '''{{tooltip|1 : 1|Nitra vyhrala lepším pomerom setov}}''' || '''Nitra''' | '''{{tooltip|3 : 2|300 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|100 divákov}} |} ;Play-off o 5. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''STU Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || Stará Ľubovňa | '''{{tooltip|3 : 0|70 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|300 divákov}} |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Humenné''' || '''{{ku|3|0}}''' || Myjava | '''{{tooltip|3 : 0|550 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|555 divákov}}}, '''{{tooltip|3 : 0|500 divákov}}''' |- | '''VKP Bratislava''' || '''{{ku|3|2}}''' || Svidník | '''{{tooltip|3 : 1|865 divákov}}}''', {{tooltip|1 : 3|600 divákov}}}, '''{{tooltip|3 : 1|720 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|600 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|745 divákov}}''' |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Svidník''' || '''{{ku|3|0}}''' || Myjava | '''{{tooltip|3 : 0|600 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|400 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|600 divákov}}''' |} ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | Humenné || '''{{ku|0|4}}''' || '''VKP Bratislava''' | '''{{tooltip|2 : 3|800 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|800 divákov}}, '''{{tooltip|1 : 3|600 divákov}}''', {{tooltip|2 : 3|600 divákov}} |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Zostava majstra == * hráči: Robin Pělucha, Tomáš Hollý, Igor Rehák, [[Tomáš Kriško]], Martin Slezák, [[Matej Paták]], Ján Halaj, Boris Demeter, Tomáš Vojkovič, Maroš Hinduliak, [[Matej Kubš]], Carlos Moreira * tréneri: Jaroslav Nosek, [[Ivan Husár]], Martin Špaček == Konečné umiestnenie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VKP Bratislava]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[VK Chemes Humenné]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[TJ Slávia Svidník|VK Slávia Svidník]] |- |align=center| 4. || [[VO TJ Spartka Myjava]] |- |align=center| 5. || [[VK STU Bratislava]] |- |align=center| 6. || [[VKM Stará Ľubovňa]] |- |align=center| 7. || [[VK Bystrina SPU Nitra|VK Ekonóm SPU Nitra]] |- |align=center| 8. || [[COP Trenčín|ATC Trenčín COP]] |- |align=center| 9. || [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Slávia VK PU MIRAD Prešov]] | [[Súbor:Purple arrow right.svg|14px|postup do prelínacej súťaže]] |- |align=center| 10. || [[VŠK Púchov]] | [[Súbor:Red Arrow Down.svg|14px|Zostup do 1. ligy]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style=text-align:center |- ! [[Slovenský pohár vo volejbale mužov|Slovenský pohár]] 2010/11 |- | [[VK Chemes Humenné]] |} {| class="wikitable" style=text-align:center |- ! Česko-slovenský pohár 2010/11 |- | {{CZE}} [[VK Jihostroj České Budějovice]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Prelínacia súťaž == Družstvá: * [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Slávia VK PU Prešov]]{{--}}9. družstvo extraligy * [[MŠK Vranov nad Topľou]]{{--}}víťaz 1. ligy Východ * [[VK Spartak UJS Komárno|VK Spartak Komárno]]{{--}}víťaz 1. ligy Západ * [[MVK Zvolen|MVK Lokomotíva Zvolen]]{{--}}víťaz 1. ligy Stred Systém: * Hrali sa dva 2 turnaje, v [[Komárno|Komárne]] a v [[Prešov]]e. Do extraligy postúpili 2 najlepšie družstvá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prelínacia súťaž štartuje. Favoritmi sú Prešov a Spoje | url = http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=723&NewsID=5911 | dátum vydania = 2011-04-01 | dátum prístupu = 2022-12-18 | vydavateľ = SVF }}</ref> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#e6e6e6 |1.|| align=left|Prešov |6||5||1|| {{ku|16|9}} || {{ku|564|506}} || +58||'''11''' |- bgcolor=#e6e6e6 |2.|| align=left|Zvolen |6||4||2|| {{ku|13|9}} || {{ku|499|463}} || +36||'''10''' |- | bgcolor=#AAAAFF colspan=10| |- bgcolor=#e6e6e6 |3.|| align=left|Vranov n/Topľou |6||2||4|| {{ku|9|12}} || {{ku|468|483}} || −15||'''8''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4.|| align=left|Komárno |6||1||5|| {{ku|8|16}} || {{ku|468|547}} || −79||'''7''' |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2010/11]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://old.svf.sk/Default.aspx?CatID=605&TypeCatid=1&Ligaid=1&Anid=17# Extraliga mužov 2010/11 na archívnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [https://svf-web.dataproject.com/CompetitionStandings.aspx?ID=45&PID=126 Extraliga mužov 2010/11 na štatistickej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2019/volejbal%20priloha%20oktober19.pdf Extraliga mužov 2010/11 v magazíne SVF{{--}}Volejbal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221218163451/http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2019/volejbal%20priloha%20oktober19.pdf |date=2022-12-18 }} * [https://www.flashscore.sk/volejbal/slovensko/nike-extraliga-2010-2011/#/65x4OVCa/table/overall Volejbalová extraliga mužov 2010/11 na stránke flashscore.sk] {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] [[Kategória:Volejbal v 2010]] [[Kategória:Volejbal v 2011]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2010]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2011]] evz51fqfb1wq6tbaw5ex3kmeosuwzcu 0 691123 8226527 7510370 2026-05-31T08:17:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226527 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 1999/00 |sezóna_pred = Volejbalová extraliga mužov 1998/99 |sezóna_po = Volejbalová extraliga mužov 2000/01 |začiatok = [[1. október]] [[1999]] |koniec = [[29. apríl]] [[2000]] |majster = [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]] (1. titul) |víťaz_základ = [[VO TJ Spartak Myjava]] |zostup = žiadny |počet_mužstiev = 9 |odohraté_zápasy = {{tooltip|114|zápasy základnej a nadstavbovej časti}} + {{tooltip|25|zápasy play-off}} |najlepší_strelec = |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v sezóne '''1999/00''' bol 8. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). Najvyššia súťaž sa premenovala z I. ligy na extraligu a počet jej účastníkov sa znížil zo 16 na 10. V súťaži napokon účinkovalo iba 9 družstiev, pretože [[ŠVK PPS Detva]] sa do extraligy neprihlásila. Premiérový titul získalo družstvo [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]], ktoré vo finálovej sérii vyhralo nad [[ŠK Petrochema Dubová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po tuhom boji na Považí vystúpili na majstrovský trón volejbalisti Púchova | url = https://korzar.sme.sk/c/4722775/po-tuhom-boji-na-povazi-vystupili-na-majstrovsky-tron-volejbalisti-puchova.html | dátum vydania = 2000-05-02 | dátum prístupu = 2022-12-19 | vydavateľ = korzar.sme.sk }}</ref> Družstvo VKP Bratislava súťažilo okrem extraligy aj v stredoeurópskej Interlige. == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti predošlej sezóne výrazne zmenil. Súťaž sa skladala z troch častí{{--}}základnej, nadstavbovej a z play-off. Základná časť sa hrala s dvojkolovým systémom každý s každým raz doma a raz vonku v tzv. dvojkolách. Všetky družstvá postúpili do nadstavbovej časti, pričom 6 najlepších postúpilo do skupiny o 1. až 6. miesto, zvyšné družstvá do skupiny o 7. až 9. miesto. Družstvá si prenášali výsledky zo základnej časti. Najlepšie 4 družstvá po nadstavbovej časti postúpili do semifinále play-off, v poradí ďalšie 4 družstvá odohrali play-off o umiestnenie. 2-kolové play-off začínalo semifinálovými duelmi a končilo duelmi o umiestnenie. Semifinále, finále a duel o 3. miesto sa hral na 3 víťazné zápasy, zvyšné duely play-off na 2 víťazné zápasy. Do nižšej súťaže v budúcej sezóne nezostúpilo priamo žiadne družstvo, najhoršie družstvo po nadstavbovej časti odohralo baráž s účastníkom 1. ligy. Bodovanie: * za výhru 2 body * za prehru 1 bod == Účastníci == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 500 | caption = Lokalizácia tímov Extraligy mužov 1999/00 | relief = | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKP Bratislava|VKP Bratislava]]<br>[[VK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] | position = right | lat = 48.1624 | lon = 17.1414 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VŠK Púchov|Púchov]] | position = right | lat = 49.120000 | lon = 18.330556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[ŠK Petrochema Dubová|Dubová]] | position = right | lat = 48.810833 | lon = 19.417222 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKM Žilina|Žilina]] | position = top | lat = 49.222778 | lon = 18.740000 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Prešov]] | position = top | lat = 49.000000 | lon = 21.233333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Chemes Humenné|Humenné]] | position = top | lat = 48.935833 | lon = 21.906667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MVK Zvolen|Zvolen]] | position = right | lat = 48.578333 | lon = 19.123333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VO TJ Spartak Myjava|Myjava]] | position = right | lat = 48.749167 | lon = 17.564444 }} }} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=200|Družstvo ! width=50|{{tooltip|1998/99|Umiestnenie v predchádzajúcej sezóne}} ! Účasť v pohároch 1999/00 |- | [[VKP Bratislava]] || align=center|1. || align=center|[[Liga majstrov vo volejbale|Pohár európskych majstrov]] + Interliga |- | [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]] || align=center|2. || align=center|Liga víťazov pohárov + Interliga |- | [[VKM Žilina|ŠK Stavbár CZPŠ Žilina]] || align=center|3. |- | [[ŠK Petrochema Dubová]] || align=center|4. |- | [[VO TJ Spartak Myjava]] || align=center|5. |- | [[VK Inter Bratislava]] || align=center|6. |- | <s>[[ŠVK PPS Detva]]<s/> || align=center|7. |- | [[VK Chemes Humenné|VK Linda Chemes Humenné]] || align=center|8. |- | [[MVK Zvolen|ŠVK Lokomotíva Zvolen]] || align=center|9. |- | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] || align=center|11. |} == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Myjava |16||14||2|| {{ku|46|17}} || {{ku||}} || ||'''30''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Púchov |16||13||3|| {{ku|43|18}} || {{ku||}} || ||'''29''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Žilina |16||11||5|| {{ku|40|21}} || {{ku||}} || ||'''27''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Dubová |16||10||6|| {{ku|32|22}} || {{ku||}} || ||'''26''' |- bgcolor=#CCEECC |5.|| align=left|Prešov |16||9||7|| {{ku|33|28}} || {{ku||}} || ||'''25''' |- bgcolor=#CCEECC |6.|| align=left|Inter Bratislava |16||6||10|| {{ku|25|35}} || {{ku||}} || ||'''22''' |- bgcolor=#FFDCCC |7.|| align=left|Humenné |16||6||10|| {{ku|21|33}} || {{ku||}} || ||'''22''' |- bgcolor=#FFDCCC |8.|| align=left|VKP Bratislava |16||1||15|| {{ku|14|45}} || {{ku||}} || ||'''17''' |- bgcolor=#FFDCCC |9.|| align=left|Zvolen |16||2||14|| {{ku|11|46}} || {{ku||}} || ||'''16''' |} <small>Zvolen má 2 kontumečné prehry bez uznania bodu.</small> === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}6. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Púchov |26||20||6|| {{ku|69|34}} || {{ku||}} || ||'''46''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Myjava |26||19||7|| {{ku|66|37}} || {{ku||}} || ||'''45''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Dubová |26||19||7|| {{ku|60|34}} || {{ku||}} || ||'''45''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Žilina |26||12||14|| {{ku|51|48}} || {{ku||}} || ||'''38''' |- bgcolor=#FFDCCC |5.|| align=left|Prešov |26||12||14|| {{ku|48|52}} || {{ku||}} || ||'''38''' |- bgcolor=#FFDCCC |6.|| align=left|Inter Bratislava |26||11||15|| {{ku|43|55}} || {{ku||}} || ||'''37''' |} ;Skupina o 7.{{--}}9. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#FFDCCC |7.|| align=left|Humenné |24||11||13|| {{ku|38|48}} || {{ku||}} || ||'''35''' |- bgcolor=#FFDCCC |8.|| align=left|Zvolen |24||6||18|| {{ku|27|59}} || {{ku||}} || ||'''28''' |- bgcolor=#e6e6e6 |9.|| align=left|VKP Bratislava |24||4||20|| {{ku|27|63}} || {{ku||}} || ||'''27''' |} <small>VKP Bratislava má 1 a Zvolen 2 kontumečné prehry bez uznania bodu.</small> === Play-off === ;Play-off o 5.{{--}}8. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Prešov''' || '''{{ku|2|0}}''' || Zvolen || '''{{tooltip|3 : 0|300 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|150 divákov}} |- | '''Inter Bratislava''' || '''{{ku|2|0}}''' || Humenné || '''{{ku|3|0}}''', {{tooltip|3 : 2|300 divákov}} |} ;Play-off o 7. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | Humenné || '''{{ku|1|2}}''' || '''Zvolen''' || '''{{ku|2|3}}''', {{ku|3|?}}, '''{{ku|2|3}}''' |} ;Play-off o 5. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | Prešov || '''{{ku|1|2}}''' || '''Inter Bratislava''' || '''{{tooltip|3 : 0|200 divákov}}''', {{ku|0|3}}, '''{{tooltip|1 : 3|200 divákov}}''' |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Púchov''' || '''{{ku|3|0}}''' || Žilina || '''{{ku|3|1}}''', '''{{ku|3|1}}''', {{ku|3|0}} |- | Myjava || '''{{ku|0|3}}''' || '''Dubová''' || '''{{ku|1|3}}''', '''{{ku|0|3}}''', {{ku|0|3}} |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Myjava''' || '''{{ku|3|1}}''' || Žilina || '''{{ku|3|1}}''', '''{{ku|3|0}}''', {{ku|0|3}}, {{ku|3|1}} |} ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Púchov''' || '''{{ku|3|2}}''' || Dubová || '''{{ku|3|2}}''', '''{{ku|1|3}}''', {{ku|1|3}}, {{ku|3|2}}, '''{{tooltip|3 : 2|800 divákov}}''' |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Zostava majstra == * hráči: Marián Migra, Jozef Jánošík, Miroslav Čajan, Erik Gábor, Michal Litva, [[Patrik Pistovič]], [[Branko Pistovič]], Peter Valach, Gerhard Ďalog, Peter Polóny, Ján Kováčik, Andrej Špaček * tréneri: Ivan Štefko, František Božok == Konečné umiestnenie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[ŠK Petrochema Dubová]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VO TJ Spartak Myjava]] |- |align=center| 4. || [[VKM Žilina|ŠK Stavbár CZPŠ Žilina]] |- |align=center| 5. || [[VK Inter Bratislava]] |- |align=center| 6. || [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] |- |align=center| 7. || [[MVK Zvolen|ŠVK Lokomotíva Zvolen]] |- |align=center| 8. || [[VK Chemes Humenné|VK Linda Chemes Humenné]] |- |align=center| 9. || [[VKP Bratislava]] | [[Súbor:Purple arrow right.svg|15px|Prelínacia súťaž]] |} == Baráž == Družstvá: * [[VKP Bratislava]]{{--}}9. družstvo extraligy * [[VK Nové Mesto nad Váhom]]{{--}}víťaz 1. ligy Západ * [[MVK Magnezit Revúca]]{{--}}víťaz 1. ligy Východ 1. kolo {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | Nové Mesto n/V || {{ku|0|3}} || '''Revúca''' || '''{{tooltip|0 : 3|600 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|150 divákov}}, '''{{tooltip|2 : 3|300 divákov}}''' |} 2. kolo {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''VKP Bratislava''' || {{tooltip|2 : 2|VKP Bratislava vyhral lepší pomerom setov}} || Nové Mesto n/V || '''{{tooltip|3 : 0|200 divákov}}''', {{ku|1|3}}, '''{{ku|3|0}}''', {{ku|2|3}} |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 1999/00]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2018/volejbal%20priloha%20november.pdf Extraliga mužov 1999/00 v magazíne SVF{{--}}Volejbal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221219144817/http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2018/volejbal%20priloha%20november.pdf |date=2022-12-19 }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Souček| Meno = Ľubomír | Rok = 2001| Titul = Kronika športu 2000| Miesto = Bratislava| Vydavateľ = Šport Press| DátumVydania = | ISBN = 80-85742-17-9| URLAnotácie = | Strany = | Jazyk = }} * [https://web.archive.org/web/20030413212015/http://www.volleyball.sk/obsah/rubrika.asp?id=38 VKP Bratislava v sezóne 1999/00 na stránke volleyball.sk] * Denník Hospodársky klub * Denník [[SME]] {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] [[Kategória:Volejbal v 1999]] [[Kategória:Volejbal v 2000]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 1999]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2000]] g64ou6tgyedqns3u6v1wxwe4psaum3x 0 691157 8226528 7510802 2026-05-31T08:19:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226528 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Volejbalová extraliga mužov |sezóna = 2000/01 |sezóna_pred = Volejbalová extraliga mužov 1999/00 |sezóna_po = Volejbalová extraliga mužov 2001/02 |začiatok = [[6. október]] [[2000]] |koniec = [[14. apríl]] [[2001]] |majster = [[ŠK Petrochema Dubová]] (1. titul) |víťaz_základ = [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]] |zostup = žiadny |počet_mužstiev = 8 |odohraté_zápasy = {{tooltip|136|zápasy základnej a nadstavbovej časti}} + {{tooltip|23|zápasy play-off}} |najlepší_strelec = |poznámka = }} '''Volejbalová extraliga mužov''' v sezóne '''2000/01''' bol 9. ročník [[Volejbalová extraliga mužov|extraligy volejbalistov]], najvyššej [[volejbal]]ovej súťaže mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). V súťaži účinkovalo 8 družstiev, čo je o 1 družstvo menej ako v predošlej sezóne. Premiérový titul získalo družstvo [[ŠK Petrochema Dubová]], ktoré vo finálovej sérii vyhralo nad obhajcom prvenstva a víťazom dlhodobej časti{{--}}[[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petrochema Dubová majstrom Slovenska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrochema-dubova-majstrom-slovenska/ | dátum vydania = 2001-04-12 | dátum prístupu = 2022-12-20 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti predošlej sezóne zmenil. Súťaž sa skladala z troch častí{{--}}základnej, nadstavbovej a z play-off. Základná časť sa hrala po novom so štvorkolovým systémom každý s každým 2x doma a 2x vonku v tzv. dvojkolách. Všetky družstvá postúpili do nadstavbovej časti, pričom 4 najlepšie postúpili do skupiny o 1. až 4. miesto, zvyšné družstvá do skupiny o 5. až 8. miesto. Družstvá si prenášali výsledky zo základnej časti. Najlepšie 4 družstvá po nadstavbovej časti postúpili do semifinále play-off, v poradí ďalšie 4 družstvá odohrali play-off o umiestnenie. 2-kolové play-off začínalo semifinálovými duelmi a končilo duelmi o umiestnenie. Semifinále, finále a duel o 3. miesto sa hrali na 3 víťazné zápasy, zvyšné duely play-off na 2 víťazné zápasy. Do nižšej súťaže v budúcej sezóne nezostúpilo priamo žiadne družstvo, najhoršie družstvo po play-off odohralo prelínaciu súťaž hranú na 4 stretnutia s účastníkom 1. ligy. Bodovanie: * za výhru 2 body * za prehru 1 bod == Účastníci == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 500 | caption = Lokalizácia tímov Extraligy mužov 2000/01 | relief = | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKP Bratislava|Bratislava]] | position = right | lat = 48.1624 | lon = 17.1414 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VŠK Púchov|Púchov]] | position = right | lat = 49.120000 | lon = 18.330556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[ŠK Petrochema Dubová|Dubová]] | position = right | lat = 48.810833 | lon = 19.417222 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VKM Žilina|Žilina]] | position = top | lat = 49.222778 | lon = 18.740000 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Prešov]] | position = top | lat = 49.000000 | lon = 21.233333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VK Chemes Humenné|Humenné]] | position = top | lat = 48.935833 | lon = 21.906667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MVK Zvolen|Zvolen]] | position = right | lat = 48.578333 | lon = 19.123333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[VO TJ Spartak Myjava|Myjava]] | position = right | lat = 48.749167 | lon = 17.564444 }} }} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=200|Družstvo ! width=50|{{tooltip|1999/00|Umiestnenie v predchádzajúcej sezóne}} ! Účasť v pohároch 2000/01 |- | [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]] || align=center|1. || align=center|Top Teams Cup |- | [[ŠK Petrochema Dubová]] || align=center|2. || align=center|Top Teams Cup |- | [[VO TJ Spartak Myjava]] || align=center|3. |- | [[VKM Žilina|ŠK Stavbár CZPŠ Žilina]] || align=center|4. |- | <s>[[VK Inter Bratislava]]</s> || align=center|5. |- | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] || align=center|6. |- | [[MVK Zvolen|ŠVK Lokomotíva Zvolen]] || align=center|7. |- | [[VK Chemes Humenné|VK Linda Chemes Humenné]] || align=center|8. |- | [[VKP Bratislava]] || align=center|9. || align=center|Pohár CEV |- | <s>[[MVK Magnezit Revúca]]<s/> || align=center|[[Súbor:Green Arrow Up Darker.svg|17px|Postup z 1. ligy]] |} == Výsledky == === Základná časť === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Púchov |28||26||2|| {{ku|80|15}} || {{ku||}} || ||'''54''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Dubová |28||21||7|| {{ku|68|29}} || {{ku||}} || ||'''48''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Myjava |28||20||8|| {{ku|64|31}} || {{ku||}} || ||'''48''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Prešov |28||18||10|| {{ku|56|47}} || {{ku||}} || ||'''46''' |- bgcolor=#FFDCCC |5.|| align=left|Žilina |28||14||14|| {{ku|53|56}} || {{ku||}} || ||'''42''' |- bgcolor=#FFDCCC |6.|| align=left|Humenné |28||7||21|| {{ku|34|65}} || {{ku||}} || ||'''35''' |- bgcolor=#FFDCCC |7.|| align=left|Bratislava |28||7||21|| {{ku|31|67}} || {{ku||}} || ||'''35''' |- bgcolor=#FFDCCC |8.|| align=left|Zvolen |28||0||28|| {{ku|8|84}} || {{ku||}} || ||'''17''' |} <small>Dubová má 1 kontumačnú prehru bez priznania bodu.</small> === Nadstavbová časť === ;Skupina o 1.{{--}}4. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#CCEECC |1.|| align=left|Púchov |34||30||4|| {{ku|94|25}} || {{ku||}} || ||'''64''' |- bgcolor=#CCEECC |2.|| align=left|Dubová |34||25||9|| {{ku|83|35}} || {{ku||}} || ||'''58''' |- bgcolor=#CCEECC |3.|| align=left|Myjava |34||23||11|| {{ku|75|44}} || {{ku||}} || ||'''57''' |- bgcolor=#CCEECC |4.|| align=left|Prešov |34||18||16|| {{ku|61|63}} || {{ku||}} || ||'''52''' |} <small>Dubová má 1 kontumačnú prehru bez priznania bodu.</small> ;Skupina o 5.{{--}}8. miesto {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60px| Sety !width=100px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| Body |- bgcolor=#FFDCCC |5.|| align=left|Žilina |34||16||18|| {{ku|62|69}} || {{ku||}} || ||'''50''' |- bgcolor=#FFDCCC |6.|| align=left|Bratislava |34||11||23|| {{ku|48|79}} || {{ku||}} || ||'''45''' |- bgcolor=#FFDCCC |7.|| align=left|Humenné |34||10||24|| {{ku|46|76}} || {{ku||}} || ||'''44''' |- bgcolor=#FFDCCC |8.|| align=left|Zvolen |34||3||31|| {{ku|17|95}} || {{ku||}} || ||'''37''' |} === Play-off === ;Play-off o 5.{{--}}8. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Žilina''' || '''{{ku|2|0}}''' || Zvolen || '''{{ku|3|1}}''', {{ku|3|2}} |- | Bratislava || '''{{ku|1|2}}''' || '''Humenné''' || '''{{tooltip|2 : 3|200 divákov}}''', {{tooltip|3 : 2|200 divákov}}, '''{{tooltip|0 : 3|250 divákov}}''' |} ;Play-off o 7. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Bratislava''' || '''{{ku|2|1}}''' || Zvolen || '''{{tooltip|3 : 1|200 divákov}}''', {{tooltip|1 : 3|200 divákov}}, '''{{tooltip|3 : 0|180 divákov}}''' |} ;Play-off o 5. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Klub 1 !! Séria !! width=140|Klub 2 !! Zápasy |- | '''Žilina''' || '''{{ku|2|0}}''' || Humenné || '''{{tooltip|3 : 0|150 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|300 divákov}} |} ;Semifinále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Púchov''' || '''{{ku|3|0}}''' || Prešov || '''{{tooltip|3 : 0|400 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 0|400 divákov}}''', {{tooltip|3 : 0|300 divákov}} |- | '''Dubová''' || '''{{ku|3|0}}''' || Myjava || '''{{tooltip|3 : 1|400 divákov}}''', '''{{ku|3|0}}''', {{ku|3|0}} |} ;Play-off o 3. miesto {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | '''Myjava''' || '''{{ku|3|0}}''' || Prešov || '''{{tooltip|3 : 1|700 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 0|500 divákov}}''', {{tooltip|3 : 1|500 divákov}} |} ;Finále {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! Séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | Púchov || '''{{ku|1|3}}''' || '''Dubová''' || '''{{tooltip|2 : 3|600 divákov}}''', '''{{tooltip|3 : 1|600 divákov}}''', {{ku|1|3}}, '''{{tooltip|2 : 3|500 divákov}}''' |} <small>Poznámka: Boldom sú označené zápasy vyššie nasadeného družstva hrané doma.</small> == Zostava majstra == * hráči: Peter Turiansky, Vladimír Procházka, [[Marián Vavrek]], Peter Vaník, Martin Jankovič, Pavel Mojsejenko, Peter Harvánek, Peter Jonák, [[Tomáš Kmeť (volejbalista)|Tomáš Kmeť]], Ľuboš Gál, Ľubomír Ostrihoň, Miroslav Murgaš * tréneri: [[Peter Kalný]], Tibor Štrajánek == Konečné umiestnenie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || [[ŠK Petrochema Dubová]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || [[VO TJ Spartak Myjava]] |- |align=center| 4. || [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] |- |align=center| 5. || [[VKM Žilina|ŠK Stavbár CZPŠ Žilina]] |- |align=center| 6. || [[VK Chemes Humenné|VK Linda Chemes Humenné]] |- |align=center| 7. || [[VK Inter Bratislava]] |- |align=center| 8. || [[MVK Zvolen|ŠVK Lokomotíva Zvolen]] | [[Súbor:Purple arrow right.svg|15px|Prelínacia súťaž]] |} == Prelínacia súťaž == Družstvá: * [[MVK Zvolen|ŠVK Lokomotíva Zvolen]]{{--}}8. družstvo extraligy * [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov "B"]]{{--}}víťaz 1. ligy Západ * [[TJ Spartak ZŤS Hriňová]]{{--}}víťaz 1. ligy Východ Systém: * hralo sa na 4 stretnutia (po 3 výhrach sa už štvrtý zápas nehrá) 1. kolo {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | Hriňová || {{ku|1|3}} || '''Púchov "B"''' || '''{{tooltip|3 : 2|100 divákov}}''', {{tooltip|2 : 3|300 divákov}}, '''{{tooltip|1 : 3|150 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|200 divákov}} |} 2. kolo {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:90%" ! width=140|Tím 1 !! séria !! width=140|Tím 2 !! Zápasy |- | Púchov "B" || {{ku|1|3}} || '''Zvolen''' || '''{{tooltip|2 : 3|150 divákov}}''', {{ku|3|1}}, '''{{tooltip|1 : 3|200 divákov}}''', {{tooltip|0 : 3|150 divákov}} |} Zvolen si zachoval príslušnosť v extralige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lokomotíva Zvolen postúpila do volejbalovej extraligy mužov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/lokomotiva-zvolen-postupila-do-volejbalovej-extraligy-muzov/ | dátum vydania = 2001-04-29 | dátum prístupu = 2022-12-20 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien 2000/01]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2018/volejbal%20priloha%20december.pdf Extraliga mužov 2000/01 v magazíne SVF{{--}}Volejbal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221220192153/http://www.svf.sk/_img/Pictures/VOLEJBAL%20PRILOHA/2018/volejbal%20priloha%20december.pdf |date=2022-12-20 }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Vranka| Meno = Milan | Rok = 2002| Titul = Kronika športu 2001 | Miesto = Bratislava| Vydavateľ = Šport Press | ISBN = 80-85742-23-3 | Strany = | URLAnotácie = | Jazyk = }} * [https://web.archive.org/web/20030413212015/http://www.volleyball.sk/obsah/rubrika.asp?id=67 Extraliga mužov 2000/01 na stránke volleyball.sk] * [https://vkmiradunipopresov.sk/wp-content/uploads/2022/03/Volejbalovy-magazin-PU-za-rok-2001.pdf Volejbalový magazín VK PU Prešov za rok 2001] * Denník Hospodársky klub * Denník [[SME]] * Portál mesto.sk {{Volejbalová extraliga mužov}} [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov]] [[Kategória:Volejbal v 2000]] [[Kategória:Volejbal v 2001]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2000]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2001]] 9i138yxgqs7l5y0jg6iobwy18xevgih 0 691659 8226589 7764172 2026-05-31T10:42:08Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Obete samovrážd]] pomocou použitia HotCat 8226589 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Čchü Jüan | Rodné meno = | Portrét = Qu_Yuan_Chen_Hongshou_2.jpg | Veľkosť obrázka = | Popis = čínsky básnik | Dátum narodenia = asi 340 pred Kr. | Miesto narodenia = [[Čchu (štát)|kráľovstvo Čchu]] | Dátum úmrtia = 278 pred Kr. | Miesto úmrtia = Mi-luo-ťiang }} '''Čchü Jüan''' ({{V jazyku|cmn|屈原|}}, {{py|Qū Yuán}}, * asi [[340 pred Kr.]] – † [[278 pred Kr.]])<ref>http://www.newworldencyclopedia.org/entry/Qu_Yuan</ref> bol [[Čína|čínsky]] [[básnik]], prvá veľká [[Čínska literatúra|básnická osobnosť Číny]].<ref name="slovnik">Slovník spisovatelů - Asie a Afrika 1., Odeon, Praha 1967, str. 266-267</ref> == Život == Pochádzal z vládnuceho rodu v [[Čchu (štát)|kráľovstve Čchu]]. V mladosti zastával najvyššie hodnosti pri kráľovskom dvore, neskôr bol nútený kvôli intrigám odísť do ústrania, kde sa venoval literárnej činnosti. O jeho živote existuje celý rad značne nespoľahlivých legiend,<ref name="slovnik">Slovník spisovatelů - Asie a Afrika 1., Odeon, Praha 1967, str. 266-267</ref> ktoré sa zachovali v diele ''Zápisky historika'' od [[S’-ma Čchien|S'-ma Čchien]]a. V nich vystupuje ako vlastenec bojujúci proti vojne a za zjednotenie krajiny a podľa ktorých spáchal piateho dňa piateho lunárneho mesiaca roku [[278 pred Kr.|278 pred nl]] samovraždu skokom do rieky [[Mi-luo-ťiang]] (provincia [[Chu-nan]]) zdeptaný politickou korupciou a v zúfalstve nad tým, že jeho vlasť bola dobytá [[Čchin (dynastia)|dynastiou Čchin]]. Tradičný čínsky festival [[Festival dračích lodí|Sviatok dračích lodí]] vraj vznikol na jeho počesť a má svoj pôvod v hľadaní jeho tela v rieke. == Dielo == Čchü Jüanove básne sú formálne stavané na základoch ľudovej piesne, majú silné autobiografické prvky (dezilúzie, pocity sklamania a zúfalstva) a sú inšpirované [[Čínska filozofia|čínskou filozofiou]] i [[Mystika|mystikou]] majúcou svoj pôvod v ľudovej tradícii [[Šamanizmus|šamanizmu]].<ref name="slovnik">Slovník spisovatelů - Asie a Afrika 1., Odeon, Praha 1967, str. 266-267</ref> Zachovali sa v kolektívnom básnickom súbore ''Čchu cch''' (Piesne štátu Čchu), kde je u niektorých básní veľmi ťažké určiť skutočné autorstvo, pretože vznikali zrejme pod Čchü Jüanovým silným vplyvom.<ref name="slovnik" /> Ide o tieto diela: * ''Li sao'' (Stretnutie s horkosťou). Báseň, plná zložitých metafor a odkazov na staré [[Mýtus|mýty,]] opisuje básnikovú [[Mytológia (veda)|mytologickú]] púť v snahe nájsť ideálnu ženu. Hľadá krásu, nachádza však iba prízemnosť a odtiaľ pramení jeho zúfalstvo. * ''Ťiou ke'' (Deväť spevov), podobný motív ako u predchádzajúceho diela, tj. [[Mystika|mystické]] stretávanie sa s rôznymi božstvami (motív má pravdepodobne súvislosť so šamanským opúšťaním vlastného tela počas extázy).<ref name="slovnik">Slovník spisovatelů - Asie a Afrika 1., Odeon, Praha 1967, str. 266-267</ref> * ''Ťiou čang'' (Deväť kapitol), opäť motív človeka vydávajúceho sa na púť svetom a vyjadrujúceho svoju nespokojnosť a rozhorčenie. * ''Tchien wen'' (Otázky k nebesiam), dlhá báseň, ktorej autorstvo je neisté,<ref name="slovnik" /> zložená z [[Metafyzika|metafyzických]] otázok, ktoré vyjadrujú skepsu k usporiadaniu sveta a ktoré zostávajú bez odpovede. == Referencie == <references /> * Český preklad: ''Z Čchunských písní'', BB art, Praha 2004, preložil Jaromír Vochala {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Osobnosti na čínskych poštových známkach]] [[Kategória:Čínski básnici]] [[Kategória:Obete samovrážd]] g8rlwpj6rg3n5knff57s50s3emvemst 0 691931 8226582 7598052 2026-05-31T10:31:42Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Obete samovrážd]] pomocou použitia HotCat 8226582 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Chan Fej<br />韓非 | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť obrázka = | Popis = čínsky filozof a politik | Dátum narodenia = približne 280 pred Kr. | Miesto narodenia = [[štát Chan]] | Dátum úmrtia = 233 pred Kr. | Miesto úmrtia = štát [[Čchin (štát)|Čchin]] }} '''Chan Fej''' ({{V jazyku|cmn|韓非|}}, {{py|Hán Fēi}}) bol [[Čína|čínsky]] [[Filozofia|filozof]], ktorý spolu s [[Li S'|Li S’om]], rozvinul [[Sün-c’ (filozof)|Sün-c’ovu]] filozofiu v [[Legalizmus|doktrínu legizmu]]. Na rozdiel od iných slávnych filozofov tej doby bol Chan Fej členom vládnucej [[Šľachta|aristokracie]] – narodil sa do vládnucej rodiny štátu [[Chan (obdobie bojujúcich štátov)|Chan]] v priebehu záverečnej fázy [[Obdobie bojujúcich štátov (Čína)|obdobia bojujúcich štátov]]. V tomto kontexte sú niektorými autormi jeho diela považované za adresované jeho bratrancovi, [[Kráľ (panovník)|kráľovi]] štátu Chan.<ref>Watson, Burton: ''Han Fei Tzu: Basic Writings'', 1964, str. 2. Kráľ, o ktorého ide, je zrejme buď kráľ An ([[238 pred Kr.]] až [[230 pred Kr.]]), alebo jeho predchodca, kráľ Chuan-chuej ([[272 pred Kr.]] až [[239 pred Kr.]]).</ref> Po mnohých rokoch na [[Čchin (štát)|čchinskom]] dvore bol Chan Fej perzekvovaný svojim kolegom Li S’om a spáchal vo [[Väznica|väzení]] [[Samovražda|samovraždu]]. „Chan Fej“ je vlastné meno tohto filozofa. „Chan Fej-c’“ (韓非子) sa potom najčastejšie používa na označenie knihy, ktorú napísal. Slovo „c’“ je však často pridávané k menám čínskych filozofov ako čestné prízvisko (znamená „majster“), „Chan Fej-c’“ sa niekedy tiež používa aj ako označenie osoby tohto filozofa. == Legalizmus == Chan Fejova filozofia nazývaná [[legalizmus]] (niekedy tiež používané označenie legizmus) je zameraná na vládcu. Podľa jeho filozofie vládca pevne ovláda štát za pomoci troch konceptov: svoje mocenské pozície (勢, ''š’''), určitých techník (術, ''šu'') a [[Zákon (právo)|zákonov]] (法, ''fa''). Legizmus vychádza z predpokladu, že každý koná v súlade s jediným princípom: vyhýbanie sa [[Trest|trestu]] za súčasné snahy dosiahnuť zisk. Zákony preto musia tvrdo trestať akékoľvek nežiaduce konanie a súčasne odmeňovať tých, ktorí zákony dodržiavajú (pozri [[legalizmus]]). Legalizmus syntetizoval idey [[Šang Jang|Šang Janga]], [[Šen Pu-chaj|Šen Pu-chaja]] a [[Šen Tao|Šen Taoa]]. Od Šang Janga prevzal jeho dôraz na zákony, od Šen Pu-chaja dôraz na techniky a od Šen Tao názory na [[Autorita (sociológia)|autoritu]] a [[Legitimita|legitimitu]]. Okrem [[Konfucianizmus|konfuciána]] [[Sün-c’ (filozof)|Sün-c’a]], ktorý bol Chan Fejovým a Li S’ovým učiteľom, bol ďalším z hlavných zdrojov jeho politických teórií [[Lao-c’|Lao-c’ove]] [[Taoizmus|taoistické]] dielo [[Tao Te ťing]], ktoré interpretoval ako politický text a ku ktorému napísal komentár (kapitoly 20 a 21 v jeho knihe ''Chan Fej-c’''). Tao videl ako [[Prirodzené právo|prirodzený zákon]], ktorý je každý a všetko prinútené dodržiavať. Súčasne veril, že ideálny vládca vydáva zákony rovnako ako nevyhnutná prírodná sila, ktoré ľudia nemôžu odporovať. Jeho filozofia mala veľký vplyv na kráľa štátu [[Čchin (štát)|Čchin]] a neskoršieho prvého cisára zjednotenej Číny [[Š’-chuang-ti|Čchin Š’-chuang-tiho]] a stali sa jedným z vodcovských princípov vládcovej politiky.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Słupski | meno = Zbigniew | priezvisko2 = Lomová | meno2 = Olga | titul = Úvod do dějin čínského písemnictví a krásné literatury | zväzok = I : Dynastie Shang až období Válčících států | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Karolinum | rok = 2006 | isbn = 80-246-1267-4 | počet strán = 140 | strany = 87 }}</ref> Po predčasnom páde [[Čchin (dynastia)|dynastie Čchin]] bola Chan Fejova filozofia nasledujúcou [[Chan (dynastia)|dynastiou Chan]] oficiálne hanobená. Aj napriek svojmu vyvrženeckému postaveniu v priebehu histórie cisárskej Číny Chan Fejova politická teória aj naďalej silne ovplyvňovala každú nasledujúcu dynastiu a konfuciánsky ideál vlády bez zákonov nebol nikdy uskutočnený. Chan Fejova filozofia bola predmetom obnoveného záujmu za vlády [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany]] pod vedením [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]], ktorý sám niektoré z jej zásad obdivoval. Chan Fejovo úplné zaznamenané dielo je zhromaždené v spise ''Chan Fej-c’'', knihe o 55 kapitolách. Tento spis je významný aj ako jediný zachovaný zdroj početných príbehov z [[Obdobie bojujúcich štátov (Čína)|obdobia bojujúcich štátov]]. == Zoznam diel preložených do češtiny == * {{Citácia knihy | autor = | odkaz na autora = | prekladatelia = Lukáš Zádrapa | titul = Chan-fej-c’ | zväzok = I | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 2011 | isbn = 978-80-200-1983-7 | edícia = Orient | zväzok edície = 12 | počet strán = 407 | strany = }} * {{Citácia knihy | autor = | odkaz na autora = | prekladatelia = Lukáš Zádrapa | titul = Chan-fej-c’ | zväzok = II | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Academia | rok = 2013 | isbn = 978-80-200-2227-1 | edícia = Orient | zväzok edície = 21 | počet strán = 372 | strany = }} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == * {{preklad|cs|Chan Fej}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Čínski politici]] [[Kategória:Obete samovrážd]] qgw8zlbx3bnnzlkg1b0916379okcz9s 0 692949 8226230 7876838 2026-05-30T12:02:53Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8226230 wikitext text/x-wiki '''Humínové látky''' sú prírodné organické látky vznikajúce rozkladom prevažne rastlinných zvyškov. Humínové látky len ťažko podliehajú ďalšiemu rozkladu a sú vo veľkom množstve obsiahnuté v pôde, rašeline, uhlí a niektorých vodách. Podľa rozpustnosti sa delia na humíny, humínové kyseliny a fulvónové kyseliny. == Rozdelenie a vlastnosti == Humínové látky sa delia podľa rozpustnosti na tri kategórie, ktoré sa však líšia aj ďalšími vlastnosťami. === Fulvónové kyseliny === Fulvónové kyseliny sú rozpustné vo vode nezávisle od [[Kyslosť|pH]] . Sú najsvetlejšie z humínových látok, ich farba je svetlo [[žltá]] až žltohnedá. Okrem najmenej intenzívneho zafarbenia sa vyznačujú najnižšou [[Molárna hmotnosť|molekulárnou hmotnosťou]] a najnižším stupňom [[Polymerizácia|polymerizácie]] . Obsahujú vyšší podiel [[Kyslík|kyslíka]] (48 %) ako [[Uhlík|uhlíka]] (45 %). <ref name="nagi">L. Metzger, 2010, Humic and Fulvic Acids: The Black Gold of Agriculture? New AG International, 22 - 34.</ref> === Humínové kyseliny === Humínové kyseliny sú nerozpustné vo vode s pH 7 a nižším, naopak pri vyššom pH sa rozpúšťajú. Typická farba je hnedá až hnedočierna. <ref name="nagi"/> === Humíny === Humíny sú vo vode úplne nerozpustné a to pri akomkoľvek pH. Vyznačujú sa čiernou farbou, najvyšším stupňom polymerizácie, najvyššou molekulárnou hmotnosťou (rádovo zhruba 100× vyššou ako u fulvónových kyselín). Obsahujú tiež najviac uhlíka (62 %) a najmenej kyslíka (30 %). <ref name="nagi"/> == Využitie == Humínové látky sa využívajú predovšetkým na výživu rastlín. Hoci nejde o hnojivo klasického typu (živiny N, P, K), umožňujú humíny jednoduchší príjem živín, stimulujú tvorbu koreňového balíky, vďaka ktorému rastlina lepšie absorbuje vodu a živiny, podporujú [[Fotosyntéza|fotosyntézu]] a zlepšujú vlastnosti [[Pôda|pôdy]]. Stimulujú rast rastlín v miere porovnateľnej s [[Rastlinný hormón|fytohormónom]] [[Auxín|auxínom]] . <ref name="nagi"/> Humínové látky sa na poľnohospodárske účely dodávajú v podobe [[Roztok|roztokov]], práškov alebo [[Granulát|granulátu]] . Aplikujú sa buď vo forme [[Postřik|postreku]], kedy ich možno kombinovať aj s [[Hnojenie na list|listovými hnojivami]] či prípravkami na [[Fytopatológia|ochranu rastlín]] (ktorých účinnosť zvyšujú), alebo sú aplikované do [[Substrát|substrátu]] ako granulát či [[Zálievka|zálievkou]] . == Výroba == Začiatky výroby humínových látok siahajú do prelomu [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]] . Za túto dobu boli vyvinuté tri základné postupy, ktoré sa líšia aj použitou surovinou. === 1. generácia - uhoľné humáty === Na konci 19. storočia boli humáty objavené a od začiatku 20. storočia vyrábané humínové preparáty z prírodnej látky zvanej [[leonardit]], ktorá je súčasťou niektorých uhoľných nálezísk. Ide o organickú nepreuhoľnatenú hmotu. Pretože tieto materiály vznikali dlhodobo a ležali milióny rokov v zemi, sú obvykle vodou rozpustné zložky (nízkomolekulárna časť a humínové soli) vyplavené a naopak humínové kyseliny na seba za túto dobu nadviazali značné množstvo [[Ťažký kov|ťažkých kovov]] . <ref name="nagi"/> Tomu zodpovedajú požiadavky na spracovanie aj výsledná použiteľnosť. Kľúčové preto je čistenie substrátu od ťažkých kovov; miera čistoty potom zodpovedá cena výsledného preparátu. Uhoľné humáty sa skladajú prevažne z vysokomolekulárnych látok, takže nie sú úplne rozpustné. Obsahujú 17-70 % humínových látok. <ref name="nagi"/> === 2. generácia === Ako surovina je použitá [[rašelina]] alebo jazerné sapropely. Výsledný produkt je pomerne kvalitný, ale menej koncentrovaný (zhruba 8%; zvyšok tvorí voda). Opäť je nutné čistenie od ťažkých kovov, ktoré má vplyv na cenu. Tá je niekoľkonásobne vyššia ako v prípade uhoľných humátov. <ref name="nagi"/> === 3. generácia - lignohumáty === Základná surovina pochádza z [[Drevo|dreva]], jedná sa o technický [[lignosulfonát]], ktorý vzniká ako odpad pri výrobe [[Papier|papiera]] . Výhodou jeho použitia je absencia ťažkých kovov, takže odpadá proces čistenia. Lignosulfonát je riadeným procesom zrýchlenej humifikácie kompletne prevedený a lignohumát – zmes humínových látok úplne rozpustných vo vode, ktoré sú z 90 % tvorené soľami humínových kyselín, z ktorých minimálne 50 % zastupujú nízkomolekulárne látky. Kompletná rozpustnosť umožňuje aplikáciu na list a kombináciu s ďalšími prípravkami na ochranu a výživu rastlín. == Referencie == <references /> == Zdroj == {{Preklad|cs|Huminové látky|20188371}} [[Kategória:Pedológia]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] jsn5im8lbh39tmlg0bsvfwyf6w6nqcv 0 692951 8226235 8103629 2026-05-30T12:33:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226235 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Toňa Revajová | Rodné meno = Antónia Revajová | Popis osoby = slovenská spisovateľka a redaktorka | Portrét = 2023 04 tona revajova03112 (2).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1948|11|5}} | Miesto narodenia = [[Katovice]], [[Poľsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = Bratislava | Iné mená = | Štát pôsobenia = Slovensko | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = | Portál3 = }} '''Toňa Revajová''' (* [[5. november]] [[1948]], [[Katovice]])<ref name="lic-zivotopis" /> je slovenská spisovateľka a redaktorka.<ref name="lic-zivotopis">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Toňa Revajová | url = https://www.litcentrum.sk/autor/tona-revajova/zivotopis-autora | vydavateľ = Literárne informačné centrum | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Život == Maturovala na SVŠ v [[Žilina|Žiline]], vysokoškolské štúdium na FF [[Univerzita Palackého v Olomouci|Univerzity Palackého]] v [[Olomouc|Olomouci]] nedokončila. Dva roky pracovala ako učiteľka na 1. stupni ZŠ, v rokoch 1971 – 1980 ako odborná referentka na rektoráte VŠD Žilina (dnes [[Žilinská univerzita v Žiline|Žilinská univerzita]]), od r. [[1981]] v PKO Žilina ako zodpovedná redaktorka mesačníka Kultúrny život Žiliny. Po roku [[1989]] bola medzi novinármi, ktorí v [[Žilina|Žiline]] založili týždenník POVEX (Považský expres), po jeho zániku pracovala ako regionálna [[redaktor]]ka týždenníka Slovenka.<ref name="lic-zivotopis" /> Od r. [[2001]] žije v [[Bratislava|Bratislave]] a venuje sa vlastnej tvorbe a redigovaniu [[Beletria|beletrie]] a detskej literatúry pre vydavateľstvá Slovart a Ikar.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Toňa Revajová | url = https://www.slovart.sk/autori/tona-revajova.html?page_id=18156 | vydavateľ = slovart.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Tvorba == === Pre deti === * [[1983]]: Vraveli proroci, že bude tma v noci (Osveta Martin) * [[1987]]: O kráľovi a malej breze (Osveta) * [[1989]]: Pol prázdnin s tetou Kolieskovou (Osveta) * [[1996]]: O štyroch sestrách (Osveta) * [[2001]]: Denník Majky z Majáka (Osveta; SLOVART, 2017) * [[2007]]: Denis a jeho sestry (Slovart Bratislava, 2007 a 2016) * [[2012]]: Johanka v Zapadáčiku (Slovart) * [[2016]]: Johanka v Zapadálkově (Víkend Praha, preklad Ivona Březinová<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Johanka v Zapadálkově | url = https://www.vydavatelstvivikend.cz/edice/pro-deti/johanka-v-zapadalkove | vydavateľ = vydavatelstvivikend.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-22 | miesto = | jazyk = }}</ref>) * [[2012]]: Zlom väz, Johanka (Slovart) * [[2014]]: Tvoja Johanka (Slovart) * [[2015]]: Johankina veľká rodina (Slovart) * [[2018]]: Rok Sivka ohniváka (Trio Publishing, Bratislava) * [[2019]]: Kiko jeden, Kiko dva – V škôlke (Trio Publishing) * [[2020]]: Kiko jeden, Kiko dva – Schody do mora (Trio Publishing) * [[2022]]: Túlavý braček (Trio Publishing) * 2023:  O druhej v malej telocvični (TRIO Publishing) === Rozhlas === * [[2019]]: Majáčky (rozhlasová hra) * [[2019]]: Malá Anna a Sivko ohnivák (10-dielny seriál monologických rozprávok) * [[2020]]: Rok Sivka ohniváka (rozhlasová hra) * [[2022]]: Kto je na mňa zvedavý? (rozhlasová hra) * [[2023]]: Johanka (rozhlasová hra) * Johanka v Zapadáčiku (čítanie na pokračovanie; Rádio Junior, Devín, číta Zuzana Kapráliková) * Kiko jeden, Kiko dva – V škôlke (čítanie na pokračovanie, Junior, číta Zuzana Tlučková) * Denis a jeho sestry, 5 večerníčkov (pripravil Egon Tomajko, číta Tomáš Mischura) * Cibuľa a iné darčeky (poviedka z knihy Dohviezdny večer; číta Lucia Hurajová) === Audioknihy === * Denis a jeho sestry (Wisteria 2018, číta [[Lukáš Latinák]]) * Johanka v Zapadáčiku (Wisteria 2019, číta Slávka Halčáková) * Rok Sivka ohniváka (Wisteria 2020, číta [[Táňa Radeva]]) * Túlavý braček (Wisteria 2023, číta [[Oľga Belešová]]) == Ocenenia == * [[2012]]: Cena Obce spisovateľov Slovenska za knihu Johanka v Zapadáčiku a Zlom väz, Johanka!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cena cien – rok 2012 | url = https://www.slovakwriters.com/news/cena-cien-rok-20121/ | vydavateľ = slovakwriters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-22 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230206202603/https://www.slovakwriters.com/news/cena-cien-rok-20121/ | dátum archivácie = 2023-02-06 }}</ref> * [[2013]]: Zaradenie knihy Johanka v Zapadáčiku za mimoriadne umelecké spracovanie do výberu Medzinárodnej knižnice pre mládež v Mníchove (International Youth Library)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jugendbibliothek | meno = Internationale | autor = | odkaz na autora = | titul = The White Ravens Database | url = https://whiteravens.ijb.de/book/1445 | vydavateľ = whiteravens.ijb.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[2014]]: Cena Trojruža 2014 ''za dielo, v ktorom s nehou a empatickou citlivosťou identifikuje svet súčasných detí a spätne ho nasmerúva k pozitívnym hodnotám života'' * [[2014]]: Zápis knihy Johanka v Zapadáčiku na Čestnú listinu Medzinárodnej únie detskej knihy, Mexico City 2014 * [[2019]]: Cena Bibliotéky 2019 za knihu Rok Sivka ohniváka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27. ročník veľtrhu Bibliotéka | url = https://www.litcentrum.sk/clanok/27-rocnik-veltrhu-biblioteka | vydavateľ = Literárne informačné centrum | dátum vydania = 2019-11-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[2020]]: Zápis knihy Rok Sivka ohniváka na Čestnú listinu Medzinárodnej únie detskej knihy, Bazilej/Moskva 2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rok Sivka ohniváka na čestnej listine IBBY 2020 | url = https://www.litcentrum.sk/clanok/rok-sivka-ohnivaka-na-cestnej-listine-ibby-2020 | vydavateľ = Literárne informačné centrum | dátum vydania = 2020-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * 2007 – 2023: sedem ocenení Najlepšia kniha jari, leta, jesene alebo zimy od BIBIANY, medzinárodného domu umenia pre deti, a Slovenskej sekcie IBBY * 2023:   Prémia Literárneho fondu za dielo Túlavý braček * 2024:  Cena Márie Ďuríčkovej od Slovenského literárneho centra (''za citlivú empatiu pri identifikácii sveta súčasných detí, za otvorené pomenovanie rodinných sociálnych problémov, za láskavý humor a zachytenie hovorovej reči súčasného dieťaťa)'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{slc autor|tona-revajova}} * [https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11224/708132 Johanka v Zapadáčiku] v archíve RTVS * [https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11436/1300883 Nočná pyramída] v archíve RTVS {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Revajová, Toňa}} [[Kategória:Osobnosti z Katovíc]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] 2l12obmc9lzne8vkoe7o5qwkm6q6uee 0 693338 8226507 7993829 2026-05-31T07:15:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226507 wikitext text/x-wiki {{pozri|prvej nezávislosti Dominikánskej republiky v roku 1821|efemérna nezávislosť}} {{Infobox Bitka |konflikt = Vojna za nezávislosť<br/>Dominikánskej republiky<br/>(Dominikánska vojna za nezávislosť) |obrázok = Dominican Republic War of Independence.jpg |popis = [[Bitka o Santiago de los Caballeros]] (30. marec 1844) |dátum = [[27. február]] [[1844]] – [[24. január]] [[1856]] |miesto = ostrov [[Hispaniola]] |výsledok = víťazstvo Dominikáncov a vznik prvej Dominikánskej republiky |casus = [[Haitská okupácia Santo Dominga|Haitská invázia v roku 1822]] |územie = oddelenie [[Generálny kapitanát Santo Domingo|územia Santo Dominga]] od Haiti |protivník1 = [[Obrázok:Flag of the Dominican Republic (up to 1844).svg|border|23px|Historická vlajka Dominikánskej republiky]] [[Prvá Dominikánska republika|Dominikánska republika]] |protivník2 = [[Obrázok:Flag_of_Haiti_(civil).svg|border|23px|Vlajka Haiti]] [[Haitská republika (1820 – 1849)|Haitská republika]] <small>(1844–1849)</small><br>[[Obrázok:Flag of Haiti (1849–1859).svg|23px|border|Druhá ríša Haiti]] [[Druhá ríša Haiti|Haitská ríša]] <small>(1854–1856)</small> |velitel1 = [[Pedro Santana]]<br/>[[Antonio Duvergé]]<br/>Felipe Alfau y Bustamante<br/>Juan Bautista<br /> Ángel Reyes<br/>Cambiaso<br/>Juan Bautista Maggiolo<br/>Juan Alejandro Acosta<br/>[[Manuel de Regla Mota]]<br/>[[José María Cabral]]<br/>gen.[[José María Imbert]]<br/>plk. [[Pedro Pelletier|Pedro Eugenio Pelletier]]<br>[[Fernando Valerio]]<br/>[[José Joaquín Puello]]<br/>[[Juan Pablo Duarte]]<br/>[[Francisco del Rosario Sánchez]]<br/>[[Matías Ramón Mella]] |velitel2 = [[Charles Rivière-Hérard]]<br/>[[Jean-Louis Pierrot]]<br/>[[Faustino I]]<br/>Pierre Paul<br/>Auguste Brouard<br/>gen. Souffrand<br/>gen. St.-Louis<br>gen. Seraphin ([[Zabitý v boji|†]])<br/>Jean Francois Jeannot<br>Antoine Pierrot ([[Zabitý v boji|†]])<br>Pierre Rivere Garat ([[Zabitý v boji|†]]) |sila1 = 15&nbsp;000 milicionárov<ref name=Figueredo>{{citácia knihy|priezvisko1=Figueredo|meno1=D. H.|priezvisko2=Argote-Freyre|meno2=Frank|titul=A Brief History of the Caribbean|url=https://archive.org/details/briefhistoryofca0000figu|rok=2008|vydavateľ=Infobase Publishing|jazyk=EN}}</ref><br>10 lodí (59 kanónov)<ref name=García/> |sila2 = +40&nbsp;000 pravidelných<ref name=Figueredo/> }} '''Vojna za nezávislosť Dominikánskej republiky''' alebo '''dominikánska vojna za nezávislosť''' ({{vjz|spa|''guerra de la independencia dominicana''}}) bol historický proces, ktorý sa začal vyhlásením [[Prvá Dominikánska republika|Dominikánskej republiky]] a jej oddelením od [[Haitská republika (1820 – 1849)|Haitskej republiky]] vo februári 1844. Dvadsaťdva rokov pred nezávislosťou bol celý ostrov [[Hispaniola]] pod vládou Haiti v dôsledku okupácie [[Republika Španielskeho Haiti|Republiky Španielskeho Haiti]], ktorá nakrátko vznikla v roku 1821 vo východnej časti ostrova, touto krajinou. Oddelenie Haiti bolo vyhlásené 27. februára 1844 skoro ráno na Puerta de la Misericordia po výstrele z [[mušketa|muškety]] patricija [[Matías Ramón Mella|Matíasa Ramóna Mellu]] a vztýčením trojfarebnej vlajky na [[Puerta del Conde]] patricijom [[Francisco del Rosario Sánchez|Franciscom del Rosariom Sánchezom]]. Obaja boli inšpirovaní ideálmi zakladateľa národnosti [[Juan Pablo Duarte|Juana Pabla Duarteho]]. Koniec haitskej okupácie bol dobre prijatý obyvateľmi mesta [[Santo Domingo]], ktorí mávali prevažne španielskymi vlajkami a niektorými francúzskymi. V reakcii na to [[Charles Rivière-Hérard]] viedol inváziu z Haiti, ktorú porazil generál [[Pedro Santana]], vyslaný generálom [[Antonio Duvergé|Antoniom Duvergéom]] v [[Bitka o Azuu|bitke o Azuu]]. Na poli zostalo mŕtvych viac ako 1000 Haiťanov,<ref name=Calhoun>{{citácia knihy|priezvisko1=Calhoun|meno1=John C.|priezvisko2=Wilson|meno2=Clyde N.|titul=The Papers of John C. Calhoun, Volume 21|rok=1959|vydavateľ=Univ of South Carolina Press|strana=61|url=https://books.google.com/books?id=3xKqzUctxPsC&pg=PA61&lpg&hl=sv#v=onepage&q&f=false|jazyk=EN}}</ref> kým Dominikánci utrpeli iba 2 úmrtia a 3 zranených.<ref name=Calhoun/> Avšak Hérard na svojom ústupe zapálil mesto Azua a zastrelil väzňov, ktorých zajal. Dňa 30. marca toho istého roku dominikánske sily pod velením generála [[José María Imbert|Josého Maríu Imberta]] v spoločnosti [[Fernando Valerio|Fernanda Valeria]] v ich „Carga de los Andulleros“ [[Bitka o Santiago de los Caballeros|porazili armádneho haitského votrelca]], ktorý sa na svojom ústupe dopustil početných prečinov, lúpeží a požiarov, kým sa nedostal na Haiti. Prvá [[Bitka o Tortuguero|námorná bitka]] sa odohrala 15. apríla 1844. Výsledkom bitky bolo, že Dominikánci potopili tri nepriateľské lode bez straty jedinej vlastnej. V máji 1845 generál Pedro Santana s pomocou generálov Antonia Duvergého a [[José Joaquín Puello|Josého Joaquína Puella]] porazil haitské jednotky v [[Bitka o La Estrelleta|Estrellete]] a [[Bitka o Beller|Belleri]] a v Puerto Plata zajali haitskú eskadru, ktorá bombardovala toto mesto a spôsobila rozsiahle škody. V marci 1849 prezident Haitskej republiky [[Faustino I.|Faustino Soulouque]] začal svoju kampaň proti Dominikánskej republike na čele armády 18 000 vojakov, pričom zabil každého Dominikánca, ktorý mu stál v ceste, čím sa obyvateľstvo naplnilo terorom snažiacim sa nájsť si útočisko v meste Santo Domingo tvárou v tvár násiliu, ktoré rozpútali haitskí vojaci. Kvôli tejto situácii bol dominikánsky prezident [[Manuel Jimenes]] porazený vo svojom pokuse zastaviť haitskú inváziu a bol nútený prijať rozhodnutie kongresu republiky povolať generála Pedra Santanu v sprievode generála Antonia Duvergého na čeliť inváznej armáde. Neskôr sa generálovi Duvergému podarilo poraziť Haiťanov v [[Bitka o El Número|bitke o El Número]] a tri dni po tejto bitke porazil generál Pedro Santana Haiťanov v [[Bitka o Las Carreras|bitke o Las Carreras]]. V roku 1855 [[Cisár (Haiti)|cisár]] Soulouque znovu napadol republiku s 30 000 vojakmi,<ref name=Clodfelter>{{citácia knihy|priezvisko=Clodfelter|meno=Micheal|titul=Warfare and Armed Conflicts: A Statistical Encyclopedia of Casualty and Other Figures, 1492-2015, 4th ed|rok=2017|jazyk=en|publisher=McFarland|isbn=978-0786474707|strana=302}}</ref> rozdelení na tri kolóny rozsievajúce hrôzu a podpaľujúce všetko, čo im stálo v ceste, až kým neboli porazení v bitkách o [[Bitka o Santomé|Santomé]] a v [[Bitka o Cambronal|Cambronal]], Haiťania utekali smerom na Haiti. Neskôr boli zredukovaní v [[Bitka o Sabana Largu|Sabana Large]]. Tento dominikánsky triumf priniesol generálovi Pedrovi Santanovi uznanie [[Senát Dominikánskej republiky|Senátu Dominikánskej republiky]] a 27. februára sa oslavuje to, čo sa nazýva [[Deň nezávislosti (Dominikánska republika)|Deň nezávislosti]]. Keďže však hraničná situácia nebola po konflikte definovaná, Haiti naďalej okupovalo centrálnu vysočinu, kde sa nachádzali mestá [[Hincha (Haiti)|Hincha]], [[Las Caobas]], [[San Miguel de la Atalaya]] a [[San Rafael de la Angostura]]. Po hraničnej zmluve z roku 1936 sa Dominikánska republika vzdala týchto území. == Pozadie == V roku 1801 [[Toussaint Louverture]], vodca [[Haitská revolúcia|Haitskej revolúcie]], prišiel do [[Santo Domingo]] a vyhlásil zrušenie otroctva v mene [[Francúzska republika|Francúzskej republiky]]. Krátko nato [[Napoleon]] vyslal armádu, ktorá si podmanila celý ostrov a vládla mu niekoľko mesiacov. [[Negroidná rasa|Černosi]] a [[mulat]]i v západnej časti ostrova opäť povstali proti Francúzom v októbri 1802 a napokon ich porazili v novembri 1803. Dňa 1. januára 1804 víťazi vyhlásili Saint-Domingue za republiku nezávislú od [[Haiti]]. Po porážke z rúk Haiťanov zostala malá francúzska posádka vo východnej časti ostrova, v oblasti, kde bolo obnovené otroctvo a z ktorej emigrovali mnohí emigrovaní španielski osadníci. V roku 1805, po korunovaní za cisára, [[Jean-Jacques Dessalines]] vtrhol do východnej časti a dosiahol mesto Santo Domingo, ale musel sa stiahnuť kvôli odporu francúzskej námornej eskadry. Počas svojho ústupu cez [[Cibao]] Haiťania vyplienili mestá [[Santiago de los Caballeros|Santiago]] a [[Moca (Dominikánska republika)|Moca]], pričom zabili väčšinu ich obyvateľov. Francúzi ovládali východnú časť ostrova, kým neboli porazení španielskymi obyvateľmi v [[Bitka o Palo Hincado|bitke o Palo Hincado]] 7. novembra [[1808]], čo ich 9. júla 1809 prinútilo dokončiť konečnú kapituláciu Santo Dominga pod tlakom [[Royal Navy|kráľovského námorníctva]] Spojeného kráľovstva. Španielske úrady však prejavili malý záujem o ich obnovenú kolóniu, takže toto obdobie v histórii je známe ako [[España Boba]]. Tento nezáujem o kolóniu Santo Domingo bol spôsobený [[Španielska vojna za nezávislosť|španielskou vojnou za nezávislosť]] proti Francúzom a [[Hispánsko-americké vojny za nezávislosť|procesu nezávislosti]], ktoré vznikli v mnohých španielskych kolónie v [[Amerika|Amerike]]. Vyčerpanie bohatstva kolónie spôsobilo nezáujem metropoly o produkciu nového bohatstva a tovaru. Paralelne s tým veľkí rančeri získali silné vedenie na juhovýchode, kde istý čas vládol „zákon [[mačeta|mačety]]“. Dňa 1. decembra 1821 bývalý generálny kapitán a spisovateľ [[José Núñez de Cáceres]] vyhlásil nezávislosť kolónie, nazval ju [[Ephemeral Independence|Nezávislý štát španielskeho Haiti]], pričom požiadal o začlenenie nového štátu do [[Gran Colombia|Gran Colombie]]. == Kladenie odporu == [[Súbor:Trinitarios.jpeg|náhľad|Obrázok predstavujúci [[La Trinitaria|trinitárov]]]] [[Súbor:Misericordia2.jpg|náhľad| Puerta de la Misericordia, pamätné miesto, kde bolo v roku 1844 vystrelené z muškety, ktorá začala Dominikánsku vojnu za nezávislosť]] [[Juan Pablo Duarte]], vzdelaný a autentický mladý [[nacionalista]] bol tým, kto inšpiroval a pomohol viesť vojnu za nezávislosť v roku 1844. Duarte spolu s niekoľkými dominikánskymi liberálmi založili v roku 1838 [[tajnú spoločnosť]] [[La Trinitaria]], takto pomenovaný na počesť Najsvätejšej Trojice. Každá skupina verbovala nasledovníkov, zachovávala prísne utajenie, s malým alebo žiadnym priamym vzájomným kontaktom, aby sa minimalizovala možnosť odhalenia haitskými úradmi. Hoci mnohí boli naverbovaní, La Trinitaria bola objavená, čo viedlo k zmene jej názvu na „La Filantrópica“. V roku 1843 sa trinitári pridali k Haitskej liberálnej strane, ktorá zvrhla prezidenta [[Jean-Pierre Boyer]]. Trinidadčania, ktorí sa zúčastnili na zvrhnutí, však upútali pozornosť Boyerovho nahradenia, [[Charlesa Rivière-Hérarda]]. Uväznil niektorých trinitárov a prinútil Duarteho opustiť ostrov. Počas svojho exilu Duarte neúspešne hľadal podporu v [[Kolumbii]] a [[Venezuele]]. V decembri 1843 povstalci požiadali Duarteho, aby sa vrátil, pretože museli rýchlo konať zo strachu, že sa Haiťania dozvedia o ich plánoch na povstanie. Vo februári 1844, keď sa Duarte kvôli chorobe nevrátil, sa rebeli rozhodli konať pod vedením [[Francisco del Rosario Sánchez]], [[Matías Ramón Mella]] a [[Pedro Santana]], bohatý rančer, ktorý velil súkromnej armáde svojich farmárskych robotníkov. V januári 1844 bol v rôznych dominikánskych mestách uverejnený [[Manifest zo 16. januára 1844|Akt o nezávislosti Dominikánskej republiky]], ktorý uvádzal dôvody, prečo dominikánsky ľud už nemôže byť naďalej zjednotený s Haiťanmi. Dňa 24. februára 1844 v noci sa hlavní členovia La Trinitaria tajne stretli v dome Francisca del Rosaria Sáncheza a dohodli sa na plánoch a dátume povstania, ktoré bolo revolučným povstaním, ktoré ovládlo opevnené mesto [[Santo Domingo]]. 25. februára boli vyslaní povstalci vyslaní do rôznych regiónov krajiny s jasným cieľom zverejniť rozhodnutia prijaté na stretnutí. == Priebeh vojny == [[Súbor:Fortaleza_Ozama.jpg|náhľad|Pevnosť Ozama v Santo Domingu dobytá dominikánskymi rebelmi 27. februára 1844]] Dňa 27. februára 1844 povstalci pod vedením Sáncheza v neprítomnosti Duarteho dobyli [[Pevnosť Ozama]] v hlavnom meste Santo Domingo. Haitská posádka bola zaskočená, zrejme ju zradil jeden z ich strážcov. Ďalšia skupina povstalcov, vedená Matíasom Ramónom Mellom, dosiahla [[Puerta de la Misericordia]], kde Mella odpálil legendárne Trabucazo de la Independencia a Sánchez okamžite zdvihol novú [[dominikánsku vlajku]] s výkrikom „¡Dios, Patria, Libertad!“ ({{vjz|slk|''Boh, vlasť a sloboda !''}}). Nová republika sa zrodila vo forme republikánskej a demokratickej vlády v slobodných ľuďoch, ktorí odmietali akékoľvek cudzie vnucovanie. Dočasná vláda na čele s konzervatívcom [[Tomás Bobadilla]] rýchlo zorganizovala armádu na obranu úspešného povstania a rozdrvila protiofenzívu reakčných jednotiek vyslaných Port-au-Prince. V dňoch, ktoré nasledovali po vyhlásení nezávislosti, všetci haitskí predstavitelia opustili Santo Domingo. [[Tomás Bobadilla y Briones]], právnik [[Konzervativizmus|konzervatívec]], ktorý sa zúčastnil predchádzajúceho povstania, viedol [[Junta Central Gubernativa|dočasnú radu]] vlády novej republiky. V marci 1844 haitské jednotky opäť vtrhli do východnej časti, aby znovu získali kontrolu, ale po ťažkých stratách boli nútené stiahnuť sa.<ref>{{citácia knihy|priezvisko=Bethell|meno=Leslie|titul=The Cambridge History of Latinská Amerika: Volume 3|rok=1984|vydavateľ=Cambridge University Press|strana=267|url=https://books.google.com/books?id=0QghsDsSCB4C&pg=PA267&lpg=PA267#v=onepage&q&f=false|jazyk=en}}</ref> Začiatkom júla 1844 Duarteho jeho nasledovníci vyzvali, aby sa stal prezidentom republiky. Duarte súhlasil, ale iba ak by sa tak stalo prostredníctvom slobodných volieb. Túto okolnosť využil [[Pedro Santana]], ktorý sa ujal vlády, keď jemu lojálne vojenské sily 12. júla 1844 dobyli Santo Domingo a uväznili Duarteho, Sáncheza a Mella. Dňa 6. novembra 1844 [[Ústavodarné zhromaždenie]] navrhlo [[Ústava Dominikánskej republiky|ústavu]], založenú na francúzskych modeloch, ktoré zaviedli oddelenie moci a legislatívnu kontrolu nad exekutívou. Santana však zahrnul článok 210, ktorý mu zaručil neobmedzenú moc počas vojny proti Haiti. Táto vojna pokračovala počas septembra a novembra 1845, kde boli Haiťania porazení v bitkách [[Bitka o La Estrelletu|La Estrelleta]] a [[Bitka o Beller|Beller]].<ref name=Wars>{{Citácia knihy|autor=Multiple Authors|titul=Imperial Wars 1815–1914|url=https://books.google.com/books?id=AvKxAgAAQBAJ&pg=PT133|rok=2013|vydavateľ=Amber Books Ltd|isbn=978-1-78274-125-1|strana=133|jazyk=EN}}</ref> Haitské jednotky v týchto bojoch utrpeli viac ako tisíc mŕtvych, tisíce zranených a stovky väzňov. Dňa 21. decembra haitské škunery ''Union'', ''Dieu Prótege'' a ''Guerriére'' náhodne narazili na plytčinu neďaleko Puerto Plata a Dominikánci zajali 149 preživších väzňov.<ref name=Clodfelter/> Santana zostal prezidentom až do roku 1848, kedy voľby prehral. V roku 1849 haitský prezident [[Faustino I|Faustino Soulouque]] zaútočil na novú republiku, ale bol porazený v bitkách pri [[Bitka pri El Número|El Número]] a [[Bitka pri Las Carreras|Las Carreras]].<ref name=Wars/> Zomrelo viac ako 500 Haiťanov.<ref name=Clodfelter/> === Námorná expedícia na pobrežie Haiti === [[Súbor:Santo domingo 1850.jpg|náhľad|Pohľad na prístav mesta Santo Domingo]] Koncom 40. rokov 19. storočia prezident [[Buenaventura Báez]] získal podporu francúzskeho námorníka Juana Carlosa Fagaldeho na uskutočnenie námornej ofenzívy, ktorá bola transcendentálna v upevňovaní dominikánskej nezávislosti. Námorná flotila potopila haitské lode v [[The Keys]], okrem toho vypálila mestá [[Anse-à-Pitre]] a [[Belle-Anse|Saltrou]]. Zajatých bolo aj niekoľko haitských lodí plných zásob. Podľa dobových kroník pri týchto útočných prípravách nedošlo k žiadnej obeti Dominikáncov.<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=https://www.listindiario.com/puntos-de-vista/2013/2/16/266185/La-Armada-y-la-Independencia |titul=La Armada y la Independencia |vydavateľ=Listín Diario |dátum prístupu=2023-02-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20230209124556/https://listindiario.com/puntos-de-vista/2013/2/16/266185/La-Armada-y-la-Independencia |dátum archivácie=2023-02-09 }}</ref> Dominikánska flotila, ktorej velil veliteľ Fagalde, išla na haitské pobrežie druhýkrát; zakotvil v Petite Rivière, vylodil svojich ľudí, posádka sa dala na útek a vzal im dve zástavy; mesto ľahlo popolom a rozprášil obyvateľov [[Dame-Marie (Haiti)|Dame Marie]] paľbou z dela.<ref name=García>{{citácia elektronického dokumentu|titul=Obras Completas|url=http://en.calameo.com/read/00034521498bbc4d937ee|dátum prístupu=2023-02-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20230209124601/https://en.calameo.com/read/00034521498bbc4d937ee|dátum archivácie=2023-02-09}}</ref> Pred obyvateľstvom Los Cayos sa začal námorný boj, pri ktorom bolo potopených niekoľko haitských lodí a ich dôstojníci boli zajatí. Dominikánske lode sa vrátili do Santo Dominga, keď narazili na búrku. V roku 1854 boli obe krajiny opäť vo vojne. Počas mája dominikánska [[fregata]] ''Cibao'' a [[škuner]] ''Buenaventura'', ktorým velil generál Juan Alejandro Acosta, podnikli plavbu pozdĺž južného pobrežia Haiti, pričom zničili obchod a pristáli na pobrežie. V novembri dominikánska [[brigatína]] ''27 de Febrero'' a škuner ''Constitución'' zajali haitskú loď ''Clarisé'' a bombardovali Anse-à-Pitre a Saltrou.<ref name=Clodfelter/> Boje sa skončili v roku 1856. == Následky == Keďže však hraničná situácia nebola po konflikte definovaná, Haiti naďalej okupovalo centrálnu vysočinu, kde sa nachádzali mestá [[Hincha (Haití)|Hincha]], [[Las Caobas]], [[San Miguel de la Atalaya]] a [[San Rafael de la Angostura]]. Po hraničnej zmluve z roku 1936 sa Dominikánska republika vzdala týchto území. == Dominikánska flotila (1845) == [[Súbor:Cambiaso.JPG|náhľad|Juan Bautista Cambiaso, zakladateľ dominikánskeho námorníctva]] * Fregata ''Cibao'' — 20 kanónov, pušky, oštepy, mačety<ref name=García/> * Brigatína-škuner ''San José'' — 5 kanónov<ref name=García/> * Brigatína-škuner ''La Libertad'' — 5 kanónov<ref name=García/> * Škuner ''General Santana'' — 7 kanónov<ref name=García/> * Škuner ''La Merced'' — 5 kanónov<ref name=García/> * Škuner ''Separación'' — 3 kanóny<ref name=García/> * Škuner ''27 de Febrero'' — 5 kanónov<ref name=García/> * Škuner ''María Luisa'' — 3 kanóny<ref name=García/> * Škuner ''30 de Marzo'' — 3 kanóny<ref name=García/> * Škuner ''Esperanza'' — 3 kanóny<ref name=García/> == Bitky == [[Súbor:Goletaseparacion.jpg|náhľad|Škuner ''„[[Separación Dominicana]]“'' počas [[Bitka pri Tortuguere|bitky pri Tortuguere]] od Adolfa Garcíu Obregóna]] Bitky, ktorým Dominikánci čelili, aby si udržali nezávislosť. * [[Bitka o Fuente del Rodeo]] (13. marec 1844) * [[Bitka o Cabeza de Las Marías]] (18. marec 1844) * [[Bitka o Azuu]] (19. marec 1844) * [[Bitka o Santiago de los Caballeros]] (30. marec 1844) * [[Bitka o El Memiso]] (13. apríl 1844) * [[Bitka o Tortuguero]] (15. apríl 1844) * [[Bitka o Cachimán]] (4. december 1844) * [[Bitka o La Estrelleta]] (17. september 1845) * [[Bitka o Beller]] (27. október 1845) * [[Bitka o El Número]] (17. apríl 1849) * [[Bitka o Las Carreras]] (21. apríl 1849) * [[Bitka o Santomé]] (22. december 1855) * [[Bitka o Cambronal]] (22. december 1855) * [[Bitka o Sabana Largu]] (24. január 1856) == Osobnosti zapojené do vojny == * '''Liberáli''' **[[Juan Pablo Duarte]], tvorca ilegálneho hnutia [[La Trinitaria]]. Ideológ a propagátor dominikánskej vojny za nezávislosť. ** [[Francisco del Rosario Sánchez]], politický vodca, ktorý po Duarteho absencii vyhlásil nezávislosť krajiny ** [[Matías Ramón Mella]], vojenský stratég, ktorý pomáhal Duarteho veci ** [[Juan Isidro Pérez]], zakladateľ a člen La Trinitaria ** [[Pedro Alejandro Pina]], zakladateľ a člen La Trinitaria ** [[Jacinto de la Concha]], zakladateľ a člen La Trinitaria ** [[Félix María Ruiz]], zakladateľ a člen La Trinitaria ** [[José María Serra de Castro]], zakladateľ a člen La Trinitaria ** [[Benito González]], zakladateľ a člen La Trinitaria ** [[Felipe Alfau (politik)|Flipe Alfau]], zakladateľ a člen La Trinitaria. Po osamostatnení sa priklonil na konzervatívno-anexacionistickú stranu. ** [[Juan Nepomuceno Ravelo]], zakladateľ a člen La Trinitaria ** [[Juan Alejandro Acosta]], vojak, ktorý komunikoval s Trinidadčanmi ** [[Antonio Duvergé]], vojak a republikánsky stratég ** Eduardo Abreu ** Remigio del Castillo, vojak narukoval do Neyba ** Tomáš de la Concha ** Cayetano Rodriguez ** [[Ángel Perdomo]], generálporučík, prevzal funkciu náčelníka delostreleckého práporu ** Marcos Rojas ** Tomás Sánchez ** Manuel Dolores Galvan ** Mercenario Félix ** Manuel María Valverde, dominikánsky lekár a profesor ** [[Manuel Jimenes]], dominikánsko-kubánsky politik. Druhý prezident krajiny. ** Mariano Echavarria ** Victoriano Díaz, vyslanec ** John Rodriguez ** Martín Girón, strážca [[Baluarte del Conde]], ktorý umožnil výstrel z dela a vztýčenie dominikánskej vlajky ** Wenceslao de la Concha ** Pedro de Castro y Castro ** José Llaverías ** [[María Trinidad Sánchez]] ** [[Concepción Bona]] ** [[Felix María del Monte]] ** Juan Bautista Cambiaso ** Juan Bautista Maggiolo ** [[José María Cabral]] ** [[José María Imbert]] ** [[Pedro Pelletier|Pedro Eugenio Pelletier]] ** [[Fernando Valerio]] ** [[Gaspar Polanco]] ** Francisco Saviñón a Piñeyro ** Ignacio Bona Perez **Juan Pina ** Josefa Perez de Perdomová ** [[Rosa Duarteová]], sestra Juana Pabla ** [[Manuela Diezová]], matka Juana Pabla ** [[Juana Saltitopová]] ** [[Filomena Gomez de Covová]] ** [[Baltasara de los Reyesová]] ** Petronila Abreuová y Delgadová ** María Rosa Montasová, manželka Antonia Duvergého ** Josefa Antonia Pérez de la Pazová (známa pod prezývkou „Chepita“) ** [[Ana Valverdeová]] ** Maria de Jesus Pinová y Benitezová ** Vila Maria De Las Angustiasová * '''Konzervatívci''' **[[Tomás Bobadilla y Briones]], právnik a vodca [[konzervativizmu]]. Po získaní nezávislosti bol vymenovaný za prvého guvernéra novej [[Junta Central Gubernativa]]. ** [[Pedro Santana]], bohatý vlastník pôdy z východnej časti krajiny, zástanca anexionizmu. Stal sa prvým ústavným prezidentom krajiny. ** [[José Joaquín Puello (vojak)|José Joaquín Puello]], vodca frakcie spolu s Bobadillom ** Gaspar Hernández, dominikánsko-peruánsky duchovný a zástanca pripojenia nového národa k Španielsku ** Pedro Pamiés, duchovný, ktorý bol rovnako ako Hernández za anexiu ** Andrés López Villanueva, vojak, ktorý bol narukovaný v Puerto Plate ** [[Buenaventura Báez]], budúci vodca Republiky a zástanca anexionizmu. ** [[Manuel Joaquín Delmonte]], politik a diplomat s anexionistickými tendenciami ** [[Gabino Puello]], dominikánsky hudobník ** [[Eusebio Puello]], anexionistický vojak ** Ramon Santana ** [[Manuel de Regla Mota]] ** Micaela Antonia Riverová, manželka Pedra Santanu. ** Froilana Febles Riverová, manželka Ramóna Santanu, Pedrovho brata Napriek ich ideologickým rozdielom sa títo muži spojili kvôli jednej veci, nezávislosti východnej časti ''La Española''. Ich spojenie bolo prostredníctvom [[Manifest zo 16. januára 1844|manifestu]], kde uviedli dôvod ich oddelenia od ''Haiti''. Toto nové obdobie slobody sa nazývalo ''Prvá republika (1844-1861)''. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20111124233233/http://www.cig.gob.do/app/article.aspx?id=9302 Dvanásť vojenských bitiek, ktoré upevnili národnú nezávislosť] po {{spa}} * [http://www.onwar.com/aced/data/delta/dominican1844.htm Dominican War of Independence]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130114063106/http://www.onwar.com/aced/data/delta/dominican1844.htm |date=2013-01-14 }} {{en}} == Zdroj == {{Preklad|es|Independencia de la República Dominicana|165457622}} [[Kategória:Dejiny Dominikánskej republiky]] [[Kategória:Vojny za nezávislosť]] [[Kategória:Vojny 19. storočia]] 1njzdwxumivfskawb4jbxs3gscndzfs 0 696047 8226315 8205903 2026-05-30T16:01:53Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8226315 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Sadio Mané | foto = Sadio Mané Senegal.jpg | popis = Sadio Mané v drese Senegalu | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1992|4|10}} | miesto narodenia = [[Bambali]] | štát = [[Senegal]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | štát úmrtia = | výška = | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Al Nassr FC|Al Nassr]] | klubové číslo = 10 | mládežnícke roky = 2009{{--}}2011 | mládežnícke kluby = [[Génération Foot]] | roky = 2011<br />2012<br />2012{{--}}2014<br />2014{{--}}2016<br />2016{{--}}2022<br />2022{{--}}2023<br/>2023- | kluby = [[Metz B]]<br />[[FC Metz|Metz]]<br />[[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]<br />[[Southampton FC|Southampton]]<br />[[Liverpool FC|Liverpool]]<br />[[FC Bayern München|Bayern Munich]]<br/>[[Al Nassr FC|Al Nassr]] | zápasy(góly) ={{0}}12{{0}}{{0}}(2)<br/>{{0}}22{{0}}{{0}}(2)<br/>{{0}}63{{0}}(31)<br/>{{0}}67{{0}}(21)<br/>196{{0}}(90)<br/>{{0}}25{{0}}{{0}}(7)<br/>{{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(5)<br/> | reprezentačné roky = 2012<br />2012{{--}} | národné mužstvo = {{minivlajka|Senegal}} Senegal U23<br />{{minivlajka|Senegal}} [[Senegalské národné futbalové mužstvo|Senegal]] | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}4 {{0}}(0)<br />97 (37) | trénerské roky = | trénerské kluby = | pkupdate = 2. september 2023 | nmupdate = 2. september 2023 }} '''Sadio Mané''' (* [[10. apríl]] [[1992]], [[Bambali]], [[Senegal]]) je senegalský profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hrá ako [[Útočník (futbal)|útočník]] za [[Saudská Arábia|saudskoarabský]] tím [[Al-Nassr FC|Al Nassr]] a za [[Senegalské národné futbalové mužstvo|národný tím Senegalu]]. Je považovaný za jedného z najlepších hráčov na svete a ako jeden z najlepších afrických futbalistov. Sadio je predovšetkým známy svojim pressingom, driblingom a rýchlosťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ajith | meno = Shambhu | autor = | odkaz na autora = | titul = Ranking the 10 best football players this year (2022) | url = https://www.sportskeeda.com/football/ranking-10-best-football-players-year-2022-benzema-messi-mbappe | vydavateľ = sportskeeda.com | dátum vydania = 2022-12-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-22 | miesto = | jazyk =en }}</ref> Mané začal svoju profesionálnu kariéru vo veku 19 rokov v klube [[FC Metz|Metz]] vo francúzskej [[Ligue 2]], ale po chabej sezóne prestúpil v roku [[2012]] do rakúskeho klubu [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] za poplatok 4 miliónov eur. V Red Bull Salzburg vyhral v sezóne 2013/14 [[Rakúska futbalová Bundesliga|ligu]] a [[Rakúsky pohár vo futbale|domáci pohár]]. Neskôr v lete Mané prestúpil do anglického klubu [[Southampton FC|Southampton]] za klubový rekordný poplatok vo výške 11,8 £ miliónov. Tam vytvoril nový [[Futbalové rekordy a štatistiky v Premier League|rekord]] [[FA Premier League|Premier League]] za najrýchlejší [[Zoznam hetrikov Premier League|hetrik]], keď v roku [[2015]] skóroval za 176 sekúnd pri výhre 6:1 nad [[Aston Villa FC|Aston Villou]]. Mané v roku [[2016]] podpísal zmluvu s klubom [[Liverpool FC|Liverpool]] za poplatok 34 miliónov libier, čím sa v tom čase stal najdrahším africkým hráčom v histórii.<ref name="BBC36642523">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bbc.com/sport/football/36642523}}</ref><ref>{{Cite news|title=Eight things about the Premier League Africans|url=http://www.bbc.co.uk/news/world-africa-37255038|date=4 September 2016}}</ref> V [[Finále Ligy majstrov UEFA 2018|rokoch 2018]] a [[Finále Ligy majstrov UEFA 2019|2019]] pomohol tímu dostať sa po sebe do [[finále Ligy majstrov UEFA]]. V [[Premier League 2018/2019|sezóne 2018/2019]] skončil spoločne so [[Mohamed Salah|Salahom]] a Aubameyangom ako najlepší strelec ligy a vyhral [[Zlatá kopačka Premier League|Zlatú kopačku Premier League]]. Mané pomohol Liverpoolu ukončiť 30-ročné sucho o ligový titul. S klubom vyhral v sezóne [[Premier League 2019/2020|2019/2020 Premier League]]. V októbri 2021 strelil svoj [[Zoznam futbalistov so 100 a viac gólmi v Premier League|100. gól v Premier League]] a stal sa tak tretím Afričanom, ktorý dosiahol tento míľnik. Mané skončil štvrtý a druhý v ročníkoch [[Zlatá lopta France Football|Ballon d'Or]] 2019 a 2022; a v kategórii [[Najlepší futbalista FIFA|Najlepší hráč FIFA]] obsadil piate miesto v roku [[2019]] a štvrté miesto v roku [[2020]]. Na medzinárodnej úrovni zaznamenal Mané od svojho debutu v roku [[2012]] – 35 gólov v 95 zápasoch za [[Senegalské národné futbalové mužstvo|Senegal]] a v súčasnosti je najlepším strelcom svojej krajiny a tretím v počte reprezentačných zápasov. Reprezentoval [[Senegal na Letných olympijských hrách 2012|Senegal]] na [[Futbal na Letných olympijských hrách 2012 – muži|olympijských hrách v roku 2012]], ako aj na ročníkoch [[Africký pohár národov|Afrického pohára národov]] v [[Africký pohár národov 2015|rokoch 2015]], [[Africký pohár národov 2017|2017]], [[Africký pohár národov 2019|2019]] a [[Africký pohár národov 2021|2021]]. Na turnaji v roku [[2019]] prehral Senegal finále proti Alžírsku. O rok neskôr bol Mané vyhlásený za [[Africký futbalista roka|afrického futbalistu roka]]. Vo [[Finále Afrického pohára národov 2021|finále v roku 2021]] Mané strelil víťazný gól v penaltovom rozstrele, a Senegal získal prvý titul Afrického pohára národov. Sadio bol vyhlásený za hráča turnaja. V roku [[2022]] bol druhýkrát korunovaný za najlepšieho hráča Afriky. Mané tiež reprezentoval svoju krajinu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta vo futbale v roku 2018]]. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2022]] pre zranenie neabsolvoval. == Životopis == === Detstvo === Mané sa narodil v [[Bambali, Senegal|Bambali]], [[Oddelenie Sédhiou|Sédhiou]], v Senegale.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sadio Mané: 'I wanted to build a hospital to give people hope'|url=https://www.theguardian.com/football/2020/apr/08/sadio-mane-documentary-made-in-senegal-liverpool|periodikum=The Guardian|dátum=2020-04-07|dátum prístupu=2023-06-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ed|priezvisko=Aarons|priezvisko2=@ed_aarons}}</ref> Túžil po futbalovej kariére, ale jeho otec (ktorý bol [[Imám|imámom]] ) mu v detstve zakázal tento šport hrať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VIDEO: Sadio Mané révèle que son père lui interdisait de jouer au foot|url=https://rmcsport.bfmtv.com/football/video-sadio-mane-revele-que-son-pere-lui-interdisait-de-jouer-au-foot_AN-201712030126.html|vydavateľ=RMC SPORT|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=fr}}</ref> Otec zomrel, keď mal Sadio len sedem rokov. Vo veku 15 rokov utiekol z rodnej dediny s pomocou priateľa z detstva, Luca Djibouna, a odišiel do [[Dakar|Dakaru]], aby naplnil svoju ambíciu stať sa futbalistom; odvtedy ho rodina podporovala, aby naplnil svoj potenciál.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sadio Mané: 'I wanted to build a hospital to give people hope'|url=https://www.theguardian.com/football/2020/apr/08/sadio-mane-documentary-made-in-senegal-liverpool|periodikum=The Guardian|dátum=2020-04-07|dátum prístupu=2023-06-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ed|priezvisko=Aarons|priezvisko2=@ed_aarons}}</ref> === Začiatky kariéry === V roku [[2009]] si ho všimli skauti keď hral v [[M'Bour]] a neskôr ho posunuli do klubu [[Génération Foot]]. Tomuto klubu v sezóne 2010-11 pomohol k postupu do druhej ligy.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sadio Mané: 'I wanted to build a hospital to give people hope'|url=https://www.theguardian.com/football/2020/apr/08/sadio-mane-documentary-made-in-senegal-liverpool|periodikum=The Guardian|dátum=2020-04-07|dátum prístupu=2023-06-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ed|priezvisko=Aarons|priezvisko2=@ed_aarons}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FOOTBALL - MONDIAL-2018. Sénégal : Sadio Mané, l'ascension qui fait rêver|url=https://www.ledauphine.com/sport/2018/06/19/senegal-sadio-mane-l-ascension-qui-fait-rever|vydavateľ=www.ledauphine.com|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=FR-fr}}</ref> === Metz === V roku [[2011]] Mané prestupil do klubu vo francúzskej [[Ligue 2]] [[FC Metz|Metz]], ktorý mal uzavretú dohodu o partnerstve s Génération Foot.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FOOTBALL - MONDIAL-2018. Sénégal : Sadio Mané, l'ascension qui fait rêver|url=https://www.ledauphine.com/sport/2018/06/19/senegal-sadio-mane-l-ascension-qui-fait-rever|vydavateľ=www.ledauphine.com|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=FR-fr}}</ref> Svoj profesionálny debut absolvoval [[14. január]]a [[2012]], keď nastúpil ako [[Náhradník (združený futbal)|náhradník]] za [[Kévin Diaz (futbalista narodený v roku 1988)|Kévina Diaza]] v 75. minúte. Zápas prehrali 0:1 proti [[SC Bastia|Bastii]].<ref name="FFT">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.fourfourtwo.com/features/sadio-mane-liverpool-senegal-african-footballer-year-hospital-school-champions-league-jurgen-klopp}}</ref> Vo [[2. liga 2011-12|svojej prvej ligovej sezóne]] odohral 19 zápasov, z toho 12 v základnej zostave. 4. mája strelil jediný gól pri prehre 2:5 nad [[EA Guingamp|Guingampom]] na [[Stade Saint-Symphorien]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=He's building a hospital, a school and a mosque – Sadio Mané's incredible journey|url=https://www.fourfourtwo.com/features/sadio-mane-liverpool-senegal-african-footballer-year-hospital-school-champions-league-jurgen-klopp|vydavateľ=fourfourtwo.com|dátum vydania=2022-02-06|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|meno=Alison Ratcliffe|priezvisko=published}}</ref> Metz bol na konci sezóny zostúpil do [[Národný šampión|Championnat National]]. === Red Bull Salzburg === [[Súbor:RBS_gegen_Metz59.JPG|náhľad| Mané (vpravo) hrajúci za [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] (rok 2013)]] Metz stanovil vyvolávaciu cenu v hodnote 2 € miliónov za Maného a pritiahol pozornosť mnohých klubov, vrátane portového riaditeľa [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] [[Ralf Rangnick|Ralfa Rangnicka]].<ref name=":0" /> Metz, ktorý počas leta dostal niekoľko ponúk, zvýšili požadovanú cenu za senegalského útočníka na 4 € miliónov.<ref name=":0" /> [[31. august]]a [[2012]] Mané prestúpil do Salzburgu. Pre Metz to bola tretia najvyššia prestupová suma v histórií klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Red Bull Salzburg - Die Bullen im Kaufrausch|url=https://www.news.at/a/red-bull-salzburg-die-bullen-kaufrausch-340805|vydavateľ=news.at|dátum vydania=2012-08-31|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=de|priezvisko=apa/red - 01}}</ref> [[Súbor:FK_Austria_Wien_vs._FC_Red_Bull_Salzburg_20131006_(21).jpg|vľavo|náhľad| Mané v drese Red Bullu Salzburg v roku 2013.]] Svoj prvý [[Trik s klobúkom|hetrik]] za klub zaznamenal 31. októbra, keď Salzburg vyhral vonku na ihrisku SC Kalsdorf v treťom kole [[Rakúsky pohár|Rakúskeho pohára]]. Salzburg zvíťazil 3:1 [[27. október|27. októbra]] [[2013]] strelil svoj prvý hetrik v rakúskej Bundeslige. Salzburg vyhral vonku proti [[SV Grödig|Grödigu]] 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grödig v Salzburg Live Commentary & Result, 27/10/2013, Bundesliga {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-gb/match/gr%C3%B6dig-v-salzburg/8ez4fuvrak24501xvccrxdkuj|vydavateľ=www.goal.com|dátum vydania=2013-10-27|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> Ďalší hattrick zaznamenal [[7. máj]]a [[2014]], keď Salzburg vyhral 7:0 na ihrisku [[SV Horn|Hornu]] v semifinále rakúskeho pohára. Sezónu Salzburg ukončil výhrou [[Dvojité (asociačný futbal)|double]]. Koncom augusta 2014 si Mané vynútil prestup z klubu tým, že neprišiel na tréning pred najdôležitejším zápasom Salzburgu v sezóne, kedy sa mohli kvalifikovať do Ligy majstrov.<ref>[http://www.weltfussball.at/news/_n1232661_/skandal-um-sadio-mane-vor-malmoe-spiel/ Skandal um Sadio Mané vor Malmö-Spiel] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180612135906/http://www.weltfussball.at/news/_n1232661_/skandal-um-sadio-mane-vor-malmoe-spiel/ |date=2018-06-12 }}, weltfussball.at, 26 August 2014</ref> === Southampton === ==== Sezóna 2014-15 ==== [[1. september|1. septembra]] [[2014]] Mané prestúpil za 11,8 £miliónov do [[Southampton FC|Southamptonu]] v [[FA Premier League|Premier League.]]S klubom podpísal štvorročnú.<ref>{{Citácia periodika|titul=Southampton sign £10m forward Mane|url=https://www.bbc.com/sport/football/29025087|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> Debutoval o 22 dní neskôr, keď vyhral Southampton vyhral v zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]] 2:1 nad [[Arsenal FC|Arsenalom]]. Mané v tomto zápase vybojoval penaltu, ktorá priniesla prvý gól Southamptonu v zápase.<ref>{{Citácia periodika|titul=Arsenal 1-2 Southampton|url=https://www.bbc.com/sport/football/29216769|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> Svoj prvý ligový zápas za klub odohral pri víťazstve 2:1 nad [[Queens Park Rangers]]. Svoj prvý gól za klub strelil pri víťazstve 8:0 nad [[Sunderland AFC|Sunderlandom]] 18. októbra <ref>{{Citácia periodika|titul=Southampton 8-0 Sunderland|url=https://www.bbc.com/sport/football/29580147|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref>, hoci bol následne vyhodnotený ako vlastnź gól [[Patrick van Aanholt|Patrickom van Aanholtom]]. Vo svojom ďalšom zápase už ale strelil svoj prvý gól, o týždeň neskôr vyhral Southampton 1:0 nad [[Stoke City FC|Stoke City]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Southampton 1-0 Stoke City|url=https://www.bbc.com/sport/football/29670448|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> 16. mája počas posledného domáceho zápasu sezóny Mané skóroval trikrát za 2 minúty a 56 sekúnd pri výhre 6:1 nad [[Aston Villa FC|Aston Villou]], čím vytvoril nový [[Futbalové rekordy a štatistiky v Premier League|rekord Premier League]] v najrýchlejšie strelenom hetriku. Rekord držal od roku [[1994]] [[Robbie Fowler]], ktorý strelil tri góly proti [[Arsenal FC|Arsenalu]] za 4 minúty a 33 sekúnd.<ref>{{Citácia periodika|titul=Southampton’s Sadio Mané hits record hat-trick to rout Aston Villa|url=https://www.theguardian.com/football/2015/may/16/southampton-aston-villa-premier-league-match-report|periodikum=The Observer|dátum=2015-05-16|dátum prístupu=2023-06-22|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Press|priezvisko=Association}}</ref> Mané ukončil sezónu s 10 gólmi v 32 zápasoch vo všetkých súťažiach. === Liverpool === ==== Sezóna 2016-17 ==== [[Súbor:Liver-SM_2017_(11_cropped).jpg|náhľad| Mané v drese [[Liverpool FC|Liverpool]] v roku 2017]] [[28. jún]]a [[2016]] sa Mané pripojil k [[Liverpool FC|Liverpoolu]] za prestupovú čiastku vo výške 34 miliónov libier. S klubom podpísal zmluvu na 5 rokov. Prestupová čiastka z neho spravila svojho času najdrahšieho afrického hráča histórie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mane completes £34m Liverpool transfer|url=https://www.bbc.com/sport/football/36642523|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane has medical as Liverpool agree transfer fee of £34m with Southampton|url=https://www.skysports.com/football/news/11669/10326309/sadio-mane-has-medical-as-liverpool-agree-transfer-fee-of-16334m-with-southampton|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> 14. augusta debutoval v [[FA Premier League|Premier League]] za The Reds, keď strelil štvrtý gól pri výhre 4:3 vonku proti [[Arsenal FC|Arsenalu]].<ref>{{Cite news|title=Liverpool held on to beat Arsenal in a stunning Premier League opening-weekend encounter at Emirates Stadium.|url=https://www.bbc.com/sport/football/37001073|access-date=14 August 2016|date=14 August 2016}}</ref> 19. decembra strelil Mané jediný gól 227. ročníka [[Merseyside derby]] v nadstavenom čase proti [[Everton FC|Evertonu]] v [[Goodison Park|Goodison Parku]]. [[11. február]]a [[2017]] strelil Mané dva góly v priebehu dvoch minút proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] na Anfielde, čím dopomohol Liverpoolu k prvému ligovému víťazstvu v roku [[2017]]. [[20. apríl]]a [[2017]] bol Mané vyhlasený v [[Tím roka PFA|tíme roka PFA]] po tom, ako vo svojej prvej sezóne v Liverpoole strelil 13 ligových gólov. Napriek tomu, že pre zranenie vynechal druhú časť sezóny, Mané získal [[9. máj]]a [[2017]] ocenenie Liverpool [[Liverpool FC|Player of the Season.]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane takes top prizes at LFC Players' Awards|url=https://legacy.liverpoolfc.com/news/first-team/262799-sadio-mane-takes-top-prizes-at-lfc-players-awards|vydavateľ=Liverpool FC|dátum vydania=2017-05-09|dátum prístupu=2023-06-22}}</ref> ==== Sezóna 2017-18 ==== V prvom zápase novej sezóny, [[12. august]]a [[2017]], vonku proti [[Watford FC|Watfordu]], strelil Mané prvý gól Liverpoolu v sezóne pri remíze 3:3. Bol vyhlásený za [[Hráč mesiaca FA Premier League|hráča mesiaca Premier League]] po tom, čo strelil gól v každom z troch zápasov The Reds v auguste.<ref>{{Cite news|last=Frankland|first=Josh|title=Liverpool's Sadio Mané wins August's Premier League Player of the Month award|url=http://www.skysports.com/football/news/11669/11025598/liverpools-sadio-mane-wins-augusts-premier-league-player-of-the-month-award|access-date=8 September 2017|work=Sky Sports|date=8 September 2017}}</ref> [[9. september|9. septembra]] [[2017]] dostal červenú kartu v prvom polčase po prehre 5:0 nad [[Manchester City FC|Manchestrom City]] po údere brankára Manchestru City Edersona kopačkou do hlavy <ref>{{Cite news|last=Ogden|first=Mark|title=Man City ease past Liverpool after Mane sees red for Ederson challenge|url=http://www.espnfc.com/blog/the-match/60/post/3199105/man-city-ease-past-liverpool-after-sadio-mane-sees-red-for-ederson-challenge|access-date=9 September 2017|work=ESPN FC|date=9 September 2017}}</ref>, čo malo za následok dištanc na tri zápasy.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool lose Mane ban appeal|url=https://www.bbc.com/sport/football/41232863|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> Mané, [[Mohamed Salah]], [[Roberto Firmino]] a [[Philippe Coutinho]] tvorili plodné útočné kvarteto prezývané „Fab Four“.<ref>{{Cite news|last=Burton|first=Chris|title=Klopp sees Mané mojo back as part of Liverpool's 'Fab Three'|url=http://www.goal.com/en-gb/news/klopp-sees-mane-mojo-back-as-part-of-liverpools-fab-three/1mzi60n72yhyr1f4yt92n0oku1|access-date=22 April 2018|date=20 February 2018}}</ref> [[14. február]]a [[2018]] strelil Mané svoj prvý [[Zoznam hetrikov Ligy majstrov UEFA|hetrik]] za Liverpool pri výhre 5:0 vonku proti [[FC Porto|Portu]] v [[Vyraďovacia fáza Ligy majstrov UEFA 2017-18|osemfinále]] prvého zápasu [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Ligy majstrov UEFA 2017-18]]. Stal sa tak iba druhým hráčom, ktorý strelil za Liverpool v európskej súťaži hetrik.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Records, special nights and new stars - the story of Liverpool's 2018|url=https://legacy.liverpoolfc.com/news/first-team/332404-liverpool-2018-review|vydavateľ=Liverpool FC|dátum vydania=2019-01-01|dátum prístupu=2023-06-22}}</ref> Neskôr, gólom pri víťazstve 3:0 nad [[AFC Bournemouth]] dňa14. apríla, prekonal rekord [[Demba Ba]] a stal sa afričanom s najväčším počtom gólov v Premier League. 26. mája počas [[finále Ligy majstrov UEFA 2018]] proti [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] strelil Mané vyrovnávajúci gól Liverpoolu pri porážke 3:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UCL Final Highlights: Real Madrid vs. Liverpool|url=https://www.si.com/soccer/2018/05/26/real-madrid-liverpool-champions-league-final-goals-video-salah-mane-ronaldo-isco|vydavateľ=Sports Illustrated|dátum vydania=2018-05-26|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-us|meno=Avi|priezvisko=Creditor}}</ref> Stal sa tak prvým senegalským hráčom, ktorý skóroval vo finále Ligy Majstrov. ==== Sezóna 2018-19 ==== [[22. november|22. novembra]] [[2018]] Mané podpísal novú dlhodobú zmluvu s Liverpoolom.<ref>{{Cite news|title=Sadio Mané: Senegal forward agrees new long-term Liverpool deal|url=https://www.bbc.com/sport/football/46310219}}</ref> [[10. marec|10. marca]] [[2019]] Mané strelil dva góly pri výhre 4:2 nad [[Burnley FC|Burnley]], pričom druhý gól bol jeho 50. súťažným gólom za Liverpool.<ref>{{Cite news|url=https://www.theguardian.com/football/2019/mar/10/liverpool-burnley-premier-league-match-report|title=Liverpool 4–2 Burnley|access-date=10 March 2019}}</ref><ref>{{Cite news|url=http://www.espn.in/football/english-premier-league/23/blog/post/3794114/liverpool-buoyed-by-mane-9-10-and-firmino-8-10-to-beat-burnley|title=Mané scores his 50th goal for Liverpool|access-date=10 March 2019}}</ref> Vďaka jeho gólom sa stal iba piatym hráčom Liverpoolu, ktorý skóroval v šiestich po sebe idúcich zápasoch na domácej pôde v Premier League po [[Michael Owen|Michaelovi Owenovi]], [[Fernando Torres|Fernandovi Torresovi]], [[Luis Alberto Suárez|Luisovi Suárezovi]] a Salahovi.<ref>{{Cite news|url=https://www.goal.com/en-za/news/sadio-mane-reaches-liverpool-milestone-with-brace-against/17liiwuwg88ox1v3sldcstg5jw|title=Sadio Mané reaches Liverpool milestone with brace against Burnley|access-date=11 March 2019}}</ref> O tri dni neskôr skóroval ešte dvakrát pri výhre 3:1 nad [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], aby pomohol Liverpoolu postúpiť do štvrťfinále Ligy majstrov.<ref>{{Cite news|url=https://www.bbc.com/sport/football/47564339|title=Champions League last 16: Best of the stats in Europe|access-date=14 March 2019}}</ref> Počas ďalšieho zápasu Liverpoolu prekonal ďalší Baov rekord a stal sa senegalským hráčom s najvyšším počtom strelených gólov v jednej sezóne Premier League, keď strelil svoj 17. gól v sezóne pri výhre 2:1 nad [[Fulham FC|Fulhamom]].<ref>{{Cite news|url=https://www.goal.com/en-za/news/mane-breaks-premier-league-record-as-liverpool-hot-streak/12alut43syok81uliikiiqmosf|title=Mané breaks Premier League record as Liverpool hot streak continues|access-date=28 March 2019}}</ref> 20. apríla bol spolu so spoluhráčom [[Virgil van Dijk|Virgilom van Dijkom]] jedným zo šiestich hráčov nominovaných na cenu [[PFA Players’ Player of the Year]].<ref>{{Cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2019/04/20/pfa-player-yearvirgil-van-dijk-raheem-sterling-lead-way-six/|title=PFA Player of the Year: Virgil van Dijk and Raheem Sterling lead the way in six-man shortlist|access-date=20 April 2019}}</ref> Bol tiež menovaný v [[Tím roka PFA|tíme roka PFA]] spolu so spoluhráčmi z Liverpoolu [[Trent Alexander-Arnold|Trentom Alexandrom-Arnoldom]], [[Andrew Robertson|Andrewom Robertsonom]] a Van Dijkom.<ref>{{Cite news|url=https://www.thepfa.com/news/2019/4/25/premier-league-team-of-the-year|title=PFA Premier League Team of the Year|access-date=16 July 2019}}</ref>   V posledný deň sezóny skóroval Mané dvakrát pri výhre 2:0 nad [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]]. Jeho skvelá sezóna mu priniesla 22 gólov vďaka ktorej sa vyhral spoločne so Salahom a [[Pierre-Emerick Aubameyang|Pierre-Emerickom Aubameyangom]] ocenenie [[Zlatá kopačka Premier League]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane and Mohamed Salah win Premier League Golden Boot|url=https://legacy.liverpoolfc.com/news/first-team/349839-mohamed-salah-sadio-mane-premier-league-golden-boot|vydavateľ=Liverpool FC|dátum vydania=2019-05-12|dátum prístupu=2023-06-22}}</ref> 1. júna vybojoval Mané vo [[Finále Ligy majstrov UEFA 2019|finále Ligy majstrov UEFA v roku 2019]] penaltu proti Tottenhamu, iba 24 sekúnd po výkope, po tom, čo center od [[Moussu Sissoko|Moussu Sissoka]] zasiahol v pokutovom území jeho ruku. Salah následne penaltu premenil a otvoril skóre Liverpoolu. Liverpool napokon vyhral zápas 2:0 a získal titul.<ref name="2018–19UCL">{{Cite news|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/48368443|title=Tottenham Hotspur 0–2 Liverpool|access-date=1 June 2019}}</ref> ==== Sezóna 2019-20 ==== [[Súbor:Liverpool_vs._Chelsea,_UEFA_Super_Cup_2019-08-14_53.jpg|vľavo|náhľad| Mané zdvihol nad hlavu Superpohár UEFA po tom, čo vo finále dvakrát skóroval proti Chelsea.]] [[Súbor:FC_Salzburg_gegen_Liverpool_FC_(UEFA_Champions_League_10.Dezember_2019)_52.jpg|náhľad|322x322bod| Mané v Lige majstrov, december 2019]] [[14. august]]a [[2019]] Mané strelil dva góly vo finále [[Superpohár UEFA 2019|Superpohára UEFA 2019]] proti [[Chelsea FC|Chelsea]] v zápase, ktorý Liverpool vyhral 5:4 na penalty po tom, čo sa po 120 minútach zápas skončil 2:2. Mané bol vyhlásený za muža zápasu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool beat Chelsea on penalties to win Super Cup|url=https://www.uefa.com/uefasupercup/news/0254-0d417f66c528-e5b666e344ce-1000--liverpool-beat-chelsea-on-penalties-to-win-super-cup/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2019-08-14|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Presne o mesiac neskôr skóroval dvakrát pri výhre 3:1 nad [[Newcastle United FC|Newcastlom United]] a predĺžil rekordný počet zápasov bez prehry Liverpoolu na [[Anfield|Anfielde]] na 50 zápasov, čo je rekord ligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane reaches unbeaten Premier League landmark at Anfield|url=https://legacy.liverpoolfc.com/news/first-team/364571-sadio-mane-reaches-unbeaten-premier-league-landmark-at-anfield|vydavateľ=Liverpool FC|dátum vydania=2019-09-14|dátum prístupu=2023-06-22}}</ref> Pri svojom 100. vystúpení v [[Premier League]] za Liverpool 5. októbra strelil Mané svoj 50. ligový gól za klub pri výhre 2:1 nad [[Leicester City FC|Leicesterom City]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool 2-1 Leicester: Five talking points|url=https://legacy.liverpoolfc.com/news/first-team/367859-liverpool-leicester-premier-league-talking-points|vydavateľ=Liverpool FC|dátum vydania=2019-10-05|dátum prístupu=2023-06-22}}</ref> 21. októbra bol Mané menovaný v 30-člennom užšom výbere na [[2019 Zlatá lopta|Zlatú loptu 2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=30-man shortlist for 2019 Ballon d'Or announced|url=https://www.sen.com.au/news/2019/10/21/30-man-shortlist-for-2019-ballon-dor-announced|vydavateľ=www.sen.com.au|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> 2. decembra skončil na štvrtom mieste za [[Lionel Messi|Lionelom Messim]], spoluhráčom z Liverpoolu [[Virgil van Dijk|Virgilom van Dijkom]] a [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]]. O dva dni neskôr dal jeden gól a asistoval pri ďalších dvoch góloch, keď Liverpool porazil [[Everton FC|Everton]] 5:2 v Merseyside derby, čím predĺžil svoju sériu bez prehry v ligovom futbale na 32 zápasov, čo bol nový klubový rekord. Neskôr v tom istom mesiaci Liverpool vyhral [[Majstrovstvá klubov FIFA 2019|Majstrovstvá sveta klubov FIFA 2019]]. Mané asistoval Robertovi Firminovi na víťazný gól vo [[Finále MS klubov 2019|finále]] proti [[Clube de Regatas do Flamengo|Flamengu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Club World Cup Qatar 2019™: Liverpool - Flamengo|url=https://www.fifa.com/tournaments/mens/clubworldcup/qatar2019/match-center/origin1904-p.cxm.fifa.com/tournaments/mens/clubworldcup/qatar2019/match-center/400089362|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2023-04-21|jazyk=en}}</ref> [[7. január]]a [[2020]] bol Mané vyhlásený za [[Africký futbalista roka|najlepšieho futbalistu Afriky v kategórii]] CAF.<ref name="Guardian070120">{{Cite news|title=Liverpool's Sadio Mané named African Footballer of the Year for first time|url=https://www.theguardian.com/football/2020/jan/07/liverpools-sadio-mane-named-african-footballer-of-the-year-for-first-time|date=7 January 2020|access-date=7 January 2020}}</ref> Je len druhým Senegalčanom (po El Hadji Dioufovi), ktorý získal toto ocenenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane has been named the 2019 African Player of the Year|url=https://www.aljazeera.com/sports/2020/1/7/sadio-mane-has-been-named-the-2019-african-player-of-the-year|vydavateľ=www.aljazeera.com|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> ==== Sezóna 2020-21 ==== [[20. september|20. septembra]] [[2020]] si Mané otvoril svoj strelecký účet dvomi gólmi v [[Premier League 2020/2021|Premier League 2021]] keď Liverpool vyhral 2:0 proti Chelsea.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mane nets double against 10-man Blues|url=https://www.bbc.com/sport/football/54135434|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> [[2. október|2. októbra]] [[2020]] mal Mané pozitívny test na [[COVID-19]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane tests positive for COVID-19|url=https://legacy.liverpoolfc.com/news/first-team/411091-sadio-mane-tests-positive-for-covid-19|vydavateľ=Liverpool FC|dátum vydania=2020-10-02|dátum prístupu=2023-06-22}}</ref> Vzhľadom na kolisavú formu klubu aj Maného bola sezóna 2020/21 najhoršou sezónou v jeho kariére. [[23. máj]]a [[2021]] v posledný deň sezóny, Mané strelil gól pri výhre 2:0 nad Crystal Palace, čím zabezpečil [[Liverpool FC|Liverpoolu]] tretie miesto a klub sa kvalifikoval do [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|ďalšej sezóny Ligy majstrov]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Mane double helps Liverpool beat Palace and finish third|url=https://www.bbc.com/sport/football/57132111|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> ==== Sezóna 2021-22 ==== [[Súbor:Liverpool_FC_gegen_1._FSV_Mainz_05_(Testspiel_23._Juli_2021)_05.jpg|náhľad| Mané a Salah počas prípravného zápasu v roku 2021]] [[18. september|18. septembra]] [[2021]] strelil Mané svoj 100. gól v Liverpoole pri domácom víťazstve 3:0 proti [[Crystal Palace F.C.|Crystal Palace]] v Premier League.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane: Liverpool winger reaches 100 Premier League goals to join Mohamed Salah in '100 Club'|url=https://www.skysports.com/football/news/11095/12432092/sadio-mane-liverpool-winger-reaches-100-premier-league-goals-to-join-mohamed-salah-in-100-club|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> Gólom proti Crystal Palace tiež Mané vytvoril nový rekord Premier League, keď sa stal prvým hráčom, ktorý skóroval v deviatich po sebe idúcich ligových zápasoch proti rovnakému súperovi. 16. októbra strelil Mané svoj [[Zoznam futbalistov so 100 a viac gólmi v Premier League|100. gól v Premier League]] – po [[Didier Drogba|Didierovi Drogbovi]] a Salahovi sa stal tretím Afričanom, ktorý dosiahol tento miľník. 3. mája strelil víťazný gól pri výhre 3:2 vonku nad [[Villarreal CF|Villarrealom]] v semifinále [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|Ligy majstrov]], a zabezpečil svojmu tímu postup do [[Finále Ligy majstrov UEFA 2022|finále]], <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool star Mane can equal incredible Lampard statistic against Villarreal|url=https://talksport.com/football/1100380/liverpool-sadio-mane-equals-frank-lampard-champions-league-record/|vydavateľ=talkSPORT|dátum vydania=2022-05-04|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-gb}}</ref> ktoré Liverpool nakoniec prehral proti Realu Madrid 1:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool 0-1 Real Madrid (May 28, 2022) Game Analysis|url=https://www.espn.com/soccer/report/_/gameId/634861|vydavateľ=ESPN|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> == Filantropia == V roku [[2019]] Mané daroval 250 000 libier na výstavbu školy vo svojom rodnom meste [[Bambali]] v Senegale.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mané: "Why would I want 10 Ferraris? How would that help me or the world?"|url=https://en.as.com/en/2019/10/17/soccer/1571297668_422970.html|vydavateľ=Diario AS|dátum vydania=2019-10-17|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-us|priezvisko=As.com}}</ref> V marci 2020 Mané daroval 41 000 libier národnému výboru boja proti [[Pandémia COVID-19 v Senegale|COVID-19 v Senegale]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=All the amazing things Sadio Mané has done for charity|url=https://www.bigissue.com/news/activism/all-the-things-afcon-winner-sadio-mane-has-done-for-charity/|vydavateľ=The Big Issue|dátum vydania=2023-04-11|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|meno=Greg|priezvisko=Barradale}}</ref> V roku [[2021]] venoval 500 000 libier na výstavbu nemocnice v Bambali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane donates $693,000 to fund hospital in his hometown in Senegal|url=https://www.cnn.com/2021/06/22/football/sadio-mane-funds-hometown-hospital-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2021-06-22|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|meno=Sana Noor|priezvisko=Haq}}</ref> Okrem toho financoval aj výstavbu školy, čerpacej stanice a pošty pre svoju miestnu komunitu, pričom škole poskytol bezplatné notebooky a internet so službou [[4G]]. Celkovo na tieto vylepšenia minul viac ako 700 000 libier Okrem toho vyčlenil na [[štipendium]] 70 eur mesačne každej rodine vo svojom 2000-člennom rodnom meste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mane uses fortune to fund hospitals and build schools - he's football's nice guy|url=https://talksport.com/football/1134288/sadio-mane-salary-village-charity-bayern-contract-liverpool/|vydavateľ=talkSPORT|dátum vydania=2022-06-21|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-gb}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane was born in a very small village in Senegal – we'll tell you more about our star's birthplace in 10 key things|url=https://tribuna.com/en/news/liverpoolfc-2021-01-19-sadio-mane-was-born-in-a-very-small-in-senegal-well-tell-you-more-about-our-stars-birthpl/|vydavateľ=Tribuna.com|dátum vydania=2021-01-19|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|meno=Miqdad|priezvisko=H}}</ref> To je približne ekvivalent mesačnej mzde občana Senegalu s [[Minimálna mzda|minimálnou mzdou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Senegal - Minimum wages 2022 {{!}} countryeconomy.com|url=https://countryeconomy.com/national-minimum-wage/senegal|vydavateľ=countryeconomy.com|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> Mané je tiež ambasádorom [[Právo hrať|Right To Play]], medzinárodnej neziskovej organizácie, ktorej poslaním je posilniť postavenie zraniteľných detí. Spolupracoval s neziskovou organizáciou s cieľom zabezpečiť rovnosť a posilnenie postavenia mladých dievčat a žien v Senegale, čím zvýšil „povedomie o dôležitosti toho, aby mali dievčatá aj chlapci prístup k športovým a vzdelávacím príležitostiam“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mané Is Empowering Girls Through Sport and Play in Senegal|url=http://www.righttoplay.org.uk/en-uk/news/empowering-girls-through-sport-and-play-in-senegal/|vydavateľ=www.righttoplay.org.uk|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-uk}}</ref> == Osobný život == Počas hrania v Liverpoole Mané býval v [[Allerton, Liverpool|Allertone]] a bol dvakrát vykradnutý, raz v novembri 2017 a znova vo februári 2019.<ref>{{Citácia periodika|titul=Burglars target homes of Liverpool's Mane and Lovren|url=https://www.bbc.com/news/uk-england-merseyside-41848346|periodikum=BBC News|dátum=2017-11-02|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Mane's house burgled during match|url=https://www.bbc.com/sport/47309681|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> Je praktizujúcim [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimom]].<ref>{{Cite news|title=Sadio Mané: The little man with a big heart who has fuelled Liverpool's title challenge|url=http://www.liverpoolecho.co.uk/sport/football/football-news/sadio-mane-little-man-big-12348124|date=20 December 2016|access-date=14 January 2018}}</ref> == Kontroverzia == Po prehre 3:0 [[FC Bayern München|Bayernu Mníchov]] v semifinále [[Liga majstrov UEFA 2022/2023|Ligy Majstrov]] v sezóne 2022/2023 sa Mané dostal do hádky so spoluhráčom [[Leroy Sane|Leroyom Saném]]. Mané udrel Saného do pery a hráčov museli od seba oddeliť spoluhráči. Mané bol klubom suspendovaný na jeden zápas a obdržal pokutu 300 000 €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bayern Munich 'considering selling Sadio Mane' after Leroy Sane bust-up|url=https://www.sportbible.com/football/sadio-mane-leroy-sane-punch-bayern-munich-transfer-news-289415-20230413|vydavateľ=SPORTbible|dátum prístupu=2023-04-21|jazyk=en}}</ref> == Úspechy == '''Red Bull Salzburg''' * Rakúska Bundesliga: 2014 * Rakúsky pohár: 2014 '''Liverpool''' * [[FA Premier League|Premier League]]: [[Premier League 2019/2020|2020]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.premierleague.com/players/6519/Sadio-Man%C3%A9/overview|vydavateľ=www.premierleague.com|dátum prístupu=2023-06-22|titul=Archivovaná kópia|url archívu=https://web.archive.org/web/20210623083029/https://www.premierleague.com/players/6519/Sadio-Man%C3%A9/overview|dátum archivácie=2021-06-23}}</ref> * [[Pohár FA|FA Cup]]: 2022 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool získal ďalšiu trofej: Na penalty zdolal Chelsea a vyhral FA Cup|url=https://sport24.pluska.sk/futbal/liverpool-ziskal-dalsiu-trofej-penalty-zdolal-chelsea-vyhral-fa-cup|vydavateľ=sport24.pluska.sk|dátum vydania=2022-05-14|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=sk}}</ref> * [[EFL Cup]]: 2022 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool po dráme získal deviatykrát ligový pohár, Klopp velebil Kellehera|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-fc-liverpool-vyhral-ligovy-pohar-2021-2022-hlasy/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=sk}}</ref> * [[Liga majstrov UEFA]]: [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2019]]; <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tottenham-Liverpool {{!}} UEFA Champions League 2018/19 Final|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/match/2025486--tottenham-vs-liverpool/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> druhé miesto: [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|2018]], <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Liverpool {{!}} UEFA Champions League 2017/18 Final|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/match/2021711--real-madrid-vs-liverpool/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|2022]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Champions League agony for Liverpool as Real win|url=https://www.bbc.com/sport/football/61609200|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> * [[Superpohár UEFA]]: 2019 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Superpohár UEFA patří Liverpoolu, Chelsea porazil na penalty|url=https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/superpohar-uefa-liverpool-chelsea-online-zpravodajstvi.A190814_150333_fot_pohary_vp2|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2019-08-14|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=cs|meno=iDNES cz|priezvisko=ČTK}}</ref> * [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvá sveta klubov FIFA]]: [[Majstrovstvá klubov FIFA 2019|2019]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Futbal-MS klubov: Liverpool získal premiérový titul, hrdinom Firmino|url=https://www.teraz.sk/sport/futbal-ms-klubov-triumf-liverpoolu-v-p/437136-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-12-21|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> '''Bayern Mníchov''' * DFL-Supercup: 2022 <ref>{{Citácia periodika|titul=Mane scores first Bayern goal in Super Cup win|url=https://www.bbc.com/sport/football/62363061|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> '''Senegal''' * [[Africký pohár národov]]: [[Africký pohár národov 2021|2021]] druhé miesto: [[Africký pohár národov 2019|2019]] '''Individuálne''' * Sokratova cena: 2022 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane wins Socrates Award for charity work|url=https://www.bundesliga.com/en/bundesliga/news/sadio-mane-wins-socrates-prize-ballon-d-or-charity-work-bayern-munich-liverpool-senegal-21592|vydavateľ=bundesliga.com - the official Bundesliga website|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> * CAF Team of the Year: 2015, 2016, 2018, 2019 * Tím roka PFA: 2016–17 Premier League, 2019 Premier League, 2020 Premier League, 2022 Premier League <ref>{{Citácia periodika|titul=Salah and Kerr win PFA player of year awards|url=https://www.bbc.com/sport/football/61736732|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> * Hráč mesiaca fanúšikov PFA august a september 2016, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool forward Sadio Mane wins PFA Fans' Premier League Player of the Month|url=https://www.skysports.com/football/news/11669/10595106/liverpool-forward-sadio-mane-wins-pfa-fans-premier-league-player-of-the-month|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> august 2018, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane wins PFA Fans’ Player of the Month award {{!}} Goal.com Ghana|url=https://www.goal.com/en-gh/news/sadio-mane-wins-pfa-fans-player-of-the-month-award/1ic40mztkpwu411nuaznim0za7|vydavateľ=www.goal.com|dátum vydania=2018-09-03|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GH}}</ref> marec 2019 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool's Sadio Mane named PFA Fans’ Player of the Month {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/liverpools-sadio-mane-named-pfa-fans-player-of-the-month/la5p9ttexgo17v44t4hx5hy3|vydavateľ=www.goal.com|dátum vydania=2019-04-08|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> * [[Hráč mesiaca FA Premier League|Hráč mesiaca Premier League]]: august 2017, [[Premier League 2018/2019|marec 2019]], [[Premier League 2019/2020|november 2019]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.premierleague.com/players/6519/Sadio-Man%C3%A9/overview|vydavateľ=www.premierleague.com|dátum prístupu=2023-06-22|titul=Archivovaná kópia|url archívu=https://web.archive.org/web/20210623083029/https://www.premierleague.com/players/6519/Sadio-Man%C3%A9/overview|dátum archivácie=2021-06-23}}</ref> * Cena Liverpool Fans' Player of the Season: 2017 * [[Liverpool FC|Cena hráča sezóny Liverpoolu]] 2017 * [[Zlatá kopačka Premier League]]: 2019 (zdieľaná) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.premierleague.com/players/6519/Sadio-Man%C3%A9/overview|vydavateľ=www.premierleague.com|dátum prístupu=2023-06-22|titul=Archivovaná kópia|url archívu=https://web.archive.org/web/20210623083029/https://www.premierleague.com/players/6519/Sadio-Man%C3%A9/overview|dátum archivácie=2021-06-23}}</ref> * Zostava sezóny Ligy majstrov UEFA: [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2019]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA Champions League Squad of the Season|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0252-0e99c3f9c0f4-c762bb0ec7f4-1000--uefa-champions-league-squad-of-the-season/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2019-06-02|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> * Tím roka UEFA: 2019 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA.com fans' Team of the Year 2019 revealed|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/025a-0e9f89606f80-08eb0bd0350b-1000--uefa-com-fans-team-of-the-year-2019-revealed/|dátum prístupu=}}</ref> * [[Africký pohár národov 2021|Hráč turnaja Afrického pohára národov]]: [[Africký pohár národov 2021|2021]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TotalEnergies AFCON 2021: Inspiring Sadio Mane gets MVP award|url=https://www.cafonline.com/total-africa-cup-of-nations/news/totalenergies-afcon-2021-inspiring-sadio-mane-gets-mvp-award|vydavateľ=CAFOnline.com|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|meno=CAF-Confedération Africaine du|priezvisko=Football}}</ref> * [[Africký pohár národov 2019|Tím turnaja Afrického pohára národov]]: [[Africký pohár národov 2019|2019]], <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AFCON 2019 : Team Of The Tournament|url=https://cheapgoals.com/afcon-2019-team-of-the-tournament/|dátum vydania=2019-07-21|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Africký pohár národov 2021|2021]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mane, Salah and Hakimi star in AFCON 2021 Team of The Tournament|url=https://khelnow.com/football/africa-cup-of-nations-afcon-2021-team-of-the-tournament-tot|vydavateľ=Khel Now|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=English|meno=Author|priezvisko=Name}}</ref> * [[Africký futbalista roka]]: 2019, 2022 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane awarded African player of the year|url=https://www.africanews.com/2022/07/21/sadio-mane-awarded-african-player-of-the-year/|vydavateľ=Africanews|dátum vydania=2022-07-21CEST22:58:29+02:00|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|priezvisko=AfricaNews|url archívu=https://web.archive.org/web/20220803071352/https://www.africanews.com/2022/07/21/sadio-mane-awarded-african-player-of-the-year//|dátum archivácie=2022-08-03}}</ref> * Onze d'Or: 2019 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Numéro 327 : Onze d’Or 2019, Sadio Mané le tube de l’été ! – Onze Mondial / But Sainté – Le SHOP|url=https://shop.onzemondial.com/produit/numero-327-onze-dor-2019-sadio-mane-le-tube-de-lete/|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=fr-FR|url archívu=https://web.archive.org/web/20190607235459/https://shop.onzemondial.com/produit/numero-327-onze-dor-2019-sadio-mane-le-tube-de-lete/|dátum archivácie=2019-06-07}}</ref> * IFFHS Tím mužov: 2019 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=History - IFFHS|url=https://www.iffhs.de/history/|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=de-DE}}</ref> * ESM tím roka: 2019 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Reus, Kimmich und ter Stegen im ESM-Team der Saison|url=https://www.kicker.de/reus-kimmich-und-ter-stegen-im-esm-team-der-saison-750955/slideshow|vydavateľ=kicker|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=de-DE}}</ref> * Hráč roka fanúšikov PFA: [[Premier League 2019/2020|Premier League 2020]] * Mužský tím roka IFFHS CAF: 2020 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IFFHS|url=https://www.iffhs.com/index.php/posts/832|vydavateľ=www.iffhs.com|dátum prístupu=2023-06-22}}</ref> * Mužský tím dekády IFFHS CAF 2011-2020 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IFFHS|url=https://www.iffhs.com/index.php/posts/926|vydavateľ=www.iffhs.com|dátum prístupu=2023-06-22}}</ref> * Najlepší hráč roka IFFHS CAF: 2020 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IFFHS|url=https://iffhs.com/index.php/posts/870|vydavateľ=iffhs.com|dátum prístupu=2023-06-22}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Sadio Mané|1150729849}} {{Najlepší strelci Premier League}} {{Liga majstrov UEFA 2018/2019 – Liverpool FC}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mané, Sadio}} [[Kategória:Futbalisti na Letných olympijských hrách 2012]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2018]] [[Kategória:Hráči Fußball-Bundesligy]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči Bayern München]] [[Kategória:Hráči Liverpool FC]] [[Kategória:Hráči Southampton FC]] [[Kategória:Hráči FC Red Bull Salzburg]] [[Kategória:Hráči FC Metz]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Senegalskí futbalisti]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] 0k8whf93rmab94vyhnxm9uxj2aj9yub 0 696066 8226587 7571824 2026-05-31T10:40:46Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Obete samovrážd]] pomocou použitia HotCat 8226587 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Viktor Andrejevič Kravčenko | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Віктор-кравченко.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[11. október]] [[1905]] | Miesto narodenia = [[Dnipro]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]] | Dátum úmrtia = {{duv|1966|02|25|1905|10|11}} | Miesto úmrtia = [[New York]], [[Spojené štáty|USA]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = ukrajinská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = spisovateľ | Známy vďaka = autor knihy Vybral som si slobodu ([[1946]]), súdny proces proti francúzskemu komunistickému periodiku Les Lettres Françaises ([[1949]]) | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = [[1944]]{{--}}[[1966]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }}'''Viktor Andrejevič Kravčenko''' (* [[11. október|11. októbra]] [[1905]], Jekaterinoslav, Dnepropetrovsk (dnes [[Dnipro]]), [[Ruská ríša|Ruské impérium]] (dnes [[Ukrajina]]) - [[25. február|25. februára]] [[1966]] [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]) bol sovietsky inžinier a [[diplomat]], ktorý v roku [[1944]] požiadal o politický [[azyl]] v Spojených štátoch a v roku [[1946]] opísal svoje skúsenosti so sovietskym systémom a svoje poznatky o [[Hladomor na Ukrajine|hladomore na Ukrajine]] v knihe ''Vybral som si slobodu (I Chose Freedom)''. == Životopis == Narodil sa v ukrajinskej rodine revolucionára, vyštudoval inžinierstvo a pracoval v Donbase. V roku [[1928]] vstúpil do armády a o rok neskôr do komunistickej strany. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] slúžil v armáde ako politický komisár a bol vyslaný do sovietskej obchodnej komory vo [[Washington, D. C.|Washingtone]], kde vyjednával o vojnových dodávkach. V roku [[1944]] požiadal o azyl, ktorý napriek sovietskej intervencii dostal, ale musel žiť v USA pod falošným menom, pretože sovietske tajné služby zavraždili niekoľko sovietskych exulantov. Ani jeho dvaja synovia nesmeli vedieť, kto je ich otec. Jeho kniha ''Vybral som si slobodu'' ([[1946]]), v slovenčine vyšla pod názvom ''Žil som pod červenou hviezdou''<ref>{{Citácia knihy|titul=Žil som pod červenou hviezdou|url=http://www.martinus.sk/?uItem=134644|jazyk=sk}}</ref>, mala mimoriadny ohlas a bola preložená do mnohých jazykov, pretože opisuje [[hladomor na Ukrajine]] spôsobený násilnou [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizáciou]], podmienky v [[Gulag (1930 – 1960)|gulagu]] a ďalšie praktiky sovietskeho vedenia. Francúzsky komunistický časopis ''Les lettres françaises'' ho obvinil z klamstva, ale Kravčenko na súdnom procese dokázal, že išlo o ohováranie. Proti Kravčenkovi svedčili aj významní francúzski ľavicoví intelektuáli ako Vercors, [[Roger Garaudy]] a [[Frédéric Joliot-Curie]]. Rozhodujúce bolo svedectvo [[Margarete Buberová-Neumannová|Margarete Buberovej-Neumannovej]], bývalej komunistickej [[Novinár|novinárky]], ktorá prežila gulag a nacistický [[koncentračný tábor]], a ktorá potvrdila Kravčenkove tvrdenia. Neskôr vydal knihu ''Vybral som si spravodlivosť'' ([[1950]]), v ktorej kritizoval americký kapitalizmus a snažil sa prevádzkovať bane v Bolívii, kde by baníci dostávali riadne platy. Po počiatočnom úspechu jeho podnik stroskotal a Kravčenko sa vrátil do USA, kde žil v ústraní. V roku [[1966]] ho našli v jeho byte s prestrelenou hlavou, čo polícia klasifikovala ako [[Samovražda|samovraždu]], ale Kravčenkov syn bol presvedčený, že ho zavraždila [[KGB]]. == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * Kravčenko, Viktor: ''Žil som pod červenou hviezdou'', Bratislava: PostScriptum 2012, ISBN 9788089567096 == Pozri aj == * [[Gulag (1930 – 1960)|Gulag]] == Zdroj == {{preklad|cs|Viktor Kravčenko|22035131}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kravčenko, Viktor Andrejevič}} [[Kategória:Antikomunisti]] [[Kategória:Sovietski diplomati]] [[Kategória:Sovietski disidenti]] [[Kategória:Osobnosti z Dnipra]] [[Kategória:Obete samovrážd]] m845ibx6vevywkbb0nddebm4tyk269g 0 696858 8226282 7578501 2026-05-30T15:19:45Z Robert Furiel 225064 Orzo je cestovina, ktorá sa vyrába zo semolinovej múky a vody, kdežto slovenská ryža / tarhoňa sa vyrába z (hladkej) múky a vajec, nie sú to rovnaké cestoviny. 8226282 wikitext text/x-wiki [[Súbor:EMS-108038-Orzo-rule.JPG|náhľad|Cestoviny orzo]] '''Orzo'''<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Špagety, orzo, ravioli: Poznáte cestoviny podľa tvaru?|url=https://tesco.sk/hello/clanok/spagety-orzo-ravioli-poznate-cestoviny-podla-tvaru/21342|vydavateľ=tesco.sk|dátum prístupu=2023-05-11|jazyk=sk}}</ref> (z {{vjz|lat|''hordeum''}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definition of ORZO|url=https://www.merriam-webster.com/dictionary/orzo|vydavateľ=www.merriam-webster.com|dátum prístupu=2023-05-11|jazyk=en}}</ref>) alebo '''risoni''', je [[cestovina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rizotá bez ryže: Pochutnajte si na týchto alternatívach, chutia perfektne|url=https://www.ta3.com/clanok/258273/rizota-bez-ryze-pochutnajte-si-na-tychto-alternativach-chutia-perfektne|vydavateľ=TA3|dátum prístupu=2023-05-11|jazyk=sk|meno=TA3 COM {{!}} TELEVÍZIA|priezvisko=TA3}}</ref> v tvare špicatej [[Ryža (potravina)|ryže]] alebo [[Ovos|ovsa]], ktorá sa používa ako [[príloha]] do polievok, šalátov,<ref name=":3" /> k [[Mäso|mäsu]], [[Ryby (v najširšom zmysle)|rybám]] alebo [[Zelenina|zelenine]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako sa robí slovenská ryža, najlepší RECEPT|url=https://www.receptyprevas.sk/recepty/ako-sa-robi-slovenska-ryza-najlepsi-recept/|dátum prístupu=2023-05-08|jazyk=sk-SK|priezvisko=Martina}}</ref> V [[Grécko|Grécku]] je známa ako ''kritharaki''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kritharaki s fetou a bazalkou (fotorecept)|url=https://varecha.pravda.sk/recepty/kritharaki-s-fetou-a-bazalkou-fotorecept/78081-recept.html|vydavateľ=Varecha.sk|dátum prístupu=2023-05-11|jazyk=sk}}</ref> a v [[Turecko|Turecku]] ako ''arpa sehirye''. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[mrvenička]] * [[tarhoňa]] == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Cestoviny]] [[Kategória:Slovenská kuchyňa]] [[Kategória:Talianska kuchyňa]] [[Kategória:Grécka kuchyňa]] [[Kategória:Turecká kuchyňa]] mye9q7c3u39ggxys91fmxxihzv5jixs 0 697460 8226590 8141956 2026-05-31T10:55:35Z Vladimírmecia 265044 /* Zápasy */ 8226590 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov |rok=2024 |logo= |veľkosť loga= |usporiadateľ=Švédsko |dátum=26. december 2023 –<br>5. január 2024 |počet tímov=10 |počet dejísk=2 |počet miest=1 |dejiská=[[Göteborg]] |víťaz-kategória=lhj |počet titulov=6 |víťaz=USA |druhý=SWE |tretí=CZE |štvrtý=FIN |zostupujúci=NOR |postupujúci=KAZ |zápasy=29 |góly=219 |návštevnosť=170673 |najproduktívnejší hráč={{nowrap|{{CZE}} [[Jiří Kulich]]}}<br/><small> (12 bodov)<small/> |najužitočnejší hráč={{nowrap|{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]]}} |aktualizácia=5.1.2024 |iný názov=}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024''' boli v poradí 48. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|juniorským hokejovým svetovým šampionátom]].<ref>[https://www.iihf.com/en/tournaments?tournamentType=WM20&selectedSeason=2024&tournamentCategory=worlds Rozpis turnajov MS do 20 rokov 2024]</ref> Turnaj Top divízie sa hral v [[Göteborg]]u vo [[Švédsko|Švédsku]] od 26. decembra 2023 do 5. januára 2024.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20 Oficiálna stránka Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/978/ Štatistiky Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/news/41650/groups_for_2024_world_juniors Rozpis základných skupín Top divízie]</ref> Titul obhajovala Kanada, no napokon prvenstvo získal tím USA.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/standings/final Finálny rebríček Top divízie MS 2024]</ref> ==Dejiská== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SWE|w}} |- ! colspan="3" |[[Göteborg]] |- |[[Scandinavium]]<br>Kapacita: 12 044 | rowspan="2" |{{LocMap+|Švédsko|float=none|width=250|caption=|places={{LocMap~|Švédsko|lat=57.699167|long=11.987778|label='''[[Göteborg]]'''|position=right}}}} |[[Frölundaborg]]<br>Kapacita: 6 044 |- |[[Súbor:Scandinavium 2009.jpg|220x220pixelů|Scandinavium]] |[[Súbor:Frölundaborgs isstadion 2.jpg|220x220pixelů|Frölundaborg]] |} == Nasadenie do skupín == {{Stĺpce-začiatok|šírka=50%}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A ;(Scandinavium) *{{CAN|lhj|1}} (1) *{{SWE|lhj|1}} (4) *{{FIN|lhj|1}} (5) *{{GER|lhj|1}} (8) *{{LAT|lhj|1}} (9) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B ;(Frölundaborg) *{{CZE|lhj|1}} (2) *{{USA|lhj|1}} (3) *{{SVK|lhj|1}} (6) *{{SUI|lhj|1}} (7) *{{NOR|lhj|1}} (11) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujú do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ===Skupina A=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=21|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lhj|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=9|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre = {{ku|2|5}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|1|3}} | divákov =9 837 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42154/2-fin-vs-can |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SWE}} Daniel Eriksson|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír}} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|0}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|2|0|2|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42156/4-swe-vs-lat |bg=white|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmueller|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} | mužstvo2 = '''{{GER|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|3|0|0}} | divákov =5 077 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42158/6-fin-vs-ger }} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|10}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|5}} | divákov =6 321 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42160/8-lat-vs-can |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre = {{ku|0|5}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|0|1|0|3}} | divákov = 11 512 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42162/10-ger-vs-swe }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|4}} | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|1|0|1}} | divákov =6 433 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42164/12-lat-vs-fin |bg=white}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|2}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|0|0|2|0|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42166/14-can-vs-swe }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|6}} | mužstvo2 = '''{{LAT|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|3|1|2|1|1}} | divákov =2 652 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42168/16-ger-vs-lat |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{SWE|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|5}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|4|1|0|1|0|0|0|1}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42170/18-swe-vs-fin }} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre = {{ku|6|3}} | mužstvo2 = {{GER|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|1|0|1|4|1}} | divákov = 7 327 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42172/20-can-vs-ger |bg=white}} ===Skupina B=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lhj|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=0|sg=29|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=19|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lhj|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SUI|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=11|ig=20|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lhj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=8|ig=26|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|0|1|2|0|4|1}} | divákov =984 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42153/1-svk-vs-cze }} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|4|1}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|0|3|0|1|1}} | divákov =1 377 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42155/3-usa-vs-nor |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|0}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|0|2|0}} | divákov =986 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42157/5-svk-vs-sui }} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre ={{ku|1|8}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|2|1|3|0|3}} | divákov =1 258 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42159/7-nor-vs-cze |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{SUI|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|11}} | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|5|0|4|2|2}} | divákov = 1 458 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42161/9-sui-vs-usa }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|8}} | mužstvo2 = '''{{SVK|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|0|5|3|1}} | divákov = 1 985 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42163/11-nor-vs-svk |bg=white}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CZE|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|2|0|0|0|0|0|1}} | divákov =2 544 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42165/13-cze-vs-usa }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SUI|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|4|0|1|0}} | divákov = 1 009 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42167/15-sui-vs-nor |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|10|2}} | mužstvo2 = {{SVK|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|2|1|3|1|5|0}} | divákov =1 458 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42169/17-usa-vs-svk }} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|4|2}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|1|2|2|0}} | divákov = 1 592 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42171/19-cze-vs-sui |bg=white}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{GER|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|4}} pp | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 11:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|2|2|1|0}} | divákov =2 237 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42177/25-a5-vs-b5 }} == Tabuľka skupinovej fázy == '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (konečné poradie z minuloročných MS) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- bgcolor=#ccffcc |1. |D1 | style="text-align:left;" | {{USA|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SWE|lhj|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lhj|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{SVK|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{CZE|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{FIN|lhj|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{SUI|lhj|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{LAT|lhj|1}} |} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Pavúk === {{play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1='''1A'''|RD1-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD1-skóre1='''3pp'''|RD1-nasadený2=4B|RD1-tím2={{SUI|lhj|1}}|RD1-skóre2=2pp|RD1-nasadený3=2A|RD1-tím3={{CAN|lhj|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''3B'''|RD1-tím4='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD1-skóre4='''3'''|RD1-nasadený5='''1B'''|RD1-tím5='''{{USA|lhj|1}}'''|RD1-skóre5='''7'''|RD1-nasadený6=4A|RD1-tím6={{LAT|lhj|1}}|RD1-skóre6=2|RD1-nasadený7=2B|RD1-tím7={{SVK|lhj|1}}|RD1-skóre7=3pp|RD1-nasadený8='''3A'''|RD1-tím8='''{{FIN|lhj|1}}'''|RD1-skóre8='''4pp'''|RD2-nasadený1='''D2'''|RD2-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD2-skóre1='''5'''|RD2-nasadený2=D5|RD2-tím2={{CZE|lhj|1}}|RD2-skóre2=2|RD2-nasadený3='''D1'''|RD2-tím3='''{{USA|lhj|1}}'''|RD2-skóre3='''3'''|RD2-nasadený4=D6|RD2-tím4={{FIN|lhj|1}}|RD2-skóre4=2|RD3-tím1='''{{USA|lhj|1}}'''|RD3-skóre1='''6'''|RD3-tím2={{SWE|lhj|1}}|RD3-skóre2=2|RD4-tím1='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD4-skóre1='''8'''|RD4-tím2={{FIN|lhj|1}}|RD4-skóre2=5|RD4-nasadený1='''PSF1'''|RD4-nasadený2=PSF2|RD3-nasadený1='''VSF1'''|RD3-nasadený2=VSF2}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{SVK|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|4}} pp | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|1|2|2|0|1}} | divákov =2 480 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42173/21-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|3}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|2|0|1}} | divákov =10 117 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42174/22-qf-vs-qf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|7|2}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|3|1|3|0|1|1}} | divákov =2 749 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42175/23-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} pp | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|1|0|1|1|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42176/24-qf-vs-qf |bg=white}} === Semifinále === {{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|3|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42178/26-sf-vs-sf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|2|0|1|0}} | divákov =10 561 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42179/27-sf-vs-sf |bg=white}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|8|5}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|2|3|5|0}} | divákov =9 647 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42180/28-l26-vs-l27 |bg=#FFDAB9}} === Finále === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{SWE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|1|0|2|2|3|0}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42181/29-w26-vs-w27 |bg=#F7F6A8}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Poradie ! width="160px" |Tím |- bgcolor="gold" | align="center" |{{prvé miesto}} |{{USA|lhj|1}} |- bgcolor="silver" | align="center" |{{druhé miesto}} |{{SWE|lhj|1}} |- bgcolor="CC9966" | align="center" |{{tretie miesto}} |{{CZE|lhj|1}} |- | align="center" |4. |{{FIN|lhj|1}} |- | align="center" |5. |{{CAN|lhj|1}} |- | align="center" |6. |{{SVK|lhj|1}} |- | align="center" |7. |{{SUI|lhj|1}} |- | align="center" |8. |{{LAT|lhj|1}} |- | align="center" |9. |{{GER|lhj|1}} |- style="background:#ffcccc" | align="center" |10. |{{NOR|lhj|1}} |} {| class="wikitable" | style="background:#ffcccc;" |<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2025#I. A divízia|I. A divízie MS 2025]]</small> |} == Štatistiky turnaja == === Kanadské bodovanie === ''Poradie podľa počtu bodov'' {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="200" |Hráč ! width="20" |{{Tooltip|Z|Počet odohraných zápasov}} ! width="20" |{{Tooltip|G|Góly}} ! width="20" |{{Tooltip|A|Asistencie}} ! width="20" |{{Tooltip|B|Body}} ! width="20" |{{Tooltip|+/-|Štatistika plus/mínus}} |- align="center" |1. | align="left" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] |7 |6 |6 |'''12''' | +3 |- align="center" |2. | align="left" |{{USA}} [[Cutter Gauthier]] |7 |2 |10 |'''12''' | +9 |- align="center" |3. | align="left" |{{CZE}} [[Matyáš Melovský]] |7 |1 |10 |'''11''' | +3 |- align="center" |4. | align="left" |{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]] |7 |7 |3 |'''10''' | +2 |- align="center" |5. | align="left" |{{USA}} [[Gavin Brindley]] |7 |6 |4 |'''10''' | +7 |- align="center" | rowspan="3" |6. | align="left" |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] |7 |3 |7 |'''10''' | +6 |- align="center" | align="left" |{{SWE}} [[Noah Östlund]] |7 |3 |7 |'''10''' | +3 |- align="center" | align="left" |{{USA}} [[Gabe Perreault]] |7 |3 |7 |'''10''' | +4 |- align="center" |9. | align="left" |{{USA}} [[Isaac Howard]] |7 |7 |2 |'''9''' | +10 |- align="center" |10. | align="left" |{{SVK}} [[Servác Petrovský]] |5 |5 |4 |'''9''' | 0 |} '''Hetrik''' ''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).'' {| class="wikitable" !Hráč !Zápas !width="20"|Výsledok zápasu |- |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] | align="center" rowspan="2"|{{NOR|lhj|1}} - {{CZE|lhj|2}} | align="center" rowspan="2"|{{ku|1|8}} |- |{{CZE}} [[Eduard Šalé]] |- |{{USA}} [[Jimmy Snuggerud]] | align="center"|{{SUI|lhj|1}} - {{USA|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|11}} |- |{{SWE}} [[Otto Stenberg]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} |- |{{USA}} [[Rutger McGroarty]] | align="center"|{{USA|lhj|1}} - {{SVK|lhj|2}} | align="center"|{{ku|10|2}} |- |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] | align="center"|{{CZE|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|8|5}} |} === Najlepší brankári === {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="190" |Brankár ! width="20" |{{Tooltip|GA|Počet inkasovaných gólov}} ! width="20" |{{Tooltip|GAA|Priemer počtu inkasovaných gólov na zápas}} ! width="20" |{{Tooltip|SV%|Percentuálna úspešnosť zásahov}} !{{Tooltip|SO|Shut-out}} |- align="center" |1. | align="left" |{{USA}} [[Trey Augustine]] |7 |1,75 |'''93,64''' |0 |- align="center" |2. | align="left" |{{SWE}} [[Hugo Hävelid]] |9 |1,77 |'''91,74''' |2 |- align="center" |3. | align="left" |{{SVK}} [[Adam Gajan]] |10 |2,50 |'''91,60''' |1 |- align="center" |4. | align="left" |{{CAN}} [[Mathis Rousseau]] |10 |2,00 |'''91,23''' |1 |- align="center" |5. | align="left" |{{SUI}} [[Alessio Beglieri]] |10 |2,47 |'''90,65''' |0 |} '''Shut-out''' ''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).'' {| class="wikitable" !Brankár !Zápas !width="50"|Výsledok zápasu !width="20"|Úspešné zákroky |- | rowspan="2" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] | align="center"|{{SWE|lhj|1}} - {{LAT|lhj|2}} | align="center"|{{ku|6|0}} | align="center"|20 |- | align="center" |{{CAN|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |21 |- |{{SVK}} [[Adam Gajan]] | align="center"|{{SVK|lhj|1}} - {{SUI|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|0}} | align="center"|36 |- | {{CAN}} [[Mathis Rousseau]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{CAN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|10}} | align="center"|22 |- |{{SWE}} [[Melker Thelin]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} | align="center"|15 |- |{{FIN}} [[Noa Vali]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|4}} | align="center"|23 |} === All-Star tím turnaja === {| class="wikitable" | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Útočníci''' | align="center" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]], {{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]], {{USA}} [[Cutter Gauthier]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Obrancovia''' | align="center" |{{SWE}} [[Theo Lindstein]], {{USA}} [[Lane Hutson]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Brankár''' | align="center" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2024 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 33 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta juniorov v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švédsku]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švédsku]] [[Kategória:2023 vo Švédsku]] [[Kategória:2024 v Európe]] [[Kategória:Šport v Göteborgu]] gsroyojnzpsy16p0djn4o05yll1mj59 8226591 8226590 2026-05-31T11:02:30Z Vladimírmecia 265044 /* Zápasy */ 8226591 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov |rok=2024 |logo= |veľkosť loga= |usporiadateľ=Švédsko |dátum=26. december 2023 –<br>5. január 2024 |počet tímov=10 |počet dejísk=2 |počet miest=1 |dejiská=[[Göteborg]] |víťaz-kategória=lhj |počet titulov=6 |víťaz=USA |druhý=SWE |tretí=CZE |štvrtý=FIN |zostupujúci=NOR |postupujúci=KAZ |zápasy=29 |góly=219 |návštevnosť=170673 |najproduktívnejší hráč={{nowrap|{{CZE}} [[Jiří Kulich]]}}<br/><small> (12 bodov)<small/> |najužitočnejší hráč={{nowrap|{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]]}} |aktualizácia=5.1.2024 |iný názov=}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024''' boli v poradí 48. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|juniorským hokejovým svetovým šampionátom]].<ref>[https://www.iihf.com/en/tournaments?tournamentType=WM20&selectedSeason=2024&tournamentCategory=worlds Rozpis turnajov MS do 20 rokov 2024]</ref> Turnaj Top divízie sa hral v [[Göteborg]]u vo [[Švédsko|Švédsku]] od 26. decembra 2023 do 5. januára 2024.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20 Oficiálna stránka Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/978/ Štatistiky Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/news/41650/groups_for_2024_world_juniors Rozpis základných skupín Top divízie]</ref> Titul obhajovala Kanada, no napokon prvenstvo získal tím USA.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/standings/final Finálny rebríček Top divízie MS 2024]</ref> ==Dejiská== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SWE|w}} |- ! colspan="3" |[[Göteborg]] |- |[[Scandinavium]]<br>Kapacita: 12 044 | rowspan="2" |{{LocMap+|Švédsko|float=none|width=250|caption=|places={{LocMap~|Švédsko|lat=57.699167|long=11.987778|label='''[[Göteborg]]'''|position=right}}}} |[[Frölundaborg]]<br>Kapacita: 6 044 |- |[[Súbor:Scandinavium 2009.jpg|220x220pixelů|Scandinavium]] |[[Súbor:Frölundaborgs isstadion 2.jpg|220x220pixelů|Frölundaborg]] |} == Nasadenie do skupín == {{Stĺpce-začiatok|šírka=50%}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A ;(Scandinavium) *{{CAN|lhj|1}} (1) *{{SWE|lhj|1}} (4) *{{FIN|lhj|1}} (5) *{{GER|lhj|1}} (8) *{{LAT|lhj|1}} (9) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B ;(Frölundaborg) *{{CZE|lhj|1}} (2) *{{USA|lhj|1}} (3) *{{SVK|lhj|1}} (6) *{{SUI|lhj|1}} (7) *{{NOR|lhj|1}} (11) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujú do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ===Skupina A=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=21|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lhj|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=9|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre = {{ku|2|5}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|1|3}} | divákov =9 837 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42154/2-fin-vs-can |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SWE}} Daniel Eriksson|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír}} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|0}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|2|0|2|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42156/4-swe-vs-lat |bg=white|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmueller|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} | mužstvo2 = '''{{GER|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|3|0|0}} | divákov =5 077 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42158/6-fin-vs-ger |rozhodca={{SUI}} Micha Hebeisen|rozhodca2={{USA}} Jack Young|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{LAT}} Davids Rozitis}} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|10}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|5}} | divákov =6 321 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42160/8-lat-vs-can |bg=white|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Daniel Konc|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre = {{ku|0|5}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|0|1|0|3}} | divákov = 11 512 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42162/10-ger-vs-swe }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|4}} | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|1|0|1}} | divákov =6 433 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42164/12-lat-vs-fin |bg=white}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|2}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|0|0|2|0|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42166/14-can-vs-swe }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|6}} | mužstvo2 = '''{{LAT|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|3|1|2|1|1}} | divákov =2 652 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42168/16-ger-vs-lat |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{SWE|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|5}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|4|1|0|1|0|0|0|1}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42170/18-swe-vs-fin }} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre = {{ku|6|3}} | mužstvo2 = {{GER|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|1|0|1|4|1}} | divákov = 7 327 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42172/20-can-vs-ger |bg=white}} ===Skupina B=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lhj|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=0|sg=29|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=19|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lhj|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SUI|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=11|ig=20|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lhj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=8|ig=26|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|0|1|2|0|4|1}} | divákov =984 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42153/1-svk-vs-cze }} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|4|1}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|0|3|0|1|1}} | divákov =1 377 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42155/3-usa-vs-nor |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|0}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|0|2|0}} | divákov =986 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42157/5-svk-vs-sui }} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre ={{ku|1|8}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|2|1|3|0|3}} | divákov =1 258 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42159/7-nor-vs-cze |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{SUI|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|11}} | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|5|0|4|2|2}} | divákov = 1 458 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42161/9-sui-vs-usa }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|8}} | mužstvo2 = '''{{SVK|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|0|5|3|1}} | divákov = 1 985 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42163/11-nor-vs-svk |bg=white}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CZE|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|2|0|0|0|0|0|1}} | divákov =2 544 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42165/13-cze-vs-usa }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SUI|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|4|0|1|0}} | divákov = 1 009 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42167/15-sui-vs-nor |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|10|2}} | mužstvo2 = {{SVK|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|2|1|3|1|5|0}} | divákov =1 458 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42169/17-usa-vs-svk }} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|4|2}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|1|2|2|0}} | divákov = 1 592 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42171/19-cze-vs-sui |bg=white}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{GER|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|4}} pp | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 11:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|2|2|1|0}} | divákov =2 237 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42177/25-a5-vs-b5 }} == Tabuľka skupinovej fázy == '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (konečné poradie z minuloročných MS) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- bgcolor=#ccffcc |1. |D1 | style="text-align:left;" | {{USA|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SWE|lhj|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lhj|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{SVK|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{CZE|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{FIN|lhj|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{SUI|lhj|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{LAT|lhj|1}} |} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Pavúk === {{play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1='''1A'''|RD1-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD1-skóre1='''3pp'''|RD1-nasadený2=4B|RD1-tím2={{SUI|lhj|1}}|RD1-skóre2=2pp|RD1-nasadený3=2A|RD1-tím3={{CAN|lhj|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''3B'''|RD1-tím4='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD1-skóre4='''3'''|RD1-nasadený5='''1B'''|RD1-tím5='''{{USA|lhj|1}}'''|RD1-skóre5='''7'''|RD1-nasadený6=4A|RD1-tím6={{LAT|lhj|1}}|RD1-skóre6=2|RD1-nasadený7=2B|RD1-tím7={{SVK|lhj|1}}|RD1-skóre7=3pp|RD1-nasadený8='''3A'''|RD1-tím8='''{{FIN|lhj|1}}'''|RD1-skóre8='''4pp'''|RD2-nasadený1='''D2'''|RD2-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD2-skóre1='''5'''|RD2-nasadený2=D5|RD2-tím2={{CZE|lhj|1}}|RD2-skóre2=2|RD2-nasadený3='''D1'''|RD2-tím3='''{{USA|lhj|1}}'''|RD2-skóre3='''3'''|RD2-nasadený4=D6|RD2-tím4={{FIN|lhj|1}}|RD2-skóre4=2|RD3-tím1='''{{USA|lhj|1}}'''|RD3-skóre1='''6'''|RD3-tím2={{SWE|lhj|1}}|RD3-skóre2=2|RD4-tím1='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD4-skóre1='''8'''|RD4-tím2={{FIN|lhj|1}}|RD4-skóre2=5|RD4-nasadený1='''PSF1'''|RD4-nasadený2=PSF2|RD3-nasadený1='''VSF1'''|RD3-nasadený2=VSF2}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{SVK|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|4}} pp | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|1|2|2|0|1}} | divákov =2 480 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42173/21-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|3}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|2|0|1}} | divákov =10 117 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42174/22-qf-vs-qf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|7|2}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|3|1|3|0|1|1}} | divákov =2 749 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42175/23-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} pp | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|1|0|1|1|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42176/24-qf-vs-qf |bg=white}} === Semifinále === {{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|3|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42178/26-sf-vs-sf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|2|0|1|0}} | divákov =10 561 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42179/27-sf-vs-sf |bg=white}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|8|5}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|2|3|5|0}} | divákov =9 647 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42180/28-l26-vs-l27 |bg=#FFDAB9}} === Finále === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{SWE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|1|0|2|2|3|0}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42181/29-w26-vs-w27 |bg=#F7F6A8}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Poradie ! width="160px" |Tím |- bgcolor="gold" | align="center" |{{prvé miesto}} |{{USA|lhj|1}} |- bgcolor="silver" | align="center" |{{druhé miesto}} |{{SWE|lhj|1}} |- bgcolor="CC9966" | align="center" |{{tretie miesto}} |{{CZE|lhj|1}} |- | align="center" |4. |{{FIN|lhj|1}} |- | align="center" |5. |{{CAN|lhj|1}} |- | align="center" |6. |{{SVK|lhj|1}} |- | align="center" |7. |{{SUI|lhj|1}} |- | align="center" |8. |{{LAT|lhj|1}} |- | align="center" |9. |{{GER|lhj|1}} |- style="background:#ffcccc" | align="center" |10. |{{NOR|lhj|1}} |} {| class="wikitable" | style="background:#ffcccc;" |<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2025#I. A divízia|I. A divízie MS 2025]]</small> |} == Štatistiky turnaja == === Kanadské bodovanie === ''Poradie podľa počtu bodov'' {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="200" |Hráč ! width="20" |{{Tooltip|Z|Počet odohraných zápasov}} ! width="20" |{{Tooltip|G|Góly}} ! width="20" |{{Tooltip|A|Asistencie}} ! width="20" |{{Tooltip|B|Body}} ! width="20" |{{Tooltip|+/-|Štatistika plus/mínus}} |- align="center" |1. | align="left" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] |7 |6 |6 |'''12''' | +3 |- align="center" |2. | align="left" |{{USA}} [[Cutter Gauthier]] |7 |2 |10 |'''12''' | +9 |- align="center" |3. | align="left" |{{CZE}} [[Matyáš Melovský]] |7 |1 |10 |'''11''' | +3 |- align="center" |4. | align="left" |{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]] |7 |7 |3 |'''10''' | +2 |- align="center" |5. | align="left" |{{USA}} [[Gavin Brindley]] |7 |6 |4 |'''10''' | +7 |- align="center" | rowspan="3" |6. | align="left" |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] |7 |3 |7 |'''10''' | +6 |- align="center" | align="left" |{{SWE}} [[Noah Östlund]] |7 |3 |7 |'''10''' | +3 |- align="center" | align="left" |{{USA}} [[Gabe Perreault]] |7 |3 |7 |'''10''' | +4 |- align="center" |9. | align="left" |{{USA}} [[Isaac Howard]] |7 |7 |2 |'''9''' | +10 |- align="center" |10. | align="left" |{{SVK}} [[Servác Petrovský]] |5 |5 |4 |'''9''' | 0 |} '''Hetrik''' ''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).'' {| class="wikitable" !Hráč !Zápas !width="20"|Výsledok zápasu |- |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] | align="center" rowspan="2"|{{NOR|lhj|1}} - {{CZE|lhj|2}} | align="center" rowspan="2"|{{ku|1|8}} |- |{{CZE}} [[Eduard Šalé]] |- |{{USA}} [[Jimmy Snuggerud]] | align="center"|{{SUI|lhj|1}} - {{USA|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|11}} |- |{{SWE}} [[Otto Stenberg]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} |- |{{USA}} [[Rutger McGroarty]] | align="center"|{{USA|lhj|1}} - {{SVK|lhj|2}} | align="center"|{{ku|10|2}} |- |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] | align="center"|{{CZE|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|8|5}} |} === Najlepší brankári === {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="190" |Brankár ! width="20" |{{Tooltip|GA|Počet inkasovaných gólov}} ! width="20" |{{Tooltip|GAA|Priemer počtu inkasovaných gólov na zápas}} ! width="20" |{{Tooltip|SV%|Percentuálna úspešnosť zásahov}} !{{Tooltip|SO|Shut-out}} |- align="center" |1. | align="left" |{{USA}} [[Trey Augustine]] |7 |1,75 |'''93,64''' |0 |- align="center" |2. | align="left" |{{SWE}} [[Hugo Hävelid]] |9 |1,77 |'''91,74''' |2 |- align="center" |3. | align="left" |{{SVK}} [[Adam Gajan]] |10 |2,50 |'''91,60''' |1 |- align="center" |4. | align="left" |{{CAN}} [[Mathis Rousseau]] |10 |2,00 |'''91,23''' |1 |- align="center" |5. | align="left" |{{SUI}} [[Alessio Beglieri]] |10 |2,47 |'''90,65''' |0 |} '''Shut-out''' ''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).'' {| class="wikitable" !Brankár !Zápas !width="50"|Výsledok zápasu !width="20"|Úspešné zákroky |- | rowspan="2" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] | align="center"|{{SWE|lhj|1}} - {{LAT|lhj|2}} | align="center"|{{ku|6|0}} | align="center"|20 |- | align="center" |{{CAN|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |21 |- |{{SVK}} [[Adam Gajan]] | align="center"|{{SVK|lhj|1}} - {{SUI|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|0}} | align="center"|36 |- | {{CAN}} [[Mathis Rousseau]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{CAN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|10}} | align="center"|22 |- |{{SWE}} [[Melker Thelin]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} | align="center"|15 |- |{{FIN}} [[Noa Vali]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|4}} | align="center"|23 |} === All-Star tím turnaja === {| class="wikitable" | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Útočníci''' | align="center" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]], {{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]], {{USA}} [[Cutter Gauthier]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Obrancovia''' | align="center" |{{SWE}} [[Theo Lindstein]], {{USA}} [[Lane Hutson]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Brankár''' | align="center" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2024 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 33 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta juniorov v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švédsku]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švédsku]] [[Kategória:2023 vo Švédsku]] [[Kategória:2024 v Európe]] [[Kategória:Šport v Göteborgu]] cf41tcadayakiz926t1atuiya7em8m6 8226593 8226591 2026-05-31T11:11:11Z Vladimírmecia 265044 /* Zápasy */ 8226593 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov |rok=2024 |logo= |veľkosť loga= |usporiadateľ=Švédsko |dátum=26. december 2023 –<br>5. január 2024 |počet tímov=10 |počet dejísk=2 |počet miest=1 |dejiská=[[Göteborg]] |víťaz-kategória=lhj |počet titulov=6 |víťaz=USA |druhý=SWE |tretí=CZE |štvrtý=FIN |zostupujúci=NOR |postupujúci=KAZ |zápasy=29 |góly=219 |návštevnosť=170673 |najproduktívnejší hráč={{nowrap|{{CZE}} [[Jiří Kulich]]}}<br/><small> (12 bodov)<small/> |najužitočnejší hráč={{nowrap|{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]]}} |aktualizácia=5.1.2024 |iný názov=}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024''' boli v poradí 48. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|juniorským hokejovým svetovým šampionátom]].<ref>[https://www.iihf.com/en/tournaments?tournamentType=WM20&selectedSeason=2024&tournamentCategory=worlds Rozpis turnajov MS do 20 rokov 2024]</ref> Turnaj Top divízie sa hral v [[Göteborg]]u vo [[Švédsko|Švédsku]] od 26. decembra 2023 do 5. januára 2024.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20 Oficiálna stránka Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/978/ Štatistiky Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/news/41650/groups_for_2024_world_juniors Rozpis základných skupín Top divízie]</ref> Titul obhajovala Kanada, no napokon prvenstvo získal tím USA.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/standings/final Finálny rebríček Top divízie MS 2024]</ref> ==Dejiská== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SWE|w}} |- ! colspan="3" |[[Göteborg]] |- |[[Scandinavium]]<br>Kapacita: 12 044 | rowspan="2" |{{LocMap+|Švédsko|float=none|width=250|caption=|places={{LocMap~|Švédsko|lat=57.699167|long=11.987778|label='''[[Göteborg]]'''|position=right}}}} |[[Frölundaborg]]<br>Kapacita: 6 044 |- |[[Súbor:Scandinavium 2009.jpg|220x220pixelů|Scandinavium]] |[[Súbor:Frölundaborgs isstadion 2.jpg|220x220pixelů|Frölundaborg]] |} == Nasadenie do skupín == {{Stĺpce-začiatok|šírka=50%}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A ;(Scandinavium) *{{CAN|lhj|1}} (1) *{{SWE|lhj|1}} (4) *{{FIN|lhj|1}} (5) *{{GER|lhj|1}} (8) *{{LAT|lhj|1}} (9) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B ;(Frölundaborg) *{{CZE|lhj|1}} (2) *{{USA|lhj|1}} (3) *{{SVK|lhj|1}} (6) *{{SUI|lhj|1}} (7) *{{NOR|lhj|1}} (11) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujú do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ===Skupina A=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=21|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lhj|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=9|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre = {{ku|2|5}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|1|3}} | divákov =9 837 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42154/2-fin-vs-can |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SWE}} Daniel Eriksson|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír}} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|0}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|2|0|2|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42156/4-swe-vs-lat |bg=white|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmueller|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} | mužstvo2 = '''{{GER|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|3|0|0}} | divákov =5 077 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42158/6-fin-vs-ger |rozhodca={{SUI}} Micha Hebeisen|rozhodca2={{USA}} Jack Young|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{LAT}} Davids Rozitis}} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|10}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|5}} | divákov =6 321 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42160/8-lat-vs-can |bg=white|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Daniel Konc|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre = {{ku|0|5}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|0|1|0|3}} | divákov = 11 512 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42162/10-ger-vs-swe |rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{AUT}} Simon Riecken}} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|4}} | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|1|0|1}} | divákov =6 433 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42164/12-lat-vs-fin |bg=white|rozhodca={{GER}} Kilian Hinterdobler|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmueller|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|2}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|0|0|2|0|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42166/14-can-vs-swe }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|6}} | mužstvo2 = '''{{LAT|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|3|1|2|1|1}} | divákov =2 652 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42168/16-ger-vs-lat |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{SWE|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|5}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|4|1|0|1|0|0|0|1}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42170/18-swe-vs-fin }} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre = {{ku|6|3}} | mužstvo2 = {{GER|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|1|0|1|4|1}} | divákov = 7 327 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42172/20-can-vs-ger |bg=white}} ===Skupina B=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lhj|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=0|sg=29|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=19|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lhj|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SUI|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=11|ig=20|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lhj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=8|ig=26|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|0|1|2|0|4|1}} | divákov =984 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42153/1-svk-vs-cze }} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|4|1}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|0|3|0|1|1}} | divákov =1 377 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42155/3-usa-vs-nor |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|0}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|0|2|0}} | divákov =986 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42157/5-svk-vs-sui }} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre ={{ku|1|8}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|2|1|3|0|3}} | divákov =1 258 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42159/7-nor-vs-cze |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{SUI|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|11}} | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|5|0|4|2|2}} | divákov = 1 458 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42161/9-sui-vs-usa }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|8}} | mužstvo2 = '''{{SVK|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|0|5|3|1}} | divákov = 1 985 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42163/11-nor-vs-svk |bg=white}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CZE|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|2|0|0|0|0|0|1}} | divákov =2 544 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42165/13-cze-vs-usa }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SUI|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|4|0|1|0}} | divákov = 1 009 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42167/15-sui-vs-nor |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|10|2}} | mužstvo2 = {{SVK|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|2|1|3|1|5|0}} | divákov =1 458 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42169/17-usa-vs-svk }} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|4|2}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|1|2|2|0}} | divákov = 1 592 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42171/19-cze-vs-sui |bg=white}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{GER|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|4}} pp | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 11:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|2|2|1|0}} | divákov =2 237 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42177/25-a5-vs-b5 }} == Tabuľka skupinovej fázy == '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (konečné poradie z minuloročných MS) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- bgcolor=#ccffcc |1. |D1 | style="text-align:left;" | {{USA|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SWE|lhj|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lhj|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{SVK|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{CZE|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{FIN|lhj|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{SUI|lhj|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{LAT|lhj|1}} |} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Pavúk === {{play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1='''1A'''|RD1-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD1-skóre1='''3pp'''|RD1-nasadený2=4B|RD1-tím2={{SUI|lhj|1}}|RD1-skóre2=2pp|RD1-nasadený3=2A|RD1-tím3={{CAN|lhj|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''3B'''|RD1-tím4='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD1-skóre4='''3'''|RD1-nasadený5='''1B'''|RD1-tím5='''{{USA|lhj|1}}'''|RD1-skóre5='''7'''|RD1-nasadený6=4A|RD1-tím6={{LAT|lhj|1}}|RD1-skóre6=2|RD1-nasadený7=2B|RD1-tím7={{SVK|lhj|1}}|RD1-skóre7=3pp|RD1-nasadený8='''3A'''|RD1-tím8='''{{FIN|lhj|1}}'''|RD1-skóre8='''4pp'''|RD2-nasadený1='''D2'''|RD2-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD2-skóre1='''5'''|RD2-nasadený2=D5|RD2-tím2={{CZE|lhj|1}}|RD2-skóre2=2|RD2-nasadený3='''D1'''|RD2-tím3='''{{USA|lhj|1}}'''|RD2-skóre3='''3'''|RD2-nasadený4=D6|RD2-tím4={{FIN|lhj|1}}|RD2-skóre4=2|RD3-tím1='''{{USA|lhj|1}}'''|RD3-skóre1='''6'''|RD3-tím2={{SWE|lhj|1}}|RD3-skóre2=2|RD4-tím1='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD4-skóre1='''8'''|RD4-tím2={{FIN|lhj|1}}|RD4-skóre2=5|RD4-nasadený1='''PSF1'''|RD4-nasadený2=PSF2|RD3-nasadený1='''VSF1'''|RD3-nasadený2=VSF2}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{SVK|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|4}} pp | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|1|2|2|0|1}} | divákov =2 480 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42173/21-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|3}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|2|0|1}} | divákov =10 117 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42174/22-qf-vs-qf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|7|2}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|3|1|3|0|1|1}} | divákov =2 749 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42175/23-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} pp | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|1|0|1|1|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42176/24-qf-vs-qf |bg=white}} === Semifinále === {{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|3|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42178/26-sf-vs-sf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|2|0|1|0}} | divákov =10 561 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42179/27-sf-vs-sf |bg=white}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|8|5}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|2|3|5|0}} | divákov =9 647 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42180/28-l26-vs-l27 |bg=#FFDAB9}} === Finále === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{SWE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|1|0|2|2|3|0}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42181/29-w26-vs-w27 |bg=#F7F6A8}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Poradie ! width="160px" |Tím |- bgcolor="gold" | align="center" |{{prvé miesto}} |{{USA|lhj|1}} |- bgcolor="silver" | align="center" |{{druhé miesto}} |{{SWE|lhj|1}} |- bgcolor="CC9966" | align="center" |{{tretie miesto}} |{{CZE|lhj|1}} |- | align="center" |4. |{{FIN|lhj|1}} |- | align="center" |5. |{{CAN|lhj|1}} |- | align="center" |6. |{{SVK|lhj|1}} |- | align="center" |7. |{{SUI|lhj|1}} |- | align="center" |8. |{{LAT|lhj|1}} |- | align="center" |9. |{{GER|lhj|1}} |- style="background:#ffcccc" | align="center" |10. |{{NOR|lhj|1}} |} {| class="wikitable" | style="background:#ffcccc;" |<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2025#I. A divízia|I. A divízie MS 2025]]</small> |} == Štatistiky turnaja == === Kanadské bodovanie === ''Poradie podľa počtu bodov'' {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="200" |Hráč ! width="20" |{{Tooltip|Z|Počet odohraných zápasov}} ! width="20" |{{Tooltip|G|Góly}} ! width="20" |{{Tooltip|A|Asistencie}} ! width="20" |{{Tooltip|B|Body}} ! width="20" |{{Tooltip|+/-|Štatistika plus/mínus}} |- align="center" |1. | align="left" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] |7 |6 |6 |'''12''' | +3 |- align="center" |2. | align="left" |{{USA}} [[Cutter Gauthier]] |7 |2 |10 |'''12''' | +9 |- align="center" |3. | align="left" |{{CZE}} [[Matyáš Melovský]] |7 |1 |10 |'''11''' | +3 |- align="center" |4. | align="left" |{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]] |7 |7 |3 |'''10''' | +2 |- align="center" |5. | align="left" |{{USA}} [[Gavin Brindley]] |7 |6 |4 |'''10''' | +7 |- align="center" | rowspan="3" |6. | align="left" |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] |7 |3 |7 |'''10''' | +6 |- align="center" | align="left" |{{SWE}} [[Noah Östlund]] |7 |3 |7 |'''10''' | +3 |- align="center" | align="left" |{{USA}} [[Gabe Perreault]] |7 |3 |7 |'''10''' | +4 |- align="center" |9. | align="left" |{{USA}} [[Isaac Howard]] |7 |7 |2 |'''9''' | +10 |- align="center" |10. | align="left" |{{SVK}} [[Servác Petrovský]] |5 |5 |4 |'''9''' | 0 |} '''Hetrik''' ''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).'' {| class="wikitable" !Hráč !Zápas !width="20"|Výsledok zápasu |- |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] | align="center" rowspan="2"|{{NOR|lhj|1}} - {{CZE|lhj|2}} | align="center" rowspan="2"|{{ku|1|8}} |- |{{CZE}} [[Eduard Šalé]] |- |{{USA}} [[Jimmy Snuggerud]] | align="center"|{{SUI|lhj|1}} - {{USA|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|11}} |- |{{SWE}} [[Otto Stenberg]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} |- |{{USA}} [[Rutger McGroarty]] | align="center"|{{USA|lhj|1}} - {{SVK|lhj|2}} | align="center"|{{ku|10|2}} |- |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] | align="center"|{{CZE|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|8|5}} |} === Najlepší brankári === {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="190" |Brankár ! width="20" |{{Tooltip|GA|Počet inkasovaných gólov}} ! width="20" |{{Tooltip|GAA|Priemer počtu inkasovaných gólov na zápas}} ! width="20" |{{Tooltip|SV%|Percentuálna úspešnosť zásahov}} !{{Tooltip|SO|Shut-out}} |- align="center" |1. | align="left" |{{USA}} [[Trey Augustine]] |7 |1,75 |'''93,64''' |0 |- align="center" |2. | align="left" |{{SWE}} [[Hugo Hävelid]] |9 |1,77 |'''91,74''' |2 |- align="center" |3. | align="left" |{{SVK}} [[Adam Gajan]] |10 |2,50 |'''91,60''' |1 |- align="center" |4. | align="left" |{{CAN}} [[Mathis Rousseau]] |10 |2,00 |'''91,23''' |1 |- align="center" |5. | align="left" |{{SUI}} [[Alessio Beglieri]] |10 |2,47 |'''90,65''' |0 |} '''Shut-out''' ''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).'' {| class="wikitable" !Brankár !Zápas !width="50"|Výsledok zápasu !width="20"|Úspešné zákroky |- | rowspan="2" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] | align="center"|{{SWE|lhj|1}} - {{LAT|lhj|2}} | align="center"|{{ku|6|0}} | align="center"|20 |- | align="center" |{{CAN|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |21 |- |{{SVK}} [[Adam Gajan]] | align="center"|{{SVK|lhj|1}} - {{SUI|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|0}} | align="center"|36 |- | {{CAN}} [[Mathis Rousseau]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{CAN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|10}} | align="center"|22 |- |{{SWE}} [[Melker Thelin]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} | align="center"|15 |- |{{FIN}} [[Noa Vali]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|4}} | align="center"|23 |} === All-Star tím turnaja === {| class="wikitable" | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Útočníci''' | align="center" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]], {{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]], {{USA}} [[Cutter Gauthier]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Obrancovia''' | align="center" |{{SWE}} [[Theo Lindstein]], {{USA}} [[Lane Hutson]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Brankár''' | align="center" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2024 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 33 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta juniorov v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švédsku]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švédsku]] [[Kategória:2023 vo Švédsku]] [[Kategória:2024 v Európe]] [[Kategória:Šport v Göteborgu]] cnpkeclak2wh34frbupltpabiz5m9xx 8226595 8226593 2026-05-31T11:17:15Z Vladimírmecia 265044 /* Zápasy */ 8226595 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov |rok=2024 |logo= |veľkosť loga= |usporiadateľ=Švédsko |dátum=26. december 2023 –<br>5. január 2024 |počet tímov=10 |počet dejísk=2 |počet miest=1 |dejiská=[[Göteborg]] |víťaz-kategória=lhj |počet titulov=6 |víťaz=USA |druhý=SWE |tretí=CZE |štvrtý=FIN |zostupujúci=NOR |postupujúci=KAZ |zápasy=29 |góly=219 |návštevnosť=170673 |najproduktívnejší hráč={{nowrap|{{CZE}} [[Jiří Kulich]]}}<br/><small> (12 bodov)<small/> |najužitočnejší hráč={{nowrap|{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]]}} |aktualizácia=5.1.2024 |iný názov=}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024''' boli v poradí 48. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|juniorským hokejovým svetovým šampionátom]].<ref>[https://www.iihf.com/en/tournaments?tournamentType=WM20&selectedSeason=2024&tournamentCategory=worlds Rozpis turnajov MS do 20 rokov 2024]</ref> Turnaj Top divízie sa hral v [[Göteborg]]u vo [[Švédsko|Švédsku]] od 26. decembra 2023 do 5. januára 2024.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20 Oficiálna stránka Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/978/ Štatistiky Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/news/41650/groups_for_2024_world_juniors Rozpis základných skupín Top divízie]</ref> Titul obhajovala Kanada, no napokon prvenstvo získal tím USA.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/standings/final Finálny rebríček Top divízie MS 2024]</ref> ==Dejiská== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SWE|w}} |- ! colspan="3" |[[Göteborg]] |- |[[Scandinavium]]<br>Kapacita: 12 044 | rowspan="2" |{{LocMap+|Švédsko|float=none|width=250|caption=|places={{LocMap~|Švédsko|lat=57.699167|long=11.987778|label='''[[Göteborg]]'''|position=right}}}} |[[Frölundaborg]]<br>Kapacita: 6 044 |- |[[Súbor:Scandinavium 2009.jpg|220x220pixelů|Scandinavium]] |[[Súbor:Frölundaborgs isstadion 2.jpg|220x220pixelů|Frölundaborg]] |} == Nasadenie do skupín == {{Stĺpce-začiatok|šírka=50%}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A ;(Scandinavium) *{{CAN|lhj|1}} (1) *{{SWE|lhj|1}} (4) *{{FIN|lhj|1}} (5) *{{GER|lhj|1}} (8) *{{LAT|lhj|1}} (9) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B ;(Frölundaborg) *{{CZE|lhj|1}} (2) *{{USA|lhj|1}} (3) *{{SVK|lhj|1}} (6) *{{SUI|lhj|1}} (7) *{{NOR|lhj|1}} (11) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujú do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ===Skupina A=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=21|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lhj|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=9|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre = {{ku|2|5}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|1|3}} | divákov =9 837 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42154/2-fin-vs-can |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SWE}} Daniel Eriksson|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír}} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|0}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|2|0|2|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42156/4-swe-vs-lat |bg=white|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmueller|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} | mužstvo2 = '''{{GER|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|3|0|0}} | divákov =5 077 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42158/6-fin-vs-ger |rozhodca={{SUI}} Micha Hebeisen|rozhodca2={{USA}} Jack Young|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{LAT}} Davids Rozitis}} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|10}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|5}} | divákov =6 321 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42160/8-lat-vs-can |bg=white|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Daniel Konc|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre = {{ku|0|5}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|0|1|0|3}} | divákov = 11 512 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42162/10-ger-vs-swe |rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{AUT}} Simon Riecken}} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|4}} | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|1|0|1}} | divákov =6 433 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42164/12-lat-vs-fin |bg=white|rozhodca={{GER}} Kilian Hinterdobler|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmueller|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|2}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|0|0|2|0|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42166/14-can-vs-swe |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CAN}} Mark Pearce|čiarový={{GER}} Tím Heffner|čiarový2={{FIN}} Jussi Tyomann}} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|6}} | mužstvo2 = '''{{LAT|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|3|1|2|1|1}} | divákov =2 652 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42168/16-ger-vs-lat |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{SWE|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|5}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|4|1|0|1|0|0|0|1}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42170/18-swe-vs-fin }} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre = {{ku|6|3}} | mužstvo2 = {{GER|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|1|0|1|4|1}} | divákov = 7 327 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42172/20-can-vs-ger |bg=white}} ===Skupina B=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lhj|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=0|sg=29|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=19|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lhj|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SUI|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=11|ig=20|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lhj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=8|ig=26|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|0|1|2|0|4|1}} | divákov =984 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42153/1-svk-vs-cze }} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|4|1}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|0|3|0|1|1}} | divákov =1 377 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42155/3-usa-vs-nor |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|0}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|0|2|0}} | divákov =986 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42157/5-svk-vs-sui }} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre ={{ku|1|8}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|2|1|3|0|3}} | divákov =1 258 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42159/7-nor-vs-cze |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{SUI|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|11}} | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|5|0|4|2|2}} | divákov = 1 458 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42161/9-sui-vs-usa }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|8}} | mužstvo2 = '''{{SVK|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|0|5|3|1}} | divákov = 1 985 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42163/11-nor-vs-svk |bg=white}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CZE|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|2|0|0|0|0|0|1}} | divákov =2 544 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42165/13-cze-vs-usa }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SUI|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|4|0|1|0}} | divákov = 1 009 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42167/15-sui-vs-nor |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|10|2}} | mužstvo2 = {{SVK|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|2|1|3|1|5|0}} | divákov =1 458 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42169/17-usa-vs-svk }} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|4|2}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|1|2|2|0}} | divákov = 1 592 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42171/19-cze-vs-sui |bg=white}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{GER|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|4}} pp | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 11:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|2|2|1|0}} | divákov =2 237 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42177/25-a5-vs-b5 }} == Tabuľka skupinovej fázy == '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (konečné poradie z minuloročných MS) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- bgcolor=#ccffcc |1. |D1 | style="text-align:left;" | {{USA|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SWE|lhj|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lhj|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{SVK|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{CZE|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{FIN|lhj|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{SUI|lhj|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{LAT|lhj|1}} |} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Pavúk === {{play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1='''1A'''|RD1-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD1-skóre1='''3pp'''|RD1-nasadený2=4B|RD1-tím2={{SUI|lhj|1}}|RD1-skóre2=2pp|RD1-nasadený3=2A|RD1-tím3={{CAN|lhj|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''3B'''|RD1-tím4='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD1-skóre4='''3'''|RD1-nasadený5='''1B'''|RD1-tím5='''{{USA|lhj|1}}'''|RD1-skóre5='''7'''|RD1-nasadený6=4A|RD1-tím6={{LAT|lhj|1}}|RD1-skóre6=2|RD1-nasadený7=2B|RD1-tím7={{SVK|lhj|1}}|RD1-skóre7=3pp|RD1-nasadený8='''3A'''|RD1-tím8='''{{FIN|lhj|1}}'''|RD1-skóre8='''4pp'''|RD2-nasadený1='''D2'''|RD2-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD2-skóre1='''5'''|RD2-nasadený2=D5|RD2-tím2={{CZE|lhj|1}}|RD2-skóre2=2|RD2-nasadený3='''D1'''|RD2-tím3='''{{USA|lhj|1}}'''|RD2-skóre3='''3'''|RD2-nasadený4=D6|RD2-tím4={{FIN|lhj|1}}|RD2-skóre4=2|RD3-tím1='''{{USA|lhj|1}}'''|RD3-skóre1='''6'''|RD3-tím2={{SWE|lhj|1}}|RD3-skóre2=2|RD4-tím1='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD4-skóre1='''8'''|RD4-tím2={{FIN|lhj|1}}|RD4-skóre2=5|RD4-nasadený1='''PSF1'''|RD4-nasadený2=PSF2|RD3-nasadený1='''VSF1'''|RD3-nasadený2=VSF2}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{SVK|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|4}} pp | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|1|2|2|0|1}} | divákov =2 480 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42173/21-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|3}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|2|0|1}} | divákov =10 117 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42174/22-qf-vs-qf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|7|2}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|3|1|3|0|1|1}} | divákov =2 749 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42175/23-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} pp | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|1|0|1|1|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42176/24-qf-vs-qf |bg=white}} === Semifinále === {{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|3|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42178/26-sf-vs-sf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|2|0|1|0}} | divákov =10 561 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42179/27-sf-vs-sf |bg=white}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|8|5}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|2|3|5|0}} | divákov =9 647 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42180/28-l26-vs-l27 |bg=#FFDAB9}} === Finále === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{SWE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|1|0|2|2|3|0}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42181/29-w26-vs-w27 |bg=#F7F6A8}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Poradie ! width="160px" |Tím |- bgcolor="gold" | align="center" |{{prvé miesto}} |{{USA|lhj|1}} |- bgcolor="silver" | align="center" |{{druhé miesto}} |{{SWE|lhj|1}} |- bgcolor="CC9966" | align="center" |{{tretie miesto}} |{{CZE|lhj|1}} |- | align="center" |4. |{{FIN|lhj|1}} |- | align="center" |5. |{{CAN|lhj|1}} |- | align="center" |6. |{{SVK|lhj|1}} |- | align="center" |7. |{{SUI|lhj|1}} |- | align="center" |8. |{{LAT|lhj|1}} |- | align="center" |9. |{{GER|lhj|1}} |- style="background:#ffcccc" | align="center" |10. |{{NOR|lhj|1}} |} {| class="wikitable" | style="background:#ffcccc;" |<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2025#I. A divízia|I. A divízie MS 2025]]</small> |} == Štatistiky turnaja == === Kanadské bodovanie === ''Poradie podľa počtu bodov'' {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="200" |Hráč ! width="20" |{{Tooltip|Z|Počet odohraných zápasov}} ! width="20" |{{Tooltip|G|Góly}} ! width="20" |{{Tooltip|A|Asistencie}} ! width="20" |{{Tooltip|B|Body}} ! width="20" |{{Tooltip|+/-|Štatistika plus/mínus}} |- align="center" |1. | align="left" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] |7 |6 |6 |'''12''' | +3 |- align="center" |2. | align="left" |{{USA}} [[Cutter Gauthier]] |7 |2 |10 |'''12''' | +9 |- align="center" |3. | align="left" |{{CZE}} [[Matyáš Melovský]] |7 |1 |10 |'''11''' | +3 |- align="center" |4. | align="left" |{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]] |7 |7 |3 |'''10''' | +2 |- align="center" |5. | align="left" |{{USA}} [[Gavin Brindley]] |7 |6 |4 |'''10''' | +7 |- align="center" | rowspan="3" |6. | align="left" |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] |7 |3 |7 |'''10''' | +6 |- align="center" | align="left" |{{SWE}} [[Noah Östlund]] |7 |3 |7 |'''10''' | +3 |- align="center" | align="left" |{{USA}} [[Gabe Perreault]] |7 |3 |7 |'''10''' | +4 |- align="center" |9. | align="left" |{{USA}} [[Isaac Howard]] |7 |7 |2 |'''9''' | +10 |- align="center" |10. | align="left" |{{SVK}} [[Servác Petrovský]] |5 |5 |4 |'''9''' | 0 |} '''Hetrik''' ''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).'' {| class="wikitable" !Hráč !Zápas !width="20"|Výsledok zápasu |- |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] | align="center" rowspan="2"|{{NOR|lhj|1}} - {{CZE|lhj|2}} | align="center" rowspan="2"|{{ku|1|8}} |- |{{CZE}} [[Eduard Šalé]] |- |{{USA}} [[Jimmy Snuggerud]] | align="center"|{{SUI|lhj|1}} - {{USA|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|11}} |- |{{SWE}} [[Otto Stenberg]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} |- |{{USA}} [[Rutger McGroarty]] | align="center"|{{USA|lhj|1}} - {{SVK|lhj|2}} | align="center"|{{ku|10|2}} |- |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] | align="center"|{{CZE|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|8|5}} |} === Najlepší brankári === {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="190" |Brankár ! width="20" |{{Tooltip|GA|Počet inkasovaných gólov}} ! width="20" |{{Tooltip|GAA|Priemer počtu inkasovaných gólov na zápas}} ! width="20" |{{Tooltip|SV%|Percentuálna úspešnosť zásahov}} !{{Tooltip|SO|Shut-out}} |- align="center" |1. | align="left" |{{USA}} [[Trey Augustine]] |7 |1,75 |'''93,64''' |0 |- align="center" |2. | align="left" |{{SWE}} [[Hugo Hävelid]] |9 |1,77 |'''91,74''' |2 |- align="center" |3. | align="left" |{{SVK}} [[Adam Gajan]] |10 |2,50 |'''91,60''' |1 |- align="center" |4. | align="left" |{{CAN}} [[Mathis Rousseau]] |10 |2,00 |'''91,23''' |1 |- align="center" |5. | align="left" |{{SUI}} [[Alessio Beglieri]] |10 |2,47 |'''90,65''' |0 |} '''Shut-out''' ''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).'' {| class="wikitable" !Brankár !Zápas !width="50"|Výsledok zápasu !width="20"|Úspešné zákroky |- | rowspan="2" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] | align="center"|{{SWE|lhj|1}} - {{LAT|lhj|2}} | align="center"|{{ku|6|0}} | align="center"|20 |- | align="center" |{{CAN|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |21 |- |{{SVK}} [[Adam Gajan]] | align="center"|{{SVK|lhj|1}} - {{SUI|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|0}} | align="center"|36 |- | {{CAN}} [[Mathis Rousseau]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{CAN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|10}} | align="center"|22 |- |{{SWE}} [[Melker Thelin]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} | align="center"|15 |- |{{FIN}} [[Noa Vali]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|4}} | align="center"|23 |} === All-Star tím turnaja === {| class="wikitable" | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Útočníci''' | align="center" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]], {{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]], {{USA}} [[Cutter Gauthier]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Obrancovia''' | align="center" |{{SWE}} [[Theo Lindstein]], {{USA}} [[Lane Hutson]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Brankár''' | align="center" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2024 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 33 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta juniorov v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švédsku]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švédsku]] [[Kategória:2023 vo Švédsku]] [[Kategória:2024 v Európe]] [[Kategória:Šport v Göteborgu]] nq4th9qa11utv4a86gj0bbu3p4nn4x7 8226596 8226595 2026-05-31T11:18:15Z Vladimírmecia 265044 /* Zápasy */ 8226596 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov |rok=2024 |logo= |veľkosť loga= |usporiadateľ=Švédsko |dátum=26. december 2023 –<br>5. január 2024 |počet tímov=10 |počet dejísk=2 |počet miest=1 |dejiská=[[Göteborg]] |víťaz-kategória=lhj |počet titulov=6 |víťaz=USA |druhý=SWE |tretí=CZE |štvrtý=FIN |zostupujúci=NOR |postupujúci=KAZ |zápasy=29 |góly=219 |návštevnosť=170673 |najproduktívnejší hráč={{nowrap|{{CZE}} [[Jiří Kulich]]}}<br/><small> (12 bodov)<small/> |najužitočnejší hráč={{nowrap|{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]]}} |aktualizácia=5.1.2024 |iný názov=}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024''' boli v poradí 48. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|juniorským hokejovým svetovým šampionátom]].<ref>[https://www.iihf.com/en/tournaments?tournamentType=WM20&selectedSeason=2024&tournamentCategory=worlds Rozpis turnajov MS do 20 rokov 2024]</ref> Turnaj Top divízie sa hral v [[Göteborg]]u vo [[Švédsko|Švédsku]] od 26. decembra 2023 do 5. januára 2024.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20 Oficiálna stránka Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/978/ Štatistiky Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/news/41650/groups_for_2024_world_juniors Rozpis základných skupín Top divízie]</ref> Titul obhajovala Kanada, no napokon prvenstvo získal tím USA.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/standings/final Finálny rebríček Top divízie MS 2024]</ref> ==Dejiská== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SWE|w}} |- ! colspan="3" |[[Göteborg]] |- |[[Scandinavium]]<br>Kapacita: 12 044 | rowspan="2" |{{LocMap+|Švédsko|float=none|width=250|caption=|places={{LocMap~|Švédsko|lat=57.699167|long=11.987778|label='''[[Göteborg]]'''|position=right}}}} |[[Frölundaborg]]<br>Kapacita: 6 044 |- |[[Súbor:Scandinavium 2009.jpg|220x220pixelů|Scandinavium]] |[[Súbor:Frölundaborgs isstadion 2.jpg|220x220pixelů|Frölundaborg]] |} == Nasadenie do skupín == {{Stĺpce-začiatok|šírka=50%}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A ;(Scandinavium) *{{CAN|lhj|1}} (1) *{{SWE|lhj|1}} (4) *{{FIN|lhj|1}} (5) *{{GER|lhj|1}} (8) *{{LAT|lhj|1}} (9) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B ;(Frölundaborg) *{{CZE|lhj|1}} (2) *{{USA|lhj|1}} (3) *{{SVK|lhj|1}} (6) *{{SUI|lhj|1}} (7) *{{NOR|lhj|1}} (11) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujú do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ===Skupina A=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=21|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lhj|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=9|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre = {{ku|2|5}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|1|3}} | divákov =9 837 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42154/2-fin-vs-can |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SWE}} Daniel Eriksson|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír}} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|0}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|2|0|2|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42156/4-swe-vs-lat |bg=white|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmueller|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} | mužstvo2 = '''{{GER|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|3|0|0}} | divákov =5 077 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42158/6-fin-vs-ger |rozhodca={{SUI}} Micha Hebeisen|rozhodca2={{USA}} Jack Young|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{LAT}} Davids Rozitis}} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|10}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|5}} | divákov =6 321 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42160/8-lat-vs-can |bg=white|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Daniel Konc|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre = {{ku|0|5}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|0|1|0|3}} | divákov = 11 512 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42162/10-ger-vs-swe |rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{AUT}} Simon Riecken}} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|4}} | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|1|0|1}} | divákov =6 433 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42164/12-lat-vs-fin |bg=white|rozhodca={{GER}} Kilian Hinterdobler|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmueller|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|2}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|0|0|2|0|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42166/14-can-vs-swe |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CAN}} Mark Pearce|čiarový={{GER}} Tím Heffner|čiarový2={{FIN}} Jussi Thomann}} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|6}} | mužstvo2 = '''{{LAT|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|3|1|2|1|1}} | divákov =2 652 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42168/16-ger-vs-lat |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{SWE|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|5}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|4|1|0|1|0|0|0|1}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42170/18-swe-vs-fin }} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre = {{ku|6|3}} | mužstvo2 = {{GER|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|1|0|1|4|1}} | divákov = 7 327 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42172/20-can-vs-ger |bg=white}} ===Skupina B=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lhj|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=0|sg=29|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=19|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lhj|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SUI|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=11|ig=20|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lhj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=8|ig=26|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|0|1|2|0|4|1}} | divákov =984 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42153/1-svk-vs-cze }} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|4|1}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|0|3|0|1|1}} | divákov =1 377 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42155/3-usa-vs-nor |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|0}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|0|2|0}} | divákov =986 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42157/5-svk-vs-sui }} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre ={{ku|1|8}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|2|1|3|0|3}} | divákov =1 258 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42159/7-nor-vs-cze |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{SUI|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|11}} | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|5|0|4|2|2}} | divákov = 1 458 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42161/9-sui-vs-usa }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|8}} | mužstvo2 = '''{{SVK|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|0|5|3|1}} | divákov = 1 985 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42163/11-nor-vs-svk |bg=white}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CZE|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|2|0|0|0|0|0|1}} | divákov =2 544 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42165/13-cze-vs-usa }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SUI|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|4|0|1|0}} | divákov = 1 009 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42167/15-sui-vs-nor |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|10|2}} | mužstvo2 = {{SVK|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|2|1|3|1|5|0}} | divákov =1 458 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42169/17-usa-vs-svk }} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|4|2}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|1|2|2|0}} | divákov = 1 592 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42171/19-cze-vs-sui |bg=white}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{GER|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|4}} pp | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 11:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|2|2|1|0}} | divákov =2 237 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42177/25-a5-vs-b5 }} == Tabuľka skupinovej fázy == '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (konečné poradie z minuloročných MS) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- bgcolor=#ccffcc |1. |D1 | style="text-align:left;" | {{USA|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SWE|lhj|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lhj|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{SVK|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{CZE|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{FIN|lhj|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{SUI|lhj|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{LAT|lhj|1}} |} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Pavúk === {{play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1='''1A'''|RD1-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD1-skóre1='''3pp'''|RD1-nasadený2=4B|RD1-tím2={{SUI|lhj|1}}|RD1-skóre2=2pp|RD1-nasadený3=2A|RD1-tím3={{CAN|lhj|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''3B'''|RD1-tím4='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD1-skóre4='''3'''|RD1-nasadený5='''1B'''|RD1-tím5='''{{USA|lhj|1}}'''|RD1-skóre5='''7'''|RD1-nasadený6=4A|RD1-tím6={{LAT|lhj|1}}|RD1-skóre6=2|RD1-nasadený7=2B|RD1-tím7={{SVK|lhj|1}}|RD1-skóre7=3pp|RD1-nasadený8='''3A'''|RD1-tím8='''{{FIN|lhj|1}}'''|RD1-skóre8='''4pp'''|RD2-nasadený1='''D2'''|RD2-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD2-skóre1='''5'''|RD2-nasadený2=D5|RD2-tím2={{CZE|lhj|1}}|RD2-skóre2=2|RD2-nasadený3='''D1'''|RD2-tím3='''{{USA|lhj|1}}'''|RD2-skóre3='''3'''|RD2-nasadený4=D6|RD2-tím4={{FIN|lhj|1}}|RD2-skóre4=2|RD3-tím1='''{{USA|lhj|1}}'''|RD3-skóre1='''6'''|RD3-tím2={{SWE|lhj|1}}|RD3-skóre2=2|RD4-tím1='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD4-skóre1='''8'''|RD4-tím2={{FIN|lhj|1}}|RD4-skóre2=5|RD4-nasadený1='''PSF1'''|RD4-nasadený2=PSF2|RD3-nasadený1='''VSF1'''|RD3-nasadený2=VSF2}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{SVK|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|4}} pp | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|1|2|2|0|1}} | divákov =2 480 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42173/21-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|3}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|2|0|1}} | divákov =10 117 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42174/22-qf-vs-qf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|7|2}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|3|1|3|0|1|1}} | divákov =2 749 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42175/23-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} pp | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|1|0|1|1|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42176/24-qf-vs-qf |bg=white}} === Semifinále === {{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|3|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42178/26-sf-vs-sf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|2|0|1|0}} | divákov =10 561 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42179/27-sf-vs-sf |bg=white}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|8|5}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|2|3|5|0}} | divákov =9 647 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42180/28-l26-vs-l27 |bg=#FFDAB9}} === Finále === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{SWE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|1|0|2|2|3|0}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42181/29-w26-vs-w27 |bg=#F7F6A8}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Poradie ! width="160px" |Tím |- bgcolor="gold" | align="center" |{{prvé miesto}} |{{USA|lhj|1}} |- bgcolor="silver" | align="center" |{{druhé miesto}} |{{SWE|lhj|1}} |- bgcolor="CC9966" | align="center" |{{tretie miesto}} |{{CZE|lhj|1}} |- | align="center" |4. |{{FIN|lhj|1}} |- | align="center" |5. |{{CAN|lhj|1}} |- | align="center" |6. |{{SVK|lhj|1}} |- | align="center" |7. |{{SUI|lhj|1}} |- | align="center" |8. |{{LAT|lhj|1}} |- | align="center" |9. |{{GER|lhj|1}} |- style="background:#ffcccc" | align="center" |10. |{{NOR|lhj|1}} |} {| class="wikitable" | style="background:#ffcccc;" |<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2025#I. A divízia|I. A divízie MS 2025]]</small> |} == Štatistiky turnaja == === Kanadské bodovanie === ''Poradie podľa počtu bodov'' {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="200" |Hráč ! width="20" |{{Tooltip|Z|Počet odohraných zápasov}} ! width="20" |{{Tooltip|G|Góly}} ! width="20" |{{Tooltip|A|Asistencie}} ! width="20" |{{Tooltip|B|Body}} ! width="20" |{{Tooltip|+/-|Štatistika plus/mínus}} |- align="center" |1. | align="left" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] |7 |6 |6 |'''12''' | +3 |- align="center" |2. | align="left" |{{USA}} [[Cutter Gauthier]] |7 |2 |10 |'''12''' | +9 |- align="center" |3. | align="left" |{{CZE}} [[Matyáš Melovský]] |7 |1 |10 |'''11''' | +3 |- align="center" |4. | align="left" |{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]] |7 |7 |3 |'''10''' | +2 |- align="center" |5. | align="left" |{{USA}} [[Gavin Brindley]] |7 |6 |4 |'''10''' | +7 |- align="center" | rowspan="3" |6. | align="left" |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] |7 |3 |7 |'''10''' | +6 |- align="center" | align="left" |{{SWE}} [[Noah Östlund]] |7 |3 |7 |'''10''' | +3 |- align="center" | align="left" |{{USA}} [[Gabe Perreault]] |7 |3 |7 |'''10''' | +4 |- align="center" |9. | align="left" |{{USA}} [[Isaac Howard]] |7 |7 |2 |'''9''' | +10 |- align="center" |10. | align="left" |{{SVK}} [[Servác Petrovský]] |5 |5 |4 |'''9''' | 0 |} '''Hetrik''' ''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).'' {| class="wikitable" !Hráč !Zápas !width="20"|Výsledok zápasu |- |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] | align="center" rowspan="2"|{{NOR|lhj|1}} - {{CZE|lhj|2}} | align="center" rowspan="2"|{{ku|1|8}} |- |{{CZE}} [[Eduard Šalé]] |- |{{USA}} [[Jimmy Snuggerud]] | align="center"|{{SUI|lhj|1}} - {{USA|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|11}} |- |{{SWE}} [[Otto Stenberg]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} |- |{{USA}} [[Rutger McGroarty]] | align="center"|{{USA|lhj|1}} - {{SVK|lhj|2}} | align="center"|{{ku|10|2}} |- |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] | align="center"|{{CZE|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|8|5}} |} === Najlepší brankári === {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="190" |Brankár ! width="20" |{{Tooltip|GA|Počet inkasovaných gólov}} ! width="20" |{{Tooltip|GAA|Priemer počtu inkasovaných gólov na zápas}} ! width="20" |{{Tooltip|SV%|Percentuálna úspešnosť zásahov}} !{{Tooltip|SO|Shut-out}} |- align="center" |1. | align="left" |{{USA}} [[Trey Augustine]] |7 |1,75 |'''93,64''' |0 |- align="center" |2. | align="left" |{{SWE}} [[Hugo Hävelid]] |9 |1,77 |'''91,74''' |2 |- align="center" |3. | align="left" |{{SVK}} [[Adam Gajan]] |10 |2,50 |'''91,60''' |1 |- align="center" |4. | align="left" |{{CAN}} [[Mathis Rousseau]] |10 |2,00 |'''91,23''' |1 |- align="center" |5. | align="left" |{{SUI}} [[Alessio Beglieri]] |10 |2,47 |'''90,65''' |0 |} '''Shut-out''' ''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).'' {| class="wikitable" !Brankár !Zápas !width="50"|Výsledok zápasu !width="20"|Úspešné zákroky |- | rowspan="2" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] | align="center"|{{SWE|lhj|1}} - {{LAT|lhj|2}} | align="center"|{{ku|6|0}} | align="center"|20 |- | align="center" |{{CAN|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |21 |- |{{SVK}} [[Adam Gajan]] | align="center"|{{SVK|lhj|1}} - {{SUI|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|0}} | align="center"|36 |- | {{CAN}} [[Mathis Rousseau]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{CAN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|10}} | align="center"|22 |- |{{SWE}} [[Melker Thelin]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} | align="center"|15 |- |{{FIN}} [[Noa Vali]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|4}} | align="center"|23 |} === All-Star tím turnaja === {| class="wikitable" | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Útočníci''' | align="center" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]], {{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]], {{USA}} [[Cutter Gauthier]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Obrancovia''' | align="center" |{{SWE}} [[Theo Lindstein]], {{USA}} [[Lane Hutson]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Brankár''' | align="center" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2024 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 33 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta juniorov v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švédsku]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švédsku]] [[Kategória:2023 vo Švédsku]] [[Kategória:2024 v Európe]] [[Kategória:Šport v Göteborgu]] d4wxfvbr7osb9ryzsf6gjbctrnwbs4a 8226597 8226596 2026-05-31T11:23:38Z Vladimírmecia 265044 /* Zápasy */ 8226597 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov |rok=2024 |logo= |veľkosť loga= |usporiadateľ=Švédsko |dátum=26. december 2023 –<br>5. január 2024 |počet tímov=10 |počet dejísk=2 |počet miest=1 |dejiská=[[Göteborg]] |víťaz-kategória=lhj |počet titulov=6 |víťaz=USA |druhý=SWE |tretí=CZE |štvrtý=FIN |zostupujúci=NOR |postupujúci=KAZ |zápasy=29 |góly=219 |návštevnosť=170673 |najproduktívnejší hráč={{nowrap|{{CZE}} [[Jiří Kulich]]}}<br/><small> (12 bodov)<small/> |najužitočnejší hráč={{nowrap|{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]]}} |aktualizácia=5.1.2024 |iný názov=}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024''' boli v poradí 48. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|juniorským hokejovým svetovým šampionátom]].<ref>[https://www.iihf.com/en/tournaments?tournamentType=WM20&selectedSeason=2024&tournamentCategory=worlds Rozpis turnajov MS do 20 rokov 2024]</ref> Turnaj Top divízie sa hral v [[Göteborg]]u vo [[Švédsko|Švédsku]] od 26. decembra 2023 do 5. januára 2024.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20 Oficiálna stránka Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/978/ Štatistiky Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/news/41650/groups_for_2024_world_juniors Rozpis základných skupín Top divízie]</ref> Titul obhajovala Kanada, no napokon prvenstvo získal tím USA.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/standings/final Finálny rebríček Top divízie MS 2024]</ref> ==Dejiská== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SWE|w}} |- ! colspan="3" |[[Göteborg]] |- |[[Scandinavium]]<br>Kapacita: 12 044 | rowspan="2" |{{LocMap+|Švédsko|float=none|width=250|caption=|places={{LocMap~|Švédsko|lat=57.699167|long=11.987778|label='''[[Göteborg]]'''|position=right}}}} |[[Frölundaborg]]<br>Kapacita: 6 044 |- |[[Súbor:Scandinavium 2009.jpg|220x220pixelů|Scandinavium]] |[[Súbor:Frölundaborgs isstadion 2.jpg|220x220pixelů|Frölundaborg]] |} == Nasadenie do skupín == {{Stĺpce-začiatok|šírka=50%}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A ;(Scandinavium) *{{CAN|lhj|1}} (1) *{{SWE|lhj|1}} (4) *{{FIN|lhj|1}} (5) *{{GER|lhj|1}} (8) *{{LAT|lhj|1}} (9) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B ;(Frölundaborg) *{{CZE|lhj|1}} (2) *{{USA|lhj|1}} (3) *{{SVK|lhj|1}} (6) *{{SUI|lhj|1}} (7) *{{NOR|lhj|1}} (11) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujú do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ===Skupina A=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=21|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lhj|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=9|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre = {{ku|2|5}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|1|3}} | divákov =9 837 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42154/2-fin-vs-can |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SWE}} Daniel Eriksson|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír}} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|0}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|2|0|2|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42156/4-swe-vs-lat |bg=white|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmueller|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} | mužstvo2 = '''{{GER|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|3|0|0}} | divákov =5 077 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42158/6-fin-vs-ger |rozhodca={{SUI}} Micha Hebeisen|rozhodca2={{USA}} Jack Young|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{LAT}} Davids Rozitis}} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|10}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|5}} | divákov =6 321 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42160/8-lat-vs-can |bg=white|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Daniel Konc|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre = {{ku|0|5}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|0|1|0|3}} | divákov = 11 512 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42162/10-ger-vs-swe |rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{AUT}} Simon Riecken}} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|4}} | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|1|0|1}} | divákov =6 433 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42164/12-lat-vs-fin |bg=white|rozhodca={{GER}} Kilian Hinterdobler|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmueller|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|2}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|0|0|2|0|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42166/14-can-vs-swe |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CAN}} Mark Pearce|čiarový={{GER}} Tím Heffner|čiarový2={{FIN}} Jussi Thomann}} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|6}} | mužstvo2 = '''{{LAT|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|3|1|2|1|1}} | divákov =2 652 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42168/16-ger-vs-lat |bg=white|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{USA}} Jack Young|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{AUT}} Simon Riecken}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{SWE|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|5}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|4|1|0|1|0|0|0|1}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42170/18-swe-vs-fin |rozhodca={{SUI}} Michal Hebeisen|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{SVK}} Daniel Konc|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel}} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre = {{ku|6|3}} | mužstvo2 = {{GER|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|1|0|1|4|1}} | divákov = 7 327 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42172/20-can-vs-ger |bg=white}} ===Skupina B=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lhj|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=0|sg=29|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=19|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lhj|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SUI|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=11|ig=20|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lhj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=8|ig=26|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|0|1|2|0|4|1}} | divákov =984 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42153/1-svk-vs-cze }} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|4|1}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|0|3|0|1|1}} | divákov =1 377 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42155/3-usa-vs-nor |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|0}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|0|2|0}} | divákov =986 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42157/5-svk-vs-sui }} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre ={{ku|1|8}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|2|1|3|0|3}} | divákov =1 258 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42159/7-nor-vs-cze |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{SUI|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|11}} | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|5|0|4|2|2}} | divákov = 1 458 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42161/9-sui-vs-usa }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|8}} | mužstvo2 = '''{{SVK|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|0|5|3|1}} | divákov = 1 985 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42163/11-nor-vs-svk |bg=white}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CZE|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|2|0|0|0|0|0|1}} | divákov =2 544 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42165/13-cze-vs-usa }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SUI|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|4|0|1|0}} | divákov = 1 009 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42167/15-sui-vs-nor |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|10|2}} | mužstvo2 = {{SVK|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|2|1|3|1|5|0}} | divákov =1 458 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42169/17-usa-vs-svk }} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|4|2}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|1|2|2|0}} | divákov = 1 592 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42171/19-cze-vs-sui |bg=white}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{GER|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|4}} pp | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 11:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|2|2|1|0}} | divákov =2 237 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42177/25-a5-vs-b5 }} == Tabuľka skupinovej fázy == '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (konečné poradie z minuloročných MS) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- bgcolor=#ccffcc |1. |D1 | style="text-align:left;" | {{USA|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SWE|lhj|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lhj|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{SVK|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{CZE|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{FIN|lhj|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{SUI|lhj|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{LAT|lhj|1}} |} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Pavúk === {{play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1='''1A'''|RD1-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD1-skóre1='''3pp'''|RD1-nasadený2=4B|RD1-tím2={{SUI|lhj|1}}|RD1-skóre2=2pp|RD1-nasadený3=2A|RD1-tím3={{CAN|lhj|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''3B'''|RD1-tím4='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD1-skóre4='''3'''|RD1-nasadený5='''1B'''|RD1-tím5='''{{USA|lhj|1}}'''|RD1-skóre5='''7'''|RD1-nasadený6=4A|RD1-tím6={{LAT|lhj|1}}|RD1-skóre6=2|RD1-nasadený7=2B|RD1-tím7={{SVK|lhj|1}}|RD1-skóre7=3pp|RD1-nasadený8='''3A'''|RD1-tím8='''{{FIN|lhj|1}}'''|RD1-skóre8='''4pp'''|RD2-nasadený1='''D2'''|RD2-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD2-skóre1='''5'''|RD2-nasadený2=D5|RD2-tím2={{CZE|lhj|1}}|RD2-skóre2=2|RD2-nasadený3='''D1'''|RD2-tím3='''{{USA|lhj|1}}'''|RD2-skóre3='''3'''|RD2-nasadený4=D6|RD2-tím4={{FIN|lhj|1}}|RD2-skóre4=2|RD3-tím1='''{{USA|lhj|1}}'''|RD3-skóre1='''6'''|RD3-tím2={{SWE|lhj|1}}|RD3-skóre2=2|RD4-tím1='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD4-skóre1='''8'''|RD4-tím2={{FIN|lhj|1}}|RD4-skóre2=5|RD4-nasadený1='''PSF1'''|RD4-nasadený2=PSF2|RD3-nasadený1='''VSF1'''|RD3-nasadený2=VSF2}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{SVK|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|4}} pp | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|1|2|2|0|1}} | divákov =2 480 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42173/21-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|3}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|2|0|1}} | divákov =10 117 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42174/22-qf-vs-qf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|7|2}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|3|1|3|0|1|1}} | divákov =2 749 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42175/23-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} pp | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|1|0|1|1|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42176/24-qf-vs-qf |bg=white}} === Semifinále === {{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|3|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42178/26-sf-vs-sf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|2|0|1|0}} | divákov =10 561 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42179/27-sf-vs-sf |bg=white}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|8|5}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|2|3|5|0}} | divákov =9 647 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42180/28-l26-vs-l27 |bg=#FFDAB9}} === Finále === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{SWE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|1|0|2|2|3|0}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42181/29-w26-vs-w27 |bg=#F7F6A8}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Poradie ! width="160px" |Tím |- bgcolor="gold" | align="center" |{{prvé miesto}} |{{USA|lhj|1}} |- bgcolor="silver" | align="center" |{{druhé miesto}} |{{SWE|lhj|1}} |- bgcolor="CC9966" | align="center" |{{tretie miesto}} |{{CZE|lhj|1}} |- | align="center" |4. |{{FIN|lhj|1}} |- | align="center" |5. |{{CAN|lhj|1}} |- | align="center" |6. |{{SVK|lhj|1}} |- | align="center" |7. |{{SUI|lhj|1}} |- | align="center" |8. |{{LAT|lhj|1}} |- | align="center" |9. |{{GER|lhj|1}} |- style="background:#ffcccc" | align="center" |10. |{{NOR|lhj|1}} |} {| class="wikitable" | style="background:#ffcccc;" |<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2025#I. A divízia|I. A divízie MS 2025]]</small> |} == Štatistiky turnaja == === Kanadské bodovanie === ''Poradie podľa počtu bodov'' {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="200" |Hráč ! width="20" |{{Tooltip|Z|Počet odohraných zápasov}} ! width="20" |{{Tooltip|G|Góly}} ! width="20" |{{Tooltip|A|Asistencie}} ! width="20" |{{Tooltip|B|Body}} ! width="20" |{{Tooltip|+/-|Štatistika plus/mínus}} |- align="center" |1. | align="left" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] |7 |6 |6 |'''12''' | +3 |- align="center" |2. | align="left" |{{USA}} [[Cutter Gauthier]] |7 |2 |10 |'''12''' | +9 |- align="center" |3. | align="left" |{{CZE}} [[Matyáš Melovský]] |7 |1 |10 |'''11''' | +3 |- align="center" |4. | align="left" |{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]] |7 |7 |3 |'''10''' | +2 |- align="center" |5. | align="left" |{{USA}} [[Gavin Brindley]] |7 |6 |4 |'''10''' | +7 |- align="center" | rowspan="3" |6. | align="left" |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] |7 |3 |7 |'''10''' | +6 |- align="center" | align="left" |{{SWE}} [[Noah Östlund]] |7 |3 |7 |'''10''' | +3 |- align="center" | align="left" |{{USA}} [[Gabe Perreault]] |7 |3 |7 |'''10''' | +4 |- align="center" |9. | align="left" |{{USA}} [[Isaac Howard]] |7 |7 |2 |'''9''' | +10 |- align="center" |10. | align="left" |{{SVK}} [[Servác Petrovský]] |5 |5 |4 |'''9''' | 0 |} '''Hetrik''' ''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).'' {| class="wikitable" !Hráč !Zápas !width="20"|Výsledok zápasu |- |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] | align="center" rowspan="2"|{{NOR|lhj|1}} - {{CZE|lhj|2}} | align="center" rowspan="2"|{{ku|1|8}} |- |{{CZE}} [[Eduard Šalé]] |- |{{USA}} [[Jimmy Snuggerud]] | align="center"|{{SUI|lhj|1}} - {{USA|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|11}} |- |{{SWE}} [[Otto Stenberg]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} |- |{{USA}} [[Rutger McGroarty]] | align="center"|{{USA|lhj|1}} - {{SVK|lhj|2}} | align="center"|{{ku|10|2}} |- |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] | align="center"|{{CZE|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|8|5}} |} === Najlepší brankári === {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="190" |Brankár ! width="20" |{{Tooltip|GA|Počet inkasovaných gólov}} ! width="20" |{{Tooltip|GAA|Priemer počtu inkasovaných gólov na zápas}} ! width="20" |{{Tooltip|SV%|Percentuálna úspešnosť zásahov}} !{{Tooltip|SO|Shut-out}} |- align="center" |1. | align="left" |{{USA}} [[Trey Augustine]] |7 |1,75 |'''93,64''' |0 |- align="center" |2. | align="left" |{{SWE}} [[Hugo Hävelid]] |9 |1,77 |'''91,74''' |2 |- align="center" |3. | align="left" |{{SVK}} [[Adam Gajan]] |10 |2,50 |'''91,60''' |1 |- align="center" |4. | align="left" |{{CAN}} [[Mathis Rousseau]] |10 |2,00 |'''91,23''' |1 |- align="center" |5. | align="left" |{{SUI}} [[Alessio Beglieri]] |10 |2,47 |'''90,65''' |0 |} '''Shut-out''' ''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).'' {| class="wikitable" !Brankár !Zápas !width="50"|Výsledok zápasu !width="20"|Úspešné zákroky |- | rowspan="2" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] | align="center"|{{SWE|lhj|1}} - {{LAT|lhj|2}} | align="center"|{{ku|6|0}} | align="center"|20 |- | align="center" |{{CAN|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |21 |- |{{SVK}} [[Adam Gajan]] | align="center"|{{SVK|lhj|1}} - {{SUI|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|0}} | align="center"|36 |- | {{CAN}} [[Mathis Rousseau]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{CAN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|10}} | align="center"|22 |- |{{SWE}} [[Melker Thelin]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} | align="center"|15 |- |{{FIN}} [[Noa Vali]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|4}} | align="center"|23 |} === All-Star tím turnaja === {| class="wikitable" | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Útočníci''' | align="center" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]], {{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]], {{USA}} [[Cutter Gauthier]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Obrancovia''' | align="center" |{{SWE}} [[Theo Lindstein]], {{USA}} [[Lane Hutson]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Brankár''' | align="center" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2024 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 33 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta juniorov v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švédsku]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švédsku]] [[Kategória:2023 vo Švédsku]] [[Kategória:2024 v Európe]] [[Kategória:Šport v Göteborgu]] 5xc0rxtm5ymstfybxabmnr7hh94mj9j 8226598 8226597 2026-05-31T11:27:08Z Vladimírmecia 265044 /* Zápasy */ 8226598 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov |rok=2024 |logo= |veľkosť loga= |usporiadateľ=Švédsko |dátum=26. december 2023 –<br>5. január 2024 |počet tímov=10 |počet dejísk=2 |počet miest=1 |dejiská=[[Göteborg]] |víťaz-kategória=lhj |počet titulov=6 |víťaz=USA |druhý=SWE |tretí=CZE |štvrtý=FIN |zostupujúci=NOR |postupujúci=KAZ |zápasy=29 |góly=219 |návštevnosť=170673 |najproduktívnejší hráč={{nowrap|{{CZE}} [[Jiří Kulich]]}}<br/><small> (12 bodov)<small/> |najužitočnejší hráč={{nowrap|{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]]}} |aktualizácia=5.1.2024 |iný názov=}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024''' boli v poradí 48. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|juniorským hokejovým svetovým šampionátom]].<ref>[https://www.iihf.com/en/tournaments?tournamentType=WM20&selectedSeason=2024&tournamentCategory=worlds Rozpis turnajov MS do 20 rokov 2024]</ref> Turnaj Top divízie sa hral v [[Göteborg]]u vo [[Švédsko|Švédsku]] od 26. decembra 2023 do 5. januára 2024.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20 Oficiálna stránka Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/978/ Štatistiky Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/news/41650/groups_for_2024_world_juniors Rozpis základných skupín Top divízie]</ref> Titul obhajovala Kanada, no napokon prvenstvo získal tím USA.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/standings/final Finálny rebríček Top divízie MS 2024]</ref> ==Dejiská== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SWE|w}} |- ! colspan="3" |[[Göteborg]] |- |[[Scandinavium]]<br>Kapacita: 12 044 | rowspan="2" |{{LocMap+|Švédsko|float=none|width=250|caption=|places={{LocMap~|Švédsko|lat=57.699167|long=11.987778|label='''[[Göteborg]]'''|position=right}}}} |[[Frölundaborg]]<br>Kapacita: 6 044 |- |[[Súbor:Scandinavium 2009.jpg|220x220pixelů|Scandinavium]] |[[Súbor:Frölundaborgs isstadion 2.jpg|220x220pixelů|Frölundaborg]] |} == Nasadenie do skupín == {{Stĺpce-začiatok|šírka=50%}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A ;(Scandinavium) *{{CAN|lhj|1}} (1) *{{SWE|lhj|1}} (4) *{{FIN|lhj|1}} (5) *{{GER|lhj|1}} (8) *{{LAT|lhj|1}} (9) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B ;(Frölundaborg) *{{CZE|lhj|1}} (2) *{{USA|lhj|1}} (3) *{{SVK|lhj|1}} (6) *{{SUI|lhj|1}} (7) *{{NOR|lhj|1}} (11) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujú do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ===Skupina A=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=21|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lhj|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=9|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre = {{ku|2|5}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|1|3}} | divákov =9 837 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42154/2-fin-vs-can |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SWE}} Daniel Eriksson|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír}} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|0}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|2|0|2|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42156/4-swe-vs-lat |bg=white|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmueller|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} | mužstvo2 = '''{{GER|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|3|0|0}} | divákov =5 077 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42158/6-fin-vs-ger |rozhodca={{SUI}} Micha Hebeisen|rozhodca2={{USA}} Jack Young|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{LAT}} Davids Rozitis}} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|10}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|5}} | divákov =6 321 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42160/8-lat-vs-can |bg=white|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Daniel Konc|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre = {{ku|0|5}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|0|1|0|3}} | divákov = 11 512 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42162/10-ger-vs-swe |rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{AUT}} Simon Riecken}} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|4}} | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|1|0|1}} | divákov =6 433 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42164/12-lat-vs-fin |bg=white|rozhodca={{GER}} Kilian Hinterdobler|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmueller|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|2}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|0|0|2|0|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42166/14-can-vs-swe |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CAN}} Mark Pearce|čiarový={{GER}} Tím Heffner|čiarový2={{FIN}} Jussi Thomann}} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|6}} | mužstvo2 = '''{{LAT|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|3|1|2|1|1}} | divákov =2 652 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42168/16-ger-vs-lat |bg=white|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{USA}} Jack Young|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{AUT}} Simon Riecken}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{SWE|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|5}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|4|1|0|1|0|0|0|1}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42170/18-swe-vs-fin |rozhodca={{SUI}} Michal Hebeisen|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{SVK}} Daniel Konc|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel}} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre = {{ku|6|3}} | mužstvo2 = {{GER|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|1|0|1|4|1}} | divákov = 7 327 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42172/20-can-vs-ger |bg=white|rozhodca={{FIN}} Joonas Kova|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Jussi Thomann}} ===Skupina B=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lhj|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=0|sg=29|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=19|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lhj|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SUI|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=11|ig=20|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lhj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=8|ig=26|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|0|1|2|0|4|1}} | divákov =984 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42153/1-svk-vs-cze }} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|4|1}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|0|3|0|1|1}} | divákov =1 377 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42155/3-usa-vs-nor |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|0}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|0|2|0}} | divákov =986 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42157/5-svk-vs-sui }} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre ={{ku|1|8}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|2|1|3|0|3}} | divákov =1 258 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42159/7-nor-vs-cze |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{SUI|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|11}} | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|5|0|4|2|2}} | divákov = 1 458 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42161/9-sui-vs-usa }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|8}} | mužstvo2 = '''{{SVK|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|0|5|3|1}} | divákov = 1 985 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42163/11-nor-vs-svk |bg=white}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CZE|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|2|0|0|0|0|0|1}} | divákov =2 544 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42165/13-cze-vs-usa }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SUI|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|4|0|1|0}} | divákov = 1 009 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42167/15-sui-vs-nor |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|10|2}} | mužstvo2 = {{SVK|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|2|1|3|1|5|0}} | divákov =1 458 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42169/17-usa-vs-svk }} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|4|2}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|1|2|2|0}} | divákov = 1 592 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42171/19-cze-vs-sui |bg=white}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{GER|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|4}} pp | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 11:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|2|2|1|0}} | divákov =2 237 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42177/25-a5-vs-b5 }} == Tabuľka skupinovej fázy == '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (konečné poradie z minuloročných MS) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- bgcolor=#ccffcc |1. |D1 | style="text-align:left;" | {{USA|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SWE|lhj|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lhj|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{SVK|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{CZE|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{FIN|lhj|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{SUI|lhj|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{LAT|lhj|1}} |} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Pavúk === {{play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1='''1A'''|RD1-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD1-skóre1='''3pp'''|RD1-nasadený2=4B|RD1-tím2={{SUI|lhj|1}}|RD1-skóre2=2pp|RD1-nasadený3=2A|RD1-tím3={{CAN|lhj|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''3B'''|RD1-tím4='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD1-skóre4='''3'''|RD1-nasadený5='''1B'''|RD1-tím5='''{{USA|lhj|1}}'''|RD1-skóre5='''7'''|RD1-nasadený6=4A|RD1-tím6={{LAT|lhj|1}}|RD1-skóre6=2|RD1-nasadený7=2B|RD1-tím7={{SVK|lhj|1}}|RD1-skóre7=3pp|RD1-nasadený8='''3A'''|RD1-tím8='''{{FIN|lhj|1}}'''|RD1-skóre8='''4pp'''|RD2-nasadený1='''D2'''|RD2-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD2-skóre1='''5'''|RD2-nasadený2=D5|RD2-tím2={{CZE|lhj|1}}|RD2-skóre2=2|RD2-nasadený3='''D1'''|RD2-tím3='''{{USA|lhj|1}}'''|RD2-skóre3='''3'''|RD2-nasadený4=D6|RD2-tím4={{FIN|lhj|1}}|RD2-skóre4=2|RD3-tím1='''{{USA|lhj|1}}'''|RD3-skóre1='''6'''|RD3-tím2={{SWE|lhj|1}}|RD3-skóre2=2|RD4-tím1='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD4-skóre1='''8'''|RD4-tím2={{FIN|lhj|1}}|RD4-skóre2=5|RD4-nasadený1='''PSF1'''|RD4-nasadený2=PSF2|RD3-nasadený1='''VSF1'''|RD3-nasadený2=VSF2}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{SVK|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|4}} pp | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|1|2|2|0|1}} | divákov =2 480 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42173/21-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|3}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|2|0|1}} | divákov =10 117 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42174/22-qf-vs-qf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|7|2}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|3|1|3|0|1|1}} | divákov =2 749 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42175/23-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} pp | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|1|0|1|1|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42176/24-qf-vs-qf |bg=white}} === Semifinále === {{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|3|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42178/26-sf-vs-sf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|2|0|1|0}} | divákov =10 561 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42179/27-sf-vs-sf |bg=white}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|8|5}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|2|3|5|0}} | divákov =9 647 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42180/28-l26-vs-l27 |bg=#FFDAB9}} === Finále === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{SWE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|1|0|2|2|3|0}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42181/29-w26-vs-w27 |bg=#F7F6A8}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Poradie ! width="160px" |Tím |- bgcolor="gold" | align="center" |{{prvé miesto}} |{{USA|lhj|1}} |- bgcolor="silver" | align="center" |{{druhé miesto}} |{{SWE|lhj|1}} |- bgcolor="CC9966" | align="center" |{{tretie miesto}} |{{CZE|lhj|1}} |- | align="center" |4. |{{FIN|lhj|1}} |- | align="center" |5. |{{CAN|lhj|1}} |- | align="center" |6. |{{SVK|lhj|1}} |- | align="center" |7. |{{SUI|lhj|1}} |- | align="center" |8. |{{LAT|lhj|1}} |- | align="center" |9. |{{GER|lhj|1}} |- style="background:#ffcccc" | align="center" |10. |{{NOR|lhj|1}} |} {| class="wikitable" | style="background:#ffcccc;" |<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2025#I. A divízia|I. A divízie MS 2025]]</small> |} == Štatistiky turnaja == === Kanadské bodovanie === ''Poradie podľa počtu bodov'' {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="200" |Hráč ! width="20" |{{Tooltip|Z|Počet odohraných zápasov}} ! width="20" |{{Tooltip|G|Góly}} ! width="20" |{{Tooltip|A|Asistencie}} ! width="20" |{{Tooltip|B|Body}} ! width="20" |{{Tooltip|+/-|Štatistika plus/mínus}} |- align="center" |1. | align="left" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] |7 |6 |6 |'''12''' | +3 |- align="center" |2. | align="left" |{{USA}} [[Cutter Gauthier]] |7 |2 |10 |'''12''' | +9 |- align="center" |3. | align="left" |{{CZE}} [[Matyáš Melovský]] |7 |1 |10 |'''11''' | +3 |- align="center" |4. | align="left" |{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]] |7 |7 |3 |'''10''' | +2 |- align="center" |5. | align="left" |{{USA}} [[Gavin Brindley]] |7 |6 |4 |'''10''' | +7 |- align="center" | rowspan="3" |6. | align="left" |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] |7 |3 |7 |'''10''' | +6 |- align="center" | align="left" |{{SWE}} [[Noah Östlund]] |7 |3 |7 |'''10''' | +3 |- align="center" | align="left" |{{USA}} [[Gabe Perreault]] |7 |3 |7 |'''10''' | +4 |- align="center" |9. | align="left" |{{USA}} [[Isaac Howard]] |7 |7 |2 |'''9''' | +10 |- align="center" |10. | align="left" |{{SVK}} [[Servác Petrovský]] |5 |5 |4 |'''9''' | 0 |} '''Hetrik''' ''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).'' {| class="wikitable" !Hráč !Zápas !width="20"|Výsledok zápasu |- |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] | align="center" rowspan="2"|{{NOR|lhj|1}} - {{CZE|lhj|2}} | align="center" rowspan="2"|{{ku|1|8}} |- |{{CZE}} [[Eduard Šalé]] |- |{{USA}} [[Jimmy Snuggerud]] | align="center"|{{SUI|lhj|1}} - {{USA|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|11}} |- |{{SWE}} [[Otto Stenberg]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} |- |{{USA}} [[Rutger McGroarty]] | align="center"|{{USA|lhj|1}} - {{SVK|lhj|2}} | align="center"|{{ku|10|2}} |- |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] | align="center"|{{CZE|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|8|5}} |} === Najlepší brankári === {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="190" |Brankár ! width="20" |{{Tooltip|GA|Počet inkasovaných gólov}} ! width="20" |{{Tooltip|GAA|Priemer počtu inkasovaných gólov na zápas}} ! width="20" |{{Tooltip|SV%|Percentuálna úspešnosť zásahov}} !{{Tooltip|SO|Shut-out}} |- align="center" |1. | align="left" |{{USA}} [[Trey Augustine]] |7 |1,75 |'''93,64''' |0 |- align="center" |2. | align="left" |{{SWE}} [[Hugo Hävelid]] |9 |1,77 |'''91,74''' |2 |- align="center" |3. | align="left" |{{SVK}} [[Adam Gajan]] |10 |2,50 |'''91,60''' |1 |- align="center" |4. | align="left" |{{CAN}} [[Mathis Rousseau]] |10 |2,00 |'''91,23''' |1 |- align="center" |5. | align="left" |{{SUI}} [[Alessio Beglieri]] |10 |2,47 |'''90,65''' |0 |} '''Shut-out''' ''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).'' {| class="wikitable" !Brankár !Zápas !width="50"|Výsledok zápasu !width="20"|Úspešné zákroky |- | rowspan="2" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] | align="center"|{{SWE|lhj|1}} - {{LAT|lhj|2}} | align="center"|{{ku|6|0}} | align="center"|20 |- | align="center" |{{CAN|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |21 |- |{{SVK}} [[Adam Gajan]] | align="center"|{{SVK|lhj|1}} - {{SUI|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|0}} | align="center"|36 |- | {{CAN}} [[Mathis Rousseau]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{CAN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|10}} | align="center"|22 |- |{{SWE}} [[Melker Thelin]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} | align="center"|15 |- |{{FIN}} [[Noa Vali]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|4}} | align="center"|23 |} === All-Star tím turnaja === {| class="wikitable" | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Útočníci''' | align="center" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]], {{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]], {{USA}} [[Cutter Gauthier]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Obrancovia''' | align="center" |{{SWE}} [[Theo Lindstein]], {{USA}} [[Lane Hutson]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Brankár''' | align="center" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2024 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 33 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta juniorov v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švédsku]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švédsku]] [[Kategória:2023 vo Švédsku]] [[Kategória:2024 v Európe]] [[Kategória:Šport v Göteborgu]] hmcwujvfy8afz1rbf5f1bdzogsdvieu 8226599 8226598 2026-05-31T11:34:00Z Vladimírmecia 265044 /* Zápasy */ 8226599 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov |rok=2024 |logo= |veľkosť loga= |usporiadateľ=Švédsko |dátum=26. december 2023 –<br>5. január 2024 |počet tímov=10 |počet dejísk=2 |počet miest=1 |dejiská=[[Göteborg]] |víťaz-kategória=lhj |počet titulov=6 |víťaz=USA |druhý=SWE |tretí=CZE |štvrtý=FIN |zostupujúci=NOR |postupujúci=KAZ |zápasy=29 |góly=219 |návštevnosť=170673 |najproduktívnejší hráč={{nowrap|{{CZE}} [[Jiří Kulich]]}}<br/><small> (12 bodov)<small/> |najužitočnejší hráč={{nowrap|{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]]}} |aktualizácia=5.1.2024 |iný názov=}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024''' boli v poradí 48. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|juniorským hokejovým svetovým šampionátom]].<ref>[https://www.iihf.com/en/tournaments?tournamentType=WM20&selectedSeason=2024&tournamentCategory=worlds Rozpis turnajov MS do 20 rokov 2024]</ref> Turnaj Top divízie sa hral v [[Göteborg]]u vo [[Švédsko|Švédsku]] od 26. decembra 2023 do 5. januára 2024.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20 Oficiálna stránka Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/978/ Štatistiky Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/news/41650/groups_for_2024_world_juniors Rozpis základných skupín Top divízie]</ref> Titul obhajovala Kanada, no napokon prvenstvo získal tím USA.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/standings/final Finálny rebríček Top divízie MS 2024]</ref> ==Dejiská== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SWE|w}} |- ! colspan="3" |[[Göteborg]] |- |[[Scandinavium]]<br>Kapacita: 12 044 | rowspan="2" |{{LocMap+|Švédsko|float=none|width=250|caption=|places={{LocMap~|Švédsko|lat=57.699167|long=11.987778|label='''[[Göteborg]]'''|position=right}}}} |[[Frölundaborg]]<br>Kapacita: 6 044 |- |[[Súbor:Scandinavium 2009.jpg|220x220pixelů|Scandinavium]] |[[Súbor:Frölundaborgs isstadion 2.jpg|220x220pixelů|Frölundaborg]] |} == Nasadenie do skupín == {{Stĺpce-začiatok|šírka=50%}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A ;(Scandinavium) *{{CAN|lhj|1}} (1) *{{SWE|lhj|1}} (4) *{{FIN|lhj|1}} (5) *{{GER|lhj|1}} (8) *{{LAT|lhj|1}} (9) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B ;(Frölundaborg) *{{CZE|lhj|1}} (2) *{{USA|lhj|1}} (3) *{{SVK|lhj|1}} (6) *{{SUI|lhj|1}} (7) *{{NOR|lhj|1}} (11) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujú do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ===Skupina A=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=21|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lhj|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=9|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre = {{ku|2|5}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|1|3}} | divákov =9 837 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42154/2-fin-vs-can |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SWE}} Daniel Eriksson|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír}} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|0}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|2|0|2|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42156/4-swe-vs-lat |bg=white|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmueller|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} | mužstvo2 = '''{{GER|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|3|0|0}} | divákov =5 077 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42158/6-fin-vs-ger |rozhodca={{SUI}} Micha Hebeisen|rozhodca2={{USA}} Jack Young|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{LAT}} Davids Rozitis}} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|10}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|5}} | divákov =6 321 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42160/8-lat-vs-can |bg=white|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Daniel Konc|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre = {{ku|0|5}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|0|1|0|3}} | divákov = 11 512 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42162/10-ger-vs-swe |rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{AUT}} Simon Riecken}} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|4}} | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|1|0|1}} | divákov =6 433 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42164/12-lat-vs-fin |bg=white|rozhodca={{GER}} Kilian Hinterdobler|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmueller|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|2}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|0|0|2|0|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42166/14-can-vs-swe |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CAN}} Mark Pearce|čiarový={{GER}} Tím Heffner|čiarový2={{FIN}} Jussi Thomann}} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|6}} | mužstvo2 = '''{{LAT|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|3|1|2|1|1}} | divákov =2 652 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42168/16-ger-vs-lat |bg=white|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{USA}} Jack Young|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{AUT}} Simon Riecken}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{SWE|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|5}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|4|1|0|1|0|0|0|1}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42170/18-swe-vs-fin |rozhodca={{SUI}} Michal Hebeisen|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{SVK}} Daniel Konc|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel}} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre = {{ku|6|3}} | mužstvo2 = {{GER|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|1|0|1|4|1}} | divákov = 7 327 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42172/20-can-vs-ger |bg=white|rozhodca={{FIN}} Joonas Kova|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Jussi Thomann}} ===Skupina B=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lhj|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=0|sg=29|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=19|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lhj|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SUI|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=11|ig=20|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lhj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=8|ig=26|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|0|1|2|0|4|1}} | divákov =984 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42153/1-svk-vs-cze |rozhodca={{FIN}} Joonas Kova|rozhodca2={{CAN}} Mark Pearce|čiarový={{SUI}} Dominik Schlegel|čiarový2={{FIN}} Jussi Thomann}} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|4|1}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|0|3|0|1|1}} | divákov =1 377 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42155/3-usa-vs-nor |bg=white|rozhodca={{SUI}} Micha Hebeisen|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{SVK}} Oto Durmis}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|0}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|0|2|0}} | divákov =986 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42157/5-svk-vs-sui }} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre ={{ku|1|8}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|2|1|3|0|3}} | divákov =1 258 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42159/7-nor-vs-cze |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{SUI|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|11}} | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|5|0|4|2|2}} | divákov = 1 458 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42161/9-sui-vs-usa }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|8}} | mužstvo2 = '''{{SVK|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|0|5|3|1}} | divákov = 1 985 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42163/11-nor-vs-svk |bg=white}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CZE|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|2|0|0|0|0|0|1}} | divákov =2 544 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42165/13-cze-vs-usa }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SUI|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|4|0|1|0}} | divákov = 1 009 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42167/15-sui-vs-nor |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|10|2}} | mužstvo2 = {{SVK|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|2|1|3|1|5|0}} | divákov =1 458 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42169/17-usa-vs-svk }} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|4|2}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|1|2|2|0}} | divákov = 1 592 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42171/19-cze-vs-sui |bg=white}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{GER|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|4}} pp | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 11:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|2|2|1|0}} | divákov =2 237 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42177/25-a5-vs-b5 }} == Tabuľka skupinovej fázy == '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (konečné poradie z minuloročných MS) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- bgcolor=#ccffcc |1. |D1 | style="text-align:left;" | {{USA|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SWE|lhj|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lhj|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{SVK|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{CZE|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{FIN|lhj|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{SUI|lhj|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{LAT|lhj|1}} |} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Pavúk === {{play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1='''1A'''|RD1-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD1-skóre1='''3pp'''|RD1-nasadený2=4B|RD1-tím2={{SUI|lhj|1}}|RD1-skóre2=2pp|RD1-nasadený3=2A|RD1-tím3={{CAN|lhj|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''3B'''|RD1-tím4='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD1-skóre4='''3'''|RD1-nasadený5='''1B'''|RD1-tím5='''{{USA|lhj|1}}'''|RD1-skóre5='''7'''|RD1-nasadený6=4A|RD1-tím6={{LAT|lhj|1}}|RD1-skóre6=2|RD1-nasadený7=2B|RD1-tím7={{SVK|lhj|1}}|RD1-skóre7=3pp|RD1-nasadený8='''3A'''|RD1-tím8='''{{FIN|lhj|1}}'''|RD1-skóre8='''4pp'''|RD2-nasadený1='''D2'''|RD2-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD2-skóre1='''5'''|RD2-nasadený2=D5|RD2-tím2={{CZE|lhj|1}}|RD2-skóre2=2|RD2-nasadený3='''D1'''|RD2-tím3='''{{USA|lhj|1}}'''|RD2-skóre3='''3'''|RD2-nasadený4=D6|RD2-tím4={{FIN|lhj|1}}|RD2-skóre4=2|RD3-tím1='''{{USA|lhj|1}}'''|RD3-skóre1='''6'''|RD3-tím2={{SWE|lhj|1}}|RD3-skóre2=2|RD4-tím1='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD4-skóre1='''8'''|RD4-tím2={{FIN|lhj|1}}|RD4-skóre2=5|RD4-nasadený1='''PSF1'''|RD4-nasadený2=PSF2|RD3-nasadený1='''VSF1'''|RD3-nasadený2=VSF2}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{SVK|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|4}} pp | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|1|2|2|0|1}} | divákov =2 480 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42173/21-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|3}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|2|0|1}} | divákov =10 117 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42174/22-qf-vs-qf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|7|2}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|3|1|3|0|1|1}} | divákov =2 749 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42175/23-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} pp | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|1|0|1|1|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42176/24-qf-vs-qf |bg=white}} === Semifinále === {{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|3|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42178/26-sf-vs-sf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|2|0|1|0}} | divákov =10 561 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42179/27-sf-vs-sf |bg=white}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|8|5}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|2|3|5|0}} | divákov =9 647 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42180/28-l26-vs-l27 |bg=#FFDAB9}} === Finále === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{SWE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|1|0|2|2|3|0}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42181/29-w26-vs-w27 |bg=#F7F6A8}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Poradie ! width="160px" |Tím |- bgcolor="gold" | align="center" |{{prvé miesto}} |{{USA|lhj|1}} |- bgcolor="silver" | align="center" |{{druhé miesto}} |{{SWE|lhj|1}} |- bgcolor="CC9966" | align="center" |{{tretie miesto}} |{{CZE|lhj|1}} |- | align="center" |4. |{{FIN|lhj|1}} |- | align="center" |5. |{{CAN|lhj|1}} |- | align="center" |6. |{{SVK|lhj|1}} |- | align="center" |7. |{{SUI|lhj|1}} |- | align="center" |8. |{{LAT|lhj|1}} |- | align="center" |9. |{{GER|lhj|1}} |- style="background:#ffcccc" | align="center" |10. |{{NOR|lhj|1}} |} {| class="wikitable" | style="background:#ffcccc;" |<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2025#I. A divízia|I. A divízie MS 2025]]</small> |} == Štatistiky turnaja == === Kanadské bodovanie === ''Poradie podľa počtu bodov'' {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="200" |Hráč ! width="20" |{{Tooltip|Z|Počet odohraných zápasov}} ! width="20" |{{Tooltip|G|Góly}} ! width="20" |{{Tooltip|A|Asistencie}} ! width="20" |{{Tooltip|B|Body}} ! width="20" |{{Tooltip|+/-|Štatistika plus/mínus}} |- align="center" |1. | align="left" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] |7 |6 |6 |'''12''' | +3 |- align="center" |2. | align="left" |{{USA}} [[Cutter Gauthier]] |7 |2 |10 |'''12''' | +9 |- align="center" |3. | align="left" |{{CZE}} [[Matyáš Melovský]] |7 |1 |10 |'''11''' | +3 |- align="center" |4. | align="left" |{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]] |7 |7 |3 |'''10''' | +2 |- align="center" |5. | align="left" |{{USA}} [[Gavin Brindley]] |7 |6 |4 |'''10''' | +7 |- align="center" | rowspan="3" |6. | align="left" |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] |7 |3 |7 |'''10''' | +6 |- align="center" | align="left" |{{SWE}} [[Noah Östlund]] |7 |3 |7 |'''10''' | +3 |- align="center" | align="left" |{{USA}} [[Gabe Perreault]] |7 |3 |7 |'''10''' | +4 |- align="center" |9. | align="left" |{{USA}} [[Isaac Howard]] |7 |7 |2 |'''9''' | +10 |- align="center" |10. | align="left" |{{SVK}} [[Servác Petrovský]] |5 |5 |4 |'''9''' | 0 |} '''Hetrik''' ''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).'' {| class="wikitable" !Hráč !Zápas !width="20"|Výsledok zápasu |- |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] | align="center" rowspan="2"|{{NOR|lhj|1}} - {{CZE|lhj|2}} | align="center" rowspan="2"|{{ku|1|8}} |- |{{CZE}} [[Eduard Šalé]] |- |{{USA}} [[Jimmy Snuggerud]] | align="center"|{{SUI|lhj|1}} - {{USA|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|11}} |- |{{SWE}} [[Otto Stenberg]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} |- |{{USA}} [[Rutger McGroarty]] | align="center"|{{USA|lhj|1}} - {{SVK|lhj|2}} | align="center"|{{ku|10|2}} |- |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] | align="center"|{{CZE|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|8|5}} |} === Najlepší brankári === {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="190" |Brankár ! width="20" |{{Tooltip|GA|Počet inkasovaných gólov}} ! width="20" |{{Tooltip|GAA|Priemer počtu inkasovaných gólov na zápas}} ! width="20" |{{Tooltip|SV%|Percentuálna úspešnosť zásahov}} !{{Tooltip|SO|Shut-out}} |- align="center" |1. | align="left" |{{USA}} [[Trey Augustine]] |7 |1,75 |'''93,64''' |0 |- align="center" |2. | align="left" |{{SWE}} [[Hugo Hävelid]] |9 |1,77 |'''91,74''' |2 |- align="center" |3. | align="left" |{{SVK}} [[Adam Gajan]] |10 |2,50 |'''91,60''' |1 |- align="center" |4. | align="left" |{{CAN}} [[Mathis Rousseau]] |10 |2,00 |'''91,23''' |1 |- align="center" |5. | align="left" |{{SUI}} [[Alessio Beglieri]] |10 |2,47 |'''90,65''' |0 |} '''Shut-out''' ''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).'' {| class="wikitable" !Brankár !Zápas !width="50"|Výsledok zápasu !width="20"|Úspešné zákroky |- | rowspan="2" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] | align="center"|{{SWE|lhj|1}} - {{LAT|lhj|2}} | align="center"|{{ku|6|0}} | align="center"|20 |- | align="center" |{{CAN|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |21 |- |{{SVK}} [[Adam Gajan]] | align="center"|{{SVK|lhj|1}} - {{SUI|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|0}} | align="center"|36 |- | {{CAN}} [[Mathis Rousseau]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{CAN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|10}} | align="center"|22 |- |{{SWE}} [[Melker Thelin]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} | align="center"|15 |- |{{FIN}} [[Noa Vali]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|4}} | align="center"|23 |} === All-Star tím turnaja === {| class="wikitable" | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Útočníci''' | align="center" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]], {{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]], {{USA}} [[Cutter Gauthier]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Obrancovia''' | align="center" |{{SWE}} [[Theo Lindstein]], {{USA}} [[Lane Hutson]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Brankár''' | align="center" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2024 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 33 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta juniorov v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švédsku]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švédsku]] [[Kategória:2023 vo Švédsku]] [[Kategória:2024 v Európe]] [[Kategória:Šport v Göteborgu]] ayittfm5m2z48joy55oederki3s0ed7 8226600 8226599 2026-05-31T11:42:33Z Vladimírmecia 265044 /* Zápasy */ 8226600 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov |rok=2024 |logo= |veľkosť loga= |usporiadateľ=Švédsko |dátum=26. december 2023 –<br>5. január 2024 |počet tímov=10 |počet dejísk=2 |počet miest=1 |dejiská=[[Göteborg]] |víťaz-kategória=lhj |počet titulov=6 |víťaz=USA |druhý=SWE |tretí=CZE |štvrtý=FIN |zostupujúci=NOR |postupujúci=KAZ |zápasy=29 |góly=219 |návštevnosť=170673 |najproduktívnejší hráč={{nowrap|{{CZE}} [[Jiří Kulich]]}}<br/><small> (12 bodov)<small/> |najužitočnejší hráč={{nowrap|{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]]}} |aktualizácia=5.1.2024 |iný názov=}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024''' boli v poradí 48. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|juniorským hokejovým svetovým šampionátom]].<ref>[https://www.iihf.com/en/tournaments?tournamentType=WM20&selectedSeason=2024&tournamentCategory=worlds Rozpis turnajov MS do 20 rokov 2024]</ref> Turnaj Top divízie sa hral v [[Göteborg]]u vo [[Švédsko|Švédsku]] od 26. decembra 2023 do 5. januára 2024.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20 Oficiálna stránka Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/978/ Štatistiky Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/news/41650/groups_for_2024_world_juniors Rozpis základných skupín Top divízie]</ref> Titul obhajovala Kanada, no napokon prvenstvo získal tím USA.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/standings/final Finálny rebríček Top divízie MS 2024]</ref> ==Dejiská== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SWE|w}} |- ! colspan="3" |[[Göteborg]] |- |[[Scandinavium]]<br>Kapacita: 12 044 | rowspan="2" |{{LocMap+|Švédsko|float=none|width=250|caption=|places={{LocMap~|Švédsko|lat=57.699167|long=11.987778|label='''[[Göteborg]]'''|position=right}}}} |[[Frölundaborg]]<br>Kapacita: 6 044 |- |[[Súbor:Scandinavium 2009.jpg|220x220pixelů|Scandinavium]] |[[Súbor:Frölundaborgs isstadion 2.jpg|220x220pixelů|Frölundaborg]] |} == Nasadenie do skupín == {{Stĺpce-začiatok|šírka=50%}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A ;(Scandinavium) *{{CAN|lhj|1}} (1) *{{SWE|lhj|1}} (4) *{{FIN|lhj|1}} (5) *{{GER|lhj|1}} (8) *{{LAT|lhj|1}} (9) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B ;(Frölundaborg) *{{CZE|lhj|1}} (2) *{{USA|lhj|1}} (3) *{{SVK|lhj|1}} (6) *{{SUI|lhj|1}} (7) *{{NOR|lhj|1}} (11) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujú do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ===Skupina A=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=21|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lhj|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=9|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre = {{ku|2|5}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|1|3}} | divákov =9 837 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42154/2-fin-vs-can |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SWE}} Daniel Eriksson|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír}} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|0}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|2|0|2|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42156/4-swe-vs-lat |bg=white|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmueller|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} | mužstvo2 = '''{{GER|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|3|0|0}} | divákov =5 077 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42158/6-fin-vs-ger |rozhodca={{SUI}} Micha Hebeisen|rozhodca2={{USA}} Jack Young|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{LAT}} Davids Rozitis}} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|10}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|5}} | divákov =6 321 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42160/8-lat-vs-can |bg=white|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Daniel Konc|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre = {{ku|0|5}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|0|1|0|3}} | divákov = 11 512 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42162/10-ger-vs-swe |rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{AUT}} Simon Riecken}} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|4}} | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|1|0|1}} | divákov =6 433 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42164/12-lat-vs-fin |bg=white|rozhodca={{GER}} Kilian Hinterdobler|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmueller|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|2}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|0|0|2|0|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42166/14-can-vs-swe |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CAN}} Mark Pearce|čiarový={{GER}} Tím Heffner|čiarový2={{FIN}} Jussi Thomann}} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|6}} | mužstvo2 = '''{{LAT|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|3|1|2|1|1}} | divákov =2 652 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42168/16-ger-vs-lat |bg=white|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{USA}} Jack Young|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{AUT}} Simon Riecken}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{SWE|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|5}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|4|1|0|1|0|0|0|1}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42170/18-swe-vs-fin |rozhodca={{SUI}} Michal Hebeisen|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{SVK}} Daniel Konc|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel}} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre = {{ku|6|3}} | mužstvo2 = {{GER|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|1|0|1|4|1}} | divákov = 7 327 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42172/20-can-vs-ger |bg=white|rozhodca={{FIN}} Joonas Kova|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Jussi Thomann}} ===Skupina B=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lhj|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=0|sg=29|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=19|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lhj|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SUI|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=11|ig=20|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lhj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=8|ig=26|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|0|1|2|0|4|1}} | divákov =984 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42153/1-svk-vs-cze |rozhodca={{FIN}} Joonas Kova|rozhodca2={{CAN}} Mark Pearce|čiarový={{SUI}} Dominik Schlegel|čiarový2={{FIN}} Jussi Thomann}} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|4|1}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|0|3|0|1|1}} | divákov =1 377 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42155/3-usa-vs-nor |bg=white|rozhodca={{SUI}} Micha Hebeisen|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{SVK}} Oto Durmis}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|0}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|0|2|0}} | divákov =986 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42157/5-svk-vs-sui |rozhodca={{SWE}} Daniel Eriksson|rozhodca2={{GER}} Kilian Hinterdobler|čiarový={{GER}} Tím Heffner|čiarový2={{AUT}} Simon Riecken}} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre ={{ku|1|8}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|2|1|3|0|3}} | divákov =1 258 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42159/7-nor-vs-cze |bg=white|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmueller|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{SUI|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|11}} | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|5|0|4|2|2}} | divákov = 1 458 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42161/9-sui-vs-usa }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|8}} | mužstvo2 = '''{{SVK|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|0|5|3|1}} | divákov = 1 985 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42163/11-nor-vs-svk |bg=white}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CZE|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|2|0|0|0|0|0|1}} | divákov =2 544 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42165/13-cze-vs-usa }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SUI|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|4|0|1|0}} | divákov = 1 009 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42167/15-sui-vs-nor |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|10|2}} | mužstvo2 = {{SVK|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|2|1|3|1|5|0}} | divákov =1 458 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42169/17-usa-vs-svk }} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|4|2}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|1|2|2|0}} | divákov = 1 592 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42171/19-cze-vs-sui |bg=white}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{GER|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|4}} pp | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 11:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|2|2|1|0}} | divákov =2 237 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42177/25-a5-vs-b5 }} == Tabuľka skupinovej fázy == '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (konečné poradie z minuloročných MS) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- bgcolor=#ccffcc |1. |D1 | style="text-align:left;" | {{USA|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SWE|lhj|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lhj|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{SVK|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{CZE|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{FIN|lhj|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{SUI|lhj|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{LAT|lhj|1}} |} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Pavúk === {{play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1='''1A'''|RD1-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD1-skóre1='''3pp'''|RD1-nasadený2=4B|RD1-tím2={{SUI|lhj|1}}|RD1-skóre2=2pp|RD1-nasadený3=2A|RD1-tím3={{CAN|lhj|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''3B'''|RD1-tím4='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD1-skóre4='''3'''|RD1-nasadený5='''1B'''|RD1-tím5='''{{USA|lhj|1}}'''|RD1-skóre5='''7'''|RD1-nasadený6=4A|RD1-tím6={{LAT|lhj|1}}|RD1-skóre6=2|RD1-nasadený7=2B|RD1-tím7={{SVK|lhj|1}}|RD1-skóre7=3pp|RD1-nasadený8='''3A'''|RD1-tím8='''{{FIN|lhj|1}}'''|RD1-skóre8='''4pp'''|RD2-nasadený1='''D2'''|RD2-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD2-skóre1='''5'''|RD2-nasadený2=D5|RD2-tím2={{CZE|lhj|1}}|RD2-skóre2=2|RD2-nasadený3='''D1'''|RD2-tím3='''{{USA|lhj|1}}'''|RD2-skóre3='''3'''|RD2-nasadený4=D6|RD2-tím4={{FIN|lhj|1}}|RD2-skóre4=2|RD3-tím1='''{{USA|lhj|1}}'''|RD3-skóre1='''6'''|RD3-tím2={{SWE|lhj|1}}|RD3-skóre2=2|RD4-tím1='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD4-skóre1='''8'''|RD4-tím2={{FIN|lhj|1}}|RD4-skóre2=5|RD4-nasadený1='''PSF1'''|RD4-nasadený2=PSF2|RD3-nasadený1='''VSF1'''|RD3-nasadený2=VSF2}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{SVK|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|4}} pp | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|1|2|2|0|1}} | divákov =2 480 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42173/21-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|3}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|2|0|1}} | divákov =10 117 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42174/22-qf-vs-qf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|7|2}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|3|1|3|0|1|1}} | divákov =2 749 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42175/23-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} pp | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|1|0|1|1|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42176/24-qf-vs-qf |bg=white}} === Semifinále === {{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|3|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42178/26-sf-vs-sf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|2|0|1|0}} | divákov =10 561 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42179/27-sf-vs-sf |bg=white}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|8|5}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|2|3|5|0}} | divákov =9 647 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42180/28-l26-vs-l27 |bg=#FFDAB9}} === Finále === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{SWE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|1|0|2|2|3|0}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42181/29-w26-vs-w27 |bg=#F7F6A8}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Poradie ! width="160px" |Tím |- bgcolor="gold" | align="center" |{{prvé miesto}} |{{USA|lhj|1}} |- bgcolor="silver" | align="center" |{{druhé miesto}} |{{SWE|lhj|1}} |- bgcolor="CC9966" | align="center" |{{tretie miesto}} |{{CZE|lhj|1}} |- | align="center" |4. |{{FIN|lhj|1}} |- | align="center" |5. |{{CAN|lhj|1}} |- | align="center" |6. |{{SVK|lhj|1}} |- | align="center" |7. |{{SUI|lhj|1}} |- | align="center" |8. |{{LAT|lhj|1}} |- | align="center" |9. |{{GER|lhj|1}} |- style="background:#ffcccc" | align="center" |10. |{{NOR|lhj|1}} |} {| class="wikitable" | style="background:#ffcccc;" |<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2025#I. A divízia|I. A divízie MS 2025]]</small> |} == Štatistiky turnaja == === Kanadské bodovanie === ''Poradie podľa počtu bodov'' {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="200" |Hráč ! width="20" |{{Tooltip|Z|Počet odohraných zápasov}} ! width="20" |{{Tooltip|G|Góly}} ! width="20" |{{Tooltip|A|Asistencie}} ! width="20" |{{Tooltip|B|Body}} ! width="20" |{{Tooltip|+/-|Štatistika plus/mínus}} |- align="center" |1. | align="left" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] |7 |6 |6 |'''12''' | +3 |- align="center" |2. | align="left" |{{USA}} [[Cutter Gauthier]] |7 |2 |10 |'''12''' | +9 |- align="center" |3. | align="left" |{{CZE}} [[Matyáš Melovský]] |7 |1 |10 |'''11''' | +3 |- align="center" |4. | align="left" |{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]] |7 |7 |3 |'''10''' | +2 |- align="center" |5. | align="left" |{{USA}} [[Gavin Brindley]] |7 |6 |4 |'''10''' | +7 |- align="center" | rowspan="3" |6. | align="left" |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] |7 |3 |7 |'''10''' | +6 |- align="center" | align="left" |{{SWE}} [[Noah Östlund]] |7 |3 |7 |'''10''' | +3 |- align="center" | align="left" |{{USA}} [[Gabe Perreault]] |7 |3 |7 |'''10''' | +4 |- align="center" |9. | align="left" |{{USA}} [[Isaac Howard]] |7 |7 |2 |'''9''' | +10 |- align="center" |10. | align="left" |{{SVK}} [[Servác Petrovský]] |5 |5 |4 |'''9''' | 0 |} '''Hetrik''' ''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).'' {| class="wikitable" !Hráč !Zápas !width="20"|Výsledok zápasu |- |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] | align="center" rowspan="2"|{{NOR|lhj|1}} - {{CZE|lhj|2}} | align="center" rowspan="2"|{{ku|1|8}} |- |{{CZE}} [[Eduard Šalé]] |- |{{USA}} [[Jimmy Snuggerud]] | align="center"|{{SUI|lhj|1}} - {{USA|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|11}} |- |{{SWE}} [[Otto Stenberg]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} |- |{{USA}} [[Rutger McGroarty]] | align="center"|{{USA|lhj|1}} - {{SVK|lhj|2}} | align="center"|{{ku|10|2}} |- |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] | align="center"|{{CZE|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|8|5}} |} === Najlepší brankári === {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="190" |Brankár ! width="20" |{{Tooltip|GA|Počet inkasovaných gólov}} ! width="20" |{{Tooltip|GAA|Priemer počtu inkasovaných gólov na zápas}} ! width="20" |{{Tooltip|SV%|Percentuálna úspešnosť zásahov}} !{{Tooltip|SO|Shut-out}} |- align="center" |1. | align="left" |{{USA}} [[Trey Augustine]] |7 |1,75 |'''93,64''' |0 |- align="center" |2. | align="left" |{{SWE}} [[Hugo Hävelid]] |9 |1,77 |'''91,74''' |2 |- align="center" |3. | align="left" |{{SVK}} [[Adam Gajan]] |10 |2,50 |'''91,60''' |1 |- align="center" |4. | align="left" |{{CAN}} [[Mathis Rousseau]] |10 |2,00 |'''91,23''' |1 |- align="center" |5. | align="left" |{{SUI}} [[Alessio Beglieri]] |10 |2,47 |'''90,65''' |0 |} '''Shut-out''' ''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).'' {| class="wikitable" !Brankár !Zápas !width="50"|Výsledok zápasu !width="20"|Úspešné zákroky |- | rowspan="2" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] | align="center"|{{SWE|lhj|1}} - {{LAT|lhj|2}} | align="center"|{{ku|6|0}} | align="center"|20 |- | align="center" |{{CAN|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |21 |- |{{SVK}} [[Adam Gajan]] | align="center"|{{SVK|lhj|1}} - {{SUI|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|0}} | align="center"|36 |- | {{CAN}} [[Mathis Rousseau]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{CAN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|10}} | align="center"|22 |- |{{SWE}} [[Melker Thelin]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} | align="center"|15 |- |{{FIN}} [[Noa Vali]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|4}} | align="center"|23 |} === All-Star tím turnaja === {| class="wikitable" | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Útočníci''' | align="center" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]], {{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]], {{USA}} [[Cutter Gauthier]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Obrancovia''' | align="center" |{{SWE}} [[Theo Lindstein]], {{USA}} [[Lane Hutson]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Brankár''' | align="center" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2024 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 33 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta juniorov v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švédsku]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švédsku]] [[Kategória:2023 vo Švédsku]] [[Kategória:2024 v Európe]] [[Kategória:Šport v Göteborgu]] kfut4w5oa6e6dfvjy0byq3irqbw1tm1 8226601 8226600 2026-05-31T11:47:24Z Vladimírmecia 265044 /* Zápasy */ 8226601 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov |rok=2024 |logo= |veľkosť loga= |usporiadateľ=Švédsko |dátum=26. december 2023 –<br>5. január 2024 |počet tímov=10 |počet dejísk=2 |počet miest=1 |dejiská=[[Göteborg]] |víťaz-kategória=lhj |počet titulov=6 |víťaz=USA |druhý=SWE |tretí=CZE |štvrtý=FIN |zostupujúci=NOR |postupujúci=KAZ |zápasy=29 |góly=219 |návštevnosť=170673 |najproduktívnejší hráč={{nowrap|{{CZE}} [[Jiří Kulich]]}}<br/><small> (12 bodov)<small/> |najužitočnejší hráč={{nowrap|{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]]}} |aktualizácia=5.1.2024 |iný názov=}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024''' boli v poradí 48. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|juniorským hokejovým svetovým šampionátom]].<ref>[https://www.iihf.com/en/tournaments?tournamentType=WM20&selectedSeason=2024&tournamentCategory=worlds Rozpis turnajov MS do 20 rokov 2024]</ref> Turnaj Top divízie sa hral v [[Göteborg]]u vo [[Švédsko|Švédsku]] od 26. decembra 2023 do 5. januára 2024.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20 Oficiálna stránka Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/978/ Štatistiky Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/news/41650/groups_for_2024_world_juniors Rozpis základných skupín Top divízie]</ref> Titul obhajovala Kanada, no napokon prvenstvo získal tím USA.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/standings/final Finálny rebríček Top divízie MS 2024]</ref> ==Dejiská== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SWE|w}} |- ! colspan="3" |[[Göteborg]] |- |[[Scandinavium]]<br>Kapacita: 12 044 | rowspan="2" |{{LocMap+|Švédsko|float=none|width=250|caption=|places={{LocMap~|Švédsko|lat=57.699167|long=11.987778|label='''[[Göteborg]]'''|position=right}}}} |[[Frölundaborg]]<br>Kapacita: 6 044 |- |[[Súbor:Scandinavium 2009.jpg|220x220pixelů|Scandinavium]] |[[Súbor:Frölundaborgs isstadion 2.jpg|220x220pixelů|Frölundaborg]] |} == Nasadenie do skupín == {{Stĺpce-začiatok|šírka=50%}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A ;(Scandinavium) *{{CAN|lhj|1}} (1) *{{SWE|lhj|1}} (4) *{{FIN|lhj|1}} (5) *{{GER|lhj|1}} (8) *{{LAT|lhj|1}} (9) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B ;(Frölundaborg) *{{CZE|lhj|1}} (2) *{{USA|lhj|1}} (3) *{{SVK|lhj|1}} (6) *{{SUI|lhj|1}} (7) *{{NOR|lhj|1}} (11) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujú do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ===Skupina A=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=21|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lhj|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=9|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre = {{ku|2|5}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|1|3}} | divákov =9 837 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42154/2-fin-vs-can |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SWE}} Daniel Eriksson|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír}} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|0}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|2|0|2|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42156/4-swe-vs-lat |bg=white|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmueller|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} | mužstvo2 = '''{{GER|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|3|0|0}} | divákov =5 077 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42158/6-fin-vs-ger |rozhodca={{SUI}} Micha Hebeisen|rozhodca2={{USA}} Jack Young|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{LAT}} Davids Rozitis}} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|10}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|5}} | divákov =6 321 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42160/8-lat-vs-can |bg=white|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Daniel Konc|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre = {{ku|0|5}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|0|1|0|3}} | divákov = 11 512 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42162/10-ger-vs-swe |rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{AUT}} Simon Riecken}} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|4}} | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|1|0|1}} | divákov =6 433 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42164/12-lat-vs-fin |bg=white|rozhodca={{GER}} Kilian Hinterdobler|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmueller|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|2}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|0|0|2|0|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42166/14-can-vs-swe |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CAN}} Mark Pearce|čiarový={{GER}} Tím Heffner|čiarový2={{FIN}} Jussi Thomann}} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|6}} | mužstvo2 = '''{{LAT|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|3|1|2|1|1}} | divákov =2 652 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42168/16-ger-vs-lat |bg=white|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{USA}} Jack Young|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{AUT}} Simon Riecken}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{SWE|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|5}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|4|1|0|1|0|0|0|1}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42170/18-swe-vs-fin |rozhodca={{SUI}} Michal Hebeisen|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{SVK}} Daniel Konc|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel}} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre = {{ku|6|3}} | mužstvo2 = {{GER|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|1|0|1|4|1}} | divákov = 7 327 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42172/20-can-vs-ger |bg=white|rozhodca={{FIN}} Joonas Kova|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Jussi Thomann}} ===Skupina B=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lhj|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=0|sg=29|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=19|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lhj|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SUI|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=11|ig=20|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lhj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=8|ig=26|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|0|1|2|0|4|1}} | divákov =984 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42153/1-svk-vs-cze |rozhodca={{FIN}} Joonas Kova|rozhodca2={{CAN}} Mark Pearce|čiarový={{SUI}} Dominik Schlegel|čiarový2={{FIN}} Jussi Thomann}} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|4|1}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|0|3|0|1|1}} | divákov =1 377 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42155/3-usa-vs-nor |bg=white|rozhodca={{SUI}} Micha Hebeisen|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{SVK}} Oto Durmis}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|0}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|0|2|0}} | divákov =986 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42157/5-svk-vs-sui |rozhodca={{SWE}} Daniel Eriksson|rozhodca2={{GER}} Kilian Hinterdobler|čiarový={{GER}} Tím Heffner|čiarový2={{AUT}} Simon Riecken}} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre ={{ku|1|8}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|2|1|3|0|3}} | divákov =1 258 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42159/7-nor-vs-cze |bg=white|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmueller|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{SUI|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|11}} | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|5|0|4|2|2}} | divákov = 1 458 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42161/9-sui-vs-usa |rozhodca={{FIN}} Joonas Kova|rozhodca2={{CAN}} Mark Pearce|čiarový={{CZE}} Lukáš Rampír|čiarový2={{FIN}} Jussi Thomann}} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|8}} | mužstvo2 = '''{{SVK|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|0|5|3|1}} | divákov = 1 985 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42163/11-nor-vs-svk |bg=white}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CZE|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|2|0|0|0|0|0|1}} | divákov =2 544 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42165/13-cze-vs-usa }} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SUI|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|4|0|1|0}} | divákov = 1 009 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42167/15-sui-vs-nor |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|10|2}} | mužstvo2 = {{SVK|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|2|1|3|1|5|0}} | divákov =1 458 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42169/17-usa-vs-svk }} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|4|2}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|1|2|2|0}} | divákov = 1 592 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42171/19-cze-vs-sui |bg=white}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{GER|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|4}} pp | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 11:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|2|2|1|0}} | divákov =2 237 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42177/25-a5-vs-b5 }} == Tabuľka skupinovej fázy == '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (konečné poradie z minuloročných MS) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- bgcolor=#ccffcc |1. |D1 | style="text-align:left;" | {{USA|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SWE|lhj|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lhj|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{SVK|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{CZE|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{FIN|lhj|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{SUI|lhj|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{LAT|lhj|1}} |} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Pavúk === {{play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1='''1A'''|RD1-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD1-skóre1='''3pp'''|RD1-nasadený2=4B|RD1-tím2={{SUI|lhj|1}}|RD1-skóre2=2pp|RD1-nasadený3=2A|RD1-tím3={{CAN|lhj|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''3B'''|RD1-tím4='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD1-skóre4='''3'''|RD1-nasadený5='''1B'''|RD1-tím5='''{{USA|lhj|1}}'''|RD1-skóre5='''7'''|RD1-nasadený6=4A|RD1-tím6={{LAT|lhj|1}}|RD1-skóre6=2|RD1-nasadený7=2B|RD1-tím7={{SVK|lhj|1}}|RD1-skóre7=3pp|RD1-nasadený8='''3A'''|RD1-tím8='''{{FIN|lhj|1}}'''|RD1-skóre8='''4pp'''|RD2-nasadený1='''D2'''|RD2-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD2-skóre1='''5'''|RD2-nasadený2=D5|RD2-tím2={{CZE|lhj|1}}|RD2-skóre2=2|RD2-nasadený3='''D1'''|RD2-tím3='''{{USA|lhj|1}}'''|RD2-skóre3='''3'''|RD2-nasadený4=D6|RD2-tím4={{FIN|lhj|1}}|RD2-skóre4=2|RD3-tím1='''{{USA|lhj|1}}'''|RD3-skóre1='''6'''|RD3-tím2={{SWE|lhj|1}}|RD3-skóre2=2|RD4-tím1='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD4-skóre1='''8'''|RD4-tím2={{FIN|lhj|1}}|RD4-skóre2=5|RD4-nasadený1='''PSF1'''|RD4-nasadený2=PSF2|RD3-nasadený1='''VSF1'''|RD3-nasadený2=VSF2}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{SVK|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|4}} pp | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|1|2|2|0|1}} | divákov =2 480 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42173/21-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|3}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|2|0|1}} | divákov =10 117 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42174/22-qf-vs-qf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|7|2}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|3|1|3|0|1|1}} | divákov =2 749 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42175/23-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} pp | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|1|0|1|1|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42176/24-qf-vs-qf |bg=white}} === Semifinále === {{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|3|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42178/26-sf-vs-sf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|2|0|1|0}} | divákov =10 561 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42179/27-sf-vs-sf |bg=white}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|8|5}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|2|3|5|0}} | divákov =9 647 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42180/28-l26-vs-l27 |bg=#FFDAB9}} === Finále === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{SWE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|1|0|2|2|3|0}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42181/29-w26-vs-w27 |bg=#F7F6A8}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Poradie ! width="160px" |Tím |- bgcolor="gold" | align="center" |{{prvé miesto}} |{{USA|lhj|1}} |- bgcolor="silver" | align="center" |{{druhé miesto}} |{{SWE|lhj|1}} |- bgcolor="CC9966" | align="center" |{{tretie miesto}} |{{CZE|lhj|1}} |- | align="center" |4. |{{FIN|lhj|1}} |- | align="center" |5. |{{CAN|lhj|1}} |- | align="center" |6. |{{SVK|lhj|1}} |- | align="center" |7. |{{SUI|lhj|1}} |- | align="center" |8. |{{LAT|lhj|1}} |- | align="center" |9. |{{GER|lhj|1}} |- style="background:#ffcccc" | align="center" |10. |{{NOR|lhj|1}} |} {| class="wikitable" | style="background:#ffcccc;" |<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2025#I. A divízia|I. A divízie MS 2025]]</small> |} == Štatistiky turnaja == === Kanadské bodovanie === ''Poradie podľa počtu bodov'' {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="200" |Hráč ! width="20" |{{Tooltip|Z|Počet odohraných zápasov}} ! width="20" |{{Tooltip|G|Góly}} ! width="20" |{{Tooltip|A|Asistencie}} ! width="20" |{{Tooltip|B|Body}} ! width="20" |{{Tooltip|+/-|Štatistika plus/mínus}} |- align="center" |1. | align="left" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] |7 |6 |6 |'''12''' | +3 |- align="center" |2. | align="left" |{{USA}} [[Cutter Gauthier]] |7 |2 |10 |'''12''' | +9 |- align="center" |3. | align="left" |{{CZE}} [[Matyáš Melovský]] |7 |1 |10 |'''11''' | +3 |- align="center" |4. | align="left" |{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]] |7 |7 |3 |'''10''' | +2 |- align="center" |5. | align="left" |{{USA}} [[Gavin Brindley]] |7 |6 |4 |'''10''' | +7 |- align="center" | rowspan="3" |6. | align="left" |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] |7 |3 |7 |'''10''' | +6 |- align="center" | align="left" |{{SWE}} [[Noah Östlund]] |7 |3 |7 |'''10''' | +3 |- align="center" | align="left" |{{USA}} [[Gabe Perreault]] |7 |3 |7 |'''10''' | +4 |- align="center" |9. | align="left" |{{USA}} [[Isaac Howard]] |7 |7 |2 |'''9''' | +10 |- align="center" |10. | align="left" |{{SVK}} [[Servác Petrovský]] |5 |5 |4 |'''9''' | 0 |} '''Hetrik''' ''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).'' {| class="wikitable" !Hráč !Zápas !width="20"|Výsledok zápasu |- |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] | align="center" rowspan="2"|{{NOR|lhj|1}} - {{CZE|lhj|2}} | align="center" rowspan="2"|{{ku|1|8}} |- |{{CZE}} [[Eduard Šalé]] |- |{{USA}} [[Jimmy Snuggerud]] | align="center"|{{SUI|lhj|1}} - {{USA|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|11}} |- |{{SWE}} [[Otto Stenberg]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} |- |{{USA}} [[Rutger McGroarty]] | align="center"|{{USA|lhj|1}} - {{SVK|lhj|2}} | align="center"|{{ku|10|2}} |- |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] | align="center"|{{CZE|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|8|5}} |} === Najlepší brankári === {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="190" |Brankár ! width="20" |{{Tooltip|GA|Počet inkasovaných gólov}} ! width="20" |{{Tooltip|GAA|Priemer počtu inkasovaných gólov na zápas}} ! width="20" |{{Tooltip|SV%|Percentuálna úspešnosť zásahov}} !{{Tooltip|SO|Shut-out}} |- align="center" |1. | align="left" |{{USA}} [[Trey Augustine]] |7 |1,75 |'''93,64''' |0 |- align="center" |2. | align="left" |{{SWE}} [[Hugo Hävelid]] |9 |1,77 |'''91,74''' |2 |- align="center" |3. | align="left" |{{SVK}} [[Adam Gajan]] |10 |2,50 |'''91,60''' |1 |- align="center" |4. | align="left" |{{CAN}} [[Mathis Rousseau]] |10 |2,00 |'''91,23''' |1 |- align="center" |5. | align="left" |{{SUI}} [[Alessio Beglieri]] |10 |2,47 |'''90,65''' |0 |} '''Shut-out''' ''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).'' {| class="wikitable" !Brankár !Zápas !width="50"|Výsledok zápasu !width="20"|Úspešné zákroky |- | rowspan="2" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] | align="center"|{{SWE|lhj|1}} - {{LAT|lhj|2}} | align="center"|{{ku|6|0}} | align="center"|20 |- | align="center" |{{CAN|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |21 |- |{{SVK}} [[Adam Gajan]] | align="center"|{{SVK|lhj|1}} - {{SUI|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|0}} | align="center"|36 |- | {{CAN}} [[Mathis Rousseau]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{CAN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|10}} | align="center"|22 |- |{{SWE}} [[Melker Thelin]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} | align="center"|15 |- |{{FIN}} [[Noa Vali]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|4}} | align="center"|23 |} === All-Star tím turnaja === {| class="wikitable" | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Útočníci''' | align="center" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]], {{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]], {{USA}} [[Cutter Gauthier]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Obrancovia''' | align="center" |{{SWE}} [[Theo Lindstein]], {{USA}} [[Lane Hutson]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Brankár''' | align="center" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2024 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 33 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta juniorov v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švédsku]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švédsku]] [[Kategória:2023 vo Švédsku]] [[Kategória:2024 v Európe]] [[Kategória:Šport v Göteborgu]] do22lp67jcddclyv90vbsc1qjg5uwo3 8226605 8226601 2026-05-31T11:52:55Z Vladimírmecia 265044 /* Zápasy */ 8226605 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov |rok=2024 |logo= |veľkosť loga= |usporiadateľ=Švédsko |dátum=26. december 2023 –<br>5. január 2024 |počet tímov=10 |počet dejísk=2 |počet miest=1 |dejiská=[[Göteborg]] |víťaz-kategória=lhj |počet titulov=6 |víťaz=USA |druhý=SWE |tretí=CZE |štvrtý=FIN |zostupujúci=NOR |postupujúci=KAZ |zápasy=29 |góly=219 |návštevnosť=170673 |najproduktívnejší hráč={{nowrap|{{CZE}} [[Jiří Kulich]]}}<br/><small> (12 bodov)<small/> |najužitočnejší hráč={{nowrap|{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]]}} |aktualizácia=5.1.2024 |iný názov=}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024''' boli v poradí 48. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|juniorským hokejovým svetovým šampionátom]].<ref>[https://www.iihf.com/en/tournaments?tournamentType=WM20&selectedSeason=2024&tournamentCategory=worlds Rozpis turnajov MS do 20 rokov 2024]</ref> Turnaj Top divízie sa hral v [[Göteborg]]u vo [[Švédsko|Švédsku]] od 26. decembra 2023 do 5. januára 2024.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20 Oficiálna stránka Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/978/ Štatistiky Top divízie MS 2024]</ref><ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/news/41650/groups_for_2024_world_juniors Rozpis základných skupín Top divízie]</ref> Titul obhajovala Kanada, no napokon prvenstvo získal tím USA.<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/standings/final Finálny rebríček Top divízie MS 2024]</ref> ==Dejiská== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SWE|w}} |- ! colspan="3" |[[Göteborg]] |- |[[Scandinavium]]<br>Kapacita: 12 044 | rowspan="2" |{{LocMap+|Švédsko|float=none|width=250|caption=|places={{LocMap~|Švédsko|lat=57.699167|long=11.987778|label='''[[Göteborg]]'''|position=right}}}} |[[Frölundaborg]]<br>Kapacita: 6 044 |- |[[Súbor:Scandinavium 2009.jpg|220x220pixelů|Scandinavium]] |[[Súbor:Frölundaborgs isstadion 2.jpg|220x220pixelů|Frölundaborg]] |} == Nasadenie do skupín == {{Stĺpce-začiatok|šírka=50%}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A ;(Scandinavium) *{{CAN|lhj|1}} (1) *{{SWE|lhj|1}} (4) *{{FIN|lhj|1}} (5) *{{GER|lhj|1}} (8) *{{LAT|lhj|1}} (9) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B ;(Frölundaborg) *{{CZE|lhj|1}} (2) *{{USA|lhj|1}} (3) *{{SVK|lhj|1}} (6) *{{SUI|lhj|1}} (7) *{{NOR|lhj|1}} (11) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujú do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ===Skupina A=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=21|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lhj|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=9|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre = {{ku|2|5}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|1|3}} | divákov =9 837 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42154/2-fin-vs-can |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SWE}} Daniel Eriksson|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír}} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|0}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|2|0|2|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42156/4-swe-vs-lat |bg=white|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmueller|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{FIN|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} | mužstvo2 = '''{{GER|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|3|0|0}} | divákov =5 077 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42158/6-fin-vs-ger |rozhodca={{SUI}} Micha Hebeisen|rozhodca2={{USA}} Jack Young|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{LAT}} Davids Rozitis}} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|10}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|5}} | divákov =6 321 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42160/8-lat-vs-can |bg=white|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Daniel Konc|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre = {{ku|0|5}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|1|0|1|0|3}} | divákov = 11 512 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42162/10-ger-vs-swe |rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{AUT}} Simon Riecken}} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{LAT|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|4}} | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|1|0|1}} | divákov =6 433 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42164/12-lat-vs-fin |bg=white|rozhodca={{GER}} Kilian Hinterdobler|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmueller|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampír}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|0|2}} | mužstvo2 = '''{{SWE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|0|0|2|0|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42166/14-can-vs-swe |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CAN}} Mark Pearce|čiarový={{GER}} Tím Heffner|čiarový2={{FIN}} Jussi Thomann}} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = {{GER|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|6}} | mužstvo2 = '''{{LAT|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|3|1|2|1|1}} | divákov =2 652 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42168/16-ger-vs-lat |bg=white|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{USA}} Jack Young|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{AUT}} Simon Riecken}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{SWE|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|5}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|4|1|0|1|0|0|0|1}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42170/18-swe-vs-fin |rozhodca={{SUI}} Michal Hebeisen|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{SVK}} Daniel Konc|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel}} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre = {{ku|6|3}} | mužstvo2 = {{GER|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|1|0|1|4|1}} | divákov = 7 327 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42172/20-can-vs-ger |bg=white|rozhodca={{FIN}} Joonas Kova|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Jussi Thomann}} ===Skupina B=== ====Tabuľka==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lhj|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=0|sg=29|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=19|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lhj|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SUI|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=11|ig=20|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lhj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=8|ig=26|pozadie=#ffcccc}} |} ====Zápasy==== {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|0|1|2|0|4|1}} | divákov =984 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42153/1-svk-vs-cze |rozhodca={{FIN}} Joonas Kova|rozhodca2={{CAN}} Mark Pearce|čiarový={{SUI}} Dominik Schlegel|čiarový2={{FIN}} Jussi Thomann}} {{Hokejbox2 | dátum = 26. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|4|1}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|0|3|0|1|1}} | divákov =1 377 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42155/3-usa-vs-nor |bg=white|rozhodca={{SUI}} Micha Hebeisen|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Jeremy Faucher|čiarový2={{SVK}} Oto Durmis}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|0}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|0|2|0}} | divákov =986 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42157/5-svk-vs-sui |rozhodca={{SWE}} Daniel Eriksson|rozhodca2={{GER}} Kilian Hinterdobler|čiarový={{GER}} Tím Heffner|čiarový2={{AUT}} Simon Riecken}} {{Hokejbox2 | dátum = 27. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre ={{ku|1|8}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|0|2|1|3|0|3}} | divákov =1 258 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42159/7-nor-vs-cze |bg=white|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmueller|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. december 2023 | mužstvo1 = {{SUI|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|11}} | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|5|0|4|2|2}} | divákov = 1 458 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42161/9-sui-vs-usa |rozhodca={{FIN}} Joonas Kova|rozhodca2={{CAN}} Mark Pearce|čiarový={{CZE}} Lukáš Rampír|čiarový2={{FIN}} Jussi Thomann}} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{NOR|lhj|2}} | skóre = {{ku|4|8}} | mužstvo2 = '''{{SVK|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|0|5|3|1}} | divákov = 1 985 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42163/11-nor-vs-svk |bg=white|rozhodca={{CZE}} Jiří Ondráček|rozhodca2={{USA}} Jack Young|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel}} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. december 2023 | mužstvo1 = {{CZE|lhj|2}} | skóre ={{ku|3|4}} <small>sn</small> | mužstvo2 = '''{{USA|lhj|1}}''' | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|2|2|0|0|0|0|0|1}} | divákov =2 544 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42165/13-cze-vs-usa |rozhodca={{FIN}} Joonas Kova|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{SVK}} Daniel Konc|čiarový2={{LAT}} Davids Rozitis}} ---- {{Hokejbox2 | dátum = 30. december 2023 | mužstvo1 = '''{{SUI|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|4|0|1|0}} | divákov = 1 009 | správa = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42167/15-sui-vs-nor |bg=white}} ---- {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|10|2}} | mužstvo2 = {{SVK|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|2|1|3|1|5|0}} | divákov =1 458 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42169/17-usa-vs-svk }} {{Hokejbox2 | dátum = 31. december 2023 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre = {{ku|4|2}} | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Frölundaborg]], [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|1|2|2|0}} | divákov = 1 592 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42171/19-cze-vs-sui |bg=white}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{GER|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|4}} pp | mužstvo2 = {{NOR|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 11:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|2|2|1|0}} | divákov =2 237 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42177/25-a5-vs-b5 }} == Tabuľka skupinovej fázy == '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (konečné poradie z minuloročných MS) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- bgcolor=#ccffcc |1. |D1 | style="text-align:left;" | {{USA|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SWE|lhj|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lhj|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{SVK|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{CZE|lhj|1}} |- bgcolor=#ccffcc |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{FIN|lhj|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{SUI|lhj|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{LAT|lhj|1}} |} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Pavúk === {{play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1='''1A'''|RD1-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD1-skóre1='''3pp'''|RD1-nasadený2=4B|RD1-tím2={{SUI|lhj|1}}|RD1-skóre2=2pp|RD1-nasadený3=2A|RD1-tím3={{CAN|lhj|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''3B'''|RD1-tím4='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD1-skóre4='''3'''|RD1-nasadený5='''1B'''|RD1-tím5='''{{USA|lhj|1}}'''|RD1-skóre5='''7'''|RD1-nasadený6=4A|RD1-tím6={{LAT|lhj|1}}|RD1-skóre6=2|RD1-nasadený7=2B|RD1-tím7={{SVK|lhj|1}}|RD1-skóre7=3pp|RD1-nasadený8='''3A'''|RD1-tím8='''{{FIN|lhj|1}}'''|RD1-skóre8='''4pp'''|RD2-nasadený1='''D2'''|RD2-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD2-skóre1='''5'''|RD2-nasadený2=D5|RD2-tím2={{CZE|lhj|1}}|RD2-skóre2=2|RD2-nasadený3='''D1'''|RD2-tím3='''{{USA|lhj|1}}'''|RD2-skóre3='''3'''|RD2-nasadený4=D6|RD2-tím4={{FIN|lhj|1}}|RD2-skóre4=2|RD3-tím1='''{{USA|lhj|1}}'''|RD3-skóre1='''6'''|RD3-tím2={{SWE|lhj|1}}|RD3-skóre2=2|RD4-tím1='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD4-skóre1='''8'''|RD4-tím2={{FIN|lhj|1}}|RD4-skóre2=5|RD4-nasadený1='''PSF1'''|RD4-nasadený2=PSF2|RD3-nasadený1='''VSF1'''|RD3-nasadený2=VSF2}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{SVK|lhj|2}} | skóre = {{ku|3|4}} pp | mužstvo2 = '''{{FIN|lhj|1}}''' | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 12:00 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|1|2|2|0|1}} | divákov =2 480 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42173/21-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = {{CAN|lhj|2}} | skóre ={{ku|2|3}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhj|1}}''' | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 14:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|2|0|1}} | divákov =10 117 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42174/22-qf-vs-qf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|7|2}} | mužstvo2 = {{LAT|lhj|1}} | štadión = Frölundaborg, [[Göteborg]] | čas = 17:00 | tretiny = {{tretiny|3|1|3|0|1|1}} | divákov =2 749 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42175/23-qf-vs-qf |bg=white}}{{Hokejbox2 | dátum = 2. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} pp | mužstvo2 = {{SUI|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|2|0|0|1|0|1|1|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42176/24-qf-vs-qf |bg=white}} === Semifinále === {{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{SWE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|5|2}} | mužstvo2 = {{CZE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|3|0}} | divákov =11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42178/26-sf-vs-sf |bg=white}} ----{{Hokejbox2 | dátum = 4. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|3|2}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|0|2|2|0|1|0}} | divákov =10 561 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42179/27-sf-vs-sf |bg=white}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{CZE|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|8|5}} | mužstvo2 = {{FIN|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 15:00 | tretiny = {{tretiny|1|2|2|3|5|0}} | divákov =9 647 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42180/28-l26-vs-l27 |bg=#FFDAB9}} === Finále === {{Hokejbox2 | dátum = 5. január 2024 | mužstvo1 = '''{{USA|lhj|2}}''' | skóre ={{ku|6|2}} | mužstvo2 = {{SWE|lhj|1}} | štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]] | čas = 19:30 | tretiny = {{tretiny|1|0|2|2|3|0}} | divákov = 11 512 | správa =https://www.iihf.com/en/events/2024/wm20/gamecenter/playbyplay/42181/29-w26-vs-w27 |bg=#F7F6A8}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Poradie ! width="160px" |Tím |- bgcolor="gold" | align="center" |{{prvé miesto}} |{{USA|lhj|1}} |- bgcolor="silver" | align="center" |{{druhé miesto}} |{{SWE|lhj|1}} |- bgcolor="CC9966" | align="center" |{{tretie miesto}} |{{CZE|lhj|1}} |- | align="center" |4. |{{FIN|lhj|1}} |- | align="center" |5. |{{CAN|lhj|1}} |- | align="center" |6. |{{SVK|lhj|1}} |- | align="center" |7. |{{SUI|lhj|1}} |- | align="center" |8. |{{LAT|lhj|1}} |- | align="center" |9. |{{GER|lhj|1}} |- style="background:#ffcccc" | align="center" |10. |{{NOR|lhj|1}} |} {| class="wikitable" | style="background:#ffcccc;" |<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2025#I. A divízia|I. A divízie MS 2025]]</small> |} == Štatistiky turnaja == === Kanadské bodovanie === ''Poradie podľa počtu bodov'' {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="200" |Hráč ! width="20" |{{Tooltip|Z|Počet odohraných zápasov}} ! width="20" |{{Tooltip|G|Góly}} ! width="20" |{{Tooltip|A|Asistencie}} ! width="20" |{{Tooltip|B|Body}} ! width="20" |{{Tooltip|+/-|Štatistika plus/mínus}} |- align="center" |1. | align="left" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] |7 |6 |6 |'''12''' | +3 |- align="center" |2. | align="left" |{{USA}} [[Cutter Gauthier]] |7 |2 |10 |'''12''' | +9 |- align="center" |3. | align="left" |{{CZE}} [[Matyáš Melovský]] |7 |1 |10 |'''11''' | +3 |- align="center" |4. | align="left" |{{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]] |7 |7 |3 |'''10''' | +2 |- align="center" |5. | align="left" |{{USA}} [[Gavin Brindley]] |7 |6 |4 |'''10''' | +7 |- align="center" | rowspan="3" |6. | align="left" |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] |7 |3 |7 |'''10''' | +6 |- align="center" | align="left" |{{SWE}} [[Noah Östlund]] |7 |3 |7 |'''10''' | +3 |- align="center" | align="left" |{{USA}} [[Gabe Perreault]] |7 |3 |7 |'''10''' | +4 |- align="center" |9. | align="left" |{{USA}} [[Isaac Howard]] |7 |7 |2 |'''9''' | +10 |- align="center" |10. | align="left" |{{SVK}} [[Servác Petrovský]] |5 |5 |4 |'''9''' | 0 |} '''Hetrik''' ''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).'' {| class="wikitable" !Hráč !Zápas !width="20"|Výsledok zápasu |- |{{CZE}} [[Jiří Kulich]] | align="center" rowspan="2"|{{NOR|lhj|1}} - {{CZE|lhj|2}} | align="center" rowspan="2"|{{ku|1|8}} |- |{{CZE}} [[Eduard Šalé]] |- |{{USA}} [[Jimmy Snuggerud]] | align="center"|{{SUI|lhj|1}} - {{USA|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|11}} |- |{{SWE}} [[Otto Stenberg]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} |- |{{USA}} [[Rutger McGroarty]] | align="center"|{{USA|lhj|1}} - {{SVK|lhj|2}} | align="center"|{{ku|10|2}} |- |{{CZE}} [[Ondřej Becher]] | align="center"|{{CZE|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|8|5}} |} === Najlepší brankári === {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="190" |Brankár ! width="20" |{{Tooltip|GA|Počet inkasovaných gólov}} ! width="20" |{{Tooltip|GAA|Priemer počtu inkasovaných gólov na zápas}} ! width="20" |{{Tooltip|SV%|Percentuálna úspešnosť zásahov}} !{{Tooltip|SO|Shut-out}} |- align="center" |1. | align="left" |{{USA}} [[Trey Augustine]] |7 |1,75 |'''93,64''' |0 |- align="center" |2. | align="left" |{{SWE}} [[Hugo Hävelid]] |9 |1,77 |'''91,74''' |2 |- align="center" |3. | align="left" |{{SVK}} [[Adam Gajan]] |10 |2,50 |'''91,60''' |1 |- align="center" |4. | align="left" |{{CAN}} [[Mathis Rousseau]] |10 |2,00 |'''91,23''' |1 |- align="center" |5. | align="left" |{{SUI}} [[Alessio Beglieri]] |10 |2,47 |'''90,65''' |0 |} '''Shut-out''' ''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).'' {| class="wikitable" !Brankár !Zápas !width="50"|Výsledok zápasu !width="20"|Úspešné zákroky |- | rowspan="2" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] | align="center"|{{SWE|lhj|1}} - {{LAT|lhj|2}} | align="center"|{{ku|6|0}} | align="center"|20 |- | align="center" |{{CAN|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |21 |- |{{SVK}} [[Adam Gajan]] | align="center"|{{SVK|lhj|1}} - {{SUI|lhj|2}} | align="center"|{{ku|3|0}} | align="center"|36 |- | {{CAN}} [[Mathis Rousseau]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{CAN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|10}} | align="center"|22 |- |{{SWE}} [[Melker Thelin]] | align="center"|{{GER|lhj|1}} - {{SWE|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|5}} | align="center"|15 |- |{{FIN}} [[Noa Vali]] | align="center"|{{LAT|lhj|1}} - {{FIN|lhj|2}} | align="center"|{{ku|0|4}} | align="center"|23 |} === All-Star tím turnaja === {| class="wikitable" | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Útočníci''' | align="center" |{{CZE}} [[Jiří Kulich]], {{SWE}} [[Jonathan Lekkerimäki]], {{USA}} [[Cutter Gauthier]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Obrancovia''' | align="center" |{{SWE}} [[Theo Lindstein]], {{USA}} [[Lane Hutson]] |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Brankár''' | align="center" |{{SWE}} [[Hugo Havelid]] |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2024 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 33 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta juniorov v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švédsku]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švédsku]] [[Kategória:2023 vo Švédsku]] [[Kategória:2024 v Európe]] [[Kategória:Šport v Göteborgu]] ernrrype7j2hjc755mneog3x1ldt3ap 0 698640 8226391 7774797 2026-05-30T19:58:52Z Mattesák 38269 /* */ aktualizovat 8226391 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}}{{Infobox Kozmická loď | názov = Space Rider | obrázok = | text = Umelecká predstava kozmickej lode vo vesmíre. | výrobca = [[Thales Alenia Space]], [[Avio]] | konštrukcia = | krajina pôvodu = {{minivlajka|EÚ}} [[Európska únia]] | prevádzkovateľ = [[Európska vesmírna agentúra]] | použitie = Vedecké a technologické experimenty v [[Mikrogravitácia|mikrogravitácii]] | typ = opakovateľne použiteľná kozmická loď | nosná raketa = Vega-C | životnosť = 2 mesiace na [[Nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhe]], 6 letov | hmotnosť pri štarte = 4 200 kg | prázdna hmotnosť = 2 200 kg | kapacita posádky = 0 (bezpilotný) | kapacita nákladu = 800 kg, 1200 L | výška = 4,6 m | dĺžka = 5,1 m | šírka = 2,2 m | priemer = | objem = | energia = | batérie = | motory = Hall Effect Thruster, Z40 | vybavenie = | oblasť pôsobenia = [[nízka obežná dráha Zeme]] | stav = vo vývoji | vyrobených = | vo výrobe = | vypustených = | funkčných = | vyradených = | zlyhalo = | zničených = | prvý štart = Plánovaný na koniec roku 2024 | posledný štart = | odvodené z = | deriváty = | subsatelity = | subsatelit čoho = | letelo s = }} '''Space Rider''' (Space '''R'''eusable '''I'''ntegrated '''D'''emonstrator for '''E'''urope '''R'''eturn) je plánovaný bezpilotný vesmírny dopravný systém, ktorý má poskytnúť [[Európska vesmírna agentúra|Európskej vesmírnej agentúre]] (ESA) cenovo dostupný a pravidelný prístup do vesmíru. Je to vesmírne plavidlo, ktoré sa po štarte na rakete Vega-C udrží na nízkej obežnej dráhe približne dva mesiace. V jeho nákladovom priestore sa budú vykonávať experimenty v oblastiach ako farmaceutika, biomedicína, biológia a fyzika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Space Rider|url=https://www.esa.int/Enabling_Support/Space_Transportation/Space_Rider|vydavateľ=www.esa.int|dátum prístupu=2023-06-22}}</ref> Na konci svojej misie sa Space Rider vráti na Zem so svojím nákladom a pristane na dráhe. Potom bude opravený a pripravený na ďalší let.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ESA signs contracts for reusable Space Rider up to maiden flight|url=https://www.esa.int/Enabling_Support/Space_Transportation/Space_Rider/ESA_signs_contracts_for_reusable_Space_Rider_up_to_maiden_flight|vydavateľ=www.esa.int|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> Space Rider je výsledkom talianskeho ''Programu pre opakovane použiteľný demonštrátor na obežnej dráhe v Európe'' (''Programme for Reusable In-orbit Demonstrator in Europe'' – PRIDE) v spolupráci s ESA.<ref name=":0" /> Prvý let Space Ridera je naplánovaný na koniec roka 2024.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=To orbit and back with Space Rider|url=https://www.esa.int/Enabling_Support/Space_Transportation/Space_Rider/To_orbit_and_back_with_Space_Rider|vydavateľ=www.esa.int|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> Space Rider sa skladá z dvoch hlavných častí: modulu pre návrat do atmosféry (RM) a modulu pre služby na obežnej dráhe (SM). Modul RM je zodpovedný za ochranu plavidla a nákladu pred tepelnými účinkami pri vstupe do atmosféry, za riadenie letu a pristátie na dráhe. Modul SM je zodpovedný za poskytovanie elektrickej energie ([[Solárny panel|solárne panely]]), komunikáciu a manévrovanie plavidla na obežnej dráhe. == Ciele misie == Ciele misie sú: * Monitorovanie Zeme z vesmíru * Testovať nové technológie pre opakovane použiteľné vesmírne systémy, ako sú [[Tepelný štít|tepelná ochrana]], navigácia, riadenie, komunikácia a pristátie. * Ponúknuť cenovo dostupné služby pre zákazníkov z verejného aj súkromného sektora. * Vykonať užitočné a zaujímavé experimenty vo vesmíre. == AVUM+ == AVUM+ je skratka pre ''Attitude Vernier Upper Module'', čo je horný stupeň rakety Vega-C. AVUM+ zabezpečuje riadenie a je navrhnutý pre dlhodobé pobyty vo vesmíre. AVUM+ má hmotnosť paliva 740 kg a hlavný motor poskytuje priemerný ťah 2,42 kN. Po nasmerovaní sondy Space Rider na vstup do atmosféry sa AVUM+ odhodí do atmosféry, aby sa minimalizoval [[kozmický odpad]]. AVUM+ je vylepšenou verziou AVUM, ktorý je horným stupňom rakety Vega. AVUM+ má väčšiu kapacitu paliva, lepší riadiaci systém a nový motor RD-868P. == Priebeh misie == [[Súbor:Vega launchers.jpg|náhľad|Vývoj rakiet Vega]] Raketa odštartuje z [[Guyanské stredisko pre vesmír|Guyanského vesmírneho strediska]] vo [[Francúzska Guyana|Francúzskej Guyane]]. Modul AVUM+ zostane na orbite so sondou Space Rider približne dva mesiace, počas ktorých bude vykonávať zmeny [[Obežná dráha|obežnej dráhy]] podľa potreby. Na sonde sa budú nachádzať rôzne experimenty v objeme 1200 litrov a hmotnosti 600 kg.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> Experimenty budú vykonávané v oblastiach ako [[farmaceutika]], [[biomedicína]], [[biológia]] a [[fyzika]]. Experimenty budú vystavené mikrogravitácii, [[Vákuum|vakuu]], [[Slnečné žiarenie|solárnej radiácii]] a [[Elektromagnetické pole|elektromagnetickému poľu]]. Na konci misie modul AVUM+ zapáli svoj motor na zníženie rýchlosti a zmenenie orbity. Potom sa oddelí od Space Rider a zničí sa v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]]. Space Rider potom vstúpi do atmosféry pod kontrolou svojho riadiaceho systému. Po znížení rýchlosti sa otvorí [[padák]], ktorý spomalí sondu umožní mu pristáť na dráhe s presnosťou 150 metrov. Po pristátí sa plavidlo Space Rider odvezie do hangáru, kde sa vyloží náklad a vykonajú sa potrebné opravy a údržba. Space Rider je navrhnuté tak, aby bolo možné ho použiť až šesťkrát.<ref name=":1" /> == Vega C == Vega C je [[nosná raketa]] s výškou takmer 35 m a hmotnosťou pri štarte 210 [[Tona|t]]. Je schopná umiestniť približne 2300 kg na [[Polárna dráha|polárnu obežnú dráhu]] vo výške 700 km. 12 Vega-C používa nový rad nosičov nákladu, ktoré dokážu prispôsobiť sa rôznym tvarom a veľkostiam nákladu, od [[CubeSat|CubeSatov]] s hmotnosťou 1 kilogramu až po jeden veľký náklad. Raketa Vega-C sa skladá z štyroch stupňov: * Prvý stupeň je P120C, ktorý používa [[tuhé palivo]]. Motor má hmotnosť 143,6 t a priemerný ťah 4,500 [[Newton (jednotka)|kN]]. Tento stupeň je použitý aj ako posilňovač rakety [[Ariane 6]]. * Druhý stupeň je Zefiro-40, ktorý používa tiež [[tuhé palivo]]. Motor má hmotnosť 36,2 t a priemerný [[Ťah (fyzika)|ťah]] 1304 kN. Tento stupeň je nový v porovnaní s raketou Vega.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zefiro 40 (Z40) Engine Bench Test {{!}} Avio|url=https://www.avio.com/press-release/zefiro-40-z40-engine-bench-test|vydavateľ=Avio.com|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> * Tretí stupeň je Zefiro-9, ktorý je rovnaký ako pri rakete Vega. Je to pevný raketový motor s hmotnosťou 10 t a priemerným ťahom 260 kN. * Štvrtý stupeň je AVUM+, ktorý je horným stupňom poháňaný kvapalnou raketovou zmesou [[1,1-dimetylhydrazín|UDMH]] a [[Oxid dusičitý|oxidom dusičitým]]. Tento stupeň má hmotnosť 697 kg a priemerný ťah 2,42 kN. Môže sa opätovne zapáliť, čo umožňuje dosiahnuť rôzne orbity a uvoľniť viacero nákladov na jednej misii. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Plánované misie]] [[Kategória:Kozmické lode ESA]] [[Kategória:Kozmické raketoplány]] [[Kategória:Kozmonautika v 2024]] ieonrdc62yjs5en38ham24062yf4655 0 699848 8226603 8214166 2026-05-31T11:48:56Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */ 8226603 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Mariazell - Basilika1.JPG|náhľad|Mariazellská bazilika]] '''Mariazellská bazilika''', tiež známa ako '''Bazilika Narodenia Panny Márie''' (''Basilica Mariä Geburt''), je rímskokatolícka cirkevná stavba v [[Mariazell]]i v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Je to najvýznamnejšie pútnické miesto v Rakúsku a jedna z najnavštevovanejších svätýň v Európe.<ref>[http://www.ewtn.com/library/MARY/ZSHRINE.HTM Zenit News]</ref> V kostole je uctievaný zázračný drevený obraz [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]]. [[Pius X.|Pápež Pius X.]] osobne povýšil 10. novembra 1907 [[motu proprio]] svätyňu na baziliku minor. Neskôr dekrétom z 8. septembra 1908 zabezpečil korunováciu mariánskeho obrazu. Mariazell je jediným kostolom označeným ako národná svätyňa všetkých nemecky hovoriacich krajín. == Raná história == Územie okolo [[Mariazell]]u bolo okolo roku 1103 pridelené opátstvu sv. Lamberta a mnísi tu postavili celu, aby slúžili miestnym obyvateľom. Tradícia uvádza ako deň založenia mesta 21. december 1157, ale prvýkrát je doložená v roku 1243. Mariánsky oltár bol zasvätený v roku 1266. == Súčasnosť Baziliky Panny Márie == === Bazilika Narodenia Panny Márie === V 14. storočí stál v Mariazelli [[Gotická architektúra|gotický]] kostol s 90 m vysokou vežou a lomeným portálom. V rokoch 1420 a 1474 kostol zničil požiar. Budovu kostola neskôr v rokoch 1644 až 1683 rozšíril a prerobil v [[Baroková architektúra|barokovom]] štýle [[Domenico Sciassia]]. Vľavo a vpravo od gotickej veže bola postavená baroková veža, loď bola predĺžená a rozšírená a na východnej strane bola pristavaná [[kupola]]. Hlavný oltár, vysvätený v roku 1704, navrhol [[Johann Bernhard Fischer von Erlach]]. Dvanásť bočných kaplniek obsahuje barokový oltár. Sadrové štukové dielo organovej galérie a organovú konzolu z roku 1737 vytvoril [[Viedeň|viedenský]] sochár Johann Wagner v roku 1740. Pred hlavným vchodom sú dve olovené sochy v životnej veľkosti, ktoré vytvoril [[Balthasar Moll]] v roku 1757. Naľavo stojí [[Uhorsko|uhorský]] [[Ľudovít I. (Uhorsko)|kráľ Ľudovít I.]] a napravo [[Morava (región)|moravský]] [[markgróf]] [[Vladislav Jindřich|Heinrich]]. V roku 1907 bol [[pútnický kostol]] povýšený na [[Bazilika|baziliku minor]]. Od roku 1992 prechádzala bazilika generálnou obnovou, ktorá bola dokončená v roku 2007.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ehemalige Initiativen | url = https://www.basilika-mariazell.at/site/de/freundunterstuetzer/eheminitiativen | vydavateľ = basilika-mariazell.at | dátum prístupu = 2023-07-22}}</ref> === Svätý obraz a kaplnka === V staršej časti budovy postavenej v roku 1690 sa nachádza Gnadenkapelle. Táto kaplnka stojí na mieste prvej „cely“ a nachádza sa v nej [[Románske umenie|neskororománsky]] zázračný obraz Panny Márie – „Magna Mater Austria“, 48 cm vysoká soška z [[Lipa|lipy]]. Zázračný obraz dostáva každý rok prepracovane navrhnutý milosrdný šat. Viac ako 150 šiat si môžete prezrieť v pokladnici, alebo sú starostlivo konzervované. Mnohé odevy darovali ako dary bohatí katolícky veriaci ľudia. Dizajn milosrdných šiat sa aj dnes považuje za veľkú poctu. == Rozvoj púte == Už v 12. storočí putovali pútnici do mariánskej svätyne. Väčší počet pútnikov je zdokumentovaný okolo roku 1330, keď svetský súd uložil vykonať púť ''Zellfahrt'' (cestu Zell) ako zmierenie za svojich zločincov. V nasledujúcich rokoch prichádzalo čoraz viac pútnikov zo susedných krajín. Po [[Protireformácia|protireformácii]] [[Habsburgovci]] urobili z Mariazell národnú svätyňu. V roku 1783 však cisár [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] na kláštor v Mariazelli zanevrel a v roku 1787 úplne zakázal púte do Mariazellu. Po zrušení obmedzení navštívi Mariazell ročne okolo milióna pútnikov. V roku 2004 sa v Mariazelli konal ''Mitteleuropäischer Katholikentag'' (Stredoeurópsky katolícky deň). == Legendy == O založení Mariazellu a jeho vývoji existujú tri základné legendy. Legenda o založení mesta hovorí, že v roku 1157 bol na územie dnešného mesta vyslaný ako duchovný pastier, mních svätého Lambrechta, menom Magnus. Keď mu cestu zatarasila veľká skala, položil figúrku Panny Márie ktorú si niesol, na skalu. Skala sa rozlomila, čím sa Magnusovi cesta uvoľnila. Na neďalekom brehu sa následne usadil, postavil figúrku na kmeň stromu a z dreva postavil celu, ktorá mu slúžila ako kaplnka aj ako bývanie. Druhá legenda hovorí o tom, ako na toto miesto okolo roku 1200 putoval [[Vladislav Jindřich|moravský markgróf Henrich]] a jeho manželka, ktorí sa pomocou Panny Márie z Mariazell vyliečili z ťažkých chorôb. Tam dali postaviť prvý kamenný kostol na mieste drevenej kaplnky ako poďakovanie za zázračné uzdravenie. Tretia legenda hovorí o zázračnej víťaznej bitke uhorského kráľa Ľudovíta I. nad početnou prevahou tureckého moslimského vojska. Z vďaky postavil gotický kostol a obdaril ho ''Schatzkammerbild'' (obraz), ktorý videl položený na jeho hrudi vo sne. V roku 2007 bola bazilika Mariazell vybraná ako hlavný motív zberateľskej mince: rakúska pamätná minca Bazilika Mariazell, vyrazená 9. mája. Na minci je zobrazené priečelie baziliky s charakteristickou centrálnou gotickou vežou lemovanou dvoma barokovými vežami. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Baziliky minor]] [[Kategória:Kostoly v Rakúsku]] [[Kategória:Gotické kostoly v Rakúsku]] [[Kategória:Barokové kostoly v Rakúsku]] [[Kategória:Stavby v Štajersku]] [[Kategória:Mariazell]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Narodeniu Panny Márie]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Rakúsku]] [[Kategória:Architektúra z 1683]] gp72nqtxr5612ngy9xzke0568zzgb3p 0 701251 8226414 7898287 2026-05-30T20:46:56Z Pelex 2483 /* Predohra */ wl. fix 8226414 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka pri Prochorovke |súčasť= bojov [[Kurská bitka|kurskej bitky]] na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]<br>počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] |obrázok= Курская дуга, район Белгорода, положение на исход 4 июля 1943 года.png |text k obr=Mapa bojov (po rusky). |dátum= [[12. júl]] [[1943]] |miesto= [[Prochorovský rajón]], [[Belgorodská oblasť]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz]] |casus= |územie= |výsledok= nejednoznačný, pozri kapitolu bilancia |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Sovietsky zväz]] |protivník2= [[Súbor:Flag of German Reich (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Nikolaj Fiodorovič Vatutin|Nikolaj Vatutin]]<br />([[Voronežský front]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Pavel Alexejevič Rotmistrov|Pavel Rotmistrov]]<br />([[5. gardová tanková armáda]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Alexej Semionovič Žadov|Alexej Žadov]]<br />([[5. gardová armáda]]) |velitel2= [[Súbor:Flag of German Reich (1935–1945).svg|22px|border]] [[Hermann Hoth]]<br />([[4. tanková armáda]])<br />[[Súbor:Flag of German Reich (1935–1945).svg|22px|border]] [[Paul Hausser]]<br />([[II. tankový zbor SS]]) |sila1= 616 tankov a samohybných diel |sila2= 294 tankov a útočných diel |straty1= 340 tankov a samohybných diel zničených alebo poškodených<br />3 563 mužov zabitých, zranených a nezvestných |straty2= 43–80 tankov a útočných diel zničených alebo poškodených<br />842 mužov zabitých, zranených a nezvestných |straty3= |poznámky= }} '''Bitka pri Prochorovke''' bolo ozbrojené stretnutie [[12. júl]]a [[1943]] pri ruskej obci [[Prochorovka]] (87 km juhovýchodne od [[Kursk]]a, [[Belgorodská oblasť]]) v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]], počas [[Druhá_svetová_vojna|druhej svetovej vojny]] ako súčasť bojov na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] počas kampane [[Kurská bitka|bitky v Kurskom oblúku]]. Nemecké sily 4. tankovej armády s jedným z najsilnejších obrnených zoskupení o sile okolo 1000 tankov a samohybných diel<ref>Körner, J., 2012, Zlomený vaz německé armády. Revue Válka, Speciál, 66-69.</ref>, ktoré sa Nemcom počas vojny podarilo zhromaždiť, postupovali pozdĺž ohybu rieky [[Psiol]] smerom na [[Kursk]] z juhu. Vzhľadom na hroziace prelomenie frontu sovietske velenie proti nemeckému útoku rozhodlo nasadiť do protiútoku svoje hlavné tankové zálohy. Sovietska 5. gardová tanková armáda (gen. [[Pavel Alexejevič Rotmistrov|P. Rotmistrov]]) zaútočila na nemecký [[II. tankový zbor SS]] (gen. [[Paul Hausser|P. Hausser]]) 4. tankovej armády. Došlo tu ku jednej z najväčších tankových bitiek v histórii. Výsledky bitky sú hodnotené rôzne. Sovietsky protiútok pri Prochorovke sa podarilo Nemcom odraziť, ale ich postup na Kursk v tomto smere už nebol obnovený. == Predohra == Nemecká letná ofenzíva proti výbežku frontu označovanom ako [[kurský oblúk]] sa pôvodne mala začať začiatkom mája 1943. Bola však niekoľkokrát odložená, pretože nemecké vedenie, hlavne Hitler prehodnocoval svoje plány a váhal nad svojimi vyhliadkami, ako aj s privedením ďalších jednotiek a techniky.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Cross | meno = Robin | autor = | odkaz na autora = | titul = Citadela : Největší tanková bitva druhé světové války | vydanie = 1 | vydavateľ = Votobia | miesto = Olomouc | rok = 1996 | počet strán = 261 | url = | isbn = 80-7198-070-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Nemecké sily spustili svoj útok na [[kurský oblúk]] ráno 5. júla 1943. Útok bol vedený z dvoch smerov. Zo severu od mesta [[Oriol]] útočili jednotky Skupiny armád Stred maršala [[Walter Model|Modela]]. Z juhu od [[Belgorod]]u útočili jednotky Skupiny armád Juh maršala [[Erich von Manstein|von Mansteina]]. Ich cieľom bolo stretnúť sa pri meste [[Kursk]] a obkľúčiť početné brániace sa sovietske uskupenie. Nemci však útočili na dobre vybudovanú, hlboko členenú, sovietsku obranu tvorenú 4 frontmi, z ktorých jeden čakal v zálohe ako rezerva. Severnému ramenu útoku vzdorovali sovietske sily Brianského ([[Markian Michailovič Popov|Popov]]) a Stredného frontu ([[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|Rokossovskij]]). Južnému jednotky Voronežského ([[Nikolaj Fiodorovič Vatutin|Vatutin]]) a Juhozápadného frontu ([[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Malinovskij]]). V zálohe čakali sily Stepného frontu ([[Ivan Stepanovič Konev|Konev]]). Obidve nemecké útočiace ramená nemeckých klieští sa stretli so silným odporom, ktorý nedovolil rozvinúť ich rýchly postup alebo vytvoriť rozsiahly prielom. Sovietske protitankové zbrane, mínové polia, protitankové priekopy a celkový sovietsky odpor bol oveľa silnejší ako nemecké vojská očakávali. Hrot nemeckého útoku v južnom smere viedla 4. tanková armáda gen. [[Hermann Hoth|Hotha]], ktorej najväčšiu silu tvoril novovytvorený [[II. tankový zbor SS]]. Tvorili ho 3 najsilnejšie nemecké tankové formácie (1., 2. a 3. tanková divízia Waffen-SS). Pravé krídlo II. tankového zboru SS mali pri postupe kryť [[III. tankový zbor]] a [[Armádna skupina Kempf|armádna skupina Kempf]]. Celkovo Hoth disponoval 9 tankovými divíziami. Sovietska obrana postavená na základe nesprávnych kalkulácii očakávala hlavný nemecký útok na severnú časť oblúku, kde sústredila aj svoje najväčšie sily.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Overy | meno = Richard | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia's War | vydanie = | vydavateľ = Penguin Adult | miesto = | rok = 1999 | počet strán = 416 | url = | isbn = 978-0-14-027169-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Napriek tomu, že postup II. tankového zboru SS zaostával za pôvodným plánom spôsobil, že Voronežský front musel použiť všetky svoje zálohy na jeho zastavenie už v prvých dňoch bojov. Sovietske velenie preto nariadilo aby sa v nočných hodinách 6. júla začali na pomoc ohrozenému úseku presúvať jednotky 5. gardovej tankovej armády a 5. gardovej armády Stepného frontu. 5. gardová tanková armáda prekonala vlastnými silami 320 – 390 km za tri dni a do oblasti Prochorovky dorazila v noci 9. júla. 33. gardový strelecký zbor 5. gardovej armády sem dorazil v noci 10. júla. [[Súbor:Kursk south.svg|náhľad|Mapa bojových operácií na juhu kurského oblúku.]] Pomalý postup nemeckého XXXXVIII. tankového zboru spôsobil, že Hoth 8. júla presunul časti II. tankového zboru SS, aby pomohol XXXXVIII. zboru pri útoku smerom na [[Obojaň]] a [[Kursk]]. V ten istý deň sovietske jednotky prešli do protiútoku na II. tankový zbor SS s niekoľkými tankovými zbormi. Tieto útoky nemecký tankový zbor nezastavili, ako sa pôvodne očakávalo, ale spomalili jeho postup. Do konca 8. júla II. tankový zbor SS postúpil asi o 29 km a prelomil prvú a druhú sovietsku obrannú líniu. 9. júla nemecké velenie došlo k záveru, že pokračovanie snáh o prielom na severnej strane oblúku nie je perspektívne, lebo obrana je tu príliš silná a prielom je nepravdepodobný. Napriek tomu sa rozhodli pokračovať vo svojej ofenzíve, aby udržali tlak a spôsobili sovietom straty, čím pútali tamojšie sovietske sily. Akákoľvek úroveň úspechu operácie Citadela teraz závisela od prielomu, ktorý dosiahli 4. tanková armáda a armádna skupina Kempf na južnej strane výbežku. Večer 9. júla dostal II. tankový zbor SS rozkaz zmeniť os postupu a stočiť sa na severovýchod, smerom k mestečku [[Prochorovka]]. Hoth tento krok diskutoval s Mansteinom od začiatku mája, pretože očakával príchod veľkých sovietskych záložných obrnených síl z východu a nechcel, aby bol II. tankový zbor SS pri ich príchode napadnutý pri prekračovaní rieky [[Psiol]]. Nemecký plán pôvodne predpokladal, že sa k útoku smerom na Prochorovku pripoja aj prvky XXXXVIII. tankového zboru a III. tankového zboru, čo sa však nepodarilo zrealizovať. Sovietske velenie si však zmenu smeru vyložilo ako reakciu na silný odpor, ktorému nemecké sily čelili pri postupe smerom na Obojaň, a nesprávne sa domnievalo, že zmena naznačuje, že nemecké tankové sily boli predošlými bojmi vážne oslabené. Sovietsky prieskum Vatutinovho Voronežského frontu 8. až 9. júla evidoval budovanie obranných pozícií pre pechotu na krídlach a neevidoval prítomnosť nemeckých tankových jednotiek. Štáb Voronežského frontu preto predpokladal, že Nemci sa museli dostať na hranicu svojich ofenzívnych možností, a preto sa 10. júla rozhodol začať rozvíjať protiútok tak, aby sa zhodoval s plánovanou sovietskou protiofenzívou na severnej strane kurského oblúku ([[Operáciou Kutuzov|operáciou Kutuzov]]), ktorá sa mala začať 12. júla. 10. júla začal II. tankový zbor SS pre Vatutina nečakaný útok v smere na Prochorovku. Priamo k mestečku postupovala [[1. divízia SS Leibstandarte Adolf Hitler]]. Vzdorovali jej jednotky sovietskeho 2. tankového zboru a 9. gardovej výsadkovej divízie, doplnenej o jednotky 301. protitankovej brigády (31. gardového streleckého zboru). Na nemeckom ľavom krídle [[3. tanková divízia SS Totenkopf|3. divízia SS Totenkopf]] prekročila rieku Psiol a viedla útok na sily 31. tankového zboru a 95. gardovej streleckej divízie (33. gardového streleckého zboru). Južnejšie sily sovietskeho 2. tankového zboru a 183. streleckej divízie vzdorovali útoku nemeckého pravého krídla tvoreného silami [[2. tanková divízia SS Das Reich|2. tankovej divízie SS Das Reich]]. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101III-Merz-014-12A, Russland, Beginn Unternehmen Zitadelle, Panzer.jpg|náhľad|Nemecké tankové jednotky s tankami PzKpfw III a PzKpfw IV na začiatku bitky pri Kursku.]] Do večera 11. júla sa divízia Leibstandarte dostala najďalej spomedzi útočiacich nemeckých jednotiek. Prebojovala sa pozdĺž železničnej trate asi 3 km južne od Prochorovky. Večer 11. júla sa 5. gardová tanková armáda pripravovala na svoj nadchádzajúci protiútok. Leibstandarte svojím postupom narušila Rotmistrovove prípravy, pretože priestory zhromaždenia, ktoré chcel využiť pre 18. a 29. tankový zbor, boli do konca dňa v nemeckých rukách. To ho prinútilo narýchlo prehodnotiť svoje plány a vybrať nové pozície. Rýchly presun 5. gardovej tankovej armády jej uškodil v dvoch hlavných ohľadoch: velitelia tankových jednotiek nemali možnosť preskúmať terén, ktorým sa budú pohybovať, a podporné delostrelectvo sa nestihlo rozmiestniť a zastrieľať. 5. gardová tanková armáda vedená [[Pavel Alexejevič Rotmistrov|Pavlom Rotmistrovom]] disponovala 463 strednými tankmi [[T-34]], 30 ľahkými tankmi [[T-70]], 25 britskými ťažkými [[A22 Churchill|Churchill]], 22 samohybnými delami [[SU-122]] a 15 samohybnými delami [[SU-76]], celkom 616 až 826 strojov.<ref name="IVOV">Poslepov, P. N. a kol., 1961: Istoria Velikoj Otečestvennoj vojny Sovietskogo sojuza 1941-1945. Tom 3. / История Великой Отечественной войны Советского Союза 1941-1945. Vojennoe izdateľstvo Ministerstva oborny SSSR, Moskva, s. 272</ref> Hlavné sily armády predstavovali 18. tankový, 29. tankový a 5. gardový mechanizovaný zbor. Rotmistrov plánoval útočiť z blízka aby využil lepšiu mobilitu tankov T-34. Jeho plán na protiútok však najprv narušil nemecký útok smerom na Ržavec, proti ktorému musel vyčleniť časť svojich síl. Nemecký II. tankový zbor SS vedený [[Paul Hausser|Paulom Hausserom]] mal vo výzbroji 15 ťažkých tankov [[Panzerkampfwagen VI Tiger|Tiger]], 95 stredných tankov [[Panzerkampfwagen IV|Pzkpfw IV]], 93 stredných tankov [[Panzerkampfwagen III|Pzkpfw III]], štyri ľahké tanky [[Panzerkampfwagen III|Pzkpfw II]] a 58 samohybných/útočných diel [[Sturmgeschütz III|StuG III]], celkom 265 tankov a útočných diel. 4. tanková armáda nemala žiadne obávané stroje [[Ferdinand (stíhač tankov)|Ferdinand]]. == Bitka == [[Súbor:Prokhorovka, Battle of Kursk, night 11 July-01.svg|náhľad|Mapa bitky pri Prochorovke. Stav k večeru 11. júla.]] 12. júla zaútočilo celkovo asi 500 tankov a samohybných diel 5. gardovej tankovej armády na pozície II. tankového zboru SS. Útok prebiehal v dvoch vlnách, pričom 430 tankov bolo v prvom slede a ďalších 70 v druhom. Tanky viezli na svojich pancieroch ako desant príslušníkov 9. gardovej výsadkovej divízie. Sovietske jednotky spočiatku nacistov zaskočili. Jednotky Leibstandarte mali vyraziť do akcie až neskôr počas dňa. Mnohí vojaci vyčerpaní z minulotýždňových bojov, len začínali svoj deň. Jedným z prvých, ktorí spozorovali sovietske jednotky bol Obersturmbannführer [[Rudolf von Ribbentrop]] z 1. tankového pluku SS, ktorý okamžite sformoval svoj oddiel [[Panzerkampfwagen IV|Pzkpfw IV]] a vyrazil proti sovietskym tankom, ktoré na hrebeni bezmennej kóty 252,2 drvili 3. prápor tankových granátnikov Sturmbannführera [[Joachim Peiper|Joachima Peipera]] z 2. pluku tankových granátnikov SS. Sovietske tanky pohybujúce sa veľkou rýchlosťou boli síce pre Nemcov ťažším cieľom ale sami boli v nevýhode pre sťažené mierenie. 1. tankovému pluku SS sa podarilo zo vzdialenosti 100 až 200 m odraziť prvý sovietsky útok 31. a 32. tankovej brigády 29. tankového zboru a zničiť pri tom asi 62 sovietskych tankov. [[Súbor:Soviet troops and T-34 tanks counterattacking Kursk Voronezh Front July 1943.jpg|náhľad|Sovietske tanky T-34 útočiace s podporou pechoty.]] Ďalší útok sovietskej 181. tankovej brigády odrazil paľbou na veľkú vzdialenosť asi 1000 m oddiel ťažkých tankov Tiger, pod vedením [[Michael Wittmann|Michaela Wittmanna]]. Sovietskej 170. tankovej brigáde sa neskôr podarilo zatlačiť 1. tankový pluk SS k sovchozu Okťabrskij. Situáciu na bojisku komplikovala aj búrka s lejakom v priebehu dňa. Večer sa podarilo sovietskym tankom 170. a 181. tankovej brigády na čas preraziť nemeckú líniu medzi divíziami Leibstandarte a Totenkopf, ale boli do noci vytlačené nemeckými protiútokmi a prinútené k ústupu späť k Andrejevke. Nemci boli v dôsledku tlaku sovietskych jednotiek nútení opustiť sovchoz Okťabrskij a stiahnúť sa južnejšie. Sovietsky postup juhozápadne od kóty 252.2 komplikovala protitanková priekopa, ktorá obmedzovala manévrovanie sovietskych jednotiek. == Bilancia == Bojov bitky pri Prochorovke sa zúčastnilo cca 900 - 1500 tankov a samohybných diel<ref name="IVOV"/>, čo z nej robí jednu z najväčších tankových bitiek [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] aj bojov na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-219-0553A-36, Russland, bei Pokrowka, russischer Panzer T34.jpg|náhľad|Nemecký vojak si prezerá zničený sovietsky T-34 po bojoch pri Prochorovke.]] Sovietska propaganda hovorila o 350 vyradených nemeckých tankoch.<ref name="IVOV"/> Nemecké straty však neboli také dramatické. II. tankový zbor SS stratil asi 82 tankov<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Glantz | meno = David M. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = House | meno2 = Jonathan Mallory | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = The Battle of Kursk | vydanie = | vydavateľ = University Press of Kansas | miesto = | rok = 1999 | počet strán = 472 | url = | isbn = 978-0-7006-0978-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, z toho však len 6 - 7 tankov stratil nenávratne, zvyšné sa dali opraviť. 5. gardová tanková armáda stratila až 328 - 340 tankov<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Zamulin / Замулин | meno = Valerij Nikolajevič / Валерий Николаевич | autor = | odkaz na autora = | titul = Prochorovka-neizvestnoe sraženie velikoj vojny / Прохоровка-неизвестное сражение великой войны | vydanie = | vydavateľ = I︠A︡uza-katalog | miesto = | rok = 2017 | počet strán = 830 | url = | isbn = 978-5-906716-63-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, z toho 180 stratili nenávratne. Keďže Nemci ovládli veľkú časť bojiska je možné väčšinu sovietskych strát rátať ako nenávratné. V hodnotení výsledku bitky sa odborníci rozchádzajú.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Zeiler | meno = Thomas W. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = Daniel M. DuBois | odkaz na autora2 = | titul = A Companion to World War II, 2 Volume Set | vydanie = | vydavateľ = Wiley | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 1062 | url = | isbn = 978-1-4051-9681-9 | kapitola = Battle Fronts and Home Fronts: The War in the East from Stalingrad to Berlin | strany = 322 - 323 | jazyk = }}</ref> Takticky vyhrali Nemci, lebo zničili oveľa viac bojovej techniky ako sami stratili a odrazili sovietsky protiútok. Za cenu veľkých strát sa Červenej armáde podarilo vyčerpať útočný potenciál II. tankového zboru SS, ktorý zastavil svoje útoky, aby nestratil najcennejšie jednotky ale ušetril ich pre ďalšie obranné boje. Napriek ťažkým stratám a neúspechu protiútoku pri Prochorovke, možno zo sovietskeho pohľadu bitku pri Kursku považovať za strategické víťazstvo.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Axelrod | meno = Alan | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopedia of World War II | vydanie = | vydavateľ = H W Fowler | miesto = | rok = 2007 | počet strán = 924 | url = | isbn = 978-0-8160-6022-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * {{preklad|en|Battle of Prokhorovka|1174360922}} *Extra edice Válka- BITVY - Prochorovka 1943 [[Kategória:Východný front počas druhej svetovej vojny|Prochorovka]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny‎|Prochorovka]] [[Kategória:Bitky v 1943|Prochorovka]] m7903m378cs8nzsowuh0hzl6b52fjr3 0 701377 8226228 7649288 2026-05-30T11:59:03Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8226228 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo|vlajka=|znak=|zemepisná šírka=65.407708|zemepisná dĺžka=-52.900891|nadmorská výška=68|časové pásmo=-3|štát=Grónsko|mapa=|mapa1 popis=|rozloha=8,515|obyvateľov=2,534|hustota=|starosta=|web=maniitsoq.gl|PSČ=3912|obrázok=Maniitsoq (52675689990).jpg|popis=Maniitsoq|obyvateľov dátum=2020|názov=Maniitsoq|iný názov=Sukkertoppen|obrázok veľkosť=300px}} '''Maniitsoq''' (zastarale ''Manîtsoq''), predtým '''Sukkertoppen''' (inak tiež Zukkertoppen, Sukkertop, Zukkertop, alebo Zuckerhut) je mesto na ostrove Maniitsoq v západnom [[Grónsko|Grónsku]], ktoré sa nachádza v obci Qeqqata. S 2 534 obyvateľmi v roku 2020 je šiestym najväčším mestom v [[Grónsko|Grónsku]]. == História == [[Súbor:Maniitsoq_1890.jpg|vľavo|náhľad]] Archeologické nálezy naznačujú, že táto oblasť je osídlená už viac ako 4 000 rokov. Moderné mesto založili ako '''New''' alebo '''Nye-Sukkertoppen'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=British, Russian & Danish Possessions In North America.|url=https://www.davidrumsey.com/luna/servlet/detail/RUMSEY~8~1~1655~130014:British,-Russian-&-Danish-Possessio|vydavateľ=www.davidrumsey.com|dátum prístupu=2023-09-02|jazyk=en}}</ref> v roku 1782 dánski kolonisti, ktorí sa presťahovali z pôvodného Sukkertoppenu, obchodnej stanice založenej v roku 1755 na mieste dnešného Kangaamiutu. <ref>↑ Etain O'Carroll; ELLIOTT, Mark. ''Greenland & the Arctic''. [s.l.] : Lonely Planet, 2005. 352 s. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-1-74059-095-2|ISBN 978-1-74059-095-2]].</ref> Časom sa pôvodný názov opäť ujal. V 19. storočí slúžilo mesto ako hlavné obchodné miesto pre kráľovské grónske obchodné oddelenie, ktoré obchodovalo so sobími kožami. Obec Maniitsoq bola bývalá obec Grónska. V súčasnosti je súčasťou obce Qeqqata. == Priemysel == Plány na výstavbu závodu na tavenie hliníka spoločnosti Alcoa v Maniitsoq alebo [[Sisimiut]] existujú už dlhšie obdobie, prinajmenšom od roku [[2008]], ale k ich realizácii nedošlo. Závod by poskytol zamestnanie 600 - 700 ľuďom <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sisimiut.gl/Business/Business-development/Aluminum-Smelter.aspx|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2023-09-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20200526171442/http://www.sisimiut.gl/Business/Business-development/Aluminum-Smelter.aspx|dátum archivácie=2020-05-26}}</ref>, čo je viac ako 1 % obyvateľov Grónska. Keďže ide o zásadné rozhodnutie pre mesto, v rokoch [[2008]] - [[2010]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.alcoa.com/greenland/en/home.asp|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2023-09-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20161014223016/http://www.alcoa.com/greenland/en/home.asp|dátum archivácie=2016-10-14}}</ref> sa uskutočnili rozsiahle verejné konzultácie zo strany mestských orgánov aj grónskej miestnej vlády s cieľom riešiť potenciálne environmentálne a sociálne obavy. == Doprava == === Letecká doprava === Do Maniitsoq lieta spoločnosť Air Greenland s letmi do Nuuk, Kangerlussuaq a Sisimiut. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Air Greenland {{!}} Fly to Greenland {{!}} Air Greenland COM|url=https://www.airgreenland.com/|vydavateľ=www.airgreenland.com|dátum prístupu=2023-09-02}}</ref> === Námorná doprava === Maniitsoq je prístavom pre trajekt Arctic Umiaq. == Populácia == Maniitsoq s 2 534 obyvateľmi v roku 2020 zaznamenal dlhodobý pokles počtu obyvateľov. Mesto stratilo takmer 15 % obyvateľov v porovnaní s rokom 1990 a takmer 9 % v porovnaní s rokom 2000. Migranti z menších osád, ako je napríklad rýchlo sa vyľudňujúci Kangaamiut, si namiesto Maniitsoqu vyberajú Sisimiut, hlavné mesto v Nuuku, a niekedy aj Dánsko. Kangerlussuaq a Sisimiut sú jedinými osadami v obci Qeqqata, ktoré v posledných dvoch desaťročiach vykazujú stabilný rast.{{Široký obrázok|Maniitsoq-population-dynamics.png|1000px|Dynamika populácie Maniitsoq, 1991-2010. Zdroj: Statistics Greenland}} == Významné osobnosti == [[Súbor:Sukkertoppen_Church_(52676224044).jpg|náhľad| Kostol Sukkertoppen, Maniitsoq]] * [[Germaine Arnaktauyok]] (nar. 1946), inukská grafička, maliarka a kresliarka * [[Mimi Karlsen]] (nar. 1957), politička * [[Sofie Petersen]] (nar. 1955), luteránska biskupka Grónska * [[Rasmus Lyberth]] (nar. 1951), spevák, herec * [[Thue Christiansen]] (1940 - 2022), návrhár grónskej vlajky, umelec == Literatúra == Dej románu ''Proroci večného fjordu'' od Kim Leine sa odohráva v meste Sukkertoppen. == Partnerské mestá == * {{Minivlajka|DEN}} [[Esbjerg]], Dánsko * {{Minivlajka|AUT}} [[Salzburg]], Rakúsko == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://www.pbs.org/video/winters-yearning-dkcfrs/ Zimná túžba (dokumentárny seriál POV): Grónsko počíta so svojou dánskou koloniálnou minulosťou a prisľúbenou budúcnosťou americkej spoločnosti.] == Zdroj == {{Preklad|en|Maniitsoq|1154432488}} [[Kategória:Sídla v Grónsku]] [[Kategória:Mestá v Grónsku]] 8bvwsbzea914d3drsbptl5qg8rc6q3f 0 701631 8226283 8040292 2026-05-30T15:20:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226283 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film|Hudba=|Kamera=[[Otto Heller]]|Jazyk=[[čeština]]|Rozpočet=|Názov=Tu ten kámen|Krajina=[[Česko-Slovensko]]|Žáner=filmová komédia, nemý film|Dĺžka=180|Rok=[[1923]]|Dátum uvedenia =7. septembra 1923|Distribučná spoločnosť=Anton-Film|Réžia=Karel Anton|Scenár=Karel Anton|Námet=Karel Anton}} '''''Tu ten kámen''''' alebo '''''Kterak láskou možno v mžiku vzplanout třeba k nebožtíku''''' je nemý český film z roku [[1923]]. Vo filme účinkoval vo svojej prvej úlohe [[Vlasta Burian]], film sa však nedochoval. == Dej == Hrdinom príbehu je mladý krásny asistent slávneho egyptológa. Miluje jeho dcéru Aenny ([[Anny Ondráková]]) a jeho láska je opätovaná: Aennin dotieravý ctiteľ Fridolín dostal košom. Obom egyptológom sa podarí objaviť hrobku faraóna Tu ten kameňa. Chcú dopraviť vzácnu múmiu do rodnej Zelenej Lhoty, kde ich čaká veľkolepé uvítanie zorganizované zanieteným starostom. Dvaja podvodníci sa zmocnia debny s múmiou a nahradia ju debnou so syrčekami. Sami sa potom vydávajú za slávnych objaviteľov a prijímajú hold podvedených meštiakov, ktorí prišli na manifestačné uvítanie s hasiči a družičkami, s hudbou a vojnovými veteránmi, zatiaľ čo skutočný učenec je považovaný za podvodníka. Všetko nakoniec vyrieši mladý asistent, ktorý privezie pravú bedňu s múmiou, očistí nastávajúceho svokra z podozrenia a získa krásnu Aenny. (Podľa dobovej tlače.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tu ten kámen (1923) – Filmový přehled|url=https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/395326/tu-ten-kamen|dátum prístupu=2023-09-09|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20230609235526/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/395326/tu-ten-kamen|dátum archivácie=2023-06-09}}</ref> == Zaujímavosti == Ide o jediný nedochovaný (a zároveň prvý) film Vlastu Buriana. Bol to tiež jediný film, kde sa stretol Burian so svojím konkurentom Ferencom Futuristom. Natáčalo sa v Prahe, v obci Jirny a v ateliéroch AB Vinohrady. Filmové materiály sú pokladané za stratené. == Obsadenie == V hlavnej úlohe: *[[Vlasta Burian]] (úloha: nápadník Fridolín) Ďalej hrajú: * [[Ferenc Futurista]] (egyptológ Rapapides Bulva) * [[Anny Ondráková]] (Aenny) * [[Karel Lamač]] (učenec) * [[Jozef Rovenský]] (starosta v Zelenej Lhote) * Eman Fiala (podvodník, údajný egyptológ) * [[Josef Šváb-Malostranský]] (syrár) * [[Martin Frič]] (spevák) * [[Ján W. Speerger]] * [[Theodor Pištek]] * [[Alois Dvorský]] * [[Karel Noll]] * [[Walter Schorsch]] * [[Robert Guttmann]] ==Autorský tím== * Námet, scenár a réžia: Karel Anton * Kamera: Otto Heller ==Referencie== {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Kinobox film|id=25483-tu-ten-kamen}} * {{Csfd film|id=210}} * {{imdb film|id=0165519}} [[Kategória:Filmy z 1923]] [[Kategória:České filmové komédie]] [[Kategória:Česko-slovenské filmové komédie]] [[Kategória:Nemé filmy]] [[Kategória:Čiernobiele filmy]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] fqqfihy1t7bo7gis3if26b4edpc3tz9 0 702679 8226337 8167982 2026-05-30T17:17:23Z Cyve 106962 /* */ 8226337 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana|Názov=Slobodná demokratická strana|Logo strany=Logo der FDP 2026.svg|Skratka=FDP|Založenie=[[11. december]] [[1948]]|Predseda=[[Wolfgang Kubicki]]|Podpredsedovia=[[Henning Höne]]<br />[[Svenja Hahn]]<br/>[[Linda Teuteberg]]|Ideológie=[[liberalizmus]]<br>[[pro-europanizmus]]|Politické spektrum=stredopravica|Volebný výsledok=4,33% ([[Spolkové voľby v Nemecku v roku 2025|Spolkové voľby 2025]])|Poslancov=[[Nemecký spolkový snem|Spolkový snem]] {{Infobox politická strana/mandáty|0|630|hex=#FFFF00}}<ref>https://www.bundestag.de/abgeordnete</ref>|Skupina EP=[[Obnovme Európu]]|Európska strana=[[Aliancia liberálov a demokratov pre Európu]]|Medzinárodné=[[Liberálna internacionála]]|Mládežnícka=[[Mladí liberáli]]|Noviny=[[fdplus]]|Farby=žltá|Web={{url|https://www.fdp.de}}}} '''Slobodná demokratická strana''' ({{vjz|deu|''Freie Demokratische Partei''}}, skratka '''FDP''', alebo iba '''Slobodní demokrati''', {{vjz|deu|''Freie Demokraten''}}) je [[Liberalizmus|liberálna]] [[Stredopravica|stredopravicová]] [[politická strana]] v [[Nemecko|Nemecku]]. Jej predsedom je od roku 2026 [[Wolfgang Kubicki]]. V nemeckom [[Nemecký spolkový snem|Spolkovom sneme]] je s výnimkou rokov 2013{{--}}2017, 2025 - zastúpená nepretržite od roku 1949.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Freie Demokratische Partei (FDP)|url=https://www.bpb.de/kurz-knapp/lexika/politiklexikon/17503/freie-demokratische-partei-fdp/|vydavateľ=bpb.de|dátum prístupu=2023-10-07|jazyk=de|meno=|priezvisko=}}</ref> V bývalom [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]], ako aj v dnešnej Spolkovej republike sa ako menšia strana v koalícii s [[Kresťanskodemokratická únia Nemecka|kresťanskými]] alebo [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|sociálnymi demokratmi]] podieľala na niekoľkých vládach. Od roku 2021 do roku 2025 vládla spolu so Sociálnodemokratickou stranou a [[Spojenectvo 90/Zelení|Zelenými]], pričom spravovala štyri ministerstvá. Po predčasných voľbách v roku 2025 sa do spolkového snemu nedostala. Slobodná demokratická strana vznikla v roku 1948 zlúčením viacerých liberálnych hnutí v západných okupačných zónach, z ktorých sa o rok neskôr sformovala Nemecká spolková republika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slobodná demokratická strana (FDP)|url=https://encyklopedia.sme.sk/c/3634347/slobodna-demokraticka-strana-fdp.html|vydavateľ=encyklopedia.sme.sk|dátum prístupu=2023-10-07|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> V nasledujúcich desaťročiach počas trvania [[Studená vojna|studenej vojny]] mala pri zostavovaní vlád väčšinou kľúčovú úlohu, keďže bola popri CDU a SPD jedinou menšou stranou v Spolkovom sneme a obe ju tak potrebovali na dosiahnutie väčšiny. Jej prvý predseda [[Theodor Heuss]] sa stal prvým prezidentom NSR. Okrem neho bol slobodný demokrat vo funkcii prezidenta ešte v rokoch 1974{{--}}1979, kedy túto funkciu zastával [[Walter Scheel]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FDP: Ziele, Mitglieder, Vorsitzender – Alle Fakten zur Partei|url=https://www.morgenpost.de/politik/article211923051/fdp-ziele-mitglieder-geschichte-bundestagswahl-2021.html|vydavateľ=www.morgenpost.de|dátum vydania=2022-05-26|dátum prístupu=2023-10-07|jazyk=de-DE|meno=|priezvisko=}}</ref> FDP je klasickou liberálnou stranou, ktorá sa sama označuje za „stranu slobody a sebaurčenia“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Unsere Werte {{!}} FDP|url=https://www.fdp.de/seite/unsere-werte|vydavateľ=www.fdp.de|dátum prístupu=2023-10-07|jazyk=de}}</ref> Orientuje sa najmä na slobodný trh, digitalizáciu, vzdelávanie či občianske práva a zastáva výrazné proeurópske postoje. Jej voličskú základňu tvoria najmä príslušníci strednej a vyššej triedy, podnikatelia a mladí ľudia. Svoje tradičné bašty má predovšetkým v [[Bádensko-Württembersko|Bádensku-Württembersku]], [[Hesensko|Hesensku]] a iných častiach bývalej NSR, zatiaľ čo vo východných spolkových republikách je jej popularita nižšia.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.fdp.de/ Oficiálna stránka Slobodnej demokratickej strany] [[Kategória:Politické strany v Nemecku]] [[Kategória:Liberálne strany]] rmh2du182mxhsw2u04xnmjqhshzoyj6 2 704554 8226519 8002036 2026-05-31T07:53:14Z Fillos X. 212061 + 8226519 wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Fillos X.}} = Studios de Billancourt = <ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Hájek|meno=Václav|titul=Pozemné staviteľstvo II|vydanie=|vydavateľ=Alfa|miesto=Bratislava|rok=1990|isbn=80-05-01004-4|strany=79|priezvisko2=Rambousek|meno2=František|priezvisko3=Rybář|meno3=Bedřich|jazyk=slovenský|zväzok=mäkký}}</ref>{{Rp|52}} <ref name="Mt">''Z dokumentu...''</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fontaine | meno = Christian | titul = Les Studios de cinéma de Boulogne-Billancourt | url = | dátum prístupu = | poznámka = Spolupracovníci: Gabriel Riblet, Jean Louis Lebras a Sami Kadouri | strany = 5 | jazyk = francúzština | miesto = Francúzsko}}</ref> <ref name="vs" group="pozn.">Zoznam fotografií nájdete na stránke PSC.</ref> napr. KUCHÁR. 2024. ''Ako uvariť praženicu''. Youtube, 2024. čas: 1:23. Dostupné online: Youtube/xyzt [cit. 2024-03-28] ([[Ezio Auditore]]) == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} = Velká filmová loupež = {{Infobox Film | Názov = Velká filmová loupež | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = Velká filmová loupež | Názov2 = | Žáner = sci-fi, komédia | Dĺžka = 77 | Krajina = {{CZE}} [[Česko-Slovensko]] | Jazyk = [[čeština|český]] | Rok = 1986 | Dátum uvedenia = | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = | Zárobok = | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Oldřich Lipský]], [[Zdeněk Podskalský st.]] | Scenár = [[Oldřich Lipský]] | Predloha = | Námet = | Produkcia = | Hudba = [[Vítězslav Hádl]] | Kamera = [[Emil Sirotek]] | Strih = [[Dalibor Lipský]] | Zvuk = [[František Černý (zvukár)|František Černý]] | Scénografia = [[Jindřich Goetz]] | Kostýmy = [[Jan Kropáček]] | Masky = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Česko | Portál2 = | Portál3 = }} == Herci a postavy == {{Stĺpce|4| * [[Oldřich Kaiser]] * [[Jiří Lábus]] * [[Jaroslav Moučka]] * [[Jiří Němeček]] * [[Karel Heřmánek]] * [[Ladislav Gerendáš]] * [[Zdeněk Srstka]] * [[Dagmar Havlová]] * [[Vladimír Hrabánek]] * [[Otakar Vávra]] * [[Vlastimil Bedrna]] * [[Stella Zázvorková]] * [[Jan Schmid]] * [[Václav Postránecký]] * [[Zdeněk Podskalský st.]] * [[Vlado Müller]] * [[Lubomír Lipský st.]] * [[Jiří Kodet]] * [[Ladislav Chudík]] * [[Jiří Bartoška]] * [[Marie Glázrová]] * [[Saskia Burešová]] * [[Dáda Patrasová]] * [[Helena Růžičková]] * [[Jiří Růžička ml.]] * [[Vlasta Fabianová]] * [[Zlata Adamovská]] * [[Marie Rosůlková]] * [[Josef Abrhám]] * [[Vlastimil Brodský]] * [[Otakar Brousek st.]] * [[Karel Augusta]] * [[Antonín Martin Brousil]] * [[Andrea Čunderlíková]] * [[Zdeněk Dítě]] * [[Milena Dvorská]] * [[František Filipovský]] * [[Nelly Gaierová]] * [[Zdena Hadrbolcová]] * [[Jan Hartl]] * [[Libuše Havelková]] * [[Vlastimil Hašek]] * [[Vladimír Hlavatý]] * [[Karel Houska]] * [[Iva Janžurová]] * [[Přemysl Kočí]] * [[Naďa Konvalinková]] * [[Miloš Kopecký]] * [[Lubomír Kostelka]] * [[Vladimír Kratina]] * [[Tatiana Kulíšková]] * [[Marián Labuda st.]] * [[Milan Lasica]] * [[Miroslav Macháček]] * [[Kateřina Macháčková]] * [[Miroslav Moravec]] * [[František Němec (herec)|František Němec]] * [[Jaroslava Obermaierová]] * [[Jiří Pomeje]] * [[Bronislav Poloczek]] * [[Jan Přeučil]] * [[Július Satinský]] * [[Jaroslav Satoranský]] * [[David Smoljak]] * [[Karel Smyczek]] * [[Květa Fialová]] * [[Jaroslav Soukup]] * [[Jiří Svoboda (herec)|Jiří Svoboda]] * [[Jana Synková]] * [[Pavel Trávníček]] * [[Jiří Schmitzer]] * [[Ota Sklenčka]] * [[Daniela Vacková]] * [[Lukáš Vaculík]] * [[Blanka Bohdanová]] * [[Miroslav Vaic]] * [[Magda Vášáryová]] * [[Václav Vorlíček]] * [[Václav Štekl]] * [[Ivan Vyskočil]] * [[Gabriela Vránová]] * [[Jiřina Švorcová]] * [[Josef Vinklář]] * [[Josef Větrovec]] * [[Jiřina Jirásková]] * [[Jana Šedová]] * [[Jitka Molavcová]] * [[Pavel Kříž (herec)|Pavel Kříž]] * [[Jan Kanyza]] * [[David Suchařípa]] * [[Eva Horká]] * [[Hana Vávrová-Heřmánková]] * [[Michal Suchánek]] * [[Marie Tomsová]] * [[Uršula Kluková]] * [[Rudolf Hrušínský]] * [[Jaroslava Kretschmerová]] * [[Pavel Zedníček]] * [[Vladimír Novotný]] }} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=6003|názov=Velká filmová loupež}} * {{Imdb film|id=0092155|názov=Velká filmová loupež}} * {{Fdb film|id=22256|meno=Velká filmová loupež}} * {{Kinobox film|id=22256|meno=Velká filmová loupež}} = Následnosť = {| class="wikitable" style="clear: both; " ! colspan="3" | '''POZRI AJ''' |- ! style="background: red; width:5%;" | [[Súbor:Arrow_icon.svg|50x50bod]] ! style="background: yellow; | <big>[[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 1|Pieskovisko 1]]{{--}}[[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 2|Pieskovisko 2]]{{--}}[[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 3|Pieskovisko 3]]{{--}}[[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 4|Pieskovisko 4]]{{--}}[[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 5|Pieskovisko 5]]</big> ! style="background: red; width:5%;" | [[Súbor:Icon tools.svg|50x50bod]] |- ! style="background: red; width:5%;" | PRACUJE<br>SA ! ! style="background: orange; | <big>[[:Kategória:Redaktor:Fillos X.|Ďalšie podstránky]]</big> ! style="background: red; width:5%;" | PROSÍM NEZASAHOVAŤ A NEMAZAŤ ! |} = Úvod = {{Nálepka ľavá | float = left | text_farba = black | text_farba_pozadie = white | obrazok = [[Obrázok:Arrow_icon.svg|50px]] | obrazok_farba_pozadie = red | okraj_farba = red | okraj_sirka = 5 | text = <big>'''Prosím nezasahovať a nemazať.'''</big> }} {{Nálepka pravá | float = right | text_farba = black | text_farba_pozadie = white | obrazok = [[Obrázok:Icon tools.svg|50px]] | obrazok_farba_pozadie = red | okraj_farba = red | okraj_sirka = 5 | text = <big>'''Pracuje sa.'''</big> }} {{-}} ---- = Rám = {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = Help-browser.svg | nadpis = Info | titul = x | text = Text bunky | farba1 = green | farba2 = red | farba3 = pink | farba4 = purple | farba5 = blue | farba6 = green | farba7 = black | farba8 = orange }} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = Help-browser.svg | nadpis = Info | titul = x | text = Text bunky | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #C0C0C0 }} ---- {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.75%;"> X </div> <div style="float:right; width:49.75%;"> X </div> |} = Portál = {{Položka portálu | pozadie bloku = #C0C0C0 | rám bloku = #808080 | logo = Help-browser.svg | veľkosť loga = 30px | pozadie hlavičky = #000000 | orámovanie hlavičky = #808080 | rám hlavičky = #808080 | poloha nadpisu = center | farba nadpisu = #FFFFFF | veľkosť nadpisu = 15px | nadpis = Bond | editovať = áno | podstránka = Článok | obsah = | odkaz obsah = | veľkosť textu = 13px | poloha textu = center | posuvná lišta = | externý odkaz = | odkaz = | popis odkazu = }} = Skúška = == Mesiace == {{#switch: {{CURRENTMONTHNAME}} |január = Citát 1 |február = Citát 2 |marec = Citát 3 |apríl = Citát 4 |máj = Citát 5 |jún = Citát 6 |júl = Citát 7 |august = Citát 8 |september = Citát 9 |október = Citát 10 |november = Citát 11 |december = Citát 12 }} == Týždne == {{#switch: {{CURRENTWEEK}} |week 1 = Citát 1 |week 2 = Citát 2 |week 3 = Citát 3 |week 4 = Citát 4 |week 5 = Citát 5 |week 6 = Citát 6 |week 7 = Citát 7 |week 8 = Citát 8 |week 9 = Citát 9 |week 10 = Citát 10 |week 11 = Citát 11 |week 12 = Citát 12 |week 13 = Citát 13 |week 14 = Citát 14 |week 15 = Citát 15 |week 16 = Citát 16 |week 17 = Citát 17 |week 18 = Citát 18 |week 19 = Citát 19 |week 20 = Citát 20 |week 21 = Citát 21 |week 22 = Citát 22 |week 23 = Citát 23 |week 24 = Citát 24 |week 25 = Citát 25 |week 26 = Citát 26 |week 27 = Citát 27 |week 28 = Citát 28 |week 29 = Citát 29 |week 30 = Citát 30 |week 31 = Citát 31 |week 32 = Citát 32 |week 33 = Citát 33 |week 34 = Citát 34 |week 35 = Citát 35 |week 36 = Citát 36 |week 37 = Citát 37 |week 38 = Citát 38 |week 39 = Citát 39 |week 40 = Citát 40 |week 41 = Citát 41 |week 42 = Citát 42 |week 43 = Citát 43 |week 44 = Citát 44 |week 45 = Citát 45 |week 46 = Citát 46 |week 47 = Citát 47 |week 48 = Citát 48 |week 49 = Citát 49 |week 50 = Citát 50 |week 51 = Citát 51 |week 52 = Citát 52 |week 53 = Citát 53 }} == Rand == {{Rand |1 = A |2 = B |3 = C }} == Tlačidlá == * {{Klikateľné tlačidlo|url=https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Fillos_X.|Link na stránku}} == Archivátory == * https://web.archive.org/ * https://archive.wikiwix.com/cache/#federation=archive.wikiwix.com&tab=url = Formát = == Formát == * X # X ## X * X === Formát === {{Pozri aj|X}} ==== Formát ==== {{Hlavný článok|X}} = Mapa = <mapframe latitude="48.83067" longitude="2.256371" zoom="17" width="400" height="300" text="Poloha, na ktorej sa nachádzali štúdia Billancourte." /> {{Maplink|frame=yes|frame-align=left|frame-width=400|frame-height=300|coord={{Súradnice|48.83067|2.256371|format=dms}}|type=point|zoom=17|text=Poloha, na ktorej sa nachádzali štúdia Billancourte.}} <gallery mode="packed-hover"> File:Czech_Republic_location_map.svg|[[Damašek (prírodná rezervácia)]] </gallery> {{Pieskovisko redaktora}} [[Kategória:Redaktor:Fillos X.]] 9y9d2h1jdew8tb6sk9a3bhjbhrvqoty 0 705641 8226322 7953155 2026-05-30T16:14:35Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8226322 wikitext text/x-wiki {{Infobox Operačný systém|logo=Microsoft Windows NT 3.1 logo with wordmark.svg|vývojár=Microsoft|podpora=Od 31. decembra 2001 nepodporované|zdrojový model=Uzavretý zdrojový kód|predchodca=[[Windows NT 3.1]] (1993)|platformy=[[IA-32]], [[DEC Alpha|Alpha]], [[MIPS architecture|MIPS]], [[PowerPC]]<ref>{{cite web |url=https://archive.org/details/NT3.5PPC |title=Windows NT 3.5 for PowerPC |website=Internet Archive|date=November 9, 1994 }}</ref>|užívateľské rozhranie=[[Windows API]], [[NTVDM]], [[Microsoft OS/2 subsystem|OS/2 1.x]], [[Microsoft POSIX subsystem|POSIX.1]]|nástupca=[[Windows NT 3.51]] (1995)|názov=Windows NT 3.5|stabilná verzia=Service Pack 3 (3.5.807)|dátum prvej verzie=21. septembra 1994|dátum stabilnej verzie=21. júna 1995}}{{Infobox OS|name=Windows NT 3.5|version of=[[Windows NT]]|logo=Microsoft Windows NT 3.1 logo with wordmark.svg|logo size=x110px|screenshot=Windows NT 3.5.png|caption=Screenshot of Windows NT 3.5|developer=Microsoft|website=|source_model=[[Closed source software|Closed source]]|license=[[Commercial software|Commercial]] [[proprietary software]]|supported_platforms=[[IA-32]], [[DEC Alpha|Alpha]], [[MIPS architecture|MIPS]], [[PowerPC]]<ref>{{cite web |url=https://archive.org/details/NT3.5PPC |title=Windows NT 3.5 for PowerPC |website=Internet Archive|date=November 9, 1994 }}</ref>|preceded_by=[[Windows NT 3.1]] (1993)|succeeded_by=[[Windows NT 3.51]] (1995)|kernel_type=[[Hybrid kernel|Hybrid]]|userland=[[Windows API]], [[NTVDM]], [[Microsoft OS/2 subsystem|OS/2 1.x]], [[Microsoft POSIX subsystem|POSIX.1]]|first_release_date={{Start date and age|1994|09|21}}<ref name="Reldata040809">{{cite web|last1=Adams|first1=Paul|title=Windows NT History|url=https://blogs.technet.microsoft.com/mrsnrub/2009/08/04/windows-nt-history/|website={{not typo|<nowiki>if (ms) blog++;</nowiki>}}|publisher=[[Microsoft]]|date=4 August 2009|access-date=4 October 2017|archive-date=23 April 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190423013126/https://blogs.technet.microsoft.com/mrsnrub/2009/08/04/windows-nt-history/|url-status=live}}</ref>|release_version=Service Pack 3 (3.5.807)|release_date={{Start date and age|1995|06|21}}<ref name="Reldata040809" />|marketing target=Business and Server|support_status=Unsupported as of December 31, 2001}}'''Windows NT 3.5''' je vydanie [[Operačný systém|operačného systému]] [[Windows NT]] vyvinutého spoločnosťou [[Microsoft Corporation|Microsoft]] a orientovaného hlavne na podniky. Bol vydaný 21. septembra 1994 ako nástupca [[Windows NT 3.1]] a predchodca [[Windows NT 3.51]] . <ref name="Microsoft Windows NT 3.5">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.oldcomputermuseum.com/os/windows_nt3.5.html | titul = Microsoft Windows NT 3.5 | dátum prístupu = 3.12.2023 | jazyk = anglicky | dátum archivácie = 23.3.2013 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130323205319/http://www.oldcomputermuseum.com/os/windows_nt3.5.html | vydavateľ = Old Computer Museum}}</ref> Jedným z hlavných cieľov počas vývoja Windows NT 3.5 bolo zlepšiť výkon operačného systému. Výsledkom bolo, že projekt dostal kódové označenie „Daytona“, podľa Daytona International Speedway v Daytona Beach na [[Florida|Floride]] . <ref>{{Citácia knihy|isbn=978-0-7356-1917-3|url=https://archive.org/details/isbn_9780735619173|priezvisko=Russinovich|meno=Mark|titul=Microsoft Windows Internals|vydanie=4|vydavateľ=Microsoft|rok=2004|meno2=David A.|priezvisko2=Solomon}}</ref> 31. decembra 2001 Microsoft vyhlásil Windows NT 3.5 za zastaraný a prestal poskytovať podporu a aktualizácie pre tento systém. == Vlastnosti == Windows NT 3.5 sa dodáva v dvoch vydaniach: ''NT Workstation'' a ''NT Server'' . Nahrádzajú vydania ''NT'' a ''NT Advanced Server'' systému [[Windows NT 3.1]] . <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.oldcomputermuseum.com/os/windows_nt3.5.html | titul = Microsoft Windows NT 3.5 | dátum prístupu = 3.12.2023 | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130323205319/http://www.oldcomputermuseum.com/os/windows_nt3.5.html | vydavateľ = Old Computer Museum | dátum archivácie = 23.3.2013}}</ref> Vydanie Workstation umožňuje iba 10 súbežným klientom prístup k súborovému serveru a nepodporuje klientov Mac. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.oldcomputermuseum.com/os/windows_nt3.5ser.html}}</ref> Windows NT 3.5 obsahuje integrovanú podporu Winsock a [[Balík internetových protokolov|TCP/IP]] . <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.yale.edu/pclt/WINWORLD/NT.HTM| titul = Archivovaná kópia| dátum prístupu = 2023-12-03| url archívu = https://web.archive.org/web/20000229122839/http://www.yale.edu/pclt/WINWORLD/NT.HTM| dátum archivácie = 2000-02-29}}</ref> (Jeho predchodca, Windows NT 3.1, obsahuje iba neúplnú implementáciu TCP/IP založenú na [[AT&T]] [[UNIX System V]] " STREAMS " API. ) Zásobníky TCP/IP a IPX/SPX vo Windows NT 3.5 sú prepísané. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://support.microsoft.com/kb/140552}}</ref> Bola predstavená podpora NetBIOS over TCP/IP (NetBT) ako vrstva kompatibility pre TCP/IP, ako aj klienti Microsoft DHCP a [[Windows Internet Name Service|WINS]] a servery DHCP a WINS. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.yale.edu/pclt/WINWORLD/NT.HTM| titul = Archivovaná kópia| dátum prístupu = 2023-12-03| url archívu = https://web.archive.org/web/20000229122839/http://www.yale.edu/pclt/WINWORLD/NT.HTM| dátum archivácie = 2000-02-29}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://support.microsoft.com/kb/169289}}</ref> Windows NT 3.5 môže zdieľať súbory prostredníctvom [[Protokol prenosu súborov|protokolu File Transfer Protocol]] a tlačiarne prostredníctvom protokolu Line Printer Daemon . Môže fungovať ako server [[Gopher]], [[Hypertextový prenosový protokol|HTTP]] alebo WAIS <ref name="TCP/IP in Windows NT 3.5">{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.yale.edu/pclt/WINWORLD/NT.HTM| titul = Archivovaná kópia| dátum prístupu = 2023-12-03| url archívu = https://web.archive.org/web/20000229122839/http://www.yale.edu/pclt/WINWORLD/NT.HTM| dátum archivácie = 2000-02-29}}</ref> a zahŕňa službu vzdialeného prístupu pre vzdialený prístup cez modem k službám LAN pomocou protokolov SLIP alebo PPP . <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://support.microsoft.com/kb/142909}}</ref> ''Windows NT 3.5 Resource Kit'' obsahuje prvú implementáciu Microsoft DNS . <ref name="dns35b">DNSSETUP.</ref> Ďalšie nové funkcie vo Windows NT 3.5 zahŕňajú podporu pre súborový systém [[File Allocation Table|VFAT]], Object Linking and Embedding (OLE) verzie 2.0 a podporu portov na dokončenie vstupu/výstupu . <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.microsoft.com/technet/sysinternals/information/IoCompletionPorts.mspx}}</ref> Spoločnosť Microsoft aktualizovala [[grafické používateľské rozhranie]] tak, aby bolo konzistentné s rozhraním [[Windows 3.1x|Windows for Workgroups 3.11]] . NT 3.5 vykazuje vylepšenia výkonu oproti NT 3.1 a vyžaduje menej pamäte. <ref name="Microsoft Windows NT 3.5"/> == Obmedzenia == Nedostatok ovládačov pre karty PCMCIA obmedzoval vhodnosť NT 3.5 pre notebooky. <ref name="TCP/IP in Windows NT 3.5"/> Ak chcete nainštalovať systém Windows NT 3.5 na [[počítač]] s procesorom [[x86]] šiestej generácie alebo novším, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://support.microsoft.com/kb/151212/en-us}}</ref> je potrebné upraviť súbory na inštalačnom disku CD-ROM. <ref name="Microsoft Windows NT 3.5"/> V júli 1995 bol Windows NT 3.5 s balíkom Service Pack 3 ohodnotený [[National Security Agency|Národnou bezpečnostnou agentúrou]] ako vyhovujúci kritériám hodnotenia dôveryhodných počítačových systémov (TCSEC) C2. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://technet.microsoft.com/en-us/library/cc767093.aspx}}</ref>{{-}} == Zdrojový kód == V máji 2020 unikol na [[internet]] úplný zdrojový kód pre druhú verziu kandidáta na vydanie (zostava 782.1) Windows NT 3.5 spolu so zdrojovým kódom pre pôvodný [[Xbox]] . Microsoft uviedol, že o únikoch nemá čo zdieľať. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.theverge.com/2020/5/21/21265995/xbox-source-code-leak-original-console-windows-3-5}}</ref> == Referencie == <references responsive="0"></references> == Externé odkazy == * [http://www.guidebookgallery.org/guis/windows/winnt35 Sprievodca: Windows NT 3.51 Gallery] – Webová stránka venovaná zachovaniu a predstaveniu grafických používateľských rozhraní (''anglicky'') == Zdroj == {{Preklad|en|Windows NT 3.5|1159218808}} [[Kategória:Windows NT]] [[Kategória:Softvér firmy Microsoft]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] [[Kategória:Softvér z 1994]] 2xg9zjj1lm52ffedopu9dx4dyo7612u 0 705693 8226254 8131073 2026-05-30T14:02:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226254 wikitext text/x-wiki [[Súbor:3_phase_AC_waveform.svg|náhľad|Priebeh napätia na jednotlivých fázach trojfázovej sústavy]] '''Trojfázová sústava'''<ref name="ssjh">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trojfázová sústava | url = https://ssjh.sk/dokuwiki/doku.php/studium/odborne_predmety/zae/trojfazova_sustava | vydavateľ = Spojená škola Juraja Henischa | dátum vydania = 2021-02-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-04 | miesto = Bardejov | jazyk = }}</ref> je symetrické a synchronizované usporiadanie troch [[elektrický obvod|obvodov]] [[Elektrický prúd (pohyb častíc)|striedavého prúdu]], medzi ktorými je konštantný fázový posun o tretinu periódy (120 °). Trojfázová sústava sa celosvetovo využíva pri [[elektráreň|výrobe]], [[prenosová sústava|prenose]], [[elektrická distribučná sústava|distribúcii]] a [[spotrebič|spotrebe]] [[elektrická energia|elektrickej energie]] pre jej schopnosť vytvárať točivé magnetické pole, umožňujúce jednoduchú a lacnú konštrukciu [[točivý elektrický stroj|elektrických strojov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Viacfázová sústava | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovník energetických pojmov | url = http://uef.fei.stuba.sk/moodleopen/mod/glossary/view.php?id=4285&mode=entry&hook=1476 | vydavateľ = Ústav elektroniky a fotoniky FEI STU | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-04 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231205074611/http://uef.fei.stuba.sk/moodleopen/mod/glossary/view.php?id=4285&mode=entry&hook=1476 | dátum archivácie = 2023-12-05 }}</ref> Napätie a prúd v trojfázovej sústave sa nazývajú '''trojfázové napätie''' a '''trojfázový prúd'''. Pre prídavné meno ''trojfázový'' sa v slovenčine a češtine používa aj skratka '''3F''' alebo '''3f''' , napr. 3F sústava, 3F istič, 3F rozvod.<ref name="sedlacek-2012" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Časový rozvrh výučby : ELEKTROTECHNIKA | url = https://ktpe.fei.tuke.sk/dokumenty/doc/ET_B_CRV.pdf | vydavateľ = Katedra teoretickej a priemyselnej elektrotechniky FEI TUKE | dátum vydania = 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-05 | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> == Dejiny == [[Súbor:Galileo_Ferraris_Alternating_Current_Motor.jpg|náhľad|upright=0.7|Prvý elektromotor na striedavý prúd, vyvinutý talianskym fyzikom Galileom Ferrarisom. Šlo o dvojfázový motor s napájaním pomocou štyroch vodičov.]] Viacfázové elektrické sústavy vynašlo nezávisle viacero priekopníkov [[elektrotechnika|elektrotechniky]] koncom [[80. roky 19. storočia|80. rokov 19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The History of Alternating Current : AC Power History and Timeline | url = https://edisontechcenter.org/AC-PowerHistory.html | vydavateľ = Edison Tech Center | dátum vydania = [2014] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-05 | miesto = Schenectady, NY | jazyk = }}</ref> V roku [[1885]] realizoval taliansky fyzik [[Galileo Ferraris]] výskum točivých magnetických polí. Experimentoval s rôznymi typmi [[Asynchrónny motor|asynchrónnych elektromotorov]], pričom jeho práce vyústili do vývoja [[Alternátor|alternátora]], ktorý si možno predstaviť ako elektromotor na striedavý prúd pracujúci opačne, aby sa mechanická (rotačná) energia premieňala na elektrickú energiu (vo forme striedavého prúdu). [[11. marec|11. marca]] [[1888]] Ferraris zverejnil svoj výskum v článku Akadémie vied v [[Turín]]e.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Galileo Ferraris | url = https://edisontechcenter.org/GalileoFerraris.html | vydavateľ = Edison Tech Center | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-05 | miesto = Schenectady, NY | jazyk = }}</ref> O dva mesiace neskôr získal americký elektrotechnik srbského pôvodu [[Nikola Tesla]] v [[Spojené štáty|USA]] patent na konštrukciu trojfázového elektromotora, pričom prihláška bola podaná [[12. október|12. októbra]] [[1887]]. Z obrázka č. 13 v tomto patente je zrejmé, že Tesla predpokladal, že jeho trojfázový motor bude napájaný z trojfázového generátora pomocou šiestich vodičov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tesla | meno = Nikola | autor = | odkaz na autora = | titul = US381968A : Electro-magnetic motor | url = https://patents.google.com/patent/US381968 | vydavateľ = Google Patents | dátum vydania = 1888 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rusko-poľský vynálezca [[Michail Osipovič Dolivo-Dobrovolskij]], pôsobiaci v Nemecku pre čerstvo založenú spoločnosť [[AEG]], vyvinul v roku 1888 trojfázový [[Generátor elektrického napätia|elektrický generátor]] a trojfázový elektromotor a skúmal ich zapojenia do hviezdy a do trojuholníka. Jeho trojvodičový trojfázový prenosový systém bol prezentovaný na Svetovej elektrotechnickej výstave vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]] v roku [[1891]], kde Dolivo-Dobrovolskij použil systém na prenos elektrickej energie na vzdialenosť 176 km s účinnosťou 75 %. V rokoch 1889{{--}}1891 vytvoril aj trojfázový [[transformátor]] a [[asynchrónny motor]] s kotvou nakrátko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Battery and Energy Technologies | url = https://www.mpoweruk.com/history.htm | vydavateľ = mpoweruk.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190402210923/https://www.mpoweruk.com/history.htm | dátum archivácie = 2019-04-02 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Neidhöfer | meno = Gerhard | autor = | odkaz na autora = | titul = Michael von Dolivo-Dobrowolsky und der Drehstrom (Anfänge der modernen Antriebstechnik und Stromversorgung) | vydanie = | vydavateľ = VDE-Verlag | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 304 | url = | isbn = 978-3-8007-3115-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Švédsky vynálezca [[Jonas Wenström]] získal v roku [[1890]] patent na rovnaký trojfázový systém (pričom práce viedli až k vzniku švédskej spoločnosti ASEA, dnes [[ABB]] po zlúčení so švajčiarskou Brown, Boveri & Cie).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bergström | meno = Lars | autor = | odkaz na autora = | titul = Ellära : kretsteknik och fältteori | vydanie = | vydavateľ = Natura läromedel | miesto = | rok = 2002 | počet strán = 414 | url = | isbn = 978-91-7536-330-1 | kapitola = | strany = 283 | jazyk = }}</ref> V bani Grängesberg zvažovali možnosti prenosu elektrickej energie z vodopádu na diaľku. Vybrali si 45-metrový vodopád v Hällsjöne, časti obce Smedjebacken v provincii [[Dalarna (provincia)|Dalarna]], kde sa nachádzala malá železiareň. V roku [[1893]] tu bola zavedená trojfázová sústava s napätím 9,5 kV, prenášajúca výkon 400 [[kôň (jednotka)|konských síl]] na vzdialenosť 15 km, ktorá predstavovala prvú komerčnú realizáciu konceptu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hjulström | meno = Filip | titul = Elektrifieringens utveckling i Sverige, en ekonomisk-geografisk översikt | url = <!-- https://www.antikvariat.net/sv/rod151504-elektrifieringens-utveckling-i-sverige-en-ekonomisk-geografisk-oversikt-hjulstrom-filip --> | rok = 1940}}</ref> Uvedené alternátory vytvárali sústavy striedavých prúdov, vzájomne fázovo posunutých o určité uhly a ich činnosť závisela od točivých magnetických polí. Vynález viacfázového alternátora sa spolu s vynálezom [[Transformátor|transformátora]] stali kľúčovými pre dejiny [[Elektrifikácia|elektrifikácie]], keďže umožňovali účinný prenos energie drôtmi na veľké vzdialenosti. Mechanická energia tečúcej vody mohla byť prostredníctvom vodných elektrární pri veľkých priehradách premenená na elektrickú, ktorá mohla následne napájať elektromotory na ľubovoľných iných vzdialených miestach, kde bolo potrebné vykonávať mechanickú prácu. Táto všestrannosť podnietila celosvetový búrlivý rozvoj nového odvetvia [[Elektroenergetika|elektroenergetiky]]. Začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] ešte prevažovalo využitie [[dvojfázová sústava|dvojfázovej sústavy]],<ref>{{Citácia periodika | titul = Two-phase, five-wire distribution: Its engineering and economic elements | url = http://ieeexplore.ieee.org/document/6535232/ | periodikum = Journal of the A.I.E.E. | dátum = 1925 | dátum prístupu = 2023-12-05 | ročník = 44 | číslo = 8 | strany = 833{{--}}841 | issn = 0095-9804 | doi = 10.1109/JAIEE.1925.6535232 | meno = P. H | priezvisko = Chase}}</ref> postupne však zvíťazila trojfázová sústava, ktorá je ekonomickejšia na spotrebu materiálu vodičov ako pri strojoch, tak pri vedeniach. V súčasnosti tvorí trojfázová sústava celosvetovo základ výroby a distribúcie elektrickej energie. Jednotlivé krajiny môžu mať rôzne parametre sústav (fázové napätie, [[frekvencia (fyzika)|frekvencia]]),<ref name="ws-3f" /> ako aj systém normovaného farebného značenia vodičov, základný princíp však zostáva rovnaký. == Princíp == [[Súbor:The_basic_3-phase_configurations (mul).svg|náhľad|upright|Zapojenie vinutí [[točivý elektrický stroj|točivého elektrického stroja]] do hviezdy (Y) a do trojuholníka (Δ)]] Trojfázovú sústavu tvoria tri synchrónne [[zdroj (elektrotechnika)|zdroje]] [[striedavý prúd|striedavého]] [[elektrický prúd (pohyb častíc)|elektrického prúdu]] s harmonickým (sínusovým) priebehom a rovnakým [[elektrické napätie|napätím]] aj [[frekvencia (fyzika)|frekvenciou]], ktoré sú vzájomne fázovo posunuté o 1/3 [[perióda (fyzika)|periódy]], tzn. 120 ° ([[stupeň (uhol)|stupňov]]) resp. 2/3 [[Ludolfovo číslo|π]] [[radián|rad]] v uhlovom vyjadrení.<ref name="sedlacek-2012" /> Zdrojom trojfázovej energie je obvykle [[alternátor]], kde [[Rotor (časť rotačného stroja)|rotorové vinutie]] budené [[jednosmerný prúd|jednosmerným prúdom]] indukuje do troch vzájomne geometricky posunutých [[Stator|statorových vinutí]] elektrický prúd sínusového priebehu. Vhodným prepojením statorových [[cievka (elektrotechnika)|vinutí]] vznikne trojfázová sústava. Rozoznávajú sa dve základné zapojenia: * '''hviezda''' (zapojenie „do hviezdy“, značka ''Y''): začiatky vinutia sú vyvedené ako fázové vodiče (L1, L2, L3), konce vinutia sú spojené do stredu (nulový bod sústavy) a v prípade potreby vyvedené ako stredový (nulový) vodič (N).<ref name="sedlacek-2012" /><ref name="reichl-3f">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Reichl | meno = Jaroslav | priezvisko2 = Všetička, | meno2 = Martin | titul = Encyklopedie fyziky : Trojfázová soustava střídavého napětí | url = http://fyzika.jreichl.com/main.article/view/325-trojfazova-soustava-stridaveho-napeti | vydavateľ = Jaroslav Reichl : SPŠST Panská | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-05 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> * '''trojuholník''' (zapojenie „do trojuholníka“, značka ''D'' alebo ''Δ'' – ''delta''): koniec každého vinutia je prepojený so začiatkom nasledujúceho vinutia, vyvedené sú teda iba tri fázové vodiče.<ref name="sedlacek-2012" /><ref name="reichl-3f" /> Obdobne sa zapájajú v trojfázovej sústave aj vinutia [[Transformátor|transformátorov]] a [[Elektromotor|elektromotorov]]. Prepojením fázových vodičov alternátora a motora sa vytvorí v motore točivé magnetické pole a rotor ([[synchrónny stroj|synchrónneho]]) motora sa potom otáča rovnakou rýchlosťou ako rotor alternátora. Okrem alternátora môže byť trojfázovým zdrojom aj trojica synchrónne pracujúcich [[striedač]]ov, pri potrebe generovania trojfázového prúdu z jednosmerných zdrojov ([[sekundárny elektrochemický článok|akumulátory]], [[fotovoltický článok|fotovoltika]], jednosmerné resp. usmernené jednofázové [[elektrická trakcia|trakčné]] napätie v dopravných prostriedkoch a pod.). [[Súbor:3phase-rmf-noadd-60f-airopt.gif|náhľad|upright|Točivé magnetické pole v trojfázovom stroji]] === Napätia === Napätie v trojfázovej sústave je možné udávať dvojakým spôsobom: * '''fázové napätie'''<ref name="ssjh" /><ref name="uef-uf">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Fázové napätie | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovník energetických pojmov | url = http://uef.fei.stuba.sk/moodleopen/mod/glossary/view.php?id=4285&mode=entry&hook=896 | vydavateľ = Ústav elektroniky a fotoniky FEI STU | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-04 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231205074607/http://uef.fei.stuba.sk/moodleopen/mod/glossary/view.php?id=4285&mode=entry&hook=896 | dátum archivácie = 2023-12-05 }}</ref> (''U_f'') – napätie medzi ľubovoľným fázovým vodičom a nulovým bodom sústavy. Napr. v rámci [[Európska únia|EÚ]] je nominálna hodnota ''U_f'' pre rozvody nízkeho napätia (NN) v distribučnej sieti 230 [[Volt|V]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = World plugs | url = https://www.iec.ch/world-plugs | vydavateľ = IEC | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''združené napätie'''<ref name="ssjh" /><ref name="uef-uf" /> (''U_z'') – napätie medzi ľubovoľnými dvoma fázovými vodičmi, pričom platí, že <math>U_z = \sqrt 3 \cdot U_f \approx 1{,}73 \cdot U_f </math>. Nominálna hodnota ''U_z'' pre NN rozvody v EÚ je 400 [[Volt|V]].<ref name="ws-3f">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Three-phase electric power (industrial applications only) | url = https://www.worldstandards.eu/electricity/three-phase-electric-power/ | vydavateľ = WorldStandards.eu : Conrad H. McGregor | dátum vydania = 2020 | dátum aktualizácie = 2023-08-11 | dátum prístupu = 2023-12-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prípadne sa udávajú obe hodnoty, napr. pre trojfázový rozvod NN v EÚ: ''„3 x 230/400 V“''.<ref name="benuska">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Beňuška | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | titul = Trojfázová sústava striedavých napätí : alebo Čo znamená nápis 3 x 230/400 V | url = https://slideplayer.cz/slide/14636556/ | vydavateľ = slideplayer.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Technické podmienky prevádzkovateľa distribučnej sústavy | url = https://www.ssd.sk/buxus/docs/dokumenty/o_nas/legislativa/Technick%C3%A9%20podmienky%20PDS%20Stredoslovensk%C3%A1%20distribu%C4%8Dn%C3%A1,%20a.s.,%20platn%C3%A9%20od%2021.%20decembra%202022%20po%20oprave%20chyby%20v%20p%C3%ADsan%C3%AD%20zo%20d%C5%88a%2012.10.2023.pdf | vydavateľ = Stredoslovenská distribučná, a. s. | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obe hodnoty udávajú [[efektívna hodnota|efektívnu hodnotu]] (tzn. [[kvadratický priemer]] – ''RMS'') príslušného sínusového priebehu. V prípade zapojenia do hviezdy (Y) sú vinutia (alebo iné záťaže) pripojené na fázové napätia (''U_f''), v prípade trojuholníka (Δ) na √3-násobne vyššie združené napätia (''U_z''). Pri rovnakej impedancii záťaží je preto výkon v zapojení do trojuholníka 3-násobný: <math>P_z = U_z^2/R = (\sqrt 3 \cdot U_f)^2/R = 3 \cdot (U_f^2/R) = 3 \cdot P_f</math> a trojnásobné sú aj prúdy, tečúce fázovými vodičmi.<ref name="sedlacek-2012" /> Využíva sa to okrem iného na plynulejší rozbeh (obmedzenie mechanických rázov aj prúdových špičiek) motorov, určených na zapojenie do trojuholníka. Vinutia motora sú na trojfázový rozvod pripojené cez predradený prepínač ''vypnuté – hviezda – trojuholník'' {{nowrap|(0 – Y – Δ)}} a motor sa zapína prechodom cez zapojenie do hviezdy, v ktorom je jeho rozbehový prúd aj [[krútiaci moment|točivý moment]] približne tretinový.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hartmann | meno = Radovan | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozběh kotvy nakrátko (statorové spouštění) | url = https://www.sokolska.cz/DUMy/ELE/VY_32_INOVACE_41-11.pdf#page=12 | vydavateľ = SPŠ a VOŠ Sokolská | dátum vydania = 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Brno | strany = 12{{--}}14 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Prepínač môže byť manuálny mechanický alebo automatický. Matematicky je možné okamžité hodnoty jednotlivých fázových napätí v čase ''t'' vyjadriť nasledovne: :<math>u_1 = U_m \sin(\omega t + \varphi_0) </math> :<math>u_2 = U_m \sin(\omega t + \varphi_0 - \tfrac23\pi) </math> :<math>u_3 = U_m \sin(\omega t + \varphi_0 - \tfrac43\pi) </math> kde ''U_m'' je [[amplitúda]] (maximálna hodnota) fázového napätia, ''ω'' je uhlová frekvencia (2π''f''), ''t'' je čas v sekundách, ''φ''₀ je počiatočný fázový uhol v [[radián]]och.<ref name="ssjh" /><ref name="benuska" /> == Použitie == [[Alternátor]] v [[elektráreň|elektrárni]] vyrába obvykle trojfázový prúd na úrovni [[vysoké napätie|vysokého napätia]] (VN). Elektrická energia je ďalej prenášaná [[prenosová sústava|prenosovou]] a [[elektrická distribučná sústava|distribučnou]] sústavou po troch vodičoch na úrovni vysokého a [[veľmi vysoké napätie|veľmi vysokého napätia]] (VVN) do miesta spotreby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bešta | meno = Miloš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozvod elektrické energie | url = http://www.mbest.cz/wp-content/uploads/2013/01/T3-Rozvod-elektrick%C3%A9-energie.pdf | vydavateľ = Miloš Bešta | dátum vydania = [2013] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na zmenu veľkosti napätia sa používajú [[Trojfázový transformátor|trojfázové transformátory]] (prípadne tri jednofázové). V mieste spotreby zaisťuje trojfázová sústava zdroj točivej energie pre motory na striedavý prúd. Zvlášť jednoduchá a tým lacná konštrukcia vychádza pri [[Asynchrónny motor|trojfázovom asynchrónnom motore]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šimon | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Jak se dělá elektromotor | periodikum = Elektro | odkaz na periodikum = | url = http://www.odbornecasopisy.cz/elektro/casopis/tema/jak-se-dela-elektromotor--9725 | issn = | vydavateľ = FCC PUBLIC | miesto = Praha | dátum = | rok = 2011 | mesiac = | deň = | ročník = | číslo = 2 | strany = 36{{--}}43 | dátum prístupu = 2023-12-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230131131456/http://www.odbornecasopisy.cz/elektro/casopis/tema/jak-se-dela-elektromotor--9725 | dátum archivácie = 2023-01-31 }}</ref> ktorý je použitý pri väčšine točivých zariadení pripojených k striedavej elektrickej sieti. Aj iné veľké elektrické spotrebiče, ktoré nepotrebujú točivé pole (napríklad [[oblúková pec]]), sú konštruované ako trojfázové, aby ich bolo možné zapojiť priamo do trojfázovej sústavy a odoberali z jednotlivých fáz symetricky pokiaľ možno rovnaké resp. podobné prúdy. Okrem trojfázových spotrebičov umožňuje trojfázová sústava aj napájanie jednofázových spotrebičov. Pripojenie jednofázového spotrebiča vedie k určitej nesymetrii elektrických parametrov trojfázovej sústavy. Napríklad v domácom [[rozvádzač (elektrotechnika)|rozvádzači]] sa pre väčšinu [[spotrebič|spotrebičov]] (jednofázových) rozdelí trojfázová sústava na samostatné jednofázové obvody ([[zásuvka (elektrotechnika)|zásuviek]], [[elektrický svetelný zdroj|osvetlenia]]). Jednotlivé obvody sú rozložené na všetky tri fázy sústavy tak, aby nesymetria zaťaženia bola čo najmenšia.<ref name="sedlacek-2012">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sedláček | meno = Jiří | priezvisko2 = Steinbauer | meno2 = Miloslav | priezvisko3 = Drexler | meno3 = Petr | titul = Trojfázové obvody | url = http://www.drgo.sk/trojfazove_obvody.pdf | vydavateľ = Ústav teoretické a experimentální elektrotechniky FEKT VUT | dátum vydania = [2012] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Brno | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231216134352/http://www.drgo.sk/trojfazove_obvody.pdf | dátum archivácie = 2023-12-16 }}</ref> Trojfázová sústava sa používa aj v [[letectvo|letectve]], pre palubné napájacie rozvody [[lietadlo|lietadiel]] a [[helikoptéra|vrtuľníkov]], avšak z praktických dôvodov (rozmerovo kompaktnejšie a ľahšie transformátory a filtre pri stále akceptovateľnom [[skinefekt|skin efekte]]) spravidla s vyššou nominálnou frekvenciou – 400 [[Hertz (jednotka)|Hz]], na rozdiel od pozemných sietí, kde je najbežnejších 50 alebo 60 Hz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 400 Hz tutorial: generation and conversion of 400Hz power | url = https://www.powerstream.com/400hz-tutorial.htm | vydavateľ = PowerStream | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-04 | miesto = Orem, UT | jazyk = }}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:3phase AC wave.gif | Animácia priebehu okamžitých hodnôt napätia na jednotlivých fázach (resp. prúdu v jednotlivých fázových vodičoch). Zodpovedá pomyselnému bočnému pohľadu na rotujúci disk s troma bodmi po obvode v rozostupoch 120 °. Súbor:V477 V478 Aug2016corner.jpg | Dve trojfázové vedenia [[vysoké napätie|veľmi vysokého napätia]] 400 kV spoločnosti [[Slovenská elektrizačná prenosová sústava|SEPS]]. Súbor:Transzformator-allomas.jpg | Trojfázový transformátor v rozvodni: vľavo napojenie na [[Vysoké napätie|VVN]] linku a ochranný múr, vpravo dolu transformátor, vpravo hore [[vysoké napätie|VN]] rozvod. Súbor:Neat_wiring_(505650307).jpg | Rozvádzač nízkeho napätia, vľavo hore 3F prívod do hlavného vypínača, nižšie potom rozdelenie jednotlivých fáz pre istiace a spínacie prvky jednofázových obvodov. Súbor:GE 3-pole circuit breaker B16.JPG | Trojpólový [[istič]] vo forme zostavy troch jednopólových ističov s mechanicky prepojenými ovládacími pákami na istenie trojfázových obvodov nízkeho napätia. Súbor:Moeller Xpole PXF-40-4-003-A-2288.jpg | Štvorpólový [[prúdový chránič]], zabezpečujúci odpojenie trojfázového obvodu nízkeho napätia (vrátane nulového vodiča) v prípade poruchového prúdu. Súbor:CEE Kupplung 32A 6h Rot IP44 Front geöffnet 2012 04 03.jpg | 5-pólová zásuvka IEC 60309 pre pohyblivé trojfázové rozvody 3 x 230/400 V a prúd 32 A. Súbor:CEE-Stecker.jpg | Zodpovedajúca 5-pólová vidlica s popisom pólov. Obsahuje 3 fázové kolíky (L1, L2, L3), nulový (N) a ochranný kolík (PE). </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Striedavý prúd]] * [[Synchrónny stroj]] * [[Alternátor]] * [[Asynchrónny motor]] * [[Transformátor s fázovou reguláciou]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.drgo.sk/trojfazove_obvody.pdf Trojfázové obvody] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20231216134352/http://www.drgo.sk/trojfazove_obvody.pdf |date=2023-12-16 }} – slajdy Ústavu teoretickej a experimentálnej elektrotechniky FEKT VUT v Brne * [https://web.archive.org/web/20150219065900/https://www.cez.cz/edee/content/file/static/encyklopedie/encyklopedie-energetiky/05/stroje_2.html Elektrické stroje] – ''Encyklopedie energetiky'' ČEZ ([https://www.cez.cz/edee/content/file/pro-media-2014/05-kveten/encyklopedie_eletrina_e.pdf pdf verzia]) == Zdroj == {{preklad|cs|Trojfázová soustava|23170882|en|Three-phase electric power|1182755519}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Elektrická energia]] [[Kategória:Elektrotechnika]] 2jnm26de93lqwcfc0o7wu535s3xjkrz 3 705883 8226334 8226168 2026-05-30T17:03:52Z Luketheslovak 200569 /* Chemická spotreba kyslíka manganistanom */ odpoveď 8226334 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:19, 8. december 2023 (UTC) :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]<nowiki/>viellen dank --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 23:06, 11. december 2023 (UTC) == NMR und 31P NMR== Zu beiden Artikeln müssen noch Quellen hinzugefügt werden. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:47, 11. december 2023 (UTC) :ok --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 00:50, 12. december 2023 (UTC) == Citácie zdrojov, názvy == Zdravím. Bez ohľadu na formálne vzdelanie a kompetencie deklarované na [[Redaktor:Luketheslovak]], pri prispievaní na wiki je potrebné citovať spoľahlivé zdroje, viď [[Wikipédia:Overiteľnosť|overiteľnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]]. Pričom čo sa týka formy uvádzania, cituje sa štandardne [[:Kategória:Šablóny pre citáciu|citačnými šablónami]], vkladanými priamo za jednotlivé tvrdenia v texte pomocou [[Pomoc:Referencie|referencií]]. Pri editácii prostredníctvom [[Wikipédia:Vizuálny editor|vizuálneho editora]] sa citácie vkladajú pomocou tl. ''Citácia'' hore na editačnej lište a zoznam referencií sa vkladá do koncovej sekcie ''Referencie'' šablónou {{tl|Referencie}}. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:26, 12. december 2023 (UTC) :ok --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 00:51, 12. december 2023 (UTC) Ďalšia vec sú potom názvy. [[NMR]] nie je ideálny jednoznačný názov pre dotyčný článok. Je to skratka (ktorá má [[:en:NMR (disambiguation)|viacero významov]]), je tam kolízia s názvom samotného fenoménu ([[:en:Nuclear magnetic resonance]] vs. [[:en:Nuclear magnetic resonance spectroscopy]]); patrí tam niečo konkrétnejšie, zrejme na spôsob [[:cs:Spektroskopie nukleární magnetické rezonance]]. V sk online zdrojoch sú zbežne dohľadateľné tvary napr. „Jadrová magnetická rezonančná spektroskopia“ [https://www.fpharm.uniba.sk/fileadmin/faf/Pracoviska-subory/KFCHL/zlozka1/distancna_vyuka/NMR_spektroskopia_text_priklady.pdf], „NMR spektroskopia“ [https://www.nmr.sk/vzdelavanie/nmr-spektroskopia/], možno aj ďalšie. Vybrať vhodný je najlepšie znova podľa relevantnej (slovenskojazyčnej) literatúry. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:40, 12. december 2023 (UTC) :ok premenujem --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 00:52, 12. december 2023 (UTC) ::{{Re|Luketheslovak}} Ahoj, super snaha o rozšírenie o chemické články (taká výpomoc by sa mi tu rozhodne hodila :)). Každopádne táto stránka má uvedené problémy, plus i ten, že je to doslovný preklad knihy, ktorú tam cituješ. S tým je problém po stránke copyrightu a práv, takže som celý tento text premazal; hodil by sa tam ale v nejakej upravenej podobe. Knižku mám u seba. Na základe ešte iných vlastností stránky by ma zaujímalo pár osobných detailov, ale tie si keď tak nechám súkromne do mailu. ::Každopádne ak potrebuješ nejakú pomoc alebo tak ,neváhaj sa obrátiť na [[Diskusia s redaktorom:KormiSK|moju diskusnú stránku]]. :) Rád pomôžem, i čo sa týka chemických pojmov/zdrojov, ak mám, i ohľadne úprav Wikipédie. ::Mimo toho platí to, čo napísal {{Re|Teslaton}}, dík za to. Nemám aktuálne čas a možnosti to riešiť (rozdelenie na dve stránky), ale hodilo by sa to do budúcna urobiť, skúsim na to myslieť i ja. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:37, 13. december 2023 (UTC) == Bohuslav Matěj Černohorský == {{Urgentne upraviť autor|Bohuslav Matěj Černohorský}} --[[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 18:03, 2. marec 2024 (UTC) :môj kýptik bude odrezaný. brečím :/ --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 00:29, 3. marec 2024 (UTC) == Opioidné analgetiká == Ahoj, veľmi oceňujem tvoju snahu články rozširovať a upravovať tak, aby obsahovali viac informácií. Po obsahovej stránke je článok super a je strašne super, že všetko, čo v tom článku je, je zdrojované, to veľmi chválim. Každopádne si dovolím pár poznámok, hlavne formátovacích, aby tie úpravy v budúcnosti viac odpovedali zaužívaným wikiformátom; * Dávaj pozor na to, aby tie úpravy vyzerali v poriadku potom, čo ich vložíš. Na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Opioidn%C3%A9_analgetik%C3%A1&oldid=7812548 Opioidné analgetiká] si mal niekoľko obrázkov, ktoré sa zobrazujú nevhodne. * Prvé slová článku (názov) by v ideálnom prípade nemali obsahovať odkazy. * Celý úvod mi pripadá nekoherentný, témy začínajú z ničoho nič, nenadväzujú na seba... * Strašne často používaš hrubé písmo. To nie je úplne štandard na skwiki, nie je dôvod zvýrazňovať úplne všetko. * Takisto mám pocit, že nadužívaš odkazy na iné stránky. V niektorých prípadoch je to v poriadku (názvy látok atp.), niekedy je to však nežiaduce. V každej sekcii sa skús na konkrétnu vec odkazovať len raz, inak tam vzniká vizuálny smog a jednak sa to zle číta, jednak nemusíš mať ten istý odkaz hneď dvakrát pod sebout (v sekcii "Farmakodynamika opioidných analgetík" napr. v tabuľke a hneď vo vete pod ňou; to isté sekcia Obstipácia a hneď prvé slovo). * Čo sa ešte týka wikilinkov, zváž: ** či ten odkaz nie je príliš špecifický (napr. [[O-metylácia]] - pravdepodobne stačí link na stránku [[metylácia]]) ** či tá stránka, kam sa odkazuješ, nie je [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovacia stránka]]. Na rozlišovačky by si nikdy nemal linkovať (v tomto prípade si linkol napr. na [[latex]]). * Sekcia "Opioidné drogy" mi pripadá zmätená, hovoríš tam teda o drogách, alebo o tom, ako sa používajú, alebo aké majú následky, či ako liečiť závislosť? Rozdelil by som sekciu na viacero častí, kde každá bude mať nejaké jasné poslanie, čo chce povedať. * Nerozumiem ani umiestneniu niektorých obrázkov. Čo má bohyňa spánku spoločné s opiodnými analgetikami? Prečo je tam biosyntéza morfínu, ktorý by mala byť na stránke [[Morfín|morfínu]]? * Z chemického hľadiska, čo sa týka názvov enzýmov, tie by mali byť písané ako jedno slovo (napr. (''S'')-retikulínoxidáza) alebo potom opisne (napr. oxidáza <small>D</small>-aminokyselín), viď [[Diskusia k portálu:Chémia#Enzýmy - názvoslovie|vyjadrenie v chemickom bistre]]. Ber toto prosím ako konštruktívnu kritiku mierenú pre zlepšenie kvality - ten článok je textovo veľmi bohatý a kvalitne spracovaný, chce to len trochu lepšie vybudovať "dejovú linku" danej stránky, zapracovať na formáte, a bude to dokonalosť. {{Úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:49, 3. marec 2024 (UTC) :DIky za rady, potreboval by som vedieť, ako riešiť editačný konflikt tak, aby som neprišiel o všetko, čo som napísal počas toho, ako niekto iný editoval heslo, ktoré som zrovna písal :/ k opioidným analgetikám som rozpísal všetky látky a detaily o nich, ale blbým klikom som evidentne akceptoval tvoju revíziu z cca 17:00 (2.2.2024) a o všetky dáta som prišiel :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 20:51, 3. marec 2024 (UTC) ::Ahoj. Editačný konflikt sa dá vyriešiť tak že na stránku na ktorej chceš pracovať uvedieš pred tým šablónu [[Šablóna:Pracuje sa|Pracuje sa]] alebo stránku si vytvoríš na svojom pieskovisku [[Redaktor:Luketheslovak/Pieskovisko]], kde by ti do toho nemal nikto kafrať. A keď by bol článok na [[Wikipédia:Pieskovisko|pieskovisku]] hotový dá sa s tade ľahko presunúť do hlavného menného priestoru. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:01, 3. marec 2024 (UTC) :::Vďaka to je užitočná rada. Pridal som šablónu k [[Opioidné analgetiká|opioidným analgetikám]], nech nedôjde znova ku editačnému konfliktu po tom, čo tam 10 hodín niečo píšem bez uloženia :D Platí, že šablónu môžem použiť max. 7 dní? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 11:31, 4. marec 2024 (UTC) ::::{{Re|Luketheslovak}} Áno, šablóna je oficiálne približne na 7 dní. Všeobecne je dobré takéto zmeny robiť radšej postupne; u úplne nového článku je to jedno, u už existujúcich článkov sa to môže vždy stať, že ti do toho začne šahať niekto iný. ::::Inak keď nastane editačný konflikt, dole máš svoju verziu, ktorú si práve napísal. Môžeš porovnať a zmeny zapracovať do tej, ktorú som ja pridal medzitým. Dodatočne teraz teda už nie, ale keby sa ti to stalo do budúcna. ::::Plus teda, detaily o všetkých látkach tam asi radšej nerozpisuj. Je to stránka o opiodiných analgetikách celkovo - tie stránky vytvor každú samostatne (so všetkými náležitosťami) a na Opiodiné analgetiká daj zoznam látok buď len menovite, alebo s pár riadkami a na stránky látok sa odkáz pomocou {{tl|Hlavný článok}}, viď napr. sekciu [[Slnečná sústava#Usporiadanie slnečnej sústavy]]. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:10, 4. marec 2024 (UTC) :::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ok, tak založím nové heslá ku každej látke z tejto skupiny ;) ešte otázka: je nejakým, akýmkoľvek spôsobom, možné monetizovať písanie wikipédie, i.e. je možný nejaký finančný príjem? Na profesia.cz som videl nejaké pracovné ponuky pre záujemcov o písanie českej wikipédie, preto by ma zaujímalo, či niečo analogické funguje aj na Slovensku ;) --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 10:23, 5. marec 2024 (UTC) ::::::{{Re|Luketheslovak}} Nie, Wikipédia je čisto dobrovoľnícky projekt. Ak niekto monetizuje písanie vecí na Wikipédiu, pravdepodobne ide o reklamu (a také veci sem nepatria). Jedine, že by niečo také organizovala Wikimédia Česko, ale o tom pochybujem. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:32, 5. marec 2024 (UTC) ::::::Ešte na doplnenie. Nemyslím, že by WMCZ mala program písania za finančnú odmenu. na druhej strane, občas sa podarí natrafiť na platený a zároveň nekomerčný projekt, ale tieto sú výnimkou, nie pravidlom. Väčšina platených vecí je v podstate marketing a väčšinu z neho revertujeme ako nedobre napísaný neencyklopedický obsah.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:58, 5. marec 2024 (UTC) :::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ako vytvorím stránku o nejakej chemikálii tak, aby tam bol aj ten panel v pravej časti, ktorý štrukturovane zobrazuje základné dáta (molárnu hmotnosť, chemickú štruktúru, CAS number, SMILE, teplotu topenia atd? --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 11:56, 5. marec 2024 (UTC) ::::::::{{Re|Luketheslovak}} Musíš na tú stránku pridať šablónu {{tl|Infobox Chemická zlúčenina}} a parametre adekvátne vyplniť. Vo vzorci odporúčam použiť šablónu {{tl|Chem}}, ale tú je potom lepšie používať v zdrojovom editori (vidím, že ty používaš vizuálny; každý má svoje výhody i nevýhody). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:27, 5. marec 2024 (UTC) :::ok guys, ukončil som písanie stránky [[opioidné analgetiká]], odstránil som šablónu "pracuje sa" @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 20:44, 9. marec 2024 (UTC) ::::@[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] Ok, super. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:59, 9. marec 2024 (UTC) == Antimykotiká == Ahoj, prosím ťa, kde si v [http://dx.doi.org/10.36290%2Fxon.2018.044 tomto článku], ktorý cituješ na stránke [[Antimykotiká]], našiel tieto informácie? "''Tieto ochorenia napadajú najmä jedincov s oslabenou imunitou, napr. pacientov po transplantáciách, trpiacich nádorovým ochorením či ochorením AIDS. Pre takýchto pacientov predstavujú mykózy vážnu hrozbu a majú často fatálne dôsledky. Z tohto dôvodu je nutné venovať pozornosť vývoju účinných liekov s cieľom zmierniť dopad týchto infekcií na ľudský organizmus. Väčšina už známych antimykotík funguje na princípe inhibície syntézy bunkovej steny, plazmatické membrány alebo bunkového delenia pôvodcu ochorenia.''" Článok je o antiemetikách podávaných pri nádorových ochoreniach, vôbec sa tejto téme nevenuje, takže si tam asi odcitoval niečo úplne iné, než si chcel. Pýtam sa čisto preto, že som to chcel použiť na stránke [[Mykóza]] (kam som presunul časť textu z Antimykotík). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:51, 30. marec 2024 (UTC) :no ja som tam zadal DOI a wiki mi našla a odcitovala iný článok. Mea culpa. Ten článok tam nemá byť :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:45, 24. apríl 2024 (UTC) == Sofosbuvir == {{Urgentne upraviť autor|Sofosbuvir}} --[[Redaktor:Arctino|Arctino]] ([[Diskusia s redaktorom:Arctino|diskusia]]) 09:52, 6. október 2024 (UTC) :prosím nemazať [[sofosbuvir]] :/ --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:37, 12. október 2024 (UTC) :doplnil som wikilinky a upravil stránku [[sofosbuvir]], aby nebola vymazaná --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:22, 12. október 2024 (UTC) :@[[Redaktor:Arctino|Arctino]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:22, 12. október 2024 (UTC) ::{{Re|Luketheslovak}} Teraz to je OK. Šablónu som tam vložil, pretože tam nebol žiadny text (len infobox). --[[Redaktor:Arctino|Arctino]] ([[Diskusia s redaktorom:Arctino|diskusia]]) 19:32, 12. október 2024 (UTC) :::@[[Redaktor:Arctino|Arctino]] bolo by fajn vytvoriť infobox pre liečivá, nech sa nemusí používať infobox pre chemické látky. V tom infoboxe by boli farmaceutické informácie (farmakokinetika: administrácia, distribúcia, metabolizmus, exkrécia, toxikológia; a farmakodynamika) podobne ako je to na [[:en:Sofosbuvir|anglickej wiki]]. neviem o existencii takejto šablóny na slovenskej wiki. neviem, ako sa tvoria nové šablóny. --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:40, 12. október 2024 (UTC) ::::{{Re|Luketheslovak}} Pozri – [[Pomoc:Vytváranie šablón]]. --[[Redaktor:Arctino|Arctino]] ([[Diskusia s redaktorom:Arctino|diskusia]]) 19:42, 12. október 2024 (UTC) Resp. ak to je len draft, na ktorom plánuješ ešte pracovať, treba si tam dať šablónu {{tl|Pracuje sa}} alebo si to založiť na [[Redaktor:Luketheslovak/pieskovisko|pieskovisku]] a do hlavného NS to presunúť až v konečnej podobe. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:53, 6. október 2024 (UTC) :hej, ja som zabudol :D pridam tam šablonu "pracuje sa", akurát píšem heslo --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 10:11, 6. október 2024 (UTC) ::Ok, uložil som tam práve úpravu náležitostí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7921708], keďže š. Pracuje sa tam stále nebola. Jej vložením vieš takýmto editačným konfliktom počas doby aktívnej práce na článku predísť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:15, 6. október 2024 (UTC) :::už som dokončil [[sofosbuvir]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:38, 12. október 2024 (UTC) == Vodič tretej triedy == {{Urgentne upraviť autor|Vodič tretej triedy}} V súčasnej podobe ide o jednovetový slovníkový substub s jediným zdrojom, bez interwiki prepojení a s chýbajúcou kategorizáciou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:35, 16. november 2024 (UTC) ==Kategórie== Nepridávaj do článkov všetky možné kategórie ktoré ťa napadnú, robíš to zle. A rovnako radšej nevytváraj nové zbytočné kategórie. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:2B00:E4E3:50D6:66EE:EF1B|2A02:AB04:27BD:2B00:E4E3:50D6:66EE:EF1B]] 21:22, 17. november 2024 (UTC) :kde ti to konkrétne vadilo? :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 21:25, 17. november 2024 (UTC) ::napr. [[Alan Jay Heeger]], [[Alan MacDiarmid]], [[Hideki Širakawa]], alebo v podstate všade, kde si nejaké kategórie pridával. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:2B00:E4E3:50D6:66EE:EF1B|2A02:AB04:27BD:2B00:E4E3:50D6:66EE:EF1B]] 21:29, 17. november 2024 (UTC) :::Súhlas, napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alan_Jay_Heeger&diff=7945633 toto] je úplne nevhodné kategorizovanie osoby do najširších mysliteľných kategórii, z ktorých viaceré majú skôr charakter metakategórií – tzn. že do nich patria hlavne konkrétnejšie podkategórie, nie priamo jednotlivé heslá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 17. november 2024 (UTC) == Formátovanie ([[Elektróda]] i iné) == Ahoj, odporúčam mrknúť sa na poznámky ohľadne formátovania a obsahu stránok, [[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak#Opioidné analgetiká|ktoré som ti písal vyššie]]. U niektorých vecí je to v poriadku, lebo na článku ešte pracuješ, ale príklady uvádzam nižšie. Naďalej používaš nadmerné množstvo hrubého textu, ktoré pôsobí skôr ako z učebnice než z encyklopédie. Mnohé také označenia by mali byť skôr [[Wikipédia:Wikilink|wikilinkmi]] než hrubým textom; na stránke [[Elektróda]] napr. text [[vodíková elektróda]] by bol výrazne vhodnejší ako wikilink. Hneď v úvode máš jeden odkaz pre zmenu dvakrát ([[elektrochemická sústava]]). O niektorých vyjadreniach ani nehovorím (opäť v úvode "''Elektróda, ktorú sú do roztoku, resp. taveniny elektróny privádzané,''"). Rovnako máš v úvode dve definície katódy; to by sa celé hodilo presunúť inam. Text často píšeš zvláštne učebnicovo a nie encyklopedicky; vety na seba vlastne často nenadväzujú alebo sa neodkazuješ na ten istý podmet (viď napr. "''Elektródy prvého druhu sa rozdeľujú na [...] Elektródy prvého druhu sú také elektródy, kde dochádza ku [...]''" pričom môžeš v druhej vete normálne použiť vetu typu "''U týchto elektród dochádza k...''" Tie vety na seba nadväzujú - píšeš text pre čitateľa, tak nech to je čitateľné, nepíšeš si poznámky na univerzitu). Taktiež mi pripadajú scestné všetky odvodenia Nernstových rovníc (buď na separátne stránky, alebo vymazať úplne). Vidím, že na článku pracuješ, preto ti to píšem teraz, aby si to mohol doriešiť, než aby som ti to hovoril po tom, čo to dokončíš. Celkom úprimne, teší ma tvoje nadšenie pre chemické témy, každopádne toto vyžaduje nemalé úpravy z formátovacieho a miestami i jazykového hľadiska či všeobecne z pohľadu písanie encyklopedického textu. Odporúčam ti na chvíľu sa venovať tomu, ako vyzerajú ostatné stránky a rozširovať po menších úsekoch, než pridávať celé odstavce textu s pochybným formátovaním a zrozumiteľnosťou (a to som vzdelaním chemik). Netýka sa to totiž len tohto článku, ale i iných, a nemám úplne možnosť (a nemal by som mať potrebu) to všetko kontrolovať a upravovať. Každopádne dúfam, že si z toho tentokrát niečo odnesieš a veľa šťastia s ďalšími úpravami! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 23:29, 19. november 2024 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] dokončil som úpravu stránky [[Elektróda|elektródy]] podľa tvojich pripomienok. Ide o to, že ja všetko najskôr napíšem a až dodatočne to po sebe čítam, preto sa môžu vyskytnúť problémy s preklepmi a menej zrozumiteľnými formuláciami myšlienok. Niektoré myšlienkové pochody v texte môžu byť náročne pochopiteľné, ak čítajúci nemá možnosť preklikať sa k detailom cez wikilinky (čo je pri chemických témach často). Zároveň nechcem niečo vynechávať, ak to s témou súvisí. --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 13:17, 26. november 2024 (UTC) == Pipeta == Nazdar. Dávam tam údržbové š., keďže to pôsobí ako draft – chýbajú tam wikilinky, obr., zdroje, kategorizácia. Pokiaľ na článku ešte aktívne robíš, je dobré si tam vložiť š. {{tl|Pracuje sa}} alebo ho dokončovať na redaktroskom pieskovisku a do hlavného NS presunúť až hotovú verziu (pozerám, že sme to už preberali). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:53, 28. november 2024 (UTC) :dokončil som úpravu stránky [[pipeta]] podľa tvojich pripomienok. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 22:32, 28. november 2024 (UTC) == Kategórie, obrázky == Nazdar, tie články o laboratórnom skle stačí kategorizovať do kat. [[:Kategória:Laboratórne sklo|Laboratórne sklo]], mimo špecifických prípadov netreba redundantne aj do nadkategórií. Kategórii [[:Kategória:Laboratórne vybavenie|Laboratórne vybavenie]] (kam je [[:Kategória:Laboratórne sklo|Laboratórne sklo]] priamo zaradená) som doplnil zaradenie do kat. [[:Kategória:Chémia|Chémia]], takže dotyčné články sú aj z tejto najširšej oborovej kategórie dostupné cez dve medzikategórie. A potom ešte čo sa týka obrázkov vložených ako náhľady: za bežných okolností nie je žiadúce vypĺňať im explicitné rozmery v bodoch. Registrovaní redaktori totiž môžu mať v nastaveniach zadané vlastné predvolené defaulty, odlišné od globálnych a tieto s natvrdo vloženými rozmermi sa im potom zobrazujú neštandardne. Lepšie je nechať buď default (tzn. len <code><nowiki>[[Súbor:Baffled Erlenmeyer Flask 2.jpg|náhľad|...]]</nowiki></code>), alebo pre portréty a iné vysoké obr., ktoré by takto vychádzali príliš veľké, použiť parameter <code>upright</code> (<code><nowiki>[[Súbor:Buchner flask 100ml.jpg|náhľad|upright|...]]</nowiki></code>), v prípade potreby aj s vlastným koeficientom pre extrémne vysoké (<code><nowiki>[[Súbor:burette.svg|náhľad|upright=0.4|Klasická byreta]]</nowiki></code>). Upright sa dá tiež použiť aj na bežné landscape obrázky v prípade, kde ich je potreba k výkladu nahustiť viac, ako v čl. [[banka (chémia)|banka]]. Inou alternatívou je potom použiť [[:cs:Nápověda:Galerie|obrázkovú galériu]] v samostatnej sekcii ''Galéria'' na konci článku. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:32, 29. november 2024 (UTC) == Záverečné sekcie == Ahoj, vo Wikipédii je vo zvyku uvádzať záverečné sekcie v článkoch v poradí: # Poznámky # Referencie # Literatúra # Ďalšia literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:43, 6. december 2024 (UTC) :diky, je niekde definované, čo má byť v ktorej záverečnej sekcii? napriklad bibliografická citácia knihy má byť v referenciách, či v literatúre, či v ďalšej literatúre alebo v zdrojoch? :D @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 17:51, 6. december 2024 (UTC) ::[[Redaktor:KormiSK/Záverečné sekcie]] + pri sekcii ''pozri aj'' sa uvádza počet cca 5 pojmov (samozrejme záleží od prípadu) ale 20 odkazov je vhodnejšie dať už do nejakého spoločného navboxu (spodná záverečná tabuľka). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:58, 6. december 2024 (UTC) :::diky za info @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:18, 6. december 2024 (UTC) ::::Niet zač, držím palce vo Wikipráci. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:19, 6. december 2024 (UTC) == Kvalita vs. kvantita == Nazdar. Oceňujem nasadenie, čo sa týka množstva zakladaných článkov, skús ale prosím dbať aj na úroveň spracovania a štandardné náležitosti jednotlivých typov hesiel. Do biografií napr. nepatria všeobecné kategórie jednotlivých vedných odborov, dávajú sa tam typicky kombinácie národnosť + odbor/profesia; treba tam uvádzať radiaci kľúč (defaultsort); je žiadúce vložiť tam niektorý biografický infobox s vyplnenou š. {{tl|dnv}} alebo {{tl|dúv}} (ktorá osoby kategorizuje do kat. dní a rokov); úvodná definícia a zátvorka s dátumom a miestom narodenia/úmrtia má svoj presný ustálený formát, atď. Viď úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7954169]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:23, 9. december 2024 (UTC) Opätovne upozorňujem na margo čl. [[Jan Trnka]] a ďalších: * do článkov dávaš nezmyselné kategórie (pozeral si si cvične, čo je zhruba náplňou kategórií ako [[:Kategória:Pedagógovia podľa štátu|Pedagógovia podľa štátu]] alebo [[:Kategória:Vedci podľa štátu|Vedci podľa štátu]]? Máš dojem, po nahliadnutí, že tam patria jednotlivé biografie?) a naopak tie, čo tam majú byť, tam zase často chýbajú * neexistujúce portály ([[Portál:Biochémia]] tu nemáme) * voľné externé odkazy kamkoľvek do výkladu nepatria. Na niekoľko najrelevantnejších ext.o. k téme slúži sekcia ''Externé odkazy'', iné sa na wiki nepoužívajú, ani odkazy do máp alebo na YT kanály. * koľko presne má akých typov prác a citácií, alebo dokonca YT videí a fanúšikov, je efemérna podrobnosť, ktorá sa priebežne mení. Keď to tam ale napriek tomu chceš uviesť, treba to uviesť v minulom čase a s časovým vymedzením, ku ktorému to platilo. * mailové adresy a telefónne čísla osôb nezvykneme uvádzať, jednak kvôli obťažovaniu a spamu, v druhom rade to zvykne zastarávať * presné adresy laboratórií, to rovnako nie je zrovna bežná encyklopedická informácia * dátumy narodenia/úmrtia v úvodnej definícii sa na skwiki uvádzajú v nominatíve * zoznam referencií je dobré vyplúvať šablónou {{tl|Referencie}}, nie cez tag <code><nowiki><references /></nowiki></code>. Šablóna rieši automatickú viacstĺpcovú sadzbu pri väčšom množstve ref. * v biografiách opakovane chýbajú radiace kľúče (defaultsort), autoritné údaje a ďalšie náležitosti Pri tempe, akým to sem chŕliš, je hodne náročné tomu robiť korektúry. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:42, 12. december 2024 (UTC) Plus pri článkoch ako [[Michal Májek]] môže byť otázna aj [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]]. Pri vedcoch a pedagógoch sa tu za a priori významných zvyknú považovať [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesori]], resp. osoby spĺňajúce „[[Wikipédia:Profesorský test|profesorský test]]“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 02:06, 12. december 2024 (UTC) :Májek je slovenská vedecká star :D získal ERC grant, čo sa nepodarilo ani niektorým profesorom, pôsobil v USA, Nemecku a poznajú ho všetci chemici v Česku. Pracuje na vysoko aktuálnych témach inšpirovaných najlepšími labákmi na svete (Phil Baranov labák na Scippse v Kalifornii v elektrochémii, fotochemici v Brne etc...) Titul profesora treba chápať skôr ako funkciu, nie ako významnosť: aby mal kto garantovať študijné programy na Uni (tak je to v zákone) - neraz sa stalo, že niektoré oddelenia na fakultách alebo niektoré študijné odbory boli zrušené, pretože Uni nemala profesorov :D Navyše požiadavky na profesúru sú definované v zákone každého štátu, takže v jednom štáte môžeš byť profesor, v druhom nie... V Amerike to majú tak, že profesúra je obyčajná pracovná pozícia na Uni, na ktorú sa robí HR hiring a požiadavkou je len PhD... --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 16:32, 12. december 2024 (UTC) :: Teslaton ti primárne vytýka kvalitu spracovania. U Májka šlo skôr o ojedinelú vec - ktorá inak teda z článku nevyplývakla. Že je to star je super, ale z článku to musí byť jasné. Daj každopádne pozor na to, čo Teslaton uviedol v zozname, aby tie články i za niečo stáli. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:13, 5. január 2025 (UTC) == Polopravdy až nepravdy v chemických článkoch == Ahoj, pozor na niektoré vyjadrenia, ktoré píšeš do článkov. Väčšina miestnej komunity to nemá možnosť overiť či skontrolovať; každopádne napr. na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Solvat%C3%A1cia&diff=7967004&oldid=7955106 Solvatácia] som ti odstránil niektoré tvrdenia, napríklad: * "''Solvatácii polárnych molekúl predchádza chemická reakcia štiepenia polárnej kovalentnej väzby''" - to je pravda ionizovateľné zlúčeniny, ako napríklad kyseliny a zásady. Neplatá to ani len pre iónové zlúčeniny (nakoľko nemajú polárnu kovalentnú väzbu, ale iónovú). Napriek tomu sa látky ako etanol normálne solvatujú. Solvatácia takisto nemusí byť len vo vode (pozor na to!!), dochádza k nej i v iných solventoch, kde vôbec nemusí dochádzať k štiepeniu väzieb. Takže toto tvrdenie je vyložene nepravda. * Uvedená Bornova rovnica, ktorú si napísal, že platí pre ióny v solvente, platí len pre sférické ióny, ako tem píšeš. Neplatí to dokonca ani len pre ióny akéhokoľvek iného tvaru. Tzn. tvrdiť, že takýmto spôsobom možno spočítať Gibbsovu voľnú energiu rozpustenia iónu, je celkom scestné a zavádzajúce. Z článku som tieto tvrdenia teda vyhodil/upravil ich tak, aby skutočne odpovedali realite. Dávaj na to pozor - to, čo píšeš, je pravda pre jednoduché ióny, ktoré sa bežne riešia v elektrochémii, z ktorej si čerpal (tzn. ióny kovov alebo halogénov, napríklad). Si chemik, nezabúdaj na to, že existujú i iné ióny, pre ktoré toto určite platiť nebude. Takisto to dávam do pozornosti, pretože mám pocit, že niektoré vyjadrenia je po tebe vhodné kontrolovať, a keďže ich nie je málo a tie zdroje, ktoré používaš, nemám, nechce sa mi to veľmi robiť. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:13, 5. január 2025 (UTC) == Thank you for being a medical contributors! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;" |rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]] |style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2024 Cure Award''' |- | style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs. Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating]. |} Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&oldid=28172893 --> :@[[Redaktor:Doc James|Doc James]] Thank you, I appreciate --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 17:11, 4. február 2025 (UTC) == K článkům == Díky za články na téma mně relativně blízké (resp. alespoň ta hesla z klasické cytologie). K tomu pár rad: # Bývá tam dosti překlepů, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bunkov%C3%A1_bari%C3%A9ra_organizmu&diff=prev&oldid=7986020], které se snažím opravovat ač nerodilý mluvčí. Dnes už existují i programy jako https://www.zerogpt.com/grammar-checker, které doporučuji využít, pokud na ně máte autorskou slepotu. Doporučuji vyzkoušet. # Pozor na duplicity, [[Bunková bariéra organizmu]] a [[Membránový transport]] se překrývají. Je to i jeden bod z [[Wikipédia:Bežné chyby]]. Hezký den, ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 06:33, 9. február 2025 (UTC) == K mazaniu DS == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7984430]: obsah diskusií sa na wiki nemaže, viď [[Wikipédia:Diskusná stránka#Diskusné stránky redaktorov|diskusné stránky redaktorov]], možná je archivácia starších vlákien do podstránok s doplnením odkazov na položky archívu do úvodu diskusnej stránky. Viď napr. [[Diskusia s redaktorom:Teslaton|[1&#93;]], [[Diskusia s redaktorom:Pelex|[2&#93;]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:23, 9. február 2025 (UTC) == [[Žalúdočný inhibičný peptid]] == Ahoj, v referencii číslo 3 stojí, že "Skriptum prístupné po prihlásení do SISu". Po prihlásení tam skriptá nevidím. Kde ich teda nájdem? Okrem toho referencia 2 tvrdí, že peptid má 43 aminokyselín, enwiki i štruktúry v PDB však majú len 42. Nie je to preklep? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:50, 12. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ja som to skriptum sťahoval zo SISu, ked som ešte študoval, teraz už prístup so SISu nemám, tak neviem overiť, či tam je :D ja ho mám vytlačené a zviazané :D 43 AK píše Kittnar vo fyziologii, Seino, Fukushima a Yabe píšu v review (DOI: 10.1111/j.2040-1124.2010.00022.x) 42 AK, kde sa odvoláva na Takedu et al. (DOI: [[doi:10.1073/pnas.84.20.7005|10.1073/pnas.84.20.7005]]) a Inagakiho et al. (DOI: [[doi:10.1210/mend-3-6-1014|10.1210/mend-3-6-1014]]), ktorí tvrdia tiež 42 :D asi to bude chyba v učebnici --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 22:05, 12. február 2025 (UTC) ::{{Re|Luketheslovak}} Dík za upresnenie veľkosti. Mažem teda z článku zmienku o 43, lebo je evidentne chybná. Čo sa týka skrípt, to by si mal opraviť, pretože to je taktiež nepravda, podobne ako iné veci, ktoré som spomenul vyššie. Ak nemáš možnosť overiť to, nepíš to tam. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:42, 12. február 2025 (UTC) :::Nevraviac btw o tom, že [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=skriptum&s=exact&c=s1ab&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskfr&d=pskcs&d=psken# slovo skriptum v slovenčine evidentne neexistuje] a [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=skript%C3%A1&s=exact&c=m4f7&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskfr&d=pskcs&d=psken# správne slovo je skriptá]... ([https://prirucka.ujc.cas.cz/?slovo=skriptum A v češtine evidentne tiež nie].) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:46, 12. február 2025 (UTC) == [[(k)lubovňa]] == Ahoj. Treba doplniť nezávislé zdroje, nie len stránku OZ a instagram. {{Doplň zdroje|(k)lubovňa}} {{Urgentne upraviť autor|(k)lubovňa}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:21, 22. február 2025 (UTC) {{reklama}} == Tiokináza == {{UUA|Tiokináza}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:09, 8. jún 2025 (UTC) == [[Vlásenka]] == Ahoj! Máš slovenské zdroje k názvu? Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:40, 28. jún 2025 (UTC) :<nowiki>https://fns.uniba.sk/uploads/media/Biosynteza_virusov__I.diel__2017_.pdf</nowiki> --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 17:42, 28. jún 2025 (UTC) == [[Železo-sírový klaster]] == Ahoj, odporúčam články radšej deliť na viac sekcií, plus [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDelezo-s%C3%ADrov%C3%BD_klaster&diff=8055387&oldid=8044165 pokojne hojnejšie pridávať wikilinky]. Taktiež upozorňujem, že niektoré informácie, ktoré do článkov pridávaš, sú '''jednoducho nesprávne''' - hovoriť, že železo-sírové klastre sa nazývajú aj "nehémové železo" je čistá nepravda. Je to len jedna z foriem nehémového železa a ak to nejaký slovenský zdroj dáva do rovnosti, tak je to chybný zdroj. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:56, 1. júl 2025 (UTC) == [[Jaroslav Flegr]] == Ahoj. Do článku by som zapracoval info o jeho teóriách a výskume, prečo odporuje Darwinovi. To, aké predmety učí v zimnom semestri nie je podstatné.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:42, 18. júl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] Náhodou :D Bejt jestě v Praze, tak by mně to zajímalo :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:03, 2. október 2025 (UTC) == Rozšírenie [[Diabetes insipidus]] == Zdravím, ja sa medicíne nevenujem, ale naśiel som [https://zona.fmed.uniba.sk/uploads/media/Komplexny_pohlad_na_diabetes_insipidus.pdf tento článok] o téme, ak by si mal záujem to ešte rozšíriť. --[[Redaktor:Matroxko|<span style="color:#B22222;font-weight:bold;font-style:italic">Matroxko</span>]] [[Diskusia s redaktorom:Matroxko|💬]] [[Špeciálne:Príspevky/Matroxko|🧾]] 11:49, 2. október 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Matroxko|Matroxko]]<nowiki/>chýba tam tiráž časopisu, nedá sa to korektne citovať :/ thanks thou --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:04, 2. október 2025 (UTC) ::Dá sa to vyčítať zo záhlavia; bibl. záznam viď napr. [https://arl4.library.sk/arl-sllk/sk/detail-sllk_us_cat-0151304-Komplexny-pohlad-na-diabetes-insipidus/]. Akurát teda autora to má len hodne vágne uvedeného. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:52, 2. október 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] nepodpísanie sa pod svoju prácu (článok) je academic dishonesty. to nikdy nepochopím, takú akademickú priposranosť :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 06:22, 3. október 2025 (UTC) == Mary E. Brunkowová == Nazdar. Robíš na tom článku momentálne, alebo tam môžem doplniť chýbajúce náležitosti? Nemáš tam {{tl|pracuje sa}}, no radšsej sa pýtam, nech to zbytočne neupravujeme súbežne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:01, 7. október 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] teraz už nie :D ale nejaké úpravy som tam spravil no :/ sorry, ak sa niečo zmazalo :/ --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 16:49, 7. október 2025 (UTC) == {{tl|Pracuje sa}} == Ahoj, dokončuj články, ktoré vytváraš, viď napr. [[Polyhalogenid]], ktorú [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Polyhalogenid&diff=8103251&oldid=8098468 som ti upravil]. Máš tam kopu preklepov, občas úplne iné slová atp. Rovnice nemáš odsadené. Namiesto úvodzoviek "" sa v slovenčine používajú „“ (nájdeš v špeciálnych znakoch). Po napísaní textu si ho celý prečítaj a tieto veci prejdi. Čo už som ti myslím i písal vyššie a stále sa tieto problémy objavujú znovu... [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:46, 12. október 2025 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] o preklepoch viem :D vďaka za korektúru. Rovnice neviem odsadiť. --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 15:14, 20. október 2025 (UTC) ::{{Re|Luketheslovak}} Rovnice sa odsadzujú tak, že na začiatok riadku dáš dvojbodku. Stačí sa pozrieť do zdrojového kódu ostatných stránok alebo napr. na ten diff, čo som ti linkol. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:16, 20. október 2025 (UTC) :::aha dik --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 07:57, 21. október 2025 (UTC) Prosím, je nejaký dôvod, prečo na stránkach nechávaš umiestnenú uvedenú šablónu? Narazil som na ďalšiu takú stránku, [[Vazopresínový receptor]]. Ak je stránka dokončená, šablónu odstráň; ak dokončená nie je, tak ju uveď do stavu, v ktorom bude článok prezentovateľný verejnosti. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:17, 23. október 2025 (UTC) == Nadužívanie wikilinkov a chýbajúce infoboxy == Ahoj, # Existuje dôvod, prečo (relatívne) nové stránky hormónov neobsahujú infoboxy? Rozumiem tomu, ak nevieš, ktorý infobox použiť; klasický infobox na liečivá nemáme, takže môžeš pokojne použiť {{tl|Infobox Chemická zlúčenina}}, aspoň ten používam ja. Alternatívne môžeš vytvoriť nový, špecifickejší infobox pre liečivá, ale to sa mi zdá ako zbytočný overkill. Alebo ti tam pripadajú zbytočné? # Nadužívanie wikilinkov je dosť nevhodné, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dezmopres%C3%ADn&diff=8108791&oldid=8098878 toto bol neskutočný overkill]. Nie je vhodné sa na jednu vec odkazovať niekoľkokrát hneď po sebe - strašne zle sa to ľuďom číta, je to modré more, človek potom ani nevie, kam klikať. Nerob to a obmedz počet odkazov. I ten počet, ktorý sa tam zachoval, by sa ešte dal redukovať. Redaktorovi, ktorý na Wiki funguje rok a má 1400 úprav, by som nemal mať potrebu vysvetľovať, kam v článku má a nemá dávať wikilinky... Dík. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 23. október 2025 (UTC) == Názvy == Zdravím, odkiaľ je ten názov [[Generálbas]], už tu máme článok s [[Generálny bas]], takže je to duplicita. Ty používaš české názvy v slovenskej wikipédii? podľa zdroja asi ano. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-32423-16|&#126;2025-32423-16]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-32423-16|diskuse]]) 12:20, 22. november 2025 (UTC) :@[[Redaktor:~2025-32423-16|~2025-32423-16]] https://slovnikcudzichslov.sk/slovo/gener%C3%A1lbas Generálbas je odoborný slangový výraz pre generálny bas. Môj článok môžeš zmazať, duplicitu som si predtým nevšimol. --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 13:04, 22. november 2025 (UTC) ::{{Re|Luketheslovak}} IP adresa ti skutočne článok nezmaže, ak potrebuješ mazať, tak buď použi šablónu {{tl|ZL}} s odôvodenením, alebo napíš na [[WP:NS|Nástenku správcov]]. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:26, 30. november 2025 (UTC) == Odkazy na rozlišovacie stránky == Ahoj, len malý tip: Ak vkladáš odkazy, prosím smeruj ich priamo na článok, nie na rozlišovaciu stránku ako tomu bolo v tebou vytvorenom článku [[cigánska molová stupnica]], odkiaľ odkaz [[Slovák]] vedie na rozlišovaciu stránku (správne malo byť [[Slováci]]). Osobitné zafarbenie linkov na rozlišovacie stránky si môžeš nastaviť v Nastaveniach – v záložke ''Nástroje'' zaškrtni „Zafarbiť wikiodkazy smerujúce na rozlišovacie stránky“. Takto ti odkaz na rozlišovaciu stránku zobrazí nazeleno, na rozdiel od modrej farby odkazu na článok. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 12:53, 25. november 2025 (UTC) :ok --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 12:54, 25. november 2025 (UTC) :nastavenie zmenené ;) --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 13:07, 25. november 2025 (UTC) == Doslovné kopírovananie z textov hesiel Beliany == Nazdar. Na margo čl. [[Special:Permalink/8125326|Klaviatúra]] a prípadných ďalších: online Beliana nemá kompatibilnú licenciu – má CC BY-ND [https://beliana.sav.sk/podmienky-pouzitia], znemožňujúcu tvorbu odvodenín (čo wiki z princípu nevie garantovať). Ak chceš akýkoľvek text odtiaľ na wiki použiť, treba ho parafrázovať vlastnými slovami – ideálne úplne nanovo napísať s využitím faktov odtiaľ. Súčasná zhoda [https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8125326&url=https%3A%2F%2Fbeliana.sav.sk%2Fheslo%2Fklaviatura] parafrázou nie je, je to vyskladané z takemer 100-percentných copy&paste fragmentov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:20, 25. november 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ano, je to plagiát, prerobím to :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:37, 25. november 2025 (UTC) == Jazyk v šablónach == Ahoj, v šablónach ako je napr. {{tl|Citácia knihy}} sa do kolónky "jazyk" vypisuje buď "po česky" (ako je napísané v dokumentácii šablóny), alebo len skratka jazyka (pre češtinu "cs"; čo má podobný výsledok). V tých tvojich nových stránkach [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Menej_spevn%C3%BD_interval&diff=prev&oldid=8127414 som to opravil], tak len info do budúcna. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:25, 30. november 2025 (UTC) Zdravím, asi zabudntý článok - [[Predexpozičná profylaxia]]. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-38800-71|&#126;2025-38800-71]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-38800-71|diskuse]]) 19:30, 7. december 2025 (UTC) :@[[Redaktor:~2025-38800-71|~2025-38800-71]] tak ho dokonči :D no offence --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 17:11, 10. december 2025 (UTC) == Bakalárka ako zdroj + opäť znova doslovné kopírovanie textu zo zdroja == Nazdar. Do článku [[cicavčí cieľ rapamycínu]] si vložil 1:1 abstrakt bakalárky Veroniky Kolejákovej z PřF UK, [https://dspace.cuni.cz/handle/20.500.11956/72052?show=full][https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&title=&oldid=8146337&use_engine=0&use_links=0&turnitin=0&action=compare&url=https%3A%2F%2Fdspace.cuni.cz%2Fhandle%2F20.500.11956%2F72052%3Fshow%3Dfull]. Jedna vec je, že školské referáty, ročníkovky, bakalárky ani diplomovky nie sú vnímané ako dostatočne [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]], takže ak tu má článok zostať, treba v ňom ako nosný zdroj použiť niečo iné, nie školskú prácu. Napr. priamo niektoré zo zdrojov, citovaných v dotyčnej práci, ak teda tam citované sú, majú dostupné fulltexty a kritériá spoľahlivosti spĺňajú. Druhá vec potom, že aj keby to spoľahlivý zdroj bol, stále je tu vec autorstva – nemôžeš z diela, ktoré nie je pod slobodnou licenciou (CC-BY, PD) copy&pastovať do Wikipédie fragmenty obsahu. Ani keď do článku vložíš citáciu zdroja. Výnimkou sú údaje, ktoré nemajú charakter autorského textu (tabuľka s číslami, výčet mien, názvov, hodnôt a pod.), alebo potom patrične uvedené doslovné citáty. Čo je ale forma na spôsob: :Veronika Kolejáková k mTOR v XY uvádza: ''„Cicavčí cieľ rapamycínu (mTOR, mammalian target of rapamycin) je serin/threoninová kináza, ktorá reguluje bunkový rast, proliferáciu, metabolizmus a prežitie. mTOR dráha v sebe integruje stimuly rastových faktorov, živín a energetického stavu bunky a vedie k aktivácii Akt, 4E-BP1 a S6K. Fosforylácia 4E-BP1 a S6K smeruje k zvýšenej syntéze proteínov ako aj zvýšenej tvorbe ribozómov a hraje dôležitú úlohu v postupe bunkového cyklu. Zvýšenú aktivitu mTOR dráhy je možné pozorovať v rôznych typoch rakovín, vrátane akútnej myeolidnej leukémie (AML, acute myeloid leukemia) a akútnej lymfoblastickej leukémie (ALL, acute lymphoblastic leukemia), ktoré sú obe charakteristické neprirodzenou proliferáciou bielych krviniek a nízkou mierou prežitia pacientov. ...“''. Je to už druhý (strojovo identifikovaný) prípad takéhoto postupu z Tvojej strany, takže začína byť na mieste aj otázka, nakoľko sa dá dôverovať ostatnej Tvojej tvorbe – koľko ďalších nepriznaných fragmentov sa tam ev. nachádza, akurát nateraz neodhalených. Rád by som veril, že ide o výnimky vzniknuté nedopatrením, no pre istotu sa explicitne spýtam: sú medzi Tvojimi článkami aj nejaké ďalšie takéto prípady? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:57, 11. január 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] plánoval som to dneska prepísať, aby to nebolo doslovne --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 11:23, 11. január 2026 (UTC) :upraveno --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:12, 11. január 2026 (UTC) Vďaka, stále to ale zostáva postavené v prevažnej miere na cit. dvoch bakalárskych prác. V takom stave je to na UU. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:38, 11. január 2026 (UTC) == Thank you for being a medical contributors! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {| style="background-color: #fdffe7; color: #000; border: 1px solid #fceb92;" |rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]] |style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2025 Cure Award''' |- | style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2025 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2025_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We appreciate you and the vital work you do! Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2026]]''', there are no associated costs. Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating]. |} Look forwards to collaborating in the year ahead. Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 07:42, 14. február 2026 (UTC) </div> :@[[Redaktor:Doc James|Doc James]] Aww, that´s awesome, I appreciate your 2025 Cure Award. Thanks again. Looking forward to further collaboration in up to date medicial articles. Wow. --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:30, 23. február 2026 (UTC) (This message was sent to [[:Redaktor:Luketheslovak]] and is being posted here due to a redirect.) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2025&oldid=30070084 --> == Kategórie (opäť) == Nazdar. Už to tu bolo viackrát preberané, no znova: nevkladaj prosím do biografií (ani iných hesiel) zbytočne všeobecné kategórie, obzvlášť nie vtedy, ak dotyčného pokrýva niektorá konkrétnejšia ([[:Kategória:Fyziológovia|fyziológovia]] + [[:Kategória:Slovenskí vedci|slovenskí vedci]] v prípade, kde stačí kat. [[:Kategória:Slovenskí fyziológovia|slovenskí fyziológovia]]). Kategórie ako tí [[:Kategória:Slovenskí vedci|slovenskí vedci]] sú fakticky [[:cs:Wikipedie:Metakategorie|metakategóriami]] – za normálnych okolností do nej nepatria jednotlivé heslá, ale len podkategórie; akceptovateľnou výnimkou sú jedine prípady, kde niektorý odbor ešte nie je podkategóriou pokrytý, aj tam je ale vhodnejšie založiť ju, než kategorizovať tam priamo osobu. A teda iné relevantné kat. zase pre zmenu vypúšťaš (univerzitní profesori, absolventi, vyučujúci). Viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8173034]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:31, 27. február 2026 (UTC) Plus potom zátvorkové rozlíšenia je tiež dobré voliť tak, aby boli konkrétne. Michalov Zemanov „vedcov“ existuje viacero [https://www.researchgate.net/profile/Michal-Zeman][https://www.researchgate.net/profile/Michal-Zeman-2][https://www.researchgate.net/profile/Michal-Zeman-3], keď ako rozlíšenie zvolíš konkrétny odbor, pravdepodobnosť kolízie bude nižšia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:39, 27. február 2026 (UTC) == Prepojenia na Wikidáta == Ahoj. Vďaka za nové články. Bolo by fajn ich prepojiť na Wikidáta alebo, ak tie položky ešte neexistujú, vytvoriť ich aj tam. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:47, 7. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]<nowiki/>netuším, ako sa prepája článok s wikidátami 😄😅 --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:13, 7. marec 2026 (UTC) ::Ak existuje: na [https://www.wikidata.org/wiki/Wikidata:Main_Page Wikidátach] nájdeš danú položku (pravdepodobne cez iný jazyk ako slovenčinu). Alebo tému nájdeš priamo v ino-jazyčnej Wikipédii, tam klikneš buď na ''Wikidáta'' nad interwiki alebo na ''Upraviť odkazy'' pod interwiki. Alebo v novom Vectore v pravom hornom rohu máš link na jazyky, rozklikneš a na konci je ''Pridať jazyky''. Keď máš položku tak do zoznamu wikipédií pridáš sk:(Názov článku) a do opisu dáš to isté. Ak bude treba založiť novú položku napíšem postup.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:26, 7. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]<nowiki/>ok, diky, skusim --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:37, 7. marec 2026 (UTC) == {{tl|Pracuje sa}} a [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu po odstránení Pracuje sa]] == Ahoj, nechceš namiesto zakladania nových článkov doriešiť tie, ktoré si rozpracoval a potom na ne zabudol? Zo zoznamu v linknutej kategórii napríklad [[Farmakokinetika]], [[Cievna bariéra organizmu]], [[Inkretín]], [[Nitrozlúčenina]], [[Psilocybín]], [[Protobiológia]], [[Cyklooxygenáza]], [[Hepatorenálny syndróm]], [[Interval (hudba)]] a [[Imunosupresívne biologikum]]. To je 10 článkov, ktoré si rozpracoval a potom neodstránil šablónu/jednoducho nedokončil. Stránky teda prosím po sebe dokončuj a nenechávaj v takomto stave. Ak články pokladáš za vyriešené a šablónu si len zabudol odstrániť, tak prosím danú údržbovú šablónu len zmaž + sa prosím polepši do budúcna a mysli na to, že {{tl|Pracuje sa}} treba po dokončení článku odstrániť. Ja by som však mnohé články za doriešené nepokladal (napr. Farmakokinetika je celkom zlom stave; Cyklooxygenáza má kopu wikilinkov navrchu a žiadny na spodku; Imunosupresívne biologikum má polovicu tabuľky prázdnu a nie je linknuté na Wikidátach, plus celá tabuľka je bez jediného zdroja; a mohol by som pokračovať...) Dík! {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:11, 11. máj 2026 (UTC) == Pantoprazol == {{Urgentne upraviť autor|Pantoprazol}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:49, 25. máj 2026 (UTC) Brzdi, prosím Ťa, s tvorbou nových článkov a daj do poriadku tie čo si napísal. Toto je už čistá katastrofa. == Chemická spotreba kyslíka manganistanom == {{UUA|Chemická spotreba kyslíka manganistanom}} Čakal by som, že po všetkej spätnej väzbe, ktorú si dostal, nielen odo mňa, ten stav tých článkov bude lepší teda. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:02, 30. máj 2026 (UTC) :Bolo by lepšie inšpirovať sa [[cs:Chemická spotřeba kyslíku]], kde je len v krátkosti to stanovenie manganistanom zhrnuté. Wikipédie fakt neslúži na kopírovanie textov z učebnice, na to sú keď tak [[Wikizdroje]]. Plus článok [[Chemická spotreba kyslíku]] neexistuje, urobil by si lepšie, keby si založil ten. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:04, 30. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] lol, nie je to kóia textu z učebnice :D ako si sám vyššie písal, žiadne učebnice doma nemáš, tak som zvedavý teda, ako si prišiel na to, že je to kópia z učebnice :D najskôr si nejakú kúp a potom mudruj :D ak nemáš na učebnice, tak si ráč zarobiť :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 17:03, 30. máj 2026 (UTC) 47rupe6zhy531b9mhd626rdaqaz7ddh 8226347 8226334 2026-05-30T17:41:52Z Teslaton 12161 /* Chemická spotreba kyslíka manganistanom */ @Luketheslovak 8226347 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:19, 8. december 2023 (UTC) :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]<nowiki/>viellen dank --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 23:06, 11. december 2023 (UTC) == NMR und 31P NMR== Zu beiden Artikeln müssen noch Quellen hinzugefügt werden. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:47, 11. december 2023 (UTC) :ok --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 00:50, 12. december 2023 (UTC) == Citácie zdrojov, názvy == Zdravím. Bez ohľadu na formálne vzdelanie a kompetencie deklarované na [[Redaktor:Luketheslovak]], pri prispievaní na wiki je potrebné citovať spoľahlivé zdroje, viď [[Wikipédia:Overiteľnosť|overiteľnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]]. Pričom čo sa týka formy uvádzania, cituje sa štandardne [[:Kategória:Šablóny pre citáciu|citačnými šablónami]], vkladanými priamo za jednotlivé tvrdenia v texte pomocou [[Pomoc:Referencie|referencií]]. Pri editácii prostredníctvom [[Wikipédia:Vizuálny editor|vizuálneho editora]] sa citácie vkladajú pomocou tl. ''Citácia'' hore na editačnej lište a zoznam referencií sa vkladá do koncovej sekcie ''Referencie'' šablónou {{tl|Referencie}}. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:26, 12. december 2023 (UTC) :ok --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 00:51, 12. december 2023 (UTC) Ďalšia vec sú potom názvy. [[NMR]] nie je ideálny jednoznačný názov pre dotyčný článok. Je to skratka (ktorá má [[:en:NMR (disambiguation)|viacero významov]]), je tam kolízia s názvom samotného fenoménu ([[:en:Nuclear magnetic resonance]] vs. [[:en:Nuclear magnetic resonance spectroscopy]]); patrí tam niečo konkrétnejšie, zrejme na spôsob [[:cs:Spektroskopie nukleární magnetické rezonance]]. V sk online zdrojoch sú zbežne dohľadateľné tvary napr. „Jadrová magnetická rezonančná spektroskopia“ [https://www.fpharm.uniba.sk/fileadmin/faf/Pracoviska-subory/KFCHL/zlozka1/distancna_vyuka/NMR_spektroskopia_text_priklady.pdf], „NMR spektroskopia“ [https://www.nmr.sk/vzdelavanie/nmr-spektroskopia/], možno aj ďalšie. Vybrať vhodný je najlepšie znova podľa relevantnej (slovenskojazyčnej) literatúry. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:40, 12. december 2023 (UTC) :ok premenujem --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 00:52, 12. december 2023 (UTC) ::{{Re|Luketheslovak}} Ahoj, super snaha o rozšírenie o chemické články (taká výpomoc by sa mi tu rozhodne hodila :)). Každopádne táto stránka má uvedené problémy, plus i ten, že je to doslovný preklad knihy, ktorú tam cituješ. S tým je problém po stránke copyrightu a práv, takže som celý tento text premazal; hodil by sa tam ale v nejakej upravenej podobe. Knižku mám u seba. Na základe ešte iných vlastností stránky by ma zaujímalo pár osobných detailov, ale tie si keď tak nechám súkromne do mailu. ::Každopádne ak potrebuješ nejakú pomoc alebo tak ,neváhaj sa obrátiť na [[Diskusia s redaktorom:KormiSK|moju diskusnú stránku]]. :) Rád pomôžem, i čo sa týka chemických pojmov/zdrojov, ak mám, i ohľadne úprav Wikipédie. ::Mimo toho platí to, čo napísal {{Re|Teslaton}}, dík za to. Nemám aktuálne čas a možnosti to riešiť (rozdelenie na dve stránky), ale hodilo by sa to do budúcna urobiť, skúsim na to myslieť i ja. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:37, 13. december 2023 (UTC) == Bohuslav Matěj Černohorský == {{Urgentne upraviť autor|Bohuslav Matěj Černohorský}} --[[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 18:03, 2. marec 2024 (UTC) :môj kýptik bude odrezaný. brečím :/ --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 00:29, 3. marec 2024 (UTC) == Opioidné analgetiká == Ahoj, veľmi oceňujem tvoju snahu články rozširovať a upravovať tak, aby obsahovali viac informácií. Po obsahovej stránke je článok super a je strašne super, že všetko, čo v tom článku je, je zdrojované, to veľmi chválim. Každopádne si dovolím pár poznámok, hlavne formátovacích, aby tie úpravy v budúcnosti viac odpovedali zaužívaným wikiformátom; * Dávaj pozor na to, aby tie úpravy vyzerali v poriadku potom, čo ich vložíš. Na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Opioidn%C3%A9_analgetik%C3%A1&oldid=7812548 Opioidné analgetiká] si mal niekoľko obrázkov, ktoré sa zobrazujú nevhodne. * Prvé slová článku (názov) by v ideálnom prípade nemali obsahovať odkazy. * Celý úvod mi pripadá nekoherentný, témy začínajú z ničoho nič, nenadväzujú na seba... * Strašne často používaš hrubé písmo. To nie je úplne štandard na skwiki, nie je dôvod zvýrazňovať úplne všetko. * Takisto mám pocit, že nadužívaš odkazy na iné stránky. V niektorých prípadoch je to v poriadku (názvy látok atp.), niekedy je to však nežiaduce. V každej sekcii sa skús na konkrétnu vec odkazovať len raz, inak tam vzniká vizuálny smog a jednak sa to zle číta, jednak nemusíš mať ten istý odkaz hneď dvakrát pod sebout (v sekcii "Farmakodynamika opioidných analgetík" napr. v tabuľke a hneď vo vete pod ňou; to isté sekcia Obstipácia a hneď prvé slovo). * Čo sa ešte týka wikilinkov, zváž: ** či ten odkaz nie je príliš špecifický (napr. [[O-metylácia]] - pravdepodobne stačí link na stránku [[metylácia]]) ** či tá stránka, kam sa odkazuješ, nie je [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovacia stránka]]. Na rozlišovačky by si nikdy nemal linkovať (v tomto prípade si linkol napr. na [[latex]]). * Sekcia "Opioidné drogy" mi pripadá zmätená, hovoríš tam teda o drogách, alebo o tom, ako sa používajú, alebo aké majú následky, či ako liečiť závislosť? Rozdelil by som sekciu na viacero častí, kde každá bude mať nejaké jasné poslanie, čo chce povedať. * Nerozumiem ani umiestneniu niektorých obrázkov. Čo má bohyňa spánku spoločné s opiodnými analgetikami? Prečo je tam biosyntéza morfínu, ktorý by mala byť na stránke [[Morfín|morfínu]]? * Z chemického hľadiska, čo sa týka názvov enzýmov, tie by mali byť písané ako jedno slovo (napr. (''S'')-retikulínoxidáza) alebo potom opisne (napr. oxidáza <small>D</small>-aminokyselín), viď [[Diskusia k portálu:Chémia#Enzýmy - názvoslovie|vyjadrenie v chemickom bistre]]. Ber toto prosím ako konštruktívnu kritiku mierenú pre zlepšenie kvality - ten článok je textovo veľmi bohatý a kvalitne spracovaný, chce to len trochu lepšie vybudovať "dejovú linku" danej stránky, zapracovať na formáte, a bude to dokonalosť. {{Úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:49, 3. marec 2024 (UTC) :DIky za rady, potreboval by som vedieť, ako riešiť editačný konflikt tak, aby som neprišiel o všetko, čo som napísal počas toho, ako niekto iný editoval heslo, ktoré som zrovna písal :/ k opioidným analgetikám som rozpísal všetky látky a detaily o nich, ale blbým klikom som evidentne akceptoval tvoju revíziu z cca 17:00 (2.2.2024) a o všetky dáta som prišiel :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 20:51, 3. marec 2024 (UTC) ::Ahoj. Editačný konflikt sa dá vyriešiť tak že na stránku na ktorej chceš pracovať uvedieš pred tým šablónu [[Šablóna:Pracuje sa|Pracuje sa]] alebo stránku si vytvoríš na svojom pieskovisku [[Redaktor:Luketheslovak/Pieskovisko]], kde by ti do toho nemal nikto kafrať. A keď by bol článok na [[Wikipédia:Pieskovisko|pieskovisku]] hotový dá sa s tade ľahko presunúť do hlavného menného priestoru. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:01, 3. marec 2024 (UTC) :::Vďaka to je užitočná rada. Pridal som šablónu k [[Opioidné analgetiká|opioidným analgetikám]], nech nedôjde znova ku editačnému konfliktu po tom, čo tam 10 hodín niečo píšem bez uloženia :D Platí, že šablónu môžem použiť max. 7 dní? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 11:31, 4. marec 2024 (UTC) ::::{{Re|Luketheslovak}} Áno, šablóna je oficiálne približne na 7 dní. Všeobecne je dobré takéto zmeny robiť radšej postupne; u úplne nového článku je to jedno, u už existujúcich článkov sa to môže vždy stať, že ti do toho začne šahať niekto iný. ::::Inak keď nastane editačný konflikt, dole máš svoju verziu, ktorú si práve napísal. Môžeš porovnať a zmeny zapracovať do tej, ktorú som ja pridal medzitým. Dodatočne teraz teda už nie, ale keby sa ti to stalo do budúcna. ::::Plus teda, detaily o všetkých látkach tam asi radšej nerozpisuj. Je to stránka o opiodiných analgetikách celkovo - tie stránky vytvor každú samostatne (so všetkými náležitosťami) a na Opiodiné analgetiká daj zoznam látok buď len menovite, alebo s pár riadkami a na stránky látok sa odkáz pomocou {{tl|Hlavný článok}}, viď napr. sekciu [[Slnečná sústava#Usporiadanie slnečnej sústavy]]. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:10, 4. marec 2024 (UTC) :::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ok, tak založím nové heslá ku každej látke z tejto skupiny ;) ešte otázka: je nejakým, akýmkoľvek spôsobom, možné monetizovať písanie wikipédie, i.e. je možný nejaký finančný príjem? Na profesia.cz som videl nejaké pracovné ponuky pre záujemcov o písanie českej wikipédie, preto by ma zaujímalo, či niečo analogické funguje aj na Slovensku ;) --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 10:23, 5. marec 2024 (UTC) ::::::{{Re|Luketheslovak}} Nie, Wikipédia je čisto dobrovoľnícky projekt. Ak niekto monetizuje písanie vecí na Wikipédiu, pravdepodobne ide o reklamu (a také veci sem nepatria). Jedine, že by niečo také organizovala Wikimédia Česko, ale o tom pochybujem. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:32, 5. marec 2024 (UTC) ::::::Ešte na doplnenie. Nemyslím, že by WMCZ mala program písania za finančnú odmenu. na druhej strane, občas sa podarí natrafiť na platený a zároveň nekomerčný projekt, ale tieto sú výnimkou, nie pravidlom. Väčšina platených vecí je v podstate marketing a väčšinu z neho revertujeme ako nedobre napísaný neencyklopedický obsah.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:58, 5. marec 2024 (UTC) :::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ako vytvorím stránku o nejakej chemikálii tak, aby tam bol aj ten panel v pravej časti, ktorý štrukturovane zobrazuje základné dáta (molárnu hmotnosť, chemickú štruktúru, CAS number, SMILE, teplotu topenia atd? --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 11:56, 5. marec 2024 (UTC) ::::::::{{Re|Luketheslovak}} Musíš na tú stránku pridať šablónu {{tl|Infobox Chemická zlúčenina}} a parametre adekvátne vyplniť. Vo vzorci odporúčam použiť šablónu {{tl|Chem}}, ale tú je potom lepšie používať v zdrojovom editori (vidím, že ty používaš vizuálny; každý má svoje výhody i nevýhody). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:27, 5. marec 2024 (UTC) :::ok guys, ukončil som písanie stránky [[opioidné analgetiká]], odstránil som šablónu "pracuje sa" @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 20:44, 9. marec 2024 (UTC) ::::@[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] Ok, super. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:59, 9. marec 2024 (UTC) == Antimykotiká == Ahoj, prosím ťa, kde si v [http://dx.doi.org/10.36290%2Fxon.2018.044 tomto článku], ktorý cituješ na stránke [[Antimykotiká]], našiel tieto informácie? "''Tieto ochorenia napadajú najmä jedincov s oslabenou imunitou, napr. pacientov po transplantáciách, trpiacich nádorovým ochorením či ochorením AIDS. Pre takýchto pacientov predstavujú mykózy vážnu hrozbu a majú často fatálne dôsledky. Z tohto dôvodu je nutné venovať pozornosť vývoju účinných liekov s cieľom zmierniť dopad týchto infekcií na ľudský organizmus. Väčšina už známych antimykotík funguje na princípe inhibície syntézy bunkovej steny, plazmatické membrány alebo bunkového delenia pôvodcu ochorenia.''" Článok je o antiemetikách podávaných pri nádorových ochoreniach, vôbec sa tejto téme nevenuje, takže si tam asi odcitoval niečo úplne iné, než si chcel. Pýtam sa čisto preto, že som to chcel použiť na stránke [[Mykóza]] (kam som presunul časť textu z Antimykotík). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:51, 30. marec 2024 (UTC) :no ja som tam zadal DOI a wiki mi našla a odcitovala iný článok. Mea culpa. Ten článok tam nemá byť :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:45, 24. apríl 2024 (UTC) == Sofosbuvir == {{Urgentne upraviť autor|Sofosbuvir}} --[[Redaktor:Arctino|Arctino]] ([[Diskusia s redaktorom:Arctino|diskusia]]) 09:52, 6. október 2024 (UTC) :prosím nemazať [[sofosbuvir]] :/ --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:37, 12. október 2024 (UTC) :doplnil som wikilinky a upravil stránku [[sofosbuvir]], aby nebola vymazaná --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:22, 12. október 2024 (UTC) :@[[Redaktor:Arctino|Arctino]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:22, 12. október 2024 (UTC) ::{{Re|Luketheslovak}} Teraz to je OK. Šablónu som tam vložil, pretože tam nebol žiadny text (len infobox). --[[Redaktor:Arctino|Arctino]] ([[Diskusia s redaktorom:Arctino|diskusia]]) 19:32, 12. október 2024 (UTC) :::@[[Redaktor:Arctino|Arctino]] bolo by fajn vytvoriť infobox pre liečivá, nech sa nemusí používať infobox pre chemické látky. V tom infoboxe by boli farmaceutické informácie (farmakokinetika: administrácia, distribúcia, metabolizmus, exkrécia, toxikológia; a farmakodynamika) podobne ako je to na [[:en:Sofosbuvir|anglickej wiki]]. neviem o existencii takejto šablóny na slovenskej wiki. neviem, ako sa tvoria nové šablóny. --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:40, 12. október 2024 (UTC) ::::{{Re|Luketheslovak}} Pozri – [[Pomoc:Vytváranie šablón]]. --[[Redaktor:Arctino|Arctino]] ([[Diskusia s redaktorom:Arctino|diskusia]]) 19:42, 12. október 2024 (UTC) Resp. ak to je len draft, na ktorom plánuješ ešte pracovať, treba si tam dať šablónu {{tl|Pracuje sa}} alebo si to založiť na [[Redaktor:Luketheslovak/pieskovisko|pieskovisku]] a do hlavného NS to presunúť až v konečnej podobe. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:53, 6. október 2024 (UTC) :hej, ja som zabudol :D pridam tam šablonu "pracuje sa", akurát píšem heslo --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 10:11, 6. október 2024 (UTC) ::Ok, uložil som tam práve úpravu náležitostí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7921708], keďže š. Pracuje sa tam stále nebola. Jej vložením vieš takýmto editačným konfliktom počas doby aktívnej práce na článku predísť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:15, 6. október 2024 (UTC) :::už som dokončil [[sofosbuvir]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:38, 12. október 2024 (UTC) == Vodič tretej triedy == {{Urgentne upraviť autor|Vodič tretej triedy}} V súčasnej podobe ide o jednovetový slovníkový substub s jediným zdrojom, bez interwiki prepojení a s chýbajúcou kategorizáciou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:35, 16. november 2024 (UTC) ==Kategórie== Nepridávaj do článkov všetky možné kategórie ktoré ťa napadnú, robíš to zle. A rovnako radšej nevytváraj nové zbytočné kategórie. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:2B00:E4E3:50D6:66EE:EF1B|2A02:AB04:27BD:2B00:E4E3:50D6:66EE:EF1B]] 21:22, 17. november 2024 (UTC) :kde ti to konkrétne vadilo? :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 21:25, 17. november 2024 (UTC) ::napr. [[Alan Jay Heeger]], [[Alan MacDiarmid]], [[Hideki Širakawa]], alebo v podstate všade, kde si nejaké kategórie pridával. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:2B00:E4E3:50D6:66EE:EF1B|2A02:AB04:27BD:2B00:E4E3:50D6:66EE:EF1B]] 21:29, 17. november 2024 (UTC) :::Súhlas, napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alan_Jay_Heeger&diff=7945633 toto] je úplne nevhodné kategorizovanie osoby do najširších mysliteľných kategórii, z ktorých viaceré majú skôr charakter metakategórií – tzn. že do nich patria hlavne konkrétnejšie podkategórie, nie priamo jednotlivé heslá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 17. november 2024 (UTC) == Formátovanie ([[Elektróda]] i iné) == Ahoj, odporúčam mrknúť sa na poznámky ohľadne formátovania a obsahu stránok, [[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak#Opioidné analgetiká|ktoré som ti písal vyššie]]. U niektorých vecí je to v poriadku, lebo na článku ešte pracuješ, ale príklady uvádzam nižšie. Naďalej používaš nadmerné množstvo hrubého textu, ktoré pôsobí skôr ako z učebnice než z encyklopédie. Mnohé také označenia by mali byť skôr [[Wikipédia:Wikilink|wikilinkmi]] než hrubým textom; na stránke [[Elektróda]] napr. text [[vodíková elektróda]] by bol výrazne vhodnejší ako wikilink. Hneď v úvode máš jeden odkaz pre zmenu dvakrát ([[elektrochemická sústava]]). O niektorých vyjadreniach ani nehovorím (opäť v úvode "''Elektróda, ktorú sú do roztoku, resp. taveniny elektróny privádzané,''"). Rovnako máš v úvode dve definície katódy; to by sa celé hodilo presunúť inam. Text často píšeš zvláštne učebnicovo a nie encyklopedicky; vety na seba vlastne často nenadväzujú alebo sa neodkazuješ na ten istý podmet (viď napr. "''Elektródy prvého druhu sa rozdeľujú na [...] Elektródy prvého druhu sú také elektródy, kde dochádza ku [...]''" pričom môžeš v druhej vete normálne použiť vetu typu "''U týchto elektród dochádza k...''" Tie vety na seba nadväzujú - píšeš text pre čitateľa, tak nech to je čitateľné, nepíšeš si poznámky na univerzitu). Taktiež mi pripadajú scestné všetky odvodenia Nernstových rovníc (buď na separátne stránky, alebo vymazať úplne). Vidím, že na článku pracuješ, preto ti to píšem teraz, aby si to mohol doriešiť, než aby som ti to hovoril po tom, čo to dokončíš. Celkom úprimne, teší ma tvoje nadšenie pre chemické témy, každopádne toto vyžaduje nemalé úpravy z formátovacieho a miestami i jazykového hľadiska či všeobecne z pohľadu písanie encyklopedického textu. Odporúčam ti na chvíľu sa venovať tomu, ako vyzerajú ostatné stránky a rozširovať po menších úsekoch, než pridávať celé odstavce textu s pochybným formátovaním a zrozumiteľnosťou (a to som vzdelaním chemik). Netýka sa to totiž len tohto článku, ale i iných, a nemám úplne možnosť (a nemal by som mať potrebu) to všetko kontrolovať a upravovať. Každopádne dúfam, že si z toho tentokrát niečo odnesieš a veľa šťastia s ďalšími úpravami! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 23:29, 19. november 2024 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] dokončil som úpravu stránky [[Elektróda|elektródy]] podľa tvojich pripomienok. Ide o to, že ja všetko najskôr napíšem a až dodatočne to po sebe čítam, preto sa môžu vyskytnúť problémy s preklepmi a menej zrozumiteľnými formuláciami myšlienok. Niektoré myšlienkové pochody v texte môžu byť náročne pochopiteľné, ak čítajúci nemá možnosť preklikať sa k detailom cez wikilinky (čo je pri chemických témach často). Zároveň nechcem niečo vynechávať, ak to s témou súvisí. --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 13:17, 26. november 2024 (UTC) == Pipeta == Nazdar. Dávam tam údržbové š., keďže to pôsobí ako draft – chýbajú tam wikilinky, obr., zdroje, kategorizácia. Pokiaľ na článku ešte aktívne robíš, je dobré si tam vložiť š. {{tl|Pracuje sa}} alebo ho dokončovať na redaktroskom pieskovisku a do hlavného NS presunúť až hotovú verziu (pozerám, že sme to už preberali). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:53, 28. november 2024 (UTC) :dokončil som úpravu stránky [[pipeta]] podľa tvojich pripomienok. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 22:32, 28. november 2024 (UTC) == Kategórie, obrázky == Nazdar, tie články o laboratórnom skle stačí kategorizovať do kat. [[:Kategória:Laboratórne sklo|Laboratórne sklo]], mimo špecifických prípadov netreba redundantne aj do nadkategórií. Kategórii [[:Kategória:Laboratórne vybavenie|Laboratórne vybavenie]] (kam je [[:Kategória:Laboratórne sklo|Laboratórne sklo]] priamo zaradená) som doplnil zaradenie do kat. [[:Kategória:Chémia|Chémia]], takže dotyčné články sú aj z tejto najširšej oborovej kategórie dostupné cez dve medzikategórie. A potom ešte čo sa týka obrázkov vložených ako náhľady: za bežných okolností nie je žiadúce vypĺňať im explicitné rozmery v bodoch. Registrovaní redaktori totiž môžu mať v nastaveniach zadané vlastné predvolené defaulty, odlišné od globálnych a tieto s natvrdo vloženými rozmermi sa im potom zobrazujú neštandardne. Lepšie je nechať buď default (tzn. len <code><nowiki>[[Súbor:Baffled Erlenmeyer Flask 2.jpg|náhľad|...]]</nowiki></code>), alebo pre portréty a iné vysoké obr., ktoré by takto vychádzali príliš veľké, použiť parameter <code>upright</code> (<code><nowiki>[[Súbor:Buchner flask 100ml.jpg|náhľad|upright|...]]</nowiki></code>), v prípade potreby aj s vlastným koeficientom pre extrémne vysoké (<code><nowiki>[[Súbor:burette.svg|náhľad|upright=0.4|Klasická byreta]]</nowiki></code>). Upright sa dá tiež použiť aj na bežné landscape obrázky v prípade, kde ich je potreba k výkladu nahustiť viac, ako v čl. [[banka (chémia)|banka]]. Inou alternatívou je potom použiť [[:cs:Nápověda:Galerie|obrázkovú galériu]] v samostatnej sekcii ''Galéria'' na konci článku. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:32, 29. november 2024 (UTC) == Záverečné sekcie == Ahoj, vo Wikipédii je vo zvyku uvádzať záverečné sekcie v článkoch v poradí: # Poznámky # Referencie # Literatúra # Ďalšia literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:43, 6. december 2024 (UTC) :diky, je niekde definované, čo má byť v ktorej záverečnej sekcii? napriklad bibliografická citácia knihy má byť v referenciách, či v literatúre, či v ďalšej literatúre alebo v zdrojoch? :D @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 17:51, 6. december 2024 (UTC) ::[[Redaktor:KormiSK/Záverečné sekcie]] + pri sekcii ''pozri aj'' sa uvádza počet cca 5 pojmov (samozrejme záleží od prípadu) ale 20 odkazov je vhodnejšie dať už do nejakého spoločného navboxu (spodná záverečná tabuľka). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:58, 6. december 2024 (UTC) :::diky za info @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:18, 6. december 2024 (UTC) ::::Niet zač, držím palce vo Wikipráci. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:19, 6. december 2024 (UTC) == Kvalita vs. kvantita == Nazdar. Oceňujem nasadenie, čo sa týka množstva zakladaných článkov, skús ale prosím dbať aj na úroveň spracovania a štandardné náležitosti jednotlivých typov hesiel. Do biografií napr. nepatria všeobecné kategórie jednotlivých vedných odborov, dávajú sa tam typicky kombinácie národnosť + odbor/profesia; treba tam uvádzať radiaci kľúč (defaultsort); je žiadúce vložiť tam niektorý biografický infobox s vyplnenou š. {{tl|dnv}} alebo {{tl|dúv}} (ktorá osoby kategorizuje do kat. dní a rokov); úvodná definícia a zátvorka s dátumom a miestom narodenia/úmrtia má svoj presný ustálený formát, atď. Viď úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7954169]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:23, 9. december 2024 (UTC) Opätovne upozorňujem na margo čl. [[Jan Trnka]] a ďalších: * do článkov dávaš nezmyselné kategórie (pozeral si si cvične, čo je zhruba náplňou kategórií ako [[:Kategória:Pedagógovia podľa štátu|Pedagógovia podľa štátu]] alebo [[:Kategória:Vedci podľa štátu|Vedci podľa štátu]]? Máš dojem, po nahliadnutí, že tam patria jednotlivé biografie?) a naopak tie, čo tam majú byť, tam zase často chýbajú * neexistujúce portály ([[Portál:Biochémia]] tu nemáme) * voľné externé odkazy kamkoľvek do výkladu nepatria. Na niekoľko najrelevantnejších ext.o. k téme slúži sekcia ''Externé odkazy'', iné sa na wiki nepoužívajú, ani odkazy do máp alebo na YT kanály. * koľko presne má akých typov prác a citácií, alebo dokonca YT videí a fanúšikov, je efemérna podrobnosť, ktorá sa priebežne mení. Keď to tam ale napriek tomu chceš uviesť, treba to uviesť v minulom čase a s časovým vymedzením, ku ktorému to platilo. * mailové adresy a telefónne čísla osôb nezvykneme uvádzať, jednak kvôli obťažovaniu a spamu, v druhom rade to zvykne zastarávať * presné adresy laboratórií, to rovnako nie je zrovna bežná encyklopedická informácia * dátumy narodenia/úmrtia v úvodnej definícii sa na skwiki uvádzajú v nominatíve * zoznam referencií je dobré vyplúvať šablónou {{tl|Referencie}}, nie cez tag <code><nowiki><references /></nowiki></code>. Šablóna rieši automatickú viacstĺpcovú sadzbu pri väčšom množstve ref. * v biografiách opakovane chýbajú radiace kľúče (defaultsort), autoritné údaje a ďalšie náležitosti Pri tempe, akým to sem chŕliš, je hodne náročné tomu robiť korektúry. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:42, 12. december 2024 (UTC) Plus pri článkoch ako [[Michal Májek]] môže byť otázna aj [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]]. Pri vedcoch a pedagógoch sa tu za a priori významných zvyknú považovať [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesori]], resp. osoby spĺňajúce „[[Wikipédia:Profesorský test|profesorský test]]“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 02:06, 12. december 2024 (UTC) :Májek je slovenská vedecká star :D získal ERC grant, čo sa nepodarilo ani niektorým profesorom, pôsobil v USA, Nemecku a poznajú ho všetci chemici v Česku. Pracuje na vysoko aktuálnych témach inšpirovaných najlepšími labákmi na svete (Phil Baranov labák na Scippse v Kalifornii v elektrochémii, fotochemici v Brne etc...) Titul profesora treba chápať skôr ako funkciu, nie ako významnosť: aby mal kto garantovať študijné programy na Uni (tak je to v zákone) - neraz sa stalo, že niektoré oddelenia na fakultách alebo niektoré študijné odbory boli zrušené, pretože Uni nemala profesorov :D Navyše požiadavky na profesúru sú definované v zákone každého štátu, takže v jednom štáte môžeš byť profesor, v druhom nie... V Amerike to majú tak, že profesúra je obyčajná pracovná pozícia na Uni, na ktorú sa robí HR hiring a požiadavkou je len PhD... --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 16:32, 12. december 2024 (UTC) :: Teslaton ti primárne vytýka kvalitu spracovania. U Májka šlo skôr o ojedinelú vec - ktorá inak teda z článku nevyplývakla. Že je to star je super, ale z článku to musí byť jasné. Daj každopádne pozor na to, čo Teslaton uviedol v zozname, aby tie články i za niečo stáli. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:13, 5. január 2025 (UTC) == Polopravdy až nepravdy v chemických článkoch == Ahoj, pozor na niektoré vyjadrenia, ktoré píšeš do článkov. Väčšina miestnej komunity to nemá možnosť overiť či skontrolovať; každopádne napr. na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Solvat%C3%A1cia&diff=7967004&oldid=7955106 Solvatácia] som ti odstránil niektoré tvrdenia, napríklad: * "''Solvatácii polárnych molekúl predchádza chemická reakcia štiepenia polárnej kovalentnej väzby''" - to je pravda ionizovateľné zlúčeniny, ako napríklad kyseliny a zásady. Neplatá to ani len pre iónové zlúčeniny (nakoľko nemajú polárnu kovalentnú väzbu, ale iónovú). Napriek tomu sa látky ako etanol normálne solvatujú. Solvatácia takisto nemusí byť len vo vode (pozor na to!!), dochádza k nej i v iných solventoch, kde vôbec nemusí dochádzať k štiepeniu väzieb. Takže toto tvrdenie je vyložene nepravda. * Uvedená Bornova rovnica, ktorú si napísal, že platí pre ióny v solvente, platí len pre sférické ióny, ako tem píšeš. Neplatí to dokonca ani len pre ióny akéhokoľvek iného tvaru. Tzn. tvrdiť, že takýmto spôsobom možno spočítať Gibbsovu voľnú energiu rozpustenia iónu, je celkom scestné a zavádzajúce. Z článku som tieto tvrdenia teda vyhodil/upravil ich tak, aby skutočne odpovedali realite. Dávaj na to pozor - to, čo píšeš, je pravda pre jednoduché ióny, ktoré sa bežne riešia v elektrochémii, z ktorej si čerpal (tzn. ióny kovov alebo halogénov, napríklad). Si chemik, nezabúdaj na to, že existujú i iné ióny, pre ktoré toto určite platiť nebude. Takisto to dávam do pozornosti, pretože mám pocit, že niektoré vyjadrenia je po tebe vhodné kontrolovať, a keďže ich nie je málo a tie zdroje, ktoré používaš, nemám, nechce sa mi to veľmi robiť. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:13, 5. január 2025 (UTC) == Thank you for being a medical contributors! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;" |rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]] |style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2024 Cure Award''' |- | style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs. Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating]. |} Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&oldid=28172893 --> :@[[Redaktor:Doc James|Doc James]] Thank you, I appreciate --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 17:11, 4. február 2025 (UTC) == K článkům == Díky za články na téma mně relativně blízké (resp. alespoň ta hesla z klasické cytologie). K tomu pár rad: # Bývá tam dosti překlepů, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bunkov%C3%A1_bari%C3%A9ra_organizmu&diff=prev&oldid=7986020], které se snažím opravovat ač nerodilý mluvčí. Dnes už existují i programy jako https://www.zerogpt.com/grammar-checker, které doporučuji využít, pokud na ně máte autorskou slepotu. Doporučuji vyzkoušet. # Pozor na duplicity, [[Bunková bariéra organizmu]] a [[Membránový transport]] se překrývají. Je to i jeden bod z [[Wikipédia:Bežné chyby]]. Hezký den, ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 06:33, 9. február 2025 (UTC) == K mazaniu DS == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7984430]: obsah diskusií sa na wiki nemaže, viď [[Wikipédia:Diskusná stránka#Diskusné stránky redaktorov|diskusné stránky redaktorov]], možná je archivácia starších vlákien do podstránok s doplnením odkazov na položky archívu do úvodu diskusnej stránky. Viď napr. [[Diskusia s redaktorom:Teslaton|[1&#93;]], [[Diskusia s redaktorom:Pelex|[2&#93;]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:23, 9. február 2025 (UTC) == [[Žalúdočný inhibičný peptid]] == Ahoj, v referencii číslo 3 stojí, že "Skriptum prístupné po prihlásení do SISu". Po prihlásení tam skriptá nevidím. Kde ich teda nájdem? Okrem toho referencia 2 tvrdí, že peptid má 43 aminokyselín, enwiki i štruktúry v PDB však majú len 42. Nie je to preklep? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:50, 12. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ja som to skriptum sťahoval zo SISu, ked som ešte študoval, teraz už prístup so SISu nemám, tak neviem overiť, či tam je :D ja ho mám vytlačené a zviazané :D 43 AK píše Kittnar vo fyziologii, Seino, Fukushima a Yabe píšu v review (DOI: 10.1111/j.2040-1124.2010.00022.x) 42 AK, kde sa odvoláva na Takedu et al. (DOI: [[doi:10.1073/pnas.84.20.7005|10.1073/pnas.84.20.7005]]) a Inagakiho et al. (DOI: [[doi:10.1210/mend-3-6-1014|10.1210/mend-3-6-1014]]), ktorí tvrdia tiež 42 :D asi to bude chyba v učebnici --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 22:05, 12. február 2025 (UTC) ::{{Re|Luketheslovak}} Dík za upresnenie veľkosti. Mažem teda z článku zmienku o 43, lebo je evidentne chybná. Čo sa týka skrípt, to by si mal opraviť, pretože to je taktiež nepravda, podobne ako iné veci, ktoré som spomenul vyššie. Ak nemáš možnosť overiť to, nepíš to tam. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:42, 12. február 2025 (UTC) :::Nevraviac btw o tom, že [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=skriptum&s=exact&c=s1ab&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskfr&d=pskcs&d=psken# slovo skriptum v slovenčine evidentne neexistuje] a [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=skript%C3%A1&s=exact&c=m4f7&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskfr&d=pskcs&d=psken# správne slovo je skriptá]... ([https://prirucka.ujc.cas.cz/?slovo=skriptum A v češtine evidentne tiež nie].) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:46, 12. február 2025 (UTC) == [[(k)lubovňa]] == Ahoj. Treba doplniť nezávislé zdroje, nie len stránku OZ a instagram. {{Doplň zdroje|(k)lubovňa}} {{Urgentne upraviť autor|(k)lubovňa}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:21, 22. február 2025 (UTC) {{reklama}} == Tiokináza == {{UUA|Tiokináza}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:09, 8. jún 2025 (UTC) == [[Vlásenka]] == Ahoj! Máš slovenské zdroje k názvu? Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:40, 28. jún 2025 (UTC) :<nowiki>https://fns.uniba.sk/uploads/media/Biosynteza_virusov__I.diel__2017_.pdf</nowiki> --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 17:42, 28. jún 2025 (UTC) == [[Železo-sírový klaster]] == Ahoj, odporúčam články radšej deliť na viac sekcií, plus [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDelezo-s%C3%ADrov%C3%BD_klaster&diff=8055387&oldid=8044165 pokojne hojnejšie pridávať wikilinky]. Taktiež upozorňujem, že niektoré informácie, ktoré do článkov pridávaš, sú '''jednoducho nesprávne''' - hovoriť, že železo-sírové klastre sa nazývajú aj "nehémové železo" je čistá nepravda. Je to len jedna z foriem nehémového železa a ak to nejaký slovenský zdroj dáva do rovnosti, tak je to chybný zdroj. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:56, 1. júl 2025 (UTC) == [[Jaroslav Flegr]] == Ahoj. Do článku by som zapracoval info o jeho teóriách a výskume, prečo odporuje Darwinovi. To, aké predmety učí v zimnom semestri nie je podstatné.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:42, 18. júl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] Náhodou :D Bejt jestě v Praze, tak by mně to zajímalo :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:03, 2. október 2025 (UTC) == Rozšírenie [[Diabetes insipidus]] == Zdravím, ja sa medicíne nevenujem, ale naśiel som [https://zona.fmed.uniba.sk/uploads/media/Komplexny_pohlad_na_diabetes_insipidus.pdf tento článok] o téme, ak by si mal záujem to ešte rozšíriť. --[[Redaktor:Matroxko|<span style="color:#B22222;font-weight:bold;font-style:italic">Matroxko</span>]] [[Diskusia s redaktorom:Matroxko|💬]] [[Špeciálne:Príspevky/Matroxko|🧾]] 11:49, 2. október 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Matroxko|Matroxko]]<nowiki/>chýba tam tiráž časopisu, nedá sa to korektne citovať :/ thanks thou --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:04, 2. október 2025 (UTC) ::Dá sa to vyčítať zo záhlavia; bibl. záznam viď napr. [https://arl4.library.sk/arl-sllk/sk/detail-sllk_us_cat-0151304-Komplexny-pohlad-na-diabetes-insipidus/]. Akurát teda autora to má len hodne vágne uvedeného. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:52, 2. október 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] nepodpísanie sa pod svoju prácu (článok) je academic dishonesty. to nikdy nepochopím, takú akademickú priposranosť :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 06:22, 3. október 2025 (UTC) == Mary E. Brunkowová == Nazdar. Robíš na tom článku momentálne, alebo tam môžem doplniť chýbajúce náležitosti? Nemáš tam {{tl|pracuje sa}}, no radšsej sa pýtam, nech to zbytočne neupravujeme súbežne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:01, 7. október 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] teraz už nie :D ale nejaké úpravy som tam spravil no :/ sorry, ak sa niečo zmazalo :/ --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 16:49, 7. október 2025 (UTC) == {{tl|Pracuje sa}} == Ahoj, dokončuj články, ktoré vytváraš, viď napr. [[Polyhalogenid]], ktorú [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Polyhalogenid&diff=8103251&oldid=8098468 som ti upravil]. Máš tam kopu preklepov, občas úplne iné slová atp. Rovnice nemáš odsadené. Namiesto úvodzoviek "" sa v slovenčine používajú „“ (nájdeš v špeciálnych znakoch). Po napísaní textu si ho celý prečítaj a tieto veci prejdi. Čo už som ti myslím i písal vyššie a stále sa tieto problémy objavujú znovu... [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:46, 12. október 2025 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] o preklepoch viem :D vďaka za korektúru. Rovnice neviem odsadiť. --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 15:14, 20. október 2025 (UTC) ::{{Re|Luketheslovak}} Rovnice sa odsadzujú tak, že na začiatok riadku dáš dvojbodku. Stačí sa pozrieť do zdrojového kódu ostatných stránok alebo napr. na ten diff, čo som ti linkol. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:16, 20. október 2025 (UTC) :::aha dik --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 07:57, 21. október 2025 (UTC) Prosím, je nejaký dôvod, prečo na stránkach nechávaš umiestnenú uvedenú šablónu? Narazil som na ďalšiu takú stránku, [[Vazopresínový receptor]]. Ak je stránka dokončená, šablónu odstráň; ak dokončená nie je, tak ju uveď do stavu, v ktorom bude článok prezentovateľný verejnosti. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:17, 23. október 2025 (UTC) == Nadužívanie wikilinkov a chýbajúce infoboxy == Ahoj, # Existuje dôvod, prečo (relatívne) nové stránky hormónov neobsahujú infoboxy? Rozumiem tomu, ak nevieš, ktorý infobox použiť; klasický infobox na liečivá nemáme, takže môžeš pokojne použiť {{tl|Infobox Chemická zlúčenina}}, aspoň ten používam ja. Alternatívne môžeš vytvoriť nový, špecifickejší infobox pre liečivá, ale to sa mi zdá ako zbytočný overkill. Alebo ti tam pripadajú zbytočné? # Nadužívanie wikilinkov je dosť nevhodné, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dezmopres%C3%ADn&diff=8108791&oldid=8098878 toto bol neskutočný overkill]. Nie je vhodné sa na jednu vec odkazovať niekoľkokrát hneď po sebe - strašne zle sa to ľuďom číta, je to modré more, človek potom ani nevie, kam klikať. Nerob to a obmedz počet odkazov. I ten počet, ktorý sa tam zachoval, by sa ešte dal redukovať. Redaktorovi, ktorý na Wiki funguje rok a má 1400 úprav, by som nemal mať potrebu vysvetľovať, kam v článku má a nemá dávať wikilinky... Dík. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 23. október 2025 (UTC) == Názvy == Zdravím, odkiaľ je ten názov [[Generálbas]], už tu máme článok s [[Generálny bas]], takže je to duplicita. Ty používaš české názvy v slovenskej wikipédii? podľa zdroja asi ano. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-32423-16|&#126;2025-32423-16]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-32423-16|diskuse]]) 12:20, 22. november 2025 (UTC) :@[[Redaktor:~2025-32423-16|~2025-32423-16]] https://slovnikcudzichslov.sk/slovo/gener%C3%A1lbas Generálbas je odoborný slangový výraz pre generálny bas. Môj článok môžeš zmazať, duplicitu som si predtým nevšimol. --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 13:04, 22. november 2025 (UTC) ::{{Re|Luketheslovak}} IP adresa ti skutočne článok nezmaže, ak potrebuješ mazať, tak buď použi šablónu {{tl|ZL}} s odôvodenením, alebo napíš na [[WP:NS|Nástenku správcov]]. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:26, 30. november 2025 (UTC) == Odkazy na rozlišovacie stránky == Ahoj, len malý tip: Ak vkladáš odkazy, prosím smeruj ich priamo na článok, nie na rozlišovaciu stránku ako tomu bolo v tebou vytvorenom článku [[cigánska molová stupnica]], odkiaľ odkaz [[Slovák]] vedie na rozlišovaciu stránku (správne malo byť [[Slováci]]). Osobitné zafarbenie linkov na rozlišovacie stránky si môžeš nastaviť v Nastaveniach – v záložke ''Nástroje'' zaškrtni „Zafarbiť wikiodkazy smerujúce na rozlišovacie stránky“. Takto ti odkaz na rozlišovaciu stránku zobrazí nazeleno, na rozdiel od modrej farby odkazu na článok. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 12:53, 25. november 2025 (UTC) :ok --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 12:54, 25. november 2025 (UTC) :nastavenie zmenené ;) --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 13:07, 25. november 2025 (UTC) == Doslovné kopírovananie z textov hesiel Beliany == Nazdar. Na margo čl. [[Special:Permalink/8125326|Klaviatúra]] a prípadných ďalších: online Beliana nemá kompatibilnú licenciu – má CC BY-ND [https://beliana.sav.sk/podmienky-pouzitia], znemožňujúcu tvorbu odvodenín (čo wiki z princípu nevie garantovať). Ak chceš akýkoľvek text odtiaľ na wiki použiť, treba ho parafrázovať vlastnými slovami – ideálne úplne nanovo napísať s využitím faktov odtiaľ. Súčasná zhoda [https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8125326&url=https%3A%2F%2Fbeliana.sav.sk%2Fheslo%2Fklaviatura] parafrázou nie je, je to vyskladané z takemer 100-percentných copy&paste fragmentov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:20, 25. november 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ano, je to plagiát, prerobím to :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:37, 25. november 2025 (UTC) == Jazyk v šablónach == Ahoj, v šablónach ako je napr. {{tl|Citácia knihy}} sa do kolónky "jazyk" vypisuje buď "po česky" (ako je napísané v dokumentácii šablóny), alebo len skratka jazyka (pre češtinu "cs"; čo má podobný výsledok). V tých tvojich nových stránkach [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Menej_spevn%C3%BD_interval&diff=prev&oldid=8127414 som to opravil], tak len info do budúcna. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:25, 30. november 2025 (UTC) Zdravím, asi zabudntý článok - [[Predexpozičná profylaxia]]. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-38800-71|&#126;2025-38800-71]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-38800-71|diskuse]]) 19:30, 7. december 2025 (UTC) :@[[Redaktor:~2025-38800-71|~2025-38800-71]] tak ho dokonči :D no offence --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 17:11, 10. december 2025 (UTC) == Bakalárka ako zdroj + opäť znova doslovné kopírovanie textu zo zdroja == Nazdar. Do článku [[cicavčí cieľ rapamycínu]] si vložil 1:1 abstrakt bakalárky Veroniky Kolejákovej z PřF UK, [https://dspace.cuni.cz/handle/20.500.11956/72052?show=full][https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&title=&oldid=8146337&use_engine=0&use_links=0&turnitin=0&action=compare&url=https%3A%2F%2Fdspace.cuni.cz%2Fhandle%2F20.500.11956%2F72052%3Fshow%3Dfull]. Jedna vec je, že školské referáty, ročníkovky, bakalárky ani diplomovky nie sú vnímané ako dostatočne [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]], takže ak tu má článok zostať, treba v ňom ako nosný zdroj použiť niečo iné, nie školskú prácu. Napr. priamo niektoré zo zdrojov, citovaných v dotyčnej práci, ak teda tam citované sú, majú dostupné fulltexty a kritériá spoľahlivosti spĺňajú. Druhá vec potom, že aj keby to spoľahlivý zdroj bol, stále je tu vec autorstva – nemôžeš z diela, ktoré nie je pod slobodnou licenciou (CC-BY, PD) copy&pastovať do Wikipédie fragmenty obsahu. Ani keď do článku vložíš citáciu zdroja. Výnimkou sú údaje, ktoré nemajú charakter autorského textu (tabuľka s číslami, výčet mien, názvov, hodnôt a pod.), alebo potom patrične uvedené doslovné citáty. Čo je ale forma na spôsob: :Veronika Kolejáková k mTOR v XY uvádza: ''„Cicavčí cieľ rapamycínu (mTOR, mammalian target of rapamycin) je serin/threoninová kináza, ktorá reguluje bunkový rast, proliferáciu, metabolizmus a prežitie. mTOR dráha v sebe integruje stimuly rastových faktorov, živín a energetického stavu bunky a vedie k aktivácii Akt, 4E-BP1 a S6K. Fosforylácia 4E-BP1 a S6K smeruje k zvýšenej syntéze proteínov ako aj zvýšenej tvorbe ribozómov a hraje dôležitú úlohu v postupe bunkového cyklu. Zvýšenú aktivitu mTOR dráhy je možné pozorovať v rôznych typoch rakovín, vrátane akútnej myeolidnej leukémie (AML, acute myeloid leukemia) a akútnej lymfoblastickej leukémie (ALL, acute lymphoblastic leukemia), ktoré sú obe charakteristické neprirodzenou proliferáciou bielych krviniek a nízkou mierou prežitia pacientov. ...“''. Je to už druhý (strojovo identifikovaný) prípad takéhoto postupu z Tvojej strany, takže začína byť na mieste aj otázka, nakoľko sa dá dôverovať ostatnej Tvojej tvorbe – koľko ďalších nepriznaných fragmentov sa tam ev. nachádza, akurát nateraz neodhalených. Rád by som veril, že ide o výnimky vzniknuté nedopatrením, no pre istotu sa explicitne spýtam: sú medzi Tvojimi článkami aj nejaké ďalšie takéto prípady? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:57, 11. január 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] plánoval som to dneska prepísať, aby to nebolo doslovne --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 11:23, 11. január 2026 (UTC) :upraveno --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:12, 11. január 2026 (UTC) Vďaka, stále to ale zostáva postavené v prevažnej miere na cit. dvoch bakalárskych prác. V takom stave je to na UU. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:38, 11. január 2026 (UTC) == Thank you for being a medical contributors! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {| style="background-color: #fdffe7; color: #000; border: 1px solid #fceb92;" |rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]] |style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2025 Cure Award''' |- | style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2025 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2025_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We appreciate you and the vital work you do! Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2026]]''', there are no associated costs. Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating]. |} Look forwards to collaborating in the year ahead. Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 07:42, 14. február 2026 (UTC) </div> :@[[Redaktor:Doc James|Doc James]] Aww, that´s awesome, I appreciate your 2025 Cure Award. Thanks again. Looking forward to further collaboration in up to date medicial articles. Wow. --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:30, 23. február 2026 (UTC) (This message was sent to [[:Redaktor:Luketheslovak]] and is being posted here due to a redirect.) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2025&oldid=30070084 --> == Kategórie (opäť) == Nazdar. Už to tu bolo viackrát preberané, no znova: nevkladaj prosím do biografií (ani iných hesiel) zbytočne všeobecné kategórie, obzvlášť nie vtedy, ak dotyčného pokrýva niektorá konkrétnejšia ([[:Kategória:Fyziológovia|fyziológovia]] + [[:Kategória:Slovenskí vedci|slovenskí vedci]] v prípade, kde stačí kat. [[:Kategória:Slovenskí fyziológovia|slovenskí fyziológovia]]). Kategórie ako tí [[:Kategória:Slovenskí vedci|slovenskí vedci]] sú fakticky [[:cs:Wikipedie:Metakategorie|metakategóriami]] – za normálnych okolností do nej nepatria jednotlivé heslá, ale len podkategórie; akceptovateľnou výnimkou sú jedine prípady, kde niektorý odbor ešte nie je podkategóriou pokrytý, aj tam je ale vhodnejšie založiť ju, než kategorizovať tam priamo osobu. A teda iné relevantné kat. zase pre zmenu vypúšťaš (univerzitní profesori, absolventi, vyučujúci). Viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8173034]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:31, 27. február 2026 (UTC) Plus potom zátvorkové rozlíšenia je tiež dobré voliť tak, aby boli konkrétne. Michalov Zemanov „vedcov“ existuje viacero [https://www.researchgate.net/profile/Michal-Zeman][https://www.researchgate.net/profile/Michal-Zeman-2][https://www.researchgate.net/profile/Michal-Zeman-3], keď ako rozlíšenie zvolíš konkrétny odbor, pravdepodobnosť kolízie bude nižšia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:39, 27. február 2026 (UTC) == Prepojenia na Wikidáta == Ahoj. Vďaka za nové články. Bolo by fajn ich prepojiť na Wikidáta alebo, ak tie položky ešte neexistujú, vytvoriť ich aj tam. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:47, 7. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]<nowiki/>netuším, ako sa prepája článok s wikidátami 😄😅 --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:13, 7. marec 2026 (UTC) ::Ak existuje: na [https://www.wikidata.org/wiki/Wikidata:Main_Page Wikidátach] nájdeš danú položku (pravdepodobne cez iný jazyk ako slovenčinu). Alebo tému nájdeš priamo v ino-jazyčnej Wikipédii, tam klikneš buď na ''Wikidáta'' nad interwiki alebo na ''Upraviť odkazy'' pod interwiki. Alebo v novom Vectore v pravom hornom rohu máš link na jazyky, rozklikneš a na konci je ''Pridať jazyky''. Keď máš položku tak do zoznamu wikipédií pridáš sk:(Názov článku) a do opisu dáš to isté. Ak bude treba založiť novú položku napíšem postup.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:26, 7. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]<nowiki/>ok, diky, skusim --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:37, 7. marec 2026 (UTC) == {{tl|Pracuje sa}} a [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu po odstránení Pracuje sa]] == Ahoj, nechceš namiesto zakladania nových článkov doriešiť tie, ktoré si rozpracoval a potom na ne zabudol? Zo zoznamu v linknutej kategórii napríklad [[Farmakokinetika]], [[Cievna bariéra organizmu]], [[Inkretín]], [[Nitrozlúčenina]], [[Psilocybín]], [[Protobiológia]], [[Cyklooxygenáza]], [[Hepatorenálny syndróm]], [[Interval (hudba)]] a [[Imunosupresívne biologikum]]. To je 10 článkov, ktoré si rozpracoval a potom neodstránil šablónu/jednoducho nedokončil. Stránky teda prosím po sebe dokončuj a nenechávaj v takomto stave. Ak články pokladáš za vyriešené a šablónu si len zabudol odstrániť, tak prosím danú údržbovú šablónu len zmaž + sa prosím polepši do budúcna a mysli na to, že {{tl|Pracuje sa}} treba po dokončení článku odstrániť. Ja by som však mnohé články za doriešené nepokladal (napr. Farmakokinetika je celkom zlom stave; Cyklooxygenáza má kopu wikilinkov navrchu a žiadny na spodku; Imunosupresívne biologikum má polovicu tabuľky prázdnu a nie je linknuté na Wikidátach, plus celá tabuľka je bez jediného zdroja; a mohol by som pokračovať...) Dík! {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:11, 11. máj 2026 (UTC) == Pantoprazol == {{Urgentne upraviť autor|Pantoprazol}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:49, 25. máj 2026 (UTC) Brzdi, prosím Ťa, s tvorbou nových článkov a daj do poriadku tie čo si napísal. Toto je už čistá katastrofa. == Chemická spotreba kyslíka manganistanom == {{UUA|Chemická spotreba kyslíka manganistanom}} Čakal by som, že po všetkej spätnej väzbe, ktorú si dostal, nielen odo mňa, ten stav tých článkov bude lepší teda. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:02, 30. máj 2026 (UTC) :Bolo by lepšie inšpirovať sa [[cs:Chemická spotřeba kyslíku]], kde je len v krátkosti to stanovenie manganistanom zhrnuté. Wikipédie fakt neslúži na kopírovanie textov z učebnice, na to sú keď tak [[Wikizdroje]]. Plus článok [[Chemická spotreba kyslíku]] neexistuje, urobil by si lepšie, keby si založil ten. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:04, 30. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] lol, nie je to kóia textu z učebnice :D ako si sám vyššie písal, žiadne učebnice doma nemáš, tak som zvedavý teda, ako si prišiel na to, že je to kópia z učebnice :D najskôr si nejakú kúp a potom mudruj :D ak nemáš na učebnice, tak si ráč zarobiť :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 17:03, 30. máj 2026 (UTC) :::Sorry, no toto nie je príčetná reakcia dospelého človeka, skús pls. na kritiku reagovať vecne. Vyššie máš v N sekciách opakovane uvádzané problémy, ktoré sú prítomné v tvojich článkoch, vrátane čl. [[chemická spotreba kyslíka manganistanom]]. Plus, navyše k tomu, tento čl. má charakter postupu/návodu, nad rámec bežný pre encyklopedickú tvorbu (vrátane toho animovaného gifu). Skutočne to v tejto podobe patrí skôr na nejaký oborový web, prípadne na tie Wikizdroje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:41, 30. máj 2026 (UTC) bn2a0qwbk2s6e1xj6dr9paew0kcj6yp 8226354 8226347 2026-05-30T18:02:39Z DurMar12 181423 /* Chemická spotreba kyslíka manganistanom */ Upravený wikilink, na tento účel slúžia Wikiknihy, pre uloženie dokumentov od iných autorov Wikizdroje. 8226354 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:19, 8. december 2023 (UTC) :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]<nowiki/>viellen dank --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 23:06, 11. december 2023 (UTC) == NMR und 31P NMR== Zu beiden Artikeln müssen noch Quellen hinzugefügt werden. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:47, 11. december 2023 (UTC) :ok --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 00:50, 12. december 2023 (UTC) == Citácie zdrojov, názvy == Zdravím. Bez ohľadu na formálne vzdelanie a kompetencie deklarované na [[Redaktor:Luketheslovak]], pri prispievaní na wiki je potrebné citovať spoľahlivé zdroje, viď [[Wikipédia:Overiteľnosť|overiteľnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]]. Pričom čo sa týka formy uvádzania, cituje sa štandardne [[:Kategória:Šablóny pre citáciu|citačnými šablónami]], vkladanými priamo za jednotlivé tvrdenia v texte pomocou [[Pomoc:Referencie|referencií]]. Pri editácii prostredníctvom [[Wikipédia:Vizuálny editor|vizuálneho editora]] sa citácie vkladajú pomocou tl. ''Citácia'' hore na editačnej lište a zoznam referencií sa vkladá do koncovej sekcie ''Referencie'' šablónou {{tl|Referencie}}. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:26, 12. december 2023 (UTC) :ok --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 00:51, 12. december 2023 (UTC) Ďalšia vec sú potom názvy. [[NMR]] nie je ideálny jednoznačný názov pre dotyčný článok. Je to skratka (ktorá má [[:en:NMR (disambiguation)|viacero významov]]), je tam kolízia s názvom samotného fenoménu ([[:en:Nuclear magnetic resonance]] vs. [[:en:Nuclear magnetic resonance spectroscopy]]); patrí tam niečo konkrétnejšie, zrejme na spôsob [[:cs:Spektroskopie nukleární magnetické rezonance]]. V sk online zdrojoch sú zbežne dohľadateľné tvary napr. „Jadrová magnetická rezonančná spektroskopia“ [https://www.fpharm.uniba.sk/fileadmin/faf/Pracoviska-subory/KFCHL/zlozka1/distancna_vyuka/NMR_spektroskopia_text_priklady.pdf], „NMR spektroskopia“ [https://www.nmr.sk/vzdelavanie/nmr-spektroskopia/], možno aj ďalšie. Vybrať vhodný je najlepšie znova podľa relevantnej (slovenskojazyčnej) literatúry. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:40, 12. december 2023 (UTC) :ok premenujem --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 00:52, 12. december 2023 (UTC) ::{{Re|Luketheslovak}} Ahoj, super snaha o rozšírenie o chemické články (taká výpomoc by sa mi tu rozhodne hodila :)). Každopádne táto stránka má uvedené problémy, plus i ten, že je to doslovný preklad knihy, ktorú tam cituješ. S tým je problém po stránke copyrightu a práv, takže som celý tento text premazal; hodil by sa tam ale v nejakej upravenej podobe. Knižku mám u seba. Na základe ešte iných vlastností stránky by ma zaujímalo pár osobných detailov, ale tie si keď tak nechám súkromne do mailu. ::Každopádne ak potrebuješ nejakú pomoc alebo tak ,neváhaj sa obrátiť na [[Diskusia s redaktorom:KormiSK|moju diskusnú stránku]]. :) Rád pomôžem, i čo sa týka chemických pojmov/zdrojov, ak mám, i ohľadne úprav Wikipédie. ::Mimo toho platí to, čo napísal {{Re|Teslaton}}, dík za to. Nemám aktuálne čas a možnosti to riešiť (rozdelenie na dve stránky), ale hodilo by sa to do budúcna urobiť, skúsim na to myslieť i ja. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:37, 13. december 2023 (UTC) == Bohuslav Matěj Černohorský == {{Urgentne upraviť autor|Bohuslav Matěj Černohorský}} --[[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 18:03, 2. marec 2024 (UTC) :môj kýptik bude odrezaný. brečím :/ --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 00:29, 3. marec 2024 (UTC) == Opioidné analgetiká == Ahoj, veľmi oceňujem tvoju snahu články rozširovať a upravovať tak, aby obsahovali viac informácií. Po obsahovej stránke je článok super a je strašne super, že všetko, čo v tom článku je, je zdrojované, to veľmi chválim. Každopádne si dovolím pár poznámok, hlavne formátovacích, aby tie úpravy v budúcnosti viac odpovedali zaužívaným wikiformátom; * Dávaj pozor na to, aby tie úpravy vyzerali v poriadku potom, čo ich vložíš. Na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Opioidn%C3%A9_analgetik%C3%A1&oldid=7812548 Opioidné analgetiká] si mal niekoľko obrázkov, ktoré sa zobrazujú nevhodne. * Prvé slová článku (názov) by v ideálnom prípade nemali obsahovať odkazy. * Celý úvod mi pripadá nekoherentný, témy začínajú z ničoho nič, nenadväzujú na seba... * Strašne často používaš hrubé písmo. To nie je úplne štandard na skwiki, nie je dôvod zvýrazňovať úplne všetko. * Takisto mám pocit, že nadužívaš odkazy na iné stránky. V niektorých prípadoch je to v poriadku (názvy látok atp.), niekedy je to však nežiaduce. V každej sekcii sa skús na konkrétnu vec odkazovať len raz, inak tam vzniká vizuálny smog a jednak sa to zle číta, jednak nemusíš mať ten istý odkaz hneď dvakrát pod sebout (v sekcii "Farmakodynamika opioidných analgetík" napr. v tabuľke a hneď vo vete pod ňou; to isté sekcia Obstipácia a hneď prvé slovo). * Čo sa ešte týka wikilinkov, zváž: ** či ten odkaz nie je príliš špecifický (napr. [[O-metylácia]] - pravdepodobne stačí link na stránku [[metylácia]]) ** či tá stránka, kam sa odkazuješ, nie je [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovacia stránka]]. Na rozlišovačky by si nikdy nemal linkovať (v tomto prípade si linkol napr. na [[latex]]). * Sekcia "Opioidné drogy" mi pripadá zmätená, hovoríš tam teda o drogách, alebo o tom, ako sa používajú, alebo aké majú následky, či ako liečiť závislosť? Rozdelil by som sekciu na viacero častí, kde každá bude mať nejaké jasné poslanie, čo chce povedať. * Nerozumiem ani umiestneniu niektorých obrázkov. Čo má bohyňa spánku spoločné s opiodnými analgetikami? Prečo je tam biosyntéza morfínu, ktorý by mala byť na stránke [[Morfín|morfínu]]? * Z chemického hľadiska, čo sa týka názvov enzýmov, tie by mali byť písané ako jedno slovo (napr. (''S'')-retikulínoxidáza) alebo potom opisne (napr. oxidáza <small>D</small>-aminokyselín), viď [[Diskusia k portálu:Chémia#Enzýmy - názvoslovie|vyjadrenie v chemickom bistre]]. Ber toto prosím ako konštruktívnu kritiku mierenú pre zlepšenie kvality - ten článok je textovo veľmi bohatý a kvalitne spracovaný, chce to len trochu lepšie vybudovať "dejovú linku" danej stránky, zapracovať na formáte, a bude to dokonalosť. {{Úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:49, 3. marec 2024 (UTC) :DIky za rady, potreboval by som vedieť, ako riešiť editačný konflikt tak, aby som neprišiel o všetko, čo som napísal počas toho, ako niekto iný editoval heslo, ktoré som zrovna písal :/ k opioidným analgetikám som rozpísal všetky látky a detaily o nich, ale blbým klikom som evidentne akceptoval tvoju revíziu z cca 17:00 (2.2.2024) a o všetky dáta som prišiel :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 20:51, 3. marec 2024 (UTC) ::Ahoj. Editačný konflikt sa dá vyriešiť tak že na stránku na ktorej chceš pracovať uvedieš pred tým šablónu [[Šablóna:Pracuje sa|Pracuje sa]] alebo stránku si vytvoríš na svojom pieskovisku [[Redaktor:Luketheslovak/Pieskovisko]], kde by ti do toho nemal nikto kafrať. A keď by bol článok na [[Wikipédia:Pieskovisko|pieskovisku]] hotový dá sa s tade ľahko presunúť do hlavného menného priestoru. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:01, 3. marec 2024 (UTC) :::Vďaka to je užitočná rada. Pridal som šablónu k [[Opioidné analgetiká|opioidným analgetikám]], nech nedôjde znova ku editačnému konfliktu po tom, čo tam 10 hodín niečo píšem bez uloženia :D Platí, že šablónu môžem použiť max. 7 dní? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 11:31, 4. marec 2024 (UTC) ::::{{Re|Luketheslovak}} Áno, šablóna je oficiálne približne na 7 dní. Všeobecne je dobré takéto zmeny robiť radšej postupne; u úplne nového článku je to jedno, u už existujúcich článkov sa to môže vždy stať, že ti do toho začne šahať niekto iný. ::::Inak keď nastane editačný konflikt, dole máš svoju verziu, ktorú si práve napísal. Môžeš porovnať a zmeny zapracovať do tej, ktorú som ja pridal medzitým. Dodatočne teraz teda už nie, ale keby sa ti to stalo do budúcna. ::::Plus teda, detaily o všetkých látkach tam asi radšej nerozpisuj. Je to stránka o opiodiných analgetikách celkovo - tie stránky vytvor každú samostatne (so všetkými náležitosťami) a na Opiodiné analgetiká daj zoznam látok buď len menovite, alebo s pár riadkami a na stránky látok sa odkáz pomocou {{tl|Hlavný článok}}, viď napr. sekciu [[Slnečná sústava#Usporiadanie slnečnej sústavy]]. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:10, 4. marec 2024 (UTC) :::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ok, tak založím nové heslá ku každej látke z tejto skupiny ;) ešte otázka: je nejakým, akýmkoľvek spôsobom, možné monetizovať písanie wikipédie, i.e. je možný nejaký finančný príjem? Na profesia.cz som videl nejaké pracovné ponuky pre záujemcov o písanie českej wikipédie, preto by ma zaujímalo, či niečo analogické funguje aj na Slovensku ;) --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 10:23, 5. marec 2024 (UTC) ::::::{{Re|Luketheslovak}} Nie, Wikipédia je čisto dobrovoľnícky projekt. Ak niekto monetizuje písanie vecí na Wikipédiu, pravdepodobne ide o reklamu (a také veci sem nepatria). Jedine, že by niečo také organizovala Wikimédia Česko, ale o tom pochybujem. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:32, 5. marec 2024 (UTC) ::::::Ešte na doplnenie. Nemyslím, že by WMCZ mala program písania za finančnú odmenu. na druhej strane, občas sa podarí natrafiť na platený a zároveň nekomerčný projekt, ale tieto sú výnimkou, nie pravidlom. Väčšina platených vecí je v podstate marketing a väčšinu z neho revertujeme ako nedobre napísaný neencyklopedický obsah.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:58, 5. marec 2024 (UTC) :::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ako vytvorím stránku o nejakej chemikálii tak, aby tam bol aj ten panel v pravej časti, ktorý štrukturovane zobrazuje základné dáta (molárnu hmotnosť, chemickú štruktúru, CAS number, SMILE, teplotu topenia atd? --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 11:56, 5. marec 2024 (UTC) ::::::::{{Re|Luketheslovak}} Musíš na tú stránku pridať šablónu {{tl|Infobox Chemická zlúčenina}} a parametre adekvátne vyplniť. Vo vzorci odporúčam použiť šablónu {{tl|Chem}}, ale tú je potom lepšie používať v zdrojovom editori (vidím, že ty používaš vizuálny; každý má svoje výhody i nevýhody). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:27, 5. marec 2024 (UTC) :::ok guys, ukončil som písanie stránky [[opioidné analgetiká]], odstránil som šablónu "pracuje sa" @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 20:44, 9. marec 2024 (UTC) ::::@[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] Ok, super. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:59, 9. marec 2024 (UTC) == Antimykotiká == Ahoj, prosím ťa, kde si v [http://dx.doi.org/10.36290%2Fxon.2018.044 tomto článku], ktorý cituješ na stránke [[Antimykotiká]], našiel tieto informácie? "''Tieto ochorenia napadajú najmä jedincov s oslabenou imunitou, napr. pacientov po transplantáciách, trpiacich nádorovým ochorením či ochorením AIDS. Pre takýchto pacientov predstavujú mykózy vážnu hrozbu a majú často fatálne dôsledky. Z tohto dôvodu je nutné venovať pozornosť vývoju účinných liekov s cieľom zmierniť dopad týchto infekcií na ľudský organizmus. Väčšina už známych antimykotík funguje na princípe inhibície syntézy bunkovej steny, plazmatické membrány alebo bunkového delenia pôvodcu ochorenia.''" Článok je o antiemetikách podávaných pri nádorových ochoreniach, vôbec sa tejto téme nevenuje, takže si tam asi odcitoval niečo úplne iné, než si chcel. Pýtam sa čisto preto, že som to chcel použiť na stránke [[Mykóza]] (kam som presunul časť textu z Antimykotík). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:51, 30. marec 2024 (UTC) :no ja som tam zadal DOI a wiki mi našla a odcitovala iný článok. Mea culpa. Ten článok tam nemá byť :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:45, 24. apríl 2024 (UTC) == Sofosbuvir == {{Urgentne upraviť autor|Sofosbuvir}} --[[Redaktor:Arctino|Arctino]] ([[Diskusia s redaktorom:Arctino|diskusia]]) 09:52, 6. október 2024 (UTC) :prosím nemazať [[sofosbuvir]] :/ --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:37, 12. október 2024 (UTC) :doplnil som wikilinky a upravil stránku [[sofosbuvir]], aby nebola vymazaná --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:22, 12. október 2024 (UTC) :@[[Redaktor:Arctino|Arctino]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:22, 12. október 2024 (UTC) ::{{Re|Luketheslovak}} Teraz to je OK. Šablónu som tam vložil, pretože tam nebol žiadny text (len infobox). --[[Redaktor:Arctino|Arctino]] ([[Diskusia s redaktorom:Arctino|diskusia]]) 19:32, 12. október 2024 (UTC) :::@[[Redaktor:Arctino|Arctino]] bolo by fajn vytvoriť infobox pre liečivá, nech sa nemusí používať infobox pre chemické látky. V tom infoboxe by boli farmaceutické informácie (farmakokinetika: administrácia, distribúcia, metabolizmus, exkrécia, toxikológia; a farmakodynamika) podobne ako je to na [[:en:Sofosbuvir|anglickej wiki]]. neviem o existencii takejto šablóny na slovenskej wiki. neviem, ako sa tvoria nové šablóny. --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:40, 12. október 2024 (UTC) ::::{{Re|Luketheslovak}} Pozri – [[Pomoc:Vytváranie šablón]]. --[[Redaktor:Arctino|Arctino]] ([[Diskusia s redaktorom:Arctino|diskusia]]) 19:42, 12. október 2024 (UTC) Resp. ak to je len draft, na ktorom plánuješ ešte pracovať, treba si tam dať šablónu {{tl|Pracuje sa}} alebo si to založiť na [[Redaktor:Luketheslovak/pieskovisko|pieskovisku]] a do hlavného NS to presunúť až v konečnej podobe. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:53, 6. október 2024 (UTC) :hej, ja som zabudol :D pridam tam šablonu "pracuje sa", akurát píšem heslo --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 10:11, 6. október 2024 (UTC) ::Ok, uložil som tam práve úpravu náležitostí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7921708], keďže š. Pracuje sa tam stále nebola. Jej vložením vieš takýmto editačným konfliktom počas doby aktívnej práce na článku predísť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:15, 6. október 2024 (UTC) :::už som dokončil [[sofosbuvir]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:38, 12. október 2024 (UTC) == Vodič tretej triedy == {{Urgentne upraviť autor|Vodič tretej triedy}} V súčasnej podobe ide o jednovetový slovníkový substub s jediným zdrojom, bez interwiki prepojení a s chýbajúcou kategorizáciou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:35, 16. november 2024 (UTC) ==Kategórie== Nepridávaj do článkov všetky možné kategórie ktoré ťa napadnú, robíš to zle. A rovnako radšej nevytváraj nové zbytočné kategórie. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:2B00:E4E3:50D6:66EE:EF1B|2A02:AB04:27BD:2B00:E4E3:50D6:66EE:EF1B]] 21:22, 17. november 2024 (UTC) :kde ti to konkrétne vadilo? :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 21:25, 17. november 2024 (UTC) ::napr. [[Alan Jay Heeger]], [[Alan MacDiarmid]], [[Hideki Širakawa]], alebo v podstate všade, kde si nejaké kategórie pridával. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:2B00:E4E3:50D6:66EE:EF1B|2A02:AB04:27BD:2B00:E4E3:50D6:66EE:EF1B]] 21:29, 17. november 2024 (UTC) :::Súhlas, napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alan_Jay_Heeger&diff=7945633 toto] je úplne nevhodné kategorizovanie osoby do najširších mysliteľných kategórii, z ktorých viaceré majú skôr charakter metakategórií – tzn. že do nich patria hlavne konkrétnejšie podkategórie, nie priamo jednotlivé heslá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 17. november 2024 (UTC) == Formátovanie ([[Elektróda]] i iné) == Ahoj, odporúčam mrknúť sa na poznámky ohľadne formátovania a obsahu stránok, [[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak#Opioidné analgetiká|ktoré som ti písal vyššie]]. U niektorých vecí je to v poriadku, lebo na článku ešte pracuješ, ale príklady uvádzam nižšie. Naďalej používaš nadmerné množstvo hrubého textu, ktoré pôsobí skôr ako z učebnice než z encyklopédie. Mnohé také označenia by mali byť skôr [[Wikipédia:Wikilink|wikilinkmi]] než hrubým textom; na stránke [[Elektróda]] napr. text [[vodíková elektróda]] by bol výrazne vhodnejší ako wikilink. Hneď v úvode máš jeden odkaz pre zmenu dvakrát ([[elektrochemická sústava]]). O niektorých vyjadreniach ani nehovorím (opäť v úvode "''Elektróda, ktorú sú do roztoku, resp. taveniny elektróny privádzané,''"). Rovnako máš v úvode dve definície katódy; to by sa celé hodilo presunúť inam. Text často píšeš zvláštne učebnicovo a nie encyklopedicky; vety na seba vlastne často nenadväzujú alebo sa neodkazuješ na ten istý podmet (viď napr. "''Elektródy prvého druhu sa rozdeľujú na [...] Elektródy prvého druhu sú také elektródy, kde dochádza ku [...]''" pričom môžeš v druhej vete normálne použiť vetu typu "''U týchto elektród dochádza k...''" Tie vety na seba nadväzujú - píšeš text pre čitateľa, tak nech to je čitateľné, nepíšeš si poznámky na univerzitu). Taktiež mi pripadajú scestné všetky odvodenia Nernstových rovníc (buď na separátne stránky, alebo vymazať úplne). Vidím, že na článku pracuješ, preto ti to píšem teraz, aby si to mohol doriešiť, než aby som ti to hovoril po tom, čo to dokončíš. Celkom úprimne, teší ma tvoje nadšenie pre chemické témy, každopádne toto vyžaduje nemalé úpravy z formátovacieho a miestami i jazykového hľadiska či všeobecne z pohľadu písanie encyklopedického textu. Odporúčam ti na chvíľu sa venovať tomu, ako vyzerajú ostatné stránky a rozširovať po menších úsekoch, než pridávať celé odstavce textu s pochybným formátovaním a zrozumiteľnosťou (a to som vzdelaním chemik). Netýka sa to totiž len tohto článku, ale i iných, a nemám úplne možnosť (a nemal by som mať potrebu) to všetko kontrolovať a upravovať. Každopádne dúfam, že si z toho tentokrát niečo odnesieš a veľa šťastia s ďalšími úpravami! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 23:29, 19. november 2024 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] dokončil som úpravu stránky [[Elektróda|elektródy]] podľa tvojich pripomienok. Ide o to, že ja všetko najskôr napíšem a až dodatočne to po sebe čítam, preto sa môžu vyskytnúť problémy s preklepmi a menej zrozumiteľnými formuláciami myšlienok. Niektoré myšlienkové pochody v texte môžu byť náročne pochopiteľné, ak čítajúci nemá možnosť preklikať sa k detailom cez wikilinky (čo je pri chemických témach často). Zároveň nechcem niečo vynechávať, ak to s témou súvisí. --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 13:17, 26. november 2024 (UTC) == Pipeta == Nazdar. Dávam tam údržbové š., keďže to pôsobí ako draft – chýbajú tam wikilinky, obr., zdroje, kategorizácia. Pokiaľ na článku ešte aktívne robíš, je dobré si tam vložiť š. {{tl|Pracuje sa}} alebo ho dokončovať na redaktroskom pieskovisku a do hlavného NS presunúť až hotovú verziu (pozerám, že sme to už preberali). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:53, 28. november 2024 (UTC) :dokončil som úpravu stránky [[pipeta]] podľa tvojich pripomienok. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 22:32, 28. november 2024 (UTC) == Kategórie, obrázky == Nazdar, tie články o laboratórnom skle stačí kategorizovať do kat. [[:Kategória:Laboratórne sklo|Laboratórne sklo]], mimo špecifických prípadov netreba redundantne aj do nadkategórií. Kategórii [[:Kategória:Laboratórne vybavenie|Laboratórne vybavenie]] (kam je [[:Kategória:Laboratórne sklo|Laboratórne sklo]] priamo zaradená) som doplnil zaradenie do kat. [[:Kategória:Chémia|Chémia]], takže dotyčné články sú aj z tejto najširšej oborovej kategórie dostupné cez dve medzikategórie. A potom ešte čo sa týka obrázkov vložených ako náhľady: za bežných okolností nie je žiadúce vypĺňať im explicitné rozmery v bodoch. Registrovaní redaktori totiž môžu mať v nastaveniach zadané vlastné predvolené defaulty, odlišné od globálnych a tieto s natvrdo vloženými rozmermi sa im potom zobrazujú neštandardne. Lepšie je nechať buď default (tzn. len <code><nowiki>[[Súbor:Baffled Erlenmeyer Flask 2.jpg|náhľad|...]]</nowiki></code>), alebo pre portréty a iné vysoké obr., ktoré by takto vychádzali príliš veľké, použiť parameter <code>upright</code> (<code><nowiki>[[Súbor:Buchner flask 100ml.jpg|náhľad|upright|...]]</nowiki></code>), v prípade potreby aj s vlastným koeficientom pre extrémne vysoké (<code><nowiki>[[Súbor:burette.svg|náhľad|upright=0.4|Klasická byreta]]</nowiki></code>). Upright sa dá tiež použiť aj na bežné landscape obrázky v prípade, kde ich je potreba k výkladu nahustiť viac, ako v čl. [[banka (chémia)|banka]]. Inou alternatívou je potom použiť [[:cs:Nápověda:Galerie|obrázkovú galériu]] v samostatnej sekcii ''Galéria'' na konci článku. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:32, 29. november 2024 (UTC) == Záverečné sekcie == Ahoj, vo Wikipédii je vo zvyku uvádzať záverečné sekcie v článkoch v poradí: # Poznámky # Referencie # Literatúra # Ďalšia literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:43, 6. december 2024 (UTC) :diky, je niekde definované, čo má byť v ktorej záverečnej sekcii? napriklad bibliografická citácia knihy má byť v referenciách, či v literatúre, či v ďalšej literatúre alebo v zdrojoch? :D @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 17:51, 6. december 2024 (UTC) ::[[Redaktor:KormiSK/Záverečné sekcie]] + pri sekcii ''pozri aj'' sa uvádza počet cca 5 pojmov (samozrejme záleží od prípadu) ale 20 odkazov je vhodnejšie dať už do nejakého spoločného navboxu (spodná záverečná tabuľka). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:58, 6. december 2024 (UTC) :::diky za info @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:18, 6. december 2024 (UTC) ::::Niet zač, držím palce vo Wikipráci. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:19, 6. december 2024 (UTC) == Kvalita vs. kvantita == Nazdar. Oceňujem nasadenie, čo sa týka množstva zakladaných článkov, skús ale prosím dbať aj na úroveň spracovania a štandardné náležitosti jednotlivých typov hesiel. Do biografií napr. nepatria všeobecné kategórie jednotlivých vedných odborov, dávajú sa tam typicky kombinácie národnosť + odbor/profesia; treba tam uvádzať radiaci kľúč (defaultsort); je žiadúce vložiť tam niektorý biografický infobox s vyplnenou š. {{tl|dnv}} alebo {{tl|dúv}} (ktorá osoby kategorizuje do kat. dní a rokov); úvodná definícia a zátvorka s dátumom a miestom narodenia/úmrtia má svoj presný ustálený formát, atď. Viď úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7954169]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:23, 9. december 2024 (UTC) Opätovne upozorňujem na margo čl. [[Jan Trnka]] a ďalších: * do článkov dávaš nezmyselné kategórie (pozeral si si cvične, čo je zhruba náplňou kategórií ako [[:Kategória:Pedagógovia podľa štátu|Pedagógovia podľa štátu]] alebo [[:Kategória:Vedci podľa štátu|Vedci podľa štátu]]? Máš dojem, po nahliadnutí, že tam patria jednotlivé biografie?) a naopak tie, čo tam majú byť, tam zase často chýbajú * neexistujúce portály ([[Portál:Biochémia]] tu nemáme) * voľné externé odkazy kamkoľvek do výkladu nepatria. Na niekoľko najrelevantnejších ext.o. k téme slúži sekcia ''Externé odkazy'', iné sa na wiki nepoužívajú, ani odkazy do máp alebo na YT kanály. * koľko presne má akých typov prác a citácií, alebo dokonca YT videí a fanúšikov, je efemérna podrobnosť, ktorá sa priebežne mení. Keď to tam ale napriek tomu chceš uviesť, treba to uviesť v minulom čase a s časovým vymedzením, ku ktorému to platilo. * mailové adresy a telefónne čísla osôb nezvykneme uvádzať, jednak kvôli obťažovaniu a spamu, v druhom rade to zvykne zastarávať * presné adresy laboratórií, to rovnako nie je zrovna bežná encyklopedická informácia * dátumy narodenia/úmrtia v úvodnej definícii sa na skwiki uvádzajú v nominatíve * zoznam referencií je dobré vyplúvať šablónou {{tl|Referencie}}, nie cez tag <code><nowiki><references /></nowiki></code>. Šablóna rieši automatickú viacstĺpcovú sadzbu pri väčšom množstve ref. * v biografiách opakovane chýbajú radiace kľúče (defaultsort), autoritné údaje a ďalšie náležitosti Pri tempe, akým to sem chŕliš, je hodne náročné tomu robiť korektúry. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:42, 12. december 2024 (UTC) Plus pri článkoch ako [[Michal Májek]] môže byť otázna aj [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]]. Pri vedcoch a pedagógoch sa tu za a priori významných zvyknú považovať [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesori]], resp. osoby spĺňajúce „[[Wikipédia:Profesorský test|profesorský test]]“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 02:06, 12. december 2024 (UTC) :Májek je slovenská vedecká star :D získal ERC grant, čo sa nepodarilo ani niektorým profesorom, pôsobil v USA, Nemecku a poznajú ho všetci chemici v Česku. Pracuje na vysoko aktuálnych témach inšpirovaných najlepšími labákmi na svete (Phil Baranov labák na Scippse v Kalifornii v elektrochémii, fotochemici v Brne etc...) Titul profesora treba chápať skôr ako funkciu, nie ako významnosť: aby mal kto garantovať študijné programy na Uni (tak je to v zákone) - neraz sa stalo, že niektoré oddelenia na fakultách alebo niektoré študijné odbory boli zrušené, pretože Uni nemala profesorov :D Navyše požiadavky na profesúru sú definované v zákone každého štátu, takže v jednom štáte môžeš byť profesor, v druhom nie... V Amerike to majú tak, že profesúra je obyčajná pracovná pozícia na Uni, na ktorú sa robí HR hiring a požiadavkou je len PhD... --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 16:32, 12. december 2024 (UTC) :: Teslaton ti primárne vytýka kvalitu spracovania. U Májka šlo skôr o ojedinelú vec - ktorá inak teda z článku nevyplývakla. Že je to star je super, ale z článku to musí byť jasné. Daj každopádne pozor na to, čo Teslaton uviedol v zozname, aby tie články i za niečo stáli. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:13, 5. január 2025 (UTC) == Polopravdy až nepravdy v chemických článkoch == Ahoj, pozor na niektoré vyjadrenia, ktoré píšeš do článkov. Väčšina miestnej komunity to nemá možnosť overiť či skontrolovať; každopádne napr. na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Solvat%C3%A1cia&diff=7967004&oldid=7955106 Solvatácia] som ti odstránil niektoré tvrdenia, napríklad: * "''Solvatácii polárnych molekúl predchádza chemická reakcia štiepenia polárnej kovalentnej väzby''" - to je pravda ionizovateľné zlúčeniny, ako napríklad kyseliny a zásady. Neplatá to ani len pre iónové zlúčeniny (nakoľko nemajú polárnu kovalentnú väzbu, ale iónovú). Napriek tomu sa látky ako etanol normálne solvatujú. Solvatácia takisto nemusí byť len vo vode (pozor na to!!), dochádza k nej i v iných solventoch, kde vôbec nemusí dochádzať k štiepeniu väzieb. Takže toto tvrdenie je vyložene nepravda. * Uvedená Bornova rovnica, ktorú si napísal, že platí pre ióny v solvente, platí len pre sférické ióny, ako tem píšeš. Neplatí to dokonca ani len pre ióny akéhokoľvek iného tvaru. Tzn. tvrdiť, že takýmto spôsobom možno spočítať Gibbsovu voľnú energiu rozpustenia iónu, je celkom scestné a zavádzajúce. Z článku som tieto tvrdenia teda vyhodil/upravil ich tak, aby skutočne odpovedali realite. Dávaj na to pozor - to, čo píšeš, je pravda pre jednoduché ióny, ktoré sa bežne riešia v elektrochémii, z ktorej si čerpal (tzn. ióny kovov alebo halogénov, napríklad). Si chemik, nezabúdaj na to, že existujú i iné ióny, pre ktoré toto určite platiť nebude. Takisto to dávam do pozornosti, pretože mám pocit, že niektoré vyjadrenia je po tebe vhodné kontrolovať, a keďže ich nie je málo a tie zdroje, ktoré používaš, nemám, nechce sa mi to veľmi robiť. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:13, 5. január 2025 (UTC) == Thank you for being a medical contributors! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;" |rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]] |style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2024 Cure Award''' |- | style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs. Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating]. |} Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&oldid=28172893 --> :@[[Redaktor:Doc James|Doc James]] Thank you, I appreciate --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 17:11, 4. február 2025 (UTC) == K článkům == Díky za články na téma mně relativně blízké (resp. alespoň ta hesla z klasické cytologie). K tomu pár rad: # Bývá tam dosti překlepů, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bunkov%C3%A1_bari%C3%A9ra_organizmu&diff=prev&oldid=7986020], které se snažím opravovat ač nerodilý mluvčí. Dnes už existují i programy jako https://www.zerogpt.com/grammar-checker, které doporučuji využít, pokud na ně máte autorskou slepotu. Doporučuji vyzkoušet. # Pozor na duplicity, [[Bunková bariéra organizmu]] a [[Membránový transport]] se překrývají. Je to i jeden bod z [[Wikipédia:Bežné chyby]]. Hezký den, ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 06:33, 9. február 2025 (UTC) == K mazaniu DS == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7984430]: obsah diskusií sa na wiki nemaže, viď [[Wikipédia:Diskusná stránka#Diskusné stránky redaktorov|diskusné stránky redaktorov]], možná je archivácia starších vlákien do podstránok s doplnením odkazov na položky archívu do úvodu diskusnej stránky. Viď napr. [[Diskusia s redaktorom:Teslaton|[1&#93;]], [[Diskusia s redaktorom:Pelex|[2&#93;]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:23, 9. február 2025 (UTC) == [[Žalúdočný inhibičný peptid]] == Ahoj, v referencii číslo 3 stojí, že "Skriptum prístupné po prihlásení do SISu". Po prihlásení tam skriptá nevidím. Kde ich teda nájdem? Okrem toho referencia 2 tvrdí, že peptid má 43 aminokyselín, enwiki i štruktúry v PDB však majú len 42. Nie je to preklep? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:50, 12. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ja som to skriptum sťahoval zo SISu, ked som ešte študoval, teraz už prístup so SISu nemám, tak neviem overiť, či tam je :D ja ho mám vytlačené a zviazané :D 43 AK píše Kittnar vo fyziologii, Seino, Fukushima a Yabe píšu v review (DOI: 10.1111/j.2040-1124.2010.00022.x) 42 AK, kde sa odvoláva na Takedu et al. (DOI: [[doi:10.1073/pnas.84.20.7005|10.1073/pnas.84.20.7005]]) a Inagakiho et al. (DOI: [[doi:10.1210/mend-3-6-1014|10.1210/mend-3-6-1014]]), ktorí tvrdia tiež 42 :D asi to bude chyba v učebnici --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 22:05, 12. február 2025 (UTC) ::{{Re|Luketheslovak}} Dík za upresnenie veľkosti. Mažem teda z článku zmienku o 43, lebo je evidentne chybná. Čo sa týka skrípt, to by si mal opraviť, pretože to je taktiež nepravda, podobne ako iné veci, ktoré som spomenul vyššie. Ak nemáš možnosť overiť to, nepíš to tam. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:42, 12. február 2025 (UTC) :::Nevraviac btw o tom, že [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=skriptum&s=exact&c=s1ab&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskfr&d=pskcs&d=psken# slovo skriptum v slovenčine evidentne neexistuje] a [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=skript%C3%A1&s=exact&c=m4f7&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskfr&d=pskcs&d=psken# správne slovo je skriptá]... ([https://prirucka.ujc.cas.cz/?slovo=skriptum A v češtine evidentne tiež nie].) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:46, 12. február 2025 (UTC) == [[(k)lubovňa]] == Ahoj. Treba doplniť nezávislé zdroje, nie len stránku OZ a instagram. {{Doplň zdroje|(k)lubovňa}} {{Urgentne upraviť autor|(k)lubovňa}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:21, 22. február 2025 (UTC) {{reklama}} == Tiokináza == {{UUA|Tiokináza}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:09, 8. jún 2025 (UTC) == [[Vlásenka]] == Ahoj! Máš slovenské zdroje k názvu? Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:40, 28. jún 2025 (UTC) :<nowiki>https://fns.uniba.sk/uploads/media/Biosynteza_virusov__I.diel__2017_.pdf</nowiki> --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 17:42, 28. jún 2025 (UTC) == [[Železo-sírový klaster]] == Ahoj, odporúčam články radšej deliť na viac sekcií, plus [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDelezo-s%C3%ADrov%C3%BD_klaster&diff=8055387&oldid=8044165 pokojne hojnejšie pridávať wikilinky]. Taktiež upozorňujem, že niektoré informácie, ktoré do článkov pridávaš, sú '''jednoducho nesprávne''' - hovoriť, že železo-sírové klastre sa nazývajú aj "nehémové železo" je čistá nepravda. Je to len jedna z foriem nehémového železa a ak to nejaký slovenský zdroj dáva do rovnosti, tak je to chybný zdroj. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:56, 1. júl 2025 (UTC) == [[Jaroslav Flegr]] == Ahoj. Do článku by som zapracoval info o jeho teóriách a výskume, prečo odporuje Darwinovi. To, aké predmety učí v zimnom semestri nie je podstatné.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:42, 18. júl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] Náhodou :D Bejt jestě v Praze, tak by mně to zajímalo :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:03, 2. október 2025 (UTC) == Rozšírenie [[Diabetes insipidus]] == Zdravím, ja sa medicíne nevenujem, ale naśiel som [https://zona.fmed.uniba.sk/uploads/media/Komplexny_pohlad_na_diabetes_insipidus.pdf tento článok] o téme, ak by si mal záujem to ešte rozšíriť. --[[Redaktor:Matroxko|<span style="color:#B22222;font-weight:bold;font-style:italic">Matroxko</span>]] [[Diskusia s redaktorom:Matroxko|💬]] [[Špeciálne:Príspevky/Matroxko|🧾]] 11:49, 2. október 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Matroxko|Matroxko]]<nowiki/>chýba tam tiráž časopisu, nedá sa to korektne citovať :/ thanks thou --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:04, 2. október 2025 (UTC) ::Dá sa to vyčítať zo záhlavia; bibl. záznam viď napr. [https://arl4.library.sk/arl-sllk/sk/detail-sllk_us_cat-0151304-Komplexny-pohlad-na-diabetes-insipidus/]. Akurát teda autora to má len hodne vágne uvedeného. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:52, 2. október 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] nepodpísanie sa pod svoju prácu (článok) je academic dishonesty. to nikdy nepochopím, takú akademickú priposranosť :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 06:22, 3. október 2025 (UTC) == Mary E. Brunkowová == Nazdar. Robíš na tom článku momentálne, alebo tam môžem doplniť chýbajúce náležitosti? Nemáš tam {{tl|pracuje sa}}, no radšsej sa pýtam, nech to zbytočne neupravujeme súbežne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:01, 7. október 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] teraz už nie :D ale nejaké úpravy som tam spravil no :/ sorry, ak sa niečo zmazalo :/ --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 16:49, 7. október 2025 (UTC) == {{tl|Pracuje sa}} == Ahoj, dokončuj články, ktoré vytváraš, viď napr. [[Polyhalogenid]], ktorú [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Polyhalogenid&diff=8103251&oldid=8098468 som ti upravil]. Máš tam kopu preklepov, občas úplne iné slová atp. Rovnice nemáš odsadené. Namiesto úvodzoviek "" sa v slovenčine používajú „“ (nájdeš v špeciálnych znakoch). Po napísaní textu si ho celý prečítaj a tieto veci prejdi. Čo už som ti myslím i písal vyššie a stále sa tieto problémy objavujú znovu... [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:46, 12. október 2025 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] o preklepoch viem :D vďaka za korektúru. Rovnice neviem odsadiť. --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 15:14, 20. október 2025 (UTC) ::{{Re|Luketheslovak}} Rovnice sa odsadzujú tak, že na začiatok riadku dáš dvojbodku. Stačí sa pozrieť do zdrojového kódu ostatných stránok alebo napr. na ten diff, čo som ti linkol. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:16, 20. október 2025 (UTC) :::aha dik --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 07:57, 21. október 2025 (UTC) Prosím, je nejaký dôvod, prečo na stránkach nechávaš umiestnenú uvedenú šablónu? Narazil som na ďalšiu takú stránku, [[Vazopresínový receptor]]. Ak je stránka dokončená, šablónu odstráň; ak dokončená nie je, tak ju uveď do stavu, v ktorom bude článok prezentovateľný verejnosti. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:17, 23. október 2025 (UTC) == Nadužívanie wikilinkov a chýbajúce infoboxy == Ahoj, # Existuje dôvod, prečo (relatívne) nové stránky hormónov neobsahujú infoboxy? Rozumiem tomu, ak nevieš, ktorý infobox použiť; klasický infobox na liečivá nemáme, takže môžeš pokojne použiť {{tl|Infobox Chemická zlúčenina}}, aspoň ten používam ja. Alternatívne môžeš vytvoriť nový, špecifickejší infobox pre liečivá, ale to sa mi zdá ako zbytočný overkill. Alebo ti tam pripadajú zbytočné? # Nadužívanie wikilinkov je dosť nevhodné, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dezmopres%C3%ADn&diff=8108791&oldid=8098878 toto bol neskutočný overkill]. Nie je vhodné sa na jednu vec odkazovať niekoľkokrát hneď po sebe - strašne zle sa to ľuďom číta, je to modré more, človek potom ani nevie, kam klikať. Nerob to a obmedz počet odkazov. I ten počet, ktorý sa tam zachoval, by sa ešte dal redukovať. Redaktorovi, ktorý na Wiki funguje rok a má 1400 úprav, by som nemal mať potrebu vysvetľovať, kam v článku má a nemá dávať wikilinky... Dík. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 23. október 2025 (UTC) == Názvy == Zdravím, odkiaľ je ten názov [[Generálbas]], už tu máme článok s [[Generálny bas]], takže je to duplicita. Ty používaš české názvy v slovenskej wikipédii? podľa zdroja asi ano. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-32423-16|&#126;2025-32423-16]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-32423-16|diskuse]]) 12:20, 22. november 2025 (UTC) :@[[Redaktor:~2025-32423-16|~2025-32423-16]] https://slovnikcudzichslov.sk/slovo/gener%C3%A1lbas Generálbas je odoborný slangový výraz pre generálny bas. Môj článok môžeš zmazať, duplicitu som si predtým nevšimol. --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 13:04, 22. november 2025 (UTC) ::{{Re|Luketheslovak}} IP adresa ti skutočne článok nezmaže, ak potrebuješ mazať, tak buď použi šablónu {{tl|ZL}} s odôvodenením, alebo napíš na [[WP:NS|Nástenku správcov]]. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:26, 30. november 2025 (UTC) == Odkazy na rozlišovacie stránky == Ahoj, len malý tip: Ak vkladáš odkazy, prosím smeruj ich priamo na článok, nie na rozlišovaciu stránku ako tomu bolo v tebou vytvorenom článku [[cigánska molová stupnica]], odkiaľ odkaz [[Slovák]] vedie na rozlišovaciu stránku (správne malo byť [[Slováci]]). Osobitné zafarbenie linkov na rozlišovacie stránky si môžeš nastaviť v Nastaveniach – v záložke ''Nástroje'' zaškrtni „Zafarbiť wikiodkazy smerujúce na rozlišovacie stránky“. Takto ti odkaz na rozlišovaciu stránku zobrazí nazeleno, na rozdiel od modrej farby odkazu na článok. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 12:53, 25. november 2025 (UTC) :ok --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 12:54, 25. november 2025 (UTC) :nastavenie zmenené ;) --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 13:07, 25. november 2025 (UTC) == Doslovné kopírovananie z textov hesiel Beliany == Nazdar. Na margo čl. [[Special:Permalink/8125326|Klaviatúra]] a prípadných ďalších: online Beliana nemá kompatibilnú licenciu – má CC BY-ND [https://beliana.sav.sk/podmienky-pouzitia], znemožňujúcu tvorbu odvodenín (čo wiki z princípu nevie garantovať). Ak chceš akýkoľvek text odtiaľ na wiki použiť, treba ho parafrázovať vlastnými slovami – ideálne úplne nanovo napísať s využitím faktov odtiaľ. Súčasná zhoda [https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8125326&url=https%3A%2F%2Fbeliana.sav.sk%2Fheslo%2Fklaviatura] parafrázou nie je, je to vyskladané z takemer 100-percentných copy&paste fragmentov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:20, 25. november 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ano, je to plagiát, prerobím to :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 19:37, 25. november 2025 (UTC) == Jazyk v šablónach == Ahoj, v šablónach ako je napr. {{tl|Citácia knihy}} sa do kolónky "jazyk" vypisuje buď "po česky" (ako je napísané v dokumentácii šablóny), alebo len skratka jazyka (pre češtinu "cs"; čo má podobný výsledok). V tých tvojich nových stránkach [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Menej_spevn%C3%BD_interval&diff=prev&oldid=8127414 som to opravil], tak len info do budúcna. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:25, 30. november 2025 (UTC) Zdravím, asi zabudntý článok - [[Predexpozičná profylaxia]]. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-38800-71|&#126;2025-38800-71]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-38800-71|diskuse]]) 19:30, 7. december 2025 (UTC) :@[[Redaktor:~2025-38800-71|~2025-38800-71]] tak ho dokonči :D no offence --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 17:11, 10. december 2025 (UTC) == Bakalárka ako zdroj + opäť znova doslovné kopírovanie textu zo zdroja == Nazdar. Do článku [[cicavčí cieľ rapamycínu]] si vložil 1:1 abstrakt bakalárky Veroniky Kolejákovej z PřF UK, [https://dspace.cuni.cz/handle/20.500.11956/72052?show=full][https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&title=&oldid=8146337&use_engine=0&use_links=0&turnitin=0&action=compare&url=https%3A%2F%2Fdspace.cuni.cz%2Fhandle%2F20.500.11956%2F72052%3Fshow%3Dfull]. Jedna vec je, že školské referáty, ročníkovky, bakalárky ani diplomovky nie sú vnímané ako dostatočne [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]], takže ak tu má článok zostať, treba v ňom ako nosný zdroj použiť niečo iné, nie školskú prácu. Napr. priamo niektoré zo zdrojov, citovaných v dotyčnej práci, ak teda tam citované sú, majú dostupné fulltexty a kritériá spoľahlivosti spĺňajú. Druhá vec potom, že aj keby to spoľahlivý zdroj bol, stále je tu vec autorstva – nemôžeš z diela, ktoré nie je pod slobodnou licenciou (CC-BY, PD) copy&pastovať do Wikipédie fragmenty obsahu. Ani keď do článku vložíš citáciu zdroja. Výnimkou sú údaje, ktoré nemajú charakter autorského textu (tabuľka s číslami, výčet mien, názvov, hodnôt a pod.), alebo potom patrične uvedené doslovné citáty. Čo je ale forma na spôsob: :Veronika Kolejáková k mTOR v XY uvádza: ''„Cicavčí cieľ rapamycínu (mTOR, mammalian target of rapamycin) je serin/threoninová kináza, ktorá reguluje bunkový rast, proliferáciu, metabolizmus a prežitie. mTOR dráha v sebe integruje stimuly rastových faktorov, živín a energetického stavu bunky a vedie k aktivácii Akt, 4E-BP1 a S6K. Fosforylácia 4E-BP1 a S6K smeruje k zvýšenej syntéze proteínov ako aj zvýšenej tvorbe ribozómov a hraje dôležitú úlohu v postupe bunkového cyklu. Zvýšenú aktivitu mTOR dráhy je možné pozorovať v rôznych typoch rakovín, vrátane akútnej myeolidnej leukémie (AML, acute myeloid leukemia) a akútnej lymfoblastickej leukémie (ALL, acute lymphoblastic leukemia), ktoré sú obe charakteristické neprirodzenou proliferáciou bielych krviniek a nízkou mierou prežitia pacientov. ...“''. Je to už druhý (strojovo identifikovaný) prípad takéhoto postupu z Tvojej strany, takže začína byť na mieste aj otázka, nakoľko sa dá dôverovať ostatnej Tvojej tvorbe – koľko ďalších nepriznaných fragmentov sa tam ev. nachádza, akurát nateraz neodhalených. Rád by som veril, že ide o výnimky vzniknuté nedopatrením, no pre istotu sa explicitne spýtam: sú medzi Tvojimi článkami aj nejaké ďalšie takéto prípady? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:57, 11. január 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] plánoval som to dneska prepísať, aby to nebolo doslovne --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 11:23, 11. január 2026 (UTC) :upraveno --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:12, 11. január 2026 (UTC) Vďaka, stále to ale zostáva postavené v prevažnej miere na cit. dvoch bakalárskych prác. V takom stave je to na UU. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:38, 11. január 2026 (UTC) == Thank you for being a medical contributors! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {| style="background-color: #fdffe7; color: #000; border: 1px solid #fceb92;" |rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]] |style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2025 Cure Award''' |- | style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2025 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2025_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We appreciate you and the vital work you do! Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2026]]''', there are no associated costs. Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating]. |} Look forwards to collaborating in the year ahead. Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 07:42, 14. február 2026 (UTC) </div> :@[[Redaktor:Doc James|Doc James]] Aww, that´s awesome, I appreciate your 2025 Cure Award. Thanks again. Looking forward to further collaboration in up to date medicial articles. Wow. --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:30, 23. február 2026 (UTC) (This message was sent to [[:Redaktor:Luketheslovak]] and is being posted here due to a redirect.) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2025&oldid=30070084 --> == Kategórie (opäť) == Nazdar. Už to tu bolo viackrát preberané, no znova: nevkladaj prosím do biografií (ani iných hesiel) zbytočne všeobecné kategórie, obzvlášť nie vtedy, ak dotyčného pokrýva niektorá konkrétnejšia ([[:Kategória:Fyziológovia|fyziológovia]] + [[:Kategória:Slovenskí vedci|slovenskí vedci]] v prípade, kde stačí kat. [[:Kategória:Slovenskí fyziológovia|slovenskí fyziológovia]]). Kategórie ako tí [[:Kategória:Slovenskí vedci|slovenskí vedci]] sú fakticky [[:cs:Wikipedie:Metakategorie|metakategóriami]] – za normálnych okolností do nej nepatria jednotlivé heslá, ale len podkategórie; akceptovateľnou výnimkou sú jedine prípady, kde niektorý odbor ešte nie je podkategóriou pokrytý, aj tam je ale vhodnejšie založiť ju, než kategorizovať tam priamo osobu. A teda iné relevantné kat. zase pre zmenu vypúšťaš (univerzitní profesori, absolventi, vyučujúci). Viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8173034]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:31, 27. február 2026 (UTC) Plus potom zátvorkové rozlíšenia je tiež dobré voliť tak, aby boli konkrétne. Michalov Zemanov „vedcov“ existuje viacero [https://www.researchgate.net/profile/Michal-Zeman][https://www.researchgate.net/profile/Michal-Zeman-2][https://www.researchgate.net/profile/Michal-Zeman-3], keď ako rozlíšenie zvolíš konkrétny odbor, pravdepodobnosť kolízie bude nižšia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:39, 27. február 2026 (UTC) == Prepojenia na Wikidáta == Ahoj. Vďaka za nové články. Bolo by fajn ich prepojiť na Wikidáta alebo, ak tie položky ešte neexistujú, vytvoriť ich aj tam. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:47, 7. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]<nowiki/>netuším, ako sa prepája článok s wikidátami 😄😅 --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:13, 7. marec 2026 (UTC) ::Ak existuje: na [https://www.wikidata.org/wiki/Wikidata:Main_Page Wikidátach] nájdeš danú položku (pravdepodobne cez iný jazyk ako slovenčinu). Alebo tému nájdeš priamo v ino-jazyčnej Wikipédii, tam klikneš buď na ''Wikidáta'' nad interwiki alebo na ''Upraviť odkazy'' pod interwiki. Alebo v novom Vectore v pravom hornom rohu máš link na jazyky, rozklikneš a na konci je ''Pridať jazyky''. Keď máš položku tak do zoznamu wikipédií pridáš sk:(Názov článku) a do opisu dáš to isté. Ak bude treba založiť novú položku napíšem postup.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:26, 7. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]<nowiki/>ok, diky, skusim --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 18:37, 7. marec 2026 (UTC) == {{tl|Pracuje sa}} a [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu po odstránení Pracuje sa]] == Ahoj, nechceš namiesto zakladania nových článkov doriešiť tie, ktoré si rozpracoval a potom na ne zabudol? Zo zoznamu v linknutej kategórii napríklad [[Farmakokinetika]], [[Cievna bariéra organizmu]], [[Inkretín]], [[Nitrozlúčenina]], [[Psilocybín]], [[Protobiológia]], [[Cyklooxygenáza]], [[Hepatorenálny syndróm]], [[Interval (hudba)]] a [[Imunosupresívne biologikum]]. To je 10 článkov, ktoré si rozpracoval a potom neodstránil šablónu/jednoducho nedokončil. Stránky teda prosím po sebe dokončuj a nenechávaj v takomto stave. Ak články pokladáš za vyriešené a šablónu si len zabudol odstrániť, tak prosím danú údržbovú šablónu len zmaž + sa prosím polepši do budúcna a mysli na to, že {{tl|Pracuje sa}} treba po dokončení článku odstrániť. Ja by som však mnohé články za doriešené nepokladal (napr. Farmakokinetika je celkom zlom stave; Cyklooxygenáza má kopu wikilinkov navrchu a žiadny na spodku; Imunosupresívne biologikum má polovicu tabuľky prázdnu a nie je linknuté na Wikidátach, plus celá tabuľka je bez jediného zdroja; a mohol by som pokračovať...) Dík! {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:11, 11. máj 2026 (UTC) == Pantoprazol == {{Urgentne upraviť autor|Pantoprazol}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:49, 25. máj 2026 (UTC) Brzdi, prosím Ťa, s tvorbou nových článkov a daj do poriadku tie čo si napísal. Toto je už čistá katastrofa. == Chemická spotreba kyslíka manganistanom == {{UUA|Chemická spotreba kyslíka manganistanom}} Čakal by som, že po všetkej spätnej väzbe, ktorú si dostal, nielen odo mňa, ten stav tých článkov bude lepší teda. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:02, 30. máj 2026 (UTC) :Bolo by lepšie inšpirovať sa [[cs:Chemická spotřeba kyslíku]], kde je len v krátkosti to stanovenie manganistanom zhrnuté. Wikipédie fakt neslúži na kopírovanie textov z učebnice, na to sú keď tak [[Wikiknihy]]. Plus článok [[Chemická spotreba kyslíku]] neexistuje, urobil by si lepšie, keby si založil ten. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:04, 30. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] lol, nie je to kóia textu z učebnice :D ako si sám vyššie písal, žiadne učebnice doma nemáš, tak som zvedavý teda, ako si prišiel na to, že je to kópia z učebnice :D najskôr si nejakú kúp a potom mudruj :D ak nemáš na učebnice, tak si ráč zarobiť :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 17:03, 30. máj 2026 (UTC) :::Sorry, no toto nie je príčetná reakcia dospelého človeka, skús pls. na kritiku reagovať vecne. Vyššie máš v N sekciách opakovane uvádzané problémy, ktoré sú prítomné v tvojich článkoch, vrátane čl. [[chemická spotreba kyslíka manganistanom]]. Plus, navyše k tomu, tento čl. má charakter postupu/návodu, nad rámec bežný pre encyklopedickú tvorbu (vrátane toho animovaného gifu). Skutočne to v tejto podobe patrí skôr na nejaký oborový web, prípadne na tie Wikiknihy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:41, 30. máj 2026 (UTC) tu4n3few9bn86hhdnk9a81go6afq02m 0 706662 8226509 7766364 2026-05-31T07:19:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226509 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Victory in Battle of Dien Bien Phu.jpg|náhľad|Symbol vojnových filmov je [[vojna]].]] '''Vojnový film''' je film, ktorý sa zaoberá témou [[Vojna|vojny]], vo všeobecnosti sa zameriava na [[ozbrojený konflikt]], či už námorný, vzdušný alebo pozemný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = War and Anti-War Films | url = https://www.filmsite.org/warfilms.html#google_vignette | vydavateľ = www.filmsite.org | dátum prístupu = 2023-12-24}}</ref> Každý vojnový film môže pod seba zahŕňať aj iné [[Filmový žáner|žánre]] ako [[Historický film|historický]], [[Akčný film|akčný]] či [[Dobrodružný film|dobrodružný]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = War Films {{!}} Encyclopedia.com | url = https://www.encyclopedia.com/arts/encyclopedias-almanacs-transcripts-and-maps/war-films | vydavateľ = www.encyclopedia.com | dátum prístupu = 2023-12-24}}</ref> Rozoberané témy často zahŕňajú: boje, prežitie a úteky, kamarátstvo medzi vojakmi, obetavosť, zbytočnosť a neľudskosť bitiek, vplyvy vojny na spoločnosť a morálne a ľudské problémy, ktoré konflikt vyvolal. Témy môžu byť historické, beletristické alebo biografické. Tón tohto typu filmu môže byť protivojnový, komiksový, propagandistický alebo dokumentárny. == Vo Francúzsku == Na území francúzska boli nesmierne obľúbené vojnové filmy, najmä tie s pridanou komickou zložkou. Medzi najsledovanejšie vojnové filmy vo [[Francúzsko|Francúzsku]] patria (výber):<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BOX OFFICE STORY - LA CARRIERE ET LE BOX OFFICE DES ACTEURS FRANCAIS ET ETRANGERS | url = http://www.boxofficestory.com/ | vydavateľ = www.boxofficestory.com | dátum prístupu = 2023-12-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Best French War Films - Film de Guerre - Cinema of France | url = http://www.frenchfilms.org/best-war-films.html | vydavateľ = frenchfilms.org | dátum vydania = 2001-07-29 | dátum prístupu = 2023-12-24 | jazyk = en | meno = James | priezvisko = Travers | url archívu = https://web.archive.org/web/20231224153217/http://www.frenchfilms.org/best-war-films.html | dátum archivácie = 2023-12-24 }}</ref>{{Stĺpce|3|* ''Veľká ilúzia'' ([[1937]]) * ''Víkend na Zuydcoot'' ([[1964]]) * ''Veľký flám'' ([[1966]]) * ''25. hodina'' ([[1967]]) * ''Atlantský val'' ([[1970]]) * ''Kam sa podela siedma rota?'' ([[1973]]) * ''Návrat siedmej roty'' ([[1975]]) * ''Siedma rota za úplnku'' ([[1977]]) * ''Stepujúca stonožka'' ([[1977]]) * ''Eso es'' ([[1982]]) * ''Dedko sa dal na odboj'' ([[1983]]) * ''Mrchožrúti'' ([[1984]])}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=War films|štítok=Vojnový film}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový}} * [https://www.lionessthefilm.com/definition-of-a-war-movie/ Definition of a war movie] {{Filmový výhonok}} {{Filmové žánre}} [[Kategória:Filmové žánre]] o0uf8mf8nh2d65wkcb9t8u3f3n40hox 0 706970 8226312 8128727 2026-05-30T15:59:48Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8226312 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Gray1239.png|náhľad|Noha]] '''Ľudské chodidlo''' sa do súčasnej podoby vyvinulo počas dlhého vývoja človeka. Približne pred 4 miliónmi rokov sa ľudská noha vzpriamila. Praveký človek začal chodiť po dvoch nohách, aby si uvoľnil ruky na iné činnosti, čím sa urýchlil vývoj ruky a [[Mozog|mozgu]]. Zároveň sa zmenila poloha chrbtice a panvy z horizontálnej na vertikálnu. Ťažisko tela sa posunulo smerom nahor a plocha na státie sa zmenšila. Preto boli na nohy kladené vysoké nároky - zabezpečovali stabilitu, rovnováhu a tlmenie nárazov. Postupne sa noha menila a prispôsobovala. [[Kosť]] päty sa zmenila a zhrubla a stala sa základným oporným bodom celého tela. Palec sa umiestnil rovnobežne s prstami dopredu a stratil svoju úchopovú funkciu. Vytvorila sa pozdĺžna a priečna klenba. Chodidlo bolo dobre prispôsobené ľudskému životu. == Stavba nohy == [[Súbor:Human_leg_bones_labeled_ru.png|náhľad|Kostra ľudskej nohy]] Noha je tvorená kosteným skeletom, väzmi a svalmi. Kosti nohy: * Zánartné: kosť pätová (calcaneus), kosť členková (talus) – zaisťuje spojenie s predkolením, kosť kubická (os cuboideum), kosť loďkovitá (os naviculare) a tri kosti klinovité (ossa cuneiformia) * Nártní (ossa metatarsi): 5 dlhých kostičiek spájajúcich zánártie s článkami prstov * Články prstcov (phalanges): 2 články pri palci, 3 články pri druhom až piatom prstci Väzy a svaly zaisťujú pružnosť chodidla, tvarujú nožné klenby a umožňujú pohyb a chôdzu. == Anatómia klenby chodidla == Klenba je dvojaká – pozdĺžna a priečna, chráni mäkké časti chodidla a podmieňuje pružnosť nohy. Pozdĺžna klenba je vyššia na strane holennej a nižšia na strane lýtkovej. Na jej udržiavaní sa podieľajú väzy nohy orientované pozdĺžne a podkožná väzivová vrstva šlašitého charakteru zvaná plantárna aponeuróza, prebiehajúca od pätovej kosti ku všetkým piatim prstcom. Väzy samy by nestačili na udržanie klenby, preto sa podieľajú aj svaly idúce pozdĺžne chodidlom, povrchové krátke svaly chodidla a šlašitý strmeň. Priečna klenba je najvýraznejšia na úrovni klinových a kuboidných kostí. Na jej tvare sa podieľajú dva hlavné lúče nohy. Vnútorný pás vychádza z holennej kosti, zahŕňa lonovú kosť, klinovú kosť a prvé 3 záprstné kosti. Vonkajšie pásmo pozostáva z pätovej kosti, klinovej kosti a 4. a 5. záprstnej kosti. Tvar udržiavajú priečne väzy a lopatkový strmeň. Svaly idúce pozdĺžne chodidlom sa správajú podobne ako tetiva luku. Z týchto svalov sú najdôležitejšie ohybače prstov a musculus tibialis posterior, ktorý podchytáva najvyššie miesto klenby. Vnútorný okraj nohy zdvíha musculus tibialis anterior, vonkajší okraj nohy zdvíha musculus fibularis longus. Spolu vytvárajú šlašitý strmeň, ktorý klenbu podchytáva a ťahom dvíha. Nožná klenba je pri státí a chôdzi vystavovaná záťaži, napríklad pri dlhom státí, a pôsobiace sily majú tendenciu klenbu znížiť. Keďže je klenba udržovaná prevažne svalmi, pri ich ochabnutí alebo únave dochádza k poklesu klenby. Naopak pri skrátení krátkych svalov chodidla dochádza k vytvoreniu vysokej klenby. == Funkcia klenby chodidla == [[Súbor:Balance_discus_(3).jpg|náhľad|Koniec ľudskej nohy]] V prírode sa často stretávame so špirálovými štruktúrami - veterné a vodné víry, rast rastlín, dvojitá špirála DNA, pupočná šnúra atď. Švajčiarsky [[lekár]] Christian Larsen vyvinul teóriu Spiraldynamics® (upravené podľa Larsen 2005, 2009), v ktorej našiel špirálové princípy v štruktúre a pohybe ľudského tela. Závery tejto teórie využívam v tomto článku. Pri vývoji od úchopovej nohy opičí k ľudskej nohe sa guľovitá klenba prebudovala. Päta sa otočila o 90°, zmohutnela a palec sa uložil rovno dopredu – vznikla špirálna klenba. Aby ste si to vedeli predstaviť, môžeme urobiť pokus s uterákom. Stlačte zložený uterák a pozorujte zmeny. Ruky sa pohybujú v opačných smeroch, uprostred vznikne oblúk v tvare písmena C a pri ďalšom otočení sa konce uteráka stočia do tvaru písmena S. Princíp špirály na chodidle funguje podobne, pričom predná časť chodidla sa otáča dovnútra a päta von. Tento princíp približuje klinové kosti k sebe a udržiava vrchol klenby stabilný. Svaly nohy zaisťujú aktívne našľapovanie, tlmenie nárazov, odvíjanie nohy a odraz. * Lýtkové svalstvo je nevyhnutné na spomaľovanie a odrážanie. * Svaly šlašitého strmeňa (viď kapitola Anatómia nožnej klenby) vytáčajú prednú časť nohy dovnútra a zadnú časť smerom von, čím podporujú princíp špirály. * Krátke svaly chodidla dodávajú klenbe pevnosť a pružnosť. * Krátke hlboké svaly prednožia udržujú priečnu klenbu a robia z nej tlmič nárazov a dodávajú impulz pre odraz. Miesta najväčšieho tlaku na chodidle sú vystlané podkožnou tukovou vrstvou. Vekom a vystavovaním dlhodobej záťaži tuku ubúda a dochádza k preťažovaniu, vzniku otlakov a úponových bolestí. == Chyby nohy == Medzi chyby nohy patria poruchy pozdĺžnej a priečnej klenby, poruchy vzájomného postavenia členkovej a pätovej kosti a deformity prstov. Chyby môžu byť vrodené alebo získané. === Pes cavus - lukovitá noha === Abnormálne zvýšená pozdĺžna nožná klenba, spojená so skrátením mäkkých tkanív plosky. Prsty zaujímajú pazúrovité (flekčné) postavenie. Príčina môže byť neurologická alebo vzniknúť po zápalových procesoch v ploske nohy. V tomto prípade býva táto chyba spojená s vybočením nohy. Vyskytuje sa ale aj u zdravých jedincov, kde je spôsobená svalovou disbalanciou (nerovnováhou) krátkych a dlhých svalov nohy. Tento prípad býva spojený s vbočením nohy. Najmiernejší stupeň je tzv. vysoký priehlavok, nepôsobí väčšie problémy okrem výberu topánok. === Pes planus - pozdĺžne plochá noha === Znížená pozdĺžna nožná klenba. V detstve môže byť spôsobená chabosťou väzov, vyskytuje sa u genetických chýb a detskej mozgovej obrny. V dospelosti vzniká pri nohách dlhodobým preťažovaním, hlavne státím a chôdzou. K vzniku vady inklinujú určité zamestnania, ako sú čašníci, predavačky, kaderníčky atď. Prejavuje sa pocitom únavy v nohách, narastajúcej počas dňa, bolestí v chodidle a v lýtkach. Plochú nohu delíme na niekoľko stupňov: * 1. stupeň – k oplošteniu klenby dochádza iba pri zaťažení, tzv. funkčná plochá noha * 2. stupeň – oploštenie trvá aj na nohe odľahčenej, pasívne je možné nohu vytvarovať do normálneho tvaru * 3. stupeň – vnútorný okraj nohy je vyklenutý, klenbu nemožno pasívne korigovať, tento stupeň býva spojený s vbočením nohy, ide už o kombinovanú vadu pes planovalgus – plochá vbočená noha === Pes transversoplanus – priečne plochá noha === Priečna klenba je na chodidle viditeľná medzi hlavičkami prvej a piatej záprstnej kosti a zaisťuje optimálne rozloženie váhy na prednoží. Priečne plochá noha vzniká obvykle po 30. roku života, častejšie u žien nosením topánok s vysokými podpätkami s úzkou špičkou, ktoré spôsobujú preťažovanie prednožia a bránia funkcii krátkych svalov nohy, ktoré ochabujú. Ďalším rizikovým faktorom môže byť nadváha. Pri zbortení priečnej klenby sa predná časť nohy rozšíri, vytvoria sa na nej otlaky a prejavuje sa bolesťou. Vada býva spojená s vbočením palca (Hallux valgus) a často aj so zníženou pozdĺžnou klenbou. === Hallux valgus – vybočený palec === [[Hallux valgus|Vybočený palec]], vychýlený zo svojej osi smerom k druhému prstu, vzniká v dôsledku ochabnutia väzivového a svalového aparátu. Táto vedie vedie aj k poklesu pozdĺžnej a priečnej klenby. Príčinou býva nevhodná špicatá obuv, ktorá vychyľuje palec z osi a obmedzuje svalovú činnosť. Prejavuje sa bolesťami kĺbu palca, najmä pri chôdzi. Vhodnou kĺbovou mobilizáciou, cvikmi a redukciou hmotnosti je možné stav udržiavať, ďalšie možnosti sú operatívne. === Pes valgus - vybočená noha === Noha je vybočená dovnútra, príčinou je nesprávne postavenie kostí členkovou a pätovou. Pätová kosť „padá“ k vnútornému okraju chodidla. Najčastejšie sa vyskytuje u detí. Do školského veku je tento nález normálny, neskôr už nie. Zriedkakedy býva noha vybočená von (pes varus). == Chyby nohy pri iných ochoreniach == Veľa závažných ochorení spôsobuje oi aj vady chodidla, ako napr. choroby centrálneho nervového systému a miechy – detská mozgová obrna, [[cievna mozgová príhoda]], degeneratívne choroby nervového systému; choroby periférnych nervov – dedičné alebo získané. Medzi najčastejšie príčiny poruchy periférnych nervov patrí cukrovka ([[diabetes mellitus]]). Pôsobením vysokej hladiny cukru pri cukrovke, dochádza v tele k poškodeniu nervových obalov a tým trpí výživa nervových buniek. Najcitlivejšie reagujú periférne nervy v končatinách. Zároveň je narušená výživa tkanív cievami, opäť najviac v okrajových častiach tela. Výsledkom je komplexné ochorenie nazývané diabetická noha. U postihnutých dochádza k poruche citlivosti v oblasti chodidla, oslabeniu vnímania bolesti, tepla a chladu. Na nohe dochádza k tvorbe otlakov a vredov. Koža je tenká, dochádza k oslabeniu krátkych svalov chodidla, rozvoju plochej nohy a následne deštrukcii kĺbov nohy. == Držanie tela, chôdza == Pre správnu funkciu pohybovej sústavy je nevyhnutné správne držanie tela (postúra). Postúra je výsledkom dynamickej nervosvalovej stabilizácie tela. Zaisťuje udržiavanie pokojovej polohy tela v priestore proti gravitácii a nastavenie tela na vykonanie určitého pohybu. Postúru zaisťuje hlavne osový orgán – panvicu a chrbticu. Energeticky najvýhodnejší je stav, kedy ťažnice tela v stoji prechádzajú stredom chrbtice a dopadajú medzi chodidlá. Chodidlá tiež významne prispievajú k udržiavaniu rovnováhy. Sú jedným zo zmyslových orgánov, ktoré informujú mozog o nastavení tela a o vlastnostiach podložky. Na plochu chodidiel sa rozkladá váha celého tela. Pri chôdzi sú chodidlá v kontakte s podložkou ako prvé a vďaka svojej priečnej a pozdĺžnej klenbe telo odpružujú a chránia kĺby a chrbticu pred nárazmi. Pri poruchách nožnej klenby stráca chodidlo túto funkciu a tým dochádza k abnormálnemu zaťažovaniu [[Kĺb (anatómia)|kĺbov]] a [[Chrbtica|chrbtice]] . To sa prejavuje bolesťami nôh a chrbta a následným vývojom degeneratívnych zmien vo vyššom veku. == Vývoj klenby chodidla == Novorodenci nožnú klenbu vyvinutú nemajú, chyby nohy sa u nich vyskytujú len zriedkavo, v dôsledku nedostatku miesta v maternici. Nožná klenba sa dojčatám vyvíja až s lezením po štyroch - okolo 9. - 10. mesiaca. Keď sa okolo 12. mesiaca veku začnú učiť chodiť a nohu zaťažovať, dôjde k ďalšiemu rozvoju štruktúry a funkcie nohy. U batoliat je fyziologické valgotické postavenie kolien (do "X") a vďaka voľnosti väzov (hypermobilita) je normálna aj planovalgózna noha. Až okolo druhého roku života sa stáva pozdĺžna klenba zreteľnou. To je spôsobené ubúdaním vrodenej hypermobility a zrením krátkych svalov chodidla. V tomto veku je najzdravšia chôdza naboso v prírodnom teréne, dochádza tak k optimálnemu tréningu svalov chodidla. Do školského veku sa os kolien i postavenie chodidiel prirodzene vyrovnáva rastom a optimálnou pohybovou záťažou. == Liečebné metódy == Možnosti liečby chýb nôh sú operatívne alebo konzervatívne. Operatívne liečenie vykonáva ortopéd u ťažkých deformít nohy. Medzi konzervatívne metódy patrí korekcia vhodnou obuvou a vložkami do topánok a aktívne a pasívne cvičenie. Otázka vhodnej obuvi a vložiek do topánok je často diskutovaná a zaoberá sa jej mnoho odborníkov, názory sa však rôznia. Niekto preferuje vystlanú obuv, ktorá tlmí nárazy, niekto obuv s tenkou podrážkou, ktorá umožňuje kontakt nohy s podložkou. Celý rad ľahších alebo funkčných vád, spôsobených svalovou disbalanciou, sa dá riešiť vhodným pohybovým režimom (chôdza do kopcov), vhodnými cvikmi (výpony z lýtok, trampolína, skok cez švihadlo), najmä u detí. == Iné projekty == {{Projekt}} == Literatúra == * DOSTÁLKOVÁ, Eliška. ''Vady chodidel u dětí a mládeže'', Gymnázium Uherské Hradiště (Stredoškolská odborná činnosť 2009/2010, odbor Zdravotníctvo) * {{Citácia knihy|titul=Jak srovnat vbočený palec bez operace a jednou provždy|rok=2017|isbn=978-80-270-3066-8}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Lidská noha|23509012}} {{Portál|Medicína}} [[Kategória:Končatiny]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] n1t5r69d5k177rul3g0sr1vycmetaqj 3 709715 8226550 8217547 2026-05-31T09:05:44Z Teslaton 12161 /* Nové články bez náležitostí */ nová sekcia 8226550 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:20, 17. február 2024 (UTC) == Požeravacký mier == Ahoj. Keď budeš vytvárať stránky je vhodné si pozrieť aj finálny výsledok. Aby sa nestávali veci tipu: hromadné odriadkovania, medzerovanie, či zlé umiestnenia obrázkov. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:43, 24. február 2024 (UTC) == Dátumy a šablóna preklad == Ahoj, dátumy sa píšu takto: 10. 3. 2024 alebo 10. marec 2024 alebo 10. marca 2024 ,vždy s medzerou, nie bez medzery 10.3.2024 alebo 10.marec 2024 (tvary bez medzery sú nesprávne).<br> Nabudúce namiesto, Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ottoman–Habsburg wars na anglickej Wikipédii., použi [[Šablóna:Preklad|šablónu preklad]], [[Šablóna:Preklad|<nowiki>{{Preklad}}</nowiki>]]. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 15:17, 9. marec 2024 (UTC) :<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 16:32, 9. marec 2024 (UTC) == Urgent == {{Urgentne upraviť autor|Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)}} Zdravím. Článok obsahuje doslovne opísané texty z https://dht.fphil.uniba.sk/mw/index.php/Habsbursko-osmansk%C3%A9_vojny_v_obdob%C3%AD_novoveku a knihy {{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Kónya | spoluautori = a kol. | titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918) | vydanie text = [2. vyd.] | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = Citadella | rok = 2014 | isbn = 978-80-89628-59-9 | počet strán = 787 | strany = }}. Je možné aj iných. Takto to ostať nemôže, text článku musí byť vašim dielom alebo byť predtým dostupný pod licenciou, ktorý je kompatibilná s CC na wiki. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:57, 17. jún 2024 (UTC) :{{Re|LoverofBattle12}} Ahoj, článok som ti presunul na [[Redaktor:LoverofBattle12/Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)]], kde ho môžeš prípadne upraviť, než sa zase presunie do hlavného priestoru. Na základe poznámky od Vasiľa vyššie si nie som istý, či text neobsahuje ďalšie doslovne prebraté kusy textu, takže zatiaľ presúvam takto a môžeš na tom prípadne popracovať. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) --[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:25, 5. júl 2024 (UTC) ::Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor KormiSK. Ospravedlňujem sa, ak som sa skôr neozval keďže som riešil tvorbu ďalších článkov. Ďakujem Vám veľmi pekne za to, že mi práve touto cestou chcete vyjsť v ústrety a zároveň mi pomôcť odstrániť zmienené chyby. Samozrejme, že dám dokopy obsah tak, aby bol preštylizovaný a verejnosti zrozumiteľne napísaný. Ďakujem a veľa šťastia vo Vašej tvorbe prajem. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:30, 6. júl 2024 (UTC) Aj citácie z {{Citácia knihy | priezvisko = Mrva | meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Mrva | priezvisko2 = Segeš | meno2 = Vladimír | titul = Dejiny Uhorska a Slováci | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2012 | isbn = 978-80-8046-586-5 | počet strán = 397 | strany = }} sú dosť na hrane. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:03, 6. júl 2024 (UTC) :Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor Vasiľ. Ospravedlňujem sa za to, že som sa ozval o čosi neskôr. Čo sa týka Vašej reakcie na môj článok, ktorý obsahuje chyby, ktoré ste zmienil v diskusii medzi nami, tak chápem, rozumiem a rešpektujem, že článok je potrebné preštylizovať, čomu sa tentokrát budem už inak, a to kvalitnejším prístupom venovať. Ďakujem a Vašej tvorbe iba to najlepšie prajem. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:32, 6. júl 2024 (UTC) :Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor Vasiľ. Ospravedlňujem sa ak vypisujem možno v nie príliš vhodnej chvíle alebo čase ibaže rád by som Vám dal vedieť, samozrejme ak smiem, že článok pod názvom ,, ''Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 - 1568)"'', ktorý je na samotnej stránke pod názvom '''<u>Osmansko-habsburské vojny</u>''' známy ako ,, ''Malá vojna''" som napokon preštylizoval. Čo sa týka samotnej úpravy a jej detailov, tak použil som aj ďalšie knižné zdroje s tým, že som si dal pozor na to, aby dané vedomosti boli zakomponované tentokrát už bez doslovného opisu. Zároveň sa mi podarilo zakomponovať do článku aj šablónu s údajmi samotného konfliktu. Pevne verím, že tentokrát už moja práca naozaj nesklame, a že článok, ak sa dá a bude to možné, tentokrát už naozaj ponecháte na Wikipédii, prosím Vás pekne. :) S pozdravom používateľ LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 00:22, 13. júl 2024 (UTC) ::{{Re|LoverofBattle12}} Ahoj, stránku si mal upravovať na odkaze vyššie a nie zakladať ako nový článok, ale to už je teraz celkom jedno. ::Pozerám, že vety sú preštylizované, to je celkom fajn; pozor akurát na to, aby to neboli ani vyložene parafrázy, ktoré tiež trochu hraničia s plagiátom. Zdroje nemám po ruke, takže nemôžem overiť, nakoľko je to z nich odpísané. Inak formátovanie, odkazy, referencie, to je super práca. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:44, 17. júl 2024 (UTC) :::Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor KormiSK. Ďakujem Vám pekne za to, že ste sa mi takto ozvali. Ak dovolíte, rád by som sa ospravedlnil za to, že som tak trochu vzišiel z cesty samotnej úpravy lenže som si povedal, že to skúsim znovu a tentokrát tak trochu naostro so slovami ,, risk je zisk". Ak máte na mysli plagiát, tak dám pozor, čestné slovo. Zároveň Vám Ďakujem veľmi pekne, že ste vedeli oceniť moju prácu prostredníctvom hodnotenia formátovania, odkazov a referencií, keďže som sa rozhodol použiť viac knižných zdrojov a nie jeden, z ktorého by som vety doslovne opísal. V každom prípade budem mať Vaše slová na pamäti. Ďakujem a pre Vašu tvorbu iba to najlepšie prajem. Používateľ LoverofBattle12. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 22:49, 17. júl 2024 (UTC) == Tituly == Ahoj, vďaka za príspevky o moslimských/tureckých tituloch! Chcel by som Ťa však zároveň poprosiť, ak je to v tvojich časových a zdrojových možnostiach, aby si ich skúsil (v úvode) prepracovať na trochu univerzálnejšie: [[vezír]] a [[bej]] totiž nie sú iba funkcie v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Ako asi aj vieš, na území bývalej Byzantskej ríše existovali pred ich obsadením Osmanskou ríšou viaceré turecké bejliky ([[:en:Anatolian beyliks]]), pričom tam funkcia beja bola trochu iná. Titul vezíra sa potom používal v moslimskom svete už v časoch [[Abbásovci|Abbásovcov]]. Lepšia štruktúra týchto článkov by preto bola všeobecnejší úvod (a napríklad aj s jednou-dvomi vetami o titule v Osmanskej ríši) a osobitné kapitoly napr. o titule v Osmanskej ríši. Vďaka za zváženie!--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 10:53, 8. september 2024 (UTC) == [[Hodejovský hrad]] == Zdravím! Ktorý [[Vladislav I. Jagelovský]] to bol? Text spomína I., ale link je na II. (a rozlišovačku).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:59, 11. marec 2025 (UTC) :Dobrý neskorý večer Vám prajem, Vážený pán redaktor Jetam2. Prečítal som si Vašu správu a musím usúdiť, že máte pravdu. Odstránim túto chybu. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 23:02, 11. marec 2025 (UTC) ==Klaudia Francúzska== Tu : [[Klaudia Francúzska]] – si prepísal článok o celkom inej osobe. Tvoj článok by mal byť tu : [[Klaudia z Valois]], alebo potom vytvoriť rozlišovačku na dve Klaudie Francúzske. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B|2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B]] 12:36, 22. marec 2025 (UTC) :Dobrý neskorý večer Vám prajem. Ospravedlňujem sa za rušenie vypisovaním tejto správy možno v nie príliš vhodnej chvíli alebo čase. V prvom rade Vám ďakujem pekne za odoslanie Vašej správy, pretože práve vďaka Vám viem, že chybu napraviť chcem. Dám to dokopy tak ako to má byť správne. Redaktor menom LoverofBattle. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 18:48, 22. marec 2025 (UTC) == WikiJar strednej a východnej Európy == Ahoj. Tvoje články by sa mohli stať súčasťou [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJari strednej a východnej Európy]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:30, 7. máj 2025 (UTC) == [[Landsknecht]] == Ahoj! Neplánuješ článok ešte rozšíriť? Dalo by sa pridať viac o význame, taktike, bitkách atď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:53, 15. júl 2025 (UTC) == Chmeľnického povstanie == {{Urgentne upraviť autor|Chmeľnického povstanie}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 13:28, 14. august 2025 (UTC) == [[Lausanneská mierová zmluva]] == {{Urgentne upraviť autor|Lausanneská mierová zmluva}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 00:07, 1. november 2025 (UTC) == Vertikálne odsadenia vkladaním prázdnych odsekov, nadrozmerné náhľady obr. a ďalšie neštandardné formátovanie == Zdravím. Už ťa na to viackrát upozorňovala IP, keďže to ale opakuješ stále znova, tak explicitne upozňujem aj tu: nepoužívaj prosím prázdne odzeky (tzn. viac než jeden vynechaný prázdny riadok v zdrojáku) ako formátovací nástroj, nemá to tam čo robiť. Rovnako obrázky k výkladu sa štandardne vkladajú bez uvádzania explicitných rozmerov náhľadov; preferované rozmery náhľadov si môžu ľudia customizovať v nastaveniach a toto sa s tým vylučuje. Ak je problém, že sa ti tam obrázky nezmestia, treba ich počet zredukovať (wiki nie je detská obrázková encyklopédia), prípadne ich vložiť do samostatnej sekcie na konci čl. formou galérie. Viď korektúra [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121766]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:12, 17. november 2025 (UTC) :Nazdar, pls. dodržiavajte ideálny formát stránok na Wiki ([[Wikipédia:Príručka/Formátovanie]]). Niekedy tie úpravy formátovania zaberú celkom dosť času a je vhodné článkom zabezpečiť aj [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|medzijazykové odkazy]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:34, 23. december 2025 (UTC) == Uršula Kanižaiová == Nazdar. Čo sa týka prípadných ďalších prekladov, pozri si pls. korektúry a doplnenia náležitostí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ur%C5%A1ula_Kani%C5%BEaiov%C3%A1&diff=8124445&oldid=8124385]. Podstatná vec je tiež prepojenie s wikidata položkou (a tým s inojazyčnými verziami článku), buď vyhľadaním správnej položky na [https://www.wikidata.org/ Wikiúdajoch] a doplnením skwiki odkazu dolu v slote ''Wikipedia'' (v tomto prípade [https://www.wikidata.org/wiki/Q1104101#sitelinks-wikipedia]), alebo najjednoduchšie tu na skiwki cez link ''Pridať odkazy'' vpravo hore (v aktuálnom vizuáli Vector; v prípade klasického skinu Monobook vľavo dolu v slote ''jazyky'' ) a následným výberom niektorej wiki, kde heslo existuje a zadaním tamojšieho názvu (v tomto prípade trebárs cswiki a názov ''Uršula Kanižská''). Ak na preklad použiješ integrovaný prekladač ([[Special:ContentTranslation]]), vznikne toto prepojenie pri publikovaní prekladu automaticky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:46, 23. november 2025 (UTC) == Terminológia a štylistika== Dobrý deň, všimol som si, že zakladáte články s vojenskou tematikou. Dovolil by som si upozorniť na niektoré opakované štylistické chyby vo vašich textoch, napr.: # nepoužívajte spojenie "vojenská bitka" (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bitka_pri_Var%C5%A1ave_(1656)&oldid=8141640 bitka pri Varšave] - správne má byť iba bitka, ozbrojené stretnutie a pod. podľa kontextu. Je pravda, že existujú aj iné bitky, napr. krčmové ale tým sa spravidla vo Wikipédii nevenujeme. # Nestačí články otrocky prekladať. Okrem použitia automatického prekladača je text nutné adekvátne štylisticky aj fakticky upraviť a používať zodpovedajúcu vojenskú terminológiu. Napr. článok [[Napoleonov vpád do Ruska]] bolo nutné úplne prerobiť. Mnohé vety zo strojovo prekladaných článkov sú štylisticky neohrabané alebo obsahujú chyby, námatkovo pozrite prvý odsek kapitoly Predohra v článku [https://sk.wikipedia.org/wiki/Smolensk%C3%A1_vojna#Predohra Smolenská vojna]. # Problémy so štylizáciou textu. Nie je nutné používať časticu "práve", "sám" atď. Napr. "práve ozbrojená intervencia Dánskeho kráľovstva", "pod velením samotného kráľa Kristiána IV." - v úvode článku [[Dánska vojna]]. Texty sú potom štylisticky neohrabané, neviem či je to opäť dôsledok strojového prekladu, alebo Vašej štylistickej neskúsenosti. * Vaše príspevky sú užitočné a je fajn že sa tematike venujete, ale prosím skúste s textami pracovať pozornejšie.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:59, 1. január 2026 (UTC) == Bitka pri Narve (1700) == {{Urgentne upraviť autor|Bitka pri Narve (1700)}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 20:51, 3. január 2026 (UTC) == [[Napoleonov vpád do Ruska]] == * Zaujímalo by ma, odkiaľ máte, že Napoleonov vpád do Ruska/Francúzska invázia do Ruska je súčasť [[Rusko-poľská vojna|Rusko-poľskej vojny]]? * Ktorej konkrétne, by to malo byť súčasťou? --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 10:45, 4. január 2026 (UTC) :Dobrý deň Vám prajem, vážený pán redaktor Pelex. Ak Vás zaujíma, prečo som vôbec preštylizoval šablónu o Napoleonovom vpáde do Ruska tak, že som pridal v časti ,, súčasť" taký pojem ako ,, ,,Rusko-poľskej vojny", tak viem to v dobrom a slušnom poňatí vysvetliť. Keď som ešte len začínal dávať dokopy tvorbu článkov, ktoré boli svojím obsahom zamerané na vojny medzi Poľsko-litovským kráľovstvom a Ruským cárstvom v období 17. storočia, tak som si všimol ešte jednu stránku, ktorá neexistovala a to ,, Napoleonov vpád do Ruska" prezývaný ako ,, druhá poľská vojna". Pochopil som to takým spôsobom, že ak je táto stránka v tomto celom súbore, teda ,, Rusko-poľské vojny" povedal som si, že tá udalosť mohla byť súčasťou vojen medzi Poľskom a Ruskom, keď už je na tejto stránke. Určite nebol tento pojem vložený sem len tak. Ak to nie je pravda, teda že Napoleonov vpád do Ruska roku 1812 nebol nikdy súčasťou rusko-poľskej vojny, môžeme sa bez potýčok zhodnúť v tom, že to bez ega a hnevu pokojne preštylizujem a bude to predsa len v poriadku. Za Vašu pripomienku Vám veľmi pekne Ďakujem. Aspoň viem, v čom sa zlepšiť a nebyť urazený ale múdrejší a zručnejší redaktor. ::) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 12:19, 4. január 2026 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Kozácky hetmanát}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:23, 5. február 2026 (UTC) == Wikilinky na rozlišovacích stránkach == Ahoj, wikilinky na rozlišovacích stránkach nie sú vhodné. Rozlišovacie stránky nie sú stránky s obsahom, slúžia len na rýchle presmerovanie čitateľa na správny článok v prípade, že pre daný názov stránky môže existovať viacero významnov. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bratislavsk%C3%BD_mier&diff=prev&oldid=8165376 Úpravy ako táto] teda nie sú úplne vhodné. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:09, 14. február 2026 (UTC) :Dobrý neskorý večer Vám prajem, vážený pán redaktor KormiSK. :Nuž, po prečítaní tejto správy som si už jasne uvedomil to, že máte ako skúsený redaktor pravdu v tom poňatí, že som urobil chybu, čo ma skutočne mrzí. Ospravedlňujem sa za zbytočné chyby. Sľubujem, že takéto úpravy, ak sú chybné alebo až priam škodlivé, už realizovať skutočne nebudem. Polepším sa. Ďakujem a veľa pevného zdravia a úspechov vo Vašej profesii prajem. LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:21, 14. február 2026 (UTC) == Bitka pri Zborove (1649) == {{Urgentne upraviť autor|Bitka pri Zborove (1649)}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:08, 5. marec 2026 (UTC) {{Doplň zdroje|Bitka pri Zborove (1649)}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:08, 5. marec 2026 (UTC) == Zlá štylistika alebo nekvalitné preklady == Dobrý deň, ďakujeme vám za príspevky do Slovenskej Wikipédie. Máte trochu smolu, že píšete texty na témy, ktoré občas čítam. Dovolím si vás upozorniť, že aj texty vo Wikipédii majú mať svoj sémantický zmysel. * v článku [[Kambodžská genocída]], píšete že: "''Kambodžská genocída bola sériou krvavých praktík''..." To je prosím čo? * v tom istom článku ďalej píšete: "''Začiatkom apríla roku 1975 sa začala generálna ofenzíva vietnamskej armády s cieľom dobyť mesto Saigon a celé južné územie pod komunistickú vládu.''" Ktorej vietnamskej armády, Vietnamskej ľudovej armády alebo Armády Vietnamskej republiky? Viete, že dobyť celé územie pod komunistickú vládu sa po slovensky nehovorí? * alebo: "''Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko a chodiť nakrátko upnuté až po vlastný krk v uniformných maoistických rovnošatách.''" * "'„Slobodný výber druha“ bol vyslovene odsudzovaný.''"... Červení khméri asi neboli naklonení ženám? * Štylistika viet z kapitol "Hrozivé tresty" a "Cheoung Ek ako „vražedné polia”" napr.: "''Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z väzení (Tuol Sleng) na mučenie. Išlo buď o dusenie zaživa alebo elektrické šoky či dokonca vytrhávanie zubov.''" Alebo "''Ak sa stalo to, že obyčajní a nevinní ľudia, označení ako „nepriatelia režimu“ prežili výsluch proti ľudskosti, boli násilne odvlečení smerom do vyhladzovacieho tábora Cheoung Ek, kde boli zlikvidovaní. Ich telá boli následne hádzané do masových hrobov.''" nezodpovedá odbornej štylistike požadovanej na Wikipédii. Podobné štylistické lapsusy vidím aj v texte [[Kambodžská občianska vojna]]. ("''V období po roku 1963 odišli Červení Khméri z mesta smerom na vidiek.''"; "''Červení Khméri, inšpirovaní politickým učením Mao Ce-tunga, presadzovali radikálnu agrárnu ideológiu založenú na prísnej vláde jednej politickej strany''"...). Oba články [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] dávam na urgentnú úpravu, lebo takto nemôžu zostať. Nie ste tu prvý rok, podobné chyby nemožno tolerovať. Texty po vás treba kompletne prepracovať. Niekedy je ťažké sa vôbec dopátrať čo ste tým mysleli...--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 21:27, 2. máj 2026 (UTC) :Dobrý deň Vám prajem, vážený pán redaktor Pelex. :Ďakujem Vám veľmi pekne za to, že ste sa mi ozvali. Prečítal som si Vašu správu a musím uznať to, že ste mali jednoznačne pravdu. Tie štylistické chyby boli zbytočné. Spomenul som si na to, čo mi hovorila pani docentka pri tvorbe mojej bakalárskej práce. Povedala mi toto: ,, V jednoduchosti je krása". Mala pravdu. Presne ako Vy, keďže som tie vety zbytočne rozťahoval a vkladal výrazy, ktorým sa po prečítaní ťažko rozumelo napríklad ,, séria krvavých praktík" a Vaša odpoveď, že ,, To je prosím čo ?" :Zároveň som pracoval až príliš unáhlene a nevšimol som si opakujúce sa slovo vo vetách. Išlo o túto vetu, ktorú ste spomenuli medzi nami v tejto diskusii: ,, ''Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko a chodiť nakrátko upnuté až po vlastný krk v uniformných maoistických rovnošatách.''" :Okrem iného som na to išiel dosť neodborne. Mám na mysli túto vetu: ,, ''Začiatkom apríla roku 1975 sa začala generálna ofenzíva vietnamskej armády s cieľom dobyť mesto Saigon a celé južné územie pod komunistickú vládu".'' Hneď na to ste mi odpovedali takto: ,, Ktorej vietnamskej armády, Vietnamskej ľudovej armády alebo Armády Vietnamskej republiky? Viete, že dobyť celé územie pod komunistickú vládu sa po slovensky nehovorí?" :Štylistické chyby som už odstránil a prepísal text do tej podoby, ako majú byť. Mrzí ma, že som sa ako redaktor na Wikipédii ešte skôr tak neprofesionálne zachoval. Mali ste pravdu. V každom prípade, podotýkam ešte raz a úprimne bez vulgarizmov, stránky sú už v poriadku, pretože presne tie gramatické chyby, ktoré ste mi spomenuli som bezodkladne a zároveň bez hádok odstránil. :Nie som ako iní redaktori v tom zmysle slova, že sa idem hádať. To nie. Celé dni, týždne a mesiace si priznávam chybu, ospravedlňujem sa a následne tie chyby odstraňujem. Viem, že som Vás predtým nahneval ale už je to štylisticky prepísané. Stačí, keď si to prečítate a uvidíte, že som Vám neklamal. :Môžeme sa teda opäť bez hádok, hnevu a vulgarizmov dohodnúť ako dvaja rozumní dospelí a zrelí muži a zároveň slušní redaktori na Wikipédii v tom, že mi tie stránky ponecháte bez zmazania, prosím ? Pekne Vás prosím. Veď už len to, že celé dni nielen s Vami ale aj ostatnými redaktormi komunikujem bez hádok a napravujem chyby, by Vás malo viesť k tomu, že mi môžete dať druhú šancu. Prosím. :Pevne verím, že som touto správou neublížil Vám ani sebe ale že som ukázal bezkonfliktný a rozumný charakter. Prajem Vám pekný deň a veľa úspechov vo Vašej tvorbe, pán redaktor Pelex. :) :S pozdravom redaktor LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 10:56, 3. máj 2026 (UTC) Problém sa týka aj ďalších článkov, napr. [[Kambodžsko-Vietnamská vojna]] --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:15, 2. máj 2026 (UTC) :Dobrý neskorý večer Vám prajem, vážený pán redaktor Pelex. :Ďakujem Vám veľmi pekne za to, že ste sa mi znovu ozvali pre úpravu stránky pod názvom Kambodžsko-Vietnamská vojna". :Mali ste pravdu. Myslím to tentoraz vážne, pretože som si prečítal moju prácu a musím uznať, že bolo čo ešte preštylizovať. Tých gramatických chýb tam bolo dosť a povedal som si, že začnem bez hnevu a urážlivosti od seba a to takým spôsobom, že celý článok najprv prečítam a prepíšem. :Podarilo sa mi odstrániť až príliš frazeologické názvy kapitol a prepísať ich do takej viac jednoduchej formy. Zároveň som som prepísal niektoré slová, v ktorých boli gramatické preklepy jasne viditeľné presnejšie v skloňovaní a to hneď v prvej vete a závere pod názvom ,, Nové politické obzory pre Kambodžu". :Na jednej strane akceptujem a rozumiem, že som urobil chybu a zbytočnú. Na druhej strane by som iba rád v slušnom poňatí, teda bez ega, hnevu či vulgarizmov a vyhrážok podotkol to, že som tie chyby odstránil a článok som prepísal konečne bez chýb. :Viem, že ste boli s mojím prístupom nespokojní, lenže zlepšil som to a komunikoval som s Vami slušne, teda bez vyhrážok a vulgarizmov, čo by Vás možno tak trochu mohlo viesť k tomu, že viem byť rozumný redaktor na Wikipédii. Vieme sa opäť teda ako dvaja rozumní a dospelí muži v pokojnej atmosfére a bez hnevu dohodnúť o tom, či by ste boli taký láskavý a ponechali tie články platné a to bez zmazania, prosím Vás pekne ? :) :Sám viete, že celé dni a týždne som komunikoval s viacerými redaktormi bez urážania sa, teda iba s vďakou za kritiku, tak prečo byť ku mne dosť chladný ? :Prajem Vám to, nech ste hlavne zdravý a vo Vašej tvorbe na Wikipédii jednoznačne úspešný. :S pozdravom LoverofBattle12, redaktor na Wikipédii. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:29, 3. máj 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za pekné vinše a oceňujem slušné jednanie, je dôležité. To že sa venujete vojnovým témam, ktoré tu neboli spracované je naozaj chvályhodné. Ale treba povedať aj B, že tu nie sme od toho aby sme sa tu tľapkali po chrbte aké je všetko skvelé. Je nutné zlepšiť štylistiku vašich textov. Napr. písanie častice práve, ktorú veľmi obľubujete je v drvvivej väčšine prípadov - priam zbytočné. Diskutoval som to aj s inými redaktormi. Texty majú byť písané encyklopedickým štýlom, neutrálne a v podstate sucho, stručne jasne a výstižne bez zbytočných kľučiek. Nepíšete slohovú prácu. Držím vám palce pri zlepšovaní vašich textov. Odbremeníte aj redaktorov, ktorí to po vás opravujú.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 11:24, 5. máj 2026 (UTC) :::Dobrý deň Vám prajem, vážený pán redaktor Pelex. Ďakujem Vám veľmi pekne za to, že ste sa mi znovu ozvali. Chápem a rešpektujem Vaše slová. Dám tie články dokopy tým, že prepíšem to, čo je potrebné. Súhlasím s Vami. Máte pravdu. Trochu som to pokazil a preto to dám dokopy. Viem, že sa mám v čom zlepšovať, pretože zjavne opakujem tie isté chyby, tak ale vieme sa opäť bez hnevu a výstrah dohodnúť na tom, že ak tie články preštylizujem, tak ich necháte bez zmazania, prosím ? :) :::Prajem Vám iba veľa pevného zdravia a úspechov vo Vašej tvorbe. :::S pozdravom redaktor LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 14:55, 5. máj 2026 (UTC) == IB == Ahoj, infoboxy píš, prosím Ťa, do stĺpcov, nie riadkov. A referencie radšej tiež, v riadkoch je problém niečo nájsť. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:59, 4. máj 2026 (UTC) == Kambodžsko-vietnamská vojna == {{Urgentne upraviť autor|Kambodžsko-vietnamská vojna}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:05, 17. máj 2026 (UTC) '''"Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte.''' '''Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať."''' - čomu v tomto texte nerozumieš, keďže nielen nerešpektuješ túto šablónu, ale dokonca si mi tu aj v článku [[Kambodžská genocída]] odstránil? Aktuálne šablóny, pls, rešpektuj a neodstraňuj.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:46, 19. máj 2026 (UTC)--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:46, 19. máj 2026 (UTC) :Dobrý deň Vám prajem, vážený pán redaktor Lalina. Ospravedlňujem sa ak ruším vypisovaním tejto správy možno v nie príliš vhodnej chvíli alebo čase. :Ďakujem Vám pekne za to, že ste boli taký ochotný a ozvali sa mi. Prečítal som si Vašu správu tu na Wikipédii a uvedomil som si, že som sa zachoval vyslovene dosť arogantne. V tomto smere máte je právo na Vašej strane. Na druhej strane ma však zaujíma to, čo bude teraz s tými stránkami ? Vložili ste tam šablónu, ktorá udáva to, že sa stránka nemôže upravovať. A ja sa teraz v dobrom pýtam: ,, Kto tú stránku teraz upraví ? Komu je zverené právo zasahovať do toho ? Dokedy tam bude tá varovná šablóna ? Keď sám mám zakázané upravovať stránku, tak čo mám teda ako redaktor teraz robiť ?" :Chcete mi teda dať najavo, že tam doslova drbnete varovnú šablónu a necháte to tam celé mesiace alebo roky ?" Uvedomujete si vôbec to, že celé mesiace som dával dokopy také články, ktoré nikto neriešil ? Toto je logika Vás slovenských redaktorov. Články o témach ako vojny alebo povstania, ktoré sa odohrali na území terajšieho Slovenska ste dali bokom. Vyslovene ste sa na nich vykašľali. Ja sám som si bez ega a hnevu či stresu dal tú námahu a rozhodol som sa, že ich spokojne a s radosťou napíšem a zverejním. Dostal som poďakovanie od dvoch redaktorov za vytvorenie článku pod názvom ,, Povstanie Františka II. Rákociho". Kde ste boli celý čas, keď Vás Wikipédia v tomto odbore potrebovala ? A potom som prišiel ja sám, aby som ako pokorný dobrák bez toho, aby som sa s niekým hádal dal dokopy také články, ktoré majú svoj význam, ak ide o Studenú vojnu a Vy mi ich chcete zmazať. :Jediný, kto sa ma zastal, bol vždy pán redaktor menom Filos X. Nedávno odstránil varovné šablóny s výkričníkom, čo ma potešilo a potom ste prišli Vy a zas sa mi vyhrážate. :Chcem tento spor už konečne ukončiť. Veď iba malé deti alebo pubertálni chlapci robia to, že si iba nadávajú a to nechcem. Mohli by sme sa preto v dobrom ako dvaja rozumní dospeláci dohodnúť na tom, že mi tie články dovolíte opraviť a ja tie chyby odstránim, čím tie články zlepším, prosím ? :Celé dni, týždne a mesiace vediem s redaktormi komunikáciu bez vyhrážok či vulgarizmov čo by Vás mohlo trochu viesť k tomu, aby ste mi dovolili pokračovať v tvorbe. Mohol by som to povolenie dostať, prosím ? :Za Vaše vyjadrenie takisto bez vyhrážok Vám vopred veľmi pekne Ďakujem. :S pozdravom redaktor LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 12:21, 19. máj 2026 (UTC) Prestaň s tými opakujúcimi sa výlevmi a nezmyslami. Rob ako máš a netvár sa, že nevieš o čom je reč. A hlavne nás tu prestaň poúčať a kritizovať, lebo sa Ti to môže vrátiť ak ako bumerang.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:00, 20. máj 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Lalina, ale to platí aj na teba, takéto štekavé výstupy s rozkazmi (rob, netvár sa, prestaň) nie sú niečím, čo bežne človek má šancu prijať ako láskavú radu prípadne konštruktívnu pritiku. Plus čo sa týka š. {{tl|Pracuje sa}}, to je prostriedok na predchádzanie editačným konfliktom počas ''aktívnej práce'' na článku, normálne rádovo hodiny, v extrémnom prípade, napr. počas inkrementálneho dokončovania rozpracovaného čl., dni. Heslo [[kambodžsko-vietnamská vojna]] si tou šablónou uzurpuješ od 16. mája, pričom dodnes (20. máj) si tam od jej vloženia neupravila ani čiarku. To sa prosto moc nedá chápať inak než nežiadúce uzurpovanie si výlučného prístupu k čl. (iného autora) a zneužívanie extrémne dlhej lehoty, ktorú tam na skwiki máme uvedenú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:21, 20. máj 2026 (UTC) :::{{re|Teslaton|s=1}} Teslaton, myslím si, že sme tu obaja dosť dlho na to, aby si vedel, že sa snažím každému začínajúcemu redaktorovi pomôcť. To ale neznamená, že si/nám nechám skákať po hlave. LoverofBattle12 je tu viac než dva roky a má cca 2 000 príspevkov, takže to už nie je začínajúci redaktor. Ale opakuje stále tie isté chyby, aj Ty sám si ho opakovane upozorňoval. Jeho prípadná odpoveď síce vypadá veľmi slušne na prvý pohľad, ale na druhý už nie, napr.: :::''"Nie som ako iní redaktori v tom zmysle slova, že sa idem hádať",'' :::''"Kto tú stránku teraz upraví ? Komu je zverené právo zasahovať do toho ? Dokedy tam bude tá varovná šablóna ? Keď sám mám zakázané upravovať stránku, tak čo mám teda ako redaktor teraz robiť ?"'' :::''Chcete mi teda dať najavo, že tam doslova drbnete varovnú šablónu a necháte to tam celé mesiace alebo roky ?" Uvedomujete si vôbec to, že celé mesiace som dával dokopy také články, ktoré nikto neriešil ? Toto je logika Vás slovenských redaktorov. Články o témach ako vojny alebo povstania, ktoré sa odohrali na území terajšieho Slovenska ste dali bokom. Vyslovene ste sa na nich vykašľali. Ja sám som si bez ega a hnevu či stresu dal tú námahu a rozhodol som sa, že ich spokojne a s radosťou napíšem a zverejním. Dostal som poďakovanie od dvoch redaktorov za vytvorenie článku pod názvom ,, Povstanie Františka II. Rákociho". Kde ste boli celý čas, keď Vás Wikipédia v tomto odbore potrebovala ? A potom som prišiel ja sám, aby som ako pokorný dobrák bez toho, aby som sa s niekým hádal dal dokopy také články, ktoré majú svoj význam, ak ide o Studenú vojnu a Vy mi ich chcete zmazať."'' :::Sorry, ale ja toto nepovažujem za slušnú a konštruktívnu diskusiu a vykanie a kvázi slušné omáčky to nezachránia. To, že sa nevyjadruje k veci ani nehovorím. Mimochodom, UU som mu do článkov nedala ja, len som ho o nich informovala. :::Čo sa týka šablóny {{tl|Pracuje sa}}, dala som ju, lebo články boli urgenty. A keďže ja oceňujem snahu a prácu iných ľudí, aj keď nie je výsledok vždy OK, tam som ich chcela zachrániť, čo asi bola chyba. Ak by ešte stále bola šablóna "pracuje sa, ale môžete sa pridať" (vieš o ktorej hovorím), tak dám tú, ale keďže bola zlikvidovaná, tak som dala tú čo je. Myslela som si, že tie články hravo upravím, ale nie je to také jednoduché, keďže sú tam zásadné chyby. Napr. v tomto článku je v 1969 uvádzaný kráľ Sihanuk, ktorý ale od roku 1955 kráľom nebol. :::Takže to zhrniem - nie je to nový redaktor, má stovky úprav, ale robí stále tie isté chyby, maže aktuálne šablóny a miesto konštruktívnej reakcie vypisuje romány s rovnakými omáčkami v ktorých nás obviňuje zo všetkého možného. Sorry, ale to je trochu silná káva.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:12, 21. máj 2026 (UTC) P.S. Tie šablóny {{tl|Pracuje sa}} som odstránila a som zvedavá na výsledky. Napr. 14 odkazov na Kambodžu v jednom článku je fakt super, rovnako ako mazanie UU bez nápravy. ::Dobrý podvečer Vám prajem, vážený pán redaktor Teslaton. Ospravedlňujem sa ak ruším vypisovaním tejto správy možno v nie príliš vhodnej chvíli alebo čase. ::Ďakujem Vám veľmi pekne za Vašu odozvu. Urobil som veľkú chybu pri štylizovaní tých stránok a veľmi ma to mrzí. Som si vedomý toho, že tie články môžu byť lepšie tak ale zatiaľ sa mi to nepodarilo, keďže práve pani redaktora Lalina ma bombardovala doslova svojimi uštipačnými poznámkami o tom, aký som neschopný a pri tom sama neurobila žiadnu zmenu pre lepší článok. Navyše sama uviedla šablónu o zmazaní v článku pod názvom ,, Laoská občianska vojna" a ,, Vojna za nezávislosť Východného Timoru" a následne žiadna snaha z jej strany. Našťastie pán redaktor menom Filos X. to zmenil a šablónu vymazal, za čo mu patrí jedno veľké Ďakujem. ::Čo sa týka mňa ako toho, kto to chce zmeniť tak, aby to bolo lepšie, tak mohol by som tie články dať znovu dokopy, prosím ? Viem, že som viackrát urobil chybu lenže vždy som za kritiku slušne poďakoval a článok upravil, čo bol dôkaz toho, že sa viem ospravedlniť za chybu a článok zlepšiť. Mohol by som teda dostať to povolenie, prosím ? :) ::Za Vašu odozvu bez vulgarizmov Vám vopred veľmi pekne Ďakujem. ::S pozdravom pán redaktor LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 15:25, 20. máj 2026 (UTC) ::Dobrý deň Vám prajem, pani redaktorka Lalina. Ospravedlňujem sa ak ruším vypisovaním možno v nie príliš vhodnej chvíli alebo čase. ::Prečítal som si Vašu správu v našej diskusii a musím uznať, že som za zachoval dosť nevhodne. Beriem späť. Vážne. Tie slová boli silné. Oceňujem to, že ste konečne buď Vy alebo niekto iný zmazali tie výstražné šablóny. Sám som si uvedomil to, že nebolo vhodné ich zmazať a pri tom sa ani len nepokúsiť dať dokopy úpravy. Sľubujem, že sa tak už nebudem správať. ::A čo sa týka článku pod názvom Kambodžská genocída, tak navrhujem, že by sme sa opäť mohli dohodnúť na tom, že tentoraz dám ten článok dokopy už sám. Skutočne. Budúci týždeň po skúške ho dám dokopy a všetko sa vyrieši medzi nami redaktormi tak ako má, teda bez hádok, ktoré tu skôr odzneli. ::S pozdravom redaktor LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 11:31, 21. máj 2026 (UTC) :Dobrý podvečer Vám prajem, pani redaktora Lalina (áno, vidíte dobre, napísal som pani redaktorka, pretože viem, že ste žena). :Ďakujem pekne, že ste sa mi ozvali. Na jednej strane chápem, že som spočiatku spravil tú chybu, že som do článku zbytočne zasahoval, keď tam bola šablóna, v ktorej bolo uvedené to, že sa nesmú vykonávať akékoľvek úpravy. Ja som to zmazal a dostal som nával kritiky. V poriadku. Porušil som zásadu, ktorá sa porušiť nesmie. :Na druhej strane by som iba rád dodal, samozrejme v slušnom poňatí, ak smiem, že články sú stále s tou šablónou na tom tak, že sa do nich nesmie zasahovať. Vy ste mi dali jasne najavo, aby som to rešpektoval. Tak som ich nemazal. A to, čo som napísal v diskusii medzi nami malo znamenať, že čo mám teraz robiť, teda ako mám na Wikipédii pracovať ako redaktor, keď ste mi úpravu týchto článkov zadrhli ? Napísali ste mi, že rob ako máš a netvár sa, že nevieš o čom je reč ? A to znamená čo presnejšie, môžem pracovať na Wikipédii alebo nie ? Nič proti lenže ste veľmi ostrá. Viem, že ste nahnevaná lenže takto sa články do lepšieho stavu nedostanú. :Chcem byť v tejto chvíli už konečne pokojný dospelý muž, ktorý namiesto hádok nájde dohodu. Mohli by sme sa znovu dohodnúť o tom, či by ste boli taká láskavá a dovolili mi tie články preštylizovať, prosím ? Sľubujem, že už budem v tvorbe skutočne lepší. Naozaj. Myslím to vážne. Bude dobre. Stačí iba to, keď mi to dovolíte, prosím. Nech sa Vám darí vo Vašej tvorbe. :S pozdravom redaktor LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 15:18, 20. máj 2026 (UTC) == Laoská občianska vojna == {{Urgentne upraviť autor|Laoská občianska vojna}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:06, 17. máj 2026 (UTC) Takmer všetky Tvoje nové články sú urgenty, tak prosím Ťa zastav a daj ich do poriadku. Ale nie odstraňovaním aktuálnych šablón. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:06, 17. máj 2026 (UTC) == Vojna za nezávislosť Východného Timoru == {{Urgentne upraviť autor|Vojna za nezávislosť Východného Timoru}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:07, 17. máj 2026 (UTC) == Nové články bez náležitostí == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rapallsk%C3%A1_zmluva&oldid=8226424] a ďalšie: zakladaj prosím nové články pokiaľ možno v štandardnom tvare so všetkými náležitosťami (zonzam referencií, kategorizácia, atď.). Viď napr. korektúra [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8226432], resp. odporúčanie [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Netriviálna časť tvojich zakladaní nových čl. triggeruje editačný filter ''[[Špeciálne:FilterZneužití/17|#17 Nový článok bez náležitostí]]'', viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3APr%C3%ADspevky&target=LoverofBattle12&tagfilter=nov%C3%BD+%C4%8Dl%C3%A1nok+bez+n%C3%A1le%C5%BEitost%C3%AD], k čomu by pri zavedených redaktoroch nemalo bežne dochádzať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:05, 31. máj 2026 (UTC) rsaq4afoxojphdoyoalifpmtt7wyqel 0 711059 8226316 8022236 2026-05-30T16:03:25Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8226316 wikitext text/x-wiki {{na úpravu|referencie, preklad}} {{Infobox Koktail|názov=Pisco sour|IBA=áno|alkohol=Pisco|typ podávania=chladené, bez ľadu|pohár=pohár|typ=koktail|ingrediencie=60 ml Pisca{{break}}30 ml čerstvej citrónovej šťavy{{break}}20 ml jednoduchého sirupu{{break}}1 surový vaječný bielok|príprava=Všetky prísady dajte do šejkra s ľadom. Pretrepte a preceďte do vychladeného pohára.|obrázok=Pisco sour 20100613b.JPG|popis=peruánske pisco sour}}'''Pisco sour''' je alkoholický [[koktail]] [[Peru|peruánskeho]] pôvodu, ktorý je tradičnou súčasťou [[Peruánska kuchyňa|peruánskej]] a [[Čílska kuchyňa|čílskej kuchyne]]. Názov nápoja pochádza z ''[[Pisco|pisca]]'', ktoré je jeho základným likérom, a koktailového výrazu ''[[sour]]'', o kyslej citrusovej šťave a sladidlách. V peruánskom pisco sour sa ako základný likér používa peruánske ''pisco'' a pridáva sa čerstvo vylisovaná limetková šťava, [[jednoduchý sirup]], ľad, [[vaječný bielok]] a [[Angostura bitters]]. Čilská verzia je podobná, ale používa čilské ''pisco'' a [[Pica limetka|limetku Pica]] a vylučuje horké nápoje a vaječný bielok. Medzi ďalšie varianty koktailu patria tie, ktoré sú vytvorené z ovocia, ako je [[Ananás pestovaný|ananás]], alebo rastlín, ako sú listy [[Koka|koky]]. Hoci príprava miešaných nápojov na báze pisca možno siaha až do roku 1700, historici a odborníci na nápoje sa zhodujú, že koktail v dnešnej podobe vynašiel začiatkom 20. rokov 20. storočia v [[Lima|Lime]], hlavnom meste Peru, americký barman [[Victor Vaughen Morris|Victor Vaughen Morris.]]<ref name="Origin">See:</ref> Morris odišiel zo Spojených štátov v roku 1903 pracovať do [[Cerro de Pasco]], mesta v strednom Peru. V roku 1916 otvoril v Lime Morrisov bar a jeho salón sa rýchlo stal obľúbeným miestom pre peruánsku vyššiu vrstvu a anglicky hovoriacich cudzincov. Najstaršie známe zmienky o pisco sour sa nachádzajú v novinových a časopiseckých inzerátoch zo začiatku 20. rokov 20. storočia, ktoré boli uverejnené v Peru a Čile a ktoré sa týkali Morrisa a jeho baru. Pisco sour prešiel niekoľkými zmenami, až kým Mario Bruiget, peruánsky barman pracujúci v Morrisovom bare, nevytvoril v druhej polovici 20. rokov 20. storočia moderný peruánsky recept na koktail pridaním Angostury bitters a vaječných bielkov do zmesi. Znalci koktailov považujú pisco sour za [[Južná Amerika|juhoamerickú]] klasiku. Čile aj Peru si nárokujú pisco sour ako svoj [[národný nápoj]] a obe krajiny si nárokujú vlastníctvo základného nápoja kokteilu - pisca; preto sa pisco sour stal významnou a často diskutovanou témou [[Latinská Amerika|latinskoamerickej]] populárnej kultúry. Médiá a známe osobnosti, ktoré sa vyjadrujú k tomuto sporu, často uprednostňujú jednu verziu kokteilu pred druhou, niekedy len preto, aby vyvolali kontroverziu. Niektorí výrobcovia piska poznamenali, že tento spor pomáha podporovať záujem o tento nápoj. Dva druhy pisca a dva varianty štýlu prípravy pisco sour sa líšia výrobou aj chuťou. V Peru sa každoročne oslavuje na počesť tohto kokteilu prvú februárovú sobotu. == Názov == Termín "sour" sa vzťahuje na miešané nápoje obsahujúce základný alkohol, citrónovú alebo limetkovú šťavu a sladidlo. Pisco označuje základný [[likér]] používaný v kokteile. Toto slovo sa používa na alkoholický nápoj, ktorý pochádza z peruánskeho prístavu Pisco. V knihe Latinská Amerika a Karibik historik Olwyn Blouet a politický geograf Brian Blouet opisujú rozvoj vinohradov v ranom [[Koloniálne Peru|koloniálnom Peru]] a to, ako sa v druhej polovici 16. storočia vytvoril trh s týmto nápojom vďaka dopytu rastúcich baníckych osád v [[Andy|Andách]]. Následný dopyt po silnejšom nápoji spôsobil, že Pisco a neďaleké mesto [[Ica]] založili liehovary "na výrobu vína na brandy" a produkt dostal názov prístavu, odkiaľ sa destiloval a vyvážal. == História == === Pozadie === [[Súbor:Plaza_Acho.jpg|alt=Aerial photograph|vpravo|náhľad| Plaza de toros de Acho (Lima), najstaršia býčia aréna v Amerike, kde sa predával predchodca pisco sour]] Prvá [[vinná réva]] sa do Peru dostala krátko po jeho [[Dobytie Španielskom|dobytí Španielskom]] v 16. storočí. Španielski kronikári z tohto obdobia zaznamenali, že prvé vinárstvo v Južnej Amerike sa vyrábalo v ''haciende'' Marcahuasi v [[Cusco (mesto)|Cuzcu]]. Najväčšie a najvýznamnejšie vinice 16. a 17. storočia v Amerike boli založené v údolí Ica na juhu stredného Peru.<ref name="disp">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://digitalcollections.sit.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1712&context=isp_collection&sei-redir=1&referer=http%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fscholar%3Fstart%3D10%26q%3Dpisco%2Baguardiente%26hl%3Des%26as_sdt%3D0%2C5#search=%22pisco%20aguardiente%22 | jazyk = es}}</ref><ref name="Lacoste">{{Citácia periodika|jazyk=es|doi=10.4067/S0718-23762004000200005}}</ref> V 40. rokoch 16. storočia Bartolomé de Terrazas a Francisco de Carabantes vysadili vinice v Peru.{{Sfn|Pozo|2004}} Carabantes tiež založil vinice v Ica, kde Španieli z [[Andalúzia|Andalúzie]] a [[Estremadura|Extremadury]] priviezli vinič do Čile.{{Sfn|Pozo|2004}}<ref name="Olivares">{{Citácia periodika|jazyk=es|doi=10.4067/S0718-23762005000200005}}</ref> Už v 16. storočí začali španielski osadníci v Čile a Peru vyrábať aguardiente<ref name="Olivares"/><ref name="Huertas">{{Citácia periodika|jazyk=es|doi=10.4067/S0718-23762004000200004}}</ref> destilované z kvaseného hrozna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://lema.rae.es/drae/?val=aguardiente | jazyk = es}}</ref> Prinajmenšom od roku 1764 sa peruánske aguardiente nazývalo „pisco“ podľa prístavu lodnej dopravy;<ref name="disp"/><ref name="Lacoste"/> používanie názvu "pisco" pre aguardiente sa potom rozšírilo do Čile. Právo vyrábať a predávať pisco, ktoré sa stále vyrába v Peru a Čile, je predmetom pokračujúcich sporov medzi oboma krajinami.{{Sfn|Foley|2011}} Podľa historika [[Luciano Revoredo|Luciana Revoreda]] príprava piska s limetkou siaha až do 18. storočia. Svoje tvrdenie opiera o zdroj nájdený v časopise ''[[Mercurio Peruano]]'', ktorý podrobne opisuje zákaz aguardiente na limskom námestí ''[[Plaza de toros de Acho]]'', najstaršej býčej aréne v Amerike. V tom čase sa nápoj volal ''Punche'' ([[Punč]]) a predávali ho otroci. Revoredo ďalej tvrdí, že tento nápoj slúžil ako predchodca kalifornského punču pisco, ktorý vynašiel Duncan Nicol v bare Bank Exchange v [[San Francisco|San Franciscu]] v Kalifornii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.pediatriaperu.org/images/stories/PDF/62N1/revista%20pediatria%20interior.pdf#page=59 | jazyk = es | titul = Archivovaná kópia | dátum prístupu = 2024-03-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160303221227/http://www.pediatriaperu.org/images/stories/PDF/62N1/revista%20pediatria%20interior.pdf#page=59 | dátum archivácie = 2016-03-03 }}</ref> Podľa novinového klipu z roku 1921 od ''West Coast Leader'', anglicky písaných novín z Peru, salón v red-light štvrti Barbary Coast v San Franciscu bol známy svojimi Pisco sours počas „starých čias pred Volsteadom “.{{Sfn|McDonnell|2015}} Kulinársky expert Duggan McDonnell sa domnieva, že to pripisuje popularitu (nie pôvod) kokteilu pisco v San Franciscu, ktorý sa datuje ešte pred zemetrasením v roku 1906, ktoré zničilo pobrežie Barbary.{{Sfn|McDonnell|2015}} Recept na punč na báze pisca, vrátane vaječných bielkov, našiel výskumník Nico Vera v peruánskej kuchárskej knihe Manual de Cocina a la Criolla z roku 1903; McDonnell sa preto domnieva, že "[j]e celkom možné, že "koktail", ktorý sa stal pisco sour ... sa pripravoval primeraný čas v Lime predtým, ako bol zaradený do kuchárskej knihy."{{Sfn|McDonnell|2015}} === Pôvod === [[Súbor:VVM_Younger.jpg|alt=Photograph of a man|vpravo|náhľad| Victor Morris, vynálezca pisco sour]] Pisco sour pochádza z Limy v Peru.<ref name="Origin">See:</ref> Vytvoril ho barman Victor Vaughen Morris, Američan z váženej mormónskej rodiny waleského pôvodu, ktorý sa v roku 1904 presťahoval do Peru, aby pracoval v železničnej spoločnosti v Cerro de Pasco.<ref name="Tatiana"/><ref name="Baird">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.atlasobscura.com/articles/pisco-sour-peru-inventor}}</ref> Američania emigrovali do rušného andského banského centra Cerro de Pasco, vtedy druhého najväčšieho mesta v Peru, za prácou v obchodných podnikoch, ktoré založil magnát [[Alfred W. McCune]]<ref name="Baird" /> Morris, ktorý pracoval ako vedúci [[Kvetinárstvo|kvetinárstva]] v [[Salt Lake City]], sa zapojil do McCuneovho projektu výstavby vtedy [[Najvyššie položené železnice na svete|najvyššie položenej železnice na svete]] a uľahčil mestu vývoz [[Drahé kovy|drahých kovov]].<ref name="Baird" /> Počas osláv dokončenia železnice v júli 1904 Morris, poverený dohľadom nad oslavami, spomínal, že po tom, čo takmer 5 000 amerických a peruánskych účastníkov (vrátane miestnych celebrít a hodnostárov) vypilo všetku dostupnú [[whisky]], najprv namiešal pisco do koktailového nápoja.<ref name="Baird" /> V roku 1915 sa Morris presťahoval do peruánskeho hlavného mesta Lima so svojou peruánskou manželkou a tromi deťmi. O rok neskôr otvoril [[saloon]] - Morrisov bar - ktorý si obľúbila peruánska vyššia trieda aj anglicky hovoriaci cudzinci.<ref name="Tatiana"/><ref name="Baird"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.forbes.com/sites/megykarydes/2015/02/05/celebrate-the-peruvian-cocktail-on-world-pisco-sour-day-feb-7/}}</ref> Morris, ktorý často experimentoval s novými nápojmi, vyvinul pisco sour ako variant whisky sour.{{Sfn|Kosmas|Zaric|2010}} Čílsky historik [[Gonzalo Vial Correa]] tiež pripisuje vynález pisco sour Gringovi Morrisovi z peruánskeho baru Morris, ale s tým malým rozdielom, že ho pomenoval William Morris. Určité nezrovnalosti existujú v presnom dátume, kedy Morris vytvoril populárny koktail. Mixológ Dale DeGroff tvrdí, že nápoj bol vynájdený v roku 1915,{{Sfn|DeGroff|2008}} ale iné zdroje tvrdia, že sa tak stalo v 20. rokoch 20. storočia.<ref>See:</ref> Čílske internetové noviny ''[[El Mercurio Online]]'' konkrétne tvrdia, že historici pripisujú rok 1922 ako rok vynálezu tohto nápoja, a dodávajú, že "jedného večera Morris prekvapil svojich priateľov novým nápojom, ktorý nazval pisco sour, receptúrou, ktorá mieša peruánske pisco s americkým [[Kyslosť|sour]]" (''v španielčine: "Morris sorprendió a sus amigos con una nueva bebida a la que llamó pisco sour, una fórmula que funde lo peruano del pisco con el 'sour' estadounidense. "'').<ref name="Emol">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.emol.com/noticias/economia/2011/02/05/462760/peruanos-celebran-el-dia-del-pisco-sour-con-degustaciones-y-fiestas.html | jazyk = es}}</ref> [[Súbor:Morris-Bar-Pisco-Sour-South-Pacific-Mail-1924.JPG|alt=Snippet of an old newspaper|vľavo|náhľad|Reklama na Morris' Bar and Register]] Pôvodný recept na pisco sour bol jednoduchý koktail.{{Sfn|Duecy|2013}} Podľa peruánskeho výskumníka Guillerma Toro-Lira "sa predpokladá, že išlo o surovú zmes pisca s limetkovou šťavou a cukrom, ako to bolo v tých časoch pri whisky sour."<ref name="Toro">{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.piscopunch.com/articles.php| titul = Archivovaná kópia| dátum prístupu = 2024-03-14| url archívu = https://web.archive.org/web/20150221123508/http://piscopunch.com/articles.php| dátum archivácie = 2015-02-21}}</ref> Ako sa receptúra koktailu ďalej vyvíjala, z registračnej knihy baru vyplýva, že zákazníci sa vyjadrovali k neustále sa zlepšujúcej chuti nápoja.<ref name="Toro" /> Modernú peruánsku verziu receptu vyvinul Mario Bruiget, Peruánec z [[Chincha Alta]], ktorý pracoval pod vedením Morrisa od 16. júla 1924. Do Bruigetovho receptu pridal Angostura bitters a vaječné bielky.<ref name="Tatiana"/> Novinárka Erica Duecy píše, že Bruigetova inovácia dodala kokteilu "hodvábnu textúru a penovú hlavu".{{Sfn|Duecy|2013}} Morris použil reklamy na propagáciu svojho baru a vynálezu. Najstaršia známa zmienka o pisco sour sa objavila vo vydaní peruánskeho časopisu ''Hogar'' zo septembra 1920.{{Sfn|Jiménez Morato|2012}} Ďalšia stará reklama sa objavila vo vydaní peruánskeho časopisu ''Mundial'' z 22. apríla 1921. V časopise je kyslé pisco nielen opísané ako biely nápoj, ale jeho vynález sa pripisuje „pánovi Morrisovi“.<ref name="Coloma">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://sites.google.com/site/historiadelpiscosour/verdadera-historia-del-pisco-sour | jazyk = es}}</ref> Neskôr, v roku 1924, s pomocou Morrisovho priateľa Nelsona Rounsevella, bar inzeroval svoje umiestnenie a vynález vo [[Valparaíso (mesto)|Valparaíso]] v Čile. Reklama bola uverejnená v novinách South Pacific Mail, ktoré vlastnil Rounsevell.<ref name="Toro"/> V roku 1927 sa Morris' Bar stal známym vďaka svojim koktailom, najmä kyslému pisco. Brad Thomas Parsons píše, že „registrácia v bare Morris bola naplnená veľkou chválou od návštevníkov, ktorí šaleli o značkovom nápoji.“<ref name="Tatiana"/>{{Sfn|Parsons|2011}} Medzi významných účastníkov Morrisovho baru patrili spisovatelia [[Abraham Valdelomar]] a [[José María Eguren]], dobrodruhovia [[Richard Halliburton]] a [[Dean Ivan Lamb]], antropológ [[Alfred Kroeber]] a podnikatelia [[Elmer Faucett]] a [[José Lindley]].<ref name="Baird"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://piscopunch.com/analisis-del-registro-de-firmas-del-morris-bar-1916-1929/ | jazyk = es}}</ref> Vo svojich memoároch Lamb spomína na svoju skúsenosť s pisco sour v Morrisovom bare a poznamenáva, že "chutil ako príjemný nealkoholický nápoj" a že sa [[Alkoholický nápoj|cítil dezorientovaný]] po vypití druhého nápoja napriek prísnej námietke barmana, že "jeden zvyčajne stačí".<ref name="Baird" /> Konkurencia okolitých barov a zhoršujúci sa zdravotný stav Victora Morrisa časom viedli k úpadku a pádu jeho podniku. Vzhľadom na svoju zhoršujúcu sa kondíciu preniesol Morris väčšinu barmanských prác na svojich zamestnancov. K problémom sa pridali aj neďalekí konkurenti, ako napríklad hotel Bolívar a hotel Lima Country Club, v ktorých sa nachádzali bary, ktoré Morrisovmu baru odoberali klientelu. Toro-Lira navyše zistil, že Morris obvinil štyroch svojich bývalých barmanov z krádeže duševného vlastníctva po tom, ako odišli pracovať do jedného z týchto konkurenčných podnikov.<ref name="Toro"/> V roku 1929 Morris vyhlásil dobrovoľný [[bankrot]] a zatvoril svoj salón. O niekoľko mesiacov neskôr, 11. júna, Victor Vaughen Morris zomrel na [[Cirhóza pečene|cirhózu]].<ref name="Tatiana">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://elcomercio.pe/gastronomia/bares-y-copas/les-presentamos-mario-bruiget-peruano-coinventor-pisco-sour-noticia-406073 | jazyk = es}}</ref><ref name="Toro" /> [[Súbor:2010-0109-Lima-HotelBolivar.jpg|alt=Photograph of a white five-story building|vpravo|náhľad| Hotel Bolívar patrí medzi niekoľko hotelov v Lime, kde sa od zatvorenia Morris' Baru stále podáva kokteil ''pisco sour.'']] Historik Luis Alberto Sánchez píše, že po tom, čo Morris zavrel svoj bar, niektorí z jeho barmanov odišli pracovať do iných miest.<ref name="Tatiana"/> Bruiget začal pracovať ako barman v neďalekom Grand Hoteli Maury, kde naďalej podával svoj recept na pisco sour. Jeho úspech s týmto nápojom viedol k tomu, že miestna limetková ústna tradícia spája hotel Maury ako pôvodný domov pisco sour.<ref name="Tatiana" /> Sánchez, ktorý v mladosti tiež navštevoval Morrisov bar, vo svojich spomienkach píše, že dvaja z Morrisových učňov, Leonidas Cisneros Arteta a Augusto Rodríguez, si otvorili vlastné bary.{{Sfn|Sánchez|1969}} Keďže iní bývalí učni Morrisa našli prácu inde, rozšírili aj recept na kyslé pisco.<ref name="Coloma"/> Prinajmenšom od roku 1927 sa v Čile začali predávať pisco sours, najmä v Club de la Unión, džentlmenskom klube vysokej triedy v centre [[Santiago (Čile)|Santiaga]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://piscopunch.com/la-vida-y-pasiones-de-victor-v-morris-creador-del-pisco-sour-2nda-parte/ | jazyk = es}}</ref> Počas tridsiatych rokov 20. storočia sa nápoj dostal do [[Kalifornia|Kalifornie]] a dostal sa do barov až na sever až do mesta San Francisco.{{Sfn|Kosmas|Zaric|2010}} Reštaurátor Victor Jules Bergeron, Jr., si pamätá, ako v roku 1934 podával pisco sours v pôvodnom tiki bare Trader Vic's v [[Oakland (Kalifornia)|Oaklande]] cestovateľovi, ktorý čítal o kokteile v časopise ''Life''.{{Sfn|Bergeron|1972}} Minimálne koncom šesťdesiatych rokov si koktail našiel cestu aj do New Yorku.{{Sfn|Regan|2003}} Beatriz Jiménez, novinárka zo španielskych novín ''El Mundo'', uvádza, že v Peru si luxusné hotely v Lime v 40. rokoch 20. storočia osvojili pisco sour ako svoje vlastné.<ref name="ElMundo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.elmundo.es/america/2011/02/06/noticias/1297030740.html | jazyk = es}}</ref> V 40. a 50. rokoch 20. storočia prilákala do Peru pozornosť zahraničia ropná bonanza. Vo svojom sprievodcovi z roku 1943, ktorý propagoval "medziamerické porozumenie" počas druhej svetovej vojny, objaviteľ Earl Parker Hanson píše, že cudzinci žijúci v Peru si obľúbili pisco a "slávne pisco sour".{{Sfn|Hanson|1943}} Medzi zahraničnými návštevníkmi Limy boli renomovaní hollywoodski herci, ktorým učarovalo pisco sour.<ref name="Emol"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.telegraph.co.uk/expat/expatnews/7195368/Peru-toasts-pisco-boom-on-annual-cocktail-day.html}}</ref> Jiménez spomínal na ústne tradície, podľa ktorých opitú Avu Gardnerovú musel John Wayne odniesť po tom, čo vypila príliš veľa pisco sours. Ernest Hemingway a Orson Welles boli údajne veľkými fanúšikmi tohto nápoja, ktorý označovali ako "ten peruánsky nápoj".<ref name="ElMundo" /> Herec Ray Milland vo svojej autobiografii spomína na pitie koktailu vo vládnom paláci v Lime počas Bustamanteho prezidentovania v 40. rokoch 20. storočia, keď ho najprv považoval za "najzaujímavejší nápoj" a potom, po prednesení "brilantného prejavu", ktorého úspech čiastočne pripísal koktailu, ho očarujúco nazval "krásnym pisco sour".{{Sfn|Milland|1974}} V roku 1969 Sánchez napísal, že v hoteli Maury sa stále podávalo „autentické“ Pisco sour z Morris' Bar.{{Sfn|Sánchez|1969}} [[Pan American World Airways|Spoločnosť Pan American World Airways]] zaradila pisco sour do sekcie tipov na pitie vo svojom sprievodcovi Encyclopedia of Travel z roku 1978 a varoval cestovateľov do Peru, že "pisco sour vyzerá nevinne, ale je silný".{{Sfn|Pan American World Airways, Inc.|1978}} Bolívijský novinár Ted Córdova Claure v roku 1984 napísal, že hotel Bolívar je pomníkom dekadencie peruánskej oligarchie (v španielčine: "Este hotel es un monumento a la decadencia de la oligarquía peruana."). Uviedol, že ide o tradičný domov pisco sour, a odporučil ho ako jeden z najlepších hotelov v Lime.<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.nuso.org/upload/articulos/1228_1.pdf|jazyk=es|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2024-03-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20100706185507/http://www.nuso.org/upload/articulos/1228_1.pdf|dátum archivácie=2010-07-06}}</ref> V súčasnosti hotel Bolivar naďalej ponúka tento koktail vo svojom bare "El Bolivarcito",<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.granhotelbolivar.com.pe/ingles/home.html| titul = Archivovaná kópia| dátum prístupu = 2024-03-14| url archívu = https://web.archive.org/web/20150708155754/http://www.granhotelbolivar.com.pe/ingles/home.html| dátum archivácie = 2015-07-08}}</ref> zatiaľ čo hotel Country Club Lima ponúka tento nápoj vo svojom salóne "English Bar".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.hotelcountry.com/dinning/english-bar/| titul = Archivovaná kópia| dátum prístupu = 2024-03-14| url archívu = https://web.archive.org/web/20150703191810/http://www.hotelcountry.com/dinning/english-bar/| dátum archivácie = 2015-07-03}}</ref> == Príprava a varianty == [[Súbor:El_que_trae_aguardiente_de_Yca._1820).jpg|alt=Painting of a man on horseback leading two pack animals|vľavo|náhľad| Pisco prepravované v kameninových kontajneroch s rovnakým názvom z Ica, Peru . [[Akvarel]] od afro-peruánskeho umelca Pancha Fierra]] Pisco sour sa pripravuje tromi rôznymi spôsobmi. Koktail peruánske pisco sour sa pripravuje zmiešaním peruánskeho pisca so šťavou z [[Limetka|limetky Key]], jednoduchým sirupom, vaječným bielkom, Angostura bitters (na ozdobu) a kockami ľadu.{{Sfn|Kosmas|Zaric|2010}} Čílsky kyslý koktail Pisco sa vyrába zmiešaním čílskeho Pisco so šťavou z limón de Pica, práškovým cukrom a kockami ľadu.{{Sfn|Castillo-Feliú|2000}} Daniel Joelson, spisovateľ a kritik, tvrdí, že hlavný rozdiel medzi oboma verziami pisco sour "spočíva v tom, že Peruánci zvyčajne pridávajú vaječné bielky, zatiaľ čo Čilania nie".<ref>{{Citácia periodika|doi=10.1525/gfc.2004.4.1.1}}</ref> Verzia od [[Medzinárodná barmanská asociácia|Medzinárodnej barmanskej asociácie]], ktorá uvádza pisco sour medzi svojimi "nápojmi novej éry", je podobná peruánskej verzii, ale s tým rozdielom, že namiesto limetkovej šťavy používa [[Citrón|citrónovú]] šťavu a nerozlišuje medzi dvoma rôznymi druhmi pisca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://iba-world.com/new-era-drinks/| titul = Archivovaná kópia| dátum prístupu = 2024-03-14| url archívu = https://archive.today/20151028231612/http://iba-world.com/new-era-drinks/| dátum archivácie = 2015-10-28}}</ref> V kokteiloch sa používa značne odlišné pisco. Podľa odborníka na jedlo a víno Marka Spivaka je rozdiel v spôsobe výroby oboch nápojov: zatiaľ čo "čilské pisco sa vyrába masovo", peruánska verzia "sa vyrába v malých sériách".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.palmbeachillustrated.com/index.cfm?fuseaction=news.details&ArticleId=1609&| titul = Archivovaná kópia| dátum prístupu = 2024-03-14| url archívu = https://web.archive.org/web/20150518070453/http://www.palmbeachillustrated.com/index.cfm?fuseaction=news.details&ArticleId=1609&| dátum archivácie = 2015-05-18}}</ref> Historik koktailov Andrew Bohrer sa pri porovnávaní zameriava na chuť a tvrdí, že "v Peru sa pisco vyrába v kotlíkovom destilačnom prístroji, destiluje sa na skúšobný destilát a nestarne; je veľmi podobné [[Grappa|grappe]]. V Čile sa pisco vyrába v kolónke a dozrieva v dreve; je podobné veľmi ľahkému [[Koňak (destilát)|koňaku]]."{{Sfn|Bohrer|2012}} Čílsky [[Enológia|enológ]] Patricio Tapia dodáva, že zatiaľ čo čílski výrobcovia pisca zvyčajne miešajú odrody viniča, peruánski výrobcovia majú špecifické druhy pisca, ktoré využívajú aromatické vlastnosti viniča, ako napríklad Yellow Muscat a Italia. Tapia dospel k záveru, že to je dôvod, prečo peruánske fľaše pisca označujú ročník a čílske verzie nie.<ref name="Tapia">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://piscosour.com/2013/01/entrevista-patricio-tapia-periodista-chileno-especializado-en-vinos/ | jazyk = es | titul = Archivovaná kópia | dátum prístupu = 2024-03-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131212195354/http://piscosour.com/2013/01/entrevista-patricio-tapia-periodista-chileno-especializado-en-vinos/ | dátum archivácie = 2013-12-12 }}</ref> V Peru, Bolívii a Čile existujú rôzne varianty pisco sour. V Peru existujú úpravy koktailu s použitím ovocia, ako je ''[[Marakuja|maracuya]]'' (všeobecne známa ako marakuja), ''[[aguaymanto]]'' a jablká, alebo tradičných prísad, ako je list koky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://piscosour.com/?cat=3 | jazyk = es | titul = Archivovaná kópia | dátum prístupu = 2024-03-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120826225947/http://piscosour.com/?cat=3 | dátum archivácie = 2012-08-26 }}</ref> V limskom hoteli Bolivar sa podáva väčšia verzia kokteilu s názvom pisco sour catedral, ktorý bol vymyslený pre uponáhľaných hostí prichádzajúcich z neďalekej katolíckej katedrály.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://elpisco.es/pisco-sour-catedral/ | jazyk = es | titul = Archivovaná kópia | dátum prístupu = 2024-03-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210624205821/https://elpisco.es/pisco-sour-catedral/ | dátum archivácie = 2021-06-24 }}</ref> V Čile sa pripravuje ají Sour (s pikantným zeleným čili), mango Sour (s [[Mango|mangovou]] šťavou) a sour de campo (so zázvorom a medom). V Bolívii je variant Yunqueño (z oblasti Yungas), v ktorom sa limetka nahrádza pomarančovou šťavou.{{Sfn|Baez Kijac|2003}} Koktaily podobné kyslému pisco existujú v Čile a Peru. Čilská piscola sa vyrába zmiešaním pisco s [[Kola (nápoj)|kolou]].{{Sfn|Castillo-Feliú|2000}} Koktail Algarrobina, obľúbený v severnom Peru, sa vyrába z piska, [[Kondenzované mlieko|kondenzovaného mlieka]] a šťavy z peruánskeho stromu ''[[algarroba]]''.{{Sfn|Albala|2011}} Medzi ďalšie peruánske koktaily na báze pisco ''patria chilcano'' (vyrobené z pisco a zázvorového piva ) a ''capitán'' (vyrobené z pisco a [[Vermút|vermútu]]).{{Sfn|Pan American World Airways, Inc.|1978}} Ďalším podobným kokteilom zo Spojených štátov je kalifornský pisco punč, pôvodne pripravovaný z peruánskeho pisca, ananásu a citróna.<ref>See:</ref> == Popularita == [[Súbor:Presidentes_Cristina_Fernandez_y_Alan_Garcia_brindan_con_pisco.jpg|alt=Photograph|vpravo|náhľad| Argentínska prezidentka [[Cristina Fernándezová Kirchnerová|Cristina Fernándezová]] a peruánsky prezident [[Alan García]] si v roku 2010 vo vládnom paláci Peru pripijú s kyslým piskom]] Duggan McDonnell opisuje pisco sour ako "najelegantnejší koktail Latinskej Ameriky, spenený, vyvážený, jasný a zároveň bohatý" a dodáva, že "barmani v celej severnej Kalifornii potvrdia, že už pretrepali veľa pisco sour. Je to koktail z vaječného bielka, ktorý si väčšina z nich absolútne obľúbila."{{Sfn|McDonnell|2015}} Austrálska novinárka Kate Schneiderová píše, že pisco sour "sa stalo takým slávnym, že sa každý rok v prvú februárovú sobotu oslavuje Medzinárodný deň pisco sour a na [[Facebook|Facebooku]] má viac ako 600 000 lajkov".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.news.com.au/travel/world-travel/raise-a-glass-to-souring-your-trip/story-e6frfqai-1226311153834}}</ref> Podľa čílskeho podnikateľa Rolanda Hinrichsa Oyarceho, majiteľa reštaurácie s barom v [[Španielsko|Španielsku]], "pisco sour je veľmi medzinárodné, rovnako ako cebiche, a preto nie sú príliš neznáme" (španielsky: "''El pisco sour es bastante internacional, al igual que el cebiche, por lo tanto no son tan desconocidos''").<ref>{{Cite news|last=Alías|first=Marina|date=April 9, 2006|title=Sours chilenos irrumpen en barrio mítico de Madrid}}</ref> V roku 2003 Peru vytvorilo „ ''Día Nacional del Pisco Sour'' “ (Národný deň Pisco Sour), oficiálny vládny sviatok, ktorý sa oslavuje prvú februárovú sobotu.<ref name="Comercio">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://elcomercio.pe/gastronomia/bares-y-copas/chile-tambien-tiene-su-bebida-nacional-hoy-celebran-dia-piscola-noticia-710673 | jazyk = es}}</ref> Počas stretnutia ekonomických lídrov [[APEC]] v roku 2008 Peru propagovalo svoj pisco sour, ktorý sa stretol so širokým ohlasom. Tento koktail bol údajne preferovaným nápojom účastníkov, väčšinou vedúcich predstaviteľov, podnikateľov a delegátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.andina.com.pe/agencia/noticia-apec-visitors-enjoyed-peruvian-pisco-sour-205750.aspx| titul = Archivovaná kópia| dátum prístupu = 2024-03-14| url archívu = https://web.archive.org/web/20150703041827/http://www.andina.com.pe/agencia/noticia-apec-visitors-enjoyed-peruvian-pisco-sour-205750.aspx| dátum archivácie = 2015-07-03}}</ref> === Spor o pôvode === Victor Vaughen Morris je väčšinou historikov považovaný za vynálezcu kyslého kokteilu pisco.{{Sfn|Duecy|2013}} Tradičný príbeh o pôvode kokteilu však komplikujú zistenia, ktoré naznačujú opak. Na základe receptu z peruánskej kuchárskej knihy Manual de Cocina a la Criolla z roku 1903 sa výskumník Nico Vera domnieva, že "pôvod Pisco Sour môže byť tradičný kreolský koktail pripravovaný v Lime pred viac ako 100 rokmi".<ref name="PeruvianTimes">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.peruviantimes.com/23/beguiling-history-of-the-pisco-sour-with-a-twist/21309/}}</ref> Na základe výstrižku z novinového článku West Coast Leader z roku 1921 McDonnell považuje za možné, že pisco sour skutočne vznikol v San Franciscu, keďže v tomto období mesto zažívalo "rozmach koktailovej kreativity", koktail [[whiskey sour]] "bol hojný a všadeprítomný" a "skutočnosť, že pisco bolo v meste vyhlásené za výnimočný alkohol".{{Sfn|McDonnell|2015}} [[Súbor:Wong_Event.jpg|alt=Photograph of two persons in front of a sculpture|vľavo|náhľad| Morris bol ocenený v roku 2009 bustou v Peru]] Na Morrisovu obranu sa novinár Rick Vecchio domnieva, že "aj keby existovalo niečo veľmi podobné a predošlé" Morrisovmu kokteilu pisco, nemalo by sa pochybovať o tom, že "bol prvý, kto podával, propagoval a zdokonaľoval to, čo je dnes známe ako Pisco Sour".<ref name="PeruvianTimes"/> McDonnell sa tiež domnieva, že bez ohľadu na jeho presný pôvod, pisco sour „patrí do Peru“.{{Sfn|McDonnell|2015}}Podľa kultúrneho publicistu Saxona Bairda stojí Morrisova busta v limskej štvrti Santiago de Surco "ako svedectvo Morrisovho prínosu pre modernú peruánsku kultúru a krajinu, ktorú viac ako polovicu života nazýval svojím domovom".<ref name="Baird"/> Napriek tomu medzi Čile a Peru pretrváva spor o pôvode pisco sour.{{Sfn|Sandham|2012}} V Čile sa v 80. rokoch minulého storočia rozvinul miestny príbeh, ktorý pripisuje vynález pisco sour Elliotovi Stubbovi, anglickému stewardovi z [[Plachetnica|plachetnice]] ''Sunshine'' . Čílsky folklorista a historik [[Oreste Plath]] prispel k šíreniu legendy tým, že napísal, že podľa peruánskych novín ''El Comercio de Iquique'' v roku 1872 Stubb po získaní povolenia na vylodenie otvoril bar vo vtedajšom peruánskom prístave [[Iquique (mesto)|Iquique]] a vynašiel pisco sour pri experimentovaní s nápojmi.<ref name="Toro"/>{{Sfn|Plath|1981}} Napriek tomu výskumník Toro-Lira tvrdí, že tento príbeh bol vyvrátený po tom, čo sa zistilo '', že El Comercio de Iquique'' v skutočnosti odkazoval na vynález kyslej whisky.<ref name="Toro" /> Príbeh Elliota Stubba a jeho údajného vynálezu kyslej whisky v Iquique sa nachádza aj v publikácii Univerzity v Cuyo [[Argentína|v Argentíne]] z roku 1962. Elliot Stubb v úryvku z príbehu novín uvádza: „Odteraz&nbsp;... toto bude môj bojový nápoj, môj obľúbený nápoj a bude sa volať Whisky Sour“ (v španielčine: „ ''En adelante dijo Elliot — éste será mi trago de batalla, — mi trago favorito —, y se llamará Whisky Kyslé.''"{{Sfn|Facultad de Filosofía y Letras|1962}} Niektorí výrobcovia piska sa vyjadrili, že prebiehajúci spor medzi Čile a Peru pomáha podporovať záujem o tento likér a spor o jeho zemepisné označenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://cnnespanol.cnn.com/2017/05/30/nuevo-round-en-la-larga-pelea-de-peru-y-chile-por-el-pisco/ | jazyk = es}}</ref> Americký slávny [[šéfkuchár]] [[Anthony Bourdain]] upozornil na tento koktail, keď v jednej z epizód svojho programu ''[[No Reservations]]'' na [[Travel Channel]] pil pisco sour v čílskom meste Valparaíso a povedal: "Je to dobré, ale... nabudúce si dám pivo." Rozhlasová stanica Radio Programas del Perú uviedla, že Jorge López Sotomayor, čílsky producent epizódy a Bourdainov partner na cestách v Čile, povedal, že Bourdainovi sa pisco sour, ktoré pil vo Valparaíso, zdalo nudné a nestálo za námahu (v španielčine: "''A mí me dijo que el pisco sour lo encontró aburrido y que no valía la pena''."). Lopez dodal, že Bourdain nedávno pricestoval z Peru, kde vypil niekoľko nápojov pisco sour, ktoré podľa neho chutili lepšie ako čílska verzia.<ref>{{Cite news|date=18 July 2009|title=Chef Anthony Bourdain: Pisco Sour Chileno es Aburrido y No Vale la Pena|publisher=Grupo RPP|url=http://www.rpp.com.pe/2009-07-18-chef-anthony-bourdain-pisco-sour-chileno-es-aburrido-y-no-vale-la-pena-noticia_195507.html|access-date=2 July 2015}}</ref> V roku 2010 mexický spevák a skladateľ [[Aleks Syntek]] na [[Twitter|Twitteri]] vtipne napísal, že pisco sour je čilské, a po kritických reakciách na svoje tvrdenie sa ospravedlnil a uviedol, že len žartoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.rpp.com.pe/detalle.php?nid=312238&op=7 | jazyk = es | titul = Archivovaná kópia | dátum prístupu = 2024-03-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101124075613/http://www.rpp.com.pe/detalle.php?nid=312238&op=7 | dátum archivácie = 2010-11-24 }}</ref> Mexický televízny moderátor a komik Adal Ramones tiež žartoval o pisco sour, o špionážnom škandále Čile-Peru z roku 2009, 17. novembra 2009. Ramones, fanúšik peruánskeho Pisca, sa na otázku o špionáži spýtal, čo Čilania v Peru špehujú, a naznačil, že by to mohlo byť to, ako sa robí pisco sour (v španielčine: "''¿Qué quieren espiar los chilenos? ¿Cómo hacer pisco sour?''")<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://elcomercio.pe/tvmas/television/adal-ramones-que-quieren-espiar-chilenos-como-se-hace-buen-pisco-sour-noticia-370244 | jazyk = es}}</ref> V roku 2017 britský hudobník [[Ed Sheeran]] v rozhovore pre čilskú rozhlasovú stanicu povedal, že pisco sour je "úplne čilské", a vyjadril sa, že dáva prednosť peruánskemu pisco sour.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://cnnespanol.cnn.com/2017/05/19/a-ed-sheeran-cree-que-el-pisco-peruano-es-mejor-que-el-chileno-y-a-ti/ | jazyk = es}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.piscosour.com/ Piscosour.com] – Webová stránka o pisco sour * [http://liquor.com/recipes/pisco-sour/ Liquor.com] – Podrobný návod na prípravu pisco sour * [http://www.foodnetwork.com/recipes/ingrid-hoffmann/classic-pisco-sour-recipe2.html Food Network] – Video príprava verzie pisco sour == Zdroj == {{Preklad|en|Pisco sour|1211250954}} [[Kategória:Alkoholické nápoje]] [[Kategória:Kokteily]] [[Kategória:Čilská kuchyňa]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] 0nuwczzpqgn1iucu0xu23athfke2o48 2 711873 8226521 8057090 2026-05-31T07:56:47Z Fillos X. 212061 8226521 wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Fillos X.}} = Francúzske filmové laboratória = == Laboratoires Eclair == <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Reconversion des anciens Laboratoires Eclair à Épinay-sur-Seine | url = https://plainecommune.fr/vie-du-territoire/communiques-de-presse/communique/actualites/reconversion-des-anciens-laboratoires-eclair-a-epinay-sur-seine/ | vydavateľ = Plaine Commune | dátum vydania = 2021-03-03 | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les anciens laboratoires Éclair se réinventent {{!}} CNC | url = https://www.cnc.fr/cinema/actualites/les-anciens-laboratoires-eclair-se-reinventent_1430411 | vydavateľ = www.cnc.fr | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Deň kultúrneho dedičstva 2022 v centre obnovy laboratórií Éclair v Épinay-sur-Seine | url = https://www.sortiraparis.com/sk/novinky/dni-dedicstva/articles/261114-den-kulturneho-dedicstva-2022-v-centre-obnovy-laboratorii-eclair-v-epinay-sur-seine | vydavateľ = www.sortiraparis.com | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LABORATOIRES ECLAIR A EPINAY – Une Fabrique De La Ville | url = https://unefabriquedelaville.fr/2021/09/01/laboratoires-eclair-a-epinay/ | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Reconversion des Laboratoires Éclair, Épinay-sur-Seine {{!}} Ingénierie culturelle {{!}} CENTQUATRE-PARIS | url = https://www.104.fr/projet-104ingenierie/reconversion-des-laboratoires-eclair-a-epinay-sur-seine.html | vydavateľ = www.104.fr | dátum prístupu = 2025-07-05}}</ref> == Laboratoires LTC Frannay == <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LTC Laboratoires | url = https://www.afcinema.com/+-LTC-Laboratoires-+.html | vydavateľ = Afcinema | dátum vydania = 2025-07-05 | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = fr | priezvisko = Afcinema}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Entretien avec Elodie Schmidt, responsable de la qualité, et Christophe Lucotte, étalonneur photochimique, aux Laboratoires LTC | url = https://www.afcinema.com/Entretien-avec-Elodie-Schmidt-responsable-de-la-qualite-et-Christophe-Lucotte-etalonneur-photochimique-aux-Laboratoires-LTC.html | vydavateľ = Afcinema | dátum vydania = 2025-07-05 | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = fr | priezvisko = Afcinema}}</ref> == Laboratoires GTC Joinville == <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTC et Joinville-le-pont (photographies) – Les Amis de Marcel Carné et de l'âge d'or du cinéma français | url = https://www.marcel-carne.com/blog/gtc-et-joinville-le-pont-photographies/ | vydavateľ = www.marcel-carne.com | dátum prístupu = 2025-07-05}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=GTC - Histoire d'un laboratoire cinématographique|url=https://www.livres-cinema.info/livre/11173/gtc|rok=2016-06-15|isbn=978-2-9555612-1-8|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTC (1947-2009) – Les Amis de Marcel Carné et de l'âge d'or du cinéma français | url = https://www.marcel-carne.com/blog/gtc-1947-2009/ | vydavateľ = www.marcel-carne.com | dátum prístupu = 2025-07-05}}</ref> {{Referencie}} {{Pieskovisko redaktora}} [[Kategória:Redaktor:Fillos X.]] kly148jbb6s8h1lr36om9ym80hpgcmo 2 711874 8226522 7937705 2026-05-31T07:58:08Z Fillos X. 212061 8226522 wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Fillos X.}} = Simpsonovci = {{Infobox Postava | Meno = X | Dielo = ''Simpsonovci'' | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Autor = [[Matt Groening]] | Ilustrátor = | Herec = | Dabing = | Slovenský dabing = | Prvý výskyt = 1. séria | Posledný výskyt = | Typ diela = kreslený seriál | Celé meno = | Prezývka = | Dátum narodenia = | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Pohlavie = muž | Druh bytosti = | Schopnosť = | Povolanie = | Rodina = | Manžel(ka) = | Potomkovia = | Náboženstvo = | Národnosť = americká | Portál 1 = Talevízia | Portál 2 = | Portál 3 = | Portál 4 = | Portál 5 = }} {{Postavy seriálu Simpsonovci}} {{Pieskovisko redaktora}} [[Kategória:Redaktor:Fillos X.]] 3utgbg39a8jrgxgzjfp75d8t9cfxopc 0 713289 8226410 7874935 2026-05-30T20:35:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226410 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vysoká škola |Názov = Univerzita v Zürichu |Obrázok = Universität Zürich - Hauptgebäude - Portal 2011-08-17 19-36-18 ShiftN.jpg |Popis = Vstup do hlavnej budovy Univerzity v Zürichu |Logo = |Popis loga = Logo univerzity |Motto = |Pôvodný názov = Universität Zürich |Latinský názov = Universitas Turicensis |Poloha = [[Zürich]], [[Švajčiarsko]] |Skratka = UZH |Typ = Verejná univerzita |Zameranie = |Náboženská príslušnosť = |Patrón = |Rok založenia = 1833 |Rok otvorenia = |Rok zatvorenia = |Stav = |Rektor = |Prorektor = |Kvestor = |Predseda = |Prezident = |Viceprezident = |Dekan = |Riaditeľ = Michael Schaepman |Kancelár = |Počet fakúlt = 7 |Počet zamestnancov = 2 051 (ekvivalent plného pracovného úväzku)<ref name="F&F2012">{{cite web |title=Facts and Figures 2015 |url=https://issuu.com/uzhch/docs/uzh_factsfigures_2015/ |publisher=Executive Board of the University of Zurich |year=2015 |accessdate=2024-05-10 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20161028015915/https://issuu.com/uzhch/docs/uzh_factsfigures_2015/ |archivedate=2016-10-28 }}</ref> |Počet študentov = 25 732<ref name="AR2018">{{cite web |title=Annual Report 2018 |url=https://www.uzh.ch/en/about/portrait/annualreport.html#3-8 |publisher=University of Zurich |year=2018 |accessdate=2024-05-10 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20151107013503/https://www.uzh.ch/en/about/portrait/annualreport.html#3-8 |archivedate=2015-11-07 }}</ref> |Pregraduálni študenti = |Postgraduálni študenti = |Doktorandi = |Rozpočet = 1,578 miliardy švajčiarskych frankov<ref name="AR2022">{{cite web|title=Annual Report 2022 |url=https://www.jahresbericht.uzh.ch/en/2022/facts |publisher=University of Zurich |year=2022}}</ref> |Kampus = |Školské farby = [[čierna]], [[biela]], [[modrá]], [[sivá]], oriešková<ref>[https://www.cd.uzh.ch/de/grundlagen/grundelemente/farben.html Die Hausfarben der Universität Zürich] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191231193830/https://www.cd.uzh.ch/de/grundlagen/grundelemente/farben.html |date=2019-12-31 }} – website of the University of Zurich</ref><ref>[https://www.cd.uzh.ch/dam/jcr:00000000-1f73-28ca-ffff-ffff9377064f/UZH_CDManual_Basiselemente.pdf CD-Manual: Basiselemente] – website of the University of Zurich</ref><br>{{color box|#000000}} {{color box|#ffffff}} {{color box|#0028a5}} {{color box|#a3adb7}} {{color box|#dc6027}} |Školská hymna = |Maskot = |Školský časopis = |Športová reprezentácia = |Člen = |Nositelia Nobelovej ceny = |Miesto = |Adresa = |Telefón = |Web = {{URL|http://www.uzh.ch/en.html|uzh.ch}} |Mail = }} '''Univerzita v Zürichu''' ('''UZH''', {{vjz|deu|''Universität Zürich''}}) je verejná výskumná univerzita so sídlom v meste [[Zürich]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]. Je to najväčšia univerzita vo Švajčiarsku,<ref>{{cite web |title=University of Zurich |url=https://www.coursera.org/zurich |publisher = Coursera |access-date = May 6, 2017}}</ref> ktorá má 28 000 zapísaných študentov (stav: jeseň 2022).<ref>{{cite web |url=https://www.uzh.ch/cmsssl/en/about/portrait/portrait.html |title=The University of Zurich – At a Glance |access-date=September 18, 2020 |year=2020 |publisher=University of Zurich |accessdate=2024-05-09 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20190331180112/https://www.uzh.ch/cmsssl/en/about/portrait/portrait.html |archivedate=2019-03-31 }}</ref> Bola založená v roku 1833 tým, že sa nová [[Filozofia|filozofická]] [[fakulta]] zlúčila s kolégiami [[Teológia|teológie]], [[Objektívne právo|práva]] a [[Medicína|medicíny]]. Počiatky týchto kolégií siahajú až do roku 1525. V súčasnosti (2024) má univerzita sedem fakúlt: [[Filozofia|filozofickú]], [[Medicína|medicínsku]], [[Ekonómia|ekonomickú]], právnickú, fakultu matematiky a prírodných vied, [[Teológia|teologickú]] a [[Veterinárna medicína|veterinárnu]]. Univerzita ponúka najširšiu škálu predmetov a kurzov zo všetkých švajčiarskych vysokých škôl.<ref>{{cite web|year=2021|title=Faculties of the University of Zurich|url=https://www.uzh.ch/cmsssl/en/about/faculties.html|access-date=December 2, 2021|publisher=University of Zurich|accessdate=2024-05-09|archiveurl=https://web.archive.org/web/20230305215615/https://www.uzh.ch/cmsssl/en/about/faculties.html|archivedate=2023-03-05}}</ref> == História == [[Súbor:ETH-BIB-Zürich,_Universität-LBS_H1-015388.tif|náhľad|Letecký pohľad (1953)]] Univerzita v Zürichu bola založená 29. apríla 1833,<ref>{{cite web | title = Dies academicus | publisher = University of Zurich | date = August 26, 2009 | url = http://www.uzh.ch/about/portrait/dies_en.html | access-date = May 6, 2017 | accessdate = 2024-05-09 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20200827093342/https://www.uzh.ch/en/about/portrait/dies.html | archivedate = 2020-08-27 }}</ref> Vznikla tým, že sa existujúce kolégium teológie, ''[[Carolinum, Zürich|Carolinum]]'' založené [[Ulrich Zwingli|Huldrychom Zwinglim]] v roku 1525, a kolégiá práva a medicíny zlúčili s novou filozofickou fakultou. Bola to prvá univerzita v Európe, ktorú založil štát a nie panovník alebo cirkev. V prvých rokoch univerzity spôsobilo veľkú kontroverziu, keď bol v roku 1839 za hlavu katedry teológie vymenovaný nemecký teológ [[David Strauss|David Friedrich Strauss]]. Strauss totiž tvrdil, že zázraky v kresťanskom [[Nový zákon|Novom zákone]] sú iba mytologizovaným prerozprávaním normálnych udalostí, a teda, že na nich nie je v skutočnosti nič nadprirodzené.<ref>''The Life of Jesus, Critically Examined'' by David Friedrich Strauss 2010 {{ISBN|1-61640-309-8}} pages 39–43 and 87–91</ref><ref>''The Making of the New Spirituality'' by James A. Herrick 2003 {{ISBN|0-8308-2398-0}} pages 58–65</ref><ref name=Fami81>''Familiar Stranger: An Introduction to Jesus of Nazareth'' by Michael J. McClymond (March 22, 2004) {{ISBN|0802826806}} page 82</ref><ref>See [http://www.chora-strangers.org/article/mcgaughey1994 Douglas R McGaughey, "On D.F. Strauß and the 1839 Revolution in Zurich"] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140201204703/http://www.chora-strangers.org/article/mcgaughey1994 |date=February 1, 2014 }}</ref> Úrady nakoniec Straussovi ponúkli dôchodok skôr, ako mal možnosť začať vykonávať svoje povinnosti, a tak zabránili eskalovaniu tejto kontroverzie. Univerzita umožnila ženám navštevovať prednášky filozofie od roku 1847 a v roku 1866 prijala prvú doktorandku. V roku 1901 pribudla Fakulta veterinárskeho lekárstva, ktorá je druhou najstaršou fakultou tohto typu na svete. V roku 1914 sa univerzita presťahovala do nových priestorov navrhnutých architektom [[Karl Moser|Karlom Moserom]] na Rämistrasse 71.<ref name=History>{{cite book | last1 = Ganz | first1 = Michael T. | last2 = Stucki | first2 = Heinzpeter | title = History in brief | publisher = University of Zurich | year = 2008 | url = http://www.uzh.ch/about/portrait/history_en.html | access-date = January 31, 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200824061818/https://www.uzh.ch/en/about/portrait/history.html |date=2020-08-24 }}</ref> == Kampus == Univerzita je roztrúsená po celom meste [[Zürich]]. Hlavné kampusy sa nachádzajú v centre mesta, Irchelpark a Oerlikon.<ref>{{Cite web|title=Campuses|url=http://www.uzh.ch/en/about/info/sites.html|access-date=2021-12-02|website=www.uzh.ch|language=en|accessdate=2024-05-09|archiveurl=https://web.archive.org/web/20211127043827/https://www.uzh.ch/en/about/info/sites.html|archivedate=2021-11-27}}</ref> Členovia univerzity môžu využívať niekoľko knižníc, vrátane knižnice [[ETH]] a [[Zentralbibliothek Zürich|centrálnej knižnice v Zürichu]], ktorá obsahuje viac ako 5 miliónov zväzkov. V roku 1962 navrhla Prírodovedecká fakulta zriadiť areál [[Irchelpark]] na ''Strickhofareale''. Prvá etapa výstavby univerzitných budov sa začala v roku 1973 a kampus bol slávnostne otvorený v roku 1979.<ref name="uzh-geschichte">{{cite web|url=http://www.uzh.ch/about/portrait/history.html|title=Irchelpark|publisher=Universität Zürich|language=de|access-date=December 20, 2014|accessdate=2024-05-09|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180605041826/http://www.uzh.ch/about/portrait/history.html|archivedate=2018-06-05}}</ref><ref name="gsz-irchelpark"/> Výstavba druhej etapy trvala od roku 1978 do roku 1983.<ref name="gsz-irchelpark">{{cite web|url=https://www.stadt-zuerich.ch/ted/de/index/gsz/natur-_und_erlebnisraeume/park-_und_gruenanlagen/irchelpark.html|title=Irchelpark|publisher=Grün Stadt Zürich|language=de|access-date=December 20, 2014|accessdate=2024-05-09|archiveurl=https://web.archive.org/web/20141220034725/https://www.stadt-zuerich.ch/ted/de/index/gsz/natur-_und_erlebnisraeume/park-_und_gruenanlagen/irchelpark.html|archivedate=2014-12-20}}</ref> V areáli sa nachádza aj Antropologické múzeum ({{vjz|deu|''Anthropologisches Museum''}})<ref name="uzh-anthropologie">{{cite web|url=http://www.uzh.ch/outreach/museums/anthropologisches-museum.html|title=Anthropologisches Museum|publisher=Universität Zürich|language=de|access-date=December 20, 2014|accessdate=2024-05-09|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200726143235/https://www.uzh.ch/de/outreach/museums/anthropologisches-museum.html|archivedate=2020-07-26}}</ref> a kantonálny mestský archív v Zürichu ({{vjz|deu|''[[Staatsarchiv Zürich]]''}}).<ref name="staatarchiv">{{cite web|url=http://www.staatsarchiv.zh.ch/internet/justiz_inneres/sta/de/ueber_uns/veroeffentlichungen/_jcr_content/contentPar/downloadlist_1/downloaditems/download_stark_reduz.spooler.download.1282746601230.pdf/zh_verfassungsgeschichte.pdf|title=Kleine Zürcher Verfassungsgeschichte 1218–2000|publisher=[[Staatsarchiv Zürich]]|language=de|access-date=December 20, 2014}}</ref> === Múzeá === Inštitút a múzeum pre dejiny medicíny sú súčasťou univerzity.<ref>{{cite web|url=http://www.mhiz.uzh.ch/|title=UZH - Universität Zürich|website=Mhiz.uzh.ch|access-date=January 14, 2018|accessdate=2024-05-09|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200612100239/https://www.uzh.ch/de.html|archivedate=2020-06-12}}</ref> K univerzite patrí okrem iného aj 13 múzeí: Múzeum anatomickej zbierky, Múzeum [[Archeológia|archeologickej]] zbierky, Botanické múzeum, Múzeum voskových škvŕn, Vedecké exploratórium, Múzeum veterinárnej histórie, Zürišské múzeum herbárov, Múzeum [[Antropológia|antropológie]], Botanická záhrada, Etnografické múzeum, [[Paleontológia|Paleontologické]] múzeum, Múzeum zbierky veterinárnej anatómie a Zoologické múzeum.<ref>{{Cite web|title=Museums and Collections|url=http://www.uzh.ch/en/outreach/museums.html|access-date=2021-12-02|website=www.uzh.ch|language=en|accessdate=2024-05-09|archiveurl=https://web.archive.org/web/20211202230803/https://www.uzh.ch/en/outreach/museums.html|archivedate=2021-12-02}}</ref> == Akademické zázemie == [[Súbor:Zürich_-_Universität_Zürich_IMG_1204.JPG|náhľad|Hlavná budova navrhnutá [[Karl Moser|Karlom Moserom]]. (pohľad z juhu)]] V oblasti biologických vied a financií existuje úzka spolupráca medzi Univerzitou v Zürichu a [[ETH]] (Federálny technologický inštitút). Príklady spoločných iniciatív medzi týmito dvoma inštitúciami zahŕňajú Univerzitu medicíny v Zürichu a Prekladové centurum Wyss v Zürichu.<ref>{{cite web|url=https://www.google.com/maps/dir/ETH+Bibliothek,+R%C3%A4mistrasse,+Z%C3%BCrich,+Switzerland/University+of+Zurich,+R%C3%A4mistrasse,+Z%C3%BCrich,+Switzerland/@47.3754976,8.5493221,18z/|title=Google Maps|website=Google Maps|access-date=January 14, 2018}}</ref><ref>{{cite web|title=Partnerships|url=https://www.uzh.ch/en/explore/portrait/basics/partnerships.html|access-date=December 14, 2023|accessdate=2024-05-09|archiveurl=https://web.archive.org/web/20231214181406/https://www.uzh.ch/en/explore/portrait/basics/partnerships.html|archivedate=2023-12-14}}</ref> === Umiestnenie v rebríčkoch === * [[Akademický rebríček svetových univerzít|Rebríček Shanghai Jiao Tong University]]<ref>{{cite web|url=https://www.shanghairanking.com/institution/university-of-zurich|title= Academic Ranking of World Universities 2023|access-date=14 December 2023|publisher=Shanghai Ranking Consultancy}}</ref> (veľký dôraz na výsledky výskumu – citácie, Nobelove ceny atď.) Celkovo sa Univerzita v Zürichu umiestnila v tomto rebríčku na 59. mieste, ako aj na 5. a 10. mieste v pododboroch Ekológia a Biologické vedy o človeku. * [[QS World University Rankings]]<ref>{{cite web|url=https://www.topuniversities.com/universities/university-zurich|title=QS World University Rankings 2024|access-date=14 December 2023}}</ref> (veľký dôraz na peer review) Univerzita v Zürichu získala v tomto rebríčku 91. miesto celkovo a 56. miesto v medicíne, čo z Univerzity v Zürichu robí najvyššie hodnotenú univerzitu vo Švajčiarsku pre medicínu podľa QS. * [[Svetový rebríček univerzít|The World University Rankings]] 2024<ref>{{cite web|url=https://www.timeshighereducation.com/world-university-rankings/2024/world-ranking|title=THE World University Rankings 2024|date=December 14, 2023|access-date=December 14, 2023}}</ref> Univerzita v Zúrichu získala v tomto rebríčku 80. miesto celkovo a 42. miesto v subdisciplíne obchod a ekonomika. Katedra ekonómie Univerzity v Zürichu je obzvlášť silná a v roku 2017 bola [[Handelsblatt]]om zaradená na prvé miesto v nemecky hovoriacej oblasti.<ref>{{cite news|url=https://www.econ.uzh.ch/en/department/rankings/handelsblatt.html|title=Handelsblatt Ranking|newspaper=Handelsblatt|access-date=September 8, 2018}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200610153409/https://www.econ.uzh.ch/en/department/rankings/handelsblatt.html |date=2020-06-10 }}</ref> V roku 2009 bola Obchodná fakulta na treťom mieste v nemecky hovoriacej oblasti.<ref>{{cite news |title=Handelsblatt Ranking Betriebswirtschaftslehre 2009 |url=http://tool.handelsblatt.com/tabelle/?id=29 |newspaper=Handelsblatt |access-date=November 11, 2013 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200701175205/https://tool.handelsblatt.com/tabelle/?id=29 |date=2020-07-01 }}</ref> === Jazyková politika === [[Súbor:Lichthof_Uzh.jpg|náhľad|Atrium Central]] [[Súbor:Zürich_-_Oberstrass_-_Irchelpark_-_Oerlikon_-_Seebach_-_Uetlibergturm_IMG_1566.JPG|náhľad|Irchel Kampus, novšie a vzdialenejšie umiestnené budovy univerzity v Zürichu]] [[Súbor:Statue_at_University_of_Zurich.JPG|náhľad|Socha pri vchode do hlavnej budovy Univerzity v Zürichu]] Bakalárske kurzy sa vyučujú vo [[Švajčiarska štandardná nemčina|švajčiarskej štandardnej nemčine]] (''Hochdeutsch''), ale používanie angličtiny je na mnohých fakultách čoraz bežnejším. Jediným bakalárskym programom vyučovaným výlučne v angličtine je program „Anglický jazyk a literatúra“.<ref>{{cite web|url=http://www.degrees.uzh.ch/en/50000007/50306169/50307167#voraussetzungen|title=Studying|website=Degrees.uzh.ch|access-date=January 14, 2018}}</ref> Všetky magisterské kurzy na Prírodovedeckej fakulte prebiehajú v anglickom jazyku. Magisterské kurzy v odbore ekonómia a financie sa uskutočňujú hlavne v angličtine, zatiaľ čo magisterské štúdium v odbore kvantitatívne financie prebieha výlučne v angličtine. == Študentský život == Univerzitný akademický športový zväz (ASVZ) ponúka študentom univerzity široké možnosti športového vyžitia. Študentský zbor je zastúpený prostredníctvom Združenia študentov Univerzity v Zürichu ({{vjz|deu|''Verband der Studierenden der Universität Zürich, VSUZH''}}), ktorý organizuje podujatia a je zapojený do správy univerzity.<ref>{{Cite web |title=VSUZH - Verband der Studierenden der Universität Zürich |url=https://www.vsuzh.ch/ |access-date=2022-12-07 |website=VSUZH |language=de}}</ref> == Významní absolventi a profesori == === Politika, právo a spoločnosť === * [[Jacqueline Badran]], politik a podnikateľ * [[Johannes Baumann]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Johann Jakob Blumer]], švajčiarsky štátnik a historik * [[Peter Bodenmann]], prezident Sociálnej demokratickej strany Švajčiarska * [[Ernst Brugger]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Emil Brunner]], profesor systémovej a praktickej teológie * [[Carl Jacob Burckhardt]], švajčiarsky diplomat a politik * [[Felix Calonder]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Ignazio Cassis]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Leandra Columberg]], politik * [[Adolf Deucher]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Alphons Egli]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Philipp Etter]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Sigi Feigel]] (1921{{--}}2004), švajčiarsky advokát, predseda [[Israelitische Cultusgemeinde Zürich]] (ICZ) a známy svojimi kampaňami proti antisemitizmu a rasizmu * [[Ludwig Forrer]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Kurt Furgler]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Jonas Furrer]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Athol Gill]], austrálsky teológ * [[Balthasar Glättli]], politička Strany zelených Švajčiarska * [[Christoph Beat Graber]], profesor práva, mediálne právo * [[Bernhard Hammer]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Robert Haab]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Heinrich Häberlin]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Joachim Heer]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Arthur Hoffmann]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Fritz Honegger]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Eugen Huber]], švajčiarsky právnik a tvorca švajčiarskeho občianskeho zákonníka * [[Max Huber]], švajčiarsky právnik a diplomat * [[Daniel Jositsch]], profesor práva a politik za Sociálnodemokratickú stranu Švajčiarska * [[Jakob Kellenberger]], švajčiarsky diplomat a predseda Medzinárodného výboru [[Červený kríž|Červeného kríža]] * [[Florence Kelley]], americká ekonómka, sociálna a politická reformátorka, jedna z prvých žien, ktorá zastávala celoštátnu funkciu hlavnej továrenskej inšpektorky štátu Illinois * [[Stephan Klapproth]], švajčiarsky novinár a televízny moderátor * [[Elisabeth Kopp]], švajčiarska politička a prvá žena zvolená do Švajčiarskej federálnej rady * [[Ursula Koch]] (nar. 1941), švajčiarska politička * [[Moritz Leuenberger]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Doris Leuthard]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Rosa Luxemburg]], marxistická teoretička, filozofka, ekonómka a aktivistka poľského židovského pôvodu * [[Min Li Marti]], švajčiarsky politik a vydavateľ * [[Albert Meyer]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Mattea Meyer]], švajčiarsky politik * [[Heather Neff]], americký novelista * [[Max Petitpierre]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Adeline Rittershaus]] (1876{{--}}1924), filologička, znalkyňa starej škandinávskej literatúry a bojovníčka za rovnoprávnosť žien * [[Carl Victor Ryssel]], teológ * [[Roger Sablonier]] (1941{{--}}2010), švajčiarsky historik a spisovateľ (fakulta, ''Emeritierter Ordinarius für Geschichte des Mittelalters'') * [[Marionna Schlatter]] * [[Leon Schlumpf]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Barbara Schmid-Federer]], člen Národnej rady Švajčiarska * [[Ernst Sieber]] (1927{{--}}2018), švajčiarsky pastor, sociálny pracovník, spisovateľ a bývalý politik EVP * [[Cornelio Sommaruga]], švajčiarsky humanitárny pracovník, právnik a diplomat * [[Willy Spühler]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Walther Stampfli]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Hashim Thaçi]], predseda vlády Kosovskej republiky * [[Wangpo Tethong]] (nar. 1963), švajčiarsko-tibetský aktivista, spisovateľ, hovorca pre [[Greenpeace]] Švajčiarsko a člen 15. tibetského exilového parlamentu * [[Daniel Thürer]], švajčiarsky právnik * [[Klaus Tschütscher]], bývalá hlava vlády [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnska]] v pozícii predsedu vlády * [[Ernst Wetter]], prezident švajčiarskej konfederácie * [[Sigmund Widmer]] (1919{{--}}2003), švajčiarsky politik * [[Dölf Wild]] (nar. 1954), švajčiarsky historik a archeológ * [[Josephina Theresia Zürcher]], jedna z prvých lekárok v Osmanskej ríši * [[Sam Ratulangi]], indonézsky národný hrdina, štátnik, učiteľ, novinár, politik, prvý Celebes/[[Sulawesi]] guvernér a bývalý indonézsky partizán (doktor matematiky) * [[Ernest Douwes Dekker]], indonézsky národný hrdina, holandsko-indonézsky politik, spisovateľ === Ekonomika, obchod a manažment === * [[Christoph Blocher]], švajčiarsky politik, industrialista a bývalý člen Švajčiarskej federálnej rady * [[Karl Brunner]], švajčiarsky ekonóm * [[Markus U. Diethelm]], švajčiarsky podnikateľ a hlavný poradca skupiny [[UBS AG]] * [[Martin Ebner]] (nar. 1945), švajčiarsky miliardár a podnikateľ * [[Marc Faber]], investičný analytik a podnikateľ * [[Alan Frei]], švajčiarsky podnikateľ * [[Bruno Frey]], švajčiarsky ekonóm * [[Thomas Gottstein]] (nar. 1964), švajčiarsky bankár, riaditeľ [[Credit Suisse]]<ref>{{cite web |title=Thomas P. Gottstein |url=https://www.credit-suisse.com/about-us/en/our-company/our-management/executive-board/thomas-p-gottstein.html |website=Credit Suisse |access-date=7 February 2020 |accessdate=2024-05-09 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20201101012743/https://www.credit-suisse.com/about-us/en/our-company/our-management/executive-board/thomas-p-gottstein.html |archivedate=2020-11-01 }}</ref> * [[Walter Haefner]], podnikateľ, majiteľ a chovateľ dostihových koní plemena [[Thoroughbred]] v Írsku * [[Jörg Kachelmann]], moderátor, novinár a podnikateľ v oblasti meteorológie<ref>{{Cite web|url=https://www.ohb.de/en/magazine/germany-is-a-global-center-for-superstition|title=Germany is a global center for superstition|website=OHB SE|accessdate=2024-05-09|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200930212413/https://www.ohb.de/en/magazine/germany-is-a-global-center-for-superstition/|archivedate=2020-09-30}}</ref> * [[Raynold Kaufgetz]], švajčiarsky ekonóm * [[Peter Kurer]], švajčiarsky manažér a právnik * [[Adriano B. Lucatelli]], švajčiarsky manažér a podnikateľ * [[Dominique Rinderknecht]], švajčiarska modelka a [[Miss Švajčiarsko]] 2013 * [[Marcel Rohner]], švajčiarsky podnikateľ, UBS AG * [[Stephan Schmidheiny]], švajčiarsky podnikateľ a miliardár === Veda === * [[Artur Avila]], profesor na Inštitúte pre matematiku a držiteľ ocenenia [[Fieldsova medaila]] * [[Christian Beyel]], švajčiarsky matematik * [[Brigitta Danuserová]], medicína * [[Petrus Josephus Wilhelmus Debye|Peter Debye]], holandský fyzik a chemik * [[Albert Einstein]], teoretický fyzik, ktorý získal doktorát na univerzite v Zürichu v roku 1905 a bol vymenovaný za mimoriadneho profesora na univerzite v roku 1909 * [[Anna Fischer-Dückelmann]], jedna z prvých žien, ktoré získali lekársky diplom v nemecky hovoriacej krajine * [[Natalie Gramsová]], nemecká lekárka, spisovateľka a [[Vedecká komunikácia|vedecká komunikátorka]] * [[Paul Herrling]] (Ph.D. 1975), švajčiarsky vedúci podnikového výskumu, profesor * [[Albert Hofmann]], švajčiarsky vedec a objaviteľ [[Dietylamid kyseliny lysergovej|LSD-25]] * [[Max Holzmann]], švajčiarsky kardiológ * [[Edith Humphrey]], chemička a prvá Britka, ktorá získala doktorát z chémie * [[Hugo Iltis]], biológ, životopisec Gregora Mendela * [[Maximilian Janisch]], švajčiarsky matematik, najmladší doktorand vo Švajčiarsku * [[Alfred Kleiner]], experimentálny fyzik * [[Hanna Kokko]], biológ * [[Jean Lindenmann]] (1924{{--}}2015), švajčiarsky imunológ a virológ; spoluobjaviteľ [[interferón]]u * [[Rachel Lloyd]] (1839{{--}}1900), americká chemička * [[Rolf Pfeifer]], informatika a umelá inteligencia * [[Wilhelm Röntgen]], fyzik a inžinier, ktorý objavil [[röntgenové žiarenie]] * [[Erwin Schrödinger]], rakúsky fyzik, ktorý bol profesorom v rokoch 1921 až 1927 * [[Heinrich Willi]], švajčiarsky pediater * [[Heidi Wunderli-Allenspach]] (nar. 1947), švajčiarska biologička a prvá ženská riaditeľka ETH Zürich * [[Gazi Yaşargil]], muž storočia v neurochirurgii 1950{{--}}1999, profesor a predseda oddelenia neurochirurgie (1973{{--}}1993) === Filozofia a teológia === * Eberhard Jüngel (1934{{--}}2021), nemecký luteránsky teológ === Umenie a hudba === * Luzia von Wyl (nar. 1985), švajčiarska skladateľka a klaviristka === Laureáti Nobelovej ceny === S univerzitou je spojených 12 nositeľov [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]], predovšetkým za [[Nobelova cena za fyziku|fyziku]] a [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|chémiu]]. [[Súbor:Einstein_1921_portrait2.jpg|náhľad|[[Albert Einstein]]]] {| class="wikitable sortable" ! Rok ! Odbor ! Laureát |- | 1901 | [[Nobelova cena za fyziku|Fyzika]] | [[Wilhelm Röntgen|Wilhelm Conrad Röntgen]] |- | 1902 | [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Literatúra]] | [[Theodor Mommsen]] |- | 1913 | [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Chémia]] | [[Alfred Werner]] |- | 1914 | [[Nobelova cena za fyziku|Fyzika]] | [[Max von Laue]] |- | 1921 | [[Nobelova cena za fyziku|Fyzika]] | [[Albert Einstein]] |- | 1933 | [[Nobelova cena za fyziku|Fyzika]] | [[Erwin Schrödinger]] |- | 1936 | [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Chémia]] | [[Petrus Josephus Wilhelmus Debye|Peter Debye]] |- | 1937 | [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Chémia]] | [[Paul Karrer]] |- | 1939 | [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Chémia]] | [[Leopold Ružička|Lavoslav Ružička]] |- | 1949 | [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Medicína]] | [[Walter Rudolf Hess]] |- | 1987 | [[Nobelova cena za fyziku|Fyzika]] | [[Karl Alexander Müller|Karl Alex Müller]] |- | 1996 | [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Medicína]] | [[Rolf M. Zinkernagel]] |} == Pridružené inštitúcie == * [[Corpus Córporum]], digitálna knižnica vytvorená a spravovaná univerzitným Inštitútom pre grécku a latinskú filológiu. * [[Švajčiarske národné superpočítačové centrum]] ==Referencie== {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.stura.uzh.ch/ Únia študentských združení univerzity v Zürichu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080410073333/http://www.stura.uzh.ch/ |date=2008-04-10 }} * [http://www.universityrankings.ch Rebríček švajčiarskych univerzít] [[Kategória:Stavby v Zürichu]] [[Kategória:Univerzita v Zürichu]] [[Kategória:Univerzity vo Švajčiarsku]] 869wdwb8tngnst2ho33azfku29ga7mk 2 715639 8226523 7931270 2026-05-31T08:01:13Z Fillos X. 212061 + 8226523 wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Fillos X.}} = Jakub Gulík = {{Infobox Osobnosť | Meno = Jakub Gulík | Popis osoby = slovenský stand-up komik, moderátor, podcaster, scenárista | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1992}} | Miesto narodenia = [[Považie]], [[Slovensko]] | Deti = | Manželka = | Rodičia = | Aktívne roky = [[2010]]{{--}}súč. | Profesia = [[komik]], [[moderátor]] | Príbuzní = | Národnosť = slovenská | Štát pôsobenia = {{SVK}} [[Slovensko]] | Iné mená = | Pseudonym = Gulo }} '''Jakub Gulík''' (* [[1991]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stand-up komik Jakub Gulík (26): Neschopný terorista sa spozná hneď po pristátí lietadla|url=https://gaudeo.sk/jakub-gulik/|dátum vydania=2018-03-13|dátum prístupu=2023-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> [[Považie]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[Moderátor (reaktor)|moderátor]], [[zabávač]], [[Podcast|podcaster]] a [[komik]] zo [[Silné reči|Silných rečí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jakub Gulík|url=https://silnereci.sk/komici/jakub-gulik|vydavateľ=Silné reči|dátum prístupu=2023-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> Taktiež sa venuje aj svojim vystúpeniam na svojom [[YouTube]] kanáli Jakub Gulík.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jakub Gulík - YouTube|url=https://www.youtube.com/@JerichoThug91/about|vydavateľ=www.youtube.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref> == Životopis == Jakub Gulík sa narodil v [[Považie|Považí]] v roku [[1991]], v súčasnosti žije v [[Bratislava|Bratislave]]. Dlho sa pohyboval na scéne ako zabávač. Vyskúšal si aj hranie v dvoch filmoch, ale nakoniec ho zaujal [[Stand-up comedy|stand-up]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komik Jakub Gulík: Mám rád tvrdý humor, čierny humor, ale aj láskavý humor občas nezaškodí|url=https://www.startitup.sk/komik-jakub-gulik-mam-rad-tvrdy-humor-cierny-humor-ale-aj-laskavy-humor-obcas-nezaskodi/|vydavateľ=Startitup.sk|dátum vydania=2018-06-27|dátum prístupu=2023-10-22|jazyk=sk}}</ref> ktorému sa venuje už viac ako sedem rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jakub Gulík {{!}} Mentor|url=https://growni.sk/mentor/jakub-gulik|vydavateľ=GROWNi.sk|dátum prístupu=2023-10-23|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jakub Gulík: Dobrý politik je pre mňa človek, ktorý je nudný a ponúkne mi na riešenie situácie dáta a nie emócie|url=https://www.heroes.sk/jakub-gulik-rozhovor/|dátum prístupu=2023-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> Aktuálne v tejto brandži patrí medzi najžiadanejších slovenských komikov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Silné reči|url=https://silnereci.sk/|vydavateľ=Silné reči|dátum prístupu=2023-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> Spolu s ďalšími členmi [[Silné reči|Silných rečí]], pravidelne vystupujú nie len v Bratislave ale i iných mestách.<ref name=":0" /> Diváci ho poznajú nielen z televíznych vystúpení, ale aj ako komentátora [[Internet|internetovej]] [[Satira|satirickej]] relácie ''[[Ťažký týždeň]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komik Jakub Gulík: Vypnú Ťažký týždeň? Štandardné demokratické strany zlyhali|url=https://www.aktuality.sk/clanok/lyVZ977/komik-jakub-gulik-vypnu-tazky-tyzden-standardne-demokraticke-strany-zlyhali/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum vydania=2023-09-20|dátum prístupu=2023-10-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Vo voľnom čase sa objavuje v podcastoch venovaných stand-upu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stand-up Komik|url=https://silazdravia.sk/2019/12/08/stand-up-komik/|vydavateľ=silazdravia.sk|dátum vydania=2019-12-08|dátum prístupu=2023-10-22|jazyk=sk-SK|priezvisko=Lenka}}</ref> == Filmografia == === Filmy === * [[2022]]: ''Stand up'' * [[2014]]: ''Nuda a iné drogy'' === TV šou === * [[2022]]: ''Simona: Donaha!'' * 2020: ''Kulturcast Dana Čistého'' * 2020: ''Musíme sa porozprávať'' * [[2020]]: ''Navážno'' * [[2018]]: ''Debilné vtipy'' * 2015: ''Level Lama'' * [[2015]]{{--}}súč.: ''[[Ťažký týždeň]]'' * 2010: ''Silné reči'' * [[2010]]: ''[[Česko Slovensko má talent]]'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Ľudia|Biografický}} * {{Csfd meno|id=129801|meno=Jakub Gulík}} {{Autoritné údaje}} [[:Kategória:Slovenskí komici]] [[:Kategória:Slovenskí moderátori]] [[:Kategória:Stand-up komici]] [[:Kategória:Osobnosti z Považian]] = Jakub Ťapák = {{Infobox Osobnosť | Meno = Jakub Ťapák | Popis osoby = slovenský stand-up komik, moderátor, podcaster, scenárista | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1992}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Deti = 1<ref>https://www.europa2.sk/1838/z-komika-zitrona-bude-otec/</ref> | Manželka = Saša Ťapáková<ref>https://www.markiza.sk/relacie/jakub-zitron-tapak-ruku-na-srdce/clanok/853756-markizak-sa-ozenil-jeho-nevesta-bola-prenadherna</ref><ref>https://odzadu.startitup.sk/slovensky-moderator-bude-otcom-krasnu-novinku-prezradila-jeho-snubenica/</ref> | Rodičia = [[Ján Ťapák]] {{Small|(otec)}} | Aktívne roky = [[2015]]{{--}}súč. | Profesia = [[komik]] | Príbuzní = [[Marek Ťapák]] {{Small|(strýko)}}, Taruna Ťapáková {{Small|(sesternica)}} | Národnosť = slovenská | Štát pôsobenia = {{SVK}} [[Slovensko]] | Iné mená = | Pseudonym = Zitron_Citron }} '''Jakub „Zitron“ Ťapák''' (* [[1992 Galvarino|1992]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RTVS predstavuje nový interaktívny formát pre mladých Park|url=https://www.rtvs.sk/televizia/clanky/102879/rtvs-predstavuje-novy-interaktivny-format-pre-mladych-park|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2023-10-21|jazyk=sk}}</ref> [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[Tanec|tanečník]], [[zabávač]], [[Podcast|podcaster]] a [[komik]] zo [[Silné reči|Silných rečí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=- MaxiTicket|url=https://vstupenky.maxiticket.sk/performer/1582|vydavateľ=vstupenky.maxiticket.sk|dátum prístupu=2023-10-21|priezvisko=MaxiTicket}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zitron|url=https://silnereci.sk/komici/zitron|vydavateľ=Silné reči|dátum prístupu=2023-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref><ref name=":0" /> Okrem [[Stand-up comedy|stand-upu]] sa venuje aj roastovaniu [[Horor|hororov]] na svojom [[YouTube]] kanáli Zitron_Citron.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jakub Zitron Ťapák: Som extrémny introvert. Keď po skončení šou idú komici piť, ja utekám domov pozerať horor (Rozhovor)|url=https://refresher.sk/117468-Jakub-Zitron-Tapak-Som-extremny-introvert-Ked-po-skonceni-sou-idu-komici-pit-ja-utekam-domov-pozerat-horor-Rozhovor|vydavateľ=refresher.sk|dátum prístupu=2023-10-21|jazyk=sk|priezvisko=REFRESHER}}</ref> == Životopis == Jakub Ťapák známy pod prezývkou Zitron<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VIDEO: Aj z problémov Slovenska by sme si mali vedieť urobiť srandu, myslí si komik Zitrón|url=https://www.startitup.sk/video-aj-z-problemov-slovenska-by-sme-si-mali-vediet-urobit-srandu-mysli-si-komik-zitron/|vydavateľ=Startitup.sk|dátum vydania=2021-11-11|dátum prístupu=2023-11-17|jazyk=sk}}</ref> sa narodil v [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1992]]. Pochádza z umeleckej rodiny, jeho otec Ján je významným akademickým [[Sochárstvo|sochárom]] a strýko Marek patrí medzi slovenskú [[Herectvo|hereckú]], [[Režisér|režisérsku]] a [[Scenárista|scenáristickú]] elitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osobný profil Marek Ťapák|url=https://www.aktuality.sk/osobnost/tapak-marek/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2023-10-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Jakub sa vydal v ich stopách, ale trochu iným smerom. Dlho sa pohyboval na scéne ako [[Tanečnica|tanečník]] v [[Street Dance Academy]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jakub Zitron Ťapák|url=https://nicetry.sk/team/jakub-zitron-tapak/|dátum prístupu=2023-10-21|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jakub Zitron Ťapák|url=https://www.joj.sk/silne-reci/ucinkujuci/263055-jakub-zitron-tapak|vydavateľ=www.joj.sk|dátum prístupu=2023-10-22|jazyk=sk|priezvisko=redakcia/LM}}</ref> kde pôsobil vyše 5 rokov. Vyskúšal si aj [[Modelovanie|moderovanie]] v televízii, ale zaujal ho nakoniec [[Stand-up comedy|stand-up]],<ref name=":0" /> ktorému sa venuje už viac ako sedem rokov. Aktuálne v tejto brandži patrí medzi najžiadanejších slovenských komikov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jakub Zitron Ťapák {{!}} Osobnosti {{!}} TV Markíza|url=https://www.markiza.sk/osobnosti/31705-jakub-zitron-tapak|vydavateľ=www.markiza.sk|dátum prístupu=2023-10-22|jazyk=sk}}</ref> Spolu s ďalšími členmi [[Silné reči|Silných rečí]], pravidelne vystupujú nie len v Bratislave ale i iných mestách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Silné reči|url=https://silnereci.sk/|vydavateľ=Silné reči|dátum prístupu=2023-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> Diváci ho poznajú nielen z televíznych vystúpení<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A&S {{!}} "Aj tvrdý vtip dokáže byť dobrý," stand-up komik Jakub Zitron Ťapák hosťom Adely a Sajfu|url=https://www.funradio.sk/clanok/47137-a-and-s-vtip-dokaze-byt-dobry-aj-tvrdy-stand-up-komik-jakub-zitron-tapak-hostom-adely-a-sajfu/|vydavateľ=www.funradio.sk|dátum vydania=2023-02-24|dátum prístupu=2023-10-22|jazyk=sk}}</ref>, ale aj ako komentátora zákulisného magazínu ''[[Farma (televízna relácia)|Farma X-tra]]''.<ref name=":0" /> Na streamovacej službe [[TV Markíza|TV Marízy]]{{--}}[[Voyo]] má vlastný špeciál s názvom ''Jakub Zitron Ťapák: Ruku na srdce''.<ref name=":0" /> Vo voľnom čase sa objavuje v podcastoch venovaných stand-upu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jakub Zitron Ťapák: Nemám žiadnu hranicu, o čom sa môže a nemôže vtipkovať|url=https://www.mediaklik.sk/influenceri/clanok/635235-jakub-zitron-tapak-po-prvom-pokuse-som-sa-do-stand-upu-okamzite-zamiloval/|vydavateľ=Mediaklik.sk|dátum vydania=2022-08-10|dátum prístupu=2023-11-17|jazyk=sk-SK}}</ref> == Filmografia == === Seriály === * [[2000]]: ''Ako divé husi'' === TV šou === * [[2023]]: ''Jakub Zitron Ťapák: Ruku na srdce''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jakub Zitron Ťapák: Ruku na srdce - Sledujte online {{!}} Voyo|url=https://voyo.nova.cz/titul/9765-jakub-zitron-tapak-ruku-na-srdce|vydavateľ=voyo.nova.cz|dátum vydania=2023|dátum prístupu=2023-10-22|jazyk=cs}}</ref> * 2023: ''Farma X-tra''<ref name=":0" /> * [[2022]]: ''Simona: Donaha!'' * [[2021]]: ''[[Krištáľové krídlo]]''{{--}}moderátor * [[2020]]: ''Hejtáreň Roasted!'' * [[2018]]: ''Debilné vtipy'' * [[2015]]: ''Level Lama'' * [[2010]]: ''Silné reči'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Bratislava|Bratislavský|Ľudia|Biografický}} * {{Csfd meno|id=471234|meno=Jakub Ťapák}} * {{Imdb meno|id=9517947|meno=Jakub Ťapák}} * {{Fdb meno|id=451276|meno=Jakub Ťapák}} * [https://www.markiza.sk/osobnosti/31705-jakub-zitron-tapak Jakub Ťapák] v [[TV Markíza]] {{Autoritné údaje}} [[:Kategória:Slovenskí komici]] [[:Kategória:Stand-up komici]] [[:Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] = Juraj Fehervari = {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Fehervari | Popis osoby = slovenský podnikateľ | Portrét = Juraj fehervari.jpg | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1987|10|1}} | Miesto narodenia = [[Žilina]], [[Česko-Slovensko]] | Národnosť = slovenská | Webstránka = fehervari.sk | Profesia = podnikateľ }} '''Juraj Fehervari''' (* [[1. október]] [[1981|1987]], [[Žilina]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[podnikateľ]], spoluzakladateľ, väčšinový vlastník a CEO jednej z najrýchlejšie rastúcich značiek barefoot obuvi na svete – Be Lenka a inovatívnej značky barefoot tenisiek Barebarics. Je známy tiež z televíznych obrazoviek ako investor a porotca v celosvetovo úspešnej podnikateľskej reality šou Dragons' Den, ktorá je vysielaná na [[TV Markíza]] pod názvom ''[[Jama levova]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poznáme levov z Jamy levovej, šou sľubuje investičné možnosti pre nadaných podnikateľov | url = https://medialne.trend.sk/televizia/pozname-levov-jamy-levovej-sou-slubuje-investicne-moznosti-pre-nadanych-podnikatelov | vydavateľ = medialne.trend.sk | dátum vydania = 2023-08-03 | dátum prístupu = 2024-07-08 | jazyk = sk}}</ref> Vo svojom podnikaní sa Juraj Fehervari zameriava na vysokú pridanú hodnotu pre zákazníka a spája prirodzenosť s novými technológiami a inováciami. Vďaka unikátnemu produktu – barefoot topánkam, firemnej filozofii a stovkám tisícov spokojných zákazníkov vo viac ako 70 krajinách sveta získal niekoľko prestížnych ocenení a viac ako 300 mediálnych zmienok doma i v zahraničí. Skvelé biznisové výsledky, rapídny rast a zodpovednosť voči životnému prostrediu a udržateľnosti zaradili firmu Be Lenka medzi globálnych lídrov v segmente barefoot obuvi už v prvých rokoch podnikania. V roku [[2021]] pridal Juraj Fehervari do svojho portfólia novú dizajnovú barefoot značku Barebarics a retailovú sieť PLAN BE. == Ocenenia a nominácie == # 2019 – EY Začínajúci podnikateľ roka # 2019 – Inovácia [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] # 2020 – Reprezentácia barefootovej komunity na EXPO 2020 v Dubaji # 2021 – [[Krištáľové krídlo]] – Inovácie a startupy (nominácia) # 2021 – Atlas – Envirocena Nadácie [[Všeobecná úverová banka|VÚB]] (nominácia) # 2022 – EY Podnikateľ roka # 2022 – Mladý inovatívny podnikateľ # 2022 – Pamätná plaketa Žilinského samosprávneho kraja za výnimočný prínos v oblasti inovatívneho podnikania # 2022 – Národná cena za produktivitu # 2022 – Národná cena za kvalitu a spoločenskú zodpovednosť # 2022 – [[Forbes (magazín)|Forbes]] – Diamanty slovenského biznisu (3. miesto) # 2022 – Via Bona Slovakia – Zodpovedná malá a stredná firma (nominácia) # 2022 – Cena Indexu – Najinšpiratívnejší podnikateľský príbeh == Referencie == {{Referencie}} = Teodor Pasternák = {{Infobox Herec|meno=Teodor Pasternák|fotka=|veľkosť fotky=|komentár=|dátum narodenia={{dnv|1973|12|4}}|miesto narodenia=[[Prešov]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]|povolanie=[[Žurnalista]]|roky pôsobenia=(2009{{--}})|webstránka=http://www.topsi.sk/|otec=[[Ivan Pasternák]]|prezývky=Teddy}} '''Teodor Pasternák''' (* [[4. december]] [[1973]], [[Prešov]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[žurnalista]], [[komparzista]] a príležitostný [[herec]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TEDDEUM - kurzy práce s počítačom vo firmách a domácnostiach|url=http://www.skolenie.com/onas.htm|vydavateľ=www.skolenie.com|dátum prístupu=2023-02-25}}</ref> == Životopis == Narodil sa v roku [[1973]] v [[Prešov|Prešove]], do [[Židia|židovskej]] rodiny. V detstve sa s rodičmi presťahoval do [[Bratislava|Bratislavy]] (kde žije doteraz). Vo svojich ôsmich rokoch debutoval v [[Dráma|dráme]] ''[[Čarbanice]]'', kde stvárnil rolu huslisty.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Scéna z filmu Evy ŠTEFANKOVIČOVEJ ČARBANICE|url=https://www.youtube.com/watch?v=1_a3lkO6P6o|dátum prístupu=2023-02-25|jazyk=sk-SK}}</ref> Natáčanie filmu trvalo len pár dní a konalo sa v [[Petržalka|Petržalke]].<ref name=":0" /> Film mal premiéru [[3. september|3. septembra]] [[1982]] a zarobil 617 997 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]] (cca 24 200 [[Euro|€]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dětská čmáranice (1982)|url=https://www.csfd.cz/film/28162-detska-cmaranice/prehled/|dátum prístupu=2023-02-25|jazyk=cs-CZ}}</ref> Medzitým účinkoval v dvoch krátkometrážnych filmoch režiséra [[Michal Ruttkay|Michala Ruttkaya]]. Režisér [[Dušan Hanák]] ho v roku [[1985]] angažoval do psychologickej drámy ''[[Tichá radosť]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tichá radosť (1985)|url=https://www.csfd.cz/film/4149-ticha-radost/galerie/|dátum prístupu=2023-02-25|jazyk=cs-CZ}}</ref> Je to [[Psychológia|psychologický]] príbeh o hľadaní hodnôt v živote tridsaťročnej zdravotnej sestry. V [[Limbach|Limbachu]] kde sa natáčali scény chalupy sa stretol s [[Magda Vášáryová|Magdou Vášáryovou]], [[Ladislav Gerendás|Ladislavom Gerendásym]] a [[Jaroslava Kretschmerová|Jaroslavou Kretschmerovou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Teodor PASTERNÁK v úlohe »ČERMÁK mladší« vo filme Dušana HANÁKA TICHÁ RADOSŤ.|url=https://www.youtube.com/watch?v=ompWt6OSLfo|dátum prístupu=2023-02-25|jazyk=sk-SK}}</ref> Doteraz film s veľkou popularitou vysiela [[Dvojka (RTVS)|slovenská dvojka]]. V [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokoch]] sa už neobjavoval moc vo filmoch, preorientoval sa skôr na žurnalistiku. Vyštudoval žurnalistiku na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] v Bratislave.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Články od Teodor Pasternák|url=https://blog.sme.sk/|vydavateľ=blog.sme.sk|dátum prístupu=2023-02-24|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Doktorandské štúdium ukončil na Fakulte masmédií [[Paneurópska vysoká škola|Paneurópskej vysokej školy]] v Bratislave v roku [[2011]].<ref name=":3" /> V rokoch [[2001]]{{--}}2011 na Katedre žurnalistiky FiF UK prednášal predmety súvisiace s internetom a fotografiou, vyučoval elektronický rozhlasový strih a mal na starosti televízne štúdio, v ktorom študenti žurnalistiky a Katedry marketingovej komunikácie vytvárali reportáže a reklamy. Má skúsenosti s prácou v novinách, časopisoch, rozhlase, televízii aj tlačovej agentúre.<ref name=":2" /> V roku [[1997]] založil vydavateľstvo '''PressenT''', ktoré vydáva skriptá. Venuje sa aj kreatívnej činnosti v reklame, pripravuje grafické reklamy a rozhlasové spoty. V roku [[2009]] si založil vlastný [[YouTube]] kanál kde prevažne vydáva videa zamerané na [[Vrtuľník|vrtuľníky]] či [[Lietadlo|lietadlá]]. Od roku [[2010]] sa začal objavovať v mnohých českých či slovenských [[Seriál|seriáloch]], [[Reklama|reklamách]], [[Videoklip|videoklipoch]] či [[Dokumentárny film|dokumentoch]]. Medzi najznámejšie reklamy patrí napr.: fantomasovská reklama na [[Poštová banka|poštovú banku]], Niké je tipovanie či Kooperativa. Časom stihol natočiť zhruba 200 počinov, to mu vynieslo ocenenie ''najlepší komparzista roka''. V roku [[2017]] sa opäť objavil v celovečernom filme ''[[Únos (film z roku 2017)|Únos]]'' režisérky [[Mariana Čengel Solčanská|Solčanskej]]. Hlavné úlohy si zahrali [[Rebeka Poláková]], [[Maroš Kramár]], [[Milan Ondrík]], [[Dano Heriban]], [[Ingrid Timková]], [[Dávid Hartl]] a [[Vladislav Plevčík]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Únos (2017)|url=https://www.csfd.cz/film/464563-unos/prehled/|dátum prístupu=2023-02-25|jazyk=cs-CZ}}</ref> Dráma inšpirovaná [[Zavlečenie Michala Kováča ml.|skutočnými udalosťami]] na slovenskej politickej scéne [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokov]] vyniesla nie jedno ocenenie.<ref name=":1" /> Film videlo na [[Slovensko|Slovensku]] 278 763 divákov, čím sa stal tretím najsledovanejším slovenským filmom dekády [[2010]]{{--}}[[2019]] a v čase uvedenia štvrtým najnavštevovanejším slovenským filmom od roku [[1993]].<ref name="Únoscsfd">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|vydavateľ=|titul=Únos|url=http://www.csfd.cz/film/464563-unos/prehled/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-3-3|miesto=|jazyk=}}</ref> O rok neskôr (čiže [[2018]]) bol jedným z účinkujúcich v dokumente o [[Alexander Dubček|Dubčekovi]] – ''Vycestovacia doložka pre Dubčeka''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vycestovacia doložka pre Dubčeka (2018)|url=https://www.csfd.sk/film/674992-vycestovacia-dolozka-pre-dubceka/prehlad/|dátum prístupu=2023-02-25|jazyk=sk-SK}}</ref> Taktiež bol pozvaný do jednej z relácií Reflexu kde spolu s [[Oliver Andrásy|Oliverom Andrásym]] a [[Elena Vacvalová|Elenou Vacvalovou]] spomínali na program [[Humorikon]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Teodor PASTERNÁK v spomienke na reláciu HUMORIKON v REFLEXe TV MARKÍZA 2.2.2022 o 17:47|url=https://www.youtube.com/watch?v=GD1qQ7OsJXg|dátum prístupu=2023-02-25|jazyk=sk-SK}}</ref> V [[Január 2009|januári]] [[2019]] zmenil profesiu a stal sa konzultantom verejného obstarávania.<ref>https://sk.linkedin.com/in/teodor-pastern%C3%A1k-40099054</ref> Často si však popri tom privyrába hraním pred kameru. == Filmografia == === Filmy === {| class="wikitable sortable" !Rok !Film !Réžia !Postava !Poznámka |- |[[1982]] |''[[Čarbanice]]'' |[[Eva Štefankovičová]] |detský huslista (husličkár) | |- |[[1983]] |''[[Režim dňa]]'' |[[Michal Ruttkay]] |dieťa |[[:Kategória:Krátkometrážne filmy|krátkometrážny]] |- |[[1983]] |''[[Remiho úraz]]'' |Michal Ruttkay |dieťa |krátkometrážny |- |[[1985]] |''[[Tichá radosť]]'' |[[Dušan Hanák]] |Čermák mladší | |- |[[2017]] |''[[Únos (film z roku 2017)|Únos]]'' |[[Mariana Čengel Solčanská]] |člen speváckeho zboru | |- |[[2018]] |''[[Vycestovacia doložka pre Dubčeka]]'' |[[Juraj Lihosit]] |dôverník Štátnej bezpečnosti |[[Dokumentárny film|dokument]] |} === TV === {| class="wikitable sortable" !Rok !Relácia !Réžia !Postava !Poznámka |- |[[2002]] |''[[Rozhodni ako ďalej]]'' |{{#tag:ref|Poznámky: * Neuvedené.|group=pozn}} |trúbkar a kapelník Giuseppe |televízny šot |- |[[2008]] |''[[Súdna sieň (seriál)|Súdna sieň]]'' |[[Ivan Predmerský]], [[Braňo Mišík]] |odporca Miloslav Vrábel |časť č. 50 ''Nezdanené výživné'' |- |[[2016]] |[[Koleso šťastia|''Koleso šťastia'']]''<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Teodor PASTERNÁK - YouTube|url=https://www.youtube.com/@TeddyPasternak/playlists|vydavateľ=www.youtube.com|dátum prístupu=2023-03-10}}</ref>'' |{{#tag:ref|Poznámky: * Neuvedené.|group=pozn}} |súťažiaci | |- |[[2017]] |''[[5 proti 5]]''<ref name=":4" /> |[[Laco Halama]] |súťažiaci | |- |[[2018]] |''[[Modrý kód]]'' |[[Lukáš Buchar]], [[Jaromír Polišenský]] |detský lekár / neonatológ |2 diely |- |[[2021]] |[[Policajné prípady|''Policajné prípady'']] |[[Karel Snop]] |otec Tibor Vajda | |} == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Ľudia}} * [[imdbname:3347447|''Teodor Pasternák'']] vo [[Filmová databáza|Filmovej databáze]] (po česky) * [https://www.fdb.cz/lidi/63548-teodor-pasternak.html ''Teodor Pasternák''] v [[Internet Movie Database]] (po anglicky) * [https://www.csfd.cz/tvurce/140597-teodor-pasternak/biografie/ ''Teodor Pasternák''] v [[Česko-Slovenská filmová databáza|Česko-Slovenskej filmovej databáze]] * [https://www.tv-archiv.sk/-teodor-pasternak ''Teodor Pasternák''] v [[TV archív|TV archíve]] (po slovensky) * [https://soundcloud.com/teodor-pasternak ''Teodor Pasternák''] v [[SoundCloud]] (po anglicky) {{Biografický výhonok}} [[:Kategória:Osobnosti z Prešova]] [[:Kategória:Slovenskí publicisti]] [[:Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[:Kategória:Slovenské osobnosti židovského pôvodu]] {{Pieskovisko redaktora}} [[Kategória:Redaktor:Fillos X.]] 0y3bqp4vwzol2nexceosz28p9kjim2n 0 715775 8226475 7951710 2026-05-31T03:05:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226475 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Vilém Heckel | Rodné meno = | Popis osoby = český fotograf a horolezec | Portrét = Heckel portrait 1.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1918|05|21}} | Miesto narodenia = [[Plzeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1970|05|31|1918|05|21}} | Miesto úmrtia = [[Huascarán]], Yungau, [[Peru]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Milada, rod. Matoušová (⚭ 1942) | Partnerka = | Deti = Eva (* 1945) {{break}} Helena (* 1956) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Česko | Portál2 = Umenie | Portál3 = }} '''Vilém Heckel''' (* [[21. máj]] [[1918]], [[Plzeň]] – † [[31. máj]] [[1970]], [[Huascarán]])<ref name="remes" /> bol [[Česi|český]] [[fotograf]] a [[horolezectvo|horolezec]]. Venoval sa propagačnej a krajinárskej [[fotografovanie|fotografii]], najmä fotografovaniu hôr.<ref name="remes" /> == Život a tvorba == Vilém Heckel sa narodil v Plzni. Jeho otec Adolf Heckel (1888{{--}}1942) bol žeriavnikom v [[Škoda Holding|plzenskej Škodovke]]. Medzi otcove koníčky patrili turistika a fotografovanie, pričom oboma zásadne ovplyvnil aj svojho syna. Vilém sa vyučil fotografom v portrétnom ateliéri Aloisa Chmelíka v Plzni v roku [[1936]]. Pracoval najprv v menších fotografických ateliéroch a počiatky svojej kariéry spojil s [[reklamná fotografia|reklamnou fotografiou]]. Od roku [[1937]] bol zamestnaný u pražskej firmy Indusfoto, čoskoro však svoj záujem obrátil smerom k divadelnej fotografii a následne k [[reportáž]]i. Pôsobil v niekoľkých ateliéroch, než sa usadil ako priemyselný fotograf v [[Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] a pri Československej obchodnej komore v [[Praha|Prahe]], kde strávil pätnásť rokov. V roku [[1949]] bol prijatý do fotografickej sekcie Zväzu československých výtvarných umelcov.<ref name="remes">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Remeš | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Vilém Heckel (1918-1970) | url = http://stityheckel.cz/cz.php | url archívu = https://web.archive.org/web/20120315093927/http://stityheckel.cz/cz.php?st=VilemHeckelZivotopisnaData | vydavateľ = CZECH PHOTO | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-06 | dátum archivácie = 2012-03-15 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="dvorak">{{Citácia knihy | priezvisko = Dvořák | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Vilém Heckel : výběr fotografií z celoživotního díla | vydanie = 1 | vydavateľ = Panorama | miesto = Praha | rok = 1982 | počet strán = 211 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Od roku [[1953]] sa venoval aj [[horolezectvo|horolezectvu]]. V roku [[1956]] sa stal fotografom na voľnej nohe. Prvýkrát vystavoval v roku [[1960]] v Prahe súbor fotografií z expedície na [[Veľký Kaukaz|Kaukaz]], ktorej sa zúčastnil v roku [[1958]]. V roku [[1962]] sa zúčastnil druhýkrát horolezeckej výpravy na Kaukaz a v roku [[1965]] bol členom prvej československej expedície do [[Hindúkuš]]a v [[Afganistan|Afganistane]]. V roku [[1967]] sa zúčastnil horolezeckej výpravy do [[Pakistan]]u a v roku [[1970]] československej expedície do [[Peru]], kde tragicky zahynul so všetkými ďalšími členmi výpravy pod lavínou, ktorá zavalila ich tábor pod horou [[Huascarán]] v dôsledku silného zemetrasenia (celkovo si vyžiadalo 65 až 70-tisíc obetí a 50-tisíc zranených).<ref name="remes" /><ref name="dvorak" /> == Osobný život == V roku [[1942]] sa oženil s Miladou Matoušovou, s ktorou mali dcéry Evu (* 1945) a Helenu (* 1956).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mitáč | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Osobnost Viléma Heckela v československých médiích | url = https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/55048/130103741.pdf | vydavateľ = Univerzita Karlova : Fakulta sociálních věd : Institut komunikačních studií a žurnalistiky : Katedra žurnalistiky | dátum vydania = 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-06 | miesto = Praha | počet strán = 73}}</ref> Do roku [[1956]] žili v Prahe-[[Radotín]]e, neskôr v [[Černošice|Černošiciach]] pri Prahe. Medzi jeho blízkych priateľov patrili spisovatelia [[Ota Pavel]], [[Arnošt Lustig]], [[Arnošt Černík]]; športovci [[Emil Zátopek]], [[František Šťastný]]; scenárista a režisér [[František Pojdl]]; horolezci [[Radan Kuchař]], [[Bohumil Svatoš]], [[Jan Červinka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mališová | meno = Markéta | priezvisko2 = Heckelová | meno2 = Helena | titul = Vilém Heckel (1918-1970) | url = https://www.vilemheckel.cz/index.php/ivotopis | url archívu = https://web.archive.org/web/20160322100328/https://www.vilemheckel.cz/index.php/ivotopis | vydavateľ = Helena Heckelová | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-06 | dátum archivácie = 2016-03-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dcéra Helena Heckelová spravuje a zverejňuje jeho fotografický archív.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vilém Heckel fotoarchiv : Archiv | url = https://www.vilemheckel.cz/archiv-vilemheckel | vydavateľ = Helena Heckelová | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Knižné publikácie == * ''Naše hory'', text Josef Kunský, Orbis : Praha, 1956 ** 2. vyd., text Josef Kunský a František Kožík, Orbis : Praha, 1972 ** 3. vyd., Orbis, Praha, 1974 * ''Cesty k vrcholům'', text Miroslav Jedlička a Otto Jelínek, Státní tělovýchovné nakladatelství : Praha, 1956 * ''Gipfelsturmer'', Artia, Praha, 1956 * ''Království slunce a ledu'', Naši horolezci na Kavkaze, text Josef Štyrsa, Sportovní a turistické nakladatelství : Praha, 1965 * ''Climbing in the Caucausus'', predhovor vodca britskej horolezeckej výpravy na Mount Everst Lord John Hunt, Spring Books : Londýn, 1965 * ''Sonnige Bergwelt'', text Ota Pavel, Artia : Praha, 1965 * ''Nápoj reků'', fotoilustrácie knihy Josefa Štyrsu, Státní nakladatelství dětské literatury : Praha, 1963 * ''Hory a lidé'', text [[Ota Pavel]], Sportovní a turistické nakladatelství : Praha, 1964 ** 2. vyd. Sportovní a turistické nakladatelství : Praha, 1967 * ''Expedice Kavkaz'', text Arnošt Černík, Svět sovětů : Praha, 1965 * ''Hindúkuš'', text Jaromír Wolf, Sportovní a turistické nakladatelství : Praha, 1967 * ''Als Bergsteiger im Kausasus'', text Arnošt Černík, Svět sovětů : Praha, 1968 * ''Krásy Československa'', text [[Adolf Hoffmeister]], Orbis : Praha, 1968 ** 2. vyd., Orbis : Praha, 1971 ** 3. vyd., Orbis : Praha, 1972 ** 4. vyd., Orbis : Praha, 1974 ** 5. vyd., Orbis : Praha, 1976 * ''Die Schönheit der Tschechoslowakei'', Orbis : Praha, 1968 * ''Czechoslowakia'', anglicko-francúzsko-španielske vyd., Orbis : Praha, 1969 * ''Schody pod Vesmír'', text Vlastimil Šmíd, Olympia : Praha, 1970 * ''Na ostrově krevní msty'', fotografické ilustrácie knihy Arnošta Černíka, Svoboda : Praha, 1970 == Filmy == * ''Kam nedoletí pták'' (1965), réžia: Bedřich Roger, Krátký film Praha<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kam nedoletí pták | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/film/78132-kam-nedoleti-ptak/recenzie/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2024-07-06}}</ref> * ''K vrcholu Tirič Miru'' (1968), réžia: Bedřich Roger, Krátký film Praha<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = K vrcholu Tirič Miru | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/film/78131-k-vrcholu-tiric-miru/recenzie/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2024-07-06}}</ref> == Posmrtne vydané tituly == * ''Poslední hora'', súbor 27 farebných fotografií z Peru, text Gustav Vlk, ČTK Pressfoto : Praha, 1972 * ''Cesta končí pod Huascaránem'', posledné fotografie Viléma Heckela, v knihe Jana Suchla, Olympia : Praha, 1972 * ''Má vlast'', výber fotografií Emanuel Kupčík, text verše českých a slovenských básnikov, Orbis : Praha, 1973 ** 2. vyd., Orbis : Praha, 1975 ** 3. vyd., Orbis : Praha, 1977 * ''Lidé, země, čas'', prierez dielom Viléma Heckela, výber fotografií a text Emanuel Kupčík, doslov Rudolf Skopec, Orbis : Praha, 1975 * ''Mariánské Lázně'', text Evžen Veselý, ČTK Pressfoto : Praha, 1976 * ''Hrady a zámky v Čechách'', text Jaromír Neumann, ČTK Pressfoto : Praha, 1981 * ''Vilém Heckel'', výber fotografií z celoživotného diela zostavil a slovom sprevádzal Karel Dvořák, Panorama : Praha,1982 * ''Horolezecká zastavení'', Vilém Heckel, Jaromír Wolf, Olympia : Praha, 1988 * ''Vilém Heckel – Štíty / Peaks'', pri príležitosti rovnomennej výstavy, Czech Photo : Praha, 2006, ISBN 80-239-7058-5 == Výstavy == * 2006 ''Štíty Viléma Heckela'', Galéria domu fotografie Josefa Sudka v Prahe. *: V roku 1972, rok po smrti Viléma Heckela usporiadali v Liberci jeho priatelia a priaznivci výstavu na tému človek a hory, zloženú ako z prác samotného Heckela, tak ďalších renomovaných fotografov. Výstava sa stretla s nebývalým ohlasom, avšak jej ďalšie pokračovanie na neoficiálnej báze nemalo dlhé trvanie. V roku 2006 nadviazala na túto iniciatívu agentúra Czech Photo, ktorá z popudu Hlavného mesta Prahy a pod záštitou jej vtedajšieho primátora [[Pavel Bém|Pavla Béma]] obnovila súťaž Štíty Viléma Heckela. Súťaž sa zaradila do tzv. „veľkej trojky“ českých fotografických súťaží, k súťaži Frame a najznámejšej Czech Press Photo.<ref>{{Citácia knihy | titul = FOTOGRAFIE magazín | vydavateľ = B.D.S. PRESS | miesto = Praha}}</ref> Súťaž Štíty Viléma Heckela je rozdelená do troch kategórií – Človek a hory, Vidiecka a mestská krajina a Človek a životné prostredie. Cieľom súťaže je propagovať aktívny kontakt človeka s prírodou, jej spoznávanie a šetrné užívanie. Ako mimoriadne ocenenie je v súťaži udeľovaná Cena dcér Viléma Heckela, ktorá sa udeľuje fotografii, ktorá podľa Evy a Heleny Heckelových najviac zodpovedá duchu diela ich otca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štíty Viléma Heckela | url = http://www.horydoly.cz/files/stityheckel_press1_2007.pdf | dátum prístupu = 2024-07-06 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tomanová | meno = Libuše | autor = | odkaz na autora = | titul = Vítězné snímky soutěže Štíty Viléma Heckela potěší i zabolí. Podívejte se | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/cestovani/kolem-sveta/vitezne-snimky-souteze-stity-vilema-heckela-potesi-i-zaboli-podivejte-se.A090203_123106_igsvet_tom | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2009-02-05 | dátum prístupu = 2024-07-06}}</ref> Objavujú sa však aj kritické hlasy k úrovni súťaže, ktorá vykazuje klesajúcu umeleckú tendenciu a sklon ku komercializácii súťažných snímok. Radek Burda, známy fotograf a riaditeľ súťaže Photo Annual Awards a vydavateľ Photo Art Magazine k tomu uvádza: ''„Ak sa moderná fotografia dávno vo svojej sume rozlúčila s prvoplánovo estetizujúcim zobrazením, česká porota sa v Štítoch vydala tou našou peknou českou cestou. Hlavne tie KRÁSNE HORY prosím!“'' a sériu víťazných fotografií ročníka 2011 komentuje: ''„Je sériou ‚kúzelne nádherných snapshotov‘ z hôr po celom svete. Fotiek, ktoré ničím neurazia, určite dojmú, a ktoré by iste v čase Viléma Heckela mali opodstatnenie, hoci aj Vilém Heckel dokázal napríklad vo svojej knihe ‚Schody pod vesmír‘ pojať už vtedy hory inak a podať skutočne strhujúce fotografické oznámenie O ZÁPASE človeka s horami“''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nivelizace, která prostupuje českou společností, zasahuje i fotografické soutěže | url = http://www.radekburda.com/nivelizace_ktera_prostupuje_ceskou_spolecnosti.html | vydavateľ = Radek Burda | dátum vydania = [2011] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> O konaní súťaže Štíty Viléma Heckela po roku 2011 nie sú v dostupných zdrojoch dohľadateľné zmienky. Agentúra Czech Photo má vo svojom súčasnom portfóliu kategórie Czech Press Photo a Czech Nature Photo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czech press foto | url = https://www.czechpressphoto.cz/ | dátum prístupu = 2017-11-12}}</ref> * 2012 ''Vilém Heckel neznámý'', Múzeum Českého raja v Turnove * 2012 ''Jistíš mě? Horolezectví v Českém ráji'', Múzeum Českého raja v Turnove<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muzeum Českého ráje v Turnově: Výstavy | url = http://www.muzeum-turnov.cz/exhibitions/index/1 | dátum prístupu = 2012-05-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120121200456/http://www.muzeum-turnov.cz/exhibitions/index/1 | dátum archivácie = 2012-01-21 }}</ref> * 2014 ''Škoda očima Viléma Heckela'', [[Škoda Múzeum]], Mladá Boleslav, 29. 1. – 30. 6. 2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Škoda očima Viléma Heckela | url = http://museum.skoda-auto.com/SiteCollectionDocuments/aa_documents_EN/2014a/Skoda_ocima_VH_letak_A4.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304204042/http://museum.skoda-auto.com/SiteCollectionDocuments/aa_documents_EN/2014a/Skoda_ocima_VH_letak_A4.pdf | vydavateľ = Škoda Museum | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-06 | dátum archivácie = 2016-03-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> * 2016 ''Archiv Viléma Heckela'', Galéria Fotografic, Strieborná 2, Praha 1, 15. – 20. 11. 2016 – neznáme fotografie z archívu Viléma Heckela<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Archiv Viléma Heckela | url = http://www.fotografic.cz/upcoming/ | dátum prístupu = 2016-11-06 | vydavateľ = Galerie Fotografic | jazyk = }}</ref> * 2018 ''Vilém Heckel 100'', Západočeské múzeum, Plzeň, Kopeckého sady 2, 4. 10. 2018 až 27. 1. 2019<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vilém Heckel 100 | url = https://www.informuji.cz/akce/plz/106734-vilem-heckel-100/ | vydavateľ = informuji.cz | dátum vydania = 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-06 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240706112351/https://www.informuji.cz/akce/plz/106734-vilem-heckel-100/ | dátum archivácie = 2024-07-06 }}</ref> * 2019 ''Vilém Heckel 100+1'', Lašské múzeum v Kopřivnici, 2. 4. – 23. 6. 2019 * 2020 ''Vilém Heckel – Kouzlo hor'', Dom Scheybalovcov, Jablonec nad Nisou, január – 14. 3. 2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dům Jany a Josefa V. Scheybalových | url = https://www.jablonec.com/kam-vyrazit/jablonec-nad-nisou-cz/dum-jany-a-josefa-v-scheybalovych/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20200205205412/https://www.jablonec.com/kam-vyrazit/jablonec-nad-nisou-cz/dum-jany-a-josefa-v-scheybalovych/ | vydavateľ = jablonec.com | dátum vydania = 2019-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-06 | dátum archivácie = 2020-02-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Galéria == <gallery heights="200" widths="200" caption="Reklamné fotografie, päťdesiate roky"> Súbor:Heckel_Advertising_1.jpg | [[Škoda 440]] (Spartak), 1955 – 1959 Súbor:Heckel_Advertising_2.jpg | Jawa 250 typ 353, medzi 1954 a 1960 Súbor:Heckel_Advertising_3.jpg | Charlotte Sheffieldová, Miss USA 1957 na reklamnej fotografii Motokovu s vozidlom [[Škoda 450]], 1957 Súbor:Heckel_Advertising_4.jpg | Charlotte Sheffieldová, Miss USA 1957 na reklamnej fotografii Motokovu s vozidlom Škoda 450, 1957 </gallery> <gallery heights="200" widths="200" caption="Československo"> Súbor:Heckel_climbing_1.jpg | Příhrazy, Kobyla, asi 1959 Súbor:Heckel_climbing_2.jpg | Skalák, Lebka, asi 1959 Súbor:Heckel_climbing_3.jpg | Skalák, Maják – Gotická hrana, lezci Svatoš a Cerman, 7. jún 1959 Súbor:Heckel_climbing_4.jpg | Zimné sústredenie československého horolezeckého družstva, Vysoké Tatry, 1955 </gallery> <gallery heights="200" widths="200" caption="Hindúkuš 1965"> Súbor:Heckel_Hindu_Kush_1.jpg | [[Hindúkuš]], pod vrcholom Kala Pandži, 28. august 1965 Súbor:Heckel_Hindu_Kush_2.jpg | Hindúkuš, 1965 Súbor:Heckel_Hindu_Kush_3.jpg | Hindúkuš, 1965, na obzore Kala Pandža a Kúhi James Súbor:Heckel_Hindu_Kush_1965.jpg | Hindúkuš, prvá československá horolezecká expedicia, 1965 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Dvořák | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Vilém Heckel : výběr fotografií z celoživotního díla | vydanie = 1 | vydavateľ = Panorama | miesto = Praha | rok = 1982 | počet strán = 211 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Stáhlich | meno = Rudolf | titul = Vilém Heckel neznámý | periodikum = FotoVideo | odkaz na periodikum = | rok = 2011 | mesiac = květen | ročník = 15 | strany = 16{{--}}27 | issn = 1211{{--}}5312}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Lábová | meno = Alena | autor = | odkaz na autora = | titul = Česká novinářská fotografie 1945–1989 | vydanie = 1 | vydavateľ = Karolinum | miesto = Praha | rok = 2019 | počet strán = 609 | url = | isbn = 978-80-246-3713-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Slavík | meno = Herbert | spoluautori = a kol. | titul = Naše hory & lyže & sníh | vydavateľ = WWA photo | miesto = Praha | rok = 2020 | isbn = 978-80-905398-4-6 | počet strán = 248}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://www.facebook.com/p/Vil%C3%A9m-Heckel-fotoarchiv-100063468525453/ Vilém Heckel fotoarchiv] na Facebooku * [https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jz6700594+or+wkw=jz6700594&func=find-c&local_base=skc Zoznam diel v Súbornom katalógu Národnej knižnice ČR], ktorých autorom alebo témou je Vilém Heckel * [https://cesky.radio.cz/pribeh-vilema-heckela-8597661 Příběh Viléma Heckela] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240706112344/https://cesky.radio.cz/pribeh-vilema-heckela-8597661 |date=2024-07-06 }} (Radio Praha, 2008) * [https://web.archive.org/web/20110718184429/http://stityheckel.cz/cz.php?st=VilemHeckelCuriculumVitae Štíty Viléma Heckela] (archív) == Zdroj == {{Preklad|cs|Vilém Heckel|24013225}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Heckel, Vilém}} [[Kategória:Osobnosti z Plzne]] [[Kategória:Českí fotografi]] [[Kategória:Českí horolezci]] nqwweoid9be9n2qwxbasqc2koibd5d7 2 715818 8226524 7894357 2026-05-31T08:02:32Z Fillos X. 212061 8226524 wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Fillos X.}} = We Have All the Time in the World = {{Infobox Skladba | Názov = We Have All the Time in the World | Obrázok skladby = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Farba pozadia = | Interpret = [[Louis Armstrong]] | Typ = | Interpret2 = | Album = | z Albumu = On Her Majesty's Secret Service | EP = | z EP = | Dátum vydania = [[1969]] | Miesto nahratia = | Žáner = [[Džez|jazz]] | Dĺžka = 3:15 | Vydavateľ = [[Warner Bros.]] | Producent = [[Phil Ramone]] | Skladateľ = [[John Barry]] | Textár = [[Hal David]], John Barry | URL text = | Recenzie = | Predchádzajúca skladba = „The Kinda Love Song“ ([[1969]]) | Nasledujúca skladba = „Give Peace a Chance“ ([[1970]]) | Chronológia = | Táto skladba = | Rôzne = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = | Portál3 = | Portál4 = }} '''„We Have All Time in the World“''' je hlavná [[pieseň]] [[James Bond|Jamesa Bonda]] v podaní [[Louis Armstrong|Louisa Armstronga]]. Jeho hudbu zložil [[John Barry]] a text [[Hal David]]. Ide o vedľajšiu hudobnú tému v [[James Bond (filmy)|bondovke]] ''[[James Bond: V tajnej službe Jej veličenstva|V tajnej službe Jej veličenstva]]'' z roku [[1969]], pričom hlavnou témou je inštrumentálka „On Her Majesty's Secret Service“, ktorú tiež zložil Barry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Story of... 'We Have All the Time in the World' by Louis Armstrong | url = https://www.smoothradio.com/features/the-story-of/we-have-all-the-time-in-the-world-song-lyrics/ | vydavateľ = Smooth | dátum prístupu = 2024-07-30 | jazyk = en}}</ref> Názov piesne je prevzatý z Bondových posledných slov v románe aj vo filme, ktoré zazneli po smrti Tracy Bondovej, jeho manželky. Keďže Armstrong bol príliš chorý na to, aby hral na trúbke, hral na nej iný hudobník. Barry si vybral Armstronga, pretože cítil, že by mohol „doručiť titulnú líniu s iróniou“. Pieseň bola vydaná ako [[Singel (hudba)|singel]] v [[Spojené štáty|USA]] aj [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] (v Spojenom kráľovstve pod skráteným názvom „All The Time in the World“<ref>[https://www.45cat.com/record/up35059 45cat.com]</ref>), aby sa zhodovala s vydaním filmu v decembri [[1969]]. Pieseň sa nezaradila sa do [[Hitparáda|hitparády]] no nahrávka sa stala v Spojenom kráľovstve hitom o 25 rokov neskôr, v roku [[1994]], ako výsledok reklamy na pivo [[Guinness]], po tom, čo sa My Bloody Valentine rozhodol pre charitatívne účely. Armstrongova verzia bola potom znovu vydaná na [[Gramofónová platňa|vinyle]] a CD a dosiahla 3. miesto v [[UK Singles Chart]] a 4. miesto v [[Írsko|Írsku]]. V roku [[2005]] prieskum BBC zistil, že ide o tretiu najobľúbenejšiu ľúbostnú pieseň hranú na svadbách.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/4421219.stm|title=Adams hit tops wedding dance poll|work=[[BBC News]]|date=7 April 2005|access-date=18 December 2009}}</ref> Okrem My Bloody Valentine, „We Have All the Time in the World“ prekryli rôzni iní umelci vrátane [[The Specials]], [[Iggy Pop]], [[Fun Lovin' Criminals]], [[Vic Damone]], [[Michael Ball]], [[Elbow a Alfie Boe]]. Inštrumentálna verzia námetu sa objavuje vo [[James Bond (filmy)|filme Jamesa Bonda]] z roku [[2021]] ''[[Nie je čas zomrieť]]''.<ref>{{Cite news|last=Burlingame|first=Jon|date=10 October 2021|title=Louis Armstrong Meets James Bond, Again: Why 'We Have All the Time in the World' Plays a Key Role in 'No Time to Die'|work=[[Variety (magazine)|Variety]]|url=https://variety.com/2021/music/news/louis-armstrong-james-bond-we-have-all-time-world-no-time-to-die-1235084897/}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Hudba vo filmoch o Jamesovi Bondovi]] == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/release/9344487-Louis-Armstrong-We-Have-All-The-Time-In-The-World Discogs] == Zdroj == {{Preklad|en|We Have All the Time in the World|1222290619}} {{James Bond hudba}} <!-- [[Kategória:Hudba v Jamesovi Bondovi]] --> = Nobody Does It Better = {{Infobox Skladba | Názov = Nobody Does It Better | Obrázok skladby = Nobody Does It Better by Carly Simon US single 1977.png | Veľkosť obrázku = | Popis = | Farba pozadia = | Interpret = [[Carly Simon]] | Typ = | Interpret2 = | Album = | z Albumu = The Spy Who Loved Me | EP = | z EP = | Dátum vydania = [[1977]] | Miesto nahratia = | Žáner = [[Pop rock]] | Dĺžka = 3:29 | Vydavateľ = | Producent = [[Richard Perry]] | Skladateľ = | Textár = [[Marvin Hamlisch]], [[Carole Bayer Sager]] | URL text = | Recenzie = | Predchádzajúca skladba = „Half a Chance“ ([[1976]]) | Nasledujúca skladba = „You Belong to Me“ ([[1978]]) | Chronológia = | Táto skladba = | Rôzne = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = | Portál3 = | Portál4 = }} '''„Nobody Does It Better“''' je spievaná [[pieseň]] k [[James Bond (filmy)|filmu Jamesa Bonda]] ''[[James Bond: Špión, ktorý ma miloval|Špión, ktorý ma miloval]]'' ([[1977]]). Skladbu zložil [[Marvin Hamlisch]] s textom [[Carole Bayer Sager]], produkoval ju [[Richard Perry]] a interpretovala ju [[Carly Simon]]. Bola to prvá tematická pieseň o Bondovi, ktorá bola nazvaná inak ako názov filmu od ''[[James Bond: Dr. No|Dr. No]]'' ([[1962]]), hoci v texte je zahrnutá fráza „špión, ktorý ma miloval“. Pieseň bola vydaná ako singel zo soundtracku k filmu a stala sa veľkým celosvetovým hitom. Spomedzi najúspešnejších bondovských tém sa skladba tri týždne umiestnila na 2. mieste v americkom rebríčku [[Billboard Hot 100]], pričom na prvé miesto bola skladba „You Light Up My Life“ od [[Debby Boone]]. Dostala sa na prvé miesto v rebríčku Billboard Easy Listening, kde sa udržala sedem týždňov, stala sa prvým hitom Adult Contemporary č. 1 v roku 1977. Skladba bola certifikovaná ako zlatá od [[RIAA]], čo znamená predaj 1 milión kópie v [[Spojené štáty|USA]].  Dostala sa aj na 7. miesto v [[UK Singles Chart]] a bola certifikovaná ako strieborná od [[British Phonographic Industry|BPI]]. Pieseň získala nominácie na [[Academy Awards|Oscara]] a [[Zlatý glóbus]] za najlepšiu pôvodnú pieseň v roku [[1978]], pričom obe prehrala s „You Light Up My Life“ z filmu s rovnakým názvom z roku [[1977]]. Na 20. výročnom odovzdávaní cien [[Grammy Award|Grammy]], ktoré sa konalo v roku 1978, bola skladba „Nobody Does It Better“ nominovaná na pieseň roka a Simon bola nominovaná za najlepší popový vokálny výkon, ženy. V roku [[2004]] bola skladba „Nobody Does it Better“ ocenená Americkým filmovým inštitútom ako 67. najväčšia filmová pieseň v rámci ich série 100 Years Series. V roku [[2012]] ju [[Rolling Stone]] zaradil medzi tretiu najlepšiu tematickú skladbu Jamesa Bonda, kým Billboard ju zaradil na druhú priečku. V roku [[2021]] USA Today korunovalo „Nobody Does it Better“ za najväčšiu tematickú pieseň Jamesa Bonda.  Pieseň naživo zahrali [[Céline Dionová|Celine Dion]] a [[Radiohead]]. Vedúci spevák skupiny Radiohead, [[Thom Yorke]], ju skutočne nazval „najsexi skladbou, aká bola kedy napísaná“. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Hudba vo filmoch o Jamesovi Bondovi]] == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/release/748515-Carly-Simon-Nobody-Does-It-Better Discogs] == Zdroj == {{Preklad|en|Nobody Does It Better|1226583184}} {{James Bond hudba}} <!-- [[Kategória:Hudba v Jamesovi Bondovi]] --> = You Only Live Twice = {{Infobox Skladba | Názov = You Only Live Twice | Obrázok skladby = You Only Live Twice by Nancy Sinatra US single 1967.png | Veľkosť obrázku = | Popis = | Farba pozadia = | Interpret = [[Nancy Sinatra]] | Typ = | Interpret2 = | Album = | z Albumu = You Only Live Twice | EP = | z EP = | Dátum vydania = [[1967]] | Miesto nahratia = | Žáner = [[Pop rock]] | Dĺžka = 2:55 | Vydavateľ = | Producent = [[John Barry]] | Skladateľ = | Textár = [[Leslie Bricusse]], John Barry | URL text = | Recenzie = | Predchádzajúca skladba = „Jackson“ ([[1967]]) | Nasledujúca skladba = „Lightning's Girl“ ([[1967]]) | Chronológia = | Táto skladba = | Rôzne = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = | Portál3 = | Portál4 = }} '''„You Only Live Twice“''' v podaní [[Nancy Sinatra|Nancy Sinatrovej]] je ústredná [[pieseň]] k [[James Bond: Žiješ len dvakrát|rovnomennému filmu]] Jamesa Bonda z roku [[1967]]. O hudbu sa postaral skúsený skladateľ bondoviek [[John Barry]], text napísal [[Leslie Bricusse]]. Pieseň je všeobecne uznávaná pre svoje nápadné úvodné tóny s jednoduchou 2-taktovou témou vo vysokých oktávach huslí a sviežimi harmóniami z lesných rohov. Niektorí ju považujú za jednu z najlepších tematických piesní Jamesa Bonda a stala sa jedným z najznámejších hitov Nancy Sinatrovej. Krátko po Barryho produkcii vydal Sinatrov producent Lee Hazlewood gitarovejšiu verziu [[Singel (hudba)|singlu]]. Pieseň zreprodukovali mnohí umelci vrátane [[Coldplay]], [[Soft Cell]], [[Björk]] a [[Shirley Basseyová|Shirley Bassey]]. V roku [[1998]] [[Robbie Williams]] znovu nahral časti piesne (vrátane úvodných sláčikov) pre použitie vo svojom singli v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] „Millennium“. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Hudba vo filmoch o Jamesovi Bondovi]] == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/release/2441187-Nancy-Sinatra-You-Only-Live-Twice Discogs] == Zdroj == {{Preklad|en|You Only Live Twice (song)|1234912326}} {{James Bond hudba}} <!-- [[Kategória:Hudba v Jamesovi Bondovi]] --> = A View to a Kill = {{Infobox Skladba | Názov = A View to a Kill | Obrázok skladby = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Farba pozadia = | Interpret = [[Duran Duran]] | Typ = | Interpret2 = | Album = | z Albumu = A View to a Kill | EP = | z EP = | Dátum vydania = [[1985]] | Miesto nahratia = | Žáner = | Dĺžka = 3:37 | Vydavateľ = | Producent = [[Bernard Edwards]], [[Jason Corsaro]], [[Duran Duran]] | Skladateľ = | Textár = [[Duran Duran]], [[John Barry]] | URL text = | Recenzie = | Predchádzajúca skladba = „The Wild Boys“ ([[1984]]) | Nasledujúca skladba = „Notorious“ ([[1986]]) | Chronológia = | Táto skladba = | Rôzne = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = | Portál3 = | Portál4 = }} '''„A View to a Kill“''' je [[pieseň]] anglickej rockovej skupiny [[Duran Duran]], vydaná [[6. máj|6. mája]] [[1985]]. Napísaná a nahraná ako téma pre rovnomenný [[James Bond (filmy)|film o Jamesovi Bondovi]] sa stala jedným z najväčších hitov skupiny. Je to jediná ústredná pieseň Jamesa Bonda, ktorá sa dostala na prvé miesto v americkom rebríčku [[Billboard Hot 100]]; tiež sa na tri týždne dostala na druhé miesto v [[UK Singles Chart]], zatiaľ čo zostala za „19“ [[Paul Hardcastle|Paula Hardcastla]]. Pieseň bola poslednou skladbou, ktorú najslávnejšia päťčlenná zostava Duran Duran nahrala až do ich opätovného stretnutia v roku [[2001]] a skupina ju tiež predviedla na [[Live Aid]] vo [[Philadelphia|Philadelphii]]. Nasledujúci rok boli skladateľ [[John Barry]] a Duran Duran nominovaní na [[Zlatý glóbus]] za najlepšiu pôvodnú pieseň za skladbu „A View to a Kill“. Po Barryho smrti v roku [[2011]] mu skupina vzdala poctu za jeho prídavok na festivale Coachella. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Hudba vo filmoch o Jamesovi Bondovi]] == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/release/215764-Duran-Duran-A-View-To-A-Kill Discogs] == Zdroj == {{Preklad|en|A View to a Kill (song)|1237686334}} {{James Bond hudba}} <!-- [[Kategória:Hudba v Jamesovi Bondovi]] --> = The World Is Not Enough = {{Infobox Skladba | Názov = The World Is Not Enough | Obrázok skladby = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Farba pozadia = | Interpret = [[Garbage]] | Typ = | Interpret2 = | Album = | z Albumu = The World Is Not Enough | EP = | z EP = | Dátum vydania = [[1999]] | Miesto nahratia = | Žáner = | Dĺžka = 3:57 | Vydavateľ = | Producent = [[Garbage]], [[David Arnold]] | Skladateľ = David Arnold | Textár = [[Don Black]] | URL text = | Recenzie = | Predchádzajúca skladba = „You Look So Fine“ ([[1999]]) | Nasledujúca skladba = „Androgyny“ ([[2001]]) | Chronológia = | Táto skladba = | Rôzne = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = | Portál3 = | Portál4 = }} '''„The World Is Not Enough“''' je ústrednou piesňou k [[James Bond (filmy)|filmu Jamesa Bonda]] ''[[James Bond: Jeden svet nestačí|Jeden svet nestačí]]'' z roku [[1999]] v podaní americkej rockovej skupiny [[Garbage]]. Pieseň napísali skladateľ [[David Arnold]] (ktorý tiež skomponoval hudbu vo filme) a textár [[Don Black]], ktorý bol predtým zodpovedný za štyri ďalšie bondovky, a produkovali ju Garbage a Arnold. „The World Is Not Enough“ bola zložená v štýle titulných piesní série, na rozdiel od postmodernej produkcie a žánrového preskakovania prvých dvoch albumov Garbage. Skupina nahrala väčšinu skladby „The World Is Not Enough“ počas turné po [[Európa|Európe]] na podporu svojho albumu ''Version 2.0'', pričom telefonovala Arnoldovi, keď nahrával orchestrálny sprievod v [[Londýn|Londýne]] pred cestou do [[Anglicko|Anglicka]]. Garbage neskôr dokončil nahrávanie a mixovanie piesne v Armory Studios v [[Kanada|Kanade]]. Texty odrážajú dej filmu (vyrozprávaný z pohľadu antagonistky Elektry Kingovej) s témami svetovlády a zvádzania. Pieseň a jej sprievodný soundtrack vydalo medzinárodne vydavateľstvo Radioactive Records, keď mal film celosvetovú premiéru na konci novembra [[1999]]. „The World Is Not Enough“ bola chválená recenzentmi; dostal asa do top 40 z desiatich singlových rebríčkov a do top 10 zo štyroch. Bola zahrnutá na kompilácii Jamesa Bonda ''The Best of Bond...'' Album s najväčšími hitmi Jamesa Bonda a Garbage, ''Absolute Garbage''. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Hudba vo filmoch o Jamesovi Bondovi]] == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/master/26199-Garbage-The-World-Is-Not-Enough Discogs] == Zdroj == {{Preklad|en|The World Is Not Enough (song)|1231885659}} {{James Bond hudba}} <!-- [[Kategória:Hudba v Jamesovi Bondovi]] --> = Where Has Everybody Gone? = {{Infobox Skladba | Názov = Where Has Everybody Gone? | Obrázok skladby = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Farba pozadia = | Interpret = [[The Pretenders]] | Typ = | Interpret2 = | Album = | z Albumu = The Living Daylights | EP = | z EP = | Dátum vydania = [[1987]] | Miesto nahratia = | Žáner = | Dĺžka = | Vydavateľ = | Producent = [[Paul O'Duffy]] | Skladateľ = | Textár = [[Chrissie Hynde]], [[John Barry]] | URL text = | Recenzie = | Predchádzajúca skladba = „Room Full of Mirrors“ ([[1987]]) | Nasledujúca skladba = „[[If There Was a Man]]“ ([[1987]]) | Chronológia = | Táto skladba = | Rôzne = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = | Portál3 = | Portál4 = }} '''„Where Has Everybody Gone?“''' je pieseň anglicko-americkej rockovej skupiny [[The Pretenders]]. Bola to jedna z dvoch piesní, ktoré skupina nahrala pre film Jamesa Bonda ''[[James Bond: Dych života|Dych života]]'' z roku [[1987]], druhá bola „[[If There Was a Man]]“. „Where Has Everybody Gone?“ vyvrcholil na 26. mieste v rebríčku United States Billboard Mainstream Rock Tracks. Obe piesne sú súčasťou soundtracku ''The Living Daylights'', ako aj nástrojový remix prvého z nich. Vo filme vidno, ako stúpenec Necros niekoľkokrát počúva pieseň cez slúchadlá a pieseň sa niekoľkokrát spustí, keď sa objaví na obrazovke. Inštrumentálna verzia hrá počas boja medzi Necrosom a agentom Green-4 v bezpečnostnom dome [[Secret Intelligence Service|MI6]] a potom znova, keď Necros a Bond bojujú na palube sovietskeho nákladného lietadla. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Hudba vo filmoch o Jamesovi Bondovi]] == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/release/2821052-The-Pretenders-Where-Has-Every-Body-Gone Discogs] == Zdroj == {{Preklad|en|Where Has Everybody Gone?|1220212956}} {{James Bond hudba}} <!-- [[Kategória:Hudba v Jamesovi Bondovi]] --> = Licence to Kill = {{Infobox Skladba | Názov = Licence to Kill | Obrázok skladby = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Farba pozadia = | Interpret = [[The Pretenders]] | Typ = | Interpret2 = | Album = | z Albumu = Licence to Kill | EP = | z EP = | Dátum vydania = [[1989]] | Miesto nahratia = | Žáner = | Dĺžka = | Vydavateľ = | Producent = [[Narada Michael]] [[WaldenWalter Afanasieff]] | Skladateľ = | Textár = [[Jeffrey Cohen]], [[Narada Michael Walden]], [[Walter Afanasieff]] | URL text = | Recenzie = | Predchádzajúca skladba = „Loving On Borrowed Time“ ([[1986]]) | Nasledujúca skladba = „If I Knew Then What I Know Now“ ([[1990]]) | Chronológia = | Táto skladba = | Rôzne = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = | Portál3 = | Portál4 = }} '''„License to Kill“''' je pieseň americkej speváčky [[Gladys Knight]], ktorá bola napísaná a nahraná pre [[James Bond (filmy)|film Jamesa Bonda]] ''[[James Bond: Povolenie zabíjať|Povolenie zabíjať]]'', prevzatá zo soundtracku k rovnomennému filmu. Pieseň napísali Narada Michael Walden, Jeffrey Cohen a Walter Afanasieff a produkoval ju Walden a pridružená produkcia riadená Afanasieffom. „License to Kill“ bol vydaný ako hlavný singel soundtracku [[30. máj|30. mája]] [[1989]] vo vydavateľstve [[MCA Records]]. Pieseň sa stala top 10 hitom v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], vyvrcholila na šiestom mieste a stala sa tam posledným sólovým singlom Knight. V [[Európa|Európe]] sa skladba umiestnila na vrchole švédskej singlovej hitparády počas ôsmich týždňov (v tom čase boli štyri hitparádové obdobia) a dostala sa do prvej päťky v siedmich ďalších európskych krajinách. Vyvrcholila aj na 79. mieste v kanadskom rebríčku ''RPM'' 100 Singles, ale neobjavila sa v americkom rebríčku [[Billboard Hot 100]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Hudba vo filmoch o Jamesovi Bondovi]] == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/release/2821052-The-Pretenders-Where-Has-Every-Body-Gone Discogs] == Zdroj == {{Preklad|en|Licence to Kill (song)|1237779529}} {{James Bond hudba}} <!-- [[Kategória:Hudba v Jamesovi Bondovi]] --> {{Pieskovisko redaktora}} [[Kategória:Redaktor:Fillos X.]] 42n7ygz3r35szimwvjcmshzyfnuxlw6 0 718231 8226511 8216568 2026-05-31T07:26:38Z ~2026-32350-94 296490 /* */ 8226511 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna stanica | názov = Viasat True Crime | logo = Viasat True Crime (20.05.2026).png | príjem = [[satelit]], [[Káblová televízia|kábel]] | krajina = [[Poľsko]], [[Česko]], [[Slovensko]] | premiéra = [[6. jún]]a [[2024]] v [[Poľsko|Poľsku]]<br>[[17. septembra]] [[2024]] v [[Česko|Česku]]/[[Slovensko|Slovensku]], [[Slovinsko]] i na [[Chorvátsko]]<br/>[[9. januára]] [[2025]] [[Bulharsko]]<br/> [[11. apríla]] [[2025]] [[Grécko]]<br/>[[9. januára]] [[2026]] [[Ukrajina]] | program = krimi relácie |člen skupiny=[[Viasat World]]|formát obrazu=[[16:9]]|sesterské stanice=[[Viasat Explore]]<br>[[Viasat History]]<br>[[Viasat Nature]]<br>[[Epic Drama]] | webstránka = [https://viasattruecrime.cz] }} '''Viasat True Crime''' je televízna stanica vysielajúca kriminálne programy bola spustená 6. júna 2024 a patrí pod Viasat World. Kanál sa venuje rôznym typom kriminálnej produkcie. Harmonogram zahŕňa kriminálne programy. Viasat True Crime môžu od 6. júna sledovať predplatitelia poskytovateľov [[Canal+]], [[UPC Polska]] a [[Orange Slovensko|Orange TV]]. Od júla 2024 je k dispozícii aj u satelitného operátora [[Polsat|Polsat Box]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viasat True Crime HD v češtině před startem | url = https://www.parabola.cz/clanky/7803/viasat-true-crime-hd-v-cestine-pred-startem/ | vydavateľ = Parabola.cz | dátum vydania = 2024-08-26 | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = cs}}</ref> Pre [[Česko]] a [[Slovensko]] je stanica dostupná na družici [[Eutelsat 16A]], kde svoje služby poskytuje aj slovenský [[Satelit|satelitný]] operátor [[ANTIK Sat]].<ref name=":0" /> Oficiálne ju v [[Česko|Česku]] a na [[Slovensko|Slovensku]] zaradili operátori [[4ka|4ka TV]], [[Magio]], Magenta TV a Vodafone TV.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na trh vstúpi nová stanica Viasat True Crime. Bude lokalizovaná a v HD | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/1KpyYDP/na-trh-vstupi-nova-stanica-viasat-true-crime-bude-lokalizovana-a-v-hd/ | vydavateľ = Živé.sk | dátum vydania = 2024-08-23 | dátum prístupu = 2024-09-01 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://viasattruecrime.cz/ Oficiálne stránky] {{Ces icon}} [[Kategória:Televízne stanice]] 73u9un6erw2a55usthim4cmz3dvpg4k 0 718337 8226474 8124983 2026-05-31T02:53:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226474 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|45.5754|9.1209|format=dms|display=title}} {{Infobox budova | názov = Villa del Balbianello | obrázok = Villa Balbianello a Lenno.jpg | veľkosť obrázku = 230px | popis obrázku = Súčasná podoba Villa del Balbianello v Taliansku. | sloh = | stavebný materiál = [[kameň]] | architekt = | výstavba = [[1787]] | prestavba = | zánik = | staviteľ = | súčasný majiteľ = | posledný majiteľ = | ďalší majitelia = | hospodár = | pomenovaná po = | adresa = | ulica = | pohorie = | nadmorská výška = | zemepisná šírka = | zemepisná dĺžka = | štát = {{ITA}} [[Taliansko]] | popis mapy = | číslo pamiatky = | web = | poznámky = | Portál 1 = Taliansko | Portál 2 = | Portál 3 = | Portál 4 = }} '''Villa del Balbianello''' je renesančný palác z [[18. storočie|18. <abbr>storočia</abbr>]] v meste [[Lenno]] na brehu [[Comské jazero|Comského jazera]] na severe [[Taliansko|Talianska]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Villa del Balbianello | url = https://svetdizajnu.com/architektura/villa-del-balbianello/ | dátum vydania = 2023-12-04 | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = sk-SK | meno = Roman | priezvisko = Melicher}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Villa Del Balbianello, The Ultimate Guide | url = https://lakecomoexperiences.com/magazine/villa-balbianello-ultimate-guide | dátum vydania = 2023-02-23 | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = en-US | meno = Stefano | priezvisko = Giacci}}</ref> Vila bola postavená pre kardinála [[Angelo Maria Durini|Angela Maria Duriniho]] na konci 18. storočia a ponúka výhľad na jazero Como, takmer oproti [[Bellagio]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Villa del Balbianello: Lake Como's Timeless Elegance | url = https://www.explorecomolake.com/discover/must-see-attractions/villa-del-balbianello | vydavateľ = Explore Como Lake | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = en-gb}}</ref> == História == Táto vila sa nachádza na konci výbežku Lavedo. Bola postavená v roku [[1787]] pre kardinála [[Angelo Maria Durini|Angela Maria Duriniho]], ktorý sa rozhodol vytvoriť najkrajšiu záhradu na riviére v obci [[Tremezzo]]. V [[19. storočie|19. storočí]] sa stal letným domovom Costanzy Arconati Viscontiho. V roku [[1976]] nehnuteľnosť kúpil známy bádateľ gróf [[Guido Monzino]], ktorý venoval veľa úsilia obnove domu a jeho pozemku. Vila teraz patrí FAI, talianskej obdobe [[National Trust]] (fondu na ochranu životného prostredia), ktorý ju udržiava v plnej kráse. Objekt je častým a obľúbeným miestom [[Filmár|filmárov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tremezzina - Villa Balbianello {{!}} Promo Bellagio... the Pearl of Lake Como | url = https://www.bellagiolakecomo.com/en/bellagio-lake-como-italy/poi-points-of-interest/villa-balbianello-lenno | vydavateľ = Bellagio Lake Como | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Villa Balbianello, Lake Como: Star Wars, weddings, curiosities | url = https://lakecomotravel.com/villa-balbianello-lake-como/ | vydavateľ = Lake Como Travel | dátum vydania = 2019-05-08 | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = en-US | meno = Alessandro-Lake Como | priezvisko = Travel | url archívu = https://web.archive.org/web/20240828110607/https://lakecomotravel.com/villa-balbianello-lake-como/ | dátum archivácie = 2024-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Villa del Balbianello | url = https://www.histouring.com/en/historical-places/villa-del-balbianello/ | vydavateľ = www.histouring.com | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Villa del Balbianello | url = https://www.historyhit.com/locations/villa-del-balbianello/ | vydavateľ = History Hit | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = en-GB}}</ref><ref name=":1" /> == Casino Royale == Vila sa objavila aj v [[James Bond (filmy)|bondove]] ''[[James Bond: Casino Royale|Casino Royale]]'' ([[2006]]), kde slúžila ako miestom, kde Bond ([[Daniel Craig]]) a Vesper ([[Eva Greenová|Eva Green]]) prevedú peniaze pomocou [[Švajčiarsko|švajčiarskeho]] bankára. V deji sa vila objavila až koncom filmu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 7 James Bond Filming Locations You Have to Visit | url = https://averagejoes.co.uk/places-travel-reviews/7-james-bond-filming-locations-you-have-to-visit/ | dátum vydania = 2018-02-19 | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = en-GB | meno = David | priezvisko = Saunders | url archívu = https://web.archive.org/web/20241203161128/https://averagejoes.co.uk/places-travel-reviews/7-james-bond-filming-locations-you-have-to-visit/ | dátum archivácie = 2024-12-03 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Villa del Balbianello, Lenno, Como, Italy | url = https://www.jamesbondlifestyle.com/product/villa-del-balbianello-lenno-como-italy | vydavateľ = Bond Lifestyle | dátum vydania = 2008-03-23 | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Villa del Balbianello: The famous retreat from "Casino Royale" | url = https://huntingbond.com/villa-del-balbianello-casino-royale/ | dátum vydania = 2023-03-31 | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = en-US | priezvisko = HuntingBond}}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Villa del Balbianello Lago di Como featured in Casino Royale and in Star Wars (20063743160).jpg|Pohľad na vilu z leteckej perspektívy. Súbor:07VillaBalbianello.jpg|Časť areálu budovy. Súbor:22VillaBalbianello.jpg|Časť [[záhrada|záhrady]] vily Balbianello. Súbor:The Villa del Balbianello in Italy.jpg </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://fondoambiente.it/villa-del-balbianello-eng Fondoambiente] * [https://wonderlakecomo.com/en/items/italian-beauty Wonderlakecomo] [[Kategória:Vily v Taliansku]] [[Kategória:Architektúra z 1787]] [[Kategória:Paláce v Taliansku]] [[Kategória:Stavby v Lombardsku]] [[Kategória:Lokality z filmov o Jamesovi Bondovi]] 53vnw6j3qnk6gb90nv8xyb3hwujg202 0 718396 8226304 7906027 2026-05-30T15:33:49Z Michal62606 117643 aktualizacia 8226304 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Cailee Spaeny | fotka = Cailee Spaeny TIFF 2025 2.jpg | veľkosť fotky = | komentár = v roku 2025 | celé meno = Cailee Spaeny | dátum narodenia = {{dnv|1998|7|24}} | miesto narodenia = [[Knoxville (Tennessee)|Knoxville]], [[Tennessee]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | alma mater = | povolanie = herečka | roky pôsobenia = 2014{{--}}súčasnosť | manžel = | priateľ = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = }} '''Cailee Spaenyová''' (neprechýlene Cailee Spaeny; * [[24. júl]] [[1998]], [[Knoxville (Tennessee)|Knoxville]], [[Tennessee]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká [[Herectvo|herečka]]. == Detstvo == Spaenyová sa narodila v meste [[Knoxville (Tennessee)|Knoxville]] v štáte [[Tennessee]], vyrastala v štáte [[Missouri (štát USA)|Missouri]]. Má osem súrodencov. Počas dospievanie strávila veľa času v skupine Springfield Little Theatre, kde šesť dní v týždni navštevovala hodiny herectva, hlasu a tanca. == Kariéra == Jej prvá významná rola bola vo filme ''Pacific Rim: Povstanie'', z roku [[2018]]. V roku [[2020]] sa pripojila k hlavnému hereckému obsadeniu vo filme ''Čarodejnice: Odkaz''. O rok neskôr, hosťovala v televíznom seriáli ''Mare z Easttownu''. V roku [[2023]] stvárnila [[Priscilla Presleyová|Priscillu Presley]] v životopisnom filme ''Priscilla''. Vo filme sa objavila po boku [[Jacob Elordi|Jacoba Elordiho]] a [[Dagmara Dominczyk|Dagmary Dominczyk]]. Herecký výkon jej vyniesol ocenenie Volpi Cup za najlepšiu herečku na 80. Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach. V roku [[2024]] si zahrala vo filmoch ''Kolaps'' a ''[[Votrelec: Romulus]]''. Spaenyová sa pripojila k hereckému obsadeniu ako [[Daniel Craig]], [[Glenn Closová|Glenn Close]], [[Kerry Washingtonová|Kerry Washington]] a [[Josh Brolin]] v mysterióznom filme ''Wake Up Dead Man'', treťom diele série ''Na nože'', ktorý by mal premiéru v roku [[2025]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|id=339371}} * {{imdb meno|id=8314228}} == Zdroj == {{Preklad|en|Cailee Spaeny|1352972389}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Spaenyová, Cailee}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Detskí herci]] [[Kategória:Osobnosti z Knoxville (Tennessee)]] nzpjfwb3o028v5dhh6eyp5yt9y60ccw 0 720299 8226429 8210510 2026-05-30T22:22:11Z Dixxy 46100 štylizácia; pridaný dátum vysielania Poďte s nami (overené podľa dostupných zápisov archívu STVR) 8226429 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Od Kuka do Kuka | en = | druhý názov = Poďte s nami | logo = | typ = | formát = | tvorca = | scenár = | réžia = | moderátori = [[Patrícia Jarjabková]], [[František Výrostko]], [[Peter Kuba]] | porota = | rozprávač = | hudba = | slogan = | krajina = {{SVK}} [[Slovensko]] | počet sérií = | počet epizód = | zoznam epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = | vysielanie = [[3. marec]] [[1991]] – [[28. marec]] [[1999]] | tv = [[Česko-slovenská televízia|ČST]], [[Slovenská televízia|STV]] | formát obrazu = | predošlé = Poďte s nami | nasledujúce = | súvisiace = | webstránka = | imdb id = | tv com id = | csfd id = 251197 }} '''''Od Kuka do Kuka''''' bola televízna relácia pre deti, ktorú vysielala v rokoch [[1991]] – [[1999]] [[Česko-slovenská televízia|ČST]] v Bratislave a neskôr [[Slovenská televízia|STV]]. Išlo o nedeľný detský magazín, v ktorom sa striedali scénky s bábkou – Kukom – a rozprávkami. Relácia spočiatku niesla názov ''Poďte s nami'', s trochu inými postavami, kde bol predchodcom Kuka tvor zvaný Dancul. Dancula neskôr vystriedal Janko Hraško a nakoniec v roku 1985 Kuko. Neskôr sa Kuko dočkal brata Puka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Raťafák Plachta, Drobček a Kuko. Aký je osud najznámejších televíznych bábok Slovenska? | url = https://emefka.sk/ratafak-plachta-drobcek-a-kuko-aky-je-osud-najznamejsich-televiznych-babok-slovenska/2/ | dátum vydania = 2024-03-25 | dátum prístupu = 2024-10-20 | vydavateľ = emefka.sk | jazyk = sk}}</ref> Relácia ''Poďte s nami'' sa vysielala v premiére od 18. januára 1981 do 31. decembra 1990. Keďže sa s príchodom Kuka postupne menila aj dramaturgia, začiatkom 90. rokov sa navrhla zmena názvu relácie, ktorá sa spojila s hlasovaním divákov, ktorí si spomedzi niekoľkých názvov vybrali práve ''Od Kuka do Kuka.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jarjabková: Od KUKA som sa musela ODSTRIHNÚŤ (Čo vám televízie nepovedia) | url = https://www.youtube.com/watch?v=O2OUudcdtOQ | dátum vydania = 2026-04-21 | dátum prístupu = 2026-04-21 | priezvisko = Rádio Melody}}</ref> Jedným z prvých moderátorov bol [[Peter Kuba]], neskôr [[František Výrostko]] a napokon [[Patrícia Jarjabková]], ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou relácie. Reláciu moderovala zhruba 16 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nezabudnuteľná relácia Od Kuka do Kuka: Kuko a jeho história | url = https://zaujimavosti.net/blog/archiv/televizia/nezabudnutelna-relacia-od-kuka-kuka-kuko/ | dátum vydania = 2014-08-30 | dátum prístupu = 2024-10-20 | vydavateľ = zaujimavosti.net | jazyk = sk}}</ref> Bábku Kuka navrhla a ušila slovenská bábkarská výtvarníčka [[Anna Cigánová]]. Kuko fungoval na princípe čierneho divadla. Bolo za ním tmavé pozadie a jeho telo vodili bábkari (Gréta Nosáľová – ovládajúca ruky, Dušan Štauder – ovládajúci hlavu a trup a Anna Okapcová, ktorá Kukovi požičala svoj hlas). Dablérov bábky bolo vyrobených niekoľko. Jedna z nich je v súčasnosti súčasťou stálej expozície [[Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň|Múzea bábkarských kultúr a hračiek]] na hrade [[Modrý Kameň (hrad)|Modrý Kameň]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HISTÓRIA A SÚČASNOSŤ SLOVENSKÉHO BÁBKOVÉHO DIVADELNÍCTVA | url = https://hradmodrykamen.sk/historia-a-sucasnost-slovenskeho-babkoveho-divadelnictva/ | dátum prístupu = 2024-10-20 | vydavateľ = hradmodrykamen.sk | jazyk = sk}}</ref> Odstupom času pribudol Kukovi aj brat Puko, ktorému hlas prepožičal [[Ivan Martinka]]. Súčasťou relácie bol aj [[Vašo Patejdl]]. V roku [[1993]] vyšiel album ''Hudobná škola'' na [[Audiokazeta|MC kazete]] s piesňami z relácie. V roku [[2024]] vyšiel album k 1. výročiu úmrtia Vaša Patejdla s novým digitálne remastrovaným zvukom i na CD. Všetky piesne zložil Vašo Patejdl a o texty sa postaral [[Daniel Hevier]] a [[Václav Šuplata]]. Okrem toho sa na albume podieľalo 10 speváckych zborov z celého Slovenska. Hoci Kuko v relácii neprinášal žiadne ideologické posolstvá, aj on bol nástrojom štátnej moci na kontrolu obyvateľstva. Patrícia Jariabková uviedla, že televízne programy atraktívne pre detského diváka boli cielene vysielané v nedeľu ráno, aby deti nemali záujem ísť do kostola. Komunistická strana týmto spôsobom oslabovala vplyv náboženstva.<ref name=":0" /> V roku [[1998]] vyšla kniha Patrície Jariabkovej a Danice Koršovej s názvom ''Môj kamarát Kuko'', ktorá mapuje zážitky z televíznej relácie nielen pred, ale aj za televíznymi kamerami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Môj kamarát Kuko | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/moj-kamarat-kuko-366618 | dátum vydania = 2023-05-21 | dátum prístupu = 2024-10-20 | vydavateľ = databazeknih.cz | jazyk = sk}}</ref> V roku [[2005]] sa bábka Kuka objavila v kontroverznej reklame spoločnosti PlayStation Slovakia na propagáciu [[PlayStation 2]]. V reklame je bábka Kuka odhodená v kontajneri. Reklamná kampaň pobúrila nielen divákov, ale aj moderátorku relácie, ktorá podala podnet Rade pre reklamu. Reklama bola napadnutá morálne, ale z právneho hľadiska bola v poriadku. Rada pre reklamu záležitosť zhodnotila ako neopodstatnenú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Paťa Jarjabková: Bola som týraná | url = https://domov.sme.sk/c/3904552/pata-jarjabkova-bola-som-tyrana.html | dátum vydania = 2008-07-02 | dátum prístupu = 2024-10-20 | vydavateľ = domov.sme.sk | jazyk = sk}}</ref> [[9. marec|9. marca]] 2016 bola Patricia Jarjabková hosťom v [[Chart Show]] v časti Hity 90. rokov, ktorá bola venovaná i spomienke na Kuka. [[22. júl]]a 2016 bola postavička Kuka spolu s tvorcami relácie súčasťou dokumentárneho cyklu ''[[Fetiše televízie]]'' (epizóda Televízne postavičky).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fetiše televízie (Televízne postavičky) | url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/10870/100600#38 | dátum prístupu = 2024-10-20 | vydavateľ = rtvs.sk | jazyk = sk}}</ref> == Tvorcovia<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jariabková | meno = Patrícia | titul = Môj kamarát Kuko | vydavateľ = Art Area | rok = 1998 | isbn = 80-88879-47-7 | strany = 127 | jazyk = sk | dátum prístupu = 2025-05-23 }}</ref> == * '''Výtvarný návrh bábky:''' [[Anna Cigánová]] * '''Výroba bábky:''' Miroslav Duša * '''Hudobný skladateľ:''' Ivan Čermák * '''Architekt:''' Daniel Šichman * '''Herci a bábkoherci:''' [[Igor Adamec]], Rúth Bánovská, Anna Blišťáková, Pavol Fejér, Milena Fejerová, Magdaléna Herbstová, Oľga Hoffmannová, Jaroslava Hupková, Patrícia Jariabková, Július Jenis, Ladislav Kočan, Peter Kuba, Robert Laurinec, [[Ivan Martinka]], Jaroslav Mottl, Marcel Ochránok, Anna Okapcová, Andrej Pachinger, Daniela Pápayová, Dita Predmerská, Rastislav Rogel, Richard Salay, Margaréta Šišková, Dušan Štauder, Ján Topľanský, Roman Valkovič, Peter Zemaník, Marta Žuchová a iní * '''Scenáristi (autori):''' [[Vladimír Adásek]], [[Eva Borušovičová]], Soňa Borušovičová, Karol Bohunický, Scarlett Čanakyová, Marián Čurko, Katarína Farkašová, Magdaléna Glasnerová, Marianna Grznárová, Vladimír Haviar, [[Daniel Hevier]], Ľuboš Jariabka, Katarína Javorská, Barbora Kardošová, Peter Kerekeš, Danica Koršová, Jan Kotovský, Miroslav Králik, Zuzana Krišková, Zoro Laurinc, Roman Lipták, Emília Paldiová, Jaroslav Ridzoň, Dušan Štauder, Radoslav Štefanov, Václav Šuplata, Monika Vrzgula a iní * '''Režiséri:''' Vladimír Adásek, Ľubomír Fifík, Mario Homolka, Ján Chlebík, Jozef Chudík, Igor Kováč, Peter Kuba, Zoro Laurinc, Ivan Paldia, Lucia Šebová, Miloš Volný a iní * '''Asistenti réžie:''' Marta Ďurajová, Milka Jarošová, Erika Klementová, Oľga Tomášová a iní * '''Produkcia:''' Oľga Detaryová, Ivana Kurincová, Katarína Putalová, Peter Puterka, Magdaléna Rajtárová, Vladimír Rausch, Ondrej Repka, Milka Šramková a iní * '''Hlavní kameramani:''' Janko Borbely, Igor Dočolomanský, Juraj Hajdu, Vladimír Haviar, Martin Roll, Ľubomír Vladár * '''Zvukoví majstri:''' Martin Janušica, Stanislav Kollár, Peter Smatana a iní * '''Osvetľovači:''' Jaroslav Mandák * '''Strihači:''' Ružena Bednáriková, Karol Klíma, Klempovci, Klára Mareková, Soňa Matrincová-Miladinovičová, Vierka Pitoňáková, Igor Rešovský, Ladislav Rešovský, Mária Ružinská, Alena Šichmanová, Mária Ungerová, Helena Vlčková a iní * '''Výtvarníčka:''' Ľubka Gažová * '''Kostýmoví výtvarníci:''' Jarmila Hašková, Helena Jurikovičová (s tímom kostymérok a krajčírok) * '''Maskéri:''' Martin Blizniak, Editka Botliková, Zuzana Dvorská, Tonka Fusková, Roman Háša, Lenka Šóšová a iní * '''Osobná vizážistka (Kuka):''' Viera Zázrivcová * '''Rekvizitári:''' František Chudý, Braňo Knapp * '''Fotografi:''' Elena Hronská, Mária Kušnírová, Mária Vaňová, Maroš Roll, Vlado Haviar, Váčo Šuplata a iní == Médiá == * JARIABKOVÁ Patrícia a KORŠOVÁ Danica, zost. ''Môj kamarát Kuko''. Art Area, 1998. ISBN 80-88879-47-7. * MC/CD Paťa - Kuko - Vašo – ''Hudobná škola'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|251197}} * [https://www.discogs.com/master/3588929-Pa%C5%A5a-Kuko-5-Va%C5%A1o-Hudobn%C3%A1-%C5%A0kola ''Paťa - Kuko - Vašo – Hudobná škola''] na [[Discogs]] [[Kategória:Televízne relácie Slovenskej televízie]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] dg5dc4rl9l2h5omkfed9ivi2ln8ehs1 0 723589 8226372 8160684 2026-05-30T18:54:43Z ~2026-32286-09 296456 8226372 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov |rok=2026 |logo= |veľkosť loga= |usporiadateľ=USA |dátum=26. december 2025 –<br/>6. január 2026 |počet tímov=10 |počet dejísk=2 |počet miest=2 |dejiská=[[Minneapolis]],<br/>[[Saint Paul (Minnesota)|Saint Paul]] |víťaz-kategória=lhj |víťaz=SWE |počet titulov=3 |druhý=CZE |tretí=CAN |štvrtý=FIN |zostupujúci=DEN |postupujúci=NOR |zápasy=29 |góly=221 |návštevnosť=184708 |najproduktívnejší hráč={{CAN}} [[Michael Hage]]<br/><small>(15 bodov)<small/> |najužitočnejší hráč={{CZE}} [[Vojtěch Čihař]] |aktualizácia= }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026''' boli v poradí 50. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|juniorským hokejovým svetovým šampionátom]]. Turnaj Top divízie sa hral v [[Minnesota|Minnesote]] v [[Spojené štáty|USA]] od 26. decembra 2025 do 6. januára 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF WORLD JUNIOR CHAMPIONSHIP | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm20 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = 2025-01-06 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF World Junior Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/37/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = 2025-01-06 | jazyk = en}}</ref> == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{USA|w}} |- ![[Minneapolis]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Spojené štáty|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Spojené štáty|lat=44.944722|long=-93.101111|label='''[[Minneapolis]]'''|position=left}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=44.978056|long=-93.228056|label='''[[Saint Paul (Minnesota)|Saint Paul]]'''|position=right}}}} ![[Saint Paul (Minnesota)|Saint Paul]] |- |[[Xcel Energy Center|Grand Casino Arena]] Kapacita: 18 064 |[[3M Arena at Mariucci]] Kapacita: 10 257 |- |[[Súbor:Xcel Energy Center St. Paul 5.jpg|220x220bod]] |[[Súbor:Mariucci Arena with flags.jpg|220x220bod]] |} == Nasadenie do skupín == {{Stĺpce-začiatok|šírka=50%}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A ;(Grand Casino Arena) *{{USA|lhj|1}} (1) *{{SWE|lhj|1}} (4) *{{SVK|lhj|1}} (6) *{{SUI|lhj|1}} (8) *{{GER|lhj|1}} (9) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B ;(3M Arena at Mariucci) *{{FIN|lhj|1}} (2) *{{CZE|lhj|1}} (3) *{{CAN|lhj|1}} (5) *{{LAT|lhj|1}} (7) *{{DEN|lhj|1}} (11) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujú do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ''Všetky dátumy a časy sú prepočítané na [[Stredoeurópsky čas]] ([[UTC+1]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lhj|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=0|sg=21|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{USA|lhj|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=17|ig=15|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SUI|lhj|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=10|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SVK|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=13|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lhj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=5|ig=22|pozadie=#ffcccc}} |} <small>Zdroj: [https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037300_76_4_0.pdf IIHF]</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|mužstvo1='''{{SWE|lhj|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lhj|1}}|skóre={{ku|3|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|1|1|}}|dátum=26. december 2025|čas=19:00|bg=|štadión=Grand Casino Arena|brankár1=Love Härenstam|brankár2=Alan Lenďák|góly1=A. Frondell (A. Freji, I. Stenberg) (PH) - 29:05<br/>V. Eklund (A. Frondell, J. Berglund) (PH) - 33:16<br/><br/><br/>I. Stenberg (E. Genborg) - 56:03|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}|góly2=<br/><br/>39:55 - T. Pobežal (A. Mišiak) (PH)<br/>50:55 - T. Tomík (T. Pitka)|divákov=5 125|strely1=32|tresty2=8|tresty1=10|strely2=25|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037A01_74_3_0.pdf|rozhodca={{USA}} John Lindner|rozhodca2={{FIN}} Janne Wuorenheimo|čiarový={{CAN}} Nicholas Albinati|čiarový2={{CZE}} David Thuma}} ----{{Hokejbox2|mužstvo1={{GER|lhj|2}}|mužstvo2='''{{USA|lhj|1}}'''|skóre={{ku|3|6|}}|tretiny={{tretiny|1|3|2|3|0|0|}}|dátum=27. december 2025|čas=00:00|bg=|štadión=Grand Casino Arena|brankár1=Lennart Neisse|brankár2=Caleb Heil|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{SWE}} Richard Magnusson|čiarový={{CAN}} Anthony LaPointe|čiarový2={{FIN}} Joni Pekkala|divákov=14 276|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037A03_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/>F. Kose (C. Händel, T.Schwartz) - 17:39<br/>S. Seidl (D. Willhoft) - 25:46<br/><br/>L. Boos (D. Willhoft, M. Kretzschmar) - 31:27|góly2=05:34 - M. Plante (T. Stiga, A. Kleber)<br/>10:53 - C. Reid (W. Zellers, B. McMorrow)<br/>15:55 - W. Horcoff (B. Ziemer, J. Hagens)<br/><br/><br/>30:31 - W. Zellers (C. Hutson, A. Spellacy)<br/><br/>34:58 - W. Zellers (A. Spellacy)<br/>38:07 - C. Eiserman (C. Huston)|tresty1=6|tresty2=6|strely2=47|strely1=21|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|3|5}}<br/>{{ku|3|6}}}}{{Hokejbox2|mužstvo1='''{{SVK|lhj|2}}'''|mužstvo2={{GER|lhj|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|1|1|}}|dátum=27. december 2025|čas=20:00|bg=|štadión=Grand Casino Arena|brankár1=Michal Prádel|brankár2=Linus Viellard|góly1=T. Chrenko (A. Nemec) - 10:33<br/>T. Chrenko (A. Nemec, A. Straka) (PH) - 19:12<br/>T. Chrenko (M. Svrček, L. Radivojevič) (PH) - 33:23<br/><br/>A. Beluško (OS, PB) - 59:07|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|rozhodca={{AUT}} Andreas Huber|rozhodca2={{CAN}} Hayden Verbeek|čiarový={{CAN}} Luke Pye|čiarový2={{SUI}} Michael Stalder|góly2=<br/><br/><br/>51:09 - D. Willhoft (D. Lewandowski)|tresty1=4|tresty2=14|strely1=38|strely2=35|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037A05_74_3_0.pdf|divákov=3 702}} ----{{Hokejbox2|mužstvo1='''{{USA|lhj|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lhj|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|0|0|}}|dátum=28. december 2025|čas=00:00|bg=|štadión=Grand Casino Arena|správa=https://www.iihf.com/pdf/37/ihm037a07_74_3_0|brankár1=Nicholas Kempf|brankár2=Christian Kirsch|rozhodca={{CZE}} Tomáš Mejzlík|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{CAN}} Nicholas Albinati|čiarový2={{FIN}} Luka Makinen|góly1=B. Ziemer (J. Hagens, W. Horcoff) - 21:12<br/><br/><br/>W. Zellers (C. McKinney) - 34:40|góly2=<br/>32:24 - B. Sansonnens (J. Grossniklaus, L. Steiner)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}|tresty1=4|tresty2=6|strely2=17|strely1=20|divákov=13 984}}{{Hokejbox2|mužstvo1='''{{SWE|lhj|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lhj|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|3|0|}}|dátum=28. december 2025|čas=20:00|bg=|štadión=Grand Casino Arena|brankár1=Love Härenstam|brankár2=Elijah Neuenschwander|čiarový={{USA}} Scott Allan|rozhodca2={{FIN}} Janne Wuorenheimo|rozhodca={{CZE}} Tomáš Mejzlík|čiarový2={{CAN}} Anthony Lapointe|góly1=E. Nilson (L. Sahin Wallenius) - 00:53<br/><br/><br/><br/>V. Bjorck (A. Freji, A. Frondell) - 40:57<br/>L. Pettersson (L. Danielsson) - 46:28<br/>L. Pettersson (I. Stenberg) (PB) - 59:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly2=<br/>14:27 - B. Waidacher (L. Muggli, D. Ustinkov)<br/>38:22 - L. Steiner (D. Ustinkov, L. Muggli)|divákov=4 825|tresty1=6|tresty2=10|strely1=30|strely2=30|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037A09_74_4_1.pdf}} ----{{Hokejbox2|mužstvo1={{GER|lhj|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lhj|1}}'''|skóre={{ku|1|8|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|4|0|3|}}|dátum=29. december 2025|čas=19:00|bg=|štadión=Grand Casino Arena|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037A11_74_3_0.pdf|brankár1=Linus Viellard<br/>(od 41. minúty Lukas Stuhrmann)|brankár2=Herman Liv|rozhodca={{USA}} Rocco Stachowiak|rozhodca2={{USA}} Adam Tobias|čiarový={{USA}} Bryan Gorcoff|čiarový2={{USA}} Matthew Heinen|góly1=<br/>E. Pul (M. Schäfer) - 07:04|divákov=4 122|góly2=01:45 - A. Frondell (A. Freji, V. Eklund) (PH)<br/><br/>21:03 - V. Bjorck (S. Boumedienne, F. Ohrqvist)<br/>28:11 - J. Berglund (L. Sahlin Wallenius, F. Carell)<br/>35:26 - V. Bjorck (L. Sahlin Wallenius, L. Danielsson) (PH)<br/>39:29 - F. Ohqvist (S. Boumedienne)<br/>45:34 - A. Frondell (A. Freji) (PH)<br/>57:25 - L. Danielsson (L. Pettersson, E. Genborg) (PH)<br/>59:59 - J. Berglund (E. Genborg, W. Hakansson)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}|tresty1=12|tresty2=6|strely1=17|strely2=44}} ----{{Hokejbox2|mužstvo1={{SVK|lhj|2}}|mužstvo2='''{{USA|lhj|1}}'''|skóre={{ku|5|6|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|4|1|2|}}|dátum=30. december 2025|čas=00:00|bg=|štadión=Grand Casino Arena|brankár1=Michal Prádel|brankár2=Caleb Heil|rozhodca={{SUI}} Cedric Borgia|čiarový={{CAN}} Nicholas Albinati|rozhodca2={{AUT}} Andreas Huber|čiarový2={{FIN}} Luka Mäkinen|góly1=T. Pitka (T. Tomík, A. Fabuš) - 08:53<br/>T. Chrenko (L. Radivojevič) (PH) - 11:15<br/><br/>A. Beluško (A. Straka) (OS) - 26:46<br/><br/><br/><br/>M. Svrček (A. Straka) (PH) - 34:44<br/><br/><br/><br/><br/>T. Chrenko (L. Radivojevič, A. Nemec) - 58:06|góly2=<br/><br/>21:50 - A. Spellacy (B. McMorrow) (OS)<br/><br/>28:33 - B. McMorrow (K. Bednarik, A. Spellacy)<br/>31:00 - R. Lee (L. Mooney, W. Zellers) (PH)<br/><br/>39:15 - J. Hagens (T. Stiga, C. reid)<br/>40:18 - J. Hagens (C. Reid, B. Ziemer)<br/>44:34 - W. Zellers (B. Ziemer, L. Mooney) (PH)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>{{ku|4|5}}<br/>{{ku|4|6}}<br/><br/>{{ku|5|6}}|divákov=13 052|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037A13_74_3_0.pdf|tresty1=10|tresty2=8|strely1=31|strely2=41}}{{Hokejbox2|mužstvo1='''{{SUI|lhj|2}}'''|mužstvo2={{GER|lhj|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|0|0|0|}}|dátum=30. december 2025|čas=20:00|bg=|štadión=Grand Casino Arena|divákov=3 805|brankár1=Christian Kirsch|brankár2=Lennart Neisse|rozhodca={{SVK}} Martin Jobbágy|rozhodca2={{SWE}} Alexander Österberg|čiarový={{USA}} Scott Allan|čiarový2={{FIN}} Joni Pekkala|tresty1=8|tresty2=12|strely1=48|strely2=20|góly1=K. Korbler (G. Meier, N. Blessing) - 11:42<br/>J. Rebel (L. Muggli, L. Steiner) (PH) - 13:10<br/>K. Korbler - 21:08<br/>L. Johnson (B. Sansonnens, P. Morratd) - 26:40|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037A15_74_3_0.pdf}} ----{{Hokejbox2|mužstvo1='''{{SUI|lhj|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lhj|1}}|skóre={{ku|3|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|2|}}|dátum=31. december 2025|čas=19:00|bg=|štadión=Grand Casino Arena|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/ihm037a17_74_3_0.pdf|divákov=3 864|brankár1=Elijah Neuenschwander|brankár2=Michal Prádel|rozhodca={{SWE}} Richard Magnusson|rozhodca2={{CAN}} Hayden Verbeek|čiarový={{CAN}} Luke Pye|čiarový2={{SWE}} Rasmus Stromberg|góly1=L. Wey (J. reber, L. Johnson) (PH) - 18:05<br/>M. Aeschlimann (D. Ustinkov, L. Muggli) (PH) - 18:27<br/>K. Haas (K. Korbler, G. Meier) - 36:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|3|2}}|góly2=<br/><br/><br/>47:41 - A. Nemec (T. Chrenko, L. Radivojevič)<br/>59:50 - L. Radivojevič (A. Nemec, T. Chrenko)|tresty1=4|tresty2=8|strely1=18|strely2=22}} ----{{Hokejbox2|mužstvo1={{USA|lhj|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lhj|1}}'''|skóre={{ku|3|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|4|1|1|}}|dátum=1. január 2026|čas=00:00|bg=|štadión=Grand Casino Arena|brankár1=Brady Knowling<br/>(od 41. minúty Nicholas Kempf)|rozhodca={{CAN}} Troy Murray|rozhodca2={{FIN}} Janne Wuorenheimo|čiarový={{CAN}} Anthony LaPointe|čiarový2={{FIN}} Joni Pekkala|brankár2=Love Harenstam|divákov=18 618|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037A19_74_3_0.pdf|tresty1=8|tresty2=12|strely1=31|strely2=43|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>C. Reid (C. Eiserman, B. Zieemer) (PH) - 28:55<br/><br/><br/><br/>W. Zellers (B. Ziemer, J. Hagens) - 36:44<br/>T. Stiga (L. Mooney, R. Lee) (PH) - 42:30|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|2|5}}<br/>{{ku|3|5}}<br/>{{ku|3|6}}|góly2=19:17 - C. Juustovaara Karlsson (A. Freji, E. Nilson)<br/>23:01 - E. Genborg (L. Danielsson, V. Bjorck) (PH)<br/>26:01 - L. Pettersson (J. Berglund, W. Hakansson)<br/><br/>32:44 - L. Pettersson (J. Berglund) (OS)<br/>35:15 - E. Genborg (V. Bjorck, L. Danielsson) (PH)<br/><br/><br/>46:43 - I. Stenberg (J. Berglund, V. Eklund) (PH)}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lhj|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=0|sg=25|ig=11|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lhj|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=18|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lhj|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=19|ig=11|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=2|sg=9|ig=17|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{DEN|lhj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=5|ig=22|pozadie=#ffcccc}} |} <small>Zdroj: [https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037300_76_4_0.pdf IIHF]</small> ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|mužstvo1={{DEN|lhj|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lhj|1}}'''|skóre={{ku|2|6|}}|tretiny={{tretiny|1|3|0|3|1|0|}}|dátum=26. december 2025|čas=21:30|bg=|štadión=3M Arena at Mariucci|brankár1=Anton Wilde|brankár2=Petteri Rimpinen|divákov=2 935|góly1=<br/><br/><br/>W. Bundgaard (F. Amondsen, E. Jakobsen) - 06:08<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>A. Linde (M. Jakobsen, O. Larsen) (PH) - 52:22|tresty1=4|tresty2=6|strely1=10|strely2=43|góly2=01:49 - R. Vesterinen (J. Kuhta, L. Tuuva)<br/>02:19 - O. Kalto (M. Westergard, A. Kiviharju)<br/><br/>10:07 - O. Suvanto (J. Kuhta, L. Boileus) (PH)<br/>24:45 - A. Koivu (A. Kiviharju, H. Ruohonen)<br/>26:19 - J. Saarelainen (L. Boileus, M. Vahnanen) (PH)<br/>31:21 - R. Vesterinen (J. Kuhta, L. Tuuva)|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/><br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/><br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|1|5|}}<br/><br/>{{ku|1|6|}}<br/>{{ku|2|6|}}|rozhodca={{AUT}} Andreas Huber|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{USA}} Matthew Heinen|čiarový2={{SUI}} Michael Stalder|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037B02_74_3_0.pdf}} ----{{Hokejbox2|mužstvo1={{CZE|lhj|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lhj|1}}'''|skóre={{ku|5|7|}}|tretiny={{tretiny|1|2|2|1|2|4|}}|dátum=27. december 2025|čas=02:30|bg=|štadión=3M Arena at Mariucci|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037B04_74_3_0.pdf|brankár1=Michal Oršulák|brankár2=Carter George|rozhodca={{SWE}} Alexander Österberg|rozhodca2={{USA}} Adam Tobias|čiarový={{USA}} Scott Allan|čiarový2={{FIN}} Luka Mäkinen|divákov=5 502|góly1=<br/>T. Poletín (A. Benák, M. Pšenička) - 17:01<br/><br/>V. Čihař (A. Benák, M. Man) - 24:02<br/>P. Sikora (V. Čihař, V. Nestrašil) - 32:13<br/><br/><br/><br/>T. Poletín (P. Sikora, T. Galvas) - 45:21<br/><br/><br/>T. Galvas (V. Nestrašil, V. Čihař) - 55:26|tresty1=6|tresty2=6|strely1=33|strely2=29|góly2=13:53 - B. Martin (G. McKenna, M. Hage)<br/><br/>17:38 . M. Hage (B. Martin, B. Danford)<br/><br/><br/>37:02 - Z. Parekh (C. Reid, C. Desnoyers)<br/>43:49 - Z. Parekh (G. McKenna, C. Reschny) (PH)<br/><br/>46:32 - T. Iginla (M. Misa, E. MacKenzie)<br/>49:12 - E. MacKenzie (M. Hage)<br/><br/>59:00 - P. Martone (C. Beaudoin, E. MacKenzie) (PB)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}<br/><br/>{{ku|4|4}}<br/>{{ku|4|5}}<br/>{{ku|4|6}}<br/>{{ku|5|6}}<br/>{{ku|5|7}}}}{{Hokejbox2|mužstvo1={{LAT|lhj|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lhj|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|0|0|1|}}|dátum=27. december 2025|čas=22:30|bg=|štadión=3M Arena at Mariucci|brankár1=Nils Mauriņš|brankár2=Jack Ivankovic|rozhodca={{SVK}} Martin Jobbágy|rozhodca2={{SWE}} Richard Magnusson|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne|čiarový2={{SWE}} Rasmus Stromberg|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037B06_74_4_0.pdf|divákov=4 146|góly1=<br/><br/>R. Berzkalns (K. Sarts, D. Dilevka) - 58:02|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|1|2}}|góly2=22:22 - C. Reschny (G. McKenna, H. Brunicke) (PH)<br/><br/><br/>00:44 - M. Hage (G. McKenna, Z. Parekh) (PH)|tresty1=29|tresty2=6|strely1=27|strely2=37}} ----{{Hokejbox2|mužstvo1={{DEN|lhj|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lhj|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|1|2|1|3|0|2|}}|dátum=28. december 2025|čas=02:30|bg=|štadión=3M Arena at Mariucci|brankár1=Anton Wilde|brankár2=Matyáš Mařík|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Rocco Stachowiak|čiarový2={{USA}} Matthew Heinen|čiarový={{USA}} Bryan Gorcoff|divákov=3 067|tresty2=6|tresty1=35|góly1=<br/>T. Petersen (E. Jakobsen, J. Olesen) - 05:53<br/><br/><br/><br/><br/>O. Larsen (L. Baerentsen) - 04:39|góly2=02:56 - V. Čihař (T. Galvas, V. Nestrašil)<br/><br/>11:57 - M. Kubieska (P. Sikora, T. Galvas) (PH)<br/>21:45 - V. Nestrašil (A. Jiříček, A. Benák) (PH)<br/><br/>31:20 - A. Jiříček (A. Novotný)<br/>35:01 - S. Hoch (J. Klíma)<br/>45:41 - T. Galvas (P. Sikora, A. Novotný) (PH)<br/>46:39 - R. Žemlička|strely1=22|strely2=53|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}<br/>{{ku|2|6}}<br/><br/>{{ku|2|7}}|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/ihm037b08_74_3_0.pdf}}{{Hokejbox2|mužstvo1='''{{FIN|lhj|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lhj|1}}|skóre={{ku|8|0|}}|tretiny={{tretiny|3|0|2|0|3|0|}}|dátum=28. december 2025|čas=22:30|bg=|štadión=3M Arena at Mariucci|brankár1=Petteri Rimpinen|brankár2=Mikus Vecvanags|rozhodca={{SWE}} Alexander Österberg|rozhodca2={{USA}} Adam Tobias|čiarový={{USA}} Bryan Gorcoff|čiarový2={{CZE}} David Thuma|góly1=E. Hemming (M. Vahnanen) - 04:11<br/>J. Khuta (M. Westergard) - 14:19<br/>M. Westergard (N. Nykyri, J. Miettinen) - 19:16<br/>E. Hemming (M. Vahnanen, A. Kiviharju) (PH) - 21:37<br/>J. Saarelainen (H. Ruohonen, L. Boelius) - 34:06<br/>R. Vesterinen (N. Nykyri, J. Kuhta) - 42:51<br/>H. Ruohonen (A. Koivu, J. Piiparinen) - 45:35<br/>L. Boelius (H. Ruohonen, J. Saarelainen) - 50:31|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|7|0}}<br/>{{ku|8|0}}|tresty1=4|tresty2=6|strely1=41|strely2=7|divákov=3 152|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037B10_74_3_0.pdf}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. december 2025|čas=21:30|mužstvo1={{FIN|lhj|2}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|1|0|0|1|}}|mužstvo2='''{{CZE|lhj|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}} pp|štadión=3M Arena at Mariucci|divákov=3 235|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037B12_74_4_0.pdf|brankár1=Petteri Rimpinen|brankár2=Michal Oršulák|rozhodca={{CAN}} Troy Murray|rozhodca2={{CAN}} Hayden Verbeek|čiarový={{DEN}} Albert Ankerst Jerne|čiarový2={{CAN}} Luke Pye|tresty1=31|tresty2=10|strely1=23|strely2=26|góly1=<br/><br/>E. Hemming (L. Tuuva, H. Ruohonen) - 59:40|góly2=01:52 - M. Kubiesa (T. Galvas, V. Čihař) (PH)<br/><br/><br/>03:39 - A. Jiříček (P. Sikora, V. Čihař)|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|1|2}}}} ----{{Hokejbox2|mužstvo1='''{{CAN|lhj|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lhj|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|3|0|2|1|4|0|}}|dátum=30. december 2025|čas=02:30|bg=|štadión=3M Arena at Mariucci|divákov=4 401|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037B14_74_3_0.pdf|brankár1=Carter George|brankár2=Patrick Tiedjen|rozhodca={{SVK}} Martin Jobbágy|rozhodca2={{FIN}} Janne Wuorenheimo|čiarový={{FIN}} Joni Pekkala|čiarový2={{SWE}} Rasmus Strömberg|góly1=G. McKenna (M. Hage, B. Martin) (PH) - 03:17<br/>B. Cootes (T. Iginla, K. Verhoeff) - 08:36<br/>Z. Parekh (C. Desnoyers, C. Beaudoin) - 10:03<br/><br/>P. Martone (Z. Parekh, M. Misa) (PH) - 26:11<br/>G. McKenna (B. Martin, E. MacKenzie) - 35:03<br/>M. Misa (P. Martone, K. Aitcheson) - 44:41<br/>G. McKenna (M. Hage, B. Martin) - 45:45<br/>K. Aitcheson (C. Desnoyers, S. O'Rilley) - 54:16<br/>P. Martone (M. Misa, T. Iginla) - 54:40|góly2=<br/><br/><br/>20:28 - M. Klyvoe (M. Schioldan, A. Linde)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|tresty1=2|tresty2=6|strely1=49|strely2=13}}{{Hokejbox2|mužstvo1='''{{LAT|lhj|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lhj|1}}|skóre={{ku|6|3|}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|2|2|1|}}|dátum=30. december 2025|čas=22:30|bg=|štadión=3M Arena at Mariucci|rozhodca={{USA}} John Lindner|rozhodca2={{CZE}} Tomáš Mejzlík|čiarový={{CAN}} Anthony LaPointe|čiarový2={{SUI}} Michael Stalder|brankár1=Nils Mauriņš|brankár2=Anton Wilde|góly1=K. Sarts (B. Osmanis, K. Ansons) - 16:52<br/>A. Smits (K. Ansons, O. Murienks) (PH) - 23:00<br/><br/><br/>M. Sieradzkis (A. Smits, K. Ansons) (PH) - 34:54<br/>A. Macijevskis (M. Vitols, R. Naudins) - 36:43<br/><br/><br/>B. Osmanis (A. Smits, M. Sieradzkis) (PH) - 49:52<br/><br/><br/>K. Ansons (O. Murnieks) (PB) - 59:59|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}<br/><br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|5|3}}<br/><br/>{{ku|6|3}}|góly2=<br/><br/>31:37 - O. Larsen (W. Bundgaard, O. Murnieeks)<br/><br/><br/>38:31 - W. Bundgaard (O. Larsen, F. Rundh)<br/><br/>58:43 - A. Linde (M. Jakobsen, W. Bundgaard)|tresty1=8|tresty2=14|strely1=42|strely2=12|divákov=2 781|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037B16_74_3_0.pdf}} ----{{Hokejbox2|mužstvo1='''{{CZE|lhj|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lhj|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|1|1|0|1|1|}}|dátum=31. december 2025|čas=21:30|bg=|štadión=3M Arena at Mariucci|divákov=3 301|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037B18_74_3_0.pdf|brankár1=Matyáš Mařík|brankár2=Nils Mauriņš<br/>(od 58. minúty Mikus Vecvanags)<br/>(od 59. minúty Nils Mauriņš)|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Adam Tobias|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne|čiarový2={{FIN}} Luka Makinen|tresty1=12|tresty2=10|strely1=29|strely2=10|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/><br/>{{ku|4|2}}|góly1=<br/><br/>T. Poletín (T. Galvas, M. Curran) - 10:04<br/>A. Jiříček (V. Nestrašil, A. Benák) (PH) - 11:19<br/>M. Pšenička (M. Curran, M. Man) - 25:31<br/><br/><br/>V. Nestrašil (V. Čihař) (PB) - 58:43|góly2=06:00 - K. Ansons (B. Osmanis, A. Smits) (PH)<br/><br/><br/><br/>46:39 - M. Sieradzkis (B. Osmanis, O. Murnieks) (PH)}} ----{{Hokejbox2|mužstvo1='''{{CAN|lhj|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lhj|1}}|skóre={{ku|7|4|}}|tretiny={{tretiny|3|3|2|1|2|0|}}|dátum=1. január 2026|čas=02:30|bg=|štadión=3M Arena at Mariucci|brankár1=Carter George|brankár2=Petteri Rimpinen|rozhodca={{USA}} John Lindner|rozhodca2={{USA}} Rocco Stachowiak|čiarový={{USA}} Matthew Heinen|čiarový2={{CZE}} David Thuma|divákov=7 582|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037B20_74_3_0.pdf|góly1=Z. Parekh (P. Martone, T. Ignita) - 01:13<br/><br/>B. Martin (M. Hage, G. McKenna) - 04:26<br/><br/>B. Martin (M. Hage, Z. Parekh) (PH) - 10:40<br/><br/><br/>T. Ignita (Z. Parekh, C. George) (PH) - 29:35<br/>C. Beaudoin (C. Desnoyers, S O'Reilly) - 37:05<br/><br/>S. Beaudoin (S. O'Reilly, C. Desnoyers) - 48:20<br/>S. O'Reilly (C. Beaudoin, K. Aitcheson) (PB) - 58:56|tresty1=10|tresty2=8|strely1=32|strely2=18|góly2=<br/>03:54 - J. Miettinen (M. Vanhanen)<br/><br/>05:40 - O. Suvanto (R. Vesterinen)<br/><br/>12:59 - L. Boelius (M. Vahnanen, J. Kuhta) (PH)<br/><br/><br/>37:40 - R. Vesterinen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}<br/>{{ku|5|4}}<br/>{{ku|6|4}}<br/>{{ku|7|4}}}} === O udržanie === {{Hokejbox2|mužstvo1='''{{GER|lhj|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lhj|1}}|skóre={{ku|8|4|}}|tretiny={{tretiny|2|1|2|2|4|1|}}|dátum=2. január 2026|čas=18:30|bg=#fecdcb|štadión=3M Arena at Mariucci|divákov=2 645|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037521_74_3_0.pdf|brankár1=Linus Vieillard|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{CZE}} Tomáš Mejzlík|rozhodca2={{CAN}} Hayden Verbeek|čiarový={{SUI}} Michael Stalder|čiarový2={{SWE}} Rasmus Strömberg|góly1=D. Lewandowski (D. Willhoft, L. Boos) - 03:37<br/>M. Schäfer (L. Boos, C. Händel) (PH) - 07:06<br/><br/><br/>M. Schams (L. Boos, D. Lewandowski) - 22:08<br/>S. Seidl (D. Willhoft) - 24:48<br/><br/><br/><br/>D. Willhoft (D. Lewandowski, C. Händel) (PH) - 45:04<br/>M. Schams (C. Händel, S. Seidl) - 50:04<br/><br/>L. Boos (M. Schäfer, D. Willhoft) (PH) - 52:57<br/>T. Schwartz (S. Seidl) (PB) - 58:57|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}<br/>{{ku|6|3}}<br/>{{ku|6|4}}<br/>{{ku|7|4}}<br/>{{ku|8|4}}|tresty2=10|tresty1=8|strely1=37|strely2=22|góly2=<br/><br/>17:10 - M. Klyvoe (O. Larsen, M. Jakobsen) (PH)<br/><br/><br/>26:28 - M. Klyvoe (O. Larsen, M. Jakobsen) (PH)<br/>30:05 - O. Green (W. Bungaard)<br/><br/><br/>51:21 - A. Linde (M. Schioldan, M. Klyvoe)}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, buoli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (konečné poradie z minuloročných MS) '''Poradie:''' {| class="wikitable sortable" border="1" style="text-align:center" !Por. !Tím !Skup. !Por. !B !+/- !G !Nasad. |-bgcolor=#ccffcc |1. | style="text-align:left;" |{{SWE|lhj|1}} |A |1 |12 | +13 |21 |4 |-bgcolor=#ccffcc |2. | style="text-align:left;" |{{CAN|lhj|1}} |B |1 |11 | +14 |25 |5 |- |3. | style="text-align:left;" |{{USA|lhj|1}} |A |2 |9 | +2 |17 |1 |-bgcolor=#ccffcc |4. | style="text-align:left;" |{{CZE|lhj|1}} |B |2 |8 | +6 |18 |3 |-bgcolor=#ccffcc |5. | style="text-align:left;" |{{FIN|lhj|1}} |B |3 |7 | +8 |19 |2 |- |6. | style="text-align:left;" |{{SUI|lhj|1}} |A |3 |6 | +2 |10 |8 |- |7. | style="text-align:left;" |{{LAT|lhj|1}} |B |4 |4 | -8 |9 |7 |- |8. | style="text-align:left;" |{{SVK|lhj|1}} |A |4 |3 |0 |13 |6 |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD1-tím2={{LAT|lhj|1}}|RD1-tím3={{USA|lhj|1}}|RD1-tím4='''{{FIN|lhj|1}}'''|RD1-tím5='''{{CAN|lhj|1}}'''|RD1-tím6={{SVK|lhj|1}}|RD1-tím7='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD1-tím8={{SUI|lhj|1}}|RD1-skóre1='''6'''|RD1-skóre2=3|RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-nasadený3=A2|RD1-nasadený4='''B3'''|RD1-nasadený5='''B1'''|RD1-nasadený6=A4|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-skóre3=3 p|RD1-skóre4='''4 p'''|RD1-skóre5='''7'''|RD1-skóre6=1|RD1-skóre7='''6'''|RD1-skóre8=2|RD2-nasadený1='''1.'''|RD2-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD2-nasadený2=5.|RD2-tím2={{FIN|lhj|1}}|RD2-skóre1='''4 n'''|RD2-skóre2=3 n|RD2-nasadený3=2.|RD2-nasadený4='''4.'''|RD2-tím3={{CAN|lhj|1}}|RD2-tím4='''{{CZE|lhj|1}}'''|RD2-skóre3=4|RD2-skóre4='''6'''|RD3-nasadený1='''1.'''|RD3-tím1='''{{SWE|lhj|1}}'''|RD3-skóre1='''4'''|RD3-nasadený2=4.|RD3-tím2={{CZE|lhj|1}}|RD3-skóre2=2|RD4-nasadený1='''2.'''|RD4-tím1='''{{CAN|lhj|1}}'''|RD4-skóre1='''6'''|RD4-nasadený2=5.|RD4-tím2={{FIN|lhj|1}}|RD4-skóre2=3}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|mužstvo1='''{{SWE|lhj|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lhj|1}}|skóre={{ku|6|3|}}|tretiny={{tretiny|2|1|2|0|2|2|}}|dátum=2. január 2026|čas=20:30|bg=#eeeeee|štadión=Grand Casino Arena|brankár1=Love Härenstam|brankár2=Nils Maurins|rozhodca={{SUI}} Cedric Borgia|rozhodca2={{USA}} John Lindner|čiarový={{CAN}} Nicholas Albinati|čiarový2={{USA}} Allan Scott|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037322_74_3_0.pdf|divákov=4 946|tresty1=12|tresty2=6|strely1=38|strely2=16|góly1=A. Frondell (L. Sahlin Wallenius) - 00:10<br/><br/>J. Berglund (L. Pettersson, E. Genborg) - 16:15<br/>S. Boumedienne (A. Freji, I. Stenberg) - 34:05<br/>F. Carell (V. Eklund, L. Sahlin Wallenius) - 35:40<br/>A. Frondell (V. Bjorck, A. Freji) - 41:58<br/><br/>L. Sahlin Wallenius (L. Eriksson, V. Eklund) - 55:54|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|6|2}}<br/>{{ku|6|3}}|góly2=<br/>K. Ansons (B. Osmanis, A. Smits) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/>43:50 - K. Flugins (M. Klaucans, M. Vitols)<br/><br/>58:10 - O. Murieks (M. Sieradzkis, B. Osmanis) (PH)}}{{Hokejbox2|mužstvo1='''{{CZE|lhj|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lhj|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|0|1|4|1|2|0|}}|dátum=2. január 2026|čas=22:30|bg=#eeeeee|štadión=3M Arena at Mariucci|brankár1=Michal Oršulák|brankár2=Christian Kirsch|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=<br/><br/>T. Galvas (P. Sikora, V. Nestrašil) - 20:54<br/><br/><br/>S. Drančák (M. Kubieska, J. Klíma) - 30:28<br/>A. Jiříček (A. Benák, T. Poletín) - 31:12<br/>P. Sikora (V. Čihař, J. Klíma) - 35:32<br/>J. Klíma (M. Kubiesa, J. Fibigr) - 50:25<br/>J. Fibigr (V. Čihař, P. Sikora) (PH) - 57:37|góly2=03:47 - L. Muggli (D. Ustinkov, M. Aeschlimann)<br/><br/>26:43 - Jamiro Reber (J. Neueschwander, L. Steiner) (PH)|divákov=3 102|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037323_74_3_0.pdf|rozhodca={{AUT}} Andreas Huber|čiarový={{CAN}} Anthony LaPointe|rozhodca2={{USA}} Rocco Stachowiak|čiarový2={{FIN}} Luka Makinen|tresty1=8|tresty2=10|strely1=43|strely2=20}}{{Hokejbox2|mužstvo1={{USA|lhj|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lhj|1}}'''|skóre={{ku|3|4|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|1|2|0|1|}}|dátum=3. január 2026|čas=00:00|bg=#eeeeee|štadión=Grand Casino Arena|brankár1=Nicholas Kempf|brankár2=Petteri Rimpinen|rozhodca={{CAN}} Troy Murray|rozhodca2={{SWE}} Alexander Osterberg|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne|čiarový2={{CAN}} Luke Pye|góly1=C. Hutson (K. Bednarik, B. McMorrow) - 20:35<br/><br/>C. Eiserman (C. Hutson, J. Hagens) (PH) - 30:15<br/><br/><br/><br/><br/>R. Lee (J. Hagens, W. Zeller) - 58:27|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly2=<br/>24:46 - H. Ruohonen (M. Westergard)<br/><br/>52:43 - L. Tuuva (A. Kivihajru, J. Saarelainen)<br/>53:38 - J. Saarelainen (L. Tuuvva, L. Boelius)<br/><br/><br/>02:11 - A. Valila (M. Vahnanen, J. Miettinen)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=31|strely2=26|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037324_74_4_0.pdf|divákov=11 779}}{{Hokejbox2|mužstvo1='''{{CAN|lhj|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lhj|1}}|skóre={{ku|7|1|}}|tretiny={{tretiny|5|0|2|1|0|0|}}|dátum=3. január 2026|čas=02:30|bg=#eeeeee|štadión=3M Arena at Mariucci|divákov=5 250|brankár1=Jack Ivankovic|brankár2=Michal Prádel<br/>(od 17. minúty Alan Lenďák)|rozhodca={{USA}} Adam Tobias|rozhodca2={{FIN}} Janne Wuorenheimo|čiarový={{USA}} Bryan Gorcoff|čiarový2={{CZE}} David Thuma|góly1=C. Reschny (K. Verhoeff, C. Beaudoin) - 13:58<br/>T. Iginla (P. Martone) - 14:42<br/>M. Misa (Z. Parekh, A. MacKenzie) - 16:11<br/>S. O'Reilly (C. Carels, C. Desnoyers) - 17:03<br/>B. Martin (G. McKenna, M. Hage) (PH) - 19:47<br/>P. Martone (K. Verhoeff, M. Misa) - 29:31<br/>C. Beaudoin (S. O'Reilly, Z. Parekh) - 30:41|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|7|0}}<br/>{{ku|7|1}}|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>36:50 - J. Chovan (A. Kalman, M. Čapoš)|tresty1=12|tresty2=32|strely1=43|strely2=22|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037325_74_3_0.pdf}} === Semifinále === {{Hokejbox2|mužstvo1='''{{SWE|lhj|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lhj|1}}|skóre={{ku|4|3|}} sn|tretiny={{tretiny|1|1|2|1|0|1|0|0|1|0|}}|dátum=4. január 2026|čas=22:30|bg=#eeeeee|štadión=Grand Casino Arena|brankár1=Love Härenstam|brankár2=Petteri Rimpinen|rozhodca={{USA}} John Lindner|rozhodca2={{CAN}} Troy Murray|čiarový={{USA}} Matthew Heinen|čiarový2={{CZE}} David Thuma|góly1=L. Eriksson (A. Frondell, V. Eklund) - 00:36<br/><br/>I. Stenberg (E. Genborg, J. Berglund) - 21:20<br/><br/><br/>E. Genborg (I. Stenberg, V. Bjorck) - 34:07|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}|góly2=<br/>16:26 - A. Joki (A. Kiviharju)<br/><br/>22:10 - J. Kuhta (K. Pikkarainen, M. Jokinen)<br/><br/>54:01 - J. Saarelainen (H. Ruohonen, A. Valila)|tresty1=10|strely1=32|tresty2=8|strely2=36|nájazdy1=V. Bjorck - {{Sn-nep}}<br/><br/>A. Frondell - {{Sn-nep}}<br/><br/>I. Stenberg - {{Sn-nep}}<br/><br/>V. Eklund - {{Sn-nep}}<br/><br/>J. Berglund - {{Sn-gól}}<br/><br/><br/>A. Frondell - {{Sn-nep}}<br/><br/>J. Berglund - {{Sn-nep}}<br/><br/>A. Frondell - {{Sn-gól}}|nájazdy2=<br/>{{Sn-nep}} - L. Tuuva<br/><br/>{{Sn-gól}} - M. Vahnanen<br/><br/>{{Sn-nep}} - E. Hemming<br/><br/>{{Sn-nep}} - J. Kuhta<br/><br/>{{Sn-nep}} - J. Miettinen<br/>{{Sn-nep}} - M. Vahnanen<br/><br/>{{Sn-nep}} - E. Hemming<br/><br/>{{Sn-nep}} - M. Vahnanen|správa=https://www.iihf.com/pdf/37/ihm037226_74_4_0|divákov=7 215}}{{Hokejbox2|mužstvo1={{CAN|lhj|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lhj|1}}'''|skóre={{ku|4|6|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|2|2|3|}}|dátum=5. január 2026|čas=02:30|bg=#eeeeee|štadión=Grand Casino Arena|divákov=7 215|brankár1=Jack Ivankovic|brankár2=Jack Ivankovic|rozhodca={{SWE}} Alexander Osterberg|rozhodca2={{USA}} Rocco Stachowiak|čiarový={{FIN}} Luka Makinen|čiarový2={{FIN}} Joni Pekkala|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>{{ku|4|5}}<br/>{{ku|4|6}}|góly1=T. Iginla (M. Misa, J. Luchanko) (PH) - 15:14<br/><br/><br/><br/>Z. Parekh (M. Hage, S. O'Reilly) (PH) - 32:38<br/><br/>C. Reschny (M. Hage, G. McKenna) - 43:59<br/><br/>P. Martone (H. Brunicke, K. Aitcheson) - 57:19|góly2=<br/>16:56 - M. Curran (T. Galvas, A. Benák)<br/>23:44 - A. Titlbach (M. Pšenička, A. Novotný)<br/><br/>39:17 - A. Benák (M. Curran, T. Poletín)<br/><br/>49:49 - V. Čihař (V. Nestrašil)<br/><br/>58:46 - T. Poletín (M. Curran, A. Benák)<br/>59:34 - V. Čihař (P. Sikora) (PH, PB)|tresty1=12|tresty2=8|strely1=24|strely2=37}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|mužstvo1='''{{CAN|lhj|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lhj|1}}|skóre={{ku|6|3}}|tretiny={{tretiny|3|2|2|1|1|0|}}|dátum=5. január 2026|čas=22:30|bg=#FFDAB9|štadión=Grand Casino Arena|divákov=7 289|správa=https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037128_74_3_0.pdf|brankár1=Carter George|brankár2=Petteri Rimpinen|rozhodca={{USA}} John Lindner|rozhodca2={{USA}} Adam Tobias|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne|čiarový2={{USA}} Matthew Heinen|góly1=S. O'Reilly (M. Hage, G. McKenna) - 01:10<br/><br/>B. Cootes (K. Verhoeff, L. Greentree) - 04:57<br/><br/><br/>Z. Parekh (M. Hage, G. McKenna) (PH) - 18:41<br/>P. Martone (T. Iginla, Z. Parekh) - 21:47<br/>S. O'Reilly (G. McKenna, M. Hage) (PH) - 25:47<br/><br/>G. McKenna (M. Hage) - 53:35|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|5|3}}<br/>{{ku|6|3}}|góly2=<br/>03:23 - A. Valila (H. Ruohonen)<br/><br/>11:58 - J. Miettinen (L. Boelius, G. McKenna) (PH)<br/><br/><br/><br/>34:18 - H. Ruohonen (L. Tuuva)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=34|strely2=35}} === Finále === {{Hokejbox2|mužstvo1='''{{SWE|lhj|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lhj|1}}|skóre={{ku|4|2}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|2|2|}}|dátum=6. január 2026|čas=02:30|bg=#F7F6A8|štadión=Grand Casino Arena|divákov=9 753|správa=https://www.iihf.com/pdf/37/ihm037129_74_3_0|brankár1=Love Härenstam|brankár2=Michal Oršulák|rozhodca={{CAN}} Troy Murray|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|rozhodca2={{FIN}} Janne Wuorenheimo|čiarový={{CAN}} Anthony LaPointe|čiarový2={{FIN}} Joni Pekkala|góly1=C. Juustovaara Karlsson (J. Berglund) (OS) - 14:46<br/>V. Eklund (J. Berglund, I. Stenberg) (PH) - 29:21<br/>S. Boumedienne (I. Stenberg, V. Bjorck) - 43:47<br/><br/><br/>I. Stenberg (V. Eklund, V. Bjorck) (PB) - 59:52|góly2=<br/><br/><br/>57:36 - A. Jiříček (J. Fibigr, V. Nestrašil)<br/>59:36 - M. Kubiesa (J. Fibigr, V. Čihař)|tresty1=8|tresty2=2|strely1=35|strely2=29}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lhj|1}}|v=6|vp=1|pp=0|p=0|sg=35|ig=16|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lhj|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=2|sg=32|ig=22|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CAN|lhj|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=1|sg=42|ig=21|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{FIN|lhj|1}}|v=2|vp=1|pp=2|p=2|sg=29|ig=24|poznámka=Štvrté miesto|br=1}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lhj|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=20|ig=19|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SUI|lhj|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=12|ig=14}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{LAT|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=3|sg=12|ig=23}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{SVK|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=14|ig=20|br=1}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{GER|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=13|ig=26|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{DEN|lhj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=12|ig=36|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |}<small>Zdroj: [https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037300_76_4_0.pdf IIHF]</small> == Štatistiky turnaja == === Kanadské bodovanie === ''Poradie podľa počtu bodov'' {| class="wikitable sortable" cellspacing="0" cellpadding="5" border="1" ! width="20" |Poradie ! width="200" |Hráč !Štát ! width="20" |{{Tooltip|Z|Počet odohraných zápasov}} ! width="20" |{{Tooltip|G|Góly}} ! width="20" |{{Tooltip|A|Asistencie}} ! width="20" |{{Tooltip|B|Body}} ! width="20" |{{Tooltip|+/-|Štatistika plus/mínus}} !{{Tooltip|TM|Trestné minúty}} |- align="center" |1 | align="left" |[[Tomáš Chrenko (ml.)|Tomáš Chrenko]] | align="left" |{{SVK|lhj|1}} |4 |5 |3 |'''8''' | +2 |0 |- align="center" |2 | align="left" |[[Zayne Parekh]] | align="left" |{{CAN|lhj|1}} |4 |4 |4 |'''8''' | +2 |2 |- align="center" |3 | align="left" |[[Gavin McKenna]] | align="left" |{{CAN|lhj|1}} |4 |3 |5 |'''8''' | +5 |0 |- align="center" |4 | align="left" |[[Michael Hage]] | align="left" |{{CAN|lhj|1}} |4 |2 |6 |'''8''' | +5 |0 |- align="center" |5 | align="left" |[[Will Zellers]] | align="left" |{{USA|lhj|1}} |4 |5 |2 |'''7''' | +6 |0 |- align="center" |6 | align="left" |[[Brady Martin]] | align="left" |{{CAN|lhj|1}} |4 |3 |4 |'''7''' | +5 |2 |- align="center" |7 | align="left" |[[Vojtěch Čihař]] | align="left" |{{CZE|lhj|1}} |4 |2 |5 |'''7''' | +5 |0 |- align="center" |8 | align="left" |[[Tomáš Galvas]] | align="left" |{{CZE|lhj|1}} |4 |2 |5 |'''7''' | +3 |0 |- align="center" |9 | align="left" |[[Jack Berglund]] | align="left" |{{SWE|lhj|1}} |4 |2 |4 |'''6''' | +6 |4 |- align="center" |10 | align="left" |[[Václav Nestrašil]] | align="left" |{{CZE|lhj|1}} |4 |2 |4 |'''6''' | +3 |4 |} '''Hetrik''' ''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).'' {| class="wikitable" !Hráč !Zápas ! width="20" |Výsledok zápasu |- |[[Tomáš Chrenko (ml.)|Tomáš Chrenko]] | align="center" |'''{{SVK|lhj|2}}''' vs. {{GER|lhj|1}} | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' |- | align="left" |[[Gavin McKenna]] | align="center" |'''{{CAN|lhj|2}}''' vs. {{DEN|lhj|1}} | align="center" |'''{{Ku|9|1}}''' |} === Najlepší brankári === {| class="wikitable sortable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="190" |Brankár !Štát !{{Tooltip|ČNĽ|Čas na ľade}} ! width="20" |{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} ! width="20" |{{Tooltip|PIG|Priemer počtu inkasovaných gólov na zápas}} ! width="20" |{{Tooltip|ÚZ%|Percentuálna úspešnosť zákrokov}} !{{Tooltip|SO|Shut-out}} |- align="center" |1 | align="left" |[[Christian Kirsch]] | align="left" |{{SUI|lhj|1}} |118:23 |2 |1.01 |'''95.00''' |1 |- align="center" |2 | align="left" |[[Love Härenstam]] | align="left" |{{SWE|lhj|1}} |180:00 |7 |2.33 |'''91.95''' |0 |- align="center" |3 | align="left" |[[Elijah Neuenschwander]] | align="left" |{{SUI|lhj|1}} |119:23 |5 |2.51 |'''90.20''' |0 |- align="center" |4 | align="left" |[[Nils Mauriņš]] | align="left" |{{LAT|lhj|1}} |179:16 |8 |2.68 |'''89.74''' |0 |- align="center" |5 | align="left" |[[Lennart Neisse]] | align="left" |{{GER|lhj|1}} |120:00 |10 |5.00 |'''89.47''' |0 |} '''Shut-out''' ''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).'' {| class="wikitable" !Brankár !Zápas ! width="50" |Výsledok zápasu ! width="20" |Úspešné zákroky |- |[[Petteri Rimpinen]] | align="center" |'''{{FIN|lhj|2}}''' vs. {{LAT|lhj|1}} | align="center" |'''{{Ku|8|0}}''' | align="center" |7 |- |[[Christian Kirsch]] | align="center" |'''{{SUI|lhj|2}}''' vs. {{GER|lhj|1}} | align="center" |'''{{Ku|4|0}}''' | align="center" |20 |} === All-Star tím turnaja === {| class="wikitable" | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Útočníci''' | align="center" | |- | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Obrancovia''' | align="center" | |- | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Brankár''' | align="center" | |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026 (nižšie divízie)}} === Divízia I === ==== Skupina A ==== Turnaj divízie I, skupiny A sa hral v [[Bled|Blede]] v [[Slovinsko|Slovinsku]] od 7. do 13. decembra 2025.{{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{NOR|lhj|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=0|sg=37|ig=11|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{KAZ|lhj|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=1|sg=27|ig=26}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{AUT|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=25|ig=18}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SLO|lhj|1}} '''(H)'''|v=1|vp=1|pp=1|p=2|sg=17|ig=26}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{UKR|lhj|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=2|sg=12|ig=19}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{FRA|lhj|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=4|sg=16|ig=34|pozadie=#ffcccc}} |}<small>Zdroj: [https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037300_76_4_0.pdf IIHF]</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> ==== Skupina B ==== Turnaj divízie I, skupiny B sa hral v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]] od 8. do 14. decembra 2025.{{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{HUN|lhj|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=18|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{EST|lhj|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=1|sg=18|ig=14}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LTU|lhj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=10|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{POL|lhj|1}}|v=2|vp=0|pp=2|p=1|sg=13|ig=13}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{JPN|lhj|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=3|sg=12|ig=16}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{ITA|lhj|1}} '''(H)'''|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=11|ig=19|pozadie=#ffcccc}} |}<small>Zdroj: [https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037300_76_4_0.pdf IIHF]</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> === Divízia II === ==== Skupina A ==== Turnaj divízie II, skupiny A sa bude hrať v [[Bukurešť|Bukurešti]] v [[Rumunsko|Rumunsku]] od 4. do 10. januára 2026.{{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{KOR|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=12|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{GBR|lhj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=4|ig=3}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{ROU|lhj|1}} '''(H)'''|v=0|vp=1|pp=0|p=0|sg=4|ig=3}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CHN|lhj|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=0|sg=3|ig=4}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{ESP|lhj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=3|ig=4}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CRO|lhj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=2|ig=12|pozadie=#ffcccc}} |}<small>Zdroj: [https://stats.iihf.com/hydra/37/IHM037300_76_4_0.pdf IIHF]</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> ==== Skupina B ==== Turnaj divízie II, skupiny B sa bude hrať v [[Belehrad|Belehrade]] v [[Srbsko|Srbsku]] od 18. do 24. januára 2026. * {{AUS|lhj|1}} * {{ISL|lhj|1}} * {{ISR|lhj|1}} * {{NED|lhj|1}} – zostúpili z divízie II A * {{NZL|lhj|1}} – postúpil z divízie III A * {{SRB|lhj|1}} === Divízia III === ==== Skupina A ==== Turnaj divízie III, skupiny A sa bude hrať v [[Sofia|Sofii]] v [[Bulharsko|Bulharsku]] od 19. do 25. januára 2026. * {{BEL|lhj|1}} – zostúpili z divízie II B * {{BIH|lhj|1}} * {{BUL|lhj|1}} * {{TPE|lhj|1}} * {{THA|lhj|1}} – postúpil z divízie III B * {{TUR|lhj|1}} ==== Skupina B ==== Turnaj divízie III, skupiny B sa bude hrať v [[Biškek|Biškeku]] v [[Kirgizsko|Kirgizsku]] od 18. do 24. januára 2026. * {{HKG|lhj|1}} – noví účastníci * {{IRN|lhj|1}} – noví účastníci * {{KGZ|lhj|1}} * {{LUX|lhj|1}} * {{MEX|lhj|1}} – zostúpili z divízie III A * {{RSA|lhj|1}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta juniorov v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Šport v Minneapolise]] [[Kategória:Ľadový hokej v USA]] [[Kategória:2025 v USA]] [[Kategória:2026 v USA]] lfikfzzhui7vt8dvhjdxnqrmxltnvnx 0 726468 8226341 8216054 2026-05-30T17:30:35Z Lukas565 251676 /* Konkláve */ úprava 8226341 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Konkláve 2025 |obrázok=Pope Leo XIV 3 (cropped).jpg |popis obrázka=[[Robert Francis Prevost]]{{--}}'''Lev XIV.''' |dátum=[[7. máj|7.]] {{--}} [[8. máj]] [[2025]] |miesto= [[Sixtínska kaplnka]], [[Apoštolský palác]], [[Vatikán]] |štát=Vatikán}} '''Pápežské [[konkláve]]''' sa v roku 2025 konalo počas [[Sedisvakancia|sedisvakancie]] po smrti [[František (pápež)|pápeža Františka]] [[21. apríl]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dichiarazione del Direttore della Sala Stampa della Santa Sede, Matteo Bruni, 21.04.2025 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/04/21/0267/00493.html | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede | miesto = | jazyk = it }}</ref> Začiatok bol ohlásený na [[7. máj]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Termín konkláve je známyVoľba nového pápeža sa začne v stredu 7. mája | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/174588/dnes-treba-vediet | dátum vydania = 2025-04-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-28 | vydavateľ = Postoj | miesto = | jazyk = sk }}</ref> a jeho úlohou bolo zvoliť nástupcu zosnulého pápeža. Počas štvrtého hlasovania 8. mája bol zvolený [[Lev XIV.|Robert Francis Prevost]], ktorý prijal meno [[Lev XIV.]] Podľa [[apoštolská konštitúcia|apoštolskej konštitúcie]] ''[[Universi Dominici gregis]]''<ref name="universi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = UNIVERSI DOMINICI GREGIS | url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/universi-dominici-gregis | dátum vydania = 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = KBS | miesto = | jazyk = sk }}</ref>, ktorú vydal pápež [[Ján Pavol II.]] sa má konkláve začať 15 až 20 dní od uprázdnenia pápežského stolca, no [[motu proprio]] pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] ''[[Normas Nonnullas]]''<ref name="normas">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = NORMAS NONNULLAS | url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/motu-proprio-normas-nonnullas | dátum vydania = 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = KBS | miesto = | jazyk = sk }}</ref> umožňuje aj skorší začiatok. == Pred konkláve == Obdobie sedisvakancie začalo úmrtím pápeža, ktorú oznámil kardinál kamerlengo [[Kevin Joseph Farrell]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dnes ráno pápež František odišiel do domu Otca | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-04/dnes-rano-papez-frantisek-odisiel-do-domu-otca.html | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-01 | vydavateľ = vaticannews.va | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Týmto oznámením začali obradné prípravy na pápežov pohreb. Pohrebné obrady zahŕňajú konštatovnanie smrti pápeža, ktoré sa zmenami zosnulého pápeža Františka odohrávali v kaplnke [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], prenesenie tela do [[Bazilika svätého Petra|Baziliky sv. Petra]], uzavretie rakvy, pohrebnú omšu, ktorú celebroval dekan kardinálskeho kolégia kardinál [[Giovanni Battista Re]] a samotné uloženie pozostatkov zosnulého pápeža v [[Bazilika Panny Márie Väčšej|Bazilike Panny Márie Väčšej]]. Miesto uloženia si vybral sám František, hoci tradičné miesto uloženia pápežov je v Bazilike sv. Petra.<ref name="postoj">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Takáč | meno = Adam | priezvisko2 = Rábara | meno2 = Pavol | priezvisko3 = Brezáni | meno3 = Juraj | spoluautori = Hudák, Pavol; Holka, Marek | titul = Prípravy na pápežov pohreb / Rozlúčiť sa s Františkom prišlo štvrť milióna ľudí, pochovaný bude v Santa Maria Maggiore | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/174205/vatikan-oznamil-umrtie-papeza-frantiska | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-01 | vydavateľ = postoj.sk | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Nasledujúc deň po smrti pápeža sú kardináli povinní každodenne sa zúčastňovať generálnych kongregácií. Okrem toho existujú aj mimoriadne kongregácie, ktorých sa zúčastňujú len kardinál komorník a traja zvolení kardináli, nazývaní aj asistenti, každý z jedného rádu kardinálov, tj. [[kardinál-biskup]], [[kardinál-kňaz]] a [[kardinál-diakon]]. Títo sú volení na tri dni a voľba sa opakuje každé tri dni až do zvolenia pápeža.<ref name="universi"/> Úlohou mimoriadnych kongregácií je rokovať o každodenných veciach, kde nie je potrebný konsenzus. Nie je však možné meniť závery mimoriadnych kongregácií na mimoriadnej kongregácii. Túto právomoc má len generálna kongregácia. Na generálnych kongregáciách, ktorým predsedá dekan, prípadne subdekan, sa riešia otázky, ktoré potrebujú prerokovanie alebo dôkladnejšie preskúmanie.<ref name="universi"/> === Generálne kongregácie === '''22. apríl 2025''': Zúčastnilo sa jej zhruba 60 kardinálov. Boli zvolení traja asistenti - [[Pietro Parolin]], [[Stanisław Ryłko]] a [[Fabio Baggio]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Comunicazione ai giornalisti | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/comunicazioni/2025/04/22/comunicazione-ai-giornalisti.html | dátum vydania = 2025-04-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-01 | vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede | miesto = | jazyk = it }}</ref> '''23. apríl 2025''': Prítomných 103 kardinálov. Boli oznámené informácie o počte návštevníkov, ktorí si prišli uctiť pápeža. Kardináli sa dohodli, že sa bude každodenne modliť ruženec pri Bazilike Panny Márie Väčšej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Comunicazione ai giornalisti | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/comunicazioni/2025/04/23/comunicazione-ai-giornalisti.html | dátum vydania = 2025-04-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-01 | vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede | miesto = | jazyk = it }}</ref> '''24. apríl 2025''': Prítomných 113 kardinálov. Boli vybraní kazatelia [[Donato Ogliari]] a kardinál [[Raniero Cantalamessa]]. Boli aktualizované počty návštevníkov ako aj mená kardinálov, ktorí budú sláviť sväté [[omša (bohoslužba)|omše]] a [[ruženec (modlitba)|ružence]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Comunicazione ai giornalisti | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/comunicazioni/2025/04/24/comunicazione-ai-giornalisti.html | dátum vydania = 2025-04-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-01 | vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede | miesto = | jazyk = it }}</ref> '''25. apríl 2025''': Prítomných 149 kardinálov. Kardináli sa dohodli, že v nasledujúcu nedeľu navštívia hrob pápeža Františka a pomodlia sa spoločne [[nešpory|vešpery]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Comunicazione ai giornalisti | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/comunicazioni/2025/04/25/comunicazione-ai-giornalisti0.html | dátum vydania = 2025-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-01 | vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede | miesto = | jazyk = it }}</ref> '''28. apríl 2025''': Prítomných viac ako 180 kardinálov, z toho viac ako 100 voličov. Bolo rozhodnuté, že samotné konkláve začne v stredu [[7. máj]]a [[2025]]. Boli zvolení traja noví asistenti - [[Luis Antonio Tagle]], [[Reinhard Marx]] a [[Dominique Mamberti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Comunicazione ai giornalisti | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/comunicazioni/2025/04/28/comunicazione-ai-giornalisti.html | dátum vydania = 2025-04-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-01 | vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede | miesto = | jazyk = it }}</ref> '''29. apríl 2025''': Prítomných 183 kardinálov, z ktorých bolo 124 voličov. Kardináli oznámili, že dvaja voliči sa nezúčastnia voľby zo zdravotných dôvodov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Comunicazione ai giornalisti | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/comunicazioni/2025/04/29/comunicazione-ai-giornalisti.html | dátum vydania = 2025-04-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-01 | vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede | miesto = | jazyk = it }}</ref> '''30. apríl 2025''': Prítomných 181 kardinálov, z toho 124 voličov. Kardináli si vypočuli príspevky o ekonomickej situácii ako aj správy o niektorých inštitúciách, ktoré pokračujú aj počas [[sede vacante|sedisvakancie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Comunicazione ai giornalisti | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/comunicazioni/2025/04/30/comunicazione-ai-giornalisti.html | dátum vydania = 2025-04-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-01 | vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede | miesto = | jazyk = it }}</ref> '''2. máj 2025''': Prítomných vyše 180 kardinálov, z toho viac ako 120 voličov. (Očakáva sa príchod ešte 4 voličov do Ríma.) Diskutovali sa témy, ktoré sú výzvou pre nového pápeža, ako aj kardinálov. Tlačové stredisko ešte doplnilo informáciu o tom, že bol nainštalovaný komín v sixtínskej kaplnke. Potvrdili neúčasť kardinálov Lloveru a Njueho a diskutovalo sa o prítomnosti kardinála Puljića v [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnke]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 8. generálna kongregácia kardinálov: Evanjelizácia, svedectvo jednoty, synodalita | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2025-05/8-generalna-kongregacia-kardinalov-evanjelizacia-svedectvo-je.html | dátum vydania = 2025-05-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-02 | vydavateľ = Vatican News | miesto = | jazyk = sk }}</ref> '''3. máj 2025''': Prítomných bolo 177 kardinálov, z toho 127 voličov. V Ríme sa už nachádza 131 kardinálov voličov. Boli vyžrebovaní noví asistenti: [[Robert Francis Prevost]], [[Reinhard Marx]] a [[Marcello Semeraro]]. Odznelo 26 príspevkov, ktoré sa venovali aktuálnym témam v cirkvi. Dohodlo sa, že v nedeľu [[4. máj]]a môžu kardináli slúžiť omše vo svojich titulárnych kostoloch. Počas brífingu po kongregácii hovorca [[Matteo Bruni]] povedal, že ubytovanie kardinálov v Dome sv. Marty začne v utorok. V pondelok budú dve generálne kongregácie a utorková sa uskutoční len v prípade potreby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = IX. generálna kongregácia kardinálov: Cirkev má prinášať svetlo a nádej svetu | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2025-05/ix-generalna-kongregacia-kardinalov-cirkev-ma-prinasat-svetlo.html | dátum vydania = 2025-05-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-04 | vydavateľ = Vatican News | miesto = | jazyk = sk }}</ref> '''5. máj 2025''': Uskutočnili sa dve kongregácie, jedna dopoludnia a druhá popoludní. Dopoludnia bolo prítomných 179 kardinálov, z toho 132 voličov, popoludní boli počty zúčastnených podobné. Prítomní v Ríme sú už všetci 133 kardináli, ktorí sa aktívne zúčastnia konkláve. Odznelo 26 príspevkov na rôzne témy, napríklad o výzvach odovzdávania viery, starostlivosti o stvorenstvo, vojne, rozdelení v Cirkvi a podobne. Žrebovali sa izby v Dome sv. Marty a susednej budove - starom Dome sv. Marty. Ubytovanie začalo v utorok popoludní. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cernuzio | meno = Salvatore | priezvisko2 = Jarábek | meno2 = Martin | odkaz na autora = | titul = Konkláve: Všetko je pripravené - od ubytovania až po bezpečnosť | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-05/konklave-vsetko-je-pripravene-od-ubytovania-az-po-bezpecnost.html | dátum vydania = 2025-05-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-05 | vydavateľ = Vatican News | miesto = | jazyk = sk }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kardináli pokračujú v úvahách a načrtávajú obraz „pápeža pastiera“ | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2025-05/kardinali-pokracuju-v-uvahach-a-nacrtavaju-obraz-papeza-pastier.html | dátum vydania = 2025-05-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-07 | vydavateľ = Vatican News | miesto = | jazyk = sk }}</ref> '''6. máj 2025''': Uskutočnila sa posledná generálna kongregácia pred začatím konkláve. Prítomných bolo 173 kardinálov, z toho 130 voličov. Diskutovalo sa o podobných témach ako v posledných dňoch. Okrem nich, kardináli spomenuli otázku spoločného dátumu [[Veľká noc|Veľkej noci]], výročia [[Prvý nicejský koncil|Nicejského koncilu]] a [[ekumenizmus|ekumenického dialógu]]. Bola zneplatnená pečať ako aj rybársky prsteň zosnulého pápeža. Kardináli zároveň publikovali vyhlásenie o znepokojení z doteraz minimálneho pokroku mierových diskusií v aktuálnych vojnových konfliktoch.<ref name="12kon">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Posledná generálna kongregácia kardinálov: Potrebné kvality pápeža | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2025-05/vatikan-informoval-o-12-generalnej-kongregacii-i-o-harmonograme.html | dátum vydania = 2025-05-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-07 | vydavateľ = Vatican News | miesto = | jazyk = sk }}</ref> === Novendiali === Pohrebom pápeža začína historická tradícia deviatich za sebou idúcich dní, kedy cirkev smútí za zosnulým pápežom. Tieto dni sa slávi [[Eucharistia]] za účasti rôznych skupín, ktoré boli blízke pápežovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Novemdiales: Cardinals set schedule for nine days of mourning | url = https://www.vaticannews.va/en/vatican-city/news/2025-04/novendiales-the-schedule-for-the-nine-days-of-mourning.html | dátum vydania = 2025-04-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-05 | vydavateľ = Vatican News | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Klimanová | meno = Zuzana | odkaz na autora = | titul = Druhé zhromaždenie kardinálov zostavilo kalendár pre „Novendiali" | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2025-04/druhe-zhromazdenie-kardinalov-zostavilo-kalendar-pre-novendiali.html | dátum vydania = 2025-04-24 | dátum aktualizácie = 2025-04-24 | dátum prístupu = 2025-05-05 | vydavateľ = Vatican News | miesto = | jazyk = sk }}</ref> # deň: Sobota - 26. 4. 2025 - Pohreb pápeža #* Celebrant: [[Giovanni Battista Re|Giovanni Battista kardinál Re]] # deň: Nedeľa - 27. 4. 2025 #* Celebrant: [[Pietro Parolin|Pietro kardinál Parolin]] #* Zamestnatnci a veriaci z Vatikánu # deň: Pondelok - 28. 4. 2025 #* Celebrant: [[Baldassare Reina|Baldassare kardinál Reina]] #* Rímska cirkev # deň: Utorok - 29. 4. 2025 #* Celebrant: [[Mauro Gambetti|Mauro kardinál Gambetti]] #* Kapitula pápežských bazilík # deň: Streda - 30. 4. 2025 #* Celebrant: [[Leonardo Sandri|Leonardo kardinál Sandri]] #* Kardináli pápežskej kaplnky (''Capella Papale'') # deň: Štvrtok - 1. 5. 2025 #* Celebrant: [[Víctor Manuel Fernández|Víctor Manuel kardinál Fernández]] #* Rímska kúria # deň: Piatok - 2. 5. 2025 #* Celebrant: [[Claudio Gugerotti|Claudio kardinál Gugerotti]] #* Východné cirkvi # deň: Sobota - 3. 5. 2025 #* Celebrant: [[Ángel Fernández Artime|Ángel kardinál Fernández Artime]] #* Členovia inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života # deň: Nedeľa - 4. 5. 2025 #* Celebrant: [[Dominique Mamberti|Dominique François Joseph kardinál Mamberti]] #* Kardináli pápežskej kaplnky (''Capella Papale'') == Konkláve == Samotné konkláve začalo v stredu [[7. máj]]a [[2025]]. Ráno o 10. hodine slávil v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike svätého Petra]] Giovanni Battista kardinál Re, dekan kardinálskeho kolégia, slávnostnú svätú omšu '''Pro eligendo Pontifice'''. Omšu slávil za prítomnosti všetkých kardinálov voličov, ako aj ostatných kardinálov, biskupov, kňazov a laického personálu, ktorí sa zúčastnia konkláve. Pripomenul kardinálom, že „Voľba nového pápeža nie je len striedaním osôb. Voľba nového pápeža je vždy návrat apoštola Petra.“<ref name="konklave-zac">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konkláve sa začne 7. mája | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2025-04/konklave-sa-zacne-7-maja.html | dátum vydania = 2025-04-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-07 | vydavateľ = Vatican News | miesto = | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kard. Re: Nech Duch Svätý urobí kardinálov jednomyseľnými v zvolení pápeža, ktorého si vyžaduje naša doba | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2025-05/kard-re-nech-duch-svaty-urobi-kardinalov-jednomyselnymi-v-zvol.html | dátum vydania = 2025-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-07 | vydavateľ = Vatican News | miesto = | jazyk = sk }}</ref> V stredu popoludní o 16:30 vstúpili kardináli do [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnky]], kde zložli prísahu o mlčanlivosti po ktorej Diego Ravelli zvolal „Extra omnes!“ - „Všetci von!“. Po ktorom nasledovala krátka meditácia, ktorú kázal [[Raniero Cantalamessa|Raniero kardinál Cantalamessa]] a prvé kolo hlasovania.<ref name="konklave-zac"/><ref name="conclave-CH">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheney | meno = David | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2025 - Overview | url = https://catholic-hierarchy.org/conclave2025.html | dátum vydania = 2025-04-22 | dátum aktualizácie = 2025-05-06 | dátum prístupu = 2025-05-07 | vydavateľ = Catholic-hierarchy.org | miesto = | jazyk = en }}</ref> V nasledujúce dni sa každý deň hlasuje 4-krát. Dva krát ráno, po ktorých nasleduje jeden dymový signál a dva krát popoludní, po ktorých nasleduje jeden dymový signál. Pokiaľ nenastane zhoda na prvom a treťom hlasovaní, lístky sa ponechajú do ďalšieho hlasovania. Dymové signály je môžné očakávať po 10tej hodine (iba biely dym), 12tej (biely alebo čierny dym), 17ej (iba biely dym) a po 19ej hodine (biely alebo čierny dym). Ak sa zjaví biely dym, začnú zvoniť zvony a novozvoleného pápeža ohlási [[Dominique Mamberti|Dominique kardinál Mamberti]] počas „Habemus Papam“ a krátko na to sa pápež ukáže v logii Svätopeterskej baziliky, kde udelí požehnanie [[Urbi et Orbi]].<ref name="conclave-CH"/><ref name="12kon"/> === Hlasovania === {| class="wikitable" |- ! Hlasovanie ! Čas ! Výsledok |- | <center>1. | 7. máj 2025, 21:00 | style="background:#BBBBBB";| čierny dym |- | <center>2., 3. | 8. máj 2025, 11:50 | style="background:#BBBBBB";| čierny dym |- | <center>4. | 8. máj 2025, 18:08 | biely dym |} == Kardináli volitelia == [[Súbor:Conclave 2025 by continent.svg|thumb|right|Volitelia podľa štátov a kontinentov]] V čase úmrtia pápeža bolo 252 žijúcich kardinálov, z toho 135 kardinálov s právom voliť, tak ako ho definoval [[Pavol VI.]] v motu proprio ''Ingravescentem aetatem''. Tento počet je ale v priamom rozpore s konštitúciou ''Universi Dominici Gregis'', ktorá umožňuje maximálny počet voličov 120. Prijatý konsenzus ale je, že pápež, menovaním kardinálov nad túto hranicu, túto podmienku [[dišpenz (cirkevné právo)|dišpenz]]oval. Preto sa všetkých 135 kardinálov môže voľby zúčastniť. Kardináli zároveň potvrdili, že kardinál [[Giovanni Angelo Becciu]] sa vzdal práva hlasovať v konkláve, podľa žiadosti pápeža Františka. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dichiarazione della Congregazione dei Cardinali, 30.04.2025 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/04/30/0289/00514.html | dátum vydania = 2025-04-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-01 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> === Osoby so špeciálnymi povinnosťami počas konkláve === Podľa konštitúcie ''Universi Dominici Gregis''<ref name="universi"/> majú niektoré osoby účastné konkláve špeciálne povinnosti, ako je napríklad predsedanie konkláve alebo oznámenie mena nového pápeža počas [[Habemus papam]]. {| class="wikitable" ! Funkcia !! Osoba !! Povinnosti |- | '''Camerlengo (komorník)''' || kardinál [[Kevin Joseph Farrell]] || * Správa [[Vatikán]]u do zvolenia nového pápeža * Zabezpečenie tajnosti hlasovania |- | '''Kardinál dekan'''{{ref|kard-dekan|a}}<br/>(služobne najstarší kardinál-biskup) || kardinál [[Giovanni Battista Re]]<br/>kardinál [[Pietro Parolin]] || * Zvolanie a predsedanie konkláve * Zistenie prijatia voľby a mena nového pápeža * Prípadná biskupská vysviacka (ak zvolený nie je ešte biskupom) |- | '''Kardinál protokňaz'''{{ref|kard-proto|b}}<br/>(služobne najstarší kardinál-kňaz) || kardinál [[Michael Michai Kitbunchu]]<br/>kardinál [[Vinko Puljić]] || * Vedie zamyslenia a meditácie počas dní bez hlasovania |- | '''Kardinál protodiakon''' || kardinál [[Dominique Mamberti]] || * Oznámenia o výsledkoch voľby - tzv. Habemus papam |- | najmladší '''kardinál diakon''' || kardinál [[George Jacob Koovakad]] || * Žrebovanie infirmarii * Zamknutie, resp. odomykanie dverí * Privolanie ceremonára, prípadne iných, ktorí nie su v Sixtínskej kaplnke |- | hlavný '''pápežský ceremonár''' || arcibiskup [[Diego Giovanni Ravelli]] || * Vyhlásenie '''Extra omnes''' * Rozdávanie hlasovacích lístkov * Zapisovateľ a notár konkláve |} {{pozn|kard-dekan|a}}{{pozn|kard-proto|b}} Dekan aj protokňaz kardinálskeho kolégia mali v čase úmrtia pápeža viac ako 80 rokov, čiže ich rolu preberú služobne najstarší [[kardinál-biskup]], resp [[kardinál-kňaz]]. === Zoznam kardinálov s právom voliť === Toto je zoznam kardinálov, ktorí majú právo voliť pápeža. Dvaja kardináli potvrdili svoju neúčasť. {| class="wikitable" |+ Účastní kardináli |- ! Meno !! Krajina pôsobenia !! Dátum narodenia a vek !! Kardinálska hodnosť |- | [[Pietro Parolin]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1955|01|17|2025|04|21|k=0}} || kardinál-biskup |- | [[Fernando Filoni]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1946|04|15|2025|04|21|k=0}} || kardinál-biskup |- | [[Luis Antonio Tagle]] || {{Minivlajka|PHL|w1}} || {{dnv|1957|06|21|2025|04|21|k=0}} || kardinál-biskup |-<td style="background-color: yellow;">Obsah bunky</td> | [[Robert Francis Prevost]] || {{Minivlajka|USA|w1}} || {{dnv|1955|09|14|2025|04|21|k=0}} || kardinál-biskup |- | [[Louis Raphaël I Sako]] || {{Minivlajka|IRQ|w1}} || {{dnv|1948|07|04|2025|04|21|k=0}} || kardinál-biskup |- | [[Vinko Puljić]]{{ref|pozn-kard-puljic}} || {{Minivlajka|BIH|w1}} || {{dnv|1945|09|08|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Peter Kodwo Appiah Turkson]] || {{Minivlajka|GHA|w1}} || {{dnv|1948|10|11|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Josip Bozanić]] || {{Minivlajka|CRO|w1}} || {{dnv|1949|03|20|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Philippe Barbarin]] || {{Minivlajka|FRA|w1}} || {{dnv|1950|10|17|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Péter Erdő]] || {{Minivlajka|HUN|w1}} || {{dnv|1952|06|25|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Stanisław Ryłko]] || {{Minivlajka|POL|w1}} || {{dnv|1945|07|04|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Francisco Robles Ortega]] || {{Minivlajka|MEX|w1}} || {{dnv|1949|03|02|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Daniel Nicholas DiNardo]] || {{Minivlajka|USA|w1}} || {{dnv|1949|05|23|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Odilo Pedro Scherer]] || {{Minivlajka|BRA|w1}} || {{dnv|1949|09|21|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Robert Sarah]] || {{Minivlajka|GUI|w1}} || {{dnv|1945|06|15|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Raymond Leo Burke]] || {{Minivlajka|USA|w1}} || {{dnv|1948|06|30|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Kurt Koch]] || {{Minivlajka|CHE|w1}} || {{dnv|1950|03|15|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Kazimierz Nycz]] || {{Minivlajka|POL|w1}} || {{dnv|1950|02|01|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Malcolm Ranjith]] || {{Minivlajka|SRI|w1}} || {{dnv|1947|11|15|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Reinhard Marx]] || {{Minivlajka|DEU|w1}} || {{dnv|1953|09|21|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[João Braz de Aviz]] || {{Minivlajka|BRA|w1}} || {{dnv|1947|04|24|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Thomas Christopher Collins]] || {{Minivlajka|CAN|w1}} || {{dnv|1947|01|16|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Willem Jacobus Eijk]] || {{Minivlajka|NED|w1}} || {{dnv|1953|06|22|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Giuseppe Betori]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1947|02|25|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Timothy Dolan]] || {{Minivlajka|USA|w1}} || {{dnv|1950|02|06|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Rainer Maria Woelki]] || {{Minivlajka|DEU|w1}} || {{dnv|1956|08|18|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[James Michael Harvey]] || {{Minivlajka|USA|w1}} || {{dnv|1949|10|20|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Baselios Cleemis Thottunkal]] || {{Minivlajka|IND|w1}} || {{dnv|1959|06|15|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Gerhard Ludwig Müller]] || {{Minivlajka|DEU|w1}} || {{dnv|1947|12|31|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Vincent Nichols]] || {{Minivlajka|GBR|w1}} || {{dnv|1945|11|08|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Leopoldo José Brenes Solórzano]] || {{Minivlajka|NIC|w1}} || {{dnv|1949|03|07|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Gérald Cyprien Lacroix]] || {{Minivlajka|CAN|w1}} || {{dnv|1957|07|27|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Jean-Pierre Kutwa]] || {{Minivlajka|CIV|w1}} || {{dnv|1945|12|22|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Orani João Tempesta]] || {{Minivlajka|BRA|w1}} || {{dnv|1950|06|23|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Mario Aurelio Poli]] || {{Minivlajka|ARG|w1}} || {{dnv|1947|11|29|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Philippe Nakellentuba Ouédraogo]] || {{Minivlajka|BFA|w1}} || {{dnv|1945|12|31|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Chibly Langlois]] || {{Minivlajka|HTI|w1}} || {{dnv|1958|11|29|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Manuel José Macário do Nascimento Clemente]] || {{Minivlajka|PRT|w1}} || {{dnv|1948|07|16|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Berhaneyesus Demerew Surafiel]] || {{Minivlajka|ETH|w1}} || {{dnv|1948|07|14|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[John Atcherley Dew]] || {{Minivlajka|NZL|w1}} || {{dnv|1948|05|05|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Charles Maung Bo]] || {{Minivlajka|MYA|w1}} || {{dnv|1948|10|29|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Francis Xavier Kriengsak Kovithavanij]] || {{Minivlajka|THA|w1}} || {{dnv|1949|06|27|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Francesco Montenegro]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1946|05|22|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Daniel Fernando Sturla Berhouet]] || {{Minivlajka|URU|w1}} || {{dnv|1959|07|04|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Arlindo Gomes Furtado]] || {{Minivlajka|CPV|w1}} || {{dnv|1949|11|15|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Soane Patita Paini Mafi]] || {{Minivlajka|TGA|w1}} || {{dnv|1961|12|19|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Dieudonné Nzapalainga]] || {{Minivlajka|CAF|w1}} || {{dnv|1967|03|14|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Carlos Osoro Sierra]] || {{Minivlajka|ESP|w1}} || {{dnv|1945|05|16|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Sérgio da Rocha]] || {{Minivlajka|BRA|w1}} || {{dnv|1959|10|21|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Blase Joseph Cupich]] || {{Minivlajka|USA|w1}} || {{dnv|1949|03|19|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Jozef De Kesel]] || {{Minivlajka|BEL|w1}} || {{dnv|1947|06|17|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Carlos Aguiar Retes]] || {{Minivlajka|MEX|w1}} || {{dnv|1950|01|09|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[John Ribat]] || {{Minivlajka|PNG|w1}} || {{dnv|1957|02|09|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Joseph William Tobin]] || {{Minivlajka|USA|w1}} || {{dnv|1952|05|03|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Juan José Omella i Omella]] || {{Minivlajka|ESP|w1}} || {{dnv|1946|04|21|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Anders Arborelius]] || {{Minivlajka|SWE|w1}} || {{dnv|1949|09|24|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Angelo De Donatis]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1954|01|04|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Joseph Coutts]] || {{Minivlajka|PAK|w1}} || {{dnv|1945|07|21|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[António Augusto dos Santos Marto]] || {{Minivlajka|POR|w1}} || {{dnv|1947|05|05|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Désiré Tsarahazana]] || {{Minivlajka|MAD|w1}} || {{dnv|1954|06|13|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Giuseppe Petrocchi]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1948|08|19|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Thomas Aquino Manyo Maeda]] || {{Minivlajka|JPN|w1}} || {{dnv|1949|03|03|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Ignatius Suharyo Hardjoatmodjo]] || {{Minivlajka|IDN|w1}} || {{dnv|1950|07|09|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Juan de la Caridad García Rodríguez]] || {{Minivlajka|CUB|w1}} || {{dnv|1948|07|11|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Fridolin Ambongo Besungu]] || {{Minivlajka|COG|w1}} || {{dnv|1960|01|24|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Jean-Claude Höllerich]] || {{Minivlajka|LUX|w1}} || {{dnv|1958|08|09|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Alvaro Leonel Ramazzini Imeri]] || {{Minivlajka|GUA|w1}} || {{dnv|1947|07|16|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Matteo Maria Zuppi]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1955|10|11|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Cristóbal López Romero]] || {{Minivlajka|MAR|w1}} || {{dnv|1952|05|19|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Antoine Kambanda]] || {{Minivlajka|RWA|w1}} || {{dnv|1958|11|10|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Wilton Daniel Gregory]] || {{Minivlajka|USA|w1}} || {{dnv|1947|12|07|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Jose Fuerte Advincula]] || {{Minivlajka|PHL|w1}} || {{dnv|1952|03|30|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Augusto Paolo Lojudice]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1964|07|01|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Jean-Marc Noël Aveline]] || {{Minivlajka|FRA|w1}} || {{dnv|1958|12|26|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Peter Ebere Okpaleke]] || {{Minivlajka|NGA|w1}} || {{dnv|1963|03|01|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Leonardo Ulrich Steiner]] || {{Minivlajka|BRA|w1}} || {{dnv|1950|11|06|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Filipe Neri António Sebastião do Rosário Ferrão]] || {{Minivlajka|IND|w1}} || {{dnv|1953|01|20|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Robert Walter McElroy]] || {{Minivlajka|USA|w1}} || {{dnv|1954|02|05|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Virgilio do Carmo da Silva]] || {{Minivlajka|TLS|w1}} || {{dnv|1967|11|27|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Oscar Cantoni]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1950|09|01|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Anthony Poola]] || {{Minivlajka|IND|w1}} || {{dnv|1961|11|15|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Paulo Cezar Costa]] || {{Minivlajka|BRA|w1}} || {{dnv|1967|07|20|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[William Seng Chye Goh]] || {{Minivlajka|SGP|w1}} || {{dnv|1957|06|25|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Adalberto Martínez Flores]] || {{Minivlajka|PAR|w1}} || {{dnv|1951|07|08|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Giorgio Marengo]] || {{Minivlajka|MNG|w1}} || {{dnv|1974|06|07|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Pierbattista Pizzaballa]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1965|04|21|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Stephen Brislin]] || {{Minivlajka|RSA|w1}} || {{dnv|1956|09|24|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Ángel Sixto Rossi]] || {{Minivlajka|ARG|w1}} || {{dnv|1958|08|11|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Luis José Rueda Aparicio]] || {{Minivlajka|COL|w1}} || {{dnv|1962|03|03|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Grzegorz Ryś]] || {{Minivlajka|POL|w1}} || {{dnv|1964|02|09|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Stephen Ameyu Martin Mulla]] || {{Minivlajka|SSD|w1}} || {{dnv|1964|01|10|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[José Cobo Cano]] || {{Minivlajka|ESP|w1}} || {{dnv|1965|09|20|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Protase Rugambwa]] || {{Minivlajka|TAN|w1}} || {{dnv|1960|05|31|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Sebastian Francis]] || {{Minivlajka|MYS|w1}} || {{dnv|1951|11|11|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Stephen Chow Sau-yan]] || {{Minivlajka|HKG|w1}} || {{dnv|1959|08|07|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[François-Xavier Bustillo]] || {{Minivlajka|FRA|w1}} || {{dnv|1968|11|02|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Américo Manuel Alves Aguiar]] || {{Minivlajka|POR|w1}} || {{dnv|1973|12|12|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Carlos Gustavo Castillo Mattasoglio]] || {{Minivlajka|PER|w1}} || {{dnv|1950|02|28|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Vicente Bokalic Iglic]] || {{Minivlajka|ARG|w1}} || {{dnv|1952|06|11|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Luis Gerardo Cabrera Herrera]] || {{Minivlajka|ECU|w1}} || {{dnv|1955|10|11|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Fernando Natalio Chomalí Garib]] || {{Minivlajka|CHL|w1}} || {{dnv|1957|05|10|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Tarcisio Isao Kikuchi]] || {{Minivlajka|JPN|w1}} || {{dnv|1958|11|01|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Pablo Virgilio Siongco David]] || {{Minivlajka|PHL|w1}} || {{dnv|1959|03|02|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Ladislav Német]] || {{Minivlajka|SRB|w1}} || {{dnv|1956|09|07|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Jaime Spengler]] || {{Minivlajka|BRA|w1}} || {{dnv|1960|09|06|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Ignace Bessi Dogbo]] || {{Minivlajka|CIV|w1}} || {{dnv|1961|08|17|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Jean-Paul Vesco]] || {{Minivlajka|ALG|w1}} || {{dnv|1962|03|10|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Dominique Joseph Mathieu]] || {{Minivlajka|IRN|w1}} || {{dnv|1963|06|13|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Roberto Repole]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1967|01|29|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Baldassare Reina]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1970|01|29|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Francis Leo]] || {{Minivlajka|CAN|w1}} || {{dnv|1971|06|30|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Mykola Bychok]] || {{Minivlajka|AUS|w1}} || {{dnv|1980|02|13|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Domenico Battaglia]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1963|01|20|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz |- | [[Dominique Mamberti]] || {{Minivlajka|FRA|w1}} || {{dnv|1952|03|07|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Mario Zenari]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1946|01|05|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Kevin Joseph Farrell]] || {{Minivlajka|USA|w1}} || {{dnv|1947|09|02|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Konrad Krajewski]] || {{Minivlajka|POL|w1}} || {{dnv|1963|11|25|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[José Tolentino de Mendonça]] || {{Minivlajka|POR|w1}} || {{dnv|1965|12|15|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Michael Czerny]] || {{Minivlajka|CAN|w1}} || {{dnv|1946|07|18|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Mario Grech]] || {{Minivlajka|MLT|w1}} || {{dnv|1957|02|20|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Marcello Semeraro]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1947|12|22|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Mauro Gambetti]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1965|10|27|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Arthur Roche]] || {{Minivlajka|ENG|w1}} || {{dnv|1950|03|06|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Lazzaro You Hueng-sik]] || {{Minivlajka|KOR|w1}} || {{dnv|1951|11|17|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Claudio Gugerotti]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1955|10|07|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Víctor Manuel Fernández]] || {{Minivlajka|ARG|w1}} || {{dnv|1960|07|18|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Emil Paul Tscherrig]] || {{Minivlajka|SUI|w1}} || {{dnv|1947|02|03|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Christophe Louis Yves Georges Pierre]] || {{Minivlajka|FRA|w1}} || {{dnv|1946|01|30|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Ángel Fernández Artime]] || {{Minivlajka|ESP|w1}} || {{dnv|1960|08|21|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Rolandas Makrickas]] || {{Minivlajka|LTU|w1}} || {{dnv|1972|01|31|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Timothy Peter Joseph Radcliffe]] || {{Minivlajka|ENG|w1}} || {{dnv|1945|08|22|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[Fabio Baggio]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1965|01|15|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- | [[George Jacob Koovakad]] || {{Minivlajka|IND|w1}} || {{dnv|1973|08|11|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon |- |} {{pozn|pozn-kard-puljic}}Kardinál Puljić najprv oznámil svoju neúčasť, ale po konzultácii s lekárom názor zmenil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bosniansky kardinál Vinko Puljić sa napokon zúčastní konkláve k voľbe pápeža | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20250425003 | dátum vydania = 2025-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-25 | vydavateľ = tkkbs.sk | miesto = | jazyk = sk }}</ref> {| class="wikitable" |+ Nezúčastnia sa |- ! Meno !! Krajina pôsobenia !! Dátum narodenia a vek !! Kardinálska hodnosť !! |- | [[Antonio Cañizares Llovera]] || {{Minivlajka|ESP|w1}} || {{dnv|1945|10|15|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz || <ref name="pulic_llovera">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dvaja kardináli s volebným právom sa nezúčastnia na konkláve, informuje Vatikán | url = https://hnonline.sk/svet/96207955-dvaja-kardinali-s-volebnym-pravom-sa-nezucastnia-na-konklave-informuje-vatikan | dátum vydania = 2025-04-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-23 | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = sk }}</ref> |- | [[John Njue]] || {{Minivlajka|KEN|w1}} || {{dnv|1946|01|01|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz || <ref name="njue">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hudson | meno = Patrick | odkaz na autora = | titul = Vatican confirms conclave to begin on 7 May | url = https://www.thetablet.co.uk/news/vatican-confirms-conclave-to-begin-on-7-may/ | dátum vydania = 2025-04-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-29 | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = en }}</ref> |} == Referencie == {{referencie}} {{Konkláve}} [[Kategória:Konkláve|2025]] [[Kategória:Voľby 2025]] [[Kategória:Lev XIV.]] 56llo2573a9is7qod9ctur6kksqmr0s 2 727155 8226436 8012109 2026-05-30T22:40:36Z Fillos X. 212061 8226436 wikitext text/x-wiki = Ústav experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied = '''[https://psychologia.sav.sk/ Ústav experimentálnej psychológie]''' (skratka '''ÚEP CSPV SAV''') je jedným z vedeckých pracovísk [[Slovenská akadémia vied|'''Slovenskej akadémie vied.''']] Od roku 2015 je ústav súčasťou '''[https://cspv.sav.sk/?id=44 Centra spoločenských a psychologických vied SAV]''', pričom od roku 2022 spolu s centrom pôsobí ako verejno-výskumná inštitúcia. Je prvým pracoviskom základného psychologického výskumu na Slovensku a zároveň jediným v Slovensku a Česku, ktoré sa zameriava na psychologické aspekty posudzovania a rozhodovania.<ref name=":23">{{Cite web|last=Ballová Mikušková|first=Eva|last2=Kurincová Čavojová|first2=Vladimíra|date=2015|title=Osobnosti Ústavu experimentálnej psychológie SAV 1955-2015|url=https://psychologia.sav.sk/upload/osobnosti.pdf|access-date=2025-03-16|website=Ústav experimentálnej psychológie SAV|publication-place=Bratislava|isbn=978-80-88910-51-0}}</ref> Výskum sa zameriava predovšetkým na kognitívne a emočné procesy osobnosti v súvislosti so sociálnym prostredím. V priebehu histórie sa však ústav venoval aj ďalším oblastiam, pričom jeho výskumné zameranie sa vyvíjalo nasledovne: * 50. roky 20. storočia – senzorika (podmienené reflexy). * 60. roky – percepcia (vnímanie vo vzťahu k učeniu). * 70. roky – pamäť, lateralita, psychológia práce. * 80. roky – myslenie (kognitívne funkcie osobnosti ako regulátory činnosti), inžinierska psychológia. * 90. roky – inteligencia, kreativita, environmentálna psychológia, história psychológie na Slovensku, výskum záťaže, zvládania a adaptácie, kognitívne štýly a kvalita života. * 2000 – 2010 – zvládanie involučných zmien vo vyššom veku, religiozita a spiritualita v kontexte osobnosti, múdrosť, životné cnosti, tvorivosť a sociálna inteligencia. * Od 2020 – rozhodovanie ako kľúčová oblasť výskumu, ale aj iné súčasné témy ako: kognitívne a osobnostné prediktory budovania dôvery, kognitívne a sociálne zručnosti podporujúce kvalitu práce u členov posádok záchrannej zdravotnej služby, kognitívne zlyhania, psychologické aspekty adaptácie na dôchodok, nepodložené presvedčenia vo vzťahu ku kontroverzným spoločenským otázkam.<ref name=":23" /> V rámci svojej vedecko-výskumnej činnosti spolupracuje Ústav experimentálnej psychológie okrem domácich vedeckých inštitúcií aj s viacerými významnými zahraničnými pracoviskami. V roku 2022 bol akreditovaný expertmi v medzinárodnom hodnotení organizácií SAV, pričom získal hodnotiaci stupeň B/C, čím je jeho výskumné pôsobenie viditeľné na európskej úrovni.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás – Ústav experimentálnej psychológie CSPV,v.v.i. SAV | url = https://psychologia.sav.sk/o-nas/ | dátum prístupu = 2025-03-12 | jazyk = sk-SK}}</ref> == História == Ústav sa začal formovať od roku 1952, najskôr ako Psychologické oddelenie Filozofického ústavu SAVU ([[Slovenská akadémia vied a umení|Slovenskej akadémie vied a umení]], predchodkyne dnešnej [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]). Založenie Psychologického oddelenia znamenalo vznik vôbec prvého pracoviska na Slovensku, ktoré sa zameriavalo na psychologický výskum. Od apríla 1955 sa oddelenie osamostatnilo a prebudovalo do podoby Psychologického laboratória SAV, ktoré od roku 1963 do roku 2015 fungovalo ako Ústav experimentálnej psychológie SAV. Od roku 2015 je ústav súčasťou [https://cspv.sav.sk/?id=44 Centra spoločenských a psychologických vied SAV] a od roku 2022 sa ústav spolu s celým centrom transformoval na verejno-výskumnú inštitúciu.<ref name=":1" /> Do roku 1990 bol ÚEP SAV neformálna centrálna psychologická inštitúcia, „vlajková loď“, určujúca smer psychologického bádania na Slovensku: ako školiace pracovisko, výučbou na vysokých školách, vývojom metodík a prístrojov, organizovaním odborných podujatí, prepájaním na vedecké aktivity v (kapitalistickom) zahraničí, informačno-popularizačnou činnosťou, atď. V priebehu svojej existencie sa učinil ÚEP SAV o viacero významných prínosov pre psychologické vedy, ako psychologicko-medicínsky prínos v skúmaní a poznaní problematiky párovej súčinnosti orgánov a funkcií v človeku; revidovanie a obohatenie psychologických poznatkov o poznávacích procesoch človeka (vnímanie, pamäť, myslenie, atď.); sformulovanie originálneho, komplexného trojúrovňového modelu kvality života; príspevok k tvorbe „Big Five“ metodológie psychológie osobnosti (slovenská verzia metodiky), a mnohé ďalšie. S Ústavom experimentálnej psychológie je taktiež historicky spojený vznik Slovenskej psychologickej spoločnosti (SPS). Jej vznik sa bezprostredne viaže na Záujmový psychologický krúžok (ZPK) pri pôvodnom pracovisku, Psychologickom kabinete SAV oddelenia Filozofického ústavu, vedeného doc. PhDr. Miroslavom Bažánym, CSc., ktorého činnosť viedla k vzniku samostatnej SPS. Hlavnou činnosťou SPS pri SAV bolo, a je aj podľa súčasných stanov podpora a rozširovanie psychológie ako vedy i praktickej disciplíny,  ako aj snaha o rozvoj a využívanie psychologických poznatkov v spoločnosti. Medzi jej významné aktivity patria Zjazdy slovenských psychológov, z ktorých historicky 1. sa konal v roku 1963 v [[Smolenice|Smoleniciach]], a zúčastnilo sa ho 103 psychológov. Okrem Zjazdov slovenských psychológov dnes organizuje SPS pri SAV medzinárodné konferencie „Psychologické dni“, a „Študentské psychologické dni“. Obe konferencie majú podobu bienále, a geograficky sú organizované raz v Česku, a raz na Slovensku.<ref name=":23" /> == Riaditelia a riaditeľky ÚEP SAV (od roku 2015 vedúci a vedúce organizačnej zložky ÚEP CSPV SAV) == * 1955 - 1959: doc. PhDr. Miroslav Teofil Bažány, CSc. * 1960 - 1991: prof. PhDr. Damián Kováč, Dr.Sc. * 1991 - 1999: PhDr. [[Michal Stríženec]], DrSc. * 1999 - 2007: prof. PhDr. Imrich Ruisel, DrSc. * 2007 - 2015: prof. PhDr. Viera Bačová, DrSc. * 2016 - 2025: prof. Mgr. Peter Halama, PhD. * 2025 - súčasnosť: doc. PaedDr. Vladimíra Kurincová Čavojová, PhD. == Publikačná činnosť == * od roku 1956: karentovaný impaktovaný časopis [https://journals.savba.sk/index.php/studiapsychologica/index STUDIA PSYCHOLOGICA] v anglickom jazyku == Vybrané významné monografie == * Gurňáková, J., & Marcinechová, D. (2022). ''Význam komunikácie s pacientom a jeho blízkymi v zásahoch záchrannej zdravotnej služby''. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV. [https://psychologia.sav.sk/upload/monografia_zalomene_310023_pre_web.pdf Dostupné online] * Čavojová, V., & Halama, P. (Eds.). (2022). ''Prežívanie a dôsledky pandémie COVID-19 na Slovensku: Pohľad sociálnych vied''. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV. [https://psychologia.sav.sk/upload/COVID_soc_sci.pdf Dostupné online] * Brezina, I., & Čavojová, V. (Eds.). (2021). ''Prečo ľudia potrebujú krízy. Psychológia spoločenských zmien''. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV. [https://www.martinus.sk/710109-preco-ludia-potrebuju-krizy/kniha Dostupné] * Bačová, V., & Halama, P. (Eds.). (2021). ''Psychologické súvislosti adaptácie na dôchodok''. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV. [https://psychologia.sav.sk/upload/Psychologicke%20suvislosti%20adaptacie%20na%20dochodok_final_print%20(1).pdf Dostupné online] * Grežo, M. (Ed.). (2020). ''Kríza dôvery: Teória a výskum''. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV. [https://psychologia.sav.sk/upload/Kríza%20dôvery%20Teória%20a%20výskum_mensie.pdf Dostupné online] * Jurkovič, M., Čavojová, V., & Brezina, I. (2019). ''Prečo ľudia veria nezmyslom''. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV. [https://www.martinus.sk/743573-preco-ludia-veria-nezmyslom/kniha Dostupné] * Halama, P. (Ed.). (2017). ''Rozhodovanie profesionálov. Procesuálne, osobnostné a sociálne aspekty''. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV. [https://psychologia.sav.sk/upload/Halama%20kniha%20cela.pdf Dostupné online] * Masaryk, R., & Bašnáková, J. (Eds.). (2016). ''Rozhodovanie a usudzovanie VI: Jednotlivec a ostatní: rozhodovanie v sociálnych kontextoch''. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV. [https://psychologia.sav.sk/upload/masaryk2.pdf Dostupné online] * Čavojová, V. (2016). ''Anatómia intuície. Psychológia racionálneho myslenia II''. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV. [https://www.martinus.sk/872293-anatomia-intuicie/kniha Dostupné] * Čavojová, V., Ballová Mikušková, E., Majerník, M., Jurkovič, M., Juhásová, A., & Masaryk, R. (2016). ''Rozum: Návod na použitie. Psychológia racionálneho myslenia''. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV. [https://www.martinus.sk/3136461-rozum-navod-na-pouzitie/kniha Dostupné] * Masaryk, R. (Ed.). (2013). ''Rozhodovanie a usudzovanie V. Sociálne vplyvy v rozhodovaní''. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV. [https://psychologia.sav.sk/upload/masaryk.pdf Dostupné online] * Hanák, R., Ballová-Mikušková, E., & Čavojová, V. (Eds.). (2013). ''Rozhodovanie a usudzovanie IV: Aplikácie a limity intuície''. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV. [https://psychologia.sav.sk/upload/RAU4%20final%20s%20obalkou.pdf Dostupné online] * Bačová, V. (Ed.). (2012). ''Rozhodovanie a usudzovanie III: Aspekty, javy, aplikácie''. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV. [https://psychologia.sav.sk/upload/Rozhodovanie%20a%20usudzovanie_3.pdf Dostupné online] * Bačová, V. (Ed.). (2011). ''Rozhodovanie a usudzovanie II: Oblasti a koncepcie''. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV. [https://psychologia.sav.sk/upload/Bacova_pdf.pdf Dostupné online] * Bačová, V. (Ed.). (2010). ''Rozhodovanie a usudzovanie I: Pohľady psychológie a ekonómie''. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV. [https://psychologia.sav.sk/upload/VB_RaU_2010.pdf Dostupné online] * Ruisel, I. (2010). ''Poznávanie v historických súvislostiach''. Bratislava: Slovak Academic Press. [https://psychologia.sav.sk/upload/Ruisel2010.pdf Dostupné online] * Bačová, V. (2009). ''Súčasné smery v psychológii: Hľadanie alternatív pozitivizmu'' (2. dopl. a upr. vyd.). Bratislava: VEDA. * Jurčová, M. (2009). ''Tvorivosť v každodennom živote a vo výskume''. Bratislava: Iris. * Kováč, D. (2007). ''Psychológiou k metanoi''. Bratislava: Veda. * Halama, P. (2007). ''Zmysel života z pohľadu psychológie''. Bratislava: Slovak Academic Press. * Ruisel, I. (2004). ''Inteligencia a myslenie''. Bratislava: IKAR. * Stríženec, M. (2001). ''Súčasná psychológia náboženstva''. Bratislava: IRIS. * Ruisel, I., & Ruiselová, Z. (1990). ''Vybrané problémy psychológie poznávania''. Bratislava: Veda. * Kováč, D. (1985). ''Teória všeobecnej psychológie''. Bratislava: Veda. * Daniel, J. (1984). ''Psychická záťaž v laboratórnych a terénnych podmienkach''. Bratislava: Veda. * Halmiová, O. (1981). ''Pamäťová hľadacia činnosť''. Bratislava: Veda. * Šípoš, I. (1977). ''Pamäť a znovupoznanie''. Bratislava: Veda. * Stríženec, M. (1966). ''Psychológia a kybernetika''. Bratislava: Vydavateľstvo SAV.1965 * Uherík, A. (1965). ''Bioelektrická aktivita kože a jej využitie v experimentálnej psychológii''. Bratislava: Vydavateľstvo SAV. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == [https://psychologia.sav.sk Oficiálny web] [https://www.facebook.com/ustavexperimentalnejpsychologieSAV/?locale=cs_CZ Ústav experimentálnej psychológie na sociálnej sieti Facebook] [https://www.instagram.com/uep_savba/?hl=en Ústav experimentálnej psychológie na sociálnej sieti Instagram] {{KLÍČŘAZENÍ:Ústav experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied}} <!-- [[Kategória:Inštitúcie na Slovensku]] [[Kategória:Psychológia]] --> 1r4d4tla7wqcqbjkyp2hbfjw5cemf0b 0 727217 8226565 8209898 2026-05-31T09:28:14Z Peter 51345 269569 8226565 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga =Liga majstrov UEFA |sezóna =2025/2026 |sezóna_pred =Liga majstrov UEFA 2024/2025 |sezóna_po =Liga majstrov UEFA 2026/2027 |začiatok =''Kvalifikácia: ''<br>8. júl – 27. august 2025<br>''Finálna časť:''<br>16. september 2025 – 30. máj 2026 |koniec = |majster = |2_miesto = |ročník = |počet_mužstiev =''Finálna časť:'' 36<br>''Celkovo:'' 82 (z 53 asociácií) |odohraté_zápasy =176 |počet_gólov =619 |priemer_gólov_na_zápas =3.52 |počet_divákov =7 569 798 |najlepší_strelec =[[Kylian Mbappé]] ([[Real Madrid]]) 13 gólov |najvyššie_skóre = |súvisiace_súťaže = |poznámka =Všetky štatistické údaje sú platné k 18. marcu 2026. }} '''Liga majstrov UEFA 2025/2026''' je 71. ročníkom najprestížnejšej európskej futbalovej súťaže a 33. sezóna od premenovania z Pohára majstrov európskych na [[Liga majstrov UEFA|Ligu Majstrov UEFA]]. Je to v poradí druha sezóna v novom formáte, kde v ligovej fáze odohrá každý tím osem zápasov s rôznymi súpermi, ale všetkých 36 tímov bude zaradených do spoločnej skupiny. Finále sa odohrá 30. mája 2026 na štadióne [[Puskás Aréna]] v [[Budapešť|Budapešti]], v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Víťaz Ligy majstrov UEFA 2025/2026 sa automaticky kvalifikuje do ligovej fázy Ligy majstrov UEFA 2026/2027 a taktiež získa právo účasti v zápase o [[Superpohár UEFA|Superpohár UEFA 2026]]. == Priradenie asociačných tímov == Celkom 81 tímov z 53 členských krajín [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] sa zúčastní Ligy majstrov UEFA 2025/2026. Súťaže sa nezúčastní [[Lichtenštajnsko]], ktoré nemá žiadnu vlastnú ligovú súťaž a [[Rusko]], ktorého kluby UEFA vyradila zo svojich súťaží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2024/25-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2025-03-13}}</ref> Základná schéma prideľovania počtu tímov bude nasledovná: * Asociácie na 1. – 5. mieste dostanú štyri miesta. * Asociácia na 6. mieste dostane tri miesta. * Asociácie na 7. – 15. mieste dostanú dve miesta * Asociácie na 16. – 55. mieste (okrem Ruska a Lichtenštajnska) dostanú jedno miesto. * Víťazi [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy majstrov UEFA 2024/2025]] a [[Európska liga UEFA 2024/2025|Európskej ligy UEFA 2024/2025]] získajú oprávnenie štartovať, pokiaľ sa nekvalifikujú do Ligy majstrov UEFA 2025/2026 cez svoju domácu ligu. * Dve asociácie s najlepším koeficientom v sezóne 2024/2025 budú mať po jednom mieste navyše. === Rebríček UEFA === Účastnícke miesta pre Ligu majstrov UEFA 2025/2026 boli rozdelené podľa koeficientu UEFA z roku 2024, do ktorého boli započítané výsledky klubov danej krajiny v európskych pohárových súťažiach od sezóny 2019/2020 do sezóny 2023/2024 vrátane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-03-13 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> V tabuľke je zohľadnené prebiehajúce pozastavenie členstva Ruska v UEFA. Okrem rozdelenia na základe koeficientov asociácií môžu mať asociácie ďalšie tímy, ktoré sa zúčastňujú Ligy majstrov, ako je uvedené nižšie: * <small>(EPS)</small> – Európsky výkonnostný bod, dodatočné miesta pre asociácie, ktoré sa umiestnia na prvých dvoch miestach asociačných koeficientov v sezóne 2024/2025 * <small>(LM)</small> – Dodatočná miestenka pre víťaza Ligy majstrov UEFA 2024/2025 * <small>(EL)</small> – Ďalšie miesto pre víťaza Európskej ligy UEFA 2024/2025 {| | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:90%" !# !Asociácia !Koef. !Tímy |- !1. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]] | align="right" |104,303 | rowspan="5" align="center" |4 |- !2. |{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | align="right" |90,284 |- !3. |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] | align="right" |89,489 |- !4. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | align="right" |86,624 |- !5. |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] | align="right" |66,831 |- !6. |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] | align="right" |61,300 | align="center" |3 |- !7. |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] | align="right" |56,316 | rowspan="9" align="center" |2 |- !8. |{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] | align="right" |48,800 |- !9. |{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] | align="right" |38,600 |- !10. |{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]] | align="right" |36,050 |- !11. |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]] | align="right" |36,050 |- !12. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |32,975 |- !13. |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]] | align="right" |32,600 |- !14. |{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] | align="right" |31,625 |- !15. |{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] | align="right" |31,525 |- !16. |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] | align="right" |31,450 | rowspan="4" align="center" |1 |- !17. |{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | align="right" |31,125 |- !18. |{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] | align="right" |28,000 |- !19. |{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]] | align="right" |27,775 |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:90%" !# !Asociácia !Koef. !Tímy |- !20. |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] | align="right" |25,525 | rowspan="2" align="center" |1 |- !21. |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] | align="right" |25,375 |- !22. |{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] | align="right" |22,965 | align="center"|0 |- !23. |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]] | align="right" |22,100 | rowspan="16" align="center"|1 |- !24. |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] | align="right" |21,875 |- !25. |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] | align="right" |21,500 |- !26. |{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]] | align="right" |21,375 |- !27. |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]] | align="right" |20,375 |- !28. |{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |20,125 |- !29. |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | align="right" |19,625 |- !30. |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]] | align="right" |13,250 |- !31. |{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]] | align="right" |13,125 |- !32. |{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]] | align="right" |11,541 |- !33. |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]] | align="right" |11,500 |- !34. |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] | align="right" |11,125 |- !35. |{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]] | align="right" |10,875 |- !36. |{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]] | align="right" |10,625 |- !37. |{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]] | align="right" |10,625 |- !38. |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |10,375 |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:90%" !# !Asociácia !Koef. !Tímy |- !39. |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |10,000 | align="center" |1 |- !40. |{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |10.000 |align="center" |0 |- !41. |{{Minivlajka|Island}} [[Island]] | align="right" |9,583 | rowspan="15" align="center"|1 |- !42. |{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]] | align="right" |9,208 |- !43. |{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] | align="right" |8,625 |- !44. |{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]] | align="right" |8,500 |- !45. |{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]] | align="right" |8,205 |- !46. |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]] | align="right" |7,625 |- !47. |{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]] | align="right" |7,375 |- !48. |{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]] | align="right" |7,207 |- !49. |{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]] | align="right" |6,625 |- !50. |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |6,000 |- !51. |{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]] | align="right" |5,998 |- !52. |{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]] | align="right" |5,791 |- !53. |{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]] | align="right" |5,708 |- !54. |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]] | align="right" |4,957 |- !55. |{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]] | align="right" |1,832 |} |} === Rozdelenie tímov === Nasledujúca tabuľka znázorňuje rozdelenie tímov do kvalifikačných kôl a ligovej fázy. {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! colspan="2" | !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola |- ! colspan="2" |1. predkolo (30 tímov) | * 30 víťazov z asociácií na 25.{{--}}55. mieste (okrem Lichtenštajnska) | |- ! rowspan="2" |2. predkolo (30 tímov) !Majstrovská časť (24 tímov) | * 9 víťazov z asociácií na 15.{{--}}24. mieste (okrem Ruska) | * 15. víťazov z 1. predkola |- !Nemajstrovská časť (6 tímov) | * 6 tímov z 2. miesta z asociácií na 10.{{--}}15. mieste | |- ! rowspan="2" |3. predkolo (20 tímov) !Majstrovská časť (12 tímov) | | * 12. víťazov z 2. predkola MČ |- !Nemajstrovská časť (8 tímov) | * 3 tímy z 2. miesta z asociácií na 7.{{--}}9. mieste * 1 tím z 3. miesta z asociácie na 6. mieste * 1 tím zo 4. miesta z asociácie na 5. mieste | * 3 víťazi z 2. predkola NČ |- ! rowspan="2" |4. predkolo !Majstrovská časť (10 tímov) | * 4 víťazi z asociácií na 11.{{--}}14. mieste | * 6 víťazov z 3. predkola MČ |- !Nemajstrovská časť (4 tímy) | | * 4 víťazi z 3. predkola NČ |- ! colspan="2" |Ligová fáza (36 tímov) | * Držiteľ titulu [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] * Držiteľ titulu [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]] * 2 asociácie s najvyšším koeficientom z predchádzajúcej sezóny získajú dodatočné miesto v Lige majstrov * 10 víťazov z asociácii na 1.{{--}}10. mieste * 6 tímov z 2. miesta z asociácií na 1.{{--}}6. mieste * 5 tímov z 3. miesta z asociácií na 1.{{--}}5. mieste * 4 tímy zo 4. miesta z asociácií na 1.{{--}}4. mieste | * 5 víťazov zo 4. predkola MČ * 2 víťazi zo 4. predkola NČ |- ! colspan="2" |Vyraďovacia fáza play-off (16 tímov) | | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste z ligovej fázy |- ! colspan="2" |Osemfinále (16 tímov) | | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste z ligovej fázy * 8 víťazov z vyraďovacej fázy play-off |} Vylúčenie tímov z Ruska zo súťaží UEFA malo za následok nasledujúce úpravy: * Víťazi ligy z asociácií na 23. a 24. mieste (Cyprus a Maďarsko) vstúpia priamo do 2. predkola, namiesto 1. predkola. Víťaz [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy majstrov 2024/2025]] ([[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]) si zaistil účasť zo svojej domácej súťaže, a to malo za následok nasledujúce úpravy: * [[Olympiakos FC|Olympiakos]] ako tím s najvyšším klubovým koeficientom z predkôl majstrovskej časti, vstúpi do ligovej fázy. * [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a [[Karabach FK|Karabach]] ako 2 tímy s najvyšším klubovým koeficientom pôvodne z 1. predkola, vstúpia do 2. predkola. === Tímy === V nasledujúcej tabuľke sú zoradené tímy podľa štartovacej pozície, v ktorej vstúpia do Ligy majstrov UEFA 2025/2026. V zátvorkách sú ligové pozície z predchádzajúcej sezóny (2024/2025). LM: víťaz Ligy majstrov UEFA EL: víťaz Európskej ligy UEFA * 1., 2., 3., 4. atď.: umiestnenie v lige * EPS – Dodatočné miesta pre kluby z dvoch asociácií s najvyšším počtom bodov v koeficiente v sezóne 2024/2025 2. predkolo, 3. predkolo a 4. predkolo sú rozdelené na majstrovskú časť (MČ) a nemajstrovskú časť (NČ). {| class="wikitable" |+Kvalifikované tímy do Ligy majstrov UEFA 2025/2026 ! colspan="2" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="8" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligová fáza]] |<small>{{FRA}}</small> [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ([[La Liga 2024/2025|1.]]) <small>([[Liga majstrov UEFA 2024/2025|LM]])</small> |<small>{{ENG}}</small> [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] <small>([[Európska liga UEFA 2024/2025|EL]])</small> |<small>{{ENG}}</small> [[Liverpool FC|Liverpool]] ([[Premier League 2024/2025|1.]]) |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] ([[Premier League 2024/2025|2.]]) |- |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] ([[Premier League 2024/2025|3.]]) |{{ENG}} [[Chelsea FC|Chelsea]] ([[Premier League 2024/2025|4.]]) |{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]] ([[Premier League 2024/2025|5.]]) |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] ([[Serie A 2024/2025|1.]]) |- |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] ([[Serie A 2024/2025|2.]]) |{{ITA}} [[Atalanta BC|Atalanta]] ([[Serie A 2024/2025|3.]]) |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] ([[Serie A 2024/2025|4.]]) |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] ([[La Liga 2024/2025|1.]]) |- |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] ([[La Liga 2024/2025|2.]]) |{{ESP}} [[Atlético Madrid]] ([[La Liga 2024/2025|3.]]) |{{ESP}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] ([[La Liga 2024/2025|4.]]) |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] ([[La Liga 2024/2025|5.]]) |- |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] ([[Bundesliga 2024/2025|1.]]) |{{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] ([[Bundesliga 2024/2025|2.]]) |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] ([[Bundesliga 2024/2025|3.]]) |{{GER}} [[Borussia Dortmund]] ([[Bundesliga 2024/2025|4.]]) |- |{{FRA}} [[Olympique de Marseille|Marseille]] ([[Ligue 1 2024/2025|2.]]) |{{FRA}} [[AS Monaco FC|Monaco]] ([[Ligue 1 2024/2025|3.]]) |{{NED}} [[PSV Eindhoven]] ([[Eredivisie 2024/2025|1.]]) |{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]] ([[Eredivisie 2024/2025|2.]]) |- |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] ([[Primeira Liga 2024/2025|1.]]) |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] ([[Jupiler League 2024/2025|1.]]) |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] ([[Süper Lig 2024/2025|1.]]) |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] ([[1. česká futbalová liga 2024/2025|1.]]) |- |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] ([[Grécka Superliga 1 2024/2025|1.]]) | | | |- ! colspan="6" | |- ![[Liga majstrov UEFA 2025/2026|4. predkolo]] !{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}} |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]] ([[Scottish Premiership 2024/2025|1.]]) |{{SUI}} [[FC Basel 1893|Basel]] ([[Swiss Super League 2024/2025|1.]]) |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2024/2025|1.]]) |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] ([[Eliteserien 2024/2025|1.]]) |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|3. predkolo]] ! rowspan="2" |{{Tooltip|NČ|Nemajstrovská časť}} |{{FRA}} [[OGC Nice|Nice]] ([[Ligue 1 2024/2025|4.]]) |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] ([[Eredivisie 2024/2025|3.]]) |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] ([[Primeira Liga 2024/2025|2.]]) |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] ([[Jupiler League 2024/2025|2.]]) |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] ([[Süper Lig 2024/2025|2.]]) | | | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="5" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|2. predkolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}} |{{DEN}} [[FC København|København]] ([[Superligaen 2024/2025|1.]]) |{{ISR}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]] ([[Ligat ha’Al 2024/2025|1.]]) |{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] ([[Premjer-liha 2024/2025|1.]]) |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena zvezda Belehrad]] ([[Superliga Srbije 2024/2025|1.]]) |- |{{CRO}} [[HNK Rijeka|Rijeka]] ([[Hrvatska nogometna liga 2024/2025|1.]]) |{{POL}} [[Lech Poznań]] ([[Ekstraklasa 2024/2025|1.]]) |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] ([[A' katigoría 2024/2025|1.]]) |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] ([[Nemzeti Bajnokság 2024/2025|1.]]) |- |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] ([[Azerbaijan Premier League 2024/2025|1.]]) |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] ([[Niké liga 2024/2025|1.]]) | | |- ! rowspan="2" |{{Tooltip|NČ|Nemajstrovská časť}} |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] ([[1. česká futbalová liga 2024/2025|2.]]) |{{SCO}} [[Rangers FC|Rangers]] ([[Scottish Premiership 2024/2025|2.]]) |{{SUI}} [[Servette FC|Servette]] ([[Swiss Super League 2024/2025|2.]]) |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2024/2025|2.]]) |- |{{NOR}} [[SK Brann|Brann]] ([[Eliteserien 2024/2025|2.]]) |{{GRE}} [[Panathinaikos FC|Panathinaikos]] ([[Grécka Superliga 1 2024/2025|2.]]) | | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="7" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|1. predkolo]] ! rowspan="7" |{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}} |{{SWE}} [[Malmö FF]] ([[Allsvenska 2024/2025|1.]]) |{{ROU}} [[FC Steaua Bukurešť|FCSB]] ([[Superliga României 2024/2025|1.]]) |{{BUL}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]] ([[Prvá profesionálna futbalová liga 2024/2025|1.]]) |{{SLO}} [[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] ([[Prva slovenska nogometna liga 2024/2025|1.]]) |- |{{MDA}} [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] ([[Divizia Națională 2024/2025|1.]]) |{{KOS}} [[KF Drita|Drita]] ([[Superliga e Futbollit të Kosovës 2024/2025|1.]]) |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] ([[Premjer Ligasy 2024/2025|1.]]) |{{FIN}} [[KuPS]] ([[Veikkausliiga 2024/2025|1.]]) |- |{{IRL}} [[Shelbourne FC|Shelbourne]] ([[League of Ireland Premier Division 2024/2025|1.]]) |{{ARM}} [[FC Noah|Noah]] ([[Arménska Premier League 2024/2025|1.]]) |{{LAT}} [[FK RFS|RFS]] ([[Virslīga 2024/2025|1.]]) |{{FRO}} [[Víkingur Gøta|Víkingur]] ([[Faerská Premier League 2024/2025|1.]]) |- |{{BIH}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] ([[Bosnianska Premier League 2024/2025|1.)]] |{{ISL}} [[Breiðablik]] ([[Úrvalsdeild 2024/2025|1.]]) |{{NIR}} [[Linfield FC|Linfield]] ([[NIFL Premiership 2024/2025|1.]]) |{{LUX}} [[FC Differdange 03|Differdange]] ([[Nationaldivisioun 2024/2025|1.]]) |- |{{LTU}} [[FK Žalgiris|Žalgiris]] ([[A Lyga 2024/2025|1.]]) |{{MLT}} [[Hamrun Spartans F.C.|Hamrun Spartans]] ([[Maltská Premier League 2024/2025|1.]]) |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] ([[Erovnuli Liga 2024/2025|1.]]) |{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] ([[Kategoria Superiore 2024/2025|1.]]) |- |{{EST}} [[FCI Levadia Tallinn|Levadia Tallinn]] ([[Meistriliiga 2024/2025|1.]]) |{{BLR}} [[FK Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]] ([[Běloruská fotbalová Vysšaja liga 2024/2025|1.]]) |{{MKD}} [[KF Shkëndija|Shkëndija]] ([[Prva makedonska fudbalska liga 2024/2025|1.]]) |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes]] ([[Primera Divisió 2024/2025|1.]]) |- |{{WAL}} [[The New Saints F.C.|The New Saints]] ([[Welsh Premier League 2024/2025|1.]]) |{{MNE}} [[FK Budućnost Podgorica|Budućnost Podgorica]] ([[Prvá čiernohorská futbalová liga 2024/2025|1.]]) |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] ([[Gibraltárska futbalová liga 2024/2025|1.]]) |{{SMR}} [[AC Virtus|Virtus]] ([[Campionato Sammarinese di Calcio 2024/2025|1.]]) |} == Termíny == Rozpis súťaže je nasledovný:<ref>https://editorial.uefa.com/resources/0283-1874e7570089-f2d5555be979-1000/20230707_circular_2023_36_en.zip</ref> Uskutoční sa jeden „exkluzívny týždeň“, v ktorom bude štvrtok zároveň hracím dňom.<ref>{{Citácia periodika|titul=How the new Champions League format works|url=https://www.nytimes.com/athletic/4523470/2024/04/22/champions-league-format-new-2024/|periodikum=The New York Times|dátum=2024-05-01|dátum prístupu=2025-03-13|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Dan|priezvisko=Sheldon}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = More national derby games possible when revamped Champions League starts next year | url = https://apnews.com/article/uefa-champions-league-format-c4eab40e77053bfbfbc8efd6bb1ac48f | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2023-07-10 | dátum prístupu = 2025-03-13 | jazyk = en}}</ref> Všetky zápasy v ostatných týždňoch sa budú hrať v utorok a stredu okrem 8. hracieho dňa (iba stredu) a finále. {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Rozpis Ligy majstrov UEFA 2025/2026 !Fáza !Kolo !Dátum žrebovania !Prvé zápasy !Druhé zápasy |- | rowspan="4" |Kvalifikácia |1. predkolo |17. jún 2025 |8.{{--}}9. júl 2025 |15.{{--}}16. júl 2025 |- |2. predkolo |18. jún 2025 |22.{{--}}23. júl 2025 |29.{{--}}30. júl 2025 |- |3. predkolo |21. júl 2025 |5.{{--}}6. august 2025 |12. august 2025 |- |4. predkolo |4. august 2025 |19.{{--}}20. august 2025 |26.{{--}}27. august 2025 |- | rowspan="8" |Ligová fáza |1. kolo | rowspan="8" |29. august 2025 | colspan="2" |16.{{--}}18. september 2025 |- |2. kolo | colspan="2" |30. september{{--}}1. október 2025 |- |3. kolo | colspan="2" |21.{{--}}22. október 2025 |- |4. kolo | colspan="2" |4.{{--}}5. november 2025 |- |5. kolo | colspan="2" |25.{{--}}26. november 2025 |- |6. kolo | colspan="2" |9.{{--}}10. december 2025 |- |7. kolo | colspan="2" |20.{{--}}21. január 2026 |- |8. kolo | colspan="2" |28. január 2026 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Predkolo play-off |30. január 2025 |17.{{--}}18. február 2026 |24.{{--}}25. február 2026 |- |Osemfinále | rowspan="4" |27. február 2025 |10.{{--}}11. marec 2026 |17.{{--}}18. marec 2026 |- |Štvrťfinále |7.{{--}}8. apríl 2026 |14.{{--}}15. apríl 2026 |- |Semifinále |28.{{--}}29. apríl 2026 |5.{{--}}6. máj 2026 |- |Finále | colspan="2" |30. máj 2026 [[Puskás Aréna]], [[Budapešť]] |} == Kvalifikácia == === 1. predkolo === Žrebovanie 1. predkola sa uskutočnilo 17. júna 2025. Prvé zápasy sa hrali 8. a 9. júla a odvety 15. a 16. júla 2025. Víťazi týchto zápasov postúpili do 2. predkola majstrovskej časti. Dvanásť porazených tímov postúpilo do [[Európska liga UEFA 2025/2026|2. predkola majstrovskej časti Konferenčnej ligy]] a ďalšie dva porazené tímy (vybrané žrebom) postúpili do [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|3. predkola majstrovskej časti Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[FK Žalgiris|Žalgiris]] {{LTU}} | align="center" |'''{{Ku|2|2}}''' '''{{Malé|({{ku|10|11}} [[Penaltový rozstrel|pen]])}}''' | style="text-align: left;" |'''{{MLT}} [[Hamrun Spartans F.C.|Hamrun Spartans]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|0|2}} {{Malé|([[Penaltový rozstrel|pen]])}} |- | style="text-align:right;" |'''[[KuPS]] {{FIN}}''' | align="center" |'''{{Ku|1|0}}''' | style="text-align:left;" |{{MDA}} [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | style="text-align: right;" |[[The New Saints F.C.|The New Saints]] {{WAL}} | align="center" |'''{{Ku|1|2}}''' | style="text-align: left;" |'''{{MKD}} [[KF Shkëndija|Shkëndija]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |- | style="text-align:right;" |[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] {{GEO}} | align="center" |'''{{Ku|2|6}}''' | style="text-align:left;" |'''{{SWE}} [[Malmö FF]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | style="text-align: right;" |[[FCI Levadia Tallinn|Levadia Tallinn]] {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|0|2}}''' | style="text-align: left;" |'''{{LAT}} [[FK RFS|RFS]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align: right;" |'''[[KF Drita|Drita]] {{KOS}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | style="text-align: left;" |{{LUX}} [[FC Differdange 03|Differdange 03]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | style="text-align:right;" |[[Víkingur Gøta|Víkingur]] {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align:right;" |[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] {{ALB}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ISL}} [[Breiðablik]]''' | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | style="text-align: right;" |'''[[Shelbourne FC|Shelbourne]] {{IRL}}''' | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | style="text-align: left;" |{{NIR}} [[Linfield FC|Linfield]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | style="text-align: right;" |'''[[FC Steaua Bukurešť|FCSB]] {{ROU}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | style="text-align: left;" |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align:right;" |[[AC Virtus|Virtus]] {{SMR}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{BIH}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align:right;" |[[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] {{SLO}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Noah|Noah]] {{ARM}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | style="text-align:left;" |{{MNE}} [[FK Budućnost Podgorica|Budućnost Podgorica]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | style="text-align:right;" |'''[[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]] {{BUL}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | style="text-align:left;" |{{BLR}} [[FK Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |} === 2. predkolo === Žrebovanie 2. predkola sa uskutočnilo 18. júna 2025. Prvé zápasy sa hrali 22. a 23. júla a odvety 29. a 30. júla 2025. Víťazi zápasov postúpili do 3. predkola. Porazení postúpili do [[Európska liga UEFA 2025/2026|3. predkola Európskej ligy]]. ==== Majstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[FK RFS|RFS]] {{LAT}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | style="text-align: left;" |'''{{SWE}} [[Malmö FF]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align: right;" |[[Hamrun Spartans F.C.|Hamrun Spartans]] {{MLT}} | align="center" |'''{{Ku|0|6}}''' | style="text-align: left;" |'''{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]]''' | align="center" |{{Ku|0|3}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}}''' | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | style="text-align:left;" |{{ISR}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]] | align="center" |{{Ku|1|1}} |{{Ku|1|0}} |- | style="text-align:right;" |[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] {{GIB}} | align="center" |'''{{Ku|1|6}}''' | style="text-align:left;" |'''{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena zvezda Belehrad]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} |{{Ku|1|5}} |- | style="text-align:right;" |[[FC Noah|Noah]] {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|4|6}}''' | style="text-align:left;" |'''{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} |{{Ku|3|4}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Lech Poznań]] {{POL}}''' | align="center" |'''{{Ku|8|1}}''' | style="text-align:left;" |{{ISL}} [[Breiðablik]] |{{Ku|7|1}} |{{Ku|1|0}} |- | style="text-align: right;" |'''[[FC København|København]] {{DEN}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | style="text-align: left;" |{{KOS}} [[KF Drita|Drita]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | style="text-align:right;" |[[HNK Rijeka|Rijeka]] {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{BUL}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]]''' |{{Ku|0|0}} |{{Ku|1|3}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |- | style="text-align: right;" |'''[[KF Shkëndija|Shkëndija]] {{MKD}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|1}}''' | style="text-align: left;" |{{ROU}} [[FC Steaua Bukurešť|FCSB]] | align="center" |{{Ku|1|0}} |{{Ku|2|1}} |- | style="text-align:right;" |'''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}}''' | align="center" |'''{{Ku|6|2}}''' | style="text-align:left;" |{{BIH}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] |{{Ku|4|0}} |{{Ku|2|2}} |- | style="text-align:right;" |[[Shelbourne FC|Shelbourne]] {{IRL}} | align="center" |'''{{Ku|0|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]]''' |{{Ku|0|3}} |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align:right;" |[[KuPS]] {{FIN}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |} ==== Nemajstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |[[SK Brann|Brann]] {{NOR}} | align="center" |'''{{Ku|2|5}}''' | style="text-align:left;" |'''{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]''' |{{Ku|1|4}} |{{Ku|1|1}} |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | style="text-align:left;" |{{SUI}} [[Servette FC|Servette]] | align="center" |{{Ku|0|1}} |{{Ku|3|1}} |- | style="text-align: right;" |'''[[Rangers FC|Rangers]] {{SCO}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|1}}''' | style="text-align: left;" |{{GRE}} [[Panathinaikos FC|Panathinaikos]] |{{Ku|2|0}} |{{Ku|1|1}} |} === 3. predkolo === Žrebovanie 3. predkola sa uskutočnilo 21. júla 2025. Prvé zápasy sa odohrali 5. a 6. augusta a odvety 12. augusta 2025. Víťazi týchto zápasov postúpili do 4. predkola. Porazení z majstrovskej časti postúpili do [[Európska liga UEFA 2025/2026|4. predkola Európskej ligy]]. Porazení z nemajstrovskej časti postúpili do [[Európska liga UEFA 2025/2026|ligovej fázy Európskej ligy]]. ==== Majstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[Malmö FF]] {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|0|5}}''' | style="text-align: left;" |'''{{DEN}} [[FC København|København]]''' |{{Ku|0|0}} |{{Ku|0|5}} |- | style="text-align: right;" |'''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}}''' | align="center" |'''{{Ku|2|1}} {{Malé|({{ku|4|3}} [[Penaltový rozstrel|pen]])}}''' | style="text-align: left;" |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |{{Ku|1|0}} |{{Ku|0|1}} {{Malé|([[Penaltový rozstrel|pen]])}} |- | style="text-align:right;" |[[Lech Poznań]] {{POL}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena zvezda Belehrad]]''' |{{Ku|1|3}} |{{Ku|1|1}} |- | style="text-align:right;" |[[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]] {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|0|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]''' |{{Ku|0|0}} |{{Ku|0|3}} |- | style="text-align:right;" |[[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] {{UKR}} | align="center" |'''{{Ku|0|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]]''' |{{Ku|0|1}} |{{Ku|0|2}} |- | style="text-align:right;" |[[KF Shkëndija|Shkëndija]] {{MKD}} | align="center" |'''{{Ku|1|6}}''' | style="text-align:left;" |'''{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]]''' |{{Ku|0|1}} |{{Ku|1|5}} |} ==== Nemajstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | style="text-align: left;" |'''{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]''' |{{Ku|0|1}} |{{Ku|2|3}} |- | style="text-align: right;" |'''[[Rangers FC|Rangers]] {{SCO}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | style="text-align: left;" |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] |{{Ku|3|0}} |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align:right;" |[[OGC Nice|Nice]] {{FRA}} | align="center" |'''{{Ku|0|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]''' |{{Ku|0|2}} |{{Ku|0|2}} |- | style="text-align:right;" |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] {{NED}} | align="center" |'''{{Ku|4|6}}''' | style="text-align:left;" |'''{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]''' |{{Ku|2|1}} |{{Ku|2|5}} |} === 4. predkolo === Žrebovanie 4. predkola sa uskutočnilo 4. augusta 2025. Prvé zápasy sa odohrali 19. a 20. augusta a odvety 26. a 27. augusta 2025. Víťazi týchto zápasov postúpili do ligovej fázy. Porazení postúpili do [[Európska liga UEFA 2025/2026|ligovej fázy Európskej ligy]]. ==== Majstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | style="text-align: left;" |'''{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | style="text-align: right;" |[[FK Crvena zvezda|Crvena zvezda Belehrad]] {{SRB}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | style="text-align: left;" |'''{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | style="text-align:right;" |'''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}}''' | align="center" |'''{{Ku|6|2}}''' | style="text-align:left;" |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] | align="center" |{{Ku|5|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align:right;" |[[Celtic FC|Celtic]] {{SCO}} | align="center" |'''{{Ku|0|0}} {{Malé|({{ku|2|3}} [[Penaltový rozstrel|pen]])}}''' | style="text-align:left;" |'''{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} {{Malé|([[Penaltový rozstrel|pen]])}} |- | style="text-align:right;" |[[FC Basel 1893|Basel]] {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{DEN}} [[FC København|København]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |} ==== Nemajstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|0|1}}''' | style="text-align: left;" |'''{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align: right;" |[[Rangers FC|Rangers]] {{SCO}} | align="center" |'''{{Ku|1|9}}''' | style="text-align: left;" |'''{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|0|6}} |} == Ligová fáza == {{LocMap+|Európa|float=right|width=600|caption=Umiestnenie tímov ligovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2025/2026'''|places={{LocMap~|Európa|lat=38.713889|long=-9.139444|label=[[SL Benfica|Benfica]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=38.713889|long=-9.139444|label=[[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=40.383333|long=-3.716667|label=[[Real Madrid CF|Real]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.383333|long=-3.716667|label=[[Atlético Madrid|Atlético]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=43.25|long=-2.916667|label=[[Athletic Club|Athletic]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=39.937778|long=-0.101389|label=[[Villarreal CF|Villareal]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=41.383333|long=2.183333|label=[[FC Barcelona|Barcelona]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=43.29667|long=5.37639|label=[[Olympique de Marseille|Marseille]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=45.066667|long=7.7|label=[[Juventus FC|Juventus]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=43.733334|long=7.416667|label=[[AS Monaco FC|Monaco]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.86|long= 2.344444|label=[[Paris Saint-Germain FC|PSG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=45.466667|long=9.166667|label=[[FC Internazionale Miláno|Inter]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=45.695000|long=9.670000|label=[[Atalanta BC|Atalanta]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.833333|long=14.25|label=[[SSC Neapol|Neapol]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=41.0122|long=28.9758|label=[[Galatasaray SK|Galatasaray]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.0122|long=28.9758|label=[[Galatasaray SK|Galatasaray]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.087222|long=14.421111|label=[[SK Slavia Praha|Slavia]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.133333|long=11.583333|label=[[FC Bayern München|Bayern]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.116667|long=8.683333|label=[[Eintracht Frankfurt|Frankfurt]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=51.513889|long=7.463889|label=[[Borussia Dortmund|Dortmund]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.033333|long=6.983333|label=[[Bayer 04 Leverkusen|Leverkusen]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=54.966667|long=-1.6|label=[[Newcastle United FC|Newcastle]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4|long=-2.983333|label=[[Liverpool FC|Liverpool]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=53.466667|long=-2.233333|label=[[Manchester City FC|Man City]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Arsenal FC|Arsenal]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Chelsea FC|Chelsea]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=37.943|long=23.646944|label=[[Olympiakos FC|Olympiakos]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=34.758331|long=32.405561|label=[[Pafos FC|Pafos]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=67.305556|long=14.549167|label=[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=40.666667|long=47|label=[[FK Karabach|Karabach]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=55.676111|long=12.568333|label=[[FC København|København]]|position=right}}}}{{LocMap+|Holandsko|float=left|caption=Umiestnenie tímov ligovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2025/2026''' v [[Holandsko|Holandsku]]|width=170|places={{LocMap~|Holandsko|lat=52.373056|long=4.892222|label=[[Ajax Amsterdam|Ajax]]|position=bottom}} {{LocMap~|Holandsko|lat=51.433333|long=5.466667|label=[[PSV Eindhoven|PSV]]|position=top}}}} Žrebovanie ligovej fázy Ligy majstrov UEFA na sezónu 2025/2026 sa uskutočnilo 28. augusta 2025 v [[Grimaldi Forum]] v [[Monako|Monaku]]. 36 tímov bolo rozdelených do štyroch košov po {{LocMap+|Belgicko|float=left|caption=Umiestnenie tímov ligovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2025/2026''' v [[Belgicko|Belgicku]]|width=170|places={{LocMap~|Belgicko|lat=50.846667|long=4.3525|label=[[Royale Union Saint-Gilloise|Union SG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Belgicko|lat=51.216667|long=3.233333|label=[[Club Brugge KV|Cub Brugge]]|position=right}}}}{{LocMap+|Kazachstan|float=left|width=170|places={{LocMap~|Kazachstan|lat=43.2775|long=76.895833|label=[[FK Kajrat Almaty|Kairat]]|position=left}}|caption=Umiestnenie tímov ligovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2025/2026''' v [[Kazachstan|Kazachstane]]}} deväť tímov na základe ich [[Koeficient UEFA|klubového koeficientu UEFA]], s výnimkou držiteľov titulu Ligy majstrov, ktorí boli automaticky umiestnení ako prví nasadení v koši 1. 36 tímov bolo vyžrebovaných manuálne a potom automatizovaný softvér náhodne vyžreboval osem rôznych súperov, pričom určil, ktoré z ich zápasov sa odohrajú doma a ktoré vonku. Každý tím čelil dvom súperom z každého zo štyroch košov, jednému doma a jednému vonku. Tímy nemohli čeliť súperom z vlastnej asociácie a mohli byť vyžrebované maximálne proti dvom tímom z tej istej asociácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-08-04 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]], [[FK Kajrat Almaty|Kairat]], [[Pafos FC|Pafos]] a [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] sa prvýkrát predstavili v ligovej fáze/skupinovej fáze, pričom Kairat so sídlom v [[Alma-Ata|Almaty]] je najvýchodnejšie položeným tímom z Európy, ktorý sa kvalifikoval do Ligy majstrov od zavedenia skupinovej fázy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kairat Almaty create piece of Champions League history after win over Celtic and it may never be topped | url = https://www.sportbible.com/football/football-news/champions-league/champions-league-kairat-almaty-celtic-scottish-premiership-kazakhstan-855308-20250826 | vydavateľ = SPORTbible | dátum vydania = 2025-08-26 | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = en}}</ref> Okrem toho sa Bodø/Glimt so sídlom v [[Bodø]] za [[Polárny kruh|polárnym kruhom]] stal najsevernejšie položeným európskym tímom, ktorý kedy súťažil v Lige majstrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Champions League: Bodo/Glimt, Pafos join Kairat and Union Saint-Gilloise among debutants | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/c80dnj4nxkzo | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2025-08-26 | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = en-GB}}</ref> Toto je prvýkrát, čo sa nórsky tím zúčastnil finálového turnaja od skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|sezóny 2007/2008]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Toto bude zároveň prvá sezóna od [[Liga majstrov UEFA 2005/2006|sezóny 2005/2006]], v ktorej sa žiadny ukrajinský tím nekvalifikoval do skupinovej fázy / ligovej fázy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dynamo eliminated from the Champions League: Ukraine without a group stage for the first time in 20 years - all the latest news today – 112.ua | url = https://112.ua/en/ukraina-vperse-za-20-rokiv-ne-bude-predstavlena-v-lizi-cempioniv-77402 | vydavateľ = 112.ua | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = en}}</ref> V ligovej fáze je zastúpených celkovo 16 národných asociácií. === Tabuľka === Osem najlepších tímov postúpi do osemfinále. Tímy na 9. až 24. mieste postúpia do vyraďovacej fázy play-off, pričom tímy na 9. až 16. mieste budú nasadené do žrebu. Tímy na 25. až 36. mieste budú vyradené zo všetkých súťaží a nebudú mať prístup do [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/2026]]. {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/–|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- style="background:#c0f4bc;" |1 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Arsenal FC|Arsenal]] |8 |8 |0 |0 |23 |4 | +19 |'''24''' | rowspan="8" |Postup do osemfinále (nasadený) |- style="background:#c0f4bc;" |2 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |8 |7 |0 |1 |22 |8 | +14 |'''21''' |- style="background:#c0f4bc;" |3 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Liverpool FC|Liverpool]] |8 |6 |0 |2 |20 |8 | +12 |'''18''' |- style="background:#c0f4bc;" |4 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |8 |5 |2 |1 |17 |7 | +10 |'''17''' |- style="background:#c0f4bc;" |5 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona|Barcelona]] |8 |5 |1 |2 |22 |14 | +8 |'''16''' |- style="background:#c0f4bc;" |6 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea FC|Chelsea]] |8 |5 |1 |2 |17 |10 | +7 |'''16''' |- style="background:#c0f4bc;" |7 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Portugalsko}}[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |8 |5 |1 |2 |17 |11 | +6 |'''16''' |- style="background:#c0f4bc;" |8 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Manchester City FC|Manchester City]] |8 |5 |1 |2 |15 |9 | +6 |'''16''' |- style="background:#c0f4fc;" |9 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Real Madrid CF|Real Madrid]] |8 |5 |0 |3 |21 |12 | +9 |'''15''' | rowspan="8" |Postup do vyraďovacej fázy play-off (nasadený) |- style="background:#c0f4fc;" |10 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |8 |5 |0 |3 |15 |7 | +8 |'''15''' |- style="background:#c0f4fc;" |11 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |8 |4 |2 |2 |21 |11 | +10 |'''14''' |- style="background:#c0f4fc;" |12 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Newcastle United FC|Newcastle United]] |8 |4 |2 |2 |17 |7 | +10 |'''14''' |- style="background:#c0f4fc;" |13 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Juventus FC|Juventus]] |8 |3 |4 |1 |14 |10 | +4 |'''13''' |- style="background:#c0f4fc;" |14 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Atlético Madrid]] |8 |4 |1 |3 |17 |15 | +2 |'''13''' |- style="background:#c0f4fc;" |15 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Atalanta BC|Atalanta]] |8 |4 |1 |3 |10 |10 |0 |'''13''' |- style="background:#c0f4fc;" |16 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] |8 |3 |3 |2 |13 |14 | -1 |'''12''' |- style="background:#d0fcfc;" |17 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Borussia Dortmund]] |8 |3 |2 |3 |19 |17 | +2 |'''11''' | rowspan="8" |Postup do vyraďovacej fázy play-off (nenasadený) |- style="background:#d0fcfc;" |18 | style="text-align:left;" |{{GRC}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] |8 |3 |2 |3 |10 |14 | -4 |'''11''' |- style="background:#d0fcfc;" |19 | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |8 |3 |1 |4 |15 |17 | -2 |'''10''' |- style="background:#d0fcfc;" |20 | style="text-align:left;" |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |8 |3 |1 |4 |9 |11 | -2 |'''10''' |- style="background:#d0fcfc;" |21 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[AS Monaco FC|Monaco]] |8 |2 |4 |2 |8 |14 | -6 |'''10''' |- style="background:#d0fcfc;" |22 | style="text-align:left;" |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] |8 |3 |1 |4 |13 |21 | -8 |'''10''' |- style="background:#d0fcfc;" |23 | style="text-align:left;" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |8 |2 |3 |3 |14 |15 | -1 |'''9''' |- style="background:#d0fcfc;" |24 | style="text-align:left;" |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] |8 |3 |0 |5 |10 |12 | -2 |'''9''' |- |25 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Olympique de Marseille|Marseille]] |8 |3 |0 |5 |11 |14 | -3 |'''9''' | rowspan="12" | |- |26 | style="text-align:left;" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] |8 |2 |3 |3 |8 |11 | -3 |'''9''' |- |27 | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] |8 |3 |0 |5 |8 |17 | -9 |'''9''' |- |28 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Holandsko}}[[PSV Eindhoven]] |8 |2 |2 |4 |16 |16 | 0 |'''8''' |- |29 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Athletic Club|Athletic Bilbao]] |8 |2 |2 |4 |9 |14 | -5 |'''8''' |- |30 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[SSC Neapol|Neapol]] |8 |2 |2 |4 |9 |15 | -6 |'''8''' |- |31 | style="text-align:left;" |{{DEN}} [[FC København|København]] |8 |2 |2 |4 |12 |21 | -9 |'''8''' |- |32 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |8 |2 |0 |6 |8 |21 | -13 |'''6''' |- |33 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Eintracht Frankfurt]] |8 |1 |1 |6 |10 |21 | -11 |'''4''' |- |34 | style="text-align:left;" |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |8 |0 |3 |5 |5 |19 | -14 |'''3''' |- |35 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Villarreal CF|Villarreal]] |8 |0 |1 |7 |5 |18 | -13 |'''1''' |- |36 | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] |8 |0 |1 |7 |7 |22 | -15 |'''1''' |} === Výsledky === {| | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+1. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Anglicko}}[[Arsenal FC|Arsenal]]''' |- | style="text-align:right;" |[[PSV Eindhoven]] {{NED}} |{{Ku|1|3}} | style="text-align:left;" |'''{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Juventus FC|Juventus]] {{ITA}} |{{Ku|4|4}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Borussia Dortmund]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Olympique de Marseille|Marseille]] |- | style="text-align:right;" |[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] {{ENG}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Villarreal CF|Villarreal]] |- | style="text-align:right;" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] |- | style="text-align:right;" |[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |- | style="text-align:right;" |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] {{NED}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Taliansko}}[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea FC|Chelsea]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|2}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Atlético Madrid]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Atalanta BC|Atalanta]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[AS Monaco FC|Monaco]] |- | style="text-align:right;" |[[FC København|København]] {{DNK}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Eintracht Frankfurt]] {{GER}}''' |{{Ku|5|1}} | style="text-align:left;" |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[SSC Neapol|Neapol]] |- | style="text-align:right;" |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] {{ENG}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona|Barcelona]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] {{POR}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] |} | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+2. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |'''[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |- | style="text-align:right;" |[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}} |{{Ku|0|5}} | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Atlético Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|5|1}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Chelsea FC|Chelsea]] {{ENG}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:right;" |[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Olympique de Marseille|Marseille]] {{FRA}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]] |- | style="text-align:right;" |[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}} |{{Ku|1|5}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{DNK}} [[FC København|København]] |- | style="text-align:right;" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} |{{Ku|0|4}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] |- | style="text-align:right;" |[[AS Monaco FC|Monaco]] {{FRA}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | style="text-align:right;" |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{NED}} [[PSV Eindhoven]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Borussia Dortmund]] {{GER}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{ESP}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] |- | style="text-align:right;" |[[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ''' |- | style="text-align:right;" |'''[[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |- | style="text-align:right;" |[[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] |} |} {| | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+3. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}}''' |{{Ku|6|1}} | style="text-align:left;" |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] |- | style="text-align:right;" |[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Atlético Madrid]] |- | style="text-align:right;" |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}} |{{Ku|2|7}} | style="text-align:left;" |'''{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ''' |- | style="text-align:right;" |[[FC København|København]] {{DNK}} |{{Ku|2|4}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Nemecko}} [[Borussia Dortmund]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] {{ENG}} |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] |- | style="text-align:right;" |'''[[PSV Eindhoven]] {{NED}}''' |{{Ku|6|2}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[SSC Neapol|Neapol]] |- | style="text-align:right;" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} |{{Ku|0|4}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] ''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |- | style="text-align:right;" |[[AS Monaco FC|Monaco]] {{FRA}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |- | style="text-align:right;" |[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Chelsea FC|Chelsea]] {{ENG}}''' |{{Ku|5|1}} | style="text-align:left;" |{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]] |- | style="text-align:right;" |[[Eintracht Frankfurt]] {{GER}} |{{Ku|1|5}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] ''' |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] {{POR}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Olympique de Marseille|Marseille]] |} | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+4. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} |{{Ku|0|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |- | style="text-align:right;" |[[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Atlético Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] |- | style="text-align:right;" |[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Francúzsko}} [[AS Monaco FC|Monaco]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Juventus FC|Juventus]] {{ITA}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | style="text-align:right;" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{NED}} [[PSV Eindhoven]] |- | style="text-align:right;" |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] {{ENG}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{DNK}} [[FC København|København]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Villarreal CF|Villarreal]] |- | style="text-align:right;" |[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea FC|Chelsea]] |- | style="text-align:right;" |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] {{NED}} |{{Ku|0|3}} | style="text-align:left;" |'''{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} |{{Ku|3|3}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona|Barcelona]] |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Borussia Dortmund]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Newcastle United FC|Newcastle United]] {{ENG}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{ESP}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] |- | style="text-align:right;" |[[Olympique de Marseille|Marseille]] {{FRA}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Taliansko}} [[Atalanta BC|Atalanta]]''' |- | style="text-align:right;" |[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Nemecko}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]''' |} |} {| | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+5. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] {{NED}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Borussia Dortmund]] {{GER}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Villarreal CF|Villarreal]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Chelsea FC|Chelsea]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona|Barcelona]] |- | style="text-align:right;" |[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Nemecko}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Olympique de Marseille|Marseille]] {{FRA}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]] |- | style="text-align:right;" |[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{ESP}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] |- | style="text-align:right;" |'''[[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] |- | style="text-align:right;" |'''[[FC København|København]] {{DNK}}''' |{{Ku|3|2}} | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] |- | style="text-align:right;" |[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[AS Monaco FC|Monaco]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Atlético Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |- | style="text-align:right;" |[[Eintracht Frankfurt]] {{GER}} |{{Ku|0|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Taliansko}} [[Atalanta BC|Atalanta]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}} |{{Ku|1|4}} | style="text-align:left;" |'''{{NED}} [[PSV Eindhoven]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} |{{Ku|3|4}} | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}}''' |{{Ku|5|3}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] {{POR}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |} | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+6. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |- | style="text-align:right;" |'''[[AS Monaco FC|Monaco]] {{FRA}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea FC|Chelsea]] |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] |- | style="text-align:right;" |[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]''' |- | style="text-align:right;" |[[PSV Eindhoven]] {{NED}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Španielsko}} [[Atlético Madrid]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Olympique de Marseille|Marseille]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:right;" |[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}} |{{Ku|2|4}} | style="text-align:left;" |'''{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{DNK}} [[FC København|København]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |- | style="text-align:right;" |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]] |- | style="text-align:right;" |[[Borussia Dortmund]] {{GER}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |- | style="text-align:right;" |[[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} |{{Ku|0|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Juventus FC|Juventus]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] |- | style="text-align:right;" |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}} [[SSC Neapol|Neapol]] |} |} {| | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+7. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}} |{{Ku|1|4}} | style="text-align:left;" |'''{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | style="text-align:right;" |[[FC København|København]] {{DNK}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}} [[SSC Neapol|Neapol]] |- | style="text-align:right;" |[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} |{{Ku|1|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|6|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[AS Monaco FC|Monaco]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] {{POR}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] {{ENG}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Borussia Dortmund]] |- | style="text-align:right;" |[[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Atlético Madrid]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}}''' |{{Ku|3|2}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] |- | style="text-align:right;" |[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Chelsea FC|Chelsea]] {{ENG}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Juventus FC|Juventus]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Newcastle United FC|Newcastle United]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{NED}} [[PSV Eindhoven]] |- | style="text-align:right;" |[[Olympique de Marseille|Marseille]] {{FRA}} |{{Ku|0|3}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] ''' |- | style="text-align:right;" |[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} |{{Ku|2|4}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona|Barcelona]]''' |} | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+8. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] {{NED}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|2}} | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] |- | style="text-align:right;" |[[AS Monaco FC|Monaco]] {{FRA}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] |- | style="text-align:right;" |[[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Atlético Madrid]] {{ESP}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Villarreal CF|Villarreal]] |- | style="text-align:right;" |[[Borussia Dortmund]] {{GER}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Olympique de Marseille|Marseille]] |- | style="text-align:right;" |[[Eintracht Frankfurt]] {{GER}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{DNK}} [[FC København|København]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}}''' |{{Ku|6|0}} | style="text-align:left;" |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:right;" |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]] |- | style="text-align:right;" |[[PSV Eindhoven]] {{NED}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Atalanta BC|Atalanta]] |- | style="text-align:right;" |'''[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}}''' |{{Ku|4|2}} | style="text-align:left;" |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | style="text-align:right;" |[[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea FC|Chelsea]]''' |} |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze budú tímy hrať proti sebe dva zápasy doma a vonku, s výnimkou finále na jeden zápas. Osem najlepších tímov z konečného poradia ligovej fázy postúpi do osemfinále. Vo vyraďovacej fáze nie je ochrana krajiny, tímy z tej istej asociácie sa môžu stretnúť v ktoromkoľvek kole. Tímy sa môžu stretnúť aj so súpermi, s ktorými hrali počas ligovej fázy. Mechanizmus žrebovania pre každé kolo je nasledovný:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2024/25-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-01-29}}</ref> * Pri žrebovaní play-off vyraďovacej fázy bude osem tímov, ktoré skončia ligovú fázu na pozíciách 9 – 16, nasadených a osem tímov, ktoré skončia ligovú fázu na pozíciách 17 – 24, bude nenasadených. Žrebovanie bude rozdelené do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu, pričom nasadené tímy v každej sekcii budú žrebované proti jednému z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetu. * Pri žrebovaní osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia ligovú fázu na pozíciách 1–8, nasadených a osem víťazov vyraďovacej fázy play-off bude nenasadených. Žrebovanie bude opäť rozdelené do štyroch sekcií na základe vopred určenej pavúka, pričom nasadené tímy v každej sekcii budú žrebované proti jednému z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvety. Vo štvrťfinále a semifinále boli presné dvojice zápasov a poradie zápasov vopred určené na základe turnajovej pavúka. Vyššie nasadené tímy, za predpokladu, že postúpia, odohrajú odvety každého kola doma. Ak nasadený tím prehrá, tím, ktorý ho vyradí, prevezme jeho nasadenú pozíciu. Víťaz prvého semifinále bude určený ako „domáci“ tím pre finále (z administratívnych dôvodov, keďže sa hrá na neutrálnom ihrisku). === Predkolo play-off === Žrebovanie vyraďovacej fázy play-off sa uskutoční 30. januára 2026 o 12:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Champions League knockout phase play-off draw: Where is it, when is it, who is involved? {{!}} UEFA Champions League 2025/26 | url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/draws/2026/2002111/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Prvé zápasy sa odohrajú 17. a 18. februára a odvety 24. a 25. februára 2026. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkovo ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |[[AS Monaco FC|Monaco]] {{FRA}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | style="text-align:left;" |'''{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]''' |{{Ku|2|3}} |{{Ku|2|2}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}}''' | align="center" |'''{{Ku|7|5}}''' | style="text-align:left;" |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] |{{Ku|5|2}} |{{Ku|2|3}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |- | style="text-align:right;" |[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]''' |{{Ku|0|1}} |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align:right;" |[[Borussia Dortmund]] {{GER}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ITA}} [[Atalanta BC|Atalanta]]''' |{{Ku|2|0}} |{{Ku|1|4}} |- | style="text-align:right;" |[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|3|9}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]]''' |{{Ku|1|6}} |{{Ku|2|3}} |- | style="text-align:right;" |[[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} | align="center" |'''{{Ku|4|7}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Atlético Madrid]]''' |{{Ku|3|3}} |{{Ku|1|4}} |- | style="text-align:right;" |'''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}}''' | align="center" |'''{{Ku|5|2}}''' | style="text-align:left;" |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |{{Ku|3|1}} |{{Ku|2|1}} |- | style="text-align:right;" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} | align="center" |'''{{Ku|0|2}}''' | style="text-align:left;" |'''{{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]''' |{{Ku|0|2}} |{{Ku|0|0}} |} === Pavúk === {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas|nowrap=|team-width=|RD1=Osemfinále|RD2=Štvrťfinále|RD3=Semifinále|RD4=Finále|group1=|group2=|group3=|RD1-team01='''{{FRA}} [[Paris Saint-Germain]]'''|RD1-score01-1=5|RD1-score01-2=3|RD1-score01-agg='''8'''|RD1-team02={{ENG}} [[Chelsea FC|Chelsea]]|RD1-score02-1=2|RD1-score02-2=0|RD1-score02-agg='''2'''|RD1-team03={{TUR}} [[Galatasaray]]|RD1-score03-1=1|RD1-score03-2=0|RD1-score03-agg='''1'''|RD1-team04='''{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]'''|RD1-score04-1=0|RD1-score04-2=1|RD1-score04-agg='''4'''|RD1-team05='''{{ESP}} [[Real Madrid]]'''|RD1-score05-1=3|RD1-score05-2=2|RD1-score05-agg='''5'''|RD1-team06={{ENG}} [[Manchester City]]|RD1-score06-1=0|RD1-score06-2=1|RD1-score06-agg='''1'''|RD1-team07={{ITA}} [[Atalanta]]|RD1-score07-1=1|RD1-score07-2=1|RD1-score07-agg='''2'''|RD1-team08='''{{GER}} [[Bayern Mníchov]]'''|RD1-score08-1=6|RD1-score08-2=4|RD1-score08-agg='''10'''|RD1-team09={{ENG}} [[Newcastle United]]|RD1-score09-1=1|RD1-score09-2=2|RD1-score09-agg='''3'''|RD1-team10='''{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]'''|RD1-score10-1=1|RD1-score10-2=7|RD1-score10-agg='''8'''|RD1-team11='''{{ESP}} [[Atlético Madrid]]'''|RD1-score11-1=5|RD1-score11-2=2|RD1-score11-agg='''7'''|RD1-team12={{ENG}} [[Tottenham Hotspur]]|RD1-score12-1=2|RD1-score12-2=3|RD1-score12-agg='''5'''|RD1-team13={{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]|RD1-score13-1=3|RD1-score13-2=0|RD1-score13-agg='''3'''|RD1-team14='''{{POR}} [[Sporting CP|Sporting]]'''|RD1-score14-1=0|RD1-score14-2=5|RD1-score14-agg='''5'''|RD1-team15={{GER}} [[Bayer Leverkusen]]|RD1-score15-1=1|RD1-score15-2=0|RD1-score15-agg='''1'''|RD1-team16='''{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]'''|RD1-score16-1=1|RD1-score16-2=2|RD1-score16-agg='''3'''|RD2-team01='''{{FRA}} [[Paris Saint-Germain]]'''|RD2-score01-1=2|RD2-score01-2=2|RD2-score01-agg='''4'''|RD2-team02={{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]|RD2-score02-1=0|RD2-score02-2=0|RD2-score02-agg='''0'''|RD2-team03={{ESP}} [[Real Madrid]]|RD2-score03-1=1|RD2-score03-2=3|RD2-score03-agg='''4'''|RD2-team04='''{{GER}} [[Bayern Mníchov]]'''|RD2-score04-1=2|RD2-score04-2=4|RD2-score04-agg='''6'''|RD2-team05={{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]|RD2-score05-1=0|RD2-score05-2=2|RD2-score05-agg='''2'''|RD2-team06='''{{ESP}} [[Atlético Madrid]]'''|RD2-score06-1=2|RD2-score06-2=1|RD2-score06-agg='''3'''|RD2-team07={{POR}} [[Sporting CP|Sporting]]|RD2-score07-1=0|RD2-score07-2=0|RD2-score07-agg='''0'''|RD2-team08='''{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]'''|RD2-score08-1=1|RD2-score08-2=0|RD2-score08-agg='''1'''|RD3-team01={{FRA}} [[Paris Saint-Germain]]|RD3-score01-1=5|RD3-score01-2=1|RD3-score01-agg='''6'''|RD3-team02={{GER}} [[Bayern Mníchov]]|RD3-score02-1=4|RD3-score02-2=1|RD3-score02-agg=5|RD3-team03={{ESP}} [[Atlético Madrid]]|RD3-score03-1=1|RD3-score03-2=0|RD3-score03-agg=1|RD3-team04={{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]|RD3-score04-1=1|RD3-score04-2=1|RD3-score04-agg='''2'''|RD4-team01={{FRA}} [[Paris Saint-Germain]]|RD4-score01=|RD4-team02={{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]|RD4-score02=}} === Osemfinále === Žrebovanie osemfinále sa uskutočnil 27. februára 2026. Prvé zápasy sa hrali 10. a 11. marca a odvety 17. a 18. marca 2026. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkovo ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |'''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}}''' | align="center" |'''{{Ku|8|2}}''' | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Chelsea FC|Chelsea]] |{{Ku|5|2}} |{{Ku|3|0}} |- | style="text-align:right;" |[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]''' |{{Ku|1|0}} |{{Ku|0|4}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}}''' | align="center" |'''{{Ku|5|1}}''' | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |{{Ku|3|0}} |{{Ku|2|1}} |- | style="text-align:right;" |[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}} | align="center" |'''{{Ku|2|10}}''' | style="text-align:left;" |'''{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]''' |{{Ku|1|6}} |{{Ku|1|4}} |- | style="text-align:right;" |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] {{ENG}} | align="center" |'''{{Ku|3|8}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]''' |{{Ku|1|1}} |{{Ku|2|7}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Atlético Madrid]] {{ESP}}''' | align="center" |'''{{Ku|7|5}}''' | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |{{Ku|5|2}} |{{Ku|2|3}} |- | style="text-align:right;" |[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | style="text-align:left;" |'''{{POR}} [[Sporting CP|Sporting]]''' |{{Ku|3|0}} |{{Ku|0|5}} |- | style="text-align:right;" |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |{{Ku|1|1}} |{{Ku|0|2}} |} === Štvrťfinále === Prvé zápasy sa odohrajú 7. a 8. apríla a odvety 14. a 15. apríla 2026. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkovo ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |'''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}}''' | align="center" |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] |{{Ku|2|0}} |{{Ku|2|0}} |- | style="text-align:right;" |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}} | align="center" |{{Ku|4|6}} | style="text-align:left;" |'''{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]''' |{{Ku|1|2}} |{{Ku|3|4}} |- | style="text-align:right;" |[[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}} | align="center" |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Atlético Madrid]]''' |{{Ku|0|2}} |{{Ku|2|1}} |- | style="text-align:right;" |[[Sporting CP|Sporting]] {{POR}} | align="center" |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |{{Ku|0|1}} |{{Ku|0|0}} |} === Semifinále === Prvé zápasy sa odohrajú 28. a 29. apríla a odvety 5. a 6. mája 2026. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkovo ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |'''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}}''' | align="center" |{{Ku|6|5}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |{{Ku|5|4}} |{{Ku|1|1}} |- | style="text-align:right;" |[[Atlético Madrid]] {{ESP}} | align="center" |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |{{Ku|1|1}} |{{Ku|0|1}} |} === Finále === Finále sa bude hrať 30. mája 2026 v [[Puskás Aréna|Puskás Aréne]] v [[Budapešť|Budapešti]]. Víťaz prvého semifinále bol z administratívnych dôvodov označený ako „domáci“ tím. {{Futbalbox2 |bg=#FFFFFF |dátum=30. máj 2026 |čas=18:00 |mužstvo1= '''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{Minivlajka|Francúzsko}}''' |skóre={{ku|2|1|}} p |polčas={{ku|0|1|}} |mužstvo2= {{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal FC|Arsenal]] |zápis=[https://www.uefa.com/uefachampionsleague/match/2047742// Správa o zápase] |góly1=O. Dembélé {{gól|65|pen}}<br/><br/><br/><br/>G. Ramos - {{pengól}}<br/><br/>D. Doue - {{pengól}}<br/><br/>N. Mendes - {{pennep}}<br/><br/>A. Hakimmi - {{pengól}}<br/><br/>L. Beraldo - {{pengól}} |góly2={{gól|6}} - K. Havertz<br/><br/><br/>V. Gyökeres - {{pengól}}<br/><br/>E. Eze - {{pennep}}<br/><br/>D. Rice - {{pengól}}<br/><br/>G. Martinelli - {{pengól}}<br/><br/>Gabriel - {{pennep}} |štadión=[[Puskás Aréna]], [[Budapešť]] |divákov=61 035 |rozhodca= }} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Európska liga UEFA 2025/2026]] * [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026]] == Externé odkazy == *{{Oficiálna stránka|https://www.uefa.com/uefachampionsleague/}} == Zdroj == {{Preklad|en|2025–26 UEFA Champions League|1280160607}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2025]] [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Liga majstrov UEFA]] 7a3ariyjol4y8lab4qn4w9tj33imuvd 8226569 8226565 2026-05-31T09:29:31Z Peter 51345 269569 /* Finále */ 8226569 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga =Liga majstrov UEFA |sezóna =2025/2026 |sezóna_pred =Liga majstrov UEFA 2024/2025 |sezóna_po =Liga majstrov UEFA 2026/2027 |začiatok =''Kvalifikácia: ''<br>8. júl – 27. august 2025<br>''Finálna časť:''<br>16. september 2025 – 30. máj 2026 |koniec = |majster = |2_miesto = |ročník = |počet_mužstiev =''Finálna časť:'' 36<br>''Celkovo:'' 82 (z 53 asociácií) |odohraté_zápasy =176 |počet_gólov =619 |priemer_gólov_na_zápas =3.52 |počet_divákov =7 569 798 |najlepší_strelec =[[Kylian Mbappé]] ([[Real Madrid]]) 13 gólov |najvyššie_skóre = |súvisiace_súťaže = |poznámka =Všetky štatistické údaje sú platné k 18. marcu 2026. }} '''Liga majstrov UEFA 2025/2026''' je 71. ročníkom najprestížnejšej európskej futbalovej súťaže a 33. sezóna od premenovania z Pohára majstrov európskych na [[Liga majstrov UEFA|Ligu Majstrov UEFA]]. Je to v poradí druha sezóna v novom formáte, kde v ligovej fáze odohrá každý tím osem zápasov s rôznymi súpermi, ale všetkých 36 tímov bude zaradených do spoločnej skupiny. Finále sa odohrá 30. mája 2026 na štadióne [[Puskás Aréna]] v [[Budapešť|Budapešti]], v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Víťaz Ligy majstrov UEFA 2025/2026 sa automaticky kvalifikuje do ligovej fázy Ligy majstrov UEFA 2026/2027 a taktiež získa právo účasti v zápase o [[Superpohár UEFA|Superpohár UEFA 2026]]. == Priradenie asociačných tímov == Celkom 81 tímov z 53 členských krajín [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] sa zúčastní Ligy majstrov UEFA 2025/2026. Súťaže sa nezúčastní [[Lichtenštajnsko]], ktoré nemá žiadnu vlastnú ligovú súťaž a [[Rusko]], ktorého kluby UEFA vyradila zo svojich súťaží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2024/25-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2025-03-13}}</ref> Základná schéma prideľovania počtu tímov bude nasledovná: * Asociácie na 1. – 5. mieste dostanú štyri miesta. * Asociácia na 6. mieste dostane tri miesta. * Asociácie na 7. – 15. mieste dostanú dve miesta * Asociácie na 16. – 55. mieste (okrem Ruska a Lichtenštajnska) dostanú jedno miesto. * Víťazi [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy majstrov UEFA 2024/2025]] a [[Európska liga UEFA 2024/2025|Európskej ligy UEFA 2024/2025]] získajú oprávnenie štartovať, pokiaľ sa nekvalifikujú do Ligy majstrov UEFA 2025/2026 cez svoju domácu ligu. * Dve asociácie s najlepším koeficientom v sezóne 2024/2025 budú mať po jednom mieste navyše. === Rebríček UEFA === Účastnícke miesta pre Ligu majstrov UEFA 2025/2026 boli rozdelené podľa koeficientu UEFA z roku 2024, do ktorého boli započítané výsledky klubov danej krajiny v európskych pohárových súťažiach od sezóny 2019/2020 do sezóny 2023/2024 vrátane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-03-13 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> V tabuľke je zohľadnené prebiehajúce pozastavenie členstva Ruska v UEFA. Okrem rozdelenia na základe koeficientov asociácií môžu mať asociácie ďalšie tímy, ktoré sa zúčastňujú Ligy majstrov, ako je uvedené nižšie: * <small>(EPS)</small> – Európsky výkonnostný bod, dodatočné miesta pre asociácie, ktoré sa umiestnia na prvých dvoch miestach asociačných koeficientov v sezóne 2024/2025 * <small>(LM)</small> – Dodatočná miestenka pre víťaza Ligy majstrov UEFA 2024/2025 * <small>(EL)</small> – Ďalšie miesto pre víťaza Európskej ligy UEFA 2024/2025 {| | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:90%" !# !Asociácia !Koef. !Tímy |- !1. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]] | align="right" |104,303 | rowspan="5" align="center" |4 |- !2. |{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | align="right" |90,284 |- !3. |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] | align="right" |89,489 |- !4. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | align="right" |86,624 |- !5. |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] | align="right" |66,831 |- !6. |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] | align="right" |61,300 | align="center" |3 |- !7. |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] | align="right" |56,316 | rowspan="9" align="center" |2 |- !8. |{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] | align="right" |48,800 |- !9. |{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] | align="right" |38,600 |- !10. |{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]] | align="right" |36,050 |- !11. |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]] | align="right" |36,050 |- !12. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |32,975 |- !13. |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]] | align="right" |32,600 |- !14. |{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] | align="right" |31,625 |- !15. |{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] | align="right" |31,525 |- !16. |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] | align="right" |31,450 | rowspan="4" align="center" |1 |- !17. |{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | align="right" |31,125 |- !18. |{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] | align="right" |28,000 |- !19. |{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]] | align="right" |27,775 |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:90%" !# !Asociácia !Koef. !Tímy |- !20. |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] | align="right" |25,525 | rowspan="2" align="center" |1 |- !21. |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] | align="right" |25,375 |- !22. |{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] | align="right" |22,965 | align="center"|0 |- !23. |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]] | align="right" |22,100 | rowspan="16" align="center"|1 |- !24. |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] | align="right" |21,875 |- !25. |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] | align="right" |21,500 |- !26. |{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]] | align="right" |21,375 |- !27. |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]] | align="right" |20,375 |- !28. |{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |20,125 |- !29. |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | align="right" |19,625 |- !30. |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]] | align="right" |13,250 |- !31. |{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]] | align="right" |13,125 |- !32. |{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]] | align="right" |11,541 |- !33. |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]] | align="right" |11,500 |- !34. |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] | align="right" |11,125 |- !35. |{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]] | align="right" |10,875 |- !36. |{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]] | align="right" |10,625 |- !37. |{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]] | align="right" |10,625 |- !38. |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |10,375 |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:90%" !# !Asociácia !Koef. !Tímy |- !39. |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |10,000 | align="center" |1 |- !40. |{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |10.000 |align="center" |0 |- !41. |{{Minivlajka|Island}} [[Island]] | align="right" |9,583 | rowspan="15" align="center"|1 |- !42. |{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]] | align="right" |9,208 |- !43. |{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] | align="right" |8,625 |- !44. |{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]] | align="right" |8,500 |- !45. |{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]] | align="right" |8,205 |- !46. |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]] | align="right" |7,625 |- !47. |{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]] | align="right" |7,375 |- !48. |{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]] | align="right" |7,207 |- !49. |{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]] | align="right" |6,625 |- !50. |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |6,000 |- !51. |{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]] | align="right" |5,998 |- !52. |{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]] | align="right" |5,791 |- !53. |{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]] | align="right" |5,708 |- !54. |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]] | align="right" |4,957 |- !55. |{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]] | align="right" |1,832 |} |} === Rozdelenie tímov === Nasledujúca tabuľka znázorňuje rozdelenie tímov do kvalifikačných kôl a ligovej fázy. {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! colspan="2" | !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola |- ! colspan="2" |1. predkolo (30 tímov) | * 30 víťazov z asociácií na 25.{{--}}55. mieste (okrem Lichtenštajnska) | |- ! rowspan="2" |2. predkolo (30 tímov) !Majstrovská časť (24 tímov) | * 9 víťazov z asociácií na 15.{{--}}24. mieste (okrem Ruska) | * 15. víťazov z 1. predkola |- !Nemajstrovská časť (6 tímov) | * 6 tímov z 2. miesta z asociácií na 10.{{--}}15. mieste | |- ! rowspan="2" |3. predkolo (20 tímov) !Majstrovská časť (12 tímov) | | * 12. víťazov z 2. predkola MČ |- !Nemajstrovská časť (8 tímov) | * 3 tímy z 2. miesta z asociácií na 7.{{--}}9. mieste * 1 tím z 3. miesta z asociácie na 6. mieste * 1 tím zo 4. miesta z asociácie na 5. mieste | * 3 víťazi z 2. predkola NČ |- ! rowspan="2" |4. predkolo !Majstrovská časť (10 tímov) | * 4 víťazi z asociácií na 11.{{--}}14. mieste | * 6 víťazov z 3. predkola MČ |- !Nemajstrovská časť (4 tímy) | | * 4 víťazi z 3. predkola NČ |- ! colspan="2" |Ligová fáza (36 tímov) | * Držiteľ titulu [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] * Držiteľ titulu [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]] * 2 asociácie s najvyšším koeficientom z predchádzajúcej sezóny získajú dodatočné miesto v Lige majstrov * 10 víťazov z asociácii na 1.{{--}}10. mieste * 6 tímov z 2. miesta z asociácií na 1.{{--}}6. mieste * 5 tímov z 3. miesta z asociácií na 1.{{--}}5. mieste * 4 tímy zo 4. miesta z asociácií na 1.{{--}}4. mieste | * 5 víťazov zo 4. predkola MČ * 2 víťazi zo 4. predkola NČ |- ! colspan="2" |Vyraďovacia fáza play-off (16 tímov) | | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste z ligovej fázy |- ! colspan="2" |Osemfinále (16 tímov) | | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste z ligovej fázy * 8 víťazov z vyraďovacej fázy play-off |} Vylúčenie tímov z Ruska zo súťaží UEFA malo za následok nasledujúce úpravy: * Víťazi ligy z asociácií na 23. a 24. mieste (Cyprus a Maďarsko) vstúpia priamo do 2. predkola, namiesto 1. predkola. Víťaz [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy majstrov 2024/2025]] ([[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]) si zaistil účasť zo svojej domácej súťaže, a to malo za následok nasledujúce úpravy: * [[Olympiakos FC|Olympiakos]] ako tím s najvyšším klubovým koeficientom z predkôl majstrovskej časti, vstúpi do ligovej fázy. * [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a [[Karabach FK|Karabach]] ako 2 tímy s najvyšším klubovým koeficientom pôvodne z 1. predkola, vstúpia do 2. predkola. === Tímy === V nasledujúcej tabuľke sú zoradené tímy podľa štartovacej pozície, v ktorej vstúpia do Ligy majstrov UEFA 2025/2026. V zátvorkách sú ligové pozície z predchádzajúcej sezóny (2024/2025). LM: víťaz Ligy majstrov UEFA EL: víťaz Európskej ligy UEFA * 1., 2., 3., 4. atď.: umiestnenie v lige * EPS – Dodatočné miesta pre kluby z dvoch asociácií s najvyšším počtom bodov v koeficiente v sezóne 2024/2025 2. predkolo, 3. predkolo a 4. predkolo sú rozdelené na majstrovskú časť (MČ) a nemajstrovskú časť (NČ). {| class="wikitable" |+Kvalifikované tímy do Ligy majstrov UEFA 2025/2026 ! colspan="2" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="8" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligová fáza]] |<small>{{FRA}}</small> [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ([[La Liga 2024/2025|1.]]) <small>([[Liga majstrov UEFA 2024/2025|LM]])</small> |<small>{{ENG}}</small> [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] <small>([[Európska liga UEFA 2024/2025|EL]])</small> |<small>{{ENG}}</small> [[Liverpool FC|Liverpool]] ([[Premier League 2024/2025|1.]]) |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] ([[Premier League 2024/2025|2.]]) |- |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] ([[Premier League 2024/2025|3.]]) |{{ENG}} [[Chelsea FC|Chelsea]] ([[Premier League 2024/2025|4.]]) |{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]] ([[Premier League 2024/2025|5.]]) |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] ([[Serie A 2024/2025|1.]]) |- |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] ([[Serie A 2024/2025|2.]]) |{{ITA}} [[Atalanta BC|Atalanta]] ([[Serie A 2024/2025|3.]]) |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] ([[Serie A 2024/2025|4.]]) |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] ([[La Liga 2024/2025|1.]]) |- |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] ([[La Liga 2024/2025|2.]]) |{{ESP}} [[Atlético Madrid]] ([[La Liga 2024/2025|3.]]) |{{ESP}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] ([[La Liga 2024/2025|4.]]) |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] ([[La Liga 2024/2025|5.]]) |- |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] ([[Bundesliga 2024/2025|1.]]) |{{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] ([[Bundesliga 2024/2025|2.]]) |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] ([[Bundesliga 2024/2025|3.]]) |{{GER}} [[Borussia Dortmund]] ([[Bundesliga 2024/2025|4.]]) |- |{{FRA}} [[Olympique de Marseille|Marseille]] ([[Ligue 1 2024/2025|2.]]) |{{FRA}} [[AS Monaco FC|Monaco]] ([[Ligue 1 2024/2025|3.]]) |{{NED}} [[PSV Eindhoven]] ([[Eredivisie 2024/2025|1.]]) |{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]] ([[Eredivisie 2024/2025|2.]]) |- |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] ([[Primeira Liga 2024/2025|1.]]) |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] ([[Jupiler League 2024/2025|1.]]) |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] ([[Süper Lig 2024/2025|1.]]) |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] ([[1. česká futbalová liga 2024/2025|1.]]) |- |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] ([[Grécka Superliga 1 2024/2025|1.]]) | | | |- ! colspan="6" | |- ![[Liga majstrov UEFA 2025/2026|4. predkolo]] !{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}} |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]] ([[Scottish Premiership 2024/2025|1.]]) |{{SUI}} [[FC Basel 1893|Basel]] ([[Swiss Super League 2024/2025|1.]]) |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2024/2025|1.]]) |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] ([[Eliteserien 2024/2025|1.]]) |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|3. predkolo]] ! rowspan="2" |{{Tooltip|NČ|Nemajstrovská časť}} |{{FRA}} [[OGC Nice|Nice]] ([[Ligue 1 2024/2025|4.]]) |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] ([[Eredivisie 2024/2025|3.]]) |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] ([[Primeira Liga 2024/2025|2.]]) |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] ([[Jupiler League 2024/2025|2.]]) |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] ([[Süper Lig 2024/2025|2.]]) | | | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="5" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|2. predkolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}} |{{DEN}} [[FC København|København]] ([[Superligaen 2024/2025|1.]]) |{{ISR}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]] ([[Ligat ha’Al 2024/2025|1.]]) |{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] ([[Premjer-liha 2024/2025|1.]]) |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena zvezda Belehrad]] ([[Superliga Srbije 2024/2025|1.]]) |- |{{CRO}} [[HNK Rijeka|Rijeka]] ([[Hrvatska nogometna liga 2024/2025|1.]]) |{{POL}} [[Lech Poznań]] ([[Ekstraklasa 2024/2025|1.]]) |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] ([[A' katigoría 2024/2025|1.]]) |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] ([[Nemzeti Bajnokság 2024/2025|1.]]) |- |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] ([[Azerbaijan Premier League 2024/2025|1.]]) |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] ([[Niké liga 2024/2025|1.]]) | | |- ! rowspan="2" |{{Tooltip|NČ|Nemajstrovská časť}} |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] ([[1. česká futbalová liga 2024/2025|2.]]) |{{SCO}} [[Rangers FC|Rangers]] ([[Scottish Premiership 2024/2025|2.]]) |{{SUI}} [[Servette FC|Servette]] ([[Swiss Super League 2024/2025|2.]]) |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2024/2025|2.]]) |- |{{NOR}} [[SK Brann|Brann]] ([[Eliteserien 2024/2025|2.]]) |{{GRE}} [[Panathinaikos FC|Panathinaikos]] ([[Grécka Superliga 1 2024/2025|2.]]) | | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="7" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|1. predkolo]] ! rowspan="7" |{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}} |{{SWE}} [[Malmö FF]] ([[Allsvenska 2024/2025|1.]]) |{{ROU}} [[FC Steaua Bukurešť|FCSB]] ([[Superliga României 2024/2025|1.]]) |{{BUL}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]] ([[Prvá profesionálna futbalová liga 2024/2025|1.]]) |{{SLO}} [[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] ([[Prva slovenska nogometna liga 2024/2025|1.]]) |- |{{MDA}} [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] ([[Divizia Națională 2024/2025|1.]]) |{{KOS}} [[KF Drita|Drita]] ([[Superliga e Futbollit të Kosovës 2024/2025|1.]]) |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] ([[Premjer Ligasy 2024/2025|1.]]) |{{FIN}} [[KuPS]] ([[Veikkausliiga 2024/2025|1.]]) |- |{{IRL}} [[Shelbourne FC|Shelbourne]] ([[League of Ireland Premier Division 2024/2025|1.]]) |{{ARM}} [[FC Noah|Noah]] ([[Arménska Premier League 2024/2025|1.]]) |{{LAT}} [[FK RFS|RFS]] ([[Virslīga 2024/2025|1.]]) |{{FRO}} [[Víkingur Gøta|Víkingur]] ([[Faerská Premier League 2024/2025|1.]]) |- |{{BIH}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] ([[Bosnianska Premier League 2024/2025|1.)]] |{{ISL}} [[Breiðablik]] ([[Úrvalsdeild 2024/2025|1.]]) |{{NIR}} [[Linfield FC|Linfield]] ([[NIFL Premiership 2024/2025|1.]]) |{{LUX}} [[FC Differdange 03|Differdange]] ([[Nationaldivisioun 2024/2025|1.]]) |- |{{LTU}} [[FK Žalgiris|Žalgiris]] ([[A Lyga 2024/2025|1.]]) |{{MLT}} [[Hamrun Spartans F.C.|Hamrun Spartans]] ([[Maltská Premier League 2024/2025|1.]]) |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] ([[Erovnuli Liga 2024/2025|1.]]) |{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] ([[Kategoria Superiore 2024/2025|1.]]) |- |{{EST}} [[FCI Levadia Tallinn|Levadia Tallinn]] ([[Meistriliiga 2024/2025|1.]]) |{{BLR}} [[FK Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]] ([[Běloruská fotbalová Vysšaja liga 2024/2025|1.]]) |{{MKD}} [[KF Shkëndija|Shkëndija]] ([[Prva makedonska fudbalska liga 2024/2025|1.]]) |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes]] ([[Primera Divisió 2024/2025|1.]]) |- |{{WAL}} [[The New Saints F.C.|The New Saints]] ([[Welsh Premier League 2024/2025|1.]]) |{{MNE}} [[FK Budućnost Podgorica|Budućnost Podgorica]] ([[Prvá čiernohorská futbalová liga 2024/2025|1.]]) |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] ([[Gibraltárska futbalová liga 2024/2025|1.]]) |{{SMR}} [[AC Virtus|Virtus]] ([[Campionato Sammarinese di Calcio 2024/2025|1.]]) |} == Termíny == Rozpis súťaže je nasledovný:<ref>https://editorial.uefa.com/resources/0283-1874e7570089-f2d5555be979-1000/20230707_circular_2023_36_en.zip</ref> Uskutoční sa jeden „exkluzívny týždeň“, v ktorom bude štvrtok zároveň hracím dňom.<ref>{{Citácia periodika|titul=How the new Champions League format works|url=https://www.nytimes.com/athletic/4523470/2024/04/22/champions-league-format-new-2024/|periodikum=The New York Times|dátum=2024-05-01|dátum prístupu=2025-03-13|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Dan|priezvisko=Sheldon}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = More national derby games possible when revamped Champions League starts next year | url = https://apnews.com/article/uefa-champions-league-format-c4eab40e77053bfbfbc8efd6bb1ac48f | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2023-07-10 | dátum prístupu = 2025-03-13 | jazyk = en}}</ref> Všetky zápasy v ostatných týždňoch sa budú hrať v utorok a stredu okrem 8. hracieho dňa (iba stredu) a finále. {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Rozpis Ligy majstrov UEFA 2025/2026 !Fáza !Kolo !Dátum žrebovania !Prvé zápasy !Druhé zápasy |- | rowspan="4" |Kvalifikácia |1. predkolo |17. jún 2025 |8.{{--}}9. júl 2025 |15.{{--}}16. júl 2025 |- |2. predkolo |18. jún 2025 |22.{{--}}23. júl 2025 |29.{{--}}30. júl 2025 |- |3. predkolo |21. júl 2025 |5.{{--}}6. august 2025 |12. august 2025 |- |4. predkolo |4. august 2025 |19.{{--}}20. august 2025 |26.{{--}}27. august 2025 |- | rowspan="8" |Ligová fáza |1. kolo | rowspan="8" |29. august 2025 | colspan="2" |16.{{--}}18. september 2025 |- |2. kolo | colspan="2" |30. september{{--}}1. október 2025 |- |3. kolo | colspan="2" |21.{{--}}22. október 2025 |- |4. kolo | colspan="2" |4.{{--}}5. november 2025 |- |5. kolo | colspan="2" |25.{{--}}26. november 2025 |- |6. kolo | colspan="2" |9.{{--}}10. december 2025 |- |7. kolo | colspan="2" |20.{{--}}21. január 2026 |- |8. kolo | colspan="2" |28. január 2026 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Predkolo play-off |30. január 2025 |17.{{--}}18. február 2026 |24.{{--}}25. február 2026 |- |Osemfinále | rowspan="4" |27. február 2025 |10.{{--}}11. marec 2026 |17.{{--}}18. marec 2026 |- |Štvrťfinále |7.{{--}}8. apríl 2026 |14.{{--}}15. apríl 2026 |- |Semifinále |28.{{--}}29. apríl 2026 |5.{{--}}6. máj 2026 |- |Finále | colspan="2" |30. máj 2026 [[Puskás Aréna]], [[Budapešť]] |} == Kvalifikácia == === 1. predkolo === Žrebovanie 1. predkola sa uskutočnilo 17. júna 2025. Prvé zápasy sa hrali 8. a 9. júla a odvety 15. a 16. júla 2025. Víťazi týchto zápasov postúpili do 2. predkola majstrovskej časti. Dvanásť porazených tímov postúpilo do [[Európska liga UEFA 2025/2026|2. predkola majstrovskej časti Konferenčnej ligy]] a ďalšie dva porazené tímy (vybrané žrebom) postúpili do [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|3. predkola majstrovskej časti Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[FK Žalgiris|Žalgiris]] {{LTU}} | align="center" |'''{{Ku|2|2}}''' '''{{Malé|({{ku|10|11}} [[Penaltový rozstrel|pen]])}}''' | style="text-align: left;" |'''{{MLT}} [[Hamrun Spartans F.C.|Hamrun Spartans]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|0|2}} {{Malé|([[Penaltový rozstrel|pen]])}} |- | style="text-align:right;" |'''[[KuPS]] {{FIN}}''' | align="center" |'''{{Ku|1|0}}''' | style="text-align:left;" |{{MDA}} [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | style="text-align: right;" |[[The New Saints F.C.|The New Saints]] {{WAL}} | align="center" |'''{{Ku|1|2}}''' | style="text-align: left;" |'''{{MKD}} [[KF Shkëndija|Shkëndija]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |- | style="text-align:right;" |[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] {{GEO}} | align="center" |'''{{Ku|2|6}}''' | style="text-align:left;" |'''{{SWE}} [[Malmö FF]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | style="text-align: right;" |[[FCI Levadia Tallinn|Levadia Tallinn]] {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|0|2}}''' | style="text-align: left;" |'''{{LAT}} [[FK RFS|RFS]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align: right;" |'''[[KF Drita|Drita]] {{KOS}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | style="text-align: left;" |{{LUX}} [[FC Differdange 03|Differdange 03]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | style="text-align:right;" |[[Víkingur Gøta|Víkingur]] {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align:right;" |[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] {{ALB}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ISL}} [[Breiðablik]]''' | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | style="text-align: right;" |'''[[Shelbourne FC|Shelbourne]] {{IRL}}''' | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | style="text-align: left;" |{{NIR}} [[Linfield FC|Linfield]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | style="text-align: right;" |'''[[FC Steaua Bukurešť|FCSB]] {{ROU}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | style="text-align: left;" |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align:right;" |[[AC Virtus|Virtus]] {{SMR}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{BIH}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align:right;" |[[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] {{SLO}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Noah|Noah]] {{ARM}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | style="text-align:left;" |{{MNE}} [[FK Budućnost Podgorica|Budućnost Podgorica]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | style="text-align:right;" |'''[[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]] {{BUL}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | style="text-align:left;" |{{BLR}} [[FK Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |} === 2. predkolo === Žrebovanie 2. predkola sa uskutočnilo 18. júna 2025. Prvé zápasy sa hrali 22. a 23. júla a odvety 29. a 30. júla 2025. Víťazi zápasov postúpili do 3. predkola. Porazení postúpili do [[Európska liga UEFA 2025/2026|3. predkola Európskej ligy]]. ==== Majstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[FK RFS|RFS]] {{LAT}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | style="text-align: left;" |'''{{SWE}} [[Malmö FF]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align: right;" |[[Hamrun Spartans F.C.|Hamrun Spartans]] {{MLT}} | align="center" |'''{{Ku|0|6}}''' | style="text-align: left;" |'''{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]]''' | align="center" |{{Ku|0|3}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}}''' | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | style="text-align:left;" |{{ISR}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]] | align="center" |{{Ku|1|1}} |{{Ku|1|0}} |- | style="text-align:right;" |[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] {{GIB}} | align="center" |'''{{Ku|1|6}}''' | style="text-align:left;" |'''{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena zvezda Belehrad]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} |{{Ku|1|5}} |- | style="text-align:right;" |[[FC Noah|Noah]] {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|4|6}}''' | style="text-align:left;" |'''{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} |{{Ku|3|4}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Lech Poznań]] {{POL}}''' | align="center" |'''{{Ku|8|1}}''' | style="text-align:left;" |{{ISL}} [[Breiðablik]] |{{Ku|7|1}} |{{Ku|1|0}} |- | style="text-align: right;" |'''[[FC København|København]] {{DEN}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | style="text-align: left;" |{{KOS}} [[KF Drita|Drita]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | style="text-align:right;" |[[HNK Rijeka|Rijeka]] {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{BUL}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]]''' |{{Ku|0|0}} |{{Ku|1|3}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |- | style="text-align: right;" |'''[[KF Shkëndija|Shkëndija]] {{MKD}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|1}}''' | style="text-align: left;" |{{ROU}} [[FC Steaua Bukurešť|FCSB]] | align="center" |{{Ku|1|0}} |{{Ku|2|1}} |- | style="text-align:right;" |'''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}}''' | align="center" |'''{{Ku|6|2}}''' | style="text-align:left;" |{{BIH}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] |{{Ku|4|0}} |{{Ku|2|2}} |- | style="text-align:right;" |[[Shelbourne FC|Shelbourne]] {{IRL}} | align="center" |'''{{Ku|0|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]]''' |{{Ku|0|3}} |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align:right;" |[[KuPS]] {{FIN}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |} ==== Nemajstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |[[SK Brann|Brann]] {{NOR}} | align="center" |'''{{Ku|2|5}}''' | style="text-align:left;" |'''{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]''' |{{Ku|1|4}} |{{Ku|1|1}} |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | style="text-align:left;" |{{SUI}} [[Servette FC|Servette]] | align="center" |{{Ku|0|1}} |{{Ku|3|1}} |- | style="text-align: right;" |'''[[Rangers FC|Rangers]] {{SCO}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|1}}''' | style="text-align: left;" |{{GRE}} [[Panathinaikos FC|Panathinaikos]] |{{Ku|2|0}} |{{Ku|1|1}} |} === 3. predkolo === Žrebovanie 3. predkola sa uskutočnilo 21. júla 2025. Prvé zápasy sa odohrali 5. a 6. augusta a odvety 12. augusta 2025. Víťazi týchto zápasov postúpili do 4. predkola. Porazení z majstrovskej časti postúpili do [[Európska liga UEFA 2025/2026|4. predkola Európskej ligy]]. Porazení z nemajstrovskej časti postúpili do [[Európska liga UEFA 2025/2026|ligovej fázy Európskej ligy]]. ==== Majstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[Malmö FF]] {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|0|5}}''' | style="text-align: left;" |'''{{DEN}} [[FC København|København]]''' |{{Ku|0|0}} |{{Ku|0|5}} |- | style="text-align: right;" |'''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}}''' | align="center" |'''{{Ku|2|1}} {{Malé|({{ku|4|3}} [[Penaltový rozstrel|pen]])}}''' | style="text-align: left;" |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |{{Ku|1|0}} |{{Ku|0|1}} {{Malé|([[Penaltový rozstrel|pen]])}} |- | style="text-align:right;" |[[Lech Poznań]] {{POL}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena zvezda Belehrad]]''' |{{Ku|1|3}} |{{Ku|1|1}} |- | style="text-align:right;" |[[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]] {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|0|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]''' |{{Ku|0|0}} |{{Ku|0|3}} |- | style="text-align:right;" |[[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] {{UKR}} | align="center" |'''{{Ku|0|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]]''' |{{Ku|0|1}} |{{Ku|0|2}} |- | style="text-align:right;" |[[KF Shkëndija|Shkëndija]] {{MKD}} | align="center" |'''{{Ku|1|6}}''' | style="text-align:left;" |'''{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]]''' |{{Ku|0|1}} |{{Ku|1|5}} |} ==== Nemajstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | style="text-align: left;" |'''{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]''' |{{Ku|0|1}} |{{Ku|2|3}} |- | style="text-align: right;" |'''[[Rangers FC|Rangers]] {{SCO}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | style="text-align: left;" |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] |{{Ku|3|0}} |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align:right;" |[[OGC Nice|Nice]] {{FRA}} | align="center" |'''{{Ku|0|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]''' |{{Ku|0|2}} |{{Ku|0|2}} |- | style="text-align:right;" |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] {{NED}} | align="center" |'''{{Ku|4|6}}''' | style="text-align:left;" |'''{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]''' |{{Ku|2|1}} |{{Ku|2|5}} |} === 4. predkolo === Žrebovanie 4. predkola sa uskutočnilo 4. augusta 2025. Prvé zápasy sa odohrali 19. a 20. augusta a odvety 26. a 27. augusta 2025. Víťazi týchto zápasov postúpili do ligovej fázy. Porazení postúpili do [[Európska liga UEFA 2025/2026|ligovej fázy Európskej ligy]]. ==== Majstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | style="text-align: left;" |'''{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | style="text-align: right;" |[[FK Crvena zvezda|Crvena zvezda Belehrad]] {{SRB}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | style="text-align: left;" |'''{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | style="text-align:right;" |'''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}}''' | align="center" |'''{{Ku|6|2}}''' | style="text-align:left;" |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] | align="center" |{{Ku|5|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align:right;" |[[Celtic FC|Celtic]] {{SCO}} | align="center" |'''{{Ku|0|0}} {{Malé|({{ku|2|3}} [[Penaltový rozstrel|pen]])}}''' | style="text-align:left;" |'''{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} {{Malé|([[Penaltový rozstrel|pen]])}} |- | style="text-align:right;" |[[FC Basel 1893|Basel]] {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{DEN}} [[FC København|København]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |} ==== Nemajstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|0|1}}''' | style="text-align: left;" |'''{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align: right;" |[[Rangers FC|Rangers]] {{SCO}} | align="center" |'''{{Ku|1|9}}''' | style="text-align: left;" |'''{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|0|6}} |} == Ligová fáza == {{LocMap+|Európa|float=right|width=600|caption=Umiestnenie tímov ligovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2025/2026'''|places={{LocMap~|Európa|lat=38.713889|long=-9.139444|label=[[SL Benfica|Benfica]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=38.713889|long=-9.139444|label=[[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=40.383333|long=-3.716667|label=[[Real Madrid CF|Real]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.383333|long=-3.716667|label=[[Atlético Madrid|Atlético]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=43.25|long=-2.916667|label=[[Athletic Club|Athletic]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=39.937778|long=-0.101389|label=[[Villarreal CF|Villareal]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=41.383333|long=2.183333|label=[[FC Barcelona|Barcelona]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=43.29667|long=5.37639|label=[[Olympique de Marseille|Marseille]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=45.066667|long=7.7|label=[[Juventus FC|Juventus]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=43.733334|long=7.416667|label=[[AS Monaco FC|Monaco]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.86|long= 2.344444|label=[[Paris Saint-Germain FC|PSG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=45.466667|long=9.166667|label=[[FC Internazionale Miláno|Inter]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=45.695000|long=9.670000|label=[[Atalanta BC|Atalanta]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.833333|long=14.25|label=[[SSC Neapol|Neapol]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=41.0122|long=28.9758|label=[[Galatasaray SK|Galatasaray]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.0122|long=28.9758|label=[[Galatasaray SK|Galatasaray]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.087222|long=14.421111|label=[[SK Slavia Praha|Slavia]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.133333|long=11.583333|label=[[FC Bayern München|Bayern]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.116667|long=8.683333|label=[[Eintracht Frankfurt|Frankfurt]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=51.513889|long=7.463889|label=[[Borussia Dortmund|Dortmund]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.033333|long=6.983333|label=[[Bayer 04 Leverkusen|Leverkusen]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=54.966667|long=-1.6|label=[[Newcastle United FC|Newcastle]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4|long=-2.983333|label=[[Liverpool FC|Liverpool]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=53.466667|long=-2.233333|label=[[Manchester City FC|Man City]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Arsenal FC|Arsenal]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Chelsea FC|Chelsea]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=37.943|long=23.646944|label=[[Olympiakos FC|Olympiakos]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=34.758331|long=32.405561|label=[[Pafos FC|Pafos]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=67.305556|long=14.549167|label=[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=40.666667|long=47|label=[[FK Karabach|Karabach]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=55.676111|long=12.568333|label=[[FC København|København]]|position=right}}}}{{LocMap+|Holandsko|float=left|caption=Umiestnenie tímov ligovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2025/2026''' v [[Holandsko|Holandsku]]|width=170|places={{LocMap~|Holandsko|lat=52.373056|long=4.892222|label=[[Ajax Amsterdam|Ajax]]|position=bottom}} {{LocMap~|Holandsko|lat=51.433333|long=5.466667|label=[[PSV Eindhoven|PSV]]|position=top}}}} Žrebovanie ligovej fázy Ligy majstrov UEFA na sezónu 2025/2026 sa uskutočnilo 28. augusta 2025 v [[Grimaldi Forum]] v [[Monako|Monaku]]. 36 tímov bolo rozdelených do štyroch košov po {{LocMap+|Belgicko|float=left|caption=Umiestnenie tímov ligovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2025/2026''' v [[Belgicko|Belgicku]]|width=170|places={{LocMap~|Belgicko|lat=50.846667|long=4.3525|label=[[Royale Union Saint-Gilloise|Union SG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Belgicko|lat=51.216667|long=3.233333|label=[[Club Brugge KV|Cub Brugge]]|position=right}}}}{{LocMap+|Kazachstan|float=left|width=170|places={{LocMap~|Kazachstan|lat=43.2775|long=76.895833|label=[[FK Kajrat Almaty|Kairat]]|position=left}}|caption=Umiestnenie tímov ligovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2025/2026''' v [[Kazachstan|Kazachstane]]}} deväť tímov na základe ich [[Koeficient UEFA|klubového koeficientu UEFA]], s výnimkou držiteľov titulu Ligy majstrov, ktorí boli automaticky umiestnení ako prví nasadení v koši 1. 36 tímov bolo vyžrebovaných manuálne a potom automatizovaný softvér náhodne vyžreboval osem rôznych súperov, pričom určil, ktoré z ich zápasov sa odohrajú doma a ktoré vonku. Každý tím čelil dvom súperom z každého zo štyroch košov, jednému doma a jednému vonku. Tímy nemohli čeliť súperom z vlastnej asociácie a mohli byť vyžrebované maximálne proti dvom tímom z tej istej asociácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-08-04 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]], [[FK Kajrat Almaty|Kairat]], [[Pafos FC|Pafos]] a [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] sa prvýkrát predstavili v ligovej fáze/skupinovej fáze, pričom Kairat so sídlom v [[Alma-Ata|Almaty]] je najvýchodnejšie položeným tímom z Európy, ktorý sa kvalifikoval do Ligy majstrov od zavedenia skupinovej fázy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kairat Almaty create piece of Champions League history after win over Celtic and it may never be topped | url = https://www.sportbible.com/football/football-news/champions-league/champions-league-kairat-almaty-celtic-scottish-premiership-kazakhstan-855308-20250826 | vydavateľ = SPORTbible | dátum vydania = 2025-08-26 | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = en}}</ref> Okrem toho sa Bodø/Glimt so sídlom v [[Bodø]] za [[Polárny kruh|polárnym kruhom]] stal najsevernejšie položeným európskym tímom, ktorý kedy súťažil v Lige majstrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Champions League: Bodo/Glimt, Pafos join Kairat and Union Saint-Gilloise among debutants | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/c80dnj4nxkzo | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2025-08-26 | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = en-GB}}</ref> Toto je prvýkrát, čo sa nórsky tím zúčastnil finálového turnaja od skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|sezóny 2007/2008]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Toto bude zároveň prvá sezóna od [[Liga majstrov UEFA 2005/2006|sezóny 2005/2006]], v ktorej sa žiadny ukrajinský tím nekvalifikoval do skupinovej fázy / ligovej fázy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dynamo eliminated from the Champions League: Ukraine without a group stage for the first time in 20 years - all the latest news today – 112.ua | url = https://112.ua/en/ukraina-vperse-za-20-rokiv-ne-bude-predstavlena-v-lizi-cempioniv-77402 | vydavateľ = 112.ua | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = en}}</ref> V ligovej fáze je zastúpených celkovo 16 národných asociácií. === Tabuľka === Osem najlepších tímov postúpi do osemfinále. Tímy na 9. až 24. mieste postúpia do vyraďovacej fázy play-off, pričom tímy na 9. až 16. mieste budú nasadené do žrebu. Tímy na 25. až 36. mieste budú vyradené zo všetkých súťaží a nebudú mať prístup do [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/2026]]. {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/–|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- style="background:#c0f4bc;" |1 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Arsenal FC|Arsenal]] |8 |8 |0 |0 |23 |4 | +19 |'''24''' | rowspan="8" |Postup do osemfinále (nasadený) |- style="background:#c0f4bc;" |2 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |8 |7 |0 |1 |22 |8 | +14 |'''21''' |- style="background:#c0f4bc;" |3 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Liverpool FC|Liverpool]] |8 |6 |0 |2 |20 |8 | +12 |'''18''' |- style="background:#c0f4bc;" |4 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |8 |5 |2 |1 |17 |7 | +10 |'''17''' |- style="background:#c0f4bc;" |5 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona|Barcelona]] |8 |5 |1 |2 |22 |14 | +8 |'''16''' |- style="background:#c0f4bc;" |6 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea FC|Chelsea]] |8 |5 |1 |2 |17 |10 | +7 |'''16''' |- style="background:#c0f4bc;" |7 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Portugalsko}}[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |8 |5 |1 |2 |17 |11 | +6 |'''16''' |- style="background:#c0f4bc;" |8 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Manchester City FC|Manchester City]] |8 |5 |1 |2 |15 |9 | +6 |'''16''' |- style="background:#c0f4fc;" |9 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Real Madrid CF|Real Madrid]] |8 |5 |0 |3 |21 |12 | +9 |'''15''' | rowspan="8" |Postup do vyraďovacej fázy play-off (nasadený) |- style="background:#c0f4fc;" |10 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |8 |5 |0 |3 |15 |7 | +8 |'''15''' |- style="background:#c0f4fc;" |11 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |8 |4 |2 |2 |21 |11 | +10 |'''14''' |- style="background:#c0f4fc;" |12 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Newcastle United FC|Newcastle United]] |8 |4 |2 |2 |17 |7 | +10 |'''14''' |- style="background:#c0f4fc;" |13 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Juventus FC|Juventus]] |8 |3 |4 |1 |14 |10 | +4 |'''13''' |- style="background:#c0f4fc;" |14 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Atlético Madrid]] |8 |4 |1 |3 |17 |15 | +2 |'''13''' |- style="background:#c0f4fc;" |15 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Atalanta BC|Atalanta]] |8 |4 |1 |3 |10 |10 |0 |'''13''' |- style="background:#c0f4fc;" |16 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] |8 |3 |3 |2 |13 |14 | -1 |'''12''' |- style="background:#d0fcfc;" |17 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Borussia Dortmund]] |8 |3 |2 |3 |19 |17 | +2 |'''11''' | rowspan="8" |Postup do vyraďovacej fázy play-off (nenasadený) |- style="background:#d0fcfc;" |18 | style="text-align:left;" |{{GRC}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] |8 |3 |2 |3 |10 |14 | -4 |'''11''' |- style="background:#d0fcfc;" |19 | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |8 |3 |1 |4 |15 |17 | -2 |'''10''' |- style="background:#d0fcfc;" |20 | style="text-align:left;" |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |8 |3 |1 |4 |9 |11 | -2 |'''10''' |- style="background:#d0fcfc;" |21 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[AS Monaco FC|Monaco]] |8 |2 |4 |2 |8 |14 | -6 |'''10''' |- style="background:#d0fcfc;" |22 | style="text-align:left;" |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] |8 |3 |1 |4 |13 |21 | -8 |'''10''' |- style="background:#d0fcfc;" |23 | style="text-align:left;" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |8 |2 |3 |3 |14 |15 | -1 |'''9''' |- style="background:#d0fcfc;" |24 | style="text-align:left;" |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] |8 |3 |0 |5 |10 |12 | -2 |'''9''' |- |25 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Olympique de Marseille|Marseille]] |8 |3 |0 |5 |11 |14 | -3 |'''9''' | rowspan="12" | |- |26 | style="text-align:left;" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] |8 |2 |3 |3 |8 |11 | -3 |'''9''' |- |27 | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] |8 |3 |0 |5 |8 |17 | -9 |'''9''' |- |28 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Holandsko}}[[PSV Eindhoven]] |8 |2 |2 |4 |16 |16 | 0 |'''8''' |- |29 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Athletic Club|Athletic Bilbao]] |8 |2 |2 |4 |9 |14 | -5 |'''8''' |- |30 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[SSC Neapol|Neapol]] |8 |2 |2 |4 |9 |15 | -6 |'''8''' |- |31 | style="text-align:left;" |{{DEN}} [[FC København|København]] |8 |2 |2 |4 |12 |21 | -9 |'''8''' |- |32 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |8 |2 |0 |6 |8 |21 | -13 |'''6''' |- |33 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Eintracht Frankfurt]] |8 |1 |1 |6 |10 |21 | -11 |'''4''' |- |34 | style="text-align:left;" |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |8 |0 |3 |5 |5 |19 | -14 |'''3''' |- |35 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Villarreal CF|Villarreal]] |8 |0 |1 |7 |5 |18 | -13 |'''1''' |- |36 | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] |8 |0 |1 |7 |7 |22 | -15 |'''1''' |} === Výsledky === {| | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+1. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Anglicko}}[[Arsenal FC|Arsenal]]''' |- | style="text-align:right;" |[[PSV Eindhoven]] {{NED}} |{{Ku|1|3}} | style="text-align:left;" |'''{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Juventus FC|Juventus]] {{ITA}} |{{Ku|4|4}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Borussia Dortmund]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Olympique de Marseille|Marseille]] |- | style="text-align:right;" |[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] {{ENG}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Villarreal CF|Villarreal]] |- | style="text-align:right;" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] |- | style="text-align:right;" |[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |- | style="text-align:right;" |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] {{NED}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Taliansko}}[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea FC|Chelsea]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|2}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Atlético Madrid]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Atalanta BC|Atalanta]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[AS Monaco FC|Monaco]] |- | style="text-align:right;" |[[FC København|København]] {{DNK}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Eintracht Frankfurt]] {{GER}}''' |{{Ku|5|1}} | style="text-align:left;" |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[SSC Neapol|Neapol]] |- | style="text-align:right;" |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] {{ENG}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona|Barcelona]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] {{POR}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] |} | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+2. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |'''[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |- | style="text-align:right;" |[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}} |{{Ku|0|5}} | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Atlético Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|5|1}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Chelsea FC|Chelsea]] {{ENG}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:right;" |[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Olympique de Marseille|Marseille]] {{FRA}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]] |- | style="text-align:right;" |[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}} |{{Ku|1|5}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{DNK}} [[FC København|København]] |- | style="text-align:right;" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} |{{Ku|0|4}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] |- | style="text-align:right;" |[[AS Monaco FC|Monaco]] {{FRA}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | style="text-align:right;" |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{NED}} [[PSV Eindhoven]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Borussia Dortmund]] {{GER}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{ESP}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] |- | style="text-align:right;" |[[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ''' |- | style="text-align:right;" |'''[[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |- | style="text-align:right;" |[[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] |} |} {| | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+3. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}}''' |{{Ku|6|1}} | style="text-align:left;" |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] |- | style="text-align:right;" |[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Atlético Madrid]] |- | style="text-align:right;" |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}} |{{Ku|2|7}} | style="text-align:left;" |'''{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ''' |- | style="text-align:right;" |[[FC København|København]] {{DNK}} |{{Ku|2|4}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Nemecko}} [[Borussia Dortmund]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] {{ENG}} |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] |- | style="text-align:right;" |'''[[PSV Eindhoven]] {{NED}}''' |{{Ku|6|2}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[SSC Neapol|Neapol]] |- | style="text-align:right;" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} |{{Ku|0|4}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] ''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |- | style="text-align:right;" |[[AS Monaco FC|Monaco]] {{FRA}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |- | style="text-align:right;" |[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Chelsea FC|Chelsea]] {{ENG}}''' |{{Ku|5|1}} | style="text-align:left;" |{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]] |- | style="text-align:right;" |[[Eintracht Frankfurt]] {{GER}} |{{Ku|1|5}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] ''' |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] {{POR}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Olympique de Marseille|Marseille]] |} | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+4. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} |{{Ku|0|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |- | style="text-align:right;" |[[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Atlético Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] |- | style="text-align:right;" |[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Francúzsko}} [[AS Monaco FC|Monaco]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Juventus FC|Juventus]] {{ITA}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | style="text-align:right;" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{NED}} [[PSV Eindhoven]] |- | style="text-align:right;" |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] {{ENG}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{DNK}} [[FC København|København]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Villarreal CF|Villarreal]] |- | style="text-align:right;" |[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea FC|Chelsea]] |- | style="text-align:right;" |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] {{NED}} |{{Ku|0|3}} | style="text-align:left;" |'''{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} |{{Ku|3|3}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona|Barcelona]] |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Borussia Dortmund]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Newcastle United FC|Newcastle United]] {{ENG}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{ESP}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] |- | style="text-align:right;" |[[Olympique de Marseille|Marseille]] {{FRA}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Taliansko}} [[Atalanta BC|Atalanta]]''' |- | style="text-align:right;" |[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Nemecko}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]''' |} |} {| | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+5. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] {{NED}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Borussia Dortmund]] {{GER}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Villarreal CF|Villarreal]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Chelsea FC|Chelsea]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona|Barcelona]] |- | style="text-align:right;" |[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Nemecko}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Olympique de Marseille|Marseille]] {{FRA}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]] |- | style="text-align:right;" |[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{ESP}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] |- | style="text-align:right;" |'''[[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] |- | style="text-align:right;" |'''[[FC København|København]] {{DNK}}''' |{{Ku|3|2}} | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] |- | style="text-align:right;" |[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[AS Monaco FC|Monaco]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Atlético Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |- | style="text-align:right;" |[[Eintracht Frankfurt]] {{GER}} |{{Ku|0|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Taliansko}} [[Atalanta BC|Atalanta]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}} |{{Ku|1|4}} | style="text-align:left;" |'''{{NED}} [[PSV Eindhoven]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} |{{Ku|3|4}} | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}}''' |{{Ku|5|3}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] {{POR}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |} | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+6. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |- | style="text-align:right;" |'''[[AS Monaco FC|Monaco]] {{FRA}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea FC|Chelsea]] |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] |- | style="text-align:right;" |[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]''' |- | style="text-align:right;" |[[PSV Eindhoven]] {{NED}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Španielsko}} [[Atlético Madrid]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Olympique de Marseille|Marseille]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:right;" |[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}} |{{Ku|2|4}} | style="text-align:left;" |'''{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{DNK}} [[FC København|København]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |- | style="text-align:right;" |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]] |- | style="text-align:right;" |[[Borussia Dortmund]] {{GER}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |- | style="text-align:right;" |[[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} |{{Ku|0|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Juventus FC|Juventus]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] |- | style="text-align:right;" |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}} [[SSC Neapol|Neapol]] |} |} {| | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+7. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}} |{{Ku|1|4}} | style="text-align:left;" |'''{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | style="text-align:right;" |[[FC København|København]] {{DNK}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}} [[SSC Neapol|Neapol]] |- | style="text-align:right;" |[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} |{{Ku|1|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|6|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[AS Monaco FC|Monaco]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] {{POR}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] {{ENG}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Borussia Dortmund]] |- | style="text-align:right;" |[[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Atlético Madrid]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}}''' |{{Ku|3|2}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] |- | style="text-align:right;" |[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Chelsea FC|Chelsea]] {{ENG}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Juventus FC|Juventus]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Newcastle United FC|Newcastle United]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{NED}} [[PSV Eindhoven]] |- | style="text-align:right;" |[[Olympique de Marseille|Marseille]] {{FRA}} |{{Ku|0|3}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] ''' |- | style="text-align:right;" |[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} |{{Ku|2|4}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona|Barcelona]]''' |} | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+8. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] {{NED}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|2}} | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] |- | style="text-align:right;" |[[AS Monaco FC|Monaco]] {{FRA}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] |- | style="text-align:right;" |[[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Atlético Madrid]] {{ESP}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Villarreal CF|Villarreal]] |- | style="text-align:right;" |[[Borussia Dortmund]] {{GER}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Olympique de Marseille|Marseille]] |- | style="text-align:right;" |[[Eintracht Frankfurt]] {{GER}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{DNK}} [[FC København|København]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}}''' |{{Ku|6|0}} | style="text-align:left;" |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:right;" |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]] |- | style="text-align:right;" |[[PSV Eindhoven]] {{NED}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Atalanta BC|Atalanta]] |- | style="text-align:right;" |'''[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}}''' |{{Ku|4|2}} | style="text-align:left;" |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | style="text-align:right;" |[[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea FC|Chelsea]]''' |} |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze budú tímy hrať proti sebe dva zápasy doma a vonku, s výnimkou finále na jeden zápas. Osem najlepších tímov z konečného poradia ligovej fázy postúpi do osemfinále. Vo vyraďovacej fáze nie je ochrana krajiny, tímy z tej istej asociácie sa môžu stretnúť v ktoromkoľvek kole. Tímy sa môžu stretnúť aj so súpermi, s ktorými hrali počas ligovej fázy. Mechanizmus žrebovania pre každé kolo je nasledovný:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2024/25-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-01-29}}</ref> * Pri žrebovaní play-off vyraďovacej fázy bude osem tímov, ktoré skončia ligovú fázu na pozíciách 9 – 16, nasadených a osem tímov, ktoré skončia ligovú fázu na pozíciách 17 – 24, bude nenasadených. Žrebovanie bude rozdelené do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu, pričom nasadené tímy v každej sekcii budú žrebované proti jednému z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetu. * Pri žrebovaní osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia ligovú fázu na pozíciách 1–8, nasadených a osem víťazov vyraďovacej fázy play-off bude nenasadených. Žrebovanie bude opäť rozdelené do štyroch sekcií na základe vopred určenej pavúka, pričom nasadené tímy v každej sekcii budú žrebované proti jednému z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvety. Vo štvrťfinále a semifinále boli presné dvojice zápasov a poradie zápasov vopred určené na základe turnajovej pavúka. Vyššie nasadené tímy, za predpokladu, že postúpia, odohrajú odvety každého kola doma. Ak nasadený tím prehrá, tím, ktorý ho vyradí, prevezme jeho nasadenú pozíciu. Víťaz prvého semifinále bude určený ako „domáci“ tím pre finále (z administratívnych dôvodov, keďže sa hrá na neutrálnom ihrisku). === Predkolo play-off === Žrebovanie vyraďovacej fázy play-off sa uskutoční 30. januára 2026 o 12:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Champions League knockout phase play-off draw: Where is it, when is it, who is involved? {{!}} UEFA Champions League 2025/26 | url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/draws/2026/2002111/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Prvé zápasy sa odohrajú 17. a 18. februára a odvety 24. a 25. februára 2026. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkovo ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |[[AS Monaco FC|Monaco]] {{FRA}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | style="text-align:left;" |'''{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]''' |{{Ku|2|3}} |{{Ku|2|2}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}}''' | align="center" |'''{{Ku|7|5}}''' | style="text-align:left;" |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] |{{Ku|5|2}} |{{Ku|2|3}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |- | style="text-align:right;" |[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]''' |{{Ku|0|1}} |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align:right;" |[[Borussia Dortmund]] {{GER}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ITA}} [[Atalanta BC|Atalanta]]''' |{{Ku|2|0}} |{{Ku|1|4}} |- | style="text-align:right;" |[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|3|9}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]]''' |{{Ku|1|6}} |{{Ku|2|3}} |- | style="text-align:right;" |[[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} | align="center" |'''{{Ku|4|7}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Atlético Madrid]]''' |{{Ku|3|3}} |{{Ku|1|4}} |- | style="text-align:right;" |'''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}}''' | align="center" |'''{{Ku|5|2}}''' | style="text-align:left;" |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |{{Ku|3|1}} |{{Ku|2|1}} |- | style="text-align:right;" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} | align="center" |'''{{Ku|0|2}}''' | style="text-align:left;" |'''{{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]''' |{{Ku|0|2}} |{{Ku|0|0}} |} === Pavúk === {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas|nowrap=|team-width=|RD1=Osemfinále|RD2=Štvrťfinále|RD3=Semifinále|RD4=Finále|group1=|group2=|group3=|RD1-team01='''{{FRA}} [[Paris Saint-Germain]]'''|RD1-score01-1=5|RD1-score01-2=3|RD1-score01-agg='''8'''|RD1-team02={{ENG}} [[Chelsea FC|Chelsea]]|RD1-score02-1=2|RD1-score02-2=0|RD1-score02-agg='''2'''|RD1-team03={{TUR}} [[Galatasaray]]|RD1-score03-1=1|RD1-score03-2=0|RD1-score03-agg='''1'''|RD1-team04='''{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]'''|RD1-score04-1=0|RD1-score04-2=1|RD1-score04-agg='''4'''|RD1-team05='''{{ESP}} [[Real Madrid]]'''|RD1-score05-1=3|RD1-score05-2=2|RD1-score05-agg='''5'''|RD1-team06={{ENG}} [[Manchester City]]|RD1-score06-1=0|RD1-score06-2=1|RD1-score06-agg='''1'''|RD1-team07={{ITA}} [[Atalanta]]|RD1-score07-1=1|RD1-score07-2=1|RD1-score07-agg='''2'''|RD1-team08='''{{GER}} [[Bayern Mníchov]]'''|RD1-score08-1=6|RD1-score08-2=4|RD1-score08-agg='''10'''|RD1-team09={{ENG}} [[Newcastle United]]|RD1-score09-1=1|RD1-score09-2=2|RD1-score09-agg='''3'''|RD1-team10='''{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]'''|RD1-score10-1=1|RD1-score10-2=7|RD1-score10-agg='''8'''|RD1-team11='''{{ESP}} [[Atlético Madrid]]'''|RD1-score11-1=5|RD1-score11-2=2|RD1-score11-agg='''7'''|RD1-team12={{ENG}} [[Tottenham Hotspur]]|RD1-score12-1=2|RD1-score12-2=3|RD1-score12-agg='''5'''|RD1-team13={{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]|RD1-score13-1=3|RD1-score13-2=0|RD1-score13-agg='''3'''|RD1-team14='''{{POR}} [[Sporting CP|Sporting]]'''|RD1-score14-1=0|RD1-score14-2=5|RD1-score14-agg='''5'''|RD1-team15={{GER}} [[Bayer Leverkusen]]|RD1-score15-1=1|RD1-score15-2=0|RD1-score15-agg='''1'''|RD1-team16='''{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]'''|RD1-score16-1=1|RD1-score16-2=2|RD1-score16-agg='''3'''|RD2-team01='''{{FRA}} [[Paris Saint-Germain]]'''|RD2-score01-1=2|RD2-score01-2=2|RD2-score01-agg='''4'''|RD2-team02={{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]|RD2-score02-1=0|RD2-score02-2=0|RD2-score02-agg='''0'''|RD2-team03={{ESP}} [[Real Madrid]]|RD2-score03-1=1|RD2-score03-2=3|RD2-score03-agg='''4'''|RD2-team04='''{{GER}} [[Bayern Mníchov]]'''|RD2-score04-1=2|RD2-score04-2=4|RD2-score04-agg='''6'''|RD2-team05={{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]|RD2-score05-1=0|RD2-score05-2=2|RD2-score05-agg='''2'''|RD2-team06='''{{ESP}} [[Atlético Madrid]]'''|RD2-score06-1=2|RD2-score06-2=1|RD2-score06-agg='''3'''|RD2-team07={{POR}} [[Sporting CP|Sporting]]|RD2-score07-1=0|RD2-score07-2=0|RD2-score07-agg='''0'''|RD2-team08='''{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]'''|RD2-score08-1=1|RD2-score08-2=0|RD2-score08-agg='''1'''|RD3-team01={{FRA}} [[Paris Saint-Germain]]|RD3-score01-1=5|RD3-score01-2=1|RD3-score01-agg='''6'''|RD3-team02={{GER}} [[Bayern Mníchov]]|RD3-score02-1=4|RD3-score02-2=1|RD3-score02-agg=5|RD3-team03={{ESP}} [[Atlético Madrid]]|RD3-score03-1=1|RD3-score03-2=0|RD3-score03-agg=1|RD3-team04={{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]|RD3-score04-1=1|RD3-score04-2=1|RD3-score04-agg='''2'''|RD4-team01={{FRA}} [[Paris Saint-Germain]]|RD4-score01=|RD4-team02={{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]|RD4-score02=}} === Osemfinále === Žrebovanie osemfinále sa uskutočnil 27. februára 2026. Prvé zápasy sa hrali 10. a 11. marca a odvety 17. a 18. marca 2026. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkovo ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |'''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}}''' | align="center" |'''{{Ku|8|2}}''' | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Chelsea FC|Chelsea]] |{{Ku|5|2}} |{{Ku|3|0}} |- | style="text-align:right;" |[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]''' |{{Ku|1|0}} |{{Ku|0|4}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}}''' | align="center" |'''{{Ku|5|1}}''' | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |{{Ku|3|0}} |{{Ku|2|1}} |- | style="text-align:right;" |[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}} | align="center" |'''{{Ku|2|10}}''' | style="text-align:left;" |'''{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]''' |{{Ku|1|6}} |{{Ku|1|4}} |- | style="text-align:right;" |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] {{ENG}} | align="center" |'''{{Ku|3|8}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]''' |{{Ku|1|1}} |{{Ku|2|7}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Atlético Madrid]] {{ESP}}''' | align="center" |'''{{Ku|7|5}}''' | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |{{Ku|5|2}} |{{Ku|2|3}} |- | style="text-align:right;" |[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | style="text-align:left;" |'''{{POR}} [[Sporting CP|Sporting]]''' |{{Ku|3|0}} |{{Ku|0|5}} |- | style="text-align:right;" |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |{{Ku|1|1}} |{{Ku|0|2}} |} === Štvrťfinále === Prvé zápasy sa odohrajú 7. a 8. apríla a odvety 14. a 15. apríla 2026. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkovo ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |'''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}}''' | align="center" |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] |{{Ku|2|0}} |{{Ku|2|0}} |- | style="text-align:right;" |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}} | align="center" |{{Ku|4|6}} | style="text-align:left;" |'''{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]''' |{{Ku|1|2}} |{{Ku|3|4}} |- | style="text-align:right;" |[[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}} | align="center" |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Atlético Madrid]]''' |{{Ku|0|2}} |{{Ku|2|1}} |- | style="text-align:right;" |[[Sporting CP|Sporting]] {{POR}} | align="center" |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |{{Ku|0|1}} |{{Ku|0|0}} |} === Semifinále === Prvé zápasy sa odohrajú 28. a 29. apríla a odvety 5. a 6. mája 2026. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkovo ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |'''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}}''' | align="center" |{{Ku|6|5}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |{{Ku|5|4}} |{{Ku|1|1}} |- | style="text-align:right;" |[[Atlético Madrid]] {{ESP}} | align="center" |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |{{Ku|1|1}} |{{Ku|0|1}} |} === Finále === Finále sa bude hrať 30. mája 2026 v [[Puskás Aréna|Puskás Aréne]] v [[Budapešť|Budapešti]]. Víťaz prvého semifinále bol z administratívnych dôvodov označený ako „domáci“ tím. {{Futbalbox2 |bg=#FFFFFF |dátum=30. máj 2026 |čas=18:00 |mužstvo1= '''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{Minivlajka|Francúzsko}}''' |skóre={{ku|2|1|}} p |polčas={{ku|0|1|}} |mužstvo2= {{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal FC|Arsenal]] |zápis=[https://www.uefa.com/uefachampionsleague/match/2047742// Správa o zápase] |góly1=O. Dembélé {{gól|65|pen}}<br/><br/><br/><br/>G. Ramos - {{pengól}}<br/><br/>D. Doue - {{pengól}}<br/><br/>N. Mendes - {{pennep}}<br/><br/>A. Hakimmi - {{pengól}}<br/><br/>L. Beraldo - {{pengól}} |góly2={{gól|6}} - K. Havertz<br/><br/><br/>V. Gyökeres - {{pengól}}<br/><br/>E. Eze - {{pennep}}<br/><br/>D. Rice - {{pengól}}<br/><br/>G. Martinelli - {{pengól}}<br/><br/>Gabriel - {{pennep}} |štadión=[[Puskás Aréna]], [[Budapešť]] |divákov=61 035 |rozhodca={{GER}} Daniel Siebert }} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Európska liga UEFA 2025/2026]] * [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026]] == Externé odkazy == *{{Oficiálna stránka|https://www.uefa.com/uefachampionsleague/}} == Zdroj == {{Preklad|en|2025–26 UEFA Champions League|1280160607}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2025]] [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Liga majstrov UEFA]] n3lrkponakb0uxdh0kbjhdn4eih7bqy 0 729536 8226492 8210866 2026-05-31T05:02:49Z ~2026-32286-09 296456 8226492 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz=SWE |počet titulov=3 |druhý=SVK |tretí=CZE |štvrtý=LAT |zostupujúci=GER |postupujúci=BLR |zápasy=29 |góly=188 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]<br/><small>(12 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=70377 |aktualizácia= |najužitočnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' boli v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hral v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od 22. apríla do 2. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastnilo 10 tímov; najlepších deväť z predošlého turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small> ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}} |-bgcolor=#ccffcc |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}} |-bgcolor=#ccffcc |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}} |-bgcolor=#ccffcc |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}} |-bgcolor=#ccffcc |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno |RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1 |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5''' |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4''' |RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1 |RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0 |RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p''' |RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=2|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD3-skóre2='''4''' |RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD4-skóre1='''4'''|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=1 }} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=22|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=2 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996128_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis)}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=6|tresty2=24|strely1=28|strely2=39|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996129_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}|góly2=05:53 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe)<br/>37:42 - E. Hermansson (A. Elofsson, B. Meijer)<br/>50:32 - A. Andersson (H. Clithe, H. Zirath)<br/>54:34 - O. Palme (B. Meijer, W. Sorensson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>I. Matta (T. Kazda, J. Floriš) - 55:40<br/>M. Šimko (T. Selič, T. Kazda) - 56:43}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=2|sg=31|ig=21|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=5|vp=0|pp=1|p=1|sg=27|ig=14|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Štatistiky a ocenenia == === Štatistiky === ==== Kanadské bodovanie ==== {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Hráč !Národnosť !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|G|Góly}} !{{Tooltip|A|Asistencie}} !{{Tooltip|B|Body}} !{{Tooltip|+/−|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|TM|Trestné minúty}} |- |1 |[[Timothy Kazda]] |{{SVK|lh18|1}} |7 |6 |6 |'''12''' | +5 |0 |- |2 |[[Elton Hermansson]] |{{SWE|lh18|1}} |7 |4 |8 |'''12''' | +5 |6 |- |3 |[[Wyatt Cullen]] |{{USA|lh18|1}} |5 |3 |6 |'''9''' | +3 |6 |- |4 |[[Bosse Meijer]] |{{SWE|lh18|1}} |7 |3 |5 |'''8''' | +6 |0 |- |5 |[[Dominik Řípa]] |{{CZE|lh18|1}} |7 |2 |6 |'''8''' | +8 |2 |- |6 |[[Dima Zhilkin]] |{{CAN|lh18|1}} |5 |5 |2 |'''7''' | +3 |0 |- |7 |[[Alexander Command]] |{{SWE|lh18|1}} |7 |3 |4 |'''7''' | +4 |4 |- |8 |[[Lukas Zajic]] |{{USA|lh18|1}} |5 |5 |1 |'''6''' | +6 |0 |- |9 |[[Martins Klaucans]] |{{LAT|lh18|1}} |7 |5 |1 |'''6''' |0 |6 |- |10 |[[Mikey Berchild]] |{{USA|lh18|1}} |5 |4 |2 |'''6''' | +3 |0 |- |10 |[[Luca Santala]] |{{FIN|lh18|1}} |5 |4 |2 |'''6''' | +1 |0 |} <small>Z = Odohrané zápasy; G = Góly; A = Asistencie; B = Body; +/− = Plus/mínus; TM = Trestné minúty</small> ==== Najlepší brankári ==== (minimálne 40 % celkového času tímu na ľade) {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Hráč !Národnosť !{{Tooltip|ČNĽ|Čas na ľade}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|PIG|Priemer inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|PS|Počet striel}} !{{Tooltip|ÚZ|Úspešnosť zákrokov}} !{{Tooltip|ČK|Čisté konto}} |- |1 |[[Gavin Betts]] |{{CAN|lh18|1}} |223:19 |4 |1.07 |75 |'''94.67''' |2 |- |2 |[[Patriks Plūmiņš]] |{{LAT|lh18|1}} |295:38 |8 |1.62 |100 |'''94.67''' |0 |- |3 |[[Martin Psohlavec]] |{{CZE|lh18|1}} |249:18 |7 |1.68 |95 |'''92.63''' |0 |- |4 |[[Samuel Hrenák]] |{{SVK|lh18|1}} |296:44 |8 |1.62 |107 |'''92.52''' |1 |- |5 |[[Marek Sklenička]] |{{CZE|lh18|1}} |188:53 |6 |1.91 |76 |'''92.11''' |0 |} <small>ČNĽ = Čas na ľade (minúty:sekundy); IG = Inkasované góly; PIG = Priemerný počet inkasovaných gólov; PS = Strely na bránku; ÚZ = Úspešnosť zákrokov; ČK = Čisté kontá</small> === Ocenenia === ==== Individuálne ocenenia ==== {| class="wikitable" | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Brankár''' | align="center" |{{LAT}} [[Patriks Plūmiņš]] |- | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Obranca''' | align="center" |{{SVK}} [[Adam Goljer]] |- | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Útočník''' | align="center" |{{SWE}} [[Elton Hermansson]] |} ==== All Stars tím ==== {| class="wikitable" | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Útočníci''' | align="center" |{{SVK}} [[Timothy Kazda]], {{SWE}} [[Elton Hermansson]], {{USA}} [[Wyatt Cullen]] |- | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Obrancovia''' | align="center" |{{SVK}} [[Adam Goljer]], {{SWE}} [[Malte Gustafsson]] |- | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Brankár''' | align="center" |{{LAT}} [[Patriks Plūmiņš]] |} ==== MVP ==== * {{SVK}} [[Timothy Kazda]] == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] ir3l3m8o37r1oa1bslm1aw215sb0588 8226508 8226492 2026-05-31T07:15:46Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-32286-09|~2026-32286-09]] ([[User_talk:~2026-32286-09|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Peter 51345 8210866 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz=SWE |počet titulov=3 |druhý=SVK |tretí=CZE |štvrtý=LAT |zostupujúci=GER |postupujúci=SUI |zápasy=29 |góly=188 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]<br/><small>(12 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=70377 |aktualizácia= |najužitočnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' boli v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hral v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od 22. apríla do 2. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastnilo 10 tímov; najlepších deväť z predošlého turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small> ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}} |-bgcolor=#ccffcc |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}} |-bgcolor=#ccffcc |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}} |-bgcolor=#ccffcc |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}} |-bgcolor=#ccffcc |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno |RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1 |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5''' |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4''' |RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1 |RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0 |RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p''' |RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=2|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD3-skóre2='''4''' |RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD4-skóre1='''4'''|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=1 }} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=22|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=2 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996128_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis)}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=6|tresty2=24|strely1=28|strely2=39|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996129_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}|góly2=05:53 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe)<br/>37:42 - E. Hermansson (A. Elofsson, B. Meijer)<br/>50:32 - A. Andersson (H. Clithe, H. Zirath)<br/>54:34 - O. Palme (B. Meijer, W. Sorensson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>I. Matta (T. Kazda, J. Floriš) - 55:40<br/>M. Šimko (T. Selič, T. Kazda) - 56:43}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=2|sg=31|ig=21|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=5|vp=0|pp=1|p=1|sg=27|ig=14|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Štatistiky a ocenenia == === Štatistiky === ==== Kanadské bodovanie ==== {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Hráč !Národnosť !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|G|Góly}} !{{Tooltip|A|Asistencie}} !{{Tooltip|B|Body}} !{{Tooltip|+/−|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|TM|Trestné minúty}} |- |1 |[[Timothy Kazda]] |{{SVK|lh18|1}} |7 |6 |6 |'''12''' | +5 |0 |- |2 |[[Elton Hermansson]] |{{SWE|lh18|1}} |7 |4 |8 |'''12''' | +5 |6 |- |3 |[[Wyatt Cullen]] |{{USA|lh18|1}} |5 |3 |6 |'''9''' | +3 |6 |- |4 |[[Bosse Meijer]] |{{SWE|lh18|1}} |7 |3 |5 |'''8''' | +6 |0 |- |5 |[[Dominik Řípa]] |{{CZE|lh18|1}} |7 |2 |6 |'''8''' | +8 |2 |- |6 |[[Dima Zhilkin]] |{{CAN|lh18|1}} |5 |5 |2 |'''7''' | +3 |0 |- |7 |[[Alexander Command]] |{{SWE|lh18|1}} |7 |3 |4 |'''7''' | +4 |4 |- |8 |[[Lukas Zajic]] |{{USA|lh18|1}} |5 |5 |1 |'''6''' | +6 |0 |- |9 |[[Martins Klaucans]] |{{LAT|lh18|1}} |7 |5 |1 |'''6''' |0 |6 |- |10 |[[Mikey Berchild]] |{{USA|lh18|1}} |5 |4 |2 |'''6''' | +3 |0 |- |10 |[[Luca Santala]] |{{FIN|lh18|1}} |5 |4 |2 |'''6''' | +1 |0 |} <small>Z = Odohrané zápasy; G = Góly; A = Asistencie; B = Body; +/− = Plus/mínus; TM = Trestné minúty</small> ==== Najlepší brankári ==== (minimálne 40 % celkového času tímu na ľade) {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Hráč !Národnosť !{{Tooltip|ČNĽ|Čas na ľade}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|PIG|Priemer inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|PS|Počet striel}} !{{Tooltip|ÚZ|Úspešnosť zákrokov}} !{{Tooltip|ČK|Čisté konto}} |- |1 |[[Gavin Betts]] |{{CAN|lh18|1}} |223:19 |4 |1.07 |75 |'''94.67''' |2 |- |2 |[[Patriks Plūmiņš]] |{{LAT|lh18|1}} |295:38 |8 |1.62 |100 |'''94.67''' |0 |- |3 |[[Martin Psohlavec]] |{{CZE|lh18|1}} |249:18 |7 |1.68 |95 |'''92.63''' |0 |- |4 |[[Samuel Hrenák]] |{{SVK|lh18|1}} |296:44 |8 |1.62 |107 |'''92.52''' |1 |- |5 |[[Marek Sklenička]] |{{CZE|lh18|1}} |188:53 |6 |1.91 |76 |'''92.11''' |0 |} <small>ČNĽ = Čas na ľade (minúty:sekundy); IG = Inkasované góly; PIG = Priemerný počet inkasovaných gólov; PS = Strely na bránku; ÚZ = Úspešnosť zákrokov; ČK = Čisté kontá</small> === Ocenenia === ==== Individuálne ocenenia ==== {| class="wikitable" | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Brankár''' | align="center" |{{LAT}} [[Patriks Plūmiņš]] |- | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Obranca''' | align="center" |{{SVK}} [[Adam Goljer]] |- | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Útočník''' | align="center" |{{SWE}} [[Elton Hermansson]] |} ==== All Stars tím ==== {| class="wikitable" | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Útočníci''' | align="center" |{{SVK}} [[Timothy Kazda]], {{SWE}} [[Elton Hermansson]], {{USA}} [[Wyatt Cullen]] |- | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Obrancovia''' | align="center" |{{SVK}} [[Adam Goljer]], {{SWE}} [[Malte Gustafsson]] |- | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Brankár''' | align="center" |{{LAT}} [[Patriks Plūmiņš]] |} ==== MVP ==== * {{SVK}} [[Timothy Kazda]] == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] nz4jlg9y39quggpo97qch23fb9nigb4 0 733021 8226321 8197064 2026-05-30T16:14:32Z IvanScrooge98 118306 /* */ +pron 8226321 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Portrét = Zohran Mamdani 05.25.25.jpg | Rodné meno = Zohran Kwame Mamdani | Popis portrétu = Mamdani v roku 2025 | Podpis = Zohran Mamdani Signature.svg | Dátum narodenia = {{dnv|1991|10|18}} | Miesto narodenia = [[Kampala]], [[Uganda]] | Politická strana = [[Demokratická strana (USA)|Demokrat]]<br>[[Strana pracujúcich rodín]]<br>[[Demokratickí Socialisti Ameriky]] | Alma mater = St. George's Grammar School<br>Bank Street College of Education<br>Bronx High School of Science<br>[[Bowdoin College]] | Štátna príslušnosť = Uganda<br>Spojené štáty <small>(od 2018)</small> | Manželka = Rama Duwaji <small>​(⚭2025)</small> | Úrad = starosta [[New York (mesto)|New Yorku]] | Začiatok obdobia = [[1. január]] [[2026]] | Predchodca = [[Eric Adams]] | Úrad2 = Člen [[Zhromaždenie štátu New York|Zhromaždenia štátu New York]] za 36. obvod | Začiatok obdobia2 = [[1. január]] [[2021]] | Predchodca2 = [[Aravella Simotasová]] | Poradie = 112. | Koniec obdobia2 = [[31. december]] [[2025]] }} {{audio|Zohran Mamdani.ogg|'''Zohran Kwame Mamdani'''}} (* [[18. október]] [[1991]], [[Kampala]], [[Uganda]]) je [[Spojené štáty|americký]] [[politik]], ktorý je od roku [[2026]] 112. starostom [[New York (mesto)|New Yorku]], ako prvý [[Moslim (vyznávač islamu)|moslim]] a [[Ázijčania|Ázijec]] v tejto funkcii. Je členom [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]] a [[Demokratickí socialisti Ameriky|Demokratických socialistov Ameriky]]. Od roku [[2021]] do roku [[2025]] pôsobil ako člen [[Zhromaždenie štátu New York|Zhromaždenia štátu New York]] za 36. obvod, v ktorom zastupoval susedstvo Astoria v [[Queens|Queense]]. V októbri 2024 oznámil svoju kandidatúru na starostu New Yorku vo voľbách v roku 2025. V júni 2025 vyhral v demokratických primárkach prekvapivým viťazstvom nad bývalým guvernérom [[New York (štát USA)|štátu New York]] [[Andrew Cuomo|Andrewom Cuomom]]. V novembri 2025 bol zvolený za starostu so ziskom 50,4% hlasov proti Cuomovi a [[Republikánska strana (USA)|republikánovi]] [[Curtis Sliwa|Curtisovi Sliwovi]]. Jeho kampaň sa zamerala na krízu životných nákladov a podporovala návrhy na bezplatné mestské autobusy, bezplatnú detskú starostlivosť, mestské obchody s potravinami, práva LGBTQ, zmrazenie nájomného v jednotkách so stabilizovaným nájmom, výstavbu dostupných bytových jednotiek, reformu verejnej bezpečnosti, zvýšenie minimálnej mzdy a zvýšenie daní na spoločnosti a ľudí zarábajúcich viac ako milión dolárov ročne. Mamdani je prvým [[India|indicko]]-americkým, [[Uganda|ugandsko]]-americkým, [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimským]] a [[Generácia Y|mileniálnym]] zvoleným starostom New Yorku ako aj druhým [[Demokratický socializmus|demokratickým socialistom]] po [[David Dinkins|Davidovi Dinkinsovi]] a siedmym [[Prisťahovalectvo|prisťahovalcom]] od roku 1834, kedy sa začali starostovia voliť priamo. Úradu sa ujal 1. januára 2026. == Raný život a vzdelanie == Zohran Kwame Mamdani sa narodil 18. októbra 1991<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.legistorm.com/person/bio/387732/Zohran_Kwame_Mamdani.html | titul = New York State Assemblymember Zohran Mamdani | dátum vydania = 2021 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = Legistorm | jazyk = en}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.monitor.co.ug/uganda/news/national/mamdani-s-mayoral-goal-puts-uganda-on-the-map-5072356 | priezvisko = Kitunzi | meno = Yahudu | titul = Mamdani’s mayoral goal puts Uganda on the map | dátum prístupu = 2025-06-29 | dátum archivácie = 2025-06-07 | vydavateľ = Monitor | jazyk = en}}</ref> v [[Kampala|Kampale]] v Ugande. Obaja jeho rodičia sú [[India|indického]] pôvodu: jeho otec [[Mahmood Mamdani]], [[Islam|moslimského]] [[Gudžarát|gudžarátskeho]] pôvodu, je profesorom postkoloniálnych štúdií na [[Columbia University in the City of New York|Kolumbijskej univerzite]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://timesofindia.indiatimes.com/world/us/who-is-zohran-mamdani-indian-american-filmmaker-mira-nairs-son-contesting-for-new-york-city-mayor-elections-all-you-need-to-know/articleshow/121798777.cms | titul = Who Is Zohran Mamdani? Indian-American filmmaker Mira Nair's son contesting for New York City mayor elections; all you need to know | dátum vydania = 2025-06-14 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = The Times of India | jazyk = en}}</ref> kým jeho matka [[Mira Nair]], [[Hinduizmus|hinduistického]] [[Pandžáb (indický štát)|pandžábskeho]] pôvodu, je filmovou režisérkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New York Mayor polls: Zohran Mamdani, 33, accused of having a silver spoon; here is the Indian-American’s Punjab link | url = https://www.tribuneindia.com/news/diaspora/new-york-mayor-polls-zohran-mamdani-33-accused-of-having-a-silver-spoon-here-is-the-indian-americans-punjab-link/ | vydavateľ = The Tribune | dátum prístupu = 2025-06-29 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'A Suitable Boy' love story transcends class, culture in post-independence India | url = https://www.nbcnews.com/news/asian-america/mira-nair-how-suitable-boy-love-story-transcends-class-culture-n1249924 | vydavateľ = NBC News | dátum vydania = 2020-12-07 | dátum prístupu = 2025-06-29 | jazyk = en}}</ref> Jeho otec mu dal stredné meno Kwame na počesť [[Kwame Nkrumah|Kwameho Nkrumaha]], prvého prezidenta [[Ghana|Ghany]].<ref name="Jung-2025"/><ref name="Little Africa interview">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.littleafricanews.com/zohran-mamdani-announces-candidacy-for-mayor-of-new-york-city/ | titul = Ugandan-Born Zohran Mamdani Announces Candidacy for Mayor of New York City | dátum vydania = 2024-10-26 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = LittleAfrica News | jazyk = en}}</ref> Mamdaniho rodina sa presťahovala do [[Kapské Mesto|Kapského Mesta]] keď mal 5 rokov.<ref name=":0"/> Mamdani navštevoval gymnázium St. George's Grammar School, zatiaľ čo jeho otec pracoval na [[Univerzite v Kapskom Meste]].<ref name="Little Africa interview"/> Rodina sa presťahovala do New Yorku, keď mal Mamdani sedem rokov. Ako školu navštevoval Bank Street School for Children a potom Bronx High School of Science.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.westsiderag.com/2025/03/26/before-zohran-mamdani-made-waves-in-nycs-mayoral-race-he-was-a-kid-growing-up-on-the-uws | jazyk = en-US | titul = Before Zohran Mamdani Made Waves in NYC’s Mayoral Race, He Was A Kid Growing Up On the UWS | dátum vydania = 2025-03-26 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = West Side Rag}}</ref> Mamdani napokon vyštudoval na [[Bowdoin College]] v [[Maine]], kde spoluzakladal školskú pobočku Študenti za spravodlivosť v Palestíne. V roku 2014 ukončil štúdium s bakalárskym titulom v odbore afrických štúdií.<ref name="jac">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://jacobin.com/2020/02/zohran-mamdani-new-york-state-assembly-socialist-queens | titul = Roti and Roses for All | dátum vydania = 2020-09-02 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = Jacobin | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://bowdoinorient.com/2019/11/01/taking-a-stand-alumni-run-for-office-with-bowdoin-in-mind/ | titul = Taking a stand: alumni run for office, with Bowdoin in mind | dátum vydania = 2019-11-01 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = The Bowdoin Orient | jazyk = en}}</ref> == Kariéra == Pred kandidovaním Mamdani pracoval ako poradca v oblasti prevencie exekúcií a bývania, kde pomáhal nízkopríjmovým majiteľom domov inej farby pleti v [[Queens|Queense]] s oznámeniami o vysťahovaní a ich snahou zostať vo svojich domovoch.<ref name="Tarleton">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://indypendent.org/2020/06/home-foreclosure-specialist-aims-to-take-the-fight-for-housing-racial-justice-from-astoria-to-albany/ | jazyk = en-US | titul = Home Foreclosure Specialist Aims to Take Fight For Housing & Racial Justice from Astoria to Albany | dátum vydania = 2020-06-19 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = The Indypendent}}</ref> Povedal, že táto skúsenosť ho motivovala kandidovať na politickú funkciu s cieľom riešiť krízu bývania a dostupnosti.<ref name="Tarleton" /><ref name="nyassembly.gov">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://nyassembly.gov/mem/Zohran-K-Mamdani/story/104015 | titul = AM Mamdani celebrates Astoria community's win: NYS DEC Rejects NRG's Astoria Power Plant | dátum vydania = 2022-10-27 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = NY Assembly | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20250617210133/https://nyassembly.gov/mem/Zohran-K-Mamdani/story/104015 | dátum archivácie = 2025-06-17 }}</ref> === Hudobná kariéra === Mamdani je fanúšikom [[Hip-hop (hudba)|hip-hopu]]; skladal a produkoval rapovú hudbu.<ref name="Pitchfork">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://pitchfork.com/thepitch/5-songs-that-define-zohran-mamdani-campaign-for-new-york-mayor/ | titul = 5 Songs That Define Zohran Mamdani’s Campaign for New York Mayor | dátum vydania = 2025-06-25 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = Pitchfork | jazyk = en}}</ref> V roku 2016 pod rapovým menom „Young Cardamom“ spolupracoval s [[Uganda|ugandským]] rapperom HAB na [[Extended play|EP]] s názvom ''{{Lang|lg|Sidda Mukyaalo}}'', čo v [[Gandčina|gandčine]] znamená „Žiadny návrat do dediny.“<ref name="site">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.okayafrica.com/young-cardamom-hab-uganda-ep-sidda-mukyaalo/ | titul = Young Cardamom & HAB, The Outsider Hip-Hop Duo Shedding Light On Uganda’s Social Issues | dátum vydania = 2016-05-12 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = okayafrica | jazyk = en}}</ref> V roku 2019 vydal [[Singel (hudba)|singel]] s názvom „Nani“ pod prezývkou „Mr. Cardamom.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.theguardian.com/music/2019/may/10/mr-cardamom-madhur-jaffrey-nani-video | jazyk = en-UK | titul = Mr Cardamom: the MC who got screen icon Madhur Jaffrey to swear in his video | dátum vydania = 2019-05-10 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = [[The Guardian]]}}</ref> V hudobnom videoklipe k singlu sa objavila autorka kuchárskych kníh a herečka Madhur Jaffrey, ktorá tam hrá Mamdaniho babičku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.nytimes.com/2019/04/01/dining/madhur-jaffrey-rap-video-mr-cardamom.html | jazyk = en-US | titul = A New Role for Madhur Jaffrey: Rap Grandma | dátum vydania = 2019-04-01 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = [[The New York Times]]}}</ref> === Začiatok kariéry v politike === Mamdani vstúpil do newyorskej politiky ako dobrovoľník v kampani Aliho Najmiho v doplňujúcich voľbách do 23. obvodu mestskej rady v roku 2015.<ref name="Jung-2025"/><ref name="Pitchfork"/> V roku 2017 sa Mamdani pridal k [[Demokratickí socialisti Ameriky|Demokratickým socialistom Ameriky]] (DSA) a pracoval pre kampaň kandidáta do mestskej rady New Yorku Khadera El-Yateema, [[Palestína (štát)|palestínskeho]] [[Luteránstvo|luteránskeho]] duchovného a [[Demokratický socializmus|demokratického socialistu]] z Bay Ridge v Brooklyne.<ref name="Jung-2025" /> Mamdani pôsobil ako manažér kampane Rossa Barkana v jeho kandidatúre do [[Senát štátu New York|Senátu štátu New York]] v roku 2018 a bol v roku 2019 tiež organizátorom kampane jeho kolegyne, demokratickej socialistky Tiffany Cabán, za okresnú prokurátorku v Queense.<ref name="Jung-2025" /><ref name="Jac">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://jacobinmag.com/2021/02/zohran-mamdani-new-york-state-assembly-queens | titul = “We Have an Obligation to Ensure That Justice Is Not Defined by the Borders of Our District” | dátum vydania = 2021-09-02 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = Jacobin | jazyk = en}}</ref> === Zhromaždenie štátu New York (2020 – súčasnosť) === [[Súbor:Zohran Mamdani at the Resist Fascism Rally in Bryant Park on Oct 27th 2024.jpg|náhľad|Mamdani na protifašistickom zjazde v Bryant Parku (27. október 2024)]] V októbri 2019 Mamdani oznámil svoju kampaň na člena štátneho zhromaždenia v New Yorku za 36. obvod, ktorý zahŕňa Astoriu a Long Island City v Queense.<ref name="Kaufman-2020">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://patch.com/new-york/astoria-long-island-city/nyc-primary-election-2020-zohran-mamdani-vies-simotas-seat | jazyk = en | titul = NYC Primary Election 2020: Zohran Mamdani Vies For Simotas' Seat | dátum vydania = 2020-06-09 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = Patch}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://harvardpolitics.com/the-peoples-republic-of-astoria-a-delve-into-americas-premier-socialist-stronghold/ | jazyk = en-US | titul = “The People’s Republic of Astoria” – A Delve Into America’s Premier Socialist Stronghold. | dátum vydania = 2024-02-13 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = Harvard Political Review}}</ref> Podporila ho DSA<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cityandstateny.com/articles/politics/campaigns-elections/another-big-night-dsa.html | jazyk = en | titul = Another big night for the DSA | dátum vydania = 2020-06-24 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = City & State New York}}</ref> a kandidoval na platforme reformy bývania, reformy polície, väzníc a verejného vlastníctva verejných služieb.<ref name="Kaufman-2020" /> Mamdaniho víťazstvo v primárkach v júni 2020 nad štvorobdobnou demokratickou úradujúcou členkou zhromaždenia Aravellou Simotasovou trvalo takmer mesiac na vyhlásenie,<ref name="Kaufman">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://patch.com/new-york/astoria-long-island-city/zohran-mamdani-unseats-aravella-simotas-astoria-assembly-race | jazyk = en | titul = Zohran Mamdani Unseats Aravella Simotas In Astoria Assembly Race | dátum vydania = 2020-07-22 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = Patch}}</ref> a v novembri vyhral všeobecné voľby bez [[Republikánska strana (USA)|republikánskej]] opozície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.nbcnews.com/news/asian-america/new-york-elects-first-south-asian-americans-state-assembly-n1245860 | titul = New York elects first South Asian Americans to state Assembly | dátum vydania = 2020-11-04 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = NBC News | jazyk = en}}</ref> Mamdani bol znovuzvolený ako jediný kandidát v rokoch 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.courierpress.com/elections/results/2022-11-08/state/new-york/lower/ | titul = 2022 New York State Assembly Election Results | dátum vydania = 2022-11-09 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = Courier & Press | jazyk = en}}</ref> a 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://queenseagle.com/all/2024/11/5/queens-dem-incumbents-appear-headed-for-victory-though-one-race-remains-tight | titul = Queens Dem incumbents sweep | dátum vydania = 2024-11-05 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = Queens Daily Eagle | jazyk = en}}</ref> Mamdani je členom osemčlenného bloku „Socialisti v úrade“ strany DSA a Moslimského demokratického klubu v New Yorku.<ref name="Jung-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://nymag.com/intelligencer/article/zohran-mamdani-nyc-mayor-polls-campaign-momentum.html | jazyk = en | titul = Zohran Mamdani Crashes the Party | dátum vydania = 2025-05-20 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = Intelligencer}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cityandstateny.com/politics/2025/03/zohran-mamdani-endorsed-most-socialist-lawmakers/403716/ | jazyk = en | titul = Zohran Mamdani endorsed by (most) socialist lawmakers | dátum vydania = 2025-03-13 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = City & State New York}}</ref> Jeho volebný obvod zahŕňa časť Astorie, v ktorej žije značná časť moslimských a arabských voličov.<ref name="pet">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cityandstateny.com/politics/2024/07/dsa-assembly-member-zohran-mamdani-considering-run-nyc-mayor/398089/ | jazyk = en | titul = DSA Assembly Member Zohran Mamdani is considering a run for NYC mayor | dátum vydania = 2024-07-16 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = City & State New York}}</ref> K januáru 2025 bol Mamdani členom deviatich výborov v štátonom zhromaždení: Výbor pre starnutie; Výbor pre mestá; Výbor pre volebný zákon; Výbor pre energiu; Výbor pre zdanenie nehnuteľností; Legislatívny výbor Černochov, Portoričanov, Hispáncov a Aziatov; Portorická/Hispánska pracovná skupina; Ázijsko-pacificko-americká pracovná skupina a pracovná skupina pre nových Američanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://assembly.state.ny.us/mem/Zohran-K-Mamdani/comm/ | titul = Committee Membership | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = NY State Assembly | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20250614170308/https://assembly.state.ny.us/mem/Zohran-K-Mamdani/comm/ | dátum archivácie = 2025-06-14 }}</ref> Mamdani bol v zhromaždení hlavným navrhovateľom 20 návrhov zákonov – z ktorých tri sa stali zákonom – a spoluautorom 238 návrhov zákonov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://assembly.state.ny.us/mem/Zohran-K-Mamdani/sponsor/ | titul = Sponsored Legislation | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = NY State Assembly | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20220121025506/https://assembly.state.ny.us/mem/Zohran-K-Mamdani/sponsor/ | dátum archivácie = 2022-01-21 }}</ref> K júnu 2025 bol jediným štátnym zákonodarcom v súboji o post starostu New Yorku, ktorý nevynechal ani jedno zasadnutie v [[Albany (New York)|Albany]] v roku 2025.<ref name="ny1.com">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://ny1.com/nyc/all-boroughs/politics/2025/05/14/meet-the-candidate--zohran-mamdani-nyc-mayor-2025-election | jazyk = en | titul = Meet the candidate: Zohran Mamdani | dátum vydania = 2025-05-20 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = Spectrum News}}</ref> V tejto funkcii ako svoje úspechy uviedol získanie viac ako 100 miliónov dolárov zo štátneho rozpočtu na zlepšenie služieb metra, spustenie úspešného pilotného projektu bezplatnej autobusovej dopravy a organizovanie Newyorčanov, aby zrušili navrhovanú elektráreň.<ref name="ny1.com"/><ref name="nyassembly.gov"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.amny.com/nyc-transit/state-lawmakers-fare-free-bus-congestion-pricing/ | jazyk = en-US | titul = More free rides? State lawmakers look to triple size of NYC fare-free bus pilot, increase frequency ahead of congestion pricing | dátum vydania = 2024-03-04 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = amNY}}</ref> Taktiež sa zúčastnil 15-dňovej [[Hladovka (odmietanie potravy)|hladovky]] spolu s taxikármi s cieľom odpustenia dlhov za zaobstaranie si taxikárskej licencie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Mamdani's 15-Day Hunger Strike In 2021 Paved Way For His Mayoral Win | url = https://www.ndtv.com/world-news/new-york-mayor-election-zohran-mamdani-how-mamdanis-15-day-hunger-strike-in-2021-paved-way-for-his-mayoral-win-9580547/amp/1 | dátum vydania = 2025-11-05 | dátum prístupu = 2025-11-06 | vydavateľ = NDTV World | jazyk = en}}</ref> == Starosta New Yorku == === Kampaň (2024 – 2025) === [[Súbor:Zohran for Mayor logo.svg|vľavo|náhľad|Logo Mamdaniho kampane]] 23. októbra 2024 Mamdani oznámil svoju kandidatúru na starostu New Yorku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.theguardian.com/us-news/2024/oct/23/who-is-zohran-mamdani-new-york-mayor-candidate | titul = ‘Working-class New Yorkers are being pushed out of the city they built’: why Zohran Mamdani is running for mayor | dátum vydania = 2024-10-23 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = [[The Guardian]] | jazyk = en}}</ref> Jeho program zahŕňa podporu bezplatných mestských autobusov, zmrazenie nájomného v bytoch so stabilizovaným nájomným, univerzálnu starostlivosť o deti, výstavbu 200 000 nových dostupných bytových jednotiek, policajnú reformu, minimálnu mzdu 30$ za hodinu do roku 2030 a zvýšenie daní na spoločnosti a ľudí zarábajúcich viac ako milión $ ročne.<ref>{{Citácia periodika|titul=Can Zohran Mamdani, a Socialist and TikTok Savant, Become N.Y.C. Mayor?|url=https://www.nytimes.com/2025/03/23/nyregion/zohran-mamdani-mayor.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-03-23|dátum prístupu=2025-06-29|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jeffery C.|priezvisko=Mays|meno2=Maya|priezvisko2=King}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Can Zohran Mamdani’s Agenda Survive Albany? | url = https://nysfocus.com/2025/06/26/zohran-mamdani-albany-taxes | vydavateľ = New York Focus | dátum prístupu = 2025-06-30 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Mamdani's stunning upset carries risks, rewards for national Democrats|url=https://www.reuters.com/world/us/mamdanis-stunning-upset-new-yorks-democratic-mayoral-primary-carries-risks-2025-06-26/|periodikum=Reuters|dátum=2025-06-26|dátum prístupu=2025-06-30|jazyk=en|meno=Joseph|priezvisko=Ax|meno2=Maria|priezvisko2=Tsvetkova|meno3=|priezvisko3=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Wall Street shivers over ‘hot commie summer’ after Mamdani’s success|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/jun/28/hot-commie-summer-zohran-mamdani|periodikum=The Guardian|dátum=2025-06-28|dátum prístupu=2025-06-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Edward|priezvisko=Helmore}}</ref> Tiež chce, aby mestská samospráva prevádzkovala päť obchodov s potravinami – jeden v každej mestskej časti – s cieľom znížiť ceny potravín.<ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=A Bigger N.Y.P.D.? Mamdani Has a Different Idea.|url=https://www.nytimes.com/2025/04/01/nyregion/zohran-mamdani-crime-plan.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-04-01|dátum prístupu=2025-06-29|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Emma G.|priezvisko=Fitzsimmons}}</ref> Mamdani je tvrdým kritkom zaobchádzania [[Izrael|Izraela]] s [[Palestínčania|Palestínčanmi]] a sľuboval, že v súlade so zatykačmi [[Medzinárodný trestný súd|Medzinárodného trestného súdu]] na izraelských predstaviteľov by zatkol [[Benjamin Netanjahu|Benjamina Netanjahua]], ak by niekedy prišiel do New Yorku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mamdani stood firm in his support of Gaza. The Democratic party could learn from him|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/jun/26/zohran-mamdani-mayoral-race-gaza|periodikum=The Guardian|dátum=2025-06-26|dátum prístupu=2025-06-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Yousef|priezvisko=Munayyer}}</ref> [[Súbor:2025 NYC Dem Primary Election 11.jpg|náhľad|Dobrovoľníci za Mamdaniho]] Členka [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov USA]] za 14. kongresový obvod New Yorku [[Alexandria Ocasiová-Cortezová]] podporila Mamdaniho ako svoju prvú voľbu na post starostu New Yorku so slovami: „Mamdani preukázal skutočnú schopnosť zostaviť koalíciu [[Robotnícka trieda|pracujúcich]] Newyorčanov.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.politico.com/news/2025/06/05/rep-aoc-backs-zohran-mamdani-as-her-top-pick-after-debate-00388946 | jazyk = en | titul = AOC backs Zohran Mamdani for NYC mayor | dátum vydania = 2025-06-05 | dátum prístupu = 2025-06-30 | vydavateľ = Politico}}</ref> Zúčastnila sa na Mamdaniho zjazde, kde podporila jeho kandidatúru a kritizovala jeho hlavného protikandidáta, bývalého guvernéra [[New York (štát USA)|štátu New York]] [[Andrew Cuomo|Andrewa Cuoma]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.politico.com/news/2025/06/14/aoc-rallies-against-cuomo-gerontocracy-00406346 | jazyk = en | titul = AOC rallies against Cuomo ‘gerontocracy’ | dátum vydania = 2025-06-14 | dátum prístupu = 2025-06-30 | vydavateľ = Politico}}</ref> 13. júna a 16. júna 2025 sa Mamdani v primárkach navzájom podporil s Bradom Landerom a Michaelom Blakeom s cieľom poraziť Cuoma.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.nytimes.com/2025/06/13/nyregion/mamdani-lander-endorsement-nyc-mayor.html | jazyk = en-us | titul = Mamdani and Lander Cross-Endorse Each Other in N.Y.C. Mayor’s Race | dátum vydania = 2025-06-13 | dátum prístupu = 2025-06-30 | vydavateľ = [[The New York Times]]}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://abc7ny.com/post/zohran-mamdani-gets-second-cross-endorsement-bid-defeat-cuomo-new-york-city-mayors-race/16763407/ | jazyk = en-us | titul = Mamdani gets second cross-endorsement in bid to defeat Cuomo in New York City mayor's race | dátum vydania = 2025-06-17 | dátum prístupu = 2025-06-30 | vydavateľ = ABC7 NY}}</ref> Senátor [[Bernie Sanders]] podporil Mamdaniho slovami: „Náš národ čelí zásadnej voľbe: Budeme pokračovať v politike ovládanej korporáciami a riadenej miliardármi, alebo vybudujeme hnutie zdola poháňané bežnými ľuďmi, odhodlané bojovať proti [[Oligarchia|oligarchii]], [[Autoritarizmus|autoritárstvu]] a [[Kleptokracia|kleptokracii]]?“<ref>{{Citácia periodika|titul=Bernie Sanders Endorses Zohran Mamdani for N.Y.C. Mayor|url=https://www.nytimes.com/2025/06/17/nyregion/bernie-sanders-endorse-mamdani-mayor.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-06-17|dátum prístupu=2025-06-30|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Emma G.|priezvisko=Fitzsimmons}}</ref> Redakčná rada denníka ''[[The New York Times]]'' tiež 16. júna napísala, že „neverí, že si pán Mamdani zaslúži miesto na hlasovacích lístkoch Newyorčanov“, pričom jeho skúsenosti označila za „príliš slabé“ a jeho agendu prirovnala k „verzii desivého starostovania pána [[Bill de Blasio|de Blasia]].“<ref>{{Citácia periodika|titul=Opinion {{!}} Our Advice to Voters in a Vexing Race for New York Mayor|url=https://www.nytimes.com/2025/06/16/opinion/new-york-mayor-election-advice.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-06-16|dátum prístupu=2025-06-30|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=The Editorial|priezvisko=Board}}</ref> Michael Powell z denníka ''The Atlantic'' prirovnal Mamdaniho kampaň k [[Magický realizmus|magickému realizmu]] tvrdiac, že je „príliš odtrhnutá od skutočných vládnych rozpočtov a organizačných schém.“<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.theatlantic.com/ideas/archive/2025/06/zohran-mamdani-mayoral-candidate-nyc/683215/ | jazyk = en | priezvisko = Powell | meno = Michael | titul = The Magic Realism of Zohran Mamdani | dátum prístupu = 2025-06-30 | vydavateľ = The Atlantic}}</ref> Počas väčšiny primárkovej kampane Mamdani v prieskumoch tesne zaostával za Cuomom. Hoci on a Cuomo vyzbierali podobné sumy peňazí, jeho darcovská základňa bola podstatne väčšia ako Cuomova.<ref>{{Cite news|last=Collins|first=Keith|title=See Who Your Neighborhood Is Funding in New York City's Mayoral Race|url=https://www.nytimes.com/interactive/2025/05/06/nyregion/nyc-mayor-funding-neighborhood-donations.html|access-date=June 22, 2025}}</ref> Výsledky prvej voľby počas volebnej noci ukázali, že Mamdani mal veľký náskok pred Cuomom,<ref name="Win">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.nytimes.com/live/2025/06/24/nyregion/nyc-democratic-primary-election-mayor/e4996dff-9c4e-5d7c-9da6-1a3bf0f52958 | titul = ‘We Have Won,’ Mamdani Says, as Cuomo Concedes N.Y.C. Mayoral Primary | dátum vydania = 2025-06-24 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = [[The New York Times]] | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.mediaite.com/politics/zohran-mamdani-takes-large-lead-over-andrew-cuomo-in-shocking-nyc-mayoral-race-upset/ | titul = Zohran Mamdani Takes Large Lead Over Andrew Cuomo in Shocking NYC Mayoral Race Upset | dátum vydania = 2025-06-24 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = Media Ite | jazyk = en}}</ref> ktorý uznal Mamdaniho víťazstvo, čím sa Mamdani stal demokratickým nominantom na starostu.<ref>{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/live/2025/06/24/nyregion/nyc-democratic-primary-election-mayor#the-mayoral-outcome-will-have-major-ramifications-for-hochul/|title=Live Updates: Mamdani Stuns Cuomo in N.Y.C. Mayoral Primary as Ex-Governor Concedes|publisher=New York Times|access-date=June 24, 2025}}</ref> Prieskum z júla 2025 ukázal posun v politických postojoch [[Židia v Spojených štátoch|Židov v Spojených štátoch]]: 43% židovských Newyorčanov a 67% židovských voličov pod 44 rokov plánovalo podporiť Mamdaniho, čo naznačilo ubúdajúcu oddanosť k tradičnej [[Sionizmus|pro-izraelskej]] politke. Veľa židovských predstaviteľov a voličov však ostalo kritickými k Mamdanimu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Jewish New York’s reckoning with Zohran Mamdani: ‘He’s become a vehicle for our tensions’|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/oct/26/zohran-mamdani-jewish-voters-new-york|periodikum=The Guardian|dátum=2025-10-26|dátum prístupu=2025-11-06|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Noa|priezvisko=Yachot}}</ref> Na začiatku novembra pohrozil prezident [[Donald Trump]], rodák z New Yorku, stiahnutím federálneho financovania pre mesto New York, ak by bol Mamdani zvolený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mamdani promises to stand up to ‘bullies’ after Trump funding threat | url = https://www.aljazeera.com/video/newsfeed/2025/11/4/mamdani-promises-to-stand-up-to-bullies-after-trump-funding-threat | vydavateľ = Al Jazeera | dátum prístupu = 2025-11-06 | jazyk = en}}</ref> 4. novembra 2025 bol Mamdani so ziskom 50,4% hlasov zvolený za starostu, pričom porazil [[Andrew Cuomo|Cuoma]] (ktorý kandidoval ako [[Nezávislý politik|nezávislý]]) a [[Republikánska strana (USA)|republikána]] [[Curtis Sliwa|Curtisa Sliwu]]. Bude najmladším starostom New Yorku od roku 1892 a prvým indickým američanom a moslimom v tejto funkcií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Anti-Israel attacks keep antisemitism a top issue in the NYC mayoral race | url = https://www.politico.com/news/2025/06/04/anti-israel-attacks-keep-antisemitism-a-top-issue-in-the-nyc-mayoral-race-00384576 | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2025-06-04 | dátum prístupu = 2025-11-06 | jazyk = en}}</ref> Vo svojom víťaznom príhovore citoval bývalého indického premiéra [[Džaváharlál Néhrú|Džaváharlála Néhrúa]] a odborára [[Eugene V. Debs|Eugena V. Debsa]]: „Vidím úsvit lepšieho dňa pre ľudstvo.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zohran Mamdani Quotes Jawaharlal Nehru After Winning New York Polls | url = https://www.ndtv.com/world-news/indian-origin-democratic-socialist-zohran-mamdani-quotes-jawaharlal-nehru-after-winning-new-york-polls-9578123 | dátum vydania = 2025-11-05 | dátum prístupu = 2025-11-06 | priezvisko = Singh | meno = Anwesha | vydavateľ = NDTV World | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Transcript: Zohran Mamdani’s Historic Victory Speech – November 4, 2025 | url = https://singjupost.com/transcript-zohran-mamdanis-historic-victory-speech-november-4-2025/ | dátum vydania = 2025-11-05 | dátum prístupu = 2025-11-06 | jazyk = en-US | meno = Pangambam | priezvisko = S}}</ref> === Zvolený starosta a prechod === [[Súbor:Trump and Mamdani meeting 3.jpg|náhľad|Mamdaniho stretnutie s prezidentom [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] v [[Biely dom|Bielom dome]], 21. november 2025]] 5. a 10. novembra Mamdani ohlásil členov svojho prechodného tímu a svojich dvoch námestníkov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Zohran Mamdani announces all-female transition team as he prepares for New York mayoralty|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/nov/05/zohran-mamdani-transition-team|periodikum=The Guardian|dátum=2025-11-05|dátum prístupu=2026-01-01|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Joseph|priezvisko=Gedeon}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mamdani picks his top 2 City Hall deputies | url = https://www.politico.com/news/2025/11/10/mamdani-picks-his-top-two-city-hall-deputies-00644783 | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2025-11-10 | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = en}}</ref> 21. novembra sa Mamdani stretol v [[Biely dom|Bielom dome]] s prezidentom [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] po mesiacoch vzájomného kritizovania sa. Podľa hovorcu mali diskutovať o verejnej bezpečnosti, hospodárskej bezpečnosti a kríze žiovotných nákladov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trump to meet with New York Mayor-elect Zohran Mamdani at White House on Friday | url = https://www.cnbc.com/2025/11/19/trump-zohran-mamdani-new-york-mayor-white-house.html | vydavateľ = CNBC | dátum vydania = 2025-11-20 | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = en | meno = Dan | priezvisko = Mangan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trump to meet with Zohran Mamdani in the Oval Office on Friday | url = https://www.nbcnews.com/politics/white-house/donald-trump-meet-zohran-mamdani-white-house-oval-office-friday-rcna244898 | vydavateľ = NBC News | dátum vydania = 2025-11-20 | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = en}}</ref> Po stretnutí Trump chválil Mamdaniho tvrdiac, že sa zhodnú na oveľa viac, ako si myslel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trump and Zohran Mamdani find common ground: From the Politics Desk | url = https://www.nbcnews.com/politics/politics-news/trump-zohran-mamdani-find-common-ground-politics-desk-rcna245255 | vydavateľ = NBC News | dátum vydania = 2025-11-21 | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trump, Mamdani promise to work to help NYC and tackle affordability in cordial meeting | url = https://abcnews.go.com/Politics/trump-mamdani-meet-oval-office-mayor-elect-pushes/story?id=127715736 | vydavateľ = ABC News | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = en | meno = A. B. C. | priezvisko = News}}</ref> Podľa správy [[Anti-Defamation League]] (ADL) z decembra je 20% Mamdaniho prechodného tímu spojených s [[Antisionizmus|antisionistickými]] organizáciami ako Jewish Voice for Peace a Within Our Lifetime.<ref>{{Citácia periodika|titul=At least 20% of Mamdani appointees have ties to anti-Zionist groups, ADL says|url=https://www.timesofisrael.com/at-least-20-of-mamdani-appointees-have-ties-to-anti-zionist-groups-adl-says/|periodikum=The Times of Israel|dátum=2025-12-22|dátum prístupu=2026-01-01|issn=0040-7909|jazyk=en-US|meno=Luke|priezvisko=Tress}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ADL hits Mamdani with another report charging his transition team has antisemitic ties | url = https://www.politico.com/news/2025/12/22/adl-mamdani-transition-report-00703868 | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2025-12-30 | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = en}}</ref> Správa ADL vydaná o štyri dni skôr našla [[Antisemitizmus|antisemitské]] príspevky na sociálnych sieťach, vrátana jedného, ktorý opisoval „nenásytných Židov“ od vedúcej Mamdaniho sekretariátu, ktorá po vydaní správy rezignovala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mamdani Appointee Resigns After Decade-Old Antisemitic Posts Re-emerge | url = https://www.nytimes.com/2025/12/18/nyregion/mamdani-resigns-antisemitic-da-costa.html | dátum vydania = 2025-12-18 | dátum prístupu = 2025-01-02 | vydavateľ = [[The New York Times]] | jazyk = en}}</ref> === Obdobie === Mamdaniho obdobie vo funkcii starostu sa začalo [[1. január|1. januára]] [[2026]] o 00:01 [[UTC-05:00|miestneho času]]. Jeho prísahu prijala generálna prokurátorka [[New York (štát USA)|štátu New York]] [[Letitia Jamesová]] v opustenej stanici [[Newyorské metro|metra]] ''City Hall''. Mamdani ako prvý starosta New Yorku zložil prísahu na [[Korán|Koráne]]. K tomu zložil prísahu na ďalších dvoch koránoch, prvý patril jeho starému otcovi a druhý historikovi a spisovteľovi [[Arturo Alfonso Schomburg|Arturovi Alfonsovi Schomburgovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zohran Mamdani takes oath of office as New York's new mayor | url = https://www.usatoday.com/story/news/politics/2026/01/01/mamdani-sworn-in-nyc-mayor-new-years-day/87896121007/ | vydavateľ = USA TODAY | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = en-US | meno = Eduardo | priezvisko = Cuevas | priezvisko2 = Powel | meno2 = James}}</ref> Na poobedie 1. januára sa uskutočnila verejná inaugurácia Mamdaniho, kde ho inauguroval senátor [[Bernie Sanders]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zohran Mamdani’s inauguration celebrates the progressive movement as New York’s incoming mayor pledges an expansive agenda {{!}} CNN Politics | url = https://www.cnn.com/2026/01/01/politics/nyc-mayor-oath-zohran-mamdani-inauguration | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2026-01-01 | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = en | meno = | priezvisko = | dátum archivácie = 2026-01-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260101224114/https://edition.cnn.com/2026/01/01/politics/nyc-mayor-oath-zohran-mamdani-inauguration}}</ref> == Politické postoje == Mamdani sa začal označovať za [[Demokratický socializmus|demokratického socialistu]] po kampani [[Bernie Sanders|Bernieho Sandersa]] na [[Prezident Spojených štátov|prezidenta Spojených štátov]] vo [[Prezidentské voľby v USA v roku 2016|voľbách v roku 2016]].<ref name="Jac" /> Je členom [[Demokratickí socialisti Ameriky|Demokratických socialistov Ameriky]].<ref name="pet" /><ref name=":2" /> === Zločin === Podľa Mamdaniho zvýšená policajná kontrola a väznenie len málo pomáhajú predchádzať škodám a „dôstojná práca, ekonomická stabilita a dobre zásobené štvrte“ lepšie zaručujú verejnú bezpečnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cityandstateny.com/personality/2024/10/could-pro-palestinian-socialist-really-be-nycs-next-mayor/400487/ | jazyk = en | titul = Could this pro-Palestinian socialist really be NYC’s next mayor? | dátum vydania = 2024-10-23 | dátum prístupu = 2025-06-30 | vydavateľ = City & State NY}}</ref> Mamdani presadzuje komunitnejší prístup k znižovaniu kriminality so zameraním na pomoc bezdomovcom a protinásilné programy. Tvrdí, že pri riešení spoločenských problémov je príliš veľký spoľah na políciu: „Polícia zohráva kľúčovú úlohu, ale momentálne sa na ňu spoliehame pri riešení zlyhaní siete sociálneho zabezpečenia, čo jej bráni v plnení jej skutočnej práce.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://abc7ny.com/post/nyc-mayoral-candidate-assemblyman-zohran-mamdani-back-different-strategies-public-safety-hiring-more-cops/16116732/ | jazyk = en | titul = Mayoral candidates back different strategies for public safety in NYC | dátum vydania = 2025-04-02 | dátum prístupu = 2025-06-30 | vydavateľ = ABC7 NY}}</ref> Navrhol vytvorenie Oddelenia pre bezpečnosť komunity s cieľom rozšíriť dosah na duševné zdravie.<ref name=":2" /> === Izrael a Palestína === Mamdani je tvrdým kritikom [[Izrael|Izraela]]; v roku 2023 tvrdil, že pácha „[[Izraelský aparteid|aparteid]].“<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=Mamdani’s Success Spotlights a Deepening Rupture Among U.S. Jews|url=https://www.nytimes.com/2025/06/25/us/politics/zohran-mamdani-jewish-voters.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-06-25|dátum prístupu=2025-07-01|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Katie|priezvisko=Glueck|meno2=Lisa|priezvisko2=Lerer}}</ref> Verí, že Izrael má právo existovať,<ref>{{Citácia periodika|titul=Israel and Antisemitism Loom Large as Issues in the N.Y.C. Mayor’s Race|url=https://www.nytimes.com/2025/05/19/nyregion/israel-gaza-antisemitism-mayor-nyc.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-05-19|dátum prístupu=2025-07-01|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jeffery C.|priezvisko=Mays}}</ref> ale nepovedal, že ako [[židovský štát]]; namiesto toho má podľa neho Izrael „právo exisotvať ako štát s rovnými právami pre všetkých jeho obyvateľov.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Andrew Cuomo campaigns for New York’s redemption – and his own {{!}} CNN Politics | url = https://www.cnn.com/2025/06/03/politics/andrew-cuomo-new-york-mayor-comeback | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2025-06-03 | dátum prístupu = 2025-07-01 | jazyk = en | meno = Edward-Isaac | priezvisko = Dovere}}</ref><ref name=":3" /> Po [[Útok Hamasu na Izrael|útoku Hamásu zo 7. októbra 2023]] vydal vyhlásenie v ktorom „smútil za stovkami ľudí zabitých v Izraeli a Palesíne,“ pričom útok neskôr označil za „strašný vojnový zločin.“<ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why Zohran Mamdani believes he’ll win over Jewish voters, as Israel critic surges to second behind Cuomo in NYC mayoral race | url = https://forward.com/news/715606/nyc-mayor-zohran-mamdani-israel-bds/ | vydavateľ = The Forward | dátum vydania = 2025-04-28 | dátum prístupu = 2025-07-01 | jazyk = en | meno = Jacob | priezvisko = Kornbluh}}</ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = My statement on the last 36 hours across Israel and Palestine: | url = https://x.com/ZohranKMamdani/status/1711093032907321525 | dátum prístupu = 2025-07-01 | vydavateľ = X (kedysi Twitter)}}</ref> Vyhlásil, že jedinou cestou k mieru je koniec „okupácie“ a „aparteidu“ a vojna Izraelu v Gaze by iba viedla k viac násiliu a utrpeniu.<ref name=":4" /> Jeho kritika Izraelu podľa neho nie je rovná [[Antisemitizmus|antisemitizmu]]; tvrdí, že antisemitizmus a [[antisionizmus]] sú dve rôzne veci.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mamdani's NYC primary win sparks surge in anti-Muslim posts, advocates say|url=https://www.reuters.com/world/us/mamdanis-nyc-primary-win-sparks-surge-anti-muslim-posts-advocates-say-2025-06-27/|periodikum=Reuters|dátum=2025-06-27|dátum prístupu=2025-07-01|jazyk=en|meno=Kanishka|priezvisko=Singh|meno2=Kanishka|priezvisko2=Singh}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=5 Things to Know About Zohran Mamdani|url=https://www.nytimes.com/2025/06/25/nyregion/who-is-zohran-mamdani.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-06-25|dátum prístupu=2025-07-01|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Benjamin|priezvisko=Oreskes|dátum archivácie=2025-06-25|url archívu=https://archive.ph/20250625180436/https://www.nytimes.com/2025/06/25/nyregion/who-is-zohran-mamdani.html}}</ref> Mamdani vyjadril „lásku“ Židom v New Yorku a naznačil, že antisemitizmus je v rozpore s jeho vierou v „ľudské práva pre všetkých“ a označil ho za „skutočný problém“ pre New York.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who is Zohran Mamdani, the socialist leading New York’s Democratic mayoral primary? {{!}} CNN Politics | url = https://www.cnn.com/2025/06/23/politics/zohran-mamdani-mayor-new-york-city-primary | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2025-06-23 | dátum prístupu = 2025-07-01 | jazyk = en | meno = Gloria | priezvisko = Pazmino}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Mamdani’s Comment on ‘Intifada’ Motto Fuels Tension in Mayor’s Race|url=https://www.nytimes.com/2025/06/19/nyregion/mamdani-globalize-intifada.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-06-19|dátum prístupu=2025-07-01|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Nicholas|priezvisko=Fandos|meno2=Dana|priezvisko2=Rubinstein|dátum archivácie=2025-06-25|url archívu=https://archive.ph/20250625130432/https://www.nytimes.com/2025/06/19/nyregion/mamdani-globalize-intifada.html}}</ref> === Spoločenské problémy === Mamdani podporil Proposal 1, dodatok k Ústave štátu New York z roku 2024, ktorý vyhlásil diskrimináciu na základe etnickej príslušnosti, národnosti, veku, zdravotného postihnutia, pohlavia (vrátane sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodového vyjadrenia), tehotenstva a s tehotenstvom súvisiacich výsledkov a reprodukčného zdravia a autonómie za protiústavnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://queenseagle.com/all/2024/10/23/opinion-new-yorkers-should-decide-on-reproductive-justice-not-politicians-vote-yes-on-prop-1 | titul = Opinion: New Yorkers should decide on reproductive justice — not politicians. Vote 'yes' on Prop 1 | dátum vydania = 2024-10-23 | dátum prístupu = 2025-06-30 | vydavateľ = Queens Daily Eagle | jazyk = en}}</ref><ref>{{Cite news|last=Bellafante|first=Gina|date=November 7, 2024|title=A Silver Lining for New York Democrats|url=https://www.nytimes.com/2024/11/07/nyregion/ny-prop-1-abortion-rights.html|access-date=June 7, 2025}}</ref><ref>{{Cite news|last=Izaguirre|first=Anthony|date=November 2024|title=What is Prop 1? NY votes on controversial constitutional amendment today|url=https://www.nbcnewyork.com/new-york/prop-1-details-ny-abortion-pregnancy-outcomes-gender-identity-amendment/5954759/}}</ref> V rámci jeho kampane podporil expanziu a ochranu rodovo-potvrdzujúcej starostlivosti po meste a okamžitú investíciu v hodnote 65 miliónov dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Six mayoral candidates talk LGBTQ issues at Red Eye NY forum | url = https://gaycitynews.com/mayoral-candidates-lgbtq-issues-red-eye-ny-forum/ | vydavateľ = gaycitynews.com | dátum vydania = 2025-06-01 | dátum prístupu = 2025-11-06 | jazyk = en-US | meno = Matt | priezvisko = Tracy}}</ref> == Osobný život == V roku 2018 [[Naturalizácia (právo)|získal Mamdani americké občianstvo]]. Vyznaním je [[Šiitizmus|šiitský moslim]] a identifikuje sa s vetvou [[Isná ašaríja]].<ref name="jac"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.middleeasteye.net/news/us-elections-muslim-americans-historic-wins | titul = US elections 2020: Muslim American candidates who made history | dátum vydania = 2020-11-06 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = Middle East Eye | jazyk = en}}</ref> Začiatkom roku 2025 sa oženil so sýrsko-americkou umelkyňou Ramou Duwaji, ktorú spoznal cez zoznamkovú aplikáciu ''Hinge''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Have You Heard About Zohran’s Wife? | url = https://www.thecut.com/article/zohran-mamdani-wife-rama-duwaji.html | vydavateľ = The Cut | dátum vydania = 2025-11-05 | dátum prístupu = 2025-11-06 | jazyk = en | meno = Olivia Craighead, Elizabeth | priezvisko = Gulino}}</ref> Od roku 2025 žijú obaja v byte v Astorii.<ref name="Jung-2025"/> Okrem [[Angličtina|angličtiny]] vie Mamdani hovoriť aspoň 5 ďalšími jazykmi s rôznými úrovňami znalosti: [[hindčina]], [[bengálčina]], [[španielčina]], [[gandčina]] a [[arabčina]]. Mamdani je fanúšikom anglického futbalového klubu [[Arsenal FC|Arsenal]] a [[New York Knicks]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.vulture.com/article/zohran-mamdani-podcasts-music.html | jazyk = en | titul = What Zohran Mamdani Is Listening To | dátum vydania = 2025-04-30 | dátum prístupu = 2025-06-29 | vydavateľ = Vulture}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Zohran Mamdani|1298084321}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mamdani, Zohran}} [[Kategória:Primátori New Yorku]] [[Kategória:Členovia Zhromaždenia štátu New York]] [[Kategória:Politici USA]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Kampaly]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] rzddtckuli4mob5pmzlughm4zmjus8d 2 735929 8226435 8096203 2026-05-30T22:39:46Z Fillos X. 212061 8226435 wikitext text/x-wiki <nowiki>{{Urgentne upraviť|20250903}} {{významnosť}}</nowiki> {{Infobox Skladateľ | meno = Brunno Oravec | popis osoby = hudobný producent, instrumentalista, skladateľ, spevák | obrázok = | dátum narodenia = {{dnv|1969|9|14}} | miesto narodenia = [[Partizánske]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | národnosť = slovenská | hudobný smer = pop-rock, rock | skupina = Babylon, G8, P.S., Fontána Band, Panama, [[Beáta Dubasová]], Čarovné ostrohy, [[Elán (skupina)|Elán]], Dva svety | web = https://www.facebook.com/oravecbrunno/ }} '''Brunno Oravec''' (* [[14. september]] [[1969]], [[Partizánske]]) je slovenský hudobník, spevák, skladateľ a hudobný producent. Pôsobil v skupinách [[Babylon]], [[P.S.]] a neskôr aj v projekte [[Dva Svety]]. Je známy svojou spoluprácou s významnými slovenskými a českými interpretmi (napríklad [[Vašo Patejdl]], [[Sisa Sklovská]], [[Tublatanka]], [[Elán]]) a účasťou na hudobných a televíznych projektoch ako ''Elán je Elán'', ''Eurovision Song Contest 2011'' či ''Hlas Česko Slovenska''. == Kariéra == Jeho hudobná činnosť na Slovensku začala v roku 2000 po príchode zo zahraničia. Po prvom stretnutí s [[Vašo Patejdl|Vašom Patejdlom]] začali spolupracovať na albume [[Katarína Hasprová|Kataríny Hasprovej]] ''Chvíľu so mnou leť''. Odvtedy začal spolupracovať so slovenskými kapelami a interpretmi. == Hudobná spolupráca == V rokoch 2001 až 2008 bol členom skupiny '''P.S.''', kde hral na klávesy a spieval. Spolupracoval pri štyroch albumoch („Dobré ráno“, „Všetko naopak“, „PSINFO.SK“, „Bez zbytočných rečí“), pričom sa podieľal na aranžmánoch aj produkcii.<ref name="zivotopis">[https://zivotopisyonline.cz/brunno-oravec-zpevak-a-producent-zivotopis Životopis online – Brunno Oravec]</ref> Od roku 2002 bol členom skupiny '''Babylon''', nahral s ňou dva albumy („Anjel s diablom“, „A Boh sa len díva“) a vystúpil na festivaloch ako ''Noc plná hvězd'' či ''OK Leto''.<ref name="zivotopis"/> Okrem toho spolupracoval s množstvom slovenských interpretov a kapiel, medzi inými: '''Tublatanka''' (skladba ''Silní a nezlomní''), '''Elán''', '''Ľubo Horňák''', '''Vašo Patejdl''', '''Sisa Sklovská''', '''Arzén''', '''Jakub Petraník''', '''Karol Malý''', '''Tomáš Bezdeda''', '''Peter Fiala''', '''Otokar Klein''', '''Desmod''', '''Gladiátor''', '''Viki Matušovová''', '''Dušan Jarjabek''', '''Cmaro''', '''Čarovné ostrohy''', '''Fontána Band''', '''Panama Music Band''' a speváčka '''Beáta Dubasová'''. Od roku 2024 pôsobí ako vokalista v skupine '''Elán'''. Počas turné ''Elán 70 – Pocta Vašovi'' interpretoval skladbu ''Ak nie si moja'' spoločne so skupinou Elán.<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=smNHUl0_f_w Elán – ''Ak nie si moja'' (Praha, 21. september 2024, Pocta Vašovi)]</ref> == Projekty == Brunno Oravec sa počas svojej kariéry podieľal na viacerých televíznych, muzikálových a špeciálnych hudobných projektoch: * televízne programy: ''Elán je Elán'' (2008), ''Slávik'' (2009–2011), ''Tanec snov'' s Vilom Rozborilom, ''Hlas Česko Slovenska'' (2012, 1. séria)<ref>[https://www.topky.sk/gl/143188/1110539/Zaujec--Oravec--Svidranova-a-Mikulcova-z-Hlasu-boli-online- Topky – Hlas Česko Slovenska]</ref>, ''Legendy Popu'' (RTVS – *Vráť trochu lásky*) * festivaly a turné: ''Fontána pre Zuzanu Tour'' (2008–2009), ''G8 – Vráť trochu lásky'' * medzinárodné projekty: ''Eurovision Song Contest 2011'' v Düsseldorfe (s formáciou Twiins)<ref>[https://eurovision.tv/event/dusseldorf-2011 Eurovision – Düsseldorf 2011]</ref> * hudobný projekt: produkčne sa podieľal na vzniku skladby '''Silní a nezlomní''', ktorú spoločne nahrali skupiny '''Tublatanka''' a '''Citron''' so spevákom Láďom Křížkom; nahrávka vznikla v štúdiu Tools pod jeho vedením.<ref>[https://www.musicgate.cz/clanek/tublatanka-a-citron-maji-spolecnou-pisen-silni-a-nezlomni-zahraji-ji-na-spolecnem-turne-po-cesko-slovensku/2516/ MusicGate]</ref> * televízne seriály: titulná skladba k seriálu ''Zlomok sekundy – Strážni anjeli'' * oratóriá a muzikály: ''Cyril a Metod – Slovanské oratórium'' (2013, Slovenské národné divadlo) – ako sólista spolu s Dušanom Jarjabekom a Otokarom Kleinom.<ref>[https://www.culture.gov.sk/ministerstvo/medialny-servis/aktuality-ministerstva-kultury/slovanske-oratorium-zavrsi-celostatne-oslavy-1150-vyrocia-prichodu-sv-cyrila-a-sv-metoda-na-nase-uzemie/ Ministerstvo kultúry SR]</ref><ref>[https://www.teraz.sk/import/slovanske-oratorium-cyril-metod/67736-clanok.html TASR – Teraz.sk]</ref><ref>[https://www.ecav.sk/archiv/archiv-2012/scenicke-oratorio-cyril-a-metod-na-iii-ecd ECAV]</ref> * ďalšie muzikálové projekty: ''Matúš Čák Trenčiansky'' (2018, autor Ľubo Horňák), ''Madame de Pompadour'' (NS), ''Mata Hari'' (Muzikálové divadlo NS) * špeciálne podujatia: 70. výročie SNP v Banskej Bystrici (*Vlčia stráž*) * vlastné projekty: kapela '''Dva Svety''' (skladba *Mesto anjelov*)<ref>[https://www.pezinok.sk/novinka/9128/letna-sezona-v-pezinku-sa-zacina-caka-nas-skvely-vecer-plny-hudby-tvorivosti-a-priatelskych-stretnuti Pezinok.sk]</ref> == Diskografia == === So skupinou P.S. === * ''Dobré ráno'' (2001)<ref>[https://www.discogs.com/release/2313916-P-S-Dobré-ráno Discogs – P.S. – Dobré ráno]</ref> * ''Všetko naopak'' (2003)<ref>[https://www.discogs.com/release/2313917-P-S-Všetko-naopak Discogs – P.S. – Všetko naopak]</ref> * ''PSINFO.SK'' (2005)<ref>[https://www.discogs.com/release/2313918-P-S-PSINFOSK Discogs – P.S. – PSINFO.SK]</ref> * ''Bez zbytočných rečí'' (2008)<ref>[https://www.discogs.com/release/2313919-P-S-Bez-zbytočných-rečí Discogs – P.S. – Bez zbytočných rečí]</ref> === So skupinou Babylon === * ''Anjel s diablom'' (2002)<ref>[https://www.discogs.com/release/3510994-Babylon-Anjel-s-diablom Discogs – Babylon – Anjel s diablom]</ref> * ''A Boh sa len díva'' (2004)<ref>[https://www.discogs.com/release/3510995-Babylon-A-Boh-sa-len-díva Discogs – Babylon – A Boh sa len díva]</ref> === S kapelou Dva Svety === * ''Mesto anjelov'' (singel, 2023)<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=dDDD YouTube – Dva Svety – Mesto anjelov]</ref> * ''Viera, nádej a láska'' (2025)<ref>[https://www.pezinok.sk/novinka/9128/letna-sezona-v-pezinku-sa-zacina-caka-nas-skvely-vecer-plny-hudby-tvorivosti-a-priatelskych-stretnuti Pezinok.sk]</ref> === Spolupráce a produkcia === * Peter Fiala – ''Ver mi alebo nie'' (2004), producent<ref>[https://pozdravdoneba.sk/profile/peter-fiala Pozdrav do neba – Peter Fiala]</ref> * Peter Fiala – singel ''Keď nestačí slovenčina'' (2004), spolupráca s Rado Orthom pri aranžmánoch, produkcii a réžii spevu, s hudobnou účasťou Brunna Oravca a Petra Nagya.<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=-dJibdki6Sc YouTube – Brunno Oravec, Peter Nagy, Rado Orth: ''Keď nestačí slovenčina'']</ref><ref>[https://www.peterfiala.estranky.sk/clanky/peter-fiala/peter-fiala.html Peter Fiala – estranky.sk]</ref><ref>[https://topstar.noviny.sk/35093-pred-dvomi-rokmi-zomrel-spevak-peter-fiala TopStar – Noviny.sk]</ref> * Jakub Petraník – ''Neskrotný'' (2008), spolupráca na albume<ref>[https://www.discogs.com/artist/1259896-Jakub-Petraník Discogs – Jakub Petraník]</ref> * Viki Matušovová – ''Skús ma nájsť'' (2009), producent<ref>[https://www.discogs.com/release/4265218-Viki-Matušovová-Skús-Ma-Nájsť Discogs – Viki Matušovová – Skús ma nájsť]</ref><ref>[https://hudba.zoznam.sk/recenzie/2009-11-22-viki-matusovova-skus-ma-najst/ Hudba.sk]</ref> * Tomáš Bezdeda – ''Bronzový'' (2013), spolupráca/nahrávanie<ref>[https://www.discogs.com/release/5071580-Tomáš-Bezdeda-Bronzový Discogs – Tomáš Bezdeda – Bronzový]</ref> * Tublatanka & Citron – ''Silní a nezlomní'' (2017), produkcia<ref>[https://www.musicgate.cz/clanek/tublatanka-a-citron-maji-spolecnou-pisen-silni-a-nezlomni-zahraji-ji-na-spolecnem-turne-po-cesko-slovensku/2516/ MusicGate]</ref> * Arzén – ''Teraz nám vyhráva'' (2017), mixáž a mastering<ref>[https://www.discogs.com/release/11500721-Arz%C3%A9n-Teraz-N%C3%A1m-Vyhr%C3%A1va Discogs – Arzén – Teraz nám vyhráva]</ref><ref>[https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/arzenu-to-teraz-dobre-vyhrava/7263/ Žilinský večerník]</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/artist/3510994-Brunno-Oravec Brunno Oravec na Discogs] – profil, diskografia a hudobné spolupráce * [https://www.youtube.com/user/brunnotools Oficiálny kanál na YouTube] – videá a hudobné ukážky * [https://www.facebook.com/oravecbrunno/ Oficiálny Facebook profil] <!-- [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí hudobní producenti]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí hudobníci]] [[Kategória:Slovenskí umelci]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Osobnosti z Partizánskeho]] --> 5digiig8p13lbe7dtfpkqcjye5c9z3q 0 736395 8226443 8225665 2026-05-30T22:58:19Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/TeslaBot|TeslaBot]] ([[User_talk:TeslaBot|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8091281 wikitext text/x-wiki {{Infobox Postava | Meno = Fantômas | Dielo = | Obrázok = Fantomas 1911.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis = Obálka vydania prvého dielu Fantomasa z roku [[1911]]. | Autor = [[Marcel Allain]], [[Pierre Souvestre]] | Ilustrátor = | Herec = [[René Navarre]], [[Edward Roseman]], [[Jean Galland]], [[Marcel Herrand]], [[Maurice Teynac]], [[Jean Marais]], [[Helmut Berger]] | Dabing = [[Paul Bernard]], [[Raymond Pellegrin]], [[Roger Carel]], [[Philippe Clay]], [[Med Hondo]] | Slovenský dabing = | Prvý výskyt = ''Fantômas'' ([[1911]]) | Posledný výskyt = ''Fantômas Mène le Bal'' ([[1963]]) | Typ diela = | Celé meno = | Prezývka = Arcivojvoda Juan North | Dátum narodenia = | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Pohlavie = [[muž]] | Druh bytosti = | Schopnosť = | Povolanie = [[sériový vrah]], hlava zločinu | Rodina = | Manžel(ka) = | Potomkovia = Vladimir (s neznámym priezviskom) | Náboženstvo = | Národnosť = neznáma | Portál 1 = Literatúra | Portál 2 = Film | Portál 3 = Francúzsko | Portál 4 = | Portál 5 = }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička zarovnanie = | hlavička pozadie = | podnadpis = | podnadpis zarovnanie = | podnadpis pozadie = | šírka = | obrázok1 = П'єр Сувестр.JPG | šírka1 = 150 | popis1 = [[Pierre Souvestre]]{{--}}tvorca postavy a spoluautor knihy | obrázok2 = Marcel Allain (1885-1969).jpg | šírka2 = 130 | popis2 = [[Marcel Allain]]{{--}}tvorca postavy a spoluautor knihy }} '''Fantômas''' je [[francúzsko|francúzska]] [[fiktívna postava]], ktorú vytvorili v roku [[1910]] francúzski spisovatelia [[Pierre Souvestre]] a [[Marcel Allain]]. Postava zločinca sa objavila okrem viacerých [[Kniha|kníh]] aj vo [[Filmové dielo|filmoch]], [[Seriál|seriáloch]] či [[Kominterna|komiksoch]] rôznych žánrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Criminal History of Fantômas, France's Favorite Fictional Villain | url = http://www.atlasobscura.com/articles/the-criminal-history-of-fantomas-frances-favorite-fictional-villain | vydavateľ = Atlas Obscura | dátum vydania = 2017-01-25 | dátum prístupu = 2025-09-13 | jazyk = en | meno = Sarah | priezvisko = Laskow}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fantomas | url = https://www.coolfrenchcomics.com/fantomas.htm | vydavateľ = www.coolfrenchcomics.com | dátum prístupu = 2025-09-17}}</ref> == História kníh a postavy == Fantômas bol hlavnou postavou románového cyklu tridsiatich dvoch zväzkov, ktorý v roku [[1911]] vytvorili Pierre Souvestre a Marcel Allain a s veľkou publicitou ho vydalo vydavateľstvo [[Fayard]]. [[Román|Romány]] sa tešili úspechu až do vojny v roku [[1914]]. V deji je Fantômas, anonymný bandita, ktorý stojí za monštruóznymi zločinmi a provokuje políciu, ktorú zastupuje [[inšpektor]] Juve. Juve, sprevádzaný [[Novinár|novinárom]] Jérômom Fandorom a jeho snúbenicou Hélène, sa bez úspechu snažia chytiť diabolského zločinca, ktorý vždy unikne na poslednú chvíľu. Úspech kníh zachránil cyklus z roku [[1913]] od [[Louis Feuillade|Louis Feuilladeho]], ktorý vytvoril päť filmov ságy, ktoré boli široko distribuované po celom svete. Symbolika tohto nekonečného boja medzi dobrom a zlom bola často zosmiešňovaná (napr. komediálna séria [[Fantomas (filmová séria)|Fantomas]]). Prozaik [[Raymond Queneau]] venoval v diele ''Bâtons, chiffres et lettres'' pútavú štúdiu Fantômasovým zločinom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FANTÔMAS | url = https://www.universalis.fr/encyclopedie/fantomas/ | vydavateľ = Encyclopædia Universalis | dátum prístupu = 2025-09-13 | jazyk = fr-FR | meno = Encyclopædia | priezvisko = Universalis}}</ref> == Vyobrazenie postavy == === Filmy === * Päťdielna filmová séria z [[10. roky 20. storočia|10. rokov]]: ** [[1913]]: ''Fantômas'' ** 1913: ''Juve contre Fantômas'' ** 1913: ''Le Mort qui tue'' ** [[1914]]: ''Fantômas contre Fantômas'' ** 1914: ''Le Faux Magistrat'' * Trojdielna filmová séria zo [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]: ** [[1964]]: ''[[Fantomas]]'' ** [[1965]]: ''[[Fantomas sa hnevá]]'' ** [[1967]]: ''[[Fantomas kontra Scotland Yard]]'' * Nezávisle filmy: ** [[1932]]: ''Fantômas'' ** [[1947]]: ''Fantômas'' ** [[1949]]: ''Fantômas contre Fantômas'' === Televízia === * [[1980]]: ''Fantômas'' (4 dielny seriál) == Galéria == <gallery> Súbor:Fantômas est ressuscité ? fascicule n°1.jpg Súbor:Fantômas - affiche du film de Paul Fejos, 1932.jpg Súbor:Gino Starace - Fantômas (Souvestre & Allain) - La Main coupée.jpg </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.blackgate.com/2010/11/12/fantomas-an-introduction/ Fantomas: An Introduction] [[Kategória:Fiktívne postavy]] [[Kategória:Filmové postavy]] [[Kategória:Literárne postavy]] [[Kategória:Fiktívni zločinci]] fqssjaen260ixf1x6r8dr95duqgxoib 8226444 8226443 2026-05-30T22:59:47Z Fillos X. 212061 8226444 wikitext text/x-wiki {{Infobox Postava | Meno = Fantômas | Dielo = | Obrázok = Fantomas 1911.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis = Obálka vydania prvého dielu Fantomasa z roku [[1911]]. | Autor = [[Marcel Allain]], [[Pierre Souvestre]] | Ilustrátor = | Herec = [[René Navarre]], [[Edward Roseman]], [[Jean Galland]], [[Marcel Herrand]], [[Maurice Teynac]], [[Jean Marais]], [[Helmut Berger]] | Dabing = [[Paul Bernard (režisér)|Paul Bernard]], [[Raymond Pellegrin]], [[Roger Carel]], [[Philippe Clay]], [[Med Hondo]] | Slovenský dabing = | Prvý výskyt = ''Fantômas'' ([[1911]]) | Posledný výskyt = ''Fantômas Mène le Bal'' ([[1963]]) | Typ diela = | Celé meno = | Prezývka = Arcivojvoda Juan North | Dátum narodenia = | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Pohlavie = [[muž]] | Druh bytosti = | Schopnosť = | Povolanie = [[sériový vrah]], hlava zločinu | Rodina = | Manžel(ka) = | Potomkovia = Vladimir (s neznámym priezviskom) | Náboženstvo = | Národnosť = neznáma | Portál 1 = Literatúra | Portál 2 = Film | Portál 3 = Francúzsko | Portál 4 = | Portál 5 = }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička zarovnanie = | hlavička pozadie = | podnadpis = | podnadpis zarovnanie = | podnadpis pozadie = | šírka = | obrázok1 = П'єр Сувестр.JPG | šírka1 = 150 | popis1 = [[Pierre Souvestre]]{{--}}tvorca postavy a spoluautor knihy | obrázok2 = Marcel Allain (1885-1969).jpg | šírka2 = 130 | popis2 = [[Marcel Allain]]{{--}}tvorca postavy a spoluautor knihy }} '''Fantômas''' je [[francúzsko|francúzska]] [[fiktívna postava]], ktorú vytvorili v roku [[1910]] francúzski spisovatelia [[Pierre Souvestre]] a [[Marcel Allain]]. Postava zločinca sa objavila okrem viacerých [[Kniha|kníh]] aj vo [[Filmové dielo|filmoch]], [[Seriál|seriáloch]] či [[Kominterna|komiksoch]] rôznych žánrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Criminal History of Fantômas, France's Favorite Fictional Villain | url = http://www.atlasobscura.com/articles/the-criminal-history-of-fantomas-frances-favorite-fictional-villain | vydavateľ = Atlas Obscura | dátum vydania = 2017-01-25 | dátum prístupu = 2025-09-13 | jazyk = en | meno = Sarah | priezvisko = Laskow}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fantomas | url = https://www.coolfrenchcomics.com/fantomas.htm | vydavateľ = www.coolfrenchcomics.com | dátum prístupu = 2025-09-17}}</ref> == História kníh a postavy == Fantômas bol hlavnou postavou románového cyklu tridsiatich dvoch zväzkov, ktorý v roku [[1911]] vytvorili Pierre Souvestre a Marcel Allain a s veľkou publicitou ho vydalo vydavateľstvo [[Fayard]]. [[Román|Romány]] sa tešili úspechu až do vojny v roku [[1914]]. V deji je Fantômas, anonymný bandita, ktorý stojí za monštruóznymi zločinmi a provokuje políciu, ktorú zastupuje [[inšpektor]] Juve. Juve, sprevádzaný [[Novinár|novinárom]] Jérômom Fandorom a jeho snúbenicou Hélène, sa bez úspechu snažia chytiť diabolského zločinca, ktorý vždy unikne na poslednú chvíľu. Úspech kníh zachránil cyklus z roku [[1913]] od [[Louis Feuillade|Louis Feuilladeho]], ktorý vytvoril päť filmov ságy, ktoré boli široko distribuované po celom svete. Symbolika tohto nekonečného boja medzi dobrom a zlom bola často zosmiešňovaná (napr. komediálna séria [[Fantomas (filmová séria)|Fantomas]]). Prozaik [[Raymond Queneau]] venoval v diele ''Bâtons, chiffres et lettres'' pútavú štúdiu Fantômasovým zločinom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FANTÔMAS | url = https://www.universalis.fr/encyclopedie/fantomas/ | vydavateľ = Encyclopædia Universalis | dátum prístupu = 2025-09-13 | jazyk = fr-FR | meno = Encyclopædia | priezvisko = Universalis}}</ref> == Vyobrazenie postavy == === Filmy === * Päťdielna filmová séria z [[10. roky 20. storočia|10. rokov]]: ** [[1913]]: ''Fantômas'' ** 1913: ''Juve contre Fantômas'' ** 1913: ''Le Mort qui tue'' ** [[1914]]: ''Fantômas contre Fantômas'' ** 1914: ''Le Faux Magistrat'' * Trojdielna filmová séria zo [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]: ** [[1964]]: ''[[Fantomas]]'' ** [[1965]]: ''[[Fantomas sa hnevá]]'' ** [[1967]]: ''[[Fantomas kontra Scotland Yard]]'' * Nezávisle filmy: ** [[1932]]: ''Fantômas'' ** [[1947]]: ''Fantômas'' ** [[1949]]: ''Fantômas contre Fantômas'' === Televízia === * [[1980]]: ''Fantômas'' (4 dielny seriál) == Galéria == <gallery> Súbor:Fantômas est ressuscité ? fascicule n°1.jpg Súbor:Fantômas - affiche du film de Paul Fejos, 1932.jpg Súbor:Gino Starace - Fantômas (Souvestre & Allain) - La Main coupée.jpg </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.blackgate.com/2010/11/12/fantomas-an-introduction/ Fantomas: An Introduction] [[Kategória:Fiktívne postavy]] [[Kategória:Filmové postavy]] [[Kategória:Literárne postavy]] [[Kategória:Fiktívni zločinci]] jv1nnbdb18wvrqg9c8sw25xe2r6kbpr 0 736667 8226251 8091556 2026-05-30T13:21:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226251 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Trevor Knight | Rodné meno = | Dátum narodenia = {{dnv|1954}} | Miesto narodenia = [[Anglicko]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Hrá na nástroje = [[klavír]], [[syntetizátor]] | Žáner = [[New Wave (hudba)|New Wave]] | Pôsobenie = [[hudobník]], [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[Divadlo (umenie)|divadelný]] [[zvukový dizajnér]], [[režisér]] | Manželka = | Priateľka = [[Gay Woodsová]] (1987 – 2002) | Deti = Lillian (* 1987)<br/>'''Vnúčatá:'''<br/>Scott (* 2013)<br/>Isla (* 2016) | Alma mater = [[Dublin Institute of Technology|Bolton Street College]] | Roky pôsobenia = | Súvisiace články = Naima<br>[[Auto Da Fé (hudobná skupina)|Auto Da Fé]] (1980 – 1986) | Webstránka = }} '''Trevor Knight''' (* [[1954]], [[Anglicko]], [[Spojené kráľovstvo]]) je írsky [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[Divadlo (umenie)|divadelný]] [[zvukový dizajnér]] a [[režisér]].<ref name="CMC">{{cite web|title=Trevor Knight|url=https://www.cmc.ie/composers/trevor-knight|publisher=Contemporary Music Centre|access-date=2020-11-30|language=en|date=2018-09-20}}</ref> Narodil sa v Anglicku a ako dieťa sa presťahoval do [[Severné Írsko|Severného Írska]], kde ho začal zaujímať [[klavír]]. Krátko navštevoval [[Dublin Institute of Technology|Bolton Street College]] v [[Dublin]]e a práve tu založil svoju prvú hudobnú skupinu Naima.<ref name="AOS">{{cite web|title=Music: Trevor Knight|url=http://aosdana.artscouncil.ie/members/knight/|publisher=[[Aosdána]]|access-date=2020-11-30|accessdate=2025-09-18|archiveurl=https://web.archive.org/web/20250522043909/https://aosdana.artscouncil.ie/members/knight/|archivedate=2025-05-22}}</ref> Počas svojho pobytu v [[Holandsko|Holandsku]] spolu s [[Gay Woodsová|Gay Woodsovou]] založil [[New Wave (hudba)|New Wave]] skupinu [[Auto Da Fé (hudobná skupina)|Auto Da Fé]].<ref name="im">{{cite journal|last=O'Regan|first=John|title=An Irish Original|journal=Irish Music|volume=5|issue=9|year=2000|url=http://gaywoods.homestead.com/irishmusicmagazineinterview.html|access-date=30 November 2020}}</ref> Keď sa v roku 1986 skupina rozpadla, Trevor sa začal venovať komponovaniu hudby a divadelnému zvukovému dizajnu.<ref>{{cite web|url=http://www.calypso.ie/documents/five-kinds-programme-2.pdf|title=Five Kinds of Silence programme|access-date=30 November 2020|publisher=Calypso Productions|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20071118194929/http://www.calypso.ie/documents/five-kinds-programme-2.pdf|archive-date=18 November 2007}}</ref> V roku 2007 bol zvolený do asociácie [[Aosdána]].<ref name="CMC" /> == Diskografia == === So skupinou Auto Da Fé === *''5 Singles and 1 Smoked Cod'' (1984, Stoic; kompilácia singlových skladieb, vrátane „[[Man of Mine]]“) *''Tatitum'' (1985, Spartan) *''Songs for Echo'' (2001, Hux; živé nahrávky z roku 1983)<ref>{{cite web |url=http://www.irishmusicdb.com/a/autodafe/adf_biography.htm |title=Auto Da Fe Biography |access-date=2008-02-03 |work=irishmusicdb.com }}</ref> === S ďalšími umelcami=== * ''[[Hold Me Now (album)|Hold Me Now]]'' – [[Johnny Logan (spevák)|Johnny Logan]] – „Heartbroken Man“ * ''[[Under the Influence (Mary Coughlan)|Under the Influence]]'' – [[Mary Coughlan (speváčka)|Mary Coughlan]] – klavír, [[syntetizátor]] * ''[[Live For Ireland]]'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/artist/1070028-Trevor-Knight Trevor Knight] na [[Discogs]] * {{Imdb_meno|id=nm4916847}} == Zdroj == {{Preklad|en|Trevor Knight (Irish musician)|1286394534}} {{DEFAULTSORT:Knight, Trevor}} [[Kategória:Írski hudobníci]] [[Kategória:Írski skladatelia modernej hudby]] crsrr7238801mmxb24k780gluvxd1hd 0 737175 8226242 8100351 2026-05-30T12:58:14Z Ilias cdv 296423 Changed the library's director name to Michaela Mayr (position held since 1. April 2026) 8226242 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.206247194948105|16.36682792388661|display=title}} {{Infobox Knižnica | Názov knižnice = Rakúska národná knižnica | Obrázok = Neue Burg Vienna June 2006 271.jpg | Veľkosť obrázka = <!-- automatická veľkosť je 200px --> | Popis = <!-- Základné informácie --> | Typ = [[národná knižnica]] | Právna forma = | IČO = | DIČ = | Založenie = [[1368]] | Zánik = | Zakladateľ = | Zriaďovateľ = | Sídlo = [[Hofburg (Viedeň)|Hofburg]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | Riaditeľ = Michaela Mayr | Počet zamestnancov = <!-- Knižničný fond --> | Veľkosť fondu = 12 229 285 | Knihy = | Periodiká = | Knihy a zviazané periodiká = | Špeciálne dokumenty = | Staré tlače = <!-- Štatistika --> | Počet používateľov = | Návštevnosť = | Počet výpožičiek = <!-- Kontaktné údaje --> | Adresa = Heldenplatz, Viedeň | Telefón = | E-mail = | Web = [https://www.onb.ac.at/ www.onb.ac.at] | Poznámka = }} '''Rakúska národná knižnica''' ({{V jazyku|deu|''Österreichische Nationalbibliothek''}}, skratka '''ÖNB''' alebo '''OeNB'''; predtým '''Dvorská knižnica''', {{V jazyku|deu|''Hofbibliothek''}}) je [[národná knižnica]] [[Rakúsko|Rakúska]] a so 7,4 miliónmi položiek vo svojich zbierkach súčasne najväčšia knižnica tejto krajiny. == Popis == [[Súbor:Nationalbibliothek01.jpg|vľavo|náhľad|177x177bod|[[Prunksaal Rakúskej národnej knižnice|Prunksaal]] (bývalá Dvorská knižnica)]] Knižnica má sídlo v paláci [[Hofburg (Viedeň)|Hofburg]] vo [[Viedeň|Viedni]]; niektoré jej zbierky sa od roku [[2005]] nachádzajú aj v barokovom paláci [[Palais Mollard-Clary]]. Knižnica bola založená rodom [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a pôvodne sa nachádzala v budove dnešnej sály ''[[Prunksaal Rakúskej národnej knižnice|Prunksaal]]'' a bola nazývaná ''Dvorskou knižnicou''. K zmene mena na jej dnešnú podobu došlo po roku [[1920]].<ref name="LibONB">[http://www.onb.ac.at/ev/about/history/history_text.htm ''NB online – The National Library – History (overview)''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050114134201/http://www.onb.ac.at/ev/about/history/history_text.htm |date=2005-01-14 }}, Österreichische Nationalbibliothek, 2006</ref> Od [[1876]] bol správcom knižnice [[Ferdinand Menčík]]. Zbierky knižnice pozostávajú z [[Papyrus (výrobok)|papyrusov]], [[Rukopis (písanie)|rukopisov]], starých a vzácnych kníh, [[Mapa|máp]], [[glóbus]]ov, hudby, [[portrét]]ov, [[Grafika (výtvarné umenie)|grafiky]], [[Snímka (fotografia)|fotografií]], [[autogram]]ov a [[plagát]]ov, rovnako ako z diel písaných v [[Esperanto|esperante]] a ďalších [[Umelý jazyk|umelých jazykoch]]. Tieto materiály sú uschované v rôznych zbierkach a prístupné len k [[Výskum|vedeckému bádaniu]]. V tejto knižnici sa nachádza jeden z rukopisov [[Fredegarova kronika|Fredegarovej kroniky]], ktorá ako jediná popisuje osídlenie českého územia [[Slovania|Slovanmi]] v [[7. storočie|7. storočí]], zároveň je jediným dielom, ktorý popisuje existenciu [[Samova ríša|Samovej ríše]]. == Zbierky == Jednou z hlavných úloh Rakúskej národnej knižnice je zhromažďovanie a archivácia všetkých publikácií vydávaných v Rakúsku (vrátane elektronických médií). V závislosti na zákone o danom médiu musia byť do Národnej knižnice doručené štyri exempláre, a v prípade ďalších tlačovín dva [[Povinný výtlačok|povinné výtlačky]] každého [[Periodikum|periodika]] vychádzajúceho v Rakúsku. Okrem toho knižnica zbiera všetky diela rakúskych autorov vydané v zahraničí, rovnako ako také diela, ktoré sa týkajú Rakúšanov alebo rakúskeho ducha a kultúry. Ďalšie publikácie zo zahraničia sú vyberané so zvláštnym dôrazom na oblasť humanitných vied. Úlohy a služby národnej knižnice zahŕňajú rozširovanie zbierok a ich sprístupnenie prostredníctvom miestneho a vzdialeného výpožičného systému, [[Rešeršná služba|rešeršných služieb]], informačného a reprodukčného servisu. Zákonom stanovená všeobecná vzdelávacia povinnosť je dodržiavaná aj prostredníctvom spolupráce s univerzitami, školami a inštitúciami pre vzdelávanie dospelých. Celkovo knižnica obsahuje viac ako sedem miliónov položiek, z ktorých približne tri milióny tvoria tlačené materiály. === Rukopisy a vzácne knihy === [[Súbor:Widmungsbild_Juliana_Anikia_(Wiener_Dioskurides).jpg|náhľad|Stránka (fol. 6 verso) z ''[[Viedenský Dioskourides|Viedenského Dioskurida]]'' zobrazujúca princeznú [[Anicia Juliana|Julianu Anikiu]] a alegórie Štedrosti a Inteligencie]] [[Súbor:Globenmuseum_17.jpg|náhľad|Zbierka [[Glóbus|glóbusov]], umiestnená v Palais Mollard-Clary]] Táto zbierka, ktorá siaha od [[4. storočie|4. storočia]] do súčasnosti, obsahuje [[Antika|antické]], [[Stredovek|stredoveké]] a moderné rukopisy takmer zo všetkých písomných kultúr. Medzi významné položky tejto zbierky patrí ''[[Notitia ecclesiarum urbis Romae]]'' zo [[7. storočie|7. storočia]] a ''[[Viedenský Dioskourides]]'', ktorý bol v roku [[1997]] zapísaný do registra [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] [[Pamäť sveta]] ako uznanie jeho svetového významu a výnimočnej univerzálnej hodnoty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vienna Dioscurides | url = http://portal.unesco.org/ci/en/ev.php-URL_ID=22639&URL_DO=DO_TOPIC&URL_SECTION=201.html | jazyk = en | dátum prístupu = 2022-02-27 | dátum archivácie = 2010-06-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100620194414/http://portal.unesco.org/ci/en/ev.php-URL_ID=22639&URL_DO=DO_TOPIC&URL_SECTION=201.html | vydavateľ = United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.onb.ac.at Österreichische Nationalbibliothek] – domovská stránka == Zdroj == {{Preklad|cs|Rakouská národní knihovna|24730322}} {{Národné knižnice Európy}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rakúska národná knižnica| ]] [[Kategória:Stavby vo Viedni]] [[Kategória:Národné knižnice]] [[Kategória:Knižnice v Rakúsku]] [[Kategória:Múzeá vo Viedni]] 0nvm2xb5ku08wcxvf78yqujhyn20xc5 0 739102 8226465 8177340 2026-05-31T01:19:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226465 wikitext text/x-wiki {{Infobox Múzeum | Meno = Veľké egyptské múzeum | Obrázok = | Popis obrázka = Hlavný vchod do Veľkého egyptského múzea | Adresa = | Mesto = [[Gíza]] | Krajina = [[Egypt]] | Rok založenia = [[2025]] | Rok zatvorenia = | Typ = Múzeum | Zbierka = viac ako 50 000 predmetov | Návštevníci = | Súčasť = | Riaditeľ = | Kurátor = | Web = {{url|https://gem.eg}} | Commons = Grand Egyptian Museum | Portál1 = }} '''Veľké egyptské múzeum''' (skratka '''GEM''' z {{eng|''Grand Egyptian Museum''}}), je [[Archeológia|archeologické]] [[múzeum]] venované [[Staroveký Egypt|starovekému Egyptu]] a je umiestnené neďaleko [[Nekropola pri Gíze|pyramíd v Gíze]]. Výstavný priestor je najväčším monotematickým múzeom na svete, keďže je venovaný jedinej [[Civilizácia|civilizácii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Egyptian Museum (GEM) {{!}} Opening, Location, History, Collection, Architect, & Facts {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/Grand-Egyptian-Museum | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2025-11-03 | dátum prístupu = 2025-11-04 | jazyk = en}}</ref> Veľké egyptské múzeum uvádza návštevníkov do života v starovekom Egypte v rozsiehlom komplexe s počtom artefaktov prevyšujúcim 50 000, ku ktorým patrí viac ako 5 000 predmetov z [[Tutanchamón|Tutanchamónovej]] hrobky,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Egyptian Museum partially opens to public | url = https://www.bbc.com/news/articles/c4gdjpdd18yo | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2024-10-16 | dátum prístupu = 2025-11-04 | jazyk = en-GB}}</ref> ako aj dosiaľ nevystavované artefakty, napríklad druhá „slnečná loď“ [[Faraón|faraóna]] [[Chufu|Chufua]]. Múzeum vystavuje na 22 000 štvorcových metroch a ďalšie priestory sú určené laboratóriám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Neďaleko pyramíd v Gíze otvorili Veľké egyptské múzeum | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/nedaleko-pyramid-v-gize-otvorili-vel/917624-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-11-01 | dátum prístupu = 2025-11-04 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Otvorenie == Otvárací ceremoniál sa konal [[1. november|1. novembra]] [[2025]], pričom Slovensko zastupoval [[Zoznam ministrov zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|minister zahraničných vecí]] [[Juraj Blanár]]. Pre verejnosť je Veľké egyptské múzeum otvorené symbolicky od [[4. november|4. novembra]] [[2025]], keďže tento deň je 103. výročím objavenia hrobky faraóna Tutanchamóna. Za dokončenie múzea sa zasadzoval prezident [[Abd al-Fattáh as-Sísí]] s cieľom posilniť ekonomiku krajiny. Výstavba začala už v roku [[2005]]. == Múzeum == [[Súbor:Logo of the Grand Egyptian Museum.svg||náhľad|upright|Logo múzea]] [[Súbor:A guide map of the Grand Egyptian Museum facilities.png|náhľad|upright|Mapka múzea]] Budovu múzea navrhla [[Írsko|írska]] [[Architekt|architektka]] [[Roisin Heneghanová]] z [[Dublin|dublinského]] štúdia Heneghan Peng Architects ako víťazka architektonickej súťaže, v ktorej bolo posudzovaných 1 588 projektov. V druhom kole súťaže s 20 projektmi sa pritom ocitol aj návrh z Česka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čeští architekti zazářili v prestižní světové soutěži na nové egyptské muzeum | url = https://cesky.radio.cz/cesti-architekti-zazarili-v-prestizni-svetove-soutezi-na-nove-egyptske-muzeum-8075298 | vydavateľ = Radio Prague International | dátum vydania = 2003-06-25 | dátum prístupu = 2025-11-04 | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20250126094647/https://cesky.radio.cz/cesti-architekti-zazarili-v-prestizni-svetove-soutezi-na-nove-egyptske-muzeum-8075298 | dátum archivácie = 2025-01-26 }}</ref> V presklenom vstupnom [[Átrium|átriu]] s výhľadom na pyramídy stojí viac ako 3000-ročná socha faraóna [[Ramesse II.|Ramesseho II.]], ktorá pôvodne stála pred hlavnou železničnou stanicou v [[Káhira|Káhire]]. Na vstupnom schodisku, ktoré vedie k halám, sú umiestnené ďalšie sochy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Grand Egyptian Museum (GEM) | url = https://www.experienceegypt.eg/en/attraction-details/346/the-grand-egyptian-museum-gem- | vydavateľ = Experience Egypt | dátum prístupu = 2025-11-04 | jazyk = en}}</ref> Dvanásť galérií sa venuje historickým dejinným obdobiam, ako [[Preddynastické obdobie (Egypt)|preddynastické obdobie]], [[stredná ríša]], [[nová ríša]], helenistický a rímsky Egypt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = For the First Time, All 5,000 Objects Found Inside King Tut's Tomb Will Be Displayed Together | url = https://www.smithsonianmag.com/travel/grand-egyptian-museum-next-big-thing-180961333/ | vydavateľ = Smithsonian Magazine | dátum prístupu = 2025-11-04 | jazyk = en | meno = Allison | priezvisko = Keyes}}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Tutankhamun's mask in the Grand Egyptian Museum.jpg|Záber z dňa otváracieho ceremoniálu GEM, zástupcovia krajín pred zlatou maskou faraóna Tutanchamóna Súbor:The golden mask of Pharaoh Tutankhamun (GEM).jpg|náhľad|Dav návštevníkov pred zlatou maskou Tutanchamóna (GEM) Súbor:Grand Hall (Atrium).jpg|Átrium GEM Súbor:Grand Staircase (GEM).jpg|Hlavné schodisko GEM Súbor:Giseh Sonnenbarke 07.jpg|[[Chufuova loď]] Súbor:Queen Hatshepsut, 1479-1458 BCE (GEM).jpg|Socha faraónky [[Hatšepsut]] </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://gem.eg/ Oficiálny web] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Múzeá v Egypte]] [[Kategória:Egyptologické múzeá]] [[Kategória:Architektúra z 2025]] [[Kategória:Gíza]] meb6fewohv26wtsaj1eed3gy6ac64zz 2 739646 8226434 8121526 2026-05-30T22:39:21Z Fillos X. 212061 8226434 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemický prvok | Farba infoboxu = halogén | Protónové číslo = 35 | Prvok vľavo = 34 | Prvok vpravo = 36 | Prvok hore = 17 | Prvok dole = 53 | Vzhľad = hnedo-červená kvapalina | Obrázok = Bromine-ampoule.jpg | Emisné spektrá = | Absorpčné spektrá = | Séria = [[halogén]]y, [[nekov]]y | Skupina = 17 | Perióda = 4 | Blok = p | Atómová hmotnosť = 79.904 | Atómový polomer = 120 | Atómový polomer vypočítaný = | Kovalentný polomer = 120 | Kovový polomer = | Van der Waalsov polomer = 185 | Iónový polomer = 195 | Iónový polomer pre ión = Br^- | Elektronegativita = 2.96 | Ionizačná energia1 = 1139.9 | Ionizačná energia2 = 2103 | Ionizačná energia3 = 3470 | Ionizačná energia4 = | Oxidačné čísla = '''-I''', '''I''', '''III''', '''V''', VII | Štandardný elektródový potenciál = 1.065 | Štandardný elektródový potenciál rovnica = Br₂/Br^- | Poznámka = | Skupenstvo = [[Kvapalina|kvapalné]] | Hustota = 3.1028 | Teplota topenia = 265.8 | Teplota varu = 332.0 | Teplota sublimácie = | Kritický bod teplota = 588 | Kritický bod tlak = 10.34 | Trojný bod teplota = | Trojný bod tlak = | Skupenské teplo topenia = 10.571 | Skupenské teplo varu = 29.96 | Tepelná kapacita = 75.69 | Tlak pary 1 = 185 | Tlak pary 10 = 201 | Tlak pary 100 = 220 | Tlak pary 1000 = 244 | Tlak pary 10000 = 276 | Tlak pary 100000 = 332 | Kryštálová sústava = [[Rombická sústava|rombická]] | Magnetizmus = [[Diamagnetizmus|diamagnetický]] | Elektrický odpor = 7.8x10¹⁰ | Súčiniteľ tepelnej vodivosti = 0.122 | Tepelná rozťažnosť = | Rýchlosť zvuku = 206 | Youngov modul = | Pružnosť v šmyku = | Objemová pružnosť = | Poissonova konštanta = | Mohsova stupnica tvrdosti = | Brinellova tvrdosť = | CAS = 7726-95-6 | Izotopy = {{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop | Nukleónové číslo = 79 | Protónové číslo = 35 | Percentuálne zastúpenie = 50.69 }} {{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop | Nukleónové číslo = 81 | Protónové číslo = 35 | Percentuálne zastúpenie = 49.31 }} | Izotopy poznámka = | Commons = Category:Bromine }} '''Bróm,''' ''Bromum'' (gr. ''βρῶμος'' - brómos, v preklade "silno zapáchajúci") je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľke prvkov]]; má [[Chemická značka|symbol]] '''Br''' a [[protónové číslo]] 35. Pri izbovej teplote je to červenohnedá [[kvapalina]] ktorá sa ľahko odparuje. Jeho [[para]] je podobne zfarbená, má ostrý, štiplavý zápach a je veľmi toxická. Nezávisle ho izolovali dvaja chemici, [[Carl Jacob Löwig]] (v roku 1825) a [[Antoine-Jérôme Balard|Antoine Jérôme Balard]] (v roku 1826). Elementárny bróm je veľmi reaktívny, preto sa v prírode nevyskytuje vo voľnej forme (Br₂) ale iba vo forme zlúčeniny. Izolovať sa dá z bezfarebných rozpustných kryštalických [[Halogenid|halogenidových]] [[Soľ (chémia)|solí]] podobných kuchynskej soli, rovnako ako aj ostatné [[Halogén|halogény]]. Hoci je v zemskej kôre pomerne vzácny, vysoká rozpustnosť [[Bromid|bromidového]] iónu (Br{{Sup|−}}) spôsobila jeho nahromadenie v oceánoch. Komerčne sa bróm ľahko extrahuje z odparovacích nádrží so soľným roztokom, najmä v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Izrael|Izraeli]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Bromine|wikt=bróm|štítok=bróm}} == Zdroj == {{Preklad | jazyk = en | článok = Bromine | revízia = 1317931174 }} {{Periodická tabuľka}} <!-- [[Kategória:Bróm| ]] [[Kategória:Halogény]] [[Kategória:Nekovy]] --> o9ye7ml28fs9tss9o23h2o7a9q4t4dh 0 742176 8226399 8209464 2026-05-30T20:21:50Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Knihy o filme]] pomocou použitia HotCat 8226399 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha | Názov = Encyklopédia filmu | Originálny názov = | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Autor = [[Richard Blech]] | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = [[Slovenčina|slovenský]] | Krajina vydania = {{SVK}} [[Slovensko]] | Nakladateľstvo originálneho vydania = [[Vydavateľstvo Obzor]] | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[1993]] | ISBN 1. vydania originálu = | ID 1. vydania originálu = | Ilustrátor originálneho vydania = Tibor Hrabovský | Literárne obdobie = | Literárny smer = | Literárny druh = [[epika]] | Literárny žáner = filmová [[encyklopédia]] | Séria = | Diel pred = | Diel po = | Portál1 = Film | Portál2 = Slovensko | Portál3 = | Portál4 = }} '''''Encyklopédia filmu''''' je [[Slovensko|slovenská]] [[encyklopédia]] zaoberajúca sa svetovou [[Kinematografia|kinematografiou]], ktorá bola vytvorená kolektívom autorov pod vedením [[Richard Blech|Richarda Blecha]]. Bola publikovaná [[Vydavateľstvo Obzor|Vydavateľstvom Obzor]] v [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1993]]. Encyklopédia má tvrdú väzbu a obsahuje 1055 [[Strana (kniha)|strán]]. Kniha sumarizuje fakty o tvorcoch, dielach, javoch, udalostiach, technických prostriedkoch a iných zaujímavých oblastiach filmovej tvorby zoradených [[Abeceda (jazykoveda)|abecedne]]. Podobnou knihou od Blecha je ''[[Malá encyklopédia filmu]]'' z roku [[1974]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DIKDA {{!}} Digitálna knižnica SNK | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:0e7a3bea-c2a5-44e1-909a-e75a490ff035?page=uuid:9eb0c39d-7961-44dd-9a66-f37b64aeaa32&fulltext=%22Buben%C3%ADkove%20osudy%22 | vydavateľ = Slovenská národná knižnica | miesto = Martin | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-29 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Popis: Encyklopédia filmu / :: Online katalog | url = https://sclib.svkk.sk/sck01/Record/000069398/Description? | vydavateľ = sclib.svkk.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Richard Blech, kolektiv autorů | odkaz na autora = | titul = Encyklopédia filmu | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/encyklopedia-filmu-283482 | vydavateľ = databazeknih.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = }}</ref> == Kolektív == Na knihe spolupracovali:<ref name=":0" /> * [[Richard Blech]]{{--}}zostavovateľ, kompilátor * Július Dzurek{{--}}autor * [[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Peter Mihálik]]{{--}}autor * Gizela Miháliková{{--}}autor * Štefan Vraštiak{{--}}autor * Pavel Taussig{{--}}autor * Tibor Hrabovský{{--}}ilustrátor == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = Encyklopédia filmu | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = }} == Pozri aj == * [[Malá encyklopédia filmu]] == Externé odkazy == * [https://arl1.library.sk/arl-umb/sk/detail-umb_un_cat.1-423433-Encyklopedia-filmu/?utm_source=copilot.com Univerzitná knižnica Mateja Bela v Banskej Bystrici] * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047154-Encyklopedia-filmu-kniha/ Katalóg SFÚ] [[Kategória:Knihy z 1993]] [[Kategória:Slovenské encyklopédie]] [[Kategória:Filmové encyklopédie]] [[Kategória:Knihy Richarda Blecha]] [[Kategória:Knihy o filme]] 1i1oe2jjfgfj2eih5d9649z0e6gh3sp 0 742259 8226446 8150015 2026-05-30T23:01:49Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/TeslaBot|TeslaBot]] ([[User_talk:TeslaBot|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8144789 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Hudobný umelec | Meno = J. A. Seazer | Obrázok = | Landscape = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = japonský hudobný skladateľ | Titul = | Celé meno = | Rodné meno = Terahara Takaak | Umelecké mená = Julius Arnest Seazer | Dátum narodenia = {{Dnv|1948|6|10}} | Dátum úmrtia = | Miesto narodenia = [[Mijazaki (prefektúra)|Mijazaki]], [[Japonsko]] | Bydlisko = | Miesto úmrtia = | Alma mater = | Pôsobenie = | Žáner = | Hrá na nástrojoch = | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = [[1970]]{{--}}súč. | Manžel = | Manželka = | Priateľ = | Priateľka = | Deti = | Rodičia = | Súrodenci = | Hudobný vydavateľ = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Webstránka = | Členovia skupiny = | Bývalí členovia = | Portál 1 = Film | Portál 2 = }} '''J. A. Seazer''' <ref name="vs" group="pozn.">Ide o umelecké meno japonského hudobníka a skladateľa Takaakiho Terahara.</ref> (* [[6. október]] [[1948]], [[Mijazaki (prefektúra)|Mijazaki]]) je [[Japonsko|japonský]] [[hudobný skladateľ]] a [[hudobník]]. Za svoju kariéru vytvoril hudbu k viac ako 20 produkciám, vrátane filmov ako ''Boxer'' ([[1977]]), ''[[Collections privées]]'' ([[1979]]), ''[[Les Fruits de la passion]]'' ([[1981]]) alebo ''[[Adieu l'arche]]'' ([[1984]]). Seazer vydal aj viacero hudobných albumov [[Hudobný žáner|rôznych žánrov]]. Objavil sa aj ako [[Herectvo|herec]] v dvoch filmoch: ''Sho o suteyo machi e deyô'' ([[1971]]) a ''Den-en ni shisu'' ([[1974]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = J. A. Seazer | url = https://www.discogs.com/artist/746370-J-A-Seazer?redirected=true | vydavateľ = discogs.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anime News, Top Stories & In-Depth Anime Insights - Crunchyroll News | url = https://www.crunchyroll.com/news/latest/2017/5/25/revolution-girl-utena-gets-a-haunting-new-look-for-latest-album-from-composer-j-a-seazer | vydavateľ = crunchyroll.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-31 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Waes | meno = Gerald Van | autor = | odkaz na autora = | titul = JA Seazer / JA Caesar / Tenjyo Sajiki | url = https://geraldvanwaes.wixsite.com/rockontherice2/single-post/2016/06/25/ja-seazer-ja-caesar-tenjyo-sajiki | vydavateľ = geraldvanwaes.wixsite.com | miesto = | dátum vydania = 2016-06-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-31 | jazyk = }}</ref> Seazer sa v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]] tešil popularite medzi študentmi v [[Japonsko|Japonsku]] a úzko spolupracoval s režisérom Šudžím Terajamom a jeho divadlom Tendžo Sadžiki. == Životopis == V roku [[1969]] sa presťahoval do Tokia a odišiel z Tokijskej akadémie dizajnérov, kde bol jeho spolužiakom Džunji Takada. Neskôr sa stretol so Šudžím Terajamom a pridal sa k Divadelnému súboru Tenjo Sajiki, kde mal na starosti hudbu a réžiu. <!-- V roku [[1983]] založil vlastné Divadelné laboratórium ◎ Univerzálna gravitácia. Na výstave Aichi Expo v roku [[2005]] mal na starosti scenár a réžiu predstavenia „Skupinové čítanie epickej drámy: Jedno semienko“, ktoré sa uvádzalo v japonskom pavilóne Seto (vystavenom japonskou vládou). --> Seazer bol v [[Európa|Európe]] a [[Spojené štáty|Amerike]] najznámejší vďaka svojej úzkej spolupráci s filmovým a divadelným režisérom [[Šúdži Terajama|Šúdži Terajamom]], ktorý zomrel v roku [[1983]]. Zložil hudbu k Terayamovým filmom, ako aj k mnohým divadelným produkciám jeho spoločnosti ''Tenjō Sajiki'' (天井桟敷), z ktorých niektoré možno klasifikovať ako [[progresívny rock]]. Po Terayamovej smrti Seazer spoluzaložil divadelnú skupinu s názvom ''Banyu Inryoku'' (万有引力, známu aj pod anglickým prekladom ''Universal Gravitation''), ktorá je stále aktívna. V [[21. storočie|21. storočí]] niekoľkokrát vystúpil so svojou skupinou ''Asian Crack Band'' po tom, čo viac ako 30 rokov nevystupoval naživo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Qetic編集部 | odkaz na autora = | titul = 【インタビュー】新作を発表したばかりのJ・A・シーザーに超濃密インタビューを敢行！！寺山修司、壊しの人生、天井桟敷の舞台裏。 | url = http://qetic.jp/interview/j-a-seazer/92341/ | vydavateľ = qetic.jp | miesto = | dátum vydania = 2013-01-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-31 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = J.A. Caesar (followed by 1 user) | url = https://www.allmusic.com/artist/ja-caesar-mn0000441088#biography | vydavateľ = allmusic.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-31 | jazyk = }}</ref> Seazer často strieda rockové zvuky s epickými, opernými vokálmi a tichými, melancholickými, tradičnými japonskými pasážami. Nie je ani vyštudovaným skladateľom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = &#147;Terayama was perceived as extreme avant-garde, and many could not accept him. On the other hand, he was supported by many among the youth.&#148; | url = http://eigagogo.free.fr/en/interview-henrikku-morisaki.php | vydavateľ = eigagogo.free.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-31 | jazyk = }}</ref>, svoje zručnosti získal autodidakticky. === Slávne diela === Je zodpovedný za [[soundtrack]] k medzinárodne uznávanému filmu [[Les Fruits de la passion|''Les Fruits de la passion'']] (v hlavnej úlohe s [[Klaus Kinski|Klausom Kinskim]]); zložil hudbu aj k [[anime]] adaptácii komiksu ''Midori, dievča s kaméliou'' (少女椿; ''Šódžo Tsubaki'' ) od Suehira Marua. Rocková opera ''Šintokumaru'' je tiež výsledkom spolupráce s Terayamom. Seazer tiež zložil zborovú hudbu k anime seriálu ''[[Utena. Revolutionary Girl]]'', ako aj soundtrack k anime filmu ''Utena – The Movie'' spolu so Shinkichi Mitsumune a Hideato Amari. == Diskografia == === Štúdiové albumy (výber) === * [[1972]]: ''J. A. Seazer / Tenjosajiki* – Jashumon'' * [[1983]]: ''Shuji Terayama's "The Lemmings"'' * 1983: ''Farewell To The Ark'' * [[1997]]: ''La Fillette Révolutionnaire Utena'' * [[2012]]: ''Directions To Servants'' * [[2014]]: ''Tsubosaka Reigennki'' == Filmografia == === Hudobný skladateľ === * [[1971]]: ''Tomato Kechappu Kōtei'' * 1971: ''Sho o suteyo machi e deyou'' * [[1974]]: ''Den-en ni shisu'' * [[1977]]: ''La Bourgeoise et le loubard'' * 1977: ''Boxer'' * [[1979]]: ''Kusa meikjú'' * 1979: ''[[Collections privées]]'' * [[1981]]: ''[[Les Fruits de la passion]]'' * [[1984]]: ''Saraba hakobune'' * [[1999]]: ''Šódžo kakumei Utena: Adolescence mokuširoku'' == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.metal-archives.com/artists/J.A._Seazer/693952 Metal-archives] * {{Csfd meno|id=319399}} * {{Imdb meno|id=0780894}} * {{Fdb meno|id=179002}} * {{Kinobox meno|id=392853}} * {{AlloCiné meno|id=144763}} == Zdroj == {{Preklad|de|JA Seazer|232494417}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Seazer}} [[Kategória:Japonskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Japonskí skladatelia filmovej hudby]] [[Kategória:Skladatelia hudby 20. storočia]] c2snrlf0bj7oc5eaazpbuo4xw4rapqo 0 742341 8226447 8151792 2026-05-30T23:02:11Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/TeslaBot|TeslaBot]] ([[User_talk:TeslaBot|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8146217 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Filmové štúdio | Názov = Filmové štúdio Midorijama | Obrázok = TBS midoriyama studio 2014-2.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Iný názov = | Poloha = | Adresa = | Areál = | Mesto = | Krajina = {{JPN}} [[Japonsko]] | Rok založenia = | Rok zániku = | Zakladateľ = | Riaditeľ = | Architekt = | Vlastník = | Počet nakrúcacích hál = | Iný priestor na nakrúcanie = | Priorita = | Commons = | Webstránka = | Portál 1 = | Portál 2 = Architektúra | Portál 3 = }} '''Filmové štúdio Midorijama''' je [[Japonsko|japonské]] televízne štúdio, ktoré vlastní TBS Holdings. Prevádzkuje ho rovnomenná spoločnosť Midoriyama Studio City, Inc. V exteriéroch štúdia sa natáčala aj šou ''[[Takešiho hrad]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Where's Takeshi’s Castle Filmed? The Iconic Takeshi’s Castle Location | url = https://keshiheads.co.uk/FAQ-Takeshis-Castle-Location-Midoriyama | vydavateľ = keshiheads.co.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-31 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = CORAL | odkaz na autora = | titul = TBS MIDORIYAMA STUDIO | url = https://www.midoriyama.co.jp/en/index.html? | vydavateľ = midoriyama.co.jp | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-31 | jazyk = }}</ref> == História == Filmové štúdio Midorijama, oficiálne Midoriyama Studio City, patrí medzi najvýznamnejšie a najrozsiahlejšie produkčné areály v Japonsku. Nachádza sa v meste [[Jokohama]] v prefektúre [[Kanagawa (prefektúra)|Kanagawa]] a vlastní ho mediálna skupina TBS Holdings. Jeho história siaha do začiatku [[70. roky 20. storočia|70. rokov]], keď sa v roku ''[[1971]]'' objavila ambiciózna myšlienka presunúť časť televíznej a filmovej výroby mimo centra [[Tokio|Tokia]]. TBS plánovala vybudovať moderný, priestranný a technologicky flexibilný areál, ktorý by umožnil natáčanie veľkých projektov v pokojnom a exterierovom prostredí. Hoci pôvodný plán počítal s rozsiahlym presunom produkcie, realita ukázala, že poloha štúdia je pre každodenné vysielanie príliš vzdialená od centra Tokia. Preto sa Midorijama postupne pretransformovala na špecializované štúdio určené najmä pre televízne programy, veľké televízne projekty a produkcie, ktoré vyžadovali rozsiahle interiérové aj exteriérové priestory. V roku [[1981]] sa areál rozšíril a modernizoval, čím sa stal jedným z najväčších produkčných komplexov v krajine. Obsahuje šesť veľkých štúdií, dielne, priestory pre stavbu kulís a rozsiahle otvorené plochy, ktoré umožňujú budovanie veľkých outdoorových scén. Práve tieto exteriéry sa stali ikonickými vďaka natáčaniu celosvetovo známej súťaže ''SASUKE'' (Ninja Warrior), ktorá sa tu vyrába od druhej sezóny a dnes sa vysiela vo viac než 160 krajinách. Midorijama sa stala aj dejiskom ďalších veľkých projektov, vrátane pôvodného ''[[Takešiho hrad|Takešiho hradu]]'', jedného z najznámejších japonských televíznych formátov [[80. roky 20. storočia|80. rokov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = CORAL | odkaz na autora = | titul = TBS MIDORIYAMA STUDIO | url = https://www.midoriyama.co.jp/en/index.html? | vydavateľ = midoriyama.co.jp | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-31 | jazyk = }}</ref> V štúdiu Midoriyama kedysi existovala školiaca škola s názvom „TBS Midoriyama Juku“, ktorá školila hercov, dabingových hercov, spevákov, idolov, talentovaných hercov, hlásateľov a ďalších. Kedysi trvalo školenie rok, ale neskôr bolo zrušené. V súčasnosti sa koná už len príležitostne ako krátkodobá školiaca inštitúcia. Medzi významných absolventov patria speváci Hideaki Tokunaga a Kaoru Watanabe. === Udalosti === * 4. novembra 1975{{--}}slávnostné položenie základného kameňa pre prípravu pozemku * 16. marca 1981 (Showa 56){{--}}dokončené * 7. mája 1981 (Showa 56){{--}}slávnostné zapálenie, začiatok produkcie dramatickej hry (prvá uvedená dramatická hra bola „Náš čas“) * 28. júla 1982 (Showa 57){{--}}založenie spoločnosti. * 2023 (Reiwa 5) ** 30. septembra{{--}}golfové štúdio TBS Midoriyama sa zatvára ** 1. decembra{{--}}M6 Studio (300 tsubo) otvára exkluzívne pre THE SEVEN na stránke Midoriyama Studio == Lokalita == * 2100 Midoriyama, obvod Aoba, mesto Jokohama, prefektúra Kanagawa , 227-0037　 Názov Midoriyama pochádza zo skutočnosti, že väčšina oblasti sa používa ako „štúdio TBS Midoriyama“ a je pomenované podľa „zelenej“ v troch základných farbách svetla, ale adresa zostáva stará Naramachi, pričom budova štúdia a strana s protipovodňovým jazierkom sa nachádzajú na čísle 2100 a otvorená strana na čísle 2300. == Natáčacie haly == štúdio obsahuje šesť nakrúcacích hál: * Štúdio M1 (620 [[Kubický meter|m²]]) * Štúdio M2 (620 m²) * Štúdio M3 (600 m²) * Štúdio M4 (850 m²) * Štúdio M5 (850 m²) * Štúdio M6 (1000 m²) == Galéria == <gallery> Súbor:TBS midoriyama studio 2014-3.jpg Súbor:TBS midoriyama studio 2014-4.jpg Súbor:TBS midoriyama studio 2014.jpg </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.midoriyama.co.jp/en/index.html Oficiálny web] == Zdroj == {{Preklad|ja|緑山スタジオ・シティ|106838223}} [[Kategória:Japonské filmové štúdiá]] [[Kategória:Filmové podniky]] [[Kategória:Podniky založené v 1922]] [[Kategória:Jokohama]] 51xiwunkhuycu1dosfvkfnd7lf52svw 2 743093 8226394 8175882 2026-05-30T20:15:20Z Fillos X. 212061 + 8226394 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam filmov, ktoré by mali mať svoje miesto na SK Wiki: == 100 kultových francúzskych hraných filmov == {{Stĺpce|5| * [[1927]]: ''[[Napoleon (film z roku 1922)|Napoleon]]'' * [[1928]]: ''[[Utrpenie panny Orleánskej]]'' * [[1937]]: ''[[Veľká ilúzia]]'' * [[1946]]: ''[[Kráska a zviera (film z roku 1946)|Kráska a zviera]]'' * [[1952]]: ''[[Zakázané hry]]'' * [[1952]]: ''[[Dom Camilo]]'' * [[1953]]: ''[[Mzda strachu]]'' * [[1954]]: ''[[Gróf Monte Christo (film z roku 1954)|Gróf Monte Christo]]'' * [[1955]]: ''[[Bitka medzi mužmi]]'' * [[1956]]: ''[[Un condamné à mort s'est échappé ou Le vent souffle où il veut]]'' * [[1956]]: ''[[Chrám Matky Božej v Paríži (film)|Chrám Matky Božej v Paríži]]'' * [[1958]]: ''[[Bedári (film z roku 1958)|Bedári]]'' * [[1958]]: ''[[Môj strýko]]'' * [[1959]]: ''[[Nikto ma nemá rád]]'' * [[1959]]: ''[[Marie Octobre]]'' * [[1959]]: ''[[Hirošima, moja láska]]'' * [[1960]]: ''[[Diera (film z roku 1960)|Diera]]'' * [[1960]]: ''[[Rocco a jeho bratia]]'' * [[1960]]: ''[[Na konci s dychom]]'' * [[1961]]: ''[[Traja mušketieri]]'' * [[1964]]: ''[[Vrchárka]]'' * [[1962]]: ''[[Gombíková vojna]]'' * [[1964]]: ''[[Žandár zo Saint-Tropez]]'' * [[1964]]: ''[[Fantomas]]'' * [[1964]]: ''[[Angelika, markíza anjelov]]'' * [[1965]]: ''[[Fantomas sa hnevá]]'' * [[1965]]: ''[[Smoliar (film)|Smoliar]]'' * [[1966]]: ''[[Veľký flám]]'' * [[1966]]: ''[[Muž a žena]]'' * [[1967]]: ''[[Playtime]]'' * [[1969]]: ''[[Veľký šéf]]'' * [[1971]]: ''[[Rozmary mocných]]'' * [[1971]]: ''[[Korisť (film)|Korisť]]'' * [[1972]]: ''[[Veľký blondín s čiernou topánkou]]'' * [[1973]]: ''[[Muž z Acapulca]]'' * [[1973]]: ''[[Dvaja muži v meste]]'' * [[1973]]: ''[[Americká noc]]'' * [[1973]]: ''[[Kam sa podela siedma rota?]]'' * [[1973]]: ''[[Veľký bazár (film)|Veľký bazár]]'' * [[1973]]: ''[[Tajuplný ostrov]]'' * [[1974]]: ''[[Emanuela (film)|Emanuela]]'' * [[1974]]: ''[[Buzíci (film)|Buzíci]]'' * [[1975]]: ''[[Stará puška]]'' * [[1976]]: ''[[Krídelko alebo stehienko?]]'' * [[1976]]: ''[[Svätý rok]]'' * [[1977]]: ''[[Zviera (film)|Zviera]]'' * [[1977]]: ''[[Prežiť si svoje peklo]]'' * [[1978]]: ''[[Dotyk medúzy]]'' * [[1978]]: ''[[Le Dernier Amant romantique]]'' * [[1979]]: ''[[Studený bufet]]'' * [[1979]]: ''[[I ako Ikaros]]'' * [[1979]]: ''[[Laura (film)|Laura]]'' * [[1980]]: ''[[Rana dáždnikom]]'' * [[1981]]: ''[[Profesionál (film)|Profesionál]]'' * [[1981]]: ''[[Diva (film)|Diva]]'' * [[1982]]: ''[[Bedári (film z roku 1982)|Bedári]]'' * [[1983]]: ''[[Tančiareň]]'' * [[1984]]: ''[[Prehnití]]'' * [[1984]]: ''[[Veselá veľká noc]]'' * [[1985]]: ''[[Super finta]]'' * [[1985]]: ''[[Traja muži a nemluvňa]]'' * [[1986]]: ''[[Jean od Floretty]]'' * [[1986]]: ''[[Manon od prameňa]]'' * [[1986]]: ''[[Meno ruže]]'' * [[1988]]: ''[[Medveď (film)|Medveď]]'' * [[1988]]: ''[[Magická hlbočina]]'' * [[1988]]: ''[[Kino raj]]'' * [[1990]]: ''[[Cyrano z Bergeracu (film)|Cyrano z Bergeracu]]'' * [[1990]]: ''[[Mamičkin zámok]]'' * [[1990]]: ''[[Otecková sláva]]'' * [[1990]]: ''[[Nikita (film)|Nikita]]'' * [[1991]]: ''[[Delikatesy]]'' * [[1991]]: ''[[Mileneci z Pont-Neuf]]'' * [[1993]]: ''[[Tri farby: modrá]]'' * [[1993]]: ''[[Návštevníci (film)|Návštevníci]]'' * [[1994]]: ''[[Leon (film)|Leon]]'' * [[1994]]: ''[[Strážni anjeli]]'' * [[1997]]: ''[[Piaty element]]'' * [[1998]]: ''[[Jeden blbec na večeru]]'' * [[1998]]: ''[[Taxi (film)|Taxi]]'' * [[2000]]: ''[[Purpurové rieky]]'' * [[2000]]: ''[[Herci (film z roku 2000)|Herci]]'' * [[2001]]: ''[[Amélia z Montmartru]]'' * [[2001]]: ''[[Un crime au paradis]]'' * [[2002]]: ''[[Asterix a Obelix: Misia Kleopatra]]'' * [[2003]]: ''[[Drž hubu]]'' * [[2003]]: ''[[Rojkovia]]'' * [[2004]]: ''[[Slávici v klietke]]'' * [[2004]]: ''[[RRRrrrr!!!]]'' * [[2006]]: ''[[Náuka o snoch]]'' * [[2007]]: ''[[Skafander a motýľ]]'' * [[2007]]: ''[[Edith Piaf (film)|Edith Piaf]]'' * [[2007]]: ''[[Vždy som chcel byť gangster]]'' * [[2008]]: ''[[Verejný nepriateľ č. 1]]'' * [[2011]]: ''[[Nedotknuteľní (film)|Nedotknuteľní]]'' * [[2011]]: ''[[Umelec (film)|Umelec]]'' * [[2013]]: ''[[Život Adéle]]'' * [[2014]]: ''[[Čo sme komu urobili?]]'' * [[2023]]: ''[[Anatómia pádu]]'' * [[2024]]: ''[[Gróf Monte Christo (film z roku 2024)|Gróf Monte Christo]]'' }} == 100 kultových česko-slovenských hraných filmov == {{Stĺpce|5| * [[1935]]: ''[[Jánošík (film z roku 1935)|Jánošík]]'' (SK) * [[1938]]: ''[[Škola základ života]]'' * [[1951]]: ''[[Cisárov pekár a pekárov cisár]]'' * [[1952]]: ''[[Pyšná princezná]]'' * [[1954]]: ''[[Bol raz jeden kráľ...]]'' * [[1955]]: ''[[Cesta do praveku]]'' * [[1956]]: ''[[Dobrý vojak Švejk]]'' * [[1957]]: ''[[Poslušne hlásim]]'' * [[1958]]: ''[[Vynález skazy]]'' * [[1959]]: ''[[Princezná so zlatou hviezdou]]'' * [[1959]]: ''[[Dařbuján a Pandrhola]]'' * [[1961]]: ''[[Baron Prášil]]'' * [[1962]]: ''[[Boxer a smrť]]'' (SK) * [[1962]]: ''[[Slnko v sieti (film)|Slnko v sieti]]'' (SK) * [[1964]]: ''[[Limonádový Joe aneb Koňská opera]]'' * [[1964]]: ''[[Obchod na korze]]'' (SK) * [[1966]]: ''[[Ukradená vzducholoď]]'' * [[1967]]: ''[[Happy end]]'' * [[1967]]: ''[[Hoří, má panenko]]'' * [[1969]]: ''[[Zabil jsem Einsteina, pánové...]]'' * [[1969]]: ''[[Slávnosť v botanickej záhrade]]'' (SK) * [[1970]]: ''[[„Čtyři vraždy stačí, drahoušku“]]'' * [[1968]]: ''[[Spalovač mrtvol]]'' * [[1969]]: ''[[Světáci]]'' * [[1969]]: ''[[Ecce homo Homolka]]'' * [[1970]]: ''[[Na kometě]]'' * [[1970]]: ''[[„Pane, vy jste vdova!“]]'' * [[1970]]: ''[[Medená veža]]'' (SK) * [[1971]]: ''[[Dívka na koštěti]]'' * [[1971]]: ''[[Orlie pierko]]'' (SK) * [[1971]]: ''[[Adam Šangala (film)|Adam Šangala]]'' (SK) * [[1973]]: ''[[Tri oriešky pre Popolušku]]'' * [[1974]]: ''[[Jáchyme, hoď ho do stroje!]]'' * [[1974]]: ''[[Ako utopiť dr. Mráčka alebo Koniec vodníkov v Čechách]]'' * [[1975]]: ''[[Pacho, hybský zbojník]]'' * [[1976]]: ''[[Sváko Ragan]]'' (SK) * [[1976]]: ''[[Ružové sny]]'' (SK) * [[1976]]: ''[[Zajtra to roztočíme, miláčik...!]]'' * [[1976]]: ''[[„Marečku, podejte mi pero!“]]'' * [[1976]]: ''[[Na samotě u lesa]]'' * [[1977]]: ''[[Což takhle dát si špenát]]'' * [[1977]]: ''[[Nech žijú duchovia!]]'' * [[1977]]: ''[[Ako vytrhnúť veľrybe stoličku]]'' * [[1978]]: ''[[Princ a Večernica (film)|Princ a Večernica]]'' * [[1978]]: ''[[Guľový blesk]]'' * [[1978]]: ''[[Ako dostať otecka do polepšovne]]'' * [[1978]]: ''[[Adela ešte nevečerala]]'' * [[1980]]: ''[[Vrchní, prchni!]]'' * [[1980]]: ''[[Postřižiny]]'' * [[1980]]: ''[[Nevera po slovensky]]'' (SK) * [[1981]]: ''[[Tajomstvo hradu v Karpatoch]]'' * [[1982]]: ''[[Srdečný pozdrav zo zemegule]]'' * [[1982]]: ''[[Traja veteráni]]'' * [[1982]]: ''[[S tebou ma baví svet]]'' * [[1982]]: ''[[Pásla kone na betóne]]'' (SK) * [[1983]]: ''[[...a zase ta Lucie!]]'' * [[1983]]: ''[[Slnko, seno, jahody]]'' * [[1983]]: ''[[Jára Cimrman ležící, spící]]'' * [[1983]]: ''[[Tisícročná včela (film)|Tisícročná včela]]'' (SK) * [[1984]]: ''[[Rumburak]]'' * [[1984]]: ''[[S čerty nejsou žerty]]'' * [[1984]]: ''[[Sladké starosti]]'' (SK) * [[1984]]: ''[[Kráľ Drozdia brada]]'' (SK) * [[1985]]: ''[[Vesničko má středisková]]'' * [[1985]]: ''[[Perinbaba]]'' (SK) * [[1985]]: ''[[Fontána pre Zuzanu]]'' (SK) * [[1986]]: ''[[Velká filmová loupež]]'' * [[1986]]: ''[[Utekajme, už ide!]]'' (SK) * [[1987]]: ''[[Nejistá sezóna]]'' * [[1989]]: ''[[Sedím na konári a je mi dobre]]'' (SK) ---- * [[1991]]: ''[[Obecná škola (film)|Obecná škola]]'' * [[1992]]: ''[[Dedičstvo alebo Kurvahošigutntag]]'' * [[1992]]: ''[[Všetko čo mám rád (film)|Všetko čo mám rád]]'' (SK) * [[1995]]: ''[[Záhrada]]'' (SK) * [[1996]]: ''[[Kolja]]'' * [[1998]]: ''[[Česká soda]]'' * [[1999]]: ''[[Pelíšky]]'' * [[2000]]: ''[[Samotári]]'' * [[2003]]: ''[[Pupendo]]'' * [[2005]]: ''[[Anjel Pána]]'' * [[2007]]: ''[[Gympl]]'' * [[2007]]: ''[[Vratné lahve]]'' * [[2016]]: ''[[Inštalatér]]'' * [[2016]]: ''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]'' * [[2017]]: ''[[Únos (film)|Únos]]'' (SK) * [[2017]]: ''[[Čiara (film)|Čiara]]'' (SK) * [[2019]]: ''[[Trhlina (film)|Trhlina]]'' (SK) * [[2019]]: ''[[Amnestie]]'' (SK) * [[2020]]: ''[[Sviňa (film)|Sviňa]]'' (SK) * [[2022]]: ''[[Kôň (film)|Kôň]]'' (SK) * [[2022]]: ''[[Piargy]]'' (SK) * [[2023]]: ''[[Invalid (film)|Invalid]]'' (SK) * [[2023]]: ''[[Slúžka (film)|Slúžka]]'' (SK) * [[2023]]: ''[[Villa Lucia]]'' (SK) * [[2024]]: ''[[Vlny (film z roku 2024)|Vlny]]'' * [[2024]]: ''[[Duchoň (film)|Duchoň]]'' (SK) * [[2025]]: ''[[MIKI]]'' (SK) * [[2025]]: ''[[Otec (film)|Otec]]'' (SK) * [[2026]]: ''[[Dream Team (film)|Dream Team]]'' * [[2026]]: ''[[Štúr (film)|Štúr]]'' (SK) }} == 100 britských kultových filmov == {{Stĺpce|5| * }} == ČSFD == === Zoznamy === * [https://www.csfd.sk/zoznamy/filmy/ Filmy – zoznam] * [https://www.csfd.sk/zoznamy/serialy/ Seriály – zoznam] * [https://www.csfd.sk/zoznamy/relacie/ Relácie – zoznam] * [https://www.csfd.sk/zoznamy/herci/ Herci – zoznam] * [https://www.csfd.sk/zoznamy/herecky/ Herečky – zoznam] * [https://www.csfd.sk/zoznamy/reziseri/ Režiséri – zoznam] === Rebríčky === * [https://www.csfd.sk/rebricky/filmy/najlepsie/ Filmy – rebríček] * [https://www.csfd.sk/rebricky/serialy/najlepsie/ Seriály – rebríček] * [https://www.csfd.sk/rebricky/herci-a-herecky/ Herci a herečky – rebríček] * [https://www.csfd.sk/rebricky/reziseri/ Režiséri – rebríček] * [https://www.csfd.sk/rebricky/scenaristi-kameramani-skladatelia/ Scenáristi, kameramani a skladatelia – rebríček] * [https://www.csfd.sk/rebricky/vlastny-vyber/ Vlastný výber – rebríček] [[Kategória:Redaktor:Fillos X.]] a13xx0ktgx3s4k2n6lc8toopgp07k7n 0 743108 8226371 8180960 2026-05-30T18:49:55Z Felialin 288875 8226371 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Leonardo Genoni|Štátna príslušnosť=Švajčiarsko|Portrét=Leonardo Genoni.jpg|Dátum narodenia={{dnv|1987|8|28}}|Miesto narodenia=[[Semione]], [[Švajčiarsko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=182|Váha=87|Draft=|Rok1=2003|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[Swiss League]]''{{break}} [[ZSC Lions]] (2003-2007){{break}} [[HC Davos]] (2007-2016){{break}} [[SC Bern]] (2016-2019){{break}}|Popis=|Tím=[[EV Zug]] ([[Swiss League]])}}{{Olympijská účasť}} '''Leonardo Genoni''' (* [[28. august]] [[1987]], [[Semione]], [[Švajčiarsko]]) je švajčiarsky profesionálny hokejový brankár, ktorý aktuálne pôsobí v tíme [[EV Zug]] v najvyššej švajčiarskej súťaži [[Swiss League|NLA]]. So [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|švajčiarskou reprezentáciou]] získal tri strieborné medaily z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta]] (2018, 2024, 2025), pričom v roku 2025 bol na turnaji vyhlásený za najlepšieho brankára a najužitočnejšieho hráča. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Leonardo Genoni - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/17568/leonardo-genoni | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-01-14}}</ref> == Kariéra == Leonardo Genoni patrí najúspešnejším brankárom histórie švajčiarskeho hokeja a to aj napriek tomu, že nikdy nepôosbil v severoamerických hokejových ligách. Celú kariéru strávil v najvyššej švajčiarskej súťaži [[Swiss League|NLA]], kde pôsobil v tímoch [[HC Davos]], [[ZSC Lions]], [[SC Bern]] a [[EV Zug]]. Ligu vyhral celkovo sedemkrát (2009, 2011, 2015 - Davos, 2017, 2019 - Bern, 2021, 2022 - Zug) a šesťkrát vyhral ''Jacques Plante Trophy'' pre najlepšieho brankára a v roku 2011 cenu pre najužitočnejšieho hráča súťaže. S Davosom dvakrát vyhral [[Spenglerov pohár]] (2007, 2012). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Leonardo Genoni | url = https://hockeygoalies.org/bio/genoni.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-01-14}}</ref> Na reprezentačnej úrovni reprezentoval [[Švajčiarsko]] na jedenástich seniorských [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvách sveta]], na ktorých získal tri strieborné medaily a v roku 2025 vyhlásený za najlepšieho brankára a najužitočnejšieho hráča turnaja, keď 7 zápasoch udržal 0,99 priemer inkasovaného gólu na zápas, 4 čisté kontá a 95,3% úspešnosť zákrokov. Ďalej svoju krajinu reprezentoval na dvoch juniorských [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov]] (raz v Elitnej divízii a raz v Divízii 1) a dvoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov]]. Švajčiarsky výber reprezentoval aj na troch olympijských hrách (2018, 2022. 2026). == Rodina == Genoniho dvaja bratia sa taktiež venujú hokeju. Tiziano Genoni pôsobil v nižších švajčiarskych ligách ako obranca a Gaetano Genoni ako útočník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gaetano Genoni - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/18470/gaetano-genoni | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-01-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tiziano Genoni - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/17694/tiziano-genoni | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-01-14}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Genoni, Leonardo}} [[Kategória:Švajčiarski hokejisti]] [[Kategória:Švajčiarski hokejoví brankári]] [[Kategória:Švajčiarski olympionici]] [[Kategória:Hráči SC Bern]] [[Kategória:Hráči HC Davos]] [[Kategória:Hráči ZSC Zürich Lions]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2011]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2014]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2015]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2017]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2018]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2019]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2021]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2022]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2023]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2024]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2025]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2018]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2022]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]] gs5c0ykdrqrbuvef6i6wjed1vruqeb4 2 743233 8226433 8149980 2026-05-30T22:38:32Z Fillos X. 212061 8226433 wikitext text/x-wiki {| class="infobox" style="width:22em; text-align:left; font-size:88%; line-height:1.5em; border:1px solid #aaa; background:#f9f9f9; padding:5px;" |+ style="font-size:125%; font-weight:bold; margin-bottom:0.2em;" | Kaj je model latinskoameriške filozofije |- ! Izvirni naslov | ''Lo que es un modelo de filosofía latinoamericana''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LO QUE ES UN MODELO DE FILOSOFIA LATINOAMERICANA {{!}} WorldCat.org | url = https://search.worldcat.org/title/1506560008 | vydavateľ = search.worldcat.org | dátum prístupu = 2026-01-16 | jazyk = it}}</ref> |- ! Avtor | [[Giuseppe Sirugo]] |- ! Jezik | [[taliančina]], [[španielčina]] |- ! Področje | [[Latinskoamerická filozofia]], [[Logos]] |- ! ISBN | 979-8-5961-8732-8 |} '''Kaj je model latinskoameriške filozofije''' (španielsky: ''Lo que es un modelo de filosofía latinoamericana'') je filozofická esej, ktorej autorom je Giuseppe Sirugo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ORCID | url = https://orcid.org/0009-0000-2904-1568 | vydavateľ = orcid.org | dátum prístupu = 2026-01-16}}</ref>. Dielo bolo prvýkrát publikované v pôvodnej španielskej verzii v roku 2020 a skúma rozvoj autentického latinskoamerického Logos<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=Lo que es un modelo de filosofía latinoamericana|url=https://www.google.it/books/edition/Lo_que_es_un_modelo_de_filosof%C3%ADa_latino/eWqcEQAAQBAJ|vydavateľ=Independently published|rok=2020-12-06|isbn=979-8-5961-8732-8|jazyk=it|poznámka=Google-Books-ID: eWqcEQAAQBAJ|meno=Giuseppe|priezvisko=Sirugo}}</ref>. == Obsah == Esej je rozdelená do dvoch hlavných častí, ktoré obsahujú celkovo šesť kapitol analyzujúcich prechod od „neautentického“ myslenia k oslobodzujúcemu vedomiu: === Časť I === '''GENÉZA VEDOMIA A VZNIK AUTENTICITY'''<ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=Lo que es un modelo de filosofía latinoamericana|url=https://www.academia.edu/144457024/Lo_que_es_un_modelo_de_filosof%C3%ADa_latinoamericana|periodikum=Lo que es un modelo de filosofía latinoamericana|dátum=2020-12-06|dátum prístupu=2026-01-16|meno=Giuseppe|priezvisko=Sirugo}}</ref> (téma strán 10 – 67)<br/> Zameriava sa na historické popieranie latinskoamerickej humanity, počnúc kontroverziou medzi [[Bartolomé de las Casas]] a Juan Ginés de Sepúlveda. Argumentuje, že boj o vlastný Logos je prvým krokom ku kultúrnej nezávislosti. === 1. Boj o americký logos (La lucha por el Logos americano)<ref name=":0" /> === Táto kapitola s názvom „Boj o americký logos“ sa zameriava na neautentický pôvod filozofie v Latinskej Amerike, ktorý pramení z historického popierania plnej humanity obyvateľov tohto kontinentu. Text definuje Slovo (Logos) ako základný nástroj, ktorý zaručuje plnohodnotný stav Človeka. Západná filozofia historicky kontrolovala prístup k tomuto privilégiu, čo nútilo latinskoamerických mysliteľov vystúpiť z okraja spoločnosti a položiť si zásadnú otázku o platnosti vlastnej filozofie a vlastnej humanity – slávnu apóriu: „Existuje filozofia našej Ameriky?“ Korene tejto anomálie siahajú k násilnému pripojeniu kontinentu k svetovým dejinám a k sporu medzi Las Casasom a Sepúlvedom, ktorý spochybnil ontológiu domorodých obyvateľov. Napriek obhajobám moderná Európa (s postavami ako Buffon a Hegel) udržiavala prísnu intelektuálnu karanténu a s Američanmi zaobchádzala ako s bytosťami, ktorých humanita bola len náhodou, ktorú bolo treba ospravedlniť. Aby Latinskoameričania dokázali svoju ľudskosť, boli nútení podobať sa európskemu archetypu – najprv kresťanskému, neskôr tomu, ktorý predstavoval pokrok – čím implicitne prijali západné meradlo. Tento pokus o „amputáciu“ vlastnej minulosti a vlastného miešania rás (mestizaje), vnímaného ako degenerácia, vyvolal hlbokú vnútornú rozpoltenosť. Filozofovanie 19. storočia sa tak prejavovalo v bratovražednom boji medzi konzervativizmom a liberalizmom, pričom oba smery boli utopické a inklinovali k preberaniu cudzích modelov, čím upadali do nových foriem podriadenosti. Kapitola uzatvára konštatovaním, že napriek všetkej formálnej neautentickosti bola latinskoamerická filozofia vždy autentická vo svojom základnom zámere potvrdiť humanitu. Formuje sa tak v novom filozofickom postoji, ktorý prechádza od čistej teórie k praxi oslobodzujúceho vedomia, orientovaného na subverziu a účinné konanie s cieľom definitívne zrušiť historickú podriadenosť. === 2. Potreba originality (La necesidad de ser original)<ref name=":0" /> === Táto kapitola s názvom „Potreba originality“ sa zaoberá posadnutosťou originalitou, ktorá charakterizuje latinskoamerické myslenie. Tá sa vyvinula ako reakcia na kritiku – napríklad Heglovu –, ktorá označovala miestnu filozofiu za obyčajné „echo“ alebo „cudzí život“ postrádajúci autonómiu. Základným cieľom nie je vytvárať extravagantné filozofické systémy, ale prekonať otrocké opakovanie európskych modelov. === Časť II === '''TRANSFORMÁCIA A PARADIGMA INVERZIE'''<ref name=":1" /> (téma strán 69 – 100)<br/> Navrhuje „filozofickú inverziu“, kde latinskoamerická skúsenosť slúži ako univerzálny model pre pochopenie ľudskej kondície, namiesto obyčajného napodobňovania západného myslenia. == Podrobnosti o vydaní == * '''Pôvodný názov:''' ''Lo que es un modelo de filosofía latinoamericana'' (2020). * '''ISBN-13:''' 979-8274527309 (talianska verzia, 2025). * {{cite book|author=Giuseppe Sirugo |date=December 6, 2020 |title=Lo que es un modelo de filosofía latinoamericana |publication-place=Spain |publisher=Independently Published |isbn=979-8-5961-8732-8 |oclc=1506560008 |ol=48425922M}} == Referencie == {{Referencie}} == Bibliografia == * CAMPUZANO, J. R. ''La filosofía de lo mexicano''. México: Asociación de Editores de Libros, 1958. * FALS BORDA, Orlando. ''Las revoluciones inconclusas en América Latina''. México: Siglo XXI Editores, 1970. * FANON, Frantz. ''Los condenados de la tierra''. Con prefacio de Jean-Paul Sartre. México: Fondo de Cultura Económica, 1963. * GUEVARA, Ernesto "Che". ''El socialismo y el hombre en Cuba''. * SALAZAR BONDY, Augusto. ''¿Existe una filosofía de nuestra América?''. México: Siglo XXI Editores, 1968. * SARTRE, Jean-Paul. „Prefacio“. In: FANON, Frantz, ''Los condenados de la tierra''. México: Fondo de Cultura Económica, 1963. * ZEA, Leopoldo. ''La filosofía americana como filosofía sin más''. México: Siglo XXI Editores, 1969. * ZEA, Leopoldo. ''La esencia de lo americano''. Buenos Aires: Editorial Pleamar, 1971. == Externé odkazy == * [https://archive.org/details/da-caricare-lo-que-es-un-modelo-de-filosofia-latinoamericana Internet Archive] {{Autoritné údaje}} <!-- [[Kategória:Filozofia]] --> l966qb6aa0ylxanpgy6x1nw39v90n4x 2 743298 8226516 8149843 2026-05-31T07:40:43Z Fillos X. 212061 + 8226516 wikitext text/x-wiki Jednotlivé architektonické stavby prevažne v štýle [[Postmoderna|postmoderny]] a [[Brutalizmus|brutalizmu]]: [https://register-architektury.sk/] == Slovensko == === Bratislava === <gallery> Súbor:Most SNP s mestkým opevnením v Bratislave.jpg|[[Most SNP]] Súbor:Bratislava, Slovak Radio Building, 3.jpg|[[Slovenský rozhlas]] Súbor:SNG20250403 092013.jpg|[[Slovenská národná galéria]] Súbor:Bratislava - Fernsehturm (a).JPG|[[Televízna veža na Kamzíku]] Súbor:Stvtower.jpg|[[Budova tvorby programu RTVS]] Súbor:Slavín, Bratislava.JPG|[[Slavín (Bratislava)]] Súbor:Bratislava - Burg (c).JPG|[[Bratislavský hrad]] Súbor:Namestie slobody.jpg|[[Námestie slobody (Bratislava)]] Súbor:Bratislava - St. Martins Cathedral.jpg|[[Katedrála svätého Martina (Bratislava)]] Súbor:Panorama of Bratislava.jpg|[[Bratislavský downtown]] Súbor:Blue Church (Church of St. Elizabeth), Bratislava (Ank Kumar, Infosys Limited) 04.jpg|[[Kostol svätej Alžbety (Modrý kostolík)]] Súbor:Bratislava-14.jpg|[[Most Apollo]] </gallery> [[Kategória:Redaktor:Fillos X.]] tkliktrfv4u90qnxf06t0wvl2c5msez 0 746004 8226310 8201514 2026-05-30T15:55:44Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8226310 wikitext text/x-wiki {{Aktualita}} {{Infobox Politik | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1969|09|08}} | Miesto narodenia = [[Mašhad]], [[Irán]] | Manželka = Zahra Haddad-Adel<br><small>(2004 – †2026)</small> | Deti = 3 (†1) | Úrad = Najvyšší vodca Iránu | Poradie = 3. | Začiatok obdobia = [[8. marec]] [[2026]] | Predchodca = [[Alí Chámeneí]] | Prezident = [[Masúd Pezeškián]] }} '''Modžtaba Hosseiní Chámeneí''' ([[Západná perzština|perz.]] مجتبی حسینی خامنه‌ای) (* [[8. september|8. septembra]] [[1969]], [[Mašhad]], [[Irán]]) je [[Irán|iránsky]] [[politik]] a [[šiitský duchovný]], ktorý je od [[8. marec|8. marca]] [[2026]] v poradí tretí [[najvyšší vodca Iránu]]. Ako druhý syn v poradí druhého najvyššieho vodcu [[Sajjid Alí Chámeneí|Alího Chámeneího]] pôsobil ako zástupca vedúceho kancelárie svojho otca ako Najvyššieho vodcu, pričom dohliadal na prístup do jeho úradu a na politické a bezpečnostné záležitosti. Narodil sa v [[Mašhad|Mašhade]] v azerbajdžansko–[[Peržania|perzskej]] rodine Chámeneíovcov a mal deväť rokov, keď sa jeho otec stal poprednou osobnosťou [[Iránska revolúcia|iránskej revolúcie]]. Rané vzdelanie získal v [[Sardašt (Západný Azerbajdžan)|Sardašte]] a [[Mahabád|Mahabáde]] a strednú školu absolvoval v [[Teherán|Teheráne]]. Potom študoval islamskú teológiu pod vedením svojho otca a [[Mahmúd Hašemi Šahrúdi|Mahmúda Hašemího Šahrúdího]]. V roku 1987 vstúpil do Zboru islamských revolučných gárd (IRGC) a slúžil v [[Iránsko-iracká vojna|iránsko-irackej vojne]]. V roku 1999 pokračoval v štúdiu v [[Kumm|Qome]], aby sa stal duchovným a neskôr vstúpil do seminára v Qome ako učiteľ teológie. V roku 2009 prevzal vedenie nad polovojenskou dobrovoľníckou milíciou [[Basídž]]. Po [[Atentát na Alího Chámeneího|atentáte na svojho otca]] počas [[Izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|iránskej vojny v roku 2026]] bol Chameneí iránskym [[Zhromaždenie odborníkov|Zhromaždením expertov]] [[Voľby iránskeho Najvyššieho vodcu v roku 2026|zvolený za jeho nástupcu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.iranintl.com/en/202603052337 | jazyk = en|titul=Guards push fast Mojtaba Khamenei announcement amid dissent over hereditary rule|dátum vydania=2026-03-05|dátum prístupu=2026-03-15|vydavateľ=Iran International}}</ref> [[Ministerstvo financií Spojených štátov amerických|Ministerstvo financií Spojených štátov]] naňho už v roku 2019 uvalilo sankcie v rámci svojej politiky sankcionovania osôb spojených s Alím Chameneím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://home.treasury.gov/index.php/news/press-releases/sm824 | jazyk = en | titul = Archivovaná kópia | dátum prístupu = 2026-03-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191106094042/https://home.treasury.gov/index.php/news/press-releases/sm824 | dátum archivácie = 2019-11-06 }}</ref> V politickej ideológii a právnych názoroch je považovaný za jedného z najtvrdších iránskych konzervatívcov.<ref name=":82">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.axios.com/2026/03/08/mojtaba-khamenei-iran-supreme-leader | jazyk = en|priezvisko=Walker|meno=Josephine|titul=Iran's next supreme leader: Khamenei's hardline son Mojtaba|dátum vydania=2026-03-08|dátum prístupu=2026-03-15|vydavateľ=Axios}}</ref> Analytici ho vo všeobecnosti považujú za väčšmi nakloneného [[Iránsky jadrový program|rozvoju iránskeho programu jadrových zbraní]] ako jeho otca,<ref name=":92">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.washingtoninstitute.org/policy-analysis/what-kind-supreme-leader-would-mojtaba-khamenei-be | jazyk = en|titul=What Kind of Supreme Leader Would Mojtaba Khamenei Be?|dátum vydania=2026-03-05|dátum prístupu=2026-03-15|vydavateľ=The Washinton Institute for Near East Policy}}</ref> pričom podporuje reinterpretáciu [[Fatva Alího Chámeneího proti jadrovým zbraniam|fatvy Alího Chameneího proti jadrovým zbraniam]]. == Raný život a vzdelanie == [[Súbor:The_four_sons_of_Ali_Khamenei.jpg|náhľad|Chameneí (druhý zľava) so svojimi tromi bratmi, zľava doprava: Mostafom, Masúdom a Mejsamom]] Modžtaba Hosseiní Chámeneí sa narodil 8. septembra 1969 v [[Mašhad|Mašáde]] ako druhé dieťa [[Alí Chámeneí|Alího Chameneího]] a Mansoureh Chodžasteh Baqerzádeh.<ref name="shadow">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.pbs.org/wgbh/pages/frontline/tehranbureau/2009/07/the-man-in-the-shadow-mojtaba-khamenei.html|titul=The Man in the Shadow: Mojtaba Khamenei|dátum vydania=2009-07-16|dátum prístupu=2026-03-15}}</ref><ref name="mehdi2012">{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.metransparent.com/IMG/pdf/mehdi_khalaji_supreme_succession.pdf| titul = Archivovaná kópia| dátum prístupu = 2026-03-09| url archívu = https://web.archive.org/web/20140416184302/http://www.metransparent.com/IMG/pdf/mehdi_khalaji_supreme_succession.pdf| dátum archivácie = 2014-04-16}}</ref> Jeho piatimi súrodencami sú starší brat Mostafa, mladší bratia Masoud a Meysam a mladšie sestry Boshra a Hoda. Jeho starý otec z otcovej strany, Džavad Chámeneí, bol chudobný, ale hlboko rešpektovaný [[Šiitizmus|šiitský]] duchovný a učenec.<ref>{{Cite news|title=فوری/ آیت‌الله سید مجتبی خامنه‌ای رهبر ایران شد – تسنیم|url=https://www.tasnimnews.ir/fa/news/1404/12/18/3535299/%D9%81%D9%88%D8%B1%DB%8C-%D8%A2%DB%8C%D8%AA-%D8%A7%D9%84%D9%84%D9%87-%D8%B3%DB%8C%D8%AF-%D9%85%D8%AC%D8%AA%D8%A8%DB%8C-%D8%AE%D8%A7%D9%85%D9%86%D9%87-%D8%A7%DB%8C-%D8%B1%D9%87%D8%A8%D8%B1-%D8%A7%DB%8C%D8%B1%D8%A7%D9%86-%D8%B4%D8%AF|language=fa}}</ref> Chámeneí má [[Peržania|perzský]] pôvod, ale čiastočne aj azerbajdžanský. Jeho azerbajdžanské korene siahajú až do [[Chamaneh]], malého mesta vo [[Provincia Východný Azerbajdžan|Východnom Azerbajdžane]] odkiaľ pochádza jeho priezvisko, a má tiež vzdialené korene v [[Tafreš|Tafreši]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.worlddialogue.org/content.php?id=150| titul = Archivovaná kópia| dátum prístupu = 2026-03-09| url archívu = https://web.archive.org/web/20130927184152/http://www.worlddialogue.org/content.php?id=150| dátum archivácie = 2013-09-27}}</ref> Jeho rodina siaha až k [[Hussajn ibn Ali|Husajnovi ibn Alímu]], synovi [[Alí|Alího]], prvého šiitského imáma a vnuka [[Mohamed|Mohameda]] z matkinej strany, odtiaľ pochádza Chameneího stredné meno Hossejní (v [[Arabčina|arabčine]] sa píše Husajní; znamená „potomok Husajna“). Jeho detstvo prebiehalo v období, keď sa jeho otec stal popredným revolucionárom v boji proti [[Páhlaví (dynastia)|iránskej monarchii]] šáha [[Mohammad Rezá Šáh Pahlaví|Mohammada Rezu Pahlavího]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.unitedagainstnucleariran.com/mojtaba-khamenei-supreme-leaders-gatekeeper-guardian|titul=Mojtaba Khamenei: The Third Supreme Leader of Iran|dátum vydania=2026-03-08|dátum prístupu=2026-03-15|vydavateľ=United Against Nuclear Iran|jazyk=en}}</ref> Počas tohto obdobia strávil sedem rokov v mestách [[Sardašt]] a Mahábád v severozápadnom Iráne, kde získal prvotné vzdelanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.ndtv.com/world-news/who-is-mojtaba-khamenei-the-second-son-of-irans-supreme-leader-7046798|titul=Ayatollah Khamenei's Successor? A Look At Mojtaba Khamenei's Growing Influence In Iran|dátum vydania=2024-11-18|dátum prístupu=2026-03-15|vydavateľ=NDTV|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://brieflynews.in/mojtaba-khamenei/|priezvisko=Mujeeb|meno=Shaik|titul=Mojtaba Khamenei: The Most Powerful Man You’ve Never Seen in Iran’s Politics|dátum vydania=2025-03-02|dátum prístupu=2025-03-15|vydavateľ=Briefly News|jazyk=en}}</ref> Po absolvovaní strednej školy v Alaví (v Teheráne) študoval islamskú teológiu. Medzi jeho prvých učiteľov patril jeho vlastný otec a ajatolláh [[Mahmúd Hášemí Šahrúdí]].<ref name="shadow" /> == Raná politická kariéra == Prvýkrát sa pripojil k Zboru islamských revolučných gárd okolo roku 1987 po ukončení strednej školy vo veku 17 rokov. Bol súčasťou práporu Habib bin Muzahir.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.radiofarda.com/a/30119166.html | jazyk = fa|titul=حلقه گردان حبیب؛ تیم مجتبی خامنه‌ای|dátum prístupu=2026-03-15|vydavateľ=Radio Farda}}</ref> Zúčastnil sa niekoľkých operácií [[Operácia Mersad|operácie Mersad]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = https://www.tabnak.ir/fa/news/1033/}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku 1999 Chameneí pokračoval v štúdiu v [[Kumm|Kumme]], aby sa stal duchovným. 21. augusta 2008 ''[[WikiLeaks]]'' zverejnila diplomatický telegram z veľvyslanectva Spojených štátov v Londýne, v ktorom sa tvrdilo, že Chámeneí pracoval po boku a pod vedením Asghara Hejaziho, vtedajšieho politického a bezpečnostného námestníka v kancelárii svojho otca. Údajne bol priamo podriadený Mohammadovi Mohammadimu Golpayeganimu, ktorý bol vedúcim personálu. Vo svojej funkcii mal Chameneí údajne významnú kontrolu nad prístupom k svojmu otcovi a sprevádzal ho na oficiálnych stretnutiach po celom Iráne. Jeho otec sa s ním pravidelne radil a Chámeneí dohliadal na všetky politické a bezpečnostné záležitosti, ktoré spadali do kompetencie najvyššieho vodcu, pričom ho informoval bývalý náčelník personálu IRGC Mohammad Bagher Zolghadr a veliteľ Mohammad Ali Jafari. Údajne mal byť tiež blízky bývalému teheránskemu starostovi Mohammadovi Bagherovi Ghalibafovi, ktorému poskytoval politické poradenstvo, financoval ho a logisticky ho podporoval.<ref name="wltele">{{Cite news|title=Expat source's information and views on Mojtaba Khamenei|url=https://www.telegraph.co.uk/news/wikileaks-files/london-wikileaks/8304719/IRAN-EXPAT-SOURCES-INFORMATION-AND-VIEWS-ON-MOJTABA-KHAMENEI-AND-THIS-SOURCES-PITCH-FOR-USG-FUNDS.html|access-date=18 February 2013|work=The Telegraph|date=4 February 2011}}</ref> V roku 2023 zverejnila organizácia ''Iran International'' uniknuté správy z IRGC, ktoré odhalili, že Chameneí efektívne riadil jednotku Basídž a mal významný vplyv na prideľovanie a prepúšťanie personálu v ich spravodajských službách a organizáciách na ochranu spravodajských informácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.iranintl.com/en/202303226935 | jazyk = en|titul=Leaked Document Reveals Questions About Role Of Khamenei’s Son|dátum vydania=2023-03-22|dátum prístupu=2026-03-15|vydavateľ=Iran International}}</ref> == Najvyšší vodca (2026{{--}}) == === Nominácia === Niekoľko analytikov považovalo Modžtabu Chameneího za možného nástupcu svojho otca. Niektorí to považovali za problém, pretože Najvyššieho vodcu musí zvoliť [[Zhromaždenie odborníkov|Zhromaždenie expertov]] spomedzi popredných šiitských islamských učencov, ale inauguračný Najvyšší vodca, [[Chomejní|Rúholláh Chomejní]], sa podľa všetkého silne zasadil v prospech výberu Chameneího otca, pričom však nepotvrdené správy uvádzali, že Alí Chameneí sa postavil proti nominácii svojho syna za nástupcu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://parsi.euronews.com/2024/02/28/khameneis-opposition-to-the-selection-of-his-son-as-a-candidate-for-the-future-leadership | jazyk = fa|titul=یک زمزمه‌ قدیمی؛ نماینده مجلس خبرگان: خامنه‌ای با رهبری پسرش مجتبی مخالفت کرده است|dátum vydania=2024-02-28|dátum prístupu=2026-03-15|vydavateľ=Euronews}}</ref><ref name="auto">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.theatlantic.com/international/archive/2016/02/iran-parliamentary-elections-assembly-of-experts/470580/|priezvisko=Takeyh|meno=Ray|titul=The Myth of a Meaningful Vote in Iran|dátum vydania=2016-02-23|dátum prístupu=2026-03-15|vydavateľ=The Atlantic|jazyk=en}}</ref><ref name="washingtoninstitute.org">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.washingtoninstitute.org/policy-analysis/view/anomalies-and-results-from-irans-assembly-of-experts-election|priezvisko=Schmidt|meno=Patrick|titul=Anomalies in Iran's Assembly of Experts Election|dátum vydania=2016-03-22|dátum prístupu=2026-03-15|vydavateľ=The Washington Institute for Near East Policy|jazyk=en}}</ref> == Politické a náboženské názory == [[Súbor:Mojtaba_Khamenei_2019.jpg|vpravo|náhľad|Chámeneí v roku 2019]] Chameneí je medzi iránskymi konzervatívcami považovaný za ultrakonzervatívneho. Je oddaným stúpencom Taqiho Jazdiho, pričom je patrónom jeho strany [[Front pre stabilitu islamskej revolúcie]].<ref name=":82" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.iranintl.com/en/202603083539 | jazyk = en|titul=Mojtaba Khamenei: The shadow prince who became Iran’s supreme leader|dátum vydania=2026-03-08|dátum prístupu=2026-03-015|vydavateľ=Iran International}}</ref> Podľa ''[[Atlantická rada|Atlantickej rady]]'' je úzko spojený s tými, ktorí zastávajú fundamentalistické a [[Mahdizmus|mahdistické]] názory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.atlanticcouncil.org/blogs/iransource/mojtaba-khamenei-iran-reform/ | jazyk = en-US|titul=Why Khamenei’s son is not the next radical modernizer in the Middle East|dátum vydania=2023-07-11|dátum prístupu=2026-03-15|vydavateľ=Atlantic Council}}</ref> Denník ''[[The Daily Telegraph]]'' predpovedal, že bude [[Spojené štáty]] považovať za „neúprosného nepriateľa“ a pravdepodobne bude konflikt eskalovať a pravdepodobne neurobí žiadne kompromisy. === Politika jadrových zbraní === Niekoľko amerických analytikov opísalo Chemeního ako zástancu získania jadrových zbraní Iránom, čo bolo v rozpore s ''[[Fatva|fatvou]]'' jeho otca proti nim. Podľa Washingtonského inštitútu pre blízkovýchodnú politiku „sa [Modžtaba] môže rozhodnúť, že Irán musí konať rýchlo, aby získal jadrové zbrane, aby predišiel budúcim útokom USA a Izraela. Či už tento prístup stabilizuje režim alebo urýchli fragmentáciu, bude formovať ďalšiu fázu konfliktu.“<ref name=":92" /> == Osobný život == [[Súbor:Mojtaba_Khamenei_and_his_children_in_Quds_Day_1397.jpg|vpravo|náhľad|Modžtaba Chámeneí a jeho deti na [[Deň al-Quds]] v roku 2018]] [[Súbor:Ali_Khamenei_meets_Qom_Seminary's_students_2016_(7).jpg|vpravo|náhľad|Modžtaba Chámeneí a ďalší členovia seminára v Qome, marec 2016]] Modžtaba vyučuje teológiu v [[Seminár v Qome|seminári v Qome]].<ref name="usip">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://iranprimer.usip.org/resource/irans-political-elite|titul=Iran's Political Elite|dátum vydania=2010-10-11|dátum prístupu=2026-03-15|vydavateľ=The Iran Primer|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20130823181417/http://iranprimer.usip.org/resource/irans-political-elite|dátum archivácie=2013-08-23}}</ref> V roku 1999 sa oženil so Zahrou Haddad-Adel, dcérou Gholama-Aliho Haddada-Adela,<ref>{{Citácia periodika|titul=Ahmadinejad favours his relatives|url=https://www.theguardian.com/news/blog/2008/feb/26/ahmadinejadfavourhisrelativ1|periodikum=The Guardian|dátum=2008-02-26|dátum prístupu=2026-03-15|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Robert|priezvisko=Tait}}</ref><ref name="EN-ZHA">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.euronews.com/2026/03/08/explainer-who-is-mojtaba-khamenei-and-how-did-he-succeed-his-father|titul=Explainer: Who is Mojtaba Khamenei and how did he succeed his father?|dátum vydania=2026-03-08|dátum prístupu=2026-03-15|vydavateľ=Euronews|jazyk=en}}</ref><ref>{{Cite news|url=https://www.bbc.com/dari/articles/cpd8pg29qw1o|title=مجتبی خامنه‌ای‌، رهبر جدید جمهوری اسلامی کیست؟|work=BBC Dari|date=9 March 2026|access-date=9 March 2026}}</ref> Ich prvé dieťa sa narodilo v roku 2007.<ref name="wltele" /> Prvým synom je Mohamed Amin, po ňom dcéra Fatemeh Sadaat a druhým synom Mohamed Bagher. Podľa iránskej vlády boli v roku 2026 pri [[Izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|americko-izraelských útokoch]] zabití jeho manželka, rodičia a jeden zo synov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.reuters.com/world/middle-east/daughter-grandchild-irans-khamenei-killed-us-israeli-strikes-state-media-says-2026-03-01/|titul=Daughter and grandchild of Iran's Khamenei killed in US-Israeli strikes, state media says|dátum vydania=2026-03-01|dátum prístupu=2026-03-15|vydavateľ=Reuters|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.arabnews.com/node/2635219/middle-east|titul=A son of Iran’s late supreme leader is a possible candidate to replace his father as war rages|dátum vydania=2026-03-04|dátum prístupu=2026-03-15|vydavateľ=Arab News|jazyk=en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Mojtaba Khamenei|1342539516}} {{DEFAULTSORT:Chameneí, Modžtaba}} [[Kategória:Vládcovia Iránu]] [[Kategória:Narodenia v 1969]] [[Kategória:Narodenia 8. septembra]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] plhi711y7hzkg8i40v9if2bo12ky7ky 0 747407 8226442 8192112 2026-05-30T22:49:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226442 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Vanigovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] | district1 = [[Trnava (okres)|Trnava]] | commune = | municipality = [[Trakovice]] | municipality1 = [[Žlkovce]] | municipality2 = [[Bučany]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]] | source_type = Prameň | source_location = [[Žlkovce]] | source_elevation = cca 144 | source_lat_d = 48.4585 | source_long_d = 17.7178 | mouth = [[Blava|Horná Blava]] | mouth_location = [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] | mouth_elevation = cca 136 | mouth_lat_d = 48.4095 | mouth_long_d = 17.7117 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5,6 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-10-1399 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Vanigovský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresov [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] a [[Trnava (okres)|Trnava]]. Je to ľavostranný prítok [[Blava|Hornej Blavy]] v povodí [[Dudváh|Dudváhu]]<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 5,6 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na severozápade [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Dolnovážska niva]] a časti [[Dudvážska mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-02 | miesto = Bratislava}}</ref>, na území obce [[Žlkovce]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|144}} Od prameňa v intraviláne tečie južným až juhozápadným smerom do lokality Staré noviny.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.447337,17.713174,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Lemovaný súvislým porastom vyššej vegetácie pokračuje rovinatou oblasťou Stávka<ref name=mcz/>, kde sa mierne stáča na juh a križuje [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cestu I/61]].<ref name=Tm/> Rovinatou nivou a poľnohospodárskou oblasťou pokračuje k obci [[Trakovice]], pred ktorou je ľavostranné prepojenie [[Rakytovský kanál|Rakytovským kanálom]] s [[Dudváh|Horným Dudváhom]].<ref name=mcz/> Onedlho vteká do intravilánu Trakovíc, kde križuje [[Cesta II. triedy 513 (Slovensko)|cestu II/513]] a jej juhovýchodným okrajom pokračuje lokalitou Kuriálne.<ref name=UGK/> Na dolnom toku tečie východne od [[Bučany|Bučian]]<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> oblasťou Kopanice do lokality Veľká pažiť, kde sa ľavostranne vlieva do [[Blava|Hornej Blavy]], prítoku [[Dudváh|Horného Dudváhu]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.71183&y=48.40964&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u, resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Vanigovský kanál pramení a na hornom toku preteká územím obce [[Žlkovce]], odkiaľ pokračuje do katastra obce [[Trakovice]] v okrese [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] a napokon vedie územím [[Bučany|Bučian]] v okrese [[Trnava (okres)|Trnava]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Bu%C4%8Dany&source=osm&id=1015717492&ds=1&x=17.7083322&y=48.4279812&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.71183&y=48.40964&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Hornej Blavy}} [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Dudváhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Hlohovec]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]] [[Kategória:Trakovice]] [[Kategória:Žlkovce]] [[Kategória:Bučany]] i932gncki2ni4oxd8csiuwghpf17gan 0 747627 8226502 8193150 2026-05-31T06:16:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226502 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Voderadský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Piešťany (okres)|Piešťany]] | district1 = | commune = | municipality = [[Veselé (okres Piešťany)|Veselé]], [[Drahovce]] | municipality1 = [[Dubovany]] | municipality2 = [[Veľké Kostoľany]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]] | source_type = Vznik | source_location = [[Stará Holeška]] | source_elevation = cca 154 | source_lat_d = 48.555 | source_long_d = 17.7757 | mouth = [[Dudváh|Horný Dudváh]] | mouth_location = [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] | mouth_elevation = cca 149 | mouth_lat_d = 48.51 | mouth_long_d = 17.746 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 6,2 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-10-1489 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Voderadský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Piešťany (okres)|Piešťany]]. Je to ľavostranný prítok [[Dudváh|Horného Dudváhu]]<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 6,2 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na severozápade [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Dolnovážska niva]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | miesto = Bratislava}}</ref>, východne od obce [[Veselé (okres Piešťany)|Veselé]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|154}} Je napojený na [[Stará Holeška|Starú Holešku]], odkiaľ tečie južným smerom lokalitou Veselský kút.<ref name=vku2>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Lemovaný nesúvislým porastom tečie rovinatou, poľnohospodársky využívanou oblasťou s minimálnym spádom, súbežne s [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicu D1]].<ref name=Tm/> V strednej časti sa v lokalite Rusová stáča na juhozápad a vteká do osady Voderady, miestnej časti [[Drahovce|Drahoviec]].<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.530151,17.771549,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Sprevádzaný pobrežnou vegetáciou sa tu stáča na západ, opúšťa intravilán a onedlho priberá pravostranný prítok. Na dolnom toku sa stáča juhozápadným smerom a oblasťou Dolný majer a Šalovské<ref name=UGK/> tečie súbežne s [[Dudváh|Horným Dudváhom]]. V oblasti Dolné Noviny, východne od [[Veľké Kostoľany|Veľkých Kostolian]]<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, v blízkosti Oravcovho mlyna<ref name=Tm/>, sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|149}} ľavostranne vlieva do [[Dudváh|Horného Dudváhu]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.74594&y=48.5101&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u, resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Voderadský kanál vzniká a na hornom toku krátko preteká územím obce [[Veselé (okres Piešťany)|Veselé]], odkiaľ prechádza do katastra [[Drahovce|Drahoviec]], [[Dubovany|Dubovian]] a [[Veľké Kostoľany|Veľkých Kostolian]] v okrese [[Piešťany (okres)|Piešťany]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Dubovany&source=osm&id=1015717424&ds=1&x=17.7529344&y=48.5172732&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.74594&y=48.5101&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Dudváhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Piešťany]] [[Kategória:Veľké Kostoľany]] [[Kategória:Dubovany]] [[Kategória:Drahovce]] [[Kategória:Veselé (okres Piešťany)]] perrlexzbdwukmd69gwwy9pp4om3h38 0 747676 8226470 8193803 2026-05-31T01:45:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226470 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Veľký kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Piešťany (okres)|Piešťany]] | district1 = | commune = | municipality = [[Kocurice]] | municipality1 = [[Borovce]] | municipality2 = [[Rakovice (okres Piešťany)|Rakovice]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]] | source_type = Vznik | source_location = [[Kocurice]] ([[Piešťany]]) | source_elevation = cca 159 | source_lat_d = 48.5881 | source_long_d = 17.7787 | mouth = [[Dudváh|Horný Dudváh]] | mouth_location = [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] | mouth_elevation = cca 155 | mouth_lat_d = 48.5645 | mouth_long_d = 17.7589 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 3,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-10-1491 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Veľký kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Piešťany (okres)|Piešťany]]. Je to ľavostranný prítok [[Dudváh|Horného Dudváhu]]<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 3,5 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na severozápade [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Dolnovážska niva]] a časti [[Dudvážska mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-06 | miesto = Bratislava}}</ref>, západne od [[Piešťany|Piešťan]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|159}} Od prameňa v lokalite Veľká pustatina<ref name=vku2>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, v blízkosti cyklotrasy, vedúcej násypom niekdajšej [[Železničná trať Piešťany – Vrbové|železničnej trate Piešťany – Vrbové]]<ref name=Tm/>, tečie južným smerom. Vedie rovinatou, poľnohospodársky využívanou krajinou s minimálnym spádom do lokality Zunica<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.578414,17.778008,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-06 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, kde sa stáča na západ a v blízkosti mestskej časti [[Kocurice]] prijíma pravostranný Kocurický kanál. Opäť sa stáča na juh a oblasťou Dielce pokračuje lemovaný vyššou vegetáciou.<ref name=mcz/> Na dolnom toku sa kanál ostro stáča na juhozápad a už bez ďalších prítokov vedie oblasťou Za Dudváhom.<ref name=vku2/> Východne od [[Rakovice (okres Piešťany)|Rakovíc]] sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|155}} ľavostranne vlieva do [[Dudváh|Horného Dudváhu]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.75897&y=48.5646&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u, resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Veľký kanál vzniká a na hornom toku preteká územím [[Kocurice|Kocuríc]], mestskej časti [[Piešťany|Piešťan]]. Následne tvorí hranicu mesta s katastrom [[Borovce|Boroviec]] a napokon hranicu Boroviec s [[Rakovice (okres Piešťany)|Rakovicami]]. Preteká iba okresom [[Piešťany (okres)|Piešťany]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Rakovice&source=osm&id=1015717432&ds=1&x=17.7696092&y=48.5730804&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.75897&y=48.5646&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Dudváhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Piešťany]] [[Kategória:Borovce]] [[Kategória:Piešťany]] [[Kategória:Rakovice (okres Piešťany)]] qjs6ftqc8chamhref5qh9h3sxt4vqsl 0 747859 8226458 8195293 2026-05-31T00:39:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226458 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Veselský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Piešťany (okres)|Piešťany]] | district1 = | commune = | municipality = [[Dubovany]] | municipality1 = [[Veselé (okres Piešťany)|Veselé]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]] | source_type = Vznik | source_location = [[Šteruský potok]], [[Veselé (okres Piešťany)|Veselé]] | source_elevation = cca 152 | source_lat_d = 48.5422 | source_long_d = 17.7412 | mouth = [[Lančársky potok]], [[Dubovany]] | mouth_location = [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] | mouth_elevation = cca 150 | mouth_lat_d = 48.5313 | mouth_long_d = 17.7423 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 1,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-10-1467 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Veselský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je krátky vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Piešťany (okres)|Piešťany]]. Je to ľavostranný prítok [[Lančársky potok|Lančárskeho potoka]] v povodí [[Dudváh|Horného Dudváhu]]<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 1,5 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na severozápade [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Dolnovážska niva]] a časti [[Dudvážska mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = Bratislava}}</ref>, na východnom okraji obce [[Veselé (okres Piešťany)|Veselé]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|152}} Kanál vytvára prepojenie [[Šteruský potok|Šteruského]] a [[Lančársky potok|Lančárskeho potoka]], čím odľahčuje stredný a dolný tok [[Borovský kanál|Borovského kanála]]. Od Šteruského potoka sa odkláňa v lokalite Pažite<ref name=vku2>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> odkiaľ tečie južným smerom okrajom oblasti Ohrada<ref name=mcz/>. Východne od Ťapkového priberá menší pravostranný prítok a stáča sa juhovýchodným až východným smerom.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.534797,17.744670,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Lemovaný vegetáciou pokračuje do oblasti Čistiny, kde sa prudko stáča na juh až juhozápad.<ref name=mcz/> Na dolnom toku tečie poľnohospodársky využívanou rovinatou nivou cez Zálučný pasienok do lokality Hornianske lúky.<ref name=mcz/> Tu, východne od [[Dubovany|Dubovian]], sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|150}} ľavostranne vlieva do [[Lančársky potok|Lančárskeho potoka]] v povodí [[Dudváh|Horného Dudváhu]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.74249&y=48.53139&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u, resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Veselský kanál vzniká a väčšou časťou preteká územím obce [[Veselé (okres Piešťany)|Veselé]], odkiaľ pokračuje do katastra [[Dubovany|Dubovian]], obe v okrese [[Piešťany (okres)|Piešťany]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015717427&ds=1&x=17.7429796&y=48.5366098&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.74249&y=48.53139&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Chtelničky}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Dudváhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Piešťany]] [[Kategória:Veselé (okres Piešťany)]] [[Kategória:Dubovany]] 4v4x6u0uavly3u3g91o4ajnvpxa0n2e 2 748276 8226379 8206823 2026-05-30T19:08:03Z Fillos X. 212061 8226379 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam vojenských bitiek z obdobia [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]''' ako úplne prvého celoeurópskeho konfliktu medzi ozbrojenými armádami [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] na jednej strane a [[Protestantská únia|Protestantskej únie]] na strane druhej v období rokov [[1618]] až [[1648]] v oblasti [[Stredná Európa|strednej Európy]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=123}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Vojenská bitka !Obrázok !Dátum !Etapa !Výsledok |- |[[Bitka na Bielej hore]] |[[Súbor:Schlacht am Weißen Berg C-K 063.jpg|náhľad|Bitka na Bielej hore. Maľba od Pietra Snayersa (* [[1592]] – † [[1666]]).]] |[[8. november]] [[1620]] |[[Česká vojna]] |katolícke víťazstvo |- |[[Bitka pri Lutteri]] |[[Súbor:Schlacht bei Lutter am Barenberge.jpg|náhľad|Bitka pri Lutteri z roku [[1626]] na dobovej rytine od neznámeho umelca.]] |[[27. august]] [[1626]] |[[Dánska vojna]] |katolícke víťazstvo |- |[[Bitka pri Breitenfelde (1631)]] |[[Súbor:Gustave Adolphe at Breitenfeld-Johann Walter-f3706497.jpg|náhľad|Švédsky kráľ menom [[Gustáv II. Adolf]] počas Bitky pri Breitenfelde. Maľba Johanna Jakoba Walthera, rok [[1632]].]] |[[17. september]] [[1631]] |[[Švédska vojna]] |protestantské víťazstvo |- |[[Bitka pri Lützene (1632)]] |[[Súbor:Death of King Gustav II Adolf of Sweden at the Battle of Lützen (Carl Wahlbom) - Nationalmuseum - 18031.tif|náhľad|Smrť [[Gustáv II. Adolf|Gustáva II. Adolfa]] počas [[Bitka pri Lützene (1632)|Bitky pri Lützene]] na maľbe od Carla Wahlboma z roku [[1855]] v Švédskom Národnom múzeu.]] |[[16. november]] [[1632]] |[[Švédska vojna]] |nerozhodný |- |[[Bitka pri Nördlingene (1634)]] |[[Súbor:Jan van der Hoecke - The Battle of Nördlingen, 1634.jpg|náhľad|Bitka pri Nördlingene na obraze [[Jan van den Hoecke|Jana van den Hoeckeho]] nachádzajúceho sa na [[Windsor Castle|Windsor Castle.]]]] |[[6. september]] [[1634]] |[[Švédska vojna]] |protestantské víťazstvo |- |[[Bitka pri Breitenfelde (1642)|Bitka pri Breintenfelde (1642)]] |[[Súbor:Slaget vid Leipzig 1642 SP244.jpg|náhľad|Bitka pri Breitenfelde z roku [[1642]] na rytine od neznámeho umelca.]] |[[2. november]] [[1642]] |[[Švédsko-francúzska vojna]] |protestantské víťazstvo |- |[[Bitka pri Nördlingene (1645)]] |[[Súbor:Nordlingen.jpg|náhľad|Bitka pri Nördlingene z roku [[1645]]. Maľba z roku [[1750]] od Jeana-Baptistu Le Paona.]] |[[3. august]] [[1645]] |[[Švédsko-francúzska vojna]] |protestantské víťazstvo |} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * FUKALA, Radek, (2022). ''Války lva severu - Vítězství a prohry krále Gustava II. Adolfa''. Praha: Nakladatelství Epocha s.r.o., 2022. ISBN 978-80-278-0049-0. * SEGEŠ, Vladimír et al., (2020). ''Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť''. Bratislava: Ikar, a.s., 2020. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. * SKŘIVAN, Aleš, (2002). ''Lexikon světových dějin 1492'' ''&#x2013;'' ''1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml., 2002. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Česká vojna|České stavovské povstanie]] alebo [[Česká vojna]] * [[Fridrich V. (Falcko)]] * [[Gustáv II. Adolf]] * [[Armand Jean du Plessis de Richelieu]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * ENGLUND, Peter, (2000). ''Nepokojná léta - Historie třicetileté války''. Praha: NLN, s.r.o., 2000. ISBN 80-7106-355-X. <!-- [[Kategória:Bitky tridsaťročnej vojny]] --> qapx4qlc9jdwpg4szf97s9p0eni5tvb 0 748387 8226588 8199522 2026-05-31T10:41:36Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Obete samovrážd]] pomocou použitia HotCat 8226588 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk | pseudonym = | popis osoby = ukrajinský skladateľ, básnik a textár | obrázok = Володимир Михайлович Івасюк.jpg | popis obrázka = | rodné meno = {{Ukr|Володи́мир Миха́йлович Івасю́к}} | dátum narodenia = {{dn|1949|03|04}} | miesto narodenia = [[Kicmaň]], [[Černovická oblasť]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dátum úmrtia = apríl/máj [[1979]] (30 rokov) | miesto úmrtia = [[Briuchovycký les]] pri [[Ľvov]]e, Ukrajinská SSR, ZSSR | národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | štátna príslušnosť = Sovietsky zväz | alma mater = Ľvovský lekársky inštitút (1973); Ľvovské konzervatórium (nedokončil) | zamestnanie = skladateľ, básnik, textár, hudobník | rodičia = Mychajlo Ivasiuk | príbuzní = | súrodenci = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = piesňová tvorba, populárna hudba, poézia | obdobie = [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia]] | téma = láska, folklór, ukrajinská identita | hnutie = novodobá ukrajinská národná estráda | debut = | významné práce = ''[[Červona ruta (pieseň)|Červona ruta]]'', ''Vodohraj'', ''Dva persteni'', ''Ja{{--}}tvoje krylo'', ''Malvy'' | významné ocenenia = [[Hrdina Ukrajiny]] (2009, ''in memoriam''); Národná cena Tarasa Ševčenka (1994, ''in memoriam'') | ovplyvnený = ukrajinský hudobný folklór, karpatský folklór | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = ukrajinskú populárnu hudbu a piesňovú tvorbu v krajinách bývalého ZSSR | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Hudba | portál2 = }} '''Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk''' alebo len '''Volodymyr Ivasiuk''' ({{Ukr|Володи́мир Миха́йлович Івасю́к}}; * [[4. marec]] [[1949]], [[Kicmaň]]{{--}}† apríl/máj [[1979]], [[Briuchovycký les]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[lekár]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[básnik]]-[[textár]], jeden zo zakladateľov novodobej ukrajinskej populárnej hudby.<ref name="ESU">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko zborník = Selezinka | meno zborník = Vasyľ Mychajlovyč | titul = Encyklopedija sučasnoj Ukrajiny | kapitola zborník = Ivasiuk Volodymyr Mychajlovyč | url = https://esu.com.ua/article-13545 | vydavateľ = Instytut encyklopedyčnych doslidžeň NAN Ukrajiny | miesto = Kyjiv | dátum vydania = 2010-12-12 | dátum prístupu = 2026-04-06 | jazyk = }} </ref><ref name="UME">{{Citácia knihy | kapitola zborník = IVASIUK | titul = Ukrajinska muzyčna encyklopedija | zväzok = 2 | typ zväzku = Tom. | vydavateľ = Instytut mystectvoznavstva foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho NAN Ukrajiny | miesto = Kyjiv | rok = 2008 | strany = 185{{--}}186 }} </ref> Zomrel tragicky za nevyjasnených okolností. Hoci sa už počas života dočkal značnej obľúbenosti u širokej verejnosti, [[Sovietsky zväz|sovietsky]] režim mu pre jeho umelecký štýl a ukrajinskú orientáciu nebol nikdy naklonený. Po jeho smrti sa dokonca snažil obmedziť Ivasiukovo verejné pripomínanie. Neskôr sa Ivasiuk stal jedným zo symbolov ukrajinského národného a kultúrneho obrodenia, ako aj odporu voči sovietskemu režimu, pričom jeho smrť bola verejnosťou interpretovaná ako možný dôsledok politickej represie.<ref name=ZW /> V roku [[1994]] mu bola ''in memoriam'' udelená [[Štátna cena Ukrajiny Tarasa Ševčenka]]<ref name="UME" /> a v roku [[2009]] aj titul [[Hrdina Ukrajiny]].<ref name="ESU" /> == Život == [[Súbor:Volodymyr_Ivasyuk_House.JPG|vľavo|náhľad|Ivasiukov rodný dom]] === Raný život === Narodil sa v marci [[1949]] do rodiny spisovateľa<ref name="UME" /> Mychajla Ivasiuka. Ako pätnásťročný zorganizoval školský dievčenský vokálny súbor [[Bukovynka]], pre ktorý písal piesne a s ktorým získal prvé verejné úspechy.<ref name="ESU" /><ref name="UME" /> V roku 1966 sa spolu s rodinou presťahoval do [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]], kde nastúpil na lekársky inštitút, no vzápätí bol vylúčený pre incident s bustou [[Vladimir Iľjič Lenin|Vladimíra Iljiča Lenina]] v [[Kicmaň|Kicmani]] (po maturitnom večierku spolu so spolužiakmi náhodne zhodil zle upevnenú bustu, ktorá sa rozbila). Ivasiuk musel následne pracovať ako [[zámočník]] v závode Lehmaš, kde zorganizoval zbor, ktorý na oblastnej prehliadke-súťaži získal vysoké hodnotenie poroty.<ref name="ESU" /> [[Súbor:Володимир_Івасюк.jpg|vľavo|náhľad|Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk, fotografia]] O rok neskôr (1967) opätovne nastúpil na lekársky inštitút a súčasne pokračoval v štúdiu na hudobnej škole. Hral na husliach v orchestri ľudových nástrojov študentského spevácko-tanečného súboru lekárskeho inštitútu, pri ktorom zorganizoval komorný orchester (neskôr preň písal skladby), a takisto hral a spieval ako sólista v estrádnom orchestri „Karpaty“ pri Paláci textilníkov.<ref name="ESU" /> === Vrchol kariéry === V televíznom štúdiu sa Ivasiuk zoznámil s Levom Dudkivským, vedúcim vychádzajúceho súboru [[Smerička]], s ktorým nadviazal tvorivú spoluprácu. Najznámejšie Ivasiukove piesne, ktoré získali svetovú popularitu, zazneli práve v podaní „Smeričky“ a jej sólistov [[Vasyľ Ivanovyč Zinkevyč|Vasyľa Zinkevyča]] a [[Nazarij Nazarovyč Jaremčuk|Nazarija Jaremčuka]]. Na prvých miestach celozväzového rozhlasu sa pravidelne umiestňovala najmä Ivasiukova pieseň [[Červona ruta (pieseň)|''Červona ruta'']], ktorá sa okamžite dostala aj do repertoáru zahraničných interpretov. Ivasiukove piesne vyhrali viacero súťaží v Sovietskom zväze.<ref name="ESU" /><ref name="UME" /> Napriek týmto úspechom sa Ivasiukovi nikdy nepodarilo stať členom Zväzu skladateľov, a preto zostával podľa sovietskych kritérií iba „amatérom“.<ref name=ZW>{{Citácia periodika | priezvisko = Wojnowski | meno = Zbigniew | titul = The Lives and Afterlives of a Soviet Misfit: Volodymyr Ivasiuk, the Emotional Crisis of Late Socialism and the Anti-Soviet Turn in Ukrainian Popular Culture | periodikum = Contemporary European History | dátum = 2023 | číslo = 32 | strany = 61{{--}}78 | doi = https://doi.org/10.1017/S0960777321000709 }} </ref> [[Súbor:Могила_В._М._Івасюка,.jpg|vľavo|náhľad|Hrob Volodymyra Mychajlovyča Ivasiuka, [[Ľvov]], [[Ukrajina]]]] V roku 1972 sa Ivasiuk presťahoval do [[Ľvov]]a, kde nastúpil na [[konzervatórium]] a zároveň pokračoval v štúdiu na lekárskom inštitúte, ktoré dokončil o rok neskôr. V tom čase začal spolupracovať s básnikmi [[Rostyslav Andrejevyč Bratuň|Rostyslavom Bratuňom]], [[Roman Mychajlovyč Kudlyk|Romanom Kudlykom]] a [[Bohdan Mychajlovyč Steľmach|Bohdanom Steľmachom]], na ktorých texty tvoril nové piesne, pričom naďalej písal hudbu aj na vlastné verše.<ref name="ESU" /><ref name="UME" /> === Záver života a smrť === Napriek popularite a úspechu Ivasiukových piesní sa mu nepodarilo získať pevné postavenie v oficiálnych hudobných štruktúrach, čo uňho prehlbovalo pocity neistoty a frustrácie. Súčasníci ho opisovali ako človeka, ktorý citlivo prežíval konflikty s kultúrnym aparátom i neisté vyhliadky do budúcnosti. V posledných rokoch života sa tieto tlaky zintenzívnili a podľa neskorších svedectiev mu v roku 1978 v ľvovskej psychiatrickej nemocnici diagnostikovali [[Depresia (psychológia)|depresiu]].<ref name=ZW /> [[Súbor:Меморіал_Володимиру_Івасюку_на_місті_трагічної_загибелі_у_Брюховицькому_лісі.jpg|náhľad|Pamätník Volodymyra Ivasiuka na mieste jeho tragickej smrti v [[Briuchovycký les|Briuchovyckom lese]]]] Ivasiuk zahynul za nevyjasnených okolností v období od 24. apríla do 18. mája [[1979]] v [[Briuchovycký les|Briuchovyckom lese]] pri [[Ľvov]]e.<ref name="ESU" /><ref name="UME" /> Sovietske úrady označili jeho smrť za [[Samovražda|samovraždu]], ale už krátko po jeho smrti sa šírili správy o výhražných telefonátoch a podozrivých mužoch, ktorí ho sledovali, čo podporilo podozrenia, že mohol byť zavraždený. Niektoré indície nasvedčovali, že za Ivasiukovou smrťou mohla byť [[KGB]].<ref name="UME" /><ref name=ZW /> Po nájdení tela nasledoval veľmi necitlivý a represívny postup úradov voči rodine. Podľa spomienok rodiny boli rodičia pri tele syna zároveň vypočúvaní a mali nadobudnúť dojem, že štát chce mať pod kontrolou aj to, ako budú jeho smrť verejne interpretovať a oplakávať. Právny poradca (pravdepodobne príslušník KGB) mal Ivasiukovej rodine jasne naznačiť, že o okolnostiach jeho smrti sa nemá hovoriť a rodina navyše dlhé roky nesmela dať postaviť ani pomník na jeho hrobe.<ref name="ZW" /> Vyšetrovanie Ivasiukovej smrti bolo obnovené až po mnohých desaťročiach. V roku 2019 dospeli odborníci z Kyjevského ústavu súdneho výskumu na základe experimentu a podkladov z roku 1979 k záveru, že Ivasiuk sa nemohol obesiť sám bez účasti tretej osoby. Otázka, kto mohol stáť za jeho smrťou, oficiálne stále zostáva otvorená.<ref name="ZW" /> === Pohreb a spoločenský odkaz === [[Súbor:Stamp_of_Ukraine_s236.jpg|náhľad|Ukrajinská poštová známka s Ivasiukovou podobizňou]] Ivasiukov pohreb 22. mája [[1979]] vo [[Ľvov]]e sa zmenil na masovú verejnú manifestáciu smútku, ktorej sa podľa článku zúčastnilo približne 50 000 ľudí. Miestne stranícke orgány sa pokúšali usmerniť a obmedziť verejné pripomínanie jeho osoby. Organizovali povinné zväzácke schôdze, aby zabránili študentom ísť na pohreb, a tým, ktorí by zákaz porušili, hrozili sankciami vrátane vylúčenia zo školy alebo straty štipendia. Zároveň postihli aj niektorých predstaviteľov ukrajinskej inteligencie a kultúrnej obce, ktorí na pohrebe alebo v súvislosti s ním vystúpili spôsobom, ktorý úrady nepovažovali za prijateľný.<ref name="ZW" /> [[Súbor:Levytskoho106-3.jpg|vľavo|náhľad|Plaketa na dome, v ktorom Ivasiuk žil, Levyckého ulica, Ľvov, Ukrajina]] S nástupom [[Glasnosť|glasnosti]] v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Ivasiukova smrť začala verejne interpretovať novým spôsobom. Jeho priatelia, novinári i kultúrni činitelia začali zdôrazňovať, že jeho hľadanie originálneho a autentického výrazu bolo obmedzované represívnym sovietskym systémom. Ivasiuk sa stal silným symbolom ukrajinskej kultúry a spoločenskej vzbury proti sovietskemu poriadku. Vrcholom posunu bolo založenie festivalu [[Červona ruta (festival)|Červona ruta]] v roku [[1989]], ktorý sa stal fórom pre novú ukrajinskú populárnu hudbu a pre vystúpenia, ktoré prekračovali dovtedajšie hranice prípustného verejného prejavu.<ref name=ZW /> == Dielo == Ivasiukovou azda najznámejšou piesňou je [[Červona ruta (pieseň)|''Červona ruta'']]. Námet textu a hudby vznikol vplyvom práce [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyra Hnaťuka]] ''Kolomyjky''. V tom istom čase napísal aj pieseň ''Vodohraj'', s ktorou speváčka [[Sofia Rotaru]] obsadila prvé miesto na festivale v Sopotoch. Spolu sa tieto skladby objavili v hudobnom filme [[Červona ruta (film)|''Červona ruta'']] s hlavným interpretom [[Vasyľ Ivanovyč Zinkevyč|Vasyľom Zinkevyčom]].<ref name="ESU" /> [[Súbor:Пам'ятник_Володимиру_Івасюку.jpg|náhľad|Pamätník Volodymyra Ivasiuka, [[Kicmaň]], Ukrajina]] Ivasiukova piesňová tvorba vyrastala z výrazného lokálno-národného základu, najmä z [[Huculi|huculského]] a bukovinského prostredia, a vyznačovala sa melodickosťou. Tú spájal s vtedajšou estrádnou rytmikou [[bigbít]]u, ktorá sa zároveň ukázala ako blízka rytmom karpatského hudobného folklóru. Ivasiuk tak prekonal stereotypy [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], teda ideologizovanej, odnárodnenej a neosobnej hudby. Naopak, sám sa opieral predovšetkým o historické a ľudové východiská tvorby. Svojím prístupom ovplyvnil nielen rozvoj ukrajinskej populárnej vokálno-inštrumentálnej hudby, ale aj hudobnú kultúru krajín bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name="ESU" /> Ivasiuk sa zaujímal aj o fotografiu, filmovanie a zbieranie folklóru. Značné množstvo jeho piesní vyšlo v zbierkach ''Pisni'' (1977; 1983), ''Moja pisňa'' (1988), ''Vodohraj'' (1989). Bol aj autorom hudby k inscenáciám ''Praporonosci'' podľa románu [[Olexandr Terentijovyč Hončar|Olesa Hončara]] (1975) a ''Mezozojska istorija'' podľa poviedky [[Bohdan Mychajlovyč Steľmach|Bohdana Steľmacha]] (1976; obe v Ľvovskom ukrajinskom činohernom divadle Marije Zaňkoveckej); ďalej aj polyfonickej Suity pre komorný orchester (1978).<ref name="ESU" /> [[Súbor:Volodymyr_Ivansiuk_12.jpg|vľavo|náhľad|Múzeum Volodymyra Mychajlovyča Ivasiuka, [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]], [[Ukrajina]]]] Pracoval aj na opere ''Daryna'', ktorá sa mala stať jeho diplomovou prácou. Dokončiť svoj zámer, absolvovať konzervatórium i postgraduálne štúdium na lekárskom inštitúte mu prekazila predčasná smrť.<ref name="ESU" /> == Pocty == [[Súbor:Coin-2009_Ivasiuk.jpg|náhľad|Minca vyrazená na Ivasiukovu počesť]] Už počas svojho života vyhral viacero menších i väčších cien v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. V roku 1994 mu bola ''in memoriam'' udelená Štátna cena Ukrajiny Tarasa Ševčenka a v roku 2009 titul [[Hrdina Ukrajiny]].<ref name="ESU" /> Vo [[Ľvov]]e (1990, 2011) a v [[Kicmaň|Kicmani]] (1999) mu postavili pomníky; v [[Černovice (Ukrajina)|Černivciach]] bolo vytvorené Černovické oblastné pamätné múzeum Volodymyra Ivasiuka a bola po ňom pomenovaná ulica. Ivasiukovi sú venované aj festival ukrajinskej modernej piesne a populárnej hudby [[Červona ruta (festival)|Červona ruta]] (od 1989), Medzinárodná súťaž mladých interpretov ukrajinskej populárnej hudby pomenovaná po Ivasiukovi (od 1993) a súťaž mladých skladateľov „Putujúci hudobník“ (od 1997).<ref name="ESU" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ivasiuk, Volodymyr Mychajlovyč}} [[Kategória:Úmrtia v 1979]] [[Kategória:Osobnosti z Černovickej oblasti]] [[Kategória:Ukrajinskí básnici]] [[Kategória:Ukrajinskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Ukrajinskí speváci]] [[Kategória:Ukrajinskí lekári]] [[Kategória:Osobnosti na ukrajinských poštových známkach]] [[Kategória:Hrdinovia Ukrajiny]] [[Kategória:Obete samovrážd]] [[Kategória:Obete vrážd]] [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] c7grpum43jxivbi1vp41wq57s854lqw 0 748495 8226501 8200361 2026-05-31T05:59:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226501 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Vlčiansky kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Šaľa (okres)|Šaľa]] | district1 = | commune = | municipality = [[Vlčany]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] | source_type = Vznik | source_location = [[Selický kanál]], [[Neded]] | source_elevation = cca 112 | source_lat_d = 48.0546 | source_long_d = 17.9187 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] | mouth_location = [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovský kanál]], [[Dolný Chotár]] | mouth_elevation = cca 108 | mouth_lat_d = 48.0072 | mouth_long_d = 17.8984 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 7,3 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-10-1335--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Vlčiansky kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Šaľa (okres)|Šaľa]]. Je to ľavostranný prítok [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovského kanála]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 7,3 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na severovýchode strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Salibská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-19 | miesto = Bratislava}}</ref>, severne od [[Vlčany|Vlčian]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|112}}<ref name=UGK/> Svoj tok začína v lokalite Batoňa<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, kde v blízkosti [[Železničná trať Šaľa – Neded|železničnej trate do Nededa]]<ref name=Tm/> odbočuje zo [[Selický kanál|Selického kanála]]. Tečie juhovýchodným smerom popri trati, lemovaný nesúvislým porastom vyššej vegetácie, až do oblasti Palantáše<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.030774,17.923373,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> na okraji Vlčian, kde prijíma ľavostranný prítok z obce. Stáča sa juhozápadným smerom a tečie popri družstve do oblasti [[Vlčianske mŕtve rameno|Vlčianskeho mŕtveho ramena]]<ref name=vku/>, pred ktorými sa stáča opäť juhovýchodným smerom. V oblasti Pastierske sa oblúkom stáča na juhozápad a pri malej usadlosti preteká malou nádržou.<ref name=mcz/> Mierne sa vlní, križuje Hamský kanál<ref name=UGK/> a cez Vlčianske lúky pokračuje rovinatou, poľnohospodársky využívanou krajinou juhozápadným smerom. Východne od obce [[Dolný Chotár]] sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}} pravostranne vlieva do [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovského kanála]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.89824&y=48.00749&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vlčiansky kanál preteká celou dĺžkou iba katastrom obce [[Vlčany]] v okrese [[Šaľa (okres)|Šaľa]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015716586&ds=1&x=17.9087269&y=48.0186891&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.89824&y=48.00749&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (2. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Šaľa]] [[Kategória:Vlčany]] ktpqzz934dz6zjp2otok9eb1jec6fi9 0 748725 8226586 8202415 2026-05-31T10:40:14Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Obete samovrážd]] pomocou použitia HotCat 8226586 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios | titul = kráľ [[Cyprus|Cypru]] | obrázok = | panovanie = [[80 pred Kr.]] – [[58 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sótér II.]] (ako kráľ Egypta a Cypru) | nástupca = rímska správa (neskôr [[Arsinoé IV.]]) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sótér II.]] | matka = [[Kleopatra V.|Kleopatra Seléné I.]] alebo [[Kleopatra IV.]] (neisté) | dátum narodenia = 1. storočie pred Kr. | miesto narodenia = pravdepodobne [[Alexandria]] alebo [[Cyprus]] | dátum úmrtia = [[58 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Pafos]], [[Cyprus]] }} '''Ptolemaios''' ({{vjz|grc|Πτολεμαῖος}}; * [[1. storočie pred Kr.]] – † [[58 pred Kr.]], [[Pafos]]) bol kráľ [[Cyprus|Cypru]] z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]]. Bol synom egyptského faraóna [[Ptolemaios IX.|Ptolemaia IX. Sótéra II.]] a mladším bratom [[Ptolemaios XII.|Ptolemaia XII. Auléta]]. Bol jediným ptolemaiovským vládcom, ktorý vládol na Cypre ako právne nezávislý panovník, oddelene od Egypta.<ref name="Huß">HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' München: Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. s. 674.</ref> == Život == === Mladosť a exil === Presná identita jeho matky je predmetom historických diskusií; mohla ňou byť [[Kleopatra V.|Kleopatra Seléné I.]] alebo [[Kleopatra IV.]]<ref name="Bennett">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Christopher Bennett | titul = Ptolemy of Cyprus | url = https://instonebrewer.com/TyndaleSites/Egypt/ptolemies/cyprus_fr.htm | jazyk = en | vydavateľ = Egyptian Royal Genealogy | dátum prístupu = 2024-05-21}}</ref> V roku [[103 pred Kr.]] ho stará matka [[Kleopatra III.]] poslala spolu s bratom a kráľovským pokladom do bezpečia na ostrov [[Kos]]. V roku [[88 pred Kr.]] sa ostrova zmocnil [[Pontos|pontský]] kráľ [[Mithridates VI. Eupatór]], ktorý mladých princov zajal. Ptolemaios vyrastal na pontskom dvore a bol zasnúbený s jednou z Mithridatových dcér (pravdepodobne Mithridatis).<ref name="Hölbl">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire.'' London: Routledge, 2001. ISBN 978-0-415-23489-4. s. 226.</ref> === Vláda a konflikt s Rímom === [[Súbor:Cato en Ptolemaeus, RP-P-1904-2864.jpg|náhľad|vpravo|Cato Mladší ponúka Ptolemaiovi úrad veľkňaza v Afroditinom chráme výmenou za vzdanie sa trónu (grafika Ludwiga Gottlieba Portmana (podľa [[Jacobus Buys|Jacobusa Buysa]]) z Romeinsche Geschiedenissen [[Martinus Stuar|Martinusa Stuara]] v [[Rijksmuseum|Rijksmuseu]]).]] Po zavraždení [[Ptolemaios XI. Alexandros II.|Ptolemaia XI.]] v roku [[80 pred Kr.]] ho obyvatelia [[Alexandria|Alexandrie]] vyhlásili za kráľa Cypru. Na rozdiel od svojho brata v Egypte sa však Ptolemaios neusiloval o oficiálne uznanie titulu „priateľ a spojenec rímskeho ľudu“ od rímskeho senátu, čo využil Rím ako zámienku na neskoršiu anexiu.<ref name="Grant">GRANT, Michael. ''Kleopatra.'' Praha: Brána, 1996. ISBN 80-7176-130-1. s. 38.</ref> Osudným sa mu stal osobný spor s [[Publius Clodius Pulcher|Clodiom Pulchrom]]. Keď Clodia v roku [[67 pred Kr.]] zajali piráti, Ptolemaios mu na výkupné poslal len urážlivo nízku sumu (2 talenty). Clodius po svojom zvolení za tribúna ľudu v roku [[58 pred Kr.]] presadil zákon o konfiškácii Cypru a Ptolemaiovho pokladu.<ref name="Grant"/> === Zánik kráľovstva a smrť === Realizáciou anexie bol poverený [[Marcus Porcius Cato Mladší|Cato Mladší]]. Cato ponúkol kráľovi milosť a úrad veľkňaza v chráme Afrodity v Pafe, ak sa vzdá bez boja. Ptolemaios však odmietol prijať poníženie a spáchal samovraždu vypitím jedu. Podľa historika [[Appianos|Appiana]] sa pokúsil časť svojho bohatstva potopiť v mori, aby sa ho Rimania nezmocnili.<ref>Appianos, ''B. C.'', II. 23, 86.</ref> Rímska pokladnica nakoniec získala majetok v hodnote takmer 7 000 talentov. Cato z úcty k umeniu ušetril z dražby len sochu filozofa [[Zenón z Kitia|Zenóna]].<ref>Plínius Starší, ''Naturalis historia'', 34.92.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | isbn = 3-534-10422-6 | miesto = Darmstadt | vydavateľ = WBG | rok = 1994}} * {{Citácia knihy | autor = Werner Huß | titul = Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. | isbn = 3-406-47154-4 | miesto = München | vydavateľ = Beck | rok = 2001}} * {{Citácia knihy | autor = Ersin Hussein | titul = Revaluing Roman Cyprus: Local Identity on an Island in Antiquity | isbn = 978-0-19-108336-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2021}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Králi starovekého Cypru]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Úmrtia v 58 pred Kr.]] [[Kategória:Obete samovrážd]] 11o4vdcxaga4wfygfpy70ux0kmtx5h8 4 748802 8226564 8211725 2026-05-31T09:24:50Z Teslaton 12161 109 → 94 8226564 wikitext text/x-wiki '''Zoznam 94 článkov nezaradených do žiadnej obsahovej kategórie''', generovaný na základe [https://quarry.wmcloud.org/query/104646 SQL dotazu] z {{Dátum|2026-05-31|dmrg}} (''vek: {{vek v dňoch|2026|05|31}} dni''). Po zobrazení je zoradený od najstarších čl. po najnovšie, abecedne je zoraditeľný klikom v záhlaví. {| class="wikitable sortable numbered firstright" ! class="unsortable" | # || Článok || Kategórie |- | || [[Stephen Neale]] || Wikipédia:Články na úpravu;Webarchive template wayback links;Stránky s magickými odkazmi ISBN |- | || [[Slovenský kruh Leva XIII.]] || Wikipédia:Články na úpravu;Wikipédia:Chýbajúce referencie;Webarchive template wayback links |- | || [[Relative strength index]] || Wikipédia:Chýbajúce referencie;Wikipédia:Články s nefunkčnými odkazmi |- | || [[Kryonika]] || Wikipédia:Chýbajúce referencie |- | || [[Mandľa (semeno)]] || Wikipédia:Chýbajúce referencie |- | || [[Príčiny chudoby krajín tretieho sveta]] || Wikipédia:Články na úpravu;Wikipédia:Články s nefunkčnými odkazmi;Webarchive template wayback links |- | || [[Mikroregión Hornád]] || Wikipédia:Články na úpravu |- | || [[Krivka viditeľnosti]] || Wikipédia:Chýbajúce referencie |- | || [[Reaktívna artritída]] || Wikipédia:Články na úpravu |- | || [[Tartan (vlnená látka)]] || Wikipédia:Články na úpravu |- | || [[Concordia Ružomberok]] || Wikipédia:Chýbajúce referencie;Wikipédia:Sporná významnosť;Wikipédia:Články na rozšírenie |- | || [[Plnoletosť]] || Wikipédia:Články na rozšírenie |- | || [[Fawcett]] || Wikipédia:Chýbajúce referencie |- | || [[Pons Danubii EGTC]] || Wikipédia:Články na úpravu |- | || [[Folkeskole]] || Wikipédia:Chýbajúce referencie |- | || [[Different Gear, Still Speeding]] || Portál:Hudba/Zapojené články;Wikipédia:Chýbajúce referencie |- | || [[Wireframe]] || Wikipédia:Články na úpravu;Webarchive template wayback links |- | || [[Studio Azzurro]] || Wikipédia:Chýbajúce referencie |- | || [[Operačný program Životné prostredie]] || Wikipédia:Články na úpravu;Wikipédia:Chýbajúce referencie |- | || [[Surfaguide]] || Wikipédia:Chýbajúce referencie |- | || [[Slovensko na Majstrovstvách sveta v atletike 2013]] || Wikipédia:Články potrebujúce aktualizáciu;Články so substovanými infoboxami |- | || [[Zlatý Amos SR]] || Wikipédia:Chýbajúce referencie |- | || [[Piata kolóna]] || Wikipédia:Články na rozšírenie |- | || [[Surová strava]] || Wikipédia:Články na úpravu;Wikipédia:Články na spojenie |- | || [[Teória tezaurácie v muzeológii]] || Wikipédia:Články na úpravu;Stránky s magickými odkazmi ISBN |- | || [[Schoellerovci]] || Wikipédia:Články na úpravu;Webarchive template wayback links |- | || [[Nakladateľstvo bod zlomu]] || Wikipédia:Články na úpravu;Wikipédia:Sporná významnosť |- | || [[Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Sádočné]] || Wikipédia:Zoznamy kultúrnych pamiatok bez údaju z Wikiúdajov o kategórii na Commons;Wikipédia:Potrebná poloha (landmark);Wikipédia:Potrebná poloha (SK-TC) |- | || [[Peter Wilsen]] || Wikipédia:Sporná významnosť |- | || [[Zoznam zemetrasení v roku 2016]] || Wikipédia:Články na úpravu;Wikipédia:Chýbajúce referencie |- | || [[Inhalačný roztok]] || Wikipédia:Chýbajúce referencie |- | || [[Zoznam obcí Bratislavskej župy]] || Wikipédia:Chýbajúce referencie |- | || [[Reč tela mačky]] || Wikipédia:Články na úpravu;Wikipédia:Sporná významnosť |- | || [[Belgická koloniálna ríša]] || Wikipédia:Články na spojenie;Wikipédia:Články s nefunkčnými odkazmi;Webarchive template wayback links |- | || [[FIA World Endurance Championship 2018–19]] || Články so substovanými infoboxami |- | || [[Piktochart]] || Wikipédia:Články na úpravu;Wikipédia:Chýbajúce referencie |- | || [[Kvintový kruh]] || Wikipédia:Články na rozšírenie |- | || [[Obrana Poľskej pošty v Gdansku]] || Portál:História/Zapojené články;Wikipédia:Články na úpravu;Stránky s magickými odkazmi ISBN |- | || [[Actium]] || Stránky s magickými odkazmi ISBN |- | || [[Burgundská vojna]] || Stránky s magickými odkazmi ISBN |- | || [[Zoznam hviezdnych článkov/1]] || Portál:Hviezda/Zapojené články;Wikipédia:Články priamo volajúce šablónu Portál |- | || [[Zoznam hviezdnych článkov/2]] || Portál:Hviezda/Zapojené články;Wikipédia:Články priamo volajúce šablónu Portál |- | || [[Zoznam hviezdnych článkov/3]] || Portál:Hviezda/Zapojené články;Wikipédia:Články priamo volajúce šablónu Portál |- | || [[Zoznam hviezdnych článkov/4]] || Portál:Hviezda/Zapojené články;Wikipédia:Články priamo volajúce šablónu Portál |- | || [[EMtest]] || Wikipédia:Sporná významnosť;Wikipédia:Články s nefunkčnými odkazmi |- | || [[Básnický vzdych]] || Wikipédia:Chýbajúce referencie;Wikipédia:Články na rozšírenie |- | || [[Podraz 5]] || Wikipédia:Články na úpravu;Portál:Videohry/Zapojené články;Webarchive template wayback links |- | || [[Nepatrím medzi…]] || Portál:Hudba/Zapojené články;Wikipédia:Chýbajúce referencie |- | || [[Ohniváčikovité]] || Stránky s magickými odkazmi ISBN |- | || [[Plesy Bratislavského umeleckého spolku]] || Wikipédia:Články na úpravu |- | || [[Tchaj-er-čuang (okres)]] || Portál:Geografia/Zapojené články;Stránky s nečíselnými parametry formatnum;Webarchive template wayback links;Wikipédia:Články s obrázkom z Wikiúdajov/Geobox;Údržba:Nekorešpondujúce preklady;Údržba:Geobox bez zadaného typu |- | || [[Voľby do zastupiteľských orgánov Československa v roku 1964]] || Portál:Politika/Zapojené články |- | || [[Otrokárske štáty a slobodné štáty]] || Wikipédia:Články na úpravu;Wikipédia:Články na úpravu po odstránení Pracuje sa |- | || [[Bytový blokový dom (Pezinok)]] || Portál:Geografia/Zapojené články;Stránky s mapami;Údržba:Geobox s implicitným mapframe;Údržba:Geobox s 3+ mapami |- | || [[Propén]] || Portál:Chémia/Zapojené články;Wikipédia:Chýbajúce referencie |- | || [[Fonetika a fonológia slovenčiny]] || Wikipédia:Články na úpravu;Wikipédia:Články na úpravu po odstránení Pracuje sa |- | || [[Česká evanjelická luteránska cirkev]] || Údržba:Neprepojené preklady |- | || [[Tapio Luoma]] || Portál:Ľudia/Zapojené články;Wikipédia:Články s Infoboxom Duchovný bez údaju P1047 na wikidata |- | || [[Peter Skov-Jakobsen]] || Portál:Ľudia/Zapojené články;Wikipédia:Články s Infoboxom Duchovný bez údaju P1047 na wikidata |- | || [[Kukulova ulice (Praha)]] || Portál:Česko/Zapojené články;Portál:Geografia/Zapojené články;Stránky s mapami |- | || [[Chandrashekhar Agashe]] || Wikipédia:Články na rozšírenie;Webarchive template wayback links |- | || [[Olaus Petri]] || Portál:Ľudia/Zapojené články;Wikipédia:Chýbajúce referencie |- | || [[Územný vývoj Osmanskej ríše]] || Wikipédia:Články na úpravu;Wikipédia:Články na úpravu po odstránení Pracuje sa |- | || [[Prechodný afganský islamský štát]] || Wikipédia:Články na úpravu |- | || [[Sovietsko-juhoslovanský konflikt]] || Wikipédia:Články na úpravu;Wikipédia:Články s nefunkčnými odkazmi |- | || [[Michael Curry]] || Portál:Ľudia/Zapojené články;Wikipédia:Články s Infoboxom Duchovný bez údaju P1047 na wikidata |- | || [[SMW Wheels]] || Wikipédia:Sporná významnosť;Webarchive template wayback links |- | || [[Bóra (vietor)]] || Wikipédia:Články na úpravu |- | || [[Bars Bratislava]] || Wikipédia:Sporná významnosť |- | || [[Female gaze]] || Wikipédia:Články na wikifikáciu;Stránky s magickými odkazmi ISBN |- | || [[NewJeans]] || Wikipédia:Sporná významnosť |- | || [[Morfogeografia]] || Wikipédia:Články na úpravu |- | || [[Národný park Atlantické ostrovy Galície]] || Portál:Geografia/Zapojené články;Stránky s mapami;Údržba:Geobox s implicitným mapframe |- | || [[Kamenný les Shilin]] || Portál:Geografia/Zapojené články |- | || [[Grófstvo (Anglicko)]] || Wikipédia:Články na úpravu;Wikipédia:Články na úpravu po odstránení Pracuje sa |- | || [[Terešva (rieka)]] || Portál:Geografia/Zapojené články;Stránky s mapami;Údržba:Geobox s implicitným mapframe |- | || [[Kapitulácia Japonska]] || Wikipédia:Články na úpravu;Wikipédia:Články na úpravu po odstránení Pracuje sa |- | || [[Nagyrét utca (Hegyeshalom)]] || Portál:Geografia/Zapojené články;Stránky s mapami |- | || [[Delirium tremens]] || Wikipédia:Chýbajúce referencie |- | || [[Moskvič 2141]] || Wikipédia:Články na úpravu;Wikipédia:Články na úpravu po odstránení Pracuje sa |- | || [[Michael Patrick Kelly]] || Portál:Ľudia/Zapojené články;Portál:Hudba/Zapojené články;Wikipédia:Články na urgentnú úpravu;Wikipédia:Chýbajúce referencie;Wikipédia:Články s obrázkom z Wikiúdajov |- | || [[Lochhofen (Sauerlach)]] || Portál:Geografia/Zapojené články;Wikipédia:Články na urgentnú úpravu;Stránky s chybami v referenciách;Wikipédia:Články s obrázkom z Wikiúdajov/Geobox;Stránky s mapami;Údržba:Geobox s implicitným mapframe |- | || [[Skúška tvrdosti podľa Vickersa]] || Wikipédia:Články na urgentnú úpravu;Wikipédia:Chýbajúce referencie |- | || [[Útok na školu v Kahramanmaras 15. apríla 2026]] || Wikipédia:Články na urgentnú úpravu |- | || [[Mvezo]] || Wikipédia:Články na urgentnú úpravu |- | || [[Zbierka zákonov a nariadení štátu československého]] || Wikipédia:Články, na ktorých sa pracuje;Stránky s magickými odkazmi ISBN |- | || [[Reverb Worship]] || Portál:Hudba/Zapojené články;Wikipédia:Články na urgentnú úpravu;Wikipédia:Sporná významnosť |- | || [[Jaromír Soukup]] || Wikipédia:Články na urgentnú úpravu |- | || [[Pantoprazol]] || Wikipédia:Články na urgentnú úpravu |- | || [[Záchyt elektrónu]] || Wikipédia:Články na urgentnú úpravu |- | || [[Martina Zábranská]] || Wikipédia:Články na urgentnú úpravu |- | || [[Zoznam bitiek I. svetovej vojny]] || Wikipédia:Články na urgentnú úpravu;Wikipédia:Chýbajúce referencie |- | || [[De natura rerum]] || Wikipédia:Články na urgentnú úpravu |- | || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2030]] || Portál:Ľadový hokej/Zapojené články |} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy]] p0ntr7gvi3uixlajrvgwlnvcj5s2ww9 0 748875 8226415 8225560 2026-05-30T20:54:12Z IronLiberty 280078 Doplnenie Demografického Summitu 8226415 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexej Jurievič Komov | Popis osoby = ruský konzervatívny aktivista, finančník | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1971|11|15}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] | Alma mater = Fakulta histórie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova]],<br/> Open University Business School v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom Kráľovstve]] | Národnosť = ruská | Štátna príslušnosť = [[Rusko|Ruská federácia]] | Štát pôsobenia = [[Rusko|Ruská federácia]] | Deti = 5 | Manželka = Irina Valerievna Šamolina | Profesia = podnikateľ, projektový manažér, aktivista | Rodičia = Jurij Pavlovič Komov | Rodné meno = Юрий Павлович Комов | Súrodenci = brat | Webstránka = [https://web.archive.org/web/20180308160204/http://alexeykomov.ru/ alexejkomov.ru] | Portál1 = Rusko | Známy vďaka = blízky spolupracovník oligarchu Konštantína Malofejeva, člen správnej rady CitizenGO, zakladateľ a riaditeľ FamilyPolicy.ru, zástupca Svetového kongresu rodín pre Rusko a SNŠ, propagácii domáceho vzdelávania }} {{Pracuje sa}} '''Alexej Jurievič Komov''' ([[Ruština|rus.]] Алексей Юрьевич Комов, [[Angličtina|angl.]] Alexey Yuryevich Komov; * [[15. november]] [[1971]], [[Moskva]]) je ruský [[Konzervativizmus|konzervatívny]] aktivista, finančník a oficiálny zástupca Svetového kongresu rodín (WCF) pre [[Rusko]] a [[Spoločenstvo nezávislých štátov]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How the World Congress of Families serves Russian Orthodox political interests | url = https://www.splcenter.org/resources/hatewatch/how-world-congress-families-serves-russian-orthodox-political-interests/ | dátum vydania = 2018-05-16 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en-US | priezvisko = Barthélemy | meno = Hélène | vydavateľ = The Southern Poverty Law Center}}</ref> Je blízkym dlhoročným spolupracovníkom ruského oligarchu [[Konštantín Malofejev|Konštantína Malofejeva]] a riadil viaceré medzinárodné projekty jeho Nadácie svätého Vasilija Veľkého.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian Representative of the American Anti-LGBTQ+ World Congress of Families Indicted by U.S. Authorities | url = https://globalextremism.org/post/russian-representative-of-the-american-anti-lgbtq-indicted/ | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en-US | priezvisko = GPAHE | vydavateľ = Global Project against Hate and Extremism}}</ref> Bol tiež členom správnej rady Ligy bezpečného internetu,<ref name=":2" /> ktorú založil<ref name=":122">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Малофеев покинул пост председателя правления Лиги безопасного интернета | url = https://www.rbc.ru/rbcfreenews/553502619a79471f3e9554dd | vydavateľ = РБК | dátum vydania = 2015-04-20 | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О Лиге | url = http://www.ligainternet.ru/liga/about.php | vydavateľ = Liga bezpečného internetu | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2013-01-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130127180645/http://www.ligainternet.ru/liga/about.php}}</ref> a financoval<ref>{{Citácia periodika|titul=Leaked Files Show China And Russia Sharing Tactics On Internet Control, Censorship|url=https://www.rferl.org/a/russia-china-internet-censorship-collaboration/32350263.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2024-02-13|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en|meno=Daniil|priezvisko=Belovodyev|meno2=Andrei|priezvisko2=Soshnikov|meno3=Reid|priezvisko3=Standish}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Russia’s unofficial censor to stop looking into ‘extremist’ activity online|periodikum=Novaya Gazeta Europe|dátum=2025-08-06|url=https://novayagazeta.eu/articles/2025/08/06/russias-unofficial-censor-to-stop-looking-into-extremist-activity-online-en-news|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}</ref> Malofejev. Komov je známy svojimi aktivitami v oblasti podpory tradičnej rodiny a [[Pro-life hnutie|pro-life]] [[Pro-life hnutie|hnutia]], ako aj kritickými postojmi voči právam [[LGBT]] osôb.<ref name=":1" /> Zároveň sa angažuje v propagácii [[Domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]] a je spájaný s úzkymi väzbami na [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskú pravoslávnu cirkev]] a medzinárodné konzervatívne siete.<ref name=":1" /> Bol dlhoročným členom správnej rady ultrakonzervatívnej organizácie [[CitizenGO]],<ref name=":1" /> zohral kľúčovú úlohu pri organizácii 8. kongresu Svetového kongresu rodín v Moskve v roku 2014.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> S manželkou Irinou Šamolinovou založil a vedie spoločnosť Klasické besedy (rus. Классические беседы)''',''' ktorá je licencovaným partnerom americkej Classical Conversations. Aktívne sa angažoval v medzinárodnej sieti Global Home Education Exchange (GHEX)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Permoser|meno=Julia Mourão|titul=Global Network|vydavateľ=Wiley|strany=681-702|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/glob.12299|priezvisko2=Stoeckl|meno2=Kristina|jazyk=en|vydanie=4|rok=2021|kapitola=Reframing human rights: the global network of moral conservative homeschooling activists|zväzok=21}}</ref> a je spoluzakladateľom a riaditeľom analytického centra FamilyPolicy.ru.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Hannah|meno=Levintova|titul=The World Congress of Families’ Russian Network|periodikum=Mother Jones|vydavateľ=The Center for Investigative Reporting|dátum=2014-02-21|issn=0362-8841|url=https://www.motherjones.com/politics/2014/02/world-congress-families-us-evangelical-russia-family-tree/|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=en}}</ref><ref name=":1" /> Minimálne do roku 2019 pôsobil tiež v Patriarchálnej komisie [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]] pre rodinu, materstvo a detstvo ako výkonný tajomník a poradca predsedu Dmitrija Smirnova.<ref name=":2" /><ref name=":17">{{Citácia periodika|priezvisko=Stroop|meno=Christopher|titul=A Right-Wing International?|periodikum=The Public Eye|vydavateľ=Political Research Associate|dátum=2026|ročník=2026|číslo=85|strany=4-10|issn=0275-9322|url=https://politicalresearch.org/media/1303/download?inline|dátum prístupu=2026-05-28|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Мировой просемейный альянс: империя наносит ответный удар | url = https://pk-semya.ru/novosti/item/7364-mirovoj-prosemejnyj-alyans-imperiya-nanosit-otvetnyj-udar.html | vydavateľ = pk-semya.ru | dátum prístupu = 2026-05-28 | jazyk = ru-ru | meno = Super | priezvisko = User}}</ref> V decembri 2024 bol Komov v [[Spojené štáty|USA]] obžalovaný z porušenia [[Sankcia (trest)|sankcií]]. Podľa obžaloby pomáhal [[Konštantín Malofejev|Malofejevovi]] získať Jacka Hanicka na spustenie Tsargrad TV a podieľal sa aj na nelegálnom prevode 10 miliónov dolárov cez [[Grécko]] s cieľom obísť sankcie.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian National Indicted for Assisting Sanctioned Oligarch in Schemes to Employ an American Citizen to Launch and Operate Russian Television Network | url = https://www.justice.gov/archives/opa/pr/russian-national-indicted-assisting-sanctioned-oligarch-schemes-employ-american-citizen | vydavateľ = U.S. Department of Justice | dátum prístupu = 2026-04-25 | dátum vydania = 2024-12-12 | miesto = Washington | jazyk = en}}</ref> V prípade odsúdenia v USA mu hrozí trest 20 rokov väzenia za každý z bodov obžaloby.<ref name=":7" /> == Mladosť a vzdelanie == Alexej Komov sa narodil 15. novembra 1971 v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Отставки и назначения | url = https://www.vedomosti.ru/newspaper/articles/2008/03/06/otstavki-i-naznacheniya | vydavateľ = Ведомости | dátum vydania = 2008-03-06 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Комов Алексей Юрьевич|url=https://myrotvorets.center/criminal/komov-aleksej-yurevich/|periodikum=Myrotvorets.center|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=ru-RU|vydavateľ=Myrotvorets Research Center|dátum=2018-07-09|dátum archivácie=2019-12-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20191211014007/https://myrotvorets.center/criminal/komov-aleksej-yurevich/}}</ref> V rokoch 1989 až 1995 študoval na Fakulte histórie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]] (MGU) so špecializáciou na moderné dejiny USA a úspešne obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] zameranú na reguláciu amerického akciového trhu.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aleksey Komov | url = https://www.foiaresearch.net/person/aleksey-komov | vydavateľ = FOIA Research | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en | dátum vydania = 2019-04-22}}</ref><ref name=":3" /><ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = C.V. Alexej Komov | url = http://www.integrityconsulting.ru/content/1158568107.pdf | vydavateľ = Integrity Consulting | dátum prístupu = 2026-04-26 | priezvisko = Alexej | meno = Komov | dátum vydania = 2007 | dátum archivácie = 2007-07-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070710050500/http://www.integrityconsulting.ru/content/1158568107.pdf}}</ref> V roku 1993 absolvoval polročný študijný pobyt so zameraním na financie, obchodné právo a históriu USA na State University of New York (SUNY) v [[Spojené štáty|USA]].<ref name=":8" /><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Беседа с А.Комовым. Мировые элиты, неомарксизм и гендерная идеология | url = https://pravoslavie.ru/63855.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru | priezvisko = Pospelov | meno = Anton | dátum vydania = 2013-09-05}}</ref><ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Alexej | meno = Komov | titul = Московский демографический саммит: Семья и будущее человечества | url = https://www.demoscope.ru/weekly/anons/anons01031162.pdf | dátum prístupu = 2026-04-25 | vydavateľ = worldcongress.ru | jazyk = ru | miesto = Moskva}}</ref><ref name=":11" /> V rokoch 1996 až 1999 absolvoval [[postgraduálne štúdium]] na Primakovovom inštitúte (IMEMO).<ref name=":8" /><ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алексей Комов в Кишинёве: «Пора поставить последнюю точку в отношении к коммунизму» | url = https://ava.md/ru/stati/society/aleksey-komov-v-kishineve-pora-postavit/ | vydavateľ = ava.md | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru | dátum vydania = 2014-04-12}}</ref><ref name=":11" /> V rokoch 1999 až 2002 študoval na Open University v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a získal titul [[Master of Business Administration|MBA]].<ref name=":3" /><ref name=":11" /> Okolo roku 2010 začal pracovať na [[Dizertačná práca|dizertačnej práci]] na tému „Demografické modelovanie v Rusku v 21. storočí“ na Katedre sociológie rodiny a demografie Fakulty sociológie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]] pod vedením vedúceho katedry Anatolija I. Antonova.<ref name=":2" /><ref name=":16" /> Absolval aj magisterské štúdium [[Teológia|teológie]] na Pravoslávnej univerzite sv. Tichona (PSTGU).<ref name=":8" /><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Об авторе | url = http://alexeykomov.ru/ob-avtore-3 | vydavateľ = alexeykomov.ru | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru-RU | dátum vydania = 2013 | dátum archivácie = 2014-08-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140803103307/http://alexeykomov.ru/ob-avtore-3}}</ref> Alexej Komov pochádza z [[Diplomat|diplomatickej]] rodiny. Jeho otec Jurij Pavlovič Komov pôsobil ako pracovník sovietskej obchodnej delegácie (angl. Soviet Trade Delegation) v [[Londýn|Londýne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Armstrong | meno = Robert | titul = Robert Armstrong minute to Charles Powell HETMAN | url = https://archive.margaretthatcher.org/doc18/850909%20Robert%20Armstrong%20minute%20to%20Charles%20Powell%20HETMAN%20PREM19-1647%20f35.pdf | dátum vydania = 1985-09-09 | dátum prístupu = 2026-04-25 | vydavateľ = Cabinet Office UK | jazyk = en}}</ref><ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Apple Jr.|meno=R. W.|titul=K.G.B. defects and British order 25 Russians home|periodikum=The New York Times|odkaz na periodikum=The New York Times|vydavateľ=Arthur Gregg Sulzberger|dátum=1985-09-13|strany=1|issn=0362-4331|url=https://www.nytimes.com/1985/09/13/world/kgb-defects-and-british-order-25-russians-home.html|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=en}}</ref> V septembri 1985 bol otec spolu s manželkou a dvoma synmi, vrátane vtedy trinásťročného Alexeja, vyhostený zo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného Kráľovstva]] v rámci masovej odvety [[Margaret Thatcherová|Thatcherovej]] vlády, keď bol zaradený medzi 25 Sovietov, ktorých na základe informácií od defektora Olega Gordievského (krycie meno Nocton, neskôr Hetman), vysokého dôstojníka [[KGB]], považovali britské úrady za súčasť sovietskej spravodajskej siete v [[Londýn|Londýne]].<ref name=":6" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A list released by the Foreign Office of the 25 Soviets ordered to leave Britain in three weeks | url = https://www.upi.com/Archives/1985/09/12/A-list-released-by-the-Foreign-Office-of-the/7156495345600/ | vydavateľ = United Press International, Inc. | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en | dátum vydania = 1985-09-12}}</ref> Rodina žila potom štyri roky na [[Kuba|Kube]].<ref name=":5" /> Podľa novinárky Hannah Levintovej, ktorá sa s Komovom osobne stretla a viedla rozhovor, v minulosti vlastnil nočný klub v [[Moskva|Moskve]]. Následne sa niekoľko rokov venoval štúdiu [[Joga|jogy]] pod vedením známeho moskovského gurua a cestoval po krajinách ako [[India]], [[Tibet (historické územie)|Tibet]], [[Mongolsko]] a [[Izrael]], kde sa oboznamoval s rôznymi náboženskými tradíciami.<ref name=":18">{{Citácia periodika|priezvisko=Levintova|meno=Hannah|titul=How US Evangelicals Helped Create Russia’s Anti-Gay Movement|periodikum=Mother Jones|url=https://www.motherjones.com/politics/2014/02/world-congress-families-russia-gay-rights/|vydavateľ=Center for Investigative Reporting|dátum=2014-02-21|dátum prístupu=2026-05-28|jazyk=en}}</ref> Komov zároveň uviedol, že v mladosti zastával [[Liberalizmus|liberálne]] názory a viedol [[životný štýl]] zahŕňajúci užívanie [[Droga (omamná látka)|drog]] a [[Promiskuita|promiskuitu]], pričom neskôr tieto skúsenosti interpretoval ako vedúce k oslabeniu človeka.<ref name=":18" /> Zlom u Komova nastal, keď jeho guru ochorel na rakovinu, vyhlásil jogu za „satanskú“, dal sa pokrstiť v [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]], stal sa [[Mních|mníchom]] a zomrel.<ref name=":18" /> Komov bol na jeho pohrebe. Tento moment ho hlboko zasiahol a bol podľa jeho slov bol rozhodujúcim impulzov k obratu k pravosláviu.<ref name=":18" /> == Kariéra v biznise == Pred vstupom do verejného a [[Aktivizmus|aktivistického]] života pôsobil v podnikateľskej sfére.<ref name=":3" /> Svoju pracovnú kariéru začal už počas štúdia v roku 1993 v oblasti marketingu.<ref name=":11" /> Od roku 1995 pracoval ako manažér [[Marketing|marketingových]] projektov v spoločnosti Philip Morris Management Services, neskôr zastával v tejto spoločnosti pozíciu vedúceho bezcolného obchodu na území [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]].<ref name=":3" /> Od roku 2004 pôsobil ako riaditeľ [[Marketing|marketingu]] a rozvoja obchodu v investično-stavebnej spoločnosti Logic Realty a v poradenskej firme Cushman & Wakefield / Stiles & Riabokobylko.<ref name=":3" /> V roku 2006 založil a viedol spoločne s manželkou Irinou spoločnosť Integrity Consulting & Marketing Services, ktorú viedli približne 10 rokov.<ref name=":3" /> Firma poskytovala manažérske a marketingové konzultačné služby (strategické plánovanie, business development, market research, finančné modelovanie atď.) veľkým klientom ako [[Gazprom]], [[JPMorgan Chase|JP Morgan]] a Philip Morris.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Client Challenge | url = https://www.slideshare.net/slideshow/integrity-company-overview-amp-portfolio-2530184/2530184 | vydavateľ = Integrity Consulting | dátum prístupu = 2026-04-26 | dátum vydania = 2009 | jazyk = en}}</ref> V rokoch 2011 až 2014 bol čestným partnerom tejto spoločnosti aj americký aktivista Larry Jacobs, výkonný riaditeľ World Congress of Families.<ref name=":18" /><ref name=":2" /> V roku 2008 bol vymenovaný za riaditeľa oddelenia analýzy a poradenstva v realitnej agentúre Tweed.<ref name=":3" /> == Konzervatívny aktivizmus == === Konverzia a Dimitrij Smirnov (2008{{--}}2009) === Komov [[Konverzia (náboženstvo)|konvertoval]] na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]] približne v roku 2008.<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Плод веры. Посол Всемирного конгресса семей в ООН Алексей Комов. Часть 2 | url = https://tv-soyuz.ru/peredachi/plod-very-posol-vsemirnogo-kongressa-semey-v-oon-aleksey-komov-chast-2 | vydavateľ = tv-soyuz.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | priezvisko = Gatilin | meno = Alexander | dátum vydania = 2015-07-13}}</ref> Jeho duchovným poradcom<ref name=":10">{{Citácia periodika|titul=The rise of the Russian Christian Right: the case of the World Congress of Families|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/09637494.2020.1796172|periodikum=Religion, State and Society|dátum=2020-08-07|dátum prístupu=2026-04-26|ročník=48|číslo=4|strany=223–238|issn=0963-7494|doi=10.1080/09637494.2020.1796172|jazyk=en|meno=Kristina|priezvisko=Stoeckl}}</ref> a významným mentorom bol [[Dmitrij Smirnov|Dmitrij Nikolaevič Smirnov]] (1959{{--}}2020), s ktorým ho spájalo dlhoročné osobné aj pracovné prepojenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алексей Комов: «Традиционная семья — оголённый нерв западного общества» | url = https://media.elitsy.ru/otvety/aleksej-komov-tradicionnaja-semja-ogoljonnyj-nerv-zapadnogo-obshhestva/ | dátum vydania = 2019-08-02 | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru-RU | meno = Елена | priezvisko = Есаулова | vydavateľ = elitsy.ru}}</ref> Komov sa stal v roku 2006 farníkom v Smirnovovom chráme Zvestovania Presvätej Bohorodičky v [[Moskva|Moskve]] a neskôr sa stal členom jeho správnej rady.<ref name=":9" /> Práve po konzultácii so Smirnovom sa Komov po finančnej kríze v roku 2008 rozhodol opustiť svet biznisu a začať sa venovať '''„'''niečomu dobrému'''“''', konkrétne ochrane rodinných hodnôt.<ref name=":10" /> V čase ich zoznámenia pôsobil Dmitrij Smirnov ako predseda Synodiálneho oddelenia [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvy]] pre spoluprácu s ozbrojenými silami a orgánmi činnými v trestnom konaní (2003{{--}}2013).<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Синодальный отдел по взаимодействию с Вооруженными силами и правоохранительными органами - Патриархия.ру | url = https://www.patriarchia.ru/org/82 | vydavateľ = Патриархия.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}</ref> Toto oddelenie malo priamu zodpovednosť za vojenských duchovných ([[Kaplán|kaplánov]]) v armáde, [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]], v jednotkách Ministerstva vnútra, väzenskej službe a iných silových zložkách.<ref name=":12" /> Bol členom verejných rád viacerých silových ministerstiev a mal osobné kontakty s vysokými predstaviteľmi armády a bezpečnostných služieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Протоиерей Димитрий Смирнов войдет в состав Общественного Совета при Министерстве Обороны | url = https://pravoslavie.ru/19423.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | dátum vydania = 2006-11-16 | miesto = Moskva}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = о. Димитрий Смирнов | url = https://radiokp.ru/people/o-dimitriy-smirnov | vydavateľ = Радио Комсомольская Правда | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | meno = | priezvisko = }}</ref> Neskôr viedol Smirnov Patriarchálnu komisiu pre rodinu, ochranu materstva a detstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Патриаршая комиссия по вопросам семьи, защиты материнства и детства - Патриархия.ру | url = https://www.patriarchia.ru/org/349 | vydavateľ = Патриархия.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}</ref> Smirnov bol známy radikálnymi konzervatívnymi postojmi, ostro kritizoval západnú liberálnu kultúru a [[Homosexualita|homosexualitu]].<ref name=":18" /> Používal hanlivé výrazy ako „pederasti“ alebo „homosexualisti“ namiesto „gayovia“ a označoval homosexualitu za [[hriech]] porovnateľný s [[Alkoholizmus|alkoholizmom]] či vraždou.<ref name=":18" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Coalson|meno=Robert|titul=Russian Priest Sparks Firestorm By Calling Cohabitating Women 'Unpaid Prostitutes'|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2020-17-20|url=https://www.rferl.org/a/russian-priest-sparks-firestorm-by-calling-cohabitating-women-unpaid-prostitutes-/30439887.html|jazyk=en}}</ref> Ženy svojimi výrokmi staval do menejcennej pozície, prisudzoval im „slabšiu myseľ“ a nižšiu inteligenciu<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О вере и Крыме: 10 высказываний отца Дмитрия Смирнова | url = https://crimea.ria.ru/20201021/O-vere-i-Kryme-10-vyskazyvaniy-ottsa-Dmitriya-Smirnova--1118854347.html | vydavateľ = РИА Новости Крым | dátum vydania = 2020-10-21 | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | meno = | priezvisko = }}</ref><ref name=":14">{{Citácia periodika|titul=Controversial Russian Priest Dies During Coronavirus Rehabilitation|periodikum=The Moscow Times|vydavateľ=Alexander Gubsky|dátum=2020-10-21|issn=1563-6275|url=https://www.themoscowtimes.com/2020/10/21/controversial-russian-priest-dies-during-coronavirus-rehabilitation-a71809|dátum prístupu=2026-04-26|jazyk=en}}</ref> a ženy žijúce v partnerskom zväzku mimo [[Manželstvo|manželstva]] označil za „neplatené prostitútky“.<ref name=":14" /><ref name=":15">{{Citácia periodika|titul=Russian Priest Known For Controversial Statements Dies At 69|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2020-10-21|url=https://www.rferl.org/a/russian-priest-controversial-smirnov-dies-69/30904541.html|dátum prístupu=2026-04-26|jazyk=en}}</ref> V čase anexie [[Krym (polostrov)|Krymu]] a ruskej invázie na [[Donbas (rozlišovacia stránka)|Donbas]] vyzýval na žehnanie [[Jadrová zbraň|jadrových zbraní]], ktoré označil za „záchranu ruského ľudu a jeho kultúry“.<ref name=":15" /><ref name=":14" /> Verejne zastával proruské stanoviská k udalostiam na Ukrajine v roku 2014. Krym označoval za historicky ruské územie, Kyjev za „matku ruských miest“<ref name=":13" /> a dianie na Donbase charakterizoval ako „Božie navštívenie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Протоиерей Димитрий Смирнов о событиях на Украине: «Это надо воспринимать как посещение Божие» | url = https://www.youtube.com/watch?v=0j36bG1exn0 | dátum vydania = 2014-12-25 | dátum prístupu = 2026-04-26 | priezvisko = Smirnov | meno = Dmitrij | vydavateľ = Мультиблог протоиерея Димитрия Смирнова}}</ref> Vzťah k Smirnovovi zahŕňal aj Komovovu manželku Irinu, ktorá od roku 2015 až do Smirnovovej smrti pôsobila ako jeho poradkyňa pre otázky rozvoja [[Domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]] (homeschooling).<ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О нас | url = https://classical-conversations.ru/onas | vydavateľ = classical-conversations.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}</ref> Po Komovovej [[Konverzia (náboženstvo)|konverzii]] spolupracovali so Smirnovom na viacerých iniciatívach zameraných na podporu tzv. tradičných hodnôt a [[Pro-life hnutie|pro-life]] agendy.<ref name=":10" /> === Prvý kontakt so Svetovým kongresom rodín (2010) === V čase zblíženia sa Komova so Smirnovom existovali kontakty medzi ruskými konzervatívnymi kruhmi a Svetovým kongresom rodín (angl. World Congress of Families, WCF).<ref name=":17" /><ref name=":21">{{Citácia knihy|edícia=|titul=Postsecular conflicts: debating tradition in Russia and the United States|vydavateľ=Innsbruck University Press|miesto=Innsbruck|isbn=978-3-903187-99-3|priezvisko=Stoeckl|meno=Kristina|priezvisko2=Uzlaner|meno2=Dmitry|jazyk=en|doi=10.15203/3187-99-3|rok=2020|vydanie=1}}</ref> Sociológ Anatolij I. Antonov, Komovov neskorší vedúci dizertačnej práce,<ref name=":2" /><ref name=":16" /> spolupracoval s jedným zo zakladateľov WCF Allanom C. Carlsonom už v roku 1995 na myšlienke medzinárodného fóra o rodine.<ref name=":17" /><ref name=":21" /><ref name=":19" /> Na zorganizovaní prvého WFC sa dohodol Carlson v zápätí s riaditeľom Občanského Institutu Michalom Semínom v Prahe.<ref name=":21" /> Prvý WCF sa uskutočnil v [[Praha|Prahe]] v roku 1997.<ref name=":21" /><ref name=":10" /> Na základe odporučenia od Smirnova, aby kontaktoval WCF, sa Komov v roku 2010 zúčastnil neohlásene plánovacieho stretnutia vedenia WCF v [[Colorado Springs]] v USA,<ref name=":18" /><ref name=":19" /><ref name=":10" /> v kanceláriách organizácie Focus on the Family, jednej z kľúčových amerických [[Evanjelikálne hnutie|evanjelikálnych organizácií]] spojených s WCF, kde zástupcovia z celého sveta predkladali ponuky na hostiteľstvo ďalšieho kongresu.<ref name=":18" /><ref name=":10" /> Predstavil sa ako ruský biznis konzultant a navrhol usporiadanie veľkého kongresu WCF v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":10" /> Americkí predstavitelia boli spočiatku skeptickí, komunikovali nedôveru voči [[Rusko|Rusku]] a žiadali dôkaz o schopnosti zorganizovať takéto podujatie.<ref name=":18" /><ref name=":19" /><ref name=":10" /> Navrhli mu zorganizovať iné podujatia.<ref name=":18" /> === Medzinárodný demografický summit === Komov poskytol tento dôkaz o deväť mesiacov neskôr, keď jeho nadácia Nadácie rodiny a demografie sv. Petra a Fevronie zorganizovala Medzinárodný demografický summit: Veľká rodina a budúcnosť ľudstva (angl. Moscow Demographic Summit: Family and the Future of Humankind).<ref name=":18" /> Konal sa 29. a 30. júna 2021 v Moskve na Ruskej štátnej sociálnej univerzite (RGSU).<ref name=":8" /><ref name=":23">{{Citácia periodika|priezvisko=The Howard Center for Family, Religion and Society|titul=Organizers of Moscow Demographic Summit Announce Formation of Life-Family Medical Centers Network|periodikum=PR Newswire|vydavateľ=Cision US Inc.|miesto=Rockford|dátum=2011-06-24|url=https://www.prnewswire.com/news-releases/organizers-of-moscow-demographic-summit-announce-formation-of-life-family-medical-centers-network-124486433.html|dátum prístupu=2026-05-29|jazyk=en}}</ref> Summit bol organizovaný ako oficiálne regionálne podujatie WCF, prvé v Rusku<ref name=":8" /> a Komov bol riaditeľom jeho organizačného výboru.<ref name=":8" /><ref name=":23" /> Podujatie deklarovalo ako cieľ upozorniť na klesajúcu pôrodnosť a propagovať „prirodzenú rodinu“.<ref name=":8" /> Usporiadaniu predchádzalo založenie Nadácie rodiny a demografie sv. Petra a Fevronie spoločne s arcikňazmi Dmitrijom Smirnovom a Maximom Obuchovom, ktorí ju formálne viedli<ref name=":9" /><ref name=":10" /><ref name=":23" /> a analytického centra FamilyPolicy.ru, ktoré založil s Pavlom Parfentjevom, pričom Komov v týchto projektoch pôsobil ako výkonný riaditeľ.<ref name=":10" /> Spoločne so Smirnovom tiež iniciovali fundraisingové kampane v americkom štýle na podporu svojich aktivít prostredníctvom Smirnovovho [[Blog|blogu]].<ref name=":10" /> Kľúčovú finančnú a organizačnú podporu poskytli významní ruskí pravoslávni [[Oligarchia|oligarchovia]] Vladimír Jakunin, vtedajší šéf ruských železníc, cez Nadáciu sv. Andreja Prvozvaného a [[Konštantín Malofejev]] cez Nadáciu sv. Bazila Veľkého.<ref name=":19" /><ref name=":18" /> Na summite sa zúčastnilo viac ako 500 delegátov z celého sveta.<ref name=":8" /> Na slávnostnom otvorení vystúpili Allan Carlson, arcikňaz Čaplin, ktorý tlmočil posolstvo patriarchu [[Kirill I.|Kirilla]], rektor RGSU Vasilij Žukov, americký diplomat Alan Keyes, poslankyňa [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] [[Anna Záborská]] a maďarský minister Miklós Soltész.<ref name=":8" /> Vedenie WCF okrem Carlsona zastupoval výkonný riaditeľ Larry Jacobs a riaditeľ pre komunikáciu Don Feder. Rusko reprezentoval popri Komovovi oligarcha Jakunin s manželkou Nataliou a Igor Beloborodov.<ref name=":8" /> Odbornú a akademickú obec zastupoval Anatolij Antonov (MGU), Tamara Komarovová, Philip Longman, Steve Mosher (Population Research Institute), Maria Sofia Aguirre (Catholic University of America) či ekonóm John Mueller.<ref name=":8" /> Pro-life organizácie zastupovali Margaret Hartshorn (Heartbeat International), Pat Fagan (Family Research Council), poľská aktivistka Ewa Kowalewska (Human Life International), James Kushiner (Society of St. James), britský aktivista Thomas Ward (National Association of Catholic Families) a Janice Shaw Crouse (Concerned Women for America).<ref name=":8" /> [[Ekumenizmus|Ekumenický]] charakter podujatia dopĺňali vystúpenia [[Rabín|rabína]] Andrewa Glotsera, arcikňaza Obuchova a Smirnova, muftího Huzina a Paigea Pattersona, bývalého prezidenta Južnej baptistickej konvencie a Farooqa Hassana, ktorí sa zapojili prostredníctvom videoposolstva.<ref name=":8" /> Podujatie bolo úspešné, získalo podporu ruských cirkevných a politických kruhov, presvedčilo amerických predstaviteľov WCF a stalo sa prvým veľkým medzníkom spolupráce.<ref name=":18" /><ref name=":8" /> Následne sa Komovova Nadácia rodiny a demografie (neskôr FamilyPolicy.ru) stala oficiálnym reprezentantom WCF v Rusku a [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]], Komov vystupoval ako regionálny zástupca<ref name=":0" /><ref name=":8" /> a získal tiež pozíciu zástupcu Howardovho centra (materskej organizácie WCF) pri [[Organizácia Spojených národov|OSN]].<ref name=":17" /><ref name=":19" /> Podujatie malo aj reálne dopady. Nasledujúci deň po skončení summitu predstavila Jelena Mizulina balík [[Pro-life hnutie|pro-life]] opatrení,<ref name=":18" /> ktoré sa čiastočne pretavili do zákona, ktorý prezident [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Medvedev]] podpísal o niekoľko týždňov neskôr.<ref name=":8" /> Išlo o prvú takúto legislatívnu zmenu od pádu [[Komunizmus|komunizmu]].<ref name=":8" /> Vďaka Komovovi WCF výrazne posilnil svoju prítomnosť v Rusku a Komov sa stal kľúčovým spojovacím článkom medzi Ruskom a americkými evanjelickými konzervatívcami.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anti-LGBT hate group World Congress of Families to gather in Moldova this week, reveals details at the last second|url=https://www.splcenter.org/resources/hatewatch/anti-lgbt-hate-group-world-congress-families-gather-moldova-week-reveals-details-last/|dátum vydania=2018-09-12|dátum prístupu=2026-05-29|jazyk=en-US}}</ref> == Súkromný život == Alexej Komov je ženatý s Irinou Šamolinou<ref name=":8" /> a majú spolu päť detí.<ref name=":18" /> Obaja manželia sú silní [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] veriaci.<ref name=":20" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20180308160204/http://alexeykomov.ru/ Osobný web] (archív, 2018) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Komov, Alexej Jurievič}} [[Kategória:Osobnosti z Moskvy]] [[Kategória:Ruskí podnikatelia]] [[Kategória:Ruskí aktivisti]] 4mgzimt0s34apkscup7pu6om3ggbapn 8226421 8226415 2026-05-30T21:24:41Z IronLiberty 280078 +Mnohodetná rodina a budúcnosť ľudstva 8226421 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexej Jurievič Komov | Popis osoby = ruský konzervatívny aktivista, finančník | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1971|11|15}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] | Alma mater = Fakulta histórie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova]],<br/> Open University Business School v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom Kráľovstve]] | Národnosť = ruská | Štátna príslušnosť = [[Rusko|Ruská federácia]] | Štát pôsobenia = [[Rusko|Ruská federácia]] | Deti = 5 | Manželka = Irina Valerievna Šamolina | Profesia = podnikateľ, projektový manažér, aktivista | Rodičia = Jurij Pavlovič Komov | Rodné meno = Юрий Павлович Комов | Súrodenci = brat | Webstránka = [https://web.archive.org/web/20180308160204/http://alexeykomov.ru/ alexejkomov.ru] | Portál1 = Rusko | Známy vďaka = blízky spolupracovník oligarchu Konštantína Malofejeva, člen správnej rady CitizenGO, zakladateľ a riaditeľ FamilyPolicy.ru, zástupca Svetového kongresu rodín pre Rusko a SNŠ, propagácii domáceho vzdelávania }} {{Pracuje sa}} '''Alexej Jurievič Komov''' ([[Ruština|rus.]] Алексей Юрьевич Комов, [[Angličtina|angl.]] Alexey Yuryevich Komov; * [[15. november]] [[1971]], [[Moskva]]) je ruský [[Konzervativizmus|konzervatívny]] aktivista, finančník a oficiálny zástupca Svetového kongresu rodín (WCF) pre [[Rusko]] a [[Spoločenstvo nezávislých štátov]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How the World Congress of Families serves Russian Orthodox political interests | url = https://www.splcenter.org/resources/hatewatch/how-world-congress-families-serves-russian-orthodox-political-interests/ | dátum vydania = 2018-05-16 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en-US | priezvisko = Barthélemy | meno = Hélène | vydavateľ = The Southern Poverty Law Center}}</ref> Je blízkym dlhoročným spolupracovníkom ruského oligarchu [[Konštantín Malofejev|Konštantína Malofejeva]] a riadil viaceré medzinárodné projekty jeho Nadácie svätého Vasilija Veľkého.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian Representative of the American Anti-LGBTQ+ World Congress of Families Indicted by U.S. Authorities | url = https://globalextremism.org/post/russian-representative-of-the-american-anti-lgbtq-indicted/ | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en-US | priezvisko = GPAHE | vydavateľ = Global Project against Hate and Extremism}}</ref> Bol tiež členom správnej rady Ligy bezpečného internetu,<ref name=":2" /> ktorú založil<ref name=":122">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Малофеев покинул пост председателя правления Лиги безопасного интернета | url = https://www.rbc.ru/rbcfreenews/553502619a79471f3e9554dd | vydavateľ = РБК | dátum vydania = 2015-04-20 | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О Лиге | url = http://www.ligainternet.ru/liga/about.php | vydavateľ = Liga bezpečného internetu | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2013-01-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130127180645/http://www.ligainternet.ru/liga/about.php}}</ref> a financoval<ref>{{Citácia periodika|titul=Leaked Files Show China And Russia Sharing Tactics On Internet Control, Censorship|url=https://www.rferl.org/a/russia-china-internet-censorship-collaboration/32350263.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2024-02-13|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en|meno=Daniil|priezvisko=Belovodyev|meno2=Andrei|priezvisko2=Soshnikov|meno3=Reid|priezvisko3=Standish}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Russia’s unofficial censor to stop looking into ‘extremist’ activity online|periodikum=Novaya Gazeta Europe|dátum=2025-08-06|url=https://novayagazeta.eu/articles/2025/08/06/russias-unofficial-censor-to-stop-looking-into-extremist-activity-online-en-news|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}</ref> Malofejev. Komov je známy svojimi aktivitami v oblasti podpory tradičnej rodiny a [[Pro-life hnutie|pro-life]] [[Pro-life hnutie|hnutia]], ako aj kritickými postojmi voči právam [[LGBT]] osôb.<ref name=":1" /> Zároveň sa angažuje v propagácii [[Domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]] a je spájaný s úzkymi väzbami na [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskú pravoslávnu cirkev]] a medzinárodné konzervatívne siete.<ref name=":1" /> Bol dlhoročným členom správnej rady ultrakonzervatívnej organizácie [[CitizenGO]],<ref name=":1" /> zohral kľúčovú úlohu pri organizácii 8. kongresu Svetového kongresu rodín v Moskve v roku 2014.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> S manželkou Irinou Šamolinovou založil a vedie spoločnosť Klasické besedy (rus. Классические беседы)''',''' ktorá je licencovaným partnerom americkej Classical Conversations. Aktívne sa angažoval v medzinárodnej sieti Global Home Education Exchange (GHEX)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Permoser|meno=Julia Mourão|titul=Global Network|vydavateľ=Wiley|strany=681-702|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/glob.12299|priezvisko2=Stoeckl|meno2=Kristina|jazyk=en|vydanie=4|rok=2021|kapitola=Reframing human rights: the global network of moral conservative homeschooling activists|zväzok=21}}</ref> a je spoluzakladateľom a riaditeľom analytického centra FamilyPolicy.ru.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Hannah|meno=Levintova|titul=The World Congress of Families’ Russian Network|periodikum=Mother Jones|vydavateľ=The Center for Investigative Reporting|dátum=2014-02-21|issn=0362-8841|url=https://www.motherjones.com/politics/2014/02/world-congress-families-us-evangelical-russia-family-tree/|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=en}}</ref><ref name=":1" /> Minimálne do roku 2019 pôsobil tiež v Patriarchálnej komisie [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]] pre rodinu, materstvo a detstvo ako výkonný tajomník a poradca predsedu Dmitrija Smirnova.<ref name=":2" /><ref name=":17">{{Citácia periodika|priezvisko=Stroop|meno=Christopher|titul=A Right-Wing International?|periodikum=The Public Eye|vydavateľ=Political Research Associate|dátum=2026|ročník=2026|číslo=85|strany=4-10|issn=0275-9322|url=https://politicalresearch.org/media/1303/download?inline|dátum prístupu=2026-05-28|jazyk=en}}</ref><ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Мировой просемейный альянс: империя наносит ответный удар | url = https://pk-semya.ru/novosti/item/7364-mirovoj-prosemejnyj-alyans-imperiya-nanosit-otvetnyj-udar.html | vydavateľ = pk-semya.ru | dátum prístupu = 2026-05-28 | jazyk = ru-ru | meno = Anton | priezvisko = Pospelov}}</ref> V decembri 2024 bol Komov v [[Spojené štáty|USA]] obžalovaný z porušenia [[Sankcia (trest)|sankcií]]. Podľa obžaloby pomáhal [[Konštantín Malofejev|Malofejevovi]] získať Jacka Hanicka na spustenie Tsargrad TV a podieľal sa aj na nelegálnom prevode 10 miliónov dolárov cez [[Grécko]] s cieľom obísť sankcie.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian National Indicted for Assisting Sanctioned Oligarch in Schemes to Employ an American Citizen to Launch and Operate Russian Television Network | url = https://www.justice.gov/archives/opa/pr/russian-national-indicted-assisting-sanctioned-oligarch-schemes-employ-american-citizen | vydavateľ = U.S. Department of Justice | dátum prístupu = 2026-04-25 | dátum vydania = 2024-12-12 | miesto = Washington | jazyk = en}}</ref> V prípade odsúdenia v USA mu hrozí trest 20 rokov väzenia za každý z bodov obžaloby.<ref name=":7" /> == Mladosť a vzdelanie == Alexej Komov sa narodil 15. novembra 1971 v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Отставки и назначения | url = https://www.vedomosti.ru/newspaper/articles/2008/03/06/otstavki-i-naznacheniya | vydavateľ = Ведомости | dátum vydania = 2008-03-06 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Комов Алексей Юрьевич|url=https://myrotvorets.center/criminal/komov-aleksej-yurevich/|periodikum=Myrotvorets.center|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=ru-RU|vydavateľ=Myrotvorets Research Center|dátum=2018-07-09|dátum archivácie=2019-12-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20191211014007/https://myrotvorets.center/criminal/komov-aleksej-yurevich/}}</ref> V rokoch 1989 až 1995 študoval na Fakulte histórie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]] (MGU) so špecializáciou na moderné dejiny USA a úspešne obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] zameranú na reguláciu amerického akciového trhu.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aleksey Komov | url = https://www.foiaresearch.net/person/aleksey-komov | vydavateľ = FOIA Research | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en | dátum vydania = 2019-04-22}}</ref><ref name=":3" /><ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = C.V. Alexej Komov | url = http://www.integrityconsulting.ru/content/1158568107.pdf | vydavateľ = Integrity Consulting | dátum prístupu = 2026-04-26 | priezvisko = Alexej | meno = Komov | dátum vydania = 2007 | dátum archivácie = 2007-07-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070710050500/http://www.integrityconsulting.ru/content/1158568107.pdf}}</ref> V roku 1993 absolvoval polročný študijný pobyt so zameraním na financie, obchodné právo a históriu USA na State University of New York (SUNY) v [[Spojené štáty|USA]].<ref name=":8" /><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Беседа с А.Комовым. Мировые элиты, неомарксизм и гендерная идеология | url = https://pravoslavie.ru/63855.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru | priezvisko = Pospelov | meno = Anton | dátum vydania = 2013-09-05}}</ref><ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Alexej | meno = Komov | titul = Московский демографический саммит: Семья и будущее человечества | url = https://www.demoscope.ru/weekly/anons/anons01031162.pdf | dátum prístupu = 2026-04-25 | vydavateľ = worldcongress.ru | jazyk = ru | miesto = Moskva}}</ref><ref name=":11" /> V rokoch 1996 až 1999 absolvoval [[postgraduálne štúdium]] na Primakovovom inštitúte (IMEMO).<ref name=":8" /><ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алексей Комов в Кишинёве: «Пора поставить последнюю точку в отношении к коммунизму» | url = https://ava.md/ru/stati/society/aleksey-komov-v-kishineve-pora-postavit/ | vydavateľ = ava.md | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru | dátum vydania = 2014-04-12}}</ref><ref name=":11" /> V rokoch 1999 až 2002 študoval na Open University v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a získal titul [[Master of Business Administration|MBA]].<ref name=":3" /><ref name=":11" /> Okolo roku 2010 začal pracovať na [[Dizertačná práca|dizertačnej práci]] na tému „Demografické modelovanie v Rusku v 21. storočí“ na Katedre sociológie rodiny a demografie Fakulty sociológie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]] pod vedením vedúceho katedry Anatolija I. Antonova.<ref name=":2" /><ref name=":16" /> Absolval aj magisterské štúdium [[Teológia|teológie]] na Pravoslávnej univerzite sv. Tichona (PSTGU).<ref name=":8" /><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Об авторе | url = http://alexeykomov.ru/ob-avtore-3 | vydavateľ = alexeykomov.ru | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru-RU | dátum vydania = 2013 | dátum archivácie = 2014-08-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140803103307/http://alexeykomov.ru/ob-avtore-3}}</ref> Alexej Komov pochádza z [[Diplomat|diplomatickej]] rodiny. Jeho otec Jurij Pavlovič Komov pôsobil ako pracovník sovietskej obchodnej delegácie (angl. Soviet Trade Delegation) v [[Londýn|Londýne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Armstrong | meno = Robert | titul = Robert Armstrong minute to Charles Powell HETMAN | url = https://archive.margaretthatcher.org/doc18/850909%20Robert%20Armstrong%20minute%20to%20Charles%20Powell%20HETMAN%20PREM19-1647%20f35.pdf | dátum vydania = 1985-09-09 | dátum prístupu = 2026-04-25 | vydavateľ = Cabinet Office UK | jazyk = en}}</ref><ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Apple Jr.|meno=R. W.|titul=K.G.B. defects and British order 25 Russians home|periodikum=The New York Times|odkaz na periodikum=The New York Times|vydavateľ=Arthur Gregg Sulzberger|dátum=1985-09-13|strany=1|issn=0362-4331|url=https://www.nytimes.com/1985/09/13/world/kgb-defects-and-british-order-25-russians-home.html|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=en}}</ref> V septembri 1985 bol otec spolu s manželkou a dvoma synmi, vrátane vtedy trinásťročného Alexeja, vyhostený zo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného Kráľovstva]] v rámci masovej odvety [[Margaret Thatcherová|Thatcherovej]] vlády, keď bol zaradený medzi 25 Sovietov, ktorých na základe informácií od defektora Olega Gordievského (krycie meno Nocton, neskôr Hetman), vysokého dôstojníka [[KGB]], považovali britské úrady za súčasť sovietskej spravodajskej siete v [[Londýn|Londýne]].<ref name=":6" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A list released by the Foreign Office of the 25 Soviets ordered to leave Britain in three weeks | url = https://www.upi.com/Archives/1985/09/12/A-list-released-by-the-Foreign-Office-of-the/7156495345600/ | vydavateľ = United Press International, Inc. | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en | dátum vydania = 1985-09-12}}</ref> Rodina žila potom štyri roky na [[Kuba|Kube]].<ref name=":5" /> Podľa novinárky Hannah Levintovej, ktorá sa s Komovom osobne stretla a viedla rozhovor, v minulosti vlastnil nočný klub v [[Moskva|Moskve]]. Následne sa niekoľko rokov venoval štúdiu [[Joga|jogy]] pod vedením známeho moskovského gurua a cestoval po krajinách ako [[India]], [[Tibet (historické územie)|Tibet]], [[Mongolsko]] a [[Izrael]], kde sa oboznamoval s rôznymi náboženskými tradíciami.<ref name=":18">{{Citácia periodika|priezvisko=Levintova|meno=Hannah|titul=How US Evangelicals Helped Create Russia’s Anti-Gay Movement|periodikum=Mother Jones|url=https://www.motherjones.com/politics/2014/02/world-congress-families-russia-gay-rights/|vydavateľ=Center for Investigative Reporting|dátum=2014-02-21|dátum prístupu=2026-05-28|jazyk=en}}</ref> Komov zároveň uviedol, že v mladosti zastával [[Liberalizmus|liberálne]] názory a viedol [[životný štýl]] zahŕňajúci užívanie [[Droga (omamná látka)|drog]] a [[Promiskuita|promiskuitu]], pričom neskôr tieto skúsenosti interpretoval ako vedúce k oslabeniu človeka.<ref name=":18" /> Zlom u Komova nastal, keď jeho guru ochorel na rakovinu, vyhlásil jogu za „satanskú“, dal sa pokrstiť v [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]], stal sa [[Mních|mníchom]] a zomrel.<ref name=":18" /> Komov bol na jeho pohrebe. Tento moment ho hlboko zasiahol a bol podľa jeho slov bol rozhodujúcim impulzov k obratu k pravosláviu.<ref name=":18" /> == Kariéra v biznise == Pred vstupom do verejného a [[Aktivizmus|aktivistického]] života pôsobil v podnikateľskej sfére.<ref name=":3" /> Svoju pracovnú kariéru začal už počas štúdia v roku 1993 v oblasti marketingu.<ref name=":11" /> Od roku 1995 pracoval ako manažér [[Marketing|marketingových]] projektov v spoločnosti Philip Morris Management Services, neskôr zastával v tejto spoločnosti pozíciu vedúceho bezcolného obchodu na území [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]].<ref name=":3" /> Od roku 2004 pôsobil ako riaditeľ [[Marketing|marketingu]] a rozvoja obchodu v investično-stavebnej spoločnosti Logic Realty a v poradenskej firme Cushman & Wakefield / Stiles & Riabokobylko.<ref name=":3" /> V roku 2006 založil a viedol spoločne s manželkou Irinou spoločnosť Integrity Consulting & Marketing Services, ktorú viedli približne 10 rokov.<ref name=":3" /> Firma poskytovala manažérske a marketingové konzultačné služby (strategické plánovanie, business development, market research, finančné modelovanie atď.) veľkým klientom ako [[Gazprom]], [[JPMorgan Chase|JP Morgan]] a Philip Morris.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Client Challenge | url = https://www.slideshare.net/slideshow/integrity-company-overview-amp-portfolio-2530184/2530184 | vydavateľ = Integrity Consulting | dátum prístupu = 2026-04-26 | dátum vydania = 2009 | jazyk = en}}</ref> V rokoch 2011 až 2014 bol čestným partnerom tejto spoločnosti aj americký aktivista Larry Jacobs, výkonný riaditeľ World Congress of Families.<ref name=":18" /><ref name=":2" /> V roku 2008 bol vymenovaný za riaditeľa oddelenia analýzy a poradenstva v realitnej agentúre Tweed.<ref name=":3" /> == Konzervatívny aktivizmus == === Konverzia a Dimitrij Smirnov (2008{{--}}2009) === Komov [[Konverzia (náboženstvo)|konvertoval]] na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]] približne v roku 2008.<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Плод веры. Посол Всемирного конгресса семей в ООН Алексей Комов. Часть 2 | url = https://tv-soyuz.ru/peredachi/plod-very-posol-vsemirnogo-kongressa-semey-v-oon-aleksey-komov-chast-2 | vydavateľ = tv-soyuz.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | priezvisko = Gatilin | meno = Alexander | dátum vydania = 2015-07-13}}</ref> Jeho duchovným poradcom<ref name=":10">{{Citácia periodika|titul=The rise of the Russian Christian Right: the case of the World Congress of Families|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/09637494.2020.1796172|periodikum=Religion, State and Society|dátum=2020-08-07|dátum prístupu=2026-04-26|ročník=48|číslo=4|strany=223–238|issn=0963-7494|doi=10.1080/09637494.2020.1796172|jazyk=en|meno=Kristina|priezvisko=Stoeckl}}</ref> a významným mentorom bol [[Dmitrij Smirnov|Dmitrij Nikolaevič Smirnov]] (1959{{--}}2020), s ktorým ho spájalo dlhoročné osobné aj pracovné prepojenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алексей Комов: «Традиционная семья — оголённый нерв западного общества» | url = https://media.elitsy.ru/otvety/aleksej-komov-tradicionnaja-semja-ogoljonnyj-nerv-zapadnogo-obshhestva/ | dátum vydania = 2019-08-02 | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru-RU | meno = Елена | priezvisko = Есаулова | vydavateľ = elitsy.ru}}</ref> Komov sa stal v roku 2006 farníkom v Smirnovovom chráme Zvestovania Presvätej Bohorodičky v [[Moskva|Moskve]] a neskôr sa stal členom jeho správnej rady.<ref name=":9" /> Práve po konzultácii so Smirnovom sa Komov po finančnej kríze v roku 2008 rozhodol opustiť svet biznisu a začať sa venovať '''„'''niečomu dobrému'''“''', konkrétne ochrane rodinných hodnôt.<ref name=":10" /> V čase ich zoznámenia pôsobil Dmitrij Smirnov ako predseda Synodiálneho oddelenia [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvy]] pre spoluprácu s ozbrojenými silami a orgánmi činnými v trestnom konaní (2003{{--}}2013).<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Синодальный отдел по взаимодействию с Вооруженными силами и правоохранительными органами - Патриархия.ру | url = https://www.patriarchia.ru/org/82 | vydavateľ = Патриархия.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}</ref> Toto oddelenie malo priamu zodpovednosť za vojenských duchovných ([[Kaplán|kaplánov]]) v armáde, [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]], v jednotkách Ministerstva vnútra, väzenskej službe a iných silových zložkách.<ref name=":12" /> Bol členom verejných rád viacerých silových ministerstiev a mal osobné kontakty s vysokými predstaviteľmi armády a bezpečnostných služieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Протоиерей Димитрий Смирнов войдет в состав Общественного Совета при Министерстве Обороны | url = https://pravoslavie.ru/19423.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | dátum vydania = 2006-11-16 | miesto = Moskva}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = о. Димитрий Смирнов | url = https://radiokp.ru/people/o-dimitriy-smirnov | vydavateľ = Радио Комсомольская Правда | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | meno = | priezvisko = }}</ref> Neskôr viedol Smirnov Patriarchálnu komisiu pre rodinu, ochranu materstva a detstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Патриаршая комиссия по вопросам семьи, защиты материнства и детства - Патриархия.ру | url = https://www.patriarchia.ru/org/349 | vydavateľ = Патриархия.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}</ref> Smirnov bol známy radikálnymi konzervatívnymi postojmi, ostro kritizoval západnú liberálnu kultúru a [[Homosexualita|homosexualitu]].<ref name=":18" /> Používal hanlivé výrazy ako „pederasti“ alebo „homosexualisti“ namiesto „gayovia“ a označoval homosexualitu za [[hriech]] porovnateľný s [[Alkoholizmus|alkoholizmom]] či vraždou.<ref name=":18" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Coalson|meno=Robert|titul=Russian Priest Sparks Firestorm By Calling Cohabitating Women 'Unpaid Prostitutes'|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2020-17-20|url=https://www.rferl.org/a/russian-priest-sparks-firestorm-by-calling-cohabitating-women-unpaid-prostitutes-/30439887.html|jazyk=en}}</ref> Ženy svojimi výrokmi staval do menejcennej pozície, prisudzoval im „slabšiu myseľ“ a nižšiu inteligenciu<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О вере и Крыме: 10 высказываний отца Дмитрия Смирнова | url = https://crimea.ria.ru/20201021/O-vere-i-Kryme-10-vyskazyvaniy-ottsa-Dmitriya-Smirnova--1118854347.html | vydavateľ = РИА Новости Крым | dátum vydania = 2020-10-21 | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | meno = | priezvisko = }}</ref><ref name=":14">{{Citácia periodika|titul=Controversial Russian Priest Dies During Coronavirus Rehabilitation|periodikum=The Moscow Times|vydavateľ=Alexander Gubsky|dátum=2020-10-21|issn=1563-6275|url=https://www.themoscowtimes.com/2020/10/21/controversial-russian-priest-dies-during-coronavirus-rehabilitation-a71809|dátum prístupu=2026-04-26|jazyk=en}}</ref> a ženy žijúce v partnerskom zväzku mimo [[Manželstvo|manželstva]] označil za „neplatené prostitútky“.<ref name=":14" /><ref name=":15">{{Citácia periodika|titul=Russian Priest Known For Controversial Statements Dies At 69|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2020-10-21|url=https://www.rferl.org/a/russian-priest-controversial-smirnov-dies-69/30904541.html|dátum prístupu=2026-04-26|jazyk=en}}</ref> V čase anexie [[Krym (polostrov)|Krymu]] a ruskej invázie na [[Donbas (rozlišovacia stránka)|Donbas]] vyzýval na žehnanie [[Jadrová zbraň|jadrových zbraní]], ktoré označil za „záchranu ruského ľudu a jeho kultúry“.<ref name=":15" /><ref name=":14" /> Verejne zastával proruské stanoviská k udalostiam na Ukrajine v roku 2014. Krym označoval za historicky ruské územie, Kyjev za „matku ruských miest“<ref name=":13" /> a dianie na Donbase charakterizoval ako „Božie navštívenie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Протоиерей Димитрий Смирнов о событиях на Украине: «Это надо воспринимать как посещение Божие» | url = https://www.youtube.com/watch?v=0j36bG1exn0 | dátum vydania = 2014-12-25 | dátum prístupu = 2026-04-26 | priezvisko = Smirnov | meno = Dmitrij | vydavateľ = Мультиблог протоиерея Димитрия Смирнова}}</ref> Vzťah k Smirnovovi zahŕňal aj Komovovu manželku Irinu, ktorá od roku 2015 až do Smirnovovej smrti pôsobila ako jeho poradkyňa pre otázky rozvoja [[Domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]] (homeschooling).<ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О нас | url = https://classical-conversations.ru/onas | vydavateľ = classical-conversations.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}</ref> Po Komovovej [[Konverzia (náboženstvo)|konverzii]] spolupracovali so Smirnovom na viacerých iniciatívach zameraných na podporu tzv. tradičných hodnôt a [[Pro-life hnutie|pro-life]] agendy.<ref name=":10" /> === Prvý kontakt so Svetovým kongresom rodín (2010) === V čase zblíženia sa Komova so Smirnovom existovali kontakty medzi ruskými konzervatívnymi kruhmi a Svetovým kongresom rodín (angl. World Congress of Families, WCF).<ref name=":17" /><ref name=":21">{{Citácia knihy|edícia=|titul=Postsecular conflicts: debating tradition in Russia and the United States|vydavateľ=Innsbruck University Press|miesto=Innsbruck|isbn=978-3-903187-99-3|priezvisko=Stoeckl|meno=Kristina|priezvisko2=Uzlaner|meno2=Dmitry|jazyk=en|doi=10.15203/3187-99-3|rok=2020|vydanie=1}}</ref> Sociológ Anatolij I. Antonov, Komovov neskorší vedúci dizertačnej práce,<ref name=":2" /><ref name=":16" /> spolupracoval s jedným zo zakladateľov WCF Allanom C. Carlsonom už v roku 1995 na myšlienke medzinárodného fóra o rodine.<ref name=":17" /><ref name=":21" /><ref name=":19" /> Na zorganizovaní prvého WFC sa dohodol Carlson v zápätí s riaditeľom Občanského Institutu Michalom Semínom v Prahe.<ref name=":21" /> Prvý WCF sa uskutočnil v [[Praha|Prahe]] v roku 1997.<ref name=":21" /><ref name=":10" /> Na základe odporučenia od Smirnova, aby kontaktoval WCF, sa Komov v roku 2010 zúčastnil neohlásene plánovacieho stretnutia vedenia WCF v [[Colorado Springs]] v USA,<ref name=":18" /><ref name=":19" /><ref name=":10" /> v kanceláriách organizácie Focus on the Family, jednej z kľúčových amerických [[Evanjelikálne hnutie|evanjelikálnych organizácií]] spojených s WCF, kde zástupcovia z celého sveta predkladali ponuky na hostiteľstvo ďalšieho kongresu.<ref name=":18" /><ref name=":10" /> Predstavil sa ako ruský biznis konzultant a navrhol usporiadanie veľkého kongresu WCF v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":10" /> Americkí predstavitelia boli spočiatku skeptickí, komunikovali nedôveru voči [[Rusko|Rusku]] a žiadali dôkaz o schopnosti zorganizovať takéto podujatie.<ref name=":18" /><ref name=":19" /><ref name=":10" /> Navrhli mu zorganizovať iné podujatia.<ref name=":18" /> === Medzinárodný demografický summit (2011) === Komov poskytol tento dôkaz o deväť mesiacov neskôr, keď jeho nadácia Nadácie rodiny a demografie sv. Petra a Fevronie zorganizovala Medzinárodný demografický summit: Veľká rodina a budúcnosť ľudstva (angl. Moscow Demographic Summit: Family and the Future of Humankind).<ref name=":18" /> Konal sa 29. a 30. júna 2021 v Moskve na Ruskej štátnej sociálnej univerzite (RGSU).<ref name=":8" /><ref name=":23">{{Citácia periodika|priezvisko=The Howard Center for Family, Religion and Society|titul=Organizers of Moscow Demographic Summit Announce Formation of Life-Family Medical Centers Network|periodikum=PR Newswire|vydavateľ=Cision US Inc.|miesto=Rockford|dátum=2011-06-24|url=https://www.prnewswire.com/news-releases/organizers-of-moscow-demographic-summit-announce-formation-of-life-family-medical-centers-network-124486433.html|dátum prístupu=2026-05-29|jazyk=en}}</ref> Summit bol organizovaný ako oficiálne regionálne podujatie WCF, prvé v Rusku<ref name=":8" /> a Komov bol riaditeľom jeho organizačného výboru.<ref name=":8" /><ref name=":23" /> Podujatie deklarovalo ako cieľ upozorniť na klesajúcu pôrodnosť a propagovať „prirodzenú rodinu“.<ref name=":8" /> Usporiadaniu predchádzalo založenie Nadácie rodiny a demografie sv. Petra a Fevronie spoločne s arcikňazmi Dmitrijom Smirnovom a Maximom Obuchovom, ktorí ju formálne viedli<ref name=":9" /><ref name=":10" /><ref name=":23" /> a analytického centra FamilyPolicy.ru, ktoré založil s Pavlom Parfentjevom, pričom Komov v týchto projektoch pôsobil ako výkonný riaditeľ.<ref name=":10" /> Spoločne so Smirnovom tiež iniciovali fundraisingové kampane v americkom štýle na podporu svojich aktivít prostredníctvom Smirnovovho [[Blog|blogu]].<ref name=":10" /> Kľúčovú finančnú a organizačnú podporu poskytli významní ruskí pravoslávni [[Oligarchia|oligarchovia]] Vladimír Jakunin, vtedajší šéf ruských železníc, cez Nadáciu sv. Andreja Prvozvaného a [[Konštantín Malofejev]] cez Nadáciu sv. Bazila Veľkého.<ref name=":19" /><ref name=":18" /> Na summite sa zúčastnilo viac ako 500 delegátov z celého sveta.<ref name=":8" /> Na slávnostnom otvorení vystúpili Allan Carlson, arcikňaz Čaplin, ktorý tlmočil posolstvo patriarchu [[Kirill I.|Kirilla]], rektor RGSU Vasilij Žukov, americký diplomat Alan Keyes, poslankyňa [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] [[Anna Záborská]] a maďarský minister Miklós Soltész.<ref name=":8" /> Vedenie WCF okrem Carlsona zastupoval výkonný riaditeľ Larry Jacobs a riaditeľ pre komunikáciu Don Feder. Rusko reprezentoval popri Komovovi oligarcha Jakunin s manželkou Nataliou a Igor Beloborodov.<ref name=":8" /> Odbornú a akademickú obec zastupoval Anatolij Antonov (MGU), Tamara Komarovová, Philip Longman, Steve Mosher (Population Research Institute), Maria Sofia Aguirre (Catholic University of America) či ekonóm John Mueller.<ref name=":8" /> Pro-life organizácie zastupovali Margaret Hartshorn (Heartbeat International), Pat Fagan (Family Research Council), poľská aktivistka Ewa Kowalewska (Human Life International), James Kushiner (Society of St. James), britský aktivista Thomas Ward (National Association of Catholic Families) a Janice Shaw Crouse (Concerned Women for America).<ref name=":8" /> [[Ekumenizmus|Ekumenický]] charakter podujatia dopĺňali vystúpenia [[Rabín|rabína]] Andrewa Glotsera, arcikňaza Obuchova a Smirnova, muftího Huzina a Paigea Pattersona, bývalého prezidenta Južnej baptistickej konvencie a Farooqa Hassana, ktorí sa zapojili prostredníctvom videoposolstva.<ref name=":8" /> Podujatie bolo úspešné, získalo podporu ruských cirkevných a politických kruhov, presvedčilo amerických predstaviteľov WCF a stalo sa prvým veľkým medzníkom spolupráce.<ref name=":18" /><ref name=":8" /> Následne sa Komovova Nadácia rodiny a demografie (neskôr FamilyPolicy.ru) stala oficiálnym reprezentantom WCF v Rusku a [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]], Komov vystupoval ako regionálny zástupca<ref name=":0" /><ref name=":8" /> a získal tiež pozíciu zástupcu Howardovho centra (materskej organizácie WCF) pri [[Organizácia Spojených národov|OSN]].<ref name=":17" /><ref name=":19" /> Podujatie malo aj reálne dopady. Nasledujúci deň po skončení summitu predstavila Jelena Mizulina balík [[Pro-life hnutie|pro-life]] opatrení,<ref name=":18" /> ktoré sa čiastočne pretavili do zákona, ktorý prezident [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Medvedev]] podpísal o niekoľko týždňov neskôr.<ref name=":8" /> Išlo o prvú takúto legislatívnu zmenu od pádu [[Komunizmus|komunizmu]].<ref name=":8" /> Vďaka Komovovi WCF výrazne posilnil svoju prítomnosť v Rusku a Komov sa stal kľúčovým spojovacím článkom medzi Ruskom a americkými evanjelickými konzervatívcami.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anti-LGBT hate group World Congress of Families to gather in Moldova this week, reveals details at the last second|url=https://www.splcenter.org/resources/hatewatch/anti-lgbt-hate-group-world-congress-families-gather-moldova-week-reveals-details-last/|dátum vydania=2018-09-12|dátum prístupu=2026-05-29|jazyk=en-US}}</ref> === Mnohodetná rodina a budúcnosť ľudstva (2014) === Rok 2014 mal byť vrcholom Komovovho úsilia, keďže WCF VIII sa malo konečne konať v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":0" /><ref name=":8" /> Po [[Ruská anexia Krymu|ruskej anexii Krymu]] a uvalení sankcií na [[Konštantín Malofejev|Malofejeva]] a Jakunina však americké vedenie WCF oficiálne účasť zrušilo, aby sa vyhlo právnym problémom v USA.<ref name=":0" /><ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statement Regarding 'Large Families - The Future of Humanity' International Forum in Moscow, September 10-11 - Standard Newswire|url=http://www.standardnewswire.com/news/668879572.html|vydavateľ=Standard Newswire|dátum prístupu=2026-05-30|priezvisko=Jacobs|meno=Larry|dátum vydania=2014-09-08|dátum archivácie=2020-10-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20201002162944/http://www.standardnewswire.com/news/668879572.html|jazyk=en|miesto=Rockford}}</ref> Komov však podujatie zrealizoval pod zmeneným názvom Mnohodetná rodina a budúcnosť ľudstva (angl. Large Family and Future of Humanity, rus. Многодетная семья и будущее человечества).<ref name=":0" /><ref name=":17" /><ref name=":8" /> Hoci oficiálne nešlo o akciu WCF, program aj účastníci zostali takmer identickí<ref name=":0" /><ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ordo Iuris and the Kremlin: Evidence presented by Klementyna Suchanow|url=https://resetobywatelski.pl/ordo-iuris-and-the-kremlin-evidence-presented-by-klementyna-suchanow/|vydavateľ=Reset Obywatelski|dátum vydania=2022-01-24|dátum prístupu=2026-05-29|jazyk=pl|priezvisko=Suchanow|meno=Klementyna}}</ref> a podujatie sponzorovala Malofejevova Nadácia sv. Bazila Veľkého a Jakuninova Nadácia sv. Andreja Prvozvaného.<ref name=":25" /><ref name=":17" /> V daňovom priznaní Howardovho centra bol podujatie dokonca uvedené ako Svetový kongres rodín.<ref name=":25" /> Formálnym organizátorom bolo Centrum národnej slávy a Nadácia sv. Andreja Prvozvaného, vzájomne zviazané organizácie, ktorých prezidentom bol Jakunin a manželka Natalia viceprezidentkou. Natalia bola tiež riaditeľkou celoruského programu Svätosť materstva, v rámci ktorého sa fórum konalo.<ref name=":25" /><ref name=":26">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=В Москве открылся международный форум «Многодетная семья и будущее человечества»: новость ОВЦС|url=https://mospat.ru/ru/news/51117/|vydavateľ=Отдел внешних церковных связей. Московского Патриархата.|dátum prístupu=2026-05-30|jazyk=ru|dátum vydania=2014-09-10}}</ref> Podujatie sa uskutočnilo v spolupráci s Malofejevovou Nadáciou sv. Bazila Veľkého a Patriarchálnou komisiou pre otázky rodiny [[Ruská pravoslávna cirkev|RPC]] (predseda Smirnov).<ref name=":26" /> Otvárací ceremoniál a prvý deň podujatia, 10. septembra, prebehli v Štátnom kremeľskom paláci (budova v areáli [[Moskovský kremeľ|Moskovského Kremľa]]) a boli zakončené [[Koncert|koncertom]] na Chrámovom námestí v Kremli.<ref name=":18" /><ref name=":24" /> Na slávnostnom otvorení prečítal Oleg Morozov pozdrav prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Putina]] a hlavný príhovor predniesol patriarcha [[Kirill I.|Kirill]] a po otvorení vystúpil metropolita Ilarion.<ref name=":26" /> Ďalšie vystúpenia mali potom Natália Jakunina, francúzsky europoslanec Émeric Choprad, maďarský štátny tajomník Gergely Prőhle a predseda Pápežskej rady pre rodinu arcibiskup Vincenzo Paglia.<ref name=":26" /><ref name=":18" /> Na druhý deň fórum pokračovalo v konferenčných priestoroch [[Chrám Krista Spasiteľa (Moskva)|Chrámu Krista Spasiteľa]].<ref name=":18" /><ref name=":24" /> Ďalšími významnými ruskými rečníkmi boli protojerej Čaplin, Pavel Astachov, Jelena Mizulina, Vladimír Medinskij, oligarchovia Jakunin a Malofejev, Dimitrij Smirnov, Anatolij Antonov, Igor Beloborodov a samotný Komov.<ref name=":27">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Datta|meno=Neil|titul=The Next Wave: How Religious Extremism Is Regaining Power|url=https://www.epfweb.org/node/1147|dátum vydania=2026-04-23|dátum prístupu=2026-05-30|vydavateľ=European Parliamentary Forum for Sexual & Reproductive Rights|jazyk=en}}</ref><ref name=":26" /><ref name=":28">{{Citácia periodika|titul=Общая концепция и программа международного форума «многодетная семья и будущее человечества»|url=https://www.orthedu.ru/news/11092-obschaya-koncepciya-i-programma-mezhdunarodnogo-foruma-mnogodetnaya-semya-i-buduschee-chelovechestva.html|periodikum=Образование и Православие|dátum prístupu=2026-05-30|jazyk=ru|dátum=2014-09-14|dátum archivácie=2014-09-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20140911213244/https://www.orthedu.ru/news/11092-obschaya-koncepciya-i-programma-mezhdunarodnogo-foruma-mnogodetnaya-semya-i-buduschee-chelovechestva.html}}</ref><ref name=":18" /> Zahraniční hostia a rečníci zahŕňali najmä [[Aktivizmus|aktivistov]] WCF a spriaznených organizácií ako Don Feder, Lawrence Jacobs, Brian Brown, Allan Carlson, Luca Volontè (predseda Novae Terrae), Patrick Buckley (koordinátor European Life Network), Thomas Ward (National Association of Catholic Families), Antonio Brandi (ProVita Onlus), John-Henry Westen (LifeSiteNews), [[Katalin Nováková|Katalin Novák]] (štátna tajomníčka pre rodinu), Gabriele Kuby, Ignacio Arsuaga (prezident Hazte Oír), Levan Vasadze, Sharon Slater (prezidentka Family Watch International) či Jack Hanick.<ref name=":18" /><ref name=":27" /><ref name=":28" /> Zo Slovenska sa na pozvanie Igora Beloborodova zúčastnila a vystúpila antivakcinačná aktivistka Iva Vranská Rojková, predsedníčka Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania, ktorej platila letenku Malofejevova nadácia.<ref name=":29">{{Citácia periodika|priezvisko=Feder|meno=J. Lester|titul=Emails Show “Pro-Family” Activists Feeding Contacts To Russian Nationalists|periodikum=BuzzFeed News|dátum=2014-12-8|url=https://www.buzzfeednews.com/article/lesterfeder/emails-show-pro-family-activists-feeding-contacts-to-russian|dátum prístupu=2026-05-30|jazyk=en|priezvisko2=Armitage|meno2=Susie}}</ref><ref name=":28" /> Z [[Česko|Česka]] sa zúčastnil a vystúpil Radim Ucháč (prítomná bola aj manželka Kateřina) a Michal Semín, z [[Poľsko|Poľska]] vystúpila Eva Kowalewska a Tomasz Bilicki.<ref name=":27" /><ref name=":29" /><ref name=":28" /> Komov po ukončení fóra napísal Malofejevovi [[e-mail]] so slovami: „Impérium vracia úder“.<ref name=":29" /><ref name=":24" /> == Súkromný život == Alexej Komov je ženatý s Irinou Šamolinou<ref name=":8" /> a majú spolu päť detí.<ref name=":18" /> Obaja manželia sú silní [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] veriaci.<ref name=":20" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20180308160204/http://alexeykomov.ru/ Osobný web] (archív, 2018) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Komov, Alexej Jurievič}} [[Kategória:Osobnosti z Moskvy]] [[Kategória:Ruskí podnikatelia]] [[Kategória:Ruskí aktivisti]] 2mw9iumty60b5he19cfcmpzvff05mjy 0 748953 8226468 8204265 2026-05-31T01:39:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8226468 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Veľký Sietenec | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj]] | region_type = kraj | district = [[Zvolen (okres)|Zvolen]] | commune = | municipality = [[Tŕnie]], [[Budča]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = Budička | source_type = Prameň | source_location = [[Tŕnie]] | source_elevation = 495 | source_lat_d = 48.6002 | source_long_d = 19.0224 | mouth = [[Hron]] | mouth_location = [[Budča]] | mouth_elevation = 270 | mouth_lat_d = 48.5635 | mouth_long_d = 19.0494 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 6,4 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-04-1468 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Veľký Sietenec'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-02-22.</ref> je [[potok]] v regióne [[Stredné Pohronie]] na území obcí [[Tŕnie]] a [[Budča]] v okrese [[Zvolen (okres)|Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa na pomedzí geomorfologických celkov [[Kremnické vrchy]] a [[Pliešovská kotlina]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Hron]]a. Má dĺžku {{km|6,4}} a je tokom III. rádu. == Prameň == Veľký Sietenec pramení v {{mnm|495}} v strednej časti územia obce [[Tŕnie]] v jej katastrálnom území Budička (dnešná časť obce) na pomedzí medzi poľnohospodárskym [[extravilán]]om a [[intravilán]]om na okraji cesty smerujúcej z osady Budička do centrálnej časti obce [[Tŕnie]] v okrese [[Zvolen (okres)|Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. == Opis toku == Veľký Sietenec tečie od prameňa južným smerom cez poľnohospodársky [[extravilán]] územím obce [[Tŕnie]], mení smer na juhovýchod, pravým brehom obteká pole Pleso, ľavým brehom obteká pole Patočiny, mení smer na juh, ľavým brehom obteká pasienok Kremene na úpätí vrchu Kečka, pravým brehom obteká lúku Sietno, v {{mnm|419}} vteká na obecnú hranicu medzi obcou [[Tŕnie]] jej katastrálnym územím Tŕnie a obcou [[Budča]], v {{mnm|360}} opúšťa obecnú hranicu a vteká na územie [[Budča|Budče]]. Tečie juhovýchodným smerom cez lesný [[extravilán]], v {{mnm|345}} priberá pravostranný bezmenný prítok pritekajúci z lesa Bukovina, v {{mnm|282}} vyteká z lesa do poľnohospodárskeho [[extravilán]]u, v {{mnm|273}} podteká rýchlostnú cestu [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]] a [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|železničnú trať Nové Zámky - Zvolen]], preteká cez pole Podhradská, v {{mnm|270}} v južnej časti územia obce [[Budča]] v poľnohospodárskom [[extravilán]]e [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Hron]]a ako jeho pravostranný prítok. [[Hron]] ďalej ústi do [[Dunaj]]a.<ref>Priebeh Veľkého Sietenca v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/17072?pos=48.581781,19.035876,14]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [cit. 2026-04-26]</ref><ref> Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 17, 69, 70. ISBN 80-85672-03-0.</ref> Patrí do okresu [[Zvolen (okres)|Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Pramení a preteká na území obce [[Tŕnie]] a tečie a ústi do [[Hron]]a na území obce [[Budča]]. Nachádza sa na pomedzí geomorfologického celku [[Kremnické vrchy]] s ich geomorfologickým podcelkom [[Turovské predhorie]] (horným tokom) a geomorfologického celku [[Pliešovská kotlina]] (dolným tokom)<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-02-10</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 83, 91. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref>. Veľký Sietenec má jeden bezmenný prítok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.04935y=48.56350ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Pôvod názvu == Druhá zložka dvojslovného názvu vodného toku Veľký Sietenec má pôvod v názve lúky Sietno ležiacej na území obce [[Tŕnie]] v katastrálnom území Tŕnie, okolo ktorej vodný tok preteká. Podoba Sietno môže byť miestnou nárečovou podobou apelatíva sitno vo význame peklo. Rozšírením názvu Sietno o formant -ec a o vsuvné -e a po súbežnom prechode v rámci druhu [[podstatné meno|podstatných mien]] zo stredného gramatického rodu do mužského gramatického rodu a po kombinácii s [[prídavné meno|prídavným menom]] veľký, s cieľom odlíšenia od susedného menšieho vodného toku Sietenec, bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] v podobe Veľký Sietenec ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan| autor = Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 26, 57, 140-144 | isbn = 80-224-0480-2}}</ref>. Nemožno ale vylúčiť pôvod názvu lúky Sietno zo slova sítie, siťovie s významom druh trávy, sitinový porast, porast sitiny sivej (botanicky Juncus inflexus)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Peciar | meno = Štefan | autor = Štefan Peciar | odkaz na autora = | titul = Slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1964 | počet zväzkov = 6 | počet strán = 759 | strany = 82 | zväzok = IV, s-u | typ zväzku = | url = | isbn = | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref><ref>Krško, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 254. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref>. Názov vodného toku Veľký Sietenec bol štandardizovaný v roku 1976<ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 161. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie vodných tokov hydronymum Veľký Sietenec je jedinečným hydronymom (apríl 2026). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Hrona (5. časť)}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Zvolen]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Kremnických vrchoch]] [[Kategória:Vodné toky v Pliešovskej kotline]] [[Kategória:Tŕnie]] [[Kategória:Budča]] [[Kategória:Povodie Hrona]] g3nuus441xpb2qhwlxa0iexnzt06sm5 0 750373 8226327 8216462 2026-05-30T16:42:07Z Fillos X. 212061 8226327 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260519}} {{Bez zdroja}} {{Infobox Hudobný umelec |Meno=Dominika Stará |Obrázok= |Popis obrázku=Dominika Stará |Popis umelca=Slovenská speváčka |Dátum narodenia={{dnv|1993|8|13}} |Miesto narodenia=[[Šamorín]] |Bydlisko=[[Bratislava]] |Alma mater=Gymnázium v komárne |Hrá na nástrojoch=gytara, klavír, bubny, saxofón, flauta, bendžo, heligónka, ústna harmonika, ukulele, husle, tenis, [[Mafia II]] |Pôsobenie=speváčka, multiförgeinštrumentalistka |Typ hlasu=mezzosoprán |Roky pôsobenia=2010 - súčastnosť }} '''Dominika Jurena''' (rod. Stará, * 13. augusta 1993) je [[Slovensko|slovenská]] popová speváčka, ktorá súťažila v prvej sezóne ''[[Česko Slovenská SuperStar|Česko Slovenská Superstar]]'' (Česko-slovenská Superstar), kde skončila tretia, ako najúspešnejšia účastníčka súťaže. Jurena sa narodila v [[Šamorín|Šamoríne]] 13. augusta 1993. Má dvoch bratov. == Osobný život == V roku 2021 sa vydala za Michala Jurenu, s ktorým majú dve deti. Vo svojej hudobnej kariére naďalej používa svoje rodné meno. == Referencie == == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20100306042723/http://www.dominikastara.sk/ dominikastara.sk]&nbsp;— Oficiálna webová stránka (v slovenčine) {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Osobnosti zo Šamorína]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodenia v 1993]] [[Kategória:Slovenskí klaviristi]] 00obzz3ker1xz00zpkjfosww4mw5iju 0 750657 8226449 8226094 2026-05-30T23:06:35Z Fillos X. 212061 8226449 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260525}} [[Súbor:Bunker B-S II.jpg|náhľad|Bunker B-S II]] Každý z '''doplnkových objektov''' mal dve strelecké miestnosti. Oceľové dvere viedli priamo do pravej streleckej miestnosti. Do ľavej streleckej miestnosti sa vchádzalo chodbičkou s ventilačným zariadením v strede bunkra. == Bunker B-S I (zničený) == * '''Bunker B-S I''' bol postavený v roku [[1937]]. Nachádzal sa niekde pod telesom diaľnice [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]] v blízkosti [[Most Lanfranconi|mosta Lanfranconi]]. == Bunker B-S II == * [[B-S II]] == Bunker B-S III (zničený) == * '''Bunker B-S III''' bol postavený v roku [[1937]]. Nachádzal sa priamo za bunkrom [[B-S 7 Cvičiště]], v súčasnosti tadiaľ vedie diaľnica [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]]. == Bunker B-S IV Milada (zničený) == * [[B-S IV Milada]] == Bunker B-S V (zničený) == * '''Bunker B-S V''' bol postavený v októbri [[1937]]. Na jeho mieste sa v súčasnosti nachádza bytový dom [[Znievska ulica|Znievska]] 21-23.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PETRŽALSKÉ BUNKRE 2.časť | url = https://www.youtube.com/watch?v=oV5vbVQxxts | dátum vydania = 2025-09-19 | dátum prístupu = 2026-05-25 | priezvisko = BRATISLAVA A JEJ PREMENY}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Výhonok}} {{Objekty česko-slovenského opevnenia v Bratislave}} [[Kategória:Vojenské stavby na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenské opevnenie]] [[Kategória:Stavby v Bratislave| ]] oqr64gcbzun8gc2vjaeqr3q45q88kh8 2 750710 8226545 8220220 2026-05-31T08:51:13Z Fillos X. 212061 + 8226545 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Redaktor:Fillos X./Šablóna:Fillos X. | nadpis = [[Redaktor:Fillos X.|<span style="color:#FFFF00;">Redaktor Fillos X.</span>]] | nad = [[:Kategória:Redaktor:Fillos X.|Redaktorské podstránky]] (kategória) | štýl nadpisu = background-color:#000347 | štýl nad = background-color:aqua | štýl skupiny = background-color:aqua | skupina1 = Pieskoviská | zoznam1 = * [[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 1|1]] * [[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 2|2]] * [[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 3|3]] * [[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 4|4]] * [[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 5|5]] * [[Redaktor:Fillos X./Pieskoviská|Pieskoviská]] * [[Redaktor:Fillos X./Úložisko|Úložisko]] * [[Redaktor:Fillos X./Pracovisko|Pracovisko]] * [[Redaktor:Fillos X./Arbitrážny výbor|Arbitrážny výbor]] * <s>[[Redaktor:Fillos X./Arbitrážny výbor|Obrázky]]</s> <!-- * [[Redaktor:Fillos X./RS|RS]] --> | skupina2 = Podstránky | zoznam2 = * [[Redaktor:Fillos X./Tvorba|Tvorba]] * [[Redaktor:Fillos X./100 WikiDays|100 WikiDays]] * [[Redaktor:Fillos X./500+ WikiDays|500+ WikiDays]] * [[Redaktor:Fillos X./Encyklopédia filmu|Encyklopédia filmu]] * [[Redaktor:Fillos X./Malá encyklopédia filmu|Malá encyklopédia filmu]] * [[Redaktor:Fillos X./Encyklopédia dramatických umení Slovenska|Encyklopédia dramatických umení Slovenska]] * [[Redaktor:Fillos X./Bio|Bio]] * [[Redaktor:Fillos X./Info|Info]] * [[Redaktor:Fillos X./Filmy|Filmy]] * [[Redaktor:Fillos X./Literatúra|Literatúra]] * [[Redaktor:Fillos X./Citáty|Citáty]] * [[Redaktor:Fillos X./Rekordy|Rekordy]] * [[Redaktor:Fillos X./Stavby|Stavby]] * [[Redaktor:Fillos X./Pomôcka|Pomôcka]] * [[Redaktor:Fillos X./Portály|Portály]] * [[Redaktor:Fillos X./Dôležité odkazy|Dôležité odkazy]] * [[Redaktor:Fillos X./IB|IB]] * [[Redaktor:Fillos X./Plánovačka|Plánovačka]] * [[Redaktor:Fillos X./Príručka|Príručka]] * [[Redaktor:Fillos X./Funkcie|Funkcie]] | skupina3 = Technické | zoznam3 = * [[Redaktor:Fillos X./Rám|Rám]] | skupina4 = Zoznamy | zoznam4 = * [[Redaktor:Fillos X./Zoznam českých dabérov a dabérok|Zoznam českých dabérov a dabérok]] * [[Redaktor:Fillos X./Zoznam francúzskych filmov|Zoznam francúzskych filmov]] * [[Redaktor:Fillos X./Zoznam slovenských časopisov|Zoznam slovenských časopisov]] * [[Redaktor:Fillos X./Zoznam slovenských dabérov a dabérok|Zoznam slovenských dabérov a dabérok]] | skupina5 = Šablóny | zoznam5 = * [[Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie|Diskusie]] * [[Redaktor:Fillos X./Šablóna:Duá|Duá]] * [[Redaktor:Fillos X./Šablóna:Externé odkazy|Externé odkazy]] * [[Redaktor:Fillos X./Šablóna:Fillos X.|Fillos X.]] <!-- * [[Redaktor:Fillos X./Šablóna:Následnosť|Následnosť]] --> * [[Redaktor:Fillos X./Šablóna:Navigátor|Navigátor]] }} [[Kategória:Redaktor:Fillos X.]] 6bnsrb6d3g3yds319ineqzb2rnc728e 0 750734 8226340 8220660 2026-05-30T17:29:37Z ~2026-32049-18 296445 8226340 wikitext text/x-wiki {{významnosť}} [[súbor:Kindai Mahjong Swimsuit Festival 7-3 IMG 9488.jpg|náhľad|180px|Žena s veľkými prsníkmi]] '''Boin''' ({{VJZ|jpn|ボイン}}) je [[Japonsko|japonský]] [[slang]]ový termín označujúci veľké [[žena|ženské]] [[prsník]]y.<ref>新村出 編『広辞苑』（第五版第一刷）岩波書店、1998年11月11日、2422頁。{{ISBN|4-00-080112-0}}。</ref><ref name="#1">日本大辞典刊行会 編『日本国語大辞典[縮刷版]』 第九巻（第一版第四刷）、小学館、1982年4月15日、716頁。</ref> Pokiaľ ide o [[etymológia|etymológiu]] tohto slova, predpokladá sa, že jeho použitie pochádza z [[onomatopoja|onomatopojického]] termínu označujúceho zrážku elastických objektov.<ref name="#2">下田良文、浅田秀子『現代擬音語擬態語用法辞典』（初版）東京堂出版、2002年9月30日、536-537頁。{{ISBN|4-490-10610-6}}。</ref> Tento termín sa zvyčajne používa v súvislosti s veľkými, pevnými prsiami mladej ženy. Toto slovo sa zvyčajne nepoužíva na pomenovanie prsníkov, ktoré sa nepovažujú za [[sexuálny objekt]].<ref name="#2" /> V roku 1967 [[Kjosan Óhaši]] vo svojom programe ''11PM'' opísal prsia [[Jukidži Asaoková|Jukidži Asaokovej]] ako „boin“ a začal ju volať prezývkou „Boin-chan“.<ref>米川明彦(編著)『明治・大正・昭和の新語・流行語辞典』三省堂、2002年10月10日、209頁。{{ISBN|4-385-36066-9}}。<ref> V roku 1982 bolo toto slovo zaradené do ''Veľkého [[slovník]]a [[japončina|japonského jazyka]]'' (''Nihonkokugodaidžiten'').<ref name="#1" /> == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == {{preklad|pl|Boin|ja|ボイン (俗語)}} [[kategória:Prsník]] [[kategória:Kultúra v Japonsku]] [[kategória:Japonské výrazy]] j2flxqfkrfwcglfiyd1aqd0mwyxuw17 8226365 8226340 2026-05-30T18:36:35Z ~2026-32264-46 296452 /* */ 8226365 wikitext text/x-wiki {{významnosť}} [[súbor:Kindai Mahjong Swimsuit Festival 7-3 IMG 9488.jpg|náhľad|180px|Žena s veľkými prsníkmi]] '''Boin''' ({{VJZ|jpn|ボイン}}) je [[Japonsko|japonský]] [[slang]]ový termín označujúci veľké [[žena|ženské]] [[prsník]]y.<ref>新村出 編『広辞苑』（第五版第一刷）岩波書店、1998年11月11日、2422頁。{{ISBN|4-00-080112-0}}。</ref><ref name="#1">日本大辞典刊行会 編『日本国語大辞典[縮刷版]』 第九巻（第一版第四刷）、小学館、1982年4月15日、716頁。</ref> Pokiaľ ide o [[etymológia|etymológiu]] tohto slova, predpokladá sa, že jeho použitie pochádza z [[onomatopoja|onomatopojického]] termínu označujúceho zrážku elastických objektov.<ref name="#2">下田良文、浅田秀子『現代擬音語擬態語用法辞典』（初版）東京堂出版、2002年9月30日、536-537頁。{{ISBN|4-490-10610-6}}。</ref> Tento termín sa zvyčajne používa v súvislosti s veľkými, pevnými prsiami mladej ženy. Toto slovo sa zvyčajne nepoužíva na pomenovanie prsníkov, ktoré sa nepovažujú za [[sexuálny objekt]].<ref name="#2" /> V roku 1967 [[Kjosan Óhaši]] vo svojej relácii ''11PM'' opísal prsníky [[Jukidži Asaoková|Jukidži Asaokovej]] ako „boin“ a začal ju prezývať „Boin-chan“.<ref>米川明彦(編著)『明治・大正・昭和の新語・流行語辞典』三省堂、2002年10月10日、209頁。{{ISBN|4-385-36066-9}}。</ref> V roku 1969 vydal [[Cukitei Kačo]] [[singel (hudba)|singel]] s názvom „Nageki no Boin“ ({{VJZ|jpn|嘆きのボイン}}) a niektoré zdroje tvrdia, že práve z tejto piesne pochádza tento termín.<ref>米川明彦 編『日本俗語大辞典』（初版）東京堂出版、2003年11月10日、583頁。{{ISBN|4-490-10638-6}}。</ref> V roku 1982 bolo toto slovo zaradené do ''Veľkého [[slovník]]a [[japončina|japonského jazyka]]'' (''Nihonkokugodaidžiten'').<ref name="#1" /> == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == {{preklad|pl|Boin|ja|ボイン (俗語)}} [[kategória:Prsník]] [[kategória:Kultúra v Japonsku]] [[kategória:Japonské výrazy]] r414l14kbv8wplty4hpaa571uaznno6 2 750739 8226378 8220666 2026-05-30T19:07:17Z Fillos X. 212061 8226378 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Dávid Szabó | Popis osoby = slovenský Counter Strike 2 hráč | Dátum narodenia = 26.október 2010 | Miesto narodenia = Sládkovičovo, Slovensko | Pseudonym = Saxtrix | Štát pôsobenia = Slovensko | Súrodenci = Dionýz Daniel Szabó | Portrét = Dávid "Saxtrix" Szabó.jpg }} == Dávid "Saxtrix" Szabó == '''Dávid Szabó''' (* [[26. október]] [[2010]], [[Trnava]]), prezývaný '''Saxtrix''', je [[Slovensko|slovenský]] profesionálny hráč počítačovej hry [[Counter-Strike|Counter-Strike 2]]. == Kariéra == Hru ''[[Counter-Strike]]'' hrá od roku [[2016]], kedy hru spoznal vďaka bratovi, ktorý to hral pravidelne. Hra ho zaujala a tak postupne získal prvé skúsenosti pri hre s kamarátmi. V roku [[2025]] si kúpil do hry Counter-Strike 2 prime. Táto kúpa ho zaujala a hral to častejšie. V nasledujúcom roku sa angažoval v slovenskom tíme Vortex.{{KLÍČŘAZENÍ:Dávid Szabó}} <!-- [[Kategória:Narodenia 26. októbra]] [[Kategória:Narodenia v 2010]] [[Kategória:Osobnosti z Sládkovičova]] [[Kategória:Slovenské osobnosti]] [[Kategória:Profesionálni hráči počítačových hier]] --> fe33tijxwcegcbjr3lfbgkflo1yjidm 0 750806 8226478 8225788 2026-05-31T03:22:12Z Luppus 39967 wikilinka 8226478 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Iólkos | other_name = Iolcus alebo Iolkos | native_name = Ἰωλκός / Ιωλκός | category = staroveké mesto <!-- *** Image *** --> | image = DE Iolkou.svg | image_caption = Poloha obecnej jednotky Iólkos (Iolkou) v rámci regionálnej jednotky Magnésia | image_size = 280 <!-- *** Country etc. *** --> | country = Grécko | country_flag = 1 | region = [[Tesália]] | histregion = [[Magnésia (Tesália)|Magnésia]] | district = [[Volos]] | category_division = obecná jednotka <!-- *** Locations *** --> | lat_d = 39 | lat_m = 23 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 22 | long_m = 59 | long_s = 00 | long_EW = V | coordinates_type = type:city <!-- *** History & management *** --> | established = mykénske obdobie | established_type = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 <!-- *** Websites *** --> | website = [http://iolkos.gr www.iolkos.gr] }} '''Iólkos''' ({{vjz|grc|''Ἰωλκός'' alebo ''Ἰαωλκός''}} – ''Iólkos'', ''Iaólkos'', {{vjz|lat|''Iolcus''}}) bolo staroveké grécke mesto a samosprávny mestský štát ([[polis]]) v historickom regióne [[Magnésia (Tesália)|Magnésia]] na území starovekej [[Tesália (historické územie)|Tesálie]], dnes predmestie a samostatná obecná jednotka moderného mesta [[Volos (Grécko)|Volos]].<ref name="Hansen">{{Citácia knihy | autor = Hansen, Mogens Herman | autor2 = Nielsen, Thomas Heine | kapitola = Thessalia and adjacent regions | titul = An Inventory of Archaic and Classical Poleis | miesto = New York | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2004 | isbn = 0-19-814099-1 | strany = 719 | url = https://archive.org | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="Kallikratis">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ΦΕΚ B 1292/2010, Kallikratis reform municipalities | vydavateľ = Government Gazette | rok = 2010 | url = http://et.gr | jazyk = po grécky}}</ref> Obecná jednotka sa rozkladá na ploche 1,981 km² severne od Pagajského zálivu a administratívne sa člení na tri miestne komunity: Ágios Onúfrios, Áno Volos a Anakasiá.<ref name="stat01">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Population & housing census 2001 (incl. area and average elevation) | vydavateľ = National Statistical Service of Greece | rok = 2001 | url = https://archive.org | jazyk = po grécky}}</ref> Podľa sčítania ľudu z roku 2021 má celá jednotka spolu 2 008 obyvateľov.<ref name="census21">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Αποτελέσματα Απογραφής Πληθusrμού - Κατοikιών 2021 | vydavateľ = Ελληνική Στατιστική Αρχή | rok = 2023 | url = https://statistics.gr | jazyk = po grécky}}</ref> == Mitológia == [[Súbor:Pelias meets Jason MAN Napoli Inv111436.jpg|vpravo|náhľad|220px|Iasón predstupuje pred kráľa Péleia; antická freska z Pompejí ([[Národné archeologické múzeum (Neapol)|Archeologické múzeum v Neapole]]).]] [[Súbor:Pelias-Moreau.jpg|vľavo|náhľad|180px|Smrť kráľa [[Pelias (mytológia)|Pelia]], ktorého usmrtili vlastné dcéry pod vplyvom [[Médeia (mytológia)|Médeinej]] ľsti (maľba: [[Georges Moreau de Tours]]).]] Podľa starogréckej mytológie založil mesto hrdina [[Krétheus]].<ref>Pseudo-Apollodóros, ''Bibliothéka'' I, 9, 11.</ref> Právoplatným kráľom Iólku bol jeho syn Aison, avšak trónu sa neoprávnene zmocnil jeho nevlastný brat [[Pelias (mytológia)|Pelias]] (v inej verzii ho Aison pred smrťou ustanovil za regenta kvôli nízkemu veku svojho syna).<ref name="Ruiz">RUIZ DE ELVIRA, Antonio. ''Mitología clásica''. Madrid: Gredos, 1982. ISBN 84-249-0204-1. S. 268. (po španielsky)</ref> Pelias následne vyslal Aisonovho syna [[Iasón|Iasóna]] a jeho spoločníkov [[Argonauti|Argonautov]] na nebezpečnú výpravu – získať legendárne [[Zlaté rúno]] z ďalekej [[Kolchida|Kolchidy]], aby tak zabránil vlastnému zosadeniu.<ref>Diodóros Sicílsky, ''Bibliothéka historika'' IV, 40, 3.</ref> Z miestneho prístavu vtedy pod Iasónovým vedením vyplávala loď [[Argó (mytologická loď)|Argo]] s posádkou päťdesiatich gréckych polobohov a kniežat.<ref>Pseudo-Apollodóros, ''Bibliothéka'' I, 9, 16.</ref> Iasónovi sa s pomocou kolchidskej čarodejnice [[Médeia (mytológia)|Médeie]] (dcéry kráľa Aiéta) podarilo rúno získať.<ref>Pseudo-Apollodóros, ''Bibliothéka'' I, 9, 24.</ref> Po úspešnom návrate Médeia ľsťou presvedčila Peliove dcéry, aby otca rozštvrtili a uvarili v kotle, čím ho v snahe o omladenie usmrtili. Iasón a Médeia však boli z Iólku vyhnaní a na trón zasadol Peliov syn Akastos.<ref>Pseudo-Apollodóros, ''Bibliothéka'' I, 9, 27.</ref> O niekoľko rokov neskôr zorganizoval Iasón spolu s [[Pelias (mytológia)|Peleom]] a Dioskúrmi trestnú výpravu, mesto dobyl a po Akastovej smrti obsadil trón Tettalos, Iasónov syn.<ref>Diodóros Sicílsky, ''Bibliothéka historika'' IV, 55.</ref> == Geografia a archeologická lokalizácia == Presná poloha starovekého mesta bola dlho predmetom vedeckých diskusií, pričom moderné výskumy ukazujú, že antická lokalita sa neprekrýva s polohou dnešného moderného predmestia Volosu. Moderná archeológia spája staroveký Iólkos s dvoma blízkymi náleziskami: * ''Kastro Palea:'' Opevnené návršie situované v západnej časti moderného mesta Volos.<ref name="Talbert">TALBERT, Richard J. A. (ed.). ''Barrington Atlas of the Greek and Roman World''. Princeton: Princeton University Press, 2000. ISBN 978-0691031699. S. 60, 832.</ref> Archeologické výskumy tu odhalili pozostatky monumentálnych budov s architektúrou palácového typu z mykénskeho obdobia, ako aj hlinené tabuľky s nápismi v [[Lineárne písmo B|lineárnom písme B]]. Výsledky nálezov potvrdzujú, že lokalita bola nepretržite osídlená od staršej doby bronzovej, pričom po deštrukcii v neskoroheládskom období (LH IIIC) tu kontinuita osídlenia pretrvala cez geometrické obdobie až do rímskej epochy.<ref name="Simpson">HOPE SIMPSON, Richard. ''Mycenaean Greece and Homeric Tradition: The Catalogue of the Ships in the Iliad''. [online]. Dostupné online.</ref> * ''Dímini:'' Rozsiahla archeologická lokalita neďaleko Volosu. Odkrytý mykénsky palácový komplex z 13. a 12. storočia pred Kr. viacerí historici stotožňujú práve s palácom bájnych kráľov Pelia a Aisona.<ref>''The Mycenaean Palace of Dimini''. Atény: Ministry of Culture and Sports of Greece. [online].</ref> V tesnom susedstve tohto regiónu prekvitalo neolitické sídlo [[Seskló]], doba bronzová v Pefkakii a neskoršie klasické či helenistické centrá [[Pagasai]], [[Démétrias (Magnésia)|Démétrias]] alebo Théby vo Ftiótide.<ref>ESTRABÓN. ''Geografía: libros VIII-X''. Preklad Juan José Torres Esbarranch. Madrid: Gredos, 2001. ISBN 84-249-2298-0. S. 360, poznámka 633. (po španielsky)</ref> Podľa Pindara sa Iólkos nachádzal priamo na úpätí pohoria [[Pelion (vrch)|Pelion]], mierne vo vnútrozemí, no názov Iólkos sa v antických textoch často prenášal aj na priľahlý úsek morského pobrežia.<ref name="Smith">SMITH, William. ''Dictionary of Greek and Roman Geography''. Boston: Little, Brown and Company, 1854. Heslo Iolcus. (po anglicky)</ref> == Dejiny == Prvé písomné zmienky o meste pochádzajú od [[Homér]]a, ktorý ho spomína v Katalógu lodí v epose ''Iliada'' a neskôr aj v ''Odyssey'', pričom mu pripisuje prívlastky „dobre postavené“ (ἐϋκτιμένη) a „priestranné“ (εὐρύχορος).<ref>Homér, ''Iliada'' II, 712.</ref><ref>Homér, ''Odyssea'' XI, 256.</ref> Podľa geografa Strabóna ho neskôr kolonizoval kmeň Minyovcov z biótskeho mesta [[Orchomenos (mesto v Boiócii)|Orchomenos]].<ref name="Strabo414">Strabón, ''Geographica'' IX, p. 414.</ref> V archaickom a klasickom období fungoval Iólkos ako samostatná polis Magnésie, no v politických dejinách sa spomína zriedkavo.<ref name="Hansen"/> [[Herodotos]] uvádza, že po vyhnaní aténskeho tyrana [[Hippias (tyran)|Hippia]] v rokoch 511/510 pred Kr. mu Tesálčania ponúkli Iólkos ako dŕžavu, Hippias ju však odmietol.<ref>Herodotos, ''Dejiny'' V, 94.</ref> Autonómny status mesta v rámci Magnésie potvrdzuje aj spis ''Periplus Pseudo-Skylaka''.<ref>''Periplus Pseudo-Skylaka'', 65.</ref> Mesto neskôr hospodársky upadalo kvôli vnútorným sporom obyvateľov. Definitívny zánik samostatnej polis nastal okolo roku [[293 pred Kr.]], kedy macedónsky kráľ [[Démétrios I. (Macedónia)|Démétrios I. Poliorkétes]] založil blízke veľkomesto Demetrias a v rámci rozsiahleho synoikizmu doň presídlil obyvateľov Iólku a okolitých dedín.<ref name="Strabo438">Strabón, ''Geographica'' IX, p. 436, 438.</ref> Hoci rímski autori [[Plínius Starší]] a [[Titus Livius]] mesto geograficky lokalizujú vo svojich opisoch vojenských ťažení,<ref>Plínius Starší, ''Naturalis historia'' IV, 32.</ref><ref>Livius, ''Ab urbe condita'' XLIV, 12-13.</ref> Strabón v 1. storočí pred Kr. uvádza, že mesto bolo už od staroveku úplne zničené a na jeho mieste sa konali už len slávnostné zhromaždenia na počesť kráľa Pelia.<ref name="Strabo438"/> == Vývoj počtu obyvateľov == V tabuľke je znázornený novodobý demografický vývoj obyvateľstva modernej obecnej jednotky Iólkos:<ref name="stat01"/><ref name="Kallikratis"/><ref name="census21"/> {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- style="background:#efefef;" ! Rok !! Počet obyvateľov |- | 1991 || 2 415 |- | 2001 || 2 071 |- | 2011 || 2 138 |- | 2021 || 2 008 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Iasón]] * [[Argonauti]] * [[Magnésia (Tesália)]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Starogrécke mestá]] [[Kategória:Archeologické lokality v Grécku]] j1rwopi2oaf0w9fmm9g378fosjqnwwf 3 750822 8226239 8225748 2026-05-30T12:44:46Z OJJ 116711 {{Vandalizmus}} --~~~~ 8226239 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:19, 29. máj 2026 (UTC) {{Experimenty2}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:30, 29. máj 2026 (UTC) {{Vandalizmus}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:44, 30. máj 2026 (UTC) 1v7ex2g57f9mpwfo7k3c8vzd9vdulrq 0 750828 8226266 8226073 2026-05-30T14:41:12Z Luppus 39967 wikilinky 8226266 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Pergamský oltár | native_name = | other_name = | category = helenistický náboženský monument <!-- *** Image *** --> | image = Berlin - Pergamonmuseum - Altar 01.jpg | image_caption = Rekonštrukcia oltára v Pergamskom múzeu v Berlíne <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Nemecko | country_flag = 1 | region = | district = | municipality_type = Mesto | municipality = [[Berlín]] <!-- *** Locations *** --> | location = ''Pergamonmuseum'' | elevation = | elevation_round = | lat_d = 52.520833 | long_d = 13.396389 <!-- *** Features *** --> | author = | author_type = | style = ''helenistické baroko'' | material = [[mramor]] <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v Nemecku (Berlín) | map_locator = Nemecko <!-- *** Websites *** --> | commons = Category:Pergamon Altar | portal = }} '''Pergamský oltár''' (iný názov: '''Diov oltár v Pergame''') je monumentálna kultová stavba postavená v [[2. storočie pred Kr.|2. storočí pred Kr.]] na [[Akropola (starogrécke návršie)|akropole]] starovekého mesta [[Pergamon]] (v dnešnom [[Turecko|Turecku]]). Bol vybudovaný pravdepodobne za vlády kráľa [[Eumenes II.|Eumena II.]] ([[197 pred Kr.|197]] – [[159 pred Kr.]]) na pamiatku víťazstva nad [[Galaťania|Galaťanmi]] a je považovaný za vrcholné dielo ''helenistického baroka'' v gréckom sochárstve.<ref name=":1">{{Citácia knihy | autor = José Pijoan | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982 | strany = 190}}</ref> Stavba je svetoznáma najmä vďaka svojim dvom reliéfnym vlysom: veľkému vlysu zobrazujúcemu [[Gigantomachia|gigantomachiu]] a menšiemu vlysu s príbehom o [[Télefos (syn Herakla)|Télefovi]].<ref name=":3a">{{Citácia knihy | autor = [[Vojtech Zamarovský]] | titul = Grécky zázrak | id = 066-104-90 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mladé letá | rok = 1990 | strany = 549}}</ref> V staroveku bol oltár taký ohromujúci, že sa niekedy radil medzi [[Sedem divov starovekého sveta|Sedem divov sveta]].<ref name=":3">{{Citácia knihy | priezvisko = Kunze | meno = Max | titul = The Pergamon Altar: Its Rediscovery, History and Reconstruction | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1995 | isbn = 978-3805313421 | strany = 12-15}}</ref> Po stáročiach chátrania a čiastočného rozobratia na stavebný materiál ho v roku [[1871]] znovuobjavil nemecký inžinier [[Carl Humann]].<ref name=":1"/> Dnes je zrekonštruovaný v berlínskom [[Pergamské múzeum|Pergamskom múzeu]] (Pergamonmuseum), ktoré patrí pod Štátne múzeá v Berlíne (''Staatliche Museen zu Berlin''). Z dôvodu rozsiahlej renovácie celého komplexu je sála s oltárom uzavretá a jej znovuotvorenie sa predpokladá v roku 2027.<ref name=":4">Staatliche Museen zu Berlin: [https://smb.museum Pergamonmuseum: Comprehensive renovation]</ref> == Pergamon == [[Súbor:Pergamon Modell.jpg|náhľad|vľavo|Model akropoly v Pergame s oltárom uprostred terasy.]] Pergamon bol sídelným mestom dynastie [[Attalovci|Attalovcov]], ktorá vytvorila z mesta jedno z najvýznamnejších centier [[Helenizmus|helenistického]] sveta.<ref name=":1"/> Na rozdiel od starších gréckych miest nebol Pergamon klasickou mestskou republikou, ale kráľovskou rezidenciou, čo určilo jeho veľkolepý a divadelný urbanizmus.<ref name=":5">{{Citácia knihy | autor = Roland Martin | titul = Řecká architektura | miesto = Praha | vydavateľ = Artia | rok = 1972 | strany = 158}}</ref> Mesto bolo vybudované na strmom kopci (335 m n. m.) a rozdelené na tri terasy: * ''Horné mesto:'' Sídlo kráľov, kde stála [[Pergamská knižnica]] (s 200 000 zväzkami), divadlo a Veľký oltár.<ref name=":3a"/> * ''Stredné mesto:'' Miesto pre vzdelávanie ([[Gymnasion|gymnasiá]]) a náboženské stavby. * ''Dolné mesto:'' Hospodárske srdce s trhoviskom ([[Agora (námestie)|agora]]).<ref name=":6">{{Citácia knihy | priezvisko = Klinkott | meno = Manfred | titul = Das Fundament des Pergamonaltars | miesto = Berlin | vydavateľ = De Gruyter | rok = 2020 | isbn = 978-3110598148 | strany = 45}}</ref> Pergamon preslávil aj vynález nového písacieho materiálu – [[Pergamen (koža)|pergamenu]], ktorý bol vyvinutý potom, čo [[Staroveký Egypt|Egypt]] zakázal vývoz [[Papyrus (výrobok)|papyrusu]] do tejto konkurenčnej kultúrnej metropoly.<ref name=":3a"/> == Antické zmienky o oltári == Napriek mimoriadnemu významu a veľkoleposti diela sa v antickej literatúre zachovalo len veľmi málo priamych svedectiev. Jedinú výslovnú zmienku, ktorá stavbu radí medzi [[Sedem divov starovekého sveta|Sedem divov sveta]], zanechal rímsky spisovateľ [[Lucius Ampelius]] vo svojom diele ''Liber Memorialis'' pravdepodobne v [[3. storočie|3. storočí po Kr.]]<ref name=":7">{{Citácia knihy | autor = Lucius Ampelius | titul = Liber memorialis | vydavateľ = Teubner | rok = 1935 | kapitola = 8, 14 | jazyk = la }}</ref> Ampelius uvádza: ''„V Pergame sa nachádza veľký mramorový oltár, vysoký štyridsať stôp, s obrovskými sochami. Obsahuje tiež gigantomachiu.“''<ref name=":3a"/> Tento opis potvrdzuje, že oltár bol dominantou mesta s výškou približne 12 metrov, no autor nespomína božstvo, ktorému bol zasvätený.<ref name=":8">{{Citácia knihy | priezvisko = Queyrel | meno = François | titul = L'Autel de Pergame : Images et pouvoir en Grèce hellénistique | miesto = Paris | vydavateľ = Éditions Picard | rok = 2005 | isbn = 2-7084-0734-1 | strany = 56-64 }}</ref> [[Súbor:Pergamon - Münzkabinett, Berlin - 5472105.jpg|náhľad|vpravo|Bronzová minca z obdobia Septimia Severa zobrazujúca oltár s dómom a sochami.]] Ďalšie indície o pôvodnom vzhľade oltára poskytla [[Numizmatika (odbor)|numizmatika]]. V roku 1901 archeológ [[Antoine Héron de Villefosse]] identifikoval zobrazenie oltára na reverze bronzovej mince vyrazenej v Pergame za vlády cisára [[Septimius Severus|Septimia Severa]] (193 – 211 po Kr.).<ref name=":9">Héron de Villefosse, A.: ''Le grand autel de Pergame sur un médaillon de bronze trouvé en France''. In: Comptes rendus des séances de l'Académie des Inscriptions et Belles-Lettres, 1901, s. 823-830.</ref> Minca zobrazuje oltár obklopený kolonádou so schodiskom, ale aj prvky, ktoré sa archeologicky nepodarilo jednoznačne doložiť: kupolovitý [[baldachýn]] nad oltárom a dve kolosálne sochy [[Zebu|zebuov]] (indického dobytka) lemujúce spodnú časť schodiska.<ref name=":8"/> Dodnes zostáva nejasné, či išlo o pôvodnú helenistickú dekoráciu, alebo o rímske úpravy z cisárskeho obdobia. V ranokresťanskom kontexte sa predpokladá, že oltár je nepriamo spomenutý v [[Nový zákon|Novom zákone]] v knihe [[Zjavenie Jána|Apokalypsa]]. List cirkvi v Pergame uvádza: ''„Viem, kde bývaš: tam, kde je Satanov trón.“'' (Zj 2,13).<ref>Zjavenie apoštola Jána 2, 13</ref> Mnohí bádatelia, vrátane Volkera Kästnera, sa domnievajú, že výraz „Satanov trón“ odkazuje práve na Veľký oltár kvôli jeho monumentálnemu tvaru pripomínajúcemu kreslo a zobrazeniu „monštruóznych“ postáv Gigantov s hadími nohami.<ref name=":10">{{Citácia knihy | priezvisko = Kohl | meno = Markus | titul = Pergame : Histoire et archéologie d'un centre hellénistique | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2006 | isbn = 978-0199273416 | strany = 194 }}</ref> Iná interpretácia však naznačuje, že mohlo ísť o kritiku rímskeho cisárskeho kultu alebo komplexu [[Asklépion (Pergamon)|Asklépia]].<ref name=":8"/> == Opis oltára == === Umiestnenie na akropole === [[Súbor:1882 Akropolis Pergamon anagoria.JPG|náhľad|vľavo|Umelecká rekonštrukcia procesie na esplanáde pred oltárom (Friedrich von Thiersch, 1882).]] Oltár bol postavený na rozsiahlom priestranstve (esplanáde), ktoré vzniklo úpravou terénu nad staršími obytnými stavbami. Esplanáda sa nachádzala v strategickej polohe: približne 25 metrov pod úrovňou chrámu [[Aténa (mytológia)|Atény]] Polias a 14 metrov nad hornou agorou.<ref name=":8"/> Toto umiestnenie umožňovalo návštevníkom nerušený výhľad na západ do údolia rieky Selinus, ktorá pretekala 275 metrov pod útesom.<ref name=":11">{{Citácia knihy | priezvisko = Hoepfner | meno = Wolfram | titul = Der Pergamonaltar. Die Ergebnisse der Ausgrabungen | miesto = Berlin | vydavateľ = Staatliche Museen zu Berlin | rok = 1996 | isbn = 978-3886093953 | strany = 21 }}</ref> Archeologický prieskum neodhalil stopy po dlažbe na tomto priestranstve, čo naznačuje, že povrch mohol byť tvorený len utlačenou zeminou alebo opracovanou skalou, ktorá bola v severnej časti esplanády cielene osekaná kvôli zarovnaniu terénu.<ref name=":11"/> === Architektúra stavby === [[Súbor:AltarPergamo.jpg|náhľad|vpravo|250x250px|Model oltára v mierke 1 : 20. Rekonštrukcia: Wolfram Hoepfner (Pergamonmuseum, Berlín).]] Budova oltára nadväzuje na tradíciu gigantických monumentálnych stavieb typických pre oblasť [[Iónia|východného Grécka]].<ref name=":8"/> Základy z vulkanického [[Tuf|tufu]] majú podľa najnovších meraní rozmery 36,82 × 34,17 metra.<ref name=":11"/> Samotná stavba pozostáva z masívnej vyvýšenej plošiny, ktorú obklopuje stena s dvojitou kolonádou v [[Iónsky sloh|iónskom slohu]]. Dominantným prvkom je monumentálne schodisko so 24 schodmi a šírkou takmer 20 metrov, ktoré je z oboch strán lemované bočnými krídlami podstavca.<ref name=":12">{{Citácia knihy | priezvisko = Queyrel | meno = François | titul = L’Autel de Pergame : Images et pouvoir en Grèce hellénistique | miesto = Paris | vydavateľ = Picard | rok = 2005 | isbn = 2-7084-0734-1 | strany = 79 }}</ref> Schodisko vedie na hornú plošinu s uzavretým nádvorím, kde sa nachádzal samotný obetný stôl a kde sa pravdepodobne odohrávali náboženské obrady. Celá stavba stojí na trojstupňovom mramorovom podstavci (''krépis''), ktorý meria 35,95 × 33,58 metra.<ref name=":11"/> Súčasťou architektonickej výzdoby sú dva významné vlysy: * ''Veľký vlys (Gigantomachia):'' Meria 110 metrov na dĺžku a 2,3 metra na výšku. Obopína vonkajší obvod podstavca.<ref name=":2">{{Citácia knihy | autor = José Pijoan | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982 | strany = 184}}</ref> * ''Malý vlys (Télefov vlys):'' Nachádza sa na stenách vnútorného nádvoria, meria 90 metrov na dĺžku a 1,1 metra na výšku.<ref name=":12"/> Na streche kolonád sa nachádzali [[Akrotéria|akrotériá]] v podobe koní, grifov či levov. Moderné rekonštrukcie naznačujú, že v medzistĺpových priestoroch mohli byť umiestnené sochy, napríklad slávne súsošia „Malých Galaťanov“.<ref name=":13">Hoepfner, W.: ''Der vollendete Pergamonaltar''. In: Archäologischer Anzeiger, 1996, s. 115-134.</ref> Napriek tejto bohatosti zostalo dielo nedokončené, čo dokazujú rozpracované časti Télefovho vlysu a niektoré architektonické detaily horných kolonád.<ref name=":12"/> === Fragmentárny nápis === Z pôvodného dedikačného nápisu na [[architráv]]e sa zachovali iba dva fragmenty (dlhé 55,6 cm a 63,7 cm), ktoré boli nájdené ako druhotne použitý stavebný materiál v neskoršom tureckom opevnení.<ref name=":14">Queyrel, F.: ''Le Roufinion de Pergame au 6e siècle d'après un sceau nouvellement publié''. In: Revue des études byzantines, 1999, s. 264.</ref> Na každom z nich je čitateľných len niekoľko písmen. Jeden z fragmentov obsahuje zvyšky slov, ktoré sa v dobových nápisoch dopĺňajú ako „za minulé dobrodenia“ alebo „za nesmierne dobrodenia“, čo odkazuje na vďaku bohom alebo kráľovi za úspešné činy.<ref name=":8"/> Druhý fragment obsahuje slovo v [[Genitív|genitíve]] [ΒΑ]ΣΙ[Λ]ΙΣΣ[HΣ] (basilissés), čo v preklade znamená „kráľovnej“ (od slova basilissa – kráľovná).<ref name=":15">{{Citácia periodika | priezvisko = Queyrel | meno = François | titul = Titres réels et titres de courtoisie dans les dédicaces hellénistiques | periodikum = Bulletin de correspondance hellénique | rok = 2002 | ročník = 126 | číslo = 2 | strany = 572-573 }}</ref> Kvôli neúplnosti nápisu nie je možné s istotou určiť meno darcu ani konkrétne božstvo, ktorému bol oltár zasvätený. Z tohto dôvodu sa pre pamiatku vžil neutrálny názov „Veľký oltár“. == Datovanie výstavby == Presné určenie času vzniku oltára je predmetom vedeckých diskusií. Fragmentárny nápis na architráve spomína „kráľovnú matku“, čo mohla byť buď [[Apollónis z Kyziku]] (manželka [[Attalos I.|Attala I.]] a matka [[Eumenes II.|Eumena II.]]), alebo [[Stratoniké (manželka Eumena II.)|Stratoniké]] (manželka Eumena II. a matka [[Attalos III.|Attala III.]]).<ref name=":15"/> Väčšina historikov sa však zhoduje, že rozhodnutie o stavbe padlo po roku [[188 pred Kr.]], kedy Pergamon po [[Apamejská zmluva|Apamejskej zmluve]] dosiahol vrchol svojej moci.<ref name=":8"/> Tradične sa predpokladalo, že výstavba začala okolo roku [[180 pred Kr.]] a hlavné práce na Gigantomachii prebiehali v rokoch [[170 pred Kr.|170]] – [[165 pred Kr.]]<ref name=":12"/> Novšie archeologické výskumy (z rokov 1961 a 1994), ktoré skúmali keramické črepy v základoch stavby, však posúvajú začiatok prác skôr do obdobia okolo roku 170 pred Kr. alebo dokonca až k roku [[160 pred Kr.]]<ref name=":16">{{Citácia knihy | priezvisko = De Luca | meno = Gioia | titul = Die Skulpturen von Pergamon | miesto = Berlin | vydavateľ = De Gruyter | rok = 1999 | isbn = 978-3110164800 }}</ref> Stavba pravdepodobne nebola nikdy úplne dokončená, k čomu prispela smrť Eumena II. ([[158 pred Kr.]]) a neskoršie vojny s [[Bitýnia|Bitýniou]].<ref name=":12"/> == Výzdoba: Gigantomachia == [[Súbor:Altar de Zeus a Pèrgam (188 aC), (Gigantomàquia F, detall), Museu de Pèrgam, Berlín.jpg|náhľad|vpravo|Detail gigantomachie zobrazujúci svalnaté telo Giganta v extrémnom pohybe.]] [[Gigantomachia]] (boj bohov s Gigantmi) bola v antickom Grécku mimoriadne populárnym motívom, symbolizujúcim víťazstvo poriadku nad chaosom a civilizácie nad barbarstvom.<ref name=":8"/> Pergamský vlys je však unikátny svojím rozsahom: meria 113 metrov a pozostáva zo 120 panelov s výškou 2,30 metra. Vďaka hrúbke mramoru (asi 50 cm) mohli sochári vytvoriť extrémne hlboký [[Vysoký reliéf|vysoký reliéf]] (''alto-rilievo''), kde postavy takmer vystupujú z pozadia. Na výrobu bol použitý kvalitný sivo-modrý mramor dovezený z ostrova Prokonnésos v [[Marmarské more|Marmarskom mori]].<ref name=":12"/> === Ikonografia a štýl === Vlys obsahuje viac ako sto identifikovateľných postáv. Mená bohov boli vytesané na hornú rímsu, zatiaľ čo mená Gigantov menším písmom na spodnú lištu.<ref name=":10"/> Hoci sa väčšina nápisov stratila, mnohých bohov možno spoznať podľa atribútov: * [[Zeus]]: Bojuje proti trom Gigantom, v ruke zviera blesk. * [[Aténa (mytológia)|Aténa]]: Hlavná postava východného vlysu, strháva Giganta [[Alkyoneus (Gigant)|Alkyonea]] za vlasy, zatiaľ čo ho bohyňa zeme [[Gaia (mytológia)|Gaia]] prosí o milosť. * [[Nike (bohyňa)|Niké]]: Okrídlené víťazstvo, ktoré korunuje Aténu. Štýl vlysu sa označuje ako ''helenistický barok''.<ref name=":1"/> Vyznačuje sa: * ''Patetizmom:'' Vyjadrenie extrémneho utrpenia a emócií (otvorené ústa, zvraštené obočie). * ''Dynamikou:'' Postavy sú v kŕčovitých pohyboch, svaly sú napäté, draperie šiat divoko vlajú. * ''Trompe-l'œil (optickou ilúziou):'' Sochári majstrovsky využili hru svetla a tieňa na vytvorenie ilúzie hĺbky.<ref name=":17">{{Citácia knihy | priezvisko = Préaux | meno = Claire | titul = L'économie royale des Lagides | miesto = Bruxelles | vydavateľ = Éditions de l'Université de Bruxelles | rok = 2002 | isbn = 978-2800412856 | strany = 667-669 }}</ref> Pôvodne bol celý vlys polychrómovaný (farebný) a doplnený o kovové prvky (napr. blesky v rukách Dia), čo znásobovalo jeho dramatický účinok.<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Ukážky pergamského baroka: detail, pohyb a emócia."> Súbor:Altar Pérgamo Atenea 03.JPG|Gigant Alkyoneus: výraz tváre plný bolesti. Súbor:Altar Pérgamo Moiras 04.jpg|Dynamický pohyb jednej z Moir. Súbor:Altar Pérgamo Keto 02.JPG|Detail prepracovania postavy Kétó. Súbor:Altar Pérgamo Hera 01.JPG|Reliéf bohyne Héry s detailmi krídla Pegasa. </gallery> </center> Z politického hľadiska sa Gigantomachia interpretuje ako alegória na víťazstvo Pergamu nad nájazdmi barbarských Galaťanov.<ref name=":12"/> [[François Queyrel]] tiež zdôrazňuje nezvyčajne vysoký počet bohýň (33), čo môže byť poctou zbožštenej kráľovnej Apollónis.<ref name=":8"/> == Výzdoba: Télefov vlys == [[Súbor:Berlín Télefo 08.JPG|náhľad|vpravo|Hérakles a malý Télefos. Prvý objavený panel, ktorý umožnil identifikáciu celého vlysu.]] Zatiaľ čo Gigantomachia ohromuje svojou monumentálnosťou a kŕčovitým pohybom, ''Télefov vlys'' prináša pokojnejší, rozprávačský (naratívny) štýl. Vlys pozostáva z panelov vysokých 1,58 metra s premenlivou šírkou od 0,67 do 1,05 metra.<ref name=":12"/> Časť panelov bola objavená približne 80 metrov od pôvodného miesta oltára, kde boli v 8. storočí použité ako súčasť hradieb proti arabským nájazdom. Archeológovia [[Alexander Conze]] a [[Carl Robert]] vlys identifikovali vďaka scéne zobrazujúcej [[Hérakles|Hérakla]] s dieťaťom (Télefom), ktoré kojí zviera.<ref name=":8"/> Podľa architektonickej rekonštrukcie bol tento vlys umiestnený na vnútorných stenách kolonády na hornej plošine. Bol teda určený skôr pre „zasvätených“ návštevníkov, ktorí vystúpili po schodisku a prechádzali sa v tieni kolonád.<ref name=":12"/> === Mýtus a legitimita === Téma vlysu mala pre Pergamon zásadný politický význam. [[Télefos (syn Herakla)|Télefos]] bol mýtický hrdina, syn Hérakla, ktorý podľa povestí založil mesto Pergamon. [[Attalovci]] ho vyhlásili za svojho priameho predka, čím chceli zdôrazniť svoj grécky pôvod (keďže Télefos pochádzal z [[Arkádia (historické územie)|Arkádie]]) a legitimovať svoju nadvládu nad územím v Malej Ázii.<ref name=":10"/> Na rozdiel od Gigantomachie, ktorá zachytáva jeden okamih bitky, Télefov vlys rozpráva súvislý životný príbeh hrdinu – od jeho narodenia až po smrť. Ide o jeden z najranejších príkladov kontinuálneho rozprávania v reliéfe, kde postavy prechádzajú z jedného panelu do druhého v časovom slede.<ref name=":12"/> === Sochy a akrotériá === [[Súbor:2005-12-28 Berlin Pergamon museum (03).jpg|náhľad|vľavo|Drobné plastiky, ktoré pôvodne zdobili hornú časť oltára.]] Okrem dvoch hlavných vlysov bola stavba vyzdobená množstvom samostatne stojacich sôch. Na streche oltára sa nachádzali menšie sochy božstiev, konské záprahy, [[Kentaur (mytológia)|kentauri]] a [[gryf]]ovia.<ref name=":18">{{Citácia knihy | priezvisko = Kunze | meno = Max | titul = The Pergamon Altar | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1995 | isbn = 978-3-8053-1342-1 | strany = 21 }}</ref> Ich presné rozmiestnenie je dodnes predmetom vedeckých špekulácií, rovnako ako funkcia približne tridsiatich ženských sôch nájdených v blízkosti, ktoré mohli predstavovať personifikácie pergamských miest.<ref name=":18"/> == Zánik a zničenie oltára == [[Súbor:Altar Pérgamo Atenea 07.JPG|náhľad|vpravo|Detail Atény s tvárou cielene poškodenou počas náboženského prenasledovania v byzantskom období.]] Zánik oltára ako funkčného náboženského objektu súvisí s nástupom kresťanstva a systematickým potláčaním pohanských kultov. K deštrukcii došlo pravdepodobne v roku 542, keď cisár [[Justinián I.]] poveril biskupa [[Ján z Efezu|Jána z Efezu]], aby v provinciách Ázia, Kária a Lýdia vykorenil zvyšky pohanstva.<ref name=":19">{{Citácia knihy | autor = Pierre Chuvin | titul = Chroniques des derniers païens | vydavateľ = Fayard | rok = 1990 | isbn = 2-251-38003-5 | strany = 147 }}</ref> Počas dvoch desaťročí biskup neúnavne búral chrámy a oltáre. Mnohé postavy na vlysoch nesú stopy úmyselného poškodenia – najmä tváre Dia a Atény boli cielene osekané.<ref name=":12"/> Zvyšky oltára boli neskôr použité ako lacný a dostupný stavebný materiál. Väčšina panelov vlysu sa našla zamurovaná v byzantskom opevnení, pričom dekorovaná strana bola otočená dovnútra a zaliata maltou, čo ich paradoxne zachránilo pred úplným zvetraním.<ref name=":12"/> Historici spájajú výstavbu týchto hradieb s arabskými nájazdmi na Konštantínopol v rokoch 716 – 718, prípadne s perzskou hrozbou v rokoch 616 – 625.<ref name=":20">{{Citácia knihy | priezvisko = Rheidt | meno = Klaus | titul = Die bysantinische Wohnstadt | miesto = Berlin | vydavateľ = De Gruyter | rok = 1991 | isbn = 978-3-11-012621-1 | strany = 168-173 }}</ref> == Pergamské múzeum v Berlíne == Po prevoze fragmentov do Berlína nasledoval náročný proces čistenia, konzervovania a opätovného spájania tisícov kúskov mramoru, ktorý trval dvom sochárom takmer dvadsať rokov.<ref name=":12"/> Prvá budova múzea (postavená v rokoch 1897 – 1899) sa ukázala ako staticky nestabilná a priestorovo nepostačujúca pre monumentálnu rekonštrukciu oltára.<ref name=":12"/> V roku 1910 sa začala výstavba súčasného [[Pergamonmuseum|Pergamského múzea]]. Práce prerušila [[Prvá svetová vojna]] a neskoršia hospodárska kríza, takže k slávnostnému otvoreniu došlo až v roku 1930.<ref name=":12"/> V hlavnej sále bola zrekonštruovaná západná časť oltára s monumentálnym schodiskom, zatiaľ čo zvyšné časti Gigantomachie boli inštalované pozdĺž stien sály, aby zachovali pôvodnú kontinuitu deja.<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Inštalácia oltára v berlínskom múzeu"> Súbor:Grundriss-Pergamonlatar rotate.jpg|Pôvodný pôdorys oltára (červenou je vyznačená zrekonštruovaná západná časť). Súbor:Gigantomachy frieze of the Pergamon Altar panorama.jpg|Panoramatický pohľad na vlysy inštalované na stenách sály. Súbor:Grundriss-Aufstellung-Pergamonaltar.jpg|Plán sály a rozmiestnenie jednotlivých častí vlysu. </gallery> </center> === Inštalácia vlysov === === Východný vlys === Východný vlys bol tou časťou oltára, ktorú návštevník uvidel ako prvú po vstupe na esplanádu. Zobrazuje sedem hlavných gréckych božstiev a patrí k najlepšie zachovaným častiam celého monumentu.<ref name=":8"/> V ľavej tretine vlysu dominuje skupina súrodencov a ich matky: * [[Apollón]]: Zobrazený ako nahý lukostrelec, ktorý práve vypustil šíp zo svojho tulca. * [[Létó]]: Útočí na sediaceho Giganta zapálenou pochodňou. * [[Artemis]]: Stojí chrbtom k matke a bojuje s tromi Gigantmi naraz. Jedného pošliapava, druhého hryzie jej pes do hlavy a na tretieho (pravdepodobne mladého [[Ótos (mytológia)|Óta]]) mieri svojím lukom.<ref name=":12"/> * [[Hekaté]]: Trojhlavá bohyňa bojuje s pochodňou proti Gigantovi [[Klytios (Gigant)|Klytiovi]], ktorý má namiesto nôh hady.<ref name=":12"/> Stredná časť vlysu je viac poškodená, no identifikovateľná: * [[Démétér]] a [[Íris (bohyňa)|Iris]]: Démétér s pochodňami v blízkosti Iris, posolkyne bohov. * [[Héra (bohyňa)|Héra]]: Zobrazená na svojom záprahu (kvadrige), ktorý ťahajú kone stotožňované so štyrmi svetovými stranami (Vetry). Pravá časť vlysu vrcholí najslávnejšími scénami: * [[Zeus]]: Ústredná postava, zobrazená s odhaleným svalnatým trupom, bojuje s bleskom proti trom protivníkom (vrátane kráľa Gigantov [[Porfyrión]]a). Nápis na rímse potvrdzuje prítomnosť [[Hérakles|Hérakla]], hoci jeho samotná postava sa nezachovala. Podľa mýtov bol zásah smrteľného hrdinu nevyhnutný na konečnú porážku Gigantov.<ref name=":12"/> * [[Aténa (mytológia)|Aténa]]: Hlavná hrdinka tejto časti, zachytená v momente víťazstva. Drží za vlasy okrídleného Giganta Alkyonea, ktorého hryzie had. Spod zeme sa vynára jeho matka [[Gaia (mytológia)|Gaia]] v prosebnom geste, zatiaľ čo okrídlená [[Nike (bohyňa)|Niké]] prináša Aténe veniec víťazstva.<ref name=":1"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Scény z východného vlysu"> Súbor:Pergamonaltar East frieze.png|Umiestnenie východného vlysu (červenou). Súbor:Pergamonaltar-Gigantomachie-Hektate contra Klytios.jpg|Hekaté proti Klytiovi (vľavo) a Artemis proti Ótovi. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 04.JPG|Artemis a Létó bojujúce chrbtom k sebe. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 05.jpg|Apollón triumfujúci nad Efialtom. Súbor:Altar de Zeus a Pèrgam (188 aC), (Gigantomàquia C), Museu de Pèrgam, Berlín.jpg|Zeus v boji proti Porfyriónovi a ďalším Gigantom. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 13.jpg|Slávna scéna: Aténa víťazí nad Alkyoneom, Gaia prosí o milosť. </gallery> </center> === Južný vlys === Južný vlys sa tematicky zameriava na generáciu [[Titan (mytológia)|Titanov]], ktorí predchádzali olympským bohom. Smerom od východu na západ vedie diváka od postáv spojených s nocou a pôvodom sveta až k božstvám svetla a hviezdnej oblohy.<ref name=":21">{{Citácia knihy | priezvisko = Queyrel | meno = François | titul = La Haute époque hellénistique | miesto = Paris | vydavateľ = Picard | rok = 2007 | isbn = 978-2708407886 | strany = 118 }}</ref> Kľúčové postavy južnej strany: * [[Rheia (mytológia)|Rheia]]: Matka Dia, zobrazená ako jazdkyňa na levovi, ktorá práve vyťahuje šíp z tulca. Sprevádza ju bohyňa, ktorú François Queyrel identifikuje ako [[Nyx]] (Noc).<ref name=":12"/> * [[Héfaistos]] a [[Kabeirovia]]: Skupina božstiev útočiacich na Giganta s býčím krkom. Postava útočiaca zozadu je pravdepodobne Héfaistos, zatiaľ čo jeden z Kabeirov (ochranných démonov) vráža kopiju do hrude padajúceho obra.<ref name=":8"/> * [[Éós]] (Zora): Zobrazená v „amazonskom“ štýle jazdy, útočí na Giganta zapálenou pochodňou a uvoľňuje cestu pre svojho brata Hélia.<ref name=":8"/> * [[Hélios]] (Slnko): Na svojom štvorzáprahu (kvadrige) vyráža do boja, pričom sa ho jeden z Gigantov pokúša zastaviť.<ref name=":12"/> * [[Seléné]] (Mesiac): Dcéra Titana Hyperióna, letí na pomoc svojej matke [[Theia]] na chrbte koňa.<ref name=":12"/> * [[Aithér]] a Hypérión: Mladý boh Aithér (stelesnenie horných vrstiev vzduchu) škrtí Giganta s levou hlavou. Vedľa neho okrídlený Titan [[Hyperión (boh)|Hyperión]] tasí meč proti ďalšiemu protivníkovi.<ref name=":12"/> * [[Asteria (dcéra Koia)|Astéria]] a [[Foibé (Titanka)|Foibé]]: Sestry Létó uzatvárajú južný vlys. Astéria drží Giganta za vlasy, zatiaľ čo jej pes ho hryzie do nôh. Foibé ohrozuje pochodňou okrídleného Giganta, ktorý sa chystá vrhnúť balvan.<ref name=":8"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Scény z južného vlysu: Generácia Titanov a svetla"> Súbor:Pergamonaltar Sud frieze.png|Umiestnenie južného vlysu (červenou). Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 37.JPG|Rhea na levovi a Nyx (vpravo). Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 35.jpg|Éós (Zora) na koni. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 34.jpg|Hélios na svojom slnečnom voze. Súbor:Aether in battle with a lion-headed Giant.jpg|[[Aithér]] v boji s Gigantom s levou hlavou. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 27.JPG|Sestry Foibé a Astéria bojujúce chrbtom k sebe. </gallery> </center> === Západný vlys === Západný vlys je rozdelený na dve samostatné krídla (južné a severné) veľkým schodiskom, ktoré vedie na hornú plošinu oltára. Reliéfy tu plynule nadväzujú na stúpajúce schody, čím vytvárajú dynamické prepojenie architektúry a sochárstva.<ref name=":8"/> ==== Južné krídlo: Dionýzov okruh ==== Fasáda južného krídla zobrazuje skupinu božstiev okolo boha vína a extázy: * [[Dionýzos]]: Identifikovateľný podľa pardálice (kože z leoparda) prehodenej cez ramená. Sprevádzajú ho dvaja malí [[satyr]]ovia a pantera.<ref name=":12"/> * [[Semelé]]: Dionýzova matka, ktorá je zobrazená v rohu krídla. Vedľa nej lev útočí na Giganta menom [[Pelóreus]], ktorý sa šelmu pokúša odkopnúť nohou.<ref name=":12"/> * [[Nymfa (mytológia)|Nymfy]]: Reliéf pokračuje priamo na schodisku, kde sú fragmentárne zachované postavy označené nápisom NY[MFES]. Na konci schodiska útočí orol na hadiu nohu Giganta menom ''Brontios'' (v preklade „Hrmotiaci“, meno je známe na základe zachovaného nápisu).<ref name="Winnefeld-91">{{Citácia knihy | priezvisko = Winnefeld | meno = Hermann | titul = Altertümer von Pergamon: Bd. III, 2. Die Friese des groszen Altars | vydavateľ = Georg Reimer | miesto = Berlin | rok = 1910 | strany = 91 | url = https://uni-heidelberg.de | jazyk = de}}</ref><ref name=":8"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Južné krídlo západného vlysu"> Súbor:Pergamonaltar West frieze.png|Umiestnenie západného vlysu (červenou). Súbor:Altar Pérgamo Dionisos 01.JPG|Dionýzos a skupina okolo Semelé bojujúca s Gigantom Pelóreom. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 48.jpg|Fragment hlavy a ramien jednej z nýmf. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 49.jpg|Orol útočiaci na Giganta ''Brontia'' priamo na schodoch. </gallery> </center> ==== Severné krídlo: Morské božstvá ==== Severné krídlo je lepšie zachované a je venované vládcom morí a oceánov:<ref name=":12"/> * [[Amfitríta]]: Manželka Poseidóna útočí na Giganta v ľavej časti fasády. * [[Tritón (mytológia)|Tritón]]: Syn Poseidóna a Amfitríty je zobrazený ako fantastická bytosť s konskými nohami a rybím chvostom. Bojuje s tromi Gigantmi naraz: jedného pošliapava, druhého škrtí chvostom a na tretieho mieri kopijou.<ref name=":12"/> * [[Néreus (mytológia)|Néreus]], [[Dóris (dcéra Ókeana)|Dóris]] a [[Ókeanos]]: Táto skupina sa nachádza nad schodiskom. Néreus sleduje svoju manželku Dóris, ktorá drží Giganta za vlasy. Vedľa nich stojí Ókeanos (stelesnenie svetového oceánu), ktorý sa chystá udrieť utekajúcich Gigantov.<ref name=":8"/> * [[Téthys (mytológia)|Téthys]]: Ókeanova manželka je zachovaná len fragmentárne (časť rúcha a ruka). <center> <gallery mode="packed" caption="Severné krídlo západného vlysu"> Súbor:Triton Pergamonaltar.JPG|Tritón a Amfitríta v zápale boja. Súbor:Nereus, Doris, Okeanos Pergamonaltar .JPG|Morské božstvá: Néreus, Dóris a Ókeanos. Súbor:Altar Pérgamo Nereo 05.JPG|Postavy Gigantov ustupujúcich pred bohmi po schodoch oltára. </gallery> </center> === Severný vlys === Severný vlys obsahuje najdlhší neprerušený úsek sochárskych dosiek (16,07 metra). Práve táto časť oltára vyvoláva medzi bádateľmi najviac otázok ohľadom identifikácie postáv, keďže sa tu nachádza množstvo ženských božstiev s nejasnými atribútmi.<ref name=":8"/> ==== Od Afrodity k Héfaistovi ==== Severovýchodný roh otvára skupina božstiev lásky a vojny: * [[Afrodita]]: Zobrazená s nohou na tvári mŕtveho Giganta, pričom sa skláňa, aby z jeho tela vytiahla svoju kopiju.<ref name=":22">Davesne, A.: ''La Victoire de l'autel de Pergame''. In: Revue des Études Anciennes, 1975, s. 74-75.</ref> * [[Dióné (bohyňa)|Dioné]]: Matka Afrodity útočí na mladého okrídleného Giganta. * [[Fobos (mytológia)|Fobos]] a [[Deimos (mytológia)|Deimos]]: Synovia Area (alebo podľa inej teórie [[Dioskurovia]]), ktorí bojujú v jedinej scéne celého oltára, kde sú bohovia v defenzíve – jeden z Gigantov hryzie boha do ramena a škrtí ho svojimi hadími nohami.<ref name=":12"/> * [[Hermes (boh)|Hermes]]: Stotožňovaný s postavou nahého boha zobrazeného zozadu (jediný takto orientovaný boh na celom vlyse), čo má pravdepodobne symbolizovať jeho neviditeľnosť vďaka prilbe od [[Hádes (boh)|Háda]].<ref name=":12"/> * [[Héfaistos]]: Boh kováčov v krátkej pracovnej tunike (exomis) naráža štítom do Giganta v svalovom pancieri.<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Severovýchodný roh: Afrodita a bohovia v boji"> Súbor:Afrodita Altar de Pérgamo 01.JPG|Afrodita triumfujúca nad mŕtvym Gigantom. Súbor:Altar Pérgamo Dione 01.JPG|Dioné a dramatický zápas Foba s Gigantom. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 18.jpg|Pravdepodobný Hermes zobrazený netradične zozadu. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 19.jpg|Héfaistos v boji s obrneným Gigantom. </gallery> </center> ==== Bohyne osudu a morská príšera ==== Stredná časť severného vlysu patrí temnejším silám a osudu: * [[Moiry (grécka mytológia)|Moiry]]: Tri bohyne osudu bojujú mimoriadne brutálne. Jedna z nich (pravdepodobne [[Atropos (mytológia)|Atropos]]) hádže na hlavu Giganta bronzovú nádobu (hydriu) ovinutú hadmi. Ďalšie dve Moiry (alebo Gorgony) podľa mýtov ubíjajú Gigantov [[Agrios (Gigant)|Agria]] a [[Thoón (Gigant)|Thoóa]] bronzovými tĺkmi.<ref name=":12"/> * [[Kétó]] (alebo [[Medúza (mytológia)|Medúza]]): Bohyňa, ktorej pri nohách pomáha lev, trhá ruku Gigantovi. Vedľa nej sa zo zeme vynára hlava morskej príšery (Kétos).<ref name=":12"/> * [[Poseidón (boh)|Poseidón]]: Hoci sa z jeho postavy zachovali len fragmenty, nápis potvrdzuje jeho prítomnosť v severozápadnom rohu. Zobrazený bol na voze ťahanom šupinatými morskými koňmi (hippokampami).<ref name=":8"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Centrálna a západná časť: Moiry a morské sily"> Súbor:Altar Pérgamo Moiras 01.JPG|Moira (Atropos) vrhá nádobu s hadmi na protivníka. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 22.jpg|Bohyňa (Lachesis) a útok na Gigantov [[Agrios (Gigant)|Agria]] a [[Thoón (Gigant)|Thoóna]]. Súbor:Altar Pérgamo Keto 01.JPG|Kétó (alebo Medúza) so svojím levom v zápalistom boji. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 25.jpg|Zvyšky Poseidónovho morského koňa pokrytého šupinami. </gallery> </center> == Výzdoba: Télefov vlys == [[Súbor:Pergamonaltar Telephe frieze.png|náhľad|vpravo|Umiestnenie Télefovho vlysu (červenou) na vnútornej strane kolonády oltára.]] Zrekonštruovaná časť vlysu predstavuje približne 35 metrov z pôvodnej dĺžky odhadovanej na 60,6 metra. Pozostáva zo zvyškov 47 panelov, na ktorých sa nachádza okolo deväťdesiat postáv.<ref name=":12"/> Mnohé panely sú značne poškodené a niektoré zostali nedokončené. Na rozdiel od jednotného, dramatického tónu Gigantomachie sa Télefov vlys vyznačuje striedaním tém, prostredí a atmosféry, čím pripomína moderný komiks alebo filmové rozprávanie.<ref name=":8"/> === Mýtus o Télefovi === [[Télefos (syn Herakla)|Télefos]] bol v gréckej mytológii synom [[Hérakles|Hérakla]] a [[Augé (dcéra Alea)|Augé]], dcéry tegejského kráľa [[Aleos (syn Afeida)|Alea]]. Kráľ dostal veštbu, že jeho vnuci zabijú jeho synov, preto urobil z Augé kňažku [[Aténa (mytológia)|Atény]], ktorá musela ostať panna. Hérakles ju však zviedol a ona porodila Télefa. Augé bola neskôr vyhnaná do Mysie, kde ju prijal kráľ [[Teuthras (kráľ)|Teuthras]], zatiaľ čo malého Télefa odloženého na hore Parthenion odchovala laňa (v pergamskej verzii levica).<ref name=":23">{{Citácia knihy | autor = Timothy Gantz | titul = Early Greek Myth | miesto = Baltimore | vydavateľ = Johns Hopkins University Press | rok = 1993 | isbn = 978-0801844102 | strany = 428-429 }}</ref> V dospelosti Télefos našiel svoju matku v Mysii, stal sa kráľom a neskôr zohral dôležitú úlohu v udalostiach spojených s [[Trójska vojna|trójskou vojnou]]. Práve on ukázal Grékom cestu k Tróji výmenou za vyliečenie svojej rany, ktorú mu spôsobil [[Achilles (mytológia)|Achilles]] svojou kopijou.<ref name=":24">{{Citácia knihy | autor = Pierre Chuvin | titul = Mythologie grecque | miesto = Paris | vydavateľ = Fayard | rok = 1992 | isbn = 2-251-38003-5 | strany = 331-333 }}</ref> === Naratívne panely (výber) === Usporiadanie panelov v múzeu sleduje chronológiu Télefovho života: * ''Zvedenie Augé (panely 2, 3 a 11):'' Na kráľovskom dvore v Tegei Hérakles prvýkrát zahliadne Augé, ktorá zdobí sochu bohyne Atény. Jej skĺznuté rúcho odhaľuje plece, čo vzbudzuje hrdinovu túžbu.<ref name=":12"/> * ''Narodenie a odloženie dieťaťa (panely 4, 12 a 7):'' Panel 12 zobrazuje slávnu scénu, kde Hérakles pod platanom nachádza svojho syna, ktorého kojí levica (tento detail je pergamskou inováciou, keďže bežná tradícia hovorí o lani).<ref name=":12"/> * ''Cesta do Mysie (panel 10):'' Postavy v orientálnych odevoch a botaskách naznačujú zmenu prostredia – Télefos prichádza do Malej Ázie k dvoru kráľa Teuthra.<ref name=":8"/> * ''Zabránenie incestu (panel 21):'' Veľmi poškodený panel zobrazuje svadobné lôžko, na ktorom sa objavuje obrovský had (symbol Atény), aby zabránil sexuálnemu spojeniu medzi matkou a synom, ktorí sa v tom čase ešte nespoznali.<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" heights="150" caption="Kľúčové momenty Télefovho vlysu"> Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 2+3.jpg|Hérakles (vľavo) pozoruje Augé. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 11.jpg|Augé zdobiaca sochu Atény. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 12+7.jpg|Hérakles nachádza Télefa kojeného levicou. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 4–6.jpg|Stavba člna, v ktorom mala byť Augé hodená do mora. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 8.jpg|Nymfy pripravujúce kúpeľ pre malého Télefa. </gallery> </center> === Pokračovanie príbehu === === Boje s Grékmi a zranenie === Ďalšia séria panelov zobrazuje dramatické udalosti na planine rieky Kaikos. Grécke vojská smerujúce do Tróje omylom pristáli v Mysii a došlo k bitke s miestnymi obyvateľmi.<ref name=":24"/> * ''Smrť Hiery (panel 51 alebo 22 – 24):'' V boji padla Hiéra, manželka Télefa, ktorá viedla jazdu. Panel 51, zobrazujúci ženu na pohrebnom lôžku, sa interpretuje buď ako jej pohreb, alebo neskoršia smrť Télefovej matky Augé.<ref name=":12"/> * ''Achillov útok (panel 30):'' Kľúčový moment mýtu. [[Achilles (mytológia)|Achilles]] (zobrazený zozadu) zasahuje Télefa kopijou do stehna. Télefos je v pohybe obmedzený révou, ktorú mu pod nohy nastražil boh [[Dionýzos]].<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Bitka s Grékmi a Télefovo zranenie"> Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 51.jpg|Pohrebné lôžko (Hiéra alebo Augé). Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 25.jpg|Padlí Skýti, spojenci Mysie. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 30.jpg|Achilles zraňuje Télefa (vľavo dole vidno osudnú révu). Súbor:Berlín Télefo 31.JPG|Zjavenie boha Dionýza, ktorý bitku ovplyvnil. </gallery> </center> === Hľadanie lieku a únos Oresta === Télefova rana sa nehojila, preto sa vybral do veštiarne v Patare. Veštba znela: ''„Čo ranu spôsobilo, to ju aj vylieči.“''<ref name=":23"/> * ''Príchod do Argosu (panely 34 – 40):'' Télefos prichádza inkognito na dvor kráľa [[Agamemnón]]a. Počas hostiny sa odhalí a ukáže svoju hnisajúcu ranu.<ref name=":8"/> * ''Únos Oresta (panel 42):'' Keď naňho Gréci zaútočia, Télefos schmatne malého [[Orestes (Agamemnónov syn)|Oresta]] (Agamemnónovho syna), vyskočí na oltár a vyhráža sa jeho zabitím, ak ho Achilles nevylieči. Achilles nakoniec ranu vyliečil hrdzou zo svojej kopije.<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Télefos v Grécku"> Súbor:Berlín Télefo 32.JPG|Télefos konzultuje veštiareň v Patare. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 34+35.jpg|Príchod Télefa do prístavu Nauplia. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 39+40.jpg|Hostina v Argose, kde sa Télefos odhaľuje. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 42.jpg|Télefos s malým Orestom na oltári. </gallery> </center> === Založenie mesta Pergamon === Záverečné panely vlysu sa vracajú do Malej Ázie a oslavujú vznik dynastie: * ''Stavba oltára (panely 49 a 50):'' Zobrazujú výstavbu oltára, nad ktorým krúži Diov orol. Pri nohách stavby sedia postavy symbolizujúce miestne rieky Sélinous a Kétios, čím je mýtus pevne ukotvený v realite mesta Pergamon.<ref name=":12"/> * ''Záver (panel 48):'' Posledné fragmenty zobrazujú plačku pri pohrebnom lôžku, pravdepodobne pri Télefovej smrti, čím sa uzatvára jeho pozemská cesta a začína sa kult hrdinu-zakladateľa.<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Založenie Pergamu a záver vlysu"> Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 49+50.jpg|Symbolické založenie mesta Pergamon (všimnite si orla). Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 44–46.jpg|Obrad v Dionýzovom posvätnom okrsku. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 47-48 8251.jpg|px200|Plačka pri Télefovom lôžku. </gallery> </center> == Archeologický objav a vykopávky == [[Súbor:Pergamon Altar RB.jpg|náhľad|vľavo|Pôvodné miesto oltára na akropole v dnešnej Bergame.]] Zdá sa, že v 13. storočí už oltár ako celistvá stavba neexistoval. Keď byzantský cisár [[Teodor II. (Nikajské cisárstvo)|Teodor II. Laskaris]] navštívil ruiny Pergamu, vo svojich listoch ho vôbec nespomína. Ešte v roku 1811 videl cestovateľ [[Charles Robert Cockerell]] len úlomky, ktoré miestni obyvatelia premieňali na náhrobné kamene.<ref name=":25">{{Citácia knihy | autor = Richard Stoneman | titul = Land of Lost Gods. The Search for Classical Greece | miesto = Londýn | vydavateľ = Hutchinson | rok = 1987 | isbn = 0-09-167140-X | strany = 19, 286 }}</ref> === Carl Humann a prvé nálezy === Nemecký inžinier a architekt [[Carl Humann]] prišiel do Pergamu prvýkrát v roku 1864. Ako zamestnanec firmy svojho brata, ktorá v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] budovala cesty, mal k dispozícii obrovské kapacity: 2000 robotníkov, stovky volov a tiav.<ref name=":26">{{Citácia knihy | autor = Paul MacKendrick | titul = The Greek Stones Speak | miesto = Londýn | vydavateľ = Methuen | rok = 1962 | strany = 346 }}</ref> V roku 1871 objavil v byzantskom múre akropoly mramorovú dosku s reliéfom Giganta. Hoci bol Humann amatér, okamžite rozpoznal výnimočnú umeleckú kvalitu diela, aj keď sa spočiatku mylne domnieval, že vlys patrí neďalekému chrámu Atény.<ref name=":12"/> Zlom nastal v roku 1878, keď [[Alexander Conze]], riaditeľ zbierky antického sochárstva v Berlíne, našiel v antickom spise Lucia Ampelia zmienku o „oltári Gigantov“. Táto indícia umožnila presnú identifikáciu nálezu a nemecká vláda začala vyvíjať diplomatické úsilie na získanie pamiatky.<ref name=":12"/> === Prevoz do Berlína === [[Súbor:Pergamon1882.jpg|náhľad|vpravo|Plán vykopávok z rokov 1880 – 1881.]] V auguste 1878 získalo Nemecko od osmanskej vlády povolenie na vykopávky (''[[firman]]''). Pôvodná dohoda o delení nálezov na tretiny bola vďaka nemeckému diplomatickému vplyvu, politickej slabosti Osmanskej ríše po vojne s Ruskom a platbe 20 000 mariek zmenená v prospech Nemecka, ktoré nakoniec získalo všetky fragmenty oltára.<ref name=":25"/> Vykopávky prebiehali v troch kampaniach (1878 – 1886). Humann čelil obrovským logistickým výzvam: * ''Práca s hradbami:'' Na vyslobodenie oltára z byzantského muriva bolo potrebných 1300 pracovných dní.<ref name=":26"/> * ''Transport:'' Aby 20 mužov znieslo jeden ťažký mramorový panel z akropoly k moru, potrebovali pol dňa. Humann nechal postaviť špeciálnu cestu a nové mólo pre lode.<ref name=":26"/> * ''Maskovanie:'' Aby Osmania nevideli skutočnú krásu nálezov (a prípadne nezmenili názor), Humann nechal na vlysoch byzantský cement a transportoval ich dekorovanou stranou nadol.<ref name=":26"/> Do roku 1901 bolo do Berlína vyvezených 94 panelov vlysu a viac ako 2000 fragmentov.<ref name=":12"/> == Interpretácie účelu oltára == Keďže chýba jasný nápis, vedci predpokladajú rôzne verzie jeho využitia: === Diov oltár === === Komu bol oltár zasvätený? === Identifikácia božstiev, ktorým oltár slúžil, je dodnes predmetom vedeckých diskusií, keďže hlavný dedikačný nápis sa zachoval len v zlomkoch. Existuje niekoľko hlavných teórií: * ''Diov oltár:'' Toto je najrozšírenejšia interpretácia, podľa ktorej sa pamiatka často nazýva „Veľký Diov oltár“. Označenie zaviedol Alexander Conze v roku 1878 na základe textu [[Pausanias (geograf)|Pausania]], ktorý spomína Diov oltár v Pergame.<ref name="str.377-378">{{Citácia knihy | autor = Pausanias | titul = Pausaniás, cesta po Řecku I. | id = 25-039-73 | miesto = Praha | vydavateľ = nakladatelství Svoboda | rok = 1973 | strany = 389-390}}</ref> Neskoršie nálezy však ukázali, že v meste existoval aj iný Diov oltár na hornom trhovisku (agora).<ref name=":12"/> * ''Oltár Atény:'' Keďže oltár stojí na terase priamo pod chrámom bohyne Atény (ochrankyne mesta), mnohí bádatelia ich považujú za jeden náboženský celok. Je pravdepodobné, že oltár bol zasvätený obom – Diovi aj Aténe, ktorí sú ústrednými postavami vlysu.<ref name=":8"/> * ''Oltár dvanástich bohov a zbožšteného Eumena II.:'' Podľa nápisov nájdených v prístave Élaia existoval v Pergame spoločný kult dvanástich olympských bohov a kráľa Eumena II. Historik [[Louis Robert (historik)|Louis Robert]] naznačuje, že Veľký oltár bol centrom tohto kultu. Prítomnosť takmer všetkých hlavných bohov na vlyse a dôležitá úloha Hérakla (otca zakladateľa Télefa) túto hypotézu silne podporujú.<ref name=":15"/> Kráľ Eumenes II. mohol byť k božstvám priradený po svojej smrti (apoteóze) v roku 158 pred Kr.<ref name=":12"/> == Oltár v 20. storočí == === Druhá svetová vojna a sovietska korisť === Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol oltár v roku 1941 z bezpečnostných dôvodov demontovaný a ukrytý v podzemných trezoroch Reichsbanky, neskôr v protileteckom kryte v berlínskej štvrti Tiergarten. Samotná sála Pergamského múzea bola počas spojeneckého bombardovania ťažko poškodená.<ref name=":12"/> V máji 1945 objavili fragmenty oltára sovietske jednotky. V rámci konfiškácie „ulúpeného umenia“ (ako náhradu za vojnové škody spôsobené Nemeckom v ZSSR) bol oltár prevezený do Leningradu (dnes Petrohrad), kde bol uložený v depozitároch [[Ermitáž|Ermitáže]].<ref name=":12"/> === Návrat do Berlína === Keďže Pergamské múzeum sa nachádzalo v sovietskej okupačnej zóne (neskoršia [[Nemecká demokratická republika|NDR]]), Sovietsky zväz sa v roku 1958 rozhodol oltár vrátiť „nemeckému ľudu“ ako gesto priateľstva medzi socialistickými štátmi. Na jeseň 1958 bol oltár opäť zostavený vo svojej pôvodnej muzeálnej podobe z predvojnového obdobia.<ref name=":26"/> Rekonštruovaná výstavná sála bola slávnostne otvorená 4. októbra 1959 (pri príležitosti 10. výročia vzniku NDR).<ref name=":8"/> == Odkaz a oltár v súčasnosti == [[Súbor:QUADRIGA, Ostfries, Pergamonaltar, 3-D Rekonstruktion.jpg|náhľad|3D fotografická rekonštrukcia východného vlysu s motívom kvadrigy z projektu „Pergamon 2nd Life“ (foto: [[Angelika Gebhard]]).]] <ref name=":12"/>[[Súbor:Apollo Gruppe Original und Rekonstruktion.jpg|náhľad|vpravo|Originálne fragmenty a umelecká rekonštrukcia Apollónovej skupiny (foto: [[Andrej Alexander]]).]] V roku 1995 vyvolalo v Nemecku vlnu kritiky využitie obrazu Pergamského oltára v rámci kandidatúry Berlína na usporiadanie [[Letné olympijské hry 2000|Letných olympijských hier 2000]]. Berlínsky senát vtedy pozval členov výkonného výboru MOV na slávnostnú večeru priamo pred oltár, čo v nemeckej tlači vyvolalo nepríjemné asociácie s podobným krokom nacistického ministra vnútra [[Wilhelm Frick|Wilhelma Fricka]] počas kandidatúry na [[Letné olympijské hry 1936|olympijské hry v roku 1936]].<ref>NOLYMPIA - READER: [https://left-action.de Berlin - NOlympic-city]</ref> [[Súbor:Altar Pérgamo Eos 04.JPG|náhľad|vľavo|150px|Torzo zo zbierky Thomas Howard Arundel, ktoré bolo v roku 1960 spätne identifikované a vrátené do južného vlysu.]] V rokoch 1993 – 1994 prešiel urgentnou reštauráciou Télefov vlys, pri ktorej boli odstránené korodujúce železné spoje panelov. Tieto práce pripravili pôdu pre putovné výstavy v USA a v Ríme, kde bol vlys vystavený napríklad v [[Metropolitan Museum of Art]] v New Yorku či v [[Fine Arts Museums of San Francisco]].<ref name=":27">{{Citácia knihy | priezvisko = Dreyfus | meno = Renee | titul = Pergamon: The Telephos Frieze from the Great Altar | miesto = San Francisco | vydavateľ = Fine Arts Museums of San Francisco | rok = 1996 | isbn = 978-0884010890 }}</ref> Vlysy Gigantomachie boli následne čistené a reštaurované v rokoch 1994 až 2004. Počas týchto prác sa podarilo opraviť niektoré chybné rekonštrukcie z minulosti a doplniť odliatky fragmentov z iných múzeí. Jedným z nich bolo torzo z južného vlysu zo zbierky [[Thomas Howard|Thomasa Howarda]], ktoré bolo zakúpené v Pergame už v roku 1625 a spätne identifikované až v roku 1960.<ref name=":12"/> V rokoch 1998 a 2001 turecký minister kultúry [[İstemihan Talay]] opätovne vzniesol neformálne požiadavky na vrátenie oltára do Turecka. [[Staatliche Museen zu Berlin]] (Štátne múzeá v Berlíne) však, podobne ako iné veľké svetové inštitúcie, repatriáciu antických diel odmietajú s odkazom na legálne nadobudnutie a svetový význam zbierky.<ref>Die Welt: [https://welt.de Pergamon-Altar soll in neuem Glanz erstrahlen]</ref> Umelecký projekt „Pergamon 2nd Life“ (Druhá životnosť oltára), vystavený v rokoch 2013 – 2018 v Moskve a Mníchove, predstavil fiktívnu fotografickú rekonštrukciu chýbajúcich častí Gigantomachie od [[Andrej Alexander|Andreja Alexandra]] a [[Angelika Gebhard|Angeliky Gebhardovej]], čím podnietil diskusiu o modernej interpretácii diela.<ref>MFA Museum fur Abgusse Klassicher Bildwerke: [https://abgussmuseum.de Die zwei Leben des Pergamonaltars]</ref> Od jesene 2014 je oltár kvôli generálnej rekonštrukcii [[Pergamonmuseum|Pergamského múzea]] neprístupný. Aktuálne sa predpokladá, že sála s oltárom by mohla byť pre verejnosť opäť otvorená v roku [[2027]], zatiaľ čo celé múzeum až v roku 2037.<ref>Christophe Bourdoiseau: Travaux d'Hercule au musée de Pergame. In: Télérama č. 3833, júl 2023, s. 14.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Pergamon]] * [[Télefos (syn Herakla)|Télefos]] == Externé odkazy == * [https://smb.museum 3D model Pergamského oltára – Staatliche Museen zu Berlin] * [http://uni-heidelberg.de Die Ergebnisse der Ausgrabung zu Pergamon 1880-1881] (digitalizované správy z vykopávok) [[Kategória:Archeologické lokality v Turecku]] [[Kategória:Sedem divov sveta]] [[Kategória:Staroveké grécke sochárstvo]] 9v08fm2lhe8tu99nshxj2kfqenkb8xw 8226385 8226266 2026-05-30T19:29:14Z Luppus 39967 wikilinky 8226385 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Pergamský oltár | native_name = | other_name = | category = helenistický náboženský monument <!-- *** Image *** --> | image = Berlin - Pergamonmuseum - Altar 01.jpg | image_caption = Rekonštrukcia oltára v Pergamskom múzeu v Berlíne <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Nemecko | country_flag = 1 | region = | district = | municipality_type = Mesto | municipality = [[Berlín]] <!-- *** Locations *** --> | location = ''Pergamonmuseum'' | elevation = | elevation_round = | lat_d = 52.520833 | long_d = 13.396389 <!-- *** Features *** --> | author = | author_type = | style = ''helenistické baroko'' | material = [[mramor]] <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v Nemecku (Berlín) | map_locator = Nemecko <!-- *** Websites *** --> | commons = Category:Pergamon Altar | portal = }} '''Pergamský oltár''' (iný názov: '''Diov oltár v Pergame''') je monumentálna kultová stavba postavená v [[2. storočie pred Kr.|2. storočí pred Kr.]] na [[Akropola (starogrécke návršie)|akropole]] starovekého mesta [[Pergamon]] (v dnešnom [[Turecko|Turecku]]). Bol vybudovaný pravdepodobne za vlády kráľa [[Eumenes II.|Eumena II.]] ([[197 pred Kr.|197]] – [[159 pred Kr.]]) na pamiatku víťazstva nad [[Galaťania|Galaťanmi]] a je považovaný za vrcholné dielo ''helenistického baroka'' v gréckom sochárstve.<ref name=":1">{{Citácia knihy | autor = José Pijoan | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982 | strany = 190}}</ref> Stavba je svetoznáma najmä vďaka svojim dvom reliéfnym vlysom: veľkému vlysu zobrazujúcemu [[Gigantomachia|gigantomachiu]] a menšiemu vlysu s príbehom o [[Télefos (syn Herakla)|Télefovi]].<ref name=":3a">{{Citácia knihy | autor = [[Vojtech Zamarovský]] | titul = Grécky zázrak | id = 066-104-90 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mladé letá | rok = 1990 | strany = 549}}</ref> V staroveku bol oltár taký ohromujúci, že sa niekedy radil medzi [[Sedem divov starovekého sveta|Sedem divov sveta]].<ref name=":3">{{Citácia knihy | priezvisko = Kunze | meno = Max | titul = The Pergamon Altar: Its Rediscovery, History and Reconstruction | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1995 | isbn = 978-3805313421 | strany = 12-15}}</ref> Po stáročiach chátrania a čiastočného rozobratia na stavebný materiál ho v roku [[1871]] znovuobjavil nemecký inžinier [[Carl Humann]].<ref name=":1"/> Dnes je zrekonštruovaný v berlínskom [[Pergamské múzeum|Pergamskom múzeu]] (Pergamonmuseum), ktoré patrí pod Štátne múzeá v Berlíne (''Staatliche Museen zu Berlin''). Z dôvodu rozsiahlej renovácie celého komplexu je sála s oltárom uzavretá a jej znovuotvorenie sa predpokladá v roku 2027.<ref name=":4">Staatliche Museen zu Berlin: [https://smb.museum Pergamonmuseum: Comprehensive renovation]</ref> == Pergamon == [[Súbor:Pergamon Modell.jpg|náhľad|vľavo|Model akropoly v Pergame s oltárom uprostred terasy.]] Pergamon bol sídelným mestom dynastie [[Attalovci|Attalovcov]], ktorá vytvorila z mesta jedno z najvýznamnejších centier [[Helenizmus|helenistického]] sveta.<ref name=":1"/> Na rozdiel od starších gréckych miest nebol Pergamon klasickou mestskou republikou, ale kráľovskou rezidenciou, čo určilo jeho veľkolepý a divadelný urbanizmus.<ref name=":5">{{Citácia knihy | autor = Roland Martin | titul = Řecká architektura | miesto = Praha | vydavateľ = Artia | rok = 1972 | strany = 158}}</ref> Mesto bolo vybudované na strmom kopci (335 m n. m.) a rozdelené na tri terasy: * ''Horné mesto:'' Sídlo kráľov, kde stála [[Pergamská knižnica]] (s 200 000 zväzkami), divadlo a Veľký oltár.<ref name=":3a"/> * ''Stredné mesto:'' Miesto pre vzdelávanie ([[Gymnasion|gymnasiá]]) a náboženské stavby. * ''Dolné mesto:'' Hospodárske srdce s trhoviskom ([[Agora (námestie)|agora]]).<ref name=":6">{{Citácia knihy | priezvisko = Klinkott | meno = Manfred | titul = Das Fundament des Pergamonaltars | miesto = Berlin | vydavateľ = De Gruyter | rok = 2020 | isbn = 978-3110598148 | strany = 45}}</ref> Pergamon preslávil aj vynález nového písacieho materiálu – [[Pergamen (koža)|pergamenu]], ktorý bol vyvinutý potom, čo [[Staroveký Egypt|Egypt]] zakázal vývoz [[Papyrus (výrobok)|papyrusu]] do tejto konkurenčnej kultúrnej metropoly.<ref name=":3a"/> == Antické zmienky o oltári == Napriek mimoriadnemu významu a veľkoleposti diela sa v antickej literatúre zachovalo len veľmi málo priamych svedectiev. Jedinú výslovnú zmienku, ktorá stavbu radí medzi [[Sedem divov starovekého sveta|Sedem divov sveta]], zanechal rímsky spisovateľ [[Lucius Ampelius]] vo svojom diele ''Liber Memorialis'' pravdepodobne v [[3. storočie|3. storočí po Kr.]]<ref name=":7">{{Citácia knihy | autor = Lucius Ampelius | titul = Liber memorialis | vydavateľ = Teubner | rok = 1935 | kapitola = 8, 14 | jazyk = la }}</ref> Ampelius uvádza: ''„V Pergame sa nachádza veľký mramorový oltár, vysoký štyridsať stôp, s obrovskými sochami. Obsahuje tiež gigantomachiu.“''<ref name=":3a"/> Tento opis potvrdzuje, že oltár bol dominantou mesta s výškou približne 12 metrov, no autor nespomína božstvo, ktorému bol zasvätený.<ref name=":8">{{Citácia knihy | priezvisko = Queyrel | meno = François | titul = L'Autel de Pergame : Images et pouvoir en Grèce hellénistique | miesto = Paris | vydavateľ = Éditions Picard | rok = 2005 | isbn = 2-7084-0734-1 | strany = 56-64 }}</ref> [[Súbor:Pergamon - Münzkabinett, Berlin - 5472105.jpg|náhľad|vpravo|Bronzová minca z obdobia Septimia Severa zobrazujúca oltár s dómom a sochami.]] Ďalšie indície o pôvodnom vzhľade oltára poskytla [[Numizmatika (odbor)|numizmatika]]. V roku 1901 archeológ [[Antoine Héron de Villefosse]] identifikoval zobrazenie oltára na reverze bronzovej mince vyrazenej v Pergame za vlády cisára [[Septimius Severus|Septimia Severa]] (193 – 211 po Kr.).<ref name=":9">Héron de Villefosse, A.: ''Le grand autel de Pergame sur un médaillon de bronze trouvé en France''. In: Comptes rendus des séances de l'Académie des Inscriptions et Belles-Lettres, 1901, s. 823-830.</ref> Minca zobrazuje oltár obklopený kolonádou so schodiskom, ale aj prvky, ktoré sa archeologicky nepodarilo jednoznačne doložiť: kupolovitý [[baldachýn]] nad oltárom a dve kolosálne sochy [[Zebu|zebuov]] (indického dobytka) lemujúce spodnú časť schodiska.<ref name=":8"/> Dodnes zostáva nejasné, či išlo o pôvodnú helenistickú dekoráciu, alebo o rímske úpravy z cisárskeho obdobia. V ranokresťanskom kontexte sa predpokladá, že oltár je nepriamo spomenutý v [[Nový zákon|Novom zákone]] v knihe [[Zjavenie Jána|Apokalypsa]]. List cirkvi v Pergame uvádza: ''„Viem, kde bývaš: tam, kde je Satanov trón.“'' (Zj 2,13).<ref>Zjavenie apoštola Jána 2, 13</ref> Mnohí bádatelia, vrátane Volkera Kästnera, sa domnievajú, že výraz „Satanov trón“ odkazuje práve na Veľký oltár kvôli jeho monumentálnemu tvaru pripomínajúcemu kreslo a zobrazeniu „monštruóznych“ postáv Gigantov s hadími nohami.<ref name=":10">{{Citácia knihy | priezvisko = Kohl | meno = Markus | titul = Pergame : Histoire et archéologie d'un centre hellénistique | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2006 | isbn = 978-0199273416 | strany = 194 }}</ref> Iná interpretácia však naznačuje, že mohlo ísť o kritiku rímskeho cisárskeho kultu alebo komplexu [[Asklépion (Pergamon)|Asklépia]].<ref name=":8"/> == Opis oltára == === Umiestnenie na akropole === [[Súbor:1882 Akropolis Pergamon anagoria.JPG|náhľad|vľavo|Umelecká rekonštrukcia procesie na esplanáde pred oltárom (Friedrich von Thiersch, 1882).]] Oltár bol postavený na rozsiahlom priestranstve (esplanáde), ktoré vzniklo úpravou terénu nad staršími obytnými stavbami. Esplanáda sa nachádzala v strategickej polohe: približne 25 metrov pod úrovňou chrámu [[Aténa (mytológia)|Atény]] Polias a 14 metrov nad hornou agorou.<ref name=":8"/> Toto umiestnenie umožňovalo návštevníkom nerušený výhľad na západ do údolia rieky Selinus, ktorá pretekala 275 metrov pod útesom.<ref name=":11">{{Citácia knihy | priezvisko = Hoepfner | meno = Wolfram | titul = Der Pergamonaltar. Die Ergebnisse der Ausgrabungen | miesto = Berlin | vydavateľ = Staatliche Museen zu Berlin | rok = 1996 | isbn = 978-3886093953 | strany = 21 }}</ref> Archeologický prieskum neodhalil stopy po dlažbe na tomto priestranstve, čo naznačuje, že povrch mohol byť tvorený len utlačenou zeminou alebo opracovanou skalou, ktorá bola v severnej časti esplanády cielene osekaná kvôli zarovnaniu terénu.<ref name=":11"/> === Architektúra stavby === [[Súbor:AltarPergamo.jpg|náhľad|vpravo|250x250px|Model oltára v mierke 1 : 20. Rekonštrukcia: Wolfram Hoepfner (Pergamonmuseum, Berlín).]] Budova oltára nadväzuje na tradíciu gigantických monumentálnych stavieb typických pre oblasť [[Iónia|východného Grécka]].<ref name=":8"/> Základy z vulkanického [[Tuf|tufu]] majú podľa najnovších meraní rozmery 36,82 × 34,17 metra.<ref name=":11"/> Samotná stavba pozostáva z masívnej vyvýšenej plošiny, ktorú obklopuje stena s dvojitou kolonádou v [[Iónsky sloh|iónskom slohu]]. Dominantným prvkom je monumentálne schodisko so 24 schodmi a šírkou takmer 20 metrov, ktoré je z oboch strán lemované bočnými krídlami podstavca.<ref name=":12">{{Citácia knihy | priezvisko = Queyrel | meno = François | titul = L’Autel de Pergame : Images et pouvoir en Grèce hellénistique | miesto = Paris | vydavateľ = Picard | rok = 2005 | isbn = 2-7084-0734-1 | strany = 79 }}</ref> Schodisko vedie na hornú plošinu s uzavretým nádvorím, kde sa nachádzal samotný obetný stôl a kde sa pravdepodobne odohrávali náboženské obrady. Celá stavba stojí na trojstupňovom mramorovom podstavci (''krépis''), ktorý meria 35,95 × 33,58 metra.<ref name=":11"/> Súčasťou architektonickej výzdoby sú dva významné vlysy: * ''Veľký vlys (Gigantomachia):'' Meria 110 metrov na dĺžku a 2,3 metra na výšku. Obopína vonkajší obvod podstavca.<ref name=":2">{{Citácia knihy | autor = José Pijoan | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982 | strany = 184}}</ref> * ''Malý vlys (Télefov vlys):'' Nachádza sa na stenách vnútorného nádvoria, meria 90 metrov na dĺžku a 1,1 metra na výšku.<ref name=":12"/> Na streche kolonád sa nachádzali [[Akrotéria|akrotériá]] v podobe koní, grifov či levov. Moderné rekonštrukcie naznačujú, že v medzistĺpových priestoroch mohli byť umiestnené sochy, napríklad slávne súsošia „Malých Galaťanov“.<ref name=":13">Hoepfner, W.: ''Der vollendete Pergamonaltar''. In: Archäologischer Anzeiger, 1996, s. 115-134.</ref> Napriek tejto bohatosti zostalo dielo nedokončené, čo dokazujú rozpracované časti Télefovho vlysu a niektoré architektonické detaily horných kolonád.<ref name=":12"/> === Fragmentárny nápis === Z pôvodného dedikačného nápisu na [[architráv]]e sa zachovali iba dva fragmenty (dlhé 55,6 cm a 63,7 cm), ktoré boli nájdené ako druhotne použitý stavebný materiál v neskoršom tureckom opevnení.<ref name=":14">Queyrel, F.: ''Le Roufinion de Pergame au 6e siècle d'après un sceau nouvellement publié''. In: Revue des études byzantines, 1999, s. 264.</ref> Na každom z nich je čitateľných len niekoľko písmen. Jeden z fragmentov obsahuje zvyšky slov, ktoré sa v dobových nápisoch dopĺňajú ako „za minulé dobrodenia“ alebo „za nesmierne dobrodenia“, čo odkazuje na vďaku bohom alebo kráľovi za úspešné činy.<ref name=":8"/> Druhý fragment obsahuje slovo v [[Genitív|genitíve]] [ΒΑ]ΣΙ[Λ]ΙΣΣ[HΣ] (basilissés), čo v preklade znamená „kráľovnej“ (od slova basilissa – kráľovná).<ref name=":15">{{Citácia periodika | priezvisko = Queyrel | meno = François | titul = Titres réels et titres de courtoisie dans les dédicaces hellénistiques | periodikum = Bulletin de correspondance hellénique | rok = 2002 | ročník = 126 | číslo = 2 | strany = 572-573 }}</ref> Kvôli neúplnosti nápisu nie je možné s istotou určiť meno darcu ani konkrétne božstvo, ktorému bol oltár zasvätený. Z tohto dôvodu sa pre pamiatku vžil neutrálny názov „Veľký oltár“. == Datovanie výstavby == Presné určenie času vzniku oltára je predmetom vedeckých diskusií. Fragmentárny nápis na architráve spomína „kráľovnú matku“, čo mohla byť buď [[Apollónis z Kyziku]] (manželka [[Attalos I.|Attala I.]] a matka [[Eumenes II.|Eumena II.]]), alebo [[Stratoniké (manželka Eumena II.)|Stratoniké]] (manželka Eumena II. a matka [[Attalos III.|Attala III.]]).<ref name=":15"/> Väčšina historikov sa však zhoduje, že rozhodnutie o stavbe padlo po roku [[188 pred Kr.]], kedy Pergamon po [[Apamejská zmluva|Apamejskej zmluve]] dosiahol vrchol svojej moci.<ref name=":8"/> Tradične sa predpokladalo, že výstavba začala okolo roku [[180 pred Kr.]] a hlavné práce na Gigantomachii prebiehali v rokoch [[170 pred Kr.|170]] – [[165 pred Kr.]]<ref name=":12"/> Novšie archeologické výskumy (z rokov 1961 a 1994), ktoré skúmali keramické črepy v základoch stavby, však posúvajú začiatok prác skôr do obdobia okolo roku 170 pred Kr. alebo dokonca až k roku [[160 pred Kr.]]<ref name=":16">{{Citácia knihy | priezvisko = De Luca | meno = Gioia | titul = Die Skulpturen von Pergamon | miesto = Berlin | vydavateľ = De Gruyter | rok = 1999 | isbn = 978-3110164800 }}</ref> Stavba pravdepodobne nebola nikdy úplne dokončená, k čomu prispela smrť Eumena II. ([[158 pred Kr.]]) a neskoršie vojny s [[Bitýnia|Bitýniou]].<ref name=":12"/> == Výzdoba: Gigantomachia == [[Súbor:Altar de Zeus a Pèrgam (188 aC), (Gigantomàquia F, detall), Museu de Pèrgam, Berlín.jpg|náhľad|vpravo|Detail gigantomachie zobrazujúci svalnaté telo Giganta v extrémnom pohybe.]] [[Gigantomachia]] (boj bohov s Gigantmi) bola v antickom Grécku mimoriadne populárnym motívom, symbolizujúcim víťazstvo poriadku nad chaosom a civilizácie nad barbarstvom.<ref name=":8"/> Pergamský vlys je však unikátny svojím rozsahom: meria 113 metrov a pozostáva zo 120 panelov s výškou 2,30 metra. Vďaka hrúbke mramoru (asi 50 cm) mohli sochári vytvoriť extrémne hlboký [[Vysoký reliéf|vysoký reliéf]] (''alto-rilievo''), kde postavy takmer vystupujú z pozadia. Na výrobu bol použitý kvalitný sivo-modrý mramor dovezený z ostrova Prokonnésos v [[Marmarské more|Marmarskom mori]].<ref name=":12"/> === Ikonografia a štýl === Vlys obsahuje viac ako sto identifikovateľných postáv. Mená bohov boli vytesané na hornú rímsu, zatiaľ čo mená Gigantov menším písmom na spodnú lištu.<ref name=":10"/> Hoci sa väčšina nápisov stratila, mnohých bohov možno spoznať podľa atribútov: * [[Zeus]]: Bojuje proti trom Gigantom, v ruke zviera blesk. * [[Aténa (mytológia)|Aténa]]: Hlavná postava východného vlysu, strháva Giganta [[Alkyoneus (Gigant)|Alkyonea]] za vlasy, zatiaľ čo ho bohyňa zeme [[Gaia (mytológia)|Gaia]] prosí o milosť. * [[Nike (bohyňa)|Niké]]: Okrídlené víťazstvo, ktoré korunuje Aténu. Štýl vlysu sa označuje ako ''helenistický barok''.<ref name=":1"/> Vyznačuje sa: * ''Patetizmom:'' Vyjadrenie extrémneho utrpenia a emócií (otvorené ústa, zvraštené obočie). * ''Dynamikou:'' Postavy sú v kŕčovitých pohyboch, svaly sú napäté, draperie šiat divoko vlajú. * ''Trompe-l'œil (optickou ilúziou):'' Sochári majstrovsky využili hru svetla a tieňa na vytvorenie ilúzie hĺbky.<ref name=":17">{{Citácia knihy | priezvisko = Préaux | meno = Claire | titul = L'économie royale des Lagides | miesto = Bruxelles | vydavateľ = Éditions de l'Université de Bruxelles | rok = 2002 | isbn = 978-2800412856 | strany = 667-669 }}</ref> Pôvodne bol celý vlys polychrómovaný (farebný) a doplnený o kovové prvky (napr. blesky v rukách Dia), čo znásobovalo jeho dramatický účinok.<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Ukážky pergamského baroka: detail, pohyb a emócia."> Súbor:Altar Pérgamo Atenea 03.JPG|Gigant Alkyoneus: výraz tváre plný bolesti. Súbor:Altar Pérgamo Moiras 04.jpg|Dynamický pohyb jednej z Moir. Súbor:Altar Pérgamo Keto 02.JPG|Detail prepracovania postavy Kétó. Súbor:Altar Pérgamo Hera 01.JPG|Reliéf bohyne Héry s detailmi krídla Pegasa. </gallery> </center> Z politického hľadiska sa Gigantomachia interpretuje ako alegória na víťazstvo Pergamu nad nájazdmi barbarských Galaťanov.<ref name=":12"/> [[François Queyrel]] tiež zdôrazňuje nezvyčajne vysoký počet bohýň (33), čo môže byť poctou zbožštenej kráľovnej Apollónis.<ref name=":8"/> == Výzdoba: Télefov vlys == [[Súbor:Berlín Télefo 08.JPG|náhľad|vpravo|Hérakles a malý Télefos. Prvý objavený panel, ktorý umožnil identifikáciu celého vlysu.]] Zatiaľ čo Gigantomachia ohromuje svojou monumentálnosťou a kŕčovitým pohybom, ''Télefov vlys'' prináša pokojnejší, rozprávačský (naratívny) štýl. Vlys pozostáva z panelov vysokých 1,58 metra s premenlivou šírkou od 0,67 do 1,05 metra.<ref name=":12"/> Časť panelov bola objavená približne 80 metrov od pôvodného miesta oltára, kde boli v [[8. storočie|8. storočí]] použité ako súčasť hradieb proti arabským nájazdom. Archeológovia [[Alexander Conze]] a [[Carl Robert]] vlys identifikovali vďaka scéne zobrazujúcej [[Hérakles|Hérakla]] s dieťaťom (Télefom), ktoré kojí zviera.<ref name=":8"/> Podľa architektonickej rekonštrukcie bol tento vlys umiestnený na vnútorných stenách kolonády na hornej plošine. Bol teda určený skôr pre „zasvätených“ návštevníkov, ktorí vystúpili po schodisku a prechádzali sa v tieni kolonád.<ref name=":12"/> === Mýtus a legitimita === Téma vlysu mala pre Pergamon zásadný politický význam. [[Télefos (syn Herakla)|Télefos]] bol mýtický hrdina, syn Hérakla, ktorý podľa povestí založil mesto Pergamon. [[Attalovci]] ho vyhlásili za svojho priameho predka, čím chceli zdôrazniť svoj grécky pôvod (keďže Télefos pochádzal z [[Arkádia (historické územie)|Arkádie]]) a legitimovať svoju nadvládu nad územím v Malej Ázii.<ref name=":10"/> Na rozdiel od Gigantomachie, ktorá zachytáva jeden okamih bitky, Télefov vlys rozpráva súvislý životný príbeh hrdinu – od jeho narodenia až po smrť. Ide o jeden z najranejších príkladov kontinuálneho rozprávania v reliéfe, kde postavy prechádzajú z jedného panelu do druhého v časovom slede.<ref name=":12"/> === Sochy a akrotériá === [[Súbor:2005-12-28 Berlin Pergamon museum (03).jpg|náhľad|vľavo|Drobné plastiky, ktoré pôvodne zdobili hornú časť oltára.]] Okrem dvoch hlavných vlysov bola stavba vyzdobená množstvom samostatne stojacich sôch. Na streche oltára sa nachádzali menšie sochy božstiev, konské záprahy, [[Kentaur (mytológia)|kentauri]] a [[gryf]]ovia.<ref name=":18">{{Citácia knihy | priezvisko = Kunze | meno = Max | titul = The Pergamon Altar | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1995 | isbn = 978-3-8053-1342-1 | strany = 21 }}</ref> Ich presné rozmiestnenie je dodnes predmetom vedeckých špekulácií, rovnako ako funkcia približne tridsiatich ženských sôch nájdených v blízkosti, ktoré mohli predstavovať personifikácie pergamských miest.<ref name=":18"/> == Zánik a zničenie oltára == [[Súbor:Altar Pérgamo Atenea 07.JPG|náhľad|vpravo|Detail Atény s tvárou cielene poškodenou počas náboženského prenasledovania v byzantskom období.]] Zánik oltára ako funkčného náboženského objektu súvisí s nástupom kresťanstva a systematickým potláčaním pohanských kultov. K deštrukcii došlo pravdepodobne v roku 542, keď cisár [[Justinián I.]] poveril biskupa [[Ján z Efezu|Jána z Efezu]], aby v provinciách Ázia, Kária a Lýdia vykorenil zvyšky pohanstva.<ref name=":19">{{Citácia knihy | autor = Pierre Chuvin | titul = Chroniques des derniers païens | vydavateľ = Fayard | rok = 1990 | isbn = 2-251-38003-5 | strany = 147 }}</ref> Počas dvoch desaťročí biskup neúnavne búral chrámy a oltáre. Mnohé postavy na vlysoch nesú stopy úmyselného poškodenia – najmä tváre Dia a Atény boli cielene osekané.<ref name=":12"/> Zvyšky oltára boli neskôr použité ako lacný a dostupný stavebný materiál. Väčšina panelov vlysu sa našla zamurovaná v byzantskom opevnení, pričom dekorovaná strana bola otočená dovnútra a zaliata maltou, čo ich paradoxne zachránilo pred úplným zvetraním.<ref name=":12"/> Historici spájajú výstavbu týchto hradieb s arabskými nájazdmi na Konštantínopol v rokoch 716 – 718, prípadne s perzskou hrozbou v rokoch 616 – 625.<ref name=":20">{{Citácia knihy | priezvisko = Rheidt | meno = Klaus | titul = Die bysantinische Wohnstadt | miesto = Berlin | vydavateľ = De Gruyter | rok = 1991 | isbn = 978-3-11-012621-1 | strany = 168-173 }}</ref> == Pergamské múzeum v Berlíne == Po prevoze fragmentov do Berlína nasledoval náročný proces čistenia, konzervovania a opätovného spájania tisícov kúskov mramoru, ktorý trval dvom sochárom takmer dvadsať rokov.<ref name=":12"/> Prvá budova múzea (postavená v rokoch 1897 – 1899) sa ukázala ako staticky nestabilná a priestorovo nepostačujúca pre monumentálnu rekonštrukciu oltára.<ref name=":12"/> V roku 1910 sa začala výstavba súčasného [[Pergamonmuseum|Pergamského múzea]]. Práce prerušila [[Prvá svetová vojna]] a neskoršia hospodárska kríza, takže k slávnostnému otvoreniu došlo až v roku 1930.<ref name=":12"/> V hlavnej sále bola zrekonštruovaná západná časť oltára s monumentálnym schodiskom, zatiaľ čo zvyšné časti Gigantomachie boli inštalované pozdĺž stien sály, aby zachovali pôvodnú kontinuitu deja.<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Inštalácia oltára v berlínskom múzeu"> Súbor:Grundriss-Pergamonlatar rotate.jpg|Pôvodný pôdorys oltára (červenou je vyznačená zrekonštruovaná západná časť). Súbor:Gigantomachy frieze of the Pergamon Altar panorama.jpg|Panoramatický pohľad na vlysy inštalované na stenách sály. Súbor:Grundriss-Aufstellung-Pergamonaltar.jpg|Plán sály a rozmiestnenie jednotlivých častí vlysu. </gallery> </center> === Inštalácia vlysov === === Východný vlys === Východný vlys bol tou časťou oltára, ktorú návštevník uvidel ako prvú po vstupe na esplanádu. Zobrazuje sedem hlavných gréckych božstiev a patrí k najlepšie zachovaným častiam celého monumentu.<ref name=":8"/> V ľavej tretine vlysu dominuje skupina súrodencov a ich matky: * [[Apollón]]: Zobrazený ako nahý lukostrelec, ktorý práve vypustil šíp zo svojho tulca. * [[Létó]]: Útočí na sediaceho Giganta zapálenou pochodňou. * [[Artemis]]: Stojí chrbtom k matke a bojuje s tromi Gigantmi naraz. Jedného pošliapava, druhého hryzie jej pes do hlavy a na tretieho (pravdepodobne mladého [[Ótos (mytológia)|Óta]]) mieri svojím lukom.<ref name=":12"/> * [[Hekaté]]: Trojhlavá bohyňa bojuje s pochodňou proti Gigantovi [[Klytios (Gigant)|Klytiovi]], ktorý má namiesto nôh hady.<ref name=":12"/> Stredná časť vlysu je viac poškodená, no identifikovateľná: * [[Démétér]] a [[Íris (bohyňa)|Iris]]: Démétér s pochodňami v blízkosti Iris, posolkyne bohov. * [[Héra (bohyňa)|Héra]]: Zobrazená na svojom záprahu (kvadrige), ktorý ťahajú kone stotožňované so štyrmi svetovými stranami (Vetry). Pravá časť vlysu vrcholí najslávnejšími scénami: * [[Zeus]]: Ústredná postava, zobrazená s odhaleným svalnatým trupom, bojuje s bleskom proti trom protivníkom (vrátane kráľa Gigantov [[Porfyrión]]a). Nápis na rímse potvrdzuje prítomnosť [[Hérakles|Hérakla]], hoci jeho samotná postava sa nezachovala. Podľa mýtov bol zásah smrteľného hrdinu nevyhnutný na konečnú porážku Gigantov.<ref name=":12"/> * [[Aténa (mytológia)|Aténa]]: Hlavná hrdinka tejto časti, zachytená v momente víťazstva. Drží za vlasy okrídleného Giganta Alkyonea, ktorého hryzie had. Spod zeme sa vynára jeho matka [[Gaia (mytológia)|Gaia]] v prosebnom geste, zatiaľ čo okrídlená [[Nike (bohyňa)|Niké]] prináša Aténe veniec víťazstva.<ref name=":1"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Scény z východného vlysu"> Súbor:Pergamonaltar East frieze.png|Umiestnenie východného vlysu (červenou). Súbor:Pergamonaltar-Gigantomachie-Hektate contra Klytios.jpg|Hekaté proti Klytiovi (vľavo) a Artemis proti Ótovi. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 04.JPG|Artemis a Létó bojujúce chrbtom k sebe. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 05.jpg|Apollón triumfujúci nad Efialtom. Súbor:Altar de Zeus a Pèrgam (188 aC), (Gigantomàquia C), Museu de Pèrgam, Berlín.jpg|Zeus v boji proti Porfyriónovi a ďalším Gigantom. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 13.jpg|Slávna scéna: Aténa víťazí nad Alkyoneom, Gaia prosí o milosť. </gallery> </center> === Južný vlys === Južný vlys sa tematicky zameriava na generáciu [[Titan (mytológia)|Titanov]], ktorí predchádzali olympským bohom. Smerom od východu na západ vedie diváka od postáv spojených s nocou a pôvodom sveta až k božstvám svetla a hviezdnej oblohy.<ref name=":21">{{Citácia knihy | priezvisko = Queyrel | meno = François | titul = La Haute époque hellénistique | miesto = Paris | vydavateľ = Picard | rok = 2007 | isbn = 978-2708407886 | strany = 118 }}</ref> Kľúčové postavy južnej strany: * [[Rheia (mytológia)|Rheia]]: Matka Dia, zobrazená ako jazdkyňa na levovi, ktorá práve vyťahuje šíp z tulca. Sprevádza ju bohyňa, ktorú François Queyrel identifikuje ako [[Nyx]] (Noc).<ref name=":12"/> * [[Héfaistos]] a [[Kabeirovia]]: Skupina božstiev útočiacich na Giganta s býčím krkom. Postava útočiaca zozadu je pravdepodobne Héfaistos, zatiaľ čo jeden z Kabeirov (ochranných démonov) vráža kopiju do hrude padajúceho obra.<ref name=":8"/> * [[Éós]] (Zora): Zobrazená v „amazonskom“ štýle jazdy, útočí na Giganta zapálenou pochodňou a uvoľňuje cestu pre svojho brata Hélia.<ref name=":8"/> * [[Hélios]] (Slnko): Na svojom štvorzáprahu (kvadrige) vyráža do boja, pričom sa ho jeden z Gigantov pokúša zastaviť.<ref name=":12"/> * [[Seléné]] (Mesiac): Dcéra Titana Hyperióna, letí na pomoc svojej matke [[Theia]] na chrbte koňa.<ref name=":12"/> * [[Aithér]] a Hypérión: Mladý boh Aithér (stelesnenie horných vrstiev vzduchu) škrtí Giganta s levou hlavou. Vedľa neho okrídlený Titan [[Hyperión (boh)|Hyperión]] tasí meč proti ďalšiemu protivníkovi.<ref name=":12"/> * [[Asteria (dcéra Koia)|Astéria]] a [[Foibé (Titanka)|Foibé]]: Sestry Létó uzatvárajú južný vlys. Astéria drží Giganta za vlasy, zatiaľ čo jej pes ho hryzie do nôh. Foibé ohrozuje pochodňou okrídleného Giganta, ktorý sa chystá vrhnúť balvan.<ref name=":8"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Scény z južného vlysu: Generácia Titanov a svetla"> Súbor:Pergamonaltar Sud frieze.png|Umiestnenie južného vlysu (červenou). Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 37.JPG|Rhea na levovi a Nyx (vpravo). Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 35.jpg|Éós (Zora) na koni. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 34.jpg|Hélios na svojom slnečnom voze. Súbor:Aether in battle with a lion-headed Giant.jpg|[[Aithér]] v boji s Gigantom s levou hlavou. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 27.JPG|Sestry Foibé a Astéria bojujúce chrbtom k sebe. </gallery> </center> === Západný vlys === Západný vlys je rozdelený na dve samostatné krídla (južné a severné) veľkým schodiskom, ktoré vedie na hornú plošinu oltára. Reliéfy tu plynule nadväzujú na stúpajúce schody, čím vytvárajú dynamické prepojenie architektúry a sochárstva.<ref name=":8"/> ==== Južné krídlo: Dionýzov okruh ==== Fasáda južného krídla zobrazuje skupinu božstiev okolo boha vína a extázy: * [[Dionýzos]]: Identifikovateľný podľa pardálice (kože z leoparda) prehodenej cez ramená. Sprevádzajú ho dvaja malí [[satyr]]ovia a pantera.<ref name=":12"/> * [[Semelé]]: Dionýzova matka, ktorá je zobrazená v rohu krídla. Vedľa nej lev útočí na Giganta menom [[Pelóreus]], ktorý sa šelmu pokúša odkopnúť nohou.<ref name=":12"/> * [[Nymfa (mytológia)|Nymfy]]: Reliéf pokračuje priamo na schodisku, kde sú fragmentárne zachované postavy označené nápisom NY[MFES]. Na konci schodiska útočí orol na hadiu nohu Giganta menom ''Brontios'' (v preklade „Hrmotiaci“, meno je známe na základe zachovaného nápisu).<ref name="Winnefeld-91">{{Citácia knihy | priezvisko = Winnefeld | meno = Hermann | titul = Altertümer von Pergamon: Bd. III, 2. Die Friese des groszen Altars | vydavateľ = Georg Reimer | miesto = Berlin | rok = 1910 | strany = 91 | url = https://uni-heidelberg.de | jazyk = de}}</ref><ref name=":8"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Južné krídlo západného vlysu"> Súbor:Pergamonaltar West frieze.png|Umiestnenie západného vlysu (červenou). Súbor:Altar Pérgamo Dionisos 01.JPG|Dionýzos a skupina okolo Semelé bojujúca s Gigantom Pelóreom. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 48.jpg|Fragment hlavy a ramien jednej z nýmf. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 49.jpg|Orol útočiaci na Giganta ''Brontia'' priamo na schodoch. </gallery> </center> ==== Severné krídlo: Morské božstvá ==== Severné krídlo je lepšie zachované a je venované vládcom morí a oceánov:<ref name=":12"/> * [[Amfitríta]]: Manželka Poseidóna útočí na Giganta v ľavej časti fasády. * [[Tritón (mytológia)|Tritón]]: Syn Poseidóna a Amfitríty je zobrazený ako fantastická bytosť s konskými nohami a rybím chvostom. Bojuje s tromi Gigantmi naraz: jedného pošliapava, druhého škrtí chvostom a na tretieho mieri kopijou.<ref name=":12"/> * [[Néreus (mytológia)|Néreus]], [[Dóris (dcéra Ókeana)|Dóris]] a [[Ókeanos]]: Táto skupina sa nachádza nad schodiskom. Néreus sleduje svoju manželku Dóris, ktorá drží Giganta za vlasy. Vedľa nich stojí Ókeanos (stelesnenie svetového oceánu), ktorý sa chystá udrieť utekajúcich Gigantov.<ref name=":8"/> * [[Téthys (mytológia)|Téthys]]: Ókeanova manželka je zachovaná len fragmentárne (časť rúcha a ruka). <center> <gallery mode="packed" caption="Severné krídlo západného vlysu"> Súbor:Triton Pergamonaltar.JPG|Tritón a Amfitríta v zápale boja. Súbor:Nereus, Doris, Okeanos Pergamonaltar .JPG|Morské božstvá: Néreus, Dóris a Ókeanos. Súbor:Altar Pérgamo Nereo 05.JPG|Postavy Gigantov ustupujúcich pred bohmi po schodoch oltára. </gallery> </center> === Severný vlys === Severný vlys obsahuje najdlhší neprerušený úsek sochárskych dosiek (16,07 metra). Práve táto časť oltára vyvoláva medzi bádateľmi najviac otázok ohľadom identifikácie postáv, keďže sa tu nachádza množstvo ženských božstiev s nejasnými atribútmi.<ref name=":8"/> ==== Od Afrodity k Héfaistovi ==== Severovýchodný roh otvára skupina božstiev lásky a vojny: * [[Afrodita]]: Zobrazená s nohou na tvári mŕtveho Giganta, pričom sa skláňa, aby z jeho tela vytiahla svoju kopiju.<ref name=":22">Davesne, A.: ''La Victoire de l'autel de Pergame''. In: Revue des Études Anciennes, 1975, s. 74-75.</ref> * [[Dióné (bohyňa)|Dioné]]: Matka Afrodity útočí na mladého okrídleného Giganta. * [[Fobos (mytológia)|Fobos]] a [[Deimos (mytológia)|Deimos]]: Synovia Area (alebo podľa inej teórie [[Dioskurovia]]), ktorí bojujú v jedinej scéne celého oltára, kde sú bohovia v defenzíve – jeden z Gigantov hryzie boha do ramena a škrtí ho svojimi hadími nohami.<ref name=":12"/> * [[Hermes (boh)|Hermes]]: Stotožňovaný s postavou nahého boha zobrazeného zozadu (jediný takto orientovaný boh na celom vlyse), čo má pravdepodobne symbolizovať jeho neviditeľnosť vďaka prilbe od [[Hádes (boh)|Háda]].<ref name=":12"/> * [[Héfaistos]]: Boh kováčov v krátkej pracovnej tunike (exomis) naráža štítom do Giganta v svalovom pancieri.<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Severovýchodný roh: Afrodita a bohovia v boji"> Súbor:Afrodita Altar de Pérgamo 01.JPG|Afrodita triumfujúca nad mŕtvym Gigantom. Súbor:Altar Pérgamo Dione 01.JPG|Dioné a dramatický zápas Foba s Gigantom. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 18.jpg|Pravdepodobný Hermes zobrazený netradične zozadu. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 19.jpg|Héfaistos v boji s obrneným Gigantom. </gallery> </center> ==== Bohyne osudu a morská príšera ==== Stredná časť severného vlysu patrí temnejším silám a osudu: * [[Moiry (grécka mytológia)|Moiry]]: Tri bohyne osudu bojujú mimoriadne brutálne. Jedna z nich (pravdepodobne [[Atropos (mytológia)|Atropos]]) hádže na hlavu Giganta bronzovú nádobu (hydriu) ovinutú hadmi. Ďalšie dve Moiry (alebo Gorgony) podľa mýtov ubíjajú Gigantov [[Agrios (Gigant)|Agria]] a [[Thoón (Gigant)|Thoóa]] bronzovými tĺkmi.<ref name=":12"/> * [[Kétó]] (alebo [[Medúza (mytológia)|Medúza]]): Bohyňa, ktorej pri nohách pomáha lev, trhá ruku Gigantovi. Vedľa nej sa zo zeme vynára hlava morskej príšery (Kétos).<ref name=":12"/> * [[Poseidón (boh)|Poseidón]]: Hoci sa z jeho postavy zachovali len fragmenty, nápis potvrdzuje jeho prítomnosť v severozápadnom rohu. Zobrazený bol na voze ťahanom šupinatými morskými koňmi (hippokampami).<ref name=":8"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Centrálna a západná časť: Moiry a morské sily"> Súbor:Altar Pérgamo Moiras 01.JPG|Moira (Atropos) vrhá nádobu s hadmi na protivníka. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 22.jpg|Bohyňa (Lachesis) a útok na Gigantov [[Agrios (Gigant)|Agria]] a [[Thoón (Gigant)|Thoóna]]. Súbor:Altar Pérgamo Keto 01.JPG|Kétó (alebo Medúza) so svojím levom v zápalistom boji. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 25.jpg|Zvyšky Poseidónovho morského koňa pokrytého šupinami. </gallery> </center> == Výzdoba: Télefov vlys == [[Súbor:Pergamonaltar Telephe frieze.png|náhľad|vpravo|Umiestnenie Télefovho vlysu (červenou) na vnútornej strane kolonády oltára.]] Zrekonštruovaná časť vlysu predstavuje približne 35 metrov z pôvodnej dĺžky odhadovanej na 60,6 metra. Pozostáva zo zvyškov 47 panelov, na ktorých sa nachádza okolo deväťdesiat postáv.<ref name=":12"/> Mnohé panely sú značne poškodené a niektoré zostali nedokončené. Na rozdiel od jednotného, dramatického tónu Gigantomachie sa Télefov vlys vyznačuje striedaním tém, prostredí a atmosféry, čím pripomína moderný komiks alebo filmové rozprávanie.<ref name=":8"/> === Mýtus o Télefovi === [[Télefos (syn Herakla)|Télefos]] bol v gréckej mytológii synom [[Hérakles|Hérakla]] a [[Augé (dcéra Alea)|Augé]], dcéry tegejského kráľa [[Aleos (syn Afeida)|Alea]]. Kráľ dostal veštbu, že jeho vnuci zabijú jeho synov, preto urobil z Augé kňažku [[Aténa (mytológia)|Atény]], ktorá musela ostať panna. Hérakles ju však zviedol a ona porodila Télefa. Augé bola neskôr vyhnaná do Mysie, kde ju prijal kráľ [[Teuthras (kráľ)|Teuthras]], zatiaľ čo malého Télefa odloženého na hore Parthenion odchovala laňa (v pergamskej verzii levica).<ref name=":23">{{Citácia knihy | autor = Timothy Gantz | titul = Early Greek Myth | miesto = Baltimore | vydavateľ = Johns Hopkins University Press | rok = 1993 | isbn = 978-0801844102 | strany = 428-429 }}</ref> V dospelosti Télefos našiel svoju matku v Mysii, stal sa kráľom a neskôr zohral dôležitú úlohu v udalostiach spojených s [[Trójska vojna|trójskou vojnou]]. Práve on ukázal Grékom cestu k Tróji výmenou za vyliečenie svojej rany, ktorú mu spôsobil [[Achilles (mytológia)|Achilles]] svojou kopijou.<ref name=":24">{{Citácia knihy | autor = Pierre Chuvin | titul = Mythologie grecque | miesto = Paris | vydavateľ = Fayard | rok = 1992 | isbn = 2-251-38003-5 | strany = 331-333 }}</ref> === Naratívne panely (výber) === Usporiadanie panelov v múzeu sleduje chronológiu Télefovho života: * ''Zvedenie Augé (panely 2, 3 a 11):'' Na kráľovskom dvore v Tegei Hérakles prvýkrát zahliadne Augé, ktorá zdobí sochu bohyne Atény. Jej skĺznuté rúcho odhaľuje plece, čo vzbudzuje hrdinovu túžbu.<ref name=":12"/> * ''Narodenie a odloženie dieťaťa (panely 4, 12 a 7):'' Panel 12 zobrazuje slávnu scénu, kde Hérakles pod platanom nachádza svojho syna, ktorého kojí levica (tento detail je pergamskou inováciou, keďže bežná tradícia hovorí o lani).<ref name=":12"/> * ''Cesta do Mysie (panel 10):'' Postavy v orientálnych odevoch a botaskách naznačujú zmenu prostredia – Télefos prichádza do Malej Ázie k dvoru kráľa Teuthra.<ref name=":8"/> * ''Zabránenie incestu (panel 21):'' Veľmi poškodený panel zobrazuje svadobné lôžko, na ktorom sa objavuje obrovský had (symbol Atény), aby zabránil sexuálnemu spojeniu medzi matkou a synom, ktorí sa v tom čase ešte nespoznali.<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" heights="150" caption="Kľúčové momenty Télefovho vlysu"> Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 2+3.jpg|Hérakles (vľavo) pozoruje Augé. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 11.jpg|Augé zdobiaca sochu Atény. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 12+7.jpg|Hérakles nachádza Télefa kojeného levicou. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 4–6.jpg|Stavba člna, v ktorom mala byť Augé hodená do mora. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 8.jpg|Nymfy pripravujúce kúpeľ pre malého Télefa. </gallery> </center> === Pokračovanie príbehu === === Boje s Grékmi a zranenie === Ďalšia séria panelov zobrazuje dramatické udalosti na planine rieky Kaikos. Grécke vojská smerujúce do Tróje omylom pristáli v Mysii a došlo k bitke s miestnymi obyvateľmi.<ref name=":24"/> * ''Smrť Hiery (panel 51 alebo 22 – 24):'' V boji padla Hiéra, manželka Télefa, ktorá viedla jazdu. Panel 51, zobrazujúci ženu na pohrebnom lôžku, sa interpretuje buď ako jej pohreb, alebo neskoršia smrť Télefovej matky Augé.<ref name=":12"/> * ''Achillov útok (panel 30):'' Kľúčový moment mýtu. [[Achilles (mytológia)|Achilles]] (zobrazený zozadu) zasahuje Télefa kopijou do stehna. Télefos je v pohybe obmedzený révou, ktorú mu pod nohy nastražil boh [[Dionýzos]].<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Bitka s Grékmi a Télefovo zranenie"> Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 51.jpg|Pohrebné lôžko (Hiéra alebo Augé). Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 25.jpg|Padlí Skýti, spojenci Mysie. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 30.jpg|Achilles zraňuje Télefa (vľavo dole vidno osudnú révu). Súbor:Berlín Télefo 31.JPG|Zjavenie boha Dionýza, ktorý bitku ovplyvnil. </gallery> </center> === Hľadanie lieku a únos Oresta === Télefova rana sa nehojila, preto sa vybral do veštiarne v Patare. Veštba znela: ''„Čo ranu spôsobilo, to ju aj vylieči.“''<ref name=":23"/> * ''Príchod do Argosu (panely 34 – 40):'' Télefos prichádza inkognito na dvor kráľa [[Agamemnón]]a. Počas hostiny sa odhalí a ukáže svoju hnisajúcu ranu.<ref name=":8"/> * ''Únos Oresta (panel 42):'' Keď naňho Gréci zaútočia, Télefos schmatne malého [[Orestes (Agamemnónov syn)|Oresta]] (Agamemnónovho syna), vyskočí na oltár a vyhráža sa jeho zabitím, ak ho Achilles nevylieči. Achilles nakoniec ranu vyliečil hrdzou zo svojej kopije.<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Télefos v Grécku"> Súbor:Berlín Télefo 32.JPG|Télefos konzultuje veštiareň v Patare. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 34+35.jpg|Príchod Télefa do prístavu Nauplia. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 39+40.jpg|Hostina v Argose, kde sa Télefos odhaľuje. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 42.jpg|Télefos s malým Orestom na oltári. </gallery> </center> === Založenie mesta Pergamon === Záverečné panely vlysu sa vracajú do Malej Ázie a oslavujú vznik dynastie: * ''Stavba oltára (panely 49 a 50):'' Zobrazujú výstavbu oltára, nad ktorým krúži Diov orol. Pri nohách stavby sedia postavy symbolizujúce miestne rieky Sélinous a Kétios, čím je mýtus pevne ukotvený v realite mesta Pergamon.<ref name=":12"/> * ''Záver (panel 48):'' Posledné fragmenty zobrazujú plačku pri pohrebnom lôžku, pravdepodobne pri Télefovej smrti, čím sa uzatvára jeho pozemská cesta a začína sa kult hrdinu-zakladateľa.<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Založenie Pergamu a záver vlysu"> Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 49+50.jpg|Symbolické založenie mesta Pergamon (všimnite si orla). Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 44–46.jpg|Obrad v Dionýzovom posvätnom okrsku. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 47-48 8251.jpg|px200|Plačka pri Télefovom lôžku. </gallery> </center> == Archeologický objav a vykopávky == [[Súbor:Pergamon Altar RB.jpg|náhľad|vľavo|Pôvodné miesto oltára na akropole v dnešnej Bergame.]] Zdá sa, že v [[13. storočie|13. storočí]] už oltár ako celistvá stavba neexistoval. Keď byzantský cisár [[Teodor II. (Nikajské cisárstvo)|Teodor II. Laskaris]] navštívil ruiny Pergamu, vo svojich listoch ho vôbec nespomína. Ešte v roku 1811 videl cestovateľ [[Charles Robert Cockerell]] len úlomky, ktoré miestni obyvatelia premieňali na náhrobné kamene.<ref name=":25">{{Citácia knihy | autor = Richard Stoneman | titul = Land of Lost Gods. The Search for Classical Greece | miesto = Londýn | vydavateľ = Hutchinson | rok = 1987 | isbn = 0-09-167140-X | strany = 19, 286 }}</ref> === Carl Humann a prvé nálezy === Nemecký inžinier a architekt [[Carl Humann]] prišiel do Pergamu prvýkrát v roku 1864. Ako zamestnanec firmy svojho brata, ktorá v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] budovala cesty, mal k dispozícii obrovské kapacity: 2000 robotníkov, stovky volov a tiav.<ref name=":26">{{Citácia knihy | autor = Paul MacKendrick | titul = The Greek Stones Speak | miesto = Londýn | vydavateľ = Methuen | rok = 1962 | strany = 346 }}</ref> V roku 1871 objavil v byzantskom múre akropoly mramorovú dosku s reliéfom Giganta. Hoci bol Humann amatér, okamžite rozpoznal výnimočnú umeleckú kvalitu diela, aj keď sa spočiatku mylne domnieval, že vlys patrí neďalekému chrámu Atény.<ref name=":12"/> Zlom nastal v roku 1878, keď [[Alexander Conze]], riaditeľ zbierky antického sochárstva v Berlíne, našiel v antickom spise Lucia Ampelia zmienku o „oltári Gigantov“. Táto indícia umožnila presnú identifikáciu nálezu a nemecká vláda začala vyvíjať diplomatické úsilie na získanie pamiatky.<ref name=":12"/> === Prevoz do Berlína === [[Súbor:Pergamon1882.jpg|náhľad|vpravo|Plán vykopávok z rokov 1880 – 1881.]] V auguste 1878 získalo Nemecko od osmanskej vlády povolenie na vykopávky (''[[firman]]''). Pôvodná dohoda o delení nálezov na tretiny bola vďaka nemeckému diplomatickému vplyvu, politickej slabosti Osmanskej ríše po vojne s Ruskom a platbe 20 000 mariek zmenená v prospech Nemecka, ktoré nakoniec získalo všetky fragmenty oltára.<ref name=":25"/> Vykopávky prebiehali v troch kampaniach (1878 – 1886). Humann čelil obrovským logistickým výzvam: * ''Práca s hradbami:'' Na vyslobodenie oltára z byzantského muriva bolo potrebných 1300 pracovných dní.<ref name=":26"/> * ''Transport:'' Aby 20 mužov znieslo jeden ťažký mramorový panel z akropoly k moru, potrebovali pol dňa. Humann nechal postaviť špeciálnu cestu a nové mólo pre lode.<ref name=":26"/> * ''Maskovanie:'' Aby Osmania nevideli skutočnú krásu nálezov (a prípadne nezmenili názor), Humann nechal na vlysoch byzantský cement a transportoval ich dekorovanou stranou nadol.<ref name=":26"/> Do roku 1901 bolo do Berlína vyvezených 94 panelov vlysu a viac ako 2000 fragmentov.<ref name=":12"/> == Interpretácie účelu oltára == Keďže chýba jasný nápis, vedci predpokladajú rôzne verzie jeho využitia: === Diov oltár === === Komu bol oltár zasvätený? === Identifikácia božstiev, ktorým oltár slúžil, je dodnes predmetom vedeckých diskusií, keďže hlavný dedikačný nápis sa zachoval len v zlomkoch. Existuje niekoľko hlavných teórií: * ''Diov oltár:'' Toto je najrozšírenejšia interpretácia, podľa ktorej sa pamiatka často nazýva „Veľký Diov oltár“. Označenie zaviedol Alexander Conze v roku 1878 na základe textu [[Pausanias (geograf)|Pausania]], ktorý spomína Diov oltár v Pergame.<ref name="str.377-378">{{Citácia knihy | autor = Pausanias | titul = Pausaniás, cesta po Řecku I. | id = 25-039-73 | miesto = Praha | vydavateľ = nakladatelství Svoboda | rok = 1973 | strany = 389-390}}</ref> Neskoršie nálezy však ukázali, že v meste existoval aj iný Diov oltár na hornom trhovisku (agora).<ref name=":12"/> * ''Oltár Atény:'' Keďže oltár stojí na terase priamo pod chrámom bohyne Atény (ochrankyne mesta), mnohí bádatelia ich považujú za jeden náboženský celok. Je pravdepodobné, že oltár bol zasvätený obom – Diovi aj Aténe, ktorí sú ústrednými postavami vlysu.<ref name=":8"/> * ''Oltár dvanástich bohov a zbožšteného Eumena II.:'' Podľa nápisov nájdených v prístave Élaia existoval v Pergame spoločný kult dvanástich olympských bohov a kráľa Eumena II. Historik [[Louis Robert (historik)|Louis Robert]] naznačuje, že Veľký oltár bol centrom tohto kultu. Prítomnosť takmer všetkých hlavných bohov na vlyse a dôležitá úloha Hérakla (otca zakladateľa Télefa) túto hypotézu silne podporujú.<ref name=":15"/> Kráľ Eumenes II. mohol byť k božstvám priradený po svojej smrti (apoteóze) v roku 158 pred Kr.<ref name=":12"/> == Oltár v 20. storočí == === Druhá svetová vojna a sovietska korisť === Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol oltár v roku 1941 z bezpečnostných dôvodov demontovaný a ukrytý v podzemných trezoroch Reichsbanky, neskôr v protileteckom kryte v berlínskej štvrti Tiergarten. Samotná sála Pergamského múzea bola počas spojeneckého bombardovania ťažko poškodená.<ref name=":12"/> V máji 1945 objavili fragmenty oltára sovietske jednotky. V rámci konfiškácie „ulúpeného umenia“ (ako náhradu za vojnové škody spôsobené Nemeckom v ZSSR) bol oltár prevezený do Leningradu (dnes Petrohrad), kde bol uložený v depozitároch [[Ermitáž|Ermitáže]].<ref name=":12"/> === Návrat do Berlína === Keďže Pergamské múzeum sa nachádzalo v sovietskej okupačnej zóne (neskoršia [[Nemecká demokratická republika|NDR]]), Sovietsky zväz sa v roku 1958 rozhodol oltár vrátiť „nemeckému ľudu“ ako gesto priateľstva medzi socialistickými štátmi. Na jeseň 1958 bol oltár opäť zostavený vo svojej pôvodnej muzeálnej podobe z predvojnového obdobia.<ref name=":26"/> Rekonštruovaná výstavná sála bola slávnostne otvorená 4. októbra 1959 (pri príležitosti 10. výročia vzniku NDR).<ref name=":8"/> == Odkaz a oltár v súčasnosti == [[Súbor:QUADRIGA, Ostfries, Pergamonaltar, 3-D Rekonstruktion.jpg|náhľad|3D fotografická rekonštrukcia východného vlysu s motívom kvadrigy z projektu „Pergamon 2nd Life“ (foto: [[Angelika Gebhard]]).]] <ref name=":12"/>[[Súbor:Apollo Gruppe Original und Rekonstruktion.jpg|náhľad|vpravo|Originálne fragmenty a umelecká rekonštrukcia Apollónovej skupiny (foto: [[Andrej Alexander]]).]] V roku 1995 vyvolalo v Nemecku vlnu kritiky využitie obrazu Pergamského oltára v rámci kandidatúry Berlína na usporiadanie [[Letné olympijské hry 2000|Letných olympijských hier 2000]]. Berlínsky senát vtedy pozval členov výkonného výboru MOV na slávnostnú večeru priamo pred oltár, čo v nemeckej tlači vyvolalo nepríjemné asociácie s podobným krokom nacistického ministra vnútra [[Wilhelm Frick|Wilhelma Fricka]] počas kandidatúry na [[Letné olympijské hry 1936|olympijské hry v roku 1936]].<ref>NOLYMPIA - READER: [https://left-action.de Berlin - NOlympic-city]</ref> [[Súbor:Altar Pérgamo Eos 04.JPG|náhľad|vľavo|150px|Torzo zo zbierky Thomas Howard Arundel, ktoré bolo v roku 1960 spätne identifikované a vrátené do južného vlysu.]] V rokoch 1993 – 1994 prešiel urgentnou reštauráciou Télefov vlys, pri ktorej boli odstránené korodujúce železné spoje panelov. Tieto práce pripravili pôdu pre putovné výstavy v USA a v Ríme, kde bol vlys vystavený napríklad v [[Metropolitan Museum of Art]] v New Yorku či v [[Fine Arts Museums of San Francisco]].<ref name=":27">{{Citácia knihy | priezvisko = Dreyfus | meno = Renee | titul = Pergamon: The Telephos Frieze from the Great Altar | miesto = San Francisco | vydavateľ = Fine Arts Museums of San Francisco | rok = 1996 | isbn = 978-0884010890 }}</ref> Vlysy Gigantomachie boli následne čistené a reštaurované v rokoch 1994 až 2004. Počas týchto prác sa podarilo opraviť niektoré chybné rekonštrukcie z minulosti a doplniť odliatky fragmentov z iných múzeí. Jedným z nich bolo torzo z južného vlysu zo zbierky [[Thomas Howard|Thomasa Howarda]], ktoré bolo zakúpené v Pergame už v roku 1625 a spätne identifikované až v roku 1960.<ref name=":12"/> V rokoch 1998 a 2001 turecký minister kultúry [[İstemihan Talay]] opätovne vzniesol neformálne požiadavky na vrátenie oltára do Turecka. [[Staatliche Museen zu Berlin]] (Štátne múzeá v Berlíne) však, podobne ako iné veľké svetové inštitúcie, repatriáciu antických diel odmietajú s odkazom na legálne nadobudnutie a svetový význam zbierky.<ref>Die Welt: [https://welt.de Pergamon-Altar soll in neuem Glanz erstrahlen]</ref> Umelecký projekt „Pergamon 2nd Life“ (Druhá životnosť oltára), vystavený v rokoch 2013 – 2018 v Moskve a Mníchove, predstavil fiktívnu fotografickú rekonštrukciu chýbajúcich častí Gigantomachie od [[Andrej Alexander|Andreja Alexandra]] a [[Angelika Gebhard|Angeliky Gebhardovej]], čím podnietil diskusiu o modernej interpretácii diela.<ref>MFA Museum fur Abgusse Klassicher Bildwerke: [https://abgussmuseum.de Die zwei Leben des Pergamonaltars]</ref> Od jesene 2014 je oltár kvôli generálnej rekonštrukcii [[Pergamonmuseum|Pergamského múzea]] neprístupný. Aktuálne sa predpokladá, že sála s oltárom by mohla byť pre verejnosť opäť otvorená v roku [[2027]], zatiaľ čo celé múzeum až v roku [[2037]].<ref>Christophe Bourdoiseau: Travaux d'Hercule au musée de Pergame. In: Télérama č. 3833, júl 2023, s. 14.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Pergamon]] * [[Télefos (syn Herakla)|Télefos]] == Externé odkazy == * [https://smb.museum 3D model Pergamského oltára – Staatliche Museen zu Berlin] * [http://uni-heidelberg.de Die Ergebnisse der Ausgrabung zu Pergamon 1880-1881] (digitalizované správy z vykopávok) [[Kategória:Archeologické lokality v Turecku]] [[Kategória:Sedem divov sveta]] [[Kategória:Staroveké grécke sochárstvo]] odxjudgk5zydkob03ifpz2eash4c4bl 8226390 8226385 2026-05-30T19:45:48Z Luppus 39967 wikilinky 8226390 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Pergamský oltár | native_name = | other_name = | category = helenistický náboženský monument <!-- *** Image *** --> | image = Berlin - Pergamonmuseum - Altar 01.jpg | image_caption = Rekonštrukcia oltára v Pergamskom múzeu v Berlíne <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Nemecko | country_flag = 1 | region = | district = | municipality_type = Mesto | municipality = [[Berlín]] <!-- *** Locations *** --> | location = [[Pergamské múzeum|Pergamonmuseum]] | elevation = | elevation_round = | lat_d = 52.520833 | long_d = 13.396389 <!-- *** Features *** --> | author = | author_type = | style = ''helenistické baroko'' | material = [[mramor]] <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v Nemecku (Berlín) | map_locator = Nemecko <!-- *** Websites *** --> | commons = Category:Pergamon Altar | portal = }} '''Pergamský oltár''' (iný názov: '''Diov oltár v Pergame''') je monumentálna kultová stavba postavená v [[2. storočie pred Kr.|2. storočí pred Kr.]] na [[Akropola (starogrécke návršie)|akropole]] starovekého mesta [[Pergamon]] (v dnešnom [[Turecko|Turecku]]). Bol vybudovaný pravdepodobne za vlády kráľa [[Eumenes II.|Eumena II.]] ([[197 pred Kr.|197]] – [[159 pred Kr.]]) na pamiatku víťazstva nad [[Galaťania|Galaťanmi]] a je považovaný za vrcholné dielo ''helenistického baroka'' v gréckom sochárstve.<ref name=":1">{{Citácia knihy | autor = José Pijoan | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982 | strany = 190}}</ref> Stavba je svetoznáma najmä vďaka svojim dvom reliéfnym vlysom: veľkému vlysu zobrazujúcemu [[Gigantomachia|gigantomachiu]] a menšiemu vlysu s príbehom o [[Télefos (syn Herakla)|Télefovi]].<ref name=":3a">{{Citácia knihy | autor = [[Vojtech Zamarovský]] | titul = Grécky zázrak | id = 066-104-90 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mladé letá | rok = 1990 | strany = 549}}</ref> V staroveku bol oltár taký ohromujúci, že sa niekedy radil medzi [[Sedem divov starovekého sveta|Sedem divov sveta]].<ref name=":3">{{Citácia knihy | priezvisko = Kunze | meno = Max | titul = The Pergamon Altar: Its Rediscovery, History and Reconstruction | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1995 | isbn = 978-3805313421 | strany = 12-15}}</ref> Po stáročiach chátrania a čiastočného rozobratia na stavebný materiál ho v roku [[1871]] znovuobjavil nemecký inžinier [[Carl Humann]].<ref name=":1"/> Dnes je zrekonštruovaný v berlínskom [[Pergamské múzeum|Pergamskom múzeu]] (Pergamonmuseum), ktoré patrí pod Štátne múzeá v Berlíne (''Staatliche Museen zu Berlin''). Z dôvodu rozsiahlej renovácie celého komplexu je sála s oltárom uzavretá a jej znovuotvorenie sa predpokladá v roku 2027.<ref name=":4">Staatliche Museen zu Berlin: [https://smb.museum Pergamonmuseum: Comprehensive renovation]</ref> == Pergamon == [[Súbor:Pergamon Modell.jpg|náhľad|vľavo|Model akropoly v Pergame s oltárom uprostred terasy.]] Pergamon bol sídelným mestom dynastie [[Attalovci|Attalovcov]], ktorá vytvorila z mesta jedno z najvýznamnejších centier [[Helenizmus|helenistického]] sveta.<ref name=":1"/> Na rozdiel od starších gréckych miest nebol Pergamon klasickou mestskou republikou, ale kráľovskou rezidenciou, čo určilo jeho veľkolepý a divadelný urbanizmus.<ref name=":5">{{Citácia knihy | autor = Roland Martin | titul = Řecká architektura | miesto = Praha | vydavateľ = Artia | rok = 1972 | strany = 158}}</ref> Mesto bolo vybudované na strmom kopci (335 m n. m.) a rozdelené na tri terasy: * ''Horné mesto:'' Sídlo kráľov, kde stála [[Pergamská knižnica]] (s 200 000 zväzkami), divadlo a Veľký oltár.<ref name=":3a"/> * ''Stredné mesto:'' Miesto pre vzdelávanie ([[Gymnasion|gymnasiá]]) a náboženské stavby. * ''Dolné mesto:'' Hospodárske srdce s trhoviskom ([[Agora (námestie)|agora]]).<ref name=":6">{{Citácia knihy | priezvisko = Klinkott | meno = Manfred | titul = Das Fundament des Pergamonaltars | miesto = Berlin | vydavateľ = De Gruyter | rok = 2020 | isbn = 978-3110598148 | strany = 45}}</ref> Pergamon preslávil aj vynález nového písacieho materiálu – [[Pergamen (koža)|pergamenu]], ktorý bol vyvinutý potom, čo [[Staroveký Egypt|Egypt]] zakázal vývoz [[Papyrus (výrobok)|papyrusu]] do tejto konkurenčnej kultúrnej metropoly.<ref name=":3a"/> == Antické zmienky o oltári == Napriek mimoriadnemu významu a veľkoleposti diela sa v antickej literatúre zachovalo len veľmi málo priamych svedectiev. Jedinú výslovnú zmienku, ktorá stavbu radí medzi [[Sedem divov starovekého sveta|Sedem divov sveta]], zanechal rímsky spisovateľ [[Lucius Ampelius]] vo svojom diele ''Liber Memorialis'' pravdepodobne v [[3. storočie|3. storočí po Kr.]]<ref name=":7">{{Citácia knihy | autor = Lucius Ampelius | titul = Liber memorialis | vydavateľ = Teubner | rok = 1935 | kapitola = 8, 14 | jazyk = la }}</ref> Ampelius uvádza: ''„V Pergame sa nachádza veľký mramorový oltár, vysoký štyridsať stôp, s obrovskými sochami. Obsahuje tiež gigantomachiu.“''<ref name=":3a"/> Tento opis potvrdzuje, že oltár bol dominantou mesta s výškou približne 12 metrov, no autor nespomína božstvo, ktorému bol zasvätený.<ref name=":8">{{Citácia knihy | priezvisko = Queyrel | meno = François | titul = L'Autel de Pergame : Images et pouvoir en Grèce hellénistique | miesto = Paris | vydavateľ = Éditions Picard | rok = 2005 | isbn = 2-7084-0734-1 | strany = 56-64 }}</ref> [[Súbor:Pergamon - Münzkabinett, Berlin - 5472105.jpg|náhľad|vpravo|Bronzová minca z obdobia Septimia Severa zobrazujúca oltár s dómom a sochami.]] Ďalšie indície o pôvodnom vzhľade oltára poskytla [[Numizmatika (odbor)|numizmatika]]. V roku 1901 archeológ [[Antoine Héron de Villefosse]] identifikoval zobrazenie oltára na reverze bronzovej mince vyrazenej v Pergame za vlády cisára [[Septimius Severus|Septimia Severa]] ([[193]] – [[211|211 po Kr.]]).<ref name=":9">Héron de Villefosse, A.: ''Le grand autel de Pergame sur un médaillon de bronze trouvé en France''. In: Comptes rendus des séances de l'Académie des Inscriptions et Belles-Lettres, 1901, s. 823-830.</ref> Minca zobrazuje oltár obklopený kolonádou so schodiskom, ale aj prvky, ktoré sa archeologicky nepodarilo jednoznačne doložiť: kupolovitý [[baldachýn]] nad oltárom a dve kolosálne sochy [[Zebu|zebuov]] (indického dobytka) lemujúce spodnú časť schodiska.<ref name=":8"/> Dodnes zostáva nejasné, či išlo o pôvodnú helenistickú dekoráciu, alebo o rímske úpravy z cisárskeho obdobia. V ranokresťanskom kontexte sa predpokladá, že oltár je nepriamo spomenutý v [[Nový zákon|Novom zákone]] v knihe [[Zjavenie Jána|Apokalypsa]]. List cirkvi v Pergame uvádza: ''„Viem, kde bývaš: tam, kde je Satanov trón.“'' (Zj 2,13).<ref>Zjavenie apoštola Jána 2, 13</ref> Mnohí bádatelia, vrátane Volkera Kästnera, sa domnievajú, že výraz „Satanov trón“ odkazuje práve na Veľký oltár kvôli jeho monumentálnemu tvaru pripomínajúcemu kreslo a zobrazeniu „monštruóznych“ postáv Gigantov s hadími nohami.<ref name=":10">{{Citácia knihy | priezvisko = Kohl | meno = Markus | titul = Pergame : Histoire et archéologie d'un centre hellénistique | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2006 | isbn = 978-0199273416 | strany = 194 }}</ref> Iná interpretácia však naznačuje, že mohlo ísť o kritiku rímskeho cisárskeho kultu alebo komplexu [[Asklépion (Pergamon)|Asklépia]].<ref name=":8"/> == Opis oltára == === Umiestnenie na akropole === [[Súbor:1882 Akropolis Pergamon anagoria.JPG|náhľad|vľavo|Umelecká rekonštrukcia procesie na esplanáde pred oltárom (Friedrich von Thiersch, 1882).]] Oltár bol postavený na rozsiahlom priestranstve (esplanáde), ktoré vzniklo úpravou terénu nad staršími obytnými stavbami. Esplanáda sa nachádzala v strategickej polohe: približne 25 metrov pod úrovňou chrámu [[Aténa (mytológia)|Atény]] Polias a 14 metrov nad hornou agorou.<ref name=":8"/> Toto umiestnenie umožňovalo návštevníkom nerušený výhľad na západ do údolia rieky Selinus, ktorá pretekala 275 metrov pod útesom.<ref name=":11">{{Citácia knihy | priezvisko = Hoepfner | meno = Wolfram | titul = Der Pergamonaltar. Die Ergebnisse der Ausgrabungen | miesto = Berlin | vydavateľ = Staatliche Museen zu Berlin | rok = 1996 | isbn = 978-3886093953 | strany = 21 }}</ref> Archeologický prieskum neodhalil stopy po dlažbe na tomto priestranstve, čo naznačuje, že povrch mohol byť tvorený len utlačenou zeminou alebo opracovanou skalou, ktorá bola v severnej časti esplanády cielene osekaná kvôli zarovnaniu terénu.<ref name=":11"/> === Architektúra stavby === [[Súbor:AltarPergamo.jpg|náhľad|vpravo|250x250px|Model oltára v mierke 1 : 20. Rekonštrukcia: Wolfram Hoepfner (Pergamonmuseum, Berlín).]] Budova oltára nadväzuje na tradíciu gigantických monumentálnych stavieb typických pre oblasť [[Iónia|východného Grécka]].<ref name=":8"/> Základy z vulkanického [[Tuf|tufu]] majú podľa najnovších meraní rozmery 36,82 × 34,17 metra.<ref name=":11"/> Samotná stavba pozostáva z masívnej vyvýšenej plošiny, ktorú obklopuje stena s dvojitou kolonádou v [[Iónsky sloh|iónskom slohu]]. Dominantným prvkom je monumentálne schodisko so 24 schodmi a šírkou takmer 20 metrov, ktoré je z oboch strán lemované bočnými krídlami podstavca.<ref name=":12">{{Citácia knihy | priezvisko = Queyrel | meno = François | titul = L’Autel de Pergame : Images et pouvoir en Grèce hellénistique | miesto = Paris | vydavateľ = Picard | rok = 2005 | isbn = 2-7084-0734-1 | strany = 79 }}</ref> Schodisko vedie na hornú plošinu s uzavretým nádvorím, kde sa nachádzal samotný obetný stôl a kde sa pravdepodobne odohrávali náboženské obrady. Celá stavba stojí na trojstupňovom mramorovom podstavci (''krépis''), ktorý meria 35,95 × 33,58 metra.<ref name=":11"/> Súčasťou architektonickej výzdoby sú dva významné vlysy: * ''Veľký vlys (Gigantomachia):'' Meria 110 metrov na dĺžku a 2,3 metra na výšku. Obopína vonkajší obvod podstavca.<ref name=":2">{{Citácia knihy | autor = José Pijoan | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982 | strany = 184}}</ref> * ''Malý vlys (Télefov vlys):'' Nachádza sa na stenách vnútorného nádvoria, meria 90 metrov na dĺžku a 1,1 metra na výšku.<ref name=":12"/> Na streche kolonád sa nachádzali [[Akrotéria|akrotériá]] v podobe koní, grifov či levov. Moderné rekonštrukcie naznačujú, že v medzistĺpových priestoroch mohli byť umiestnené sochy, napríklad slávne súsošia „Malých Galaťanov“.<ref name=":13">Hoepfner, W.: ''Der vollendete Pergamonaltar''. In: Archäologischer Anzeiger, 1996, s. 115-134.</ref> Napriek tejto bohatosti zostalo dielo nedokončené, čo dokazujú rozpracované časti Télefovho vlysu a niektoré architektonické detaily horných kolonád.<ref name=":12"/> === Fragmentárny nápis === Z pôvodného dedikačného nápisu na [[architráv]]e sa zachovali iba dva fragmenty (dlhé 55,6 cm a 63,7 cm), ktoré boli nájdené ako druhotne použitý stavebný materiál v neskoršom tureckom opevnení.<ref name=":14">Queyrel, F.: ''Le Roufinion de Pergame au 6e siècle d'après un sceau nouvellement publié''. In: Revue des études byzantines, 1999, s. 264.</ref> Na každom z nich je čitateľných len niekoľko písmen. Jeden z fragmentov obsahuje zvyšky slov, ktoré sa v dobových nápisoch dopĺňajú ako „za minulé dobrodenia“ alebo „za nesmierne dobrodenia“, čo odkazuje na vďaku bohom alebo kráľovi za úspešné činy.<ref name=":8"/> Druhý fragment obsahuje slovo v [[Genitív|genitíve]] [ΒΑ]ΣΙ[Λ]ΙΣΣ[HΣ] (basilissés), čo v preklade znamená „kráľovnej“ (od slova basilissa – kráľovná).<ref name=":15">{{Citácia periodika | priezvisko = Queyrel | meno = François | titul = Titres réels et titres de courtoisie dans les dédicaces hellénistiques | periodikum = Bulletin de correspondance hellénique | rok = 2002 | ročník = 126 | číslo = 2 | strany = 572-573 }}</ref> Kvôli neúplnosti nápisu nie je možné s istotou určiť meno darcu ani konkrétne božstvo, ktorému bol oltár zasvätený. Z tohto dôvodu sa pre pamiatku vžil neutrálny názov „Veľký oltár“. == Datovanie výstavby == Presné určenie času vzniku oltára je predmetom vedeckých diskusií. Fragmentárny nápis na architráve spomína „kráľovnú matku“, čo mohla byť buď [[Apollónis z Kyziku]] (manželka [[Attalos I.|Attala I.]] a matka [[Eumenes II.|Eumena II.]]), alebo [[Stratoniké (manželka Eumena II.)|Stratoniké]] (manželka Eumena II. a matka [[Attalos III.|Attala III.]]).<ref name=":15"/> Väčšina historikov sa však zhoduje, že rozhodnutie o stavbe padlo po roku [[188 pred Kr.]], kedy Pergamon po [[Apamejská zmluva|Apamejskej zmluve]] dosiahol vrchol svojej moci.<ref name=":8"/> Tradične sa predpokladalo, že výstavba začala okolo roku [[180 pred Kr.]] a hlavné práce na Gigantomachii prebiehali v rokoch [[170 pred Kr.|170]] – [[165 pred Kr.]]<ref name=":12"/> Novšie archeologické výskumy (z rokov [[1961]] a [[1994]]), ktoré skúmali keramické črepy v základoch stavby, však posúvajú začiatok prác skôr do obdobia okolo roku 170 pred Kr. alebo dokonca až k roku [[160 pred Kr.]]<ref name=":16">{{Citácia knihy | priezvisko = De Luca | meno = Gioia | titul = Die Skulpturen von Pergamon | miesto = Berlin | vydavateľ = De Gruyter | rok = 1999 | isbn = 978-3110164800 }}</ref> Stavba pravdepodobne nebola nikdy úplne dokončená, k čomu prispela smrť Eumena II. ([[158 pred Kr.]]) a neskoršie vojny s [[Bitýnia|Bitýniou]].<ref name=":12"/> == Výzdoba: Gigantomachia == [[Súbor:Altar de Zeus a Pèrgam (188 aC), (Gigantomàquia F, detall), Museu de Pèrgam, Berlín.jpg|náhľad|vpravo|Detail gigantomachie zobrazujúci svalnaté telo Giganta v extrémnom pohybe.]] [[Gigantomachia]] (boj bohov s Gigantmi) bola v antickom Grécku mimoriadne populárnym motívom, symbolizujúcim víťazstvo poriadku nad chaosom a civilizácie nad barbarstvom.<ref name=":8"/> Pergamský vlys je však unikátny svojím rozsahom: meria 113 metrov a pozostáva zo 120 panelov s výškou 2,30 metra. Vďaka hrúbke mramoru (asi 50 cm) mohli sochári vytvoriť extrémne hlboký [[Vysoký reliéf|vysoký reliéf]] (''alto-rilievo''), kde postavy takmer vystupujú z pozadia. Na výrobu bol použitý kvalitný sivo-modrý mramor dovezený z ostrova Prokonnésos v [[Marmarské more|Marmarskom mori]].<ref name=":12"/> === Ikonografia a štýl === Vlys obsahuje viac ako sto identifikovateľných postáv. Mená bohov boli vytesané na hornú rímsu, zatiaľ čo mená Gigantov menším písmom na spodnú lištu.<ref name=":10"/> Hoci sa väčšina nápisov stratila, mnohých bohov možno spoznať podľa atribútov: * [[Zeus]]: Bojuje proti trom Gigantom, v ruke zviera blesk. * [[Aténa (mytológia)|Aténa]]: Hlavná postava východného vlysu, strháva Giganta [[Alkyoneus (Gigant)|Alkyonea]] za vlasy, zatiaľ čo ho bohyňa zeme [[Gaia (mytológia)|Gaia]] prosí o milosť. * [[Nike (bohyňa)|Niké]]: Okrídlené víťazstvo, ktoré korunuje Aténu. Štýl vlysu sa označuje ako ''helenistický barok''.<ref name=":1"/> Vyznačuje sa: * ''Patetizmom:'' Vyjadrenie extrémneho utrpenia a emócií (otvorené ústa, zvraštené obočie). * ''Dynamikou:'' Postavy sú v kŕčovitých pohyboch, svaly sú napäté, draperie šiat divoko vlajú. * ''Trompe-l'œil (optickou ilúziou):'' Sochári majstrovsky využili hru svetla a tieňa na vytvorenie ilúzie hĺbky.<ref name=":17">{{Citácia knihy | priezvisko = Préaux | meno = Claire | titul = L'économie royale des Lagides | miesto = Bruxelles | vydavateľ = Éditions de l'Université de Bruxelles | rok = 2002 | isbn = 978-2800412856 | strany = 667-669 }}</ref> Pôvodne bol celý vlys polychrómovaný (farebný) a doplnený o kovové prvky (napr. blesky v rukách Dia), čo znásobovalo jeho dramatický účinok.<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Ukážky pergamského baroka: detail, pohyb a emócia."> Súbor:Altar Pérgamo Atenea 03.JPG|Gigant Alkyoneus: výraz tváre plný bolesti. Súbor:Altar Pérgamo Moiras 04.jpg|Dynamický pohyb jednej z Moir. Súbor:Altar Pérgamo Keto 02.JPG|Detail prepracovania postavy Kétó. Súbor:Altar Pérgamo Hera 01.JPG|Reliéf bohyne Héry s detailmi krídla Pegasa. </gallery> </center> Z politického hľadiska sa Gigantomachia interpretuje ako alegória na víťazstvo Pergamu nad nájazdmi barbarských Galaťanov.<ref name=":12"/> [[François Queyrel]] tiež zdôrazňuje nezvyčajne vysoký počet bohýň (33), čo môže byť poctou zbožštenej kráľovnej Apollónis.<ref name=":8"/> == Výzdoba: Télefov vlys == [[Súbor:Berlín Télefo 08.JPG|náhľad|vpravo|Hérakles a malý Télefos. Prvý objavený panel, ktorý umožnil identifikáciu celého vlysu.]] Zatiaľ čo Gigantomachia ohromuje svojou monumentálnosťou a kŕčovitým pohybom, ''Télefov vlys'' prináša pokojnejší, rozprávačský (naratívny) štýl. Vlys pozostáva z panelov vysokých 1,58 metra s premenlivou šírkou od 0,67 do 1,05 metra.<ref name=":12"/> Časť panelov bola objavená približne 80 metrov od pôvodného miesta oltára, kde boli v [[8. storočie|8. storočí]] použité ako súčasť hradieb proti arabským nájazdom. Archeológovia [[Alexander Conze]] a [[Carl Robert]] vlys identifikovali vďaka scéne zobrazujúcej [[Hérakles|Hérakla]] s dieťaťom (Télefom), ktoré kojí zviera.<ref name=":8"/> Podľa architektonickej rekonštrukcie bol tento vlys umiestnený na vnútorných stenách kolonády na hornej plošine. Bol teda určený skôr pre „zasvätených“ návštevníkov, ktorí vystúpili po schodisku a prechádzali sa v tieni kolonád.<ref name=":12"/> === Mýtus a legitimita === Téma vlysu mala pre Pergamon zásadný politický význam. [[Télefos (syn Herakla)|Télefos]] bol mýtický hrdina, syn Hérakla, ktorý podľa povestí založil mesto Pergamon. [[Attalovci]] ho vyhlásili za svojho priameho predka, čím chceli zdôrazniť svoj grécky pôvod (keďže Télefos pochádzal z [[Arkádia (historické územie)|Arkádie]]) a legitimovať svoju nadvládu nad územím v Malej Ázii.<ref name=":10"/> Na rozdiel od Gigantomachie, ktorá zachytáva jeden okamih bitky, Télefov vlys rozpráva súvislý životný príbeh hrdinu – od jeho narodenia až po smrť. Ide o jeden z najranejších príkladov kontinuálneho rozprávania v reliéfe, kde postavy prechádzajú z jedného panelu do druhého v časovom slede.<ref name=":12"/> === Sochy a akrotériá === [[Súbor:2005-12-28 Berlin Pergamon museum (03).jpg|náhľad|vľavo|Drobné plastiky, ktoré pôvodne zdobili hornú časť oltára.]] Okrem dvoch hlavných vlysov bola stavba vyzdobená množstvom samostatne stojacich sôch. Na streche oltára sa nachádzali menšie sochy božstiev, konské záprahy, [[Kentaur (mytológia)|kentauri]] a [[gryf]]ovia.<ref name=":18">{{Citácia knihy | priezvisko = Kunze | meno = Max | titul = The Pergamon Altar | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1995 | isbn = 978-3-8053-1342-1 | strany = 21 }}</ref> Ich presné rozmiestnenie je dodnes predmetom vedeckých špekulácií, rovnako ako funkcia približne tridsiatich ženských sôch nájdených v blízkosti, ktoré mohli predstavovať personifikácie pergamských miest.<ref name=":18"/> == Zánik a zničenie oltára == [[Súbor:Altar Pérgamo Atenea 07.JPG|náhľad|vpravo|Detail Atény s tvárou cielene poškodenou počas náboženského prenasledovania v byzantskom období.]] Zánik oltára ako funkčného náboženského objektu súvisí s nástupom kresťanstva a systematickým potláčaním pohanských kultov. K deštrukcii došlo pravdepodobne v roku 542, keď cisár [[Justinián I.]] poveril biskupa [[Ján z Efezu|Jána z Efezu]], aby v provinciách Ázia, Kária a Lýdia vykorenil zvyšky pohanstva.<ref name=":19">{{Citácia knihy | autor = Pierre Chuvin | titul = Chroniques des derniers païens | vydavateľ = Fayard | rok = 1990 | isbn = 2-251-38003-5 | strany = 147 }}</ref> Počas dvoch desaťročí biskup neúnavne búral chrámy a oltáre. Mnohé postavy na vlysoch nesú stopy úmyselného poškodenia – najmä tváre Dia a Atény boli cielene osekané.<ref name=":12"/> Zvyšky oltára boli neskôr použité ako lacný a dostupný stavebný materiál. Väčšina panelov vlysu sa našla zamurovaná v byzantskom opevnení, pričom dekorovaná strana bola otočená dovnútra a zaliata maltou, čo ich paradoxne zachránilo pred úplným zvetraním.<ref name=":12"/> Historici spájajú výstavbu týchto hradieb s arabskými nájazdmi na Konštantínopol v rokoch [[716]] – [[718]], prípadne s perzskou hrozbou v rokoch [[616]] – [[625]].<ref name=":20">{{Citácia knihy | priezvisko = Rheidt | meno = Klaus | titul = Die bysantinische Wohnstadt | miesto = Berlin | vydavateľ = De Gruyter | rok = 1991 | isbn = 978-3-11-012621-1 | strany = 168-173 }}</ref> == Pergamské múzeum v Berlíne == Po prevoze fragmentov do Berlína nasledoval náročný proces čistenia, konzervovania a opätovného spájania tisícov kúskov mramoru, ktorý trval dvom sochárom takmer dvadsať rokov.<ref name=":12"/> Prvá budova múzea (postavená v rokoch [[1897]] – [[1899]]) sa ukázala ako staticky nestabilná a priestorovo nepostačujúca pre monumentálnu rekonštrukciu oltára.<ref name=":12"/> V roku [[1910]] sa začala výstavba súčasného [[Pergamonmuseum|Pergamského múzea]]. Práce prerušila [[Prvá svetová vojna]] a neskoršia hospodárska kríza, takže k slávnostnému otvoreniu došlo až v roku [[1930]].<ref name=":12"/> V hlavnej sále bola zrekonštruovaná západná časť oltára s monumentálnym schodiskom, zatiaľ čo zvyšné časti Gigantomachie boli inštalované pozdĺž stien sály, aby zachovali pôvodnú kontinuitu deja.<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Inštalácia oltára v berlínskom múzeu"> Súbor:Grundriss-Pergamonlatar rotate.jpg|Pôvodný pôdorys oltára (červenou je vyznačená zrekonštruovaná západná časť). Súbor:Gigantomachy frieze of the Pergamon Altar panorama.jpg|Panoramatický pohľad na vlysy inštalované na stenách sály. Súbor:Grundriss-Aufstellung-Pergamonaltar.jpg|Plán sály a rozmiestnenie jednotlivých častí vlysu. </gallery> </center> === Inštalácia vlysov === === Východný vlys === Východný vlys bol tou časťou oltára, ktorú návštevník uvidel ako prvú po vstupe na esplanádu. Zobrazuje sedem hlavných gréckych božstiev a patrí k najlepšie zachovaným častiam celého monumentu.<ref name=":8"/> V ľavej tretine vlysu dominuje skupina súrodencov a ich matky: * [[Apollón]]: Zobrazený ako nahý lukostrelec, ktorý práve vypustil šíp zo svojho tulca. * [[Létó]]: Útočí na sediaceho Giganta zapálenou pochodňou. * [[Artemis]]: Stojí chrbtom k matke a bojuje s tromi Gigantmi naraz. Jedného pošliapava, druhého hryzie jej pes do hlavy a na tretieho (pravdepodobne mladého [[Ótos (mytológia)|Óta]]) mieri svojím lukom.<ref name=":12"/> * [[Hekaté]]: Trojhlavá bohyňa bojuje s pochodňou proti Gigantovi [[Klytios (Gigant)|Klytiovi]], ktorý má namiesto nôh hady.<ref name=":12"/> Stredná časť vlysu je viac poškodená, no identifikovateľná: * [[Démétér]] a [[Íris (bohyňa)|Iris]]: Démétér s pochodňami v blízkosti Iris, posolkyne bohov. * [[Héra (bohyňa)|Héra]]: Zobrazená na svojom záprahu (kvadrige), ktorý ťahajú kone stotožňované so štyrmi svetovými stranami (Vetry). Pravá časť vlysu vrcholí najslávnejšími scénami: * [[Zeus]]: Ústredná postava, zobrazená s odhaleným svalnatým trupom, bojuje s bleskom proti trom protivníkom (vrátane kráľa Gigantov [[Porfyrión]]a). Nápis na rímse potvrdzuje prítomnosť [[Hérakles|Hérakla]], hoci jeho samotná postava sa nezachovala. Podľa mýtov bol zásah smrteľného hrdinu nevyhnutný na konečnú porážku Gigantov.<ref name=":12"/> * [[Aténa (mytológia)|Aténa]]: Hlavná hrdinka tejto časti, zachytená v momente víťazstva. Drží za vlasy okrídleného Giganta Alkyonea, ktorého hryzie had. Spod zeme sa vynára jeho matka [[Gaia (mytológia)|Gaia]] v prosebnom geste, zatiaľ čo okrídlená [[Nike (bohyňa)|Niké]] prináša Aténe veniec víťazstva.<ref name=":1"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Scény z východného vlysu"> Súbor:Pergamonaltar East frieze.png|Umiestnenie východného vlysu (červenou). Súbor:Pergamonaltar-Gigantomachie-Hektate contra Klytios.jpg|Hekaté proti Klytiovi (vľavo) a Artemis proti Ótovi. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 04.JPG|Artemis a Létó bojujúce chrbtom k sebe. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 05.jpg|Apollón triumfujúci nad Efialtom. Súbor:Altar de Zeus a Pèrgam (188 aC), (Gigantomàquia C), Museu de Pèrgam, Berlín.jpg|Zeus v boji proti Porfyriónovi a ďalším Gigantom. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 13.jpg|Slávna scéna: Aténa víťazí nad Alkyoneom, Gaia prosí o milosť. </gallery> </center> === Južný vlys === Južný vlys sa tematicky zameriava na generáciu [[Titan (mytológia)|Titanov]], ktorí predchádzali olympským bohom. Smerom od východu na západ vedie diváka od postáv spojených s nocou a pôvodom sveta až k božstvám svetla a hviezdnej oblohy.<ref name=":21">{{Citácia knihy | priezvisko = Queyrel | meno = François | titul = La Haute époque hellénistique | miesto = Paris | vydavateľ = Picard | rok = 2007 | isbn = 978-2708407886 | strany = 118 }}</ref> Kľúčové postavy južnej strany: * [[Rheia (mytológia)|Rheia]]: Matka Dia, zobrazená ako jazdkyňa na levovi, ktorá práve vyťahuje šíp z tulca. Sprevádza ju bohyňa, ktorú François Queyrel identifikuje ako [[Nyx]] (Noc).<ref name=":12"/> * [[Héfaistos]] a [[Kabeirovia]]: Skupina božstiev útočiacich na Giganta s býčím krkom. Postava útočiaca zozadu je pravdepodobne Héfaistos, zatiaľ čo jeden z Kabeirov (ochranných démonov) vráža kopiju do hrude padajúceho obra.<ref name=":8"/> * [[Éós]] (Zora): Zobrazená v „amazonskom“ štýle jazdy, útočí na Giganta zapálenou pochodňou a uvoľňuje cestu pre svojho brata Hélia.<ref name=":8"/> * [[Hélios]] (Slnko): Na svojom štvorzáprahu (kvadrige) vyráža do boja, pričom sa ho jeden z Gigantov pokúša zastaviť.<ref name=":12"/> * [[Seléné]] (Mesiac): Dcéra Titana Hyperióna, letí na pomoc svojej matke [[Theia]] na chrbte koňa.<ref name=":12"/> * [[Aithér]] a Hypérión: Mladý boh Aithér (stelesnenie horných vrstiev vzduchu) škrtí Giganta s levou hlavou. Vedľa neho okrídlený Titan [[Hyperión (boh)|Hyperión]] tasí meč proti ďalšiemu protivníkovi.<ref name=":12"/> * [[Asteria (dcéra Koia)|Astéria]] a [[Foibé (Titanka)|Foibé]]: Sestry Létó uzatvárajú južný vlys. Astéria drží Giganta za vlasy, zatiaľ čo jej pes ho hryzie do nôh. Foibé ohrozuje pochodňou okrídleného Giganta, ktorý sa chystá vrhnúť balvan.<ref name=":8"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Scény z južného vlysu: Generácia Titanov a svetla"> Súbor:Pergamonaltar Sud frieze.png|Umiestnenie južného vlysu (červenou). Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 37.JPG|Rhea na levovi a Nyx (vpravo). Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 35.jpg|Éós (Zora) na koni. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 34.jpg|Hélios na svojom slnečnom voze. Súbor:Aether in battle with a lion-headed Giant.jpg|[[Aithér]] v boji s Gigantom s levou hlavou. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 27.JPG|Sestry Foibé a Astéria bojujúce chrbtom k sebe. </gallery> </center> === Západný vlys === Západný vlys je rozdelený na dve samostatné krídla (južné a severné) veľkým schodiskom, ktoré vedie na hornú plošinu oltára. Reliéfy tu plynule nadväzujú na stúpajúce schody, čím vytvárajú dynamické prepojenie architektúry a sochárstva.<ref name=":8"/> ==== Južné krídlo: Dionýzov okruh ==== Fasáda južného krídla zobrazuje skupinu božstiev okolo boha vína a extázy: * [[Dionýzos]]: Identifikovateľný podľa pardálice (kože z leoparda) prehodenej cez ramená. Sprevádzajú ho dvaja malí [[satyr]]ovia a pantera.<ref name=":12"/> * [[Semelé]]: Dionýzova matka, ktorá je zobrazená v rohu krídla. Vedľa nej lev útočí na Giganta menom [[Pelóreus]], ktorý sa šelmu pokúša odkopnúť nohou.<ref name=":12"/> * [[Nymfa (mytológia)|Nymfy]]: Reliéf pokračuje priamo na schodisku, kde sú fragmentárne zachované postavy označené nápisom NY[MFES]. Na konci schodiska útočí orol na hadiu nohu Giganta menom ''Brontios'' (v preklade „Hrmotiaci“, meno je známe na základe zachovaného nápisu).<ref name="Winnefeld-91">{{Citácia knihy | priezvisko = Winnefeld | meno = Hermann | titul = Altertümer von Pergamon: Bd. III, 2. Die Friese des groszen Altars | vydavateľ = Georg Reimer | miesto = Berlin | rok = 1910 | strany = 91 | url = https://uni-heidelberg.de | jazyk = de}}</ref><ref name=":8"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Južné krídlo západného vlysu"> Súbor:Pergamonaltar West frieze.png|Umiestnenie západného vlysu (červenou). Súbor:Altar Pérgamo Dionisos 01.JPG|Dionýzos a skupina okolo Semelé bojujúca s Gigantom Pelóreom. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 48.jpg|Fragment hlavy a ramien jednej z nýmf. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 49.jpg|Orol útočiaci na Giganta ''Brontia'' priamo na schodoch. </gallery> </center> ==== Severné krídlo: Morské božstvá ==== Severné krídlo je lepšie zachované a je venované vládcom morí a oceánov:<ref name=":12"/> * [[Amfitríta]]: Manželka Poseidóna útočí na Giganta v ľavej časti fasády. * [[Tritón (mytológia)|Tritón]]: Syn Poseidóna a Amfitríty je zobrazený ako fantastická bytosť s konskými nohami a rybím chvostom. Bojuje s tromi Gigantmi naraz: jedného pošliapava, druhého škrtí chvostom a na tretieho mieri kopijou.<ref name=":12"/> * [[Néreus (mytológia)|Néreus]], [[Dóris (dcéra Ókeana)|Dóris]] a [[Ókeanos]]: Táto skupina sa nachádza nad schodiskom. Néreus sleduje svoju manželku Dóris, ktorá drží Giganta za vlasy. Vedľa nich stojí Ókeanos (stelesnenie svetového oceánu), ktorý sa chystá udrieť utekajúcich Gigantov.<ref name=":8"/> * [[Téthys (mytológia)|Téthys]]: Ókeanova manželka je zachovaná len fragmentárne (časť rúcha a ruka). <center> <gallery mode="packed" caption="Severné krídlo západného vlysu"> Súbor:Triton Pergamonaltar.JPG|Tritón a Amfitríta v zápale boja. Súbor:Nereus, Doris, Okeanos Pergamonaltar .JPG|Morské božstvá: Néreus, Dóris a Ókeanos. Súbor:Altar Pérgamo Nereo 05.JPG|Postavy Gigantov ustupujúcich pred bohmi po schodoch oltára. </gallery> </center> === Severný vlys === Severný vlys obsahuje najdlhší neprerušený úsek sochárskych dosiek (16,07 metra). Práve táto časť oltára vyvoláva medzi bádateľmi najviac otázok ohľadom identifikácie postáv, keďže sa tu nachádza množstvo ženských božstiev s nejasnými atribútmi.<ref name=":8"/> ==== Od Afrodity k Héfaistovi ==== Severovýchodný roh otvára skupina božstiev lásky a vojny: * [[Afrodita]]: Zobrazená s nohou na tvári mŕtveho Giganta, pričom sa skláňa, aby z jeho tela vytiahla svoju kopiju.<ref name=":22">Davesne, A.: ''La Victoire de l'autel de Pergame''. In: Revue des Études Anciennes, 1975, s. 74-75.</ref> * [[Dióné (bohyňa)|Dioné]]: Matka Afrodity útočí na mladého okrídleného Giganta. * [[Fobos (mytológia)|Fobos]] a [[Deimos (mytológia)|Deimos]]: Synovia Area (alebo podľa inej teórie [[Dioskurovia]]), ktorí bojujú v jedinej scéne celého oltára, kde sú bohovia v defenzíve – jeden z Gigantov hryzie boha do ramena a škrtí ho svojimi hadími nohami.<ref name=":12"/> * [[Hermes (boh)|Hermes]]: Stotožňovaný s postavou nahého boha zobrazeného zozadu (jediný takto orientovaný boh na celom vlyse), čo má pravdepodobne symbolizovať jeho neviditeľnosť vďaka prilbe od [[Hádes (boh)|Háda]].<ref name=":12"/> * [[Héfaistos]]: Boh kováčov v krátkej pracovnej tunike (exomis) naráža štítom do Giganta v svalovom pancieri.<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Severovýchodný roh: Afrodita a bohovia v boji"> Súbor:Afrodita Altar de Pérgamo 01.JPG|Afrodita triumfujúca nad mŕtvym Gigantom. Súbor:Altar Pérgamo Dione 01.JPG|Dioné a dramatický zápas Foba s Gigantom. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 18.jpg|Pravdepodobný Hermes zobrazený netradične zozadu. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 19.jpg|Héfaistos v boji s obrneným Gigantom. </gallery> </center> ==== Bohyne osudu a morská príšera ==== Stredná časť severného vlysu patrí temnejším silám a osudu: * [[Moiry (grécka mytológia)|Moiry]]: Tri bohyne osudu bojujú mimoriadne brutálne. Jedna z nich (pravdepodobne [[Atropos (mytológia)|Atropos]]) hádže na hlavu Giganta bronzovú nádobu (hydriu) ovinutú hadmi. Ďalšie dve Moiry (alebo Gorgony) podľa mýtov ubíjajú Gigantov [[Agrios (Gigant)|Agria]] a [[Thoón (Gigant)|Thoóa]] bronzovými tĺkmi.<ref name=":12"/> * [[Kétó]] (alebo [[Medúza (mytológia)|Medúza]]): Bohyňa, ktorej pri nohách pomáha lev, trhá ruku Gigantovi. Vedľa nej sa zo zeme vynára hlava morskej príšery (Kétos).<ref name=":12"/> * [[Poseidón (boh)|Poseidón]]: Hoci sa z jeho postavy zachovali len fragmenty, nápis potvrdzuje jeho prítomnosť v severozápadnom rohu. Zobrazený bol na voze ťahanom šupinatými morskými koňmi (hippokampami).<ref name=":8"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Centrálna a západná časť: Moiry a morské sily"> Súbor:Altar Pérgamo Moiras 01.JPG|Moira (Atropos) vrhá nádobu s hadmi na protivníka. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 22.jpg|Bohyňa (Lachesis) a útok na Gigantov [[Agrios (Gigant)|Agria]] a [[Thoón (Gigant)|Thoóna]]. Súbor:Altar Pérgamo Keto 01.JPG|Kétó (alebo Medúza) so svojím levom v zápalistom boji. Súbor:Pergamonmuseum - Antikensammlung - Pergamonaltar 25.jpg|Zvyšky Poseidónovho morského koňa pokrytého šupinami. </gallery> </center> == Výzdoba: Télefov vlys == [[Súbor:Pergamonaltar Telephe frieze.png|náhľad|vpravo|Umiestnenie Télefovho vlysu (červenou) na vnútornej strane kolonády oltára.]] Zrekonštruovaná časť vlysu predstavuje približne 35 metrov z pôvodnej dĺžky odhadovanej na 60,6 metra. Pozostáva zo zvyškov 47 panelov, na ktorých sa nachádza okolo deväťdesiat postáv.<ref name=":12"/> Mnohé panely sú značne poškodené a niektoré zostali nedokončené. Na rozdiel od jednotného, dramatického tónu Gigantomachie sa Télefov vlys vyznačuje striedaním tém, prostredí a atmosféry, čím pripomína moderný komiks alebo filmové rozprávanie.<ref name=":8"/> === Mýtus o Télefovi === [[Télefos (syn Herakla)|Télefos]] bol v gréckej mytológii synom [[Hérakles|Hérakla]] a [[Augé (dcéra Alea)|Augé]], dcéry tegejského kráľa [[Aleos (syn Afeida)|Alea]]. Kráľ dostal veštbu, že jeho vnuci zabijú jeho synov, preto urobil z Augé kňažku [[Aténa (mytológia)|Atény]], ktorá musela ostať panna. Hérakles ju však zviedol a ona porodila Télefa. Augé bola neskôr vyhnaná do Mysie, kde ju prijal kráľ [[Teuthras (kráľ)|Teuthras]], zatiaľ čo malého Télefa odloženého na hore Parthenion odchovala laňa (v pergamskej verzii levica).<ref name=":23">{{Citácia knihy | autor = Timothy Gantz | titul = Early Greek Myth | miesto = Baltimore | vydavateľ = Johns Hopkins University Press | rok = 1993 | isbn = 978-0801844102 | strany = 428-429 }}</ref> V dospelosti Télefos našiel svoju matku v Mysii, stal sa kráľom a neskôr zohral dôležitú úlohu v udalostiach spojených s [[Trójska vojna|trójskou vojnou]]. Práve on ukázal Grékom cestu k Tróji výmenou za vyliečenie svojej rany, ktorú mu spôsobil [[Achilles (mytológia)|Achilles]] svojou kopijou.<ref name=":24">{{Citácia knihy | autor = Pierre Chuvin | titul = Mythologie grecque | miesto = Paris | vydavateľ = Fayard | rok = 1992 | isbn = 2-251-38003-5 | strany = 331-333 }}</ref> === Naratívne panely (výber) === Usporiadanie panelov v múzeu sleduje chronológiu Télefovho života: * ''Zvedenie Augé (panely 2, 3 a 11):'' Na kráľovskom dvore v Tegei Hérakles prvýkrát zahliadne Augé, ktorá zdobí sochu bohyne Atény. Jej skĺznuté rúcho odhaľuje plece, čo vzbudzuje hrdinovu túžbu.<ref name=":12"/> * ''Narodenie a odloženie dieťaťa (panely 4, 12 a 7):'' Panel 12 zobrazuje slávnu scénu, kde Hérakles pod platanom nachádza svojho syna, ktorého kojí levica (tento detail je pergamskou inováciou, keďže bežná tradícia hovorí o lani).<ref name=":12"/> * ''Cesta do Mysie (panel 10):'' Postavy v orientálnych odevoch a botaskách naznačujú zmenu prostredia – Télefos prichádza do Malej Ázie k dvoru kráľa Teuthra.<ref name=":8"/> * ''Zabránenie incestu (panel 21):'' Veľmi poškodený panel zobrazuje svadobné lôžko, na ktorom sa objavuje obrovský had (symbol Atény), aby zabránil sexuálnemu spojeniu medzi matkou a synom, ktorí sa v tom čase ešte nespoznali.<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" heights="150" caption="Kľúčové momenty Télefovho vlysu"> Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 2+3.jpg|Hérakles (vľavo) pozoruje Augé. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 11.jpg|Augé zdobiaca sochu Atény. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 12+7.jpg|Hérakles nachádza Télefa kojeného levicou. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 4–6.jpg|Stavba člna, v ktorom mala byť Augé hodená do mora. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 8.jpg|Nymfy pripravujúce kúpeľ pre malého Télefa. </gallery> </center> === Pokračovanie príbehu === === Boje s Grékmi a zranenie === Ďalšia séria panelov zobrazuje dramatické udalosti na planine rieky Kaikos. Grécke vojská smerujúce do Tróje omylom pristáli v Mysii a došlo k bitke s miestnymi obyvateľmi.<ref name=":24"/> * ''Smrť Hiery (panel 51 alebo 22 – 24):'' V boji padla Hiéra, manželka Télefa, ktorá viedla jazdu. Panel 51, zobrazujúci ženu na pohrebnom lôžku, sa interpretuje buď ako jej pohreb, alebo neskoršia smrť Télefovej matky Augé.<ref name=":12"/> * ''Achillov útok (panel 30):'' Kľúčový moment mýtu. [[Achilles (mytológia)|Achilles]] (zobrazený zozadu) zasahuje Télefa kopijou do stehna. Télefos je v pohybe obmedzený révou, ktorú mu pod nohy nastražil boh [[Dionýzos]].<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Bitka s Grékmi a Télefovo zranenie"> Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 51.jpg|Pohrebné lôžko (Hiéra alebo Augé). Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 25.jpg|Padlí Skýti, spojenci Mysie. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 30.jpg|Achilles zraňuje Télefa (vľavo dole vidno osudnú révu). Súbor:Berlín Télefo 31.JPG|Zjavenie boha Dionýza, ktorý bitku ovplyvnil. </gallery> </center> === Hľadanie lieku a únos Oresta === Télefova rana sa nehojila, preto sa vybral do veštiarne v Patare. Veštba znela: ''„Čo ranu spôsobilo, to ju aj vylieči.“''<ref name=":23"/> * ''Príchod do Argosu (panely 34 – 40):'' Télefos prichádza inkognito na dvor kráľa [[Agamemnón]]a. Počas hostiny sa odhalí a ukáže svoju hnisajúcu ranu.<ref name=":8"/> * ''Únos Oresta (panel 42):'' Keď naňho Gréci zaútočia, Télefos schmatne malého [[Orestes (Agamemnónov syn)|Oresta]] (Agamemnónovho syna), vyskočí na oltár a vyhráža sa jeho zabitím, ak ho Achilles nevylieči. Achilles nakoniec ranu vyliečil hrdzou zo svojej kopije.<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Télefos v Grécku"> Súbor:Berlín Télefo 32.JPG|Télefos konzultuje veštiareň v Patare. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 34+35.jpg|Príchod Télefa do prístavu Nauplia. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 39+40.jpg|Hostina v Argose, kde sa Télefos odhaľuje. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 42.jpg|Télefos s malým Orestom na oltári. </gallery> </center> === Založenie mesta Pergamon === Záverečné panely vlysu sa vracajú do Malej Ázie a oslavujú vznik dynastie: * ''Stavba oltára (panely 49 a 50):'' Zobrazujú výstavbu oltára, nad ktorým krúži Diov orol. Pri nohách stavby sedia postavy symbolizujúce miestne rieky Sélinous a Kétios, čím je mýtus pevne ukotvený v realite mesta Pergamon.<ref name=":12"/> * ''Záver (panel 48):'' Posledné fragmenty zobrazujú plačku pri pohrebnom lôžku, pravdepodobne pri Télefovej smrti, čím sa uzatvára jeho pozemská cesta a začína sa kult hrdinu-zakladateľa.<ref name=":12"/> <center> <gallery mode="packed" caption="Založenie Pergamu a záver vlysu"> Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 49+50.jpg|Symbolické založenie mesta Pergamon (všimnite si orla). Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 44–46.jpg|Obrad v Dionýzovom posvätnom okrsku. Súbor:Pergamon Altar - Telephus frieze - panel 47-48 8251.jpg|px200|Plačka pri Télefovom lôžku. </gallery> </center> == Archeologický objav a vykopávky == [[Súbor:Pergamon Altar RB.jpg|náhľad|vľavo|Pôvodné miesto oltára na akropole v dnešnej Bergame.]] Zdá sa, že v [[13. storočie|13. storočí]] už oltár ako celistvá stavba neexistoval. Keď byzantský cisár [[Teodor II. (Nikajské cisárstvo)|Teodor II. Laskaris]] navštívil ruiny Pergamu, vo svojich listoch ho vôbec nespomína. Ešte v roku 1811 videl cestovateľ [[Charles Robert Cockerell]] len úlomky, ktoré miestni obyvatelia premieňali na náhrobné kamene.<ref name=":25">{{Citácia knihy | autor = Richard Stoneman | titul = Land of Lost Gods. The Search for Classical Greece | miesto = Londýn | vydavateľ = Hutchinson | rok = 1987 | isbn = 0-09-167140-X | strany = 19, 286 }}</ref> === Carl Humann a prvé nálezy === Nemecký inžinier a architekt [[Carl Humann]] prišiel do Pergamu prvýkrát v roku 1864. Ako zamestnanec firmy svojho brata, ktorá v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] budovala cesty, mal k dispozícii obrovské kapacity: 2000 robotníkov, stovky volov a tiav.<ref name=":26">{{Citácia knihy | autor = Paul MacKendrick | titul = The Greek Stones Speak | miesto = Londýn | vydavateľ = Methuen | rok = 1962 | strany = 346 }}</ref> V roku 1871 objavil v byzantskom múre akropoly mramorovú dosku s reliéfom Giganta. Hoci bol Humann amatér, okamžite rozpoznal výnimočnú umeleckú kvalitu diela, aj keď sa spočiatku mylne domnieval, že vlys patrí neďalekému chrámu Atény.<ref name=":12"/> Zlom nastal v roku 1878, keď [[Alexander Conze]], riaditeľ zbierky antického sochárstva v Berlíne, našiel v antickom spise Lucia Ampelia zmienku o „oltári Gigantov“. Táto indícia umožnila presnú identifikáciu nálezu a nemecká vláda začala vyvíjať diplomatické úsilie na získanie pamiatky.<ref name=":12"/> === Prevoz do Berlína === [[Súbor:Pergamon1882.jpg|náhľad|vpravo|Plán vykopávok z rokov 1880 – 1881.]] V auguste 1878 získalo Nemecko od osmanskej vlády povolenie na vykopávky (''[[firman]]''). Pôvodná dohoda o delení nálezov na tretiny bola vďaka nemeckému diplomatickému vplyvu, politickej slabosti Osmanskej ríše po vojne s Ruskom a platbe 20 000 mariek zmenená v prospech Nemecka, ktoré nakoniec získalo všetky fragmenty oltára.<ref name=":25"/> Vykopávky prebiehali v troch kampaniach ([[1878]] – [[1886]]). Humann čelil obrovským logistickým výzvam: * ''Práca s hradbami:'' Na vyslobodenie oltára z byzantského muriva bolo potrebných 1300 pracovných dní.<ref name=":26"/> * ''Transport:'' Aby 20 mužov znieslo jeden ťažký mramorový panel z akropoly k moru, potrebovali pol dňa. Humann nechal postaviť špeciálnu cestu a nové mólo pre lode.<ref name=":26"/> * ''Maskovanie:'' Aby Osmania nevideli skutočnú krásu nálezov (a prípadne nezmenili názor), Humann nechal na vlysoch byzantský cement a transportoval ich dekorovanou stranou nadol.<ref name=":26"/> Do roku 1901 bolo do Berlína vyvezených 94 panelov vlysu a viac ako 2000 fragmentov.<ref name=":12"/> == Interpretácie účelu oltára == Keďže chýba jasný nápis, vedci predpokladajú rôzne verzie jeho využitia: === Diov oltár === === Komu bol oltár zasvätený? === Identifikácia božstiev, ktorým oltár slúžil, je dodnes predmetom vedeckých diskusií, keďže hlavný dedikačný nápis sa zachoval len v zlomkoch. Existuje niekoľko hlavných teórií: * ''Diov oltár:'' Toto je najrozšírenejšia interpretácia, podľa ktorej sa pamiatka často nazýva „Veľký Diov oltár“. Označenie zaviedol Alexander Conze v roku 1878 na základe textu [[Pausanias (geograf)|Pausania]], ktorý spomína Diov oltár v Pergame.<ref name="str.377-378">{{Citácia knihy | autor = Pausanias | titul = Pausaniás, cesta po Řecku I. | id = 25-039-73 | miesto = Praha | vydavateľ = nakladatelství Svoboda | rok = 1973 | strany = 389-390}}</ref> Neskoršie nálezy však ukázali, že v meste existoval aj iný Diov oltár na hornom trhovisku (agora).<ref name=":12"/> * ''Oltár Atény:'' Keďže oltár stojí na terase priamo pod chrámom bohyne Atény (ochrankyne mesta), mnohí bádatelia ich považujú za jeden náboženský celok. Je pravdepodobné, že oltár bol zasvätený obom – Diovi aj Aténe, ktorí sú ústrednými postavami vlysu.<ref name=":8"/> * ''Oltár dvanástich bohov a zbožšteného Eumena II.:'' Podľa nápisov nájdených v prístave Élaia existoval v Pergame spoločný kult dvanástich olympských bohov a kráľa Eumena II. Historik [[Louis Robert (historik)|Louis Robert]] naznačuje, že Veľký oltár bol centrom tohto kultu. Prítomnosť takmer všetkých hlavných bohov na vlyse a dôležitá úloha Hérakla (otca zakladateľa Télefa) túto hypotézu silne podporujú.<ref name=":15"/> Kráľ Eumenes II. mohol byť k božstvám priradený po svojej smrti (apoteóze) v roku 158 pred Kr.<ref name=":12"/> == Oltár v 20. storočí == === Druhá svetová vojna a sovietska korisť === Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol oltár v roku 1941 z bezpečnostných dôvodov demontovaný a ukrytý v podzemných trezoroch Reichsbanky, neskôr v protileteckom kryte v berlínskej štvrti Tiergarten. Samotná sála Pergamského múzea bola počas spojeneckého bombardovania ťažko poškodená.<ref name=":12"/> V máji 1945 objavili fragmenty oltára sovietske jednotky. V rámci konfiškácie „ulúpeného umenia“ (ako náhradu za vojnové škody spôsobené Nemeckom v ZSSR) bol oltár prevezený do Leningradu (dnes Petrohrad), kde bol uložený v depozitároch [[Ermitáž|Ermitáže]].<ref name=":12"/> === Návrat do Berlína === Keďže Pergamské múzeum sa nachádzalo v sovietskej okupačnej zóne (neskoršia [[Nemecká demokratická republika|NDR]]), Sovietsky zväz sa v roku [[1958]] rozhodol oltár vrátiť „nemeckému ľudu“ ako gesto priateľstva medzi socialistickými štátmi. Na jeseň 1958 bol oltár opäť zostavený vo svojej pôvodnej muzeálnej podobe z predvojnového obdobia.<ref name=":26"/> Rekonštruovaná výstavná sála bola slávnostne otvorená 4. októbra 1959 (pri príležitosti 10. výročia vzniku NDR).<ref name=":8"/> == Odkaz a oltár v súčasnosti == [[Súbor:QUADRIGA, Ostfries, Pergamonaltar, 3-D Rekonstruktion.jpg|náhľad|3D fotografická rekonštrukcia východného vlysu s motívom kvadrigy z projektu „Pergamon 2nd Life“ (foto: [[Angelika Gebhard]]).]] <ref name=":12"/>[[Súbor:Apollo Gruppe Original und Rekonstruktion.jpg|náhľad|vpravo|Originálne fragmenty a umelecká rekonštrukcia Apollónovej skupiny (foto: [[Andrej Alexander]]).]] V roku [[1995]] vyvolalo v Nemecku vlnu kritiky využitie obrazu Pergamského oltára v rámci kandidatúry Berlína na usporiadanie [[Letné olympijské hry 2000|Letných olympijských hier 2000]]. Berlínsky senát vtedy pozval členov výkonného výboru MOV na slávnostnú večeru priamo pred oltár, čo v nemeckej tlači vyvolalo nepríjemné asociácie s podobným krokom nacistického ministra vnútra [[Wilhelm Frick|Wilhelma Fricka]] počas kandidatúry na [[Letné olympijské hry 1936|olympijské hry v roku 1936]].<ref>NOLYMPIA - READER: [https://left-action.de Berlin - NOlympic-city]</ref> [[Súbor:Altar Pérgamo Eos 04.JPG|náhľad|vľavo|150px|Torzo zo zbierky Thomas Howard Arundel, ktoré bolo v roku [[1960]] spätne identifikované a vrátené do južného vlysu.]] V rokoch [[1993]] – [[1994]] prešiel urgentnou reštauráciou Télefov vlys, pri ktorej boli odstránené korodujúce železné spoje panelov. Tieto práce pripravili pôdu pre putovné výstavy v USA a v Ríme, kde bol vlys vystavený napríklad v [[Metropolitan Museum of Art]] v New Yorku či v [[Fine Arts Museums of San Francisco]].<ref name=":27">{{Citácia knihy | priezvisko = Dreyfus | meno = Renee | titul = Pergamon: The Telephos Frieze from the Great Altar | miesto = San Francisco | vydavateľ = Fine Arts Museums of San Francisco | rok = 1996 | isbn = 978-0884010890 }}</ref> Vlysy Gigantomachie boli následne čistené a reštaurované v rokoch 1994 až 2004. Počas týchto prác sa podarilo opraviť niektoré chybné rekonštrukcie z minulosti a doplniť odliatky fragmentov z iných múzeí. Jedným z nich bolo torzo z južného vlysu zo zbierky [[Thomas Howard|Thomasa Howarda]], ktoré bolo zakúpené v Pergame už v roku 1625 a spätne identifikované až v roku 1960.<ref name=":12"/> V rokoch 1998 a 2001 turecký minister kultúry [[İstemihan Talay]] opätovne vzniesol neformálne požiadavky na vrátenie oltára do Turecka. [[Staatliche Museen zu Berlin]] (Štátne múzeá v Berlíne) však, podobne ako iné veľké svetové inštitúcie, repatriáciu antických diel odmietajú s odkazom na legálne nadobudnutie a svetový význam zbierky.<ref>Die Welt: [https://welt.de Pergamon-Altar soll in neuem Glanz erstrahlen]</ref> Umelecký projekt „Pergamon 2nd Life“ (Druhá životnosť oltára), vystavený v rokoch 2013 – 2018 v Moskve a Mníchove, predstavil fiktívnu fotografickú rekonštrukciu chýbajúcich častí Gigantomachie od [[Andrej Alexander|Andreja Alexandra]] a [[Angelika Gebhard|Angeliky Gebhardovej]], čím podnietil diskusiu o modernej interpretácii diela.<ref>MFA Museum fur Abgusse Klassicher Bildwerke: [https://abgussmuseum.de Die zwei Leben des Pergamonaltars]</ref> Od jesene 2014 je oltár kvôli generálnej rekonštrukcii [[Pergamonmuseum|Pergamského múzea]] neprístupný. Aktuálne sa predpokladá, že sála s oltárom by mohla byť pre verejnosť opäť otvorená v roku [[2027]], zatiaľ čo celé múzeum až v roku [[2037]].<ref>Christophe Bourdoiseau: Travaux d'Hercule au musée de Pergame. In: Télérama č. 3833, júl 2023, s. 14.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Pergamon]] * [[Télefos (syn Herakla)|Télefos]] == Externé odkazy == * [https://smb.museum 3D model Pergamského oltára – Staatliche Museen zu Berlin] * [http://uni-heidelberg.de Die Ergebnisse der Ausgrabung zu Pergamon 1880-1881] (digitalizované správy z vykopávok) [[Kategória:Archeologické lokality v Turecku]] [[Kategória:Sedem divov sveta]] [[Kategória:Staroveké grécke sochárstvo]] rh2b5ytre1s8siwpjy9lp6f25yhwwxk 0 750829 8226518 8226015 2026-05-31T07:52:53Z Dixxy 46100 pravopisná chyba 8226518 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Emily Dickinsonová | Popis osoby = americká poetka | Dátum narodenia = {{dátum narodenia|1830|12|10}} | Miesto narodenia = [[Amherst]], [[Spojené štáty americké]] | Zamestnanie = Poetka | Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1886|05|15|1830|12|10}} | Miesto úmrtia = [[Amherst]], [[Spojené štáty americké]] | Portál1 = Literatúra }} [[Súbor:Emily Dickinson daguerreotype (Unrestored).jpg|náhľad|383x383bod|Emily Dickinsonovej dagerotypia]] '''Emily Dickinsonová''' ([[10. december|10. decembra]] [[1830]] [[Amherst]] – [[15. máj|15. mája]] [[1886]] [[Amherst]]) bola americká [[Básnik|poetka]] [[19. storočie|19. storočia]], avšak svojou tvorbou označovaná za jedného z najsúčasnejších, najživších autorov. Väčšina jej diel s výnimkou 13 básní bolo objavené a vydané až po jej smrti. Až v [[20. storočie|20. storočí]] začali vychádzať jej básne v pôvodnom, neupravenom znení. Narodila sa a zomrela v Amherste v štáte [[Massachusetts]]. Napriek tomu, že jej rodina zaujímala významné miesto v spoločnosti, Emily žila a tvorila v samote.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Forman | meno = Robert J. | titul = Emily Dickinson | url = https://salempress.com/Media/SalemPress/samples/dickinson.pdf | dátum prístupu = 2026-05-29}}</ref> Po siedmich rokoch štúdia na amherstskej Akadémii - stredná škola<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emily Dickinson’s Schooling: Amherst Academy – Emily Dickinson Museum | url = https://www.emilydickinsonmuseum.org/emily-dickinson/biography/special-topics/emily-dickinsons-schooling-amherst-academy/ | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = en-US}}</ref>, pokračovala Dickinsonová v [[Mount Holyoke]] Seminary.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emily Dickinson’s Schooling: Mount Holyoke Female Seminary – Emily Dickinson Museum | url = https://www.emilydickinsonmuseum.org/emily-dickinson/biography/special-topics/emily-dickinsons-schooling-mount-holyoke-female-seminary/ | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = en-US}}</ref> V dievčenskom seminári strávila iba rok a potom sa vrátila späť do rodného mesta, ktoré potom už prakticky neopustila. Obyvatelia [[Amherst|Amherstu]] ju považovali za výstredného blázna kvôli jej záľube v nosení bielych šiat<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emily Dickinson’s White Dress – Emily Dickinson Museum | url = https://www.emilydickinsonmuseum.org/emily-dickinson/biography/special-topics/1336-2/ | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = en-US}}</ref>, neochote vítať hostí. Väčšinu priateľstiev udržiavala iba písomnou formou. Bola veľmi samotárska, introvertná, zriedkavo chodila do spoločnosti. Emily Dickinsonová bola veľmi aktívna autorka. Jej tvorba pozostáva z asi 1 800 básní, väčšina z nich bola publikovaná až po jej smrti. Emily sama súhlasila so zverejnením iba siedmich básní. Všetky boli vydané anonymne a pozmenené nakladateľmi, aby zodpovedali vtedajším básnickým normám. Jej básne ignorovali vtedajšie básnické zvyklosti napríklad tým, že používali polovičný rým, boli krátke a málokedy obsahovali názov. Interpunkcia a písanie veľkých písmen sú ďalšie znaky, ktorými sa básne Emily Dickinsonovej líšili od ostatných. Hlavnými témami jej básní sú [[smrť]] a [[nesmrteľnosť]], ktoré tiež dopodrobna rozoberala vo svojich listoch. Jej básne boli objavené jej sestrou Laviniou v roku 1886. Predpokladá sa, že jej príbuzní vedeli o Dickinsovej záujme v literárnu tvorbu. V roku 1890 vydali jej priatelia [[Thomas Wentworth Higginson]] a [[Mabel Loomis Todd|Mabel Loomis Toddová]] prvú básnickú zbierku Emily Dickinsonovej, ktorá bola rovnako ako jej predošlé básne pozmenená, aby zbierka splnila normy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.emilydickinsonmuseum.org/roomitem/mabel-loomis-todd/ | vydavateľ = www.emilydickinsonmuseum.org | dátum prístupu = 2026-05-29}}</ref> Prvú kompletnú a najmenej pozmenenú zbierku vydal [[Thomas H. Johnson|Thomas H.]] [[Thomas H. Johnson|Johnson]] až v roku 1955. Spočiatku bola jej tvorba hrubo kritizovaná, a to najmä na prelome 19. a 20. storočia. V súčasnosti je považovaná za poprednú americkú poetku. == Zaujímavosti == * Zomrela na [[Brightonova choroba|Brightonovu chorobu]], čo je historické pomenovanie pre [[Glomerulonefritída|glumerulonefritídu]], ako túto chorobu poznáme dnes.<ref>{{Citácia periodika|titul="Medicine Posthumous": A New Look at Emily Dickinson's Medical Conditions|url=https://www.jstor.org/stable/366669|periodikum=The New England Quarterly|dátum=1996|dátum prístupu=2026-05-29|ročník=69|číslo=2|strany=299–316|issn=0028-4866|doi=10.2307/366669|meno=Norbert|priezvisko=Hirschhorn|meno2=Polly|priezvisko2=Longsworth}}</ref> * Emily Dickinson je príbuzná pop-speváčke [[Taylor Swiftová|Taylor Swift]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EXCLUSIVE: Taylor Swift and an iconic American poet are related, Ancestry reveals | url = https://www.today.com/popculture/taylor-swift-emily-dickinson-related-rcna141604 | vydavateľ = TODAY.com | dátum vydania = 2024-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = en}}</ref> * Bola vyštudovanou botaničkou, jej vášeň pre kvety často môžeme pozorovať v metaforách jej básní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emily Dickinson’s Herbarium: A Forgotten Treasure at the Intersection of Science and Poetry | url = https://www.themarginalian.org/2017/05/23/emily-dickinson-herbarium/ | dátum vydania = 2017-05-23 | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = en-US | meno = Maria | priezvisko = Popova}}</ref> * Rovnako tak bola aj talentovanou pekárkou, často svojich blízkych obdarovávala práve zákuskami, alebo iným pečivom, ktoré ona sama upiekla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emily Dickinson and Cooking – Emily Dickinson Museum | url = https://www.emilydickinsonmuseum.org/emily-dickinson/biography/special-topics/emily-dickinson-and-cooking/ | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Emily Dickinsonová|25319436}} [[Kategória:Osobnosti na poštových známkach USA]] [[Kategória:Kresťanské osobnosti USA]] [[Kategória:Básnici USA]] 0ax3hyad9dpcd53daqz03orthkepmpf 0 750835 8226262 8226080 2026-05-30T14:33:14Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Architektúra z 2022]] pomocou použitia HotCat 8226262 wikitext text/x-wiki {{Infobox štadión|názov štadiónu=Swiss Life Arena|fotka=Swiss Life Arena 2022 13 51 48 016000.jpeg|štát=Švajčiarsko|poloha=[[Altstetten (Zürich)|Altstetten]], [[Zürich]], [[Švajčiarsko]]|zemepisná dĺžka=8.480031|zemepisná šírka=47.395369|otvorený=18. október 2022 (prvý hokejový zápas)<br/>19. november 2022 (oficiálne otvorenie)|cena výstavby=169 miliónov [[Švajčiarsky frank|CHF]] (187,6 miliónov $)|architekt=[[Caruso St John]]|kapacita=11 157|kluby=[[ZSC Lions]] ([[National League|NL]]) (2022 – súčasnosť)}} '''Swiss Life Arena''' je hokejová a zábavná aréna v štvrti [[Altstetten (Zürich)|Altstetten]] v [[Zürich|Zürichu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]. Nachádza sa približne sedem kilometrov západne od centra Zürichu. Aréna bola slávnostne otvorená v októbri 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul=ZSC Lions have started building their new arena|url=https://swisshockeynews.ch/index.php/shn/11-swiss-ice-hockey/nla/14403-zsc-lions-have-started-building-their-new-arena|periodikum=swisshockeynews.ch|dátum prístupu=2026-05-29|jazyk=en-gb|meno=ZSC|priezvisko=Lions|url archívu=https://web.archive.org/web/20221107213213/https://swisshockeynews.ch/index.php/shn/11-swiss-ice-hockey/nla/14403-zsc-lions-have-started-building-their-new-arena|dátum archivácie=2022-11-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Geschichte | url = https://www.swisslifearena.ch/arena/geschichte/ | vydavateľ = www.swisslifearena.ch | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = de-CH}}</ref> ZSC Lions vyhrali svoj prvý zápas v Swiss Life Arene 18. októbra 2022, keď porazili [[HC Fribourg-Gottéron]] 2:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Geschichte | url = https://www.swisslifearena.ch/arena/geschichte/ | vydavateľ = www.swisslifearena.ch | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = de-CH}}</ref> Aréna v súčasnosti slúži ako domovský štadión tímu [[ZSC Zürich Lions|ZSC Lions]] z [[National League]] (NL) a pojme až 12 000 divákov na hokejové zápasy. == Pozadie == [[Súbor:Swiss Life Arena HAL 011662.jpg|vľavo|náhľad|Swiss Life Arena vo výstavbe v septembri 2020]] Od sezóny 2022/2023 sa Swiss Life Arena stala novou domovskou arénou A-tímu [[ZSC Zürich Lions|ZSC Lions]] v národnej lige, ktorý tu bude ročne odohrať až 40 domácich a medzinárodných zápasov. Aréna bude tiež hostiť zápasy mladých talentov GCK/ZSC Lions. Swiss Life Arena bola navrhnutá ako multifunkčný priestor s modernou infraštruktúrou. Vďaka strmému sklonu sedadiel a kompaktnej konštrukcii je aréna „kotlom“, zameraným na športové a firemné podujatia. [[Swiss Life]], švajčiarsky poskytovateľ dôchodkových a finančných riešení, poskytne aréne svoje meno.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Das neue Zürcher Eishockeystadion heisst Swiss Life Arena | url = https://www.nzz.ch/zuerich/das-neue-eishockeystadion-in-zuerich-heisst-swiss-life-arena-ld.1465053 | vydavateľ = Neue Zürcher Zeitung | dátum vydania = 2019-03-06 | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = de | meno = Ulrich | priezvisko = Pickel}}</ref> Bývalá Swisslife Arena v Luzerne funguje od roku 2014 pod názvom „Eiszentrum Luzern“,<ref>https://www.eiszentrum.ch/home/page.aspx?page_id=608</ref> potom, čo sponzorská zmluva so spoločnosťou [[Swiss Life]] vypršala na konci roku 2012.<ref>{{Citácia periodika|titul=LUZERN: Swisslife-Arena mit neuem Namen|url=https://www.luzernerzeitung.ch/zentralschweiz/luzern/luzern-swisslife-arena-mit-neuem-namen-ld.13888|periodikum=Luzerner Zeitung|dátum prístupu=2026-05-29|jazyk=de-CH}}</ref> == Financovanie == Odhadované náklady na výstavbu Swiss Life Areny sa pohybujú okolo 169 miliónov CHF. Financovanie je nasledovné: 30 miliónov CHF z vlastných zdrojov, 19 miliónov CHF od tretích strán a zostávajúcich 120 miliónov CHF vo forme úveru od mesta Zürich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Übersicht | url = https://www.swisslifearena.ch/arena/uebersicht/ | vydavateľ = www.swisslifearena.ch | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = de-CH}}</ref> Klub ZSC Lions bude okrem prevádzkových príjmov dostávať aj príspevok na prevádzku od mesta vo výške 2 milióny CHF ročne. Zisky budú použité prevažne na amortizáciu a posilnenie vlastného kapitálu. == Otvorenie == ZSC Lions odohrali svoj úvodný zápas v Swiss Life Arene v rámci základnej časti sezóny proti [[HC Fribourg-Gottéron]] 18. októbra 2022. Domáci tím vyhral zápas 2:1 pred vypredaným hľadiskom. == Podujatia == Na tomto štadióne sa budú konať zápasy [[Majstrovstvá Európy v hádzanej|Majstrovstiev Európy v hádzanej mužov 2028]]. V roku 2026 bude Švajčiarsko hostiť [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|Majstrovstvá sveta IIHF 2026]], pričom hlavným dejiskom bude štadión Swiss Life Arena v Zürichu. {| |[[Súbor:The back straight of the Swiss Life Arena during a National League match between the ZSC Lions and SC Bern.jpg|stred|200x200bod]] |[[Súbor:SWISS ARENA 20221002 16987.jpg|stred|230x230bod]] |[[Súbor:Swiss Life Arena in Zurich Jan 2026 DSC02160.jpg|stred|200x200bod]] |[[Súbor:Swiss Life Arena in Zurich Jan 2026 DSC02106.jpg|stred|200x200bod]] |- | style="text-align:center;" |Vypredaná tribúna s dvojitými radmi sedadiel počas zápasu medzi ZSC Lions a SC Bern (2022) | style="text-align:center;" |„Kotol“ štadióna krátko pred otvorením (október 2022) | style="text-align:center;" |Ľadový hokej vo švajčiarskej národnej lige: ZSC Lions nastúpia 31. januára 2026 v Swiss Life Arene proti EV Zug. | style="text-align:center;" |Miesto konania Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji IIHF 2026. Turnaj sa bude konať v Swiss Life Arene v Zürichu a v BCF Arene vo Fribourgu. |} == Zdroj == {{Preklad|en|Swiss Life Arena|1355236156}} == Referencie == [[Kategória:Hokejové štadióny vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Stavby v Zürichu]] [[Kategória:Architektúra z 2022]] 8v2k9de20yhp84k9u02lkflyzq5t292 0 750845 8226459 8226040 2026-05-31T00:47:14Z Evernit 160276 /* Historické súvislosti */ wikilink 8226459 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Filmovú tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[filmové umenie|hraný film]] |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1967|1967]] |- | '''Počet udelených cien''' | 34 |- | '''Počet udelených prémií''' | 49 |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Filmovú tvorbu''', inokedy '''Hraný film''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a&nbsp;prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Do&nbsp;roku [[Igric 1997|1997]] bola známa aj ako '''Oblasť hraného filmu''', od&nbsp;roku [[Igric 1998|1998]] je štatutárne klasifikovaná už ako '''Hraná filmová tvorba pre kiná'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané v&nbsp;domácich [[filmové dielo|celovečerných kinofilmoch]]. Na rozdiel od titulnej ceny, ktorá sa udeľuje bez ohľadu na [[povolanie (zamestnanie)|konkrétne profesie]] odmeňovaných [[umelec|tvorcov]], vedľajšie prémie sú garantované len [[filmový režisér|filmovým režisérom]], [[scenár]]istom alebo [[kameraman]]om.<ref name=Št2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 22.2.2016) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2–3) a „B – Tvorivé prémie“ (ods. 7) |dátum vydania = 22.02.2016 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2017-03-03 }}</ref> V&nbsp;minulosti však boli tieto prípustné takisto v&nbsp;zastúpení [[hudobný skladateľ|hudobných skladateľov]], [[zvukový inžinier|zvukových inžinierov]], [[strihač]]ov, [[kostým|kostýmových návrhárov]] či iných zástupcov [[výtvarné umenie|výtvarného umenia]].<ref name=Št2008/><ref name=Št2011/> Vyjme devatich ceremónií je počnúc rokom [[Igric 2016|2016]] odovzdávaná pravidelne. Odhliadnuc od historickej éry ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]), kedy trofej mohli obdržať početní laureáti,<ref name=kinoinformácie/> ju v&nbsp;aktuálnej podobe udeľujú výlučne singulárnemu [[víťaz]]ovi na ročník. Najviac ocenení v&nbsp;tejto kategórii obdržal [[Martin Šulík]] – štyrikrát za réžiu (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]], [[Igric 2001|2001]], [[Igric 2019|2019]] a [[Igric 2021|2021]]), raz tiež ako spoluator scenára ([[Igric 2016|2016]]). [[Juraj Jakubisko]] mu sekunduje s&nbsp;tromi soškami (1968–1969 a&nbsp;[[Igric 2009|2009]]), tento vždy za rôzne tvorivé výkony. == Historické súvislosti == V porovnaní s tradičnými [[filmové ocenenie|filmovými cenami]], pojem „[[kategória]]“ nemožno v&nbsp;prípade Igricov vždy formulovať striktne kategoricky – do roku [[Igric 1997|1997]] sa tieto výročné ocenenia odovzdávali ešte v&nbsp;tzv. „[[oblasť|oblastiach]]“. [[Organizačný predpis|Pôvodný štatút]] súťaže navyše nevymedzoval jediného výhradného laureáta na oblasť či kategóriu,<ref name=kinoinformácie>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Kinoinformácia č. 3 |url = |lokácia = (s. 6–8) |dátum vydania = 22.12.1969 |poznámka = Občasník, redig. Š. Vraštiak |dátum prístupu = 05.04.2026 |vydavateľ = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] }}</ref> jednak sa jej vedľajší predmet záujmu časom rozšíril aj o udeľovanie [[odmena|prémií]] (od r.&nbsp;[[Igric 1993|1993]]) – týchto už s&nbsp;čiastočne obmenenými termínmi i&nbsp;v&nbsp;dodatočných disciplínach ([[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatná TV tvorba]], [[Prémia za Teóriu a kritiku|Teória a kritika]], [[Prémia za Študentskú tvorbu|Študentská tvorba]], [[Prémia za Tvorbu digitálnych diskov|Tvorba digitálnych diskov]]).<ref name=Št2008>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008) |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |lokácia = „III. Tvorivé prémie“ (ods. 1) |poznámka = |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15 }}</ref><ref name=Št2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = „III. Tvorivé prémie“ (ods. 1) |poznámka = |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04 }}</ref> Následkom voľnejšieho rázu, širokého záberu, inokedy variabilne definovaným pojmom naprieč ročníkmi, tak v&nbsp;ranej ére súťaže dochádzalo sprvu ku kumulatívnemu udeľovaniu hlavných cien, hoci s&nbsp;podružným rozlišovaním odmeňovaných výkonov („subkategórií“), kým v&nbsp;tej novodobej samotné kategórie neraz presahovali i&nbsp;do iných [[filmový žáner|filmových žánrov]] či súťažných oblastí.<ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | titul = Cena za každú cenu? | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = | ročník = 2 | číslo = 9 | strany = 22–24 | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/ | dátum prístupu = 2024-02-17 | issn = 1335-8286 | poznámky = s. 22, stĺ. 1 (kategorizácia cien); s. 22, stĺ. 2 (časté zmeny štatútu/oceňovanie TV diel); s. 23, stĺ. 1–2 (fúzia žánrov) |url archívu = https://web.archive.org/web/20240217152641/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/ |dátum archivácie = 2024-02-17 }}</ref> U Filmovej tvorby tak došlo k hybridným situáciám predovšetkým v&nbsp;dvoch prípadoch: * v prvom, keď sa [[Martin Slivka|Slivka]] stal nekonvenčným držiteľom „[[Igric za Celoživotné dielo|čestnej ceny]]“ za oblasť [[dokumentárny film|dokumentárneho filmu]] ad litteram ([[Igric 1995|1995]])<ref name=VýPr1995/> * v druhom pre zmenu ocenením [[Jozef Šimončič (kameraman)|Šimončiča]] za kameramanský výkon v&nbsp;českom [[televízny film|televíznom filme]] ([[Igric 2002|2002]]).{{#tag:ref|Zdroje s dostupnými výsledkami z r. 2002 médium ako také u oceneného diela nešpecifikujú.<ref name=VýPr2002/><ref name=Gašparovičová/> Podľa titulkov samotného filmu tento vyrobila [[Česká televize|ČT]] bez prípadnej koprodukcie.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''Samota'' © [[Česká televize|ČT]] 2001, Tvůrčí skupina Alice Nemanské a Heleny Slavíkové, scénář: Jiří Bednář, vedoucí produkce: Ilona Jirásková, kamera: Dodo Šimončič, úprava scénáře a režie: Jaroslav Brabec.</ref>|group="p."}} K obdobným situáciám však dochádzalo aj u prémií. Jedna v&nbsp;roku [[Igric 1996|1996]], kedy ju dostal iný kameraman ([[Juraj Lipták|Lipták]])<ref name=VýPr1996/><ref name=AlAl/> a&nbsp;za iný TV počin,<ref name=AlAl/> ďalšie v&nbsp;roku [[Igric 2003|2003]], keď sa porota rozhodla udeliť dvojici hercov ([[Július Satinský|Satinský]]–[[Kristína Svarinská|Svarinská]]) prémie nad rámec [[Igric za Herecký výkon|ich vlastnej kategórie]].<ref name=KrRa/><ref name=DáPaNaNaDu/> V&nbsp;[[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa pri podobných príležitostiach udeľovali početné, alebo tie Osobitné<ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1994/> (viď [[Igric za Televíznu tvorbu|Tele]]/[[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokutvorbu]]). === Názvy kategórie/oblasti v priebehu ročníkov === Štatúty z [[20. storočie|minulého storočia]] nie sú dochované, súdiac z&nbsp;protokolov pravidelne zverejňovaných svojho času aj v&nbsp;denníku ''[[SME]]'' bol však [[Igric 1998|9. ročník]] (1998) vôbec prvým, ktorý prezentoval kategóriu pod názvom <u>Hraná filmová tvorba pre kiná</u>.<ref name=VýPr1998/> Samotné prémie v&nbsp;tomto žánri sa v&nbsp;tom roku paradoxne stále odovzdávali za <u>Hraný film</u><ref name=VýPr1998/><ref name=OrPi/>– teda pod termínom zavedeným ešte v&nbsp;predchádzajúcich ročníkoch súťaže, nech už jej historických (1967<ref name=PaZá/><ref name=TaPrMe/>–1969<ref name=HÉ-Vrastiak/>) alebo tých neskorších (od r. 1993), hoci vtedy menovite za <u>Oblasť hraného filmu</u>.<ref name=VýPr1993/><ref name=VýPr1994/><ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1997/> Počnúc rokom [[Igric 2006|2006]] všetky [[tlačová správa|tlačové správy]] organizátora s&nbsp;medziročnými výsledkami ocenení, publikované už zväčša v&nbsp;online-revue slovenských filmových novinárov ''Film Press'', používajú u&nbsp;kategórie označenie <u>Hraná tvorba pre kiná</u> (vyjme r. [[Igric 2022|2022]]), neraz tiež v&nbsp;kombinácii s&nbsp;jej nekráteným, štatutárnym pomenovaním (v&nbsp;r.&nbsp;2006<ref name=Barabáš/>–[[Igric 2007|2007]]<ref name=VýPr2007-LF/>a&nbsp;[[Igric 2020|2020]]<ref name=VýPr2020/> až 2022<ref name=VýPr2021/><ref name=VýPr2022/>) zároveň. V&nbsp;ojedinelých ročníkoch sa obzvlásť u&nbsp;prémií vyskytli aj iné [[alias]]y ako <u>Hraný film pre kiná</u> (2022)<ref name=VýPr2022/>či <u>Hraný film do kín</u> ([[Igric 2023|2023]]).<ref name=VýPr2023/> Vzhľadom k minimálnemu vyhlasovaniu hlavnej ceny v&nbsp;90. rokoch u kinofilmov, a&nbsp;to z&nbsp;dôvodu dlhodobej stagnácie ich výroby, prípadné odchýlky v&nbsp;jej vtedajšom názve je možné konfrontovať len u&nbsp;dvoch ročníkov, presnejšie 1995 a&nbsp;1996. V&nbsp;oboch prípadoch sa Igric odovzdával za <u>Filmovú (a&nbsp;televíznu) tvorbu</u><ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1996/> v&nbsp;závislosti na médiu, respektíve príslušnej oblasti či kategórii. == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so&nbsp;zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * '''[[Štefan Uher]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Panna zázračnica]]'')'''<ref name=PaZá>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Panna zázračnica |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000183-Panna-zazracnica-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Š. Uhrovi za réžiu, Dominikovi Tatarkovi za scenár, Iljovi Zeljenkovi za hudbu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207171100/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000183-Panna-zazracnica-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> * '''[[Dominik Tatarka]] – [[scenár]] (''Panna zázračnica'')'''<ref name=PaZá/> * '''[[Vincent Rosinec]]{{#tag:ref|Rosinec ako jediný v&nbsp;histórii súťaže bol formálne ocenený za oblasť Detského filmu.<ref name=Koliesko/> Vzhľadom k&nbsp;hranej forme víťazného diela bol v&nbsp;prehľade pričlenený k Filmovej tvorbe. Žiadny iný zo súťažných titulov v&nbsp;tom roku nebol odmenený v&nbsp;rovnakej kategórii za kameru.|group="p."}}– [[filmová kamera|kamera]] (''[[Koliesko]]''^SF)'''<ref name=Koliesko>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Koliesko |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000097-Koliesko-hrany-film/ |lokácia = „Igric 1966 v oblasti detského filmu Vincentovi Rosincovi za kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114153/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000097-Koliesko-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> * '''[[Ilja Zeljenka]]{{#tag:ref|Oficálny web kredituje chybne Zeljenku i&nbsp;za hudbu k&nbsp;''Ohnivým riekam,''<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> za ktorú bol v&nbsp;oblasti Krátkeho filmu ocenenený [[Ladislav Kupkovič|Kupkovič]].<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v&nbsp;rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k&nbsp;udeleným cenám a&nbsp;vynecháva r.&nbsp;„1993“)''</span>}}</ref><ref name=OhRi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ohnivé rieky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Ladislavovi Kupkovičovi za hudbu“ |dátum vydania = 17.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114402/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref><ref name=HÉ-Vrastiak/> Ostatného tvorcu uvedený zdroj vo&nbsp;svojom zozname ocenených filmov s&nbsp;príslušnými výkonmi neuvádza vôbec.|group="p."}}– [[filmová hudba|hudba]] (''Panna zázračnica'')'''<ref name=PaZá/> * '''[[Viliam Polónyi]] – [[hlavná postava|herecký výkon]] (''[[Tango pre medveďa]]'')'''<ref name=TaPrMe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tango pre medveďa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Viliamovi Polónyimu za herecký výkon“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113542/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | * '''[[Juraj Jakubisko]]{{#tag:ref|Oficiálny web kredituje chybne Jakubiska i&nbsp;za kameru prvého diela,<ref name=HÉ-web/> bol však spoluautorom scenára.<ref name=KrRo/> ZatiaĽ čo ročenka LF u&nbsp;zvyšného titulu kredituje umelca iba v&nbsp;zastúpení dlhometrážneho filmu ''Zbehovia a pútnici'' (z&nbsp;r.&nbsp;1969), k tomu výlučne za réžiu a s chybným rokom ocenenia<ref name=LF/> – pravdepodobne zámenou so stredometrážnou verziou ''Zbehovia'' (z&nbsp;r.&nbsp;1968).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zbehovia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-344683-Zbehovia-hrany-film/ |lokácia = PH – druh, žáner, forma |poznámka = „stredometrážne filmy“ |dátum vydania = 24.02.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114551/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-344683-Zbehovia-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Kristove roky]]''){{•}} réžia/kamera (''[[Zbehovia a pútnici|Zbehovia]]''^SF)'''<ref name=KrRo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kristove roky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000105-Kristove-roky-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 J. Jakubiskovi za réžiu filmu ''Kristove roky'' a za réžiu a kameru stredometrážneho filmu ''Zbehovia''. Igric 1967 Igorovi Lutherovi za kameru filmu ''Kristove roky''“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250126105708/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000105-Kristove-roky-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-26 }}</ref> * '''[[Alfonz Bednár]]{{#tag:ref|Ročenka LF kredituje Bednára iba za scenár.<ref name=LF/>|group="p."}}– [[námet]]/scenár (''[[Tri dcéry]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tri dcéry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000295-Tri-dcery-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Alfonzovi Bednárovi za námet a scenár“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251211214402/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000295-Tri-dcery-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-12-11 }}</ref> * '''[[Igor Luther]] – kamera (''Kristove roky'')'''<ref name=KrRo/> * '''Ilja Zeljenka – hudba (''[[Drak sa vracia]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Drak sa vracia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000045-Drak-sa-vracia-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Iljovi Zeljenkovi za hudbu k filmu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250419201942/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000045-Drak-sa-vracia-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-04-19 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * '''Juraj Jakubisko – réžia/scenár/kamera (''[[Zbehovia a pútnici]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zbehovia a pútnici |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000345-Zbehovia-a-putnici-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 J. Jakubiskovi za scenár, réžiu a kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241226041154/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000345-Zbehovia-a-putnici-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-12-26 }}</ref> |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''Pravda'' uvádza meno umelca chybne (ako „Milan Štrba“).<ref name=VýPr1993/>|group="p."}}– kamera (''[[Všetko čo mám rád (film)|Všetko čo mám rád]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1993>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i&nbsp;faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Miloslav Luther]] – réžia (''[[Anjel milosrdenstva]]'')<ref name=AnMi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Anjel milosrdenstva |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000004-Anjel-milosrdenstva-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti hraného filmu za réžiu Miloslavovi Lutherovi [...], Prémia v oblasti hraného filmu za kameru Vladimírovi Hollošovi“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063424/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000004-Anjel-milosrdenstva-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Holloš]] – kamera (''Anjel milosrdenstva'')<ref name=AnMi/> | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * '''[[Martin Slivka]]– celoživotné dielo (dokumentárna tvorba a etnológia)'''{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME'' uvádza u čestnej ceny oblasť dokumentárnej tvorby a&nbsp;„etnológie“,<ref name=VýPr1995/> ročenka LF „etnografie“.<ref name=LF/>|group="p."}} ** <span style="color:silver">''udelené iba osobitné prémie''</span> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * '''[[Martin Šulík]] – réžia (''[[Záhrada (film)|Záhrada]]'')'''<ref name=Záhrada>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Záhrada |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric režisérovi Martinovi Šulíkovi za film ''Záhrada'' [...] a Prémia v oblasti hraného filmu Mariánovi Labudovi za [...] herecký pozoruhodný výkon v úlohe otca“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000013/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marián Labuda]] – herecký výkon (''Záhrada'')<ref name=Záhrada/> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lipták]] – kamera (''[[Albert Škarvan#Albert Škarvan vo filme|Albert, Albert]]''^'''TV''')<ref name=AlAl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = Heslár > Albert, Albert [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081715-Albert-Albert-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti hraného filmu Jurajovi Liptákovi za kameru“ |dátum vydania = 16.02.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111417/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081715-Albert-Albert-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a TV tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <span style="color:silver">''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené''</span><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = HLADÍK, Dalibor |titul = Filmové ocenenia Igric s pečiatkou pesimizmu |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu |lokácia = |poznámka = „v oblasti celovečernej hranej tvorby si po dôkladnom zvážení nevybrala z dvoch [...] kandidátov“ |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115215/https://www.sme.sk/nezaradene/c/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia (''[[Orbis Pictus]]'')<ref name=OrPi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Orbis pictus |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000173-Orbis-pictus-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraný film režisérovi Martinovi Šulíkovi [...] a Prémia v kategórii hraný film kameramanovi Martinovi Štrbovi“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112720/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000173-Orbis-pictus-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''Orbis Pictus'')<ref name=OrPi/> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balco]] – réžia (''[[Rivers of Babylon (film)|Rivers of Babylon]]'')<ref name=RiOfBa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rivers of Babylon |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Vlado Balco za réžiu [...], Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Martin Štrba za kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115358/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''Rivers of Babylon'')<ref name=RiOfBa/> | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – kamera (''[[Všichni moji blízcí]]'')<ref name=VšMoBl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Všichni moji blízcí |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011919-Vsichni-moji-blizci-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná - Jozef Šimončič za kameru [...], Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná - Patrik Pašš a Alena Pätoprstá za strih“ |dátum vydania = 15.03.2006 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115529/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011919-Vsichni-moji-blizci-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Pašš]] a [[Alena Pätoprstá]] – [[strihač|strih]] (''Všichni moji blízcí'')<ref name=VšMoBl/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Krajinka (film)|Krajinka]]'')'''<ref name=Krajinka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Krajinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii hranej filmovej tvorby pre kiná Martinovi Šulíkovi za réžiu [...], Prémia v kategórii hranej filmovej tvorby Petrovi Mojžišovi za zvuk“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115631/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ondrej Šulaj]] – scenár (''[[Sokoliar Tomáš]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sokoliar Tomáš |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011422-Sokoliar-Tomas-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hranej filmovej tvorby Ondrejovi Šulajovi za scenár“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170523093332/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011422-Sokoliar-Tomas-hrany-film/ |dátum archivácie = 2017-05-23 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Mojžiš]] – [[zvukový inžinier|zvuk]] (''Krajinka'')<ref name=Krajinka/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''Jozef Šimončič{{#tag:ref|Ročenka LF menovaného medzi ocenenými neuvádza.<ref name=LF/> Protokol cien zverejnený v&nbsp;mesačníku ''Film.sk'',<ref name=VýPr2002/> denníku ''SME''<ref name=vt-ve>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = vt; ve |titul = Art Film: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov |url = https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 23.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110726/https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> i&nbsp;reportáž v&nbsp;''Hospodárskom denníku''<ref name=Gašparovičová>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Horúco na Art Filme |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.24+Domace+50 |lokácia = |poznámka = „Igrica za hraný kinofilm si odniesol kameraman Dodo Šimončič za kameru českého filmu Samota“ |dátum vydania = 24.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111011/https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.24+Domace+50 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> jeho ocenenie potvrdzujú.|group="p."}}– kamera (''[[Samota (film)|Samota]]''^TV)''' ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Juraj Nvota]] – réžia (''[[Kruté radosti]]'')'''<ref name=KrRa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kruté radosti |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Juraj Nvota za réžiu [...], Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Július Satinský in memoriam za posledný film, za humanistický prínos hereckej kreácie“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111627/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Július Satinský]]^'''†'''– posledný film (''Kruté radosti'')<ref name=KrRa/> ** <u>Prémia</u>: [[Kristína Svarinská]] – prvý film (''[[Dážď padá na naše duše]]'')<ref name=DáPaNaNaDu>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dážď padá na naše duše |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Kristína Svarinská za prvý film, mimoriadny detský herecký výkon“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207183238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (ods. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Tina Diosi]] – námet/scenár (''[[Neverné hry]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nevěrné hry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná -Tina Diosi za námet a scenár“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Kaščák]] a [[Slavomír Solovic|Slavo Solovic]] – hudba (''[[Zostane to medzi nami]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zostane to medzi nami |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011414-Zostane-to-medzi-nami-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Michal Kaščák a Slavo Solovic za hudbu“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120924/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011414-Zostane-to-medzi-nami-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Jozef Šimončič – kamera (''[[Jesenná (zato) silná láska]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Jesenná (zato) silná láska |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011410-Jesenna-zato-silna-laska-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Dodo Šimončič za kameru“ |dátum vydania = 23.11.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121029/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011410-Jesenna-zato-silna-laska-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Ďuriš]] – kamera (''[[Post coitum]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Alexander Šurkala]] – kamera (''[[O dve slabiky pozadu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > O dve slabiky pozadu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011417-O-dve-slabiky-pozadu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná Alexandrovi Šurkalovi za striedme obrazové zvýraznenie atmosféry príbehu“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121449/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011417-O-dve-slabiky-pozadu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''[[Marek Leščák]] a Martin Šulík – scenár (''[[Slnečný štát]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slnečný štát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Marek Leščák a Martin Šulík za scenáristické zobrazenie [...]“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122159/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Galvánek]] – kamera (''[[Šílení]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Šílení |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019323-sileni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Juraj Galvánek za mimoriadny kameramanský výkon“ |dátum vydania = 25.01.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251115113259/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019323-sileni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-11-15 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&nbsp;rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Čorba]] – [[výtvarné umenie|kostýmy]] (''[[Obsluhoval jsem anglického krále]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Obsluhoval jsem anglického krále |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná Milanovi Čorbovi za návrhy dobových kostýmov“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122342/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''[[Hezké chvílky bez záruky]]'')<ref name=VýPr2007-LF>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Výročné ceny Literárneho fondu za rok 2006 |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |lokácia = Ceny IGRIC 2006 |poznámka = <span style="color:silver">''(protokol v&nbsp;nadpise uvádza chybný rok ceremónie zámenou s&nbsp;predošlým)''</span> |dátum vydania = 2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = LitFond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240709054440/http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |dátum archivácie = 2024-07-09}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''Juraj Nvota – réžia (''[[Muzika]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Muzika |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Nvota za réžiu“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122938/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Repka]] – réžia/scenár (''[[Návrat bocianov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Návrat bocianov |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Martin Repka za scenár a réžiu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028185649/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Lančarič]] – réžia (''[[Rozhovor s nepriateľom]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rozhovor s nepriateľom |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029667-Rozhovor-s-nepriatelom-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Patrik Lančarič za réžiu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123053/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029667-Rozhovor-s-nepriatelom-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''Juraj Jakubisko – [[výtvarné umenie|výtvarná koncepcia]] (''[[Bathory (film)|Bathory]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bathory |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036345-Bathory-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Jakubisko (výtvarná koncepcia“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240815164902/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036345-Bathory-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-08-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Viktor Csudai]] – réžia (''[[Veľký rešpekt]]'')<ref name=VeRe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Veľký rešpekt |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-053673-Velky-respekt-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Viktor Csudai (réžia [...], Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Štefan Bučka (kamera [...]“ |dátum vydania = 24.03.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123304/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-053673-Velky-respekt-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Štefan Bučka]] – kamera (''Veľký rešpekt'')<ref name=VeRe/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Ján Ďuriš – kamera (''[[Nedodržaný sľub]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nedodržaný sľub |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ján Ďuriš za kameru“ |dátum vydania = 08.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221001210459/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balko]] – réžia (''[[Pokoj v duši]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pokoj v duši |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Vladimír Balko za réžiu“ |dátum vydania = 13.02.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124205600/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mira Fornay]] – réžia/scenár (''[[Líštičky]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Líštičky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-053678-Listicky-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Mira Fornay za scenár a réžiu“ |dátum vydania = 24.03.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123412/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-053678-Listicky-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''[[Mariana Čengel Solčanská]] – réžia (''[[Legenda o lietajúcom Cypriánovi]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Legenda o lietajúcom Cypriánovi |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-067163-Legenda-o-lietajucom-Cyprianovi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Mariana Čengel Solčanská za réžiu“ |dátum vydania = 14.03.2011 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123657/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-067163-Legenda-o-lietajucom-Cyprianovi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''[[Občiansky preukaz (film)|Občiansky preukaz]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Občanský průkaz |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090545-Obcansky-prukaz-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Martin Štrba za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123850/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090545-Obcansky-prukaz-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''[[Zuzana Liová]] – réžia/scenár (''[[Dom (film)|Dom]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jakub Kroner]] – réžia (''[[Lóve (film)|Lóve]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Lóve |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Jakub Kroner za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Slivka]] – scenár (''[[eŠteBák]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > eŠteBák |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090735-esteBak-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Ľubomír Slivka za scenár“ |dátum vydania = 15.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124129/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090735-esteBak-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''Ján Ďuriš – kamera (''[[7 dní hriechov]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 7 dní hříchů |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ján Ďuriš za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221006142832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Iveta Grófová]] – réžia (''[[Až do mesta Aš]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Až do mesta Aš |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129459-Az-do-mesta-As-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Iveta Grófová za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240815213152/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129459-Az-do-mesta-As-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-08-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Krasnohorský]] – réžia (''[[Tigre v meste]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tigre v meste |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090741-Tigre-v-meste-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Krasnohorský za réžiu“ |dátum vydania = 15.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124235/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090741-Tigre-v-meste-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''[[Tomáš Juríček]] – kamera (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kandidát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná – Tomáš Juríček za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Mariana Čengel Solčanská – réžia (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Miluj ma alebo odíď |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná – Mariana Čengel Solčanská za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Miloslav Luther – réžia (''[[Krok do tmy]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Finta]] – kamera (''[[Láska na vlásku]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''[[Marko Škop]] – réžia (''[[Eva Nová]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – réžia (''[[Čistič]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] – kamera (''[[Koza (film)|Koza]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''Martin Štrba – kamera (''[[Masaryk (film)|Masaryk]]'')''' ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Martin Žiaran]] – kamera (''[[Čiara (film)|Čiara]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Čiara |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257102-ciara-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú filmovú tvorbu - Martin Žiaran za kameru“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130004/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257102-ciara-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – réžia (''[[Nina (film)|Nina]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Lehotský za réžiu“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[György Kristóf]] – scenár (''[[Out (film)|Out]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Out |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - György Kristóf za scenár“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130214/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Timotej Križka]] – kamera (''[[DOGG]]'': „Duet“^'''KF''') ** <u>Prémia</u>: [[Daniel Rihák]] – réžia (''[[Výlet (film)|Výlet]]''^'''KF/ŠF''') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''[[Norbert Držiak|Noro Držiak]] – réžia (''[[Cesta do nemožna]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Marko Škop – réžia (''[[Nech je svetlo]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Šlauka (režisér)|Juraj Šlauka]] – réžia (''[[Punk je hned!]]'') | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Muž so zajačími ušami]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Peter Bebjak – réžia (''[[Správa (film)|Správa]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Peter Kerekes]] – réžia (''[[Cenzorka]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Martin Kollár – kamera (''Cenzorka'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''Peter Bebjak – réžia (''[[Tieňohra]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ivo Trajkov]] – réžia (''[[Piargy]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Ivan Ostrochovský]] a [[Pavol Pekarčík]]''' – réžia (''[[Svetloplachosť]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Svetloplachosť |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-331670-Svetloplachost-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ivan Ostrochovský, Peter Pekarčík za réžiu“ |dátum vydania = 17.01.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-331670-Svetloplachost-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mátyás Prikler]] – réžia (''[[Moc (film)|Moc]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''Miloslav Luther – scenár (''[[Spiaci účet]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Martin Žiaran{{#tag:ref|S prihliadnutím na TV seriál ''[[Čas nádejí]]''.<ref name=VýPr2025/>|group="p."}}– kamera (''[[Vlny (film z roku 2024)|Vlny]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo<!--{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument{{•}} --> <br /> ^'''†''' [[in memoriam]] |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 5 cien * [[Martin Šulík]] (4×réžia, 1×scenár) ; 3 ceny * [[Juraj Jakubisko]] (réžia, réžia/kamera, výtvarné návrhy) ; 2 ceny * [[Ilja Zeljenka]] (hudba) * [[Juraj Nvota]] (réžia) * [[Ján Ďuriš]] (kamera) {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 5 prémií * [[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]] (kamera) ; 2 prémie * [[Peter Bebjak]] (réžia) * [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] (kamera) * [[Miloslav Luther]] (réžia) * [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] (kamera) {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Filmovú hranú tvorbu}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Filmová tvorba]] 27wc9yccz7jcubvl1lxtkej705g7ssv 8226464 8226459 2026-05-31T01:08:44Z Evernit 160276 /* Historické súvislosti */ wikilink opr. 8226464 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Filmovú tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[filmové umenie|hraný film]] |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1967|1967]] |- | '''Počet udelených cien''' | 34 |- | '''Počet udelených prémií''' | 49 |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Filmovú tvorbu''', inokedy '''Hraný film''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a&nbsp;prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Do&nbsp;roku [[Igric 1997|1997]] bola známa aj ako '''Oblasť hraného filmu''', od&nbsp;roku [[Igric 1998|1998]] je štatutárne klasifikovaná už ako '''Hraná filmová tvorba pre kiná'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané v&nbsp;domácich [[filmové dielo|celovečerných kinofilmoch]]. Na rozdiel od titulnej ceny, ktorá sa udeľuje bez ohľadu na [[povolanie (zamestnanie)|konkrétne profesie]] odmeňovaných [[umelec|tvorcov]], vedľajšie prémie sú garantované len [[filmový režisér|filmovým režisérom]], [[scenár]]istom alebo [[kameraman]]om.<ref name=Št2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 22.2.2016) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2–3) a „B – Tvorivé prémie“ (ods. 7) |dátum vydania = 22.02.2016 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2017-03-03 }}</ref> V&nbsp;minulosti však boli tieto prípustné takisto v&nbsp;zastúpení [[hudobný skladateľ|hudobných skladateľov]], [[zvukový inžinier|zvukových inžinierov]], [[strihač]]ov, [[kostým|kostýmových návrhárov]] či iných zástupcov [[výtvarné umenie|výtvarného umenia]].<ref name=Št2008/><ref name=Št2011/> Vyjme devatich ceremónií je počnúc rokom [[Igric 2016|2016]] odovzdávaná pravidelne. Odhliadnuc od historickej éry ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]), kedy trofej mohli obdržať početní laureáti,<ref name=kinoinformácie/> ju v&nbsp;aktuálnej podobe udeľujú výlučne singulárnemu [[víťaz]]ovi na ročník. Najviac ocenení v&nbsp;tejto kategórii obdržal [[Martin Šulík]] – štyrikrát za réžiu (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]], [[Igric 2001|2001]], [[Igric 2019|2019]] a [[Igric 2021|2021]]), raz tiež ako spoluator scenára ([[Igric 2016|2016]]). [[Juraj Jakubisko]] mu sekunduje s&nbsp;tromi soškami (1968–1969 a&nbsp;[[Igric 2009|2009]]), tento vždy za rôzne tvorivé výkony. == Historické súvislosti == V porovnaní s tradičnými [[filmové ocenenie|filmovými cenami]], pojem „[[kategória]]“ nemožno v&nbsp;prípade Igricov vždy formulovať striktne kategoricky – do roku [[Igric 1997|1997]] sa tieto výročné ocenenia odovzdávali ešte v&nbsp;tzv. „[[oblasť|oblastiach]]“. [[Organizačný predpis|Pôvodný štatút]] súťaže navyše nevymedzoval jediného výhradného laureáta na oblasť či kategóriu,<ref name=kinoinformácie>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Kinoinformácia č. 3 |url = |lokácia = (s. 6–8) |dátum vydania = 22.12.1969 |poznámka = Občasník, redig. Š. Vraštiak |dátum prístupu = 05.04.2026 |vydavateľ = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] }}</ref> jednak sa jej vedľajší predmet záujmu časom rozšíril aj o udeľovanie [[odmena|prémií]] (od r.&nbsp;[[Igric 1993|1993]]) – týchto už s&nbsp;čiastočne obmenenými termínmi i&nbsp;v&nbsp;dodatočných disciplínach ([[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatná TV tvorba]], [[Prémia za Teóriu a kritiku|Teória a kritika]], [[Prémia za Študentskú tvorbu|Študentská tvorba]], [[Prémia za Tvorbu digitálnych diskov|Tvorba digitálnych diskov]]).<ref name=Št2008>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008) |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |lokácia = „III. Tvorivé prémie“ (ods. 1) |poznámka = |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15 }}</ref><ref name=Št2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = „III. Tvorivé prémie“ (ods. 1) |poznámka = |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04 }}</ref> Následkom voľnejšieho rázu, širokého záberu, inokedy variabilne definovaným pojmom naprieč ročníkmi, tak v&nbsp;ranej ére súťaže dochádzalo sprvu ku kumulatívnemu udeľovaniu hlavných cien, hoci s&nbsp;podružným rozlišovaním odmeňovaných výkonov („subkategórií“), kým v&nbsp;tej novodobej samotné kategórie neraz presahovali i&nbsp;do iných [[filmový žáner|filmových žánrov]] či súťažných oblastí.<ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | titul = Cena za každú cenu? | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = | ročník = 2 | číslo = 9 | strany = 22–24 | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/ | dátum prístupu = 2024-02-17 | issn = 1335-8286 | poznámky = s. 22, stĺ. 1 (kategorizácia cien); s. 22, stĺ. 2 (časté zmeny štatútu/oceňovanie TV diel); s. 23, stĺ. 1–2 (fúzia žánrov) |url archívu = https://web.archive.org/web/20240217152641/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/ |dátum archivácie = 2024-02-17 }}</ref> U Filmovej tvorby tak došlo k hybridným situáciám predovšetkým v&nbsp;dvoch prípadoch: * v prvom, keď sa [[Martin Slivka|Slivka]] stal nekonvenčným držiteľom „[[Igric za Celoživotné dielo|čestnej ceny]]“ za oblasť [[dokumentárny film|dokumentárneho filmu]] ad litteram ([[Igric 1995|1995]])<ref name=VýPr1995/> * v druhom pre zmenu ocenením [[Jozef Šimončič (kameraman)|Šimončiča]] za kameramanský výkon v&nbsp;českom [[televízny film|televíznom filme]] ([[Igric 2002|2002]]).{{#tag:ref|Zdroje s dostupnými výsledkami z r. 2002 médium ako také u oceneného diela nešpecifikujú.<ref name=VýPr2002/><ref name=Gašparovičová/> Podľa titulkov samotného filmu tento vyrobila [[Česká televize|ČT]] bez prípadnej koprodukcie.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''Samota'' © [[Česká televize|ČT]] 2001, Tvůrčí skupina Alice Nemanské a Heleny Slavíkové, scénář: Jiří Bednář, vedoucí produkce: Ilona Jirásková, kamera: Dodo Šimončič, úprava scénáře a režie: Jaroslav Brabec.</ref>|group="p."}} K obdobným situáciám však dochádzalo aj u prémií. Jedna v&nbsp;roku [[Igric 1996|1996]], kedy ju dostal iný kameraman ([[Juraj Lipták|Lipták]])<ref name=VýPr1996/><ref name=AlAl/> a&nbsp;za iný TV počin,<ref name=AlAl/> ďalšie v&nbsp;roku [[Igric 2003|2003]], keď sa porota rozhodla udeliť dvojici hercov ([[Július Satinský|Satinský]]–[[Kristína Svarinská|Svarinská]]) prémie nad rámec [[Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|ich vlastnej kategórie]].<ref name=KrRa/><ref name=DáPaNaNaDu/> V&nbsp;[[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa pri podobných príležitostiach udeľovali početné, alebo tie Osobitné<ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1994/> (viď [[Igric za Televíznu tvorbu|Tele]]/[[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokutvorbu]]). === Názvy kategórie/oblasti v priebehu ročníkov === Štatúty z [[20. storočie|minulého storočia]] nie sú dochované, súdiac z&nbsp;protokolov pravidelne zverejňovaných svojho času aj v&nbsp;denníku ''[[SME]]'' bol však [[Igric 1998|9. ročník]] (1998) vôbec prvým, ktorý prezentoval kategóriu pod názvom <u>Hraná filmová tvorba pre kiná</u>.<ref name=VýPr1998/> Samotné prémie v&nbsp;tomto žánri sa v&nbsp;tom roku paradoxne stále odovzdávali za <u>Hraný film</u><ref name=VýPr1998/><ref name=OrPi/>– teda pod termínom zavedeným ešte v&nbsp;predchádzajúcich ročníkoch súťaže, nech už jej historických (1967<ref name=PaZá/><ref name=TaPrMe/>–1969<ref name=HÉ-Vrastiak/>) alebo tých neskorších (od r. 1993), hoci vtedy menovite za <u>Oblasť hraného filmu</u>.<ref name=VýPr1993/><ref name=VýPr1994/><ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1997/> Počnúc rokom [[Igric 2006|2006]] všetky [[tlačová správa|tlačové správy]] organizátora s&nbsp;medziročnými výsledkami ocenení, publikované už zväčša v&nbsp;online-revue slovenských filmových novinárov ''Film Press'', používajú u&nbsp;kategórie označenie <u>Hraná tvorba pre kiná</u> (vyjme r. [[Igric 2022|2022]]), neraz tiež v&nbsp;kombinácii s&nbsp;jej nekráteným, štatutárnym pomenovaním (v&nbsp;r.&nbsp;2006<ref name=Barabáš/>–[[Igric 2007|2007]]<ref name=VýPr2007-LF/>a&nbsp;[[Igric 2020|2020]]<ref name=VýPr2020/> až 2022<ref name=VýPr2021/><ref name=VýPr2022/>) zároveň. V&nbsp;ojedinelých ročníkoch sa obzvlásť u&nbsp;prémií vyskytli aj iné [[alias]]y ako <u>Hraný film pre kiná</u> (2022)<ref name=VýPr2022/>či <u>Hraný film do kín</u> ([[Igric 2023|2023]]).<ref name=VýPr2023/> Vzhľadom k minimálnemu vyhlasovaniu hlavnej ceny v&nbsp;90. rokoch u kinofilmov, a&nbsp;to z&nbsp;dôvodu dlhodobej stagnácie ich výroby, prípadné odchýlky v&nbsp;jej vtedajšom názve je možné konfrontovať len u&nbsp;dvoch ročníkov, presnejšie 1995 a&nbsp;1996. V&nbsp;oboch prípadoch sa Igric odovzdával za <u>Filmovú (a&nbsp;televíznu) tvorbu</u><ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1996/> v&nbsp;závislosti na médiu, respektíve príslušnej oblasti či kategórii. == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so&nbsp;zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * '''[[Štefan Uher]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Panna zázračnica]]'')'''<ref name=PaZá>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Panna zázračnica |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000183-Panna-zazracnica-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Š. Uhrovi za réžiu, Dominikovi Tatarkovi za scenár, Iljovi Zeljenkovi za hudbu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207171100/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000183-Panna-zazracnica-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> * '''[[Dominik Tatarka]] – [[scenár]] (''Panna zázračnica'')'''<ref name=PaZá/> * '''[[Vincent Rosinec]]{{#tag:ref|Rosinec ako jediný v&nbsp;histórii súťaže bol formálne ocenený za oblasť Detského filmu.<ref name=Koliesko/> Vzhľadom k&nbsp;hranej forme víťazného diela bol v&nbsp;prehľade pričlenený k Filmovej tvorbe. Žiadny iný zo súťažných titulov v&nbsp;tom roku nebol odmenený v&nbsp;rovnakej kategórii za kameru.|group="p."}}– [[filmová kamera|kamera]] (''[[Koliesko]]''^SF)'''<ref name=Koliesko>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Koliesko |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000097-Koliesko-hrany-film/ |lokácia = „Igric 1966 v oblasti detského filmu Vincentovi Rosincovi za kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114153/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000097-Koliesko-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> * '''[[Ilja Zeljenka]]{{#tag:ref|Oficálny web kredituje chybne Zeljenku i&nbsp;za hudbu k&nbsp;''Ohnivým riekam,''<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> za ktorú bol v&nbsp;oblasti Krátkeho filmu ocenenený [[Ladislav Kupkovič|Kupkovič]].<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v&nbsp;rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k&nbsp;udeleným cenám a&nbsp;vynecháva r.&nbsp;„1993“)''</span>}}</ref><ref name=OhRi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ohnivé rieky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Ladislavovi Kupkovičovi za hudbu“ |dátum vydania = 17.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114402/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref><ref name=HÉ-Vrastiak/> Ostatného tvorcu uvedený zdroj vo&nbsp;svojom zozname ocenených filmov s&nbsp;príslušnými výkonmi neuvádza vôbec.|group="p."}}– [[filmová hudba|hudba]] (''Panna zázračnica'')'''<ref name=PaZá/> * '''[[Viliam Polónyi]] – [[hlavná postava|herecký výkon]] (''[[Tango pre medveďa]]'')'''<ref name=TaPrMe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tango pre medveďa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Viliamovi Polónyimu za herecký výkon“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113542/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | * '''[[Juraj Jakubisko]]{{#tag:ref|Oficiálny web kredituje chybne Jakubiska i&nbsp;za kameru prvého diela,<ref name=HÉ-web/> bol však spoluautorom scenára.<ref name=KrRo/> ZatiaĽ čo ročenka LF u&nbsp;zvyšného titulu kredituje umelca iba v&nbsp;zastúpení dlhometrážneho filmu ''Zbehovia a pútnici'' (z&nbsp;r.&nbsp;1969), k tomu výlučne za réžiu a s chybným rokom ocenenia<ref name=LF/> – pravdepodobne zámenou so stredometrážnou verziou ''Zbehovia'' (z&nbsp;r.&nbsp;1968).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zbehovia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-344683-Zbehovia-hrany-film/ |lokácia = PH – druh, žáner, forma |poznámka = „stredometrážne filmy“ |dátum vydania = 24.02.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114551/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-344683-Zbehovia-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Kristove roky]]''){{•}} réžia/kamera (''[[Zbehovia a pútnici|Zbehovia]]''^SF)'''<ref name=KrRo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kristove roky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000105-Kristove-roky-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 J. Jakubiskovi za réžiu filmu ''Kristove roky'' a za réžiu a kameru stredometrážneho filmu ''Zbehovia''. Igric 1967 Igorovi Lutherovi za kameru filmu ''Kristove roky''“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250126105708/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000105-Kristove-roky-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-26 }}</ref> * '''[[Alfonz Bednár]]{{#tag:ref|Ročenka LF kredituje Bednára iba za scenár.<ref name=LF/>|group="p."}}– [[námet]]/scenár (''[[Tri dcéry]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tri dcéry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000295-Tri-dcery-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Alfonzovi Bednárovi za námet a scenár“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251211214402/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000295-Tri-dcery-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-12-11 }}</ref> * '''[[Igor Luther]] – kamera (''Kristove roky'')'''<ref name=KrRo/> * '''Ilja Zeljenka – hudba (''[[Drak sa vracia]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Drak sa vracia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000045-Drak-sa-vracia-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Iljovi Zeljenkovi za hudbu k filmu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250419201942/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000045-Drak-sa-vracia-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-04-19 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * '''Juraj Jakubisko – réžia/scenár/kamera (''[[Zbehovia a pútnici]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zbehovia a pútnici |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000345-Zbehovia-a-putnici-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 J. Jakubiskovi za scenár, réžiu a kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241226041154/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000345-Zbehovia-a-putnici-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-12-26 }}</ref> |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''Pravda'' uvádza meno umelca chybne (ako „Milan Štrba“).<ref name=VýPr1993/>|group="p."}}– kamera (''[[Všetko čo mám rád (film)|Všetko čo mám rád]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1993>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i&nbsp;faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Miloslav Luther]] – réžia (''[[Anjel milosrdenstva]]'')<ref name=AnMi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Anjel milosrdenstva |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000004-Anjel-milosrdenstva-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti hraného filmu za réžiu Miloslavovi Lutherovi [...], Prémia v oblasti hraného filmu za kameru Vladimírovi Hollošovi“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063424/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000004-Anjel-milosrdenstva-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Holloš]] – kamera (''Anjel milosrdenstva'')<ref name=AnMi/> | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * '''[[Martin Slivka]]– celoživotné dielo (dokumentárna tvorba a etnológia)'''{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME'' uvádza u čestnej ceny oblasť dokumentárnej tvorby a&nbsp;„etnológie“,<ref name=VýPr1995/> ročenka LF „etnografie“.<ref name=LF/>|group="p."}} ** <span style="color:silver">''udelené iba osobitné prémie''</span> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * '''[[Martin Šulík]] – réžia (''[[Záhrada (film)|Záhrada]]'')'''<ref name=Záhrada>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Záhrada |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric režisérovi Martinovi Šulíkovi za film ''Záhrada'' [...] a Prémia v oblasti hraného filmu Mariánovi Labudovi za [...] herecký pozoruhodný výkon v úlohe otca“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000013/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marián Labuda]] – herecký výkon (''Záhrada'')<ref name=Záhrada/> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lipták]] – kamera (''[[Albert Škarvan#Albert Škarvan vo filme|Albert, Albert]]''^'''TV''')<ref name=AlAl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = Heslár > Albert, Albert [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081715-Albert-Albert-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti hraného filmu Jurajovi Liptákovi za kameru“ |dátum vydania = 16.02.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111417/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081715-Albert-Albert-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a TV tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <span style="color:silver">''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené''</span><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = HLADÍK, Dalibor |titul = Filmové ocenenia Igric s pečiatkou pesimizmu |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu |lokácia = |poznámka = „v oblasti celovečernej hranej tvorby si po dôkladnom zvážení nevybrala z dvoch [...] kandidátov“ |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115215/https://www.sme.sk/nezaradene/c/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia (''[[Orbis Pictus]]'')<ref name=OrPi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Orbis pictus |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000173-Orbis-pictus-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraný film režisérovi Martinovi Šulíkovi [...] a Prémia v kategórii hraný film kameramanovi Martinovi Štrbovi“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112720/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000173-Orbis-pictus-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''Orbis Pictus'')<ref name=OrPi/> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balco]] – réžia (''[[Rivers of Babylon (film)|Rivers of Babylon]]'')<ref name=RiOfBa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rivers of Babylon |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Vlado Balco za réžiu [...], Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Martin Štrba za kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115358/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''Rivers of Babylon'')<ref name=RiOfBa/> | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – kamera (''[[Všichni moji blízcí]]'')<ref name=VšMoBl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Všichni moji blízcí |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011919-Vsichni-moji-blizci-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná - Jozef Šimončič za kameru [...], Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná - Patrik Pašš a Alena Pätoprstá za strih“ |dátum vydania = 15.03.2006 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115529/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011919-Vsichni-moji-blizci-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Pašš]] a [[Alena Pätoprstá]] – [[strihač|strih]] (''Všichni moji blízcí'')<ref name=VšMoBl/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Krajinka (film)|Krajinka]]'')'''<ref name=Krajinka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Krajinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii hranej filmovej tvorby pre kiná Martinovi Šulíkovi za réžiu [...], Prémia v kategórii hranej filmovej tvorby Petrovi Mojžišovi za zvuk“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115631/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ondrej Šulaj]] – scenár (''[[Sokoliar Tomáš]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sokoliar Tomáš |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011422-Sokoliar-Tomas-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hranej filmovej tvorby Ondrejovi Šulajovi za scenár“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170523093332/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011422-Sokoliar-Tomas-hrany-film/ |dátum archivácie = 2017-05-23 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Mojžiš]] – [[zvukový inžinier|zvuk]] (''Krajinka'')<ref name=Krajinka/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''Jozef Šimončič{{#tag:ref|Ročenka LF menovaného medzi ocenenými neuvádza.<ref name=LF/> Protokol cien zverejnený v&nbsp;mesačníku ''Film.sk'',<ref name=VýPr2002/> denníku ''SME''<ref name=vt-ve>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = vt; ve |titul = Art Film: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov |url = https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 23.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110726/https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> i&nbsp;reportáž v&nbsp;''Hospodárskom denníku''<ref name=Gašparovičová>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Horúco na Art Filme |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.24+Domace+50 |lokácia = |poznámka = „Igrica za hraný kinofilm si odniesol kameraman Dodo Šimončič za kameru českého filmu Samota“ |dátum vydania = 24.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111011/https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.24+Domace+50 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> jeho ocenenie potvrdzujú.|group="p."}}– kamera (''[[Samota (film)|Samota]]''^TV)''' ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Juraj Nvota]] – réžia (''[[Kruté radosti]]'')'''<ref name=KrRa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kruté radosti |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Juraj Nvota za réžiu [...], Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Július Satinský in memoriam za posledný film, za humanistický prínos hereckej kreácie“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111627/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Július Satinský]]^'''†'''– posledný film (''Kruté radosti'')<ref name=KrRa/> ** <u>Prémia</u>: [[Kristína Svarinská]] – prvý film (''[[Dážď padá na naše duše]]'')<ref name=DáPaNaNaDu>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dážď padá na naše duše |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Kristína Svarinská za prvý film, mimoriadny detský herecký výkon“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207183238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (ods. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Tina Diosi]] – námet/scenár (''[[Neverné hry]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nevěrné hry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná -Tina Diosi za námet a scenár“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Kaščák]] a [[Slavomír Solovic|Slavo Solovic]] – hudba (''[[Zostane to medzi nami]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zostane to medzi nami |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011414-Zostane-to-medzi-nami-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Michal Kaščák a Slavo Solovic za hudbu“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120924/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011414-Zostane-to-medzi-nami-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Jozef Šimončič – kamera (''[[Jesenná (zato) silná láska]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Jesenná (zato) silná láska |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011410-Jesenna-zato-silna-laska-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Dodo Šimončič za kameru“ |dátum vydania = 23.11.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121029/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011410-Jesenna-zato-silna-laska-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Ďuriš]] – kamera (''[[Post coitum]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Alexander Šurkala]] – kamera (''[[O dve slabiky pozadu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > O dve slabiky pozadu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011417-O-dve-slabiky-pozadu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná Alexandrovi Šurkalovi za striedme obrazové zvýraznenie atmosféry príbehu“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121449/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011417-O-dve-slabiky-pozadu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''[[Marek Leščák]] a Martin Šulík – scenár (''[[Slnečný štát]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slnečný štát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Marek Leščák a Martin Šulík za scenáristické zobrazenie [...]“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122159/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Galvánek]] – kamera (''[[Šílení]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Šílení |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019323-sileni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Juraj Galvánek za mimoriadny kameramanský výkon“ |dátum vydania = 25.01.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251115113259/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019323-sileni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-11-15 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&nbsp;rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Čorba]] – [[výtvarné umenie|kostýmy]] (''[[Obsluhoval jsem anglického krále]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Obsluhoval jsem anglického krále |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná Milanovi Čorbovi za návrhy dobových kostýmov“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122342/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''[[Hezké chvílky bez záruky]]'')<ref name=VýPr2007-LF>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Výročné ceny Literárneho fondu za rok 2006 |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |lokácia = Ceny IGRIC 2006 |poznámka = <span style="color:silver">''(protokol v&nbsp;nadpise uvádza chybný rok ceremónie zámenou s&nbsp;predošlým)''</span> |dátum vydania = 2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = LitFond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240709054440/http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |dátum archivácie = 2024-07-09}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''Juraj Nvota – réžia (''[[Muzika]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Muzika |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Nvota za réžiu“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122938/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Repka]] – réžia/scenár (''[[Návrat bocianov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Návrat bocianov |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Martin Repka za scenár a réžiu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028185649/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Lančarič]] – réžia (''[[Rozhovor s nepriateľom]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rozhovor s nepriateľom |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029667-Rozhovor-s-nepriatelom-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Patrik Lančarič za réžiu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123053/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029667-Rozhovor-s-nepriatelom-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''Juraj Jakubisko – [[výtvarné umenie|výtvarná koncepcia]] (''[[Bathory (film)|Bathory]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bathory |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036345-Bathory-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Jakubisko (výtvarná koncepcia“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240815164902/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036345-Bathory-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-08-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Viktor Csudai]] – réžia (''[[Veľký rešpekt]]'')<ref name=VeRe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Veľký rešpekt |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-053673-Velky-respekt-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Viktor Csudai (réžia [...], Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Štefan Bučka (kamera [...]“ |dátum vydania = 24.03.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123304/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-053673-Velky-respekt-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Štefan Bučka]] – kamera (''Veľký rešpekt'')<ref name=VeRe/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Ján Ďuriš – kamera (''[[Nedodržaný sľub]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nedodržaný sľub |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ján Ďuriš za kameru“ |dátum vydania = 08.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221001210459/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balko]] – réžia (''[[Pokoj v duši]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pokoj v duši |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Vladimír Balko za réžiu“ |dátum vydania = 13.02.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124205600/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mira Fornay]] – réžia/scenár (''[[Líštičky]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Líštičky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-053678-Listicky-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Mira Fornay za scenár a réžiu“ |dátum vydania = 24.03.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123412/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-053678-Listicky-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''[[Mariana Čengel Solčanská]] – réžia (''[[Legenda o lietajúcom Cypriánovi]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Legenda o lietajúcom Cypriánovi |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-067163-Legenda-o-lietajucom-Cyprianovi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Mariana Čengel Solčanská za réžiu“ |dátum vydania = 14.03.2011 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123657/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-067163-Legenda-o-lietajucom-Cyprianovi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''[[Občiansky preukaz (film)|Občiansky preukaz]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Občanský průkaz |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090545-Obcansky-prukaz-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Martin Štrba za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123850/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090545-Obcansky-prukaz-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''[[Zuzana Liová]] – réžia/scenár (''[[Dom (film)|Dom]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jakub Kroner]] – réžia (''[[Lóve (film)|Lóve]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Lóve |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Jakub Kroner za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Slivka]] – scenár (''[[eŠteBák]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > eŠteBák |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090735-esteBak-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Ľubomír Slivka za scenár“ |dátum vydania = 15.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124129/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090735-esteBak-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''Ján Ďuriš – kamera (''[[7 dní hriechov]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 7 dní hříchů |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ján Ďuriš za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221006142832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Iveta Grófová]] – réžia (''[[Až do mesta Aš]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Až do mesta Aš |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129459-Az-do-mesta-As-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Iveta Grófová za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240815213152/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129459-Az-do-mesta-As-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-08-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Krasnohorský]] – réžia (''[[Tigre v meste]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tigre v meste |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090741-Tigre-v-meste-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Krasnohorský za réžiu“ |dátum vydania = 15.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124235/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090741-Tigre-v-meste-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''[[Tomáš Juríček]] – kamera (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kandidát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná – Tomáš Juríček za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Mariana Čengel Solčanská – réžia (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Miluj ma alebo odíď |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná – Mariana Čengel Solčanská za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Miloslav Luther – réžia (''[[Krok do tmy]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Finta]] – kamera (''[[Láska na vlásku]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''[[Marko Škop]] – réžia (''[[Eva Nová]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – réžia (''[[Čistič]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] – kamera (''[[Koza (film)|Koza]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''Martin Štrba – kamera (''[[Masaryk (film)|Masaryk]]'')''' ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Martin Žiaran]] – kamera (''[[Čiara (film)|Čiara]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Čiara |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257102-ciara-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú filmovú tvorbu - Martin Žiaran za kameru“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130004/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257102-ciara-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – réžia (''[[Nina (film)|Nina]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Lehotský za réžiu“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[György Kristóf]] – scenár (''[[Out (film)|Out]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Out |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - György Kristóf za scenár“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130214/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Timotej Križka]] – kamera (''[[DOGG]]'': „Duet“^'''KF''') ** <u>Prémia</u>: [[Daniel Rihák]] – réžia (''[[Výlet (film)|Výlet]]''^'''KF/ŠF''') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''[[Norbert Držiak|Noro Držiak]] – réžia (''[[Cesta do nemožna]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Marko Škop – réžia (''[[Nech je svetlo]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Šlauka (režisér)|Juraj Šlauka]] – réžia (''[[Punk je hned!]]'') | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Muž so zajačími ušami]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Peter Bebjak – réžia (''[[Správa (film)|Správa]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Peter Kerekes]] – réžia (''[[Cenzorka]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Martin Kollár – kamera (''Cenzorka'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''Peter Bebjak – réžia (''[[Tieňohra]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ivo Trajkov]] – réžia (''[[Piargy]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Ivan Ostrochovský]] a [[Pavol Pekarčík]]''' – réžia (''[[Svetloplachosť]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Svetloplachosť |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-331670-Svetloplachost-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ivan Ostrochovský, Peter Pekarčík za réžiu“ |dátum vydania = 17.01.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-331670-Svetloplachost-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mátyás Prikler]] – réžia (''[[Moc (film)|Moc]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''Miloslav Luther – scenár (''[[Spiaci účet]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Martin Žiaran{{#tag:ref|S prihliadnutím na TV seriál ''[[Čas nádejí]]''.<ref name=VýPr2025/>|group="p."}}– kamera (''[[Vlny (film z roku 2024)|Vlny]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo<!--{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument{{•}} --> <br /> ^'''†''' [[in memoriam]] |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 5 cien * [[Martin Šulík]] (4×réžia, 1×scenár) ; 3 ceny * [[Juraj Jakubisko]] (réžia, réžia/kamera, výtvarné návrhy) ; 2 ceny * [[Ilja Zeljenka]] (hudba) * [[Juraj Nvota]] (réžia) * [[Ján Ďuriš]] (kamera) {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 5 prémií * [[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]] (kamera) ; 2 prémie * [[Peter Bebjak]] (réžia) * [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] (kamera) * [[Miloslav Luther]] (réžia) * [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] (kamera) {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Filmovú hranú tvorbu}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Filmová tvorba]] qojpmogq0s4f936r7iln4duhu5in3g0 8226469 8226464 2026-05-31T01:41:31Z Evernit 160276 u 8226469 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Filmovú tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[filmové umenie|hraný film]] |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1967|1967]] |- | '''Počet udelených cien''' | 34 |- | '''Počet udelených prémií''' | 49 |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Filmovú tvorbu''', inokedy '''Hraný film''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a&nbsp;prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Do&nbsp;roku [[Igric 1997|1997]] bola známa aj ako '''Oblasť hraného filmu''', od&nbsp;roku [[Igric 1998|1998]] je štatutárne klasifikovaná už ako '''Hraná filmová tvorba pre kiná'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané v&nbsp;domácich [[filmové dielo|celovečerných kinofilmoch]]. Na rozdiel od titulnej ceny, ktorá sa udeľuje bez ohľadu na [[povolanie (zamestnanie)|konkrétne profesie]] odmeňovaných [[umelec|tvorcov]], vedľajšie prémie sú garantované len [[filmový režisér|filmovým režisérom]], [[scenár]]istom alebo [[kameraman]]om.<ref name=Št2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 22.2.2016) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2–3) a „B – Tvorivé prémie“ (ods. 7) |dátum vydania = 22.02.2016 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2017-03-03 }}</ref> V&nbsp;minulosti však boli tieto prípustné takisto v&nbsp;zastúpení [[hudobný skladateľ|hudobných skladateľov]], [[zvukový inžinier|zvukových inžinierov]], [[strihač]]ov, [[kostým|kostýmových návrhárov]] či iných zástupcov [[výtvarné umenie|výtvarného umenia]].<ref name=Št2008/><ref name=Št2011/> Vyjme devatich ceremónií je počnúc rokom [[Igric 2016|2016]] odovzdávaná pravidelne. Odhliadnuc od historickej éry ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]), kedy trofej mohli obdržať početní laureáti,<ref name=kinoinformácie/> ju v&nbsp;aktuálnej podobe udeľujú výlučne singulárnemu [[víťaz]]ovi na ročník. Najviac ocenení v&nbsp;tejto kategórii obdržal [[Martin Šulík]] – štyrikrát za réžiu (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]], [[Igric 2001|2001]], [[Igric 2019|2019]] a [[Igric 2021|2021]]), raz tiež ako spoluautor scenára ([[Igric 2016|2016]]). [[Juraj Jakubisko]] mu sekunduje s&nbsp;tromi soškami (1968–1969 a&nbsp;[[Igric 2009|2009]]), tento vždy za rôzne tvorivé výkony. == Historické súvislosti == V porovnaní s tradičnými [[filmové ocenenie|filmovými cenami]], pojem „[[kategória]]“ nemožno v&nbsp;prípade Igricov vždy formulovať striktne kategoricky – do roku [[Igric 1997|1997]] sa tieto výročné ocenenia odovzdávali ešte v&nbsp;tzv. „[[oblasť|oblastiach]]“. [[Organizačný predpis|Pôvodný štatút]] súťaže navyše nevymedzoval jediného výhradného laureáta na oblasť či kategóriu,<ref name=kinoinformácie>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Kinoinformácia č. 3 |url = |lokácia = (s. 6–8) |dátum vydania = 22.12.1969 |poznámka = Občasník, redig. Š. Vraštiak |dátum prístupu = 05.04.2026 |vydavateľ = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] }}</ref> jednak sa jej vedľajší predmet záujmu časom rozšíril aj o udeľovanie [[odmena|prémií]] (od r.&nbsp;[[Igric 1993|1993]]) – týchto už s&nbsp;čiastočne obmenenými termínmi i&nbsp;v&nbsp;dodatočných disciplínach ([[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatná TV tvorba]], [[Prémia za Teóriu a kritiku|Teória a kritika]], [[Prémia za Študentskú tvorbu|Študentská tvorba]], [[Prémia za Tvorbu digitálnych diskov|Tvorba digitálnych diskov]]).<ref name=Št2008>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008) |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |lokácia = „III. Tvorivé prémie“ (ods. 1) |poznámka = |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15 }}</ref><ref name=Št2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = „III. Tvorivé prémie“ (ods. 1) |poznámka = |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04 }}</ref> Následkom voľnejšieho rázu, širokého záberu, inokedy variabilne definovaným pojmom naprieč ročníkmi, tak v&nbsp;ranej ére súťaže dochádzalo sprvu ku kumulatívnemu udeľovaniu hlavných cien, hoci s&nbsp;podružným rozlišovaním odmeňovaných výkonov („subkategórií“), kým v&nbsp;tej novodobej samotné kategórie neraz presahovali i&nbsp;do iných [[filmový žáner|filmových žánrov]] či súťažných oblastí.<ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | titul = Cena za každú cenu? | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = | ročník = 2 | číslo = 9 | strany = 22–24 | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/ | dátum prístupu = 2024-02-17 | issn = 1335-8286 | poznámky = s. 22, stĺ. 1 (kategorizácia cien); s. 22, stĺ. 2 (časté zmeny štatútu/oceňovanie TV diel); s. 23, stĺ. 1–2 (fúzia žánrov) |url archívu = https://web.archive.org/web/20240217152641/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/ |dátum archivácie = 2024-02-17 }}</ref> U Filmovej tvorby tak došlo k hybridným situáciám predovšetkým v&nbsp;dvoch prípadoch: * v prvom, keď sa [[Martin Slivka|Slivka]] stal nekonvenčným držiteľom „[[Igric za Celoživotné dielo|čestnej ceny]]“ za oblasť [[dokumentárny film|dokumentárneho filmu]] ad litteram ([[Igric 1995|1995]])<ref name=VýPr1995/> * v druhom pre zmenu ocenením [[Jozef Šimončič (kameraman)|Šimončiča]] za kameramanský výkon v&nbsp;českom [[televízny film|televíznom filme]] ([[Igric 2002|2002]]).{{#tag:ref|Zdroje s dostupnými výsledkami z r. 2002 médium ako také u oceneného diela nešpecifikujú.<ref name=VýPr2002/><ref name=Gašparovičová/> Podľa titulkov samotného filmu tento vyrobila [[Česká televize|ČT]] bez prípadnej koprodukcie.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''Samota'' © [[Česká televize|ČT]] 2001, Tvůrčí skupina Alice Nemanské a Heleny Slavíkové, scénář: Jiří Bednář, vedoucí produkce: Ilona Jirásková, kamera: Dodo Šimončič, úprava scénáře a režie: Jaroslav Brabec.</ref>|group="p."}} K obdobným situáciám však dochádzalo aj u prémií. Jedna v&nbsp;roku [[Igric 1996|1996]], kedy ju dostal iný kameraman ([[Juraj Lipták|Lipták]])<ref name=VýPr1996/><ref name=AlAl/> a&nbsp;za iný TV počin,<ref name=AlAl/> ďalšie v&nbsp;roku [[Igric 2003|2003]], keď sa porota rozhodla udeliť dvojici hercov ([[Július Satinský|Satinský]]–[[Kristína Svarinská|Svarinská]]) prémie nad rámec [[Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|ich vlastnej kategórie]].<ref name=KrRa/><ref name=DáPaNaNaDu/> V&nbsp;[[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa pri podobných príležitostiach udeľovali početné, alebo tie Osobitné<ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1994/> (viď [[Igric za Televíznu tvorbu|Tele]]/[[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokutvorbu]]). === Názvy kategórie/oblasti v priebehu ročníkov === Štatúty z [[20. storočie|minulého storočia]] nie sú dochované, súdiac z&nbsp;protokolov pravidelne zverejňovaných svojho času aj v&nbsp;denníku ''[[SME]]'' bol však [[Igric 1998|9. ročník]] (1998) vôbec prvým, ktorý prezentoval kategóriu pod názvom <u>Hraná filmová tvorba pre kiná</u>.<ref name=VýPr1998/> Samotné prémie v&nbsp;tomto žánri sa v&nbsp;tom roku paradoxne stále odovzdávali za <u>Hraný film</u><ref name=VýPr1998/><ref name=OrPi/>– teda pod termínom zavedeným ešte v&nbsp;predchádzajúcich ročníkoch súťaže, nech už jej historických (1967<ref name=PaZá/><ref name=TaPrMe/>–1969<ref name=HÉ-Vrastiak/>) alebo tých neskorších (od r. 1993), hoci vtedy menovite za <u>Oblasť hraného filmu</u>.<ref name=VýPr1993/><ref name=VýPr1994/><ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1997/> Počnúc rokom [[Igric 2006|2006]] všetky [[tlačová správa|tlačové správy]] organizátora s&nbsp;medziročnými výsledkami ocenení, publikované už zväčša v&nbsp;online-revue slovenských filmových novinárov ''Film Press'', používajú u&nbsp;kategórie označenie <u>Hraná tvorba pre kiná</u> (vyjme r. [[Igric 2022|2022]]), neraz tiež v&nbsp;kombinácii s&nbsp;jej nekráteným, štatutárnym pomenovaním (v&nbsp;r.&nbsp;2006<ref name=Barabáš/>–[[Igric 2007|2007]]<ref name=VýPr2007-LF/>a&nbsp;[[Igric 2020|2020]]<ref name=VýPr2020/> až 2022<ref name=VýPr2021/><ref name=VýPr2022/>) zároveň. V&nbsp;ojedinelých ročníkoch sa obzvlásť u&nbsp;prémií vyskytli aj iné [[alias]]y ako <u>Hraný film pre kiná</u> (2022)<ref name=VýPr2022/>či <u>Hraný film do kín</u> ([[Igric 2023|2023]]).<ref name=VýPr2023/> Vzhľadom k minimálnemu vyhlasovaniu hlavnej ceny v&nbsp;90. rokoch u kinofilmov, a&nbsp;to z&nbsp;dôvodu dlhodobej stagnácie ich výroby, prípadné odchýlky v&nbsp;jej vtedajšom názve je možné konfrontovať len u&nbsp;dvoch ročníkov, presnejšie 1995 a&nbsp;1996. V&nbsp;oboch prípadoch sa Igric odovzdával za <u>Filmovú (a&nbsp;televíznu) tvorbu</u><ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1996/> v&nbsp;závislosti na médiu, respektíve príslušnej oblasti či kategórii. == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so&nbsp;zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * '''[[Štefan Uher]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Panna zázračnica]]'')'''<ref name=PaZá>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Panna zázračnica |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000183-Panna-zazracnica-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Š. Uhrovi za réžiu, Dominikovi Tatarkovi za scenár, Iljovi Zeljenkovi za hudbu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207171100/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000183-Panna-zazracnica-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> * '''[[Dominik Tatarka]] – [[scenár]] (''Panna zázračnica'')'''<ref name=PaZá/> * '''[[Vincent Rosinec]]{{#tag:ref|Rosinec ako jediný v&nbsp;histórii súťaže bol formálne ocenený za oblasť Detského filmu.<ref name=Koliesko/> Vzhľadom k&nbsp;hranej forme víťazného diela bol v&nbsp;prehľade pričlenený k Filmovej tvorbe. Žiadny iný zo súťažných titulov v&nbsp;tom roku nebol odmenený v&nbsp;rovnakej kategórii za kameru.|group="p."}}– [[filmová kamera|kamera]] (''[[Koliesko]]''^SF)'''<ref name=Koliesko>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Koliesko |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000097-Koliesko-hrany-film/ |lokácia = „Igric 1966 v oblasti detského filmu Vincentovi Rosincovi za kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114153/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000097-Koliesko-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> * '''[[Ilja Zeljenka]]{{#tag:ref|Oficálny web kredituje chybne Zeljenku i&nbsp;za hudbu k&nbsp;''Ohnivým riekam,''<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> za ktorú bol v&nbsp;oblasti Krátkeho filmu ocenenený [[Ladislav Kupkovič|Kupkovič]].<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v&nbsp;rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k&nbsp;udeleným cenám a&nbsp;vynecháva r.&nbsp;„1993“)''</span>}}</ref><ref name=OhRi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ohnivé rieky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Ladislavovi Kupkovičovi za hudbu“ |dátum vydania = 17.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114402/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref><ref name=HÉ-Vrastiak/> Ostatného tvorcu uvedený zdroj vo&nbsp;svojom zozname ocenených filmov s&nbsp;príslušnými výkonmi neuvádza vôbec.|group="p."}}– [[filmová hudba|hudba]] (''Panna zázračnica'')'''<ref name=PaZá/> * '''[[Viliam Polónyi]] – [[hlavná postava|herecký výkon]] (''[[Tango pre medveďa]]'')'''<ref name=TaPrMe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tango pre medveďa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Viliamovi Polónyimu za herecký výkon“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113542/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | * '''[[Juraj Jakubisko]]{{#tag:ref|Oficiálny web kredituje chybne Jakubiska i&nbsp;za kameru prvého diela,<ref name=HÉ-web/> bol však spoluautorom scenára.<ref name=KrRo/> ZatiaĽ čo ročenka LF u&nbsp;zvyšného titulu kredituje umelca iba v&nbsp;zastúpení dlhometrážneho filmu ''Zbehovia a pútnici'' (z&nbsp;r.&nbsp;1969), k tomu výlučne za réžiu a s chybným rokom ocenenia<ref name=LF/> – pravdepodobne zámenou so stredometrážnou verziou ''Zbehovia'' (z&nbsp;r.&nbsp;1968).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zbehovia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-344683-Zbehovia-hrany-film/ |lokácia = PH – druh, žáner, forma |poznámka = „stredometrážne filmy“ |dátum vydania = 24.02.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114551/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-344683-Zbehovia-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Kristove roky]]''){{•}} réžia/kamera (''[[Zbehovia a pútnici|Zbehovia]]''^SF)'''<ref name=KrRo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kristove roky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000105-Kristove-roky-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 J. Jakubiskovi za réžiu filmu ''Kristove roky'' a za réžiu a kameru stredometrážneho filmu ''Zbehovia''. Igric 1967 Igorovi Lutherovi za kameru filmu ''Kristove roky''“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250126105708/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000105-Kristove-roky-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-26 }}</ref> * '''[[Alfonz Bednár]]{{#tag:ref|Ročenka LF kredituje Bednára iba za scenár.<ref name=LF/>|group="p."}}– [[námet]]/scenár (''[[Tri dcéry]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tri dcéry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000295-Tri-dcery-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Alfonzovi Bednárovi za námet a scenár“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251211214402/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000295-Tri-dcery-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-12-11 }}</ref> * '''[[Igor Luther]] – kamera (''Kristove roky'')'''<ref name=KrRo/> * '''Ilja Zeljenka – hudba (''[[Drak sa vracia]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Drak sa vracia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000045-Drak-sa-vracia-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Iljovi Zeljenkovi za hudbu k filmu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250419201942/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000045-Drak-sa-vracia-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-04-19 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * '''Juraj Jakubisko – réžia/scenár/kamera (''[[Zbehovia a pútnici]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zbehovia a pútnici |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000345-Zbehovia-a-putnici-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 J. Jakubiskovi za scenár, réžiu a kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241226041154/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000345-Zbehovia-a-putnici-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-12-26 }}</ref> |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''Pravda'' uvádza meno umelca chybne (ako „Milan Štrba“).<ref name=VýPr1993/>|group="p."}}– kamera (''[[Všetko čo mám rád (film)|Všetko čo mám rád]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1993>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i&nbsp;faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Miloslav Luther]] – réžia (''[[Anjel milosrdenstva]]'')<ref name=AnMi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Anjel milosrdenstva |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000004-Anjel-milosrdenstva-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti hraného filmu za réžiu Miloslavovi Lutherovi [...], Prémia v oblasti hraného filmu za kameru Vladimírovi Hollošovi“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063424/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000004-Anjel-milosrdenstva-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Holloš]] – kamera (''Anjel milosrdenstva'')<ref name=AnMi/> | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * '''[[Martin Slivka]]– celoživotné dielo (dokumentárna tvorba a etnológia)'''{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME'' uvádza u čestnej ceny oblasť dokumentárnej tvorby a&nbsp;„etnológie“,<ref name=VýPr1995/> ročenka LF „etnografie“.<ref name=LF/>|group="p."}} ** <span style="color:silver">''udelené iba osobitné prémie''</span> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * '''[[Martin Šulík]] – réžia (''[[Záhrada (film)|Záhrada]]'')'''<ref name=Záhrada>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Záhrada |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric režisérovi Martinovi Šulíkovi za film ''Záhrada'' [...] a Prémia v oblasti hraného filmu Mariánovi Labudovi za [...] herecký pozoruhodný výkon v úlohe otca“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000013/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marián Labuda]] – herecký výkon (''Záhrada'')<ref name=Záhrada/> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lipták]] – kamera (''[[Albert Škarvan#Albert Škarvan vo filme|Albert, Albert]]''^'''TV''')<ref name=AlAl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = Heslár > Albert, Albert [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081715-Albert-Albert-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti hraného filmu Jurajovi Liptákovi za kameru“ |dátum vydania = 16.02.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111417/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081715-Albert-Albert-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a TV tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <span style="color:silver">''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené''</span><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = HLADÍK, Dalibor |titul = Filmové ocenenia Igric s pečiatkou pesimizmu |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu |lokácia = |poznámka = „v oblasti celovečernej hranej tvorby si po dôkladnom zvážení nevybrala z dvoch [...] kandidátov“ |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115215/https://www.sme.sk/nezaradene/c/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia (''[[Orbis Pictus]]'')<ref name=OrPi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Orbis pictus |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000173-Orbis-pictus-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraný film režisérovi Martinovi Šulíkovi [...] a Prémia v kategórii hraný film kameramanovi Martinovi Štrbovi“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112720/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000173-Orbis-pictus-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''Orbis Pictus'')<ref name=OrPi/> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balco]] – réžia (''[[Rivers of Babylon (film)|Rivers of Babylon]]'')<ref name=RiOfBa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rivers of Babylon |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Vlado Balco za réžiu [...], Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Martin Štrba za kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115358/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''Rivers of Babylon'')<ref name=RiOfBa/> | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – kamera (''[[Všichni moji blízcí]]'')<ref name=VšMoBl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Všichni moji blízcí |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011919-Vsichni-moji-blizci-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná - Jozef Šimončič za kameru [...], Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná - Patrik Pašš a Alena Pätoprstá za strih“ |dátum vydania = 15.03.2006 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115529/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011919-Vsichni-moji-blizci-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Pašš]] a [[Alena Pätoprstá]] – [[strihač|strih]] (''Všichni moji blízcí'')<ref name=VšMoBl/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Krajinka (film)|Krajinka]]'')'''<ref name=Krajinka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Krajinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii hranej filmovej tvorby pre kiná Martinovi Šulíkovi za réžiu [...], Prémia v kategórii hranej filmovej tvorby Petrovi Mojžišovi za zvuk“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115631/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ondrej Šulaj]] – scenár (''[[Sokoliar Tomáš]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sokoliar Tomáš |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011422-Sokoliar-Tomas-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hranej filmovej tvorby Ondrejovi Šulajovi za scenár“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170523093332/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011422-Sokoliar-Tomas-hrany-film/ |dátum archivácie = 2017-05-23 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Mojžiš]] – [[zvukový inžinier|zvuk]] (''Krajinka'')<ref name=Krajinka/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''Jozef Šimončič{{#tag:ref|Ročenka LF menovaného medzi ocenenými neuvádza.<ref name=LF/> Protokol cien zverejnený v&nbsp;mesačníku ''Film.sk'',<ref name=VýPr2002/> denníku ''SME''<ref name=vt-ve>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = vt; ve |titul = Art Film: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov |url = https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 23.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110726/https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> i&nbsp;reportáž v&nbsp;''Hospodárskom denníku''<ref name=Gašparovičová>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Horúco na Art Filme |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.24+Domace+50 |lokácia = |poznámka = „Igrica za hraný kinofilm si odniesol kameraman Dodo Šimončič za kameru českého filmu Samota“ |dátum vydania = 24.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111011/https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.24+Domace+50 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> jeho ocenenie potvrdzujú.|group="p."}}– kamera (''[[Samota (film)|Samota]]''^TV)''' ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Juraj Nvota]] – réžia (''[[Kruté radosti]]'')'''<ref name=KrRa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kruté radosti |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Juraj Nvota za réžiu [...], Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Július Satinský in memoriam za posledný film, za humanistický prínos hereckej kreácie“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111627/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Július Satinský]]^'''†'''– posledný film (''Kruté radosti'')<ref name=KrRa/> ** <u>Prémia</u>: [[Kristína Svarinská]] – prvý film (''[[Dážď padá na naše duše]]'')<ref name=DáPaNaNaDu>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dážď padá na naše duše |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Kristína Svarinská za prvý film, mimoriadny detský herecký výkon“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207183238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (ods. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Tina Diosi]] – námet/scenár (''[[Neverné hry]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nevěrné hry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná -Tina Diosi za námet a scenár“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Kaščák]] a [[Slavomír Solovic|Slavo Solovic]] – hudba (''[[Zostane to medzi nami]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zostane to medzi nami |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011414-Zostane-to-medzi-nami-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Michal Kaščák a Slavo Solovic za hudbu“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120924/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011414-Zostane-to-medzi-nami-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Jozef Šimončič – kamera (''[[Jesenná (zato) silná láska]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Jesenná (zato) silná láska |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011410-Jesenna-zato-silna-laska-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Dodo Šimončič za kameru“ |dátum vydania = 23.11.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121029/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011410-Jesenna-zato-silna-laska-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Ďuriš]] – kamera (''[[Post coitum]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Alexander Šurkala]] – kamera (''[[O dve slabiky pozadu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > O dve slabiky pozadu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011417-O-dve-slabiky-pozadu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná Alexandrovi Šurkalovi za striedme obrazové zvýraznenie atmosféry príbehu“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121449/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011417-O-dve-slabiky-pozadu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''[[Marek Leščák]] a Martin Šulík – scenár (''[[Slnečný štát]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slnečný štát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Marek Leščák a Martin Šulík za scenáristické zobrazenie [...]“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122159/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Galvánek]] – kamera (''[[Šílení]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Šílení |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019323-sileni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Juraj Galvánek za mimoriadny kameramanský výkon“ |dátum vydania = 25.01.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251115113259/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019323-sileni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-11-15 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&nbsp;rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Čorba]] – [[výtvarné umenie|kostýmy]] (''[[Obsluhoval jsem anglického krále]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Obsluhoval jsem anglického krále |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná Milanovi Čorbovi za návrhy dobových kostýmov“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122342/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''[[Hezké chvílky bez záruky]]'')<ref name=VýPr2007-LF>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Výročné ceny Literárneho fondu za rok 2006 |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |lokácia = Ceny IGRIC 2006 |poznámka = <span style="color:silver">''(protokol v&nbsp;nadpise uvádza chybný rok ceremónie zámenou s&nbsp;predošlým)''</span> |dátum vydania = 2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = LitFond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240709054440/http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |dátum archivácie = 2024-07-09}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''Juraj Nvota – réžia (''[[Muzika]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Muzika |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Nvota za réžiu“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122938/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Repka]] – réžia/scenár (''[[Návrat bocianov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Návrat bocianov |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Martin Repka za scenár a réžiu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028185649/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Lančarič]] – réžia (''[[Rozhovor s nepriateľom]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rozhovor s nepriateľom |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029667-Rozhovor-s-nepriatelom-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Patrik Lančarič za réžiu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123053/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029667-Rozhovor-s-nepriatelom-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''Juraj Jakubisko – [[výtvarné umenie|výtvarná koncepcia]] (''[[Bathory (film)|Bathory]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bathory |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036345-Bathory-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Jakubisko (výtvarná koncepcia“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240815164902/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036345-Bathory-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-08-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Viktor Csudai]] – réžia (''[[Veľký rešpekt]]'')<ref name=VeRe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Veľký rešpekt |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-053673-Velky-respekt-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Viktor Csudai (réžia [...], Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Štefan Bučka (kamera [...]“ |dátum vydania = 24.03.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123304/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-053673-Velky-respekt-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Štefan Bučka]] – kamera (''Veľký rešpekt'')<ref name=VeRe/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Ján Ďuriš – kamera (''[[Nedodržaný sľub]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nedodržaný sľub |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ján Ďuriš za kameru“ |dátum vydania = 08.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221001210459/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balko]] – réžia (''[[Pokoj v duši]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pokoj v duši |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Vladimír Balko za réžiu“ |dátum vydania = 13.02.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124205600/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mira Fornay]] – réžia/scenár (''[[Líštičky]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Líštičky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-053678-Listicky-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Mira Fornay za scenár a réžiu“ |dátum vydania = 24.03.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123412/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-053678-Listicky-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''[[Mariana Čengel Solčanská]] – réžia (''[[Legenda o lietajúcom Cypriánovi]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Legenda o lietajúcom Cypriánovi |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-067163-Legenda-o-lietajucom-Cyprianovi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Mariana Čengel Solčanská za réžiu“ |dátum vydania = 14.03.2011 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123657/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-067163-Legenda-o-lietajucom-Cyprianovi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''[[Občiansky preukaz (film)|Občiansky preukaz]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Občanský průkaz |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090545-Obcansky-prukaz-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Martin Štrba za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123850/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090545-Obcansky-prukaz-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''[[Zuzana Liová]] – réžia/scenár (''[[Dom (film)|Dom]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jakub Kroner]] – réžia (''[[Lóve (film)|Lóve]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Lóve |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Jakub Kroner za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Slivka]] – scenár (''[[eŠteBák]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > eŠteBák |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090735-esteBak-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Ľubomír Slivka za scenár“ |dátum vydania = 15.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124129/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090735-esteBak-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''Ján Ďuriš – kamera (''[[7 dní hriechov]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 7 dní hříchů |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ján Ďuriš za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221006142832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Iveta Grófová]] – réžia (''[[Až do mesta Aš]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Až do mesta Aš |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129459-Az-do-mesta-As-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Iveta Grófová za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240815213152/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129459-Az-do-mesta-As-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-08-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Krasnohorský]] – réžia (''[[Tigre v meste]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tigre v meste |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090741-Tigre-v-meste-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Krasnohorský za réžiu“ |dátum vydania = 15.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124235/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090741-Tigre-v-meste-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''[[Tomáš Juríček]] – kamera (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kandidát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná – Tomáš Juríček za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Mariana Čengel Solčanská – réžia (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Miluj ma alebo odíď |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná – Mariana Čengel Solčanská za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Miloslav Luther – réžia (''[[Krok do tmy]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Finta]] – kamera (''[[Láska na vlásku]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''[[Marko Škop]] – réžia (''[[Eva Nová]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – réžia (''[[Čistič]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] – kamera (''[[Koza (film)|Koza]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''Martin Štrba – kamera (''[[Masaryk (film)|Masaryk]]'')''' ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Martin Žiaran]] – kamera (''[[Čiara (film)|Čiara]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Čiara |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257102-ciara-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú filmovú tvorbu - Martin Žiaran za kameru“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130004/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257102-ciara-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – réžia (''[[Nina (film)|Nina]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Lehotský za réžiu“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[György Kristóf]] – scenár (''[[Out (film)|Out]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Out |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - György Kristóf za scenár“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130214/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Timotej Križka]] – kamera (''[[DOGG]]'': „Duet“^'''KF''') ** <u>Prémia</u>: [[Daniel Rihák]] – réžia (''[[Výlet (film)|Výlet]]''^'''KF/ŠF''') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''[[Norbert Držiak|Noro Držiak]] – réžia (''[[Cesta do nemožna]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Marko Škop – réžia (''[[Nech je svetlo]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Šlauka (režisér)|Juraj Šlauka]] – réžia (''[[Punk je hned!]]'') | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Muž so zajačími ušami]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Peter Bebjak – réžia (''[[Správa (film)|Správa]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Peter Kerekes]] – réžia (''[[Cenzorka]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Martin Kollár – kamera (''Cenzorka'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''Peter Bebjak – réžia (''[[Tieňohra]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ivo Trajkov]] – réžia (''[[Piargy]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Ivan Ostrochovský]] a [[Pavol Pekarčík]]''' – réžia (''[[Svetloplachosť]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Svetloplachosť |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-331670-Svetloplachost-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ivan Ostrochovský, Peter Pekarčík za réžiu“ |dátum vydania = 17.01.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-331670-Svetloplachost-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mátyás Prikler]] – réžia (''[[Moc (film)|Moc]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''Miloslav Luther – scenár (''[[Spiaci účet]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Martin Žiaran{{#tag:ref|S prihliadnutím na TV seriál ''[[Čas nádejí]]''.<ref name=VýPr2025/>|group="p."}}– kamera (''[[Vlny (film z roku 2024)|Vlny]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo<!--{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument{{•}} --> <br /> ^'''†''' [[in memoriam]] |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 5 cien * [[Martin Šulík]] (4×réžia, 1×scenár) ; 3 ceny * [[Juraj Jakubisko]] (réžia, réžia/kamera, výtvarné návrhy) ; 2 ceny * [[Ilja Zeljenka]] (hudba) * [[Juraj Nvota]] (réžia) * [[Ján Ďuriš]] (kamera) {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 5 prémií * [[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]] (kamera) ; 2 prémie * [[Peter Bebjak]] (réžia) * [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] (kamera) * [[Miloslav Luther]] (réžia) * [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] (kamera) {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Filmovú hranú tvorbu}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Filmová tvorba]] 5ynr4jmpu6wsv6ciaeks95y040bq27n 0 750848 8226463 8226043 2026-05-31T01:01:32Z Evernit 160276 /* Víťazi cien/prémií */ preklep 8226463 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Animovanú tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| {{nowrap|[[animácia (film)|animovaný film]]}} |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1967|1967]] |- | '''Počet udelených cien''' | 20 |- | {{nowrap|'''Počet udelených prémií'''}} | 52 |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Animovanú tvorbu''', inokedy '''Animovaný film''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Do roku [[Igric 1997|1997]] sa udeľovala aj za '''Oblasť animovaného filmu''', prípadne '''Oblasť animovanej tvorby'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané v&nbsp;oblasti [[animácia (film)|kreslených filmov]] alebo [[animovaný seriál|seriálov]] bez ohľadu na médium ([[filmové dielo|film]]/[[televízia (prenos)|televízia]]). Popri [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|dokumentárnej]] je druhou [[filmový žáner|žánrovou]] a – po [[Igric za Celoživotné dielo|čestnej]] – i tou druhou najmenej zastúpenou naprieč súťažnými ročníkmi v&nbsp;celkovom počte udelených odmien. S celkovým počtom štyroch sošiek je v tejto disciplíne najviac zastúpená [[Katarína Kerekesová]] ([[Igric 2003|2003]], [[Igric 2011|2011]], [[Igric 2014|2014]] a [[Igric 2018|2018]]). == Historické súvislosti == Počas šestnástich ceremónií titulná cena v tejto oblasti nebola udelená. Od roku [[Igric 2021|2021]] je vyhlasovaná každoročne. == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená (prémie neudeľované)''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre&nbsp;r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | * '''[[Jan Dudešek]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia oceňuje Dudeška za réžiu,<ref name=HÉ-Vrastiak/> kým ročenka LF u tvorcu neuvádza konkrétny výkon, iba príslušné dielo,<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k&nbsp;udeleným cenám a&nbsp;vynecháva rok „1993“)''</span>}}</ref> ktoré oficiálny web definuje ako TV seriál.<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> V databáze SFÚ je titul zaradený o.i medzi krátke TV animované filmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = SFD > Strašiak Matej |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-026187-Strasiak-Matej-animovany-film/ |lokácia = PH – druh, žáner, forma |poznámka = „animované [...] televízne [...] krátkometrážne filmy“ |dátum vydania = 03.10.2007 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260526185051/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-026187-Strasiak-Matej-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-26 }}</ref>|group="p."}}– [[filmová réžia|réžia]] (''[[Strašiak Matej]]''^TV/KF)''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená (prémie neudeľované)''</span> |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | * <span style="color:silver">''hlavná cena ani druhá prémia neudelené''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Helena Slavíková-Rabarová]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''<ref name=VýPr1993/> oceňuje Slavíkovú-Rabarovú ako režisérku, Vraštiakova štúdia<ref name=HÉ-web/> či zápis SFÚ už iba všeobecne za film. Podľa výrobných údajov samotného diela bola i autorkou jeho námetu či scenára.<ref name=DrPú/>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár/námet</span> (''[[Drotárska púť]]''^'''KF''')<ref name=DrPú>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Drotárska púť |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008130-Drotarska-put-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia LF a SFZ za animovaný film – H. Slavíková-Rabarová za rok 1992“ |dátum vydania = 09.03.2005 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000008/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008130-Drotarska-put-animovany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1993>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i faktické chyby)''</span> |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | * <span style="color:silver">''hlavná cena ani prémie neudelené''</span> | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * <span style="color:silver">''hlavná cena ani prémie neudelené''</span> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Vanda Raýmanová]], [[Katarína Kerekesová|Katarína Urbanová]], [[Matej Kladek]], [[Martin Snopek]], [[Martina Matlovičová]], [[Karol Holubčík]], [[Michal Struss]], [[Vladimír Král]] a [[Maroš Končok]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''[[SME]]'' kredituje tvorcov všeobecne a bezmenne ako študentov [[Ateliér animovanej tvorby VŠMU|KAT]] [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|FTF VŠMU]].<ref name=VýPr1996/> Podľa výrobných údajov súťažného diela títo sú kreditovaní ako jeho spolurežiséri.<ref name=Kroky/>|group="p."}}– réžia (''[[Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=Kroky>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015275-Kroky-skoky-roky-a-posledny-zhasne-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti animovanej tvorby mladým tvorcom - Vande Raýmanovej, Kataríne Urbanovej, Matejovi Kladekovi, Martinovi Snopekovi, Martine Matlovičovej, Karolovi Holubčíkovi, Michalovi Strussovi, Vladimírovi Královi, Marošovi Končokovi študentom Katedry animovanej tvorby FTF VŠMU za [...] animovaný film [...] Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne“ |dátum vydania = 09.08.2006 |dátum prístupu = 29.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000011/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015275-Kroky-skoky-roky-a-posledny-zhasne-animovany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tomáš Čepek]] – [[výtvarné umenie|výtvarné návrhy]] (''[[Rozprávky z celého sveta]]''^'''TV/KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rozprávky z celého sveta |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019158-Rozpravky-z-celeho-sveta-animovany-film/ |poznámka = „Prémia v oblasti animovanej tvorby Tomášovi Čepekovi za výtvarné návrhy vo filme Rozprávky z celého sveta, za originálne výtvarné riešenie“ |lokácia = PH – všeobecné a Poznámky |dátum vydania = 09.01.2007 |dátum prístupu = 02.03.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240304011118/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019158-Rozpravky-z-celeho-sveta-animovany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-04}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a TV tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' uvádza v uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí („animovaná tvorba“ o i.). Zápisy SFÚ citujú „oblasť animovanej tvorby“.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia'</u>: Katarína Urbanová{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' oceňuje Urbanovú všeobecne,<ref name=VýPr1997/> zápis SFÚ za „tvorivý prínos v animácii“. Podľa výrobných údajov súťažného diela bola jeho režisérkou, animátorkou či vedúcou výroby, u ostatných výkonov je už vedená v menovitej spolupráci s inými.<ref name=MiBeŠi/>|group="p."}}– <span style="color:silver">réžia/</span>[[animácia (film)|animácia]] (''[[Milenci bez šiat]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=MiBeŠi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Milenci bez šiat |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028294-Milenci-bez-siat-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti animovanej tvorby - Katarína Urbanová za tvorivý prínos v animácii vo filme „Milenci bez šiat“ – autorka [...]“ |dátum vydania = 29.11.2007 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260526201728/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028294-Milenci-bez-siat-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-26 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Vanda Raýmanová{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' oceňuje Raýmanovú všeobecne,<ref name=VýPr1997/> zápis SFÚ za réžiu a výtvarný výkon. Podľa výrobných údajov súťažného diela je okrem réžie kreditovaná za animáciu a výtvarné návrhy. U ostatných príspevkov je už uvádzaná v menovitej spolupráci s inými.<ref name=ODvĽu/>|group="p."}}– réžia/výtvarný výkon (''[[O dvoch ľuďoch]]''^'''KF''')<ref name=ODvĽu>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > O dvoch ľuďoch |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028221-O-dvoch-ludoch-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti animovanej tvorby - Vanda Raýmanová za režisérsky a výtvarný výkon v animovanom filme „O dvoch ľuďoch“ – autorka“ |dátum vydania = 26.11.2007 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260526204442/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028221-O-dvoch-ludoch-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-26 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' uvádza kategóriu ako „oblasť dokumentárnej tvorby“. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Vladimír Král – réžia/animácia (''[[Keď nie, tak nie!]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Keď nie, tak nie! |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028290-Ked-nie-tak-nie-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii animovanej tvorby režisérovi a animátorovi Vladimírovi Královi za film Keď nie, tak nie“ |dátum vydania = 29.11.2007 |dátum prístupu = 27.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527092745/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028290-Ked-nie-tak-nie-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-27 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Dagmar Hložková]] – výtvarné stvárnenie (''[[Rozprávky starého Inku]]'': „Najrýchlejší posol ríše“^'''TV/KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rozprávky starého Inku. [1. časť] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-020423-Rozpravky-stareho-Inku-1-cast-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Animovaná tvorba – Dagmar Hložková za výtvarné stvárnenie filmu“ |dátum vydania = 07.03.2007 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527093636/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-020423-Rozpravky-stareho-Inku-1-cast-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-27 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Snopek – réžia/animácia (''[[Havran a líška]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Havran a líška |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028338-Havran-a-liska-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Animovaná tvorba - Martin Snopek za réžiu a animáciu filmu Havran a líška“ |dátum vydania = 29.11.2007 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527094039/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028338-Havran-a-liska-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-27 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * '''Michal Struss{{#tag:ref|Ročenka LF u Strussa neuvádza konkrétny výkon, iba príslušné dielo.<ref name=LF/> Protokoly cien zverejnené v denníkoch ''SME''<ref name=VýPr2000/> a ''Práca'',<ref name=VýPr2000-Práca>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]] |titul = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/ |poznámka = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ |lokácia = |kapitola = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000 |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''Práca''}}</ref> či zápis SFÚ,<ref name=VKocke/> tieto ho oceňujú všeobecne za film, kým oficiálny web špecifikuje už réžiu a scenár.<ref name=HÉ-web/> Podľa výrobných údajov diela je tiež autorom jeho námetu i výtvarných návrhov, u ostatných výkonov je už uvádzaný v menovitej spolupráci s inými.<ref name=VKocke/>|group="p."}}– réžia/[[scenár]]<span style="color:silver">/[[námet|<span style="color:silver">námet</span>]]</span> (''[[V kocke]]''^KF/ŠF)'''<ref name=VKocke>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > V kocke |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028039-V-kocke-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii animovaný film – Michal Struss za film V kocke“ |dátum vydania = 21.11.2007 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250808175959/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028039-V-kocke-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-08-08 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ondrej Slivka]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v ''SME'' nešpecifikuje u Slivku výkon,<ref name=VýPr2000/> tlačová správa organizátora<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Stanislav Szomolányi|SZOMOLÁNYI, Stanislav]] |titul = Porota ceny Igric 2000 a prémií Literárneho fondu SR sa rozhodla udeliť tieto ceny prémie |url = |lokácia = |poznámka = Tlačová správa z archívu SFÚ |dátum vydania = 14.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> či zápis SFÚ ho oceňujú za réžiu a výtvarné návrhy.<ref name=BrRo/> Protokol z ''Práce'' uvádza aj animáciu.<ref name=VýPr2000-Práca/>|group="p."}}– réžia/výtvarné návrhy<span style="color:silver">/animácia</span><ref name=VýPr2000-Práca/>(''[[Bratislavské rozprávky]]'': „Toporťan“^'''TV/KF''')<ref name=VýPr2000-Práca/><ref name=BrRo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bratislavské rozprávky. [14. časť] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017899-Bratislavske-rozpravky-14-cast-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii animovaný film – Ondrej Slivka za réžiu a výtvarné návrhy rozprávky Toporťan “ |dátum vydania = 23.11.2006 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527112459/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017899-Bratislavske-rozpravky-14-cast-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2000>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901371-Na-Art-Filme-udelovali-ceny-Igric-clanok/ |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Malík]] – réžia (''[[Prečo...]]''^'''TV/KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Prečo... |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-016418-Preco-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii animovaného filmu Vladimírovi Malíkovi za réžiu seriálu Prečo“ |dátum vydania = 18.09.2006 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527105436/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-016418-Preco-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Košťál]] – réžia (''[[Anatómia myšlienky]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Anatómia myšlienky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-014085-Anatomia-myslienky-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii animovaného filmu Petrovi Košťálovi za réžiu filmu Anatómia myšlienky“ |dátum vydania = 26.06.2006 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527105117/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-014085-Anatomia-myslienky-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Martin Snopek – réžia (''[[Každodenná paša]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Každodenná paša |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027764-Kazdodenna-pasa-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii animovaný film – Martin Snopek za réžiu filmu Každodenná paša“ |dátum vydania = 14.11.2007 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527111413/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027764-Kazdodenna-pasa-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Katarína Kerekesová]]{{#tag:ref|Ročenka LF<ref name=LF/> i zápis SFÚ kreditujú Kerekesovú všeobecne za dielo,<ref name=PôSv/> oficiálny web za réžiu.<ref name=HÉ-web/> Podľa výrobných údajov je jeho výlučnou režisérkou i autorkou výtvarných návrhov, u ostatných príspevkov je už uvádzaná v menovitej spolupráci s inými.<ref name=PôSv/>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/výtvarné návrhy</span> (''[[Pôvod sveta (film z roku 2002|Pôvod sveta)]]''^KF/ŠF)'''<ref name=PôSv>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015367-Povod-sveta-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Animovaná tvorba – Katarína Kerekesová za priekopnícke dielo v slovenskom animovanom filme“ |dátum vydania = 16.08.2006 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527113223/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015367-Povod-sveta-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[František Jurišič]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v ''SME'' výkon u Jurišiča neuvádza,<ref name=VýPr2003/> zápis SFÚ oceňuje tvorcu všeobecne „za prácu“. Podľa výrobných údajov diela bol okrem réžie i vedúcim výroby, u ostatných príspevkov je už uvádzaný v menovitej spolupráci s inými.<ref name=HliRo/>|group="p."}}– réžia (''[[Hlinené rozprávky]]'': „Z hlinenej placky, divadelné masky“^'''TV/KF''')<ref name=HliRo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hlinené rozprávky. [15. časť] |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017652-Hlinene-rozpravky-15-cast-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Animovaný film – František Jurišič za profesionálnu prácu s netradičným materiálom“ |dátum vydania = 15.11.2006 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527113815/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017652-Hlinene-rozpravky-15-cast-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Popovič]] a [[Dávid Popovič]] – výtvarné spracovanie (''[[Mať tak o koliesko viac! (seriál)|Mať tak o koliesko viac!]]'': „Mrakodrap“^'''TV/KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mať tak o koliesko viac!. [3. časť] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-018418-Mat-tak-o-koliesko-viac-3-cast-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Animovaný film – Ivan Popovič, Dávid Popovič za výtvarné spracovanie didaktickej témy“ |dátum vydania = 13.12.2006 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527113338/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-018418-Mat-tak-o-koliesko-viac-3-cast-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (ods. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v&nbsp;8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Jana Slovenská]]{{#tag:ref|Oficiálny web oceňuje Slovenskú za réžiu,<ref name=HÉ-web/> protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''<ref name=VýPr2004/> či zápis SFÚ „za poetické spracovanie“. Podľa výrobných údajov samotného diela je okrem réžie jeho animátorkou, autorkou výtvarných návrhov či vedúca výroby. U ostatných príspevkov je uvádzaná už v menovitej spolupráci s inými.<ref name=StTr/>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/animácia/výtvarné návrhy</span> (''[[Steblá trávy]]''^KF/ŠF)'''<ref name=StTr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Steblá trávy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030142-Stebla-travy-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „ Igric v kategórii Animovaná tvorba - Jana Slovenská za poetické spracovanie animovaného absolventského filmu Steblá trávy“ |dátum vydania = 16.11.2008 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527115821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030142-Stebla-travy-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ivan Popovič a Dávid Popovič{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk'' oceňuje dvojicu všeobecne, kým názov oceneného diela uvádza zámenou za ''Tajomné obrazy''.<ref name=VýPr2004/> Podľa titulkov samotného diela sú obaja jeho režiséri. U samostatných príspevkov majú už každý odlišné výkony.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''Tajomné odkazy / Mysterious Messages'' © Ivan Popovič – MY STUDIO v spol. s Medzinárodným domom umenia pre deti, [[Bienále ilustrácií Bratislava|Bibiana]], 2003, námet, scenár, výtvarné návrhy: Ivan Popovič, dramaturgia projektu: Eva Čárska, animácia a strih: Dávid Popovič, kamera: [[Ľubo Belák]], Dávid Popovič, hudba a zvuk: Ľubo Belák, réžia: Dávid a Ivan Popovič.</ref>.|group="p."}}– réžia (''[[Tajomné odkazy]]''^'''KF''') ** <u>Prémia</u>: [[Lenka Pšenčíková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk''<ref name=VýPr2004/> i zápis SFÚ kreditujú Pšenčíkovú za autorský debut. Podľa výrobných údajov samotného diela je okrem réžie jeho výtvarníčkou, animátorkou a autorkou námetu aj scenára.<ref name=Fóbia/>|group="p."}}– [[autor]] (''[[Fóbia (film z roku )|Fóbia]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=Fóbia>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Fóbia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030128-Fobia-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Animovaná tvorba - Lenka Pšenčíková za autorský debut v animovanom filme Fóbia“ |dátum vydania = 16.01.2008 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527123421/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030128-Fobia-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2004>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Uhrín]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk''<ref name=VýPr2005/> i zápis SFÚ oceňujú Uhrína všeobecne. Podľa výrobných údajov samotného diela je okrem réžie jeho scenáristom, animátorom a autorom výtvarných návrhov.<ref name=SuSu/>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár/animácia/výtvarné návrhy</span> (''[[Super superman]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=SuSu>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Super superman |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030280-Super-Superman-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii animovaná tvorba Michalovi Uhrínovi za kreslenú metaforu životnej kariéry jednej celebrity vo filme Super Superman“ |dátum vydania = 18.01.2008 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527141701/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030280-Super-Superman-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ivan Popovič a Dávid Popovič{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk''<ref name=VýPr2005/> i zápis SFÚ oceňujú dvojicu všeobecne. Podľa výrobných údajov filmu sú okrem réžie obaja jeho scenáristmi a autormi výtvarných návrhov. U samostatných či iných spoluatorských príspevkov majú už každý rozdielne výkony.<ref name=GuPe/>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár/výtvarné návrhy</span> (''Mať tak o koliesko viac!'': „Guľôčkové pero“^'''TV/KF''')<ref name=GuPe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mať tak o koliesko viac!. [14. časť] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0030473-Mat-tak-o-koliesko-viac-film-14-cast-Gulockove-pero-2004/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii animovaná tvorba Ivanovi a Dávidovi Popovičovcom za netradičné a humorné spracovanie náučnej tematiky v animovanej eseji Guľôčkové pero“ |dátum vydania = 13.12.2006 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527115359/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-018430-Mat-tak-o-koliesko-viac-14-cast-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''[[Ivana Zajacová]] a [[Jozef Mitaľ]] – réžia (''[[Nazdravíčko!]]''^KF/ŠF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nazdravíčko! |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027819-Nazdravicko-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za animovanú tvorbu – Ivana Zajacová, Jozef Mitaľ za kultivované spracovanie bábkovej animácie“ |dátum vydania = 15.11.2007 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527221504/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027819-Nazdravicko-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-28 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivana Šebestová (animátorka)|Ivana Šebestová]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk''<ref name=VýPr2006/> i zápis SFÚ oceňuje Šebestovú za animovanú interpretáciu. Podľa výrobných údajov diela bola jeho režisérkou, animátorkou, autorkou námetu, scenára i výtvarných návrhov.<ref name=LiMi/>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár/námet/animácia/výtvarné návrhy</span>(''[[Lionardo Mio]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=LiMi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Lionardo Mio |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030405-Lionardo-mio-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za animovanú tvorbu – Ivana Šebestová za pozoruhodnú a znamenitú animovanú interpretáciu vzniku da Vinciho Mony Lízy“ |dátum vydania = 21.01.2008 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527144404/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030405-Lionardo-mio-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Šimon Matrka]] – výtvarné riešenie (''[[Osud prasiatka]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Osud prasiatka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030413-Osud-prasiatka-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za animovanú tvorbu – Šimon Matrka za vtipné a výtvarné riešenie animovaného filmu“ |dátum vydania = 22.01.2008 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250810123624/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030413-Osud-prasiatka-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-08-10 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2006>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: František Jurišič{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk''<ref name=VýPr2007/> i zápis SFÚ oceňujú Jurišiča za spracovanie. Podľa výrobných údajov filmu bol okrem réžie autorom jeho námetu i scenára.<ref name=Ekomorfóza/>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár/námet</span> (''[[Ekomorfóza]]'')^'''KF'''<ref name=Ekomorfóza>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ekomorfóza |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019398-Ekomorfoza-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu Františkovi Jurišičovi za humorné spracovanie ekologickej témy vo filme Ekomorfóza“ |dátum vydania = 31.01.2007 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528095038/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019398-Ekomorfoza-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-28 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Snopek – réžia/výtvarné návrhy (''[[Pik a Nik]]'')^'''KF'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pik a Nik |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-022823-Pik-a-Nik-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu Martinovi Snopekovi za výtvarné návrhy a réžiu filmu Pik a Nik“ |dátum vydania = 27.06.200 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528093046/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-022823-Pik-a-Nik-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2007>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''Ivana Šebestová – réžia/scenár/animácia (''[[Štyri (film z roku 2007|Štyri]]''^KF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Štyri |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-035190-styri-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za animovanú tvorbu - Ivana Šebestová za scenár, réžiu a animáciu filmu Štyri za originálne spracovanie témy lásky a jej tajomstiev“ |dátum vydania = 19.06.2008 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528100416/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-035190-styri-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-28 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Daniela Krajčová]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk''<ref name=VýPr2008/> i zápis SFÚ oceňujú Krajčovú všeobecne. Podľa výrobných údajov filmu bola jeho režisérkou.<ref name=DĺPo/>|group="p."}}– réžia (''[[Dĺžka podnájmu]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=DĺPo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dĺžka podnájmu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-087747-Dlzka-podnajmu-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Daniela Krajčová za film Dĺžka podnájmu za netradičné výtvarné zobrazenie sociálnej situácie prisťahovalcov“ |dátum vydania = 10.04.2012 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528100525/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-087747-Dlzka-podnajmu-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Andrej Kolenčík]] – réžia/scenár/kamera/animácia (''[[Izidor (film)|Izidor]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Izidor |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-058317-Izidor-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Andrej Kolenčík za scenár, réžiu, kameru a animáciu filmu Izidor“ |dátum vydania = 08.09.2010 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240603153225/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-058317-Izidor-animovany-film/ |dátum archivácie = 2024-06-03 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2008>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Boris Šima]]{{#tag:ref|Oficiálny web oceňuje Šimu iba za réžiu,<ref name=HÉ-web/> protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2009/> či zápis SFÚ aj za výtvarné návrhy. Podľa výrobných údajov diela bol tiež jeho animátorom či autorom námetu a scenára.<ref name=ChHo/>|group="p."}}– réžia/výtvarné návrhy (''[[Chyťte ho!]]''^KF/ŠF)'''<ref name=ChHo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Chyťte ho! |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-253630-Chytte-ho-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Igric za animovanú tvorbu - Boris Šima (réžia filmu Chyťte ho!) za réžiu, výtvarné návrhy a láskavý humor v detskej rozprávke“ |dátum vydania = 13.04.2017 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250430093441/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-253630-Chytte-ho-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-04-30 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michaela Čopíková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2009/> i zápis SFÚ oceňujú Čopíkovú všeobecne. Podľa výrobných údajov diela bola okrem réžie takisto jeho animátorkou a autorkou námetu i výtvarných návrhov. U ostatných príspevkov je uvádzaná už v menovitej spolupráci s inými.<ref name=AbSoAnLo/>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/námet/animácia/výtvarné návrhy</span> (''[[O ponožkách a láske]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=AbSoAnLo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > About socks and love |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038490-About-socks-and-love-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Michaela Čopíková za originálne vyjadrenie a vtipnú skratku v príbehu o žene a mužovi“ |dátum vydania = 21.10.2008 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528102045/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038490-About-socks-and-love-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-28 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Branislav Hollý]] – animácia (''[[Cesta (film z roku 2007)|Cesta]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Cesta |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-255141-Cesta-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Branislav Hollý (réžia filmu Cesta) za výtvarne čistú a hravú 3D animáciu študenta Súkromnej strednej priemyslovej školy animovanej tvorby“ |dátum vydania = 07.06.2017 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528101551/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-255141-Cesta-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2009>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Filip Janega]] – réžia/scenár/námet (''[[LoveBook]]''{{#tag:ref|Formát ani metráž diela neznáme.|group="p."}})<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > LoveBook [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137175-LoveBook-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Filip Janega za námet, scenár a réžiu filmu LoveBook“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528183525/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137175-LoveBook-film-2010/ |dátum archivácie = 2025-05-28 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Budinský]] – réžia/scenár/námet (''[[Bird of Prey]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bird of prey |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-252524-Bird-of-prey-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Peter Budinský za námet, scenár a réžiu filmu Bird of Prey“ |dátum vydania = 17.02.2017 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528183247/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-252524-Bird-of-prey-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-28 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''Katarína Kerekesová – réžia (''[[Kamene (film)|Kamene]]''^SF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Stones |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090568-Stones-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za animovanú tvorbu - Katarína Kerekesová za réžiu filmu Kamene“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20211208065715/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090568-Stones-animovany-film/ |dátum archivácie = 2021-12-08 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mária Oľhová]] – réžia (''[[Drum'n'bass]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Drum'n'bass |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-251338-Drumnbass-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Mária Oľhová za réžiu filmu Drum'n'bass“ |dátum vydania = 12.01.2017 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528185024/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-251338-Drumnbass-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-28 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Vanda Raýmanová – réžia (''[[Kto je tam?]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kto je tam? |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090569-Kto-je-tam-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „ Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Vanda Raýmanová za réžiu filmu Kto je tam?“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528184414/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090569-Kto-je-tam-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-28 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''Martin Snopek a Ivana Laučíková – réžia (''[[Posledný autobus]]''^KF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Posledný autobus |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090570-Posledny-autobus-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za animovanú tvorbu - Martin Snopek a Ivana Laučíková za réžiu filmu Posledný autobus“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20220621030123/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090570-Posledny-autobus-animovany-film/ |dátum archivácie = 2022-06-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ivan Popovič a Dávid Popovič – scenár/námet (''Mať tak o koliesko viac!''^'''TV/KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mať tak o koliesko viac! |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-018415-Mat-tak-o-koliesko-viac-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Ivan Popovič a Dávid Popovič za námet a scenár televízneho seriálu Mať tak o koliesko viac“ |dátum vydania = 13.12.2006 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528192314/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-018415-Mat-tak-o-koliesko-viac-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-28 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Haruštiak]] – réžia (''[[Pár milimetrov pod koreňom]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pár milimetrov pod koreňom |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245810-Par-milimetrov-pod-korenom-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Michal Haruštiak za réžiu Pár milimetrov pod koreňom“ |dátum vydania = 20.09.2016 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528192509/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245810-Par-milimetrov-pod-korenom-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''[[Ondrej Rudavský]] – réžia/scenár/kamera/animácia (''[[Mesiac (film z roku 2012)|Mesiac]]''^KF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Moon |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245303-Moon-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „ Igric za animovanú tvorbu - Ondrej Rudavský za scenár, réžiu, kameru a animáciu filmu Mesiac“ |dátum vydania = 05.09.2016 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528233841/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245303-Moon-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Michaela Čopíková a [[Veronika Obertová]] – réžia (''[[O láske nepoznanej]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > O láske nepoznanej |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245483-O-laske-nepoznanej-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Michaela Čopíková a Veronika Obertová za réžiu filmu O láske nepoznanej“ |dátum vydania = 07.09.2016 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528234040/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245483-O-laske-nepoznanej-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Júlia Koleňáková]] – réžia (''[[Kufor (film z roku 2012)|Kufor]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kufor [film] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137174-Kufor-film-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Júlia Koleňáková za réžiu filmu Kufor“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528234313/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137174-Kufor-film-2012/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''Katarína Kerekesová – réžia/námet/výtvarné stvárnenie (''[[Mimi & Líza]]''^TV/KF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mimi & Líza |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-244181-Mimi-Liza-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za animovanú tvorbu – Katarína Kerekesová za námet, réžiu a výtvarné stvárnenie seriálu Mimi a Líza“ |dátum vydania = 01.08.2016 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528235551/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-244181-Mimi-Liza-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ivana Šebestová – réžia/výtvarné návrhy/animácia (''[[Sneh (film z roku 2013)|Sneh]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sneh |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-139043-Sneh-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu – Ivana Šebestová za réžiu, výtvarné návrhy a animáciu filmu Sneh“ |dátum vydania = 11.12.2013 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528235804/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-139043-Sneh-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''[[Joanna Kożuch]] – réžia/scenár/animácia (''[[Fongopolis]]''^KF)'''<ref name=VýPr2015-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 26. ročník Igric rozdával ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |dátum archivácie = 2026-02-12}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Petra Heleninová]] – réžia/scenár/námet/výtvarné návrhy/animácia/strih (''[[Aion]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2015-AIC/> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Smatana]] – réžia/scenár/kamera/animácia (''[[Rosso Papavero]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2015-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Žiaková]] – animácia (''[[Braček Jelenček]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2016-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 27. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 23.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-03-24}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Dávid Štumpf]] – animácia (''[[Kovbojsko]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2016-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''Vanda Raýmanová – réžia (''[[Drobci]]''^TV/KF)'''<ref name=VýPr2017-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 28. ročník IGRIC |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.01.2019 |dátum prístupu = 29.05.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Martina Mikušová]] – réžia (''[[Chilli)]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2017-AIC/> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Bubeníček]] – réžia (''[[Smrteľné historky]]''^kombinovaný)<ref name=VýPr2017-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''Katarína Kerekesová – réžia (''[[Websterovci]]''^TV/KF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Websterovci. [1. séria] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-310152-Websterovci-1-seria-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za animovanú tvorbu - Katarína Kerekešová za réžiu animovaného seriálu Websterovci“ |dátum vydania = 10.02.2023 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529003552/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-310152-Websterovci-1-seria-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Joanna Kożuch a Boris Šima – réžia/scenár/animácia (''[[39 týždňov, 6 dní]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 39 týždňov, 6 dní |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-259202-39-tyzdnov-6-dni-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Joanna Kozuch a Boris Šíma za scenár, réžiu a animáciu filmu 39 týždňov, 6 dní“ |dátum vydania = 10.10.2017 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250430095503/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-259202-39-tyzdnov-6-dni-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-04-30 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ivana Šebestová – réžia/animácia (''[[Žltá (film)|Žltá)]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Žltá |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347291-zlta-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Ivana Šebestová za réžiu a totálnu animáciu filmu Žltá“ |dátum vydania = 24.04.2026 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529003236/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347291-zlta-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''Martin Snopek – réžia/animácia (''[[Monštrum (film z roku 2018)|Monštrum]]''^KF)'''<ref name=VýPr2019-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 30. ročník IGRIC |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.01.2019 |dátum prístupu = 29.05.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250909010657/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-09}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Kristína Saganová]]{{#tag:ref|Uvádzaná aj ako Kriss Sagan.<ref name=VýPr2019/><ref name=VýPr2019-AIC/>|group="p."}}– réžia/scenár/animácia (''[[Poetika Anima]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2019-AIC/> ** <u>Prémia</u>: [[Marek Jasaň]] – réžia/scenár/námet (''[[Cesta (film z roku 2018)|Cesta]]''^'''KF/ŠF''') | align=center| <ref name=VýPr2019>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Martin Smatana – réžia/scenár/animácia (''[[Šarkan (film)|Šarkan]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2020-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 31. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 29.05.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-07-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Joanna Kożuch – réžia (''[[Music Box]]''^'''KF''')<ref name=VýPr2020-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Andrea Pátková]] a [[Veronika Valentová]]{{#tag:ref|Titul známejší ako [[Videoklip|hudobný videoklip]] k skladbe [[Peter Lipa|P. Lipu]].<ref name=PrSPr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Problémy s problémami |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-302408-Problemy-s-problemami-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Anotácia |poznámka = |dátum vydania = 19.04.2022 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529094357/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-302408-Problemy-s-problemami-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-29 }}</ref> Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje dvojicu za spracovanie témy a animáciu,<ref name=VýPr2021/> ten z AIC za videoklip všeobecne.<ref name=VýPr2021-AIC/> Podľa výrobných údajov samotného diela jeho režisérkou bola výlučne Pátková, spoločne sú kreditované len za 2D animáciu, umelecké pozadie a farby.<ref name=PrSPr/>|group="p."}}– animácia („[[Dobré meno#Zoznam skladieb|Problémy s problémami]]“^KF/ŠF)'''<ref name=VýPr2021-AIC/> ** <u>Prémia</u>: [[Veronika Kocourková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Kocourkovú za réžiu, výtvarné návrhy a stvárnenie,<ref name=VýPr2021/> ten z AIC iba za réžiu a návrhy.<ref name=VýPr2021-AIC/>|group="p."}}– réžia/výtvané návrhy<span style="color:silver">stvárnenie</span> (''[[Kata Strofová a tajomstvo snehových vločiek]]''^'''TV/SF''')<ref name=VýPr2021-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 32. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-05-14}}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''Joanna Kożuch – réžia/výtvarné návrhy/animácia (''[[Bolo raz jedno more...]]''^KF)'''<ref name=VýPr2022-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 33. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 12.10.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-14}} </ref> ** <u>Prémia</u>: Andrea Pátková{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Pátkovú za réžiu, výtvarné návrhy a animáciu,<ref name=VýPr2022/> ten z AIC iba za réžiu a návrhy.<ref name=VýPr2022-AIC/>|group="p."}}– réžia/výtvarné návrhy/animácia (''[[Zadig]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2022-AIC/> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''Peter Budinský{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2023/> i ten na webe AIC<ref name=VýPr2023-AIC/> oceňujú Budinského všeobecne za film. Podľa výrobných údajov samotného diela bol jeho režiérom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Tvojazem [film] (2022) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094615-Tvojazem-film-2022/ |lokácia = Réžia |poznámka = |dátum vydania = 02.01.2026 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529103405/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094615-Tvojazem-film-2022/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Tvojazem]]'')'''<ref name=VýPr2023-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 34. ročník Igric |url = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-17}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Klára Fedora Homzová]] – réžia/scenár (''[[Ja ešte nechcem odísť!]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2023-AIC/> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Filip Pošivač]] – réžia (''[[Tonko, Slávka a kúzelné svetlo]]'')'''<ref name=VýPr2024-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 35. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 16.10.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-06-17}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Timotej Lukovič]] – réžia/animácia (''[[Pustatina]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2024-SFÚ/> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2024>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[Kristína Bajaníková]] – réžia (''[[Ako medveď zložil pieseň]]''^KF/ŠF)'''<ref name=VýPr2025-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 36. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-11}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Matúš Vizár]] – réžia/animácia (''[[Slobodu sliepkam!]]''^'''KF''')<ref name=VýPr2025-SFÚ/> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo <!--{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument <br />^'''†''' [[in memoriam]] --> |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 4 ceny * [[Katarína Kerekesová|Katarína Kerekesová^Urbanová]](3×réžia, 1×réžia/námet/stvárnenie) ; 2 ceny * [[Joanna Kożuch]] (1×réžia/scenár/animácia, 1×réžia/návrhy/animácia) * [[Ivana Laučíková|Ivana Laučíková^Zajacová]] (2×réžia) * [[Martin Snopek]] (1×réžia, 1×réžia/animácia) {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 4 prémie * [[Dávid Popovič]] (2×réžia, 1×spracovanie, 1×scenár/námet) * [[Ivan Popovič]] (2×réžia, 1×spracovanie, 1×scenár/námet) * Martin Snopek (2×réžia, 1×réžia/animácia, 1×réžia/návrhy) ; 3 prémie * [[Vanda Raýmanová]] (2×réžia, 1×réžia/výtvar.výkon) * [[Ivana Šebestová (animátorka)|Ivana Šebestová]] (1×réžia, 1×réžia/animácia, 1×réžia/návrhy/animácia) ; 2 prémie * [[Michaela Čopíková]] (2×réžia) * [[František Jurišič]] (2×réžia) * Joanna Kożuch (1×réžia, 1×réžia/scenár/animácia) * Katarína Kerekesová (1×réžia, 1×animácia) * [[Vladimír Král]] (1×réžia, 1×réžia/animácia) * [[Martin Smatana]] (1×réžia/scenár/animácia, 1×réžia/scenár/kamera/animácia) {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Animovanú tvorbu}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Animovaná tvorba]] llhi79wjcof318gk5h7y43pf1jw7cjh 0 750849 8226462 8226044 2026-05-31T00:54:58Z Evernit 160276 preklep, formul. 8226462 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Herecký výkon <br />vo filmovom alebo televíznom diele |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[herectvo]] |- | '''Odovzdávané''' | v r. [[Igric 2001|2001]]–[[Igric 2012|2012]] |- | '''Počet udelených cien''' | 11 |- | '''Počet udelených prémií''' | 23 |- ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Mužský herecký výkon <br />vo filmovom alebo televíznom diele |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 2013|2013]] |- | '''Počet udelených cien''' | 13 |- | '''Počet udelených prémií''' | 25 |- ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Ženský herecký výkon <br />vo filmovom alebo televíznom diele |- | '''Odovzdávané''' | od r. 2013 |- | '''Počet udelených cien''' | 13 |- | '''Počet udelených prémií''' | 26 |} '''[[Igric (súťaž)|Igric(e)]] za Mužský''' a '''Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele''' sú dve z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Ako také oceňujú [[herectvo|herecké umenie]] v&nbsp;[[dráma|dráme]] bez ohľadu na médium ([[filmové dielo|film]]/[[televízia (prenos)|televízia]]). Kým úvodné ročníky sa ceny i príslušné prémie za [[hlavná postava|herecké postavy]] formálne udeľovali na vrub [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmovej]] či [[Igric za Televíznu tvorbu|TV tvorby]] ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]), na rovnakej báze boli nepravidelne odovzdávané aj v&nbsp;[[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] ([[Igric 1993|1993]]–[[Igric 2000|2000]]). Po založení prvej hereckej kategórie bola táto v&nbsp;[[21. storočie|novom miléniu]] známa ako '''Herecký výkon vo&nbsp;filmovom alebo televíznom diele''' ([[Igric 2001|2001]]–[[Igric 2012|2012]]). Vzhľadom na jej univerzálny formát oceňovala hercov i herečky spoločne, bez prípadného rozlišovania mužských či ženských rolí. Ustanovením dvoch samostatných hereckých kategórii v roku [[Igric 2013|2013]] pôvodná zanikla. S najväčším počtom výhier medzi hercami všeobecne dominujú [[Zuzana Mauréry]] (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2014|2014]]–[[Igric 2015|2015]], [[Igric 2017|2017]]) a&nbsp;[[Soňa Norisová]] (2013, [[Igric 2020|2020]], [[Igric 2022|2022]]); každá s&nbsp;tromi soškami zvlášť. Dvojnásobnej laureátke [[Emília Vášáryová|Emílii Vášáryovej]] (2001 a&nbsp;[[Igric 2016|2016]]) sa pre zmenu ako jedinej podarilo získať prinajmenšom jednu cenu i&nbsp;jednu prémiu zároveň v&nbsp;oboch hereckých kategóriách – spoločnej i tej ženskej. Žiadny z&nbsp;mužských zástupcov nebol zatiaľ ocenený dvakrát; [[Tomáš Maštalír]] naakumuloval akurát štyri prémie naprieč kategóriami. V bilancii prémií oddelene, v&nbsp;univerzálnej kategórii vedie [[Lukáš Latinák]] s&nbsp;dvomi nomináciami, v&nbsp;mužskej [[Milan Ondrík]] s&nbsp;Maštalírom s&nbsp;tromi individuálnymi, v&nbsp;tej ženskej [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]], taktiež s&nbsp;tromi. == Historické súvislosti == V&nbsp;historickej ére súťaže vyhrali Igricov iba dvaja umelci: [[Viliam Polónyi]] v&nbsp;[[Igric za Filmovú tvorbu|oblasti hraného filmu]] (1967)<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tango pre medveďa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Viliamovi Polónyimu za herecký výkon“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113542/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> a&nbsp;[[Gustáv Valach]] za [[Igric za Televíznu tvorbu|Televíznu tvorbu]] (1969).<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Svätý experiment [film] (1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 Gustávovi Valachovi za herecký výkon“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> V&nbsp;druhej polovici 90. rokov ocenili formou vedľajších prémií niekoľko ďalších herco, menovite [[Vanda Tureková|Vandu Turekovú]] ([[Igric 1995|1995]]),<ref name=VýPr1995/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na Bukvovom dvore [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za herecký výkon Vande Turekovej za postavu Madlenky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260409233503/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-04-09 }}</ref> [[Marián Labuda|Mariána Labudu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Záhrada |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti hraného filmu Mariánovi Labudovi za [...] herecký pozoruhodný výkon v úlohe otca vo filme Záhrada“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000013/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03 }}</ref> [[Vladimír Hajdu|Vladimíra Hajdu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Diagnóza: vajíčko [film] (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Vladimírovi Hajdu za [...] herecké stvárnenie vo videofilme Diagnóza vajíčko“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240304020941/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |dátum archivácie = 2024-03-04 }}</ref> (obaja v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]])<ref name=VýPr1996/> či takisto [[Anna Šišková|Annu Šiškovú]] ([[Igric 1997|1997]]).<ref name=VýPr1997/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prášky na spanie [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby - Anna Šišková za [...] stvárnenie zložitej postavy mladej ženy v televíznom filme Prášky na spanie“ |dátum vydania = 12.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516193311/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> S&nbsp;výnimkou Labudovej kinoroly, zvyšných menovaných vždy za teledrámu. Nedlho pred založením univerzálnej hereckej kategórie sa vôbec prvou držiteľkou hlavnej ceny za taký výkon stala [[Zita Furková]] ([[Igric 1998|1998]]), tiež v&nbsp;zastúpení Teletvorby.<ref name=VýPr1998/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Priateľstvá padajúceho lístia [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric '98 v oblasti televíznej dramatickej tvorby Zite Furkovej za [...] stvárnenie postavy osamelej ženy [...] vo videofilme Priateľstvá padajúceho lístia“ |dátum vydania = 25.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> Aj keď počnúc novým storočím súťažili herci už vo&nbsp;vlastnej, no ešte zlúčenej kategórii, v roku&nbsp;[[Igric 2003|2003]] boli súbežne udelené dve mimoriadne „filmové“ prémie,<ref name=VýPr2003/> a&nbsp;to [[in memoriam]] [[Július Satinský|Júliusovi Satinskému]] za jeho „labutiu rolu“,<ref name=VýPr2003/><ref name=KrRa/> a&nbsp;[[Kristína Svarinská|Kristíne Svarinskej]] za jej detský debut pred kamerou.<ref name=VýPr2003/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dážď padá na naše duše |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Kristína Svarinská za prvý film, mimoriadny detský herecký výkon“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207183238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> === Názvy oboch kategórií v priebehu ročníkov === Častý výskyt variabilných aliasov u&nbsp;spoločnej hereckej kategórie dokumentujú výročné protokoly samotného organizátora, tak tých publikovaných nech už v&nbsp;denníku ''[[SME]]'' či mesačníku ''Film.sk'': * oficiálna tlačová správa z&nbsp;úvodného ročníku založenia príslušnej kategórie (2001) ju prezentovala ako <u>Herecký výkon vo&nbsp;filmovom alebo televíznom diele</u> u&nbsp;hlavnej ceny, kým čoby <u>Herecký výkon v&nbsp;dramatickom diele</u><ref name=VýPr2001/> už v&nbsp;zastúpení prémií (dodatočné zápisy [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] z&nbsp;tohto obdobia preto tiež nie sú u&nbsp;ocenených diel ustálené<ref name=Klietka/><ref name=Krajinka/>) * v druhom ([[Igric 2002|2002]])<ref name=VýPr2002/><ref name=Voľnomyšlienkár/><ref name=PoHl/> i treťom ročníku (2003)<ref name=VýPr2003/><ref name=NaKoHr/><ref name=KrRa/> jej vyhlasovania sa bez ohľadu na fyzické či virtuálne médium vyskytuje v&nbsp;protokoloch pre zmenu výlučne krátený termín jej pomenovania – za <u>Herecký výkon</u> všeobecne * ďalšie dva ročníky ([[Igric 2004|2004]]<ref name=VýPr2004/><ref name=NeHr/>–[[Igric 2005|2005]]<ref name=VýPr2005/><ref name=Človečina/>) demonštrujú všeobecný ekvivalent z&nbsp;tých predchádzajúcich<ref name=DlKrNo/> v&nbsp;kombinácii s&nbsp;<u>Hereckým výkonom vo&nbsp;filme alebo (v)&nbsp;televíznom diele</u> zároveň. Až počnúc rokom 2006 sú už všetky dobové záznamy ustálené a&nbsp;jednotné. Podľa dostupných [[organizačný predpis|štatútov]] nielen zo sporných rokov, oficiálny názov univerzálnej hereckej kategórie bol od&nbsp;roku jej zavedenia '''Herecký výkon vo&nbsp;filmovom alebo televíznom diele'''<ref>Archivované štatúty podľa jednotlivých ročníkov z&nbsp;r.&nbsp;2003 až 2012: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny 2003 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20031227083229/http://www.litfond.sk/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2003-12-27}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2006 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 30.1.2006 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20070612215536/http://www.litfond.sk/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2007-06-12}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2008 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2010 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 25.1.2010 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20100507033902/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2010-05-07}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2012 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04}}</ref> bez ohľadu na prípadné odchýlky v&nbsp;medziročných citáciách jednotlivých protokolov. K&nbsp;jedinej zmene v&nbsp;jej názve došlo až oddelením hercov od&nbsp;herečiek v&nbsp;roku 2013, založením dvoch samostatných kategórií – '''Mužský''' a&nbsp;'''Ženský herecký výkon vo&nbsp;filmovom alebo televíznom diele'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2013 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (čl. II, ods. 2., vo formáte [[Microsoft Word|.doc]]) |dátum vydania = 28.01.2013 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = sweb.cz |url archívu = hhttps://web.archive.org/web/20131008104158/http://avatar1one.sweb.cz/24.Igric%202013%20%C5%A1tat%C3%BAt.doc |dátum archivácie = 2012-04-04}}</ref> == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&nbsp;dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''hlavné ceny za herecké výkony udeľované príležitostne, <br />v zastúpení iných kategórií''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r.&nbsp;„1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=8 align=center| <span style="color:silver">''hlavné ceny i vedľajšie prémie za herecké výkony <br />udeľované príležitostne, v zastúpení iných kategórií''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i&nbsp;faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |} === Spoločná herecká kategória (2001–2012) === ; Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | width=70%| * '''[[Emília Vášáryová]] – Máša (''[[Klietka (film)|Klietka]]''^TV)'''<ref name=Klietka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Klietka [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Emílii Vášáryovej za postavu Máši“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194933/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Monika Hilmerová]] – mladšia Jana (''[[Oběti a vrazi]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Databáze > Oběti a vrazi |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15294/obeti-a-vrazi |lokácia = Ocenění |poznámka = „Ceny Igric [...] 2001 [...] Prémie za vynikající tvořivý výkon v kategorii herecký výkon Monika Hilmerová“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = Filmový přehled |url archívu = https://web.archive.org/web/20250419045954/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15294/obeti-a-vrazi |dátum archivácie = 2025-04-19 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Csongor Kassai]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave vojaka vo filme ''[[Krajinka (film)|Krajinka]]''.<ref name=VýPr2001/><ref name=Krajinka/><ref name=FiPř/>|group="p."}}– David Wiener (''[[Musíme si pomáhať]]'')<ref name=Krajinka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Krajinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon v dramatickom diele Csongorovi Kassaiovi za postavu Dávida v českom filme Musíme si pomáhat s prihliadnutím k postave vojaka vo filme Krajinka“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115631/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref><ref name=FiPř>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Databáze > Musíme si pomáhat |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15231/musime-si-pomahat |lokácia = Ocenění |poznámka = „Ceny Igric [...] 2001 [...] Prémie za vynikající tvořivý výkon v kategorii herecký výkon Csongor Kassai prémie udělená s přihlédnutím k postavě vojáka ve filmu Krajinka“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = Filmový přehled |url archívu = https://web.archive.org/web/20250712125901/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15231/musime-si-pomahat |dátum archivácie = 2025-07-12 }}</ref> | align=center width=3%| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''[[Juraj Kukura]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na jeho doterajšiu hereckú tvorbu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = vt; ve |titul = Art Film: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov |url = https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 23.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110726/https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}– Denis Diderot (''[[Voľnomyšlienkár (film)|Voľnomyšlienkár]]''^TV)'''<ref name=Voľnomyšlienkár>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Voľnomyšlienkár [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon Jurajovi Kukurovi za postavu Diderota [...] s prihliadnutím na jeho doterajšiu hereckú tvorbu“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Szidi Tóbiás]] – Eva, dcéra (''[[Pod hladinou]]''^'''TV''')<ref name=PoHl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Pod hladinou [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042708-Pod-hladinou-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon – Szidi Tóbiás za postavu dcéry“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516205800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042708-Pod-hladinou-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Hajdu]] – Kozakov (''[[Chaos (film z roku 2000)|Chaos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Chaos [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon – Vlado Hajdu za postavu Kozakova v televíznej inscenácii Chaos“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521150731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Pavol Mikulík]] – Jasper (''[[Na konci hry]]''^TV)'''<ref name=NaKoHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na konci hry [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043224-Na-konci-hry-film-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Herecký výkon – Pavol Mikulík za zrelý herecký výkon, profesionálne stvárnenie postavy Jaspera“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516210155/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043224-Na-konci-hry-film-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Mikulčík]] – Martin (''[[Kruté radosti]]'')<ref name=KrRa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kruté radosti |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Július Satinský in memoriam za posledný film [...] Prémia v kategórii Herecký výkon - Milan Mikulčík za vynikajúci a autentický herecký výkon, Prémia v kategórii Herecký výkon - Táňa Pauhofová za presvedčivé stvárnenie postavy dospievajúceho dievčaťa“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111627/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Táňa Pauhofová]] – Valentína (''Kruté radosti'')<ref name=KrRa/> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''Szidi Tobias – Eva (''[[Dlhá krátka noc]]''^TV)'''<ref name=DlKrNo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá krátka noc [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Herecký výkon - Szidi Tóbiás za stvárnenie hlavnej postavy Evy [...] Prémia v kategórii Herecký výkon - Marián Geišberg za presvedčivý herecký výkon“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200202/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marián Geišberg]] – šofér autobusu (''Dlhá krátka noc''^'''TV''')<ref name=DlKrNo/> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – Peter Szabó (''[[Nevěrné hry]]'')<ref name=NeHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nevěrné hry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele - Peter Bebjak za stvárnenie postavy Petra“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2004>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''[[Stanislav Štepka]] – otec (''[[Človečina (film)|Človečina]]''^TV)'''<ref name=Človečina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Človečina [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0184728 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon vo filme alebo televíznom diele Stanislavovi Štepkovi za [...] otca [...], Prémia v kategórii herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele Kataríne Kolníkovej za presvedčivý, autentický typ starej mamy“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 10.07.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200415/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth%2A0184728 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Emília Vášáryová – Věra (''[[Horem pádem]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Katarína Kolníková]] – stará mama (''Človečina''^'''TV''')<ref name=Človečina/> | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''[[Táňa Radeva]] – Marta (''[[Ticho (film)|Ticho]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ticho [film] (2005) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Táňa Radeva za herecky precítený výkon postavy Marty“ |dátum vydania = 26.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200745/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Martinka]] – Tomáš (''[[Slnečný štát]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slnečný štát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za herecký výkon vo filmovom a televíznom diele – Ivan Martinka za prirodzené a presvedčivé stvárnenie postavy Tomáša“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122159/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&nbsp;rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Lasica]] – profesor (''[[Obsluhoval jsem anglického krále]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Obsluhoval jsem anglického krále |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Milanovi Lasicovi za herecky presné vystihnutie postavy profesora“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122342/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Attila Mokos]]{{#tag:ref|Zdroje neuvádzajú konkrétnu postavu, iba herecký výkon všeobecne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Výročné ceny Literárneho fondu za rok 2006 |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |lokácia = Ceny IGRIC 2006 |poznámka = <span style="color:silver">''(protokol v&nbsp;nadpise uvádza chybný rok ceremónie zámenou s&nbsp;predošlým)''</span> |dátum vydania = 2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = LitFond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240709054440/http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |dátum archivácie = 2024-07-09}}</ref><ref name=ĎaDe/> Aj keď titulky samotného diela túto tiež nešpecifikujú, Mokos v&nbsp;ňom stvárňoval bezmenného divadelného herca pokúšajúceho sa o&nbsp;samovraždu.|group="p."}}– herec oblastného divadla (''[[Ďalšie dejstvo]]''^'''SF/ŠF''')<ref name=ĎaDe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Attilovi Mokosovi za presvedčivý herecký výkon“ |dátum vydania = 17.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''[[Ľuboš Kostelný]] – Martin Junec (''[[Muzika]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Muzika |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ľuboš Kostelný za postavu Martina“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122938/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Beáta Dubielová]] – Klára (''[[Démoni]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Démoni |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Beáta Dubielová za postavu Kláry“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201438/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Lukáš Latinák]] – Miro (''[[Návrat bocianov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Návrat bocianov |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Mira“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028185649/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Pavol Višňovský]] – [[major|mjr.]] Ivan Tomeček (''[[Mesto tieňov]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mesto tieňov [film] (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Pavol Višňovský (postava vyšetrovateľa Tomečka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201727/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tomáš Maštalír]] – Andrej (''[[Leto (film)|Leto]]''^'''SF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Leto |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Tomáš Maštalír (postava Andreja v študentskom filme Leto)“. Kapitola: „PH – druh, žáner, forma“ (metráž) |dátum vydania = 03.06.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tereza Nvotová]] – Agáta (''[[Malé oslavy]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Malé oslavy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038970-Male-oslavy-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Tereza Nvotová (postava Agáty“ |dátum vydania = 11.11.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516210826/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038970-Male-oslavy-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Attila Mokos – Tóno Pánik (''[[Pokoj v duši]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pokoj v duši |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za stvárnenie postavy Tóna Pánika“ |dátum vydania = 13.02.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124205600/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Samuel Spišák]] – Martin Friedman Petrášek (''[[Nedodržaný sľub]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nedodržaný sľub |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Samuel Spišák za stvárnenie postavy Martina Friedmana Petráška“ |dátum vydania = 08.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221001210459/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jana Hubinská]] – Helena, dcéra (''[[Dôverní nepriatelia]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dôverní nepriatelia [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za stvárnenie postavy Heleny v televíznej inscenácii Dôverní nepriatelia“ <span style="color:silver">''(zápis neuvádza meno ocenenej, iba jej postavu)''</span> |dátum vydania = 14.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''[[Gabriela Dolná]] – ovdovelá matka (''[[Filmoviedky]]:'' „Obhliadka“^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Obhliadka [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Gabriela Dolná za postavu matky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202216/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Boris Farkaš]] – otec (''[[In delirium]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > In delirium |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Boris Farkaš za postavu otca“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211457/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Lukáš Latinák – Adam (''[[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]]:'' „[[Dlhá cesta domov]]“^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá cesta domov [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Adama“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211656/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''[[Judit Pecháček|Judit Bárdos]] – Eva (''[[Dom (film)|Dom ]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jakub Gogál]] – Tomáš (''[[Lóve (film)|Lóve]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Lóve |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Jakub Gogál za postavu Tomáša“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Mižigár]] – Adam (''[[Cigán (film)|Cigán]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Cigán |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090542-Cigan-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ján Mižigár za postavu Adama“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516212028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090542-Cigan-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |} === Samostatné herecké kategórie (od r. 2013) === ; Mužský / Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center width=4%| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | width=70%| * '''[[Marián Slovák]] – primár Hanko (''[[Filmoviedky]]:'' „[[Zradení]]“^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zradení [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Marián Slovák za postavu primára Hanku“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516212522/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Attila Mokos – Brachtl (''[[7 dní hriechov]]'')<ref name=7DnHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 7 dní hříchů |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Vica Kerekes za postavu Agnes [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za postavu Brachtla vo filme 7 dní hriechu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221006142832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Romančík]] – Florian (''Filmoviedky:'' „[[Dušičky seniorov]]“^'''TV''')<ref name=DuSe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dušičky seniorov [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Emília Vášáryová za postavu Amálie [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ivan Romančík za postavu Floriana vo filme Dušičky seniorov (r. Stanislav Párnický) z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203315/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | rowspan=2 align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Soňa Norisová]] – Jitka (''[[V tieni]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ve stínu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Soňa Norisová za postavu Jitky“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240621212948/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-06-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]] – Agnes (''7 dní hriechov'')<ref name=7DnHr/> ** <u>Prémia</u>: Emília Vášáryová – Amália (''[[Filmoviedky]]:'' „Dušičky seniorov“^'''TV''')<ref name=DuSe/> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''[[Marek Majeský]] – Adam Lambert (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''<ref name=Kandidát>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kandidát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Marej Majeský za postavu reklamného magnáta Adama Lamberta [...], Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Michal Kubovčík za postavu Blondiačika“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Kubovčík]] – Blondiačik (''Kandidát'')<ref name=Kandidát/> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Obšil]] – Boris (''[[Ďakujem, dobre]]'')<ref name=ĎaDo2012>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ďakujem, dobre |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy Colette (za postavu Broderovej) a Ďakujem, dobre (postava Zuzy), Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Vladimír Obšil za postavu Borisa vo filme Ďakujem, dobre“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028183403/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Zuzana Mauréry]] – Broderová (''[[Colette (film)|Colette]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Colette |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy ''Colette'' (za postavu Broderovej) a ''Ďakujem, dobre'' (postava Zuzy)“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124164505/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref>a Zuza (''[[Ďakujem, dobre]]''''')<ref name=ĎaDo2012/> ** <u>Prémia</u>: [[Éva Bandor]] – Zuza (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Miluj ma alebo odíď |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Éva Bandor za postavy stvárnené vo filme ''Miluj ma alebo odíď'' a študentskom filme ''Dobrý človek''“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> a ''[[Dobrý človek]]''^'''SF/ŠF''') ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Fialová]] – Zuzana Krausová (''[[Kriminálka Staré Mesto|Kriminálka Staré Mesto II]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kriminálka Staré Mesto [film]. [II. séria] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Fialová za postavu nadporučíky Zuzany Krausovej v televíznom seriáli“ |dátum vydania = 12.03.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''Milan Lasica – starý otec Achberger (''[[Rukojemník (film)|Rukojemník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kočiš]] – Alex (''Tajné životy''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: [[Peter Nádasdi]] – Ignác Dugas (''[[Krok do tmy]]'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Mauréry – Eva (''[[Tajné životy]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Monika Haasová]] – Eva Dubovská (''Krok do tmy'') ** <u>Prémia</u>: Judit Bárdos – Anna (''[[Fair Play]]''), Hana (''[[Láska na vlásku]]'') a Edith Kraus (''[[V tichu]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''[[Noël Czuczor]] – Tomáš (''[[Čistič]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Milan Ondrík]] – Ďoďo (''Eva Nová'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Emília Vášáryová – [[hlavná postava|titul. postava]] (''[[Eva Nová]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Rebeka Poláková]] – Kristína (''Čistič'') ** <u>Prémia</u>: [[Anikó Vargová]] – Helena (''Eva Nová'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''[[Ivan Romančík]] – Ján (''[[Manžel Ján s rodinou]]''^KF/ŠF)''' ** <u>Prémia</u>: Marián Geišberg – [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Eduard Burger (''[[Červený kapitán]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Jedľovský]] – Jozef Valenta, psychológ (''[[Tajné životy#2. séria (2017)|Tajné životy II]]''^'''TV''') ** <u>Špeciálne uznanie</u>: [[Ladislav Chudík]] – Janetka, farár (''Červený kapitán'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Mauréry – Mária Drazdechová (''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Kronerová]] – Marika Kovačičová (''Červený kapitán'') ** <u>Prémia</u>: [[Anna Šišková]] – Mária Horváthová (''Tajné životy II''^'''TV''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Robert Roth]] – otec (''[[Nina (film)|Nina]]'')'''<ref name=Nina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Bibiana Nováková za stvárnenie titulnej postavy vo filme Nina, Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Róbert Roth za postavu otca“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Adam Krajňák (''[[Čiara (film)|Čiara]]'') ** <u>Prémia</u>: Milan Ondrík – Chalanisko (''[[Únos (film z roku 2017)|Únos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Únos |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Milan Ondrík za stvárnenie postavy Chalaniska“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124154606/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Kronerová – Hana (''[[Baba z ľadu]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bába z ledu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257096-Baba-z-ledu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Zuzana Kronerová za stvárnenie titulnej postavy“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20220522235440/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257096-Baba-z-ledu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-05-22 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Dominika Morávková]] – Lena (''[[Špina (film)|Špina]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Špina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Dominika Zeleníková- Morávková za postavu Leny“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516214456/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Bibiana Nováková]] – titul. postava (''Nina'')<ref name=Nina/> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''[[Igor Hrabinský]] – Kysel st. (''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Roman Luknár]] – [[Jan Masaryk]] (''[[Toman (film)|Toman]]'') ** <u>Prémia</u>: Lukáš Latinák – [[Vladimír Clementis]] (''Toman'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Gabriela Marcinková]] – Zuzana (''[[Dôverný nepriateľ]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Kamila Magálová]] – Růžena, „pani Cvrčková“ (''[[Hmyz (film)|Hmyz]]'') ** <u>Prémia</u>: Monika Hilmerová – violončelistka Elena (''[[DOGG]]'': „Duet“{{#tag:ref|Úvodná poviedka (r.&nbsp;[[Slavomír Zrebný|S. Zrebný]]) z&nbsp;tzv. filmovej tetralógie ''DOGG'' (2017) od štyroch režisérov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > DOGG |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/ |lokácia = Kapitoly: „Anotáciu“ a „Poznámky“ |poznámka = |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240524035702/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-05-24 }}</ref> |group="p."}}^'''KF''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''Milan Ondrík – Milan (''[[Nech je svetlo]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Richard Autner]] – [[Nero]] (''[[Nero a Seneca]]''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: Pavol Višňovský – Ivan Rozložný (''Hniezdo''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Soňa Norisová – Kristína Važanová (''[[Hniezdo (seriál)|Hniezdo]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Konečná]] – Zuzka (''Nech je svetlo'') ** <u>Prémia</u>: [[Júlia Valentová Vidrnáková]] – rybárka Labina (''[[Pomaľované vtáča]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Juraj Loj]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na jeho účinkovanie v&nbsp;seriáli ''[[Slovania (seriál)|Slovania]]'' (post. Samo / Vlad).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TÓTHOVÁ, Roberta |titul = Kultúra > Igrica za celoživotný prínos má Dušan Hanák |url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/602046-igrica-za-celozivotny-prinos-ma-dusan-hanak/ |lokácia = „Spomedzi hercov [...] ocenili [...] Juraja Loja, ktorý stvárnil Františka vo filme Agnieszky Hollandovej ''Šarlatán''. Porota tiež prihliadla na jeho účinkovanie v seriáli ''Slovania''“ |dátum vydania = 28.09.2021 |dátum prístupu = 27.02.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20250513041251/https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/602046-igrica-za-celozivotny-prinos-ma-dusan-hanak/ |dátum archivácie = 2025-05-13}}</ref>|group="p."}}– František Palko (''[[Šarlatán (film)|Šarlatán]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Csongor Kassai – Josef Pachl (''[[Krajina ve stínu]]'') ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Radúz (''[[Slovania (seriál)|Slovania]]''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Zuzana Kanócz]] – Henrieta (''[[O liečivej vode]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]] – Katarína (''[[Muž so zajačími ušami]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Jana Kvantiková]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na účinkovanie v&nbsp;seriáli ''[[Červené pásky]]''<ref name=VýPr2021/> (sestra Lea).|group="p."}}– Lada (''Slovania''^'''TV''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Dávid Uzsák]] – Cyril (''[[Kryštof (film z roku 2021)|Kryštof]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Alexander Bárta]] – Michal (''Priznanie''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Dan (''[[Známi Neznámi]]'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Soňa Norisová – Kristína (''[[Priznanie]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Mauréry]] – matka Ulka (''[[Správa o záchrane mŕtveho]]'') ** <u>Prémia</u>: Alexandra Borbély – Johana (''[[Kryštof (film)|Kryštof]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Tomáš Mischura]] – Zsolti Bófanti (''[[Čierne na bielom koni]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ondrej Kovaľ]] – Mišo (''[[Stand up (film z roku 2022)|Stand up]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Dávid Hartl]] – titul. postava (''Jozef Mak''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Diana Mórová]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave ženy v TV poviedkovom filme ''[[Superžena]]''<ref name=VýPr2023/> (manželka)|group="p."}}– matka (''[[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Dana Droppová]] – Anna (''[[Slúžka (film)|Slúžka]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Vita Smačeľuk]]{{#tag:ref|Uvádzaná tiež ako Vita Smačeljuk (v [[čeština|češ.]].), príp. Вита Анатольевна Смачелюк (v [[ukrajinština|ukr.]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Smačeľuk, Vita Anatolievna, 1981- |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/ |lokácia = Kapitola: „Variant(y) hesla“ |poznámka = „Smačeljuk, Vita, 1981- [cze] Smachelyuk, Vita, 1981- [eng] Смачелюк, Вита Анатольевна, 1981- [ukr]“ |dátum vydania = 24.02.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = |dátum archivácie = https://web.archive.org/web/20260516214928/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/ }}</ref> |group="p."}}– Irina (''[[Obeť (film z roku 2022)|Obeť]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Alexander Bárta]] – kpt. Miky Miko (''[[Vojna policajtov (film z roku 2024)|Vojna policajtov]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Marián Miezga]] – Zoli (''[[Tak zle, ako sa len dá]]''{{#tag:ref|S podtitulom ''Historky z parku''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tak zle, ako sa len dá |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316129-Tak-zle-ako-sa-len-da-hrany-film/ |lokácia = Kapitola: „Podnázov“ |poznámka = „historky z parku“ |dátum vydania = 05.09.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516215118/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316129-Tak-zle-ako-sa-len-da-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>|group="p."}}) ** <u>Prémia</u>: Richard Autner – Karol (''Tak zle, ako sa len dá'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Éva Bandor – Hana (''[[Nablízku]]''^KF/ŠF)''' ** <u>Prémia</u>: Zuzana Kanócz – Lucie (''[[Tancuj Matylda]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Anežka Petrová]] – Simona (''Vojna policajtov'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[František Kovár]] – mastičkár Ferko (''[[Čarovné jablko]]''^TV) a otec (''[[Spiaci účet]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Milan Ondrík – Dušan (''[[Ema a smrtihlav]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Attila Matusek]] – Atilla ALEBO Attila (''[[Pressburg (seriál)|Pressburg]]''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Rebeka Poláková – Sára (''[[Nikto ma nemá rád]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Alexandra Borbély – Marika (''Ema a smrtihlav'') ** <u>Prémia</u>: [[Eva Mores]] – Martina (''[[Hore je nebo, v doline som ja]]'') |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** [[]] – (''[[]]'') |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo<!-- {{•}} ^'''HD''' Hraný dokument{{•}} ^'''†''' [[in memoriam]] --> |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 3 ceny * [[Zuzana Mauréry]] * [[Soňa Norisová]] ; 2 ceny * [[Emília Vášáryová]] {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 4 prémie * [[Tomáš Maštalír]] ; 3 prémie * [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]] * [[Lukáš Latinák]] * [[Milan Ondrík]] ; 2 prémie * [[Richard Autner]] * [[Marián Geišberg]] * [[Monika Hilmerová]] * [[Csongor Kassai]] * [[Attila Mokos]] * Emília Vášáryová {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Herecký výkon]] ox1id1f3k7l0ca4rqnbvf7mtyahyc5p 8226467 8226462 2026-05-31T01:26:09Z Evernit 160276 preklepy 8226467 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Herecký výkon <br />vo filmovom alebo televíznom diele |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[herectvo]] |- | '''Odovzdávané''' | v r. [[Igric 2001|2001]]–[[Igric 2012|2012]] |- | '''Počet udelených cien''' | 11 |- | '''Počet udelených prémií''' | 23 |- ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Mužský herecký výkon <br />vo filmovom alebo televíznom diele |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 2013|2013]] |- | '''Počet udelených cien''' | 13 |- | '''Počet udelených prémií''' | 25 |- ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Ženský herecký výkon <br />vo filmovom alebo televíznom diele |- | '''Odovzdávané''' | od r. 2013 |- | '''Počet udelených cien''' | 13 |- | '''Počet udelených prémií''' | 26 |} '''[[Igric (súťaž)|Igric(e)]] za Mužský''' a '''Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele''' sú dve z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Ako také oceňujú [[herectvo|herecké umenie]] v&nbsp;[[dráma|dráme]] bez ohľadu na médium ([[filmové dielo|film]]/[[televízia (prenos)|televízia]]). Kým úvodné ročníky sa ceny i príslušné prémie za [[hlavná postava|herecké postavy]] formálne udeľovali na vrub [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmovej]] či [[Igric za Televíznu tvorbu|TV tvorby]] ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]), na rovnakej báze boli nepravidelne odovzdávané aj v&nbsp;[[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] ([[Igric 1993|1993]]–[[Igric 2000|2000]]). Po založení prvej hereckej kategórie bola táto v&nbsp;[[21. storočie|novom miléniu]] známa ako '''Herecký výkon vo&nbsp;filmovom alebo televíznom diele''' ([[Igric 2001|2001]]–[[Igric 2012|2012]]). Vzhľadom na jej univerzálny formát oceňovala hercov i herečky spoločne, bez prípadného rozlišovania mužských či ženských rolí. Ustanovením dvoch samostatných hereckých kategórii v roku [[Igric 2013|2013]] pôvodná zanikla. S najväčším počtom výhier medzi hercami všeobecne dominujú [[Zuzana Mauréry]] (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2014|2014]]–[[Igric 2015|2015]], [[Igric 2017|2017]]) a&nbsp;[[Soňa Norisová]] (2013, [[Igric 2020|2020]], [[Igric 2022|2022]]); každá s&nbsp;tromi soškami zvlášť. Dvojnásobnej laureátke [[Emília Vášáryová|Emílii Vášáryovej]] (2001 a&nbsp;[[Igric 2016|2016]]) sa pre zmenu ako jedinej podarilo získať prinajmenšom jednu cenu i&nbsp;jednu prémiu zároveň v&nbsp;oboch hereckých kategóriách – spoločnej i tej ženskej. Žiadny z&nbsp;mužských zástupcov nebol zatiaľ ocenený dvakrát; [[Tomáš Maštalír]] naakumuloval akurát štyri prémie naprieč kategóriami. V bilancii prémií oddelene, v&nbsp;univerzálnej kategórii vedie [[Lukáš Latinák]] s&nbsp;dvomi nomináciami, v&nbsp;mužskej [[Milan Ondrík]] s&nbsp;Maštalírom s&nbsp;tromi individuálnymi, v&nbsp;tej ženskej [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]], taktiež s&nbsp;tromi. == Historické súvislosti == V&nbsp;historickej ére súťaže vyhrali Igricov iba dvaja umelci: [[Viliam Polónyi]] v&nbsp;[[Igric za Filmovú tvorbu|oblasti hraného filmu]] (1967)<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tango pre medveďa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Viliamovi Polónyimu za herecký výkon“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113542/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> a&nbsp;[[Gustáv Valach]] za [[Igric za Televíznu tvorbu|Televíznu tvorbu]] (1969).<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Svätý experiment [film] (1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 Gustávovi Valachovi za herecký výkon“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> V&nbsp;druhej polovici 90. rokov ocenili formou vedľajších prémií niekoľko ďalších hercov, menovite [[Vanda Tureková|Vandu Turekovú]] ([[Igric 1995|1995]]),<ref name=VýPr1995/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na Bukvovom dvore [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za herecký výkon Vande Turekovej za postavu Madlenky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260409233503/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-04-09 }}</ref> [[Marián Labuda|Mariána Labudu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Záhrada |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti hraného filmu Mariánovi Labudovi za [...] herecký pozoruhodný výkon v úlohe otca vo filme Záhrada“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000013/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03 }}</ref> [[Vladimír Hajdu|Vladimíra Hajdu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Diagnóza: vajíčko [film] (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Vladimírovi Hajdu za [...] herecké stvárnenie vo videofilme Diagnóza vajíčko“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240304020941/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |dátum archivácie = 2024-03-04 }}</ref> (obaja v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]])<ref name=VýPr1996/> či takisto [[Anna Šišková|Annu Šiškovú]] ([[Igric 1997|1997]]).<ref name=VýPr1997/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prášky na spanie [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby - Anna Šišková za [...] stvárnenie zložitej postavy mladej ženy v televíznom filme Prášky na spanie“ |dátum vydania = 12.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516193311/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> S&nbsp;výnimkou Labudovej kinoroly, zvyšných menovaných vždy za teledrámu. Nedlho pred založením univerzálnej hereckej kategórie sa vôbec prvou držiteľkou hlavnej ceny za taký výkon stala [[Zita Furková]] ([[Igric 1998|1998]]), tiež v&nbsp;zastúpení Teletvorby.<ref name=VýPr1998/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Priateľstvá padajúceho lístia [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric '98 v oblasti televíznej dramatickej tvorby Zite Furkovej za [...] stvárnenie postavy osamelej ženy [...] vo videofilme Priateľstvá padajúceho lístia“ |dátum vydania = 25.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> Aj keď počnúc novým storočím súťažili herci už vo&nbsp;vlastnej, no ešte zlúčenej kategórii, v roku&nbsp;[[Igric 2003|2003]] boli súbežne udelené dve mimoriadne „filmové“ prémie,<ref name=VýPr2003/> a&nbsp;to [[in memoriam]] [[Július Satinský|Júliusovi Satinskému]] za jeho „labutiu rolu“,<ref name=VýPr2003/><ref name=KrRa/> a&nbsp;[[Kristína Svarinská|Kristíne Svarinskej]] za jej detský debut pred kamerou.<ref name=VýPr2003/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dážď padá na naše duše |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Kristína Svarinská za prvý film, mimoriadny detský herecký výkon“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207183238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> === Názvy oboch kategórií v priebehu ročníkov === Častý výskyt variabilných aliasov u&nbsp;spoločnej hereckej kategórie dokumentujú výročné protokoly samotného organizátora, tak tých publikovaných nech už v&nbsp;denníku ''[[SME]]'' či mesačníku ''Film.sk'': * oficiálna tlačová správa z&nbsp;úvodného ročníku založenia príslušnej kategórie (2001) ju prezentovala ako <u>Herecký výkon vo&nbsp;filmovom alebo televíznom diele</u> u&nbsp;hlavnej ceny, kým čoby <u>Herecký výkon v&nbsp;dramatickom diele</u><ref name=VýPr2001/> už v&nbsp;zastúpení prémií (dodatočné zápisy [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] z&nbsp;tohto obdobia preto tiež nie sú u&nbsp;ocenených diel ustálené<ref name=Klietka/><ref name=Krajinka/>) * v druhom ([[Igric 2002|2002]])<ref name=VýPr2002/><ref name=Voľnomyšlienkár/><ref name=PoHl/> i treťom ročníku (2003)<ref name=VýPr2003/><ref name=NaKoHr/><ref name=KrRa/> jej vyhlasovania sa bez ohľadu na fyzické či virtuálne médium vyskytuje v&nbsp;protokoloch pre zmenu výlučne krátený termín jej pomenovania – za <u>Herecký výkon</u> všeobecne * ďalšie dva ročníky ([[Igric 2004|2004]]<ref name=VýPr2004/><ref name=NeHr/>–[[Igric 2005|2005]]<ref name=VýPr2005/><ref name=Človečina/>) demonštrujú všeobecný ekvivalent z&nbsp;tých predchádzajúcich<ref name=DlKrNo/> v&nbsp;kombinácii s&nbsp;<u>Hereckým výkonom vo&nbsp;filme alebo (v)&nbsp;televíznom diele</u> zároveň. Až počnúc rokom 2006 sú už všetky dobové záznamy ustálené a&nbsp;jednotné. Podľa dostupných [[organizačný predpis|štatútov]] nielen zo sporných rokov, oficiálny názov univerzálnej hereckej kategórie bol od&nbsp;roku jej zavedenia '''Herecký výkon vo&nbsp;filmovom alebo televíznom diele'''<ref>Archivované štatúty podľa jednotlivých ročníkov z&nbsp;r.&nbsp;2003 až 2012: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny 2003 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20031227083229/http://www.litfond.sk/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2003-12-27}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2006 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 30.1.2006 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20070612215536/http://www.litfond.sk/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2007-06-12}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2008 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2010 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 25.1.2010 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20100507033902/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2010-05-07}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2012 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04}}</ref> bez ohľadu na prípadné odchýlky v&nbsp;medziročných citáciách jednotlivých protokolov. K&nbsp;jedinej zmene v&nbsp;jej názve došlo až oddelením hercov od&nbsp;herečiek v&nbsp;roku 2013, založením dvoch samostatných kategórií – '''Mužský''' a&nbsp;'''Ženský herecký výkon vo&nbsp;filmovom alebo televíznom diele'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2013 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (čl. II, ods. 2., vo formáte [[Microsoft Word|.doc]]) |dátum vydania = 28.01.2013 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = sweb.cz |url archívu = hhttps://web.archive.org/web/20131008104158/http://avatar1one.sweb.cz/24.Igric%202013%20%C5%A1tat%C3%BAt.doc |dátum archivácie = 2012-04-04}}</ref> == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&nbsp;dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''hlavné ceny za herecké výkony udeľované príležitostne, <br />v zastúpení iných kategórií''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r.&nbsp;„1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=8 align=center| <span style="color:silver">''hlavné ceny i vedľajšie prémie za herecké výkony <br />udeľované príležitostne, v zastúpení iných kategórií''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i&nbsp;faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |} === Spoločná herecká kategória (2001–2012) === ; Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | width=70%| * '''[[Emília Vášáryová]] – Máša (''[[Klietka (film)|Klietka]]''^TV)'''<ref name=Klietka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Klietka [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Emílii Vášáryovej za postavu Máši“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194933/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Monika Hilmerová]] – mladšia Jana (''[[Oběti a vrazi]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Databáze > Oběti a vrazi |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15294/obeti-a-vrazi |lokácia = Ocenění |poznámka = „Ceny Igric [...] 2001 [...] Prémie za vynikající tvořivý výkon v kategorii herecký výkon Monika Hilmerová“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = Filmový přehled |url archívu = https://web.archive.org/web/20250419045954/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15294/obeti-a-vrazi |dátum archivácie = 2025-04-19 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Csongor Kassai]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave vojaka vo filme ''[[Krajinka (film)|Krajinka]]''.<ref name=VýPr2001/><ref name=Krajinka/><ref name=FiPř/>|group="p."}}– David Wiener (''[[Musíme si pomáhať]]'')<ref name=Krajinka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Krajinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon v dramatickom diele Csongorovi Kassaiovi za postavu Dávida v českom filme Musíme si pomáhat s prihliadnutím k postave vojaka vo filme Krajinka“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115631/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref><ref name=FiPř>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Databáze > Musíme si pomáhat |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15231/musime-si-pomahat |lokácia = Ocenění |poznámka = „Ceny Igric [...] 2001 [...] Prémie za vynikající tvořivý výkon v kategorii herecký výkon Csongor Kassai prémie udělená s přihlédnutím k postavě vojáka ve filmu Krajinka“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = Filmový přehled |url archívu = https://web.archive.org/web/20250712125901/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15231/musime-si-pomahat |dátum archivácie = 2025-07-12 }}</ref> | align=center width=3%| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''[[Juraj Kukura]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na jeho doterajšiu hereckú tvorbu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = vt; ve |titul = Art Film: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov |url = https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 23.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110726/https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}– Denis Diderot (''[[Voľnomyšlienkár (film)|Voľnomyšlienkár]]''^TV)'''<ref name=Voľnomyšlienkár>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Voľnomyšlienkár [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon Jurajovi Kukurovi za postavu Diderota [...] s prihliadnutím na jeho doterajšiu hereckú tvorbu“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Szidi Tóbiás]] – Eva, dcéra (''[[Pod hladinou]]''^'''TV''')<ref name=PoHl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Pod hladinou [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042708-Pod-hladinou-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon – Szidi Tóbiás za postavu dcéry“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516205800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042708-Pod-hladinou-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Hajdu]] – Kozakov (''[[Chaos (film z roku 2000)|Chaos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Chaos [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon – Vlado Hajdu za postavu Kozakova v televíznej inscenácii Chaos“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521150731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Pavol Mikulík]] – Jasper (''[[Na konci hry]]''^TV)'''<ref name=NaKoHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na konci hry [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043224-Na-konci-hry-film-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Herecký výkon – Pavol Mikulík za zrelý herecký výkon, profesionálne stvárnenie postavy Jaspera“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516210155/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043224-Na-konci-hry-film-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Mikulčík]] – Martin (''[[Kruté radosti]]'')<ref name=KrRa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kruté radosti |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Július Satinský in memoriam za posledný film [...] Prémia v kategórii Herecký výkon - Milan Mikulčík za vynikajúci a autentický herecký výkon, Prémia v kategórii Herecký výkon - Táňa Pauhofová za presvedčivé stvárnenie postavy dospievajúceho dievčaťa“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111627/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Táňa Pauhofová]] – Valentína (''Kruté radosti'')<ref name=KrRa/> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''Szidi Tobias – Eva (''[[Dlhá krátka noc]]''^TV)'''<ref name=DlKrNo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá krátka noc [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Herecký výkon - Szidi Tóbiás za stvárnenie hlavnej postavy Evy [...] Prémia v kategórii Herecký výkon - Marián Geišberg za presvedčivý herecký výkon“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200202/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marián Geišberg]] – šofér autobusu (''Dlhá krátka noc''^'''TV''')<ref name=DlKrNo/> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – Peter Szabó (''[[Nevěrné hry]]'')<ref name=NeHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nevěrné hry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele - Peter Bebjak za stvárnenie postavy Petra“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2004>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''[[Stanislav Štepka]] – otec (''[[Človečina (film)|Človečina]]''^TV)'''<ref name=Človečina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Človečina [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0184728 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon vo filme alebo televíznom diele Stanislavovi Štepkovi za [...] otca [...], Prémia v kategórii herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele Kataríne Kolníkovej za presvedčivý, autentický typ starej mamy“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 10.07.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200415/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth%2A0184728 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Emília Vášáryová – Věra (''[[Horem pádem]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Katarína Kolníková]] – stará mama (''Človečina''^'''TV''')<ref name=Človečina/> | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''[[Táňa Radeva]] – Marta (''[[Ticho (film)|Ticho]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ticho [film] (2005) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Táňa Radeva za herecky precítený výkon postavy Marty“ |dátum vydania = 26.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200745/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Martinka]] – Tomáš (''[[Slnečný štát]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slnečný štát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za herecký výkon vo filmovom a televíznom diele – Ivan Martinka za prirodzené a presvedčivé stvárnenie postavy Tomáša“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122159/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&nbsp;rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Lasica]] – profesor (''[[Obsluhoval jsem anglického krále]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Obsluhoval jsem anglického krále |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Milanovi Lasicovi za herecky presné vystihnutie postavy profesora“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122342/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Attila Mokos]]{{#tag:ref|Zdroje neuvádzajú konkrétnu postavu, iba herecký výkon všeobecne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Výročné ceny Literárneho fondu za rok 2006 |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |lokácia = Ceny IGRIC 2006 |poznámka = <span style="color:silver">''(protokol v&nbsp;nadpise uvádza chybný rok ceremónie zámenou s&nbsp;predošlým)''</span> |dátum vydania = 2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = LitFond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240709054440/http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |dátum archivácie = 2024-07-09}}</ref><ref name=ĎaDe/> Aj keď titulky samotného diela túto tiež nešpecifikujú, Mokos v&nbsp;ňom stvárňoval bezmenného divadelného herca pokúšajúceho sa o&nbsp;samovraždu.|group="p."}}– herec oblastného divadla (''[[Ďalšie dejstvo]]''^'''SF/ŠF''')<ref name=ĎaDe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Attilovi Mokosovi za presvedčivý herecký výkon“ |dátum vydania = 17.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''[[Ľuboš Kostelný]] – Martin Junec (''[[Muzika]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Muzika |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ľuboš Kostelný za postavu Martina“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122938/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Beáta Dubielová]] – Klára (''[[Démoni]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Démoni |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Beáta Dubielová za postavu Kláry“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201438/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Lukáš Latinák]] – Miro (''[[Návrat bocianov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Návrat bocianov |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Mira“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028185649/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Pavol Višňovský]] – [[major|mjr.]] Ivan Tomeček (''[[Mesto tieňov]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mesto tieňov [film] (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Pavol Višňovský (postava vyšetrovateľa Tomečka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201727/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tomáš Maštalír]] – Andrej (''[[Leto (film)|Leto]]''^'''SF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Leto |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Tomáš Maštalír (postava Andreja v študentskom filme Leto)“. Kapitola: „PH – druh, žáner, forma“ (metráž) |dátum vydania = 03.06.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tereza Nvotová]] – Agáta (''[[Malé oslavy]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Malé oslavy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038970-Male-oslavy-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Tereza Nvotová (postava Agáty“ |dátum vydania = 11.11.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516210826/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038970-Male-oslavy-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Attila Mokos – Tóno Pánik (''[[Pokoj v duši]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pokoj v duši |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za stvárnenie postavy Tóna Pánika“ |dátum vydania = 13.02.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124205600/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Samuel Spišák]] – Martin Friedman Petrášek (''[[Nedodržaný sľub]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nedodržaný sľub |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Samuel Spišák za stvárnenie postavy Martina Friedmana Petráška“ |dátum vydania = 08.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221001210459/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jana Hubinská]] – Helena, dcéra (''[[Dôverní nepriatelia]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dôverní nepriatelia [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za stvárnenie postavy Heleny v televíznej inscenácii Dôverní nepriatelia“ <span style="color:silver">''(zápis neuvádza meno ocenenej, iba jej postavu)''</span> |dátum vydania = 14.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''[[Gabriela Dolná]] – ovdovelá matka (''[[Filmoviedky]]:'' „Obhliadka“^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Obhliadka [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Gabriela Dolná za postavu matky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202216/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Boris Farkaš]] – otec (''[[In delirium]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > In delirium |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Boris Farkaš za postavu otca“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211457/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Lukáš Latinák – Adam (''[[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]]:'' „[[Dlhá cesta domov]]“^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá cesta domov [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Adama“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211656/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''[[Judit Pecháček|Judit Bárdos]] – Eva (''[[Dom (film)|Dom ]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jakub Gogál]] – Tomáš (''[[Lóve (film)|Lóve]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Lóve |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Jakub Gogál za postavu Tomáša“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Mižigár]] – Adam (''[[Cigán (film)|Cigán]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Cigán |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090542-Cigan-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ján Mižigár za postavu Adama“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516212028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090542-Cigan-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |} === Samostatné herecké kategórie (od r. 2013) === ; Mužský / Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center width=4%| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | width=70%| * '''[[Marián Slovák]] – primár Hanko (''[[Filmoviedky]]:'' „[[Zradení]]“^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zradení [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Marián Slovák za postavu primára Hanku“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516212522/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Attila Mokos – Brachtl (''[[7 dní hriechov]]'')<ref name=7DnHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 7 dní hříchů |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Vica Kerekes za postavu Agnes [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za postavu Brachtla vo filme 7 dní hriechu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221006142832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Romančík]] – Florian (''Filmoviedky:'' „[[Dušičky seniorov]]“^'''TV''')<ref name=DuSe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dušičky seniorov [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Emília Vášáryová za postavu Amálie [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ivan Romančík za postavu Floriana vo filme Dušičky seniorov (r. Stanislav Párnický) z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203315/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | rowspan=2 align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Soňa Norisová]] – Jitka (''[[V tieni]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ve stínu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Soňa Norisová za postavu Jitky“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240621212948/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-06-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]] – Agnes (''7 dní hriechov'')<ref name=7DnHr/> ** <u>Prémia</u>: Emília Vášáryová – Amália (''[[Filmoviedky]]:'' „Dušičky seniorov“^'''TV''')<ref name=DuSe/> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''[[Marek Majeský]] – Adam Lambert (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''<ref name=Kandidát>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kandidát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Marej Majeský za postavu reklamného magnáta Adama Lamberta [...], Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Michal Kubovčík za postavu Blondiačika“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Kubovčík]] – Blondiačik (''Kandidát'')<ref name=Kandidát/> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Obšil]] – Boris (''[[Ďakujem, dobre]]'')<ref name=ĎaDo2012>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ďakujem, dobre |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy Colette (za postavu Broderovej) a Ďakujem, dobre (postava Zuzy), Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Vladimír Obšil za postavu Borisa vo filme Ďakujem, dobre“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028183403/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Zuzana Mauréry]] – Broderová (''[[Colette (film)|Colette]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Colette |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy ''Colette'' (za postavu Broderovej) a ''Ďakujem, dobre'' (postava Zuzy)“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124164505/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref>a Zuza (''[[Ďakujem, dobre]]''''')<ref name=ĎaDo2012/> ** <u>Prémia</u>: [[Éva Bandor]] – Zuza (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Miluj ma alebo odíď |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Éva Bandor za postavy stvárnené vo filme ''Miluj ma alebo odíď'' a študentskom filme ''Dobrý človek''“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> a ''[[Dobrý človek]]''^'''SF/ŠF''') ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Fialová]] – Zuzana Krausová (''[[Kriminálka Staré Mesto|Kriminálka Staré Mesto II]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kriminálka Staré Mesto [film]. [II. séria] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Fialová za postavu nadporučíky Zuzany Krausovej v televíznom seriáli“ |dátum vydania = 12.03.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''Milan Lasica – starý otec Achberger (''[[Rukojemník (film)|Rukojemník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kočiš]] – Alex (''Tajné životy''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: [[Peter Nádasdi]] – Ignác Dugas (''[[Krok do tmy]]'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Mauréry – Eva (''[[Tajné životy]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Monika Haasová]] – Eva Dubovská (''Krok do tmy'') ** <u>Prémia</u>: Judit Bárdos – Anna (''[[Fair Play]]''), Hana (''[[Láska na vlásku]]'') a Edith Kraus (''[[V tichu]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''[[Noël Czuczor]] – Tomáš (''[[Čistič]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Milan Ondrík]] – Ďoďo (''Eva Nová'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Emília Vášáryová – [[hlavná postava|titul. postava]] (''[[Eva Nová]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Rebeka Poláková]] – Kristína (''Čistič'') ** <u>Prémia</u>: [[Anikó Vargová]] – Helena (''Eva Nová'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''[[Ivan Romančík]] – Ján (''[[Manžel Ján s rodinou]]''^KF/ŠF)''' ** <u>Prémia</u>: Marián Geišberg – [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Eduard Burger (''[[Červený kapitán]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Jedľovský]] – Jozef Valenta, psychológ (''[[Tajné životy#2. séria (2017)|Tajné životy II]]''^'''TV''') ** <u>Špeciálne uznanie</u>: [[Ladislav Chudík]] – Janetka, farár (''Červený kapitán'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Mauréry – Mária Drazdechová (''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Kronerová]] – Marika Kovačičová (''Červený kapitán'') ** <u>Prémia</u>: [[Anna Šišková]] – Mária Horváthová (''Tajné životy II''^'''TV''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Robert Roth]] – otec (''[[Nina (film)|Nina]]'')'''<ref name=Nina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Bibiana Nováková za stvárnenie titulnej postavy vo filme Nina, Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Róbert Roth za postavu otca“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Adam Krajňák (''[[Čiara (film)|Čiara]]'') ** <u>Prémia</u>: Milan Ondrík – Chalanisko (''[[Únos (film z roku 2017)|Únos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Únos |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Milan Ondrík za stvárnenie postavy Chalaniska“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124154606/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Kronerová – Hana (''[[Baba z ľadu]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bába z ledu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257096-Baba-z-ledu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Zuzana Kronerová za stvárnenie titulnej postavy“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20220522235440/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257096-Baba-z-ledu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-05-22 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Dominika Morávková]] – Lena (''[[Špina (film)|Špina]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Špina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Dominika Zeleníková- Morávková za postavu Leny“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516214456/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Bibiana Nováková]] – titul. postava (''Nina'')<ref name=Nina/> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''[[Igor Hrabinský]] – Kysel st. (''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Roman Luknár]] – [[Jan Masaryk]] (''[[Toman (film)|Toman]]'') ** <u>Prémia</u>: Lukáš Latinák – [[Vladimír Clementis]] (''Toman'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Gabriela Marcinková]] – Zuzana (''[[Dôverný nepriateľ]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Kamila Magálová]] – Růžena, „pani Cvrčková“ (''[[Hmyz (film)|Hmyz]]'') ** <u>Prémia</u>: Monika Hilmerová – violončelistka Elena (''[[DOGG]]'': „Duet“{{#tag:ref|Úvodná poviedka (r.&nbsp;[[Slavomír Zrebný|S. Zrebný]]) z&nbsp;tzv. filmovej tetralógie ''DOGG'' (2017) od štyroch režisérov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > DOGG |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/ |lokácia = Kapitoly: „Anotáciu“ a „Poznámky“ |poznámka = |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240524035702/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-05-24 }}</ref> |group="p."}}^'''KF''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''Milan Ondrík – Milan (''[[Nech je svetlo]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Richard Autner]] – [[Nero]] (''[[Nero a Seneca]]''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: Pavol Višňovský – Ivan Rozložný (''Hniezdo''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Soňa Norisová – Kristína Važanová (''[[Hniezdo (seriál)|Hniezdo]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Konečná]] – Zuzka (''Nech je svetlo'') ** <u>Prémia</u>: [[Júlia Valentová Vidrnáková]] – rybárka Labina (''[[Pomaľované vtáča]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Juraj Loj]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na jeho účinkovanie v&nbsp;seriáli ''[[Slovania (seriál)|Slovania]]'' (post. Samo / Vlad).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TÓTHOVÁ, Roberta |titul = Kultúra > Igrica za celoživotný prínos má Dušan Hanák |url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/602046-igrica-za-celozivotny-prinos-ma-dusan-hanak/ |lokácia = „Spomedzi hercov [...] ocenili [...] Juraja Loja, ktorý stvárnil Františka vo filme Agnieszky Hollandovej ''Šarlatán''. Porota tiež prihliadla na jeho účinkovanie v seriáli ''Slovania''“ |dátum vydania = 28.09.2021 |dátum prístupu = 27.02.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20250513041251/https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/602046-igrica-za-celozivotny-prinos-ma-dusan-hanak/ |dátum archivácie = 2025-05-13}}</ref>|group="p."}}– František Palko (''[[Šarlatán (film)|Šarlatán]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Csongor Kassai – Josef Pachl (''[[Krajina ve stínu]]'') ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Radúz (''[[Slovania (seriál)|Slovania]]''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Zuzana Kanócz]] – Henrieta (''[[O liečivej vode]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]] – Katarína (''[[Muž so zajačími ušami]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Jana Kvantiková]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na účinkovanie v&nbsp;seriáli ''[[Červené pásky]]''<ref name=VýPr2021/> (sestra Lea).|group="p."}}– Lada (''Slovania''^'''TV''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Dávid Uzsák]] – Cyril (''[[Kryštof (film z roku 2021)|Kryštof]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Alexander Bárta]] – Michal (''Priznanie''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Dan (''[[Známi Neznámi]]'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Soňa Norisová – Kristína (''[[Priznanie]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Mauréry]] – matka Ulka (''[[Správa o záchrane mŕtveho]]'') ** <u>Prémia</u>: Alexandra Borbély – Johana (''[[Kryštof (film)|Kryštof]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Tomáš Mischura]] – Zsolti Bófanti (''[[Čierne na bielom koni]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ondrej Kovaľ]] – Mišo (''[[Stand up (film z roku 2022)|Stand up]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Dávid Hartl]] – titul. postava (''Jozef Mak''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Diana Mórová]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave ženy v TV poviedkovom filme ''[[Superžena]]''<ref name=VýPr2023/> (manželka)|group="p."}}– matka (''[[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Dana Droppová]] – Anna (''[[Slúžka (film)|Slúžka]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Vita Smačeľuk]]{{#tag:ref|Uvádzaná tiež ako Vita Smačeljuk (v [[čeština|češ.]].), príp. Вита Анатольевна Смачелюк (v [[ukrajinčina|ukr.]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Smačeľuk, Vita Anatolievna, 1981- |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/ |lokácia = Kapitola: „Variant(y) hesla“ |poznámka = „Smačeljuk, Vita, 1981- [cze] Smachelyuk, Vita, 1981- [eng] Смачелюк, Вита Анатольевна, 1981- [ukr]“ |dátum vydania = 24.02.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = |dátum archivácie = https://web.archive.org/web/20260516214928/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/ }}</ref> |group="p."}}– Irina (''[[Obeť (film z roku 2022)|Obeť]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Alexander Bárta]] – kpt. Miky Miko (''[[Vojna policajtov (film z roku 2024)|Vojna policajtov]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Marián Miezga]] – Zoli (''[[Tak zle, ako sa len dá]]''{{#tag:ref|S podtitulom ''Historky z parku''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tak zle, ako sa len dá |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316129-Tak-zle-ako-sa-len-da-hrany-film/ |lokácia = Kapitola: „Podnázov“ |poznámka = „historky z parku“ |dátum vydania = 05.09.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516215118/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316129-Tak-zle-ako-sa-len-da-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>|group="p."}}) ** <u>Prémia</u>: Richard Autner – Karol (''Tak zle, ako sa len dá'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Éva Bandor – Hana (''[[Nablízku]]''^KF/ŠF)''' ** <u>Prémia</u>: Zuzana Kanócz – Lucie (''[[Tancuj Matylda]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Anežka Petrová]] – Simona (''Vojna policajtov'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[František Kovár]] – mastičkár Ferko (''[[Čarovné jablko]]''^TV) a otec (''[[Spiaci účet]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Milan Ondrík – Dušan (''[[Ema a smrtihlav]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Attila Matusek]] – Atilla ALEBO Attila (''[[Pressburg (seriál)|Pressburg]]''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Rebeka Poláková – Sára (''[[Nikto ma nemá rád]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Alexandra Borbély – Marika (''Ema a smrtihlav'') ** <u>Prémia</u>: [[Eva Mores]] – Martina (''[[Hore je nebo, v doline som ja]]'') |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** [[]] – (''[[]]'') |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo<!-- {{•}} ^'''HD''' Hraný dokument{{•}} ^'''†''' [[in memoriam]] --> |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 3 ceny * [[Zuzana Mauréry]] * [[Soňa Norisová]] ; 2 ceny * [[Emília Vášáryová]] {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 4 prémie * [[Tomáš Maštalír]] ; 3 prémie * [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]] * [[Lukáš Latinák]] * [[Milan Ondrík]] ; 2 prémie * [[Richard Autner]] * [[Marián Geišberg]] * [[Monika Hilmerová]] * [[Csongor Kassai]] * [[Attila Mokos]] * Emília Vášáryová {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Herecký výkon]] q6q32yngothbmjtrs9sfyv68egfwauo 2 750856 8226236 8226163 2026-05-30T12:42:34Z ErikaF25 275262 8226236 wikitext text/x-wiki '''Paleoklimatológia''' '''Paleoklimatológia''' je veda, ktorá skúma klímu predošlých geologických období na Zemi v časoch, keď ešte neboli možné priame meteorologické merania, a pre ktoré teda neexistujú žiadne ľuďmi zachytené meteorologické dáta. Paleoklimatológia je interdisciplinárna veda zaoberajúca sa geologickou históriou Zeme, ktorá využíva poznatky z rôznych vedných disciplín ako sú napríklad [[paleontológia]], [[paleogeografia]], paleoceanografia, [[meteorológia]], atmosférická chémia, [[geofyzika]] a v posledných rokoch aj [[astronómia]] a [[astrofyzika]]. Úlohou paleoklimatológie je rekonštrukcia a následné skúmanie dávnych klimatických podmienok, čo nám umožňuje lepšie pochopiť evolúciu dnešnej klímy, jej prirodzenú variabilitu a citlivosť. Keďže z historických období, ktorými sa paleoklimatológia zaoberá, neexistujú žiadne priame meteorologické merania, paleoklimatológovia využívajú nepriame indikátory prírodných podmienok, tzv. proxy dáta, ktoré získavajú z hĺbkových [[Vrt|vrtov]], [[Usadená hornina|usadených hornín]], [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]], [[Ročný kruh|letokruhov]] stromov alebo aj [[Živý organizmus|živých organizmov]] ako sú napríklad [[Koralovce|koraly]] či [[lastúrniky]], poprípade [[Mikrofosília|mikrofosílie]]. Tieto dáta môžu poskytovať informácie o atmosférickom zložení, teplote vzduchu a oceánu, [[Zrážky|zrážkach]], suchu, chemickej kompozícií oceánov, zmene [[Hladina mora|hladiny morí]], rozlohe a hrúbke ľadovcov alebo zmenách v slnečnom žiarení. S využitím špeciálnych technológií na datovanie týchto záznamov, sú paleoklimatológovia schopní určiť historickú podobu [[Atmosféra Zeme|atmosféry Zeme]]. Medzi najvýznamnejšie obdobia, ktorými sa paleoklimatológovia zaoberajú patria [[Glaciál|doby ľadové]], počas ktorých došlo k výraznému poklesu teploty, ako napríklad počas obdobia Mladšieho dryasu. Ďalej tam patria aj obdobia rapídneho globálneho oteplenia, ako napríklad [[Paleocénno-eocénne tepelné maximum]], počas ktorého vzrástla priemerná globálna teplota o 5 až 8°C. Štúdium historických klimatických zmien nám poskytuje množstvo informácií o ich dopade na [[životné prostredie]] a [[Biodiverzita|biodiverzitu]], čo nám môže pomôcť lepšie pochopiť a predpovedať dopad súčasných zmien na masové vymieranie druhov alebo [[globálne otepľovanie]]. == História == === 17.{{--}}19. storočie === V 17. storočí dánsky vedec a katolícky kňaz [[Niels Stensen]] definoval zákony [[Stratigrafia|stratigrafie]], ktoré vysvetľovali vznik sedimentárnych hornín a ich využitia ako časového záznamu striedania etáp dejín Zeme. Napríklad, tvrdil, že nálezy fosílií morských mušlí vo vysokohorských oblastiach poukazujú na priebeh dynamických procesov, ktoré formovali vývoj Zeme. Na jeho prácu neskôr nadviazal aj [[James Hutton]], ktorý sformuloval teóriu opakujúceho sa cyklu ukladania sedimentov na morskom dne prostredníctvom ich dvíhania, [[Erózia|erózie]] a potápania.<ref>{{Citácia knihy|titul=James Hutton|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=James_Hutton&oldid=8120398|rok=2025-11-14|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8120398}}</ref> V 17. storočí boli paleontologické a geologické dôkazy po prvý krát prepojené s dlhodobými klimatickými zmenami. Napríklad, v roku 1686 anglický polyhistor [[Robert Hooke]] na základe nálezu [[Fosília|fosílií]] z [[Jura (geochronologická jednotka)|obdobia Jury]] v južnom Anglicku odvodil, že klíma na danom území musela byť v minulých obdobiach podstatne teplejšia. V priebehu 18. storočia sa začala s príchodom [[Osvietenstvo|osvietenstva]] a rozvojom [[Geológia|geológie]] ako modernej vednej disciplíny rozvíjať teória existencie obdobia [[Pravek|praveku]], ktoré časovo presahovalo doloženú [[Dejiny ľudstva|históriu ľudstva]]. Na začiatku 19. storočia došlo k prvému rozdeleniu dejín Zeme na geologické obdobia a ich usporiadaniu do geologickej časovej stupnice. Zároveň vnikali aj prvé vedecké opisy pravekých biotopov a ich klimatických podmienok. Avšak, časové rozmery jednotlivých období boli až do 20. storočia výrazne podceňované kvôli nedostatočným geochronologickým analytickým metódam. Jednou z najvýznamnejších osobností 19. storočia bola jednoznačne [[Eunice Foote|Eunice Newton Foote]] (1819-1888), ktorá v roku 1856 preukázala absorpciu slnečného žiarenia [[Oxid uhličitý|oxidom uhličitým]] a [[Vodná para|vodnou parou]], čím odhalila vplyv koncentrácie CO2 v atmosfére na [[Klimatické zmeny|klimatickú zmenu]]. [[Karl Friedrich Schimper]] (1803–1867) bol nemecký botanik a geológ, ktorý ako prvý opísal vplyv javov počasia, ako je krupobitie, vietor a dážď, na fosílny záznam. Navyše, bol zástancom teórie globálnej zimy, počas ktorej boli rozsiahle územia Európy pokryté vrstvou ľadu. Doteraz sa považuje za priekopníka paleoklimatológie v nemecky hovoriacom priestore. [[Oswald Heer]] (1809–1883), švajčiarsky botanik a paleontológ, navrhol využitie rastlinných fosílií na odvodenie klímy pravekých biotopov. Okrem toho, jeho diela „Flora fossilis arctica – Die fossile Flora der Polarländer“ a „Die Urwelt der Schweiz“ (Pravek Švajčiarska) sú považované za uznávané diela v odbore paleobotaniky, ktorými oslovil aj širšiu verejnosť. Švajčiarsky prírodovedec [[Louis Agassiz]] (1807–1873) dospel na základe rozsiahleho terénneho prieskumu v Alpách k záveru, že vznik niektorých zo skúmaných útvarov je možné vysvetliť len na základe potenciálneho celoplošného zaľadnenia, čím prispel k potvrdeniu historickej ľadovej doby. Avšak, existencia kvartérnej doby ľadovej bola uznaná až v rokoch 1870 - 1880. [[Súbor:Arrhenius2.jpg|náhľad|Svante Arrhenius (1859-1927)]] Švédsky fyzik a chemik [[Svante August Arrhenius|Svante Arrhenius]] (1859–1927) vo svojej práci O vplyve oxidu uhličitého v ovzduší na teplotu pôdy (1896) prepojil zmeny v atmosférickej koncentrácií oxidu uhličitého so striedaním ľadových a medziľadových dôb. Taktiež vypočítal skleníkový efekt oxidu uhličitého a predpovedal globálne otepľovanie spôsobené priemyselným spaľovaním fosílnych palív. Svojou prácou významne prispel k pochopeniu klimatických zmien počas geologických období.<ref>{{Citácia knihy|titul=Svante August Arrhenius|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Svante_August_Arrhenius&oldid=8199760|rok=2026-04-17|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8199760}}</ref> === 20. - 21. storočie === [[Albrecht Penck]] (1858-1945) a [[Eduard Buchner|Eduard Brückner]] (1860-1917) vydali v rokoch 1901 až 1909 trojzväzkové dielo Alpy v dobe ľadovej (Die Alpen im Eiszeitalter), v ktorom poskytli detailný opis štyroch alpských ľadových dôb a vytvorili základ pre stratigrafické datovanie v alpskej oblasti. Toto dielo významne prispelo k výskumu kvartérnej doby ľadovej. V roku 1911 britský geológ [[Arthur Holmes]] (1890-1965) ako prvý použil [[rádiometrické datovanie]] minerálov na určenie veku hornín a jeho výskum ukázal, že [[Kambrium]] sa začalo pred približne 600 milión rokmi (v súčasnosti je začiatok kambria datovaný na 542 miliónov rokov)<ref>{{Citácia knihy|titul=Kambrium|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kambrium&oldid=7400853|rok=2022-06-21|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7400853}}</ref>. [[Súbor:Alfred Wegener Die Entstehung der Kontinente und Ozeane 1929.jpg|náhľad|Wegenerov nákres možnej podoby vzniku súčasného rozloženia kontinentov z prehistorického superkontinentu Pangea.]] [[Alfred Wegener|Alfred Lothar Wegener]] (1880-1930) bol nemecký vedec a polárny výskumník, ktorý ako prvý prišiel s [[Pohyb kontinentov|teóriou pohybu kontinentov]], pričom zhromažďoval dôkazy, ktoré poukazovali na zmenu v historickom usporiadaní [[Tektonická platňa|litosferických platní]] a existenciu prehistorického [[Superkontinent|superkontinentu]] [[Pangea]]. Avšak, nevedel vysvetliť príčiny pohybu kontinentov a za možné vysvetlenie považoval pôsobenie odstredivých síl [[Zem|Zeme]] a neskôr príťažlivé sily [[Slnko|Slnka]] a [[Mesiac|Mesiaca]], pričom obidve tieto vysvetlenia boli vedeckou obcou zamietnuté<ref>{{Citácia knihy|titul=Alfred Wegener|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alfred_Wegener&oldid=8178196|rok=2026-03-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8178196}}</ref>. Za otca modernej paleoklimatológie sa považuje nemecký vedec Martin Schwarzbach (1907-2003), ktorého dielo Das Klima der Vorzeit (1950) sa považuje za pioniersku prácu v danej oblasti a bolo v priebehu desaťročí opakovane aktualizované. Ešte v druhej polovici 20. storočia bola paleoklimatológia považovaná prevažne za deskriptívnu [[Vedný odbor|vednú disciplínu]], ktorá sa spoliehala na datovanie záznamov získaných z proxy dát a na nich založených opisoch vtedajších klimatických podmienok. Neskôr však došlo k rozvoju paleoklimatológie na [[Interdisciplinarita|interdisciplinárny vedný odbor]] a jej prepojenie s inými prírodovednými disciplínami, čo umožnilo paleoklimatológom porozumieť fyzikálnym príčinám a vzájomným vzťahom medzi klimatickými udalosťami, pochopiť základné faktory vplývajúce na klimatický systém [[Zem|Zeme]] a určiť ich význam pre súčasný a budúci stav klímy. Jedným z príkladov komplexnosti paleoklimatológie ako vedného odboru je aj štúdia amerického astrofyzika [[Carl Sagan|Carla Sagana]] a astronóma Georgea Mullena, v ktorej autori poukázali na nárast v slnečnom vyžarovaní o približne 30% oproti obdobiu spred 4,5 miliardami rokov. Paradox slabého mladého Slnka ([[:en:Faint_young_Sun_paradox|Faint Young Sun Paradox]]) teda narúša predpoklady vzniku a kontinuity života na Zemi, a hypotézy vysvetľujúce tento jav sú aj v súčasnosti predmetom skúmania rôznych vedných odborov<ref>{{Citácia knihy|titul=Faint young Sun paradox|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Faint_young_Sun_paradox&oldid=1314854819|rok=2025-10-03|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1314854819}}</ref>. V súčasnosti sa na rekonštrukciu minulých a predpovede budúcich klimatických podmienok čoraz častejšie využívajú počítačové modely. Počítačové klimatické modely sú kalibrované na základe aktuálnych a historických scenárov, takže, vo všeobecnosti, majú vysokú úroveň presnosti pri rekonštrukcií dávnych klimatických scenárov, ako aj projekcií možných budúcich klimatických zmien. K skvalitneniu modelových výpočtov výrazne prispelo zahrnutie [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]], ktoré opisujú periodické zmeny v obežnej dráhe Zeme okolo Slnka v priebehu tisícročí a tým prispievajú k vysvetleniu striedania období zaľadnenia a globálneho otepľovania zapríčinenom zmenami v množstve prijatého slnečného žiarenia<ref>{{Citácia knihy|titul=Milankovičov cyklus|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milankovi%C4%8Dov_cyklus&oldid=8008405|rok=2025-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8008405}}</ref>. Vďaka značným pokrokom v oblasti počítačových klimatických modelov a radiometrického datovania sa darí naďalej upresňovať a rekonštruovať časové ohraničenia historických období a udalostí ako sú masové vymierania alebo klimatické výkyvy. == Rekonštrukcia historických klimatických podmienok == == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Vedy o Zemi}} gfyv0vcndvi42hvdzd0lnfp57uh2xnu 8226252 8226236 2026-05-30T13:28:36Z ErikaF25 275262 /* Rekonštrukcia historických klimatických podmienok */ 8226252 wikitext text/x-wiki '''Paleoklimatológia''' '''Paleoklimatológia''' je veda, ktorá skúma klímu predošlých geologických období na Zemi v časoch, keď ešte neboli možné priame meteorologické merania, a pre ktoré teda neexistujú žiadne ľuďmi zachytené meteorologické dáta. Paleoklimatológia je interdisciplinárna veda zaoberajúca sa geologickou históriou Zeme, ktorá využíva poznatky z rôznych vedných disciplín ako sú napríklad [[paleontológia]], [[paleogeografia]], paleoceanografia, [[meteorológia]], atmosférická chémia, [[geofyzika]] a v posledných rokoch aj [[astronómia]] a [[astrofyzika]]. Úlohou paleoklimatológie je rekonštrukcia a následné skúmanie dávnych klimatických podmienok, čo nám umožňuje lepšie pochopiť evolúciu dnešnej klímy, jej prirodzenú variabilitu a citlivosť. Keďže z historických období, ktorými sa paleoklimatológia zaoberá, neexistujú žiadne priame meteorologické merania, paleoklimatológovia využívajú nepriame indikátory prírodných podmienok, tzv. proxy dáta, ktoré získavajú z hĺbkových [[Vrt|vrtov]], [[Usadená hornina|usadených hornín]], [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]], [[Ročný kruh|letokruhov]] stromov alebo aj [[Živý organizmus|živých organizmov]] ako sú napríklad [[Koralovce|koraly]] či [[lastúrniky]], poprípade [[Mikrofosília|mikrofosílie]]. Tieto dáta môžu poskytovať informácie o atmosférickom zložení, teplote vzduchu a oceánu, [[Zrážky|zrážkach]], suchu, chemickej kompozícií oceánov, zmene [[Hladina mora|hladiny morí]], rozlohe a hrúbke ľadovcov alebo zmenách v slnečnom žiarení. S využitím špeciálnych technológií na datovanie týchto záznamov, sú paleoklimatológovia schopní určiť historickú podobu [[Atmosféra Zeme|atmosféry Zeme]]. Medzi najvýznamnejšie obdobia, ktorými sa paleoklimatológovia zaoberajú patria [[Glaciál|doby ľadové]], počas ktorých došlo k výraznému poklesu teploty, ako napríklad počas obdobia Mladšieho dryasu. Ďalej tam patria aj obdobia rapídneho globálneho oteplenia, ako napríklad [[Paleocénno-eocénne tepelné maximum]], počas ktorého vzrástla priemerná globálna teplota o 5 až 8°C. Štúdium historických klimatických zmien nám poskytuje množstvo informácií o ich dopade na [[životné prostredie]] a [[Biodiverzita|biodiverzitu]], čo nám môže pomôcť lepšie pochopiť a predpovedať dopad súčasných zmien na masové vymieranie druhov alebo [[globálne otepľovanie]]. == História == === 17.{{--}}19. storočie === V 17. storočí dánsky vedec a katolícky kňaz [[Niels Stensen]] definoval zákony [[Stratigrafia|stratigrafie]], ktoré vysvetľovali vznik sedimentárnych hornín a ich využitia ako časového záznamu striedania etáp dejín Zeme. Napríklad, tvrdil, že nálezy fosílií morských mušlí vo vysokohorských oblastiach poukazujú na priebeh dynamických procesov, ktoré formovali vývoj Zeme. Na jeho prácu neskôr nadviazal aj [[James Hutton]], ktorý sformuloval teóriu opakujúceho sa cyklu ukladania sedimentov na morskom dne prostredníctvom ich dvíhania, [[Erózia|erózie]] a potápania.<ref>{{Citácia knihy|titul=James Hutton|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=James_Hutton&oldid=8120398|rok=2025-11-14|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8120398}}</ref> V 17. storočí boli paleontologické a geologické dôkazy po prvý krát prepojené s dlhodobými klimatickými zmenami. Napríklad, v roku 1686 anglický polyhistor [[Robert Hooke]] na základe nálezu [[Fosília|fosílií]] z [[Jura (geochronologická jednotka)|obdobia Jury]] v južnom Anglicku odvodil, že klíma na danom území musela byť v minulých obdobiach podstatne teplejšia. V priebehu 18. storočia sa začala s príchodom [[Osvietenstvo|osvietenstva]] a rozvojom [[Geológia|geológie]] ako modernej vednej disciplíny rozvíjať teória existencie obdobia [[Pravek|praveku]], ktoré časovo presahovalo doloženú [[Dejiny ľudstva|históriu ľudstva]]. Na začiatku 19. storočia došlo k prvému rozdeleniu dejín Zeme na geologické obdobia a ich usporiadaniu do geologickej časovej stupnice. Zároveň vnikali aj prvé vedecké opisy pravekých biotopov a ich klimatických podmienok. Avšak, časové rozmery jednotlivých období boli až do 20. storočia výrazne podceňované kvôli nedostatočným geochronologickým analytickým metódam. Jednou z najvýznamnejších osobností 19. storočia bola jednoznačne [[Eunice Foote|Eunice Newton Foote]] (1819-1888), ktorá v roku 1856 preukázala absorpciu slnečného žiarenia [[Oxid uhličitý|oxidom uhličitým]] a [[Vodná para|vodnou parou]], čím odhalila vplyv koncentrácie CO2 v atmosfére na [[Klimatické zmeny|klimatickú zmenu]]. [[Karl Friedrich Schimper]] (1803–1867) bol nemecký botanik a geológ, ktorý ako prvý opísal vplyv javov počasia, ako je krupobitie, vietor a dážď, na fosílny záznam. Navyše, bol zástancom teórie globálnej zimy, počas ktorej boli rozsiahle územia Európy pokryté vrstvou ľadu. Doteraz sa považuje za priekopníka paleoklimatológie v nemecky hovoriacom priestore. [[Oswald Heer]] (1809–1883), švajčiarsky botanik a paleontológ, navrhol využitie rastlinných fosílií na odvodenie klímy pravekých biotopov. Okrem toho, jeho diela „Flora fossilis arctica – Die fossile Flora der Polarländer“ a „Die Urwelt der Schweiz“ (Pravek Švajčiarska) sú považované za uznávané diela v odbore paleobotaniky, ktorými oslovil aj širšiu verejnosť. Švajčiarsky prírodovedec [[Louis Agassiz]] (1807–1873) dospel na základe rozsiahleho terénneho prieskumu v Alpách k záveru, že vznik niektorých zo skúmaných útvarov je možné vysvetliť len na základe potenciálneho celoplošného zaľadnenia, čím prispel k potvrdeniu historickej ľadovej doby. Avšak, existencia kvartérnej doby ľadovej bola uznaná až v rokoch 1870 - 1880. [[Súbor:Arrhenius2.jpg|náhľad|Svante Arrhenius (1859-1927)]] Švédsky fyzik a chemik [[Svante August Arrhenius|Svante Arrhenius]] (1859–1927) vo svojej práci O vplyve oxidu uhličitého v ovzduší na teplotu pôdy (1896) prepojil zmeny v atmosférickej koncentrácií oxidu uhličitého so striedaním ľadových a medziľadových dôb. Taktiež vypočítal skleníkový efekt oxidu uhličitého a predpovedal globálne otepľovanie spôsobené priemyselným spaľovaním fosílnych palív. Svojou prácou významne prispel k pochopeniu klimatických zmien počas geologických období.<ref>{{Citácia knihy|titul=Svante August Arrhenius|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Svante_August_Arrhenius&oldid=8199760|rok=2026-04-17|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8199760}}</ref> === 20. - 21. storočie === [[Albrecht Penck]] (1858-1945) a [[Eduard Buchner|Eduard Brückner]] (1860-1917) vydali v rokoch 1901 až 1909 trojzväzkové dielo Alpy v dobe ľadovej (Die Alpen im Eiszeitalter), v ktorom poskytli detailný opis štyroch alpských ľadových dôb a vytvorili základ pre stratigrafické datovanie v alpskej oblasti. Toto dielo významne prispelo k výskumu kvartérnej doby ľadovej. V roku 1911 britský geológ [[Arthur Holmes]] (1890-1965) ako prvý použil [[rádiometrické datovanie]] minerálov na určenie veku hornín a jeho výskum ukázal, že [[Kambrium]] sa začalo pred približne 600 milión rokmi (v súčasnosti je začiatok kambria datovaný na 542 miliónov rokov)<ref>{{Citácia knihy|titul=Kambrium|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kambrium&oldid=7400853|rok=2022-06-21|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7400853}}</ref>. [[Súbor:Alfred Wegener Die Entstehung der Kontinente und Ozeane 1929.jpg|náhľad|Wegenerov nákres možnej podoby vzniku súčasného rozloženia kontinentov z prehistorického superkontinentu Pangea.]] [[Alfred Wegener|Alfred Lothar Wegener]] (1880-1930) bol nemecký vedec a polárny výskumník, ktorý ako prvý prišiel s [[Pohyb kontinentov|teóriou pohybu kontinentov]], pričom zhromažďoval dôkazy, ktoré poukazovali na zmenu v historickom usporiadaní [[Tektonická platňa|litosferických platní]] a existenciu prehistorického [[Superkontinent|superkontinentu]] [[Pangea]]. Avšak, nevedel vysvetliť príčiny pohybu kontinentov a za možné vysvetlenie považoval pôsobenie odstredivých síl [[Zem|Zeme]] a neskôr príťažlivé sily [[Slnko|Slnka]] a [[Mesiac|Mesiaca]], pričom obidve tieto vysvetlenia boli vedeckou obcou zamietnuté<ref>{{Citácia knihy|titul=Alfred Wegener|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alfred_Wegener&oldid=8178196|rok=2026-03-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8178196}}</ref>. Za otca modernej paleoklimatológie sa považuje nemecký vedec Martin Schwarzbach (1907-2003), ktorého dielo Das Klima der Vorzeit (1950) sa považuje za pioniersku prácu v danej oblasti a bolo v priebehu desaťročí opakovane aktualizované. Ešte v druhej polovici 20. storočia bola paleoklimatológia považovaná prevažne za deskriptívnu [[Vedný odbor|vednú disciplínu]], ktorá sa spoliehala na datovanie záznamov získaných z proxy dát a na nich založených opisoch vtedajších klimatických podmienok. Neskôr však došlo k rozvoju paleoklimatológie na [[Interdisciplinarita|interdisciplinárny vedný odbor]] a jej prepojenie s inými prírodovednými disciplínami, čo umožnilo paleoklimatológom porozumieť fyzikálnym príčinám a vzájomným vzťahom medzi klimatickými udalosťami, pochopiť základné faktory vplývajúce na klimatický systém [[Zem|Zeme]] a určiť ich význam pre súčasný a budúci stav klímy. Jedným z príkladov komplexnosti paleoklimatológie ako vedného odboru je aj štúdia amerického astrofyzika [[Carl Sagan|Carla Sagana]] a astronóma Georgea Mullena, v ktorej autori poukázali na nárast v slnečnom vyžarovaní o približne 30% oproti obdobiu spred 4,5 miliardami rokov. Paradox slabého mladého Slnka ([[:en:Faint_young_Sun_paradox|Faint Young Sun Paradox]]) teda narúša predpoklady o vzniku a kontinuite života na Zemi. Hypotézy vysvetľujúce tento jav sú aj v súčasnosti predmetom skúmania rôznych vedných odborov<ref>{{Citácia knihy|titul=Faint young Sun paradox|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Faint_young_Sun_paradox&oldid=1314854819|rok=2025-10-03|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1314854819}}</ref>. [[Súbor:Milankovitch Variations.png|náhľad|Znázornenie Milankovičových cyklov. Vplyv periodických zmien v orbite Zeme okolo Slnka na množstvo prijatého slnečného žiarenia a zaľadnenie Zeme za posledných 1 milión rokov.]] V súčasnosti sa na rekonštrukciu minulých a predpovede budúcich klimatických podmienok čoraz častejšie využívajú počítačové modely. Počítačové klimatické modely sú kalibrované na základe aktuálnych a historických scenárov, takže, vo všeobecnosti, majú vysokú úroveň presnosti pri rekonštrukcií dávnych klimatických scenárov, ako aj projekcií možných budúcich klimatických zmien. K skvalitneniu modelových výpočtov výrazne prispelo zahrnutie [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]], ktoré opisujú periodické zmeny v obežnej dráhe Zeme okolo Slnka v priebehu tisícročí a tým prispievajú k vysvetleniu striedania období zaľadnenia a globálneho otepľovania zapríčinenom zmenami v množstve prijatého slnečného žiarenia<ref>{{Citácia knihy|titul=Milankovičov cyklus|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milankovi%C4%8Dov_cyklus&oldid=8008405|rok=2025-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8008405}}</ref>. Vďaka značným pokrokom v oblasti počítačových klimatických modelov a radiometrického datovania sa darí naďalej upresňovať a rekonštruovať časové ohraničenia historických období a udalostí ako sú masové vymierania alebo klimatické výkyvy. == Rekonštrukcia historických klimatických podmienok == == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Vedy o Zemi}} 52lzv6rydlecrl4xaklsgzl7e2ojalg 8226335 8226252 2026-05-30T17:04:26Z ErikaF25 275262 /* Rekonštrukcia historických klimatických podmienok */ 8226335 wikitext text/x-wiki '''Paleoklimatológia''' '''Paleoklimatológia''' je veda, ktorá skúma klímu predošlých geologických období na Zemi v časoch, keď ešte neboli možné priame meteorologické merania, a pre ktoré teda neexistujú žiadne ľuďmi zachytené meteorologické dáta. Paleoklimatológia je interdisciplinárna veda zaoberajúca sa geologickou históriou Zeme, ktorá využíva poznatky z rôznych vedných disciplín ako sú napríklad [[paleontológia]], [[paleogeografia]], paleoceanografia, [[meteorológia]], atmosférická chémia, [[geofyzika]] a v posledných rokoch aj [[astronómia]] a [[astrofyzika]]. Úlohou paleoklimatológie je rekonštrukcia a následné skúmanie dávnych klimatických podmienok, čo nám umožňuje lepšie pochopiť evolúciu dnešnej klímy, jej prirodzenú variabilitu a citlivosť. Keďže z historických období, ktorými sa paleoklimatológia zaoberá, neexistujú žiadne priame meteorologické merania, paleoklimatológovia využívajú nepriame indikátory prírodných podmienok, tzv. proxy dáta, ktoré získavajú z hĺbkových [[Vrt|vrtov]], [[Usadená hornina|usadených hornín]], [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]], [[Ročný kruh|letokruhov]] stromov alebo aj [[Živý organizmus|živých organizmov]] ako sú napríklad [[Koralovce|koraly]] či [[lastúrniky]], poprípade [[Mikrofosília|mikrofosílie]]. Tieto dáta môžu poskytovať informácie o atmosférickom zložení, teplote vzduchu a oceánu, [[Zrážky|zrážkach]], suchu, chemickej kompozícií oceánov, zmene [[Hladina mora|hladiny morí]], rozlohe a hrúbke ľadovcov alebo zmenách v slnečnom žiarení. S využitím špeciálnych technológií na datovanie týchto záznamov, sú paleoklimatológovia schopní určiť historickú podobu [[Atmosféra Zeme|atmosféry Zeme]]. Medzi najvýznamnejšie obdobia, ktorými sa paleoklimatológovia zaoberajú patria [[Glaciál|doby ľadové]], počas ktorých došlo k výraznému poklesu teploty, ako napríklad počas obdobia Mladšieho dryasu. Ďalej tam patria aj obdobia rapídneho globálneho oteplenia, ako napríklad [[Paleocénno-eocénne tepelné maximum]], počas ktorého vzrástla priemerná globálna teplota o 5 až 8°C. Štúdium historických klimatických zmien nám poskytuje množstvo informácií o ich dopade na [[životné prostredie]] a [[Biodiverzita|biodiverzitu]], čo nám môže pomôcť lepšie pochopiť a predpovedať dopad súčasných zmien na masové vymieranie druhov alebo [[globálne otepľovanie]]. == História == === 17.{{--}}19. storočie === V 17. storočí dánsky vedec a katolícky kňaz [[Niels Stensen]] definoval zákony [[Stratigrafia|stratigrafie]], ktoré vysvetľovali vznik sedimentárnych hornín a ich využitia ako časového záznamu striedania etáp dejín Zeme. Napríklad, tvrdil, že nálezy fosílií morských mušlí vo vysokohorských oblastiach poukazujú na priebeh dynamických procesov, ktoré formovali vývoj Zeme. Na jeho prácu neskôr nadviazal aj [[James Hutton]], ktorý sformuloval teóriu opakujúceho sa cyklu ukladania sedimentov na morskom dne prostredníctvom ich dvíhania, [[Erózia|erózie]] a potápania.<ref>{{Citácia knihy|titul=James Hutton|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=James_Hutton&oldid=8120398|rok=2025-11-14|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8120398}}</ref> V 17. storočí boli paleontologické a geologické dôkazy po prvý krát prepojené s dlhodobými klimatickými zmenami. Napríklad, v roku 1686 anglický polyhistor [[Robert Hooke]] na základe nálezu [[Fosília|fosílií]] z [[Jura (geochronologická jednotka)|obdobia Jury]] v južnom Anglicku odvodil, že klíma na danom území musela byť v minulých obdobiach podstatne teplejšia. V priebehu 18. storočia sa začala s príchodom [[Osvietenstvo|osvietenstva]] a rozvojom [[Geológia|geológie]] ako modernej vednej disciplíny rozvíjať teória existencie obdobia [[Pravek|praveku]], ktoré časovo presahovalo doloženú [[Dejiny ľudstva|históriu ľudstva]]. Na začiatku 19. storočia došlo k prvému rozdeleniu dejín Zeme na geologické obdobia a ich usporiadaniu do geologickej časovej stupnice. Zároveň vnikali aj prvé vedecké opisy pravekých biotopov a ich klimatických podmienok. Avšak, časové rozmery jednotlivých období boli až do 20. storočia výrazne podceňované kvôli nedostatočným geochronologickým analytickým metódam. Jednou z najvýznamnejších osobností 19. storočia bola jednoznačne [[Eunice Foote|Eunice Newton Foote]] (1819-1888), ktorá v roku 1856 preukázala absorpciu slnečného žiarenia [[Oxid uhličitý|oxidom uhličitým]] a [[Vodná para|vodnou parou]], čím odhalila vplyv koncentrácie CO2 v atmosfére na [[Klimatické zmeny|klimatickú zmenu]]. [[Karl Friedrich Schimper]] (1803–1867) bol nemecký botanik a geológ, ktorý ako prvý opísal vplyv javov počasia, ako je krupobitie, vietor a dážď, na fosílny záznam. Navyše, bol zástancom teórie globálnej zimy, počas ktorej boli rozsiahle územia Európy pokryté vrstvou ľadu. Doteraz sa považuje za priekopníka paleoklimatológie v nemecky hovoriacom priestore. [[Oswald Heer]] (1809–1883), švajčiarsky botanik a paleontológ, navrhol využitie rastlinných fosílií na odvodenie klímy pravekých biotopov. Okrem toho, jeho diela „Flora fossilis arctica – Die fossile Flora der Polarländer“ a „Die Urwelt der Schweiz“ (Pravek Švajčiarska) sú považované za uznávané diela v odbore paleobotaniky, ktorými oslovil aj širšiu verejnosť. Švajčiarsky prírodovedec [[Louis Agassiz]] (1807–1873) dospel na základe rozsiahleho terénneho prieskumu v Alpách k záveru, že vznik niektorých zo skúmaných útvarov je možné vysvetliť len na základe potenciálneho celoplošného zaľadnenia, čím prispel k potvrdeniu historickej ľadovej doby. Avšak, existencia kvartérnej doby ľadovej bola uznaná až v rokoch 1870 - 1880. [[Súbor:Arrhenius2.jpg|náhľad|Svante Arrhenius (1859-1927)]] Švédsky fyzik a chemik [[Svante August Arrhenius|Svante Arrhenius]] (1859–1927) vo svojej práci O vplyve oxidu uhličitého v ovzduší na teplotu pôdy (1896) prepojil zmeny v atmosférickej koncentrácií oxidu uhličitého so striedaním ľadových a medziľadových dôb. Taktiež vypočítal skleníkový efekt oxidu uhličitého a predpovedal globálne otepľovanie spôsobené priemyselným spaľovaním fosílnych palív. Svojou prácou významne prispel k pochopeniu klimatických zmien počas geologických období.<ref>{{Citácia knihy|titul=Svante August Arrhenius|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Svante_August_Arrhenius&oldid=8199760|rok=2026-04-17|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8199760}}</ref> === 20. - 21. storočie === [[Albrecht Penck]] (1858-1945) a [[Eduard Buchner|Eduard Brückner]] (1860-1917) vydali v rokoch 1901 až 1909 trojzväzkové dielo Alpy v dobe ľadovej (Die Alpen im Eiszeitalter), v ktorom poskytli detailný opis štyroch alpských ľadových dôb a vytvorili základ pre stratigrafické datovanie v alpskej oblasti. Toto dielo významne prispelo k výskumu kvartérnej doby ľadovej. V roku 1911 britský geológ [[Arthur Holmes]] (1890-1965) ako prvý použil [[rádiometrické datovanie]] minerálov na určenie veku hornín a jeho výskum ukázal, že [[Kambrium]] sa začalo pred približne 600 milión rokmi (v súčasnosti je začiatok kambria datovaný na 542 miliónov rokov)<ref>{{Citácia knihy|titul=Kambrium|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kambrium&oldid=7400853|rok=2022-06-21|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7400853}}</ref>. [[Súbor:Alfred Wegener Die Entstehung der Kontinente und Ozeane 1929.jpg|náhľad|Wegenerov nákres možnej podoby vzniku súčasného rozloženia kontinentov z prehistorického superkontinentu Pangea.]] [[Alfred Wegener|Alfred Lothar Wegener]] (1880-1930) bol nemecký vedec a polárny výskumník, ktorý ako prvý prišiel s [[Pohyb kontinentov|teóriou pohybu kontinentov]], pričom zhromažďoval dôkazy, ktoré poukazovali na zmenu v historickom usporiadaní [[Tektonická platňa|litosferických platní]] a existenciu prehistorického [[Superkontinent|superkontinentu]] [[Pangea]]. Avšak, nevedel vysvetliť príčiny pohybu kontinentov a za možné vysvetlenie považoval pôsobenie odstredivých síl [[Zem|Zeme]] a neskôr príťažlivé sily [[Slnko|Slnka]] a [[Mesiac|Mesiaca]], pričom obidve tieto vysvetlenia boli vedeckou obcou zamietnuté<ref>{{Citácia knihy|titul=Alfred Wegener|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alfred_Wegener&oldid=8178196|rok=2026-03-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8178196}}</ref>. Za otca modernej paleoklimatológie sa považuje nemecký vedec Martin Schwarzbach (1907-2003), ktorého dielo Das Klima der Vorzeit (1950) sa považuje za pioniersku prácu v danej oblasti a bolo v priebehu desaťročí opakovane aktualizované. Ešte v druhej polovici 20. storočia bola paleoklimatológia považovaná prevažne za deskriptívnu [[Vedný odbor|vednú disciplínu]], ktorá sa spoliehala na datovanie záznamov získaných z proxy dát a na nich založených opisoch vtedajších klimatických podmienok. Neskôr však došlo k rozvoju paleoklimatológie na [[Interdisciplinarita|interdisciplinárny vedný odbor]] a jej prepojenie s inými prírodovednými disciplínami, čo umožnilo paleoklimatológom porozumieť fyzikálnym príčinám a vzájomným vzťahom medzi klimatickými udalosťami, pochopiť základné faktory vplývajúce na klimatický systém [[Zem|Zeme]] a určiť ich význam pre súčasný a budúci stav klímy. Jedným z príkladov komplexnosti paleoklimatológie ako vedného odboru je aj štúdia amerického astrofyzika [[Carl Sagan|Carla Sagana]] a astronóma Georgea Mullena, v ktorej autori poukázali na nárast v slnečnom vyžarovaní o približne 30% oproti obdobiu spred 4,5 miliardami rokov. Paradox slabého mladého Slnka ([[:en:Faint_young_Sun_paradox|Faint Young Sun Paradox]]) teda narúša predpoklady o vzniku a kontinuite života na Zemi. Hypotézy vysvetľujúce tento jav sú aj v súčasnosti predmetom skúmania rôznych vedných odborov<ref>{{Citácia knihy|titul=Faint young Sun paradox|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Faint_young_Sun_paradox&oldid=1314854819|rok=2025-10-03|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1314854819}}</ref>. [[Súbor:Milankovitch Variations.png|náhľad|Znázornenie Milankovičových cyklov. Vplyv periodických zmien v orbite Zeme okolo Slnka na množstvo prijatého slnečného žiarenia a zaľadnenie Zeme za posledných 1 milión rokov.]] V súčasnosti sa na rekonštrukciu minulých a predpovede budúcich klimatických podmienok čoraz častejšie využívajú počítačové modely. Počítačové klimatické modely sú kalibrované na základe aktuálnych a historických scenárov, takže, vo všeobecnosti, majú vysokú úroveň presnosti pri rekonštrukcií dávnych klimatických scenárov, ako aj projekcií možných budúcich klimatických zmien. K skvalitneniu modelových výpočtov výrazne prispelo zahrnutie [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]], ktoré opisujú periodické zmeny v obežnej dráhe Zeme okolo Slnka v priebehu tisícročí a tým prispievajú k vysvetleniu striedania období zaľadnenia a globálneho otepľovania zapríčinenom zmenami v množstve prijatého slnečného žiarenia<ref>{{Citácia knihy|titul=Milankovičov cyklus|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milankovi%C4%8Dov_cyklus&oldid=8008405|rok=2025-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8008405}}</ref>. Vďaka značným pokrokom v oblasti počítačových klimatických modelov a radiometrického datovania sa darí naďalej upresňovať a rekonštruovať časové ohraničenia historických období a udalostí ako sú masové vymierania alebo klimatické výkyvy. == Rekonštrukcia historických klimatických podmienok == [[Súbor:All palaeotemps.svg|náhľad|264x264bod|Rekonštrukcia priemernej globálnej teploty za posledných 500 miliónov rokov s použitím paleoklimatologických metód.]] Na rekonštrukciu klimatických podmienok historických geologických období využívajú paleoklimatológovia širokú škálu rôznych metód v závislosti od faktora, ktorý je cieľom rekonštrukcie (napr. [[zrážky]], [[teplota]], chemické zloženie,...) a historického obdobia - čím staršie je geologické obdobie, tým náročnejšia je rekonštrukcia jeho klímy. Napríklad, získavaním [[Izotop|izotopických dát]] z oceánskych sedimentov je možné rekonštruovať len posledných 200 miliónov rokov geologického záznamu, keďže oceánske litosféry podliehajú [[Subdukcia|subdukcií]]. Staršie sedimenty sú taktiež často znehodnotené procesom [[Diagenéza|diagenézy]]. Vplyvom týchto faktorov dochádza k zníženiu množstva a kvality dát v geologickom zázname. Rekonštrukcia starovekých klimatických podmienok si vyžaduje využitie špeciálnych techník na analýzu sedimentárnych vrstiev a horninových útvarov v kombinácií s [[:cs:Radioaktivní_datování|radiometrickým datovaním]] na základe prvkov ako sú [[uhlík]] alebo [[Urán (chemický prvok)|urán]]. === Príklady proxy dát pre rekonštrukciu starovekých klimatických podmienok === ==== Priame kvantitatívne meranie ==== Jedná sa o porovnanie medzi súčasnými a historickými dátami. Túto metódu je však možné využiť len pri priamych klimatických dátach, ktoré sme získali za posledných 150 rokov, keďže meteorologické merania započali len v polovici 19. storočia. Pri rekonštrukcií starších klimatických scenárov je nutné využitie komplexnejších metód. ==== Nepriame indikátory (proxy ukazovatele) ==== ===== Ľad ===== [[Súbor:GISP2 1855m ice core layers.png|náhľad|Rozlíšenie ľadovcových vrstiev z ľadovcového jadrového vrtu.]] [[:en:Ice_core|Ľadovcové jadrá]] alebo jadrové vzorky patria medzi najlepšie zdroje klimatických záznamov. Získavajú sa [[:en:Ice_drilling|hĺbkovými vrtmi]] do [[Alpínsky ľadovec|alpínskych ľadovcov]] alebo [[Kontinentálny ľadovec|kontinentálnych ľadovcových štítov]] v [[Antarktída|Antarktíde]] a [[Grónsko|Grónsku]], pričom pri vhodných podmienkach umožňujú presnú rekonštrukciu regionálneho podnebia v časovom horizonte tisícov rokov. Doposiaľ najstarší záznam, približne 800 000 rokov, bol získaný z jadrového vrtu v Antarktíde v rámci projektu [[:cs:European_Project_for_Ice_Coring_in_Antarctica|EPICA (European Project for Ice Coring in Antarctica)]]. * Dáta z ľadovcových jadier sa získavajú predovšetkým z uväznených vzduchových bublín, ktoré slúžia ako záznam atmosférického zloženia z doby formácie danej vrstvy ľadu. * Významné sú jednoznačne zachytené koncentrácie uhlíka a metánu, na základe ktorých je možné odvodiť stupeň globálneho zaľadnenia. [[Súbor:Ice-core-isotope.png|náhľad|Porovnanie izotopov Kyslíka-18 získaných z ľadovcového vrtu Vostok a EPICA.]]Na základe hrúbky ľadovej vrstvy je možne odvodiť dáta o teplote a zrážkach. * Množstvo a druh prítomných izotopov kyslíka, predovšetkým [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-18|Kyslíka-18]] a [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-16|Kyslíka-16]], poskytuje informácie o priemernej teplote oceánu. Vodné molekuly obsahujúce ťažší Kylík-18 ([[:en:Δ18O|δ¹⁸O]]) sa vyparujú pri vyšších teplotách než molekuly obsahujúce bežný Kyslík-16. Pomer medzi Kyslíkom-16 a Kyslíkom-18 bude vyšší pri vyšších teplotách. Avšak na tento pomer má vplyv aj [[salinita]] a celkový objem vody v ľadovci. * Ďalší zdroj dát predstavujú zrniečka peľu, na základe ktorých je možné určiť flóru a z naj odvodenú faunu prítomnú v danom období, ako aj teplotu a množstvo zrážok. Okrem druhu a množstva jednotlivých rastlín, je teda možné rekonštruovať približnú podobu starovekých ekosystémov. Štúdiom peľu, semien a spór v sedimentoch sa zaoberá [[palynológia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Palynológia|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Palynol%C3%B3gia&oldid=7658133|rok=2023-10-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7658133}}</ref>. * Vulkanický prach prítomný v niektorých vrstvách pomáha spresniť datovanie vzniku danej vrstvy ===== Dendroklimatológia ===== Hlavný článok: [[:cs:Dendroklimatologie|Dendroklimatologie]] Zmeny zaznamenané v letokruhoch stromov poskytujú informácie o klimatických podmienkach v časovom horizonte stoviek až tisícov rokov. Širšie letokruhy poukazujú na priaznivejšie rastové podmienky, užšie naopak na horšie podmienky. Dendroklimatologický záznam pozostáva z väčšieho množstva druhovo rozmanitých vzoriek v danom regióne, keďže rôzne druhy stromov reagujú odlišne na zmeny v teplote, zrážkach alebo celkovej [[Hydrológia|hydrológií]]. Pre niektoré európske druhy stromov bol vytvorený záznam pokrývajúci obdobie viac ako 10 000 rokov. ===== Sedimentárne záznamy ===== == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Vedy o Zemi}} mc8ro50hxk270dfun9q65ftdkor0r38 8226383 8226335 2026-05-30T19:27:03Z ErikaF25 275262 /* Sedimentárne záznamy */ 8226383 wikitext text/x-wiki '''Paleoklimatológia''' '''Paleoklimatológia''' je veda, ktorá skúma klímu predošlých geologických období na Zemi v časoch, keď ešte neboli možné priame meteorologické merania, a pre ktoré teda neexistujú žiadne ľuďmi zachytené meteorologické dáta. Paleoklimatológia je interdisciplinárna veda zaoberajúca sa geologickou históriou Zeme, ktorá využíva poznatky z rôznych vedných disciplín ako sú napríklad [[paleontológia]], [[paleogeografia]], paleoceanografia, [[meteorológia]], atmosférická chémia, [[geofyzika]] a v posledných rokoch aj [[astronómia]] a [[astrofyzika]]. Úlohou paleoklimatológie je rekonštrukcia a následné skúmanie dávnych klimatických podmienok, čo nám umožňuje lepšie pochopiť evolúciu dnešnej klímy, jej prirodzenú variabilitu a citlivosť. Keďže z historických období, ktorými sa paleoklimatológia zaoberá, neexistujú žiadne priame meteorologické merania, paleoklimatológovia využívajú nepriame indikátory prírodných podmienok, tzv. proxy dáta, ktoré získavajú z hĺbkových [[Vrt|vrtov]], [[Usadená hornina|usadených hornín]], [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]], [[Ročný kruh|letokruhov]] stromov alebo aj [[Živý organizmus|živých organizmov]] ako sú napríklad [[Koralovce|koraly]] či [[lastúrniky]], poprípade [[Mikrofosília|mikrofosílie]]. Tieto dáta môžu poskytovať informácie o atmosférickom zložení, teplote vzduchu a oceánu, [[Zrážky|zrážkach]], suchu, chemickej kompozícií oceánov, zmene [[Hladina mora|hladiny morí]], rozlohe a hrúbke ľadovcov alebo zmenách v slnečnom žiarení. S využitím špeciálnych technológií na datovanie týchto záznamov, sú paleoklimatológovia schopní určiť historickú podobu [[Atmosféra Zeme|atmosféry Zeme]]. Medzi najvýznamnejšie obdobia, ktorými sa paleoklimatológovia zaoberajú patria [[Glaciál|doby ľadové]], počas ktorých došlo k výraznému poklesu teploty, ako napríklad počas obdobia Mladšieho dryasu. Ďalej tam patria aj obdobia rapídneho globálneho oteplenia, ako napríklad [[Paleocénno-eocénne tepelné maximum]], počas ktorého vzrástla priemerná globálna teplota o 5 až 8°C. Štúdium historických klimatických zmien nám poskytuje množstvo informácií o ich dopade na [[životné prostredie]] a [[Biodiverzita|biodiverzitu]], čo nám môže pomôcť lepšie pochopiť a predpovedať dopad súčasných zmien na masové vymieranie druhov alebo [[globálne otepľovanie]]. == História == === 17.{{--}}19. storočie === V 17. storočí dánsky vedec a katolícky kňaz [[Niels Stensen]] definoval zákony [[Stratigrafia|stratigrafie]], ktoré vysvetľovali vznik sedimentárnych hornín a ich využitia ako časového záznamu striedania etáp dejín Zeme. Napríklad, tvrdil, že nálezy fosílií morských mušlí vo vysokohorských oblastiach poukazujú na priebeh dynamických procesov, ktoré formovali vývoj Zeme. Na jeho prácu neskôr nadviazal aj [[James Hutton]], ktorý sformuloval teóriu opakujúceho sa cyklu ukladania sedimentov na morskom dne prostredníctvom ich dvíhania, [[Erózia|erózie]] a potápania.<ref>{{Citácia knihy|titul=James Hutton|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=James_Hutton&oldid=8120398|rok=2025-11-14|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8120398}}</ref> V 17. storočí boli paleontologické a geologické dôkazy po prvý krát prepojené s dlhodobými klimatickými zmenami. Napríklad, v roku 1686 anglický polyhistor [[Robert Hooke]] na základe nálezu [[Fosília|fosílií]] z [[Jura (geochronologická jednotka)|obdobia Jury]] v južnom Anglicku odvodil, že klíma na danom území musela byť v minulých obdobiach podstatne teplejšia. V priebehu 18. storočia sa začala s príchodom [[Osvietenstvo|osvietenstva]] a rozvojom [[Geológia|geológie]] ako modernej vednej disciplíny rozvíjať teória existencie obdobia [[Pravek|praveku]], ktoré časovo presahovalo doloženú [[Dejiny ľudstva|históriu ľudstva]]. Na začiatku 19. storočia došlo k prvému rozdeleniu dejín Zeme na geologické obdobia a ich usporiadaniu do geologickej časovej stupnice. Zároveň vnikali aj prvé vedecké opisy pravekých biotopov a ich klimatických podmienok. Avšak, časové rozmery jednotlivých období boli až do 20. storočia výrazne podceňované kvôli nedostatočným geochronologickým analytickým metódam. Jednou z najvýznamnejších osobností 19. storočia bola jednoznačne [[Eunice Foote|Eunice Newton Foote]] (1819-1888), ktorá v roku 1856 preukázala absorpciu slnečného žiarenia [[Oxid uhličitý|oxidom uhličitým]] a [[Vodná para|vodnou parou]], čím odhalila vplyv koncentrácie CO2 v atmosfére na [[Klimatické zmeny|klimatickú zmenu]]. [[Karl Friedrich Schimper]] (1803–1867) bol nemecký botanik a geológ, ktorý ako prvý opísal vplyv javov počasia, ako je krupobitie, vietor a dážď, na fosílny záznam. Navyše, bol zástancom teórie globálnej zimy, počas ktorej boli rozsiahle územia Európy pokryté vrstvou ľadu. Doteraz sa považuje za priekopníka paleoklimatológie v nemecky hovoriacom priestore. [[Oswald Heer]] (1809–1883), švajčiarsky botanik a paleontológ, navrhol využitie rastlinných fosílií na odvodenie klímy pravekých biotopov. Okrem toho, jeho diela „Flora fossilis arctica – Die fossile Flora der Polarländer“ a „Die Urwelt der Schweiz“ (Pravek Švajčiarska) sú považované za uznávané diela v odbore paleobotaniky, ktorými oslovil aj širšiu verejnosť. Švajčiarsky prírodovedec [[Louis Agassiz]] (1807–1873) dospel na základe rozsiahleho terénneho prieskumu v Alpách k záveru, že vznik niektorých zo skúmaných útvarov je možné vysvetliť len na základe potenciálneho celoplošného zaľadnenia, čím prispel k potvrdeniu historickej ľadovej doby. Avšak, existencia kvartérnej doby ľadovej bola uznaná až v rokoch 1870 - 1880. [[Súbor:Arrhenius2.jpg|náhľad|Svante Arrhenius (1859-1927)]] Švédsky fyzik a chemik [[Svante August Arrhenius|Svante Arrhenius]] (1859–1927) vo svojej práci O vplyve oxidu uhličitého v ovzduší na teplotu pôdy (1896) prepojil zmeny v atmosférickej koncentrácií oxidu uhličitého so striedaním ľadových a medziľadových dôb. Taktiež vypočítal skleníkový efekt oxidu uhličitého a predpovedal globálne otepľovanie spôsobené priemyselným spaľovaním fosílnych palív. Svojou prácou významne prispel k pochopeniu klimatických zmien počas geologických období.<ref>{{Citácia knihy|titul=Svante August Arrhenius|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Svante_August_Arrhenius&oldid=8199760|rok=2026-04-17|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8199760}}</ref> === 20. - 21. storočie === [[Albrecht Penck]] (1858-1945) a [[Eduard Buchner|Eduard Brückner]] (1860-1917) vydali v rokoch 1901 až 1909 trojzväzkové dielo Alpy v dobe ľadovej (Die Alpen im Eiszeitalter), v ktorom poskytli detailný opis štyroch alpských ľadových dôb a vytvorili základ pre stratigrafické datovanie v alpskej oblasti. Toto dielo významne prispelo k výskumu kvartérnej doby ľadovej. V roku 1911 britský geológ [[Arthur Holmes]] (1890-1965) ako prvý použil [[rádiometrické datovanie]] minerálov na určenie veku hornín a jeho výskum ukázal, že [[Kambrium]] sa začalo pred približne 600 milión rokmi (v súčasnosti je začiatok kambria datovaný na 542 miliónov rokov)<ref>{{Citácia knihy|titul=Kambrium|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kambrium&oldid=7400853|rok=2022-06-21|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7400853}}</ref>. [[Súbor:Alfred Wegener Die Entstehung der Kontinente und Ozeane 1929.jpg|náhľad|Wegenerov nákres možnej podoby vzniku súčasného rozloženia kontinentov z prehistorického superkontinentu Pangea.]] [[Alfred Wegener|Alfred Lothar Wegener]] (1880-1930) bol nemecký vedec a polárny výskumník, ktorý ako prvý prišiel s [[Pohyb kontinentov|teóriou pohybu kontinentov]], pričom zhromažďoval dôkazy, ktoré poukazovali na zmenu v historickom usporiadaní [[Tektonická platňa|litosferických platní]] a existenciu prehistorického [[Superkontinent|superkontinentu]] [[Pangea]]. Avšak, nevedel vysvetliť príčiny pohybu kontinentov a za možné vysvetlenie považoval pôsobenie odstredivých síl [[Zem|Zeme]] a neskôr príťažlivé sily [[Slnko|Slnka]] a [[Mesiac|Mesiaca]], pričom obidve tieto vysvetlenia boli vedeckou obcou zamietnuté<ref>{{Citácia knihy|titul=Alfred Wegener|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alfred_Wegener&oldid=8178196|rok=2026-03-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8178196}}</ref>. Za otca modernej paleoklimatológie sa považuje nemecký vedec Martin Schwarzbach (1907-2003), ktorého dielo Das Klima der Vorzeit (1950) sa považuje za pioniersku prácu v danej oblasti a bolo v priebehu desaťročí opakovane aktualizované. Ešte v druhej polovici 20. storočia bola paleoklimatológia považovaná prevažne za deskriptívnu [[Vedný odbor|vednú disciplínu]], ktorá sa spoliehala na datovanie záznamov získaných z proxy dát a na nich založených opisoch vtedajších klimatických podmienok. Neskôr však došlo k rozvoju paleoklimatológie na [[Interdisciplinarita|interdisciplinárny vedný odbor]] a jej prepojenie s inými prírodovednými disciplínami, čo umožnilo paleoklimatológom porozumieť fyzikálnym príčinám a vzájomným vzťahom medzi klimatickými udalosťami, pochopiť základné faktory vplývajúce na klimatický systém [[Zem|Zeme]] a určiť ich význam pre súčasný a budúci stav klímy. Jedným z príkladov komplexnosti paleoklimatológie ako vedného odboru je aj štúdia amerického astrofyzika [[Carl Sagan|Carla Sagana]] a astronóma Georgea Mullena, v ktorej autori poukázali na nárast v slnečnom vyžarovaní o približne 30% oproti obdobiu spred 4,5 miliardami rokov. Paradox slabého mladého Slnka ([[:en:Faint_young_Sun_paradox|Faint Young Sun Paradox]]) teda narúša predpoklady o vzniku a kontinuite života na Zemi. Hypotézy vysvetľujúce tento jav sú aj v súčasnosti predmetom skúmania rôznych vedných odborov<ref>{{Citácia knihy|titul=Faint young Sun paradox|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Faint_young_Sun_paradox&oldid=1314854819|rok=2025-10-03|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1314854819}}</ref>. [[Súbor:Milankovitch Variations.png|náhľad|Znázornenie Milankovičových cyklov. Vplyv periodických zmien v orbite Zeme okolo Slnka na množstvo prijatého slnečného žiarenia a zaľadnenie Zeme za posledných 1 milión rokov.]] V súčasnosti sa na rekonštrukciu minulých a predpovede budúcich klimatických podmienok čoraz častejšie využívajú počítačové modely. Počítačové klimatické modely sú kalibrované na základe aktuálnych a historických scenárov, takže, vo všeobecnosti, majú vysokú úroveň presnosti pri rekonštrukcií dávnych klimatických scenárov, ako aj projekcií možných budúcich klimatických zmien. K skvalitneniu modelových výpočtov výrazne prispelo zahrnutie [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]], ktoré opisujú periodické zmeny v obežnej dráhe Zeme okolo Slnka v priebehu tisícročí a tým prispievajú k vysvetleniu striedania období zaľadnenia a globálneho otepľovania zapríčinenom zmenami v množstve prijatého slnečného žiarenia<ref>{{Citácia knihy|titul=Milankovičov cyklus|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milankovi%C4%8Dov_cyklus&oldid=8008405|rok=2025-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8008405}}</ref>. Vďaka značným pokrokom v oblasti počítačových klimatických modelov a radiometrického datovania sa darí naďalej upresňovať a rekonštruovať časové ohraničenia historických období a udalostí ako sú masové vymierania alebo klimatické výkyvy. == Rekonštrukcia historických klimatických podmienok == [[Súbor:All palaeotemps.svg|náhľad|264x264bod|Rekonštrukcia priemernej globálnej teploty za posledných 500 miliónov rokov s použitím paleoklimatologických metód.]] Na rekonštrukciu klimatických podmienok historických geologických období využívajú paleoklimatológovia širokú škálu rôznych metód v závislosti od faktora, ktorý je cieľom rekonštrukcie (napr. [[zrážky]], [[teplota]], chemické zloženie,...) a historického obdobia - čím staršie je geologické obdobie, tým náročnejšia je rekonštrukcia jeho klímy. Napríklad, získavaním [[Izotop|izotopických dát]] z oceánskych sedimentov je možné rekonštruovať len posledných 200 miliónov rokov geologického záznamu, keďže oceánske litosféry podliehajú [[Subdukcia|subdukcií]]. Staršie sedimenty sú taktiež často znehodnotené procesom [[Diagenéza|diagenézy]]. Vplyvom týchto faktorov dochádza k zníženiu množstva a kvality dát v geologickom zázname. Rekonštrukcia starovekých klimatických podmienok si vyžaduje využitie špeciálnych techník na analýzu sedimentárnych vrstiev a horninových útvarov v kombinácií s [[:cs:Radioaktivní_datování|radiometrickým datovaním]] na základe prvkov ako sú [[uhlík]] alebo [[Urán (chemický prvok)|urán]]. === Príklady proxy dát pre rekonštrukciu starovekých klimatických podmienok === ==== Priame kvantitatívne meranie ==== Jedná sa o porovnanie medzi súčasnými a historickými dátami. Túto metódu je však možné využiť len pri priamych klimatických dátach, ktoré sme získali za posledných 150 rokov, keďže meteorologické merania započali len v polovici 19. storočia. Pri rekonštrukcií starších klimatických scenárov je nutné využitie komplexnejších metód. ==== Nepriame indikátory (proxy ukazovatele) ==== ===== Ľad ===== [[Súbor:GISP2 1855m ice core layers.png|náhľad|Rozlíšenie ľadovcových vrstiev z ľadovcového jadrového vrtu.]] [[:en:Ice_core|Ľadovcové jadrá]] alebo jadrové vzorky patria medzi najlepšie zdroje klimatických záznamov. Získavajú sa [[:en:Ice_drilling|hĺbkovými vrtmi]] do [[Alpínsky ľadovec|alpínskych ľadovcov]] alebo [[Kontinentálny ľadovec|kontinentálnych ľadovcových štítov]] v [[Antarktída|Antarktíde]] a [[Grónsko|Grónsku]], pričom pri vhodných podmienkach umožňujú presnú rekonštrukciu regionálneho podnebia v časovom horizonte tisícov rokov. Doposiaľ najstarší záznam, približne 800 000 rokov, bol získaný z jadrového vrtu v Antarktíde v rámci projektu [[:cs:European_Project_for_Ice_Coring_in_Antarctica|EPICA (European Project for Ice Coring in Antarctica)]]. * Dáta z ľadovcových jadier sa získavajú predovšetkým z uväznených vzduchových bublín, ktoré slúžia ako záznam atmosférického zloženia z doby formácie danej vrstvy ľadu. * Významné sú jednoznačne zachytené koncentrácie uhlíka a metánu, na základe ktorých je možné odvodiť stupeň globálneho zaľadnenia. [[Súbor:Ice-core-isotope.png|náhľad|Porovnanie izotopov Kyslíka-18 získaných z ľadovcového vrtu Vostok a EPICA.]]Na základe hrúbky ľadovej vrstvy je možne odvodiť dáta o teplote a zrážkach. * Množstvo a druh prítomných izotopov kyslíka, predovšetkým [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-18|Kyslíka-18]] a [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-16|Kyslíka-16]], poskytuje informácie o priemernej teplote oceánu. Vodné molekuly obsahujúce ťažší Kylík-18 ([[:en:Δ18O|δ¹⁸O]]) sa vyparujú pri vyšších teplotách než molekuly obsahujúce bežný Kyslík-16. Pomer medzi Kyslíkom-16 a Kyslíkom-18 bude vyšší pri vyšších teplotách. Avšak na tento pomer má vplyv aj [[salinita]] a celkový objem vody v ľadovci. * Ďalší zdroj dát predstavujú zrniečka [[Peľ|peľu]], na základe ktorých je možné určiť [[Flóra (kvetena)|flóru]] a z naj odvodenú [[Fauna|faunu]] prítomnú v danom období, ako aj teplotu a množstvo zrážok. Okrem druhu a množstva jednotlivých rastlín, je teda možné rekonštruovať približnú podobu starovekých [[Ekosystém|ekosystémov]]. Štúdiom peľu, [[Semeno (rastlina)|semien]] a [[Spóra|spór]] v sedimentoch sa zaoberá [[palynológia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Palynológia|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Palynol%C3%B3gia&oldid=7658133|rok=2023-10-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7658133}}</ref>. * Prítomnosť [[Vulkanický popol|vulkanického popola]] pomáha spresniť datovanie vzniku danej vrstvy. ===== Dendroklimatológia ===== Hlavný článok: [[:cs:Dendroklimatologie|Dendroklimatologie]] Zmeny zaznamenané v letokruhoch stromov poskytujú informácie o klimatických podmienkach v časovom horizonte stoviek až tisícov rokov. Širšie letokruhy poukazujú na priaznivejšie rastové podmienky, užšie naopak na horšie podmienky. Dendroklimatologický záznam pozostáva z väčšieho množstva druhovo rozmanitých vzoriek v danom regióne, keďže rôzne druhy stromov reagujú odlišne na zmeny v teplote, zrážkach alebo celkovej [[Hydrológia|hydrológií]]. Pre niektoré európske druhy stromov bol vytvorený záznam pokrývajúci obdobie viac ako 10 000 rokov. ===== Sedimentárne záznamy ===== Pri rekonštrukcií podnebí pravekých geologických období na širšom časovom horizonte sa využívajú primárne dáta zo sedimentov. * Jednotlivé sedimentárne vrstvy často obsahujú rôzne zvyšky a fosílie rastlín, živočíchov, planktónu a peľu, ktoré je možné priradiť ku konkrétnej klimatickej zóne. * Ďalej je v nich možné nájsť rôzne typy špecifických molekúl, chemických zlúčenín, prvkov a izotopov, na základe ktorých je možné odvodiť teplotu alebo zaľadnenie. * Okrem toho sa v sedimentárnych záznamoch dajú nájsť dôkazy o poklese a zdvihnutí hladiny morí, pričom je možné skúmať dlhodobé klimatické zmeny v rozmedziach miliárd rokov. ===== Kvapľové útvary ===== [[Stalaktit|Stalaktity]] aj [[Stalagmit|stalagmity]] vznikajú z tenkých [[Vápenec|vápencových]] vrstiev, z ktorých je možné vytvoriť záznam s presnosťou na desaťročia na základe pomeru izotopov kyslíka, hrúbky jednotlivých vrstiev a podielu rôznych stopových prvkov. Tento typ informácií pomáha odhaľovať aj krátkodobé a náhle klimatické zmeny, pričom vrstvy tvoriace niektoré kvapľové útvary môžu poskytnúť dáta na obdobia dlhé viac ako 100 000 rokov. ===== Koraly ===== Na základe rastu [[Koralovce|koralov]], podobne ako pri letokruhoch stromov, je možné určiť hodnoty niektorých faktorov v danej lokalite, napríklad [[Teplota|teplotu vody]], hodnoty [[PH (chémia)|pH]], podiel [[Sladká voda|sladkej vody]], [[Príliv a odliv|prílivovú aktivitu]] alebo, s využitím špeciálnej technológie [[:en:Advanced_Very-High-Resolution_Radiometer|(Advanced Very High-Resolution Radiometer (AVHRR)]]), aj [[Salinita|salinitu]] a [[Povrchová teplota|povrchovú teplotu]]. Datovaním nepriamych indikátorov sa zaoberá [[geochronológia]]. == Klimatické faktory == === Slnečné žiarenie === === Atmosféra === === Skleníkové plyny === === Vulkanizmus === === Poloha a usporiadanie kontinentov === === Obežná dráha Zeme === === Ďalšie faktory === == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Vedy o Zemi}} fl0tgth151e6wznttizmp00b3nd1by9 8226549 8226383 2026-05-31T09:04:14Z ErikaF25 275262 /* Slnečné žiarenie */ 8226549 wikitext text/x-wiki '''Paleoklimatológia''' '''Paleoklimatológia''' je veda, ktorá skúma klímu predošlých geologických období na Zemi v časoch, keď ešte neboli možné priame meteorologické merania, a pre ktoré teda neexistujú žiadne ľuďmi zachytené meteorologické dáta. Paleoklimatológia je interdisciplinárna veda zaoberajúca sa geologickou históriou Zeme, ktorá využíva poznatky z rôznych vedných disciplín ako sú napríklad [[paleontológia]], [[paleogeografia]], paleoceanografia, [[meteorológia]], atmosférická chémia, [[geofyzika]] a v posledných rokoch aj [[astronómia]] a [[astrofyzika]]. Úlohou paleoklimatológie je rekonštrukcia a následné skúmanie dávnych klimatických podmienok, čo nám umožňuje lepšie pochopiť evolúciu dnešnej klímy, jej prirodzenú variabilitu a citlivosť. Keďže z historických období, ktorými sa paleoklimatológia zaoberá, neexistujú žiadne priame meteorologické merania, paleoklimatológovia využívajú nepriame indikátory prírodných podmienok, tzv. proxy dáta, ktoré získavajú z hĺbkových [[Vrt|vrtov]], [[Usadená hornina|usadených hornín]], [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]], [[Ročný kruh|letokruhov]] stromov alebo aj [[Živý organizmus|živých organizmov]] ako sú napríklad [[Koralovce|koraly]] či [[lastúrniky]], poprípade [[Mikrofosília|mikrofosílie]]. Tieto dáta môžu poskytovať informácie o atmosférickom zložení, teplote vzduchu a oceánu, [[Zrážky|zrážkach]], suchu, chemickej kompozícií oceánov, zmene [[Hladina mora|hladiny morí]], rozlohe a hrúbke ľadovcov alebo zmenách v slnečnom žiarení. S využitím špeciálnych technológií na datovanie týchto záznamov, sú paleoklimatológovia schopní určiť historickú podobu [[Atmosféra Zeme|atmosféry Zeme]]. Medzi najvýznamnejšie obdobia, ktorými sa paleoklimatológovia zaoberajú patria [[Glaciál|doby ľadové]], počas ktorých došlo k výraznému poklesu teploty, ako napríklad počas obdobia Mladšieho dryasu. Ďalej tam patria aj obdobia rapídneho globálneho oteplenia, ako napríklad [[Paleocénno-eocénne tepelné maximum]], počas ktorého vzrástla priemerná globálna teplota o 5 až 8°C. Štúdium historických klimatických zmien nám poskytuje množstvo informácií o ich dopade na [[životné prostredie]] a [[Biodiverzita|biodiverzitu]], čo nám môže pomôcť lepšie pochopiť a predpovedať dopad súčasných zmien na masové vymieranie druhov alebo [[globálne otepľovanie]]. == História == === 17.{{--}}19. storočie === V 17. storočí dánsky vedec a katolícky kňaz [[Niels Stensen]] definoval zákony [[Stratigrafia|stratigrafie]], ktoré vysvetľovali vznik sedimentárnych hornín a ich využitia ako časového záznamu striedania etáp dejín Zeme. Napríklad, tvrdil, že nálezy fosílií morských mušlí vo vysokohorských oblastiach poukazujú na priebeh dynamických procesov, ktoré formovali vývoj Zeme. Na jeho prácu neskôr nadviazal aj [[James Hutton]], ktorý sformuloval teóriu opakujúceho sa cyklu ukladania sedimentov na morskom dne prostredníctvom ich dvíhania, [[Erózia|erózie]] a potápania.<ref>{{Citácia knihy|titul=James Hutton|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=James_Hutton&oldid=8120398|rok=2025-11-14|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8120398}}</ref> V 17. storočí boli paleontologické a geologické dôkazy po prvý krát prepojené s dlhodobými klimatickými zmenami. Napríklad, v roku 1686 anglický polyhistor [[Robert Hooke]] na základe nálezu [[Fosília|fosílií]] z [[Jura (geochronologická jednotka)|obdobia Jury]] v južnom Anglicku odvodil, že klíma na danom území musela byť v minulých obdobiach podstatne teplejšia. V priebehu 18. storočia sa začala s príchodom [[Osvietenstvo|osvietenstva]] a rozvojom [[Geológia|geológie]] ako modernej vednej disciplíny rozvíjať teória existencie obdobia [[Pravek|praveku]], ktoré časovo presahovalo doloženú [[Dejiny ľudstva|históriu ľudstva]]. Na začiatku 19. storočia došlo k prvému rozdeleniu dejín Zeme na geologické obdobia a ich usporiadaniu do geologickej časovej stupnice. Zároveň vnikali aj prvé vedecké opisy pravekých biotopov a ich klimatických podmienok. Avšak, časové rozmery jednotlivých období boli až do 20. storočia výrazne podceňované kvôli nedostatočným geochronologickým analytickým metódam. Jednou z najvýznamnejších osobností 19. storočia bola jednoznačne [[Eunice Foote|Eunice Newton Foote]] (1819-1888), ktorá v roku 1856 preukázala absorpciu slnečného žiarenia [[Oxid uhličitý|oxidom uhličitým]] a [[Vodná para|vodnou parou]], čím odhalila vplyv koncentrácie CO2 v atmosfére na [[Klimatické zmeny|klimatickú zmenu]]. [[Karl Friedrich Schimper]] (1803–1867) bol nemecký botanik a geológ, ktorý ako prvý opísal vplyv javov počasia, ako je krupobitie, vietor a dážď, na fosílny záznam. Navyše, bol zástancom teórie globálnej zimy, počas ktorej boli rozsiahle územia Európy pokryté vrstvou ľadu. Doteraz sa považuje za priekopníka paleoklimatológie v nemecky hovoriacom priestore. [[Oswald Heer]] (1809–1883), švajčiarsky botanik a paleontológ, navrhol využitie rastlinných fosílií na odvodenie klímy pravekých biotopov. Okrem toho, jeho diela „Flora fossilis arctica – Die fossile Flora der Polarländer“ a „Die Urwelt der Schweiz“ (Pravek Švajčiarska) sú považované za uznávané diela v odbore paleobotaniky, ktorými oslovil aj širšiu verejnosť. Švajčiarsky prírodovedec [[Louis Agassiz]] (1807–1873) dospel na základe rozsiahleho terénneho prieskumu v Alpách k záveru, že vznik niektorých zo skúmaných útvarov je možné vysvetliť len na základe potenciálneho celoplošného zaľadnenia, čím prispel k potvrdeniu historickej ľadovej doby. Avšak, existencia kvartérnej doby ľadovej bola uznaná až v rokoch 1870 - 1880. [[Súbor:Arrhenius2.jpg|náhľad|Svante Arrhenius (1859-1927)]] Švédsky fyzik a chemik [[Svante August Arrhenius|Svante Arrhenius]] (1859–1927) vo svojej práci O vplyve oxidu uhličitého v ovzduší na teplotu pôdy (1896) prepojil zmeny v atmosférickej koncentrácií oxidu uhličitého so striedaním ľadových a medziľadových dôb. Taktiež vypočítal skleníkový efekt oxidu uhličitého a predpovedal globálne otepľovanie spôsobené priemyselným spaľovaním fosílnych palív. Svojou prácou významne prispel k pochopeniu klimatických zmien počas geologických období.<ref>{{Citácia knihy|titul=Svante August Arrhenius|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Svante_August_Arrhenius&oldid=8199760|rok=2026-04-17|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8199760}}</ref> === 20. - 21. storočie === [[Albrecht Penck]] (1858-1945) a [[Eduard Buchner|Eduard Brückner]] (1860-1917) vydali v rokoch 1901 až 1909 trojzväzkové dielo Alpy v dobe ľadovej (Die Alpen im Eiszeitalter), v ktorom poskytli detailný opis štyroch alpských ľadových dôb a vytvorili základ pre stratigrafické datovanie v alpskej oblasti. Toto dielo významne prispelo k výskumu kvartérnej doby ľadovej. V roku 1911 britský geológ [[Arthur Holmes]] (1890-1965) ako prvý použil [[rádiometrické datovanie]] minerálov na určenie veku hornín a jeho výskum ukázal, že [[Kambrium]] sa začalo pred približne 600 milión rokmi (v súčasnosti je začiatok kambria datovaný na 542 miliónov rokov)<ref>{{Citácia knihy|titul=Kambrium|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kambrium&oldid=7400853|rok=2022-06-21|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7400853}}</ref>. [[Súbor:Alfred Wegener Die Entstehung der Kontinente und Ozeane 1929.jpg|náhľad|Wegenerov nákres možnej podoby vzniku súčasného rozloženia kontinentov z prehistorického superkontinentu Pangea.]] [[Alfred Wegener|Alfred Lothar Wegener]] (1880-1930) bol nemecký vedec a polárny výskumník, ktorý ako prvý prišiel s [[Pohyb kontinentov|teóriou pohybu kontinentov]], pričom zhromažďoval dôkazy, ktoré poukazovali na zmenu v historickom usporiadaní [[Tektonická platňa|litosferických platní]] a existenciu prehistorického [[Superkontinent|superkontinentu]] [[Pangea]]. Avšak, nevedel vysvetliť príčiny pohybu kontinentov a za možné vysvetlenie považoval pôsobenie odstredivých síl [[Zem|Zeme]] a neskôr príťažlivé sily [[Slnko|Slnka]] a [[Mesiac|Mesiaca]], pričom obidve tieto vysvetlenia boli vedeckou obcou zamietnuté<ref>{{Citácia knihy|titul=Alfred Wegener|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alfred_Wegener&oldid=8178196|rok=2026-03-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8178196}}</ref>. Za otca modernej paleoklimatológie sa považuje nemecký vedec Martin Schwarzbach (1907-2003), ktorého dielo Das Klima der Vorzeit (1950) sa považuje za pioniersku prácu v danej oblasti a bolo v priebehu desaťročí opakovane aktualizované. Ešte v druhej polovici 20. storočia bola paleoklimatológia považovaná prevažne za deskriptívnu [[Vedný odbor|vednú disciplínu]], ktorá sa spoliehala na datovanie záznamov získaných z proxy dát a na nich založených opisoch vtedajších klimatických podmienok. Neskôr však došlo k rozvoju paleoklimatológie na [[Interdisciplinarita|interdisciplinárny vedný odbor]] a jej prepojenie s inými prírodovednými disciplínami, čo umožnilo paleoklimatológom porozumieť fyzikálnym príčinám a vzájomným vzťahom medzi klimatickými udalosťami, pochopiť základné faktory vplývajúce na klimatický systém [[Zem|Zeme]] a určiť ich význam pre súčasný a budúci stav klímy. Jedným z príkladov komplexnosti paleoklimatológie ako vedného odboru je aj štúdia amerického astrofyzika [[Carl Sagan|Carla Sagana]] a astronóma Georgea Mullena, v ktorej autori poukázali na nárast v slnečnom vyžarovaní o približne 30% oproti obdobiu spred 4,5 miliardami rokov. Paradox slabého mladého Slnka ([[:en:Faint_young_Sun_paradox|Faint Young Sun Paradox]]) teda narúša predpoklady o vzniku a kontinuite života na Zemi. Hypotézy vysvetľujúce tento jav sú aj v súčasnosti predmetom skúmania rôznych vedných odborov<ref>{{Citácia knihy|titul=Faint young Sun paradox|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Faint_young_Sun_paradox&oldid=1314854819|rok=2025-10-03|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1314854819}}</ref>. [[Súbor:Milankovitch Variations.png|náhľad|Znázornenie Milankovičových cyklov. Vplyv periodických zmien v orbite Zeme okolo Slnka na množstvo prijatého slnečného žiarenia a zaľadnenie Zeme za posledných 1 milión rokov.]] V súčasnosti sa na rekonštrukciu minulých a predpovede budúcich klimatických podmienok čoraz častejšie využívajú počítačové modely. Počítačové klimatické modely sú kalibrované na základe aktuálnych a historických scenárov, takže, vo všeobecnosti, majú vysokú úroveň presnosti pri rekonštrukcií dávnych klimatických scenárov, ako aj projekcií možných budúcich klimatických zmien. K skvalitneniu modelových výpočtov výrazne prispelo zahrnutie [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]], ktoré opisujú periodické zmeny v obežnej dráhe Zeme okolo Slnka v priebehu tisícročí a tým prispievajú k vysvetleniu striedania období zaľadnenia a globálneho otepľovania zapríčinenom zmenami v množstve prijatého slnečného žiarenia<ref>{{Citácia knihy|titul=Milankovičov cyklus|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milankovi%C4%8Dov_cyklus&oldid=8008405|rok=2025-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8008405}}</ref>. Vďaka značným pokrokom v oblasti počítačových klimatických modelov a radiometrického datovania sa darí naďalej upresňovať a rekonštruovať časové ohraničenia historických období a udalostí ako sú masové vymierania alebo klimatické výkyvy. == Rekonštrukcia historických klimatických podmienok == [[Súbor:All palaeotemps.svg|náhľad|264x264bod|Rekonštrukcia priemernej globálnej teploty za posledných 500 miliónov rokov s použitím paleoklimatologických metód.]] Na rekonštrukciu klimatických podmienok historických geologických období využívajú paleoklimatológovia širokú škálu rôznych metód v závislosti od faktora, ktorý je cieľom rekonštrukcie (napr. [[zrážky]], [[teplota]], chemické zloženie,...) a historického obdobia - čím staršie je geologické obdobie, tým náročnejšia je rekonštrukcia jeho klímy. Napríklad, získavaním [[Izotop|izotopických dát]] z oceánskych sedimentov je možné rekonštruovať len posledných 200 miliónov rokov geologického záznamu, keďže oceánske litosféry podliehajú [[Subdukcia|subdukcií]]. Staršie sedimenty sú taktiež často znehodnotené procesom [[Diagenéza|diagenézy]]. Vplyvom týchto faktorov dochádza k zníženiu množstva a kvality dát v geologickom zázname. Rekonštrukcia starovekých klimatických podmienok si vyžaduje využitie špeciálnych techník na analýzu sedimentárnych vrstiev a horninových útvarov v kombinácií s [[:cs:Radioaktivní_datování|radiometrickým datovaním]] na základe prvkov ako sú [[uhlík]] alebo [[Urán (chemický prvok)|urán]]. === Príklady proxy dát pre rekonštrukciu starovekých klimatických podmienok === ==== Priame kvantitatívne meranie ==== Jedná sa o porovnanie medzi súčasnými a historickými dátami. Túto metódu je však možné využiť len pri priamych klimatických dátach, ktoré sme získali za posledných 150 rokov, keďže meteorologické merania započali len v polovici 19. storočia. Pri rekonštrukcií starších klimatických scenárov je nutné využitie komplexnejších metód. ==== Nepriame indikátory (proxy ukazovatele) ==== ===== Ľad ===== [[Súbor:GISP2 1855m ice core layers.png|náhľad|Rozlíšenie ľadovcových vrstiev z ľadovcového jadrového vrtu.]] [[:en:Ice_core|Ľadovcové jadrá]] alebo jadrové vzorky patria medzi najlepšie zdroje klimatických záznamov. Získavajú sa [[:en:Ice_drilling|hĺbkovými vrtmi]] do [[Alpínsky ľadovec|alpínskych ľadovcov]] alebo [[Kontinentálny ľadovec|kontinentálnych ľadovcových štítov]] v [[Antarktída|Antarktíde]] a [[Grónsko|Grónsku]], pričom pri vhodných podmienkach umožňujú presnú rekonštrukciu regionálneho podnebia v časovom horizonte tisícov rokov. Doposiaľ najstarší záznam, približne 800 000 rokov, bol získaný z jadrového vrtu v Antarktíde v rámci projektu [[:cs:European_Project_for_Ice_Coring_in_Antarctica|EPICA (European Project for Ice Coring in Antarctica)]]. * Dáta z ľadovcových jadier sa získavajú predovšetkým z uväznených vzduchových bublín, ktoré slúžia ako záznam atmosférického zloženia z doby formácie danej vrstvy ľadu. * Významné sú jednoznačne zachytené koncentrácie uhlíka a metánu, na základe ktorých je možné odvodiť stupeň globálneho zaľadnenia. [[Súbor:Ice-core-isotope.png|náhľad|Porovnanie izotopov Kyslíka-18 získaných z ľadovcového vrtu Vostok a EPICA.]]Na základe hrúbky ľadovej vrstvy je možne odvodiť dáta o teplote a zrážkach. * Množstvo a druh prítomných izotopov kyslíka, predovšetkým [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-18|Kyslíka-18]] a [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-16|Kyslíka-16]], poskytuje informácie o priemernej teplote oceánu. Vodné molekuly obsahujúce ťažší Kylík-18 ([[:en:Δ18O|δ¹⁸O]]) sa vyparujú pri vyšších teplotách než molekuly obsahujúce bežný Kyslík-16. Pomer medzi Kyslíkom-16 a Kyslíkom-18 bude vyšší pri vyšších teplotách. Avšak na tento pomer má vplyv aj [[salinita]] a celkový objem vody v ľadovci. * Ďalší zdroj dát predstavujú zrniečka [[Peľ|peľu]], na základe ktorých je možné určiť [[Flóra (kvetena)|flóru]] a z naj odvodenú [[Fauna|faunu]] prítomnú v danom období, ako aj teplotu a množstvo zrážok. Okrem druhu a množstva jednotlivých rastlín, je teda možné rekonštruovať približnú podobu starovekých [[Ekosystém|ekosystémov]]. Štúdiom peľu, [[Semeno (rastlina)|semien]] a [[Spóra|spór]] v sedimentoch sa zaoberá [[palynológia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Palynológia|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Palynol%C3%B3gia&oldid=7658133|rok=2023-10-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7658133}}</ref>. * Prítomnosť [[Vulkanický popol|vulkanického popola]] pomáha spresniť datovanie vzniku danej vrstvy. ===== Dendroklimatológia ===== Hlavný článok: [[:cs:Dendroklimatologie|Dendroklimatologie]] Zmeny zaznamenané v letokruhoch stromov poskytujú informácie o klimatických podmienkach v časovom horizonte stoviek až tisícov rokov. Širšie letokruhy poukazujú na priaznivejšie rastové podmienky, užšie naopak na horšie podmienky. Dendroklimatologický záznam pozostáva z väčšieho množstva druhovo rozmanitých vzoriek v danom regióne, keďže rôzne druhy stromov reagujú odlišne na zmeny v teplote, zrážkach alebo celkovej [[Hydrológia|hydrológií]]. Pre niektoré európske druhy stromov bol vytvorený záznam pokrývajúci obdobie viac ako 10 000 rokov. ===== Sedimentárne záznamy ===== Pri rekonštrukcií podnebí pravekých geologických období na širšom časovom horizonte sa využívajú primárne dáta zo sedimentov. * Jednotlivé sedimentárne vrstvy často obsahujú rôzne zvyšky a fosílie rastlín, živočíchov, planktónu a peľu, ktoré je možné priradiť ku konkrétnej klimatickej zóne. * Ďalej je v nich možné nájsť rôzne typy špecifických molekúl, chemických zlúčenín, prvkov a izotopov, na základe ktorých je možné odvodiť teplotu alebo zaľadnenie. * Okrem toho sa v sedimentárnych záznamoch dajú nájsť dôkazy o poklese a zdvihnutí hladiny morí, pričom je možné skúmať dlhodobé klimatické zmeny v rozmedziach miliárd rokov. ===== Kvapľové útvary ===== [[Stalaktit|Stalaktity]] aj [[Stalagmit|stalagmity]] vznikajú z tenkých [[Vápenec|vápencových]] vrstiev, z ktorých je možné vytvoriť záznam s presnosťou na desaťročia na základe pomeru izotopov kyslíka, hrúbky jednotlivých vrstiev a podielu rôznych stopových prvkov. Tento typ informácií pomáha odhaľovať aj krátkodobé a náhle klimatické zmeny, pričom vrstvy tvoriace niektoré kvapľové útvary môžu poskytnúť dáta na obdobia dlhé viac ako 100 000 rokov. ===== Koraly ===== Na základe rastu [[Koralovce|koralov]], podobne ako pri letokruhoch stromov, je možné určiť hodnoty niektorých faktorov v danej lokalite, napríklad [[Teplota|teplotu vody]], hodnoty [[PH (chémia)|pH]], podiel [[Sladká voda|sladkej vody]], [[Príliv a odliv|prílivovú aktivitu]] alebo, s využitím špeciálnej technológie [[:en:Advanced_Very-High-Resolution_Radiometer|(Advanced Very High-Resolution Radiometer (AVHRR)]]), aj [[Salinita|salinitu]] a [[Povrchová teplota|povrchovú teplotu]]. Datovaním nepriamych indikátorov sa zaoberá [[geochronológia]]. == Klimatické faktory == === Slnečné žiarenie === [[Súbor:Solar-cycle-data.png|náhľad|Variácia v slnečnom žiarení za obdobie 30 rokov.]] [[Slnečná energia|Slnečné žiarenie]] je najdôležitejší faktor, ktorý formoval klimatické podmienky na Zemi už od jej vzniku. [[Slnečná energia]] je taktiež aj základným predpokladom vzniku a vývoja života na Zemi. Intenzita slnečného žiarenia dopadajúca na zemský povrch sa pohybuje okolo 1325 W/m² a 1420 W/m² v závislosti od zmien v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]]. Ďalšie zmeny v celkovom ročnom množstve slnečného žiarenia sú spôsobené [[:cs:Sluneční_cyklus|slnečným cyklom]], ktorý trvá približne 11 rokov. V čase [[slnečného maxima]] je možné pozorovať výskyt vyššieho množstva [[Slnečná škvrna|slnečných škvŕn]]. Naopak, nižšia aktivita slnečných škvŕn je charakteristická pre [[slnečné minimum]]. Slnečná konštanta sa tak mení v priemere približne o 0.1% (1W/m²). Zmeny v slnečnom cykle sa môžu prejaviť zmenou [[:cs:Globální_povrchová_teplota|povrchovej teploty]] na Zemi. Avšak, približne len do 0.1°C. <ref>{{Citácia periodika|titul=Solar variability weakens the Walker cell|url=https://phys.org/news/2019-03-solar-variability-weakens-walker-cell.html|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en|periodikum=phys.org [online]}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Sluneční cyklus|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Slune%C4%8Dn%C3%AD_cyklus&oldid=23957317|rok=2024-05-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 23957317}}</ref> Prvotné štádium vývoja [[Slnko|Slnka]] sa započalo v podobe [[Protohviezda|protohviezdy]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Protohviezda|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Protohviezda&oldid=7280796|rok=2021-12-02|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7280796}}</ref> Až približne pred 4.6 miliardami rokov začalo Slnko uvoľňovať energiu prostredníctvom [[Exotermická reakcia|exotermického procesu]] [[Jadrová fúzia|jadrovej fúzie]], pri ktorom sa atómy [[Vodík|vodíka]] v slnečnom jadre postupne premieňajú na [[hélium]]. Tento proces by mal prebiehať približne 11 miliárd rokov, pričom polomer a [[Svietivosť Slnka|svietivosť]] Slnka sa neustále zvyšujú. V súčasnosti, Slnko vyžaruje o približne 30% viac energie v porovnaní s obdobím jeho vzniku, pričom nárast je stanovený v priemere na 1% každých 150 miliónov rokov. === Atmosféra === V období vzniku Zeme bola jej [[Atmosféra Zeme|atmosféra]] zložená primárne z [[Vodík|vodíka]] a [[Hélium|hélia]]. V menších množstvách boli prítomné aj niektoré [[Vzácny plyn|vzácne plyny]], [[metán]] a [[amoniak]]. Toto chemické zloženie atmosféry pretrvalo len krátku dobu, keďže mnohé, predovšetkým ľahké, prvky sa čoskoro vyparili do [[medziplanetárneho priestoru]] vplyvom tepelných účinkov [[Slnečný vietor|slnečného vetra]] a významných katastrof, ako aj slnečného [[Magnetické pole|magnetického poľa]]. ''Prvá atmosféra Zeme'' vznikla približne pred 4 miliardami rokov v dôsledku silnej vulkanickej aktivity, pri ktorej dochádzalo k uvoľňovaniu veľkého množstva oxidu uhličitého, dusíka a oxidu siričitého. Taktiež dochádzalo k rýchlemu vyparovaniu zrážok na horúcom zemskom povrchu, vzniklo husté a horúce ovzdušie s celkovým podielom vodnej pary presahujúcom 80%. Ďalší bol oxid uhličitý s podielom okolo 10% a sírovodík so 6%. Predpokladá sa, že už počas ranného štádia vývoja Zeme, bolo na jej povrchu prítomné väčšie množstvo vody, ktorá sa tam buď vyskytoval prirodzene, alebo sa na Zem dostala prostredníctvom mimozemských telies ako sú [[Meteorit|meteority]] alebo [[Kométa|kométy]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Early accretion of water in the inner solar system from a carbonaceous chondrite–like source|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.1256717|periodikum=Science|dátum=2014-10-31|dátum prístupu=2026-05-31|ročník=346|číslo=6209|strany=623–626|doi=10.1126/science.1256717|meno=Adam R.|priezvisko=Sarafian|meno2=Sune G.|priezvisko2=Nielsen|meno3=Horst R.|priezvisko3=Marschall}}</ref>. Prvotné [[Jednobunkový organizmus|jednobunkové organizmy]], ktoré vznikali v tomto prostredí začali mať významný vplyv na atmosféru už pred približne 4 - 3,6 miliardami rokov. Mnohé vtedajšie organizmy, ako napríklad [[Archeóny]], zvyšovali podiel [[Metán|metánu]] v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]] prostredníctvom svojich metabolických procesov. Dochádzalo taktiež k rozpúšťaniu veľkého množstva [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] v [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceánoch]], čím sa drasticky znižoval jeho podiel v atmosfére. Tento proces prispieval k zvyšovaniu [[PH (chémia)|pH]] morí a ukladaniu [[Uhličitan|uhličitanov]]. Zároveň stúpala koncentrácia [[Dusík|dusíka]], ktorý sa na prebiehajúcich [[Biochémia|biochemických procesoch]] nepodieľal. Vo výsledku tak došlo pred 3,4 miliardami rokov k vytvoreniu ''druhej atmosféry'', v ktorej prevládal práve dusík. Vznik ''tretej atmosféry'' je úzko previazaný s výskytom voľného [[Kyslík|kyslíka]]. Približne pred 3 miliardami rokov už existovali [[Fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] [[sinice]], ktoré vytvorili prebytok voľného kyslíka. V atmosfére začalo dochádzať k [[Oxidácia|oxidácií]], ktorá spôsobila prudký pokles [[Metán|metánu]]. To viedlo k masovému vyhynutiu veľkého množstva [[Anaerób|anaeróbnych]] foriem života a drastickej zmene klimatických podmienok. Nárast kyslíka a pokles metánu, ku ktorým došlo pred 2,4 miliardami rokov je používaný ako jedna z hypotéz vzniku [[:cs:Huronské_zalednění|Hurónskeho zaľadnenia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Huronské zalednění|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Huronsk%C3%A9_zaledn%C4%9Bn%C3%AD&oldid=23419814|rok=2023-11-28|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 23419814}}</ref>, ktoré trvalo približne 300 miliónov rokov. Na konci [[Predkambrium|Predkambria]] sa veľké množstvo kyslíku dostalo do [[Stratosféra|stratosféry]], kde, v reakcií s [[Fotón|fotónmi]] [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialového žiarenia]] alebo rozštiepení [[Elektrická energia|elektrickou energiou]] z bleskov, začal vznikať [[ozón]] a [[ozónová vrstva]] <ref>{{Citácia knihy|titul=Ozonová vrstva|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Ozonov%C3%A1_vrstva&oldid=25840146|rok=2026-04-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25840146}}</ref>. Vzniknutá ochrana pred ultrafialovým žiarením zo [[Slnko|Slnka]] umožnila rozšírenie [[Fauna|fauny]] a [[Flóra (kvetena)|flóry]] na [[Zem|Zemi]]. Naďalej dochádzalo k zvyšovaniu koncentrácie kyslíka v atmosfére a približne pred 350 miliónmi rokov dosiahol kyslík súčasnú hodnotu 21%. [[Atmosféra Zeme|Atmosféra]] je naďalej vystavovaná zmenám súvisiacim s kolísaním koncentrácie kyslíka, metánu a oxidu uhličitého, čo má často značné dopady na [[Klimatické zmeny|zmenu klimatických podmienok]]. === Skleníkové plyny === === Vulkanizmus === === Poloha a usporiadanie kontinentov === === Obežná dráha Zeme === === Ďalšie faktory === == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Vedy o Zemi}} e3h7p8pueko05hd76unkn8j2z85e779 8226552 8226549 2026-05-31T09:08:43Z ErikaF25 275262 /* Atmosféra */ 8226552 wikitext text/x-wiki '''Paleoklimatológia''' '''Paleoklimatológia''' je veda, ktorá skúma klímu predošlých geologických období na Zemi v časoch, keď ešte neboli možné priame meteorologické merania, a pre ktoré teda neexistujú žiadne ľuďmi zachytené meteorologické dáta. Paleoklimatológia je interdisciplinárna veda zaoberajúca sa geologickou históriou Zeme, ktorá využíva poznatky z rôznych vedných disciplín ako sú napríklad [[paleontológia]], [[paleogeografia]], paleoceanografia, [[meteorológia]], atmosférická chémia, [[geofyzika]] a v posledných rokoch aj [[astronómia]] a [[astrofyzika]]. Úlohou paleoklimatológie je rekonštrukcia a následné skúmanie dávnych klimatických podmienok, čo nám umožňuje lepšie pochopiť evolúciu dnešnej klímy, jej prirodzenú variabilitu a citlivosť. Keďže z historických období, ktorými sa paleoklimatológia zaoberá, neexistujú žiadne priame meteorologické merania, paleoklimatológovia využívajú nepriame indikátory prírodných podmienok, tzv. proxy dáta, ktoré získavajú z hĺbkových [[Vrt|vrtov]], [[Usadená hornina|usadených hornín]], [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]], [[Ročný kruh|letokruhov]] stromov alebo aj [[Živý organizmus|živých organizmov]] ako sú napríklad [[Koralovce|koraly]] či [[lastúrniky]], poprípade [[Mikrofosília|mikrofosílie]]. Tieto dáta môžu poskytovať informácie o atmosférickom zložení, teplote vzduchu a oceánu, [[Zrážky|zrážkach]], suchu, chemickej kompozícií oceánov, zmene [[Hladina mora|hladiny morí]], rozlohe a hrúbke ľadovcov alebo zmenách v slnečnom žiarení. S využitím špeciálnych technológií na datovanie týchto záznamov, sú paleoklimatológovia schopní určiť historickú podobu [[Atmosféra Zeme|atmosféry Zeme]]. Medzi najvýznamnejšie obdobia, ktorými sa paleoklimatológovia zaoberajú patria [[Glaciál|doby ľadové]], počas ktorých došlo k výraznému poklesu teploty, ako napríklad počas obdobia Mladšieho dryasu. Ďalej tam patria aj obdobia rapídneho globálneho oteplenia, ako napríklad [[Paleocénno-eocénne tepelné maximum]], počas ktorého vzrástla priemerná globálna teplota o 5 až 8°C. Štúdium historických klimatických zmien nám poskytuje množstvo informácií o ich dopade na [[životné prostredie]] a [[Biodiverzita|biodiverzitu]], čo nám môže pomôcť lepšie pochopiť a predpovedať dopad súčasných zmien na masové vymieranie druhov alebo [[globálne otepľovanie]]. == História == === 17.{{--}}19. storočie === V 17. storočí dánsky vedec a katolícky kňaz [[Niels Stensen]] definoval zákony [[Stratigrafia|stratigrafie]], ktoré vysvetľovali vznik sedimentárnych hornín a ich využitia ako časového záznamu striedania etáp dejín Zeme. Napríklad, tvrdil, že nálezy fosílií morských mušlí vo vysokohorských oblastiach poukazujú na priebeh dynamických procesov, ktoré formovali vývoj Zeme. Na jeho prácu neskôr nadviazal aj [[James Hutton]], ktorý sformuloval teóriu opakujúceho sa cyklu ukladania sedimentov na morskom dne prostredníctvom ich dvíhania, [[Erózia|erózie]] a potápania.<ref>{{Citácia knihy|titul=James Hutton|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=James_Hutton&oldid=8120398|rok=2025-11-14|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8120398}}</ref> V 17. storočí boli paleontologické a geologické dôkazy po prvý krát prepojené s dlhodobými klimatickými zmenami. Napríklad, v roku 1686 anglický polyhistor [[Robert Hooke]] na základe nálezu [[Fosília|fosílií]] z [[Jura (geochronologická jednotka)|obdobia Jury]] v južnom Anglicku odvodil, že klíma na danom území musela byť v minulých obdobiach podstatne teplejšia. V priebehu 18. storočia sa začala s príchodom [[Osvietenstvo|osvietenstva]] a rozvojom [[Geológia|geológie]] ako modernej vednej disciplíny rozvíjať teória existencie obdobia [[Pravek|praveku]], ktoré časovo presahovalo doloženú [[Dejiny ľudstva|históriu ľudstva]]. Na začiatku 19. storočia došlo k prvému rozdeleniu dejín Zeme na geologické obdobia a ich usporiadaniu do geologickej časovej stupnice. Zároveň vnikali aj prvé vedecké opisy pravekých biotopov a ich klimatických podmienok. Avšak, časové rozmery jednotlivých období boli až do 20. storočia výrazne podceňované kvôli nedostatočným geochronologickým analytickým metódam. Jednou z najvýznamnejších osobností 19. storočia bola jednoznačne [[Eunice Foote|Eunice Newton Foote]] (1819-1888), ktorá v roku 1856 preukázala absorpciu slnečného žiarenia [[Oxid uhličitý|oxidom uhličitým]] a [[Vodná para|vodnou parou]], čím odhalila vplyv koncentrácie CO2 v atmosfére na [[Klimatické zmeny|klimatickú zmenu]]. [[Karl Friedrich Schimper]] (1803–1867) bol nemecký botanik a geológ, ktorý ako prvý opísal vplyv javov počasia, ako je krupobitie, vietor a dážď, na fosílny záznam. Navyše, bol zástancom teórie globálnej zimy, počas ktorej boli rozsiahle územia Európy pokryté vrstvou ľadu. Doteraz sa považuje za priekopníka paleoklimatológie v nemecky hovoriacom priestore. [[Oswald Heer]] (1809–1883), švajčiarsky botanik a paleontológ, navrhol využitie rastlinných fosílií na odvodenie klímy pravekých biotopov. Okrem toho, jeho diela „Flora fossilis arctica – Die fossile Flora der Polarländer“ a „Die Urwelt der Schweiz“ (Pravek Švajčiarska) sú považované za uznávané diela v odbore paleobotaniky, ktorými oslovil aj širšiu verejnosť. Švajčiarsky prírodovedec [[Louis Agassiz]] (1807–1873) dospel na základe rozsiahleho terénneho prieskumu v Alpách k záveru, že vznik niektorých zo skúmaných útvarov je možné vysvetliť len na základe potenciálneho celoplošného zaľadnenia, čím prispel k potvrdeniu historickej ľadovej doby. Avšak, existencia kvartérnej doby ľadovej bola uznaná až v rokoch 1870 - 1880. [[Súbor:Arrhenius2.jpg|náhľad|Svante Arrhenius (1859-1927)]] Švédsky fyzik a chemik [[Svante August Arrhenius|Svante Arrhenius]] (1859–1927) vo svojej práci O vplyve oxidu uhličitého v ovzduší na teplotu pôdy (1896) prepojil zmeny v atmosférickej koncentrácií oxidu uhličitého so striedaním ľadových a medziľadových dôb. Taktiež vypočítal skleníkový efekt oxidu uhličitého a predpovedal globálne otepľovanie spôsobené priemyselným spaľovaním fosílnych palív. Svojou prácou významne prispel k pochopeniu klimatických zmien počas geologických období.<ref>{{Citácia knihy|titul=Svante August Arrhenius|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Svante_August_Arrhenius&oldid=8199760|rok=2026-04-17|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8199760}}</ref> === 20. - 21. storočie === [[Albrecht Penck]] (1858-1945) a [[Eduard Buchner|Eduard Brückner]] (1860-1917) vydali v rokoch 1901 až 1909 trojzväzkové dielo Alpy v dobe ľadovej (Die Alpen im Eiszeitalter), v ktorom poskytli detailný opis štyroch alpských ľadových dôb a vytvorili základ pre stratigrafické datovanie v alpskej oblasti. Toto dielo významne prispelo k výskumu kvartérnej doby ľadovej. V roku 1911 britský geológ [[Arthur Holmes]] (1890-1965) ako prvý použil [[rádiometrické datovanie]] minerálov na určenie veku hornín a jeho výskum ukázal, že [[Kambrium]] sa začalo pred približne 600 milión rokmi (v súčasnosti je začiatok kambria datovaný na 542 miliónov rokov)<ref>{{Citácia knihy|titul=Kambrium|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kambrium&oldid=7400853|rok=2022-06-21|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7400853}}</ref>. [[Súbor:Alfred Wegener Die Entstehung der Kontinente und Ozeane 1929.jpg|náhľad|Wegenerov nákres možnej podoby vzniku súčasného rozloženia kontinentov z prehistorického superkontinentu Pangea.]] [[Alfred Wegener|Alfred Lothar Wegener]] (1880-1930) bol nemecký vedec a polárny výskumník, ktorý ako prvý prišiel s [[Pohyb kontinentov|teóriou pohybu kontinentov]], pričom zhromažďoval dôkazy, ktoré poukazovali na zmenu v historickom usporiadaní [[Tektonická platňa|litosferických platní]] a existenciu prehistorického [[Superkontinent|superkontinentu]] [[Pangea]]. Avšak, nevedel vysvetliť príčiny pohybu kontinentov a za možné vysvetlenie považoval pôsobenie odstredivých síl [[Zem|Zeme]] a neskôr príťažlivé sily [[Slnko|Slnka]] a [[Mesiac|Mesiaca]], pričom obidve tieto vysvetlenia boli vedeckou obcou zamietnuté<ref>{{Citácia knihy|titul=Alfred Wegener|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alfred_Wegener&oldid=8178196|rok=2026-03-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8178196}}</ref>. Za otca modernej paleoklimatológie sa považuje nemecký vedec Martin Schwarzbach (1907-2003), ktorého dielo Das Klima der Vorzeit (1950) sa považuje za pioniersku prácu v danej oblasti a bolo v priebehu desaťročí opakovane aktualizované. Ešte v druhej polovici 20. storočia bola paleoklimatológia považovaná prevažne za deskriptívnu [[Vedný odbor|vednú disciplínu]], ktorá sa spoliehala na datovanie záznamov získaných z proxy dát a na nich založených opisoch vtedajších klimatických podmienok. Neskôr však došlo k rozvoju paleoklimatológie na [[Interdisciplinarita|interdisciplinárny vedný odbor]] a jej prepojenie s inými prírodovednými disciplínami, čo umožnilo paleoklimatológom porozumieť fyzikálnym príčinám a vzájomným vzťahom medzi klimatickými udalosťami, pochopiť základné faktory vplývajúce na klimatický systém [[Zem|Zeme]] a určiť ich význam pre súčasný a budúci stav klímy. Jedným z príkladov komplexnosti paleoklimatológie ako vedného odboru je aj štúdia amerického astrofyzika [[Carl Sagan|Carla Sagana]] a astronóma Georgea Mullena, v ktorej autori poukázali na nárast v slnečnom vyžarovaní o približne 30% oproti obdobiu spred 4,5 miliardami rokov. Paradox slabého mladého Slnka ([[:en:Faint_young_Sun_paradox|Faint Young Sun Paradox]]) teda narúša predpoklady o vzniku a kontinuite života na Zemi. Hypotézy vysvetľujúce tento jav sú aj v súčasnosti predmetom skúmania rôznych vedných odborov<ref>{{Citácia knihy|titul=Faint young Sun paradox|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Faint_young_Sun_paradox&oldid=1314854819|rok=2025-10-03|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1314854819}}</ref>. [[Súbor:Milankovitch Variations.png|náhľad|Znázornenie Milankovičových cyklov. Vplyv periodických zmien v orbite Zeme okolo Slnka na množstvo prijatého slnečného žiarenia a zaľadnenie Zeme za posledných 1 milión rokov.]] V súčasnosti sa na rekonštrukciu minulých a predpovede budúcich klimatických podmienok čoraz častejšie využívajú počítačové modely. Počítačové klimatické modely sú kalibrované na základe aktuálnych a historických scenárov, takže, vo všeobecnosti, majú vysokú úroveň presnosti pri rekonštrukcií dávnych klimatických scenárov, ako aj projekcií možných budúcich klimatických zmien. K skvalitneniu modelových výpočtov výrazne prispelo zahrnutie [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]], ktoré opisujú periodické zmeny v obežnej dráhe Zeme okolo Slnka v priebehu tisícročí a tým prispievajú k vysvetleniu striedania období zaľadnenia a globálneho otepľovania zapríčinenom zmenami v množstve prijatého slnečného žiarenia<ref>{{Citácia knihy|titul=Milankovičov cyklus|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milankovi%C4%8Dov_cyklus&oldid=8008405|rok=2025-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8008405}}</ref>. Vďaka značným pokrokom v oblasti počítačových klimatických modelov a radiometrického datovania sa darí naďalej upresňovať a rekonštruovať časové ohraničenia historických období a udalostí ako sú masové vymierania alebo klimatické výkyvy. == Rekonštrukcia historických klimatických podmienok == [[Súbor:All palaeotemps.svg|náhľad|264x264bod|Rekonštrukcia priemernej globálnej teploty za posledných 500 miliónov rokov s použitím paleoklimatologických metód.]] Na rekonštrukciu klimatických podmienok historických geologických období využívajú paleoklimatológovia širokú škálu rôznych metód v závislosti od faktora, ktorý je cieľom rekonštrukcie (napr. [[zrážky]], [[teplota]], chemické zloženie,...) a historického obdobia - čím staršie je geologické obdobie, tým náročnejšia je rekonštrukcia jeho klímy. Napríklad, získavaním [[Izotop|izotopických dát]] z oceánskych sedimentov je možné rekonštruovať len posledných 200 miliónov rokov geologického záznamu, keďže oceánske litosféry podliehajú [[Subdukcia|subdukcií]]. Staršie sedimenty sú taktiež často znehodnotené procesom [[Diagenéza|diagenézy]]. Vplyvom týchto faktorov dochádza k zníženiu množstva a kvality dát v geologickom zázname. Rekonštrukcia starovekých klimatických podmienok si vyžaduje využitie špeciálnych techník na analýzu sedimentárnych vrstiev a horninových útvarov v kombinácií s [[:cs:Radioaktivní_datování|radiometrickým datovaním]] na základe prvkov ako sú [[uhlík]] alebo [[Urán (chemický prvok)|urán]]. === Príklady proxy dát pre rekonštrukciu starovekých klimatických podmienok === ==== Priame kvantitatívne meranie ==== Jedná sa o porovnanie medzi súčasnými a historickými dátami. Túto metódu je však možné využiť len pri priamych klimatických dátach, ktoré sme získali za posledných 150 rokov, keďže meteorologické merania započali len v polovici 19. storočia. Pri rekonštrukcií starších klimatických scenárov je nutné využitie komplexnejších metód. ==== Nepriame indikátory (proxy ukazovatele) ==== ===== Ľad ===== [[Súbor:GISP2 1855m ice core layers.png|náhľad|Rozlíšenie ľadovcových vrstiev z ľadovcového jadrového vrtu.]] [[:en:Ice_core|Ľadovcové jadrá]] alebo jadrové vzorky patria medzi najlepšie zdroje klimatických záznamov. Získavajú sa [[:en:Ice_drilling|hĺbkovými vrtmi]] do [[Alpínsky ľadovec|alpínskych ľadovcov]] alebo [[Kontinentálny ľadovec|kontinentálnych ľadovcových štítov]] v [[Antarktída|Antarktíde]] a [[Grónsko|Grónsku]], pričom pri vhodných podmienkach umožňujú presnú rekonštrukciu regionálneho podnebia v časovom horizonte tisícov rokov. Doposiaľ najstarší záznam, približne 800 000 rokov, bol získaný z jadrového vrtu v Antarktíde v rámci projektu [[:cs:European_Project_for_Ice_Coring_in_Antarctica|EPICA (European Project for Ice Coring in Antarctica)]]. * Dáta z ľadovcových jadier sa získavajú predovšetkým z uväznených vzduchových bublín, ktoré slúžia ako záznam atmosférického zloženia z doby formácie danej vrstvy ľadu. * Významné sú jednoznačne zachytené koncentrácie uhlíka a metánu, na základe ktorých je možné odvodiť stupeň globálneho zaľadnenia. [[Súbor:Ice-core-isotope.png|náhľad|Porovnanie izotopov Kyslíka-18 získaných z ľadovcového vrtu Vostok a EPICA.]]Na základe hrúbky ľadovej vrstvy je možne odvodiť dáta o teplote a zrážkach. * Množstvo a druh prítomných izotopov kyslíka, predovšetkým [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-18|Kyslíka-18]] a [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-16|Kyslíka-16]], poskytuje informácie o priemernej teplote oceánu. Vodné molekuly obsahujúce ťažší Kylík-18 ([[:en:Δ18O|δ¹⁸O]]) sa vyparujú pri vyšších teplotách než molekuly obsahujúce bežný Kyslík-16. Pomer medzi Kyslíkom-16 a Kyslíkom-18 bude vyšší pri vyšších teplotách. Avšak na tento pomer má vplyv aj [[salinita]] a celkový objem vody v ľadovci. * Ďalší zdroj dát predstavujú zrniečka [[Peľ|peľu]], na základe ktorých je možné určiť [[Flóra (kvetena)|flóru]] a z naj odvodenú [[Fauna|faunu]] prítomnú v danom období, ako aj teplotu a množstvo zrážok. Okrem druhu a množstva jednotlivých rastlín, je teda možné rekonštruovať približnú podobu starovekých [[Ekosystém|ekosystémov]]. Štúdiom peľu, [[Semeno (rastlina)|semien]] a [[Spóra|spór]] v sedimentoch sa zaoberá [[palynológia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Palynológia|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Palynol%C3%B3gia&oldid=7658133|rok=2023-10-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7658133}}</ref>. * Prítomnosť [[Vulkanický popol|vulkanického popola]] pomáha spresniť datovanie vzniku danej vrstvy. ===== Dendroklimatológia ===== Hlavný článok: [[:cs:Dendroklimatologie|Dendroklimatologie]] Zmeny zaznamenané v letokruhoch stromov poskytujú informácie o klimatických podmienkach v časovom horizonte stoviek až tisícov rokov. Širšie letokruhy poukazujú na priaznivejšie rastové podmienky, užšie naopak na horšie podmienky. Dendroklimatologický záznam pozostáva z väčšieho množstva druhovo rozmanitých vzoriek v danom regióne, keďže rôzne druhy stromov reagujú odlišne na zmeny v teplote, zrážkach alebo celkovej [[Hydrológia|hydrológií]]. Pre niektoré európske druhy stromov bol vytvorený záznam pokrývajúci obdobie viac ako 10 000 rokov. ===== Sedimentárne záznamy ===== Pri rekonštrukcií podnebí pravekých geologických období na širšom časovom horizonte sa využívajú primárne dáta zo sedimentov. * Jednotlivé sedimentárne vrstvy často obsahujú rôzne zvyšky a fosílie rastlín, živočíchov, planktónu a peľu, ktoré je možné priradiť ku konkrétnej klimatickej zóne. * Ďalej je v nich možné nájsť rôzne typy špecifických molekúl, chemických zlúčenín, prvkov a izotopov, na základe ktorých je možné odvodiť teplotu alebo zaľadnenie. * Okrem toho sa v sedimentárnych záznamoch dajú nájsť dôkazy o poklese a zdvihnutí hladiny morí, pričom je možné skúmať dlhodobé klimatické zmeny v rozmedziach miliárd rokov. ===== Kvapľové útvary ===== [[Stalaktit|Stalaktity]] aj [[Stalagmit|stalagmity]] vznikajú z tenkých [[Vápenec|vápencových]] vrstiev, z ktorých je možné vytvoriť záznam s presnosťou na desaťročia na základe pomeru izotopov kyslíka, hrúbky jednotlivých vrstiev a podielu rôznych stopových prvkov. Tento typ informácií pomáha odhaľovať aj krátkodobé a náhle klimatické zmeny, pričom vrstvy tvoriace niektoré kvapľové útvary môžu poskytnúť dáta na obdobia dlhé viac ako 100 000 rokov. ===== Koraly ===== Na základe rastu [[Koralovce|koralov]], podobne ako pri letokruhoch stromov, je možné určiť hodnoty niektorých faktorov v danej lokalite, napríklad [[Teplota|teplotu vody]], hodnoty [[PH (chémia)|pH]], podiel [[Sladká voda|sladkej vody]], [[Príliv a odliv|prílivovú aktivitu]] alebo, s využitím špeciálnej technológie [[:en:Advanced_Very-High-Resolution_Radiometer|(Advanced Very High-Resolution Radiometer (AVHRR)]]), aj [[Salinita|salinitu]] a [[Povrchová teplota|povrchovú teplotu]]. Datovaním nepriamych indikátorov sa zaoberá [[geochronológia]]. == Klimatické faktory == === Slnečné žiarenie === [[Súbor:Solar-cycle-data.png|náhľad|Variácia v slnečnom žiarení za obdobie 30 rokov.]] [[Slnečná energia|Slnečné žiarenie]] je najdôležitejší faktor, ktorý formoval klimatické podmienky na Zemi už od jej vzniku. [[Slnečná energia]] je taktiež aj základným predpokladom vzniku a vývoja života na Zemi. Intenzita slnečného žiarenia dopadajúca na zemský povrch sa pohybuje okolo 1325 W/m² a 1420 W/m² v závislosti od zmien v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]]. Ďalšie zmeny v celkovom ročnom množstve slnečného žiarenia sú spôsobené [[:cs:Sluneční_cyklus|slnečným cyklom]], ktorý trvá približne 11 rokov. V čase [[slnečného maxima]] je možné pozorovať výskyt vyššieho množstva [[Slnečná škvrna|slnečných škvŕn]]. Naopak, nižšia aktivita slnečných škvŕn je charakteristická pre [[slnečné minimum]]. Slnečná konštanta sa tak mení v priemere približne o 0.1% (1W/m²). Zmeny v slnečnom cykle sa môžu prejaviť zmenou [[:cs:Globální_povrchová_teplota|povrchovej teploty]] na Zemi. Avšak, približne len do 0.1°C. <ref>{{Citácia periodika|titul=Solar variability weakens the Walker cell|url=https://phys.org/news/2019-03-solar-variability-weakens-walker-cell.html|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en|periodikum=phys.org [online]}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Sluneční cyklus|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Slune%C4%8Dn%C3%AD_cyklus&oldid=23957317|rok=2024-05-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 23957317}}</ref> Prvotné štádium vývoja [[Slnko|Slnka]] sa započalo v podobe [[Protohviezda|protohviezdy]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Protohviezda|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Protohviezda&oldid=7280796|rok=2021-12-02|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7280796}}</ref> Až približne pred 4.6 miliardami rokov začalo Slnko uvoľňovať energiu prostredníctvom [[Exotermická reakcia|exotermického procesu]] [[Jadrová fúzia|jadrovej fúzie]], pri ktorom sa atómy [[Vodík|vodíka]] v slnečnom jadre postupne premieňajú na [[hélium]]. Tento proces by mal prebiehať približne 11 miliárd rokov, pričom polomer a [[Svietivosť Slnka|svietivosť]] Slnka sa neustále zvyšujú. V súčasnosti, Slnko vyžaruje o približne 30% viac energie v porovnaní s obdobím jeho vzniku, pričom nárast je stanovený v priemere na 1% každých 150 miliónov rokov. === Atmosféra === V období vzniku Zeme bola jej [[Atmosféra Zeme|atmosféra]] zložená primárne z [[Vodík|vodíka]] a [[Hélium|hélia]]. V menších množstvách boli prítomné aj niektoré [[Vzácny plyn|vzácne plyny]], [[metán]] a [[amoniak]]. Toto chemické zloženie atmosféry pretrvalo len krátku dobu, keďže mnohé, predovšetkým ľahké, prvky sa čoskoro vyparili do [[medziplanetárneho priestoru]] vplyvom tepelných účinkov [[Slnečný vietor|slnečného vetra]] a významných katastrof, ako aj slnečného [[Magnetické pole|magnetického poľa]]. ''Prvá atmosféra Zeme'' vznikla približne pred 4 miliardami rokov v dôsledku silnej vulkanickej aktivity, pri ktorej dochádzalo k uvoľňovaniu veľkého množstva oxidu uhličitého, dusíka a oxidu siričitého. Taktiež dochádzalo k rýchlemu vyparovaniu zrážok na horúcom zemskom povrchu, vzniklo husté a horúce ovzdušie s celkovým podielom vodnej pary presahujúcom 80%. Ďalší bol oxid uhličitý s podielom okolo 10% a sírovodík so 6%. Predpokladá sa, že už počas ranného štádia vývoja Zeme, bolo na jej povrchu prítomné väčšie množstvo vody, ktorá sa tam buď vyskytoval prirodzene, alebo sa na Zem dostala prostredníctvom mimozemských telies ako sú [[Meteorit|meteority]] alebo [[Kométa|kométy]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Early accretion of water in the inner solar system from a carbonaceous chondrite–like source|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.1256717|periodikum=Science|dátum=2014-10-31|dátum prístupu=2026-05-31|ročník=346|číslo=6209|strany=623–626|doi=10.1126/science.1256717|meno=Adam R.|priezvisko=Sarafian|meno2=Sune G.|priezvisko2=Nielsen|meno3=Horst R.|priezvisko3=Marschall}}</ref>. Prvotné [[Jednobunkový organizmus|jednobunkové organizmy]], ktoré vznikali v tomto prostredí začali mať významný vplyv na atmosféru už pred približne 4 - 3,6 miliardami rokov. Mnohé vtedajšie organizmy, ako napríklad [[Archeóny]], zvyšovali podiel [[Metán|metánu]] v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]] prostredníctvom svojich metabolických procesov. Dochádzalo taktiež k rozpúšťaniu veľkého množstva [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] v [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceánoch]], čím sa drasticky znižoval jeho podiel v atmosfére. Tento proces prispieval k zvyšovaniu [[PH (chémia)|pH]] morí a ukladaniu [[Uhličitan|uhličitanov]]. Zároveň stúpala koncentrácia [[Dusík|dusíka]], ktorý sa na prebiehajúcich [[Biochémia|biochemických procesoch]] nepodieľal. Vo výsledku tak došlo pred 3,4 miliardami rokov k vytvoreniu ''druhej atmosféry'', v ktorej prevládal práve dusík. Vznik ''tretej atmosféry'' je úzko previazaný s výskytom voľného [[Kyslík|kyslíka]]. Približne pred 3 miliardami rokov už existovali [[Fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] [[sinice]], ktoré vytvorili prebytok voľného kyslíka. V atmosfére začalo dochádzať k [[Oxidácia|oxidácií]], ktorá spôsobila prudký pokles [[Metán|metánu]]. To viedlo k masovému vyhynutiu veľkého množstva [[Anaerób|anaeróbnych]] foriem života a drastickej zmene klimatických podmienok. Nárast kyslíka a pokles metánu, ku ktorým došlo pred 2,4 miliardami rokov je používaný ako jedna z hypotéz vzniku [[:cs:Huronské_zalednění|Hurónskeho zaľadnenia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Huronské zalednění|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Huronsk%C3%A9_zaledn%C4%9Bn%C3%AD&oldid=23419814|rok=2023-11-28|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 23419814}}</ref>, ktoré trvalo približne 300 miliónov rokov. Na konci [[Predkambrium|Predkambria]] sa veľké množstvo kyslíku dostalo do [[Stratosféra|stratosféry]], kde, v reakcií s [[Fotón|fotónmi]] [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialového žiarenia]] alebo pri rozštiepení [[Elektrická energia|elektrickou energiou]] z bleskov, začal vznikať [[ozón]] a [[ozónová vrstva]] <ref>{{Citácia knihy|titul=Ozonová vrstva|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Ozonov%C3%A1_vrstva&oldid=25840146|rok=2026-04-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25840146}}</ref>. Vzniknutá ochrana pred ultrafialovým žiarením zo [[Slnko|Slnka]] umožnila rozšírenie [[Fauna|fauny]] a [[Flóra (kvetena)|flóry]] na [[Zem|Zemi]]. Naďalej dochádzalo k zvyšovaniu koncentrácie kyslíka v atmosfére a približne pred 350 miliónmi rokov dosiahol kyslík súčasnú hodnotu 21%. [[Atmosféra Zeme|Atmosféra]] je naďalej vystavovaná zmenám súvisiacim s kolísaním koncentrácie kyslíka, metánu a oxidu uhličitého, čo má často značné dopady na [[Klimatické zmeny|zmenu klimatických podmienok]]. === Skleníkové plyny === === Vulkanizmus === === Poloha a usporiadanie kontinentov === === Obežná dráha Zeme === === Ďalšie faktory === == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Vedy o Zemi}} 7hcrjbym1idpta03tcqcuo5z5yatqyq 3 750860 8226241 8226140 2026-05-30T12:45:35Z OJJ 116711 /* Rayasianboy */ nová sekcia 8226241 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:06, 30. máj 2026 (UTC) == Rayasianboy == {{Urgentne upraviť autor|Rayasianboy}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:45, 30. máj 2026 (UTC) 8jhmvyp6gaeswj69x9z2vi288tqwom1 0 750861 8226349 8226165 2026-05-30T17:54:15Z Luketheslovak 200569 Dokončenie 8226349 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Chemical oxygen demand.gif|vpravo|417x417bod]] '''Chemická spotreba kyslíka manganistanom'''<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Humeníková | meno = Juliana | titul = APLIKACE MEMBRÁNOVÝCH METOD PRO RECYKLACI PRACÍCH VOD Z PÍSKOVÝCH FILTRŮ BAZÉNOVÉ TECHNOLOGIE | url = https://dspace.vut.cz/server/api/core/bitstreams/c8257741-4d82-4795-b901-6bf2b473e87d/content | dátum prístupu = 2026-05-30 | vydavateľ = VUT | miesto = Brno}}</ref> (tiež '''CHSK_Mn''', '''manganistanová oxidovateľnosť,'''<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Pittner|meno=Pavel|titul=Hydrochemie|vydanie=5|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2025|isbn=978-80-7592-255-7|jazyk=český}}</ref> '''Kubelova metóda,'''<ref name=":1" /> ang. ''permanganate index,''<ref name=":1" /> ''permanganate value''<ref name=":1" />) je kvantitatívne [[Analytická chémia|analytické]] stanovenie [[Oxidácia|oxidovateľných]] [[Organická látka|organických látok]] prítomných vo vzorkách vody.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chemická spotreba kyslíka (CHSK) | url = https://euroclean.sk/slovnik-sk/chemicka-spotreba-kysliku-chsk/ | dátum vydania = 2016-05-18 | dátum prístupu = 2026-05-30 | jazyk = sk-SK | priezvisko = EuroClean}}</ref> [[Oxidačné činidlo|Oxidačným činidlom]] je [[manganistan draselný]], ktorý má silné [[Oxidácia|oxidačné účinky]] v silno kyslom prostredí, ktoré zabezpečuje prítomná [[kyselina sírová]]. Oxidačné činidlo sa redukuje na manganaté soli: <chem>MnO4^{-}\ + 5e^{-}\ + 8 H+ -> Mn^{2+}\ + 4H2O</chem><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Referaty.sk - Chémia Stanovenie chemickej spotreby kyslíka (CHSK) | url = https://referaty.centrum.sk/prakticke-pomocky/protokoly-na-labaky/6230/chemia-stanovenie-chemickej-spotreby-kyslika-(chsk) | vydavateľ = referaty.centrum.sk | dátum prístupu = 2026-05-30}}</ref><ref name=":0" /> Oxidácia prebieha za [[Var|varu]] zmesi vodnej vzorky, roztoku [[Manganistan draselný|manganistanu draselného]] a zriedenej [[Kyselina sírová|kyseliny sírovej]]. Po zmiešaní [[Reaktant|reaktantov]] je nutné ohrievať zmes čo najrýchlejšie, pričom je nutné dosiahnuť var zmesi do piatich minút, čo sa najčastejšie realizuje obalením [[Varná banka|varnej banky]] [[Tepelná izolácia|tepelnou izoláciou]], napríklad [[Alobal|hliníkovou fóliou]]. Dĺžka varu zmesi ovplyvňuje výsledky stanovenia, preto musí byť dĺžka trvania varu zmesi prísne sledovaná.<ref name=":1" /> Reakcia sa ukončí jednorázovým prídavkom nadbytku [[Kyselina šťavelová|kyseliny šťaveľovej]], ktorá je zoxidovaná prítomným nezreagovaným [[Manganistan draselný|manganistanom draselným]]. Nezoxidovaný zvyšok [[Kyselina šťavelová|kyseliny šťaveľovej]] sa okamžite spätne titruje 2 mM roztokom [[Manganistan draselný|manganistanu draselného]] do stáleho ružového sfarbenia: <chem>2\ MnO4^{-}\ +5(C2O4)^{2-}\ +16H+ -> 2Mn^{2+}\ +10CO2\ +8H2O </chem><ref name=":2" /><ref name=":0" /> Zo spotreby [[Odmerný roztok|odmerného roztoku]] [[Manganistan draselný|manganistanu draselného]] sa spočíta chemická spotreba kyslíka manganistanom CHSK_Mn: <math>CHSK_{Mn} = \frac{(V-V_0)\times80}{V_{vzorka}}\ [mgO_2/dm^3]</math> kde: * <math>V</math> je spotreba 2 mM roztoku KMnO₄ na titráciu vzorky (v mililitroch) * <math>V_0</math> je spotreba 2 mM roztoku KMnO₄ na titráciu slepého stanovenia (v mililitroch) * <math>V_{vzorka}</math> je objem vzorky (v mililitroch) == Postup skúšky == # Varná banka sa prečistí varom roztoku manganistanu draselného, ku ktorému bola pridaná zriedená kyselina sírová (1:2), <ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tarapčík | meno = Pavol | titul = CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 48. ročník, školský rok 2011/2012, Kategória A, Krajské kolo, PRAKTICKÉ ÚLOHY | url = https://www.iuventa.sk/files/documents/2_olympiady/cho/48.%20ro%C4%8Dn%C3%ADk/%C3%BAlohy%20a%20rie%C5%A1enia/kk%20cho/ch48kkaprul12.pdf | dátum prístupu = 2026-05-30 | vydavateľ = SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY}}</ref> # Varné telieska (porcelánové guličky) sa prečistia varom roztoku manganistanu draselného, ku ktorému bola pridaná zriedená kyselina sírová (1:2) # Do prečistenej varnej banky sa pridajú prečistené varné telieska, # Do varnej banky sa odpipetuje 100 ml vodnej vzorky, # Do varnej banky sa odpipetuje 5 ml zriedenej kyseliny sírovej 1:2, # Do varnej banky sa odpipetuje 10 ml 2 mM roztoku manganistanu draselného, # Studená zmes vo varnej banke sa čo najrýchlejšie (do piatich minút) privedie k varu, # Zmes sa nechá variť presne 10 minút, # Reakcia sa ukončí po 10 minútach prídavkom 20 ml 2,5 mM roztoku kyseliny šťaveľovej, # Horúca bezfarebná zmes sa titruje 2 mM roztokom manganistanu draselného do stáleho ružového sfarbenia, # Teplota zmesi nesmie pri titrácii klesnúť pod 80 °C, # Spotreba odmerného 2 mM roztoku manganistanu draselného sa odčíta z byrety s presnosťou na 0,05 ml == Príprava roztokov == === 2,5 mM roztok kyseliny šťaveľovej === 2,5 mM roztok kyseliny šťaveľovej sa pripraví dvestonásobným riedením zásobného 0,5 M roztoku kyseliny šťaveľovej: # 5 ml 0,5 M roztoku [[Kyselina šťavelová|kyseliny šťaveľovej]] sa odpipetuje do 1000 ml [[Odmerná banka|odmernej banky]], # 1000 ml [[odmerná banka]] sa doplní do 1000 ml zriedenou [[Kyselina sírová|kyselinou sírovou]] v pomere 1:15, # [[Roztok]] je stály dva týždne. 2,5 mM roztok [[Kyselina šťavelová|kyseliny šťaveľovej]] sa používa na spätnú titráciu. === 0,5 M roztok kyseliny šťaveľovej === 0,5 M roztok kyseliny šťaveľovej sa pripraví rozpúšťaním vysušeného dihydrátu kyseliny šťaveľovej: # Dihydrát [[Kyselina šťaveľová|kyseliny šťaveľovej]] sa vysuší v [[Exikátor|exsikátore]] nad [[Chlorid vápenatý|chloridom vápenatým]], # 31,5175 g vysušeného dihydrátu kyseliny šťaveľovej sa naváži a prenesie do 500 ml [[Odmerná banka|odmernej banky]], # objem 500 ml odmernej banky sa doplní po rysku zriedenou [[Kyselina sírová|kyselinou sírovou]] v pomere 1:15, # Roztok je stály šesť mesiacov. 0,5 M roztok kyseliny šťaveľovej sa používa ako zásobný roztok kyseliny šťaveľovej, z ktorého sa riedením pripravuje 2,5 mM roztok kyseliny šťaveľovej. === Zriedená kyselina sírová v pomere 1:15 === Zriedená kyselina sírová v pomere 1:15 sa pripraví riedením koncentrovanej kyseliny sírovej: # odmeria sa 2000 ml [[Demineralizovaná voda|demineralizovanej vody]], # do vody sa pomaly pridáva 133,3 ml koncentrovanej kyseliny sírovej, # roztok je počas riedenia nutné chladiť. Zriedená kyselina sírová v pomere 1:15 sa používa na prípravu roztokov kyseliny šťaveľovej namiesto demineralizovanej vody. === Zriedená kyselina sírová v pomere 1:2 === Zriedená kyselina sírová v pomere 1:2 sa pripraví riedením koncentrovanej kyseliny sírovej: # 500 ml koncentrovanej kyseliny sírovej sa pomaly a za chladenia naleje do 1000 ml demineralizovanej vody, # k teplému roztoku (s teplotou asi 40 °C) sa pridá 2 mM roztok manganistanu draselného do slabo ružového sfarbenia. Zriedená kyselina sírová v pomere 1:2 sa používa na okyslenie reakčnej zmesi, ktorej dochádza ku oxidácii organických látok za redukcie manganistanu. === 20 mM roztok manganistanu draselného === 20 mM roztok manganistanu draselného sa pripraví rozpustením kryštalického manganistanu draselného: # 3,2 g manganistanu draselného sa rozpustí v 1000 ml destilovanej vody, # pripravený roztok sa uchováva v tmavých nádobách, # roztok je stabilný dva až tri týždne. 20 mM roztok [[Manganistan draselný|manganistanu draselného]] slúži ako [[zásobný roztok]] [[Manganistan draselný|manganistanu draselného]], z ktorého sa pripravujú menej koncentrované roztoky. === 2 mM roztok manganistanu draselného === 2 mM roztok manganistanu draselného sa pripraví desaťnásobným riedením 20 mM roztoku manganistanu draselného: # 110 ml 20 mM roztoku manganistanu draselného sa zriedi v 1000 ml odmernej banke doplnením destilovanou vodou, # Presná koncentrácia sa stanoví faktorizáciou, # koncentrácia 2 mM roztoku sa upraví tak, aby sa nelíšila o ± 0,1 mM. 2 mM roztok [[Manganistan draselný|manganistanu draselného]] slúži ako [[titračné činidlo]] na [[Manganometria|manganometrické]] stanovenie chemickej spotreby kyslíka manganistanom. == Rušivé vplyvy == Stanovenie je rušené [[Halogenid|halogenidmi]] ([[Chlorid|chloridmi]], [[Bromid|bromidmi]] a [[Jodid|jodidmi]]).<ref name=":1" /> Nie je rušené [[Fluorid|fluoridmi]], ktoré nie sú oxidovateľné manganistanom draselným.<ref name=":1" /> Stanovenie chemickej spotreby kyslíka manganistanom je ďalej rušené [[Sulfid|sulfidmi]] (1 mg H₂S = 0,47 mgO₂/ml), železnatými iónmi (1 mg Fe²⁺ = 0,14 mgO₂/ml), [[Dusitan sodný|dusitanmi]] (1 mg NO₂ = 0,25 mgO₂/ml).<ref name=":3" /> Stanovenie rušia [[Chlorid|chloridy]] najmä nad koncentráciou 300 mg/dm³.<ref name=":3" /> rušivé vplyvy chloridov sa odstraňujú prídavkom dusičnanu strieborného, ktorý s prítomnými chloridmi vytvára zrazeninu chloridu strieborného. Predlžovanie varu zmesi však vedie na postupné rozpúšťanie chloridu strieborného, pretože sa podľa LeChatellirovho princípu odoberá produkt rozpúšťania zrazeniny: chloridy sa oxidujú manganistanom na chlór Cl₂.<ref name=":1" /> Rušivý vplyv chloridov sa odstraňuje lepšie pomocou ortuťnatých solí ([[síran ortuťnatý]]), ktoré tvoria chloridokomplexy ortuti, ktoré sú ešte menej rozpustné ako [[chlorid strieborný]].<ref name=":1" /> Rušivý vplyv bromidov a jodidov sa nedá odstrániť, preto je nutné stanovenie chemickej spotreby kyslíka manganistanom doplniť nezávislým stanovením aniónov, akými sú bromidy, jodidy, dusitany, sulfidy a korigovať nález týchto manganistanom oxidovateľných aniónov v hodnote chemickej spotreby kyslíka manganistanom.<ref name=":1" /> Rušivý vplyv [[Dusitan sodný|dusitanov]] sa dá odstrániť prídavkom [[Kyselina sulfámová|kyseliny sulfámovej]]. == Riedenie vzorky == === Odfarbenie počas varu === V prípade, že počas varu vzorky dôjde ku odfarbeniu roztoku, nie je [[manganistan draselný]] v nadbytku oproti oxidovateľným látkam, a teda došlo ku kvantitatívnej [[Redukcia (chémia)|redukcii]] manganistanu. Z toho dôvodu je nutné nariediť vzorku, pokiaľ počas varu došlo ku odfarbeniu reakčnej zmesi ešte pred prídavkom [[Kyselina šťavelová|kyseliny šťaveľovej]]. === Zhnednutie počas varu === V prípade, že počas varu zmesi dôjde ku zhnednutiu zmesi, je nutné vzorku tiež patrične nariediť. V tomto prípade došlo ku spotrebovaniu kyseliny ako reaktantu a namiesto manganatých solí vzniká zrazenina [[Oxid manganičitý|oxidu manganičitého]] ([[Burel|burelu]]): <chem>MnO4^- + 4H+ + 3e- -> MnO2(s) + 2H2O</chem> === Spotreba titračného činidla === Pokiaľ spotreba [[Titračné činidlo|titračného činidla]] (2 mM roztoku [[Manganistan draselný|manganistanu draselného]]) presiahne 12 ml, je nutné vzorky nariediť tak, aby spotreba [[Titračné činidlo|titračného činidla]] bola medzi 4 ml až 12 ml. Všeobecne platí, že spotreba [[Titračné činidlo|titračného činidla]] pri stanovovaní zriedených vzorek nesmie byť nižšia ako 20 % pridaného množstva [[Manganistan draselný|manganistanu draselného]]. == Slepé stanovenie == Slepé stanovenie (blanck) sa realizuje so 100 ml demineralizovanej vody. Postup stanovenia je rovnaký ako u vzorky (postup skúšky). Spotreba titračného činidla (2 mM roztoku KMnoO₄) by nemala u analýzy blancku presiahnuť 0,2&nbsp;ml. == [[Faktorizácia odmerného roztoku|Faktorizácia]] odmerného 2 mM roztoku KMnO₄ == # Do prečistenej varnej banky sa pridajú prečistené varné telieska, # Do varnej banky sa odpipetuje 100 ml demineralizovanej vody bez prítomných oxidovateľných látok, # Do varnej banky sa pridá 10 ml 2,5 mM roztoku kyseliny šťaveľovej, # Do varnej banky sa odpipetuje 5 ml zriedenej kyseliny sírovej 1:2, # Studená zmes vo varnej banke sa privedie k varu, # Horúca bezfarebná zmes sa titruje 2 mM roztokom manganistanu draselného do stáleho ružového sfarbenia, # Teplota zmesi nesmie pri titrácii klesnúť pod 80 °C, # Spotreba odmerného 2 mM roztoku manganistanu draselného sa odčíta z byrety s presnosťou na 0,05 ml, # Podľa výsledku titrácie sa upraví koncentrácia odmerného roztoku manganistanu draselného, # [[molarita]] odmerného roztoku KMnO₄ sa kontroluje jedenkrát za týždeň. == Výhody stanovenia chemickej spotreby kyslíka manganistanom == Stanovenie chemickej spootreby kyslíka manganistanom má výhodu v tom, že je možné stanoviť hodnoty pod 1,0 mgO₂/dm³, čo nie je možné stanoviť [[Chemická spotreba kyslíka dichrómanom|chemickou spotrebou kyslíka dichrómanom]].<ref name=":1" /> Medzi ďalšie výhody patrí jednoduchá realizácia za použitia bežného laboratórneho vybavenia ([[Pipeta|pipety]], [[Byreta|byrety]], [[Varná banka|varné banky]]).<ref name=":1" /> Výhodou je aj krátka doba analýzy: v prípade, že nie potrebné pripravovať vyššie uvedené roztoky a kontrolovať ich kvalitu, trvá celá analýza jednej vzorky maximálne 30 minút. Činidlá používané pri manganistanovej metóde sú pomerne lacné, málo nebezpečné a ich spotreba je malá.<ref name=":1" /> == Nevýhody stanovenia chemickej spotreby kyslíka manganistanom == Stanovenie chemickej spotreby kyslíka manganistanom je veľmi náročné na presné dodržiavania poracovného postupu, najmä presné dodržiavanie času varu reakčnej zmesi.<ref name=":1" /> Nie je možné ľubovoľne meniť teplotu, pri ktorej prebieha oxidácia [[Organická látka|organických látok]] v zmesi, ani zvyšovať koncentráciu [[Manganistan draselný|manganistanu draselného]], prípadne zvyšovať koncentráciu [[Kyselina sírová|kyseliny sírovej]].<ref name=":1" /> V porovnaní so stanovením [[Chemická spotreba kyslíka dichrómanom|chemickej spotreby kyslíka dichrómanom]] je ďalšou nevýhodou nízka miera oxidácie väčšiny organických látok: hodnota [[Chemická spotreba kyslíka dichrómanom|chemickej spotreby kyslíka dichrómanom]] býva najmenej dvakrát až trikrát vyššia ako hodnota chemickej spotreby kyslíka manganistanom.<ref name=":1" /> Pôsebením kyslého roztoku manganistanu sa takmer vôbec neoxidujú [[Alifatický uhľovodík|alifatické]] a [[aromatické uhľovodíky]], nižšie alifatické [[Alkohol (hydroxyderivát)|alkoholy]], alifatické kyseliny a [[Aminokyselina|aminokyseliny]].<ref name=":1" /> Lepšie sa oxidujú nenasýtené [[Karboxylová kyselina|karboxylové kyseliny]], [[Sacharid|sacharidy]], [[fenoly]] a ich [[Derivát (chémia)|deriváty]].<ref name=":1" /> Oxidujú sa [[Humínová kyselina|humínové kyseliny]] a [[Fulvokyselina|fulvokyseliny]].<ref name=":1" /> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Chemická spotreba kyslíka dichrómanom]] * [[Spätná titrácia]] * [[manganistan draselný]] * [[kyselina šťaveľová]] * [[manganometria]] [[Kategória:Chémia]] d0vmzzw77bbfsolpbsxhz2nti149fkw 0 750863 8226240 8226182 2026-05-30T12:45:23Z OJJ 116711 {{urgentne upraviť|20260530}} 8226240 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260530}} '''Chen-Ruei „Ray“ Hsu''' (narodený 31. októbra 2005),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://thesportsrush.com/streamer-news-how-old-is-ray-taiwanese-native-accompanying-kai-cenat-taipei-city/}}</ref> profesionálne známy ako '''Rayasianboy''', je taiwanský online strímer a "content creator". Je známy svojou spoluprácou s Kai Cenatom, AMP a členstvom v ''Clover House'' ako jeden z "Clover Boys". Na udeľovaní cien Streamer Awards v roku 2025 získal cenu za najlepšieho reality strímera. == Kariéra == === Začiatok kariéry === Hsu sa prvýkrát preslávil v roku 2023, keď sa stretol s Kaiom Cenatom v obchode 7-Eleven v [[Japonsko|Japonsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.tmz.com/2025/10/23/twitch-streamer-ray-asian-boy/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://atlantablackstar.com/2025/04/20/yall-keep-letting-these-non-black-people-play-in-yall-face-kai-cenat-under-pressure-to-drop-asian-friend-ray-after-racist-comment-and-spitting-incident-caught-on-s/}}</ref> Po stretnutí sa Hsu začal objavovať v Cenatových streamoch a príspevkoch na sociálnych sieťach. == Ocenenia a nominácie == {| class="wikitable plainrowheaders" !Rok ! Organizácia ! Práca ! Výsledok ! Ref. |- | 2024 | Ocenenia Streamerov | - |Nominovaný |- | 2025 | Ocenenia Streamerov | - | Vítaz<ref>{{Cite news|last=Connellan|first=Shannon|date=December 8, 2025|title=The Streamer Awards 2025: IShowSpeed wins Streamer of the Year|url=https://mashable.com/article/the-streamer-awards-2025-winners-list-streamer-of-year|accessdate=December 8, 2025|work=[[Mashable]]}}</ref> | |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Rayasianboy|1355140582}} [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodenia v 2005]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] khm9gylksvlwi9yik2fh60a915p1hk4 0 750865 8226229 2026-05-30T12:02:42Z Starček 199741 Pridaná nová stránka Dolnopialsky potok. 2026-05-30. Starček. 8226229 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Dolnopialsky potok | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj]] | region_type = kraj | district = [[Levice (okres)|Levice]] | commune = | municipality = [[Dolný Pial]], [[Tekovské Lužany]], [[Ondrejovce]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Dolný Pial]] | source_type = Prameň | source_location = Funduše | source_elevation = 199 | source_lat_d = 48.1333 | source_long_d = 18.4497 | mouth = [[Lužianka]] | mouth_location = [[Ondrejovce]] | mouth_elevation = 156 | mouth_lat_d = 48.1184 | mouth_long_d = 18.5117 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 10.0 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-05-1975 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Dolnopialsky potok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-05-29].</ref> je [[potok]] v regióne [[Tekov (región)|Tekov]] na území obcí [[Dolný Pial]], [[Tekovské Lužany]] a [[Ondrejovce]] v okrese [[Levice (okres)|Levice]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Podunajská pahorkatina]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Lužianka|Lužianky]]. Má dĺžku {{km|10,0}} a je tokom IV. rádu. == Prameň == Dolnopialsky potok pramení v {{mnm|199}} v poľnohospodárskom [[extravilán]]e na južnom okraji poľa Funduše a na severovýchodnom okraji poľa Tretie role v blízkosti severozápadného kúta Dlhej ulice v [[intravilán]]e územia obce [[Dolný Pial]] v okrese [[Levice (okres)|Levice]]. == Opis toku == Dolnopialsky potok tečie od prameňa cez poľnohospodársky [[extravilán]] obce [[Dolný Pial]] lemovaný krovinatým porastom juhovýchodovýchodným smerom, v {{mnm|191}} vteká do [[intravilán]]u obce a podteká Dlhú ulicu, ľavým brehom obteká obecný úrad v Dolnom Piali, podteká Hlavnú ulicu, v {{mnm|177}} podteká Ružovú ulicu, pravým brehom obteká športovo-rekreačný areál, vteká do [[extravilán]]u obce a v regulovanom napriamenom koryte tečie juhovýchodným smerom, ľavým brehom obteká pole Pod hájom a pole Na hradskej, pravým brehom obteká pole Veľké Lúčne, vteká do poľnohospodárskeho [[extravilán]]u obce [[Tekovské Lužany]], pravým brehom obteká pole Veľký pasienok, v {{mnm|161}} priberá pravostranný bezmenný prítok, po severnom okraji obteká lesný pozemok s názvom Les. V {{mnm|157}} vteká do poľnohospodárskeho [[extravilán]]u obce [[Ondrejovce]] a mení smer na severovýchod, v {{mnm|156}} v priestore hospodárskeho dvora Čurgov [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Lužianka|Lužianky]] ako jej pravostranný prítok. [[Lužianka]] ďalej ústi do [[Hron]]a.<ref>Priebeh Dolnopialskeho v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/17443?pos=48.123747,18.480693,15][cit. 2026-05-30]</ref><ref> Geografické názvy okresu Levice A35. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-2327/1993 z 9.11.1993. 86 s. S. 21, 41, 54, 55. ISBN 80-85672-08-1.</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 61. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S. 26. Bratislava 1981. 79-906-81 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref> Patrí do okresu [[Levice (okres)|Levice]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Pramení a preteká na území obce [[Dolný Pial]], tečie územím obce [[Tekovské Lužany]] a ďalej preteká a ústi do [[Lužianka|Lužianky]] na území obce [[Ondrejovce]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Podunajská pahorkatina]] v jej geomorfologickom podcelku [[Hronská pahorkatina]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-05-22</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 143, 144. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref>. Dolnopialsky potok má jeden bezmenný prítok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.51173y=48.11837ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Pôvod názvu == Názov vodného toku Dolnopialsky potok má pôvod v názve obce [[Dolný Pial]] v okrese [[Levice|Levice]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Z prídavného mena dolnopialsky po kombinácii so slovom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] v podobe Dolnopialsky potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref><ref>KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 52. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref>. Vývoj názvu obce Dolný Pial: 1251 Peel, 1316 Pel, 1773 Dolný Pial<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kropilák | meno = Miroslav | hlavný redaktor = Miroslav Kropilák | odkaz na hlavného redaktora = Miroslav Kropilák | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = I | vydanie = 1 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | rok = 1977 | počet strán = 526 | strany = 347 }}</ref><ref>{{ Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) | zväzok = I | vydanie = 1 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | rok = 1998 | počet strán = 600 | strany = 71 | isbn = 80-224-0530-2 }}</ref>. Názov vodného toku Dolnopialsky potok bol štandardizovaný v roku 2009<ref>Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-5596/2009 zo dňa 4.9.2009 o štandardizácii 302 názvov vodných tokov. Príloha č. 1 + č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2009, ročník 41, čiastka 4, s. 64 - 73. S. 66. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2009.pdf] [cit. 2026-05-28.]</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Dolnopialsky potok je jedinečným hydronymom (máj 2026). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Lužianky}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Levice]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Dolný Pial]] [[Kategória:Tekovské Lužany]] [[Kategória:Ondrejovce]] [[Kategória:Povodie Hrona]] dnc132nfit7ef9n504vncnwcrr82huy 0 750866 8226267 2026-05-30T14:41:29Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8226267 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building | name = Pevnosť Pernik | native_name = Крепост Перник | other_name = | category = ruiny pevnosti | image = PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg | image_caption = pohľad z východnej časti pevnosti smerom na západ | etymology = | official_name = | nickname = | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = | parent = | city = | landmark = | river = | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =38.79 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =7.22 | long_EW = V | coordinates_format = dms | length = | width = | height = | number = | area = | author = | style = | material = | established = [[9. storočie]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = | public = | access = | free = | free_type = | free1 = | free1_type = | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | commons = Krakra Fortress | statistics = | statistics_type = | website = | footnotes = }} '''Pevnosť Pernik''' ({{vjz|bul|Крепост Перник|''Krepost Pernik''}}) sú ruiny stredovekej pevnosti, ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="KrepostPernik">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 5{{--}}11}}</ref><ref name="bulgarianhistory.org">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Христо Спасов | odkaz na autora = | titul = Крепостта Перник и нeйният най-виден управник Кракра | url = https://bulgarianhistory.org/krepostta-pernik/ | vydavateľ = bulgarianhistory.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="BalgarskitePlanini">{{Citácia knihy |autor= CVETANOV, Momčil |titul = Bălgarskite planini |miesto = Sofia |vydavateľ = Domino EOOD |rok = 2013 |počet strán = 296 |isbn = 978-954-651-249-9 |strany = 206{{--}}208}}</ref><ref name="museumpernik.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Регионален исторически музей - град Перник | odkaz na autora = | titul = Средновековна крепост Перник | url = https://museumpernik.com/srednovekovna-krepost-pernik/ | vydavateľ = bulgarianhistory.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruiny pevnosti majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pevnosť je často nesprávne nazývaná ľudovým názvom '''pevnosť Krakra'''.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Rozprestiera sa na ploche takmer 50 akrov a je jednou z najväčších pevností v Bulharsku, ktorá v minulosti slúžila zároveň ako pevnosť, šlachtická rezidencia a dôležité administratívne centrum.<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="KIAGVB">{{Citácia knihy |autor= NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin |titul = Kreposti i antični gradove v Bălgarija |miesto = Sofia |vydavateľ = Travel Books |rok = 2016 |počet strán = 400 |isbn = 978-619-90330-1-2 |strany = 17{{--}}20}}</ref> == Názvy == === Iné názvy === Pevnosť je známa aj ako '''Pernická pevnosť''' ({{vjz|bul|Пернишка крепост|''Perniška krepost''}}),<ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="KrepostPernik"/><ref name="museumpernik.com" /><ref name="KIAGVB"/> alebo pod ľudovými názvami '''pevnosť Krakra''' ({{vjz|bul|крепост Кракра|''krepost Krakra''}}),<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="ninkn.bg" /><ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="KrepostPernik"/> '''pevnosť Krakra Perniški''' ({{vjz|bul|крепост Кракра Пернишки|''krepost Krakra Perniški''}}),<ref name="museumpernik.com" /> alebo '''Grado''' ({{vjz|bul|Градо}}).<ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="KrepostPernik"/> [[Súbor:PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|Pohľad do západnej časti pevnosti|náhľad|vľavo]] === Dejiny a pôvod názvu === Bulharská osada a pevnosť na pahorku Krakra nesie názov Pernik s najväčšou pravdepodobnosťou už od svojho založenia.<ref name="KrepostPernik"/><ref name="BalgarskitePlanini"/> Podľa teórie profesora V. Mikova bol názov odvodený od slovanského boha [[Perún]]a a v úplných počiatkoch sa názov používal vo variante '''Perunik'''.<ref name="KrepostPernik"/> V bulharských písomných prameňoch je tento názov prvkýkrát spomenutý v apokryfnej bulharskej kronike<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="KrepostPernik"/> ''Videnie na proroka Danaila za carete i poslednite dni v kraja na sveta'' ({{vjz|bul|Видение на пророка Данаила за царете и последните дни в края на света}}{{--}}doslovne: ''„Videnie proroka Danaila o cároch a posledných dňoch na konci sveta“''),<ref name="KrepostPernik"/> ktorá bola s najväčšou pravdepodobnosťou napísaná v druhej polovici [[11. storočie|11. storočia]].<ref name="KrepostPernik"/><ref name="bulgarianhistory.org" /> Pevnosť je spomínaná aj v životopise svätého [[Ivan Rilský|Ivana Rilského]], ktorý bol napísaný pred prenesením jeho relikvií na územie dnešného [[Maďarsko|Maďarska]] v roku [[1183]]. V tomto prameni je pevnosť spomínaná pod názvom '''Perig'''. V životopise sa spomína, že svätec sa zdržiaval na skalnatom mieste neďaleko Strumy. Predpokladá sa, že ide o vrch [[Kărvavoto]], ktorý sa nachádza na druhom brehu rieky Struma.<ref name="KrepostPernik"/><ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="museumpernik.com" /> Ďalším dochovaným historickým názvom je '''Perin grad''', alebo '''Peringrad'''.<ref name="KrepostPernik"/> == Lokalita == Pernická pevnosť sa nachádza na skalnatej plošine<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="Pernicanin2">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18}}</ref><ref name="museumpernik.com" /> [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra]],<ref name="Pernicanin2"/><ref name="KrepostPernik"/> nazývaného aj Krepok<ref name="bulgarianhistory.org" /> v juhozápadnej časti mesta Pernik, medzi štvrťami Daracite, Varoš a Kristal oproti vrchu [[Kărvavoto]].<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="KrepostPernik"/> Pevnosť leží približne 2 kilometre od centra mesta Pernik a 31 kilometrov od Sofie.<ref name="KIAGVB"/> == Dejiny == === Pred výstavbou pevnosti === Poloha pahorku Krakra mala veľký strategický význam.<ref name="bulgarianhistory.org" /> [[Súbor:PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg|Pohľad do vnútra opevneného areálu pevnosti Pernik od [[Severná brána (pevnosť Pernik)|severnej brány]]{{--}}v ľavej časti fotografie sú viditeľné [[Chrám č. 1 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 1]], [[Chrám č. 5 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 5]] a [[Chrám č. 6 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 6]], v pozadí je potom viditeľný vrch [[Kărvavoto]]|náhľad|vľavo]] Pahorok bol osídlený od dávnych časov. Usadlosti sa na ňom nachádzali už v období [[neolit]]u, neskôr v období [[eneolit]]u a aj počas [[Bronzová doba|bronzovej doby]].<ref name="BalgarskitePlanini"/> Prvá opevnená usadlosť s pevnostnými hradbami vznikla na pahorku niekedy v druhej polovici [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kristom]]. Na mieste bola podľa starogréckeho vzoru postavená elitná pevnosť s obrannými vežami a zariadeniami, palácovým komplexom a svätyňou boha [[Dionýzos|Dionýza]].<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="museumpernik.com" /> Táto pevnosť zohrávala úlohu strategického dynastického, vojensko-politického, obchodného a kultúrneho centra oblastí na hornom toku [[Struma (rieka)|rieky Struma]]. Región obýval trácky kmeň Agriani, ktorý bol známy svojimi vynikajúcimi baníckymi schopnosťami a elitnými bojovníkmi. Starogrécki historici spomínajú aj meno ich najvýznamnejšieho vládcu{{--}}Langara, ktorý bol spojencom macedónskych vládcov [[Filip II. (Macedónia)|Filipa Macedónskeho]] a [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]].<ref name="bulgarianhistory.org" /> Táto osada zanikla niekedy v [[3. storočie pred Kr.|3. storočí pred Kristom]], pričom pravdepodobne bola spustošená [[Kelti|Keltmi]].<ref name="BalgarskitePlanini"/> V období [[4. storočie|4.]]{{--}}[[6. storočie|6. storočia]] existovala na pahorku Krakra neopevnená osada, pričom jej obyvatelia sa venovali predovšetkým chovu dobytka a baníctvu. V bezprostrednej blízkosti osady boli v tom období postavené tri ranokresťanské chrámy. Osada spolu s piatimi neďalekými obrannými pevnosťami strážila vďaka svojej strategickej polohe oblasť a cesty pozdĺž pohoria [[Golo bărdo (pohorie)|Golo bărdo]].<ref name="bulgarianhistory.org" /> V priebehu 6. storoča bola osada spolu s ostatnými usadlosťami v regióne horného toku Strumy spustošená vpádmi [[Slovania|Slovanov]] a [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]] a následne bola opustená.<ref name="bulgarianhistory.org" /> === Založenie pevnosti a jej rané dejiny === V priebehu [[8. storočie|8. storočia]] vznikla na pahorku na ruinách pôvodných usadlostí bulharská osada.<ref name="BalgarskitePlanini"/> Pernická pevnosť bola založená začiatkom [[9. storočie|9. storočia]], kedy bola osada Pernik pridružená k bulharským územiam. Nie je však isté, či sa to stalo už v roku [[809]], keď pod vedením [[chán]]a [[Krum]]a prebehlo vojenské ťaženie smerom na juhozápad s cieľom zjednotenia balkánskych Slovanov a pri ktorom Krum prevzal Serdiku (dnešná Sofia), alebo až v roku [[811]], keď sa pevnosť zároveň stala významným centrom bulharskej vládnej moci.<ref name="KrepostPernik"/> Počas panovania Krumovho syna, chána [[Omurtag (Bulharsko)|Omurtaga]] sa pevnosť stala hraničnou pevnosťou<ref name="bulgarianhistory.org" /> a bola jedným z kľúčových miest v systéme obranných hraničných pevností [[Prvá bulharská ríša|Prvej bulharskej ríše]].<ref name="KIAGVB"/> Najväčší rozkvet pevnosti nastal v 9.{{--}}[[10. storočie|10. storočí]], o čom svedčia mince a pečať [[cár]]a [[Peter I. (Bulharsko)|Petra]] ([[927]]{{--}}[[970]]), ktoré boli objavené počas vykopávok.<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="KIAGVB"/> === Obdobie vlády Krakru Pernického === Pernická pevnosť je najviac spojená s menom vojvodu [[Krakra Pernický|Krakru Pernického]], ktorý bol správcom sredeckej (dnešná Sofia) oblasti koncom 10. a začiatkom [[11. storočie|11. storočia]], pričom pevnosť Pernik bola jeho sídlom a okrem nej spravoval ešte ďalších 35 pevností v okolí, predovšetkým v pohorí [[Golo bărdo (pohorie)|Golo bărdo]]. Počas jeho panovania došlo k dvom pokusom byzantíncov pod vedením [[cisár]]a [[Bazil II.|Bazila II.]] o dobytie pevnosti.<ref name="KrepostPernik"/><ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="KIAGVB"/> Obidva pokusy boli neúspešné.<ref name="KrepostPernik"/><ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="museumpernik.com" /><ref name="KIAGVB"/> K prvému pokusu došlo pravdepodobne v roku [[1004]]. Bazil II. pevnosť obliehal, ale bol donútený sa stiahnuť.<ref name="KrepostPernik"/><ref name="museumpernik.com" /><ref name="KIAGVB"/> Druhý pokus prebehol po smrti cára [[Samuil]]a v roku [[1016]]. Pri tomto pokuse trvalo obliehanie pevnosti celkovo 88 dní, ale aj tento pokus bol neúspešný a Bazil II. sa po ťažkých stratách stiahol.<ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="KrepostPernik"/><ref name="museumpernik.com" /><ref name="KIAGVB"/> Obdobie správy Krakru Pernického skončilo v roku [[1018]], keď Krakra, potom čo sa územia okolo pevnosti dostali pod nadvládu [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], ustal so svojím odporom proti Bazilovi II. a dobrovoľne mu pevnosť odovzdal.<ref name="Pernicanin3">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 18}}</ref> === Dejiny po období vlády Krakru Pernického === Okolo roku [[1063]] postihlo územie okolo Perniku ničivé [[zemetrasenie]] v troch po sebe nasledujúcich otrasoch. Zničenie bolo veľmi rozsiahle a hradby pevnosti Pernik, ako aj jej budovy boli prestavané.<ref name="bulgarianhistory.org" /> [[Súbor:PernikFortress-Pernik-Bulgaria09.jpg|V centrálnej časti pevnosti|náhľad|vľavo]] Pevnosť existovala až do roku [[1189]], keď bola prevzatá [[Srbi|srbským]] [[knieža]]ťom [[Štefan Nemanja|Štefanom Nemanjom]],<ref name="KIAGVB"/><ref name="bulgarianhistory.org" /> ktorému sa už v roku [[1185]] podarilo dobyť územia od [[Niš]]a po Sredec (dnešná [[Sofia]]).<ref name="bulgarianhistory.org" /> Na jeho príkaz bola pevnosť zničená a opustená.<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="KIAGVB"/> === Moderné dejiny === V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]] pridelený štatút národnej starožitnosti.V roku [[1971]] obdržala pevnosť Pernik štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> V druhej polovici [[20. storočie|20. storočia]] prebehol na území pevnosti archeologický výskum, ktorý trval dvanásť rokov. Výskum prebehol pod vedením [[Národný archeologický inštitút s múzeom pri Bulharskej akadémii vied|Národného archeologického inštitútu s múzeom pri Bulharskej akadémii vied]] a vtedajšieho pernického okružného historického múzea na čele s Jordankou Čangovovou.<ref name="Pernicanin2"/> V roku [[2013]] zrealizovalo mesto Pernik projekt „Zlepšenie turistickej atrakcie{{--}}stredovekej pevnosti „Krakra Perniški“ v meste Pernik a súvisiacej infraštruktúry“ v rámci operačného programu „Regionálny rozvoj“ 2007{{--}}2013. V rámci tohto projekti bola pevnosť revitalizovaná.<ref name="museumpernik.com" /> Od tohto roku pevnosť slúži ako múzejný objekt pod administratívnou správou pernického [[Regionálne historické múzeum (Pernik)|regionálneho historického múzea]].<ref name="Pernicanin">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 222}}</ref> == Charakteristika == == Všeobecná charakteristika == Pevnosť je jednou z najväčších bulharských pevností svojho druhu. Hradby pevnosti obklopovali územie o rozlohe približne 50 akrov.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Ohradenie okolo pevnosti bolo postavené z dvoch kamenných múrov a viedlo pozdĺž prirodzených kontúr pahorku, na ktorom sa pevnosť Pernik nachádzala.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Jej tvar je tak nepravidelný vo forme monuuholníka.<ref name="KIAGVB"/> V severovýchodnej časti pevnosti sa nachádza jej hlavná brána, za ktorou začína hlavná ulica mesta.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Vnútro pevnosti vypĺňali administratívne, hospodárske, obytné a sakrálne budovy.<ref name="bulgarianhistory.org" /> [[Súbor:PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|Pohľad na cetrálnu časť pevnosti|náhľad|vľavo]] === Pevnostné steny === {{Hlavný článok|Pevnostné steny (pevnosť Pernik)}} Pevnostné steny obkolesovali celý areál pevnosti. Ich celková dĺžka dosahovala približne 790 metrov, z toho 536 metrov bolo odkrytých v rámci archeologických vykopávok.<ref name="KrepostPernik1">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 15}}</ref> === Brány === [[Severná brána (pevnosť Pernik)|Hlavná vstupná brána]] do pevnosti sa nachádzala v severnej časti areálu. Okrem nej sa v západnej stene pevnosti nachádzala menšia [[Poterna (pevnosť Pernik)|poterna]].<ref name="KrepostPernik2">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 21{{--}}22}}</ref> Po zemetrasení v druhej polovici 11. storočia bola v pevnosti vybudovaná ešte [[Západná bána (pevnosť Pernik)|západná brána]].<ref name="KrepostPernik4">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 31}}</ref> === Veže === Z obdobia prvej výstavby etapy pevnosti pochádzajú štyri pevnostné veže, označované ako [[Veža A (pevnosť Pernik)|veža A]], [[Veža B (pevnosť Pernik)|veža B]], [[Veža V (pevnosť Pernik)|veža V]] a [[Veža G (pevnosť Pernik)|veža G]].<ref name="KrepostPernik3">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 23}}</ref> Po zemetrasení v 11. storočí boli k severnej bráne pristavané dva bastiony.<ref name="KrepostPernik2"/> Ďalšie dva bastiony sa nachádzali pri západnej bráne. Tieto boli taktiež postavené v druhej polovici 11. storočia v rámci prestavby pevnosti po zemetrasení.<ref name="KrepostPernik4"/> === Sakrálna architektúra === V rámci vykopávok bolo v areáli pevnosti Pernik objavených celkovo deväť chrámov. Z toho sedem sa nachádzalo priamo v rámci opevneného areálu pevnosti a dve sa nachádzali mimo opevnenej časti komplexu. Dva chrámy, ktoré sa nachádzali mimo ohradeného areálu ako aj [[Chrám č. 1 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 1]], ktorý sa nachádzal priamo v pevnosti neboli postavené v rámci výstavby samotnej pevnosti, ale ide o ranokresťanské chrámy, ktoré boli postavené v ranobyzantskom období.<ref name="KrepostPernik13">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 64}}</ref> Chrámy postavené v období existencie stredovekej pevnosti Pernik tak boli [[Chrám č. 2 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 2]],<ref name="KrepostPernik4"/> [[Chrám č. 3 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 3]],<ref name="KrepostPernik18">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 83}}</ref> [[Chrám č. 4 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 4]],<ref name="KrepostPernik14">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 66}}</ref> [[Chrám č. 5 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 5]],<ref name="KrepostPernik15">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 67}}</ref> [[Chrám č. 6 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 6]],<ref name="KrepostPernik16">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 79}}</ref> a [[Chrám č. 7 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 7]].<ref name="KrepostPernik17">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 80}}</ref> === Sekulárna architektúra === Z prvej etapy výstavby sa nedochovali žiadne ruiny budov a archeologický výskum nezistil o civilnej architektúre z tejto etapy nič, keďže po zemetrasení boli zvyšky budov zničené a materiál bol využitý pri stavbe nových budov.<ref name="KrepostPernik6">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 34</ref> Z druhej etapy výstavby, ktorá prebiehala v 11. a 12. storoćí bolo v rámci archeologických výskumov objavených celkovo 75 budov.<ref name="KrepostPernik8">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 36</ref> K najlepšie preskúmaným budovám v rámci areálu patria napríklad [[Budova č. 74 (pevnosť Pernik)|budova č. 74]],<ref name="KrepostPernik9">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 49</ref> [[Budova č. 44 (pevnosť Pernik)|budova č. 44]],<ref name="KrepostPernik10">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 52</ref> [[Budova č. 53 (pevnosť Pernik)|budova č. 53]], [[Budova č. 54 (pevnosť Pernik)|budova č. 54]],<ref name="KrepostPernik11">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 54</ref> [[Budova č. 9 (pevnosť Pernik)|budova č. 9]], alebo [[Budova č. 50 (pevnosť Pernik)|budova č. 50]].<ref name="KrepostPernik12">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 58</ref> V rámci pevnosti bolo taktiež objavených celkovo trinásť kamenných pecí. Najvýznamnejšie sú z nich [[Pec č. 1 (pevnosť Pernik)|pec č. 1]] a [[Pec č. 6 (pevnosť Pernik)|pec č. 6]].<ref name="KrepostPernik7">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 34{{--}}36</ref> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je pevnosť evidovaná ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre jej archeologickú hodnotu.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> PernikFortress-Pernik-Bulgaria11.jpg|pohľad z centrálnej časti pevnosti smerom na západ BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg|pohľad na [[Budova č. 44 (pevnosť Pernik)|budovu č.44]] BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|pohľad na [[Budova č. 50 (pevnosť Pernik)|budovu č.50]] BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|pohľad na [[Budova č. 54 (pevnosť Pernik)|budovu č.54]] BuildingNo9-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg|pohľad na [[Budova č. 9 (pevnosť Pernik)|budovu č.9]] ChurchNo1-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|pohľad na [[Chrám č. 1 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 1]] ChurchNo2-PernikFortress-Pernik-Bulgaria20.jpg|pohľad na [[Chrám č. 2 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 2]] ChurchNo4-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|pohľad na [[Chrám č. 4 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 4]] ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|pohľad na [[Chrám č. 5 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 5]] ChurchNo6-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|pohľad na [[Chrám č. 6 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 6]] NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria04.jpg|pohľad na [[Severná brána (pevnosť Pernik)|severnú bránu pevnosti]] Postern-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|pohľad na [[Poterna (pevnosť Pernik)|poternu]] </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Krakra Fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Pevnosti v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra v 9. storočí]] [[Kategória:Golo bărdo]] 1c456yb8273nz9y819fd2hi8dinl4zh 8226281 8226267 2026-05-30T15:17:21Z Gitanes232 142243 fix 8226281 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building | name = Pevnosť Pernik | native_name = Крепост Перник | other_name = | category = ruiny pevnosti | image = PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg | image_caption = pohľad z východnej časti pevnosti smerom na západ | etymology = | official_name = | nickname = | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = | parent = | city = | landmark = | river = | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =38.79 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =7.22 | long_EW = V | coordinates_format = dms | length = | width = | height = | number = | area = | author = | style = | material = | established = [[9. storočie]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = | public = | access = | free = | free_type = | free1 = | free1_type = | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | commons = Krakra Fortress | statistics = | statistics_type = | website = | footnotes = }} '''Pevnosť Pernik''' ({{vjz|bul|Крепост Перник|''Krepost Pernik''}}) sú ruiny stredovekej pevnosti, ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="KrepostPernik">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 5{{--}}11}}</ref><ref name="bulgarianhistory.org">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Христо Спасов | odkaz na autora = | titul = Крепостта Перник и нeйният най-виден управник Кракра | url = https://bulgarianhistory.org/krepostta-pernik/ | vydavateľ = bulgarianhistory.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="BalgarskitePlanini">{{Citácia knihy |autor= CVETANOV, Momčil |titul = Bălgarskite planini |miesto = Sofia |vydavateľ = Domino EOOD |rok = 2013 |počet strán = 296 |isbn = 978-954-651-249-9 |strany = 206{{--}}208}}</ref><ref name="museumpernik.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Регионален исторически музей - град Перник | odkaz na autora = | titul = Средновековна крепост Перник | url = https://museumpernik.com/srednovekovna-krepost-pernik/ | vydavateľ = bulgarianhistory.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruiny pevnosti majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pevnosť je často nesprávne nazývaná ľudovým názvom '''pevnosť Krakra'''.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Rozprestiera sa na ploche takmer 50 akrov a je jednou z najväčších pevností v Bulharsku, ktorá v minulosti slúžila zároveň ako pevnosť, šlachtická rezidencia a dôležité administratívne centrum.<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="KIAGVB">{{Citácia knihy |autor= NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin |titul = Kreposti i antični gradove v Bălgarija |miesto = Sofia |vydavateľ = Travel Books |rok = 2016 |počet strán = 400 |isbn = 978-619-90330-1-2 |strany = 17{{--}}20}}</ref> == Názvy == === Iné názvy === Pevnosť je známa aj ako '''Pernická pevnosť''' ({{vjz|bul|Пернишка крепост|''Perniška krepost''}}),<ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="KrepostPernik"/><ref name="museumpernik.com" /><ref name="KIAGVB"/> alebo pod ľudovými názvami '''pevnosť Krakra''' ({{vjz|bul|крепост Кракра|''krepost Krakra''}}),<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="ninkn.bg" /><ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="KrepostPernik"/> '''pevnosť Krakra Perniški''' ({{vjz|bul|крепост Кракра Пернишки|''krepost Krakra Perniški''}}),<ref name="museumpernik.com" /> alebo '''Grado''' ({{vjz|bul|Градо}}).<ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="KrepostPernik"/> [[Súbor:PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|Pohľad do západnej časti pevnosti|náhľad|vľavo]] === Dejiny a pôvod názvu === Bulharská osada a pevnosť na pahorku Krakra nesie názov Pernik s najväčšou pravdepodobnosťou už od svojho založenia.<ref name="KrepostPernik"/><ref name="BalgarskitePlanini"/> Podľa teórie profesora V. Mikova bol názov odvodený od slovanského boha [[Perún]]a a v úplných počiatkoch sa názov používal vo variante '''Perunik'''.<ref name="KrepostPernik"/> V bulharských písomných prameňoch je tento názov prvkýkrát spomenutý v apokryfnej bulharskej kronike<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="KrepostPernik"/> ''Videnie na proroka Danaila za carete i poslednite dni v kraja na sveta'' ({{vjz|bul|Видение на пророка Данаила за царете и последните дни в края на света}}{{--}}doslovne: ''„Videnie proroka Danaila o cároch a posledných dňoch na konci sveta“''),<ref name="KrepostPernik"/> ktorá bola s najväčšou pravdepodobnosťou napísaná v druhej polovici [[11. storočie|11. storočia]].<ref name="KrepostPernik"/><ref name="bulgarianhistory.org" /> Pevnosť je spomínaná aj v životopise svätého [[Ivan Rilský|Ivana Rilského]], ktorý bol napísaný pred prenesením jeho relikvií na územie dnešného [[Maďarsko|Maďarska]] v roku [[1183]]. V tomto prameni je pevnosť spomínaná pod názvom '''Perig'''. V životopise sa spomína, že svätec sa zdržiaval na skalnatom mieste neďaleko Strumy. Predpokladá sa, že ide o vrch [[Kărvavoto]], ktorý sa nachádza na druhom brehu rieky Struma.<ref name="KrepostPernik"/><ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="museumpernik.com" /> Ďalším dochovaným historickým názvom je '''Perin grad''', alebo '''Peringrad'''.<ref name="KrepostPernik"/> == Lokalita == Pernická pevnosť sa nachádza na skalnatej plošine<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="Pernicanin2">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18}}</ref><ref name="museumpernik.com" /> [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra]],<ref name="Pernicanin2"/><ref name="KrepostPernik"/> nazývaného aj Krepok<ref name="bulgarianhistory.org" /> v juhozápadnej časti mesta Pernik, medzi štvrťami Daracite, Varoš a Kristal oproti vrchu [[Kărvavoto]].<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="KrepostPernik"/> Pevnosť leží približne 2 kilometre od centra mesta Pernik a 31 kilometrov od Sofie.<ref name="KIAGVB"/> == Dejiny == === Pred výstavbou pevnosti === Poloha pahorku Krakra mala veľký strategický význam.<ref name="bulgarianhistory.org" /> [[Súbor:PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg|Pohľad do vnútra opevneného areálu pevnosti Pernik od [[Severná brána (pevnosť Pernik)|severnej brány]]{{--}}v ľavej časti fotografie sú viditeľné [[Chrám č. 1 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 1]], [[Chrám č. 5 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 5]] a [[Chrám č. 6 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 6]], v pozadí je potom viditeľný vrch [[Kărvavoto]]|náhľad|vľavo]] Pahorok bol osídlený od dávnych časov. Usadlosti sa na ňom nachádzali už v období [[neolit]]u, neskôr v období [[eneolit]]u a aj počas [[Bronzová doba|bronzovej doby]].<ref name="BalgarskitePlanini"/> Prvá opevnená usadlosť s pevnostnými hradbami vznikla na pahorku niekedy v druhej polovici [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kristom]]. Na mieste bola podľa starogréckeho vzoru postavená elitná pevnosť s obrannými vežami a zariadeniami, palácovým komplexom a svätyňou boha [[Dionýzos|Dionýza]].<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="museumpernik.com" /> Táto pevnosť zohrávala úlohu strategického dynastického, vojensko-politického, obchodného a kultúrneho centra oblastí na hornom toku [[Struma (rieka)|rieky Struma]]. Región obýval trácky kmeň Agriani, ktorý bol známy svojimi vynikajúcimi baníckymi schopnosťami a elitnými bojovníkmi. Starogrécki historici spomínajú aj meno ich najvýznamnejšieho vládcu{{--}}Langara, ktorý bol spojencom macedónskych vládcov [[Filip II. (Macedónia)|Filipa Macedónskeho]] a [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]].<ref name="bulgarianhistory.org" /> Táto osada zanikla niekedy v [[3. storočie pred Kr.|3. storočí pred Kristom]], pričom pravdepodobne bola spustošená [[Kelti|Keltmi]].<ref name="BalgarskitePlanini"/> V období [[4. storočie|4.]]{{--}}[[6. storočie|6. storočia]] existovala na pahorku Krakra neopevnená osada, pričom jej obyvatelia sa venovali predovšetkým chovu dobytka a baníctvu. V bezprostrednej blízkosti osady boli v tom období postavené tri ranokresťanské chrámy. Osada spolu s piatimi neďalekými obrannými pevnosťami strážila vďaka svojej strategickej polohe oblasť a cesty pozdĺž pohoria [[Golo bărdo (pohorie)|Golo bărdo]].<ref name="bulgarianhistory.org" /> V priebehu 6. storoča bola osada spolu s ostatnými usadlosťami v regióne horného toku Strumy spustošená vpádmi [[Slovania|Slovanov]] a [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]] a následne bola opustená.<ref name="bulgarianhistory.org" /> === Založenie pevnosti a jej rané dejiny === V priebehu [[8. storočie|8. storočia]] vznikla na pahorku na ruinách pôvodných usadlostí bulharská osada.<ref name="BalgarskitePlanini"/> Pernická pevnosť bola založená začiatkom [[9. storočie|9. storočia]], kedy bola osada Pernik pridružená k bulharským územiam. Nie je však isté, či sa to stalo už v roku [[809]], keď pod vedením [[chán]]a [[Krum]]a prebehlo vojenské ťaženie smerom na juhozápad s cieľom zjednotenia balkánskych Slovanov a pri ktorom Krum prevzal Serdiku (dnešná Sofia), alebo až v roku [[811]], keď sa pevnosť zároveň stala významným centrom bulharskej vládnej moci.<ref name="KrepostPernik"/> Počas panovania Krumovho syna, chána [[Omurtag (Bulharsko)|Omurtaga]] sa pevnosť stala hraničnou pevnosťou<ref name="bulgarianhistory.org" /> a bola jedným z kľúčových miest v systéme obranných hraničných pevností [[Prvá bulharská ríša|Prvej bulharskej ríše]].<ref name="KIAGVB"/> Najväčší rozkvet pevnosti nastal v 9.{{--}}[[10. storočie|10. storočí]], o čom svedčia mince a pečať [[cár]]a [[Peter I. (Bulharsko)|Petra]] ([[927]]{{--}}[[970]]), ktoré boli objavené počas vykopávok.<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="KIAGVB"/> === Obdobie vlády Krakru Pernického === Pernická pevnosť je najviac spojená s menom vojvodu [[Krakra Pernický|Krakru Pernického]], ktorý bol správcom sredeckej (dnešná Sofia) oblasti koncom 10. a začiatkom [[11. storočie|11. storočia]], pričom pevnosť Pernik bola jeho sídlom a okrem nej spravoval ešte ďalších 35 pevností v okolí, predovšetkým v pohorí [[Golo bărdo (pohorie)|Golo bărdo]]. Počas jeho panovania došlo k dvom pokusom byzantíncov pod vedením [[cisár]]a [[Bazil II.|Bazila II.]] o dobytie pevnosti.<ref name="KrepostPernik"/><ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="KIAGVB"/> Obidva pokusy boli neúspešné.<ref name="KrepostPernik"/><ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="museumpernik.com" /><ref name="KIAGVB"/> K prvému pokusu došlo pravdepodobne v roku [[1004]]. Bazil II. pevnosť obliehal, ale bol donútený sa stiahnuť.<ref name="KrepostPernik"/><ref name="museumpernik.com" /><ref name="KIAGVB"/> Druhý pokus prebehol po smrti cára [[Samuil]]a v roku [[1016]]. Pri tomto pokuse trvalo obliehanie pevnosti celkovo 88 dní, ale aj tento pokus bol neúspešný a Bazil II. sa po ťažkých stratách stiahol.<ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="KrepostPernik"/><ref name="museumpernik.com" /><ref name="KIAGVB"/> Obdobie správy Krakru Pernického skončilo v roku [[1018]], keď Krakra, potom čo sa územia okolo pevnosti dostali pod nadvládu [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], ustal so svojím odporom proti Bazilovi II. a dobrovoľne mu pevnosť odovzdal.<ref name="Pernicanin3">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 18}}</ref> === Dejiny po období vlády Krakru Pernického === Okolo roku [[1063]] postihlo územie okolo Perniku ničivé [[zemetrasenie]] v troch po sebe nasledujúcich otrasoch. Zničenie bolo veľmi rozsiahle a hradby pevnosti Pernik, ako aj jej budovy boli prestavané.<ref name="bulgarianhistory.org" /> [[Súbor:PernikFortress-Pernik-Bulgaria09.jpg|V centrálnej časti pevnosti|náhľad|vľavo]] Pevnosť existovala až do roku [[1189]], keď bola prevzatá [[Srbi|srbským]] [[knieža]]ťom [[Štefan Nemanja|Štefanom Nemanjom]],<ref name="KIAGVB"/><ref name="bulgarianhistory.org" /> ktorému sa už v roku [[1185]] podarilo dobyť územia od [[Niš]]a po Sredec (dnešná [[Sofia]]).<ref name="bulgarianhistory.org" /> Na jeho príkaz bola pevnosť zničená a opustená.<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="KIAGVB"/> === Moderné dejiny === V roku [[1927]] bol areálu pevnosti Pernik pridelený štatút národnej starožitnosti.V roku [[1971]] obdržala pevnosť Pernik štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> V druhej polovici [[20. storočie|20. storočia]] prebehol na území pevnosti archeologický výskum, ktorý trval dvanásť rokov. Výskum prebehol pod vedením [[Národný archeologický inštitút s múzeom pri Bulharskej akadémii vied|Národného archeologického inštitútu s múzeom pri Bulharskej akadémii vied]] a vtedajšieho pernického okružného historického múzea na čele s Jordankou Čangovovou.<ref name="Pernicanin2"/> V roku [[2013]] zrealizovalo mesto Pernik projekt „Zlepšenie turistickej atrakcie{{--}}stredovekej pevnosti „Krakra Perniški“ v meste Pernik a súvisiacej infraštruktúry“ v rámci operačného programu „Regionálny rozvoj“ 2007{{--}}2013. V rámci tohto projekti bola pevnosť revitalizovaná.<ref name="museumpernik.com" /> Od tohto roku pevnosť slúži ako múzejný objekt pod administratívnou správou pernického [[Regionálne historické múzeum (Pernik)|regionálneho historického múzea]].<ref name="Pernicanin">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 222}}</ref> == Charakteristika == == Všeobecná charakteristika == Pevnosť je jednou z najväčších bulharských pevností svojho druhu. Hradby pevnosti obklopovali územie o rozlohe približne 50 akrov.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Ohradenie okolo pevnosti bolo postavené z dvoch kamenných múrov a viedlo pozdĺž prirodzených kontúr pahorku, na ktorom sa pevnosť Pernik nachádzala.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Jej tvar je tak nepravidelný vo forme monuuholníka.<ref name="KIAGVB"/> V severovýchodnej časti pevnosti sa nachádza jej hlavná brána, za ktorou začína hlavná ulica mesta.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Vnútro pevnosti vypĺňali administratívne, hospodárske, obytné a sakrálne budovy.<ref name="bulgarianhistory.org" /> [[Súbor:PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|Pohľad na cetrálnu časť pevnosti|náhľad|vľavo]] === Pevnostné steny === {{Hlavný článok|Pevnostné steny (pevnosť Pernik)}} Pevnostné steny obkolesovali celý areál pevnosti. Ich celková dĺžka dosahovala približne 790 metrov, z toho 536 metrov bolo odkrytých v rámci archeologických vykopávok.<ref name="KrepostPernik1">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 15}}</ref> === Brány === [[Severná brána (pevnosť Pernik)|Hlavná vstupná brána]] do pevnosti sa nachádzala v severnej časti areálu. Okrem nej sa v západnej stene pevnosti nachádzala menšia [[Poterna (pevnosť Pernik)|poterna]].<ref name="KrepostPernik2">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 21{{--}}22}}</ref> Po zemetrasení v druhej polovici 11. storočia bola v pevnosti vybudovaná ešte [[Západná bána (pevnosť Pernik)|západná brána]].<ref name="KrepostPernik4">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 31}}</ref> === Veže === Z obdobia prvej výstavby etapy pevnosti pochádzajú štyri pevnostné veže, označované ako [[Veža A (pevnosť Pernik)|veža A]], [[Veža B (pevnosť Pernik)|veža B]], [[Veža V (pevnosť Pernik)|veža V]] a [[Veža G (pevnosť Pernik)|veža G]].<ref name="KrepostPernik3">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 23}}</ref> Po zemetrasení v 11. storočí boli k severnej bráne pristavané dva bastiony.<ref name="KrepostPernik2"/> Ďalšie dva bastiony sa nachádzali pri západnej bráne. Tieto boli taktiež postavené v druhej polovici 11. storočia v rámci prestavby pevnosti po zemetrasení.<ref name="KrepostPernik4"/> === Sakrálna architektúra === V rámci vykopávok bolo v areáli pevnosti Pernik objavených celkovo deväť chrámov. Z toho sedem sa nachádzalo priamo v rámci opevneného areálu pevnosti a dve sa nachádzali mimo opevnenej časti komplexu. Dva chrámy, ktoré sa nachádzali mimo ohradeného areálu ako aj [[Chrám č. 1 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 1]], ktorý sa nachádzal priamo v pevnosti neboli postavené v rámci výstavby samotnej pevnosti, ale ide o ranokresťanské chrámy, ktoré boli postavené v ranobyzantskom období.<ref name="KrepostPernik13">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 64}}</ref> Chrámy postavené v období existencie stredovekej pevnosti Pernik tak boli [[Chrám č. 2 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 2]],<ref name="KrepostPernik4"/> [[Chrám č. 3 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 3]],<ref name="KrepostPernik18">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 83}}</ref> [[Chrám č. 4 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 4]],<ref name="KrepostPernik14">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 66}}</ref> [[Chrám č. 5 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 5]],<ref name="KrepostPernik15">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 67}}</ref> [[Chrám č. 6 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 6]],<ref name="KrepostPernik16">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 79}}</ref> a [[Chrám č. 7 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 7]].<ref name="KrepostPernik17">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 80}}</ref> === Sekulárna architektúra === Z prvej etapy výstavby sa nedochovali žiadne ruiny budov a archeologický výskum nezistil o civilnej architektúre z tejto etapy nič, keďže po zemetrasení boli zvyšky budov zničené a materiál bol využitý pri stavbe nových budov.<ref name="KrepostPernik6">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 34</ref> Z druhej etapy výstavby, ktorá prebiehala v 11. a 12. storoćí bolo v rámci archeologických výskumov objavených celkovo 75 budov.<ref name="KrepostPernik8">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 36</ref> K najlepšie preskúmaným budovám v rámci areálu patria napríklad [[Budova č. 74 (pevnosť Pernik)|budova č. 74]],<ref name="KrepostPernik9">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 49</ref> [[Budova č. 44 (pevnosť Pernik)|budova č. 44]],<ref name="KrepostPernik10">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 52</ref> [[Budova č. 53 (pevnosť Pernik)|budova č. 53]], [[Budova č. 54 (pevnosť Pernik)|budova č. 54]],<ref name="KrepostPernik11">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 54</ref> [[Budova č. 9 (pevnosť Pernik)|budova č. 9]], alebo [[Budova č. 50 (pevnosť Pernik)|budova č. 50]].<ref name="KrepostPernik12">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 58</ref> V rámci pevnosti bolo taktiež objavených celkovo trinásť kamenných pecí. Najvýznamnejšie sú z nich [[Pec č. 1 (pevnosť Pernik)|pec č. 1]] a [[Pec č. 6 (pevnosť Pernik)|pec č. 6]].<ref name="KrepostPernik7">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 34{{--}}36</ref> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je pevnosť evidovaná ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre jej archeologickú hodnotu.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> PernikFortress-Pernik-Bulgaria11.jpg|pohľad z centrálnej časti pevnosti smerom na západ BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg|pohľad na [[Budova č. 44 (pevnosť Pernik)|budovu č.44]] BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|pohľad na [[Budova č. 50 (pevnosť Pernik)|budovu č.50]] BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|pohľad na [[Budova č. 54 (pevnosť Pernik)|budovu č.54]] BuildingNo9-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg|pohľad na [[Budova č. 9 (pevnosť Pernik)|budovu č.9]] ChurchNo1-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|pohľad na [[Chrám č. 1 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 1]] ChurchNo2-PernikFortress-Pernik-Bulgaria20.jpg|pohľad na [[Chrám č. 2 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 2]] ChurchNo4-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|pohľad na [[Chrám č. 4 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 4]] ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|pohľad na [[Chrám č. 5 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 5]] ChurchNo6-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|pohľad na [[Chrám č. 6 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 6]] NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria04.jpg|pohľad na [[Severná brána (pevnosť Pernik)|severnú bránu pevnosti]] Postern-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|pohľad na [[Poterna (pevnosť Pernik)|poternu]] </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Krakra Fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Pevnosti v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra v 9. storočí]] [[Kategória:Golo bărdo]] 9jclj7g2ob2p9nrts1r42dfkmy6pjec 8226336 8226281 2026-05-30T17:15:50Z Fillos X. 212061 8226336 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building | name = Pevnosť Pernik | native_name = Крепост Перник | other_name = | category = ruiny pevnosti | image = PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg | image_caption = pohľad z východnej časti pevnosti smerom na západ | etymology = | official_name = | nickname = | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = | parent = | city = | landmark = | river = | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =38.79 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =7.22 | long_EW = V | coordinates_format = dms | length = | width = | height = | number = | area = | author = | style = | material = | established = [[9. storočie]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = | public = | access = | free = | free_type = | free1 = | free1_type = | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | commons = Krakra Fortress | statistics = | statistics_type = | website = | footnotes = }} '''Pevnosť Pernik''' ({{vjz|bul|Крепост Перник|''Krepost Pernik''}}) sú ruiny stredovekej pevnosti, ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="KrepostPernik">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 5{{--}}11}}</ref><ref name="bulgarianhistory.org">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Христо Спасов | odkaz na autora = | titul = Крепостта Перник и нeйният най-виден управник Кракра | url = https://bulgarianhistory.org/krepostta-pernik/ | vydavateľ = bulgarianhistory.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="BalgarskitePlanini">{{Citácia knihy |autor= CVETANOV, Momčil |titul = Bălgarskite planini |miesto = Sofia |vydavateľ = Domino EOOD |rok = 2013 |počet strán = 296 |isbn = 978-954-651-249-9 |strany = 206{{--}}208}}</ref><ref name="museumpernik.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Регионален исторически музей - град Перник | odkaz na autora = | titul = Средновековна крепост Перник | url = https://museumpernik.com/srednovekovna-krepost-pernik/ | vydavateľ = bulgarianhistory.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruiny pevnosti majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pevnosť je často nesprávne nazývaná ľudovým názvom '''pevnosť Krakra'''.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Rozprestiera sa na ploche takmer 50 akrov a je jednou z najväčších pevností v Bulharsku, ktorá v minulosti slúžila zároveň ako pevnosť, šlachtická rezidencia a dôležité administratívne centrum.<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="KIAGVB">{{Citácia knihy |autor= NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin |titul = Kreposti i antični gradove v Bălgarija |miesto = Sofia |vydavateľ = Travel Books |rok = 2016 |počet strán = 400 |isbn = 978-619-90330-1-2 |strany = 17{{--}}20}}</ref> == Názvy == === Iné názvy === Pevnosť je známa aj ako '''Pernická pevnosť''' ({{vjz|bul|Пернишка крепост|''Perniška krepost''}}),<ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="KrepostPernik"/><ref name="museumpernik.com" /><ref name="KIAGVB"/> alebo pod ľudovými názvami '''pevnosť Krakra''' ({{vjz|bul|крепост Кракра|''krepost Krakra''}}),<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="ninkn.bg" /><ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="KrepostPernik"/> '''pevnosť Krakra Perniški''' ({{vjz|bul|крепост Кракра Пернишки|''krepost Krakra Perniški''}}),<ref name="museumpernik.com" /> alebo '''Grado''' ({{vjz|bul|Градо}}).<ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="KrepostPernik"/> [[Súbor:PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|Pohľad do západnej časti pevnosti|náhľad|vľavo]] === Dejiny a pôvod názvu === Bulharská osada a pevnosť na pahorku Krakra nesie názov Pernik s najväčšou pravdepodobnosťou už od svojho založenia.<ref name="KrepostPernik"/><ref name="BalgarskitePlanini"/> Podľa teórie profesora V. Mikova bol názov odvodený od slovanského boha [[Perún]]a a v úplných počiatkoch sa názov používal vo variante '''Perunik'''.<ref name="KrepostPernik"/> V bulharských písomných prameňoch je tento názov prvkýkrát spomenutý v apokryfnej bulharskej kronike<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="KrepostPernik"/> ''Videnie na proroka Danaila za carete i poslednite dni v kraja na sveta'' ({{vjz|bul|Видение на пророка Данаила за царете и последните дни в края на света}}{{--}}doslovne: ''„Videnie proroka Danaila o cároch a posledných dňoch na konci sveta“''),<ref name="KrepostPernik"/> ktorá bola s najväčšou pravdepodobnosťou napísaná v druhej polovici [[11. storočie|11. storočia]].<ref name="KrepostPernik"/><ref name="bulgarianhistory.org" /> Pevnosť je spomínaná aj v životopise svätého [[Ivan Rilský|Ivana Rilského]], ktorý bol napísaný pred prenesením jeho relikvií na územie dnešného [[Maďarsko|Maďarska]] v roku [[1183]]. V tomto prameni je pevnosť spomínaná pod názvom '''Perig'''. V životopise sa spomína, že svätec sa zdržiaval na skalnatom mieste neďaleko Strumy. Predpokladá sa, že ide o vrch [[Kărvavoto]], ktorý sa nachádza na druhom brehu rieky Struma.<ref name="KrepostPernik"/><ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="museumpernik.com" /> Ďalším dochovaným historickým názvom je '''Perin grad''', alebo '''Peringrad'''.<ref name="KrepostPernik"/> == Lokalita == Pernická pevnosť sa nachádza na skalnatej plošine<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="Pernicanin2">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18}}</ref><ref name="museumpernik.com" /> [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra]],<ref name="Pernicanin2"/><ref name="KrepostPernik"/> nazývaného aj Krepok<ref name="bulgarianhistory.org" /> v juhozápadnej časti mesta Pernik, medzi štvrťami Daracite, Varoš a Kristal oproti vrchu [[Kărvavoto]].<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="KrepostPernik"/> Pevnosť leží približne 2 kilometre od centra mesta Pernik a 31 kilometrov od Sofie.<ref name="KIAGVB"/> == Dejiny == === Pred výstavbou pevnosti === Poloha pahorku Krakra mala veľký strategický význam.<ref name="bulgarianhistory.org" /> [[Súbor:PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg|Pohľad do vnútra opevneného areálu pevnosti Pernik od [[Severná brána (pevnosť Pernik)|severnej brány]]{{--}}v ľavej časti fotografie sú viditeľné [[Chrám č. 1 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 1]], [[Chrám č. 5 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 5]] a [[Chrám č. 6 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 6]], v pozadí je potom viditeľný vrch [[Kărvavoto]]|náhľad|vľavo]] Pahorok bol osídlený od dávnych časov. Usadlosti sa na ňom nachádzali už v období [[neolit]]u, neskôr v období [[eneolit]]u a aj počas [[Bronzová doba|bronzovej doby]].<ref name="BalgarskitePlanini"/> Prvá opevnená usadlosť s pevnostnými hradbami vznikla na pahorku niekedy v druhej polovici [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kristom]]. Na mieste bola podľa starogréckeho vzoru postavená elitná pevnosť s obrannými vežami a zariadeniami, palácovým komplexom a svätyňou boha [[Dionýzos|Dionýza]].<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="museumpernik.com" /> Táto pevnosť zohrávala úlohu strategického dynastického, vojensko-politického, obchodného a kultúrneho centra oblastí na hornom toku [[Struma (rieka)|rieky Struma]]. Región obýval trácky kmeň Agriani, ktorý bol známy svojimi vynikajúcimi baníckymi schopnosťami a elitnými bojovníkmi. Starogrécki historici spomínajú aj meno ich najvýznamnejšieho vládcu{{--}}Langara, ktorý bol spojencom macedónskych vládcov [[Filip II. (Macedónia)|Filipa Macedónskeho]] a [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]].<ref name="bulgarianhistory.org" /> Táto osada zanikla niekedy v [[3. storočie pred Kr.|3. storočí pred Kristom]], pričom pravdepodobne bola spustošená [[Kelti|Keltmi]].<ref name="BalgarskitePlanini"/> V období [[4. storočie|4.]]{{--}}[[6. storočie|6. storočia]] existovala na pahorku Krakra neopevnená osada, pričom jej obyvatelia sa venovali predovšetkým chovu dobytka a baníctvu. V bezprostrednej blízkosti osady boli v tom období postavené tri ranokresťanské chrámy. Osada spolu s piatimi neďalekými obrannými pevnosťami strážila vďaka svojej strategickej polohe oblasť a cesty pozdĺž pohoria [[Golo bărdo (pohorie)|Golo bărdo]].<ref name="bulgarianhistory.org" /> V priebehu 6. storoča bola osada spolu s ostatnými usadlosťami v regióne horného toku Strumy spustošená vpádmi [[Slovania|Slovanov]] a [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]] a následne bola opustená.<ref name="bulgarianhistory.org" /> === Založenie pevnosti a jej rané dejiny === V priebehu [[8. storočie|8. storočia]] vznikla na pahorku na ruinách pôvodných usadlostí bulharská osada.<ref name="BalgarskitePlanini"/> Pernická pevnosť bola založená začiatkom [[9. storočie|9. storočia]], kedy bola osada Pernik pridružená k bulharským územiam. Nie je však isté, či sa to stalo už v roku [[809]], keď pod vedením [[chán]]a [[Krum]]a prebehlo vojenské ťaženie smerom na juhozápad s cieľom zjednotenia balkánskych Slovanov a pri ktorom Krum prevzal Serdiku (dnešná Sofia), alebo až v roku [[811]], keď sa pevnosť zároveň stala významným centrom bulharskej vládnej moci.<ref name="KrepostPernik"/> Počas panovania Krumovho syna, chána [[Omurtag (Bulharsko)|Omurtaga]] sa pevnosť stala hraničnou pevnosťou<ref name="bulgarianhistory.org" /> a bola jedným z kľúčových miest v systéme obranných hraničných pevností [[Prvá bulharská ríša|Prvej bulharskej ríše]].<ref name="KIAGVB"/> Najväčší rozkvet pevnosti nastal v 9.{{--}}[[10. storočie|10. storočí]], o čom svedčia mince a pečať [[cár]]a [[Peter I. (Bulharsko)|Petra]] ([[927]]{{--}}[[970]]), ktoré boli objavené počas vykopávok.<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="KIAGVB"/> === Obdobie vlády Krakru Pernického === Pernická pevnosť je najviac spojená s menom vojvodu [[Krakra Pernický|Krakru Pernického]], ktorý bol správcom sredeckej (dnešná Sofia) oblasti koncom 10. a začiatkom [[11. storočie|11. storočia]], pričom pevnosť Pernik bola jeho sídlom a okrem nej spravoval ešte ďalších 35 pevností v okolí, predovšetkým v pohorí [[Golo bărdo (pohorie)|Golo bărdo]]. Počas jeho panovania došlo k dvom pokusom byzantíncov pod vedením [[cisár]]a [[Bazil II.|Bazila II.]] o dobytie pevnosti.<ref name="KrepostPernik"/><ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="KIAGVB"/> Obidva pokusy boli neúspešné.<ref name="KrepostPernik"/><ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="museumpernik.com" /><ref name="KIAGVB"/> K prvému pokusu došlo pravdepodobne v roku [[1004]]. Bazil II. pevnosť obliehal, ale bol donútený sa stiahnuť.<ref name="KrepostPernik"/><ref name="museumpernik.com" /><ref name="KIAGVB"/> Druhý pokus prebehol po smrti cára [[Samuil]]a v roku [[1016]]. Pri tomto pokuse trvalo obliehanie pevnosti celkovo 88 dní, ale aj tento pokus bol neúspešný a Bazil II. sa po ťažkých stratách stiahol.<ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="KrepostPernik"/><ref name="museumpernik.com" /><ref name="KIAGVB"/> Obdobie správy Krakru Pernického skončilo v roku [[1018]], keď Krakra, potom čo sa územia okolo pevnosti dostali pod nadvládu [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], ustal so svojím odporom proti Bazilovi II. a dobrovoľne mu pevnosť odovzdal.<ref name="Pernicanin3">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 18}}</ref> === Dejiny po období vlády Krakru Pernického === Okolo roku [[1063]] postihlo územie okolo Perniku ničivé [[zemetrasenie]] v troch po sebe nasledujúcich otrasoch. Zničenie bolo veľmi rozsiahle a hradby pevnosti Pernik, ako aj jej budovy boli prestavané.<ref name="bulgarianhistory.org" /> [[Súbor:PernikFortress-Pernik-Bulgaria09.jpg|V centrálnej časti pevnosti|náhľad|vľavo]] Pevnosť existovala až do roku [[1189]], keď bola prevzatá [[Srbi|srbským]] [[knieža]]ťom [[Štefan Nemanja|Štefanom Nemanjom]],<ref name="KIAGVB"/><ref name="bulgarianhistory.org" /> ktorému sa už v roku [[1185]] podarilo dobyť územia od [[Niš]]a po Sredec (dnešná [[Sofia]]).<ref name="bulgarianhistory.org" /> Na jeho príkaz bola pevnosť zničená a opustená.<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="KIAGVB"/> === Moderné dejiny === V roku [[1927]] bol areálu pevnosti Pernik pridelený štatút národnej starožitnosti.V roku [[1971]] obdržala pevnosť Pernik štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> V druhej polovici [[20. storočie|20. storočia]] prebehol na území pevnosti archeologický výskum, ktorý trval dvanásť rokov. Výskum prebehol pod vedením [[Národný archeologický inštitút s múzeom pri Bulharskej akadémii vied|Národného archeologického inštitútu s múzeom pri Bulharskej akadémii vied]] a vtedajšieho pernického okružného historického múzea na čele s Jordankou Čangovovou.<ref name="Pernicanin2"/> V roku [[2013]] zrealizovalo mesto Pernik projekt „Zlepšenie turistickej atrakcie{{--}}stredovekej pevnosti „Krakra Perniški“ v meste Pernik a súvisiacej infraštruktúry“ v rámci operačného programu „Regionálny rozvoj“ 2007{{--}}2013. V rámci tohto projekti bola pevnosť revitalizovaná.<ref name="museumpernik.com" /> Od tohto roku pevnosť slúži ako múzejný objekt pod administratívnou správou pernického [[Regionálne historické múzeum (Pernik)|regionálneho historického múzea]].<ref name="Pernicanin">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 222}}</ref> == Charakteristika == == Všeobecná charakteristika == Pevnosť je jednou z najväčších bulharských pevností svojho druhu. Hradby pevnosti obklopovali územie o rozlohe približne 50 akrov.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Ohradenie okolo pevnosti bolo postavené z dvoch kamenných múrov a viedlo pozdĺž prirodzených kontúr pahorku, na ktorom sa pevnosť Pernik nachádzala.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Jej tvar je tak nepravidelný vo forme monuuholníka.<ref name="KIAGVB"/> V severovýchodnej časti pevnosti sa nachádza jej hlavná brána, za ktorou začína hlavná ulica mesta.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Vnútro pevnosti vypĺňali administratívne, hospodárske, obytné a sakrálne budovy.<ref name="bulgarianhistory.org" /> [[Súbor:PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|Pohľad na cetrálnu časť pevnosti|náhľad|vľavo]] === Pevnostné steny === {{Hlavný článok|Pevnostné steny (pevnosť Pernik)}} Pevnostné steny obkolesovali celý areál pevnosti. Ich celková dĺžka dosahovala približne 790 metrov, z toho 536 metrov bolo odkrytých v rámci archeologických vykopávok.<ref name="KrepostPernik1">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 15}}</ref> === Brány === [[Severná brána (pevnosť Pernik)|Hlavná vstupná brána]] do pevnosti sa nachádzala v severnej časti areálu. Okrem nej sa v západnej stene pevnosti nachádzala menšia [[Poterna (pevnosť Pernik)|poterna]].<ref name="KrepostPernik2">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 21{{--}}22}}</ref> Po zemetrasení v druhej polovici 11. storočia bola v pevnosti vybudovaná ešte [[Západná bána (pevnosť Pernik)|západná brána]].<ref name="KrepostPernik4">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 31}}</ref> === Veže === Z obdobia prvej výstavby etapy pevnosti pochádzajú štyri pevnostné veže, označované ako [[Veža A (pevnosť Pernik)|veža A]], [[Veža B (pevnosť Pernik)|veža B]], [[Veža V (pevnosť Pernik)|veža V]] a [[Veža G (pevnosť Pernik)|veža G]].<ref name="KrepostPernik3">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 23}}</ref> Po zemetrasení v 11. storočí boli k severnej bráne pristavané dva bastiony.<ref name="KrepostPernik2"/> Ďalšie dva bastiony sa nachádzali pri západnej bráne. Tieto boli taktiež postavené v druhej polovici 11. storočia v rámci prestavby pevnosti po zemetrasení.<ref name="KrepostPernik4"/> === Sakrálna architektúra === V rámci vykopávok bolo v areáli pevnosti Pernik objavených celkovo deväť chrámov. Z toho sedem sa nachádzalo priamo v rámci opevneného areálu pevnosti a dve sa nachádzali mimo opevnenej časti komplexu. Dva chrámy, ktoré sa nachádzali mimo ohradeného areálu ako aj [[Chrám č. 1 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 1]], ktorý sa nachádzal priamo v pevnosti neboli postavené v rámci výstavby samotnej pevnosti, ale ide o ranokresťanské chrámy, ktoré boli postavené v ranobyzantskom období.<ref name="KrepostPernik13">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 64}}</ref> Chrámy postavené v období existencie stredovekej pevnosti Pernik tak boli [[Chrám č. 2 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 2]],<ref name="KrepostPernik4"/> [[Chrám č. 3 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 3]],<ref name="KrepostPernik18">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 83}}</ref> [[Chrám č. 4 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 4]],<ref name="KrepostPernik14">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 66}}</ref> [[Chrám č. 5 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 5]],<ref name="KrepostPernik15">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 67}}</ref> [[Chrám č. 6 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 6]],<ref name="KrepostPernik16">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 79}}</ref> a [[Chrám č. 7 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 7]].<ref name="KrepostPernik17">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 80}}</ref> === Sekulárna architektúra === Z prvej etapy výstavby sa nedochovali žiadne ruiny budov a archeologický výskum nezistil o civilnej architektúre z tejto etapy nič, keďže po zemetrasení boli zvyšky budov zničené a materiál bol využitý pri stavbe nových budov.<ref name="KrepostPernik6">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 34}}</ref> Z druhej etapy výstavby, ktorá prebiehala v 11. a 12. storoćí bolo v rámci archeologických výskumov objavených celkovo 75 budov.<ref name="KrepostPernik8">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 36}}</ref> K najlepšie preskúmaným budovám v rámci areálu patria napríklad [[Budova č. 74 (pevnosť Pernik)|budova č. 74]],<ref name="KrepostPernik9">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 49}}</ref> [[Budova č. 44 (pevnosť Pernik)|budova č. 44]],<ref name="KrepostPernik10">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 52}}</ref> [[Budova č. 53 (pevnosť Pernik)|budova č. 53]], [[Budova č. 54 (pevnosť Pernik)|budova č. 54]],<ref name="KrepostPernik11">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 54}}</ref> [[Budova č. 9 (pevnosť Pernik)|budova č. 9]], alebo [[Budova č. 50 (pevnosť Pernik)|budova č. 50]].<ref name="KrepostPernik12">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 58}}</ref> V rámci pevnosti bolo taktiež objavených celkovo trinásť kamenných pecí. Najvýznamnejšie sú z nich [[Pec č. 1 (pevnosť Pernik)|pec č. 1]] a [[Pec č. 6 (pevnosť Pernik)|pec č. 6]].<ref name="KrepostPernik7">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 34{{--}}36}}</ref> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je pevnosť evidovaná ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre jej archeologickú hodnotu.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> PernikFortress-Pernik-Bulgaria11.jpg|pohľad z centrálnej časti pevnosti smerom na západ BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg|pohľad na [[Budova č. 44 (pevnosť Pernik)|budovu č.44]] BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|pohľad na [[Budova č. 50 (pevnosť Pernik)|budovu č.50]] BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|pohľad na [[Budova č. 54 (pevnosť Pernik)|budovu č.54]] BuildingNo9-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg|pohľad na [[Budova č. 9 (pevnosť Pernik)|budovu č.9]] ChurchNo1-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|pohľad na [[Chrám č. 1 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 1]] ChurchNo2-PernikFortress-Pernik-Bulgaria20.jpg|pohľad na [[Chrám č. 2 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 2]] ChurchNo4-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|pohľad na [[Chrám č. 4 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 4]] ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|pohľad na [[Chrám č. 5 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 5]] ChurchNo6-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|pohľad na [[Chrám č. 6 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 6]] NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria04.jpg|pohľad na [[Severná brána (pevnosť Pernik)|severnú bránu pevnosti]] Postern-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|pohľad na [[Poterna (pevnosť Pernik)|poternu]] </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Krakra Fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Pevnosti v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra v 9. storočí]] [[Kategória:Golo bărdo]] 33mt3lblx875g2qvy2is7fi2s1dbu71 8226361 8226336 2026-05-30T18:30:55Z Scholastikos 174170 d. 8226361 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building | name = Pevnosť Pernik | native_name = Крепост Перник | other_name = | category = ruiny pevnosti | image = PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg | image_caption = pohľad z východnej časti pevnosti smerom na západ | etymology = | official_name = | nickname = | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = | parent = | city = | landmark = | river = | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =38.79 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =7.22 | long_EW = V | coordinates_format = dms | length = | width = | height = | number = | area = | author = | style = | material = | established = [[9. storočie]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = | public = | access = | free = | free_type = | free1 = | free1_type = | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | commons = Krakra Fortress | statistics = | statistics_type = | website = | footnotes = }} '''Pevnosť Pernik''' ({{vjz|bul|Крепост Перник|''Krepost Pernik''}}) sú [[Ruina|ruiny]] [[stredovek]]ej [[Pevnosť (stavba)|pevnosti]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="KrepostPernik">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 5{{--}}11}}</ref><ref name="bulgarianhistory.org">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Христо Спасов | odkaz na autora = | titul = Крепостта Перник и нeйният най-виден управник Кракра | url = https://bulgarianhistory.org/krepostta-pernik/ | vydavateľ = bulgarianhistory.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="BalgarskitePlanini">{{Citácia knihy |autor= CVETANOV, Momčil |titul = Bălgarskite planini |miesto = Sofia |vydavateľ = Domino EOOD |rok = 2013 |počet strán = 296 |isbn = 978-954-651-249-9 |strany = 206{{--}}208}}</ref><ref name="museumpernik.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Регионален исторически музей - град Перник | odkaz na autora = | titul = Средновековна крепост Перник | url = https://museumpernik.com/srednovekovna-krepost-pernik/ | vydavateľ = bulgarianhistory.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruiny pevnosti majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pevnosť je často nesprávne nazývaná ľudovým názvom '''pevnosť Krakra'''.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Rozprestiera sa na ploche takmer 50 akrov a je jednou z najväčších pevností v Bulharsku, ktorá v minulosti slúžila zároveň ako pevnosť, šľachtická rezidencia a dôležité administratívne centrum.<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="KIAGVB">{{Citácia knihy |autor= NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin |titul = Kreposti i antični gradove v Bălgarija |miesto = Sofia |vydavateľ = Travel Books |rok = 2016 |počet strán = 400 |isbn = 978-619-90330-1-2 |strany = 17{{--}}20}}</ref> == Názov == === Iné názvy === Pevnosť je známa aj ako '''Pernická pevnosť''' ({{vjz|bul|Пернишка крепост|''Perniška krepost''}}),<ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="KrepostPernik"/><ref name="museumpernik.com" /><ref name="KIAGVB"/> alebo pod ľudovými názvami '''pevnosť Krakra''' ({{vjz|bul|крепост Кракра|''krepost Krakra''}}),<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="ninkn.bg" /><ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="KrepostPernik"/> '''pevnosť Krakra Perniški''' ({{vjz|bul|крепост Кракра Пернишки|''krepost Krakra Perniški''}}),<ref name="museumpernik.com" /> alebo '''Grado''' ({{vjz|bul|Градо}}).<ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="KrepostPernik"/> [[Súbor:PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|Pohľad do západnej časti pevnosti|náhľad|vľavo]] === Dejiny a pôvod názvu === Bulharská osada a pevnosť na pahorku Krakra nesie názov Pernik s najväčšou pravdepodobnosťou už od svojho založenia.<ref name="KrepostPernik"/><ref name="BalgarskitePlanini"/> Podľa teórie profesora V. Mikova bol názov odvodený od slovanského boha [[Perún]]a a v úplných počiatkoch sa názov používal vo variante '''Perunik'''.<ref name="KrepostPernik"/> V bulharských písomných prameňoch je tento názov prvýkrát spomenutý v apokryfnej bulharskej kronike<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="KrepostPernik"/> ''Videnie na proroka Danaila za carete i poslednite dni v kraja na sveta'' ({{vjz|bul|Видение на пророка Данаила за царете и последните дни в края на света}}{{--}}doslovne: ''„Videnie proroka Danaila o cároch a posledných dňoch na konci sveta“''),<ref name="KrepostPernik"/> ktorá bola s najväčšou pravdepodobnosťou napísaná v druhej polovici [[11. storočie|11. storočia]].<ref name="KrepostPernik"/><ref name="bulgarianhistory.org" /> Pevnosť je spomínaná aj v životopise svätého [[Ivan Rilský|Ivana Rilského]], ktorý bol napísaný pred prenesením jeho relikvií na územie dnešného [[Maďarsko|Maďarska]] v roku [[1183]]. V tomto prameni je pevnosť spomínaná pod názvom '''Perig'''. V životopise sa spomína, že svätec sa zdržiaval na skalnatom mieste neďaleko Strumy. Predpokladá sa, že ide o vrch [[Kărvavoto]], ktorý sa nachádza na druhom brehu rieky Struma.<ref name="KrepostPernik"/><ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="museumpernik.com" /> Ďalším dochovaným historickým názvom je '''Perin grad''', alebo '''Peringrad'''.<ref name="KrepostPernik"/> == Lokalita == Pernická pevnosť sa nachádza na skalnatej plošine<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="Pernicanin2">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18}}</ref><ref name="museumpernik.com" /> [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra]],<ref name="Pernicanin2"/><ref name="KrepostPernik"/> nazývaného aj Krepok<ref name="bulgarianhistory.org" /> v juhozápadnej časti mesta Pernik, medzi štvrťami Daracite, Varoš a Kristal oproti vrchu [[Kărvavoto]].<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="KrepostPernik"/> Pevnosť leží približne 2 kilometre od centra mesta Pernik a 31 kilometrov od Sofie.<ref name="KIAGVB"/> == Dejiny == === Pred výstavbou pevnosti === Poloha pahorku Krakra mala veľký strategický význam.<ref name="bulgarianhistory.org" /> [[Súbor:PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg|Pohľad do vnútra opevneného areálu pevnosti Pernik od [[Severná brána (pevnosť Pernik)|severnej brány]]{{--}}v ľavej časti fotografie sú viditeľné [[Chrám č. 1 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 1]], [[Chrám č. 5 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 5]] a [[Chrám č. 6 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 6]], v pozadí je potom viditeľný vrch [[Kărvavoto]]|náhľad|vľavo]] Pahorok bol osídlený od dávnych časov. Usadlosti sa na ňom nachádzali už v období [[neolit]]u, neskôr v období [[eneolit]]u a aj počas [[Bronzová doba|bronzovej doby]].<ref name="BalgarskitePlanini"/> Prvá opevnená usadlosť s pevnostnými hradbami vznikla na pahorku niekedy v druhej polovici [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kristom]]. Na mieste bola podľa starogréckeho vzoru postavená elitná pevnosť s obrannými vežami a zariadeniami, palácovým komplexom a svätyňou boha [[Dionýzos|Dionýza]].<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="museumpernik.com" /> Táto pevnosť zohrávala úlohu strategického dynastického, vojensko-politického, obchodného a kultúrneho centra oblastí na hornom toku [[Struma (rieka)|rieky Struma]]. Región obýval trácky kmeň Agriani, ktorý bol známy svojimi vynikajúcimi baníckymi schopnosťami a elitnými bojovníkmi. Starogrécki historici spomínajú aj meno ich najvýznamnejšieho vládcu{{--}}Langara, ktorý bol spojencom macedónskych vládcov [[Filip II. (Macedónia)|Filipa Macedónskeho]] a [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]].<ref name="bulgarianhistory.org" /> Táto osada zanikla niekedy v [[3. storočie pred Kr.|3. storočí pred Kristom]], pričom pravdepodobne bola spustošená [[Kelti|Keltmi]].<ref name="BalgarskitePlanini"/> V období [[4. storočie|4.]]{{--}}[[6. storočie|6. storočia]] existovala na pahorku Krakra neopevnená osada, pričom jej obyvatelia sa venovali predovšetkým chovu dobytka a baníctvu. V bezprostrednej blízkosti osady boli v tom období postavené tri ranokresťanské chrámy. Osada spolu s piatimi neďalekými obrannými pevnosťami strážila vďaka svojej strategickej polohe oblasť a cesty pozdĺž pohoria [[Golo bărdo (pohorie)|Golo bărdo]].<ref name="bulgarianhistory.org" /> V priebehu 6. storočia bola osada spolu s ostatnými usadlosťami v regióne horného toku Strumy spustošená vpádmi [[Slovania|Slovanov]] a [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]] a následne bola opustená.<ref name="bulgarianhistory.org" /> === Založenie pevnosti a jej rané dejiny === V priebehu [[8. storočie|8. storočia]] vznikla na pahorku na ruinách pôvodných usadlostí bulharská osada.<ref name="BalgarskitePlanini"/> Pernická pevnosť bola založená začiatkom [[9. storočie|9. storočia]], kedy bola osada Pernik pridružená k bulharským územiam. Nie je však isté, či sa to stalo už v roku [[809]], keď pod vedením [[chán]]a [[Krum]]a prebehlo vojenské ťaženie smerom na juhozápad s cieľom zjednotenia balkánskych Slovanov a pri ktorom Krum prevzal Serdiku (dnešná Sofia), alebo až v roku [[811]], keď sa pevnosť zároveň stala významným centrom bulharskej vládnej moci.<ref name="KrepostPernik"/> Počas panovania Krumovho syna, chána [[Omurtag (Bulharsko)|Omurtaga]] sa pevnosť stala hraničnou pevnosťou<ref name="bulgarianhistory.org" /> a bola jedným z kľúčových miest v systéme obranných hraničných pevností [[Prvá bulharská ríša|Prvej bulharskej ríše]].<ref name="KIAGVB"/> Najväčší rozkvet pevnosti nastal v 9.{{--}}[[10. storočie|10. storočí]], o čom svedčia mince a pečať [[cár]]a [[Peter I. (Bulharsko)|Petra]] ([[927]]{{--}}[[970]]), ktoré boli objavené počas vykopávok.<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="KIAGVB"/> === Obdobie vlády Krakru Pernického === Pernická pevnosť je najviac spojená s menom vojvodu [[Krakra Pernický|Krakru Pernického]], ktorý bol správcom sredeckej (dnešná Sofia) oblasti koncom 10. a začiatkom [[11. storočie|11. storočia]], pričom pevnosť Pernik bola jeho sídlom a okrem nej spravoval ešte ďalších 35 pevností v okolí, predovšetkým v pohorí [[Golo bărdo (pohorie)|Golo bărdo]]. Počas jeho panovania došlo k dvom pokusom Byzantíncov pod vedením [[cisár]]a [[Bazil II.|Bazila II.]] o dobytie pevnosti.<ref name="KrepostPernik"/><ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="KIAGVB"/> Obidva pokusy boli neúspešné.<ref name="KrepostPernik"/><ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="museumpernik.com" /><ref name="KIAGVB"/> K prvému pokusu došlo pravdepodobne v roku [[1004]]. Bazil II. pevnosť obliehal, ale bol donútený sa stiahnuť.<ref name="KrepostPernik"/><ref name="museumpernik.com" /><ref name="KIAGVB"/> Druhý pokus prebehol po smrti cára [[Samuil]]a v roku [[1016]]. Pri tomto pokuse trvalo obliehanie pevnosti celkovo 88 dní, ale aj tento pokus bol neúspešný a Bazil II. sa po ťažkých stratách stiahol.<ref name="BalgarskitePlanini"/><ref name="KrepostPernik"/><ref name="museumpernik.com" /><ref name="KIAGVB"/> Obdobie správy Krakru Pernického skončilo v roku [[1018]], keď Krakra, potom čo sa územia okolo pevnosti dostali pod nadvládu [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], ustal so svojím odporom proti Bazilovi II. a dobrovoľne mu pevnosť odovzdal.<ref name="Pernicanin3">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 18}}</ref> === Dejiny po období vlády Krakru Pernického === Okolo roku [[1063]] postihlo územie okolo Perniku ničivé [[zemetrasenie]] v troch po sebe nasledujúcich otrasoch. Zničenie bolo veľmi rozsiahle a hradby pevnosti Pernik, ako aj jej budovy boli prestavané.<ref name="bulgarianhistory.org" /> [[Súbor:PernikFortress-Pernik-Bulgaria09.jpg|V centrálnej časti pevnosti|náhľad|vľavo]] Pevnosť existovala až do roku [[1189]], keď bola prevzatá [[Srbi|srbským]] [[knieža]]ťom [[Štefan Nemanja|Štefanom Nemanjom]],<ref name="KIAGVB"/><ref name="bulgarianhistory.org" /> ktorému sa už v roku [[1185]] podarilo dobyť územia od [[Niš]]a po Sredec (dnešná [[Sofia]]).<ref name="bulgarianhistory.org" /> Na jeho príkaz bola pevnosť zničená a opustená.<ref name="bulgarianhistory.org" /><ref name="KIAGVB"/> === Moderné dejiny === V roku [[1927]] bol areálu pevnosti Pernik pridelený štatút národnej starožitnosti.V roku [[1971]] obdržala pevnosť Pernik štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> V druhej polovici [[20. storočie|20. storočia]] prebehol na území pevnosti archeologický výskum, ktorý trval dvanásť rokov. Výskum prebehol pod vedením [[Národný archeologický inštitút s múzeom pri Bulharskej akadémii vied|Národného archeologického inštitútu s múzeom pri Bulharskej akadémii vied]] a vtedajšieho pernického okružného historického múzea na čele s Jordankou Čangovovou.<ref name="Pernicanin2"/> V roku [[2013]] zrealizovalo mesto Pernik projekt „Zlepšenie turistickej atrakcie{{--}}stredovekej pevnosti „Krakra Perniški“ v meste Pernik a súvisiacej infraštruktúry“ v rámci operačného programu „Regionálny rozvoj“ 2007{{--}}2013. V rámci tohto projektu bola pevnosť revitalizovaná.<ref name="museumpernik.com" /> Od tohto roku pevnosť slúži ako múzejný objekt pod administratívnou správou pernického [[Regionálne historické múzeum (Pernik)|regionálneho historického múzea]].<ref name="Pernicanin">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 222}}</ref> == Charakteristika == === Všeobecná charakteristika === Pevnosť je jednou z najväčších bulharských pevností svojho druhu. Hradby pevnosti obklopovali územie o rozlohe približne 50 akrov.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Ohradenie okolo pevnosti bolo postavené z dvoch kamenných múrov a viedlo pozdĺž prirodzených kontúr pahorku, na ktorom sa pevnosť Pernik nachádzala.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Jej tvar je tak nepravidelný vo forme mnohouholníka.<ref name="KIAGVB" /> V severovýchodnej časti pevnosti sa nachádza jej hlavná brána, za ktorou začína hlavná ulica mesta.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Vnútro pevnosti vypĺňali administratívne, hospodárske, obytné a sakrálne budovy.<ref name="bulgarianhistory.org" /> [[Súbor:PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|Pohľad na centrálnu časť pevnosti|náhľad|vľavo]] === Pevnostné steny === {{Hlavný článok|Pevnostné steny (pevnosť Pernik)}} Pevnostné steny obkolesovali celý areál pevnosti. Ich celková dĺžka dosahovala približne 790 metrov, z toho 536 metrov bolo odkrytých v rámci archeologických vykopávok.<ref name="KrepostPernik1">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 15}}</ref> === Brány === [[Severná brána (pevnosť Pernik)|Hlavná vstupná brána]] do pevnosti sa nachádzala v severnej časti areálu. Okrem nej sa v západnej stene pevnosti nachádzala menšia [[Poterna (pevnosť Pernik)|poterna]].<ref name="KrepostPernik2">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 21{{--}}22}}</ref> Po zemetrasení v druhej polovici 11. storočia bola v pevnosti vybudovaná ešte [[Západná bána (pevnosť Pernik)|západná brána]].<ref name="KrepostPernik4">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 31}}</ref> === Veže === Z obdobia prvej výstavby etapy pevnosti pochádzajú štyri pevnostné veže, označované ako [[Veža A (pevnosť Pernik)|veža A]], [[Veža B (pevnosť Pernik)|veža B]], [[Veža V (pevnosť Pernik)|veža V]] a [[Veža G (pevnosť Pernik)|veža G]].<ref name="KrepostPernik3">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 23}}</ref> Po zemetrasení v 11. storočí boli k severnej bráne pristavané dva bastióny.<ref name="KrepostPernik2"/> Ďalšie dva bastióny sa nachádzali pri západnej bráne. Tieto boli taktiež postavené v druhej polovici 11. storočia v rámci prestavby pevnosti po zemetrasení.<ref name="KrepostPernik4"/> === Sakrálna architektúra === V rámci vykopávok bolo v areáli pevnosti Pernik objavených celkovo deväť chrámov. Z toho sedem sa nachádzalo priamo v rámci opevneného areálu pevnosti a dve sa nachádzali mimo opevnenej časti komplexu. Dva chrámy, ktoré sa nachádzali mimo ohradeného areálu ako aj [[Chrám č. 1 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 1]], ktorý sa nachádzal priamo v pevnosti neboli postavené v rámci výstavby samotnej pevnosti, ale ide o ranokresťanské chrámy, ktoré boli postavené v ranobyzantskom období.<ref name="KrepostPernik13">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 64}}</ref> Chrámy postavené v období existencie stredovekej pevnosti Pernik tak boli [[Chrám č. 2 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 2]],<ref name="KrepostPernik4"/> [[Chrám č. 3 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 3]],<ref name="KrepostPernik18">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 83}}</ref> [[Chrám č. 4 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 4]],<ref name="KrepostPernik14">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 66}}</ref> [[Chrám č. 5 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 5]],<ref name="KrepostPernik15">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 67}}</ref> [[Chrám č. 6 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 6]],<ref name="KrepostPernik16">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 79}}</ref> a [[Chrám č. 7 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 7]].<ref name="KrepostPernik17">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 80}}</ref> === Sekulárna architektúra === Z prvej etapy výstavby sa nedochovali žiadne ruiny budov a archeologický výskum nezistil o civilnej architektúre z tejto etapy nič, keďže po zemetrasení boli zvyšky budov zničené a materiál bol využitý pri stavbe nových budov.<ref name="KrepostPernik6">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 34}}</ref> Z druhej etapy výstavby, ktorá prebiehala v 11. a 12. storočí bolo v rámci archeologických výskumov objavených celkovo 75 budov.<ref name="KrepostPernik8">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 36}}</ref> K najlepšie preskúmaným budovám v rámci areálu patria napríklad [[Budova č. 74 (pevnosť Pernik)|budova č. 74]],<ref name="KrepostPernik9">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 49}}</ref> [[Budova č. 44 (pevnosť Pernik)|budova č. 44]],<ref name="KrepostPernik10">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 52}}</ref> [[Budova č. 53 (pevnosť Pernik)|budova č. 53]], [[Budova č. 54 (pevnosť Pernik)|budova č. 54]],<ref name="KrepostPernik11">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 54}}</ref> [[Budova č. 9 (pevnosť Pernik)|budova č. 9]], alebo [[Budova č. 50 (pevnosť Pernik)|budova č. 50]].<ref name="KrepostPernik12">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 58}}</ref> V rámci pevnosti bolo taktiež objavených celkovo trinásť kamenných pecí. Najvýznamnejšie sú z nich [[Pec č. 1 (pevnosť Pernik)|pec č. 1]] a [[Pec č. 6 (pevnosť Pernik)|pec č. 6]].<ref name="KrepostPernik7">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 34{{--}}36}}</ref> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je pevnosť evidovaná ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre jej archeologickú hodnotu.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> PernikFortress-Pernik-Bulgaria11.jpg|pohľad z centrálnej časti pevnosti smerom na západ BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg|pohľad na [[Budova č. 44 (pevnosť Pernik)|budovu č. 44]] BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|pohľad na [[Budova č. 50 (pevnosť Pernik)|budovu č. 50]] BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|pohľad na [[Budova č. 54 (pevnosť Pernik)|budovu č. 54]] BuildingNo9-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg|pohľad na [[Budova č. 9 (pevnosť Pernik)|budovu č. 9]] ChurchNo1-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|pohľad na [[Chrám č. 1 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 1]] ChurchNo2-PernikFortress-Pernik-Bulgaria20.jpg|pohľad na [[Chrám č. 2 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 2]] ChurchNo4-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|pohľad na [[Chrám č. 4 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 4]] ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|pohľad na [[Chrám č. 5 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 5]] ChurchNo6-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|pohľad na [[Chrám č. 6 (pevnosť Pernik)|Chrám č. 6]] NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria04.jpg|pohľad na [[Severná brána (pevnosť Pernik)|severnú bránu pevnosti]] Postern-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|pohľad na [[Poterna (pevnosť Pernik)|poternu]] </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Krakra Fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Pevnosti v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra v 9. storočí]] [[Kategória:Golo bărdo]] 544nclhqddy401oevwu3pwzqrycwmy3 1 750867 8226268 2026-05-30T14:43:04Z Gitanes232 142243 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8226268 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8226269 8226268 2026-05-30T14:43:42Z Gitanes232 142243 upresnenie 8226269 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Bulharsko }} rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u 0 750868 8226276 2026-05-30T15:06:03Z Gitanes232 142243 rozlišovačka 8226276 wikitext text/x-wiki '''Krakra''' môže byť: * bulharský bojara a vojvoda, pozri [[Krakra Pernický]] * pahorok, pozri [[Krakra (pahorok)]] * iný názov pre pevnosť Pernik, pozri [[Pernik (pevnosť)]] {{rozlišovacia stránka}} pp3xnx73hboj73w7ytsmg6a4s69051h 8226392 8226276 2026-05-30T19:59:03Z Gitanes232 142243 fix 8226392 wikitext text/x-wiki '''Krakra''' môže byť: * bulharský bojar a vojvoda, pozri [[Krakra Pernický]] * pahorok, pozri [[Krakra (pahorok)]] * iný názov pre pevnosť Pernik, pozri [[Pernik (pevnosť)]] {{rozlišovacia stránka}} fcij2ehzjfry3x6z0o1r1bucbkrnspa 14 750869 8226298 2026-05-30T15:27:35Z Jetam2 30982 nová 8226298 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Vysoké školy v USA podľa štátu|Virgínia]] [[Kategória:Školy vo Virgínii]] bfewc4vudtk46bj8jb7cw0f9ljapype 14 750870 8226299 2026-05-30T15:30:00Z Jetam2 30982 nová 8226299 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Školy v USA podľa štátu|Virgínia]] [[Kategória:Virgínia]] fufh6gzm7b5huvmgma0e5hc8dkybk4w 0 750871 8226307 2026-05-30T15:44:06Z Lukas565 251676 návrh jednoduchej stránky pre zosnulého kardinála Svätej rímskej cirkvi 8226307 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Silvano Piovanelli | aktuálny titul = [[Emeritný]] [[Florencia|florentský]] [[arcibiskup]] | portrét = Antonio Innocenti (cropped).jpg | popis portrétu = kardinál Silvano Piovanelli | erb = Coat of arms of Silvano Piovanelli.svg | heslo = In Verbo Tuo | heslo po slovensky = Na tvoje slovo | typ dodatok = | podpis = Silvano Piovanelli firma.svg | štát pôsobenia = {{minivlajka|Taliansko|w}} | 1. funkcia = [[Florencia|Florentský]] [[arcibiskup]] | 1. funkcia - obdobie = [[18. marca]] [[1983]]{{--}}[[21. marca]] [[2001]] | 1. funkcia - predchodca = [[Giovanni Benelli]] | 1. funkcia - nástupca = [[Ennio Antonelli]] | 2. funkcia = kardinál - kňaz Santa Maria delle Grazie a Via Trionfale | 2. funkcia - obdobie = [[25. mája]] [[1985]]{{--}}[[9. júla]] [[2016]] | 2. funkcia - predchodca = Vytvorenie titulárneho kostola | 2. funkcia - nástupca = [[Joseph William Tobin]] | funkcie = * [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Florencia]]<br>[[28. mája]] [[1982]]{{--}}[[18. marca]] [[1983]] * [[titulárny biskup]] Tubunae in Mauretania<br>[[28. mája]] [[1982]]{{--}}[[18. marca]] [[1983]] | tituly = | rodné meno = | meno v inom jazyku = | kód jazyka = | dátum narodenia = {{dn|1924|02|21}} | miesto narodenia = [[Borgo San Lorenzo]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]] | dátum úmrtia = {{duv|2016|07|09|1924|02|21}} | miesto úmrtia = [[Florencia]], [[Taliansko]] | dátum pohrebu = {{duv|2016|07|12|1924|02|21}} | miesto pohrebu = Katedrála Santa Maria del Fiore | alma mater = Florentská univerzita | cirkev = rkc | kňazské svätenie dátum = {{duv|1947|07|13|1924|02|21|k=0}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = [[Elia Dalla Costa]] | kňazský svätiteľ funkcia = [[kardinál]] | ordinácia dátum = {{duv|1947|07|13|1924|02|21|k=0}} | ordinácia miesto = | inkardinácia = | menovanie dátum = {{duv|1982|05|28|1924|02|21|k=0}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie dátum = {{duv|1982|06|24|1924|02|21|k=0}} | biskupské svätenie miesto = Katedrála Santa Maria del Fiore | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Giovanni Benelli]] | biskupský svätiteľ funkcia = florentský [[arcibiskup]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Antonio Bagnoli]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Giovanni Bianchi]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupská inštalácia dátum = {{duv|1982|06|24|1924|02|21|k=0}} | biskupská inštalácia miesto = Katedrála Santa Maria del Fiore | inštalujúci biskup = [[Giovanni Benelli]] | inštalujúci biskup funkcia = florentský [[arcibiskup]] | kardinál dátum = {{duv|1985|05|25|1924|02|21|k=0}} | kardinál menujúci = Ján Pavol II. | kardinálsky stupeň = kardinál - kňaz | titulárny kostol = Santa Maria delle Grazie a Via Trionfale | poradie pápež = | pontifikát dátum = | intronizácia dátum = | portál1 = | portál2 = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Silvano [[kardinál]] Piovanelli'''<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Silvano Cardinal Piovanelli †| url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bpiova.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> (* [[21. február]] [[1924]], [[Borgo San Lorenzo]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]]{{--}}† [[9. júla]] [[2016]], [[Florencia]], [[Taliansko]]) bol taliansky [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], [[biskup]], ktorý v rokoch [[1983]] až [[2001]] pôsobil ako [[arcibiskup]] [[Florencia|Florencie]]. V roku [[1985]] ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval za [[kardinál]]a.<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PIOVANELLI Card. Silvano| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_piovanelli_s.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Životopis == Narodil sa [[21. februára]] [[1924]] v [[Borgo San Lorenzo]] v [[Provincia|provincii]] [[Florencia]]. Študoval v rokoch [[1935]] až [[1947]] v [[Seminár (katolíci)|seminári]] vo Florencii a [[13. júla]] [[1947]] ho [[kardinál]] [[Elia Dalla Costa]] vysvätil za [[kňaz]]a. Potom pôsobil ako [[kaplán]] v priemyselnom meste Rifredi až do [[október|októbra]] [[1948]], kedy sa stal prorektorom menšieho [[Seminár (katolíci)|seminára]] vo [[Florencia|Florencii]]. Svoju pastoračnú službu obnovil v roku [[1961]] ako [[farár]] v Castelfiorentine a [[26. októbra]] [[1966]] bol povýšený do hodnosti [[Čestný prelát Jeho Svätosti|kaplána Jeho Svätosti]]. V rokoch [[1979]] až [[1982]] bol [[generálny vikár|generálnym vikárom]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Florencia]]. == Biskup == Dňa [[28. mája]] [[1982]] ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval za [[pomocný biskup|pomocného biskupa]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Florencia]] a [[titulárny biskup|titulárneho biskupa]] Tubunae in Mauretania. [[Biskup]]skú vysviacku prijal [[24. júna]].<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PIOVANELLI Card. Silvano| url = https://www.vatican.va/news_services/press/documentazione/documents/cardinali_biografie/cardinali_bio_piovanelli_s_en.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Hlavným svätiteľom bol florentský [[arcibiskup]] [[Giovanni Benelli]] vo florentskej katedrále Santa Maria del Fiore, spolusvätiteľmi boli [[biskup]]i [[Antonio Bagnoli]] a [[Giovanni Bianchi]]. Za svoje [[biskup]]skej [[motto]] si zvolil: „''In Verbo Tuo''“.<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Piovanelli Silvano| url = http://www.araldicavaticana.com/Hpiovanelli__silvano.htm | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Po nečakanej [[smrť|smrti]] [[kardinál]]a [[Giovanni Benelli|Benelliho]] v [[október|októbri]] [[1982]] bol [[18. marca]] [[1983]] vymenovaný za [[arcibiskup]]a [[Florencia|Florencie]]. == Kardinál == [[Ján Pavol II.]] vymenoval [[25. mája]] [[1985]] 28 [[kardinál]]ov na slávnosti, ktorá sa prvýkrát konala vonku na [[Námestie svätého Petra|Námestí svätého Petra]].<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 21. PIOVANELLI, Silvano| url = https://cardinals.fiu.edu/bios1985.htm#Piovanelli | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Bol vymenovaný za kardinála – kňaza s titulárnym kostolom '''Santa Maria delle Grazie a Via Trionfale'''.<ref name="a" /> V roku [[1990]] sa stal viceprezidentom Talianskej [[biskupská konferencia|biskupskej konferencie]], ktorú zastával do roku [[1995]]. V rokoch [[1985]] až [[2001]] pôsobil aj ako prezident Regionálnej [[biskupská konferencia|biskupskej konferencie]] [[Toskánsko|Toskánska]]. [[21. marca]] [[2001]] viedol Florentskú [[arcidiecéza|arcidiecézu]] až do svojho odchodu do dôchodku.<ref name="f">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 21.03.2001| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2001/03/21/0165/00448.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> [[21. februára]] [[2004]] stratil právo zúčastniť sa [[konkláve|pápežského konkláve]] v roku [[2005]], na ktorom bol zvolený [[pápež]] [[Benedikt XVI.]]<ref name="g">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2005| url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2005.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> aj [[Konkláve 2013|pápežského konkláve v roku 2013]] na ktorom bol zvolený [[pápež]] [[František (pápež)|František]]<ref name="h">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2013| url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2013.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> po dosiahnutí 80 rokov. == Smrť == Zomrel v spánku ráno [[9. júla]] [[2016]] vo veku 92 rokov po trojmesačnej hospitalizácii v domove dôchodcov pre [[kňaz]]ov vo [[Florencia|Florencii]]. Niekoľko dní pred smrťou mu telefonoval [[pápež]] [[František (pápež)|František]] počas [[pápež]]ovej návštevy mesta.<ref name="i">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Firenze, è morto il cardinale Silvano Piovanelli. Il cordoglio del Papa| url = https://firenze.repubblica.it/cronaca/2016/07/09/news/firenze_e_morto_il_cardinale_silvano_piovanelli-143730274/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Jeho pohrebnú omšu slávil neskoro popoludní [[12. júla]] [[2016]] [[kardinál]] [[Giuseppe Betori]] a jeho pozostatky boli pochované v katedrále Santa Maria del Fiore. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Silvano Piovanelli|1331577952}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Piovanelli, Silvano}} [[Kategória:Talianski kardináli]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Členovia Európskej akadémie vied a umení]] 3xlflu7o91pz01t7pdb9rr217c7m5xq 8226309 8226307 2026-05-30T15:53:13Z Jetam2 30982 wl a kat 8226309 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Silvano Piovanelli | aktuálny titul = [[Emeritný]] [[Florencia|florentský]] [[arcibiskup]] | portrét = Antonio Innocenti (cropped).jpg | popis portrétu = kardinál Silvano Piovanelli | erb = Coat of arms of Silvano Piovanelli.svg | heslo = In Verbo Tuo | heslo po slovensky = Na tvoje slovo | typ dodatok = | podpis = Silvano Piovanelli firma.svg | štát pôsobenia = {{minivlajka|Taliansko|w}} | 1. funkcia = [[Florencia|Florentský]] [[arcibiskup]] | 1. funkcia - obdobie = [[18. marca]] [[1983]]{{--}}[[21. marca]] [[2001]] | 1. funkcia - predchodca = [[Giovanni Benelli]] | 1. funkcia - nástupca = [[Ennio Antonelli]] | 2. funkcia = kardinál - kňaz Santa Maria delle Grazie a Via Trionfale | 2. funkcia - obdobie = [[25. mája]] [[1985]]{{--}}[[9. júla]] [[2016]] | 2. funkcia - predchodca = Vytvorenie titulárneho kostola | 2. funkcia - nástupca = [[Joseph William Tobin]] | funkcie = * [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Florencia]]<br>[[28. mája]] [[1982]]{{--}}[[18. marca]] [[1983]] * [[titulárny biskup]] Tubunae in Mauretania<br>[[28. mája]] [[1982]]{{--}}[[18. marca]] [[1983]] | tituly = | rodné meno = | meno v inom jazyku = | kód jazyka = | dátum narodenia = {{dn|1924|02|21}} | miesto narodenia = [[Borgo San Lorenzo]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]] | dátum úmrtia = {{duv|2016|07|09|1924|02|21}} | miesto úmrtia = [[Florencia]], [[Taliansko]] | dátum pohrebu = {{duv|2016|07|12|1924|02|21}} | miesto pohrebu = Katedrála Santa Maria del Fiore | alma mater = Florentská univerzita | cirkev = rkc | kňazské svätenie dátum = {{duv|1947|07|13|1924|02|21|k=0}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = [[Elia Dalla Costa]] | kňazský svätiteľ funkcia = [[kardinál]] | ordinácia dátum = {{duv|1947|07|13|1924|02|21|k=0}} | ordinácia miesto = | inkardinácia = | menovanie dátum = {{duv|1982|05|28|1924|02|21|k=0}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie dátum = {{duv|1982|06|24|1924|02|21|k=0}} | biskupské svätenie miesto = Katedrála Santa Maria del Fiore | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Giovanni Benelli]] | biskupský svätiteľ funkcia = florentský [[arcibiskup]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Antonio Bagnoli]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Giovanni Bianchi]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupská inštalácia dátum = {{duv|1982|06|24|1924|02|21|k=0}} | biskupská inštalácia miesto = Katedrála Santa Maria del Fiore | inštalujúci biskup = [[Giovanni Benelli]] | inštalujúci biskup funkcia = florentský [[arcibiskup]] | kardinál dátum = {{duv|1985|05|25|1924|02|21|k=0}} | kardinál menujúci = Ján Pavol II. | kardinálsky stupeň = kardinál - kňaz | titulárny kostol = Santa Maria delle Grazie a Via Trionfale | poradie pápež = | pontifikát dátum = | intronizácia dátum = | portál1 = | portál2 = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Silvano [[kardinál]] Piovanelli'''<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Silvano Cardinal Piovanelli †| url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bpiova.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> (* [[21. február]] [[1924]], [[Borgo San Lorenzo]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]]{{--}}† [[9. júla]] [[2016]], [[Florencia]], [[Taliansko]]) bol taliansky [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], [[biskup]], ktorý v rokoch [[1983]] až [[2001]] pôsobil ako [[arcibiskup]] [[Florencia|Florencie]]. V roku [[1985]] ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval za [[kardinál]]a.<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PIOVANELLI Card. Silvano| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_piovanelli_s.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Životopis == Narodil sa [[21. februára]] [[1924]] v [[Borgo San Lorenzo]] v [[Florencia (provincia)|provincii Florencia]]. Študoval v rokoch [[1935]] až [[1947]] v [[Seminár (katolíci)|seminári]] vo Florencii a [[13. júla]] [[1947]] ho [[kardinál]] [[Elia Dalla Costa]] vysvätil za [[kňaz]]a. Potom pôsobil ako [[kaplán]] v priemyselnom meste Rifredi až do októbra 1948, kedy sa stal prorektorom menšieho seminára vo Florencii. Svoju pastoračnú službu obnovil v roku 1961 ako [[farár]] v Castelfiorentine a 26. októbra 1966 bol povýšený do hodnosti [[Čestný prelát Jeho Svätosti|kaplána Jeho Svätosti]]. V rokoch 1979 až 1982 bol [[generálny vikár|generálnym vikárom]] [[Florentská arcidiecéza|Florentskej arcidiecézy]]. == Biskup == Dňa 28. mája 1982 ho pápež [[Ján Pavol II.]] vymenoval za [[pomocný biskup|pomocného biskupa]] Florentskej arcidiecézy a [[titulárny biskup|titulárneho biskupa]] Tubunae in Mauretania. [[Biskup]]skú vysviacku prijal [[24. júna]].<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PIOVANELLI Card. Silvano| url = https://www.vatican.va/news_services/press/documentazione/documents/cardinali_biografie/cardinali_bio_piovanelli_s_en.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Hlavným svätiteľom bol florentský [[arcibiskup]] [[Giovanni Benelli]] vo florentskej katedrále Santa Maria del Fiore, spolusvätiteľmi boli [[biskup]]i [[Antonio Bagnoli]] a [[Giovanni Bianchi]]. Za svoje [[biskup]]skej [[motto]] si zvolil: „''In Verbo Tuo''“.<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Piovanelli Silvano| url = http://www.araldicavaticana.com/Hpiovanelli__silvano.htm | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Po nečakanej [[smrť|smrti]] [[kardinál]]a [[Giovanni Benelli|Benelliho]] v [[október|októbri]] [[1982]] bol [[18. marca]] [[1983]] vymenovaný za [[arcibiskup]]a [[Florencia|Florencie]]. == Kardinál == [[Ján Pavol II.]] vymenoval [[25. mája]] [[1985]] 28 [[kardinál]]ov na slávnosti, ktorá sa prvýkrát konala vonku na [[Námestie svätého Petra|Námestí svätého Petra]].<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 21. PIOVANELLI, Silvano| url = https://cardinals.fiu.edu/bios1985.htm#Piovanelli | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Bol vymenovaný za kardinála – kňaza s titulárnym kostolom '''Santa Maria delle Grazie a Via Trionfale'''.<ref name="a" /> V roku [[1990]] sa stal viceprezidentom Talianskej [[biskupská konferencia|biskupskej konferencie]], ktorú zastával do roku [[1995]]. V rokoch [[1985]] až [[2001]] pôsobil aj ako prezident Regionálnej [[biskupská konferencia|biskupskej konferencie]] [[Toskánsko|Toskánska]]. [[21. marca]] [[2001]] viedol Florentskú [[arcidiecéza|arcidiecézu]] až do svojho odchodu do dôchodku.<ref name="f">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 21.03.2001| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2001/03/21/0165/00448.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> [[21. februára]] [[2004]] stratil právo zúčastniť sa [[konkláve|pápežského konkláve]] v roku [[2005]], na ktorom bol zvolený [[pápež]] [[Benedikt XVI.]]<ref name="g">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2005| url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2005.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> aj [[Konkláve 2013|pápežského konkláve v roku 2013]] na ktorom bol zvolený [[pápež]] [[František (pápež)|František]]<ref name="h">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2013| url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2013.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> po dosiahnutí 80 rokov. == Smrť == Zomrel v spánku ráno [[9. júla]] [[2016]] vo veku 92 rokov po trojmesačnej hospitalizácii v domove dôchodcov pre [[kňaz]]ov vo [[Florencia|Florencii]]. Niekoľko dní pred smrťou mu telefonoval [[pápež]] [[František (pápež)|František]] počas [[pápež]]ovej návštevy mesta.<ref name="i">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Firenze, è morto il cardinale Silvano Piovanelli. Il cordoglio del Papa| url = https://firenze.repubblica.it/cronaca/2016/07/09/news/firenze_e_morto_il_cardinale_silvano_piovanelli-143730274/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Jeho pohrebnú omšu slávil neskoro popoludní [[12. júla]] [[2016]] [[kardinál]] [[Giuseppe Betori]] a jeho pozostatky boli pochované v katedrále Santa Maria del Fiore. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Silvano Piovanelli|1331577952}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Piovanelli, Silvano}} [[Kategória:Talianski kardináli]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Arcibiskupi Florentskej arcidiecézy]] [[Kategória:Členovia Európskej akadémie vied a umení]] r3hyyw8le17u7s9s098qjhg0k4r59ye 8226332 8226309 2026-05-30T17:01:27Z Jetam2 30982 de link 8226332 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Silvano Piovanelli | aktuálny titul = [[Emeritný]] [[Florencia|florentský]] [[arcibiskup]] | portrét = Antonio Innocenti (cropped).jpg | popis portrétu = kardinál Silvano Piovanelli | erb = Coat of arms of Silvano Piovanelli.svg | heslo = In Verbo Tuo | heslo po slovensky = Na tvoje slovo | typ dodatok = | podpis = Silvano Piovanelli firma.svg | štát pôsobenia = {{minivlajka|Taliansko|w}} | 1. funkcia = [[Florencia|Florentský]] [[arcibiskup]] | 1. funkcia - obdobie = [[18. marca]] [[1983]]{{--}}[[21. marca]] [[2001]] | 1. funkcia - predchodca = [[Giovanni Benelli]] | 1. funkcia - nástupca = [[Ennio Antonelli]] | 2. funkcia = kardinál - kňaz Santa Maria delle Grazie a Via Trionfale | 2. funkcia - obdobie = [[25. mája]] [[1985]]{{--}}[[9. júla]] [[2016]] | 2. funkcia - predchodca = Vytvorenie titulárneho kostola | 2. funkcia - nástupca = [[Joseph William Tobin]] | funkcie = * [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Florencia]]<br>[[28. mája]] [[1982]]{{--}}[[18. marca]] [[1983]] * [[titulárny biskup]] Tubunae in Mauretania<br>[[28. mája]] [[1982]]{{--}}[[18. marca]] [[1983]] | tituly = | rodné meno = | meno v inom jazyku = | kód jazyka = | dátum narodenia = {{dn|1924|02|21}} | miesto narodenia = [[Borgo San Lorenzo]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]] | dátum úmrtia = {{duv|2016|07|09|1924|02|21}} | miesto úmrtia = [[Florencia]], [[Taliansko]] | dátum pohrebu = {{duv|2016|07|12|1924|02|21}} | miesto pohrebu = Katedrála Santa Maria del Fiore | alma mater = Florentská univerzita | cirkev = rkc | kňazské svätenie dátum = {{duv|1947|07|13|1924|02|21|k=0}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = [[Elia Dalla Costa]] | kňazský svätiteľ funkcia = [[kardinál]] | ordinácia dátum = {{duv|1947|07|13|1924|02|21|k=0}} | ordinácia miesto = | inkardinácia = | menovanie dátum = {{duv|1982|05|28|1924|02|21|k=0}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie dátum = {{duv|1982|06|24|1924|02|21|k=0}} | biskupské svätenie miesto = Katedrála Santa Maria del Fiore | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Giovanni Benelli]] | biskupský svätiteľ funkcia = florentský [[arcibiskup]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Antonio Bagnoli]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Giovanni Bianchi]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupská inštalácia dátum = {{duv|1982|06|24|1924|02|21|k=0}} | biskupská inštalácia miesto = Katedrála Santa Maria del Fiore | inštalujúci biskup = [[Giovanni Benelli]] | inštalujúci biskup funkcia = florentský [[arcibiskup]] | kardinál dátum = {{duv|1985|05|25|1924|02|21|k=0}} | kardinál menujúci = Ján Pavol II. | kardinálsky stupeň = kardinál - kňaz | titulárny kostol = Santa Maria delle Grazie a Via Trionfale | poradie pápež = | pontifikát dátum = | intronizácia dátum = | portál1 = | portál2 = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Silvano [[kardinál]] Piovanelli'''<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Silvano Cardinal Piovanelli †| url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bpiova.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> (* [[21. február]] [[1924]], [[Borgo San Lorenzo]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]]{{--}}† [[9. júla]] [[2016]], [[Florencia]], [[Taliansko]]) bol taliansky [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], [[biskup]], ktorý v rokoch [[1983]] až [[2001]] pôsobil ako [[arcibiskup]] [[Florencia|Florencie]]. V roku [[1985]] ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval za [[kardinál]]a.<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PIOVANELLI Card. Silvano| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_piovanelli_s.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Životopis == Narodil sa [[21. februára]] [[1924]] v [[Borgo San Lorenzo]] v [[Florencia (provincia)|provincii Florencia]]. Študoval v rokoch [[1935]] až [[1947]] v [[Seminár (katolíci)|seminári]] vo Florencii a [[13. júla]] [[1947]] ho [[kardinál]] [[Elia Dalla Costa]] vysvätil za [[kňaz]]a. Potom pôsobil ako [[kaplán]] v priemyselnom meste Rifredi až do októbra 1948, kedy sa stal prorektorom menšieho seminára vo Florencii. Svoju pastoračnú službu obnovil v roku 1961 ako [[farár]] v Castelfiorentine a 26. októbra 1966 bol povýšený do hodnosti [[Čestný prelát Jeho Svätosti|kaplána Jeho Svätosti]]. V rokoch 1979 až 1982 bol [[generálny vikár|generálnym vikárom]] [[Florentská arcidiecéza|Florentskej arcidiecézy]]. == Biskup == Dňa 28. mája 1982 ho pápež [[Ján Pavol II.]] vymenoval za [[pomocný biskup|pomocného biskupa]] Florentskej arcidiecézy a [[titulárny biskup|titulárneho biskupa]] Tubunae in Mauretania. [[Biskup]]skú vysviacku prijal [[24. júna]].<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PIOVANELLI Card. Silvano| url = https://www.vatican.va/news_services/press/documentazione/documents/cardinali_biografie/cardinali_bio_piovanelli_s_en.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Hlavným svätiteľom bol florentský [[arcibiskup]] [[Giovanni Benelli]] vo florentskej katedrále Santa Maria del Fiore, spolusvätiteľmi boli [[biskup]]i [[Antonio Bagnoli]] a [[Giovanni Bianchi]]. Za svoje [[biskup]]skej [[motto]] si zvolil: „''In Verbo Tuo''“.<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Piovanelli Silvano| url = http://www.araldicavaticana.com/Hpiovanelli__silvano.htm | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Po nečakanej [[smrť|smrti]] [[kardinál]]a [[Giovanni Benelli|Benelliho]] v [[október|októbri]] [[1982]] bol [[18. marca]] [[1983]] vymenovaný za [[arcibiskup]]a [[Florencia|Florencie]]. == Kardinál == [[Ján Pavol II.]] vymenoval [[25. mája]] [[1985]] 28 [[kardinál]]ov na slávnosti, ktorá sa prvýkrát konala vonku na [[Námestie svätého Petra|Námestí svätého Petra]].<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 21. PIOVANELLI, Silvano| url = https://cardinals.fiu.edu/bios1985.htm#Piovanelli | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Bol vymenovaný za kardinála – kňaza s titulárnym kostolom '''Santa Maria delle Grazie a Via Trionfale'''.<ref name="a" /> V roku [[1990]] sa stal viceprezidentom Talianskej [[biskupská konferencia|biskupskej konferencie]], ktorú zastával do roku 1995. V rokoch 1985 až 2001 pôsobil aj ako prezident Regionálnej [[biskupská konferencia|biskupskej konferencie]] [[Toskánsko|Toskánska]]. [[21. marca]] [[2001]] viedol Florentskú arcidiecézu až do svojho odchodu do dôchodku.<ref name="f">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 21.03.2001| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2001/03/21/0165/00448.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> 21. februára 2004 stratil právo zúčastniť sa [[Konkláve 2025|pápežského konkláve v roku [[2005]], na ktorom bol zvolený pápež [[Benedikt XVI.]]<ref name="g">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2005| url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2005.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> aj [[Konkláve 2013|pápežského konkláve v roku 2013]] na ktorom bol zvolený pápež [[František (pápež)|František]]<ref name="h">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2013| url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2013.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> po dosiahnutí 80 rokov. == Smrť == Zomrel v spánku ráno 9. júla 2016 vo veku 92 rokov po trojmesačnej hospitalizácii v domove dôchodcov pre kňazov vo [[Florencia|Florencii]]. Niekoľko dní pred smrťou mu telefonoval pápež František počas pápežovej návštevy mesta.<ref name="i">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Firenze, è morto il cardinale Silvano Piovanelli. Il cordoglio del Papa| url = https://firenze.repubblica.it/cronaca/2016/07/09/news/firenze_e_morto_il_cardinale_silvano_piovanelli-143730274/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Jeho pohrebnú omšu slávil neskoro popoludní [[12. júla]] [[2016]] kardinál [[Giuseppe Betori]] a jeho pozostatky boli pochované v katedrále Santa Maria del Fiore. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Silvano Piovanelli|1331577952}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Piovanelli, Silvano}} [[Kategória:Talianski kardináli]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Arcibiskupi Florentskej arcidiecézy]] [[Kategória:Členovia Európskej akadémie vied a umení]] i212g5igs05sgshabiaarf9kqjnsroj 8226333 8226332 2026-05-30T17:01:55Z Jetam2 30982 /* Kardinál */ wl 8226333 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Silvano Piovanelli | aktuálny titul = [[Emeritný]] [[Florencia|florentský]] [[arcibiskup]] | portrét = Antonio Innocenti (cropped).jpg | popis portrétu = kardinál Silvano Piovanelli | erb = Coat of arms of Silvano Piovanelli.svg | heslo = In Verbo Tuo | heslo po slovensky = Na tvoje slovo | typ dodatok = | podpis = Silvano Piovanelli firma.svg | štát pôsobenia = {{minivlajka|Taliansko|w}} | 1. funkcia = [[Florencia|Florentský]] [[arcibiskup]] | 1. funkcia - obdobie = [[18. marca]] [[1983]]{{--}}[[21. marca]] [[2001]] | 1. funkcia - predchodca = [[Giovanni Benelli]] | 1. funkcia - nástupca = [[Ennio Antonelli]] | 2. funkcia = kardinál - kňaz Santa Maria delle Grazie a Via Trionfale | 2. funkcia - obdobie = [[25. mája]] [[1985]]{{--}}[[9. júla]] [[2016]] | 2. funkcia - predchodca = Vytvorenie titulárneho kostola | 2. funkcia - nástupca = [[Joseph William Tobin]] | funkcie = * [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Florencia]]<br>[[28. mája]] [[1982]]{{--}}[[18. marca]] [[1983]] * [[titulárny biskup]] Tubunae in Mauretania<br>[[28. mája]] [[1982]]{{--}}[[18. marca]] [[1983]] | tituly = | rodné meno = | meno v inom jazyku = | kód jazyka = | dátum narodenia = {{dn|1924|02|21}} | miesto narodenia = [[Borgo San Lorenzo]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]] | dátum úmrtia = {{duv|2016|07|09|1924|02|21}} | miesto úmrtia = [[Florencia]], [[Taliansko]] | dátum pohrebu = {{duv|2016|07|12|1924|02|21}} | miesto pohrebu = Katedrála Santa Maria del Fiore | alma mater = Florentská univerzita | cirkev = rkc | kňazské svätenie dátum = {{duv|1947|07|13|1924|02|21|k=0}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = [[Elia Dalla Costa]] | kňazský svätiteľ funkcia = [[kardinál]] | ordinácia dátum = {{duv|1947|07|13|1924|02|21|k=0}} | ordinácia miesto = | inkardinácia = | menovanie dátum = {{duv|1982|05|28|1924|02|21|k=0}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie dátum = {{duv|1982|06|24|1924|02|21|k=0}} | biskupské svätenie miesto = Katedrála Santa Maria del Fiore | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Giovanni Benelli]] | biskupský svätiteľ funkcia = florentský [[arcibiskup]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Antonio Bagnoli]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Giovanni Bianchi]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupská inštalácia dátum = {{duv|1982|06|24|1924|02|21|k=0}} | biskupská inštalácia miesto = Katedrála Santa Maria del Fiore | inštalujúci biskup = [[Giovanni Benelli]] | inštalujúci biskup funkcia = florentský [[arcibiskup]] | kardinál dátum = {{duv|1985|05|25|1924|02|21|k=0}} | kardinál menujúci = Ján Pavol II. | kardinálsky stupeň = kardinál - kňaz | titulárny kostol = Santa Maria delle Grazie a Via Trionfale | poradie pápež = | pontifikát dátum = | intronizácia dátum = | portál1 = | portál2 = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Silvano [[kardinál]] Piovanelli'''<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Silvano Cardinal Piovanelli †| url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bpiova.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> (* [[21. február]] [[1924]], [[Borgo San Lorenzo]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]]{{--}}† [[9. júla]] [[2016]], [[Florencia]], [[Taliansko]]) bol taliansky [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], [[biskup]], ktorý v rokoch [[1983]] až [[2001]] pôsobil ako [[arcibiskup]] [[Florencia|Florencie]]. V roku [[1985]] ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval za [[kardinál]]a.<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PIOVANELLI Card. Silvano| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_piovanelli_s.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Životopis == Narodil sa [[21. februára]] [[1924]] v [[Borgo San Lorenzo]] v [[Florencia (provincia)|provincii Florencia]]. Študoval v rokoch [[1935]] až [[1947]] v [[Seminár (katolíci)|seminári]] vo Florencii a [[13. júla]] [[1947]] ho [[kardinál]] [[Elia Dalla Costa]] vysvätil za [[kňaz]]a. Potom pôsobil ako [[kaplán]] v priemyselnom meste Rifredi až do októbra 1948, kedy sa stal prorektorom menšieho seminára vo Florencii. Svoju pastoračnú službu obnovil v roku 1961 ako [[farár]] v Castelfiorentine a 26. októbra 1966 bol povýšený do hodnosti [[Čestný prelát Jeho Svätosti|kaplána Jeho Svätosti]]. V rokoch 1979 až 1982 bol [[generálny vikár|generálnym vikárom]] [[Florentská arcidiecéza|Florentskej arcidiecézy]]. == Biskup == Dňa 28. mája 1982 ho pápež [[Ján Pavol II.]] vymenoval za [[pomocný biskup|pomocného biskupa]] Florentskej arcidiecézy a [[titulárny biskup|titulárneho biskupa]] Tubunae in Mauretania. [[Biskup]]skú vysviacku prijal [[24. júna]].<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PIOVANELLI Card. Silvano| url = https://www.vatican.va/news_services/press/documentazione/documents/cardinali_biografie/cardinali_bio_piovanelli_s_en.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Hlavným svätiteľom bol florentský [[arcibiskup]] [[Giovanni Benelli]] vo florentskej katedrále Santa Maria del Fiore, spolusvätiteľmi boli [[biskup]]i [[Antonio Bagnoli]] a [[Giovanni Bianchi]]. Za svoje [[biskup]]skej [[motto]] si zvolil: „''In Verbo Tuo''“.<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Piovanelli Silvano| url = http://www.araldicavaticana.com/Hpiovanelli__silvano.htm | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Po nečakanej [[smrť|smrti]] [[kardinál]]a [[Giovanni Benelli|Benelliho]] v [[október|októbri]] [[1982]] bol [[18. marca]] [[1983]] vymenovaný za [[arcibiskup]]a [[Florencia|Florencie]]. == Kardinál == [[Ján Pavol II.]] vymenoval [[25. mája]] [[1985]] 28 [[kardinál]]ov na slávnosti, ktorá sa prvýkrát konala vonku na [[Námestie svätého Petra|Námestí svätého Petra]].<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 21. PIOVANELLI, Silvano| url = https://cardinals.fiu.edu/bios1985.htm#Piovanelli | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Bol vymenovaný za kardinála – kňaza s titulárnym kostolom '''Santa Maria delle Grazie a Via Trionfale'''.<ref name="a" /> V roku [[1990]] sa stal viceprezidentom Talianskej [[biskupská konferencia|biskupskej konferencie]], ktorú zastával do roku 1995. V rokoch 1985 až 2001 pôsobil aj ako prezident Regionálnej [[biskupská konferencia|biskupskej konferencie]] [[Toskánsko|Toskánska]]. [[21. marca]] [[2001]] viedol Florentskú arcidiecézu až do svojho odchodu do dôchodku.<ref name="f">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 21.03.2001| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2001/03/21/0165/00448.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> 21. februára 2004 stratil právo zúčastniť sa [[Konkláve 2005|pápežského konkláve v roku 2005]], na ktorom bol zvolený pápež [[Benedikt XVI.]]<ref name="g">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2005| url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2005.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> aj [[Konkláve 2013|pápežského konkláve v roku 2013]] na ktorom bol zvolený pápež [[František (pápež)|František]]<ref name="h">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2013| url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2013.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> po dosiahnutí 80 rokov. == Smrť == Zomrel v spánku ráno 9. júla 2016 vo veku 92 rokov po trojmesačnej hospitalizácii v domove dôchodcov pre kňazov vo [[Florencia|Florencii]]. Niekoľko dní pred smrťou mu telefonoval pápež František počas pápežovej návštevy mesta.<ref name="i">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Firenze, è morto il cardinale Silvano Piovanelli. Il cordoglio del Papa| url = https://firenze.repubblica.it/cronaca/2016/07/09/news/firenze_e_morto_il_cardinale_silvano_piovanelli-143730274/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Jeho pohrebnú omšu slávil neskoro popoludní [[12. júla]] [[2016]] kardinál [[Giuseppe Betori]] a jeho pozostatky boli pochované v katedrále Santa Maria del Fiore. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Silvano Piovanelli|1331577952}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Piovanelli, Silvano}} [[Kategória:Talianski kardináli]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Arcibiskupi Florentskej arcidiecézy]] [[Kategória:Členovia Európskej akadémie vied a umení]] sab4glvzrdu9qdv5vmml0nzwm0ypavb 14 750872 8226324 2026-05-30T16:21:23Z Jetam2 30982 nová 8226324 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Florentská arcidiecéza]] [[Kategória:Rímskokatolícki arcibiskupi podľa diecézy|Florencia]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki arcibiskupi|Florencia]] j3svzossj03ocyw0pmsc24s8f85nvmr 8226556 8226324 2026-05-31T09:18:43Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Biskupi Florentskej diecézy]] pomocou použitia HotCat 8226556 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Florentská arcidiecéza]] [[Kategória:Rímskokatolícki arcibiskupi podľa diecézy|Florencia]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki arcibiskupi|Florencia]] [[Kategória:Biskupi Florentskej diecézy| arcibiskupi]] qq1pwizpb2r28n0hzip1p3wr7dpfqbi 14 750873 8226325 2026-05-30T16:24:59Z Jetam2 30982 nová 8226325 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} [[Kategória:Rímskokatolícke diecézy v Taliansku|Florencia]] [[Kategória:Rímskokatolícke arcidiecézy]] [[Kategória:Florencia]] k45f3up8i3pme1pqnrlg05b4tuxgw1w 8226326 8226325 2026-05-30T16:28:03Z Jetam2 30982 zar 8226326 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} [[Kategória:Rímskokatolícke diecézy v Taliansku|Florencia]] [[Kategória:Rímskokatolícke arcidiecézy]] [[Kategória:Florencia|Arcidiecéza]] esfdq04al71x10v2t5r51k54wfn4646 0 750874 8226342 2026-05-30T17:32:08Z Michal62606 117643 vytvorenie 8226342 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Kathy Griffinová | fotka = Kathy Griffin @ SXSW 2019 (40387773813) (cropped).jpg | komentár = Griffinová v roku 2019 | celé meno = Kathleen Mary Griffin | dátum narodenia = {{dnv|1960|11|4}} | miesto narodenia = [[Oak Park (Illinois)|Oak Park]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herectvo|herečka]], komička | roky pôsobenia = 1980 – súčasnosť | manžel = Matt Moline {{Small|(2001 – r. 2006)}} Randy Bick {{Small|(2020 – r. 2025)}} | priateľ = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Kathleen Mary Griffin''' (* [[4. november]] [[1960]] [[Oak Park (Illinois)|Oak Park]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká [[herec|herečka]], stand-up komička a televízna osobnosť známa svojím ostrým, často provokatívnym humorom a komentármi o celebritách. Preslávila sa najmä reality šou ''Kathy Griffin: My Life on the D-List'' (2005{{--}}2010), za ktorú získala viacero cien Emmy, a počas kariéry si vybudovala povesť jednej z najvýraznejších a najkontroverznejších komičiek svojej generácie. == Detstvo a mladosť == Griffinová vyrastala v meste Forest Park na predmestí Chicaga v štáte [[Illinois]] v írsko-katolíckej rodine. Bola najmladším z piatich detí. Jej otec pracoval ako manažér v obchode s elektronikou a matka ako nemocničná administrátorka. Navštevovala miestne školy v oblasti [[Oak Park (Illinois)|Oak Park]] a Forest Park, kde prežila väčšinu svojho detstva a dospievania. Rodinné prostredie bolo pomerne výrazne ovplyvnené problémami niektorých súrodencov, čo sa odrazilo aj na atmosfére v domácnosti. Tieto skúsenosti, spolu s vyrastaním v bežnom predmestskom prostredí, mali podľa nej vplyv na jej osobnosť, najmä na rozvoj nezávislosti a neskoršie využívanie humoru ako spôsobu vyrovnávania sa s náročnými situáciami. == Kariéra == Griffinová začala svoju kariéru začiatkom 80. rokov v losangeleskej improvizačnej skupine The Groundlings. Popri tom sa Griffinová presadila ako stand-up komička na alternatívnej komediálnej scéne v [[Los Angeles]], napríklad v projektoch ''Un-Cabaret'' a ''Hot Cup of Talk''. Postupne začala získavať menšie filmové a televízne úlohy, vrátane cameo roly vo filme ''Pulp Fiction'' z roku [[1994]] a účinkovania v seriáloch ako ''Ellen'' či ''Akty X''. V rokoch [[1996]] až [[2000]] účinkovala v sitkome ''Správna Susan'', po boku hercov ako [[Brooke Schields]] a [[Nestor Carbonell]]. Griffinová v seriáli stvárnila postavu Vicki, sarkastickú a sebavedomú kolegyňu hlavnej hrdinky. V roku [[1998]] mala Griffinová svoj prvý vlastný hodinový špeciál na HBO. Jej kariéra sa ďalej rozvíjala najmä v oblasti [[stand-up comedy]] a televíznych špeciálov, kde si budovala povesť sebaironickým a satirickým štýlom humoru. V roku [[2003]] vyhrala reality šou Celebrity Mole, čo neskôr sama označovala za jeden z momentov, ktoré jej pomohli výraznejšie sa presadiť v televízii. Griffinová sa aktívne venuje aj dabingu animovaných filmov a seriálov, pričom vlastní aj produkčnú spoločnosť, ktorá nesie názov „Inappropriate Laughter“, čo odkazuje na jej často provokatívny komediálny štýl. V roku [[2005]] si zahrala vedľajšiu rolu vo filme ''100% blond'', po boku herečky [[Jenny McCarthy]] a v rovnakom roku si zahrala aj po boku Amandy Bynes a Chrisa Carmacka, v romantickej komédii ''Stroskotaná láska''. V rokoch [[2005]] až [[2010]] jej najúspešnejším projektom bola relácia ''Kathy Griffin: My Life on the D-List'', ktorá zachytávala jej život a kariéru v zábavnom priemysle. Relácia získala viacero ocenení Emmy. V roku [[2008]] a [[2009]] moderovala podujatie Bravo A-List Awards a zároveň uviedla vlastné stand-up špeciály. Jej autobiografia Official Book Club Selection z roku [[2009]] sa stala bestsellerom denníka [[The New York Times]]. V rovnakom období vydala aj komediálny album, ktorý bol nominovaný na cenu Grammy, a objavila sa aj v klipe [[Eminem|Eminema]] k piesni The Real Slim Shady. Po úmrtí [[Joan Rivers]] v roku [[2014]], po nej Griffinová prevzala jej miesto v relácii ''Fashion Police''. . V roku [[2019]] vydala stand-up špeciál ''Kathy Griffin: A Hell of a Story'', ktorý reflektoval jej návrat na scénu po kontroverzii z roku [[2017]] (po tom, čo sa objavila na fotografii s maketou odrezanej hlavy pripomínajúcou vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa). Okrem vystupovania sa objavovala aj v rôznych televíznych talkshow a diskusných programoch, ako napríklad ''The View'' či ďalších večerných formátoch, a účinkovala v dokumentárnych projektoch. V tomto období pôsobila aj ako mediálna komentátorka, kde sa vyjadrovala k spoločenským a verejným témam. == Súkromný život == V roku [[2006]] Griffinová uviedla, že nepije alkohol, keďže vyrastala v rodine poznačenej alkoholizmom, a obávala sa, že by sama mohla mať sklony k závislosti. V roku [[2020]] neskôr priznala, že sa u nej rozvinula závislosť od liekov na predpis. Jej rodinný život bol poznačený viacerými tragédiami. Brat Kenny zomrel v roku [[2001]] na predávkovanie drogami, brat Gary v roku [[2014]] na rakovinu pažeráka a sestra Joyce Patricia v roku [[2017]] na rakovinu. Na znak solidarity, si po smrti svojej sestry oholila vlasy. Jej otec zomrel v roku [[2007]] na zlyhanie srdca a matka Maggie v roku [[2020]]. V roku [[1999]] takmer zomrela po komplikáciách počas liposukcie a následne podstúpila viacero plastických operácií vrátane zväčšenia prsníkov a operácie nosa. V neskoršom období otvorene kritizovala niektoré kozmetické zákroky, najmä LASIK operácie, po ktorých utrpela vážne komplikácie vrátane trvalého poškodenia zraku na jednom oku. V roku [[2021]] oznámila, že jej bola diagnostikovaná rakovina pľúc, hoci nikdy nefajčila, a podstúpila chirurgické odstránenie časti ľavej pľúcnej tkaniva. V roku [[2023]] zároveň uviedla, že jej diagnostikovali ťažkú formu komplexnej posttraumatickej stresovej poruchy, ktorú spájala s dlhodobým psychickým aj profesijným tlakom. Griffinová sa dlhodobo hlási k ateizmu. Hoci vyrastala v katolíckej rodine, v priebehu života sa od náboženstva vzdialila a neskôr sa verejne označila za ateistku. V minulosti sa dokonca stala ordinovanou služobníčkou Univerzálnej života, aby mohla sobášiť fanúšikov. V rokoch [[2004]] až [[2016]] žila v Hollywood Hills, následne sa presťahovala do oblasti Bel Air. === Vzťahy === Griffinová sa v roku [[2001]] vydala za správcu počítačových systémov Matta Molinea, s ktorým sa rozviedla v roku [[2006]]. V rokoch [[2007]] až [[2008]] mala vzťah so spoluzakladateľom spoločnosti Apple Apple Inc. Steveom Wozniakom, s ktorým sa objavovala aj na verejných podujatiach vrátane udeľovania cien Emmy a charitatívnych akcií. Ich vzťah sa skončil v roku [[2008]]. Od roku [[2012]] bola vo vzťahu s marketingovým manažérom Randym Bickom, s ktorým sa v roku [[2020]] zosobášila v jej dome. Sobáš vykonala [[Lily Tomlin]]. V roku [[2023]] však Griffinová požiadala o rozvod, ktorý bol dokončený v roku [[2025]]. === Aktivizmus === Griffinová je dlhodobou podporovateľkou práv LGBT komunity vrátane manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Aktívne sa zúčastňovala protestov v oblasti West Hollywood a časť týchto aktivít zahrnula aj do svojej reality šou ''Kathy Griffin: My Life on the D-List''. V kampaniach za rovnosť spolupracovala aj s Los Angeles Gay and Lesbian Center, kde sa zapojila do iniciatívy „Vote for Equality“ zameranej na podporu manželstiev osôb rovnakého pohlavia. V roku [[2010]] sa podieľala na organizácii zhromaždenia vo Washingtone, D.C., ktoré podporovalo zrušenie politiky „Don’t ask, don’t tell“. Zároveň lobovala u členov Kongresu za jej ukončenie a verejne vystupovala na podporu tejto zmeny. V tom istom období sa dostala do mediálnej kontroverzie po konfrontácii s kongresmankou Michele Bachmann, ktorej položila otázku kritizujúcu jej názory na LGBT otázky. Griffinová je dlhodobou podporovateľkou charitatívneho podujatia Best in Drag Show v [[Los Angeles]] a za svoju činnosť získala ocenenie AFA Angel Award. Vo svojej komediálnej tvorbe sa často vyjadruje aj k politickým osobnostiam a spoločenským témam, čo viedlo k opakovaným verejným diskusiám, napríklad v súvislosti s rodinou [[Sarah Palin]]. V roku [[2025]] ju časopis The Advocate ocenil titulom „Advocate of the Year“ za jej aktivizmus a dlhodobú podporu LGBT práv. === Kontroverznosť === Griffinová bola spájaná s problémami pri účinkovaní v niektorých [[talkshow]], napríklad ''The Tonight Show with Jay Leno'' či ''The View'', kam sa podľa vlastných slov opakovane nedostala alebo bola z programu vyradená po kontroverzných vtipoch. Najväčšiu vlnu kontroverzie vyvolala v roku [[2017]], keď zverejnila fotografiu, na ktorej drží maketu odrezanej hlavy pripomínajúcej vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa. Fotografia vyvolala silnú verejnú a politickú reakciu a viedla k strate viacerých pracovných príležitostí, vrátane spolupráce s CNN a reklamných partnerstiev, ako aj k zrušeniu časti jej turné. Griffinová sa následne ospravedlnila, no zároveň tvrdila, že išlo o satirické umelecké vyjadrenie. V novembri [[2020]] však podobnú fotografiu opäť zverejnila, čo znovu vyvolalo mediálnu pozornosť a kritiku. V roku [[2022]] sa dostala do ďalšej kontroverzie, keď bola na platforme Twitter (neskôr X) dočasne zablokovaná po tom, čo sa vydávala za Elona Muska. Použila jeho profilovú fotografiu a zmenila svoje meno, pričom z účtu publikovala príspevky politického charakteru, čo porušilo pravidlá platformy. Účet bol neskôr obnovený po zmene pravidiel moderácie. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Krysten Ritter}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0004980}} * {{csfd meno|id=54587}} == Zdroj == {{Preklad|en|Kathy Griffin|1355753466}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Griffin, Kathy}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Stand-up komici]] otcrzt24fkclx07yktscgi9kabhdh0w 8226343 8226342 2026-05-30T17:32:20Z Michal62606 117643 Michal62606 premiestnil stránku [[Kathy Griffin]] na [[Kathy Griffinová]]: prechýlenie 8226342 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Kathy Griffinová | fotka = Kathy Griffin @ SXSW 2019 (40387773813) (cropped).jpg | komentár = Griffinová v roku 2019 | celé meno = Kathleen Mary Griffin | dátum narodenia = {{dnv|1960|11|4}} | miesto narodenia = [[Oak Park (Illinois)|Oak Park]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herectvo|herečka]], komička | roky pôsobenia = 1980 – súčasnosť | manžel = Matt Moline {{Small|(2001 – r. 2006)}} Randy Bick {{Small|(2020 – r. 2025)}} | priateľ = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Kathleen Mary Griffin''' (* [[4. november]] [[1960]] [[Oak Park (Illinois)|Oak Park]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká [[herec|herečka]], stand-up komička a televízna osobnosť známa svojím ostrým, často provokatívnym humorom a komentármi o celebritách. Preslávila sa najmä reality šou ''Kathy Griffin: My Life on the D-List'' (2005{{--}}2010), za ktorú získala viacero cien Emmy, a počas kariéry si vybudovala povesť jednej z najvýraznejších a najkontroverznejších komičiek svojej generácie. == Detstvo a mladosť == Griffinová vyrastala v meste Forest Park na predmestí Chicaga v štáte [[Illinois]] v írsko-katolíckej rodine. Bola najmladším z piatich detí. Jej otec pracoval ako manažér v obchode s elektronikou a matka ako nemocničná administrátorka. Navštevovala miestne školy v oblasti [[Oak Park (Illinois)|Oak Park]] a Forest Park, kde prežila väčšinu svojho detstva a dospievania. Rodinné prostredie bolo pomerne výrazne ovplyvnené problémami niektorých súrodencov, čo sa odrazilo aj na atmosfére v domácnosti. Tieto skúsenosti, spolu s vyrastaním v bežnom predmestskom prostredí, mali podľa nej vplyv na jej osobnosť, najmä na rozvoj nezávislosti a neskoršie využívanie humoru ako spôsobu vyrovnávania sa s náročnými situáciami. == Kariéra == Griffinová začala svoju kariéru začiatkom 80. rokov v losangeleskej improvizačnej skupine The Groundlings. Popri tom sa Griffinová presadila ako stand-up komička na alternatívnej komediálnej scéne v [[Los Angeles]], napríklad v projektoch ''Un-Cabaret'' a ''Hot Cup of Talk''. Postupne začala získavať menšie filmové a televízne úlohy, vrátane cameo roly vo filme ''Pulp Fiction'' z roku [[1994]] a účinkovania v seriáloch ako ''Ellen'' či ''Akty X''. V rokoch [[1996]] až [[2000]] účinkovala v sitkome ''Správna Susan'', po boku hercov ako [[Brooke Schields]] a [[Nestor Carbonell]]. Griffinová v seriáli stvárnila postavu Vicki, sarkastickú a sebavedomú kolegyňu hlavnej hrdinky. V roku [[1998]] mala Griffinová svoj prvý vlastný hodinový špeciál na HBO. Jej kariéra sa ďalej rozvíjala najmä v oblasti [[stand-up comedy]] a televíznych špeciálov, kde si budovala povesť sebaironickým a satirickým štýlom humoru. V roku [[2003]] vyhrala reality šou Celebrity Mole, čo neskôr sama označovala za jeden z momentov, ktoré jej pomohli výraznejšie sa presadiť v televízii. Griffinová sa aktívne venuje aj dabingu animovaných filmov a seriálov, pričom vlastní aj produkčnú spoločnosť, ktorá nesie názov „Inappropriate Laughter“, čo odkazuje na jej často provokatívny komediálny štýl. V roku [[2005]] si zahrala vedľajšiu rolu vo filme ''100% blond'', po boku herečky [[Jenny McCarthy]] a v rovnakom roku si zahrala aj po boku Amandy Bynes a Chrisa Carmacka, v romantickej komédii ''Stroskotaná láska''. V rokoch [[2005]] až [[2010]] jej najúspešnejším projektom bola relácia ''Kathy Griffin: My Life on the D-List'', ktorá zachytávala jej život a kariéru v zábavnom priemysle. Relácia získala viacero ocenení Emmy. V roku [[2008]] a [[2009]] moderovala podujatie Bravo A-List Awards a zároveň uviedla vlastné stand-up špeciály. Jej autobiografia Official Book Club Selection z roku [[2009]] sa stala bestsellerom denníka [[The New York Times]]. V rovnakom období vydala aj komediálny album, ktorý bol nominovaný na cenu Grammy, a objavila sa aj v klipe [[Eminem|Eminema]] k piesni The Real Slim Shady. Po úmrtí [[Joan Rivers]] v roku [[2014]], po nej Griffinová prevzala jej miesto v relácii ''Fashion Police''. . V roku [[2019]] vydala stand-up špeciál ''Kathy Griffin: A Hell of a Story'', ktorý reflektoval jej návrat na scénu po kontroverzii z roku [[2017]] (po tom, čo sa objavila na fotografii s maketou odrezanej hlavy pripomínajúcou vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa). Okrem vystupovania sa objavovala aj v rôznych televíznych talkshow a diskusných programoch, ako napríklad ''The View'' či ďalších večerných formátoch, a účinkovala v dokumentárnych projektoch. V tomto období pôsobila aj ako mediálna komentátorka, kde sa vyjadrovala k spoločenským a verejným témam. == Súkromný život == V roku [[2006]] Griffinová uviedla, že nepije alkohol, keďže vyrastala v rodine poznačenej alkoholizmom, a obávala sa, že by sama mohla mať sklony k závislosti. V roku [[2020]] neskôr priznala, že sa u nej rozvinula závislosť od liekov na predpis. Jej rodinný život bol poznačený viacerými tragédiami. Brat Kenny zomrel v roku [[2001]] na predávkovanie drogami, brat Gary v roku [[2014]] na rakovinu pažeráka a sestra Joyce Patricia v roku [[2017]] na rakovinu. Na znak solidarity, si po smrti svojej sestry oholila vlasy. Jej otec zomrel v roku [[2007]] na zlyhanie srdca a matka Maggie v roku [[2020]]. V roku [[1999]] takmer zomrela po komplikáciách počas liposukcie a následne podstúpila viacero plastických operácií vrátane zväčšenia prsníkov a operácie nosa. V neskoršom období otvorene kritizovala niektoré kozmetické zákroky, najmä LASIK operácie, po ktorých utrpela vážne komplikácie vrátane trvalého poškodenia zraku na jednom oku. V roku [[2021]] oznámila, že jej bola diagnostikovaná rakovina pľúc, hoci nikdy nefajčila, a podstúpila chirurgické odstránenie časti ľavej pľúcnej tkaniva. V roku [[2023]] zároveň uviedla, že jej diagnostikovali ťažkú formu komplexnej posttraumatickej stresovej poruchy, ktorú spájala s dlhodobým psychickým aj profesijným tlakom. Griffinová sa dlhodobo hlási k ateizmu. Hoci vyrastala v katolíckej rodine, v priebehu života sa od náboženstva vzdialila a neskôr sa verejne označila za ateistku. V minulosti sa dokonca stala ordinovanou služobníčkou Univerzálnej života, aby mohla sobášiť fanúšikov. V rokoch [[2004]] až [[2016]] žila v Hollywood Hills, následne sa presťahovala do oblasti Bel Air. === Vzťahy === Griffinová sa v roku [[2001]] vydala za správcu počítačových systémov Matta Molinea, s ktorým sa rozviedla v roku [[2006]]. V rokoch [[2007]] až [[2008]] mala vzťah so spoluzakladateľom spoločnosti Apple Apple Inc. Steveom Wozniakom, s ktorým sa objavovala aj na verejných podujatiach vrátane udeľovania cien Emmy a charitatívnych akcií. Ich vzťah sa skončil v roku [[2008]]. Od roku [[2012]] bola vo vzťahu s marketingovým manažérom Randym Bickom, s ktorým sa v roku [[2020]] zosobášila v jej dome. Sobáš vykonala [[Lily Tomlin]]. V roku [[2023]] však Griffinová požiadala o rozvod, ktorý bol dokončený v roku [[2025]]. === Aktivizmus === Griffinová je dlhodobou podporovateľkou práv LGBT komunity vrátane manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Aktívne sa zúčastňovala protestov v oblasti West Hollywood a časť týchto aktivít zahrnula aj do svojej reality šou ''Kathy Griffin: My Life on the D-List''. V kampaniach za rovnosť spolupracovala aj s Los Angeles Gay and Lesbian Center, kde sa zapojila do iniciatívy „Vote for Equality“ zameranej na podporu manželstiev osôb rovnakého pohlavia. V roku [[2010]] sa podieľala na organizácii zhromaždenia vo Washingtone, D.C., ktoré podporovalo zrušenie politiky „Don’t ask, don’t tell“. Zároveň lobovala u členov Kongresu za jej ukončenie a verejne vystupovala na podporu tejto zmeny. V tom istom období sa dostala do mediálnej kontroverzie po konfrontácii s kongresmankou Michele Bachmann, ktorej položila otázku kritizujúcu jej názory na LGBT otázky. Griffinová je dlhodobou podporovateľkou charitatívneho podujatia Best in Drag Show v [[Los Angeles]] a za svoju činnosť získala ocenenie AFA Angel Award. Vo svojej komediálnej tvorbe sa často vyjadruje aj k politickým osobnostiam a spoločenským témam, čo viedlo k opakovaným verejným diskusiám, napríklad v súvislosti s rodinou [[Sarah Palin]]. V roku [[2025]] ju časopis The Advocate ocenil titulom „Advocate of the Year“ za jej aktivizmus a dlhodobú podporu LGBT práv. === Kontroverznosť === Griffinová bola spájaná s problémami pri účinkovaní v niektorých [[talkshow]], napríklad ''The Tonight Show with Jay Leno'' či ''The View'', kam sa podľa vlastných slov opakovane nedostala alebo bola z programu vyradená po kontroverzných vtipoch. Najväčšiu vlnu kontroverzie vyvolala v roku [[2017]], keď zverejnila fotografiu, na ktorej drží maketu odrezanej hlavy pripomínajúcej vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa. Fotografia vyvolala silnú verejnú a politickú reakciu a viedla k strate viacerých pracovných príležitostí, vrátane spolupráce s CNN a reklamných partnerstiev, ako aj k zrušeniu časti jej turné. Griffinová sa následne ospravedlnila, no zároveň tvrdila, že išlo o satirické umelecké vyjadrenie. V novembri [[2020]] však podobnú fotografiu opäť zverejnila, čo znovu vyvolalo mediálnu pozornosť a kritiku. V roku [[2022]] sa dostala do ďalšej kontroverzie, keď bola na platforme Twitter (neskôr X) dočasne zablokovaná po tom, čo sa vydávala za Elona Muska. Použila jeho profilovú fotografiu a zmenila svoje meno, pričom z účtu publikovala príspevky politického charakteru, čo porušilo pravidlá platformy. Účet bol neskôr obnovený po zmene pravidiel moderácie. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Krysten Ritter}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0004980}} * {{csfd meno|id=54587}} == Zdroj == {{Preklad|en|Kathy Griffin|1355753466}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Griffin, Kathy}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Stand-up komici]] otcrzt24fkclx07yktscgi9kabhdh0w 8226345 8226343 2026-05-30T17:35:04Z Michal62606 117643 8226345 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Kathy Griffinová | fotka = Kathy Griffin @ SXSW 2019 (40387773813) (cropped).jpg | komentár = Griffinová v roku 2019 | celé meno = Kathleen Mary Griffin | dátum narodenia = {{dnv|1960|11|4}} | miesto narodenia = [[Oak Park (Illinois)|Oak Park]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herectvo|herečka]], komička | roky pôsobenia = 1980 – súčasnosť | manžel = Matt Moline {{Small|(2001 – r. 2006)}} Randy Bick {{Small|(2020 – r. 2025)}} | priateľ = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Kathleen Mary Griffin''' (* [[4. november]] [[1960]] [[Oak Park (Illinois)|Oak Park]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká [[Herectvo|herečka]], [[Stand-up comedy|stand-up]] komička a televízna osobnosť známa svojím ostrým, často provokatívnym humorom a komentármi o celebritách. Preslávila sa najmä reality šou ''Kathy Griffin: My Life on the D-List'' (2005{{--}}2010), za ktorú získala viacero cien [[Emmy Award|Emmy]], a počas kariéry si vybudovala povesť jednej z najvýraznejších a najkontroverznejších komičiek svojej generácie. == Detstvo a mladosť == Griffinová vyrastala v meste Forest Park na predmestí [[Chicago|Chicaga]] v štáte [[Illinois]] v írsko-katolíckej rodine. Bola najmladším z piatich detí. Jej otec pracoval ako manažér v obchode s elektronikou a matka ako nemocničná administrátorka. Navštevovala miestne školy v oblasti [[Oak Park (Illinois)|Oak Park]] a Forest Park, kde prežila väčšinu svojho detstva a dospievania. Rodinné prostredie bolo pomerne výrazne ovplyvnené problémami niektorých súrodencov, čo sa odrazilo aj na atmosfére v domácnosti. Tieto skúsenosti, spolu s vyrastaním v bežnom predmestskom prostredí, mali podľa nej vplyv na jej osobnosť, najmä na rozvoj nezávislosti a neskoršie využívanie humoru ako spôsobu vyrovnávania sa s náročnými situáciami. == Kariéra == Griffinová začala svoju kariéru začiatkom 80. rokov v losangeleskej improvizačnej skupine The Groundlings. Popri tom sa Griffinová presadila ako stand-up komička na alternatívnej komediálnej scéne v [[Los Angeles]], napríklad v projektoch ''Un-Cabaret'' a ''Hot Cup of Talk''. Postupne začala získavať menšie filmové a televízne úlohy, vrátane cameo roly vo filme ''Pulp Fiction'' z roku [[1994]] a účinkovania v seriáloch ako ''Ellen'' či ''[[Akty X]]''. V rokoch [[1996]] až [[2000]] účinkovala v sitkome ''Správna Susan'', po boku hercov ako [[Brooke Shieldsová|Brooke Schields]] a [[Nestor Carbonell]]. Griffinová v seriáli stvárnila postavu Vicki, sarkastickú a sebavedomú kolegyňu hlavnej hrdinky. V roku [[1998]] mala Griffinová svoj prvý vlastný hodinový špeciál na HBO. Jej kariéra sa ďalej rozvíjala najmä v oblasti [[stand-up comedy]] a televíznych špeciálov, kde si budovala povesť sebaironickým a satirickým štýlom humoru. V roku [[2003]] vyhrala reality šou Celebrity Mole, čo neskôr sama označovala za jeden z momentov, ktoré jej pomohli výraznejšie sa presadiť v televízii. Griffinová sa aktívne venuje aj dabingu animovaných filmov a seriálov, pričom vlastní aj produkčnú spoločnosť, ktorá nesie názov „Inappropriate Laughter“, čo odkazuje na jej často provokatívny komediálny štýl. V roku [[2005]] si zahrala vedľajšiu rolu vo filme ''100% blond'', po boku herečky [[Jenny McCarthyová|Jenny McCarthy]] a v rovnakom roku si zahrala aj po boku [[Amanda Bynesová|Amandy Bynes]] a [[Chris Carmack|Chrisa Carmacka]], v romantickej komédii ''Stroskotaná láska''. V rokoch [[2005]] až [[2010]] jej najúspešnejším projektom bola relácia ''Kathy Griffin: My Life on the D-List'', ktorá zachytávala jej život a kariéru v zábavnom priemysle. Relácia získala viacero ocenení Emmy. V roku [[2008]] a [[2009]] moderovala podujatie Bravo A-List Awards a zároveň uviedla vlastné stand-up špeciály. Jej autobiografia Official Book Club Selection z roku [[2009]] sa stala bestsellerom denníka [[The New York Times]]. V rovnakom období vydala aj komediálny album, ktorý bol nominovaný na cenu Grammy, a objavila sa aj v klipe [[Eminem|Eminema]] k piesni The Real Slim Shady. Po úmrtí [[Joan Rivers]] v roku [[2014]], po nej Griffinová prevzala jej miesto v relácii ''Fashion Police''. . V roku [[2019]] vydala stand-up špeciál ''Kathy Griffin: A Hell of a Story'', ktorý reflektoval jej návrat na scénu po kontroverzii z roku [[2017]] (po tom, čo sa objavila na fotografii s maketou odrezanej hlavy pripomínajúcou vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa). Okrem vystupovania sa objavovala aj v rôznych televíznych talkshow a diskusných programoch, ako napríklad ''The View'' či ďalších večerných formátoch, a účinkovala v dokumentárnych projektoch. V tomto období pôsobila aj ako mediálna komentátorka, kde sa vyjadrovala k spoločenským a verejným témam. == Súkromný život == V roku [[2006]] Griffinová uviedla, že nepije alkohol, keďže vyrastala v rodine poznačenej alkoholizmom, a obávala sa, že by sama mohla mať sklony k závislosti. V roku [[2020]] neskôr priznala, že sa u nej rozvinula závislosť od liekov na predpis. Jej rodinný život bol poznačený viacerými tragédiami. Brat Kenny zomrel v roku [[2001]] na predávkovanie drogami, brat Gary v roku [[2014]] na rakovinu pažeráka a sestra Joyce Patricia v roku [[2017]] na rakovinu. Na znak solidarity, si po smrti svojej sestry oholila vlasy. Jej otec zomrel v roku [[2007]] na zlyhanie srdca a matka Maggie v roku [[2020]]. V roku [[1999]] takmer zomrela po komplikáciách počas liposukcie a následne podstúpila viacero plastických operácií vrátane zväčšenia prsníkov a operácie nosa. V neskoršom období otvorene kritizovala niektoré kozmetické zákroky, najmä LASIK operácie, po ktorých utrpela vážne komplikácie vrátane trvalého poškodenia zraku na jednom oku. V roku [[2021]] oznámila, že jej bola diagnostikovaná rakovina pľúc, hoci nikdy nefajčila, a podstúpila chirurgické odstránenie časti ľavej pľúcnej tkaniva. V roku [[2023]] zároveň uviedla, že jej diagnostikovali ťažkú formu komplexnej posttraumatickej stresovej poruchy, ktorú spájala s dlhodobým psychickým aj profesijným tlakom. Griffinová sa dlhodobo hlási k ateizmu. Hoci vyrastala v katolíckej rodine, v priebehu života sa od náboženstva vzdialila a neskôr sa verejne označila za ateistku. V minulosti sa dokonca stala ordinovanou služobníčkou Univerzálnej života, aby mohla sobášiť fanúšikov. V rokoch [[2004]] až [[2016]] žila v Hollywood Hills, následne sa presťahovala do oblasti Bel Air. === Vzťahy === Griffinová sa v roku [[2001]] vydala za správcu počítačových systémov Matta Molinea, s ktorým sa rozviedla v roku [[2006]]. V rokoch [[2007]] až [[2008]] mala vzťah so spoluzakladateľom spoločnosti Apple Apple Inc. Steveom Wozniakom, s ktorým sa objavovala aj na verejných podujatiach vrátane udeľovania cien Emmy a charitatívnych akcií. Ich vzťah sa skončil v roku [[2008]]. Od roku [[2012]] bola vo vzťahu s marketingovým manažérom Randym Bickom, s ktorým sa v roku [[2020]] zosobášila v jej dome. Sobáš vykonala [[Lily Tomlinová|Lily Tomlin]]. V roku [[2023]] však Griffinová požiadala o rozvod, ktorý bol dokončený v roku [[2025]]. === Aktivizmus === Griffinová je dlhodobou podporovateľkou práv [[LGBT|LGBT komunity]] vrátane manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Aktívne sa zúčastňovala protestov v oblasti West Hollywood a časť týchto aktivít zahrnula aj do svojej reality šou ''Kathy Griffin: My Life on the D-List''. V kampaniach za rovnosť spolupracovala aj s Los Angeles Gay and Lesbian Center, kde sa zapojila do iniciatívy „Vote for Equality“ zameranej na podporu manželstiev osôb rovnakého pohlavia. V roku [[2010]] sa podieľala na organizácii zhromaždenia vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D.C.]], ktoré podporovalo zrušenie politiky „Don’t ask, don’t tell“. Zároveň lobovala u členov Kongresu za jej ukončenie a verejne vystupovala na podporu tejto zmeny. V tom istom období sa dostala do mediálnej kontroverzie po konfrontácii s kongresmankou Michele Bachmann, ktorej položila otázku kritizujúcu jej názory na LGBT otázky. Griffinová je dlhodobou podporovateľkou charitatívneho podujatia Best in Drag Show v [[Los Angeles]] a za svoju činnosť získala ocenenie AFA Angel Award. Vo svojej komediálnej tvorbe sa často vyjadruje aj k politickým osobnostiam a spoločenským témam, čo viedlo k opakovaným verejným diskusiám, napríklad v súvislosti s rodinou [[Sarah Palinová|Sarah Palin]]. V roku [[2025]] ju časopis The Advocate ocenil titulom „Advocate of the Year“ za jej aktivizmus a dlhodobú podporu LGBT práv. === Kontroverznosť === Griffinová bola spájaná s problémami pri účinkovaní v niektorých [[talkshow]], napríklad ''The Tonight Show with Jay Leno'' či ''The View'', kam sa podľa vlastných slov opakovane nedostala alebo bola z programu vyradená po kontroverzných vtipoch. Najväčšiu vlnu kontroverzie vyvolala v roku [[2017]], keď zverejnila fotografiu, na ktorej drží maketu odrezanej hlavy pripomínajúcej vtedajšieho prezidenta USA [[Donald Trump|Donalda Trumpa]]. Fotografia vyvolala silnú verejnú a politickú reakciu a viedla k strate viacerých pracovných príležitostí, vrátane spolupráce s [[CNN]] a reklamných partnerstiev, ako aj k zrušeniu časti jej turné. Griffinová sa následne ospravedlnila, no zároveň tvrdila, že išlo o satirické umelecké vyjadrenie. V novembri [[2020]] však podobnú fotografiu opäť zverejnila, čo znovu vyvolalo mediálnu pozornosť a kritiku. V roku [[2022]] sa dostala do ďalšej kontroverzie, keď bola na platforme [[X (sociálna sieť)|Twitter (neskôr X)]] dočasne zablokovaná po tom, čo sa vydávala za [[Elon Musk|Elona Muska]]. Použila jeho profilovú fotografiu a zmenila svoje meno, pričom z účtu publikovala príspevky politického charakteru, čo porušilo pravidlá platformy. Účet bol neskôr obnovený po zmene pravidiel moderácie. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Krysten Ritter}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0004980}} * {{csfd meno|id=54587}} == Zdroj == {{Preklad|en|Kathy Griffin|1355753466}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Griffin, Kathy}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Stand-up komici]] [[Kategória:Aktivisti za ľudské práva]] [[Kategória:LGBT aktivisti]] jvgajsy9j8witbql0sz85ckvutie9jm 8226384 8226345 2026-05-30T19:27:58Z Michal62606 117643 8226384 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Kathy Griffinová | fotka = Kathy Griffin @ SXSW 2019 (40387773813) (cropped).jpg | komentár = Griffinová v roku 2019 | celé meno = Kathleen Mary Griffin | dátum narodenia = {{dnv|1960|11|4}} | miesto narodenia = [[Oak Park (Illinois)|Oak Park]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herectvo|herečka]], komička | roky pôsobenia = 1980 – súčasnosť | manžel = Matt Moline {{Small|(2001 – r. 2006)}} Randy Bick {{Small|(2020 – r. 2025)}} | priateľ = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Kathleen Mary Griffin''' (* [[4. november]] [[1960]] [[Oak Park (Illinois)|Oak Park]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká [[Herectvo|herečka]], [[Stand-up comedy|stand-up]] komička a televízna osobnosť známa svojím ostrým, často provokatívnym humorom a komentármi o celebritách. Preslávila sa najmä reality šou ''Kathy Griffin: My Life on the D-List'' (2005{{--}}2010), za ktorú získala viacero cien [[Emmy Award|Emmy]], a počas kariéry si vybudovala povesť jednej z najvýraznejších a najkontroverznejších komičiek svojej generácie. == Detstvo a mladosť == Griffinová vyrastala v meste Forest Park na predmestí [[Chicago|Chicaga]] v štáte [[Illinois]] v írsko-katolíckej rodine. Bola najmladším z piatich detí. Jej otec pracoval ako manažér v obchode s elektronikou a matka ako nemocničná administrátorka. Navštevovala miestne školy v oblasti [[Oak Park (Illinois)|Oak Park]] a Forest Park, kde prežila väčšinu svojho detstva a dospievania. Rodinné prostredie bolo pomerne výrazne ovplyvnené problémami niektorých súrodencov, čo sa odrazilo aj na atmosfére v domácnosti. Tieto skúsenosti, spolu s vyrastaním v bežnom predmestskom prostredí, mali podľa nej vplyv na jej osobnosť, najmä na rozvoj nezávislosti a neskoršie využívanie humoru ako spôsobu vyrovnávania sa s náročnými situáciami. == Kariéra == Griffinová začala svoju kariéru začiatkom 80. rokov v losangeleskej improvizačnej skupine The Groundlings. Popri tom sa Griffinová presadila ako stand-up komička na alternatívnej komediálnej scéne v [[Los Angeles]], napríklad v projektoch ''Un-Cabaret'' a ''Hot Cup of Talk''. Postupne začala získavať menšie filmové a televízne úlohy, vrátane cameo roly vo filme ''Pulp Fiction'' z roku [[1994]] a účinkovania v seriáloch ako ''Ellen'' či ''[[Akty X]]''. V rokoch [[1996]] až [[2000]] účinkovala v sitkome ''Správna Susan'', po boku hercov ako [[Brooke Shieldsová|Brooke Schields]] a [[Nestor Carbonell]]. Griffinová v seriáli stvárnila postavu Vicki, sarkastickú a sebavedomú kolegyňu hlavnej hrdinky. V roku [[1998]] mala Griffinová svoj prvý vlastný hodinový špeciál na HBO. Jej kariéra sa ďalej rozvíjala najmä v oblasti [[stand-up comedy]] a televíznych špeciálov, kde si budovala povesť sebaironickým a satirickým štýlom humoru. V roku [[2003]] vyhrala reality šou Celebrity Mole, čo neskôr sama označovala za jeden z momentov, ktoré jej pomohli výraznejšie sa presadiť v televízii. Griffinová sa aktívne venuje aj dabingu animovaných filmov a seriálov, pričom vlastní aj produkčnú spoločnosť, ktorá nesie názov „Inappropriate Laughter“, čo odkazuje na jej často provokatívny komediálny štýl. V roku [[2005]] si zahrala vedľajšiu rolu vo filme ''100% blond'', po boku herečky [[Jenny McCarthyová|Jenny McCarthy]] a v rovnakom roku si zahrala aj po boku [[Amanda Bynesová|Amandy Bynes]] a [[Chris Carmack|Chrisa Carmacka]], v romantickej komédii ''Stroskotaná láska''. V rokoch [[2005]] až [[2010]] jej najúspešnejším projektom bola relácia ''Kathy Griffin: My Life on the D-List'', ktorá zachytávala jej život a kariéru v zábavnom priemysle. Relácia získala viacero ocenení Emmy. V roku [[2008]] a [[2009]] moderovala podujatie Bravo A-List Awards a zároveň uviedla vlastné stand-up špeciály. Jej autobiografia Official Book Club Selection z roku [[2009]] sa stala bestsellerom denníka [[The New York Times]]. V rovnakom období vydala aj komediálny album, ktorý bol nominovaný na cenu Grammy, a objavila sa aj v klipe [[Eminem|Eminema]] k piesni The Real Slim Shady. Po úmrtí [[Joan Rivers]] v roku [[2014]], po nej Griffinová prevzala jej miesto v relácii ''Fashion Police''. . V roku [[2019]] vydala stand-up špeciál ''Kathy Griffin: A Hell of a Story'', ktorý reflektoval jej návrat na scénu po kontroverzii z roku [[2017]] (po tom, čo sa objavila na fotografii s maketou odrezanej hlavy pripomínajúcou vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa). [[Súbor:Defense.gov photo essay 080403-D-8901Q-004.jpg|vľavo|náhľad|Griffinová a [[Jim Weiskopf]] z Fisher House Foundation počas jej návštevy vojenského zdravotníckeho centra Walter Reed Army Medical Center v apríli 2008. ]] Okrem vystupovania sa objavovala aj v rôznych televíznych [[talkshow]] a diskusných programoch, ako napríklad ''The View'' či ďalších večerných formátoch, a účinkovala v dokumentárnych projektoch. V tomto období pôsobila aj ako mediálna komentátorka, kde sa vyjadrovala k spoločenským a verejným témam. == Súkromný život == V roku [[2006]] Griffinová uviedla, že nepije alkohol, keďže vyrastala v rodine poznačenej alkoholizmom, a obávala sa, že by sama mohla mať sklony k závislosti. V roku [[2020]] neskôr priznala, že sa u nej rozvinula závislosť od liekov na predpis. Jej rodinný život bol poznačený viacerými tragédiami. Brat Kenny zomrel v roku [[2001]] na predávkovanie drogami, brat Gary v roku [[2014]] na rakovinu pažeráka a sestra Joyce Patricia v roku [[2017]] na rakovinu. Na znak solidarity, si po smrti svojej sestry oholila vlasy. Jej otec zomrel v roku [[2007]] na zlyhanie srdca a matka Maggie v roku [[2020]]. V roku [[1999]] takmer zomrela po komplikáciách počas liposukcie a následne podstúpila viacero plastických operácií vrátane zväčšenia prsníkov a operácie nosa. V neskoršom období otvorene kritizovala niektoré kozmetické zákroky, najmä LASIK operácie, po ktorých utrpela vážne komplikácie vrátane trvalého poškodenia zraku na jednom oku. V roku [[2021]] oznámila, že jej bola diagnostikovaná rakovina pľúc, hoci nikdy nefajčila, a podstúpila chirurgické odstránenie časti ľavej pľúcnej tkaniva. V roku [[2023]] zároveň uviedla, že jej diagnostikovali ťažkú formu komplexnej posttraumatickej stresovej poruchy, ktorú spájala s dlhodobým psychickým aj profesijným tlakom. Griffinová sa dlhodobo hlási k ateizmu. Hoci vyrastala v katolíckej rodine, v priebehu života sa od náboženstva vzdialila a neskôr sa verejne označila za ateistku. V minulosti sa dokonca stala ordinovanou služobníčkou Univerzálnej života, aby mohla sobášiť fanúšikov. V rokoch [[2004]] až [[2016]] žila v Hollywood Hills, následne sa presťahovala do oblasti Bel Air. === Vzťahy === Griffinová sa v roku [[2001]] vydala za správcu počítačových systémov Matta Molinea, s ktorým sa rozviedla v roku [[2006]]. V rokoch [[2007]] až [[2008]] mala vzťah so spoluzakladateľom spoločnosti Apple Apple Inc. Steveom Wozniakom, s ktorým sa objavovala aj na verejných podujatiach vrátane udeľovania cien Emmy a charitatívnych akcií. Ich vzťah sa skončil v roku [[2008]]. Od roku [[2012]] bola vo vzťahu s marketingovým manažérom Randym Bickom, s ktorým sa v roku [[2020]] zosobášila v jej dome. Sobáš vykonala [[Lily Tomlinová|Lily Tomlin]]. V roku [[2023]] však Griffinová požiadala o rozvod, ktorý bol dokončený v roku [[2025]]. === Aktivizmus === Griffinová je dlhodobou podporovateľkou práv [[LGBT|LGBT komunity]] vrátane manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Aktívne sa zúčastňovala protestov v oblasti West Hollywood a časť týchto aktivít zahrnula aj do svojej reality šou ''Kathy Griffin: My Life on the D-List''. V kampaniach za rovnosť spolupracovala aj s Los Angeles Gay and Lesbian Center, kde sa zapojila do iniciatívy „Vote for Equality“ zameranej na podporu manželstiev osôb rovnakého pohlavia. V roku [[2010]] sa podieľala na organizácii zhromaždenia vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D.C.]], ktoré podporovalo zrušenie politiky „Don’t ask, don’t tell“. Zároveň lobovala u členov Kongresu za jej ukončenie a verejne vystupovala na podporu tejto zmeny. V tom istom období sa dostala do mediálnej kontroverzie po konfrontácii s kongresmankou Michele Bachmann, ktorej položila otázku kritizujúcu jej názory na LGBT otázky. [[Súbor:Tomlin Griffin Lynch.jpg|náhľad|284x284bod|Griffinová (v strede) a [[Lily Tomlinová|Lily Tomlin]] (vľavo), [[Jane Lynchová|Jane Lynch]] (vpravo) a [[Matthew Morrison]] (vpravo)]] Griffinová je dlhodobou podporovateľkou charitatívneho podujatia Best in Drag Show v [[Los Angeles]] a za svoju činnosť získala ocenenie AFA Angel Award. Vo svojej komediálnej tvorbe sa často vyjadruje aj k politickým osobnostiam a spoločenským témam, čo viedlo k opakovaným verejným diskusiám, napríklad v súvislosti s rodinou [[Sarah Palinová|Sarah Palin]]. V roku [[2025]] ju časopis The Advocate ocenil titulom „Advocate of the Year“ za jej aktivizmus a dlhodobú podporu LGBT práv. === Kontroverznosť === Griffinová bola spájaná s problémami pri účinkovaní v niektorých [[talkshow]], napríklad ''The Tonight Show with Jay Leno'' či ''The View'', kam sa podľa vlastných slov opakovane nedostala alebo bola z programu vyradená po kontroverzných vtipoch. Najväčšiu vlnu kontroverzie vyvolala v roku [[2017]], keď zverejnila fotografiu, na ktorej drží maketu odrezanej hlavy pripomínajúcej vtedajšieho prezidenta USA [[Donald Trump|Donalda Trumpa]]. Fotografia vyvolala silnú verejnú a politickú reakciu a viedla k strate viacerých pracovných príležitostí, vrátane spolupráce s [[CNN]] a reklamných partnerstiev, ako aj k zrušeniu časti jej turné. Griffinová sa následne ospravedlnila, no zároveň tvrdila, že išlo o satirické umelecké vyjadrenie. V novembri [[2020]] však podobnú fotografiu opäť zverejnila, čo znovu vyvolalo mediálnu pozornosť a kritiku. V roku [[2022]] sa dostala do ďalšej kontroverzie, keď bola na platforme [[X (sociálna sieť)|Twitter (neskôr X)]] dočasne zablokovaná po tom, čo sa vydávala za [[Elon Musk|Elona Muska]]. Použila jeho profilovú fotografiu a zmenila svoje meno, pričom z účtu publikovala príspevky politického charakteru, čo porušilo pravidlá platformy. Účet bol neskôr obnovený po zmene pravidiel moderácie. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Krysten Ritter}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0004980}} * {{csfd meno|id=54587}} == Zdroj == {{Preklad|en|Kathy Griffin|1355753466}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Griffin, Kathy}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Stand-up komici]] [[Kategória:Aktivisti za ľudské práva]] [[Kategória:Aktivisti USA]] [[Kategória:LGBT aktivisti]] [[Kategória:Absolventi Lee Strasberg Theatre and Film Institute]] [[Kategória:Osobnosti USA írskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Oak Parku (Illinois)]] gazzzw3uwrf2x3vifdsvkc4wd9s432a 8226387 8226384 2026-05-30T19:30:33Z Michal62606 117643 8226387 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Kathy Griffinová | fotka = Kathy Griffin @ SXSW 2019 (40387773813) (cropped).jpg | komentár = Griffinová v roku 2019 | celé meno = Kathleen Mary Griffin | dátum narodenia = {{dnv|1960|11|4}} | miesto narodenia = [[Oak Park (Illinois)|Oak Park]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herectvo|herečka]], komička | roky pôsobenia = 1980 – súčasnosť | manžel = Matt Moline {{Small|(2001 – r. 2006)}} Randy Bick {{Small|(2020 – r. 2025)}} | priateľ = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Kathleen Mary Griffin''' (* [[4. november]] [[1960]] [[Oak Park (Illinois)|Oak Park]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká [[Herectvo|herečka]], [[Stand-up comedy|stand-up]] komička a televízna osobnosť známa svojím ostrým, často provokatívnym humorom a komentármi o celebritách. Preslávila sa najmä reality šou ''Kathy Griffin: My Life on the D-List'' (2005{{--}}2010), za ktorú získala viacero cien [[Emmy Award|Emmy]], a počas kariéry si vybudovala povesť jednej z najvýraznejších a najkontroverznejších komičiek svojej generácie. == Detstvo a mladosť == Griffinová vyrastala v meste Forest Park na predmestí [[Chicago|Chicaga]] v štáte [[Illinois]] v írsko-katolíckej rodine. Bola najmladším z piatich detí. Jej otec pracoval ako manažér v obchode s elektronikou a matka ako nemocničná administrátorka. Navštevovala miestne školy v oblasti [[Oak Park (Illinois)|Oak Park]] a Forest Park, kde prežila väčšinu svojho detstva a dospievania. Rodinné prostredie bolo pomerne výrazne ovplyvnené problémami niektorých súrodencov, čo sa odrazilo aj na atmosfére v domácnosti. Tieto skúsenosti, spolu s vyrastaním v bežnom predmestskom prostredí, mali podľa nej vplyv na jej osobnosť, najmä na rozvoj nezávislosti a neskoršie využívanie humoru ako spôsobu vyrovnávania sa s náročnými situáciami. == Kariéra == Griffinová začala svoju kariéru začiatkom 80. rokov v losangeleskej improvizačnej skupine The Groundlings. Popri tom sa Griffinová presadila ako stand-up komička na alternatívnej komediálnej scéne v [[Los Angeles]], napríklad v projektoch ''Un-Cabaret'' a ''Hot Cup of Talk''. Postupne začala získavať menšie filmové a televízne úlohy, vrátane cameo roly vo filme ''Pulp Fiction'' z roku [[1994]] a účinkovania v seriáloch ako ''Ellen'' či ''[[Akty X]]''. V rokoch [[1996]] až [[2000]] účinkovala v sitkome ''Správna Susan'', po boku hercov ako [[Brooke Shieldsová|Brooke Schields]] a [[Nestor Carbonell]]. Griffinová v seriáli stvárnila postavu Vicki, sarkastickú a sebavedomú kolegyňu hlavnej hrdinky. V roku [[1998]] mala Griffinová svoj prvý vlastný hodinový špeciál na HBO. Jej kariéra sa ďalej rozvíjala najmä v oblasti [[stand-up comedy]] a televíznych špeciálov, kde si budovala povesť sebaironickým a satirickým štýlom humoru. V roku [[2003]] vyhrala reality šou Celebrity Mole, čo neskôr sama označovala za jeden z momentov, ktoré jej pomohli výraznejšie sa presadiť v televízii. Griffinová sa aktívne venuje aj dabingu animovaných filmov a seriálov, pričom vlastní aj produkčnú spoločnosť, ktorá nesie názov „Inappropriate Laughter“, čo odkazuje na jej často provokatívny komediálny štýl. V roku [[2005]] si zahrala vedľajšiu rolu vo filme ''100% blond'', po boku herečky [[Jenny McCarthyová|Jenny McCarthy]] a v rovnakom roku si zahrala aj po boku [[Amanda Bynesová|Amandy Bynes]] a [[Chris Carmack|Chrisa Carmacka]], v romantickej komédii ''Stroskotaná láska''. V rokoch [[2005]] až [[2010]] jej najúspešnejším projektom bola relácia ''Kathy Griffin: My Life on the D-List'', ktorá zachytávala jej život a kariéru v zábavnom priemysle. Relácia získala viacero ocenení Emmy. V roku [[2008]] a [[2009]] moderovala podujatie Bravo A-List Awards a zároveň uviedla vlastné stand-up špeciály. Jej autobiografia Official Book Club Selection z roku [[2009]] sa stala bestsellerom denníka [[The New York Times]]. V rovnakom období vydala aj komediálny album, ktorý bol nominovaný na cenu Grammy, a objavila sa aj v klipe [[Eminem|Eminema]] k piesni The Real Slim Shady. Po úmrtí [[Joan Rivers]] v roku [[2014]], po nej Griffinová prevzala jej miesto v relácii ''Fashion Police''. . V roku [[2019]] vydala stand-up špeciál ''Kathy Griffin: A Hell of a Story'', ktorý reflektoval jej návrat na scénu po kontroverzii z roku [[2017]] (po tom, čo sa objavila na fotografii s maketou odrezanej hlavy pripomínajúcou vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa). [[Súbor:Defense.gov photo essay 080403-D-8901Q-004.jpg|vľavo|náhľad|Griffinová a [[Jim Weiskopf]] z Fisher House Foundation počas jej návštevy vojenského zdravotníckeho centra Walter Reed Army Medical Center v apríli 2008. ]] Okrem vystupovania sa objavovala aj v rôznych televíznych [[talkshow]] a diskusných programoch, ako napríklad ''The View'' či ďalších večerných formátoch, a účinkovala v dokumentárnych projektoch. V tomto období pôsobila aj ako mediálna komentátorka, kde sa vyjadrovala k spoločenským a verejným témam. == Súkromný život == V roku [[2006]] Griffinová uviedla, že nepije alkohol, keďže vyrastala v rodine poznačenej alkoholizmom, a obávala sa, že by sama mohla mať sklony k závislosti. V roku [[2020]] neskôr priznala, že sa u nej rozvinula závislosť od liekov na predpis. Jej rodinný život bol poznačený viacerými tragédiami. Brat Kenny zomrel v roku [[2001]] na predávkovanie drogami, brat Gary v roku [[2014]] na rakovinu pažeráka a sestra Joyce Patricia v roku [[2017]] na rakovinu. Na znak solidarity, si po smrti svojej sestry oholila vlasy. Jej otec zomrel v roku [[2007]] na zlyhanie srdca a matka Maggie v roku [[2020]]. V roku [[1999]] takmer zomrela po komplikáciách počas liposukcie a následne podstúpila viacero plastických operácií vrátane zväčšenia prsníkov a operácie nosa. V neskoršom období otvorene kritizovala niektoré kozmetické zákroky, najmä LASIK operácie, po ktorých utrpela vážne komplikácie vrátane trvalého poškodenia zraku na jednom oku. V roku [[2021]] oznámila, že jej bola diagnostikovaná rakovina pľúc, hoci nikdy nefajčila, a podstúpila chirurgické odstránenie časti ľavej pľúcnej tkaniva. V roku [[2023]] zároveň uviedla, že jej diagnostikovali ťažkú formu komplexnej posttraumatickej stresovej poruchy, ktorú spájala s dlhodobým psychickým aj profesijným tlakom. Griffinová sa dlhodobo hlási k ateizmu. Hoci vyrastala v katolíckej rodine, v priebehu života sa od náboženstva vzdialila a neskôr sa verejne označila za ateistku. V minulosti sa dokonca stala ordinovanou služobníčkou Univerzálnej života, aby mohla sobášiť fanúšikov. V rokoch [[2004]] až [[2016]] žila v Hollywood Hills, následne sa presťahovala do oblasti Bel Air. === Vzťahy === Griffinová sa v roku [[2001]] vydala za správcu počítačových systémov Matta Molinea, s ktorým sa rozviedla v roku [[2006]]. V rokoch [[2007]] až [[2008]] mala vzťah so spoluzakladateľom spoločnosti Apple Apple Inc. Steveom Wozniakom, s ktorým sa objavovala aj na verejných podujatiach vrátane udeľovania cien Emmy a charitatívnych akcií. Ich vzťah sa skončil v roku [[2008]]. Od roku [[2012]] bola vo vzťahu s marketingovým manažérom Randym Bickom, s ktorým sa v roku [[2020]] zosobášila v jej dome. Sobáš vykonala [[Lily Tomlinová|Lily Tomlin]]. V roku [[2023]] však Griffinová požiadala o rozvod, ktorý bol dokončený v roku [[2025]]. === Aktivizmus === Griffinová je dlhodobou podporovateľkou práv [[LGBT|LGBT komunity]] vrátane manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Aktívne sa zúčastňovala protestov v oblasti West Hollywood a časť týchto aktivít zahrnula aj do svojej reality šou ''Kathy Griffin: My Life on the D-List''. V kampaniach za rovnosť spolupracovala aj s Los Angeles Gay and Lesbian Center, kde sa zapojila do iniciatívy „Vote for Equality“ zameranej na podporu manželstiev osôb rovnakého pohlavia. V roku [[2010]] sa podieľala na organizácii zhromaždenia vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D.C.]], ktoré podporovalo zrušenie politiky „Don’t ask, don’t tell“. Zároveň lobovala u členov Kongresu za jej ukončenie a verejne vystupovala na podporu tejto zmeny. V tom istom období sa dostala do mediálnej kontroverzie po konfrontácii s kongresmankou Michele Bachmann, ktorej položila otázku kritizujúcu jej názory na LGBT otázky. [[Súbor:Tomlin Griffin Lynch.jpg|náhľad|284x284bod|Griffinová (v strede) a [[Lily Tomlinová|Lily Tomlin]] (vľavo), [[Jane Lynchová|Jane Lynch]] (vpravo) a [[Matthew Morrison]] (vpravo)]] Griffinová je dlhodobou podporovateľkou charitatívneho podujatia Best in Drag Show v [[Los Angeles]] a za svoju činnosť získala ocenenie AFA Angel Award. Vo svojej komediálnej tvorbe sa často vyjadruje aj k politickým osobnostiam a spoločenským témam, čo viedlo k opakovaným verejným diskusiám, napríklad v súvislosti s rodinou [[Sarah Palinová|Sarah Palin]]. V roku [[2025]] ju časopis The Advocate ocenil titulom „Advocate of the Year“ za jej aktivizmus a dlhodobú podporu LGBT práv. === Kontroverznosť === Griffinová bola spájaná s problémami pri účinkovaní v niektorých [[talkshow]], napríklad ''The Tonight Show with Jay Leno'' či ''The View'', kam sa podľa vlastných slov opakovane nedostala alebo bola z programu vyradená po kontroverzných vtipoch. Najväčšiu vlnu kontroverzie vyvolala v roku [[2017]], keď zverejnila fotografiu, na ktorej drží maketu odrezanej hlavy pripomínajúcej vtedajšieho prezidenta USA [[Donald Trump|Donalda Trumpa]]. Fotografia vyvolala silnú verejnú a politickú reakciu a viedla k strate viacerých pracovných príležitostí, vrátane spolupráce s [[CNN]] a reklamných partnerstiev, ako aj k zrušeniu časti jej turné. Griffinová sa následne ospravedlnila, no zároveň tvrdila, že išlo o satirické umelecké vyjadrenie. V novembri [[2020]] však podobnú fotografiu opäť zverejnila, čo znovu vyvolalo mediálnu pozornosť a kritiku. V roku [[2022]] sa dostala do ďalšej kontroverzie, keď bola na platforme [[X (sociálna sieť)|Twitter (neskôr X)]] dočasne zablokovaná po tom, čo sa vydávala za [[Elon Musk|Elona Muska]]. Použila jeho profilovú fotografiu a zmenila svoje meno, pričom z účtu publikovala príspevky politického charakteru, čo porušilo pravidlá platformy. Účet bol neskôr obnovený po zmene pravidiel moderácie. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Krysten Ritter}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0004980}} * {{csfd meno|id=54587}} == Zdroj == {{Preklad|en|Kathy Griffin|1355753466}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Griffin, Kathy}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Komici USA]] [[Kategória:Stand-up komici]] [[Kategória:Aktivisti za ľudské práva]] [[Kategória:Aktivisti USA]] [[Kategória:LGBT aktivisti]] [[Kategória:Absolventi Lee Strasberg Theatre and Film Institute]] [[Kategória:Osobnosti USA írskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Oak Parku (Illinois)]] dajl3jpuyxpyumxeioas0llhtjcmysz 0 750875 8226344 2026-05-30T17:32:20Z Michal62606 117643 Michal62606 premiestnil stránku [[Kathy Griffin]] na [[Kathy Griffinová]]: prechýlenie 8226344 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Kathy Griffinová]] cnlxqax6w6c0mutzyb2exgfvnw9h1c7 0 750876 8226350 2026-05-30T17:54:51Z Pe3kZA 39673 nový 8226350 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Praga Charon | obrazok = Disinfection truck 16-18 HP of the Health Department of Royal City of Prague (Český svět, 1911).png | vyrobca = [[Praga (podnik)|Praga]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = [[1907]]{{--}}[[1911]] | krajina_povodu = [[Rakúsko-Uhorsko]] | predchodca = | nasledovnik = [[Praga Mignon]] | pribuzne = | trieda = osobný/nákladný automobil | typ_karoserie = landauret | usporiadanie = klasické | platforma = | motor = 2 valcový s objemom {{cm3|1206}} a výkonom 10 [[Kôň (jednotka)|koní]] | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = | kapacita_nadrze = | podobne = | dizajner = }} '''Praga Charon''' bol osobný a [[nákladný automobil]], vyrábaný firmou [[Praga (podnik)|Praga]] v rokoch [[1907]] až [[1911]]. Išlo o prvý model automobilu vyrobeného pod značkou Praga, nie však o stroj vlastnej konštrukcie. Bol to licenčný model francúzskej automobilky [[Automobiles Charron]] a vyrobilo sa ho 35 kusov. == História == [[Súbor:Praga Charon - autocab model (c. 1907).png|vľavo|náhľad|Autodrožka Praga Charon (okolo roku 1907)]] Model zaradil továreň, dovtedy vyrábajúcu okrem iného [[Parný rušeň|parné lokomotívy]], rôzne priemyselné stroje či mostné konštrukcie, medzi prvé české automobilky: popri mladoboleslavskej továrni [[Laurin & Klement]], [[liberec]]kej [[Reichenberger Automobil Fabrik|RAF]] a [[Kopřivnice|kopřivnickej]] [[Tatra (podnik)|Tatre]]. Jeho výroba prebiehala na základe zakúpenej licencie automobilky Charron z francúzského [[Puteaux]]. Prvý stroj vznikol v roku 1907, v roku 1908 bola zahájená sériová výroba. Vozidlo vznikalo v prevedení osobného automobilu (landauret) alebo malého nákladného vozidla, niekoľko z nich fungovalo tiež u taxislužieb ako tzv. autodrožky. Celkový počet vyrobených strojov dosiahol 35 kusov. Po ukončení výroby Charonu v roku 1911 prešla Praga k produkcii vozidiel vlastnej konštrukcie, menovite počnúc rokom 1911 s modelom [[Praga Mignon]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mignon, Grand, Alfa nebo ‚vejtřaska‘: automobilka Praga by letos oslavila 115 let od založení | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = | rok = | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://www.irozhlas.cz/veda-technologie/historie/praga-automobilka-masaryk-vyroci-ceskoslovensko-historie_2204160706_gut | issn = }}</ref> konštruktéra Františka Keca. == Technické údaje == [[Súbor:Praga Charon truck, c. 1910 (Auto magazine, 1944).png|náhľad|Praga Charon s otvorenou korbou (okolo roku 1910)]] Automobil mal dvojvalcový motor Praga V, uložený vpredu, ktorý pri zdvihovom objeme {{cm3|1206}} dosahoval maximálny výkon 10 [[Kôň (jednotka)|koní]]. Poháňaná bola tuhá zadná náprava a odpruženie zabezpečovali listové perá.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = (1908) Praga Charon {{!}} Galerie {{!}} Veteráni i veterán - Oldtimers - Historická vozidla | periodikum = EuroOldtimers.Com | odkaz na periodikum = | rok = | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://www.eurooldtimers.com/cze/galerie-stroj/2227-1908-praga-charon.html | issn = }}</ref> == Referencie == <references /> == Literatúra == * ''Auto''. Praha: Čs. klub automobilistů, 1942, '''24'''(3), s. 61. [https://www.digitalniknihovna.cz/ntk/uuid/uuid:41b1bc5f-4ce8-11e7-a383-001b63bd97ba Dostupné] * ''Auto''. Praha: Čs. klub automobilistů, 1944, '''26'''(6), s. 134. [https://www.digitalniknihovna.cz/ntk/uuid/uuid:dfc71017-4ea3-11e7-be46-001b63bd97ba Dostupné online] * Českomoravská – Kolben (firma). ''Českomoravská - Kolben: akciová společnost v Praze''. V Praze: Vlastným nákladom, 1925, s. 37. [https://www.digitalniknihovna.cz/ntk/uuid/uuid:1ee19b01-d7dc-11ea-ac86-001b63bd97ba Dostupné online] * Příhoda, Emil: ''Praga – Devadesát let výroby automobilů''. Vlastním nákladem, Praha 1998, ISBN 80-902542-1-7. * Šuman-Hreblay, Marián: ''Encyklopedie nákladních automobilů''. Computer Press, Brno 2008, s. 117. ISBN 978-80-251-1718-7. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Praga Charon|25440626}} {{Praga}} [[Kategória:Automobily Praga]] iaa5rji7ur52xd45t1kxq1kv9qlpmdu 1 750877 8226352 2026-05-30T17:59:14Z Pe3kZA 39673 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8226352 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8226353 8226352 2026-05-30T18:00:35Z Pe3kZA 39673 šabl. 8226353 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026|Krajina=Česko}} t6fzy80ihd4c21gc4deby1topf7cl6h 100 750879 8226364 2026-05-30T18:36:17Z Scholastikos 174170 Vytvorená stránka „[[Súbor:PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg|náhľad|pohľad z východnej časti pevnosti smerom na západ ]] '''Pevnosť Pernik''' ({{vjz|bul|Крепост Перник|''Krepost Pernik''}}) sú [[Ruina|ruiny]] [[stredovek]]ej [[Pevnosť (stavba)|pevnosti]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. Ruiny pevnosti majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky ná…“ 8226364 wikitext text/x-wiki [[Súbor:PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg|náhľad|pohľad z východnej časti pevnosti smerom na západ ]] '''Pevnosť Pernik''' ({{vjz|bul|Крепост Перник|''Krepost Pernik''}}) sú [[Ruina|ruiny]] [[stredovek]]ej [[Pevnosť (stavba)|pevnosti]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. Ruiny pevnosti majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu. Pevnosť je často nesprávne nazývaná ľudovým názvom '''pevnosť Krakra'''. Rozprestiera sa na ploche takmer 50 akrov a je jednou z najväčších pevností v Bulharsku, ktorá v minulosti slúžila zároveň ako pevnosť, šľachtická rezidencia a dôležité administratívne centrum. Pernická pevnosť je najviac spojená s menom vojvodu [[Krakra Pernický|Krakru Pernického]], ktorý bol správcom sredeckej (dnešná Sofia) oblasti koncom [[10. storočie|10.]] a začiatkom [[11. storočie|11. storočia]], pričom pevnosť Pernik bola jeho sídlom a okrem nej spravoval ešte ďalších 35 pevností v okolí, predovšetkým v pohorí [[Golo bărdo (pohorie)|Golo bărdo]]. Počas jeho panovania došlo k dvom pokusom Byzantíncov pod vedením [[Cisár|cisára]] [[Bazil II.|Bazila II.]] o dobytie pevnosti. Obdobie správy Krakru Pernického skončilo v roku [[1018]], keď Krakra, potom čo sa územia okolo pevnosti dostali pod nadvládu [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], ustal so svojím odporom proti Bazilovi II. a dobrovoľne mu pevnosť odovzdal. <div align=right><small>[[Pernik (pevnosť)|celý článok...]]</small></div> nhienxog4sjrjgmjb5heill9n64v8ag 100 750880 8226368 2026-05-30T18:41:02Z Scholastikos 174170 Vytvorená stránka „[[Súbor:Beresford Hope cross VandA 265-1886.jpg|náhľad|Beresford Hopeov relikviárový kríž|200px]] '''Beresford Hopeov relikviárový kríž''' je menší [[pektorál]]ny [[relikviár]]ový kríž zdobený technikou priehradkového emailu (''cloisonné''), ktorý bol pravdepodobne určený na uchovávanie fragmentu [[Pravý Kríž|Pravého kríža]] v korpuse. Ide o významné dielo [[Byzantské výtvarné umenie|byzantského zlatníckeho umenia]] 9. storo…“ 8226368 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Beresford Hope cross VandA 265-1886.jpg|náhľad|Beresford Hopeov relikviárový kríž|200px]] '''Beresford Hopeov relikviárový kríž''' je menší [[pektorál]]ny [[relikviár]]ový kríž zdobený technikou priehradkového emailu (''cloisonné''), ktorý bol pravdepodobne určený na uchovávanie fragmentu [[Pravý Kríž|Pravého kríža]] v korpuse. Ide o významné dielo [[Byzantské výtvarné umenie|byzantského zlatníckeho umenia]] [[9. storočie|9. storočia]]. Kríž bol pravdepodobne zhotovený v južnom [[Taliansko|Taliansku]] krátko po skončení [[Obrazoborectvo|ikonoklazmu]], približne medzi rokom [[843]] a polovicou [[10. storočie|10. storočia]]. V roku [[1886]] relikviárový kríž získalo [[Victoria and Albert Museum]] v [[Londýn]]e. Predná strana kríža zobrazuje ukrižovaného [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] medzi [[Mária (matka Ježiša)|Pannou Máriou]] a [[Ján (apoštol)|svätým Jánom Evanjelistom]]. Nad Kristovou hlavou sú umiestnené [[Personifikácia|personifikácie]] [[Slnko|Slnka]] a [[Mesiac|Mesiaca]] v podobe [[Polmesiac|polmesiaca]], zatiaľ čo pod jeho nohami sa nachádza [[Adam a Eva|Adamova]] [[lebka]], tradičný symbol [[Golgota|Golgoty]] a vykúpenia ľudstva prostredníctvom Kristovej obety. Kompozíciu dopĺňajú grécke nápisy vytvorené z tenkých zlatých pásikov vsadených do emailovej výzdoby. Po stranách Adamovej lebky sa zachovali dve prázdne trojuholníkové lôžka po pôvodne osadených dekoratívnych prvkoch. V centrálnej časti kríža sa nachádza kruhový otvor prerušujúci Kristovo torzo, kde bol pravdepodobne uložená relikvia. Zadná strana kríža zobrazuje postavu Panny Márie v postoji [[Orant|orantky]], teda s rukami zdvihnutými v geste [[Modlitba|modlitby]]. Pannu Máriu obklopujú svätci s identifikačnými gréckymi nápismi. V hornej časti je zobrazený [[Ján Krstiteľ|svätý Ján Krstiteľ]], po stranách [[Peter (apoštol)|svätí Peter]] a [[Ondrej (apoštol)|Ondrej]] a v spodnej časti [[Pavol (apoštol)|svätý Pavol]]. <div align=right><small>[[Beresford Hopeov relikviárový kríž|celý článok...]]</small></div> 8qsp48oqsttgw2fikpzbhjrjxbnkv61 0 750881 8226393 2026-05-30T20:12:22Z MelchiorSK 157187 Vytvorená stránka „{{Pracuje sa}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Avgaroz Bandaisdze | Rodné meno = | Popis osoby = [[pisár]], [[Kaligrafia|kaligraf]], [[Iluminácia (maľba)|iluminátor]] a [[Maliar (umelec)|maliar]], | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[14. storočie]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[14. storočie]] | Mie…“ 8226393 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Avgaroz Bandaisdze | Rodné meno = | Popis osoby = [[pisár]], [[Kaligrafia|kaligraf]], [[Iluminácia (maľba)|iluminátor]] a [[Maliar (umelec)|maliar]], | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[14. storočie]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[14. storočie]] | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Gruzínske kráľovstvo]] | Národnosť = [[Gruzínci|gruzínska]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[]]{{--}}[[]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = Grigol | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Byzantská ríša | Portál3 = }} '''Avgaroz Bandaisdze''' ({{VJZ|kat|ავგაროზ ბანდაისძე|''Avgaroz Bandaisdze''}}; fl. [[14. storočie]]) bol [[stredovek]]ý [[Gruzínci|gruzínsky]] [[pisár]], [[Kaligrafia|kaligraf]], [[Iluminácia (maľba)|iluminátor]] a [[Maliar (umelec)|maliar]], ktorý pôsobil v [[Gruzínske kráľovstvo|Gruzínskom kráľovstve]], najmä na dvore ksanských vojvodov (eristavov). Autor viacerých významných [[Rukopis (starý dokument)|rukopisov]], najmä kronika ''Dzegli eristavta'' o dejinách ksanského vojvodstva.<ref name=":0">{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Avgaroz Bandaisdze | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Enciklopedia sakartvelo | vydavateľ = Kartuli enciklopediis Irakli Abašidzis sacheobis mtavari samecniero redakcia | miesto = Tbilisi | rok = 1997 | isbn = | dátum prístupu = 2026-05-30 | url = https://georgianencyclopedia.ge/ka/form/20908?post= | diel = 1. A{{--}}Gildia | typ dielu = Tom. | strany = 62 | jazyk = kat }}</ref><ref name=":1">{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Avgaroz Bandaisdze | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sakartvelos biograpiuli leksikoni | vydavateľ = Sakartvelos parlamentis Ilia Čavčavadzis sachelobis erovnuli biblioteka | miesto = Tbilisi | rok = | isbn = | dátum prístupu = 2026-05-30 | url = http://www.nplg.gov.ge/bios/ka/00005024/ | diel = | typ dielu = | strany = | jazyk = kat }}</ref> == Život == Bližšie informácie o dátume alebo mieste jeho narodenia a úmrtia nie sú známe. Pôsobil na dvore ksanských vojvodov (eristavov), kde sa venoval opisovaniu liturgických rukopisov, kaligrafii a knižnej maľbe. Mal syna Grigola, ktorý bol taktiež kaligrafom, pisárom a iluminátorom.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> == Dielo == Avgaroz Bandaisdze patrí medzi významné osobnosti gruzínskej stredovekej knižnej maľby. Jeho tvorba predstavuje syntézu vyspelej kaligrafickej a maliarskej tradície. Diela spojené s jeho menom patria k významným pamiatkám gruzínskeho písomníctva 14. storočia.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> K jeho najvýznamnejším pripisovaným dielam patrí súbor modlitieb [[paraklis]] (sign. A-575; dnes Gruzínske národné centrum rukopisov, [[Tbilisi]]), ktorý bol podľa kolofónu prenesený z monastiera Largvisi. Zbierka obsahuje cirkevné [[Hymnus|hymny]] určené pre jednotlivé dni liturgického týždňa. Text je zapísaný gruzínskym cirkevným [[Písmo (jazykoveda)|písmom]] [[nuschuri]] a predstavuje významný doklad vyspelej kaligrafickej tradície. Modlitby sú zhotovené hnedým atramentom v jednom stĺpci, pričom iniciály a majuskulné formy písmen sú organicky integrované do textového poľa. Kaligrafické spracovanie sa vyznačuje vysokou technickou úrovňou, pravidelnosťou písma a istotou rukopisu, čo poukazuje na autorovu profesionálnu zručnosť. Avgaroz Bandaisdze sa podieľal aj na výzdobe [[evanjeliár]]a, ktorý pre ksanského vojvodu (eristava) Viršela III. odpísal pisár Giorgi Tabauri. Jeho prínos spočíval vo vyhotovení dekoratívnych oblúkov a figurálnych vyobrazení evanjelistov. Tieto práce dokumentujú jeho pôsobenie nielen ako kaligrafa, ale aj ako maliara a iluminátora rukopisov. Za jeho najvýznamnejšie dielo sa považuje [[Kronika (stredovek)|kronika]] ''Dzegli Eristavta'', jeden z kľúčových prameňov dejín ksanského vojvodstva. Gruzínsky historik Šota Meschia vyslovil hypotézu, že Avgaroz Bandaisdze bol autorom alebo zostavovateľom pôvodnej verzie tohto diela. Podľa jeho interpretácie rukopis zachovaný v archíve Marie-Félicité Brossetovej napísal práve Bandaisdze, ktorý ho zároveň doplnil o portrét ksanského vojvodu (eristava) Viršela III. Hoci táto atribúcia nie je všeobecne prijímaná bez výhrad, zostáva predmetom odborných diskusií.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = ბერიძე | meno = ვახტანგ | odkaz na autora = | titul = ძველი ქართველი ოსტატები : ხუროთმოძღვრები, მხატვრები, ოქრომჭედლები და კალიგრაფისტები | vydanie = | vydavateľ = ქართული ხელოვნების მოღვაწეები | miesto = თბილისი | rok = 1967 | isbn = | kapitola = | strany = 15 | poznámka = [BERIDZE, Vachtang. Dzveli kartveli ostatebi: churotmodzgvrebi , mchatvrebi, okromčedlebi da kaligrapistebi. Tbilisi : Kartuli chelovnebis mogvaceebi] | jazyk = kat }} * {{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Avgaroz Bandaisdze | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = [[Kartuli sabčota enciklopedia]] | vydavateľ = Kartuli enciklopediis Irakli Abašidzis sacheobis mtavari samecniero redakcia | miesto = Tbilisi | rok = 1975 | isbn = | dátum prístupu = | url = | diel = 1. A{{--}}Atoci | typ dielu = Tom. | strany = 118 | poznámka = | jazyk = ka }} {{DEFAULTSORT:Bandaisdze, Avgraz}} [[Kategória:Narodenia v 14. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 14. storočí]] [[Kategória:Gruzínski maliari]] 6wmkuugag6m5jvdj196hubmikgbqdg5 0 750882 8226424 2026-05-30T21:48:05Z LoverofBattle12 246706 Vytvorenie úplne nového článku pod názvom ,, Rapallská zmluva" v rámci stránky ,, Pakt Ribbentrop-Molotov". 8226424 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R14433, Vertrag von Rapallo.jpg|náhľad|344x344bod|Ríšsky kancelár menom Joseph Wirth, sovietsky veľvyslanec v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] menom Leonid Borisovič Krasin, ľudový komisár zahraničných vecí [[Georgij Vasilievič Čičerin|Georgij Vasiljevič Čičerin]] a Adolf Abramovič Joffe ako sovietsky vyslanec v Nemecku na spoločnej fotografii v&#x20;apríli roku [[1922]] v meste Rapallo.]] '''Rapallská zmluva''' bola diplomatickým dokumentom, ktorý bol oficiálne podpísaný dňa [[16. apríl|16. apríla]] roku [[1922]] medzi sovietskou delegáciou, ktorú prezentoval [[Georgij Vasilievič Čičerin]], na jednej strane a nemeckou, ktorú zastupoval Walther Rathenau na strane druhej v meste Rapallo na území vtedajšieho [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskeho kráľovstva]]. Z hľadiska diplomacie vošla zmluva do dejín medzinárodných vzťahov ako tá, ktorej ideou bola ,, úprava otázok, ktoré vznikli v čase vojny". Uzavretím zmluvy sa podarilo docieliť záruky medzi sovietskou a nemeckou diplomaciou to, že obidve práve [[Weimarská republika]] a [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika]] ([[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]]) odstúpia od nárokov pre náhrady škôd, ktoré boli spôsobené znárodnením a že uznajú predvojnové dlhy na jednej strane a nároky na reparácie na strane druhej. Rapallská zmluva zároveň deklarovala to, že vlády obidvoch kedysi znepriatelených krajín z čias [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]] prehĺbia svoje hospodárske styky, pričom po tomto akte hneď nadviažu diplomatické vzťahy. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MORAVCOVÁ|meno=Dagmar et al|titul=Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1914 - 1941|vydanie=1|vydavateľ=Institut pro středoevropskou kulturu a politiku|miesto=Praha|rok=1994|isbn=80-85241-70-6|strany=53}}</ref> == Vytváranie dohody == Dňa [[16. apríl|16. apríla]] roku [[1922]] v čase 11. hodiny na dopoludnia začala prvá diplomatická schôdza medzi nemeckými a sovietskymi delegátmi. Do sídla sovietskej delegácie dorazili nemeckí vyslanci ako Rathenau, Maltzan, Hilferding a von Simons. Rokovanie trvalo takmer dve hodiny. Po skončení rokovania odišli nemeckí vyslanci na obed pre pozvaných diplomatov. Následne počas prestávky došlo k spísaniu textu dohody. Popoludní sa nemecká delegácia vrátila a po prerokovaní a schváleniu textu podpísali [[Georgij Vasilievič Čičerin|G. V. Čičerin]] a Walter Rathenau napokon sovietsko-nemeckú dohodu. == Konečná ratifikácia a jej body == === Vojnové záležitosti === Rapallská zmluva deklarovala to, že obdive krajiny, teda [[Weimarská republika]] a [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Sovietske Rusko]] ([[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]]) sa vzdali vzájomnej náhrady za vojnové náklady a iné vojnové straty, ktoré ich obyvatelia utrpeli počas Prvej svetovej vojny. Nemecká a sovietska vláda zároveň zastavili obojstranné platenie nákladov za vydržiavanie vojnových zajatcov. Nemecká diplomacia sa oficiálne zriekla nárokov za škody vyplývajúce z ,, opatrenia [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]] alebo ich orgánov voči nemeckým občanom alebo ich súkromným právam pod podmienkou, že vláda [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]] nevyhovie analogickým požiadavkám iných štátov". === Diplomacia a hospodárstvo === Po oficiálnej ratifikácii sa hneď začali opätovne nadväzovať diplomatické a konzulárne styky medzi [[Weimarská republika|Weimarskou republikou]] a [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]]. Diplomati obidvoch vlád sa jasne dohodli na tom, že pri úprave vzájomných obchodných a hospodárskych stykov budú uplatňovať zásadu najvyšších výhod. Zároveň vyhlásili, že budú vychádzať bezkonfliktne vzájomným hospodárskym potrebám. Bolo deklarované pravidlo, podľa ktorého sa zmluva netýkala pomerov zmluvných strán k ostatným krajinám. Kým [[Brestlitovský mier]], ktorého podmienky boli založené na násilných formách, Rapallská zmluva vytvárala nové vzájomné vzťahy na základe mierového spolužitia a zaisťovala obidvom krajinám rovnoprávnosť a možnosť hospodárskej spolupráce. Dôležité však boli v hospodárskej sfére jasne deklarované tri základné body. Podľa prvého bodu boli anulované všetky nároky. Druhý bod sa týkal obnovenia diplomatických stykov medzi obidvoma vládami. Tretí bod vyhlasoval hospodárske zblíženie Ruska a Nemecka a vymanenie obidvoch krajín zo vzájomnej politickej izolácie. == Kritika západných mocností == Oficiálna ratifikácia Rapallskej zmluvy mala za následok veľký diplomatický výbuch počas Janovskej konferencie. Americký veľvyslanec v [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansku]] menom Child vyhlásil: ,, To otrasie svetom ! Je to najťažšia rana pre konferenciu !" Diplomacia dohodových štátov, ktorá bola odhodlaná za každú cenu zraziť sovietskych vyslancov na kolená, bola donútená prijať porážku. Podpisom zmluvy v Rapalle sa podarilo sovietskej vláde prelomiť protisovietsky front zo strany predstaviteľov imperialistických štátov. Vladimír Iľjič Lenin sa vyjadril: ,, Je potrebné vedieť využiť potýčky a protiklady medzi imperialistami". Sovietski diplomati tak jeho pokyn úspešne splnili. == Medzinárodný ohlas a napokon zlyhanie == Rapallská zmluva bola kľúčovým prínosom pre politické upevnenie sovietsko-nemeckých diplomatických vzťahov. Prispela hlavne k zaisteniu mieru v [[Európa|Európe]]. [[Weimarská republika|Nemecko]] sa stalo prvou krajinou krajinou na území západnej Európy, ktorá nadviazala diplomatické styky so [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Sovietskym Ruskom]]. Pre [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Sovietske Rusko]] znamenalo podpísanie Rapallskej zmluvy skoncovanie s hospodárskou a politickou blokádou. Zmluva pomohla [[Weimarská republika|Nemecku]] vymaniť ho zo zahranično-politickej izolácie. Okrem toho to bolo [[Weimarská republika|Nemecko]], ktoré mohlo po [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej mierovej zmluve]] rozšíriť svoj obchod. Bola to takisto prvá rovnoprávna zmluva medzi [[Weimarská republika|Nemeckom]] a ostatnými víťaznými veľmocami. Rapallská cesta však bola nanešťastie po krátkom čase zabudnutá a ultrareakčné buržoázne elity ju nahradili politickou praxou, ktorá presadzovala [[Agresia (psychológia)|agresiu]], rivalitu a [[nenávisť]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEMEN|meno=Aleksandrovič Gonionskij et al|titul=Dějiny diplomacie III|vydanie=2. preprac a dopln|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1967|strany=306; 310}}</ref> == Referencie == == Literatúra == * MORAVCOVÁ, Dagmar et al., (1994). ''Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1914 - 1941''. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku, 1994. ISBN 80-85241-70-6. == Pozri aj == * [[Brestlitovský mier|Brestlivovský mier]] * [[Pakt Ribbentrop-Molotov]] == Zdroj == * SEMEN, Aleksandrovič Gonionskij et al''.'' (1967). ''D&#x11B;jiny diplomacie III.'' 2. preprac. a dopln. vyd. Praha: Nakladatelství Svoboda. rr19mfu6rxwwahdhuekxcty364ocxyp 8226432 8226424 2026-05-30T22:38:01Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcií a typografie. 8226432 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R14433, Vertrag von Rapallo.jpg|náhľad|344x344bod|Ríšsky kancelár menom Joseph Wirth, sovietsky veľvyslanec v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] menom Leonid Borisovič Krasin, ľudový komisár zahraničných vecí [[Georgij Vasilievič Čičerin|Georgij Vasiljevič Čičerin]] a Adolf Abramovič Joffe ako sovietsky vyslanec v Nemecku na spoločnej fotografii v&#x20;apríli roku [[1922]] v meste Rapallo.]] '''Rapallská zmluva''' bola diplomatickým dokumentom, ktorý bol oficiálne podpísaný dňa [[16. apríl|16. apríla]] roku [[1922]] medzi sovietskou delegáciou, ktorú prezentoval [[Georgij Vasilievič Čičerin]], na jednej strane a nemeckou, ktorú zastupoval Walther Rathenau na strane druhej v meste Rapallo na území vtedajšieho [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskeho kráľovstva]]. Z hľadiska diplomacie vošla zmluva do dejín medzinárodných vzťahov ako tá, ktorej ideou bola „úprava otázok, ktoré vznikli v čase vojny“. Uzavretím zmluvy sa podarilo docieliť záruky medzi sovietskou a nemeckou diplomaciou to, že obidve práve [[Weimarská republika]] a [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika]] ([[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]]) odstúpia od nárokov pre náhrady škôd, ktoré boli spôsobené znárodnením a že uznajú predvojnové dlhy na jednej strane a nároky na reparácie na strane druhej. Rapallská zmluva zároveň deklarovala to, že vlády obidvoch kedysi znepriatelených krajín z čias [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]] prehĺbia svoje hospodárske styky, pričom po tomto akte hneď nadviažu diplomatické vzťahy.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MORAVCOVÁ|meno=Dagmar et al|titul=Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1914 - 1941|vydanie=1|vydavateľ=Institut pro středoevropskou kulturu a politiku|miesto=Praha|rok=1994|isbn=80-85241-70-6|strany=53}}</ref> == Vytváranie dohody == Dňa [[16. apríl|16. apríla]] roku [[1922]] v čase 11. hodiny na dopoludnia začala prvá diplomatická schôdza medzi nemeckými a sovietskymi delegátmi. Do sídla sovietskej delegácie dorazili nemeckí vyslanci ako Rathenau, Maltzan, Hilferding a von Simons. Rokovanie trvalo takmer dve hodiny. Po skončení rokovania odišli nemeckí vyslanci na obed pre pozvaných diplomatov. Následne počas prestávky došlo k spísaniu textu dohody. Popoludní sa nemecká delegácia vrátila a po prerokovaní a schváleniu textu podpísali [[Georgij Vasilievič Čičerin|G. V. Čičerin]] a Walter Rathenau napokon sovietsko-nemeckú dohodu. == Konečná ratifikácia a jej body == === Vojnové záležitosti === Rapallská zmluva deklarovala to, že obdive krajiny, teda [[Weimarská republika]] a [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Sovietske Rusko]] ([[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]]) sa vzdali vzájomnej náhrady za vojnové náklady a iné vojnové straty, ktoré ich obyvatelia utrpeli počas Prvej svetovej vojny. Nemecká a sovietska vláda zároveň zastavili obojstranné platenie nákladov za vydržiavanie vojnových zajatcov. Nemecká diplomacia sa oficiálne zriekla nárokov za škody vyplývajúce z „opatrenia [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]] alebo ich orgánov voči nemeckým občanom alebo ich súkromným právam pod podmienkou, že vláda [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]] nevyhovie analogickým požiadavkám iných štátov“. === Diplomacia a hospodárstvo === Po oficiálnej ratifikácii sa hneď začali opätovne nadväzovať diplomatické a konzulárne styky medzi [[Weimarská republika|Weimarskou republikou]] a [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]]. Diplomati obidvoch vlád sa jasne dohodli na tom, že pri úprave vzájomných obchodných a hospodárskych stykov budú uplatňovať zásadu najvyšších výhod. Zároveň vyhlásili, že budú vychádzať bezkonfliktne vzájomným hospodárskym potrebám. Bolo deklarované pravidlo, podľa ktorého sa zmluva netýkala pomerov zmluvných strán k ostatným krajinám. Kým [[Brestlitovský mier]], ktorého podmienky boli založené na násilných formách, Rapallská zmluva vytvárala nové vzájomné vzťahy na základe mierového spolužitia a zaisťovala obidvom krajinám rovnoprávnosť a možnosť hospodárskej spolupráce. Dôležité však boli v hospodárskej sfére jasne deklarované tri základné body. Podľa prvého bodu boli anulované všetky nároky. Druhý bod sa týkal obnovenia diplomatických stykov medzi obidvoma vládami. Tretí bod vyhlasoval hospodárske zblíženie Ruska a Nemecka a vymanenie obidvoch krajín zo vzájomnej politickej izolácie. == Kritika západných mocností == Oficiálna ratifikácia Rapallskej zmluvy mala za následok veľký diplomatický výbuch počas Janovskej konferencie. Americký veľvyslanec v [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansku]] menom Child vyhlásil: „To otrasie svetom! Je to najťažšia rana pre konferenciu!“ Diplomacia dohodových štátov, ktorá bola odhodlaná za každú cenu zraziť sovietskych vyslancov na kolená, bola donútená prijať porážku. Podpisom zmluvy v Rapalle sa podarilo sovietskej vláde prelomiť protisovietsky front zo strany predstaviteľov imperialistických štátov. Vladimír Iľjič Lenin sa vyjadril: „Je potrebné vedieť využiť potýčky a protiklady medzi imperialistami“. Sovietski diplomati tak jeho pokyn úspešne splnili. == Medzinárodný ohlas a napokon zlyhanie == Rapallská zmluva bola kľúčovým prínosom pre politické upevnenie sovietsko-nemeckých diplomatických vzťahov. Prispela hlavne k zaisteniu mieru v [[Európa|Európe]]. [[Weimarská republika|Nemecko]] sa stalo prvou krajinou krajinou na území západnej Európy, ktorá nadviazala diplomatické styky so [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Sovietskym Ruskom]]. Pre [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Sovietske Rusko]] znamenalo podpísanie Rapallskej zmluvy skoncovanie s hospodárskou a politickou blokádou. Zmluva pomohla [[Weimarská republika|Nemecku]] vymaniť ho zo zahranično-politickej izolácie. Okrem toho to bolo [[Weimarská republika|Nemecko]], ktoré mohlo po [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej mierovej zmluve]] rozšíriť svoj obchod. Bola to takisto prvá rovnoprávna zmluva medzi [[Weimarská republika|Nemeckom]] a ostatnými víťaznými veľmocami. Rapallská cesta však bola nanešťastie po krátkom čase zabudnutá a ultrareakčné buržoázne elity ju nahradili politickou praxou, ktorá presadzovala [[Agresia (psychológia)|agresiu]], rivalitu a [[nenávisť]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEMEN|meno=Aleksandrovič Gonionskij et al|titul=Dějiny diplomacie III|vydanie=2. preprac a dopln|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1967|strany=306; 310}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * MORAVCOVÁ, Dagmar et al., (1994). ''Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1914 - 1941''. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku, 1994. ISBN 80-85241-70-6. == Pozri aj == * [[Brestlitovský mier|Brestlivovský mier]] * [[Pakt Ribbentrop-Molotov]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * SEMEN, Aleksandrovič Gonionskij et al''.'' (1967). ''D&#x11B;jiny diplomacie III.'' 2. preprac. a dopln. vyd. Praha: Nakladatelství Svoboda. [[Kategória:Vzniklo v 1922]] [[Kategória:Weimarská republika]] tnham0yoocvxyn7voih7mtxtexj34y8 0 750883 8226428 2026-05-30T22:01:36Z ~2026-32241-77 296475 Vytvorená stránka „[[Súbor:TepacheStraw.JPG|náhľad|Tepache]] '''Tepache''' [čítaj: tepače] je tradičný [[Mexiko|mexický]] [[alkoholický nápoj|alkoholický]] a osviežujúci [[nápoj]] (''agua fresca''). Pôvodne sa pripravoval z [[kukurica|kukurice]], z čoho vznikol aj jeho názov pôvodom z jazyka [[nahuatl]] – ''tepiatl'' (''tepi'' = „kukurica“ a ''atl'' = „voda“). Tento typ výrobnej metódy prežil len u niektorých pôvodných Amerika (svetadiel)|americk…“ 8226428 wikitext text/x-wiki [[Súbor:TepacheStraw.JPG|náhľad|Tepache]] '''Tepache''' [čítaj: tepače] je tradičný [[Mexiko|mexický]] [[alkoholický nápoj|alkoholický]] a osviežujúci [[nápoj]] (''agua fresca''). Pôvodne sa pripravoval z [[kukurica|kukurice]], z čoho vznikol aj jeho názov pôvodom z jazyka [[nahuatl]] – ''tepiatl'' (''tepi'' = „kukurica“ a ''atl'' = „voda“). Tento typ výrobnej metódy prežil len u niektorých pôvodných [[Amerika (svetadiel)|amerických]] národov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bebidas fermentadas | url = http://sepiensa.org.mx/contenidos/fermentaciones/bebidas/fermenta3.htm | vydavateľ = sepiensa.org.mx | dátum prístupu = 2026-05-30}}</ref> V súčasnosti sa však tepache najčastejšie vyrába [[Kvasenie|fermentáciou]] [[ananás]]u s piloncillom (hnedým [[trstinový cukor|trstinovým cukrom]]) v otvorených drevených sudoch nazývaných [[tepachera]]s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El Tepache o Fuerte de piña | url = http://www.nutribiota.net/blog/blog5.php/el-tepache-o-fuerte-de-pina | vydavateľ = Bebidas Probióticas | dátum prístupu = 2026-05-30 | jazyk = es-ES}}</ref> Obsah alkoholu je veľmi nízky, pretože fermentácia zvyčajne trvá len 3 – 4 dni. Niekedy sa pre dochutenie pridáva [[škorica]] alebo sa tepache mieša s [[pivo]]m. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * LAPPE, Patricia; ULLOA, Miguel. ''Fermentaciones tradicionales indígenas de México''. Mexiko : Instituto Nacional Indigenista, 1987. (po španielsky) == Zdroj == {{Preklad|pl|Tepache}} [[Kategória:Alkoholické nápoje]] [[Kategória:Mexická kuchyňa]] a42pghn8tvwlyxtdzrdmkc82e6rge2m 0 750884 8226453 2026-05-30T23:44:44Z LoverofBattle12 246706 Vytvorenie úplne novej stránky pod názvom ,, Prvý mier v Drinopoli (1547)" v rámci stránky ,, Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 až 1568" a ,, Protihabsburské povstania". 8226453 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Text of the Truce of Adrianople (1547), p. 1.jpg|náhľad|254x254bod|Oficiálny text mierovej zmluvy v [[Staroturečtina|starej turečtine]]. ]] '''Prvý drinopolský mier''' alebo '''Drinopolský mier''' z roku '''1547''' bola mierová zmluva, ktorá bola podpísaná dňa [[19. jún|19. júna]] roku [[1547]] medzi diplomaciou cisára [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] na jednej strane a osmanskou prezentovanou sultánom [[Süleyman I.|Süleymanom I. Nádherným]] v meste [[Edirne|Drinopol]] (Edirne). Hlavným iniciátorom podpísania zmluvy bol ríšsky vyslanec menom Gerhard Veltwyck.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TURČAN|meno=Vladimír et al|titul=Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti|vydanie=1|vydavateľ=Slovart, s.r.o|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8085-596-3|strany=151}}</ref> == Príčiny == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 – 1568|Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 až 1568]]'' Od roku [[1543]] sa turecké panstvo na území [[Uhorsko|Uhorska]] neustále rozrastalo, čo viedlo kresťanských vojakov na strane cisára k značnému vyčerpaniu. Následne roku [[1544]] začal uhorský miestodržiteľ a cisársky prívrženec menom [[Anton Vrančič]] nadväzovať diplomatický kontakt spolu s budínskym pašom Mehmedom Sokolovičom. V januári roku [[1547]] sa podarilo [[Janičiar|osmanským janičiarom]] spustošiť okolie [[Ďarmoty|Ďarmot]], [[Szécsény|Sečian]] a [[Modrý Kameň|Modrého Kameňa]]. Roku [[1547]] napokon zasadal Trnavský snem, počas ktorého samotní vyslanci obrátili na cisára [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I. Habsburského]] so žiadosťou uzavrieť so sultánom mier. Mierová zmluva, ktorá hneď v júni vošla do platnosti, bola uzatvorená na päť rokov. Stanovila to, že práve rímsko-nemecký cisár [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I. Habsburský]] každoročne zaplatí harádž v sume 30 000 zlatých, čo podľa moslimského práva malo znamenať vazalské postavenie. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOPČAN|meno=Vojtech|titul=Turecké nebezpečenstvo a Slovensko|vydanie=1|vydavateľ=Veda: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|miesto=Bratislava|rok=1986|strany=46}}</ref> Osmanská ríša na čele so sultánom si v dôsledku uzavretia mieru udržala pod svojou správou všetky dobyté územia od konca augusta roku [[1541]], keď osmanskí janičiari [[Obliehanie Budína (1541)|dobyli Budín]] a zriadili v ňom sídlo [[Budínsky ejálet|Budínskeho ejáletu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MRVA|meno=Ivan|titul=Dejiny Uhorska a Slováci|vydanie=1|vydavateľ=Perfekt, a.s|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=978-80-8046-586-5|strany=148 - 149|priezvisko2=SEGEŠ|meno2=Vladimír}}</ref> == Referencie == == Literatúra == * [[Vojtech Dangl|DANGL, Vojtech]], (2017). ''Bitky a bojiská v našich dejinách''. Bratislava: Perfekt, a.s., 2017. <nowiki>ISBN 978-80-8046-864-4</nowiki>. * KOPČAN, Vojtech, (1986). ''Turecké nebezpečenstvo a Slovensko''. Bratislava: Veda: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1986. * [[Peter Kónya|KÓNYA, Peter]] et al., (2014). ''Dejiny Uhorska (1000-1918)''. 2. vyd. Bratislava: Citadella, 2014. <nowiki>ISBN 978-80-89628-59-9</nowiki>. * [[Ivan Mrva|MRVA, Ivan]] – SEGEŠ, Vladimír, (2012). ''Dejiny Uhorska a Slováci''. Bratislava: Perfekt, a.s, 2012. <nowiki>ISBN 978-80-8046-586-5</nowiki>. * TURČAN, Vladimír et al., (2007). ''Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti''. Bratislava: Slovart, s.r.o., 2007. <nowiki>ISBN 978-80-8085-596-3</nowiki>. == Pozri aj == * [[Osmansko-habsburské vojny]] * [[Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 – 1568|Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 až 1568]] * [[Protihabsburské stavovské povstania]] * [[Anton Vrančič]] == Zdroj == * KOPČAN, Vojtech, (1986). ''Turecké nebezpečenstvo a Slovensko''. Bratislava: Veda: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1986. 7bimn6794ubwxe1h9g8qfrcqcdicrht 8226513 8226453 2026-05-31T07:34:02Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcií a typografie. 8226513 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Text of the Truce of Adrianople (1547), p. 1.jpg|náhľad|254x254bod|Oficiálny text mierovej zmluvy v [[Staroturečtina|starej turečtine]].]] '''Prvý drinopolský mier''' alebo '''Drinopolský mier''' z roku 1547 bola mierová zmluva, ktorá bola podpísaná dňa [[19. jún|19. júna]] roku [[1547]] medzi diplomaciou cisára [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] na jednej strane a osmanskou prezentovanou sultánom [[Süleyman I.|Süleymanom I. Nádherným]] v meste [[Edirne|Drinopol]] (Edirne). Hlavným iniciátorom podpísania zmluvy bol ríšsky vyslanec menom Gerhard Veltwyck.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TURČAN|meno=Vladimír et al|titul=Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti|vydanie=1|vydavateľ=Slovart, s.r.o|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8085-596-3|strany=151}}</ref> == Príčiny == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 – 1568|Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 až 1568]]'' Od roku [[1543]] sa turecké panstvo na území [[Uhorsko|Uhorska]] neustále rozrastalo, čo viedlo kresťanských vojakov na strane cisára k značnému vyčerpaniu. Následne roku [[1544]] začal uhorský miestodržiteľ a cisársky prívrženec menom [[Anton Vrančič]] nadväzovať diplomatický kontakt spolu s budínskym pašom Mehmedom Sokolovičom. V januári roku [[1547]] sa podarilo [[Janičiar|osmanským janičiarom]] spustošiť okolie [[Ďarmoty|Ďarmot]], [[Szécsény|Sečian]] a [[Modrý Kameň|Modrého Kameňa]]. Roku [[1547]] napokon zasadal Trnavský snem, počas ktorého samotní vyslanci obrátili na cisára [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I. Habsburského]] so žiadosťou uzavrieť so sultánom mier. Mierová zmluva, ktorá hneď v júni vošla do platnosti, bola uzatvorená na päť rokov. Stanovila to, že práve rímsko-nemecký cisár [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I. Habsburský]] každoročne zaplatí harádž v sume 30 000 zlatých, čo podľa moslimského práva malo znamenať vazalské postavenie.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOPČAN|meno=Vojtech|titul=Turecké nebezpečenstvo a Slovensko|vydanie=1|vydavateľ=Veda: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|miesto=Bratislava|rok=1986|strany=46}}</ref> Osmanská ríša na čele so sultánom si v dôsledku uzavretia mieru udržala pod svojou správou všetky dobyté územia od konca augusta roku [[1541]], keď osmanskí janičiari [[Obliehanie Budína (1541)|dobyli Budín]] a zriadili v ňom sídlo [[Budínsky ejálet|Budínskeho ejáletu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MRVA|meno=Ivan|titul=Dejiny Uhorska a Slováci|vydanie=1|vydavateľ=Perfekt, a.s|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=978-80-8046-586-5|strany=148 - 149|priezvisko2=SEGEŠ|meno2=Vladimír}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * [[Vojtech Dangl|DANGL, Vojtech]], (2017). ''Bitky a bojiská v našich dejinách''. Bratislava: Perfekt, a.s., 2017. <nowiki>ISBN 978-80-8046-864-4</nowiki>. * KOPČAN, Vojtech, (1986). ''Turecké nebezpečenstvo a Slovensko''. Bratislava: Veda: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1986. * [[Peter Kónya|KÓNYA, Peter]] et al., (2014). ''Dejiny Uhorska (1000-1918)''. 2. vyd. Bratislava: Citadella, 2014. <nowiki>ISBN 978-80-89628-59-9</nowiki>. * [[Ivan Mrva|MRVA, Ivan]] – SEGEŠ, Vladimír, (2012). ''Dejiny Uhorska a Slováci''. Bratislava: Perfekt, a.s, 2012. <nowiki>ISBN 978-80-8046-586-5</nowiki>. * TURČAN, Vladimír et al., (2007). ''Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti''. Bratislava: Slovart, s.r.o., 2007. <nowiki>ISBN 978-80-8085-596-3</nowiki>. == Pozri aj == * [[Osmansko-habsburské vojny]] * [[Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 – 1568|Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 až 1568]] * [[Protihabsburské stavovské povstania]] * [[Anton Vrančič]] == Zdroj == * KOPČAN, Vojtech, (1986). ''Turecké nebezpečenstvo a Slovensko''. Bratislava: Veda: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1986. [[Kategória:Prímeria]] 0p7yk167my0h6zyvx3n9yx07dg40g75 0 750885 8226510 2026-05-31T07:19:54Z Pe3kZA 39673 základ 8226510 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Jatovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | district1 = | commune = | municipality = [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]] | municipality1 = [[Lúč na Ostrove]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | source_type = Vznik | source_location = <nowiki>Prieloh</nowiki>, [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]] | source_elevation = cca 119 | source_lat_d = 47.9719 | source_long_d = 17.4493 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | mouth_location = [[Vojka-Kračany]], [[Lúč na Ostrove]] | mouth_elevation = cca 115 | mouth_lat_d = 47.9625 | mouth_long_d = 17.505 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 7,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-155--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Jatovský kanál'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]]. Je pravostranným prítokom kanála [[Vojka-Kračany]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 7,5 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení v strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej geomorfologickej časti [[Čiližská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-31 | miesto = Bratislava}}</ref>, juhozápadne od obce [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|119}}<ref name=UGK/> Pramení v lokalite Prieloh<ref name=vku/>, v blízkosti cesty z Holíc do [[Šuľany|Šulian]], odkiaľ tečie lemovaný súvislým pobrežným porastom<ref name=mcz/> juhovýchodným smerom. Cez Bitovské vedie do oblasti Široké jazerné lúky, kde dočasne tečie na severovýchod, no následne pokračuje opäť juhovýchodne lokalitou Barónske a Bujačia lúka.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> V oblasti Farská lúka sa postupne stáča na východ, priberá ľavostranný prítok a ostro sa točí na sever.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.951649,17.492911,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = }}</ref> Vlniac sa tečie rovinatým územím [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] cez oblasť Volské jazero a Okrúhle.<ref name=UGK/> Juhozápadne od obce [[Lúč na Ostrove]], v oblasti Druhé lúky, sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|115}}<ref name=UGK/> ľavostranne vlieva do kanála [[Vojka-Kračany]].<ref name=vku/><ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.50553&y=47.96258&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jatovský kanál preteká územím obcí [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]] a [[Lúč na Ostrove]] v okrese [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=L%C3%BA%C4%8D%20na%20Ostrove&source=osm&id=1015717138&ds=1&x=17.5033531&y=47.9594749&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] * [[Čiližská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.50553&y=47.96258&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (1. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]] [[Kategória:Holice (okres Dunajská Streda)]] [[Kategória:Lúč na Ostrove]] 4mygpbmy2yzsuhfh8nm3w6xgrqf7jjm 8226553 8226510 2026-05-31T09:10:54Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Povodie Dunaja]]; pridaná [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] pomocou použitia HotCat 8226553 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Jatovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | district1 = | commune = | municipality = [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]] | municipality1 = [[Lúč na Ostrove]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | source_type = Vznik | source_location = <nowiki>Prieloh</nowiki>, [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]] | source_elevation = cca 119 | source_lat_d = 47.9719 | source_long_d = 17.4493 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | mouth_location = [[Vojka-Kračany]], [[Lúč na Ostrove]] | mouth_elevation = cca 115 | mouth_lat_d = 47.9625 | mouth_long_d = 17.505 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 7,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-155--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Jatovský kanál'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]]. Je pravostranným prítokom kanála [[Vojka-Kračany]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 7,5 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení v strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej geomorfologickej časti [[Čiližská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-31 | miesto = Bratislava}}</ref>, juhozápadne od obce [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|119}}<ref name=UGK/> Pramení v lokalite Prieloh<ref name=vku/>, v blízkosti cesty z Holíc do [[Šuľany|Šulian]], odkiaľ tečie lemovaný súvislým pobrežným porastom<ref name=mcz/> juhovýchodným smerom. Cez Bitovské vedie do oblasti Široké jazerné lúky, kde dočasne tečie na severovýchod, no následne pokračuje opäť juhovýchodne lokalitou Barónske a Bujačia lúka.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> V oblasti Farská lúka sa postupne stáča na východ, priberá ľavostranný prítok a ostro sa točí na sever.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.951649,17.492911,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = }}</ref> Vlniac sa tečie rovinatým územím [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] cez oblasť Volské jazero a Okrúhle.<ref name=UGK/> Juhozápadne od obce [[Lúč na Ostrove]], v oblasti Druhé lúky, sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|115}}<ref name=UGK/> ľavostranne vlieva do kanála [[Vojka-Kračany]].<ref name=vku/><ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.50553&y=47.96258&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jatovský kanál preteká územím obcí [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]] a [[Lúč na Ostrove]] v okrese [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=L%C3%BA%C4%8D%20na%20Ostrove&source=osm&id=1015717138&ds=1&x=17.5033531&y=47.9594749&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] * [[Čiližská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.50553&y=47.96258&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (1. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]] [[Kategória:Holice (okres Dunajská Streda)]] [[Kategória:Lúč na Ostrove]] 6qdrku2febl4c7672wgijge7uuy8os0 3 750886 8226515 2026-05-31T07:37:59Z Teslaton 12161 Upozornenie 8226515 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:37, 31. máj 2026 (UTC) bwk2rla2uvnuthi0igxr612p661rzoe 14 750887 8226557 2026-05-31T09:19:35Z Bakjb 236375 nová kategória 8226557 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{DEFAULTSORT:Florentská diecéza, Biskupi}} [[Kategória:Rímskokatolícki biskupi podľa diecézy]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Florentská arcidiecéza]] oul9v0b4hzpj46abbuzfpz60251bc5s 3 750888 8226560 2026-05-31T09:21:21Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8226560 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:21, 31. máj 2026 (UTC) n8rwtxz2pqsh61l38lp8brnwikjzbdw 3 750889 8226563 2026-05-31T09:23:07Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8226563 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:23, 31. máj 2026 (UTC) kwk25lpjxr3lhi9lncad131vp7pkpcc